Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.15 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 936 8357014 7948129 2026-08-16T18:16:35Z Maximilián Fedora 259749 8357014 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Democritus2.jpg |Plné meno = Demokritos |Dátum a miesto narodenia = asi [[460 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = asi [[370 pred Kr.]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = [[Metafyzika]], [[Matematika]], [[Astronómia]] |Význačné idey = [[Atomizmus]] }} '''Demokritos z Abdér''' alebo '''Démokritos/Demokrit z Abdér''' (* asi 460 – † [[370 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], tvorca teoreticky značne rozpracovanej a až našu súčasnosť ovplyvňujúcej teórie atómov. Bol súčasníkom sofistov [[Sokrates|Sokrata]] a [[Platon|Platóna]] a vynikajúcim matematikom, čo ovplyvnilo aj podobu jeho diela, akejsi matematickej teórie hmoty: jestvujú len atómy a prázdno (priestor, nebytie), v ktorom sa atómy pohybujú. Atómy sú malé, nepriestupné a ďalej nedeliteľné hmotné čiastočky, ktoré majú vlastný pohyb a tiaž, čím vytvárajú, vzájomne na seba narážajúc pohyb zvaný vír. Atómy sa dajú rozlíšiť podľa tvaru, polohy a dotyku (usporiadania). Pomocou toho Demokritos vysvetľuje kvalitatívnu diferencovanosť skutočnosti. Demokritos rozlišuje kvality, ktoré sú dané objektívne povahou atómov a povahou vecí, napr. tiaž, rozpriestranenosť, a kvality, na charaktere ktorých sa podieľa aj vnímajúci, ako napr. farby, vône a pod. Rozlišuje svetlé a temné poznanie. Svetlé je poznanie rozumom a temné, naopak, zmyslami. Skladbu sveta, vecí, ktoré vnímame, možno pochopiť len rozumom, ktorý preniká do ich vnútra. Demokritos podáva prísne [[Determinizmus (filozofia)|deterministický]] výklad sveta: vysvetliť niečo znamená objaviť jeho príčiny. == Iné projekty == {{Projekt|q=Demokritos|commonscat=Democritus}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvd/demokritos.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Výhonok filozof}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grécki filozofi z klasického obdobia]] [[Kategória:Predsokratici]] [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych bankovkách]] kszhg7h7r9vp37xys4ggob9ukvkzda4 8357015 8357014 2026-08-16T18:16:50Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Démokritos z Abdér]] na [[Demokritos z Abdér]]: bežnejší názov 8357014 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Democritus2.jpg |Plné meno = Demokritos |Dátum a miesto narodenia = asi [[460 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = asi [[370 pred Kr.]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = [[Metafyzika]], [[Matematika]], [[Astronómia]] |Význačné idey = [[Atomizmus]] }} '''Demokritos z Abdér''' alebo '''Démokritos/Demokrit z Abdér''' (* asi 460 – † [[370 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], tvorca teoreticky značne rozpracovanej a až našu súčasnosť ovplyvňujúcej teórie atómov. Bol súčasníkom sofistov [[Sokrates|Sokrata]] a [[Platon|Platóna]] a vynikajúcim matematikom, čo ovplyvnilo aj podobu jeho diela, akejsi matematickej teórie hmoty: jestvujú len atómy a prázdno (priestor, nebytie), v ktorom sa atómy pohybujú. Atómy sú malé, nepriestupné a ďalej nedeliteľné hmotné čiastočky, ktoré majú vlastný pohyb a tiaž, čím vytvárajú, vzájomne na seba narážajúc pohyb zvaný vír. Atómy sa dajú rozlíšiť podľa tvaru, polohy a dotyku (usporiadania). Pomocou toho Demokritos vysvetľuje kvalitatívnu diferencovanosť skutočnosti. Demokritos rozlišuje kvality, ktoré sú dané objektívne povahou atómov a povahou vecí, napr. tiaž, rozpriestranenosť, a kvality, na charaktere ktorých sa podieľa aj vnímajúci, ako napr. farby, vône a pod. Rozlišuje svetlé a temné poznanie. Svetlé je poznanie rozumom a temné, naopak, zmyslami. Skladbu sveta, vecí, ktoré vnímame, možno pochopiť len rozumom, ktorý preniká do ich vnútra. Demokritos podáva prísne [[Determinizmus (filozofia)|deterministický]] výklad sveta: vysvetliť niečo znamená objaviť jeho príčiny. == Iné projekty == {{Projekt|q=Demokritos|commonscat=Democritus}} == Externé odkazy == * [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvd/demokritos.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok {{Výhonok filozof}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Grécki filozofi z klasického obdobia]] [[Kategória:Predsokratici]] [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych bankovkách]] kszhg7h7r9vp37xys4ggob9ukvkzda4 0 968 8356964 7473710 2026-08-16T16:59:06Z Maximilián Fedora 259749 8356964 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Zeno_of_Citium,_drawing.jpg|náhľad|Zenón z Eley]] '''Zenón z Eley''' alebo '''Zénón z Eley''' ({{vjz|grc|Ζήνων ο Ελεάτης}}; * asi 490 pred Kr.{{--}}† [[430 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], predstaviteľ [[eleatská škola|eleatskej školy]] (predsokratovské obdobie). Ako prvý začal používať vo [[filozofia|filozofii]] formu [[dialóg]]u. Do dejín filozofického myslenia sa zapísal najmä formulovaním [[apória|apórií]].<ref>{{filit|fvz/zenon_z_eley.html}}</ref> == Učenie Zenóna z Eley == Nadväzuje na [[Parmenides (filozof)|Parmenidovo učenie]] s cieľom podložiť ho dôkazmi. Zenón uvádza štyri dôkazy nemožnosti existencie mnohosti vecí a štyri dôkazy nemožnosti existencie pohybu. Tieto dôkazy sa opierajú o myšlienku, že je možná reálna existencia len jedného, nezmeniteľného bytia, nezávislého od priestoru a času. Miesto je deliteľné donekonečna, pretože ho tvorí nekonečná nepretržitosť. Bod je nedeliteľným miestom, pretože sa vôbec nedá rozdeliť. V dôsledku toho je pohyb nemožný.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Legowicz | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Legowicz | prekladatelia = Anna Varsiková | titul = Prehľad dejín filozofie : základy doxografie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1972 | edícia = Veda a súčasnosť | zväzok edície = | počet strán = 651 | strany = 75 – 76 }}</ref><ref>{{filit|fvu/ucenie_zenona_z_eley.html}}</ref> == Život == O Zenónovom živote máme len málo presných informácií. Najviac biografických informácií sa dozvedáme z Platónovho dialógu nazvaného ''[[Parmenides (dialóg)|Parmenides]]''. Platón v ňom opisuje Zenónovu a Parmenidovu cestu do Atén, keď mal Zenón približne 40 rokov, Parmenides asi 65 a [[Sokrates]] bol „veľmi mladý muž“. Ak predpokladáme, že Sokrates mal 20 rokov a ak zoberieme do úvahy, že Sokrates sa narodil v roku 470 pred Kristom, môžeme určiť približný dátum narodenia Zenóna na rok 490 pred Kristom. Platón tiež uviedol, že Zenón bol približne o 25 rokov mladší ako Parmenides. Ostatné, menej presné informácie máme z diela [[Diogenes Laertios|Diogenesa Laertia]], v ktorom sa uvádza, že bol synom Teleutagorasa, adoptívnym synom Parmenida a bol pravdepodobne zabitý tyranom z Eley. == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kirk | meno = Geoffrey Stephen | priezvisko2 = Raven | meno2 = John Earle | priezvisko3 = Schofield | meno3 = Malcolm | prekladatelia = Filip Karfík, Petr Kolev, Tomáš Vítek | titul = Předsókratovští filosofové : kritické dějiny s vybranými texty | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[OIKOYMENH]] | rok = 2004 | isbn = 80-7298-110-2 | edícia = Dějiny filosofie | zväzok edície = 1 | počet strán = 663 | strany = 340{{--}}361 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Výhonok filozof}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Predsokratici]] syg1dhnqwbrvu647hk2e8o0h5n4wblc 8356965 8356964 2026-08-16T17:00:00Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Zénón z Eley]] na [[Zenón z Eley]] prostredníctvom presmerovania: bežnejší názov 8356964 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Zeno_of_Citium,_drawing.jpg|náhľad|Zenón z Eley]] '''Zenón z Eley''' alebo '''Zénón z Eley''' ({{vjz|grc|Ζήνων ο Ελεάτης}}; * asi 490 pred Kr.{{--}}† [[430 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], predstaviteľ [[eleatská škola|eleatskej školy]] (predsokratovské obdobie). Ako prvý začal používať vo [[filozofia|filozofii]] formu [[dialóg]]u. Do dejín filozofického myslenia sa zapísal najmä formulovaním [[apória|apórií]].<ref>{{filit|fvz/zenon_z_eley.html}}</ref> == Učenie Zenóna z Eley == Nadväzuje na [[Parmenides (filozof)|Parmenidovo učenie]] s cieľom podložiť ho dôkazmi. Zenón uvádza štyri dôkazy nemožnosti existencie mnohosti vecí a štyri dôkazy nemožnosti existencie pohybu. Tieto dôkazy sa opierajú o myšlienku, že je možná reálna existencia len jedného, nezmeniteľného bytia, nezávislého od priestoru a času. Miesto je deliteľné donekonečna, pretože ho tvorí nekonečná nepretržitosť. Bod je nedeliteľným miestom, pretože sa vôbec nedá rozdeliť. V dôsledku toho je pohyb nemožný.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Legowicz | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Legowicz | prekladatelia = Anna Varsiková | titul = Prehľad dejín filozofie : základy doxografie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1972 | edícia = Veda a súčasnosť | zväzok edície = | počet strán = 651 | strany = 75 – 76 }}</ref><ref>{{filit|fvu/ucenie_zenona_z_eley.html}}</ref> == Život == O Zenónovom živote máme len málo presných informácií. Najviac biografických informácií sa dozvedáme z Platónovho dialógu nazvaného ''[[Parmenides (dialóg)|Parmenides]]''. Platón v ňom opisuje Zenónovu a Parmenidovu cestu do Atén, keď mal Zenón približne 40 rokov, Parmenides asi 65 a [[Sokrates]] bol „veľmi mladý muž“. Ak predpokladáme, že Sokrates mal 20 rokov a ak zoberieme do úvahy, že Sokrates sa narodil v roku 470 pred Kristom, môžeme určiť približný dátum narodenia Zenóna na rok 490 pred Kristom. Platón tiež uviedol, že Zenón bol približne o 25 rokov mladší ako Parmenides. Ostatné, menej presné informácie máme z diela [[Diogenes Laertios|Diogenesa Laertia]], v ktorom sa uvádza, že bol synom Teleutagorasa, adoptívnym synom Parmenida a bol pravdepodobne zabitý tyranom z Eley. == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kirk | meno = Geoffrey Stephen | priezvisko2 = Raven | meno2 = John Earle | priezvisko3 = Schofield | meno3 = Malcolm | prekladatelia = Filip Karfík, Petr Kolev, Tomáš Vítek | titul = Předsókratovští filosofové : kritické dějiny s vybranými texty | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[OIKOYMENH]] | rok = 2004 | isbn = 80-7298-110-2 | edícia = Dějiny filosofie | zväzok edície = 1 | počet strán = 663 | strany = 340{{--}}361 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Výhonok filozof}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Predsokratici]] syg1dhnqwbrvu647hk2e8o0h5n4wblc 0 982 8357089 8287661 2026-08-16T22:17:19Z Maximilián Fedora 259749 8357089 wikitext text/x-wiki '''Grécke jazyky''' je súhrnné označenie pre jazyky starovekého, stredovekého a súčasného [[Grécko|Grécka]]. Alternatívne (a hlavne tradične) sa hodnotia ako jeden jazyk nazývaný '''gréčtina''' ('''grécky jazyk'''). Je to samostatná vetva [[indoeurópske jazyky|indoeurópskej jazykovej rodiny]]. == Delenia == Delenie 1 (jednoduché chronologické delenie)<ref>{{beliana|5|grécky jazyk|320}}</ref>: * [[starogréčtina]] v širšom zmysle – do 1453 po Kr. (často sa vydeľuje stredoveká gréčtina: 500/600 – 1453) * [[novogréčtina]] – od 1453 dodnes Delenie 2 (podrobné chronologické delenie)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | odkaz na autora = Viktor Krupa | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | odkaz na autora2 = Jozef Genzor | titul = Jazyky sveta v priestore a čase | odkaz na titul = Jazyky sveta v priestore a čase | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a preprac. | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1996 | isbn = 80-224-0459-4 | počet strán = 356 | strany = 67-72 }}</ref>: * [[protogréčtina]] (okolo 2000 pred Kr., hypotetický jazyk) * nárečia 2. polovice 2. tisícročia pred Kr.: ** severogrécke ** juhogrécke, najmä: *** [[mykénčina]] (1600 – 1100 pred Kr.) * [[starogréčtina]] v užšom zmysle (1100/800 – 300 pred Kr.) * [[Helenistické koiné|koiné]] (helenistická gréčtina; 350 pred Kr. – 300/565 po Kr.) * [[stredoveká gréčtina|byzantská gréčtina]]/[[stredoveká gréčtina]] (300/600 – 1453 po Kr.) * [[novogréčtina]] (od 1453) – vrátane [[dimotiki]] Delenie 3 (kombinované geograficko-chronologické)<ref>http://new.multitree.org/trees/id/14596</ref>: * [[mykénčina]] * atické jazyky ** [[starogréčtina]] ** [[stredoveká gréčtina]] – zaraďovaná aj pod starogréčtinu ** [[novogréčtina|(novo)gréčtina]] (vrátane [[dimotiki]]) ** [[kapadóčtina]] – často považovaná za nárečie novogréčtiny ** [[pontčina]] – často považovaná za nárečie novogréčtiny ** [[jevančina]] – často považovaná za nárečie novogréčtiny; hovorí sa ňou v Izraeli ** [[rómska gréčtina]] (hellenoromani, romika) – zmiešaný jazyk, takmer vyhynutý * dórske jazyky ** [[tsakončina]] – často považovaná za nárečie novogréčtiny == Dejiny == Grécke jazyky sa utvárali ako samostatná vetva [[indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]] približne od konca 3. tisícročia pred Kr., kedy na juh [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] preniklo obyvateľstvo, ktoré pokladáme po jazykovej stránke za priamych predkov neskorších [[Gréci|Grékov]]. Toto obyvateľstvo asi nehovorilo nejakým celkom jednotným jazykom, ale išlo tu o isté užšie spoločenstvo indoeurópskych nárečí, v ktorom asi prežívali niektoré staršie jazykové rozdiely. Vyššie spomenuté rozdiely pôvodných nárečí boli v 1. pol. 2. tis. pred. Kr. – už na gréckej pôde – prekryté niektorými novými rozdielmi, napr. zmenou popríponového -ti- na -si- (najmä v 3. os. mn. č. činných slovies; porov. neskoršie napr. atické ''ferúsi'' (= nesú) oproti všeobecne dórskemu ''feronti''). Výsledkom tohto vývoja bolo najneskôr niekedy v polovici 2. tis. pred Kr., teda ešte pred vrcholným rozkvetom [[mykénska kultúra|mykénskej kultúry]], že sa výrazne nárečovo rozrôznili obyvatelia žijúci na juhu vtedajšieho gréckeho sveta od ostatných nárečovo starobylejších kmeňov na severe a severozápade [[Grécko|Grécka]]. Po príchode [[Dórovia|Dórov]] (cca. 1100 pred Kr.) došlo k ďalšej výraznej zmene, vznikli nové 4 nárečové skupiny (založené na prechádzajúcich severo a juhogréckych nárečiach), vlastné grécke písmo (okolo 800 pred Kr., pozri aj [[grécka abeceda]]) a hovoríme o [[starogréčtina|starogréčtine]]. V helenistickom období, presnejšie postupne od 500 pred Kr. do 300 pred Kr., starogrécke nárečia ustúpili pred novým, jednotným gréckym jazykom, tzv. [[helenistické koiné|koiné]], ktorý bol založený na atičtine (= atické nárečie starogréčtiny), teda jazyku Atén. Za vlády Alexandra Veľkého (336-323 pred Kr.) bola gréčtina (koiné) jazykom celého [[Blízky východ|Blízkeho Východu]]. Po pripojení Grécka k Rímskej ríši (146 pred Kr.) sa napriek značnému úsliu Ríma nepodarilo presadiť latinčinu (vtedy menej kultúrne vyspelý jazyk ako gréčtina) ako jazyk aj v Grécku. To isté úsilie stroskotalo neskôr v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] v 4. a 5. stor. po Kr. V severnej Afrike a [[Malá Ázia|Malej Ázii]] gréčtinu neskôr vytlačila až [[arabčina]] a [[turečtina]]. Vo Východorímskej/Byzantskej ríši sa cca. od 300 po Kr. až do jej zániku 1453 používala tzv. [[byzantská gréčtina]], čo bola vlastne klasická atičtina (atické nárečie starogréčtiny z 5. – 4. stor. pred Kr., z ktorého sa svojho času vyvinulo aj koiné). Bol to dôsledok tzv. [[aticistické hnutie|aticistického hnutia]] z 1. a 2. storočia po Kr., ktoré žiadalo odklon od koiné a návrat "ku klasike". Byzantská gréčtina bola však len jazyk správy a písomností (jazyk úradníkov) a ľudový jazyk, ktorý sa v podstate vyvinul z koiné, sa v tomto období od byzantskej gréčtiny značne odlišoval, k čomu prispela aj skutočnosť, že od 7. storočia do 11. storočia bolo prakticky celé vnútrozemie dnešného Grécka slovanské (Slovania prišli v 6. a 7. storočí, od 11. storočí sa pogréčťovali). Z hľadiska gramatiky a fonetiky medzi ľudovou rečou z konca byzantského obdobia a dnešnou hovorovou gréčtinou ([[dimotiki]]) už nie sú veľké rozdiely (rozdiel spôsobuje iba turcizácia slovnej zásoby po roku 1453), preto hovoríme, že dimotiki vzniklo v stredoveku. Rozdelenosť gréčtiny na jeden archaizujúci jazyk (dnes [[kathareusa]]) a jeden hovorový jazyk (dnes [[dimotiki]]) sa zachovala až dodnes (tzv. [[diglosia]]). Po dobytí Carihradu Turkami v roku 1453 (zánik Byzantskej ríše) už hovoríme o [[novogréčtina|novogréčtine]]. Nastala značná turcizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk [[kathareusa]] (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave. Tzv. [[dimotiki]] je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku. Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes [[úradný jazyk]] v Grécku a na [[Cyprus|Cypre]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Gréčtina]] c6eili8h7ec179f1bkcs3bf8xmnl8t6 0 1010 8357090 8323309 2026-08-16T22:18:54Z Maximilián Fedora 259749 8357090 wikitext text/x-wiki '''Peripatetici''' (z [[Gréčtina|gr.]] ''peripatein'' – chodiť okolo) alebo '''peripatetická škola''' boli žiaci a prívrženci [[Aristoteles|Aristotela]] nazvaní takto podľa toho, že sa prechádzali popri stĺporadiach či stromoradiach (peripatos) Aristotelovho filozofického učilišťa [[Lykeion]]. Medzi peripatetikmi sa pestoval záujem o [[prírodné vedy]]. Najznámejší peripatetici: [[Theofrastos z Eresu]], [[Eudemos z Rodu]], Aristoxenos, Dikaiarchos, [[Straton]], [[Andronikos z Rodu]], [[Alexander z Afrodízie]], [[Kritolaos z Fasélidy]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvp/peripatetici.html}} {{Filozofia}} [[Kategória:Peripatetici| ]] [[Kategória:Filozofické smery]] ml3tewhk9bdah47j7te3n6n357v0b1s 0 1032 8356864 7851508 2026-08-16T12:48:16Z Maximilián Fedora 259749 8356864 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Buddha chiangsaenstyle.jpg|thumb|right|socha Budhu sediaceho v [[meditácia|meditácii]]]] '''Siddhártha Gautama Buddha''' alebo '''Budha''' (ďalšie mená pozri nižšie; * asi [[623 pred Kr.]], [[Kapilavastu]] – † [[543 pred Kr.]] alebo * asi [[563 pred Kr.]] – † [[483 pred Kr.]]) bol zakladateľ jedného z piatich najrozšírenejších svetových náboženstiev – [[budhizmus|budhizmu]]. == Meno == '''Siddhárthah''' (sanskritský nominatív), resp. '''Siddhártha''' (sanskritský kmeň) je meno, ktoré mu dali rodičia. Siddhárthah znamená „ten, ktorý dosiahol cieľ“. Pálijský nominatív mena znie '''Siddhatthó''', pálijský kmeň mena znie '''Siddhattha'''. Jeho celé meno znie v sanskrite v nominatíve '''Siddhárthah Gautamah''', sanskritský kmeň slova znie '''Siddhártha Gautama''', pálijský nominatív mena znie '''Siddhatthó Gótamó'''<ref>http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/3/sr1996-3-lq.pdf</ref>, pálijský kmeň mena znie '''Siddhattha Gótama'''. Priezvisko Gautama je odvodené od plemena, do ktorého patrili jeho rodičia. Iné jeho meno/priezvisko znie '''(Siddhártha(h)) Šákjamuni(h)''' alebo '''(Siddhártha(h)) Šákjasinha(h)''' podľa kmeňa Šákja, do ktorého patril jeho otec <ref>http://www.sanskrit-lexicon.uni-koeln.de/cgi-bin/monier/serveimg.pl?file=/scans/MWScan/MWScanjpg/mw0733-bIjya.jpg </ref>. Jeho úctivá prezývka znie v sanskrite v nominatíve '''Buddhah''', sanskritský a pálijský kmeň slova znie '''Buddha''', pálijský nominatív znie '''Buddhó''', slovenský kodifikovaný tvar znie '''Budha'''. Pokiaľ ide o výber medzi slovami ''Budha'' a ''Buddha(h)'', slovenský kodifikovaný (a teda spisovný) tvar znie len ''Budha''<ref>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Budha]</ref>, zatiaľ čo medzinárodné pramene a slovenské odborné texty používajú pravopis ''Buddha(h)''. O významoch slov buddha(h) (बुद्ध) a budha (बुध) pozri článok [[budha]]. Bežné sú aj kombinácie<ref>K tvarom s -h pozri napr. http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1996/3/sr1996-3-lq.pdf (zoznam na konci článku)</ref>: * '''Siddhártha(h) Buddha(h)''', resp. v slovenčine aj '''Siddhártha(h) Budha'''; * '''Siddhártha(h) Gautama(h) Buddha(h)''' či '''Gautama(h) Buddha(h)''', resp. v slovenčine aj '''Siddhártha(h) Gautama(h) Budha''' či '''Gautama(h) Budha'''; * '''Šákjamuni(h) Buddha(h)'''/'''Buddha(h) Šákjamuni(h)''', resp. v slovenčine aj '''Šákjamuni(h) Budha'''/'''Budha Šákjamuni(h)'''; * '''Šákjasinha(h) Buddha(h)'''/'''Buddha(h) Šákjasinha(h)''', resp. v slovenčine aj '''Šákjasinha(h) Budha/Budha Šákjasinha(h)'''. Dostal aj veľa ďalších čestných mien. == Život Budhu == === Narodenie a mladosť === Narodil sa do kráľovskej rodiny v Kapilavastu, hlavnom meste krajiny ležiacej na úpätí [[Himaláje|Himalájí]] (na južných hraniciach dnešného Nepálu), ako syn kráľa menom [[Šuddhódana Gautama]] (nominatív: Šuddhódamah Gautamah; v [[pálí]]: [[Suddhódana Gótama]]/v nominatíve: [[Suddhódanó Gótamó]]) z kmeňa Šákjov. Dátum jeho narodenia – deň májového splnu – je dodnes tradične oslavovaný a volá sa [[Vaišákha]] (púdžá) (v pálí: [[Vésáka]] (púdžá)). Texty hovoria, že krátko nato, ako sa narodil, predpovedali traja jogíni, že ak sa nestretne s utrpením podmienenej existencie, vyrastie podľa ich predstáv a bude silným panovníkom. Ak sa s ním stretne, zriekne sa svojho postavenia a prinesie svetu hlboký vhľad. V mladosti bol preto zahrnutý všetkým, čo by si mohol priať, počnúc krásnymi ženami, bohatstvom, vzdelaním až po šport a zábavu. Kým nedovŕšil 29 rokov, poznal len radosť. === Stretnutie s utrpením podmienenej existencie === Keď mal Siddhártha 29 rokov, vyšiel na vychádzku za brány svojho paláca. Vtedy uvidel chorého, starého a mŕtveho. Videl, že choroba, staroba a smrť môže postihnúť každú bytosť a že majetok alebo sláva neposkytujú trvalé záruky preňho ani pre jeho priateľov. Na ďalší deň sa prechádzal a uzrel jogína v hlbokej meditácii. Budúci Budha videl, že našiel skutočné útočisko. Rozhodol sa, že nájde to, čo je nadčasové a trvalé. === Hľadanie === Siddhártha opustil svoj palác a odišiel do hôr severnej [[India|Indie]]. V tomto období bola [[civilizácia]] Indie na veľmi vysokej úrovni a jej vtedajšiu [[kultúra|kultúru]] možno porovnať s [[antika|antickým]] [[Grécko]]m alebo obdobím [[renesancia|renesancie]]. Dnes známe myšlienkové smery ako [[materializmus]], [[nihilizmus]], [[existencionalizmus]] a [[transcendentalizmus]] boli známe i v tom čase. V mestách fungovali známe [[univerzita|univerzity]], v ktorých pôsobili uznávaní [[filozof]]i. Siddhártha sa po svojom odchode učil u rôznych učiteľov a robil aj tie najextrémnejšie praxe: pri praxi [[askéza|askézy]] sa takmer vyhladoval na smrť. Avšak toto všetko ho neposunulo k cieľu. Zakaždým síce prekonal svojho učiteľa, ale ani jedna cesta neviedla k rozpoznaniu pravej esencie všetkých vecí a javov. Po šiestich rokoch došiel na miesto, ktoré sa dnes nazýva [[Bódhgaja]] (v štáte [[Bihár]]) a tu sa v ňom prebudila hlboká motivácia pomáhať všetkým bytostiam, preto sa rozhodol zotrvať v pohrúžení, až kým nerozpozná nadčasovú pravdu. === [[Osvietenie]] === Siddhártha sa posadil pod strom na brehu rieky a v hlbokej [[meditácia|meditácii]] zostal šesť dní. Nakoniec, podľa textov v deň jeho 35. narodenín a počas májového [[spln]]u, dosiahol [[osvietenie]]. Rôzne tradície to popisujú rôznym spôsobom. Z pohľadu maháanuttarajóga [[tantra|tantry]] sa všetkým prestupujúca prirodzenosť pravdy manifestovala ako [[budha (prebudená osoba)|budhovia]] troch časov, ktorí mu odovzdali požehnanie. Skondenzovali svoju dokonalú múdrosť do formy sarvabudhadákiní a v ich spojení splynuli ženské a mužské energie do dokonalosti, ako všetky ostatné duality. Budha po dosiahnutí osvietenia prešiel cez rieku a niekoľko dní zostal pod stromom. Na jeho mieste je dnes iný strom, ktorý pripomína túto udalosť. Tu však ľudí neučil a prvé učenia odovzdal asi o štyri týždne nato pri meste Sarnáth. === Učenie a smrť === Nasledovných 45 rokov učil Budha Šákjamuni na rôznych miestach [[sever]]nej [[India|Indie]] a [[juh|južného]] [[Nepál]]u. Jeho žiaci boli veľmi rôzni – od prvých, ktorí boli zameraní na seba a ktorým odovzdal učenia, ktoré dnes spadajú pod tradíciu [[Hínajána|malej cesty]], až po vyspelých žiakov, ktorým odovzdal učenia [[Mahájána|veľkej cesty]] alebo [[vadžrajána|diamantovej cesty]]. Jeho učenia sa dnes na Západe nazývajú [[budhizmus]], ale v [[Ázia|Ázii]] tento pojem neexistuje. Namiesto toho sa používa označenie [[dharma]], prípadne buddha-dharma, resp. čho v [[tibetčina|tibetčine]]. Budha na sklonku života ohlásil, že čoskoro vstúpi do parinirvány. Stalo sa tak za prítomnosti [[sangha|sanghy]] v horách [[India|indickej]] Kušinary. Zomrel v deň svojich 80. narodenín. Najskôr vyhlásil, že môže odísť spokojný, pretože odovzdal všetky učenia a ani jedno si nenechal. Za jeho posledné slová považujú školy severného budhizmu výrok: „Neverte mojim slovám len preto, že ich povedal Budha. Buďte sami sebe svetlom.“ Školy južného budhizmu za ne považujú vyjadrenie: „Všetko zložené sa raz pominie. Usilujte sa o svoje vyslobodenie. Pracujte usilovne.“ == Literatúra == * [[Egon Bondy|BONDY, Egon]]: ''Buddha.'' Praha : Maťa - DharmaGaia, 1995. 208 s. (vrátane 12 strán obrazových príloh) ISBN 80-901915-1-7 (Maťa), ISBN 80-85905-09-4 (DharmaGaia) * CARRITHERS, Michael: ''Buddha.'' Praha : Odeon - Argo, 1994. 111 s. ISBN 80-207-0495-7 == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|q=Budha|commons=Gautama Buddha}} == Externé odkazy == * [http://www.buddhizmus.sk/?go=co_buddha Budhov život] {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Filozofi]] [[Kategória:Starovekí indickí filozofi]] [[Kategória:Budhizmus]] [[Kategória:Zakladatelia náboženstiev]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] sl4do2ndjku0sph8lhhjvs6fbwoj1lb 0 1094 8356946 8297432 2026-08-16T16:24:26Z Maximilián Fedora 259749 8356946 wikitext text/x-wiki '''Konfucianizmus''' (iné názvy: '''konfuciánstvo''', '''konfucionizmus'''; {{vjz|cmn|儒家|žu-ťia}}; {{pchin-jin|rújiā}}) je [[filozofický smer]]: jedna z dvoch vetví osobitného [[Čína (civilizácia)|čínskeho]] polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd [[čínska filozofia|čínskej filozofie]] spájaný s osobou [[Konfucius|Konfucia]], ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát. Vytvoril rôzne právne a filozofické školy.<ref name="f"/> V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „[[žen]]“ (ľudskosť), ktorá je systémom ideí „[[čžu]]“ (oddanosti vladárovi), „[[i (konfucianizmus)|i]]“ (zachovávania povinnosti), „[[siao]]“ (synovskej úcty).<ref name="f"/> Medzi ďalších významných predstaviteľov konfucianizmu patria: [[Meng-c’ (filozof)|Meng-c’]], [[Sün-c’ (filozof)|Sün-c’]] a [[Tung Čung-šu]].<ref name="EB"/> [[Feng Jou-lan]] k postupnosti Konfucius – Meng-c’ – Sün-c’: ''„Konfucius […] má v čínskych dejinách porovnateľné miesto ako Sokrates na Západe. Pozícia Meng-c’eho je porovnateľná s Platónovou, jeho temperament a filozofia sú oboje idealistické; zatiaľčo Sün-c’ova je podobná Aristotelovi, jeho temperament a filozofia sú realistické.“''<ref name="AHChPh"/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{referencie|refs= <ref name="f">{{filit|fvk/konfucianizmus.html}}</ref> <ref name="EB">{{beliana|9|konfucianizmus|227}}</ref> <ref name="AHChPh">{{Citácia knihy | autor = Fung Yu-lan | odkaz na autora = Feng Jou-lan | prekladatelia = [[Derk Bodde]] | titul = A History of Chinese Philosophy | odkaz na titul = | zväzok = I. The Periods of the Philosophers (From the Beginnings to circa 100 B.C.) | typ zväzku = Vol. | vydanie text = 2nd ed. in English. | miesto = Princeton | vydavateľ = [[Princeton University Press]] | rok = 1952 | počet strán = 455 | strany = 106 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Liščák | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2013 | isbn = 978-80-200-2190-8 | edícia = Orient | zväzok edície = 17 | počet strán = 464 | strany = }} == Pozri aj == * [[neokonfucianizmus]] [[Kategória:Konfucianizmus| ]] [[Kategória:Filozofické smery]] sjn3hdy78bsk4f8z4k8emzwj8kchlj2 0 1108 8357065 7259084 2026-08-16T21:25:00Z Maximilián Fedora 259749 8357065 wikitext text/x-wiki '''Kyrénska škola''' alebo '''kyrenaici''' bola starogrécka sokratovská filozofická škola v severnej Afrike, založená [[Aristippos z Kyrény|Aristippom z Kyrény]]; hlásala [[hedonizmus]]: stotožňovanie šťastia so zmyslovou rozkošou: [[Sokrates]] mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí; iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov. Sloboda spočíva v ukájaní žiadostí. Kyrenaici odmietajú zákony a spoločenské konvencie. == Predstavitelia Kyrénskej školy == * [[Annikeris z Kyrény (filozof)|Annikeris]] * [[Aristippos z Kyrény]] * [[Euhemeros]] * [[Hégésias z Kyrény]] * [[Theodóros z Kyrény]] == Externé odkazy == * {{filit|fvs_/skola_kyrenska.html}} [[Kategória:Kyrénska škola| ]] [[Kategória:Filozofické školy]] jkvnuxdvy750asyyfr3prhv8qlrc2y2 0 1603 8357004 8036098 2026-08-16T18:01:55Z Maximilián Fedora 259749 8357004 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Empedokles.jpeg |Plné meno = Empedokles ({{grc|Έμπεδοκλής}}) |Dátum a miesto narodenia = [[483 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = [[423 pred Kr.]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = [[kozmogenéza]], [[ontológia]] |Význačné idey = Hmota je zložená zo štyroch elementov (oheň, voda, vzduch, zem) }} '''Empedokles''' (alebo '''Empedoklés''') '''z Akragantu/Agrigenta''' ({{grc|Έμπεδοκλής}}, * asi [[483 pred Kr.]] – † [[423 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]]. Mnohotvárnosť vecí vyrastá podľa neho zo štyroch koreňov (elementov, živlov): zeme, vody, vzduchu a ohňa. Zjednocovanie a rozdeľovanie elementov spôsobujú podľa Empedokla dve protikladné sily: Láska (príťažlivosť) a Nenávisť/Svár (odpudivosť). Štádiá vývinu sveta sa rozlišujú podľa toho, ktorá z týchto síl prevláda. Empedokles dokazuje vo svojej koncepcii prírody nutnosť zhody medzi večnou zmenou a tým, čo je v prírode nemenné, čím chce odstrániť dve krajné antinómie – [[Herakleitos|Herakleitovu]] a [[Parmenides (filozof)|Parmenidovu]]. Prichádza s novou hypotézou, že stávanie sa, vznikanie a zanikanie jednotlivých vecí je v podstate len pretváraním sa akéhosi pre celú skutočnosť spoločného súcna, čohosi jediného, večného a stále sa meniaceho a ďalej, že poznanie sveta si vyžaduje aj poznanie opierajúce sa o zmyslové údaje, ako aj poznanie racionálne. Empedokles sa túto hypotézu pokúša zdôvodňovať spôsobom, ktorý by sme dnes označili ako prírodovedný. == Učenie Empedokla == Je pokusom o syntézu [[Herakleitos|Herakleitovho učenia]] o večnej zmene [[Parmenides (filozof)|Parmenidovho učenia]] o nemennom súcne. Základom všetkého sú podľa Empedokla štyri elementy (živly): oheň, vzduch, zem a voda. Elementy sú nemenné v tom zmysle, že kvalitatívna zmena jedného na druhý nie je možná. Rozmanitosť vecí a dianie vzniká podľa Empedokla tým, že Láska (spájajúca sila) a Svár (oddeľujúca sila) zmiešavajú čiastočky elementov v rôznych proporciách. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Legowicz | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Legowicz | prekladatelia = Anna Varsiková | titul = Prehľad dejín filozofie : základy doxografie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1972 | edícia = Veda a súčasnosť | zväzok edície = | počet strán = 651 | strany = 203 }}</ref> Z tohto nepretržitého zápasu protikladov vzniká celý svet čiže kozmos. V kozme každá jednotlivá vec ďalej podlieha tomuto istému zákonu boja protikladov, v dôsledku čoho všetko vzniká – stáva sa – všetko bez prestávky hynie, aby znovu vzniklo. Tento proces sa uskutočňuje na základe vírivého pohybu, v ktorom vzniká najskôr vzduch, neskoršie kozmický oheň, nato zem a voda a z vody znovu vzduch a potom nasledujú ďalšie vírivé cykly. Zo zeme vzniká rastlinný a živočíšny svet i človek. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q=Empedokles|commonscat=Empedocles}} == Externé odkazy == * {{filit|fve/empedokles.html}} * {{filit|fvu/ucenie_empedokla.html}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Predsokratici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] oaza3oz1nm938n9b74lficote0t6edy 0 1612 8357064 8281394 2026-08-16T21:22:49Z Maximilián Fedora 259749 8357064 wikitext text/x-wiki '''Eukleides z Megary'''/'''z Megár''' (iné názvy: '''Eukleidés z Megary'''/'''Megár''', '''Euklides z Megary'''/'''Megár'''; * asi 450 pred Kr., Megara – † asi 380/370 pred Kr., Megara) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], zakladateľ [[megarská škola|megarskej školy]]. Patril medzi najstarších stúpencov [[Sokrates|Sokrata]], s ktorým sa stýkal už od začiatku [[Peloponézska vojna|peloponézskej vojny]]. Keď bol uznesením aténskeho snemu (432/431) zakázaný všetkým Megarčanom pod trestom smrti vstup do Atén, chodil vraj Eukleides za Sokratom večer v ženskom preoblečení. Eukleides bol aj medzi tými Sokratovými priateľmi, ktorí k nemu prišli do väzenia posledný deň jeho života. Po jeho smrti našli u Eukleida v Megare útočisko početní Sokratovi žiaci, medzi nim aj [[Platón]]. Kedy Euklides založil vlastnú školu, ktorá existovala ešte na konci 4. storočia, nie je známe. Eukleides napísal 6 dialógov (nezachovali sa však): ''Lamprias'', ''Aischinés'', ''Foinix'', ''Kritón'', ''Alkibiades'', ''Erotikos'' (O láske). Stoik [[Panaitios (filozof)|Panaitios]] pochyboval o ich pravosti. Správy o Eukleidovom učení sú veľmi skromné. Zdá sa, že uskutočnil určitú syntézu eleatskej filozofie a Sokratovho učenia. Eukleidova škola bola povestná vyhľadávaním logických paradoxov a apórií. Jej prínos k rozvoju [[antická logika|antickej logiky]] bol značný. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{filit|fve/eukleides_z_megary.html}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Graeser | meno = Andreas | odkaz na autora = | prekladatelia = Miroslav Petříček | titul = Řecká filosofie klasického období : sofisté, Sókratés a sokratikové, Platón a Aristotelés | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[OIKOYMENH]] | rok = 2000 | isbn = 80-7298-019-X | edícia = Dějiny filosofie | zväzok edície = 2 | počet strán = 445 | strany = 143{{--}}150 }} {{Výhonok filozof}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Megarská škola]] [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] [[Kategória:Grécki filozofi z klasického obdobia]] [[Kategória:Žiaci Sokrata]] n62fdshdl05so0goot7435fp6x86wdi 0 1728 8357075 8252132 2026-08-16T21:47:14Z Maximilián Fedora 259749 8357075 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Heraclitus, Johannes Moreelse.jpg |Plné meno = Herakleitos z Efezu (Ἡράκλειτος ὁ Ἐφέσιος) |Dátum a miesto narodenia = asi [[535 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = asi [[475 pred Kr.]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = [[Metafyzika]], [[Teória poznania]], [[Etika]], [[Politika]] |Význačné idey = Logos |Podpis = |Popis portrétu=Hérakleitos, [[Johannes Moreelse]], [[Centraal Museum]]}} '''Herakleitos z Efezu''' (iné názvy: '''Hérákleitos z Efezu, Hérakleitos z Efezu, Heraklit z Efezu, Héraklit z Efezu, Hérakleitos Skoteinos, Hérákleitos Skoteinos'''; * asi [[535 pred Kr.]], [[Efez]] – † asi [[475 pred Kr.]], tamže) bol grécky [[filozof]], podľa ktorého svet nestvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale bol vždy, je a bude, a to ako polemos – boj protikladov, metaforicky znázornený večne živým ohňom, ktorý sa rozhorieva a uhasína podľa toho, ako mu to prikazuje zákon. Herakleitos pochádzal z aristokratického rodu efeských bazileov (kráľov-kňazov), ktorí mali rôzne výsady a okrem iného spravovali [[eleuzínsky kult|kult eleusinskej]] [[Demetra|Demetry]]. Herakleitos sa vraj vzdal hodnosti bazilea v prospech svojho brata. Herakleitovo politické myslenie bolo aristokratické. U Herakleita je zachované prvé použitie slova „[[filozof]]“. Herakleitos urobil ťažiskom svojich úvah vzťah pojmu a vecí. == Učenie Herakleita == Učenie Herakleita je spolu s [[milétska škola|učením milétskej školy]] a [[Pytagoreizmus|učením pytagorejcov]] prameňom klasickej [[grécka filozofia|gréckej filozofie]]. Svet nikto nestvoril, ale bol, je i bude večne žijúcim ohňom, uhasínajúcim podľa miery i rozhorievajúcim sa podľa miery. Oheň je kozmogonickým princípom a čímsi, čo heterogénne spočíva vo veciach, čosi v nich imanentné, čosi, čo je samo osebe vždy totožné, hoci sa neustále premieňa na všetko. Oheň je tu substrátom možností, ktorý – z obsahovej stránky ustavične totožný – stále nadobúda rozličné nové formy, vďaka nemu sú veci rovnorodé, sú tej istej povahy, patria do tej istej skutočnosti. Oheň nemá nikdy absolútny začiatok ani absolútny koniec, ale je len večne sa uskutočňujúcou zmenou. Existencia vesmíru je nekonečným prameňom, ktorý stále je a zároveň sa ustavične mení na základe svojej praexistujúcej substancie, čiže ohňa. Kde je oheň, tam je i jeho protiklad – chlad, a kde sú protiklady, tam je spor medzi nimi, a kde je spor, tam je i nejaký pohyb. Prameňom i príčinou všetkých zmien vo vesmíre je princíp boja protikladov, v dôsledku čoho nikdy nič nemôže byť bezvýhradne jedným a tým istým. Proces stávania sa uskutočňuje dvojakou cestou: od ohňa dolu, k ochladzovaniu sa a nebytiu, a zdola nahor, z chladu k vzplanutiu bytia, pričom sa začína opäť takmer tá istá cesta. Je to všeobecný poriadok harmónie, vytvorenej od nej neodlučnou disharmóniou a jej popretím, čo vytvára novú harmóniu. Človek je súčasťou [[vesmír]]u a ako skozmičtený [[mikrokozmos]] je substančne spojený s makrokozmom. Zmeny vo svete sú podobné zmenám v ľudskom živote a naopak. Všetko má vo svojej podstate rovnakú povahu a všetko – zmyslové, intelektuálne i morálne kvality – sa riadi tým istým zákonom ako svet prírody. Toto je však nedostupné obyčajnej zmyslovej skúsenosti, a preto to možno poznať len rozumom. Existujúci poriadok vo svete a jeho večné cyklické obrodzovanie sa podlieha logu, čiže rozumu a jeho večnému zákonu predurčenia. [[Logos]] je totožný s ohňom ako princípom, ktorý všetko podriaďuje nevyhnutnosti stávania sa. Kým však oheň je len substrátom každej zmeny, logos je jednou zo základných podôb tohto substrátu, predstavujúcou stálosť súvislostí a vzťahov, ktoré pretrvávajú v neustálej premene vecí. Preto sa tieto súvislosti dajú pochopiť len rozumom. Logos je v tomto prípade ''slovom'', ktoré definuje cyklickú následnosť boja protikladov. Logos tým umožňuje ich rozumové pochopenie. A tak sa svet prihovára svojím logom – slovom poriadku – a človek počúvajúci reč sveta ho poznáva a vystihuje vlastným slovom, ktoré vyjadruje poznaný poriadok následnosti vývinu a stávania sa. Logos teda znamená druhotnosť prazákladu ohňa, a ak oheň je mierou ontologického jestvovania všetkých vecí, je logos mierou intelektuálneho nazerania a poznania všetkých vecí človekom <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Legowicz | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Legowicz | prekladatelia = Anna Varsiková | titul = Prehľad dejín filozofie : základy doxografie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1972 | edícia = Veda a súčasnosť | zväzok edície = | počet strán = 651 | strany = 71{{--}}72 }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q=Herakleitos|commonscat=Heraclitus}} == Externé odkazy == * {{filit|fvh/herakleitos.html}} * {{filit|fvu/ucenie_herakleita.html}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Predsokratici]] rfum7wn2caof9asel0bdqtzpkr8dxky 0 2429 8356968 8356694 2026-08-16T17:01:40Z Maximilián Fedora 259749 8356968 wikitext text/x-wiki '''Zenón z Kitia''' (iné mená: '''Zénón z Kitia''', '''Zenón z Kitionu''', '''Zénón z Kitionu'''<ref name="Eliade"/>; {{vjz|grc|Ζήνων ο Κιτιεύς}}; * asi [[336 pred Kr.]] – † asi [[264 pred Kr.]]) bol zakladateľ [[stoicizmus|stoicizmu]], resp. staršieho stoicizmu (školu založil v Aténach r. 308 pred Kr.; je nazvaná podľa ''stoa poikile'' – stĺpová chodba vyzdobená freskami).<ref name="F"/> Bol žiakom kynika [[Krates z Téb|Kratesa]], potom [[Stilpón z Megary|Stilpóna]] a [[Diodoros Kronos|Diodora]] z [[Megarská škola|megarskej školy]] a napokon platonika Polemona.<ref name="F"/> Z diela Zenóna sa nám zachovalo iba niekoľko zlomkov. Zenón rozlišoval tri časti filozofie: logiku, fyziku a etiku. Zaviedol termín „pojem“ (''katalépsis''). Podľa Zenóna je predstava (''fantasia'') odtlačok (''typosis'') veci v duši. Kritériom pravdy je podľa neho kataleptická predstava spojená s postihovaním skutočnosti.<ref name="F"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Eliade">{{Citácia knihy | priezvisko = Eliade | meno = Mircea | odkaz na autora = Mircea Eliade | prekladatelia = Peter Solivajs | titul = Dejiny náboženských predstáv a ideí | odkaz na titul = | zväzok = II : Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Agora | rok = 1997 | isbn = 80-967210-2-X | počet strán = 424 | strany = 162 }}</ref> <ref name="F">{{filit|fvz/zenon_z_kitia.html}}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Long | meno = Anthony A | prekladatelia = Petr Kolev | titul = Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[OIKOYMENH]] | rok = 2003 | isbn = 80-7298-077-7 | edícia = Dějiny filosofie | zväzok edície = 3 | počet strán = 341 | strany = 142{{--}}152 }} == Iné projekty == {{projekt|q=Zenon z Kitia}} {{Výhonok filozof}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] [[Kategória:Filozofi obdobia helenizmu]] [[Kategória:Stoici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] k4l1juvn4cl6vm2bzlsnlffl6fvk0vy 8356971 8356968 2026-08-16T17:02:51Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Zénón z Kitia]] na [[Zenón z Kitia]] prostredníctvom presmerovania: bežnejší názov 8356968 wikitext text/x-wiki '''Zenón z Kitia''' (iné mená: '''Zénón z Kitia''', '''Zenón z Kitionu''', '''Zénón z Kitionu'''<ref name="Eliade"/>; {{vjz|grc|Ζήνων ο Κιτιεύς}}; * asi [[336 pred Kr.]] – † asi [[264 pred Kr.]]) bol zakladateľ [[stoicizmus|stoicizmu]], resp. staršieho stoicizmu (školu založil v Aténach r. 308 pred Kr.; je nazvaná podľa ''stoa poikile'' – stĺpová chodba vyzdobená freskami).<ref name="F"/> Bol žiakom kynika [[Krates z Téb|Kratesa]], potom [[Stilpón z Megary|Stilpóna]] a [[Diodoros Kronos|Diodora]] z [[Megarská škola|megarskej školy]] a napokon platonika Polemona.<ref name="F"/> Z diela Zenóna sa nám zachovalo iba niekoľko zlomkov. Zenón rozlišoval tri časti filozofie: logiku, fyziku a etiku. Zaviedol termín „pojem“ (''katalépsis''). Podľa Zenóna je predstava (''fantasia'') odtlačok (''typosis'') veci v duši. Kritériom pravdy je podľa neho kataleptická predstava spojená s postihovaním skutočnosti.<ref name="F"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Eliade">{{Citácia knihy | priezvisko = Eliade | meno = Mircea | odkaz na autora = Mircea Eliade | prekladatelia = Peter Solivajs | titul = Dejiny náboženských predstáv a ideí | odkaz na titul = | zväzok = II : Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Agora | rok = 1997 | isbn = 80-967210-2-X | počet strán = 424 | strany = 162 }}</ref> <ref name="F">{{filit|fvz/zenon_z_kitia.html}}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Long | meno = Anthony A | prekladatelia = Petr Kolev | titul = Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[OIKOYMENH]] | rok = 2003 | isbn = 80-7298-077-7 | edícia = Dějiny filosofie | zväzok edície = 3 | počet strán = 341 | strany = 142{{--}}152 }} == Iné projekty == {{projekt|q=Zenon z Kitia}} {{Výhonok filozof}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] [[Kategória:Filozofi obdobia helenizmu]] [[Kategória:Stoici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] k4l1juvn4cl6vm2bzlsnlffl6fvk0vy 0 2656 8356884 8224782 2026-08-16T13:38:07Z DurMar12 181423 /* Iné projekty */ Pridaný link na Wikislovník 8356884 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Praha | other_name = | category = [[Hlavné mesto]] [[Česko|Českej republiky]] <!-- *** Image *** --> | image = Prague collage 2018.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Moravia.svg | symbol = Coat of arms of Prague.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = Praga Caput Rei publicae<br /><small>(Predtým ''Praga Caput Regni'')</small> | nickname = Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto | nickname_type = Prezývky <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = | histcountry = Čechy | state = | region = Hlavné mesto Praha<br /><small>(CZ010)</small> | region_type = Kraj | histregion = | district = Hlavné mesto Praha<br /><small>(CZ0101 – CZ010F)</small> | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Vltava <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 50.087222 | long_d = 14.421111 | coordinates_format = dms | coordinates_type = type:city(1288696)_region:CZ | highest = vrch [[Teleček]] pri [[Zličín]]e | highest_elevation = 399 | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = hladina [[Vltava|Vltavy]] pri [[Suchdol (Praha)|Suchdole]] | lowest_elevation = 177 | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 496 <!-- *** Population *** --> | population = 1325280 | population_date = 31.3.2020 | population_density = 2672 | established = [[9. storočie]] | established_type = | mayor = [[Bohuslav Svoboda]] | mayor_type = Primátor | mayor_party = [[Občanská demokratická strana|ODS]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 1XX XX | area_code = +420 2 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = CZ-PR | code_type = [[ISO 3166-2:CZ]] | code1 = A | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Historic Centre of Prague | whs_year = 1992 | whs_number = 616 | whs_region = 4 | whs_criteria = ii, iv, vi <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Czechia - outline map.svg | map_background = Czechia - background map.png | map_caption = Praha na mape Česka | map_locator = Česko | map1 = Prague municipal districts.png | map1_caption = Mestské časti Prahy | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Prague | statistics = | website = [http://magistrat.praha-mesto.cz magistrat.praha-mesto.cz] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym''': ''Pražan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Pražan}}</ref> }} '''Praha''' ({{v jazyku|deu|''Prag''}}, {{V jazyku|eng|''Prague''}}, {{V jazyku|ita|''Praga''}}, {{V jazyku|hun|''Prága''}}) je hlavné a najväčšie mesto [[Česko|Česka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World InfoZone - Czech Republic Facts | url = https://worldinfozone.com/facts.php?country=CzechRepublic | vydavateľ = worldinfozone.com | dátum prístupu = 2023-12-27}}</ref> Má okolo 1,384 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad | odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2024 | url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-9vln2prayv | vydavateľ = csu.gov.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Preteká cez ňu rieka [[Vltava]]. Mesto má [[Mierne pásmo|mierne]] [[oceánske podnebie]] s relatívne teplými letami a chladnými zimami. Je politickým, kultúrnym a hospodárskym centrom [[Stredná Európa|strednej Európy]] s bohatou históriou a [[Románska architektúra|románskou]], [[Gotická architektúra|gotickou]], [[Renesančná architektúra|renesančnou]] a [[Baroková architektúra|barokovou architektúrou]]. Bola hlavným mestom [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] a sídlom niekoľkých cisárov [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], predovšetkým [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (vládol 1346{{--}}1378) a [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] (vládol 1575{{--}}1611).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic Maps & Facts | url = https://www.worldatlas.com/maps/czech-republic | vydavateľ = WorldAtlas | dátum vydania = 2021-02-24 | dátum prístupu = 2023-12-27 | jazyk = en-US}}</ref> Bolo dôležitým mestom [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Mesto zohralo významnú úlohu v [[Česká reformácia|českej]] a [[Reformácia|protestantskej reformácii]], [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] a v histórii 20. storočia ako hlavné mesto [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] medzi svetovými vojnami a povojnovou [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistickou érou]]. Praha je domovom množstva známych kultúrnych atrakcií, z ktorých mnohé prežili vojnové udalosti v Európe 20. storočia. Medzi hlavné atrakcie patrí [[Pražský hrad]], [[Karlov most]], [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestské námestie]] s [[Pražský orloj|pražským orlojom]], [[Josefov (Praha)|Židovská štvrť]], [[Petřín]] a [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]]. Od roku 1992 je historické centrum Prahy zaradené do [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznamu svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Mesto má viac ako desať veľkých múzeí spolu s mnohými divadlami, galériami, kinami a ďalšími historickými exponátmi. Prahu spája rozsiahly moderný systém verejnej dopravy. Sídli tu široká škála verejných a súkromných škôl vrátane [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe, najstaršej univerzity v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Praha je podľa štúdií GaWC klasifikovaná ako „Alfa-“ [[Svetové mesto|globálne mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GaWC - The World According to GaWC 2020 | url = https://www.lboro.ac.uk/microsites/geography/gawc/world2020t.html | vydavateľ = www.lboro.ac.uk | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220612112616/https://www.lboro.ac.uk/microsites/geography/gawc/world2020t.html | dátum archivácie = 2022-06-12 }}</ref> V roku 2019 bolo mesto zaradené na 69. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete, podľa Mercer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quality of Living City Ranking {{!}} Mercer | url = https://mobilityexchange.mercer.com/Insights/quality-of-living-rankings | vydavateľ = mobilityexchange.mercer.com | dátum prístupu = 2023-12-27}}</ref> V tom istom roku index PICSA zaradil mesto na 13. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The PICSA Index - Prosperity & Inclusion City Seal & Award | url = https://www.picsaindex.com/the-picsa-index/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-03-08 | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210308164645/https://www.picsaindex.com/the-picsa-index/ | dátum archivácie = 2021-03-08 }}</ref> Jej bohatá história z nej robí obľúbenú turistickú destináciu a od roku 2017 mesto ročne navštívi viac ako 8,5 milióna medzinárodných návštevníkov. V roku 2017 bola Praha po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Rím]]e a [[Istanbul]]e piatym najnavštevovanejším európskym mestom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 100 City Destinations Revealed: Prague among Most Visited In the World - Prague, Czech Republic | url = https://news.expats.cz/czech-tourism/top-100-city-destinations-revealed-prague-among-visited-europe-world/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-08-29 | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180829072053/https://news.expats.cz/czech-tourism/top-100-city-destinations-revealed-prague-among-visited-europe-world/ | dátum archivácie = 2018-08-29 }}</ref> == Geografia == [[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img2.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Vltavu a Staré mesto|alt=VLTAVA]] === Vodstvo === Mesto leží na dolnom toku [[Vltava|Vltavy]] pri ústí [[Berounka|Berounky]]. Vltava má pri [[Karlov most|Karlovom moste]] šírku {{m|320|m}} a je v Prahe dlhá {{km|23|m}}, má priemerný spád 0,5 na {{km|1|m}}, najväčšiu hĺbku {{m|10.5|m}} a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký [[Meander (riečny)|meander]], tzv. [[holešovický oblúk]]. Prítoky Vltavy sprava: [[Botič]] a [[Rokytka]]. Prítoky Vltavy zľava: [[Berounka]], [[Dalejský potok]], [[Brusnice]] a [[Šárecký potok]]. Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia [[Labe]] patrí len severovýchod mesta. === Geológia === Praha leží v [[Pražská kotlina|Pražskej kotline]] [[Pražská plošina|Pražskej plošiny]]. Praha leží v severnej časti [[Barrandién]]u v [[Stredočeská oblasť|Stredočeskej oblasti]], starej ale slabo [[metamorfóza (geológia)|premenenej]] oblasti [[Český masív|Českého masívu]]. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV [[sázavský zlom]] s kolmým [[pražský zlom|pražským zlomom]] a [[závistský prešmyk|závistským prešmykom]]<ref>Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, ''Geologie ČSSR I Český masív.'' SPN, Praha, 333 s.</ref>. Okolie mesta je budované hlavne [[prvohory|prvohornými]] morskými [[bridlica (sediment)|bridlicami]], [[pieskovec|pieskovcami]] a [[zlepenec|zlepencami]]. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z [[vápenec|vápenca]] a [[mramor]]ov. V [[druhohory|druhohorách]] ([[krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a [[opuka|opúk]] (dnes napr. na [[Strahov]]e, [[Biela hora|Bielej hore]] a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť [[štrk]]ových terás [[pleistocén]]neho veku. Horniny staršieho [[pliocén]]neho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110{{--}}{{m|125|m}} nad dnešnou hladinou Vltavy. Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú [[Barrandova skala]], [[Dívčí Hrady]], [[Braniská]], [[Vyšehradská skala]], [[Petřín]], [[Letná]], [[Trója (Praha)|Trója]], [[Baba (Praha 6)|Baba]] či Biela hora. == Podnebie == Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo {{mm|456.5|m}} zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C. == Historické centrum == {{Hlavný článok|Pražská pamiatková rezervácia}} Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou [[Pražský hrad|Pražského hradu]] je pamiatkovou rezerváciou [[UNESCO]]. [[Pražská pamiatková rezervácia|Mestská pamiatková rezervácia]] tu bola zriadená roku [[1971]] na ploche {{km2|8.22}} a patrí do nej najmä ''Staré Město'', ''Josefov'', ''Malá Strana'', ''Hradčany'' s Pražským hradom, ''Nové Město'' a ''Vyšehrad''. Je to najrozsiahlejšia [[mestská pamiatková rezervácia]] v [[Európa|Európe]]. V meste je veľa [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národných kultúrnych pamiatok]] a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok. == Správne rozdelenie == {{hlavný článok|Časti Prahy}} Od [[1. júl]]a [[2001]] platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Prahy}} === Počiatky hradu a mesta === [[Súbor:Josef Mathauser - Kněžna Libuše věští slávu Prahy (Historie českého národa v obrazech, obr. 005) retouched.jpg|náhľad|vľavo|Kňažná Libuša veští slávu Prahy, obraz Josefa Mathausera]] [[Súbor:Praga 0003.JPG|náhľad|upright=.6|Staromestský orloj bol inštalovaný v roku 1410]] Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o [[Kultúra s lineárnou keramikou|kultúru s lineárnou keramikou]]). Okolo roku [[200 pred Kr.]] bolo v lokalite Závist založené [[sídlisko (archeológia)|sídlisko]] [[Kelti|Keltov]] ([[Bojovia]]). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiova]] mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Praha bola Casurgis |url=http://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2011021048 |dátum prístupu=2017-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160413175204/http://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2011021048 |dátum archivácie=2016-04-13 }}</ref> Počas sťahovania národov v [[6. storočie|6. storočí]], začali Pražskú kotlinu osídľovať [[Slovania]]. Podľa legendy bola Praha založená v [[8. storočie|8. storočí]] českou kňažnou a veštkyňou [[Libuša (kňažná)|Libušou]] a jej manželom [[Přemysl Oráč|Přemyslom]], zakladateľom dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha. Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal [[Bořivoj I.|knieža Bořivoj]] postaviť koncom [[9. storočie|9. storočia]] druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna [[Spytihněv I.|Spytihněva I.]] na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy [[Pražský hrad|Pražského hradu]], kam sa presídlil knieža so svojou družinou z [[Levý Hradec|Levého Hradca]]. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto. === Stredovek === [[Súbor:Nuremberg Chronicle f 229v 230r.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Prahu, drevorezba, 1493]] Počiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. ''„Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“'', napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec [[Ibráhím ibn Jákúb]] napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného [[Staré Město (Praha)|Starého Mesta]]. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky ''Maior'', to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo [[Přemysl Otakar II.]] , synovec svätej [[Anežka Česká|Anežky Českej]], udelil v roku [[1257]] pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – [[Malá Strana]]. Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku [[1348]] založil [[Nové Město (Praha)|Nové Mesto pražské]] a vytýčil preň rozsiahle územie medzi [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehradom]], dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. ''Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako [[Rím]], [[Florencia]], [[Paríž]] a [[Kolín nad Rýnom]]'', napísal o sídelnom meste Karla IV. [[František Palacký]]. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/porady/1024681598-deset-stoleti-architektury/298323230620074-nove-mesto-prazske Česká televízia, Deset století architektury – Nové Mesto pražské]</ref> ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.<ref>Historický lexikon obcí České republiky 1869{{--}}2005</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=cXuCjDbxC1YC&pg=PA266&dq=naples+population+in+1400+Ad+50,00+people&hl=da&sa=X&ei=fK9BU5iLCoye7Abd-YGoDg&ved=0CEIQ6AEwAA#v=onepage&q=naples%20population%20in%201400%20Ad%2050%2C00%20people&f=false] (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=2ascAAAAQBAJ&pg=PA257&dq=venice+population+in+1400&hl=da&sa=X&ei=kbJBU5fJILLd7Qa5q4GQDQ&ved=0CDgQ6AEwAA#v=onepage&q=venice%20population%20in%201400&f=false] (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=hK-EAgAAQBAJ&pg=PA141&dq=venice+population+in+1500+with+180,000&hl=da&sa=X&ei=ubpBU_ucI-fX7AbooYCIAg&ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&q=venice%20population%20in%201500%20with%20180%2C000&f=false Pre-Industrial Cities and Technology] By Colin Chant, David Goodman. (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=rYlgGU2SLiQC&pg=PA125&dq=genoa+population+1200+AD+100,000&hl=da&sa=X&ei=1o5CU_KpKLTZ4QSEsIHgCw&ved=0CDcQ6AEwAQ#v=onepage&q=genoa%20population%201200%20AD%20100%2C000&f=false Before European Hegemony: The World System A.D. 1250-1350] By Janet L. Abu-Lughod. (anglicky)</ref><ref>[http://books.google.dk/books?id=Jx2Q4hxT5HAC&pg=PA132&dq=bologna+population+1200&hl=da&sa=X&ei=oIVZU46IIOeM4ASZmoAw&ved=0CEIQ6AEwAQ#v=onepage&q=bologna%20population%201200&f=false The Sovereign State and Its Competitors: An Analysis of Systems Change] By Hendrik Spruyt. (anglicky)</ref> === Zjednotenie pražských miest === [[Súbor:František Xaver Sandmann (Franz Xaver Sandmann), Karlův Most, památná lípa.jpg|náhľad|vľavo|Karlov most, rok 1840]] K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku [[1518]] na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku [[1523]] kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku [[1528]] znovu rozdelená. Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku [[1784]] za vlády cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II]]. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, [[Malá Strana]] a [[Hradčany (Praha)|Hradčany]]. Postupne bol pripojený [[Josefov (Praha)|Josefov]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] a [[Holešovice]]. Na konci [[19. storočie|19. storočia]] bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v [[České krajiny|českej krajine]].<ref>V&nbsp;roku 1890 mala podľa Ottovho náučného slovníka 182&nbsp;530 obyvateľov, ďalšími väčšími českými mestami bolo už len Brno (92&nbsp;327 obyvateľov) a Plzeň (50&nbsp;221 obyvateľov). Do úvahy treba zobrať aj vtedy ešte samostatné pražské predmestia Žižkov (41&nbsp;236 obyvateľov), Královské Vinohrady (34&nbsp;531 obyvateľov), Smíchov (32&nbsp;646 obyvateľov) a Karlín (19&nbsp;540 obyvateľov).</ref> V roku [[1893]] bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla [[Josefov (Praha)|Josefov]] a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku [[1901]] pripojila [[Libeň]]. === Veľká Praha === [[Súbor:Vltava in Prague.jpg|náhľad|Mosty ponad Vltavu, pohľad z Letnej]] Na konci [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo [[Slovensko]]. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] na Smetanovom nábreží). Ako hlavné mesto novo ustanoveného [[Československo|Československa]] bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku [[1922]] bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako [[Vinohrady (Praha)|Kráľovské Vinohrady]], Nusle alebo [[Košíře]]. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]]; bola tiež dostavaná gotická [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrála svätého Víta]]. V septembri [[1929]] (za prezidenta T.&nbsp;G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]]. Svetovo unikátna je [[kubizmus|kubistická]] architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry ([[Pavel Janák]], [[Josef Gočár]], [[Josef Chochol]]), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Praha, Karlovo Náměstí, Emauzy.jpg|náhľad|Emauzský kláštor a pamätník<br>''Praha svým vítězným synům'']] Od [[15. marec|15. marca]] [[1939]] bola Praha hlavným mestom [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent [[Jan Opletal]], boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým [[Židia|židovské]] a [[Rómovia|cigánske]] (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov [[nacizmus|nacistického režimu]]. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad [[Gestapo|gestapa]] v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] v máji [[1942]], po ktorom boli vyhladené obce [[Lidice]] a [[Ležáky]]. [[5. máj]]a [[1945]] vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]], pri ktorom zahynulo okolo 7&nbsp;400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri [[Plzeň|Plzni]], zatiaľčo [[Červená armáda]] dorazila do Prahy až [[9. máj]]a. Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení. Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra [[1944]] v Holešoviciach,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 65 lety na Pražany padaly bomby.Čtenáři vzpomínají | url = https://nazory.aktualne.cz/komentare/pred-65-lety-na-prazany-padaly-bombyctenari-vzpominaji/r~i:article:660612/?redirected=1510230866 | vydavateľ = nazory.aktualne.cz | dátum vydania = 2010-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> 14. februára [[1945]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 60 lety Praha zažila americký nálet | url = http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-60-lety-praha-zazila-americky-nalet | vydavateľ = radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170504203645/http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-60-lety-praha-zazila-americky-nalet/ | dátum archivácie = 2017-05-04 }}</ref> najmä v [[Nové Město (Praha)|Novom Meste]], Nusliach, na [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]] a 25. marca [[1945]] na strategické ciele vo [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]], [[Libeň|Libni]] a [[Kbely|Kbeloch]].<ref>PLAVEC, Michal, VOJTÁŠEK, Filip, KAŠŠÁK, Peter. ''Praha v plamenech: nálety na hlavní město za druhé světové války''. Vyd. 1. Cheb: Svět křídel, 2008. 423 s. Svět křídel; 105. ISBN 978-80-86808-58-1.</ref> Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší [[Tancujúci dom]]. === Praha ako hlavné mesto socialistického Československa === Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako [[Letisko Václava Havla Praha|letisko]] a [[Praha hlavní nádraží|hlavná železničná stanica]], začalo sa budovať [[Pražské metro|metro]] a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila [[Národní muzeum]] od [[Václavské námestie (Praha)|Václavského námestia]]. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam [[16. január]]a [[1969]] upálil [[Jan Palach]]. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská. Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom [[Zamatová revolúcia|nežnej revolúcie]], ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany. === Praha po nežnej revolúcii === [[Súbor:Mrakodrapy v Praze 2018.jpg|náhľad|Pražské výškové budovy na Pankráckej pláni]] Zavedením štandardných vzťahov so [[Západná Európa|západoeurópskymi]] krajinami sa Praha ešte viac otvorila [[turistika|turistike]]. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta. Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom [[1990]] nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dopravní podnik hlavního města Prahy, WDF – Web Design Factory, s. r. o. | odkaz na autora = | titul = Výroční zprávy | url = http://www.dpp.cz/vyrocni-zpravy/ | vydavateľ = dpp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyťaženejšou stanicou metra je [[I. P. Pavlova (stanica pražského metra)|I. P. Pavlova]], najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Špániková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Doprava v Praze: Co jste vždycky chtěli vědět, ale báli jste se zeptat | url = http://www.ctidoma.cz/zpravodajstvi-doprava/2017-03-13-doprava-v-praze-co-jste-vzdycky-chteli-vedet-ale-bali-jste-se | vydavateľ = ctidoma.cz | dátum vydania = 2017-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|ZOO]] alebo [[Pražské metro|metro]], kde zaplavila 18 staníc. == Obyvateľstvo == V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000, čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Data z mobilů: Praha se denně nafoukne o polovinu, v centru jsou návštěvníci v převaze|periodikum=iROZHLAS|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/data-z-mobilu-praha-se-denne-nafoukne-o-polovinu-v-centru-jsou-navstevnici-v_1704211045_miz|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Praha by měla být metropole pro dva miliony lidí|periodikum=Ekonomický Magazín|url=https://www.ekonomickymagazin.cz/2018/06/praha-by-mela-byt-planovana-jako-metropole-pro-dva-miliony-lidi/|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=cs-CZ}}</ref> == Doprava == [[Súbor:Praha hlavní nádraží (celkový pohled).jpg|náhľad|vľavo|[[Praha hlavní nádraží|Hlavná stanica v Prahe]]]] [[Súbor:Praha rajska zahrada 6.jpg|náhľad|Metro v Prahe]] [[Súbor:Tramvaj 15T.jpg|náhľad|Električka [[Škoda 15 T|Škoda 15T ForCity]]]] === Cestná doprava === Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na [[Hradec Králové]]. === Železničná doprava === V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: [[Praha hlavní nádraží|Praha-hl.n.]], [[Železničná stanica Praha-Smíchov|Praha-Smíchov]], [[Praha-Libeň]], [[Masarykovo nádraží|Praha-Masarykovo nádraží]], [[Praha-Vršovice]] atď. === Letecká doprava === [[Medzinárodné letisko Ruzyně|Letisko]] sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava. === MHD === Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí [[Pražské metro]] (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy. == Hospodárstvo == Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu. [[Hrubý domáci produkt]] (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %). === Spracovateľský priemysel === Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi. Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia ''potravín'' a produkcia ''elektrických a optických prístrojov'', obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách<!-- ; pozri aj diagramy -->). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre). Tieto odvetvia sú nasledované ''polygrafickým priemyslom'' s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov. Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska: * Výroba ''výrobkov kovospracujúceho priemyslu'' * Výroba ''strojov a zariadení'' * ''Chémia a farmaceutický priemysel'' * Priemysel výrobkov zo ''skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty'' * Výroba ''dopravných prostriedkov'' (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné. == Partnerské mestá == {{stĺpce|4| * {{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]] * {{minivlajka|Irak}} [[Bagdad]], [[Irak]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]], [[1996]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Brusel]], [[Belgicko]], [[2003]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]], [[1990]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburg]], Nemecko, [[1990]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Helsinki]], [[Fínsko]] * {{minivlajka|USA}} [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]], [[1990]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Japonsko]], [[1996]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Lisabon]], [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2000]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Nîmes]] [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Norimberg]], [[Nemecko]], [[1990]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]], [[1997]] * {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]] (do 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peking vypověděl partnerskou smlouvu s Prahou. Praha o nic nepřichází, zní z magistrátu | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2947160-peking-vypovedel-partnerskou-smlouvu-s-prahou-uvedla-cinska-ambasada | dátum vydania = 10.10.2019 | dátum aktualizácie = 10.10.2019 | dátum prístupu = 2019-10-10 | vydavateľ = ČT24 | jazyk = cs }}</ref> * {{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] * {{minivlajka|USA}} [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Spojené štáty|USA]], [[1991]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]], [[Slovensko]] * {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]], [[Lotyšsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Rím]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Roš ha-Ajin]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Štokholm]], [[Švédsko]] * {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]] * {{minivlajka|Taiwan}} [[Taipei]], [[Taiwan]], [[2001]] * {{minivlajka|Albánsko}} [[Tirana]], [[Albánsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Turín]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] * {{minivlajka|Litva}} [[Vilnius]], [[Litva]] }} == Galéria == <center> <gallery> Súbor:Prague 07-2016 view from Lesser Town Tower of Charles Bridge img3.jpg|Karlov most Súbor:CharlesBridgeMalaStranaPragueCzechRepublic.jpg|Malostranské veže Karlovho mostu Súbor:Parník Vyšehrad pod Vyšehradem.jpg|Vyšehrad Súbor:Praha, Letná, pohled na Pařížskou ulici.JPG|Pohľad na Parížsku ulicu a Čechův most z Letnej Súbor:Náměstí Míru.jpg|Námestie Míru, vľavo Vinohradské divadlo, vpravo kostol sv. Ludmily Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|Národní divadlo Súbor:Prazske-vystaviste-holesovice.jpg|Průmyslový palác Súbor:AltneuschulPrague.agr.jpg|Staronová synagoga Súbor:Prague NZ7 0229 (45172482242).jpg|Pražský hrad Súbor:Loreta - Praha.jpg|Pražská Loreta Súbor:Prague-IMG 1307-Pano-web-X3.jpg|Panorama centra Prahy v noci Súbor:Sunset Over Prague (213163091).jpeg|Panoráma Západu Prahy Súbor:Hradchany namnesti (Praha).jpg|Hradčanské námestie Súbor:Prague 07-2016 view from Lesser Town Tower of Charles Bridge img8.jpg|Malá Strana Súbor:Prague 07-2016 View from Old Town Hall Tower img3.jpg|Staromestské námestie Súbor:Prag Altstaedter Ring rathaus.jpg|Staromestská radnica Súbor:Prag obecni dûm gemeindehaus.jpg|Obecný dom </gallery> </center> {{Široký obrázok|Praha, Vyšehrad, Panorama Vinohrad a Nuselského mostu.jpg|1500px|''Panoramatická fotografia pri Nuselském moste na Vyšehradě''}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Praha|wikt=Praha}} == Externé odkazy == * Všeobecné: ** [http://www.praha-mesto.cz praha-mesto.cz Informačný server hlavného mesta Prahy] ** [http://www.czso.cz/xa/redakce.nsf/i/home Hlavné mesto Praha na stránkach ČSÚ] ** [http://www.digitalprague.com Digital Prague] * Fotografie: ** [http://www.earthinpictures.com/sk/svet/česká_republika/praha/ Fotogaléria Prahy]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Praha|15521311}} (sekcia Dejiny) {{Portál|Česko|Český}} {{Praha}} {{Kraje ČSSR}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Svetové dedičstvo - Česko}} {{Hlavné mestá Európy}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Praha| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Okresné mestá v Česku]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]] [[Kategória:Hlavné mestá v Európe]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie v Česku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] [[Kategória:Univerzitné mestá v Česku]] fzo9jhq0gyvpimoz3qakmkanhpxbuld 0 4071 8356871 8356826 2026-08-16T13:15:52Z Palo.hagara 222266 Revízia [[Special:Diff/8356826|8356826]] používateľa [[Special:Contributions/Palo.hagara|Palo.hagara]] ([[User talk:Palo.hagara|diskusia]]) bola vrátená 8356871 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Klérofašistická vojenská junta]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] (de facto) <br>[[Viktor Janukovič]] (de iure) <br />[[Julija Svyrydenková]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] qc7l2be2bc2tmvk24n21g5wf0jm5uvc 8356880 8356871 2026-08-16T13:30:16Z Palo.hagara 222266 Revízia [[Special:Diff/8356871|8356871]] používateľa [[Special:Contributions/Palo.hagara|Palo.hagara]] ([[User talk:Palo.hagara|diskusia]]) bola vrátená 8356880 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 9tw5flwmme28pqur2dvp51t0ix32cus 8356881 8356880 2026-08-16T13:31:02Z Pelex 2483 Revízia [[Special:Diff/8257547|8257547]] používateľa [[Special:Contributions/OJJbot|OJJbot]] ([[User talk:OJJbot|diskusia]]) bola vrátená 8356881 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] k9y96czr9lk3dkiedykzhj98yp15q35 0 5119 8356998 8356011 2026-08-16T17:50:13Z ~2026-44692-62 302805 /* Pôvodné seriály */ 8356998 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.235613|17.030767|format=dms|display=title}} {{Infobox Televízna stanica | názov = TV Markíza | logo = Markíza (2022).svg | popis = Logo TV Markíza od [[10. august]]a [[2022]] | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Peter Gažík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým generálnym riaditeľom a konateľom TV Markíza sa od 1. septembra 2023 stane Peter Gažík|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/849137-novym-generalnym-riaditelom-a-konatelom-tv-markiza-sa-od-1-septembra-2023-stane-peter-gazik|vydavateľ=TV Markíza|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-08-31|jazyk=sk}}</ref> | premiéra = [[31. august]] [[1996]] o 19:00 | derniéra = | program = plnoformátová televízia | motto = | slogan =Spolu nám to ladí | formát obrazu = [[16:9]] | príjem = satelit, káblové vysielanie, IPTV, DVB-T (spoplatnené) | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[Markíza Doma|Doma]]<br>[[TV Dajto|Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]]<br>[[Markíza International]]<br>[[Markíza Klasik]]<br>[[Nova International]]<br>[[Nova Sport 3 SK]]<br>[[Nova Sport 4 SK]]<br>[[Nova Sport 5 SK]] | webstránka = {{url|https://www.markiza.sk}} | poznámky = }} [[Súbor:TV Markíza.jpg|náhľad|Vchod do budovy TV Markíza so starým logom]] [[Súbor:Markiza studio TN nov 2006.jpg|náhľad|Štúdio [[Televízne noviny|Televíznych novín]] v [[November|novembri]] [[2006]]]] [[Súbor:PB230059.JPG|náhľad|Štúdio [[Teleráno|Telerána]] v roku [[2006]]]] '''Markíza''' je súkromná komerčná televízia, ktorá na [[Slovensko|Slovensku]] vysiela od [[31. august]]a [[1996]]. Okrem vysielania samotnej Markízy prevádzkuje aj televízne stanice [[TV Doma]] (od roku [[2009]]), [[Dajto|TV Dajto]] (od roku [[2012]]), [[Markíza International]] (od roku [[2016]]), [[Markíza KRIMI]] (od roku [[2022]]), [[Markíza Klasik]] (od roku [[2024]]) a streamovaciu službu [[Voyo|Voyo.sk]] (od roku [[2011]]). Televízia sídli v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]]. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ '''Markíza - Slovakia''' poskytovateľom televíznej programovej služby TV Markíza<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Tlačová informácia zo zasadnutia RVR 1. 7. 2020|url=http://www.rvr.sk/zprava-tlacova-informacia-zo-zasadnutia-rvr-1-7-2020|vydavateľ=rvr.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=|jazyk=}}</ref> a ďalších, ktoré samy seba nazývajú '''skupina Markíza'''.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skupina Markíza aj v roku 2019 suverénne kraľovala televíznemu trhu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1985950_skupina-markiza-aj-v-roku-2019-suverenne-kralovala-televiznemu-trhu|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=2020-01-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200704082756/https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1985950_skupina-markiza-aj-v-roku-2019-suverenne-kralovala-televiznemu-trhu|dátum archivácie=2020-07-04}}</ref> == História, šírenie a sledovanosť == === História === <!-- 7. augusta 1995 licenciu získala 31. august 1996 - začiatok vysielania august 1998 obsadenie Kočnerom - Gamatex 2000/1 - Rusko predal časť svojho podielu Jánovi Kováčikovi a Milanovi Fiľovi. CME mala vtedy menej ako 35% 2000 - Rusko (J. Kováčik) vyplatili Kočnera 2005 - Rusko predal zbytok podielov v Markíze spoločnosti CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia okolo 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď vyplatili aj Kováčika a Fiľu 2020 CME (aj s Markízou) kúpil Kellner -->„Markíza je dieťaťom [[HZDS]]", tvrdila [[Emília Boldišová]], ktorá bola v roku 1994 šéfkou tzv. [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|licenčnej rady]], ktorá [[Pavol Rusko|Pavlovi Ruskovi]] odmietla dať vysielaciu licenciu, pretože zatajil spolumajiteľku zo zahraničia [[Sylvia Volzová|Sylviu Volzovú]]. Radu v decembri 1994 parlament odvolal a od novo vymenovanej rady Ruskova Markíza – Slovakia, Blatné, spol. s. r. o. licenciu získala 7. augusta 1995. Podľa Boldišovej vďaka za tento zvrat patrí vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR [[Ivan Gašparovič|Ivanovi Gašparovičovi]], jeho asistentovi [[Ľuboš Jurík|Ľubošovi Juríkovi]] a&nbsp;[[Oľga Keltošová|Oľge Keltošovej]].<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečo je televízia Markíza taká dôležitá a prečo tomu možno nerozumejú jej majitelia | url = https://www.aktuality.sk/clanok/erRoJ5f/preco-je-televizia-markiza-taka-dolezita-a-preco-tomu-mozno-nerozumeju-jej-majitelia-komentar-petra-bardyho/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-05-31 | dátum prístupu = 2024-05-31 | jazyk = sk | priezvisko = Bárdy | meno = Peter}}</ref> Rusko dodnes odmieta, že by Markíza dostala licenciu vďaka [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], hoci [[Vladimír Mečiar]] bol v&nbsp;roku 1991 na jeho svadbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako vznikla Markíza na zelenej lúke | url = https://domov.sme.sk/c/665215/ako-vznikla-markiza-na-zelenej-luke.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2024-05-31 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> === Majitelia === Rusko v roku 2018 tvrdil, že už od roku 1995 existovala zmluva, na základe ktorej tzv. malá Markíza (Markíza-Slovakia, Blatné), ktorá držala vysielaciu licenciu, zverila vysielanie tzv. veľkej Markíze ([[Slovenská televízna spoločnosť|Slovenskej televíznej spoločnosti]] – STS). Odmenou pre majiteľov malej Markízy malo byť 10% zo zisku – teda 5% pre Ruska a 5% pre Volzovú. Podľa neho „Volzová nikdy majetkový podiel v TV Markíza nemala“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|titul=Pavol Rusko: Kočner to s vyhlásením, že som sa chcel zbaviť Volzovej, myslel inak|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652168/pavol-rusko-kocner-to-s-vyhlasenim-ze-som-sa-chcel-zbavit-volzovej-myslel-inak/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-17|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Ruskovým podporovateľom pre získanie licencie bol bývalý riaditeľ [[Divadlo Astorka Korzo ’90|divadla Korzo '90]] [[Ľubo Gregor]]. Podľa Gregora Rusko jemu a [[Zita Furková|Zite Furkovej]] sľúbil v Markíze získať 15 až 20-percentný podiel. Furková na to mala aj zmluvu podpísanú Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ONLINE: Sýkorovci na súde s Ruskom a Černákom opisujú, ako robili ochranku Volzovej|url=https://www.aktuality.sk/clanok/898254/online-opat-sudia-pavla-ruska-a-byvalych-bosov-mafie-za-planovanie-vrazdy/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> Už rok po získaní licencie v auguste 1996 bol na valnom zhromaždení Rusko odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti Markíza-Slovakia. Rusko bol neskôr obvinený z prípravy vraždy Volzovej, ktorú podľa obžaloby mal objednať u [[Mikuláš Černák|M. Černáka]] na jeseň 1997. Pri svojej obhajobe v roku 2023 Rusko povedal, že o valnom zhromaždení 1996 nebol informovaný a jeho odvolanie nebolo platné<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obžalovaný Pavol Rusko spochybnil, že by mal motív na objednávku vraždy Klaus-Volzovej|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YK3ZHQA/obzalovany-pavol-rusko-spochybnil-ze-by-mal-motiv-na-objednavku-vrazdy-klaus-volzovej/|vydavateľ=TASR|dátum vydania=2023-05-04|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> a že by vraždou nedosiahol žiadny majetkový prospech.<ref name=":9" /><!-- Gregor raz tvrdí 15 https://www.cas.sk/clanok/612648/lubo-gregor-73-pred-smrtou-odkryl-tajomstva-co-ste-o-ruskovi-nevedeli/ a inde 20% ... Gregor tiež tvrdí, že Rusko počas aféry Gamatex znenádvidel VOlzovú za to že ona uznala Kočnerovu požiadavku... obhajobou Pavla Ruska.. tvrdí, že u Mikuláša Černáka si nebol objednávať vraždu bývalej spoločníčky v televízii Markíza Sylvie Volzovej. Naopak, bol sa vraj u bossa podsvetia pýtať, či si jeho likvidáciu neobjednala ona. Echo údajne dostal od pravej ruky Vladimíra Mečiara Anny Nagyovej a zdrojom informácií mal byť Alexander Rozin. Nagyová aj Rozin to ale na predchádzajúcich výsluchoch popreli. No a podobne sa vyjadril aj bývalý premiér Mečiar. http://www.tvnoviny.sk/domace/1925316_exkluzivne-meciar-poprel-obhajobu-pavla-ruska-v-pripade-objednavky-vrazdy-sylvie-volzovej V roku 2021 Furkova spomenula aj konflikt medzi Ruskom a Gregorom, tak to bolo v období problémov z Gamatexu.POdal nej mala VOlzova podiely. Sama Furkova ale zistila ze jej zmluva je neplatná, "ale prečítal si ju jej manžel a povedal jej, že je neplatná". Sídlo bolo v záhorskej tvrdí Furková vo na dvore jej dabingového štúdia sa začínalo v auguste 96. vysielanie začalo 31.8.96 -->{{Hlavný článok|Kauza Gamatex}} V roku 1998 spoločnosť [[Gamatex]] získala pohľadávku [[Siloš Pohanka (producent)|Siloša Pohanku]] voči Pavlovi Ruskovi.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Robert Čulen|meno=|titul=Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené|vydanie=1999|vydavateľ=Ottovo nakladelství,|miesto=|rok=|isbn=8071812846|strany=}}</ref> [[Marián Kočner]] (Gamatex) uplatnením tejto pohľadávky právne získal rozhodujúci vplyv v [[Slovenská televízna spoločnosť|Slovenskej televíznej spoločnosti]] (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou [[Central European Media Enterprises|CME]] [[Central European Media Enterprises|(Central European Media Enterprises)]] prevádzkovala televíziu. Pôvodne CME Media Enterprises B.V., patrilo 49 % a 51% patrilo spoločnosti Markíza Slovakia.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od Ruska, Miku, cez Ťapákovú až po súčasnosť: Aký je príbeh televízneho lídra?|url=https://strategie.hnonline.sk/media/809039-lider-oslavuje-dvadsat-rokov-na-trhu|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Ševčíková|meno=Petronela|dátum vydania=}}</ref> 18. augusta 1998 do areálu televízie v [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] prišiel [[Marián Kočner|Kočner]] s ochrankou obsadiť Markízu, čo bol viditeľný začiatok [[Kauza Gamatex|kauzy Gamatex]]. Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000, dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V lete 2000 sa spor Markízy s Gamatexom (Kočnerom) urovnal dvoma zmluvami. Prvú uzavreli na prevod s firmou A.D.A.M. (matka Gamatexu), M. Kočner dostal 40 miliónov korún, a Š. Ágh 40 miliónov korún. Druhou zmluvou prevzala Kováčikova Forza dlh Gamatexu 1 milión eur. Čím sa spor podľa Kováčika uzavrel a o zmenkách na 500 miliónov korún nevedel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: prokurátor odovzdal súdu kompletnú Kočnerovu Threemu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/733045/kauza-zmenky-kocnerovi-sa-nechce-na-sud-prisla-ruskova-zena/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kováčikova výpoveď o zmenkách je zásadná|url=https://dennikn.sk/minuta/1621759/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-10-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><!-- Zdroj: aktuality: Pavol Rusko nebol pri rokovaniach, ktoré viedol Kováčik na urovnanie sporu s Gamatexom, teda nebol pri spoločných rokovaniach s Kočnerom a Ághom. Zmluva s Kočnerom a Ághom sa podpisovala v banke na Mostovej ulici v Bratislave. --><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-ma-20-rokov.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-02|jazyk=sk|priezvisko=Poláš|meno=Martin|dátum vydania=}}</ref> Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia [[Ján Kováčik (prezident SFZ)|Ján Kováčik]] a [[Milan Fiľo]], ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii (od Ruska kúpila podiel spoločnosť A.R.J v septembri 2000). J. Kováčik (firma Media Invest) následne, v novembri 2001, odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa väčšinovým vlastníkom a konateľom televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=vysielace.sk - Aktuálne : Podiel Volzovej v Markíze kúpil Produkčný dom FORZA|url=http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=226|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200703145845/http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=226|dátum archivácie=2020-07-03}}</ref> Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME. Definitívne vplyv v Markíze Rusko stratil v roku 2005, keď svoj zostávajúci podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza – Slovakia 80 percent. Markíza – Slovakia bola do 26. októbra 2006 51-percentným vlastníkom STS a po tomto dátume sa stala jej 100 % vlastníkom. Po získaní 100 % podielu Markízou – Slovakia v STS sa obe spoločnosti od januára 2007 zlúčili. Dovtedy boli vlastníkmi STS Markíza – Slovakia, spoločnosti A.R.J, a.s. so 46 %, Media Invest, spol. s r.o. s 20 % a CME Media Enterprises B.V. s 34 % podielom.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť CME sa stala jediným vlastníkom TV Markíza|url=https://ekonomika.sme.sk/c/3393818/spolocnost-cme-sa-stala-jedinym-vlastnikom-tv-markiza.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Trzby a zisk TV Markiza 2018.png|náhľad|Tržby a zisk TV Markíza v rokoch 2009 až 2018. Zdroj: Finstat: Markíza - Slovakia, https://finstat.sk/31444873]] Zvyšných 20% v Markíze získali Američania v júli 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Spoločnosť už vtedy bola vlastníkom licencie na televízne vysielanie platnej až do septembra 2019.<ref name=":6" /> Väčšinovým akcionárom CME bola firma [[WarnerMedia]].<ref name=":5" /> CME pôsobilo vo viacerých krajinách a okrem iných vlastní aj českú [[TV Nova]], ktorú ovládla prostredníctvom [[Vladimír Železný|Vladimíra Železného]] v roku 1996. Podľa výpovede [[Radka Doehring|Radky Doehring]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Sudca nariadil predviesť Petra Tótha na septembrový súd. Prísť by mal aj Kočner|url=https://www.aktuality.sk/clanok/710365/sud-s-kocnerom-a-ruskom-kauza-zmenky-bodor-toth-online/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-02|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> v [[Kauza zmenky TV Markíza|Kauze zmenky TV Markíza]] Rusko dostal za svoj podiel od CME 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €). Čínska energetická a investičná skupina [[CEFC]] a slovensko-česká finančná skupina [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta Investments]] v decembri 2017 predložili ponuku vo výške 1,7 miliardy € na kúpu podielu v spoločnosti CME.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Penta môže získať Markízu. Spoločne s Číňanmi mali podať jedinú ponuku|periodikum=HNOnline|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1662645-kellner-vycuval-z-boja-o-majitela-markizy-v-hre-uz-je-len-penta-v-spojeni-s-cinanmi|dátum prístupu=2018-02-22|jazyk=sk}}</ref> Už v marci 2018 CEFC oznámila nezáujem o zvyšovanie svojho podielu a v apríli 2018 po problémoch CEFC s financovaním a vyšetrovaním jej šéfa v Číne sa vstup Penty do CME neuskutočnil.<!-- „K špekuláciám sa nebudeme vyjadrovať,“ povedal hovorca Penty Ivo Mravinac. --><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Čínska CEFC má problémy, Markízu nakoniec nekúpi|periodikum=www.etrend.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.etrend.sk/firmy/cinska-cefc-ma-problemy-markizu-nakoniec-nekupi.html|dátum prístupu=2018-04-11|jazyk=sk}}</ref> 28. októbra 2019 sa skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]] a [[Central European Media Enterprises|CME]] dohodli na prevzatí. Informovali o tom obe zúčastnené strany. Podľa CME PPF zaplatí za prevzatie CME okolo 2,1 miliardy amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Markíza mení majiteľa, český miliardár Kellner sa dohodol na prevzatí CME|url=https://www.webnoviny.sk/televizia-markiza-meni-majitela-cesky-miliardar-kellner-sa-dohodol-na-prevzati-cme/|vydavateľ=SITA (Webnoviny.sk)|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2019-11-04|priezvisko=|meno=}}</ref> CME okrem Markízy a jej kanálov prevádzkuje televízne stanice aj v ďalších piatich krajinách, napríklad do jej portfólia patrí aj česká [[TV Nova|Nova]]. Dohodu najprv odsúhlasilo valné zhromaždenie CME a skoro po roku (6. septembra 2020) aj [[Európska komisia]] (transakcia bola Komisii oznámená 1. septembra 2020).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie: Komisia schvaľuje akvizíciu podniku CME spoločnosťou PPF|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|vydavateľ=Press corner, European Commission|dátum prístupu=2020-10-07|jazyk=en|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> === Politické vplyvy po voľbách 2023 === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]] vznikla vládna koalícia Smer – Hlas – SNS a predseda Smeru [[Robert Fico]] štvrtýkrát zasadol do kresla [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu vlády SR]] a líder Hlasu [[Peter Pellegrini]] sa najprv stal [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedom Národnej rady]], potom bol 7. aprílom 2024 [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|zvolený]] za prezidenta. Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR sa konala [[25. októbra]] 2023 a následne prezidentka vymenovala [[Štvrtá vláda Roberta Fica|vládu Roberta Fica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz | url = https://spravy.stvr.sk/2023/10/prezidentka-vymenovala-novu-vladu-r-fico-sa-posadi-do-premierskeho-kresla-uz-po-stvrty-raz/ | vydavateľ = Správy STVR | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = sk-SK | meno = Dominik | priezvisko = Pálka}}</ref> Už v novembri 2023 sa predseda vlády vo svojom videu okrem obhajovania svojho vládneho programu venoval kritike médií. Oznámil, že z pozície premiéra rozhodol o preverení povolenia pre vstup a prácu na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrad vlády]] štyrom médiám, ktoré priamo nazval nepriateľskými. „Včera som avizoval kroky proti nepriateľským médiám TV Markíza, [[Denník N]], [[SME]] a [[Aktuality.sk|portál Aktuality]].“ Povedal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neželaní hostia na Úrade vlády. Niektoré médiá sú k nám nepriateľské, obmedzíme im prístup, oznámil Fico | url = https://www.ta3.com/clanok/910565/nezelani-hostia-na-urade-vlady-niektore-media-su-k-nam-nepriatelske-obmedzime-im-pristup-oznamil-fico | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk | meno = televízia | priezvisko = ta3}}</ref> Začiatkom roka 2024 (v januári) opustil vedenie spravodajstva Markízy dlhoročný šéf [[Henrich Krejča]] a na jeho miesto prišiel [[Michal Kratochvíl]] (bývalý šéfredaktor TV Nova).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TOP mediálna kauza roka 2024: Horúce chvíle pripravili Markíze jej najväčšie hviezdy | url = https://medialne.trend.sk/televizia/top-medialna-kauza-roka-2024-horuce-chvile-pripravili-markize-jej-najvacsie-hviezdy | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2024-12-10 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk}}</ref> V marci 2024 bolo založené odborového združenia novinárov Markízy. Jeho prvými lídrami sa stali moderátori Na telo [[Michal Kovačič]] a [[Viktor Vincze]] či [[Adel Ghannam]].<ref name=":0" /> Celá koalícia (aj Smer a SNS) v roku 2024 bojkotovala televízne debaty už aj otvorene a oficiálne. Markíza napríklad plánovanú debatu s E. Tomášom, ktorej sa nezúčastnil odvysielala, ale v štúdiu nechala prázdnu stoličku. Nominant SNS minister životného prostredia povedal, že trojčlenná vládna koalícia sa dohodla, že nebude odpovedať na otázky reportérov Markízy a ani chodiť do jej diskusií. Predtým Markízu otvorene ignoroval len Smer-SD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vládni politici bojkotujú Markízu už aj oficiálne | url = https://www.omediach.com/tv/26466-vladni-politici-bojkotuju-markizu-uz-aj-oficialne | vydavateľ = Omediach.com | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK}}</ref> Po mesiacoch bojkotu relácie [[Na telo (televízna relácia)|Na telo]] zo strany vládnej koalície<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova koalícia bojkotuje reláciu Na telo v Markíze | url = https://dennikn.sk/3937352/koalicni-lidri-sa-dohodli-ze-ich-ministri-budu-bojkotovat-na-telo-podobny-model-pouzili-pred-koncom-na-hrane-na-joj/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-06-28 | jazyk = sk-SK | meno = Lucia | priezvisko = Osvaldová}}</ref> [[Michal Kovačič]] na konci vysielania 24. apríla 2024 obvinil svojho zamestnávateľa z pokusov o [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúru]] a nadmerných zásahov do objektivity spravodajstva. Povedal že Markíza čelí tlaku „nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia“, a varoval pred „orbánizáciou“ médií. „To bolo absolútne zneužitie vysielacieho priestoru a hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ako zamestnávateľ nemôžeme akceptovať,“ uviedol generálny riaditeľ TV Markíza [[Peter Gažík]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza má problém: Bývalý moderátor Michal Kovačič televíziu žaluje | url = http://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/724778-markiza-ma-problem-byvaly-moderator-michal-kovacic-ich-zaluje/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2024-09-23 | dátum prístupu = 2024-11-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> Po tomto boli relácie Na telo a Na telo plus okamžite zrušené a Kovačičovi boli nariadené prekážky a de facto bol odstavený od práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza čoraz menej skrýva, že Kovačič musí odísť. Vedeniu prekáža už aj ako odborový predák | url = https://domov.sme.sk/c/23340809/markiza-strajk-kovacic-na-telo-vypoved.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-06-28 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> Po niečo viac ako mesiaci od tejto udalosti bol za porušenie pracovnej disciplíny a pracovnej zmluvy a aj napriek nesúhlasu odborovej organizácie prepustený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Moderátor Michal Kovačič dostal v televízii Markíza výpoveď | url = https://dennikn.sk/minuta/4071859/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-06-28 | dátum prístupu = 2024-06-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> 21. marec 2025 premiér Robert Fico po summite EÚ v Bruseli ostro zaútočil na TV Markíza a jej novinára Martina Prôčku. Markíza na Ficove obvinenia reagovala oficiálnym stanoviskom. V ňom zdôraznila, že sa usiluje o spravodlivú a nezávislú žurnalistiku a že sporná reportáž o summite EÚ bola „vo všetkých podstatných aspektoch spracovaná správne“. 14. máj 2025 oznámila Markíza veľkú reorganizáciu spravodajstva. Spustila nový online projekt ''TN Live'' zameraný na mladšie publikum. Súčasne oficiálne potvrdila personálne zmeny: Od júna budú večerné ''Televízne noviny'' moderovať už len dve stabilné dvojice (Ďurianová–Zápala a Vavrinčíková–Švajda) a Ďurianová sa stane „šéfmoderátorkou“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodajstvo na Markíze po novom. Vincze končí na obrazovke, dostáva nový projekt | url = https://medialne.trend.sk/televizia/spravodajstvo-markize-novom-vincze-konci-obrazovke-dostava-novy-projekt | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2025-05-15 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk}}</ref> Po tom čo boli odstavení ako redaktori hlavnej spravodajskej relácie [[Televízne noviny (TV Markíza)|Televízne noviny]] Viktor Vincze so Zuzkou Čimovou odišli z Markízy. Zaujímavá situácia nastala v stredu, 21. mája 2025, kedy mali moderovať svoje posledné Noviny. Podľa Vinczeho: „pred vysielaním prišiel pokyn z Prahy, že sa bude vysielať s trojminútovým oneskorením, samozrejme, preto, aby nenastal Kovačič dva. Prakticky to vyzeralo tak, že Televízne noviny sme začali zo štúdia vysielať už o 18:57, no diváci ich videli až v riadnom čase.“ Vedenie Markízy sa zastalo [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Z. Puškárovej]], ktorá obidvoch moderátorov kritizovala, a ďalším nespokojným odkazuje, že môžu odísť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Vincze: Zlatica sklamala aj mňa, ešte ako malý som ju obdivoval. Čakal som, že sa za nás postaví | url = https://dennikn.sk/4655249/viktor-vincze-zlatica-sklamala-aj-mna-este-ako-maly-som-ju-obdivoval-cakal-som-ze-sa-za-nas-postavi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK | meno = Monika | priezvisko = Tódová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Markíza vracia Vinczemu kritiku. Nespokojným odkazuje, že môžu odísť, a zastala sa Puškárovej | url = https://dennikn.sk/4659285/markiza-vracia-vinczemu-kritiku-nespokojnym-odkazuje-ze-mozu-odist-a-zastala-sa-puskarovej/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK | meno = Lucia | priezvisko = Osvaldová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podráždená Puškárová vybuchla! Kovačičovi s Vinczem poslala ostrý odkaz | url = https://mediaboom.sk/podrazdena-puskarova-vybuchla-kovacicovi-s-vinczem-poslala-ostry-odkaz | dátum vydania = 2025-05-25 | dátum prístupu = 2025-05-27 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> [[Eva Čobejová]] už po týždni zhodnotila, že Viczeho odchod „.. nebola zase až taká dôležitá vec, hoci sa tak javila" a argumentuje nepoklesom sledovanosti, o ktorom však informuje práve opačná strana (PR manažér TV Markíza [[Lukáš Kočišek]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O Markíze a Vinczem / Obľúbený moderátor už na obrazovkách nie je, ale divákov neubudlo | url = https://www.postoj.sk/176177/oblubeny-moderator-uz-na-obrazovkach-nie-je-ale-divakov-neubudlo | vydavateľ = www.postoj.sk | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk | meno = Eva | priezvisko = Čobejová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekord pre Markízu: Televízne noviny dosiahli najlepší podiel od pandémie | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rekord-pre-markizu-televizne-noviny-dosiahli-najlepsi-podiel-pandemie | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk}}</ref> Vedenie tiež tvrdí, že plánované ukončenie vysielania obedňajšej spravodajskej relácie [[Televízne noviny 12]] dňa 23. mája 2025 s konfliktami v zákulisí nesúvisí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náhla stopka po rokoch: Markíza ešte pred letom ruší spravodajskú reláciu! | url = https://mediaboom.sk/nahla-stopka-po-rokoch-markiza-este-pred-letom-rusi-spravodajsku-relaciu | dátum vydania = 2025-05-27 | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> === Vedenie, sledovanosť, program a príjmy === V júli 2023 Markíza oznámila, že od 1. septembra 2023 nastúpi do funkcie jej generálneho riaditeľa a konateľa [[Peter Gažík]]. Peter Gažík má niekoľkoročné topmanažérske skúsenosti. Pôsobil napríklad šesť rokov ako generálny riaditeľ telekomunikačného operátora [[O2 Slovakia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Končiaci riaditeľ Markízy: Dosiahli sme toho naozaj veľa. Nastal čas posunúť sa ďalej|url=http://www.mediaklik.sk/media/clanok/675025-konciaci-riaditel-markizy-dosiahli-sme-toho-naozaj-vela-nastal-cas-posunut-sa-dalej/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-07-18|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}</ref> Nahradil tak [[Matthias Settele|Matthiasa Setteleho]], ktorý bol do funkcie menovaný [[25. september|25. septembra]] [[2013]]. Jeho predchodcovia sú vymenovaní v časti [[TV Markíza#Gener%C3%A1lni%20riaditelia|generálni riaditelia]]. Naposledy 15. februára 2015 zmenila Markíza celú staničnú grafiku. Predtým takéto zmeny robila častejšie.<ref name=":1" /> ==== Sledovanosť ==== Krátko po svojom nástupe na slovenský mediálny trh sa TV Markíza stala najsledovanejšou televíziou<ref name=":3" /> a túto pozíciu trhového lídra si udržala aj v roku 2017 <ref name=":4" />, v roku 2022.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sledovanosť TV v roku 2020: Poznáme presné výsledky. Diváci strávili pri obrazovkách viac času|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/151113/sledovanost-tv-v-roku-2020-pozname-presne-vysledky-divaci-stravili-pri-obrazovkach-viac-casu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-03-01|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> až do roku 2025.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aké televízie sledujú Slováci? Bodujú najmä tri kanály, pozrite si kompletné výsledky | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/ySoW3Hd/ake-televizie-sleduju-slovaci-boduju-najma-tri-kanaly-pozrite-si-kompletne-vysledky/ | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk | priezvisko = Živé.sk}}</ref> Už rok po svojom vzniku, teda v roku 1997, mala Markíza podľa výsledkov spoločnosti Visio 47 % podiel na trhu, STV vtedy spadla zo 40-percentného podielu na 20,5%. Najvyššiu sledovanosť prežívala Markíza v roku 1998 (v rovnakom roku sa odohrala kauza[[Kauza Gamatex|"Zachráňte Markízu"]]), keď na slovenskom trhu dosiahla 80-percentný podiel z príjmov z predaja reklamy (79,3 % z 2,5 mld. Sk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskému televíznemu trhu vládne Markíza|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-September/slovenskemu-televiznemu-trhu-vladne-markiza.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}</ref>) a 60-percentnú sledovanosť.<ref name=":3" /> Skupina Markíza dosiahla v roku 2021 priemerný trhový podiel 22,5 % (sledovanosť za celý deň<!-- , CS 4+ v cieľovej skupine nad 4 roky -->), ktorá je pod priemerom sledovanosti v Rumunsku, Bulharsku a Slovinsku, kde CME tiež podniká.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízne zemetrasenie v obývačkách: Státisícom Slovákov hrozí o pár dní vypnutie programov Markízy|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/672171-televizne-zemetrasenie-v-obyvackach-statisicom-slovakov-hrozi-o-par-dni-vypnutie-programov-markizy/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-06-22|dátum prístupu=2023-06-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Najúspešnejšou televíznou skupinou na slovenskom trhu ostala Markíza aj v prvom polroku 2022 (počas januára až júna 2022). Sledovanosť stanice Markíza bola 16 %, JOJ 13% Jednotka RTVS 6,5 %. Spolu slovenské televízie sledovalo 54 percent populácie, české 9 %, maďarské 4 % a ostatné 32 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sledovanosť staníc: Skupiny Markíza a JOJ majú spolu 43 percent. Vieme, ako sa darí českým a ďalším TV|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/YGtTCX7/sledovanost-stanic-skupiny-markiza-a-joj-maju-spolu-43-percent-vieme-ako-sa-dari-ceskym-a-dalsim-tv/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-08-26|dátum prístupu=2023-06-23|jazyk=sk|priezvisko=Maxa|meno=Filip}}</ref> Sledovanosť v máji 2023 v porovnaní s májom 2022 vzrástla skupine JOJ o 5,9 percentu­álneho bodu a skupine Markíze ešte viac, keď po započítaní trojdňovej oneskorenej sledovanosti dosiahla priemerný celodenný trhový podiel 27,5 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízie si medziročne polepšili. Aj v hokejovej konkurencii si pozíciu trhového lídra udržala Markíza|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/670211-televizie-si-medzirocne-polepsili-aj-v-hokejovej-konkurencii-si-poziciu-trhoveho-lidra-udrzala-markiza/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-06-07|dátum prístupu=2023-06-23|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Aj v prvom polroku 2023 boli najsledovanejšie tri slovenské televízne skupiny: Markíza, JOJ a RTVS, ktoré získali celkovo podiel viac ako 61 percent u divákov vo veku 12 až 54 rokov podľa údajov PMT/Kantar Media. Samotné programy Markíza ani JOJ nedokážu samostatne osloviť ani 20% divákov, pomáhajú im však spriatelené programy. Napríklad skupina Markíza takto vďaka Doma, Dajto a Krimi získala takmer 10 percentuálnych bodov. Rozdiel medzi kanálmi Markíza ani JOJ je približne 5 percentuálnych bodov (Markíza je stále jednotkou na trhu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci milujú Markízu, stále obsadzuje prvú priečku. Ako sú na tom ďalšie televízie? (čísla sledovanosti)|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/befXoZi/slovaci-miluju-markizu-stale-obsadzuje-prvu-priecku-ako-su-na-tom-dalsie-televizie-cisla-sledovanosti/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2023-09-06|dátum prístupu=2023-09-07|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> V druhom polroku 2025 si Markíza potvrdila pozíciu lídra trhu. V cieľovej skupine 14–56 dosiahla priemerný podiel 32,53 % a JOJ Group získala 21,33 %. Rozdiel medzi oboma skupinami tak presiahol 11 percentuálnych bodov podľa údajov PMT/Kantar Media.<ref name=":12" /> Rozdiel v skupine univerzálnej cieľovej skupine 12+ je podobne ako v roku 2023 5 percentuálnych bodov.<ref name=":12" /> Podobne ako v roku 2023 žiadna stanica nedosiahla sledovanosť 20% (Markíza mala menej ako 19% a JoJ menej ako 13%). Podobne ako pretým, televízne skupiny STVR, Markíza, JOJ a Prima majú dve tretiny trhu a ostatné televízie sledovalo 33%.<ref name=":12" /> ==== Program ==== Základom programovej skladby sú cyklické relácie (seriály).<ref name=":1" /> Do vzniku konkurenčnej komerčnej televízie JOJ (2002) sa Markíze darilo monopolizovať svoje postavenie v uvádzaní úspešných zahraničných (aj seriálových) titulov<ref name=":1" />, pozri nižšie napr. [[TV Markíza#Akvizície|akvizície]], [[TV Markíza#Telenovely|telenovely]]. Pristupovala aj na podmienky [[Barter|barterového obchodu]], keď platila namiesto peňazí svojim reklamným vysielacím časom (v rokoch 1996, 1997, 1998 boli filmy od spoločnosti [[20th Century Fox|20-th Century Fox]] sponzorované Coca-Colou).<ref name=":1" /> ==== Príjmy ==== Okrem úspešného predaja reklamného času (s tzv. garantovanou sledovanosťou) sa Markíze darilo robiť aj [[Barter|bartrové]] obchody, ktoré zvyšovali jej popularitu (program bol podriadený načasovaniu reklamných kampaní).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kollár|meno=Miroslav|titul=Situácia verejnoprávnej televízie na televíznom trhu|url=http://www.mi.sk/situacia-tv.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=20119/07/25|vydavateľ=Mediálny inštitút, 1999|strany=60, 61}}</ref> Najvyšší zisk do roku 2019, podľa bývalej finančnej riaditeľky [[Radka Doehring|Radky Doehring]] mala mať Markíza v roku 2006, a to 550 miliónov korún (18,256 milióna eur).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Doehring o nich nevedela, Tóth zrejme vypovedať nepríde|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/520805-kauza-zmenky-sud-rozhodne-o-osude-komunikacie-medzi-kocnerom-a-bodorom/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-07-30|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk-SK}}</ref> Vysoké výnosy dosahovala Markíza aj po vstupe [[TV JOJ]] na trh v roku 2002 a to až do roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíze vlani narástli tržby, zisk zvýšila o polovicu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markize-vlani-narastli-trzby-zisk-zvysila-o-polovicu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> ==== Podiel na reklamnom trhu ==== Napriek konkurenčnému boju s televíziou JOJ v období 2012 – 2014 zostávala televízna reklama najväčším podielom vo výdavkoch na propagáciu a s ňou aj príjmy TV Markíza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lipták|meno=Roman|titul=Analýza mediálneho trhu v Slovenskej republike|url=http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/07/25|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200630201146/http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf|dátum archivácie=2020-06-30}}</ref> V uvedenej správe boli príjmy z reklamy na internete v roku 2012 už 65,8 mil. Eur (zdroj IAB Slovakia), čo predstavovalo 22% z celkových výdajov na reklamu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internetová reklama na Slovensku s medziročným nárastom 43% {{!}} mediahub.sk - správy o médiách, marketingu a reklame|url=https://www.mediahub.sk/internetova-reklama-na-slovensku-s-medzirocnym-narastom-43/|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=}}</ref> V roku 2017 aj vplyvom výmeny vedenia a spoplatnenia bola Markíza lídrom na reklamnom trhu avšak odstup ostatných (aj internetových) konkurentov je minimálny. <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Přehled: Zisky a ztráty slovenských médií v roce 2017|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2018/07/prehled-zisky-a-ztraty-slovenskych-medii-v-roce-2017/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> V roku 2019 mala Markíza v rôznych sektoroch a časoch trhový podiel 21% až 29%, čo predstavovalo náskok 4 až 7% pred konkurenčnou JOJ. Výsledky sú veľmi podobné ako v roku 2018, oproti ktorému si Markíza polepšila o menej ako 1%. Najsledovanejšími programami v roku 2019 sa stali film Psia duša, reality šou Utajený šéf a seriál Oteckovia.<ref name=":7" /> Cena za televíznu reklamu na Markíze sa v roku 2020 zvýšila oproti roku 2019 priemerne o 14,8%. Cena za oslovenie 1 % divákov v nákupnej cieľovej skupine 12 až 54 rokov narástla z 1 350 na 1 550 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza zverejnila obchodnú politiku na budúci rok. Cena za televíznu reklamu pôjde hore|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2029706-markiza-zverejnila-cenovu-politiku-na-buduci-rok-cena-za-televiznu-reklamu-pojde-hore|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://static.markiza.sk/a542/file/item/sk/0000/markiza_obchodny_model_2020_sk.MWRf.pdf|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200702104650/https://static.markiza.sk/a542/file/item/sk/0000/markiza_obchodny_model_2020_sk.MWRf.pdf|dátum archivácie=2020-07-02}}</ref> V roku 2020 a najviac divákov dokázali osloviť najmä tri veľké skupiny staníc: Markíza, JOJ a RTVS, ktoré dosiahli spolu 58 percentný trhový podiel v kategórii starších ako 12 rokov. Najviac – 38% sledovalo Ostatné TV, Markíza dosiahla 19,8%, TV JOJ 13,7%, Jednotka 8,0%<ref name=":8" /> === Hlavná spravodajská relácia === [[Televízne noviny (TV Markíza)]] sa vysielajú každý deň so začiatkom o 19:00. Pri príležitosti 25 rokov od začiatku vysielania Markízy, v auguste 2021, [[Henrich Krejča]] povedal: ''„Naše Televízne noviny zasiahli najmenej jednu generáciu, a myslím si, neskromne povedané, že aj naše správy sú súčasťou ich života.“'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 25. narodeniny. Oslávi ich špeciálnym dokumentom Televízne noviny 25|url=https://strategie.hnonline.sk/media/7684478-markiza-ma-25-narodeniny-oslavi-ich-specialnym-dokumentom-televizne-noviny-25|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Do konca roka 2009 bolo hlavné večerné spravodajstvo vysielané v dvoch dvadsaťminútových reláciách – Televízne noviny a Dnes, medzi ktorými bola reklama. Od januára 2010 boli Televízne noviny 40-minútové a to bez reklamného brejku. Prerušiť spravodajstvo reklamným brejkom umožnila nová legislatívna úprava, ktorá zapracovala odporúčania EÚ a tak 1.2.2010 Markíza ako prvá na Slovensku prvýkrát prerušila hlavné správy reklamou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá reklama v Televíznych novinách Markízy divákov odlákala (video)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/prva-reklama-televiznych-novinach-markizy-divakov-odlakala-video|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2010-02-04|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Generácia poslucháčov Markízy (Generácia M) si na to musela zvyknúť, pretože aj konkurenčná televízia JOJ zaviedla prerušovanie správ reklamou a to až natoľko, že v roku 2013 boli obidve za tento priestupok pokutované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV Markíza a JoJ pykali za veľa reklamy, dostali od RVR pokutu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/tv-markiza-joj-reklama-media/42694-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-04-09|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Táto najdrahšia reklama v [[primetime]] bola obmedzená do roku 2018 pravidlom, že dovolených je najviac 12 minút reklamy za jednu hodinu (toto obmedzenie neplatí na vysielanie sponzorských odkazov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otázky a odpovede|url=https://klienti.markiza.sk/clanok/1842420|vydavateľ=klienti.markiza.sk|dátum vydania=2016-09-27|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210908091753/https://klienti.markiza.sk/clanok/1842420|dátum archivácie=2021-09-08}}</ref>). Od roku 2018 však vďaka zmene európskej legislatívy bolo toto pravidlo zrušené a novým limitom je maximálne 20 % pre reklamné vysielanie medzi 6. a 18. hodinou a rovnako 20 % v čase od 18. hodiny do polnoci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvanásť minút reklamy za hodinu sa skončí. Televízie dostanú nové pravidlá|url=https://medialne.trend.sk/televizia/dvanast-minut-reklamy-hodinu-skonci-televizie-dostanu-nove-pravidla|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2018-11-08|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Podľa diskusií poslucháčov je úspechom Markízy, že do primetime spravodajskej relácie sa podarilo vtisnúť dva (prvý má 10 minút) reklamné bloky a ďalšie upútavky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza prinesie dokument o Televíznych novinách. Najskôr bude v streamovacej službe Voyo|url=https://zive.aktuality.sk/diskusia/784zqw8/markiza-prinesie-dokument-o-televiznych-novinach-najskor-bude-v-streamovacej-sluzbe-voyo/|vydavateľ=Živé.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> a tak Televízne noviny (do Počasia) v roku 2023 trvajú do 20:05, teda viac ako hodinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV PROGRAM stanice Markíza na celý deň|url=https://tv-program.aktuality.sk/stanica/markiza/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Šírenie === V [[DVB-T]] vysielaní bola Markíza do 31. decembra 2016 súčasťou [[komerčný multiplex|2. (komerčného) multiplexu]] s pokrytím pre 86 % obyvateľov. Od [[19. jún]]a [[2017]] už ako súčasť spoplatnenej [[Towercom]] [[Plustelka|Plustelky]] v [[4. multiplex]]e.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-20 | dátum prístupu = 2017-05-20 }}</ref> Sledovať Markízu teda môžu už len platiaci diváci. Podľa informácií z prostredia [[Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií|Asociácie prevádzkovateľov káblových telekomunikácií]] si Markíza od nich pýta mesačne približne jedno euro.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|titul=JOJ: Z ponúk nás nevyradia. S operátormi sme sa dohodli|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.zive.sk/clanok/124902/joj-k-nasmu-vyradeniu-nepride-s-operatormi-sme-sa-dohodli/|dátum prístupu=2018-06-28}}</ref> Túto cenu (jedno euro mesačne za zákazníka) potvrdil aj riaditeľ Settele pri vyjednávaní o zvyšovaní cien s [[UPC Broadband|UPC]]. Zmluva Markízy s ''„''UPC sa skončí 30. júna 2023 a ak nedôjde k opätovnému vyjednaniu dohody, 134-tisíc zákazníkov UPC stratí prístup k staniciam Markízy''".''<ref name=":10" /> Koncom júna 2023 sa však UPC a Markíza dohodli a podpísali vzájomne prijateľnú viacročnú zmluvu.<!-- s nezverejnenými podmienkami. Antik vyradil Prima Zoom v auguste --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diváci si môžu vydýchnuť: Markíza sa dohodla s UPC, čaká ich ďalšie prekvapenie|url=https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/673007-divaci-si-mozu-vydychnut-markiza-sa-dohodla-s-upc-caka-ich-dalsie-prekvapenie/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-06-29|dátum prístupu=2023-07-14|jazyk=sk-SK|priezvisko=Vávra|meno=Radovan}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Antik vyradil z internetovej služby Prima Zoom a nahradil ju novou slovenskou TV JOJ Svet|url=https://www.satelitnatv.sk/2023/08/antik-vyradil-z-internetovej-sluzby-prima-zoom-a-nahradil-ju-novou-slovenskou-tv-joj-svet/|dátum vydania=2023-08-16|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=redakcia}}</ref> === Archív a reklama === Archív Markízy po dobu asi 7 dní je súčasťou platených ponúk väčšiny televíznych operátorov. Na Slovensku sa meria aj odložená sledovanosť, čo je sledovanosť titulov, ktoré pozerajú ľudia práve v archíve. Pretože ceny reklamy sú závislé na sledovanosti (Markíza argumentuje pred inzerantami tzv. garantovanou sledovanosťou) je pre Markízu nevýhodné ak diváci v archíve preskakujú reklamné bloky. Z podnetu Markízy v polovici roka 2019 nasadil [[Skylink]] blokovanie pretáčania dopredu ale po pár dňoch pretáčanie opäť povolil. Markíza ešte v roku 2020 od operátorov žiadala, aby blokovali pretáčanie Takúto klauzulu má v zmluvách s operátormi, doteraz ju však neuplatňovala. V auguste 2023 Markíza oznámila televíznym operátorom, že budú musieť obmedziť pretáčanie obsahu pre divákov v TV archíve a to od 1. februára 2024. V minulom období Markíza navrhovala uplatnenie dvoch možných riešení: kompletné blokovanie pretáčania obsahu počas posledných troch dní alebo iba zákaz pretáčania reklamy počas troch dní. Ako dosiahnuť druhú možnosť na všetkých platformách všetkých operátorov doteraz nie je známe a predpokladá spresnenie súladu s vysielacími plánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza zablokuje pretáčanie reklám v TV archívoch operátorov. Vieme, odkedy|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/jkZmpoF/markiza-zablokuje-pretacanie-reklam-v-tv-archivoch-operatorov-vieme-odkedy/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2023-08-21|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> Požiadavku Markízy hodnotia TV operátori ako nešťastný krok namierený proti zákazníkom. Po tlaku na vyradenie českých staníc sa podľa 4ka (Swan) si chce Markíza ponechať všetky benefity a všetky náklady i negatívnu emóciu zákazníka si majú odniesť operátori. „Zakázanie pretáčania oslabuje funkcionality IPTV a tým pádom napomáha aj k prechodu na streamovacie služby. Čo opätovne vyhovuje CME a jeho lokálnemu obsahu, napríklad na Voyo.“<ref name=":11" /> === Web === Okrem domovskej stránky televízie (markiza.sk) v roku 2013 vytvorili portál TVnoviny.sk, ktorý zjednotil predchádzajúce webové projekty ako boli Ekonato.sk, MyŽeny.sk a Športovénoviny.sk ako sekcie v rámci TVnoviny.sk. ''„Cieľom bolo skonsolidovať celý traffic pod jeden portál a posilniť postavenie našej vlajkovej lode – dôveryhodného spravodajského webu."'' To sa Markíze podarilo a aj vďaka množstvu zamestnancov online a televíznych redakcií, TVnoviny predbehli v počte reálnych používateľov samotnú Markízu.sk a spolu s ňou sa tak stali v roku 2021 siedmim najsilnejším prevádzkovateľom a aj v roku 2022 si udržal odstup pred ďalšou televíziou Joj. Obidve televízie však zaostávajú za najnavštevovanejšími slovenskými portálmi [[Aktuality.sk]], [[Zoznam.sk]] a ďalšími.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza predstavila svoj spravodajský portál TVNoviny.sk v novom dizajne. Pozrite si ho|url=https://medialne.trend.sk/televizia/markiza-predstavila-svoj-spravodajsky-portal-tvnoviny-sk-novom-dizajne-pozrite-ho|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2013-02-19|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TNLIVE.sk {{!}} Domáce a zahraničné spravodajstvo. Redakcie|url=https://tnlive.sk/redakcia|vydavateľ=tnlive.sk|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návštevnosť slovenských webov stagnovala. Čo vieme o ich návštevníkoch?|url=https://www.mediaklik.sk/media/clanok/657094-navstevnost-slovenskych-webov-stagnovala-co-vieme-o-ich-navstevnikoch/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2023-02-16|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Návštevnosť webov: Čas opäť predbehol Topky, Denník N sa vrátil do top dvadsiatky|url=https://www.mediaklik.sk/media/clanok/639022-navstevnost-webov-cas-opat-predbehol-topky-dennikn-sa-vratil-do-top-dvadsiatky/|vydavateľ=Mediaklik.sk|dátum vydania=2022-09-05|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk-SK}}</ref> == Programová skladba == === Spravodajstvo === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Prvé Televízne noviny]] | Pondelok – piatok '''17:00''' | [[Marianna Ďurianová]], [[Patrik Švajda]], [[Lenka Vavrinčíková]], [[Jaroslav Zápala]] | [[Mária Pietrová]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Miriam Kalisová]], [[Karol Farkašovský]], [[Zuzana Čimová]], [[Viktor Vincze]], [[Ivana Zuzelková]], [[Daniel Očenáš]], [[Dominik Matulaj]], [[Danica Nejedlá]] |- | [[Športové noviny|Prvé Športové noviny]] | Pondelok – piatok '''17:25''' | [[Jana Hospodárová]], [[Peter Varinský]], [[Klaudia Kristiníková]], [[Miroslav Špaček]], [[František Koseček]] |– |- | [[Televízne noviny (TV Markíza)|Televízne noviny]] | Pondelok – nedeľa '''19:00''' | [[Marianna Ďurianová]], [[Mária Chreneková-Pietrová]], [[Patrik Švajda]], [[Jaroslav Zápala]], [[Lenka Vavrinčíková]] | [[Aneta Parišková]], [[Branislav Ondruš]], [[Peter Susko]], [[Andrea Vadkerti]], [[Vladimír Repčík]], [[Ľubomír Karásek]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Karol Farkašovský]], [[Ivan Janda]], [[Daniel Očenáš (Moderátor)|Daniel Očenáš]], [[Miriam Kalisová]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Danica Nejedlá]], [[Ivana Zuzelková]], [[Viktor Vincze]], [[Zuzana Čimová]] |- | [[Počasie (TV Markíza)|Počasie]] | Pondelok – nedeľa '''20:00''' | [[Miroslava Almásy]], [[Katarína Kulová]], [[Vratko Sirági]] |[[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]], [[Jadranka Handlovská]], [[Lucia Dohňanská]], [[Ľubica Jurigová]], [[Martina Mečiarová]], [[Jozef Iľko]], [[Veronika Paulovičová]], [[Lenka Vavrinčíková]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Belohorcová]], [[Marián Labuda ml.]], [[Renáta Štuchalová]], [[Dominika Gidová]] |- | [[Športové noviny]] | Pondelok – nedeľa '''20:15''' | [[Jana Hospodárová]], [[Peter Varinský]], [[Klaudia Kristiníková]], [[Simona Leskovská]] | [[Peter Čambor]], [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]], [[Jaroslav Zápala]], [[Štefan Eisele]], [[Martina Šimkovičová]], [[Patrik Švajda]], [[Michal Arpáš]], [[Branislav Kríž]], [[Daniel Očenáš]], [[Miroslav Špaček]] |} === Publicistika, ostatné === {| class="wikitable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Teleráno]] | Pondelok – piatok '''06:00''' | [[Kveta Horváthová]], [[Tomáš Juríček]], [[Lucia Hlaváčková]], [[Matúš Krnčok]], [[Simona Ondrušková]], [[Marek Polomský]] |[[Gregor Mareš]], [[Jozef Poláček]], [[Andy Timková]], [[Štefan Dvorský]], [[Pavel Bruchala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Erika Kresťanková]], [[Ján Dubnička (moderátor)|Ján Dubnička]], [[Linda Wágnerová]], [[Miroslava Almásy]], [[Diana Hágerová]], [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]], [[Jana Hospodárová]], [[Táňa Timková]], [[Michal Jánoš]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Novotná]], [[Noro Meszároš]], [[Viliam Rozboril]], [[Jozef Kuriľák]], [[Adriana Poláková]], [[Daro Richter]], [[Mário Klein]], [[Roman Juraško]], [[Lenka Šóošová]], [[Zuzana Čimová]] |- | [[Reflex (televízna relácia)|Reflex]] | Pondelok – piatok '''17:30''' | [[Ivana Krejčová]], [[Kristína Kövešová]], [[Roman Juraško]] |[[Pavel Bruchala]], [[Martina Mečiarová]], [[Viktor Vincze]], [[Katarína Kulová]], [[Jana Hospodárová]], [[Patrik Herman]], [[Miriam Kalisová]], [[Kveta Horváthová]] |- | [[Na telo (televízna relácia)|Na telo]] | Nedeľa '''13:00''' | [[Karolína Lacová]] | [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatica Švajdová Puškárová]], [[Gábor Grendel]], [[Vladimír Repčík]], [[Elena Linczényová]], [[Soňa Bullová]], [[Pavol Pavlík]], [[Ľubomír Karásek]], [[Michal Kovačič]] |} === Cyklické relácie === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielací čas ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Smotánka (relácia)|Smotánka]] | Sobota '''18:20''' | [[Erika Judínyová]] | [[Erika Vincoureková]], [[Jana Hospodárová]], [[Lucia Hablovičová]] |} === Šou === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Stáli účinkujúci / Moderátori / Porotcovia |- | [[2 na 1]] | momentálne sa nevysiela | [[Adela Vinczeová]], [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] (moderátori) |- | [[Love Island]] | od Utorka do Nedele po Farme | Zorka Hejdová (moderátor) |- | [[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]] | momentálne sa nevysiela | [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]], [[Anna Jakab Rakovská|Adam Bardy]] (moderátori); [[Ján Ďurovčík]], [[Tatiana Drexler]], Laura Arcolinová, Richard Genzer (porota) |- | [[Dobre vedieť!]] | presun na TV JOJ | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] (moderátor), [[Juraj Kemka]], [[Vladimír Kobielsky]] (kapitáni súťažných tímov) |- | [[Extrémne premeny Slovensko]] | momentálne sa nevysiela | [[Maroš Molnár]] |- | [[Farma (televízna relácia)|Farma]] | momentálne sa nevysiela'''21:55''' | [[Marek Fašiang]] (moderátor), [[Martin Bagár]] (hospodár) |- | [[Chart Show]] | momentálne sa nevysiela | [[Adela Vinczeová]] (moderátorka), [[Juraj Čurný]] (hudobný dramaturg) |- |[[Milionár (televízna relácia)|Milionár]] |momentálne sa nevysiela |[[Martin Nikodým]] (moderátor) |- | [[Tvoja tvár znie povedome]] | momentálne sa nevysiela | [[Martin Nikodým]] (moderátor), [[Mário Kollár]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Attila Végh]], [[Marián Čekovský]] (porota) |- | [[Utajený šéf]] | momentálne sa nevysiela | epizódne postavy |- | [[Zámena manželiek]] | momentálne sa nevysiela | [[Filip Tůma]], [[Helena Krajčiová]] (komentátóri) |- | [[Na nože]] | Streda '''20:30''' | [[Martin Novák]] (šéfkuchár) |- | [[Jama levova]] | Streda '''22:00''' | |- | [[Možné je všetko]] | Sobota '''20:30''' | [[Daniel Dangl]] (moderátor), [[Adela Vinczeová]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Michal Kubovčík]], [[Tomáš Maštalír]], [[Jana Kovalčiková|Jana Kovalčíková]], [[Juraj Kemka]] (stáli hostia) |} === Pôvodné seriály === {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]] | 4. séria | [[Ján Koleník]], [[Lívia Bielovič]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Adam Bardy]], [[Sarah Arató]], [[Zuzana Norisová]], [[Michaela Majerníková]], [[Károly Tóth|Karol Tóth]], [[Monika Hilmerová]], [[Filip Tůma]], [[Filip Šebesta]], [[Victor Ibara]], [[Barbora Bezáková]], [[Ivan Šándor]], [[Lucia Šimková]] | Jeseň 2026 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | momentálne sa nevysiela |- | [[Rodinné prípady]] | 11. séria | epizódne postavy | Pondelok – piatok '''popoludní''' |- | [[Susedské prípady]] | 6. séria | epizódne postavy | Pondelok – piatok '''popoludní''' |- | [[Výnimočná Nikol]] | 2.séria | [[Táňa Pauhofová]], [[Kamil Mikulčík]], [[Michaela Majerníková]], [[Pavol Šimun]], [[Dominika Morávková]], [[Tomáš Maštalír|Tomáś Maštalír]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Pán profesor]] | 6. séria |[[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Roman Luknár]], [[Peter Nádasdi]], [[Marek Geišberg]], [[Gabriela Dolná]], [[Zdena Studenková]], [[Samo Trnka]], [[Petra Polnišová]], [[Monika Čertezni]], [[Vojtech Kotek]], | Od 26. januára 2026 20:30 na Markíze |- | [[Dunaj, k vašim službám]] | 13. séria | [[Ján Koleník]], [[Jana Majeská]], [[Zdena Studenková]], [[Emil Horváth]] [[Tomáš Maštalír]], [[Filip Tůma]], [[Kristína Svarinská]], [[Monika Hilmerová]], [[Ivan Šándor]], [[Barbora Andrešičová]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Matúš Kvietik]], [[Petra Polnišová]], [[Martin Mňahončák]], [[Kristína Spáčová]], [[Petra Dubayová]], [[Lesná Krausková|Lesana Krausková]], [[Marek Rozkoš]], [[Igor Kasala]], [[Matej Landl]], [[Peter Trník]], [[Jana Pilzová]], [[Jakub Jablonský]], [[Marián Slovák]], [[Ľudmila Kozmenková]], [[Károly Tóth|Karol Tóth]], [[Sarah Arató]] | Utorok a štvrtok '''20:30''' |- | [[Zrada (slovenský seriál)|Zrada]] | 1. séria | [[Klára Issová]], [[Milan Ondrík]], [[Kristína Sisková]], [[Juraj Rašla]], [[Eva Pacovská]], [[Milo Kráľ]], [[Lívia Bielovič]], [[Zuzana Kubovčíková Šebová]], [[Richard Autner]] | Momentálne sa nevysiela |- | [[Polícia Hvar]] | 1. séria | [[Jakub Štáfek]], [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]], [[Bořek Slezáček]], [[Tomas Sean Pšenička]], [[Peter Nádasdi]], [[Vilma Cibulková]] | Momentálne sa nevysiela |- |[[Sľub (seriál)|Sľub]] |3. séria |[[Adriána Brnčalová]], [[Kristián Baran]], [[Jakub Švec]], [[Zuzana Tlučková]], [[Gabriela Dzuríková]], [[Dušan Cinkota]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Eva Pavlíková]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Soňa Norisová]], [[Anikó Vargová]], [[Gregor Hološka]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Marek Rozkoš]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Peter Nádasdi]], [[Michal Ďuriš]], [[Dagmar Sanitrová]], [[Paula Lopatovská]], [[Adriana Novakov]] |Pondelok – piatok '''17:55''' |- |[[Vina (slovenský seriál)|Vina]] |1. séria |[[Nela Pocisková]], [[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Ján Dobrík]], [[Kristína Kanátová]], [[Jakub Jablonský]], [[Judita Hansman]], [[Jana Hubinská]], [[Vica Kerekes]], [[Martin Klinčúch]], [[Róbert Sipos]], [[Vladislav Plevčík]] |Momentálne sa nevysiela |- |[[V zovretí]] |1. séria |[[Monika Hilmerová]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Ján Koleník]], [[Simona Kollárová]], [[Tomáš Maštalír]], [[Adam Bardy]], [[Jana Kovalčiková]], [[Zuzana Norisová]], [[Henrieta Mičkovicová]], [[Sväťo Malachovský]] a [[Bronislava Ištvánová]] | Od 1. septembra 2025 na Markíze o 20:30 |- |[[Divoký Dvor (seriál)|Divoký Dvor]] |1. séria |[[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Adam Jančina]], [[Kristína Tormová]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Anna Jakab Rakovská]], [[Kristián Baran]], [[Dušan Cinkota]], [[Pandíčka Pando|Pando]], [[Victor Ibara]], [[Kamil Mikulčík]], [[Peter Brajerčík]], [[Michal Jánoš]], [[Filip Tůma]], [[Králík Bing|Bing]] |Od 15. Februára 2027 |} == Minulosť == === Spravodajstvo === * [[Rýchle televízne noviny]] * [[Dopravný servis]] * [[Muchoviny]] * [[Nočné televízne noviny]] * [[Počasie s Jurajom Mokrým]] * [[Slovensko dnes]] * [[Správy]] * [[Športvíkend]] * [[Televízne Noviny dnes]] * [[Televízne Noviny Headlines]] * [[Top šport]] === Publicistika === * [[Lampáreň]] * [[Paľba]] * [[Sito (televízna relácia)|Sito]] * [[Teleráno Víkend]] * [[Šoubiz noviny]] === Relácie === * [[112 (televízna relácia)|112]] * [[Agent 002]] * [[Aj múdry schybí]] * [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]] * [[Deka hity]] * [[Domov na kľúč]] * [[Dr. EL]] * [[Hitbox]] * [[Hodina pravdy]] * [[Hviezda (televízna relácia)|Hviezda]] * [[Je to možné?]] * [[Knockout]] * [[Level majstrov]] * [[London Calling (relácia)|London Calling]] * [[Maxihra]] * [[Markizáčik]] * [[Mokrý vidí všetko]] * [[Motorama]] * [[Music One]] * [[Najväčšie tragédie Slovenska]] * [[Na streche]] * [[Sedem s r.o.|Sedem s.r.o.]] * [[Skrytá kamera]] * [[Ste chytrejší ako piatak?]] * [[Svadba na prvý pohľad (reality šou)|Svadba na prvý pohľad]] * [[Zo zákulisia Markízy]] * [[O 3 štart]] * [[Opposite sex]] * [[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]] * [[Pokušenie]] * [[Telecvoking]] * [[Vo štvorici po Slovensku]] * [[Vox papuli]] * [[VILOmeniny]] * [[Vitajte]] * [[Vitajte Doma]] * [[Malá hra o Niké]] * [[West Extra dávka]] * [[WWW (televízna relácia)|WWW]] * [[Zlaté vajce]] * [[Zlatá baňa]] * [[Zlatý úľ]] * [[Zlatý dážď]] * [[Eurománia]] * [[Pevnosť Boyard (televízna súťaž)|Pevnosť Boyard]] * [[Koleso šťastia]] * [[Dereš (televízna relácia)|Dereš]] * [[O 10 rokov mladší]] * [[Klamal by som ti]] * [[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] * [[Na love]] === Šou === * [[4 svadby]] * [[Bailando]] * [[Big Brother]] * [[Big Brother: Súboj]] * [[Coca-Cola Popstar (Slovensko)|Coca-Cola Popstar]] * [[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]] * [[Let's Dance]] * [[MasterChef]] * [[Hlas Česko Slovenska]] * [[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]] * [[Love Island]] * [[Modré z neba (televízna relácia)|Modré z neba]] * [[Mojsejovci]] * [[Nákupná horúčka]] * [[Nevesta pre milionára]] * [[Slovensko hľadá Superstar]] * [[Slovensko má talent]] * [[Srdcové záležitosti]] * [[Talent 2000]] * [[Talentmánia]] * [[Ostrov (reality show)|Ostrov]] * [[Rozvedení so záväzkami]] * [[Ruža pre nevestu]] * [[Stena (šou)|Stena]] (zrušené pred uvedením) * [[Survivor Česko & Slovensko]] * [[Hypnoshow]] * [[Svorka (TV šou)|Svokra]] * [[Pláž 33]] * [[Uragán (televízna relácia)|Uragán]] * [[Braňo a Nora]] * [[Bez servítky]] * [[Lego Masters]] * [[Tvoja MINI tvár znie povedome]] * [[Šaty snov]] * Tvoja tvar znie povedome === Seriály === ==== Pôvodné ==== * [[Atletiko Cvernofka]] (vysielané: 5. september 2016 – 24. november 2016) * [[Autoškola (seriál)|Autoškola]] (vysielané: 7. január 2019 – 25. február 2019) * [[Áno, miláčik!]] (vysielané: 16. apríl 2008 – 25. jún 2008) * [[Búrlivé víno]] (vysielané: 1. január 2013 – 31. august 2017) * [[Chlapi neplačú]] (vysielané: 26. august 2013 – 11. jún 2015, repríza na [[Markíza Doma|TV DOMA]]) * [[Divoký Zapadákov]] (repríza na [[Markíza Dajto|TV DAJTO]]) * [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] (vysielané: 17. október 2014 – 19. december 2014) * [[Druhý dych (seriál)|Druhý dych]] (vysielané na [[Markíza Doma|TV DOMA]]) * [[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] (vysielané: 6. január 2015 – 27. jún 2022, repríza na TV Markíza) * [[Horúca krv]] (vysielané: 21. august 2012 – 18. jún 2013, repríza na [[Markíza Doma|TV DOMA]]) * [[Mama na prenájom]] (vysielané: 9. január 2023 – 6. december 2024) * [[Medzi nami]] * [[Mesto tieňov]] (vysielané: 11. apríl 2008 – 23. február 2012, repríza na [[Markíza KRIMI|TV Markíza KRIMI]]) * [[Milenky (seriál)|Milenky]] (vysielané: 2. marec 2018 – 25. máj 2018) * [[Najhorší týždeň môjho života]] (vysielané: 7. január 2021 – 25. február 2021) * [[Ordinácia v ružovej záhrade]] (vysielané: 10. apríl 2007 – 19. jún 2012) * [[Oteckovia]] (vysielané: 1. január 2018 – 31. august 2022, repríza na [[Markíza Doma|TV DOMA]]) * [[Priateľky]] (vysielané: 13. marec 2008 – 23. december 2008) * [[Rex (seriál)|Rex]] (vysielané: 7. september 2017 – 7 december 2017) * [[Sekerovci]] (vysielané: 8. január 2013 – 12. február 2013) * [[Silvánovci]] (repríza na [[Markíza Dajto|TV DAJTO]]) * [[Veľké srdce]] * [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] (repríza na [[Markíza KRIMI|TV Markíza KRIMI]]) * [[Zita na krku]] (vysielané: 5. september 2011 – 12. december 2011) * [[Zlaté manželky]] (vysielané: 3. február 2014 – 24. február 2014) * [[Detektív Dušo]] (vysielané 11. január 2018 – 19 augusta 2019) * [[Chatári]] (vysielané: 27. október 2022 – 1. február 2023) * [[Sestričky (seriál)|Sestričky]] (vysielané: 4. september 2018 – 23. november 2021) * [[Susedia (seriál)|Susedia]] (vysielané: 4. september 2006 – 31. december 2007; 1. január 2018 – 26. január 2022, repríza na [[Markíza Dajto|TV DAJTO]]) * [[Svätý Max]] (vysielané: 9. marec 2022 – 11. máj 2022) * [[Šťastní vs Šťastní|Šťastní vs. Šťastní]] (vysielané: 12. január 2022 – 2. marec 2022) * [[Klamstvo (seriál)|Klamstvo]] (vysielané: 20. február 2023 – 15. máj 2023) * [[Červené pásky]] (vysielané 3. marec 2020 - 4. máj 2021) ==== Akvizície ==== * {{USA}} [[2 baby na mizine]] (''2 Broke Girls'', reprízy na TV DAJTO) * [[8 jednoduchých pravidiel]] * {{USA}} [[Akty X]] (''The X-Files'') * {{USA}} [[Mladý Sheldon]] (''Young Sheldon'', reprízy na TV DAJTO) * {{FRA}} {{SUI}} [[Avignonské proroctvo]] (''La Prophétie d'Avignon'') * {{USA}} [[Bez stopy]] (reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{USA}} [[Beverly Hills 90210]] * [[Bláznivý Jimov život]] * {{USA}} [[Bostonské vraždy]] (''Rizzoli & Isles'', reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{USA}} [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]] (''Charmed'') * {{ITA}} [[Dáma v závoji]] (''La dama velata'') * {{ITA}} [[Don Matteo]] * {{USA}} [[Dr. House]] (''House, M.D.'') * {{USA}} [[Dva a pol chlapa]] (''Two and a Half Men'', reprízy na [[TV Dajto|TV DAJTO]]) * [[E – Ring: Pentagón – krídlo E]] * [[Elisa z Rivombrózy]] * {{GER}} [[HeliCops]] (''HeliCops - Einsatz über Berlin'') * {{USA}} [[Hrdinovia]] (''Heroes'') * {{USA}} [[Hrozba z temnoty]] (''Supernatural'') * {{USA}} [[Invázia (seriál)|Invázia]] (''Invasion'') * {{USA}} [[JAG]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Joan z Arkádie]] (''Joan of Arcadia'') * [[Kliatba dolmenu]] * [[Kliatby z temnôt]] * {{GER}} [[Kobra 11]] (''Alarm für Cobra 11 – Die Autobahnpolizei'', reprízy na [[Markíza KRIMI|TV Markíza KRIMI]]) * {{AUT}} [[Komisár Rex]] * {{ITA}} [[Komisár Rex|Komisár Rex: Opäť v akcií]] * {{USA}} [[Krok za krokom]] (''Step by Step'', reprízy na TV DOMA) * [[LAPD: Oddelenie vrážd]] * {{USA}} [[Lovec zločincov]] (''Person of Interest'') * {{USA}} [[M*A*S*H]] (reprízy na TV DAJTO) * [[Médium (seriál)|Médium]] * {{USA}} [[Mentalista]] (''The Mentalist'', reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{USA}} [[Monk]] (reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{GBR}} [[Mr. Bean]] * {{USA}} [[Myšlienky vraha]] (''Criminal Minds'', reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{USA}} [[Chicago Hope]] (''Chicago Hope'') * {{USA}} [[NCIS: Los Angeles]] (reprízy na [[TV Dajto|TV DAJTO]]) * {{USA}} [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] (reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{USA}} [[O.C. California]] (''The O.C.'') * {{USA}} [[Odložený prípad]] (''Cold case'', reprízy na TV Markíza KRIMI) * {{USA}} [[Pán a pani Smithovci (seriál)|Pán a pani Smithovci]] (''Undercovers'') * {{USA}} [[Perfektní príbuzní]] (''Perfect Strangers'') * {{USA}} [[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]] (''Baywatch'') * {{CZE}} [[Poisťovňa šťastia]] (''Pojišťovna štěstí'') * {{CZE}} [[Polícia Modrava]] (''Policie Modrava'') * {{CZE}} [[Špecialisti (televízny seriál)|Špecialisti]] (''Specialisté'') * {{USA}} [[Povedz, kto ťa zabil]] (''Pushing Daisies'') * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (''Friends'', reprízy na TV DOMA a TV DAJTO) * {{USA}} [[Smallville]] * {{USA}} [[SpongeBob v šortkách]] (''SpongeBob SquarePants'') * {{GER}} [[Stefanie]] (''Für alle Fälle Stefanie'') * {{USA}} [[Sto dobrých skutkov]] (''100 Deeds for Eddie McDowd'') * {{USA}} [[Stúpenci]] (''The Following'') * {{USA}} [[S.W.A.T. (seriál z roku 2017)|S.W.A.T.]] * {{USA}} [[Škaredá Betty]] * {{USA}} [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] (''The Big Bang Theory'', reprízy na [[TV Dajto|TV DAJTO]]) * {{USA}} [[Tučniaky z Madagaskaru]] (''The Penguins of Madagascar'') * {{USA}} [[V siedmom nebi]] (''7th Heaven'') * {{USA}} [[Upírske denníky]] (''The Vampire Diaries'') * {{USA}} [[Veronika Marsová]] (''Veronica Mars'') * [[V tieni zločinu]] * {{USA}} [[Walker, texaský ranger]] * {{USA}} [[Zákon a poriadok]] (''Law & Order'') * [[Zverokruh (seriál)|Zverokruh]] * {{USA}} [[Žalobca a obhajca]] (''The Whole Truth'') * {{USA}} [[Ženatý so záväzkami]] (''Married... with Children'') * {{USA}} [[Ženy z rodu Gilmorovcov]] (''Gilmore Girls'') ==== Telenovely ==== * {{MEX}} [[Cesty lásky]] (''Las vías del amor'', vysielané: 21. máj 2003 – 21. október 2003, 11. november 2005 – 14. jún 2006) * {{MEX}} [[Cigánky]] (''Gitanas'', vysielané: 19. september 2005 – 12. január 2006, 9. marec 2009 – 7. júl 2009) * {{ROU}} [[Cigánske srdce]] (''Inimă de țigan'', vysielané: 26. september 2008 – 12. marec 2009) * {{ARG}} [[Čierna perla]] (''Perla negra'', vysielané: 29. jún 1998 – 19. apríl 1999) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (''Destilando amor'', vysielané: 16. marec 2009 – 16. júl 2009) * {{MEX}} [[Daniela (telenovela)|Daniela]] (''Daniela'', vysielané: 28. január 2004 – 21. apríl 2004, 15. jún 2006 – 11. september 2006) * {{MEX}} [[Esmeralda]] (''Esmeralda'', vysielané: 20. apríl 1999 – 2. november 1999, 12. máj 2003 – 24. november 2003) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (''Cuando seas mía'', vysielané: 27. február 2002 – 14. august 2002, 1. júl 2004 – 22. jún 2005, 3. september 2007 – 29. február 2008) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (''La Tormenta'', vysielané: 18. september 2006 – 19. február 2007, 18. september 2008 – 5. marec 2009) * {{MEX}} [[Labyrinty vášne]] (''Laberintos de pasión'', vysielané: 14. august 2000 – 1. december 2000, 7. jún 2001 – 28. september 2001) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (''La madrastra'', vysielané: 12. január 2006 – 6. apríl 2006, 3. marec 2008 – 30. máj 2008) * {{ARG}} [[Mária (telenovela)|Mária]] (''María de nadie'', vysielané: 2. september 1996 – 22. september 1997, 10. marec 1998 – 9. február 1999) * {{MEX}} [[Mariana, dcéra noci]] (''Mariana de la noche'', vysielané: 29. jún 2004 – 30. september 2004) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (''Entre el amor y el odio'', vysielané: 20. február 2003 – 20. máj 2003, 23. jún 2005 – 16. september 2005) * {{ARG}} [[Milady]] (''Milady, la historia continúa'', vysielané: 3. november 1999 – 21. apríl 2000, 7. január 2002 – 1. júl 2002) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (''Te voy a enseñar a querer'', vysielané: 1. jún 2007 – 28. september 2007) * {{COL}} [[Odplata (telenovela)|Odplata]] (''La venganza'', vysielané: 22. október 2003 – 27. január 2004, 12. september 2006 – 15. december 2006) * {{MEX}} [[Osudové stretnutie]] (''Alborada'', vysielané: 17. júl 2006 – 15. september 2006) * {{MEX}} [[Prameň lásky]] (''El manantial'', vysielané: 15. august 2002 – 21. október 2002, 3. január 2005 – 23. máj 2005) * {{MEX}} [[Pravá láska]] (''Amor real'', vysielané: 22. apríl 2004 – 28. jún 2004) * {{MEX}} [[Právo na lásku]] (''El privilegio de amar'', vysielané: 31. máj 2001 – 9. november 2001, 16. október 2002 – 8. júl 2003) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (''Sos mi vida'', vysielané: 1. október 2007 – 28. marec 2008) * {{VEN}} {{USA}} [[Rebeca (telenovela)|Rebeca]] (''Rebeca'', vysielané: 14. február 2005 – 30. máj 2005, 2. jún 2008 – 17. september 2008) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (''Rosalinda'', vysielané: 24. apríl 2000 – 11. august 2000, 2. júl 2002 – 23. október 2002) * {{COL}} [[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]] (''Pasión de gavilanes'', vysielané: 30. september 2004 – 11. február 2005, 16. apríl 2007 – 31. august 2007) * {{ARG}} [[Sladká Lucia]] (''Cabecita'', vysielané: 12. november 2001 – 26. február 2002, 25. november 2003 – 30. jún 2004) * {{MEX}} [[Súboj vášní]] (''Duelo de pasiones'', vysielané: 20. február 2007 – 31. máj 2007) * {{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (''Binbir gece'', vysielané: 3. január 2011 – 29. november 2011) * {{COL}} {{USA}} [[Túžba tela]] (''El cuerpo del deseo'', vysielané: 6. apríl 2006 – 14. júl 2006, 16. jún 2008 – 26. september 2008) * {{ARG}} [[Yago]] (''Yago, pasión morena'', vysielané: 22. október 2002 – 19. február 2003, 24. máj 2005 – 6. marec 2006) * {{VEN}} [[Záhadná žena]] (''Mujer secreta'', vysielané: 4. december 2000 – 30. máj 2001, 24. október 2002 – 7. máj 2003) === Animované seriály === * {{ISL}} [[Lazy Town]] * {{USA}} [[Gumkáči]] (''Adventures of the Gummi Bears'') * {{HUN}} [[Miazgovci]] (''Mézga család'') * {{HUN}} [[Miazgovci na cestách]] (''Vakáción a Mézga család'') * {{USA}} [[My Little Pony: Priateľstvo je mágia|My Little Pony: Priateľstvo je magické]] (''My Little Pony: Friendship is Magic'') * {{RUS}} {{Minivlajka|ZSSR}}{{UKR}} [[No počkaj!]] (''Ну, погоди!'') * {{GBR}} [[Noddy]] * {{GBR}} [[Priatelia Mr. Beana]] (''Mr. Bean: The Animated Series'') * {{USA}} [[Pound Puppies]] * {{USA}} [[Tom a Jerry]] (''Tom and Jerry'', reprízy na TV Markíza) * {{USA}} [[Transformers: Rescue Bots]] * {{GBR}} [[Staviteľ Bob]] (''Bob the Builder'') * {{BEL}} [[Šmolkovia]] (''Les Schtroumpfs)'' * {{JPN}} [[Včielka Maja (seriál z roku 1975)|Včielka Maja]] (''みつばちマーヤの冒険'') == Generálni riaditelia == * [[1996]] – [[2000]]: [[Pavol Rusko]] – jeden zo zakladateľov a súčasne prvý generálny riaditeľ televízie Markíza * [[2000]] – [[2006]]: [[Vladimír Repčík]] * [[2006]] – [[2010]]: [[Václav Mika]] * [[2010]] – [[2013]]: [[Zuzana Ťapáková]] * [[2013]] – [[2023]]: [[Matthias Settele]] * [[2023]] –: [[Peter Gažík]] == Kritika == Markíza nebola klasickou komerčnou televíziou. Nahrádzala verejnoprávnu televíziu a šikovní televízni reportéri s ambíciami ovplyvňovať politickú prevádzku našli uplatnenie najmä tam. Markíza nebola politicky neutrálna, čo sa javilo ako zaujímavé, často aj pre spoločnosť užitočné, ale malo to svoje úskalia. Aj politické, keďže sa Markíza stávala aktívnou účastníčkou politického súboja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spravodajstvo Markízy sa mení / A teraz čo? Pôjdeme do ulíc? | url = https://www.postoj.sk/148468/a-teraz-co-pojdeme-do-ulic | vydavateľ = www.postoj.sk | dátum prístupu = 2024-03-06 | jazyk = sk | meno = Eva | priezvisko = Čobejová}}</ref> * Kauza „[[Kauza Gamatex|Zachráňte Markízu'''“''']] * Zvolenie, pôsobenie [[Pavol Rusko|Pavla Ruska]] vo funkcie [[Ministerstvo hospodárstva|ministra hospodárstva]] a [[Kauza Zmenky|Kauza zmenky]], ktorá viedla v [[August|auguste]] [[2005]] k jeho odvolaniu. == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|TV Markíza|datum}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Markíza Doma|Doma]] * [[Markíza Dajto|Dajto]] * [[Markíza KRIMI]] * [[Voyo]] * [[:Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/ Oficiálny web] * [https://tnlive.sk tnlive.sk] (spravodajstvo) {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:TV Markíza| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 1996]] 1par9lf264aosyyfydzuek219lflqi8 0 6374 8357006 8256749 2026-08-16T18:03:47Z ~2026-44990-45 303007 8357006 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Uhorsko | originálny názov = Hungaria<br />Magyarország<br />Ungarn | rok vzniku = 895 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Veľká Morava | pred 1 vlajka = | pred 2 = Blatenské kniežatstvo | pred 2 vlajka = | pred 3 = Prvá bulharská ríša | pred 3 vlajka = | pred 4 = | pred 4 vlajka = | pred 5 = | pred 5 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Prvá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1918-1919).svg | po 2 = Prvá česko-slovenská republika | po 2 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 3 = Nemecké Rakúsko | po 3 vlajka = Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg | po 4 = Rumunské kráľovstvo | po 4 vlajka = Flag of Romania.svg | po 5 = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov | po 5 vlajka = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg | po 6 = | po 6 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg | vlajka veľkosť = | vlajka 2 = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Uhorska | vlajka veľkosť 2 = | znak = Royal coat of arms of the Kingdom of Hungary (1915-1918; angels).svg | znak veľkosť = 110px | rámček znak = | znak 2 = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; angels).svg | článok o znaku = Znak Uhorska | znak veľkosť 2 = 110px | rámček znak 2 = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Himnusz 1920s.ogg]]</div> | článok o hymne = Isten, áldd meg a magyart | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae | článok o motte = | mapa = Lands of the Crown of Saint Stephen in 1914.png | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Uhorsko v roku 1914 (zelenými farbami Uhorsko v širšom zmysle, z toho tmavozelenou farbou Uhorsko v užšom zmysle, t. j. bez Chorvátska-Slavónska a Rijeky) | hlavné mesto = od roku 1873 [[Budapešť]] (o období pred rokom 1873 pozri text článku) | rozloha = 282 870 | rozloha poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 18 264 533 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | jazyky = Úradné jazyky:<br />[[latinčina]] (do 1836/1844 okrem 1784{{--}}1790)<br />[[nemčina]] (1784{{--}}1790; 1849{{--}}1860)<br />[[maďarčina]] (1836/1844{{--}}1849; 1860{{--}}1918)<br />Ostatné jazyky:<br />[[poľština]], [[rumunčina]], [[slovenčina]], [[chorvátčina]], [[slovinčina]], [[srbčina]], [[taliančina]], [[stará bieloruština]], [[karpatská rómčina]], [[jidiš]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Slováci]], [[Rumuni]], [[Rusíni]], [[Nemci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Slovinci]] | náboženstvo = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo|luteranizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[východná katolícka cirkev|východné katolícke cirkvi]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[habsburská monarchia]] ([[1526]]{{--}}[[1804]])<br />[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]]{{--}}[[1867]])<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]]{{--}}[[1918]])<br /> | mena = [[zlatý florén]] (1325{{--}}1553)<br />[[toliar (historická minca)|toliar]]<br />[[zlatý rakúskej meny|florin]] (1754{{--}}1867)<br />[[zlatý rakúskej meny|forint]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892{{--}}1918) | vznik = [[895]]/[[896]] (vznik [[Uhorské kniežatstvo|kniežatstva]]) | zánik = koniec [[október|októbra]]/začiatok [[november|novembra]] [[1918]] (faktický rozpad územia Uhorska, vyhlásenie [[Prvá Maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) }} '''Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bol multietnický<ref>[http://books.google.com/books?id=fFYa2ooeVXgC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=multiethnic+kingdom+of+hungary&source=bl&ots=myn3egZmrs&sig=RgJV4ixT0e2RtPMjYI_cXEd9pqA&hl=en&sa=X&ei=jJE0UMLkDIrYtAbq7oH4BQ&redir_esc=y#v=onepage&q=multiethnic%20kingdom%20of%20hungary&f=false Gerhard Stickel: National, Regional and Minority Languages in Europe]</ref> [[štát]] v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Do roku 1000/1001 bol [[kniežatstvo]]m, a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj '''[[Uhorské kniežatstvo]]'''. Od roku [[1000]]/[[1001]] do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj '''Uhorské kráľovstvo'''. Niektorí slovenskí autori (napr. [[Encyklopédia Slovenska]]) používajú inú terminológiu: pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o '''Gejzovom kniežatstve'''. Od roku [[1526]] do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku [[1541]] do konca [[17. storočia]] bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné [[Slovensko]], [[Burgenland]] a západné [[Chorvátsko]] a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa [[Kráľovské Uhorsko]]. V rokoch [[1804]]{{--}}[[1867]] bolo Uhorsko zároveň časťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a v rokoch [[1849]]{{--}}[[1867]] bolo zároveň (rakúskou) [[korunná krajina|korunnou krajinou]]. Uhorsko bolo značne mnohonárodné. Napr. na konci [[18. storočie|18. storočia]] tvorili v Uhorsku (vrátane Sedmohradska, ale bez Chorvátska-Slavónska) podľa rôznych prepočtov [[Maďari]] len 29 %<ref>Jászi, O.: A nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, 1912 [http://mek.oszk.hu/09200/09267/09267.pdf]</ref> alebo len 37,7 %<ref>MÉSÁROŠ, J. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 487 s. ISBN 80-224-0808-5. najmä str. 414 a nasl.</ref> obyvateľstva, ostatní obyvatelia boli Nemaďari. V Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska bol podiel Maďarov ešte nižší. Ani v Uhorsku bez Sedmohradska (a zrejme bez Chorvátska-Slavónska) netvorili Maďari väčšinu, keďže na konci 18. storočia podľa niektorých prepočtov v takto vymedzenom území tvorili 41,55 % obyvateľov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = 463 }}</ref>. Podrobnosti pozri v článku [[Národnostné zloženie Uhorska]]. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala [[latinčina]], v rokoch [[1784]]{{--}}[[1790]] a [[1849]]{{--}}[[1860]] [[nemčina]] a v rokoch [[1836]]/[[1844]]{{--}}[[1849]] a [[1860]]{{--}}[[1918]] [[maďarčina]]. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici [[18. storočia]] sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že „maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska“.<ref>[http://diderot.alembert.free.fr/H.html Diderotova encyklopédia - H]</ref> == Názvy == Súčasný slovenský názov tohto štátu je '''Uhorsko'''<ref>Uhorsko. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]]</ref><ref name=ES>Uhorsko. in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI. 1982. S. 163</ref><ref name=PecUhorsko/><ref name=Pov/> (zastarano regionálne aj: ''Uhersko''<ref name=Roz>Rozpravy zemepisné. in: Slovenský národný učiteľ. 5/1861 S. 73, 74</ref><ref>CZAMBEL, Samuel. Príspevky k dejinám jazyka slovenského. 1887, S. 63 (Poznámka: Z textu v šarišskom nárečí.)</ref>) alebo '''uhorský štát'''<ref name=ES/><ref>uhorský. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Staršie podoby tohto názvu sú: ''Uhry''<ref name=PecUhorsko>Uhorsko. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> (tento názov v užšom zmysle označuje len vlastné Uhorsko, t. j. Uhorsko bez Chorvátska), ''Uhorská'' (alebo zriedkavo ''Uherská'')<ref name=Pov>POVAŽAJ, M. Jednoslovné názvy štátov a krajín v slovenčine. in: Kultúra slova 3/1992 S. 75, 76</ref> , ''Uhorská krajina''<ref>DOHNÁNY, M. Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848. Skalica: Písmom a Tlačivom Fraňa Xaviera Škarnicla a Sinou, 1850, S. 17, 53, 65</ref> (varianty: ''uhorská krajina'', zriedkavo ''Uherská krajina''/''uherská krajina''<ref name=Roz/>), ''Uhorská zem''<ref>LEŠKA, Š. O paradoxach. in: Orol Tatránski 62/1847 S. 492</ref> (varianty: ''uhorská zem'', zriedkavo ''Uherská zem''/''uherská zem''), ''Uhorská dŕžava''<ref>BOKES, F. ed. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914. Diel 1867-1884. 1. vyd. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, S. 352</ref><ref>CHERVEN, F. Uhorsko dľa diela Jeho cis. a kráľ. výsosti dediča trónu Rudolfa: Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a v obrazoch. 1891, S. 10</ref> (variant: ''uhorská dŕžava''), ''Hungária''<ref>Hungária. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Cudzojazyčné tvary tohto názvu sú: {{vjz|lat|''Hungaria''/''Vngaria''}}, {{vjz|hun|''Magyarország''}}, {{v jazyku|deu|''Ungarn''/''Hungarn''}}, {{hrv}} a {{vjz|srp|''Ugarska''}}, {{vjz|ron|''Ungaria''}}. V užšom zmysle sa názvom '''Uhorsko''' označuje len tzv. vlastné Uhorsko (t. j. bez zahrnutia Chorvátska-Slavónska [a v istej dobe aj [[Rijeka|Rijeky]]] - pozri napr. v článku [[Rakúsko-Uhorsko]]) alebo sa ním označuje len Uhorské kráľovstvo (pozri vyššie v úvode tohto článku). Názov Uhorsko (a podobné tvary, napr. Uhry) je podľa väčšinového názoru odvodený od slova [[Uhri]]. Pojmy Uhorsko a [[Maďarsko]] (Uhri a Maďari) sa dnes rozlišujú v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]], [[chorvátčina|chorvátčine]] a [[srbčina|srbčine]], pojmy Maďari a Uhri čiastočne aj v angličtine, nemčine, románskych jazykoch (rumunčine, francúzština, španielčina, taliančina) a podobne; v ostatných jazykoch je pre slová Uhorsko a Maďarsko (Uhri a Maďari) vždy len jeden výraz, teda sa nerozlišuje súčasný štát a bývalé kráľovstvo ({{v jazyku|deu|Ungarn}}, lat. Hungaria, angl. Hungary). Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kniežatstvo sa Uhorsko označuje aj ako '''Uhorské kniežatstvo''' (písané aj v tvare '''uhorské kniežatstvo'''<ref>PAULINY, E. Dejiny spisovnej slovenčiny. Od začiatkov až po Ľudovíta Štúra. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 5</ref>) alebo '''Gejzovo kniežatstvo'''. Názvom '''uhorské kniežatstvá''' (t. j. v množnom čísle) sa ale niekedy označujú všetky jednotlivé staromaďarské kniežatstvá v Karpatskej kotline pred vznikom Uhorského kráľovstva.<ref>GAŽOVIČOVÁ, Ľ. et al. Prví Arpádovci a ich dynastické sobáše. in: Historická revue, č. 7-8 2005, S. 6</ref> Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kráľovstvo sa Uhorsko označuje aj názvom '''Uhorské kráľovstvo''' (písané aj v tvare: '''uhorské kráľovstvo'''<ref name=ES/>). Cudzojazyčné tvary výrazu Uhorské kráľovstvo sú: ([[latinčina|lat.]] ''Regnum Hungariae/Vngarie'', {{v jazyku|deu|Königreich Hungarn}} resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', [[maďarčina|maď.]] ''Magyar Királyság'', [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] ''Kraljevina Ugarska'', [[rumunčina|rum.]] ''Regatul Ungariei''). == Územie == V 14. storočí sa Uhorsko rozkladalo na území dnešných štátov (''zoradené podľa abecedy''): * [[Bosna a Hercegovina]] (len severná časť, a to len na začiatku 14. stor.) * [[Česko]] (len [[Sidonie|osada Sidonie]]) * [[Chorvátsko]] (celé územie okrem [[Dalmácia|Dalmácie]], [[Istria|Istrie]] a všetkých ostrovov) * [[Maďarsko]] (celé územie) * [[Poľsko]] (len časť [[Orava (župa)|Oravy]]) * [[Slovensko]] (celé územie okrem osady [[Šance]]) * [[Slovinsko]] (len [[Prekmurje]]) * [[Rakúsko]] (len [[Burgenland]]) * [[Rumunsko]] (len [[Sedmohradsko]] a [[Banát]], na začiatku 14. stor. aj [[Valašsko]]) * [[Srbsko]] (všetko územie na sever od [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj|Dunaja]] vrátane dnešnej mestskej časti [[Belehrad|Belehradu]] [[Zemun]], na začiatku 14. stor. aj veľká časť dnešného Srbska južne od Dunaja) * [[Ukrajina]] (len [[Zakarpatská Ukrajina]]) == Hlavné mesto == Hlavné mestá Uhorska boli:{{bez citácie}} * dlhodobo: ** [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] (do [[1256]]) ** [[Stoličný Belehrad]] (súčasne s Ostrihomom do [[1256]], potom na niektoré účely sčasti až do [[1543]]) ** [[Budín]], resp. od roku 1873 [[Budapešť]] ([[1256]] – [[1315]]; [[1408]]{{--}}[[1485]]; [[1490]]{{--}}[[1536]]; [[1783]]{{--}}[[1918]]) ** [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] ([[1323]]{{--}}[[1408]]) ** [[Bratislava]] ([[1536]]{{--}}[[1783]]) * prechodne: ** [[Temešvár]] ([[1315]]{{--}}[[1323]]) ** [[Viedeň]] ([[1485]]{{--}}[[1490]]) ** [[Debrecín]] ([[1849]]) == Dejiny == === Včasný stredovek === ==== Príchod Maďarov ==== [[Starí Maďari]] (iný názov: [[Uhri]]) prenikali na územie od hornej [[Tisa|Tisy]] po Dunaj od roku [[896]] v čase, keď podnikali nájazdy do Franskej ríše na území dnešnej západnej Európy. Podľa národnej maďarskej legendy ich sem priviedol [[Arpád]], zakladateľ dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Podľa historických prameňov sem prišli po ich vytlačení z juhovýchodných podkaukazských stepí a pokračovali v nájazdoch do oblasti Panónie, dnešného [[Balaton]]u do roku [[901]].<ref>Slovensko, vyd.Perfekt,2008, ss.11-13,</ref> Po bitkách pri Bratislave, kde dvakrát utrpeli porážku, sa im podarilo roku [[907]] zvíťaziť. Postupne tak oslabovali moc [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorá však pravdepodobne vo forme početných [[Slovania|slovanských]] kniežatstiev sústredených okolo centrálnych hradísk nepriamo pokračovala vo svojej existencii (až kým od roku [[1019]] Morava nebola ovládnutá Premyslovcami a približne v roku [[1100]] väčšina Slovenska súčasťou Uhorska). Približne v roku [[925]] začal najsilnejší staromaďarský kmeň obsadzovať aj juhozápadné Slovensko ([[Nitriansko]]) a iné skupiny paralelne expandovali na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]]. Nájazdy staromaďarských kočovných kmeňov v Európe sa skončili až po roku [[955]], kedy boli porazené Franskou ríšou pri rieke [[Lech (rieka)|Lech]] pri Augsburgu bavorskými vojskami cisára Ota I. a boli tak donútené sa definitívne stiahnuť z územia na východ od Viedenskej kotliny a usadiť sa v Podunajskej nížine (dnešné Maďarsko). Po tejto bitke sa vtedy juhozápad územia dnešného Slovenska dostal pod nadvládu najsilnejšieho zo 7 kmeňov, náčelníci ktorých boli povraždení za pomoci bavorského panovníka a [[Gejza (knieža)|Gejza]], najsilnejší z nich, vládol kmeňu Megyerov (Maďarov), založil neskôr kráľovský rod [[Arpádovci|Arpádovcov]].<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko'', vyd. Perfekt Bratislava 2002, str.221</ref> ==== Arpádovci (970{{--}}1301) ==== V rokoch 970 až 997 panoval knieža Gejza na území severozápadného (možno aj juhozápadného) Zadunajska, územia medzi Dunajom, Tisou a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskym kniežatstvom]] a zakladal tak štátny útvar so sídlom v Ostrihome. V slovenčine ho nazývame Uhorsko (resp. najprv Gejzovo kniežatstvo a od roku 1000/1001 Uhorsko). O názve Uhorsko pozri vyššie v kapitole Názvy. Až koncom [[10. storočia]] [[Maďari]] prijali [[kresťanstvo]], ktoré miestni Slovania prijali už oveľa skôr. Nový uhorský štát (podobne ako český a poľský štát) prevzal podstatné impulzy z bývalej Veľkej Moravy.<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Postavy veľkomoravskej histórie'', vyd. Perfekt Bratislava 2005, str.21</ref> [[Súbor:Istvan-ChroniconPictum.jpg|thumb|left|[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], prvý kráľ Uhorska]] [[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary2.jpg|thumb|left|[[Uhorská koruna (klenot)|Uhorská koruna]] s ďalšími klenotmi]] Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] , syn Gejzu, nazývaný Svätý (ktorého predkresťanské meno bolo Vajk) z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]]), ktorý sa z popudu pápeža roku [[1000]]/[[1001]] stal prvým uhorským kráľom, a ktorý si do roku [[1006]] podmanil posledných staromaďarských náčelníkov (o. i. aj v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]). Bol horlivý christianizátor (zriaďoval fary, [[biskupstvo|biskupstvá]], [[kostol]]y...). Na území Slovenska Štefan I. ([[997]]/[[1000]]{{--}}[[1038]]) presťahoval sídlo Nitrianskeho biskupstva (translatio sedis), do Ostrihomu - "[[Ostrihomské arcibiskupstvo]]". V rokoch [[1001]] – [[1030]] dočasne stratil celé časti Slovenska, ktoré dobyl poľský kráľ, ktorý v Nitre dosadil za kniežatá Arpádovcov pohádaných s kráľom Štefanom, [[Ladislav Lysý|Ladislava Lysého]] a jeho brata Vasila ([[Vazul|Vazula]]) . Vasil mal synov [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondreja I.]] a [[Belo I.|Bela I.]] Ondrej sa oženil s [[Anastázia (uhorská kráľovná)|Anastáziou]], dcérou kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] a  [[Belo I.|Belo]] oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa [[Mešek II. Lambert|Meška II.]] Ich potomkovia po roku 1046 ovládli celé Uhorsko. V rokoch [[1048]]{{--}}[[1108]] na území Slovenska (Nitrianska) a severovýchodného dnešného Maďarska bolo vytvorené tzv. Tercia pars regni (= tretina kráľovstva) alebo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianske pohraničné vojvodstvo]] (ducatus) so sídlom v Nitre. Jeho vojvodami boli mladí Arpádovci, budúci králi Uhorska. Toto územie sa najmä spočiatku navonok i dovnútra správalo ako nezávislý štát. Koncom [[11. storočia]] sa začalo pripájanie dovtedy nezávislého Chorvátska a na Slovensku sa začali pripájať severné územia. Roku [[1102]] bola vytvorená chorvátsko-uhorská [[personálna únia]], ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). [[Súbor:Europe mediterranean 1190 cropped.jpg|thumb|Uhorsko (vrátane [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátska]]) v roku 1190 počas vlády [[Belo III.|Bela III.]]]] Po celé [[12. storočie]] sa Uhorsko mocensky angažovalo na [[Balkán]]e, takže za vlády [[Belo III.|Bela III.]] ([[1172]]{{--}}[[1196]]) nadobudlo v tomto priestore charakter veľmoci. Počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 2 milióny. Na Slovensku asi v tomto období nadobudla ťažba vzácnych kovov väčší rozsah. Svoje postavenie si síce Uhorsko udržalo aj v [[13. storočie|13. storočí]], keď sa mu podarilo upevniť a rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, no za [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] ([[1205]]{{--}}[[1235]]) mnohé opakované pokusy o trvalé pripojenie [[Halič (región)|Haliče]] neboli úspešné. V [[13. storočie|13. storočí]] sa teda stalo niekoľko významných udalostí: * začali vznikať prvé [[mesto|mestá]] (v právnom zmysle), najmä na Slovensku (prvé roku [[1238]]), ktoré ako banícka oblasť bolo najvyspelejšou časťou Uhorska * uhorský kráľ Ondrej II. vydal v roku [[1222]] tzv. [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu]], ktorou priznal [[šľachta|šľachte]] obrovské práva; spôsobil si to sám, tým, že predtým udeľoval svojim radcom a pomocníkom rozsiahle kráľovské majetky, čím zvýšil faktickú moc týchto budúcich šľachticov; hovoríme, že sa Uhorsko zmenilo na [[Stavovská monarchia|stavovskú monarchiu]] * v rokoch [[1241]] - [[1242]] došlo k vpádu [[Mongoli|Mongolov]], označovaných ako Tatári, ktorí miestami vyhubili až polovicu obyvateľstva (podrobnosti pozri v článku [[Mongolský vpád do Uhorska]]), čo viedlo k usadzovaniu cudzích „kolonistov“ v Uhorsku - [[Nemci]] sa usadili najmä na Slovensku (tvorili 20% obyvateľstva v [[14. storočie|14. storočí]] - podrobnosti pozri v článku [[Karpatskí Nemci]] a [[nemecká kolonizácia]]) - a k stavbe obranných [[hrad]]ov (opäť najmä na Slovensku - podrobnosti pozri nižšie) * od 50. do 70. rokov [[13. storočia]] zápasili [[Arpádovci]] s [[Přemyslovci|Přemyslovcami]] o [[Rakúsko]], ktoré však napokon pripadlo [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] * hlavne od konca storočia sa Uhorsko de-facto rozpadlo na niekoľko území ovládaných miestnymi šľachticmi (tzv. vláda oligarchov): západné Slovensko ([[Matúš Čák]]), východné Slovensko ([[Omodejovci]]), západné [[Maďarsko]] (páni z Köszegu/[[Güssing]]u), východné Maďarsko, [[Sedmohradsko]] a [[Chorvátsko]]. Pretože sa pri ochrane obyvateľstva pri tatárskych nájazdoch osvedčili kamenné hrady na vyvýšených bralách, dal kráľ budovať a rekonštruovať najmä na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]], severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]], [[Zadunajské stredohorie|Zadunajského Stredohoria]] a [[Burgenland|Burgenlandu]] kamenné hrady. Najviac ich bolo na Slovensku. Napríklad sa v tom období prebudovali hrady v [[Bratislavský hrad|Bratislave]], [[Trenčiansky hrad|Trenčíne]], rozširoval sa [[Spišský hrad]], vznikali nové hrady ako [[Starý hrad (hrad)|Starhrad]], [[Oravský hrad]], [[Hričov (hrad)|Hričovský hrad]], [[Šášov (hrad)|hrad Šášov]], [[Revište]] na [[Stredné Slovensko|strednom Slovensku]], [[Šarišský hrad|hrad Šariš]] na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]].<ref>ibid,str.112-114</ref> ==== Anjouovci (1308{{--}}1387) ==== [[Súbor:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg|left|thumb|Kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]]]] Roku [[1301]] vymreli [[Arpádovci]], čím bola anarchia a vláda šľachticov dovŕšená. Z viacerých súperov o trón vyšiel roku [[1308]] víťazne [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] ([[1301]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]), ktorý čoskoro porazil oligarchov (Matúša Čáka až keď Matúš zomrel roku [[1321]] a Omodejovcov/Abovcov) a tým opäť zjednotil krajinu. Za [[Ľudovít Veľký|Ľudovíta Veľkého]] ([[1342]]{{--}}[[1382]]) Uhorsko aj napriek nezmyselnej a neúspešnej dynastickej vojne o [[Neapol]]sko dosiahlo vrchol svojej moci (najmä na [[Balkán]]e) a najväčší územný rozmach ([[1370]] po vymretí [[Piastovci|Piastovcov]] na základe predchádzajúcich dohôd personálna únia s Poľskom). Ľudovít I. Veľký potvrdil [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu Ondreja II.]] z roku [[1222]]. V [[14. storočie|14. storočí]] sa v Uhorsku (najmä na území dnešného Slovenska), ťažilo najviac vzácnych kovov na svete (asi 40% svetovej produkcie). Uhorsko v tomto období bolo jednou z najbohatších krajín sveta. ==== Neskorý stredovek (do 1526) ==== [[Súbor:Portrait of Matthias Corvinus, King of Hungary.jpg|thumb|Renesančný portrét kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]]]] Za dlhej vlády kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] ([[1387]]{{--}}[[1437]]) došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci, pretože tento kráľ uhorsko-česko-nemecký a [[cisár]] musel okrem iného bojovať proti [[husiti|husitom]] v Čechách, proti [[Benátky|Benátkam]] aj proti [[Turci|Turkom]] (Osmanom), ktorí sa už začali tlačiť z juhu. Svoje vojny financoval najmä ťažbou vzácnych kovov na Slovensku. [[Žigmund Luxemburský]] si Bratislavu vybral za svoje hlavné sídlo a začal ju budovať ako európsku metropolu. Po ďalšom oslabení kráľovskej moci v nasledujúcich rokoch usadol na trón [[Matej Korvín]] ([[1458]]{{--}}[[1490]]) z rodu [[Huňadyovci|Huňadyovcov]], syn [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] - [[regent]]a Uhorska, ktorý prechodne opäť oslabil oligarchov, zriadil stále vojsko ([[čierny pluk]]), dobyl prechodne (do roku [[1491]]) Moravu, [[Sliezsko]] a východné Rakúsko s Viedňou, uskutočnil reformy, založil [[Academia Istropolitana|Academiu Istropolitanu]] v Bratislave a pod. Musel naďalej bojovať proti Turkom a na Slovensku proti [[bratríci|bratríkom]]. Po Korvínovi však nastúpili [[Jagelovci]] ([[1490]]{{--}}[[1526]]), ktorí boli uhorsko-českí králi. Za ich vlády svojvôľa a egoizmus šľachty dosiahli vrchol, čo sa prejavilo aj roku [[1526]] v tzv. [[Bitka pri Moháči (1526)|moháčskej katastrofe]], po ktorej samotný víťazný turecký [[sultán]] nemohol uveriť, že proti nemu poslali také slabé vojsko. [[Ján Zápoľský|Zápoľského]] armáda, ktorá bola rovnako veľká ako kráľovská na bojisko ani nedošla. === Raný novovek (1526{{--}}1700) === [[Súbor:El descubrimiento del cuerpo del rey Luis II, por Bertalan Székely.jpg|thumb|left|Objavenie mŕtveho tela kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku 1526]] Roku [[1526]] bolo uhorské vojsko porazené v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] [[Turci|Turkami]]. Zomrelo veľa významných osobností aj sám kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]], ktorý pri úteku zomrel v dunajských močariskách. Na základe predošlých dohôd trón pripadol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] ([[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]]), ktorí sa ho však zmocnili až po dlhšej občianskej vojne so sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorého podporovali [[Turci]]. [[Habsburgovci]] vládli v Uhorsku od roku [[1526]] až do jeho zániku [[1918]]. V [[16. storočie|16. storočí]] sa úspešne presadil [[protestantizmus]], ale katolícki [[Habsburgovci]] ho v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] opäť zredukovali na menšinové náboženstvo. [[16. storočie]] bolo obdobím ustavičných veľkých i drobných vojen s Turkami. [[Súbor:Hungary in 1606 XVII century.jpg|thumb|[[Kráľovské Uhorsko]], [[Sedmohradské kniežatstvo]] a [[Osmanská ríša|osmanské]] ejálety v roku 1606]] Výsledkom občianskej vojny a postupu tureckých vojsk na sever ([[1541]] dobytie [[Budín]]a) bol útek Maďarov na (najmä južné) [[Slovensko]] a rozpad predošlého Uhorska na tri časti: * tzv. [[Kráľovské Uhorsko]] - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari ([[Slovania]] a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku [[1867]]/[[1918]]) súčasťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] * [[Sedmohradsko]] - turecký vazalský štát * centrálna oblasť Uhorska (približne územie dnešného Maďarska) - priama súčasť Osmanskej ríše (Tureckej ríše) [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]) a korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. [[Trnava]] sa stala cirkevným sídlom. [[Slovensko]] tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavné pohraničné boje s Turkami a [[protihabsburské povstania]] ([[1604]]{{--}}[[1711]]) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska. V roku 1683 porážkou pri [[Viedeň|Viedni]] boli [[Osmanská ríša|Osmani]] definitívne vytlačení z Cisárskeho Rakúska. Habsburgovcom a Jagelovcom sa podarilo poraziť Turkov a Habsburgovcom potlačiť protihabsburské povstania. Bývalé uhorské územia tým oslobodili od Turkov, čo posilnilo mocenskú pozíciu Rakúska (Habsburgovcov) na území Uhorska a odstránilo moc uhorskej šľachty až do roku 1867. === [[Osvietenstvo]] a revolúcia (1700{{--}}1867) === [[Súbor:Maria Theresia als Königin von Ungarn zu Pferde.jpg|thumb|left|[[Mária Terézia]] ako uhorská kráľovná]] Po roku [[1700]] sa začala rekonštrukcia krajiny. Väčšina prostriedkov aj dosídľujúceho obyvateľstva prirodzene pochádzala z (predtým Turkami neobsadeného) Slovenska. Od [[18. storočia]] malo Uhorské kráľovstvo zaručené zvláštne postavenie v rámci habsburskej monarchie, ale viedenský dvor väčšinou centrálne spravoval vedľajšie krajiny uhorskej koruny ([[Sedmohradsko]], [[Vojenská hranica]]). [[Súbor:March15.jpg|thumb|[[Sándor Petőfi]] recituje [[Nemzeti dal]] pri vystúpení ľudu v [[Budapešť|Pešti]], 15. marec 1848]] V rámci tzv. [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] ([[1740]]{{--}}[[1790]]) prebiehala [[centralizácia]] a absolutistické tendencie z Viedne. Niektoré uhorské centrálne úrady sa podarilo podriadiť úradom cisárskeho dvora. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]) sa centralizácia dočasne zastavila, ale za [[Jozef II.|Jozefa II.]] sa opäť začala. Odpor uhorskej šľachty voči centralizácii a početným modernizačným (a tým aj germanizačným) reformám Jozefa však bol taký veľký, že Jozef musel skoro všetky svoje reformy odvolať. Maďarskej šľachte sa v rokoch [[1790]]{{--}}[[1791]] - ako reakcia na Jozefove centralizačné reformy - podarilo na sneme presadiť prioritné právo maďarčiny vo verejnom živote, čím sa začala tzv. [[maďarizácia]], ktorá sa potom v [[19. storočie|19. storočí]] stupňovala a vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska ([[1867]]). V období tzv. [[metterichovský absolutizmus|metternichovského alebo kabinetného absolutizmu]] ([[1815]]{{--}}[[1848]]), založeného na polícii, armáde a cenzúre, došlo napriek tomuto policajnému režimu k formovaniu ideológie [[liberálny|liberálnej]] uhorskej šľachty (tzv. [[maďarské reformné hnutie]]), ktorá bola ochotná spolupracovať s [[buržoázia|buržoáziou]]. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie ([[1848]]{{--}}[[1849]]) proti Viedni, v ktorej museli [[Maďari]] bojovať okrem Rakúska aj proti nemaďarom v Uhorsku, konkrétne Chorvátom, Slovákom, Srbom, Rumunom a Rusínom. V auguste [[1849]] však boli Maďari porazení, keď si [[Habsburgovci]] proti nim povolali na pomoc [[Rusko|ruské]] vojsko. Po porážke revolúcie v Rakúsku aj Uhorsku [[Habsburgovci]] jednak zaviedli tzv. [[bachovský absolutizmus]] (tiež: neoabsolutizmus, [[1851]]{{--}}[[1859]]) spojený s policajným režimom a germanizáciou, jednak sa Uhorsko, [[Sedmohradsko]], [[Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Banát]] stali separátnymi korunnými krajinami v rámci centralizovaného rakúskeho cisárstva. Slováci po silnom tlaku niektorých maďarských šľachticov svoju korunnú krajinu nedostali, hoci im bola sľúbená v čase, keď v revolúcii bojovali spolu s Viedňou proti Maďarom. Medzinárodné problémy Rakúska prinútili Habsburgovcov zlikvidovať neoabsolutizmus a zaviesť reformy. Ani obnovenie [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (ktorej zárodky nakrátko vznikli v rakúskej časti monarchie už v revolúcii [[1848]]/[[1849]], ale zanikli neoabsolutizmom tzv. [[októbrový diplom|októbrovým diplomom]] roku [[1860]]) neuspokojilo Uhorsko. Rakúsko-uhorské napätie sa zmiernilo až vznikom Rakúsko-Uhorska. === Rakúsko-Uhorsko (1867{{--}}1918) === {{hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Bizalmam az ősi erényben.jpg|thumb|[[Znak Uhorska#Veľký uhorský znak|Veľký uhorský znak]] označujúci [[Zalitavsko|Krajiny svätoštefanskej koruny]], resp. Zalitavsko]] V roku [[1867]] bola v dôsledku tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-maďarského vyrovnania]] vytvorená [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]]. Uhorsko sa stalo základom nového štátoprávneho celku ''Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny'', tzv. Zalitavska, s vlastným parlamentom a vládou v [[Budapešť|Budapešti]]. V rámci tohto celku získalo v roku [[1868]] určitú autonómiu iba Chorvátsko-Slavónsko (Chorvátsko-uhorské vyrovnanie). Na ostatnom území uplatňovali maďarské vládnuce kruhy politiku tuhej centralizácie a násilnej [[maďarizácia|maďarizácie]] nemaďarských národov. Od roku [[1908]] boli spoločným územím Rakúsko-Uhorska Bosna a Hercegovina. Pokusy maďarských vládnucich kruhov udržať existenciu Uhorska aj po rozpade Rakúsko-Uhorska boli zmarené a Uhorsko bolo rozdelené medzi nástupnícke krajiny. == Národnostné zloženie == {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Uhorska}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KOHÚTOVÁ, Mária: ''Slovensko a Slováci v novoveku.'' Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2008. 176 s. ISBN 978-80-8082-204-0 * MRVA, Ivan: ''Zlomové obdobia slovenských dejín : Temné storočie, 1618 - 1718.'' Bratislava : Perfekt, 2021. 400 s. ISBN 978-80-8226-021-5 * {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = }} (²2014. {{ISBN|978-80-89628-59-9}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} == Pozri aj == * [[Vlajka Uhorska]] * [[Znak Uhorska]] * [[Zoznam panovníkov Uhorska]] * [[Komitát]] * [[Stolica (územie)|Stolica]] * [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary|wikt=Uhorsko}} == Externé odkazy == * [http://digitalna.kniznica.info/s/ejwa5qNtwU ''Mappa generalis regni Hungariae''] - Všeobecná mapa uhorského kráľovstva z r. 1830 - 1838; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * SCHRÖER, Tobias Gottfried / [http://digitalna.kniznica.info/s/v30jz8aiAy ''Abriss der Geschichte von Ungarn''] - dielo v nemčine "Náčrt dejín Uhorska" z r. 1830; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * kniha o obciach v Uhorsku : [[Alexej Leonidovič Petrov|PETROV, Alexej Leonidovič]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/cs7RxFayKI ''Sborník Fr. Pestyho Helység névtara-Seznam osad v Uhrách z r. 1864-65, : jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách.''] Praha: Česká akademie věd a umění, 1927. 174 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * kniha v nemčine opisujúca vlastivedné, národopisné, geografické, jazykové, etnografické a iné charakteristiky Uhorska (vrátane Slovenska) : [[Ján Čaplovič (etnograf)|ČAPLOVIČ, Ján]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/bKsdnJSYnh Gemälde von Ungern.] Pesth: E. A. Hartleben, 1829. 353 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Dejiny Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Uhorsko| ]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] jcpqoqm9st5s16l1cl9pzeytzxkien7 8357094 8357006 2026-08-16T22:39:30Z LoverofBattle12 246706 Odstránenie statusu ,, Stránka neexistuje" pri pojme ,, Sedmohradské kniežatstvo" a to zavedením prepojenia už na existujúcu stránku. 8357094 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Uhorsko | originálny názov = Hungaria<br />Magyarország<br />Ungarn | rok vzniku = 895 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Veľká Morava | pred 1 vlajka = | pred 2 = Blatenské kniežatstvo | pred 2 vlajka = | pred 3 = Prvá bulharská ríša | pred 3 vlajka = | pred 4 = | pred 4 vlajka = | pred 5 = | pred 5 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Prvá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1918-1919).svg | po 2 = Prvá česko-slovenská republika | po 2 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 3 = Nemecké Rakúsko | po 3 vlajka = Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg | po 4 = Rumunské kráľovstvo | po 4 vlajka = Flag of Romania.svg | po 5 = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov | po 5 vlajka = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg | po 6 = | po 6 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg | vlajka veľkosť = | vlajka 2 = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Uhorska | vlajka veľkosť 2 = | znak = Royal coat of arms of the Kingdom of Hungary (1915-1918; angels).svg | znak veľkosť = 110px | rámček znak = | znak 2 = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; angels).svg | článok o znaku = Znak Uhorska | znak veľkosť 2 = 110px | rámček znak 2 = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Himnusz 1920s.ogg]]</div> | článok o hymne = Isten, áldd meg a magyart | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae | článok o motte = | mapa = Lands of the Crown of Saint Stephen in 1914.png | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Uhorsko v roku 1914 (zelenými farbami Uhorsko v širšom zmysle, z toho tmavozelenou farbou Uhorsko v užšom zmysle, t. j. bez Chorvátska-Slavónska a Rijeky). | hlavné mesto = od roku 1873 [[Budapešť]] (o období pred rokom 1873 pozri text článku) | rozloha = 282 870 | rozloha poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 18 264 533 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | jazyky = Úradné jazyky:<br />[[latinčina]] (do 1836/1844 okrem 1784{{--}}1790)<br />[[nemčina]] (1784{{--}}1790; 1849{{--}}1860)<br />[[maďarčina]] (1836/1844{{--}}1849; 1860{{--}}1918)<br />Ostatné jazyky:<br />[[poľština]], [[rumunčina]], [[slovenčina]], [[chorvátčina]], [[slovinčina]], [[srbčina]], [[taliančina]], [[stará bieloruština]], [[karpatská rómčina]], [[jidiš]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Slováci]], [[Rumuni]], [[Rusíni]], [[Nemci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Slovinci]] | náboženstvo = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo|luteranizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[východná katolícka cirkev|východné katolícke cirkvi]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[habsburská monarchia]] ([[1526]]{{--}}[[1804]])<br />[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]]{{--}}[[1867]])<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]]{{--}}[[1918]])<br /> | mena = [[zlatý florén]] (1325{{--}}1553)<br />[[toliar (historická minca)|toliar]]<br />[[zlatý rakúskej meny|florin]] (1754{{--}}1867)<br />[[zlatý rakúskej meny|forint]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892{{--}}1918) | vznik = [[895]]/[[896]] (vznik [[Uhorské kniežatstvo|kniežatstva]]) | zánik = koniec [[október|októbra]]/začiatok [[november|novembra]] [[1918]] (faktický rozpad územia Uhorska, vyhlásenie [[Prvá Maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) }} '''Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bol multietnický<ref>[http://books.google.com/books?id=fFYa2ooeVXgC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=multiethnic+kingdom+of+hungary&source=bl&ots=myn3egZmrs&sig=RgJV4ixT0e2RtPMjYI_cXEd9pqA&hl=en&sa=X&ei=jJE0UMLkDIrYtAbq7oH4BQ&redir_esc=y#v=onepage&q=multiethnic%20kingdom%20of%20hungary&f=false Gerhard Stickel: National, Regional and Minority Languages in Europe]</ref> [[štát]] v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Do roku 1000/1001 bol [[kniežatstvo]]m, a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj '''[[Uhorské kniežatstvo]]'''. Od roku [[1000]]/[[1001]] do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj '''Uhorské kráľovstvo'''. Niektorí slovenskí autori (napr. [[Encyklopédia Slovenska]]) používajú inú terminológiu: pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o '''Gejzovom kniežatstve'''. Od roku [[1526]] do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku [[1541]] do konca [[17. storočia]] bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné [[Slovensko]], [[Burgenland]] a západné [[Chorvátsko]] a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa [[Kráľovské Uhorsko]]. V rokoch [[1804]]{{--}}[[1867]] bolo Uhorsko zároveň časťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a v rokoch [[1849]]{{--}}[[1867]] bolo zároveň (rakúskou) [[korunná krajina|korunnou krajinou]]. Uhorsko bolo značne mnohonárodné. Napr. na konci [[18. storočie|18. storočia]] tvorili v Uhorsku (vrátane Sedmohradska, ale bez Chorvátska-Slavónska) podľa rôznych prepočtov [[Maďari]] len 29 %<ref>Jászi, O.: A nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, 1912 [http://mek.oszk.hu/09200/09267/09267.pdf]</ref> alebo len 37,7 %<ref>MÉSÁROŠ, J. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 487 s. ISBN 80-224-0808-5. najmä str. 414 a nasl.</ref> obyvateľstva, ostatní obyvatelia boli Nemaďari. V Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska bol podiel Maďarov ešte nižší. Ani v Uhorsku bez Sedmohradska (a zrejme bez Chorvátska-Slavónska) netvorili Maďari väčšinu, keďže na konci 18. storočia podľa niektorých prepočtov v takto vymedzenom území tvorili 41,55 % obyvateľov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = 463 }}</ref>. Podrobnosti pozri v článku [[Národnostné zloženie Uhorska]]. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala [[latinčina]], v rokoch [[1784]]{{--}}[[1790]] a [[1849]]{{--}}[[1860]] [[nemčina]] a v rokoch [[1836]]/[[1844]]{{--}}[[1849]] a [[1860]]{{--}}[[1918]] [[maďarčina]]. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici [[18. storočia]] sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že „maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska“.<ref>[http://diderot.alembert.free.fr/H.html Diderotova encyklopédia - H]</ref> == Názvy == Súčasný slovenský názov tohto štátu je '''Uhorsko'''<ref>Uhorsko. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]]</ref><ref name=ES>Uhorsko. in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI. 1982. S. 163</ref><ref name=PecUhorsko/><ref name=Pov/> (zastarano regionálne aj: ''Uhersko''<ref name=Roz>Rozpravy zemepisné. in: Slovenský národný učiteľ. 5/1861 S. 73, 74</ref><ref>CZAMBEL, Samuel. Príspevky k dejinám jazyka slovenského. 1887, S. 63 (Poznámka: Z textu v šarišskom nárečí.)</ref>) alebo '''uhorský štát'''<ref name=ES/><ref>uhorský. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Staršie podoby tohto názvu sú: ''Uhry''<ref name=PecUhorsko>Uhorsko. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> (tento názov v užšom zmysle označuje len vlastné Uhorsko, t. j. Uhorsko bez Chorvátska), ''Uhorská'' (alebo zriedkavo ''Uherská'')<ref name=Pov>POVAŽAJ, M. Jednoslovné názvy štátov a krajín v slovenčine. in: Kultúra slova 3/1992 S. 75, 76</ref> , ''Uhorská krajina''<ref>DOHNÁNY, M. Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848. Skalica: Písmom a Tlačivom Fraňa Xaviera Škarnicla a Sinou, 1850, S. 17, 53, 65</ref> (varianty: ''uhorská krajina'', zriedkavo ''Uherská krajina''/''uherská krajina''<ref name=Roz/>), ''Uhorská zem''<ref>LEŠKA, Š. O paradoxach. in: Orol Tatránski 62/1847 S. 492</ref> (varianty: ''uhorská zem'', zriedkavo ''Uherská zem''/''uherská zem''), ''Uhorská dŕžava''<ref>BOKES, F. ed. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914. Diel 1867-1884. 1. vyd. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, S. 352</ref><ref>CHERVEN, F. Uhorsko dľa diela Jeho cis. a kráľ. výsosti dediča trónu Rudolfa: Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a v obrazoch. 1891, S. 10</ref> (variant: ''uhorská dŕžava''), ''Hungária''<ref>Hungária. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Cudzojazyčné tvary tohto názvu sú: {{vjz|lat|''Hungaria''/''Vngaria''}}, {{vjz|hun|''Magyarország''}}, {{v jazyku|deu|''Ungarn''/''Hungarn''}}, {{hrv}} a {{vjz|srp|''Ugarska''}}, {{vjz|ron|''Ungaria''}}. V užšom zmysle sa názvom '''Uhorsko''' označuje len tzv. vlastné Uhorsko (t. j. bez zahrnutia Chorvátska-Slavónska [a v istej dobe aj [[Rijeka|Rijeky]]] - pozri napr. v článku [[Rakúsko-Uhorsko]]) alebo sa ním označuje len Uhorské kráľovstvo (pozri vyššie v úvode tohto článku). Názov Uhorsko (a podobné tvary, napr. Uhry) je podľa väčšinového názoru odvodený od slova [[Uhri]]. Pojmy Uhorsko a [[Maďarsko]] (Uhri a Maďari) sa dnes rozlišujú v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]], [[chorvátčina|chorvátčine]] a [[srbčina|srbčine]], pojmy Maďari a Uhri čiastočne aj v angličtine, nemčine, románskych jazykoch (rumunčine, francúzština, španielčina, taliančina) a podobne; v ostatných jazykoch je pre slová Uhorsko a Maďarsko (Uhri a Maďari) vždy len jeden výraz, teda sa nerozlišuje súčasný štát a bývalé kráľovstvo ({{v jazyku|deu|Ungarn}}, lat. Hungaria, angl. Hungary). Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kniežatstvo sa Uhorsko označuje aj ako '''Uhorské kniežatstvo''' (písané aj v tvare '''uhorské kniežatstvo'''<ref>PAULINY, E. Dejiny spisovnej slovenčiny. Od začiatkov až po Ľudovíta Štúra. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 5</ref>) alebo '''Gejzovo kniežatstvo'''. Názvom '''uhorské kniežatstvá''' (t. j. v množnom čísle) sa ale niekedy označujú všetky jednotlivé staromaďarské kniežatstvá v Karpatskej kotline pred vznikom Uhorského kráľovstva.<ref>GAŽOVIČOVÁ, Ľ. et al. Prví Arpádovci a ich dynastické sobáše. in: Historická revue, č. 7-8 2005, S. 6</ref> Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kráľovstvo sa Uhorsko označuje aj názvom '''Uhorské kráľovstvo''' (písané aj v tvare: '''uhorské kráľovstvo'''<ref name=ES/>). Cudzojazyčné tvary výrazu Uhorské kráľovstvo sú: ([[latinčina|lat.]] ''Regnum Hungariae/Vngarie'', {{v jazyku|deu|Königreich Hungarn}} resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', [[maďarčina|maď.]] ''Magyar Királyság'', [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] ''Kraljevina Ugarska'', [[rumunčina|rum.]] ''Regatul Ungariei''). == Územie == V 14. storočí sa Uhorsko rozkladalo na území dnešných štátov (''zoradené podľa abecedy''): * [[Bosna a Hercegovina]] (len severná časť, a to len na začiatku 14. stor.) * [[Česko]] (len [[Sidonie|osada Sidonie]]) * [[Chorvátsko]] (celé územie okrem [[Dalmácia|Dalmácie]], [[Istria|Istrie]] a všetkých ostrovov) * [[Maďarsko]] (celé územie) * [[Poľsko]] (len časť [[Orava (župa)|Oravy]]) * [[Slovensko]] (celé územie okrem osady [[Šance]]) * [[Slovinsko]] (len [[Prekmurje]]) * [[Rakúsko]] (len [[Burgenland]]) * [[Rumunsko]] (len [[Sedmohradsko]] a [[Banát]], na začiatku 14. stor. aj [[Valašsko]]) * [[Srbsko]] (všetko územie na sever od [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj|Dunaja]] vrátane dnešnej mestskej časti [[Belehrad|Belehradu]] [[Zemun]], na začiatku 14. stor. aj veľká časť dnešného Srbska južne od Dunaja) * [[Ukrajina]] (len [[Zakarpatská Ukrajina]]) == Hlavné mesto == Hlavné mestá Uhorska boli:{{bez citácie}} * dlhodobo: ** [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] (do [[1256]]) ** [[Stoličný Belehrad]] (súčasne s Ostrihomom do [[1256]], potom na niektoré účely sčasti až do [[1543]]) ** [[Budín]], resp. od roku 1873 [[Budapešť]] ([[1256]] – [[1315]]; [[1408]]{{--}}[[1485]]; [[1490]]{{--}}[[1536]]; [[1783]]{{--}}[[1918]]) ** [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] ([[1323]]{{--}}[[1408]]) ** [[Bratislava]] ([[1536]]{{--}}[[1783]]) * prechodne: ** [[Temešvár]] ([[1315]]{{--}}[[1323]]) ** [[Viedeň]] ([[1485]]{{--}}[[1490]]) ** [[Debrecín]] ([[1849]]) == Dejiny == === Raný stredovek === ==== Príchod Maďarov ==== [[Starí Maďari]] (iný názov: [[Uhri]]) prenikali na územie od hornej [[Tisa|Tisy]] po Dunaj od roku [[896]] v čase, keď podnikali nájazdy do Franskej ríše na území dnešnej západnej Európy. Podľa národnej maďarskej legendy ich sem priviedol [[Arpád]], zakladateľ dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Podľa historických prameňov sem prišli po ich vytlačení z juhovýchodných podkaukazských stepí a pokračovali v nájazdoch do oblasti Panónie, dnešného [[Balaton]]u do roku [[901]].<ref>Slovensko, vyd.Perfekt,2008, ss.11-13,</ref> Po bitkách pri Bratislave, kde dvakrát utrpeli porážku, sa im podarilo roku [[907]] zvíťaziť. Postupne tak oslabovali moc [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorá však pravdepodobne vo forme početných [[Slovania|slovanských]] kniežatstiev sústredených okolo centrálnych hradísk nepriamo pokračovala vo svojej existencii (až kým od roku [[1019]] Morava nebola ovládnutá Premyslovcami a približne v roku [[1100]] väčšina Slovenska súčasťou Uhorska). Približne v roku [[925]] začal najsilnejší staromaďarský kmeň obsadzovať aj juhozápadné Slovensko ([[Nitriansko]]) a iné skupiny paralelne expandovali na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]]. Nájazdy staromaďarských kočovných kmeňov v Európe sa skončili až po roku [[955]], kedy boli porazené Franskou ríšou pri rieke [[Lech (rieka)|Lech]] pri Augsburgu bavorskými vojskami cisára Ota I. a boli tak donútené sa definitívne stiahnuť z územia na východ od Viedenskej kotliny a usadiť sa v Podunajskej nížine (dnešné Maďarsko). Po tejto bitke sa vtedy juhozápad územia dnešného Slovenska dostal pod nadvládu najsilnejšieho zo 7 kmeňov, náčelníci ktorých boli povraždení za pomoci bavorského panovníka a [[Gejza (knieža)|Gejza]], najsilnejší z nich, vládol kmeňu Megyerov (Maďarov), založil neskôr kráľovský rod [[Arpádovci|Arpádovcov]].<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko'', vyd. Perfekt Bratislava 2002, str.221</ref> ==== Arpádovci (970{{--}}1301) ==== V rokoch 970 až 997 panoval knieža Gejza na území severozápadného (možno aj juhozápadného) Zadunajska, územia medzi Dunajom, Tisou a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskym kniežatstvom]] a zakladal tak štátny útvar so sídlom v Ostrihome. V slovenčine ho nazývame Uhorsko (resp. najprv Gejzovo kniežatstvo a od roku 1000/1001 Uhorsko). O názve Uhorsko pozri vyššie v kapitole Názvy. Až koncom [[10. storočia]] [[Maďari]] prijali [[kresťanstvo]], ktoré miestni Slovania prijali už oveľa skôr. Nový uhorský štát (podobne ako český a poľský štát) prevzal podstatné impulzy z bývalej Veľkej Moravy.<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Postavy veľkomoravskej histórie'', vyd. Perfekt Bratislava 2005, str.21</ref> [[Súbor:Istvan-ChroniconPictum.jpg|thumb|left|[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], prvý kráľ Uhorska.]] [[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary2.jpg|thumb|left|[[Uhorská koruna (klenot)|Uhorská koruna]] s ďalšími klenotmi.]] Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] , syn Gejzu, nazývaný Svätý (ktorého predkresťanské meno bolo Vajk) z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]]), ktorý sa z popudu pápeža roku [[1000]]/[[1001]] stal prvým uhorským kráľom, a ktorý si do roku [[1006]] podmanil posledných staromaďarských náčelníkov (o. i. aj v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]). Bol horlivý christianizátor (zriaďoval fary, [[biskupstvo|biskupstvá]], [[kostol]]y...). Na území Slovenska Štefan I. ([[997]]/[[1000]]{{--}}[[1038]]) presťahoval sídlo Nitrianskeho biskupstva (translatio sedis), do Ostrihomu - "[[Ostrihomské arcibiskupstvo]]". V rokoch [[1001]] – [[1030]] dočasne stratil celé časti Slovenska, ktoré dobyl poľský kráľ, ktorý v Nitre dosadil za kniežatá Arpádovcov pohádaných s kráľom Štefanom, [[Ladislav Lysý|Ladislava Lysého]] a jeho brata Vasila ([[Vazul|Vazula]]) . Vasil mal synov [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondreja I.]] a [[Belo I.|Bela I.]] Ondrej sa oženil s [[Anastázia (uhorská kráľovná)|Anastáziou]], dcérou kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] a  [[Belo I.|Belo]] oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa [[Mešek II. Lambert|Meška II.]] Ich potomkovia po roku 1046 ovládli celé Uhorsko. V rokoch [[1048]]{{--}}[[1108]] na území Slovenska (Nitrianska) a severovýchodného dnešného Maďarska bolo vytvorené tzv. Tercia pars regni (= tretina kráľovstva) alebo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianske pohraničné vojvodstvo]] (ducatus) so sídlom v Nitre. Jeho vojvodami boli mladí Arpádovci, budúci králi Uhorska. Toto územie sa najmä spočiatku navonok i dovnútra správalo ako nezávislý štát. Koncom [[11. storočia]] sa začalo pripájanie dovtedy nezávislého Chorvátska a na Slovensku sa začali pripájať severné územia. Roku [[1102]] bola vytvorená chorvátsko-uhorská [[personálna únia]], ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). [[Súbor:Europe mediterranean 1190 cropped.jpg|thumb|Uhorsko (vrátane Chorvátska) v roku [[1190]] počas vlády [[Belo III.|Bela III.]]]] Po celé [[12. storočie]] sa Uhorsko mocensky angažovalo na [[Balkán]]e, takže za vlády [[Belo III.|Bela III.]] ([[1172]]{{--}}[[1196]]) nadobudlo v tomto priestore charakter veľmoci. Počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 2 milióny. Na Slovensku asi v tomto období nadobudla ťažba vzácnych kovov väčší rozsah. Svoje postavenie si síce Uhorsko udržalo aj v [[13. storočie|13. storočí]], keď sa mu podarilo upevniť a rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, no za [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] ([[1205]]{{--}}[[1235]]) mnohé opakované pokusy o trvalé pripojenie [[Halič (región)|Haliče]] neboli úspešné. V [[13. storočie|13. storočí]] sa teda stalo niekoľko významných udalostí: * začali vznikať prvé [[mesto|mestá]] (v právnom zmysle), najmä na Slovensku (prvé roku [[1238]]), ktoré ako banícka oblasť bolo najvyspelejšou časťou Uhorska * uhorský kráľ Ondrej II. vydal v roku [[1222]] tzv. [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu]], ktorou priznal [[šľachta|šľachte]] obrovské práva; spôsobil si to sám, tým, že predtým udeľoval svojim radcom a pomocníkom rozsiahle kráľovské majetky, čím zvýšil faktickú moc týchto budúcich šľachticov; hovoríme, že sa Uhorsko zmenilo na [[Stavovská monarchia|stavovskú monarchiu]] * v rokoch [[1241]] - [[1242]] došlo k vpádu [[Mongoli|Mongolov]], označovaných ako Tatári, ktorí miestami vyhubili až polovicu obyvateľstva (podrobnosti pozri v článku [[Mongolský vpád do Uhorska]]), čo viedlo k usadzovaniu cudzích „kolonistov“ v Uhorsku - [[Nemci]] sa usadili najmä na Slovensku (tvorili 20% obyvateľstva v [[14. storočie|14. storočí]] - podrobnosti pozri v článku [[Karpatskí Nemci]] a [[nemecká kolonizácia]]) - a k stavbe obranných [[hrad]]ov (opäť najmä na Slovensku - podrobnosti pozri nižšie) * od 50. do 70. rokov [[13. storočia]] zápasili [[Arpádovci]] s [[Přemyslovci|Přemyslovcami]] o [[Rakúsko]], ktoré však napokon pripadlo [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] * hlavne od konca storočia sa Uhorsko de-facto rozpadlo na niekoľko území ovládaných miestnymi šľachticmi (tzv. vláda oligarchov): západné Slovensko ([[Matúš Čák]]), východné Slovensko ([[Omodejovci]]), západné [[Maďarsko]] (páni z Köszegu/[[Güssing]]u), východné Maďarsko, [[Sedmohradsko]] a [[Chorvátsko]]. Pretože sa pri ochrane obyvateľstva pri tatárskych nájazdoch osvedčili kamenné hrady na vyvýšených bralách, dal kráľ budovať a rekonštruovať najmä na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]], severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]], [[Zadunajské stredohorie|Zadunajského Stredohoria]] a [[Burgenland|Burgenlandu]] kamenné hrady. Najviac ich bolo na Slovensku. Napríklad sa v tom období prebudovali hrady v [[Bratislavský hrad|Bratislave]], [[Trenčiansky hrad|Trenčíne]], rozširoval sa [[Spišský hrad]], vznikali nové hrady ako [[Starý hrad (hrad)|Starhrad]], [[Oravský hrad]], [[Hričov (hrad)|Hričovský hrad]], [[Šášov (hrad)|hrad Šášov]], [[Revište]] na [[Stredné Slovensko|strednom Slovensku]], [[Šarišský hrad|hrad Šariš]] na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]].<ref>ibid,str.112-114</ref> ==== Anjouovci (1308{{--}}1387) ==== [[Súbor:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg|left|thumb|Kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].]] Roku [[1301]] vymreli [[Arpádovci]], čím bola anarchia a vláda šľachticov dovŕšená. Z viacerých súperov o trón vyšiel roku [[1308]] víťazne [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] ([[1301]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]), ktorý čoskoro porazil oligarchov (Matúša Čáka až keď Matúš zomrel roku [[1321]] a Omodejovcov/Abovcov) a tým opäť zjednotil krajinu. Za [[Ľudovít Veľký|Ľudovíta Veľkého]] ([[1342]]{{--}}[[1382]]) Uhorsko aj napriek nezmyselnej a neúspešnej dynastickej vojne o [[Neapol]]sko dosiahlo vrchol svojej moci (najmä na [[Balkán]]e) a najväčší územný rozmach ([[1370]] po vymretí [[Piastovci|Piastovcov]] na základe predchádzajúcich dohôd personálna únia s Poľskom). Ľudovít I. Veľký potvrdil [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu Ondreja II.]] z roku [[1222]]. V [[14. storočie|14. storočí]] sa v Uhorsku (najmä na území dnešného Slovenska), ťažilo najviac vzácnych kovov na svete (asi 40% svetovej produkcie). Uhorsko v tomto období bolo jednou z najbohatších krajín sveta. ==== Neskorý stredovek (do 1526) ==== [[Súbor:Portrait of Matthias Corvinus, King of Hungary.jpg|thumb|Renesančný portrét kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]].|342x342bod]] Za dlhej vlády kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] ([[1387]]{{--}}[[1437]]) došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci, pretože tento kráľ uhorsko-česko-nemecký a [[cisár]] musel okrem iného bojovať proti [[husiti|husitom]] v Čechách, proti [[Benátky|Benátkam]] aj proti [[Turci|Turkom]] (Osmanom), ktorí sa už začali tlačiť z juhu. Svoje vojny financoval najmä ťažbou vzácnych kovov na Slovensku. [[Žigmund Luxemburský]] si Bratislavu vybral za svoje hlavné sídlo a začal ju budovať ako európsku metropolu. Po ďalšom oslabení kráľovskej moci v nasledujúcich rokoch usadol na trón [[Matej Korvín]] ([[1458]]{{--}}[[1490]]) z rodu [[Huňadyovci|Huňadyovcov]], syn [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] - [[regent]]a Uhorska, ktorý prechodne opäť oslabil oligarchov, zriadil stále vojsko ([[čierny pluk]]), dobyl prechodne (do roku [[1491]]) Moravu, [[Sliezsko]] a východné Rakúsko s Viedňou, uskutočnil reformy, založil [[Academia Istropolitana|Academiu Istropolitanu]] v Bratislave a pod. Musel naďalej bojovať proti Turkom a na Slovensku proti [[bratríci|bratríkom]]. Po Korvínovi však nastúpili [[Jagelovci]] ([[1490]]{{--}}[[1526]]), ktorí boli uhorsko-českí králi. Za ich vlády svojvôľa a egoizmus šľachty dosiahli vrchol, čo sa prejavilo aj roku [[1526]] v tzv. [[Bitka pri Moháči (1526)|moháčskej katastrofe]], po ktorej samotný víťazný turecký [[sultán]] nemohol uveriť, že proti nemu poslali také slabé vojsko. [[Ján Zápoľský|Zápoľského]] armáda, ktorá bola rovnako veľká ako kráľovská na bojisko ani nedošla. === Raný novovek (1526{{--}}1700) === [[Súbor:El descubrimiento del cuerpo del rey Luis II, por Bertalan Székely.jpg|thumb|left|Objavenie mŕtveho tela kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] po [[bitka pri Moháči (1526)|Bitke pri Moháči]] v roku [[1526]].]] Roku [[1526]] bolo uhorské vojsko porazené v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] [[Turci|Turkami]]. Zomrelo veľa významných osobností aj sám kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]], ktorý pri úteku zomrel v dunajských močariskách. Na základe predošlých dohôd trón pripadol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] ([[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]]), ktorí sa ho však zmocnili až po dlhšej občianskej vojne so sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorého podporovali [[Turci]]. [[Habsburgovci]] vládli v Uhorsku od roku [[1526]] až do jeho zániku [[1918]]. V [[16. storočie|16. storočí]] sa úspešne presadil [[protestantizmus]], ale katolícki [[Habsburgovci]] ho v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] opäť zredukovali na menšinové náboženstvo. [[16. storočie]] bolo obdobím ustavičných veľkých i drobných vojen s Turkami. [[Súbor:Hungary in 1606 XVII century.jpg|thumb|[[Kráľovské Uhorsko]], [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] a osmanské ejálety. ([[1606]]).]] Výsledkom občianskej vojny a postupu tureckých vojsk na sever ([[1541]] dobytie [[Budín]]a) bol útek Maďarov na (najmä južné) [[Slovensko]] a rozpad predošlého Uhorska na tri časti: * tzv. [[Kráľovské Uhorsko]] - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari ([[Slovania]] a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku [[1867]]/[[1918]]) súčasťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] * [[Sedmohradsko]] - turecký vazalský štát * centrálna oblasť Uhorska (približne územie dnešného Maďarska) - priama súčasť Osmanskej ríše (Tureckej ríše) [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]) a korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. [[Trnava]] sa stala cirkevným sídlom. [[Slovensko]] tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavné pohraničné boje s Turkami a [[protihabsburské povstania]] ([[1604]]{{--}}[[1711]]) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska. V roku 1683 porážkou pri [[Viedeň|Viedni]] boli [[Osmanská ríša|Osmani]] definitívne vytlačení z Cisárskeho Rakúska. Habsburgovcom a Jagelovcom sa podarilo poraziť Turkov a Habsburgovcom potlačiť protihabsburské povstania. Bývalé uhorské územia tým oslobodili od Turkov, čo posilnilo mocenskú pozíciu Rakúska (Habsburgovcov) na území Uhorska a odstránilo moc uhorskej šľachty až do roku 1867. === [[Osvietenstvo]] a revolúcia (1700{{--}}1867) === [[Súbor:Maria Theresia als Königin von Ungarn zu Pferde.jpg|thumb|left|[[Mária Terézia]] ako uhorská kráľovná.]] Po roku [[1700]] sa začala rekonštrukcia krajiny. Väčšina prostriedkov aj dosídľujúceho obyvateľstva prirodzene pochádzala z (predtým Turkami neobsadeného) Slovenska. Od [[18. storočia]] malo Uhorské kráľovstvo zaručené zvláštne postavenie v rámci habsburskej monarchie, ale viedenský dvor väčšinou centrálne spravoval vedľajšie krajiny uhorskej koruny ([[Sedmohradsko]], [[Vojenská hranica]]). [[Súbor:March15.jpg|thumb|[[Sándor Petőfi]] recituje [[Nemzeti dal]] pri vystúpení ľudu v [[Budapešť|Pešti]], [[15. marec]] [[1848]].]] V rámci tzv. [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] ([[1740]]{{--}}[[1790]]) prebiehala [[centralizácia]] a absolutistické tendencie z Viedne. Niektoré uhorské centrálne úrady sa podarilo podriadiť úradom cisárskeho dvora. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]) sa centralizácia dočasne zastavila, ale za [[Jozef II.|Jozefa II.]] sa opäť začala. Odpor uhorskej šľachty voči centralizácii a početným modernizačným (a tým aj germanizačným) reformám Jozefa však bol taký veľký, že Jozef musel skoro všetky svoje reformy odvolať. Maďarskej šľachte sa v rokoch [[1790]]{{--}}[[1791]] - ako reakcia na Jozefove centralizačné reformy - podarilo na sneme presadiť prioritné právo maďarčiny vo verejnom živote, čím sa začala tzv. [[maďarizácia]], ktorá sa potom v [[19. storočie|19. storočí]] stupňovala a vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska ([[1867]]). V období tzv. metternichovského alebo kabinetného absolutizmu ([[1815]]{{--}}[[1848]]), založeného na polícii, armáde a cenzúre, došlo napriek tomuto policajnému režimu k formovaniu ideológie liberálnej uhorskej šľachty (tzv. maďarské reformné hnutie), ktorá bola ochotná spolupracovať s [[buržoázia|buržoáziou]]. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie ([[1848]]{{--}}[[1849]]) proti Viedni, v ktorej museli [[Maďari]] bojovať okrem Rakúska aj proti nemaďarom v Uhorsku, konkrétne Chorvátom, Slovákom, Srbom, Rumunom a Rusínom. V auguste [[1849]] však boli Maďari porazení, keď si [[Habsburgovci]] proti nim povolali na pomoc [[Rusko|ruské]] vojsko. Po porážke revolúcie v Rakúsku aj Uhorsku [[Habsburgovci]] jednak zaviedli tzv. [[Bachovský absolutizmus]] (tiež: [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]], [[1851]]{{--}}[[1859]]) spojený s policajným režimom a germanizáciou, jednak sa Uhorsko, [[Sedmohradsko]], [[Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Banát]] stali separátnymi korunnými krajinami v rámci centralizovaného rakúskeho cisárstva. Slováci po silnom tlaku niektorých maďarských šľachticov svoju korunnú krajinu nedostali, hoci im bola sľúbená v čase, keď v revolúcii bojovali spolu s Viedňou proti Maďarom. Medzinárodné problémy Rakúska prinútili Habsburgovcov zlikvidovať [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]] a zaviesť reformy. Ani obnovenie [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (ktorej zárodky nakrátko vznikli v rakúskej časti monarchie už v revolúcii [[1848]]/[[1849]], ale zanikli neoabsolutizmom tzv. [[októbrový diplom|októbrovým diplomom]] roku [[1860]]) neuspokojilo Uhorsko. Rakúsko-uhorské napätie sa zmiernilo až vznikom Rakúsko-Uhorska. === Rakúsko-Uhorsko (1867{{--}}1918) === {{hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Bizalmam az ősi erényben.jpg|thumb|[[Znak Uhorska#Veľký uhorský znak|Veľký uhorský znak]] označujúci [[Zalitavsko|Krajiny svätoštefanskej koruny]], resp. [[Zalitavsko]].]] V roku [[1867]] bola v dôsledku tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-maďarského vyrovnania]] vytvorená [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]]. Uhorsko sa stalo základom nového štátoprávneho celku ''Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny'', tzv. [[Zalitavsko|Zalitavska]], s vlastným parlamentom a vládou v [[Budapešť|Budapešti]]. V rámci tohto celku získalo v roku [[1868]] určitú autonómiu iba Chorvátsko-Slavónsko (Chorvátsko-uhorské vyrovnanie). Na ostatnom území uplatňovali maďarské vládnuce kruhy politiku tuhej centralizácie a násilnej [[maďarizácia|maďarizácie]] nemaďarských národov. Od roku [[1908]] boli spoločným územím Rakúsko-Uhorska Bosna a Hercegovina. Pokusy maďarských vládnucich kruhov udržať existenciu Uhorska aj po rozpade Rakúsko-Uhorska boli zmarené a Uhorsko bolo rozdelené medzi nástupnícke krajiny. == Národnostné zloženie == {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Uhorska}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KOHÚTOVÁ, Mária: ''Slovensko a Slováci v novoveku.'' Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2008. 176 s. ISBN 978-80-8082-204-0 * MRVA, Ivan: ''Zlomové obdobia slovenských dejín : Temné storočie, 1618 - 1718.'' Bratislava : Perfekt, 2021. 400 s. ISBN 978-80-8226-021-5 * {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = }} (²2014. {{ISBN|978-80-89628-59-9}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} == Pozri aj == * [[Vlajka Uhorska]] * [[Znak Uhorska]] * [[Zoznam panovníkov Uhorska]] * [[Komitát]] * [[Stolica (územie)|Stolica]] * [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary|wikt=Uhorsko}} == Externé odkazy == * [http://digitalna.kniznica.info/s/ejwa5qNtwU ''Mappa generalis regni Hungariae''] - Všeobecná mapa uhorského kráľovstva z r. 1830 - 1838; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * SCHRÖER, Tobias Gottfried / [http://digitalna.kniznica.info/s/v30jz8aiAy ''Abriss der Geschichte von Ungarn''] - dielo v nemčine "Náčrt dejín Uhorska" z r. 1830; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * kniha o obciach v Uhorsku : [[Alexej Leonidovič Petrov|PETROV, Alexej Leonidovič]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/cs7RxFayKI ''Sborník Fr. Pestyho Helység névtara-Seznam osad v Uhrách z r. 1864-65, : jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách.''] Praha: Česká akademie věd a umění, 1927. 174 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * kniha v nemčine opisujúca vlastivedné, národopisné, geografické, jazykové, etnografické a iné charakteristiky Uhorska (vrátane Slovenska) : [[Ján Čaplovič (etnograf)|ČAPLOVIČ, Ján]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/bKsdnJSYnh Gemälde von Ungern.] Pesth: E. A. Hartleben, 1829. 353 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Dejiny Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Uhorsko| ]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] bz2dockixk0fjkgbpiyo0p6ii5p0ij0 8357097 8357094 2026-08-16T22:42:30Z LoverofBattle12 246706 8357097 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Uhorsko | originálny názov = Hungaria<br />Magyarország<br />Ungarn | rok vzniku = 895 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Veľká Morava | pred 1 vlajka = | pred 2 = Blatenské kniežatstvo | pred 2 vlajka = | pred 3 = Prvá bulharská ríša | pred 3 vlajka = | pred 4 = | pred 4 vlajka = | pred 5 = | pred 5 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Prvá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1918–1919).svg | po 2 = Prvá česko-slovenská republika | po 2 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 3 = Nemecké Rakúsko | po 3 vlajka = Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg | po 4 = Rumunské kráľovstvo | po 4 vlajka = Flag of Romania.svg | po 5 = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov | po 5 vlajka = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg | po 6 = | po 6 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg | vlajka veľkosť = | vlajka 2 = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Uhorska | vlajka veľkosť 2 = | znak = Royal coat of arms of the Kingdom of Hungary (1915-1918; angels).svg | znak veľkosť = 110px | rámček znak = | znak 2 = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; angels).svg | článok o znaku = Znak Uhorska | znak veľkosť 2 = 110px | rámček znak 2 = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Himnusz 1920s.ogg]]</div> | článok o hymne = Isten, áldd meg a magyart | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae | článok o motte = | mapa = Lands of the Crown of Saint Stephen in 1914.png | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Uhorsko v roku 1914 (zelenými farbami Uhorsko v širšom zmysle, z toho tmavozelenou farbou Uhorsko v užšom zmysle, t. j. bez Chorvátska-Slavónska a Rijeky). | hlavné mesto = od roku 1873 [[Budapešť]] (o období pred rokom 1873 pozri text článku) | rozloha = 282 870 | rozloha poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 18 264 533 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1910, bez Chorvátska-Slavónska) | jazyky = Úradné jazyky:<br />[[latinčina]] (do 1836/1844 okrem 1784{{--}}1790)<br />[[nemčina]] (1784{{--}}1790; 1849{{--}}1860)<br />[[maďarčina]] (1836/1844{{--}}1849; 1860{{--}}1918)<br />Ostatné jazyky:<br />[[poľština]], [[rumunčina]], [[slovenčina]], [[chorvátčina]], [[slovinčina]], [[srbčina]], [[taliančina]], [[stará bieloruština]], [[karpatská rómčina]], [[jidiš]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Slováci]], [[Rumuni]], [[Rusíni]], [[Nemci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Slovinci]] | náboženstvo = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo|luteranizmus]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[východná katolícka cirkev|východné katolícke cirkvi]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = [[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[habsburská monarchia]] ([[1526]]{{--}}[[1804]])<br />[[Súbor:Flag of the Habsburg Monarchy.svg|22px|border]] [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]]{{--}}[[1867]])<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]]{{--}}[[1918]])<br /> | mena = [[zlatý florén]] (1325{{--}}1553)<br />[[toliar (historická minca)|toliar]]<br />[[zlatý rakúskej meny|florin]] (1754{{--}}1867)<br />[[zlatý rakúskej meny|forint]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892{{--}}1918) | vznik = [[895]]/[[896]] (vznik [[Uhorské kniežatstvo|kniežatstva]]) | zánik = koniec [[október|októbra]]/začiatok [[november|novembra]] [[1918]] (faktický rozpad územia Uhorska, vyhlásenie Prvej maďarskej republiky) }} '''Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bol multietnický<ref>[http://books.google.com/books?id=fFYa2ooeVXgC&pg=PA63&lpg=PA63&dq=multiethnic+kingdom+of+hungary&source=bl&ots=myn3egZmrs&sig=RgJV4ixT0e2RtPMjYI_cXEd9pqA&hl=en&sa=X&ei=jJE0UMLkDIrYtAbq7oH4BQ&redir_esc=y#v=onepage&q=multiethnic%20kingdom%20of%20hungary&f=false Gerhard Stickel: National, Regional and Minority Languages in Europe]</ref> [[štát]] v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Do roku 1000/1001 bol [[kniežatstvo]]m, a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj '''[[Uhorské kniežatstvo]]'''. Od roku [[1000]]/[[1001]] do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj '''Uhorské kráľovstvo'''. Niektorí slovenskí autori (napr. [[Encyklopédia Slovenska]]) používajú inú terminológiu: pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o '''Gejzovom kniežatstve'''. Od roku [[1526]] do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], čiže [[rakúska monarchia|rakúskej monarchie]], preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku [[1867]] bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku [[1541]] do konca [[17. storočia]] bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné [[Slovensko]], [[Burgenland]] a západné [[Chorvátsko]] a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa [[Kráľovské Uhorsko]]. V rokoch [[1804]]{{--}}[[1867]] bolo Uhorsko zároveň časťou [[rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], v rokoch [[1867]]{{--}}[[1918]] bolo zároveň súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a v rokoch [[1849]]{{--}}[[1867]] bolo zároveň (rakúskou) [[korunná krajina|korunnou krajinou]]. Uhorsko bolo značne mnohonárodné. Napr. na konci [[18. storočie|18. storočia]] tvorili v Uhorsku (vrátane Sedmohradska, ale bez Chorvátska-Slavónska) podľa rôznych prepočtov [[Maďari]] len 29 %<ref>Jászi, O.: A nemzeti államok kialakulása és a nemzetiségi kérdés, 1912 [http://mek.oszk.hu/09200/09267/09267.pdf]</ref> alebo len 37,7 %<ref>MÉSÁROŠ, J. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 487 s. ISBN 80-224-0808-5. najmä str. 414 a nasl.</ref> obyvateľstva, ostatní obyvatelia boli Nemaďari. V Uhorsku vrátane Chorvátska-Slavónska bol podiel Maďarov ešte nižší. Ani v Uhorsku bez Sedmohradska (a zrejme bez Chorvátska-Slavónska) netvorili Maďari väčšinu, keďže na konci 18. storočia podľa niektorých prepočtov v takto vymedzenom území tvorili 41,55 % obyvateľov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = 463 }}</ref>. Podrobnosti pozri v článku [[Národnostné zloženie Uhorska]]. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala [[latinčina]], v rokoch [[1784]]{{--}}[[1790]] a [[1849]]{{--}}[[1860]] [[nemčina]] a v rokoch [[1836]]/[[1844]]{{--}}[[1849]] a [[1860]]{{--}}[[1918]] [[maďarčina]]. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici [[18. storočia]] sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že „maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska“.<ref>[http://diderot.alembert.free.fr/H.html Diderotova encyklopédia - H]</ref> == Názvy == Súčasný slovenský názov tohto štátu je '''Uhorsko'''<ref>Uhorsko. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]]</ref><ref name=ES>Uhorsko. in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI. 1982. S. 163</ref><ref name=PecUhorsko/><ref name=Pov/> (zastarano regionálne aj: ''Uhersko''<ref name=Roz>Rozpravy zemepisné. in: Slovenský národný učiteľ. 5/1861 S. 73, 74</ref><ref>CZAMBEL, Samuel. Príspevky k dejinám jazyka slovenského. 1887, S. 63 (Poznámka: Z textu v šarišskom nárečí.)</ref>) alebo '''uhorský štát'''<ref name=ES/><ref>uhorský. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Staršie podoby tohto názvu sú: ''Uhry''<ref name=PecUhorsko>Uhorsko. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref> (tento názov v užšom zmysle označuje len vlastné Uhorsko, t. j. Uhorsko bez Chorvátska), ''Uhorská'' (alebo zriedkavo ''Uherská'')<ref name=Pov>POVAŽAJ, M. Jednoslovné názvy štátov a krajín v slovenčine. in: Kultúra slova 3/1992 S. 75, 76</ref> , ''Uhorská krajina''<ref>DOHNÁNY, M. Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848. Skalica: Písmom a Tlačivom Fraňa Xaviera Škarnicla a Sinou, 1850, S. 17, 53, 65</ref> (varianty: ''uhorská krajina'', zriedkavo ''Uherská krajina''/''uherská krajina''<ref name=Roz/>), ''Uhorská zem''<ref>LEŠKA, Š. O paradoxach. in: Orol Tatránski 62/1847 S. 492</ref> (varianty: ''uhorská zem'', zriedkavo ''Uherská zem''/''uherská zem''), ''Uhorská dŕžava''<ref>BOKES, F. ed. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848-1914. Diel 1867-1884. 1. vyd. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1965, S. 352</ref><ref>CHERVEN, F. Uhorsko dľa diela Jeho cis. a kráľ. výsosti dediča trónu Rudolfa: Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a v obrazoch. 1891, S. 10</ref> (variant: ''uhorská dŕžava''), ''Hungária''<ref>Hungária. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>. Cudzojazyčné tvary tohto názvu sú: {{vjz|lat|''Hungaria''/''Vngaria''}}, {{vjz|hun|''Magyarország''}}, {{v jazyku|deu|''Ungarn''/''Hungarn''}}, {{hrv}} a {{vjz|srp|''Ugarska''}}, {{vjz|ron|''Ungaria''}}. V užšom zmysle sa názvom '''Uhorsko''' označuje len tzv. vlastné Uhorsko (t. j. bez zahrnutia Chorvátska-Slavónska [a v istej dobe aj [[Rijeka|Rijeky]]] - pozri napr. v článku [[Rakúsko-Uhorsko]]) alebo sa ním označuje len Uhorské kráľovstvo (pozri vyššie v úvode tohto článku). Názov Uhorsko (a podobné tvary, napr. Uhry) je podľa väčšinového názoru odvodený od slova [[Uhri]]. Pojmy Uhorsko a [[Maďarsko]] (Uhri a Maďari) sa dnes rozlišujú v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]], [[chorvátčina|chorvátčine]] a [[srbčina|srbčine]], pojmy Maďari a Uhri čiastočne aj v angličtine, nemčine, románskych jazykoch (rumunčine, francúzština, španielčina, taliančina) a podobne; v ostatných jazykoch je pre slová Uhorsko a Maďarsko (Uhri a Maďari) vždy len jeden výraz, teda sa nerozlišuje súčasný štát a bývalé kráľovstvo ({{v jazyku|deu|Ungarn}}, lat. Hungaria, angl. Hungary). Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kniežatstvo sa Uhorsko označuje aj ako '''Uhorské kniežatstvo''' (písané aj v tvare '''uhorské kniežatstvo'''<ref>PAULINY, E. Dejiny spisovnej slovenčiny. Od začiatkov až po Ľudovíta Štúra. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966, S. 5</ref>) alebo '''Gejzovo kniežatstvo'''. Názvom '''uhorské kniežatstvá''' (t. j. v množnom čísle) sa ale niekedy označujú všetky jednotlivé staromaďarské kniežatstvá v Karpatskej kotline pred vznikom Uhorského kráľovstva.<ref>GAŽOVIČOVÁ, Ľ. et al. Prví Arpádovci a ich dynastické sobáše. in: Historická revue, č. 7-8 2005, S. 6</ref> Ako bolo uvedené už vyššie v úvode tohto článku, ako kráľovstvo sa Uhorsko označuje aj názvom '''Uhorské kráľovstvo''' (písané aj v tvare: '''uhorské kráľovstvo'''<ref name=ES/>). Cudzojazyčné tvary výrazu Uhorské kráľovstvo sú: ([[latinčina|lat.]] ''Regnum Hungariae/Vngarie'', {{v jazyku|deu|Königreich Hungarn}} resp. v posledných desaťročiach ''Königreich Ungarn'', [[maďarčina|maď.]] ''Magyar Királyság'', [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] ''Kraljevina Ugarska'', [[rumunčina|rum.]] ''Regatul Ungariei''). == Územie == V 14. storočí sa Uhorsko rozkladalo na území dnešných štátov (''zoradené podľa abecedy''): * [[Bosna a Hercegovina]] (len severná časť, a to len na začiatku 14. stor.) * [[Česko]] (len [[Sidonie|osada Sidonie]]) * [[Chorvátsko]] (celé územie okrem [[Dalmácia|Dalmácie]], [[Istria|Istrie]] a všetkých ostrovov) * [[Maďarsko]] (celé územie) * [[Poľsko]] (len časť [[Orava (župa)|Oravy]]) * [[Slovensko]] (celé územie okrem osady [[Šance]]) * [[Slovinsko]] (len [[Prekmurje]]) * [[Rakúsko]] (len [[Burgenland]]) * [[Rumunsko]] (len [[Sedmohradsko]] a [[Banát]], na začiatku 14. stor. aj [[Valašsko]]) * [[Srbsko]] (všetko územie na sever od [[Sáva|Sávy]] a [[Dunaj|Dunaja]] vrátane dnešnej mestskej časti [[Belehrad|Belehradu]] [[Zemun]], na začiatku 14. stor. aj veľká časť dnešného Srbska južne od Dunaja) * [[Ukrajina]] (len [[Zakarpatská Ukrajina]]) == Hlavné mesto == Hlavné mestá Uhorska boli:{{bez citácie}} * dlhodobo: ** [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] (do [[1256]]) ** [[Stoličný Belehrad]] (súčasne s Ostrihomom do [[1256]], potom na niektoré účely sčasti až do [[1543]]) ** [[Budín]], resp. od roku 1873 [[Budapešť]] ([[1256]] – [[1315]]; [[1408]]{{--}}[[1485]]; [[1490]]{{--}}[[1536]]; [[1783]]{{--}}[[1918]]) ** [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] ([[1323]]{{--}}[[1408]]) ** [[Bratislava]] ([[1536]]{{--}}[[1783]]) * prechodne: ** [[Temešvár]] ([[1315]]{{--}}[[1323]]) ** [[Viedeň]] ([[1485]]{{--}}[[1490]]) ** [[Debrecín]] ([[1849]]) == Dejiny == === Raný stredovek === ==== Príchod Maďarov ==== [[Starí Maďari]] (iný názov: [[Uhri]]) prenikali na územie od hornej [[Tisa|Tisy]] po Dunaj od roku [[896]] v čase, keď podnikali nájazdy do Franskej ríše na území dnešnej západnej Európy. Podľa národnej maďarskej legendy ich sem priviedol [[Arpád]], zakladateľ dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Podľa historických prameňov sem prišli po ich vytlačení z juhovýchodných podkaukazských stepí a pokračovali v nájazdoch do oblasti Panónie, dnešného [[Balaton]]u do roku [[901]].<ref>Slovensko, vyd.Perfekt,2008, ss.11-13,</ref> Po bitkách pri Bratislave, kde dvakrát utrpeli porážku, sa im podarilo roku [[907]] zvíťaziť. Postupne tak oslabovali moc [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ktorá však pravdepodobne vo forme početných [[Slovania|slovanských]] kniežatstiev sústredených okolo centrálnych hradísk nepriamo pokračovala vo svojej existencii (až kým od roku [[1019]] Morava nebola ovládnutá Premyslovcami a približne v roku [[1100]] väčšina Slovenska súčasťou Uhorska). Približne v roku [[925]] začal najsilnejší staromaďarský kmeň obsadzovať aj juhozápadné Slovensko ([[Nitriansko]]) a iné skupiny paralelne expandovali na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]]. Nájazdy staromaďarských kočovných kmeňov v Európe sa skončili až po roku [[955]], kedy boli porazené Franskou ríšou pri rieke [[Lech (rieka)|Lech]] pri Augsburgu bavorskými vojskami cisára Ota I. a boli tak donútené sa definitívne stiahnuť z územia na východ od Viedenskej kotliny a usadiť sa v Podunajskej nížine (dnešné Maďarsko). Po tejto bitke sa vtedy juhozápad územia dnešného Slovenska dostal pod nadvládu najsilnejšieho zo 7 kmeňov, náčelníci ktorých boli povraždení za pomoci bavorského panovníka a [[Gejza (knieža)|Gejza]], najsilnejší z nich, vládol kmeňu Megyerov (Maďarov), založil neskôr kráľovský rod [[Arpádovci|Arpádovcov]].<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Stredoveké Slovensko'', vyd. Perfekt Bratislava 2002, str.221</ref> ==== Arpádovci (970{{--}}1301) ==== V rokoch 970 až 997 panoval knieža Gejza na území severozápadného (možno aj juhozápadného) Zadunajska, územia medzi Dunajom, Tisou a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskym kniežatstvom]] a zakladal tak štátny útvar so sídlom v Ostrihome. V slovenčine ho nazývame Uhorsko (resp. najprv Gejzovo kniežatstvo a od roku 1000/1001 Uhorsko). O názve Uhorsko pozri vyššie v kapitole Názvy. Až koncom [[10. storočia]] [[Maďari]] prijali [[kresťanstvo]], ktoré miestni Slovania prijali už oveľa skôr. Nový uhorský štát (podobne ako český a poľský štát) prevzal podstatné impulzy z bývalej Veľkej Moravy.<ref>M.Kučera : ''Cesta dejinami, Postavy veľkomoravskej histórie'', vyd. Perfekt Bratislava 2005, str.21</ref> [[Súbor:Istvan-ChroniconPictum.jpg|thumb|left|[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], prvý kráľ Uhorska.]] [[Súbor:Crown, Sword and Globus Cruciger of Hungary2.jpg|thumb|left|[[Uhorská koruna (klenot)|Uhorská koruna]] s ďalšími klenotmi.]] Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] , syn Gejzu, nazývaný Svätý (ktorého predkresťanské meno bolo Vajk) z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]]), ktorý sa z popudu pápeža roku [[1000]]/[[1001]] stal prvým uhorským kráľom, a ktorý si do roku [[1006]] podmanil posledných staromaďarských náčelníkov (o. i. aj v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]). Bol horlivý christianizátor (zriaďoval fary, [[biskupstvo|biskupstvá]], [[kostol]]y...). Na území Slovenska Štefan I. ([[997]]/[[1000]]{{--}}[[1038]]) presťahoval sídlo Nitrianskeho biskupstva (translatio sedis), do Ostrihomu - "[[Ostrihomské arcibiskupstvo]]". V rokoch [[1001]] – [[1030]] dočasne stratil celé časti Slovenska, ktoré dobyl poľský kráľ, ktorý v Nitre dosadil za kniežatá Arpádovcov pohádaných s kráľom Štefanom, [[Ladislav Lysý|Ladislava Lysého]] a jeho brata Vasila ([[Vazul|Vazula]]) . Vasil mal synov [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondreja I.]] a [[Belo I.|Bela I.]] Ondrej sa oženil s [[Anastázia (uhorská kráľovná)|Anastáziou]], dcérou kniežaťa [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslava I. Múdreho]] a  [[Belo I.|Belo]] oženil s Rychézou dcérou poľského kniežaťa [[Mešek II. Lambert|Meška II.]] Ich potomkovia po roku 1046 ovládli celé Uhorsko. V rokoch [[1048]]{{--}}[[1108]] na území Slovenska (Nitrianska) a severovýchodného dnešného Maďarska bolo vytvorené tzv. Tercia pars regni (= tretina kráľovstva) alebo [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianske pohraničné vojvodstvo]] (ducatus) so sídlom v Nitre. Jeho vojvodami boli mladí Arpádovci, budúci králi Uhorska. Toto územie sa najmä spočiatku navonok i dovnútra správalo ako nezávislý štát. Koncom [[11. storočia]] sa začalo pripájanie dovtedy nezávislého Chorvátska a na Slovensku sa začali pripájať severné územia. Roku [[1102]] bola vytvorená chorvátsko-uhorská [[personálna únia]], ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). [[Súbor:Europe mediterranean 1190 cropped.jpg|thumb|Uhorsko (vrátane Chorvátska) v roku [[1190]] počas vlády [[Belo III.|Bela III.]]]] Po celé [[12. storočie]] sa Uhorsko mocensky angažovalo na [[Balkán]]e, takže za vlády [[Belo III.|Bela III.]] ([[1172]]{{--}}[[1196]]) nadobudlo v tomto priestore charakter veľmoci. Počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 2 milióny. Na Slovensku asi v tomto období nadobudla ťažba vzácnych kovov väčší rozsah. Svoje postavenie si síce Uhorsko udržalo aj v [[13. storočie|13. storočí]], keď sa mu podarilo upevniť a rozšíriť svoj vplyv na Balkáne, no za [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] ([[1205]]{{--}}[[1235]]) mnohé opakované pokusy o trvalé pripojenie [[Halič (región)|Haliče]] neboli úspešné. V [[13. storočie|13. storočí]] sa teda stalo niekoľko významných udalostí: * začali vznikať prvé [[mesto|mestá]] (v právnom zmysle), najmä na Slovensku (prvé roku [[1238]]), ktoré ako banícka oblasť bolo najvyspelejšou časťou Uhorska * uhorský kráľ Ondrej II. vydal v roku [[1222]] tzv. [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu]], ktorou priznal [[šľachta|šľachte]] obrovské práva; spôsobil si to sám, tým, že predtým udeľoval svojim radcom a pomocníkom rozsiahle kráľovské majetky, čím zvýšil faktickú moc týchto budúcich šľachticov; hovoríme, že sa Uhorsko zmenilo na [[Stavovská monarchia|stavovskú monarchiu]] * v rokoch [[1241]] - [[1242]] došlo k vpádu [[Mongoli|Mongolov]], označovaných ako Tatári, ktorí miestami vyhubili až polovicu obyvateľstva (podrobnosti pozri v článku [[Mongolský vpád do Uhorska]]), čo viedlo k usadzovaniu cudzích „kolonistov“ v Uhorsku - [[Nemci]] sa usadili najmä na Slovensku (tvorili 20% obyvateľstva v [[14. storočie|14. storočí]] - podrobnosti pozri v článku [[Karpatskí Nemci]] a [[nemecká kolonizácia]]) - a k stavbe obranných [[hrad]]ov (opäť najmä na Slovensku - podrobnosti pozri nižšie) * od 50. do 70. rokov [[13. storočia]] zápasili [[Arpádovci]] s [[Přemyslovci|Přemyslovcami]] o [[Rakúsko]], ktoré však napokon pripadlo [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] * hlavne od konca storočia sa Uhorsko de-facto rozpadlo na niekoľko území ovládaných miestnymi šľachticmi (tzv. vláda oligarchov): západné Slovensko ([[Matúš Čák]]), východné Slovensko ([[Omodejovci]]), západné [[Maďarsko]] (páni z Köszegu/[[Güssing]]u), východné Maďarsko, [[Sedmohradsko]] a [[Chorvátsko]]. Pretože sa pri ochrane obyvateľstva pri tatárskych nájazdoch osvedčili kamenné hrady na vyvýšených bralách, dal kráľ budovať a rekonštruovať najmä na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]], severovýchodného [[Maďarsko|Maďarska]], [[Zadunajské stredohorie|Zadunajského Stredohoria]] a [[Burgenland|Burgenlandu]] kamenné hrady. Najviac ich bolo na Slovensku. Napríklad sa v tom období prebudovali hrady v [[Bratislavský hrad|Bratislave]], [[Trenčiansky hrad|Trenčíne]], rozširoval sa [[Spišský hrad]], vznikali nové hrady ako [[Starý hrad (hrad)|Starhrad]], [[Oravský hrad]], [[Hričov (hrad)|Hričovský hrad]], [[Šášov (hrad)|hrad Šášov]], [[Revište]] na [[Stredné Slovensko|strednom Slovensku]], [[Šarišský hrad|hrad Šariš]] na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]].<ref>ibid,str.112-114</ref> ==== Anjouovci (1308{{--}}1387) ==== [[Súbor:Chronicon Pictum I Karoly Robert.jpg|left|thumb|Kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].]] Roku [[1301]] vymreli [[Arpádovci]], čím bola anarchia a vláda šľachticov dovŕšená. Z viacerých súperov o trón vyšiel roku [[1308]] víťazne [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] ([[1301]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]), ktorý čoskoro porazil oligarchov (Matúša Čáka až keď Matúš zomrel roku [[1321]] a Omodejovcov/Abovcov) a tým opäť zjednotil krajinu. Za [[Ľudovít Veľký|Ľudovíta Veľkého]] ([[1342]]{{--}}[[1382]]) Uhorsko aj napriek nezmyselnej a neúspešnej dynastickej vojne o [[Neapol]]sko dosiahlo vrchol svojej moci (najmä na [[Balkán]]e) a najväčší územný rozmach ([[1370]] po vymretí [[Piastovci|Piastovcov]] na základe predchádzajúcich dohôd personálna únia s Poľskom). Ľudovít I. Veľký potvrdil [[Zlatá bula Ondreja II.|Zlatú bulu Ondreja II.]] z roku [[1222]]. V [[14. storočie|14. storočí]] sa v Uhorsku (najmä na území dnešného Slovenska), ťažilo najviac vzácnych kovov na svete (asi 40% svetovej produkcie). Uhorsko v tomto období bolo jednou z najbohatších krajín sveta. ==== Neskorý stredovek (do 1526) ==== [[Súbor:Portrait of Matthias Corvinus, King of Hungary.jpg|thumb|Renesančný portrét kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]].|342x342bod]] Za dlhej vlády kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] ([[1387]]{{--}}[[1437]]) došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci, pretože tento kráľ uhorsko-česko-nemecký a [[cisár]] musel okrem iného bojovať proti [[husiti|husitom]] v Čechách, proti [[Benátky|Benátkam]] aj proti [[Turci|Turkom]] (Osmanom), ktorí sa už začali tlačiť z juhu. Svoje vojny financoval najmä ťažbou vzácnych kovov na Slovensku. [[Žigmund Luxemburský]] si Bratislavu vybral za svoje hlavné sídlo a začal ju budovať ako európsku metropolu. Po ďalšom oslabení kráľovskej moci v nasledujúcich rokoch usadol na trón [[Matej Korvín]] ([[1458]]{{--}}[[1490]]) z rodu [[Huňadyovci|Huňadyovcov]], syn [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] - [[regent]]a Uhorska, ktorý prechodne opäť oslabil oligarchov, zriadil stále vojsko ([[čierny pluk]]), dobyl prechodne (do roku [[1491]]) Moravu, [[Sliezsko]] a východné Rakúsko s Viedňou, uskutočnil reformy, založil [[Academia Istropolitana|Academiu Istropolitanu]] v Bratislave a pod. Musel naďalej bojovať proti Turkom a na Slovensku proti [[bratríci|bratríkom]]. Po Korvínovi však nastúpili [[Jagelovci]] ([[1490]]{{--}}[[1526]]), ktorí boli uhorsko-českí králi. Za ich vlády svojvôľa a egoizmus šľachty dosiahli vrchol, čo sa prejavilo aj roku [[1526]] v tzv. [[Bitka pri Moháči (1526)|moháčskej katastrofe]], po ktorej samotný víťazný turecký [[sultán]] nemohol uveriť, že proti nemu poslali také slabé vojsko. [[Ján Zápoľský|Zápoľského]] armáda, ktorá bola rovnako veľká ako kráľovská na bojisko ani nedošla. === Raný novovek (1526{{--}}1700) === [[Súbor:El descubrimiento del cuerpo del rey Luis II, por Bertalan Székely.jpg|thumb|left|Objavenie mŕtveho tela kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] po [[bitka pri Moháči (1526)|Bitke pri Moháči]] v roku [[1526]].]] Roku [[1526]] bolo uhorské vojsko porazené v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] [[Turci|Turkami]]. Zomrelo veľa významných osobností aj sám kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]], ktorý pri úteku zomrel v dunajských močariskách. Na základe predošlých dohôd trón pripadol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] ([[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinand I.]]), ktorí sa ho však zmocnili až po dlhšej občianskej vojne so sedmohradským vojvodom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorého podporovali [[Turci]]. [[Habsburgovci]] vládli v Uhorsku od roku [[1526]] až do jeho zániku [[1918]]. V [[16. storočie|16. storočí]] sa úspešne presadil [[protestantizmus]], ale katolícki [[Habsburgovci]] ho v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]] opäť zredukovali na menšinové náboženstvo. [[16. storočie]] bolo obdobím ustavičných veľkých i drobných vojen s Turkami. [[Súbor:Hungary in 1606 XVII century.jpg|thumb|[[Kráľovské Uhorsko]], [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] a osmanské ejálety. ([[1606]]).]] Výsledkom občianskej vojny a postupu tureckých vojsk na sever ([[1541]] dobytie [[Budín]]a) bol útek Maďarov na (najmä južné) [[Slovensko]] a rozpad predošlého Uhorska na tri časti: * tzv. [[Kráľovské Uhorsko]] - fakticky habsburská, čiže rakúska, provincia na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska ; toto územie obývali skoro samí Nemaďari ([[Slovania]] a Nemci); hovoríme, že Uhorsko stratilo samostatnosť a stalo sa (až do roku [[1867]]/[[1918]]) súčasťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] * [[Sedmohradsko]] - turecký vazalský štát * centrálna oblasť Uhorska (približne územie dnešného Maďarska) - priama súčasť Osmanskej ríše (Tureckej ríše) [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]]{{--}}[[1784]]/[[1848]]) a korunovačným ([[1563]]{{--}}[[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]]{{--}}[[1848]]) Kráľovského Uhorska, neskôr obnoveného Uhorska. [[Trnava]] sa stala cirkevným sídlom. [[Slovensko]] tvorilo jadro Uhorska, kde sa odohrávali všetky významné udalosti. Tu sa tiež odohrávali hlavné pohraničné boje s Turkami a [[protihabsburské povstania]] ([[1604]]{{--}}[[1711]]) vedené spravidla (protestantskými) vládcami Sedmohradska. V roku 1683 porážkou pri [[Viedeň|Viedni]] boli [[Osmanská ríša|Osmani]] definitívne vytlačení z Cisárskeho Rakúska. Habsburgovcom a Jagelovcom sa podarilo poraziť Turkov a Habsburgovcom potlačiť protihabsburské povstania. Bývalé uhorské územia tým oslobodili od Turkov, čo posilnilo mocenskú pozíciu Rakúska (Habsburgovcov) na území Uhorska a odstránilo moc uhorskej šľachty až do roku 1867. === [[Osvietenstvo]] a revolúcia (1700{{--}}1867) === [[Súbor:Maria Theresia als Königin von Ungarn zu Pferde.jpg|thumb|left|[[Mária Terézia]] ako uhorská kráľovná.]] Po roku [[1700]] sa začala rekonštrukcia krajiny. Väčšina prostriedkov aj dosídľujúceho obyvateľstva prirodzene pochádzala z (predtým Turkami neobsadeného) Slovenska. Od [[18. storočia]] malo Uhorské kráľovstvo zaručené zvláštne postavenie v rámci habsburskej monarchie, ale viedenský dvor väčšinou centrálne spravoval vedľajšie krajiny uhorskej koruny ([[Sedmohradsko]], [[Vojenská hranica]]). [[Súbor:March15.jpg|thumb|[[Sándor Petőfi]] recituje [[Nemzeti dal]] pri vystúpení ľudu v [[Budapešť|Pešti]], [[15. marec]] [[1848]].]] V rámci tzv. [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] ([[1740]]{{--}}[[1790]]) prebiehala [[centralizácia]] a absolutistické tendencie z Viedne. Niektoré uhorské centrálne úrady sa podarilo podriadiť úradom cisárskeho dvora. Za vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]) sa centralizácia dočasne zastavila, ale za [[Jozef II.|Jozefa II.]] sa opäť začala. Odpor uhorskej šľachty voči centralizácii a početným modernizačným (a tým aj germanizačným) reformám Jozefa však bol taký veľký, že Jozef musel skoro všetky svoje reformy odvolať. Maďarskej šľachte sa v rokoch [[1790]]{{--}}[[1791]] - ako reakcia na Jozefove centralizačné reformy - podarilo na sneme presadiť prioritné právo maďarčiny vo verejnom živote, čím sa začala tzv. [[maďarizácia]], ktorá sa potom v [[19. storočie|19. storočí]] stupňovala a vyvrcholila po vzniku Rakúsko-Uhorska ([[1867]]). V období tzv. metternichovského alebo kabinetného absolutizmu ([[1815]]{{--}}[[1848]]), založeného na polícii, armáde a cenzúre, došlo napriek tomuto policajnému režimu k formovaniu ideológie liberálnej uhorskej šľachty (tzv. maďarské reformné hnutie), ktorá bola ochotná spolupracovať s [[buržoázia|buržoáziou]]. Vyústilo to do nacionalistickej maďarskej revolúcie ([[1848]]{{--}}[[1849]]) proti Viedni, v ktorej museli [[Maďari]] bojovať okrem Rakúska aj proti nemaďarom v Uhorsku, konkrétne Chorvátom, Slovákom, Srbom, Rumunom a Rusínom. V auguste [[1849]] však boli Maďari porazení, keď si [[Habsburgovci]] proti nim povolali na pomoc [[Rusko|ruské]] vojsko. Po porážke revolúcie v Rakúsku aj Uhorsku [[Habsburgovci]] jednak zaviedli tzv. [[Bachovský absolutizmus]] (tiež: [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]], [[1851]]{{--}}[[1859]]) spojený s policajným režimom a germanizáciou, jednak sa Uhorsko, [[Sedmohradsko]], [[Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Banát]] stali separátnymi korunnými krajinami v rámci centralizovaného rakúskeho cisárstva. Slováci po silnom tlaku niektorých maďarských šľachticov svoju korunnú krajinu nedostali, hoci im bola sľúbená v čase, keď v revolúcii bojovali spolu s Viedňou proti Maďarom. Medzinárodné problémy Rakúska prinútili Habsburgovcov zlikvidovať [[Bachovský absolutizmus|neoabsolutizmus]] a zaviesť reformy. Ani obnovenie [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (ktorej zárodky nakrátko vznikli v rakúskej časti monarchie už v revolúcii [[1848]]/[[1849]], ale zanikli neoabsolutizmom tzv. [[októbrový diplom|októbrovým diplomom]] roku [[1860]]) neuspokojilo Uhorsko. Rakúsko-uhorské napätie sa zmiernilo až vznikom Rakúsko-Uhorska. === Rakúsko-Uhorsko (1867{{--}}1918) === {{hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Bizalmam az ősi erényben.jpg|thumb|[[Znak Uhorska#Veľký uhorský znak|Veľký uhorský znak]] označujúci [[Zalitavsko|Krajiny svätoštefanskej koruny]], resp. [[Zalitavsko]].]] V roku [[1867]] bola v dôsledku tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-maďarského vyrovnania]] vytvorená [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]]. Uhorsko sa stalo základom nového štátoprávneho celku ''Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny'', tzv. [[Zalitavsko|Zalitavska]], s vlastným parlamentom a vládou v [[Budapešť|Budapešti]]. V rámci tohto celku získalo v roku [[1868]] určitú autonómiu iba Chorvátsko-Slavónsko (Chorvátsko-uhorské vyrovnanie). Na ostatnom území uplatňovali maďarské vládnuce kruhy politiku tuhej centralizácie a násilnej [[maďarizácia|maďarizácie]] nemaďarských národov. Od roku [[1908]] boli spoločným územím Rakúsko-Uhorska Bosna a Hercegovina. Pokusy maďarských vládnucich kruhov udržať existenciu Uhorska aj po rozpade Rakúsko-Uhorska boli zmarené a Uhorsko bolo rozdelené medzi nástupnícke krajiny. == Národnostné zloženie == {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Uhorska}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * KOHÚTOVÁ, Mária: ''Slovensko a Slováci v novoveku.'' Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2008. 176 s. ISBN 978-80-8082-204-0 * MRVA, Ivan: ''Zlomové obdobia slovenských dejín : Temné storočie, 1618 - 1718.'' Bratislava : Perfekt, 2021. 400 s. ISBN 978-80-8226-021-5 * {{Citácia knihy | priezvisko = Kónya | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Kónya | spoluautori = a kol. | titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918) | miesto = Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo Prešovskej univerzity | rok = 2013 | isbn = 978-80-555-0921-1 | počet strán = 787 | strany = }} (²2014. {{ISBN|978-80-89628-59-9}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Mrva | meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Mrva | priezvisko2 = Segeš | meno2 = Vladimír | titul = Dejiny Uhorska a Slováci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2012 | isbn = 978-80-8046-586-5 | počet strán = 397 | strany = }} == Pozri aj == * [[Vlajka Uhorska]] * [[Znak Uhorska]] * [[Zoznam panovníkov Uhorska]] * [[Komitát]] * [[Stolica (územie)|Stolica]] * [[Župa (Uhorsko po roku 1849)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary|wikt=Uhorsko}} == Externé odkazy == * [http://digitalna.kniznica.info/s/ejwa5qNtwU ''Mappa generalis regni Hungariae''] - Všeobecná mapa uhorského kráľovstva z r. 1830 - 1838; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * SCHRÖER, Tobias Gottfried / [http://digitalna.kniznica.info/s/v30jz8aiAy ''Abriss der Geschichte von Ungarn''] - dielo v nemčine "Náčrt dejín Uhorska" z r. 1830; dostupné v Digitálnej knižnici [[Univerzitná knižnica v Bratislave|UKB]] * kniha o obciach v Uhorsku : [[Alexej Leonidovič Petrov|PETROV, Alexej Leonidovič]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/cs7RxFayKI ''Sborník Fr. Pestyho Helység névtara-Seznam osad v Uhrách z r. 1864-65, : jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách.''] Praha: Česká akademie věd a umění, 1927. 174 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * kniha v nemčine opisujúca vlastivedné, národopisné, geografické, jazykové, etnografické a iné charakteristiky Uhorska (vrátane Slovenska) : [[Ján Čaplovič (etnograf)|ČAPLOVIČ, Ján]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/bKsdnJSYnh Gemälde von Ungern.] Pesth: E. A. Hartleben, 1829. 353 s.; dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] {{Dejiny Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Uhorsko| ]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] 3xfeflmxbom55agnbnx7zkc2uq7it4j 0 7702 8357061 8355279 2026-08-16T20:28:18Z Jetam2 30982 /* Dopravná infraštruktúra */ malé úpravy 8357061 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trenčín | Iné názvy = | Prezývka = Mesto módy | Obrázok = Trenčiansky hrad.jpg | Popis obrázku = Pohľad na Trenčiansky hrad | Znak = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg | Vlajka = Trencin-trencin-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = [[Váh]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.894167 | Zemepisná dĺžka = 18.040556 | Nadmorská výška = 217 | Najvyšší bod = Svitava | Najvyšší bod výška = 700 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1111 | Starosta = [[Richard Rybníček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 911 01 - 08 | Kód = 505820 | EČV = TN, TC, TE | Predvoľba = +421-32 | Adresa = Mestský úrad<br/>Mierové námestie 2<br/>911 64 Trenčín | E-mail = msu@trencin.sk | Telefón = 032 / 650 43 11 | Fax = 032 / 743 28 36 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trencin.sk | Commons = Trenčín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]] '''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''<ref>{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&pg=PA261&lpg=PA261&dq=trincinium&source=bl&ots=ah4FDPz6Sh&sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=trincinium&f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}</ref> alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom. Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe aj ako mesto módy. Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]]. Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]]. Trenčín je v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]]. == Geografia == === Vodné toky === * Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]]. * Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrica (potok)|Kubrica]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]]. * Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]]. * Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu. === Pohoria === * Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát. * Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}} Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy. Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]]. Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]]. V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska. V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili. [[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]] Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].<ref>LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191</ref> Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]]. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo. Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] [[Nemecké represálie v Trenčíne|odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi]]. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy. Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom<ref>[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]</ref>. == Pamiatky == [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]] [[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]] {{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}} * [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia. * [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor. * [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]] * [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]] * Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne * [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“. * [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth. * [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]]. *[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia. * Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]] * [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny. * [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy. *[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici. == Členenie mesta == === Časti mesta === Trenčín má 4 hlavné mestské časti: {| cellspacing="5" cellpadding="5" border="0" width="96%" |- |valign="top" | * '''MČ Stred:''' ** Stred mesta ** Dolné mesto ** Dlhé Hony ** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]] ** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] |valign="top" | * '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:''' ** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]] |valign="top" | * '''MČ Sever:''' ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]] ** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]] ** [[Pod Sokolice]] ** [[Kubrá]] ** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]] |valign="top" | * '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:''' ** Zámostie ** Kvetná ** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]] ** [[Orechové]] ** [[Zlatovce]] ** [[Nové Zlatovce]] ** [[Záblatie]] |- |} [[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]] [[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]] === Ulice a námestia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}</ref> === {{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]] '''Ulice''' * počet ulíc: 300 * počet námestí: 9 '''Námestia''' * Mierové námestie * Štúrovo námestie * Námestie sv. Anny * Námestie SNP * Holubyho námestie * Slnečné námestie * Námestie Dr. prof. Hlaváča * Mariánske námestie * Námestie sv. rodiny === Rozloha a katastrálne územie === Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu): * Hanzlíkov {{ha|511.90|m}} (1976) * Istebník {{ha|484.50|m}} (1972) * Kubrá {{ha|764.30|m}} (1975) * Kubrica {{ha|670.00|m}} (1975) * Orechové {{ha|387.70|m}} (1972) * Opatová {{ha|1422.20|m}} (1985) * Trenčianske Biskupice {{ha|750.10|m}} (1965) * Záblatie {{ha|883.60|m}} (1985) * Zlatovce {{ha|807.30|m}} (1976) * Trenčín {{ha|1518.10|m}} Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}} Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km² == Symboly mesta == === Erb === Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.<ref>Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.</ref> Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna). V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná. === Vlajka === Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom rohu vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.<ref>[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]</ref> == Politika == === Predstavitelia mesta === [[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]] ==== Mešťanostovia a starostovia ==== *[[1887]] – [[1918]] – Ernest Ucsnay (mešťanosta) *[[1918]] – [[1919]] – Alexander Zeleny (mešťanosta) *[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta) *[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta) *[[1923]] – [[1924]] – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta) *[[1924]] – [[1928]] – Rudolf Misz (starosta) *[[1928]] – [[1939]] – Jozef Reihel (starosta) *[[1939]] – [[1945]] – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta) *[[1945]] – Štefan Markovič (mešťanosta) ==== Predsedovia MsNV ==== *[[1945]] – Ján Zeman *[[1945]] – [[1946]] – Ján Barták *[[1946]] – [[1948]] – Dr. Jozef Baár *[[1948]] – Ján Mikula *[[1948]] – [[1949]] – Eduard Klčo *[[1949]] – [[1951]] – Štefan Ondruška *[[1952]] – [[1954]] – Vojtech Kianička *[[1954]] – [[1971]] – Anton Tomáš *[[1971]] – [[1977]] – Rudolf Pajtina *[[1977]] – 1990 – Štefan Rehák ==== Primátori mesta ==== *[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý) *[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP) *[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie) *[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS) *[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý) == Obyvateľstvo == <table> <tr><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Etnické zloženie obyvateľstva |- ! Národnosť !% (2011) !% (2001) |- | Slováci |85,22 | 95,29 |- | Česi |1,46 | 2,41 |- | Maďari |0,21 | 0,28 |- | Moravania |0,21 | 0,21 |- | Rómovia |0,03 | 0,08 |- | Poliaci |0,05 | 0,05 |- | Nemci |0,08 | 0,04 |- | Rusíni |0,05 | 0,04 |- | Iní + nezistení |12,69 | 1,6 |- |} </td><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Náboženské zloženie obyvateľstva |- ! Náboženstvo !% (2011) ! % (2001) |- | Rímskokatolícke |54,22 | 65,76 |- | Bez vyznania |22,41 | 22,32 |- | Evanjelická cirkev a. v. |5,44 | 7,05 |- | Gréckokatolícke |0,43 | 0,32 |- | Pravoslávie |0,15 | 0,17 |- | Iní + nezistení |17,35 | 4,38 |- |} </td><td> {| class=wikitable !colspan="4" align="center"| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011). |- ! Obyvateľstvo spolu ||113 261 |- | Slovenská ||101 469 |- | Česká ||1 189 |- | Maďarská ||165 |- | Moravská ||156 |- | Rómska ||50 |- | Poľská ||40 |- | Nemecká ||65 |- | Rusínska ||39 |- | Ukrajinská ||21 |- | Chorvátska ||8 |} </td></tr></table> '''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''<ref>Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)</ref> {| style="text-align:center" class="wikitable" |- | '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] |[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]] |[[2011]] |[[2018]] |[[2019]] |[[2020]] |[[2021]] |[[2022]] |- | '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 |13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}</ref>||55 383||55 416 |54 458 |54 107 |} == Kultúra == [[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]] === Galérie === * [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku 2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici. * Mestská galéria Trenčín *Galéria Nová Vlna *Galéria Vážka === Knižnice === * Verejná knižnica Michala Rešetku (5 pobočiek)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne | url = https://www.vkmr.sk/ | vydavateľ = www.vkmr.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref> * Ústredná knižnica Slovenskej armády * Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka * Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle - ''zrušená''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VSM {{!}} CityU - Vysoká škola manažmentu | url = https://www.vsm.sk/svk/ | vydavateľ = www.vsm.sk | dátum prístupu = 2026-05-04}}</ref> === Divadlo === * Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo) * Hudobné divadlo Trenčín * Divadlo Normálka * Virtuálne divadlo Trenčín * KKC Hviezda * Okruhový dom armády (ODA) – využívaný na divadelné a koncertné podujatia === Múzeá === * [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste * Letecké múzeum Hangár X === Hudba === * Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal * Gulliver's Band * Ľubor Martin Mikrostar * [[Bez ladu a skladu]] * [[Chór vážskych muzikantov]] * [[Štefan Skrúcaný]] === Kiná === * Artkino Metro – ''dočasne zatvorené'' * Cinemax Trenčín * Kino Hviezda === Pravidelné podujatia === V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy). ;Hudobné podujatia * [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín * Jazz pod hradom * Runway international rock festival ;Festivaly * Divadelný festival Sám na javisku *Filmový festival HoryZonty *[[Pohoda (festival)]] *[[Grape]] ;Výstavy * Rock-Pop-Jazz ;Výstavisko Expo center * Trenčín mesto módy * SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky * Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE) * Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV * Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu * Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia * Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania * Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky * Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo * Beauty Slovakia * Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov * Výstava koní * Burza starožitností a zberateľských predmetov == Parky == * [[Lesopark Brezina]] * Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}}) * Park M. R. Štefánika * Park Pod Juhom == Šport == * [[futbal]] – v Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]] * [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]] * [[bandyhokej]]:<ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]</ref><ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]</ref> * [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12) * [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku Florbalový klub AS Trenčín- hrá najvyššiu florbalovu ligu(1 titul) === Športoviská v Trenčíne === ==== Zimné štadióny ==== * [[Zimný štadión Pavla Demitru]] – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici * Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly * Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne. ==== Futbalové štadióny ==== * Štadión na Sihoti- domovský štadión [[AS Trenčín]] * Štadión Ozeta – ''zrušený'' * Štadión Pod Sokolicami – ''zrušený'' ==== Športové haly ==== * Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici * Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici * Športova hala Arena Ostrov - nachadza sa na Ostrove ==== Plavárne a kúpaliská ==== * Mestská plaváreň * Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského * Plaváreň na SPŠ stavebnej * Plaváreň na ZŠ Na dolinách – ''nefunkčná'' * Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta) * Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom) * Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici) Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu. == Doprava == ==== Železničná doprava ==== Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate: [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava – Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.<ref>http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html</ref> Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice a zastávky: * [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) - ''Hlavná stanica'' * [[Železničná stanica Trenčín-Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) * [[Železničná stanica Trenčín-Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) * Železničná zastávka Trenčín-Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) ==== Cestná doprava ==== Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín na juhozápadnom okraji. V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen | dátum vydania = 8.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2011 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra). ==== Letecká doprava ==== V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské a civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín]], a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. ==== MHD ==== * Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]]. * V Trenčíne jazdia denné autobusové linky: č. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 23, 24, 25. Posilové: č. P5, P6, P7. Nočné: č. N1, N2, N3. Školské: A, B, C, D, E, F.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = trencin.transdev.sk – Slovensko, Trenčín | url = https://trencin.transdev.sk/cestovny-poriadok/ | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> * V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava. * V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}} ==== Vodná doprava ==== Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav. == Školstvo == === Základné === ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ==== *[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]] * Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ) * [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)|Bezručova 66 (predtým 6. ZDŠ)]] * Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ) * [[Základná škola (Trenčín, Novomeského 11)|L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)]] * Východná 9 * Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]]) * Kubranská cesta * Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň) ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ==== * Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta ==== Súkromné základné školy ==== * Základná škola Futurum Zaniknuté ZŠ: * 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku * 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka. * 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia * 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla. === Stredné školy === * [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]] *Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého * Súkromné gymnázium Futurum *Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu *Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša *Škola umeleckého priemyslu Trenčín *Stredná športová škola *Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej * Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta * Dopravná akadémia * Stredná odborná škola Pod Sokolicami * Stredná odborná škola letecko-technická * [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] === Vysoké školy === * [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]] * Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle – zrušená<ref name=":1" /> == Priemyselná výroba == Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls. == Osobnosti == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ * [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012 * [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent * JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]] * [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu * [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945 * [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor * [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny * [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]] * [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ * [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár * [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik * [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska * [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista * Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989 * RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea * [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla * [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL * [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] * [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka * [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky * [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]] * [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky * [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista * [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá * [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán * [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]] * Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]] * [[Július Mazanec]] – televízny režisér * [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]] * [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] * [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ * [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička * PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka * [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka * [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]] * [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave * [[Igor Pietor]] – filmový režisér * [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster * [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka * [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín * [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor * [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka * [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér * [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA * Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992 * [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France * [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]] * [[Fraňo Tiso]] – v čase Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945 * [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník * [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]] * [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér * JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva * [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]] }} === Pôsobiaci v meste === {{Stĺpce|2| * [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie * [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar * Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.</ref> * [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu * MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]] * [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]] * [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie * [[Alexander Dubček]] – slovenský politik * Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne. * [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu * [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf * [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf * [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka * [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka * MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie * [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708. * [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf * [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne * [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov * [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne * [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky * [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra * [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne * [[Nataša Tanská]] – spisovateľka * ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] * JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945 * Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] }} == Partnerské mestá == * {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]] * {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]] * {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko == Galéria == <gallery> Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]] Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]] Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916 Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015) File:Trenčín Castle in 2021.jpg|ZOC Max Trenčín </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín] * [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj] {{Trenčín}} {{Obce okresu Trenčín}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Trenčín| ]] [[Kategória:Okres Trenčín]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Trenčiansky kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] 7yk1lx1l7hhvtt58yjqmnxf8knchdbk 0 9289 8356956 6896122 2026-08-16T16:42:13Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356956 wikitext text/x-wiki {{Infobox Mesiac <!-- Zakladne vlastnosti --> | Názov = Amaltea | Obrázok =Amalthea_(moon).png | Popis = Amaltea, jeden z menších mesiacov Jupitera | Objaviteľ = [[Edward Emerson Barnard|Edward Barnard]] | Dátum objavenia = [[9. september]] [[1892]] | Satelit = [[Jupiter]] | Poradie od planéty = | Skupina = | Iné označenia = <!-- Orbitalne vlastnosti --> | Epocha = J2000,0 | Veľká polos = {{km|181995|m|w}} | Obvod orbity = | Excentricita = 0,0046637841 | Pericentrum = {{km|181150|m|w}} | Apocentrum = {{km|182840|m|w}} | Perióda obehu = 0,498 179 05 dňa | Priemerná obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = 0,36° | Uhol sklonu dráhy k ekliptike = 2,45° | Dĺžka výstupného uzla = | Argument pericentra = <!-- Fyzikálne vlastnosti --> | Rovníkový priemer = | Polárny priemer = | Sploštenosť = | Rozmery = 262 × 146 × 134 | Plocha povrchu = {{km2|397600|m|w}} | Objem = | Hmotnosť = {{kg|2.1×10¹⁸|m|w}} | Priemerná hustota = {{gcm3|0.862|m|w}} | Gravitácia na rovníku = 0,0018 [[zrýchlenie|m/s²]]<br />(0,002 g) | Gravitačný parameter = | Úniková rýchlosť = {{kms|0.0058|m|w}} | Perióda rotácie = 11 h 57 min 23 s <br />([[viazaná rotácia]]) | Rýchlosť rotácie = | Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = <!-- ~ 0° v starom IB nebolo uvedene k comu je to odklon - treba zistit --> | Odklon osi rotácie k ekliptike = | Rektascenzia = | Deklinácia = | Albedo = 0,09 | Priemerná povrchová teplota = ~122 K | Jasnosť = <!-- Atmosfericke vlastnosti --> | Atmosférický tlak = nemerateľný | Hustota atmosféry = | Výška atmosféry = | Zloženie atmosféry = <!-- Dalsie odkazy --> | Commons = Amalthea }} '''Amaltea'''<ref name="ugkk-mimozemske" /> alebo '''Amalthea''' je jeden z menších [[mesiace Jupitera|Jupiterových mesiacov]]. Je to v poradí piaty najväčší [[mesiac (družica)|mesiac]] a tretí najbližší mesiac Jupitera. Bol pomenovaný po víle [[Amaltheia]] (mytologická postava), ktorá kojila kojenca [[Jupiter (boh)|Jupitera]] kozím mliekom. Objavil ho v roku [[1892]] americký astronóm [[Edward Emerson Barnard]], keď vykonával pozorovania z [[Lick Observatory|Lickovho observatória]] s {{cm|91|m}} [[refraktor]]ovým [[ďalekohľad|teleskopom]]. Amalthea bol posledný mesiac v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]], ktorý bol objavený priamym pozorovaním. Bol to tiež prvý Jupiterov mesiac, ktorý bol objavený od [[Galileo Galilei|Galileovho]] objavenia [[Galileove mesiace|4 mesiacov]] v roku [[1610]] nazvaných po ňom. Amalthea je neobyčajne nepravidelná, má rozmery okolo 262 × 146 × {{km|134|m}} v priemere. Je husto pokrytá [[impaktný kráter|krátermi]], z ktorých niektoré sú mimoriadne rozsiahle v súvislosti s veľkosťou mesiaca. [[Pan (kráter)|Pan]], najväčší kráter, má priemer {{km|100|m}} a je najmenej {{km|8|m}} hlboký. Ďalší kráter, [[Gaea (kráter)|Gaea]], meria {{km|80|m}} a je pravdepodobne dvakrát hlbší ako Pan. Na mesiaci Amalthea poznáme dve hory, [[Mons Lyctas]] a [[Mons Ida]] s lokálnym reliéfovým stúpaním viac ako {{km|20|m}}. Povrch je tmavý a červenkastý. Podľa všetkého je farba spôsobená prášením [[síra|síry]] vznikajúcej zo [[sopka|sopiek]] na mesiaci [[Io (mesiac)|Io]]. Jasné zelené škvrny sa objavujú na hlavných svahoch mesiaca Amalthea. Charakter tejto farby je doteraz neznámy. Otáča sa [[viazaná rotácia|synchrónne]] so svojou dlhou osou nasmerovanou k [[Jupiter]]u. Pretože je Amalthea v tesnej blízkosti Jupitera, je jej povrch vystavený jeho silnému [[radiácia|radiačnému]] poľu. To spôsobuje nepretržitý príjem vysokých dávok energických [[Ión (častica)|iónov]], [[protón]]ov a [[elektrón]]ov, ktoré produkuje Jupiterova [[magnetosféra]]. Navyše je bombardovaný [[mikrometeorit]]mi a ťažkými iónmi síry, [[kyslík]]a a [[sodík]]a, ktoré boli „odobrané“ z povrchu mesiaca Io. == Galéria == <gallery> Súbor:Amalthea PIA02532.png|Amalthea na snímkach [[Galileo (kozmická sonda)|sondy Galileo]] Súbor:Comparison of Amalthea to Io.jpg|Porovnanie veľkosti Amalthey (vložený obrázok) s [[Io (mesiac)|mesiacom Io]] Súbor:First Amalthea.jpg|Prvá snímka Amalthey sondou Galileo Súbor:Amalthea.gif </gallery> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ugkk-mimozemske">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy mimozemských objektov | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-mimozemskych-objektov.html | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|ÚGKK]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-12-07 | dátum prístupu = 2017-06-12 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Amalthea}} {{Mesiace Jupitera}} {{Slnečná sústava}} [[Kategória:Amalthea (mesiac)| ]] [[Kategória:Mesiace Jupitera]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1892]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Edwardom Emersonom Barnardom]] b1od34wc1svm0rxaxq1kriud2hw3uqu 0 11234 8357092 8356616 2026-08-16T22:25:40Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v časti rok 1953 a 1956. 8357092 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|historickom období moderných dejín|studenej vojne ako druhu vojnového konfliktu|Studená vojna (druh konfliktu)}} {{Infobox Bitka | konflikt = Studená vojna | súčasť = | obrázok = Infobox collage for Cold War.png | popis = '''Zhora v smere hodinových ručičiek:'''<br />Pohľad na [[Berlínsky múr]] vo februári 1979; Berlínsky hraničný priechod [[Checkpoint Charlie]] z amerického sektora v marci 1970; český študent [[Jan Palach]], ktorý sa 16. januára 1969 upálil na protest proti [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska]] vojskami [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]; horiaci sovietsky tank v uliciach [[Praha|Prahy]], august 1968; podpísanie zmluvy medzi [[George H. W. Bush|Georgeom H. W. Bushom]] a [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] o ukončení výroby chemických zbraní a likvidácii ich zásob, 1. jún 1990; pád Berlínskeho múru v roku 1989 | dátum = cca [[1947]] – [[1991]] | miesto = [[de facto]] takmer celý svet | územie = | výsledok = víťazstvo západu | protivník1 = '''[[Západný blok]]''':<br />{{minivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> <div> * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * {{minivlajka|Island}} [[Island]] * {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] <small>(od 1955)</small> * {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] <small>(od 1982)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]<br />{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]<br />{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]]<br />{{minivlajka|Filipíny}} [[Filipíny]]<br />{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]]<br />[[Súbor:Flag of South Vietnam.svg|22px|border]] [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]]<br />[[Súbor:Flag of Spain (1945–1977).svg|22px|border]] [[Frankistické Španielsko|Španielsky štát]] <small>(do 1975)</small><br />[[Súbor:Flag of South Africa (1928–1994).svg|22px|border]] [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]</small><br />[[Súbor:Flag of Japan (1870–1999).svg|22px|border]] [[Japonsko]]<br />{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika|Južná Kórea]]<br />{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]]<br />''a ďalší'' | protivník2 = '''[[Východný blok]]''':<br />[[Súbor:Warsaw Pact Logo.svg|22px]] [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]<br /> <div> * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]] * {{minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] <small>(1956 – 1990)</small> * [[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] * [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971 – 1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]] * [[Súbor:Flag of Albania (1946–1992).svg|22px|border]] [[Albánsko]] <small>(do 1968)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Čína}} [[Čína]]<br />{{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnamská demokratická republika|Severný Vietnam]]<br />{{minivlajka|KĽDR}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]] <small>(od 1959)</small><br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1940-1992).svg|22px|border]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]]<br />[[Súbor:Flag of Afghanistan (1980–1987).svg|22px|border]] Demokratická republika Afganistan<small>(1979 – 1989)</small><br />{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]]<br />{{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]]<br />[[Súbor:Flag of Iraq (1963–1991); Flag of Syria (1963–1972).svg|22px|border]] [[Irak]] | velitel1 = {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Harry S. Truman]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Dwight D. Eisenhower]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Ronald Reagan]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Winston Churchill]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}} [[Charles de Gaulle]]<br />''a ďalší'' | velitel2 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]]<br />{{minivlajka|Čína}} [[Mao Ce-tung]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Fidel Castro]]<br />''a ďalší'' }} '''Studená vojna''' bola skrytým konfliktom medzi [[Západný blok|Západom]] ([[Spojené štáty]] a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. [[Východný blok|východným blokom]], vedeným [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]), keď sa [[Spojené štáty]] a [[Sovietsky zväz]] po víťazstve v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] stali súperiacimi [[Superveľmoc|superveľmocami]]. Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskými zoskupeniami [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej ([[Trumanova doktrína]]<!-- 1947 deklarovala záväzok USA brániť demokraciu vždy a všade. Podobne Brežnevova d. 1968. -->), politickej, propagandistickej, hospodárskej ([[Marshallov plán]]) a vedecko-technickej rovine. Osobitosťou bola skutočnosť, že táto konfrontácia sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov a prejavovala sa ako súperenie bez priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v [[Preteky v zbrojení|zbrojení]]. Sféry vplyvu sa rozširovali vedením tzv. zástupných vojen, teda ozbrojených konfliktov v menej [[rozvojová krajina|rozvinutých krajinách]], pri ktorých bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad [[Kórejská vojna|Kórea]], [[vietnamská vojna|Vietnam]], [[Angola]], [[Sovietska intervencia v Afganistane|Afganistan]]). Podstatnú úlohu v získavaní priaznivcov a spojencov (aj na strane protivníka a nezúčastnených krajín) zohrávala ideologická [[propaganda]], [[špionáž]] a [[Tajná služba|tajné služby]]. V roku [[1947]] USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej veľmoci, čím sa znížila pravdepodobnosť vedenia americkej preventívnej (nukleárnej) vojny a začali [[preteky v zbrojení|preteky (o prevahu) v zbrojení]]. Predovšetkým tzv. ''jadrové zastrašovanie'' (pozri [[jadrová zbraň#Dejiny|dejiny vývoja]] [[jadrová zbraň|jadrových zbraní]], [[atómová bomba]] a [[jadrová vojna]]) viedlo k rovnováhe strachu založenej na zaručenom vzájomnom zničení (''anglicky'' mutually assured destruction), čo postupne otvorilo cestu k [[Rozhovory o obmedzení strategických zbrani|rokovaniam o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní]] v 60. a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]]. Súperenie vo vedecko-technickej (napr. [[vesmírne preteky]]) oblasti, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia významný vedecko-technický pokrok napriek tomu, že jeho primárny cieľ bol vojenská prevaha ([[Balistická raketa|balistické rakety]], špionážne [[Umelá družica|satelity]] a pod.) Studená vojna trvala približne od roku [[1947]] do rozpadu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[1. júl|1. júla]] [[1991]] a rozpadu Sovietskeho zväzu koncom roku [[1991]]. Počas trvania studenej vojny rozhodnutia o vojnách vznikali len v Moskve a vo Washingtone.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Analytik George Friedman: Vojna a mier nie sú pre Európu témou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7863327/analytik-george-friedman-vojna-a-mier-nie-su-pre-europu-temou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-25 }}</ref> Od roku [[1992]] do roku [[2008]] boli európske krajiny podľa [[George Friedman|Friedmana]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friedman | meno = George | autor = | odkaz na autora = George Friedman | titul = Iran Looks to Clean Up the IRGC Amid Repeated Affaires | url = https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | vydavateľ = worldview.stratfor.com | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-25 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081030072101/https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | dátum archivácie = 2008-10-30 }}</ref> opäť suverénne a zjednotené. Okolo roku [[1975]] mala sovietska strana prevahu v konvenčných zbraniach <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MATÚŠ KRČMÁRIK|meno=|titul=Odtajnené mapy a čísla ukazujú, ako na tom boli mocnosti počas studenej vojny|periodikum=svet.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=14. aug 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://svet.sme.sk/c/20625941/odtajnene-mapy-a-cisla-ukazuju-ako-na-tom-boli-mocnosti-pocas-studenej-vojny.html|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk}}</ref><ref>NATO AND WARSAW PACT: FORCE COMPARISONS, NATO.INT [http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170815181449/http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm |date=2017-08-15 }}</ref> a ZSSR sa darilo aj na poli propagandy rozširovaním konšpiračných teórií o Spojených štátoch.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Applebaum|meno=Anne|odkaz na autora=Anne Applebaumová|titul=Keby bola studená vojna dnes, Amerika by prehrala|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/848191/keby-bola-studena-vojna-dnes-amerika-by-prehrala/|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk-SK}}</ref> (Napr. [[mierové hnutie]] v Európe po porážke „vojnových štváčov“ USA vo Vietname bolo umne podporované sovietmi ovládanou [[Svetová rada mieru|Svetovou radou mieru]].) Nie je preto samozrejmosťou, že USA nakoniec vyhrali studenú vojnu<ref name=":1" /> a to bez toho, že by bola rozpútaná [[jadrová vojna]]. Názov ''[[Studená vojna (druh konfliktu)|studená vojna (ako druh konfliktu)]]'' patrí medzi pomenovania typu ''blesková vojna, čudná vojna, železná opona atď.'', ktoré sa nepovažujú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom.<ref>Prečo sa píše názov "studená vojna" s malým "s"?, jazykovaporadna.sme.sk, 28. 04. 2014, [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/8047/ online]</ref> == História == === Príčiny konfliktu, narastanie napätia === Už od roku [[1945]] môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Problémy sa objavili ešte počas vojny na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] 4. až [[11. február]]a [[1945]]. Nezhody sa týkali hlavne hraníc Poľska so ZSSR a povojnového usporiadania Nemecka a výšky vojnových reparácií pre ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu Nemecka a Sovietsky zväz presadzoval jednotný nemecký štát, čo sa nakoniec vyriešilo v lete [[1945]] na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] rozdelením Nemecka na štyri okupačné zóny. Stalin súhlasil s rozdelením britskej zóny na dve už na Jalte, za to požadoval vysoké reparácie. Záujmy veľmocí boli protichodné aj v Iráne (v rokoch [[1945]] a [[1946]] sa tam Sovietsky zväz pokúsil vytvoriť pro-sovietske štáty na územiach obývaných Kurdmi a Azerbajdžancami), Kórei (severná časť oslobodená ZSSR), v budúcom Izraeli ako aj v strednej Európe. Sovietom sa, naopak, nepáčilo odsúvanie komunistických strán na vedľajšiu koľaj vo Francúzsku, Taliansku či v Grécku.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=MATEJ HANULA|meno=|titul=Studená vojna {{!}} Udalosti {{!}} encyklopedia.sme.sk|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html|dátum prístupu=2017-08-15}}</ref> === Začiatok otvoreného nepriateľstva === {{hlavný článok|Železná opona}} [[Súbor:Yalta summit 1945 with Churchill, Roosevelt, Stalin.jpg|thumb|left|[[Jaltská konferencia]]: [[Winston Churchill|Churchill]], [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]].]] Okrem rozdielnych mocenských záujmov veľmocí bolo nepriateľstvo založené na ideologických rozdieloch. USA hovorili o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky sa udialo v rokoch [[1946]] a [[1947]] keď vznikla tzv.. ''železná opona'' medzi blokmi. Do dnešného používania tento termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku [[1945]] v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[Fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu. Mesiac predtým, [[9. február]]a [[1946]], vystúpil Stalin s prejavom, v ktorom zopakoval leninistickú tézu, podľa ktorej, kým existuje kapitalizmus, sú vojny nevyhnutné.<ref name=":0">MATEJ HANULA: Studená vojna, sme.sk, 3. mar. 2006, [http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html Online]</ref> Na základe nového politického smerovania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] z roku [[1946]] dostal v apríli 1947 [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanov]] poverenie jej Ústredného výboru zorganizovať takzvanú ''filozofickú debatu'', ktorá sa uskutočnila 16. až [[25. jún]]a [[1947]]. Diskusiu 500 účastníkov ovplyvnila kniha vedúceho oddelenia propagandy a agitácie ''G. F. Alexandrova'' ''História západnej filozofie'' z roku [[1946]]. Ždanovovo delenie sveta na Západ (kapitalizmus) a Východ (socializmus) ideologicky vyhovovalo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]].<ref>Stalins letzte Säuberungen (Eine inszenierte „Ärzteverschwörung“ in der Sowjetunion), ZDF. čas 1:59 (nemecký film 2014).[http://www.zdf.de/zdfinfo/stalins-letzte-saeuberungen-antisemitismus-und-inszenierte-aerzteverschwoerung-in-der-sowjetunion-41510986.html Online]</ref> Stalin Churchillov protisovietsky prejav síce verbálne odsúdil v moskovskej Pravde ale zároveň stiahol svoje jednotky z [[Mandžusko|Mandžuska]] a dánskeho ostrova [[Bornholm]].<ref name=":2" /> V záujme odvrátenia hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu<ref name=":0" /> vyhlásil americký prezident [[Harry S. Truman]] dňa [[12. marec|12. marca]] roku [[1947]] nové smerovanie zahraničnej politiky USA (takzvaná [[Trumanova doktrína]]) podľa ktorého sa USA majú stať garantom slobody a [[demokracia|demokracie]] všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, [[totalitarizmus|totalitou]], či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska, ale aj vojenská. V tom období, v americkom ponímaní, boli krajiny ohrozované najmä možným komunistickým prevratom.<ref name=":2" /> V roku [[1947]] prišli USA s ponukou ekonomickej obnovy zničeného [[Európa|európskeho]] hospodárstva. Iniciatíva dostala názov [[Marshallov plán]], ktorý bol schválený na konferencii v [[Paríž]]i ([[12. júl]]a až [[22. september|22. septembra]] 1947). Plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu. [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA (prijmú Marshallov plán) a označil ich za nepriateľov ZSSR. V septembri 1947 v [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porube]] v Poľsku sa uskutočnila konferencia vodcov komunistických strán, na ktorej bola založená nástupnícka organizácia [[Kominterna|Kominterny]] [[Kominterna|Informbyro]] a tiež v roku [[1947]] Sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]). Studená vojna sa dotkla aj [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ktoré malo spoločnú hranicu s neutrálnym [[Rakúsko]]m a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]]. V ČSR sa uvažovalo o prijatí Marshallovho plánu. V Júli 1947 bol minister zahraničných veci [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], ktorý zakazoval prijatie plánu. Nakoniec [[železná opona]] oddelila napríklad [[Bratislava|Bratislavu]] od [[Viedeň|Viedne]], pričom ešte pred vojnou boli vzájomne spojené takzvanou električkou. === Priebeh === [[Súbor:Cold War Map 1959.svg|náhľad|Svet v roku 1959<br /> {{legenda|#0000b0|členské štáty NATO}} {{legenda|#96b3f6|ostatní spojenci USA}} {{legenda|#90c090|kolónie}} {{legenda|#b00000|členské štáty Varšavskej zmluvy}} {{legenda|#f4a091|ostatní spojenci ZSSR}} {{legenda|#b9b9b9|neutrálne štáty}}]] Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila prvýkrát do nátlakových akcií počas [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]], ktorá začala dňa [[23. júl]]a roku [[1948]]. K ďalšiemu významnému, teraz už vojenskému stretu došlo na Kórejskom polostrove. Vojnu medzi juhom podporovaným USA a severom podporovaným ZSSR a [[Čína|Čínou]], ktorá sa začala v roku [[1950]] ukončila v máji [[1954]] konferencia v [[Ženeva|Ženeve]]. Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti ([[5. marec]] [[1953]]) predstavitelia ZSSR ([[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkov]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]) začali uplatňovať nový kurz smerovania medzinárodnej politiky a prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami. Dohodou zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1954]] z Paríža bolo [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] prijaté do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Táto dohoda ukončila okupačný štatút Nemecka a uznala [[Nemecko|Spolkovú republiku Nemecka]] za suverénny a nezávislý štát s vlastnou armádou ([[Bundeswehr]]) s určitými obmedzeniami. ZSSR a jeho satelity považovali Parížsku zmluvu za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou na ňu bolo založenie vojensko-politického zoskupenia [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] v roku [[1955]], do ktorej zapojilo ZSSR aj východnú časť Nemecka – [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Studená vojna sa dostala do ozajstnej vojny aj v rokoch [[1957]] až [[1975]] počas vojny vo [[Vietnam]]e. Ďalším horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, ktoré boli schopné zasiahnuť ciele na území USA ([[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] v októbri [[1962]]). [[24. december|24. decembra]] [[1979]] začala invázia Sovietskeho zväzu do [[Afganistan]]u. USA v nej podporovali [[Džihád|mudžahedínov]]. ==== Zástupné konflikty<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | odkaz na autora = Lukáš Krivošík | priezvisko2 = Žiarovský | meno2 = Andrej | odkaz na autora2 = Andrej Žiarovský | titul = Je vojna na Ukrajine naozaj rusko-americký zástupný konflikt? | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/111590/je-vojna-na-ukrajine-naozaj-rusko-americky-zastupny-konflikt | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-06 | dátum prístupu = 2026-02-07}}</ref> ==== * [[Kórejská vojna]] (1950{{--}}1953) * [[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] (1962) * [[Vietnamská vojna|Vojna vo Vietname]] (1964{{--}}1975), * [[Afganistan|Afghanistan]] (od 1979) * '''Angolská občianska vojna''' (''Movimento Popular de Libertacao de Angola'' vyhlásilo [[11. november|11. novembra]] [[1975]] ľudovú republiku, a do februára [[1976]] sa podarilo vláde '''MPLA''' za pomoci [[Kuba|kubánskych]] expedičných zborov získať kontrolu nad veľkou častou krajiny. Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila [[23. jún]]a [[1989]] do platnosti zmluva o prímerí. * [[Arabsko-izraelské vojny]] (už od roku [[1948]]) * Tiež sem zaraďujeme severoamerickú CIA financovanú kampane juhoamerických pravicových diktatúr (viz operácia Condor) proti opozičným predstaviteľom a za odstránenie sovietského vplyvu v oblasti. * '''Druhá konžská vojna''' (1998{{--}}2003), pri ktorej vlády Konžská demokratická republika, Uganda a Rwanda využívali rôzne neregulérne ozbrojené skupiny * Zástupným konfliktom je do istej miery aj súčasná [[Ruská invázia na Ukrajinu]] [[Súbor:US and USSR nuclear stockpiles.svg|náhľad|Počet jadrových zbraní (hlavíc) v USA a ZSSR / Rusku v rokoch 1945 - 2006.|284x284bod]] === Pád „Ríše zla“ === Po nástupe prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v roku [[1981]] (ktorý označil ZSSR ako ''Evil Empire'' – „[[Ríša zla]]“) sa opäť začali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, donútil Sovietsky zväz, vedený prestarnutým politbyrom, zapojiť sa do pretekov, v ktorých Sovieti nemohli držať s Američanmi krok. Reagan Dňa [[23. marec|23. marca]] [[1983]] oznámil zámer (Strategická obranná iniciatíva – SDI – Strategic Defense Initiative) vytvoriť systém ochrany USA proti útokom strategických jadrových zbraní (predovšetkým balistických rakiet) využitím najnovších technológií, tak by systém zničil nepriateľské strely ešte pred ich dopadom. Sovietsky zväz sa počas pretekov dostal do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, ktoré udávala Amerika, začal investovať 50% hrubého domáceho produktu do zbrojárskeho priemyslu (USA v tom čase 10%). Aby ale dokázal udržať krok, potreboval investovať ešte viac – 70%, čo bolo vzhľadom na ekonomické podmienky v ZSSR nemožné. Výhoda USA bola tiež technologická (elektronizácia, [[komputerizácia]] a pod.). Tri štátne pohreby troch generálnych tajomníkov ([[Leonid Iľjič Brežnev]] – †[[1982]], [[Jurij Vladimirovič Andropov]] – †[[1984]], [[Konstantin Ustinovič Černenko]] – †[[1985]]) v priebehu troch rokov v Moskve spôsobili výrazné zmeny. Do popredia sa dostal mladší [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý sľuboval zaviesť ekonomické reformy. V júni [[1987]] prišiel s programom ''[[Perestrojka]]'' (Prestavba). Gorbačov sa domnieval, že pre úspech ekonomickej reformy je nutný aj ďalší program [[Glasnosť]] – Otvorenosť (myslela sa politická otvorenosť). Glasnosť nakoniec umožnila vznik silnejšej občianskej spoločnosti a mierový zánik Sovietskeho zväzu a tým aj ukončenie studenej vojny. === Prebehnutie niektorých krajín východného bloku do NATO === Dňa [[12. september|12. septembra]] roku [[1990]] podpísali ministri zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky, NDR, Francúzska, Ruska, Spojeného kráľovstva a USA zmluvu, ktorá spečatila zahraničnopolitické aspekty znovuzjednotenia. Dňa [[15. marec|15. marca]] roku [[1991]] nadobudla platnosť „Zmluva dva plus štyri“ oficiálne nazývaná [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]], ktorá umožnila [[zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zwei-plus-Vier-Vertrag|url=https://www.deutschland.de/de/topic/politik/deutschland-europa/zwei-plus-vier-vertrag|vydavateľ=deutschland.de|dátum vydania=2015-09-10|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=de}}</ref> Podľa zmluvy sa mali všetky sovietske jednotky do konca roku [[1994]] stiahnuť z východného Nemecka a zjednotené Nemecko získa úplnú suverenitu a nemecké jednotky budú patriť do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Nemecko potvrdilo nedotknuteľnosť existujúcich hraníc (najmä s Poľskom na riekach [[Odra]] [[Nisa]]) a tiež, že žiadne zahraničné ozbrojené sily nebudú umiestnené na východonemeckom území. [[Bundeswehr]] sa zredukoval na 370 000 vojakov. Okrem toho sa [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] vzdala jadrových, biologických a chemických zbraní.<ref name=":3" /> Vo februári 2022 ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]] tvrdil, že Rusko bolo podvedené rozširovaním NATO na východ:<blockquote>„Dnes jeden pohľad na mapu stačí, aby bolo zrejmé, ako západné krajiny “dodržali„ svoj prísľub zabrániť, aby sa NATO pohlo smerom na východ. Proste podvádzali. Dostali sme päť vĺn rozširovania NATO, jednu za druhou. V roku [[1999]] boli do Aliancie prijaté Poľsko, Česko, Maďarsko, v roku [[2004]] – Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, v roku [[2009]] Albánsko a Chorvátsko, v roku [[2017]] Čierna Hora, v roku [[2020]] Severné Macedónsko. Výsledkom je, že Aliancia, jej vojenská infraštruktúra sa dostali priamo k hraniciam Ruska.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko v Putinovom príhovore / Ako to bolo s rozširovaním NATO na východ|url=https://www.postoj.sk/99815/ako-to-bolo-s-rozsirovanim-nato-na-vychod|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Krivošík}}</ref></blockquote>Odhliadnuc od toho, že ruských hraníc sa rozširovanie NATO dotklo len vstupom Poľska v roku [[1999]] a vstupom trojice pobaltských krajín v roku [[2004]], nedá sa povedať, že Rusko nehanebne „podviedli“, pretože „neexistuje žiadna legálne záväzná dohoda medzi dvomi stranami z obdobia po páde Berlínskeho múru,“ píše nemecký Spiegel.<ref name=":4" />„Konečný záver, či Západ porušil svoje slovo, závisí úplne od toho, do akej miery človek v skutočnosti pokladá za záväzné uistenia, ktoré dali [[John Major]] a ostatní.“<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=NATO's Eastward Expansion: Is Vladimir Putin Right?|url=https://www.spiegel.de/international/world/nato-s-eastward-expansion-is-vladimir-putin-right-a-bf318d2c-7aeb-4b59-8d5f-1d8c94e1964d|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-15|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=en|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=(S+) Nato-Osterweiterung: Aktenfund von 1991 stützt russische Version|url=https://www.spiegel.de/ausland/nato-osterweiterung-aktenfund-stuetzt-russische-version-a-1613d467-bd72-4f02-8e16-2cd6d3285295|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-18|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=de|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref> Britský premiér John Major v marci 1991 povedal, že členstvo Poliakov, Čechov a Maďarov v NATO neprichádza do úvahy.<ref name=":5" />John Major, francúzsky prezident Mitterand, americký prezident George Bush starší naozaj nečíhali začiatkom 90. rokov na to, aby do Aliancie nahnali bývalých členov Varšavskej zmluvy za chrbtom Ruska ale Poliaci, Česi, Maďari (a potom aj Slováci) sa začali sami do NATO pýtať.<ref name=":4" /> Tieto krajiny museli v Spojených štátoch niekoľko rokov lobovať, aby dosiahli prijatie NATO.<ref name=":4" /> == Tajné služby == [[KGB]] bol názov hlavnej sovietskej tajnej služby, ktorá súčasne plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície v Sovietskom zväze. Okrem týchto odborov pod ňu ešte spadali i niektoré odvetvia sovietskeho vojenského výskumu. Organizácia vznikla dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1954]]. Definitívne zanikla dňa [[6. november|6. novembra]] roku [[1991]]. [[Central Intelligence Agency]], skrátene CIA, je ústredná spravodajská služba USA založená roku [[1947]] ako dočasný koordinačný orgán tajných služieb USA. Je to civilná aj vojenská rozviedka. Príkladom špionážneho konfliktu bol [[Francis Gary Powers]], [[Aféra U-2|pilot amerického špionážneho lietadla U-2]], ktoré dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1960]] zostrelili nad sovietskym územím. Sovieti ho vo februári roku [[1962]] vymenili za uväzneného sovietskeho špióna [[Rudoľf Ivanovič Abeľ|Rudolfa Abela]]. == Dôležité konflikty == === Vojna v Kórei === {{hlavný článok|Kórejská vojna}} [[Súbor:Korean War Korean civilians-ca1951.jpg|thumb|Kórejskí civilisti počas vojny.]] Kórea bola do konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dlho súčasťou Japonského cisárstva. V roku [[1945]] oslobodili sever Kórei vojská [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], južnú časť krajiny zaistili vojská [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. V južnej časti Američania vytvárali budúci slobodný štát, zatiaľ čo v severnej časti sa s pomocou [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a novovzniknutej [[Čína|komunistickej Číny]] vytvárala komunistická diktatúra. Hranicou medzi oboma krajinami bola pôvodná demarkačná čiara sovietskej a americkej zóny tvorená 38. rovnobežkou. Dňa [[25. jún]]a [[1950]] sa jednotky [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] priblížili k hraniciam a po sérii ozbrojených zrážok na hraniciach podnikli rozsiahlu inváziu do [[Kórejská republika|Južnej Kórei]]. Severná Kórea bola čiastočne podporovaná sovietskym letectvom, jadro jej útočiacich jednotiek tvorili tanky [[T-34]] dodané zo [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Začiatkom [[júl]]a severokórejské vojská dobyli [[Soul]] a prenikali aj ďalej na juh. Už 2 dni po napadnutí juhu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] v neprítomnosti predstaviteľov ZSSR vyhlásila za agresora vojny Severnú Kóreu a rozhodla sa podporiť juh. Medzitým však zasiahla armáda USA, ktorá najprv pomohla Juhokórejcom udržať oblasť [[Pusan]]u a potom sama podnikla dňa [[15. september|15. septembra]] obojživelnú operáciu pri Inčone. V nasledujúcich bojoch americké jednotky porazili severokórejskú armádu, dobyli [[Pchjongjang]] a prenikli až k čínskym hraniciam. Keď už bolo severokórejské územie skoro celé pod kontrolou amerických vojakov, zasiahla do konfliktu [[Čína]], ktorá sa cítila prítomnosťou amerických vojsk ohrozená. Dňa [[25. október|25. októbra]] miliónová armáda „dobrovoľníkov“ pod velením Peng Dehuaia prekročila napriek očakávaniam [[Spojené štáty|Spojených štátov]] hranice a rozvrátila útok síl OSN. Nová komunistami vedená ofenzíva zatlačila jednotky OSN opäť na juh. [[4. január]]a [[1951]] dobyli komunisti [[Soul]]. Otrasené jednotky OSN spolu s Američanmi sa však znovu sformovali a po sérii bojov v polovici marca dobyli mesto späť. Už [[22. apríl]]a však severokórejské vojská začali nový protiútok a zatlačili vojská OSN o niekoľko desiatok km späť. V tej istej dobe bol dovtedajší veliteľ amerických vojsk v oblasti generál [[Douglas MacArthur]] pozbavený velenia, pretože sa vyhrážal čínskej strane použitím atómových zbraní. Jeho konanie vyvolalo odpor a zhrozenie po celom svete. Svetu po prvýkrát hrozila nukleárna vojna, keďže [[Čína|ČĽR]] malo spojeneckú zmluvu so ZSSR. Onedlho pozemné boje uviazli na mŕtvom bode. Frontová línia sa vtedy nachádzala mierne na sever od 38. rovnobežky. Do konca roku [[1951]] sa začali v Kesongu rozhovory o zastavení paľby. [[12. november|12. novembra]] [[1951]] sa rokovania premiestnili do mesta Pchanmundžon, kde trvali do [[27. júl]]a [[1953]], kedy bolo podpísané [[prímerie]] platné dodnes. Obe strany mali po vojne veľké množstvo vojnových zajatcov, ktorým obe strany umožnili rozhodnúť sa, v ktorej časti krajiny chcú zostať. Celkovo si kórejská vojna vyžiadala dovedna 1 300 000 obetí. === Kubánska kríza === {{hlavný článok|Kubánska raketová kríza}} [[Súbor:Cubacrisis 01 Nov 1962.jpg|thumb|Rozmiestnenie sovietskych zbraní na Kube počas Kubánskej krízy.]] Na [[Kuba|Kube]] v roku [[1959]] po dvojročnej partizánskej vojne zvrhli povstalci vládu proamerického diktátora [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistu]], keď pod vedením [[Che Guevara|Ernesta Che Guevaru]] dobyli [[1. január]]a [[Havana|Havanu]]. Nová revolučná vláda pod vedením [[Fidel Castro|Fidela Castra]] vyhlásila pozemkovú reformu, znárodnila továrne, bane aj banky. Nová revolučná vláda sa začala orientovať na [[Sovietsky zväz]]. Spojené štáty, ktoré predtým na Kube investovali veľa kapitálu hneď od začiatku plánovali vykoreniť [[komunizmus]] z tejto krajiny. [[Invázia v Zálive svíň|Prvá Kubánska kríza]] vypukla po tom, čo sa dňa [[17. apríl]]a roku [[1961]] vylodilo asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovaných Spojenými štátmi v zátoke Chiron (známej tiež ako [[Záliv svíň|Zátoka svíň]]). Pokus zvrhnúť Castrovu komunistickú vládu sa však nepodaril. Väčšina z kontrarevolucionárov bola zajatá. Akcia ešte viac zhoršila vzájomné vzťahy medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Kuba|Kubou]]. A čiastočne bola katalyzátorom ďalších udalostí. Predstavitelia Sovietskeho zväzu sa totiž ako protiopatrenie za umiestnenie rakiet s jadrovými zbraňami vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Taliansko|Taliansku]] a hlavne v [[Turecko|Turecku]] rozhodli riešiť situáciu tak, že po dohode s kubánskou stranou vybudujú svoje odpaľovacie zariadenia na Kube. Z nej bolo podobne ako z Turecka možné ohroziť všetky dôležité oblasti v USA. Kríza začala [[16. október|16. októbra]] [[1962]] odhalením raketových základní na ostrove americkým leteckým prieskumom pomocou lietadiel [[Lockheed U-2|U-2]]. Spojené štáty následne začali kontrolovať všetky lode smerujúce na Kubu aj z Kuby. Kuba následne vyhlásila mobilizáciu a opäť sa začala pripravovať na inváziu. ZSSR vyhlásil že bude Kubu brániť. V dôsledku zvýšenej vojenskej aktivity a pohotovosti obidvoch veľmocí v oblasti hrozila ich otvorená zrážka. Sovietske aj americké vojnové lode a ponorky vyplávali na more. ZSSR vyslalo ku Kube popri hladinových lodiach v tajnosti aj flotilu ponoriek s torpédami s jadrovými hlavicami, ktoré mohli v prípade ohrozenia použiť. USA zároveň udržiavalo blokádu Kuby a tieto ponorky aktívne stíhalo, netušiac že môžu tieto zbrane použiť. Najmä v dôsledku prenasledovania sovietskej ponorky [[B-59]], ktorá zostala bez kontaktu s velením reálne hrozila nukleárna vojna.<ref>Savranskaya, S. V., 2005: New Sources on the Role of Soviet Submarines in the Cuban Missile Crisis. Journal of Strategic Studies, 28:2, 233-259 https://doi.org/10.1080/01402390500088312</ref> Krajiny po celom svete boli v napätí, armády aj civilná obrana sa intenzívne pripravovali na prípadný konflikt. V tej dobe zasiahol generálny tajomník OSN [[U Thant]], ktorý zorganizoval stretnutie [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedyho]] s [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. [[28. október|28. októbra]] [[1962]] sa kríza oznámením sovietskej strany o rozobratí raketových základní skončila. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. === Vojna vo Vietname === {{hlavný článok|indočínska vojna|vietnamská vojna}} Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa začal pomaly rúcať aj koloniálny systém európskych mocností. Obyvatelia mnohých kolónii cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] bojovali proti mocnotiam [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], no po ich porážke sa znovu dostali do područia koloniálnych mocností. Vo Francúzskej Indočíne bola obodobná situácia, tamojší obyvatelia boli v tej dobe už do značnej miery zunovaní Francúzskou nadvládou a za svoje právo na samostatnosť boli rozhodnutí bojovať. Podzemné hnutie, ktoré kládlo odpor [[Japonci|Japoncom]] sa teraz postavilo i [[Francúzi|Francúzom]]. Veľkou posilou mu bolo aj víťazstvo [[komunizmus|komunizmu]] v [[Čína|Číne]], pretože Čína bola podobne ako [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozhodnutá podporovať komunistické strany aj v okolitých krajinách. Komunisti síce neboli jediní, kto vzdoroval Francúzom, ale boli zárukou, že povstalci majú aspoň čiastočne podporu aj mimo územia Indočíny. Medzitým vznikol [[1. júl]]a [[1949]] na juhu Indočíny čiastočne samostatný Vietnamský štát na čele s cisárom Bao Dajom. Ten sa však o správu krajiny nijak zvlášť nestaral a nebol ani trochu populárny. Väčšina obyvateľov Indočíny si predstavovala budúcnosť inak a rozhodla sa viesť proti Francúzom ozbrojený boj. Následne sa podarilo podobný štatút samostatnosti dosiahnuť aj Laosanom na čele s princom Souphanouvungom, ktorí ju dosiahli na základe vzájomnej dohody s Francúzskom [[22. október|22. októbra]] [[1951]]. [[9. november|9. novembra]] sa po oficiálnom odchode francúzskych vojsk z [[Kambodža|Kambodže]] stala nezávislou aj Kambodža. Onedlho po tom sa však v krajine začali zrážky medzi rôznymi frakciami povstalcov. Samostatnosť týchto krajín tak v konečnom dôsledku nebola celkom skutočná. A Francúzi naďalej udržiavali v oblasti svoje koloniálne jednotky Cudzineckej légie. Pri tom veľmi podcenili sily povstalcov a v bojoch, v rámci ktorých sa v cudzineckej légii účastnilo aj mnoho bývalých členov [[Waffen-SS]], stavili na jednu kartu – pevnosť blízko dnešnej [[Laos]]ko-[[Vietnam]]skej hranice menom Dien Bien Phu. Tu opevnili svoje najsilnejšie jednotky a plánovali na seba prilákať povstalcov a potom ich zničiť intenzívnym bombardovaním. Povstalci ale pevnosť najprv obkľúčili a potom s pomocou ťažkého [[delostrelectvo|delostrelectva]], dodaného z [[Čína|Číny]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], prinútili francúzske jednotky [[7. máj]]a [[1954]] kapitulovať. Súčasne s tým prebehli aj rokovania medzi povstalcami a francúzskou vládou, ktoré sa uskutočnili v [[Ženeva|Ženeve]]. Dňa [[21. júl]]a roku [[1954]] bola vyhlásená samostatnosť [[Laos]]u, [[Kambodža|Kambodže]] aj [[Vietnam]]u. Vietnam v tomto delení získal akési zvláštne miesto, pretože bol rozdelený 17. rovnobežkou na severnú časť, v ktorej mala moc komunistická frakcia [[Viet Minh]]u a južnú časť, ktorej oficálnou hlavou bol až do referenda zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1955]] cisár Bao Daj. Predsedom vlády a fakticky aj hlavou nového štátu na juhu Vietnamu sa stal [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]]. Moci na severe sa zatiaľ pevne chopila komunistická strana na čele s [[Ho Či Min]]om. Diem sa pokúšal viesť krajinu vlastnou cestou za podpory [[Spojené štáty|Spojených štátov]], bez toho aby zasahoval do suverenity svojho severného suseda. Komunisti sa sprvu pokúšali zorganizovať celoštátne voľby, ktoré by krajinu zjednotili mierovou cestou. Ale po tom, čo sa na juhu žiadne voľby nekonali, rozhodli sa spojiť krajiny násilne, ale pomerne nenápadne, tým že začali podporovať ozborojené akcie komunistickej opozície, ktorá žiadala sociálnu spravodlivosť. V prevažne poľnohospodárskej krajine plnej chudobných roľníkov si komunisti získali čoskoro veľkú obľubu. Nová partizánska armáda, ktorá by bez podpory severného Vietnamu nevznikla sa nazývala [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]. Na to aby bolo možné tieto oddiely podporovať však museli Severovietnamci obchádzať krátku, ale dobre stráženú hranicu na 17. rovnobežke a prenikať do južného Vietnamu cez [[Laos]] a [[Kambodža|Kambodžu]]. V priebehu nasledujúcich 20 rokov získali tieto zásobovacie cesty spoločný názov [[Ho Či Minova cesta]]. [[Súbor:Bombing in Vietnam.jpg|thumb|vľavo|Stroje F-105 nad Vietnamom.]] Ako rástlo a silnelo [[partizán]]ske hnutie na juhu krajiny, tak klesala podpora a dôvera juhovietnamského obyvateľstva v Diemovu [[Hočiminovo Mesto|Saigonskú]] vládu. Nespokojnosť vyvrcholila vojenským prevratom, v dôsledku ktorého bol [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]] zavraždený. V tej dobe však už mali Američania v krajine 16 000 svojich vojenských poradcov, ktorí dozerali na výcvik a činnosť juhovietnamskej armády. Prezident [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedy]] ako aj jeho nástupca boli naďalej pevne rozhodnutí pokračovať v pomoci južnému Vietnamu ako strategickému spojencovi v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Vojenskí analytici však vyhodnotili situáciu v krajine ako krajne kritickú a navrhli zvýšenie vojenskej pomoci ako aj priameho angažovania sa [[Spojené štáty|Spojených štátov]] do vojny. Vážne totiž hrozilo to, že bude južný Vietnam rozdrvený partizánmi. Vojna eskalovala po [[tonkinský incident|incidente v Tonkinskom zálive]], kde boli lode Amerického námorníctva napadnuté severovietnamskými torpédovými člnmi. Americkou odpoveďou boli silné nálety na niektoré časti severného Vietnamu ako aj príchod pozemných vojsk a námornej pechoty do južného Vietnamu. Začala sa otvorená vojna medzi americkými ozbrojenými silami, ktoré v tej dobe už fakticky prevzali zodpovednosť za ochranu južného Vietnamu a severným Vietnamom podporovaných partizánov [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u. Už vtedy sa prejavili prvé chyby, ktorých sa Američania dopustili, keď umožnili preriedeným jednotkám ustúpiť do Kambodže, kde boli fakticky v bezpečí, pretože Kambodža (podobne ako Laos) boli oficiálne neutrálne krajiny. Skutočnosť však bola taká, že východne oblasti Kambodže a Laosu mala plne pod kontrolou Severovietnamská armáda, ktorá ich využívala ako bezpečné nástupiská pre útoky na južný [[Vietnam]]. Prvé veľké ozbrojené stretnutie sa začalo dňa [[14. november|14. novembra]] roku [[1965]] v pohraničnom údolí Ia Drang. Americké jednotky tam odrazili útok severovietnamských vojsk a [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u v Centrálnej vysočine a tým prakticky zabránili realizácii už rozbehnutého plánu na likvidáciu južného Vietnamu. V nasledujúcich rokoch sa v južnom Vietname rozpútala najprudšia a najväčšia vojna druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Vojna eskalovala v [[január]]i roku [[1968]], keď Severovietnamci spolu s [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]om začali po celej krajine svoju poslednú zúfalú ofenzívu. Američania aj Juhovietnamci síce boli sprvu zaskočení, ale dokázali útok odraziť, čím spôsobili komunistom ďalšiu vojenskú porážku. Verejná mienka v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], sa vtedy ešte viac naklonila na stranu odporcov vojny, pretože dovtedy prezentované vyhlásenia tvrdili, že [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]] je už prakticky porazený a vojna sa čoskoro skončí. Naopak, nové správy z Vietnamu zo začiatku roka [[1968]] ukázali dosiaľ najtvrdšie boje, ktoré spolu s tým, že veliteľ amerických vojsk [[William Westmoreland]] žiadal ďalšie posily, vyvolali veľké rozhorčenie. Dňa [[30. apríl]]a [[1969]] dosiahol počet amerických vojakov vo [[Vietnam]]e svoj vrchol, nachádzalo sa tam 543 000 vojakov. V juhovýchodnej Ázii sa nachádzala väčšina amerických ozbrojených síl. Akékoľvek zvyšovanie počtu vojakov v oblasti by si vyžiadalo povolanie strategických záloh, čím by sa vyrovnalo niektorému z 2 predošlých [[Svetová vojna|svetových konfliktov]]. Od tohto momentu za začal počet amerických vojakov v oblasti znižovať. Verejná mienka v USA nakoniec prinútila prezidenta [[Richard Nixon|Nixona]] vydať rozkazy na úplný odchod amerických vojsk z Vietnamu. Poslední americkí vojaci priamo sa účastnici bojov opustili krajinu [[29. marec|29. marca]] [[1973]]. V krajine zostali iba vojenskí poradcovia a inštruktori. Severný Vietnam mal naproti tomu v južnom Vietname 150 000 plne vyzbrojených vojakov. Oslabený južný Vietnam, na čele s nepopulárnou vládou a skorumpovaným aparátom{{#tag:ref|Bežná prax bola, že velitelia jednotiek inkasovali žold za neexistujúcich vojakov a nikdy nezakúpené zbrane a prakticky nedopĺňali stavy personálu ani zásob|group=pozn}}, nemohol po strate podpory zo strany USA už dlhšiu dobu vzdorovať komunistickej agresii. Začiatkom roku [[1975]] komunistické sily vyzbrojené veľkým množstvom tankov [[T-55|T-54]] zaútočili cez [[Kambodža|Kambodžu]] a [[Laos]], rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu a [[1. máj]]a [[1975]] ukončili boje dobytím [[Hočiminovo Mesto|Saigonu]]. Počas bojov v juhovýchodnej Ázii bojujúce strany použili 14 miliónov ton bômb a inej munície, ich účinok sa rovná sile 700 [[atómová bomba|atómových bômb]] „Little boy“, aká dopadla na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]]. Celkové straty na oboch stranách sa odhadujú na asi 3,5 milióna. Z toho asi 1/3 tvorili civilisti. === Sovietska invázia do Afganistanu === {{hlavný článok|Sovietska invázia do Afganistanu}} == Hlavné udalosti Studenej vojny == '''[[1945]]''' * [[4. február|4.]] až [[11. február]]: [[Jaltská konferencia]] * [[17. júl]] až [[2. august]]: [[Postupimská konferencia]] '''[[1946]]''' * [[Iránska kríza z roku 1946]] * [[Grécka občianska vojna]] (do roku [[1949]]) '''[[1947]]''' * [[5. jún]]a [[1947]]: zverejnenie a vyhlásenie [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] (prebiehal rokoch [[1948]] až [[1952]]) '''[[1948]]''' * vznik [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] (RVHP) [[5. január|5.]] – [[8. január|8. januára]] [[1949]] až 1991 * [[24. jún]] [[1948]] až [[12. máj]] [[1949]]: [[Berlínska blokáda]] * [[Sovietsko-juhoslovanský konflikt]] (do roku [[1953]]) '''[[1949]]''' * [[4. apríl]]: založenie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] '''[[1950]]''' * [[Kórejská vojna]] (do roku [[1953]]) '''[[1953]]''' * [[5. marec]]: skon [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] ako generalissima [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v Kunceve pri [[Moskva|Moskve]] * [[16. jún|16.]] až [[17. jún]]: Povstanie v NDR '''[[1955]]''' * [[14. máj]]: vznik [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] '''[[1956]]''' * [[14. február]]: odsúdenie [[Stalinov kult osobnosti|Stalinovho kultu osobnosti]] [[1956]] * [[28. jún|28.]] až [[29. jún]]: Povstanie v Poznani * [[23. október]] až [[10. november]]: [[Maďarské povstanie]] * [[29. október]] [[1956]] až [[7. november]]: [[Suezská kríza]] '''[[1957]]''' * od [[4. október|4. októbra]]: schválenie [[Program Sputnik]] '''[[1960]]''' * [[Občianska vojna v Guatemale]] [[1960]] (do roku [[1996]]) * [[1. máj]]: [[Aféra U-2]] – zostrelenie [[Spojené štáty|amerického]] prieskumného lietadla [[Lockheed U-2]] na čele s pilotom [[Francis Gary Powers|Francisom Garym Powersom]] nad [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] '''[[1961]]''' * apríl: [[Invázia v Zálive svíň]] s cieľom zvrhnúť politickú moc kubánskeho diktátora [[Fidel Castro|Fidela Castra]] * [[13. august]]: dokončenie budovania [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] '''[[1962]]''' * [[16. október]] až [[28. október]]: [[Kubánska raketová kríza]] '''[[1964]]''' * [[Vietnamská vojna]] (do roku [[1975]]) '''[[1968]]''' * [[20. august|20.]] až [[21. august]]: Ozbrojený vpád vojsk štátov [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] smerom do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] '''[[1969]]''' * [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|Čínsko-sovietske konflikty]] '''[[1972]]''' * [[21. február|21.]] a ž [[28. február]]: [[Návšteva Richarda Nixona v Číne]] '''[[1977]]''' * [[1. január]]: vznik [[Charta 77|Charty 77]] '''[[1979]]''' * [[25. december]]: [[Sovietska intervencia v Afganistane|Sovietsko-afganská vojna]] (do [[15. február|15. februára]] [[1989]]) '''[[1980]]''' * vznik protikomunistického hnutia [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] ({{V jazyku|pol|Solidarność}}) '''[[1982]]''' * [[10. november]]: skon [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]] v [[Moskva|Moskve]] * [[12. november]]: [[Jurij Vladimirovič Andropov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1984]]''' * [[9. február]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[13. február]]: [[Konstantin Ustinovič Černenko]] ako nový generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1985]]''' * [[10. marec]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[11. marec]]: [[Michail Sergejevič Gorbačov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1986]]''' * [[26. apríl]]: [[Černobyľská havária|Výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle]] alebo [[Černobyľská havária]] '''[[1989]]''' * [[15. apríl]] až [[4. jún]]: [[Protesty na námestí Tchien-an-men]] * [[9. november]]: Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] * [[17. november]]: Nežná revolúcia v [[Česko-Slovensko|Československu]] * december: [[Rumunská revolúcia v roku 1989|Rumunská revolúcia]] '''[[1990]]''' * [[3. október]]: [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotenie Nemecka]] '''[[1991]]''' * Rozpad [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na 15 nezávislých republík ([[Rusko]], [[Ukrajina]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]], [[Arménsko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Kazachstan]], [[Uzbekistan]], [[Tadžikistan]], [[Kirgizsko|Kirgistan]], [[Turkménsko|Turkmenistan]], ** [[4. november]]: nezávislosť Pobaltských republík ** [[8. december]]: vznik [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra v slovenčine alebo češtine == * {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Durman | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = I. Světová válka a nukleární mír 1938{{--}}1964 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2004 | isbn = 80-246-0697-6 | počet strán = 604 | strany = }}; {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2009 | isbn = 978-80-246-1536-3 | počet strán = 559 | strany = }} * {{Citácia knihy|titul=Od Hirošimy po Bělehrad : válka a mír v druhé polovině 20. století|rok=2014|miesto=[Praha]|isbn=978-80-246-2988-9|meno=Jan|priezvisko=Eichler}} * {{Citácia knihy|titul=Rivali a partneri studenej éry|rok=C 2017|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1602-3|meno=Slavomír|priezvisko=Michálek}}</ref> * {{Citácia knihy|titul=Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo : (od Trumanovej doktríny po Vietnam)|rok=2015|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1449-4|meno=Michal|priezvisko=Štefanský|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|priezvisko2=Michálek|meno2=Slavomíra}} * {{Citácia knihy|edícia=[1. slov. vyd.]|titul=Studená vojna|vydavateľ=Slovart|rok=2006|miesto=Bratislava|isbn=80-8085-186-7|meno=John Lewis|priezvisko=Gaddis}} == Pozri aj == * [[Západný blok]] * [[Východný blok]] * [[Propaganda]] * [[Politická doktrína]] * [[Preteky v zbrojení]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Studená vojna| ]] [[Kategória:Jadrová vojna]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny USA]] [[Kategória:20. storočie v USA]] [[Kategória:Druhy vojny]] [[Kategória:40. roky 20. storočia]] [[Kategória:50. roky 20. storočia]] [[Kategória:60. roky 20. storočia]] [[Kategória:80. roky 20. storočia]] lszwzmr0js4w2kn57ugsdxscbkunhd3 8357218 8357092 2026-08-17T10:07:32Z LoverofBattle12 246706 Pridanie pojmu ,, Iránska revolúcia" v časti ,, rok 1979". 8357218 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|historickom období moderných dejín|studenej vojne ako druhu vojnového konfliktu|Studená vojna (druh konfliktu)}} {{Infobox Bitka | konflikt = Studená vojna | súčasť = | obrázok = Infobox collage for Cold War.png | popis = '''Zhora v smere hodinových ručičiek:'''<br />Pohľad na [[Berlínsky múr]] vo februári 1979; Berlínsky hraničný priechod [[Checkpoint Charlie]] z amerického sektora v marci 1970; český študent [[Jan Palach]], ktorý sa 16. januára 1969 upálil na protest proti [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska]] vojskami [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]; horiaci sovietsky tank v uliciach [[Praha|Prahy]], august 1968; podpísanie zmluvy medzi [[George H. W. Bush|Georgeom H. W. Bushom]] a [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] o ukončení výroby chemických zbraní a likvidácii ich zásob, 1. jún 1990; pád Berlínskeho múru v roku 1989 | dátum = cca [[1947]] – [[1991]] | miesto = [[de facto]] takmer celý svet | územie = | výsledok = víťazstvo západu | protivník1 = '''[[Západný blok]]''':<br />{{minivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> <div> * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * {{minivlajka|Island}} [[Island]] * {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] <small>(od 1955)</small> * {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] <small>(od 1982)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]<br />{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]<br />{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]]<br />{{minivlajka|Filipíny}} [[Filipíny]]<br />{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]]<br />[[Súbor:Flag of South Vietnam.svg|22px|border]] [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]]<br />[[Súbor:Flag of Spain (1945–1977).svg|22px|border]] [[Frankistické Španielsko|Španielsky štát]] <small>(do 1975)</small><br />[[Súbor:Flag of South Africa (1928–1994).svg|22px|border]] [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]</small><br />[[Súbor:Flag of Japan (1870–1999).svg|22px|border]] [[Japonsko]]<br />{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika|Južná Kórea]]<br />{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]]<br />''a ďalší'' | protivník2 = '''[[Východný blok]]''':<br />[[Súbor:Warsaw Pact Logo.svg|22px]] [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]<br /> <div> * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]] * {{minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] <small>(1956 – 1990)</small> * [[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] * [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971 – 1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]] * [[Súbor:Flag of Albania (1946–1992).svg|22px|border]] [[Albánsko]] <small>(do 1968)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Čína}} [[Čína]]<br />{{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnamská demokratická republika|Severný Vietnam]]<br />{{minivlajka|KĽDR}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]] <small>(od 1959)</small><br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1940-1992).svg|22px|border]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]]<br />[[Súbor:Flag of Afghanistan (1980–1987).svg|22px|border]] Demokratická republika Afganistan<small>(1979 – 1989)</small><br />{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]]<br />{{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]]<br />[[Súbor:Flag of Iraq (1963–1991); Flag of Syria (1963–1972).svg|22px|border]] [[Irak]] | velitel1 = {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Harry S. Truman]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Dwight D. Eisenhower]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Ronald Reagan]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Winston Churchill]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}} [[Charles de Gaulle]]<br />''a ďalší'' | velitel2 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]]<br />{{minivlajka|Čína}} [[Mao Ce-tung]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Fidel Castro]]<br />''a ďalší'' }} '''Studená vojna''' bola skrytým konfliktom medzi [[Západný blok|Západom]] ([[Spojené štáty]] a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. [[Východný blok|východným blokom]], vedeným [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]), keď sa [[Spojené štáty]] a [[Sovietsky zväz]] po víťazstve v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] stali súperiacimi [[Superveľmoc|superveľmocami]]. Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskými zoskupeniami [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej ([[Trumanova doktrína]]<!-- 1947 deklarovala záväzok USA brániť demokraciu vždy a všade. Podobne Brežnevova d. 1968. -->), politickej, propagandistickej, hospodárskej ([[Marshallov plán]]) a vedecko-technickej rovine. Osobitosťou bola skutočnosť, že táto konfrontácia sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov a prejavovala sa ako súperenie bez priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v [[Preteky v zbrojení|zbrojení]]. Sféry vplyvu sa rozširovali vedením tzv. zástupných vojen, teda ozbrojených konfliktov v menej [[rozvojová krajina|rozvinutých krajinách]], pri ktorých bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad [[Kórejská vojna|Kórea]], [[vietnamská vojna|Vietnam]], [[Angola]], [[Sovietska intervencia v Afganistane|Afganistan]]). Podstatnú úlohu v získavaní priaznivcov a spojencov (aj na strane protivníka a nezúčastnených krajín) zohrávala ideologická [[propaganda]], [[špionáž]] a [[Tajná služba|tajné služby]]. V roku [[1947]] USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej veľmoci, čím sa znížila pravdepodobnosť vedenia americkej preventívnej (nukleárnej) vojny a začali [[preteky v zbrojení|preteky (o prevahu) v zbrojení]]. Predovšetkým tzv. ''jadrové zastrašovanie'' (pozri [[jadrová zbraň#Dejiny|dejiny vývoja]] [[jadrová zbraň|jadrových zbraní]], [[atómová bomba]] a [[jadrová vojna]]) viedlo k rovnováhe strachu založenej na zaručenom vzájomnom zničení (''anglicky'' mutually assured destruction), čo postupne otvorilo cestu k [[Rozhovory o obmedzení strategických zbrani|rokovaniam o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní]] v 60. a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]]. Súperenie vo vedecko-technickej (napr. [[vesmírne preteky]]) oblasti, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia významný vedecko-technický pokrok napriek tomu, že jeho primárny cieľ bol vojenská prevaha ([[Balistická raketa|balistické rakety]], špionážne [[Umelá družica|satelity]] a pod.) Studená vojna trvala približne od roku [[1947]] do rozpadu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[1. júl|1. júla]] [[1991]] a rozpadu Sovietskeho zväzu koncom roku [[1991]]. Počas trvania studenej vojny rozhodnutia o vojnách vznikali len v Moskve a vo Washingtone.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Analytik George Friedman: Vojna a mier nie sú pre Európu témou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7863327/analytik-george-friedman-vojna-a-mier-nie-su-pre-europu-temou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-25 }}</ref> Od roku [[1992]] do roku [[2008]] boli európske krajiny podľa [[George Friedman|Friedmana]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friedman | meno = George | autor = | odkaz na autora = George Friedman | titul = Iran Looks to Clean Up the IRGC Amid Repeated Affaires | url = https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | vydavateľ = worldview.stratfor.com | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-25 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081030072101/https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | dátum archivácie = 2008-10-30 }}</ref> opäť suverénne a zjednotené. Okolo roku [[1975]] mala sovietska strana prevahu v konvenčných zbraniach <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MATÚŠ KRČMÁRIK|meno=|titul=Odtajnené mapy a čísla ukazujú, ako na tom boli mocnosti počas studenej vojny|periodikum=svet.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=14. aug 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://svet.sme.sk/c/20625941/odtajnene-mapy-a-cisla-ukazuju-ako-na-tom-boli-mocnosti-pocas-studenej-vojny.html|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk}}</ref><ref>NATO AND WARSAW PACT: FORCE COMPARISONS, NATO.INT [http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170815181449/http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm |date=2017-08-15 }}</ref> a ZSSR sa darilo aj na poli propagandy rozširovaním konšpiračných teórií o Spojených štátoch.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Applebaum|meno=Anne|odkaz na autora=Anne Applebaumová|titul=Keby bola studená vojna dnes, Amerika by prehrala|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/848191/keby-bola-studena-vojna-dnes-amerika-by-prehrala/|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk-SK}}</ref> (Napr. [[mierové hnutie]] v Európe po porážke „vojnových štváčov“ USA vo Vietname bolo umne podporované sovietmi ovládanou [[Svetová rada mieru|Svetovou radou mieru]].) Nie je preto samozrejmosťou, že USA nakoniec vyhrali studenú vojnu<ref name=":1" /> a to bez toho, že by bola rozpútaná [[jadrová vojna]]. Názov ''[[Studená vojna (druh konfliktu)|studená vojna (ako druh konfliktu)]]'' patrí medzi pomenovania typu ''blesková vojna, čudná vojna, železná opona atď.'', ktoré sa nepovažujú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom.<ref>Prečo sa píše názov "studená vojna" s malým "s"?, jazykovaporadna.sme.sk, 28. 04. 2014, [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/8047/ online]</ref> == História == === Príčiny konfliktu, narastanie napätia === Už od roku [[1945]] môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Problémy sa objavili ešte počas vojny na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] 4. až [[11. február]]a [[1945]]. Nezhody sa týkali hlavne hraníc Poľska so ZSSR a povojnového usporiadania Nemecka a výšky vojnových reparácií pre ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu Nemecka a Sovietsky zväz presadzoval jednotný nemecký štát, čo sa nakoniec vyriešilo v lete [[1945]] na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] rozdelením Nemecka na štyri okupačné zóny. Stalin súhlasil s rozdelením britskej zóny na dve už na Jalte, za to požadoval vysoké reparácie. Záujmy veľmocí boli protichodné aj v Iráne (v rokoch [[1945]] a [[1946]] sa tam Sovietsky zväz pokúsil vytvoriť pro-sovietske štáty na územiach obývaných Kurdmi a Azerbajdžancami), Kórei (severná časť oslobodená ZSSR), v budúcom Izraeli ako aj v strednej Európe. Sovietom sa, naopak, nepáčilo odsúvanie komunistických strán na vedľajšiu koľaj vo Francúzsku, Taliansku či v Grécku.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=MATEJ HANULA|meno=|titul=Studená vojna {{!}} Udalosti {{!}} encyklopedia.sme.sk|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html|dátum prístupu=2017-08-15}}</ref> === Začiatok otvoreného nepriateľstva === {{hlavný článok|Železná opona}} [[Súbor:Yalta summit 1945 with Churchill, Roosevelt, Stalin.jpg|thumb|left|[[Jaltská konferencia]]: [[Winston Churchill|Churchill]], [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]].]] Okrem rozdielnych mocenských záujmov veľmocí bolo nepriateľstvo založené na ideologických rozdieloch. USA hovorili o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky sa udialo v rokoch [[1946]] a [[1947]] keď vznikla tzv.. ''železná opona'' medzi blokmi. Do dnešného používania tento termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku [[1945]] v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[Fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu. Mesiac predtým, [[9. február]]a [[1946]], vystúpil Stalin s prejavom, v ktorom zopakoval leninistickú tézu, podľa ktorej, kým existuje kapitalizmus, sú vojny nevyhnutné.<ref name=":0">MATEJ HANULA: Studená vojna, sme.sk, 3. mar. 2006, [http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html Online]</ref> Na základe nového politického smerovania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] z roku [[1946]] dostal v apríli 1947 [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanov]] poverenie jej Ústredného výboru zorganizovať takzvanú ''filozofickú debatu'', ktorá sa uskutočnila 16. až [[25. jún]]a [[1947]]. Diskusiu 500 účastníkov ovplyvnila kniha vedúceho oddelenia propagandy a agitácie ''G. F. Alexandrova'' ''História západnej filozofie'' z roku [[1946]]. Ždanovovo delenie sveta na Západ (kapitalizmus) a Východ (socializmus) ideologicky vyhovovalo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]].<ref>Stalins letzte Säuberungen (Eine inszenierte „Ärzteverschwörung“ in der Sowjetunion), ZDF. čas 1:59 (nemecký film 2014).[http://www.zdf.de/zdfinfo/stalins-letzte-saeuberungen-antisemitismus-und-inszenierte-aerzteverschwoerung-in-der-sowjetunion-41510986.html Online]</ref> Stalin Churchillov protisovietsky prejav síce verbálne odsúdil v moskovskej Pravde ale zároveň stiahol svoje jednotky z [[Mandžusko|Mandžuska]] a dánskeho ostrova [[Bornholm]].<ref name=":2" /> V záujme odvrátenia hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu<ref name=":0" /> vyhlásil americký prezident [[Harry S. Truman]] dňa [[12. marec|12. marca]] roku [[1947]] nové smerovanie zahraničnej politiky USA (takzvaná [[Trumanova doktrína]]) podľa ktorého sa USA majú stať garantom slobody a [[demokracia|demokracie]] všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, [[totalitarizmus|totalitou]], či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska, ale aj vojenská. V tom období, v americkom ponímaní, boli krajiny ohrozované najmä možným komunistickým prevratom.<ref name=":2" /> V roku [[1947]] prišli USA s ponukou ekonomickej obnovy zničeného [[Európa|európskeho]] hospodárstva. Iniciatíva dostala názov [[Marshallov plán]], ktorý bol schválený na konferencii v [[Paríž]]i ([[12. júl]]a až [[22. september|22. septembra]] 1947). Plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu. [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA (prijmú Marshallov plán) a označil ich za nepriateľov ZSSR. V septembri 1947 v [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porube]] v Poľsku sa uskutočnila konferencia vodcov komunistických strán, na ktorej bola založená nástupnícka organizácia [[Kominterna|Kominterny]] [[Kominterna|Informbyro]] a tiež v roku [[1947]] Sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]). Studená vojna sa dotkla aj [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ktoré malo spoločnú hranicu s neutrálnym [[Rakúsko]]m a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]]. V ČSR sa uvažovalo o prijatí Marshallovho plánu. V Júli 1947 bol minister zahraničných veci [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], ktorý zakazoval prijatie plánu. Nakoniec [[železná opona]] oddelila napríklad [[Bratislava|Bratislavu]] od [[Viedeň|Viedne]], pričom ešte pred vojnou boli vzájomne spojené takzvanou električkou. === Priebeh === [[Súbor:Cold War Map 1959.svg|náhľad|Svet v roku 1959<br /> {{legenda|#0000b0|členské štáty NATO}} {{legenda|#96b3f6|ostatní spojenci USA}} {{legenda|#90c090|kolónie}} {{legenda|#b00000|členské štáty Varšavskej zmluvy}} {{legenda|#f4a091|ostatní spojenci ZSSR}} {{legenda|#b9b9b9|neutrálne štáty}}]] Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila prvýkrát do nátlakových akcií počas [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]], ktorá začala dňa [[23. júl]]a roku [[1948]]. K ďalšiemu významnému, teraz už vojenskému stretu došlo na Kórejskom polostrove. Vojnu medzi juhom podporovaným USA a severom podporovaným ZSSR a [[Čína|Čínou]], ktorá sa začala v roku [[1950]] ukončila v máji [[1954]] konferencia v [[Ženeva|Ženeve]]. Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti ([[5. marec]] [[1953]]) predstavitelia ZSSR ([[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkov]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]) začali uplatňovať nový kurz smerovania medzinárodnej politiky a prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami. Dohodou zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1954]] z Paríža bolo [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] prijaté do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Táto dohoda ukončila okupačný štatút Nemecka a uznala [[Nemecko|Spolkovú republiku Nemecka]] za suverénny a nezávislý štát s vlastnou armádou ([[Bundeswehr]]) s určitými obmedzeniami. ZSSR a jeho satelity považovali Parížsku zmluvu za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou na ňu bolo založenie vojensko-politického zoskupenia [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] v roku [[1955]], do ktorej zapojilo ZSSR aj východnú časť Nemecka – [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Studená vojna sa dostala do ozajstnej vojny aj v rokoch [[1957]] až [[1975]] počas vojny vo [[Vietnam]]e. Ďalším horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, ktoré boli schopné zasiahnuť ciele na území USA ([[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] v októbri [[1962]]). [[24. december|24. decembra]] [[1979]] začala invázia Sovietskeho zväzu do [[Afganistan]]u. USA v nej podporovali [[Džihád|mudžahedínov]]. ==== Zástupné konflikty<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | odkaz na autora = Lukáš Krivošík | priezvisko2 = Žiarovský | meno2 = Andrej | odkaz na autora2 = Andrej Žiarovský | titul = Je vojna na Ukrajine naozaj rusko-americký zástupný konflikt? | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/111590/je-vojna-na-ukrajine-naozaj-rusko-americky-zastupny-konflikt | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-06 | dátum prístupu = 2026-02-07}}</ref> ==== * [[Kórejská vojna]] (1950{{--}}1953) * [[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] (1962) * [[Vietnamská vojna|Vojna vo Vietname]] (1964{{--}}1975), * [[Afganistan|Afghanistan]] (od 1979) * '''Angolská občianska vojna''' (''Movimento Popular de Libertacao de Angola'' vyhlásilo [[11. november|11. novembra]] [[1975]] ľudovú republiku, a do februára [[1976]] sa podarilo vláde '''MPLA''' za pomoci [[Kuba|kubánskych]] expedičných zborov získať kontrolu nad veľkou častou krajiny. Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila [[23. jún]]a [[1989]] do platnosti zmluva o prímerí. * [[Arabsko-izraelské vojny]] (už od roku [[1948]]) * Tiež sem zaraďujeme severoamerickú CIA financovanú kampane juhoamerických pravicových diktatúr (viz operácia Condor) proti opozičným predstaviteľom a za odstránenie sovietského vplyvu v oblasti. * '''Druhá konžská vojna''' (1998{{--}}2003), pri ktorej vlády Konžská demokratická republika, Uganda a Rwanda využívali rôzne neregulérne ozbrojené skupiny * Zástupným konfliktom je do istej miery aj súčasná [[Ruská invázia na Ukrajinu]] [[Súbor:US and USSR nuclear stockpiles.svg|náhľad|Počet jadrových zbraní (hlavíc) v USA a ZSSR / Rusku v rokoch 1945 - 2006.|284x284bod]] === Pád „Ríše zla“ === Po nástupe prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v roku [[1981]] (ktorý označil ZSSR ako ''Evil Empire'' – „[[Ríša zla]]“) sa opäť začali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, donútil Sovietsky zväz, vedený prestarnutým politbyrom, zapojiť sa do pretekov, v ktorých Sovieti nemohli držať s Američanmi krok. Reagan Dňa [[23. marec|23. marca]] [[1983]] oznámil zámer (Strategická obranná iniciatíva – SDI – Strategic Defense Initiative) vytvoriť systém ochrany USA proti útokom strategických jadrových zbraní (predovšetkým balistických rakiet) využitím najnovších technológií, tak by systém zničil nepriateľské strely ešte pred ich dopadom. Sovietsky zväz sa počas pretekov dostal do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, ktoré udávala Amerika, začal investovať 50% hrubého domáceho produktu do zbrojárskeho priemyslu (USA v tom čase 10%). Aby ale dokázal udržať krok, potreboval investovať ešte viac – 70%, čo bolo vzhľadom na ekonomické podmienky v ZSSR nemožné. Výhoda USA bola tiež technologická (elektronizácia, [[komputerizácia]] a pod.). Tri štátne pohreby troch generálnych tajomníkov ([[Leonid Iľjič Brežnev]] – †[[1982]], [[Jurij Vladimirovič Andropov]] – †[[1984]], [[Konstantin Ustinovič Černenko]] – †[[1985]]) v priebehu troch rokov v Moskve spôsobili výrazné zmeny. Do popredia sa dostal mladší [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý sľuboval zaviesť ekonomické reformy. V júni [[1987]] prišiel s programom ''[[Perestrojka]]'' (Prestavba). Gorbačov sa domnieval, že pre úspech ekonomickej reformy je nutný aj ďalší program [[Glasnosť]] – Otvorenosť (myslela sa politická otvorenosť). Glasnosť nakoniec umožnila vznik silnejšej občianskej spoločnosti a mierový zánik Sovietskeho zväzu a tým aj ukončenie studenej vojny. === Prebehnutie niektorých krajín východného bloku do NATO === Dňa [[12. september|12. septembra]] roku [[1990]] podpísali ministri zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky, NDR, Francúzska, Ruska, Spojeného kráľovstva a USA zmluvu, ktorá spečatila zahraničnopolitické aspekty znovuzjednotenia. Dňa [[15. marec|15. marca]] roku [[1991]] nadobudla platnosť „Zmluva dva plus štyri“ oficiálne nazývaná [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]], ktorá umožnila [[zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zwei-plus-Vier-Vertrag|url=https://www.deutschland.de/de/topic/politik/deutschland-europa/zwei-plus-vier-vertrag|vydavateľ=deutschland.de|dátum vydania=2015-09-10|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=de}}</ref> Podľa zmluvy sa mali všetky sovietske jednotky do konca roku [[1994]] stiahnuť z východného Nemecka a zjednotené Nemecko získa úplnú suverenitu a nemecké jednotky budú patriť do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Nemecko potvrdilo nedotknuteľnosť existujúcich hraníc (najmä s Poľskom na riekach [[Odra]] [[Nisa]]) a tiež, že žiadne zahraničné ozbrojené sily nebudú umiestnené na východonemeckom území. [[Bundeswehr]] sa zredukoval na 370 000 vojakov. Okrem toho sa [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] vzdala jadrových, biologických a chemických zbraní.<ref name=":3" /> Vo februári 2022 ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]] tvrdil, že Rusko bolo podvedené rozširovaním NATO na východ:<blockquote>„Dnes jeden pohľad na mapu stačí, aby bolo zrejmé, ako západné krajiny “dodržali„ svoj prísľub zabrániť, aby sa NATO pohlo smerom na východ. Proste podvádzali. Dostali sme päť vĺn rozširovania NATO, jednu za druhou. V roku [[1999]] boli do Aliancie prijaté Poľsko, Česko, Maďarsko, v roku [[2004]] – Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, v roku [[2009]] Albánsko a Chorvátsko, v roku [[2017]] Čierna Hora, v roku [[2020]] Severné Macedónsko. Výsledkom je, že Aliancia, jej vojenská infraštruktúra sa dostali priamo k hraniciam Ruska.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko v Putinovom príhovore / Ako to bolo s rozširovaním NATO na východ|url=https://www.postoj.sk/99815/ako-to-bolo-s-rozsirovanim-nato-na-vychod|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Krivošík}}</ref></blockquote>Odhliadnuc od toho, že ruských hraníc sa rozširovanie NATO dotklo len vstupom Poľska v roku [[1999]] a vstupom trojice pobaltských krajín v roku [[2004]], nedá sa povedať, že Rusko nehanebne „podviedli“, pretože „neexistuje žiadna legálne záväzná dohoda medzi dvomi stranami z obdobia po páde Berlínskeho múru,“ píše nemecký Spiegel.<ref name=":4" />„Konečný záver, či Západ porušil svoje slovo, závisí úplne od toho, do akej miery človek v skutočnosti pokladá za záväzné uistenia, ktoré dali [[John Major]] a ostatní.“<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=NATO's Eastward Expansion: Is Vladimir Putin Right?|url=https://www.spiegel.de/international/world/nato-s-eastward-expansion-is-vladimir-putin-right-a-bf318d2c-7aeb-4b59-8d5f-1d8c94e1964d|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-15|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=en|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=(S+) Nato-Osterweiterung: Aktenfund von 1991 stützt russische Version|url=https://www.spiegel.de/ausland/nato-osterweiterung-aktenfund-stuetzt-russische-version-a-1613d467-bd72-4f02-8e16-2cd6d3285295|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-18|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=de|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref> Britský premiér John Major v marci 1991 povedal, že členstvo Poliakov, Čechov a Maďarov v NATO neprichádza do úvahy.<ref name=":5" />John Major, francúzsky prezident Mitterand, americký prezident George Bush starší naozaj nečíhali začiatkom 90. rokov na to, aby do Aliancie nahnali bývalých členov Varšavskej zmluvy za chrbtom Ruska ale Poliaci, Česi, Maďari (a potom aj Slováci) sa začali sami do NATO pýtať.<ref name=":4" /> Tieto krajiny museli v Spojených štátoch niekoľko rokov lobovať, aby dosiahli prijatie NATO.<ref name=":4" /> == Tajné služby == [[KGB]] bol názov hlavnej sovietskej tajnej služby, ktorá súčasne plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície v Sovietskom zväze. Okrem týchto odborov pod ňu ešte spadali i niektoré odvetvia sovietskeho vojenského výskumu. Organizácia vznikla dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1954]]. Definitívne zanikla dňa [[6. november|6. novembra]] roku [[1991]]. [[Central Intelligence Agency]], skrátene CIA, je ústredná spravodajská služba USA založená roku [[1947]] ako dočasný koordinačný orgán tajných služieb USA. Je to civilná aj vojenská rozviedka. Príkladom špionážneho konfliktu bol [[Francis Gary Powers]], [[Aféra U-2|pilot amerického špionážneho lietadla U-2]], ktoré dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1960]] zostrelili nad sovietskym územím. Sovieti ho vo februári roku [[1962]] vymenili za uväzneného sovietskeho špióna [[Rudoľf Ivanovič Abeľ|Rudolfa Abela]]. == Dôležité konflikty == === Vojna v Kórei === {{hlavný článok|Kórejská vojna}} [[Súbor:Korean War Korean civilians-ca1951.jpg|thumb|Kórejskí civilisti počas vojny.]] Kórea bola do konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dlho súčasťou Japonského cisárstva. V roku [[1945]] oslobodili sever Kórei vojská [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], južnú časť krajiny zaistili vojská [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. V južnej časti Američania vytvárali budúci slobodný štát, zatiaľ čo v severnej časti sa s pomocou [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a novovzniknutej [[Čína|komunistickej Číny]] vytvárala komunistická diktatúra. Hranicou medzi oboma krajinami bola pôvodná demarkačná čiara sovietskej a americkej zóny tvorená 38. rovnobežkou. Dňa [[25. jún]]a [[1950]] sa jednotky [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] priblížili k hraniciam a po sérii ozbrojených zrážok na hraniciach podnikli rozsiahlu inváziu do [[Kórejská republika|Južnej Kórei]]. Severná Kórea bola čiastočne podporovaná sovietskym letectvom, jadro jej útočiacich jednotiek tvorili tanky [[T-34]] dodané zo [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Začiatkom [[júl]]a severokórejské vojská dobyli [[Soul]] a prenikali aj ďalej na juh. Už 2 dni po napadnutí juhu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] v neprítomnosti predstaviteľov ZSSR vyhlásila za agresora vojny Severnú Kóreu a rozhodla sa podporiť juh. Medzitým však zasiahla armáda USA, ktorá najprv pomohla Juhokórejcom udržať oblasť [[Pusan]]u a potom sama podnikla dňa [[15. september|15. septembra]] obojživelnú operáciu pri Inčone. V nasledujúcich bojoch americké jednotky porazili severokórejskú armádu, dobyli [[Pchjongjang]] a prenikli až k čínskym hraniciam. Keď už bolo severokórejské územie skoro celé pod kontrolou amerických vojakov, zasiahla do konfliktu [[Čína]], ktorá sa cítila prítomnosťou amerických vojsk ohrozená. Dňa [[25. október|25. októbra]] miliónová armáda „dobrovoľníkov“ pod velením Peng Dehuaia prekročila napriek očakávaniam [[Spojené štáty|Spojených štátov]] hranice a rozvrátila útok síl OSN. Nová komunistami vedená ofenzíva zatlačila jednotky OSN opäť na juh. [[4. január]]a [[1951]] dobyli komunisti [[Soul]]. Otrasené jednotky OSN spolu s Američanmi sa však znovu sformovali a po sérii bojov v polovici marca dobyli mesto späť. Už [[22. apríl]]a však severokórejské vojská začali nový protiútok a zatlačili vojská OSN o niekoľko desiatok km späť. V tej istej dobe bol dovtedajší veliteľ amerických vojsk v oblasti generál [[Douglas MacArthur]] pozbavený velenia, pretože sa vyhrážal čínskej strane použitím atómových zbraní. Jeho konanie vyvolalo odpor a zhrozenie po celom svete. Svetu po prvýkrát hrozila nukleárna vojna, keďže [[Čína|ČĽR]] malo spojeneckú zmluvu so ZSSR. Onedlho pozemné boje uviazli na mŕtvom bode. Frontová línia sa vtedy nachádzala mierne na sever od 38. rovnobežky. Do konca roku [[1951]] sa začali v Kesongu rozhovory o zastavení paľby. [[12. november|12. novembra]] [[1951]] sa rokovania premiestnili do mesta Pchanmundžon, kde trvali do [[27. júl]]a [[1953]], kedy bolo podpísané [[prímerie]] platné dodnes. Obe strany mali po vojne veľké množstvo vojnových zajatcov, ktorým obe strany umožnili rozhodnúť sa, v ktorej časti krajiny chcú zostať. Celkovo si kórejská vojna vyžiadala dovedna 1 300 000 obetí. === Kubánska kríza === {{hlavný článok|Kubánska raketová kríza}} [[Súbor:Cubacrisis 01 Nov 1962.jpg|thumb|Rozmiestnenie sovietskych zbraní na Kube počas Kubánskej krízy.]] Na [[Kuba|Kube]] v roku [[1959]] po dvojročnej partizánskej vojne zvrhli povstalci vládu proamerického diktátora [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistu]], keď pod vedením [[Che Guevara|Ernesta Che Guevaru]] dobyli [[1. január]]a [[Havana|Havanu]]. Nová revolučná vláda pod vedením [[Fidel Castro|Fidela Castra]] vyhlásila pozemkovú reformu, znárodnila továrne, bane aj banky. Nová revolučná vláda sa začala orientovať na [[Sovietsky zväz]]. Spojené štáty, ktoré predtým na Kube investovali veľa kapitálu hneď od začiatku plánovali vykoreniť [[komunizmus]] z tejto krajiny. [[Invázia v Zálive svíň|Prvá Kubánska kríza]] vypukla po tom, čo sa dňa [[17. apríl]]a roku [[1961]] vylodilo asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovaných Spojenými štátmi v zátoke Chiron (známej tiež ako [[Záliv svíň|Zátoka svíň]]). Pokus zvrhnúť Castrovu komunistickú vládu sa však nepodaril. Väčšina z kontrarevolucionárov bola zajatá. Akcia ešte viac zhoršila vzájomné vzťahy medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Kuba|Kubou]]. A čiastočne bola katalyzátorom ďalších udalostí. Predstavitelia Sovietskeho zväzu sa totiž ako protiopatrenie za umiestnenie rakiet s jadrovými zbraňami vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Taliansko|Taliansku]] a hlavne v [[Turecko|Turecku]] rozhodli riešiť situáciu tak, že po dohode s kubánskou stranou vybudujú svoje odpaľovacie zariadenia na Kube. Z nej bolo podobne ako z Turecka možné ohroziť všetky dôležité oblasti v USA. Kríza začala [[16. október|16. októbra]] [[1962]] odhalením raketových základní na ostrove americkým leteckým prieskumom pomocou lietadiel [[Lockheed U-2|U-2]]. Spojené štáty následne začali kontrolovať všetky lode smerujúce na Kubu aj z Kuby. Kuba následne vyhlásila mobilizáciu a opäť sa začala pripravovať na inváziu. ZSSR vyhlásil že bude Kubu brániť. V dôsledku zvýšenej vojenskej aktivity a pohotovosti obidvoch veľmocí v oblasti hrozila ich otvorená zrážka. Sovietske aj americké vojnové lode a ponorky vyplávali na more. ZSSR vyslalo ku Kube popri hladinových lodiach v tajnosti aj flotilu ponoriek s torpédami s jadrovými hlavicami, ktoré mohli v prípade ohrozenia použiť. USA zároveň udržiavalo blokádu Kuby a tieto ponorky aktívne stíhalo, netušiac že môžu tieto zbrane použiť. Najmä v dôsledku prenasledovania sovietskej ponorky [[B-59]], ktorá zostala bez kontaktu s velením reálne hrozila nukleárna vojna.<ref>Savranskaya, S. V., 2005: New Sources on the Role of Soviet Submarines in the Cuban Missile Crisis. Journal of Strategic Studies, 28:2, 233-259 https://doi.org/10.1080/01402390500088312</ref> Krajiny po celom svete boli v napätí, armády aj civilná obrana sa intenzívne pripravovali na prípadný konflikt. V tej dobe zasiahol generálny tajomník OSN [[U Thant]], ktorý zorganizoval stretnutie [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedyho]] s [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. [[28. október|28. októbra]] [[1962]] sa kríza oznámením sovietskej strany o rozobratí raketových základní skončila. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. === Vojna vo Vietname === {{hlavný článok|indočínska vojna|vietnamská vojna}} Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa začal pomaly rúcať aj koloniálny systém európskych mocností. Obyvatelia mnohých kolónii cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] bojovali proti mocnotiam [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], no po ich porážke sa znovu dostali do područia koloniálnych mocností. Vo Francúzskej Indočíne bola obodobná situácia, tamojší obyvatelia boli v tej dobe už do značnej miery zunovaní Francúzskou nadvládou a za svoje právo na samostatnosť boli rozhodnutí bojovať. Podzemné hnutie, ktoré kládlo odpor [[Japonci|Japoncom]] sa teraz postavilo i [[Francúzi|Francúzom]]. Veľkou posilou mu bolo aj víťazstvo [[komunizmus|komunizmu]] v [[Čína|Číne]], pretože Čína bola podobne ako [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozhodnutá podporovať komunistické strany aj v okolitých krajinách. Komunisti síce neboli jediní, kto vzdoroval Francúzom, ale boli zárukou, že povstalci majú aspoň čiastočne podporu aj mimo územia Indočíny. Medzitým vznikol [[1. júl]]a [[1949]] na juhu Indočíny čiastočne samostatný Vietnamský štát na čele s cisárom Bao Dajom. Ten sa však o správu krajiny nijak zvlášť nestaral a nebol ani trochu populárny. Väčšina obyvateľov Indočíny si predstavovala budúcnosť inak a rozhodla sa viesť proti Francúzom ozbrojený boj. Následne sa podarilo podobný štatút samostatnosti dosiahnuť aj Laosanom na čele s princom Souphanouvungom, ktorí ju dosiahli na základe vzájomnej dohody s Francúzskom [[22. október|22. októbra]] [[1951]]. [[9. november|9. novembra]] sa po oficiálnom odchode francúzskych vojsk z [[Kambodža|Kambodže]] stala nezávislou aj Kambodža. Onedlho po tom sa však v krajine začali zrážky medzi rôznymi frakciami povstalcov. Samostatnosť týchto krajín tak v konečnom dôsledku nebola celkom skutočná. A Francúzi naďalej udržiavali v oblasti svoje koloniálne jednotky Cudzineckej légie. Pri tom veľmi podcenili sily povstalcov a v bojoch, v rámci ktorých sa v cudzineckej légii účastnilo aj mnoho bývalých členov [[Waffen-SS]], stavili na jednu kartu – pevnosť blízko dnešnej [[Laos]]ko-[[Vietnam]]skej hranice menom Dien Bien Phu. Tu opevnili svoje najsilnejšie jednotky a plánovali na seba prilákať povstalcov a potom ich zničiť intenzívnym bombardovaním. Povstalci ale pevnosť najprv obkľúčili a potom s pomocou ťažkého [[delostrelectvo|delostrelectva]], dodaného z [[Čína|Číny]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], prinútili francúzske jednotky [[7. máj]]a [[1954]] kapitulovať. Súčasne s tým prebehli aj rokovania medzi povstalcami a francúzskou vládou, ktoré sa uskutočnili v [[Ženeva|Ženeve]]. Dňa [[21. júl]]a roku [[1954]] bola vyhlásená samostatnosť [[Laos]]u, [[Kambodža|Kambodže]] aj [[Vietnam]]u. Vietnam v tomto delení získal akési zvláštne miesto, pretože bol rozdelený 17. rovnobežkou na severnú časť, v ktorej mala moc komunistická frakcia [[Viet Minh]]u a južnú časť, ktorej oficálnou hlavou bol až do referenda zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1955]] cisár Bao Daj. Predsedom vlády a fakticky aj hlavou nového štátu na juhu Vietnamu sa stal [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]]. Moci na severe sa zatiaľ pevne chopila komunistická strana na čele s [[Ho Či Min]]om. Diem sa pokúšal viesť krajinu vlastnou cestou za podpory [[Spojené štáty|Spojených štátov]], bez toho aby zasahoval do suverenity svojho severného suseda. Komunisti sa sprvu pokúšali zorganizovať celoštátne voľby, ktoré by krajinu zjednotili mierovou cestou. Ale po tom, čo sa na juhu žiadne voľby nekonali, rozhodli sa spojiť krajiny násilne, ale pomerne nenápadne, tým že začali podporovať ozborojené akcie komunistickej opozície, ktorá žiadala sociálnu spravodlivosť. V prevažne poľnohospodárskej krajine plnej chudobných roľníkov si komunisti získali čoskoro veľkú obľubu. Nová partizánska armáda, ktorá by bez podpory severného Vietnamu nevznikla sa nazývala [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]. Na to aby bolo možné tieto oddiely podporovať však museli Severovietnamci obchádzať krátku, ale dobre stráženú hranicu na 17. rovnobežke a prenikať do južného Vietnamu cez [[Laos]] a [[Kambodža|Kambodžu]]. V priebehu nasledujúcich 20 rokov získali tieto zásobovacie cesty spoločný názov [[Ho Či Minova cesta]]. [[Súbor:Bombing in Vietnam.jpg|thumb|vľavo|Stroje F-105 nad Vietnamom.]] Ako rástlo a silnelo [[partizán]]ske hnutie na juhu krajiny, tak klesala podpora a dôvera juhovietnamského obyvateľstva v Diemovu [[Hočiminovo Mesto|Saigonskú]] vládu. Nespokojnosť vyvrcholila vojenským prevratom, v dôsledku ktorého bol [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]] zavraždený. V tej dobe však už mali Američania v krajine 16 000 svojich vojenských poradcov, ktorí dozerali na výcvik a činnosť juhovietnamskej armády. Prezident [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedy]] ako aj jeho nástupca boli naďalej pevne rozhodnutí pokračovať v pomoci južnému Vietnamu ako strategickému spojencovi v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Vojenskí analytici však vyhodnotili situáciu v krajine ako krajne kritickú a navrhli zvýšenie vojenskej pomoci ako aj priameho angažovania sa [[Spojené štáty|Spojených štátov]] do vojny. Vážne totiž hrozilo to, že bude južný Vietnam rozdrvený partizánmi. Vojna eskalovala po [[tonkinský incident|incidente v Tonkinskom zálive]], kde boli lode Amerického námorníctva napadnuté severovietnamskými torpédovými člnmi. Americkou odpoveďou boli silné nálety na niektoré časti severného Vietnamu ako aj príchod pozemných vojsk a námornej pechoty do južného Vietnamu. Začala sa otvorená vojna medzi americkými ozbrojenými silami, ktoré v tej dobe už fakticky prevzali zodpovednosť za ochranu južného Vietnamu a severným Vietnamom podporovaných partizánov [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u. Už vtedy sa prejavili prvé chyby, ktorých sa Američania dopustili, keď umožnili preriedeným jednotkám ustúpiť do Kambodže, kde boli fakticky v bezpečí, pretože Kambodža (podobne ako Laos) boli oficiálne neutrálne krajiny. Skutočnosť však bola taká, že východne oblasti Kambodže a Laosu mala plne pod kontrolou Severovietnamská armáda, ktorá ich využívala ako bezpečné nástupiská pre útoky na južný [[Vietnam]]. Prvé veľké ozbrojené stretnutie sa začalo dňa [[14. november|14. novembra]] roku [[1965]] v pohraničnom údolí Ia Drang. Americké jednotky tam odrazili útok severovietnamských vojsk a [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u v Centrálnej vysočine a tým prakticky zabránili realizácii už rozbehnutého plánu na likvidáciu južného Vietnamu. V nasledujúcich rokoch sa v južnom Vietname rozpútala najprudšia a najväčšia vojna druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Vojna eskalovala v [[január]]i roku [[1968]], keď Severovietnamci spolu s [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]om začali po celej krajine svoju poslednú zúfalú ofenzívu. Američania aj Juhovietnamci síce boli sprvu zaskočení, ale dokázali útok odraziť, čím spôsobili komunistom ďalšiu vojenskú porážku. Verejná mienka v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], sa vtedy ešte viac naklonila na stranu odporcov vojny, pretože dovtedy prezentované vyhlásenia tvrdili, že [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]] je už prakticky porazený a vojna sa čoskoro skončí. Naopak, nové správy z Vietnamu zo začiatku roka [[1968]] ukázali dosiaľ najtvrdšie boje, ktoré spolu s tým, že veliteľ amerických vojsk [[William Westmoreland]] žiadal ďalšie posily, vyvolali veľké rozhorčenie. Dňa [[30. apríl]]a [[1969]] dosiahol počet amerických vojakov vo [[Vietnam]]e svoj vrchol, nachádzalo sa tam 543 000 vojakov. V juhovýchodnej Ázii sa nachádzala väčšina amerických ozbrojených síl. Akékoľvek zvyšovanie počtu vojakov v oblasti by si vyžiadalo povolanie strategických záloh, čím by sa vyrovnalo niektorému z 2 predošlých [[Svetová vojna|svetových konfliktov]]. Od tohto momentu za začal počet amerických vojakov v oblasti znižovať. Verejná mienka v USA nakoniec prinútila prezidenta [[Richard Nixon|Nixona]] vydať rozkazy na úplný odchod amerických vojsk z Vietnamu. Poslední americkí vojaci priamo sa účastnici bojov opustili krajinu [[29. marec|29. marca]] [[1973]]. V krajine zostali iba vojenskí poradcovia a inštruktori. Severný Vietnam mal naproti tomu v južnom Vietname 150 000 plne vyzbrojených vojakov. Oslabený južný Vietnam, na čele s nepopulárnou vládou a skorumpovaným aparátom{{#tag:ref|Bežná prax bola, že velitelia jednotiek inkasovali žold za neexistujúcich vojakov a nikdy nezakúpené zbrane a prakticky nedopĺňali stavy personálu ani zásob|group=pozn}}, nemohol po strate podpory zo strany USA už dlhšiu dobu vzdorovať komunistickej agresii. Začiatkom roku [[1975]] komunistické sily vyzbrojené veľkým množstvom tankov [[T-55|T-54]] zaútočili cez [[Kambodža|Kambodžu]] a [[Laos]], rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu a [[1. máj]]a [[1975]] ukončili boje dobytím [[Hočiminovo Mesto|Saigonu]]. Počas bojov v juhovýchodnej Ázii bojujúce strany použili 14 miliónov ton bômb a inej munície, ich účinok sa rovná sile 700 [[atómová bomba|atómových bômb]] „Little boy“, aká dopadla na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]]. Celkové straty na oboch stranách sa odhadujú na asi 3,5 milióna. Z toho asi 1/3 tvorili civilisti. === Sovietska invázia do Afganistanu === {{hlavný článok|Sovietska invázia do Afganistanu}} == Hlavné udalosti Studenej vojny == '''[[1945]]''' * [[4. február|4.]] až [[11. február]]: [[Jaltská konferencia]] * [[17. júl]] až [[2. august]]: [[Postupimská konferencia]] '''[[1946]]''' * [[Iránska kríza z roku 1946]] * [[Grécka občianska vojna]] (do roku [[1949]]) '''[[1947]]''' * [[5. jún]]a [[1947]]: zverejnenie a vyhlásenie [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] (prebiehal rokoch [[1948]] až [[1952]]) '''[[1948]]''' * vznik [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] (RVHP) [[5. január|5.]] – [[8. január|8. januára]] [[1949]] až 1991 * [[24. jún]] [[1948]] až [[12. máj]] [[1949]]: [[Berlínska blokáda]] * [[Sovietsko-juhoslovanský konflikt]] (do roku [[1953]]) '''[[1949]]''' * [[4. apríl]]: založenie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] '''[[1950]]''' * [[Kórejská vojna]] (do roku [[1953]]) '''[[1953]]''' * [[5. marec]]: skon [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] ako generalissima [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v Kunceve pri [[Moskva|Moskve]] * [[16. jún|16.]] až [[17. jún]]: Povstanie v NDR '''[[1955]]''' * [[14. máj]]: vznik [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] '''[[1956]]''' * [[14. február]]: odsúdenie [[Stalinov kult osobnosti|Stalinovho kultu osobnosti]] [[1956]] * [[28. jún|28.]] až [[29. jún]]: Povstanie v Poznani * [[23. október]] až [[10. november]]: [[Maďarské povstanie]] * [[29. október]] [[1956]] až [[7. november]]: [[Suezská kríza]] '''[[1957]]''' * od [[4. október|4. októbra]]: schválenie [[Program Sputnik]] '''[[1960]]''' * [[Občianska vojna v Guatemale]] [[1960]] (do roku [[1996]]) * [[1. máj]]: [[Aféra U-2]] – zostrelenie [[Spojené štáty|amerického]] prieskumného lietadla [[Lockheed U-2]] na čele s pilotom [[Francis Gary Powers|Francisom Garym Powersom]] nad [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] '''[[1961]]''' * apríl: [[Invázia v Zálive svíň]] s cieľom zvrhnúť politickú moc kubánskeho diktátora [[Fidel Castro|Fidela Castra]] * [[13. august]]: dokončenie budovania [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] '''[[1962]]''' * [[16. október]] až [[28. október]]: [[Kubánska raketová kríza]] '''[[1964]]''' * [[Vietnamská vojna]] (do roku [[1975]]) '''[[1968]]''' * [[20. august|20.]] až [[21. august]]: Ozbrojený vpád vojsk štátov [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] smerom do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] '''[[1969]]''' * [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|Čínsko-sovietske konflikty]] '''[[1972]]''' * [[21. február|21.]] a ž [[28. február]]: [[Návšteva Richarda Nixona v Číne]] '''[[1977]]''' * [[1. január]]: vznik [[Charta 77|Charty 77]] '''[[1979]]''' * [[7. január]] až [[11. február]]: [[Iránska revolúcia]] * [[25. december]]: [[Sovietska intervencia v Afganistane|Sovietsko-afganská vojna]] (do [[15. február|15. februára]] [[1989]]) '''[[1980]]''' * vznik protikomunistického hnutia [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] ({{V jazyku|pol|Solidarność}}) '''[[1982]]''' * [[10. november]]: skon [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]] v [[Moskva|Moskve]] * [[12. november]]: [[Jurij Vladimirovič Andropov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1984]]''' * [[9. február]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[13. február]]: [[Konstantin Ustinovič Černenko]] ako nový generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1985]]''' * [[10. marec]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[11. marec]]: [[Michail Sergejevič Gorbačov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1986]]''' * [[26. apríl]]: [[Černobyľská havária|Výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle]] alebo [[Černobyľská havária]] '''[[1989]]''' * [[15. apríl]] až [[4. jún]]: [[Protesty na námestí Tchien-an-men]] * [[9. november]]: Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] * [[17. november]]: Nežná revolúcia v [[Česko-Slovensko|Československu]] * december: [[Rumunská revolúcia v roku 1989|Rumunská revolúcia]] '''[[1990]]''' * [[3. október]]: [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotenie Nemecka]] '''[[1991]]''' * Rozpad [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na 15 nezávislých republík ([[Rusko]], [[Ukrajina]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]], [[Arménsko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Kazachstan]], [[Uzbekistan]], [[Tadžikistan]], [[Kirgizsko|Kirgistan]], [[Turkménsko|Turkmenistan]], ** [[4. november]]: nezávislosť Pobaltských republík ** [[8. december]]: vznik [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra v slovenčine alebo češtine == * {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Durman | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = I. Světová válka a nukleární mír 1938{{--}}1964 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2004 | isbn = 80-246-0697-6 | počet strán = 604 | strany = }}; {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2009 | isbn = 978-80-246-1536-3 | počet strán = 559 | strany = }} * {{Citácia knihy|titul=Od Hirošimy po Bělehrad : válka a mír v druhé polovině 20. století|rok=2014|miesto=[Praha]|isbn=978-80-246-2988-9|meno=Jan|priezvisko=Eichler}} * {{Citácia knihy|titul=Rivali a partneri studenej éry|rok=C 2017|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1602-3|meno=Slavomír|priezvisko=Michálek}}</ref> * {{Citácia knihy|titul=Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo : (od Trumanovej doktríny po Vietnam)|rok=2015|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1449-4|meno=Michal|priezvisko=Štefanský|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|priezvisko2=Michálek|meno2=Slavomíra}} * {{Citácia knihy|edícia=[1. slov. vyd.]|titul=Studená vojna|vydavateľ=Slovart|rok=2006|miesto=Bratislava|isbn=80-8085-186-7|meno=John Lewis|priezvisko=Gaddis}} == Pozri aj == * [[Západný blok]] * [[Východný blok]] * [[Propaganda]] * [[Politická doktrína]] * [[Preteky v zbrojení]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Studená vojna| ]] [[Kategória:Jadrová vojna]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny USA]] [[Kategória:20. storočie v USA]] [[Kategória:Druhy vojny]] [[Kategória:40. roky 20. storočia]] [[Kategória:50. roky 20. storočia]] [[Kategória:60. roky 20. storočia]] [[Kategória:80. roky 20. storočia]] mkydb7arwkhoq9zm21xaqczhrgp3sws 0 12487 8357038 8214382 2026-08-16T18:26:13Z Maximilián Fedora 259749 8357038 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Helium atom with charge-smaller.jpg|thumb|Atóm [[hélium|hélia]]. V jadre sú viditeľné dva [[protón]]y a dva [[neutrón]]y, obiehajú ho dva [[elektrón]]y.]] [[Súbor:Helium atom QM.svg|thumb|Atóm hélia]] [[Súbor:Rutherford atom.svg|thumb|Model Ernesta Rutherforda]] [[Súbor:Atomic resolution Au100.JPG|thumb|Atómy zlata]] '''Atóm''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''άτομον'' – nedeliteľný) je najmenšia, [[chémia|chemicky]] ďalej nedeliteľná [[častica (fyzika)|častica]] [[chemický prvok|chemického prvku]], ktorá je nositeľom jeho vlastností. Skladá sa z jadra a obalu. V jadre atómu sú protóny a neutróny, v obale sú elektróny (usporiadané vo vrstvách). Tento pojem atómu zaviedli grécki filozofi [[Leukippos z Milétu]] a [[Demokritos z Abdér]], všeobecne sa ujal až na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. [[Ernest Rutherford]] a [[Niels Bohr]] objavili [[Subatómová častica|subatomárne častice]] a tým sa dokázalo, že atóm nie je nedeliteľný. Atómy sa ďalej zlučujú do [[molekula|molekúl]]. V prirodzenom prostredí majú rovnaký počet [[elektrón]]ov aj [[protón]]ov, v tomto stave je atóm elektroneutrálny. Ak sa tento pomer zmení, vzniká [[ión (častica)|ión]], ktorý je buď kladný ([[katión]]) alebo záporný ([[anión]]). Molekula, atóm či dokonca jeho subatomárne častice sú v neustálom pohybe. == Atóm podľa Demokrita == Atóm je jednotlivá častica uzavretá v sebe, nedeliteľná a plná, oddelená akýmsi prázdnom, čiže nebytím od každej inej jednotlivej častice. Z týchto jednotlivých častí sa skladá celá pozorovateľná skutočnosť, ale ony samy sú postihnuteľné len prostredníctvom rozumového poznania. Atóm je bytím nevznikajúcim ani nehynúcim, je čímsi obsahom rovnorodým. Atómy sa líšia iba podobou a veľkosťou. Nepodlieha kvalitatívnym zmenám, ale len kvantitatívnym. Atóm má tri základné vlastnosti: tvar, polohu a miesto. == Atóm podľa Diderota == Atóm je entita, z ktorej pozostáva svet i veci v ňom. Každý atóm prejavuje sily príťažlivosti, pohyb a schopnosť pociťovať: je to akási zmaterializovaná Leibnizova monáda. Každý atóm sa kvalitatívne líši od každého iného atómu. Každý atóm má päť odlíšiteľných vlastností: pohyb, dĺžku, výšku, nepriestupnosť a citlivosť. Vzájomnou výmenou prvkov a ich vlastností vzniká rôznorodosť vecí a javov vo svete, a to prechodom zo stavu driemajúcej citlivosti v atómoch až do stavu jej maximálneho rozvoja v podobe ľudského rozumu == Atómová teória == Atómová teória, taktiež nazývaná '''Daltonova teória''' podľa objaviteľa [[John Dalton|Johna Daltona]]. Začiatkom 19. storočia sa Dalton zaoberal rozborom chemických látok a pozorovaním chemických reakcií. Svoje závery spísal do troch zákonov: # Všetky látky sa skladajú z veľmi malých, nedeliteľných častíc – atómov. Atómy toho istého prvku sú rovnaké, atómy rôznych prvkov sú rôzne a líšia sa svojimi vlastnosťami. # Počas chemickej reakcie nastáva vzájomné spájanie, oddeľovanie a preskupovanie atómov. Počas chemickej reakcie atómy nevznikajú, nezanikajú a nemenia sa na atómy iného prvku. # Ak dva prvky tvoria navzájom niekoľko zlúčenín, hmotnosti jedného prvku pripadajúce v nich na jednu a tú istú hmotnosť druhého prvku sú v pomere malých celých čísel. == Subatomárne častice == {| class=wikitable ! ==== Subatomárna častica ==== !Objaviteľ (rok) !Hmotnosť (kg) !Náboj (veľkosť náboja) (C) !Symbol |- |[[protón]] |[[Ernest Rutherford]] ([[1918]]) |1,6729×10⁻²⁷ |kladný (1,60210 × 10⁻¹⁹) |p⁺, H⁺ |- |[[neutrón]] |[[James Chadwick]] ([[1932]]) |1,6749×10⁻²⁷ |bez náboja |n |- |[[elektrón]] |[[Joseph John Thomson]] ([[1897]]) |9,1091 x 10⁻³¹ |záporný (1,60210 × 10⁻¹⁹) |e^– |} Samotné protóny a neutróny nie sú elementárnymi časťami – skladajú sa z „elementárnejších“ častíc – [[kvark]]ov. == Stavba atómu == === Atómové jadro === : ''Hlavný článok o protónoch pozri [[protón]].''<br />''Hlavný článok o neutrónoch pozri [[neutrón]].'' [[Atómové jadro]] pozostáva z dvoch druhov častíc, z protónov a neutrónov. Počet protónov v jadre sa označuje ako [[protónové číslo]] (''Z''). Určuje príslušnosť atómu k určitému chemickému prvku. Podľa protónového čísla sú prvky zoradené do [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky]]. V prírode sa vyskytujú atómy s protónovým číslom od ''Z'' = 1 ([[vodík]]) po ''Z'' = 92 ([[Urán (chemický prvok)|urán]]), umelo sa podarilo vytvoriť transuránové atómové jadrá s protónovým číslom ''Z'' = 118 ([[oganesón]]). Počet neutrónov v jadrách toho istého prvku môže byť odlišný. Súhrnný počet protónov a neutrónov vyjadruje [[nukleónové číslo]] (''A''). Rozdiel ''A''−''Z'' zodpovedá počtu neutrónov. Vyjadruje ho [[neutrónové číslo]] ''N''. Látka, ktorej atómy sú definované určitým protónovým a nukleónovým číslom, je [[nuklid]]. Pri rôznych počtoch neutrónov vznikajú [[izotop]]y, pozri nižšie. Protóny a neutróny sú v jadre atómu viazané jadrovými silami, ktoré patria k [[silná interakcia hmotných objektov|silným interakciám]] častíc. Jadrové sily sú veľmi účinné, majú však dosah iba na malé vzdialenosti: Polomer ich účinnosti nepresahuje 4×10⁻¹⁵ m. Polomer atómového jadra (''R'') je približne 1,2×10⁻¹⁵ m. Polomer jadra uránu je napríklad 7,4×10⁻¹⁵ m. Hustota atómových jadier je približne 10¹⁷ kg.m^–3 nezávisle od veľkosti jadra. Hmotnosť jadra určuje celkovú hmotnosť atómu, pretože hmotnosť elektrónu je zanedbateľná. Hmotnosť atómového jadra je vždy o niečo menšia ako súčet hmotností protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro (defekt hmotnosti). Tento rozdiel je zdrojom väzbovej energie jadra, ktorá určuje stabilitu jadra. Jadrá s počtom neutrónov alebo protónov 2, 8, 14, 20, 28, 50, 82 a 126 ([[magické čísla]]) majú najväčšiu väzbovú energiu, preto sú najstabilnejšie a najčastejšie sa vyskytujú v prírode ([[kozmický výskyt prvkov]]). === Elektrónový obal === : ''Hlavný článok o elektrónoch pozri [[elektrón]].'' Elektrónový obal atómu tvoria elektricky záporne nabité elektróny. Počet elektrónov v normálnom atóme sa rovná počtu protónov v jeho jadre, t. j. protónovému číslu ''Z''. V tomto prípade je atóm ako celok elektricky neutrálny. Každý elektrón v obale atómu sa nachádza v určitom energetickom stave, ktorý je určený štyrmi [[kvantové číslo|kvantovými číslami]]. Elektrónový obal určuje jeho chemické i optické vlastnosti. Ak atóm interaguje so žiarením, môže elektrón v jeho obale žiarenie absorbovať a dostať sa tak na vyššiu energetickú hladinu (excitácia). Z vyššej hladiny prejde elektrón takmer ihneď do nižšej hladiny, pričom vyšle [[kvantum]] žiarenia určitej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžky]] (emisia žiarenia). Frekvenciu absorbovaného i emitovaného žiarenia v pritom určuje rozdiel energií hladín ''ΔE'' podľa vzťahu ''v = ΔE/h'', kde ''h'' je [[Planckova konštanta]]. Ak v určitom prostredí je veľký počet atómov takým spôsobom absorbuje alebo emituje žiarenie s rovnakou frekvenciou, prejaví sa v jeho spektre absorpčná alebo emisná [[spektrálna čiara]]. Z pozorovanej frekvencie spektrálnych čiar možno spätne určiť, medzi ktorými energetickými hladinami a v akých atómoch nastal prechod elektrónov. Ak absorbovaná energia prevýši určitú hraničnú hodnotu, elektrón sa celkom odtrhne od atómu. Ak atóm stratí jeden alebo viac elektrónov, stáva sa ionizovaným. ([[ión (častica)|ión]], [[ionizácia]]). Ak naopak ionizovaný atóm zachytí do svojho obalu voľný elektrón, nastáva rekombinácia atómu. Jednoduchú predstavu štruktúry atómu vyjadruje Bohrov model atómu. ==== Pauliho princíp ==== Podľa [[Wolfgang Pauli|Pauliho]] princípu sa nemôžu v atóme nachádzať dva elektróny v rovnakom energetickom stave, t. j. s rovnakými všetkými kvantovými číslami; aspoň jedným kvantovým číslom sa musia odlišovať. Pauliho princíp súčasne určuje štruktúru elektrónového obalu atómu, pozostávajúcu z viacerých sfér (zodpovedajúcich rôznym hodnotám hlavného kvantového čísla), podsféry (zodpovedajúcich vedľajším kvantovým číslam) a stavov (zodpovedajúcich magnetickým kvantovým číslam), v ktorých sa elektróny môžu nachádzať. == Izotop == : ''Hlavný článok o izotopoch pozri [[izotop]].'' Atómy s rovnakým počtom protónov, ale s rôznym počtom neutrónov sú [[izotop]]mi určitého chemického prvku. Napríklad vodík má voľne v prírode tri rôzne izotopy: : jadro obyčajného [[vodík]]a ([[prócium|prócia]]) tvorí len jeden protón bez neutrónu^* : jadro ťažkého vodíka ([[deutérium|deutéria]]) pozostáva z jedného protónu a jedného neutrónu^* : jadro [[trícium|trícia]] má jeden protón a dva neutróny^* Atóm [[cín]]u s 50 protónmi v jadre môže mať až 26 rozličných izotopov, z ktorých 10 sa vyskytuje bežne v prírode. Známych je asi 300 stabilných a vyše 1000 nestabilných izotopov. ^*_{Počet elektrónov v atóme je pri izotopoch irelevantný.} == Označenie == Na označenie rôznych atómov sa používa chemická značka, pred ktorými sa napíše [[nukleónové číslo]] ^AX a [[protónové číslo]] _ZX; napríklad ⁴He je atóm izotopu hélia s dvoma protónmi a dvoma neutrónmi. Protónové číslo, ktoré vyjadruje sama značka chemického prvku, sa často vynecháva. == Stabilita == Vysvetlenie rôznej stability jadier a magických čísiel spočíva v štruktúre atómového jadra. Podľa vrstvového modelu môžu sa nukleóny vyskytovať v jadre iba na určitých energetických hladinách vo vrstvách určených kvantovými číslami. Jadro má najväčšiu stabilitu vtedy, keď sú tieto vrstvy zaplnené; magické čísla zodpovedajú počtu neutrónov alebo protónov, ktoré práve vypĺňajú jednotlivé vrstvy. Väzbová energia na jeden nukleón rastie so vzrastajúcim nukleónovým číslom, najväčšia je pri nukleónovom čísle A = 50 a pri ťažších jadrách opäť klesá vplyvom prevahy elektrických odpudivých síl medzi protónmi jadra nad úzkoúčinnými jadrovými príťažlivými silami. Dôsledkom tejto závislosti sú dva možné druhy jadrových procesov – syntéza ľahkých jadier na ťažšie a rozpad ťažkých jadier na na ľahšie. Hmotnosť ťažšieho jadra, ktoré vzniklo z ľahších jadier, je menšia ako súčet ich hmotností; preto sa pri takejto jadrovej reakcii uvoľní jadrová energia zodpovedajúca rozdielu hmotností. Obdobne, hoci v relatívne menšom množstve, sa uvoľní jadrová energia i pri rozpade ťažších jadier (rádioaktivita). Syntéza ľahkých jadier na ťažšie sa môže uskutočňovať iba pri veľmi vysokých teplotách a je hlavným zdrojom žiarivej energie [[hviezda|hviezd]] ([[termonukleárna fúzia]]). Syntézou jadier v začiatočných horúcich fázach vývoja vesmíru a procesmi vo hviezdach sa vytvorili všetky chemické prvky. == Model atómu == === Planetárny model atómu === : ''Hlavný článok pozri [[Planetárny model atómu]].'' Jeden z prvých modelov atómu bol založený na zákonoch klasickej fyziky. Podľa neho by pohyb elektrónu okolo jadra musel byť sprevádzaný elektromagnetickým žiarením a tým by energia elektrónu klesala, polomer medzi jadrom a elektrónom by sa stále zmenšoval a napokon ''e^-'' by dopadol do jadra a tam zanikol, to by spôsobilo aj zánik atómu. === Rutherfordov model atómu === [[Ernest Rutherford]] v roku [[1911]] pozoroval prechod usmerneného [[alfa žiarenie|alfa žiarenia]] veľmi tenkou [[zlato]]u fóliou (bombardoval zlatú fóliu alfa žiarením z [[hélium|hélia]]). Väčšina častíc prechádzala cez fóliu priamo. Niektoré [[alfa častica|alfa častice]] sa odchýlili z pôvodného smeru o malý uhol a veľmi malé množstvo (asi jedna z dvadsať tisíc) sa odrazilo o uhol väčší než 90 stupňov. Takú veľkú odchýlku môže spôsobiť len veľmi silný kladný náboj, ktorý odpudzuje kladne nabité častice. Pretože sa odchýli iba malá časť častíc, Rutherford dokázal, že kladný náboj je sústredený na malý priestor, v ktorom je celá hmota atómu. Túto časť atómu nazval atómovým jadrom. Z nameraných odchýlok vypočítal, že polomer jadra je asi 10⁻¹⁴ m až 10⁻¹⁵ m. O atóme sa predpokladalo, že má tvar gule s polomerom 10⁻¹⁰ m. Na základe experimentálnych výsledkov vyslovil Rutherford teóriu o štruktúre atómu: * Atóm je zložený z malého, kladne nabitého jadra a záporne nabitých elektrónov, ktoré obiehajú po kruhových dráhach okolo atómového jadra ako planéty okolo Slnka a tvoria elektrónový obal. * Atóm ako celok je prázdny, ale jadro atómu je malé a pritom nahustené. * Odstredivá sila kompenzuje elektrostatickú príťažlivú silu Principiálnym nedostatkom teórie je, že podľa klasickej teórie prechodom elektrického prúdu (jednoelektrónového) dochádza k zmene magnetického toku a teda k vyžarovaniu elektromagnetického žiarenia. Zo zákona zachovania energie vyplýva, že elektrón stratí časť kinetickej energie a teda musí znížiť rýchlosť. Aby tejto rýchlosti prislúchajúca odstredivá sila bola v rovnováhe s elektrostatickou interakciou s jadrom, musí elektrón zmenšiť polomer svojej dráhy. Tento proces by pokračoval a to spojito (teda po špirále), až pokiaľ by elektrón nesplynul s jadrom. Teoreticky vypočítaná doba tohto procesu je extrémne krátka a teda model nevysvetľuje stabilitu atómov. === Bohrov model atómu === : ''Hlavný článok pozri [[Bohrov model atómu]].'' [[Niels Bohr]] v roku [[1913]] doplnil Rutherfordov planetárny model atómu s predpokladom, že sa elektróny po stacionárnych dráhach pohybujú bez straty energie. Pohyb bez straty energie je nutný k tomu, aby elektrón 'nespadol' zo svojej dráhy. Možnosť či skôr nutnosť pohybovať sa bez straty energie je nutným dôsledkom kvantovania energie. Elektrón totiž nemôže vyžiariť akúkoľvek malú energiu, ale iba kvantovanú. Ak (nepresne povedané) vychádza podľa klasickej teórie energia menšia ako najmenšie možné kvantum, tak elektrón nevyžiari jednoducho nič. Z toho vyplýva, že elektrón sa môže pohybovať bez straty energie. Dôvodom stability atómov je teda existencia kvantovania energie. A teda na postulovaní Bohrových podmienok nie je nič magické (''ako sa pri niektorých nesprávnych výkladoch môže zdať'',) ale sú prirodzeným a nutným dôsledkom kvantovania energie. Elektrón stráca alebo získava energiu po kvantách, a to iba pri prechode z jednej energetickej hladiny na inú. === Kvantovo mechanický model atómu === : ''Hlavný článok pozri [[Kvantovo mechanický model atómu]].'' Chovanie častíc, t. j. protónov a elektrónov, sa zásadne líši od pohybu iných bežných telies a nedá sa vystihnúť ich pohyb podľa klasickej [[Isaac Newton|newtonovskej mechaniky]]. Pre popis dejov v atómovej mierke sa vypracovala všeobecnejšia – [[kvantová mechanika]]. == Antihmota == : ''Hlavný článok pozri [[Antihmota]].'' Každá častica má svoj opak, takpovediac „fyzikálny zrkadlový obraz“. * elektrónová antičastica sa volá [[pozitrón]] (antielektrón), * protónová antičastica sa volá [[antiprotón]], * neutrónová antičastica sa volá [[antineutrón]]. Takisto aj [[kvark]]y majú svoje antičastice. Pri leptónoch je to trocha odlišné. Ku každému nabitému [[leptón]]u (ako je [[elektrón]]) jestvuje párové elektricky neutrálne [[neutríno]] a všetky nabité aj elektricky neutrálne leptóny majú aj svoje antičastice. Výskum antičastíc prebieha v CERN-e pomocou obrovského urýchľovača častíc. Antičastice sa dajú vyrobiť kolíziou atómov, no ešte nejestvuje efektívny spôsob udržania antičastíc na dlhšiu než veľmi krátku chvíľu, pretože antičastice pri styku s hmotou okamžite anihilujú. == Pozri aj == {{Portál|Fyzika||Chémia}} * [[Molekula]] * [[Protón]] * [[Neutrón]] * [[Elektrón]] * [[Hmota (fyzika)|Hmota]] * [[Antihmota]] == Iné projekty == {{Projekt|q|commonscat=Atoms|wikt=atóm|wikt_štítok=atóm}} {{častice}} [[Kategória:Atóm| ]] [[Kategória:Fyzika]] l18sy8ki3b42zg8avf3sukiditvuctl 0 26240 8357037 8144045 2026-08-16T18:26:04Z PeterWikiSK 241458 web 8357037 wikitext text/x-wiki {{pozri|obci v okrese Levoča|Spišský Hrhov}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Hrhov | Iné názvy = | Obrázok = Hrhov - pohľad na obec.jpg | Popis obrázku = | Znak = Tornagörgő-címer.gif | Vlajka = Hrhov-roznava-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Rožňava | Región = Abov | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6054 | Zemepisná dĺžka = 20.7501 | Nadmorská výška = 216 | Prvá zmienka = 1263 | Starosta = Norbert Danko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | PSČ = 049 44 | Kód = 525740 | EČV = RV | Predvoľba = +421-58 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = hrhov.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Hrhov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Rožňava|Rožňava]]. == Polohopis == Hrhov sa nachádza 47 kilometrov západne od [[Krajské mesto (Slovensko)|krajského mesta]] [[Košice]], pri ceste I. triedy č. E58/E571. Od [[Okresné mesto|okresného mesta]] [[Rožňava]] je vzdialený 20 km. Leží na juhovýchodných svahoch [[Národný park Slovenský kras|Národného parku Slovenský kras]] na Turnianskej vínnej ceste. V strede obce je nadmorská výška 219 m n. m., v 3 607 ha katastri sa nadmorská výška pohybuje od 195 do 782 m n. m. == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1263]] - ''Gurgev'' * [[1365]] - ''Gergew'', ''Görgő'', ''Tornagörgő'' * [[1920]] - ''Hrbov'' * [[1927]] - ''Hrhov'' == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová pôvodne [[gotika|gotická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z druhej polovice [[13. storočia]]. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté valenou [[klenba|klenbou]]. Stavebným materiálom boli opracované [[tuf]]ové kvádre z lokálneho zdroja. Kostol bol prestavaný a rozšírený v roku [[1500]], keď došlo k rozšíreniu lodi. V [[17. storočí]] bol kostol fortifikovaný, časť opevnenia sa dochovala v podobe hranolovej veže. Zásadná prestavba sa uskutočnila v rokoch [[1814]]-[[1815]], keď bol nanovo zaklenutý. Veža kostola pochádza z roku [[1846]]. V interiéri sa nachádza gotický [[epitaf]] Juraja Bubeka z ružového mramoru, datovaný do roku [[1390]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrhov | url = http://apsida.sk/c/4383/hrhov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami, [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža lemovaná pilastrami je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová pôvodne [[Tolerančný patent|tolerančná]] [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1784]]-[[1785]]. Nachádza sa na tufovom návrší uprostred dediny. Veža ukončená stanovou strechou bola dostavaná v roku [[1795]]. Stavba vyhorela v roku [[1846]], následne došlo k jej kompletnej prestavbe. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. V interiéri sa nachádzajú protiľahlé protestantské [[empora|empory]], drevené zariadenie z polovice [[19. storočia]] od majstra Jánosa Wandráka. [[Organ]] pochádza z [[Budapešť|budapeštianskej]] dielne Sándora Országa z roku [[1886]]. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou. Ku kostolu patrila aj budova školy a fara.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrhov - Kalvínsky kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/hrhov-kalvinsky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> <gallery> Súbor:Kostol sv. Jána Krstiteľa, Hrhov.jpg|Kostol sv. Jána Krstiteľa Súbor:Kostol reformovanej cirkvi, Hrhov.jpg|Reformovaný kostol </gallery> === Prírodné zaujímavosti === V obci sa nachádza približne 15 metrový [[Hrhovský vodopád]], ktorý je najväčší v oblasti [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Nachádza sa priamo v obci medzi obytnými domami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hrhovský vodopád medzi domami a vyvieračka Féj | url = https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-do-prirody/hrhovsky-vodopad/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = NP Slovenský kras | miesto = }}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:HV Hrhovsky amfiteater.jpg|Okolie obce Súbor:Hrhov_Waterfall.jpg|Hrhovský vodopád </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.retep.sk/okolie/hrhov/hrhov.php Rožňava a okolie]- turistické atrakcie v obci * [http://www.apsida.sk/c/4383/hrhov Apsida.sk]- profil gotického kostola {{Obce okresu Rožňava}} [[Kategória:Hrhov| ]] [[Kategória:Obce okresu Rožňava]] 393dgiph7xpofnk3wg5ca1zx0c4ut31 0 26629 8357093 8341779 2026-08-16T22:38:49Z LoverofBattle12 246706 Doplnenie nových pojmov v kapitole ,, Pozri aj". 8357093 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Vznešený osmanský štát | originálny názov = دولت عالیه عثمانیه<br />Devlet-i ʿAlīye-i ʿOsmānīye | rok vzniku = 1299 | rok zániku = 1922 | viac pred = áno | pred 1 = Byzantská ríša | pred 1 vlajka =Byzantine imperial flag, 14th century, square.svg | pred 2 = Mamlúcky sultanát | pred 2 vlajka = Mameluke Flag.svg | pred 3 = Rumský sultanát | pred 3 vlajka = Vlajka Rúmu.jpg | pred 4 = turecké bejliky v Anatólii | pred 4 vlajka = | pred info = | viac po = áno | po 1 = Turecko | po 2006 vlajka = Flag of Turkey.svg | vlajka = Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = Osmanli-nisani.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = Osmanlı Devleti Marşları | článok o hymne = Osmanlı Devleti Marşları | motto = Devlet-i Ebed-müddet | článok o motte = | mapa = Ottoman_Empire_1683_(orthographic_projection).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka =Osmanská ríša v čase najväčšieho rozmachu, počas panovania sultána [[Mehmed IV.|Mehmeda IV.]], v roku 1683 | hlavné mesto = [[Söğüt]] <small>(1299 – 1335)</small> <br /> [[Bursa]] <small>(1335 – 1363)</small> <br /> [[Edirne]] <small>(1363 – 1453)</small> <br /> [[Konštantínopol]] <small>(1453 – 1922)</small> | rozloha = 5 200 000 | rozloha poznámka = (v roku 1683) | najvyšší bod = [[Ararat (vrch v Turecku)|Ağrı]] | najvyšší bod poznámka = ({{m|5137|m}}) | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 24 000 000 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1912) | jazyky = [[Osmanská turečtina]] <small>(oficiálny jazyk)</small> [[Arabčina]] <small>(náboženský jazyk)</small> <br />[[Perzština]] <small>(diplomacia, poézia, historiografické diela, literárne diela, vyučovaná na štátnych školách)</small> <br />[[Francúzština]] <small>(cudzí jazyk medzi vzdelanými ľuďmi v období po [[Tanzimat]]e v neskoršej dobe ríše)</small> <br />[[Jazyky v Osmanskej ríši|mnohé iné]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[Sunnitský islam]] | štátne zriadenie = [[Absolutistická monarchia]] a [[kalifát]] <small>(od roku 1517)</small> <br /> <small>(1299 – 1876)</small> <br /> <small>(1878 – 1908)</small> <br /> <small>(1920 – 1922)</small> <br />[[Konštitučná monarchia]] <br /> <small>(1876 – 1878)</small> <br /> <small>(1908 – 1920)</small> | materská zem = | mena = [[akçe]], [[turecká líra]] | vznik = [[1299]] ([[Osman I.]] sa vyhlásil suverénnym vládcom) | zánik = [[1922]] (zrušenie sultanátu [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafom Kemalom]]) |po 2 vlajka=Flag_of_Greece_(1822-1978).svg|po 2=Prvá helénska republika}} '''Osmanská ríša''' (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri [[Stredomorie|Stredozemnom mori]]. Ríša existovala v rokoch [[1299]] – [[1922]] a v tomto období zahŕňala oblasti [[Malá Ázia|Malej Ázie]], [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], [[Čierne more|Čierneho mora]], [[Blízky východ|Blízkeho]] a [[Stredný východ|Stredného východu]] a [[Severná Afrika|severnej Afriky]]. ==Názvy == Slovenské názvy: Súčasný najčastejší slovenský názov ríše je '''Osmanská ríša'''. V tomto názve je prídavné meno dnes kodifikované v podobe osmanská, staršie sa však vyskytovala aj podoba ot(t)omanská, čiže staršie existovali aj názvy '''Otomanská ríša''' a zriedkavo ''Ottomanská ríša''. Ďalšie, obyčajne staršie názvy sú: '''Turecký sultanát''', '''Turecká ríša''', '''Turecko''', '''Turcia''', '''Vysoká Porta''', '''Porta'''. Názov v [[Osmanská turečtina|osmanskej turečtine]] je ولت عليه عثمانیه – Devlet-i ʿAlíje-i ʿOsmáníje - doslova "Vznešený osmanský štát". Názov v [[Turečtina|modernej turečtine]] je ''Osmanlı İmparatorluğu'' alebo ''Osmanlı Devleti''. Historicky bola ríša známa svojim obyvateľom a východnému svetu aj ako '''Rím''' (Rúm). V západnej Európe ako ''Turecká ríša''<ref>"The Ottoman Empire-also known in Europe as the Turkish Empire"</ref> alebo jednoducho ''Turecko''<ref>Soucek, Svat (2015). ''Ottoman Maritime Wars, 1416–1700''. Istanbul: The Isis Press. p. 8. ISBN <bdi>978-975-428-554-3</bdi>. <q>The scholarly community specializing in Ottoman studies has of late virtually banned the use of "Turkey", "Turks", and "Turkish" from acceptable vocabulary, declaring "Ottoman" and its expanded use mandatory and permitting its "Turkish" rival only in linguistic and philological contexts.</q></ref>. ==Prehľad == Založená bola na konci 13. storočia v severozápadnej [[Malá Ázia|Anatólii]] v meste Söğüt oghuzským kmeňovým vodcom [[Osman I.|Osmanom I.]] Po roku 1354 sa [[Osmani]]a dostali do [[Európa|Európy]] a s dobytím [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] boli osmanské bejliky premenené na transkontinentálne impérium. Osmani ukončili existenciu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] v roku 1453 [[Pád Konštantínopola|pádom Konštantínopola]] za vlády [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] Ríša mala od [[16. storočie|16. storočia]] úplne islamský charakter ''Božieho štátu'', v ktorom už od počiatku vládli [[sultán]]i [[Osmanská dynastia|dynastie Osmanov]]. Počas 16. a 17. storočia, na vrchole svojej moci pod vládou [[Süleyman I.|Süleymana I.]], bola Osmanská ríša mnohonárodnostná, mnohojazyčná ríša, ktorá ovládala väčšinu [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]], časti [[Stredná Európa|strednej Európy]], [[Juhozápadná Ázia|západnej Ázie]], časti [[Východná Európa|východnej Európy]] a [[Severná Afrika|severnej Afriky]] a taktiež [[Africký roh]]. Na počiatku 17. storočia sa ríša skladala z 32 provincii a početných vazalských štátov. Niektoré z nich boli neskôr absorbované do Osmanskej ríše, zatiaľ čo iným sa v priebehu storočí dostalo rôznych stupňov autonómie. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku 1526 sa de facto rozpadol stredoveký [[uhorský štát]], po tom čo tam zahynul aj mladý kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II]]. Napriek tomu, že Turci bez problémov postupovali Uhorskom, neobsadili celú krajinu. Sultán [[Süleyman I.]] ovládol skoro celé územie dnešného Maďarska (okrem západnej časti). Územie Slovenska tvorilo severnú hranicu, pokiaľ sa rozšírila Osmanská ríša. V čase jej najväčšieho územného rozmachu turecké vojská postupovali údoliami [[Váh]]u, [[Hron]]a, [[Rimava (rieka)|Rimavy]] a [[Ipeľ|Ipľa]] na sever. Najsevernejšie miesta, kde sa dostali ([[Hlohovec]], [[Nitra]], [[Žarnovica]], [[Očová]], [[Poniky]], [[Plešivec]]) hlavne vyrabovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Poniky|meno=Obec|autor=|odkaz na autora=|titul=Turecké vpády|url=https://www.poniky.sk/obec-2/historia/turecke-vpady/|vydavateľ=poniky.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-10|miesto=|jazyk=}}</ref> V slovenskej historiografii sa tento "vpád tureckých vojsk"<ref>HORVÁTH, Pavel. Turecké vpády na Slovensko. Vlastivedný časopis, 1963, roč. 16, s. 146 – 150</ref> tradične označuje ako 150 rokov tureckej nadvlády (v roku 1685 vojská pod vedením [[Karol V. (Lotrinsko)|Karola Lotrinského]] oslobodili Nové Zámky, poslednú osmanskú pevnosť na slovenskom území). Vďaka svojej polohe bola Osmanská ríša spojnicou medzi [[Európa|európskym]] a [[Ázia|ázijským]] kontinentom. S Konštantínopolom ako hlavným mestom a kontrolou krajín pozdĺž Stredozemného mora bola Osmanská ríša po dobu šiestich storočí v centre interakcií medzi východným a západným svetom. Zatiaľ čo v ríši panoval názor, že po smrti Süleymana vstúpila ríša do obdobia úpadku, nie je tento názor väčšinou akademických historikov podporovaný. Ríša si v priebehu 17. a 18. storočia naďalej udržovala pružnú a silnú ekonomiku, spoločnosť a armádu. Počas dlhého obdobia mieru v rokoch 1740 až 1768 však osmanský vojenský systém zaostával za svojimi európskymi súpermi – [[Habsburská monarchia|Rakúskom]] a [[Ruská ríša|Ruskom]]. Osmani následne koncom 18. a počiatkom 19. storočia utrpeli ťažké vojenské porážky, čo ich podnietilo k začatiu komplexného procesu reforiem a modernizácie, známych ako [[Tanzimat]]. Počas 19. storočia sa osmanský štát, aj napriek ďalším územným stratám, najmä na Balkáne, kde sa objavilo niekoľko nových štátov, stal omnoho silnejším a organizovanejším. Osmanská ríša uzavrela na začiatku 20. storočia spojenectvo s [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]], od čoho si sľubovala, že unikne diplomatickej izolácii, ktorá prispela k nedávnym územným stratám, a tak vstúpila do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]]. Zatiaľ čo sa ríša počas konfliktu do značnej miery držala, bojovala s vnútornými nepokojmi, najmä s Arabským povstaním v arabských provinciách. V tomto období boli taktiež vládou spáchané brutálne zverstvá proti [[Arméni|Arménom]], [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčanom]] a [[Pontskí Gréci|pontským Grékom]]. Porážka ríše a následná okupácia časti jej územia [[Dohoda (prvá svetová vojna)|spojeneckými silami]] po skončení prvej svetovej vojny viedla k jej rozdeleniu a strate jej území na Strednom východe, ktorý bol rozdelený medzi [[Sykesova-Picotova dohoda|Spojené kráľovstvo a Francúzsko]]. Pre Turecko úspešná [[Turecká vojna za nezávislosť|vojna za nezávislosť]] proti okupačným silám viedla k vzniku [[Turecko|Tureckej republiky]] v srdci malej Ázie a ku zrušeniu osmanskej monarchie. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Osmanskej ríše}}{{Pozri aj|Územný vývoj Osmanskej ríše}} === Situácia pred vznikom osmanského štátu === {{Hlavný článok|Rumský sultanát}} [[Malá Ázia]] a oblasti na východ od nej predstavovali už od arabskej expanzie v [[7. storočie|7. storočí]] miesto stretu medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a jej moslimskými susedmi ([[Umajjovci|umajjovský]] a [[Abbásovci|abbásovský]] [[kalifát]], [[Seldžucká ríša]]). V nasledujúcich rokoch po [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]] získali vnútrozemie tohto polostrova Seldžukovia a zriadili tu Ikonyjský alebo taktiež [[Rumský sultanát]]. Byzantskí cisári sa síce pokúšali stratené územia dobyť späť, ale po prehratej [[Bitka pri Myriokefalone|bitke pri Myriokefalone]], a po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]], v dôsledku ktorej prišli v roku [[1204]] o Konštantínopol, nebola Byzancia dostatočne silná, aby obnovila svoju vládu v Malej Ázii. Hoci hlavné mesto Konštantínopol dobyl cisár [[Michael VIII. Palaiologos]] naspäť, obnovená Byzantská ríša sa už nikdy nepovzniesla na mocenskú úroveň, ktorú mala v predchádzajúcich storočiach. Začiatkom 13. storočia zažíval Rumský sultanát hospodársky, mocenský a kultúrny rozmach, ale v neskorších rokoch nastal vplyvom [[Mongolská ríša|mongolskej]] invázie úpadok. Sultanát sa dostal pod vplyv mongolských [[Ílchanát|Ílchánov]], ktorí neváhali zasahovať do vnútorných pomerov štátu a udržiavali nad sultánmi svoju zvrchovanosť. Pred mongolským vpádom utieklo do Malej Ázie veľké množstvo obyvateľstva, ktoré sa usadzovalo okrem iného aj v jej západnej časti, a to práve na hraniciach s Byzanciou. Kočovné kmene prichádzajúce z východu tu vytvárali tak ako v predošlých storočiach nárazníkové pásma, marky, z ktorých podnikali výpady na byzantské územie. Spolu s úpadkom moci Ílchnátu a moci byzantských cisárov zavládla v týchto oblastiach [[Anarchizmus|anarchia]] a vzápätí sa tu vytvorilo viac než dvadsať malých nezávislých štátikov. === Rozmach (1299{{--}}1453) === ==== Založenie štátu (1299 – 1354) ==== V druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]] prišli do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] nové turecké kmene, ktoré tlak [[Mongolská ríša|Mongolov]] primäl k odchodu z doterajších sídiel v [[Chorasán (historické územie)|Chorasáne]]. Išlo o poslednú vlnu kočovných tureckých kmeňov Oghuzov, ktorí migrovali na západ. Oghuzovia prijali už skôr [[islam]] a poznali arabskú kultúru. Typická pre nich bola prísna vojenská organizácia. Náčelník kmeňu Oghuzov [[Ertuğrul]] vstúpil do služieb rumského sultána proti Byzancii a získal za odmenu územie v severozápadnej časti polostrova, ktoré sa stalo východiskom k formovaniu neskoršej mocnej osmanskej ríše. Za jej vlastného zakladateľa je považovaný [[Osman I.]] ([[1299]] – [[1326]]), ktorý začal zverené územie rýchlo rozširovať vo výbojoch proti Byzancii a v roku [[1299]] sa prehlásil za samostatného vládcu. V roku [[1303]] zomrel posledný príslušník rumskej dynastie a jeho ríša sa rozpadla na niekoľko menších, medzi sebou súperiacich útvarov. Niektorí seldžuckí náčelníci potom prijali Osmanovu zvrchovanosť. Turci si rovnako ako kedysi kočovní Arabi rýchlo osvojili moreplavbu a začali podnikať taktiež pirátske nájazdy na ostrovy [[Egejské more|Egejského mora]] (napríklad v roku [[1308]] vyplienili byzantský [[Chios]]). Osmani sa rýchlo zmocňovali byzantských dŕžav v Malej Ázii, pretože byzantské vojsko nebolo schopné ich nápor zastaviť. V roku [[1326]] dobyl Osmanov syn [[Orhan I.]] ([[1326]] – [[1359]]) byzantské mesto [[Bursa]], ktoré sa potom stalo rezidenciou osmanských sultánov. Tí teraz prijali titul [[sultán]]. Po bitke pri Pelekane v roku [[1329]] bola medzi Turkami a Byzanciou uzavretá mierová dohoda, v ktorej si víťazný [[Orhan I.]] vymienil platenie ročného poplatku za zvyšné byzantské územia v Malej Ázii. V roku [[1331]] padla do rúk Osmanov [[Nikáia]] a v roku [[1337]] [[İznik|Nikomédia]]. ==== Osmanské zisky na Balkánskom polostrove (1354 – 1402) ==== [[Súbor:Orhan I area map.png|náhľad|Mapa Osmanskej ríše za vlády [[Orhan I.|Orhana I.]]]] V roku [[1354]] dobyli osmanskí Turci byzantskú prístavnú pevnosť [[Gallipoli]] (na polostrove sa uchytili už v roku [[1352]], kedy získali pevnosť Cimpe), a definitívne tak zakotvili na európskom území. Jeden z spolucisárov, [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Ján VI. Kantakuzenos]], sa síce pokúšal vykúpiť ju naspäť, ale neuspel. Z Gallipola začali Osmani dobývanie [[Balkánsky polostrov|Balkánu]]. Ich prvé útoky viedli do údolia rieky [[Marica|Marici]] v [[Thrákia|Trácii]], a stali sa najväčšou záťažou pre [[Bulharsko]]. Už vtedy dochádzalo k veľkým úbytkom domáceho obyvateľstva, ktoré buď zahynulo v bojoch, bolo odvlečené do Malej Ázie, alebo predané do [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] (napriek zákazom kresťanskej cirkvi kupovali zajatcov od Turkov predovšetkým obchodníci z Benátok a Dubrovníku). V roku [[1355]] uzavrel bulharský cár [[Ivan Alexander]] s byzantským cisárom [[Ján V. (Byzantská ríša)|Jánom V.]] (Ján VI. Kantakuzenos bol v roku 1354 prinútený abdikovať) defenzívny spolok proti Turkom. Storočia trvajúce boje o balkánske územie a o hegemóniu v tomto priestore však spojencom nedovolili prekonať vzájomné rozpory a nedôveru, skoordinovať vojenské akcie a postaviť sa tureckej expanzii účinne na odpor. Z rovnakých dôvodov nepristúpilo k bulharsko-byzantskému spolku [[Srbsko]]. Začiatkom 60. rokov sa spojenectvo rozpadlo a v roku [[1364]] došlo dokonca medzi Bulharskom a Byzanciou k vojne o čiernomorské pobrežie. Bulharský cár zareagoval dohodou so sultánom [[Murad I.|Muradom I.]], ktorému priznal územie, ktoré Turci dobyli v [[Trácia (historické územie)|Trácii]]. To všetko nepochybne vytváralo podmienky pre ďalšie turecké úspechy. Po nástupe sultána [[Murad I.|Murada I]]. ([[1359]] – [[1389]]) sa významne zmenil charakter výbojov na Balkánskom polostrove. Predtým prevažne koristnícke nájazdy vystriedala systematická snaha o dobytie a osídlenie nových území. Už v roku 1359 obliehali turecké vojská po prvýkrát [[Istanbul|Konštantínopol]], v roku [[1361]] získali Osmani [[Didymoteicho|Dimotiku]] a potom aj Adrianopolis (dnes [[Edirne]]) a preniesli sem, na európske územie, svoju rezidenciu. Pre Byzanciu nastala posledná fáza boja s islamom, v ktorej už išlo o samotnú existenciu štátu. Ohrozená na najvyššiu mieru však nebola len upadajúca starodávna Východorímska ríša, žijúca na zlomku svojich bývalých území a rozpadajúca sa na poloautonómne provincie. Turecká expanzia predstavovala nanajvýš aktuálne nebezpečenstvo taktiež pre Srbsko a Bulharsko, ktoré samé ešte nedávno budovali na Balkáne svoje mocenské postavenie. Balkánske krajiny nedokázali vytvoriť proti osmanským výbojom jednotný obranný front, na prípadnú pomoc západných kresťanov nemohla spoliehať vôbec. Naliehavosť tureckej hrozby pre Európu na Západe do poslednej chvíle podceňovali a niektorí vládcovia dokonca neváhali využiť Osmanov v intenciách svojich politických záujmov. Pokus zjednotiť kresťanský Východ a Západ proti moslimským Turkom na základe cirkevnej únie stroskotal na náboženských protikladoch medzi ortodoxnými a Latinmi aj na partikulárnych politických záujmov. [[Súbor:3 -Murad I map.PNG|náhľad|Mapa územia Osmanskej ríše za vlády [[Murad I.|Murada I.]]]] [[Vazal]]ským štátom osmanskej ríše sa po roku [[1371]], keď sa odohrala [[Bitka pri rieke Marica|bitka pri rieke Marici]], sa stala taktiež Byzancia, ktorej panstvo bolo v podstate obmedzené na okolie Konštantínopolu. Cisár bol nútený platiť poplatok a poskytovať vojenské kontingenty vlastnému nepriateľovi. Pomôcť sultánovi [[Murad I.|Muradovi I.]] musel napríklad počas výpravy proti zostávajúcim seldžuckým emirátom v Malej Ázii. Jeho syn [[Manuel II. (Byzantská ríša)|Manuél]] sa v roku [[1391]] zúčastnil ako rukojemník ťaženia proti pevnosti Filadelfeia, ktorá bola jednou z posledných maloázijských byzantských dŕžav. Osmanskí panovníci si okrem toho osobovali právo zasahovať do obsadzovania cisárskeho trónu. Murad I. začal prideľovať na dobytých územiach pôdu svojim vojakom a usídľovať ich v Európe, zatiaľ čo tunajšie obyvateľstvo bolo presídľované do Malej Ázie. Napriek týmto ťaživým okolnostiam získal byzantský štátik relatívne pokoj, pretože turecká armáda sa na svojich ťaženiach Konštantínopolu, ktoré získalo povesť nedobytného mesta, radšej vyhýbala. V popredí záujmu Osmanov stálo teraz predovšetkým bulharské, srbské a chorvátske územie. Už v roku [[1380]] sa Muradovi bojovníci vypravili proti [[Druhá bulharská ríša|trnosvskému cárstvu]], kde sa im o niečo neskôr vzdala [[Sofia]] ([[1382]]). V roku [[1385]] porazili vládcu srbskej [[Zeta|Zety]] a potom zaútočili na Srbsko, kde padla [[Niš]] ([[1386]]). Súčasne získali zostávajúcu severnú časť [[Severné Macedónsko|Macedónska]], západné [[Albánsko]], pohraničie [[Tesália (historické územie)|Tesálie]] a dočasne taktiež [[Solún]] ([[1387]]). Ohrození tureckou expanziou uzavreli slovanskí vládcovia, knieža [[Lazar Hrebeljanović]], ktorý po roku [[1371]] významne upevnil svoje postavenie v centrálnom Srbsku, bosniansky kráľ [[Tvrtko I. Kotromanić|Tvrtko I.]] a bulharský cár [[Ivan Šišman]] v roku 1387 protitureckú koalíciu. Vzápätí porazili Srbi a Bosniaci (bulharské oddiely nestačili doraziť) Osmanov pri Pločniku nad Toplicou. Podľa tureckého svedectva to vraj bola práve táto porážka, čo prinútilo Murada I. k mohutnej ofenzíve proti Srbsku. V roku [[1388]] zamierilo turecké vojsko v čele so samotným sultánom najprv do Bulharska s cieľom obnoviť poplatnú závislosť trnoveského cárstva. [[Ivan Šišman]] bol donútený k poslušnosti, zároveň sa tureckými vazalmi stali vidinský vládca [[Ivan Sracimir|Ivan Stracimir]] a dobrodružný despota Ivanko. Nasledujúceho roku sa obrovská turecká armáda vypravila do oblasti [[Bitka na Kosovom poli|Kosového poľa]]. Osudová zrážka srbských a bosenských vojsk, ktorým prišli na pomoc Bulhari, Albánci, Valaši a Maďari, s Muradovou armádou, podporovanou srbskými vazalmi, predurčila osud balkánskych národov na niekoľko storočí. Napriek všeobecne panujúcej predstave o národnej tragédii Srbov, opradené mnohými idealizujúcimi mýtmi o veľkosrbskej stredovekej ríši a jej konci, súdia dnes historici, že bitka, ktorá sa odohrala [[Bitka na Kosovom poli|28. júna 1389 na Kosovom poli]], dopadla v podstate nerozhodne. Obe strany utrpeli ťažké straty a o život prišli obaja vrchní velitelia, [[Murad I.]] a [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]]. Sultána prebodol zrejme ešte pred začatím bitky príslušník Lazarovej družiny Miloš Obilić (Kobilić), ktorému sa podarilo klamstvom preniknúť do tureckého tábora. Velenie potom prevzal Muradov syn [[Bayezid I.]] ([[1389]] – [[1402]]) a bitku doviedol do konca. Zajatý knieža Lazar a ďalší srbskí veľmoži boli v odvete za sultánove zavraždenie z jeho príkazu popravení. Tragické dôsledky bitky na Kosovom poli sa prejavili ešte len postupne. Srbsko, ktoré stratilo v bitke svoje najlepšie vojenské sily, bolo vzápätí zo severu napadnuté uhorským kráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]]. To donútilo kňažnú vdovu Milicu, ktorá vládla za Lazarových nedospelých synov, prijať Bayezidove mierové podmienky. Srbsko sa stalo vazalským štátom s povinnosťou platiť Osmanom poplatok a poskytovať im vojenskú pomoc. Okrem toho boli do srbských miest umiestnené turecké posádky. [[Súbor:The Battle of Nicopolis.jpg|náhľad|[[Bitka pri Nikopole]] ([[1396]]).]] Omnoho horšie dopadlo Bulharsko, pretože Turci sa po uvedení Srbska do vazalskej závislosti sústredili na konečné usporiadanie pomerov v juhozápadnej časti Balkánu. V roku 1391 prekročila časť tureckého vojska [[Dunaj]] a napadla [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]]. Valašské knieža [[Mircea I.]] sa zaviazal k poplatnej závislosti. Potom vtrhli Turci na juh [[Uhorsko|Uhorska]], ale tu boli na hlavu porazení Žigmundom Luxemburským. Tejto príležitosti využil trnovský cár Ivan Šišman a požiadal uhorského kráľa o pomoc proti Turkom. Keď sa vypravil na jednanie do Nikopolu na Dunaji, rozhodol sa Bayezid, že nespoľahlivého vazala potrestá, a obliehal [[Veliko Tărnovo (mesto)|Trnovo]]. Po troch mesiacoch urputnej obrany padlo 17. júla 1393 sídelné mesto druhého bulharského cárstva do rúk Osmanov, ktorí ho vyrabovali, spustošili výstavné paláce aj kostoly a zdecimovali obyvateľov, hoci im Bayezid osobne zaručil bezpečie. Viac než sto bojarov bolo povraždených, mnoho významných meštianskych rodín bolo presídlených do Malej Ázie. Sčasti vyľudnené Trnovo osídlili tureckí kolonisti. Potom sa Bayezid obrátil proti Nikopolu, kde zajal posledného bulharského cára Ivana Šišmana, ktorý neskôr buď zomrel vo väzení, alebo bol popravený. Súčasne si tureckí dobyvatelia podmanili [[Dobrudža|Dobrudžu]] ([[1393]]). Vidinský vládca Ivan Stracimir bol donútený vpustiť do svojej krajiny turecké posádky, ktoré mali chrániť ich hranice pred útokmi z Uhorska. V roku 1395 sa Mirčovi Starému podarilo poraziť s uhorskou pomocou turecké vojsko pri Rovine (v tejto vojne zahynul turecký vazal Marko z Prilepu a Osmani potom ovládli celé Macedónsko). Valašsko síce zostalo naďalej poplatne závislé osmanskej ríši, ale požívalo zatiaľ značné autonómie. Až po tom, čo osmanskí Turci ovládli Balkán, sa začali kresťania v Európe obávať stále silnejšej islamskej moci v juhovýchodnej Európe. [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] zostavil s požehnaním pápeža spojenú križiacku výpravu, ktorú tvorili vojaci z Uhorska, Francúzska, Nemecka, Talianska a ďalších krajín, a vytiahol s ňou proti Osmanom. Ale v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopole]] v septembri 1396 boli Žigmundove vojská ťažko porazené a sám Žigmund musel rýchlo ujsť. Paradoxne na strane Osmanskej ríše bojovalo mnoho vojakov z obsadených vazalských balkánskych štátov. Z Osmanskej ríše sa stala rešpektovaná mnohonárodná (nielen turecká) veľmoc. Hoci bol preferovaným náboženstvom [[islam]], tolerovali sa v obmedzenej miere aj iné cirkvi (pravoslávne kresťanstvo, [[judaizmus]]), na rozdiel od [[Katolicizmus|katolíckej]] Európy, ktorá tvrdo potlačovala iné náboženstvá. [[Súbor:Chlebowski-Bajazyt w niewoli.jpg|náhľad|Osmanský sultán menom [[Bayezid I.]] ako zajatec u emira [[Tímúr]]a.]] ==== Osmanské interregnum a po ňom (1402 – 1453) ==== Ešte v roku 1402 obliehal sultán [[Bayezid I.]] [[Istanbul|Konštantínopol]] s úmyslom ho definitívne dobyť a zabrať. Pri tomto obliehaní však bol nútený zmeniť plány. Z východnej strany začal Osmanskú ríšu ohrozovať mocný uzbecký vládca s mongolskými koreňmi a ešte krutejší bojovník [[Tímúr]]. Bayezid podcenil silu svojho nepriateľa a stretol sa s ním v [[Bitka pri Ankare|bitke pri Ankare]], kde bol však na hlavu porazený a sám sultán bol zajatý. Pre osmanskú ríšu nastal kritický okamih, známy ako [[osmanské interregnum]]. Bayezid zomrel v uzbeckom zajatí za nevyjasnených okolností v roku [[1403]]. Tímúr po spustošení Malej Ázie zamieril svoje dobyvateľské úsilie späť na Ďaleký východ. Päť synov Bayezida sa nebolo schopných dohodnúť na spoločnom sultánovi a každý z nich nárokoval trón pre seba. Nastala séria vzájomných občianskych vojen, kde väčšina týchto bratov bolo nakoniec zabitých. Až po jedenástich rokoch v roku [[1413]] sa stal novým sultánom [[Mehmed I.]] a začal konsolidovať zničenú krajinu. Následky tejto bratovražednej vojny museli riešiť ešte Mehmedovi nástupcovia [[Murad II.]] a tiež [[Mehmed II.]] Balkánske územia stratené v priebehu občianskej vojny, vrátane Solúnu, Macedónska a Kosova, boli neskôr získané [[Murad II.|Muradom II]]. v rokoch [[1430]] až [[1450]]. [[10. november|10. novembra]] [[1444]] Murad v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]] odrazil križiacku výpravu zloženú z uhorských, poľských a [[Valašsko (Rumunsko)|valašských]] armád pod vedením poľsko-uhorského vladára [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislava III.]] a [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]]. Odpor proti Osmanom naďalej pretrvával v Albánsku pod vedením miestneho vládcu [[Scanderbeg|Skanderbega]]. O štyri roky neskôr pripravil Ján Huňady ďalšiu armádu uhorsko-valašských síl, ale znovu bol porazený pri [[Druhá bitka na Kosovom poli|druhej bitke na Kosovom poli]] v roku [[1448]]. === Expanzia a vrchol (1453{{--}}1566) === Syn Murada II., [[Mehmed II.|Mehmed II. Dobyvateľ]], reorganizoval štát aj armádu a 29. mája [[1453]] dobyl [[Konštantínopol]] (pozri [[Pád Konštantínopola]]). Mehmed umožnil [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]] zachovať si svoju autonómiu a pôdu výmenou za prijatie osmanskej autority.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 94">Stone, Norman (2005). "Turkey in the Russian Mirror". In Mark Erickson, Ljubica Erickson (ed.). ''Russia War, Peace And Diplomacy: Essays in Honour of John Erickson''. Weidenfeld & Nicolson. p. 94. ISBN <bdi>978-0-297-84913-1</bdi>. Retrieved 11 February 2013.</ref> Kvôli napätiu medzi štátmi západnej Európy a dovtedy existujúcou [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] (napr. pre [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtú križiacku výpravu]]) väčšina ortodoxnej populácie akceptovala osmanskú vládu viac ako benátsku či katolícku vládu.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 94"/> Albánsky odpor bol hlavnou prekážkou expanzie Osmanov na taliansky polostrov. [[Súbor:Battle of Mohacs 1526.png|náhľad|[[Bitka pri Moháči (1526)|Bitka pri Moháči]] v roku [[1526]].]] V 15. a 16. storočí vstúpila Osmanská ríša do obdobia expanzie. Ríša prosperovala pod vládou angažovaných a efektívnych [[Osmanská dynastia|sultánov]]. Hospodársky sa rozvíjala aj vďaka kontrole hlavných obchodných ciest medzi Európou a Áziou.<ref>Karpat, Kemal H. (1974). ''The Ottoman state and its place in world history''. Leiden: Brill. p. 111. ISBN <bdi>978-90-04-03945-2</bdi>.</ref> Sultán [[Selim I.]] (1512{{--}}1520) dramaticky rozšíril východné a južné hranice ríše tým, že porazil šacha [[Ismail I.|Ismaila]] zo [[Safíjovci|Safíjovovcov]] v [[Bitka pri Čaldiránskej rovine|bitke pri Čaldiráne]].<ref>Savory, R. M. (1960). "The Principal Offices of the Ṣafawid State during the Reign of Ismā'īl I (907–30/1501–24)". ''Bulletin of the School of Oriental and African Studies, University of London''. '''23''' (1): 91–105. doi:10.1017/S0041977X00149006. JSTOR 609888</ref> Selim I. stanovil [[Egypt v osmanskom období|osmanské pravidla v Egypte]] a zabezpečil si námorný vplyv na [[Červené more|Červenom mori]]. Po tejto osmanskej expanzii začalo súperenie medzi [[Portugalská ríša|Portugalskou ríšou]] a Osmanskou ríšou o dominanciu.<ref>Hess, Andrew C. (January 1973). "The Ottoman Conquest of Egypt (1517) and the Beginning of the Sixteenth-Century World War". ''International Journal of Middle East Studies''. '''4''' (1): 55–76. doi:10.1017/S0020743800027276. JSTOR 162225</ref> [[Súbor:EmperorSuleiman.jpg|náhľad|Sultán [[Süleyman I.]], najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše (1520{{--}}1566)]] Najväčšie rozmery ríša nadobudla za vlády jeho syna Süleymana Veľkolepého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Karlsson|meno=Ingmar|titul=Európa a Turci : úvahy nad zložitými vzťahmi, 2008,|url=https://digitalnakniznica.cvtisr.sk/zoom/6618/view?page=38&p=separate&view=0,0,1753,1438|dátum prístupu=2021/10/12|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku}}</ref> [[Süleyman I.]] (1520{{--}}1566) dobyl [[Belehrad]] v roku [[1521]], južnú a strednú časť [[Uhorsko|Uhorska]] a po historickom víťazstve v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku 1526 založil turecké vojvodstvo. Vládol na území dnešného Maďarska (okrem západnej časti) a ostatných stredoeurópskych územiach. V roku 1529 [[Obliehanie Viedne|obliehal Viedeň]], ale nedokázal ju získať.<ref>Imber, Colin (2002). ''The Ottoman Empire, 1300–1650: The Structure of Power''. Palgrave Macmillan. p. 50. ISBN <bdi>978-0-333-61386-3</bdi>.</ref> V roku 1532 podnikol ďalší útok na Viedeň, ale bol odrazený pri [[Obliehanie Kőszegu|obliehaní Günsu]].<ref>Thompson, Bard (1996). ''Humanists and Reformers: A History of the Renaissance and Reformation''. Wm. B. Eerdmans Publishing. p. 442. ISBN <bdi>978-0-8028-6348-5</bdi>.</ref> [[Sedmohradsko]], [[Valašsko]] a časť [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]] sa stali kniežatstvami (ejáletmi) Osmanskej ríše. Na východe dobyli osmanskí Turci v roku 1535 perzský [[Bagdad]], získali kontrolu nad [[Mezopotámia|Mezopotámiou]] a námorný prístup do [[Perzský záliv|Perzského zálivu]]. V roku [[1555]] sa [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] prvýkrát oficiálne rozdelil medzi [[Safíjovci|Safíjovcov]] a Osmanov a zostal ich súčasťou až do konca rusko-tureckej vojny (1768 – 1774). Týmto rozdelením Kaukazu a podpísaním Amasyjského mieru sa západné Arménsko, západný Kurdistan a západné Gruzínsko (vrátane západného Samtskheho) stalo územím Osmanov, zatiaľ čo južný [[Dagestan]], východné Arménsko, východné Gruzínsko a [[Azerbajdžan]] zostali Perzii.<ref>''A Global Chronology of Conflict: From the Ancient World to the Modern Middle East'', Vol. II, ed. Spencer C. Tucker, (ABC-CLIO, 2010). 516.</ref> Silným spojencom Osmanskej ríše sa stalo Francúzsko po tom, ako sa spojili do vzájomnej opozícii voči [[Habsburská monarchia|habsburskej]] vláde. Francúzske dobytie [[Obliehanie Nice|Nice]] (1543) a Korziky (1553) bolo úspešné vďaka spojenectvu síl francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] a sultána [[Süleyman I.|Süleymana I.]] Týmto bitkám velili osmanskí admiráli Barbarossa Hayreddin Paša a Turgut Reis.<ref>Imber, Colin (2002). ''The Ottoman Empire, 1300–1650: The Structure of Power''. Palgrave Macmillan. p. 53. ISBN <bdi>978-0-333-61386-3</bdi>.</ref> Mesiac pred obliehaním Nice podporovalo Francúzsko osmanské vojská jednotkou delostrelectva počas osmanského [[Obliehanie Ostrihomu (1543)|dobytia Ostrihomu]] v severnom Uhorsku v roku 1543. Po ďalších úspechoch osmanských Turkov habsburský vládca [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]] v roku 1547 oficiálne uznal osmanskú nadvládu v Uhorsku. Na konci [[Süleyman I.|Süleymanovej]] vlády mala ríša rozlohu približne {{km2|2273720}} a rozprestierala sa na troch kontinentoch<ref>Ágoston, Gábor (2009). "Süleyman I". In Ágoston, Gábor; Bruce Masters (eds.). ''Encyclopedia of the Ottoman Empire''. p. 545.</ref> (od dnešnej poľsko-slovenskej hranice na severe po Jemen na juhu a od Iránu na východe po okolie Benátok na západe). Počet obyvateľstva sa odhaduje na 30 až 35 miliónov, čo zodpovedá vtedajšiemu spoločnému počtu obyvateľov vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku.<ref name=":1" /> Okrem toho sa ríša stala dominantnou námornou silou, ktorá ovládala väčšinu Stredozemného mora.<ref>Mansel, Philip (1997). ''Constantinople : city of the world's desire 1453–1924''. London: Penguin. p. 61. ISBN <bdi>978-0-14-026246-9</bdi>.</ref> V tejto dobe bola Osmanská ríša vplyvnou súčasťou európskej politickej sféry. Osmani sa zapojili aj do mnohonárodnostných náboženských vojen, keď sa Španieli a Portugalci zjednotili pod Iberskú úniu. Na začiatku 17. storočia začal celosvetový konflikt medzi osmanským kalifátom a Iberskou úniou. Bola to patová situácia, pretože obe mocnosti mali [[Zoznam krajín podľa populácie v roku 1600|podobnú populáciu, technológiu a ekonomickú úroveň]]. [[Súbor:OttomanEmpire1566.png|náhľad|Veľkosť Osmanskej ríše v roku [[1566]] po smrti [[Süleyman I.|Sulejmana I.]]]] === Stagnácia a reformy (1566{{--}}1827) === ==== Vzbury, zvraty a oživenie (1566{{--}}1683) ==== V druhej polovici 16. storočia sa Osmanská ríša dostala pod rastúcu záťaž z inflácie a rýchlo rastúcich nákladov na vojnu, ktoré mali vplyv na Európu i Blízky východ. Tieto tlaky viedli k sérii kríz okolo roku 1600, čo vyvolalo veľký tlak na osmanský vládny systém.<ref>Faroqhi, Suraiya (1994). "Crisis and Change, 1590–1699". In İnalcık, Halil; Donald Quataert (eds.). ''An Economic and Social History of the Ottoman Empire, 1300–1914''. '''2'''. Cambridge University Press. pp. 413–14. ISBN <bdi>978-0-521-57456-3</bdi>.</ref> Ríša podstúpila sériu zmien politických a vojenských inštitúcií v reakcii na tieto výzvy, ktoré jej umožnili úspešne sa prispôsobiť novým podmienkam sedemnásteho storočia a zostali mocné vojensky aj ekonomicky.<ref>Şahin, Kaya (2013). ''Empire and Power in the reign of Süleyman: Narrating the Sixteenth-Century Ottoman World''. Cambridge University Press. p. 10. ISBN <bdi>978-1-107-03442-6</bdi>.</ref> Historici polovice dvadsiateho storočia kedysi charakterizovali toto obdobie ako obdobie stagnácie a úpadku, ale väčšina akademikov tento názor dnes odmieta. Objav nových námorných obchodných ciest západoeurópskymi štátmi im umožnil vyhnúť sa osmanskému obchodnému monopolu. [[Portugalské kráľovstvo|Portugalský]] objav [[Mys dobrej nádeje|mysu Dobrej nádeje]] v roku 1488 inicioval sériu osmansko-portugalských námorných vojen v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] v priebehu 16. storočia. Napriek narastajúcej európskej prítomnosti v Indickom oceáne pokračoval rozkvet osmanského obchodu s východom. [[Súbor:Juliusz Kossak Sobieski pod Wiedniem.jpeg|náhľad|[[Bitka pri Viedni]], ktorá skončila Osmanskou porážkou.]] Za vlády [[Ivan IV.|Ivana IV.]] (1533{{--}}1584), [[Ruské cárstvo|ruského cára]], sa Osmanská ríša rozšírila do oblasti Volgy a Kaspického mora na úkor tatárskych chánov. V roku [[1571]] vypálil Moskvu krymský chán Devlet I Giray, ktorý bol podporovaný Osmanmi.<ref>Davies, Brian L. (2007). ''Warfare, State and Society on the Black Sea Steppe: 1500–1700''. Routledge. p. 16. ISBN <bdi>978-0-415-23986-8</bdi>. Retrieved 11 February2013.</ref> Ďalší rok sa invázia opakovala, ale bola odrazená v bitke pri Molodi. Krymský chánát pokračoval v invázii do východnej Európy v sérii otrockých nájazdov a zostal významnou silou vo východnej Európe až do konca 17. storočia.<ref>Matsuki, Eizo. "The Crimean Tatars and their Russian-Captive Slaves" (PDF). Mediterranean Studies Group at Hitotsubashi University. Archived from the original (PDF) on 15 January 2013. Retrieved 11 February 2013.</ref> V južnej Európe katolícka koalícia vedená Španielskom [[Filip II. (Španielsko)|Filipom II.]] vyhrala v roku [[1571]] v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepanto]] nad osmanskou flotilou. Katolícke zbrane zabili vyše 30 000 Turkov a dobyli alebo zničili 200 lodí.<ref>Hanlon, Gregory. ''The Twilight Of A Military Tradition: Italian Aristocrats And European Conflicts, 1560–1800''. Routledge. p. 24.</ref> Bola to prekvapujúca rana obrazu osmanskej neporaziteľnosti. V roku [[1565]] vyhrali [[Maltézski rytieri]] nad Osmanskou ríšou pri [[Veľké obliehanie Malty|obliehani Malty]].<ref>Fernand Braudel, ''The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II'', vol. II ( University of California Press: Berkeley, 1995).</ref> Bitka bola omnoho poškodzujúcejšia pre osmanské námorníctvo kvôli strate skúsených pracovných síl, ako strate lodí, ktoré boli rýchlo nahradené.<ref>Kunt, Metin; Woodhead, Christine (1995). ''Süleyman the Magnificent and His Age: the Ottoman Empire in the Early Modern World''. Longman. p. 53. ISBN <bdi>978-0-582-03827-1</bdi>.</ref> Osmanské námorníctvo sa rýchlo zotavilo a presvedčilo Benátky, aby podpísali mierovú zmluvu v roku [[1573]], čo umožnilo Osmanom rozšíriť a upevniť svoju pozíciu v severnej Afrike.<ref>Itzkowitz 1980, p. 67.</ref> [[Súbor:Kösem Sultana.jpg|náhľad|[[Kösem Sultán]], jedna z najmocnejších žien v Osmanskej ríši. ]] Naproti tomu sa habsburské hranice trochu usadili, bola to patová situácia spôsobená vystužením habsburskej obrany. [[Dlhá turecká vojna]] proti Habsburgovcom (1593{{--}}1606 alebo 15-ročná vojna<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dejiny Slovenska [dokumentárny film]. [9. časť], Slovensko na hranici Osmanskej ríše (1992)|url=https://www.youtube.com/watch?v=b4dN4ru9beY|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/03/30|vydavateľ=Pre MŠSR vyrobilo ALEF štúdio, Bratislava 1992|poznámka=Réžia: Dobiš, Igor. Katalogizácia: SFU, 22.11.2010 ; AACR2 (rev.28.11.2013) http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?zf=TF_DETAIL_SFU&idx=sfu_un_cat-0*062354}}</ref> ) vytvorila potrebu väčšieho počtu osmanskej pechoty vybavenej strelnými zbraňami, čo viedlo k uvoľneniu politiky prijímania zamestnancov. To prispelo k problémom nedisciplinovanosti a priamemu rebelantstvu vo vojenských oddieloch, ktoré neboli nikdy úplne vyriešené. Vzhľadom na to, že počet obyvateľov ríše dosiahol v roku 1600 30 miliónov ľudí, nedostatok pôdy pridal ďalší tlak na vládu. Napriek týmto problémom zostal osmanský štát silný a jeho armáda sa nezrútila ani netrpela porážkami. Jedinými výnimkami boli kampane proti dynastii Safíjovovcov v Perzii, kde mnohé z osmanských východných provincií boli stratené, niektoré natrvalo. Táto vojna v rokoch 1603{{--}}1618 nakoniec vyústila do zmluvy, ktorá vrátila celý Kaukaz, okrem najzápadnejšieho Gruzínska, späť do vlastníctva iránskych [[Safíjovci|Safíjovcov]].<ref>Ga ́bor A ́goston, Bruce Alan Masters ''Encyclopedia of the Ottoman Empire'' pp. 23 Infobase Publishing, 1 jan. 2009 ISBN 1-4381-1025-1</ref> Počas vlády [[Murad IV.|Murada IV.]] (1623{{--}}1640) získala Osmanská ríša v roku [[1639]] opäť [[Irak]] od [[Safíjovci|Safíjovcov]]. Výsledná zmluva toho istého roku rozdelila rozhodujúcim spôsobom Kaukaz a priľahlé regióny medzi dve susedné ríše, ako to už bolo definované v roku [[1555]] Amasyjským mierom.<ref>Herzig, Edmund; Kurkchiyan, Marina (10 November 2004). ''Armenians: Past and Present in the Making of National Identity''. ISBN <bdi>9781135798376</bdi>. Retrieved 30 December 2014.</ref> Sultanát žien (1623{{--}}1656) bol obdobím, v ktorom matky mladých sultánov vykonávali moc v mene svojich synov. Najvýznamnejšími ženami tohto obdobia boli [[Kösem Sultán|Kösem Sultan]] a jej nevesta Turhan Hatice, ktorých politická rivalita vyvrcholila v roku [[1651]] Köseminou vraždou. Počas éry Köprülü ([[1656]]{{--}}1703) bola kontrola ríše vykonávaná sledom [[veľkovezír]]ov z rodiny Köprülüovcov. ==== Veľká turecká vojna (1683 až 1699) ==== {{Hlavný článok|Veľká turecká vojna}} Toto obdobie obnovenej asertivity dospelo k nešťastnému koncu v roku [[1683]], keď veľkovezír [[Kara Mustafa Paša]] viedol obrovskú armádu, aby sa pokúsil o [[Bitka pri Viedni|druhé osmanské obliehanie]] Viedne vo [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojne]] v rokoch 1683{{--}}1699. Osmanské vojsko tam porazili spojenectvá Habsburgovcov, nemecké a poľské vojská na čele s poľským kráľom [[Ján III. (Poľsko)|Jánom III. Sobieskim]]. Rakúskej diplomacii sa na to v roku [[1684]] spolu s [[Republika oboch národov|Poľskom]] a [[Benátska republika|Benátkami]] podarilo proti Osmanskej ríši ustanoviť [[Svätá liga (1684)|Svätú ligu]]. K nej sa o dva roky neskôr pripojilo i [[Ruské cárstvo|Rusko]]. Postupne začali habsburské vojská pod vedením [[Karol V. (Lotrinsko)|Karola Lotrinského]] od Turkov a ich spojencov oslobodzovať aj územie Slovenska. V roku 1685 začali obliehať [[Nové Zámky#Založenie mesta a novozámocký hrad|pevnosť Nové Zámky]], neskôr [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], ktoré oslobodili v auguste a októbri 1685. Ďalšie oporné body tureckej moci v Uhorsku boli obsadené v rýchlom slede. Cisárske jednotky postupne dobyli [[Budín]], [[Pécs]] a [[Jáger]]. V roku 1687 dokonca boli turecké jednotky porazené pri [[Moháč]]i. V roku 1668 bol obsadený [[stoličný Belehrad]] a Turci boli donútení opustiť [[Slavónia|Slavónsko]].<ref name=":0"/> Habsburgovcom sa zároveň do roku [[1685]] podarilo zvrhnúť „slovenského kráľa“ [[Imrich Tököli|Imricha Thököliho]]. Ten sa v roku [[1682]] stal – ako protivládca Habsburgovcov – kráľom resp. kniežaťom (Osmanská ríša ho titulovala kráľ), sám sa označoval ako knieža [[Horné Uhorsko#Hornouhorské kniežatstvo (1682 – 1685)|Hornouhorského kniežatstva]], vazalského štátu Osmanskej ríše. [[Mustafa II.]] (1695{{--}}1703) viedol útok v rokoch 1695 až 1696 proti Habsburgovcom v Uhorsku, ale bol dňa 11. septembra [[1697]] rozdrvený pri katastrofálnej porážke v [[Bitka pri Zente|Zenty]] (v súčasnom Srbsku). 26. januára [[1699]] bola podpísaná [[Karlovský mier|Karlovacká zmluva]], ktorá ukončila Veľkú tureckú vojnu. Osmani sa vzdali kontroly nad významnými územiami, mnohými natrvalo. ==== Rastúca ruská hrozba (1683{{--}}1827) ==== [[Súbor:1720 Huchtenburg Eroberungs Belgrads 1717 anagoria.JPG|náhľad|Rakúske vojská pod vedením [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]] [[Obliehanie Belehradu (1717)|dobyli]] v roku [[1717]] [[Belehrad]]. |289x289bod]] Okrem straty [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] a dočasnej straty [[Belehrad]]u (1717{{--}}1739) zostali osmanské hranice na [[Dunaj]]i a [[Sáva (rieka)|Sáve]] počas osemnásteho storočia stabilné. [[Ruská expanzia 1500 – 1800|Ruská expanzia]] však predstavovala veľkú a rastúcu hrozbu. V súlade s tým bol [[Karol XII.|švédsky kráľ Karol XII.]] privítaný ako spojenec Osmanskej ríši po jeho porážke Rusmi v [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] 1709 v strednej Ukrajine (časť [[Severná vojna|Veľkej severnej vojny]] v rokoch 1700{{--}}1721). Karol XII. presvedčil osmanského sultána [[Ahmed III.|Ahmeda III.]], aby vyhlásil vojnu Rusku, čo vyústilo v osmanské víťazstvo pri rieke [[Prut]] v rokoch 1710{{--}}1711 v Moldavsku. Po [[Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)|Rakúsko-tureckej vojne v rokoch 1716{{--}}1718]] potvrdila [[Požarevacký mier|Požarevacká zmluva]] stratu [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], Srbska a [[Olténia|"Malého valašska" (Olténia)]] v Rakúsku. Zmluva taktiež potvrdila, že Osmanská ríša bola v ústupe a pravdepodobne tým nepredstavuje žiadnu ďalšiu agresiu v Európe.<ref>Kinross 1979, p. 376.</ref> [[Druhá habsbursko-osmanská vojna|Rakúsko-turecká vojna (1737{{--}}1739)]], ktorá bola ukončená [[Belehradská zmluva|Belehradskou zmluvou]] v roku [[1739]], viedla k opätovnému vzniku Srbska a Olténie, ale impérium stratilo prístav [[Azov]], severne od Krymského polostrova až po Rusko. Po tejto zmluve sa Osmanská ríša mohla tešiť z mieru, pretože Rakúsko a Rusko boli nútené vysporiadať sa s nástupom [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]].<ref>Kinross 1979, p. 392.</ref> [[Súbor:III. Selim.jpg|náhľad|Sultán [[Selim III.]]]] Vznikli vzdelávacie a technologické reformy, vrátane zriadenia inštitúcií vyššieho vzdelávania, napr. Istanbulskej technickej univerzity.<ref>"History". Istanbul Technical University. Archived from the original on 18 June 2012. Retrieved 6 November 2011.</ref> V roku 1734 bola zriadená delostrelecká škola, ktorá stanovila delostrelecké metódy v západnom štýle, ale islamské duchovenstvo s tým úspešne nesúhlasilo v rámci [[Teodícea|teodície]].<ref name="Stone, Norman 2005 p. 97">Stone, Norman (2005). "Turkey in the Russian Mirror". In Mark Erickson, Ljubica Erickson (ed.). ''Russia War, Peace And Diplomacy: Essays in Honour of John Erickson''. Weidenfeld & Nicolson. p. 97. ISBN <bdi>978-0-297-84913-1</bdi>. Retrieved 11 February 2013.</ref> V roku 1754 bola znovu otvorená delostrelecká škola.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 97"/> V roku [[1726]] presvedčil Ibrahim Muteferrika veľkovezíra Nevşehirliho Damata Ibrahima Pašu, a duchovenstva o účinnosti tlače. Muteferrikovi bolo neskôr povolené sultánom Ahmedom III. vydávať nenáboženské knihy (napriek opozícii niektorých kaligrafov a náboženských vodcov).<ref>"Presentation of Katip Çelebi, Kitâb-i Cihân-nümâ li-Kâtib Çelebi". Utrecht University Library. 5 May 2009. Archived from the original on 12 February 2013. Retrieved 11 February 2013.</ref> Tlač Muteferrika uverejnila svoju prvú knihu v roku [[1729]], a do roku [[1743]] vydala 17 diel v 23 zväzkoch, z ktorých každá má 500 až 1 000 kópií.<ref>Watson, William J. (1968). "Ibrahim Muteferrika and Turkish Incunabula". ''Journal of the American Oriental Society''. '''88''' (3): 435–441. doi:10.2307/596868. JSTOR 596868.</ref> V roku [[1768]] Ruskom podporovaní ukrajinskí Haidamakanci, prenasledujúci poľských spoločníkov, vstúpili do Balty, osmanského mesta na hranici [[Besarábia|Besarábie]] na Ukrajine, zmasakrovali svojich občanov a vypálili mesto na popol. Táto akcia vyvolala, že Osmanská ríša vstúpila do Rusko-tureckej vojny v rokoch 1768{{--}}1774. Zmluva Küçüka Kaynarcu z roku [[1774]] ukončila vojnu a poskytla slobodu uctievania kresťanských občanov provincií Valašska a Moldavska kontrolovaných Osmanmi.<ref>Kinross 1979, p. 405.</ref> Koncom 18. storočia, po niekoľkých porážkach vo vojnách s Ruskom, začali niektorí ľudia v Osmanskej ríši usudzovať, že reformy [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] poskytli Rusom náskok a Osmani tak musia držať krok s technológiou západu, aby sa zabránilo ďalším porážkam.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 97"/> [[Selim III.]] (1789{{--}}1807) urobil prvé veľké pokusy modernizovať armádu, ale jeho reformy brzdili náboženské vedenie a [[janičiar]]i. Nakoniec sa janičiari vzbúrili. Selimovo úsilie ho stálo trón a život, kvôli čomu [[Mahmud II.]] v roku 1826 zrušil janičiarsky zbor. [[Súbor:Sultan Mahmud II of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Sultán [[Mahmud II.]] zrušil oddiel janičiarov.]] Srbská revolúcia (1804{{--}}1815) znamenala začiatok éry národného prebudenia na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] počas otázky na východe. V roku [[1811]] sa proti Osmanom vzbúril fundamentalistický Wahhabis z Arábie, vedený rodinou al-Saudovcov. V roku 1821 Gréci [[Grécke povstanie|vyhlásili vojnu]] sultánovi. Po povstaní, ktoré vzniklo v Moldavsku, nasledovala hlavná revolúcia na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], ktorá sa spolu so severnou časťou Korintského zálivu stala prvou časťou Osmanskej ríše na dosiahnutie nezávislosti (v roku [[1829]]). V roku [[1830]] Francúzi napadli [[Alžírsko]], ktoré prehralo. V roku [[1831]] sa Mohammad Ali vzbúril s cieľom stať sa sultánom a založiť novú dynastiu. Jeho francúzsky vycvičená armáda pod vedením jeho syna Ibrahima Pašu porazila osmanskú armádu, keď pochodovala do Konštantínopolu, čím sa dostali do vzdialenosti 200 kilometrov od hlavného mesta.<ref>Karsh, Effraim ''Islamic Imperialism A History'', New Haven: Yale University Press, 2006 p. 95.</ref> V zúfalstve apeloval sultán Mahmud II. na pomoc Rusov, žiadajúc cisára [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]], aby poslal vojenskú silu, ktorá by ho zachránila.<ref name="Karsh, Effraim p. 96">Karsh, Effraim ''Islamic Imperialism A History'', New Haven: Yale University Press, 2006 p. 96.</ref> Na oplátku za podpísanie zmluvy Hünkâr İskelesi poslali Rusi expedičnú silu, ktorá odradila Ibrahima získať Konštantínopol.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> Za podmienok Kutahijského pokoja, podpísaného 5. mája 1833, Mohammad Ali súhlasil s tým, že sa vzdá svojho nároku na trón, výmenou za čo boli vytvorené provincie Kréty, Aleppa, Tripolisu, Damasku a Sidonu (posledné štyri zahŕňajú modernú Sýriu a Libanon) a majú právo vyberať dane v Adane.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> V roku [[1839]] sa Sublime Porte pokúsil vziať späť to, čo stratil s de facto nezávislým egyptským vilayetom a utrpel zdrvujúcu porážku, ktorá viedla k orientálnej kríze, keďže Mohammad Ali bol veľmi blízky Francúzsku a vyhliadky na neho ako sultána boli široko vnímané ako uvedenie celej ríše do francúzskej sféry vplyvu.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> Keď sa Sublime Porte ukázalo ako neschopné poraziť Egypťanov, Británia a Rakúsko zasiahli, aby porazili Egypt.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> V polovici 19. storočia sa Osmanská ríša Európanmi nazývala „chorým človekom“. Vazalské štáty – Srbské kniežatstvo, Valašsko a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]] – sa posunuli smerom k nezávislosti počas 60. a 70. rokov 19. storočia. === Úpadok a modernizácia (1828{{--}}1908) === [[Súbor:Sultan Abdul Hamid II of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Sultán [[Abdülhamid II.]]]] Počas obdobia [[Tanzimat]]u (1839{{--}}1876) viedla séria ústavných reforiem vlády k pomerne modernej armáde, reformám bankového systému, dekriminalizácii homosexuality a cechom s modernými továrňami.<ref>Ishtiaq, Hussain. "The Tanzimat: Secular reforms in the Ottoman Empire" (PDF). Faith Matters.</ref> Osmanské ministerstvo pošty bolo založené v Istanbule 23. októbra 1840.<ref>"PTT Chronology" (in Turkish). PTT Genel Müdürlüğü. 13 September 2008. Archived from the original on 13 September 2008. Retrieved 11 February2013.</ref><ref>"History of the Turkish Postal Service". Ptt.gov.tr. Archived from the original on 7 August 2011. Retrieved 6 November 2011.</ref> [[Samuel Morse]] prijal turecký [[Patent (právo vynálezcu)|patent]] na [[telegraf]] v roku 1847, ktorý vydal sultán [[Abdülmecid I.|Abdülmecid]], ktorý osobne testoval nový vynález.<ref>"Beylerbeyi Palace". Istanbul City Guide. Archived from the original on 10 October 2007. Retrieved 11 February 2013.</ref> Po tomto úspešnom teste sa 9. augusta 1847 začala práca na prvej tureckej telegrafnej linke (Istanbul-[[Edirne]]-Şumnu).<ref>"Sultan Abdülmecid: İlklerin Padişahı" (in Turkish) (July 2011). NTV Tarih: 49. Archived from the original on 12 February 2013. Retrieved 11 February2013.</ref> Reformné obdobie vyvrcholilo ústavou, nazvanou Kanûn-u Esâs. Prvá ústavná doba ríše trvala krátko. Parlament vládol len dva roky, kým ho sultán pozastavil. Kresťanské obyvateľstvo ríše sa vďaka svojej vyššej vzdelanostnej úrovni začalo tlačiť nad moslimskú väčšinu, čo viedlo k veľkému odporu u moslimov.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 95">Stone, Norman (2005). "Turkey in the Russian Mirror". In Mark Erickson, Ljubica Erickson (ed.). ''Russia War, Peace And Diplomacy: Essays in Honour of John Erickson''. Weidenfeld & Nicolson. p. 95. ISBN <bdi>978-0-297-84913-1</bdi>. Retrieved 11 February 2013.</ref> V roku [[1861]] tu bolo 571 základných a 94 stredných škôl pre osmanských kresťanov s celkovým počtom 140 000 žiakov, čo je číslo, ktoré značne prevyšovalo počet moslimských detí v škole v rovnakom čase, ktoré sa ešte navyše museli učiť arabčinu a islamskú teológiu.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 95"/> V roku [[1911]] vlastnilo zo 654 veľkoobchodných spoločností v Istanbule 528 etnických Grékov.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 95"/> V mnohých prípadoch boli kresťania a Židia schopní získať ochranu pred európskymi konzulmi a občianstvom, čo znamenalo, že boli chránení pred osmanským právom a nepodliehali rovnakým ekonomickým predpisom ako ich moslimskí súdruhovia.<ref>Rogan, Eugene (2011). ''The Arabs: A History''. Penguin. p. 93.</ref> [[Krymská vojna]] ([[1853]]{{--}}[[1856]]) bola súčasťou dlhodobej súťaživosti medzi veľkými európskymi mocnosťami, kvôli vplyvu na územia upadajúcej Osmanskej ríše. Finančné bremeno vojny viedlo [[4. august]]a [[1854]] osmanský štát k vydaniu zahraničných pôžičiek vo výške 5 miliónov libier.<ref>V. Necla Geyikdagi (15 March 2011). ''Foreign Investment in the Ottoman Empire: International Trade and Relations 1854–1914''. I.B.Tauris. p. 32. ISBN <bdi>978-1-84885-461-1</bdi>. Retrieved 12 February 2013.</ref> Vojna zapríčinila odchod [[Krymskí Tatári|krymských Tatárov]], z ktorých asi 200 000 sa presťahovalo do Osmanskej ríše v pokračujúcich vlnách emigrácie.<ref>Williams, Bryan Glynn (2000). "Hijra and forced migration from nineteenth-century Russia to the Ottoman Empire". ''Cahiers du Monde Russe''. '''41''' (1): 79–108. doi:10.4000/monderusse.39.</ref> Ku koncu kaukazských vojen bolo 90% kaukazských obyvateľov vyhnaných zo svojich domovov na Kaukaze, čo viedlo k osídleniu 500 000 až 700 000 kaukazských obyvateľov v Turecku.<ref>Amjad M. Jaimoukha (2001). ''The Circassians: A Handbook''. Palgrave Macmillan. ISBN <bdi>978-0-312-23994-7</bdi>. Retrieved 4 May 2013.</ref> Niektoré Kaukazské organizácie udávajú oveľa väčšie počty, a to 1{{--}}1,5 milióna obyvateľov deportovaných alebo zabitých. Krymskí tatárski utečenci zohrali na konci 19. storočia mimoriadne významnú úlohu v snahe o modernizáciu osmanského vzdelávania.<ref>Stone, Norman "Turkey in the Russian Mirror" pp. 86–100 from ''Russia War, Peace and Diplomacy''edited by Mark & Ljubica Erickson, Weidenfeld & Nicolson: London, 2004 p. 95.</ref> [[Súbor:Balkan 1912 es.svg|náhľad|Osmanské územie pred [[Prvá balkánska vojna|prvou balkánskou vojnou]] (1912{{--}}1913) – Osmanská ríša vyznačená fialovou farbou.]] V tomto období dala Osmanská ríša len malé množstvo verejných prostriedkov na vzdelávanie; napríklad v rokoch [[1860]]{{--}}[[1861]] sa do vzdelávania investovalo len 0,2% peňazí z celkového rozpočtu.<ref>Baten, Jörg (2016). ''A History of the Global Economy. From 1500 to the Present''. Cambridge University Press. p. 50. ISBN <bdi>978-1-107-50718-0</bdi>.</ref> Osmanský štát, ktorý začal s dlhovou činnosťou v krymskej vojne, bol v roku [[1875]] nútený vyhlásiť bankrot. V roku [[1876]] osmanskí bašibozukovia brutálne potlačili [[Aprílové povstanie|bulharské povstanie]], kde zmasakrovali až 100 000 ľudí.<ref>Jelavich, Charles; Jelavich, Barbara (1986). ''The Establishment of the Balkan National States, 1804 – 1920''. p. 139. ISBN <bdi>978-0-295-80360-9</bdi>.</ref> Rusko-turecká vojna ([[1877]]{{--}}[[1878]]) skončila presvedčivým víťazstvom Ruska. Výsledkom bolo, že územie Osmanov v Európe sa prudko zmenšovalo: Bulharsko bolo založené ako nezávislé kniežatstvo v Osmanskej ríši, Rumunsko dosiahlo úplnú nezávislosť, Srbsko a Čierna Hora získalo úplnú nezávislosť, ale s menšími územiami. V roku [[1878]] [[Rakúsko-Uhorsko]] jednostranne anektovalo osmanské provincie [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] a [[Novi Pazar]]. Britský premiér [[Benjamin Disraeli]] podporoval počas [[Berlínsky kongres|berlínskeho kongresu]] obnovu osmanských území na Balkánskom polostrove a na oplátku Británia v roku [[1878]] prevzala administratívu [[Cyprus|Cypru]].<ref>Taylor, A.J.P. (1955). ''The Struggle for Mastery in Europe, 1848–1918''. Oxford: Oxford University Press. pp. 228 – 54. ISBN <bdi>978-0-19-822101-2</bdi>.</ref> Británia neskôr v roku [[1882]] poslala vojakov do [[Egypt]]a, aby potlačili Urabijské povstanie – sultán [[Abdülhamid II.|Abdülhamid II]]. bol príliš paranoidný na mobilizáciu svojej vlastnej armády, pretože sa obával, že by to viedlo k štátnemu prevratu. V roku 1883 prišla nemecká vojenská misia pod vedením generála baróna [[Colmar von der Goltz|Colmara von der Goltza]] na výcvik osmanskej armády, čo viedlo k tzv. "Goltzovej generácii" nemecky vyškolených dôstojníkov, ktorí mali zohrávať významnú úlohu v politike posledných rokov ríše.<ref>Akmeșe, Handan Nezir ''The Birth of Modern Turkey The Ottoman Military and the March to World I'', London: I.B Tauris page 24</ref> Od roku [[1894]] do roku [[1896]] zahynulo 100 000 až 300 000 Arménov žijúcich v Osmanskej ríši kvôli tomu, čo sa stalo známym ako Hamidíjské masakry.<ref>Akçam, Taner (2006). ''A Shameful Act: The Armenian Genocide and the Question of Turkish Responsibility''. New York: Metropolitan Books. p. 42. ISBN <bdi>978-0-8050-7932-6</bdi>.</ref> Keďže sa Osmanská ríša postupne zmenšovala, približne 7 – 9 miliónov moslimov sa presťahovalo zo svojich bývalých území na Kaukaze, na [[Krym (polostrov)|Kryme]], na Balkáne a na [[Stredomorie|stredomorských ostrovoch]] do Anatólie a [[Východná Trácia|východnej Trácie]].<ref>Kemal H Karpat (2004). ''Studies on Turkish politics and society: selected articles and essays''. Brill. ISBN <bdi>978-90-04-13322-8</bdi>. Retrieved 24 May 2013.</ref> Po tom, čo ríša prehrala [[Prvá balkánska vojna|prvú balkánsku vojnu]] (1912{{--}}[[1913]]), stratila všetky svoje [[Balkánsky polostrov|balkánske]] územia okrem [[Východná Trácia|východnej Trácie]]. To malo za následok, že okolo 400 000 moslimov utekalo s ustupujúcimi osmanskými armádami, a približne 400 000 nemoslimov utekajúcich z územia stále pod osmanskou vládou.<ref>"Greek and Turkish refugees and deportees 1912–1924" (PDF). NL: Universiteit Leiden: 1. Archived from the original (PDF) on 16 July 2007.</ref> Justin McCarthy odhaduje, že v období od roku [[1821]] do roku [[1922]] zomrelo na Balkáne niekoľko miliónov moslimov s vyhostením podobného počtu.<ref>Justin McCarthy (1995). ''Death and exile: the ethnic cleansing of Ottoman Muslims, 1821–1922''. Darwin Press. ISBN <bdi>978-0-87850-094-9</bdi>. Retrieved 1 May 2013.</ref> [[Súbor:Le Petir Journal, Proclamation of Mehmed V.jpg|náhľad|[[Mehmed V.]] bol po Mladotureckej revolúcii vyhlásený za sultána Osmanskej ríše.]] === Porážka a zánik (1908{{--}}1922) === Porážka a zánik Osmanskej ríše ([[1908]]{{--}}[[1922]]) sa začala druhou ústavnou érou, ktorá bola momentom nádeje a sľubu ustanovenou Mladotureckou revolúciou. Obnovila osmanskú ústavu z roku [[1876]] a pod osmanským parlamentom priniesla viacstrannú politiku s dvojstupňovým volebným systémom (volebný zákon). Ústava ponúkla nádej tým, že umožnila občanom ríše modernizovať štátne inštitúcie, omladiť ich silu a umožniť im brániť sa proti vonkajším mocnostiam. Jej záruka slobôd prisľúbila rozpustenie medzikomunitného napätia a zmenenie ríše na harmonickejšie miesto. Namiesto toho sa toto obdobie stalo príbehom súmraku v ríši. Členovia Mladoturkov, ktorí kedysi odišli do úzadia, si teraz založili svoje strany.<ref>(Erickson 2013, p. 32)</ref> Medzi nimi boli hlavné „Výbor Únie a progresu“ a „Strana slobody a súhlasu“. Na druhom konci spektra boli etnické strany, medzi ktoré patrili Poale Zion, Al-Fatat a arménske národné hnutie organizované v rámci Arménskej revolučnej federácie. Rakúsko-Uhorsko, ktoré profitovalo z občianskeho sporu, si oficiálne pripojilo [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] v roku 1908. Posledné osmanské sčítanie ľudu sa uskutočnilo v roku [[1914]]. Napriek vojenským reformám, ktoré rekonštituovali osmanskú modernú armádu, stratila ríša v [[Taliansko-turecká vojna|taliansko-tureckej vojne]] ([[1911]]) svoje severoafrické územia a Dodekanese a takmer všetky svoje európske územia v [[Balkánske vojny|balkánskych vojnách]] (1912{{--}}1913). Ríša čelila neustálym nepokojom v rokoch, ktoré viedli k [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], vrátane osmanskej protistrany z roku [[1909]], k incidentu 31. marec a dvoch ďalších prevratov v rokoch [[1912]] a [[1913]]. História Osmanskej ríše počas prvej svetovej vojny začala osmanským prekvapujúcim útokom na ruské pobrežie Čierneho mora [[29. október|29. októbra]] [[1914]]. Po útoku vyhlásilo Rusko a jeho spojenci Francúzsko a Británia vojnu proti Osmanom. V prvých rokoch vojny došlo k niekoľkým dôležitým osmanským víťazstvám, ako napríklad [[bitka o Gallipoli]] a [[obliehanie Kut al-Amary]]. [[Súbor:Sultan Mehmed VI of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|[[Mehmed VI.]], posledný sultán Osmanskej ríše.]] V roku [[1915]] nariadila osmanská vláda vyhladzovanie svojho etnického arménskeho obyvateľstva, čo malo za následok smrť približne 1,5 milióna Arménov v [[Arménska genocída|arménskej genocíde]].<ref>Peter Balakian (13 October 2009). ''The Burning Tigris''. HarperCollins. p. xvii. ISBN <bdi>978-0-06-186017-1</bdi>. Retrieved 8 June 2013.</ref> Genocída sa uskutočnila počas a po prvej svetovej vojny a uskutočňovala sa v dvoch fázach: veľkoobchodné zabíjanie zdatnej mužskej populácie a podrobovanie armádnych brancov k nútenej práci, po ktorej nasledovalo vyhostenie žien, detí, seniorov a bezvládny pochod smrti vedúci k sýrskej púšti. Boli vyhostení vojenskými sprievodmi a zbavení jedla a vody a boli podrobení pravidelným lúpežiam, znásilňovaniu a systematickému masakru. V rámci tej istej kampane etnických čistiek boli tiež páchané rozsiahle masakry proti gréckym a asýrskym menšinám.<ref>Schaller, Dominik J; Zimmerer, Jürgen (2008). "Late Ottoman genocides: the dissolution of the Ottoman Empire and Young Turkish population and extermination policies – introduction" (PDF). ''Journal of Genocide Research''. 10 (1): 7–14. doi:10.1080/14623520801950820. Archived from the original (PDF) on 3 November 2013. <q>The genocidal quality of the murderous campaigns against Greeks and Assyrians is obvious</q></ref> Arabská vzbura začala v roku 1916 a odvrátila vplyv Osmanov na stredovýchodnom fronte, kde počas prvých dvoch rokov vojny mali navrch. Prímerie Mudros bolo podpísané [[30. október|30. októbra]] [[1918]], čím sa rozdelenie Osmanskej ríše stanovilo v súlade so Zmluvou z Sèvres. Táto zmluva, ktorá bola navrhnutá na konferencii v [[Londýn]]e, umožnila sultánovi udržať si svoje postavenie a titul. Okupácia Intanbulu a Izmiru viedla k založeniu tureckého národného hnutia, ktoré zvíťazilo v [[Turecká vojna za nezávislosť|tureckej vojne za nezávislosť]] (1919{{--}}1923) pod vedením [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafu Kemala]] (neskôr s priezviskom Atatürk). Sultanát bol zrušený 1. novembra [[1922]] a posledný sultán [[Mehmed VI.]] (vládol [[1918]]{{--}}[[1922]]) opustil krajinu 17. novembra [[1922]]. Kalifát bol zrušený [[3. marec|3. marca]] [[1924]].<ref>Hakan Ozoglu (24 June 2011). ''From Caliphate to Secular State: Power Struggle in the Early Turkish Republic''. ABC-CLIO. p. 8. ISBN <bdi>978-0-313-37957-4</bdi>. Retrieved 8 June 2013.</ref> == Vláda == Pred reformami v 19. a 20. storočí bola štátna organizácia Osmanskej ríše systémom s dvoma hlavnými dimenziami: vojenskou správou a civilnou správou. Sultán mal v systéme najvyššie postavenie. Civilný systém bol založený na miestnych správnych celkoch zodpovedajúcich charakteristikám regiónu. Štát mal kontrolu nad klérom. Podľa osmanského chápania mala byť hlavnou zodpovednosť štátu obhajovať a rozširovať územia moslimov a zaistiť bezpečnosť a harmóniu vnútri svojich hraníc v preklenujúcom kontexte ortodoxnej islamskej praxe a suverenity rozhodnutí [[Osmanská dynastia|Osmanských dynastií]]. [[Súbor:Jean-Baptiste van Mour 007.jpg|náhľad|Veľvyslanci v [[Topkapı Sarayı|paláci Topkapı]].]] Osmanská ríša, ako inštitúcia Osmanov ([[Osmanská dynastia|Osmanských dynastií]]) bola v islamskom svete bezprecedentná a neprekonateľná vzhľadom na veľkosť a trvanie ríše. V Európe podobne neprerušovaný rad panovníkov (kráľov / cisárov) z tej istej rodiny dosiahli len Habsburgovci, ktorí vládli podobne dlho a počas rovnakého obdobia od konca 13. do začiatku 20. storočia. Osmanská dynastia bola tureckého pôvodu. V jedenástich prípadoch bol sultán zosadený (nahradený ďalším sultánom osmanskej dynastie, ktorý bol [už bývalého] sultánov brat, syn alebo synovec), pretože ho jeho nepriatelia vnímali ako hrozbu pre štát. V osmanskej histórii boli iba dva pokusy o zosadenie vládnucej osmanskej dynastie, oba však zlyhali.<ref>{{Citácia knihy|titul=Turkish public administration from tradition to the modern age|url=https://www.worldcat.org/oclc/288938724|vydavateľ=USAK, International Strategic Research Organization|rok=2008|miesto=Ankara|isbn=978-605-4030-01-9|priezvisko=Kapucu, Naim.}}</ref> Posledný osmanský sultán Mehmed VI. (vládol 1918 – 1922) bol priamy potomok mužskej línie prvého osmanského sultána [[Osman I.|Osmana I.]] (vládol 1299 – 1323/4), čo v európskych krajinách a v islamskom svete nebolo obdobné (napr. mužská línia Habsburgovcov zanikla v roku 1740). Primárnym účelom sultánovho háremu bolo zabezpečiť narodenie mužských dedičov osmanského trónu a zabezpečiť pokračovanie priameho patrilineálneho (mužského) potomstva osmanských sultánov. Najvyššiu pozíciu v islame, ''[[kalifát]]'', požadovali sultáni už počnúc [[Murad I.|Muradom I.]], ktorý bol ustanovený ako osmanský kalifát. Osmanský sultán, ''pâdişâh'' alebo "pán kráľov", slúžil ako jediný vladár ríše a bol považovaný za stelesnenie svojej vlády, hoci nie vždy vykonával úplnú kontrolu. Sultánov hárem bol jedným z najdôležitejších v osmanskom dvore. Vládla mu [[Válide sultán]]. Príležitostne sa zapájala do štátnej politiky. Háremové ženy istý čas účinne kontrolovali štát, čím sa táto doba nazvala „[[Sultanát žien]]“. Noví sultáni sa vyberali vždy zo synov predchádzajúceho sultána. === Ozbrojené sily === [[Súbor:Turkish pilots in 1912.jpg|náhľad|Osmanský piloti v roku [[1912]].]] Prvé vojenské jednotky osmanského štátu tvorila armáda zostavená Osmanom I. z kmeňov, ktoré žili v horách západnej Anatólie koncom 13. storočia. Osmanská armáda bola tvorená komplexným systémom náboru a [[Léno|léna]] (odmeny pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti). Hlavné zbory osmanskej armády zahŕňali ''[[janičiar]]ov, sipahie, akindžie a mehterân''. Osmanská armáda bola vo svojej dobe jednou z najpokročilejších bojových síl na svete a jednou z prvých, ktorá používala muškety a kanóny. Osmanskí Turci začali používať tiež falkonety, čo boli krátke, ale široké kanóny. Stalo sa tak počas obliehania Konštantínopolu v roku 1422. Osmanská jazda bola skôr než na ťažké zbroji závislá na vysokej rýchlosti a pohyblivosti, používala luky, krátke meče na rýchlych koňoch (Turkoman a arab, predchodca plnokrvníka) a často uplatňovala taktiku podobnú Mongolom. Tá spočívala v predstieraní ústupu pri obkľučovaniu nepriateľských síl vnútri formácie v tvare polmesiaca a následnom skutočnom útoku. Počas 16. storočia, najmä za vlády [[Süleyman I.|Sulejmana Nádherného,]] dosiahla sila, organizovanosť a výkonnosť tureckých vojsk absolútny vrchol. V Európe do roku 1683 v podstate nemala na súši rovnocenného protivníka. [[Súbor:Knotel-Janissaries.jpg|náhľad|[[Janičiar]]i.]] Základom armády bola jazda ''[[Sipáhi|sipahíovia]]''. Za službu v armáde dostávali dedičnú pôdu. Za dobré vojenské výkony mohli postúpiť do vyššieho lénneho stavu. Vojenská povinnosť [[Sipáhi|sipahíov]] bola veľmi prísna. Počas vojnového ťaženia museli povinne narukovať. V boji tvorili sipahíjovia ľahké jazdectvo vyzbrojené lukmi a šípmi, kopijami a okrúhlymi štítmi. Tieto lénne vojská viedli [[Paša (Osmanská ríša)|pašovia]] a ''berlegbegovia'', čiže správcovia oblastí z ktorej pochádzala lénna jednotka. Nižšími vojenskými veliteľmi boli [[Sandžak-bej|sandžakbegovia]] a alajbegovia. K jazdectvu ešte patrili moslimskí dobrovoľníci najímaní na čas vojny nazývaný bešlü a gümüllü.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska III.|url=https://www.valka.cz/13472-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-III-|vydavateľ=valka.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-23|miesto=|jazyk=}}</ref> Pechota bola známa svojou bojovnosťou a disciplínou. Najznámejšími pešími jednotkami boli obávaní [[janičiar]]i. Boli vytvárané z odvlečených kresťanských detí, ktoré boli odmalička pripravované na vojenskú službu. Prešli tvrdým výcvikom a celý život strávili vo vojenských táboroch. Nesmeli sa ženiť, piť alkohol ani hrať hazardné hry. Boli známy svojou tvrdou disciplínou. Boli vyzbrojení lukmi, štítmi, jatagánmi (''sečné zbrane''), neskôr aj puškami. Boli považovaní za najspoľahlivejšie turecké jednotky. V tureckých posádkach slúžili aj reisi a azabi, teda moslimovia zbavení povinnosti platiť dane. Tvorili jednotky s názvom džemaaty. Najkvalitnejšou zložkou tureckej armády boli delostrelci nazývaní topčovia.<ref name=":0" /> Porážky, najmä zo strany Ruska, však doviedli vládnuce vrstvy k poznaniu, že reformy v európskom duchu sú neodvratné. Selimov bratranec Mahmut II. v júni 1826 zrušil nenávidené Janičiarske zbory (vtedy o sile 135 000 mužov), ktoré už dlho nemali tú kvalitu, čo v ranom novoveku, zato svojimi povstaleckými akciami, terorom obyvateľov a nátlakom na panovníka neustále destabilizovali štát. Jeho syn Abdülmecid I. v nastolenom kurze pokračoval skutočne hlbokými reformami. Vďaka nim začala armáda najímať zahraničných odborníkov a posielala svoje dôstojníkov na výcvik do západoeurópskych krajín. Osmanskej námorníctvo značne prispelo k územnému rozšíreniu ríše na európsky kontinent. Začalo s dobytím severnej Afriky, kedy bolo k ríši pripojené Alžírsko a Egypt v roku 1517. Od porážky pri ''Lepante'' (1571) bolo zjavné, že na mori už námorníctvo mimoriadne úspechy proti vzrastajúcim koloniálnom mocnostiam nedosiahne, však ešte po dve nasledujúce storočia ríša ovládala [[Čierne more]] a východnej polovicu Stredomoria. Počnúc stratou Grécka v roku 1821 a Alžírska v roku 1830 začala osmanská námorná moc a kontrola nad vzdialenými územiami klesať. Sultán Abdulaziz sa pokúsil obnoviť námornú silu, nechal preto postaviť najväčšiu flotilu po vtedajšej Británii a Francúzsku. Lodenice v Barrow v Anglicku postavili v roku 1886 svoju prvú ponorku práve pre Osmanskú ríšu. Po mladotureckej revolúcii v roku 1908 sa výbor pre úniu a pokrok snažil založiť nové silné osmanské námorníctvo. "Nadácia osmanského námorníctva" vznikla v roku 1910 a zakúpila nové lode prostredníctvom verejných darov. Zriadenie osmanského vojenského letectva sa datuje na jún 1909. == Administratívne rozdelenie == [[Súbor:Ottoman Empire (1795).png|náhľad|Ejálety Osmanskej ríše v roku [[1795]].]] Osmanská ríša bola koncom 14. storočia najprv rozdelená na provincie v zmysle pevných územných jednotiek s miestodržiteľom menovanými sultánom. Od konca 16. storočia bol najvyšší územný celok nazývaný [[ejálet]], v európskych prameňoch nazývaný ako „pašalík“ alebo „bejlerbej“, čo je odvodené od [[Paša (Osmanská ríša)|paša]] („hlava“ – ''vojvodca, náčelník'') resp. od „bej“ / „bejlerbej“ („pán pánov“ čiže miestokráľ, resp. guvernér). Ejálety (pašalíky) sa ďalej delili na menšie sandžaky a nahije.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Detrez|vydavateľ=Peter Lang|strany=|kapitola=|isbn=978-90-5201-374-9|url=|počet strán=184|rok=2008|miesto=|vydanie=|meno=Raymond|titul=Europe and the Historical Legacies in the Balkans|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Barbara|priezvisko2=Segaert|odkaz na autora=|autor=|jazyk=}}</ref> V roku [[1867]] boli v rámci reforiem Tanzimat zavedené nové správne jednotky, [[Ejálet|vilájety]]. == Ekonomika == Osmanská vláda úmyselne presadzovala politiku rozvoja [[Bursa|Bursy]], [[Edirne]] a [[Istanbul]]u (postupných osmanských hlavných miest) do veľkých obchodných a priemyselných centier, pretože obchodníci a remeselníci boli pri vytváraní novej metropoly nenahraditeľní.<ref>{{Citácia knihy|titul=Studies in the economic history of the Middle East: from the rise of Islam to the present day;|url=https://www.worldcat.org/oclc/97694|vydavateľ=Oxford U.P|rok=1970|miesto=London,|isbn=0-19-713561-7}}</ref> Za týmto účelom Mehmed II. a jeho nástupca Bayezid II. taktiež povzbudzovali a vítali židovskú migráciu z rôznych častí Európy. Židia sa usadzovali v Istanbule a v ďalších prístavných mestách, ako je Solún. Na mnohých miestach v Európe boli Židia prenasledovaní svojimi kresťanskými náprotivkami (napríklad v Španielsku po skončení Reconquisty). Imigranti uvítali toleranciu, ktorú prejavili Turci. Osmanské ekonomické povedomie bolo úzko späté so základnými pojmami chápania štátu a spoločnosti na Blízkom východe, kde je konečným cieľom štátu upevnenie a rozšírenie moci panovníka a spôsobom, akým sa toho dosahovalo, bolo získavať bohaté zdroje príjmu, aby prosperovali produktívne triedy spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Buď zmenou, ktorú chceš vo svete vidieť|url=http://dx.doi.org/10.14712/18023061.160|periodikum=Envigogika|dátum=2011-12-31|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=6|číslo=3|issn=1802 – 3061|doi=10.14712/18023061.160|meno=Peter|priezvisko=Maňo}}</ref> Konečným cieľom bolo zvýšenie štátnych príjmov, bez toho, aby došlo k poškodeniu prosperity subjektov, aby sa zabránilo vzniku sociálneho neporiadku a aby tradičná organizácia spoločnosti zostala nedotknutá. Osmanské hospodárstvo v ranom novoveku výrazne expandovalo, najmä v prvej polovici osemnásteho storočia. Ročný príjem ríše štyrikrát kolísal medzi rokmi 1523 a 1748, upravený o infláciu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revenue-raising and legitimacy : tax collection and finance administration in the Ottoman Empire, 1560 – 1660|url=https://www.worldcat.org/oclc/654641345|vydavateľ=E.J. Brill|rok=1996|miesto=Leiden|isbn=9789004102897|priezvisko=Darling, Linda T., 1945-}}</ref> Organizácia štátnej pokladnice a kancelárstva sa v rámci Osmanskej ríše rozvíjala viac ako ktorákoľvek iná islamská vláda. Táto organizácia vyvinula byrokraciu ako samostatnú skupinu, čiastočne vysoko trénovanú ulamu, ktorá sa vyvinula v profesionálny orgán. Účinnosť tohto profesionálneho finančného orgánu stojí za úspechom mnohých veľkých osmanských štátnikov.<ref>{{Citácia periodika|titul=An Economic and Social History of the Ottoman Empire, 1300-1914.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2598472|periodikum=The Economic History Review|dátum=1996-02|dátum prístupu=2020-04-19|ročník=49|číslo=1|strany=203|issn=0013-0117|doi=10.2307/2598472|meno=Virginia H.|priezvisko=Aksan|meno2=Halil|priezvisko2=Inalcik|meno3=Donald|priezvisko3=Quataert}}</ref> Moderné osmanské štúdie naznačujú, že zmena vzťahov medzi osmanskými Turkami a strednou Európou bola spôsobená otvorením nových námorných trás. Je možné vidieť pokles významu pozemných trás na východ, keďže západná Európa otvárala oceánske trasy, ktoré obchádzali Blízky východ a Stredozemie, súčasne s úpadkom samotnej Osmanskej ríše.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Ottoman Empire, 1700–1922|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511818868|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2005-08-11|isbn=978-0-521-83910-5|meno=Donald|priezvisko=Quataert}}</ref> == Obyvateľstvo == [[Súbor:Ottoman Smyrna.jpg|náhľad|[[Smyrna]] pod osmanskou vládou v roku [[1900]].]] Odhad populácie ríše 11 692 480 obyvateľov pre obdobie rokov 1520 – 1535 bol získaný spočítaním osmanských domácností odvádzajúcich desiatok a počet následne vynásobený piatimi.<ref name="dx.doi.org">{{Citácia periodika|titul=The Ottoman Road to War in 1914: The Ottoman Empire and the First World War (review)|url=http://dx.doi.org/10.1353/jwh.2011.0067|periodikum=Journal of World History|dátum=2011|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=22|číslo=3|strany=642 – 645|issn=1527-8050|doi=10.1353/jwh.2011.0067|meno=M. Erdem|priezvisko=Kabadayi}}</ref> Z nejasných dôvodov bola populácia v 18. storočí nižšia než v 16. storočí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Population rise and fall in Anatolia 1550–1620|url=http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00263207908700415|periodikum=Middle Eastern Studies|dátum=1979-10|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=15|číslo=3|strany=322 – 345|issn=0026-3206|doi=10.1080/00263207908700415|jazyk=en|meno=Leila|priezvisko=Erder|meno2=Suraiya|priezvisko2=Faroqhi}}</ref> Odhad 7 230 660 obyvateľov pre prvé sčítanie ľudu, ktoré sa konalo v roku 1831, je považované za závažný podstav, pretože toto sčítanie malo slúžiť len k registrácii možných vojenských brancov.<ref name="dx.doi.org"/> Sčítanie ľudu na osmanských územiach začalo až začiatkom 19. storočia. Údaje z roku 1831 sú k dispozícii ako oficiálne výsledky sčítania ľudu, ale tieto sčítania nepokrývali celú populáciu. Počítalo len mužov a nepokrývalo celú ríšu. Pre skoršie obdobie sú odhady veľkosti a rozmiestnenia populácie založené na pozorovaných demografických vzorcoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Ottoman Census System and Population, 1831–1914|url=http://dx.doi.org/10.1017/s0020743800033602|periodikum=International Journal of Middle East Studies|dátum=1978-08|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=9|číslo=3|strany=325–338|issn=0020-7438|doi=10.1017/s0020743800033602|meno=Standford J.|priezvisko=Shaw}}</ref> Okolo roku 1800 mohla populácia dosahovať 25 až 32 miliónov obyvateľov. V európskych provinciách (predovšetkým na Balkáne) tvorila približne 10 miliónov, v ázijských provinciách 11 miliónov a v afrických provinciách približne 3 milióny. Hustota obyvateľstva bola vyššia v európskych provinciách – dvojnásobná než v Anatólii, ktorá bola zase trojnásobná hustote obyvateľov v Iraku a [[Sýria|Sýrii]] a päťnásobná hustote obyvateľov v Arábii.<ref name="ReferenceA">{{Citácia periodika|titul=Gendered Colonialisms in African History|url=http://dx.doi.org/10.2307/525022|periodikum=African Studies Review|dátum=2000-09|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=43|číslo=2|strany=194|issn=0002-0206|doi=10.2307/525022|meno=Teresa|priezvisko=Barnes|meno2=Nancy Rose|priezvisko2=Hunt|meno3=Tessie P.|priezvisko3=Liu}}</ref> Ku koncu existencie ríše bola dĺžka života odhadovaná na 49 rokov. Epidémie a hladomor spôsobovali veľké demografické zmeny. V roku 1785 okolo jednej šestiny egyptskej populácie zomrelo na mor a populácia Aleppa sa v 18. storočí znížila o dvadsať percent. Egypt medzi rokmi 1687 a 1731 zasiahlo šesť hladomorov a Anatóliu zasiahol posledný hladomor štyri desaťročia neskôr.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Bridge and Galata Area, Istanbul, Turkey by Abdullah Frères, ca. 1880-1893 (LOC).jpg|náhľad|Galata (Karaköy) a starý [[Galata Köprüsü|galatský most]] na [[Zlatý roh]], cca [[1880]] – [[1893]].]] Vzostup prístavných miest mal za následok zoskupenie populácie a bol spôsobený vývojom dopravných prostriedkov ako parníky alebo železnice. Urbanizácia sa zvýšila najviac v rokoch 1700 až 1922, kedy mestá rástli. Zlepšenie zdravotných a hygienických podmienok ich pre život a prácu učinilo atraktívnejšími. Prístavné mestá ako Solún v Grécku zaznamenali nárast počtu obyvateľov z 55 000 v roku 1800 na 160 000 v roku 1912. Ďalej Izmir, kde v roku 1800 žilo 150 000 obyvateľov, narástol do roku 1914 na 300 000 obyvateľov.<ref name="ReferenceA"/><ref>{{Citácia periodika|titul=Reşat Kasaba, The Ottoman Empire and the World Economy: The Nineteenth Century (SUNY Series in Middle Eastern Studies) (Albany: State University of New York Press, 1988). Pp. 203.|url=http://dx.doi.org/10.1017/s0020743800057706|periodikum=International Journal of Middle East Studies|dátum=1991-08|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=23|číslo=3|strany=434 – 435|issn=0020-7438|doi=10.1017/s0020743800057706|meno=Şevket|priezvisko=Pamuk}}</ref> Niektoré regióny mali naopak pokles počtu obyvateľov – Belehrad zaznamenal pokles populácie z 25 000 na 8 000 obyvateľov, a to predovšetkým kvôli politickým sporom.<ref name="ReferenceA"/> Ekonomická a politická migrácia mala dopad na celú ríšu. Napríklad [[Ruská ríša|ruské]] a rakúske anexie na Kryme a Balkáne mali za následok veľký príliv moslimských utečencov – 200 000 krymských Tatárov utieklo do Dobrudže.<ref name="ReferenceA"/> Medzi rokmi 1783 a 1913 zaplavilo Osmanskú ríšu približne 5 až 7 miliónov utečencov, z ktorých najmenej 3,8 miliónov pochádzalo z ruských území. Niektoré migrácie zanechali nezmazateľné znaky, ako politické napätie medzi časťami ríše (napr. Turecko a Bulharsko), zatiaľ čo na iných územiach boli zaznamenané odstredivé účinky, zjednodušujúce demografické prvky vyplývajúce z rôznych skupín obyvateľstva. Ekonomika bola tiež postihnutá stratou remeselníkov, obchodníkov, výrobcov a poľnohospodárov.<ref name="ReferenceA"/> Od 19. storočia značná časť moslimov z Balkánu emigrovala do dnešného Turecka. Títo ľudia sa označujú termínom ''[[Muhacir]]''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Death and exile : the ethnic cleansing of Ottoman Muslims, 1821-1922|url=https://www.worldcat.org/oclc/31936569|vydavateľ=Darwin Press|rok=1995|miesto=Princeton, N.J.|isbn=0-87850-094-4|priezvisko=McCarthy, Justin, 1945-}}</ref> Po grécko-tureckej vojne v rokoch 1922 – 1923 zaniklo na 3 000 rokov staré grécke osídlenie v Ponte ([[Pontskí Gréci]]) či v Kappadokii ([[Karamanliovia]]). Malú Áziu opustilo okolo 1,5 milióna Grékov a Grécko opustilo približne 500 000 moslimov. V dobe pádu Osmanskej ríše v roku 1922 tvorili polovicu tureckého mestského obyvateľstva moslimskí utečenci z Ruska, Grécka a Balkánu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Russia : war, peace and diplomacy : essays in honour of John Erickson|url=https://www.worldcat.org/oclc/56805979|vydavateľ=Weidenfeld & Nicolson|rok=2005|miesto=London|isbn=0-297-84913-1}}</ref> === Jazyk === [[Osmanská turečtina]] bola oficiálnym jazykom ríše. Išlo o [[Juhozápadné turkické jazyky|oghuzský]] [[Turkické jazyky|turkický jazyk]], výrazne ovplyvnený [[Perzské jazyky|perzštinou]] a [[Arabčina|arabčinou]]. Osmania mali niekoľko vplyvných jazykov: turečtinu, ktorou hovorila väčšina ľudí v Anatólii a väčšina moslimov na Balkáne, s výnimkou Albánska a [[Bosna (historická krajina)|Bosny]]; perzštinu, ktorou hovorili vzdelanci;<ref name="worldcat.org">{{Citácia knihy|edícia=1st ed|titul=Persian historiography and geography : Bertold Spuler on major works produced in Iran, the Caucasus, Central Asia, India, and early Ottoman Turkey|url=https://www.worldcat.org/oclc/69672164|vydavateľ=Pustaka Nasional|rok=2003|miesto=Singapore|isbn=9971-77-488-7|priezvisko=Spuler, Bertold, 1911 – 1990.}}</ref> arabčinu, používanú hlavne v [[Arábia|Arábii]], v [[Severná Afrika|severnej Afrike]], [[Irak]]u, [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]], [[Levanta|Levante]] a častiach [[Africký roh|Afrického rohu]]; a somálčinu v celej oblasti Afrického rohu. V posledných dvoch storočiach dochádzalo k obmedzeniu týchto jazykov, aj keď im zostali špecifické role: perzština slúžila predovšetkým ako literárny jazyk pre vzdelaných,<ref name="worldcat.org"/> zatiaľ čo arabčina bola používaná počas náboženských obradov. Turečtina vo svojej osmanskej variante bola vojenským jazykom a jazykom štátnej správy už od ranných dôb ríše. Osmanská ústava z roku 1876 oficiálne upevnila úradný status turečtiny.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Ottoman Constitution, Promulgated the 7th Zilbridje, 1293 (11/23 December, 1876)|url=http://dx.doi.org/10.2307/2212668|periodikum=The American Journal of International Law|dátum=1908-10|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=2|číslo=4|strany=367|issn=0002-9300|doi=10.2307/2212668}}</ref> V období po [[Tanzimat]]e sa medzi vzdelanými stala francúzština spoločenským jazykom. === Náboženstvo === V osmanskom ríšskom systéme panovala hegemonická moslimská moc nad nemoslimskými obyvateľmi. Až do druhej polovice 15. storočia mala ríša kresťanskú väčšinu obyvateľov pod vládou moslimskej menšiny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Law and colonial cultures : legal regimes in world history, 1400-1900|url=https://www.worldcat.org/oclc/56320306|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2002|miesto=Cambridge, UK|isbn=0-511-04164-0|priezvisko=Benton, Lauren A., 1956-}}</ref> Na konci 19. storočia začala nemoslimská populácia v ríši značne klesať, a to nielen kvôli odtrhnutiu mnohých území, ale tiež kvôli migrácii. Podiel moslimov v 20. rokoch 19. storočia činil 60%, postupne stúpal na 69% v 70. rokoch 19. storočia a v 90. rokoch 19. storočia vzrástol na 76%.<ref>Içduygu, Ahmet; Toktas, Şule; Ali Soner, B. (1 February 2008). "The politics of population in a nation-building process: emigration of non-Muslims from Turkey". ''Ethnic and Racial Studies''. '''31''' (2): 358–89. doi:10.1080/01419870701491937. hdl:11729/308.</ref> Do roku 1914 bola iba 19,1% populácia ríše nemoslimských, väčšinou tvorený Židmi a kresťanmi, Asýrčanmi a Arménmi. ==== Islam ==== [[Súbor:Tile with Calligraphy.JPG|náhľad|[[Kaligrafia|Kaligrafické]] písmo na fritovacej dlaždici, zobrazujúce [[Alah|Božie meno]], [[Mohamed]]a a prvých [[Kalifát|kalifov]], cca [[1727]].]] Turecké národy pred prijatím islamu praktikovali rôzne druhy [[Šamanizmus|šamanizmu]]. Abbásovský vplyv bol v strednej Ázii zaistený [[Moslimské dobytie Trsansoxanie|moslimským dobytím Trsansoxanie]]. Veľa rôznych tureckých kmeňov – vrátane Oghuzov, ktorí boli predkami Seldžukov i Osmanov – postupne konvertovalo na islam a toto náboženstvo začiatkom 11. storočia privliekli do Anatólie. Od založenia Osmanskej ríše Osmania nasledovali ''maturidismus'' (islamská škola teológie) a hanífovský mazhab (islamská právna škola).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Revival: Cambodia: Change and Continuity in Contemporary Politics (2001)|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315192918|dátum=2017-06-28|dátum prístupu=2020-04-03|doi=10.4324/9781315192918}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Iranian Nuclear Aspirations and Strategic Balancing in the Middle East|url=http://dx.doi.org/10.1111/mepo.12130|periodikum=Middle East Policy|dátum=2015-06|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=22|číslo=2|strany=80 – 93|issn=1061-1924|doi=10.1111/mepo.12130|meno=Stephen|priezvisko=Ellis|meno2=Andrew|priezvisko2=Futter}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=INTEREST-FREE BANKING'S AND CONVENTIONAL BANKING'S ATTITUDES AGAINST FINANCIAL CRISES: THE CASE OF TURKEY|url=http://dx.doi.org/10.15295/bmij.v3i1.102|periodikum=Business & Management Studies: An International Journal|dátum=2015-07-31|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=3|číslo=1|issn=2148-2586|doi=10.15295/bmij.v3i1.102|meno=Mustafa|priezvisko=CANBAZ}}</ref> Moslimské sekty považované za kacírske, ako [[drúzi]], [[Ismá’ílíja|ismá'ílíja]], [[aleviti]] a [[alaviti]], boli radené za Židov a kresťanov.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Syria Dilemma|url=http://dx.doi.org/10.7551/mitpress/9983.003.0005|vydavateľ=The MIT Press|rok=2013|isbn=978-0-262-31733-7}}</ref> V roku 1514 nariadil sultán Selim I. zmasakrovať 40 000 anatolských alevitov, ktorých považoval za [[Piata kolóna|piatu kolónu]] rivala – Safíjovskej ríše. Selim bol tiež zodpovedný za bezprecedentnú a rýchlu expanziu Osmanskej ríše na Blízky východ, najmä vďaka dobytiu celého egyptského Mamluckého sultanátu. Týmto dobývaním Selim ďalej upevňoval osmanské tvrdenie, že je islamským kalifom, hoci sa osmanský sultáni považovali za kalifov od 14. storočia počínajúc Muradom I. (vládol 1362 až 1389). Titul kalifa si osmanskí sultáni držali po zvyšok funkčného obdobia úradu, ktoré skončilo jeho zrušením 3. marca 1924 [[Veľké národné zhromaždenie|Veľkým národným zhromaždením Turecka]] a exilom posledného kalifa Abdülmecida II. do Francúzska. ==== Kresťanstvo a judaizmus ==== [[Súbor:Gennadios II and Mehmed II.jpg|náhľad|210x210bod|[[Mehmed II.]] a Patriarcha Gennadius II.]] V Osmanskej ríši boli kresťanom v súlade s moslimským systémom dhimmi zaručené obmedzené slobody (napríklad právo na bohoslužbu). Okrem rôznych iných zákonných obmedzení im bolo zakázané nosiť zbrane alebo jazdiť na koni, ich domy nemohli prekrývať tie moslimské.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st U.S. ed|titul=A shameful act : the Armenian genocide and the question of Turkish responsibility|url=https://www.worldcat.org/oclc/64844685|vydavateľ=Metropolitan Books|rok=2006|miesto=New York|isbn=0-8050-7932-7|priezvisko=Akçam, Taner, 1953-}}</ref> Mnoho kresťanov a Židov konvertovalo s cieľom zaistiť si plné postavenie v spoločnosti. Väčšina však naďalej praktikovala svoje staré náboženstvá bez obmedzenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Archives and chanceries: Ottoman Empire and Turkey|url=http://dx.doi.org/10.1163/1573-3912_ei3_com_23851|vydavateľ=Encyclopaedia of Islam, THREE|dátum prístupu=2020-04-04}}</ref> Podľa systému millet boli nemoslimovia považovaný za predmet Ríše, ale nepodliehali moslimskej viere ani moslimskému zákonu. Napríklad ortodoxný millet stále podliehal [[Corpus iuris civilis|Justiniánovemu zákonníku]], ktorý v Byzantskej ríši platil 900 rokov. Najväčšej skupine nemoslimských obyvateľov (alebo dhimmi) islamského osmanského štátu, pravoslávnemu milletu, bola udelená rada zvláštnych privilégií v oblasti politiky a obchodu a museli platiť vyššie dane než moslimské subjekty.<ref>{{Citácia knihy|titul=Loyola University New Orleans|url=http://dx.doi.org/10.1093/omo/9781561592630.013.3000000032|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2018-03-26|isbn=978-1-56159-263-0}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The American Role in the Global Economy, February-March 1988|url=http://dx.doi.org/10.21236/ada197959|rok=1988-03-01|miesto=Fort Belvoir, VA|meno=Susan J.|priezvisko=Whitson}}</ref> Výber týchto daní (džizja) často sprevádzalo zlé zachádzanie a krutosť. Podobné millety boli zriadené pre osmanskú židovskú komunitu, ktorá bola pod vedením osmanského hlavného rabína; arménske apoštolské spoločenstvo, ktoré bolo pod vedením hlavného biskupa; a radu ďalších náboženských komunít.<ref>{{Citácia knihy|titul=A concise history of Islam|url=https://www.worldcat.org/oclc/868069299|miesto=New Delhi|isbn=978-93-82573-47-0}}</ref> Niektorí tvrdia, že millet je príkladom predmoderného náboženského pluralizmu.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Islamic roots of democratic pluralism|url=https://www.worldcat.org/oclc/169571738|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2001|miesto=Oxford|isbn=978-0-19-513991-4|priezvisko=Sachedina, Abdulaziz Abdulhussein, 1942-}}</ref> == Kultúra == Osmani prebrali niektoré z tradícií, umenia a kultúrnych inštitúcií v regiónoch, ktoré si podmanili a pridali im nový rozmer. Prijali početné tradície a kultúrne rysy starých ríši (v oblastiach ako architektúra, kuchyňa, hudba, voľný čas a vláda) a rozvíjali ich do nových foriem, čo viedlo k novej a výraznej osmanskej kultúrnej identite. Napriek novým tradíciám a zlučovaniu bola osmanská dynastia, podobne ako jej predchodcovia [[Rumský sultanát]] a [[Seldžucká ríša]], čo do kultúry, jazyka zvykom dôkladne perzianizovaná a preto bola ríša popisovaná ako perzianizovaná ríša.<ref>{{Citácia knihy|titul=One-Volume Libraries: Composite and Multiple-Text Manuscripts|url=http://dx.doi.org/10.1515/9783110496956-008|vydavateľ=De Gruyter|rok=2016-01-07|miesto=Berlin, Boston|isbn=978-3-11-049695-6|meno=Jan|priezvisko=Schmidt}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Music of the Ottoman Court: Makam, Composition and the Early Ottoman Instrumental Repertoire|url=http://dx.doi.org/10.2307/834402|periodikum=Asian Music|dátum=2000|dátum prístupu=2020-04-04|ročník=31|číslo=2|strany=169|issn=0044-9202|doi=10.2307/834402|meno=Irene|priezvisko=Markoff|meno2=Walter|priezvisko2=Feldman}}</ref> Medzikultúrne sobáše sa na tvorbe charakteristickej kultúry osmanských elít podieľali taktiež. V porovnaní s tureckou ľudovou kultúrou bol vplyv týchto nových kultúr na tvorbu kultúry osmanských elít jasný. [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|Otroctvo]] bolo súčasťou osmanskej spoločnosti a väčšina otrokov boli zamestnaných ako domáci sluhovia.<ref>{{Citácia knihy|titul=From Empire to Republic|url=http://dx.doi.org/10.31826/9781463230098|vydavateľ=Gorgias Press|rok=2010-12-31|miesto=Piscataway, NJ, USA|isbn=978-1-4632-3009-8|meno=Halil|priezvisko=Inalcik}}</ref> Poľnohospodárske otroctvo, napríklad také, aké bolo rozšírené v Amerike, bolo relatívne zriedkavé. Otrokyne sa v ríši predávali až do roku 1908.<ref>{{Citácia knihy|titul=Beyond Slavery|url=http://dx.doi.org/10.1057/9780230113893_7|vydavateľ=Palgrave Macmillan US|rok=2010|miesto=New York|isbn=978-0-230-10017-6|strany=107 – 122|meno=Kecia|priezvisko=Ali}}</ref> Počas 19. storočia sa ríša dostala pod tlak zo západoeurópskych krajín, aby ukončila predávanie otrokýň. Politiky vyvinuté rôznymi sultánmi v priebehu 19. storočia sa pokúšali obmedziť obchod s osmanskými otrokmi, ale otroctvo malo stáročia náboženskú podporu, takže otroctvo nebolo v ríši nikdy zrušené. [[Čierna smrť|Mor]] zostal hlavnou pohromou v osmanskej spoločnosti až do druhej štvrtiny 19. storočia. Medzi rokmi 1701 a 1750 bolo v Istanbule zaznamenaných 37 väčších a menších morových epidémií a 31 medzi rokmi 1751 a 1801.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Migration into Eigteenth-Century 'Greater Istanbul' as Reflected in de Kadi Registers of Eyüp|url=http://poj.peeters-leuven.be/content.php?url=article&id=2004296&journal_code=TURC|periodikum=Turcica|dátum=1998|dátum prístupu=2020-04-04|číslo=0|strany=163 – 183|issn=0082-6847|doi=10.2143/TURC.30.0.2004296|meno=Suraiya|priezvisko=FAROQHI}}</ref> Osmani si osvojili perzské byrokratické tradície a kultúru. Sultáni tiež významne prispeli k rozvoju perzskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prof. Dr. Halil İnalcık|url=http://dx.doi.org/10.1501/otam_0000000381|periodikum=OTAM(Ankara|dátum=1996|dátum prístupu=2020-04-04|issn=1019-469X|doi=10.1501/otam_0000000381|meno=Melek|priezvisko=DELİBAŞI|meno2=Halil|priezvisko2=İNALCIK}}</ref> === Vzdelanie === V Osmanskej ríši každý millet vytvoril školský systém slúžiaci svojim občanom.<ref name="ReferenceB">{{Citácia knihy|titul=Imperial lineages and legacies in the Eastern Mediterranean : recording the imprint of Roman, Byzantine and Ottoman rule|url=https://www.worldcat.org/oclc/953604253|miesto=London|isbn=978-1-317-11845-9}}</ref> Vzdelanie sa preto vo veľkej miere delilo na etnické a náboženské línie: Niekoľko nemoslimov navštevovalo školy pre moslimských študentov a naopak. Väčšina inštitúcií, ktoré slúžili všetkým etnickým a náboženským skupinám, vyučovalo vo francúzštine alebo iných jazykoch.<ref name="ReferenceB"/> === Literatúra === Dva hlavné delenia osmanskej písomnej literatúry sú poézia a [[próza]]. Poézia bola zďaleka dominantnejšou. Osmanská próza až do 19. storočia neobsahovala príklady fikcie: neexistovali náprotivky, ako napríklad európskej romantizmu, poviedky alebo románu. Analógové žánre však existovali v tureckej ľudovej literatúre aj v divánskej poézii. Osmanská divánska poézia bola vysoko ritualizovanou a symbolickou formou umenia. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * HITZEL, Frédéric: ''Osmanská říše 15. - 18. století.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2005. 304 s. ISBN 80-7106-567-6 == Pozri aj == * [[Osmanská dynastia]] * [[Osmanské vojny v Európe]] * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 - 1568]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Osmanská ríša| ]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Afriky]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] 42u3cxq1c3juh5c9nuwffgi70bovac3 0 26899 8356886 8186863 2026-08-16T13:43:27Z DurMar12 181423 Pridaný wikilink, link na Wikislovník, upravený wikilink 8356886 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Praha | Iné názvy = | Obrázok = Praha - Evanjelický kostol.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = Praha-coat-of-arms.png | Vlajka = Praha-lucenec-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Lučenec | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.363889 | Zemepisná dĺžka = 19.510000 | Nadmorská výška = 500 | Prvá zmienka = 1451 | Starosta = Erik Marčok<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 985 11 (pošta [[Halič (okres Lučenec)|Halič]]) | Kód = 511773 | EČV = LC | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Praha, Lučenec District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Praha''' je [[obec (Slovensko)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Lučenec (okres)|Lučenec]], ktorú založili [[Husitstvo|husiti]] v [[15. storočí]]. == Polohopis == Obec leží vo východnej časti [[Krupinská planina|Krupinskej výšiny]] v doline [[Klenický potok|Klenického potoka]].<ref name=":1"/> == Dejiny == Prvá písomná zmienka je z roku [[1451]]. Obec patrila Haličskému hradnému panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a dobytkárstvom. V súčasnosti obec udržuje družobné styky s hlavným mestom [[Česko|Česka]], [[Praha|Prahou]].<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno=Peter |priezvisko = Süle| meno2 = Peter | priezvisko2 = Süle ml. | titul = Encyklopédia miest a obcí Slovenska | isbn = 80-969388-8-6 | miesto = Lučenec | vydavateľ = PS-LINE | rok = 2005| strany = 557}}</ref> Pôvod názvu Praha môže súvisieť s vypaľovaním krovín na pasienky, čím vznikali tzv. „pražoviská“. Podľa iných legiend stoja za jej vznikom [[husitstvo|husiti]] resp. [[bratríci]] v súvislosti s [[Bitka pri Lučenci|Bitkou pri Lučenci]] v roku 1451 a prenasledovaním v Čechách a názov nesie odkaz na hlavné mesto [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Evidenčná karta obce : (monitoring miestnej kultúry pre NOS Lučenec) : Praha | url = http://www.noslc.sk/index_subory/obce/ek_praha.doc | vydavateľ = Novohradské osvetové stredisko | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-19 | miesto = Lučenec | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240710041245/https://www.noslc.sk/index_subory/obce/ek_praha.doc | dátum archivácie = 2024-07-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiskrovci alebo bratríci zanechali v našom regióne pravdepodobne aj Prahu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovohrad.sme.sk/c/22746677/jiskrovci-i-bratrici-zanechali-v-nasom-regione-pravdepodobne-aj-prahu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-21 | dátum prístupu = 2022-07-19}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlôšková | meno = Hana | titul = Téma pôvodu spoločenstva v ústnej historickej tradícii na Slovensku : (Konfesionálna a etnická identifikácia) | periodikum = Etnologické rozpravy | odkaz na periodikum = Etnologické rozpravy | rok = 1995 | ročník = 2 | číslo = 1 | strany = 27{{--}}33 | url = https://www.zuzanabenuskova.sk/wp-content/uploads/2013/08/04-ER1-95.pdf | dátum prístupu = 2022-07-19 | issn = 1335-5074 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220719192955/https://www.zuzanabenuskova.sk/wp-content/uploads/2013/08/04-ER1-95.pdf | dátum archivácie = 2022-07-19 }}</ref>{{rp|31}} == Názov == === Vývin názvu obce === * [[1773]] – ''Praga'' * [[1786]] – ''Praga'' * [[1808]] – ''Prága'' * [[1863]]{{--}}[[1902]] – ''Praha, Prága'' * [[1907]]{{--}}[[1913]] – ''Gácsprága'' * [[1920]] – ''Praha, Prága'' * [[1927]] – ''Praha''<ref>Praha. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773{{--}}1997) | vydanie = | vydavateľ = VEDA | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Praha | isbn = 80-224-0530-2 | kapitola = | strany = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1856]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi, presbytérium [[koncha|konchou]]. [[Oltár]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Praha – Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/praha-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Na [[empora|empore]] je umiestnený jednomanuálový [[organ]] od [[Jan Tuček|Jana Tučeka]] z roku [[1934]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Praha, okres Lučenec | url = https://organy.hc.sk/organ/659-jednomanualovy-organ-s-pedalom?first=all&obec=Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Organy HC | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a oknami so segmentovým záklenkom. Veža s nárožným skosením je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s [[Laterna|laternou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Praha | url = http://www.najkrajsikraj.sk/praha/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Najkrajší kraj | miesto = }}</ref> * Zrubová márnica, [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] stavba, drevená jednopriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku [[1786]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=a00d020a-9fdc-4db8-8dd1-338a3c6c3177&cHash=853ef2d949aa4a79f0eaddb46792bb5c | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Evanjelický kostol - Praha.jpg|Evanjelický kostol Zrubová márnica - Praha.jpg|Zrubová márnica </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikt=Praha|wikt_štítok=Praha}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/praha/ Najkrajší kraj] - turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Lučenec}} [[Kategória:Praha (okres Lučenec)| ]] [[Kategória:Obce okresu Lučenec]] [[Kategória:Pomenovania podľa Prahy]] 4qmy5fxrbni86dz8vxnkqaum3mmmep6 0 27560 8356852 8159655 2026-08-16T12:14:57Z Pe3kZA 39673 dopl. 8356852 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Tŕnie | Iné názvy = | Obrázok = Tŕnie_obec_01.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Trnie-zvolen-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = [[Kašova Lehôtka]], Budička | Rieka = <nowiki>Trniansky potok</nowiki> | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6060 | Zemepisná dĺžka = 19.0317 | Nadmorská výška = 516 | Prvá zmienka = 1393 | Starosta = Martina Kubincová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 962 34 | Kód = 518875 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = trnie.sk | Commons = Tŕnie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tŕnie''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Zvolen|Zvolen]]. Osady Budička a [[Kašova Lehôtka]], ktoré patria k obci boli v marci [[1945]] vypálené, nemeckými vojakmi za pomoc partizánom.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o. | miesto = Poprad | rok = 2019 | počet strán = 231 | url = | isbn = 978-80-89613-26-7 | kapitola = | strany = 153 }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin Toursky|sv. Martina biskupa]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou zo [[14. storočie|14. storočia]]. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku [[1327]]. Z gotických detailov sa dochovala krížová [[klenba]] sakristie, [[pastofórium]] a profilovaný [[Portál (architektúra)|portál]] na južnej strane lode. Kostol prešiel [[renesancia|renesančnou]] úpravou v roku [[1696]] (zaklenutie lode valenou klenbou s lunetami) a [[barok|barokovou]] v roku [[1725]], kedy vznikla veža. V roku [[1936]] bol rozšírený o modernistickú prístavbu na západnej strane. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina zariadenia kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tŕnie- Kostol sv. Martina biskupa | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trnie-kostol-sv-martina-biskupa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> <gallery> Tŕnie kostol 01.jpg|Kostol sv. Martina biskupa Tŕnie kostol 08.jpg Tŕnie kostol 02.jpg Tŕnie kostol 03.jpg|Renesančný portál kostola Tŕnie kostol 04.jpg|Detail veže Tŕnie kostol 05.jpg|Detail presbytéria </gallery> * Dedinská zvonica v časti [[Kašova Lehôtka]], [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] stavba z dreva s murovaným základom na pôdoryse štvorca zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12820 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Zvonica je ukončená stanovou strechou. * Zvonica na stĺpe v časti Hrabiny, ľudová stavba z prvej tretiny 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12819 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/trnie/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Tŕnie| ]] [[Kategória:Obce okresu Zvolen]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] m7enbdymrayk8r9kced1v5pkk48jowl 10 30957 8357108 8116918 2026-08-17T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8357108 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Leslie Groves.jpg |meno = [[Leslie Richard Groves|L. Groves]] |rám = }} Meniny má [[Milica]]. * [[1629]] – narodil sa [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]], poľský kráľ a panovník [[Republika oboch národov|poľsko-litovskej únie]], víťaz nad [[Osmanská ríša|Osmanmi]] v [[Bitka pri Viedni|bitke pri Viedni]] († [[1696]]) * [[1896]] – narodil sa [[Leslie Richard Groves|Leslie Groves]], americký generál, vedúci výstavby [[Pentagón (USA)|Pentagonu]] a [[Projekt Manhattan|projektu Manhattan]] († [[1970]]) * [[1916]] – zomrel [[Svetozár Hurban-Vajanský]], slovenský spisovateľ a novinár, šéfredaktor ''[[Národnie noviny|Národných novín]]'' (* [[1847]]) * [[1943]] – narodil sa [[Robert De Niro]], americký herec, držiteľ [[Academy Awards|Oscara]] za [[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|najlepší herecký výkon vo vedľajšej]] a [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|hlavnej úlohe]] * [[1952]] – narodil sa [[Nelson Piquet]], brazílsky automobilový pretekár, trojnásobný majster sveta [[Formula 1|Formuly 1]] * [[1953]] – narodila sa [[Herta Müllerová]], rumunsko-nemecká spisovateľka, poetka, esejistka, laureátka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] * [[1959]] – na juhozápade [[Montana (USA)|Montany]] v [[Spojené štáty|USA]] došlo k masívnemu zemetraseniu, dôsledkom ktorého zahynulo vyše 28 ľudí a vzniklo jazero [[Earthquake Lake]] * [[1960]] – [[Gabon]] získal nezávislosť od [[Francúzsko|Francúzska]] * [[2008]] – americký plavec [[Michael Phelps]] sa stal prvým človekom, ktorý získal osem zlatých medailí na jedných [[olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> oapbp4ngle13rwg7b7jiy1vb1yq1hcj 0 32358 8356914 8341075 2026-08-16T14:46:53Z Maximilián Fedora 259749 8356914 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Buddha_image_-_stone_-_with_disciple.jpg|thumb|[[Siddhártha Gautama Buddha|Buddha]] so [[svastika|svastikou]]]] '''Štyri vznešené pravdy''' ([[sanskrit|skt.]] ''čatvári árjasatjáni'', [[pálí]] ''čattári arijasáččani'') sú základným učením [[budhizmus|budhizmu]], jadrom učenia historického [[Gautama Budha|Budhu]]. Sú predmetom jeho prvej prednášky ''Roztočenie kolesa dharmy (učenia)'' (''Dharmačakrapravartana''). Sú obsiahnuté v ''Mahásatipatthána Sutte''. == Štyri vznešené pravdy == # Celý život je utrpenie (skt. ''[[dukkha]]'' – utrpenie). # Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. ''[[samudaja]]'' – pôvod, príčina). # Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. ''[[niródha]]'' – zánik, zrušenie). # Túžbu po živote možno odstrániť na [[osemdielna cesta|vznešenej osemdielnej ceste]] (skt. ''[[marga]]'' – cesta, chodník). == Vznešená pravda o utrpení == Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého: * zrodenia, * staroby, * smrti, * zármutku, * náreku, * bolesti, * žiaľu, * zúfalstva, * nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať. == Vznešená pravda o vznikaní utrpenia == Príčinou utrpenia je žiadostivosť (''tanha''), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania ([[samsára]]). == Vznešená pravda o zániku utrpenia == Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej ([[nirvána]]). == Vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia == Je to táto vznešená osemdielna cesta, totiž ''správne'': # chápanie, # myslenie, # reč, # konanie, # živobytie, # snaženie, # uvedomenie, # sústredenie. ''1. Čo je správne chápanie?'' :Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie. ''2. Čo je správne myslenie?'' :Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie. ''3. Čo je správna reč?'' :Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správna reč. ''4. Čo je správne konanie?'' :Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie. ''5. Čo je správne živobytie?'' :Keď ušľachtilý žiak, ktorý sa vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie. ''6. Čo je správne snaženie?'' * Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodarné stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodarné stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. To je správne snaženie. ''7. Čo je správne uvedomenie?'' * Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo; * na pocity, uvedomuje si práve a len pocity; * na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ; * na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie. ''8. Čo je správne sústredenie?'' * Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne ''prvý vhľad'', ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou. * Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímania, keď bol dosiahnutý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak ''druhý vhľad'', ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou. * Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o ktorom Vznešený vraví „Šťastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne ''tretieho vhľadu''. * Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak ''štvrtého vhľadu'', ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správne sústredenie. To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia…” == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Budhizmus]] 0m2jo5pyxam1six4n0xezwp4a23evwn 8356921 8356914 2026-08-16T15:17:00Z Maximilián Fedora 259749 8356921 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Buddha_image_-_stone_-_with_disciple.jpg|thumb|[[Siddhártha Gautama Buddha|Buddha]] so [[svastika|svastikou]]]] '''Štyri vznešené pravdy''' ([[sanskrit|skt.]] ''čatvári árjasatjáni'', [[pálí]] ''čattári arijasáččani'') sú základným učením [[budhizmus|budhizmu]], jadrom učenia historického [[Gautama Budha|Budhu]]. Sú predmetom jeho prvej prednášky ''Roztočenie kolesa dharmy (učenia)'' (''Dharmačakrapravartana''). Sú obsiahnuté v ''Mahásatipatthána Sutte''. == Štyri vznešené pravdy == # Celý život je utrpenie (skt. ''[[dukkha]]'' – utrpenie). # Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. ''[[samudaja]]'' – pôvod, príčina). # Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. ''[[niródha]]'' – zánik, zrušenie). # Túžbu po živote možno odstrániť na [[osemdielna cesta|vznešenej osemdielnej ceste]] (skt. ''[[marga]]'' – cesta, chodník). == Vznešená pravda o utrpení == Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého: * zrodenia, * staroby, * smrti, * zármutku, * náreku, * bolesti, * žiaľu, * zúfalstva, * nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať. == Vznešená pravda o vznikaní utrpenia == Príčinou utrpenia je žiadostivosť (''tanha''), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania ([[samsára]]). == Vznešená pravda o zániku utrpenia == Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej ([[nirvána]]). == Vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia == Vznešenú osemdielnu cestu tvorí: # správne chápanie, # správne myslenie, # správna reč, # správne konanie, # správne živobytie, # správne snaženie, # správne uvedomenie, # správne sústredenie. ''„1. Čo je správne chápanie?'' :Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie. ''2. Čo je správne myslenie?'' :Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie. ''3. Čo je správna reč?'' :Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správna reč. ''4. Čo je správne konanie?'' :Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie. ''5. Čo je správne živobytie?'' :Keď ušľachtilý žiak, ktorý sa vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie. ''6. Čo je správne snaženie?'' * Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodarné stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodarné stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. To je správne snaženie. ''7. Čo je správne uvedomenie?'' * Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo; * na pocity, uvedomuje si práve a len pocity; * na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ; * na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie. ''8. Čo je správne sústredenie?'' * Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne ''prvý vhľad'', ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou. * Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímania, keď bol dosiahnutý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak ''druhý vhľad'', ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou. * Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o ktorom Vznešený vraví „Šťastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne ''tretieho vhľadu''. * Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak ''štvrtého vhľadu'', ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správne sústredenie. To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia…“ == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Budhizmus]] lejk9wty8qkj1t7nh12r0s5cyibanli 8356923 8356921 2026-08-16T15:20:09Z Maximilián Fedora 259749 8356923 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Buddha_image_-_stone_-_with_disciple.jpg|thumb|[[Siddhártha Gautama Buddha|Buddha]] so [[svastika|svastikou]]]] '''Štyri vznešené pravdy''' ([[sanskrit|skt.]] ''čatvári árjasatjáni'', [[pálí]] ''čattári arijasáččani'') sú základným učením [[budhizmus|budhizmu]], jadrom učenia historického [[Gautama Budha|Budhu]]. Sú predmetom jeho prvej prednášky ''Roztočenie kolesa dharmy (učenia)'' (''Dharmačakrapravartana''). Sú obsiahnuté v ''Mahásatipatthána Sutte''. == Štyri vznešené pravdy == # Celý život je utrpenie (skt. ''[[dukkha]]'' – utrpenie). # Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. ''[[samudaja]]'' – pôvod, príčina). # Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. ''[[niródha]]'' – zánik, zrušenie). # Túžbu po živote možno odstrániť na [[Vznešená osemdielna cesta|vznešenej osemdielnej ceste]] (skt. ''[[marga]]'' – cesta, chodník). == Vznešená pravda o utrpení == Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého: * zrodenia, * staroby, * smrti, * zármutku, * náreku, * bolesti, * žiaľu, * zúfalstva, * nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať. == Vznešená pravda o vznikaní utrpenia == Príčinou utrpenia je žiadostivosť (''tanha''), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania ([[samsára]]). == Vznešená pravda o zániku utrpenia == Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej ([[nirvána]]). == Vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia == Vznešenú osemdielnu cestu tvorí: # správne chápanie, # správne myslenie, # správna reč, # správne konanie, # správne živobytie, # správne snaženie, # správne uvedomenie, # správne sústredenie. ''„1. Čo je správne chápanie?'' :Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie. ''2. Čo je správne myslenie?'' :Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie. ''3. Čo je správna reč?'' :Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správna reč. ''4. Čo je správne konanie?'' :Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie. ''5. Čo je správne živobytie?'' :Keď ušľachtilý žiak, ktorý sa vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie. ''6. Čo je správne snaženie?'' * Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodarné stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. * Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodarné stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; ''vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie''. To je správne snaženie. ''7. Čo je správne uvedomenie?'' * Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo; * na pocity, uvedomuje si práve a len pocity; * na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ; * na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie. ''8. Čo je správne sústredenie?'' * Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne ''prvý vhľad'', ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou. * Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímania, keď bol dosiahnutý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak ''druhý vhľad'', ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou. * Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o ktorom Vznešený vraví „Šťastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne ''tretieho vhľadu''. * Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak ''štvrtého vhľadu'', ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správne sústredenie. To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia…“ == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Budhizmus]] jp5bg3ojwxc0q62tedcc60ssz8as99t 0 33966 8356910 8102831 2026-08-16T14:31:26Z ~2026-44594-05 302692 /* Prehľad */ úprava gramatiky 8356910 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} [[Súbor:Land on the Moon 7 21 1969-repair.jpg|náhľad|Dievča číta v novinách o [[Apollo 11|pristáti na Mesiaci]].]] '''Noviny''' sú hmotnostne ľahká [[publikácia]] (presnejšie [[periodikum]]) na jedno použitie, zvyčajne vytlačená na lacnom papieri nazývanom [[novinový papier]]. Noviny môžu obsahovať všeobecné alebo špeciálne témy a môžu byť publikované denne, týždenne, dvojtýždenne, mesačne, dvojmesačne, štvrťročne atď. Všeobecné noviny sú zvyčajne [[denník (žurnalistika)|denníky]] nových [[Správa (žurnalistika)|správ]] na mnoho tém. Môžu obsahovať správy zo sveta, [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiky]], [[šport]]u a komentáre ([[úvodník]]y, [[rubrika|rubriky]] atď.). Mnohé obsahujú aj správy o [[počasie|počasí]] a [[predpoveď počasia|predpovede]]. Noviny často obsahujú [[Snímka (fotografia)|fotografie]] na ilustráciu článkov, [[inzercia|inzerciu]], [[kreslený seriál|kreslené seriály]], kurzy [[Devízy|devíz]] a [[Valuty|valút]] v bankách atď. == Prehľad == Väčšina novín vychádza denne ('''denníky'''), často s výnimkou [[nedeľa|nedele]] a [[štátny sviatok|štátnych sviatkov]]. '''Týždenníky''' vychádzajú raz týždenne a zvyčajne sú menšie a menej prestížne ako denníky, i keď aj tu sú uznávané [[periodikum|periodiká]], ako americký [[Newsweek]] alebo nemecký [[Die Zeit]]. Venujú sa dôkladnejšie jednej téme a zväčša sú tlačené na kvalitnejší papier. Väčšina krajín má aspoň jedny noviny, ktoré sa predávajú po celej krajine - '''celoštátne noviny''', ktoré sú opakom '''miestnych novín''' pre mesto alebo región. V [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]] je málo ozaj celoštátnych novín, okrem ''[[USA Today]]'' v USA a ''[[Globe and Mail]]'' a ''[[National Post]]'' v Kanade. Veľké metropolitné noviny s rozšírenými distribučnými sieťami ako ''[[New York Times]]'', ''[[Washington Post]]'' a ''[[Toronto Star]]'' môžu de facto spĺňať úlohu národných novín. Vlastník novín alebo osoba zodpovedná za produkciu je [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľ]]. Osoba zodpovedná za obsah je [[šéfredaktor]]. Publikujú sa aj noviny na špecifické témy ako správy pre obchodníkov v danom priemysle, pre záujemcov o určitý druh aktivity alebo životný štýl atď. == Dejiny == === Svet === Pozri aj: [[Žurnalistika]] Podľa [[Svetová asociácia novín|Svetovej asociácie novín]] (World Association of Newspapers): *Pravidelné publikácie boli vydávané a distribuované vládami po tisícročia, napr. ''Acta Diurna'' - zoznam udalostí, ktoré usporiadal [[Gaius Iulius Caesar]] v [[staroveký Rím|starovekom Ríme]] v roku [[59 pred Kr.]] *Prvé noviny boli publikované v roku [[713]] s názvom ''Rôzne správy'' v Kaijuane v [[Peking]]u v [[Čína|Číne]] ako rukopisné noviny. „Kaijuan“ je názov roku, v ktorom boli noviny publikované. Časová os: *[[1504]]: rod Thurnovcov – Taxisovcov zaviedol v Európe medzištátnu poštovú dopravu, najprv medzi Nemeckom, Nizozemskom, Francúzskom a Španielskom. *[[1605]]: [[Johann Carolus]] publikoval prvé tlačené noviny „Relation“ v [[Štrasburg]]u. *[[1605]]: Antverpy: Nieuwe Tydinghen, povodne nepravidelne noviny, ktoré mali čoskoro mesačnú periodicitu, neskôr vychádzali trikrát týždenne. *[[1621]]: prvé anglické súkromné noviny ''Corante'' boli publikované v Londýne. *[[1622]]: začal vychádzať v Londýne prvý anglický týždenník ''Weekly News''. *[[1631]]: boli založené prvé francúzske noviny ''Gazette''. *[[1645]]: začali vychádzať najstaršie stále vydávané švédske noviny - ''Post-och Inrikes Tidningar''. *[[1690]]: ''Publick Occurrences'' v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] boli prvé noviny publikované v Amerike, ale boli zastavené po prvom vydaní. *[[1701]]: [[6. september|6. septembra]] - asi prvé vydanie novín ''Norwich Post'', čo boli pravdepodobne prvé vidiecke noviny. *[[1702]]: [[11. marec|11. marca]] založila Elizabeth Malletová prvý anglický denník ''Daily Courant'' (vydávaný do roku [[1735]]), ale pre finančné problémy ich po 9. čísle predala [[Samuelovi Buckleymu]]. *[[1709]]: boli založené noviny Worcester Post-Man, neskôr Berrow’s Worcester Journal v roku [[1753]], Worcester Post-Man/Berrow’s Worcester Journal sú najstaršie britské neoficiálne noviny. *[[1785]]: noviny ''Daily Universal Register'' založil John Walters, od [[1. január]]a [[1788]] majú názov [[Times]]. *[[1803]]: austrálska vláda publikovala ''Sydney Gazette'' a ''New South Wales Advertiser'' - prvé austrálske noviny. *[[1821]]: boli založené noviny [[Guardian]]. *[[1833]]: ''New York Sun'' - prvé úspešné šestákové noviny *[[1855]]: prvé šestákové noviny [[Daily Telegraph]] - prvý londýnsky ranník za prekvapujúcu cenu 1 penny - sprístupnenie tlače najširším ľudovým vrstvám. *[[1884]]: [[Otto Merganthaler]] vynašiel [[typografický stroj]] (linotyp), ktorý tlačil písmo po celých riadkoch použitím horúceho olova - veľký progres vo vydávaní novín a vychádzajúca éra „horúceho olova“. Systémy sa vyrábali do 80. rokov [[20. storočie|20. storočia]], keď boli nahradené počítačovým [[stránkovanie|stránkovaním]]. *[[1903]] – vznikli noviny [[Daily Mirror]] - prvý [[tabloid]] na svete. Redakcia zistila, že na prečítanie jedného jej čísla (46 strán) stačí 6 minút. Charakteristickou črtou tabloidu je formát cca 280 x 380 mm, ktorý sa rovná zhruba polovici svetového formátu, postaveného na výšku. V tabloide je prvoradý obraz (fotografia, ilustrácie ) a druhoradý text. *[[1962]]: noviny ''[[Los Angeles Times]]'' používali linotypový horúci kov v typografickom stroji s perforovanou páskou vytvorenou počítačmi RCA, čo urýchlilo [[typografická sadzba|typografickú sadzbu]]. Podstatné bolo vyvinutie slovníka a metódy na automatizáciu delenia slov a zarovnanie textu do stĺpcov (úlohy, ktoré tvorili 40 percent času manuálneho operátora). *[[1973]]: Harris uviedol "editing terminals"(?), ktoré rýchlo nasledovali terminály firiem [[Raytheon]], [[Atex]], [[Digital Equipment Corporation]] a iných. Výstup tvorili pásky písma na filme z fotosádzacích strojov („studená tlač“ nahradzujúca „horúcu tlač“ linotypových strojov). Atex pracoval s novinami ''Minneapolis Star'' na vývoji prvého stránkovacieho systému, ktorý umožňoval tvorbu a výstup úplných redakčných strán, eliminujúc nutnosť manuálneho vloženia pásky filmu. Atexov systém predstavil „Atex Messaging“ (posielanie správ), čo je považované za predchodcu aplikácií [[e-mail]]u a „instant messengingu“. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Newspapers}} == Externé odkazy == [http://novinyacasopisy.sk Slovenské noviny a časopisy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161008131047/http://novinyacasopisy.sk/ |date=2016-10-08 }} [[Kategória:Žurnalistika]] 4obp3zz2mo9wbeb6mhfjydsyaikiysz 0 41044 8357106 8356756 2026-08-16T23:47:18Z Xmetov 50137 /* Cover verzie */ 8357106 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou SR [[in memoriam]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy). V ankete [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste. == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilácie:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* # * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* # * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** ≈ * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Pieseň „Dezider“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sample]], motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (''[[Andrej Šeban Band...]]'', 1997) **<small>Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový [[riff]] z piesne „I Wish I Were“</small><br /> * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) ≈ * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** # * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Šina]]</small><br /> * „Svitá“ – MG Crew & [[Kamil Mikulčík]] (2017) ≈ * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** # * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (#) <small>Koncertný záznam</small><br /> (≈) <small>Dostupné iba na internete</small><br /> === Videoklipy === * „Filmové triky“ (1984) * „So synom v ZOO“ (1984) * „Tisíc izieb“ (1986) * „Tvár v zrkadle“ (1989) * „Spomienka na hasičov a na vzplanutie v daždi“ (1991) == Filmografia == === Réžia === * ''Sanitrárovci'' (1980), námet/scenár/réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba, účinkovanie * ''Dům Matky Terezy'' (1993), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997), scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivanom Brachtlom]]* === Hudba === * ''Nylonový mesiac'' (1965), hudba/účinkovanie s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), hudba/účinkovanie s The Beatmen **<small>Hudobno-zábavný televízny program</small><br /> * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkovanie * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba **<small>Televízny muzikál, pôvodný soundtrack vyšiel v roku 2001</small><br /> * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Africký zápisník'' (1984 – 1986), hudba **<small>Seriál animovaných večerníčkov na motívy cestopisu [[Ľudo Ondrejov|Ľuda Ondrejova]]</small><br /> * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Poďte s nami...'' (1984), hudba **<small>Zvučka televízneho programu pre deti</small><br /> * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Lieky, lieky, lieky...'' (1985), hudba * ''Môžeš'' (1985), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Slovo'' (1987), scenár s [[Peter Zajac|Petrom Zajacom]] a [[Vladimír Balco|Vladimírom Balcom]], hudba **<small>Hudobno-poetický film na motívy básnickej skladby [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]</small><br /> * ''Niekto ako ja'' (1988), hudba, účinkovanie * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkovanie – archívne zábery * ''Momentky'' (2008), účinkovanie – archívne zábery * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkovanie – archívne zábery === Iné === * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', dokončený posmrtne</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na 2-DVD</small><br /> (•) <small>Zoznam vzhľadom na [[Interdisciplinarita|interdisciplinaritu]] reflektuje primárnu funkciu umelca</small><br /> (••) <small>Ursiny sa ako dramaturg podieľal na stovkách prevažne [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]]</small><br /> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs=}} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] rl8spogdv5bi3a54qrc4t43pst2ocxp 8357107 8357106 2026-08-16T23:52:11Z Xmetov 50137 /* Cover verzie */ 8357107 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou SR [[in memoriam]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy). V ankete [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste. == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilácie:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* # * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* # * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** ≈ * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Pieseň „Dezider“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sample]], motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (''[[Andrej Šeban Band...]]'', 1997) **<small>Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový [[riff]] z piesne „I Wish I Were“</small><br /> * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) ≈ * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** # * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Šina]]</small><br /> * „Svitá“ – MG Crew & [[Kamil Mikulčík]] (2017) ≈ **<small>Verzia v štýle [[a cappella]]</small><br /> * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** # * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (#) <small>Koncertný záznam</small><br /> (≈) <small>Dostupné iba na internete</small><br /> === Videoklipy === * „Filmové triky“ (1984) * „So synom v ZOO“ (1984) * „Tisíc izieb“ (1986) * „Tvár v zrkadle“ (1989) * „Spomienka na hasičov a na vzplanutie v daždi“ (1991) == Filmografia == === Réžia === * ''Sanitrárovci'' (1980), námet/scenár/réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba, účinkovanie * ''Dům Matky Terezy'' (1993), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997), scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivanom Brachtlom]]* === Hudba === * ''Nylonový mesiac'' (1965), hudba/účinkovanie s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), hudba/účinkovanie s The Beatmen **<small>Hudobno-zábavný televízny program</small><br /> * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkovanie * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba **<small>Televízny muzikál, pôvodný soundtrack vyšiel v roku 2001</small><br /> * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Africký zápisník'' (1984 – 1986), hudba **<small>Seriál animovaných večerníčkov na motívy cestopisu [[Ľudo Ondrejov|Ľuda Ondrejova]]</small><br /> * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Poďte s nami...'' (1984), hudba **<small>Zvučka televízneho programu pre deti</small><br /> * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Lieky, lieky, lieky...'' (1985), hudba * ''Môžeš'' (1985), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Slovo'' (1987), scenár s [[Peter Zajac|Petrom Zajacom]] a [[Vladimír Balco|Vladimírom Balcom]], hudba **<small>Hudobno-poetický film na motívy básnickej skladby [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]</small><br /> * ''Niekto ako ja'' (1988), hudba, účinkovanie * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkovanie – archívne zábery * ''Momentky'' (2008), účinkovanie – archívne zábery * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkovanie – archívne zábery === Iné === * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', dokončený posmrtne</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na 2-DVD</small><br /> (•) <small>Zoznam vzhľadom na [[Interdisciplinarita|interdisciplinaritu]] reflektuje primárnu funkciu umelca</small><br /> (••) <small>Ursiny sa ako dramaturg podieľal na stovkách prevažne [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]]</small><br /> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs=}} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] o0sucub2hmtjjj7c1odp6k5luprvgk2 0 42371 8357187 8324703 2026-08-17T09:37:07Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357187 wikitext text/x-wiki [[Súbor:CTScan.jpg|thumb|Schéma výpočtovej tomografie]] '''Výpočtová tomografia''' (angl. ''computed (axial) tomography'', skr. ''CT'') je [[rádiológia|rádiologická]] vyšetrovacia metóda, ktorá pomocou [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] umožňuje zobrazenie vnútra ľudského tela. Metóda sa využíva najmä v oblasti [[medicína|medicíny]], kde slúži na diagnostiku širokého spektra poranení a [[choroba|chorôb]]. Prístroj, ktorý takéto zobrazenie umožňuje, sa nazýva [[počítačový tomograf|výpočtový tomograf]]. == História == Za objaviteľa výpočtovej tomografie sa považuje [[Godfrey Newbold Hounsfield]]. Myšlienka i samotný projekt prvého prístroja vznikol v roku [[1972]] vo výskumných laboratóriách [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] (teraz [[Sensaura]], vlastnená spoločnosťou Creative Technology Ltd.). Nezávisle od neho ten istý objav urobil [[Allan McLeod Cormack]] z [[Tufts University]] a v roku [[1979]] zaň obaja spoločne dostali [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu]]. == Princíp == Základným princípom metódy je zber a výpočtové spracovanie veľkého množstva údajov o hodnote absorpcie [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]]. Tie sú získavané tak, že zdroj žiarenia – [[röntgenka]] a oproti nej sa nachádzajúce [[detektor]]y rotujú okolo predmetu záujmu (napríklad [[pacient]]a). Táto matematická procedúra sa nazýva [[tomografická rekonštrukcia]] a jej podstatou je [[Radonova transformácia|inverzná Radonova transformácia]]. == Rozdelenie == Z hľadiska možností použitia je v dnešnej dobe možné rozdeliť výpočtovú tomografiu na 4 základné typy: * ''konvenčná výpočtová tomografia'' * ''špirálová (helikálna) výpočtová tomografia'' * ''multidetektorová (alebo tzv. „multi-slice“) výpočtová tomografia{{--}}MDCT alebo MSCT'' * ''EBCT'' * ''CBCT{{--}}výpočtová tomografia na princípe kužeľovitého zväzku lúčov (Cone Beam Computed Tomography)'' === Konvenčná výpočtová tomografia === Je najstarším typom výpočtovej tomografie. Ide vo svojej podstate o čisto dvojrozmernú zobrazovaciu metódu, ktorá funguje spôsobom: priečny rez ľudským telom –» posun stola s pacientom –» ďalší priečny rez. Vyšetrenie je pomalé a prakticky neumožňuje napríklad dynamické štúdie cievneho zásobenia [[orgán]]ov. === Špirálová (helikálna) výpočtová tomografia === Je modernejším typom výpočtovej tomografie, z ktorej vychádza aj MSCT. Jej rozvoj umožnil objav ''technológie slip-ring'': spôsobu, ktorý umožnil prenos dát a energie medzi rotujúcim systémom röntgenka-detektory a samotným prístrojom bez toho, aby bola ich rotácia obmedzovaná spojením dátovými či elektrickými káblami. Ide o trojrozmernú zobrazovaciu metódu, ktorá zbiera dáta z určitého objemu (vyšetrovanej časti tela). Následne sa z týchto dát, ktoré sa označujú ako „surové dáta“ (angl.termín „raw data“), rekonštruujú rezy v požadovaných rovinách. Samotné snímanie prebieha tak, že pacient je plynulým pohybom vsúvaný do otvoru prístroja, kde rotujú oproti sebe postavená röntgenka a rad detektorov. Ak si tento pohyb znázorníme vzhľadom k pacientovi, výsledkom je niečo, čo sa podobá strune od pera a v [[geometria|geometrii]] sa nazýva [[helix]] – z toho helikálne CT. Zaužívaný termín „špirálové CT“ nie je presný, [[špirála]] je iným geometrickým útvarom. Okrem možností rekonštrukcií rezov v ľubovolnej rovine je veľkou výhodou i rýchlosť – vyšetrenie trvá dosť krátko na to, aby bol pacient schopný zadržať dych. === MSCT (MDCT) === Najmodernejšia forma výpočtovej tomografie. V podstate ide o helikálne CT, ktoré má však namiesto jedného niekoľko radov detektorov uložených vedľa seba (až 256). Výsledkom zjednodušene je, že helix okolo pacienta sa zahustí až 256-krát a teda i množstvo a presnosť dát je rádovo vyššia. Otvorili sa tak celkom nové možnosti výpočtovej tomografie – CT koronarografia, virtuálna kolonoskopia, perfúzne štúdie a mnoho ďalších. === EBCT === EBCT (skratka z angl. ''electron-beam computed tomography'') je osobitným typom výpočtová tomografie. Rozdiel je v tom, že zdrojom [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] nie je rotujúca röntgenka, ale nepohyblivé elektrónové delo. [[Elektrón]]y sú podobne ako v televíznej obrazovke vychyľované na terče, smerujúce žiarenie požadovaným spôsobom. Hlavnou výhodou je extrémna rýchlosť, rádovo 25 – 50 ms – to umožňuje detailné vyšetrenie [[srdce|srdca]]. Nevýhodou je veľká technická a finančná náročnosť – tieto prístroje sú postupne nahradzované technológiou MSCT. Na Slovensku sa takýto typ prístroja nenachádza a je takmer isté, že sa tu už ani neobjaví. === CBCT === CBCT – výpočtová tomografia na princípe kužeľovitého zväzku lúčov (skratka z angl. Cone Beam Computed Tomography) je relatívne novým typom CT s nízkou radiačnou záťažou porovnateľnou s konvenčnými RTG snímkami. Využíva sa predovšetkým v zubnom lekárstve a zatiaľ pokusne na zobrazovanie [[prsník]]ov (nevýhodou technológie je malé zorné pole (FOV{{--}}field of view), ktoré neumožňuje zobrazovať objemnejšie časti tela). Priemerný sken má záťaž približne 50 mikroSievertov (klasické CT 1 500 – 3 300 mikroSievertov). == Dôležité pojmy == === Pitch === Termín prevzatý z anglického názvoslovia, slovenský ekvivalent sa nepoužíva. Používa sa pri helikálnom CT. Je to pomer medzi dĺžkou posunu stola počas jednej rotácie systému röntgenka-detektor a hrúbkou rezu. Čím je jeho hodnota vyššia, tým väčšiu časť tela môžeme vyšetrením pokryť, no tým viac klesá výsledná kvalita obrazu. Vyšší pitch pomerne výrazne znižuje celkovú radiačnú záťaž pacienta. Nastavenie sa väčšinou pohybuje v rozmedzí 1,4 až 2. Príklad: Ak uvažujeme o čase rotácie 1 sekunda, tak pri pohybe stola o {{mm|5|m}} za sekundu a hrúbke rezu {{mm|5|m}}, bude mať pitch hodnotu 1. Ak bude pohyb stola {{mm|10|m}} za sekundu a hrúbka zostane {{mm|5|m}}, pitch bude 2. === Kolimácia === Kolimácia alebo „vyclonenie“ rtg lúča určuje hrúbku rezu. Pri konvenčnej a špirálovej technike sa toho dosahuje mechanicky pohyblivými clonami uloženými medzi röntgenkou a pacientom. U multidetektorového CT však samotná kolimácia rtg lúča neurčuje konečnú hrúbku rezu – o tom v tomto prípade rozhodujú hlavne detektory (hrúbka axiálneho rezu tak môže byť od 0,35 až po {{mm|20|m}}). === Rekonštrukčný interval === Používa sa pri helikálnom CT. Udáva sa v [[milimeter|milimetroch]] a hovorí v podstate o tom, v akej vzdialenosti od seba budú stredy jednotlivých rezov. Príklad: Rezy hrúbky {{mm|5|m}} s rekonštrukčným intervalom {{mm|5|m}} znamenajú, že jednotlivé rezy na seba budú plynulo nadväzovať – nebudú sa prekrývať, ani medzi nimi nebude medzera. Rezy hrúbky {{mm|5|m}} s rekonštrukčným intervalom {{mm|10|m}} budú mať medzi sebou {{mm|5|m}} medzeru. Rezy hrúbky {{mm|5|m}} s rekonštrukčným intervalom {{mm|3|m}} sa budú vzájomne prekrývať v rozsahu {{mm|2|m}}. Význam je v rekonštrukciách rezov v inej ako štandardnej priečnej rovine. Ak sú takéto rekonštrukcie potrebné, ich kvalita závisí okrem hodnoty pitch a hrúbky rezu i od rekonštrukčného intervalu. Optimálne hodnoty sú: polovičné prekrývanie pri hodnote pitch blízkej 2, tretinové prekrývanie pri hodnote pitch blízkej 1 a štvrtinové pri hodnotách pitch pod 1. Väčšie prekrytie neprinesie významne lepšiu kvalitu obrazu, menšie ho naopak degraduje. == Riziká == === Radiačná záťaž === Vo vyspelých krajinách je výpočtová tomografia najväčším medicínskym zdrojom radiačnej záťaže obyvateľstva. Je to podmienené jej častým využívaním pre pomerne dobrú dostupnosť a vysokú diagnostickú presnosť, a dávkou, ktorá sa pohybuje v hodnotách 3-20 [[sievert (jednotka)|mSv]] pri vyšetrení brucha. Preto sa na túto oblasť v poslednom čase sústredila pozornosť výrobcov CT prístrojov a objavili sa automatické systémy, ktoré regulujú výšku dávky podľa veľkosti/váhy pacienta a vyšetrovanej oblasti v reálnom čase a nové, citlivejšie typy detektorov. === Alergické reakcie na kontrastné látky === Pri vyšetrení výpočtovou tomografiou sa veľmi často používajú [[žila|vnútrožilovo]] podávané [[kontrastná látka|kontrastné látky]]. Ich spoločnou vlastnosťou je to, že obsahujú [[jód]]. Ten môže byť v určitom malom percente prípadov príčinou [[alergia|alergických]] reakcií rôzneho stupňa – od začervenania [[koža|kože]] až po [[anafylaktický šok]]. Použitie moderných tzv. neionických jódových kontrastných látok výrazne znížilo výskyt najmä menej závažných alergických komplikácií. == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] [[Kategória:Zdravotnícka technika]] tectlp7x2hh76hwvt6umj51z0ixnfjr 0 42412 8357190 3449833 2026-08-17T09:38:24Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357190 wikitext text/x-wiki '''Konvenčná tomografia''' (planigrafia, laminografia, stratigrafia) je [[rádiológia|rádiologická]] zobrazovacia metóda, donedávna hojne používaná v [[medicína|medicíne]]. Pôvod názvu je z gréckeho slova „tomos“ - rez a pomerne presne vyjadruje podstatu metódy: zobrazenie určitého - najčastejšie priečneho - rezu ľudským telom. [[Obrázok:Tomogram.jpg|150px|right|thumb|Röntgenová snímka prínosových dutín urobená technikou konvenčnej tomografie]]Základom bola [[röntgenka]] a nosič kazety s [[film]]om, ktoré boli vzájomne spojené kovovou tyčou. Os, okolo ktorej sa táto spojovacia tyč otáčala, bolo možné nastavovať do rôznej výšky od stola s pacientom, čím sa menila hĺbka vrstvy. Počas [[expozícia|expozície]] [[röntgenka]] a [[filmová kazeta]] vykonávali kyvadlový protibežný pohyb, ktorý mal za následok, že na snímke bola ostrá len vrstva v rovine osi rotácie a štruktúry nad ňou a pod ňou sa rozmazali. Vznikol tak jednoduchý [[tomogram]] - najčastejšie [[hrudník]]a alebo [[kosť|kostí]]. Hrúbka zobrazenej vrstvy závisela od rozsahu rotačného pohybu - čím bol menší, tým bola vrstva hrubšia. Konvenčná tomografia si tiež prešla svojim evolučným vývojom: jednoduchý kyvadlový pohyb bol u niektorých prístrojov nahradený podstatne zložitejším, čim sa dosahovalo lepšie rozmazanie okolitých prekrývajúcich štruktúr. Pre zníženie celkovej [[ionizujúce žiarenie|radiačnej záťaže]] boli vyrobené simultánne tomografické kazety, ktoré umožňovali zachytiť jednou [[expozícia|expozíciou]] viacero vrstiev naraz. Táto metodika bola v súčasnej dobe pre svoju vysokú [[ionizujúce žiarenie|radiačnú záťaž]] a nízku kvalitu výsledných obrazov plne nahradená podstatne kvalitnejšou [[počítačová tomografia|počítačovou tomografiou]] a digitálnou tomosyntézou. {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Rádiológia}} {{Medicína}} [[Kategória:Rádiológia|K]] 5k5f53z3dxrlgsllf3t6dw6ttrrbx5l 0 43112 8356936 8303773 2026-08-16T16:03:46Z Nongbulinqing 13356 2026 update 8356936 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam '''lokalít Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku'''. Obsahuje lokality v regiónoch [[Ázia]] a [[Tichý oceán]]. Pri každej položke je uvedený slovenský názov, oficiálny anglický názov podľa zoznamu UNESCO, stručná charakteristika a odkaz na základné zdôvodnenie zápisu podľa UNESCO. Číslo v odkaze je súčasné číslo, pod ktorým je lokalita vedená v zozname. Položky zoznamu pri jednotlivých krajinách sú radené podľa roku zápisu do zoznamu. {{SHORTTOC}} == {{minivlajka|Afganistan|w}} == [[Súbor:Jam Qasr Zarafshan.jpg|thumb|Minaret a archeologické pozostatky pri Džáme]] # '''[[Džámsky minaret|Minaret a archeologické pozostatky pri Džáme]]'''<br />''Minaret and Archaeological Remains of Jam''<br />Šesťdesiat päť metrov vysoký Džámsky minaret z 12. storočia.<br />2002<br /> http://whc.unesco.org/en/list/211 # '''[[Darreh-je Bámján]]'''<br />''Cultural Landscape and Archaeological Remains of the Bamiyan Valley''<br />V oblasti sa nachádza rad budhistických kláštorov a svätýň a tiež opevnené stavby z obdobia islamu. Tu boli v roku 2001 islamskými radikálmi zničené dve obrovské sochy Budhu.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/208 == {{minivlajka|Austrália|w}} == [[Súbor:Part of Great Barrier Reef from Helecopter.JPG|thumb|Veľká koralová bariéra]] [[Súbor:CradleMountain.jpg|thumb|Tasmánska divočina]] [[Súbor:UluruClip3ArtC1941.jpg|thumb|Uluru-Kata Tjuta]] [[Súbor:Rain Forest Daintree Australia.jpg|thumb|Dažďové pralesy Queenslandu]] [[Súbor:Riversleigh.jpg|thumb|Riversleigh]] [[Súbor:MacquarieIsland7.JPG|thumb|Ostrov Macquarie]] [[Súbor:Purnululu I.jpg|thumb|Národný park Purnululu]] [[Súbor:Royal exhibition building tulips straight.jpg|thumb|Kráľovská výstavná budova]] [[Súbor:PortArthurPenitentiary.jpg|thumb|Austrálske trestanecké osady]] [[Súbor:Budj Bim ‐ Mt Eccles National Park, Victoria, Australia 01.jpg|thumb|Budj Bim]] # '''[[Národný park Kakadu]]'''<br />''Kakadu National Park ''<br />Prehistorické jaskynné maľby a petroglyfy, bohatá fauna a flóra.<br />1981, 1987, 1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/147 # '''[[Veľká koralová bariéra]]'''<br />''Great Barrier Reef''<br />Najrozsiahlejšie korálové útesy na svete.<br />1981<br /> http://whc.unesco.org/en/list/154 # '''[[Jazerá Willandra]]'''<br />''Willandra Lakes Region''<br />Oblasť vyschnutých jazier s pamiatkami na prehistorické osídlenie, starými až 40 000 rokov.<br />1981<br /> http://whc.unesco.org/en/list/167 # '''[[Tasmanian Wilderness]]'''<br />''Tasmanian Wilderness''<br />Prírodná rezervácia v Tasmánii, dažďový prales a vápencový kras. Pozostatky prehistorického osídlenia.<br />1982, 1989<br /> http://whc.unesco.org/en/list/181 # '''Skupina ostrovov [[Ostrov lorda Howa|Ostrova lorda Howa]]'''<br />''Lord Howe Island Group''<br />Skupina ostrovov vulkanického pôvodu s bohatou faunou a flórou a mnohými endemitmi.<br />1982<br /> http://whc.unesco.org/en/list/186 # '''[[Gondwana Rainforests of Australia]]'''<br />''Gondwana Rainforests of Australia''<br />Dažďové pralesy východného pobrežia.<br />1986, 1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/368 # '''[[Uluru-Kata Tjuta]]'''<br />''Uluru-Kata Tjuta National Park''<br />Národný park v púštnej oblasti. Prehistorické maľby na skalných monolitoch (Ayers Rock).<br />1987, 1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/447 # '''[[Wet Tropics of Queensland]]'''<br />''Wet Tropics of Queensland''<br />Najstaršie tropické dažďové pralesy na Zemi.<br />1988<br /> http://whc.unesco.org/en/list/486 # '''[[Žraločia zátoka]]'''<br />''Shark Bay, Western Australia''<br />Unikátny morský ekosystém zahrňujúci riasy a stromatolity, ktoré patria medzi najstaršie formy života.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/578 # '''[[Veľký piesočný ostrov]]'''<br />''Fraser Island''<br />Pieskové duny, tropické pralesy a jazerá.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/630 # '''Nálezisko fosílii v [[Riversleigh]] a [[Naracoorte]]'''<br />''Australian Fossil Mammal Sites Riversleigh/ Naracoorte ''<br />Prírodný park – nálezisko skamenelín cicavcov.<br />1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/698 # '''[[Heardov ostrov (teritórium)|Heardov ostrov a McDonald Islands]] '''<br />''Heard and McDonald Islands''<br />Jediné subantarktické ostrovy s aktívnymi sopkami.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/577 # '''[[Macquarie|Ostrov Macquarie]]'''<br />''Macquarie Island''<br />Ostrov leží asi v polovici cesty medzi Austráliou a Antarktídou. Ako na jedinom mieste na Zemi sa materiál zemského plášťa dostáva až nad morskú hladinu.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/629 # '''[[Modré vrchy]]'''<br />''Greater Blue Mountains Area''<br />Rozsiahla, prevažne zalesnená oblasť na pieskovcovej náhornej plošine. Výskyt vzácnych druhov eukalyptov.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/917 # '''[[Národný park Purnululu]]'''<br />''Purnululu National Park''<br />Nachádza sa v pohorí Bungle Bungle a je významný výskytom kužeľovitého pieskovcového krasu.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1094 # '''[[Royal Exhibition Building]] a [[Carlton Gardens]] v [[Melbourne]]'''<br />''Royal Exhibition Building and Carlton Gardens''<br />Stavba z r. 1880 je z tehál, trámov, ocele a bridlice a kombinuje prvky byzantskej, románskej, lombardskej a talianskej renesancie.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1131 # '''[[Sydney Opera House|Budova opery v Sydney]]'''<br />''Sydney Opera House''<br />Divadelná budova z roku 1973. Vynikajúca ukážka architektúry 20. stor. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/166 # '''[[Austrálske trestanecké osady]]'''<br />''Australian Convict Sites''<br />Jedenásť rôznych pobrežných lokalít, v ktorých v 18. a 19. storočí Briti postavili svoje trestanecké kolónie.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1306 # '''[[Ningaloo Coast|Pobrežie Ningaloo]]'''<br />''Ningaloo Coast''<br />Nachádzajú sa tu najdlhšie prímorské útesy na svete, krasové územie s podzemnými jaskyňami.<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1369 # '''Kultúrna krajina [[Budj Bim]]'''<br />''Budj Bim Cultural Landscape''<br />Krajina domorodých ľudí, ktorí v sopečnej pôde vyvinuli [[Akvakultúra|akvakultúru]].<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1577 # '''Kultúrna krajina [[Murujuga]]'''<br />''Murujuga Cultural Landscape''<br />Ľudská činnosť formuje tuto krajinu 50 tisíc rokov.<br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1709 == {{minivlajka|Bangladéš|w}} == [[Súbor:Bagerhat (Mosque City).jpg|thumb|Mesto mešít Bágerhát]] # '''[[Bágerhát|Mesto mešít Bágerhát]]'''<br />''Historic Mosque City of Bagerhat''<br />Pamiatky islamskej kultúry.<br />1985<br /> http://whc.unesco.org/en/list/321 # '''Ruiny kláštora [[Sómapura Mahávihára]]'''<br />''Ruins of the Buddhist Vihara at Paharpur''<br />Náboženské a myšlienkové centrum Bengálska v 7. – 17. storočí.<br />1985<br /> http://whc.unesco.org/en/list/322 # '''[[Sundarban]]'''<br />''The Sundarbans''<br />Sundarbanský dažďový prales sa rozkladá v deltách riek Ganga, Brahmaputra a Meghna pri Bengálskom zálive.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/798 == {{minivlajka|Čína|w}} == [[Súbor:TaiShan.jpg|thumb|Vrch Tchaj-šan]] [[Súbor:GreatWall 2004 Summer 4.jpg|thumb|Veľký čínsky múr]] [[Súbor:Mogao Caves.jpg|thumb|Jaskyne Mo-kao kchu]] [[Súbor:Xian museum.jpg|thumb|Mauzóleum prvého cisára dynastie Čchin]] [[Súbor:Zhoukoudian Caves July2004.jpg|thumb|Čou-kchou-tien]] [[Súbor:Jiuzhaigou Pearl Waterfall 2005-08-21.jpeg|thumb|Ťiou-čaj-kou]] [[Súbor:Wulingyuan from Tianzishan.jpg|thumb|Wu-ling-jüan]] [[Súbor:武当山三清殿格子门.JPG|thumb|Wu-tang]] [[Súbor:芦林湖.JPG|thumb|Národný park Lü-šan]] [[Súbor:Leshan Buddha Statue View.JPG|thumb|Budha z Le-šanu]] [[Súbor:PingYaoCityWall.jpg|thumb|Pching-jao]] [[Súbor:Hall of Prayer for Good Harvest.JPG|thumb|Oltár Nebies]] [[Súbor:Bao Ding Mountain grotto1.JPG|thumb|Skalné kresby v Ta-cu]] [[Súbor:HongCun AnHui.JPG|thumb|Chung-cchun]] [[Súbor:Longmen-grottoes-longmen-mountain-from-a-distance.jpg|thumb|Jaskyne Lung-men]] [[Súbor:Yangzi River - by Peter Morgan.jpg|thumb|San-ťiang-ping-liou]] [[Súbor:Tomb of the General 1.jpg|thumb|Hlavné mestá a hrobky kráľovstva Kogurjo]] [[Súbor:Yinxu.jpg|thumb|Jin-Sü]] [[Súbor:石林正门.JPG|thumb|Čung-kuo nan-fang kcha-s'-tche]] [[Súbor:Yuchanglou.JPG|thumb|Fu-ťien tchou-lou]] [[Súbor:Shaolinsi.JPG|thumb|Historické monumenty v Teng-fengu]] [[Súbor:Danxia 0816.JPG|thumb|Reliéf Tan-sia]] [[Súbor:Leanchoilia illecebrosa.jpg|thumb|Nálezisko fosílií v Čcheng-ťiangu]] [[Súbor:Yuan Shangdu.jpg|thumb|Šang-tu]] [[Súbor:Terrace field yunnan china denoised.jpg|thumb|Ryžové terasy Honghe Hani]] [[Súbor:VM 5355 G209 north of Muyu.jpg|thumb|Lesy Šen-nung-ťia v Chu-peji]] [[Súbor:Hoh Xil.jpg|thumb|Kokošili ]] [[Súbor:Gulangyu.jpg|thumb|Historické medzinárodní sídlisko Ku-lang-jü]] [[Súbor:梵净山 - panoramio.jpg|thumb|Fan-ťing-šan]] # '''[[Tchaj-šan]]'''<br />''Mount Taishan''<br />Pohorie symbolizujúce starú čínsku civilizáciu.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/437 # '''[[Veľký čínsky múr]]'''<br />''The Great Wall''<br />jedinečný obranný systém, ktorý vznikal počas takmer 2000 rokov.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/438 # '''Cisárske paláce dynastie Ming a Čching v [[Peking]]u ([[Zakázané mesto]]) a [[Šen-jang]]u ([[Mukdenský palác]])'''<br />''Imperial Palaces of the Ming and Qing Dynasties in Beijing and Shenyang''<br />Palác dynastie Ming z 15. stor. je známy ako Zakázané mesto. Paláce dynastie Čching sa skladajú zo 114 budov z rokov 1625 až 1783.<br />1987, 2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/439 # '''[[Mo-kao kchu|Jaskyne Mo-kao]]'''<br />''Mogao Caves''<br />Na 500 skalných chrámov tvorí najbohatšiu kolekciu budhistického umenia na svete.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/440 # '''[[Terakotová armáda|Mauzóleum prvého cisára dynastie Čchin]]'''<br />''Mausoleum of the First Qin Emperor''<br />Hrobka cisára z 3. storočia pred Kr., ktorý je pochovaný medzi niekoľkými tisícmi hlinených vojakov.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/441 # '''[[Čou-kchou-tien]]'''<br />''Peking Man Site at Zhoukoudian''<br />Nálezisko pozostatkov prehistorického pekinského človeka aj človeka [[Homo sapiens]].<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/449 # '''[[Chuang-šan]]'''<br />''Mount Huangshan''<br />Údajne najkrajší vrch Číny sa stal inšpiráciou pre veľa čínskych umelcov.<br />1990<br /> http://whc.unesco.org/en/list/547 # '''[[Ťiou-čaj-kou]]'''<br />''Jiuzhaigou Valley Scenic and Historic Interest Area ''<br />Krasové údolie zahrňujúce rôznorodé ekosystémy.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/637 # '''[[Chuang-lung]]'''<br />''Huanglong Scenic and Historic Interest Area''<br />Prírodný park zahŕňa rôznorodé ekosystémy. Žije tu [[panda veľká]].<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/638 # '''[[Wu-ling-jüan]]'''<br />''Wulingyuan Scenic and Historic Interest Area''<br />Pieskovcový prírodný park, chráni ohrozené druhy flóry a fauny.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/640 # '''[[Čcheng-te pi-šu šan-čuang]]'''<br />''Mountain Resort and its Outlying Temples, Chengde''<br />Komplex palácov, chrámov a záhrad z 18. storočia.<br />1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/703 # '''[[Čchü-fu]]'''<br />''Temple and Cemetery of Confucius and the Kong Family Mansion in Qufu''<br />[[Konfucius|Konfuciov]] chrám a cintorín a rezidencia rodiny Kchung.<br />1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/704 # '''[[Wu-tang]]'''<br />''Ancient Building Complex in the Wudang Mountains''<br />Komplex palácov a chrámov zo 7. až 17. storočia<br />1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/705 # '''[[Potala|Palácový komplex Potala]] v [[Lhasa|Lhase]]'''<br />''Historic Ensemble of the Potala Palace, Lhasa''<br />Administratívny, náboženský a politický komplex stojí na Červenej hore uprostred údolia Lhasa v nadmorskej výške {{m|3700|m}}.<br />1994, 2000, 2001<br /> http://whc.unesco.org/en/list/707 # '''[[Národný park Lu-šan]]'''<br />''Lushan National Park ''<br />Národný park s budhistickými a taoistickými chrámami, jedno z duchovných centier Číny.<br />1996<br /> http://whc.unesco.org/en/list/778 # '''[[E-mej-šan]] a [[Budha z Le-šanu]]'''<br />''Mount Emei Scenic Area, including Leshan Giant Buddha Scenic Area''<br />Posvätné miesto budhistov. Najväčšia socha Budhu na svete (Budha z Le-šanu, {{m|71|m}})<br />1996<br /> http://whc.unesco.org/en/list/779 # '''Staré mesto [[Li-ťiang]]'''<br />''Old Town of Lijiang''<br />Mesto Li-ťiang je harmonicky včlenené do neobvyklého terénu.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/811 # '''[[Pching-jao]]'''<br />''Ancient City of Ping Yao ''<br />Tradičné čínske mesto dynastií Ming a Čching založené v 14. stor.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/812 # '''[[Klasické záhrady v Su-čou]]'''<br />''Classical Gardens of Suzhou''<br />Majstrovské dielo vo svojom žánri. Vytvorené v 16. až 18. storočí a odrážajú hlbokú metafyzickú dôležitosť krásy prírody v čínskej kultúre.<br />1997, 2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/813 # '''[[Nový letný palác (Peking)|Letný palác, cisárska záhrada v Pekingu]]'''<br />''Summer Palace, an Imperial Garden in Beijing''<br />Majstrovské dielo čínskeho záhradného dizajnu pochádza z r. 1750.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/880 # '''[[Oltár Nebies]]'''<br />''Temple of Heaven: an Imperial Sacrificial Altar in Beijing''<br />Cisársky obetný oltár v Pekingu (15. stor.) je komplex chrámových stavieb umiestených v záhradách a obklopených starými borovicovými lesmi.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/881 # '''[[Wu-i|Pohorie Wu-i]]'''<br />''Mount Wuyi''<br />Prírodná rezervácia a zrúcaniny mnohých chrámov z obdobia rozvoja neokonfucionizmu (11. stor.).<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/911 # '''[[Skalné kresby v Ta-cu]]'''<br />''Dazu Rock Carvings''<br />Skalné kresby z 9. až 13. stor. dokumentujú súžitie [[budhizmus|budhizmu]], [[taoizmus|taoizmu]] a [[konfucionizmus|konfucionizmu]] v jednom harmonickom celku.<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/912 # '''[[Čching-čcheng]] a [[Zavlažovací systém pri Tu-ťiang-jene]] '''<br />''Mount Qingcheng and the Dujiangyan Irrigation System''<br />Stavba zavlažovacieho systému začala v 3. storočí pred Kr. a dodnes zavlažuje vodou rieky Min-ťiang úrodné oblasti planiny Čchen-tu.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1001 # '''Staroveké dediny [[Si-ti]] a [[Chung-cchun]]'''<br />''Ancient Villages in Southern Anhui - Xidi and Hongcun''<br />Jedinečné sú najmä plány ulíc, ich architektúra, výzdoba a prepojenie domov s vodovodným systémom.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1002 # '''[[Jaskyne Lung-men]]'''<br />''Longmen Grottoes''<br />Najväčší súbor sochárskych diel v Číne, ktoré sa datujú od obdobia dynastie Wei po dynastiu Tchang (493 – 907).<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1003 # '''[[Cisárske hrobky dynastií Ming a Čching]]'''<br />''Imperial Tombs of the Ming and Qing Dynasties''<br />Hrobky sú prírodné útvary upravené ľuďmi podľa pravidiel [[feng šuej]]. Ilustrujú kontinuálny vývoj po dobu piatich storočí.<br />2000, 2003, 2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1004 # '''[[Jün-kang š'-kchu]] '''<br />''Yungang Grottoes''<br />252 budhistických jaskýň a 51 000 sôch v meste Ta-tchung (provincia Šan-si) z 5. a 6. stor.<br />2001<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1039 # '''[[San-ťiang-ping-liou]]'''<br />''Three Parallel Rivers of Yunnan Protected Areas''<br />Národný park San-ťiang-ping-liou v provincii Jün-nan zahŕňa horné toky troch veľkých ázijských riek – [[Jang-c’-ťiang]], [[Mekong]] a [[Salwin]].<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1083 # '''[[Hlavné mestá a hrobky kráľovstva Kogurjo]]'''<br />''Capital Cities and Tombs of the Ancient Koguryo Kingdom''<br />Horské mestá Wu-nü a Wan-tu a mesto Kuo-nej obsahujú 14 kráľovských a 26 šľachtických hrobiek.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1135 # '''[[Macao]]'''<br />''Historic Centre of Macao''<br />Historický portugalský prístav ktorého základy boli položené v 16. stor.<br />2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1110 # '''[[Jin-sü]]'''<br />''Yin Xu''<br />Staroveké hlavné mesto [[Šang (dynastia)|dynastie Šang]] z 1300 až 1046 pred Kr. Rozsiahle archeologické nálezisko.<br />2006<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1114 # '''Rezervácie pandy veľkej v [[S’-čchuan]]e'''<br />''Sichuan Giant Panda Sanctuaries''<br />Oblasť v horách Čchiung-laj a Ťia-ťin zahŕňajúca sedem prírodných rezervácii a deväť krajinných parkov, ktorá je domovom 30 % populácie pandy veľkej<br />2006<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1213 # '''[[Tiao-lou]] a dediny v Kchaj-pchingu'''<br />''Kaiping Diaolou and Villages''<br />Niekoľko poschodové opevnené dedinské domy Diaolou v Kaipingu a okolí pochádzajúce zo začiatku 20. storočia. Prelínanie západných a čínskych architektonických štruktúr. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/1112 # '''[[Čung-kuo nan-fang kcha-s'-tche]] '''<br />''South China Karst''<br />Krasová oblasť o rozlohe viac než pol milióna kilometrov štvorcových v provinciách Yunnan, Guizhou a Guangxi. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/1248 # '''[[Fu-ťien tchu-lou]] '''<br />''Fujian Tulou''<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1113 # '''[[San-čching-šan]] '''<br />''Sanqingshan'' <br />Národný park.<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1292 # '''[[Wu-tchaj-šan]] '''<br />''Mount Wutai'' <br />Posvätná hora budhizmu. Viac ako 50 kláštorov a chrámov rôzneho veku.<br />2009<br />http://whc.unesco.org/en/list/1279 # '''Historické pamiatky v [[Teng-feng]]u v „Strede Neba a Zeme“ '''<br />''Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth”'' <br />Historické pamiatky Teng-fengu a okolia patria k najlepším príkladov starovekých čínskych budov venovaných vede, technike a vzdelaniu.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1305 # '''Reliéf [[Tan-sia]] '''<br />''China Danxia'' <br />Veľkolepé červené skaly s radou prírodných pilierov, veží, roklín, údolí, vodopádu vytvorených eróziou.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1335 # '''Kultúrna krajina okolo [[Si-chu|Západného jazera]] v [[Chang-čou]] '''<br />''West Lake Cultural Landscape of Hangzhou'' <br />Oblasť zahŕňajúca Západné jazero s pahorkami lemujúcimi jeho tri strany inšpirovala slávnych básnikov, vedcov a umelcov už od 9. storočia.<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1334 # '''Nálezisko fosílií v [[Čcheng-ťiang]]u'''<br />''Chengjiang Fossil Site'' <br />512 hektárov pôdy ukrývajúcich fosílie z obdobia prvohôr.<br />2012<br />http://whc.unesco.org/en/list/1388 # '''[[Šang-tu]]'''<br />''Site of Xanadu'' <br />Mesto na sever od Veľkého čínskeho múra, v ktorom sa prelínali kultúry Číny a kočovných Mongolov.<br />2012<br />http://whc.unesco.org/en/list/1389 # '''Pohorie [[Ťanšan]] v [[Sin-ťiang]]u'''<br />''Xinjiang Tianshan'' <br />{{km2|6000}} chráneného územia v pohoríí Ťanšan.<br />2013<br />http://whc.unesco.org/en/list/1414 # '''[[Chanijské ryžové terasy v Chung-che|Kultúrna krajina ryžových terás Honghe Hani]]'''<br />''Cultural Landscape of Honghe Hani Rice Terraces'' <br />Via ako {{ha|16000|m}} ryžových terás na juhu provincie Jün-nan.<br />2013<br />http://whc.unesco.org/en/list/1111 # '''[[Hodvábna cesta]]'''<br />''Silk Roads: the Routes Network of Chang'an-Tianshan Corridor'' <br />Časť Hodvábnej cesty z Číny do [[Stredná Ázia|stredoázijského]] [[Sedemriečie|Sedemriečia]] sformovaná okolo roku 0.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1442 # '''[[Veľký kanál]]'''<br />''The Grand Canal'' <br />Najdlhšia staroveká umelá rieka sveta.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1443 # '''[[Sídla domorodých úradov Tchu-s’]]'''<br />''Tusi Sites'' <br />3 zrúcaniny pevností a okolité archeologické lokality. <br />2015<br />http://whc.unesco.org/en/list/1474 # '''[[Chuašanské skalné maľby]]'''<br />''Zuojiang Huashan Rock Art Cultural Landscape'' <br />Skalné maľby staré až 2 500 rokov. <br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1508 # '''[[Šen-nung-ťia|Lesy Šen-nung-ťia v Chu-peji]]'''<br />''Hubei Shennongjia''<br />73 318 hektárov pôvodného lesa centrálnej Číny, habitat pestrej flóry a fauny.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1509 # Pohorie '''[[Kokošili]] v Čching-chaji'''<br />''Qinghai Hoh Xil'' <br />{{km2|37356}} hôr a stepí v nadmorskej výške cez {{m|4500|m}}.<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1540 # '''Historické medzinárodní sídlisko [[Ku-lang-jü]]'''<br />''Kulangsu: a Historic International Settlement'' <br />Malý ostrov v blízkosti futienskeho prístavného mesta [[Sia-men]] slúžil od polovice 19. storočia ako stredisko obchodnej i kultúrnej výmeny medzi Čínou a zahraničím.<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1541 # '''[[Fan-ťing-šan]]'''<br />''Fanjingshan'' <br />Biosférická a pamiatková rezervácia pre primitívne vegetácie strednej subtropickej alpskej oblasti západnej Číny.<br />2018<br />http://whc.unesco.org/en/list/1559/ # '''[[Hniezdiská sťahovavých vtákov pozdĺž pobrežia Žltého mora a Pochajského zálivu]] '''<br />''Migratory Bird Sanctuaries along the Coast of Yellow Sea–Bohai Gulf of China'' <br />Biosférická rezervácia pre sťahovavých vtákov<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1589/ # '''Archeologické ruiny [[kultúra Liang-ču|mesta Liang-ču]] '''<br />''Archaeological Ruins of Liangzhu City'' <br />Viac než 5 000 rokov staré mesto poľnohospodárskej civilizácie<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1606/ # '''[[Čchüan-čou]]: svetové emporium za ríše Sung a ríše Jüan'''<br />''Quanzhou: Emporium of the World in Song-Yuan China'' <br />Centrum obchodu medzi vnútrozemím Číny a najmä arabskými obchodníkmi medzi 10. a 14. storočím.<br />2021<br />https://whc.unesco.org/en/list/1561 # '''[[Kultúrna krajina starých čajových lesov na hore Ťing-maj v Pchu-eri]]'''<br />''Cultural Landscape of Old Tea Forests of the Jingmai Mountain in Pu’er'' <br />Krajina s napol divokými a napol pestovanými čajovníkmi staršia než 1 000 rokov s dobre zachovanými veľkými starobylými čajovými plantážami Pchu-er.<br />2023<br />https://whc.unesco.org/en/list/1665 # '''[[Púšť Badain Jaran|Púšť Badain Jaran - Veže piesku a jazerá]]'''<br />''Badain Jaran Desert - Towers of Sand and Lakes'' <br />Púšť s najvyššími stacionárnymi dunami na svete, ktoré sú popretkávané púštnymi jazerami.<br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1638 # '''[[Centrálna os Pekingu]]: Súbor budov predstavujúci ideálny poriadok čínskeho hlavného mesta'''<br />''Beijing Central Axis: A Building Ensemble Exhibiting the Ideal Order of the Chinese Capital'' <br />Súbor palácov, náboženských, ceremoniálnych a verejných budovy, ktoré spoločne demonštrujú dynastický systém a tradičné čínske mestské plánovanie.<br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1714 # '''[[Pohrebiská dynastie Západná Sia]]'''<br />''Xixia Imperial Tombs'' <br />Súbor mauzóleí a hrobiek [[Tanguti|Tangutov]], postavených v 11. až 13. storočí. <br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1736 # '''Lokality remeselnej výroby porcelánu v [[Ťing-te-čen]]e'''<br />''Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites'' <br />Mesto s tisícročnou tradíciou výroby [[porcelán]]u. <br />2026<br />https://whc.unesco.org/en/list/1765 == {{minivlajka|Fidži|w}} == [[Súbor:BeachStreetLevuka.jpg|thumb|Levuka]] # '''[[Levuka|Historické prístavné mesto Levuka]]'''<br />''Levuka Historical Port Town''<br />Prvé koloniálne správne centrum britskej kolónie v 19. storočí.<br />2013<br />http://whc.unesco.org/en/list/1399 == {{minivlajka|Filipíny|w}} == [[Súbor:Tubbataha Shark.jpg|thumb|Bahurang Tubbataha]] [[Súbor:Batad.jpg|thumb|Ryžové terasy v Kabundukan ng Cordillera]] # '''[[Bahurang Tubbataha]] (Tubbataha Reefs)'''<br />''Tubbataha Reefs Marine Park''<br />Morský park na korálových útesoch.<br/>1993<br/> http://whc.unesco.org/en/list/653 # '''[[Barokové kostoly na Filipínach]]'''<br/>''Baroque Churches of the Philippines''<br />Kostoly v mestách Manila, Santa Maria, Paoay a Miagao predstavujú fúziu európskeho baroka a miestneho remeselného spracovania.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/677 # '''[[Ryžové terasy v Kabundukan ng Cordillera]]'''<br />''Rice Terraces of the Philippine Cordilleras''<br />Ryžové terasy sa počas 2000 rokov stali súčasťou prírody.<br />1995<br /> http://whc.unesco.org/en/list/722 # '''Historické mesto [[Vigan]]'''<br />''Historic Town of Vigan''<br />Vigan, založený v 16. storočí, je najviac zachovaný príklad plánovaného španielskeho koloniálneho mesta v Ázii.<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/502 # '''[[Národný park podzemnej rieky Puerto-Princesa]]'''<br />''Puerto-Princesa Subterranean River National Park''<br />Vápencový kras s podzemnou riekou ústiacou priamo do mora.<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/652 # '''Útočisko divokej prírody okolo hory [[Mount Hamiguitan]]'''<br />''Mount Hamiguitan Range Wildlife Sanctuary''<br />Ekologicky hodnotné územie vo východnej časti ostrova [[Mindanao]].<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1403 == {{minivlajka|India|w}} == [[Súbor:Ajanta (63).jpg|thumb|Jaskyne Adžanta]] [[Súbor:Agra Fort Rempart.jpg|thumb|Pevnosť Ágra]] [[Súbor:Konark Surya Temple.jpg|thumb|Chrám slnka]] [[Súbor:Assam 042 yfb edit.jpg|thumb|Národný park Kévaládév]] [[Súbor:Lakshman Temple.jpg|thumb|Khadžuráho]] [[Súbor:Vittala temple Hampi.jpg|thumb|Hampe]] [[Súbor:Temple Pattadakal.JPG|thumb|Pattadakkal]] [[Súbor:Sundarbans 02.jpg|thumb|Národný park Sundarban]] [[Súbor:Sanchi2.jpg|thumb|Sáňčí]] [[Súbor:Humayun's Tomb.jpg|thumb|Humájúnova hrobka]] [[Súbor:DHR 780 on Batasia Loop 05-02-21 08.jpeg|thumb|Horské železnice v Indii]] [[Súbor:Chhatrapati Shivaji Terminus (Victoria Terminus).jpg|thumb|Stanica čhatrapatiho Šivádžího]] [[Súbor:Jama masjid in Champaner.JPG|thumb|Archeologický park Čampánér-Pávágadh]] [[Súbor:Jantar Mantar at Jaipur.jpg|thumb|Observatórium Džantar Mantar]] [[Súbor:Blue, Green & White.jpg|thumb|Západný Ghát]] [[Súbor:Rani ki vav1.jpg|thumb|Rani-ki-Vav]] [[Súbor:Abhishek532 LamuneyValley.jpg|thumb|Národný park Kančendženga]] [[Súbor:Pole 44.jpg|thumb|Historické mesto Ahmadábád]] [[Súbor:Ramappa Temple (Human Scale).jpg|thumb|Ramappa]] [[Súbor:Dholavira1.JPG|thumb|Dholavira]] [[Súbor:Shantiniketan Bari of Rabindranath Tagore.jpg|thumb|Shantiniketan]] # '''[[Adžanta (sídlo)|Jaskyne Adžanta]]'''<br />''Ajanta Caves''<br />Dva komplexy budhistických jaskynných chrámov z 2. – 1. storočia pred Kr.<br />1983<br /> http://whc.unesco.org/en/list/242 # '''[[Éllóra|Jaskyne Éllóra]] (Élóra)'''<br />''Ellora Caves''<br />34 jaskynných kláštorov a chrámov – budhistické, brahmanistické a džinistické svätyne.<br />1983<br /> http://whc.unesco.org/en/list/243 # '''[[Ágrá ká kilá]]'''<br />''Agra Fort''<br />Pevnosť zo 17. storočia chránila mesto mogulských vládcov.<br />1983<br /> http://whc.unesco.org/en/list/251 # '''[[Tádž Mahal]]'''<br />''Taj Mahal''<br />Mauzóleum z bieleho mramoru sa stalo klenotom moslimského umenia v Indii.<br />1983<br /> http://whc.unesco.org/en/list/252 # '''[[Chrám slnka]] v Konáraku'''<br />''Sun Temple, Konarak''<br />Chrám boha slnka – brahmanistická svätyňa z 13. storočia.<br />1984<br /> http://whc.unesco.org/en/list/246 # '''[[Mámallapuram|Pamiatky v Mámallapurame]]'''<br />''Group of Monuments at Mahabalipuram''<br />Súbor svätýň vytesaných v skale pochádza zo 7. – 8. stor.<br />1984<br /> http://whc.unesco.org/en/list/249 # '''[[Národný park Kazironga]]'''<br />''Kaziranga National Park ''<br />Národný park, ktorý chráni najväčšiu populáciu jednorohých nosorožcov.<br />1985<br /> http://whc.unesco.org/en/list/337 # '''[[Národný park Manás]]'''<br />''Manas Wildlife Sanctuary''<br />Prírodná rezervácia na úpätí Himalájí.<br />1985<br /> http://whc.unesco.org/en/list/338 # '''[[Národný park Kévaládév]]'''<br />''Keoladeo National Park''<br />Národný park je hlavným zimoviskom sťahovavých vtákov zo severnej časti Ázie.<br />1985<br /> http://whc.unesco.org/en/list/340 # '''[[Velha Goa|Kostoly a kláštory v Goe]]'''<br />''Churches and Convents of Goa''<br />Kostoly a kláštory zasvätené rôznym náboženským rádom sú svedectvom evanjelizácie v Ázii.<br />1986<br /> http://whc.unesco.org/en/list/234 # '''[[Khadžuráho|Pamiatky v Khadžuráho]]'''<br />''Khajuraho Group of Monuments''<br />Komplex brahmanistických a džinistických chrámov z 10. – 11. storočia.<br />1986<br /> http://whc.unesco.org/en/list/240 # '''[[Hampe|Pamiatky v Hampe]] (Hampí, Hámpí)'''<br />''Group of Monuments at Hampi ''<br />Posledné hlavné mesto hinduistického kráľovstva, chrámy a paláce zo 14. – 16. stor.<br />1986<br /> http://whc.unesco.org/en/list/241 # '''[[Fatéhpur Síkrí]]'''<br />''Fatehpur Sikri''<br />Opustené mesto s monumentami a chrámami.<br />1986<br /> http://whc.unesco.org/en/list/255 # '''[[Pattadakal|Pamiatky v Pattadakale]]'''<br />''Group of Monuments at Pattadakal''<br />Deväť hinduistických chrámov a džinistická svätyňa zo 7. – 8. storočia.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/239 # '''[[Jaskyne na Elefante]]'''<br />''Elephanta Caves''<br />7 umelých jaskýň na ostrove neďaleko Bombaja je zasvätených bohu Šiva.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/244 # '''[[Čólske chrámy]]'''<br />''Great Living Chola Temples''<br />Chrám Brihadišvára zo začiatku 11. storočia je príkladom najvyššej formy chrámovej architektúry v južnej Indii.<br />1987, 2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/250 # '''[[Národný park Sundarban]]'''<br />''Sundarbans National Park''<br />Národný park v delte Gangy, najväčšie mangrovníkové lesy na svete.<br />1987<br /> http://whc.unesco.org/en/list/452 # '''[[Nandádéví]]'''<br />''Nanda Devi and Valley of Flowers National Parks''<br />Národný park v oblasti hory Nandádéví, takmer nedotknutý človekom.<br />1988, 2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/335 # '''[[Sáňčí|Budhistické pamiatky v Sáňčí]]'''<br />''Buddhist Monuments at Sanchi''<br />Budhistické svätyne, paláce a kláštory z 2. – 1. storočia pred Kr.<br />1989<br />http://whc.unesco.org/en/list/524 # '''[[Humájúnova hrobka]] v Dillí'''<br />''Humayun's Tomb, Delhi''<br />Stavba z roku 1570 bola prvou záhradnou hrobkou v Indii.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/232 # '''[[Kutub mínár]]'''<br />''Qutb Minar and its Monuments, Delhi ''<br />Veža z červeného pieskovca (13. storočie) a okolité archeologické nálezisko.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/233 # '''[[Horské železnice v Indii]]'''<br />''Mountain Railways of India''<br />Smelé a dôvtipné inžinierske riešenie problému preklenutia krásneho horského terénu železničnou trasou.<br />1999, 2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/944 # '''[[Chrám Mahábódhi|Chrámový komplex Mahábódhi]] v [[Bódhgaja]]'''<br />''Mahabodhi Temple Complex at Bodh Gaya''<br />Chrámový komplex Mahábódhi je jedným zo štyroch posvätných miest vzťahujúcich sa k životu Budhu.<br />2002<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1056 # '''[[Bhímbétka|Skalné úkryty v Bhímbétke]]'''<br />''Rock Shelters of Bhimbetka''<br />Skalné kresby typické pre lovcov a zberačov už od obdobia [[mezolit]]u a mladšie.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/925 # '''[[Chhatrapati Shivaji Terminus]]'''<br />''Chhatrapati Shivaji Terminus (formerly Victoria Terminus)''<br />Železničná stanica. Spojenie dvoch kultúr: novogotickej architektúry z viktoriánskeho obdobia v Indii, v ktorej sa prejavujú i témy tradičnej indickej architektúry.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/945 # '''[[Čampánér-Pávágadh|Archeologický park Čampánér-Pávágadh]]'''<br />''Champaner-Pavagadh Archaeological Park''<br />Rad prehistorických nálezov, stredovekej pevnosti, paláca, náboženskej, obytnej a iné mestské stavby (vodovody) z 8. až 14. storočia.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1101 # '''[[Červená pevnosť (Dillí)|Červená pevnosť]] v Dillí'''<br />''Red Fort Complex''<br />Pevnosť z červeného pieskovca pochádzajúca zo 17. storočia. Znázorňuje predstavu raja podľa koránu. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/231 # '''[[Džantar Mantar|Observatórium Džantar Mantar]] v Džajpure'''<br />''The Jantar Mantar, Jaipur''<br />Veľké observatórium z 18. storočia so slnečnými hodinami s výškou 30 metrov <br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1338 # '''[[Západný Ghát]]'''<br />''Western Ghats''<br />Pohorie staršie než Himaláje je významné z hľadiska geomorfológie.<br />2012<br />http://whc.unesco.org/en/list/1342 # '''[[Pevnosti v Radžastane]]'''<br />''Hill Forts of Rajasthan''<br />Šesť pevností (Chittorgarh, Kumbhalgarh, Sawai Madhopur, Jhalawar, Jaipur a Jaisalmer) v štáte [[Radžastan]].<br />2013<br />http://whc.unesco.org/en/list/247/ # '''[[Rani-ki-Vav]]'''<br />''Rani-ki-Vav (the Queen’s Stepwell) at Patan, Gujarat''<br />Tzv. stupňovitá studňa z 13. storočia.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/922 # '''[[Národný park Veľký Himaláj]]'''<br />''Great Himalayan National Park''<br />Vysokohorský národný park v západných [[Himaláje|Himalájach]] v štáte [[Himáčalpradéš]].<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1406 # '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''<br />''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''<br />17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1321 # '''Archeologická lokalita [[Nálanda]]'''<br />''Archaeological Site of Nalanda Mahavihara (Nalanda University) at Nalanda, Bihar''<br />Univerzitný komplex, ktorý bol medzi rokmi 427 až 1197 centrom budhistickej vzdelanosti. <br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1502 # '''[[Národný park Kančendženga]]'''<br />''Khangchendzonga National Park''<br />Vysokohorský národný park okolo tretej najvyššej hory sveta.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1513 # '''Historické mesto [[Ahmadábád]]'''<br />''Historic City of Ahmadabad''<br />Opevnené mesto z 15. storočia.<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1551 # '''Súbor architektúry v štýle viktoriánskej gotiky a art deco v [[Bombaj]]i'''<br />''The Victorian and Art Deco Ensemble of Mumbai''<br />Súbor verejných stavieb vo viktoriánskej gotike a budov v art deco.<br />2018<br />http://whc.unesco.org/en/list/1480 # '''[[Džajpur]]'''<br />''Jaipur City, Rajasthan''<br />Džajpur je prvé starostlivo naplánované mesto v Indii, často nazývané "ružové mesto"<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1605 # '''Chrám [[Ramappa]], Telangana'''<br />''Kakatiya Rudreshwara (Ramappa) Temple, Telangana''<br />[[Šiva|Šivov]] chrám a priľahlý opevnený komplex budov z 13. storočia.<br />2021<br />https://whc.unesco.org/en/list/1570 # '''[[Dholavira]], [[Harappská kultúra|harappské]] mesto'''<br />''Dholavira: a Harappan City''<br />Staroveké opevnené mesto s cintorínom z obdobia medzi 3000 let pred n. l. a 1500 pred n. l.<br />2021<br />https://whc.unesco.org/en/list/1645 # '''[[Shantiniketan]]'''<br />''Santiniketan''<br />Dnes univerzitné mesto, pôvodne ášram, kam mohol prísť ktokoľvek bez ohľadu na kastu a vyznanie.<br />2023<br />https://whc.unesco.org/en/list/1375 # '''[[Posvätné komplexy Hojsalov]]'''<br />''Sacred Ensembles of the Hoysalas''<br />Tri chrámové komplexy postavené v 12. až 13. storočí v štýle Hojsala.<br />2023<br />https://whc.unesco.org/en/list/1670 # '''[[Moidam]]y – mohylový pohrebný systém dynastie Ahom'''<br />''Moidams – the Mound-Burial System of the Ahom Dynasty''<br />Mohylový pohrební systém 90 mohýl z dynastie Ahom z rokov 1228 až 1826 sústredený na úpätí pohoria Patkai vo východnom Ásame.<br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1711 # '''[[Maráthske vojenské pevnosti]]'''<br />''Maratha Military Landscapes of India''<br />12 pevností z obdobia [[Maráthska ríša|Maráthskej ríše]].<br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1739 # '''Staroveká budhistická lokalita [[Sárnáth]]'''<br />''Ancient Buddhist Site of Sarnath''<br />Miesto pri [[Váránasí]], kde [[Budha]] po dosiahnutí osvietenia predniesol svoju prvú kázeň.<br />2026<br />https://whc.unesco.org/en/list/927 == {{minivlajka|Indonézia|w}} == [[Súbor:232 UJUNG KULON.JPG|thumb|Národný park Ujung Kulon]] [[Súbor:Prambanan Trimurti.jpg|thumb|Prambanan]] [[Súbor:Sangiran Museum.JPG|thumb|Národný park Ujung Kulon]] [[Súbor:COLLECTIE TROPENMUSEUM Een ingang van de Ombilin steenkoolmijnen TMnr 20018524.jpg|thumb|Banské dedičstvo Ombilinu]] # '''[[Borobudur]]'''<br />''Borobudur Temple Compounds''<br />Komplex troch budhistických chrámov.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/592 # '''[[Národný park Ujung Kulon]]'''<br />''Ujung Kulon National Park''<br />Národný park v oblasti nížinných dažďových pralesov zahrňuje polostrov Ujung Kulon a priľahlé ostrovy. Jedným z nich je Krakatoa známy gigantickou sopečnou erupciou.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/608 # '''[[Národný park Komodo]]'''<br />''Komodo National Park''<br />Národný park na sopečných ostrovoch. Jediné miesto na svete, kde žije populácia [[Varan komodský|varana komodského]].<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/¨609 # '''[[Prambanan|Chrámový komplex Prambanan]]'''<br />''Prambanan Temple Compounds''<br />Chrámy z 10. storočia zasvätené bohu Šiva.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/642 # '''[[Sangiran]]'''<br />''Sangiran Early Man Site''<br />Nálezisko prehistorických pozostatkov človeka<br />1996<br /> http://whc.unesco.org/en/list/593 # '''[[Národný park Lorentz]]'''<br />''Lorentz National Park''<br />Jediné chránené územie na svete s pozvoľným prechodom od zasnežených vrcholov po tropické more, vrátane rozsiahlych nížinných mokradí.<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/955 # '''Tropický dažďový prales Sumatry'''<br />''Tropical Rainforest Heritage of Sumatra''<br />Tri národné parky: Gunung Leuser, Kerinci Seblat a Bukit Basrisan.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1167 # '''[[Bali (ostrov)|Kultúrna krajina Bali]]: systém Subak ako vyjadrenie filozofie Tri Hita Karana'''<br />''Cultural Landscape of Bali Province: the Subak System as a Manifestation of the Tri Hita Karana Philosophy''<br />Prepracovaný systém terénnych terás určených na pestovanie ryže.<br />2012<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1194 # '''Banské dedičstvo [[Ombilin]]u v [[Sawahlunto]]'''<br />''Ombilin Mining Heritage of Sawahlunto''<br />Baňa Ombilin je najstaršia baňa v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]].<br />2019<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1610 # '''Kozmologická os [[Yogyakarta|Yogyakarty]] a jej historické pamiatky'''<br />''The Cosmological Axis of Yogyakarta and its Historic Landmarks''<br />Centrum jávskeho mesta z 18. storočia navrhnuté na základe špecifickje javanskej kozmológie a filozofie.<br />2023<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1671 == {{minivlajka|Irán|w}} == [[Súbor:Choghazanbil2.jpg|thumb|Džoga Zanbíl]] [[Súbor:Takht-e-soleiman-1.jpg|thumb|Tacht-e Solajmán]] [[Súbor:View of the Citadel of Bam, Iran, September 2003.jpg|thumb|Bam]] [[Súbor:Chalabi outside.jpg|thumb|Soltáníje]] [[Súbor:MBZ3220018-2.jpg|thumb|Arménske kláštory v Iráne]] [[Súbor:Sushtar Bridge.jpg|thumb|Šúštarský historický vodohospodársky systém]] [[Súbor:Carpet Bazaar of Tabriz.JPG|thumb|Historický bazár v Tabríze]] [[Súbor:Kashan 2017 (34179953426).jpg|thumb|Perzské záhrady]] [[Súbor:Jamé Mosque Esfahan courtyard.jpg|thumb|Veľká mešita v Isfaháne]] [[Súbor:میل 2.jpg|thumb|Tehlová veža Gonbad-e Kábus]] [[Súbor:Shahr-e Sukhteh 20160329 04.jpg|thumb|Šahr-e Súchte]] [[Súbor:Maymand village.jpg|thumb|Kultúrna krajina Majmandu]] [[Súbor:Bridge Veresk.jpg|thumb|Transiránska železnica]] [[Súbor:قلعه زین الدین.JPG|thumb|Perzské Karavanseráje]] # '''[[Čogá Zanbíl|Džoga Zanbíl]] (Čoga Zanbíl)'''<br />''Tchogha Zanbil''<br />Pozostatky bývalého svätého mesta kráľovstva Elam z 13. storočia pred Kr.<br />1979<br /> http://whc.unesco.org/en/list/113 # '''[[Perzepolis]]'''<br />''Persepolis''<br />Prvé hlavné mesto ríše Achajmenovcov, ktorú založil Kýros II. Veľký v Parse, domovine Peržanov, v 6. storočí pred Kr.<br />1979<br /> http://whc.unesco.org/en/list/114 # '''[[Isfahán]]'''<br />''Meidan Emam, Esfahan''<br />Monumentálne centrum hlavného mesta za šacha Abbása I. Veľkého zahŕňa námestie, mešity a palác.<br />1979<br /> http://whc.unesco.org/en/list/115 # '''[[Tacht-e Solejmán (archeologická lokalita)|Tacht-e Solajmán]]'''<br />''Takht-e Soleyman''<br />Architektonický celok Takht-e Suleiman podáva svedectvo o kulte ohňa a vody, ktorý sa rozvíjal po dobu dva a pol tisíc rokov.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1077 # '''[[Pasargadai]] (Pasargady)'''<br />'' Pasargadae''<br />Prvé hlavné mesto ríše Achajmenovcov, založené Kýrom II. z Parsu v 6 stor. pred Kr. Paláce, záhrady a mauzóleom.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1106 # '''[[Bam (mesto)|Bam]]'''<br />''Bam and its Cultural Landscape''<br />Bam sa nachádza v púštnej oblasti na južnom okraji Iránskej vysočiny. Oáza mohla existovať iba vďaka systému podzemných zavlažovacích kanálov.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1208 # '''[[Soltáníje]]'''<br />'' Soltaniyeh''<br />Úldžajtúho (Öldžejtúho) mauzóleum v hlavnom meste ílchánskej dynastie mongolského pôvodu.<br />2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1188 # '''[[Bísutúnsky nápis]]'''<br />''Bisotun''<br />Reliéfy a trojjazyčný nápis opisujúci ovládnutie perzskej ríše Dareiom I. v rokoch 522 pred Kr. /521 pred Kr.<br />2006<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1222 # '''[[Arménske kláštory v Iráne]]'''<br />''Armenian Monastic Ensembles in Iran''<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1262 # '''[[Šúštarský historický vodohospodársky systém]]'''<br />''Shushtar Historical Hydraulic System''<br />Sústava nádrží, kanálov, vodných mlynov a mostov pochádzajúca z obdobia 5. storočia pred našim letopočtom.<br />2009<br />http://whc.unesco.org/en/list/1315 # '''[[Komplex hrobky a svätyne šajcha Safího ad-Dína v Ardabíle]]'''<br />''Sheikh Safi al-Din Khānegāh and Shrine Ensemble in Ardabil''<br />Stavby obsahujú fasády a bohato zdobené interiéry a pozoruhodnú zbierku starožitností. To tvorí vzácnu zbierku stredovekých islamských architektonických prvkov.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1345 # '''[[Tabríz|Historický bazár v Tabríze]]'''<br />''Tabriz Historic Bazaar Complex ''<br />Jeden z najkomplexnejších príkladov tradičného obchodného a kultúrneho systému iránskych bazárov.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1346 # '''[[Perzská záhrada|Perzské záhrady]]'''<br />''The Persian Garden''<br />Deväť záhrad v rôznych provinciách Iránu, typická záhradná architektúra tohto regiónu.<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1372 # '''[[Veľká mešita v Isfaháne]]'''<br />''Masjed-e Jāme of Isfahan''<br />Výnimočná mešita, ktorej najstaršie časti pochádzajú z 9. storočia, ilustruje vývoj moslimskej sakrálnej architektúry v tomto regióne.<br />2012<br />http://whc.unesco.org/en/list/1397 # '''Tehlová veža [[Gonbad-e Kábus]]'''<br />''Gonbad-e Qābus''<br />53 metrov vysoká tehlová veža ilustruje interakciu medzi starovekou civilizáciou Iránu a stredoázijskými nomádskymi kultúrami.<br />2012<br />http://whc.unesco.org/en/list/1398 # '''[[Golestánsky palác]]'''<br />''Golestan Palace''<br />Skvostný palác v Teheráne z éry [[Kádžárovci|Kádžárovcov]].<br />2013<br/>http://whc.unesco.org/en/list/1422 # '''[[Šahr-e Súchte]]''' (Šahr-i Sochta)<br />''Shahr-i Sokhta''<br />Mesto založené pred 3 200 rokmi, postavené z hlinených tehiel.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1456 # '''[[Majmand|Kultúrna krajina Majmandu]]'''<br />''Cultural Landscape of Maymand''<br />Pastierska polopúštna krajina v centrálnom Iráne.<br />2015<br />http://whc.unesco.org/en/list/1423 # '''[[Súsy]]'''<br />''Susa''<br />[[Starovek]]é mesto v [[Elam]]e a neskôr významné centrum [[Perzská ríša|perzskej]] a [[Parti|partskej ríše]].<br />2015<br />http://whc.unesco.org/en/list/1455 # '''Perský [[kanát]]'''<br />''The Persian Qanat''<br />Sústava kanálov a štôl ktorými sa do púštnych oblastí privádza samospádom voda z hôr.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1506 # '''Púšť [[Lút]]'''<br />''Lut Desert''<br />Soľná púšť s piesočnými dunami.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1505 # '''Historické mesto [[Jazd]]'''<br />''Historic City of Yazd''<br />Mesto v púštnej oblasti, centrum [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]].<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1544 # '''Sásánovská archeologická krajina [[Fárs]]keho regiónu'''<br />''Sassanid Archaeological Landscape of Fars Region''<br />Zvyšky 8 stavieb a sôch z obdobia [[Sásánovci|Sásánovskej ríše]].<br />2018<br />http://whc.unesco.org/en/list/1568 # '''[[Hyrkanské lesy]]'''<br />''Hyrcanian forests''<br />Zmiešaný horský les na ploche {{km2|55000}}<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1584 # '''[[Hawraman|Kulturná krajina Hawraman/Uramanat]]'''<br />''Cultural Landscape of Hawraman/Uramanat''<br />Svedectvo o formovaní kultúrnej krajiny poľnohospodársko-pasierskym kmeňom Hawrami patriaceho ku Kurdom, ktoré začalo už pred 5 000 rokmi.<br />2021<br />https://whc.unesco.org/en/list/1647 # '''[[Transiránska železnica]]'''<br />''Trans-Iranian Railway''<br />Takmer 14 00 km železnice z 1. polovice 20. storočia spojujúcej [[Kaspické more]] a [[Perzský záliv]].<br />2021<br />https://whc.unesco.org/en/list/1585 # '''[[Perzské Karavanseráje]]'''<br />''The Persian Caravanserai''<br />Súbor hostincov pri hlavných cestách pre karavány, ktoré sú jednou z najdôležitejších foriem perzskej architektúry.<br />2023<br />https://whc.unesco.org/en/list/1668 # '''[[Hamadán|Hegmataneh]]'''<br />''Hegmataneh''<br />Vykopávky starovekého mesta, hlavného mesta médskeho kráľovstva a prvého hlavného mesto v iránskej histórii. <br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1716 # '''[[Prehistorická miesta v údolí Khorramabad]]'''<br />''Prehistoric Sites of the Khorramabad Valley''<br />Jaskyne a skalný previs s dôkazmi ľudskej prítomnosti staré až 63 tisíc rokov.<br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1744 # '''[[Hrad Alamút a súvisiace opevnenia]]'''<br />''Alamūt Castle and Related Fortifications''<br />Historické sídlo nizárskych izmáílitov, známych ako asasíni.<br />2026<br />https://whc.unesco.org/en/list/1770'' == {{minivlajka|Japonsko|w}} == [[Súbor:Horyu-ji10s3200.jpg|thumb|Chrám Hórjúdži]] [[Súbor:Himeji Castle The Keep Towers.jpg|thumb|Hrad Himedži]] [[Súbor:Senpiro Fall Yaku Island.jpg|thumb|Jakušima]] [[Súbor:Ogi Shirakawa-gō, Gifu, Japan.jpg|thumb|Širakawa-gó a Gokajama]] [[Súbor:20100722 Hiroshima Genbaku Dome 4461.jpg|thumb|Hirošimský pamätník mieru]] [[Súbor:Itsukushima torii distance.jpg|thumb|Icukušima-džindža]] [[Súbor:NikkoKaramonHaidenHonden.jpg|thumb|Svätyňa a chrámy v Nikkó]] [[Súbor:Naha Shuri Castle16s5s3200.jpg|thumb|Gusuku]] [[Súbor:KumanoKodo Gyubadouji.jpg|thumb|Posvätné miesta a pútnické chodníky v horskej oblasti Kii]] [[Súbor:180504 Shimizudani Refinery Ruins of Iwami Ginzan Silver Mine Oda Shimane pref Japan03s.jpg|thumb|Iwami Ginzan]] [[Súbor:FujiRuggedShore.jpg|thumb|Hora Fudži]] [[Súbor:富岡製糸場・繰糸場.jpg|thumb|Pradiareň hodvábu v Tomioke]] [[Súbor:NintokuTomb Aerial photograph 2007.jpg|thumb|Skupiny kofún v oblastiach Mozu a Furuiči]] # '''[[Hórjúdži|Chrám Hórjúdži]]'''<br />''Buddhist Monuments in the Horyu-ji Area''<br />Drevené budhistické chrámy, najstaršie chrámy tohto typu sú z 8. storočia.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/660 # '''[[Hrad Himedži]]'''<br />''Himeji-jo''<br />Skvelý príklad japonského stredovekého hradu.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/661 # '''[[Jakušima]]'''<br />''Yakushima''<br />Ostrov s veľmi bohatou flórou a dlhovekými japonskými cédrami.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/662 # '''[[Širakami-Sanči]]'''<br />''Shirakami-Sanchi''<br />Oblasť v severnom Honšú s pôvodným, neporušeným bukovým pralesom.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/663 # '''[[Kjóto (mesto)|Pamiatky v starom Kjóte]]'''<br />''Historic Monuments of Ancient Kyoto: Kyoto, Uji and Otsu Cities ''<br />Historické pamiatky starého mesta z jeho tisícročnej histórie.<br />1994<br /> http://whc.unesco.org/en/list/688 # '''[[Širakawa-gó a Gokajama]]'''<br />''Historic Villages of Shirakawa-go and Gokayama''<br />Tradičná dedina v odľahlom kraji<br />1995<br /> http://whc.unesco.org/en/list/734 # '''[[Hirošimský pamätník mieru]]'''<br />''Hiroshima Peace Memorial (Genbaku Dome)''<br />Pamätník mieru pripomínajúci zvrhnutie prvej atómovej bomby.<br />1996<br /> http://whc.unesco.org/en/list/775 # '''[[Icukušima-džindža]]'''<br />''Itsukushima Shinto Shrine''<br />Veľmi dobrý príklad šintoistickej svätyne a jeden zo symbolov Japonska.<br />1996<br /> http://whc.unesco.org/en/list/776 # '''[[Nara (Nara)|Pamiatky starej Nary]]'''<br />''Historic Monuments of Ancient Nara''<br />Chrámy, svätyne a odkryté zvyšky cisárskeho paláca z 8. storočia po Kr.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/870 # '''[[Nikkó|Svätyňe a chrámy v Nikkó]]'''<br />''Shrines and Temples of Nikko''<br />Komplex svätýň a chrámov zasvätený prvému šógunovi z rodu Tokugawa.<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/913 # '''[[Gusuku|Gusuku a súvisiace majetky Kráľovstva Rjúkjú]]'''<br />''Gusuku Sites and Related Properties of the Kingdom of Ryukyu''<br />Päťsto rokov histórie Rjúkjú (12. – 17. storočie) dokladajú početné hrady na vysokých kopcoch a posvätné miesta<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/972 # '''[[Posvätné miesta a pútnické chodníky v pohorí Kii]]'''<br />''Sacred Sites and Pilgrimage Routes in the Kii Mountain Range''<br />Tri posvätné miesta: Jošino a Omine, Kumano Sanzan a hora Kója sú spojené pútnickými cestami so starými hlavnými mestami Nara a Kjóto.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1142 # '''[[Národný park Širetoko ]]'''<br />''Shiretoko''<br />Lesnatý polostrov s mnohými endemickými a ohrozenými druhmi zvierat.<br />2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1193 # '''[[Iwami Ginzan]] – banícke mesto a strieborná baňa''' <br />''Iwami Ginzan Silver Mine and its Cultural Landscape''<br />Pamiatky na banícku činnosť v horách ostrova Honšú zo 16. až 20. storočia. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/1246 # '''[[Hiraizumi]] – chrámy, záhrady a vykopávky''' <br />''Hiraizumi – Temples, Gardens and Archaeological Sites Representing the Buddhist Pure Land''<br />Päť miest s pamiatkami z 11. a 12. storočia.<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1277 # '''[[Boninské ostrovy]]''' <br />''Ogasawara Islands''<br />Viac ako 30 ostrovov na ktorých žijú rôzni zástupcovia fauny a flóry.<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1362 # '''[[Fudžisan|Hora Fudži]] – posvätné miesto a zdroj inšpirácie umenia''' <br />''Fujisan, sacred place and source of artistic inspiration''<br />Sopka Fudži je najvyššia hora štátu a zároveň jeden zo symbolov Japonska.<br />2013<br />http://whc.unesco.org/en/list/1418 # '''[[Pradiareň hodvábu v Tomioke|Pradiareň hodvábu v Tomioke a súvisiace pamiatky]]''' <br />''Tomioka Silk Mill and Related Sites'' <br /> Najstaršia moderná továreň na surový hodváb v Japonsku založená v roku 1872 v prefektúre Gunma severozápadne od Tokia.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1449/ # '''[[Lokality japonskej priemyslovej revolúcie Meidži]]''' <br />''Sites of Japan’s Meiji Industrial Revolution: Iron and Steel, Shipbuilding and Coal Mining'' <br />23 lokalít (prístavy, továrne,...) ako pamiatky industrializácie Japonska v dobe [[Meidži išin|reforiem Meidži]]<br />2015<br />http://whc.unesco.org/en/list/1484 # '''[[Stavby navrhnuté Le Corbusierom|Práce Le Corbusiera]], nevšedný príspevok modernistickému hnutiu'''<br />''The Architectural Work of Le Corbusier, an Outstanding Contribution to the Modern Movement''<br />17 rozličných stavieb na území Argentíny, Belgicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Indie a Japonska.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1321 # '''Posvätný ostrov [[Okinošima (ostrov)|Okinošima]] a s ním spojené miesta v regióne [[Munakata]]''' <br />''Sacred Island of Okinoshima and Associated Sites in the Munakata Region''<br />Celý ostrov je [[Šintoizmus|šintoistickou]] svätyňou.<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1535 # '''Skrytá kresťanská oblasť v [[Nagasaki (prefektúra)|Nagasaki]]''' <br />''Hidden Christian Sites in the Nagasaki Region''<br />12 stavieb z 18. a 19. storočia spojených s históriou kresťanstva v Japonsku.<br />2018<br />http://whc.unesco.org/en/list/1495 # '''Skupiny [[kofún]] v oblastiach Mozu a Furuiči''' <br />''Mozu-Furuichi Kofun Group''<br />49 pohrebných mohýl rôznych veľkostí a tvarov.<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1593 # '''Ostrovy [[Amami Óšima]], [[Tokunošima]], severná časť [[Okinava (ostrov)|Okinavy]] a [[Iriomote]]''' <br />''Amami-Oshima Island, Tokunoshima Island, Northern part of Okinawa Island, and Iriomote Island''<br />Japonské ostrovy s dažďovými pralesmi, ktoré sú domovom mnohých endemických druhov rastlín a zvierat.<br />2021<br />http://whc.unesco.org/en/list/1574 # '''[[Prehistorické náleziská éry Džómon v severnom Japonsku]]''' <br />''Jomon Prehistoric Sites in Northern Japan''<br />17 archeologických nálezisk z obdobia Džómon v Hokkaidó a severnom Tōhoku.<br />2021<br />http://whc.unesco.org/en/list/1632 # '''[[Zlaté bane na ostrove Sado]]''' <br />''Sado Island Gold Mines''<br />Pozostatky po ťažbe vzácnych kovov z obdobia medzi 17. a 20. storočím.<br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1698 # '''Staroveké hlavné mestá [[Asuka]] a [[Fudžiwara]]''' <br />''Ancient Capitals of Asuka and Fujiwara''<br />Niekdajšie japonské hlavné mestá z obdobia pred Narou, kolíska raného japonského štátu.<br />2026<br />https://whc.unesco.org/en/list/1757 == {{minivlajka|Kambodža|w}} == [[Súbor:Angkor wat.jpg|thumb|Angkór]] # '''[[Angkór (komplex stavieb)|Angkór]]'''<br />''Angkor''<br />Rozsiahla archeologická lokalita obsahuje rozvaliny mnohých miest Khmérskej ríše z 9. – 15. storočia.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/668 # '''[[Chrám Preah Vihear]]'''<br />''Temple of Preah Vihear''<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1224 # '''Chrámový komplex [[Sambor Prei Kuk]]'''<br />''Temple Zone of Sambor Prei Kuk, Archaeological Site of Ancient Ishanapura''<br />Opevnené mesto a rad chrámov z predangkorského obdobia.<br />2017<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1532 # '''[[Koh Ker]]: Archeologické nálezisko starovekej Lingapura alebo Chok Gargyar'''<br />''Koh Ker: Archaeological Site of Ancient Lingapura or Chok Gargyar''<br />Chrámový komplex z 10. storočia a bývalé hlavné mesto khmérskej ríše v severnej Kambodži.<br />2023<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1667 # '''[[Kambodžské pamätníky]]: z centier represie k miestam mieru a reflexie'''<br />''Cambodian Memorial Sites: From centres of repression to places of peace and reflection''<br />Tri miesta na ktorých porušovali ľudské práva počas vlády [[Červení Kméri|Červených Kmérov]]<br>2025<br /> https://whc.unesco.org/en/list/1748 == {{minivlajka|Kazachstan|w}} == [[Súbor:Ханака Ахмеда Ясави 2010 003.jpg|thumb|Mauzóleum Kožu Achmeta Jassawiho]] [[Súbor:Tanbaly.jpg|thumb|Petroglyfy v Tangbaly]] [[Súbor:Astana-steppe-7748.jpg|thumb|Step Sarjarka]] # '''[[Mauzóleum Kožu Achmeta Jassawiho]]'''<br />''Mausoleum of Khoja Ahmed Yasawi''<br />Mauzóleum bolo postavené za časov Timura na konci 14. storočia v meste Jasi (dnešný Turkistan).<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1103 # '''[[Petroglyfy v Tangbaly]]''' (Tamgaly)<br />''Petroglyphs within the Archaeological Landscape of Tamgaly''<br />Úzka cesta Tangbaly, kde sa nachádza cca 5 000 petroglyfov, ktoré pochádzajú z obdobia od druhej polovice 2. tisícročia pred Kr. až do začiatku 20. storočia.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1145 # '''[[Sarjarka]]'''<br />''Saryarka – Steppe and Lakes of Northern Kazakhstan''<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1102/ # '''[[Hodvábna cesta]]'''<br />''Silk Roads: the Routes Network of Chang'an-Tianshan Corridor'' <br />Časť Hodvábnej cesty z Číny do [[Stredná Ázia|stredoázijského]] [[Sedemriečie|Sedemriečia]] sformovaná okolo roku 0.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1442 # '''[[Západný Ťan-šan]]'''<br />''Western Tien-Shan'' <br />13 chránených území v pohorí západného Ťan-šan v Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1490 # '''[[Turanské studené zimné púšte]]'''<br />''Cold Winter Deserts of Turan''<br />Súbor 14 krajín v tropickom alebo subtropickom pásme na území Kazachstanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu s extrémnymi klimatickými podmienkami s veľmi chladnými zimami a horúcimi letami s výnimočnou faunou a flórou. <br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1693 # '''Skalné mešity a súvisiace posvätné miesta v [[Mangystau]]'''<br />''Rock Mosques and Associated Sacred Sites of Mangystau''<br />Do skál vytesané mešity a nekropoly v púšťovom regióne Mangystau. <br />2026<br />http://whc.unesco.org/en/list/1760 == {{minivlajka|Kirgizsko|w}} == [[Súbor:Osh 03-2016 img06 Sulayman Mountain.jpg|thumb|Posvätný vrch Sulajman Too]] # '''[[Sulajman Too|Posvätný vrch Sulajman Too]]'''<br />''Sulamain-Too Sacred Mountain''<br />Posvätný vrch s množstvom chrámov a petroglyfov. Uctievanie vrchu pochádza už z obdobia pred islamom.<br />2009<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1230 # '''[[Hodvábna cesta]]'''<br />''Silk Roads: the Routes Network of Chang'an-Tianshan Corridor'' <br />Časť Hodvábnej cesty z Číny do [[Stredná Ázia|stredoázijského]] [[Sedemriečie|Sedemriečia]] sformovaná okolo roku 0.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1442 # '''[[Západný Ťan-šan]]'''<br />''Western Tien-Shan'' <br />13 chránených území v pohorí západného Ťan-šan v Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1490 == {{minivlajka|Kiribati|w}} == [[Súbor:Nikumaroro Lagoon Entrance AKK.jpg|thumb|upright|Phoenixské ostrovy]] # '''[[Phoenixské ostrovy]]'''<br />''Phoenix Islands Protected Area''<br />Najväčšia morská rezervácia na svete. Skupina niekoľkých atolov a ostrovov.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1325 == {{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika|w}} == [[Súbor:Goguryeo tomb mural.jpg|thumb|Komplex hrobiek Kogurjo]] # '''[[Hrobky kráľovstva Kogurjo|Komplex hrobiek kráľovstva Kogurjo]]'''<br />''Complex of Koguryo Tombs''<br />30 hrobiek (samostatných aj v skupinách) z neskorého obdobia kráľovstva Kogurjo.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1091 # '''[[Käsong|Historické pamiatky a miesta v Käsongu]]'''<br />''Historic Monuments and Sites in Kaesong''<br />Pamiatky z obdobia vlády dynastie Korjo (10. – 14. storočie)<br />2013<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1278 # '''Mount Kumgang – [[Diamantové hory]] z mora'''<br />''Mount Kumgang – Diamond Mountain from the Sea''<br />Scenerické pohorie s množstvom budhistických chrámov a svätýň, niektorými starými až 1 500 rokov.<br />2025<br /> https://whc.unesco.org/en/list/1642 == {{minivlajka|Kórejská republika|w}} == [[Súbor:Seokguramaussen.JPG|thumb|Sokkuram]] [[Súbor:Jongmyo3.jpg|thumb|Čongmjo]] [[Súbor:Bifyu 8.jpg|thumb|Pevnosť Hwasong]] [[Súbor:Halasan.jpg|thumb|Vulkanický ostrov Čedžu]] [[Súbor:Korea-Andong-Gasong Village-Hanok-01.jpg|thumb|Historické dediny Hahö a Jangdong]] [[Súbor:Daeheungsa 11-03896.JPG|thumb|Sansa, buddhistické horské kláštory]] [[Súbor:병산서원-1.jpg|thumb|Neokonfuciánske akadémie Seowon]] [[Súbor:고창갯벌.jpg|thumb|Getbol, prílivové plošiny]] [[Súbor:Changnyeong royal graves.JPG|thumb|Gaya Tumuli]] # ''' Jaskyňa [[Sokkuram]] a kláštor [[Kláštor Pulguksa|Pulguksa]]'''<br />''Seokguram Grotto and Bulguksa Temple''<br />Jaskyne tvoria výnimočný komplex náboženskej architektúry.<br />1995<br /> http://whc.unesco.org/en/list/736 # '''[[Häinsa]]'''<br />''Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks''<br />Archív s najväčším súborom budhistických textov vyrytých do drevených tabúľ.<br />1995<br /> http://whc.unesco.org/en/list/737 # '''[[Čongmjo]]'''<br />''Jongmyo Shrine''<br />Najstarší konfuciánsky svätostánok.<br />1995<br /> http://whc.unesco.org/en/list/738 # '''[[Čchangdokkung|Palácový komplex Čchangdokkung]]'''<br />''Changdeokgung Palace Complex''<br />Paláce a záhrady z počiatku 15. stor. Výnimočný príklad palácovej architektúry na Ďalekom východe, projektované v súlade s prírodou.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/816 # '''[[Pevnosť Hwasong]]'''<br />''Hwaseong Fortress''<br />Pevnosť z konca 18. stor. Spojenie vojenských skúseností východu i západu.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/817 # '''[[Historická oblasť Kjongdžu]]'''<br />''Gyeongju Historic Areas''<br />Kórejské budhistické umenie – sochy, reliéfy, pagody a zvyšky palácov a chrámov z čias rozkvetu v 7. až 10. storočí.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/976 # '''[[Dolmenové lokality Kočchang, Hwasun a Kanghwa]]'''<br />''Gochang, Hwasun, and Ganghwa Dolmen Sites''<br />Prehistorické pohrebiská Kočchang, Hwasun a Kanghwa zahŕňajú stovky dolmenov a hrobiek z prvého tisícročia pred Kr. postavených z veľkých balvanov.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/977 # '''Vulkanický ostrov [[Čedžu-do|Čedžu]] '''<br />''Jeju Volcanic Island and Lava Tubes''<br />Ostrov Čedžu je najjužnejší ostrov Kórey. Vulkanické javy, jazerá, vodopády a najmä lávové jaskyne. <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/1264 # '''[[Kráľovské hrobky dynastie Čoson]] '''<br />''Royal Tombs of the Joseon Dynasty''<br />40 hrobiek kráľovskej dynastie Čoson, postavených počas jej 500 ročnej vlády nad Kóreou.<br />2009<br />http://whc.unesco.org/en/list/1319 # '''[[Hahö a Jangdong|Historické kórejské dediny Hahö a Jangdong]] '''<br />''Historic Villages of Korea: Hahoe and Yangdong''<br />Starobylé dediny pochádzajúce z 15. storočia.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1324 # '''[[Namhansanseong]] '''<br />''Namhansanseong''<br />Urbanisticko-vojenský komplex, prvé zmienky o ňom pochádzajú zo 7. storočia, veľakrát prestavovaný.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1439 # '''[[Tri kráľovstvá (Kórea)|Historické územia kráľovstva Päkče]] '''<br />''Baekje Historic Areas''<br />8 lokalít v západnej časti krajiny spojených s jedným z Troch kráľovstiev Kóree<br />2015<br />http://whc.unesco.org/en/list/1477 # '''[[Buddhistické horské kláštory v Kóreii|Sansa, buddhistické horské kláštory]]'''<br />''Sansa, Buddhist Mountain Monasteries in Korea''<br />Súbor siedmich kláštorov z obdobia [[Tri kráľovstvá (Kórea)|Troch kráľovstiev]].<br />2018<br />http://whc.unesco.org/en/list/1562 # '''[[Seowon]], kórejské neokonfuciánske akadémie'''<br />''Seowon, Korean Neo-Confucian Academies''<br />Súbor 9 [[konfucianizmus|konfuciánskych]] súkromných akadémii<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1498 # '''[[Getbol, kórejské prílivové plošiny]]'''<br />''Getbol, Korean Tidal Flats''<br />Wattové pobrežie, ktoré je domovom 2 150 druhov zvierat a rastlín, z ktorých niektoré sú endemické.<br />2021<br />http://whc.unesco.org/en/list/1591 # '''[[Gaya Tumuli]]'''<br />''Gaya Tumuli''<br />Skupina kamenných mohylových tumulov kmeňovej konfederácie Kaja.<br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1666 # '''[[Petroglyfy pozdĺž toku Bangučeon]] '''<br />''Petroglyphs along the Bangucheon Stream''<br />[[Petroglyf]]y staré až 7 000 rokov. <br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1740 == {{minivlajka|Laos|w}} == [[Súbor:Haw Kham-Luang Phrabang.jpg|thumb|Luangphabáng]] # '''[[Luangphabáng]] ([[Luangprabáng]])'''<br />''Town of Luang Prabang''<br />Historické jadro mesta je príkladom splynutia tradičnej architektúry a európskeho mestského plánovania.<br />1995<br /> http://whc.unesco.org/en/list/479 # '''[[Wat Phú]] a súvisiace staré sídla v rámci [[Kultúrna krajina Čampásak|Kultúrnej krajiny Čampásak]]'''<br />''Vat Phou and Associated Ancient Settlements within the Champasak Cultural Landscape''<br />Dve mestá na brehoch rieky Mekong, chrámy, vodovody a vrch Phú Khao. Vznikli v období od piateho do pätnásteho storočia za vlády Khmérov.<br />2001<br /> http://whc.unesco.org/en/list/481 # '''[[Planina hrncov|Plocha megalitických hrncov v Xiengkhuangu – Planina hrncov]]'''<br />''Megalithic Jar Sites in Xiengkhuang - Plain of Jars''<br />Krajina, ktorá je posiata asi piatimi tisícami megalitických kamenných nádob, vysokých od jedného do troch metrov a vážiacich až šesť ton<br />2019<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1587 # '''[[Národný park Phong Nha-Kẻ Bàng]] a [[národný park Hin Nam No]]'''<br />''Phong Nha-Ke Bang National Park''<br />Prírodná rezervácia na krasovom území.<br />2003, 2025<br /> http://whc.unesco.org/en/list/951 == {{minivlajka|Malajzia|w}} == [[Súbor:MtKinabalu view from kundasan.jpg|thumb|Park Kinabalu]] [[Súbor:2016 Malakka, Plac Holenderski (04).jpg|thumb|Melaka]] # '''[[Kinabalu|Park Kinabalu]]'''<br />''Kinabalu Park''<br />Parku Kinabalu na severe ostrova Borneo dominuje Mount Kinabalu ({{m|4095|m}}), najvyššia hora medzi Himalájami. Od tropických nížin po najvyššie vrcholy.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1012 # '''[[Národný park Gunung Mulu]]'''<br />''Gunung Mulu National Park''<br />Národný park na ostrove [[Borneo]].<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1013 # '''[[Melaka (mesto)|Melaka]] a mesto [[George Town (Malajzia)|George Town]]'''<br />''Melaka and George Town, Historic Cities of the Straits of Malacca''<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1223 # '''[[Archeologické nálezisko v údolí Lenggon]]'''<br />''Archaeological Heritage of the Lenggong Valley''<br />Niektoré z tu nájdených artefaktov sú staré 2 milióny rokov, čo predstavuje najstaršie archeologické nálezisko mimo Afriku.<br />2012<br />http://whc.unesco.org/en/list/1396 # '''[[Národný park Niah|Archeologické dedičstvo jaskynného komplexu v národnom parku Niah]]'''<br />''The Archaeological Heritage of Niah National Park’s Caves Complex''<br />Niektoré z tu nájdených artefaktov sú staré 2 milióny rokov, čo predstavuje najstaršie archeologické nálezisko mimo Afriku.<br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1014 # '''[[Lesný park Selangor]] Malajzijského lesného výskumného inštitútu'''<br />''Forest Research Institute Malaysia Forest Park Selangor''<br />589 hektárov lesa vysádzaného človekom s radom vedeckých, obytných a servisných budov, vodných plôch a pešín.<br />2025<br /> https://whc.unesco.org/en/list/1734 == {{minivlajka|Marshallove ostrovy|w}} == [[Súbor:Beach at Bikini Atoll.jpg|thumb|upright|Atol Bikini]] # '''[[Atol Bikini|Atol Bikini, miesto testov nukleárnych zbraní]]'''<br />''Bikini Atoll, nuclear tests site''<br />Medzi rokmi 1948 a 1956 tu americká armáda testovala nukleárne zbrane.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1339 == {{Flagicon|Mikronézia}} [[Mikronézia (štát)|Mikronézia]] == [[Súbor:Nan Madol 2.jpg|thumb|upright|Nan Madol]] # '''[[Nan Madol]] – ceremoniálne centrum východnej Mikronézie '''<br />''Nan Madol: Ceremonial Centre of Eastern Micronesia'''<br />Nan Madol bol zhruba do roku 1500 obradným a politickým strediskpm Saudeleurskej dynastie.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1503 == {{minivlajka|Mjanmarsko|w}} == [[Súbor:Old Bagan, Myanmar, Bagan plains at sunset.jpg|thumb|Pagan]] # '''[[Mestské štáty Pyu|Staroveké mestá civilizácie Puy]]'''<br />''Pyu Ancient Cities''<br />Tri staroveké mestá Halin, Beikthano a Sri Ksetr v povodí rieky Ayeyarwady.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1444 # '''[[Pagan (Mjanmarsko)|Pagan]]'''<br />''Bagane''<br />Staroveké mesto s viac než 2 500 budhistickými chrámami, ktoré bolo hlavným mestom [[Pugamská ríša|Pugamskej ríše]].<br />2019<br />http://whc.unesco.org/en/list/1588 == {{minivlajka|Mongolsko|w}} == [[Súbor:Erdene Zuu 3.JPG|thumb|Kultúrna krajina údolia rieky Orchon]] [[Súbor:Petroglyphic Complexes of the Altai, Mongolia.jpg|thumb|Petroglyfy v mongolskom Altaji]] [[Súbor:Burkhan Khaldun mount2.jpg|thumb|Burchan Chaldun]] # '''[[Uvs-núr|Panva Uvs-núr]]'''<br />''Uvs Nuur Basin''<br />Uvs Nuur je slané jazero. Okrem neho je súčasťou rezervácie 12 menších území predstavujúcich hlavné biotopy východnej Eurázie.<br />2003<br /> http://whc.unesco.org/en/list/769 # '''[[Orchon (rieka)|Kultúrna krajina údolia rieky Orchon]]'''<br />''Orkhon Valley Cultural Landscape''<br />Rozsiahle pastviny na oboch brehoch rieky Orchon, včítane mnohých archeologických pozostatkov datujúcich sa až do 6. storočia.<br />2004<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1081 # '''[[Komplex petroglyfov v mongolskom Altaji]]'''<br />''Petroglyphic Complexes of the Mongolian Altai''<br />Početné maľby a petroglyfy dokumentujú vývoj ľudskej spoločnosti v tomto regióne v období až 12 000 rokov pred Kristom.<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1382 # '''hora [[Burchan Chaldun]] a okolitá posvätná krajina'''<br />''Great Burkhan Khaldun Mountain and its surrounding sacred landscape''<br />Rozľahlé územie na severovýchode štátu v pohorí [[Chentej]] spojené s [[Čingischán]]om.<br />2015<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1440 # '''[[Krajina Daurie]]'''<br />''Landscapes of Dauria''<br />Lúky, lesy a vodné plochy sú útočiskom mnohých živočíchov, najmä vtákov.<br />2017<br />http://whc.unesco.org/en/list/1448 # '''[[Jelenie kamenné pamiatky]] a súvisiace lokality z doby bronzovej'''<br />''Deer Stone Monuments and Related Bronze Age Sites''<br />Súbor troch pravekých pamiatok, ktoré slúžili k obradným a pohrebným praktikám.<br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1621 # '''[[Pohrebné komplexy šľachty Siung-nu]]'''<br />''The Cemetery Complexes of the Xiongnu Nobility''<br />Mohylové pohrebiská príslušníkov elity nomádskej ríše [[Siung-nu]].<br />2026<br />http://whc.unesco.org/en/list/1759 == {{minivlajka|Nepál|w}} == [[Súbor:Kathmandu valley2.jpg|thumb|Kotlina Káthmandu]] [[Súbor:Maya Devi temple-Nepal.JPG|thumb|Lumbiní]] # '''[[Káthmándu upatjaká]] (Kotlina Káthmandu)'''<br />''Kathmandu Valley ''<br />Údolie so siedmimi skupinami hinduistických a budhistických pamiatok, s palácmi a záhradami.<br />1979<br /> http://whc.unesco.org/en/list/121 # '''[[Národný park Sagarmáthá]]'''<br />''Sagarmatha National Park ''<br />Vysokohorský národný park v oblasti hory Mount Everest.<br />1979<br /> http://whc.unesco.org/en/list/120 # '''[[Národný park Čitván]]'''<br />''Royal Chitwan National Park''<br />Národný park na úpätí Himalájí, chráni populáciu jednorohých nosorožcov a bengálskeho tigra.<br />1984<br /> http://whc.unesco.org/en/list/284 # '''[[Lumbiní]]'''<br />''Lumbini, the Birthplace of the Lord Buddha''<br />Budhistické pútnické miesto, v ktorom hlavný objekt tvoria archeologické nálezy spojené s narodením Lorda Buddhu.<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/666 == {{minivlajka|Nový Zéland|w}} == [[Súbor:National park Fiordland.jpg|thumb|Te Wahipounamu]] # '''[[Te Wahipounamu]]'''<br />''Te Wahipounamu - South West New Zealand''<br />Prírodná rezervácia s rôznorodou vegetáciou.<br />1990<br /> http://whc.unesco.org/en/list/551 # '''[[Národný park Tongariro]]'''<br />''Tongariro National Park''<br />Oblasť sopiek a posvätných miest pôvodných obyvateľov.<br />1990, 1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/421 # '''[[Novozélandské subantarktické ostrovy]]'''<br />''New Zealand Sub-Antarctic Islands''<br />Rezervácia na piatich súostroviach v Indickom oceáne: Snares, Bounty Islands, Antipodes Islands, [[Aucklandské ostrovy]] a Campbell Islands.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/877 == {{minivlajka|Pakistan|w}} == [[Súbor:Taxila2.jpg|thumb|Taxila]] [[Súbor:Makli3.JPG|thumb|Thatta]] [[Súbor:Langar Khani Gate.jpg|thumb|Pevnosť Róhtás]] # '''[[Mohendžodaro]]'''<br />''Archaeological Ruins at Moenjodaro''<br />Rozvaliny mesta v údolí Indusu sú z 3. tisícročia pred Kr.<br />1980<br /> http://whc.unesco.org/en/list/138 # '''[[Taxila]] (Takšašila)'''<br />''Taxila''<br />Mesto na mieste osídlenia z neolitu, na ktoré pôsobili postupne perzské, grécke a stredoázijské vplyvy. Bolo aj významným budhistickým centrom.<br />1980<br /> http://whc.unesco.org/en/list/139 # '''[[Tacht-e Bháʼí]]''' a '''[[Síhrí Bahlól]] (Sahr-e Bahlól)'''<br />''Buddhist Ruins of Takht-i-Bahi and Neighbouring City Remains at Sahr-i-Bahlol''<br />Budhistický kláštor z 1. storočia a zvyšky malého opevneného mesta Síhrí Bahlól.<br />1980<br /> http://whc.unesco.org/en/list/140 # '''[[Thatta]]'''<br />''Historical Monuments of Thatta''<br />Mesto a jeho nekropola pochádzajú z 14. – 18. storočia.<br />1981<br /> http://whc.unesco.org/en/list/143 # '''[[Šalimarove záhrady]] a [[Láhaurská pevnosť]]'''<br />''Fort and Shalamar Gardens in Lahore''<br />Pevnosť a Šálímárove záhrady sú vynikajúcim príkladom mogulských pamiatok.<br />1981<br /> http://whc.unesco.org/en/list/171 # '''[[Kilʼa Róhtás]]'''<br />''Rohtas Fort''<br />Príklad ranej moslimskej vojenskej architektúry v centrálnej a južnej Ázii (16. stor.)<br />1997<br /> http://whc.unesco.org/en/list/586 == {{minivlajka|Palau|w}} == [[Súbor:Aerial view limestone islands palau1971.jpg|thumb|150px|Južná lagúna]] # '''[[Južná lagúna Rock Islands]]'''<br />''Rock Islands Southern Lagoon''<br />Skupina viac ako 400 vápencových ostrovov, korálové útesy, vysoká biodiverzita.<br />2012<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1386 == {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}} == # '''Historická poľnohospodárska oblasť ostrova [[Kuk (Papua-Nová Guinea)|Kuk]]'''<br />''Kuk Early Agricultural Site''<br />2008<br /> http://whc.unesco.org/en/list/887 == {{Flagicon|Singapur}} [[Singapur]] == [[Súbor:Bandstand, Singapore Botanic Gardens - 20060805.jpg|thumb|upright|Botanická záhrada v Singapure]] # '''[[Singapurská botanická záhrada]]'''<br />''Singapore Botanical Gardens''<br />Jedna z najvýznamnejších botanických záhrad v Ázii, založená v roku 1859.<br />2015<br />http://whc.unesco.org/en/list/1483 == {{minivlajka|Srí Lanka|w}} == [[Súbor:Isurumuniya temple front view.JPG|thumb|Anurádhapuraja]] [[Súbor:Sinharaja29.jpg|thumb|Sinharadža]] [[Súbor:Srilanka galle fort.jpg|thumb|Gálla]] # '''[[Anurádhapuraja]] (Anurádapuram, Anurádhapura)'''<br />''Sacred City of Anuradhapura''<br />Sväté mesto v džungli, jeho paláce a kláštory boli opustené v 10. storočí.<br />1982<br /> http://whc.unesco.org/en/list/200 # '''[[Polonnaruwa]] (Polannaruvaj)'''<br />''Ancient City of Polonnaruwa ''<br />Brahmanistické pamiatky a zrúcaniny záhradného mesta z 12. storočia.<br />1982<br /> http://whc.unesco.org/en/list/201 # '''[[Sígirija]] (Sígiri)'''<br />''Ancient City of Sigiriya ''<br />Zvyšky mesta z 5. storočia.<br />1982<br /> http://whc.unesco.org/en/list/202 # '''[[Sinharadža]] (Singarádžá)'''<br />''Sinharaja Forest Reserve''<br />Prírodná rezervácia – posledný pôvodný tropický dažďový les v štáte.<br />1988<br /> http://whc.unesco.org/en/list/405 # '''[[Mahanuvara]] (Kandi, Kandy)'''<br />''Sacred City of Kandy''<br />Budhistické pútnické mesto – paláce, kláštory a chrámy.<br />1988<br /> http://whc.unesco.org/en/list/450 # '''[[Gálla]] (Gáli)'''<br />''Old Town of Galle and its Fortifications ''<br />Staré mesto zo 16. storočia a jeho opevnenie, príklad európskeho mesta v južnej Ázii.<br />1988<br /> http://whc.unesco.org/en/list/451 # '''[[Rangiri Dambulu Viháraja]] (Dambullaj)'''<br />''Golden Temple of Dambulla''<br />'Zlatý chrám', už 2 000 rokov posvätné pútnické miesto a jaskynný kláštor.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/561 # '''[[Madhjama Tenna]] (Mattija Malaj Nádu)'''<br />''Central Highlands of Sri Lanka''<br />Horské lesy (až do výšky 2 500 metrov nad hladinou mora) sú domovom rôznej fauny a flóry. Niektoré druhy sú zaradené medzi ohrozené.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1203 == {{minivlajka|Šalamúnove ostrovy|w}} == [[Súbor:Laketeganorennellhouse.jpg|thumb|140px|Východný Rennell]] # '''Východný [[Rennell]]'''<br />''East Rennell''<br />Prírodná rezervácia s jazerom Tegano.<br />1998<br /> http://whc.unesco.org/en/list/854 == {{minivlajka|Tadžikistan|w}} == [[Súbor:Sarazm,area11-1.jpg|thumb|Sarazm]] [[Súbor:Pamir Mountains, Tajikistan, 06-04-2008.jpg|thumb|Tadžikistanský národný park]] # '''[[Archeologická lokalita Sarazm]]'''<br />''Proto-urban site of Sarazm''<br />Zvyšky stavieb s datovaním až 4 000 rokov pred našim letopočtom. Jedno z najstarších osídlení oblasti Strednej Ázie.<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1141 # '''[[Tadžikistanský národný park]]'''<br />''Tajik National Park (Mountains of the Pamirs)''<br />{{ha|2600000|m}} chráneného územia v pohorí [[Pamír]].<br />2013<br />http://whc.unesco.org/en/list/1252 # '''[[Hodvábné cesty: Koridor Zarafshan-Karakum]]'''<br />''Silk Roads: Zarafshan-Karakum Corridor''<br />Koridor s dĺžkou 866 kilometrov na území Tadžikistánu, Turkmenistanu a Uzbekistanu kde vznikali mestské centrá, obchod a infraštruktúra. <br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1675 # '''[[Prírodná rezervácia Tigrovaja Balka|Tugajské lesy prírodnej rezervácie Tigrovaja Balka]]'''<br />''Tugay forests of the Tigrovaya Balka Nature Reserve''<br />Prírodná rezervácia charakterizovaná miestnymi lesmi Tugai.<br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1685 # '''[[Khuttal|Kultúrne dedičstvo starovekého Khuttalu]]'''<br />''Cultural Heritage Sites of Ancient Khuttal''<br />Pamiatky na kráľovstvo Khuttal na trase Hodvábnej cesty.<br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1627 == {{minivlajka|Thajsko|w}} == [[Súbor:Sukhothai historical park1.jpg|thumb|Sukhotáj]] [[Súbor:Jungle seen from the Observation Tower (7844007800).jpg|thumb|Lesný komplex Dong Phayayen - Khao]] [[Súbor:Prang Si Thep - Si Thep.jpg|thumb|Starobylé mesto Si Thep]] # '''[[Sukhotáj]] (Sukchhothaj)'''<br />''Historic Town of Sukhotai and Associated Historic Towns ''<br />Hlavné mesto Siamského kráľovstva. Jeho pamiatky ilustrujú počiatky thajskej architektúry.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/574 # '''[[Ajuthajá]] (Ajuthja, Ajudhja, Ajutia)''' <br />''Historic City of Ayutthaya and Associated Historic Towns''<br />Zvyšky historického mesta z 13. až 18. stor.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/576 # (*)'''Prírodné rezervácie [[Thungyai]] a [[Huai Kha Khaeng]]'''<br />''Thungyai - Huai Kha Khaeng Wildlife Sanctuaries''<br />Prírodné rezervácia zahŕňajú všetky typy lesa v juhovýchodnej Ázii.<br />1991<br /> http://whc.unesco.org/en/list/591 # '''[[Bán Čhieng]]'''<br />''Ban Chiang Archaeological Site''<br />Najvýznamnejšie nálezisko predhistorického osídlenia v juhovýchodnej Ázii.<br />1992<br /> http://whc.unesco.org/en/list/575 # (*)'''[[Lesný komplex Dong Phayayen - Khao]]'''<br />''Dong Phayayen - Khao Yai Forest Complex''<br />Prírodná rezervácia v povodí riek Mun, Mekong a Prachinburi.<br />2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/590 # '''[[Lesný komplex Kaeng Krachan]]'''<br />''Kaeng Krachan Forest Complex''<br />Prírodná rezervácia pri horskom pásme Tenasserim na rozcestí Himaláji, Indočíny a oblastí so sumaterskou faunou a flórou.<br />2021<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1461 # '''[[Historický park Si Thep|Starobylé mesto Si Thep a jeho pridružené pamiatky Dvaravati]]'''<br />''The Ancient Town of Si Thep and its Associated Dvaravati Monuments''<br />Starobylé mesto Si Thep a jeho pridružené pamiatky Dvaravati zahŕňajú tri archeologické náleziská predstavujúce odlišnú kultúru a civilizáciu Dvaravati.<br />2023<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1662 # '''[[Phu Phrabat]], svedectvo tradície kameňov Sīma z obdobia Dvaravati'''<br />''Phu Phrabat, a testimony to the Sīma stone tradition of the Dvaravati period''<br />Archeologická lokalita z obdobia 7. až 11. storočia.<br />2024<br />https://whc.unesco.org/en/list/1507 # '''[[Wat Phra Mahathat Woramahawihan]], [[Nakhon Si Thammarat]]'''<br />''Wat Phra Mahathat Woramahawihan, Nakhon Si Thammarat''<br />významný budhistický chrámový komplex s veľkou stúpou v južnom Thajsku.<br />2026<br />https://whc.unesco.org/en/list/1761 (*) Názvy sú uvedené v anglickom prepise. == {{minivlajka|Turkménsko|w}} == [[Súbor:SultanSanjarMausoleum1.jpg|thumb|Merv]] [[Súbor:KonyeUrgenchMausoleum.jpg|thumb|Köneürgenç]] # '''[[Merv]]'''<br />''State Historical and Cultural Park''<br />Merv je najstaršie a najlepšie zachované mesto v oáze pozdĺž hodvábnej cesty v strednej Ázii.<br />1999<br />http://whc.unesco.org/en/list/886 # ''' [[Köneürgenç]]'''<br />''Kunya-Urgench''<br />Staré mesto na brehu Amudarje, budované od 11. stor.<br />2005<br /> http://whc.unesco.org/en/list/1199 # '''[[Nisa (Turkménsko)|Nisa]]'''<br />''Parthian Fortresses of Nisa''<br />Veľmi zachované pozostatky najranejších miest Partskej ríše (3. stor. pred Kr. až 3. storočie po Kr.) <br />2007<br />http://whc.unesco.org/en/list/1242 # '''[[Hodvábné cesty: Koridor Zarafshan-Karakum]]'''<br />''Silk Roads: Zarafshan-Karakum Corridor''<br />Koridor s dĺžkou 866 kilometrov na území Tadžikistánu, Turkmenistanu a Uzbekistanu kde vznikali mestské centrá, obchod a infraštruktúra. <br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1675 # '''[[Turanské studené zimné púšte]]'''<br />''Cold Winter Deserts of Turan''<br />Súbor 14 krajín v tropickom alebo subtropickom pásme na území Kazachstanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu s extrémnymi klimatickými podmienkami s veľmi chladnými zimami a horúcimi letami s výnimočnou faunou a flórou. <br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1693 == {{minivlajka|Uzbekistan|w}} == [[Súbor:KhivaWalls.jpg|thumb|Ichon-Qal’a]] [[Súbor:Kok-Gumbaz.JPG|thumb|Shahrisabz]] [[Súbor:Mausolées du groupe central (Shah-i-Zinda, Samarcande) (6009956484).jpg|thumb|Samarkand]] # '''[[Ichon-Qal’a]] (Ičan-Kala)'''<br />''Itchan Kala''<br />Historické centrum oázy Chiva, ktorá bývala poslednou zástavkou karaván na ceste do Iránu.<br />1990<br /> http://whc.unesco.org/en/list/543 # '''[[Buchara|Historické centrum Buchary]]'''<br />''Historic Centre of Bukhara''<br />Historické mesto na bývalej Hodvábnej ceste je najucelenejší mestský celok v Strednej Ázii.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/602 # '''[[Shahrisabz|Historické centrum Shahrisabzu]]'''<br />''Historic Centre of Shakhrisyabz''<br />Historické centrum Shahrisabzu z 15. stor.<br />2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/885 # '''[[Samarkand]]'''<br />''Samarkand - Crossroads of Cultures''<br />Miesto, kde sa prelínajú kultúry. Pozoruhodné sú mešity a madrasy na námestí Registon, mešita Bibi-Xonum, komplex Shohi Zinda, Goʻri Amir alebo Observatórium Ulug-Bega.<br />2001<br /> http://whc.unesco.org/en/list/603 # '''[[Západný Ťan-šan]]'''<br />''Western Tien-Shan'' <br />13 chránených území v pohorí západného Ťan-šan v Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane.<br />2016<br />http://whc.unesco.org/en/list/1490 # '''[[Hodvábné cesty: Koridor Zarafshan-Karakum]]'''<br />''Silk Roads: Zarafshan-Karakum Corridor''<br />Koridor s dĺžkou 866 kilometrov na území Tadžikistánu, Turkmenistanu a Uzbekistanu kde vznikali mestské centrá, obchod a infraštruktúra. <br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1675 # '''[[Turanské studené zimné púšte]]'''<br />''Cold Winter Deserts of Turan''<br />Súbor 14 krajín v tropickom alebo subtropickom pásme na území Kazachstanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu s extrémnymi klimatickými podmienkami s veľmi chladnými zimami a horúcimi letami s výnimočnou faunou a flórou. <br />2023<br />http://whc.unesco.org/en/list/1693 # '''Modernistická architektúra [[Taškent]]u'''<br />''Tashkent Modernist Architecture''<br />Súbor sovietskych modernistických stavieb vybudovaných najmä po zemetrasení v roku 1966. <br />2026<br />http://whc.unesco.org/en/list/1766 == {{minivlajka|Vanuatu|w}} == [[Súbor:Fels Cave Drawings 1.jpg|thumb|140px|Roy Mata]] # '''Územie [[Roy Mata]]'''<br />''Chief Roi Mata’s Domain''<br />2008<br />http://whc.unesco.org/en/list/1280/ == {{minivlajka|Vietnam|w}} == [[Súbor:RTW2009-1834HoiAn.jpg|thumb|Hội An]] [[Súbor:Flag tower, Hanoi.jpg|thumb|Cisárska citadela Thăng Long]] [[Súbor:Trangan.jpg|thumb|Trang An]] # '''Historická časť [[Huế]]'''<br />''Complex of Hué Monuments ''<br />Komplex pamiatok bývalého politického, náboženského a kultúrneho centra Vietnamu.<br />1993<br /> http://whc.unesco.org/en/list/678 # '''[[Vịnh Hạ Long]]'''<br />''Ha Long Bay ''<br />Zátoka v Bacboskom zálive s mnohými ostrovmi je známa vápencovými vežami.<br />1994, 2000<br /> http://whc.unesco.org/en/list/672 # '''[[Hội An|Staré mesto Hội An]]'''<br />''Hoi An Ancient Town''<br />Obchodný prístav z obdobia 15. až 19. storočia.<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/948 # '''[[Mỹ Sơn|Svätyňa Mỹ Sơn]]'''<br />''My Son Sanctuary''<br />Hlavné náboženské a politické stredisko kráľovstva Čampa (13. stor.).<br />1999<br /> http://whc.unesco.org/en/list/949 # '''[[Národný park Phong Nha-Kẻ Bàng]] a [[národný park Hin Nam No]]'''<br />''Phong Nha-Ke Bang National Park''<br />Prírodná rezervácia na krasovom území.<br />2003, 2025<br/> http://whc.unesco.org/en/list/951 # '''[[Cisárska citadela Thăng Long]] v [[Hanoj]]i'''<br />''Central Sector of the Imperial Citadel of Thang Long - Hanoi''<br />Stavba z 11. storočia<br />2010<br />http://whc.unesco.org/en/list/1328 # '''[[Citadela dynastie Ho]]'''<br />''Citadel of the Ho Dynasty''<br />Citadela zo 14. storočia koncipovaná učením [[feng šuej]]<br />2011<br />http://whc.unesco.org/en/list/1358 # '''Komplex kultúrnej krajiny v [[Trang An]]'''<br />''Trang An Landscape Complex''<br />Vápencová krasová oblasť s archeologickými nálezmi v miestnych jaskyniach.<br />2014<br />http://whc.unesco.org/en/list/1438 # '''[[Yen Tu-Vinh Nghiem-Con Son]], komplex pamiatok a krajiny Kiep Bac'''<br />''Yen Tu-Vinh Nghiem-Con Son, Kiep Bac Complex of Monuments and Landscapes''<br />Miesto bolo domovom [[Dynastia Trần|dynastie Trần]] v 13. a 14. storočí a miestom vzniku tzv. budhizmu ''Trúc Lâm''<br />2025<br />https://whc.unesco.org/en/list/1732 == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == *[http://whc.unesco.org/en/list/?search=&searchSites=&search_by_country=&search_yearinscribed=&type=all&region=2&themes=&media=&criteria_restrication=&order=country World Heritage List] – Asia and the Pacific {{eng icon}} *{{Preklad | jazyk = cs | článok = Seznam světového dědictví v Asii | revízia = | jazyk2 = cs | článok2 = Seznam světového dědictví v Austrálii a Oceánii | revízia2 = }} {{Svetové dedičstvo}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku| ]] 5ctbev0cewunmx1x78fih2p05o0eeg9 0 43492 8356942 7798571 2026-08-16T16:19:29Z Spider 001757 142600 - interwiki, kategorizácia 8356942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1000 Piazzia | Obrázok = 001000-asteroid shape model (1000) Piazzia.png | Popis obrázka = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] | Absolútna veľkosť = 9,60 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 53 km | Objaviteľ = [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] | Dátum objavenia = [[12. august]] [[1923]] | Označenie = 1923 NZ | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,2400334 | Veľká polos = | Perihélium = 2,4309033 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 20,5659364° | Dĺžka výstupného uzla = 323,8850894° | Argument perihélia = 280,9309231° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1000 Piazzia''' je [[planétka]] s priemerom približne 53 km, ktorú objavil [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] [[12. august]]a [[1923]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001000}} [[Kategória:Planétky 751 – 1000]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Karlom Wilhelmom Reinmuthom|Piazzia]] sv84tb1vdalp9t8mxd3x1vva2yxywpa 0 44906 8356857 6548091 2026-08-16T12:36:32Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8356857 wikitext text/x-wiki Kódy '''[[ISO]] [[ISO 3166-2|3166-2]]''' pre [[Brazília|Brazíliu]] identifikujú 26 štátov a federálný dištrikt. Prvá časť (BR) je medzinárodný kód pre Brazíliu, druhá časť spozostáva z dvoch písmen identifikujúcich štát. == Zoznam kódov == : '''BR-AC''' Acre (Rio Branco) : '''BR-AL''' Alagoas (Maceió) : '''BR-AM''' Amazonas (Manaus) : '''BR-AP''' Amapá (Macapá) : '''BR-BA''' Bahia (Salvador) : '''BR-CE''' Ceará (Fortaleza) : '''BR-DF''' Distrito Federal (Brasília) : '''BR-ES''' [[Espírito Santo]] (Vitória) : '''BR-GO''' Goiás ([[Goiânia]]) : '''BR-MA''' Maranhão ([[São Luís]]) : '''BR-MG''' Minas Gerais (Belo Horizonte) : '''BR-MS''' Mato Grosso do Sul (Campo Grande) : '''BR-MT''' Mato Grosso (Cuiabá) : '''BR-PA''' Pará (Belém do Pará) : '''BR-PB''' Paraíba (João Pessoa) : '''BR-PE''' Pernambuco (Recife) : '''BR-PI''' Piauí (Teresina) : '''BR-PR''' Paraná (Curitiba) : '''BR-RJ''' Rio de Janeiro (Rio de Janeiro) : '''BR-RN''' Rio Grande do Norte (Natal) : '''BR-RO''' Rondônia (Porto Velho) : '''BR-RR''' Roraima (Boa Vista) : '''BR-RS''' Rio Grande do Sul (Porto Alegre) : '''BR-SC''' Santa Catarina (Florianópolis) : '''BR-SE''' Sergipe (Aracaju) : '''BR-SP''' São Paulo (São Paulo) : '''BR-TO''' Tocantins (Palmas) == Pozri aj == * [[ISO 3166-2]], zoznam kódov územno správnych celkov všetkých krajín. * [[ISO 3166-1]], zoznam kódov všetkých krajín, používaných súčasne ako ich doménové mená na [[internet]]e. [[Kategória:ISO 3166]] [[Kategória:Administratívne členenie Brazílie]] cvzsr554bzwxrdvjx9oqcz5yps3kbbm 4 45989 8356895 8356846 2026-08-16T14:16:56Z Fillos X. 212061 8356895 wikitext text/x-wiki 8357053 8356895 2026-08-16T19:52:49Z Corin 21212 8357053 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Wikimedia Slovensko}} {{Skratka|[[WP:WMSR]]|WP:WMSK}} [[Súbor:Wikimedia Slovensko logo.svg|náhľad|Logo združenia [[Wikimedia Slovensko]], ktoré bolo založené v roku [[2011]].]] '''Wikimedia Slovensko''' ({{v jazyku|eng|''Wikimedians of Slovakia''}}) je oficiálna [[meta:Wikimedia user groups/sk|skupina používateľov Wikimedia]] a slovenské [[občianske združenie]], zamerané na podporu slobodného vzdelania a kultúry. Zameriava sa na podporu tvorby a distribúcie obsahu [[Wikipédia|Wikipédie]] a ďalších projektov [[Wikimedia Foundation]], Inc. ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikiknihy]] či [[Wikizdroje]]). Wikimedia Slovenská republika neprevádzkuje a nezodpovedá za Wikipédiu a jej sesterské projekty, ale zastrešuje pre ne informačnú a propagačnú činnosť na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako je Wikipédia dobrovoľnícky projekt, Wikimedia SK je projektovo orientovaná dobrovoľnícka organizácia a víta každý návrh a radu a predovšetkým každú ''pomocnú ruku''. == Ako pomôcť? == Wikimedia Slovensko je [[Nezisková organizácia|dobrovoľnícka organizácia]] a plne závisí od snahy a ochoty jej členov, podporovateľov a pomocníkov. Aj občasná pomoc nám pomôže v našej misii za slobodné vedomosti. Každá pomocná ruka je dobrá, preto sa neváhaj [[#Kontakt|kedykoľvek ozvať]], navrhnúť sa na nový projekt, oživiť starší apod. Zoznam pomocníkov, ktorých momentálne hľadáme, [[wmsk:zapojte-sa/|nájdete na webe]]. Ide len o zoznam špecificky hľadaných rolí, preto sa neváhaj ozvať, aj pokiaľ by si chcel pomôcť iným spôsobom! == Aktivita == [[Súbor:Wlm-sk.svg|náhľad|V rokoch [[2012]]{{--}}[[2017]] a [[2019]] sme sa zapojili do celosvetovo najväčšej fotografickej súťaže – ''[[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]]''.]] [[Súbor:WMZK800 374.png|náhľad|Od roku [[2023]] sa zapájame do medzinárodnej fotografickej súťaže – ''[[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]]''.]] [[Súbor:WM CEE Meeting 2013 - group photo.jpg|thumb|Koncom roku [[2013]] sme s ''E@I'' zorganizovali Wikimedické stretnutie strednej a východnej Európy.]] [[Súbor:ZimnýŠtadiónLevoča.jpg|thumb|Zimný štadión v [[Levoča|Levoči]], príklad fotky z [[Wikipédia:WikiOnTheRoad|WikiOnTheRoad]].]] === Súťaže a kampane === * [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]] ([[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2018|2018]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2019|2019]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2020|2020]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2021|2021]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2022|2022]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2023|2023]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024|2024]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|2025]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o [[Ázia|Ázii]] * [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar Strednej a Východnej Európy]] [WikiJar SVE] ([[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2015]], [[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2016]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|2019]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2020|2020]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2021|2021]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|2022]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2023|2023]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2024|2024]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|2025]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o strednej a [[Východná Európa|východnej Európe]] * [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] na Slovensku ([[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2012|2012]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2013|2013]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2014|2014]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2015|2015]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2016|2016]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2017|2017]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2019|2019]] a [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|2020]]) – fotografická súťaž zameraná na [[Kultúrna pamiatka|kultúrne pamiatky]] * [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]] ([[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2023|2023]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2024|2024]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025|2025]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2026|2026]]) – medzinárodná [[Fotografovanie|fotografická]] súťaž * [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki miluje film]] ([[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|2025]], [[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|2026]]) – medzinárodná [[Filmové dielo|filmová]] súťaž * [[Wikipédia:WikiPride|WikiPride]] ([[Wikipédia:WikiPride/2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o [[LGBT]] témach * [[Wikipédia:Deň finančnej gramotnosti|Deň finančnej gramotnosti]] (2013{{--}}2014) – súťaž v písaní článkov na [[Finančná gramotnosť|finančnícku tému]] === Editačné maratóny === * [[Wikipédia:WikiGap|WikiGap]] – zlepšenie obsahu o [[Žena|ženách]] a ženských témach a získanie nových redaktoriek a redaktorov ** [[Wikipédia:WikiGap 2020|WikiGap 2020]] ** [[Wikipédia:WikiGap 2022|WikiGap 2022]] * [[Wikipédia:WikiEdit Nežná '89|WikiEdit Nežná ’89]] (2019) – editovanie na tému [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]], v spolupráci s [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnou knižnicou v Bratislave]] * [[Wikipédia:WikiEdit Slovenská ľudová kultúra|WikiEdit Slovenská ľudová kultúra]] – jún 2018 – v spolupráci s odborníkmi sme pridali 7 nových článkov a doplnili 7 starších * [[Wikipédia:Opravme rakovinu|Opravme rakovinu]] (2017) – editovanie o [[Zhubný nádor|rakovine]] === Projekty === * [[Wikipédia:Seniori na Wikipédii|Seniori na Wikipédii]] – zapojenie [[Senior|seniorov]] do tvorby slovenskej Wikipédie formou vzdelávacích workshopov: ** [[Wikipédia:Seniori tvoria Wikipédiu|Seniori tvoria Wikipédiu]] (2023) – v spolupráci s [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici]] ** Seniori píšu Wikipédiu ([[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2024|2024]], [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|2025]]) – workshopy organizované v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Wikipédia:WikiOnTheRoad|WikiOnTheRoad]] (2018 – [[Wikipédia:WikiOnTheRoad/Levoča|Levoča]], [[Wikipédia:WikiOnTheRoad/Lipany|Lipany]]) – cestovaním po regiónoch Slovenska a v spolupráci s regionálnymi partnermi sme chceli získať nových redaktorov, zdokonaliť súčasných a pridať encyklopedický a mediálny obsah o menej známych oblastiach Slovenska na úložisko [[commons:|Commons]]. Po troch zastávkach vzniklo okolo 200 fotiek, 10 nových článkov a viacero ich bolo rozšírených lokálnymi zdrojmi. * [[Wikipédia:WikiMesto|WikiMesto]] (2015) – spojenie [[QR kód|QR-kódov]] na kultúrnych pamiatkach s článkami na Wikipédii (predčasne ukončené v lete 2016) * [[Wikipédia:Wikipédia 25|Wikipédia 25]] (oslava) – konané v [[Bratislava|Bratislave]] 2026 * [[Študenti na Wikipédii]]<ref name="vs" group="pozn.">Kampaň v duchu akcie Seniori na Wikipédii.</ref> ([[N/A]]) – plánovaný formát akcie * * [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki|Wikipédia:Wiki pre študentov, študenti pre Wiki]] (viacero ročníkov) * [[Wikipédia:1Lib1Ref]] (2025) * [[Wikipédia:Paralympionici na Wikipédii]] (2022) * [[Wikipédia:Koncepcia získavania nových redaktorov]] (2020) * [[Wikipédia:Súťaž Wiki fotografie vedy]] (2021) === Ostatné === * Workshop o Wikipédii a prejavy o Wikimedii počas [[:w:Conference on the Application of Esperanto in Science and Technology]] 2012 * [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2013|Stretnutie Wikimedií strednej a východnej Európy 2013]] (Wikimedia CEE Meeting 2013) (Modra-Harmónia, 14. až 17. novembra 2013) ** ''V4 pre Wikipédiu'' – projekt prebiehajúci v rámci vyššie spomenutého stretnutia * [https://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ WikiKonferencia 2017] (9. decembra 2017, [[Žilina]]) – jednodňové stretnutie slovenského wikimedického hnutia * príprava informačných materiálov * [[WikiKonferencia 2015]] – jednodňová konferencia o princípoch a novinkách vo wiki-svete * Združenie Slatinka na náš návrh uvoľnilo niekoľko svojich fotiek, pozri [[commons:Category:Slatinka]] * Prezentácie Wikipédie a školenie pre wikipedistov na [[Konferencia o využití esperanta vo vede a technike|Konferencii o využití esperanta vo vede a technike]] (jeseň 2012) * pomoc organizácii [[E@I]] s vydaním mimointernetovej ([[DVD]]-čkovej) verzii [[Esperantská Wikipédia|esperantskej Wikipédie]] * osobné stretnutia (2023 – [[Lysice]], 2025 – [[Trenčín]]) * plánované promo akcie === Dlhodobé projekty === * spolupráca s [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkovým úradom SR]] na ''Wiki miluje pamiatky'' a iných pamiatkových projektoch * [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki|spolupráca so školami]] * wiki-projekty na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]] ([https://www.facebook.com/sk.wikipedia Slovenská Wikipédia] a [https://www.facebook.com/WikimediaSK/?locale=sk_SK Slovenská Wikimédia] na [[Facebook|Facebooku]] alebo [https://www.youtube.com/user/WikimediaSK Slovenská Wikimédia] na [[YouTube]]) * prednášky a školenia o Wikipédii a ďalších projektoch * prezentácia organizácie a wiki-hnutia (prednášky, veľtrhy, ...) * informovanie slovenskej verejnosti o slobodných licenciách (s [http://sk.creativecommons.org/ Creative Commons Slovensko]) * rozvíjanie spolupráce s inými Wikimediami: [[Wikimedia Česká republika|WMCZ]] ([[Česko]]), WMAT ([[Rakúsko]]), WMDE ([[Nemecko]]), WMHU ([[Maďarsko]]) a WMPL ([[Poľsko]]) == Dokumenty == Výročné správy, zápisnice a súbory uznesení z valných zhromaždení nájdete na [https://wikimedia.sk/dokumenty/ webe v sekcii Dokumenty]. == Granty a podpora == Wikimedia Slovensko na svoju činnosť požiadala o tieto [[Grant (účelový dar)|granty]]: * [[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Wikipedia_workshop_within_KAEST|Wikipedistické školenie počas konferencie KAEST]] ([[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Wikipedia_workshop_within_KAEST/Report|správa]]) – grant poskytla [[:foundation:|Nadácia Wikimedia]] * [https://wikimedia.sk/V4_pre_Wikip%C3%A9diu V4 pre Wikipédiu] – grant poskytol [http://visegradfund.org/ Medzinárodný vyšehradský fond] * [[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Start-up|štartovací grant]] (správy: [[:meta:Grants:Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Past expenses|minulé výdavky]], [[meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Wiki Loves Monuments|Wiki miluje pamiatky 2013]], [[meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Annual activities|priebežná správa]], [[:meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report|koncová správa]]) – grant poskytla [[:foundation:|Nadácia Wikimédia]] == Ľudia == Stav od valného zhromaždenia 10. februára 2024: === Predsedníctvo === * Predseda: ''Matej Grochal'' ([[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]) * Podpredseda: ''Ján Michael Kormaník'' ([[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]) * Podpredseda: ''Patrik Kunec'' ([[Redaktor:Armin|Armin]]) Celé predsedníctvo môžete kontaktovať na adrese ''predsednictvo@wikimedia.sk''. <gallery> Súbor:Faces of the Commons 2019 (33949141858).jpg|Matej Grochal Súbor:Ján Michael Kormaník.jpg|Ján Michael Kormaník (Kormi) Súbor:Patrik Kunec - Under the Eiffel Tower.jpg|Patrik Kunec </gallery> === Revízna komisia === * Člen: ''Jaroslava Dollerová'' ([[Redaktor:Jaroslava.dollerova|Jaroslava.dollerova]]) * Člen: ''Radoslava Semanová'' ([[Redaktor:Akdar|Akdar]]) Celú komisiu môžete kontaktovať na adrese ''reviznakomisia@wikimedia.sk''. <gallery> Súbor:Jaroslava Dollerova.jpg|Jaroslava Dollerová Súbor:GUR 5617.jpg|Radoslava Semanová </gallery> == Fotky == {{Pozri aj|Wikipédia:Wikimedia Slovensko/galéria}} Propagačné fotografie z WMSK akcií: <gallery> Súbor:Wikimedians of Slovakia roll-up banner green.svg|Promo banner Súbor:Wikipedia 25 banner Wikimedians of Slovakia.svg|Wikipedia 25 banner Súbor:Workshop Seniori píšu Wikipédiu - poster - final version.jpg|Seniori píšu Wikipédiu banner </gallery> == Kontakt == * Elektronická pošta: ''info[[Súbor:@@@.svg|15px|link=]]wikimedia.sk'' * E-poštové konferencie: ** diskusie [[mail:wikimedia-sk|Wikimedia-SK]] ** oznamy [[mail:wikimedia-sk-oznamy|Wikimedia-SK-oznamy]] * [[:wmsk:kontakt|Ďalšie kontakty]] (poštová adresa, bankové spojenie) == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/galéria|Galéria]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/dejiny|Dejiny]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/2 percentá|2 percentá]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Komunikačné kanály|Komunikačné kanály]] * [[:Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] * [[commons:Commons:Wikimedians of Slovakia|Informácie na Wikimedia Commons]] na [[Wikimedia Commons|Commons]] * [[meta:Wikimedians of Slovakia|Informácie na Mete]] na [[Meta-Wiki|Mete]] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=201882 Registrácia na Ministerstve vnútra] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Wikimedians of Slovakia}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://wikimedia.sk/}} * [[Súbor:2023 Facebook icon.svg|20px|link=https://www.facebook.com/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://www.facebook.com/WikimediaSK Stránka na Facebooku]</span> * [[Súbor:YouTube 2024.svg|50px|link=https://www.youtube.com/user/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://www.youtube.com/user/WikimediaSK Kanál na YouTube]</span> * [[Súbor:X logo 2023.svg|20px|link=https://twitter.com/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://twitter.com/WikimediaSK Profil na Twitteri (X)]</span> * [[Súbor:Instagram logo 2022.svg|20px|link=https://www.instagram.com/wikimediask/]] <span class="plainlinks">[https://www.instagram.com/wikimediask/ Profil na Instagrame]</span> <!-- * [[irc:#wikimedia-sk|IRC kanál]] --> {{DEFAULTSORT:Wikimedia Slovensko}} [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko| ]] 75w2zwkgxc2bvq2w79fyamqsx2vs2rx 8357224 8357053 2026-08-17T10:49:08Z Fillos X. 212061 8357224 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Wikimedia Slovensko}} {{Skratka|[[WP:WMSR]]|WP:WMSK}} [[Súbor:Wikimedia Slovensko logo.svg|náhľad|Logo združenia [[Wikimedia Slovensko]], ktoré bolo založené v roku [[2011]].]] '''Wikimedia Slovensko''' ({{v jazyku|eng|''Wikimedians of Slovakia''}}) je oficiálna [[meta:Wikimedia user groups/sk|skupina používateľov Wikimedia]] a slovenské [[občianske združenie]], zamerané na podporu slobodného vzdelania a kultúry. Zameriava sa na podporu tvorby a distribúcie obsahu [[Wikipédia|Wikipédie]] a ďalších projektov [[Wikimedia Foundation]], Inc. ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikiknihy]] či [[Wikizdroje]]). Wikimedia Slovenská republika neprevádzkuje a nezodpovedá za Wikipédiu a jej sesterské projekty, ale zastrešuje pre ne informačnú a propagačnú činnosť na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako je Wikipédia dobrovoľnícky projekt, Wikimedia SK je projektovo orientovaná dobrovoľnícka organizácia a víta každý návrh a radu a predovšetkým každú ''pomocnú ruku''. == Ako pomôcť? == Wikimedia Slovensko je [[Nezisková organizácia|dobrovoľnícka organizácia]] a plne závisí od snahy a ochoty jej členov, podporovateľov a pomocníkov. Aj občasná pomoc nám pomôže v našej misii za slobodné vedomosti. Každá pomocná ruka je dobrá, preto sa neváhaj [[#Kontakt|kedykoľvek ozvať]], navrhnúť sa na nový projekt, oživiť starší apod. Zoznam pomocníkov, ktorých momentálne hľadáme, [[wmsk:zapojte-sa/|nájdete na webe]]. Ide len o zoznam špecificky hľadaných rolí, preto sa neváhaj ozvať, aj pokiaľ by si chcel pomôcť iným spôsobom! == Aktivita == [[Súbor:Wlm-sk.svg|náhľad|V rokoch [[2012]]{{--}}[[2017]] a [[2019]] sme sa zapojili do celosvetovo najväčšej fotografickej súťaže – ''[[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]]''.]] [[Súbor:WMZK800 374.png|náhľad|Od roku [[2023]] sa zapájame do medzinárodnej fotografickej súťaže – ''[[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]]''.]] [[Súbor:WM CEE Meeting 2013 - group photo.jpg|thumb|Koncom roku [[2013]] sme s ''E@I'' zorganizovali Wikimedické stretnutie strednej a východnej Európy.]] [[Súbor:ZimnýŠtadiónLevoča.jpg|thumb|Zimný štadión v [[Levoča|Levoči]], príklad fotky z [[Wikipédia:WikiOnTheRoad|WikiOnTheRoad]].]] === Súťaže a kampane === * [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]] ([[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2018|2018]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2019|2019]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2020|2020]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2021|2021]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2022|2022]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2023|2023]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024|2024]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|2025]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o [[Ázia|Ázii]] * [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar Strednej a Východnej Európy]] [WikiJar SVE] ([[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2015]], [[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2016]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|2019]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2020|2020]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2021|2021]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|2022]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2023|2023]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2024|2024]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|2025]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o strednej a [[Východná Európa|východnej Európe]] * [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] na Slovensku ([[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2012|2012]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2013|2013]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2014|2014]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2015|2015]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2016|2016]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2017|2017]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2019|2019]] a [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|2020]]) – fotografická súťaž zameraná na [[Kultúrna pamiatka|kultúrne pamiatky]] * [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]] ([[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2023|2023]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2024|2024]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025|2025]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2026|2026]]) – medzinárodná [[Fotografovanie|fotografická]] súťaž * [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki miluje film]] ([[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|2025]], [[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|2026]]) – medzinárodná [[Filmové dielo|filmová]] súťaž * [[Wikipédia:WikiPride|WikiPride]] ([[Wikipédia:WikiPride/2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o [[LGBT]] témach * [[Wikipédia:Deň finančnej gramotnosti|Deň finančnej gramotnosti]] (2013{{--}}2014) – súťaž v písaní článkov na [[Finančná gramotnosť|finančnícku tému]] === Editačné maratóny === * [[Wikipédia:WikiGap|WikiGap]] – zlepšenie obsahu o [[Žena|ženách]] a ženských témach a získanie nových redaktoriek a redaktorov ** [[Wikipédia:WikiGap 2020|WikiGap 2020]] ** [[Wikipédia:WikiGap 2022|WikiGap 2022]] * [[Wikipédia:WikiEdit Nežná '89|WikiEdit Nežná ’89]] (2019) – editovanie na tému [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]], v spolupráci s [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnou knižnicou v Bratislave]] * [[Wikipédia:WikiEdit Slovenská ľudová kultúra|WikiEdit Slovenská ľudová kultúra]] – jún 2018 – v spolupráci s odborníkmi sme pridali 7 nových článkov a doplnili 7 starších * [[Wikipédia:Opravme rakovinu|Opravme rakovinu]] (2017) – editovanie o [[Zhubný nádor|rakovine]] === Projekty === * [[Wikipédia:Seniori na Wikipédii|Seniori na Wikipédii]] – zapojenie [[Senior|seniorov]] do tvorby slovenskej Wikipédie formou vzdelávacích workshopov: ** [[Wikipédia:Seniori tvoria Wikipédiu|Seniori tvoria Wikipédiu]] (2023) – v spolupráci s [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici]] ** Seniori píšu Wikipédiu ([[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2024|2024]], [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|2025]]) – workshopy organizované v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Wikipédia:WikiOnTheRoad|WikiOnTheRoad]] (2018 – [[Wikipédia:WikiOnTheRoad/Levoča|Levoča]], [[Wikipédia:WikiOnTheRoad/Lipany|Lipany]]) – cestovaním po regiónoch Slovenska a v spolupráci s regionálnymi partnermi sme chceli získať nových redaktorov, zdokonaliť súčasných a pridať encyklopedický a mediálny obsah o menej známych oblastiach Slovenska na úložisko [[commons:|Commons]]. Po troch zastávkach vzniklo okolo 200 fotiek, 10 nových článkov a viacero ich bolo rozšírených lokálnymi zdrojmi. * [[Wikipédia:WikiMesto|WikiMesto]] (2015) – spojenie [[QR kód|QR-kódov]] na kultúrnych pamiatkach s článkami na Wikipédii (predčasne ukončené v lete 2016) * [[Wikipédia:Wikipédia 25|Wikipédia 25]] (oslava) – konané v [[Bratislava|Bratislave]] 2026 * [[Študenti na Wikipédii]]<ref name="vs" group="pozn.">Kampaň v duchu akcie Seniori na Wikipédii.</ref> ([[N/A]]) – plánovaný formát akcie * * [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki|Wiki pre študentov, študenti pre Wiki]] (viacero ročníkov) * [[Wikipédia:1Lib1Ref|1Lib1Ref]] (2025) * [[Wikipédia:Paralympionici na Wikipédii|Paralympionici na Wikipédii]] (2022) * [[Wikipédia:Koncepcia získavania nových redaktorov|Koncepcia získavania nových redaktorov]] (2020) * [[Wikipédia:Súťaž Wiki fotografie vedy|Súťaž Wiki fotografie vedy]] (2021) === Ostatné === * Workshop o Wikipédii a prejavy o Wikimedii počas [[:w:Conference on the Application of Esperanto in Science and Technology]] 2012 * [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2013|Stretnutie Wikimedií strednej a východnej Európy 2013]] (Wikimedia CEE Meeting 2013) (Modra-Harmónia, 14. až 17. novembra 2013) ** ''V4 pre Wikipédiu'' – projekt prebiehajúci v rámci vyššie spomenutého stretnutia * [https://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ WikiKonferencia 2017] (9. decembra 2017, [[Žilina]]) – jednodňové stretnutie slovenského wikimedického hnutia * príprava informačných materiálov * [[WikiKonferencia 2015]] – jednodňová konferencia o princípoch a novinkách vo wiki-svete * Združenie Slatinka na náš návrh uvoľnilo niekoľko svojich fotiek, pozri [[commons:Category:Slatinka]] * Prezentácie Wikipédie a školenie pre wikipedistov na [[Konferencia o využití esperanta vo vede a technike|Konferencii o využití esperanta vo vede a technike]] (jeseň 2012) * pomoc organizácii [[E@I]] s vydaním mimointernetovej ([[DVD]]-čkovej) verzii [[Esperantská Wikipédia|esperantskej Wikipédie]] * osobné stretnutia (2023 – [[Lysice]], 2025 – [[Trenčín]]) * plánované promo akcie === Dlhodobé projekty === * spolupráca s [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkovým úradom SR]] na ''Wiki miluje pamiatky'' a iných pamiatkových projektoch * [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki|spolupráca so školami]] * wiki-projekty na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]] ([https://www.facebook.com/sk.wikipedia Slovenská Wikipédia] a [https://www.facebook.com/WikimediaSK/?locale=sk_SK Slovenská Wikimédia] na [[Facebook|Facebooku]] alebo [https://www.youtube.com/user/WikimediaSK Slovenská Wikimédia] na [[YouTube]]) * prednášky a školenia o Wikipédii a ďalších projektoch * prezentácia organizácie a wiki-hnutia (prednášky, veľtrhy, ...) * informovanie slovenskej verejnosti o slobodných licenciách (s [http://sk.creativecommons.org/ Creative Commons Slovensko]) * rozvíjanie spolupráce s inými Wikimediami: [[Wikimedia Česká republika|WMCZ]] ([[Česko]]), WMAT ([[Rakúsko]]), WMDE ([[Nemecko]]), WMHU ([[Maďarsko]]) a WMPL ([[Poľsko]]) == Dokumenty == Výročné správy, zápisnice a súbory uznesení z valných zhromaždení nájdete na [https://wikimedia.sk/dokumenty/ webe v sekcii Dokumenty]. == Granty a podpora == Wikimedia Slovensko na svoju činnosť požiadala o tieto [[Grant (účelový dar)|granty]]: * [[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Wikipedia_workshop_within_KAEST|Wikipedistické školenie počas konferencie KAEST]] ([[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Wikipedia_workshop_within_KAEST/Report|správa]]) – grant poskytla [[:foundation:|Nadácia Wikimedia]] * [https://wikimedia.sk/V4_pre_Wikip%C3%A9diu V4 pre Wikipédiu] – grant poskytol [http://visegradfund.org/ Medzinárodný vyšehradský fond] * [[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Start-up|štartovací grant]] (správy: [[:meta:Grants:Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Past expenses|minulé výdavky]], [[meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Wiki Loves Monuments|Wiki miluje pamiatky 2013]], [[meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Annual activities|priebežná správa]], [[:meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report|koncová správa]]) – grant poskytla [[:foundation:|Nadácia Wikimédia]] == História združenia == {{Hlavný článok|Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny}} == Ľudia == Stav od valného zhromaždenia 10. februára 2024: === Predsedníctvo === * Predseda: ''Matej Grochal'' ([[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]) * Podpredseda: ''Ján Michael Kormaník'' ([[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]) * Podpredseda: ''Patrik Kunec'' ([[Redaktor:Armin|Armin]]) Celé predsedníctvo môžete kontaktovať na adrese ''predsednictvo@wikimedia.sk''. <gallery> Súbor:Faces of the Commons 2019 (33949141858).jpg|Matej Grochal Súbor:Ján Michael Kormaník.jpg|Ján Michael Kormaník (Kormi) Súbor:Patrik Kunec - Under the Eiffel Tower.jpg|Patrik Kunec </gallery> === Revízna komisia === * Člen: ''Jaroslava Dollerová'' ([[Redaktor:Jaroslava.dollerova|Jaroslava.dollerova]]) * Člen: ''Radoslava Semanová'' ([[Redaktor:Akdar|Akdar]]) Celú komisiu môžete kontaktovať na adrese ''reviznakomisia@wikimedia.sk''. <gallery> Súbor:Jaroslava Dollerova.jpg|Jaroslava Dollerová Súbor:GUR 5617.jpg|Radoslava Semanová </gallery> == Fotky == {{Pozri aj|Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria}} Propagačné fotografie z WMSK akcií: <gallery> Súbor:Wikimedians of Slovakia roll-up banner green.svg|Promo banner Súbor:Wikipedia 25 banner Wikimedians of Slovakia.svg|Wikipedia 25 banner Súbor:Workshop Seniori píšu Wikipédiu - poster - final version.jpg|Seniori píšu Wikipédiu banner </gallery> == Kontakt == * Elektronická pošta: ''info[[Súbor:@@@.svg|15px|link=]]wikimedia.sk'' * E-poštové konferencie: ** diskusie [[mail:wikimedia-sk|Wikimedia-SK]] ** oznamy [[mail:wikimedia-sk-oznamy|Wikimedia-SK-oznamy]] * [[:wmsk:kontakt|Ďalšie kontakty]] (poštová adresa, bankové spojenie) == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria|Galéria WMSK]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny|Dejiny WMSK]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/2 percentá|2 percentá]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Komunikačné kanály|Komunikačné kanály]] * [[:Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]] * [[commons:Commons:Wikimedians of Slovakia|Informácie na Wikimedia Commons]] na [[Wikimedia Commons|Commons]] * [[meta:Wikimedians of Slovakia|Informácie na Mete]] na [[Meta-Wiki|Mete]] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=201882 Registrácia na Ministerstve vnútra] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Wikimedians of Slovakia}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://wikimedia.sk/}} * [[Súbor:2023 Facebook icon.svg|20px|link=https://www.facebook.com/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://www.facebook.com/WikimediaSK Stránka na Facebooku]</span> * [[Súbor:YouTube 2024.svg|50px|link=https://www.youtube.com/user/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://www.youtube.com/user/WikimediaSK Kanál na YouTube]</span> * [[Súbor:X logo 2023.svg|20px|link=https://twitter.com/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://twitter.com/WikimediaSK Profil na Twitteri (X)]</span> * [[Súbor:Instagram logo 2022.svg|20px|link=https://www.instagram.com/wikimediask/]] <span class="plainlinks">[https://www.instagram.com/wikimediask/ Profil na Instagrame]</span> <!-- * [[irc:#wikimedia-sk|IRC kanál]] --> {{DEFAULTSORT:Wikimedia Slovensko}} [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko| ]] mr5k72z18ypgwny6ucri1s9o6tryj13 0 46789 8357178 5952885 2026-08-17T09:34:29Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357178 wikitext text/x-wiki '''Rádiológia pankreasu''' je pododbor [[rádiológia|rádiológie]], ktorý sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení [[podžalúdková žľaza|podžalúdkovej žľazy]] – pankreasu. == Rádiologická anatómia normálneho pankreasu == <!-- === [[Pankreas|Klasická anatómia]] === === Rtg anatómia === --> === Sonografická anatómia === Po správnej príprave [[pacient]]a pred vyšetrením sa podstatnejšiu časť pankreasu podarí sonograficky zobraziť vo viac ako 90% prípadov – hlava a telo sa podarí zobraziť v 60%, chvost len asi v 30% prípadov. Pankreas môže mať rôzny tvar v rámci anatomickej variability – valcovitý, činkovitý alebo kvapkovitý. Zriedkavým variantom je typ pankreasu, pri ktorom je jeho chvost hrubší a väčší ako hlava. ''Ohraničenie'' pankreasu je hladké, u [[obezita|obéznejších]] pacientov však môže byť i za normálnych okolností neostré. ''Veľkosť'' pankreasu sa posudzuje na priečnych rezoch – hlava a chvost má predozadný rozmer 25 až {{mm|30|m}}, telo 20 až {{mm|25|m}}. Dôležité je merať v stále rovnakých oblastiach, aby boli rozmery pri opakovaných vyšetreniach porovnateľné. Odporúča sa meranie hlavy na priečnom reze medzi [[vrátnica|portálnou žilou]] a [[pečeň]]ou, tela medzi [[Cievne zásobenie brucha|slezinnou žilou (lat. ''vena lienalis'')]] a ľavým lalokom pečene v rovine priebehu [[cievne zásobenie brucha|hornej mezenterickej artérie (lat. ''arteria mesenterica superior'')]]. Hrúbka pankreasu vo vyššom veku klesá a jeho štruktúra má vyššiu [[echogenita|echogenitu]]. Pri zobrazovaní pankreasu sa na orientáciu používajú priľahlé [[cieva|cievy]]. Na pozdĺžnych rezoch paramediálne vľavo sa zobrazuje trubicovitá pulzujúca brušná [[aorta]], z ktorej pod pečeňou odstupuje [[Cievne zásobenie brucha|truncus coeliacus]]. Tento odstup spolu s dolnou plochou pečene ohraničuje pankreas zvrchu. Telo pankreasu leží na v.lienalis a a.mesenterica superior, a zvyčajne nad odstupom [[Cievne zásobenie brucha|obličkových žíl (lat. vv.renales)]]. Veľké cievy tvoria na pozdĺžnych rezoch so spodným okrajom pečene uhol veľkosti do 55° – tzv. pečeňovo-cievny uhol. Jeho zväčšenie je nepriamou známkou zväčšenia pankreasu. Ak plyn v dvanástniku zakrýva hlavu pankreasu, niekedy pomôže nechať pacienta vypiť pohár vody. Pankreatický vývod (lat.''ductus pancreaticus'') sa môže zobraziť ako echogénny, priečne prebiehajúci prúžok; ako anechogénny tenký prúžok s dobre ohraničenými echogénnymi stenami; ako anechogénny prúžok bez dobre viditeľných stien. Jeho priemer od vnútorného ohraničenia stien nesmie presahovať {{mm|2|m}}. Pozor si treba dať na jeho zámenu s cievami alebo vyprázdneným [[žalúdok|žalúdkom]]. === CT a MR anatómia === Veľkosť, tvar a poloha pankreasu je i za normálnych okolností pomerne značne variabilná, v závislosti na type postavy a stave, veľkosti a polohe okolitých orgánov. Najčastejšie je dlhá os tela a chvosta pankreasu šikmo orientovaná, smeruje zo svojho najvyššieho bodu zľava od hilu sleziny šikmo nadol a doprava ponad [[vrátnica|portálnu vénu]], ktorá práve v tomto mieste vzniká sútokom hornej mezenterickej a slezinnej vény. V tomto bode sa os skláňa výraznejšie nadol, kde pankreas končí v najspodnejšej časti ako processus uncinatus. Hlavný pankreatický vývod je u väčšiny ľudí vytvorený kompletným spojením zadného (''ductus Santorini'') a predného vývodu (''ductus Wirsungi''), a ústi v [[dvanástnik|duodene]] v papilla duodeni major. Je vidieť aspoň sčasti i za normálnych okolností prakticky v celom svojom rozsahu. Zhruba u 1/3 ľudí existuje oddelená drenáž ako pretrvávanie ventrálneho duktu, ktorá vyúsťuje na mediálnej stene duodena nad vyústením hlavného duktu v papilla duodeni minor. <br />[[Počítačová tomografia]] (CT) a [[magnetická rezonancia]] (MR) dokážu dnes veľmi presne posúdiť [[podžalúdková žľaza|anatómiu pankreasu]], vrátane jeho vývodov, poskytujú informáciu o charaktere parenchýmu i o jeho vzľahoch k okolitým orgánom a cievnym štruktúram. <br /> Kontúra okrajov pankreasu môže byť hladká, alebo lobulárna. Nemá pravú fibróznu kapsulu. Tuková náhrada väčšiny parenchýmu je častým viac-menej fyziologickým prejavom degeneratívnych zmien pankreasu u starších ľudí. S podobným nálezom sa ale možno stretnúť i za určitých patologických okolností, preto ho treba hodnotiť opatrne, s prihliadnutím k veku, [[anamnéza|anamnéze]] a klinickému stavu pacienta. == Techniky vyšetrenia == <!-- === Technika rtg vyšetrenia === --> === Technika sonografického vyšetrenia === Vyšetrenie je pomerne náročné pre hlboké uloženie pankreasu v oblasti [[retroperitoneum|retroperitonea]] a jeho prekrývanie kľučkami [[tenké črevo|tenkého čreva]]. Vyšetruje sa nalačno, v polohe na chrbte a v hlbokom nádychu, kedy [[pečeň]] klesá nadol a odtláča črevné kľučky. Najväčší problém je prekrytie črevnými kľučkami, ktoré sa zhoršuje, ak je pacient ležiaci, obézny, nie je nalačno a vyšetrenie sa nevykonáva v rannom čase. Čiastočne môže pomôcť užívanie liekov na zníženie [[plynatosť|plynatosti]] – meteorizmu, vyšetrovanie pacienta v polohe na ľavom boku, posediačky alebo postojačky, tlak sondy na pankreatickú oblasť so snahou kľučky odtlačiť, prípadne vypitie litra vody. Ani za úplne ideálnych podmienok sa pankreas nemusí podariť zobraziť v celom rozsahu a dostatočnej kvalite. <!-- === Technika CT vyšetrenia === === Technika MR vyšetrenia === --> == Choroby pankreasu == === Akútna pankreatitída === [[zápal pankreasu|Komplexné informácie o ochorení]]. ==== Sonografický obraz ==== Zväčšenie pankreasu nad normálne hodnoty, s celkovým alebo ložiskovitým znížením [[echogenita|echogenity]] jeho štruktúry. Jeho kontúry sú neostré, oblasť je pri tlaku sondy citlivá až bolestivá. Zmeny sú najviac vyjadrené 3.-6.deň po začiatku klinických príznakov, v prvé dni môžu byť veľmi diskrétne, alebo žiadne – negatívny nález preto diagnózu akútnej pankreatitídy nevylučuje. Zobrazenie echogénnych ložísk v celkovo hypoechogénnom, [[edém|edematóznom]] orgáne je príznakom vzniku [[nekróza|nekrózy]]. Neexistuje jednoznačná súvislosť medzi závažnosťou klinického priebehu a ultrazvukovým obrazom, hoci nekrózy sa objavujú v klinicky závažnejších prípadoch. V okolí pankreasu sa môže objaviť tekutina. Vyšetrenie je často veľmi sťažené až znemožnené výraznou [[plynatosť]]ou a bolestivosťou pacienta. Sonografické vyšetrenie nie je preto metódou prvej voľby v diagnostike tohoto ochorenia, diagnóza sa stanovuje najmä na základe klinických a biochemických vyšetrení. Úlohou sonografie je potvrdiť prípadné klinické podozrenie, potvrdiť alebo vylúčiť súčasnú prítomnosť kameňov v žlčníku – [[cholecystolitiáza|cholecystolitiázu]] (vo viac ako 1/3 prípadov), sledovať dynamiku zmien orgánu a vylúčiť či potvrdiť prípadné komplikácie – najmä [[pseudocysta pankreasu|pseudocystu pankreasu]], [[flegmóna|flegmónu]], alebo [[absces]]. Diferenciálne diagnosticky treba odlíšiť pseudocystu od edému, [[zhubný nádor pankreasu]] s nekrózami a ložiskovú (fokálnu) pankreatitídu, [[lymfóm pankreasu]] a zväčšené retroperitoneálne [[lymfatická uzlina|lymfatické uzliny]]. {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] f7rzfchyx3s8gkqh4xn8ybnlxa2ommw 0 47092 8357236 4881510 2026-08-17T11:05:38Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357236 wikitext text/x-wiki '''Echogenita''' je špeciálny termín, ktorý sa používa v [[rádiológia|rádiológií]] pri popisovaní charakteristiky tkanív a orgánov v rámci [[ultrasonografia|ultrasonografického]] vyšetrenia. Je vlastne vyjadrením relatívneho stupňa jasu danej štruktúry na [[obrazovka|obrazovke]] sonografického prístroja. O „primeranej echogenite“ hovoríme vtedy, ak stupeň šedi danej štruktúry na obrazovke zodpovedá normálnemu sonografickému obrazu; o „zvýšenej“ alebo „zníženej echogenite“, ak je [[orgán]] "svetlejší" alebo „tmavší“ ako za normálnych okolností. Štruktúra je „izoechogénna“ ak sa jej stupeň šedi veľmi nelíši od okolitého tkaniva - napríklad izoechogénne ložisko v tkanive [[štítna žľaza|štítnej žľazy]]. O „hyperechogénnej“ a „hypoechogénnej“ štruktúre hovoríme vtedy, ak je stupeň šedi daného orgánu alebo ložiska vyšší alebo nižší ako okolia. Termín „mixechogénny“ sa používa vtedy, ak je ložisko zložené z viacerých drobnejších hyper- a hypoechogénnych oblastí. Niekedy sa možno stretnúť i s termínom „nehomogénna echogenita“ - ten nie je správny, pretože sa vzťahuje skôr k echoštruktúre tkaniva. Echogenita závisí najmä od schopnosti [[ultrazvuk]]u prenikať tkanivami; čím ľahšie tkanivom preniká, tým „hypoechogénnejšie“ sa na obrazovke sonografu javí - príkladom takého prostredia je tekutina. {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] 5xwcmsfigtpazd8zf19kzuujvl4g6l1 0 48784 8357192 8262657 2026-08-17T09:39:37Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357192 wikitext text/x-wiki '''Adenóm hypofýzy''' je benígny (nezhubný), pomaly rastúci nádor [[hypofýza|predného laloka podmozgovej žľazy]]. Je jej najčastejším nádorom vôbec a tvorí 10 až 15 % všetkých vnútrolebečných nádorov. Predpokladá sa, že vzniká na podklade [[hyperplázia hypofýzy|hyperplázie]] pri stálej stimulácii [[hypotalamus|hypotalamickými]] spúšťačmi (tzv. liberíny) a nedostatku spätnej väzby. Adenómov je viacero druhov. Mikroskopicky majú trabekulárnu, alveolárnu alebo folikulárnu štruktúru. [[cytológia|Cytologicky]] sa delia na: *''acidofilné'' alebo ''eozinofilné'' (15 %) *''bazofilné'' (5 %) *''chromofóbne'' (80 %) Môžu ale nemusia sa prejavovať nadmernou produkciou hormónov a podľa tejto vlastnosti ich možno rozdeliť na: *''hormonálne aktívne'' **prolaktinóm - produkuje [[prolaktín]] **kortikotropný adenóm - produkuje [[kortikotropín]] **somatotropný adenóm - produkuje [[somatotropín]] *''hormonálne inaktívne'' == Rádiológia adenómu hypofýzy == Najlepšou diagnostickou metódou je [[magnetická rezonancia]] (MR), ktorá zobrazí samotný adenóm i jeho vzťah k okolitým anatomickým štruktúram. Neumožňuje odlíšenie jednotlivých typov adenómov (ani v prípade cytologického, ani funkčného rozdelenia). Naopak delí adenómy podľa veľkosti - čo má z klinického hľadiska často väčší význam - na: *'''''mikroadenómy''''' - menšie ako 10 mm. V skorej fáze po podaní kontrastnej látky sa zobrazí ako ložisko nižšej signálovej intenzity, oproti po kontrastnej látke výraznejšie sa sýtiacemu normálnemu parenchýmu adenohypofýzy. Adenómy sa vysycujú neskôr a kontrastná látka sa z nich pomalšie vyplavuje. Nepriamymi znakmi prítomnosti mikroadenómu sú ložiskové prehĺbenie alebo erózia tureckého sedla, dislokácia infundíbula hypofýzy, asymetrické vyklenutie hornej kontúry hypofýzy a infiltrácia sinus cavernosus. *'''''makroadenómy''''' - väčšie ako 10 mm. Väčšinou sú hormonálne neaktívne, preto sa klinicky prejavia až po dosiahnutí veľkosti, ktorá spôsobí ťažkosti tlakom na okolie, najmä na oblasť zrakovej dráhy (''chiasma opticum''). Následkom je najčastejšie výpad periférneho zorného poľa obojstranne - tzv. ''bitemporálna hemianopsia''. Útlak normálneho parenchýmu hypofýzy môže viesť k zníženiu produkcie jej hormónov - [[hypopituitarizmuz|hypopituitarizmu]]. Pri vyšetrení magnetickou rezonanciou sú zväčša izointenzné v T1 i T2 vážení s mozgovým tkanivom. Po podaní kontrastnej látky zvyšujú svoju signálovú intenzitu a samotná kontrastná látka zlepšuje určenie okrajov a rozsahu nádora. Makroadenómy môžu obsahovať [[cysta|cysty]] alebo [[nekróza|nekrotické]] oblasti, ktoré sa nesýtia a sú T2 hyper- a T1 hypointenzné. Mnohé spôsobujú zväčšenie alebo eróziu tureckého sedla, šíria sa do subarachnoideálnych priestorov suprasellárne, do [[sinus cavernosus]], sinus sphenoidalis, niekedy dokonca do oblasti [[hltan|nosohltana]]. Často mávajú tvar činky, so zúženým miestom v oblasti diaphragma sellae. Prerastanie do sinus cavernosus je časté, no pri MR zobrazovaní nezriedka ťažko zistiteľné - najspoľahlivejším znakom je obrastanie vnútornej krčnice (lat. ''arteria carotis interna''). V diferenciálnej diagnostike treba uvažovať o supraselárnom [[meningeóm]]e, [[metastáza]]ch a [[kraniofaryngeóm]]e. Magnetická rezonancia dokáže spoľahlivo odlíšiť makroadenóm od [[aneuryzma|aneuryzmy]]. == Liečba == Liečba adenómov je pomerne zložitá. Môže byť farmakologická ([[bromokriptín]], [[cabergolín]]), chirurgická (odstránenie samotného tumoru) alebo rádiochirurgická (cielené ožiarenie). Vzhľad adenómu hypofýzy sa po liečbe mení - dochádza k jeho zmenšeniu, krvácaniu do nádora a následným zmenám v signálovej intenzite pri MR vyšetrení. Po transsfenoideálnej chirurgii je možné vidieť defekt v prednej časti tureckého sedla, výplň z tukového alebo svalového tkaniva, sekundárne vzniknutý obraz prázdneho sedla a herniáciu optickej chiazmy do uvoľneného priestoru. Pri vyšetrení po operácii je nutné upriamiť pozornosť na celú prístupovú dráhu chirurgického výkonu a jeho prípadné komplikácie. Adenómy hypofýzy sú súčasťou [[wermerov syndróm|Wermerovho syndrómu]]. == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} {{Podmozgová žľaza}} [[Kategória:Choroby žliaz s vnútornou sekréciou]] [[Kategória:Nádory]] [[Kategória:D35 Nezhubný nádor iných a nešpecifikovaných žliaz s vnútorným vylučovaním]] a5zqfzxtqjwcjzyqy4nrxqg7ximi5fa 0 48948 8357189 929312 2026-08-17T09:38:01Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357189 wikitext text/x-wiki '''Konvenčná''' alebo '''klasická rádiológia''' je súbor [[rádiológia|rádiologických]] zobrazovacích metód, ktorý využíva statický alebo dynamický záznam častí ľudského tela, pričom obraz nevzniká zložitým matematickým spracovaním, ale len „osvietením“ [[film]]u alebo digitálneho senzora [[röntgenové žiarenie|röntgenovým žiarením]]. == Rozdelenie == Do oblasti klasických rádiológie zaraďujeme nasledovné zobrazovacie metódy: * [[skiagrafia]] * [[skiaskopia]] * [[konvenčná tomografia]] * vyšetrenia s pomocou [[kontrastná látka|kontrastných látok]] podaných ústnou dutinou ** [[ezofagografia]] ** [[gastrografia]] ** [[duodenografia]] ** [[appendikulografia]] ** [[cholecystografia]] ** [[enteroklýza]] * vyšetrenia s pomocou kontrastných látok podaných cez konečník ** [[irigografia]] * vyšetrenia s pomocou kontrastných látok podaných do cievneho systému ** [[intravenózna urografia]] ** [[mikčná cystouretrografia]] ** [[angiografia]] ** [[digitálna subtrakčná angiografia]] ** [[lymfografia]] * vyšetrenia s pomocou kontrastných látok podaných iným spôsobom ** [[retrográdna uretrocystoskopia]] ** [[retrográdna pyelografia]] ** [[fistulografia]] ** [[bronchografia]] ** [[duktografia]] ** [[bronchografia]] ** [[hysterosalpingografia]] ** [[sialografia]] ** [[dakryocystografia]] {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] qvupxu2l6za9iu45mxbhw7uzh18yu8j 0 49550 8357179 5812984 2026-08-17T09:34:47Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357179 wikitext text/x-wiki '''Rádiológia opornej a pohybovej sústavy''' alebo tzv. '''muskuloskeletálna rádiológia''' je [[rádiológia|rádiologický]] pododbor, ktorý sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení týchto sústav. V niektorých krajinách je samostatnou nadstavbovou špecializáciou. Problematika, ktorou sa zaoberá, je veľmi rozsiahla a siaha od traumatických, vrodených a degeneratívnych postihnutí k zápalovým a nádorovým ochoreniam [[kosť|kostí]], [[sval]]ov, [[šľacha|šliach]] a [[kĺb]]ov. Využíva prakticky všetky dostupné vyšetrovacie modality, ktoré má rádiológia k dispozícií. V užšom slova zmysle sa pod pojmom muskuloskeletálna rádiológia myslí najmä rádiológia končatín. ==Rozdelenie== Muskuloskeletálnu rádiológiu môžeme rozdeliť podľa podľa viacerých kritérií. Podľa modality, ktorú používa, na muskuloskeletálnu rádiológiu: * ''konvenčnú'' ([[skiagrafia chrbtice]]) * ''sonografickú'' * ''CT rádiológiu'' * ''MR rádiológiu'' Ďalej možno použiť rozdelenie podľa typu ochorení, ktoré popisuje, na muskuloskeletálnu rádiológiu: * ''vrodených chýb'' * ''traumatických zmien'' * ''degeneratívnych a zápalových zmien'' * ''nádorových a pseudonádorových zmien'' Rozdelenie je možné i podľa [[anatómia|anatomickej]] lokalizácie, v ktorej sa ochorenie nachádza alebo podľa jednotlivých [[choroba|chorôb]]. Každé rozdelenie má svoj význam - napríklad pri [[zlomenina|fraktúrach]] sa hodí rozdelenie podľa anatomickej lokalizácie, pri [[nádor]]och skôr podľa typu nádorov, pri vrodených chybách podľa jednotlivých chorobných stavov a podobne. {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia opornej a pohybovej sústavy| ]] 2o9vass4h0f39kk19kg76879eeaik49 0 50231 8357181 2555175 2026-08-17T09:35:09Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357181 wikitext text/x-wiki '''Rádiológia pečene''' je oblasťou medicínskeho odboru [[rádiológia]], a zaoberá sa zobrazovaním chorobných stavov tohto orgánu za pomoci [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]], [[ultrazvuk]]u a [[magnetická rezonancia|magnetickej rezonancie]]. <!-- == Klasická rádiológia pečene == == Sonografické vyšetrenie pečene == --> == CT vyšetrenie pečene == Pre kvalitné vyšetrenie pečene je nevyhnutné použitie helikálnej [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]]. Denzita normálneho parenchýmu pečene sa pohybuje medzi 40 až 70 HU. === Význam vnútrožilového podania kontrastnej látky (k.l.) === [[Pečeň]] má dvojité cievne zásobenie: 25% krvi je z pečeňovej tepny (''arteria hepatica''), 75% z [[vrátnica|vrátnice]] (''vena portae''). Podanie [[kontrastná látka|kontrastnej látky]] zväčší rozdiel denzít medzi normálnym parenchýmom a ložiskom v pečeni - a veľkosť tohto rozdielu v rôznych fázach prechodu kontrastnej látky pečeňou závisí od toho, ktorý z týchto dvoch zdrojov krvi je hlavným „zásobovačom“ ložiska v pečeni. <br />Rozlíšenie jednotlivých chorobných stavov pečene preto často vyžaduje dynamické vyšetrenie po vnútrožilovom podaní kontrastnej látky - v ''[[tepna|arteriálnej]] fáze'' (12-20 sekúnd po začiatku podávania k.l.), fáze redistribúcie (''artério-portálnej fáze''; 20 až 60 s po začiatku podávania k.l.) a vo ''fáze rovnovážnej'' (120 sekúnd po začiatku podávania k.l.). V arteriálnej fáze sa maximálne sýti [[aorta]], tepny a výrazne i ložiská v pečeni, ktoré majú zásobenie hlavne z a.hepatica. V arterio-portálnej fáze sa do pečene dostáva kontrastná látka z vena portae a dochádza k výraznému sýteniu normálneho parenchýmu, zásobovaného najmä [[krv]]ou z tohto zdroja. Je to ideálna fáza na zobrazenie málo cievne zásobených - tzv. hypovaskularizovaných ložísk, ktoré vyniknú oproti „svietiacemu“ parenchýmu pečene. V rovnovážnej fáze dochádza k vyrovnaniu denzít parenchýmu pečene a krvi, kontrastná látka sa rovnomerne distribuuje intra- i extracelulárne. Následkom je zníženie kontrastu väčšiny ložísk v pečeni s jej parenchýmom. <br />Kontrastnú látku je potrebné podávať automatickou striekačkou vo forme bolusu - čo znamená, že určitý objem kontrastnej látky sa podáva konštantnou rýchlosťou priamo do žily pacienta. Objem sa pohybuje v závislosti od hmotnosti a obsahu [[jód]]u v k.l. - obyčajne medzi 75 až 100 ml, podáva sa jednorazovo rýchlosťou 2-3 ml/s. Množstvo potrebnej kontrastnej látky možno znížiť následným podaním bolusu fyziologického roztoku, ktorý „tlačí“ k.l. pred sebou - k tomu je však potrebná dvojcestná automatická striekačka. <!-- == MR vyšetrenie pečene == --> == Pozri aj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * [[pečeň|Anatómia pečene]] {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] 2lrk4c4lqgcy35r5xgyfdw2vr99k3n5 0 50544 8357198 8311202 2026-08-17T09:42:09Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357198 wikitext text/x-wiki '''MR angiografia (MRA)''' je [[rádiológia|rádiologická]] zobrazovacia metóda, ktorá využíva k zobrazeniu [[obehová sústava|cievneho riečiska]] techniku [[magnetická rezonancia|magnetickej rezonancie]]. <!--Poznámka: V popise jednotlivých metód sa používajú anglické výrazy a skratky, ktoré často nemajú jednoducho preložiteľný ekvivalent a sú odborníkmi používané v pôvodnom znení.--> V súčasnosti existujú 3 základné techniky MRA. Prvý typ využíva fenomén vtoku [[krv]]i s maximálnou longitudinálnou magnetizáciou a preto sa nazýva technikou '''''„time of flight“ (TOF)'''''. Druhý typ využíva fakt, že fázová charakteristika magnetizácie môže byť citlivá na tok – tzv. '''''„technika fázového kontrastu“ (PC-MRA)'''''. Tretí typ je čisto postavený na zvýraznení cievneho riečiska podanou kontrastnou látkou – tzv. '''''„contrast enhanced MRA“ (CE-MRA)'''''. <br />CE-MRA je závislá na veľmi rýchlych 3D sekvenciách typu GE, ktoré sú schopné zachytiť bolus kontrastnej látky pretekajúci oblasťou záujmu. TOF a PC-MRA používajú funkciu, ktorá sa volá „''gradient motion rephasing (GMR)''“, ktorá rieši zrefázovanie a tvorbu gradientového echa u „tečúcich“ štruktúr. Fáza magnetizácie určuje smer signálu v priečnej rovine. Zapnutie gradientu z dôvodu kódovania priestorovej informácie má za následok odlišnú fázu magnetizácie v susediacich [[voxel]]och. Zapnutie gradientu rovnakej veľkosti a dĺžky trvania v opačnom smere vráti fázu späť do pôvodnej pozície – pre tkanivo bez pohybu. Pre tkanivo v pohybe (napr. krv) bude fáza príslušného voxelu v pohybe odlišná. Keďže sa informácia o fáze používa na určenie polohy voxelu v priestore, pre konvenčné zobrazenie a TOF techniku je to fenomén neželaný, naopak sa využíva pri PC-MRA a na kvantifikáciu toku. == TOF MR angiografia (TOF, TOF MRA) == === 3D TOF MRA === Zobrazenie je založené na vtoku krvi do snímaného objemu tkaniva, kde bolo predtým všetko nepohyblivé „signálovo neutralizované“ saturačným pulzom. Nesaturovaná krv v [[cieva]]ch sa na obrazoch zobrazuje svetlá, v kontraste s potlačeným tmavým okolitým tkanivom. Cievne vetvenie sa potom zobrazuje pomocou špeciálneho softvéru vo forme 3D alebo tzv. [[MIP]] projekcií. Ide o spoľahlivú metódu na rýchle vyšetrenie cievneho systému a dodnes sa bežne používa na zobrazovanie cievneho zásobenia [[mozog|mozgu]]. Kvalitnejší kontrast sa dosahuje použitím tzv. MTS techniky (saturácie magnetizačného transferu). Ďalej je nutné sa vysporiadať s postupnou saturáciou krvi, ktorá prechádza sledovaným objemom – spočiatku plne saturovaná krv (s maximálnou hodnotou longitudinálnej magnetizácie) sa totiž RF pulzom pri prechode oblasťou záujmu postupne desaturuje. Rieši sa to tak, že RF pulz, ktorý „vybudí“ celý sledovaný objem, má nižšiu energiu na okraji (využije len menšiu časť celkovej longitudinálnej magnetizácie a vykloní vektor celkovej magnetizácie len o malý uhol), kde cieva do sledovaného objemu vstupuje, a postupne sa táto energia zvyšuje až k miestu, kde cieva oblasť záujmu opúšťa. Cieľom je dosiahnuť homogénny signál v celom sledovanom objeme. Táto technika sa nazýva '''''TONE''''' (z anglického „''tilted optimized non-saturating excitation''“). === 2D TOF MRA === Zaujímavé je, že 3D TOF technika existovala skôr, ako jej 2D variant. 2D forma je vhodnejšou pre zobrazenie periférnych ciev. Snaží sa odstrániť problém postupnej desaturácie krvi (najväčší problém 3D TOF MRA) tak, že každý rez sa považuje za miesto vstupu cievy. Kontrast je síce oveľa lepší, daňou za to je ale časová náročnosť a preto i obmedzený rozsah vyšetrenia. Jednotlivé rezy sa musia prekrývať, inak vznikajú nepríjemné artefakty. Diagnostickým problémom je situácia, kedy má cieva tvar slučky a krv v nej sa vracia späť – je výrazne desaturovaná a dáva preto slabý alebo žiadny signál. To môže viesť k chybnej diagnóze čiastočného alebo úplneho uzavretia cievy, hoci tá je v skutočnosti priechodná. <br />Získané dáta sa rovnako prezerajú v MIP projekciách. 2D TOF MRA sa dnes nahradzuje technikou CE-MRA, ktorá je rýchlejšia a produkuje menej problematických artefaktov. == Angiografia technikou fázového kontrastu (PC-MRA) == === 3D PC-MRA === Angiografická technika, ktorá je založená na fázovom posune tranzverzálnej magnetizácie tečucej krvi. Stupeň posunu závisí od rýchlosti toku a tento posun sa využíva v zobrazení ciev. Používa sa špeciálne nastavenie GMR. Základom je referenčný sken so štandardným GMR, ktorého cieľom je v ďalšom „vylúčiť“ zo zobrazenia stacionárne tkanivo. Potom nasledujú upravené GMR merania vo všetkých troch rovinách. Výhodou je vynikajúce potlačenie signálu pozadia a regulovateľná citlivosť i na veľmi pomalé toky. Nevýhody sú: veľká časová náročnosť; riziko nastavenia pre danú situáciu nevhodnej citlivosti; vysoká citlivosť na pohybové artefakty. Patrí k technikám, ktoré sú nahradzované CE-MRA. === 2D PC-MRA === 2D PC-MRA využíva rovnaký fenomén, namiesto 3D objemu má ale charakter hrubého 2D rezu – umožňuje to oproti 3D výrazne skrátiť čas vyšetrenia. Obraz má charakter klasického angiogramu – nedá sa s ním teda rotovať v priestore, ako s pravým 3D zobrazením a nie je nutné žiadne následné softvérové spracovanie. V porovnaní s 3D má 2D technika nižší odstup signál-šum. Dnes sa používa skôr ako rýchly cievny lokalizátor na „zacielenie“ iných techník. == Angiografia s podaním kontrastnej látky (CE-MRA) == Metóda sa používa od roku [[1995]]. Jej rozvoj umožnili moderné rýchle sekvencie, ktoré zobrazujú veľké 3D objemy v časoch, kedy nimi prechádza krv zmiešaná s bolusom kontrastnej látky. Najväčšie uplatnenie má v zobrazovaní [[aorta|aorty]] a jej vetiev v oblasti [[brucho|brucha]] a končatinových [[tepna|tepien]]. Samotná technika je jednoduchá, záleží hlavne na správnom načasovaní spustenia zobrazovacej sekvencie po podaní bolusu. Základnou sekvenciou je T1 FL3D – teda technika gradient-echo (GE) v 3D, s čo najkratším možným TE, TR. Často sa používa séria viacerých kratších sekvencií v snahe zachytiť ideálnu arteriálnu a [[žila|venóznu]] fázu prechodu kontrastnej látky oblasťou záujmu. Kontrastná látka skracuje výrazne T1 a preto odpadá nežiaduci efekt postupnej saturácie krvi. Správny tranzitný čas – čas od začiatku podávania kontrastnej látky až do jej prítoku do oblasti záujmu – sa dá určiť odhadom, alebo je možné použiť malý testovací bolus kontrastu a stanoviť časovú krivku zmien signálovej intenzity v oblasti záujmu. Používajú sa na to rýchle 2D turboFLASH sekvencie, ktoré snímajú danú oblasť s frekvenciou 1 snímky za sekundu. Tento postup možno zvoliť i priamo – podá sa celý bolus kontrastu a pomocou 2D turboFLASH sekvencie sa sleduje jeho príchod do oblasti záujmu – hneď ako sa objaví výrazné zvýšenie signálovej intenzity v cievach, ručne alebo automaticky sa spúšťa hlavná 3D sekvencia. Pri potrebe zobraziť rozsiahlejšie periférne oblasti je vyšetrenie kombinované i s automatickým posunom stola. == Pozri aj == *[[Magnetická rezonancia]] *[[Angiografia]] == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] razfh2w8um0hcxzrath3psef4xvb8a0 0 50977 8357186 8297496 2026-08-17T09:36:43Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357186 wikitext text/x-wiki '''Kontrastná látka''' je [[rádiológia|rádiologický]] termín, ktorý sa používa pre tekutiny, [[plyn]]y alebo tuhé substancie, ktoré zlepšujú kontrast a vzájomnú odlíšiteľnosť dvoch [[orgán]]ov alebo [[tkanivo|tkanív]]. Ich spektrum je veľmi široké a využívajú sa vo všetkých základných zobrazovacích metódach. Základnou podmienkou ich použitia je bezpečnosť pre človeka. == Kontrastné látky v magnetickej rezonancii == Signálová intenzita tkanív pri [[magnetická rezonancia|zobrazovaní magnetickou rezonanciou]] (MR) je spojením ich fyzikálnych vlastností (najmä T1 a T2 relaxácie a [[protón]]ovej denzity) a vlastností prístroja (sily jeho [[magnetické pole|magnetického poľa]] a typu použitej zobrazovacej sekvencie). Bohužiaľ rovnako ako pri ostatných zobrazovacích modalitách sa signálová intenzita rôznych [[tkanivo|tkanív]] vzájomne prekrýva – a to i napriek tomu, že táto metóda má v súčasnosti najlepšiu tkanivovú rozlišovaciu schopnosť. Výsledkom je nemožnosť bližšie určiť alebo nájsť príslušnú chorobnú zmenu. Jedným zo spôsobov, ako tento problém čiastočne prekonať, je práve použitie kontrastných látok. === Mechanizmus pôsobenia === Základom je ovplyvňovanie relaxačného času [[protón]]ov. Látky, ktoré majú nepárny počet protónov a [[neutrón]]ov majú vlastný magnetický moment, ktorý dokáže v prítomnosti silného vonkajšieho magnetického poľa vytváraného v MR prístroji ovplyvňovať magnetické vlastnosti okolitých molekúl – čo v konečnom dôsledku ovplyvní ich signálovú intenzitu. Vlastnosti, ktoré sa tu konkrétne uplatňujú: * '''''Paramagnetizmus''''' – vlastnosť [[atóm]]ov, ktoré majú nespárované [[elektrón]]y. Ak sú vystavené pôsobeniu vonkajšieho magnetického poľa, vykazujú vlastný, pomerne veľký magnetický moment, ktorého smer je totožný so smerom vektora vonkajšieho magnetického poľa a závisí od jeho veľkosti. Najvýznamnejšími iónmi s týmito vlastnosťami sú kovy [[mangán]] (Mn²⁺) a [[železo]] (Fe³⁺) a [[lantanoidy|lantanoid]] [[gadolínium]] (Gd) a [[dysprózium]] (Dy). Ideálnym prvkom je gadolínium, ktoré má až sedem nespárovaných elektrónov. Paramagnetické látky skracujú T1 i T2 relaxačný čas. Krátke T1 sa na obraze prejaví zjasnením, krátke T2 stmavnutím. * '''''Superparamagnetizmus''''' – táto vlastnosť je vyvolaná menšími feromagnetickými časticami (malé alebo veľmi malé častice oxidu železa). Vo vonkajšom magnetickom poli majú tieto krivku magnetizácie podobnú paramagnetickým látkam, ale ich odpoveď je silnejšia a rýchlo dosahuje maximum. Ich magnetizácia nerastie lineárne s veľkosťou vonkajšieho magnetického poľa a po vyňatí z neho zaniká. Skracujú najmä T2 relaxačný čas; veľmi malé častice i T1. Ľudský [[zrak]] lepšie postrehne zosvetlenie ako stmavnutie, navyše skrátenie T1 je rýchlejší proces ako v prípade T2 – preto je dominantnou vlastnosťou väčšiny MR kontrastných látok skrátenie T1 relaxácie a teda zosilnenie SI v T1 váženom obraze. === Extracelulárne kontrastné látky (k.l.) === Sú to k.l., ktoré sa cielene nevychytávajú v žiadnom type [[bunka|buniek]] a šíria sa v cievnom priečisku a telových tekutinách. Sú najpoužívanejšou skupinou v MR zobrazovaní. Možno ich rozdeliť na látky s nízkou a vysokou molekulárnou hmotnosťou. ==== Nízkomolekulárne k.l. ==== Túto skupinu tvoria najmä paramagnetické [[chelát]]y gadolínia. Gadolínium samotné je totiž pre človeka vysoko [[toxicita|toxické]], preto musí byť viazané vo forme vo vode rozpustných chelátových komplexoch. Prvou látkou, ktorá sa použila ako k.l. v MR zobrazovaní, bol v roku [[1988]] '''''Gd-DTPA''''' (gadopentetát dimeglumínu; obchodný názov ''Magnevist''; výrobca Schering AG, [[nemecko|SRN]]). K ďalším významným k.l. z tejto skupiny patrí '''''Gd-BOPTA''''' (gadobenát dimeglumínu; obchodný názov ''MultiHance''; výrobca Bracco, [[Taliansko]]). Táto látka bola síce pôvodne určená na zobrazovanie [[pečeň|pečene]], ale u ľudí sa vylučuje až v 96% [[oblička]]mi, preto sa zaraďuje do tejto skupiny. Ďalšou používanou látkou je Gd-DTP-BMA (gadodiamid; obchodný názov ''Omniscan'', výrobca Amersham Health, USA). Treba spomenúť i '''''gadobutrol''''' (obchodný názov ''Gadovist''; Schering AG, SRN), ktorý je výnimočný tým, že obsahuje dvojnásobnú koncentráciu chelátu gadolínia a využíva sa primárne v [[MR angiografia|MR angiografii]]. <br />Všetky vyššie spomínané látky majú podobné [[farmakokinetika|farmakokinetické]] a [[farmakodynamika|farmakodynamické]] vlastnosti, [[indikácia|indikácie]] i nežiaduce účinky. Podávajú sa vnútrožilovo v dávke 0,1 až 0,3 mmol/kg váhy (0,2 až 0,6 ml/kg); nižšia dávka (0,05 mmol/kg) sa používa pri dynamickej postkontrastnej štúdií na prítomnosť [[adenóm hypofýzy|mikroadenómov hypofýzy]], vyššia (až 0,5 mmol/kg) pri [[MR angiografia|CE-MRA]], niektorých ložiskách v mozgu a [[miecha|mieche]], perfúznych štúdiách mozgu. Vďaka svojej rozpustnosti zostávajú v cievnom riečisku len veľmi krátko a rýchlo sa [[difúzia|difúziou]] šíria do [[homeostáza|extracelulárnej tekutiny]]. Na bielkoviny krvnej plazmy sa prakticky neviažu. Vylučovanie z tela je takmer výhradne obličkami, s polčasom cca 90 minút, kompletné vylúčenie z tela netrvá dlhšie ako 24 hodín (pri normálne fungujúcich obličkách). Ich použitie je široké a závisí na predpokladanej diagnóze a klinickej otázke. Jednou z najdôležitejších vlastností k.l. a dôvodom ich častého podávania pri zobrazovaní [[centrálna nervová sústava|centrálnej nervovej sústavy]] je ich schopnosť prenikať poškodenou [[hematoencefalická bariéra|hematoencefalickou bariérou]]. Typicky sa napríklad používajú pri zobrazovaní [[nádor]]ov v akejkoľvek oblasti, pri [[MR angiografia|MR angiografií]], dynamických štúdiách [[perfúzia|perfúzie]] a podobne. Tento typ k.l. patrí k najbezpečnejším liečivám vôbec. Boli podané niekoľkým desiatkam miliónov pacientov, pričom nežiaduce účinky sa objavili u 1 – 2 % a mali mierny charakter – najčastejšie [[nevoľnosť]] a pocit tepla alebo [[bolesť|bolesti]] v mieste podania. Nezistil sa vzostup nežiaducich účinkov pri zvýšení dávky k.l; žiadne zhoršenie funkcie obličiek u pacientov, ktorí ju už mali z rôznych dôvodov poškodenú; žiadne významnejšie riziká pri ich podaní deťom. ==== Vysokomolekulárne k.l. ==== Tieto kontrastné látky majú tú dôležitú vlastnosť, že dlhšie pretrvávajú v cirkulujúcej [[krv]]i. Sú vytvorené pre potreby [[MR angiografia|MR angiografie]]. V snahe o vytvorenie ideálneho typu takejto kontrastnej látky sa zatiaľ objavili tri prístupy: * USPIO, ktoré čim sú menšie, tým dlhšie cirkulujú v obehovom systéme ** ''SH U 555 C'' (výrobca Schering AG, [[Nemecko|SRN]]) ** ''NC100150'' (obchodný názov Clariscan, výrobca Amersham Health, [[Spojené štáty|USA]]) ** ''AMI 7228'' (výrobca Advanced Magnetics, [[Spojené štáty|USA]]) * paramamagnetické zlúčeniny gadolínia, ktoré sa prechodne naviažu na bielkoviny krvnej plazmy ** ''B-22956/1'' (výrobca Bracco, [[Taliansko]]) ** ''MS 325'' (gadofosveset trisodium, obchodný názov Vasovist, výrobca Epix Medical, [[Spojené štáty|USA]]) – schválené [[FDA]] 22. decembra 2008 [http://www.medscape.com/viewarticle/586063] * umelo vytvorené polyméry s viazaným gadolíniom ** ''P 792'' (Guerbet, [[Francúzsko]]) ** ''Gadomer 17'' (výrobca Schering AG, [[Nemecko|SRN]]) Všetky sú zatiaľ v štádiu klinických skúšok. === Tkanivovo špecifické kontrastné látky (k.l.) === Ide o skupinu k.l., ktorá sa špecificky vychytáva v bunkách niektorých tkanív. Viaceré z nich sú vo fáze vývoja a klinických štúdií, majú však veľkú perspektívu. ==== K.l. vychytávajúce sa v pečeni ==== Možno tu rozlíšiť dve skupiny: * '''''Hepatobiliárne k.l.''''' – paramagnetické k.l., vychytávajúce sa v bunkách pečene – [[hepatocyt]]och (v menšej miere i v niektorých ďalších orgánoch), a vylučujúce sa (čiastočne alebo kompletne) [[žlčové cesty|žlčovými cestami]] do [[tenké črevo|tenkého čreva]]. Skracujú najmä T1 relaxáciu, preto fungujú ako kontrastné látky v T1 vážených obrazoch – výrazne zvyšujú signálovú intenzitu (SI) parenchýmu pečene. Do tejto skupiny v súčasnosti patria tri druhy klinicky používaných k.l.: '''''Mn-DPDP''''' (mangafodipir; obchodný názov ''Teslascan''; výrobca Nycomed, [[Nórsko]]; od roku 1997); '''''Gd-BOPTA''''' (gadobenát dimeglumínu; obchodný názov ''MultiHance''; výrobca Bracco, [[Taliansko]]; patrí i do skupiny nízkomolekulárnych extracelulárnych k.l.) a '''''Gd-EOB-DTPA''''' (obchodný názov ''Eovist'' alebo ''Primovist'', výrobca Schering AG, [[nemecko|SNR]]). ** Mn-DPDP (Teslascan) – v bunkách sa vychytáva voľný [[mangán|Mn²⁺]], okrem pečene i v niektorých ďalších orgánoch, najmä v [[pankreas]]e a [[nadoblička|nadobličkách]]. Podáva sa [[infúzia|infúziou]] alebo pomalým bolusom v dávke 5 μmol/kg, neumožňuje preto dynamické zobrazovanie. Ideálny zobrazovací čas je 15 až 30 minút po dokončení podávania k.l. Oproti ďalším dvom k.l., ktoré majú minimálne nežiaduce účinky, má Teslascan vyššie percento reakcií a to tým viac, čím je podaná vyššia koncentrácia a čím rýchlejšie je aplikovaná – hlavne ide o náhle sčervenanie, ktoré ale nie je nebezpečné. Čo sa týka ťažkých nežiaducich reakcií, je to tiež látka pomerne bezpečná. ** Gd-BOPTA (MultiHance) – podáva sa ako rýchly bolus v dávke 0,5 mmol/kg, čo umožňuje dynamické zobrazovanie. V pečeni sa však vychytáva len malé percento kontrastu, preto je ideálny zobrazovací čas pečene posunutý na 60 až 120 minút po jeho podaní. ** Gd-EOB-DTPA (Primovist) – podáva sa ako rýchly bolus v dávke 25 μmol/kg, čo umožňuje dynamické zobrazovanie. Ideálny zobrazovací čas je 15 až 120 minút po podaní k.l. * '''''RES – špecifické k.l.''''' – superparamagnetické častice (SPIO), ktoré sa vychytávajú v retikulo-endotelovom systéme (RES) pečene – tzv. [[Kupferova bunka|Kupferových bunkách]]. Skracujú najmä T2 relaxáciu, preto fungujú ako kontrastné látky v T2 vážených obrazoch – výrazne znižujú SI parenchýmu pečene. ** '''''AMI 25''''' (obchodný názov ''Endorem'' alebo ''Feridex'', výrobca Guerbet, [[Francúzsko]]; na trhu od roku [[1997]]) – podáva sa rozmiešaná tesne pred podaním v 100 ml 5%-glukózy pomalou 15 – 30 minútovou [[infúzia|infúziou]]. Ideálny zobrazovací čas je 15 minút po dokončení podávania k.l. Dávka je 15 μmol Fe/kg. Najčastejším nežiaducim účinkom je bolesť v krížoch. ** '''''Ferucarbotran''''' (obchodný názov ''Resovist'', výrobca Schering AG, [[Nemecko|SRN]]; na trhu od roku [[2001]]) – podáva sa už od výroby pripravený roztok ako rýchly bolus, čo umožňuje dynamické zobrazovanie. Dávka je pri váhe 35 až {{kg|60}} 0,9 ml; nad {{kg|60}} 1,4 ml. Nemá neobvyklé nežiaduce účinky, bolesť krížov je vzácna. :Oba preparáty sú zo skupiniy SPIO – malých paramagnetických čiastočiek oxidu [[železo|železa]] (skratka je z anglického „small particles of iron oxide“), obalených [[dextrán]]om. Základnou myšlienkou je to, že ak sa v pečeni nachádzajú ložiská, ktoré nie sú pôvodom z hepatocytov, alebo neobsahujú Kupferove bunky, nebudú tieto kontrastné látky vychytávať a zobrazia sa vďaka vyššiemu kontrastu v porovnaní s k.l. vychytávajúcim okolím. ==== K.l. vychytávajúce sa v lymfatickom systéme ==== Kontrastné látky tohoto typu patria do skupiny '''''USPIO''''' – veľmi malých paramagnetických čiastočiek oxidu [[železo|železa]] (skratka je z anglického „ultra-small particles of iron oxide“). Vďaka svojej veľkosti sa dokážu dostať z ciev do medzibunkových priestorov tkanív a odtiaľ do lymfatických ciev, kde sú pohlcované [[makrofág]]mi. Vo fáze klinických štúdií sa nachádza kontrastná látka '''''AMI 227''''' (obchodný názov ''Sinerem'' alebo ''Combidex'', výrobca Guerbet, [[Francúzsko]] a Combidex, [[Spojené štáty|USA]]). Spôsobuje na T2 vážených obrazoch homogénny pokles intenzity signálu [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]], zatiaľ čo u lymfatických uzlín postihnutých napríklad [[metastáza]]mi je signál nehomogénny a vyšší. Podáva sa pomalou infúziou v dávke 2,6 mg Fe/kg. Ideálny zobrazovací čas je 24 až 36 hodín po dokončení podávania k.l. === Kontrastné látky pre tráviaci trakt === Sú určené na zvýraznenie kontrastu medzi [[tráviaca sústava|tráviacou trubicou]] a okolitými orgánmi a štruktúrami. Podávajú sa perorálne (vypijú sa alebo prehltnú) alebo per rectum (hadičkou cez [[konečník]] do [[hrubé črevo|hrubého čreva]]). Rovnako ako pri vnútrožilovo podávaných k.l., niektoré zvyšujú signálovú intenzitu, iné ju znižujú. K najčastejším nežiaducim účinkom patrí [[hnačka]], [[bolesť brucha]] a [[nadúvanie]]. Vzhľadom na ich vyššiu cenu a menší význam pri diagnostike sa používajú pomerne zriedkavo. K najznámejším patria Magnevist enteral, FerriSeltz, Abdoscan, Lumirem, LumenHance a ďalšie (všetko obchodné názvy). == Ďalšie odkazy == * Magnevist – podrobné informácie: [http://www.berlex.com/html/products/pi/Magnevist_PI.pdf anglicky (.pdf)], [http://www.nobel.sk/default.aspx?what=drug&code=96352 slovensky] * Multihance – podrobné informácie: [https://web.archive.org/web/20070927010348/http://www.bracco.com/NR/rdonlyres/02163C5F-D2EA-486E-99EA-66F3589A7620/0/Multihance.pdf anglicky (.pdf)], [http://emc.medicines.org.uk/emc/assets/c/html/DisplayDoc.asp?DocumentID=6132 anglicky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928060537/http://emc.medicines.org.uk/emc/assets/c/html/DisplayDoc.asp?DocumentID=6132 |date=2007-09-28 }} * Omniscan – podrobné informácie: [http://www.amershamhealth-us.com/shared/pdfs/pi/omniscan.pdf anglicky (.pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060318132237/http://www.amershamhealth-us.com/shared/pdfs/pi/omniscan.pdf |date=2006-03-18 }} * Gadovist – podrobné informácie: [http://emc.medicines.org.uk/emc/assets/c/html/DisplayDoc.asp?DocumentID=9553 anglicky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928060645/http://emc.medicines.org.uk/emc/assets/c/html/DisplayDoc.asp?DocumentID=9553 |date=2007-09-28 }}, [http://www.nobel.sk/?what=drug&code=3137 slovensky] * Teslascan – podrobné informácie: [http://www.amershamhealth-us.com/shared/pdfs/pi/teslascan.pdf anglicky (.pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060318132347/http://www.amershamhealth-us.com/shared/pdfs/pi/teslascan.pdf |date=2006-03-18 }}, [http://www.emea.eu.int/humandocs/PDFs/EPAR/Teslascan/H-137-PI-sk.pdf slovensky (.pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060720055135/http://www.emea.eu.int/humandocs/PDFs/EPAR/Teslascan/H-137-PI-sk.pdf |date=2006-07-20 }} * Primovist – podrobné informácie: [http://emc.medicines.org.uk/emc/assets/c/html/DisplayDoc.asp?DocumentID=15927 anglicky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928060342/http://emc.medicines.org.uk/emc/assets/c/html/DisplayDoc.asp?DocumentID=15927 |date=2007-09-28 }}, [http://www.nobel.sk/default.aspx?what=spc&code=41528 slovensky] * Resovist – podrobné informácie: [http://server-3-232.udac.net/spc_pil/pdf/enhumspc/Resovist%2005%20mml%20Feml%20sol%20f%20inj%20prefilled%20sy%20ENG.pdf anglicky (.pdf)]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * Vasovist – podrobné informácie: [http://www.nobelplus.sk/web/humanne-lieky/spc/vasovist-spc-28198.html www.nobelplus.sk] == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] niulfd6uhvel92qcdagtupb41zui3rr 0 51081 8357185 6920239 2026-08-17T09:36:26Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357185 wikitext text/x-wiki '''Rádiológia mozgu''' je oblasťou [[rádiológia|rádiológie]], ktorá sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení tohoto orgánu. [[Mozog]] je anatomicky i funkčne najzložitejšia štruktúra ľudského tela. Jeho zobrazovanie bolo až do objavenia sa moderných zobrazovacích metód - [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]], [[magnetická rezonancia|magnetickej rezonancie]] a [[ultrasonografia|ultrasonografie]] takmer nemožné. Nové metódy nahliadnutia do detailnej [[anatómia|anatómie]] (i funkcie) mozgu priniesli do tejto oblasti za posledných 35 rokov ohromujúci pokrok, ktorý so sebou priniesol rozvoj [[neurológia|neurológie]], [[neurochirurgia|neurochirurgie]] a [[neurofyziológia|neurofyziológie]]. == Klasická rádiológia == V súčasnosti prakticky na okraji záujmu, čo sa týka samotného mozgu. [[konvenčná rádiológia|Klasická rádiológia]] totiž nedokáže mozog priamo vôbec zobraziť. Je to spôsobené tým, že rôzne anatomické štruktúry mozgu majú veľmi podobný koeficient absorpcie [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a na rtg snímke majú prakticky nulový vzájomný kontrast. Rtg snímka hlavy preto zobrazí len kosti, cudzie predmety s vysokou absorpciou (napríklad kovové úlomky alebo projektily) a [[kalcifikát]]y ( napr. niektoré nádory). == Ultrasonografia == Využíva sa v [[novorodenec]]kom a [[dojča|dojčenskom období]], kedy neuzatvorené [[fontanela|fontanely]] umožňujú vyšetrenie mozgu. Pomerne novou metódou je [[doppler]]ovské vyšetrenie intrakraniálnych ciev. == Počítačová tomografia == Dnes rutinná zobrazovacia metóda na vyšetrenie mozgu. Je schopná zobraziť i malé rozdiely absorpcie [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] - a teda i mozgové tkanivo. Je metódou voľby pri poraneniach a akútnom [[krvácanie|krvácaní]] do mozgu. == Magnetická rezonancia (MR) == Najlepšia zobrazovacia metóda. [[magnetická rezonancia|MR]] má suverénne najvyššiu tkanivovú rozlišovaciu schopnosť a zobrazenia anatomických štruktúr sú veľmi detailné. Dnes jednoznačne metóda prvej voľby pri podozrení na veľkú väčšinu organických ochorení mozgu. === Cievky === Na vyšetrenie sa používajú tzv. ''hlavové cievky'', ktoré ju obklopujú - sú väčšinou cirkulárne polarizované. Najmodernejším typom sú cievky so vzájomne prepojeným „poľom“ menších povrchových „phased array“ cievok, ktoré majú najlepší odstup signál-šum. Navyše vďaka viackanálovému príjmu údajov umožňujú ''technikou paralelnej akvizície'' (''PAT'', z angl. „parallel aquisition technique“) skrátiť vyšetrovací čas. U prístrojov, ktorých vonkajšie magnetické pole je orientované vertikálne („otvorené“ typy), sa používajú solenoidné typy cievok. . === Vyšetrovací protokol === Vyšetrovací protokol závisí na predpokladanej klinickej diagnóze a otázke, na ktorú chce odosielajúci lekár dostať odpoveď. Prístup je vždy individuálny, nevyhnutné je však dodržiavať určité štandardy, najmä z dôvodov prípadného porovnávania so starším vyšetrením. Časté zmeny v nastavení jednotlivých sekvencií sú skôr kontraproduktívne. Základným pravidlom je, že štandardné vyšetrenie mozgu by malo obsahovať aspoň 2 váženia a aspoň dve roviny rezov. V závislosti od prístrojového vybavenia sa najčastejšie používajú nasledovné kombinácie: * ''„klasická“'' - PD + T2 vážená (s dvojitým echom) TSE [[anatomické postavenie|tranzverzálna]] sekvencia, T1 vážená SE tranzverzálna alebo [[anatomické postavenie|sagitálna]] sekvencia a T2 vážená TSE [[anatomické postavenie|koronárna]] sekvencia (voliteľne) * ''„moderná“'' - T2 vážená TSE tranzverzálna sekvencia, T1 vážená SE tranzverzálna alebo sagitálna sekvencia, T2 vážená sekvencia typu FLAIR vo voliteľnej rovine, SE-EPI DWI v tranzverzálnej rovine (voliteľne) Stručný a zjednodušený význam jednotlivých sekvencií: T2 - ložiskové zmeny so zvýšeným obsahom vody, T1 - [[anatómia]] a [[krvácanie]], T2 FLAIR a PD - odlíšenie drobných ložísk v blízkosti komorového a subarachnoideálneho priestoru, T1 po podaní k.l. (aspoň v dvoch rovinách) - ohraničenie a vaskularizácia ložísk, porušenie [[hematoencefalická bariéra|hematoencefalickej bariéry]]. {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] buffccpy4izui95tzg94h90ync6dsql 0 52484 8357155 8177624 2026-08-17T08:33:59Z Belisarius~skwiki 17558 rozšírenie, wl, zdroje 8357155 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Moháči |súčasť= [[Osmanské vojny v Európe|Osmanských vojen v Európe]] a [[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] |obrázok= Battle_of_Mohacs_1526.png |text k obr= Bitka pri Moháči |dátum= [[29. august]] [[1526]] |miesto= [[Moháč]], [[Uhorsko]] |casus= |územie= |výsledok= Drvivé víťazstvo [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]; * Koniec [[Osmansko-uhorské vojny|Osmansko-uhorských vojen]] * Začiatok [[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] * Kolaps a rozdelenie Stredovekého Uhorska |protivník1= [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Osmanská ríša]] * [[Súbor:Flag_of_the_crimeans.svg|25px]] [[Krymský chanát]] |protivník2= [[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Uhorsko]]<br />[[Súbor:Coat_of_arms_of_Croatia_1495.svg|20px]] [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátske kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Blason_Boheme.svg|20px]] [[Krajiny českej koruny]]<br />[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|20px]] [[Rímsko-nemecká ríša]]<br />[[Súbor:Flag_of_Bavaria_%28lozengy%29.svg|20px]] [[Bavorské vojvodstvo]]<br />[[Súbor:Flag_of_the_Papal_States_%28pre_1808%29.svg|15px]] [[Pápežský štát]]<br />[[Súbor:POL_Przemysł_II_1295_COA.svg|20px]] [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľské kráľovstvo]] |velitel1=[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Süleyman I.]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Pargalı Ibrahim Paša]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Malkoçoğlu Balı Bey]]<br />[[Súbor:Flag_of_the_crimeans.svg|25px]] [[Devlet I. Giray]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Gazi Husrev-beg|Gazi Hüsrev Bey]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Behram Paša]] |velitel2=[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Ľudovít II. Jagelovský]] †<br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Pavol Tomori]] †<br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Juraj Zápoľský]] †<br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Štefan VII. Bátory]] |sila1= 55 000 až 70 000 mužov<br />200 kanónov |sila2= 25 000 až 30 000 mužov<br />85 kanónov (iba 50 ich prišlo načas) |straty1= 19 000 mŕtvych vojakov |straty2= 14 000 až 20 000 mŕtvych vojakov<br>35 mŕtvych magnátov<br>1500 popravených zajatcov |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Uhorsko-Turecké vojny}} '''Bitka pri Moháči''' ({{vjz|hun|''Mohácsi csata''}}, {{vjz|tur|''Mohaç Meydan Muharebesi''}}) bola jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy. Odohrala sa dňa [[29. august|29. augusta]] roku [[1526]] blízko [[Moháč]]a ([[Uhorsko]]) medzi [[Uhorsko]]m, vedeným [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovítom II.]], a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]], vedenou [[Süleyman I.|Süleymanom I.]] Víťazstvo [[Osmanská dynastia|Osmanov]] viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] a [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]]. Smrť [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] pri úteku z bitky znamenala koniec [[Jagelovci|Jagelovskej dynastie]] v Uhorsku a [[Čechy|Čechách]], a dynastické nároky tak prešli na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Bitka pri Moháči znamenala koniec [[stredovek]]u v Uhorsku. == Pozadie == === Pokles uhorskej kráľovskej moci (1490{{--}}1526) === Po smrti [[Absolutistická monarchia|absolutistického]] kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]] v roku [[1490]] uhorskí [[Veľmož|magnáti]], ktorí nechceli ďalšieho tvrdého kráľa, dokázali dosadiť na trón notoricky slabého [[Čechy|Českého]] kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]], ktorý vládol ako uhorský kráľ Vladislav II. v rokoch 1490 až 1516. Bol známy ako ''kráľ Dobrze'' ([[Slovenčina|slovensky]] Dobre), za svoj zvyk akceptovať bez akýchkoľvek pochybností všetky petície a dokumenty, ktoré mu boli predložené.<ref>{{Citácia periodika|titul=Encyclopedia|periodikum=JAMA|dátum=1998-05-06|dátum prístupu=2020-04-01|ročník=279|číslo=17|strany=1409|issn=0098-7484|doi=10.1001/jama.279.17.1409-jbk0506-6-1}}</ref> Kráľ Vladislav II. krátko po svojom zvolení daroval väčšinu uhorských kráľovských majetkov, [[Regál (právo)|regálov]] a [[honorár|honorárov]] šľachte. Týmto sa kráľ snažil stabilizovať svoju novú vládu a zachovať si svoju popularitu medzi magnátmi. Vzhľadom na naivnú fiškálnu a pozemkovú politiku kráľovského dvora začala centrálna moc čeliť vážnym finančným ťažkostiam, najmä v dôsledku rozšírenia feudálnych území na kráľovské náklady. Šľachtickými pozemkami parlamentu sa podarilo znížiť daňové zaťaženie o 70 - 80% na úkor schopnosti krajiny obrániť sa. Vladislav sa stal bezmocnou „bábkou“ magnátov; bez ich súhlasu nemohol rozhodovať. Stála žoldnierska armáda ([[čierny pluk]]) Mateja Korvína bola šľachtou rozpustená. Magnáti tiež demontovali národné správne systémy a byrokraciu v celej krajine. Obrana krajiny poklesla, keď príslušníci pohraničnej stráže a hradné posádky nedostávali zaplatené, pevnosti upadali a boli zrušené iniciatívy na zvýšenie daní na posilnenie obrany. Medzinárodná rola Uhorska poklesla, jeho politická stabilita sa otriasala; sociálny progres bol na mŕtvom bode.{{chýba zdroj}} Príchod [[Protestantizmus|protestantizmu]] ešte viac zhoršil vnútorné vzťahy v krajine. Najmocnejší šľachtici boli zaneprázdnení utláčaním roľníkov a vzájomnými rozpormi, nerozpoznali naliehavosť agonistickej výzvy kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] (syn [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] vládol v Čechách a Uhorsku v rokoch 1516{{--}}1526) o podporu proti Turkom. V roku [[1514]] čelil oslabený a starý kráľ Vladislav II. veľkému [[Povstanie Juraja Dóžu|roľníckemu povstaniu]] pod vedením [[Juraj Dóža|Juraja Dóžu]], ktoré bolo nemilosrdne rozdrvený šľachticmi pod vedením [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]]. Po [[Dóžovo povstanie|Dóžovom povstaní]] brutálne potlačenie roľníkov výrazne pomohlo tureckej invázii v roku 1526, pretože Uhorsko už viac nebolo politicky zjednoteným národom. Ďalšie povstanie vypuklo v rokoch [[1525]]{{--}}[[1526]] v stredoslovenských baníckych mestách, najprv v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], následne aj v okolí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], čo opäť odlákavalo pozornosť kráľa a šľachty od tureckej hrozby.<ref name="seges"/> V januári 1522 sa uhorský mladý kráľ Ľudovít II. oženil s [[Mária Habsburská|Máriou Habsburskou]]. Osmani videli tento Jagelovsko-habsburský manželský zväzok ako hrozbu pre ich moc na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a usilovali sa preto o jeho ukončenie.{{chýba zdroj}} Keď sa [[Süleyman I.]] dostal v roku 1520 k moci, [[Vysoká porta|vysoká Porta]] dala Uhorsku prinajmenšom jednu a možno dve ponuky mieru.{{chýba zdroj}} Ľudovít to z nejasných dôvodov odmietol. Je možné, že Ľudovít si bol dobre vedomý situácie v Uhorsku (najmä po tom, čo Osmani porazili Perziu v [[Bitka pri Čaldiránskej rovine|bitke pri Čaldiráne]] (1514) a poľsko-osmanským mierom od roku 1525) a veril, že vojna je lepšou možnosťou ako mier.{{chýba zdroj}} Osmani po úspešnom [[Obliehanie Belehradu (1521)|dobytí Belehradu]] a [[Šabac]]u v roku [[1521]] postupovali v nahlodávaní južnej hranice Uhorska, ktorá pozostávala zo sústavy pevností, vystavaných v časoch panovania Mateja Korvína. V roku [[1522]] dobyli Turci pevnosť [[Knin]], brániacu [[Dalmácia|Dalmáciu]], v roku [[1524]] pevnosť [[Drobeta-Turnu Severin|Turnu-Severin]].<ref name="seges">{{Citácia | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = Vladimír Segeš | titul = Kráľ, ktorý nedokázal odvrátiť katastrofu | periodikum = Historická revue | odkaz na periodikum = Historická revue | url = | issn = 1335-6550 | vydavateľ = Petit Press, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2026 | mesiac = august | deň = | ročník = XXXVII | číslo = 8 | strany = 18{{--}}21 | dátum prístupu = 2026-08-17 }}</ref> Dokonca aj v čase mieru napadli Osmani uhorské krajiny a dobyli malé územia (s pohraničnými hradmi), ale posledná bitka ešte stále ponúkla Ľudovítovi záblesk nádeje. Následne nasledovala ďalšia [[Uhorsko-turecké vojny|osmansko-uhorská vojna]] a v júni 1526 postupovala po [[Dunaj]]i osmanská výprava. === Udalosti v Európe a francúzsko-osmanské spojenectvo === Kráľ Ľudovít II. pod tlakom hrozby osmanskej invázie žiadal o finančnú a vojenskú pomoc svojich príbuzných, švagra a rímskonemeckého cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karla V.]], zároveň vládnuceho v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Burgundsko|Burgundsku]], ďalšieho švagra a rakúskeho veľkovojvodu [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] a strýka, poľského kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda]].<ref name="seges"/> Medzinárodná situácia mu však nepriala, keďže švagor Karol V. bol od roku [[1521]] vo vojne s francúzskym kráľom [[František I. (Francúzsko)|Františkom I.]] o [[Taliansko]]. František I. bol porazený v [[Bitka pri Pavii (1525)|bitke pri Pavii]] dňa 24. februára 1525 vojskami [[Habsburgovci|Habsburského]] cisára [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|svätej ríše rímskej]] Karla V. Po niekoľkých mesiacoch v zajatí bol František I. nútený podpísať madridskú zmluvu. V okamihu európskej diplomacie utvoril František formálne francúzsko-osmanské spojenectvo so sultánom [[Süleyman I.|Süleymanom I.]] proti Karlovi V. Francúzsko-osmanské strategické a niekedy taktické spojenectvo trvalo okolo troch storočí.{{chýba zdroj}} V roku [[1522]] sa pozornosť Osmanskej ríše presunula na [[Rodos]], kde sultán zaútočil na [[Maltézsky rád|johanitov]]. Po dobytí Rodosu sa sultán rozhodol pre vojenskú výpravu voči Uhorsku, pričom o svojich zámeroch aj otvoreným listom informoval kráľa Ľudovíta II.<ref name="seges"/> Na zmiernenie habsburského tlaku na Francúzsko v roku 1525 požiadal francúzsky kráľ František I. Süleymana I. o vojnu proti Svätej ríši rímskej, a cesta z Turecka do Svätej ríše rímskej viedla cez Uhorsko.{{chýba zdroj}} Žiadosť francúzskeho kráľa sa dobre zhodovala s ambíciami Süleymana v Európe a dala mu podnet na útok na Uhorsko v roku 1526, čo viedlo k bitke pri Moháči. [[Súbor:Partition of Hungary.png|náhľad|Uhorské kráľovstvo pred rokom [[1526]] a tri časti, na ktoré bolo rozdelené po bitke pri Moháči: [[Kráľovské Uhorsko]], [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] a [[Budínsky ejálet|Budínsky pašalík]] ako územná časť, ktorá bola pripojená k Osmanskej ríši. (červená: [[Osmanská ríša]], fialová: [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]], zelená: [[Kráľovské Uhorsko]], modrá: [[Habsburská monarchia|Habsburské Rakúsko a Čechy]]).|275x275bod]] [[Súbor:Lajos II.jpg|náhľad|Kráľ Ľudovít II., ktorý zomrel v bitke pri Mohačí (portrét od [[Tiziano Vecelli|Tiziana]]).]] == Prípravy == Uhorsko stálo prakticky od polovice 15. storočia proti osmanskej expanzii v juhovýchodnej Európe, pričom jeho južná hranica pozdĺž riek Dunaj, [[Dráva]] a [[Sáva]], v prevažne rovinatom teréne, sa spoliehala na sústavu hradov. V roku [[1521]] Turci na čele s mladým sultánom [[Süleyman I.|Süleymanom I.]] vpadli do južného Uhorska a postupovali po Dunaji. 7. júla [[Dobytie Šabacu (1521)|dobyli]] pevnosť [[Šabac]], kde padlo všetkých 700 obrancov vedených [[Šimon z Logodu|Šimonom z Logodu]].<ref name="seges"/> Súbežne začali 25. júna obliehanie najsilnejšej uhorskej pevnosti na Dunaji, [[Belehrad]]u. Belehrad s posádkou 700 mužov sa bránil vyše dva mesiace, no 28. augusta 1521 sa zvyšok obrancov vzdal a mesto padlo. Uhorsko malo celé leto na zmobilizovanie armády, no Belehradu nepomohlo. Kráľ začal mobilizovať až koncom júla, a očakávaná veľká kráľovská armáda (s očakávaním 60 tisíc mužov) sa nezhromaždila. Kráľ postupoval na juh v auguste so sotva niekoľkými tisícmi vojakov, a kým dorazil k hranici, mesto padlo. Následne sa pod tlakom hladu a epidémie, bez toho, aby sa pokúsilo znovu dobyť Belehrad, vojsko rozišlo.<ref name="seges"/><ref name="szabo">{{Citácia | priezvisko = Szabó | meno = János B. | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrofa pri Moháči | periodikum = Historická revue | odkaz na periodikum = Historická revue | url = | issn = 1335-6550 | vydavateľ = Petit Press, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2026 | mesiac = august | deň = | ročník = XXXVII | číslo = 8 | strany = 22{{--}}28 | dátum prístupu = 2026-08-17 }}</ref> Strata Belehradu spôsobila v Uhorsku veľké znepokojenie. V roku [[1523]] sa kapitánom južného Uhorska stal arcibiskup [[Pavol Tomori]], statočný kňazský vojak. Všeobecná apatia, ktorá charakterizovala krajinu, ho prinútila opierať sa o svoje vlastné biskupské príjmy, keď začal opravovať a posilňovať druhú líniu uhorského pohraničného obranného systému, opierajúc sa o pevnosť [[Petrovaradín]]. Asi 400 km pozdĺž Dunaja medzi Petrovaradínom a [[Budín|Budínom]] už neexistovalo jediné opevnené uhorské mesto, obec alebo opevnenie akéhokoľvek druhu. Kráľ sa po obdržaní výhražného listu od sultána a po správach prichádzajúcich do Budína od jesene [[1525]] o pripravovanej osmanskej ofenzíve, pustil do vojnových príprav, no veľká časť šľachty ignorovala hroziace nebezpečenstvo a na kráľove výzvy nereagovala. Ján Zápoľský dokonca tajne viedol rokovanie so sultánovými vyslancami a bolo zrejmé, že sa bude chcieť vyhnúť boju.<ref name="seges"/> Jediný, kto významnejšie pomohol uhorskej korune, bol pápež [[Klement VII. (pápež)]].<ref name="seges"/> V roku [[1525]] začali v [[Istanbul|Konštantínopole]] janičiari sultána po rokoch bez vojenských aktivít presviedčať, aby po nečinnosti začal opäť viesť vojenské akcie.<ref name="szabo"/> Arcibiskup Tomori bol v danej situácii bezvýhradným zástancom uzavretia mieru a pokúsil sa vyrokovať ho cez sprostredkovateľov, bol však neúspešný.<ref name="szabo"/> Na jar [[1526]] padlo rozhodnutie o invázii do Uhorska. Osmanská armáda na čele so samotným Süleymanom I. vyrazila 16. (alebo 23.) apríla 1526 z [[Istanbul|Konštantínopolu]].<ref name="szabo"/> 24. apríla zvolal Ľudovít II. uhorský snem, aby prijal opatrenia na obranu krajiny.<ref name="szabo"/> Uhorskí šľachtici, ktorí si stále neuvedomovali veľkosť blížiaceho sa nebezpečenstva, nezohľadnili okamžite výzvu svojho kráľa na vojsko. Uhri sa nakoniec zhromaždili do troch hlavných jednotiek: [[Sedmohradsko|sedmohradská]] armáda pod vedením Jána Zápoľského, poverená strážením priechodov v [[Južné Karpaty|južných Karpatoch]], s 8 000 až 13 000 mužmi; hlavná armáda pod vedením samotného Ľudovíta (okrem početných žoldnierov zo Španielska, Nemecka, Česka a Srbska); a ďalšia menšie vojsko, ktorému velil [[Chorváti|chorvátsky]] gróf [[Krištof Frankopan]] a malo okolo 5 000 mužov. Kráľ žiadal o pomoc aj v zahraničí. Väčšina pomoci však dorazila neskoro alebo neprišla žiadna. Účinnú finančnú pomoc na platby za vybavenie uhorskej armády a najatie žoldnierov poskytol len pápež Klement VII. Švagor Ferdinand I. iba prevzal zodpovednosť za ochranu chorvátskeho úseku hranice. Ríšsky snem v [[Speyer]]i rozhodol o vyslaní pomocného vojska o sile 4000 mužov až 26. augusta, čiže len tri dni pred bitkou.<ref name="szabo"/> Finančná pomoc od anglického kráľa [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] dorazila až v roku 1527.<ref name="szabo"/> Medzitým osmanská armáda postupovala Balkánom a naberala na sile. K sultánovi sa 19. mája v [[Plovdiv (mesto)|Plovdive]] pripojili anatolské vojská a 29. mája dorazili do [[Sofia|Sofie]], kde sa pridali rumélske vojská.<ref name="szabo"/> Geografická oblasť znamenala, že Uhri nevedeli, kde sa Turci presne nachádzali, až kým neprekročili [[Stará planina|Balkánske hory]], a keď sa tak stalo, sedmohradské a chorvátske sily boli ďalej od [[Budín|Budína]] ako Turci. Uhorská armáda stále pred dilemou skoršieho priameho stretu s Osmanmi s jej obmedzenými silami alebo odďalovania boja s nádejou na zhromaždenie posíl.<ref name="szabo"/> Súčasné historické záznamy, aj keď riedke, naznačujú, že Ľudovít uprednostnil plán ústupu pred postupujúcimi Osmanmi, než sa priamo zapojiť s nimi do otvoreného boja. Uhorská vojnová rada – bez toho, aby čakala na posily z Chorvátska a Sedmohradska len pár dní pred príchodom –- urobila vážnu taktickú chybu výberom bojiska neďaleko Moháča, v otvorenej, ale nerovnej planine s niekoľkými močiarmi.{{chýba zdroj}} Osmani postupovali smerom k Moháču takmer bez zastávok. 9. júna dorazil Süleyman do srbského [[Niš]]u. Začiatkom júla sultánova armáda po vojenskej prehliadke v Belehrade prekročila rieku [[Sáva]].<ref name="szabo"/> Ľudovít nariadil sústredenie uhorských vojsk na 2. júna v [[Tolna|Tolne]].<ref name="szabo"/> Kým Ľudovít čakal v Budíne, Turci postupne obkľúčili niekoľko miest ([[Petrovaradín]], [[hrad Ilok|Ilok]] (Újlak) a [[Osijek]]) a prekročili rieku [[Sáva (rieka)|Sáva]]. Petrovaradín s posádkou 1000 mužov padol 15. júla 1526 do rúk Turkov kvôli chronickému nedostatku obranných posádok hradu. Ilok padol 8. augusta po osemdňovom obliehaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Battle of Mohács | url = https://warhistory.org/article/battle-of-mohacs | vydavateľ = warhistory.org | miesto = | dátum vydania = 2020-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> Osijek bol dobytý rovnako 8. augusta.<ref name="Stallaerts2010">{{citácia knihy | priezvisko = Stallaerts | meno = Robert | url = https://books.google.com/books?id=NSjRbIz4iDkC&pg=PA239 | názov = Historical dictionary of Croatia | dátum = 2010 | vydavateľ = Scarecrow Press | isbn = 978-0-8108-6750-5 | strán = 239 | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> Týmto sa väčšina južného Uhorska stala neudržateľnou. Kráľ vyrazil z Budína konečne 20. júla so 6000 vojakmi. Medzitým 14. augusta Turci začali pri Osijeku stavať most cez rieku [[Dráva]].<ref name="szabo"/> V polovici augusta činilo kráľovo vojsko s posilami z Česka a so 4 000 najatými žoldniermi 12 tisíc vojakov a 14. augusta vyrazilo na juh.<ref name="szabo"/> 19. augusta však Turci dokončili most cez Drávu a 23. augusta sultánova armáda o sile asi 80 tisíc mužov dokončila prechod cez rieku.<ref name="szabo"/> <blockquote>„Vidím, že svoje výhovorky a spásu hádže každý z vás na moju hlavu miesto svojej. [...] A tak, aby nikto nemohol nájsť ani najmenšiu výhovorku na svoju lenivosť vo mne a aby mi nikto nemohol nič vyčítať, zajtra s pomocou veľkého Boha pôjdem osobne s vami tam, kam sa ostatní bezo mňa zdráhajú ísť.“ Kráľ Ľudovít II. v príhovore k uhorskej šľachte, 13. augusta 1526<ref name="szabo"/> </blockquote> Uhorskú armádu trápil aj nedostatok skúsených veliteľov, ktorí by stáli na čele vojska. Uhri oslovili [[Mikuláš Salm-Reifferscheid|Mikuláša Salma-Reifferscheida]] a [[Krištof Frankopan|Krištofa Frankopana]]. Salm odmietol zo zdravotných dôvodov, Frankopan súhlasil, no nedostavil sa do tábora dostatočne včas.<ref name="szabo"/> Medzitým Ján Zápoľský sa s vojskom pohyboval mimo sústredenia kráľovských vojsk. Na čele obrancov tak stál arcibiskup Tomori a brat Zápoľského, [[Juraj Zápoľský]].<ref name="szabo"/> V Moháči malo Uhorsko okolo 25 000 až 30 000 vojakov. Jedinou vonkajšou pomocou bol malý kontingent [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|poľských]] vojakov (1 500 vojakov a rytierov), ktorých viedol kapitán Lenart Gnoiński. Osmanská armáda mala podľa odhadov 50 tisíc, 80 tisíc až 100 000 vojakov.<ref name="szabo"/> Osmani nasadili najväčšie delostrelectvo v tej dobe, ktoré zahŕňalo približne 300 kanónov, zatiaľ čo uhorské vojsko malo iba 85 kanónov,<ref>{{Citácia knihy|titul=War and Technology.|url=https://www.worldcat.org/oclc/854521706|vydavateľ=Indiana University Press|rok=2013|miesto=Bloomington|isbn=978-0-253-00989-0|priezvisko=Black, Jeremy M.}}</ref> hoci tento počet bol väčší ako v iných vtedajších západoeurópskych armádach nasadených na bojiskách počas veľkých konfliktov západoeurópskych veľmocí. Uhorská armáda bola zoskupená tak, aby využila terén, a dúfala, že sa doň zapojí postupne osmanská armáda. Mali výhodu, že ich vojsko bolo dobre oddýchnuté, zatiaľ čo Turci práve ukončili namáhavý pochod počas letných horúčav. Ale namiesto toho, aby Uhri okamžite zaútočili na unaveného nepriateľa, nechali ich, aby zápasili v barinatom teréne. Bolo by „neprístojné“ zaútočiť na nepriateľa, keď ešte nebol pripravený na bitku.<ref>{{Citácia knihy|titul=An Imaginary England|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315262703-2|vydavateľ=Routledge|rok=2017-07-05|isbn=978-1-315-26270-3|strany=19–44}}</ref> Na poslednej vojenskej porade sa Tomori vyslovil za boj, hoci bolo jasné, že budú čeliť veľkej početnej presile, varadínsky biskup [[František Perényi]] to označil za beznádejný akt, ktorý "Uhorsku prinesie dvadsať tisíc mučeníkov, ktorí padnú za vieru".<ref name="szabo"/> == Bitka == [[Súbor:Battle of Mohács, Turkish miniature.jpg|náhľad|Bitka pri Moháči nakreslená osmanskou miniatúrou.]] [[29. august]]a [[1526]] sa uhorská armáda stretla s osmanským vojskom pri meste [[Moháč]]. Uhri mohli rátať s 12-13 000 jazdcami a 12-13 tisícmi pešiakmi, sprevádzalo ich 15 tisíc ťažných koní, 5 tisíc vozov a 500 pražských [[Hákovnica|hákovníc]] a 85 diel.<ref name="szabo"/> Keďže hlavný veliteľ uhorskej armády, arcibiskup [[Pavol Tomori]] vedel, že jeho armáda má vynikajúcu ťažkú jazdu (zúčastnení boli aj francúzski a iní [[rytier]]i), ale iba mizerné ostatné oddiely, stavil všetko na to, že svojím čelným útokom porazí prichádzajúce osmanské vojská. Osmanský vojvodca Ibrahim Paša vyslal dopredu iba oddiel ľahkej kavalérier, cca 7-10 tisíc mužov, aby obkľúčili uhorské pozície, kým väčšina vojska bude oddychovať po cesta a stavať tábor.<ref name="szabo"/> Uhri sa rozhodli využiť pomalý postup nepriateľa, ktorý sa ešte len pripravoval na boj, a rozhodli sa vyprovokovať boj.<ref name="szabo"/> Nápor uhorskej ťažkej jazdy dvakrát zastavili heroickou obranou oddiely osmanských [[Janičiar|janičiarov]]. Tretí útok už nevydržali a uhorská jazda prenikla do tureckého tábora, kde musela zastaviť. To však už na ňu obchvatom zaútočila turecká ľahká jazda. Pre uhorských ťažkoodencov to bola veľmi nevýhodná situácia, keďže boli napadnutí odzadu v priestore, kde neboli schopní manévrovať. Pechota, ktorú tvorili naverbovaní študenti, tovariši a mestská chudoba, bola zatiaľ takmer kompletne rozdrvená po tom, čo vošla do krížovej paľby osmanského [[delostrelectvo|delostrelectva]] a [[Janičiar|janičiarov]], ktorých rady utvorili obrovskú polmesiacovitú formáciu. Šľachtická jazda „takticky“ ustupovala a pred vyvraždením pechoty ušla. Zaujímavé je, že Turci po víťaznej bitke celú noc čakali na príchod „hlavnej“ uhorskej armády (ktorú v skutočnosti práve porazili) a sultán (ktorý kvôli tomu do polnoci nezosadol z koňa) si ešte dlho po bitke nebol istý, či naozaj zvíťazil, lebo nevedel pochopiť, že proti nemu postavili takú malú armádu.<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 425 }}</ref><ref name="szabo"/> Keď kráľ [[Ľudovít II. Jagelovský|Ľudovít II.]] videl, že je boj stratený, utiekol z bojiska. Vo všeobecnom chaose pri kráľovi ostali len dvaja dvorania. Pri prechode cez potok Csele pri Moháči, kráľ spadol z koňa a utopil sa, keďže mal na sebe ťažké brnenie.<ref name="szabo"/> Jeho osobou vymrela uhorsko-česká vetva jagelovskej dynastie. Okrem kráľa v boji alebo pri úteku zomrela veľká časť vysokej šľachty (vrátane všetkých veliteľov armády okrem dvoch) a šesť vysokých cirkevných hodnostárov.<ref name="szabo"/> Celkovo uhorské straty činili 4 až 5 tisíc jazdcov a 10 až 11 tisíc vojakov pechoty, zachránilo sa sotva 2 tisíc pešiakov. Z 1 500 až 2 000 zajatcov, ktorí padli do rúk Osmanov, boli prakticky všetci popravení.<ref name="szabo"/> == Následky == [[Súbor:Tomori pál.jpg|náhľad|Generál [[Pavol Tomori]], kapitán armády, v jeho zlatom renesančnom brnení (1526).]] Víťazstvo nedalo Osmanom takú istotu, akú chceli. Budín zostal nebráený; iba francúzski a benátski veľvyslanci čakali na sultána, aby mu zablahoželali k jeho veľkému víťazstvu. Hoci Osmani vstúpili do nestráženého evakuovaného Budína a vyplienili hrad a okolie, čoskoro potom ustúpili. Až po roku 1541 Osmani konečne dobyli a obsadili Budín po [[Obliehanie Budína (1541)|obliehaní Budína v roku 1541]]. Bitka pri Moháči však znamenala koniec [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] ako jednotného celku. V období politického chaosu si rozdelená uhorská šľachta zvolila súčasne dvoch kráľov: [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] v roku 1526 a [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. z Rakúska]] v roku 1527. Osmanská okupácia súperila s habsburským arcivojvodom Rakúska, Ferdinandom I., švagrom mŕtveho Ľudovíta a jeho zmluvným nástupcom a naopak skorej podporovala Zápoľského zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Čechy ovládali Habsburgovci (za českého kráľa bol Ferdinand I. zvolený [[23. októbra]] [[1526]]), ktorý tiež ovládali severnú a západnú časť Uhorska a zvyšky Chorvátskeho kráľovstva, zatiaľ čo Osmani vládli strednému Uhorsku a držali suverenitu nad polo nezávislým [[Sedmohradsko|Sedmohradskom]]. <!-- Odstránené: To poskytlo Maďarom dostatočný podnet na to, aby naďalej odolávali osmanskej okupácii, čo vykonávali ďalších sedemdesiat rokov. --> Rakúska vetva habsburských panovníkov potrebovala na osmanské vojny hospodársku moc Uhorska. Počas osmanských vojen sa územie bývalého Uhorského kráľovstva zmenšilo približne o 70 %. Napriek týmto teritoriálnym a demografickým stratám zostalo menšie, silne vojnou zničené [[Kráľovské Uhorsko]] ešte na konci 16. storočia ekonomicky dôležitejšie ako Rakúsko alebo České kráľovstvo.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Holy Roman Empire, 1495-1806 : a European perspective|url=https://www.worldcat.org/oclc/842851582|vydavateľ=Brill|rok=2012|miesto=Leiden|isbn=1-299-40181-3}}</ref> Z Ferdinandových území bolo oslabené Uhorské kráľovstvo v tom čase jeho najväčším zdrojom príjmu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Financial and Administrative Organization and Development|url=http://dx.doi.org/10.1515/9781400877461-011|vydavateľ=Princeton University Press|rok=1962-12-31|miesto=Princeton|isbn=978-1-4008-7746-1|strany=182–183}}</ref> Významné úrady a štátne orgány boli prenesené na územie dnešného Slovenska s hlavným mestom [[Prešporok]]. Sulejman pri Pešti v auguste roku 1541 porazil Ferdinandových žoldnierov a obsadil Budín. Po zásahu Turkov sa Uhorsko rozpadlo na tri časti. Južné a stredné územie kedysi mocného kráľovstva na stopäťdesiat rokov okupovali Turci, bolo priamo začlenené ako vyšší územný celok s názvom Budínsky vilájet či [[pašalik]] do štátneho územia Osmanskej ríše. Križiacke armády obkľúčili Budín niekoľkokrát počas 16. storočia. Samotný sultán Süleyman zomrel v Uhorsku v [[Obliehanie Szigetváru|bitke pri Szigetváre]] v roku 1566 prirodzenou smrťou. Uskutočnili sa ešte dve neúspešné osmanské obliehania [[Jáger|Jágra]], ktorý padol až v roku 1596, sedemdesiat rokov po osmanskom víťazstve v Moháči. Turci nedokázali dobyť severnú a západnú časť Uhorska, ktoré patrili habsburským panovníkom. == Odkaz == [[Súbor:El descubrimiento del cuerpo del rey Luis II, por Bertalan Székely.jpg|náhľad|Objavená mŕtvola uhorské kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. ]] Mnohí Maďari vidia Moháč ako rozhodujúci zlom v histórii krajiny, národnú traumu, ktorá pretrváva v ľudovej pamäti národa. Maďari stále hovoria: „pri Moháči sa stratilo viac“ ([[Maďarčina|maďarsky]]: ''Több is veszett Mohácsnál''). Maďari vnímajú Moháč ako koniec nezávislého a mocného európskeho národa. Hoci Moháč bol rozhodujúcou porážkou, boli to nasledujúce udalosti, ktoré skutočne ukončili nezávislé Uhorsko. Následné dvesto rokov takmer nepretržité boje medzi oboma ríšami, Habsburgovcami a Osmanmi, zmenilo Uhorsko na večné bojisko. Krajina bola pravidelne spustošená armádami, ktoré sa pohybovali tam a späť, čím ničili obyvateľstvo. Až v 19. storočí získalo Uhorsko [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|určitú mieru autonómie]] a úplná nezávislosť nastala až po prvej svetovej vojne; [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]] však udelila veľkú časť jeho územia iným štátom (napríklad [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]) a Uhorsko nezískalo nikdy späť svoju bývalú politickú moc. Za 463 rokov od roku 1526 do roku 1989 strávilo Maďarsko veľkú väčšinu času priamym alebo nepriamym ovládaním cudzej moci. Týmito zahraničnými mocnosťami boli postupne: Osmanská ríša (1526{{--}}1686), Svätá rímska ríša (1686{{--}}1804), Rakúska ríša (1804{{--}}1867) a Sovietsky zväz (1945{{--}}1989); okrem toho sa v rokoch 1867 až 1918 Maďarsko považovalo za „menšieho“ partnera v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]: autonómia bola udelená, ale značne zaostala za nezávislosťou. Bojisko sa vedľa obce [[Sátorhely]] stalo oficiálnym národným historickým pamätným miestom v roku 1976 pri 450. výročí bitky. Pomník navrhol architekt [[Juraj Vadász]].<ref>{{Citácia knihy|titul=From Nicopolis to Mohács|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004375659_011|vydavateľ=Brill|isbn=978-90-04-37565-9|strany=486–504}}</ref> V roku 2011 bola dokončená nová recepčná sála a výstavná budova, ktorú navrhol aj Vadász a čiastočne financovala [[Európska únia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Table 2.1. Overview of pension measures, February 2012-September 2014|url=http://dx.doi.org/10.1787/888933156789|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-04-01}}</ref> Rok bitky pri Moháči je v [[Stredná Európa|stredoeurópskej]] historiografii koncom stredoveku. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vybíral | meno = Zdeněk | titul = Bitva u Moháče : krvavá porážka uherského a českého krále Ludvíka Jagellonského v boji s Osmany 29. srpna 1526 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Havran | rok = 2008 | isbn = 978-80-86515-87-8 | edícia = Krok | zväzok edície = 5 | počet strán = 225 | strany = }} * TURČAN, Vladimír et al. (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2007. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen]] * [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]] * [[Süleyman I.]] * [[Zoznam kampaní Süleymana I.]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Moháč}} [[Kategória:Bitky protitureckých vojen]] [[Kategória:Bitky v Maďarsku]] [[Kategória:Bitky v Uhorsku]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 1526]] [[Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše]] {{Bitky stredovekého Uhorska}} ms2ajk7ycnm6zd09r0dv5mw7yklyxkr 8357156 8357155 2026-08-17T08:36:23Z Belisarius~skwiki 17558 gramatika 8357156 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Bitka pri Moháči |súčasť= [[Osmanské vojny v Európe|Osmanských vojen v Európe]] a [[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] |obrázok= Battle_of_Mohacs_1526.png |text k obr= Bitka pri Moháči |dátum= [[29. august]] [[1526]] |miesto= [[Moháč]], [[Uhorsko]] |casus= |územie= |výsledok= Drvivé víťazstvo [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]; * Koniec [[Osmansko-uhorské vojny|Osmansko-uhorských vojen]] * Začiatok [[Osmansko-habsburské vojny|Osmansko-habsburských vojen]] * Kolaps a rozdelenie Stredovekého Uhorska |protivník1= [[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Osmanská ríša]] * [[Súbor:Flag_of_the_crimeans.svg|25px]] [[Krymský chanát]] |protivník2= [[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Uhorsko]]<br />[[Súbor:Coat_of_arms_of_Croatia_1495.svg|20px]] [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátske kráľovstvo]]<br />[[Súbor:Blason_Boheme.svg|20px]] [[Krajiny českej koruny]]<br />[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|20px]] [[Rímsko-nemecká ríša]]<br />[[Súbor:Flag_of_Bavaria_%28lozengy%29.svg|20px]] [[Bavorské vojvodstvo]]<br />[[Súbor:Flag_of_the_Papal_States_%28pre_1808%29.svg|15px]] [[Pápežský štát]]<br />[[Súbor:POL_Przemysł_II_1295_COA.svg|20px]] [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľské kráľovstvo]] |velitel1=[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Süleyman I.]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Pargalı Ibrahim Paša]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Malkoçoğlu Balı Bey]]<br />[[Súbor:Flag_of_the_crimeans.svg|25px]] [[Devlet I. Giray]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Gazi Husrev-beg|Gazi Hüsrev Bey]]<br />[[Súbor:Fictitious_Ottoman_flag_2.svg|25px]] [[Behram Paša]] |velitel2=[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Ľudovít II. Jagelovský]] †<br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Pavol Tomori]] †<br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Juraj Zápoľský]] †<br />[[Súbor:Coa_Hungary_Country_History_(14th_century).svg|20px]] [[Štefan VII. Bátory]] |sila1= 55 000 až 70 000 mužov<br />200 kanónov |sila2= 25 000 až 30 000 mužov<br />85 kanónov (iba 50 ich prišlo načas) |straty1= 19 000 mŕtvych vojakov |straty2= 14 000 až 20 000 mŕtvych vojakov<br>35 mŕtvych magnátov<br>1500 popravených zajatcov |straty3= |poznámky= }} {{Campaignbox Uhorsko-Turecké vojny}} '''Bitka pri Moháči''' ({{vjz|hun|''Mohácsi csata''}}, {{vjz|tur|''Mohaç Meydan Muharebesi''}}) bola jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy. Odohrala sa dňa [[29. august|29. augusta]] roku [[1526]] blízko [[Moháč]]a ([[Uhorsko]]) medzi [[Uhorsko]]m, vedeným [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovítom II.]], a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]], vedenou [[Süleyman I.|Süleymanom I.]] Víťazstvo [[Osmanská dynastia|Osmanov]] viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] a [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]]. Smrť [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] pri úteku z bitky znamenala koniec [[Jagelovci|Jagelovskej dynastie]] v Uhorsku a [[Čechy|Čechách]], a dynastické nároky tak prešli na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Bitka pri Moháči znamenala koniec [[stredovek]]u v Uhorsku. == Pozadie == === Pokles uhorskej kráľovskej moci (1490{{--}}1526) === Po smrti [[Absolutistická monarchia|absolutistického]] kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]] v roku [[1490]] uhorskí [[Veľmož|magnáti]], ktorí nechceli ďalšieho tvrdého kráľa, dokázali dosadiť na trón notoricky slabého [[Čechy|Českého]] kráľa [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]], ktorý vládol ako uhorský kráľ Vladislav II. v rokoch 1490 až 1516. Bol známy ako ''kráľ Dobrze'' ([[Slovenčina|slovensky]] Dobre), za svoj zvyk akceptovať bez akýchkoľvek pochybností všetky petície a dokumenty, ktoré mu boli predložené.<ref>{{Citácia periodika|titul=Encyclopedia|periodikum=JAMA|dátum=1998-05-06|dátum prístupu=2020-04-01|ročník=279|číslo=17|strany=1409|issn=0098-7484|doi=10.1001/jama.279.17.1409-jbk0506-6-1}}</ref> Kráľ Vladislav II. krátko po svojom zvolení daroval väčšinu uhorských kráľovských majetkov, [[Regál (právo)|regálov]] a [[honorár|honorárov]] šľachte. Týmto sa kráľ snažil stabilizovať svoju novú vládu a zachovať si svoju popularitu medzi magnátmi. Vzhľadom na naivnú fiškálnu a pozemkovú politiku kráľovského dvora začala centrálna moc čeliť vážnym finančným ťažkostiam, najmä v dôsledku rozšírenia feudálnych území na kráľovské náklady. Šľachtickými pozemkami parlamentu sa podarilo znížiť daňové zaťaženie o 70 - 80% na úkor schopnosti krajiny obrániť sa. Vladislav sa stal bezmocnou „bábkou“ magnátov; bez ich súhlasu nemohol rozhodovať. Stála žoldnierska armáda ([[čierny pluk]]) Mateja Korvína bola šľachtou rozpustená. Magnáti tiež demontovali národné správne systémy a byrokraciu v celej krajine. Obrana krajiny poklesla, keď príslušníci pohraničnej stráže a hradné posádky nedostávali zaplatené, pevnosti upadali a boli zrušené iniciatívy na zvýšenie daní na posilnenie obrany. Medzinárodná rola Uhorska poklesla, jeho politická stabilita sa otriasala; sociálny progres bol na mŕtvom bode.{{chýba zdroj}} Príchod [[Protestantizmus|protestantizmu]] ešte viac zhoršil vnútorné vzťahy v krajine. Najmocnejší šľachtici boli zaneprázdnení utláčaním roľníkov a vzájomnými rozpormi, nerozpoznali naliehavosť agonistickej výzvy kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] (syn [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II.]] vládol v Čechách a Uhorsku v rokoch 1516{{--}}1526) o podporu proti Turkom. V roku [[1514]] čelil oslabený a starý kráľ Vladislav II. veľkému [[Povstanie Juraja Dóžu|roľníckemu povstaniu]] pod vedením [[Juraj Dóža|Juraja Dóžu]], ktoré bolo nemilosrdne rozdrvený šľachticmi pod vedením [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]]. Po [[Dóžovo povstanie|Dóžovom povstaní]] brutálne potlačenie roľníkov výrazne pomohlo tureckej invázii v roku 1526, pretože Uhorsko už viac nebolo politicky zjednoteným národom. Ďalšie povstanie vypuklo v rokoch [[1525]]{{--}}[[1526]] v stredoslovenských baníckych mestách, najprv v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], následne aj v okolí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], čo opäť odlákavalo pozornosť kráľa a šľachty od tureckej hrozby.<ref name="seges"/> V januári 1522 sa uhorský mladý kráľ Ľudovít II. oženil s [[Mária Habsburská|Máriou Habsburskou]]. Osmani videli tento Jagelovsko-habsburský manželský zväzok ako hrozbu pre ich moc na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] a usilovali sa preto o jeho ukončenie.{{chýba zdroj}} Keď sa [[Süleyman I.]] dostal v roku 1520 k moci, [[Vysoká porta|vysoká Porta]] dala Uhorsku prinajmenšom jednu a možno dve ponuky mieru.{{chýba zdroj}} Ľudovít to z nejasných dôvodov odmietol. Je možné, že Ľudovít si bol dobre vedomý situácie v Uhorsku (najmä po tom, čo Osmani porazili Perziu v [[Bitka pri Čaldiránskej rovine|bitke pri Čaldiráne]] (1514) a poľsko-osmanským mierom od roku 1525) a veril, že vojna je lepšou možnosťou ako mier.{{chýba zdroj}} Osmani po úspešnom [[Obliehanie Belehradu (1521)|dobytí Belehradu]] a [[Šabac]]u v roku [[1521]] postupovali v nahlodávaní južnej hranice Uhorska, ktorá pozostávala zo sústavy pevností, vystavaných v časoch panovania Mateja Korvína. V roku [[1522]] dobyli Turci pevnosť [[Knin]], brániacu [[Dalmácia|Dalmáciu]], v roku [[1524]] pevnosť [[Drobeta-Turnu Severin|Turnu-Severin]].<ref name="seges">{{Citácia | priezvisko = Segeš | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = Vladimír Segeš | titul = Kráľ, ktorý nedokázal odvrátiť katastrofu | periodikum = Historická revue | odkaz na periodikum = Historická revue | url = | issn = 1335-6550 | vydavateľ = Petit Press, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2026 | mesiac = august | deň = | ročník = XXXVII | číslo = 8 | strany = 18{{--}}21 | dátum prístupu = 2026-08-17 }}</ref> Dokonca aj v čase mieru napadli Osmani uhorské krajiny a dobyli malé územia (s pohraničnými hradmi), ale posledná bitka ešte stále ponúkla Ľudovítovi záblesk nádeje. Následne nasledovala ďalšia [[Uhorsko-turecké vojny|osmansko-uhorská vojna]] a v júni 1526 postupovala po [[Dunaj]]i osmanská výprava. === Udalosti v Európe a francúzsko-osmanské spojenectvo === Kráľ Ľudovít II. pod tlakom hrozby osmanskej invázie žiadal o finančnú a vojenskú pomoc svojich príbuzných, švagra a rímskonemeckého cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karla V.]], zároveň vládnuceho v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Burgundsko|Burgundsku]], ďalšieho švagra a rakúskeho veľkovojvodu [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]] a strýka, poľského kráľa [[Žigmund I. (Poľsko)|Žigmunda]].<ref name="seges"/> Medzinárodná situácia mu však nepriala, keďže švagor Karol V. bol od roku [[1521]] vo vojne s francúzskym kráľom [[František I. (Francúzsko)|Františkom I.]] o [[Taliansko]]. František I. bol porazený v [[Bitka pri Pavii (1525)|bitke pri Pavii]] dňa 24. februára 1525 vojskami [[Habsburgovci|Habsburského]] cisára [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|svätej ríše rímskej]] Karla V. Po niekoľkých mesiacoch v zajatí bol František I. nútený podpísať madridskú zmluvu. V okamihu európskej diplomacie utvoril František formálne francúzsko-osmanské spojenectvo so sultánom [[Süleyman I.|Süleymanom I.]] proti Karlovi V. Francúzsko-osmanské strategické a niekedy taktické spojenectvo trvalo okolo troch storočí.{{chýba zdroj}} V roku [[1522]] sa pozornosť Osmanskej ríše presunula na [[Rodos]], kde sultán zaútočil na [[Maltézsky rád|johanitov]]. Po dobytí Rodosu sa sultán rozhodol pre vojenskú výpravu voči Uhorsku, pričom o svojich zámeroch aj otvoreným listom informoval kráľa Ľudovíta II.<ref name="seges"/> Na zmiernenie habsburského tlaku na Francúzsko v roku 1525 požiadal francúzsky kráľ František I. Süleymana I. o vojnu proti Svätej ríši rímskej, a cesta z Turecka do Svätej ríše rímskej viedla cez Uhorsko.{{chýba zdroj}} Žiadosť francúzskeho kráľa sa dobre zhodovala s ambíciami Süleymana v Európe a dala mu podnet na útok na Uhorsko v roku 1526, čo viedlo k bitke pri Moháči. [[Súbor:Partition of Hungary.png|náhľad|Uhorské kráľovstvo pred rokom [[1526]] a tri časti, na ktoré bolo rozdelené po bitke pri Moháči: [[Kráľovské Uhorsko]], [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]] a [[Budínsky ejálet|Budínsky pašalík]] ako územná časť, ktorá bola pripojená k Osmanskej ríši. (červená: [[Osmanská ríša]], fialová: [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo]], zelená: [[Kráľovské Uhorsko]], modrá: [[Habsburská monarchia|Habsburské Rakúsko a Čechy]]).|275x275bod]] [[Súbor:Lajos II.jpg|náhľad|Kráľ Ľudovít II., ktorý zomrel v bitke pri Mohačí (portrét od [[Tiziano Vecelli|Tiziana]]).]] == Prípravy == Uhorsko stálo prakticky od polovice 15. storočia proti osmanskej expanzii v juhovýchodnej Európe, pričom jeho južná hranica pozdĺž riek Dunaj, [[Dráva]] a [[Sáva]], v prevažne rovinatom teréne, sa spoliehala na sústavu hradov. V roku [[1521]] Turci na čele s mladým sultánom [[Süleyman I.|Süleymanom I.]] vpadli do južného Uhorska a postupovali po Dunaji. 7. júla [[Dobytie Šabacu (1521)|dobyli]] pevnosť [[Šabac]], kde padlo všetkých 700 obrancov vedených [[Šimon z Logodu|Šimonom z Logodu]].<ref name="seges"/> Súbežne začali 25. júna obliehanie najsilnejšej uhorskej pevnosti na Dunaji, [[Belehrad]]u. Belehrad s posádkou 700 mužov sa bránil vyše dva mesiace, no 28. augusta 1521 sa zvyšok obrancov vzdal a mesto padlo. Uhorsko malo celé leto na zmobilizovanie armády, no Belehradu nepomohlo. Kráľ začal mobilizovať až koncom júla, a očakávaná veľká kráľovská armáda (s očakávaním 60 tisíc mužov) sa nezhromaždila. Kráľ postupoval na juh v auguste so sotva niekoľkými tisícmi vojakov, a kým dorazil k hranici, mesto padlo. Následne sa pod tlakom hladu a epidémie, bez toho, aby sa pokúsilo znovu dobyť Belehrad, vojsko rozišlo.<ref name="seges"/><ref name="szabo">{{Citácia | priezvisko = Szabó | meno = János B. | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrofa pri Moháči | periodikum = Historická revue | odkaz na periodikum = Historická revue | url = | issn = 1335-6550 | vydavateľ = Petit Press, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2026 | mesiac = august | deň = | ročník = XXXVII | číslo = 8 | strany = 22{{--}}28 | dátum prístupu = 2026-08-17 }}</ref> Strata Belehradu spôsobila v Uhorsku veľké znepokojenie. V roku [[1523]] sa kapitánom južného Uhorska stal arcibiskup [[Pavol Tomori]], statočný kňazský vojak. Všeobecná apatia, ktorá charakterizovala krajinu, ho prinútila opierať sa o svoje vlastné biskupské príjmy, keď začal opravovať a posilňovať druhú líniu uhorského pohraničného obranného systému, opierajúc sa o pevnosť [[Petrovaradín]]. Asi 400 km pozdĺž Dunaja medzi Petrovaradínom a [[Budín|Budínom]] už neexistovalo jediné opevnené uhorské mesto, obec alebo opevnenie akéhokoľvek druhu. Kráľ sa po obdržaní výhražného listu od sultána a po správach prichádzajúcich do Budína od jesene [[1525]] o pripravovanej osmanskej ofenzíve, pustil do vojnových príprav, no veľká časť šľachty ignorovala hroziace nebezpečenstvo a na kráľove výzvy nereagovala. Ján Zápoľský dokonca tajne viedol rokovanie so sultánovými vyslancami a bolo zrejmé, že sa bude chcieť vyhnúť boju.<ref name="seges"/> Jediný, kto významnejšie pomohol uhorskej korune, bol pápež [[Klement VII. (pápež)]].<ref name="seges"/> V roku [[1525]] začali v [[Istanbul|Konštantínopole]] janičiari sultána po rokoch bez vojenských aktivít presviedčať, aby po nečinnosti začal opäť viesť vojenské akcie.<ref name="szabo"/> Arcibiskup Tomori bol v danej situácii bezvýhradným zástancom uzavretia mieru a pokúsil sa vyrokovať ho cez sprostredkovateľov, bol však neúspešný.<ref name="szabo"/> Na jar [[1526]] padlo rozhodnutie o invázii do Uhorska. Osmanská armáda na čele so samotným Süleymanom I. vyrazila 16. (alebo 23.) apríla 1526 z [[Istanbul|Konštantínopolu]].<ref name="szabo"/> 24. apríla zvolal Ľudovít II. uhorský snem, aby prijal opatrenia na obranu krajiny.<ref name="szabo"/> Uhorskí šľachtici, ktorí si stále neuvedomovali veľkosť blížiaceho sa nebezpečenstva, nezohľadnili okamžite výzvu svojho kráľa na vojsko. Uhri sa nakoniec zhromaždili do troch hlavných jednotiek: [[Sedmohradsko|sedmohradská]] armáda pod vedením Jána Zápoľského, poverená strážením priechodov v [[Južné Karpaty|južných Karpatoch]], s 8 000 až 13 000 mužmi; hlavná armáda pod vedením samotného Ľudovíta (okrem početných žoldnierov zo Španielska, Nemecka, Česka a Srbska); a ďalšia menšie vojsko, ktorému velil [[Chorváti|chorvátsky]] gróf [[Krištof Frankopan]] a malo okolo 5 000 mužov. Kráľ žiadal o pomoc aj v zahraničí. Väčšina pomoci však dorazila neskoro alebo neprišla žiadna. Účinnú finančnú pomoc na platby za vybavenie uhorskej armády a najatie žoldnierov poskytol len pápež Klement VII. Švagor Ferdinand I. iba prevzal zodpovednosť za ochranu chorvátskeho úseku hranice. Ríšsky snem v [[Speyer]]i rozhodol o vyslaní pomocného vojska o sile 4000 mužov až 26. augusta, čiže len tri dni pred bitkou.<ref name="szabo"/> Finančná pomoc od anglického kráľa [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] dorazila až v roku 1527.<ref name="szabo"/> Medzitým osmanská armáda postupovala Balkánom a naberala na sile. K sultánovi sa 19. mája v [[Plovdiv (mesto)|Plovdive]] pripojili anatolské vojská a 29. mája dorazili do [[Sofia|Sofie]], kde sa pridali rumélske vojská.<ref name="szabo"/> Geografická oblasť znamenala, že Uhri nevedeli, kde sa Turci presne nachádzali, až kým neprekročili [[Stará planina|Balkánske hory]], a keď sa tak stalo, sedmohradské a chorvátske sily boli ďalej od [[Budín|Budína]] ako Turci. Uhorská armáda stále pred dilemou skoršieho priameho stretu s Osmanmi s jej obmedzenými silami alebo odďalovania boja s nádejou na zhromaždenie posíl.<ref name="szabo"/> Súčasné historické záznamy, aj keď riedke, naznačujú, že Ľudovít uprednostnil plán ústupu pred postupujúcimi Osmanmi, než sa priamo zapojiť s nimi do otvoreného boja. Uhorská vojnová rada – bez toho, aby čakala na posily z Chorvátska a Sedmohradska len pár dní pred príchodom –- urobila vážnu taktickú chybu výberom bojiska neďaleko Moháča, v otvorenej, ale nerovnej planine s niekoľkými močiarmi.{{chýba zdroj}} Osmani postupovali smerom k Moháču takmer bez zastávok. 9. júna dorazil Süleyman do srbského [[Niš]]u. Začiatkom júla sultánova armáda po vojenskej prehliadke v Belehrade prekročila rieku [[Sáva]].<ref name="szabo"/> Ľudovít nariadil sústredenie uhorských vojsk na 2. júna v [[Tolna|Tolne]].<ref name="szabo"/> Kým Ľudovít čakal v Budíne, Turci postupne obkľúčili niekoľko miest ([[Petrovaradín]], [[hrad Ilok|Ilok]] (Újlak) a [[Osijek]]) a prekročili rieku [[Sáva (rieka)|Sáva]]. Petrovaradín s posádkou 1000 mužov padol 15. júla 1526 do rúk Turkov kvôli chronickému nedostatku obranných posádok hradu. Ilok padol 8. augusta po osemdňovom obliehaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Battle of Mohács | url = https://warhistory.org/article/battle-of-mohacs | vydavateľ = warhistory.org | miesto = | dátum vydania = 2020-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> Osijek bol dobytý rovnako 8. augusta.<ref name="Stallaerts2010">{{citácia knihy | priezvisko = Stallaerts | meno = Robert | url = https://books.google.com/books?id=NSjRbIz4iDkC&pg=PA239 | názov = Historical dictionary of Croatia | dátum = 2010 | vydavateľ = Scarecrow Press | isbn = 978-0-8108-6750-5 | strán = 239 | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> Týmto sa väčšina južného Uhorska stala neudržateľnou. Kráľ vyrazil z Budína konečne 20. júla so 6000 vojakmi. Medzitým 14. augusta Turci začali pri Osijeku stavať most cez rieku [[Dráva]].<ref name="szabo"/> V polovici augusta činilo kráľovo vojsko s posilami z Česka a so 4 000 najatými žoldniermi 12 tisíc vojakov a 14. augusta vyrazilo na juh.<ref name="szabo"/> 19. augusta však Turci dokončili most cez Drávu a 23. augusta sultánova armáda o sile asi 80 tisíc mužov dokončila prechod cez rieku.<ref name="szabo"/> <blockquote>„Vidím, že svoje výhovorky a spásu hádže každý z vás na moju hlavu miesto svojej. [...] A tak, aby nikto nemohol nájsť ani najmenšiu výhovorku na svoju lenivosť vo mne a aby mi nikto nemohol nič vyčítať, zajtra s pomocou veľkého Boha pôjdem osobne s vami tam, kam sa ostatní bezo mňa zdráhajú ísť.“ Kráľ Ľudovít II. v príhovore k uhorskej šľachte, 13. augusta 1526<ref name="szabo"/> </blockquote> Uhorskú armádu trápil aj nedostatok skúsených veliteľov, ktorí by stáli na čele vojska. Uhri oslovili [[Mikuláš Salm-Reifferscheid|Mikuláša Salma-Reifferscheida]] a [[Krištof Frankopan|Krištofa Frankopana]]. Salm odmietol zo zdravotných dôvodov, Frankopan súhlasil, no nedostavil sa do tábora dostatočne včas.<ref name="szabo"/> Medzitým Ján Zápoľský sa s vojskom pohyboval mimo sústredenia kráľovských vojsk. Na čele obrancov tak stál arcibiskup Tomori a brat Zápoľského, [[Juraj Zápoľský]].<ref name="szabo"/> V Moháči malo Uhorsko okolo 25 000 až 30 000 vojakov. Jedinou vonkajšou pomocou bol malý kontingent [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|poľských]] vojakov (1 500 vojakov a rytierov), ktorých viedol kapitán Lenart Gnoiński. Osmanská armáda mala podľa odhadov 50 tisíc, 80 tisíc až 100 000 vojakov.<ref name="szabo"/> Osmani nasadili najväčšie delostrelectvo v tej dobe, ktoré zahŕňalo približne 300 kanónov, zatiaľ čo uhorské vojsko malo iba 85 kanónov,<ref>{{Citácia knihy|titul=War and Technology.|url=https://www.worldcat.org/oclc/854521706|vydavateľ=Indiana University Press|rok=2013|miesto=Bloomington|isbn=978-0-253-00989-0|priezvisko=Black, Jeremy M.}}</ref> hoci tento počet bol väčší ako v iných vtedajších západoeurópskych armádach nasadených na bojiskách počas veľkých konfliktov západoeurópskych veľmocí. Uhorská armáda bola zoskupená tak, aby využila terén, a dúfala, že sa doň zapojí postupne osmanská armáda. Mali výhodu, že ich vojsko bolo dobre oddýchnuté, zatiaľ čo Turci práve ukončili namáhavý pochod počas letných horúčav. Ale namiesto toho, aby Uhri okamžite zaútočili na unaveného nepriateľa, nechali ich, aby zápasili v barinatom teréne. Bolo by „neprístojné“ zaútočiť na nepriateľa, keď ešte nebol pripravený na bitku.<ref>{{Citácia knihy|titul=An Imaginary England|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315262703-2|vydavateľ=Routledge|rok=2017-07-05|isbn=978-1-315-26270-3|strany=19–44}}</ref> Na poslednej vojenskej porade sa Tomori vyslovil za boj, hoci bolo jasné, že budú čeliť veľkej početnej presile, varadínsky biskup [[František Perényi]] to označil za beznádejný akt, ktorý "Uhorsku prinesie dvadsať tisíc mučeníkov, ktorí padnú za vieru".<ref name="szabo"/> == Bitka == [[Súbor:Battle of Mohács, Turkish miniature.jpg|náhľad|Bitka pri Moháči nakreslená osmanskou miniatúrou.]] [[29. august]]a [[1526]] sa uhorská armáda stretla s osmanským vojskom pri meste [[Moháč]]. Uhri mohli rátať s 12-13 000 jazdcami a 12-13 tisícmi pešiakmi, sprevádzalo ich 15 tisíc ťažných koní, 5 tisíc vozov a 500 pražských [[Hákovnica|hákovníc]] a 85 diel.<ref name="szabo"/> Keďže hlavný veliteľ uhorskej armády, arcibiskup [[Pavol Tomori]] vedel, že jeho armáda má vynikajúcu ťažkú jazdu (zúčastnení boli aj francúzski a iní [[rytier]]i), ale iba mizerné ostatné oddiely, stavil všetko na to, že svojím čelným útokom porazí prichádzajúce osmanské vojská. Osmanský vojvodca Ibrahim Paša vyslal dopredu iba oddiel ľahkej kavalérier, cca 7-10 tisíc mužov, aby obkľúčili uhorské pozície, kým väčšina vojska bude oddychovať po cesta a stavať tábor.<ref name="szabo"/> Uhri sa rozhodli využiť pomalý postup nepriateľa, ktorý sa ešte len pripravoval na boj, a rozhodli sa vyprovokovať boj.<ref name="szabo"/> Nápor uhorskej ťažkej jazdy dvakrát zastavili heroickou obranou oddiely osmanských [[Janičiar|janičiarov]]. Tretí útok už nevydržali a uhorská jazda prenikla do tureckého tábora, kde musela zastaviť. To však už na ňu obchvatom zaútočila turecká ľahká jazda. Pre uhorských ťažkoodencov to bola veľmi nevýhodná situácia, keďže boli napadnutí odzadu v priestore, kde neboli schopní manévrovať. Pechota, ktorú tvorili naverbovaní študenti, tovariši a mestská chudoba, bola zatiaľ takmer kompletne rozdrvená po tom, čo vošla do krížovej paľby osmanského [[delostrelectvo|delostrelectva]] a [[Janičiar|janičiarov]], ktorých rady utvorili obrovskú polmesiacovitú formáciu. Šľachtická jazda „takticky“ ustupovala a pred vyvraždením pechoty ušla. Zaujímavé je, že Turci po víťaznej bitke celú noc čakali na príchod „hlavnej“ uhorskej armády (ktorú v skutočnosti práve porazili) a sultán (ktorý kvôli tomu do polnoci nezosadol z koňa) si ešte dlho po bitke nebol istý, či naozaj zvíťazil, lebo nevedel pochopiť, že proti nemu postavili takú malú armádu.<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 425 }}</ref><ref name="szabo"/> Keď kráľ [[Ľudovít II. Jagelovský|Ľudovít II.]] videl, že je boj stratený, utiekol z bojiska. Vo všeobecnom chaose pri kráľovi ostali len dvaja dvorania. Pri prechode cez potok Csele pri Moháči, kráľ spadol z koňa a utopil sa, keďže mal na sebe ťažké brnenie.<ref name="szabo"/> Jeho osobou vymrela uhorsko-česká vetva jagelovskej dynastie. Okrem kráľa v boji alebo pri úteku zomrela veľká časť vysokej šľachty (vrátane všetkých veliteľov armády okrem dvoch) a šesť vysokých cirkevných hodnostárov.<ref name="szabo"/> Celkovo uhorské straty činili 4 až 5 tisíc jazdcov a 10 až 11 tisíc vojakov pechoty, zachránilo sa sotva 2 tisíc pešiakov. Z 1 500 až 2 000 zajatcov, ktorí padli do rúk Osmanov, boli prakticky všetci popravení.<ref name="szabo"/> == Následky == [[Súbor:Tomori pál.jpg|náhľad|Generál [[Pavol Tomori]], kapitán armády, v jeho zlatom renesančnom brnení (1526).]] Víťazstvo nedalo Osmanom takú istotu, akú chceli. Budín zostal nebráený; iba francúzski a benátski veľvyslanci čakali na sultána, aby mu zablahoželali k jeho veľkému víťazstvu. Hoci Osmani vstúpili do nestráženého evakuovaného Budína a vyplienili hrad a okolie, čoskoro potom ustúpili. Až po roku 1541 Osmani konečne dobyli a obsadili Budín po [[Obliehanie Budína (1541)|obliehaní Budína v roku 1541]]. Bitka pri Moháči však znamenala koniec [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] ako jednotného celku. V období politického chaosu si rozdelená uhorská šľachta zvolila súčasne dvoch kráľov: [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] v roku 1526 a [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I. z Rakúska]] v roku 1527. Osmanská okupácia súperila s habsburským arcivojvodom Rakúska, Ferdinandom I., švagrom mŕtveho Ľudovíta a jeho zmluvným nástupcom a naopak skorej podporovala Zápoľského zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Čechy ovládali Habsburgovci (za českého kráľa bol Ferdinand I. zvolený [[23. októbra]] [[1526]]), ktorý tiež ovládali severnú a západnú časť Uhorska a zvyšky Chorvátskeho kráľovstva, zatiaľ čo Osmani vládli strednému Uhorsku a držali suverenitu nad polo nezávislým [[Sedmohradsko|Sedmohradskom]]. <!-- Odstránené: To poskytlo Maďarom dostatočný podnet na to, aby naďalej odolávali osmanskej okupácii, čo vykonávali ďalších sedemdesiat rokov. --> Rakúska vetva habsburských panovníkov potrebovala na osmanské vojny hospodársku moc Uhorska. Počas osmanských vojen sa územie bývalého Uhorského kráľovstva zmenšilo približne o 70 %. Napriek týmto teritoriálnym a demografickým stratám zostalo menšie, silne vojnou zničené [[Kráľovské Uhorsko]] ešte na konci 16. storočia ekonomicky dôležitejšie ako Rakúsko alebo České kráľovstvo.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Holy Roman Empire, 1495-1806 : a European perspective|url=https://www.worldcat.org/oclc/842851582|vydavateľ=Brill|rok=2012|miesto=Leiden|isbn=1-299-40181-3}}</ref> Z Ferdinandových území bolo oslabené Uhorské kráľovstvo v tom čase jeho najväčším zdrojom príjmu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Financial and Administrative Organization and Development|url=http://dx.doi.org/10.1515/9781400877461-011|vydavateľ=Princeton University Press|rok=1962-12-31|miesto=Princeton|isbn=978-1-4008-7746-1|strany=182–183}}</ref> Významné úrady a štátne orgány boli prenesené na územie dnešného Slovenska s hlavným mestom [[Prešporok]]. Sulejman pri Pešti v auguste roku 1541 porazil Ferdinandových žoldnierov a obsadil Budín. Po zásahu Turkov sa Uhorsko rozpadlo na tri časti. Južné a stredné územie kedysi mocného kráľovstva na stopäťdesiat rokov okupovali Turci, bolo priamo začlenené ako vyšší územný celok s názvom Budínsky vilájet či [[pašalik]] do štátneho územia Osmanskej ríše. Križiacke armády obkľúčili Budín niekoľkokrát počas 16. storočia. Samotný sultán Süleyman zomrel v Uhorsku v [[Obliehanie Szigetváru|bitke pri Szigetváre]] v roku 1566 prirodzenou smrťou. Uskutočnili sa ešte dve neúspešné osmanské obliehania [[Jáger|Jágra]], ktorý padol až v roku 1596, sedemdesiat rokov po osmanskom víťazstve v Moháči. Turci nedokázali dobyť severnú a západnú časť Uhorska, ktoré patrili habsburským panovníkom. == Odkaz == [[Súbor:El descubrimiento del cuerpo del rey Luis II, por Bertalan Székely.jpg|náhľad|Objavená mŕtvola uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.]] Mnohí Maďari vidia Moháč ako rozhodujúci zlom v histórii krajiny, národnú traumu, ktorá pretrváva v ľudovej pamäti národa. Maďari stále hovoria: „pri Moháči sa stratilo viac“ ([[Maďarčina|maďarsky]]: ''Több is veszett Mohácsnál''). Maďari vnímajú Moháč ako koniec nezávislého a mocného európskeho národa. Hoci Moháč bol rozhodujúcou porážkou, boli to nasledujúce udalosti, ktoré skutočne ukončili nezávislé Uhorsko. Následné dvesto rokov takmer nepretržité boje medzi oboma ríšami, Habsburgovcami a Osmanmi, zmenilo Uhorsko na večné bojisko. Krajina bola pravidelne spustošená armádami, ktoré sa pohybovali tam a späť, čím ničili obyvateľstvo. Až v 19. storočí získalo Uhorsko [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|určitú mieru autonómie]] a úplná nezávislosť nastala až po prvej svetovej vojne; [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]] však udelila veľkú časť jeho územia iným štátom (napríklad [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]) a Uhorsko nezískalo nikdy späť svoju bývalú politickú moc. Za 463 rokov od roku 1526 do roku 1989 strávilo Maďarsko veľkú väčšinu času priamym alebo nepriamym ovládaním cudzej moci. Týmito zahraničnými mocnosťami boli postupne: Osmanská ríša (1526{{--}}1686), Svätá rímska ríša (1686{{--}}1804), Rakúska ríša (1804{{--}}1867) a Sovietsky zväz (1945{{--}}1989); okrem toho sa v rokoch 1867 až 1918 Maďarsko považovalo za „menšieho“ partnera v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]: autonómia bola udelená, ale značne zaostala za nezávislosťou. Bojisko sa vedľa obce [[Sátorhely]] stalo oficiálnym národným historickým pamätným miestom v roku 1976 pri 450. výročí bitky. Pomník navrhol architekt [[Juraj Vadász]].<ref>{{Citácia knihy|titul=From Nicopolis to Mohács|url=http://dx.doi.org/10.1163/9789004375659_011|vydavateľ=Brill|isbn=978-90-04-37565-9|strany=486–504}}</ref> V roku 2011 bola dokončená nová recepčná sála a výstavná budova, ktorú navrhol aj Vadász a čiastočne financovala [[Európska únia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Table 2.1. Overview of pension measures, February 2012-September 2014|url=http://dx.doi.org/10.1787/888933156789|vydavateľ=dx.doi.org|dátum prístupu=2020-04-01}}</ref> Rok bitky pri Moháči je v [[Stredná Európa|stredoeurópskej]] historiografii koncom stredoveku. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vybíral | meno = Zdeněk | titul = Bitva u Moháče : krvavá porážka uherského a českého krále Ludvíka Jagellonského v boji s Osmany 29. srpna 1526 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Havran | rok = 2008 | isbn = 978-80-86515-87-8 | edícia = Krok | zväzok edície = 5 | počet strán = 225 | strany = }} * TURČAN, Vladimír et al. (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: Slovart, s.r.o., 2007. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Osmansko-habsburské vojny]] * [[Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen]] * [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II. Jagelovský]] * [[Süleyman I.]] * [[Zoznam kampaní Süleymana I.]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Moháč}} [[Kategória:Bitky protitureckých vojen]] [[Kategória:Bitky v Maďarsku]] [[Kategória:Bitky v Uhorsku]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Bitky Osmanskej ríše]] [[Kategória:Bitky v 1526]] [[Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše]] {{Bitky stredovekého Uhorska}} bo9d2bqj9w8jz5eqlayh8m3zmjbbi69 0 52905 8356977 7798572 2026-08-16T17:24:17Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1001 Gaussia | Absolútna veľkosť = 9,77 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 78 km | Objaviteľ = [[Sergej Ivanovič Beľavskij|S. Beľavskij]] | Dátum objavenia = [[8. august]] [[1923]] | Označenie = 1923 OA | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1497156 | Veľká polos = | Perihélium = 2,7122325 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 9,3760591° | Dĺžka výstupného uzla = 259,4207117° | Argument perihélia = 139,9274353° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1001 Gaussia''' je [[planétka]] s priemerom približne 78 km, ktorú objavil [[Sergej Ivanovič Beľavskij]] [[8. august]]a [[1923]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001001}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Sergejom Ivanovičom Beľavským|Gaussia]] nzr4f5egk2nt2ez2xixj90i6b1nlqtt 0 52906 8356980 8230497 2026-08-16T17:29:08Z Spider 001757 142600 wikilinky, kategorizácia 8356980 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1002 Olbersia | Obrázok = 1002Olbersia (Lightcurve Inversion).png | Popis obrázka = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] | Absolútna veľkosť = 11,10 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 56 km | Objaviteľ = [[Vladimir Alexandrovič Aľbickij|V. Aľbickij]] | Dátum objavenia = [[15. august]] [[1923]] | Označenie = 1923 OB | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1507270 | Veľká polos = | Perihélium = 2,3685834 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 10,7444527° | Dĺžka výstupného uzla = 343,6794411° | Argument perihélia = 353,7057219° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1002 Olbersia''' je [[planétka]] s priemerom približne 56 km, ktorú objavil [[Vladimir Alexandrovič Aľbickij]] [[15. august]]a [[1923]]. Predpokladaný asteroid typu C má rotačnú periódu 10,2 hodiny a priemer približne 24 kilometrov. Bol pomenovaný po nemeckom astronómovi [[Heinrich Wilhelm Olbers|Heinrichovi Olbersovi]] (1758 – 1840).<ref>{{Citácia knihy|titul=(1002) Olbersia|url=https://link.springer.com/10.1007/978-3-540-29925-7_1003|vydavateľ=Springer Berlin Heidelberg|rok=2003|miesto=Berlin, Heidelberg|isbn=978-3-540-00238-3|doi=10.1007/978-3-540-29925-7_1003|strany=87–87|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/978-3-540-29925-7_1003}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{Navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001002}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Vladimirom Alexandrovičom Aľbickým|Olbersia]] btg7au2wipl69kypsmud10gpgl56o5b 0 52907 8356985 7798574 2026-08-16T17:33:19Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356985 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1003 Lilofee | Absolútna veľkosť = 10,20 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 121 km | Objaviteľ = [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] | Dátum objavenia = [[13. september]] [[1923]] | Označenie = 1923 OK | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1450088 | Veľká polos = | Perihélium = 2,6980641 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 1,8362743° | Dĺžka výstupného uzla = 139,0072772° | Argument perihélia = 318,4398565° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1003 Lilofee''' je [[planétka]] s priemerom približne 121 km, ktorú objavil [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] [[13. september|13. septembra]] [[1923]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001003}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Karlom Wilhelmom Reinmuthom|Lilofee]] 0n52mstpnbuxeftsruj3uvctdy46g8t 0 52908 8356986 7798575 2026-08-16T17:35:01Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356986 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1004 Belopolskya | Absolútna veľkosť = 9,99 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 76 km | Objaviteľ = [[Sergej Ivanovič Beľavskij|S. Beľavskij]] | Dátum objavenia = [[5. september]] [[1923]] | Označenie = 1923 OS | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,0956159 | Veľká polos = | Perihélium = 3,0730149 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 2,9638486° | Dĺžka výstupného uzla = 153,6273619° | Argument perihélia = 228,8700019° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1004 Belopolskya''' je [[planétka]] s priemerom približne 76 km, ktorú objavil [[Sergej Ivanovič Beľavskij]] [[5. september|5. septembra]] [[1923]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001004}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Sergejom Ivanovičom Beľavským|Belopolskya]] drr43oy3fdf40rquuv7u764q7cwmcvo 0 52909 8356987 7798576 2026-08-16T17:35:52Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356987 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1005 Arago | Absolútna veľkosť = 9,70 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 62 km | Objaviteľ = [[Sergej Ivanovič Beľavskij|S. Beľavskij]] | Dátum objavenia = [[5. september]] [[1923]] | Označenie = 1923 OT | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1111247 | Veľká polos = | Perihélium = 2,8188499 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 19,1392890° | Dĺžka výstupného uzla = 349,4273659° | Argument perihélia = 51,0600618° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1005 Arago''' je [[planétka]] s priemerom približne 62 km, ktorú objavil [[Sergej Ivanovič Beľavskij]] [[5. september|5. septembra]] [[1923]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001005}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Sergejom Ivanovičom Beľavským|Arago]] p1c4ldlc6z3sbhwtispqbn0pq7cuy1l 0 52910 8356989 7798577 2026-08-16T17:37:02Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356989 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1006 Lagrangea | Absolútna veľkosť = 11,20 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 35 km | Objaviteľ = [[Sergej Ivanovič Beľavskij|S. Beľavskij]] | Dátum objavenia = [[12. september]] [[1923]] | Označenie = 1923 OU | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,3412843 | Veľká polos = | Perihélium = 2,0909757 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 11,0104588° | Dĺžka výstupného uzla = 297,7912884° | Argument perihélia = 79,5578934° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1006 Lagrangea''' je [[planétka]] s priemerom približne 35 km, ktorú objavil [[Sergej Ivanovič Beľavskij]] [[12. september|12. septembra]] [[1923]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001006}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Sergejom Ivanovičom Beľavským|Lagrangea]] 4ohcqb7pcwea4td3rqj8p28hhnl6kkk 0 52911 8356990 7798578 2026-08-16T17:38:30Z Spider 001757 142600 wikilinky, kategorizácia 8356990 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1007 Pawlowia | Absolútna veľkosť = 11,50 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 24 km | Objaviteľ = [[Vladimir Alexandrovič Aľbickij|V. Aľbickij]] | Dátum objavenia = [[5. október]] [[1923]] | Označenie = 1923 OX | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1116613 | Veľká polos = | Perihélium = 2,4040948 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 2,5443733° | Dĺžka výstupného uzla = 307,1527336° | Argument perihélia = 75,8012281° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1007 Pawlowia''' je [[planétka]] s priemerom približne 24 km, ktorú objavil [[Vladimir Alexandrovič Aľbickij]] [[5. október|5. októbra]] [[1923]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001007}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Vladimirom Alexandrovičom Aľbickým|Pawlowia]] kiwt6xke0ehdq821o5j1pekp1klym39 0 52912 8356993 7798580 2026-08-16T17:43:17Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356993 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1009 Sirene | Absolútna veľkosť = 14,70 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 15 km | Objaviteľ = [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] | Dátum objavenia = [[31. október]] [[1923]] | Označenie = 1923 PE | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,4544039 | Veľká polos = | Perihélium = 1,4334233 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 15,7630772° | Dĺžka výstupného uzla = 229,1712773° | Argument perihélia = 184,9738311° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1009 Sirene''' je [[planétka]] s priemerom približne 15 km, ktorú objavil [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] [[31. október|31. októbra]] [[1923]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001009}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Karlom Wilhelmom Reinmuthom|Sirene]] 0tclwg7wjwft2bbyk9ua86qf8m34vmr 0 52913 8356994 7798581 2026-08-16T17:44:56Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356994 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1010 Marlene | Obrázok = 001010-asteroid shape model (1010) Marlene.png | Popis obrázka = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] | Absolútna veľkosť = 10,40 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 45 km | Objaviteľ = [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] | Dátum objavenia = [[12. november]] [[1923]] | Označenie = 1923 PF | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1022615 | Veľká polos = | Perihélium = 2,6315613 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 3,9098291° | Dĺžka výstupného uzla = 98,5925342° | Argument perihélia = 278,4855645° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1010 Marlene''' je [[planétka]] s priemerom približne 45 km, ktorú objavil [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] [[12. november|12. novembra]] [[1923]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001010}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Karlom Wilhelmom Reinmuthom|Marlene]] eiw88g7fqbnm0dmoxaousd1byqfpxp9 0 52917 8357002 7798582 2026-08-16T17:57:12Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8357002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1011 Laodamia | Absolútna veľkosť = 12,74 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 38 km | Objaviteľ = [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] | Dátum objavenia = [[5. január]] [[1924]] | Označenie = 1924 PK | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,3455457 | Veľká polos = | Perihélium = 1,5687169 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 5,4638197° | Dĺžka výstupného uzla = 132,2316550° | Argument perihélia = 352,3371293° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1011 Laodamia''' je [[planétka]] s priemerom približne 38 km, ktorú objavil [[Karl Wilhelm Reinmuth|K. Reinmuth]] [[5. január]]a [[1924]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001011}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1924]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Karlom Wilhelmom Reinmuthom|Laodamia]] 46s1v6x2m7tjs62xd54jrmayru6vy53 0 52918 8357012 7798583 2026-08-16T18:13:04Z Spider 001757 142600 pravopis, kategorizácia 8357012 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1012 Sarema | Obrázok = 001012-asteroid shape model (1012) Sarema.png | Popis obrázka = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných kriviek]] | Absolútna veľkosť = 12,41 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 22 km | Objaviteľ = [[Karl Wilhelm Reinmuth]] | Dátum objavenia = [[12. január]] [[1924]] | Označenie = 1924 PM | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,1323836 | Veľká polos = | Perihélium = 2,1531431 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 4,0481526° | Dĺžka výstupného uzla = 72,8293336° | Argument perihélia = 22,5516358° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1012 Sarema''' je [[planétka]] s priemerom približne 22 km, ktorú objavil [[Karl Wilhelm Reinmuth]] [[12. január]]a [[1924]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001012}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1924]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Karlom Wilhelmom Reinmuthom|Sarema]] 530wy7xfivi9g58q5wbh5hpxr2wfjlz 0 52919 8357020 7798584 2026-08-16T18:19:55Z Spider 001757 142600 wikilinky, kategorizácia 8357020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1013 Tombecka | Obrázok = 001013-asteroid shape model (1013) Tombecka.png | Popis obrázka = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] | Absolútna veľkosť = 10,12 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 35 km | Objaviteľ = [[Veniamin Pavlovič Žechovskij|V. Žechovskij]] | Dátum objavenia = [[17. január]] [[1924]] | Označenie = 1924 PQ | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,2095750 | Veľká polos = | Perihélium = 2,1205051 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 11,8899783° | Dĺžka výstupného uzla = 27,2597955° | Argument perihélia = 98,5815950° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1013 Tombecka''' je [[planétka]] s priemerom približne 35 km, ktorú objavil [[Veniamin Pavlovič Žechovskij]] [[17. január]]a [[1924]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001013}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1924]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Veniaminom Pavlovičom Žechovským|Tombecka]] sdayja5j56k91yo6hxv173jnne24c1n 0 52960 8356991 7798579 2026-08-16T17:40:30Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356991 wikitext text/x-wiki {{Infobox Planétka | Meno = 1008 La Paz | Absolútna veľkosť = 10,40 | Albedo = 0,15 | Rozmery = 40 km | Objaviteľ = [[M. F. Wolf]] | Dátum objavenia = [[31. október]] [[1923]] | Označenie = 1923 PD | Kategória = | Epocha = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 | Excentricita = 0,0763285 | Veľká polos = | Perihélium = 2,8566046 [[AU]] | Afélium = | Obežná doba = | Obežná rýchlosť = | Uhol sklonu dráhy = 8,9384515° | Dĺžka výstupného uzla = 20,4339849° | Argument perihélia = 23,1804495° | Stredná anomália = | Hmotnosť = | Hustota = | Gravitácia = | Úniková rýchlosť = | Rotačná perióda = | Spektrálna trieda = | Teplota = | }} '''1008 La Paz''' je [[planétka]] s priemerom približne 40 km, ktorú objavil [[M. F. Wolf]] [[31. október|31. októbra]] [[1923]]. Je pomenovaná podľa mesta [[La Paz (Bolívia)|La Paz]] v [[Bolívia|Bolívii]]. == Externé odkazy == {{Odkazy planétka}} {{navigátor}} {{výhonok planétka}} {{DEFAULTSORT:0001008}} [[Kategória:Planétky 1001 – 1250]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1923]] [[Kategória:Astronomické objekty objavené Maxom Wolfom|La Paz]] tw5eqe0v7duhjd3xmwnz7es38wly5mc 0 58296 8356953 8056054 2026-08-16T16:38:05Z Spider 001757 142600 typografia, referencie, kategorizácia 8356953 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Edward Emerson Barnard | Rodné meno = | Popis osoby = americký astronóm | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1857|12|16}} | Miesto narodenia = [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1923|2|6|1857|12|16}} |Miesto úmrtia = [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = Reuben Barnard, Elizabeth Jane Haywood | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Edward Emerson Barnard''' (* [[16. december]] [[1857]], [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>https://web.archive.org/web/20040604012919/http://astro.uchicago.edu/yerkes/virtualmuseum/Barnardfull.html</ref> – † [[6. február]] [[1923]], Nashville) bol americký [[astronóm]], člen Národnej AV, priekopník [[astrofotografia|astrofotografie]]. Objavil množstvo [[premenná hviezda|premenných hviezd]], dvojhviezd a [[kométa|komét]]. V roku [[1892]] objavil piaty [[Amalthea (mesiac)|Jupiterov mesiac]] a v roku [[1916]] [[Barnardova hviezda|hviezdu]] s najväčším vlastným pohybom, ktorá je po ňom pomenovaná. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20040604012919/http://astro.uchicago.edu/yerkes/virtualmuseum/Barnardfull.html Biography] * [https://collections.library.vanderbilt.edu/repositories/2/resources/1722 Edward Emerson Barnard Papers at Vanderbilt University Special Collections and University Archives] * [http://www.library.gatech.edu/barnard/ Edward Emerson Barnard's Photographic Atlas of Selected Regions of the Milky Way] *[http://www.nasonline.org/publications/biographical-memoirs/memoir-pdfs/barnard-edward.pdf National Academy of Sciences Biographical Memoir] *[http://digitalcollections.ucsc.edu/cdm/search/collection/p265101coll10/searchterm/Edward%20Emerson%20Barnard!Portraits/field/all!all/mode/all!all/conn/and!and/order/title/ad/asc Portraits of Edward Emerson Barnard from the Lick Observatory Records Digital Archive, UC Santa Cruz Library's Digital Collections] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304191411/http://digitalcollections.ucsc.edu/cdm/search/collection/p265101coll10/searchterm/Edward%20Emerson%20Barnard!Portraits/field/all!all/mode/all!all/conn/and!and/order/title/ad/asc |date=March 4, 2016 }} * [https://www.lib.uchicago.edu/e/scrc/findingaids/view.php?eadid=ICU.SPCL.BARNARDEE Guide to the Edward Emerson Barnard Papers 1846-1926] from the [https://www.lib.uchicago.edu/scrc/ University of Chicago Special Collections Research Center ] {{Biografický výhonok}} {{Portál|Astronómia}} {{Encyklopédia astronómie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Barnard, Edward Emerson}} [[Kategória:Edward Emerson Barnard| ]] [[Kategória:Astronómovia USA]] [[Kategória:Objavitelia komét]] [[Kategória:Osobnosti z Nashvillu (Tennessee)]] e4yqno052ibaw8l2d2nz0v8ln75a6rc 10 59895 8356949 7814454 2026-08-16T16:27:44Z Jetam2 30982 aktualizácia 8356949 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Prezidenti Maďarska |nadpis = [[Zoznam prezidentov Maďarska|Prezidenti Maďarska]] |obrázok = [[Súbor:Coat of Arms of Hungary.svg|40px]] |skupina1 = Počas uhorskej revolúcie |zoznam1 = * [[Ľudovít Košut]] <small>(1849)</small> |skupina2 = Prvá republika |zoznam2 = * [[Mihály Károlyi]] <small>(1918{{--}}1919)</small> * [[Sándor Garbai]] <small>(1919)</small> * [[Gyula Peidl]] <small>(1919)</small> |skupina3 = Maďarské kráľovstvo |zoznam3 = * [[Josef August Rakúsky]] <small>(1919)</small> * [[Miklós Horthy]] <small>(1920{{--}}1944)</small> * [[Ferenc Szálasi]] <small>(1944{{--}}1945)</small> |skupina4 = Druhá republika |zoznam4 = * [[Zoltán Tildy]] <small>(1946{{--}}1948)</small> * [[Árpád Szakasits]] <small>(1948{{--}}1950)</small> |skupina5 = Ľudová republika |zoznam5 = * [[Sándor Rónai]] <small>(1950{{--}}1952)</small> * [[István Dobi]] <small>(1952{{--}}1967)</small> * [[Pál Losonczi]] <small>(1967{{--}}1987)</small> * [[Károly Németh]] <small>(1987{{--}}1988)</small> * [[Brunó Ferenc Straub]] <small>(1988{{--}}1989)</small> |skupina6 = Tretia republika |zoznam6 = * [[Mátyás Szűrös]]{{Ref|PrM|1}} <small>(1989{{--}}1990)</small> * [[Árpád Göncz]] <small>(1990{{--}}2000)</small> * [[Ferenc Mádl]] <small>(2000{{--}}2005)</small> * [[László Sólyom]] <small>(2005{{--}}2010)</small> * [[Pál Schmitt]] <small>(2010{{--}}2012)</small> * [[László Kövér]] <small>(2012)</small> * [[János Áder]] <small>(2012{{--}}2022)</small> * [[Katalin Nováková]] <small>(2022{{--}}2024)</small> * [[Tamás Sulyok]] <small>(2024{{--}}2026)</small> * [[András Baka]] <small>(zvolený)</small> |štýl pod = font-size: smaller; |pod = {{Pozn|PrM|1}} úradujúci prezidenti }}<noinclude> [[Kategória:Politické navigačné šablóny Maďarska]] [[Kategória:Navigačné šablóny prezidentov|Maďarsko]] </noinclude> 6sosf75gj3o9u5319helnk1r4bdwjnw 0 67485 8356875 8354954 2026-08-16T13:17:15Z ~2026-44816-04 302987 neni 8356875 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom klube žien|ŠK Slovan Bratislava (ženy)|}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | obrázok = [[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | prezývka = Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa | založený = 3. máj 1919 | štadión = [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] | kapacita = 22 500 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | tréner = {{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Yaya Touré]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _slovan2526h | vzor_t1 = _slovan2526h | vzor_pp1 = _slovan2526h | vzor_tr1 = _slovan2526h | vzor_po1 = _adidasblackl | ľavéplece1 = 000060 | telo1 = 80BFFF | pravéplece1 = 000060 | trenírky1 = 000060 | ponožky1 = 80BFFF | vzor_lp2 = _slovan2526a | vzor_t2 = _slovan2526a | vzor_pp2 = _slovan2526a | vzor_tr2 = _slovan2526a | vzor_po2 = _slovan2526al | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = 000000 | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _slovanb2425f | vzor_t3 = _slovanb2425f | vzor_pp3 = _slovanb2425f | vzor_tr3 = _slovanb2425f | vzor_po3 = _slovanb2425fl | ľavéplece3 = 0000dd | telo3 = 0000dd | pravéplece3 = 0000dd | trenírky3 = 0000dd | ponožky3 = 0000dd }} niher {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] ba2oaakrgrx3arddfrost1svmakffej 8356877 8356875 2026-08-16T13:18:10Z Icodense 125882 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44816-04|~2026-44816-04]] ([[User_talk:~2026-44816-04|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-44122-10 8354954 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom klube žien|ŠK Slovan Bratislava (ženy)|}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = ŠK Slovan Bratislava | obrázok = [[Obrázok:SK Slovan Bratislava logo.svg|190px]] | celýnázov = Športový klub Slovan Bratislava | prezývka = Belasí, Jastrabi z Tehelného poľa | založený = 3. máj 1919 | štadión = [[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] | kapacita = 22 500 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Ivan Kmotrík]] | tréner = {{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Yaya Touré]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _slovan2526h | vzor_t1 = _slovan2526h | vzor_pp1 = _slovan2526h | vzor_tr1 = _slovan2526h | vzor_po1 = _adidasblackl | ľavéplece1 = 000060 | telo1 = 80BFFF | pravéplece1 = 000060 | trenírky1 = 000060 | ponožky1 = 80BFFF | vzor_lp2 = _slovan2526a | vzor_t2 = _slovan2526a | vzor_pp2 = _slovan2526a | vzor_tr2 = _slovan2526a | vzor_po2 = _slovan2526al | ľavéplece2 = 000000 | telo2 = 000000 | pravéplece2 = 000000 | trenírky2 = 000000 | ponožky2 = 000000 | vzor_lp3 = _slovanb2425f | vzor_t3 = _slovanb2425f | vzor_pp3 = _slovanb2425f | vzor_tr3 = _slovanb2425f | vzor_po3 = _slovanb2425fl | ľavéplece3 = 0000dd | telo3 = 0000dd | pravéplece3 = 0000dd | trenírky3 = 0000dd | ponožky3 = 0000dd }} '''ŠK Slovan Bratislava''' (celým názvom ''Športový klub Slovan Bratislava futbal, a.s.'') je najúspešnejší slovenský futbalový klub. V súčasnosti má na konte 32 majstrovských titulov (16 v ére samostatnosti). Založený bol 3. mája 1919 ako ''I. ČSŠK Bratislava'' skupinou [[Česko|českých]] úradníkov. Prvým predsedom klubu sa stal bratislavský policajný kapitán [[Richard Brunner]]. Premiérový slovenský majstrovský titul klub získal v roku 1926. Rok 1927 bol pre belasých veľmi úspešný, keď získali titul v amatérskych majstrovstvách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a rovnako uspeli aj neskôr v roku 1930. I. ČSŠK Bratislava bol prvým slovenským klubom, ktorý pôsobil v profesionálnej [[Československá futbalová liga|československej súťaži]]. Počas viac ako storočnej histórie prešiel klub viacerými zmenami názvu. Od roku 1953 nesie meno Slovan. Do sezóny 1984/85 bol posledným tímom, ktorý nikdy nevypadol z najvyššej súťaže. Na domácej a medzinárodnej scéne získal celkovo viac ako 58 trofejí, čo predstavuje viac, ako ktorýkoľvek iný slovenský klub. Na svojom konte má 32 ligových titulov, 17 [[Slovenský pohár vo futbale|národných pohárov]], 5-krát vyhral Česko-slovenský pohár a vo svojej vitríne má aj 4 víťazstvá v slovenskom Superpohári. Najväčším úspechom klubu je triumf v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]] z roku [[Pohár víťazov pohárov 1968/1969 – Finále|1969]]. Slovan vo finále v [[Bazilej]]i porazil slávny [[FC Barcelona]]. Dodnes je jediným klubom z bývalého Česko-Slovenska, ktorý dokázal získať jednu z európskych trofejí. Zároveň sa stal prvým klubom z [[Východná Európa|východnej Európy]] s víťazstvom v súťaži organizovanej [[Európska futbalová únia|Európskou futbalovou úniou]]. Slovan mal výrazný podiel na úspechoch [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácie]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]. V kádri víťazného mužstva z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Majstrovstiev Európy 1976]] bolo sedem slovanistov, z toho šiesti nastúpili vo finálovom zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]. Dres Slovana obliekali najväčšie osobnosti slovenského futbalu, ktoré boli pozvané do Výberov sveta a Európy pod hlavičkou [[FIFA]] a [[UEFA]]. Hoci bol I. ČSŠK Bratislava založený ako futbalový klub, od začiatku zastrešoval aj iné športy – [[Atletika|atletiku]], [[plávanie]], [[Hádzaná|hádzanú]], [[zápasenie]], [[Turistika|turistiku]], [[šerm]], o dva roky sa pridali [[cyklistika]] a [[ľadový hokej|hokej]], a neskôr aj [[tenis]], [[stolný tenis]], [[volejbal]], [[basketbal]], [[box]], [[krasokorčuľovanie]], [[Ragby (Rugby Union)|ragby]], [[hokejbal]], [[bejzbal]], [[šach]] a [[futsal]]. == História klubu == ===Prvé roky (1919–1939)=== [[Súbor:1csskba.jpg|thumb|right|Historicky prvé mužstvo I. ČSŠK Bratislava z roku 1920. Mená hráčov sa nezachovali.]] Na prelome 19. a 20. storočia, v časoch [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]], bolo na území dnešného Slovenska vytvorených viacero [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] futbalových oddielov. S myšlienkou založiť prvý slovenský futbalový klub prišli českí úradníci, ktorí pomáhali budovať novú administratívu na území Slovenska. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici v Bratislave. Všetci prítomní súhlasili s vytvorením samostatného česko-slovenského klubu. O tri dni neskôr v kaviarni Panónia zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy a rozhodli o tom, že ustanovujúce Valné zhromaždenie sa bude konať v menze Ministerstva pre správu Slovenska, neskoršej vládnej budove pri [[Starý most (Bratislava)|Starom moste.]] 3. mája 1919 bol založený ''Prvý Československý športový klub Bratislava'', prvým predsedom sa stal policajný kapitán Richard Brunner, podpredsedami Ing. Vávra a Antonín Humhal. Prvé domáce ihrisko I. ČSŠK Bratislava sa nachádzalo pri [[Kuchajda|Kuchajde]]. Po odchode maďarských vojsk z [[Petržalka|Petržalky]] sa klub presťahoval na pravý breh Dunaja. 14. septembra absolvoval víťaznú domácu premiéru proti mužstvu PULE Bratislava. Zápas sa skončil výsledkom 6:0. Hráči I. ČSŠK postupne zlepšovali svoju výkonnosť a spoločne s PTE, najstarším klubom v meste, predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave. V roku 1922 prišiel prvý výraznejší úspech, keď sa hráči I. ČSŠK Bratislava stali premiérovými majstrami Slovenska v konkurencii majstrov jednotlivých žúp. Od roku 1925 sa v Česko-Slovensku pravidelne konali amatérske majstrovstvá. 20. novembra 1927 sa I. ČSŠK prebojoval až do finále, v ktorom porazil tím Budweiss z [[České Budějovice|Českých Budějovíc]]. Oporami víťazného mužstva boli [[Štefan Priboj]], [[Pavol Šoral]], [[Štefan Čambal]], [[Martin Uher]] a brankár [[Jozef Hollý (futbalista)|Jozef Hollý]]. V roku 1930 zaznamenali hráči I. ČSŠK Bratislava druhý triumf v tejto súťaži. Rok predtým, v máji 1929 dosiahol bratislavský klub jedno zo svojich najväčších dovtedajších víťazstiev. [[Anglicko|Anglický]] profesionálny tím [[Newcastle United]] porazil vysoko 8:1. Celoštátna liga vznikla v roku 1934, ale I. ČSŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý v nej pôsobil. ===Slovenská liga a povojnové obdobie (1939–1948)=== Koncom tridsiatych rokov sa stupňovala národnostná neznášanlivosť a [[antisemitizmus]]. Protižidovské nálady prenikli aj do bratislavského klubu. Obeťou sa stal tréner [[József Braun]], ktorý musel nedobrovoľne odísť nielen zo svojej pozície, ale aj z mesta. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vzniku samostatného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] prišlo k nútenej zmene názvu klubu na ''ŠK Bratislava - Športový klub Bratislava''. Za predsedu bol zvolený MUDr. Štefan Čongrády a tajomníkom sa stal Alois Sedláček. Slovenské futbalové kluby museli vystúpiť z Československého svazu fotbalového a prihlásiť sa do novovzniknutého [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Ten rozhodol, že v doterajších ligových súťažiach sa na Slovensku už nebude ďalej pokračovať, ale I. ČSŠK Bratislava ešte dokončil štátnu ligu. Po [[Anexia|anexii]] Petržalky hitlerovským Nemeckom prišiel ŠK Bratislava aj o ihrisko na pravom brehu Dunaja. Pomocnú ruku podala mestská rada poskytnutím ihriska nachádzajúceho sa v priestoroch dnešného Národného tenisového centra. V tomto období sa zároveň začalo s výstavbou nového futbalového ihriska s atletickou dráhou na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]]. 27. augusta 1939 odohrala svoj prvý zápas reprezentácia [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]]. Nad Nemeckom zvíťazila 2:0 gólmi [[Ján Arpáš|Jána Arpáša]] a [[Jozef Luknár|Jozefa Luknára]], hráčov ŠK Bratislava. Prvé stretnutie na novom štadióne na Tehelnom poli sa uskutočnilo 27. apríla 1940 a ŠK Bratislava v ňom remizoval s [[Hertha BSC|Herthou Berlín]] 2:2. V období Slovenského štátu sa hrala samostatná [[Slovenská pohárová súťaž|slovenská ligová súťaž]]. Bratislavčanom tak konkurovali tímy z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], [[Trnava|Trnavy]], [[Prešov]]a, [[Žilina|Žiliny]] či [[Trenčín]]a a najmä armádny celok [[OAP Bratislava]]. V rokoch 1939 – 1945 získali belasí štyri ligové tituly. Mužstvo vedené trénerom [[Ferdinand Daučík|Ferdinandom Daučíkom]] začalo praktizovať moderný WM-systém, vďaka ktorému dosahovalo vysoké, často dvojciferné víťazstvá. Ján Arpáš, neskôr hráč [[Juventus FC|Juventusu Turín]], sa stal tri razy najlepším strelcom súťaže. K pilierom tímu patrili aj [[Teodor Reimann]], [[Tomáš Porubský]], [[Ivan Chodák (lekár)|Ivan Chodák]], Jozef Luknár a [[Leopold Šťastný]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 29. augusta 1944 rozhodla [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] o zániku všetkých ligových súťaží. Posledný ročník samostatnej súťaže ostal nedohraný. Po skončení [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] čakala na belasých znovu pravidelná konfrontácia s najlepšími českými mužstvami, pričom vrcholom boli najmä zápasy s pražskou Spartou a Slaviou. Do celoštátnej ligy sa klub kvalifikoval automaticky. Prvý povojnový zápas proti zahraničnému celku odohral ŠK Bratislava v Budapešti proti [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosu]]. V Maďarsku prehral 0:1, na Tehelnom poli zvíťazil pred 20-tisíc divákmi 2:1. Pred rovnakou návštevou porazil výsledkom 3:1 aj anglický profesionálny klub [[Derby County FC|Derby County]]. V novembri 1947 privítal ŠK Bratislava na svojom ihrisku [[PFK CSKA (Moskva)|CDKA Moskva]] a drese domácich zažiaril maďarský repatriant [[Ladislav Kubala]], neskoršia veľká hviezda FC Barcelona. V tomto období absolvoval ŠK Bratislava po prvýkrát zámorské turné. V [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]] odohral osem zápasov s bilanciou päť výhier, dve remízy a jedna prehra. V domácej súťaži sa mu ale nedarilo a v sezóne [[Divízia 1947/1948|1947/48]] obsadil predposledné miesto. ===Narušenie pražskej hegemónie a majstrovský hetrik (1948–1953)=== [[Súbor:Slovan-Bratislava-MajsterCSR-1951.jpg|thumb|right|Majstrovské mužstvo z roku 1951]] Po odchode trénera Daučíka prevzal mužstvo Leopold Šťastný, ktorý doňho zaviedol prvky moderného futbalu. V roku 1949 s ním získal po prvý raz titul majstra Česko-Slovenska, ale už pod novým názvom ''Sokol NV Bratislava''. Bolo to po prvý raz, čo súťaž vyhral iný ako pražský klub. Šťastný presadzoval útočný futbal a jeho tím nastrieľal v majstrovskej sezóne 93 gólov. Z hráčov na ňom mali najväčšiu zásluhu [[Gejza Šimanský]], [[Vlastimil Preis]], [[Arnošt Hložek]], [[Emil Pažický]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Jozef Baláži]] a [[Vladimír Venglár]]. Sokol získal titul aj v dvoch nasledujúcich sezónach [[Oblastná súťaž 1950|1949/50]] a [[Krajská súťaž 1951|1950/51]]. Potvrdil tak svoje dominantné postavenie v česko-slovenskom futbale v tom období. V predvojnovom období sa slovenskí hráči objavovali v reprezentačnom mužstve Česko-Slovenska iba sporadicky. Vďaka úspechom Sokola NV Bratislava ich počet narastal a z viacerých sa stali opory národného tímu. ===Pod názvom Slovan (1953–1961)=== V roku 1953 zastupovali Bratislavu v najvyššej celoštátnej súťaži po prvýkrát tri kluby: [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|Červená hviezda]], Slávia a ÚNV Slovan. Predchádzalo tomu rozbitie Sokola NV Bratislava. Aj pod novým názvom ostalo mužstvo v hre o najvyššie priečky. Trénerom bol v tom čase [[Anton Bulla]]. Po rokoch mala Bratislava svoje veľké derby. Súboje medzi Slovanom a Červenou hviezdou sa svojou atmosférou a kvalitou dali porovnávať so zápasmi pražských „S“. V roku 1954 sa na trénerskú lavičku vrátil Leopold „Jim“ Šťastný. Do slovenského futbalu postupne aplikoval nové poznatky zo zahraničných zdrojov, tvorivo obohacoval zastaraný WM-systém. Výsledky jeho práce sa naplno prejavili v roku 1955, keď Slovan získal štvrtý ligový titul. V rovnakej sezóne hralo v najvyššej súťaži až šesť slovenských klubov. Okrem toho vyhrali belasí prestížny [[Spartakiádny pohár]], prebojovali sa do semifinále [[Stredoeurópsky pohár vo futbale|Stredoeurópskeho pohára]] a obhájili prvenstvo v [[Pohár SNP|pohári SNP]]. V júli toho istého roku odohrali na Tehelnom poli zápas proti [[Brazília|brazílskemu]] [[Botafogo de Futebol e Regatas|Botafogu]] v zostave s [[Garrincha|Garrinchom]], Niltonom Santosom a Gersonom. V hľadisku ho sledovalo viac než 50-tisíc divákov. V rokoch 1956 a 1960 mal Slovan blízko k ďalším ligovým titulom, no v oboch prípadoch obsadil druhé miesto. ===Zlúčenie s Dimitrovom a najväčší úspech (1961–1969)=== Politický a ekonomický vývoj v krajine mal vplyv aj na športové dianie. 5. augusta 1961 došlo k zlúčeniu TJ ÚNV Slovan a TJ Dimitrov. Do názvu najslávnejšieho slovenského klubu sa dostalo meno veľkého chemického podniku (Chemické závody Juraja Dimitrova) a vznikol ''Slovan CHZJD Bratislava''. Prišlo aj k celkovej zmene v členských a funkcionárskych štruktúrach klubu. Pribudli nové športoviská, roku 1961 bol zrekonštruovaný zastaraný štadión na Tehelnom poli, pričom jeho kapacita sa zvýšila na 45-tisíc miest. Vybudované bolo aj umelé osvetlenie, svetelná tabuľa či ozvučenie celého areálu. [[Súbor:Slovan 63-64.jpg|thumb|left|Mužstvo Slovana zo sezóny 1963/64, v ktorom hrali reprezentanti [[Viliam Schrojf|Schrojf]], [[Ján Popluhár|Popluhár]], [[Karol Jokl|Jokl]] či [[Ľudovít Cvetler|Cvetler]]]] V roku 1962 získal Slovan premiérové víťazstvo v Česko-slovenskom pohári, ktoré dokázal zopakovať aj v nasledujúcom ročníku. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|Na Majstrovstvách sveta v Čile]] sa prebojovalo Česko-Slovensko až do finále, kde prehralo s [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]]. Boli pri tom aj brankár Slovana [[Viliam Schrojf]] a obranca [[Ján Popluhár]]. Sezóna [[Divízia 1965/1966|1965/66]] znamenala pre belasých ťažký boj o záchranu. Už o rok neskôr ale mužstvo pod vedením trénera [[Ján Hucko|Jána Hucka]] skončilo v lige na 2. mieste. Postupne sa tvorila partia výnimočných hráčov, ktorú prevzal v roku 1968 [[Michal Vičan]]. Priniesol so sebou progresívnu a zároveň rýchlu koncepciu hry. Po víťazstve v Česko-slovenskom pohári mal Slovan právo hrať v Pohári víťazov pohárov. V prvom kole si poradil s juhoslovanským [[NK Bor]] a v druhom vyradil [[FC Porto]]. Zimnú prípravu absolvovalo Vičanovo mužstvo v [[Argentína|Argentíne]], kde malo k dispozícii kvalitné hracie plochy. Táto výhoda sa prejavila vo štvrťfinále proti [[Torino FC|AC Turín]], ktorý Slovan vyradil po výsledkoch 1:0 a 2:1. V semifinále čakal na bratislavský celok [[Škótsko|škótsky]] [[Dunfermline AFC]]. Zrodili sa výsledky 1:1 a 1:0, ktoré Slovanu stačili na postup. Vo finále 21. mája 1969 v Bazileji o 19. hodine na [[Štadión sv. Jakuba|Štadióne sv. Jakuba]] nastúpil Slovan proti FC Barcelona. Po dramatickom priebehu zvíťazil 3:2 a stal sa prvým a dodnes jediným mužstvom z bývalého Česko-Slovenska, ktoré dokázalo vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží. Stalo sa tak pri oslavách 50. výročia založenia klubu. Po návrate sprevádzal víťazov z letiska v [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]] do bratislavských ulíc stotisícový dav. K oporám mužstva patrili [[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel]], [[Ján Zlocha (futbalista)|Ján Zlocha]], [[Ľudovít Zlocha]], [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Čapkovič]], [[Ivan Hrdlička]], [[Vladimír Hrivnák]], [[Karol Jokl]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ladislav Móder]] a kapitán [[Alexander Horváth]]. ===Venglošova éra a pád do druhej ligy (1969–1990)=== Na prelome 60. a 70. rokov kulminovala rivalita medzi Slovanom a Spartakom Trnava. [[Anton Malatinský]] vybudoval v Trnave tím, ktorý získal v rokoch 1968 – 1973 päť ligových titulov. Jeho hegemóniu dokázal narušiť jedine Slovan a to v roku 1970. V tých rokoch prežíval slovenský futbal svoje zlaté obdobie. Svedčí o tom aj fakt, že na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvá sveta]] do Mexika cestovalo až 17 slovenských futbalistov. [[Súbor:Slovan Bratislava 1975.jpg|thumb|right|Futbalisti Slovana sa v sezóne 1974/75 tešili zo zisku majstrovského titulu pod vedením slovenského trénera 20. storočia [[Jozef Vengloš|Jozefa Vengloša]]]] Novým trénerom Slovana sa stal na jeseň 1973 jeho bývalý hráč a uznávaný odborník [[Jozef Vengloš]]. Začal zavádzať profesionalizmus a sofistikované poznatky do praxe. Zmenila sa starostlivosť o hráčov, ich denný režim ako aj systém hry. V sezónach [[3. futbalová liga 1973/1974|1973/74]] a [[Slovenská národná futbalová liga 1974/1975|1974/75]] získal Slovan svoj šiesty a siedmy česko-slovenský titul. Definitívne tak zosadil z trónu „Veľkú“ Trnavu. Navyše, celý kalendárny rok 1975 mužstvo neprehralo jediný zápas. O tretí titul v rade za sebou prišli belasí aj kvôli povinnostiam viacerých hráčov v reprezentačnom mužstve. Tréner [[Václav Ježek (futbalista)|Václav Ježek]], ktorému Vengloš robil asistenta, pripravoval mužstvo na Majstrovstvá Európy 1976. Na nich dosiahol česko-slovenský futbal svoj najvýraznejší úspech. Vo finálovom zápase v [[Belehrad]]e porazil mužstvo Nemeckej spolkovej republiky a získal titul majstra Európy. Nastúpili v ňom šiesti hráči Slovana: [[Koloman Gögh]], [[Ján Pivarník]], Jozef Čapkovič, [[Ján Švehlík]], [[Marián Masný]] a kapitán [[Anton Ondruš]]. V kádri bol aj brankár Alexander Vencel. V nasledujúcich sezónach zaznamenal Slovan ústup z pozícií. V ročníku [[Slovenská národná futbalová liga 1976/1977|1976/77]] obsadil až 8. miesto, skončil pred ním aj mestský rival [[FK Inter Bratislava|Inter]]. Na poste trénera skončil Vengloš a na jeho miesto sa vrátil Michal Vičan. Pri zisku bronzových medailí na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|Majstrovstvách Európy 1980]] boli v kádri už len traja hráči bratislavského klubu: Gögh, Masný a Ondruš. O dva roky neskôr triumfoval Slovan v Československom pohári. Na niekoľko rokov to bol jeho posledný úspech. V poslednom zápase kvalifikácie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy 1984]] proti [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsku]] na Tehelnom poli nastúpil už len jediný slovanista – [[Milan Luhový]], ktorý zachraňoval remízu. Slovan sa prepadal stále nižšie a v roku 1983 bojoval o záchranu v najvyššej súťaži s [[FC Zbrojovka Brno|Brnom]]. Nepomohlo ani trojročné pôsobenie Antona Malatinského, strojcu trnavských úspechov. V sezóne [[1. Československá národná futbalová liga 1984/1985|1984/85]] Slovan pod vedením Jozefa Oberta po 50-tich rokoch vypadol z najvyššej súťaže. Do tej doby bol posledným tímom, ktorý z nej nikdy nezostúpil. Po troch sezónach v strávených v Slovenskej národnej lige sa belasí vrátili do celoštátnej súťaže. Postup si vybojovali v ročníku [[1. slovenská národná futbalová liga 1987/1988|1987/88]] pod vedením trénera [[Ján Zachar (tréner)|Jána Zachara]], po ktorom prebral taktovku na dve sezóny [[Jozef Jankech]]. ===Úspechy pod Galisovým vedením (1990–1996)=== Od roku 1990 nesie klub názov ''ŠK Slovan Bratislava''. Novým trénerom sa stal pred sezónou 1990/91 [[Dušan Galis]], ktorý predtým viedol B-mužstvo. Na nátlak hráčov aj trénera odstúpilo v decembri toho istého roku vedenie klubu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan [[Jaroslav Čaniga]], [[Juraj Münczner]] a renomovaný kardiochirurg [[Viliam Fischer]]. Hneď v prvej sezóne pod taktovkou Dušana Galisa skončil Slovan v ligovej tabuľke na druhom mieste, o jediný bod za majstrovskou Spartou. Na Tehelné pole sa opäť začali vracať diváci. [[Alexander Vencel ml.]], [[Dušan Tittel]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ladislav Pecko]] a [[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] si vybojovali miesto v reprezentačnom tíme. V septembri 1991 odohral Slovan v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] dvojzápas proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. Po výsledkoch 1:2 a 1:1 síce vypadol, ale zanechal výborný dojem. V ligovom ročníku neprehrali belasí 28 zápasov a na konci sezóny sa radovali z ôsmeho a posledného federálneho titulu. Slovan naňho čakal sedemnásť rokov. Najväčšiu zásluhu na ňom mali Alexander Vencel ml., Dušan Tittel, Ondrej Krištofík, [[Vladimír Kinder]], [[Miloš Glonek]], Ladislav Pecko, [[Tomáš Stúpala]], Jaroslav Timko a najlepší strelec súťaže [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]. V tomto období prechádzal česko-slovenský futbal profesionalizáciou. Profesionálne zmluvy podpísalo 21 hráčov z kádra Slovana. V poslednom ročníku spoločnej ligy získala titul Sparta pred Sláviou, Slovan skončil tretí. Belasým nepomohlo ani Dubovského 24 gólov, vďaka ktorým získal znovu korunu kráľa strelcov. Mladý útočník následne prestúpil do slávneho Realu Madrid. Prvý ročník samostatnej slovenskej súťaže odohralo 12 mužstiev. Slovan posilnil pred sezónou Argentínčan [[Fabio Nigro]], považovaný za najlepšieho legionára v histórii slovenskej ligy. Belasí dominovali na všetkých frontoch. Okrem titulu v najvyššej získali aj Slovenský a Matičný pohár. Do popredia sa dostali hráči ako [[Róbert Tomaschek]], [[Marián Zeman]], [[Štefan Maixner]] či [[Pavel Gostič]]. Ani v ďalšom období Slovan nenašiel zdatného konkurenta. Ligový titul získal aj v sezónach [[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] a [[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]. Na jeseň 1995 nahradil Dušana Galisa na poste trénera [[Anton Dragúň]], ktorého neskôr vymenil Karol Jokl. Od októbra ale znovu sedel na lavičke Galis. V prvých dvoch ročníkoch prehral Slovan po dva zápasy, v treťom iba jeden. Hoci mal tréner Galis k dispozícii kvalitné mužstvo, v Európe sa mu nepodarilo presadiť. Doplatil na náročné žreby, ktoré mu prisúdili [[AC Miláno]], [[1. FC Kaiserslautern]] či [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]]. V lete roku 1996 sa dostal klub do finančných problémov a hráčom neboli vyplatené mzdy. Výsledkom bol odchod viacerých hráčov do konkurenčných klubov a odvolanie predsedu klubu Jaroslava Čanigu. Novým dočasným šéfom sa stal Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerských rošád, pri tíme definitívne skončil Dušan Galis. ===Návrat na trón a ďalšie vypadnutie (1996–2004)=== Ekonomická situácia sa vylepšila až po príchode nového vedenia na čele s [[Ján Ducký|Jánom Duckým]] a hlavného sponzora [[Slovenský plynárenský priemysel|SPP a.s.]]. Po dvoch sezónach, v ktorých získal titul [[1. FC Košice]], sa Slovan vrátil na ligový trón v ročníku [[Mars superliga 1998/1999|1998/99]]. Mužstvo vedené trénerom [[Stanislav Griga|Stanislavom Grigom]] malo v kádri reprezentantov [[Miroslav König|Miroslava Königa]], [[Stanislav Varga|Stanislava Vargu]], [[Milan Timko (futbalista)|Milana Timka]], Róberta Tomascheka, [[Jozef Majoroš (1970)|Jozefa Majoroša]], [[Tibor Jančula|Tibora Jančulu]] či [[Zsolt Hornyák|Zsolta Hornyáka]]. Oslavy majstrovského titulu a 80. výročia založenia klubu prekazili nečakané udalosti. Predseda klubu, člen politickej strany [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] Ján Ducký bol mafiánskym spôsobom zastrelený pred vlastným domom, čím klub prišiel o podporu Slovenského plynárenského priemyslu. Na päť rokov sa Slovan ocitol bez hlavného mecenáša. Klubu sa nedarilo ani na športovom poli. V predkole [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] nečakane vypadol s [[Cyprus|cyperským]] [[Anorthosis Famagusta FC]]. Tréner Griga bol odvolaný, odišlo viacero opôr a finančná kríza sa čoraz viac prehlbovala. Predseda správnej rady Ľudovít Zlocha abdikoval na svoj post a nahradil ho [[Roman Dubeň]]. Sezónu [[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] začal Slovan výborne, pod trénerom [[Stanislav Jarábek|Stanislavom Jarábkom]], neprehral prvých pätnásť zápasov v lige a keďže predchádzajúci ročník ukončili so 17 neprehratými zápasmi vytvorili nový slovenský rekord - 32 neprehraných zápasov v rade za sebou. Ani to však na titul nestačilo, titul získal Inter. V ďalších sezónach sa Slovan boril s existenčnými problémami. Na lavičke sa menili tréneri každú chvíľu. Pozitívnu zmenu priniesol [[Dušan Radolský]], ale titul nezískal ani vďaka 19 presným zásahom [[Róbert Vittek|Róberta Vittek]]a a jedenásť bodovému náskoku po jesennej časti. Neúnosná situácia vyvrcholila v sezóne [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]], v ktorej skončili belasí na poslednom 10. mieste a zo súťaže vypadli. Narastajúce dlhy nevyriešil ani Vittekov predaj do [[1. FC Nürnberg|1. FC Norimberg]]. ===Rekordný titul a postup do Európskej ligy (2004–2018)=== Vypadnutie z ligy v roku 2004 bol považovaný za krach. Slovan už raz z ligy vypadol (1985 – 1988), ale vtedy sa hrala federálna súťaž a konkurencia bola minimálne o sto percent silnejšia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História :: ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu|url=https://www.skslovan.com/historia/?context=195|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref> „Situácia je katastrofálna", povedal vtedajší tréner [[Štefan Zaťko]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan kúpil bývalý minister Černák|url=https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/117644-slovan-kupil-byvaly-minister-cernak/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2005-01-24|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Odstavenie energií na Tehelnom poli vyhnalo A-mužstvo i ďalšie tímy na ihrisko Rapidu.<ref name=":0" /> Po kúpe Slovana, Ľudovít Černák v roku 2005 následne uhradil dlhy a záväzky voči hráčom a trénerom, energie.<ref name=":0" /> V sezóne [[Corgoň liga 2005/2006|2005/06]] sa Slovan po dvoch rokoch vrátil do najvyššej súťaže. V úvodnej sezóne pod vedením skúseného trénera Jozefa Jankecha skončil na 3. mieste. [[Súbor:Marko Milinković.jpg|thumb|[[Marko Milinković]]]] V ročníku [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] oslavoval klub 90. výročie svojho založenia. V tejto sezóne sa po desiatich rokoch vrátil na slovenský futbalový trón. Pod vedením trénera Ladislava Pecka získal piaty titul v samostatnej slovenskej súťaži. Divácke návštevy začali narastať. Nový majiteľom klubu sa stal podnikateľ [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]]. Do Slovana priviedol [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]] a [[Branislav Obžera|Branislava Obžeru]], hráčov jeho bývalého klubu. Kráľom strelcov sa stal [[Pavol Masaryk]]. Mužstvo okolo kapitána [[Samuel Slovák|Samuela Slováka]] triumfovalo aj v zápase o Superpohár. Pri oslavách výročia prišiel na Tehelné pole [[SSC Neapol]]. V úlohe kapitána [[Taliansko|talianskeho]] tímu sa predstavil bývalý hráč Slovana [[Marek Hamšík]]. V 2. predkole Ligy majstrov postúpili belasí cez [[HŠK Zrinjski Mostar]], ale následne vypadli v dvojzápase s [[Olympiakos FC|Olympiakosom Pireus.]] Po jesennej časti sezóny [[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] Slovan po 69 rokoch opustil štadión na Tehelnom poli, na ktorom sa začali búracie práce a výstavba nového štadióna. Jeho dočasným domovom sa stali [[Pasienky (štadión)|Pasienky]], dlhoročné sídlo mestského rivala, Interu. Veľmi úspešná bola sezóna [[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]]. Zverenci českého trénera [[Karel Jarolím|Karla Jarolíma]] predvádzali vyrovnané výkony a po tretí raz v klubovej histórii získali ''double'' - ligu aj Slovenský pohár. V historickej tabuľke slovenskej najvyššej súťaži sa vďaka šiestemu titulu dostali pred [[MŠK Žilina]]. S 20 gólmi sa najlepším strelcom sezóny stal [[Filip Šebo]]. V 3. predkole Ligy majstrov Slovan nestačil na [[APOEL FC|APOEL Nikózia]]. Následne sa predstavil v baráži o Európsku ligu, kde nečakane vyradil [[AS Rím]]. Vďaka tomu sa premiérovo prebojoval do skupinovej fázy tejto súťaže, kde ho čakali atraktívni súperi [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] a [[Paris Saint-Germain FC|Paríž Saint-Germain]]. Podobný úspech sa Slovanu podaril v sezóne [[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]], keď získal ďalšie double. Už po treťom kole odišiel z postu trénera bývalý kormidelník slovenskej reprezentácie [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]. Na jeho miesto prišiel ešte donedávna aktívny hráč, Samuel Slovák. Účinkovanie v pohárovej Európe sa pre Slovan skončilo už pri prvej prekážke v podobe bulharského [[Ludogorec Razgrad]]. Ôsmy titul získal Slovan v sezóne [[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]]. Po nevydarenom rozbehu sa k mužstvu po sedemnástich rokoch vrátila trénerská dvojica Dušan Galis - Jozef Valovič. Ďalším navrátilcom bol kanonier a odchovanec klubu Róbert Vittek, historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie. Jediným sklamaním sezóny bola prehra vo finále Slovenského pohára proti [[FC VSS Košice|Košiciam]]. V Lige majstrov najprv Slovan vyradil [[The New Saints FC]] a [[FC Sheriff Tiraspol|FC Šerif Tiraspoľ]]. Jeho účinkovanie v najprestížnejšej klubovej súťaži ukončil bieloruský [[FK BATE|BATE Borisov]]. Napriek tomu sa predstavil v skupinovej fáze Európskej ligy. V zápasoch s Neapolom, Spartou Praha a [[BSC Young Boys|Young Boys Bern]] neuhral ani bod a bol najslabším účastníkom súťaže. Medzi sezónami [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]], [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]], [[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] sa Slovan v lige trikrát po sebe umiestnil na 2. mieste. V sezónach 2016/17 a 2017/18 vyhral [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár]]. V priebehu sezón sa v Slovane prestriedali traja tréneri. Cyperčanovi [[Nikodimos Papavasileiou|Nikodimovi Papavasiliovi]] sa stalo osudným vypadnutie Slovana v 2. predkole Európskej ligy s [[lotyšsko]]u [[FK Jelgava|Jelgavou]] (0:0, 0:3) podčiarknuté ligovou prehrou proti Podbrezovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tréner Nikodimos Papavasiliou dostal v Slovane padáka!|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/trener-nikodimos-papavasiliou-dostal-v-slovane-padaka-2023051418522937014|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2016-07-31|dátum prístupu=2023-06-18|priezvisko=Šport.sk}}</ref> [[Srbsko|Srb]] [[Ivan Vukomanović]] tiež skončil po neuspokojivých výsledkoch v sezóne 2017/18 a osudnou mu bola remíza na domácom štadióne Pasienky s poslednou [[FK Senica|Senicou]] 2:2. So Slovanom sa mu podarilo vyhrať Slovenský pohár v sezóne 2016/17. Mužstvo následne prebral [[Martin Ševela]]. === Návrat na Tehelné pole a éra dominancie (2019–) === ==== Sezóna 2018/2019 ==== Jesenná časť sezóny bola zároveň poslednou, ktorú Slovan odohral na Pasienkoch. V Európskej lige postupne vyradil [[Moldavsko|moldavský]] [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] po víťazstvách 4:2 vonku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspešný vstup do Európy | url = https://www.skslovan.com/6028 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a 5:0 doma<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po päťgólovom víťazstve s prehľadom do ďalšieho kola Európskej ligy | url = https://www.skslovan.com/6040 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> a následne aj [[Malta|maltský]] [[Balzan FC|Balzan]], s ktorým najskôr prehral na jeho pôde 1:2,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do odvety s jednogólovým mankom | url = https://www.skslovan.com/6064 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> no v domácej odvete zvíťazil 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belasí strelili tri góly a postupujú ďalej! | url = https://www.skslovan.com/6083 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V 3. predkole už bol nad jeho sily [[Rakúsko|rakúsky]] [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]. Po domácom víťazstve 2:1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé víťazstvo nad Rapidom Viedeň! | url = https://www.skslovan.com/6108 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> mu v odvete podľahol vysoko 0:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krutý koniec v Európe | url = https://www.skslovan.com/6130 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Mrzeli najmä zahodené tutovky za stavu 0:1. V závere už belasí hrali vabank, čo Rapid využil na strelenie ďalších troch gólov. Obhajoba Slovenského pohára sa skončila hneď pri prvom vystúpení Slovana v súťaži, v 2. kole. Belasí síce zvíťazili v Horných Orešanoch 2:0,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava - oficiálna www stránka futbalového klubu | url = https://www.skslovan.com/zapasy/gamecenter.php?gameID=2726&league=SLC-201819&type=report | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14}}</ref> zápas však bol z administratívnych dôvodov skontumovaný v prospech súpera. Príčinou bol neoprávnený štart [[Marin Ljubičić|Marina Ljubičiča]], ktorý iba niekoľko dní pred stretnutím prišiel do Slovana z konkurenčnej [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskej Stredy]]. Za svoj bývalý klub pritom už nastúpil v rovnakej fáze súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyjadrenie ŠK Slovan Bratislava k vyradeniu zo Slovenského pohára | url = https://www.skslovan.com/6164 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> S medzi fanúšikmi neobľúbenými Pasienkami sa Slovan rozlúčil 8. decembra 2018 presvedčivým víťazstvom 5:2 nad Žilinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelá bodka za jeseňou, belasí deklasovali Žilinu! | url = https://www.skslovan.com/6380 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Prvý neoficiálny zápas na novom Tehelnom poli, na ktorý mali prístup iba držitelia permanentiek, odohrali belasí 16. januára 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V stredu testovací zápas s Olomoucom | url = https://www.skslovan.com/6460 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> V prípravnom stretnutí podľahli Sigme Olomouc 2:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V testovacom zápase padlo päť gólov | url = https://www.skslovan.com/6463 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2024-01-14 | jazyk = sk}}</ref> Oficiálne otvorenie štadióna sa uskutočnilo 3. marca 2019. Slovan vtedy pred vypredaným hľadiskom zdolal svojho najväčšieho rivala z Trnavy 2:0, pričom oba góly strelil Andraž Šporar. Zápas sledovalo 22 500 divákov, čím bol zároveň vytvorený nový divácky rekord súťaže. Slovan pôsobil počas celej ligovej sezóny mimoriadne presvedčivo po hernej aj výsledkovej stránke. Na čele tabuľky sa držal nepretržite od úvodného až po záverečné kolo a po štyroch sezónach bez prvenstva získal svoj prvý majstrovský titul od ročníka 2013/14. Titul si belasí zabezpečili už šesť kôl pred koncom súťaže, keď 14. apríla 2019 zvíťazili v Žiline 3:0. Dňa 3. mája 2019 oslávil Slovan sté výročie svojho založenia. Domáci zápas proti Žiline, ktorý sa odohral 11. mája, venoval oslavám klubovej storočnice a zároveň si pripomenul 50. výročie slávneho víťazstva nad Barcelonou vo finále Pohára víťazov pohárov z roku 1969. Belasí slávnostný deň zavŕšili vysokým víťazstvom 6:2. Majstrovské oslavy naplno vypukli po záverečnom kole, v ktorom Slovan 24. mája doma zvíťazil nad nováčikom zo Serede 3:1. Slovan ovládol ligu so 17-bodovým náskokom a počas celej sezóny prehral iba dvakrát – s [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] a [[MFK Ružomberok|Ružomberkom]]. Obe prehry pritom prišli až v čase, keď už bolo o majstrovskom triumfe rozhodnuté. Medzi 17. a 27. kolom navyše zaznamenal sériu jedenástich ligových víťazstiev za sebou, čím vyrovnal klubový rekord zo sezóny 1995/96. Najlepším strelcom súťaže sa stal Andraž Šporar, ktorý 29 gólmi vyrovnal historický rekord [[Róbert Semeník|Róberta Semeníka]]. ==== Sezóna 2019/2020 ==== Ako úradujúci majster Slovenska štartoval Slovan po piatich rokoch v Lige majstrov, pričom na Tehelnom poli sa táto súťaž hrala prvýkrát od roku 2009. V 1. predkole belasí narazili na čiernohorského majstra Sutjeska Nikšić, proti ktorému boli pasovaní za jednoznačného favorita. V úvodnom domácom zápase sa Slovan dlho strelecky trápil, no v 82. minúte sa napokon presadil zásluhou Andraža Šporara. Hosťom sa však podarilo vyrovnať utešenou strelou z diaľky v posledných sekundách zápasu. Podobný priebeh mala aj odveta. Slovan sa ujal vedenia v úvode druhého polčasu, no nedokázal pridať poisťujúci gól. Nepresvedčivý výkon podčiarklo vyrovnanie Sutjesky opäť v posledných sekundách zápasu. Keďže v predĺžení gól nepadol, o postupujúcom rozhodol penaltový rozstrel, v ktorom bol úspešnejší čiernohorský klub. Po nečakanom vypadnutí skončil vo funkcii hlavného trénera Martin Ševela. Mužstvo dočasne na niekoľko dní prevzal Vladimir Radenković, ktorého následne nahradil Ján Kozák ml. Pod jeho vedením belasí pokračovali v predkolách Európskej ligy, kde postupne vyradili kosovský klub KF Feronikeli (víťazstvá 2:1 doma a 2:0 vonku), írsky Dundalk (víťazstvá 1:0 doma a 3:1 vonku) a v play-off príjemne prekvapili vyradením gréckeho majstra PAOK Solún. V úvodnom domácom zápase zvíťazil Slovan 1:0 po góle Myentyho Abenu v 94. minúte a v odvete mu na postup do skupinovej fázy stačila aj prehra 2:3. Slovan si tak po tretíkrát v histórii zahral skupinovú fázu Európskej ligy, v ktorej narazil na Beşiktaş, Bragu a Wolverhampton Wanderers. Belasí obsadili so štyrmi bodmi za jedno víťazstvo a jednu remízu 3. miesto a do vyraďovacej fázy nepostúpili. V lige Slovan podobne ako v predchádzajúcej sezóne predvádzal spanilú jazdu. V 10. kole sa opätovne dostal na čelo tabuľky a zostal na ňom až do konca sezóny. Jarnú časť sezóny poznačila pandémia covidu-19, pre ktorú bola najskôr odložená nadstavbová časť a následne dohraná iba v skrátenom formáte (päť kôl namiesto pôvodných desiatich). Slovan si zabezpečil titul 20. júna 2020, rovnako ako sezónu predtým na ihrisku Žiliny. Belasí počas celého ligového ročníka prehrali iba jediný zápas. Dňa 8. júla 2020 zdolal Slovan v domácom finále Slovenského pohára Ružomberok 1:0 a získal double, ktorý predtým vybojoval naposledy v sezóne 2012/13. V januári 2020 mužstvo opustil kanonier Andraž Šporar, ktorý prestúpil do portugalského Sportingu Lisabon za šesť miliónov eur. Spolu s bonusmi sa prestupová suma mohla vyšplhať až na sedem miliónov eur, čo vtedy predstavovalo rekordnú čiastku za predaj hráča zo slovenskej ligy. Vo februári 2020 tím posilnil Vladimír Weiss ml. ==== Sezóna 2020/2021 ==== Sezóna sa pre Slovan nezačala vôbec dobre. Ako úradujúci majster mal pôvodne štartovať v 1. predkole Ligy majstrov, no pre nákazu koronavírusom medzi viacerými členmi mužstva bol jeho zápas na Faerských ostrovoch proti KÍ Klaksvík za kontroverzných okolností skontumovaný v prospech súpera. Keďže sa kvalifikačné kolá pre posunutý pandemický kalendár hrali iba na jeden zápas, Slovan automaticky vypadol do Európskej ligy. Následne bol odvolaný tréner Ján Kozák ml., pričom k jeho koncu na lavičke došlo po víťaznom zápase Slovenského pohára v Beluši. Vedenie klubu tento krok odôvodnilo neuspokojivým herným prejavom mužstva. Kozáka nahradil slovinský tréner Darko Milanič. Rozpačitý vstup do sezóny pokračoval aj v Európskej lige, kde belasí pomerne prekvapujúco podľahli fínskemu KuPS po penaltovom rozstrele. Po riadnom hracom čase aj predĺžení sa stretnutie skončilo 1:1, pričom Slovan následne neuspel v rozstrele. Jeho cesta pohárovou Európou sa tak v tejto sezóne skončila v najkratšom možnom čase. Ani Milanič napokon neviedol mužstvo až do konca ročníka. Dve kolá pred koncom ligy bol po sérii bodových strát a slabších výkonov odvolaný a na lavičke ho nahradil Vladimír Weiss st., ktorý sa do Slovana vrátil po takmer deviatich rokoch. Napriek zaváhaniam v závere sezóny získali belasí pomerne bezpečne tretí majstrovský titul v rade. K nemu pridali aj triumf v Slovenskom pohári, pričom finále sa druhý rok po sebe hralo na domácom štadióne. Belasí v ňom tentoraz zdolali Žilinu 2:1 po predĺžení a po roku sa opäť tešili zo zisku double. Vôbec prvýkrát v histórii klubu sa im zároveň podarilo double obhájiť. ==== Sezóna 2021/2022 ==== Slovan opäť štartoval v Lige majstrov a tentoraz už úspešne prešiel cez 1. predkolo, v ktorom vyradil írsky Shamrock Rovers po domácom víťazstve 2:0 a prehre 1:2 v odvete. V 2. predkole belasí nestačili na favorizovaný švajčiarsky BSC Young Boys. Po bezgólovej remíze na Tehelnom poli prehrali v odvete 2:3. Slovan následne pokračoval v Európskej lige, kde v 3. predkole vyradil Lincoln Red Imps z Gibraltáru po víťazstve 3:1 vonku a domácej remíze 1:1. V play-off však neprešiel cez grécky Olympiakos Pireus. Po prehre 0:3 na ihrisku súpera remizoval doma 2:2 a zostal tak pred bránami skupinovej fázy tejto súťaže. Belasí však automaticky postúpili do skupinovej fázy novovytvorenej Európskej konferenčnej ligy. V nej sa stretli s FC Kodaň, ktorej podľahli 1:3 doma a 0:2 vonku, s PAOK Solún, proti ktorému dvakrát remizovali – 1:1 vonku a 0:0 doma – a opätovne aj s Lincolnom Red Imps, nad ktorým zvíťazili 2:0 doma a 4:1 vonku. So ziskom ôsmich bodov obsadili v skupine 3. miesto, ktoré na postup do jarnej vyraďovacej fázy nestačilo. Mrzela najmä prehra 0:2 v Kodani v záverečnom kole skupiny. Slovan potreboval na postup zvíťaziť, pričom domáci už mali isté 1. miesto a nastúpili s výrazne omladenou zostavou. Belasým sa tak otvorila príležitosť zabojovať o postup, no nedokázali ju využiť. Predviedli nepresvedčivý výkon a napokon zaslúžene prehrali. V domácej lige vybojoval Slovan už štvrtý majstrovský titul v rade, čo sa mu podarilo ako prvému klubu v histórii slovenskej najvyššej súťaže. V rovnakom ročníku získal majstrovský titul aj hokejový Slovan Bratislava. Prvýkrát v spoločnej histórii sa tak v jednej sezóne stali majstrami Slovenska futbalový aj hokejový Slovan. Futbalovým belasým sa však nepodarilo získať double tretíkrát za sebou. Vo finále Slovenského pohára na domácom štadióne podľahli v derby Spartaku Trnava 1:2 po predĺžení. ==== Sezóna 2022/2023 ==== Začiatok prípravy na novú sezónu sprevádzali turbulentné udalosti. Dňa 8. júna 2022 klub oznámil, že tréner Vladimír Weiss končí. Dôvodom mala byť jeho nespokojnosť s hráčskym kádrom, pričom klub nemal dostatok prostriedkov na jeho okamžité prebudovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Weiss st. končí na lavičke ŠK Slovan Bratislava|url=https://www.skslovan.com/9733|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Už o dva dni však Slovan oznámil, že sa s trénerom Weissom napokon dohodol na pokračovaní spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chceme spoločne pokračovať: Slovan aj do novej sezóny s Vladimírom Weissom st.!|url=https://www.skslovan.com/9736|vydavateľ=www.skslovan.com|dátum prístupu=2023-09-03|jazyk=sk}}</ref> Rozpačitý úvod sezóny sa premietol už do 1. predkola Ligy majstrov. Slovan v ňom nastúpil proti gruzínskemu majstrovi Dinamo Batumi, proti ktorému bol pasovaný do úlohy pomerne jasného favorita. Úvodný domáci zápas sa skončil iba bezgólovou remízou, hoci hostia odohrali celý druhý polčas v oslabení a Slovan si napriek tomu vypracoval len minimum vážnejších príležitostí. Odveta v Gruzínsku mala podobný priebeh. Po 90 minútach svietilo na ukazovateli skóre opäť 0:0, a tak nasledovalo predĺženie. V 104. minúte sa Batumi ujalo vedenia, ktoré by znamenalo jeho postup. Slovan však zachránil vyrovnávajúcim gólom Tigran Barseghyan v 115. minúte. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že o postupujúcom rozhodnú pokutové kopy, Vladimír Weiss ml. v 123. minúte rozhodol gólom priamo od rohovej zástavky a poslal belasých do 2. predkola. V 2. predkole čakal na Slovan mimoriadne prestížny dvojzápas proti rivalovi Ferencváros Budapešť. Prvý zápas sa hral v Budapešti a belasí v ňom príjemne prekvapili. Hoci od 70. minúty prehrávali, dvoma gólmi v závere stretnutie otočili a zvíťazili 2:1. Domácu odvetu však nezvládli. V 70. minúte síce znížili na 1:2, čo by znamenalo predĺženie, no tentoraz udrel dvakrát v samom závere Ferencváros a postúpil po víťazstve 4:1. Slovan bol následne preradený do 3. predkola Európskej ligy, kde sa po roku opäť stretol s Olympiakosom Pireus. Po dvoch remízach napokon vypadol až po penaltovom rozstrele. Európska cesta tak pokračovala v Európskej konferenčnej lige, kde Slovan v play-off narazil na majstra Bosny a Hercegoviny Zrinjski Mostar. Prvý zápas v Bosne belasí prehrali 0:1 po nevýraznom výkone. V domácej odvete po 90 minútach viedli 1:0, a tak nasledovalo predĺženie. V ňom sa hosťom podarilo vyrovnať a tesne pred koncom navyše dostal Kankava červenú kartu. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že Slovan vypadne, v 121. minúte ho nádhernými nožničkami zachránil Ramírez. Belasí následne zvládli aj penaltový rozstrel a druhý rok po sebe postúpili do skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy. Slovan bol vyžrebovaný do skupiny s Bazilejom zo Švajčiarska, Žalgirisom Vilnius z Litvy a Pyunikom Jerevan z Arménska. Úvodné dva zápasy belasí vôbec nezvládli, keď doma iba remizovali so Žalgirisom a v Jerevane prehrali 0:2 po nevýraznom výkone. Po týchto výsledkoch sa začalo verejne hovoriť o napätej situácii v klube a špekulovalo sa aj o konci trénera Weissa. Napokon však Slovan opustila skupina okolo generálneho riaditeľa Ivana Kmotríka ml., ktorý sa v marci 2023 na svoju pozíciu opäť vrátil. Zmeny vo vedení klubu pomohli upokojiť situáciu a zlepšiť atmosféru v mužstve, čo sa následne prejavilo aj na výsledkoch. Zo zvyšných štyroch zápasov Slovan tri vyhral a raz remizoval. Mimoriadne cenné bolo najmä víťazstvo 2:0 na ihrisku Bazileja. So ziskom desiatich bodov napokon obsadil 1. miesto v skupine a postúpil priamo do osemfinále súťaže. Slovan si tak zahral v jarnej časti niektorej z európskych súťaží vôbec prvýkrát od slávneho roku 1969, keď triumfoval v Pohári víťazov pohárov. Zároveň sa stal prvým slovenským klubom od roku 2006, ktorému sa to podarilo. Naposledy si jarnú fázu európskej súťaže zahrala po vypadnutí z Ligy majstrov v Pohári UEFA Artmedia Petržalka, ktorú takisto trénoval Vladimír Weiss. Zhodou okolností narazil Slovan v osemfinále opäť na FC Bazilej. V prvom zápase vo Švajčiarsku belasí uhrali sľubnú remízu 2:2. Domáca odveta sa pre nich vyvíjala výborne a už v 17. minúte viedli 2:0. Bazilej na začiatku druhého polčasu znížil, no dlho sa nedokázal dostať do výraznejších príležitostí. Až v 93. minúte po veľkej chybe brankára Chovana, ktorému vypadla pomerne ľahká strela, vyrovnal na 2:2 a poslal zápas do predĺženia. O postupujúcom napokon rozhodli pokutové kopy, v ktorých bol úspešnejší Bazilej. V lige dokráčal Slovan už k piatemu titulu v rade. Kým v predchádzajúcich sezónach sa belasí stávali majstrami vždy bez väčších problémov, tentoraz museli bojovať až do záverečných kôl súťaže. Aj v dôsledku sústredenia sa na európske zápasy prišla séria bodových strát, čo znamenalo, že po základnej časti súťaže (po 22 kolách) viedol tabuľku o bod DAC Dunajská Streda. V predchádzajúcich štyroch sezónach pritom Slovan zakaždým ovládol základnú časť s pohodlným náskokom a majstrovská skupina bývala do veľkej miery už iba formalitou. Sedem kôl pred koncom sezóny strácal Slovan na DAC už šesť bodov. V nasledujúcom kole však zvládol otočiť mimoriadne dôležitý domáci zápas práve proti DAC, čím znížil manko na tri body a udržal sa v boji o titul. Belasí zvíťazili aj v ďalších troch zápasoch a po zaváhaniach DAC sa tri kolá pred koncom dostali na čelo tabuľky s dvojbodovým náskokom. Nasledoval kľúčový zápas v Dunajskej Strede, kde Slovanu na udržanie prvej priečky stačila aj remíza. V mimoriadne vypätom stretnutí však zvíťazil 3:2, keď v nadstavenom čase rozhodol z pokutového kopu striedajúci Vladimír Weiss ml., ktorý bol následne po ikonickej oslave gólu vylúčený. Slovan tak dve kolá pred koncom zvýšil svoj náskok na päť bodov a prakticky rozhodol o zisku titulu, ktorý definitívne spečatil v nasledujúcom kole v Banskej Bystrici. Záverečné kolo sa nieslo v znamení majstrovských osláv a belasí si doma mohli dovoliť aj prehru 0:1 s Podbrezovou pred návštevou sezóny 15 606 divákov. V Slovenskom pohári sa opakoval scenár z predchádzajúcej sezóny. Slovan opäť dokráčal až do finále, v ktorom po predĺžení podľahol úhlavnému rivalovi z Trnavy. Finále sa tentoraz hralo práve v Trnave a Slovan tak nevyužil možnosť dokonalej odplaty za domácu prehru vo finále z predchádzajúcej sezóny. ==== Sezóna 2023/2024 ==== Piatu sezónu po sebe štartoval Slovan ako slovenský zástupca v Lige majstrov. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkole]] vyradil luxemburského majstra [[FC Swift Hesperange|Swift Hesperange]] po domácej remíze 1:1 a víťazstve 2:0 vonku. V [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkole]] sa po roku opäť stretol s bosnianskym [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]], cez ktorý znovu úspešne postúpil po víťazstve 1:0 vonku a domácej remíze 2:2. Vďaka postupne rastúcemu klubovému koeficientu bol Slovan prvýkrát nasadený aj v [[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkole]] Ligy majstrov. V ňom však nestačil na izraelského majstra [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]], ktorému podľahol 1:2 doma a 1:3 vonku. Slovan pokračoval v [[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|play-off]] Európskej ligy, kde narazil na cyperského majstra [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. Belasí zvládli úvodný domáci zápas víťazstvom 2:1, no v odvete prišiel totálny kolaps a po vysokej prehre 2:6 sa s Európskou ligou rozlúčili. Slovan bol následne automaticky preradený do Európskej konferenčnej ligy a tretí rok po sebe si zahral jej [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|skupinovú fázu]]. V nej narazil na francúzske [[Lille OSC|Lille]] (prehra 1:2 vonku a remíza 1:1 doma), slovinského majstra [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] (víťazstvo 1:0 vonku a prehra 1:2 doma) a dobre známy [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov. Belasí mu po troch rokoch vrátili kontroverzné vyradenie z Ligy majstrov aj s úrokmi, keď zvíťazili v oboch vzájomných dueloch 2:1. So ziskom 10 bodov obsadil Slovan v skupine 2. miesto za Lille a postúpil do [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|predkola play-off]], čím si druhý rok po sebe zabezpečil účasť v jarnej fáze európskych pohárov. Jeho súperom sa stal rakúsky [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]. Domácu ligovú súťaž nezačal Slovan ideálne. Po troch bodových stratách v úvode sezóny sa belasí dlhšie pohybovali iba v strede tabuľky. Navyše v klube aj medzi fanúšikmi bolo po spomínanom debakli na pôde Arisu Limassol cítiť napätie. Situácia vyvrcholila krátko nato ligovou prehrou v Dunajskej Strede, keď fanúšikovia belasých na znak protestu opustili svoj sektor ešte počas zápasu. Práve tento moment sa však ukázal ako zlomový. Slovan následne odštartoval sériu desiatich ligových víťazstiev za sebou, ktorú prerušila až domáca remíza s Ružomberkom. Následne vyhral aj zostávajúce dve jesenné ligové stretnutia a prezimoval na čele tabuľky so sedembodovým náskokom pred druhou Žilinou. Zimná prestávka neprebehla v ideálnej atmosfére, čo spôsobilo najmä kontroverzné prípravné stretnutie proti ruskému Dinamu Moskva. Rozruch vyvolal aj príchod Gersona Rodriguesa, ktorý bol známy problémovým správaním už z predchádzajúcich pôsobísk. Ani v Slovane sa nevyhol disciplinárnym problémom a klub opustil ešte pred koncom sezóny. V tejto atmosfére Slovan nezvládol predkolo play-off Európskej konferenčnej ligy proti Sturmu Graz. Úvodný zápas v Rakúsku prehral vysoko 1:4 a v domácej odvete podľahol 0:1. Domácu ligu však belasí napokon ovládli bez väčších problémov a zabezpečili si už šiesty majstrovský titul v rade. Prvýkrát počas tejto série ho spečatili na domácej pôde, keď im 13. apríla 2024 proti Dunajskej Strede stačila bezgólová remíza. Titul tak získali už päť kôl pred koncom súťaže. V Slovenskom pohári však Slovan neuspel ani tretí rok po sebe. Tentoraz sa jeho cesta skončila už vo štvrťfinále, v ktorom doma prekvapujúco prehral s Podbrezovou 1:3. ==== Sezóna 2024/2025 – historický postup do Ligy majstrov ==== Ako úradujúci majster Slovenska reprezentoval Slovan krajinu opäť v Lige majstrov. V 1. predkole belasí vyradili severomacedónskeho majstra FC Struga po víťazstvách 4:2 doma a 2:1 vonku. V 2. predkole narazili na slovinského majstra NK Celje. Prvý zápas v Slovinsku sa skončil remízou 1:1. Celje otvorilo skóre už v 7. minúte, no Slovan rýchlo odpovedal, keď sa o štyri minúty neskôr presadil David Strelec. V 30. minúte bol vylúčený Savvidis, belasí však napriek dlhému oslabeniu remízu ubránili. Odveta priniesla opačný príbeh – už v 16. minúte bol vylúčený hráč súpera. Slovan následne spustil ofenzívny uragán a po vysokom víťazstve 5:0 zaslúžene postúpil. V 3. predkole bol jeho súperom cyperský majster APOEL. Slovan začínal doma a vo vyrovnanom stretnutí zostával stav dlho bezgólový. V 74. minúte si hostia strelili vlastný gól a v nadstavenom čase spečatil víťazstvo belasých 2:0 krásnou strelou Róbert Mak. V odvete na Cypre podal Slovan koncentrovaný výkon a po bezgólovej remíze si bezpečne postrážil postup. V play-off Ligy majstrov, do ktorého sa Slovan prebojoval prvýkrát od sezóny 2014/15, nastúpili belasí proti dánskemu majstrovi FC Midtjylland. Do dvojzápasu vstupovali ako outsider, no v úvodnom stretnutí na pôde súpera uhrali po góle Césara Blackmana remízu 1:1, ktorá im dávala reálnu nádej do odvety. Historický zápas sa odohral 28. augusta 2024 pred vypredaným Tehelným poľom. Slovan sa v 33. minúte ujal vedenia zásluhou Marka Toliča, hostia však ešte do prestávky vyrovnali a krátko po zmene strán otočili skóre na 2:1. Dánsky majster následne kontroloval priebeh stretnutia a belasí sa len ťažko presadzovali. Tréner Vladimír Weiss st. preto výrazne posilnil ofenzívu striedaniami, čo sa napokon ukázalo ako rozhodujúce. V 82. minúte Tolič svojim druhým gólom v zápase vyrovnal a len o štyri minúty neskôr rozhodol po prihrávke striedajúceho Metsoka Tigran Barseghjan. V dramatickom závere Slovan tesný náskok ubránil a po historickom víťazstve 3:2 prvýkrát vo svojej histórii postúpil do hlavnej fázy Ligy majstrov. ==== Sezóna 2025/2026 ==== Približne v polovici ligovej súťaže sa Slovan prepracoval na 1. priečku a odvtedy pred seba už nikoho nepustil. Belasí tak bez väčších problémov dokráčali už k 8. majstrovskému titulu za sebou. V priebehu sezóny sa však čoraz hlasnejšie ozývala kritika predvádzanej hry aj práce trénera Weissa. Slovan vo viacerých stretnutiach, vrátane domácich zápasov proti papierovo výrazne slabším súperom, predvádzal prevažne defenzívny a neatraktívny futbal. Nespokojnosť fanúšikov sa prejavila aj priamo na tribúnach, odkiaľ zaznievali výzvy na Weissovo odvolanie. V Slovenskom pohári to opäť bolo sklamanie aj výsledkovo. V osemfinále Slovan prehral po penaltovom rozstrele v Trnave. Od posledného triumfu v tejto súťaži v sezóne 2021/22 pritom Slovan vypadol štyrikrát z piatich prípadov práve po konfrontácii s Trnavou. Po skončení sezóny sa po piatich rokoch uzavrelo pôsobenie Vladimíra Weissa na trénerskej lavičke, keď sa presunul k slovenskej reprezentácii. S klubom sa rozlúčilo aj viacero hráčov vrátane Gurama Kašiu, Róberta Maka, Martina Trnovského a Vladimíra Weissa ml. ==== Sezóna 2026/2027 ==== Po odchode Vladimíra Weissa st. patril výber nového hlavného trénera k najdiskutovanejším témam pred začiatkom sezóny. Slovan zverejnil aj užší zoznam kandidátov, s ktorými rokoval. Figurovali na ňom viaceré zvučné mená – Igor Biščan, Valérien Ismaël, Robbie Keane, Serhij Rebrov a Yaya Touré. Novým trénerom belasých sa napokon stal práve Yaya Touré, bývalý hráč Barcelony či Manchestru City. Jeho asistentmi sa stali Ír Darren O'Dea a Francúz Serge Costa. == Vedenie a majitelia klubu == Do roku 1989 fungoval Športový klub Slovan v organizácii športových zväzov.<!-- v roku 1927 ešte ako amateri získali titul masjter ČSR, v roku 1932 už boli proesionáli --> Jeho financovanie podporoval určitou mierou štát. Po [[Nežná revolúcia|zmene režimu]] bol 1. októbra 1990 zaregistrovaný ''Športový klub Slovan Bratislava - futbal'' ako združenie. 22. januára 2002 predseda správnej rady občianskeho združenia [[Miroslav Králik]] oznámil rozhodnutie správnej rady o transformácii na akciovú spoločnosť ''ŠK Slovan Bratislava -- futbal, a. s.'' Návrh transformácie združenia na akciovú spoločnosť 164 prítomných delegátov jednohlasne prijalo a zároveň zvolili novú päťčlennú správnu rad: [[Roman Dubeň]], [[Viliam Fischer]], Miroslav Králik, [[Anton Ondruš]], [[Jozef Vengloš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HNonline.sk - Slovan smeruje k akciovej spoločnosti|url=https://hnonline.sk/sport/33683-slovan-smeruje-k-akciovej-spolocnosti|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2002-01-23|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref> 24. januára 2005 predseda predstavenstva vtedajšej akciovej spoločnosti Slovana [[Eugen Cirák]] oznámil predaj klubu do súkromného vlastníctva. Bratislavský mestský poslanec [[Jozef Augustín]], ktorý sa výrazne aktivizoval vo veci predaja Slovana (v opozícii proti vtedajšiemu vedeniu). K podpisu zmluvy malo prísť už vo februári 2004, avšak nádejný nemecký kupec [[Daniel Jammer]] nakoniec "odskočil".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Futbalový Slovan včera predali|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalovy-slovan-vcera-predali/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Slovan nakoniec získala [[Slavia Capital]], ktorej najvýznamnejším predstaviteľom je bývalý dvojnásobný [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ľudovít Černák]].<ref name=":0" /> Černák už v deň kúpy 24. januára 2005 začal riešiť aj dlhy občianskeho združenia Slovana, ktoré boli vyššie ako v akciovke, avšak prejavil najmä prioritný záujem o budúcnosti štadióna na Tehelnom poli. Povedal: „Myslím si, že by sa ňom malo podieľať 4–5 spoločností. Aj v zahraničí je bežnou praxou, že štadión vlastní developerská spoločnosť spolu s mestom.“ Nevylučuje, že jedným z vlastníkov by mohol byť aj futbalový zväz, ktorý včera navštívil. „Pre mňa je dôležité, aby bolo zmluvne podchytené, že Slovan bude mať svoj domov. A nevidím problém v tom, prečo by nemohol štadión slúžiť aj ako národný.“<ref name=":0" /> Ako sa ukázalo neskôr, dlhy Slovana boli v roku 2005 štvrť miliardy korún.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky|url=https://www.trend.sk/biznis/l-cernak-biznis-hoji-rany-politiky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> V lete 2008 Ľ. Černák predal deväťdesiat percent akcii futbalového Slovana [[Skupina J&T|Skupine J&T.]]<!-- 10% si ponechal zdroj TREND Ľ. Černák: Biznis hojí rany z politiky --> [[Skupina J&T|J&T]] neskôr prepustili 51% akcií spoločnosti [[Grafobal]], ktorú vlastní [[Ivan Kmotrík]], bývalý vlastník [[FC Petržalka|Artmedie Petržalka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34918&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2022-09-30}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠK Slovan Bratislava futbal a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://www.finstat.sk/35834579|vydavateľ=www.finstat.sk|dátum prístupu=2022-09-30|priezvisko=}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kmotrík je už dlho znechutený. Kúpi Slovan jeden z najbohatších Slovákov?|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-sk-slovan-bratislava-predaj-kmotrik-hruby-chrenek-prognoza/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> Pozemok aj štadión v štvrti [[Tehelné pole (štvrť)|Tehelné pole]] predal najskôr Černák spoločnosti [[Tesako]] za jednu korunu. Zdôvodňoval to tým, že Tesako pomôže s výstavbou nového štadióna. Firma, ktorej vlastníkom bola cyperská spoločnosť, však pozemok vymenila s mestom, vďaka čomu sa dostala k pôde na vedľajších [[Pasienky (štadión)|Pasienkoch]], kde trénoval klub [[Inter Bratislava|Interu]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako sa z Ivana Kmotríka stal futbalový developer|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/ako-ivana-kmotrika-stal-futbalovy-developer|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2013-07-19|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref><ref name=":2" /> Nakoniec teda Kmotrík ovládol väčšinu majetku troch bratislavských klubov a zrealizoval v súčinnosti s [[Skupina J&T|J&T]] na [[Tehelné pole (štadión)|Tehelnom poli]] výstavbu [[Národný futbalový štadión|národného futbalového štadióna]], o ktorej sníval už Černák.<ref name=":2" /> Médiá v čase, keď k zámenám došlo, špekulovali, kto stojí za akciovkou Tesako a zistili, že sídlila na rovnakej adrese ako finančná skupina J&T a v predstavenstve Tesaka je aj [[Pavel Komorník]] z Grafobalu.<ref name=":4" /> Po slabých výkonoch v septembri 2022 ale najmä po prehre 0:2 na pôde arménskeho [[Pjunika Jerevan]] skončil v pozícii viceprezidenta a generálneho riaditeľa belasých Ivan Kmotrík mladší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bude nový viceprezident Slovana? Majiteľ klubu Kmotrík reagoval na koniec svojho syna|url=https://hnonline.sk/sport/96042651-kto-bude-novy-viceprezident-slovana-majitel-klubu-kmotrik-reagoval-na-koniec-svojho-syna|vydavateľ=hnonline.sk|dátum vydania=2022-09-22|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk-sk}}</ref><blockquote>''"Rozhodol som sa zrušiť všetky doterajšie funkcie vo vedení klubu. Aby v klube nenastalo bezvládie a zachoval sa chod klubu, vymenovali sme nateraz za športového riaditeľa Róberta Tomascheka a riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Roba Vitteka. V nasledujúcich dňoch oznámime mená ďalších ľudí, ktorí pribudnú do vedenia klubu,"'' citoval portál majiteľa klubu, Ivana Kmotríka staršieho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovan oznámil meno nového športového riaditeľa, do klubu sa vracia aj Róbert Vittek|url=https://sportky.zoznam.sk/c/308783/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2022-09-29|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk}}</ref> </blockquote>Už od minulého roka sa špekuluje o tom, že Kmotrík st. chce futbalový Slovan predať.<ref name=":3" /> Za rok 2021 mal Slovan tržby viac ako pätnásť miliónov eur, ale tiež vykázal stratu 1,2 milióna eur. Rok predtým bola strata klubu až 3,2 milióna eur. Slovan vykazuje záporné čísla trvale od roku 2017.<ref name=":1" /> ''„Na predaj je vždy a všetko, závisí iba od podmienok, ktoré dá potencionálny záujemca na stôl,“'' povedal Kmotrík starší ešte v júni 2022. K Slovanu patrí aj štadión, ktorý tvorí najväčšiu klubovú hodnotu. Kmotríka vyšla stavba na viac ako sto miliónov eur, vláda prispela 27 miliónmi.<ref name=":3" /> V marci 2023 sa opätovne vrátil Ivan Kmotrík mladší na pozíciu generálneho riaditeľa klubu s cieľom dať tímu nový impulz a od leta začať s prestavbou kádra. Róbert Tomaschek sa presunul na pozíciu vedúceho mužstva, Róbert Vittek bude v klube pracovať na skautingovom oddelení. == Názvy klubu == * 1919 – I. ČSŠK Bratislava * 1939 – ŠK Bratislava * 1948 – Sokol NV Bratislava * 1953 – ÚNV Slovan Bratislava * 1961 – TJ Slovan CHZJD Bratislava * 1990 – ŠK Slovan Bratislava == Rivalita == Najväčším rivalom Slovana domácej futbalovej scéne je Spartak Trnava. Tradičné derby je najzásadnejším a zároveň najsledovanejším zápasom v slovenskom futbale. Predstavuje nielen rivalitu dvoch futbalových klubov, ale aj susedných miest zo západného Slovenska – Bratislavy a Trnavy. Jeho história siaha až do roku 1926, kedy sa v Trnave konal prvý vzájomný zápas s víťazstvom domácich v pomere 3:1. Prvý veľký spor sa odohral v roku 1932, keď najlepší trnavský útočník [[František Masarovič]] napriek nesúhlasu klubu prestúpil do I. ČSŠK Bratislava. Zakročiť napokon musel až riadiaci orgán Západoslovenskej futbalovej župy. Od tohto momentu platilo, že každý prestup hráča Trnavy do Slovana (v ďalších rokoch Anton Malatinský, [[Michal Benedikovič]] či [[Jozef Adamec]]), alebo opačným smerom, znamenal nespokojnosť a vzdor fanúšikov. To sa porušilo koncom 80-tych rokov a odvtedy presuny hráčov medzi oboma klubmi nie sú až také emotívne (napr. Vladimír Eckhardt, Marek Ujlaky, Dušan Tittel, Myenty Abena, Lucas Lovat atď.). Ďalším zásadným momentom v rivalite týchto dvoch mužstiev bolo prelomenie bariéry na tribúne v roku 1968, kedy rivalita kulminovala. Niekoľko fanúšikov bolo zranených a zápas mal dohru za zeleným stolom. Vzájomné zápasy sú často označované ako rizikové a sprevádzané početným policajným dozorom. Neslávne pamätným sa stal zápas 11. kola futbalovej Fortuna ligy 17. októbra 2021 medzi dovtedy prvým Slovanom a druhou Trnavou, ktorý hlavný rozhodca najskôr prerušil a potom po takmer štvrť hodine predčasne ukončil pre ohrozovanie divákov v sektore hostí domácimi priaznivcami a následnému vniknutiu množstva fanúšikov z obidvoch táborov na hraciu plochu, kde došlo ku násilnostiam a vzájomným bitkám, pričom niekoľko fanúšikov bolo zranených a museli byť ošetrovaní. Výsledkom nezvládnutej usporiadateľskej služby zo strany domáceho Spartaka a násilností disciplinárna komisia SFZ udelila Spartaku pokutu 35 000 €, uzavretie štadióna pre divákov na 3 domáce zápasy (okrem detí do 15 rokov) a Slovanu pokutu 20 000 € a zákaz vycestovať fanúšikom Slovana na 4 najbližšie zápasy na štadióny súperov v lige. Obidva kluby dostali zákaz vycestovania fanúšikov na súperov štadión do konca súťažného ročníka. Prezídium Únie ligových klubov odsúhlasilo podľa súťažného poriadku kontumáciu 3:0 v prospech Slovana. Násilnosti na štadióne vyústili až do zvolania Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa preberali možnosti zvýšenia bezpečnosti na športových podujatiach. Ku zápasu sa vyjadrovali viacerí poprední športovci, politici, prezident Policajného zboru a mal dopad aj na legislatívne zmeny, ktoré mali zabrániť podobným situáciám na športových štadiónoch. Legislatívne zmeny v bezpečnosti na štadiónoch boli nevyhnutné aj z dôvodu, že zápas mal medzinárodný rozmer, keď si na zápase vybíjali energiu okrem zainteresovaných fanúšikov obidvoch klubov aj fanúšikovia Baníka Ostrava (Česko) a GKS Katowice (Poľsko) na strane Spartaka Trnava a Ruchu Chorzów a Wisły Krakov (obe Poľsko) a Austrie Viedeň (Rakúsko) na strane Slovana Bratislava. Množstvo článkov vo všetkých tlačených aj elektronických médiách v najbližších týždňoch po zápase dokumentovalo dramatický priebeh zápasu. Tu sú len niektoré názvy z nich: "Dráma na štadióne v Trnave ako z filmu Hooligans: Zápas slovenského derby skončil predčasne" (Startitup), "Škandál nevídaných rozmerov: Chuligáni sa v derby bili na trávniku a krv tiekla potokom!" (Šport24.sk), "Počas zápasu v Trnave vyčíňala na ihrisku zberba zo 4 krajín: Kto každý tu zlyhal? Počuť len výhovorky!" (Nový čas), "Rozbité hlavy, veľké tržné rany: Polícia nebrala žiadny ohľad, schytali to aj ženy a deti" (Šport24.sk) atď. Počas svojho pôsobenia v najvyššej súťaži mal Slovan postupne štyroch mestských rivalov. Prvým bol armádny klub OAP Bratislava, s ktorým sa Slovan stretával v ligových zápasoch počas existencie Slovenského štátu. Súperenie ale nemalo dlhé trvanie. OAP bol v roku 1944 z politických dôvodov zrušený. Len o málo dlhšie trvala rivalita s ČH Bratislava. Tá sa v roku 1962 zlúčila so Slovnaftom a vznikol [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]. Hoci klub nemal širokú základňu fanúšikov, bratislavské derby vždy lákalo. V sezóne 1974/75 sa o titule rozhodovalo vo vzájomnom zápase medzi Interom a Slovanom na vypredaných Pasienkoch. Rivalita pokračovala aj v samostatnej slovenskej lige. Ďalší priamy súboj o titul medzi týmito klubmi sa odohral v sezónach 1998/99 a 1999/00. Vzájomné zápasy dostali pomenovanie ''„derby susedov z Bajkalskej ulice“''. Aktuálne sa nestretávajú, nakoľko Inter pôsobí v [[3. liga|3. lige]]. Posledným mestským rivalom Slovana bola Artmedia Petržalka. Klub z pravého brehu [[Dunaj]]a sa stal stabilným účastníkom najvyššej súťaže po rozdelení Československa. Zápasy so Slovanom často prilákali na štadión za Starým mostom návštevu blížiacu sa 10-tisícom divákom. Klub momentálne pôsobí pod názvom FC Petržalka v [[2. slovenská futbalová liga|2. lige]]. Za ďalšieho významného rivala Slovana možno považovať [[FC VSS Košice|VSS Košice]] (dnes už [[FC Košice]]). Zápasy s tímom z metropoly opačného konca Slovenska sú vnímané ako súboj „''východu proti západu“.'' V minulosti, počas účasti Slovana v 1. čs. lige bol na českej strane hlavným rivalom Sparta Praha. Rivalita vrcholila najmä v posledných rokoch spoločnej futbalovej ligy, kedy mali oba kluby najpočetnejšie a aj najradikálnejšie futbalové tábory. Napriek tomu nikdy medzi oboma tábormi neprišlo k nejakému významnejšiemu fyzickému konfliktu, presahujúceho bežné strety znepriatelených fanúšikovských táborov v česko-slovenskej federálnej lige. Konflikty sa obmedzovali len na verbálne útoky a hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu príp. do sektorov súperových fanúšikov. Bežné boli menšie bitky jednotlivcov, čo však bol v tom čase bežný sprievodný jav na štadiónoch v lige. Od 90-tych rokov 20. storočia je hlavným nepriateľom na medzinárodnej scéne Ferencvároš Budapešť. Tento klub má dlhodobo extrémne radikálne a militantné fanúšikovské jadro, pravdepodobne najhoršie zo všetkých stredoeurópskych futbalových klubov. Vyčíňanie jeho fanúšikov je každoročne známe aj na medzištátnych zápasoch, nielen na klubových. Nenávisť medzi klubmi spôsobili ešte v r. 1992 radikálni fanúšikovia Ferencvárošu, keď prišli do Bratislavy na vzájomný zápas medzi Slovanom a Budapešťou v 1. kole Ligy majstrov. Na štadión Slovana si so sebou zobrali celý arzenál nebezpečných zbraní, priamo na štadióne hádzali nebezpečné predmety a ohrozovali ostatných divákov. Vykrikovanie ponižujúcich protislovenských a protislovanistických sloganov v uliciach Bratislavy ako aj na štadióne bolo to najslabšie čo použili. Počas zápasu tak vyhrotili situáciu, že museli proti nim zakročiť bezpečnostné zložky na štadióne a tým ochránili zvyšných slušných divákov. Keďže "világos" dostali aj niektorí pravdepodobne nevinní priaznivci Ferencvárošu, maďarské médiá ako aj radikálni priaznivci maďarského klubu len veľmi ťažko znášali tento postup polície, a všetko obrátili na nacionálne vášne a politiku a cítili ukrivdenosť maďarského národa. Frustrácia Maďarov bola umocnená debaklom, ktorý utŕžili hráči Ferencvárošu na Tehelnom poli (4:1 pre Slovan), kde 2 góly strelil aj legendárny Peter Dubovský. UEFA za nenahlásenie zápasu ako rizikového ako aj za vyčíňanie fanúšikov potrestala obidva kluby, vyššiu pokutu dostal maďarský klub, čo opäť rozdúchalo vášne za Dunajom. Maďari sa navyše chystali na veľkú vendetu v odvetnom zápase v Budapešti. V čase medzi obidvomi zápasmi išli z Maďarska veľmi nepríjemné správy, ktoré prakticky vylučovali prítomnosť kohokoľvek hovoriaceho po slovensky v Budapešti (ak nechcel skončiť minimálne v nemocnici). Priamo pred zápasom komando "Fradi" kontrolovalo vlaky idúce do Budapešti, pričom každému priaznivcovi zo Slovenska hrozilo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života pri strete s týmito radikálnymi fanúšikmi. Nakoniec do sektora hostí v Budapešti prišiel len jeden fanúšik, 15-ročný Daniel Antošík, ktorý počas celého zápasu sedel v sektore hostí s rozvinutou slovanistickou vlajkou proti celému vypredanému protislovanisticky zameranému štadiónu. Tento jeho počin zaznamenali takmer všetky médiá, hráči a veľmi kladne a obdivne sa o ňom vyjadrovali aj fanúšikovia konkurenčných futbalových klubov v našej lige. Dočkal sa aj ocenenia po zápase, tréner Slovana Dušan Galis si išiel po zápase s ním podať ruku, Ondrej Krištofík mu daroval dres, hráči ho na ceste späť zobrali lietadlom do Bratislavy a dostal aj permanentku na celý rok na zápasy Slovana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Argentíny sa vracia belasá legenda|url=https://sport.aktuality.sk/c/JqNI6xT/z-argentiny-sa-vracia-belasa-legenda/|vydavateľ=Ringier Slovakia Media|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=sk|meno=Igor|priezvisko=Gressner}}</ref>. V čase 30. výročia tohto pamätného zápasu v r. 2022 skrížil cesty obidvom mužstvám žreb UEFA. Slovan a Ferencvároš sa opäť stretli, tentokrát 2. predkole Ligy majstrov. Všetky média, najmä však maďarské, sa venovali viac fanúšikom a odplate za rok 1992 ako futbalu a hráčom a zbytočne vyhrocovali situáciu. Pred prvým zápasom v Budapešti bola situácia opäť veľmi napätá a tvrdé jadro Ferencvárosu opäť "kontrolovalo" vlaky, s úmyslom zneškodniť akéhokoľvek fanúšika zo Slovenska. Avšak maďarská polícia spolu so slovenskou a futbalovým klubom ŠK Slovan vynikajúco zvládli celý presun 500-700 priaznivcov Slovana do Budapešti a späť, a ku žiadnym výtržnostiam neprišlo. Avšak na štadióne bola veľmi nepriateľská nielen protislovanistická, ale opäť aj protislovenská nálada, ktorú dokumentovali transparenty, tričká, či nacionalistické verbálne prejavy domácich fanúšikov. Ich frustrácia sa ešte prehĺbila po prehratom zápase (1:2), ktorú si vybíjali domáci priaznivci najmä na sociálnych sieťach, kde si svoje xenofóbne a militantné názory vybíjali aj na vlastných hráčoch. Jediným vážnejším incidentom bolo, že počas presunu z tréningu v Budapešti, jeden maďarský priaznivec hodil do okna autobusu Slovana kameň, čím ho poškodil. Veľmi pozitívnym a pekným gestom tohto zápasu bolo, že vyše 40 priaznivcov Slovana sa zložilo na spiatočnú letenku hrdinu spred 30 rokov - Daniela Antošíka, žijúceho medzičasom v Argentíne a tesne pred zápasom ako spomienku na r. 1992 všetci opustili sektor hostí okrem Daniela, ktorý ostal v sektore už na novom, vypredanom štadióne Ferencvárosu, sám, tak ako pred 30 rokmi, čo si všimli aj televízne štáby a až potom pred prvým výkopom prišli aj ostatní fanúšikovia Slovana povzbudzovať do svojho sektora. Po príchode na Slovensko sa Daniel Antošík tešil veľkému záujmu nielen médií, ale opäť aj obdivu iných fanúšikov (napr. niektorých priaznivcov Trnavy). Kým pred zápasom v Budapešti sa už týždeň pre výkopom riešili len bezpečnostné aspekty podujatia a média stále, až prehnane, oživovali spomienky spred 30 rokov, pred zápasom v Bratislave sa riešilo ako vypredať štadión domácimi priaznivcami a atmosféra ani zďaleka nebola taká vyhrotená... == Športové úspechy == ===Domáca scéna=== * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Amatérsky víťaz (2x): 1926-27, 1929-30'' * '''Česko-Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (8x): 1948-49, 1949-50, 1950-51, 1954-55, 1969-70, 1973-74, 1974-75, 1991-92'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (10x): 1951-52, 1955-56, 1959-60, 1963-64, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1971-72, 1975-76, 1990-91 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (3x): 1947-48, 1960-61, 1992-93 * '''Slovensko ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (24x): 1925-26, 1926-27, 1929-30, 1931-32, 1939-40, 1940-41, 1941-42, 1943-44, 1993-94, 1994-95, 1995-96, 1998-99, 2008-09, 2010-11, 2012-13, 2013-14, 2018-19, 2019-20, 2020-21, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25, 2025-26'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (5x): 2000-01, 2009-10, 2015-16, 2016-17, 2017-18 ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (6x): 1996-97, 1999-00, 2002-03, 2006-07, 20111-12, 2014-15 * '''Česko-slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (5x): 1961-62, 1962-63, 1967-68, 1973-74, 1981-82'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (6x): 1964-65, 1969-70, 1971-72, 1975-76, 1982-83, 1988-89 * '''Slovenský pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (17x): 1969-70, 1971-72, 1973-74, 1975-76, 1981-82, 1982-83, 1988-89, 1993-94, 1996-97, 1998-99, 2009-10, 2010-11, 2012-13, 2016-17, 2017-18, 2019-20, 2020-21'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (7x): 1970-71, 1977-78, 2002-03, 2013-14, 2015-16, 2021-22, 2022-23 * '''Slovenský Superpohár / Matičný Pribinov pohár ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (4x): 1993-94, 1995-96, 2008-09, 2013-14'' ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (3x): 1994-95, 2006-07, 2009-10 * '''Prvá Slovenská národná futbalová liga''' ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1987-88'' ===Európska scéna=== * '''UEFA Pohár víťazov pohárov ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz (1x): 1968-69'' ** Štvrťfinalista (2x): 1962-63, 1963-64 * '''UEFA Pohár Intertoto ** [[Image:Gold medal icon.svg|15px]] ''Víťaz v skupine (9x): 1967-68, 1969-70, 1971-72, 1972-73, 1973-74, 1976-77, 1989-90, 1991-92, 1993-94'' * '''Mitropa pohár ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (1x): 1963-64 * '''UEFA Liga majstrov''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (1x): 2024-25 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (3x): 2011-12, 2014-15, 2019-20 * ''' UEFA Európska konferenčná liga''' ** ''Osemfinalista (1x): 2022-23 ** ''Vyraďovacie kolo play-off (1x): 2023-24'' ** ''Skupinová fáza / ligova fáza (2x): 2021-22, 2025-26 == Umiestnenie v domácich ligových súťažiach == <small>'''Vysvetlivky:''' Z – počet zápasov, V – výhry, R – remízy, P – prehry</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1935 – 1938 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1935/36 |1 |26 |10 |5 |11 |50:61 | −11 |'''25''' |7. |- |1936/37 |1 |22 |11 |5 |6 |44:36 | +8 |'''27''' |4. |- |1937/38 |1 |22 |10 |1 |11 |46:53 | −11 |'''21''' |5. |- | colspan="10" |{{Minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1938 – 1944 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1938/39 |1 |8 |7 |1 |0 |30:11 | +19 |'''15''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1939/40 |1 |22 |18 |1 |3 |100:22 | +78 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1940/41 |1 |22 |14 |4 |4 |90:33 | +57 |'''32''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1941/42 |1 |22 |13 |5 |4 |82:35 | +47 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1942/43 |1 |22 |14 |2 |6 |72:33 | +39 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1943/44 |1 |22 |18 |2 |2 |121:34 | +87 |'''38''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Česko-Slovensko}}Česko-Slovensko 1945 – 1993 |- !Sezóna !Úroveň !Z !V !R !P !Skóre !+/− !Body !Umiestnenie |- |1945/46 |1 |18 |9 |3 |6 |54:41 | +13 |'''21''' |'''3.''' (sk. A) |- |1946/47 |1 |26 |13 |2 |11 |78:48 | +30 |'''28''' |6. |- |1947/48 |1 |20 |10 |4 |6 |57:31 | +26 |'''24''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1949 |1 |26 |18 |5 |3 |93:33 | +60 |'''41''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1950 |1 |26 |16 |3 |7 |62:35 | +27 |'''35''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1951 |1 |26 |14 |5 |7 |58:36 | +22 |'''33''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1952 |1 |26 |18 |4 |4 |59:25 | +34 |'''40''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1953 |1 |13 |5 |3 |5 |26:21 | +5 |'''13''' |9. |- |1954 |1 |22 |10 |5 |7 |35:28 | +7 |'''25''' |5. |- |1955 |1 |22 |13 |5 |4 |41:14 | +27 |'''31''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1956 |1 |22 |10 |7 |5 |37:23 | +14 |'''27''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1957/58 |1 |33 |15 |7 |11 |58:45 | +13 |'''37''' |4. |- |1958/59 |1 |26 |8 |8 |10 |38:36 | +2 |'''24''' |8. |- |1959/60 |1 |26 |12 |8 |6 |53:31 | +22 |'''32''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1960/61 |1 |26 |12 |5 |9 |45:29 | +16 |'''29''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |1961/62 |1 |26 |13 |1 |12 |51:38 | +13 |'''27''' |7. |- |1962/63 |1 |26 |10 |5 |11 |45:40 | +5 |'''25''' |7. |- |1963/64 |1 |26 |14 |7 |5 |50:25 | +25 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1964/65 |1 |26 |7 |14 |5 |35:26 | +9 |'''28''' |6. |- |1965/66 |1 |26 |9 |7 |10 |34:29 | +5 |'''25''' |7. |- |1966/67 |1 |26 |14 |7 |5 |33:17 | +16 |'''35''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1967/68 |1 |26 |13 |4 |9 |36:20 | +16 |'''30''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1968/69 |1 |26 |12 |10 |4 |35:18 | +17 |'''34''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1969/70 |1 |30 |16 |11 |3 |39:15 | +24 |'''43''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1970/71 |1 |30 |11 |10 |9 |34:28 | +6 |'''32''' |6. |- |1971/72 |1 |30 |18 |6 |6 |68:37 | +31 |'''42''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1972/73 |1 |30 |12 |5 |13 |32:31 | +1 |'''29''' |8. |- |1973/74 |1 |30 |15 |7 |8 |58:39 | +19 |'''37''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1974/75 |1 |30 |16 |7 |7 |72:34 | +38 |'''39''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1975/76 |1 |30 |15 |6 |9 |49:25 | +24 |'''36''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1976/77 |1 |30 |12 |5 |13 |44:38 | +6 |'''29''' |8. |- |1977/78 |1 |30 |11 |7 |12 |53:46 | +7 |'''29''' |8. |- |1978/79 |1 |30 |8 |12 |10 |35:32 | +3 |'''28''' |10. |- |1979/80 |1 |30 |11 |7 |12 |31:35 | -4 |'''29''' |11. |- |1980/81 |1 |30 |12 |5 |13 |40:38 | +2 |'''29''' |9. |- |1981/82 |1 |30 |11 |7 |12 |42:47 | -5 |'''29''' |10. |- |1982/83 |1 |30 |8 |10 |12 |34:51 | -17 |'''26''' |13. |- |1983/84 |1 |30 |8 |11 |11 |45:46 | -1 |'''27''' |9. |- |1984/85 |1 |30 |6 |7 |17 |24:59 | -35 |'''19''' |16. |- |1985/86 |2 |30 |17 |8 |5 |45:23 | +22 |'''42''' |2. |- |1986/87 |2 |30 |20 |5 |5 |60:17 | +43 |'''45''' |2. |- |1987/88 |2 |30 |19 |7 |4 |51:18 | +33 |'''45''' |1. |- |1988/89 |1 |30 |13 |4 |13 |41:39 | +2 |'''30''' |7. |- |1989/90 |1 |30 |10 |15 |5 |29:25 | +4 |'''35''' |5. |- |1990/91 |1 |30 |16 |6 |8 |42:27 | +15 |'''38''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |1991/92 |1 |30 |23 |5 |2 |60:19 | +41 |'''51''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |1992/93 |1 |30 |19 |4 |7 |61:31 | +30 |'''42''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- | colspan="10" |{{minivlajka|Slovensko}}Slovensko 1993 – |- align="center" style="background:#efefef; font-weight:bold;" !Sezóna !Úroveň ! width="33" |Z ! width="33" |V ! width="33" |R ! width="33" |P ! width="33" |Skóre ! width="33" |+/− ! width="33" |Body !Umiestnenie |- |[[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |1 |32 |20 |10 |2 |63:28 | +35 |'''50''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1994/1995|1994/95]] |1 |32 |21 |9 |2 |63:25 | +38 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |1 |32 |22 |9 |1 |79:20 | +59 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[1. slovenská futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |1 |30 |15 |5 |10 |49:33 | +16 |'''50''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 1997/1998|1997/98]] |1 |30 |12 |9 |9 |41:36 | +5 |'''45''' |5. |- |[[Mars superliga 1998/1999|1998/99]] |1 |30 |21 |7 |2 |56:11 | +45 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Mars superliga 1999/2000|1999/00]] |1 |30 |16 |9 |5 |52:18 | +34 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Mars superliga 2000/2001|2000/01]] |1 |36 |21 |8 |7 |84:49 | +35 |'''71''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Mars superliga 2001/2002|2001/02]] |1 |36 |14 |9 |13 |42:39 | +3 |'''51''' |6. |- |[[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] |1 |36 |19 |6 |11 |60:42 | +22 |'''63''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] |1 |36 |6 |11 |19 |37:58 | -21 |'''29''' |10. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2004/2005|2004/05]] |2 |30 |14 |8 |8 |37:24 | +13 |'''50''' |3. |- |[[2. slovenská futbalová liga 2005/2006|2005/06]] |2 |30 |19 |6 |5 |47:25 | +22 |'''63''' |2. |- |[[Corgoň liga 2006/2007|2006/07]] |1 |28 |11 |8 |9 |35:33 | +2 |'''41''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] |1 |33 |15 |6 |12 |46:37 | +9 |'''51''' |5. |- |[[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] |1 |33 |21 |7 |5 |69:25 | +44 |'''70''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2009/2010|2009/10]] |1 |33 |21 |7 |5 |54:24 | +30 |'''70''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Corgoň liga 2010/2011|2010/11]] |1 |33 |20 |8 |5 |52:21 | +31 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2011/2012|2011/12]] |1 |33 |16 |6 |1 |48:35 | +13 |'''59''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Corgoň liga 2012/2013|2012/13]] |1 |33 |16 |11 |6 |56:33 | +23 |'''59''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Corgoň liga 2013/2014|2013/14]] |1 |33 |24 |3 |6 |63:32 | +31 |'''75''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] |1 |33 |18 |3 |12 |49:42 | +7 |'''57''' |bgcolor="#CD9B1D"|'''3.''' |- |[[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] |1 |33 |20 |9 |4 |50:25 | +25 |'''69''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] |1 |30 |18 |3 |9 |54:34 | +20 |'''57''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2017/2018|2017/18]] |1 |32 |17 |8 |7 |58:37 | +21 |'''59''' |bgcolor="#DCDCDC"|'''2.''' |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Slovensko)|2018/19]] |1 |32 |25 |5 |2 |84:33 | +51 |'''80''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2019/2020|2019/20]] |1 |27 |21 |5 |1 |57:14 | +43 |'''68''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2020/2021|2020/21]] |1 |32 |22 |5 |5 |78:28 | +50 |'''71''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] |1 |32 |22 |8 |2 |71:25 | +46 |'''74''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Fortuna liga 2022/2023|2022/23]] |1 |32 |21 |6 |5 |65:32 | +33 |'''69''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2023/2024|2023/24]] |1 |32 |23 |4 |5 |76:31 | +45 |'''73''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] |1 |32 |22 |6 |4 |74:39 | +35 |'''72''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |- |[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] |1 |''31'' |''21'' |''5'' |''5'' |''62:35'' | ''+27'' |'''''68''''' |bgcolor="#FFFF00"|'''1.''' |} Aktualizované k: 10. 5. 2026 <small>''Zdroje: nikeliga.sk; cs.wikipedia.org/wiki/1._slovenská_fotbalová_liga''</small> == Králi ligových strelcov == {| class="wikitable" !Sezóna !Meno !Góly |- |1939/40 |{{minivlajka|Slovensko}} Tomáš Porubský|| align="center"| 27 |- |1940/41 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 19 |- |1941/42 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"| 22 |- |1943/44 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Arpáš]]|| align="center"|29 |- |1955 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Emil Pažický]]|| align="center"| 19 |- |1971/72 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Ján Čapkovič]]|| align="center"| 19 |- |1980/81 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Marián Masný]]|| align="center"| 16 |- |1991/92 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 27 |- |1992/93 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]]||align="center"| 24 |- |2008/09 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Masaryk]]|| align="center"| 15 |- |2010/11 |{{minivlajka|Slovensko}} [[Filip Šebo]]||align="center"| 22 |- |2016/17 |{{minivlajka|Guinea}} [[Seydouba Soumah]]*||align="center"| 20 |- |2018/19 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]||align="center"| 29 |- |2019/20 |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Andraž Šporar]]**||align="center"| 12 |- |2023/24 |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan***||align="center"| 13 |- | rowspan="2" |2024/25 |{{minivlajka|Slovensko}} David Strelec | align="center" |20 |- |{{Minivlajka|Arménsko}} Tigran Barseghjan | align="center" |20 |} Poznámky: <nowiki>*</nowiki> Soumah sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Filip Hlohovský|Filipom Hlohovským]] z [[MŠK Žilina]] <nowiki>**</nowiki> sezóna 2019/20 bola skrátená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] <nowiki>***</nowiki> Barseghjan sa delil o korunu kráľa strelcov s [[Róbert Polievka|Róbertom Polievkom]] z [[MFK Dukla Banská Bystrica]] == Hráči Slovana v klube ligových kanonierov (KLK) == '''[[Klub ligových kanonierov]]''' (KLK) združuje [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach. Tento zoznam ku koncu roku 2021 obsahoval 35 futbalistov, z toho v Slovane pôsobilo '''21'''. {| class="wikitable" !Poradie v KLK !Meno hráča ! width="50" |Celkový počet gólov !Počet gólov za Slovan |- |1. |[[Ladislav Kubala]] | align="center" |202 |14 |- |3. |[[Jozef Adamec]] | align="center" |170 |15 |- |5. |[[Ján Arpáš]] | align="center" |152 |146 |- |7. |[[Milan Luhový]] | align="center" |143 |23 |- |11. |[[Juraj Halenár]] | align="center" |127 |57 |- |12. |[[Emil Pažický]] | align="center" |124 |77 |- |13. |[[Stanislav Šesták]] | align="center" |123 |6 |- |14. |[[Jozef Luknár]] | align="center" |119 |119 |- |15.-17. |[[Róbert Vittek]] | align="center" |115 |71 |- |15.-17. |[[Filip Hološko]] | align="center" |115 |9 |- |18. |[[Viktor Tegelhoff]] | align="center" |113 |86 |- |19. |[[Peter Herda]] | align="center" |110 |1 |- |20.-21. |[[Anton Moravčík]] | align="center" |109 |70 |- |20.-21. |[[Szilárd Németh]] | align="center" |109 |25 |- |26.-27. |[[Marek Hamšík]] | align="center" |107 |0 |- |26.-27. |[[Jozef Obert]] | align="center" |107 |59 |- |28.-29. |[[Gejza Šimanský]] | align="center" |106 |54 |- |31. |[[Božin Laskov]] | align="center" |104 |47 |- |32.-33. |[[Marián Masný]] | align="center" |103 |97 |- |32.-33. |[[Tomáš Medveď]] | align="center" |103 |8 |- |34.-35. |[[Ján Čapkovič]] | align="center" |100 |100 |} == Slovan v európskych pohároch == {| class="wikitable" ! Sezóna ! Súťaž ! Kolo ! Klub ! Doma ! Vonku ! Celkovo |-[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956/57]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#Predkolo|Predkolo]] |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Legia Warszawa|CKWS Warszawa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1962/1963|1962/63]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Lausanne-Sport|Lausanne-Sport]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Tottenham Hotspur]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|6}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov 1963/1964|1963/64]] | rowspan="3" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Helsingin Palloseura|HPS Helsinki]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|8|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|12|2}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Borough United FC|Borough United]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |Štvrťfinále |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969|1968/69]] | rowspan="5" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#1. kolo|1. kolo]] |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Bor|NK Bor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#2. kolo|2. kolo]] |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[FC Porto|Porto]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Štvrťfinále|Štvrťfinále]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Torino FC|Torino]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Semifinále|Semifinále]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Dunfermline Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1968/1969#Finále|Finále]] |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1969/1970|1969/70]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár majstrov európskych krajín 1970/1971|1970/71]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|BK 03 Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1972/1973|1972/73]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Juhoslávia}} [[FK Vojvodina|Vojvodina Novi Sad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[UD Las Palmas|Las Palmas]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1974/1975|1974/75]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Belgicko}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|5}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Pohár majstrov európskych krajín 1975/1976|1975/76]] |[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Derby County FC|Derby County]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- |rowspan="2"|[[Pohár UEFA 1976/1977|1976/77]] |rowspan="2"|[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Island}} [[Fram Reykjavík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|8|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Queens Park Rangers]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|5|8}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1982/1983|1982/83]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- |[[Pohár víťazov pohárov 1989/1990|1989/90]] |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Grasshopper Club Zürich|Grasshoppers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|4}}''' |- |[[Pohár UEFA 1991/1992|1991/92]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Real Madrid]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 1992/1993|1992/93]] | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. kolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|5}}''' |- |[[Pohár UEFA 1993/1994|1993/94]] |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Aston Villa]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="3" |[[Pohár UEFA 1994/1995|1994/95]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Portadown FC|Portadown]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Borussia Dortmund]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1995/1996|1995/96]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[NK Osijek|Osijek]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[1. FC Kaiserslautern]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 1996/1997|1996/97]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[St Patrick's Athletic FC|St Patrick's Athletic]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|3}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Turecko}} [[Trabzonspor]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov 1997/1998|1997/98]] | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] |Predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Chelsea FC|Chelsea]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/00]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2000/2001|2000/01]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Lokomotivi Tbilisi]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár UEFA 2001/2002|2001/02]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Cwmbrân Town AFC|Cwmbrân]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Česko}} [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|2}}''' |- | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto 2007|2007]] | rowspan="2" |[[Pohár Intertoto UEFA|Pohár Intertoto]] |1. kolo |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[FC Differdange 03|Differdange]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|5|0}}''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="3" |2009/10 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2009/2010#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos FC|Olympiacos]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|4}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2009/2010#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Ajax Amsterdam]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|7}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2010/2011|2010/11]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3. predkolo |{{Minivlajka|Srbsko}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda Belehrad]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="6" |2011/12 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FC Tobol|Tobol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2011/2012#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|2}}''' |- | rowspan="4" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2011/2012#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AS Rím]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2011/2012#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[FC Red Bull Salzburg|Salzburg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |[[Európska liga UEFA 2012/2013|2012/13]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Fehérvár FC|Fehérvár]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- |[[Liga majstrov UEFA 2013/2014|2013/14]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |2014/15 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|0}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[FK BATE|BATE Borisov]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|4}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] | rowspan="3" |Skupina I |{{Minivlajka|Taliansko}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''4. miesto''' |- |{{Minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|5}} |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Europa FC|Europa]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|0}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[University College Dublin AFC|UC Dublin]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rusko}} [[FK Krasnodar|Krasnodar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2016/2017|2016/17]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Albánsko}} [[FK Partizani Tirana|Partizani Tirana]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[FK Jelgava|Jelgava]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|0|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA 2017/2018|2017/18]] | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|1}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Lyngby BK|Lyngby]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|3}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2018/2019|2018/19]] | rowspan="3" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|9|2}}''' |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Malta}} [[Balzan FC|Balzan]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="7" |2019/20 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2019/2020#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska Nikšić]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(2:3 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="6" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Kosovo}} [[KF Feronikeli|Feronikeli]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Írsko}} [[Dundalk FC|Dundalk]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|1}}''' |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|([[Pravidlo vonkajších gólov|a]])}} |- | rowspan="3" |Skupina K |{{Minivlajka|Turecko}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[S.C. Braga|Braga]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|4}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- | rowspan="2" |2020/21 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2020/2021#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} {{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{Malé|([[Kontumácia (šport)|k]])}}* |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2020/2021#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="7" |2021/22 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Írsko}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2021/2022#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|3}}''' |- | rowspan="2" |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2021/2022#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|3|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|2}}''' |- |[[Európska liga UEFA 2021/2022#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022#Skupina F|Skupina F]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC København|FC Kodaň]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''3. miesto''' |- |{{Minivlajka|Grécko}} [[PAOK FC|PAOK]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} |- |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|1}} |- | rowspan="8" |2022/23 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Dinamo Batumi|Dinamo Batumi]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2022/2023#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2022/2023#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Grécko}} [[Olympiakos]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|3|3}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="5" |[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|2}}''' {{Malé|(6:5 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="3" |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Skupina H|Skupina H]] |{{Minivlajka|Litva}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''1. miesto''' |- |{{Minivlajka|Arménsko}} [[FC Pyunik|Pyunik]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023#Osemfinále|Osemfinále]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[FC Basel 1893|Bazilej]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|4|4}}''' {{Malé|(1:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- | rowspan="8" |2023/24 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Swift Hesperange]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2023/2024#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Izrael}} [[Makabi Chejfa|Maccabi Haifa]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|5}}''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2023/2024#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"| '''{{ku|4|7}}''' |- |rowspan=4| [[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |rowspan=3| [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Skupina A|Skupina A]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Lille OSC]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | rowspan="3" align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''2. miesto''' |- |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[KÍ Klaksvík|Klaksvík]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} |- |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#Predkolo play-off|Predkolo play-off]] |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|5}}''' |- | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025|2024/25]] | rowspan="12" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[FC Struga|Struga]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|3}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|5|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Cyprus}} [[APOEL FC|APOEL]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|0|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|2|0}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Dánsko}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"| {{ku|3|2}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|4|3}}''' |- | rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2024/2025#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Celtic FC|Celtic]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|5}} | rowspan="8" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''35. miesto''' |- |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Girona FC|Girona]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Taliansko}} [[AC Miláno]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Atlético Madrid]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[VfB Stuttgart]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Nemecko}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- | rowspan="9" |2025/26 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|6|2}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2025/2026#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[FK Kajrat Almaty|Kajrat Almaty]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|1|1}}''' {{Malé|(3:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}} |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2025/2026#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[BSC Young Boys|Young Boys]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''{{ku|2|4}}''' |- | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | rowspan="6" |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#Ligová fáza|Ligová fáza]] |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[RC Strasbourg Alsace|RC Strasbourg]] | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | rowspan="6" align="center" bgcolor="#FFCCCC"|'''29. miesto''' |- |{{Minivlajka|Holandsko}} [[AZ (futbalový klub)|AZ Alkmaar]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|1}} |- |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|1|3}} |- |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Rayo Vallecano]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[KF Shkëndija]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| | align="center" bgcolor="#FFCCCC"|{{ku|0|2}} |- |{{Minivlajka|Švédsko}} [[BK Häcken]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#E5E5E5"| |- | rowspan="3" |2026/27 | rowspan="3" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[FC Iberia 1999]] | align="center" bgcolor="#FFFFCC"|{{ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|'''{{ku|3|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#3. predkolo|3. predkolo]] |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Mjällby AIF]] | align="center" bgcolor="#CCFFCC"| {{ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"|{{ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#CCFFCC"| '''{{ku|4|1}}''' |- |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#4. predkolo|4. predkolo]] |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | |} <nowiki>*</nowiki> ''<small>zápas v prospech mužstva [[KÍ Klaksvík]] z Faerských ostrovov bol skontumovaný kvôli opakovanému výskytu ochorenia covid-19 v realizačnom tíme ŠK Slovan</small>'' zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20TCH Slovan (Československo) na kassiesa.net]<br>zdroj: [https://kassiesa.net/uefa/clubs/search/index.php?search=%20Slovan%20Bratislava%20Svk Slovan (Slovensko) na kassiesa.net] == Klubový koeficient == [[Súbor:PoradieSK SLOVAN medzi klubmi v Europe2026.jpg|vľavo|náhľad|491x491bod]] [[Súbor:KK SLOVAN 2026b.jpg|vľavo|náhľad|494x494bod]] <small>Koeficienty a poradie klubu medzi klubmi v Európe sú vždy po skončení aktuálneho ročníka futbalovej ligy po ukončení všetkých pohárov UEFA (z mája alebo júna; zdroj: uefa.com).</small> {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! colspan="5" |UEFA Koeficient |- ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Umiestenie ! colspan="2" |Bodovanie |- ! Celkové ! Národné ! Sezónne ! 5-ročné |- | 2010 | '''215.''' | 3. | 1.500 | '''1.500''' |- | 2011 | '''198.''' | 2. | 1.500 | '''3.000''' |- | 2012 | '''173.''' | 2. | 2.000 | '''5.000''' |- | 2013 | '''171.''' | 2. | 0.500 | '''5.500''' |- | 2014 | '''182.''' | 2. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2015 | '''177.''' | 1. | 2.000 | '''7.000''' |- | 2016 | '''178.''' | 1. | 1.000 | '''6.500''' |- | 2017 | '''194.''' | 1. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2018 | '''204.''' | 2. | 0.500 | '''5.000''' |- | 2019 | '''181.''' | 3. | 2.000 | '''6.000''' |- | 2020 | '''161.''' | 2. | 3.000 | '''7.000''' |- | 2021 | '''152.''' | 1. | 1.500 |'''7.500''' |- | 2022 | '''113.''' | 1. | 6.000 |'''13.000''' |- | 2023 | '''69.''' | 1. | 12.000 | '''24.500''' |- | 2024 | '''61.''' | 1. | 8.000 | '''30.500''' |- | 2025 |'''65.''' |1. |6.000 |'''33.500''' |- |2026 |'''65.''' |1. |4.000 |'''36.000''' |} == Dresy a sponzori == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Obdobie ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Výrobca dresov ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Sponzor |- |1980–1987 |[[Adidas]] |- |1987–1990 |Hi-Tec |Lurgi |- |1991–1992 |[[PUMA Group|Puma]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]]<br />[[Incheba|INCHEBA]] |- |1992–1998 | rowspan="5" |[[Adidas]] |[[Všeobecná úverová banka|VÚB]] |- |1998–1999 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2000–2003 | |- |2003–2004 |[[Slovenský plynárenský priemysel|SPP]] |- |2004–2005 | |- |2005–2008 | rowspan="3" |[[Nike, Inc.|Nike]] |Doprastav |- |2008–2009 | |- |2009–2010 | rowspan="2" |Grafobal |- |2010–2011 | rowspan="5" |[[Adidas]] |- |2011–2017 |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |- |2017–2018 | |- |2019–2020 |Grafobal |- |2020– |[[Niké (stávková kancelária)|Niké]] |} == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. marec 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Peter Pokorný]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Gruzínsko|poz=O|meno=[[Guram Kašia]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Rahim Ibrahim]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Rakúsko|poz=O|meno=[[Kevin Wimmer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Vladimír Weiss ml.|Vladimír Weiss]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Artur Gajdoš]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Ukrajina|poz=Ú|meno=[[Mykola Kucharevič]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Chorvátsko|poz=Z|meno=[[Niko Janković]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Arménsko|poz=Z|meno=[[Tigran Barseghjan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Slovinsko|poz=O|meno=[[Kenan Bajrić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Gambia|poz=Z|meno=[[Alasana Yirajang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Srbsko|poz=O|meno=[[Svetozar Marković]]}}{{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Nino Marcelli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Kamerun|poz=O|meno=[[Sidoine Fogning]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Róbert Mak]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Ghana|poz=O|meno=[[Sharani Zuberu]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Panama|poz=O|meno=[[Cesar Blackman]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Adam Griger]]|poz=Ú|nár=Slovensko|čís=30}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Martin Trnovský]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Japonsko|poz=Z|meno=[[Daiki Matsuoka]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=44|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Matúš Macík]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=57|nár=Portugalsko|poz=O|meno=[[Sandro Cruz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Dominik Takáč]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Ukrajina|poz=Z|meno=[[Danylo Ignatenko]]}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Andraž Šporar]]|poz=Ú|nár=Slovinsko|čís=99}} {{Futbalová súpiska koniec}} ==== <u>Ďalší hráči, ktorý nie sú na súpiske</u> ==== Filip Lichý (hosťovanie v FC Košice do 30.6.2026) Maxim Mateáš (hrá za Slovan B) Jurij Medveděv (hosťovanie v FC Tatran Prešov do 30.6.2026) Alen Mustafič (hosťovanie v KFC Komárno do 30.6.2026) Kelvin Ofori (hosťovanie v NK Olimpija Ľubľana do 30.6.2026) === Realizačný tím === {| class="wikitable" ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" |Pozícia ! style="color:#FFFFFF; background:#7CB9E8;" | |- |Hlavný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Boris Kitka |- |Asistent trénera |{{minivlajka|Slovensko}}Timotej Vajdík |- |Tréner brankárov |{{minivlajka|Slovensko}}Miroslav Hrdina |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Švantner |- |Kondičný tréner |{{minivlajka|Slovensko}}Štefan Pánik |- |Vedúci mužstva |{{minivlajka|Slovensko}}[[Ján Švehlík]] |- |Vedúci mužstva |{{SVK}} Róbert Tomaschek |- |Tím manažér |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Mriglot |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Roman Križan |- |Lekár |{{minivlajka|Slovensko}}Richard Reis |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Česko}}Jiří Jurza |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Slovensko}}Adrián Filan |- |Fyzioterapeut |{{minivlajka|Srbsko}}Radomir Mijatović |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Samo Brunovský |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}}Róbert Dioši |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Ján Beniak |- |Kustód |{{minivlajka|Slovensko}}Peter Paulický |} == Najvýznamnejší hráči pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:4; column-count:4;"> * [[Jozef Adamec]] * [[Ján Arpáš]] * [[Michal Benedikovič]] * Anton Bíly * [[Ľudovít Cvetler]] * [[Štefan Čambal]] * [[Ján Čapkovič]] * [[Jozef Čapkovič]] * [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] * [[Dušan Galis]] * [[Miloš Glonek]] * [[Koloman Gögh]] * [[Juraj Halenár]] * [[Marek Hamšík]] * [[Alexander Horváth]] * [[Ivan Hrdlička]] * [[Vladimír Hrivnák]] * [[Ivan Chodák (lekár)|Ivan Chodák]] * [[Karol Jokl]] * [[Vladimír Kinder]] * [[Ladislav Kubala]] * [[Božin Laskov]] * [[Anton Malatinský]] * [[Marián Masný]] * [[Ladislav Móder]] * [[Ladislav Molnár]] * [[Peter Mutkovič]] * [[Anton Ondruš]] * [[Emil Pažický]] * [[Ladislav Pecko]] * [[Ján Pivarník]] * [[Ján Popluhár]] * [[Teodor Reimann]] * [[Viliam Schrojf]] * [[Samuel Slovák]] * [[Filip Šebo]] * [[Pavol Šoral]] * [[Andraž Šporar]] * [[Ján Švehlík]] * [[Viktor Tegelhoff]] * [[Dušan Tittel]] * [[Róbert Tomaschek]] * [[Stanislav Varga]] * [[Alexander Vencel mladší]] * [[Alexander Vencel starší]] * [[Jozef Vengloš]] * [[Michal Vičan]] * [[Róbert Vittek]] * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] * [[Marián Zeman]] * [[Ján Zlocha]] * [[Ľudovít Zlocha]] </div> == Najvýznamnejší tréneri pôsobiaci v klube == <div style = "-moz-column-count:2; column-count:2;"> * '''[[Ferdinand Daučík]] (tréner Slovana 1942 – 1946, 1948):''' 2x majster Slovenska (1942, 1944), tréner Slovenska (1942 – 1944) a Česko-Slovenska (1948), 3x majster Španielskej ligy (s FC Barcelona 1952, 1953 a s Atlético Bilbao 1956), 6x víťaz Španielskeho pohára (1951, 1952, 1953 – s FC Barcelona; 1955 a 1956 s Atlético Bilbao a v r. 1966 s Realom Zaragoza), tréner FC Porto (1959 – 1960), FC Barcelona (1950 – 1954), Espanyol Barcelona (1970 – 1971), Atlético Madrid (1957 – 1959), Atlético Bilbao (1954 – 1957), FC Sevilla (1964 – 1965), Real Zaragoza (1966 – 1967) atď. * '''[[Leopold Šťastný]] (1949 – 1951, 1954 – 1957, 1963 – 1965):''' 4x majster ČSR (1949, 1950, 1951, 1955), tréner Rakúska (1968 – 1975) * '''[[Michal Vičan]] (1968 – 1971, 1976 – 1977, 1982 – 1983):''' víťaz PVP, majster ČSSR (1970), ako tréner majster Poľska z Ruch Chorzów (1974), víťaz Poľského pohára s Ruchom Chorzów (1975) * '''[[Jozef Vengloš]] (1973 – 1976):''' 2x majster ČSSR (1974, 1975), asistent reprezentačného trénera majstrov Európy (1976), tréner bronzových medailistov z Majstrovstiev Európy (1980), štvrťfinalista Majstrovstiev sveta (1990), tréner ČSSR (1978 – 1982, 1988 – 1990), Slovenska (1993 – 1995), Austrálie (1967 – 1969), Malajzie (1986 – 1987) a Ománu (1996 – 1997), majster Európy do 23 rokov s reprezentáciou ČSSR (1972), tréner Sporting Lisabon (1983 – 1984), Aston Villa (1990 – 1991), Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993), Celtic Glasgow (1998 – 1999) atď., prvý zahraničný manažér v klube anglickej futbalovej ligy (Aston Villa), prvý nebritský tréner v anglickej 1. lige, Prezident UEFT (Únia európskych futbalových trénerov), Predseda UEFA Komisie pre technický pokrok; v r. 2007 bol ocenený UEFA Diamantovým rádom za zásluhy; v r. 2014 dostal od FIFA najvyššie vyznamenanie Rad za zásluhy (Order of Merit), ktoré FIFA udeľuje jednotlivcom za ich mimoriadny prínos ku rozvoju futbalu. Okrem množstva ďalších ocenení získal aj: Majster športu (1965), Cena Fair-play UNESCO (1993), Cena Fair-play SOV (1993), 1. miesto v ankete "Tréner 20. storočia" (2000), Krištáľové krídlo v kategórii šport (2001), Zlatý odznak SFZ (2006), Medaila FIFA za zásluhy (2006), Zlatý odznak SOV (2011), čestný člen SOV, člen Siene slávy slovenského futbalu (2016). * '''[[Dušan Galis]] (1990 – 1995, 1996 – 1997):''' majster ČSFR (1992), 3x majster Slovenska (1994, 1995, 1996), 2x víťaz Slovenského pohára (1994, 1998), tréner Slovenska (2004 – 2006) a cyperskej Omonie Nikózia (1999) * '''[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] (2011 – 2012, 2021 – doteraz):''' so Slovanom Bratislava: 6x majster Slovenska (2021 – 2026), postup do hlavnej časti Ligy majstrov UEFA (2024/25), 1x víťaz Slovenského pohára (2021), osemfinalista Európskej konferenčnej ligy (2023); s Artmediou Petržalka: 2x majster Slovenska (2005, 2008), 2x víťaz Slovenského pohára (2004, 2008) a postup do hlavnej fázy Ligy majstrov UEFA (2005); tréner Slovenska (2008 – 2012), na MS 2010 v Juhoafrickej republike doviedol reprezentáciu Slovenska do osemfinále, tréner Gruzínska (2016 – 2020), s ktorým postúpil do baráže o EURO 2020, s FC Kairat Almaty (Kaz.) víťaz Kazašského pohára (2014) a 3. miesto v Kazašskej lige (2014), 8x tréner roka na Slovensku (2009 – 2010, 2020 – 2025), laureát ceny Krištáľové krídlo v kategórii šport (2009) </div> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ŠK Slovan Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://www.skslovan.com Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava] * [http://www.facebook.com/SlovanFans Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Facebooku] * [http://twitter.com/#!/skslovan Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava na Twitteri] * [http://www.youtube.com/user/SkSlovanOfficial?blend=21&ob=5 Slovan TV] * [https://www.flashscore.sk/tim/slovan-bratislava/QRaWdwQf/ ŠK Slovan Bratislava výsledky] {{Futbalisti ŠK Slovan Bratislava}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:ŠK Slovan Bratislava| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Bratislava]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] 510f2wcm358iuxqbuuu0u6gpdc3g1iq 0 73693 8356898 8356684 2026-08-16T14:23:21Z ~2026-44587-36 302875 /* Literatúra */ 8356898 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}}{{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. ''''' Predchodca ''''' [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9L. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. ''''' Barkas ''''' [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312 / 353. Mal nespočetne veľa modelov a variácií. V porovnaní východného bloku ([[Poľsko|poľský]] Žuk a [[KSČ|česká]] [[Škoda 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, najmodernejšia dodávka. Dovážal sa aj do [[ČSSR|Československa]], pomerne známa bola jeho trojnápravová odťahovacia verzia, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ''''' Prototyp B 1100 ''''' [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byt modernizovaný typ s väčším motorom 1,1L a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]]. Zostalo pri niekoľkých variantov prototypov, niektoré z nich mali štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5L z [[Moskvič|Moskviča]]. [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Barkas skončil s výrobou v roku 1991, keď na spoločný [[Nemecko|nemecký]] trh prišiel nový Volkswagen T4 (20 rokov po prototype B 1100). Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Literatúra == * ''Schnelltransporter B&nbsp;1000 – eine Neuentwicklung des VEB Barkas-Werke.'' In: ''[[KFT|Kraftfahrzeugtechnik]].'' 11/1961, S.&nbsp;468–471; 12/1961, S.&nbsp;504–507; 2/1962, S.&nbsp;70–74; 3/1962, S.&nbsp;107–113; 4/1962, S.&nbsp;140 a 12/1962, S.&nbsp;516–519. * Jürgen Lisse, Fahrzeuglexikon Framo/Barkas, Bildverlag Böttger GbR, Witzschdorf, 2008, ISBN=978-3-937496-23-8 * Günther Wappler, Framo & Barkas – Die Geschichte der 2-Takt-Transporter aus Sachsen, Verlag=WMS-Werbung Thum, 2005, ISBN=3-931770-63-X == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} * [http://www.barkas.de/ www.barkas.de, nemecky] * [http://www.b1000-1.de/ Webstránky pre 4Taktný Barkas B1000-1, nemecky] * [http://museen-frankenberg.de/fahrzeugmuseum-frankenberg/ Fahrzeugmuseum Frankenberg, nemecky] * [http://www.firekalle.de/Barkas/Fotos/fotos.html|text=Barkas B 1000 Kleinlöschfahrzeug, nemecky] == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] 0rdtb8uqxr9rgnzgla9clc2b8z9oku9 8356900 8356898 2026-08-16T14:26:10Z ~2026-44587-36 302875 /* Literatúra */ 8356900 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}}{{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. ''''' Predchodca ''''' [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9L. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. ''''' Barkas ''''' [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312 / 353. Mal nespočetne veľa modelov a variácií. V porovnaní východného bloku ([[Poľsko|poľský]] Žuk a [[KSČ|česká]] [[Škoda 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, najmodernejšia dodávka. Dovážal sa aj do [[ČSSR|Československa]], pomerne známa bola jeho trojnápravová odťahovacia verzia, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ''''' Prototyp B 1100 ''''' [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byt modernizovaný typ s väčším motorom 1,1L a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]]. Zostalo pri niekoľkých variantov prototypov, niektoré z nich mali štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5L z [[Moskvič|Moskviča]]. [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Barkas skončil s výrobou v roku 1991, keď na spoločný [[Nemecko|nemecký]] trh prišiel nový Volkswagen T4 (20 rokov po prototype B 1100). Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Literatúra == * ''Schnelltransporter B&nbsp;1000 – eine Neuentwicklung des VEB Barkas-Werke.'' In: ''Kraftfahrzeugtechnik.'' 11/1961, S.&nbsp;468–471; 12/1961, S.&nbsp;504–507; 2/1962, S.&nbsp;70–74; 3/1962, S.&nbsp;107–113; 4/1962, S.&nbsp;140 a 12/1962, S.&nbsp;516–519., nemecky * Jürgen Lisse, Fahrzeuglexikon Framo/Barkas, Bildverlag Böttger GbR, Witzschdorf, 2008, ISBN=978-3-937496-23-8, nemecky * Günther Wappler, Framo & Barkas – Die Geschichte der 2-Takt-Transporter aus Sachsen, WMS-Werbung Thum, 2005, ISBN=3-931770-63-X, nemecky == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} * [http://www.barkas.de/ www.barkas.de, nemecky] * [http://www.b1000-1.de/ Webstránky pre 4Taktný Barkas B1000-1, nemecky] * [http://museen-frankenberg.de/fahrzeugmuseum-frankenberg/ Fahrzeugmuseum Frankenberg, nemecky] * [http://www.firekalle.de/Barkas/Fotos/fotos.html|text=Barkas B 1000 Kleinlöschfahrzeug, nemecky] == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] iuy6a67047hwalc3rifoyqole73sx6d 8356915 8356900 2026-08-16T14:49:54Z Pe3kZA 39673 základná úprava 8356915 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. == História == [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9 litra. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312/353. Vyrábaný bol v mnohých verziách a v porovnaní s modelmi [[Východný blok|východného bloku]] ([[Poľsko|poľským]] Žukom a [[ČSSR|československou]] [[Škoda 1203|Škodou 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, moderná dodávka. Dovážala sa aj do [[ČSSR|Československa]], pričom pomerne známa bola jeho trojnápravová verzia pre odťahové služby, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ; Prototyp B 1100 [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byť modernizovaný typ s väčším motorom s objemom 1,1 litra a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]], no napokon zostalo len pri niekoľkých prototypoch. Niektoré mali osadený štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5 litra z [[Moskvič|Moskviča]]. Barkas skončil s výrobou v roku [[1991]], keď na už voľný [[Nemecko|nemecký]] trh prišli konkurenčné a najmä moderné dodávky. Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Literatúra == * ''Schnelltransporter B&nbsp;1000 – eine Neuentwicklung des VEB Barkas-Werke.'' In: ''Kraftfahrzeugtechnik.'' 11/1961, S.&nbsp;468–471; 12/1961, S.&nbsp;504–507; 2/1962, S.&nbsp;70–74; 3/1962, S.&nbsp;107–113; 4/1962, S.&nbsp;140 a 12/1962, S.&nbsp;516–519., nemecky * Jürgen Lisse, Fahrzeuglexikon Framo/Barkas, Bildverlag Böttger GbR, Witzschdorf, 2008, ISBN=978-3-937496-23-8, nemecky * Günther Wappler, Framo & Barkas – Die Geschichte der 2-Takt-Transporter aus Sachsen, WMS-Werbung Thum, 2005, ISBN=3-931770-63-X, nemecky == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} * [http://www.barkas.de/ www.barkas.de, nemecky] * [http://www.b1000-1.de/ Webstránky pre 4Taktný Barkas B1000-1, nemecky] * [http://museen-frankenberg.de/fahrzeugmuseum-frankenberg/ Fahrzeugmuseum Frankenberg, nemecky] * [http://www.firekalle.de/Barkas/Fotos/fotos.html|text=Barkas B 1000 Kleinlöschfahrzeug, nemecky] {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] mn8hryuduycse4v7kiae7ozfw2vxo4i 8356916 8356915 2026-08-16T15:06:06Z ~2026-44587-36 302875 /* Externé odkazy */ 8356916 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. == História == [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9 litra. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312/353. Vyrábaný bol v mnohých verziách a v porovnaní s modelmi [[Východný blok|východného bloku]] ([[Poľsko|poľským]] Žukom a [[ČSSR|československou]] [[Škoda 1203|Škodou 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, moderná dodávka. Dovážala sa aj do [[ČSSR|Československa]], pričom pomerne známa bola jeho trojnápravová verzia pre odťahové služby, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ; Prototyp B 1100 [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byť modernizovaný typ s väčším motorom s objemom 1,1 litra a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]], no napokon zostalo len pri niekoľkých prototypoch. Niektoré mali osadený štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5 litra z [[Moskvič|Moskviča]]. Barkas skončil s výrobou v roku [[1991]], keď na už voľný [[Nemecko|nemecký]] trh prišli konkurenčné a najmä moderné dodávky. Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Literatúra == * ''Schnelltransporter B&nbsp;1000 – eine Neuentwicklung des VEB Barkas-Werke.'' In: ''Kraftfahrzeugtechnik.'' 11/1961, S.&nbsp;468–471; 12/1961, S.&nbsp;504–507; 2/1962, S.&nbsp;70–74; 3/1962, S.&nbsp;107–113; 4/1962, S.&nbsp;140 a 12/1962, S.&nbsp;516–519., nemecky * Jürgen Lisse, Fahrzeuglexikon Framo/Barkas, Bildverlag Böttger GbR, Witzschdorf, 2008, ISBN=978-3-937496-23-8, nemecky * Günther Wappler, Framo & Barkas – Die Geschichte der 2-Takt-Transporter aus Sachsen, WMS-Werbung Thum, 2005, ISBN=3-931770-63-X, nemecky == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} * [http://www.barkas.de/ www.barkas.de, nemecky] * [http://www.b1000-1.de/ Webstránky pre 4Taktný Barkas B1000-1, nemecky] * [http://museen-frankenberg.de/fahrzeugmuseum-frankenberg/ Fahrzeugmuseum Frankenberg, nemecky] * [http://www.firekalle.de/Barkas/Fotos/fotos.html|text=Barkas B 1000 Kleinlöschfahrzeug, nemecky] * [http://www.b1000.eu/2013/05/21/ema-2-elektromobil-na-bazi-barkase-b1000/ EMA 2 – elektromobil na bázi Barkase B1000, česky] {{Wayback|url=http://www.b1000.eu/2013/05/21/ema-2-elektromobil-na-bazi-barkase-b1000/ |date=20211117181200 }} * [https://barkas.webnode.cz/news/elektromobily-ema/ Městský rozvážkový vůz - EMA 2, česky] {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] ofkyfdimtf41mwwbtgzcoc4bz6rmutk 8356918 8356916 2026-08-16T15:12:23Z ~2026-44587-36 302875 /* História */ 8356918 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. == História == [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9 litra. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312/353. Vyrábaný bol v mnohých verziách a v porovnaní s modelmi [[Východný blok|východného bloku]] ([[Poľsko|poľským]] Žukom a [[ČSSR|československou]] [[Škoda 1203|Škodou 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, moderná dodávka. Dovážala sa aj do [[ČSSR|Československa]], pričom pomerne známa bola jeho trojnápravová verzia pre odťahové služby, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. V rokoch 1974-75 sa ako pokračovanie projektu elektromobility EMA-1, ktoré robil VÚES [[Brno]], zrodil EMA-2 čo bol [[elektromobil]] na báze Barkasu B 1000 valník. Mal jednosmerný 16,6 kW motor a vyberateľné akumulátory 96V, 300 Ah. Neskôr vznikol ešte druhý elektromobil, tentoraz s karosériou mikrobus so zvýšenou strechou. ; Prototyp B 1100 [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byť modernizovaný typ s väčším motorom s objemom 1,1 litra a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]], no napokon zostalo len pri niekoľkých prototypoch. Niektoré mali osadený štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5 litra z [[Moskvič|Moskviča]]. Vo vývoji bol aj vlastný štvortaktný motor s objemom 1,6L. Projekt bol vládou oficiálne ukončený v roku 1972, s príkazom plne sa venovať projektu RGW auto / Š 760 (spoločný projekt [[ČSSR]] ([[Škoda Auto|AZNP]]) / [[NDR]] ([[Trabant (automobil)|Trabant]] a [[Wartburg (automobil)|Wartburg]]) Barkas skončil s výrobou v roku [[1991]], keď na už voľný [[Nemecko|nemecký]] trh prišli konkurenčné a najmä moderné dodávky. Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Literatúra == * ''Schnelltransporter B&nbsp;1000 – eine Neuentwicklung des VEB Barkas-Werke.'' In: ''Kraftfahrzeugtechnik.'' 11/1961, S.&nbsp;468–471; 12/1961, S.&nbsp;504–507; 2/1962, S.&nbsp;70–74; 3/1962, S.&nbsp;107–113; 4/1962, S.&nbsp;140 a 12/1962, S.&nbsp;516–519., nemecky * Jürgen Lisse, Fahrzeuglexikon Framo/Barkas, Bildverlag Böttger GbR, Witzschdorf, 2008, ISBN=978-3-937496-23-8, nemecky * Günther Wappler, Framo & Barkas – Die Geschichte der 2-Takt-Transporter aus Sachsen, WMS-Werbung Thum, 2005, ISBN=3-931770-63-X, nemecky == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} * [http://www.barkas.de/ www.barkas.de, nemecky] * [http://www.b1000-1.de/ Webstránky pre 4Taktný Barkas B1000-1, nemecky] * [http://museen-frankenberg.de/fahrzeugmuseum-frankenberg/ Fahrzeugmuseum Frankenberg, nemecky] * [http://www.firekalle.de/Barkas/Fotos/fotos.html|text=Barkas B 1000 Kleinlöschfahrzeug, nemecky] * [http://www.b1000.eu/2013/05/21/ema-2-elektromobil-na-bazi-barkase-b1000/ EMA 2 – elektromobil na bázi Barkase B1000, česky] {{Wayback|url=http://www.b1000.eu/2013/05/21/ema-2-elektromobil-na-bazi-barkase-b1000/ |date=20211117181200 }} * [https://barkas.webnode.cz/news/elektromobily-ema/ Městský rozvážkový vůz - EMA 2, česky] {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] 1juk355cqt8s1ap8pvr1rhfz2m9j8jd 8356939 8356918 2026-08-16T16:12:01Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8356939 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. == História == [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9 litra. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312/353. Vyrábaný bol v mnohých verziách a v porovnaní s modelmi [[Východný blok|východného bloku]] ([[Poľsko|poľským]] Žukom a [[ČSSR|československou]] [[Škoda 1203|Škodou 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, moderná dodávka. Dovážala sa aj do [[ČSSR|Československa]], pričom pomerne známa bola jeho trojnápravová verzia pre odťahové služby, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. V rokoch 1974-75 sa ako pokračovanie projektu elektromobility EMA-1, ktoré robil VÚES [[Brno]], zrodil EMA-2 čo bol [[elektromobil]] na báze Barkasu B 1000 valník. Mal jednosmerný 16,6 kW motor a vyberateľné akumulátory 96V, 300 Ah. Neskôr vznikol ešte druhý elektromobil, tentoraz s karosériou mikrobus so zvýšenou strechou. ; Prototyp B 1100 [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byť modernizovaný typ s väčším motorom s objemom 1,1 litra a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]], no napokon zostalo len pri niekoľkých prototypoch. Niektoré mali osadený štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5 litra z [[Moskvič|Moskviča]]. Vo vývoji bol aj vlastný štvortaktný motor s objemom 1,6 litra. Projekt bol vládou oficiálne ukončený v roku 1972, s príkazom plne sa venovať projektu RGW auto / Š 760 (spoločný projekt [[ČSSR]] ([[Škoda Auto|AZNP]]) / [[NDR]] ([[Trabant (automobil)|Trabant]] a [[Wartburg (automobil)|Wartburg]]) Barkas skončil s výrobou v roku [[1991]], keď na už voľný [[Nemecko|nemecký]] trh prišli konkurenčné a najmä moderné dodávky. Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Literatúra == * ''Schnelltransporter B&nbsp;1000 – eine Neuentwicklung des VEB Barkas-Werke.'' In: ''Kraftfahrzeugtechnik.'' 11/1961, S.&nbsp;468–471; 12/1961, S.&nbsp;504–507; 2/1962, S.&nbsp;70–74; 3/1962, S.&nbsp;107–113; 4/1962, S.&nbsp;140 a 12/1962, S.&nbsp;516–519., nemecky * Jürgen Lisse, Fahrzeuglexikon Framo/Barkas, Bildverlag Böttger GbR, Witzschdorf, 2008, ISBN=978-3-937496-23-8, nemecky * Günther Wappler, Framo & Barkas – Die Geschichte der 2-Takt-Transporter aus Sachsen, WMS-Werbung Thum, 2005, ISBN=3-931770-63-X, nemecky == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} * [http://www.barkas.de/ www.barkas.de, nemecky] * [http://www.b1000-1.de/ Webstránky pre 4Taktný Barkas B1000-1, nemecky] * [http://museen-frankenberg.de/fahrzeugmuseum-frankenberg/ Fahrzeugmuseum Frankenberg, nemecky] * [http://www.firekalle.de/Barkas/Fotos/fotos.html|text=Barkas B 1000 Kleinlöschfahrzeug, nemecky] * [http://www.b1000.eu/2013/05/21/ema-2-elektromobil-na-bazi-barkase-b1000/ EMA 2 – elektromobil na bázi Barkase B1000, česky] {{Wayback|url=http://www.b1000.eu/2013/05/21/ema-2-elektromobil-na-bazi-barkase-b1000/ |date=20211117181200 }} * [https://barkas.webnode.cz/news/elektromobily-ema/ Městský rozvážkový vůz - EMA 2, česky] {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] 1sm2o7qmbabidx6qfeyzfw5trn9155q 2 77617 8356940 8252899 2026-08-16T16:18:18Z Doko 2303 67 000 8356940 wikitext text/x-wiki {| border="1" cellpadding="2" cellspacing="0" width="25%" style="float:right; margin-left:1em; margin-bottom:0,5em; background:none;" | {{Nálepka ľavá|blue|lightblue|[[Obrázok:Wiki letter w.svg|39px]]|Tento redaktor pôsobí na slovenskej Wikipédii {{vek v rokoch a dňoch|2006|6|5}}.}} {{userbox | border-c = grey | id = [[File:Commons Autopatrolled.svg|40x40px]] | id-c = #DDD | info = This user has '''[[Commons:Commons:Patrol|autopatrolled rights]]''' on {{#if:{{{1|}}}|{{{1}}}|[[Wikimedia Commons]]}}. {{#if:{{{1|}}}|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([{{fullurl:{{{lang_code|en}}}:Special:ListUsers|limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify{{#if:{{{lang_code|}}}|&nbsp;{{{lang_code}}}|}}</span>])</span>|<span style="font-size:0.9em" class="plainlinks">([http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:ListUsers&limit=1&username={{urlencode:{{{username|{{BASEPAGENAME}}}}}}}}} <span style="color:#5871C6">verify</span>])</span> | info-c = #EEE }}<noinclude> <!-- [[Category:Wikimedia Commons user templates|autopatrolled Commons]] --> </noinclude> |- | [[Obrázok:Commons-logo.svg|31px]] Ako [[:commons:User:Doko|Doko]] na celosvetovej Wikimedia Commons [[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]]. |- |{{user sk}} |- |{{user cs-3}} |- |{{user ru-2}} |- |{{user pl-1}} |- |{{user de-1}} |- |{{počet článkov}} |} =(Doko)= Svoje príspevky uverejňujem pod značkou Doko - Jozef Kotulič. Mojim základným cieľom pri realizácii jednotlivých projektov je ich voľné a bezplatné sprístupnenie čo najširšej verejnosti, a to predovšetkým na edukačné účely. Na Wikipédii som uverejnil 200 pôvodných príspevkov a vykonal viac ako 4 800 úprav.<ref>[[https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia/Doko]] General statistics</ref> Fotografie mám sprístupnené na Wikimedia Commons (viac ako 67 000<ref>[[https://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko]] Personal presentation: </ref>. Nie každý totiž môže spoznávať [[Slovensko]] osobnými návštevami vybraných miest. Na blog.portal.sk mám uverejnených viac ako 1 300 vlastných blogov.<ref>http://doko.blog.portal.sk/ Personal blogs</ref> ==Výber z mojich najväčších projektov== * Svoju prvotinu na Wikipédii som uverejnil 5. 6. 2006. * Na Wikimedia Commons bola mojim prvým fotografickým príspevkom kategória High Tatras vytvorená 22.10.2006. Obsahovala moje autorské fotografie zo všetkých, vtedajších 15 tatranských osád. Postupne bola táto kategória inými redaktormi premenovávaná a v súčasnej dobe sú tieto tatranské osady vedené v kategórii: [[http://commons.wikimedia.org/wiki/Category:City_parts_of_Vysok%C3%A9_Tatry_(town)]]. * Šarišské dediny som sprístupnením vlastných fotografií 17.7.2007 priblížil formou prvého uceleného prehľadu o obciach ležiacich na [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchovine]]. * Po dopracovaní ďalších vlastných fotografií som 2.5.2008 vytvoril obrazový prehľad aj pre všetky ostatné obce okresu Prešov. [[Okres Prešov ]] sa tak stal prvým okresom na Slovensku, ktorý už má vytvorenú základnú kolekciu fotografii svojich 89 obcí a 2 miest na slovenskej Wikipédii a na Commons. * Podobne som vlastnými autorskými fotografiami 28.júna 2009 ukončil obrazový prehľad aj o všetkých 41 obciach a 2 mestách [[Okres Sabinov| okresu Sabinov ]]. * 18. septembra 2011 som svojimi fotografiami prispel k tomu, že [[Okres Gelnica| okres Gelnica ]] má na slovenskej Wikipédii a Commons doplnených fotografiami všetkých 19 obcí a 1 mesto. * V rámci veľkého medzinárodného projektu zameraného na zdokumentovanie kultúrnych pamiatok som 30.9.2012 vlastnými fotografiami doplnil celý [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prešove (H)]]. * V roku 2012 snímka http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG patrila medzi 9 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2012. * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020. * Všetky vlastné autorské fotografie som do projektu Wikimedia Commons bezplatne daroval s podmienkou, že pri ich ďalšom uverejnení bude uvedené meno a priezvisko autora, fotografie sú k dispozícii na stránke https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Photographs_by_Jozef_Kotuli%C4%8D * Okrem toho som autorom alebo spoluautorom publikácií o obci Sedlice. "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny, rok vydania 2007 a druhé, doplnené elektronické vydanie rok 2018. V roku 2014 som sa ako člen kolektívu autorov, značnou mierou podieľal na napísaní a vydaní reprezentatívnej knihy o obci Sedlice s názvom „Sedlice kronika obce“. Autobiografiu „Chlapča zo Šarišskej vrchoviny“ som napísal a v roku 2015 vydal ako súkromnú publikáciu. ==Ďalšie moje projekty na Wikipédii== ====Folklór==== [[Ochotnícky divadelný súbor Poľana]], [[Sedličan]], [[Učebnica ľudového spevu Slovenské kvety]]. ====Geografia==== [[Arcibiskupský trojuholník]], [[Brežany]], [[Cemjata]], Hrad [[Šebeš]],[[Medzinárodná diaľková turistická trasa E8]], [[Mikroregión Čierna hora]], [[Oľšov]], [[Sedlice]], [[Sopotnica]], [[Šarišská vrchovina]],[[Sídlisko II (Prešov)]],[[Sekčov (sídlisko)]], [[Lipovský hrad]],[[Obišovský hrad]],[[Kysacký hrad]],[[Prešovská hradná cesta]], [[Čertov kameň]], [[Furča (Haniska)]], [[Rozvodnica na Slovensku]]. ====Kostoly==== [[Drevený kostol sv. Lukáša evanjelistu]],[[Farnosť Sedlice]], [[Kalvária (Prešov)]],[[Kostol Premenenia Pána]], [[Kostol svätého Kríža (Prešov)]]. [[Kalvária (Vysoké Tatry)]] Na stránke [[Vysoké Tatry]] príspevok Kostoly vo Vysokých Tatrách, [[Spišský Jeruzalem]]; [[Miniskanzen drevených chrámov]]. ====Osoby==== [[Imrich Andrejčák]], [[Ján Balciar]],[[Viera Bálinthová]], [[František Bartko]], [[Leopold Bilčík]],[[Ladislav Berčeni]],[[Jozef Blizman]],[[Jakub Bogdani]], [[Ondrej Bubniak]], [[Ľubomír Bulík]],[[František Butko]], [[Milan Cerovský]], [[Ján Čmilanský]], [[Josef Einšpigl]], [[Marek Eštók]], [[Ivan Frollo]], [[František Gibala]],[[Janka Guzová]],[[Pavel Honzek]], [[Marián Horský]], [[Emil Hula]], [[Július Humaj]],[[Milan Husťák]], [[Zoltán Jakuš]],[[Ján Kalina]],[[Ján Kačmár]], [[Izidor Kotulič]],[[Miloslav Kotulič]], [[Miroslav Kováč (generál)|Miroslav Kováč]], [[Ján Krajňák]],[[Ondrej Krajňák]], [[Štefan Mečár]], [[Martin Michalko ]],[[Štefan Miklánek]],[[Marián Mikluš]],[[Alexander Mucha]],[[Karol Navrátil]], [[Ondřej Novosad]], [[Ivan Pach]], [[Pavol Papač]], [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Petrák]], [[Jozef Pospíšil]],[[František Radimský]],[[Ján Salaganič]], [[Jozef Serafín]],[[Anton Sučka]],[[Martin Stoklasa]], [[Jan Ščudlík]],[[Jozef Tuchyňa]], [[Rostislav Václavíček]], [[Emil Vestenický]], [[Peter Vojtek]],[[Jaroslav Vývlek]], [[Stanislav Weinlich]], [[Zoznam slovenských nevojenských generálov]],[[Pavol Bilík]], [[Štefan Morávka]], [[Ján Rašo]], [[Kotulič (priezvisko)]], [[Soňa Smolová]], [[Viera Štupáková]], [[Martin Grečo]],[[ Jozef Kováčik (generál ČSĽA)]],[[Monika Kandráčová]] ====Pamätihodnosti==== [[Fontány a fontánky v Prešove]], [[Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania]], [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese]], [[Zoznam ľudí na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese]],Kronika obce Sedlice,[[Evanjelické kolégium]],[[Areál piety na kóte 748 Háj]], [[Pamätník osloboditeľom]], [[Mariánske súsošie (Prešov)]],[[Súsošie svätého Róchusa]], [[Pamätník na víchricu]], [[Pomník Slovenského národného povstania]] [[Ústredný vojenský cintorín ČA (Michalovce)]] , [[Údolie smrti (Slovensko)]], [[Prešovská vzbura]],[[Pamätník poľským letcom, Radatice]]; [[Margeciansky tunel]]. ====Príroda==== [[Čínska ruža]], [[Črievičník papučkový]], [[Dolina Studeného potoka]],[[Dubnícke opálové bane]], [[Dunitová skalka]], [[Šafran spišský]],[[Kamenná baba]], [[Solivarsko-švábske dúbravy]],[[Torysa (chránené územie)]]; [[Lipanská lipa]];[[Prešovský platan]];[[Sekvoja v Uzovskom Šalgove]];[[Duby v Pečovskej Novej Vsi]] ====Spoločnosť==== [[Desiatok]],[[Doplnkové dôchodkové sporenie]],[[Duel]],[[Hajdúch]],[[Hlahol]],[[Insígnia]],[[Jasličkár]], [[Kyjak]], [[Maturant]], [[Nariadenie vlády]],[[Uznesenie vlády]], [[Neológia]], [[Neurorehabilitácia]], [[Opatrenie (ministerstvo)]], [[Odboj]], [[Pevná úroková sadzba]],[[Poddanstvo (roľníci)]],[[Povstanie]],[[Prísaha]], [[Revolta]],[[Rebélia]], [[Sedliak (poddanstvo)]], [[Starobné dôchodkové sporenie]], [[Vinš]],,[[Vysvedčenie]], [[Vyšívanie (ozdobovanie)]], [[Výnos (ministerstvo)]], [[Vzbura]], [[Želiar (poddanstvo)]], [[Vodočet]],[[Vianočná pošta, Rajecká Lesná]], [[Praktická hospodyňka]]. V stati [[Holokaust]] príspevky Rasová otázka, Označovanie väzňov, Transporty deportovaných zo Slovenska do Osvienčima, Pokusy na živých ľuďoch. Na stránke [[Prešov]] príspevok História, Najvyšší predstavitelia mesta.[[Základná škola s materskou školou (Sedlice, okres Prešov)]], [[Rehabilitačné centrum - HARMONY]];[[Fyziatria]];[[Fyziater]];[[Ambulancia]]; [[Atestácia]];[[Náplecník]];[[Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov]], [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]; [[Stĺpy mieru]] ====Vojenské výrazy==== [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)]],[[Vyššie delostrelecké učilište]],[[Vojenská akadémia v Brne]], [[Armáda Slovenskej republiky]], [[Delostrelecké zbrane]],[[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]],[[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky]],[[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], [[Generalissimus]], [[Generálmajor]],[[Generálporučík]], [[Generálplukovník]], [[Armádny generál]],[[Zoznam slovenských vojenských generálov]],[[Dôstojník]],[[Vojak z povolania]], [[Vojenská prísaha]], [[Vojsko v meste Prešov]], [[2. armádny zbor]],[[Zväz vojakov Slovenskej republiky]],[[Kríž Rytier delostrelectva]], [[Rad čestnej légie]],[[Armata]],[[T-14]],[[Útvar (vojenstvo)]], [[Východný vojenský okruh]]; [[Vojenská jednotka]]; [[Zväzok (vojenstvo)]], [[Vojenské zariadenie]];[[Bombardovanie Prešova]]; [[Letecký nálet]] ==Na Wikikuchárka som autorom== príspevku - Šuhajdy * http://sk.wikibooks.org/wiki/Wikikuchárka/Šuhajdy ==Iné projekty== '''Foto - dokumenty uverejňujem na''' * http://commons.wikimedia.org/wiki/User:Doko * https://sk.mapy.cz/zakladni?moje-mapy&x=21.2143613&y=48.9861536&z=15&cat=fotografie&mid=4623561 * http://www.panoramio.com/user/1759054 * http://flog.pravda.sk/dokofoto.flog * http://galerie.zive.cz/member.php?uid=73553&protype=1 '''Texty publikujem v knižnej podobe, na blogoch a v printových médiách''' * http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kotulic28/ * http://komentare.sme.sk/c/2773510/politici-by-mali-naplnit-vysledok-volieb.html * http://doko.blog.portal.sk/ * http://www.bezpzlozky.eu/2015/02/poradenstvo/#comment-8754/ ==Ocenenia== '''Do kategórie najkvalitnejších fotografií sa dostali''' * V roku 2020 snímka https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Basilica,_Levo%C4%8Da_WMP_20_Slovakia.jpg patrila medzi 10 víťazných fotografii, ktoré zo Slovenska postúpili do celosvetového finále súťaže WLM 2020.<div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Presov12Slovakia145.JPG v súťaži WLM v roku 2012 táto snímka za slovenskú časť postúpila do celosvetového kola <div style="margin: 4px; float:right;">[[File:Wlm-sk.svg|30px]]</div> * http://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Category:Quality_images&from=B/ Bardejov10Slovakia6.JPG * http://travelnewsworld.blogspot.sk/2011/07/flexijourney-blog.html 11 Viena '''Uverejnené na hlavnej stránke slovenskej Wikipédie''' * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2021 |týždeň 27/2021 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2016 |týždeň 13/2016 * https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2013 |týždeň 35/2013 '''Iné z mojich fotografií sú uverejňované vo svetových internetových médiách''' * http://inosmi.ru/russia/20141118/224326985.html?id=224382145 * http://www.army-technology.com/projects/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle/tatrapan-armoured-multipurpose-vehicle1.html * http://praguepost.com/realty/praguepostnews/realty/real-estate-investment-in-ce-region-up * http://www.boomsbeat.com/articles/8179/20140902/fantastic-photos-of-michalska-gate-in-slovakia.htm * http://episcopaldigitalnetwork.com/stw/2014/08/29/bulletin-insert-14-pentecost-a/ * http://horizon2020projects.com/es-european-research-council/erc-meets-in-slovakia/ * http://en.tracesofwar.com/article/33594/Memorial-Liberators-Slav%EDn.htm * http://www.europanostra.org/disclaimer/ * https://geolocation.ws/v/P/38412403/wien-krntnerstrasse/en * http://europetravelz.com/the-natural-spas-of-slovakia/ * http://wyszehrad.com/czechy/historia/marki * http://flying-news.com/science/little-girl-refuses-birthday-stays-six-years-old/ * http://www.mojahrvatska.hr/parkovi-prirode-u-dalmaciji/ * http://www.canadianbusiness.com/blog/investing/54801--beware-of-greek-democracy-and-black-swans * http://www.alltravels.com/slovakia/all-regions/leutschau/photos/current-photo-56197661 * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/fijimaritime/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/worldenergynews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/pacificworldnews/ * http://archive.wn.com/2009/01/28/1400/australiadaily/ * http://nature.daum.net/plant/photo.do?itemId=6321 * http://archive.wn.com/2009/01/29/1400/australiaeconomy/ * http://article.wn.com/view/2008/12/13/ObamaThemed_Christmas_Tree_among_Woman_s_22/?template=cheetah-worldphotos%2Findex.txt * http://www.gpsmycity.com/tours/bratislava-shopping-self-guided-walking-tour-3678.html * http://www.rozhlas.cz/cro6/internet/_zprava/slovensky-hazard-cinsky-zajatec-a-anglicky-romantik--956511 * http://www.vzacne-mince.sk/detail_tovaru.php?UG_hodnota_id=72&ug_preselfl=jmedy-qgq * http://www.discoverynatures.com/lakes/strbske-pleso/ * http://www.oorlogsmusea.nl/artikel/14621/Massagraf-Slowaakse-Soldaten-Gerlachov.htm * http://s-nikiel-mojegory.pl/moje%20trasy/trasy/polski%20grzebien/polskigrzebien.index.html * http://johnsoeder.bandcamp.com/track/summer-day '''Fotografie uverejňované v slovenských internetových médiách''' * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: Zaujímavá fotogaléria ulíc a námestí mesta Prešov. * https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=840:0: Fotogaléria mesta Prešov a jeho kultúrnych pamiatok. * https://kamnahory.sk/Autorske-prava.html * http://www.dokostola.sk/clanok/podakovanie * http://www.skrz.sk/index.php?cx=partner-pub-7390345969231695%3A7017269059&cof=FORID%3A10&ie=UTF-8&lang=sk&action=search&q=jozef+kotuli%C4%8D&sa=H%C4%BEada%C5%A5&siteurl=www.skrz.sk%2F&ref=www.google.com%2F&ss=3170j918250j13 * https://www.google.com/search?q=jozef+kotuli%C4%8D+vypadni.sk&safe=active&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ved=2ahUKEwi09Y7U7ZTfAhUO3aQKHXs5AjMQsAR6BAgGEAE&biw=1920&bih=966#imgrc=_ * https://www.google.com/search?q=ing.mgr.jozef+kotuli%C4%8D+wander+card+sk&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwjj_tGDw6juAhXQwosKHeMkDb8Q_AUoAXoECBAQAw&biw=1760&bih=886 ==Referencie== <references /> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Image:Commons-barnstarW.png|center]] ''Udeľujem ti túto [[:en:Wikipedia:Barnstar|včeličku]] za obrázky slovenských obcí, ktorými obohacuješ články. <br /> --<b><font face="Comic Sans MS">[[Redaktor:Bubamara|<font color=red>''Buba''</font><font color="green">''mara''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Bubamara|<font color=green>^…✉</font>]]</font></b> 15:47, 5. júl 2007 (UTC) |} {{Nálepka ľavá |float = rightt |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #1874CD |okraj_farba = #1874CD |okraj_sirka = 2 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- *--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 18:54, 8. august 2014 (UTC) *--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:51, 8. august 2014 (UTC) *--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:35, 12. marec 2022 (UTC) *--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 20:08, 26. máj 2023 (UTC) *--[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 11:30, 3. august 2024 (UTC) <!-- Pre pridanie ďalšieho mena sa stačí podpísať v tejto nálepke cez ikonu --> }} </center> <center> {| style="width:350px; border:1px dotted #000000; padding: 10px" |[[Súbor:Photographer Barnstar.png|150px|center]] <center>''Ocenenie za pekné fotografie na Wikimedia Commons'':--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 19:37, 30. jún 2022 (UTC) <br /> </center> |} [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Doko]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori zo Slovenska]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Prešova|Doko]] elnqcuxd7c7g3mhiydqdifrvwawksur 0 77659 8357043 7974565 2026-08-16T18:56:07Z ~2026-44755-50 303016 /* */ ukoncenie produkcie doplneny rok 8357043 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Audi A7 | obrazok = 2018 Audi A7 S Line 40 TDi S-A 2.0.jpg | vyrobca = [[Audi|Audi AG]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2010 – 2025 | krajina_povodu = [[Neckarsulm]], [[Nemecko]] | predchodca = [[Audi A6|Audi A6 Avant]] ([[Severná Amerika]]) | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Vyššia stredná trieda]] | typ_karoserie = 5-dverový [[fastback]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]],<br>[[predný náhon]] alebo [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] [[pohon všetkých kolies]] | platforma = [[Volkswagen Group MLB]] | motor = 2,8&nbsp;L [[V6 (motor)|V6]]<br />3,0&nbsp;L TFSI<br />3,0&nbsp;L TDI V6 [[naftový motor|diesel]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 7-rýchlostná [[dvojspojková prevodovka]] [[DSG|S tronic]]<br/ >[[multitronic]] [[Variátor|CVT]]<br/ >8-rýchlostná automatická prevodovka [[tiptronic]] (Severoamerický model) | razvor = 2 914 mm | vyska = 1 420 mm | sirka = 1 910 mm | dlzka = 4 970 mm | hmotnost = 1 695 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = [[Audi Sportback concept]]<br /> [[Audi A6]] | dizajner = [[Stefan Sielaff]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Friday, July 30, 2010 |url=http://www.autocar.co.uk/News/NewsArticle/AllCars/251571/ |titul=30 July 2010 |vydavateľ=Autocar.co.uk |dátum vydania=30. júl 2010 |dátum prístupu=2011-06-17}}</ref> }} [[Súbor:Audi A7 Sportback 3.0 TDI quattro S-line – Heckansicht, 15. Mai 2011, Wuppertal.jpg|right|thumb|Audi A7 3,0 TDI quattro S-line (zozadu)]] '''Audi A7 Sportback''' (interne označovaný ako '''''Typ 4G''''') je automobil [[vyššia stredná trieda|vyššej strednej triedy]], ktorý od roku 2010 vyrába nemecká automobilka [[Audi]]. Audi A7 bolo predstavené na [[Mondial de l’automobile de Paris 2010]] ako 5-dverový [[fastback]]. A7 je postavené na základe platformy [[Volkswagen Group MLB]], ktorú zdieľa spoločne s [[Audi A6]] (C7) štvrtej generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knapman |meno=Chris |url=http://www.telegraph.co.uk/motoring/car-manufacturers/audi/8287050/Audi-A6-review.html |titul=The Telegraph 28 January 2011 |vydavateľ=Telegraph.co.uk |dátum vydania=28. január 2011 |dátum prístupu=2011-06-17}}</ref> ==Pohon== K dispozícii sú štyri motory [[V6 (motor)|V6]]: benzínové motory 2,8 L (150 kW/204 koní) a kompresorom prepĺňaný 3,0 L (220 kW/299 koní) a dva naftové motory 3,0 L s výkonmi buď 150 kW/204 koní alebo 180 kW/244 koní.<ref name="autocar-20100726">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Audi A7 revealed|url=http://www.autocar.co.uk/News/NewsArticle/AllCars/251571/|vydavateľ=[[Autocar]]|dátum prístupu=2010-07-28|dátum vydania=26. júl 2010}}</ref> ==Motory a výkony== Dostupné sú nasledujúce [[motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacie motory]]::<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Audi A7 Sportback Technische Daten (February 2012) |url=http://www.audi.de/de/brand/de/neuwagen/a7/a7_sportback/informieren/technische_daten.html |dátum prístupu=2012-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130516142537/http://www.audi.de/de/brand/de/neuwagen/a7/a7_sportback/informieren/technische_daten.html |dátum archivácie=2013-05-16 }}</ref> {|class="wikitable" style="text-align: center; font-size: 96%;" |- ![[motorová konfigurácia|Typ]] [[motor s vnútorným spaľovaním|motora]]<br>/ Pohon!!Prevodovka!![[výkon (mechanický)|Max. výkon]]!![[Krútiaci moment]]!!0 – {{km|100|m}}/h!!Max. rýchlosť |- | colspan="7" style="text-align:center; background:silver;"|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}<br>všetky so [[vstrekovanie paliva|vstrekovaním paliva]] |- |align="left"|2,8[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] |[[Multitronic]] |150 kW/204 koní |280 Nm |8,3 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|2,8[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |150 kW/204 koní |280 Nm |8,3 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|3,0T[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |221 kW/300 koní |440 Nm |5,6 s |{{km|249|m}}/h |- |align="left"|4,0T[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |309 kW/420 koní |550 Nm |4,9 sec |{{km|249|m}}/h |- | colspan="7" style="text-align:center; background:silver;"|{{big|'''''[[naftový motor|naftové motory]]'''''}}<br>všetky [[Turbocharged Direct Injection|TDI]] motory |- |align="left"|3,0TDI |[[Multitronic]] |150 kW/204 koní |400 Nm |7,4 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|3.0TDI [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |150 kW/204 koní |450 Nm |7,2 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|3.0TDI [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |180 kW/245 koní |500 Nm |6,3 s |{{km|249|m}}/h |- |align="left"|3.0TDI [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |8-rýchlostná prevodovka [[Tiptronic]] |230 kW/313 koní |650 Nm |5,3 s |{{km|249|m}}/h |- |} ==Audi S7== Na [[Internationale Automobil-Ausstellung]] 2011 predstavilo Audi verziu S7. Táto vysokovýkonná verzia modelu A7 má pod kapotou 4,0-litrový [[TFSI]] [[twin-turbo|biturbo]] motor s výkonom 309 kW/420 koní, pričom je ponúkaný len s pohonom všetkých kolies [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]]. Kvôli 7-rýchlostnej prevodovke [[DSG|S tronic]] je krútiaci moment obmedzený na 550 Nm. Audi S7 dokáže zrýchliť z 0 na {{km|100|m}}/h za 4,9 sekundy. ==Referencie== {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Audi A7}} ==Externé odkazy== * [http://www.audi.com/com/brand/en/company/news/models_and_services.detail.2010~07~elegance_on_a_grand.html Audi Press Release July 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120320003141/http://www.audi.com/com/brand/en/company/news/models_and_services.detail.2010~07~elegance_on_a_grand.html |date=2012-03-20 }} * [http://www.audi.com/com/brand/en/models/a7/a7_sportback.html Oficiálna webstránka Audi A7] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140210003140/http://www.audi.com/com/brand/en/models/a7/a7_sportback.html |date=2014-02-10 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Audi A7|479410147}} {{Audi 2}} [[Kategória:Automobily Audi]] [[Kategória:Automobily vyššej strednej triedy]] [[Kategória:Fastbacky]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] rqy685g888nxtn8m1b0dlshgao27j68 8357046 8357043 2026-08-16T19:06:45Z Pe3kZA 39673 form. 8357046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Audi A7 | obrazok = 2018 Audi A7 S Line 40 TDi S-A 2.0.jpg | vyrobca = [[Audi|Audi AG]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2010 – 2025 | krajina_povodu = [[Neckarsulm]], [[Nemecko]] | predchodca = [[Audi A6|Audi A6 Avant]] ([[Severná Amerika]]) | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Vyššia stredná trieda]] | typ_karoserie = 5-dverový [[fastback]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]],<br>[[predný náhon]] alebo [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] [[pohon všetkých kolies]] | platforma = [[Volkswagen Group MLB]] | motor = 2,8&nbsp;L [[V6 (motor)|V6]]<br />3,0&nbsp;L TFSI<br />3,0&nbsp;L TDI V6 [[naftový motor|diesel]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 7-rýchlostná [[dvojspojková prevodovka]] [[DSG|S tronic]]<br/ >[[multitronic]] [[Variátor|CVT]]<br/ >8-rýchlostná automatická prevodovka [[tiptronic]] (Severoamerický model) | razvor = 2 914 mm | vyska = 1 420 mm | sirka = 1 910 mm | dlzka = 4 970 mm | hmotnost = 1 695 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = [[Audi Sportback concept]]<br /> [[Audi A6]] | dizajner = [[Stefan Sielaff]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Friday, July 30, 2010 |url=http://www.autocar.co.uk/News/NewsArticle/AllCars/251571/ |titul=30 July 2010 |vydavateľ=Autocar.co.uk |dátum vydania=30. júl 2010 |dátum prístupu=2011-06-17}}</ref> }} [[Súbor:Audi A7 Sportback 3.0 TDI quattro S-line – Heckansicht, 15. Mai 2011, Wuppertal.jpg|right|thumb|Audi A7 3,0 TDI quattro S-line (zozadu)]] '''Audi A7 Sportback''' (interne označovaný ako '''Typ 4G''') je automobil [[vyššia stredná trieda|vyššej strednej triedy]], ktorý v rokoch 2010 až 2025 vyrábala nemecká automobilka [[Audi]]. Audi A7 bolo predstavené na [[Mondial de l’automobile de Paris 2010]] ako 5-dverový [[fastback]]. A7 je postavené na základe platformy [[Volkswagen Group MLB]], ktorú zdieľa spoločne s [[Audi A6]] (C7) štvrtej generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Knapman |meno=Chris |url=http://www.telegraph.co.uk/motoring/car-manufacturers/audi/8287050/Audi-A6-review.html |titul=The Telegraph 28 January 2011 |vydavateľ=Telegraph.co.uk |dátum vydania=28. január 2011 |dátum prístupu=2011-06-17}}</ref> ==Pohon== K dispozícii boli štyri motory [[V6 (motor)|V6]]: benzínové motory 2,8 L (150 kW/204 koní) a kompresorom prepĺňaný 3,0 L (220 kW/299 koní) a dva naftové motory 3,0 L s výkonmi buď 150 kW/204 koní alebo 180 kW/244 koní.<ref name="autocar-20100726">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Audi A7 revealed|url=http://www.autocar.co.uk/News/NewsArticle/AllCars/251571/|vydavateľ=[[Autocar]]|dátum prístupu=2010-07-28|dátum vydania=26. júl 2010}}</ref> ==Motory a výkony== Dostupné boli nasledujúce [[motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacie motory]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Audi A7 Sportback Technische Daten (February 2012) |url=http://www.audi.de/de/brand/de/neuwagen/a7/a7_sportback/informieren/technische_daten.html |dátum prístupu=2012-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130516142537/http://www.audi.de/de/brand/de/neuwagen/a7/a7_sportback/informieren/technische_daten.html |dátum archivácie=2013-05-16 }}</ref> {|class="wikitable" style="text-align: center; font-size: 96%;" |- ![[motorová konfigurácia|Typ]] [[motor s vnútorným spaľovaním|motora]]<br>/ Pohon!!Prevodovka!![[výkon (mechanický)|Max. výkon]]!![[Krútiaci moment]]!!0 – {{km|100|m}}/h!!Max. rýchlosť |- | colspan="7" style="text-align:center; background:silver;"|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}<br>všetky so [[vstrekovanie paliva|vstrekovaním paliva]] |- |align="left"|2,8[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] |[[Multitronic]] |150 kW/204 koní |280 Nm |8,3 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|2,8[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |150 kW/204 koní |280 Nm |8,3 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|3,0T[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |221 kW/300 koní |440 Nm |5,6 s |{{km|249|m}}/h |- |align="left"|4,0T[[zážihový motor s priamym vstrekom|FSI]] [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |309 kW/420 koní |550 Nm |4,9 sec |{{km|249|m}}/h |- | colspan="7" style="text-align:center; background:silver;"|{{big|'''''[[naftový motor|naftové motory]]'''''}}<br>všetky [[Turbocharged Direct Injection|TDI]] motory |- |align="left"|3,0TDI |[[Multitronic]] |150 kW/204 koní |400 Nm |7,4 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|3.0TDI [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |150 kW/204 koní |450 Nm |7,2 s |{{km|235|m}}/h |- |align="left"|3.0TDI [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |7-rýchlostná prevodovka [[DSG|S Tronic]] |180 kW/245 koní |500 Nm |6,3 s |{{km|249|m}}/h |- |align="left"|3.0TDI [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]] |8-rýchlostná prevodovka [[Tiptronic]] |230 kW/313 koní |650 Nm |5,3 s |{{km|249|m}}/h |- |} ==Audi S7== Na [[Internationale Automobil-Ausstellung]] 2011 predstavilo Audi verziu S7. Táto vysokovýkonná verzia modelu A7 mala pod kapotou 4,0-litrový [[TFSI]] [[twin-turbo|biturbo]] motor s výkonom 309 kW/420 koní, pričom bol ponúkaný len s pohonom všetkých kolies [[quattro (systém pohonu 4x4)|quattro]]. Kvôli 7-rýchlostnej prevodovke [[DSG|S tronic]] bol krútiaci moment obmedzený na 550 Nm. Audi S7 dokázal zrýchliť z 0 na {{km|100|m}}/h za 4,9 sekundy. ==Referencie== {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Audi A7}} ==Externé odkazy== * [http://www.audi.com/com/brand/en/company/news/models_and_services.detail.2010~07~elegance_on_a_grand.html Audi Press Release July 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120320003141/http://www.audi.com/com/brand/en/company/news/models_and_services.detail.2010~07~elegance_on_a_grand.html |date=2012-03-20 }} * [http://www.audi.com/com/brand/en/models/a7/a7_sportback.html Oficiálna webstránka Audi A7] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140210003140/http://www.audi.com/com/brand/en/models/a7/a7_sportback.html |date=2014-02-10 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Audi A7|479410147}} {{Audi 2}} [[Kategória:Automobily Audi]] [[Kategória:Automobily vyššej strednej triedy]] [[Kategória:Fastbacky]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] k2gjykd9jf623ax7nxawk9zo11qrs7q 0 86997 8357131 8245883 2026-08-17T05:54:59Z Andrea Bielik 207440 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8357131 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|Evita}} {{Infobox Politik | Meno = Eva Perónová | Portrét = Eva Perón.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- 230px --> | Popis = | Poradie = bývalá | Úrad = prvá dáma Argentínskej republiky | Začiatok obdobia = [[4. jún]] [[1946]] | Koniec obdobia = [[26. júla]] [[1952]] | Prezident = [[Juan Perón]] | Viceprezident = | Premiér = | Predchodca = [[Conrada Victoria Torniová Farrellová]] | Nástupca = [[Mercedes Villadaová Achávalová]] | Dátum narodenia = [[7. máj]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Los Toldos]], statok La Unión alebo [[Junín (Buenos Aires)|Junín]], [[Argentína]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1952|7|26|1919|5|7}} | Miesto úmrtia = [[Buenos Aires]], Argentína | Politická strana = [[Justicialistická strana|Peronistická strana]]<br />[[Ženská peronistická strana]] | Alma mater = | Profesia = [[Politik|politička]], [[Herec|herečka]], [[Aktivizmus|aktivistka]], [[spisovateľ]]ka | Rodičia = Juan Duarte (1858 - 1926)<br /> Juana Ibargurenová (1894 - 1971) | Manželka = | Manžel = [[Juan Perón]] <small>(1945 – 1952)</small> | Deti = | Národnosť = argentínska | Vierovyznanie = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]] | Podpis = Eva_Peron_Signature.svg<!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = [http://www.evitaperon.org/ www.evitaperon.org] | Poznámky = }} '''María Eva Duarteová Perónová''' ({{vjz|spa|María Eva Duarte de Perón}}<ref name="sme.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zena.sme.sk/c/2708672/zena-ktorej-sa-bali-aj-po-smrti-eva-peron.html|titul=Žena, ktorej sa báli aj po smrti - Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref><ref name="mcnbiografias.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mcnbiografias.com/app-bio/do/show?key=duarte-de-peron-maria-eva|titul=Duarte de Perón, María Eva (1919-1952)|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=mcnbiografias.com|dátum vydania=}}</ref>) alebo '''Eva María Duarteová Perónová''' ({{vjz|spa|Eva María Duarte de Perón}}<ref name="britannica.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.britannica.com/biography/Eva-Peron|titul=Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=britannica.com|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/d/duarte_de_peron.htm|titul=Eva María Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref>), rodená '''María Eva Duarteová''' alebo '''Eva María Ibargurenová''', známa ako '''Eva Perónová''' a '''Evita''' ({{vjz|slk|Evička}}) (* [[7. máj]] [[1919]], [[Los Toldos]], statok La Unión alebo [[Junín (Buenos Aires)|Junín]] – † [[26. júl]] [[1952]], [[Buenos Aires]]<ref name="historia-biografia.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historia-biografia.com/eva-peron/|titul=BIOGRAFÍA DE EVA PERÓN|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=historia-biografia.com|dátum vydania=}}</ref>) bola [[Argentína|argentínska]] [[Politik|politička]], [[Herec|herečka]], [[Aktivizmus|aktivistka]] a [[spisovateľ]]ka. Bola prvá dáma Argentíny v období rokov [[1946]] až [[1952]] a druhá manželka argentínskeho prezidenta [[Juan Perón|Juana Peróna]]. Spolu s ním je považovaná za zakladateľku a súčasne hlavnú predstaviteľku politickej filozofie nazvanej [[Peronizmus]]. Pôsobila ako predsedníčka tzv. [[Ženská peronistická strana|Ženskej peronistickej strany]] a prezidentka Nadácie Evy Perónovej. Už pred sobášom s Juanom Perónom v roku [[1945]] sa aktívne zapájala do jeho politickej činnosti, po svadbe sa však jej politická činnosť ešte zintenzívnila, pričom sa stala prvou argentínskou ženou, ktorá sa aktívne venovala celoštátnej politike. V roku [[1947]] presadila spolu s Juanom Perónom všeobecné volebné právo aj pre ženy, keďže toto mali v Argentíne do tej doby iba muži. Následne presadila zavedenie rovnoprávnosti mužov a žien v manželstve a rodičovských právach, čo bolo taktiež legislatívne upravené v novej ústave schválenej v roku [[1949]]. Prostredníctvom svojej nadácie vytvorila a financovala projekty na pomoc najviac znevýhodneným skupinám spoločnosti, budovala nemocnice, školy, poskytovala štipendiá pre študentov z chudobných rodín a zameriavala sa na posilnenie postavenia žien vo všetkých oblastiach. Stala sa fakticky spojením medzi prezidentom Perónom a odborovými zväzmi, aktívne sa venovala podpore pracovných a sociálnych práv pracujúcich. V roku [[1951]] bola vážnou kandidátkou na viceprezidentku Argentíny, no v auguste daného roka svoju kandidatúru vzdala pre veľké nezhody v Peronistickej strane a spoločnosti, ktoré jej kandidatúra vyvolala. [[26. júl]]a [[1952]] zomrela na [[Rakovina krčka maternice|rakovinu krčka maternice]] vo veku 33 rokov, jej pohrebu sa zúčastnili milióny ľudí v uliciach [[Buenos Aires]]. Po vojenskom prevrate zo septembra [[1955]], ktorý zvrhol prezidenta Peróna, boli jej telesné pozostatky vojenskou chuntou ukryté a ďalších šestnásť rokov držané na neznámom mieste v snahe zabrániť, aby sa jej hrob stal pútnickým miestom Peronizmu a odporu voči vojenskej vláde. Napriek tomu, že zomrela veľmi mladá, patrí v Argentíne historicky medzi najpopulárnejšie a najvýznamnejšie osobnosti. Časť autorov a historikov dokonca tvrdí, že v čase svojej smrti bola najmocnejšou ženou sveta a súčasne je považovaná za najvýznamnejšiu ženu v dejinách [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]].<ref>CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 206</ref> == Mladosť == === Narodenie a pôvod === [[Súbor:Eva_Perón_y_sus_hermanos_-carnaval-1921.jpg|náhľad|vľavo|Evita (vpravo) so svojimi staršími súrodencami počas karnevalu v roku 1921.]] Podľa úradných záznamov sa narodila [[7. máj]]a [[1922]] v meste [[Junín (Buenos Aires)|Junín]] v [[Buenos Aires (provincia)|provincii Buenos Aires]] ako ''María Eva Duarte''. Súčasní historici však uvádzajú, že tieto záznamy sú falošné, pričom boli sfalšované na žiadosť samotnej Evy Perónovej v roku [[1945]], keď sa v Juníne vydávala za [[Juan Perón|Juana Peróna]]. Tieto skutočnosti sa podarilo preukázať v roku [[1970]], kedy historici začali zisťovať jej pravé miesto narodenia. Zamerali sa teda na jej krstný list, podľa ktorého sa narodila 7. mája [[1919]], teda tri roky pred jej oficiálnym dátumom narodenia ako ''Eva María Ibarguren'' a bola dcérou otca Juana Duarteho a matky Juany Ibargurenovej. Postupne sa ale historikom podarilo ustáliť jej dátum narodenia na 7. máj 1919.<ref name="geni.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geni.com/people/Evita-Per%C3%B3n/4683792416130122024|titul=Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=geni.com|dátum vydania=}}</ref><ref name="mcnbiografias.com"/> Rovnako však rozpory vyvoláva aj miesto narodenia Evy Perónovej. Exitujú tri varianty, podľa jednej sa narodila v mestečku [[Los Toldos]] v provincii Buenos Aires, podľa druhej na statku La Unión vzdialenom približne 20 km od Los Toldos a podľa tretej v meste Junín v rovnakej provincii. Hlavne jej životopisci presadzujú teóriu o statku La Unión, pretože tu žila jej rodina od roku [[1908]] do [[1926]]. La Unión bola v tom čase už osada, kde žilo asi 3 000 ľudí. Historici Borroni a Vacca dokázali identifikovať pôrodnú asistentku, ktorá mala byť pri pôrode Evy Perónovej a pôsobila práve v oblasti okolo Los Toldos.<ref name="biografiasyvidas.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/peron_eva.htm|titul=Eva Perón Evita Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> Ďalšia časť historikov, ktorí zas presadzujú teóriu o meste Junín vychádzajú z oficiálnych dokumentov ako rodný list, či sobášny list. Taktiež získali svedectvá, ktoré zas potvrdzujú ako miesto jej narodenia mesto Junín, kde mala jej matka odísť, pretože tu mala získať lepšiu starostlivosť počas tehotenstva. V čase narodenia Evy bolo bežné, že ženy s rizikovým tehotenstvom z oblasti okolo mesta Junín sa sťahovali priamo do tohto mesta kvôli lepšej zdravotnej starostlivosti. Tejto časti historikov sa podarilo určiť aj konkrétny dom, kde sa mala Eva v Juníne narodiť, ako aj meno pôrodnej asistentky, ktorá sa jej pôrodu mala zúčastniť. V Juníne mala jej matka zostať, až kým sa po pôrode úplne nezotavila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://juninhistoria.com/ver_noticias.php?id_nota=191|titul=Junín llora la perdida de su hija dilecta: Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=juninhistoria.com|dátum vydania=}}</ref> Otec Evy Perónovej Juan Duarte bol [[Baskovia|baskického]] pôvodu z oblasti [[Francúzsko|francúzskeho]] Baskicka, vlastnil statok a bol konzervatívnym politikom v meste [[Chivilcoy]] v provincii Buenos Aires, ktoré sa nachádza blízko mestečka Los Toldos. Práve Juan Duarte bol vlastníkom statku La Unión, kde žila rodina Evy Perónovej a kde sa podľa jednej z teórii narodila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.revistasudestada.com.ar/articulo/1314/14-hipotesis-de-trabajo-en-torno-a-eva-peron/|titul=14 hipótesis de trabajo en torno a Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=revistasudestada.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Jej matka Juana Ibargurenová bola [[Kreoli|kreolka]], jej predkovia boli Baskovia pôvodom zo [[Španielsko|španielskeho]] [[Baskicko|Baskicka]]. Je o nej málo známych informácii, zrejme aj preto, lebo k statku La Unión nemala trvalejší vzťah, dokázateľne však patrila ku komunite v mestečku Los Toldos. Juan Duarte žil fakticky s dvoma rodinami, s oficiálnou v meste Chivilcoy, kde mal manželku a niekoľko detí a neoficiálnou v La Unión, kde žil s Juanou Ibargurenovou, matkou Evy Perónovej. V tej dobe bolo na argentínskom vidieku bežné, že muži z vyššej triedy mali fakticky dve rodiny. Juan Duarte a Juana Ibargurenová mali spolu päť detí a to Blancu, Elisu, [[Juan Duarte|Juana Ramóna]], Ermindu Luján a najmladšia bola práve Evita.<ref name="elhistoriador.com.ar La infancia de Evita">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elhistoriador.com.ar/la-infancia-de-evita/|titul=La infancia de Evita|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Juan Duarte svoju neoficiálnu rodinu úplne opustil už rok po narodení Evy a nechal túto rodinu v úplnej finančnej núdzi. Juana Ibargurenová tak financovala rodinu úplne sama z peňazí, ktoré zarobila šitím šiat pre susedov. Kvôli tomu, že rodinu opustil otec a tiež z dôvodu, že všetky deti sa narodili mimo manželstva, bola rodina vystavená izolácii okolia. Na vidieku žila rodina do roku [[1926]], kedy Juan Duarte zomrel pri autonehode a rodina zostala bez ochrany, miesto musela preto opustiť. Rodine nebolo umožnené sa zúčastniť pohrebného obradu v kostole, pretože si to neželala oficiálna rodina Duarteho, no vďaka pomoci od starostu Chivilcoy mohla sprevádzať aspoň pohrebný sprievod. Táto udalosť v ďalšom živote Evu veľmi poznačila, pretože to brala ako súhrn všetkých nespravodlivostí jej dovtedajšieho života. Práve diskriminácia nemanželských detí a rodín, kde takéto deti vyrastali, výrazne ovplyvnili Evu Perónovú. Aj vtedajšie zákony takéto deti oficiálne označovali ako ”nelegitímne deti”, pričom skutočnosť, že dieťa sa narodilo mimo manželstva musela byť povinne uvedená v rodnom liste.<ref name="evitaperonnews.weebly.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://evitaperonnews.weebly.com/la-infancia-en-los-toldos.html|titul=EVA PERON LA MUJER QUE CAMBIO A ARGENTINA|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=evitaperonnews.weebly.com|dátum vydania=}}</ref> === Detstvo a dospievanie === [[Súbor:Eva_Perón_-_1_comunión.jpg|náhľad|vľavo|Eva Duarteová v roku 1926 počas prvého svätého prijímania.]] Po smrti Juana Duarteho odišla rodina do neďalekého mestečka Los Toldos do malého dvojizbového domu, tu Juana Ibargurenová pracovala ako [[krajčír]]ka. Los Toldos bolo v tomto období malou osadou, kde žili hlavne [[gaučo]]via venujúci sa chovu hovädzieho dobytka a pestovatelia pšenice a kukurice. Komunitu ovládali miestni statkári, akým bol aj vtedy už nebohý Juan Duarte.<ref name="mcnbiografias.com"/> Eva mala na základnej škole problémy, druhú triedu musela opakovať. Jej sestry si však všimli, že už v tomto veku prejavila talent pre [[dramatické umenie]] a naučila sa [[Žonglovanie|žonglovať]]. Od okolia dostala prezývky ''Chola'' a ''Negrita'', ktoré vychádzali z jej charakteru, keďže zvykla tráviť veľa času s členmi [[Indiáni|pôvodného obyvateľstva]] z kmeňa [[Mapuče]] a zostali jej po zvyšok života.<ref name="historia-biografia.com"/> V roku [[1930]] sa Juana Ibargurenová rozhodla presťahovať aj s deťmi do neďalekého mesta Junín, Evita mala vtedy už 11 rokov.<ref name="sme.sk"/> Vtedy okrem matky už pracovali aj tri najstaršie deti a rodine sa začalo finančne viac dariť. V roku [[1932]] sa rodina vďaka práci viacerých členov dokázala presťahovať do väčšieho domu, v ďalších dvoch rokoch sa presťahovali ešte dvakrát. V roku [[1934]] vo veku 15 rokov Eva dokončila základnú školu, kde už nemala žiadne problémy okrem matematiky, no naplno prejavila záujem o [[herectvo]], keď sa zúčastňovala školských divadelných hier, prípadne divadelných hier organizovaných v miestnej akadémii, či kine. Do improvizovaného lokálneho rozhlasu v blízkosti bydliska rodiny raz týždenne recitovala básne, práve vtedy prvýkrát hovorila do mikrofónu.<ref name="geni.com"/> V tomto období prvýkrát viedla nejakú skupinu ľudí, keď viedla skupinu spolužiakov zo svojho ročníka. Keď [[3. júl]]a [[1933]] zomrel bývalý prezident [[Hipólito Yrigoyen]], ktorý bol zvrhnutý tri roky pred tým vojenským prevratom, ako jediná v škole nosila na jeho počesť čiernu stuhu. A to napriek tomu, že krajine stále vládol druhý z generálov, ktorí viedli spomenutý vojenský prevrat. Eva chcela už v tomto období odísť do federálneho hlavného mesta [[Buenos Aires]], kde plánovala pôsobiť ako herečka.<ref name="elhistoriador.com.ar La infancia de Evita"/> Podľa zistení jednej argentínskej historičky mala byť Evita spolu s jednou priateľkou v roku [[1934]] terčom sexuálneho útoku dvoch mladých mužov, ktorí dievčatá pôvodne pozývali do prímorského strediska. K znásilneniu nakoniec nemalo prísť, no nahé dievčatá mali útočníci nechať na okraji Junínu, kde ich mal nájsť vodič nákladného vozidla, ktorý ich odviezol domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.monografias.com/trabajos14/evaduarte/evaduarte.shtml|titul=Eva Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=monografias.com|dátum vydania=}}</ref> V tomto roku však mala podľa historikov Eva svoju prvú milostnú skúsenosť s mladým anarchistickým odborárom, ktorý však bol krátko po začiatku ich vzťahu zatknutý, prevezený do Buenos Aires, kde zomrel vo väzení na následky mučenia. Ešte pred jeho smrťou ho však Eva mohla vo väzení navštíviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elforjista.com/eva-1.html|titul=Las razones de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=elforjista.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180722221114/http://www.elforjista.com/eva-1.html|dátum archivácie=2018-07-22}}</ref> [[Súbor:Eva Perón - 15 años.jpg|náhľad|Eva Duarteová v roku 1935 vo veku 15 rokov po presťahovaní sa do Buenos Aires.]] Ešte pred definitívnym ukončením základnej školy však Eva skúsila odísť do Buenos Aires hľadať prácu, no bola neúspešná a tak sa vrátila späť. Junín a okolie vnímala ako miesto, kde je oveľa viac chudobných, než bohatých, no Buenos Aires vnímala v tomto čase ako úplný opak, už však bola rozhodnutá, že bude herečkou. Do Buenos Aires nakoniec Eva odišla, no podľa zistení historikov ju tam doprevádzala jej matka a zostala tam s ňou až do času, kým nezískala prácu.<ref name="biografiasyvidas.com"/> === Odchod do Buenos Aires === [[Súbor:Evita_-_Tapa_de_Sintonia_-_25OCT39_-_con_Alberto_Vila.jpg|náhľad|vľavo|Eva Duarteová vyobrazená na svojej prvej obálke časopisu. Časopis Sintonía, október 1939.]] Na začiatku januára [[1935]] sa vo veku 15 rokov presťahovala do Buenos Aires, aj ona sa tak stala súčasťou rozsiahlej vnútornej migrácie v rámci Argentíny, kedy množstvo ľudí z regiónov odchádzalo do hlavného mesta. Už krátko po príchode získala prácu v divadelnej spoločnosti [[Eva Francová|Evy Francovej]], ktorá patrila v tej dobe medzi najvýznamnejšie argentínske herečky. Už na konci marca mala profesionálny debut v divadle, keď hrala v hre ''La senora de los Pérez'' v divadle Teatro Comedia, pričom kritika jej krátke vystúpenie pochválila.<ref name="historia-biografia.com"/> Napriek tomu žila v ďalších rokoch v chudobe a musela čeliť ponižovaniu zo strany okolia, ktorému vadil jej nemanželský a vidiecky pôvod a nízke vzdelanie. Striedala tak lacné bývania a striedavo hrala v rôznych divadelných hrách. Žil tu s ňou jej brat Juan Duarte, ktorý bol o päť rokov starší. S Juanom mala veľmi blízky vzťah, do Buenos Aires sa presťahoval ešte pred ňou. V roku [[1936]] ju najala divadelná spoločnosť Companía Argentina de Comedias Cómicas, ktorú viedli herci Pepita Munozová, José Franco a Eloy Álvarez. Absolvovala s nimi štvormesačné turné po rôznych mestách Argentíny, kde si ju postupne všimli viaceré regionálne denníky. V tejto dobe sa spriatelila s herečkami a rovesníčkami [[Anita Jordánová|Anitou Jordánovou]] a Josefinou Bustamantovou, s ktorými zostala blízkymi priateľkami po zvyšok svojho života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://objetivocastillalamancha.es/contenidos/internacional/sociedad/mujeres-que-dejaron-huella-en-la-historia-eva-peron|titul=Mujeres que dejaron huella en la historia. Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=objetivocastillalamancha.es|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Taliansko-argentínska herečka [[Pierina Dealessiová]], ktorá Evu Duarteovú najala v roku [[1937]] ju opísala ako talentovanú, skromnú a veľmi chudobnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://evita3.marianobayona.com/anecdotas2.html|titul=HISTORIAS, ANECDOTAS y TESTIMONIOS|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=marianobayona.com|dátum vydania=}}</ref> Postupne získavala uznanie a dostala sa do filmu, najprv však ako herečka vo vedľajšej úlohe v nízkorozpočtových filmoch. Súčasne sa začala živiť ako modelka, keď sa objavila na obálke niekoľkých zábavných časopisov. V tomto období vystriedala niekoľko vzťahov s rôznymi mužmi, ktorí jej sprostredkovali niektoré z jej prác v modelingu. V tomto období si nechala zmeniť farbu vlasov z čiernej na blond, ktorá jej zostala už do konca života. Hlavne však začala pôsobiť ako rozhlasová hlásateľka a herečka v rozhlasových reláciách a hrách, kde získala svoju prvú úlohu v auguste 1937. Jednalo sa o hru na rádiu Belgrano nazvanú ''Oro blanco'', ktorá sa zaoberala životom zberačov bavlny v chudobnej časti krajiny zvanej Chaco.<ref name="geni.com"/> Postupne nadobudla väčšiu profesionalitu a získala aj nové angažmán v ďalších divadlách, jej rádiové vysielania boli stále viac populárne a mali veľa poslucháčov. Postupne začínala byť populárnou herečkou.<ref name="evitaperonnews.weebly.com"/> V apríli [[1938]] sa dostala do divadelnej spoločnosti Companía de Teatro del Aire junto, ktorú viedol herec [[Pascual Pellicciotta]]. Táto spoločnosť pripravovala rozhlasové hry, Eva Duarteová získala úlohu v rozhlasovej hre ''Los jazmines del ochenta'', ktorá sa vysielala od pondelka do piatka na rádiu Mitre. Krátko pred tým bola prijatá do Argentínskeho združenia hercov. Súčasne však začala hrať vo filmoch, v roku 1937 vo filme ''Segundos afuera'', následne v ďalších rokoch vo filmoch ''La carga de los valientes'', ''El más infeliz del pueblo'' a ''Una novia en apuros''. V roku [[1941]] získala konečne ekonomickú stabilitu, keď získala angažmán v divadelnej spoločnosti Companía Candilejas, ktorá každé ráno vysielala rozhlasové hry v rádiu El Mundo. V roku [[1943]] získala niekoľkoročnú zmluvu na vysielanie vlastnej rozhlasovej relácie o slávnych ženách, v ktorej Eva Duarteová hrala dramatizované životy týchto žien. Vysielalo ju rádio Belgrano a jednalo sa o veľmi populárny program.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/part1.htm|titul=Eva Duarte Actress|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=evitaperon.org|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Eva_Duarte_by_Annemarie_Heinrich%2C_1944_%28later_Eva_Péron%29.jpg|náhľad|Eva Duarteová v roku 1944 vo veku 25 rokov.]] Vďaka ekonomickej sebestačnosti si už v roku [[1942]] kúpila vlastný byt neďaleko rádia Belgrano. V auguste 1943 sa podieľala na založení prvého odborového zväzu rozhlasových pracovníkov Argentínského rozhlasového zväzu, kde bola zvolená za prvú prezidentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.latecno.com.ar/noticias/evita-biografia-de-una-mujer-influyente-que-dejo-su-huella-en-la-sociedad-argentina/|titul=Evita: biografía de una mujer influyente que dejó su huella en la sociedad argentina|dátum prístupu=2018-11-09|vydavateľ=latecno.com.ar|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Politický život == === Stretnutie s Juanom Perónom === [[Súbor:Peron-Lamarque.jpg|náhľad|vľavo|Evita vo filme La cabalgata del circo v roku 1945.]] Argentína v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] zažívala veľký hospodársky rozmach, kedy v roku [[1943]] prvýkrát v histórii prekonala priemyselná výroba poľnohospodársku. Do Buenos Aires sa tak sťahovalo obrovské množstvo ľudí, no veľa z nich bolo tiež z provincii Argentíny a mali neeurópsky pôvod, čo čiastočne zmenilo štruktúru hlavného mesta. Elita Buenos Aires týchto ľudí hanlivo nazývala ”čierne hlavy”, práve kvôli ich neeurópskemu pôvodu a veľmi tmavým vlasom. Veľkú vnútornú migráciu charakterizovala aj prítomnosť veľkého počtu žien, ktoré sa snažili vstúpiť na nový trh práce, ktorý vytvorila industrializácia. Od roku 1930 krajine vládla po vojenskom prevrate najprv vojenská, neskôr civilno-vojenská a naposledy civilná vláda, ktorá sa vyznačovala veľkou mierou korupcie a klientelizmu. Táto etapa dejín Argentíny sa nazýva ''Hanebná dekáda''. [[4. jún]]a 1943 armáda zvrhla prezidenta [[Ramón Castillo|Ramóna Castilla]], ktorý bol posledným zo štyroch prezidentov Hanebnej dekády, čím toto obdobie ukončila. ''Revolúcia roka 43'', ako sa prevrat nazýva, zmenila situáciu. Odborové zväzy dostali šancu nadväzovať kontakty s vojenskými predstaviteľmi, ktorí tvorili novú vojenskú vládu, kde našli viacero vplyvných dôstojníkov, ktorí boli ochotní presadzovať reformy v prospech robotníkov. Medzi týchto patrili Juan Perón a jeho blízky priateľ [[Domingo Mercante]], ktorí vytvorili spojenectvo s odbormi na podporu programu, ktorý argentínske odborové hnutia a ich predchodcovia navrhovali od konca [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.liquisearch.com/history_of_argentina/revolution_of_43_1943-1946|titul=History of Argentina – Revolution of '43|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=liquisearch.com|dátum vydania=}}</ref> Perón začal propagovať a presadzovať nové pracovnoprávne inštitúty ako právo na kolektívne vyjednávanie, dôchodky a pod., ktoré mu získali ľudovú podporu a následne potrebnú silu na presadzovanie svojich spojencov do vlády. Národný úrad práce, ktorý Perón viedol tak získaval čoraz väčší vplyv a význam. O pár mesiacov neskôr bol Perón vymenovaný za sekretára novovytvoreného Sekretariátu práce a lesníctva, čo bola funkcia fakticky na úrovni ministra. Perón však súčasne získal aj veľa vplyvných nepriateľov v podobe statkárov a priemyselníkov, ktorým sa nové pracovnoprávne a sociálne opatrenia nepozdávali. Opozíciu voči Perónovi však viedol [[Spojené štáty|americký]] veľvyslanec, ktorý mal sám svoje ekonomické záujmy v Argentíne.<ref name="biografiasyvidas.com Juan Perón">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/p/peron.htm|titul=Juan Domingo Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> [[22. január]]a [[1944]] sa 24-ročná Eva Duarteová stretla so 48-ročným vdovcom [[Juan Perón|Juanom Perónom]], ktorý bol už vtedy sekretárom práce a súčasne vplyvným členom vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://historialunapark.com/alfombra-roja/juan-peron-y-eva-duarte/|titul=JUAN PERÓN Y EVA DUARTE|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=historialunapark.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180726201826/https://historialunapark.com/alfombra-roja/juan-peron-y-eva-duarte/|dátum archivácie=2018-07-26}}</ref> Stretnutie sa uskutočnilo na štadióne Luna Park na bankete, na ktorom sekretariát práce oceňoval hercov a herečky, ktorým sa podarilo získať najviac finančných prostriedkov do fondu solidarity pre obete zemetrasenia v meste [[San Juan (mesto v Argentíne)|San Juan]], ktoré sa udialo na začiatku daného roka. Perón po zemetrasení inicioval celoštátnu kampaň na podporu solidarity s mestom San Juan a toto bol jeden zo spôsobov, ako získať peniaze. Perón na bankete verejne ocenil Evitu, že bola druhá najaktívnejšia zo všetkých osobností v získavaní peňazí pre solidárnu kampaň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.notimerica.com/cultura/noticia-eva-peron-dia-comenzo-mayor-historia-amor-argentina-20180122102101.html|titul=Eva y Perón, el día que comenzó la mayor historia de amor de Argentina|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=notimerica.com|dátum vydania=}}</ref> Moderátor večera následne vzájomne Peróna s Evou Duarteovou predstavil, pár spoločne odišiel už z tohto večierka, pričom sa z nich hneď stali milenci. Už vo februári žila Eva prakticky spolu s Perónom, ktorý sa presťahoval do bytu vedľa nej. Súčasne však pokračovala vo svojej rozhlasovej kariére, mala dokonca až tri programy za deň. Jeden z nich sa volal ''Smerom k lepšej budúcnosti'', kde propagovala úspechy sekretariátu práce a lesníctva, ktoré viedol práve Perón. Taktiež sa objavila vo filme ''La cabalgata del circo'', ktorý bol premietaný v roku [[1945]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pressreader.com/argentina/revista-%C3%B1/20170923/281689729997413|titul=La famosa Eva Duarte se convierte en Evita|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=pressreader.com|dátum vydania=}}</ref> === Vstup do politického života === [[Súbor:17deoctubre-enlafuente.jpg|náhľad|vľavo|Demonštranti na Májovom námestí v Buenos Aires počas tzv. Dňa vernosti na podporu uväzneného Peróna.]] Rok 1945 sa ukázal ako kľúčový pre ďalší politický vývoj Argentíny, ale aj život Evy Duarteovej a Juana Peróna. Eva zatiaľ pokračovala vo svojej normálnej činnosti, v apríli natočila film ''La pródiga'', kde získala svoju úplne prvú hlavnú úlohu. Jednalo sa však o jej posledný film. Natáčanie sa skončilo v septembri 1945, kedy už vrcholil politický boj medzi zástancami a odporcami Peróna. Svoju umeleckú kariéru neskôr Evita zhodnotila nasledovne: ”''vo filme zlá, v divadle priemerná a v rádiu prijateľná''”.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.mujeresnotables.com/2018/08/26/biografia-de-eva-peron/|titul=Biografía de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=mujeresnotables.com|dátum vydania=}}</ref> Odporcov, tzv. Antiperónistov viedol americký veľvyslanec [[Spruille Braden]], ktorý spoluvlastnil v susednom Čile banskú spoločnosť a bol proti industrializácii Argentíny a posilneniu postavenia robotníkov, kvôli čomu bol veľkým odporcom Juana Peróna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/estados-unidos/spruille-braden|titul=Spruille Braden|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}</ref> Opozícia zvolala v septembri veľkú demonštráciu nazvanú Pochod ústavy a slobody, na ktorej sa zúčastnilo až 200 000 ľudí, ktorí patrili k odporcom Peróna. Práve táto demonštrácia spustila snahy o odstránenie Peróna z vlády. Perón však bol stále chránencom a najbližším spojencom prezidenta generála [[Edelmiro Julián Farrell|Edelmira Juliána Farrella]], napriek tomu sa jeho odporcom podarilo toto spojenectvo narušiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.diariopopular.com.ar/politica/video-el-discurso-peron-del-17-octubre-1945-n240115|titul=El discurso de Perón del 17 de octubre de 1945|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=diariopopular.com.ar|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Peron y Eva - casamiento civil - 1945.jpg|náhľad|Fotografia zachytáva civilný sobáš Juana Peróna a Evy Duarteovej, ktorý sa konal 22. októbra 1945.]] [[8. október|8. októbra]] 1945 Perónovi nepriatelia v armáde na čele s generálom [[Eduardo Ávalos|Eduardom Ávalosom]] naliehali na prezidenta Farrella, aby Peróna odvolal, s čím Farrell pod nátlakom súhlasil a vyzval Peróna k rezignácii, čo Perón hneď na druhý deň urobil a rezignoval na všetky svoje pozície. Súčasne s podpisom demisie podpísal aj opatrenie zabezpečujúce zvýšenie platov pre všetkých obyvateľov Argentíny. Zároveň mal dovolené prehovoriť v rozhlase, čo bola veľká chyba jeho odporcov, lebo aj toto vystúpenie mu iba zvýšilo podporu. Perón v týchto dňoch zostal s Evitou, viackrát kvôli bezpečnosti zmenili miesto, kde prespali. Následne bol [[12. október|12. októbra]] Perón zatknutý a prevezený do väzenia na ostrove Martín García.<ref name="biografiasyvidas.com Juan Perón"/> Perón v týchto dňoch napísal list svojmu priateľovi Domingovi Mercantemu, kde uviedol, že hneď ako ho prepustia si Evu Duarteovú vezme. Z väzenia na ostrove Martín García napísal Perón list aj Eve, kde jej oznámil, že požiada prezidenta Farrella, aby ho uvoľnil do dôchodku a potom spolu s ňou odíde do odľahlej [[Chubut (argentínska provincia)|provincie Chubut]], kde zostanú v pokoji žiť. Tiež uviedol, že hneď ako ho pustia z väzenia, si Evu vezme za ženu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.laopinionpopular.com.ar/noticia/24343-se-casan-eva-duarte-y-juan-peron.html|titul=Se casan Eva Duarte y Juan Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=laopinionpopular.com.ar|dátum vydania=}}</ref> V tomto období sa voči vláde začali búriť odbory, ktoré boli Perónovi spojenci. Snaha odborov vyvrcholila [[17. október|17. októbra]], kedy sa uskutočnil mohutný pochod robotníkov na Buenos Aires, ktorý sa nazýva [[Deň vernosti]] (Día de la lealtad). Podľa tradičnej verzie ho organizovala predovšetkým Eva Duarteová, no v súčasnosti historici jej účasť na organizovaní Dňa vernosti spochybňujú, časť pripúšťa jej obmedzenú účasť, no časť jej účasť úplne vylučuje. Eva nemala v tej dobe ešte dostatočnú politickú podporu, ani dôveru okolia Juana Peróna a jej kontakty na odbory boli obmedzené. Deň vernosti tak podľa súčasných historikov zorganizovali predovšetkým odborové zväzy. Eva Duarteová mala byť podľa niektorých historikov v deň konania tejto demonštrácie dokonca v Juníne v dome svojej matky a teda nie v Buenos Aires.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/historia/peronismo-17_de_octubre-eva_peron-silvia_mercado-peron_0_B12QTUYwml.html|titul=Entrevista. Silvia Mercado, autora de “El Relato Peronista”. “El 17 de octubre fue una manipulación de Perón”|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=}}</ref> Deň vernosti sa stal zlomovým momentom celej situácie. Demonštrácie sa zúčastnilo 500 000 ľudí, ktorí požadovali prepustenie Juana Peróna. Demonštrantov tvorili predovšetkým robotníci a odborári, boli tu taktiež tzv. Descamisados (teda bez košieľ), čo bolo označenie pre chudobných ľudí, ktorí patrili medzi najhorlivejších podporovateľov Peróna a neskôr aj Evy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elterritorio.com.ar/nota4.aspx?c=8402999985596507|titul=17 de octubre: Día de la Lealtad peronista|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=elterritorio.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Vláda nebola jednotná, ako na demonštráciu reagovať, odporcovia Peróna navrhovali strieľať na demonštrantov, no napríklad generál Ávalos to odmietol, pretože dúfal, že demonštrácia sa sama rozpustí. Polícii velil priateľ Juana Peróna, a tak policajti nezasiahli voči demonštrantom, ktorí sa tak presunuli do centra mesta. Zasiahnuť odmietla nakoniec aj armáda, prezident Farrell a vláda preto rozhodli o prevoze Peróna do prezidentského paláca, z ktorého mal tento podľa ich predstáv demonštráciu upokojiť. Po príchode Peróna do prezidentského paláca začali rokovania, pri ktorých bolo dohodnuté, že Perón verejne vystúpi na demonštrácii, no na druhej strane bude prepustený z väzenia, vláda rezignuje a generál Ávalos pôjde do dôchodku. Do dôchodku sa však zaviazal odísť aj Perón, no požadoval vypísanie slobodných volieb na začiatok roka [[1946]]. Juan Perón následne vyšiel triumfálne na balkón prezidentského paláca na Májovom námestí a prehovoril k prítomným demonštrantom, ktorých vyzval, aby sa vyhli násiliu a súčasne ohlásil prechod z armády do civilného života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://perio.unlp.edu.ar/node/4659|titul=El significado del 17 de Octubre de 1945|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=perio.unlp.edu.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181028225944/https://perio.unlp.edu.ar/node/4659|dátum archivácie=2018-10-28}}</ref> O päť dní neskôr, teda [[22. októbra]] 1945 sa v civilnom obrade oženil za Evu Duarteovú v meste Junín. [[10. december|10. decembra]] 1945 sa uskutočnil tiež cirkevný sobáš v meste [[La Plata (mesto)|La Plata]].<ref name="geni.com"/> === Rast politického vplyvu, prezidentské voľby a európske turné === [[Súbor:Evita en el trena - campaña electoral 1946 -Revista 1952 -Biblioteca Juan Alvarez.jpg|náhľad|vľavo|Eva Perónová zdraví priaznivcov počas volebnej kampane k prezidentským voľbám v roku 1946.]] Po svadbe sa Eva naplno zapojila do prezidentskej kampane svojho muža Juana Peróna. Účasť ženy v kampani bola pre Argentínu úplnou novinkou, najmä preto, lebo ženy nemali stále volebné právo. V Argentíne síce už niekoľko desaťročí bojovalo niekoľko ženských aktivistiek za ženské práva, vrátane volebného práva, no bez väčších úspechov. Vo vtedajšej Argentíne sa ženy nepovažovali za dostatočne kvalifikované na politickú kariéru. Práve Juan Perón začal poukazovať na nespravodlivé postavenie žien v otázke volebného práva ešte pred zapojením Evy do politického života. Eva sa tak stala prvou manželkou prezidentského kandidáta v argentínskej histórii, ktorá sa aktívne zúčastňovala kampane svojho manžela a to osobne ale aj prostredníctvom rozhlasových vystúpení plných populistických prejavov na podporu Peróna. Práve počas kampane sa vo verejnosti vžilo jej pomenovanie ''Evita''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/evita_peron_instituto-es.htm|titul=Evita y la participación de la mujer|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=evitaperon.org|dátum vydania=}}</ref> Práve politika Juana Peróna a jeho ženy Evy Perónovej o niekoľko rokov neskôr dosiahli, že žiadna krajina [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] nemala v parlamente viac žien, než práve Argentína.<ref name="pagina12.com.ar">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pagina12.com.ar/diario/elpais/1-53783-2005-07-17.html|titul=Evita descubrió las mujeres a través de Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=pagina12.com.ar|dátum vydania=}}</ref> [[8. február]]a 1946 zorganizovali ženské a študentské združenia veľkú manifestáciu na podporu Peróna v prezidentských voľbách. Perón toto podujatie pre vyčerpanosť nemohol navštíviť, nahradila ho tak práve Eva Perónová, pričom táto udalosť bola jej vôbec prvé politické vystúpenie. Zhromaždenie však volalo po prítomnosti samotného Peróna a Eva tak nemohla nakoniec vystúpiť s prejavom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://evaperonbiografia.blogspot.com/p/carrera-politica.html|titul=Eva Peron|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=evaperonbiografia.blogspot.com|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Eva Duarte de Perón en España.jpg|náhľad|Eva Perónová a Juan Perón po prílete do Španielska.]] Napriek tomu začínalo byť čoraz jasnejšie, že Eva chce mať vlastnú a autonómnu politickú úlohu a to napriek tomu, že ženám nebola politická činnosť povolená. Ona sama sa o rok neskôr vo svojom prejave vyjadrila, že nebude iba manželkou prezidenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://constitucionweb.blogspot.com/2010/04/el-voto-femenino-sera-el-arma-mensaje.html|titul="El voto femenino, será el arma..." Mensaje de Eva Perón a la mujer argentina (1947)|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=constitucionweb.blogspot.com|dátum vydania=}}</ref> [[24. február]]a 1946 sa uskutočnili voľby, ktorých sa zúčastnilo 83% oprávnených voličov. Perón získal viac ako 52% hlasov a stal sa tak víťazom volieb, jeho Strana práce získala súčasne väčšinu v oboch komorách parlamentu a okrem jednej aj kontrolu nad všetkými provinciami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elintransigente.com/cultura/2011/2/24/febrero-1946-domingo-peron-elecciones-presidenciales-argentina-72715.html|titul=24 Febrero de 1946: Juan Domingo Perón gana las elecciones presidenciales en Argentina|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=elintransigente.com|dátum vydania=}}</ref> V roku 1947 sa Eva Perónová rozhodla kúpiť denník ''Democracia'', ktorý ako jediný vo voľbách v roku 1946 aktívne podporoval Juana Peróna. Denník sa postupne stal ″hovorcom″ Evy Perónovej s denným nákladom 300 000 kusov. Eva do tohto denníka raz týždenne aj sama prispievala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/108999-venden-hoy-la-sede-del-diario-democracia|titul=Venden hoy la sede del diario Democracia|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021436/https://www.lanacion.com.ar/108999-venden-hoy-la-sede-del-diario-democracia|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Juan Perón sa [[4. jún]]a 1946 ujal funkcie prezidenta a Eva sa stala prvou dámou. Aby Perón podporil povesť svojej vlády v Európe, rozhodol sa tam v roku [[1947]] vyslať svoju manželku na turné. Oficiálne pozvanie zaslala [[Frankistické Španielsko|španielska]] vláda a práve tu Evita začala svoju cestu nazvanú ''Dúhové turné''. Nasledovala návšteva [[Taliansko|Talianska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Monako|Monaka]]. Následne sa vrátila do [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], kde navštívila [[Brazília|Brazíliu]] a [[Uruguaj]]. Do Európy s Evou odletel aj jej muž Juan Perón, ktorý mal okrem zámeru podporiť týmto turné svoju vládu, aj zámer posilniť popularitu Evy mimo Argentíny, ktorá by mohla posilniť jej politické postavenie doma aj v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lavanguardia.com/hemeroteca/20160902/404231243005/eva-peron-evita-biografia-muerte.html|titul=Evita, la primera dama del pueblo|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lavanguardia.com|dátum vydania=}}</ref> Turné trvalo 64 dní, do krajiny sa Eva vrátila na konci augusta 1947. Oficiálnym dôvodom cesty bolo pôsobenie Evy ako veľvyslankyne dobrej vôle a súčasne mala spoznávať európske systémy sociálnej pomoci, vďaka čomu mala po návrate do Argentíny prevziať zodpovednosť za nový sociálny systém. V Španielsku jej diktátor [[Francisco Franco]] udelil najvyššie vyznamenanie Rad Izabely Kastílskej, spolu v Španielsku navštívila 9 miest. Všade ju vítalo množstvo ľudí, španielska vláda dokonca v tej dobe zvýšila dennú dávku prídelu chleba. Franca dokonca požiadala, aby prepustil politických väzňov a kritizovala vzájomný boj medzi Španielmi, zlé postavenie robotníkov a nedostatok demokracie. Na žiadosť matky komunistického partizána odsúdeného na smrť požiadala Franca o revíziu tohto trestu, čo Franco aj urobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.europapress.es/otr-press/cronicas/noticia-cumplen-69-anos-llegada-evita-espana-20160608131051.html|titul=Se cumplen 69 anos de la llegada de Evita a Espana|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=europapress.es|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/222686-la-comunista-que-salvo-eva-peron|titul=La comunista que salvó Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180709160834/https://www.lanacion.com.ar/222686-la-comunista-que-salvo-eva-peron|dátum archivácie=2018-07-09}}</ref> Vo Francúzsku Eva podpísala vzájomnú dohodu medzi Argentínou a Francúzskom, na základe ktorej boli Francúzsku poskytované potraviny. Súčasne obdržala [[Rad čestnej légie]] a stretla sa s [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaullom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lavanguardia.com/gente/20150106/54423060157/paris-recuerda-el-mito-de-eva-peron.html|titul=París recuerda el mito de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lavanguardia.com|dátum vydania=}}</ref> V Portugalsku vyjadrila znepokojenie nad spôsobom vlády [[António de Oliveira Salazar|Antónia de Oliveira Salazara]] a životom najchudobnejšej časti obyvateľstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://intereconomia.com/noticia/eva-peron-le-dijo-don-juan-acepte-usted-corona-20120326-20120326-0000/|titul=Eva Perón le dijo a don Juan: 'Acepte usted la corona|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=intereconomia.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20200516011125/https://intereconomia.com/noticia/eva-peron-le-dijo-don-juan-acepte-usted-corona-20120326-20120326-0000/|dátum archivácie=2020-05-16}}</ref> V Taliansku sa strela s ministrom zahraničných vecí a navštevovala materské školy, prijal ju tiež pápež [[Pius XII.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.larazon.com.ar/diario_lr/especial/2005/04/15/0-958131.htm|titul=Histórico encuentro con Pío XII|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=larazon.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20070713130338/http://www.larazon.com.ar/diario_lr/especial/2005/04/15/0-958131.htm|dátum archivácie=2007-07-13}}</ref> === Posilňovanie práv žien === [[Súbor:Evita_dirigiéndose_a_una_multitud_de_mujeres.jpg|náhľad|vľavo|Eva Perónová vystupuje s prejavom, v ktorom podporuje volebné právo pre ženy v septembri 1947.]] Aj súčasní historici sa zhodujú na tom, že Eva Perónová mala rozhodujúci podiel na uznaní rovnosti politických a občianskych práv medzi ženami a mužmi v Argentíne. Sama uviedla, že [[20. storočie]] nebude storočím atómu, ale ″storočím víťazného feminizmu″.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.pjbonaerense.org.ar/peronismo/eva_obrapolitica.htm|titul=EVA PERON|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=pjbonaerense.org.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20061209035707/http://www.pjbonaerense.org.ar/peronismo/eva_obrapolitica.htm|dátum archivácie=2006-12-09}}</ref> [[Súbor:Eva Perón Retrato Oficial.jpg|náhľad|Oficiálny portrét Evy Perónovej ako prvej dámy z roku 1948.]] [[27. február]]a 1946, teda iba pár dní po voľbách uskutočnila Eva Perónová svoj úplne prvý politický prejav, v ktorom poďakovala ženám za podporu Perónovi vo voľbách, v tom čase mala stále iba 26 rokov. Počas tohto prejavu požadovala rovnaké práva pre mužov a ženy, no najmä volebné právo pre ženy, čo bol aj jeden z predvolebných sľubov Juana Peróna počas volebnej kampane. Perón sa snažil o uzákonenie volebného práva žien už v roku 1945, kedy bol viceprezidentom Argentíny, no pre odpor armády sa mu tento zámer nepodarilo presadiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.amanza.com.ar/amanda/Notas/Voto%20femenino.htm|titul=Setenta anos de voto femenino|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=amanza.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20060825152000/http://www.amanza.com.ar/amanda/Notas/Voto%20femenino.htm|dátum archivácie=2006-08-25}}</ref> Už počas volebnej kampane Juana Peróna sa Eva zasadzovala o uznanie práva žien na volebné právo, čo hovorila aj na stretnutiach s voličmi, vo svojich rozhlasových vystúpeniach a článkoch, ktoré písala do novín. Jej popularita a vplyv tak rástli. Vytvorila skupinu ženských politických líderiek, čo bolo v rámci tejto časti sveta úplne ojedinelé. Eva Perónová tvrdila, že ženy nemajú len hlasovať, no musia hlasovať za ženy. Vďaka tejto kampani sa o niekoľko rokov do argentínskeho parlamentu dostalo viacero žien.<ref name="pagina12.com.ar"/> [[1. máj]]a 1946 bol návrh na uzákonenie volebného práva pre ženy predložený už v senáte, ktorý vzišiel po posledných voľbách. Proti však bola konzervatívna opozícia, jej poslanci dokonca prostestovali proti tomu, že Eva Perónová aktívne vplývala na poslancov a senátorov, aby tieto zmeny podporili. Diskusie trvali dlho, volebné právo pre ženy sa podarilo ustanoviť až [[9. september|9. septembra]] 1947, kedy ho poslanecká snemovňa nakoniec jednomyseľne schválila a ustanovila tak rovnosť politických práv mužov a žien a všeobecné volebné právo rozšírila aj na ženy. Keď prezident Perón zákon podpísal, podal listinu symbolicky Evite. O dva týždne neskôr sa na Májovom námestí v Buenos Aires zišla veľká odborová manifestácia na oslavu schválenia týchto zmien, kde vystúpila ako prvá práve Eva Perónová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/ascenso_y_auge_del_peronismo/anuncio_de_la_ley_del_voto_femenino_evita.php|titul=Anuncio de la Ley del Voto Femenino - Evita|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=elhistoriador.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160706123035/http://www.elhistoriador.com.ar/documentos/ascenso_y_auge_del_peronismo/anuncio_de_la_ley_del_voto_femenino_evita.php|dátum archivácie=2016-07-06}}</ref> Ďalším spôsobom, ktorým chcela Eva Perónová posilniť vplyv žien na politické dianie bolo založenie [[Ženská peronistická strana|Ženskej peronistickej strany]] (Partido Peronista Femenino, v skratke PPF). [[26. júl]]a [[1949]] iniciovala založenie tejto strany, ktorú založili a riadili výlučne ženy. V rámci Peronizmu bola táto strana úplne autonómna, mala vlastné ženské bunky po celej krajine, ktoré organizovali politické aktivity žien naprieč Argentínou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ucema.edu.ar/6/investigacion/carolina-barry|titul=Eva Perón y la organización política de las mujeres|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=ucema.edu.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021613/https://ucema.edu.ar/6/investigacion/carolina-barry|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> V nasledujúcich voľbách v novembri [[1951]] vďaka týmto aktivitám hlasovalo až 64% žien za Peróna, v tomto období mala strana až 500 000 členiek. Evita sa síce nepovažovala za feministku, no práve kvôli jej osobe sa do politiky začalo zapájať množstvo argentínskych žien. Peronistická strana tak mala následne 23 poslankýň v poslaneckej snemovni a 6 senátoriek v senáte, čo boli súčasne jediné ženy v kongrese.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.laizquierdadiario.com/A-65-anos-de-que-las-mujeres-argentinas-votasen-por-primera-vez|titul=A 65 anos de que las mujeres argentinas votasen por primera vez|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=laizquierdadiario.com|dátum vydania=}}</ref> Ďalším opatrením bolo zrovnoprávnenie mužov a žien v manželstve a v rodičovských právach. Toto Eva Perónová presadila do ústavnej reformy v roku [[1949]], od kedy bolo aj ústavnou zaručené, že sú si v manželstve právne rovní a majú spoločnú a rovnú rodičovskú autoritu a právo. Súčasťou ústavnej reformy boli aj ďalšie zmeny v prospech žien, ale aj dôchodcov a detí, ktoré presadzovala Eva Perónová, pričom časť z nich aj sama navrhla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://luchapornuestrosderechos.blogspot.com/p/maria-eva-duarte-de-peron.html|titul=Maria Eva Duarte de Peron|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=uchapornuestrosderechos.blogspot.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021757/http://luchapornuestrosderechos.blogspot.com/p/maria-eva-duarte-de-peron.html|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Vojenský prevrat v roku [[1955]] zrušil túto ústavu a s tým aj rovnosť mužov a žien v manželstve a rodičovských právach a opätovne obnovil prednosť muža pred ženou. Táto diskriminácia trvala až do roku [[1985]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/1285172-el-codigo-civil-tuvo-varias-reformas-desde-su-creacion|titul=El Código Civil tuvo varias reformas desde su creación|dátum prístupu=2018-11-10|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021439/https://www.lanacion.com.ar/1285172-el-codigo-civil-tuvo-varias-reformas-desde-su-creacion|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> === Vzťahy s odbormi, presadzovanie práv robotníkov a dôchodcov === [[Súbor:Evita_bicentenario.JPG|náhľad|Ikonická fotografia Evy Perónovej počas jej prejavu pri príležitosti 1. mája 1951.]] Eva Perónova si postupne vybudovala veľmi blízky vzťah k odborovým zväzom, čo sa stalo jedným z jej charakteristických čŕt. Na konci roka 1946 sa strany, ktoré v prezidentských voľbách podporili Juana Peróna zjednotili do novej [[Justicialistická strana|Peronistickej strany]]. Práve odbory sa stali prakticky súčasťou tejto strany, keďže sa stali blízkymi spojencami. Keď Eva Perónová vytvorila Ženskú peronistickú stranu, nadobudol Peronizmus tri zložky, politickú, odborovú a ženskú. Tým Peronizmus obsiahol viaceré zložky spoločnosti sa stal sa celospoločenským fenoménom. Vďaka svojmu blízkemu vzťahu k odborom sa Eva Perónová stala spojením medzi nimi a prezidentom. O niečo neskôr, v roku 1951, odbory dokonca podporili kandidatúru Evity na post viceprezidentky a v tejto podpore vytrvali aj napriek silnému odporu z viacerých častí spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.uom.org.ar/site/fechas-especiales/renunciamiento-de-evita-3/|titul=Renunciamiento de Evita|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=uom.org.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021759/https://www.uom.org.ar/site/fechas-especiales/renunciamiento-de-evita-3/|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Eva Perónová a odbory mali taktiež veľmi podobný pohľad na sociálnu a pracovnú problematiku, vystupovali proti oligarchii, ″dehumanizovanému kapitalizmu″ a imperializmu, ktoré považovali za najväčšie nebezpečenstvo pre výdobytky Perónovej politiky. Evita sa vo svojich prejavoch zameriavala okrem boja za práva žien najmä za práva pracujúcich. Keď Eva Perónová so svojimi spolupracovníkmi vytvorila Nadáciu Evy Perónovej, za jej sídlo vybrala práve miesto vedľa budovy odborového zväzu CGT, ktorú jej nadácia aj financovala. Po jej smrti mali byť v sídle odborového zväzu CGT dokonca uložené jej pozostatky až do času, kým by nebol postavený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://latfem.org/evita-la-primera-mujer-sindicalista/|titul=Evita en el sindicalismo|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=latfem.org|dátum vydania=}}</ref> Eva Perónová tiež iniciovala úzku spoluprácu medzi odbormi a ministerstvom práce a sociálnych vecí, ktoré vzniklo z bývalého sekretariátu práce a lesníctva. Osobne sa dokonca zúčastňovala niektorých kolektívnych vyjednávaní v továrňach. Každú stredu Evita sprevádzala odborovú delegáciu pri pravidelných rokovaniach s prezidentom. Práve jej vplyv a práca výrazne pomohli k tzv. ″peronizácii odborov″ v Argentíne, ktorá trvá v podstate do súčasnosti. Lídri odborových zväzov v roku 1948 vyhlásili, že práve Eva Perónová mala rozhodujúci vplyv na presadenie nových pracovnoprávnych a sociálnych opatrení, ktoré prijala Perónova vláda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.diarionorte.com/article/59538/sindicalismo-y-peronismo-una-relacion-que-nunca-fue-lineal|titul=Sindicalismo y peronismo: una relación que nunca fue lineal|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=diarionorte.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112101241/http://www.diarionorte.com/article/59538/sindicalismo-y-peronismo-una-relacion-que-nunca-fue-lineal|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> [[28. august]]a 1948 vydala Eva Perónová tzv. ''Deklaráciu práv starších ľudí''. Od tohto okamihu bol v tento deň v krajine každoročne oslavovaný deň venovaný starším. Následne verejne požiadala prezidenta Peróna, aby deklaráciu implementoval do legislatívy. Deklarácia obsahovala právo na pomoc, bývanie, stravu, oblečenie, telesné zdravie, morálne zdravie, rekreáciu, prácu a rešpekt. Argentína prijala v tomto období Deklaráciu [[OSN]] a pri tejto príležitosti zástupca Argentíny navrhol, aby OSN prijala normu uznávajúcu [[ľudské práva]] starších ľudí. Na podporu ochrany práv starších ľudí napísala Eva Perónová aj dva články do francúzskych novín. OSN nakoniec práva starších ľudí upravila až v roku [[1991]]. V roku 1949, keď bola prijatá nová argentínska ústava, boli do nej začlenené aj články deklarácie, ktorú predstavila Evita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://victorsantamaria.com.ar/dia-de-la-ancianidad/|titul=Día de la Ancianidad|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=victorsantamaria.com.ar|dátum vydania=}}</ref> === Nadácia Evy Perónovej a humanitárna politika === [[Súbor:Evita_%28fundación%29.JPG|náhľad|vľavo|Eva Perónová počas stretnutia s verejnosťou vo svojej kancelárii v sídle nadácie.]] K hlavným zameraniam Evy Perónovej potom, čo sa stala prvou dámou v roku 1946 patrili pomoc zameraná na riešenie chudoby a sociálnu pomoc. V Buenos Aires podobnú humanitárnu pomoc tradične vykonávalo združenie žien z vyššej triedy, ktoré vytvoril ešte v 19. storočí [[Bernardino Rivadavia]]. Toto združenie sa nazývalo ''Sociedad de Beneficencia de Buenos Aires'', no v čase, kedy sa krajina industrializovala a súčasne výrazne menila, sa jej činnosť ukázala ako zastaraná a nedostatočná. Členky tohto združenia, ktoré patrili k najvyššej triede v Buenos Aires navyše pohŕdali Evou Perónovou pre jej pôvod, vzdelanie, bývalú kariéru herečky a [[Promiskuita|promiskuitu]].<ref name="sme.sk2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zena.sme.sk/c/20224921/eva-peronova-svojho-muza-dostala-na-vrchol-kariery.html|titul=Evita Perónová nenašla pokoj ani po smrti|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=sme.sk|dátum vydania=}}</ref> Čestnou predsedkyňou tohto združenia bola vždy prvá dáma Argentíny, Eve Perónovej to však členky nedovolili a tak založila vlastnú nadáciu. Perónistické hnutie úplne reorganizovalo sociálnu činnosť štátu. Tieto zmeny boli vytvorené predovšetkým na úrovni ministerstva zdravotníctva a Národného riaditeľstva pre sociálnu pomoc, ktoré sa neskôr pretranformovalo na ministerstvo sociálnej starostlivosti. Práve v súvislosti s inštitucionálnym usporiadaním sociálnej činnosti, ktorú Eva Perónová vykonávala v rámci ministerstva práce a sociálnych vecí, bola vytvorená Nadácia Evy Perónovej v júli 1948.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.26dejulio.org.ar/d08-m07|titul=Creación de la Fundación Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=26dejulio.org.ar|dátum vydania=}}</ref> Tejto nadácii predsedala práve Eva Perónová a postupne sa z nej stala dominantná organizácia, ktorá mala kontakt s väčšinou detí, žien a dôchodcov v krajine. Perónová sa chcela zamerať na individuálne prípady, kde bolo potrebné pomôcť, pretože štát podľa nej nevedel pomáhať konkrétnym ľuďom, ale iba skupinám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.cronica.com.ar/suplementos/La-fundacion-Eva-Peron-un-gigante-para-dar-derechos-20180726-0028.html|titul=La fundación "Eva Perón": un gigante para dar derechos|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=cronica.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Nadácia vykonávala široké spektrum spoločenských aktivít, od výstavby nemocníc, škôl, azylových domov, lacných bytov, domovov dôchodcov, tzv. dovolenkových táborov, až po poskytovanie štipendií pre študentov z chudobných rodín. Podporovala taktiež drobných vidieckych výrobcov, slobodné matky a ženy všeobecne. Nechala postaviť dvanásť moderných polikliník, kde bola bezplatná zdravotná starostlivosť a robotnícke domy v meste [[Ciudad Evita]], ktoré bolo pomenované priamo po Eve Perónovej. Vďaka činnosti nadácie sa prvýkrát s histórii Argentíny nevyskytovala pri zdravotnej starostlivosti nerovnosť. Nadácia organizovala taktiež Národné hry Evity, ktorých sa zúčastňovali stovky tisíc detí z chudobných rodín. Pri tejto príležitosti boli týmto deťom zdarma poskytované lekárske prehliadky, ku ktorým inak nemali prístup. Každý rok tiež nadácia rozdávala chlieb najchudobnejším, čím súčasne získavala ich podporu pre prezidenta Peróna. Nadácia Evy Perónovej tak mala čoskoro až 14 000 zamestnancov, Eva Perónová však osobne podpisovala a schvaľovala každé rozhodnutie nadácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/f0-es.htm|titul=Comienzos - Fundación de Investigaciones Históricas Evita Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=evitaperon.org/f0-es.htm|dátum vydania=}}</ref> Vďaka nadácii získalo prácu až 13 000 žien, skoro 9 000 detí mohlo navštevovať školy, 2 300 dôchodcov mohlo byť umiestnených v domovoch dôchodcov (všetky tieto inštitúcie prevádzkovala samotná nadácia) a poskytovala humanitárnu pomoc v rôznych štátoch sveta. Peniaze nadácie pochádzali z rôznych zdrojov, z dane z lotérii, kasín a pod., z osobných darov, poplatkov stanovených v kolektívnych zmluvách, atď. Štát prispel nielen finančnými prostriedkami, ale aj nehnuteľnosťami, personálom a dopravnými prostriedkami. Nadácia fungovala v množstve budov, sídlo mala v budove ministerstva komunikácie, kde mala Eva Perónová kanceláriu. Tu postupne trávila niekedy až 20 hodín denne. Niektorí jej činnosť a snahu o pomoc chudobným prirovnávali až k fanatizmu. Na konci roka 1950 daroval kongres nadácii pozemok vedľa budovy odborového zväzu CGT, kde sa postavila centrála nadácie. Práve pre činnosť nadácie si začalo množstvo ľudí v Argentíne Evu Perónovú idealizovať, časť ju dokonca začala považovať za svätú, niektorí dokonca verili, že ich dokáže uzdraviť. Faktom ale je, že vďaka činnosti nadácie sa počet nemocničných lôžok v krajine skoro zdvojnásobil a o jednu štvrtinu narástol počet miest v školách. Opozícia však projektu vyčítala, že sa jedná hlavne o posilňovanie popularity Evy Perónovej a jej manžela Juana Peróna. Kritici tiež nadáciu obviňovali, že časť získaných peňazí bola tajne presúvaná na tajné účty Perónovcov vo Švajčiarsku. Podozrenia zo sprenevery sa však nikdy nedokázali a to napriek tomu, že v Argentíne vládla od roku 1955 vojenská chunta, ktorá Peróna, Evitu a Peronizmus úplne zakázala a hľadala akýkoľvek dôvod na ich diskreditáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cepid.com.ar/fundacion-eva-peron-3/|titul=FUNDACIÓN EVA PERÓN|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=cepid.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021739/http://www.cepid.com.ar/fundacion-eva-peron-3/|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref><ref name="sme.sk2"/> Sama Eva Perónová na svoju obranu povedala iba, že: ″''Celý svet vie, že som poctivá''″.<ref>CHALUPA, J., 2012, Dějiny Argentiny, Uruguaye a Chile. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, s. 205</ref> [[Súbor:Evita_y_Golda_Meir.jpg|náhľad|Eva Perónová počas stretnutia s Goldou Meirovou.]] Perónova vláda bola prvá spomedzi latinskoamerických vlád, ktorá začala spolupracovať s novým štátom [[Izrael]], s ktorým už krátko po jeho vzniku uzatvorila aj obchodné dohody. Eva Perónová prostredníctvom svojej nadácie poslala do Izraela humanitárnu pomoc, aby zmiernila ťažkú situáciu pre množstvo migrantov, ktorí po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] odišli do tohto nového štátu. V roku 1951 navštívila Argentínu vtedajšia izraelská ministerka práce a neskoršia predsedkyňa vlády [[Golda Meirová]], aby sa osobne stretla s Evou Perónovou a poďakovala jej za humanitárnu pomoc. Pri vzájomnom stretnutí Perónová označila vytvorenie štátu Izrael za mimoriadnu udalosť pre ľudstvo a vyjadrila odmietnutie voči zločinom, ktoré boli na Židoch počas druhej svetovej vojny páchané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://visavis.com.ar/?p=85985|titul=Las visitas de Golda Meir a la Argentina y su encuentro con Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=visavis.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Perónová aj neskôr tvrdo vystupovala proti [[Antisemitizmus|antisemitizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lavoz.com.ar/numero-cero/70-anos-de-su-declaracion-de-independencia-israel-peronismo-y-cultura-de-izquierda|titul=A 70 años de su declaración de independencia: Israel, peronismo y cultura de izquierda|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=lavoz.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180724093220/http://www.lavoz.com.ar/numero-cero/70-anos-de-su-declaracion-de-independencia-israel-peronismo-y-cultura-de-izquierda|dátum archivácie=2018-07-24}}</ref> V roku 1950, kedy zasiahli hlavné mesto USA [[Washington D.C.]] veľmi nízke teploty, poslala tam kabáty, topánky a jedlo pre chudobné deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://auno.org.ar/article/evita-y-la-ayuda-a-los-pobres-de-eeuu/|titul=Evita y la ayuda a los pobres de EE.UU.|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=auno.org.ar|dátum vydania=}}</ref> Po vojenskom prevrate v septembri 1955 do sídla nadácie vtrhla armáda, zničila celú dokumentáciu a vyplienila budovu. Následne tu bola umiestnená fakulta jednej z miestnych univerzít. Nadácia bola po prevrate rozpustená, nemocnice, školy, domovy dôchodcov, či azylové domy prevádzkované nadáciou boli zrušené a ich obyvatelia vysťahovaní. Armáda nechala zničiť dokonca krv v krvných bankách, pretože obsahovali ″perónistickú krv″. Majetok nadácie bol zhabaný štátom, časť si však rozdelili predstavitelia novej vojenskej vlády. Z jednej z budov, kde boli umiestnené deti bez domova, boli tieto armádou vyhnané a v budove bolo následne otvorené kasíno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.pagina12.com.ar/diario/contratapa/13-309578-2016-09-17.html|titul=Un lugar segur|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=pagina12.com.ar|dátum vydania=}}</ref> === Kandidatúra na viceprezidentku Argentíny === [[Súbor:Cabildo_Abierto_del_Partido_Peronista_-_1951.jpg|náhľad|vľavo|Odborová demonštrácia z 22. augusta 1951 na podporu kandidatúry Evy Perónovej na viceprezidentku.]] V novembri 1951 sa mali konať nové prezidentské voľby. Boli to vôbec prvé voľby, v ktorých mohli ženy nie len voliť, ale i byť volené. Vďaka veľkej popularite navrhol hlavný odborový zväz CGT Evu Perónovú na viceprezidentku krajiny. To jednak posilňovalo boj za práva žien, no súčasne aj postavenie samotných odborov, keďže Eva Perónová bola ich spojenec. Tento návrh ale vyvolal veľký boj dokonca aj vo vnútri Peronizmu, ktorý sa v otázke jej kandidatúry rozdelil na dve skupiny. Viceprezident v prípade smrti prezidenta automaticky preberal jeho funkciu, aj armáda tak proti jej nominácii ostro protestovala. V tomto období bola u Evy Perónovej diagnostikovaná [[rakovina krčka maternice]], ktorá nakoniec ovplyvnila rozhodnutie Evity. [[22. august]]a 1951 sa konalo zhromaždenie, ktoré zvolal odborový zväz CGT. Zúčastnili sa ho dva milióny ľudí, aby vyjadrili podporu kandidatúre Evy Perónovej na viceprezidentku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.jdperon.gov.ar/2018/08/22-de-agosto-de-1951-a-65-anos-del-cabildo-abierto-del-justicialismo/|titul=22 de agosto de 1951 – A 66 años del CABILDO ABIERTO DEL JUSTICIALISMO|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=jdperon.gov.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181112021548/http://www.jdperon.gov.ar/2018/08/22-de-agosto-de-1951-a-65-anos-del-cabildo-abierto-del-justicialismo/|dátum archivácie=2018-11-12}}</ref> Na zhromaždení vodcovia odborov vyzvali Evu, aby prijala nomináciu, na to reagoval tak Juan Perón, ako aj samotná Evita, ktorí naznačili, že nominácia nie je dôležitá, lebo Eva už zaujíma nadradené miesto pri obhajobe práv obyvateľov. Tieto slová ale vyvolali silný odpor prítomného davu, ktorý začal znova požadovať, aby Eva nomináciu prijala práve tam, dav začal volať dokonca po generálnej stávke, ak Eva nomináciu neprijme. Evita však prítomných požiadala o čas na rozmyslenie. Dáv však prijal tieto slová ako jej záväzok, že nomináciu príjme a rozišiel sa. Nikdy v dejinách sa vo svete nezišlo také veľké množstvo ľudí, aby vyjadrili podporu ženskej političke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.beersandpolitics.com/discursos/eva-peron/cabildo-abierto/529|titul=Cabildo abierto|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=beersandpolitics.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181017160044/http://www.beersandpolitics.com/discursos/eva-peron/cabildo-abierto/529|dátum archivácie=2018-10-17}}</ref> [[Súbor:Evita_llorando_abraza_a_Perón_-_17OCT1951.jpg|náhľad|Známa fotografia Evy Perónovej zo 17 októbra 1951, kedy po svojom prejave od dojatia plače a objíma Juana Peróna.]] Obrovská podpora nominácie Evity prekvapila aj samotného Juana Peróna. O deväť dní neskôr v rozhlase Eva Perónová vyhlásila, že nomináciu nemôže prijať a zriekla sa kandidatúry. Priaznivci Peronizmu tento deň nazvali Deň odrieknutia, teda Día del Renunciamiento. Dôvody, pre ktoré tak nakoniec urobila nie sú presne známe ani v súčasnosti a sú predmetom historického výskumu. Predpokladá sa však, že rozhodujúcu úlohu v jej rozhodnutí mala rakovina, ktorú jej v tej dobe diagnostikovali. CGT však tvrdil, že svoju úlohu tu zohrali aj vnútorné boje medzi Perónistami, ktoré spočívali v tom, že žena by sa mohla stať viceprezidentkou a neskôr možno aj prezidentkou krajiny, pričom k rodovým predsudkom ako dôvodu sa prikláňajú aj niektorí súčasní historici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laizquierdadiario.com/El-renunciamiento-de-Eva-Peron-a-la-candidatura-a-vicepresidente|titul=El renunciamiento de Eva Perón a la candidatura a vicepresidente|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=laizquierdadiario.com|dátum vydania=}}</ref> Približne o mesiac neskôr sa časť ozbrojených síl a opozície pokúsila o neúspešný štátny prevrat, ktorý bol potlačený rýchlou reakciou vlády a odborov, ktoré vyhlásili generálny štrajk. Deň po pokuse o prevrat zhromaždila Eva Perónová lídrov odborových zväzov a veliteľov armády a spoločne začali organizovať robotnícke milície, ktoré by boli schopné brániť vládu v prípade prevratu. [[17. október|17. októbra]], kedy si už Eva Perónová bola jasne vedomá svojho zdravotného stavu, prehovorila na Májovom námestí v Buenos Aires z balkóna prezidentského paláca, kedy požiadala zhromaždený dav, aby sa staral o Juana Peróna, keď toho už ona nebude pre svoje zdravie schopná. Následne sa rozplakala, otočila k Perónovi a objala ho, čo bola scéna, ktorá sa stala veľmi známou vďaka jej odfotografovaniu. Prejav, ktorý na mieste urobila je považovaný za jej politický testament. [[11. november|11. novembra]] 1951, teda v deň prezidentských volieb, sa Evita nachádzala v nemocnici po operácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.eldestapeweb.com/el-ultimo-discurso-eva-peron-que-inauguro-la-television-argentina-n19303|titul=El último discurso de Eva Perón, que inauguró la Televisión Argentina|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=eldestapeweb.com|dátum vydania=}}</ref> == Choroba a smrť == [[Súbor:Eva_Perón_votando.jpg|náhľad|vľavo|Eva Perónová hlasuje v prezidentských voľbách v novembri 1951, krátko po operácii v snahe zabrániť rozširovaniu rakoviny.]] Eva Perónová ochorela na [[Rakovina krčka maternice|rakovinu krčka maternice]], už v roku 1949 sa pri rozhovore s americkým vojenským atašé priznala, že za posledný rok schudla až 10 kg. V januári 1950 na verejnosti omdlela a následne podstúpila operáciu [[Akútna apendicitída|akútnej apendicitídy]], pričom jej bola diagnostikovaná rakovina v pokročilom štádiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/211100-los-ultimos-dias-de-eva-peron|titul=Los últimos días de Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20180811031857/https://www.lanacion.com.ar/211100-los-ultimos-dias-de-eva-peron|dátum archivácie=2018-08-11}}</ref> Podľa svedectiev trpela mdlobami, občasnými stratami vedomia a dokonca niekedy krvácala z pošvy, no odmietala si oddýchnuť. Jej zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Eve Perónovej následne ponúkli zahraničné veľvyslanectvá, aby podstúpila liečbu v ich krajinách, kde by poskytli svojich najlepších lekárov. [[15. október|15. októbra]] 1951 vydala knihu ''Dôvod pre môj život'' (La razón de mi vida), na ktorej pracovala tri roky spolu so španielskym novinárom [[Manuel Penella de Silva|Manuelom Penellom]] a argentínskym spisovateľom [[Raúl Mendé|Raúlom Mendém]]. Neskôr uverejnila ešte jednu knihu nazvanú ''Moje posolstvo'' (Mi mensaje), ktorá bola jej poslednou. Pre pokročilé štádium rakoviny však už túto knihu nepísala, ale musela ju diktovať, bola dokončená krátko pred jej smrťou a niektoré jej časti čítané verejne po jej smrti na Májovom námestí v Buenos Aires.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.agenciapacourondo.com.ar/cultura/eva-peron-mi-mensaje|titul=Eva Perón: "Mi Mensaje"|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=agenciapacourondo.com.ar|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Peron y Eva - Acto en Plaza de Mayo -1MAY1952.jpg|náhľad|Fotografia ukazuje Evu Perónovú krátko pred jej smrťou pri prejave 1. mája 1952. Je už viditeľne zoslabnutá a Juan Perón ju musí pridržiavať.]] [[Súbor:Evita008-funeral.jpg|náhľad|Pohreb Evity.]] [[6. november|6. novembra]] 1951 ju tajne operoval americký onkológ George T. Pack, kedy podstúpila [[Hysterektómia|hysterektómiu]] v snahe o odstránenie rakoviny. O niekoľko dní neskôr 11. novembra hlasovala prvýkrát v živote vo voľbách, keďže v tento deň sa uskutočnili prezidentské voľby. Hlasovať však mohla iba z nemocničného lôžka. Neskôr sa objavili aj tvrdenia, že podstúpila tiež prefrontálnu lobotómiu na konci života na zmiernenie bolesti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://evitaperonnews.weebly.com/enfermedad-y-muerte.html|titul=Enfermedad y muerte - Eva PERON|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=evitaperonnews.weebly.com|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/southamerica/argentina/8679612/Evita-given-lobotomy-while-dying-of-cancer.html|titul=Evita 'given lobotomy while dying of cancer'|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=telegraph.co.uk|dátum vydania=}}</ref> [[4. jún]]a 1952 sa ešte zúčastnila osláv znovuzvolenia Peróna za prezidenta, bola však už taká slabá, že nemohla bez podpory ani stáť. Počas inaugurácie Peróna jej bol udelený titul ''duchovný vodca národa''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.thoughtco.com/biography-of-maria-eva-evita-peron-2136354|titul=Biography of María Eva "Evita" Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=thoughtco.com|dátum vydania=}}</ref> Napriek operácii došlo k recidíve a rakovina ďalej metastázovala. Po niekoľkých sériách chemoterapie, ktorú podstúpila ako prvá v Argentíne, upadla [[18. júl]]a [[1952]] prvýkrát do kómy, v tom čase už vážila iba 36 kg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/future/story/20150710-the-gruesome-untold-story-of-eva-perons-lobotomy|titul=The gruesome, untold story of Eva Peron's lobotomy|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=bbc.com/|dátum vydania=}}</ref> Zomrela [[26. júl]]a 1952 v čase 20:23 hod. vo veku 33 rokov. Vláda však zverejnila čas 20:25 hod. aby si verejnosť čas ľahšie zapamätala.<ref name="sme.sk"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.diariouno.com.ar/pais/este-sabado-se-cumple-el-62-aniversario-de-la-muerte-de-maria-eva-duarte-de-peron-26072014_HJb0DnPGBm|titul=Este sábado se cumple el 62° aniversario de la muerte de María Eva Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=diariouno.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Telesné pozostatky už krátko po smrti Evity prevzal lekár Pedro Ara, ktorý bol známym balzamovačom. Nie je jasné, či niekdy Eva Perónová chcela, aby jej telo bolo zabalzamované, je možné, že o tom rozhodol až Juan Perón. Ara následne [[Mumifikácia (konzervovanie)|zabalzamoval]] jej telo, ktoré malo byť vystavené v polohe predstavujúcej spánok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://history.howstuffworks.com/history-vs-myth/eva-peron-body2.htm|titul=Why did it take more than 20 years to bury Eva Peron?|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=history.howstuffworks.com|dátum vydania=}}</ref> O niečo viac ako hodinu neskôr bola rozhlasom oznámená smrť Evy Perónovej. Súčasne bolo oznámené, že jej pozostatky budú na druhý deň vystavené v budove ministerstva práce a sociálnych vecí, kde bude vybudovaná dočasná kaplnka. Odborový zväz CGT vyhlásil tri dni bez práce a súčasne Evitu označil za ″mučeníčku práce″, taktiež požiadal vládu, aby jej udelila najvyššie štátne vyznamenania a vyhlásila 30-dňový štátny smútok a počas nasledujúcich dvoch dní sa mali vykonávať iba najnutnejšie činnosti. Vláda následne vyhlásila dva dni štátneho smútku a rozhodla o prenesení rakvy s telom Evy Perónovej do budovy argentínskeho kongresu. Počas nasledujúcich dní chodil prezident Perón na miesto každé ráno a zostal tam až do noci. Dva dni po jej smrti boli vypredané všetky kvety v Buenos Aires a širokom okolí. Ďalšie kvety tak boli privezené niekoľkými lietadlami z [[Čile]], ale aj tie sa minuli za pol dňa. Všetky úrady a inštitúcie vybudovali vlastné dočasné pamätníky na jej počesť. Po celej krajine sa konali pochody s pochodňami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.elheraldo.hn/mundo/607714-217/los-16-funerales-que-movilizaron-masas|titul=Los 16 fimerales que movilizaron masas|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=elheraldo.hn|dátum vydania=}}</ref> V okolí ministerstva práce, kde bolo uložené telo Evity sa zhromaždilo toľko ľudí, že tisíce z nich museli byť následne ošetrené v nemocnici, niekoľko ľudí dokonca zomrelo v tlačenici. Dva týždne bolo okolie plné ľudí, spolu ich pozostatky Evity videlo 2 milióny. Vláda rozhodla, že Eva Perónová bude pochovaná prostredníctvom štátneho pohrebu a to aj napriek tomu, že nemala žiadnu oficiálnu štátnu funkciu. [[9. august]]a sa telesné pozostatky podľa predchádzajúceho rozhodnutia vlády presunuli do budovy kongresu. Na druhý deň bola rakva položená na katafalk, ktorý ťahali vodcovia odborových zväzov vlastnými silami. Za rakvou išiel Perón, rodina, vláda a ďalšie osobnosti spojené s Evou Perónovou, pohrebu sa zúčastnili 3 milióny ľudí. Telo bolo prevezené do sídla odborov CGT, kde malo zostať, kým nebude vybudovaný jej pamätník.<ref name="historia-biografia.com"/> == Krádež a ukrytie tela Evy Perónovej == [[Súbor:Eva_Perón_-_Cadáver_momificado_con_Dr_Pedro_Ara-_1953-55.jpg|náhľad|vľavo|Dr. Pedro Ara balzamoval telo Evy Perónovej.]] [[Súbor:Eva Peron's tomb, Cementario de la Recoleta, Recoleta, Buenos Aires, Argentina, 28th. Dec. 2010 - Flickr - PhillipC.jpg|náhľad|Hrobka rodiny Duarte na citoríne La Recoleta v Buenos Aires, kde je pochovaná Eva Perónová.]] [[21. september|21. septembra]] [[1955]] ozbrojené sily zosadili prezidenta Juana Peróna, ktorý musel ujsť z Argentíny. [[22. november|22. novembra]] prikázal generál [[Pedro Eugenio Aramburu]], jeden z vodcov prevratu, aby v noci námorné komando pod velením plukovníka Carlosa de Moori Koeniga, veliteľa vojenskej tajnej služby, vzalo telesné pozostatky Evy Perónovej. Vojsko nechcelo, aby sa jej telo stalo pútnickým miestom Peronizmu a jeho stúpencov. Komando tak vtrhlo do budovy odborového zväzu CGT, zrazilo jej bustu a vyrazilo dvere na kaplnke, kde sa nachádzala jej rakva. Tam spálili argentínske vlajky položené na jej telesných pozostatkoch a následne na ne močili. Telo potom zobrali preč, ďalšie tri dni bolo uložené v nákladnom vozidle a presúvalo sa na rôzne miesta, aby nevzbudilo žiadne podozrenie. Bývalý vojenský dôstojník Jorge Dansey Gazcón však tvrdil, že to on odniesol telo Evy Perónovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.infobae.com/historia/2018/07/26/video-como-vivio-peron-la-restitucion-del-cuerpo-de-evita/|titul=Video: cómo vivió Perón la restitución del cuerpo de Evita|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=infobae.com|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://books.google.sk/books?id=JAy3DQAAQBAJ&pg=PA229&lpg=PA229&dq=eva+peron+body+urinate&source=bl&ots=I6Untfirro&sig=-eKW0Nx4Fa3zdCYKNkwinCQKKCE&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj6k-qOlM3eAhXIC8AKHf3OCGYQ6AEwDXoECAIQAQ#v=onepage&q=eva%20peron%20body%20urinate&f=false|titul=Evita: The Life of Eva Perón, s. 229|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=books.google.sk|dátum vydania=}}</ref> Carlos de Moori Koenig následne telo Evity nechal v dodávke, ktorú niekoľko mesiacov preparkovával na rôzne miesta v Buenos Aires. Nejaký čas ho dokonca ukryl vo vlastnej kancelárii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://depoliticaehistoria.blogspot.com/2017/12/eva-peron-un-cadaver-secuestrado.html|titul=Eva Perón. Un cadáver secuestrado, ultrajado y desterrado|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=depoliticaehistoria.blogspot.com|dátum vydania=}}</ref> Neskôr dostal telo na starosti plukovník Héctor Cabanillas. Nasledovala ''Operácia prevod'', pri ktorej asistovali aj predstavitelia katolíckej cirkvi. Telo následne zmizlo na ďalších 16 rokov až do roku [[1971]]. Vojenská chunta zakázala Peronizmus vrátane vyobrazení Peróna a Evity, zakázané bolo dokonca iba vysloviť ich mená. [[23. apríl]]a [[1957]] bolo telo tajne loďou presunuté do talianskeho [[Janov (Taliansko)|Janova]] v rakve, ktorá patrila žene s menom ''Maria Maggi de Magistris''. Pod týmto menom bolo telo pochované na jednom z cintorínov v [[Miláno|Miláne]]. Existujú aj teórie, podľa ktorých mala armáda poslať po jednej voskovej kópii jej tela na cintoríny do [[Belgicko|Belgicka]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]]. V roku [[1970]] perónisitcká gerilová organizácia [[Montoneros]] uniesla bývalého prezidenta generála Aramburua, ktorý bol zodpovedný za zmiznutie tela Evy Perónovej a žiadala, aby bolo vrátené do Argentíny. Keďže vtedajšia vojenská chunta nesúhlasila, Montoneros Aramburua zavraždili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/1272068-ojala-que-el-sacrificio-de-mi-padre-contribuya-a-desterrar-el-odio|titul="Ojalá que el sacrificio de mi padre contribuya a desterrar el odio"|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190202231038/https://www.lanacion.com.ar/1272068-ojala-que-el-sacrificio-de-mi-padre-contribuya-a-desterrar-el-odio|dátum archivácie=2019-02-02}}</ref> V roku [[1971]] armáda priznala, že telo Evy Perónovej je pochované v talianskom Miláne pod menom ''María Maggi''. Toto bolo následne vrátené Juanovi Perónovi do [[Madrid]]u, kde vtedy žil v exile. Jej telo bolo počas transportov a skladovania na rôznych miestach poškodené. Negatívne sa tiež podpísalo to, že bolo istý čas vo vzpriamenej polohe. Pri vrátení tela Perónovi mu chýbal jeden prst a bol mierne poškodený nos, inak bolo v pomerne dobrom stave. [[17. november|17. novembra]] [[1974]] bolo telo Evy Perónovej vrátené do Argentíny a umiestnené do prezidentskej krypty v meste [[Olivos]]. Opravu poškodeného tela mal na starosti lekár Domingo Tellechea, ktorému sa podarilo aj vďaka veľmi dobrej práci jeho predchodcu Dr. Aru pri prvotnom balzamovaní vzniknuté poškodenia opraviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.tiscali.cz/ukradeny-herec-a-zmizeni-prvni-damy-aneb-kdyz-posledni-cesta-neni-posledni-311413|titul=Ukradený herec a zmizení první dámy aneb Když poslední cesta není poslední|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=tiscali.cz|dátum vydania=}}</ref> Vláda následne začala plánovať vybudovanie mauzólea pre Evitu a ďalšie osobnosti štátu. Ale po ďalšom vojenskom prevrate v roku [[1976]] odovzdala nová vojenská chunta telo Evy Perónovej jej rodine Duarte, ktorá ho uložila do rodinnej hrobky na cintoríne La Recoleta v Buenos Aires, kde zostalo do súčasnosti. Tu nechala armáda telo tak zabezpečiť, aby bolo veľmi náročné jeho vybratie. Hrobka by mala údajne vydržať až výbuch jadrovej bomby.<ref name="mcnbiografias.com"/> V roku [[1995]] vydal spisovateľ Tomás Eloy Martínez knihu Santa Evita, v ktorej popisoval, čo samalo diať s telom Evy Perónovej po jeho krádeži. Okrem iného uviedol, že malo byť terčom nevhodného správania sa, ktoré spočívalo možno až v určitej forme nekrofílie. Tieto teórie sú však odmietané historikmi, ktorí uvádzajú, že rozširovanie podobných mýtov spôsobili poškodenia jej tela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2010/feb/08/tomas-eloy-martinez-obituary|titul=Tomás Eloy Martínez obituary|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}</ref> == Meno == Meno Evy Perónovej sa niekoľkokrát zmenilo. Narodila sa ako ''Eva María Ibarguren'', potom čo ju jej otec uznal za svoju dcéru, používala meno ''Eva Maria Duarte'', čo bolo zaznamenané aj v škole v meste Junín, ktorú navštevovala. Pred svadbou s Juanom Perónom nechala sfalšovať svoj rodný list, kde už bolo ako jej rodné meno uvedené ''María Eva Duarte''. Potom, čo sa presťahovala do Buenos Aires, používala meno ''Eva Duarte'', v niektorých prípadoch dokonca ''Eva Durante''. V roku 1945, kedy sa vydala za Juana Peróna začala používať meno ''María Eva Duarte de Perón''. Potom, ako Juana Peróna zvolili o rok neskôr za prezidenta, začala používať meno ''Eva Perón''. Najviac však využívala iba zdrobneninu svojho krstného mena Eva, teda ''Evita'', týmto pomenovaním ju volali všetci jej stúpenci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://evitaperonnews.weebly.com/sus-nombres.html|titul=Sus nombres - Eva PERON|dátum prístupu=2018-11-11|vydavateľ=evitaperonnews.weebly.com|dátum vydania=}}</ref> == Umelecké stvárnenia == Život Evy Perónovej sa stal predlohou pre množstvo umeleckých diel všetkého druhu. Čo sa týka hudby, zrejme najznámejším dielom je muzikál [[Evita (muzikál)|Evita]] z roku 1976 od [[Andrew Lloyd Webber|Andrewa Lloyda Webbera]] a [[Tim Rice|Tima Ricea]], ktorý bol v roku [[1996]] spracovaný v známej filmovej adaptácii Evita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lyrics.wikia.com/wiki/Andrew_Lloyd_Webber_%26_Tim_Rice:Evita_(1976)|titul=Andrew Lloyd Webber & Tim Rice:Evita (1976)|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=lyrics.wikia.com|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181113025951/http://lyrics.wikia.com/wiki/Andrew_Lloyd_Webber_%26_Tim_Rice:Evita_(1976)|dátum archivácie=2018-11-13}}</ref> Na Slovensku muzikál prvý krát uviedlo [[Divadlo Jonáša Záborského]] s premiérou v novembri 2025.<ref name="teraz-djz-v-presove-uvadza-ako-prve-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DJZ v Prešove uvádza ako prvé na Slovensku svetový muzikál Evita | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://webmagazin.teraz.sk/hudba-a-film/djz-v-presove-uvadza-ako-prve-na-slov/19244-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-12-06 }}</ref> Ďalšie hudobné dielo z roku [[1983]] je pomenované ''Quien quiera oír que oiga'' a napísal ho argentínsky spevák a textár Litto Nebbia. Hudba z neho bola použitá v roku [[1984]] v argentínskom dokumentárnom filme ''Evita, quien quiera oír que oiga''. V roku [[1986]] mal premiéru argentínsky muzikál ''Eva'' od argentínskych autorov Pedra Orgambideho a Alberta Faveroho. V roku [[1990]] mala premiéru opera ''Evita'' od skladateľa Andrésa Pedra Rissa a v roku [[2014]] divadelná tanečná hra s názvom ''La Duarte'' od Silvie Vladimivskej a Eleonory Cassanovej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.dietrolanotizia.eu/tag/evita-duarte/|titul=EVITA – La Duarte|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=dietrolanotizia.eu|dátum vydania=}}</ref> Prvým filmom, ktorý bol o Eve Perónovej nakrútený bol argentínsky krátky film ''Eva Perón inmortal'' z roku 1952, ktorý režíroval argentínsky režisér [[Luis César Amadori]]. V roku [[1984]] bol nakrútený dokumentárny film ''Evita, quien quiera oír que oiga'', ktorý režíroval [[Eduardo Mignogna]]. V roku 1996 bol nakrútený známy muzikálový film [[Evita (film)|Evita]] režiséra [[Alan Parker|Alana Parkera]] v hlavnej úlohe s [[Madonna|Madonnou]], [[Antonio Banderas|Antoniom Banderasom]] a [[Jonathan Pryce|Jonathanom Pryceom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.imdb.com/title/tt0116250/?ref_=tt_ch|titul=Evita (1996)|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=imdb.com|dátum vydania=}}</ref> Jedná sa zrejme o vôbec najznámejšiu umeleckú adaptáciu života Evy Perónovej. V rovnakom roku bol nakrútený argentínsky film ''Eva Perón'' od režiséra Juana Carlosa Desanza. Ďalší argentínsky film ''Juan y Eva'' bol nakrútený v roku [[2011]] režisérkou Paulou de Luqueovou. V rovnakom roku bol nakrútený tiež argentínsky film ''Eva de la Argentina'' režisérky Maríe Seoaneovej. O rok neskôr zas španielsky film ''Carta a Eva'' režiséra [[Agustí Villaronga|Agustího Villarongu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.imdb.com/title/tt1967684/|titul=Carta a Eva|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=imdb.com|dátum vydania=}}</ref> V roku [[2015]] bol nakrútený režisérom Pablom Agüerom argentínsky film ''Eva no duerme''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.imdb.com/title/tt2953182/|titul=Eva no duerme (2015)|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=imdb.com|dátum vydania=}}</ref> V roku [[1969]] mala v Argentíne premiéru divadelná hra ''Eva Perón'', ktorá sa zaoberá posledným obdobím jej života a bojom s rakovinou. Ďalšími divadelnými hrami sú ''Eva y Victoria'', ''Eva'' (1986), ''La razón de mi Eva'' ([[2012]]) a ''Tibio está el pañuelo todavía''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.todotango.com/comunidad/pizarra/detalle/?id=2B63594C774F4F4B78396F3D|titul="Tibio está el pañuelo todavía", La vida de Evita en tiempo de tango en Villa Gesell|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=todotango.com|dátum vydania=}}</ref> Pri príležitosti 59 výročia jej smrti dňa 26. júla 2011 boli na budove federálneho ministerstva verejných prác v Buenos Aires na križovatke ulíc Trieda 9. júla a Belgrano argentínskym umelcom Alejandrom Marmom nainštalované veľké podobizne Evy Perónovej z jej najznámejších vyobrazení. Prvé vyobrazenie bolo nainštalované na južnej stene budovy a jedná sa obraz Evity z jej oficiálneho portrétu z roku 1948, ktorý bol súčasne použitý aj na obálke jej knihy Dôvod pre môj život (La razón de mi vida). Na konci augusta 2011 bolo nainštalované aj druhé vyobrazenie, tento raz na severnej stene budovy, kde sa jedná o zachytenie jej podoby z prejavu z [[1. máj]]a 1951. Obe nástenné vyobrazenia sú vyrobené z ocele majú rozmery 31 x 24 metrov. Cieľom projektu bolo vytvoriť z postavy Evy Perónovej kultúrnu ikonu, čo malo súčasne posilniť národnú identitu občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.desarrollosocial.gob.ar/informes/evita-el-rostro-del-desarrollo-social/|titul=Evita: el rostro del Desarrollo Social|dátum prístupu=2018-11-12|vydavateľ=desarrollosocial.gob.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171111000117/http://www.desarrollosocial.gob.ar/informes/evita-el-rostro-del-desarrollo-social/|dátum archivácie=2017-11-11}}</ref> {{viaceré obrázky|obrázok1=|šírka1=230|obrázok2=|šírka2=215|zarovnanie=centre|podnadpis=Umelecké vyobrazenia Evity na budove ministerstva verejných prác v Buenos Aires}} == Pocty == V roku 1951, teda krátko pred koncom svojho života, začala Eva Perónova premýšľať o vybudovaní pamätníka, ktorý by pripomínal Deň vernosti zo 17. októbra 1945. Potom, čo sa dozvedela o závažnosti svojej choroby a o tom, že pravdepodobne zomrie, vyjadrila túžbu byť po smrti uložená v krypte, ktorá by sa nachádzala v tomto pamätníku. Poverenie na návrh stavby dostal taliansky sochár León Tomassi, ktorého Evita požiadala o prípravu návrhu pamätníka, ktorý mal byť podľa jej želania najväčší na svete. Na konci roka 1951 mal hotový návrh, následne ho Eva Perónová požiadala, aby interiér hrobky vyzeral ako hrobka [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparteho]], ktorú videla v [[Paríž]]i počas svojej návštevy v roku 1947.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.evitaperon.org/monument_eva_peron.htm|titul=Monument to Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=evitaperon.org|dátum vydania=}}</ref> Podľa schváleného návrhu mala mať centrálna socha výšku až 60 metrov a mala stáť na podstavci vysokom ďalších 77 metrov. Okolo malo byť námestie trikrát väčšie ako parížsky park [[Champ-de-Mars]], okolo ktorého malo byť postavených šestnásť sôch predstavujúcich lásku, sociálnu spravodlivosť pre všetky deti a práva starších ľudí. V strede stavby mal byť umiestnený sarkofág podobne, ako je tomu v prípade Napoleona v [[Invalidovňa|Invalidovni]]. Samotná stavba mala byť po dokončení väčšia ako [[Bazilika svätého Petra]] v [[Rím]]e a centrálna socha jeden a pol krát vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Dokončenú stavbu malo obsluhovať štrnásť výťahov. 20 dní pred smrťou Evity vláda schválila výstavbu tohto pamätníka, ktorý mal stáť v mestskej časti Buenos Aires [[Palermo (Buenos Aires)|Palermo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://evita3.marianobayona.com/10jun07.html|titul=Leone Tommasi y el Monumento a Evita|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=marianobayona.com|dátum vydania=}}</ref> V roku 1955 už boli položené základy stavby, no v septembri daného roka bol prezident Juan Perón zvrhnutý vojenským prevratom a armáda následne zničila všetko, čo sa stihlo postaviť. Vojenský prevrat znamenal definitívny koniec tomuto projektu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://patrimonio.com.ar/monumentos/detalle/eva-duarte-de-peron/21|titul=Eva Duarte de Perón|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=patrimonio.com.ar|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181114060338/http://patrimonio.com.ar/monumentos/detalle/eva-duarte-de-peron/21|dátum archivácie=2018-11-14}}</ref> V roku [[1999]] bol schválený zákon, ktorý nariadil stavbu pamätníka Evy Perónovej, ktorý sa mal postaviť v Buenos Aires na uliciach Avenida del Libertador a Agüero y Austria v priestoroch Národnej knižnice Argentínskej republiky. Stavbu pamätníka dostal na starosti umelec Ricardo Gianetti, malo sa jednať o 20 metrov vysokú bronzovú sochu, ktorá mala stáť na žulovom podstavci. Prezident [[Carlos Menem]] slávnostne odhalil dielo v decembri 1999.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.buenosaires.gob.ar/plaza-evita-monumento-evita|titul=Plaza Evita – Monumento a Evita|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=buenosaires.gob.ar|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.waymarking.com/waymarks/WMQANY_Monumento_a_Eva_Pern_Eva_Pern_Monument_Palermo_Buenos_Aires|titul=Monumento a Eva Perón|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=waymarking.com|dátum vydania=}}</ref> V júli 2012 pri príležitosti 60. výročia úmrtia Evy Perónovej bol schválený nový vzhľad argentínskej bankovky v hodnote 100 Pesos. Na tejto bankovke nahradil pôvodný portrét bývalého prezidenta [[Julio Argentino Roca|Julia Argentina Rocu]] portrét Evy Perónovej. Po 200 rokoch existencie Argentíny sa tak Evita stala prvou ženou vyobrazenou na národnej mene. Pôvodne mala byť bankovka iba pamätná, ale vtedajšia prezidentka [[Cristina Fernándezová Kirchnerová]] rozhodla o trvalej zmene jej vzhľadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/evita-peronova-na-bankovce-d0e-/zahranicni.aspx?c=A120727_150550_zahranicni_brm|titul=Argentina vydala k výročí smrti Evy Perónové bankovku s jejím portrétem|dátum prístupu=2018-11-13|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://zena.sme.sk/c/20224921/eva-peronova-svojho-muza-dostala-na-vrchol-kariery.html Denník SME: Evita Perónová nenašla pokoj ani po smrti] * [https://plus.rozhlas.cz/nadeje-chudych-i-bezcitna-intrikanka-legendarni-evita-zemrela-pred-65-lety-6512345 Český rozhlas: Naděje chudých i bezcitná intrikánka. Legendární „Evita“ zemřela před 65 lety] * [https://www.irozhlas.cz/node/5927217 Český rozhlas: Nejznámější žena Argentiny Eva Perónová neboli Evita by se dožila 95 let] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Perónová, Eva}} [[Kategória:Argentínski politici]] [[Kategória:Ženy v politike]] [[Kategória:Prvé dámy]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych poštových známkach]] [[Kategória:Argentínske osobnosti baskického pôvodu]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu krčka maternice]] [[Kategória:Osobnosti na argentínskych bankovkách]] [[Kategória:Argentínski aktivisti]] [[Kategória:Argentínske filmové herečky]] [[Kategória:Argentínski spisovatelia]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu Izabely Katolíckej]] q6zgwyt4zx8kxra391vco546r54h8le 0 88453 8357171 8127997 2026-08-17T08:56:46Z ~2026-45020-38 303047 /* Knihy */ 8357171 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Oskar Krejčí | Rodné meno = | Portrét = Oskar Krejčí.jpg | Popis osoby = český politológ a univerzitný profesor | Dátum narodenia = {{dnv|1948|7|13}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko =Praha | Iné mená = | Národnosť =česká | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia =univerzitný profesor | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Oskar Krejčí''' (* [[13. júl]] [[1948]], [[Praha]]) je [[Česko|český]] [[politológia|politológ]], univerzitný profesor, riaditeľ Inštitútu globálnych studií UJAK v Prahe. Je tiež bývalý riaditeľ [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vzdelávacieho a konzultačného inštitútu v Bratislave VŠMVV Praha]]. == Životopis == Narodil sa v Prahe, strednú školu vyštudoval v [[Sokolov]]e. V devätnástich rokoch bol zatknutý pri pokuse prekročiť štátnu hranicu do [[Rakúsko|Rakúska]] a po viac ako dvojmesačnom väzení podmienečne odsúdený na štrnásť mesiacov. Rok pracoval ako baník v bani gen. Jeremenka v [[Ostrava|Ostrave]] a viac ako rok bol strojníkom na KVHU vo Vřesovej pri Sokolove. Tu vstúpil do [[KSČ]]. Absolvoval [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickú fakultu Karlovej univerzity]] v Prahe. Potom pracoval v Ústave pre filozofiu a sociológiu [[ČSAV]]. Bol na dlhodobých stážach v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a v [[Spojené štáty|USA]]. Od februára [[1989]] do novembra [[1990]] bol poradcom predsedu federálnej vlády [[ČSSR]] [[Ladislav Adamec|Ladislava Adamca]] a ČSFR [[Marián Čalfa|Mariána Čalfu]]. Pred zamatovou revolúciou a počas nej sprostredkovával kontakty premiéra s iniciatívou MOST, ktorá bola napojená na [[Václav Havel|Václava Havla]]. Je autorom prejavu, ktorým bol vo [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnom zhromaždení]] ČSSR navrhnutý za prezidenta [[Václav Havel]], programového vyhlásenia federálnej [[Vláda národného porozumenia|vlády národného porozumenia]], hlavným redaktorom programového vyhlásenia federálnej vlády, ktorá vzišla z volieb v roku 1990 atď. Činnosť Oskara Krejčího počas zamatovej revolúcie podrobne opísal [[Michael Kocáb]] v knihe ''Vabank'' (Euromedia, 2019). V televíznom seriáli ''České století'' – v dieli ''Poslední hurá'' – postavu Oskara Krejčího stvárnil herec [[Oldřich Kaiser]]. <ref> [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10362011008-ceske-stoleti/21351212041-posledni-hura-1989 POSLEDNÍ HURÁ - televizný seriál České století]</ref> == Spolupráca s ŠtB == Ministerstvom vnútra ČR je evidovaný v&nbsp;zozname spolupracovníkov [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] v niekoľkých kategóriách<ref>[http://www.mvcr.cz/vozidla/stb/stb_db.php?Typ=pole1&Hled=Krej%E8%ED+Oskar&B1=Hledej&s1=s1&s2=s2 oficiální Evidenční seznamy StB] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200712050732/https://aplikace.policie.cz/patrani-vozidla/ |date=2020-07-12 }} na stránce Ministerstva vnitra ČR</ref> pod krycími menami Oskar a Kaláb od roku [[1975]]. == Knihy == * KREJČÍ, Oskar: ''Vybrané komentáře. Díl 5.'' Praha: Argument OVIA z.s., 2026. 321 s. {{ISBN|978-80-907365-9-7}} * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika střední Evropy. Pohled z Prahy a Bratislavy.'' Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2025. 496 s. ISBN 978-80-88260-81-3 * KREJČÍ, Oskar: ''Válka.'' Třetí, aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Professional Publishing, 2022. 190 s. {{ISBN|978-80-88260-61-5}} * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika Číny.'' Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. 492 s. {{ISBN|978-80-88260-51-6}} * KREJČÍ, Oskar: ''Mezinárodní politika.'' 6. upravené vydání. Praha: Ekopress, 2021. 804 s. {{ISBN|978-80-87865-63-7}} * KREJČÍ, Oskar: ''Komentáře a rozhovory. Díl 3.'' Praha: Argument OVIA z.s., 2020. 222 s. {{ISBN|978-80-907365-5-9}} – [http://casopisargument.cz/?p=31652/ Elektronická verze knihy] * KREJČÍ, Oskar: ''Komentáře a rozhovory. Díl 2.'' Praha: Argument OVIA z.s., 2019. 226 s. ISBN 978-80-907365-3-5 – [http://casopisargument.cz/2019/10/31/publikovali-jsme-novou-e-knihu-politologa-oskara-krejciho-komentare-a-rozhovory/ Elektronická verze knihy] * KREJČÍ, Oskar: ''Sametová revoluce.'' Druhé vydání. Praha: Professional Publishing, 2019. 160 s. ISBN 978-80-88260-37-0 * KREJČÍ, Oskar: ''Komentáře a rozhovory. Díl 1.'' Praha: Argument OVIA z.s., 2018. 115 s. ISBN 978-80-907365-0-4 – [http://casopisargument.cz/wp-content/uploads/2018/10/Oskar-Krejčí-KOMENTÁŘE-A-ROZHOVORY-Argument.pdf Elektronická verze knihy] * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika Ruska.'' Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2017. 534 s. ISBN 978-80-906594-9-0 * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika středoevropského prostoru. Pohled z Prahy a Bratislavy.'' 5. doplněné vydání. Praha: Professional Publishing, 2016. 426 s. ISBN 978-80-7431-161-1 * KREJČÍ, Oskar: ''Mezinárodní politika.'' 5. upravené vydání. Praha: [http://www.ekopress.cz/ Ekopress],2014. 804 s. ISBN 978-80-87865-07-1 * 'KREJČÍ, Oskar: 'Sametová revoluce.'' Praha: [http://www.profespubl.cz/ Professional Publishing], 2014. 160 s. ISBN 978-80-7431-138-3'' * KREJČÍ, Oskar: ''Lidská práva.'' Praha: [http://www.profespubl.cz/ Professional Publishing], 2011. 175 s. ISBN 978-80-7431-056-0 - [http://www.vip-vs.sk/clanky-prispevky-blogy/210-krejci-o-lidska-prava-elektronicka-verzia-knihy-v-pdf Elektronická verzia knihy daná na voľné publikovanie pri príležitosti 65. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv] * KREJČÍ, Oskar: ''Válka.'' Druhé, upravené vydání. Praha: [http://www.profespubl.cz/ Professional Publishing], 2011. 175 s. ISBN 978-80-7431-063-8- [http://www.vip-vs.sk/clanky-prispevky-blogy/235-krejci-o-valka-elektronicka-verzia-knihy-v-pdf Elektronická verzia knihy daná na voľné publikovanie pri príležitosti 100. výročia začiatku 1. svetovej vojny] * KREJČÍ, Oskar: ''Válka.'' Praha: [http://www.profespubl.cz/ Professional Publishing], 2010. 170 s. ISBN 978-80-7431-029-4 * КРЕЙЧИ, Oскар: ''Геополитика Центральной Европы. Взгляд из Праги и Братиславы.'' Москва – Пpaгa: Научная книга (ISBN 978-5-91393-048-4), Ottovo nakladatelství (ISBN 978-80-7451-015-1), 2010. 424 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika středoevropského prostoru. Pohled z Prahy a Bratislavy.'' Čtvrté, doplněné vydání. Praha: [http://www.profespubl.cz/ Professional Publishing], 2010. 400 s. ISBN 978-80-7431-018-8 * KREJČÍ, Oskar: ''Mezinárodní politika.'' 4. aktualizované vydání. Praha: [http://www.ekopress.cz/ Ekopress], 2010. 752 s. ISBN 978-80-86929-60-6 * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika středoevropského prostoru. Pohled z Prahy a Bratislavy.'' 3. aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Professional Publishing, 2009. 400 s. ISBN 978-80-7431-001-0 * KREJČÍ, Oskar: ''Zahraniční politika USA.'' Praha: Professional Publishing, 2009. 437 s. ISBN 978-80-86946-68-9 * KREJČÍ, Oskar: ''Mezinárodní politika.'' 3. aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Ekopress, 2007. 744 s. ISBN 978-80-86929-21-7 * KREJČÍ, Oskar: ''Nová kniha o volbách.'' Praha: Professional Publishing, 2006. 484 s. ISBN 80-86946-01-0 * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitics of the Central European Region. The view from Prague and Bratislava'' Bratislava: Veda, 2005. 494 s. ISBN 80-224-0852-2 (ISBN 978-80-224-0852-3) * KREJČÍ, Oskar: ''Politická psychologie.'' Praha: Ekopress, 2004. 320 s.ISBN 80-86119-84-X * KREJČÍ, Oskar: ''Mezinárodní politika.'' 2. aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Ekopress, 2001. 712 s. ISBN 80-86119-45-9 * KREJČÍ, Oskar: ''Geopolitika středoevropského prostoru. Horizonty zahraniční politiky České republiky a Slovenské republiky.'' Praha: Ekopress, 2000. 320 s. ISBN 80-86119-29-7 * KREJČÍ, Oskar: ''Povaha dnešní krize.'' Praha: East Publishing, 1998. 224 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Mezinárodní politika.'' Praha: Victoria Publishing, 1997. 512 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Czechoslovak National Interest.'' Boulder: East European Monographs, 1996, 362 s. ISBN 0-88033-343-X * KREJČÍ, Oskar: ''History of Election in Bohemia and Moravia.'' Boulder: East European Monographs, 1995, 472 s. ISBN 0-88033-330-8 * KREJČÍ, Oskar: ''Kniha o volbách.'' Praha: Victoria Publishing ,1994. 354 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Český národní zájem a geopolitika.'' Praha: Universe, 1993. 180 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Kdo vyhraje volby '92.'' Praha: Ucho, 1992. 144 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Hovory o demokracii a „sametové revoluci“.'' Praha: Trio, 1991. 144 s. * KREJČÍ, Oskar: ''USA a mocenská rovnováha.'' Praha: Svoboda, 1989. 352 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Americký konservatismus.'' Praha: Svoboda – Pravda, 1987. 262 s. * KREJČÍ, Oskar: ''Technologické iluze. Ke kritice teorií stadií růstu.'' Praha: Academia, 1986. 184 s. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.researchgate.net/profile/Oskar_Krejci/publications/ '''ResearchGate''' - texty Oskara Krejčího] (Free download) * [https://noveslovo.eu/author/oskar-krejci/ portál '''Slovo''' – články a rozhovory Oskara Krejčího] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200712050730/https://www.noveslovo.sk/search/node/oskar%20krej%C4%8D%C3%AD |date=2020-07-12 }} * [http://www.blisty.cz/aut/236/art.html '''Britské listy''' - články Oskara Krejčího] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krejčí, Oskar}} [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Českí politológovia]] [[Kategória:Českí univerzitní profesori]] [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Pracovníci Československej akadémie vied]] bm3qp3vo7qrausa46rl7pncrp3baktd 0 89469 8357203 7015718 2026-08-17T09:43:25Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357203 wikitext text/x-wiki '''Abreografia''' ([[gréčtina|gr]].) je málo používaný odborný termín pre [[röntgen]]ologické snímkovanie zo štítu. Bol odvodený od mena [[brazília|brazílskeho]] lekára [[Manoel de Abreu|Manoela de Abreu]]. {{hlavný článok|Skiaskopia}} == Zdroj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * {{beliana|1|abreografia|29}} [[Kategória:Rádiológia]] m59y3p2vmyi6spdd5q790c03e5czu7x 0 92202 8356926 8277976 2026-08-16T15:26:24Z Maximilián Fedora 259749 8356926 wikitext text/x-wiki '''Dharma''' (hlavný zaužívaný slovenský tvar, zároveň [[sanskrit|sanskritský]] kmeň: धर्म – dharma) alebo '''dharmah''' (sanskritský nominatív) alebo '''dhamma''' (v [[pálí]]) je v [[india|indickom]] myslení základný element skutočnosti, prirodzený zákon; to, čo udržuje, podopiera. Slovo ''dharma'' etymologicky pochádza z koreňa ''dhr'' alebo ''dhar'' (niesť, udržiavať, podopierať). Český [[indológ]] [[Vladimír Miltner]] prekladá slovo dharma ako ''„''držmo''“''. Dharma tvorí základ filozofií a náboženstiev, ktoré vznikli v Indii: [[hinduizmus|hinduizmu]], [[budhizmus|budhizmu]], [[džinizmus|džinizmu]] a [[sikhizmus|sikhizmu]]. Kto žije v súlade s dharmou, dosiahne [[mókša|mókšu]] alebo [[nirvána|nirvánu]] – ''vyslobodenie''. Ako dharma sa môžu označovať aj učenia zakladateľov náboženských tradícií ([[Siddhártha Gautama Buddha|Budhu]], [[Mahávíra|Mahávíru]]). Dharma môže znamenať aj náboženskú povinnosť alebo spoločenský poriadok. == Dharma v budhizme == '''Dharma''' ([[sanskrit|san.]], [[tibetčina|tib.]] ''čö'') v [[budhizmus|budhizme]] označuje súbor učení ktoré sa odvíjajú od učenia historického [[Gautama Budha|Budhu Šákjamuniho]]. Existujú rôzne kánony, napríklad [[Pálí]] kánon, tipitaka, ktorý je štandardizovaným súhrnom textov [[théraváda|théravádového]] budhizmu – je nazývaný aj „tri koše“ podľa delenia textov na tri časti: * ''vinája'', * ''sútra'', * ''abhidharma''. ''Kandžur'' je pojem, ktorý označuje 84 000 učení, ktoré [[Gautama Budha|Budha]] priamo odovzdal svojim žiakom a ktoré boli po jeho smrti pred asi 2500 rokmi spísané v podobe 108 zväzkov. Tieto učenia možno rozdeliť na učenia [[hínajána|malej cesty]] (hínájána), [[mahájána|veľkej cesty]] (mahájána) a [[vadžrajána|diamantovej cesty]] (vadžrajána). K učeniam Budhu existujú komentáre, ktoré sa nazývajú ''Tendžur''. Učenia, dharma, sú jeden z [[tri klenoty|troch klenotov]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dharma.html}} {{Náboženský výhonok}} [[Kategória:Indická filozofia]] [[Kategória:Budhizmus]] [[Kategória:Hinduizmus]] [[Kategória:Džinizmus]] 75ik4i9y4t04txlos82zfu7975p58xq 0 92205 8356925 5275114 2026-08-16T15:25:31Z Maximilián Fedora 259749 8356925 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Dharma_Wheel.svg|náhľad|koleso dharmy]] '''Dharmačakra''' (sanskritský kmeň; písmom dévanágarí: धर्मचक्र) alebo '''dharmačakram''' (sanskritský nominatív) je symbol reprezentujúci [[Dharma|dharmu]]. Symbolizuje otáčanie sa kolesa zákona, kolobeh životov, proces [[reinkarnácia|reinkarnácií]], rozhodujúcim faktorom ktorého je [[karma]]. V [[Unicode]] existuje definícia symbolu dharmačakra a nazýva sa „koleso dharmy“. Reprezentácia je U+2638 (☸). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dharmacakra}} == Externé odkazy == * {{filit|fvd/dharma-cakra.html}} {{budhistický výhonok}} [[Kategória:Sanskritské výrazy]] 8xmui85vtx6cba6vo462w73v79p6uz6 0 101157 8357091 7617017 2026-08-16T22:20:47Z Maximilián Fedora 259749 8357091 wikitext text/x-wiki '''Starogréčtina''' je prvá etapa vývinu [[grécke jazyky|gréčtiny]]. Starogréčtina môže označovať: * v užšom zmysle len [[Atika (polostrov)|atické]] nárečie z 5. a 4. stor. pred Kr. (dodnes norma pre klasickú gréčtinu) * v širšom zmysle: všetky grécke nárečia, ktorými sa hovorilo od prvých nálezov gréckeho písma okolo roku 800 pred Kr. (alebo teoreticky už od 1100 pred Kr.): ** do začiatku helenistického obdobia okolo roku 300 pred Kr., alebo ** ak ide o pojem z dvojice (trojice) pojmov starogréčtina ([[stredoveká gréčtina]]) – [[novogréčtina]]: do cca 600 po Kr., čiže vrátane helenistickej gréčtiny ([[helenistické koiné|koiné]]) a ranobyzantskej gréčtiny Tento článok je o gréckych nárečiach od 800 pred Kr. do 300 pred Kr. Ostatné pozri v článku [[grécke jazyky]]. == Starogrécke nárečia == [[Súbor:AncientGreekDialects (Woodard) cs.svg|náhľad|350px|''Starogrécke nárečia'' (české názvy)]] Starogrécke nárečia sa štandardne delia takto: * Západná skupina (Dórske nárečia v širšom zmysle) ** [[severozápadná starogréčtina]] (nárečia na sever a severozápad od Korintského zálivu) ** [[dórčina]] (dórske nárečia v užšom zmysle) – písala sa v ňom zborová poézia ([[Pindaros]]), neskoršie [[búkolská poézia]] * Aiolská skupina ** [[egejská skupina]]/[[ázijská aiolčina]] (nárečie maloázijskej Aiolidy, sz. časti maloázijského pobrežia s ostrovom Lesbos) – v tomto nárečí vznikala prevažne osobná lyrika – básne [[Sapfó]] a [[Alkaios z Mytilény|Alkaia]] ** [[tesálčina]] ** [[boiótčina]] * Iónsko-atická skupina ** [[atičtina]] – jazyk mladších dejepiscov ([[Tukydides]]), odborných spisov, rečníkov, filozofov (napr. [[Platón]]) ** [[iónčina]] ([[Eubója]] a grécke kolónie v Itálii; [[Kyklady]]; maloázijská [[Iónia]]) *** [[staroiónčina]] – dialekt [[homéros|Homérskej epiky]] *** [[novoiónčina]] – [[Herodotos]] a ďalšia historická próza * Arkádsko-cyperská skupina ** [[arkádčina]] ** [[cyperčina]] ** [[pamfýlčina]] – zaraďovaná aj do západnej skupiny Z achájskych nárečí sa nezachovali nijaké literárne pamiatky. V [[Helenizmus|helenistickom období]] (presnejšie okolo 300 pred Kr.) prevládol v celom helenizovanom svete atický dialekt, ktorý sa v zjednodušenej verzii stal „všeobecným jazykom“ – grécky ''[[helenistické koiné|koiné]] dialektos''. Transkripcia starogréčtiny používaná na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa nachádza v [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia gréčtiny|tejto tabuľke]]. == Iné projekty == {{Projekt|wikt=starogréčtina}} [[Kategória:Starogréčtina| ]] [[Kategória:Gréčtina]] 9mratq024fp18tbvjtzt9d64hwyv7vu 0 104595 8357024 4215553 2026-08-16T18:20:46Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Zenón z Kitia]] 8357024 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Zenón z Kitia]] fqgpe8aybnyh0ohiht9qs8b2ion443h 0 110586 8357197 8322440 2026-08-17T09:41:48Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357197 wikitext text/x-wiki '''Paraganglióm''' alebo '''tumor glomus caroticum''' je vzácny neuroendokrinný [[nádor]], ktorý vyrastá z paraganglionického tkaniva, nachádzajúceho sa pozdĺž [[chrbtica|chrbtice]] od bázy [[lebka|lebk]]y až po panvové dno. Viac ako 80% týchto nádorov vyrastá z [[nadoblička|drene nadobličky]]. 2 až 4% sa nachádzajú v oblasti krku, kde je najčastejším miestom [[glomus caroticum]]. Najvyšší výskyt je vo vekovej kategórii 50-60 rokov. Je 4-krát častejší u žien. Paraganglióm sa podobá [[feochromocytóm]]u a približne 5% nádorov je hormonálne aktívnych - vylučuje [[noradrenalín]], zriedkavejšie [[dopamín]]. Môže sa vyskytovať v 20% i mnohopočetne, najmä v prípadoch dedičných ochorení ako [[Syndróm mnohopočetnej endokrinnej neoplázie|MEN]] a syndrómoch postihnutia neuroektodermu. Veľká väčšina paragangliómov je benígnych (nezhubných), malígne zvrhnutie sa popisuje v 2 až 10% prípadov. Nádor v oblasti krku sa pri fyzikálnom vyšetrení javí ako tuhá nebolestivá masa pod uhlom [[sánka|sánky]], ktorá je pohyblivá do strán, ale nie v kranio-kaudálnom smere. ==Zobrazovacia diagnostika== Typický [[CT]] obraz má charakter ostro ohraničenej, oválnej, expanzívne sa chovajúcej a hypervaskularizovanej nádorovej expanzie v mieste vetvenia [[spoločná krčná tepna|a.carotis communis]] na [[vnútorná krčná tepna|a.carotis interna]] a [[vonkajšia krčná tepna|a.carotis externa]]. Tieto tepny nebývajú zúžené ani infiltrované. ==Diferenciálna diagnóza== * [[Schwannóm]] * Patologicky zväčšená [[lymfatická uzlina]] - [[lymfóm]], [[metastáza]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * ''Radiology Review Manual'', 5. vydanie. Wolfgang Dahnert. Lippincott Williams and Wilkins. 2003. str. 353, 387-388. * ''Neuroimaging: Clinical and Physical Principles.'' Zimmerman, Gibby, a Carmody. Springer-Verlag. 2000. str.893-894. * [http://www.auntminnie.com Teta Minnie] [[Kategória:Nádory]] [[Kategória:Onkológia]] [[Kategória:Rádiológia]] hxed73j0vcp39tzsw9ul3sfxceocy7a 0 111449 8356865 6241223 2026-08-16T12:49:27Z Maximilián Fedora 259749 8356865 wikitext text/x-wiki '''Suttapitaka''' ([[pálí|páli]]jský kmeň; význam: ''kôš náuky'' alebo ''kôš sútier''; iné názvy: pálijský nominatív: '''Suttapitakam''', sanskritský kmeň: '''Sútrapitaka''', sanskritský nominatív: '''Sútrapitakam''') je druhý z troch „košov“ [[Tripitaka|Tripitaky]]. Nachádzajú sa v ňom [[Siddhártha Gautama Buddha|Budhove]] rozpravy, rozpravy a príležitostné ponaučenia. Delí sa na päť zbierok ([[nikája|nikáj]]), obsahuje viac ako 10-tisíc [[sútra|sútier]]. {{Budhistický výhonok}} [[Kategória:Posvätné texty budhizmu]] da4zctbls4ol8od9lj77x51nbadfkiz 0 123957 8357196 7661269 2026-08-17T09:41:32Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357196 wikitext text/x-wiki [[File:Vypocetni tomograf.jpg|náhľad|Počítačový tomograf]] '''Počítačový tomograf''' je diagnostický prístroj, ktorý umožňuje [[rádiológia|rádiologické]] vyšetrenie známe ako [[počítačová tomografia]] (CT). ==História== "Otcom" prvého počítačového tomografu bol [[Godfrey Newbold Hounsfield]], ktorý zaň a za vyšetrovaciu metódu, ktorú prístroj umožnil, v roku [[1979]] získal spolu s [[Allan McLeod Cormack|Allanom Cormackom]] [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za fyziológiu a medicínu. *''[[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] Mark I'' - Emi Mark I bol prvým počítačovým tomografom. V roku [[1971]] bol nainštalovaný v Atkinson-Morley´s Hospital vo [[Wimbledon]]e ([[Veľká Británia]]). Bol určený len na vyšetrenie hlavy. Rozlišovacia schopnosť bola 80 x 80 (neskôr 160 x 160) [[pixel]]ov a skenovanie 2 rezov (prístroj mal dvojitý detektor) trvalo 5 až 6,5 minúty. Celé vyšetrenie trvalo približne 1 hodinu a výsledkom bolo 8-12 rezov. Pacientom sa podávali vysoké dávky kontrastnej látky (až 300 ml v infúzii).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sheedy | meno = PF | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = DH Stephens, RR Hattery, Muhm, GW Hartman | titul = Computed tomography of the body: initial clinical trial with the EMI prototype | periodikum = American Journal of Roentgenology | odkaz na periodikum = | rok = 1976 | mesiac = | ročník = | číslo = 127 | strany = 23-51 | url = http://www.ajronline.org/doi/pdf/10.2214/ajr.127.1.23 | dátum prístupu = 2016-10-20 | issn = }}</ref> *''ACTA 0100'' - ACTA (Automatic Computerized Transverse Axial) scanner model 0100 bol prvým počítačovým tomografom schopným vyšetrovať celé ľudské telo. Jeho vynálezcom bol [[stomatológia|zubár]] a [[biofyzika|biofyzik]] [[Robert Steven Ledley]]. Prvý prístroj bol nainštalovaný v roku [[1973]] v Georgetown University Medical Center vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ACTA Model 0100 CT Scanner | url = http://americanhistory.si.edu/collections/search/object/nmah_738519 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-20 | vydavateľ = The National Museum of American History | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> *''Artronix'' - spoločnosť Artronix uviedla na trh prvý rovnomenný počítačový tomograf tretej generácie (''bližšie informácie v článku [[počítačová tomografia]]''), kde röntgenka a oproti nej uložený rad [[detektor]]ov rotovali okolo tela pacienta. Na trhu sa objavil v roku [[1974]]. Firma nevydržala konkurenčný boj a v roku 1979 vyhlásila bankrot. *''AS&E'' - v roku [[1977]] uvádza spoločnosť na trh prvý počítačový tomograf 4. generácie (''bližšie informácie v článku [[počítačová tomografia]]''), ktorého základom bol stacionárny prstenec detektorov a v ňom rotujúca röntgenka. Spoločnosť sa dnes venuje technickému využitiu [[rtg žiarenie|rtg žiarenia]] (prístroje na kontrolu batožiny a podobne). *''Imatron'' - v roku [[1984]] bol firmou Imatron uvedený na trh revolučný počítačový tomograf ''Imatron C-100'', s technológiou „elektrónového lúča“ (electron beam CT). Primárne bol určený na zobrazovanie [[srdce|srdca]], dokázal totiž vyšetrovať rýchlosťou až 17 skenov za sekundu. Neskôr bol upravený i na celotelové použitie. Firma sa však vďaka vysokej cene prístrojov (až 1,6 milióna dolárov) nedokázala na trhu významnejšie presadiť a bola v roku 2001 pohltená firmou [[General Electric|GE]] (za vyše 200 miliónov dolárov). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = GE Medical Systems to acquire Imatron | url = http://www.bizjournals.com/sanfrancisco/stories/2001/09/24/daily6.html | dátum vydania = 24.9.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.10.2016 | vydavateľ = San Francisco Business Times | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> *''Špirálový (helikálny) počítačový tomograf'' - táto technológia sa objavila v roku 1989 (napr. Somatom Plus - [[Siemens]]). Kontinuálny zber dát umožnil vyšetrenie väčšej oblasti ľudského tela v časovom intervale desiatok sekúnd. Využíva sa dodnes. *''Špirálový počítačový tomograf s dvoma radmi detektorov'' - tiež tzv. "dual-slice" CT; v roku 1991 ho predstavila firma [[Elscint]]. Dva rady detektorov umožňovali zdvojnásobiť rýchlosť skenovania pri rovnakej hrúbke rezu (pokrytie väčšieho objemu) alebo zmenšiť hrúbku rezu pri rovnakom čase na polovicu (detailnejšie vyšetrenie). ==Súčasnosť a budúcnosť== *''Multidetektorový špirálový počítačový tomograf'' - prístroj s viacerými radmi paralelne uložených detektorov; predstavený v roku 1998 viacerými firmami ([[General Electric|GE]], [[Philips]], [[Siemens]], [[Toshiba]]). Prístroje začínali so 4 radmi detektorov, respektíve dátovými kanálmi - dnes majú technicky najvyspelejšie prístroje 320 kanálov. *''Počítačový tomograf s dvomi zdrojmi žiarenia'' - v roku 2005 ho pod názvom Somatom Definition predstavila firma Siemens. Využíva sa v prvom rade na diagnostiku ochorení [[srdce|srdca]]. == Referencie == {{Referencie}} ==Zdroje a externé odkazy== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *[http://www.ajronline.org/cgi/reprint/131/1/89.pdf '''Winter J.''' ''Efficiency of utilization of a CT scanner. AJR''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071013075421/http://www.ajronline.org/cgi/reprint/131/1/89.pdf |date=2007-10-13 }} *[http://americanhistory.si.edu/collections/object.cfm?key=35&objkey=115 ACTA CT v Národnom múzeu americkej histórie] *''Prokop M, Galanski M.'' '''Spiral and Multislice CT of the Body'''. Thieme, 2003. [[Kategória:Rádiológia]] [[Kategória:Zdravotnícka technika]] e72ixc6vvek4g9iw44djmg95477dx72 0 130971 8357202 7704749 2026-08-17T09:42:49Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357202 wikitext text/x-wiki '''Fotografická platňa''' alebo nespisovne '''fotografická doska''' bola jedna z najskorších foriem [[fotografický film|fotografického filmu]], v ktorej bola svetlocitlivá [[emulzia]] [[striebro|strieborných]] solí aplikovaná na [[sklo|sklenenú]] dosku. Táto forma fotografickej emulzie sa vytratila zo spotrebiteľského trhu v skorých rokoch 20. storočia, pretože boli uvedené pohodlnejšie a menej krehké filmy. Napriek tomu sa fotografické dosky používali profesionálnou [[astronómia|astronomickou]] komunitou ešte do [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]]. Takéto dosky reagujú na približne 2 % [[svetlo|svetla]], ktoré sa k nim dostane. == Vysvetlenie == Sklenené dosky boli v porovnaní s filmom ďaleko lepšie pre kvalitu výskumného zobrazovania, pretože boli extrémne stabilné a menej náchylné k ohnutiu alebo skriveniu, špeciálne pri veľkoformátových políčkach širokouhlého zobrazovania. Mnohé známe astronomické prieskumy boli zobrané pomocou fotografických dosiek, vrátane prvej [[Palomar Observatory]] Sky Survey (POSS) v 50. rokoch, následneho POSS-II prieskumu v 90. rokoch a UK [[Schmidt telescope|Schmidt]] [[timeline of astronomical maps, catalogs, and surveys|prieskumu]] južných [[deklinácia|deklinácií]]. Mnoho [[observatórium|observatórií]], vrátane [[Harvard University|Harvardovej univerzity]] a [[Sonneberg Observatory]], udržujú veľké archívy fotografických dosiek, primárne pre historický výskum [[premenlivá hviezda|premenlivých hviezd]]. == Vedecké použitia == === Astronómia === Mnoho objektov slnečnej sústavy bolo objavených pomocou fotografických dosiek. Objavovanie [[planétka|planétiek]] použitím fotografických dosiek pionieroval [[Max Wolf]], začínajúc jeho objavom [[323 Brucia]] v roku [[1891]]. Prvý [[prirodzený satelit]] objavený pomocou fotografických platní bol [[Phoebe (mesiac)|Phoebe]] v roku [[1898]]. [[Pluto (planéta)|Pluto]] bolo objavené pomocou fotografických platní v [[blikací porovnávač|blikacom porovnávači]]; jeho mesiac [[Cháron (mesiac)|Cháron]] bol objavený opatrným preverením vydutia na obrázku Pluta na doske. === Fyzika === Fotografické dosky boli taktiež veľmi dôležitý nástroj v skorej [[vysokoenergetická fyzika|vysokoenergetickej fyzike]], pretože sčernejú [[ionizujúce žiarenie|ionizujúcim žiarením]]. Napríklad [[Victor Franz Hess]] objavil v [[10. roky 20. storočia|10. rokoch 20. storočia]] [[kozmické žiarenie]] podľa toho ako zanechávalo stopy na kope fotografických dosiek, ktoré za tým účelom priniesol na vysoké hory alebo nechal vystúpiť do ešte vyššej atmosféry pomocou [[balón (aerostat)|balónov]]. == Medicínske zobrazovanie == Citlivosť určitých typov fotografických dosiek na ionizujúce žiarenie (zvyčajne [[röntgenové žiarenie|röntgenové]] lúče) je užitočná v [[medicínske zobrazovanie|medicínskom zobrazovaní]] a aplikáciách [[materiálova veda|materiálovej vedy]], aj keď boli zväčša nahradené znovu použiteľnými a počítačom čítateľnými detektormi [[obrazová doska|obrazových dosiek]] a inými typmi [[röntgen|röntgenových detektorov]]. Použitie fotografických dosiek výrazne upadlo od skorých [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]], kedy boli nahradené CCD zariadeniami. CCD fotoaparáty majú niekoľko výhod oproti skleneným platniam, vrátane vysoko účinnej, lineárnej odozvy na svetlo a jednoduchosti [[zachytenie obrazu|zachytenia obrazu]] a [[digitálne spracovanie obrazu|spracovania]]. Napriek tomu aj najväčšie formáty CCD (napr. 8 192 × 8 192 pixelov) stále nemajú [[obrazové rozlíšenie|rozlíšenie]] väčšiny fotografických dosiek, čo donútilo moderné prieskumové kamery používať veľké polia CCD čipov. Životnosť elektronických dát a dátových formátov (ako napríklad [[FITS]]) je tiež neistá. == Referencie == * Peter Kroll, Constanze La Dous, Hans-Jürgen Bräuer: ''"Treasure Hunting in Astronomical Plate Archives." (Proceedings of the international Workshop held at Sonneberg Observatory, March 4 to 6, 1999.)'' Verlag Herri Deutsch, Frankfurt am Main (1999), ISBN 3-8171-1599-7 == Pozri aj == * [[Fotoaparát]] * [[Rádiológia]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Photographic plates}} == Externé odkazy == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * [http://stw-serv.stw.tu-ilmenau.de/science/plate/index_E.html The Sonneberg Plates Archiv (Sonneberg Observatory)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070311033409/http://stw-serv.stw.tu-ilmenau.de/science/plate/index_E.html |date=2007-03-11 }} [[Kategória:Fotografické vybavenie]] [[Kategória:Detektory častíc]] [[Kategória:Rádiológia]] [[Kategória:Diagnostika]] 56xq0p81xlneul23zrsjptdesnlkgl9 4 150968 8356981 8356508 2026-08-16T17:29:18Z Luketheslovak 200569 /* Youtube odkazy */ nová sekcia 8356981 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) :::Vážne na mňa vyťahuješ 14 rokov starú vec? Ako myslíš, ale kto si to prečíta a nie je milovník červeného mora, tak to ako prehrešok iste neberie. A do IP som nerypla, ale argument, že to má xxx jazykových verzii je dosť mimo ak my to stále nemáme a evidentne to ani tak skoro mať nebudeme. Takže to bola jednoduchá rada - ak používaš ako argument početnosť jazykov, tak to využi a článok urob. Než som to vrátila na ten modrý odkaz tak som sa, samozrejme, pozrela na cs verziu či ju neurobím. Sorry, ale naozaj sa mi to nechce robiť, mám v pláne iné, potrebnejšie články. Takže tak a týmto končím, nebudem plytvať časom, ale urobila som si názor. Pekný večer.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 25. máj 2026 (UTC) ::::No prosím, za 14 rokov si nedokázala pochopiť systém fungovania wikipédie, a to hovorí za všetko. Tie červené odkazy sú totiž vo wikipédii samozrejmosťou. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 18:59, 25. máj 2026 (UTC) :: == Hlásení vandalizmu: ~2026-31213-07 == {{Redaktor|~2026-31213-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 19:36, 25. máj 2026 (UTC) :Áno. Stránku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] treba rozhodne polozamknúť, kým trvá šampionát. A možno aj stránku MS 2025. --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:27, 25. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:46, 25. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu: ~2026-31026-48 == Zneužívanie šablón, prosím o pomoc s vrátením úpravy a prešetrenie účtu https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Komov&oldid=8219558 Encyklopedická významnosť je zjavná už z aktuálneho textu, ktorého doplnenie pripravujem. Článok už v tomto stave podľa mňa spĺňa aspoň základné štandardy. Z histórie účtu vidím aj iné aktivity smrdiace vandalizmom. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|IronLiberty|s=1}} Nejde o vandalizmus, ide o spochybnenie významnosti. Ak na tom bude trvať, dá sa to riešiť založením hlasovania o zmazaní po vypršaní lehoty urgentu. Tam bude priestor významnosť prebrať. Za mňa je trochu podozrivé, že k dotyčnému neexistuje položka na Wikúdajoch a tým ani interwiki klaster (aspoň čo som pred časom zbežne pozeral podľa ruského aj anglického tvaru mena), pri encyklopedicky významnom ruskom aktivistovi by som očkával čl. na en alebo aspoň ruwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 25. máj 2026 (UTC) ::Z hľadiska wiki zostal zo záhadných dôvodov nepokrytý, ale článkov, kníh a reportov je nespočet a má presah aj na Slovensko (referencie, vrátane akademických, sú už v článku). ::Prosím o sledovanie/preverenie aktivít reportovaného účtu. Je pravdepodobné, že ide o tú istú osobu ako za účtom ~2026-28232-46 (viď. história článku), ktorý už reportovaný bol inými. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:48, 25. máj 2026 (UTC) :::IP a dočasné kontá editujúce cez VPN/proxy/hostingy som zablokoval. ~2026-28232-46 (a spol.) edituje z rozsahu sk providera, pokiaľ bude jednať v medziach slušnosti, nie je dôvod ho s prižmúrením oka blokovať (čo je diskutabilné, jednak pre tie pravidelné úteky k VPN/proxy/hosting úpravám; v druhom rade pre samotné realizovanie patrollingu z dočasných účtov, ktoré je na hrane prínosnosti a vedie v kombináci so spôsobom jednania dotyčného k chronicky sa opakujúcim konfliktom s nováčikmi, ale aj zavedenými redaktormi a [[:m:Small Wiki Monitoring Team|SWMT]] patrollermi, takže v princípe nebude prekvapivé, ak sa raz dospeje k záveru, že aj samotné toto, je neudržateľné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:18, 25. máj 2026 (UTC) Ok, tak blokujem na 3 dni aj IP rozsah z ktorého edituje ~2026-28232-46 a spol., pre obchádzanie bloku od OJJ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=896087] cez VPN/proxy/hostingy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 25. máj 2026 (UTC) :Ďakujem --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:22, 26. máj 2026 (UTC) ::toto vyvoláva zbytočnú admin zátaž na vás adminov a mám tušenie, že sa to bude opakovať na základe aktivity tých účtov. Pre záznam. ::prečo vandalizmus, napr. - umiesntil šablónu urgentná úprava bez toho, aby notifikoval autora cez profil. Autor je zjavný a že to má urobiť je uvedené aj priamo v šablóne. Mohol predtým iniciovať aj diskusiu a vysvetliť svoj pohľad. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:33, 26. máj 2026 (UTC) == Redaktor:~2026-31351-42 == Kolegovia, podľa vás je jeho prístup OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 25. máj 2026 (UTC) :[[Redaktor:Lalina|Lalina]], pls., sem patria konkrétne požiadavky na správcovské akcie, nie takého vágne otázky. Ak máš výhrady k nejakému konaniu, uvádzaj tu prosím vždy konkrétne diffy, viď aj úvod rubriky. :A teda čo sa týka dotyčného, napriek nasadeniu a prínosu v oblasti korektúr a patrollingu, áno, platí, že jeho prístup a forma komunikácie s ľuďmi OK dlhodobo nie je. Je na to opakovane upozorňovaný a bol za to N-krát blokovaný. Ak narazíš na konkrétne excesy, uveď diffy, ak niekto vyhodnotí, že je to cez čiaru, môže adekvátne reagovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 25. máj 2026 (UTC) ::[[Diskusia s redaktorom:Safíček#Vyjasnenie situácie|Tu sú všetky jeho komentáre za hranou]]. Samozrejme som očakávala blok, nabudúce to napíšem jasne, sorry.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 25. máj 2026 (UTC) :::{{re|Lalina|s=1}} No tak to by som si dovolil taktne nesúhlasiť, ale ako rád prenechám na posúdení ďalších. V každom prípade, dotyčná IP je momentálne zablokovaná pre iný samostatný problém, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::Nemám problém ani s doživotným zablokovaním, wikipédia začína byť v dobe umelej inteligencie mŕtvym projektom a bude sa to len zhoršovať. Tipujem, príde aj na to, že cez aj AI sa sem prenesú všetky články z en wiki, už teraz sú preklady na vyššej úrovni ako boli. Takže kľudne blokujte, nezáleží mi na tom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 13:48, 26. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] To si úplne nemyslím, že by to tu zakapalo, minimálne bude nižšia reálna čitateľnosť, pochybujem ale že by Wiki stratila vo svete svoje miesto (z viacerých dôvodov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:31, 26. máj 2026 (UTC) ::::::A pre koho tvoríš články, keď bude nižšia čitateľnosť? Aha, len pre trénovanie AI, takže AI si tvoj článok skopíruje a nakoniec ani nikoho k nemu nepustí, lebo text z neho zobrazí mimo wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 14:44, 26. máj 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] Aj tak (zväčša) tvorím články, ktorých čitateľská základňa nie je veľmi veľká (samo o sebe). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:47, 26. máj 2026 (UTC) ::::::::Stop chat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:15, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, Safíček je problematický (aj keď bezpochyby má dobré úmysly) ale takýto prístup veci nepomôže. My pamätníci asi vieme o koho ide, ale keď začne pár minútová IP poúčať redaktora, tak to vypadá dosť zle a pokrytecky. A reči typu "blbé poznámky" či "hlúpe pripomienky" sú podľa mňa dosť za hranicou a neprospieva to atmosfére. Asi tak, uvidíme čo s nimi bude.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:54, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Vzhledem k pokračování útočných komentářů blok podporuji. Ale co se týče obcházení bloku, {{Re|Teslaton}} podívej se na mail. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:08, 26. máj 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Pravda, cez montrealskú proxy ráčil editovať „až“ od 25. mája [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:IPContributions/85.12.28.0/22], ty si blokoval 24. len na 3 hodiny. Takže áno, striktne vzaté, nie je tam časový prekryv, robil to až po vypršaní bloku. Čo sa týka rozsahu (a dočasných kont), ktoré riešiš v maili, tie s tým nijak nesúvisia <small>(mimo snáď bezprizorného príspevku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219810], o ktorom sa dá len hádať, či snáď dotyčný chcel reagovať na tieto IP ťahanice na NS, akurát sa s reakciou trafil do úplne inej diskusie, alebo tým chcel povedať niečo iné; v každom prípade to bolo hodne OT)</small>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 26. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Objektivně je ten blok nastavený za něco, co IP zdá se nedělala, resp. dělala až po tom bloku. Samozřejmě, poslední komentáře od IP jsou dost za hranou, zejména pak https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218971 (kde bych normálně blokoval déle, kdyby nešlo o editwar), takže si nemyslím, že by toto zklidnění situace něčemu uškodilo. Ale z hlediska správcovské akce není Tvoje zdůvodnění optimální, diplomaticky řečeno. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:02, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{re|OJJ|s=1}} Nie, nežiadúce ju už samotné editovanie cez VPN/proxy/hostingy, obzvlášť zo strany niekoho, s koho jednaním sú dlhdobo problémy. Ale áno, tá časť zdôvodnenia (''„obchádzanie bloku“'') v tomto prípade nebola relevantná, striktne vzaté – moja chyba, že som si neskontroloval poriadne dĺžku bloku. Napriek tomu, že blok veľmi pravdepodobne stál za motiváciou riešiť po dlhšom čase opäť VPN, korelácia tam je vcelku zjavná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:15, 26. máj 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Ano, obecně platí [[Wikipédia:Žiadne otvorené proxy]]. Osobně toto čachrování s IP považuji za trolling, aby to komplikovalo práci správcům (zaplňování RC ještě bez shrnutí úprav). Jiný význam a klady to nemá ani pro uživatele samotného, technicky se dají IP/dočasné účty blokovat rovněž účinně. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 27. máj 2026 (UTC) ::::::Ani A, ani B nie je správne. Páči sa mi, ako tu vy dvaja pekne mudrujete, ale viete prd o dôvode použitia VPN. Že som bol zablokovaný bezdôvodne je mi už u prdele, na to som si už zvykol, že som blokovaný len ja a protistrana nie, aj keď rovnako vandalizuje. VPN bola použitá, lebo wikipédia dočasne znemožňuje prispievanie bez prihlásenia na tejto wikipédii, čím samozrejme ide proti heslu, že wikipédia je slobodná encyklopédia, kde môžu prispievať všetci. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:54, 1. jún 2026 (UTC) :::::::Na rovinu: To sa fakt nedá založiť si normálne konto, keď edituješ (a patroluješ) pravidelne? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 1. jún 2026 (UTC) == Žiadosť o príznak bota == Dobrý deň, pred nejakou dobou som si [[Wikipédia:Žiadosť o príznak bota#HenrykSiudaBot|podal žiadosť o príznak bota]], mohli by ste sa k nej niekto vyjadriť? Ďakujem, --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:20, 26. máj 2026 (UTC) == Odblokovanie stánky o Hlavných správach == V diskusii o Hlavných správach je dostatočne veľa relevantných argumentov na zmenu obsahu. Napriek tomu ju redaktor blokuje. Žiadam o otvorenie editovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31836-40|&#126;2026-31836-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31836-40|diskuse]]) 20:39, 28. máj 2026 (UTC) :Stránka nie je zablokovaná, je polozamknutá. Môže ju upravovať ľubovoľný prihlásený redaktor s [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|úplne minimálnym]] track recordom. A je polozamknutá preto, že jej história je inak zapĺňaná tonami insitných zásahov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavn%C3%A9_spr%C3%A1vy&action=history]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 28. máj 2026 (UTC) == Zneužitie správcovstva == Zdravím, chcel by som nahlásiť zneužitie správcovstva redaktora Lišiak, ktorý si sám pre seba zablokoval článok [[Judith Butlerová]], a odstraňuje z neho relevantné informácie, žiadam preventívny blok a odomknutie článku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:52, 5. jún 2026 (UTC) Vyjadrím sa k tejto veci sumárne sem: # Ako bolo z mojej strany uvedené už v [[Diskusia:Judith Butler|diskusii k príslušnému článku]], k odstráneniu žiadnych informácií z článku nedošlo. Celé meno rovnako ako aj prechýlená podoba priezviska v článku naďalej sú. Dôvody, prečo nepokladám stav, ktorý sa príslušný podávateľ sťažnosti opakovane snažil do článku vrátiť, sú dostatočne objasnené v príslušnej diskusii. # K [[Special:Diff/8228602|uzamknutiu]] stránky (na 1 deň, ''len pre neregistrované účty'') došlo o 23:46 po tom, čo príslušný podávateľ sťažnosti článok trikrát revertoval moju úpravu ([[Special:Diff/8228592|23:34]], [[Special:Diff/8228594|23:38]], [[Special:Diff/8228601|23:46]]), a to napriek objasneniu v príslušnej diskusii (23:24, 23:45). Hoci na slovenskej Wikipédii nemáme prijaté [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidlo troch revertov]], takéto správanie podľa mňa nemožno pokladať za produktívne ani kolaboratívne. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 02:15, 6. jún 2026 (UTC) 1) Používat správcovská práva ve sporu o obsah považuji za jejich zneužití. Pokud správce řeší editační válku zámkem, má zamykat na náhodné verzi, ne na verzi, která se mu zdá rozumná, nebo které je dokonce autorem. 2) Za diskusi nepovažuji názor proponenta, protinázor oponenta a správcovský zásah jednoho z nich, ale přednesení argumentů, další nezasahování do obsahu článku a vyčkání na názor dalších členů komunity, aby byl získán konsensus. 3) Článek proto odemykám s tím, že další reverty od kohokoli na jakoukoli verzi budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:20, 6. jún 2026 (UTC) :Vďaka za posúdenie a zákrok, beriem to ako poučenie pre väčšiu zdržanlivosť do budúcnosti. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 09:03, 6. jún 2026 (UTC) == Hoax == Stránka [[Redaktor:Alexej Lexovici]] (včetně fotky) je hoax, spamováno na sk: i cs:. (Filtr mi neumožnil vložit šablonu {{š|ZL}}.) --[[Redaktor:Harold|Harold]] ([[Diskusia s redaktorom:Harold|diskusia]]) 21:09, 6. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Harold|Harold]] Šablónu ZL som na čl. umiestnil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:14, 6. jún 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Ve dne v noci připraveni... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:15, 6. jún 2026 (UTC) == Nahratie súboru s neslobodnou licenciou == Dobrý deň, [[Špeciálne:NahranieSúboru|táto]] stránka uvádza, že iba správcovia môžu nahrávať obrázky s neslobodnou licenciou. Chcem nahrať screenshot do článku o hre [[Fallout: New Vegas]] na ukážku, podobne ako to má anglická Wikipédia [https://en.wikipedia.org/wiki/Fallout:_New_Vegas#Gameplay]. Môžem potom niekomu poslať screenshot z hry, aby ho tu nahral? --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:33, 16. jún 2026 (UTC) : Správci na vyřizování povolení k obrázkům opravdu nemají monopol, každopádně tahle titulka hry na skwiki stejně nemůže mít (Slovensko nemá [[fair use]]). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 02:53, 16. jún 2026 (UTC) ::Neberie sa to podľa sídla domény? Doménu má registrovanú Wikimedia Foundation, Inc. v USA. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:58, 16. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:0xpixel|0xpixel]] SK Wiki preberá súbory z [[Commons]], kde platia vlastné pravidlá. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 16. jún 2026 (UTC) ::::Ja mám na mysli práve tie neslobodné obrázky, ktoré sa na Commons dávať nemôžu. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 01:11, 17. jún 2026 (UTC) :::::{{re|0xpixel|s=1}} Na skwiki nie sú momentálne dohodnuté žiadne [[Wikipédia:Politika výnimiek|povolené výnimky]] na upload súborov s neslobodnou licenciou, používať sa tu v článkoch dajú výhradne súbory z [[Wikimedia Commons|Commons]]. Reflektuje to tú skutočnosť, že slovenské autorské právo nepozná [[fair use]], ako už bolo spomenuté. Pričom áno, WMF projekty sú hostované z USA a mohli by mať zrejme lokálne legislatívy iných krajín v princípe na háku (a aj samotná WMF na projektoch výnimky pripúšťa). Napriek tomu je tu (v prostredí skwiki), s ohľadom na majoritnú audienciu, snaha dodržiavať slovenskú legislatívu – jednak aby bol obsah odtiaľto bez problémov použiteľný v slovenskom prostredí, druhý rozmer je potom prípadná právna zodpovednosť jednotlivých prispievajúcich z územia Slovenska, ak by v rámci prispievania porušovali tunajšie autorské právo alebo inú legislatívu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:38, 17. jún 2026 (UTC) == Francis Bacon == Pls. skryť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francis_Bacon&curid=931&diff=8234091&oldid=7778236 diff]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:12, 16. jún 2026 (UTC) :{{Hotovo}} (vykonal správca [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]], 16:49, 16. jún 2026). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:16, 16. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-35631-44 == {{Redaktor|~2026-35631-44}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 06:23, 18. jún 2026 (UTC) :Thanks, no further vandalism, so I'm leaving without a block for now. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:58, 18. jún 2026 (UTC) == Opakované reverty ozdrojovaných informácií == Dobrý deň, prosím o posúdenie opakovaných revertov v článkoch [[Nech Bože dá]], [[Rado Moznich]] a [[Bon Jovi Revival]]. Používateľ [[Redaktor:~2026-35254-18|~2026-35254-18]] opakovane vracia úpravy a odstraňuje/vracia ozdrojované informácie alebo šablóny bez vecnej diskusie k jednotlivým zdrojom. Nechcem pokračovať v editačnej vojne, preto prosím o posúdenie ďalšieho postupu. V článkoch sú použité zdroje ako STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk, Kancelária prezidenta SR, K13 a ďalšie. Prosím o odporúčanie, ktoré časti sú podľa pravidiel problematické a ako ich upraviť, aby sa spor riešil vecne v diskusii článkov. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:11, 19. jún 2026 (UTC) :{{re|Cisticvi|s=1}} Z histórie vidím skôr odstraňovanie údržbových šablón z Vašej strany. Neodstraňuje ich prosím, nechajte to na posúdení iných zavedených redaktorov, resp. v prípade pretrvávajúceho sporu to bude treba riešiť diskusiou a hlasovaním o zmazaní/ponnechaní. Upozorňujem tiež (dodatočne k editačnému filtru, ktorého upozornenie ste sa rozhodli ignorovať, resp. teda súbežne editujúce anonymné konto [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|~2026-35552-91]]), že bulvárzne zdroje nespĺňajú tunajšie kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 19. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem, šablóny už nebudem odstraňovať sám a nebudem pokračovať v revertovaní. Mojím cieľom nebolo obchádzať pravidlá ani vytvárať editačnú vojnu, ale doplniť ozdrojované informácie. ::Pri článku [[Rado Moznich]] sa pokúsim držať najmä silnejších zdrojov, ako sú STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk a Kancelária prezidenta SR. Slabšie alebo bulvárnejšie zdroje môžu byť podľa potreby odstránené alebo nepoužité ako hlavný dôkaz významnosti. ::Pri článku [[Bon Jovi Revival]] rozumiem, že vlastná stránka kapely a programové pozvánky nemusia stačiť na samostatnú významnosť. Ak komunita usúdi, že samostatný článok zatiaľ významnosť nespĺňa, súhlasím s tým, aby informácie o kapele zostali aspoň ako stručná sekcia v článku [[Rado Moznich]]. ::Ďakujem za usmernenie. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:33, 19. jún 2026 (UTC) == Rita Hayworth, Emma Stone == Dávam do pozornosti kolegov diskusiu o [[Diskusia:Rita Hayworth|Rite Hayworth]] a [[Diskusia:Emma Stone|Emme Stone]] a poprosím zásah, resp. vyjadrenie, keďže sa odmietam zaťahovať do opakovaného naťahovania s týmto — slovami kapitána Renaulta v ''[[:cs:Casablanca (film)|Casablance]]'' — „usual suspect“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 16:28, 19. jún 2026 (UTC) :Aký zásah? Akože obligátne zamknutie v podobe, ktorú preferuješ, prípadne blok protistrany? Toto nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť na NS, ako áno, tu môžeme operatívne zastaviť editačnú vojnu, napr. vrátením do podoby pred súčasným sporom a zamknutie tej verzie na nejaký čas. „Redakčnú“ dohodu, ako v takýchto prípadoch (umelecký pseudonym odvodený od reálneho priezviska dotyčnej, prípadne matky) postupovať, by zrejme bolo žiadúce niekde uzavrieť, bez nej ale nie je jednoznačné, že by bol jeden alebo druhý prístup vyložene nesprávny. Tým viac, ak k prechýleným aj neprechýleným tvarom existujú relevantné slovenskojazyčné zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:35, 19. jún 2026 (UTC) ::Tak ako píšem, dávam do pozornosti a prosím o zásah, resp. vyjadrenie. Čo by to malo alebo nemalo obsahovať je na posúdení správcovskej komunity. Ak ma niekto zo správcov vyslovene nevyzve, ja sa do tohto ďalej odmietam zapájať; myslím, že v diskusii je moje zdôvodnenie beztak jasné. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:03, 19. jún 2026 (UTC) Opakovane upriamujem pozornosť správcovskej komunity na vývoj v histórii článku [[Rita Hayworth]]. Ďakujem--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:29, 20. jún 2026 (UTC) Detto [[Emma Stone]].--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:41, 20. jún 2026 (UTC) :Víceméně souhlasím s {{U|Teslaton|Teslatonem}}. Vaše svaté války jsou již únavné a lze je řešit i blokem, což teď dělat nebudu. Za sebe doporučuji nechat v článku návrh na přesun, dokud se věc nevyřeší. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Vyřešení = konsensus vyhodnocený někým nezaujatým. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Neviem čo máš na mysli „našimi“ svätými vojnami, keďže ja sa tu do žiadnych vojen nepúšťam a púšťať nehodlám, no skutkový stav veci sa má takto: ::* anonym opakovane upozornený v [[Diskusia:Rita Hayworth|diskusii]] dvoma redaktormi/správcami; anonym na svoje tvrdenie nedokladá žiaden zdroj (Beliana do článku bola [[Špeciálne:Rozdiel/8234726|vložená práve mnou]]); ::* anonym opakovane ignoruje diskusiu, trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín: o [[Špeciálne:Rozdiel/8235010|18:13, 18. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235429|14:43]] a [[Špeciálne:Rozdiel/8235468|15:56 19. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235994|15:35]] a o [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|17:14 20. júna 2026]]); už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok, ak by tu bolo [[:en:WP:3RR|3RR]] (o to viac, že ide o anonymný účet s históriou svojského jednania aj proti zaužívaným zásadám: pozri napr. tento [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Priezviská|ŽoK]]), ::* okrem toho, že revertuje šablónu, resp. pomenovanie uvedené tučným písmom, anonym odstraňuje [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|riadne citovanú informáciu]] z predslova ''Encyklopédie filmu'' [[Špeciálne:Rozdiel/8235482|tvrdiac, že ide o „vlastný výskum“]]). ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:09, 20. jún 2026 (UTC) :::No a tu si presne popísal to, čo robíš ty :D , díky aspoň sa nemusím namáhať písaním. PSP a Beliana sú slovenské zdroje na vysokej, najvyššej úrovni. Sme na sk wikipédii, takže na názvy používame slovenské zdroje, nie anglické. Viac k tomu nie je čo dodať, používať anglické zdroje na slovenský pravopis je fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:16, 20. jún 2026 (UTC) ::::Kde kto používa anglické zdroje na slovenský pravopis? Toto sa už inak ako trollingom asi vysvetliť nedá. To sa ozaj ostatní správcovia hodlajú iba prizerať? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:24, 20. jún 2026 (UTC) :::::Už si nespomínam presne pri ktorom článku to bolo, ale viem, že si to takto niekde používal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:29, 20. jún 2026 (UTC) :::::A áno správcovia by sa nemali prizerať a mali by blokovať Lišiaka, za to ako sa trollingom a klamstvom snaží zavádzať v diskusiách o pseudonymách (viď. [[Diskusia:Emma Stone]]), toto už vážne považujem za trolling. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:32, 20. jún 2026 (UTC) :::::Chcem upozorniť, že tento redaktor znova revertoval stránku, pred chvíľou namietal že, citujem: „''trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín:; už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok.''“, to ho fakt za to nikto nezablokuje za tento trolling? Vyplakáva tu a pritom to robí on, fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:41, 20. jún 2026 (UTC) Články vracím do podoby prosazované Lišiakem se šablonou prosazovanou IP. To berte za kompromis k diskusi, kterou vyhodnotí někdo nezaujatý. Jakýkoli zásah do tohoto stavu budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:26, 20. jún 2026 (UTC) :Súhlas treba to nechať už konečne v takom stave ako je to teraz (20.6.2026). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:03, 20. jún 2026 (UTC) ::Lenže pred úpravami Lišiaka to bolo v inom stave, preto vraciam do pôvodného stavu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 22:30, 20. jún 2026 (UTC) :::Inu, řekl jsem, že Lišiak tam nechá šablonu a IP nepřechýlení, což je kompromis, aby tam z editací každého z vás něco zůstalo. Chyba každého, kdo žádá správce o řešení a pak toto řešení nerespektuje. Šablonu samozřejmě sundá a (ne)přesunutí vyřeší někdo nezaujatý po konsensu komunity. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:48, 21. jún 2026 (UTC) ::::Přičemž správce Jetam2 po zneužití rollbacku https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rita_Hayworth&diff=prev&oldid=8236030 považuji za zaujatého. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:52, 21. jún 2026 (UTC) == Zakladanie článkov == Zdravím, pokúšam sa uverejniť článok Jakiv Fedorovyč Holovackyj, ale ukazuje mi spamový filter (pred chvíľou som uverejnil článok Mychajlo Petrovyč Drahomanov). Články mám pripravené na pieskovisku, je ich viacero po dlhodobej príprave. Môžete mi veriť. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:11, 29. jún 2026 (UTC) :{{re|Bazinga.ml|s=1}} Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=spamblacklist&user=Bazinga.ml&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist]: <tt>archive.today</tt> (a ďalšie domény tej služby) je od 15. júna na globálnom spam blackliste [https://meta.wikimedia.org/wiki/Talk:Spam_blacklist#Archive.today], k dôvodom viď aj [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]. Treba zrejme ak tak použiť iný webový archív (resp. vieme si ju po dohode lokálne whitelistnúť – za mňa by to molo byť ev. žiadúce, pretože ad 1) zďaleka nie všetko je z technických alebo policy dôvodov archivovateľné cez <tt>archive.org</tt>, ktorý je navyše extrémne pomalý a s častými výpadkami a ad 2) tak či tak tu máme hodne historických výskytov [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.is][https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.today]). Druhá vec, že aj viaceré subdomény z <tt>narod.ru</tt>, ktorej archívy tam odkazuješ, sú na blackliste; tamtá (<tt>zal-library</tt>) ale zrejme nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:32, 29. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie, budem vedieť. Článok som vytváral ako preklad z ukrajinskej Wikipédie, pozriem sa ešte na to. Pekný deň. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:42, 29. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-37903-43 == {{Redaktor|~2026-37903-43}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 16:42, 3. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38452-23 == {{Redaktor|~2026-38452-23}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:05, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38227-50 == {{Redaktor|~2026-38227-50}} Vandalism. Please check old tempaccount <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 20:30, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun (Predná India) == Zdravím, žiadam o správcovský presun stránky [[Indický polostrov]] na názov [[Predná India]]. Názov Predná India je podľa zoznamu exoným Úradu GKK SR. --[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:57, 6. júl 2026 (UTC) : {{hotovo}} [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Wikipédia:Žiadané články (zámok) == Ahojte, už som to tu raz riešil, no IMHO by bolo vhodné zamknúť danú stránku (povoliť iba automaticky schváleným užívateľom). Bolo to už N krát revertované viacerými ľuďmi a zbytočne to zahlcuje históriu hesla. Ak by mali nový záujemci niečo chuť seriózne doplniť pokojne môžu napísať do DS k článku, či mne na diskusiu a doplním to tam. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:55, 19. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to je proti pointe tej stránky, tam by ľudia mali mať možnosť žiadať o nové články i bez toho, aby mali účet. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:15, 20. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] To je súce pekné ale realita je zväčša: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history takáto] (70+ rollbackov od roku 2025), čo mi úplne nepríde pre taký typ stránky úplne OK... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:26, 20. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to možno riešiť takýmto štýlom: Hlavná stránka sa zamkne a do nej sa vloží zobrazovaná podstránka, pričom na vrchu hlavnej stránky bude tlačidlo na pridanie novej sekcie do podstránky. Na ukážku: [[Wikipédia:Žiadosti o nové články]]. Tým pádom sa zabezpečí, že nováčik tak nanajvýš „zvandalizuje“ jednu sekciu, nie celú stránku, pričom pri jej vytváraní bude mať [[Wikipédia:Žiadosti o nové články/Predloha žiadosti|predvyplnenú predlohu]], takže snáď už k takým omylom nedôjde. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:33, 20. júl 2026 (UTC) :P.S.: Ešte by sa k tomu hodilo pridať aj anglický popis, keďže na tej stránke vidno, že tam píšu viacerí cudzinci z inojazyčných mutácií. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:36, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Čo keby sme radšej upravili ten návod na vrchu stránky? Podľa mňa si časť dotyčných interpretuje vetu "''Na tejto stránke môžete navrhnúť článok''" tak, že majú článok napísať a vložiť priamo na danú stránku (aj keď zvyšok toho návodu podľa mňa situáciu vysvetľuje, ale v dnešnej dobe si nemyslím, že to väčšina ľudí bude čítať celé). Možno by to chcelo tam dať priamo upozornenie, aby nové články a experimenty nevkladali priamo tam, ale využili pieskovisko. Aj tak by to chcelo tú stránku prekoncipovať, pretože reálne je to len smetisko nápadov, vznikne možno 1% navrhnutých hesiel. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 11:39, 20. júl 2026 (UTC) <small>''Diskusia pokračuje v [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Wikipédia:Žiadané články (zámok)|Wikipédia:Kaviareň/Návrhy § Wikipédia:Žiadané články (zámok)]]''</small> == Bot CommonsDelinker == Bolo by treba udeliť botovi [[Redaktor:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] status [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]], ak je to možné. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:28, 21. júl 2026 (UTC) :<s>Nerobil by som to, z hľadiska kontroly a úprav článkov po odstráneniach a náhradách súborov je podľa mňa vhodnejšie keď edituje ako unflagged.</s> Sorry, zle čítam, ohľadom autopatrolled som neutral. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:03, 21. júl 2026 (UTC) :{{Za}}, nemám s tým problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:39, 21. júl 2026 (UTC) : Ono to hlavně patří jinam, ať v tom není zmatek... [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:06, 21. júl 2026 (UTC) ::{{Re|Corin|OJJ|s=1}} [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled#CommonsDelinker|Presunul som]]. Zvyšok diskusie prosím tam. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:17, 21. júl 2026 (UTC) == Príznak bota pre HenrykSiudaBot == Rozhodol som sa [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3A%C5%BDiados%C5%A5_o_pr%C3%ADznak_bota&wvprov=sticky-header#HenrykSiudaBot žiadosť o príznak] obnoviť. Nainstaloval som totiž si do počítača program [[Wikipédia:WPCleaner|WPCleaner]], ktorý umožňuje opravovať chýby nájdené nástrojom [https://checkwiki.toolforge.org/cgi-bin/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=project Check Wikipedia]. Používam ho na českej Wikipédii, a chcel by som ho používať aj tu. Nejaké úpravy provedené na českej Wikipédii sú tu: [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohum%C3%ADr_Bun%C5%BEa_(politik)&diff=prev&oldid=26015211][https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Nosek&diff=prev&oldid=26015226] Ďakujem za odpoveď, s pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:48, 21. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Podbanské == {{Redaktor|Podbanské}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 14:39, 21. júl 2026 (UTC) :Warning given by Pe3kZA. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:42, 21. júl 2026 (UTC) ::Actually, more edits followed, so I blocked them for 24 hours. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:45, 21. júl 2026 (UTC) == Podnet z Portálu komunity == Dávam do pozornosti, možno to bolo prehliadnuté: [[Diskusia k Wikipédii:Portál komunity#Žiadosť o odstránenie stránky Redaktor:Xpapacek]]. Predmetná redaktorská stránka je jedinou úpravou daného redaktora spred 8 rokov a zobrazuje sa ako prvý výsledok vyhľadávania danej osoby cez Google, čo môže byť nežiaduce. Aj keby žiadateľ nebol dotyčnou osobou, nevznikne podľa mňa žiadna škoda. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 10:38, 22. júl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:46, 22. júl 2026 (UTC) == Reverty == Chcem nahlásiť čachre redaktora @[[Redaktor:Corin|Corin]], ktorý bezdôvodne maže moje urgenty z nevyhovujúcich článkov. Za takéto konanie by mal byť zablokovaný. Namiesto toho vypisuje vtákoviny po diskusiách. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 12:49, 26. júl 2026 (UTC) :Corin je - na rozdiel od teba - zavedeným redaktorom. Verím jeho úsudku pri odstraňovaní UU. Navyše v prípade [[Hnutí Brontosaurus]] je stránka staršia než 14 dní; umiestnenie UU tam už nema zmysel. Ak s tým nesuhlasíš, je ti vždy dostupné [[WP:SNZ]], čo je správny postup riešenia namiesto ošemetných opakovaných revertov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:07, 26. júl 2026 (UTC) ::https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3AKaviare%C5%88%2FN%C3%A1vrhy&diff=8238677&oldid=8238675 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 13:20, 26. júl 2026 (UTC) :::Názor každého správce má mít ekvivalentní váhu. {{Re|Teslaton}} není o nic víc nadřazenější jen proto, že je technicky zdatný (koneckonců reaguje na můj názor, jenž je zcela opačný). Je-li článek na smazání, mají určovat pravidla, a pokud jsou o tom spory (ba pokud se smazáním nesouhlasí sama osoba, která to má smazat), má automaticky následovat SNZ. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:20, 26. júl 2026 (UTC) ::::Názor má každý s dierou niekde, sprosto povedané, no realita je taká, že množstvo tých neurgentnými šablónami (v Corinovom prípade pokojne cez pol obrazovky, na mobile aj cez celú) olepených veľdiel tu spokojne ďalej bobtná. Ak je toto žiadaným cieľom alebo vedľajším produktom, ok, nech je tak, nemám energiu hádať sa o to. Akurát potom viac zodpovednosti (zo strany obhajcov toho postupu) by som čakal v starostlivosti o tie počiny, nie len to olepiť a nechať ležať ľadom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:30, 26. júl 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Je mnoho možností, jak přistupovat k obsahu a rozvoji Wikipedie. Pokud jsou o konkrétním článku spory, má si to vyřešit komunita. Způsob podání této žádosti neni ani slušný, ani nepřinese nic víc než právě SNZ. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:37, 26. júl 2026 (UTC) ::::::{{re|OJJ|s=1}} Áno, a mnoho ciest vedie k nirváne, som rád, že sme si to tu mohli takto netriviálne pripomenúť. Očakávať slušný spôsob by bolo naivné, s ohľadom na (pravdepodobnú) osobu píšuceho, ale hej, súhlas, v prípade sporu, tým zvlášť s normálnym zavedeným redaktorom (resp. medzi zavedenými redaktormi), je žiadúcim riešením SNZ. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:33, 26. júl 2026 (UTC) :::Článok, ktorý už raz bol označený šablónou {{tl|Urgentne upraviť}}, pričom od jeho založenia prešlo vyše 14 dní a autor dovtedy informovaný nebol, v prípade pochybností patrí {{tl|Na zmazanie}} spolu so založením hlasovania, nie opäť na urgentnú úpravu, dokonca pôvodne s rovnakým dátumom a znova bez informovania autora. To sú základné procesné postupy, o ktorých ťa v diskusii informujem. Namiesto toho si vlastú diskusnú stránku vyprázdnil. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:37, 26. júl 2026 (UTC) == Motorkári Slovenska – Brat za brata == Pls. zamknite danú stránku (aspoň dočasne). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:25, 15. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:23, 15. august 2026 (UTC) == Youtube odkazy == Nefungujú odkazy na videá na youtube :/ keď dám link na youtube do karty externých webov --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:29, 16. august 2026 (UTC) ts66tmw7gu65i9zmtekwtcq13uqg9hj 8357219 8356981 2026-08-17T10:10:10Z KormiSK 91359 /* Youtube odkazy */ 8357219 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) :::Vážne na mňa vyťahuješ 14 rokov starú vec? Ako myslíš, ale kto si to prečíta a nie je milovník červeného mora, tak to ako prehrešok iste neberie. A do IP som nerypla, ale argument, že to má xxx jazykových verzii je dosť mimo ak my to stále nemáme a evidentne to ani tak skoro mať nebudeme. Takže to bola jednoduchá rada - ak používaš ako argument početnosť jazykov, tak to využi a článok urob. Než som to vrátila na ten modrý odkaz tak som sa, samozrejme, pozrela na cs verziu či ju neurobím. Sorry, ale naozaj sa mi to nechce robiť, mám v pláne iné, potrebnejšie články. Takže tak a týmto končím, nebudem plytvať časom, ale urobila som si názor. Pekný večer.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 25. máj 2026 (UTC) ::::No prosím, za 14 rokov si nedokázala pochopiť systém fungovania wikipédie, a to hovorí za všetko. Tie červené odkazy sú totiž vo wikipédii samozrejmosťou. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 18:59, 25. máj 2026 (UTC) :: == Hlásení vandalizmu: ~2026-31213-07 == {{Redaktor|~2026-31213-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 19:36, 25. máj 2026 (UTC) :Áno. Stránku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] treba rozhodne polozamknúť, kým trvá šampionát. A možno aj stránku MS 2025. --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:27, 25. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:46, 25. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu: ~2026-31026-48 == Zneužívanie šablón, prosím o pomoc s vrátením úpravy a prešetrenie účtu https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Komov&oldid=8219558 Encyklopedická významnosť je zjavná už z aktuálneho textu, ktorého doplnenie pripravujem. Článok už v tomto stave podľa mňa spĺňa aspoň základné štandardy. Z histórie účtu vidím aj iné aktivity smrdiace vandalizmom. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|IronLiberty|s=1}} Nejde o vandalizmus, ide o spochybnenie významnosti. Ak na tom bude trvať, dá sa to riešiť založením hlasovania o zmazaní po vypršaní lehoty urgentu. Tam bude priestor významnosť prebrať. Za mňa je trochu podozrivé, že k dotyčnému neexistuje položka na Wikúdajoch a tým ani interwiki klaster (aspoň čo som pred časom zbežne pozeral podľa ruského aj anglického tvaru mena), pri encyklopedicky významnom ruskom aktivistovi by som očkával čl. na en alebo aspoň ruwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 25. máj 2026 (UTC) ::Z hľadiska wiki zostal zo záhadných dôvodov nepokrytý, ale článkov, kníh a reportov je nespočet a má presah aj na Slovensko (referencie, vrátane akademických, sú už v článku). ::Prosím o sledovanie/preverenie aktivít reportovaného účtu. Je pravdepodobné, že ide o tú istú osobu ako za účtom ~2026-28232-46 (viď. história článku), ktorý už reportovaný bol inými. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:48, 25. máj 2026 (UTC) :::IP a dočasné kontá editujúce cez VPN/proxy/hostingy som zablokoval. ~2026-28232-46 (a spol.) edituje z rozsahu sk providera, pokiaľ bude jednať v medziach slušnosti, nie je dôvod ho s prižmúrením oka blokovať (čo je diskutabilné, jednak pre tie pravidelné úteky k VPN/proxy/hosting úpravám; v druhom rade pre samotné realizovanie patrollingu z dočasných účtov, ktoré je na hrane prínosnosti a vedie v kombináci so spôsobom jednania dotyčného k chronicky sa opakujúcim konfliktom s nováčikmi, ale aj zavedenými redaktormi a [[:m:Small Wiki Monitoring Team|SWMT]] patrollermi, takže v princípe nebude prekvapivé, ak sa raz dospeje k záveru, že aj samotné toto, je neudržateľné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:18, 25. máj 2026 (UTC) Ok, tak blokujem na 3 dni aj IP rozsah z ktorého edituje ~2026-28232-46 a spol., pre obchádzanie bloku od OJJ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=896087] cez VPN/proxy/hostingy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 25. máj 2026 (UTC) :Ďakujem --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:22, 26. máj 2026 (UTC) ::toto vyvoláva zbytočnú admin zátaž na vás adminov a mám tušenie, že sa to bude opakovať na základe aktivity tých účtov. Pre záznam. ::prečo vandalizmus, napr. - umiesntil šablónu urgentná úprava bez toho, aby notifikoval autora cez profil. Autor je zjavný a že to má urobiť je uvedené aj priamo v šablóne. Mohol predtým iniciovať aj diskusiu a vysvetliť svoj pohľad. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:33, 26. máj 2026 (UTC) == Redaktor:~2026-31351-42 == Kolegovia, podľa vás je jeho prístup OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 25. máj 2026 (UTC) :[[Redaktor:Lalina|Lalina]], pls., sem patria konkrétne požiadavky na správcovské akcie, nie takého vágne otázky. Ak máš výhrady k nejakému konaniu, uvádzaj tu prosím vždy konkrétne diffy, viď aj úvod rubriky. :A teda čo sa týka dotyčného, napriek nasadeniu a prínosu v oblasti korektúr a patrollingu, áno, platí, že jeho prístup a forma komunikácie s ľuďmi OK dlhodobo nie je. Je na to opakovane upozorňovaný a bol za to N-krát blokovaný. Ak narazíš na konkrétne excesy, uveď diffy, ak niekto vyhodnotí, že je to cez čiaru, môže adekvátne reagovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 25. máj 2026 (UTC) ::[[Diskusia s redaktorom:Safíček#Vyjasnenie situácie|Tu sú všetky jeho komentáre za hranou]]. Samozrejme som očakávala blok, nabudúce to napíšem jasne, sorry.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 25. máj 2026 (UTC) :::{{re|Lalina|s=1}} No tak to by som si dovolil taktne nesúhlasiť, ale ako rád prenechám na posúdení ďalších. V každom prípade, dotyčná IP je momentálne zablokovaná pre iný samostatný problém, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::Nemám problém ani s doživotným zablokovaním, wikipédia začína byť v dobe umelej inteligencie mŕtvym projektom a bude sa to len zhoršovať. Tipujem, príde aj na to, že cez aj AI sa sem prenesú všetky články z en wiki, už teraz sú preklady na vyššej úrovni ako boli. Takže kľudne blokujte, nezáleží mi na tom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 13:48, 26. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] To si úplne nemyslím, že by to tu zakapalo, minimálne bude nižšia reálna čitateľnosť, pochybujem ale že by Wiki stratila vo svete svoje miesto (z viacerých dôvodov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:31, 26. máj 2026 (UTC) ::::::A pre koho tvoríš články, keď bude nižšia čitateľnosť? Aha, len pre trénovanie AI, takže AI si tvoj článok skopíruje a nakoniec ani nikoho k nemu nepustí, lebo text z neho zobrazí mimo wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 14:44, 26. máj 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] Aj tak (zväčša) tvorím články, ktorých čitateľská základňa nie je veľmi veľká (samo o sebe). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:47, 26. máj 2026 (UTC) ::::::::Stop chat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:15, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, Safíček je problematický (aj keď bezpochyby má dobré úmysly) ale takýto prístup veci nepomôže. My pamätníci asi vieme o koho ide, ale keď začne pár minútová IP poúčať redaktora, tak to vypadá dosť zle a pokrytecky. A reči typu "blbé poznámky" či "hlúpe pripomienky" sú podľa mňa dosť za hranicou a neprospieva to atmosfére. Asi tak, uvidíme čo s nimi bude.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:54, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Vzhledem k pokračování útočných komentářů blok podporuji. Ale co se týče obcházení bloku, {{Re|Teslaton}} podívej se na mail. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:08, 26. máj 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Pravda, cez montrealskú proxy ráčil editovať „až“ od 25. mája [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:IPContributions/85.12.28.0/22], ty si blokoval 24. len na 3 hodiny. Takže áno, striktne vzaté, nie je tam časový prekryv, robil to až po vypršaní bloku. Čo sa týka rozsahu (a dočasných kont), ktoré riešiš v maili, tie s tým nijak nesúvisia <small>(mimo snáď bezprizorného príspevku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219810], o ktorom sa dá len hádať, či snáď dotyčný chcel reagovať na tieto IP ťahanice na NS, akurát sa s reakciou trafil do úplne inej diskusie, alebo tým chcel povedať niečo iné; v každom prípade to bolo hodne OT)</small>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 26. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Objektivně je ten blok nastavený za něco, co IP zdá se nedělala, resp. dělala až po tom bloku. Samozřejmě, poslední komentáře od IP jsou dost za hranou, zejména pak https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218971 (kde bych normálně blokoval déle, kdyby nešlo o editwar), takže si nemyslím, že by toto zklidnění situace něčemu uškodilo. Ale z hlediska správcovské akce není Tvoje zdůvodnění optimální, diplomaticky řečeno. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:02, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{re|OJJ|s=1}} Nie, nežiadúce ju už samotné editovanie cez VPN/proxy/hostingy, obzvlášť zo strany niekoho, s koho jednaním sú dlhdobo problémy. Ale áno, tá časť zdôvodnenia (''„obchádzanie bloku“'') v tomto prípade nebola relevantná, striktne vzaté – moja chyba, že som si neskontroloval poriadne dĺžku bloku. Napriek tomu, že blok veľmi pravdepodobne stál za motiváciou riešiť po dlhšom čase opäť VPN, korelácia tam je vcelku zjavná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:15, 26. máj 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Ano, obecně platí [[Wikipédia:Žiadne otvorené proxy]]. Osobně toto čachrování s IP považuji za trolling, aby to komplikovalo práci správcům (zaplňování RC ještě bez shrnutí úprav). Jiný význam a klady to nemá ani pro uživatele samotného, technicky se dají IP/dočasné účty blokovat rovněž účinně. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 27. máj 2026 (UTC) ::::::Ani A, ani B nie je správne. Páči sa mi, ako tu vy dvaja pekne mudrujete, ale viete prd o dôvode použitia VPN. Že som bol zablokovaný bezdôvodne je mi už u prdele, na to som si už zvykol, že som blokovaný len ja a protistrana nie, aj keď rovnako vandalizuje. VPN bola použitá, lebo wikipédia dočasne znemožňuje prispievanie bez prihlásenia na tejto wikipédii, čím samozrejme ide proti heslu, že wikipédia je slobodná encyklopédia, kde môžu prispievať všetci. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:54, 1. jún 2026 (UTC) :::::::Na rovinu: To sa fakt nedá založiť si normálne konto, keď edituješ (a patroluješ) pravidelne? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 1. jún 2026 (UTC) == Žiadosť o príznak bota == Dobrý deň, pred nejakou dobou som si [[Wikipédia:Žiadosť o príznak bota#HenrykSiudaBot|podal žiadosť o príznak bota]], mohli by ste sa k nej niekto vyjadriť? Ďakujem, --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:20, 26. máj 2026 (UTC) == Odblokovanie stánky o Hlavných správach == V diskusii o Hlavných správach je dostatočne veľa relevantných argumentov na zmenu obsahu. Napriek tomu ju redaktor blokuje. Žiadam o otvorenie editovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31836-40|&#126;2026-31836-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31836-40|diskuse]]) 20:39, 28. máj 2026 (UTC) :Stránka nie je zablokovaná, je polozamknutá. Môže ju upravovať ľubovoľný prihlásený redaktor s [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|úplne minimálnym]] track recordom. A je polozamknutá preto, že jej história je inak zapĺňaná tonami insitných zásahov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavn%C3%A9_spr%C3%A1vy&action=history]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 28. máj 2026 (UTC) == Zneužitie správcovstva == Zdravím, chcel by som nahlásiť zneužitie správcovstva redaktora Lišiak, ktorý si sám pre seba zablokoval článok [[Judith Butlerová]], a odstraňuje z neho relevantné informácie, žiadam preventívny blok a odomknutie článku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:52, 5. jún 2026 (UTC) Vyjadrím sa k tejto veci sumárne sem: # Ako bolo z mojej strany uvedené už v [[Diskusia:Judith Butler|diskusii k príslušnému článku]], k odstráneniu žiadnych informácií z článku nedošlo. Celé meno rovnako ako aj prechýlená podoba priezviska v článku naďalej sú. Dôvody, prečo nepokladám stav, ktorý sa príslušný podávateľ sťažnosti opakovane snažil do článku vrátiť, sú dostatočne objasnené v príslušnej diskusii. # K [[Special:Diff/8228602|uzamknutiu]] stránky (na 1 deň, ''len pre neregistrované účty'') došlo o 23:46 po tom, čo príslušný podávateľ sťažnosti článok trikrát revertoval moju úpravu ([[Special:Diff/8228592|23:34]], [[Special:Diff/8228594|23:38]], [[Special:Diff/8228601|23:46]]), a to napriek objasneniu v príslušnej diskusii (23:24, 23:45). Hoci na slovenskej Wikipédii nemáme prijaté [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidlo troch revertov]], takéto správanie podľa mňa nemožno pokladať za produktívne ani kolaboratívne. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 02:15, 6. jún 2026 (UTC) 1) Používat správcovská práva ve sporu o obsah považuji za jejich zneužití. Pokud správce řeší editační válku zámkem, má zamykat na náhodné verzi, ne na verzi, která se mu zdá rozumná, nebo které je dokonce autorem. 2) Za diskusi nepovažuji názor proponenta, protinázor oponenta a správcovský zásah jednoho z nich, ale přednesení argumentů, další nezasahování do obsahu článku a vyčkání na názor dalších členů komunity, aby byl získán konsensus. 3) Článek proto odemykám s tím, že další reverty od kohokoli na jakoukoli verzi budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:20, 6. jún 2026 (UTC) :Vďaka za posúdenie a zákrok, beriem to ako poučenie pre väčšiu zdržanlivosť do budúcnosti. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 09:03, 6. jún 2026 (UTC) == Hoax == Stránka [[Redaktor:Alexej Lexovici]] (včetně fotky) je hoax, spamováno na sk: i cs:. (Filtr mi neumožnil vložit šablonu {{š|ZL}}.) --[[Redaktor:Harold|Harold]] ([[Diskusia s redaktorom:Harold|diskusia]]) 21:09, 6. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Harold|Harold]] Šablónu ZL som na čl. umiestnil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:14, 6. jún 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Ve dne v noci připraveni... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:15, 6. jún 2026 (UTC) == Nahratie súboru s neslobodnou licenciou == Dobrý deň, [[Špeciálne:NahranieSúboru|táto]] stránka uvádza, že iba správcovia môžu nahrávať obrázky s neslobodnou licenciou. Chcem nahrať screenshot do článku o hre [[Fallout: New Vegas]] na ukážku, podobne ako to má anglická Wikipédia [https://en.wikipedia.org/wiki/Fallout:_New_Vegas#Gameplay]. Môžem potom niekomu poslať screenshot z hry, aby ho tu nahral? --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:33, 16. jún 2026 (UTC) : Správci na vyřizování povolení k obrázkům opravdu nemají monopol, každopádně tahle titulka hry na skwiki stejně nemůže mít (Slovensko nemá [[fair use]]). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 02:53, 16. jún 2026 (UTC) ::Neberie sa to podľa sídla domény? Doménu má registrovanú Wikimedia Foundation, Inc. v USA. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:58, 16. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:0xpixel|0xpixel]] SK Wiki preberá súbory z [[Commons]], kde platia vlastné pravidlá. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 16. jún 2026 (UTC) ::::Ja mám na mysli práve tie neslobodné obrázky, ktoré sa na Commons dávať nemôžu. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 01:11, 17. jún 2026 (UTC) :::::{{re|0xpixel|s=1}} Na skwiki nie sú momentálne dohodnuté žiadne [[Wikipédia:Politika výnimiek|povolené výnimky]] na upload súborov s neslobodnou licenciou, používať sa tu v článkoch dajú výhradne súbory z [[Wikimedia Commons|Commons]]. Reflektuje to tú skutočnosť, že slovenské autorské právo nepozná [[fair use]], ako už bolo spomenuté. Pričom áno, WMF projekty sú hostované z USA a mohli by mať zrejme lokálne legislatívy iných krajín v princípe na háku (a aj samotná WMF na projektoch výnimky pripúšťa). Napriek tomu je tu (v prostredí skwiki), s ohľadom na majoritnú audienciu, snaha dodržiavať slovenskú legislatívu – jednak aby bol obsah odtiaľto bez problémov použiteľný v slovenskom prostredí, druhý rozmer je potom prípadná právna zodpovednosť jednotlivých prispievajúcich z územia Slovenska, ak by v rámci prispievania porušovali tunajšie autorské právo alebo inú legislatívu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:38, 17. jún 2026 (UTC) == Francis Bacon == Pls. skryť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francis_Bacon&curid=931&diff=8234091&oldid=7778236 diff]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:12, 16. jún 2026 (UTC) :{{Hotovo}} (vykonal správca [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]], 16:49, 16. jún 2026). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:16, 16. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-35631-44 == {{Redaktor|~2026-35631-44}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 06:23, 18. jún 2026 (UTC) :Thanks, no further vandalism, so I'm leaving without a block for now. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:58, 18. jún 2026 (UTC) == Opakované reverty ozdrojovaných informácií == Dobrý deň, prosím o posúdenie opakovaných revertov v článkoch [[Nech Bože dá]], [[Rado Moznich]] a [[Bon Jovi Revival]]. Používateľ [[Redaktor:~2026-35254-18|~2026-35254-18]] opakovane vracia úpravy a odstraňuje/vracia ozdrojované informácie alebo šablóny bez vecnej diskusie k jednotlivým zdrojom. Nechcem pokračovať v editačnej vojne, preto prosím o posúdenie ďalšieho postupu. V článkoch sú použité zdroje ako STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk, Kancelária prezidenta SR, K13 a ďalšie. Prosím o odporúčanie, ktoré časti sú podľa pravidiel problematické a ako ich upraviť, aby sa spor riešil vecne v diskusii článkov. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:11, 19. jún 2026 (UTC) :{{re|Cisticvi|s=1}} Z histórie vidím skôr odstraňovanie údržbových šablón z Vašej strany. Neodstraňuje ich prosím, nechajte to na posúdení iných zavedených redaktorov, resp. v prípade pretrvávajúceho sporu to bude treba riešiť diskusiou a hlasovaním o zmazaní/ponnechaní. Upozorňujem tiež (dodatočne k editačnému filtru, ktorého upozornenie ste sa rozhodli ignorovať, resp. teda súbežne editujúce anonymné konto [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|~2026-35552-91]]), že bulvárzne zdroje nespĺňajú tunajšie kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 19. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem, šablóny už nebudem odstraňovať sám a nebudem pokračovať v revertovaní. Mojím cieľom nebolo obchádzať pravidlá ani vytvárať editačnú vojnu, ale doplniť ozdrojované informácie. ::Pri článku [[Rado Moznich]] sa pokúsim držať najmä silnejších zdrojov, ako sú STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk a Kancelária prezidenta SR. Slabšie alebo bulvárnejšie zdroje môžu byť podľa potreby odstránené alebo nepoužité ako hlavný dôkaz významnosti. ::Pri článku [[Bon Jovi Revival]] rozumiem, že vlastná stránka kapely a programové pozvánky nemusia stačiť na samostatnú významnosť. Ak komunita usúdi, že samostatný článok zatiaľ významnosť nespĺňa, súhlasím s tým, aby informácie o kapele zostali aspoň ako stručná sekcia v článku [[Rado Moznich]]. ::Ďakujem za usmernenie. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:33, 19. jún 2026 (UTC) == Rita Hayworth, Emma Stone == Dávam do pozornosti kolegov diskusiu o [[Diskusia:Rita Hayworth|Rite Hayworth]] a [[Diskusia:Emma Stone|Emme Stone]] a poprosím zásah, resp. vyjadrenie, keďže sa odmietam zaťahovať do opakovaného naťahovania s týmto — slovami kapitána Renaulta v ''[[:cs:Casablanca (film)|Casablance]]'' — „usual suspect“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 16:28, 19. jún 2026 (UTC) :Aký zásah? Akože obligátne zamknutie v podobe, ktorú preferuješ, prípadne blok protistrany? Toto nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť na NS, ako áno, tu môžeme operatívne zastaviť editačnú vojnu, napr. vrátením do podoby pred súčasným sporom a zamknutie tej verzie na nejaký čas. „Redakčnú“ dohodu, ako v takýchto prípadoch (umelecký pseudonym odvodený od reálneho priezviska dotyčnej, prípadne matky) postupovať, by zrejme bolo žiadúce niekde uzavrieť, bez nej ale nie je jednoznačné, že by bol jeden alebo druhý prístup vyložene nesprávny. Tým viac, ak k prechýleným aj neprechýleným tvarom existujú relevantné slovenskojazyčné zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:35, 19. jún 2026 (UTC) ::Tak ako píšem, dávam do pozornosti a prosím o zásah, resp. vyjadrenie. Čo by to malo alebo nemalo obsahovať je na posúdení správcovskej komunity. Ak ma niekto zo správcov vyslovene nevyzve, ja sa do tohto ďalej odmietam zapájať; myslím, že v diskusii je moje zdôvodnenie beztak jasné. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:03, 19. jún 2026 (UTC) Opakovane upriamujem pozornosť správcovskej komunity na vývoj v histórii článku [[Rita Hayworth]]. Ďakujem--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:29, 20. jún 2026 (UTC) Detto [[Emma Stone]].--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:41, 20. jún 2026 (UTC) :Víceméně souhlasím s {{U|Teslaton|Teslatonem}}. Vaše svaté války jsou již únavné a lze je řešit i blokem, což teď dělat nebudu. Za sebe doporučuji nechat v článku návrh na přesun, dokud se věc nevyřeší. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Vyřešení = konsensus vyhodnocený někým nezaujatým. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Neviem čo máš na mysli „našimi“ svätými vojnami, keďže ja sa tu do žiadnych vojen nepúšťam a púšťať nehodlám, no skutkový stav veci sa má takto: ::* anonym opakovane upozornený v [[Diskusia:Rita Hayworth|diskusii]] dvoma redaktormi/správcami; anonym na svoje tvrdenie nedokladá žiaden zdroj (Beliana do článku bola [[Špeciálne:Rozdiel/8234726|vložená práve mnou]]); ::* anonym opakovane ignoruje diskusiu, trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín: o [[Špeciálne:Rozdiel/8235010|18:13, 18. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235429|14:43]] a [[Špeciálne:Rozdiel/8235468|15:56 19. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235994|15:35]] a o [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|17:14 20. júna 2026]]); už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok, ak by tu bolo [[:en:WP:3RR|3RR]] (o to viac, že ide o anonymný účet s históriou svojského jednania aj proti zaužívaným zásadám: pozri napr. tento [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Priezviská|ŽoK]]), ::* okrem toho, že revertuje šablónu, resp. pomenovanie uvedené tučným písmom, anonym odstraňuje [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|riadne citovanú informáciu]] z predslova ''Encyklopédie filmu'' [[Špeciálne:Rozdiel/8235482|tvrdiac, že ide o „vlastný výskum“]]). ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:09, 20. jún 2026 (UTC) :::No a tu si presne popísal to, čo robíš ty :D , díky aspoň sa nemusím namáhať písaním. PSP a Beliana sú slovenské zdroje na vysokej, najvyššej úrovni. Sme na sk wikipédii, takže na názvy používame slovenské zdroje, nie anglické. Viac k tomu nie je čo dodať, používať anglické zdroje na slovenský pravopis je fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:16, 20. jún 2026 (UTC) ::::Kde kto používa anglické zdroje na slovenský pravopis? Toto sa už inak ako trollingom asi vysvetliť nedá. To sa ozaj ostatní správcovia hodlajú iba prizerať? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:24, 20. jún 2026 (UTC) :::::Už si nespomínam presne pri ktorom článku to bolo, ale viem, že si to takto niekde používal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:29, 20. jún 2026 (UTC) :::::A áno správcovia by sa nemali prizerať a mali by blokovať Lišiaka, za to ako sa trollingom a klamstvom snaží zavádzať v diskusiách o pseudonymách (viď. [[Diskusia:Emma Stone]]), toto už vážne považujem za trolling. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:32, 20. jún 2026 (UTC) :::::Chcem upozorniť, že tento redaktor znova revertoval stránku, pred chvíľou namietal že, citujem: „''trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín:; už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok.''“, to ho fakt za to nikto nezablokuje za tento trolling? Vyplakáva tu a pritom to robí on, fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:41, 20. jún 2026 (UTC) Články vracím do podoby prosazované Lišiakem se šablonou prosazovanou IP. To berte za kompromis k diskusi, kterou vyhodnotí někdo nezaujatý. Jakýkoli zásah do tohoto stavu budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:26, 20. jún 2026 (UTC) :Súhlas treba to nechať už konečne v takom stave ako je to teraz (20.6.2026). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:03, 20. jún 2026 (UTC) ::Lenže pred úpravami Lišiaka to bolo v inom stave, preto vraciam do pôvodného stavu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 22:30, 20. jún 2026 (UTC) :::Inu, řekl jsem, že Lišiak tam nechá šablonu a IP nepřechýlení, což je kompromis, aby tam z editací každého z vás něco zůstalo. Chyba každého, kdo žádá správce o řešení a pak toto řešení nerespektuje. Šablonu samozřejmě sundá a (ne)přesunutí vyřeší někdo nezaujatý po konsensu komunity. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:48, 21. jún 2026 (UTC) ::::Přičemž správce Jetam2 po zneužití rollbacku https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rita_Hayworth&diff=prev&oldid=8236030 považuji za zaujatého. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:52, 21. jún 2026 (UTC) == Zakladanie článkov == Zdravím, pokúšam sa uverejniť článok Jakiv Fedorovyč Holovackyj, ale ukazuje mi spamový filter (pred chvíľou som uverejnil článok Mychajlo Petrovyč Drahomanov). Články mám pripravené na pieskovisku, je ich viacero po dlhodobej príprave. Môžete mi veriť. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:11, 29. jún 2026 (UTC) :{{re|Bazinga.ml|s=1}} Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=spamblacklist&user=Bazinga.ml&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist]: <tt>archive.today</tt> (a ďalšie domény tej služby) je od 15. júna na globálnom spam blackliste [https://meta.wikimedia.org/wiki/Talk:Spam_blacklist#Archive.today], k dôvodom viď aj [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]. Treba zrejme ak tak použiť iný webový archív (resp. vieme si ju po dohode lokálne whitelistnúť – za mňa by to molo byť ev. žiadúce, pretože ad 1) zďaleka nie všetko je z technických alebo policy dôvodov archivovateľné cez <tt>archive.org</tt>, ktorý je navyše extrémne pomalý a s častými výpadkami a ad 2) tak či tak tu máme hodne historických výskytov [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.is][https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.today]). Druhá vec, že aj viaceré subdomény z <tt>narod.ru</tt>, ktorej archívy tam odkazuješ, sú na blackliste; tamtá (<tt>zal-library</tt>) ale zrejme nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:32, 29. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie, budem vedieť. Článok som vytváral ako preklad z ukrajinskej Wikipédie, pozriem sa ešte na to. Pekný deň. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:42, 29. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-37903-43 == {{Redaktor|~2026-37903-43}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 16:42, 3. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38452-23 == {{Redaktor|~2026-38452-23}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:05, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38227-50 == {{Redaktor|~2026-38227-50}} Vandalism. Please check old tempaccount <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 20:30, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun (Predná India) == Zdravím, žiadam o správcovský presun stránky [[Indický polostrov]] na názov [[Predná India]]. Názov Predná India je podľa zoznamu exoným Úradu GKK SR. --[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:57, 6. júl 2026 (UTC) : {{hotovo}} [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Wikipédia:Žiadané články (zámok) == Ahojte, už som to tu raz riešil, no IMHO by bolo vhodné zamknúť danú stránku (povoliť iba automaticky schváleným užívateľom). Bolo to už N krát revertované viacerými ľuďmi a zbytočne to zahlcuje históriu hesla. Ak by mali nový záujemci niečo chuť seriózne doplniť pokojne môžu napísať do DS k článku, či mne na diskusiu a doplním to tam. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:55, 19. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to je proti pointe tej stránky, tam by ľudia mali mať možnosť žiadať o nové články i bez toho, aby mali účet. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:15, 20. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] To je súce pekné ale realita je zväčša: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history takáto] (70+ rollbackov od roku 2025), čo mi úplne nepríde pre taký typ stránky úplne OK... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:26, 20. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to možno riešiť takýmto štýlom: Hlavná stránka sa zamkne a do nej sa vloží zobrazovaná podstránka, pričom na vrchu hlavnej stránky bude tlačidlo na pridanie novej sekcie do podstránky. Na ukážku: [[Wikipédia:Žiadosti o nové články]]. Tým pádom sa zabezpečí, že nováčik tak nanajvýš „zvandalizuje“ jednu sekciu, nie celú stránku, pričom pri jej vytváraní bude mať [[Wikipédia:Žiadosti o nové články/Predloha žiadosti|predvyplnenú predlohu]], takže snáď už k takým omylom nedôjde. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:33, 20. júl 2026 (UTC) :P.S.: Ešte by sa k tomu hodilo pridať aj anglický popis, keďže na tej stránke vidno, že tam píšu viacerí cudzinci z inojazyčných mutácií. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:36, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Čo keby sme radšej upravili ten návod na vrchu stránky? Podľa mňa si časť dotyčných interpretuje vetu "''Na tejto stránke môžete navrhnúť článok''" tak, že majú článok napísať a vložiť priamo na danú stránku (aj keď zvyšok toho návodu podľa mňa situáciu vysvetľuje, ale v dnešnej dobe si nemyslím, že to väčšina ľudí bude čítať celé). Možno by to chcelo tam dať priamo upozornenie, aby nové články a experimenty nevkladali priamo tam, ale využili pieskovisko. Aj tak by to chcelo tú stránku prekoncipovať, pretože reálne je to len smetisko nápadov, vznikne možno 1% navrhnutých hesiel. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 11:39, 20. júl 2026 (UTC) <small>''Diskusia pokračuje v [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Wikipédia:Žiadané články (zámok)|Wikipédia:Kaviareň/Návrhy § Wikipédia:Žiadané články (zámok)]]''</small> == Bot CommonsDelinker == Bolo by treba udeliť botovi [[Redaktor:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] status [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]], ak je to možné. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:28, 21. júl 2026 (UTC) :<s>Nerobil by som to, z hľadiska kontroly a úprav článkov po odstráneniach a náhradách súborov je podľa mňa vhodnejšie keď edituje ako unflagged.</s> Sorry, zle čítam, ohľadom autopatrolled som neutral. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:03, 21. júl 2026 (UTC) :{{Za}}, nemám s tým problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:39, 21. júl 2026 (UTC) : Ono to hlavně patří jinam, ať v tom není zmatek... [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:06, 21. júl 2026 (UTC) ::{{Re|Corin|OJJ|s=1}} [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled#CommonsDelinker|Presunul som]]. Zvyšok diskusie prosím tam. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:17, 21. júl 2026 (UTC) == Príznak bota pre HenrykSiudaBot == Rozhodol som sa [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3A%C5%BDiados%C5%A5_o_pr%C3%ADznak_bota&wvprov=sticky-header#HenrykSiudaBot žiadosť o príznak] obnoviť. Nainstaloval som totiž si do počítača program [[Wikipédia:WPCleaner|WPCleaner]], ktorý umožňuje opravovať chýby nájdené nástrojom [https://checkwiki.toolforge.org/cgi-bin/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=project Check Wikipedia]. Používam ho na českej Wikipédii, a chcel by som ho používať aj tu. Nejaké úpravy provedené na českej Wikipédii sú tu: [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohum%C3%ADr_Bun%C5%BEa_(politik)&diff=prev&oldid=26015211][https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Nosek&diff=prev&oldid=26015226] Ďakujem za odpoveď, s pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:48, 21. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Podbanské == {{Redaktor|Podbanské}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 14:39, 21. júl 2026 (UTC) :Warning given by Pe3kZA. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:42, 21. júl 2026 (UTC) ::Actually, more edits followed, so I blocked them for 24 hours. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:45, 21. júl 2026 (UTC) == Podnet z Portálu komunity == Dávam do pozornosti, možno to bolo prehliadnuté: [[Diskusia k Wikipédii:Portál komunity#Žiadosť o odstránenie stránky Redaktor:Xpapacek]]. Predmetná redaktorská stránka je jedinou úpravou daného redaktora spred 8 rokov a zobrazuje sa ako prvý výsledok vyhľadávania danej osoby cez Google, čo môže byť nežiaduce. Aj keby žiadateľ nebol dotyčnou osobou, nevznikne podľa mňa žiadna škoda. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 10:38, 22. júl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:46, 22. júl 2026 (UTC) == Reverty == Chcem nahlásiť čachre redaktora @[[Redaktor:Corin|Corin]], ktorý bezdôvodne maže moje urgenty z nevyhovujúcich článkov. Za takéto konanie by mal byť zablokovaný. Namiesto toho vypisuje vtákoviny po diskusiách. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 12:49, 26. júl 2026 (UTC) :Corin je - na rozdiel od teba - zavedeným redaktorom. Verím jeho úsudku pri odstraňovaní UU. Navyše v prípade [[Hnutí Brontosaurus]] je stránka staršia než 14 dní; umiestnenie UU tam už nema zmysel. Ak s tým nesuhlasíš, je ti vždy dostupné [[WP:SNZ]], čo je správny postup riešenia namiesto ošemetných opakovaných revertov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:07, 26. júl 2026 (UTC) ::https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3AKaviare%C5%88%2FN%C3%A1vrhy&diff=8238677&oldid=8238675 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 13:20, 26. júl 2026 (UTC) :::Názor každého správce má mít ekvivalentní váhu. {{Re|Teslaton}} není o nic víc nadřazenější jen proto, že je technicky zdatný (koneckonců reaguje na můj názor, jenž je zcela opačný). Je-li článek na smazání, mají určovat pravidla, a pokud jsou o tom spory (ba pokud se smazáním nesouhlasí sama osoba, která to má smazat), má automaticky následovat SNZ. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:20, 26. júl 2026 (UTC) ::::Názor má každý s dierou niekde, sprosto povedané, no realita je taká, že množstvo tých neurgentnými šablónami (v Corinovom prípade pokojne cez pol obrazovky, na mobile aj cez celú) olepených veľdiel tu spokojne ďalej bobtná. Ak je toto žiadaným cieľom alebo vedľajším produktom, ok, nech je tak, nemám energiu hádať sa o to. Akurát potom viac zodpovednosti (zo strany obhajcov toho postupu) by som čakal v starostlivosti o tie počiny, nie len to olepiť a nechať ležať ľadom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:30, 26. júl 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Je mnoho možností, jak přistupovat k obsahu a rozvoji Wikipedie. Pokud jsou o konkrétním článku spory, má si to vyřešit komunita. Způsob podání této žádosti neni ani slušný, ani nepřinese nic víc než právě SNZ. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:37, 26. júl 2026 (UTC) ::::::{{re|OJJ|s=1}} Áno, a mnoho ciest vedie k nirváne, som rád, že sme si to tu mohli takto netriviálne pripomenúť. Očakávať slušný spôsob by bolo naivné, s ohľadom na (pravdepodobnú) osobu píšuceho, ale hej, súhlas, v prípade sporu, tým zvlášť s normálnym zavedeným redaktorom (resp. medzi zavedenými redaktormi), je žiadúcim riešením SNZ. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:33, 26. júl 2026 (UTC) :::Článok, ktorý už raz bol označený šablónou {{tl|Urgentne upraviť}}, pričom od jeho založenia prešlo vyše 14 dní a autor dovtedy informovaný nebol, v prípade pochybností patrí {{tl|Na zmazanie}} spolu so založením hlasovania, nie opäť na urgentnú úpravu, dokonca pôvodne s rovnakým dátumom a znova bez informovania autora. To sú základné procesné postupy, o ktorých ťa v diskusii informujem. Namiesto toho si vlastú diskusnú stránku vyprázdnil. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:37, 26. júl 2026 (UTC) == Motorkári Slovenska – Brat za brata == Pls. zamknite danú stránku (aspoň dočasne). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:25, 15. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:23, 15. august 2026 (UTC) == Youtube odkazy == Nefungujú odkazy na videá na youtube :/ keď dám link na youtube do karty externých webov --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:29, 16. august 2026 (UTC) :{{Re|Luketheslovak}} YouTube je blokovaný filtrom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:10, 17. august 2026 (UTC) 6bply2jymz1g8e4ni5o2tsjzwbsnfi3 8357251 8357219 2026-08-17T11:52:36Z Teslaton 12161 /* Youtube odkazy */ len youtu.be, treba vkladať youtube.com 8357251 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) :::Vážne na mňa vyťahuješ 14 rokov starú vec? Ako myslíš, ale kto si to prečíta a nie je milovník červeného mora, tak to ako prehrešok iste neberie. A do IP som nerypla, ale argument, že to má xxx jazykových verzii je dosť mimo ak my to stále nemáme a evidentne to ani tak skoro mať nebudeme. Takže to bola jednoduchá rada - ak používaš ako argument početnosť jazykov, tak to využi a článok urob. Než som to vrátila na ten modrý odkaz tak som sa, samozrejme, pozrela na cs verziu či ju neurobím. Sorry, ale naozaj sa mi to nechce robiť, mám v pláne iné, potrebnejšie články. Takže tak a týmto končím, nebudem plytvať časom, ale urobila som si názor. Pekný večer.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 25. máj 2026 (UTC) ::::No prosím, za 14 rokov si nedokázala pochopiť systém fungovania wikipédie, a to hovorí za všetko. Tie červené odkazy sú totiž vo wikipédii samozrejmosťou. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 18:59, 25. máj 2026 (UTC) :: == Hlásení vandalizmu: ~2026-31213-07 == {{Redaktor|~2026-31213-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 19:36, 25. máj 2026 (UTC) :Áno. Stránku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] treba rozhodne polozamknúť, kým trvá šampionát. A možno aj stránku MS 2025. --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:27, 25. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 20:46, 25. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu: ~2026-31026-48 == Zneužívanie šablón, prosím o pomoc s vrátením úpravy a prešetrenie účtu https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Komov&oldid=8219558 Encyklopedická významnosť je zjavná už z aktuálneho textu, ktorého doplnenie pripravujem. Článok už v tomto stave podľa mňa spĺňa aspoň základné štandardy. Z histórie účtu vidím aj iné aktivity smrdiace vandalizmom. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|IronLiberty|s=1}} Nejde o vandalizmus, ide o spochybnenie významnosti. Ak na tom bude trvať, dá sa to riešiť založením hlasovania o zmazaní po vypršaní lehoty urgentu. Tam bude priestor významnosť prebrať. Za mňa je trochu podozrivé, že k dotyčnému neexistuje položka na Wikúdajoch a tým ani interwiki klaster (aspoň čo som pred časom zbežne pozeral podľa ruského aj anglického tvaru mena), pri encyklopedicky významnom ruskom aktivistovi by som očkával čl. na en alebo aspoň ruwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 25. máj 2026 (UTC) ::Z hľadiska wiki zostal zo záhadných dôvodov nepokrytý, ale článkov, kníh a reportov je nespočet a má presah aj na Slovensko (referencie, vrátane akademických, sú už v článku). ::Prosím o sledovanie/preverenie aktivít reportovaného účtu. Je pravdepodobné, že ide o tú istú osobu ako za účtom ~2026-28232-46 (viď. história článku), ktorý už reportovaný bol inými. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:48, 25. máj 2026 (UTC) :::IP a dočasné kontá editujúce cez VPN/proxy/hostingy som zablokoval. ~2026-28232-46 (a spol.) edituje z rozsahu sk providera, pokiaľ bude jednať v medziach slušnosti, nie je dôvod ho s prižmúrením oka blokovať (čo je diskutabilné, jednak pre tie pravidelné úteky k VPN/proxy/hosting úpravám; v druhom rade pre samotné realizovanie patrollingu z dočasných účtov, ktoré je na hrane prínosnosti a vedie v kombináci so spôsobom jednania dotyčného k chronicky sa opakujúcim konfliktom s nováčikmi, ale aj zavedenými redaktormi a [[:m:Small Wiki Monitoring Team|SWMT]] patrollermi, takže v princípe nebude prekvapivé, ak sa raz dospeje k záveru, že aj samotné toto, je neudržateľné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:18, 25. máj 2026 (UTC) Ok, tak blokujem na 3 dni aj IP rozsah z ktorého edituje ~2026-28232-46 a spol., pre obchádzanie bloku od OJJ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=896087] cez VPN/proxy/hostingy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 25. máj 2026 (UTC) :Ďakujem --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:22, 26. máj 2026 (UTC) ::toto vyvoláva zbytočnú admin zátaž na vás adminov a mám tušenie, že sa to bude opakovať na základe aktivity tých účtov. Pre záznam. ::prečo vandalizmus, napr. - umiesntil šablónu urgentná úprava bez toho, aby notifikoval autora cez profil. Autor je zjavný a že to má urobiť je uvedené aj priamo v šablóne. Mohol predtým iniciovať aj diskusiu a vysvetliť svoj pohľad. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:33, 26. máj 2026 (UTC) == Redaktor:~2026-31351-42 == Kolegovia, podľa vás je jeho prístup OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 25. máj 2026 (UTC) :[[Redaktor:Lalina|Lalina]], pls., sem patria konkrétne požiadavky na správcovské akcie, nie takého vágne otázky. Ak máš výhrady k nejakému konaniu, uvádzaj tu prosím vždy konkrétne diffy, viď aj úvod rubriky. :A teda čo sa týka dotyčného, napriek nasadeniu a prínosu v oblasti korektúr a patrollingu, áno, platí, že jeho prístup a forma komunikácie s ľuďmi OK dlhodobo nie je. Je na to opakovane upozorňovaný a bol za to N-krát blokovaný. Ak narazíš na konkrétne excesy, uveď diffy, ak niekto vyhodnotí, že je to cez čiaru, môže adekvátne reagovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 25. máj 2026 (UTC) ::[[Diskusia s redaktorom:Safíček#Vyjasnenie situácie|Tu sú všetky jeho komentáre za hranou]]. Samozrejme som očakávala blok, nabudúce to napíšem jasne, sorry.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 25. máj 2026 (UTC) :::{{re|Lalina|s=1}} No tak to by som si dovolil taktne nesúhlasiť, ale ako rád prenechám na posúdení ďalších. V každom prípade, dotyčná IP je momentálne zablokovaná pre iný samostatný problém, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::Nemám problém ani s doživotným zablokovaním, wikipédia začína byť v dobe umelej inteligencie mŕtvym projektom a bude sa to len zhoršovať. Tipujem, príde aj na to, že cez aj AI sa sem prenesú všetky články z en wiki, už teraz sú preklady na vyššej úrovni ako boli. Takže kľudne blokujte, nezáleží mi na tom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 13:48, 26. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] To si úplne nemyslím, že by to tu zakapalo, minimálne bude nižšia reálna čitateľnosť, pochybujem ale že by Wiki stratila vo svete svoje miesto (z viacerých dôvodov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:31, 26. máj 2026 (UTC) ::::::A pre koho tvoríš články, keď bude nižšia čitateľnosť? Aha, len pre trénovanie AI, takže AI si tvoj článok skopíruje a nakoniec ani nikoho k nemu nepustí, lebo text z neho zobrazí mimo wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 14:44, 26. máj 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] Aj tak (zväčša) tvorím články, ktorých čitateľská základňa nie je veľmi veľká (samo o sebe). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:47, 26. máj 2026 (UTC) ::::::::Stop chat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:15, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, Safíček je problematický (aj keď bezpochyby má dobré úmysly) ale takýto prístup veci nepomôže. My pamätníci asi vieme o koho ide, ale keď začne pár minútová IP poúčať redaktora, tak to vypadá dosť zle a pokrytecky. A reči typu "blbé poznámky" či "hlúpe pripomienky" sú podľa mňa dosť za hranicou a neprospieva to atmosfére. Asi tak, uvidíme čo s nimi bude.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:54, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Vzhledem k pokračování útočných komentářů blok podporuji. Ale co se týče obcházení bloku, {{Re|Teslaton}} podívej se na mail. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:08, 26. máj 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Pravda, cez montrealskú proxy ráčil editovať „až“ od 25. mája [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:IPContributions/85.12.28.0/22], ty si blokoval 24. len na 3 hodiny. Takže áno, striktne vzaté, nie je tam časový prekryv, robil to až po vypršaní bloku. Čo sa týka rozsahu (a dočasných kont), ktoré riešiš v maili, tie s tým nijak nesúvisia <small>(mimo snáď bezprizorného príspevku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219810], o ktorom sa dá len hádať, či snáď dotyčný chcel reagovať na tieto IP ťahanice na NS, akurát sa s reakciou trafil do úplne inej diskusie, alebo tým chcel povedať niečo iné; v každom prípade to bolo hodne OT)</small>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 26. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Objektivně je ten blok nastavený za něco, co IP zdá se nedělala, resp. dělala až po tom bloku. Samozřejmě, poslední komentáře od IP jsou dost za hranou, zejména pak https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218971 (kde bych normálně blokoval déle, kdyby nešlo o editwar), takže si nemyslím, že by toto zklidnění situace něčemu uškodilo. Ale z hlediska správcovské akce není Tvoje zdůvodnění optimální, diplomaticky řečeno. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:02, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{re|OJJ|s=1}} Nie, nežiadúce ju už samotné editovanie cez VPN/proxy/hostingy, obzvlášť zo strany niekoho, s koho jednaním sú dlhdobo problémy. Ale áno, tá časť zdôvodnenia (''„obchádzanie bloku“'') v tomto prípade nebola relevantná, striktne vzaté – moja chyba, že som si neskontroloval poriadne dĺžku bloku. Napriek tomu, že blok veľmi pravdepodobne stál za motiváciou riešiť po dlhšom čase opäť VPN, korelácia tam je vcelku zjavná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:15, 26. máj 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Ano, obecně platí [[Wikipédia:Žiadne otvorené proxy]]. Osobně toto čachrování s IP považuji za trolling, aby to komplikovalo práci správcům (zaplňování RC ještě bez shrnutí úprav). Jiný význam a klady to nemá ani pro uživatele samotného, technicky se dají IP/dočasné účty blokovat rovněž účinně. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 27. máj 2026 (UTC) ::::::Ani A, ani B nie je správne. Páči sa mi, ako tu vy dvaja pekne mudrujete, ale viete prd o dôvode použitia VPN. Že som bol zablokovaný bezdôvodne je mi už u prdele, na to som si už zvykol, že som blokovaný len ja a protistrana nie, aj keď rovnako vandalizuje. VPN bola použitá, lebo wikipédia dočasne znemožňuje prispievanie bez prihlásenia na tejto wikipédii, čím samozrejme ide proti heslu, že wikipédia je slobodná encyklopédia, kde môžu prispievať všetci. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:54, 1. jún 2026 (UTC) :::::::Na rovinu: To sa fakt nedá založiť si normálne konto, keď edituješ (a patroluješ) pravidelne? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 1. jún 2026 (UTC) == Žiadosť o príznak bota == Dobrý deň, pred nejakou dobou som si [[Wikipédia:Žiadosť o príznak bota#HenrykSiudaBot|podal žiadosť o príznak bota]], mohli by ste sa k nej niekto vyjadriť? Ďakujem, --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:20, 26. máj 2026 (UTC) == Odblokovanie stánky o Hlavných správach == V diskusii o Hlavných správach je dostatočne veľa relevantných argumentov na zmenu obsahu. Napriek tomu ju redaktor blokuje. Žiadam o otvorenie editovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31836-40|&#126;2026-31836-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31836-40|diskuse]]) 20:39, 28. máj 2026 (UTC) :Stránka nie je zablokovaná, je polozamknutá. Môže ju upravovať ľubovoľný prihlásený redaktor s [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|úplne minimálnym]] track recordom. A je polozamknutá preto, že jej história je inak zapĺňaná tonami insitných zásahov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavn%C3%A9_spr%C3%A1vy&action=history]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 28. máj 2026 (UTC) == Zneužitie správcovstva == Zdravím, chcel by som nahlásiť zneužitie správcovstva redaktora Lišiak, ktorý si sám pre seba zablokoval článok [[Judith Butlerová]], a odstraňuje z neho relevantné informácie, žiadam preventívny blok a odomknutie článku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:52, 5. jún 2026 (UTC) Vyjadrím sa k tejto veci sumárne sem: # Ako bolo z mojej strany uvedené už v [[Diskusia:Judith Butler|diskusii k príslušnému článku]], k odstráneniu žiadnych informácií z článku nedošlo. Celé meno rovnako ako aj prechýlená podoba priezviska v článku naďalej sú. Dôvody, prečo nepokladám stav, ktorý sa príslušný podávateľ sťažnosti opakovane snažil do článku vrátiť, sú dostatočne objasnené v príslušnej diskusii. # K [[Special:Diff/8228602|uzamknutiu]] stránky (na 1 deň, ''len pre neregistrované účty'') došlo o 23:46 po tom, čo príslušný podávateľ sťažnosti článok trikrát revertoval moju úpravu ([[Special:Diff/8228592|23:34]], [[Special:Diff/8228594|23:38]], [[Special:Diff/8228601|23:46]]), a to napriek objasneniu v príslušnej diskusii (23:24, 23:45). Hoci na slovenskej Wikipédii nemáme prijaté [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidlo troch revertov]], takéto správanie podľa mňa nemožno pokladať za produktívne ani kolaboratívne. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 02:15, 6. jún 2026 (UTC) 1) Používat správcovská práva ve sporu o obsah považuji za jejich zneužití. Pokud správce řeší editační válku zámkem, má zamykat na náhodné verzi, ne na verzi, která se mu zdá rozumná, nebo které je dokonce autorem. 2) Za diskusi nepovažuji názor proponenta, protinázor oponenta a správcovský zásah jednoho z nich, ale přednesení argumentů, další nezasahování do obsahu článku a vyčkání na názor dalších členů komunity, aby byl získán konsensus. 3) Článek proto odemykám s tím, že další reverty od kohokoli na jakoukoli verzi budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:20, 6. jún 2026 (UTC) :Vďaka za posúdenie a zákrok, beriem to ako poučenie pre väčšiu zdržanlivosť do budúcnosti. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 09:03, 6. jún 2026 (UTC) == Hoax == Stránka [[Redaktor:Alexej Lexovici]] (včetně fotky) je hoax, spamováno na sk: i cs:. (Filtr mi neumožnil vložit šablonu {{š|ZL}}.) --[[Redaktor:Harold|Harold]] ([[Diskusia s redaktorom:Harold|diskusia]]) 21:09, 6. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Harold|Harold]] Šablónu ZL som na čl. umiestnil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:14, 6. jún 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Ve dne v noci připraveni... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:15, 6. jún 2026 (UTC) == Nahratie súboru s neslobodnou licenciou == Dobrý deň, [[Špeciálne:NahranieSúboru|táto]] stránka uvádza, že iba správcovia môžu nahrávať obrázky s neslobodnou licenciou. Chcem nahrať screenshot do článku o hre [[Fallout: New Vegas]] na ukážku, podobne ako to má anglická Wikipédia [https://en.wikipedia.org/wiki/Fallout:_New_Vegas#Gameplay]. Môžem potom niekomu poslať screenshot z hry, aby ho tu nahral? --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:33, 16. jún 2026 (UTC) : Správci na vyřizování povolení k obrázkům opravdu nemají monopol, každopádně tahle titulka hry na skwiki stejně nemůže mít (Slovensko nemá [[fair use]]). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 02:53, 16. jún 2026 (UTC) ::Neberie sa to podľa sídla domény? Doménu má registrovanú Wikimedia Foundation, Inc. v USA. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:58, 16. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:0xpixel|0xpixel]] SK Wiki preberá súbory z [[Commons]], kde platia vlastné pravidlá. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 16. jún 2026 (UTC) ::::Ja mám na mysli práve tie neslobodné obrázky, ktoré sa na Commons dávať nemôžu. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 01:11, 17. jún 2026 (UTC) :::::{{re|0xpixel|s=1}} Na skwiki nie sú momentálne dohodnuté žiadne [[Wikipédia:Politika výnimiek|povolené výnimky]] na upload súborov s neslobodnou licenciou, používať sa tu v článkoch dajú výhradne súbory z [[Wikimedia Commons|Commons]]. Reflektuje to tú skutočnosť, že slovenské autorské právo nepozná [[fair use]], ako už bolo spomenuté. Pričom áno, WMF projekty sú hostované z USA a mohli by mať zrejme lokálne legislatívy iných krajín v princípe na háku (a aj samotná WMF na projektoch výnimky pripúšťa). Napriek tomu je tu (v prostredí skwiki), s ohľadom na majoritnú audienciu, snaha dodržiavať slovenskú legislatívu – jednak aby bol obsah odtiaľto bez problémov použiteľný v slovenskom prostredí, druhý rozmer je potom prípadná právna zodpovednosť jednotlivých prispievajúcich z územia Slovenska, ak by v rámci prispievania porušovali tunajšie autorské právo alebo inú legislatívu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:38, 17. jún 2026 (UTC) == Francis Bacon == Pls. skryť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francis_Bacon&curid=931&diff=8234091&oldid=7778236 diff]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:12, 16. jún 2026 (UTC) :{{Hotovo}} (vykonal správca [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]], 16:49, 16. jún 2026). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:16, 16. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-35631-44 == {{Redaktor|~2026-35631-44}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 06:23, 18. jún 2026 (UTC) :Thanks, no further vandalism, so I'm leaving without a block for now. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:58, 18. jún 2026 (UTC) == Opakované reverty ozdrojovaných informácií == Dobrý deň, prosím o posúdenie opakovaných revertov v článkoch [[Nech Bože dá]], [[Rado Moznich]] a [[Bon Jovi Revival]]. Používateľ [[Redaktor:~2026-35254-18|~2026-35254-18]] opakovane vracia úpravy a odstraňuje/vracia ozdrojované informácie alebo šablóny bez vecnej diskusie k jednotlivým zdrojom. Nechcem pokračovať v editačnej vojne, preto prosím o posúdenie ďalšieho postupu. V článkoch sú použité zdroje ako STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk, Kancelária prezidenta SR, K13 a ďalšie. Prosím o odporúčanie, ktoré časti sú podľa pravidiel problematické a ako ich upraviť, aby sa spor riešil vecne v diskusii článkov. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:11, 19. jún 2026 (UTC) :{{re|Cisticvi|s=1}} Z histórie vidím skôr odstraňovanie údržbových šablón z Vašej strany. Neodstraňuje ich prosím, nechajte to na posúdení iných zavedených redaktorov, resp. v prípade pretrvávajúceho sporu to bude treba riešiť diskusiou a hlasovaním o zmazaní/ponnechaní. Upozorňujem tiež (dodatočne k editačnému filtru, ktorého upozornenie ste sa rozhodli ignorovať, resp. teda súbežne editujúce anonymné konto [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|~2026-35552-91]]), že bulvárzne zdroje nespĺňajú tunajšie kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 19. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem, šablóny už nebudem odstraňovať sám a nebudem pokračovať v revertovaní. Mojím cieľom nebolo obchádzať pravidlá ani vytvárať editačnú vojnu, ale doplniť ozdrojované informácie. ::Pri článku [[Rado Moznich]] sa pokúsim držať najmä silnejších zdrojov, ako sú STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk a Kancelária prezidenta SR. Slabšie alebo bulvárnejšie zdroje môžu byť podľa potreby odstránené alebo nepoužité ako hlavný dôkaz významnosti. ::Pri článku [[Bon Jovi Revival]] rozumiem, že vlastná stránka kapely a programové pozvánky nemusia stačiť na samostatnú významnosť. Ak komunita usúdi, že samostatný článok zatiaľ významnosť nespĺňa, súhlasím s tým, aby informácie o kapele zostali aspoň ako stručná sekcia v článku [[Rado Moznich]]. ::Ďakujem za usmernenie. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:33, 19. jún 2026 (UTC) == Rita Hayworth, Emma Stone == Dávam do pozornosti kolegov diskusiu o [[Diskusia:Rita Hayworth|Rite Hayworth]] a [[Diskusia:Emma Stone|Emme Stone]] a poprosím zásah, resp. vyjadrenie, keďže sa odmietam zaťahovať do opakovaného naťahovania s týmto — slovami kapitána Renaulta v ''[[:cs:Casablanca (film)|Casablance]]'' — „usual suspect“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 16:28, 19. jún 2026 (UTC) :Aký zásah? Akože obligátne zamknutie v podobe, ktorú preferuješ, prípadne blok protistrany? Toto nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť na NS, ako áno, tu môžeme operatívne zastaviť editačnú vojnu, napr. vrátením do podoby pred súčasným sporom a zamknutie tej verzie na nejaký čas. „Redakčnú“ dohodu, ako v takýchto prípadoch (umelecký pseudonym odvodený od reálneho priezviska dotyčnej, prípadne matky) postupovať, by zrejme bolo žiadúce niekde uzavrieť, bez nej ale nie je jednoznačné, že by bol jeden alebo druhý prístup vyložene nesprávny. Tým viac, ak k prechýleným aj neprechýleným tvarom existujú relevantné slovenskojazyčné zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:35, 19. jún 2026 (UTC) ::Tak ako píšem, dávam do pozornosti a prosím o zásah, resp. vyjadrenie. Čo by to malo alebo nemalo obsahovať je na posúdení správcovskej komunity. Ak ma niekto zo správcov vyslovene nevyzve, ja sa do tohto ďalej odmietam zapájať; myslím, že v diskusii je moje zdôvodnenie beztak jasné. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:03, 19. jún 2026 (UTC) Opakovane upriamujem pozornosť správcovskej komunity na vývoj v histórii článku [[Rita Hayworth]]. Ďakujem--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:29, 20. jún 2026 (UTC) Detto [[Emma Stone]].--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:41, 20. jún 2026 (UTC) :Víceméně souhlasím s {{U|Teslaton|Teslatonem}}. Vaše svaté války jsou již únavné a lze je řešit i blokem, což teď dělat nebudu. Za sebe doporučuji nechat v článku návrh na přesun, dokud se věc nevyřeší. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Vyřešení = konsensus vyhodnocený někým nezaujatým. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Neviem čo máš na mysli „našimi“ svätými vojnami, keďže ja sa tu do žiadnych vojen nepúšťam a púšťať nehodlám, no skutkový stav veci sa má takto: ::* anonym opakovane upozornený v [[Diskusia:Rita Hayworth|diskusii]] dvoma redaktormi/správcami; anonym na svoje tvrdenie nedokladá žiaden zdroj (Beliana do článku bola [[Špeciálne:Rozdiel/8234726|vložená práve mnou]]); ::* anonym opakovane ignoruje diskusiu, trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín: o [[Špeciálne:Rozdiel/8235010|18:13, 18. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235429|14:43]] a [[Špeciálne:Rozdiel/8235468|15:56 19. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235994|15:35]] a o [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|17:14 20. júna 2026]]); už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok, ak by tu bolo [[:en:WP:3RR|3RR]] (o to viac, že ide o anonymný účet s históriou svojského jednania aj proti zaužívaným zásadám: pozri napr. tento [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Priezviská|ŽoK]]), ::* okrem toho, že revertuje šablónu, resp. pomenovanie uvedené tučným písmom, anonym odstraňuje [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|riadne citovanú informáciu]] z predslova ''Encyklopédie filmu'' [[Špeciálne:Rozdiel/8235482|tvrdiac, že ide o „vlastný výskum“]]). ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:09, 20. jún 2026 (UTC) :::No a tu si presne popísal to, čo robíš ty :D , díky aspoň sa nemusím namáhať písaním. PSP a Beliana sú slovenské zdroje na vysokej, najvyššej úrovni. Sme na sk wikipédii, takže na názvy používame slovenské zdroje, nie anglické. Viac k tomu nie je čo dodať, používať anglické zdroje na slovenský pravopis je fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:16, 20. jún 2026 (UTC) ::::Kde kto používa anglické zdroje na slovenský pravopis? Toto sa už inak ako trollingom asi vysvetliť nedá. To sa ozaj ostatní správcovia hodlajú iba prizerať? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:24, 20. jún 2026 (UTC) :::::Už si nespomínam presne pri ktorom článku to bolo, ale viem, že si to takto niekde používal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:29, 20. jún 2026 (UTC) :::::A áno správcovia by sa nemali prizerať a mali by blokovať Lišiaka, za to ako sa trollingom a klamstvom snaží zavádzať v diskusiách o pseudonymách (viď. [[Diskusia:Emma Stone]]), toto už vážne považujem za trolling. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:32, 20. jún 2026 (UTC) :::::Chcem upozorniť, že tento redaktor znova revertoval stránku, pred chvíľou namietal že, citujem: „''trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín:; už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok.''“, to ho fakt za to nikto nezablokuje za tento trolling? Vyplakáva tu a pritom to robí on, fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:41, 20. jún 2026 (UTC) Články vracím do podoby prosazované Lišiakem se šablonou prosazovanou IP. To berte za kompromis k diskusi, kterou vyhodnotí někdo nezaujatý. Jakýkoli zásah do tohoto stavu budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:26, 20. jún 2026 (UTC) :Súhlas treba to nechať už konečne v takom stave ako je to teraz (20.6.2026). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:03, 20. jún 2026 (UTC) ::Lenže pred úpravami Lišiaka to bolo v inom stave, preto vraciam do pôvodného stavu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 22:30, 20. jún 2026 (UTC) :::Inu, řekl jsem, že Lišiak tam nechá šablonu a IP nepřechýlení, což je kompromis, aby tam z editací každého z vás něco zůstalo. Chyba každého, kdo žádá správce o řešení a pak toto řešení nerespektuje. Šablonu samozřejmě sundá a (ne)přesunutí vyřeší někdo nezaujatý po konsensu komunity. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:48, 21. jún 2026 (UTC) ::::Přičemž správce Jetam2 po zneužití rollbacku https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rita_Hayworth&diff=prev&oldid=8236030 považuji za zaujatého. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:52, 21. jún 2026 (UTC) == Zakladanie článkov == Zdravím, pokúšam sa uverejniť článok Jakiv Fedorovyč Holovackyj, ale ukazuje mi spamový filter (pred chvíľou som uverejnil článok Mychajlo Petrovyč Drahomanov). Články mám pripravené na pieskovisku, je ich viacero po dlhodobej príprave. Môžete mi veriť. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:11, 29. jún 2026 (UTC) :{{re|Bazinga.ml|s=1}} Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=spamblacklist&user=Bazinga.ml&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist]: <tt>archive.today</tt> (a ďalšie domény tej služby) je od 15. júna na globálnom spam blackliste [https://meta.wikimedia.org/wiki/Talk:Spam_blacklist#Archive.today], k dôvodom viď aj [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]. Treba zrejme ak tak použiť iný webový archív (resp. vieme si ju po dohode lokálne whitelistnúť – za mňa by to molo byť ev. žiadúce, pretože ad 1) zďaleka nie všetko je z technických alebo policy dôvodov archivovateľné cez <tt>archive.org</tt>, ktorý je navyše extrémne pomalý a s častými výpadkami a ad 2) tak či tak tu máme hodne historických výskytov [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.is][https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.today]). Druhá vec, že aj viaceré subdomény z <tt>narod.ru</tt>, ktorej archívy tam odkazuješ, sú na blackliste; tamtá (<tt>zal-library</tt>) ale zrejme nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:32, 29. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie, budem vedieť. Článok som vytváral ako preklad z ukrajinskej Wikipédie, pozriem sa ešte na to. Pekný deň. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:42, 29. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-37903-43 == {{Redaktor|~2026-37903-43}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 16:42, 3. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38452-23 == {{Redaktor|~2026-38452-23}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:05, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38227-50 == {{Redaktor|~2026-38227-50}} Vandalism. Please check old tempaccount <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 20:30, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun (Predná India) == Zdravím, žiadam o správcovský presun stránky [[Indický polostrov]] na názov [[Predná India]]. Názov Predná India je podľa zoznamu exoným Úradu GKK SR. --[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:57, 6. júl 2026 (UTC) : {{hotovo}} [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Wikipédia:Žiadané články (zámok) == Ahojte, už som to tu raz riešil, no IMHO by bolo vhodné zamknúť danú stránku (povoliť iba automaticky schváleným užívateľom). Bolo to už N krát revertované viacerými ľuďmi a zbytočne to zahlcuje históriu hesla. Ak by mali nový záujemci niečo chuť seriózne doplniť pokojne môžu napísať do DS k článku, či mne na diskusiu a doplním to tam. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:55, 19. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to je proti pointe tej stránky, tam by ľudia mali mať možnosť žiadať o nové články i bez toho, aby mali účet. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:15, 20. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] To je súce pekné ale realita je zväčša: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history takáto] (70+ rollbackov od roku 2025), čo mi úplne nepríde pre taký typ stránky úplne OK... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:26, 20. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to možno riešiť takýmto štýlom: Hlavná stránka sa zamkne a do nej sa vloží zobrazovaná podstránka, pričom na vrchu hlavnej stránky bude tlačidlo na pridanie novej sekcie do podstránky. Na ukážku: [[Wikipédia:Žiadosti o nové články]]. Tým pádom sa zabezpečí, že nováčik tak nanajvýš „zvandalizuje“ jednu sekciu, nie celú stránku, pričom pri jej vytváraní bude mať [[Wikipédia:Žiadosti o nové články/Predloha žiadosti|predvyplnenú predlohu]], takže snáď už k takým omylom nedôjde. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:33, 20. júl 2026 (UTC) :P.S.: Ešte by sa k tomu hodilo pridať aj anglický popis, keďže na tej stránke vidno, že tam píšu viacerí cudzinci z inojazyčných mutácií. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:36, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Čo keby sme radšej upravili ten návod na vrchu stránky? Podľa mňa si časť dotyčných interpretuje vetu "''Na tejto stránke môžete navrhnúť článok''" tak, že majú článok napísať a vložiť priamo na danú stránku (aj keď zvyšok toho návodu podľa mňa situáciu vysvetľuje, ale v dnešnej dobe si nemyslím, že to väčšina ľudí bude čítať celé). Možno by to chcelo tam dať priamo upozornenie, aby nové články a experimenty nevkladali priamo tam, ale využili pieskovisko. Aj tak by to chcelo tú stránku prekoncipovať, pretože reálne je to len smetisko nápadov, vznikne možno 1% navrhnutých hesiel. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 11:39, 20. júl 2026 (UTC) <small>''Diskusia pokračuje v [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Wikipédia:Žiadané články (zámok)|Wikipédia:Kaviareň/Návrhy § Wikipédia:Žiadané články (zámok)]]''</small> == Bot CommonsDelinker == Bolo by treba udeliť botovi [[Redaktor:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] status [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]], ak je to možné. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:28, 21. júl 2026 (UTC) :<s>Nerobil by som to, z hľadiska kontroly a úprav článkov po odstráneniach a náhradách súborov je podľa mňa vhodnejšie keď edituje ako unflagged.</s> Sorry, zle čítam, ohľadom autopatrolled som neutral. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:03, 21. júl 2026 (UTC) :{{Za}}, nemám s tým problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:39, 21. júl 2026 (UTC) : Ono to hlavně patří jinam, ať v tom není zmatek... [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:06, 21. júl 2026 (UTC) ::{{Re|Corin|OJJ|s=1}} [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled#CommonsDelinker|Presunul som]]. Zvyšok diskusie prosím tam. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:17, 21. júl 2026 (UTC) == Príznak bota pre HenrykSiudaBot == Rozhodol som sa [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3A%C5%BDiados%C5%A5_o_pr%C3%ADznak_bota&wvprov=sticky-header#HenrykSiudaBot žiadosť o príznak] obnoviť. Nainstaloval som totiž si do počítača program [[Wikipédia:WPCleaner|WPCleaner]], ktorý umožňuje opravovať chýby nájdené nástrojom [https://checkwiki.toolforge.org/cgi-bin/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=project Check Wikipedia]. Používam ho na českej Wikipédii, a chcel by som ho používať aj tu. Nejaké úpravy provedené na českej Wikipédii sú tu: [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohum%C3%ADr_Bun%C5%BEa_(politik)&diff=prev&oldid=26015211][https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Nosek&diff=prev&oldid=26015226] Ďakujem za odpoveď, s pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:48, 21. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Podbanské == {{Redaktor|Podbanské}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 14:39, 21. júl 2026 (UTC) :Warning given by Pe3kZA. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:42, 21. júl 2026 (UTC) ::Actually, more edits followed, so I blocked them for 24 hours. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:45, 21. júl 2026 (UTC) == Podnet z Portálu komunity == Dávam do pozornosti, možno to bolo prehliadnuté: [[Diskusia k Wikipédii:Portál komunity#Žiadosť o odstránenie stránky Redaktor:Xpapacek]]. Predmetná redaktorská stránka je jedinou úpravou daného redaktora spred 8 rokov a zobrazuje sa ako prvý výsledok vyhľadávania danej osoby cez Google, čo môže byť nežiaduce. Aj keby žiadateľ nebol dotyčnou osobou, nevznikne podľa mňa žiadna škoda. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 10:38, 22. júl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:46, 22. júl 2026 (UTC) == Reverty == Chcem nahlásiť čachre redaktora @[[Redaktor:Corin|Corin]], ktorý bezdôvodne maže moje urgenty z nevyhovujúcich článkov. Za takéto konanie by mal byť zablokovaný. Namiesto toho vypisuje vtákoviny po diskusiách. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 12:49, 26. júl 2026 (UTC) :Corin je - na rozdiel od teba - zavedeným redaktorom. Verím jeho úsudku pri odstraňovaní UU. Navyše v prípade [[Hnutí Brontosaurus]] je stránka staršia než 14 dní; umiestnenie UU tam už nema zmysel. Ak s tým nesuhlasíš, je ti vždy dostupné [[WP:SNZ]], čo je správny postup riešenia namiesto ošemetných opakovaných revertov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:07, 26. júl 2026 (UTC) ::https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3AKaviare%C5%88%2FN%C3%A1vrhy&diff=8238677&oldid=8238675 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 13:20, 26. júl 2026 (UTC) :::Názor každého správce má mít ekvivalentní váhu. {{Re|Teslaton}} není o nic víc nadřazenější jen proto, že je technicky zdatný (koneckonců reaguje na můj názor, jenž je zcela opačný). Je-li článek na smazání, mají určovat pravidla, a pokud jsou o tom spory (ba pokud se smazáním nesouhlasí sama osoba, která to má smazat), má automaticky následovat SNZ. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:20, 26. júl 2026 (UTC) ::::Názor má každý s dierou niekde, sprosto povedané, no realita je taká, že množstvo tých neurgentnými šablónami (v Corinovom prípade pokojne cez pol obrazovky, na mobile aj cez celú) olepených veľdiel tu spokojne ďalej bobtná. Ak je toto žiadaným cieľom alebo vedľajším produktom, ok, nech je tak, nemám energiu hádať sa o to. Akurát potom viac zodpovednosti (zo strany obhajcov toho postupu) by som čakal v starostlivosti o tie počiny, nie len to olepiť a nechať ležať ľadom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:30, 26. júl 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Je mnoho možností, jak přistupovat k obsahu a rozvoji Wikipedie. Pokud jsou o konkrétním článku spory, má si to vyřešit komunita. Způsob podání této žádosti neni ani slušný, ani nepřinese nic víc než právě SNZ. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:37, 26. júl 2026 (UTC) ::::::{{re|OJJ|s=1}} Áno, a mnoho ciest vedie k nirváne, som rád, že sme si to tu mohli takto netriviálne pripomenúť. Očakávať slušný spôsob by bolo naivné, s ohľadom na (pravdepodobnú) osobu píšuceho, ale hej, súhlas, v prípade sporu, tým zvlášť s normálnym zavedeným redaktorom (resp. medzi zavedenými redaktormi), je žiadúcim riešením SNZ. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:33, 26. júl 2026 (UTC) :::Článok, ktorý už raz bol označený šablónou {{tl|Urgentne upraviť}}, pričom od jeho založenia prešlo vyše 14 dní a autor dovtedy informovaný nebol, v prípade pochybností patrí {{tl|Na zmazanie}} spolu so založením hlasovania, nie opäť na urgentnú úpravu, dokonca pôvodne s rovnakým dátumom a znova bez informovania autora. To sú základné procesné postupy, o ktorých ťa v diskusii informujem. Namiesto toho si vlastú diskusnú stránku vyprázdnil. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:37, 26. júl 2026 (UTC) == Motorkári Slovenska – Brat za brata == Pls. zamknite danú stránku (aspoň dočasne). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:25, 15. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:23, 15. august 2026 (UTC) == Youtube odkazy == Nefungujú odkazy na videá na youtube :/ keď dám link na youtube do karty externých webov --[[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]]) 17:29, 16. august 2026 (UTC) :{{Re|Luketheslovak}} YouTube je blokovaný filtrom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:10, 17. august 2026 (UTC) :{{re|Luketheslovak|s=1}} Globálnym spam blacklistom je od 2010 blokovaná shortcut doména <tt>youtu.be</tt>, zrejme preto, že bola využívaná spambotmi. Skrátené URL sa dá triviálnou náhradou upraviť na plné :<tt><nowiki>https://youtu.be/ID</nowiki></tt> → <tt><nowiki>https://www.youtube.com/watch?v=ID</nowiki></tt>, tie blokované nie sú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:52, 17. august 2026 (UTC) 9ozw3svzmxzllw3lla28n9mpi7m9p9q 0 151712 8357049 8257480 2026-08-16T19:31:52Z Niegodzisie 166980 /* Diskografia */ 8357049 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Muse | Obrázok = Muse 2006 002.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Teighmouth]], [[Devon (Anglicko)|Devon]], [[Anglicko]] | Žáner = [[Alternatívny rock]], [[Progresívny rock|New prog]], [[Symfonický rock]], [[Space rock]], [[Progresívny metal]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thecrimson.com/article/2012/10/1/muse-second-law-review/|titul=The Harvard Crimson|vydavateľ=Thecrimson.com}}</ref> | Roky pôsobenia = 1994-súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]], [[Helium 3 (nahrávacia spoločnosť)|Helium 3]], [[Taste Media|Taste]], [[Mushroom Records|Mushroom]], [[Sawmills Studio|Dangerous]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = {{URL|http://www.muse.mu/}} | Členovia skupiny = [[Matthew Bellamy]]<br />[[Christopher Wolstenholme]]<br />[[Dominic Howard]] | Bývalí členovia = }} '''Muse''' je [[Anglicko|anglická]] [[rock]]ová skupina, ktorá bola založená v roku 1994 v meste [[Teighmouth]] v anglickom grófstve [[Devon (Anglicko)|Devon]]. Jej členmi sú priatelia z detstva: [[Matthew Bellamy]] (spev, sólová gitara, klavír, klávesy, [[keytar]]), [[Christopher Wolstenholme]] (basová gitara, spev, klávesy) a [[Dominic Howard]] (bicie, perkusie, syntetizátory). Skupina Muse je známa svojími energickými a extravagantnými živými vystúpeniami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.thisislondon.co.uk/music/review-23401037-best-live-band-find-their-muse-at-new-wembley.do |titul=Best live band find their Muse at new Wembley |vydavateľ=Evening Standard |miesto=Londýn |dátum prístupu=2014-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100415002112/http://www.thisislondon.co.uk/music/review-23401037-best-live-band-find-their-muse-at-new-wembley.do |dátum archivácie=2010-04-15 }}</ref><ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.timeoutsydney.com.au/music/muse-the-best-live-band-in-the-world.aspx |titul=Muse the best live band in the world |vydavateľ=Time Out Sydney}}</ref> a hudobnou tvorbou, ktorá je zmesou viacerých [[Hudobný žáner|žánrov]], vrátane [[space rock]]u, [[progresívny rock|progresívneho rocku]], [[alternatívny rock|alternatívneho rocku]], [[symfonický rock|symfonického rocku]], [[electronica|elektronickej hudby]] a sú ovplyvnení aj kompozíciami klasickej romantickej hudby.<ref name="allmusic">{{Citácia elektronického dokumentu | url = {{Allmusic|class=artist|id=p142116/biography|pure_url=yes}} | titul = Muse > Biography | vydavateľ=AllMusic | meno=Heather | priezvisko=Phares}}</ref> Od svojho vzniku vydala skupina deväť štúdiových albumov: ''[[Showbiz (album)|Showbiz]]'' (1999), ''[[Origin of Symmetry]]'' (2001), ''[[Absolution (album)|Absolution]]'' (2003), ''[[Black Holes and Revelations]]'' (2006), ''[[The Resistance]]'' (2009) a ''[[The 2nd Law]]'' (2012), ''[[Drones (album)|Drones]]'' (2015), ''[[Simulation Theory (album)|Simulation Theory]]'' (2018) a deviaty, ''[[Will of the People]]'', (2022). Takisto nahrali štyri koncertné albumy, ''[[Hullabaloo Soundtrack]]'' (2002), ktorý je tiež kompiláciou B-strán, ''[[Absolution Tour]]'', ktorý dokumentuje živé vystúpenia skupiny na [[Festival Glastonbury|Festivale Glastonbury]] 2004 (2005), ''[[HAARP (album)|HAARP]]'' (2008), ktorý dokumentuje vystúpenie skupiny na [[Wembley Stadium|štadióne vo Wembley]] z roku 2007<ref name="Wembley">{{Citácia periodika |url=http://www.nme.com/photos/the-50-greatest-live-albums-of-all-time/207806/11/1 |titul=The 50 greatest live albums of all time |dátum vydania=9. marec 2011 |periodikum=[[NME]] |miesto=Spojené kráľovstvo |issn=0028-6362}}</ref> a ''[[Live at Rome Olympic Stadium]]'', ktorý bol nahraný v [[Rozlíšenie 4K|4k rozlíšení]] a vznikol na úspešnej show ''[[The 2nd Law World Tour]]'' v Ríme. Za album ''Black Holes and Revelations'' bola skupina nominovaná na cenu [[Mercury Prize]] a v roku 2006 dosiahla podľa časopisu ''[[NME]]'' tretie miesto ich zoznamu ''Albumov roka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NME Albums of the Year 2006 | vydavateľ=NME | rok = 2006 | url = http://www.nme.com/reviews/albums/oftheyear}}</ref> Skupina Muse získala počas svojej existencie [[zoznam cien a nominácií skupiny Muse|kolekciu hudobných cien]], vrátane piatich cien [[MTV Europe Music Awards]], šiestich cien [[Q Awards]], ôsmych cien [[NME Awards]], dvoch cien [[Brit Awards]]-dvakrát v kategórii "Best British Live Act", jednej ceny [[MTV Video Music Award]], štyroch cien [[Kerrang! Awards]] a jednej ceny [[American Music Award]]. Takisto bola táto kapela nominovaná na päť cien [[Grammy Award|Grammy]],<ref name="grammy">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://muse.mu/news/article/726/muse-nominated-for-three-grammys/ |titul=Muse nominated for five GRAMMYs! |vydavateľ=Muse.mu |dátum vydania=2. december 2010}}</ref>, z ktorých dve, za album ''The Resistance'' a ''Drones'', získala v kategórii [[Cena Grammy v kategórii Best Rock Album|Best Rock Album]].<ref name="gawrd">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mtv.com/news/articles/1657891/muse-grammy-awards.jhtml|titul=Muse Bask In First Grammy Win, Make Plans For Kid-Friendly Album|vydavateľ=MTV News|dátum prístupu=2014-11-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20131225121955/http://www.mtv.com/news/articles/1657891/muse-grammy-awards.jhtml|dátum archivácie=2013-12-25}}</ref> Do júna 2016 predala skupina Muse vo svete viac ako 30&nbsp;miliónov albumov.<ref>{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/muse-glastonbury-review-at-heart-muse-are-an-old-fashioned-heavy/|archive-url=https://ghostarchive.org/archive/20220111/https://www.telegraph.co.uk/music/what-to-listen-to/muse-glastonbury-review-at-heart-muse-are-an-old-fashioned-heavy/|archive-date=11 January 2022|url-access=subscription|url-status=live|title=Muse, Glastonbury, review: they are, at heart, an old fashioned heavy rock band who can really really play|date=25 June 2016|newspaper=The Telegraph|access-date=27 June 2016|last1=McCormick|first1=Neil}}</ref> == História skupiny == === 1994–98: Formovanie a prvé roky === Začiatkom 90. rokov keď ešte členovia skupiny Muse bývali v [[Devon (Anglicko)|devonskom]] internátnom komplexe. [[Teignmouth Community College]], každý mal svoju vlastnú skupinu. K zárodku myšlienky na spoločné účinkovanie došlo, potom, ako sa Bellamy, celkom úspešne predviedol v kapele Dominica Howarda, Carnage Mayhem. Oslovili Chrisa Wolstenholmeho, ktorý bol v tom čase hráčom na bicie nástroje, aby sa začal učiť hre na basovú gitaru. Belamy sa stal spevákom a skladateľom novej kapely,<ref>Peter Buckley ''[http://books.google.com/books?id=haEfq-nKqjgC&pg=PR7-IA653&dq=bellamy+singer+of+gothic+plague&hl=en&ei=G03oTNflFcuEhQeGsdEP&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=2&ved=0CDMQ6AEwAQ#v=onepage&q=bellamy%20singer%20of%20gothic%20plague&f=false The rough guide to rock]'' Rough Guides, 2003</ref><ref>''International who's who in popular music, Volume 4'' p.37. Routledge, 2002</ref> ktorá sa spočiatku volala Gothic Plague, potom Fixed Penalty neskôr sa zhodli, že budú Rocket Baby Dolls.<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3815093.stm|title=Defiant Muse take centre stage |last=Bishop|first=Tom|date=11 February 2005|publisher=BBC News |accessdate=26 April 2010}}</ref> V roku 1994 pod týmto názvom<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=vYMDq-YCmtA&feature=channel |title=Muse playing Battle of the Bands 1994 – Pt. 4 |publisher=YouTube |date=15 April 2009 |accessdate=15 April 2010}}</ref> s [[Gothic rock|gothicko]]-[[Glam rock|glamovým]] imidžom sa zúčastnili lokálnej súťaže „[[battle of the bands]]“. Súťaž vyhrali, no vložili sa do toho natoľko, že pritom rozmlátili svoju aparatúru.<ref name="MicrocutsBio">{{cite web | title = muse: biography | publisher = microcuts.net | url = http://www.microcuts.net/uk/biography/ | accessdate = 4 August 2007 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20151127013950/http://www.microcuts.net/uk/biography/ | archivedate = 2015-11-27 }}</ref><ref name="KerrangReview">{{Cite news | title=Muse | magazine = [[Kerrang!]] | year = 1999 | url = http://www.rocketbabydolls.com/kerrang99.html | postscript = }}</ref> Bellamy to komentoval, že „...tá demolácia mala byť vyjadrením protestu, no keď sa dozvedeli že oni vyhrali, bol to pre nich obrovský šok. Až potom sa začali sami brať vážne“. Po tejto súťaži sa títo traja rozhodli, že nechajú školu, odídu zo svojich zamestnaní, odídu z [[Teignmouth]]u a zmenia si názov na Muse.<ref name="TasteBio">{{cite web | title = Muse Biography | work = Artists | publisher = Taste Music | url = http://www.tastemedia.com/muse/musebiog.html | archiveurl = https://web.archive.org/web/20021208040122/http://www.tastemedia.com/muse/musebiog.html | archivedate = 2002-12-08 | accessdate = 2015-05-04 }}</ref> K názvu „Muse“ Bellamyho údajne inšpiroval, jeho učiteľ umenia, Samuel Theoun. Vážnym dôvodom členov preto aby ho prijali, bolo že sa im páčilo, že je taký krátky a dobre vyzeral na plagáte..<ref>{{cite web|url=http://www.musewiki.org/Biography#Origin_of_.E2.80.98Muse.E2.80.99 |title=Biography – Muse Wiki: Supermassive wiki for the band Muse |publisher=Muse Wiki |accessdate=15 April 2010}}</ref> Hudobný žurnalista, Mark Beaumont, v biografii kapely napísal, že „chlapci chceli, aby ich spoločný názov reflektoval, pocit ktorý mal Matt, ako keď sa niekto ujal skupiny, akousi cestou médií, aké sú potrebné pre vyjadrenie emócií“.<ref>Mark Beaumont (2010). "Out of This World: The Story of Muse". Omnibus Press, 2010</ref> === 1998–2000: Prvé EP a ''Showbiz'' === Po niekoľkých pár rokoch, kedy si skupina budovala svoju [[fanúšik]]ovskú základňu, hrali Muse svoje prvé koncerty ako súčasť turné [[Skunk Anansie]], ktoré sa konali v [[Londýn]]e, a [[Manchester|Manchestri]]. Skupina mala významné stretnutie s Dennisom Smithom, ktorý vlastní [[Sawmills Studio]], situované na prerobenom vodnom mlyne v [[Cornwall]]e. Videl troch chlapcov vyrastať od detstva, poznal ich rodičov a spolu s ich budúcim manažérom, [[Safta Jaffery|Saftom Jafferym]], vlastnil produkčnú spoločnosť.<ref>{{cite web|url=http://www.hitquarters.com/index.php3?page=intrview/opar/intrview_Safta_Jaffery_Interview.html |title=Interview with Safta Jaffery, manager for Muse |publisher=HitQuarters |accessdate=3 September 2010}}</ref> [[Súbor:Muse logo.svg|thumb|right|200px|Logo Muse, použité v roku 1998 pri vydaní ich [[Muse (EP)|EP ''Muse'']]]] Toto stretnutie priviedlo skupinu k prvému skutočnému nahrávaniu, ktorého výsledkom bolo dňa 11. mája 1998, vo vydavateľstve [[Dangerous Records|Dangerous]] vydané [[Extended play|EP]] [[Muse (EP)|''Muse'']].<ref name="MicrocutsBio" /> Ich druhé EP, ''[[Muscle Museum EP]]'', ktoré vydali 11. januára 1999, sa dostalo v britských nezávislých rebríčkoch na tretie miesto a pritiahlo na seba pozornosť rozhlasového [[DJ|dídžeja]] rádia [[British Broadcasting Corporation|BBC Radio 6 Music]], [[Steve Lamacq|Steva Lamacqa]], a tým aj týždenníka ''[[NME|New Musical Express]]''.<ref name="Muse - Fuse.tv">{{cite web|url=http://wiki.fuse.tv/page/Muse |title=Muse |publisher=Wiki.Fuse.tv |accessdate=3 September 2010}}</ref> Dennis Smith predstavil kapelu producentovi [[Safta Jaffery|Saftovi Jafferymu]], s ktorým práve štartoval novú hudobnú značku [[Taste Media]]. Neskôr v roku 1999, skupina Muse vystúpila na pódiu pre začínajúcich umelcov (Emerging Artist's stage) na podujatí [[Woodstock|Woodstock 1999]]. S [[Taste Media]] kapela podpísala manažérsku zmluvu a nahrala preň albumy: ''Showbiz'' (1999), ''[[Origin of Symmetry]]'' (2001) a ''[[Absolution (Muse album)|Absolution]]'' (2003).<ref name="Muse - Fuse.tv" /> Napriek úspechu ich druhého EP, britské nahrávacie spoločnosti s podpisom zmluvy s kapelou Muse váhali. Po ceste na festival CMJ v [[New York (mesto)|New Yorku]], senior A&R (Artist & Repertoire) manažér [[Columbia Records]] ich priviedol do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] k viceprezidentovi [[Tim Devine|Timovi Devinovi]]. Počas tejto cesty skupina Muse podpísala dohodu s americkým vydavateľom [[Maverick Records]].<ref>{{cite web | title = Muse biography | publisher = [[ticketmaster]]. ie | url = http://www.ticketmaster.ie/artist/944747 | accessdate = 2 May 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080420013322/http://www.ticketmaster.ie/artist/944747 | archivedate = 2008-04-20 }}</ref> Po návrate z Ameriky, Taste Media dali ponuky pre kapelu Muse s viacerými nahrávacími spoločnosťami v [[Európa|Európe]] a [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a dovolili im takto v rôznych krajinách riadiť ich kariéru.<ref>{{cite book |url=http://books.google.com/books?id=nggEAAAAMBAJ&pg=PA96&dq=Taste+Media+muse&hl=en&ei=IU7oTO6UL4yHhQfn9p3yDA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CCkQ6AEwAA#v=onepage&q=Taste%20Media%20muse&f=false |title=Billboard 28 August 1999 |publisher=Books.google.com |accessdate=28 September 2014}}</ref> Producentmi ich albumu ''[[Showbiz (album)|Showbiz]]'' z roku 1999 boli [[Paul Reeve]] a [[John Leckie]]. Tento album efektívne prezentuje agresívny, no zároveň melancholický hudobný štýl skupiny Muse. Texty piesní poukazujú na ľudské vzťahy a úskalia, s ktorými sa stretli pritom ako sa chceli presadiť v svojom rodnom meste.<ref name="MicrocutsBio" /><ref name="KerrangReview" /> === 2001–02: ''Origin of Symmetry'' a ''Hullabaloo'' === V roku 2001, počas nahrávania druhého albumu skupiny, ''Origin of Symmetry'', sa skupina venovala aj rôznym experimentom so zvukmi, hudobnými nástrojmi ako [[organ|kostolný organ]], [[melotrón]], ale aj so širokou škálou bicích hudobných nástrojov. V skladbách bolo viac Bellamyho vysoko nasadených vokálnych línií a v [[arpeggio|arpeggiu]] rozložených [[Gitara|gitarových]] a [[klavír]]nych akordov. Bellamy označuje ako svoje gitarové vzory [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]], [[Tom Morello|Toma Morella]] (z [[Rage Against the Machine]] a [[Audioslave]]), čo je ďalej evidentné na songoch založených na silných riffoch a v Bellamyho sólach častejšie využívanie [[pitch-shifting]]ových efektov.<ref name="bellamy">{{cite web | title = Muse's Matt Bellamy Talks | date = 25 December 2003 | publisher=Ultimate-Guitar.com (possibly reprinted from ''Total Guitar'' (UK Magazine)) | url = http://www.ultimate-guitar.com/news/interviews/muses_matt_bellamy_talks.html | accessdate =17 September 2009}}</ref> Na albume ''Origin of Symmetry'' sa nachádza aj prerobená verzia piesne od [[Anthony Newley|Anthonyho Newleya]] a [[Leslie Bricusse|Leslieho Bricussa]], „[[Feeling Good]]“,<ref>{{Cite news | magazine =NME | year = 2003 | title = NME article | url=http://www.microcuts.net/uk/news/archives/06242003-nme_article.php | accessdate=19 January 2008 | postscript = }}</ref> ktorá vyšla na [[singel (hudba)|„dvojáčkovom“ singli]] „[[Hyper Music/Feeling Good]]“ a v mnohých rozličných hlasovaniach táto verzia tohto hitu bola označená ako jej najlepšia [[coververzia]] všetkých čias.<ref>{{cite web |url=http://www.totalguitar.co.uk/page/totalguitar?entry=tg_s_best_covers_ever |title=TG's Best Covers EVER! |date=2008-06-23 |publisher=''[[Total Guitar]]'' |accessdate=2008-10-16 }}</ref><ref>[http://www.nme.com/news/muse/53090 "Muse beat The Beatles, Jimi Hendrix, Johnny Cash to win best cover song of all time"]. ''NME'', 22 September 2010</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-29791820|title=Pet Shop Boys' Always On My Mind tops cover version vote|publisher=[[BBC News]]|date=27 October 2014|accessdate=28 October 2014}}</ref> Nahrávka bola neskôr použitá ako súčasť televízneho reklamného spotu pre britské aerolinky, [[Virgin Atlantic Airways]].<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=wu3TLdGRY9s |title=Virgin Atlantic sexiest air hostesses in James Bond parody |publisher=YouTube |date=21 June 2011 |accessdate=17 April 2012}}</ref> V roku 2002 sa skupina Muse dostala do sporu s [[Celine Dion]], ktorá chcela pomenovať názvom „Muse“ svoju show v [[Las Vegas]]. Došlo k situácii, kedy Celine ponúkla skupine, že za 50&nbsp;tisíc dolárov sa tohto názvu vzdá, no kapela jej ponuku odmietla. Bellamy to neskôr komentoval, že si neprial, aby si ľudia mysleli, že oni sú sprievodnou skupinou Celine Dion. Nakoniec Celine ustúpila.<ref name="celine">{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/2339585.stm|title=Band muses on Dion name victory|publisher=BBC News |date=18 October 2002|accessdate=19 January 2008}}</ref> Album ''Origin of Symmetry'' bol dobre hodnotený hudobnou kritikou. Roger Morton z [[NME]] dával albumu deväť bodov z desiatich. Poznamenal, že o„obdivuje, ako tak mladá kapela nakladá s dedičstvom, ktoré zahŕňa temnejšie vízie ako mali [[Kurt Cobain|Cobain]] a [[Franz Kafka|Kafka]], [[Gustav Mahler|Mahler]] a [[The Tiger Lillies]], [[David Cronenberg|Cronenberg]] a [[Arnold Schoenberg|Schoenberg]] a vyrobí z toho sexy populistický album. Muse to podľa neho zvládli“.<ref>{{cite web | last = Morton | first = Roger | title = Origin of Symmetry – Review | work=NME | url = http://www.nme.com/reviews/muse/5220 | accessdate =4 May 2008}}</ref> Vydavateľstvo Maverick malo výhrady k Bellamyho speváckemu štýlu, ktorý prezentoval na albume. Považoval ho za nie práve najprívetivejší k vysielaniu v rádiách a požiadali kapelu aby pred jeho vydaním v USA zmenili niektoré piesne na albume. Skupina návrh odmietla, od Mavericku odišla, čo spôsobilo rozhodnutie, že tento album v Spojených štátoch nebude publikovaný.<ref name="SPI">{{cite book|url=http://books.google.co.uk/books?id=1wIe3FI6TI0C&pg=PA53&dq=Origin+of+Symmetry+maverick&hl=en&ei=807oTJeIMYexhAfp0cwP&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=2&ved=0CDUQ6AEwAQ#v=onepage&q=Origin%20of%20Symmetry%20maverick&f=false|title=SPIN Sep 2009|publisher=Books.google.com|accessdate=28 September 2014}}</ref> Album v Štátoch nakoniec vyšiel v septembri roku 2005, potom ako so skupinou Muse podpísal zmluvu vydavateľ [[Warner Bros.]]<ref>{{cite book|url=http://books.google.com/books?id=KisEAAAAMBAJ&pg=PA37&dq=Origin+of+Symmetry+warners+bros&hl=en&ei=h0_oTNXQD8i6hAeSnP0O&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1&ved=0CC8Q6AEwAA#v=onepage&q&f=false|title=CMJ ''New Music Monthly'' 2003|publisher=Books.google.com|accessdate=28 September 2014}}</ref> V júli roku 2002 skupina Muse vydala koncertné [[DVD]] ''[[Hullabaloo]]'', na ktorom boli zábery z koncertov počas dvoch po sebe nasledujúcich nocí v [[Paríž|parížskej]] aréne patriacej do série [[Le Zenith]] a dokumentárny film o turné. V tom istom čase vyšiel aj dvojalbum, ktorý obsahoval kompiláciu „'''B'''“&nbsp;strán vydaných singlov a nahrávok piesní z koncertov v Le Zenith. K [[Soundtrack|soundtracku]] vyšiel aj ďalší singel s dvoma „'''A'''“&nbsp;stranami: „[[Dead Star/In Your World]]“. === 2003–05: ''Absolution'' === [[Súbor:MuseToronto2004-1.JPG|thumb|upright|right|Chris Wolstenholme z Muse hrá v [[Mod Club Theatre]] ([[Toronto]], 2004) počas ''Absolution''.]] Ďalší album ''Absolution'', produkovali ho: [[Rich Costey]], [[Paul Reeve]] a [[John Cornfield]], ktorý skupine vyšiel v septembri roku 2003 sa dostal v rebríčkoch Spojeného kráľovstva na prvé miesto.<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/57886/lily-allen-muse-soar-to-no-1-on-uk-charts|title=Lily Allen, Muse Soar To No.&nbsp;1 On U.K. Charts|date=10 July 2006|work=Billboard|accessdate=28 September 2014}}</ref> Medzi jeho nahrávkami je aj prvý Top&nbsp;10 hit skupiny, „[[Time Is Running Out]]“ a neskoršie Top&nbsp;20 hity: „[[Hysteria (Muse)|Hysteria]]“, „[[Sing for Absolution]]“ a „[[Butterflies and Hurricanes]]“. Skupina následne podnikla medzinárodné koncertné turné, ktoré malo podporiť vydanie tohto albumu. Trvalo okolo roka a skupinu videlo publikum v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], [[Nový Zéland|Novom Zélande]], Spojených štátoch, [[Kanada|Kanade]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Medzitým kapela vydala osem singlov (jeden charitatívny): „Time Is Running Out“, „Hysteria“, „Sing for Absolution“, „Falling Away With You“, „Endlessly“, „Stockholm Syndrome“, „Butterflies and Hurricanes“ a „Apocalypse Please“. Koncertné turné po USA sa začalo zlovestne potom, ako sa počas otváracieho koncertu v Atlante Bellamy zranil.<ref>{{cite news | title = Muse singer hurt during US show | publisher=BBC News | date = 14 April 2004 | url = http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/3625153.stm | accessdate =27 January 2008}}</ref> Pokračovalo potom, ako si Bellamy po niekoľkých stehoch na pár dní odpočinul. V júni roku 2004 skupina hrala aj na [[Festival Glastonbury|festivale v Glastonbury]]. Po ňom sa jej členovia vyjadrili, že tento koncert bol najlepší, aký v živote zažili.<ref>{{cite web |work = TV artist of the week |date = June 2004 |publisher = MTV |title = Artist of the week |url = http://www.mtv.tv/mtv.tv/dynamo/shells/other_music.jhtml?article=80134066 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20071215062626/http://www.mtv.tv/mtv.tv/dynamo/shells/other_music.jhtml?article=80134066 |archivedate = 2007-12-15 |accessdate = 2015-05-05 }}</ref><ref>{{cite web | title = Muse: Road To Wembley Part 4 – Glastonbury, triumph and tragedy | date = 14 June 2007 |work=NME |location=UK | url = http://www.nme.com/news/muse/28961 | accessdate =27 January 2008}}</ref> Otec hráča na bicie nástroje, Dominica Howarda, ktorý tento festival navštívil aby videl skupinu hrať, krátko po vystúpení zomrel na [[Infarkt myokardu|srdcové zlyhanie]]. „Bol to ten najväčší pocit z úspechu, ktorý som kedy zažil potom ako sme zišli z pódia...“ vyjadril sa Bellamy „Zmiešalo sa to so surreálnym pocitom z toho, keď som sa hodinu potom dozvedel, že jeho otec umrel. Strávili sme s Dominikom okolo týždňa a snažili sa vyjadriť mu podporu. Myslím, že bol rád, že na tom všetkom bolo dobré aspoň to, že jeho otec dostal šancu ho vidieť v pravdepodobne najlepšom momente, aký zažil s kapelou.“<ref name="MicrocutsBio" /> Skupina Muse potom pokračovala na turné. Vyhrali dve ceny MTV Europe awards, ktorými boli: za najlepších alternatívnych umelcov a Q&nbsp;Award za najlepšie koncertné vystúpenie.<ref>''Billboard'', 4 December 2004''''</ref><ref name="MSE" /> Ako najlepší britskí koncertní umelci získali v roku 2005 cenu aj na [[Brit Awards]].<ref name="MSE">''International Who's Who in Popular Music 2008'' p.561 Taylor and Francis, 2008</ref> V júli toho istého roku participovali ako účinkujúci aj na parížskom podujatí v rámci akcie [[Live 8]].<ref>{{cite web|url=http://www.live8live.com/theconcerts/ |title=LIVE 8 Concerts – Live 8 |publisher=Live8live.com |date=2 July 2005 |accessdate=3 September 2010}}</ref> V roku 2003 kapela žalovala firmu [[Nestlé]], ktoré nezákonne bez ich vedomia na reklamné účely použila ich verziu piesne [[Hyper Music/Feeling Good|Feeling Good]]. Peniaze, ktoré získali po súdnom vyrovnaní venovali združeniu [[Oxfam]].<ref>{{cite web|url=http://musewiki.org/State_2008-04-03_%E2%80%93_Muse:_A_Short_History_of_Everything |title=State 3 April 2008 – Muse: A Short History of Everything – Muse Wiki: Supermassive wiki for the band Muse |publisher=Muse Wiki |accessdate=3 September 2010}}</ref> V apríli roku 2005 bolo publikované neoficiálne DVD s biografiou pod názvom ''Manic Depression'', ktoré neobsahovalo hudbu Muse, skupina do neho nebola zapojená a nepodporovala jeho vydanie.<ref>{{cite web | last = Amazon | first = Amazon | title = Manic depression | publisher=[[Amazon.com]] | url = http://www.amazon.com/Manic-Depression-Muse/dp/B0007WQHJE | accessdate =2 April 2008}}</ref> Iné DVD z tej istej doby, ktoré bolo oficiálne, vydala skupina 12. decembra 2005 pod titulom ''[[Absolution Tour]]''. Obsahuje prepracované a remastrované vrcholné okamihy z festivalu v Glastonbury roku 2004 a predtým nezverejnené zábery zo zákulisí z [[London Earls Court]] vo Wembley Arena a [[Wiltern Theatre]] v Los Angeles. Na DVD sú aj dve skryté nahrávky z Wembley: „Endlessly“ a „Thoughts of a Dying Atheist“. Jediná pieseň z albumu ''Absolution'', ktorá na koncertom DVD nie je je „Falling Away With You“. Album ''Absolution'' bol v Spojených štátoch od [[RIAA]] [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikovaný]] ako zlatý.<ref>{{cite web |url = http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS&artist=Muse&perPage=99 |title = Search Results |work=Gold and Platinum |publisher=[[RIAA]] |accessdate =27 January 2008}}</ref> === 2006–08: ''Black Holes and Revelations'' a ''HAARP'' === [[Súbor:Muse playing Starlight at Leeds Festival 2006.jpg|thumb|left|225px|Muse na [[Festivaly Reading a Leeds|Festivaloch Reading a Leeds]] (2006) hrajú pieseň „[[Starlight]]“.]] V roku 2006 skupina Muse vydala svoj štvrtý album ''Black Holes and Revelations'', ktorý koprodukovala skupina spolu Richom Costeyom. Hlavnou témou koncepcie tohto projektu bola fascinácia témou [[science fiction]] a rozhorčenie nad dianím v politike.<ref>{{cite web | title = 'Kate Moss? We briefly met once' | publisher = Popworld | url = http://www.popworld.com/pages/muse_interview | archiveurl = https://web.archive.org/web/20071224080238/http://www.popworld.com/pages/muse_interview | archivedate = 2007-12-24 | accessdate = 2015-05-05 }}</ref><ref>{{cite web | last = Raper | first = Dan | title = Black Holes & Revelations | publisher=Pop Matters | url = http://www.popmatters.com/pm/review/muse-black-holes-revelations/ | date = 19 July 2006 | accessdate =24 January 2008 }}</ref> Album sa dostal na vrcholy hudobných rebríčkov väčšiny Európy a v Austrálii.<ref>Roberts, David (2006). ''[[British Hit Singles & Albums]]''. London: Guinness World Records Limited</ref><ref>[[David Kent (historian)|Kent, David]] (1993) (doc). ''[[Kent Music Report|Australian Chart Book 1970–1992]]''. Australian Chart Book, St Ives, N.S.W.</ref> Bol úspešným aj v USA, kde sa v [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] dostal na deviate miesto.<ref>{{cite web | title = Muse – Black Holes & Revelation | work=Music Charts | publisher=αCharts | url = http://acharts.us/album/14489 | accessdate =27 January 2008 }}</ref> Pred publikovaním albumu skupina pokračovala s koncertnými vystúpeniami, ktoré počas nahrávania prerušila, a rad propagačných podujatí pokračoval prezentáciou v televíziách, ktoré štartovali 13. mája 2006 v koncertnom podujatí, ktoré [[BBC]] s voľným ´vstupom organizuje pod názvom [[Radio 1's Big Weekend]]. Black Holes and Revelations Tour bolo spustené tesne pred vydaním album a spočiatku pozostávalo z účasti na festivalových akciách, z ktorých bolo v auguste 2006 najvýznamnejšie vystúpenie na [[Festivaly Reading a Leeds|Festivaloch Reading a Leeds]].<ref>{{cite web | title = Confirmed Festival Dates and Album Release Date | date = 13 March 2006 | publisher = Muse Management | url = http://board.muse.mu/showthread.php?t=29424 | accessdate = 2015-05-05 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20140415115541/http://board.muse.mu/showthread.php?t=29424 | archivedate = 2014-04-15 }}</ref> Hlavný itinerár koncertného turné v Severnej Amerike viedol skupinu od konca júla do začiatku augusta. Po poslednom z letných festivalov v Európe sa kapela špecializovala na turné po veľkých arénach Spojeného kráľovstva.<ref>{{cite web | title = Current Tour Dates | date = 5 February 2006 | publisher = Muse Syndrome | url = http://www.musesyndrome.com/forums/page.php?id=166 | accessdate = 2015-05-05 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20090122223728/http://www.musesyndrome.com/forums/page.php?id=166 | archivedate = 2009-01-22 }}</ref> Hudobný album ''Black Holes and Revelations'' bol pre rok 2006 nominovaný na [[Mercury Music Prize]], no predstihli ho [[Arctic Monkeys]].<ref>{{cite web|url=http://rawkstar.net/news/110 |title=Mercury Music Prize 2006... and the winner is... → Rawkstar.net music news |publisher=Rawkstar.net |date=6 September 2006 |accessdate=3 September 2010}}</ref> Potom ako sa z tohto nosiča na kontinente predalo milión kusov získal cenu ''Platinum Europe Award''.<ref>{{cite web | title = IFPI Platinum Europe Awards – 2009 | work = News | publisher = [[IFPI]] | year = 2006 | url = http://www.ifpi.org/content/section_news/plat2006.html | accessdate = 27 January 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20120507023626/http://ifpi.org/content/section_news/plat2006.html | archivedate = 2012-05-07 }}</ref> Jeho prvým singlom bol v máji roku 2006 „Supermassive Black Hole“. Bol nasledovaný ďalším v nasledujúcom mesiaci tak že vyšiel ešte pred vydaním albumu. V auguste 2006, kapela Muse v [[Abbey Road Studios]] nahrala živú nahrávku, ktorá vyšla pod titulom ''[[Live from Abbey Road]]''. Druhý singel, „Starlight“, vyšiel v septembri roku 2006. Pieseň, „Knights of Cydonia“, vyšla v USA ako špeciálny singel pre rádiá v júni roku 2006 a v Spojenom kráľovstve v novembri toho istého roku. V austrálskych rádiách singel „Knights of Cydonia“ získal v roku 2007 prvú pozíciu v ''Triple J Hottest 100'' a bol osemnásty v roku 2008 v ''Triple J's Hottest 100 of All Time''. Štvrtý singel, „Invincible“, vyšiel v apríli 2007.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/26647|title=Muse confirm new single|accessdate=26 July 2007}}</ref> Iný singel, „Map of the Problematique“, bol k dispozícii iba na digitálne stiahnutie v júni 2007, pred vystúpením v Wembley.<ref>{{cite web | title = MOTP – Wembley Souvenir Download | publisher=Microcuts.net | date = 8 June 2007 | url = http://www.microcuts.net/uk/news/archives/06082007-motp_wembley_souvenir_download.php | accessdate =27 January 2007 }}</ref> [[Súbor:Muse rip.jpg|thumb|right|240px|Muse v Nemecku na [[Rock im Park]] (2007).]] November a december roku 2006 skupina strávila koncertovaním po Európe, počas ktorého podporovala aj britskú kapelu [[Noisettes]]. Turné potom začiatkom roku 2007 pokračovalo v Austrálii, Novom Zélande a [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázii]]. Na leto sa Muse vrátili do Anglicka. Vo februári 2007 na [[Brit Awards]] prevzali cenu za najlepšiu koncertnú skupinu.<ref>{{cite web|url=http://www.brits.co.uk/britstv/2007-british-live-act-muse|title=2007 – British live act: Muse|publisher=Brits.co.uk|accessdate=28 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140508030748/http://www.brits.co.uk/britstv/2007-british-live-act-muse|archivedate=2014-05-08}}</ref> Asi tie najväčšie vystúpenia, ktoré absolvovali boli 16. a 17. júna 2007 na nanovo rekonštruovanom [[Wembley Stadium|Štadióne vo Wembley]]. Otvárali ho kompozíciou „Montagues and Capulets“. Na DVD/CD albume zo 17. marca 2008 (USA) a 1. apríla 2008 (GB), ktorý obsahuje nahrávky z týchto koncertov s názvom ''HAARP'', sa táto skladba nazýva „Intro“.<ref>{{cite web | title = H. A. A. R. P – CD/DVD – Out 17&nbsp;March! | url = http://muse.mu/news/article/334/haarp---cddvd---out-march-17th/ | publisher=Muse.mu | date = 1 February 2008 | accessdate =3 February 2008}}</ref><ref>{{cite web | title = Muse to Release Live CD/DVD on 1&nbsp;April | url = http://www.marketwire.com/press-release/Warner-Bros-Records-822274.html | publisher=Warner Bros. Records | work=press release | date = 19 February 2008 | accessdate =23 February 2008}}{{dead link|date=January 2014}}</ref> Časopis ''[[NME|New Musical Express]]'' dal tento hudobný nosič na 40.&nbsp;miesto zoznamu najlepších koncertných albumov všetkých čias..<ref name="Wembley2">{{cite journal |url=http://www.nme.com/photos/the-50-greatest-live-albums-of-all-time/207806/11/1 |title=The 50 greatest live albums of all time |at=40 – ''Muse – 'Haarp{{'}}'' |date=9 March 2011 |magazine=[[NME]] |location=United Kingdom |issn=0028-6362 |accessdate=5 February 2012}}</ref> V júli roku 2007 koncerty pokračovali cez Európu, potom v auguste sa kapela presunula do Spojených štátov, kde v New Yorku vypredala [[Madison Square Garden]].<ref name="msg">{{cite web |title = Muse headlining Madison Square Garden |accessdate = 12 May 2007 |date = 4 May 2007 |publisher = The Rock Radio |url = http://www.therockradio.com/2007/05/muse-headlining-madison-square-garden.html |archiveurl = https://web.archive.org/web/20070927022956/http://www.therockradio.com/2007/05/muse-headlining-madison-square-garden.html |archivedate = 2007-09-27 }}</ref> Dňa 15. septembra 2007, potom ako [[The White Stripes]] zrušili svoju účasť, sa skupina Muse stala hedlajnerom podujatia [[Austin City Limits Music Festival]]. Krátko nato, v októbri 2007, spolu s [[Rage Against the Machine]], [[Daft Punk]] a [[Queens of the Stone Age]] vystúpili v Las Vegas na každoročnom sviatku hudby a umenia konanom pri príležitosti [[Halloween]]u pod názvom [[Vegoose]].<ref name="msg" /> Turné skupiny potom pokračovalo východnou Európou, Ruskom a Škandinaviou predtým ako vycestovali do Austrálie a do Nového Zélandu. Záverečné show Black Holes and Revelations tour sa konalo 8. a 9. decembra 2007 v Los Angeles na [[KROQ Almost Acoustic Christmas]].<ref name="SPI" /> Pár individuálnych vystúpení kapela Muse pokračovalo aj v roku 2008. V marci hrali v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], [[Johannesburg]]u a v [[Cape Town]]e.<ref>{{cite web | title= Tour Dates | accessdate =23 February 2008 | publisher=Muse.mu | url = http://muse.mu/}}</ref> Dňa 12. apríla sa konal v [[Royal Albert Hall]] jeden charitatívny koncert pre [[Teenage Cancer Trust]].<ref>{{cite web| title = Royal Albert Hall 2008| accessdate = 23 February 2008| date = 18 February 2008| publisher = [[Teenage Cancer Trust]]| url = http://www.teenagecancertrust.org/royal-albert-hall/| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070527143900/http://www.teenagecancertrust.org/royal-albert-hall/| archivedate = 2007-05-27}}</ref> Spolu s kapelami ako [[Kaiser Chiefs]], [[The Offspring]] a [[Linkin Park]] sa skupina Muse dňa 6. júna 2008 predstavila v [[Lisabon]]e na festivale [[Rock in Rio]].<ref>{{cite web | title= Rock in Rio Lisboa: Muse ao vivo [texto+fotos] | accessdate= 6 June 2008 | publisher= Blitz Portugal | url= http://blitz.aeiou.pt/gen.pl?p=stories&op=view&fokey=bz.stories/24712 | archiveurl= https://web.archive.org/web/20080607131415/http://blitz.aeiou.pt/gen.pl?p=stories&op=view&fokey=bz.stories%2F24712 | archivedate= 2008-06-07 }}</ref> Na 13. august mali Muse naplánovaný koncert v [[Dublin]]e a na 14. august v [[Belfast]]e. Podľa vyjadrenia v článku v časopise ''[[Belfast Telegraph]]'', bol druhý z menovaných koncertov skupiny zamietnutý.<ref>{{cite web | title = Fans not a-Mused as top band to leave out Belfast | accessdate =17 April 2008 | date = 14 April 2008 | work=[[The Belfast Telegraph]] | url = http://www.belfasttelegraph.co.uk/entertainment/music/news/article13875854.ece}}</ref> Súčasťou tohto írskeho turné boli aj kapely [[Kasabian]] a [[Glasvegas]].<ref>{{cite web | title = Marlay Park Supports Confirmed | accessdate =25 August 2009 | date = 12 May 2008 | publisher=Muse.mu | url = http://muse.mu/news/article/367/marlay-park-supports-confirmed/}}</ref> Pár dní nato cez víkend 16. a 17. augusta 2008 vystupovali na [[V Festival]]e v [[anglicko]]m [[Essex (grófstvo)|Essexe]].<ref>{{cite web | title = V Festival Announcement! | accessdate =23 February 2008 | date = 12 February 2008 | publisher=Muse.mu | url = http://muse.mu/news/article/338/v-festival-announcement/}}</ref> Takisto pripustili, že by v budúcnosti chcel absolvovať koncerty po štadiónoch v Južnej Amerike.<ref>{{cite web | title = Muse to play London's Royal Albert Hall | accessdate =19 February 2008 | date = 19 February 2008 |work=NME |location=UK | url = http://www.nme.com/news/muse/34460}}</ref> Dňa 25. septembra 2008 Bellamy, Howard a Wolstenholme dostali za svoj prínos pre hudbu honorárny titul doktorov umenia na Univerzite v [[Plymouth (Anglicko)|Plymouthe]].<ref>{{cite web | title = Muse Receive Honorary Degrees | accessdate = 6 August 2009 | date = 28 September 2008 | publisher = Starpulse.com | url = http://www.starpulse.com/news/index.php/2008/09/28/muse_receive_honorary_degrees_ | archiveurl = https://web.archive.org/web/20120402163353/http://www.starpulse.com/news/index.php/2008/09/28/muse_receive_honorary_degrees_ | archivedate = 2012-04-02 }}</ref><ref>{{cite web | title = Muse receive honorary degrees | accessdate =6 August 2009 | date = 29 September 2008 |work=NME |location=UK | url = http://www.nme.com/news/muse/40081}}</ref> === 2009–11: ''The Resistance'' === [[Súbor:MuseNIA.JPG|thumb|right|Muse hrajú ''[[The Resistance (album)|Resistance]]'' ([[Birmingham]], 2009)]] Piaty album skupiny Muse vyšiel pod ''The Resistance'' v septembri roku 2009. Je to ich prvý album, ktorý si kompletne produkovali sami.<ref>{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/music/2010/feb/12/muse-diss-rick-rubin|title=Muse slate producer Rick Rubin at awards ceremony|last=Lindvall|first=Helienne|date=12 February 2010|work=The Guardian|accessdate=22 April 2010 | location=London}}</ref> Technický dozor nad jeho výrobou mal Adrian Bushby, mixoval ho [[Mark Stent]].<ref>{{cite web| title=Muse – The Resistance Album Review| url=http://www.musicloversgroup.com/muse-the-resistance-album-review/}}</ref> V dobe vydania albumu sa dostal na vrcholy rebríčkov 19&nbsp;krajín a bol tretím projektom kapely, ktorý sa stal v Spojenom kráľovstve jednotkou,<ref>{{cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/267326/muse-score-third-uk-no-1-album|title=Muse Score Third UK. No.&nbsp;1 Album|last=Sexton|first=Paul|date=21 September 2009|work=Billboard|accessdate=24 April 2010}}</ref> tretím v poradí bol v americkom rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]].<ref>{{cite news|url=http://seattletimes.nwsource.com/html/musicnightlife/2011499568_muse02.html|title=Muse, Silversun Pickups: Big music, built for KeyArena|last=Horowitz|first=Joanna|date=1 April 2010|work=The Seattle Times|accessdate=22 April 2010}}</ref> Kritika dielo prijala zväčša pozitívne, s veľkou dávkou chvály na jeho umelecké ambície, vplyvy klasickej hudby a trinásťminútovú kompozíciu „[[Exogenesis: Symphony]]“, rozdelenú do troch partov.<ref>{{cite book|url=http://books.google.com/books?id=nGoIniELKvcC&pg=PT56&dq=Exogenesis:+Symphony&hl=en&ei=1FXoTJbFNYOGhQeF_fgO&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=6&ved=0CDgQ6AEwBQ#v=onepage&q=Exogenesis%3A%20Symphony&f=false|title=Billboard 3 October 2009|publisher=Books.google.com|accessdate=28 September 2014}}</ref> Režisér [[Guy Ritchie]] použil prvú časť symfónie „Exogenesis“ v reklamnom spote na rad domáceho oblečenia od firmy [[Dior]], ''[[Dior Homme]]'': „A Rendezvous“, v ktorom účinkoval [[Jude Law]].<ref>[http://www.hollywoodbackwash.com/video-jude-law-for-dior-homme-directed-by-guy-ritchie-music-by-muse/ Video: Jude Law for Dior Homme -Directed By Guy Ritchie-Music By Muse] ''Hollywood Backwash.com'' Retrieved 8 December 2010</ref> Album ''The Resistance'' prekonal svojho predchodcu ''Black Holes and Revelations'' v svojom relatívnom predaji, keď v prvom týždni sa z neho predalo vo Veľkej Británii približne 148&nbsp;tisíc kópií.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/47473 |title=NME website |work=NME |location=UK |accessdate=3 September 2010}}</ref> Sedem dní pred jeho vydaním vyšiel jeho prvý singel „[[Uprising (singel)|Uprising]]“.<ref>{{cite web | url = http://muse.mu/news/article/421/first-single--uprising/ | title = First Single = Uprising!}}</ref> Dňa 13. septembra 2009 s touto piesňou vystúpila skupina Muse v New Yorku na [[MTV Video Music Awards]].<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/articles/1621405/muse-hit-street-vma-performance.jhtml|title=Muse Hit The Street For VMA Performance|work=MTV News|accessdate=28 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130612190925/http://www.mtv.com/news/articles/1621405/muse-hit-street-vma-performance.jhtml|archivedate=2013-06-12}}</ref> [[The Resistance Tour]] bolo zahájené v septembri stretnutím na pobreží v [[Teignmouth]]e a počas neho sa kapela zúčastnila v apríli 2010 ako hlavný účinkujúci podujatia Coachella Festival. K turné patrili aj dva koncerty, ktoré boli v septembri 2010 na štadióne vo Wembley. Účinkovali aj na turné skupiny [[U2 (hudobná skupina)|U2]], [[U2 360° Tour]]. V programe „Breakfast with Muse Concert“ v kalifornskom rádiu [[KROQ-FM]], sa členov kapely spýtali na dĺžku The Resistance Tour, načo oni odpovedali, že to bude do konca nasledujúceho roka.<ref>{{cite web |author=Leah Collins |url=http://www.dose.ca/Muse+Longer+Eclipse+Soundtrack+What+Will+Play+Vampire+Baseball+Game/2628578/story.html |title=Muse No Longer on Eclipse Soundtrack; Now What Will We Play at the Vampire Baseball Game? |publisher=Dose.ca |date=1 March 2010 |accessdate=3 September 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100819192238/http://www.dose.ca/Muse+Longer+Eclipse+Soundtrack+What+Will+Play+Vampire+Baseball+Game/2628578/story.html |archivedate=2010-08-19 }}</ref> [[Súbor:Flickr - moses namkung - Muse-2.jpg|thumb|left|Bellamy v kalifornskej [[Oracle Arena]] (december 2009)]] V januári roku 2010 skupina Muse v rámci akcie [[Big Day Out]] vystupovala na viacerých koncertných pódiách v Austrálii a na Novom Zélande, ktoré začali v [[Auckland]]e a končili v [[Perth (Západná Austrália)|Perthe]].<ref>{{cite web |url=http://www.bigdayout.com/lineup/artist.php?ArtistId=74 |title=BIG DAY OUT 2010 – Music Festival – Auckland, Gold Coast, Sydney, Melbourne, Adelaide, Perth |publisher=Bigdayout.com |accessdate=15 April 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100111055940/http://www.bigdayout.com/lineup/artist.php?ArtistId=74 |archivedate=2010-01-11 }}</ref> Kapela patrila17. apríla medzi hedlajnerov akcie [[Coachella Valley Music and Arts Festival]].<ref>{{cite web |url=http://www.spinnermusic.co.uk/2010/04/18/muse-rock-coachella/ |title=Muse Bring Big Rock Back to Coachella – Spinner UK |publisher=Spinnermusic.co.uk |date=18 April 2010 |accessdate=3 September 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110728101441/http://www.spinnermusic.co.uk/2010/04/18/muse-rock-coachella/ |archivedate=2011-07-28 }}</ref> Boli v roku 2010 spolu s [[Gorillaz]] a [[Stevie Wonder]]om hlavnými účinkujúcimi aj na festivale v [[Glastonbury]].<ref>{{cite web |author=Jeremy King and David Quainton |url=http://www.eventmagazine.co.uk/news/981265/Michael-Eavis-reveals-headliners-Glastonbury-Event-Production-Show/ |title=Michael Eavis reveals Muse and Stevie Wonder to play Glastonbury at Event Production Show |publisher=Eventmagazine.co.uk |date=2 February 2010 |accessdate=3 September 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120402070353/http://www.eventmagazine.co.uk/news/981265/Michael-Eavis-reveals-headliners-Glastonbury-Event-Production-Show/ |archivedate=2012-04-02 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/49545 |title=Muse and Stevie Wonder set to headline Glastonbury 2010 |work=NME |location=UK |date=2 February 2010 |accessdate=3 September 2010}}</ref> Na festivale [[Oxegen]] hrali napríklad aj spolu s [[Arcade Fire]] a [[Eminem]]om.<ref>{{cite web|url=http://www.gigwise.com/news/57310/Oxegen-2010-Set-To-Start-With-Eminem-Muse-Arcade-Fire |title=Oxegen 2010 Set To Start With Eminem, Muse, Arcade Fire |publisher=Gigwise |date=9 July 2010 |accessdate=3 September 2010}}</ref> Hlavnými účinkujúcimi boli aj na mnohých iných festivaloch ako: Hovefestivalen,<ref>[http://www.hovefestival.com/Default.aspx?articleID=1972]{{dead link|date=January 2014}}. Retrieved 8 December 2010.</ref> a [[T in the Park 2010]], či [[Austin City Limits Music Festival]].<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/newsbeat/hi/music/newsid_10050000/newsid_10058200/10058239.stm |title=Eminem and Muse join Kasabian at T in the Park |publisher=BBC News |date=23 February 2010 |accessdate=3 September 2010}}</ref> Dňa 20. apríla 2010 skupina ohlásila medzi septembrom a novembrom 2010 štrnásť vystúpení na severoamerickom turné,<ref>{{cite news|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/muse-announces-fall-shows-in-north-america-1950513.html|title=Muse announces fall shows in North America|date=21 April 2010|work=The Independent|accessdate=22 April 2010 | location=London}}</ref> ku ktorým pribudli ešte štyri ďalšie.<ref>{{cite news|url=http://www.clashmusic.com/news/muse-expand-north-american-tour|title=Muse expand North American tour|last=Murray|first=Robin|date=28 April 2010|work=Clash Music|accessdate=28 April 2010}}</ref> [[Súbor:Muse at Outside Lands Music and Arts Festival 03.jpg|thumb|right|235px|Muse na pódiu na akcii [[Outside Lands Music and Arts Festival]] ([[San Francisco]], 2011).]] Dňa 7. mája 2010 bolo oznámené, že skupina Muse by mala vydať upravený song, ktorý bude hlavným motívom pre tretí film série ''[[Twilight sága: Zatmenie]]''. Tento song vyšiel 17. mája 2010 na [[The Twilight Saga: Eclipse (soundtrack)|soundtracku]] pod názvom „[[Neutron Star Collision (Love Is Forever)]]“.<ref>{{cite web|url=http://www.dreadcentral.com/news/37406/muses-neutron-star-collision-be-first-single-the-twilight-saga-eclipse-soundtrack |title=Muse's Neutron Star Collision to Be First Single from The Twilight Saga: Eclipse Soundtrack |publisher=Dreadcentral.com |accessdate=3 September 2010}}</ref> Táto nahrávka bola tretia, ktorú skupina mala v sérii filmov ságy ''[[Twilight]]''. V júni 2010 hrala skupina Muse na festivale [[Glastonbury Festival|Glastonbury]], kde sa na pódiu stretli aj s gitaristom U2, [[The Edge]]m. Bolo to potom ako museli zrušiť vystúpenie, lebo [[Bono Vox|Bono]] si zranil chrbát. S The Edgem si zahrali song „[[Where the Streets Have No Name]]“.<ref>Beaumont, Mark (Sunday 27 June 2010) [http://www.guardian.co.uk/music/2010/jun/27/muse-glastonbury-2010-review Muse at Glastonbury 2010] ''[[The Guardian]]''</ref> Koncertná reputácia skupiny Muse im pomohla zabezpečiť dňa 2. júla 2010 zisk O2 [[Silver Clef Award]].<ref>{{cite web|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/muse-to-receive-prestigious-o2-silver-clef-award-1937288.html|title=Muse to receive prestigious O2 Silver Clef Award|work=The Independent|accessdate=28 September 2014}}</ref> Cenu im podali [[Roger Taylor]] a [[Brian May]]. Taylor trio označil za „pravdepodobne najlepšiu súčasnú koncertnú kapelu, aká je dnes na svete“ a Brian May dodal, že „(Muse) sú neuveriteľne úžasná skupina“.<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/957515/muse-honored-at-o2-silver-clef-awards |title=Muse Honored at O2 Silver Clef Awards |work=Billboard |date=14 September 2009 |accessdate=3 September 2010}}</ref> Dňa 12. septembra 2010 kapela Muse za promo pre singel „Uprising“ vyhrala [[MTV Video Music Award]] v kategórii najlepších špeciálnych efektov.<ref>{{cite web|url=http://www.live4ever.uk.com/2010/09/lady-gaga-muse-30-seconds-to-mars-triumph-at-2010-vma-awards/|title=Lady Gaga, Muse, 30 Seconds To Mars Triumph At 2010 VMA Awards|publisher=Live4ever.uk.com|accessdate=28 September 2014}}</ref> Dňa 21 novembra Muse si odniesli domov cenu [[American Music Award]] za najlepších v kategórii alternatívneho rocku.<ref>[https://www.msnbc.msn.com/id/40320706/ns/business-press_releases/]{{dead link|date=January 2014}} [[MSNBC]]</ref> Neskôr, 2. decembra 2010, získala skupia tri nominácie na [[Grammy Awards]]. Oceňovanie sa konalo 13. februára 2011 a odniesli si cenu za najlepší rockový album ''The Resistance''.<ref name="gawrd" /> Potom ako mali najväčší podiel vysielania v médiách a predaja nosičov v USA, bola skupina Muse za ich nahrávky: „Uprising“ (#1), „Resistance“ (#6) a „Undisclosed Desires“ (#49), menovaná časopisom ''[[Billboard]]'' titulmi [[Alternative Songs]] a [[Rock Songs]] roku 2010.<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/charts/year-end/2010/hot-alternative-songs|title=Best of 2010, Alternative Songs|date=31 December 2010|work=Billboard|accessdate=28 September 2014}}</ref><ref>[http://www.billboard.com/charts-year-end?year=2010#] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101212230713/http://www.billboard.com/charts-year-end?year=2010|date=2010-12-12}} ''Billboard'' Retrieved 19 December 2010</ref> Dňa 30. júla 2011 kapela Muse sprevádzala [[Rage Against the Machine]] počas ich jediného koncertu na festivale v Los Angeles. Hudobníci Rage Against the Machine si ich vybrali spolu s [[Rise Against]], [[Lauryn Hillová]], [[Immortal Technique]] a [[El Gran Silencio]]. Neskôr, 13. augusta, boli Muse hlavným účinkujúcim v San Franciscu na podujatí [[Outside Lands Music and Arts Festival]].<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/articles/1661776/outside-lands-festival-lineup-muse.jhtml|title=Muse, Arcade Fire, Phish To Headline Outside Lands Festival|work=MTV News|accessdate=28 September 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131206014145/http://www.mtv.com/news/articles/1661776/outside-lands-festival-lineup-muse.jhtml|archivedate=2013-12-06}}</ref> V auguste 2011 boli Muse aj v Anglicku na [[Festivaly Reading a Leeds|Festivale Reading and Leeds]].<ref>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2031227/Reading-Festival-2011-Muse-leave-fans-raving-successful-year-yet.html|title=Feeling Good! Muse leave fans raving as they close Reading Festival after 'most successful year yet'|work=Mail Online|accessdate=28 September 2014}}</ref> Aby si uctili desiate výročie od vydania ich druhého štúdiového albumu, ''Origin of Symmetry'' (2001), skupina na vystúpení zahrala všetkých jedenásť nahrávok.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/55776|title=Muse to play 'Origin of Symmetry' in full at Reading And Leeds Festivals|work=NME |location=UK }}</ref> V auguste sa kapela ukázala ako hedlajner aj v [[Chicago|chicagskom]] [[Grant Park]]u na koncerte v rámci akcie [[Lollapalooza]].<ref>{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/eminem-muse-foo-fighters-headline-97892|title=Eminem, Muse, Foo Fighters to Headline Lollapalooza 2011|date=9 February 2011|work=The Hollywood Reporter|accessdate=28 September 2014}}</ref> === 2012–14: ''The 2nd Law'' a ''Live at Rome Olympic Stadium'' === [[Súbor:Muse at Air Canada Centre.jpg|thumb|right|235px|Muse na vystúpení v [[Air Canada Centre]] ([[Toronto]], 2013)]] Manažér skupiny Muse, Anthony Addis dňa 18. októbra 2011 v interview pre časopis ''[[Billboard]]'' poznamenal, že v Londýne sa pripravuje šiesty album, ktorý by mohol byť publikovaný niekedy v októbri roku 2012.<ref>{{cite web |url=http://www.billboard.biz/bbbiz/genre/rock-and-pop/muse-manager-anthony-addis-talks-new-album-1005416432.story |title=Exclusive: Muse Manager Anthony Addis Talks New Album, Touring and the Challenges of Conquering America |work=Billboard |accessdate=18 October 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120624084631/http://www.billboard.biz/bbbiz/genre/rock-and-pop/muse-manager-anthony-addis-talks-new-album-1005416432.story |archivedate=2012-06-24 }}</ref> Bellamy na svojom [[Twitter]]ovom účte jeho nahrávky zaradil niekde ku „[[kresťanská hudba|kresťanskej]] [[gangsta rap]] [[džez]] [[Odysea|Odysey]], s menšími odkazmi na [[Ambientná hudba|ambientný]] rebelujúci [[dubstep]]ový, tvár zjemňujúci [[metal]], s [[flamengo]]m a kovbojskou [[psychedélia|psychedéliou]]“.<ref>{{cite web|url=http://www.skynews.com.au/showbiz/article.aspx?id=688323&vId=|title=Muse start recording new album|publisher=Skynews.com.au|accessdate=28 September 2014}}</ref> V inom interview, v apríli 2012, Bellamy pre ''[[NME]]'' povedal, že skupina chcela dať dokopy prvky [[elektronická hudba|elektronickej hudby]] spolu s vplyvmi [[french house]], respektíve dua [[Justice]], a britskej [[electronický rock|elektronickej]] formácie [[Does It Offend You, Yeah?]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.themusicnetwork.com/music-news/artists/2012/06/07/new-muse-album-set-for-september |dátum prístupu=2015-05-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120719084333/http://www.themusicnetwork.com/music-news/artists/2012/06/07/new-muse-album-set-for-september |dátum archivácie=2012-07-19 }}</ref> spolu s využitím hry dychovej hudby. Bellamy vtedy tiež potvrdil, že album vyjde na jeseň roku 2012.<ref>[http://erato2.files.wordpress.com/2012/02/page0007.jpg]{{dead link|date=October 2012}}</ref> Dňa 6. júna 2012 skupina Muse vydala [[trailer]] nového albumu ''The 2nd Law'' s tým, že na svojom webe začali odpočítavať dni do 17. septembra, kedy by mali tento album vydať.<ref>{{cite web |url=http://rekwired.com/news/muse-publish-trailer-for-their-new-album/ |title=Muse publish trailer for their new album |date=6 June 2012 |publisher=Rekwired |accessdate=6 June 2012}}</ref> Trailer, ktorý skutočne obsahoval aj dubstepové prvky bol od [[fanúšik]]ov prijatý so zmiešanými reakciami.<ref>{{cite web| title = Fans react to Muse's dubstep-tinged trailer for new album 'The 2nd Law'| work = [[NME]]| date = 6 June 2012| url = http://www.nme.com/news/muse/64168| accessdate =6 June 2012}}</ref><ref>{{cite web| last = Montgomery| first = James| title = Muse Move Toward Dubstep in Apocalyptic The 2nd Law Trailer| publisher = MTV| date = 6 June 2012| url = http://www.mtv.com/news/articles/1686756/muse-second-law-trailer-dubstep.jhtml| accessdate = 6 June 2012| archiveurl = https://web.archive.org/web/20130612191138/http://www.mtv.com/news/articles/1686756/muse-second-law-trailer-dubstep.jhtml| archivedate = 2013-06-12}}</ref> Na 7. jún 2012 bol ohlásený prvý koncert [[The 2nd Law Tour]]. Turné sa začalo v Európe. Konalo sa vo Francúzsku, Španielsku, Spojenom kráľovstve a v ďalších krajinách.<ref>{{cite web|url=http://muse.mu/news/article/781/uk--european-tour-announced/ |title=MUSE: NEWS – UK & European Tour Announced |publisher=Muse.mu |date=7 June 2012 |accessdate=1 October 2012}}</ref> Prvý singel tohto albumu, „[[Survival (skladba)|Survival]]“, bol oficiálnym songom [[Letné olympijské hry 2012|Letných olympijských hier 2012]], ktoré sa konali v Londýne.<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-18607319|title=Muse unveil official Olympic song|work=BBC News|accessdate=28 September 2014}}</ref> Singel mal spolu s prelúdiom premiéru v show, ktoré v BBC Radio 1 uvádzal DJ [[Zane Lowe]].<ref>{{cite web| title = New Muse song Survival is the main Olympics song, to premiere today| work = Rekwired| date = 27 June 2012| url = http://rekwired.com/news/new-muse-song-survival-is-the-main-olympics-song-to-premiere-today/| accessdate = 27 June 2012| archiveurl = https://web.archive.org/web/20120630124652/http://rekwired.com/news/new-muse-song-survival-is-the-main-olympics-song-to-premiere-today/| archivedate = 2012-06-30}}</ref> Taktiež s touto piesňou kapela Muse vystúpila počas záverečnej ceremónie týchto hier.<ref>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/news/article-2187586/London-2012-Closing-Ceremony-Awe-inspiring-shots-fantastic-fireworks-show.html|title=Going out in a blaze of golden glory: Awe-inspiring shots from the fantastic fireworks show which closed London's 2012 Olympics|work=Mail Online|accessdate=28 September 2014}}</ref> Zoznam skladieb albumu ''The 2nd Law'' bol oficiálne zverejnený 13. júla 2012.<ref>{{cite web |url=http://rekwired.com/news/muse-reveal-the-2nd-law-tracklisting/ |title=Gayane Aghababyan: MUSE REVEAL THE 2ND LAW TRACKLISTING |publisher=Rekwired.com |date=2012-07-13 |accessdate=2014-01-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131021101105/http://rekwired.com/news/muse-reveal-the-2nd-law-tracklisting/ |archivedate=2013-10-21 }}</ref><ref>{{cite web| title = The 2nd Law Tracklisting Unveiled| work = Muse| date = 13 July 2012| url = http://muse.mu/news/article/788/the-2nd-law--tracklisting-unveiled/ | accessdate =13 July 2012}}</ref><ref>{{cite web| title = Muse reveal The 2nd Law tracklisting| work = Rekwired| date = 13 July 2012| url = http://rekwired.com/news/muse-reveal-the-2nd-law-tracklisting/| accessdate = 13 July 2012| archiveurl = https://web.archive.org/web/20131021101105/http://rekwired.com/news/muse-reveal-the-2nd-law-tracklisting/| archivedate = 2013-10-21}}</ref> Druhým jeho oficiálnym singlom bola nahrávka „Madness“. Vyšiel 20. augusta 2012 a hudobné video k tejto skladbe vyšlo 5. septembra. Prezentácia albumu bola dňa 30. septembra. Konala sa počas vystúpenia Muse na [[iTunes Festival]]e v londýnskej hale [[The Roundhouse]]. Samotný oficiálny svetový štart albumu ''The 2nd Law'' bol 1. október 2012, na druhý deň bol album daný na trhy v Spojených štátoch. Hneď po vydaní bol v rebríčku Spojeného kráľovstva, [[UK Albums Chart]], prvý a v USA, v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], bol druhý.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/66512|title=Muse beat Mumford & Sons to claim UK Number One album slot|date=7 October 2012|work=NME.COM|accessdate=28 September 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.reuters.com/article/2012/10/10/entertainment-us-mumfordandsons-charts-idUSBRE8991FZ20121010|title=Mumford & Sons keep Muse from topping Billboard chart|work=Reuters|accessdate=28 September 2014}}</ref> Song „Madness“ na 55.&nbsp;ročníku ceny [[Grammy]] (2013) dostal nomináciu [[Best Rock Song]] a album bol nominovaný ako [[Best Rock Album]]. Dňa 20. februára 2013 pri príležitosti [[BRIT Awards]], kapela Muse spolu s veľkým orchestrom zahrali úvodnú pieseň albumu: „Supremacy“.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/68368|title=Muse to perform 'Supremacy' with full orchestra and choir at Brit Awards|date=26 January 2013|work=NME.COM|accessdate=28 September 2014}}</ref> Inštrumentálne verzie dvoch piesní albumu: „The 2nd Law: Isolated System“ a „Follow Me“ boli niekoľkokrát použité ako scénická hudba k filmu ''[[Svetová vojna Z]]''. Herec v hlavnej postave a producent tohto apokalyptického filmu plného žijúcich mŕtvol, [[Brad Pitt]], hovorí, že hľadal pieseň, ktorá by mohla byť prepojená s filmom podobne ako je ikonický projekt ''[[Tubular Bells]]'' od [[Mike Oldfield]]a spájaný s filmom ''[[Vyháňač diabla]]'' (''The Exorcist'', 1973). A podľa Pitta boli tie dve skladby presne to, čo pre film hľadal.<ref>{{cite web |last=Sullivan |first=Kevin P. |url=http://www.mtv.com/news/articles/1708466/world-war-z-brad-pitt-muse.jhtml |title='World War Z': Brad Pitt Got Muse To Rock Zombie Apocalypse – Music, Celebrity, Artist News |publisher=MTV |date=4 June 2013 |accessdate=27 June 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130924125524/http://www.mtv.com/news/articles/1708466/world-war-z-brad-pitt-muse.jhtml |archivedate=2013-09-24 }}</ref> Dňa 29. novembra 2013 skupina Muse vydala vo formátoch CD/DVD a CD/Blu-ray svoj tretí [[koncertný album]] ''[[Live at Rome Olympic Stadium]]''. Od 5. novembra 2013 mal film svoje divadelné projekcie v 20 mestách po celom svete: v Spojených štátoch a Kanade 6. novembra, v Európe, Spojenom kráľovstve, Austrálii a Japonsku 7. novembra, 12. nomebra bola projekcia v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]], 19. novembra v [[Poľsko|Poľsku]] a 22.-24. novembra v [[Indonézia|Indonézii]]. Toto video je prvou koncertnou snímkou, ktorá bola nakrútená na formát [[Rozlíšenie 4K|4K]] (šírka 4&nbsp;tisíc [[Obrazový prvok|pixelov]]). Koncertný album obsahuje vystúpenie kapely pred viac ako 60&nbsp;tisícovým publikom zo dňa 6. júla 2013 na [[rím]]skom [[Stadio Olimpico]].<ref name="Rome">[http://www.rollingstone.com/music/news/muse-singer-matt-bellamy-live-dvd-completes-an-upside-down-journey-20131202 "Muse Singer Matt Bellamy: Live DVD Completes an 'Upside-Down Journey'"]. Rolling Stone. Retrieved 3 December 2014</ref> Koncert bol časťou zo The Unsustainable Tour, čo bola prezývka pre letnú, európsku časť The 2nd Law World Tour.<ref name="Rome"/> === 2014–2016: ''Drones'' === [[Súbor:Phil Guest - 25957169210.jpg|thumb|right|Apríl, 2016: Muse na pódiu londýnskej [[The O2 Arena|O2 Arény]] počas [[Drones World Tour]]]] Skoro po koncertne v Ríme, začali členovia kupiny Muse pracovať na svojom siedmom albume. Prichádzali pritom k názoru, že elektronický zvuk v ich hudbe nadobúdal príliš veľkú dominanciu a preto chceli aby mal ich budúci projekt jednoduchší, rockovejší zvuk.<ref name="Rolling Stone2">{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/muse-singer-matt-bellamy-live-dvd-completes-an-upside-down-journey-20131202|title=Muse Singer Matt Bellamy: Live DVD Completes an 'Upside-Down Journey'|last=Greene|first=Andy|date=2 December 2013|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=7 February 2015}}</ref><ref name=":03">{{Cite web|url=http://www.bassplayer.com/artists/1171/chris-wolstenholme-and-muse-return-to-their-hard-rock-roots/54021|title=Chris Wolstenholme and Muse Return to Their Hard Rock Roots|website=www.bassplayer.com|access-date=8 April 2016}}</ref> Predošlé dva albumy si produkovali sami. Tentoraz sa rozhodli, že sa zamerajú na hudbu a mixovanie a prácu s výslednými nahrávkami zo štúdia prenechajú producentovi, ktorým bol [[Robert John "Mutt" Lange]].<ref name=":03"/> Nahrávanie prebiehalo od októbra 2014 do apríla 2015 v štúdiách [[The Warehouse Studio|Warehouse]] vo [[Vancouver]]i.<ref name="Dom Howard Instagram">{{cite web|url=https://instagram.com/p/06j7UVyMRh/?taken-by=domhoward77|title=Dom Howard Instagram|date=1 April 2015|publisher=[[Instagram]]|accessdate=6 April 2015}}</ref><ref name="Rich Costey Instagram">{{cite web|url=https://instagram.com/p/06qwJGrv33/?taken-by=richcostey|title=Rich Costey Instagram|date=1 April 2015|publisher=[[Instagram]]|accessdate=6 April 2015}}</ref> Oznam o siedmom štúdiovom albume skupiny Muse nazvaný ''[[Drones (album)|Drones]]'' zverejnili dňa 11. marca 2015. Nasledujúci deň vydali na svojom [[YouTube]] kanáli otextované video skladby „Psycho“.<ref name="Psycho Lyric Video">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=UqLRqzTp6Rk|title=Muse - Psycho [Official Lyric Video]|date=12 March 2015|publisher=YouTube|accessdate=12 March 2015}}</ref> Zároveň umožnili okamžité stiahnutie tejto nahrávky spolu s možnosťou predobjednania albumu. Dňa 23. marca 2015 vyšiel k albumu ďalší singel, „Dead Inside“.<ref name="NME Drones3">{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/83437|title=Muse announce new album 'Drones' for June and confirm live dates beginning Sunday|last=Britton|first=Luke Morgan|date=11 March 2015|magazine=[[NME]]|accessdate=13 March 2015}}</ref> Medzi 15 marcom až 16 májom skupina Muse absolvovala krátke turné po Spojených štátoch a po Spojenom kráľovstve, ktoré malo názov [[Psycho Tour]].<ref name="NME Drones3"/> Koncertné nahrávky nových piesní sa nachádzajú spolu so štúdiovými snímkami na bonusovom DVD, ktoré vyšlo spolu s albumom.<ref name="Drones DVD2">{{cite web|url=http://store.muse.mu/uk/tbc-cd-dvd-1.html|title=Drones CD & DVD|date=12 March 2015|website=store.muse.mu/uk|publisher=Warner Music|accessdate=16 March 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402113950/http://store.muse.mu/uk/tbc-cd-dvd-1.html|archivedate=2015-04-02}}</ref> Dňa 18. mája vyšlo na YouTube kanáli skupiny Muse ďalšie otextované video, „Mercy“, ktorého skladba bola tiež prístupná na stiahnutie spolu s objednávkou albumu.<ref>{{cite web|url=http://www.inveterate.co.uk/music/muse-stream-new-single-mercy-taken-from-seventh-studio-album-drones/145963/|title=Muse: Stream New Single ‘Mercy’ Taken From Seventh Studio Album ‘Drones’|date=18 May 2015|publisher=Inveterate|accessdate=18 May 2015|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520112647/http://www.inveterate.co.uk/music/muse-stream-new-single-mercy-taken-from-seventh-studio-album-drones/145963/|archivedate=20 May 2015|df=dmy-all}}</ref> Album ''Drones'' definitívne oficiálne vyšiel 8. júna 2015. <ref name="NME Drones3"/> Je to [[Konceptuálny album|konceptuálne dielo]] o dehumanizovanom spôsobe vedenia vojny.,<ref name="Gigwise">{{cite web|url=http://www.gigwise.com/news/97841/muse-new-album-drones-title-confirmed-on-instagram|title=Muse appear to confirm Drones as new album title with cryptic photos|last=Davidson|first=Amy|date=5 February 2015|publisher=[[Gigwise]]|accessdate=5 February 2015}}</ref> Hudobne sa vracia bližšie k priamočiaremu rockovému zvuku s menej komplikovanými produkčnými postupmi a experimentovaním v svojom žánri.<ref name=":03"/><ref>{{cite web|url=http://www.triplem.com.au/sydney/music/news/2015/5/muse-drones-album-review-by-jane-gazzo/|title=Muse Drones Album Interview And Review By Jane Gazzo|date=5 June 2015|publisher=Triple M|accessdate=10 June 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150611013358/http://www.triplem.com.au/sydney/music/news/2015/5/muse-drones-album-review-by-jane-gazzo/|archivedate=2015-06-11}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2015/jun/04/muse-drones-review-the-bands-most-focused-work-in-a-decade|title=Muse: Drones review – the band's most focused work in a decade|author=Gwilym Mumford|work=The Guardian|accessdate=10 June 2015}}</ref> Album sa dostal na vrcholy predaja hudobných trhov viacerých krajín vrátane Spojeného kráľovstva, USA a Austrálie.<ref>https://web.archive.org/web/20160919120909/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-33126878</ref><ref>{{cite news |first=Keith|last=Caulfield |title=Muse Earns Its First No. 1 Album on Billboard 200 Chart |url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/6598303/muse-first-no-1-album-billboard-200-chart |work=Billboard |date=17 June 2015|accessdate=17 June 2015}}</ref><ref>https://web.archive.org/web/20161107050737/http://www.noise11.com/news/aria-albums-muse-debuts-at-no-1-20150613</ref>. Dňa 13. septembra 2015 bola skupina Muse hedlajnerom berlínskeho hudobného festivalu [[Lollapalooza]].<ref>{{cite news|title=Muse to headline Lollapalooza Berlin|url=http://www.neverenoughnotes.co.uk/2015/06/muse-to-headline-lollapalooza-berlin/|accessdate=2 June 2015|work=Never Enough Notes|publisher=Never Enough Notes|date=2 June 2015|ref=Never Enough Notes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150706000341/http://www.neverenoughnotes.co.uk/2015/06/muse-to-headline-lollapalooza-berlin/ |date=2015-07-06 }}</ref> Dňa 15. februára 2016 dostal album ''Drones'' cenu [[Grammy]] za [[Grammy Award for Best Rock Album|Najlepší rockový album]].<ref>{{cite web|url=http://www.grammy.com/nominees?genre=31|website=Grammy.com|publisher=Grammy.com|title=58th Annual GRAMMY Awards Nominees|accessdate=15 February 2016}}</ref> Dňa 24. júna 2016 patrili Muse už tretíkrát k hlavným vystupujúcim festivalu v [[Glastonbury Festival|Glastonbury]].<ref>{{Cite web |url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-36627630 |title=Muse play bombastic Glastonbury set |first=Mark |last=Savage |date=25 June 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160907043009/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-36627630 |archive-date=7 September 2016 |dead-url=no |access-date=25 June 2016}}</ref> Dňa 30. novembra 2016 bola kapela Muse ohlásená ako hlavný účinkujúci festivalu Reading and Leeds 2017.<ref>{{cite web|url=http://www.readingfestival.com/news/muse-are-your-first-randl17-headliners-plus-major-lazer-bastille-architects-and-more|title=MUSE ARE YOUR FIRST #RANDL17 HEADLINERS!|publisher=Reading festival|access-date=17 December 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20161220163341/http://www.readingfestival.com/news/muse-are-your-first-randl17-headliners-plus-major-lazer-bastille-architects-and-more|archive-date=20 December 2016|dead-url=yes|df=dmy-all}}</ref> ===2017–súčasnosť: ''Simulation Theory'' a reedície pôvodných albumov=== [[File:Muse in Sydney.jpg|thumb|220px|Muse performing in Sydney, Australia in December 2017]] V roku 2017 boli Muse spolu so skupinami [[30 Seconds to Mars]] a [[PVRIS]] na spoločnom turné.<ref>{{Cite web|url=http://muse.mu/news,2017-north-american-tour_2763.html |title= Muse to tour with 30 Seconds to Mars |website=muse.mu |date= 27 February 2017| |access-date=14 May 2018}}</ref> Howard potvrdil vo februári, že skupina bola späť v nahrávacom štúdiu.<ref name="Dominic Howard">{{cite web|url=https://instagram.com/p/BQXCRKvFvrY/?taken-by=domhoward77|title=Dom Howard Instagram|date=11 February 2017|publisher=[[Instagram]]|accessdate=5 September 2017}}</ref> Dňa 18. mája vyšiel prvý singel k budúcemu albumu, ktorý mal názov „[[Dig Down]]“.<ref name="Dig Down">{{cite web|url=http://www.nme.com/news/music/muse-announce-new-single-dig-2069869|title=Muse announce new single 'Dig Down'|last=Trendell|first=Andrew|date=11 May 2017|accessdate=11 May 2017|magazine=[[NME]]}}</ref> V novembri toho roku vystúpili na festivale [[BlizzCon]].<ref name="Muse Live at BlizzCon 2017!">{{cite web |url=https://blizzcon.com/en-us/news/21098851/muse-live-at-blizzcon-2017 |title=Muse Live at BlizzCon 2017! |date=5 October 2017}} </ref> Dňa 15. februára vyšiel skupine Muse singel „[[Thought Contagion]]“.<ref>{{Cite web |url=https://www.rollingstone.com/music/features/watch-new-muse-video-for-thought-contagion-w516730 |title=Matt Bellamy on Muse's Rousing, Political New Song 'Thought Contagion' |date=15 February 2018 |website=Rolling Stone |access-date=27 May 2018}}</ref> Bol uvedený spolu s videoklipom, ktorý pripomína 80. roky 20. storočia a [[Michael Jackson|Jacksonove]] dielo z čias nahrávania albumu ''[[Thriller (album)|Thriller]]''.<ref>{{cite news|url=http://teamrock.com/news/2018-02-16/muse-release-neon-tinged-video-for-new-single-thought-contagion|title=Muse release neon-tinged video for new single Thought Contagionwork=Prog|last=Munro|first=Scott|date=16 February 2018|accessdate=29 May 2018|}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/rock/8099960/muse-new-song-video-thought-contagion|title=Muse Share Infectious New Song & Video 'Thought Contagion'|last=Braca|first=Nina|date=15 February 2018|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=29 May 2018}}</ref> V júni Muse otvorili festival [[Rock in Rio|Rock In Rio]].<ref>{{cite web|url=https://www.nme.com/blogs/festivals-blog/2343243-2343243 |website=nme.com |title=Muse’s sonic spectacular opens Lisbon’s Rock In Rio 2018| access-date=7 July 2018}}</ref> Dňa 24. februára 2018 mali jedno vystúpenie v [[paríž]]skom divadle [[La Cigale]], kde hrali piesne, ktoré si fanúšikovia vyberali cez internet online.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/music/muse-rarities-b-sides-fan-voted-setlist-la-cigale-paris-watch-video-2249121 |website=NME |title=Muse play rarity-packed Paris show with setlist voted for by fans |access-date=14 May 2018}}</ref> Dňa 12. júla 2018 prišlo do kín koncertné video ''[[Muse: Drones World Tour]]''.<ref>{{cite web|url=http://www.kerrang.com/the-news/muse-to-release-drones-world-tour-film-in-cinemas-for-one-night-only/ |website=Kerrang! |title=Muse to Release Drones World Tour Film in Cinemas – for one night only| access-date=27 April 2018}}</ref> Dňa 19. júla 2018 vyšiel k budúcemu albumu tretí singel, „Something Human“.<ref>{{Cite web|url=https://www.nme.com/news/muses-matt-bellamy-shares-bands-first-acoustic-track-something-human-2354004 |website=NME |title= Muse's Matt Bellamy shares new acoustic track Something Human | access-date=14 July 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=azAEHCQgcUI|title=MUSE - Something Human [Official Music Video]|first=|last=Muse|date=19 July 2018|publisher=|via=YouTube}}</ref> Dňa 30. augusta 2018 skupina oficiálne oznámila, že 9. novembra vyjde ich ôsmy album,, ''[[Simulation Theory (album)|Simulation Theory]]''. Oznam bol sprevádzaný vydaním ďalšieho singla, „The Dark Side“.<ref name="Simulation Theory">{{cite web|url=https://www.nme.com/news/music/muse-unveil-new-single-dark-side-announce-new-album-simulation-theory-2372513|title=Muse unveil new single 'The Dark Side' and announce new album 'Simulation Theory'|work=NME|last=Trendell|first=Andrew|date=30 August 2018|accessdate=31 August 2018}}</ref> Piaty singel albumu, „Pressure“ vyšiel 27. septembra 2018.<ref>{{Cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=h2eKImKZviw|title=MUSE - Pressure [Official Music Video]|last=Muse|first=|date=2018-09-29|website=YouTube|archive-url=|archive-date=|dead-url=|access-date=2018-09-30}}</ref> V tomto mesiaci ohlásili aj pripravované svetové turné, [[Simulation Theory Tour]],<ref>{{Cite web|url=https://www.kerrang.com/the-news/muse-announce-which-cities-theyll-be-playing-on-2019-tour/ |access-date=25 september 2018}}</ref> ktoré začalo 3. februára 2019 v texaskom [[Houston|Hustone]] a skončilo 15. októbra v [[Lima|Lime]].<ref>{{Cite news|url=http://www.sandiegouniontribune.com/entertainment/music/sd-me-muse-announce-simulation-tour-20181104-story.html|title=Muse announces 'Simulation Theory' 2019 world tour: Here are all the dates, cities|last=Varga|first=George|work=sandiegouniontribune.com|access-date=2018-11-05|language=en-US}}</ref> V auguste 2020 vyšiel z podkladov k novému albumu a z nahrávok z uskutočneného turné film, ''[[Muse – Simulation Theory]]''.<ref>{{Cite web|date=2020-08-11|title=Muse announce 'Simulation Theory' movie IMAX experience and new box set|url=https://www.nme.com/news/music/muse-announce-simulation-theory-imax-experience-and-new-box-set-2725411|access-date=2020-09-13|website=NME Music News, Reviews, Videos, Galleries, Tickets and Blogs|language=en-GB}}</ref> V decembri 2019 skupina Muse vydala [[Box set|boxset]] ''[[Origin of Muse]]'', v ktorom sú remastrované verzie albumov ''[[Showbiz (album)|Showbiz]]'' a ''[[Origin of Symmetry]]'' spolu s bonusmi, ktorými je predtým nezverejnený hudobný materiál.<ref>{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/muse-showbiz-origin-of-muse-box-set-881374/|title=Muse Mark 20th Anniversary of 'Showbiz' With 'Origin of Muse' Box Set|last=Kreps|first=Daniel|date=7 September 2019|magazine=[[Rolling Stone]]|access-date=8 September 2019}}</ref> V júni 2021, pri príležitosti 20. výročia od vydania albumu ''Origin of Symmetry'', kapela Muse vydala remixovanú a remastrovanú edíciu, ktorú nazvali ''[[Origin of Symmetry|Origin of Symmetry: XX Anniversary RemiXX]]''.<ref>{{Cite web|date=2021-05-20|title=Muse announce 20th anniversary ''Origin Of Symmetry'' remix album|url=https://www.nme.com/news/music/muse-announce-20th-anniversary-origin-of-symmetry-remix-album-with-new-version-of-citizen-erased-2944718|access-date=2021-05-20|website=[[NME]]|language=en-GB}}</ref> ===''Will of the People'' (2022–súčasnosť)=== {{Hlavný článok|Will of the People}} Dňa 13. januára 2022 skupina Muse vydala nový singel, „Won't Stand Down“, ktorým sa zjavne vrátila k ich predošlému tvrdšiemu zvuku.<ref>{{cite web|first=Andrew|last=Trendell|url=https://www.nme.com/news/music/muse-announce-new-single-wont-stand-down-album-3132589|title=Muse announce new single 'Won't Stand Down'|website=NME|date=7 January 2022|access-date=13 January 2022}}</ref><ref name="Owen">{{cite web|first=Matt|last=Owen|url=https://www.guitarworld.com/news/muse-wont-stand-down|title=Muse release pummeling new single, Won't Stand Down|work=Guitar World|date=13 January 2022|access-date=13 January 2022}}</ref> Dňa 9. marca 2022 bol na rôznych platformách sociálnych médií zverejnený 35-sekundový videoklip, v ktorom bolo zbrazené strhnutie veľkých búst členov kapely.<ref>{{Cite web |title=MUSE |url=https://www.youtube.com/watch?v=nzHnwHzp9o4 |language=en |access-date=2022-03-09}}</ref> Dňa 17. marca 2022 skupina Muse oznámila, že termín vydania ich deviateho štúdiového albumu, ''[[Will of the People]]'', stanovili na 26. augusta 2022. Albumu predchádzali štyri aktuálne single: „Compliance“, „Will of the People“, „Kill or Be Killed“ a „You Make Me Feel Like It's Halloween“.<ref>{{cite web|first=Chris|last=Willman| url=https://variety.com/2022/music/news/muse-will-people-new-album-return-1235207984/|title=Muse to Return After Four Years With 'Will of the People' Album; 'Compliance' Video Out Now|website=Variety|date=17 March 2022| access-date=17 March 2022}}</ref><ref>{{Cite web |last=Childers |first=Chad|title=Muse Start the Revolution With Video for Defiant 'Will of the People' Title Track |url=https://loudwire.com/muse-will-of-the-people-title-track-video-lyrics/ |access-date=2022-07-13 |website=Loudwire |date=June 2022 |language=en}}</ref> V rámci svetového turné, [[Will of the People World Tour]], ktoré sa začalo v apríli 2022, bol ich koncertný hráč na klávesové nástroje, perkusie, gitaru a vokalista, [[Morgan Nicholls]], nahradený hudobníkom [[Dan Lancaster|Danom Lancasterom]].<ref name=":0">{{Cite web |last=Trendell |first=Andrew |date=2022-05-11 |title=Muse recruit Bring Me the Horizon collaborator Dan Lancaster for live band |url=https://www.nme.com/news/music/muse-recruit-bring-me-the-horizon-collaborator-dan-lancaster-for-live-band-3223091 |access-date=2022-06-06 |website=[[NME]] |language=en-GB}}</ref> == Hudobný štýl == Hudobný štýl kapely Muse [[AllMusic]] popisuje ako fúziu [[Progresívny rock|progresívneho rocku]], [[Glam rock|glamu]], [[Elektronická hudba|elektronických štýlov]] a kapelou [[Radiohead]] ovplyvnenú snahu experimentovať<ref name="allmusic2">{{cite web | url = {{Allmusic|class=artist|id=p142116/biography|pure_url=yes}} | title = Muse > Biography |work=AllMusic | first=Heather | last=Phares | accessdate =31 March 2015}}</ref> Podľa recenzií a viacerých kritík je Muse [[alternatívny rock|alternatívna rocková]] skupina, ktorá je často spájaná so štýlmi [[space rock]]<ref>{{cite web | url=http://www.altpress.com/news/entry/muse_to_release_new_album_drones | title=Muse to release new album, 'Drones' | publisher=[[Alternative Press]] | date=5 February 2015 | accessdate=30 March 2015 | author=Sharp, Tyler}}</ref><ref>{{cite web | url=http://www.telegraph.co.uk/culture/music/live-music-reviews/10081379/Muse-Emirates-Stadium-review.html | title=Muse, Emirates Stadium, review | publisher=[[The Daily Telegraph]] | date=26 May 2013 | accessdate=30 March 2015 | author=Hall, James}}</ref><ref>{{cite web | url=http://www.nme.com/reviews/7252 | title=Muse : Paris: Bercy: Tuesday November 18 | publisher=[[NME]] | date=12 September 2015 | accessdate=30 March 2015}}</ref> a [[progresívny rock]].<ref name="allmusic" /> Podľa recenzií servera [[Rocksound]] ich hudba v sebe spája zvuky žánrov ako [[elektronická tanečná hudba|elektronická hudba]], [[hard rock]], [[experimentálny rock]], [[klasická hudba]], [[rocková opera]] a mnoho ďalších.<ref name="rocksound">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.rocksound.tv/reviews/article/muse-the-resistance | vydavateľ = rocksound.tv | titul = Muse – 'The Resistance' | dátum prístupu = 2014-11-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120922093515/http://www.rocksound.tv/reviews/article/muse-the-resistance | dátum archivácie = 2012-09-22 }}</ref> Sám Bellamy v interview pre BBC v roku 2002 kapelu charakterizoval ako „trashy three-piece“.<ref name="Muse interview on BBC 2002">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.youtube.com/watch?v=K6Xrn4jCzzk | vydavateľ=YouTube | titul = Muse interview on BBC 2002}}</ref> Na poznámky o tom, že hrajú progresívny rock, Dominic Howard poznamenal, že „v tejto asociácii nevidí celkom súlad, lebo oni sa nevyznačujú desaťminútovými gitarovými sólami. Ambíciou novodobých kapiel je zmiešať mnoho štýlov a keď je to badateľné tak je to skvelé. Ako badá tento spôsob prístupu k žánrom sa stáva už mainstreamovým trendom“.<ref>{{cite news | url= http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/8266922.stm | title= It's back... Prog rock assaults album charts |publisher=BBC News | date=23 September 2009}}</ref> === Štýlové premeny === Pri svojom druhom albume,''[[Origin of Symmetry]]'' sa kapela snažila o posun k sebavedomému a agresívnemu zvuku. V interview pre časopis ''Designer Magazine'' v roku 2000, Christopher Wolstenholme povedal, že keď sa pozrie späť, konštatuje, že „medzi jemnými a drsnejšími nahrávkami nie je v albumoch podstatnejší zvukový rozdiel. Album sa vyznačuje iba tým, že chceli v ňom dosiahnuť aby ťažké veci boli ešte ťažšie“.<ref>{{cite web |url=http://www.microcuts.net/uk/news/archives/2000/09/ |title=muse : archives &#124; microcuts.net &#124; September 2000 |publisher=microcuts.net |accessdate=19 December 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120917084649/http://www.microcuts.net/uk/news/archives/2000/09/ |archivedate=2012-09-17 }}</ref> Tretí album, ''[[Absolution (album)|Absolution]]'' (2003), nasledoval narastaním tvrdosti a intenzity spolu s ambicióznymi témami tendenciu svojho predchodcu. Na tomto albume sú aj veci, v ktorých sa výrazne využívajú sláčikové aranžmány a sú v ňom prvé badateľné vplyvy štýlu kapiel ako je [[Queen (skupina)|Queen]].<ref>{{cite web |url=http://www.tntdownunder.com/article/49972/interview-with-muse.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120214114231/http://www.tntdownunder.com/article/49972/interview-with-muse.html |title=Interview with Muse |last=Delaney |first=Colin |work=[[TNT (magazine)|TNT]] |date=9 August 2007 |accessdate=8 November 2011 |archivedate=14 February 2012}}</ref> Štvrtý projekt, ''[[Black Holes and Revelations]]'' (2006), je napriek tomu, že sa miestami drží tvrdosti predchádzajúcej tvorby, je omnoho viac ovplyvnený žánrami ako [[electronica]] a [[space rock]]. Nájdu sa na ňom aj niektoré viac melodické štýly, podobné tomu, ktorý mali na ich prvom albume ''Showbiz'' (1999). ''Black Holes and Revelations'' má v sebe vplyvy kapiel ako sú [[Depeche Mode]] a [[noise rock]]ové duo [[Lightning Bolt]], ako aj rôznych ázijských a európskych hudobných štýlov. Z tých európskych je to aj pôvodná hudba pochádzajúca z klasickej [[neapol]]skej hudobnej školy. Navyše, kapela počas nahrávania albumu intenzívne počúvala rozhlasové stanice z [[Blízky východ|Blízkeho východu]].<ref>{{cite web | url = http://www.musicomh.com/music/features/muse_0706.htm | work = musicOMH | title = Muse – Intergalacticists Stride Our World | accessdate = 12 May 2008 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20081107034101/http://www.musicomh.com/music/features/muse_0706.htm | archivedate = 2008-11-07 }}</ref> [[Brian May]], gitarista kapely Queen, chváli prácu hudobníkov kapely Muse ako „výnimočných hudobníkov“, ktorí „si ponechali svoje šialenstvo aby ho ukázali cez svoje skvelé umelecké nápady“.<ref name="autogenerated1">{{cite news|last=Masters |first=Tim |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/8304176.stm |title=Queen star May hails Muse album |publisher=BBC News |date=13 October 2009 |accessdate=3 September 2010}}</ref> Šiesty album kapely Muse, ''[[The 2nd Law]]'' (2012), má omnoho širšie spektrum vplyvov žánrov ako [[funk]]y, [[electronica]], ale aj preukázateľne ho ovplyvnil [[dubstep]], či [[filmová hudba]]. Po stránke hodnotenia príkladov z ostatných umelcov populárnej hudby sa ''The 2nd Law'' vyznačuje preberaním vzorov ako sú [[Queen (skupina)|Queen]] a [[Led Zeppelin]] (v piesni "[[Supremacy (skladba)|Supremacy]]") ako aj [[dubstep]]ový producent [[Skrillex]] a [[Nero (skupina)|Nero]] (v nahrávke "The 2nd Law: Unsustainable"<ref>{{cite web|url=http://newsroom.mtv.com/2012/07/25/muse-reveals-skrillex-as-major-influence-on-new-album-the-2nd-law/|title=Muse Reveals Skrillex As Major Influence on New Album 'The 2nd Law'|publisher=MTV|accessdate=17 September 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121010085226/http://newsroom.mtv.com/2012/07/25/muse-reveals-skrillex-as-major-influence-on-new-album-the-2nd-law|archivedate=2012-10-10}}</ref> a „[[Follow Me (skladba)|Follow Me]]“ spolu s jeho neskoršou koprodukciou kapelou Nero) no aj [[Michael Jackson]], či [[Stevie Wonder]] (v skladbe „Panic Station“, na ktorom hrajú hudobníci, ktorí účinkujú vo Wonderovej skladbe „[[Superstition (song)|Superstition]]“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.youtube.com/watch?v=G_8c7cNxVvc |dátum prístupu=2015-05-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151118140841/https://www.youtube.com/watch?v=G_8c7cNxVvc |dátum archivácie=2015-11-18 }}</ref>) a producent filmovej hudby, [[Hans Zimmer]].<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/65524|title=Muse reveal 'The Dark Knight Rises' composer Hans Zimmer is a key influence on 'The 2nd Law'|work=NME|accessdate=15 August 2012}}</ref> Okrem toho je album poznačený tým, že je prvým, kde sa výrazne aj ako spevák presadil basgitarista [[Chris Wolstenholme]], ktorý napísal dve piesne o svojom boji s [[alkoholizmus|alkoholizmom]]: „Save Me“ a „Liquid State“.<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/muse/65148|title=Muse's Chris Wolstenholme on alcohol battle: 'I had to stop or die'|work=NME|accessdate=17 September 2012}}</ref> Kritici s prihliadnutím na Bellamyho vokálny prejav majú tendenciu porovnávať kapelu Muse s alternatívnou rockovou skupinou [[Radiohead]]. Nepriamo sa k tomu pridal aj samotný Bellamy, ktorý sa v roku 1999 pre francúzsky hudobný časopis ''Rock Sound'' vyjadril že za najdôležitejšie albumy toho desaťročia považuje ''[[The Bends]]'' od [[Radiohead]] a ''[[Nevermind]]'' od skupiny [[Nirvana]]..<ref>{{cite web |url=http://choubimuse666.skyrock.com/2192667319-Rock-Sound-1999.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120330231938/http://choubimuse666.skyrock.com/2192667319-Rock-Sound-1999.html |title=Rock Sound 1999 |accessdate=23 August 2011 |archivedate=30 March 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://translate.google.com/translate?js=n&prev=_t&hl=en&ie=UTF-8&layout=2&eotf=1&sl=auto&tl=en&u=http%3A%2F%2Fmuse-actu.fr%2Finterview-magazine-rock-sound|title=Google Translate|publisher=Translate.google.com|accessdate=28 September 2014}}</ref> Od tej doby skupina Muse tieto vyhlásenia viackrát objasňovala<ref>{{cite web |url=http://www.rocketbabydolls.com/kerrang99.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080502021043/http://www.rocketbabydolls.com/kerrang99.html |archivedate=2008-05-02 |title=Internet Archive Wayback Machine |publisher=Web.archive.org |date=2 May 2008 |accessdate=2015-05-04 }}</ref> a držala sa názoru, že Nirvana a Radiohead boli najúspešnejšími hudobnými formáciami 90. rokov. Boli teda vzorom pre mnoho kapiel, čo nemusí zákonite znamenať, že Radiohead sú absolútnym vzorom skupiny Muse. Na druhej strane Muse nepopierajú, že považujú pre seba za najvplyvnejšiu kapelu Nirvana.<ref>{{cite web |url=http://www.rocketbabydolls.com/radioundercover.html |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080502022002/http://www.rocketbabydolls.com/radioundercover.html |archivedate=2008-05-02 |title=Internet Archive Wayback Machine |publisher=Web.archive.org |date=2 May 2008 |accessdate=2015-05-08 }}</ref> Bellamy viackrát dal stanovisko, že Radiohead pre neho až tak veľa neznamená a atribúty, ktoré ich spájajú pochádzajú skôr z toho, že obidve skupiny sú ovplyvnené tým istým alternatívnym rockovým hudobníkom, ktorým bol [[Jeff Buckley]].<ref name="musewiki.org">{{cite web|url=http://www.musewiki.org/Q_2000-11_%E2%80%93_Do_Not_Feed_the_Band|title=Q 2000–11 – Do Not Feed the Band – MuseWiki: Supermassive wiki for the band Muse|publisher=Musewiki.org|accessdate=28 September 2014}}</ref> === Hudobný prístup === Mnoho piesní kapely Muse je rozpoznateľných podľa Bellamyho využívania [[vibrato|vibráta]], [[falet|falzetu]] a [[Melizma|melizmatického frázovania]], ktorým ho primárne ovplyvnil [[Jeff Buckley]].<ref name="musewiki.org" /> Ako hudobník hrajúci na klavír Matt Bellamy, v mnohých na tomto nástroji založených kompozíciách, často využíva rozloženú techniku akordov ([[arpeggio]]). Niektoré vplyvy pre Bellamyho hru zahŕňajú neskoršie [[klasická hudba|klasické]] a [[Romantizmus|romantické prístupy]], aké mali (okrem iných) [[Sergej Rachmaninov]] (v skladbe „[[Butterflies and Hurricanes]]“), [[Piotr Iľjič Čajkovskij]], [[Hector Berlioz]], [[Ludwig van Beethoven]], [[Franz Liszt]], [[Camille Saint-Saëns]] (v kompozícii „I Belong to You (Mon Coeur S'ouvre À Ta Voix)“) a [[Frédéric Chopin]] (v diele „[[United States of Eurasia]]“). Bellamy je ovplyvnený aj skladateľmi súčasnej hudby, napríklad minimalistami: [[Steve Reich|Stevom Reichom]] a [[Philip Glass|Philipom Glassom]].<ref>{{cite web|url=http://www.musewiki.org/Innocence_and_Absolution_(200506_Keyboard_Magazine_article) |title=Innocence and Absolution (200506 Keyboard Magazine article) – MuseWiki: Supermassive wiki for the band Muse |publisher=Musewiki.org |date=2011-04-23 |accessdate=2014-01-26}}</ref> Viaceré skladby kapely Muse sa vyznačujú tým, že ich ústredným motívom je ich basová línia, často podporovaná špeciálnou gitarovou hrou. Basová línia kompozícia zdobí dolný register. Je prebudená, skreslená, využíva [[fuzz bass]] so silným deformovaným tónom. Do nej sú aplikované ďalšie elektronické efekty, ktoré umocňujú jej váhu a hĺbku. Umožňuje to aby [[basová gitara]] mohla slúžiť ako základná, kmeňová súčasť posuvu hlavného akordu, často hrajúceho vyššie noty, alebo elektronické zvuky. Obidve gitary, basová aj sólová príležitostne hrajú unisono, čím dodávajú na konkrétne melódie a rífy špecifický dôraz (pozri pokračovanie druhého refrénu v skladbe „Hysteria“, či základný ríf v piesni „Dead Star“). Obidvaja, Matt aj Chris, pri práci s hudbou využívajú dotykové obrazovky, ktoré sú často implementované do ich nástrojov. Týmito dotykovými displejmi sa dajú ovládať celé rady [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátorov]] a digitálnych pedálových efektov a aj je najviac často používaný s Korg Kaoss padom a/alebo s pedálom Digitech Whammy.<ref>{{cite web |url=http://www.dolphinmusic.co.uk/article/3948-muse-gear-guide-matt-bellamy-s-fx-pedals.html |title=Muse Gear Guide - Matt Bellamy's FX Pedals |publisher=Dolphin Music |date=2009-10-01 |accessdate=2014-01-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131213020802/http://www.dolphinmusic.co.uk/article/3948-muse-gear-guide-matt-bellamy-s-fx-pedals.html |archivedate=2013-12-13 }}</ref> Ako hráč na gitaru, Matt Bellamy používa [[arpeggiator]] a efekt Pitch-shift, ktorým dosahuje výraznejší elektronický zvuk. Pre tento spôsob hry uvádza ako svoje vzory [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]] a [[Tom Morello|Toma Morella]].<ref name="bellamy" /> V kontraste k jeho gitarovej hre je často inšpirovaný aj viac klasickou harmonickou estetikou, najmä štýlom [[Latinskoamerická hudba|latinskej]] a [[Španielska hudba|španielskej gitary]].<ref>{{cite web |url=http://www.microcuts.net/uk/news/archives/2000/09/ |title=muse : archives &#124; microcuts.net &#124; September 2000 |publisher=microcuts.net |accessdate=17 April 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120917084649/http://www.microcuts.net/uk/news/archives/2000/09/ |archivedate=2012-09-17 }}</ref> === Texty piesní === Väčšina skorších textov piesní kapely Muse bolo zameraných na spätné pohľady ich existencie, na ich vzťahy, sociálne odcudzenie a na ťažkosti, s ktorými sa stretli v čase, keď sa presadzovali vo svojom rodnom meste. Potom ako skupina postupovala, koncepty ich tvorby boli ambicióznejšie. Riešili otázky, ako bola téma strachu z vývoja technológií na albume ''Origin of Symmetry'' (2001). Album ''Absolution'' (2003) mal hlavnú tému [[apokalypsa|apokalypsu]] a ''Black Holes and Revelations'' (2006) bol o katastrofickej vízii vojny. Projekt ''The Resistance'' (2009) bol konceptom založeným na téme [[George Orwell|Orwelovho]] románu ''[[1984 (román)|1984]]''. Ďalší album, ''The 2nd Law'' (2012), je naviazaný na tématiku ekonomiky, termodynamiky a apokalypsy. Knihy, ktoré ovplyvnili témy textov kapely Muse sú: * ''[[1984]]'', autor: [[George Orwell]],<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/newsbeat/10000720|title=New Muse album 'inspired' by 1984|work=BBC News|accessdate=28 September 2014}}</ref> * ''[[Brainwashing: The Science of Thought Control]]'', autorka: [[Kathleen Taylor]] * ''[[Confessions of an Economic Hitman]]'', autor: [[John Perkins]],<ref>{{cite web|url=http://www.youtube.com/watch?v=j_78ucyED8E |title=Interview with Matthew Bellamy |publisher=Youtube.com |date= |accessdate=2014-01-26}}</ref> * ''Rule by Secrecy'', autor: [[Jim Marrs]] * ''[[The Grand Chessboard: American Primacy and Its Geostrategic Imperatives]]'', autor: [[Zbigniew Brzezinski]] * ''[[Hyperspace (kniha)|Hyperspace]]'', autor: [[Michio Kaku]],<ref>The Making of Origin of Symmetry. [[Xfm]]. 8 November 2011</ref> * ''[[The 12th Planet]]'', autor: [[Zecharia Sitchin]].<ref>{{cite web|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/muse-the-band-who-fell-to-earth-6167112.html|title=Muse: The band who fell to earth|work=The Independent|accessdate=28 September 2014}}</ref> * ''[[The Elegant Universe]]'', autor: [[Brian Greene]]<ref>{{cite web|url=http://www.musewiki.org/Books#The_elegant_universe|title=Books|publisher=Musewiki.org|accessdate=28 September 2014}}</ref> == Členovia == {{col-begin}} {{col-2}} ;Oficiálni členovia * [[Matthew Bellamy]] – [[Spevák|spev]], [[gitara|gitary]], [[Klávesové nástroje|klávesy]], [[syntetizátor (hudba)|syntetizátory]], [[keytar]] <small>(1994–súčasnosť)</small> * [[Christopher Wolstenholme]] – [[basová gitara]], [[sprievodný spev]], [[Klávesové nástroje|klávesy]], [[harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]] <small>(1994–súčasnosť)</small> * [[Dominic Howard]] – [[bicie]], [[perkusie]], syntetizátory <small>(1994–súčasnosť)</small> ;Dodatoční koncertní hudobníci * [[Dan Lancaster]] - klávesy, syntetizátory, gitary, percusie, vokály <small>(2022–súčasnosť)</small> {{col-2}} ;Bývalí koncertní hudobníci * Dan "The Trumpet Man" Newell – [[trúbka (hudobný nástroj)|trúbka]] <small>(2006–2008)</small> * [[Alessandro Cortini]] – klávesy, syntetizátor <small>(2009, náhradník)</small> * [[Morgan Nicholls]] – klávesy, sampling, perkusie, gitara, basová gitara, vokály <small>(2004, 2006–2022)</small><ref>{{cite web|number=1523703554564796418|user=CaptMorganized|title=Wishing MUSE and all their family ,friends ,crew , management and lovely fans ,all the very best for the " Will Of…|date=9 May 2022}}</ref> {{col-end}} == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Muse}} * ''[[Showbiz (album)|Showbiz]]'' (1999) * ''[[Origin of Symmetry]]'' (2001) * ''[[Absolution (album)|Absolution]]'' (2003) * ''[[Black Holes and Revelations]]'' (2006) * ''[[The Resistance]]'' (2009) * ''[[The 2nd Law]]'' (2012) * ''[[Drones (album)|Drones]]'' (2015) * ''[[Simulation Theory (album)|Simulation Theory]]'' (2018) * ''[[Will of the People]]'' (2022) * ''[[The Wow! Signal]]'' (2026) == Koncertné turné == * [[Black Holes and Revelations Tour]] (2006–08) * [[The Resistance Tour]] (2009–11) * [[The 2nd Law World Tour]] (2012–14) * [[The 2nd Law Tour|The Unsustainable Tour]] (Leto 2013) == Referencie == {{referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Muse}} == Externé odkazy == * [http://www.muse.mu/ Oficiálna stránka] * [http://www.musefans.com/sk Slovenská komunita MUSE fans] * [http://www.musewiki.org Musewiki] == Zdroj == {{Preklad|en|Muse (band)|632143110}} {{Muse}} [[Kategória:Muse| ]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Anglické alternatívnorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Progresívnometalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Trojice v hudbe]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1994]] [[Kategória:Anglické rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Spacerockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] j6mzozz3gkydoyikrpua5aimnl9smd4 0 152142 8357025 4215552 2026-08-16T18:20:58Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Zenón z Eley]] 8357025 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Zenón z Eley]] 1b0b7kwkto9x2tvtdekbwwv2glidycn 0 153039 8356934 7633082 2026-08-16T15:54:34Z Spider 001757 142600 referencie, kategorizácia 8356934 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Mikkeli | other_name = Sankt Michel | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Mikkeli, Finland, view from Savilahti.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Mikkeli.vaakuna.svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Fínsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Východné Fínsko]] | state_type = [[Provincia (Fínsko)|Provincia]] | state_label = Provincia v ktorej mesto leží | region = [[Etelä-Savo]] | region_type = [[Kraj (Fínsko)|Kraj]] | region_label = Kraj v ktorom mesto leží <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 61 | lat_m = 41 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 27 | long_m = 16 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 2124.62 | area_land = 1701.94 | area_water = 422.68 | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 48654 | population_date = 30.6.2009 | population_urban = | population_metro = | population1 = 97.7 % | population1_type = Fíni | population1_label = % Fíni | population2 = 0.1 % | population2_type = Švédi | population2_label = % Švédi | population3 = 2.2 % | population3_type = ostatní | population3_label = % ostatní | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = 1323 | established_type = Prvá písomná zmienka | established_label = Prvá písomná zmienka | established1 = 1838 | established1_type = Udelenie mestských práv | established1_label = Udelenie mestských práv | mayor = Kimmo Mikander | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2 | timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3 <!-- *** Mapy *** --> | map = Finland location map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | map_size = 180 <!-- *** Linky<br /> *** --> | commons = Mikkeli | website = [http://www.mikkeli.fi www.mikkeli.fi] }} '''Mikkeli''' ({{swe|Sankt Michel}}) je [[Fínsko|fínske]] [[mesto (všeobecne)|mesto]] v provincii [[Južné Savo]] na brehu jazera [[Saimaa]]. Je hlavným mestom kraja [[Východné Fínsko]].<br> Má 46 612 obyvateľov a patrí mu územie o rozlohe {{km2|1622.11}}, z toho {{km2|303.57}} tvoria vodné plochy. V čase [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu sídlil štáb fínskeho národného hrdinu a vrchného veliteľa fínskych vojsk maršala [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheima]]. Je tu niekoľko vojenských múzeí, hlavne múzea vrchného velenia. == Partnerské mestá == * {{flagicon|HUN}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]]<ref name=sister>{{cite web|title=Ystävyyskaupungit ja -kunnat|url=http://www.mikkeli.fi/sisalto/ystavyyskaupungit-ja-kunnat|work=mikkeli.fi|access-date=28 April 2014|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20140429051741/http://www.mikkeli.fi/sisalto/ystavyyskaupungit-ja-kunnat|archive-date=April 29, 2014|df=mdy-all}}</ref> * {{flagicon|SWE}} [[Borås]], [[Švédsko]]<ref name=sister/> * {{flagicon|RUS}} [[Luga (mesto)|Luga]], [[Rusko]]<ref name=sister/> * {{flagicon|EST}} [[Mõisaküla]], [[Estónsko]]<ref name=sister/> * {{flagicon|NOR}} [[Molde]], [[Nórsko]]<ref name=sister/><ref>{{cite web|title=Vennskapsbyer|url=http://www.molde.kommune.no/vennskapsbyer.263537.no.html|work=kommune.no|access-date=26 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20160304052427/http://www.molde.kommune.no/vennskapsbyer.263537.no.html|archive-date=March 4, 2016|url-status=dead}}</ref> * {{flagicon|DEN}} [[Vejle]], [[Dánsko]]<ref name=sister/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mikkeli.fi Oficiálna stránka] {{portál|Fínsko|Fínsky}} [[Kategória:Mikkeli| ]] [[Kategória:Mestá vo Fínsku]] [[Kategória:Etelä-Savo]] s5yp87884on08a1hg4gh17zyjqgg9h7 0 154641 8356855 8233894 2026-08-16T12:36:29Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8356855 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} [[Súbor:Tarangire-Natpark800600.jpg|thumb|Savana v Tanzánii]] '''Savana''' je porast ([[Rastlinná formácia|formácia]], [[bióm]]) v tropických a subtropických oblastiach s prevládajúcimi porastmi vysokých [[Lipnicovité|tráv]] a bylín a s riedko roztrúsenými [[drevina]]mi. Savany vznikli na miestach, kde na Zemi ubúda [[zrážky|zrážok]], ale je tam stále dostatok [[svetlo|svetla]] a [[teplo|tepla]]. Lemujú ich dažďové [[les]]y, v ktorých prší každý deň. V savanách sa striedajú výrazné obdobia dažďov a [[sucho|sucha]]. Práve obdobie sucha spôsobuje, že tam nie je dosť vlahy pre rast súvislého [[les]]a a [[strom]]y rastú len miestami. V savanách je teplo, preto sa vlaha rýchlo vyparuje. Väčšinou sa nachádzajú v Afrike, môžme ich však nájsť aj v Austrálii, Južnej Amerike a Ázii. Rieky majú dosť vody len počas obdobia dažďov. Väčšinou tam nevznikajú veľké vodné toky. Hladina vody v jazerách klesá a stúpa podľa ročných období – množstva zrážok. Savany majú úrodné, hlboké pôdy, železo ich sfarbuje do červena. Keď majú dostatok vlahy sú úrodné. == Fauna == V savane žijú stáda žiráf, slonov, antilop a zebier. Stáda kopytníkov sprevádzajú dravce ako gepardy, levy a leopardy. Zvyšky mršín odstraňujú šakaly, hyeny a supy. V savanách sa vyskytujú ideálne podmienky pre bylinožravce. Sú to zvieratá schopné rýchleho behu, vďaka čomu môžu utekať pred dravcami. Sfarbenie srsti sa zvyčajne prispôsobuje okoliu. Tento spôsob ochrany (zhoda medzi farbou povrchu pôdy a sfarbením zvierat) sa nazýva krypsis. Ďalším typom fauny je hrabavá zver a množstvo hmyzu (mravce, [[termity]]…). V africkej savane žijú zebry, žirafy, mnoho druhov antilop, pakôň, nosorožec, [[slon africký]], byvol kaferský. Zo šeliem sú to levy, leopard, gepard, pes hyenovitý, z vtákov napríklad bocian, pštros, marabu. V Južnej Amerike sa vyskytuje mravčiar alebo pásavec. Zo šeliem tu nájdeme pumu, jaguára a vlka hrivnatého. V austrálskych savanách žije kengura, koala, mravčiar, pes dingo alebo pes hnedý. == Flóra == Savany pokrývajú zlatisté trávy dorastajúce až do výšky {{m|4|m}}. Dažde prichádzajú iba raz za rok, takže trávy sa snažia zužitkovať všetku dostupnú vodu svojimi koreňmi, ktoré rozprestrú do veľkej hĺbky. Ihliciam podobné [[List (botanika)|listy]] akácií znižujú straty vody, kým baobaby uskladňujú vodu vo svojich dužinatých kmeňoch. Aby sa táto krajina a jej divá zver zachovali, boli obrovské plochy vyhlásené za prírodné rezervácie, ako napríklad [[Národný park Serengeti]] v Tanzánii a [[Masai Mara]] v Keni. == Druhy saván == === Vlhké savany === Savany tohto typu vznikli dôsledkom opakovaného rúbania a vypaľovania tropických lesov. Prevládajúce vegetačné formácie sú 2 – 4 metre vysoké trávy, v ktorých sa vyskytujú ojedinelé stromy. Vlhké savany sa vyskytujú v Afrike v oblasti guinejskej savanovej zóny, severne od tropického dažďového lesa. Tento pás sa tiahne až do južného Sudánu. Ďalej sa vlhké savany vyskytujú v južnej Amerike. Ide o orinocké Ilanos, brazílske campos a oblasť guyanskej náhornej savany. Orinocké Ilanos (šp. Ilano = rovina) sú pokryté asi {{cm|50|m}} vysokými trávami. Stromy sa tu vyskytujú len na malých ostrovčekoch, ktoré nazývame „matas“. Brazílske campos sa rozprestierajú v Brazílskej vysočine. Campos cerrados predstavujú akýsi prechod medzi lesom a savanou. Campos abiertos predstavujú savanovú formáciu bez stromov. Vznikli v dôsledku požiaru v campos cerrados. Oblasť guyanskej náhornej plošiny sa rozprestiera v nadmorskej výške 1 500 až {{mnm|2000}} Vynára sa z dažďového pralesa. Zaplavované savany vznikajú v dôsledku stagnácie dažďovej vody na nepriepustnom povrchu. Často sa vyskytujú v Južnej Amerike, kde sa nazývajú „palmares“. Známou zaplavovanou savanou je [[Pantanal (územie)|Pantanal]] v juhozápadnej Brazílii. V zime je toto územie suché a počas letného obdobia dažďov je úplne zaplavené a má močaristý charakter. === Suché savany === Rozkladajú sa v Afrike, predovšetkým v sudánskej zóne a vo východnej Afrike. Ich podstatu tvoria 1 – 2 metre vysoké trávy a roztrúsene sa vyskytujúce stromy, ktoré dosahujú výšku max. 10 metrov. Typickým stromom je [[baobab]]. Africké suché savany sa využívajú pre pastvu dobytka. === Tŕnité savany === Vyskytujú sa v arídnych oblastiach striedavo s vlhkými trópami s množstvom 300{{--}}{{mm|400|m}} za rok. V Afrike sú tŕnité savany rozšírené na južnom okraji Sahary a v oblasti juhozápadnej Afriky v oblasti [[Kalahari]]. Dreviny môžu v tŕnitej savane úplne chýbať. Niekde sa môžu vyskytovať akácie. Dominujúce vegetačné formácie sú 30{{--}}{{cm|50|m}} vysoké trávy. == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Geografia]] [[Kategória:Vegetačné pásma]] t8dyk6vbp7mpdcysks0fdla5cm73py1 0 161932 8357188 8344518 2026-08-17T09:37:24Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357188 wikitext text/x-wiki [[Súbor:AlokaPhoto2006a.jpg|náhľad|Lekársky sonograf]] '''Ultrasonografia''' (iné názvy: '''sonografia, ultrasonoskopia, echografia, USG''', hovorovo: '''ultrazvuk''', slangovo '''sono''') je na [[ultrazvuk]]u postavená diagnostická zobrazovacia technika, využívaná na vizualizáciu [[sval]]ov a [[Orgán (anatómia)|vnútorných orgánov]], ich veľkostí, štruktúry, patológii alebo lézií. Všeobecne sa používaná napríklad počas [[Gravidita|tehotenstva]]. Vo fyzike znamená „ultrazvuk“ všetky akustické energie s frekvenciou nad možnosťou ľudského sluchu (20 000 [[Hertz (jednotka)|hertzov]] alebo 20 kilohertzov). Typická diagnostická sonografia využíva frekvencie v rozsahu od 2 do 15 megahertzov, sto až tisíckrát vyššie ako tento limit. == Princíp == Do tela vyšetrovaného pacienta je vysielané ultrazvukové vlnenie vytvárané [[piezoelektrický jav|piezoelektrickým]] meničom o [[frekvencia|frekvencií]] 2{{--}}18 [[Hertz|MHz]] a intenzite maximálne 10 Wm⁻². Mäkké tkanivá sa chovajú ako [[tekutina]], ultrazvukové vlnenie je len priečne s priemernou rýchlosťou 1540 ms⁻¹. [[Akustická impedancia]], a teda i rýchlosť šírenia ultrazvukového vlnenia, však nie je vo všetkých tkanivách celkom rovnaká, tkanivá majú rozdielnu [[akustická impedancia|akustickú impedanciu]]. Na rozhraní dvoch tkanív s odlišnou akustickou impedanciou sú vhodné podmienky pre čiastočný odraz vlnenia. V ideálnom prípade je plocha rozhrania kolmá na smer šírenia ultrazvukového vlnenia a odrazené vlnenie môže byť registrované. Aby bolo vôbec možné registrovať odrazené vlnenie, vysiela sa ultrazvuk v milisekundových impulzoch s opakovacou frekvenciou rádovo 10²-10³ Hz a registruje sa intenzita odrazených signálov i doba, za akú sa po vysielaní vráti do senzoru. Keďže inzenzita ultrazvukového vlnenia klesá exponenciálne, je treba pre dobrú vizualizáciu detegovaný signál ďalej upraviť; k tomu sa používa zosilnenie signálu úmerné dobe, ktorá uplynula od jeho vyslania. Pretože vzduch má pre ultrazvukové vlnenie veľmi vysokú impedanciu, je potrebné zaistiť, aby vlnenie prechádzalo len vodným prostredím. Obvyklým riešením je dôkladné pokrytie povrchu sondy gélom (EKG krém), ktorý zaistí dobrý prechod vlnenia do kože. === A mód === A mód (''Amplitude mode'') je jednorozmerné zobrazenie, pri ktorom sa na tienidle zobrazujú amplitúdy odrazených signálov, výstupom vyšetrenia je teda krivka zobrazujúca závislosť korigovanej intenzity odrazeného signálu na čase uplynutom od vyslania signálu. Tento mód umožňuje presné meranie vzdialenosti. V jednorozmernom obraze je všeobecne ťažká orientácia, pretože vyšetrujúci si musí dobre predstaviť trojrozmernú štruktúru organizmu a v nej viesť iba jeden skúmajúci lúč. Jednorozmerné vyšetrenie najmä v A móde je podkladom napr. [[biometrie]] oka v [[očné lekárstvo|očnom lekárstve]]. === B mód === B mód (''Brightness mode'') je jednorozmerné zobrazenie, pri ktorom sa amplitúdy odrazených signálov prevádzajú do odtieňov šedej. Výstupom je úsečka zložená z [[pixel]]ov o rôznom jase. Jasný bod odpovedá vrcholu na krivke z A módu, tmavý úsek odpovedá nulovej línii na krivke z A módu. Tento mód je základom pre ďalšie spôsoby zobrazení. === M mód === M mód (''Movement mode'') je spôsobom jednorozmerného zobrazenia umožňujúci zobrazenie pohybujúcich sa štruktúr, najčastejšie srdca. Ide vlastne o data v B móde zobrazené za sebou v čase. Často sa používa pri vyšetrení srdca ako súčasť [[echokardiografie]]. === 2D zobrazenie === 2D zobrazenie je základným zobrazením. Z 2D obrazu môžeme v prípade potreby získať i jednorozmerné obrazy v módu A, B a aj M. Dvojrozmerný obraz je získaný ako rada vedľa seba položených úsečiek jednorozmerného zobrazenia v B módu. Technicky sa dá získať niekoľko lúčov buď vychyľovaním lúčov jedného meniča, alebo použitím rady (array) meničov pracujúcich súčasne. Podľa usporiadania snímača (sondy) tak môžeme hovoriť o sondách: * '''lineárnych''' – sondu tvorí množstvo rovnobežných meničov, obraz má tvar obdĺžniku * '''konvexných''' – sondu tvorí konvexný (vypuklý) rad meničov, obraz má tvar kruhového výseku * '''sektorových''' – ultrazvukový lúč je postupne vychyľovaný buď mechanicky alebo elektronicky, obraz má tvar širokého kruhového výseku 2D zobrazenie je široko využívanou metódou vyšetrenia vnútorných orgánov, lebo je pomerne ľahko dostupné a prakticky nezaťažujúce pacientov. Používa sa napr. k diagnostickom zobrazení [[pečeň|pečene]], [[žlčník]]u a žlčových ciest, [[pankreas|slinivky brušná]], dutiny pobrušnice, [[obličky|obličiek]], močových ciest a [[močový mechúr|močového mechúra]], [[prostata|prostaty]], [[Semenník (anatómia)|semenníkov]], [[Prsník|pŕs]], [[maternica|maternici]], [[vaječník|ovarií]], [[srdce|srdca]], [[Cieva (anatómia)|ciev]], [[štítna žľaza|štítnej žľazy]], mäkkých [[kĺb]]ových a okolo kĺbových štruktúr a u [[novorodenec|novorodencov]] dokonca i [[mozog|mozgu]]. Samozrejmosťou je i ultrazvukové vyšetrenie vyvíjajúceho sa [[plod]]u. Ultrazvuk môže byť použitý i ako prostriedok pre navigáciu pri cielenej [[biopsie|biopsii]] podozrivých štruktúr. === 3D mód === Moderným zobrazením je trojrozmerná rekonštrukcia radov dvojrozmerných snímkov. Najčastejšie sa takéto obrazy používajú v pôrodníctve, môžu však byť použité i napr. v ortopédii. Trojrozmerný obraz vzniká ako počítačová rekonštrukcia z radov za sebou ležiacich dvojrozmerných rezov. Aby bolo možné takúto rekonštrukciu uskutočniť, je dôležité poznať informácie o umiestneniu jednotlivých rezov. To sa dá v praxi docieliť niekoľkými spôsobmi: * použitím zariadenia s riadeným posunom sondy nad sledovanou oblasťou * použitím bežnej sondy doplnenej o snímač polohy * použitím jednorozmernej rady s uhlovým vychyľovaním (manuálnym, mechanickým či elektronickým) * použitím dvojrozmernej rady (matice) meničov Prvá metóda je historicky pôvodná, dnes sa príliš nepoužíva. Pomocou dvojrozmernej matice meničov sa dá prevádzať snímanie z oblasti záujmu veľmi rýchlo, pokiaľ máme k dispozícii dostatočne výkonný počítač, môžeme získavať a zobrazovať data v reálnom čase, potom hovoríme o real-time 3D sonografií alebo tiež o 4D sonografií. == Dopplerovská ultrasonografia == [[Súbor:DopplerSonographyBloodFlowDiagram-de.svg|200px|princíp doplerovského merania prietoku krvi]] Klasická sonografia umožňuje získať informácie o rozmeroch statických tkanív. Využitím [[Dopplerov jav|Dopplerovho javu]] je možné získať aj informáciu o rýchlostiach pohybu tkanív, obzvlášť [[krv]]i. Dôležité však je, že sa obvykle nezískajú skutočné rýchlosti, ale iba zložky rýchlosti v smere k sonde alebo od sondy. Preto pokiaľ bude sonda merajúca prietok krvi cievou umiestnenou kolmo na cievu, namerá nulovú rýchlosť. Všeobecne sa dá doplerovské meranie prevádzať vo dvoch módoch: * '''CW''' (''continuous wave'') – vysielajúci menič stále vysiela * '''PW''' (''pulsed wave'') – vysielajúci menič vysiela v pulzoch CW mód je jednoduchší na technické riešenie, dáva však informáciu iba o priemernej rýchlosti pozdĺž ultrazvukového lúča. Dnes sa obvykle používa v tužkových prietokomeroch slúžiacich hlavne k meraniu krvného tlaku na dolných končatinách a k orientačnému hodnoteniu cievneho riečisko. PW mód umožňuje merať nielen zmenu frekvencie medzi vysielaným a prijímaným signálom, ale i dobu, za akú sa odrazený signál vrátil k sonde. To umožňuje určiť nielen rýchlosť toku, ale i hĺbku, v ktorej došlo k odrazu. Doplerovské meranie v PW móde je možné na väčšine bežne používaných prístrojov, výsledok sa zobrazuje ako dvojrozmerný obraz nameraných rýchlostí. Výsledky sa obvykle kódujú farebne ('''farebná kódovaná doplerovská sonografia''') – čím vyššia je v danom bode rýchlosť k sonde, tým jasnejším odtieňom červenej je zobrazený v odpovedajúcom mieste a monitore, čím je väčšia rýchlosť od sondy, tým je jasnejší odtieň modrej. Táto voľba farieb má tu výhodu, že miesta s [[turbulentné prúdenie|turbulentným prúdením]] sa zobrazí zobrazí žlto. Aby bola umožnená orientácia v obraze, obvykle sa spojí obraz farebne kódovanej doplerovskej sonografie a anatomický obraz kódovaný do stupňa šedej; výsledný obraz sa nazýva '''duplexný sonogram''' (tiež duplexné sono alebo len duplex). == Ultrazvukové kontrastné látky == Ku zvýšeniu kontrastu obrazu a tým i citlivosti vyšetrenia, môžeme použiť vnútrožilovo podané kontrastné látky. Obvykle sa používajú mikrobubliny neškodného plynu, ktorý po podaní pomerne rýchlo mizne z tela pacienta vydýchaním. == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} {{Medicínsky výhonok}} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] [[Kategória:Medicína]] 6zvn4nctjl423ch09eelyr67067zqop 0 183476 8357245 8092465 2026-08-17T11:13:33Z ~2026-45077-24 303058 8357245 wikitext text/x-wiki '''Nils Wilhelm Gustafsson''' ([[10. máj]] [[1942]], [[Vantaa]], [[Fínsko]]) je jediný človek, ktorý prežil [[Vraždy pri jazere Bodom|bodomské vraždy]] vo [[Fínsko|Fínsku]] v roku [[1960]]. Gustafsson bol vodič autobusu a žil normálnym životom do roku [[2004]], kedy bol zatknutý za podozrenie spáchania vrážd. Koncom [[marec|marca]] [[2004]], skoro 44 rokov po bodomských vraždách, Gustafsson bol zatknutý políciou, pretože bol podozrivý z vraždy. Začiatkom roka [[2005]], Fínsky národný vyšetrovací úrad oznámil znovuotvorenie prípadu z dôvodu, že sa objavili nové analýzy krvavých škvŕn. Tieto analýzy potrebovali testovanie [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], čo bolo technicky nemožné v tej dobe. Podľa teórie policajtov, Gustafsson mal údajný výbuch žiarlivosti zahrňujúc jednu z obetí, Irmeli Björklund, jeho priateľky. Irmeli bola v tú noc bodnutá pätnásťkrát, zatiaľ čo ďalší dvaja tínedžeri boli zabití menej krutejšie. Gustafssonove zranenia boli taktiež ťažké. Súd začal [[4. augusta]] [[2005]]. Žaloba sa dožadovala doživotného trestu Gustafssona za tri vraždy. Tvrdili, že nové vyšetrovanie starých dôkazov použijúc modernú techniku by ukázalo priamo na neho. Obhajoba argumentovala, že vraždy boli prácou jedného alebo viacerých neznámych ľudí, a že Gustafsson utrpel zranenia podobné zraneniam ostatných obetí, a preto by nemohol byť schopný zabiť troch ľudí. Gustafsson sa údajne priznal jednému z policajtov, nasledujúc jeho zadržaním, že sa dopustil vrážd. Povedal: "Čo sa stalo, sa stalo. Dostanem 15 rokov." Avšak súd toto zamietol a vzniklo krivé svedectvo. [[7. októbra]] [[2005]] bol Gustafsson zbavený všetkých obvinení. Dostal €44 900 za stratu času vo väzení a duševné trápenie, ktoré zažíval, keď bol obvinený. == Externé odkazy == * [http://www.hs.fi/english/article/Court%20finds%20Gustafsson%20not%20guilty%20of%201960%20Bodom%20Lake%20triple%20murder/1101981204857 Court finds Gustafsson not guilty of 1960 Bodom Lake triple murder] {{eng icon}} * [http://www.hs.fi/english/article/No%20prosecution%20appeal%20in%20Bodom%20murder%20case/1101981285281 No prosecution appeal in Bodom murder case] {{eng icon}} {{DEFAULTSORT:Gustafsson, Nils}} [[Kategória:Narodenia v 1942]] [[Kategória:Fínske osobnosti švédskeho pôvodu]] orgoe7toh3ffls6exwfbm7kvwmjkk3p 0 185801 8357069 8281877 2026-08-16T21:34:38Z Maximilián Fedora 259749 8357069 wikitext text/x-wiki '''Faidon''' alebo '''Faidón''' je jeden z [[Platón]]ových [[dialóg]]ov. Je nazvaný podľa [[Sokrates|Sokratovho]] žiaka [[Faidón z Elidy|Faidona]]. Je to rozprava o nesmrteľnosti ľudskej duše. == Obsah == [[Pytagoreizmus|Pytagorovec]] Echekrates z Fliuntu žiada Faidona, aby jemu a jeho nemenovaným priateľom vyrozprával posledné chvíľky Sokrata pred jeho popravou a prečo sa poprava vlastne oddialila. Keď sa Sokratovi priatelia dozvedeli, kedy má byť Sokrates popravený, prišli v ten deň skoro ráno do väzenia a našli tam už nariekajúcu [[Xantipa|Xantipu]] s dieťaťom na rukách. Po príchode priateľov ju dal Sokrates odviesť domov. Sokrates sedel na lôžku, práve ho zbavili pút, a vykladal priateľom o zvláštnej spojitosti príjemného a nepríjemného. Sokrates neschvaľuje samovraždu, pretože ľudia sú podľa neho majetkom bohov, ktorí sa o nich starajú. Podľa pytagorovca Kebesa by rozumných ľudí malo mrzieť, že zomierajú, len nerozumní sa môžu radovať. Sokrates dôvodí, že po smrti príde k iným múdrym ľuďom a dobrým bohom. Tí, čo sa správne zaoberajú filozofiou, zaoberajú sa viacej smrťou ako týmto životom. Život pravého filozofa je ustavičnou snahou obmedziť maximálne telesné nároky v prospech čistého myslenia, ktoré sa týka poznania súcien osebe, ideí. Filozof sa má usilovať vo svojom pozemskom živote čo najviac oslobodiť dušu od tela, a to umožňuje v plnom rozsahu jedine smrť, ktorá nie je pre filozofa ničím strašným, ale naopak znamená splnenie jeho nádejí, že ňou dosiahne múdrosť, po ktorej celý život túžil. Kebes súhlasí v podstate so Sokratom, len jeho názor o duši vzbudzuje pochybnosť, pretože je obava, že sa duša hneď po odlúčení od tela rozptýli, hynie a zaniká. Preto je potrebný dôkaz, že duša ďalej jestvuje po smrti človeka a že má nejakú silu a je schopná myslieť. Sokrates svoj dôkaz začína tým, že jestvuje staré rozprávanie, podľa ktorého duše prichádzajúce do Hádovej ríše z tohto sveta, tam pobudnú a potom sa opäť vracajú do života, čím sa naznačuje, že nezanikajú, ale trvajú v podsvetí. Tento názor nachádza svoje potvrdenie v prírode, kde všetko vznikanie a zanikanie spočíva v neustálom prechádzaní z jedného protikladu do druhého: zo studeného vzniká teplé, zo spánku bdenie, z bdenia spánok a pod. Keby jestvovalo len priamočiare vznikanie z jedného do protikladného, všetko by napokon nadobudlo ten istý tvar a dostalo by sa do toho istého stavu a veci by prestali vznikať. Podobne zo života vzniká smrť a zo smrti život. Kebes pridáva ďalší dôkaz o nesmrteľnosti duše tým, že poukazuje na Sokratovo tvrdenie, podľa ktorého naše učenie sa je spomínanie. To takisto svedčí o tom, že naša duša musela byť niekde predtým, ako vstúpila do tejto ľudskej podoby. Podľa Sokrata skôr ako sme začali vnímať, museli sme niekde nadobudnúť vedomosti o súcne rovnosti, ak sme rovnaké veci zo zmyslových vnemov uviedli do vzťahu s týmto súcnom. Túto vedomosť sme museli nadobudnúť ešte pred narodením, takže ešte pred narodením sme získali také pojmy, ako pojem rovnosti. Pri narodení sme tieto vedomosti stratili, ale neskôr sme pomocou zmyslov nadobudli o nich vedomosti spomínaním. Z toho vyplýva, že naše duše musia jestvovať aj pred narodením. Podľa Kebesa a Simmiasa však z uznania preexistencie duše nevyplýva, že duša bude jestvovať aj po našej smrti. Sokrates sa odvoláva na predchádzajúci dôkaz z procesov v prírode, kde vznikanie a zanikanie je prechod z jedného protikladu do druhého: rovnako aj duša vzniká zo smrti, a preto musí aj po smrti jestvovať, keď musí zasa vznikať. Obava, že sa duša po smrti rozsype, akoby vetrom rozfúkaná, stojí na predpoklade, že je niečím zloženým. Rozpadnúť sa môže iba niečo zložené, jednoduché sa rozpadnúť nemôže. Jednoduché je stále a nemenné; prislúcha ideám. Duša je takisto jednoduché, nezložené, božské, nesmrteľné a rozumové. Keď sa duša oddelí od tela celkom čistá, odchádza k tomu, čo sa jej podobá, k neviditeľnému, božskému a nesmrteľnému, kde trávi čas s bohmi. Keď sa však od tela oddelia duše poškodené a nečisté, omámené telesnými žiadosťami a rozkošami, potĺkajú sa medzi pomníkmi a hrobmi, až sú uzavreté do zvierat takých vlastností, akým v živote holdovali. Simmias však argumentuje, že duša je len harmóniou tela, takže nemôže prežiť telo podobne, ako keď sa rozbije lýra, ktorá je hmotným telesom, stratí sa aj jej harmónia, ktorá je čosi neviditeľné, nehmotné. Podľa Kebesa zasa, duša síce môže pretrvať mnoho tiel, s ktorými bola spojená, napokon však jednako len hynie s posledným telom. Podľa Sokrata duša nie je harmóniou, pretože to by odporovalo preexistencii duše, harmónia nie je totiž pred hudobným nástrojom, ďalej jedna duša sa podobá druhej, nie však každá harmónia druhej, a takisto duša odporuje telu, kým harmónia je vždy závislá od nástroja a nemôže mu odporovať. Pokiaľ ide o Kebesove námietky, treba podľa Sokrata uvážiť príčiny vznikania a zanikania vôbec: pravou príčinou vecí sú idey a účasť vecí na nich je pravou príčinou ich vlastností. Nijaká idea nepripúšťa spojenie s protikladnou ideou. Duša síce netvorí priamy protiklad smrti, ale keďže je nerozlučne spojená s ideou života, vylučuje smrť a tým je nesmrteľná a nezničiteľná, lebo smrť by bola jediným spôsobom jej zničenia. Pri smrti človeka duša nehynie, ale iba ustupuje z tela. Tým Sokrates presvedčil Kebesa o postexistencii duše. Ak je však ľudská duša nesmrteľná, musí sa o ňu človek starať, aby bola čo najlepšia a najmúdrejšia a dosiahla šťastný osud na onom svete, kde dobrých odmeňujú a zlých trestajú. Súd mŕtvych určuje každej duši jej prislúchajúce miesto alebo blúdenie z jedného miesta na druhé. Záver dialógu obsahuje Faidonovu správu o posledných Sokratových činoch a slovách a o jeho smrti. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * {{Citácia knihy | autor = Platon | odkaz na autora = Platón | prekladatelia = [[Július Špaňár]] | titul = Dialógy | zväzok = I | vydanie text = Vyd. v tomto výbere 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | rok = 1990 | isbn = 80-222-0125-1 | edícia = Zlatý fond svetovej literatúry | zväzok edície = 107 | počet strán = 928 | strany = 723{{--}}726 }} == Externé odkazy == * {{filit|fvp/platon.html}} {{Platónove dialógy}} [[Kategória:Platónove dialógy]] 7oih4r5te8ntz7yifdh6oyg4zieakhe 0 194464 8357220 7879615 2026-08-17T10:28:49Z Jetam2 30982 odobratá [[Kategória:Novorenesančné stavby]]; pridaná [[Kategória:Novorenesančné stavby v Nemecku]] pomocou použitia HotCat 8357220 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Reichstag exterior 317.JPG|náhľad|Budova Reichstagu v Berlíne]] [[File:Reichstag-berlin-im-umbau.jpg|thumb|Reichstag 1995]] '''Budova Ríšskeho snemu''' ({{Audio|De-Reichstagsgebäude.ogg|Reichstagsgebäude}}) je sídlo [[Nemecko|nemeckého]] [[parlament]]u ([[Nemecký spolkový snem]] - [[Nemčina|nem.]] ''Deutscher Bundestag'') v [[Berlín]]e v [[Nemecko|Nemecku]]. Budova bola postavená ako sídlo [[ríšsky snem|Ríšskeho snemu]], ktorému slúžila od roku [[1894]] až do roku [[1933]], kedy bola vypálená (pozri [[Požiar Ríšskeho snemu]]). Od rekonštrukcie roku [[1999]] [[architekt]]om [[Norman Foster|Normanom Fosterom]] je opäť sídlom parlamentu. Pôvodná historická stavba je z roku [[1894]]. Projekt bol dielom [[Paul Wallot|Paula Wallota]] navrhnutý v neorenesančnom slohu. Po nástupe [[Adolf Hitler|Hitlera]] k moci došlo [[27. február|27. februára]] [[1933]] k [[Požiar Ríšskeho snemu|požiaru]] a budova vyhorela, čo nacisti využili na následné potlačovanie väčšiny ľudských práv. Budova bola viackrát poškodená v priebehu druhej svetovej vojny bombardovaním. Hrozilo, že by mala byť zbúraná. Prežila a v rokoch [[1958]] – [[1972]] bola opravená a následne sa do roku 1999 používala ako múzeum. Nemecký spolkový parlament sa dnes volá [[Nemecký spolkový snem|Bundestag]]. Reichstag ako názov parlamentu sa datuje od čias [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše]] až do rokov nacistického režimu. V dnešnom použití nemecký výraz Reichstag značí budovu Ríšskeho snemu, zatiaľ čo výraz Bundestag znamená inštitúciu. == História budovy == [[Súbor:Berlin governemnt-scubadive67.jpg|náhľad|Čelný pohľad na Reichstag]] Výstavba budovy začala po roku [[1871]]. Predtým sa parlament zhromažďoval vo viacerých budovách na Leipziger Straße v [[Berlín]]e. Tieto začali byť príliš malé pre tento účel, a tak sa v roku [[1872]] začala architektonická súťaž. Zúčastnilo sa jej 103 architektov. Práca na stavbe sa však nezačala ani o desať rokov na to. Blokovali ju rôzne problémy s kupovaním pozemkov pre novú budovu. A aj hádky medzi členmi Reichstagu, ako boli [[Viliam I. (Nemecko)|Wilhelm I.]], [[Otto von Bismarck]], o tom aká by mala byť nová budova. V roku [[1882]] sa konala ďalšia architektonická súťaž. Tentoraz sa jej zúčastnilo 189 architektov. Uskutočniť svoj projekt mohol architekt z [[Frankfurt|Frankfurtu]] [[Paul Wallot]]. V roku [[1984|1884]] položil 9. júna [[Viliam I. (Nemecko)|Wilhelm I.]] základný kameň. Pred dokončením stavby [[Viliam I. (Nemecko)|Wilhelm I.]] v roku [[1888]] zomrel. Jeho nástupca [[Viliam II. (Nemecko)|Wilhelm II.]] oponoval parlamentu ako inštitúcii v oveľa väčšej miere. Pôvodná budova bola najviac velebená kvôli konštrukcii pôvodnej kupoly z ocele a skla, čo bol inžiniersky skvost toho času. Na hlavnú fasádu boli v roku [[1916]] vytesané slová: "DEM DEUTSCHEN VOLKE" ("Nemeckému ľudu") Tomu sa snažil zabrániť cisár, pre priveľmi demokratický charakter. Po prvej svetovej vojne cisár abdikoval. Počas revolučných dní, 9. novembra v roku [[1918]], vyhlásil [[Philipp Scheidemann]] inštitúciu republiky priamo z jedného z balkónov Reichstagu. Budova naďalej slúžila ako sídlo parlamentu [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]] od roku [[1919]] až do [[1933]]. == Tretia ríša == {{Hlavný článok|Požiar Ríšskeho snemu}} [[Adolf Hitler]] sa stal ríšskym kancelárom 30. januára [[1933]]. Následne na to 27. februára [[1933]] bola budova podpálená za okolností, ktoré dodnes nie sú presne objasnené. Na mieste činu zadržala polícia Holanďana Marinusa van der Lubbeho, ktorý pobehoval po chodbách budovy s horiacou fakľou v ruke. Skôr ako sa začalo vyšetrovanie vyhlásil Hitler, že požiar mal byť výzvou ku [[Komunizmus|komunistickému]] puču a primäl svojich koaličných partnerov (nacisti mali vtedy ešte len troch ministrov) k súhlasu a prezidenta [[Paul von Hindenburg|von Hindenburga]] k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení ''Na ochranu národa a štátu'' a ''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené viaceré [[občianske práva a slobody]] zakotvené v ešte stále platnej ústave a rozšíril sa okruh trestných činov spadajúcich pod [[trest smrti]]. [[NSDAP]] využila túto udalosť na začatie politických čistiek v [[Berlín]]e a zákazu [[KPD|KPD (nemecká komunistická strana)]]. Počas 12 rokov vlády národných socialistov budova Reichstagu nebola používaná na zasadanie parlamentu. Tých zopárkrát, čo parlament zasadol, bolo to v budove bývalej opery ([[Krolloper]]) oproti samotnej budove Reichstagu. To platí aj o zhromaždení 23. marca [[1933]] kedy bol Reichstag ako inštitúcia zbavený svojich právomocí v prospech nacistickej vlády. Vydal sa zákon, ktorý bol legálnym krokom k získaniu moci. Budova, stále zničená a nepoužiteľná po požiari, bola používaná na propagandistické prezentácie a vojenské účely, počas trvania druhej svetovej vojny. Dokonca sa uvažovalo, že ju premenia na protilietadlovú vežu, ale zistilo sa, že na to nie je konštrukčne vhodná. [[Súbor:Reichstag-Russisches Graffiti.jpg|náhľad|vpravo|Sovietske nápisy na stene budovy. Jeden z nápisov oznamuje: „[[Stalingrad]]čania v Berlíne!!!“]] Budova, ktorá nebola plne obnovená od požiaru bola ďalej za vojny poškodzovaná vzdušnými náletmi. Počas [[bitka o Berlín|bitky o Berlín]] v roku [[1945]] sa stala jedným z hlavných cieľov pre [[Červená armáda|červenú armádu]]. Pravdepodobne pre jej symbolický význam. Tvrdé boje v okolí a vo vnútri budovy sa rozhoreli v noci 29. a pokračovali do [[30. apríl]]a [[1945]]. Silne opevnenú budovu bránilo niekoľko tisíc nemeckých vojakov. 30. apríla o pol desiatej v noci miestneho času traja sovietski vojaci, poručík [[Alexej Prokopjevič Berest|Alexej Berest]] a seržanti [[Michail Alexejevič Jegorov|Michail Jegorov]] a [[Meliton Varlamovič Kantaria|Meliton Kantaria]] ako jedni z prvých vyšli na strechu budovy a vztýčili na nej sovietsku vlajku (Ďalšieho dňa tento akt zopakovali pred fotoaparátmi). Aj dnes môžu návštevníci budovy stále vidieť sovietske [[grafity]] na zadymených stenách vo vnútri, a tak isto na niektorých strechách. Keď boli objavené počas rekonštrukcie po znovu spojení Berlína, boli zachované. == Studená vojna == Po vypuknutí studenej vojny bola budova fyzicky v západnom Berlíne, ale len zopár metrov od hraníc východného Berlína. Hranica sa tiahla pozdĺž zadnej časti budovy, no v roku 1961 bol prístup uzavretý [[Berlínsky múr|Berlínskym múrom]]. Počas berlínskej blokády sa obrovské množstvo Berlínčanov zhromaždilo pred budovou Reichstagu. Vtedajší starosta [[Ernst Reuter]] viedol 9. septembra [[1948]] reč, ktorá sa stala známa vetou: „Ihr Völker der Welt, schaut auf diese Stadt!“ (Ľudia tohto sveta, pozrite sa na toto mesto!). Po vojne bola budova ruinou. Navyše nemala žiadne reálne využitie, keďže hlavným mestom západného Berlína bol [[Bonn]] od roku [[1949]]. V roku [[1956]] sa rozhodlo, že budova Reichstag nebude zbúraná, ale bude znova obnovená. Nanešťastie pôvodná [[kupola]] budovy, ktorá bola veľmi poškodená bola zdemolovaná. Následne bola vyhlásená nová [[architektonická súťaž]]. Víťazom sa stal [[Paul Baumgarten]], ktorý rekonštruoval budovu v rokoch [[1961]] - [[1964]]. Po [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotení Nemecka]] sa stala umelecká a užitková hodnota jeho diela predmetom mnohých debát. A to preto, že Bundestag, parlament západného Nemecka, nemal podľa opatrenia ustanoveného spojencami v roku [[1971]] povolené zasadať. Až do roku [[1990]] bola budova používaná na občasné reprezentatívne stretnutia a na stálu výstavu o nemeckej histórii, ktorá sa volala: „Fragen an die deutsche Geschichte“ (Otázky k nemeckej histórii). == Zjednotenie == Oficiálna ceremónia nemeckého zjednotenia 3. októbra [[1990]] sa konala v budove Reichstagu, za účasti kancelára [[Helmut Kohl|Helmuta Kohla]], prezidenta [[Richard von Weizsäcker|Richarda von Weizsäckera]], bývalého kancelára [[Willy Brandt|Willyho Brandta]] a mnohých ďalších. Na tejto udalosti bol obrovský ohňostroj a mnohí na ňu spomínajú. O deň neskôr zasadol parlament spojeného Nemecka symbolicky v budove Reichstagu. V tom čase ešte nebola úloha Berlína rozhodnutá. Až po búrlivom rokovaní, ktoré sa považuje za jedno z tých, čo sa oplatí zapamätať, sa 20. júna [[1991]] rozhodlo s tesnou väčšinou, že vláda aj parlament sa vrátia do Berlína z [[Bonn]]u. V roku [[1992]] vyhral ďalšiu súťaž na rekonštrukciu budovy architekt [[Norman Foster]]. Jeho víťazný koncept vyzeral celkom odlišne od toho, čo sa neskôr uskutočnilo. Okrem iného pôvodný koncept neobsahoval kupolu. Pred tým ako sa začala rekonštrukcia bol Reichstag obalený do plášťa bulharskými umelcami [[Christo]] a jeho ženou [[Jeanne-Claude]]. To pritiahlo v roku [[1995]] milióny návštevníkov. [[Súbor:Reichstag Plenarsaal des Bundestags.jpg|náhľad|Rokovacia sála]] Počas rekonštrukcie bola budova z vnútornej strany zbavená všetkých pôvodných prvkov. Vybraté bolo úplne všetko okrem obvodových stien, vrátane všetkých zmien urobených v šesťdesiatych rokoch [[Paul Baumgarten|Paulom Baumgarten]]om. Aj keď neodškriepiteľne tomu chýbal rešpekt pred pôvodným dizajnom a nábytkom, rekonštrukcia bola všeobecne považovaná za úspech. Reichstag je jedna z najnavštevovanejších atrakcií v Berlíne aj kvôli tomu, že na ňom bola postavená sklenená kupola ako náznak pôvodnej kupole z roku [[1894]]. V kupole je špirálovitá rampa, z ktorej je impresívny pohľad na mesto hlavne v noci. Vďaka kupole sa dá vidieť do hlavnej sály parlamentu a vniká doň slnečné svetlo. Slnečné clony elektronicky sledujú pohyb Slnka a blokujú priame slnečné svetlo, aby neoslňovalo ľudí vo vnútri. Stavebné práce boli ukončené v roku [[1999]] a sídlo parlamentu bolo presunuté do Reichstagu v apríli toho roku. Dóm je otvorený každému bez predošlej registrácie, aj keď čakacie rady môžu byť veľmi dlhé, špeciálne v letnom období. == Literatúra == * J. Glancey,: ''Moderní architektura'', Albatros, Praha 2004, ISBN 80-00-01304-5 * N. Parkin,: ''Sedemdesiat zázrakov architektúry'', Slovart 2003, ISBN 8071457647 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.bundestag.de/ Stránka nemeckého parlamentu] {{deu icon}}, {{eng icon}}, {{fra icon}} * [http://www.stadtpanoramen.de/en/berlin/pariser_platz.html Panoráma Reichstag] * [http://www.nga.gov/exhibitions/2002/christo/74fs.htm Wrapped ''Reichstag''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050210095817/http://www.nga.gov/exhibitions/2002/christo/74fs.htm |date=2005-02-10 }} Obalená budova Christo a jeho ženou Jeanne-Claude * [http://www.photo.net/photo/pcd1669/reichstag-45 Fotky Reichstagu z roku 1993] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071013213332/http://photo.net/photo/pcd1669/reichstag-45 |date=2007-10-13 }} * [https://web.archive.org/web/20010502074424/http://www.geocities.com/isanders_2000/reichstag.htm Fotky Reichstagu z roku 1989 a 1945] {{Súradnice|52.5186|13.376|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stavby v Berlíne]] [[Kategória:Novorenesančné stavby v Nemecku]] [[Kategória:Architektúra z 1894]] [[Kategória:Parlamentné budovy]] 99nubr97eycxjv7qh9n7db3o0asuvar 0 199298 8356866 8356801 2026-08-16T12:50:52Z OJJ 116711 K 16. 8. 2026 8356866 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = McDonald's Corporation | Logo spoločnosti = McDonald's Golden Arches.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s.r.o.]] | IČO = | Odvetvie = [[Reštaurácia|Reštaurácie]] | Založená = 1940 | Zakladateľ = Richard a Maurice McDonaldovci | Sídlo = [[Oak Brook]] | Štát sídla = USA | Pôvod = USA | Vedenie = Steve Easterbrook | Územný rozsah = Celosvetovo | Priemysel = Reštaurácie rýchleho občerstvenia | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = ~375 tisíc | Divízie = | Dcérske spoločnosti = McCafé | Vlastník = | Slogan spoločnosti = ''„I'm loving it!“'' | Domáca stránka = [http://www.mcdonalds.com/ www.mcdonalds.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:McDonalds No Wake Zone.jpg|thumb|Logo]] [[Súbor:McDonaldsHQIL.jpg|thumb|McDonald's Plaza]] '''McDonald's Corporation''' je jednou z najväčších reštaurácií [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]].<ref>http://www.burgerbusiness.com/?p=9168 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119054022/http://www.burgerbusiness.com/?p=9168 |date=2021-01-19 }} McDonald’s Answers the Doubters</ref> Spoločnosť založili v roku [[1940]] [[bratia McDonaldovci]], no jej rozmach začal až v roku [[1955]], kedy ju prevzal [[Ray Kroc]], syn česko-slovenských emigrantov. V roku 1960 bola spoločnosť premenovaná na McDonald's Corporation. Prevažnú časť ponuky tvoria rozličné [[hamburger|burgery]], najtypickejším produktom reťazca je [[Big Mac]]. V roku [[2004]] mala firma v 122 krajinách vyše 30-tisíc reštaurácií a obslúžila okolo 51 miliónov zákazníkov denne. Časť reštaurácií neprevádzkuje firma priamo, ale poskytuje vlastníkom jednotlivých reštaurácií tzv. [[franchising]], čo je právo prevádzkovať svoju živnosť pod menom McDonald's. Vo veľkej väčšine nevlastní ani objekt reštaurácie, iba jej vybavenie, stroje a zariadenia. Materská firma zabezpečuje a kontroluje úroveň jednotlivých reštaurácií a organizuje ich spoločnú marketingovú politiku a zásobovanie. V 80. rokoch 20. storočia sa v [[Spojené štáty|USA]] objavil termín [[McJob]]. Označuje nepríťažlivé, málo platené činnosti s malými vyhliadkami do budúcnosti. Pôvodne označoval prácu pre McDonald's, dnes sa používa ako označenie pre každú prácu, kde je typická vysoká fluktuácia zamestnancov, nízky plat a nie príliš perspektívne zamestnanie. McDonald's sa však touto definíciou cíti poškodený, preto požiadal vydavateľstvo Oxford English Dictionary, aby bolo toto heslo odstránené, pričom v tomto slovníku sa nachádzalo od roku [[2001]]. == McDonald's na Slovensku == Prvá reštaurácia spoločnosti bola otvorená v októbri [[1995]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V máji [[1996]] bola otvorená prvá reštaurácia v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí SNP]], kým v októbri toho istého roka bola otvorená prvá reštaurácia franchisingového typu v [[Trnava|Trnave]].<ref>http://www.mcdonalds.sk/sk/onas/spolocnost/historia_v_sr.shtml</ref> K 16. 8. 2026 sa na Slovensku nachádza 58 reštaurácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadávač reštaurácií {{!}} McDonald's SK | url = https://restauracie.mcdonalds.sk | vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas roka 2010 navštívilo 23 reštaurácií 14,4 milióna zákazníkov. McDonald's dosiahol tržby 47,9 mil. € v roku 2010.<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = McDonald's v Slovenskej republike| url = http://www.mcdonalds.sk/sk/onas/spolocnost/historia_v_sr.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-04-17 | vydavateľ = McDonald's | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> [[File:McDonalds Golden Arches.jpg|thumb|McDonalds Golden Arches, USA]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:McDonald's}}. {{Gastronomický výhonok}} [[Kategória:Reštaurácie]] [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] [[Kategória:Potravinárske podniky USA]] [[Kategória:Nadnárodné podniky]] eol16ry0jbr336boa604a8yj7rtr3qu 0 199895 8357149 8132536 2026-08-17T08:03:56Z ~2026-44669-74 302887 1e12 ľudí viem kedy sa narodilo! 8357149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno = Hana Garčicová |Obrázok = Hana Garčicová.jpg |Popis umelca = ubytovňová majiteľka domu |Rodné meno = Hana Bořetická |Dátum narodenia = {{dnv|1961|9|13}} |Miesto narodenia = [[Brno]], [[Česko-Slovensko]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Bydlisko = Vinařská 237, 69201 Pavlov }} '''David Scott Mustaine''' (* [[13. september]], [[1961]], [[La Mesa]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[gitarista]], [[hudobný skladateľ]] a [[spevák]] [[Heavy metal|heavy metalovej]] skupiny [[Megadeth]] a bývalý gitarista trash metalovej skupiny Metallica. == Životopis == Vyrastal na rôznych predmestiach južnej [[Kalifornia|Kalifornie]]. Ako hlavná figúra skupiny [[Megadeth]], bývalý [[gitarista]] a spoluskladateľ [[Metallica|Metallicy]] je jeden z hŕstky ľudí, považovaných za priekopníkov thrash a speed [[metal]]u. Pred [[Metallica|Metallicou]] hral v kapele ''Panic''. K [[Metallica|Metallice]] sa pripojil po inzeráte, ktorý dal do miestnych novín ''The Recycler'' bubeník Lars Ulrich. Najznámejší počas jeho činnosti v [[Metallica|Metallice]] je skladba „The Four Horsemen“ z albumu ''[[Kill ’Em All]]'', ktorý sám napísal a neskôr s pôvodným textom vydal na prvom albume [[Megadeth]] ako „Mechanix“. S [[Metallica|Metallicou]] ale vydržal len do roku [[1983]], kedy bol kvôli problémom s alkoholom a drogami vyhodený. Potom si dal za cieľ založiť skupinu ešte úspešnejšiu ako [[Metallica]]. Ešte v roku [[1983]] založil skupinu ''Fallen Angels'', ktorá však netrvala dlho. V lete stretol basistu [[David Ellefson|Dava Ellefsona]] a založil [[Megadeth]]; vtedy s gitaristom [[Greg Handevidt|Gregom Handevidtom]] a bubeníkom [[Dijon Carruthers|Dijonom Carruthersom]]. == Diskografia == * Killing Is My Business... And Business Is Good! (1985) * Peace Sells... But Who's Buying? (1986) * So Far, So Good... So What! (1988) * Rust In Peace (1990) * Countdown to Extinction (1992) * Youthanasia (1994) * Hidden Treasures (1995) (EP) * Cryptic Writings (1997) * Risk (1999) * The World Needs a Hero (2001) * The System Has Failed (2004) * United Abominations (2007) * Endgame (2009) * TH1RT3EN (2011) * Super Collider (2013) * [[Dystopia]] (2016) * The Sick, the Dying… and the Dead! (2022) * [[Megadeth]] (2026) == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mustaine, Dave}} [[Kategória:Heavymetaloví speváci USA]] [[Kategória:Heavymetaloví gitaristi USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Členovia skupiny Metallica]] [[Kategória:Členovia skupiny Megadeth]] [[Kategória:Osobnosti z Kalifornie]] 8x0qjtbqpte7l509momsw0pb1wmnvd5 8357172 8357149 2026-08-17T08:56:53Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-39056-56 8132536 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno = Dave Mustaine |Obrázok = HF2022Megadeth 2.jpg |Popis umelca = americký gitarista, hudobný skladateľ a [[spevák]] |Rodné meno = David Scott Mustaine |Dátum narodenia = {{dnv|1961|9|13}} |Miesto narodenia = {{minivlajka|USA}} [[La Mesa]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''David Scott Mustaine''' (* [[13. september]], [[1961]], [[La Mesa]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[gitarista]], [[hudobný skladateľ]] a [[spevák]] [[Heavy metal|heavy metalovej]] skupiny [[Megadeth]] a bývalý gitarista trash metalovej skupiny Metallica. == Životopis == Vyrastal na rôznych predmestiach južnej [[Kalifornia|Kalifornie]]. Ako hlavná figúra skupiny [[Megadeth]], bývalý [[gitarista]] a spoluskladateľ [[Metallica|Metallicy]] je jeden z hŕstky ľudí, považovaných za priekopníkov thrash a speed [[metal]]u. Pred [[Metallica|Metallicou]] hral v kapele ''Panic''. K [[Metallica|Metallice]] sa pripojil po inzeráte, ktorý dal do miestnych novín ''The Recycler'' bubeník Lars Ulrich. Najznámejší počas jeho činnosti v [[Metallica|Metallice]] je skladba „The Four Horsemen“ z albumu ''[[Kill ’Em All]]'', ktorý sám napísal a neskôr s pôvodným textom vydal na prvom albume [[Megadeth]] ako „Mechanix“. S [[Metallica|Metallicou]] ale vydržal len do roku [[1983]], kedy bol kvôli problémom s alkoholom a drogami vyhodený. Potom si dal za cieľ založiť skupinu ešte úspešnejšiu ako [[Metallica]]. Ešte v roku [[1983]] založil skupinu ''Fallen Angels'', ktorá však netrvala dlho. V lete stretol basistu [[David Ellefson|Dava Ellefsona]] a založil [[Megadeth]]; vtedy s gitaristom [[Greg Handevidt|Gregom Handevidtom]] a bubeníkom [[Dijon Carruthers|Dijonom Carruthersom]]. == Diskografia == * Killing Is My Business... And Business Is Good! (1985) * Peace Sells... But Who's Buying? (1986) * So Far, So Good... So What! (1988) * Rust In Peace (1990) * Countdown to Extinction (1992) * Youthanasia (1994) * Hidden Treasures (1995) (EP) * Cryptic Writings (1997) * Risk (1999) * The World Needs a Hero (2001) * The System Has Failed (2004) * United Abominations (2007) * Endgame (2009) * TH1RT3EN (2011) * Super Collider (2013) * [[Dystopia]] (2016) * The Sick, the Dying… and the Dead! (2022) * [[Megadeth]] (2026) == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mustaine, Dave}} [[Kategória:Heavymetaloví speváci USA]] [[Kategória:Heavymetaloví gitaristi USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Členovia skupiny Metallica]] [[Kategória:Členovia skupiny Megadeth]] [[Kategória:Osobnosti z Kalifornie]] 9rwd9axr817d9k2imrhos6gplqcr4t6 0 203094 8357059 7979117 2026-08-16T20:18:13Z Armin 11665 Vložený obrázok 8357059 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Bratislavského kraja | map1_locator = Bratislavský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | municipality = Budmerice | category = [[prírodná rezervácia]] | name = Alúvium Gidry | image = Budmerice - Alúvium Gidry - prírodná rezervácia - 02.jpg | image_caption = Tok rieky Gidra v prírodnej rezervácii | established = 23. 3. 1993 | code = 796 | management = ŠOP - S-CHKO Malé Karpaty | area = 0.026274 | commons = | lat_d = 48.376508 | long_d = 17.379606 | range = Malé Karpaty }} '''Alúvium Gidry''' je [[prírodná rezervácia]] v katastrálnom území obce [[Budmerice]] v [[Pezinok (okres)|okrese Pezinok]]. Chránené územie je súčasťou geomorfologického celku [[Podunajská pahorkatina]], podcelku [[Trnavská pahorkatina]], má rozlohu {{ha|4.6|m}} a bola vyhlásená v roku [[1993]] bez ochranného pásma. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú: ''Zachované prirodzené [[močiar]]ne [[biotop|spoločenstvá]] tvorené zvyškom jelšového lesa, dvoma jazierkami s priľahlými močiarno-vŕbovými porastmi na [[alúvium|alúviu]] riečky [[Gidra]].''<ref>{{ŠZOCHČPSR|796}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|796}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územie], štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky * [http://mapy.hiking.sk/?x=17.38969&y=48.37392 Poloha na turistickej mape] {{Slovenský výhonok}} {{Podunajská pahorkatina}} {{Portál|Slovensko}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Prírodné rezervácie v Bratislavskom kraji]] [[Kategória:Prírodné rezervácie Podunajskej pahorkatiny]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Pezinok]] [[Kategória:Budmerice]] c8msf5kru2y5blb909npmd9cl15iq84 0 228305 8357145 8268458 2026-08-17T07:29:00Z Feriontly17x17x7 228747 akt. k 17. 08. 2026 8357145 wikitext text/x-wiki '''Beh na 800 metrov''' je [[atletika|atletická]] disciplína. Je to najkratšia disciplína behov na stredne dlhé trate. == Najlepší bežci na 800 m histórie == {| class="wikitable" |+ !Por. !Meno !Dátum !Čas |- | 1. | align="left" |{{minivlajka|Keňa}} [[David Rudisha]] | [[9. august]] [[2012]] | 1:40,91 |- | 2. | {{minivlajka|Dánsko}} [[Wilson Kipketer]] | [[24. august]] [[1997]] | 1:41,11 |- | 2. | {{minivlajka|Keňa}} [[Emmanuel Wanyonyi]] | [[22. august]] [[2024]] | 1:41,11 |- | 4. | {{minivlajka|Kanada}} [[Marco Arop]] | [[10. august]] [[2024]] | 1:41,20 |- | 5. | {{minivlajka|Alžírsko}} [[Djamel Sedjati]] | [[12. júl]] [[2024]] | 1:41,46 |- | 6. | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Gabriel Tual]] | [[7. júl]] [[2024]] | 1:41,61 |- | 7. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Bryce Hoppel]] | [[10. august]] [[2024]] | 1:41,67 |- | 8. | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Sebastian Coe]] | [[10. jún]] [[1981]] | 1:41,73 |- | 8. | {{minivlajka|Botswana}} [[Nijel Amos]] | [[9. august]] [[2012]] | 1:41,73 |- | 10. | {{minivlajka|Brazília}} [[Joaquim Cruz]] | [[26. august]] [[1984]] | 1:41,77 |} == Najlepšie bežkyne na 800 m histórie == {| class="wikitable" |+ !Por. !Meno !Dátum !Čas |- | 1. | {{minivlajka|Československo}} [[Jarmila Kratochvílová]] | [[26. júl]] [[1983]] | 1:53,28 |- | 2. | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Nadežda Olizarenková]] | [[27. júl]] [[1980]] | 1:53,43 |- | 3. | {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Audrey Werrová]] | [[26. jún]] [[2026]] | 1:53,80 |- | 4. | {{minivlajka|Keňa}} [[Pamela Jelimová]] | [[29. august]] [[2008]] | 1:54,01 |- | 5. | {{minivlajka|Južná Afrika}} [[Caster Semenyaová]] | [[30. jún]] [[2018]] | 1:54,25 |- | 6. | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Keely Hodgkinsonová]] | [[7. jún]] [[2026]] | 1:54,33 |- | 7. | {{minivlajka|Kuba}} [[Ana Fidelia Quirotová]] | [[9. september]] [[1989]] | 1:54,44 |- | 8. | {{minivlajka|Keňa}} [[Lilian Odirová]] | [[21. september]] [[2025]] | 1:54,62 |- | 9. | {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Oľga Minejevová]] | [[27. júl]] [[1980]] | 1:54,81 |- | 10. | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Georgia Hunterová Bellová]] | [[21. september]] [[2025]] | 1:54,90 |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://worldathletics.org/records/all-time-toplists/middlelong/800-metres/outdoor/men/senior 800 metrov muži] * [https://worldathletics.org/records/all-time-toplists/middlelong/800-metres/outdoor/women/senior 800 metrov ženy] {{atletický výhonok}} {{Atletické disciplíny}} [[Kategória:Beh na 800 m| ]] cyehz7ux4rhsxjtepuqrk7yfkqyx9bs 8 231818 8357166 8355873 2026-08-17T08:45:00Z Jetam2 30982 Wiki miluje film 8357166 wikitext text/x-wiki {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; border-radius:1em; box-shadow:.1em .1em .5em rgba(0, 0, 0, 0.75); box-shadow:.1em .1em .5em light-dark(rgba(0, 0, 0, 0.75), rgba(255, 255, 255, 0.75)); background:#EAEAFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|100px|Wiki miluje film|link=https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikipédia:Wiki miluje film/2025]] | [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|<big>'''Máte radi filmy a filmovú tematiku? Zapojte sa do súťaže ''Wiki miluje film'' a vyhrajte ceny!'''</big>]] | style="width: 55px" | [[File:OldCamera icon.svg|30px]] | style="width: 55px" | [[Súbor:Totem bw.png|50px]] |} cm68xe3xqsiyjcrfvj6e2agsugs9x4g 8357176 8357166 2026-08-17T09:13:28Z Jetam2 30982 opr 8357176 wikitext text/x-wiki {| class="plainlinks" style="width: 100%; border: 1px solid #777; border-radius:1em; box-shadow:.1em .1em .5em rgba(0, 0, 0, 0.75); box-shadow:.1em .1em .5em light-dark(rgba(0, 0, 0, 0.75), rgba(255, 255, 255, 0.75)); background:#EAEAFF; text-align: center;" | style="width: 55px" | [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|100px|Wiki miluje film|link=https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikipédia:Wiki miluje film/2026]] | [[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|<big>'''Máte radi filmy a filmovú tematiku? Zapojte sa do súťaže ''Wiki miluje film'' a vyhrajte ceny!'''</big>]] | style="width: 55px" | [[File:OldCamera icon.svg|30px]] | style="width: 55px" | [[Súbor:Totem bw.png|50px]] |} d78piz0hqaji1x35x768vboqiaa7ug9 0 246095 8356862 5346809 2026-08-16T12:44:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356862 wikitext text/x-wiki '''Literární noviny''' je český kultúrno-politický týždenník založený v roku [[1952]].<ref>[http://www.kultura21.cz/content/view/423/120/ Historie a současnost Literárních novin]</ref> Významnú úlohu zohral najmä v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]], kedy bol [[intelektuál]]nou platformou pre [[Pražská jar|Pražskú jar]]. V súčasnosti je vydavateľom Centrum pro média a demokracii, šéfredaktorom bol od roku 1999 do januára 2009 [[Jakub Patočka]]. Prispevateľmi týždenníka sú napríklad [[Jiří Pehe]], [[Ludvík Vaculík]], [[Vladimír Just]], [[Ivan Hoffman]]. ==Referencie== <references/> == Externé odkazy == * [http://www.literarky.cz/index.php www.literarky.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081106145619/http://www.literarky.cz/index.php/ |date=2008-11-06 }} - oficiálna stránka týždenníka {{Výhonok}} [[Kategória:Týždenníky v Česku]] dhl6s9lyyk5ptlkp55cucss2rb9vklq 0 254049 8357212 8309319 2026-08-17T10:05:08Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357212 wikitext text/x-wiki {{Infobox Choroba | Názov = Mnohopočetné vrodené exostózy | Obrázok = EXT4.jpg | Popis = Fotografia nôh 26-ročného muža, na ktorej vidno deformáciu kostí zapríčinenú týmto ochorením <!-- KLASIFIKACIA --> | MKCH-10 = Q78.6: Mnohopočetné vrodené exostózy | Odkaz MKCH-10 = http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast1700.pdf <!-- KLINICKÝ OBRAZ --> | Priebeh = | Príčina = | Postihnutý systém = <!-- STATISTICKE UDAJE – VSEOBECNE --> | Prevalencia = | Incidencia = | Mortalita = | Vek = | Vek2 = | Zdroj štatistiky = <!-- STATISTICKE UDAJE – ZENY --> | Prevalencia-ženy = | Incidencia-ženy = | Mortalita-ženy = | Vek-ženy = | Vek2-ženy = | Zdroj štatistiky-ženy = <!-- STATISTICKE UDAJE – MUZI --> | Prevalencia-muži = | Incidencia-muži = | Mortalita-muži = | Vek-muži = | Vek2-muži = | Zdroj štatistiky-muži = }} '''Mnohopočetné vrodené exostózy''' je vrodené, [[autozomálne dominantná dedičnosť|autozomálne dominantne dedičné]] ochorenie chrupavčitej kosti, ktoré sa prejavuje abnormálnym viacložiskovým nádorovým rastom [[chrupavka|chrupavky]] v oblasti [[metafýza|metafýz]] dlhých kostí, v blízkosti [[rastová platnička|rastových platničiek]]. S nádorovým rastom je spojený defekt v [[periost]]e. Povrch výrastku tvorí „čiapočka“ [[chrupavka#hyalínna chrupavka|hyalínnej chrupavky]], nad ktorou sa často vytvorí [[burza (anatómia)|burza]]. Prejaví sa v druhom až desiatom roku života a je 3-krát častejšia u chlapcov. Existuje zvýšená, približne 5% šanca na zhubnú premenu niektorého výrastku na [[chondrosarkóm]]. Jej prejavom je zrýchlený rast, rozsiahlejšia a pokračujúca deštrukcia kosti a [[bolesť]]. == Klinické prejavy == Klinicky sa prejavuje ako viacpočetné nebolestivé tumory v blízkosti [[kĺb]]ov, s možným poškodením priľahlých šliach, ciev a [[nerv]]ov. Tumory obmedzujú mechanicky kĺby v pohybe. Často býva spojená s ďalšími abnormalitami: skrátenie 4. a 5. [[Záprstná kosť|záprstnej kosti]], [[polydaktýlia]], Madelungova deformita (predĺžená a lukovito ohnutá [[vretenná kosť]] – rádius). Rast tumorov sa zastaví po zániku rastovej platničky (ukončenie rastu). == Zobrazovacia diagnostika == Kostné štruktúry (kortikalis a spongiózna kosť) plynule prechádzajú z kosti do výrastku. Samotný výrastok smeruje preč od kĺbu. Na rtg snímke kosti sa môžu v oblasti chrupavčitej čiapočky zobraziť typické chondroidné kalcifikáty. Postihnutá môže byť akákoľvek časť skeletu, ktorá má ešte chrupavčitý základ. Nález môže i nemusí byť symetrický. Najčastejšie sú postihnuté oblasti kolena, lakťa, lopatky, panvy a rebier. Chrupavčitá „čiapočka“ sa dá dobre zobraziť [[ultrasonografia|sonograficky]]. Jej hrúbka pod 1,5 cm je znakom nezhubnosti, naopak väčšia vzbudzuje podozrenie na zhubný zvrat. [[CT]] zobrazí mäkkotkanivové expanzie s kalcifikátmi v typických lokalizáciách. Pri [[MRI]] majú výrastky izointenzný signál v T1 vážení a hyperintenzný signál v T2 vážení, celá štruktúra je dobre definovaná a ohraničená, bez infiltrácie okolitých štruktúr. [[Gamagrafia skeletu]] zobrazí zvýšené vychytávanie [[rádioizotop]]u. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *[http://education.auntminnie.com/QMachine.ASP?UID=1ZZ0TWPD&PageId=4&Sess=9643366 AuntMinnie.com]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *Dahnert W. Radiology Review Manual, 4. vydanie. Philadelphia: Lippincott Williams & Wilkins, 2000 *Levy A, Chung E, Galvin J, Koeller K, Murphy M, Woodward P. Radiologic Pathology, 5. vydanie. Washington, DC: American Registry of Pathology, 2006 *Stoller D, Tirman P, Bredella M, Beltran S, Branstetter III R, Blease S. Diagnostic Imaging Orthopaedics. Salt Lake City: Amirsys, 2004 [[Kategória:Choroby kostí a kĺbov]] [[Kategória:Autozomálne dominantné choroby]] [[Kategória:Rádiológia opornej a pohybovej sústavy]] paz4jnacn0eoeogl61ti0w0tg4ajgjn 0 254660 8357210 8263310 2026-08-17T10:03:34Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357210 wikitext text/x-wiki '''Akútny zápal žlčníka''' alebo '''akútna cholecystitída''' je náhle vzniknuté [[zápal]]ové postihnutie [[žlčník]]a. Hlavnou príčinou vzniku akútnej cholecystitídy býva stagnácia žlče a toxické poškodenie sliznice žlčníka. Stagnácia žlče môže byť spôsobená upchatím žlčových ciest kameňom alebo blatom. Zápal môže byť spôsobený aj bakteriálnou infekciou, alebo obštrukciou d. cysticus zvonku. ==Zobrazovacia diagnostika== Metódou prvej voľby je [[ultrasonografia]], ktorá dobre zobrazí známky zápalu (90{{--}}95 percentná [[senzitivita]], cca 80 percentná [[špecificita]]) aj prítomnosť žlčníkových kameňov (až 98 percentná senzitivita a špecificita). Hlavnými nálezmi je zhrubnutie steny žlčníka nad 3 mm, zväčšenie žlčníka (priemer nad 4 cm, dĺžka nad 10 cm), tekutina v okolí a bolestivosť pri cielenom tlaku sondy na oblasť žlčníka. Alternatívou sú metódy [[nukleárna medicína|nukleárnej medicíny]] (sledovanie vylučovania [[rádioizotop]]u [[pečeň]]ou do žlčových ciest v čase – HIDA/DISIDA). Rtg snímka brucha, [[Počítačová tomografia|CT]] a [[ERCP]] sú doplnkové metódy. ==Liečba== *Konzervatívna: antibiotiká, spazmolytiká, pokojný režim *Operačná: Cholecystektómia – urgentná ak hrozí perforácia (prasknutie) žlčníka, akútna je možná do 3 dní od začatia ťažkostí, odložená cca 3 mesiace po prekonaní zápalu žlčníka == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *[http://education.auntminnie.com/QMachine.ASP?UID=2010RJNE&PageId=4&Sess=5302698 www.AuntMinnie.com] *Bennett GL, Balthazar EJ: Ultrasound and CT evaluation of emergent gallbladder pathology. Radiol Clin North Am 2003 Nov; 41(6): 1203-16. *Ralls PW, Colleti PM, Lapin SA: Real-time sonography in suspected acute cholecystitis. Radiology 1985; 155: 767-71. *Weissleder R, et al: Primer of Diagnostic Imaging. Mosby 2003; 225. [[Kategória:Choroby žlčníka]] [[Kategória:Rádiológia hepatobiliárneho systému]] i3sndfi80eqxo5o8jiiwakld7xq4t2f 0 255065 8357213 8354722 2026-08-17T10:05:38Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357213 wikitext text/x-wiki '''Mucinózny''' alebo '''hlienotvorný cystadenokarcinóm vaječníkov''' je zhubný nádor [[vaječník|ženských pohlavných žliaz]]. Postihuje ženy najmä v čase alebo po [[menopauza|menopauze]]; vyššiemu riziku vzniku sú vystavené ženy, ktoré nikdy nerodili, staršie rodičky, ženy s neskorým prechodom do menopauzy a včasným [[menarché]], s rodinným výskytom zhubných nádorov [[endometrium|endometria]], [[prsník]]a alebo [[hrubé črevo|hrubého čreva]]. Jeho zhubnosť a [[úmrtnosť]] naň je vysoká. K najčastejším príznakom patrí zväčšovanie brucha, bolesti v oblasti panvy, [[anémia]] a [[kachexia]]. Typickým laboratórnym nálezom je vysoká hodnota [[onkomarker]]u [[CA-125]]. Tento typ nádora sa najčastejšie šíri priamym prerastaním do okolia alebo rozsevom po [[pobrušnica|pobrušnici]], dochádza však pomerne často i k šíreniu lymfatickými cestami (panvové a retroperitoneálne [[lymfatická uzlina|lymfatické uzliny]]) alebo hematogénne ([[pečeň]] a [[pľúca]]). Metódou prvej voľby pre určenie rozsahu, účinnosti liečby a [[Recidíva (medicína)|recidívy]] ochorenia je [[CT]]. To zobrazí solídno-cystickú nádorovú masu vyrastajúcu z oblasti [[adnexy|adnex]] alebo vaječníkov. [[Cysta (medicína)|Cysty]] sú obyčajne nepravidelné, početné, s hrubými septami a solídnou zložkou, ktorá sa po podaní [[kontrastná látka|kontrastnej látky]] nehomogénne sýti. Priame prerastanie do okolitých orgánov je časté, rovnako ako nález [[Brušná vodnatieľka|ascitu]], ktorý je zväčša následkom prítomnosti [[metastáza|metastáz]] na [[Pobrušnica|pobrušnici]] (v čase diagnózy až u 70&nbsp;% prípadov), aj keď ony samotné nemusia byť viditeľné. Pri [[Ultrasonografia (medicína)|sonografickom vyšetrení]] sa zobrazí multilokulárna cysticko-solídna masa vyrastajúca z oblasti adnex. Cystické časti nádora majú rôznu [[echogenita|echogenitu]] v závislosti od jeho zloženia (tekutina, hlien - mucín, [[krv]]). == Zdroj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * [http://education.auntminnie.com/QMachine.ASP?UID=2010RUQ2&PageId=4&Sess=6037714 AuntMinnie.com]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Webb | meno = Wayne Richard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Brant | meno2 = William E. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Major | meno3 = Nancy M. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Fundamentals of Body CT | vydanie = | vydavateľ = Elsevier Health Sciences | miesto = | rok = 2006 | url =https://archive.org/details/fundamentalsofbo0003webb| isbn = 978-1-4160-0030-3 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/fundamentalsofbo0003webb/page/236 236]-238 | jazyk = po anglicky }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Jeong | meno = YY | priezvisko2 = Outwater | meno2 = EK | priezvisko3 = Kang | meno3 = HK | titul = Imaging evaluation of ovarian masses | periodikum = Radiographics | ročník = 20 | rok = 2000 | mesiac = Sept-Oct | strany = 1445{{--}}70 }} [[Kategória:Nádory vaječníkov]] [[Kategória:Rádiológia ženského pohlavného systému]] ebzzs2sz3aew0xol4t6qykewrrjrbv2 0 256014 8356984 7980900 2026-08-16T17:31:04Z Luketheslovak 200569 /* CH */ 8356984 wikitext text/x-wiki Toto je zoznam hudobných termínov. {{SHORTTOC}} == A == * '''a''', '''à, a lá''' (fr.) – + / nasleduje vyjadrenie spôsobu prednesu * '''a 2''' – pozri '''a due''' nižšie v tomto slovníku * '''[[a bassa voce]] -''' * '''[[a battuta]]''' – je označenie pre sólový spev   * '''a bene placido''' – * '''[[absolútna hudba]]''' – je hudba bez hudobného vplyvu alebo cieľa. * '''absolútny sluch''' – nadanie spievania alebo rozpoznania nôt podľa sluchu * '''[[a cappella]]''' (tal.) – je označenie spevu bez sprievodu hudobných nástrojov * '''[[a capella rock]]''' –  * '''[[accelerando]], accel.''' – zrýchľujúce, postupne sa zvyšujúce tempo * '''accentato''' – dôrazne * '''[[acciaccatura]]''' - * '''accompagnato''' – so sprievodom, t. j. so sprievodom pre sólistu; v talianskej [[barok]]ovej [[opera|opere]] spev, ktorý je sprevádzaný inštrumentálnym súborom * '''adagietto''' – skôr pomalšie * '''[[adagio]]''' (tal.) – pomalšie, zvoľna, pohodlne * '''adagissimo''' (tal.) – čo najpomalšie, najvoľnejšie * '''ad libitum''' (často '''[[ad lib]]'''; latinsky) – at liberty; t. j., rýchlosť a stvárnenie je na výkone interpreta * '''a due''' – určené ako duet, pre dva hlasy alebo 2 rovnaké nástroje * '''[[afektová teória]]''' –  * '''affettuoso''', '''affettuosamente''', alebo '''affectueusement''' (fr.) – s citom * '''affrettando''' – * '''agile''' – živo, svižne * '''agigato''' (tal.) – nepokojne * '''agitato''' – agitated * '''akustika''' – kvalita zvuku v koncertnej sále alebo v budove, kde sa interpretuje hudobné dielo * '''[[akordeón]]''' –  * '''[[akordika]]''' –  * '''[[akustická gitara]]''' –  * '''al''' alebo '''alla''' – * '''alla breve''' – * '''alla marcia''' – pochodovo * '''allemande''' (fr.) –  * '''allargando''' – voľnejšie * '''album''' –  * '''alikvótne tóny''' –  * '''allegretto''' (tal.) – trochu temperamentnejšie, stredne rýchlo, ľahko * '''allegretto vivace''' – mierne rýchle tempo * '''allegro''' – veselo alebo energicky, ale často interpretované ako živo, rýchlo * '''allegrissimo''' – veľmi rýchly, aj keď pomalší, než presto * '''[[alt]]''' –  najnižší ženský hlas * '''altissimo''' – veľmi vysoký * '''alto''' – vysoký; často označuje určitý rozsah hlasu vyšší ako [[tenor]] ale nižší ako [[soprán]] * '''alzate sordini''' <!-- – lift or raise the mutes; i.e., remove mutes --> * '''am Steg''' (nem.) <!-- – at the bridge; i.e., playing a bowed string instrument near its bridge, which produces a heavier, stronger tone --> (pozri '''sul ponticello''') * '''amabile''' – roztomilo, nežne, sladko * '''amoroso''' – * '''[[amatér]]''' * '''andante''' (tal.) – krokom ale nie zdĺhavo, mierne tempo, * '''andantino''' – * '''[[anglický roh]]''' –  * '''animato''' – oživene * '''ansámbl''' – umelci, ktorí sú angažovaný v hudobnom telese, skupine * '''[[antifonár]]''' – liturgická kniha obsahujúca antifóny na použitie pre denné ofícium * '''apaisé''' (fr.) – * '''a piacere''' – * '''appassionato''' – * '''[[appoggiatura]]''' – * '''a prima vista''' – na prvý pohľad * '''[[arco]]''' – * '''[[arabeska (krátka skladba)|arabeska]]''' – ornamentálna skladba, jednoduchá, rýchla skladba * '''aranžmán''' – úprava skladby, (väčšinou ju neupravuje pôvodný autor) * '''[[ária]]''' – skladba pre sólový spev s orchestrálnym sprievodom * '''arietta''' – krátka [[ária]] * '''archív''' –  * '''arioso''' – spevavý, melodický * '''[[arpeggio]]''' – * '''ars antiqua''' –  * ''' as is''' –  * '''assai''' – veľmi * '''assez''' (fr.) – dosť, dostatočne, niekedy používaný v rovnakom zmysle ako '''assai''' * '''a tempo''' – predchádzajúcim tempom, obnovenie predchádzajúceho tempa * '''attacca''' – [атта́kkа] – (na konci časti) okamžite začať ďalšiu časť bez prerušenia * '''atonálny''' alebo '''atonalita''' – opak tonality, zámerne porušujúci harmóniu skladby * '''[[audiokazeta]]''' –  * '''Ausdruck''' (nem.) – vyjadrenie * '''ausdrucksvoll''' (nem.) – expresívne * '''avec''' (fr.) – s, so == B == * '''B''' (nem.) – * '''[[bagatela]]''' – drobná, krátka skladba * '''baglama''' – pozri [[saz]] * '''balada''' – krátka dramatická skladba * '''[[balalajka]]''' – ruský a ukrajinský strunový ľudový hudobný nástroj * '''[[balet]]''' - * '''band''' –  * '''[[bandónium]]''' –  * '''[[banjo]]''' –  * '''barkarola''' – typ piesne podobnej piesni gondoliérov * '''barbaro''' – * '''[[barok]]''' –  * '''[[baroková hudba]]''' –  * '''Bartók pizzicato''' –  * '''[[barytón]]''' – mužský stredný hlas, ktorý je medzi [[tenor]]om a [[bas]]om, tiež označenie pre hudobný nástroj napr. barytónový saxofón * '''[[bas]]''' – je najhlbší mužský hlas alebo hlboký hlas hudobného nástroja * '''basa''' – pozri [[kontrabas]] * '''[[basklarinet]]''' –  * '''[[basso continuo]]''' – * '''[[basová gitara]]''' –  * '''[[beat]]''' – * '''[[beatbox]]''' – vytváranie tónov ktoré imitujú bubeníka alebo perkusie iba ústami, bez použitia hudobných nástrojov * '''bel canto''' (tal.) – v preklade krásny spev, je spev, ktorý zvýrazňuje krásu tónu a melódie * '''bellicoso''' – bojovný, agresívny * '''benátská opera''' –  * '''benátská škola''' –  * '''[[benefícia]]''' –  * '''berceuse''' (fr.) – uspávanka * '''bewegt''' (nem.) – * '''[[bicie]]''' – pozri bicí nástroj * '''[[bicí nástroj]]''' – hudobný nástroj, na ktorý sa hrá údermi, trasením, škriabaním alebo trením. Sú pravdepodobne najstarším typom hudobného nástroja * '''[[bigbít]]''' –  * '''bis''' (lat.) – dvakrát * '''bisbigliando''' – * '''[[bitonalita]]''' * '''blow ''' –  * '''[[blues]]''' –  * '''bocca chiusa''' – * '''[[bolero (hudba)|bolero]]''' –  * '''[[boogie-woogie]]''' –  * '''[[box set]]''' – zbierka albumov väčšinou s pridaným materiálom, ako sú fotografie či informácie o pôsobení interpreta v období vydania týchto albumov * '''[[brass kvintet]]''' –  * '''bravura''' – šikovnosť, majstrovstvo * '''breit''' (nem.) – široké * '''brillante''' – brilantne, s iskrou, výrazne * '''brio''' – ráznosť; zvyčajne v '''con brio''' * '''brioso''' – razantne (rovnako ako '''con brio''') * '''bruscamente''' – náhle, prudko, neočakávane * '''[[bubon (hudba)|bubon]]''' –  * '''[[buzuk]]''' –  * '''[[buzuki]]''' - == C == * '''con brio''' – s dôrazom, ohnivo * '''con dolore''' – s ľútosťou, bolestne * '''con forza''' – silou * '''crescendo''' – postupne zosilňovať *'''con moto''' – s pohybom *'''comodo-''' pomaly == Č == * '''[[čača]]''' * '''čačak''' – juhoslovanský tanec * '''[[čelesta]]''' –  * '''[[čembalo]]''' – historický strunový a klávesový hudobný nástroj * '''činely''' –  == D == * '''da capo''' – od začiatku * '''[[dance music]]''' - * '''[[dancehall]]''' –  * '''[[darbuka]]''' –  * '''[[davul]]''' - * '''deciso''' – rozhodnuto, odhodlane, dôrazne * '''decrescendo''' (tal.) alebo '''decresc.''' – je to isté ako '''diminuendo''' alebo '''dim.''' (pozri nižšie) postupne zoslabovať * '''delicatamente''' alebo '''delicato''' – * '''devoto''' – * '''[[diatonická stupnica]]''' –  * '''[[didgeridoo]]''' –  * '''diminuendo''' (tal.), '''dim.''' – slabšie, pomaly zoslabujúce (to isté ako '''decrescendo''') * '''[[dirigent]]''' –  * '''[[disharmónia]]''' –  * '''[[disko]]''' –  * '''[[diskografia]]''' –  * '''[[diskotéka]]''' * '''dissonante''' alebo '''disonancia''' – je [[neľubozvuk]], je to opakom konsonancie * '''[[divertimento]]''' –  * '''divisi''' –  * '''divisi''' alebo '''div.''' – * '''[[dixieland]]''' –  * '''DJ''' alebo '''[[diskotekár]]''' –  * '''[[djembe]]''' –  * '''[[dlhohrajúca platňa]]''' - * '''[[dĺžka tónu]]''' –  * '''[[dobro (hudobný nástroj)|dobro]]''' * '''dolce''' – sladko * '''dolcissimo''' – * '''[[dodekafonická hudba]]''' alebo '''dodekafónia''' –  * '''[[dohra]]''' alebo '''postlúdium''' –  * '''dolente''' – smutne, bolestivo * '''doloroso''' – bolestne * '''[[drevený dychový nástroj]]''' –  * '''[[drum and bass]]''' alebo '''DnB''' –  * '''D.S. al fine''' alebo '''dal segno al fine''' – * '''D.S.S. al coda''' alebo '''dal segno al coda''' – * '''D.S.S. al fine''' alebo '''dal segno al fine''' – * '''dueto''' alebo '''duet''' – je skladba určená pre dva hlasy alebo dva hudobné nástroje (pozri aj: [[Komorná hudba]]) * '''[[duchovná hudba]]''' - * '''[[duchovná pieseň]]''' –  * '''duola''' * '''dur''' (nem.) –  * '''durový''' -á, -é – je vyjadrenie v tónine dur alebo stupnici dur, je to opakom mólového (mólový) * '''[[dychová hudba]]''' alebo '''[[dychovka]]''' –  * '''[[dychové kvinteto]]''' –  * '''[[dychový nástroj]]''' –  * '''[[dynamika (hudba)|dynamika]]''' – stupňovanie sily tónov, zvuková intenzita hudobnej skladby * '''[[džez]]''' –  == E == * '''e''' (tal.) – a * '''eco''' – * '''ein wenig''' (nem.) – * '''eklektik''' –  * '''[[elégia]]''' –  * '''[[elektrická gitara]]''' –  * '''[[elektronická hudba]]''' –  * '''empfindung''' (nem.) – * '''encore''' (fr.) – * '''en dehors''' (fr.) – mimo, okrem * '''energico''' – rázne, dôrazne, plný energie * '''enfatico''' – vzletne, dôrazne * '''en pressant''' (fr.) – * '''en retenant''' (fr.) – * '''ensemble''' – pozri ansámbl * '''epigon''' – nasledovník, pokračovateľ  * '''epilóg''' * '''eroico''' – hrdinsky, heroický * '''espirando''' – * '''espressivo''' alebo '''espr.''' – výrazne * '''estinto''' – vyhasnutý, zaniknutý * '''[[etnoorganológia]]''' –  * '''[[etnomuzikológia]]''' –  * '''etuda''' (fr.) – je náročná krátka skladba * '''[[eufónium]]''' –  * '''[[evergreen]]''' – staršia, ale stále obľúbená skladba, pieseň  == F == * '''facile (fr.) '''''-'' ľahký * '''[[fagot]]''' –  * '''fall''' – * '''[[fanfára]]''' – slávnostné trúbenie, krátka slávnostná skladba  * '''fauxbourdon''' –  * '''[[fermáta (hudba)|fermáta]]''' – tzv. koruna, znak notového písma, predlžuje trvanie * '''feroce''' – búrlivo, divoko * '''[[hudobný festival|festival]]''' –  * '''feurig''' (nem.) – * '''festivamente''' – * '''fieramente''' – pyšne, nádherne, hrdo * '''[[fidula]]''' –  * '''figurácia''' –  * '''[[figurálna hudba]]''' –  * '''[[figúra (hudba)|figúra]]''' –  * '''[[filharmónia]]''' –  * '''[[filmová hudba]]''' –  * '''finále''' –  * '''[[flamenco]]''' –  * '''[[flauta]]''' –  * '''flažoletové tóny''' –  * '''flebile''' – slabo, krehko, chabo * '''focoso''' alebo '''fuocoso''' – ohnivo, vášnivo * '''[[folk]]''' –  * '''[[folklór]]''' –  * '''[[folklórny súbor]]''' –  * '''[[fonotéka]]''' – vhodne usporiadaný súbor zvukových záznamov * '''[[forma]]''' – označenie pre skupinu hudobných skladieb príbuzných v rámci termínov najmä z hľadiska kompozície, stavby alebo štruktúry, niekedy však tiež aj nástrojového obsadenia, eventuálne z hľadiska účelu alebo príležitosti, ku ktorým boli zložené * '''forte''' (tal.) alebo '''f''' – silno, hlasno * '''forte fortisimo''' (tal.) alebo '''fff''' – čo najsilnejšie * '''fortepiano''' alebo '''fp''' - * '''fortissimo''' (tal.) alebo '''ff''' – veľmi hlasno, silnejšie, (opak – '''pianissimo''') * '''forzando''' alebo '''fz''' – pozri '''sforzando''' * '''[[foxtrot]]''' - * '''fráza''' – ukončená hudobná myšlienka * '''freddo''' – chladne, ľahostajne * '''fresco''' – * '''fröhlich''' –  * '''[[fúga]]''' alebo '''fugue''' (fr.) či '''fuga''' (latin a tal.) – je trojdielna neperiodická kontrapunktická skladba pre tri až päť hlasov založená na jednej, dvoch až troch témach. * '''[[fujara]]''' –  * '''[[fujara trombita]]''' –  * '''[[funk]]''' - * '''fuoco''' – '''con fuoco''' * '''[[funk]]''' –  * '''[[furioso]]''' – zúrivo, neviazane, šialene == G == * '''G.P.''' –  * '''[[gajdy]]''' –  * '''gaudioso''' – veselo, slávnostne, radostne * '''gavota''' – je skladba v tanečnom štýle alebo francúzsky historický tanec * '''generálbas''' –  * '''gentile''' – milo * '''geschwind''' (nem.) – * '''getragen''' (nem.) – * '''giga''' * '''[[gigue]]''' - * '''giocoso''' alebo '''gioioso''' – hravo, veselo, žartovne * '''[[gitara]]''' –  * '''giusto''' – primerane, vhodne * '''glissando''' (tal.) – kĺzavo, spôsob hrania na hudobnom nástroji keď hráč prstami kĺže po strunách alebo klávesoch * '''gong''' –  * '''[[graduál]]''' - * '''[[gramofón]]''' * '''[[gramofónová platňa]]''' - * '''grandioso''' – nadnesene, mohutne, vznešene, velkolepo * '''grave''' – pomaly a vážne alebo seriózne * '''grazioso''' – elegantne, jemne * '''[[gospel]]''' –  * '''[[gusle]]''' – tradičný balkánsky sláčikový strunový nástroj s jednou alebo dvomi strunami * '''[[gusli]]''' – staroruský ľudový strunový hudobný nástroj * '''gustoso''' – <!-- happy emphasis and forcefulness --> * '''[[gregoriánsky chorál]]''' – chorálny spev bez sprievodu hudobných nástrojov == H == * '''[[habanera]]''' - * '''[[hammond organ]]''' - * '''[[hardcore punk]]''' –  * '''[[harfa]]''' –  * '''harmónia''' – súzvuk viacerých tónov; náuka o striedaní akordov * '''[[harmonika]]''' –  * '''[[harmónium]]''' –  * '''[[havajská gitara]]''' –  * '''[[heavy metal]]''' - * '''[[heligón]]''' –  * '''[[heligónka]]''' –  * '''[[hip-hop (hudba)|hip-hop]]''' - * '''[[hlasitosť]]''' –  * '''[[hlasová oktáva]]''' –  * '''[[hmatník]]''' –  * '''[[hoboj]]''' –  * '''[[homofónia]]''' – jeden hlas vedie melódiu opakom je polyfónia * '''[[house (hudba)|house]]''' –  * '''[[hudba]]''' –  * '''[[hudobná aktivita]]''' –  * '''[[hudobné dielo]]''' –  * '''hudobný archív''' – pozri archív * '''[[hudobný nástroj]]''' - * '''hudobná skladba''' pozri '''hudobné dielo''' * '''[[hudobná teória]]''' - * '''[[hudobník]]''' –  * '''[[hudobný klasicizmus]]''' –  * '''[[hudobný nástroj]]''' –  * '''[[hudobný sloh]]''' –  * '''[[hudobný žáner]]''' –  * '''humoreska''' – radostná skladba * '''[[husle]]''' –  * '''[[husľové kvarteto]]''' – je hudobná skladba pre sólové husle (bez sprievodu) * '''[[hymnus]]''' – je oslavná pieseň, chválospev, väčšinou kresťanská pieseň == CH == * '''[[charleston (tanec)|charleston]]''' –  * '''[[chalumeau]]''' – drevený jednoplátkový hudobný nástroj zo 17. a 18. storočia, predchodca [[Klarinet|klarinetu]] * '''chiuso''' – ostro * '''[[chorál]]''' – je jednohlasný spev spievaný väčším počtom ľudí bez sprievodu hudobných nástrojov * '''choralista''' - * '''chórista''' - * '''chrámová hudba''' – pozri cirkevná hudba, pozri duchovná hudba * '''chromatický''' alebo '''[[chromatika]]''' – znamená farebný, základný tónový systém postupujúci v poltónoch alebo aj hudobný nástroj – chromatický akordeón * '''[[chromatická stupnica]]''' – je označenie stupnice, rozdeľujúci oktávu na dvanásť stupňov, medzi ktorými je vzdialenosť jeden poltón == I == * '''idyla''' – skladba popisujúca život na vidieku * '''[[imitácia]]''' – opakovanie sa toho istého motívu * '''imperioso''' – * '''impromptu''' – inštrumentálna skladba voľnej formy a dĺžky alebo menšia jednoduchá skladba * '''[[improvizácia]]''' – je konanie bez prípravy alebo reakcia na danú situáciu bez prípravy * '''impetuoso''' – * '''improvisando''' – * '''in altissimo''' – * '''incalzando''' – klzavo, rýchlo za sebou * '''[[indie rock]]''' –  * '''insistendo''' – * '''[[inštrumentácia]]''' – je technika využitia možností hudobných nástrojov pri komponovaní skladby alebo pri prepracovávaní pre iné nástrojové obsadenie * '''[[inštrumentalista]]''' –  * '''in modo di''' – * '''[[intermezzo]]''' (tal.) – je drobná hudobná skladba alebo medzihra väčšinou sa používa v opere * '''[[interval (hudba)|interval]]''' – rozmedzie, vzdialenosť medzi dvoma tónmi * '''intimo''' – * '''[[intonácia]]''' –  * '''intro''' –  * '''irato''' – == J == * '''jazz''' – pozri '''[[džez]]''' * '''[[jive]]''' –  == K == * '''[[kadencia (hudba)|kadencia]]''' – obvykle znamená zakončenie hudobnej myšlienky alebo celej skladby * '''[[kakofónia]]''' –  * '''[[kamandža]]''' – arabský tradičný hudobný sláčikový strunový nástroj * '''[[Kánon (hudba)|kánon]]''' – kontrapunktická kompozičná technika, pri ktorej sa melódia nástupného hlasu prísne opakuje ostatnými hlasmi * '''kantáta''' – je rozsiahlejšia oslavná hudobná skladba * '''[[kantele]]''' –  * '''[[kantáta]]''' –  * '''[[kastanety]]''' –  * '''[[kazačok]]''' –  * '''[[karákib]]''' * '''[[klarinet]]''' –  * '''[[klasická hudba]]''' –  * '''klavír''' – pozri piáno * '''[[klavirne kvinteto]]''' – skladba pre klavír a [[husľové kvarteto]] * '''[[klavírne trio]]''' – súbor troch hudobníkov hrajúcich na klavír, husle a violončelo alebo skladba pre tieto tri hudobné nástroje * '''[[kľúč (hudba)|kľúč]]''' – je grafický symbol, prítomný na začiatku každej notovej osnovy, * '''[[koloratúra]]''' – melodická výzdoba predovšetkým spevného hlasu (tal. – coloratura) * '''[[komorná hudba]]''' –  * '''[[komorná skladba]]''' – skladba pre dva až dvanásť hlasov alebo hudobných nástrojov * '''[[kompaktný disk]]''' –  * '''[[kompilácia (album)|kompilácia]]''' –  * '''[[komponovanie hudby]]''' –  * '''[[koncert]]''' – ide spravidla o väčší verejný zábavný podnik či o umelecké predstavenie prevažne hudobnej povahy alebo hudobná skladba pre sólový nástroj a orchester * '''konsonancia''' – súzvuk, ľúbozvuk opakom je disonancia * '''[[kontrabas]]''' - * '''[[kontrafagot]]''' –  * '''[[kontrapunkt]]''' – označuje v hudobnej terminológii vedenie hlasov vo vzájomnom protipohybe, ktoré sa radia danými pravidlami harmónie, kombinácia viacerých melodických hlasov vedených súčasne * '''[[konzervatórium]]''' – je vzdelávacia inštitúcia so zameraním najmä na umelecké vzdelanie * '''[[kornet]]''' –  * '''[[krídlovka]]''' –  * '''[[kvinta]]''' –  * '''[[kvintakord]]''' –  * '''[[kvinterna]]''' - == L == * '''lacrimoso''' – plačlivo * '''ladenie''' –  * '''lamentando''' – * '''lamentoso''' – * '''langsam''' (nem.) – * '''[[largo]]''' (tal.) – zoširoka, zdĺhavo, pomaly * '''[[latin pop]]'''<!-- - pozri '''pop latin --> * '''lay out''' – <!-- a jazz term w'''hich is the equivalent of the Classical term '''tacet'''; it instructs the player to cease playing for a section or tune. --> * '''lebhaft''' (nem.) – * '''[[legato]]''' – viazane; zviazané dohromady – naznačuje, že hudobné noty sú prehrávané alebo sa spievajú hladko * '''leggiero''' – ľahko * '''leitmotív''' (z nem.) – hlavná alebo vedúca myšlienka, téma skladby * '''lent''' (fr.) – * '''[[lento]]''' – pomaly zdĺhavo * '''[[lesný roh]]''' –  * '''liberamente''' – * '''libero''' – * '''[[libreto]]''' (tal.) – je textová časť opery, operety, muzikálu, oratória * '''[[ligatúra]]''' – oblúčik spájajúci noty alebo aj skupina nôt v menzurálnej notáci * '''[[lira da braccio]]''' –  * '''[[lira da gamba]]''' –  * '''l'istesso''' – * '''loco''' – označenie,ktorým sa ruší predošlý predpis (8''va)'' * '''lontano''' – * '''lo stesso''' * '''[[LP]]''' – pozri '''dlhohrajúca platňa''' * '''lugubre''' – * '''luminoso''' – * '''lusingando''' – * '''[[lutna]]''' –  * '''[[lýra]]''' –  == Ľ == * '''[[ľudová hudba]]''' –  * '''[[ľudová pieseň]]''' –  == M == * '''ma''' – but * '''ma non troppo''' – * '''[[madrigal]]''' – je druh svetskej vokálnej polyfónie (viachlasu), piesne z obdobia renesancie a baroka * '''maestoso''' – * '''[[madrigal]]''' –  * '''magico''' – * '''magnifico''' – * '''maggiore''' - * '''main droite''' (fr.)<!-- – [played with the] right hand (abbreviation: MD or m.d.) --> * '''main gauche''' (fr.)<!-- – [played with the] left hand (abbreviation: MG or m.g.) --> * '''malinconico''' – * '''[[mambo]]''' –  * '''[[mandola]]''' –  * '''[[mandolína]]''' * '''mano destra'''<!-- – [played with the] right hand (abbreviation: MD or m.d.) --> * '''mano sinistra'''<!-- – [played with the] left hand (abbreviation: MS or m.s.) --> * '''marcatissimo''' – * '''marcato''' – * '''marcia''' – a march; '''alla marcia''' * '''martellato''' – * '''marziale''' – * '''mässig''' (nem.) – * '''matiné''' –  * '''[[mazhar]]''' - * '''[[mazúrka]]''' – je poľský tanec v 3/4 takte, väčšinou pre klavír * '''MD''' – pozri '''mano destra''' a '''main droite''' * '''measure''' – * '''medley''' –  * '''melancolico''' – melancholicky * '''[[melizma]]''' – * '''[[Melódia (hudba)|melódia]]''' – nápev alebo hudobná téma, postupnosť zvukov rôznej intenzity a rôznej dĺžky trvania – štruktúra vytvára hudobný zmysel * '''melodika''' –  * '''[[menuet]]''' – je francúzsky tanec v 3/4 takte, hudobná kompozícia v rovnakom čase a rytme, tretia časť skladby * '''menzurálna notácia''' –  * '''[[merengue]]''' –  * '''[[metronóm]]''' –  * '''metrum''' – striedanie prízvučných a neprízvučných dôb, * '''mezza voce''' – polohlasom, tlmene * '''mezzo''' <!-- – half; used in combinations like '''mezzo forte''' ('''mf'''), meaning moderately loud --> * '''mezzoforte''' alebo '''(mf)'''– stredne silno, polosilno * '''mezzo piano''' – polohlasne, poloslabo * '''[[mezzosoprán]]''' – stredný ženský hlas, v rozmedzí obvykle sa rozširujúci od A do stredného C až F, rozsahom je medzi [[soprán]]om až [[alt]]om * '''MG''' – pozri '''main gauche''' * '''misterioso''' – tajomne * '''missa''' – hudobné spracovanie rímskokatolíckej omše * '''[[mizmar]]''' –  * '''mobile''' – * '''moderato''' – mierne * '''modesto''' – * '''modulácia''' –  * '''moll''' (nem.) – * '''[[molová stupnica]]''' –  * '''[[monódia (novovek)]]''' –  * '''[[monofónia]]''' – jednohlas, skladba s melódiou bez harmonického sprievodu, opakom je polyfónia * '''molový''' – vyjadrenie v stupnici alebo tónine, opakom je durový * '''molto''' – veľmi * '''morendo''' – * '''mosso''' – * '''MS''' – pozri '''mano sinistra''' * '''[[moteto]]''' – viachlasná vokálna cirkevná skladba v rýchlejšom tempe * '''moto''' – * '''munter''' (nem.) – * '''[[muzikál]]''' - * '''[[muzikológia]]''' –  * '''[[muzikoterapia]]''' –  == N == * '''[[náboženská hudba]]''' –  * '''nápev''' –  * '''nátryl''' –  * '''narrante''' – * '''naturale''' alebo '''nat.''' – * '''[[náustok (hudobný nástroj)|náustok]]''' –  * '''N.C.''' – * '''Nebenstimme''' (nem.) – * '''[[neumatický spev]]''' –  * '''[[neuro funk]]''' –  * '''nobile''' alebo '''nobilmente''' – * '''[[nokturno]]''' – nočná hudba, hudobná skladba, ktorá je charakteristická pokojnou snivou nočnou náladou * '''[[noneto]]''' – skladba pre deväť hudobných nástrojov, hudobný súbor skladajúci sa z deviatich inštrumentalistov (pozri aj: [[Komorná hudba]]) * '''[[nota]]''' – je grafický znak na zápis výšky a dĺžky tónu * '''[[notácia]]''' – systém záznamu skladieb pomocou grafických symbolov (nôt), a slov (prípadne ich skratiek), ktorý umožňuje jednoznačnú interpretáciu hudobného diela * '''[[notová osnova]]''' – systém záznamu skladieb pomocou grafických symbolov (nôt), a slov (prípadne ich skratiek), ktorý umožňuje jednoznačnú interpretáciu hudobného diela. * '''[[notes inégales]]''' (fr.) – == O == * '''óda''' –  * '''[[odzemok]]''' –  * '''[[ofertórium (spev)|ofertórium]]''' –  * '''[[oktáva]]''' (tal. ottava) – hudobný interval medzi prvým a ôsmym tónom diatonickej stupnice, v rovnomerne temperovanom ladení obsahuje – dvanásť poltónov * '''oktáva bassa''' (tal. ottava bassa) – o oktávu nižšie * '''oketo''' – skladba pre osem hudobných nástrojov alebo hlasov, spev ôsmich spevákov, osem súčasne hrajúcich inštrumentalistov (pozri aj: [[Komorná hudba]]) * '''omaggio''' – * '''[[omša]]''' – cyklická hudobná forma * '''[[opera]]''' – hudobno-dramatický žáner v ktorom sa celý príbeh vyjadruje spevom so sprievodom orchestra a často je doplnený aj baletom * '''opera buffa''' – komická opera * '''[[opera seria]]''' (väčšinou nazývaná dramma per musica alebo melodramma serio) – je taliansky hudobný termín, ktorý sa vzťahuje k šľachtickému a "serióznemu" štýlu talianskej opery, ktorá prevládala v Európe od roku 1710 do cca 1770 * '''[[opereta]]''' – divadelný hudobno-dramatický žáner, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti * '''[[organ]]''' –  * '''[[organológia (hudba)|organológia]]''' –  * '''[[orchester]]''' –  * '''orchestrálna kompozícia''' - * '''opus''' (lat.) – latinské označenie pre dielo, skratka op., množné číslo opera (skratka opp.) * '''opusové číslo''' – u mnohých skladateľov poradové číslo ich diel, väčšinou chronologicky radené podľa doby napísania alebo vydania * '''[[oratórium (hudba)|oratórium]]''' – epická, vokálna, inštrumentálna skladba väčšinou s náboženským motívom, ktorá sa podobá opere * '''ornament''' – skrášľujúci doplnok skladby napr. trilok * '''[[ostinato]]''' – tvrdohlavo, neprestajne, stále sa opakujúci rytmus, ktorý sa opakuje v celej kompozícii alebo časti skladby * '''ossia''' – * '''[[Predohra (hudba)|ouvertúra]]''' – predohra, krátka samostatná skladba uvádzaná napríklad pred operou alebo baletom (nie je súčasťou napr. opery ako je prelúdium) * '''[[ozembuch]]''' –  == P == * '''parlando''' alebo '''parlante''' – * '''[[partitúra]]''' (z nem.) – notový zápis všetkých hlasov inštrumentálnej, vokálnej alebo vokálno-inštrumentálnej hudobnej skladby, najviac ju používa dirigent * '''passionato''' – vášnivo * '''pastorale''' – * '''[[pastorela]]''' – vianočná koleda, pieseň pastierov * '''[[pašie]]''' – sú časťou v evanjeliách, ktoré opisujú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, hudobne spracované dielo o umučení a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista * '''pausa''' – * '''perdendosi''' – * '''[[perkusie]]''' –  * '''[[pesante]]''' (tal.) – ťažko, ťažkopádne, dôrazne * '''peu à peu''' (fr.) <!-- – little by little --> * '''pianissimo''' alebo '''pp''' – veľmi slabo<!-- , very gently; i.e., perform very softly, even softer than '''piano'''. This convention can be extended; the more ''p''s that are written, the softer the composer wants the musician to play or sing, thus '''ppp''' (pianississimo) would be softer than '''pp'''. <small>Note: any dynamics in a piece should always be interpreted relative to the other dynamics in the same piece. For example, '''pp''' should be executed as softly as possible, but if '''ppp''' is found later in the piece, '''pp''' should be markedly louder than '''ppp'''. Likewise, '''ff''' should be executed as loudly as possible, but if '''fff''' is found later in the piece, '''ff''' should be noticeably quieter. More than three '''p'''s ('''ppp''') or three '''f'''s ('''fff''') are uncommon.</small> --> * '''piano''' alebo '''p''' – slabo * '''piano pianissimo''' alebo '''ppp''' – čo najslabšie * '''[[piano]]''' alebo '''klavír''' – strunový hudobný nástroj * '''[[pianino]]''' –  * '''piacevole''' (tal.) – príjemne * '''piangevole''' – * '''[[piccolo trúbka]]''' - je najmenšia z trúbkových nástrojov, ladená najčastejšie in B a in A, menej časté s§ piccolo trubky in G, F a C. * '''[[pieseň]]''' –  * '''piesňová forma''' –  * '''piesňový text''' - * '''[[pikola]]''' –  * '''[[píšťala]]''' –  * '''più''' – viac; pozri '''mosso''' pre príklad * '''[[pizzicato]]''' (tal.) – technika hry na sláčikové nástroje, pri ktorej sa nepoužíva sláčik a hráč rozozvučí struny pomocou prstov najčastejšie pravou rukou * '''[[plechový dychový nástroj]]''' –  * '''[[plejbek]]''' - * '''pochettino''' alebo '''poch.'''<!-- – very little --> * '''poco''' – málo, rovnako ako '''poco più allegro'''<!-- (a little faster) --> * '''poco a poco''' – * '''poi''' – * '''pochod''' - * '''[[polka]]''' –  * '''poľnica''' –  * '''[[polonéza]]''' – je svojim pôvodom vznešený poľský procesný tanec, tancovaný pármi dookola v tanečnom sále, hudba je v trojdobom metru a miernom tempe, väčšinou býva pre klavír * '''poltón''' – je polovicou tónu, najmenší interval vyskytujúci sa v diatonickej stupnici, dvanástina oktávy * '''[[polyfónia]]''' – viachlasnosť, skladba, v ktorej má každý hlas vlastnú melódiu, opakom je monofónia * '''[[polytonalita]]''' –  * '''[[pomlčka]]''' – pauza v hudbe, prestávka v skladbe speve, v ktorej je ticho * '''[[pop]]''' –  * '''[[pop latin]]''' –  * '''[[pop-music]]''' –  * '''[[populárna hudba]]''' –  *'''portamento''' – v hre na klavíri - ťahavo, zdôrazneno. * '''posato''' – * '''postlúdium''' – pozri '''dohra''' * '''[[pozauna]]''' alebo '''[[trombón]]''' –  * '''[[prelúdium]]''' – predohra, krátka skladba, úvodná skladba, ktorá je súčasťou diela, najčastejšie k opere, oratóriu, kantáte, baletu, suite, koncertným dielam a dramatickým skladbám, ktorých súčasťou je scénická hudba (na rozdiel od ouvertúry ktorá je samostatná skladba, prelúdium je súčasťou diela) * '''prestissimo''' – * '''presto''' – veľmi rýchlo * '''prima volta''' – prvé zakončenie skladby pri opakovaní * '''[[primáš]]'''- * '''primo''' alebo '''prima''' * '''prízvuk''' – zdôraznenie určitej časti v skladbe, speve napr. takt, určitú dobu * '''profesionál''' –  * '''[[programová hudba]]''' –  * '''[[punk]]''' –  == Q == * '''quasi'''<!-- (Latin and Italian) – as if, almost, e.g. '''quasi recitativo''' like a [[recitative]] in an opera, or '''quasi una fantasia''' like a [[Fantasia (music)|fantasia]] --> == R == * '''[[ragtime]]''' –  * '''rallentando''' (''rall.'') — rozširovať * '''rapido''' – rýchlo * '''[[rapsódia]]''' – hudobná kompozícia s dramatickým, hrdinským, romantickým obsahom * '''rasch''' (nem.) – * '''[[recitatív]]''' – hovorený spev, spev sa viac približuje hovorenému prednesu alebo reči, hudba vtedy ustupuje do pozadia * '''[[refrén]]''' – opakovaná časť básne alebo piesne * '''[[reggae]]''' - * '''[[rekviem]]''' –  * '''religioso''' – zbožne * '''[[remake]]''' –  * '''[[remix]]''' –  * '''[[rap (hudba)|rap]]''' –  * '''repente''' – * '''[[repertoár]]''' –  * '''[[repríza]]''' –  * '''restez''' (fr.) – * '''[[rhythm and blues]]''' –  * '''rinforzando''' ('''rf''') – usilovne, tvrdo, intenzívne * '''risoluto''' [rizoľuto] – odvážne, rozhodné, pevne. * '''ritardando''' (''ritard.'') – postupne spomaľovať, opak je accelerando *'''ritenuto''' ''(rit.) –'' spomaliť (zvyčajne rýchlejšie ako ''ritardando''; môže sa týkať len jedného tónu) * * * '''roulade''' (fr.) – * '''r'n'b''' – pozri '''rhythm and blues''' * '''[[rock]]''' –  * '''[[rokenrol]]''' - * '''[[romanca]]''' –  * '''romantizmus''' –  * '''rondo''' - * '''rubato''' - * '''[[rubeba]]''' –  * '''[[rumba]]''' –  * '''ruvido''' – * '''[[rytmika]]''' –  * '''[[rytmus]]''' – vnútorné členenie v priebehu skladby striedaním dlhších a kratších dôb (prízvučných a neprízvučných) == S == * '''[[salsa]]''' –  * '''saltando''' – * '''[[samba]]''' – * '''[[sarabanda]]''' –  * '''[[saxofón]]''' –  * '''[[saz]]''' –  * '''[[scat]]''' –  * '''scénicka hudba''' –  * '''scherzando''', '''scherzoso''' – * '''[[scherzo]]''' – hudobná skladba, pre ktorú je typický žartovný ráz (scherzo = taliansky žart), rýchle tempo a živý rytmus, pôvodne a obvykle rýchlo strojnásobí čas, často nahradzuje menuet v neskoršom období klasicizmu a romantizmu, v symfónii, sonáte atď. * '''schleppen''' (nem.) <!-- – to drag; usually ''nicht schleppen'' ("don't drag"), paired with ''nicht eilen'' ("don't hurry") in [[Gustav Mahler]]'s scores --> * '''secco''' alebo'''sec''' (fr.) – * '''segno''' – po znamenie. * '''semitone''' – * '''semplice''' – proste * '''sempre''' – vždy; po celý čas; stále. * '''senza''' – bez * '''senza misura''' – * '''septeto''' – skladba pre šesť hudobných nástrojov, hudobný súbor skladajúci sa zo šiestich inštrumentalistov (pozri aj: [[Komorná hudba]]) * '''[[serenáda]]''' –  * '''sexteto''' – skladba pre sedem hudobných nástrojov, hudobný súbor skladajúci sa zo siedmich inštrumentalistov (pozri aj: [[Komorná hudba]]) * '''serioso''' – vážne * '''shake''' – * '''silenzio''' – * '''simile''' – podobné; presne ako predtým * '''[[sinfónia]]''' –  1. od 15. storočia viachlasná inštrumentálna skladba bez presnejšieho odlíšenia od iných hudobných druhov, 2. taliansky typ opernej predohry, 3. niekoľkovetová orchestrálna skladba, predchodca symfónie * '''[[singel (hudba)|singel]]''' –  * '''sket''' pozri '''scat''' * '''[[skladba (hudobné dielo)|skladba]]''' * '''[[skladateľ]]''' –  * '''[[sklenená harmonika]]''' –  * '''[[sláčik]]''' –  * '''[[slowfox]]''' alebo '''slow-fox''' –  * '''smorzando''' alebo '''smorz.''' – * '''soave''' – * '''sognando''' - * '''sólista''' –  * '''[[solmizačná stupnica]]''' –  * '''[[sonáta]]''' – cyklická skladba * '''[[sonata da camera]]''' –  * '''[[sonata da chiesa]]''' –  * '''[[sonátová forma]]''' –  * '''[[sonátový cyklus]]''' – * '''sonatina''' – je menšia a interpretačne ľahšia sonáta * '''sonore''' – * '''[[soprán]]''' – najvyššie ženské hlasové rozpätie, označenie hudobného nástroja napr. sopránový metalofón, sopránový saxofón * '''sospirando''' – * '''sostenuto''' – zdržanlivo * '''sotto voce''' – tichým hlasom, šeptom * '''[[soul]]''' –  * '''[[soundtrack]]''' –  * '''[[spev]]''' – * '''[[spevácky spolok]]''' –  * '''[[spevník]]''' – * '''spevohra''' –  * '''spiccato''' – * '''[[spinet]]''' – je menší druh [[čembalo|čembala]] alebo [[klavír]]a, je to strunový a klávesový nástroj * '''[[spinto]]''' – * '''spiritoso''' – gurážne * '''[[spirituál]]''' –  * '''[[spoločenský tanec]]''' –  * '''[[staccato]]''' – * '''sprievod''' –  * '''stanza''' – * '''strepitoso''' – * '''stretto''' – (ital.) doslova komprimované; úsečne, krátko, rýchlo, v hudbe označenie pre ukončenie dlhších skladieb, ktoré treba hrať zrýchlene. * '''stringendo''' – zrýchlene * '''[[struna]]''' –  * '''strunový žaltár''' –  * '''[[stupnica (hudba)|stupnica]]''' – rad tónov stupňovito zoradených v stúpajúcom, alebo klesajúcom smere, podľa určitých pravidiel od základného (prvého) tónu stupnice k jeho [[oktáva|oktáve]] * '''subito''' – nečakane * '''[[Suita (hudba)|suita]]''' – * '''[[suitový cyklus]]''' –  * '''sul ponticello''' – * '''[[surf rock]]''' –  * '''[[swing]]''' –  * '''[[sylabický spev]]''' * '''[[symfónia]]''' –  * '''symfonická báseň''' –  * '''[[symfonický orchester]]''' –  * '''[[symfonický rock]]''' –  * '''[[synkopa (hudba)|synkopa]]''' – hudobný pojem označujúci rytmickú skupinu skladajúcu sa z troch nôt, z ktorých prostredná má dvojnásobnú dĺžku ako ostatné dve * '''[[syntetizátor]]''' – == Š == * '''[[šalmaj]]''' - * '''[[šansón]]''' –  * '''šesťosminový takt''' -, sa označuje (6/8)(pozri aj [[Takt (hudba)]]) * '''šláger''' –  * '''štvorštvrťový takt''' – je, sa označuje (4/4) alebo písmenom „C“ (pozri aj [[Takt (hudba)]]) * '''[[štvorylka]]''' –  == T == * '''[[tabulatúra]]''' –  * '''[[tacet]]''' – * '''[[takt (hudba)|takt]]''' – udáva striedanie prízvučných a neprízvučných nôt, čiže rytmus skladby * '''taktovka''' –  * '''taktovanie''' - * '''[[tamburína]]''' –  * '''[[tanec]]''' –  * '''tanečná hudba''' –  * '''[[techno]]''' –  * '''[[téma (hudba)|téma]]''' – melodicky a rytmicky výrazná a obsahovo závažná hudobná myšlienka, ktorá je základom hudobnej skladby alebo jej časti * '''[[tempo (hudba)|tempo]]''' – čas, t. j. celková rýchlosť skladby * '''tempo di marcia''' – * '''tempo giusto''' – * '''tempo primo''', '''tempo uno''' alebo '''tempo I''' (niekedy sa píše aj ako '''tempo I°''') – obnova pôvodnej rýchlosti * '''teneramente''' – * '''tenerezza''' – * '''[[tenor]]''' – vysoký mužský hlas * '''tenuto''' – nasadzovane * '''ternary''' – * '''tessitura''' - * '''[[textár]]''' –  * '''[[toccata]]''' (lat.) – rytmická skladba, opak spevnej kantáty * '''[[tón]]''' – je každý zvuk so stálou frekvenciou * '''[[tónina]]''' – je príslušnosť tónového materiálu hudobnej skladby k určitej stupnici * '''[[tónový rozsah]]''' je označenie rozdielu medzi najvyšším a najnižším tónom hrateľným na určitý hudobný nástroj. * '''[[trampská hudba]]''' alebo '''trampská pieseň''' - * '''tranquillo''' – mierne * '''[[tremolo]]''' (tal.) – * '''[[triangel]]''' – samozvučný bicí hudobný nástroj * '''trilok''' – rýchle striedanie susedných tónov * '''trio''' – skladba pre tri hudobné nástroje, hudobný súbor skladajúci sa z troch inštrumentalistov (pozri aj: [[Komorná hudba]]) * '''triola''' –  * '''trojštvrťový takt''' -, sa označuje (3/4) (pozri aj [[Takt (hudba)]]) * '''[[trombón]]''' alebo '''[[pozauna]]''' –  * '''troppo''' – * '''[[trumšajt]]''' –  * '''[[trubadúr]]''' –  * '''[[trúbka]]''' –  * '''[[tuba]]''' –  * '''tutti''' – všetci, spoločne * '''[[tympan]]''' - == U == * '''[[ukulele]]''' –  * '''[[umelec]]''' –  * '''un''', '''uno''', or '''una''' – * '''una corda''' – jedna struna, obyčajne ľavý pedál klavíra, ktorý tlmí hlasitosť * '''un poco''' – * '''unisono''' alebo '''unis''' (fr.) – * '''[[uptempo]]''' * '''[[uspávanka]]''' - == V == * '''[[valčík]]''' – tanec v trojštvrťovom takte * '''[[variácia (skladba)|variácia]]''' – hudobná skladba založená na obmene základnej témy * '''vážna hudba''' – pozri '''klasická hudba''' * '''veloce''' – * '''velocissimo''' – * '''[[vibrafón]]''' - * '''[[vibrato]]''' – rozochvený zvuk, tón * '''[[Viola (hudobný nástroj)|viola]]''' –  * '''[[viola bastarda]]''' - * '''[[viola da braccio]]''' - * '''[[viola d'amore]]''' - * '''[[viola da gamba]]''' - * '''[[violončelo]]''' - * '''vittorioso''' – * '''virtuoso''' - * '''virtuóz''' –  * '''virtuozita''' –  * '''vivo''' – živo * '''vivace''' (tal.) – veľmi živo * '''vivacissimo''' – * '''voce''' – * '''vojenská hudba''' - * '''[[vokalista]]''' –  * '''[[vokálna hudba]]''' - * '''[[vokálna skupina]]''' - * '''volante''' – * '''V.S.''' ('''volti subito''') – == W == * '''[[waltz]]''' –  * '''wenig''' (nem.) – == X == * '''[[xylofón]]''' –  == Z == * '''[[zbor]]''' –  * '''[[zbormajster]]''' –  * '''Zählzeit''' (nem.) – * '''zart''' (nem.) – * '''Zartheit''' (nem.) – * '''zärtlich''' (nem.) – * '''Zeichen''' (nem.) – * '''zelo''', '''zeloso''', '''zelosamente''' – * '''ziehen''' (nem.) – * '''zitternd''' (nem.) – * '''[[znelka (hudba)|znelka]]''' –  * '''[[zobcová flauta]]''' –  * '''zögernd''' (nem.) – * '''[[zvon]]''' –  * '''[[zvonkohra]]''' - * '''zvuk''' –  == Ž == * '''[[žalm]]''' – veršovaná modlitba zo [[Starý zákon|Starého Zákona]] == Pozri aj == * [[Hudobná terminológia]] [[Kategória:Hudobná terminológia| ]] [[Kategória:Hudobné zoznamy|Hudobné termíny]] 00ezzz2lnmswev0ugekkdpr64jk9ucx 0 271659 8357215 8327771 2026-08-17T10:06:18Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357215 wikitext text/x-wiki {{Infobox Choroba | Názov = Rakovina krčka maternice | Obrázok = Blausen 0221 CervicalDysplasia.png | Popis = Lokalizácia karcinómu krčka maternice a príklad normálnych a abnormálnych buniek <!-- KLASIFIKACIA --> | MKCH-10 = C53:Zhubný nádor krčka maternice<br />C53.0: Endocervix<br />C53.1: Exocervix<br />C53.8: Presahujúca lézia krčka maternice<br />C53.9: Krčok maternice bez špecifikácie | Odkaz MKCH-10 = http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0200.pdf <!-- KLINICKÝ OBRAZ --> | Priebeh = | Príčina = | Postihnutý systém = <!-- STATISTICKE UDAJE – VSEOBECNE --> | Prevalencia = | Incidencia = | Mortalita = | Vek = | Vek2 = | Zdroj štatistiky = <!-- STATISTICKE UDAJE – ZENY --> | Prevalencia-ženy = | Incidencia-ženy = | Mortalita-ženy = | Vek-ženy = | Vek2-ženy = | Zdroj štatistiky-ženy = <!-- STATISTICKE UDAJE – MUZI --> | Prevalencia-muži = | Incidencia-muži = | Mortalita-muži = | Vek-muži = | Vek2-muži = | Zdroj štatistiky-muži = }} '''Rakovina krčka maternice''' alebo (nepresne) '''cervikálny karcinóm''' je [[rakovina|zhubným nádorom]] krčka [[maternica|maternice]]. Je siedmym najčastejším [[rakovina|zhubným ochorením]] a tvorí 4% všetkých malígnych ochorení. U žien je druhou najčastejšou malignitou po [[rakovina prsníka|rakovine prsníka]] a najčastejšou gynekologickou malignitou u žien mladších ako 50 rokov. Je oveľa častejší vo vyspelých krajinách a je druhou najčastejšou príčinou smrti žien na onkologické ochorenie.<ref>Bray F et all. ''Estimates of cancer incidence and mortality in Europe in 1995.'' Eur J Cancer 38 (2002): 99 – 166 [http://www.ejcancer.info/article/S0959-8049(01)00350-1/abstract]</ref><ref>Parkin DM. et all. ''Global cancer statistics.'' CA Cancer J Clin 55 (2002): 74 – 108 [http://caonline.amcancersoc.org/cgi/reprint/55/2/74 *pdf (eng.)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090802205601/http://caonline.amcancersoc.org/cgi/reprint/55/2/74 |date=2009-08-02 }}</ref> Výskyt je najväčší medzi 35 – 45 a medzi 60 – 65 rokom života, s tendenciou poklesu do nižších vekových skupín. Celkovo dochádza k poklesu počtu prípadov i úmrtnosti, v niektorých krajinách až na 40% v porovnaní so 70-tymi rokmi minulého storočia. Príčinou je cytologický skríning, ktorý zachytáva značné množstvo [[prekanceróza|prekanceróz]], ktoré sú následne liečené a neprejdú tak do štádia invazívneho karcinómu.<ref>Gustafsson L et all. ''International incidence rates of invasive cervical cancer before cytological screening.'' Int J Cancer 71 (1997): 159 – 65.[http://www3.interscience.wiley.com/cgi-bin/fulltext/41769/PDFSTART *pdf (eng.)]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Prekancerózy prechádzajú do štádia invazívneho karcinómu zhruba za 10 rokov; zároveň sú vzniknuté invazívne karcinómy u mladších žien všeobecne zhubnejšie (agresívnejšie). Včasný záchyt tak znamená nižšie štádium ochorenia, väčšiu šancu na uzdravenie a celkovo zníženie úmrtnosti na toto zhubné ochorenie. Priemerné 5-ročné prežívanie sa v súčasnosti pohybuje vo vyspelých krajinách na úrovni 65 – 70%.<ref>Brenner H. ''Long-term survival rates of cancer patients achieved by the end of the 20th century: a period analysis.'' Lancet 360 (2002): 1131 – 35.[http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(02)11199-8/fulltext#article_upsell]</ref> == Patogenéza == Hlavnou príčinou rakoviny krčka maternice je infekcia jeho [[epitel]]u jedným z typov [[Ľudský papilomavírus|ľudského papilomavírusu]] (HPV – human papilloma virus). Vysoko rizikové typy sú najmä HPV-16 a HPV-18.<ref>Lorincz AT et all. ''Viral load of human papillomavirus and risk of CIN3 or cervical cancer.'' Lancet 360 (2002): 228 – 9.</ref> Infikovaných je 5 – 20% žien, pričom spontánne vyliečenie je bežné. Riziko sa zvyšuje v spojitosti s ďalšími faktormi: sexuálna [[promiskuita]], zlá [[hygiena]], viacpočetné [[tehotenstvo]], znížená imunita ([[AIDS]]), dlhodobé užívanie hormonálnej [[antikoncepcia|antikoncepcie]], [[fajčenie]], genetická predispozícia. Absolútne najčastejším typom rakoviny krčka maternice je [[epidermoidný karcinóm]], ktorý sa postupne vyvíja z miestneho pomnoženia epitelu, cez jednotlivé stupne [[dysplázia|dysplázie]] až do pravej prekancerózy. Štádia prekancerózy sa označujú skratkou CIN (z [[angličtina|angl]]. ''cervical intraepithelial neoplasia'') a neliečené končia spočiatku lokálnym ([[karcinóm in situ]]), neskôr invazívnym karcinómom. Zmeny sa typicky začínajú v mieste prechodu [[dlaždicovitý epitel|dlaždicovitého epitelu]] krčka maternice do [[cylindrický epitel|cylindrického epitelu]] cervikálneho kanála. Výskyt CIN sa odhaduje na 3 – 5% dospelých žien, pričom môže i spontánne vymiznúť. == Skríning == Včasný a plošný skríning vo vyspelých krajinách výrazne znížil incidenciu (výskyt) i mortalitu (úmrtnosť) na rakovinu krčka maternice. Zásadný pre jeho úspech je dlhý časový interval od vzniku prekancerózy po rozvoj invazívneho zhubného nádoru a prístupnosť krčka maternice vyšetreniu. Vďaka skríningu sa viac ako 80% prípadov zachytí v I. štádiu. Napriek tomu je štandardné cytologické vyšetrenie pomerne málo senzitívne (60%) a unikajú mu niektoré vzácnejšie typy rakoviny.<ref>Nanda K et all. ''Accuracy of the Papanicolaou test in screening for and follow-up of cervical cytologic abnormalities: a systematic review.'' Ann Intern Med 132 (2000): 810 – 19.[http://www.annals.org/cgi/reprint/132/10/810.pdf *pdf (eng.)]</ref> Preto sa stále hľadajú nové a presnejšie metódy detekcie. == Príznaky == Včasné štádium rakoviny krčka maternice nemá žiadne klinické príznaky. Tie sa objavujú až neskôr, kedy je nádor už často značne pokročilý. K najtypickejším patrí krvácanie mimo [[menštruácia|menštruačného cyklu]], výtok a bolesť pri [[súlož]]i ([[dyspareúnia]]). Bolesti [[panva|panvy]] a krížov už často svedčia pre prerastanie rakoviny do okolia. Postihnutie [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]] sa môže prejaviť jednostranným opuchom nohy. <br />Pokročilé formy sprevádza často [[ascites]], chudnutie a celkové zníženie telesnej výkonnosti. == Patológia == Rakovina krčka maternice je [[histológia|histologicky]] rôznorodá skupina zhubných nádorov. Najčastejší je rohovatejúci a nerohovatejúci [[epidermoidný karcinóm]] (80% prípadov) a [[adenokarcinóm]] (15% prípadov).<ref>Jenkins D. ''Histopathology and cytopathology of cervical cancer.'' Dis Markers 23 (4; 2007):199 – 212.</ref> Výskyt adenokarcinómu sa v poslednom čase zvyšuje, je spojený s chronickým zápalom krčka maternice a zvýšenou hladinou [[estrogén]]u, a má o niečo horšiu prognózu (vyššia pravdepodobnosť recidívy, tendencia k infiltratívnemu rastu, problematickejšia histologická i zobrazovacia diagnostika). Osobitnou formou adenokarcinómu s 3%-ným výskytom je tz. ''adenoma malignum''. Hoci je to dobre diferencovaný mucinózny adenokarcinóm, má veľmi zlú prognózu: rýchlo [[metastáza|metastázuje]], zle reaguje na rádio- i chemoterapiu a navyše sa problematicky diagnostikuje. Má totiž podobný vzhľad ako bežné a nezhubné [[cysta|cysty]] krčka maternice. Tento typ nádora je častý u pacientov trpiacich [[Peutz-Jeghersov syndróm|Peutz-Jeghersovým syndrómom]].<ref>{{cite web|title=Geneva Foundation for Medical Education and Research|url=http://www.gfmer.ch/selected_images_v2/detail_list.php?cat1=4&cat3=567&stype=d}}</ref> K vzácnejším typom rakoviny krčka maternice ďalej patrí prognosticky zlý adenoskvamózny karcinóm (3%). Ostatné sú vzácne a tiež väčšinou prognosticky nepriaznivé: malobunkový karcinóm, [[rhabdomyosarkóm]], neuroendokrinné nádory. Rakovina krčka maternice vo veľkej väčšine vzniká na rozhraní dlaždicového [[epitel]]u, ktorý pokrýva plochu krčka obrátenú do pošvy, a cylindrického epitelu, ktorý vystiela kanál krčka maternice, spájajúci pošvu s dutinou maternice. Zväčša rastie exofyticky, teda vo forme [[polyp]]u smerom do pošvy, ale nie je zriedkavý ani endofytická forma – či už vo forme [[vred]]u alebo expanzie šíriacej sa smerom k telu maternice. == Staging == Najpoužívanejším systémom určeným na hodnotenie pokročilosti rakoviny krčka maternice je FIGO (z [[angličtina|angl]]. International Federation og Gynecology and Obstetrics).<ref>Benedet JL et all. ''FIGO staging classifications and clinical practice guidelines in the management of gynecologic cancers.'' FIGO Committee on Gynecologic Oncology. Int J Gynaecol Obstet 70 (2000): 209 – 62.</ref> Tento systém nebral do úvahy moderné diagnostické metódy ako [[CT]] alebo [[MRI]] a bol založený primárne na náleze pri gynekologickom vyšetrení, čo malo za následok jeho pomerne nízku presnosť.<ref>Ho CM et all.: ''Staging of cervical cancer: comparison between magnetic resonance imaging, computed tomography and pelvic examination under anesthesia.'' J Formos Med Assoc 91 (1992): 982 – 90.</ref> Navyše neberie do úvahy stav lymfatických LU, ktorý je pre pacientovu prognózu rozhodujúci. Z týchto dôvodov sa za postupne presadzuje TNM klasifikácia podľa AJCC (American Joint Committee on Cancer) a UICC (United International Cancer Congress).<ref>{{Cite web|title=UICC – TNM classification of malignant tumours|url=http://www.uicc.org/index.php?option=com_content&task=view&id=14275&Itemid=197}}</ref> {| class="wikitable" |- bgcolor=lightgrey ! TNM !! FIGO !! |- |'''TX''' || – || '''Primárny nádor (TU) sa nedá posúdiť''' |- | – || '''0''' || '''Dysplázia alebo cervikálna invazívna neoplázia (CIN)''' |- |'''Tis''' || '''0''' || '''Karcinóm in situ (CIN III)''' |- |'''T1''' || '''štádium I''' || '''TU ohraničený na krčok maternice''' (prerastanie do tela maternice sa neberie do úvahy) |- |''T1'' || ''IA'' || Invazívny karcinóm identifikovateľný len mikroskopicky |- |''T1'' || ''IA1'' || Stromálna invázia do hĺbky maximálne {{mm|3|m}} a do šírky maximálne {{mm|7|m}} |- |''T1'' || ''IA2'' || Stromálna invázia do hĺbky maximálne {{mm|5|m}} a do šírky maximálne {{mm|7|m}} |- |''T1'' || ''IB'' || Stromálna invázia do hĺbky väčšej ako {{mm|5|m}} alebo do šírky väčšej ako {{mm|7|m}}, alebo klinicky identifikovateľný tumor ohraničený na krčok |- |''T1'' || ''IB1'' || Klinicky identifikovateľný tumor menší ako {{cm|4|m}} |- |''T1'' || ''IB2'' || Klinicky identifikovateľný tumor väčší ako {{cm|4|m}} |- |'''T2''' || '''štádium II''' || '''Nádor šíriaci sa mimo krčok maternice, ale nepostihujúci bočné steny panvy alebo dolnú tretinu [[pošva|pošvy]]''' |- |''T2'' || ''IIA'' || TU infiltruje stenu pošvy, ale nie jej dolnú tretinu |- |''T2'' || ''IIB'' || TU infiltruje parametriá |- |'''T3 a/alebo N1''' || '''štádium III''' || '''Šírenie TU do dolnej tretiny pošvy, alebo sa šíri na panvovú stenu, alebo spôsobuje [[hydronefróza|hydronefrózu]]''' |- |''T3aN0'' || ''IIIA'' || TU postihuje dolnú tretinu pošvy |- |''T1 – 3bN1'' || ''IIIB'' || TU sa šíri na bočnú stenu panvy alebo spôsobuje hydronefrózu |- | || '''štádium IV''' || |- |''T4'' || ''IVA'' || TU infiltruje stenu [[močový mechúr|močového mechúra]] alebo [[rektum|rekta]], alebo sa šíri mimo malú panvu |- |''M1'' || ''IVB'' || TU má vzdialené metastázy |} MRI a CT sú optimálne zobrazovacie metódy na predoperačný staging a následné sledovanie pacientov s rakovinou krčka maternice. Onkomarkery majú nízku senzitivitu a špecificitu, preto sa rutinne v tejto indikácii nepoužívajú.<ref>Gulgun E: Cervical cancer: ''MR imaging findings before, during, and after radiation therapy''. Eur Radiol 16 (2006): 313 – 26.</ref> Rakovina krčka maternice metastázuje do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]] (LU): najskôr v oblasti fossa obturatoria a pozdĺž vonkajších, vnútorných a spoločných iliackých ciev, do presakrálnych a nakoniec do paraaortálnych LU (postihnutie paraaortálnych LU sa už považuje za vzdialené metastázy). Riziko postihnutia LU stúpa so stupňom pokročilosti nádoru – v štádiu IIA je približne 25%.<ref>Metcalf KS et all. ''Site specific lymph node metastasis in carcinoma of the cervix: is there a sentinel node?'' Int J Gynecol Cancer 10 (2000): 411 – 16.[http://www3.interscience.wiley.com/journal/120190990/abstract]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Rozsev hematogénnou (krvným riečiskom) cestou je zriedkavý a len v pokročilom štádiu. Najčastejšie sú postihnuté [[pľúca]] a [[skelet]] (kosti). == Zobrazovacia diagnostika<ref>Baert AL, Knauth M, Sartor K. ''MRI and CT of the Female Pelvis''. Springer, 2007.</ref> == Pre správne zhodnotenie nálezu potrebuje [[rádiológia|rádiológ]] okrem [[anamnéza|anamnézy]] aj informácie o liečbe (najmä rádioterapii a hormonálnej liečbe), operačných zákrokoch vo vyšetrovanej oblasti (typ i čas) a poznať aktuálne štádium [[menštruačný cyklus|menštruačného cyklu]]. === Magnetická rezonancia === Metódou prvej voľby v určení lokálneho rozsahu ochorenia od štádia IB je [[MRI|magnetická rezonancia]] (MR). Celková [[senzitivita]] metódy je 95%.<ref>Togashi K. et al.'' Carcinoma of the cervix: staging with MR imaging.'' Radiology 171 (1989): 245 – 251.[http://radiology.rsnajnls.org/cgi/reprint/171/1/245 *.pdf, eng]</ref> Poskytuje zásadné informácie pre rozhodnutie o spôsobe liečby (operácia alebo rádioterapia). Informuje o veľkosti nádoru a jeho prípadnom šírení do okolia. Je najpresnejšou zobrazovacou metódou pre odlíšenie karcinómu ohraničeného na krčok od karcinómu infiltrujúceho okolité štruktúry (najmä parametriá, presnosť viac ako 90%).<ref>Jena A et al. ''Parametrial invasion in carcinoma of cervix: role of MRI measured tumour volume.'' British Journal of Radiology 78 (2005): 1075 – 1077. [http://bjr.birjournals.org/cgi/reprint/78/936/1075 *.pdf, eng] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090819051308/http://bjr.birjournals.org/cgi/reprint/78/936/1075 |date=2009-08-19 }}</ref> Klinické vyšetrenie je nepresnejšie v odhade infiltrácie do parametrií, močového mechúra a konečníka, naopak [[kolposkopia]] je presnejšia v hodnotení infiltrácie pošvy. Väčšina pacientiek má v čase vyšetrenia už histologicky stanovenú diagnózu a MR vyšetrenie je teda určené primárne na posúdenie rozsahu a nie na detekciu ochorenia. Magnetická rezonancia sa tiež považuje za najlepšiu zobrazovaciu metódu pre plánovanie rádiochemoterapie a pre sledovanie lokálnej odpovede na liečbu. Po 6 mesiacoch od operácie je MR schopná zodpovedne odlíšiť pooperačné jazvovité tkanivo od lokálnej recidívy ochorenia. Magnetická rezonancia nedokáže vzájomne odlíšiť jednotlivé histologické typy rakoviny krčka maternice. Problematické je zobrazenie najmä pri malých [[adenokarcinóm]]och, ktoré rastú difúzne a ich signál je podobný signálu okolitej strómy. ;Priebeh vyšetrenia Pacientka nemusí byť nalačno viac ako 2 – 3 hodiny. Odporúča sa mierne naplnený močový mechúr. Vyšetruje sa v polohe na chrbte a na obmedzenie pohybových artefaktov z črevnej [[peristaltika|peristaltiky]] sa podáva [[spazmolytikum]] (zväčša Buscopan i.v). Pri vyšetrení sa používajú povrchové „phased-array“ cievky, ktoré umožňujú snímanie s vysokým rozlíšením a odstupom signál-šum. Endorektálne a endovaginálne cievky sa používajú vzácne. Nastavuje sa malá oblasť záujmu ({{V jazyku|eng|field of view (FOV)}} s využitím tzv. fázového oversamplingu (bráni artefaktom z „preklopenia“ obrazu) a presaturácie prednej brušnej steny (cieľom je odstrániť rušivý signál z jej pohybov pri dýchaní). Základom pre zobrazenie karcinómu krčka maternice je T2 váženie (prístroj s hodnotou magnetického poľa 1-3T, matrix 512, hrúbka rezov 4 – {{mm|5|m}}, fázové rozlíšenie aspoň 75%), pričom sa vyšetruje minimálne v dvoch rovinách (najskôr v dlhej osi krčka – sagitálna rovina, potom kolmo na dlhú os – tranzverzálna alebo šikmá tranzverzálna rovina). <br />Súčasťou štandardného protokolu na určenie štádia ochorenia by malo byť i vyšetrenie paraaortálnych lymfatických uzlín (teda okrem panvy i vyšetrenie dolného brucha). <br />K štandardným sekvenciám ďalej patrí tranzverzálna sekvencia v T1 vážení ({{mm|6|m}}, matrix 512, fázové rozlíšenie aspoň 60%), určená na posúdenie bočných stien panvy a lymfatických uzlín. Podávanie vnútrožilovej [[kontrastná látka|kontrastnej látky]] nie je pri primárnom stagingu potrebné, v individuálnych prípadoch môže pomôcť pri identifikácii infiltrácie karcinómu do steny močového mechúra alebo konečníka.<ref>Hawighorst H. et al. ''Invasive cervix carcinoma (pT2b–pT4a). Value of conventional and pharmacokinetic MRI in comparison with extensive cross sections and histopathologic findings.'' Radiology 37 (1997):130 – 138.</ref> Podanie kontrastnej látky s následným rýchlym dynamickým vyšetrením (ultrarýchle T1 GRE sekvencie) je naopak potrebné pri rozlíšení recidívy karcinómu od pooperačných a poradiačných zmien. Pri podozrení na infiltráciu pošvy sa pre ideálne zobrazenie odporúča naplniť pošvu sonografickým gélom. Túto prípravu považujú viaceré centrá za pomerne kontroverznú – infiltráciu je možné s podobnou citlivosťou zhodnotiť i pri gynekologickom vyšetrení, roztiahnutá pošva narušuje prehľadnosť okolitých anatomických pomerov a navyše je príprava pre pacientku pomerne nepríjemná. Ďalšie sekvencie sú voliteľné a závisia na rozsahu ochorenia, preferenciách rádiológa a požadovaných informáciách: koronárna sekvencia v T2 vážení a [[MR urografia]] na posúdenie prípadnej infiltrácie [[močovod]]ov, T1 vážené sekvencie po podaní k.l. v minimálne 2 rovinách a T2 vážené sekvencie po potlačení signálu tuku pri pátraní po [[fistula|fistulách]] (komplikácia rádiochemoterapie) a ďalšie. === Počítačová tomografia === [[Počítačová tomografia]] (CT) sa na posúdenie lokálneho rozsahu rakoviny krčka maternice používa zriedkavejšie – dôvodom je jej nižší tkanivový kontrast a teda nižšia presnosť. Je však ideálnou metódou na posúdenie šírenia ochorenia mimo panvu (70%). Jej najväčšou výhodou je rýchlosť a vysoké priestorové rozlíšenie. Pri vyšetrení je okrem podania [[kontrastná látka|kontrastnej látky]] do krvného obehu vhodné podať i kontrastnú látku per os (vypitím) a per rectum (do [[konečník]]a v podobe vodnej klyzmy). CT je hlavnou zobrazovacou metódou pre plánovanie rádioterapie. === Pozitrónová emisná tomografia === [[Pozitrónová emisná tomografia]] (PET) a jej použitie v rámci rakoviny krčka maternice je zatiaľ v štádiu výskumov a používa sa v súčasnosti skôr individuálne pri problematických prípadoch. === Ultrasonografia === [[Ultrasonografia]] (USG), najmä endovaginálna, zatiaľ na rozdiel od diagnostiky [[endometriálny karcinóm|endometriálneho karcinómu]], zohravá pri diagnostike a sledovaní karcinómu krčka maternice len okrajovú úlohu. Transabdominálna USG má význam v detekcii [[ascites|ascitu]] či prítomnosti metastáz v [[pečeň|pečeni]], menej v [[retroperitoneum|retroperitoneálnych]] lymfatických uzlinách. == Liečba == Liečba rakoviny krčka maternice závisí od štádia ochorenia. * CIN I (mierna dysplázia) – len sledovanie, často spontánny ústup * CIN II a III (stredná a ťažká dysplázia) – [[konizácia]] * štádium I až IIA (individuálne i IIB) – primárne chirurgická liečba (preferuje sa u mladších), alternatívne IB a IIA i radikálna [[rádioterapia]] === Chirurgická liečba === Mikroinvazívny typ v štádiu IA1 je možné riešiť '''konizáciou''' alebo jednoduchou [[hysterektómia|hysterektómiou]].<ref>Schorge JO et all. ''Prospective management of stage IA (1) cervical adenocarcinoma by conization alone to preserve fertility: a preliminary report.'' Gynecol Oncol 78 (2000): 217 – 20.[http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6WG6-45F4NF9-5M&_user=10&_coverDate=08%2F31%2F2000&_rdoc=23&_fmt=high&_orig=browse&_srch=doc-info(%23toc%236814%232000%23999219997%23293869%23FLP%23display%23Volume)&_cdi=6814&_sort=d&_docanchor=&_ct=38&_acct=C000050221&_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=20717af1c14e00c764e029c042b3f554]</ref> U vyšších štádií (IB a IIA) sa pristupuje k '''radikálnej hysterektómii''' (podľa Wertheima) s odstránením maternice, parametrií a hornej časti pošvy vrátane parakolpií. Súčasťou zákroku je v prípade nálezu invázie karcinómu do ciev i intrapelvická a paraaortálna '''lymfadenektómia''' (odstránenie lymfatických uzlín). U mladých žien so snahou si zachovať plodnosť existuje možnosť tzv. [[trachelektómia|radiálnej trachelektómie]] kombinovanej s lymfadenektómiou, vyžaduje však veľmi skúseného operatéra.<ref>Covens A et all. ''Is radical trachelectomy a safe alternative to radical hysterectomy for patients with stage IA–B carcinoma of the cervix?'' Cancer 86 (1999):2273 – 79.[http://www3.interscience.wiley.com/cgi-bin/fulltext/75503926/PDFSTART *.pdf, eng]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <br>Jednou z nových operačných techník je tzv. [[robotická radikálna hysterektómia]]. Prvé skúsenosti s touto finančne náročnou technikou ukazujú, že pri správnej selekcii pacientiek prináša úžitok hlavne v rýchlejšom pooperačnom zotavení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kim | meno = YT | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Kim SW, Hyung WJ, Lee SJ, Nam EJ, Lee WJ | titul = Robotic radical hysterectomy with pelvic lymphadenectomy for cervical carcinoma: a pilot study. | periodikum = Gynecologic Oncology | odkaz na periodikum = http://europepmc.org/abstract/MED/18035405/ | rok = 2008 | mesiac = | ročník = 108 | číslo = | strany = 312 – 316 | url = | issn = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hoffman | meno = Barbara L. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schorge | meno2 = John O. et al. | odkaz na autora2 = | titul = Williams Gynecology, 2.ed. | vydavateľ = The McGraw-Hill | miesto = | rok = 2012 | isbn = 978-0-07-171672-7 | kapitola = Robotic Radical Hysterectomy | url = http://www.accessmedicine.com/content.aspx?aID=56722272 | strany = | jazyk = po anglicky }}</ref> Jej dostupnosť i hradenie poisťovňami je v súčasnosti na Slovensku obmedzená.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko = Koperová |meno = Eva |autor = |odkaz na autora = |spoluautori = |titul = Na robotické operácie má zmluvy prvá poisťovňa |periodikum = Zdravotnícke noviny |odkaz na periodikum = |rok = 2012 |mesiac = |ročník = |číslo = 8 |strany = 7 |url = http://www.mia.sk/vseobecne_inf/denna_tlac/m_clanok.php?hop=4&dbr=12395 |issn = |dátum prístupu = 2012-12-03 |url archívu = https://web.archive.org/web/20160305105738/http://www.mia.sk/vseobecne_inf/denna_tlac/m_clanok.php?hop=4&dbr=12395 |dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Najradikálnejšou operáciou je tzv. '''exenterácia panvy'''. Možno k nej pristúpiť u pokročilých nádorov alebo recidív s prerastaním do okolitých orgánov (močový mechúr, konečník) ale nie do panvových stien, s cieľom ho kompletne odstrániť. Pri prísnom výbere vhodných pacientov je 5-ročné prežívanie až 82%, no operácia značne znižuje kvalitu života ([[kolostómia]], [[ureterostómia]]).<ref>Holtz DO et all. ''Traditional management of invasive cervical cancer.'' Obstet Gynecol Clin North Am 29 (2002):645 – 57.</ref> === Rádiochemoterapia === Používa sa primárne alebo ako neoadjuvantná liečba (pred operáciou s cieľom zmenšiť nádor). Radikálna [[rádioterapia]] je súčasťou liečby štádia IIB a vyšších.<ref>{{cite web|title=Cancer research UK|url=http://www.cancerhelp.org.uk/help/default.asp?page=9195&order=766}}</ref> <br />Pooperačná rádiochemoterapia sa aplikuje pacientom, u ktorých je vyššie riziko recidívy (veľký objem nádorovej masy, pozitívna resekčná línia, malý bezpečnostný lem, cievna invázia, adenokarcinóm, svetlobunkový karcinóm). <br />Pokročilé štádiá (FIGO III a IV) sú chirurgicky neliečiteľné a liečia sa rádiochemoterapiou. Rádioterapia môže byť externá (žiarič je mimo tela pacienta) alebo tzv. brachyterapia (žiarič sa dočasne zavádza priamo do tela). Externá rádioterapia sa využíva pri ožarovaní panvových a paraaortálnych lymfatických uzlín a parametrii (do 45 [[Gray|Gy]]). Brachyterapia spočíva v opakovanom (3 až 6-krát) zavedení žiariča do oblasti krčka maternice s jednorazovou dávkou 4 až 8 Gy.<ref>Stewart AJ et all. ''Current controversies in high-dose-rate versus low-dose-rate brachytherapy for cervical cancer.'' Cancer 107 (2006): 908 – 15.</ref> Brachyterapia je kontraindikovaná u pacientiek s prerastaním karcinómu do [[močový mechúr|močového mechúra]] alebo [[konečník|rekta]] pre riziko vzniku [[fistula|fistuly]]. == Prognóza == Najdôležitejším prognostickým faktorom je veľkosť nádoru a prítomnosť metastáz v lymfatických uzlinách. Gynekologické vyšetrenie má sklon skutočnú veľkosť podceniť. MRI dokáže identifikovať nádory od veľkosti {{cm|1|m}} a objektívne stanoviť ich veľkosť (objem); v prípade okolitého edému naopak skutočnú veľkosť skôr preceňuje. Negatívne prognostické faktory (faktory svedčiace pre horší priebeh ochorenia) sú invázia nádorových buniek do cievneho systému, pokročilé štádium ochorenia, postihnutie lymfatických uzlín, nádor väčší ako {{cm|4|m}} a v neposlednom rade výskyt v mladom veku. V štádiu IA prežíva 5 rokov 95% pacientiek, v štádiu IIB už len 73% a pri vzdialených metastázach je to iba 20 %.<ref>{{cite web|title=Cervical Cancer Survival Rates|url=http://cancer.about.com/od/cervicalcancerbasics/a/survivalrates.htm|date=1.12.2006|accessdate=2009-05-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090206152204/http://cancer.about.com/od/cervicalcancerbasics/a/survivalrates.htm|archivedate=2009-02-06}}</ref> Rozšírenie nádora do paraaortálnych lymfatických uzlín znižuje dobu prežívania na polovicu. Prognóza recidivujúceho karcinómu je veľmi variabilná, od 10 až po 70 % podľa spôsobu liečby a charakteru recidívy. == Ostatné vzácne zhubné nádory krčka maternice == === Metastázy === Do oblasti krčka maternice najčastejšie metastázuje alebo priamo z maternice prerastá [[endometriálny karcinóm]]. === Malígny melanóm === [[Malígny melanóm]] sa u žien v 1 – 3 % vyskytuje v oblasti [[genitál]]u, najčastejšie v sliznici pošvy, odkiaľ priamo prerastá na krčok maternice. Primárny malígny melanóm krčka maternice je vzácny. === Lymfóm === [[Lymfóm]] do oblasti krčka maternice zväčša prerastá z okolitých oblastí. Primárny lymfóm maternice tvorí iba 2% všetkých mimouzlinových malígnych lymfómov, a najčastejšie postihuje práve krčok. V oblasti tela maternice prevažuje infiltratívny rast, ktorý sa prejaví jejho celkovým výrazným zväčšením. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * [http://www.rakovinakrckamaternice.sk/ Rakovina krčka maternice, osvetová stránka ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091001065445/http://www.rakovinakrckamaternice.sk/ |date=2009-10-01 }} * [http://primar.sme.sk/c/5050225/na-slovensku-startuje-nova-kampan-o-rakovine-krcka-maternice.html Na Slovensku štartuje nová kampaň o rakovine krčka maternice] * [http://primar.sme.sk/c/5048762/prevencia-rakoviny-krcka-maternice-zvysuje-uspesnost-liecby.html Prevencia rakoviny krčka maternice zvyšuje úspešnosť liečby] [[Kategória:Zhubné nádory maternice]] [[Kategória:Rakovina]] [[Kategória:Rádiológia ženského pohlavného systému]] nblpkoe4bvmx8uzqwbre9fxegy3oi99 0 277965 8356883 7857962 2026-08-16T13:35:51Z ~2026-45021-93 302990 /* Tabuľky */ 8356883 wikitext text/x-wiki '''Rebríček IIHF''' je poradie národných hokejových družstiev členských krajín [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]]. Určuje sa podľa neho nasadenie krajín do základných skupín [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|majstrovstiev sveta]] a do [[Zimné olympijské hry|olympijského turnaja]], resp. olympijskej kvalifikácie. Bol schválený na kongrese IIHF v septembri 2003 a podľa vtedajšieho prezidenta IIHF [[René Fasel|Reného Fasela]] bol navrhnutý tak, aby bol jednoduchý na pochopenie a aby odrážal dlhodobú kvalitu jednotlivých tímov. == Vývoj poradia Top 10 tímov == [[Súbor:IIHF World Ice Hockey Ranking graph from 2003.png|náhľad|vľavo|x260px|Poradie mužského rebríčka na prvých 10 miestach]] [[Súbor:IIHF Women's World Ice Hockey Ranking.png|náhľad|vľavo|x260px|Poradie ženského rebríčka na prvých 10 miestach]] {{clear}} == Systém == Rebríček je založený na poradí národných mužstiev na posledných olympijských hrách a posledných štyroch majstrovstvách sveta. Po zmene bodovania od roku 2023 získavajú majstri sveta a olympijskí víťazi 1600 bodov. Každé ďalšie mužstvo získava o 20 bodov menej ako tím, ktorý sa umiestnil na priečke nad ním, s výnimkou rozdielov medzi 1. a 2., 2. a 3., 4. a 5. a 8. a 9. miestom, kde je odstup 40 bodov. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: auto;" |+Tabuľka získaných bodov podľa umiestnenia na MS resp. ZOH (platná od roku 2023) | width=25 bgcolor=DCDCDC| '''1.''' || width=50| 1600 || width=25 bgcolor=DCDCDC| '''9.''' || width=50| 1360 || width=25 bgcolor=DCDCDC| '''17.''' || width=50| 1200 || width=25 bgcolor=DCDCDC| '''25.''' || width=50| 1040 || width=25 bgcolor=DCDCDC| '''33.''' || width=50| 880 || width=25 bgcolor=DCDCDC| '''41.''' || width=50| 720 || width=25 bgcolor=DCDCDC| '''49.''' || width=50| 560 |- |bgcolor=DCDCDC| '''2.''' || 1560 ||bgcolor=DCDCDC| '''10.''' || 1340 ||bgcolor=DCDCDC| '''18.''' || 1180 ||bgcolor=DCDCDC| '''26.''' || 1020 ||bgcolor=DCDCDC| '''34.''' || 860 ||bgcolor=DCDCDC| '''42.''' || 700 ||bgcolor=DCDCDC| '''50.''' || 540 |- |bgcolor=DCDCDC| '''3.''' || 1520 ||bgcolor=DCDCDC| '''11.''' || 1320 ||bgcolor=DCDCDC| '''19.''' || 1160 ||bgcolor=DCDCDC| '''27.''' || 1000 ||bgcolor=DCDCDC| '''35.''' || 840 ||bgcolor=DCDCDC| '''43.''' || 680 ||bgcolor=DCDCDC| '''51.''' || 520 |- |bgcolor=DCDCDC| '''4.''' || 1500 ||bgcolor=DCDCDC| '''12.''' || 1300 ||bgcolor=DCDCDC| '''20.''' || 1140 ||bgcolor=DCDCDC| '''28.''' || 980 ||bgcolor=DCDCDC| '''36.''' || 820 ||bgcolor=DCDCDC| '''44.''' || 660 ||bgcolor=DCDCDC| '''52.''' || 500 |- |bgcolor=DCDCDC| '''5.''' || 1460 ||bgcolor=DCDCDC| '''13.''' || 1280 ||bgcolor=DCDCDC| '''21.''' || 1120 ||bgcolor=DCDCDC| '''29.''' || 960 ||bgcolor=DCDCDC| '''37.''' || 800 ||bgcolor=DCDCDC| '''45.''' || 640 ||bgcolor=DCDCDC| '''53.''' || 480 |- |bgcolor=DCDCDC| '''6.''' || 1440 ||bgcolor=DCDCDC| '''14.''' || 1260 ||bgcolor=DCDCDC| '''22.''' || 1100 ||bgcolor=DCDCDC| '''30.''' || 940 ||bgcolor=DCDCDC| '''38.''' || 780 ||bgcolor=DCDCDC| '''46.''' || 620 ||bgcolor=DCDCDC| '''54.''' || 460 |- |bgcolor=DCDCDC| '''7.''' || 1420 ||bgcolor=DCDCDC| '''15.''' || 1240 ||bgcolor=DCDCDC| '''23.''' || 1080 ||bgcolor=DCDCDC| '''31.''' || 920 ||bgcolor=DCDCDC| '''39.''' || 760 ||bgcolor=DCDCDC| '''47.''' || 600 ||bgcolor=DCDCDC| '''55.''' || 440 |- |bgcolor=DCDCDC| '''8.''' || 1400 ||bgcolor=DCDCDC| '''16.''' || 1220 ||bgcolor=DCDCDC| '''24.''' || 1060 ||bgcolor=DCDCDC| '''32.''' || 900 ||bgcolor=DCDCDC| '''40.''' || 740 ||bgcolor=DCDCDC| '''48.''' || 580 ||bgcolor=DCDCDC| '''56.''' || 420 |} Výsledok posledného turnaja má najvyššiu hodnotu, do celkového rebríčka sa ráta 100 % získaných bodov. Z predchádzajúceho turnaja si mužstvo pripočíta už len 75 % získaných bodov, spred dvoch rokov je to 50 % bodov a spred troch rokov 25 % bodov. Body z olympijského turnaja majú rovnakú percentuálnu hodnotu, ako body z majstrovstiev sveta v tom istom roku. Staršie výsledky na aktuálne poradie už nemajú vplyv. === Príklad === {{SVK|lh}} obsadilo na MS 2011 desiatu priečku, za ktorú získalo 940 bodov. V roku 2010 obsadili Slováci 12. miesto, ktoré im prinieslo 900 bodov. Na olympijskom turnaji 2010 skončili na 4. mieste a pripísali si 825 bodov. V roku 2009 skončilo Slovensko na majstrovstvách sveta na 10. mieste, za ktoré získalo 940 bodov, na MS 2008 skončilo trináste a pripísalo si 880 bodov. Celkový počet bodov po MS 2011:<br> (100 % x 940 b) + (75 % x 900 b) + (50 % x 940 b) + (25 % x 880 b) + (OH: 75% x 1100) = 940 + 675 + 470 + 220 + 825 = '''3130''' bodov. == Nasadzovanie na MS a OH == Poradie národných tímov v rebríčku ovplyvňuje aj ich nasadzovanie na nasledujúce turnaje. Na olympijský turnaj priamo postupuje usporiadateľ a prvých 8 tímov z rebríčka, zverejneného tri roky pred samotným turnajom. To znamená, že to, ktoré tímy postúpili priamo na olympijský turnaj v [[Zimné olympijské hry 2026|roku 2026]], bolo známe z rebríčka po majstrovstvách sveta v roku 2023. Ostatné prihlásené tímy hrajú olympijskú kvalifikáciu, a to takým spôsobom, že mužstvá na 36. mieste a nižšie mali odohrať prvé kolo kvalifikácie, z ktorého traja najlepší mali postúpiť do druhého kola, avšak prvé kvalifikačné kolo bolo zrušené. Mužstvá na 27. až 35. mieste, plus traja postupujúci z 1. kola (rozhodnutím IIHF), odohrali druhé kolo kvalifikácie v troch skupinách po štyroch tímoch, z ktorého vzišli tri víťazné tímy, ktoré postúpili do tretieho kola, kde sa k nim pripojili tímy na 18. až 26. mieste. Z tretieho kola opäť víťazi troch skupín postúpili do štvrtého kola, kam boli priamo nasadené tímy z 9. až 17. miesta rebríčka IIHF. Víťazi troch skupín štvrtého kola postúpia na Olympijské hry. U žien je systém podobný, priamo na OH postuje usporiadateľ a prvých šesť tímov rebríčka. Prvé kvalifikačné kolo OH 2026 hrali tímy z 25. miesta a nižšie. Druhé kolo hrali tímy zo 16. až 24. miesta rebríčka, tretie kolo budú hrať tímy zo 7. až 15. miesta. Tri víťazné družstvá si zabezpečia postup na Olympiádu. Keďže systém postupu a zostupu na majstrovstvách sveta je pevne daný a nezávisí od postavenia mužstiev v rebríčku, určuje sa podľa poradia aspoň rozloženie tímov do jednotlivých skupín turnaja. Do roku 2011, kedy boli podľa starého formátu mužstvá rozdelené ešte do štyroch skupín, sa nasadzovali tímy do skupín podľa nasledujúceho systému: {| class="wikitable" style="width:20%; text-align:center;" ! Sk. A ! Sk. B ! Sk. C ! Sk. D |- | 1.|| 2.|| 3.|| 4. |- | 8.|| 7.|| 6.|| 5. |- | 9.|| 10.|| 11.|| 12. |- | 16.|| 15.|| 14.|| 13. |} <small>Číslo v tabuľke znamená poradie krajiny v rebríčku zo všetkých účastníkov najvyššej kategórie MS pre nasledujúci rok.</small> == Tabuľky == {| class="wikitable" style="text-align:center" |+ colspan="2" |Top 20 tímov. Rebríčky boli aktualizované po skončení MS 2024.<ref>[https://www.iihf.com/en/worldranking IIHF World Ranking], www.iihf.com</ref> |- | {| class="wikitable" |- |colspan="4"|'''Muži''' |- !Poradie!!Zmena*!!width=160px|Tím!!Body |- |align=center| 1. | {{bezzmeny}} || align=left | {{CAN|lh|1}} || 4100 |- |align=center| 2. | {{rast}} 1 || align=left | {{RUS|lh|1}} || 4065 |- | align="center" | 7. | {{pokles}} 1 || align="left" | {{SWE|lh|1}} || 3910 |- | align="center" | 6. | {{pokles}} 2 || align="left" | {{USA|lh|1}} || 3945 |- |align=center| 3. | {{pokles}} 1 || align=left | {{FIN|lh|1}} || 3955 |- | align="center" | 9. | {{bezzmeny}} || align="left" | {{SVK|lh|1}} || 3750 |- |align=center| 4. | {{rast}} 4 || align=left | {{CZE|lh|1}} || 3945 |- | align="center" | 14. | {{pokles}} 1 || align="left" | {{FRA|lh|1}} || 3325 |- | align="center" | 8. | {{pokles}} 3 || align="left" | {{GER|lh|1}} || 3865 |- |align=center| 5. | {{rast}} 2 || align=left | {{SUI|lh|1}} || 3945 |- |align=center| 10. | {{bezzmeny}} || align=left | {{LAT|lh|1}} || 3660 |- |align=center| 11. | {{bezzmeny}} || align=left | {{DEN|lh|1}} || 3500 |- |align=center| 12. | {{bezzmeny}} || align=left | {{NOR|lh|1}} || 3380 |- |align=center| 13. | {{rast}} 3 || align=left | {{AUT|lh|1}} || 3340 |- |align=center| 15. | {{bezzmeny}} || align=left | {{KAZ|lh|1}} || 3305 |- |align=center| 16. | {{pokles}} 2 || align=left | {{BLR|lh|1}} || 3245 |- |align=center| 17. | {{rast}} 3 || align=left | {{GBR|lh|1}} || 3095 |- |align=center| 18. | {{rast}} 1 || align=left | {{HUN|lh|1}} || 3090 |- |align=center| 19. | {{pokles}} 2 || align=left | {{SLO|lh|1}} || 3090 |- |align=center| 20. | {{pokles}} 2 || align=left | {{ITA|lh|1}} || 3025 |} | {| class="wikitable" |- |colspan="4"|'''Ženy''' |- !Poradie!!Zmena*!!width=160px|Tím!!Body |- |align=center| 1. | {{bezzmeny}} || align=left | {{CAN|lhz|1}} || 4270 |- |align=center| 2. | {{bezzmeny}} || align=left | {{USA|lhz|1}} || 4210 |- |align=center| 3. | {{rast}} 1 || align=left | {{FIN|lhz|1}} || 3975 |- |align=center| 4. | {{rast}} 1 || align=left | {{CZE|lhz|1}} || 3965 |- |align=center| 5. | {{pokles}} 2 || align=left | {{SUI|lhz|1}} || 3960 |- |align=center| 6. | {{bezzmeny}} || align=left | {{RUS|lhz|1}} || 3880 |- |align=center| 7. | {{bezzmeny}} || align=left | {{JPN|lhz|1}} || 3775 |- |align=center| 8. | {{bezzmeny}} || align=left | {{SWE|lhz|1}} || 3750 |- |align=center| 9. | {{bezzmeny}} || align=left | {{GER|lhz|1}} || 3650 |- |align=center| 10. | {{bezzmeny}} || align=left | {{HUN|lhz|1}} || 3520 |- |align=center| 11. | {{bezzmeny}} || align=left | {{DEN|lhz|1}} || 3490 |- |align=center| 12. | {{rast}} 2 || align=left | {{CHN|lhz|1}} || 3425 |- |align=center| 13. | {{pokles}} 1 || align=left | {{FRA|lhz|1}} || 3415 |- |align=center| 14. | {{rast}} 1 || align=left | {{NOR|lhz|1}} || 3340 |- |align=center| 15. | {{pokles}} 2 || align=left | {{AUT|lhz|1}} || 3315 |- |align=center| 16. | {{bezzmeny}} || align=left | {{SVK|lhz|1}} || 3175 |- |align=center| 17. | {{bezzmeny}} || align=left | {{NED|lhz|1}} || 3170 |- |align=center| 18. | {{rast}} 1 || align=left | {{KOR|lhz|1}} || 3080 |- |align=center| 19. | {{pokles}} 1 || align=left | {{ITA|lhz|1}} || 3025 |- |align=center| 20. | {{bezzmeny}} || align=left | {{POL|lhz|1}} || 2955 |} |- ! colspan="2" | * = Zmena oproti roku 2023 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Mužský rebríček IIHF 2012]] == Externé odkazy == * [http://www.iihf.com/home-of-hockey/championships/world-ranking.html Informácie o rebríčku a bodovaní] na stránke IIHF.com {{Eng icon}} * [http://www.iihf.com/home-of-hockey/championships/world-ranking/mens-world-ranking/2012-ranking.html Aktuálny mužský rebríček (po MS 2012)] na stránke IIHF.com {{Eng icon}} * [http://www.iihf.com/home-of-hockey/championships/world-ranking/womens-world-ranking/2013-ranking.html Aktuálny ženský rebríček (po MS 2013)] na stránke IIHF.com {{Eng icon}} == Zdroj == {{preklad|en|IIHF World Ranking}} [[Kategória:Ľadový hokej]] [[Kategória:Medzinárodná hokejová federácia]] [[Kategória:Svetové športové rebríčky]] fzvta0gtns2alqhkgryp6j7bbeufgq3 0 282351 8357214 8311532 2026-08-17T10:05:54Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357214 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ovula nabothi.jpg|thumb|Nabothova cysta - makroskopický preparát.]]'''Nabothova cysta''' ({{lat|ovula Nabothi}}) alebo '''retenčná cysta krčka maternice''' je nezhubná [[cysta]] [[krčok maternice|krčka maternice]], ktorá vzniká uzatvorením vývodu [[žľaza|hlienovej žľazy]]. Príčinou býva najčastejšie chronický [[zápal]] v oblasti krčka maternice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vorvick | meno = Linda | odkaz na autora = | titul = MD | url = http://www.umm.edu/ency/article/001514.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2008-12-05 | dátum prístupu = 2009-06-25 | vydavateľ = University of Maryland, Medical center | miesto = | jazyk = eng | url archívu = https://web.archive.org/web/20090708161659/http://www.umm.edu/ency/article/001514.htm | dátum archivácie = 2009-07-08 }}</ref> Nabothove cysty sa klinicky neprejavujú, nespôsobujú u veľkej väčšiny žien žiadne ťažkosti a zistené sú väčšinou náhodne pri vyšetrení z iných príčin. Ich rozmery sú zväčša niekoľko milimetrov, len ojedinele dosahujú veľkosti viac ako {{cm|2|m}} – veľké cysty môžu spôsobovať problémy z tlaku na okolité štruktúry. Často sa diagnostikujú pri [[MRI|vyšetrení magnetickou rezonanciou (MRI)]]. == Zobrazenie pri MRI == Nabothova cysta má v T1 vážení strednú alebo vyššiu signálovú intenzitu z dôvodu obsahu väčšej koncentrácie [[bielkovina|bielkovín]]. V T2 vážení je hyperintenzná, je oválna alebo okrúhla, ostro ohraničená a má hladké okraje. <br />Odlíšiť ju treba najmä od vzácnejšieho typu [[rakovina krčka maternice|rakoviny krčka maternice]], známeho ako ''adenoma malignum'', čo môže byť aj s pomocou MRI obťažné. Rozhodujúcim znakom je prítomnosť alebo neprítomnosť solídnej zložky v ložisku.<ref>Li H et al. ''Markedly high signal intensity lesions in the uterine cervix on T2-weighted imaging: differentiation between mucin-producing carcinomas and nabothian cysts.'' Radiat Med 17 (1999): 137–143.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} [[Kategória:Choroby maternice]] [[Kategória:Rádiológia ženského pohlavného systému]] lcqhpd2zgx5c3u783fzq01c0wyx4puy 0 282507 8357195 8337653 2026-08-17T09:40:42Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357195 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} '''Sievert''' (skratka '''Sv''') je jednotkou dávkového ekvivalentu [[ionizujúce žiarenie|ionizujúceho žiarenia]]. Je pomenovaná po [[Rolf Maxmilián Sievert|Rolfovi Sievertovi]], priekopníkovi [[radiácia|radiačnej]] ochrany. Jeden Sievert je taká [[absorbovaná dávka]] žiarenia, ktorá pri akomkoľvek type ionizujúceho žiarenia vyvolá v [[organická látka|organickej látke]] rovnaký biologický účinok. Jednotkou je '''[[Joule|J]]/[[kilogram|kg]]''' a vypočíta sa ako ''D × Q'', kde ''D'' je dávka ([[Gray (jednotka)|Gy]]) a ''Q'' je akostný faktor, rôzny pre rôzne organické látky a jednotlivé druhy ionizujúceho žiarenia. Dávkový ekvivalent sa používa na vyjadrenie relatívnej biologickej účinnosti žiarenia pre človeka. Jeden Sievert je označenie biologického ekvivalentu dávky röntgenového žiarenia o veľkosti 1 Gray pre človeka. Staršou jednotkou dávkového ekvivalentu bol ''rem'', pričom 1 rem = 0,01 Sv == Hodnoty koeficientu Q == * [[Fotón]]y, akákoľvek energia: Q = 1 * [[Elektrón]]y [[mezón]]y, akákoľvek energia: Q = 1 * [[Neutrón]]y ** energia < 10 k [[elektrónvolt|eV]] : Q = 5 ** 10 keV < energia < 100 keV : Q = 10 ** 100 keV < energia < 2 MeV : Q = 20 ** 2 MeV < energia < 20 MeV : Q = 10 ** energia > 20 MeV : Q = 5 * [[Protón]]y, energia > 2 MeV : Q = 5 * [[Alfa častica]] a iné väčšie jadrá : Q = 20 == Limit efektívnej dávky == Z pohľadu ochrany zdravia sú zavedené limity efektívnej dávky. Dopad na zdravie jednotlivca a odolnosť jednotlivca žiareniu je vysoko individuálny a závislý od mnohých faktorov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skibová | meno = Daniela| autor = | odkaz na autora = | titul = Biologické účinky ionizujícího záření a radiační ochrana| url = https://unm.lf1.cuni.cz/vyuka/Zubari_2021.pdf | vydavateľ = unm.lf1.cuni.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = cs}}</ref> napríklad genetická odolnosť, pohlavie, vek, zdravie. Náhodný negatívny účinok na človeka dokáže spôsobiť akákoľvek malá dávka žiarenia, ale všeobecne pod limitom 100mSv ročne, nie je štatisticky odlíšiteľný účinok na ožiarené a neožiarené obyvateľstvo. Prípustná ročná dávka pre obyvateľstvo je stanovená na 1mSv za rok, pričom prírodné dávky a dávky z lekárskych zákrokov sa nezapočítavajú. Efektívna dávka je na Slovensku limitovaná zákonom 87/2018 Z.z.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon SR, 87/2018 Z.z. | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/87/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-28 }}</ref>, ktorý stanovuje nasledovné limity ožiarenia zamestnancov profesionálne pracujúcich s ožiarením: * efektívna dávka 20 mSv za rok, * ekvivalentná dávka 20 mSv za rok v očnej šošovke, * ekvivalentná dávka v koži 500 mSv, ľubovoľného 1 cm2, bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože, * ekvivalentná dávka 500 mSv za rok v končatinách.<ref name="JAVYS"/> Vzhľadom k tomu, že jednorázová silná dávka je nebezpečnejšia ako postupne kumulovaná slabšia dávka, používajú sa aj ďaľšie regulácie, alebo usmernenia. Napríklad pre pracovníkov JAVYS platí denný limit 1,0 mSv/deň.<ref name="JAVYS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = JAVYS| odkaz na autora = | titul = Správa o radiačnej ochrane za rok 2019 | url = https://www.javys.sk/data/web/dokumenty/spravy-radiacna-ochrana/sprava-o-ro-2019.pdf | vydavateľ = javys.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-28 | jazyk = }}</ref> Okrem indivuálnej efektívnej dávky ožiarenia je možné posudzovať princípom ALARA aj kolektívnu efektívnu dávku, najmä z pohľadu princípu znižovania nevyhnutného ožiarenia. Napríklad pre JAVYS, to je 2500 mSv/rok.<ref name="JAVYS"/> == Pozri aj == * [[ALARA (bezpečnosť)|ALARA]] * [[Choroba z ožiarenia]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} {{Jednotky SI}} [[Kategória:Odvodené jednotky sústavy SI]] [[Kategória:Rádiológia]] [[Kategória:Žiarenie]] [[Kategória:Rádioterapia]] [[Kategória:Eponymické termíny vo fyzike]] noy5dxmxzqt8ujglscftopgk6dc4tyh 0 284910 8357033 7280418 2026-08-16T18:23:27Z ~2026-45063-71 303011 formulácia podľa reality 8357033 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov = Nedelinova katastrofa |popis události = |obrázok =Митинг 24 октября, город Байконур.jpg |popis obrázka = Pamätník obetiam katastrofy v meste [[Bajkonur]] |dátum = 24. októbra 1960 |čas = 18:45 |trvanie = |štát = Sovietsky zväz |príčina = Skrat v rakete |miesto =[[Bajkonur]] |škody = |typ = Výbuch rakety |rozpočet = |organizátor =Strategické raketové vojska |účastníci = |obvinenia = |ocenění = |web = |počet úmrtí= 54–300 úmrtí (presný počet nie je známy) |počet zranení = |počet zatknutí = |počet návšetvníkov = }} '''Nedelinova katastrofa''' alebo '''katastrofa na Bajkonure''' bol výbuch novo vyvinutej vojenskej rakety [[R-16 (balistická raketa)|R-16]], ktorý sa odohral [[24. októbra]] [[1960]] na kozmodróme [[Bajkonur]]. K výbuchu došlo počas technických príprav asi 30 minút pred plánovaným štartom rakety, keď sa kvôli elektrickému skratu spustil motor jej druhého stupňa, ktorý následne poškodil nádrže prvého stupňa a zapríčinil výbušné vznietenie paliva. Okolo presného počtu obetí ostávajú nejasnosti; oficiálny údaj hovorí o 78 mŕtvych, iné zdroje predpokladajú vyššie číslo, najčastejšie je uvádzaný počet 126 obetí vrátane ranených, ktorí umreli v nemocniciach. Každopádne ide o preukázateľne najhoršiu katastrofu v dejinách vývoja raketovej techniky. Meno nesie po [[maršal]]ovi [[Mitrofan Ivanovič Nedelin|Nedelinovi]], vrchnému veliteľovi raketového vojska, ktorý projektu osobne velil a bol jednou z obetí katastrofy. Vyšetrovanie ukázalo, že za katastrofu mohlo predovšetkým hrubé porušovanie bezpečnostných pravidiel pri príprave štartu, ktoré bolo inicializované Nedelinovou snahou o jeho urýchlenie v súvislosti s oslavou výročia [[Októbrová revolúcia|Veľkej októbrovej revolúcie]]. Len náhodou pri katastrofe nezahynul hlavný konštruktér rakety [[Michail Kuzmič Jangeľ]], ktorý si krátko pred výbuchom odbehol zafajčiť za zodolnený podzemný kryt. Z priebehu katastrofy a odstraňovania jej následkov sa zachoval filmový dokument, ktorý je však veľmi neúplný. Celý ho videlo len niekoľko členov vtedajšieho sovietskeho vedenia a členovia vyšetrovacej komisie. Ešte v priebehu vyšetrovania bolo nariadené dokument zostrihať a všetky vyradené zábery zničiť. Napriek tomu však podáva ucelené svedectvo z priebehu tragédie. Nehoda bola dlho v [[ZSSR|Sovietskom zväze]] prísne utajovanou záležitosťou a Nedelinova smrť bola oficiálne prezentovaná ako letecká nehoda. Hoci v západnej tlači kolovali nejasné chýry o katastrofe už od 60. rokov, prvé informácie o nej vyšli v sovietskej tlači najavo až v apríli [[1989]]. Na pamiatku katastrofy (a pravdepodobne aj v súvislosti s poverčivosťou) sa niekoľko rokov po tragédii na Bajkonure 24. októbra neuskutočňovali žiadne štarty rakiet, neskôr bolo toto nariadenie zrušené (hoci neoficiálne sa až na výnimky dodržuje dodnes). „Nedelinova katastrofa" sa obvykle uvádza ako najhoršia katastrofa spojená s raketovým programom. V súvislosti so sovietskym a ruským raketovým programom je to zrejme pravda. Je však možné, že najhoršou katastrofou spojenou s kozmickým a raketovým programom bol neúspešný štart čínskej rakety [[CZ-3]] ([[Long March 3]]) s družicou [[Intelsat 708]] v noci [[14. február]]a [[1996]]. Raketa tri sekundy po štarte stratila smer a dopadla na zem do blízkosti neďalekého mestečka (alebo bola zničená autodeštrukciou nízko nad zemou), ktoré bolo takmer kompletne zničené. Čínske oficiálne zdroje obvykle uvádzajú 6 – 8 mŕtvych a 57 – 64 zranených, niektoré mimočínske zdroje však odhadujú počet mŕtvych na 400 – 500. Tieto odhady však pramenia len z televíznych záberov z miesta tragédie (ktoré ukazujú množstvo domov poničených tlakovou vlnou a ohňom strážené kordónom vojakov) a sú absolútne neoveriteľné a podľa viacerých nezávislých odborníkov veľmi prehnané. == Referencie == * Giles Sparrow: ''Vesmírné výpravy'', ISBN 978-80-242-2240-0 == Zdroj == {{Portál|Kozmonautika}} * [http://podrobnosti.ua/projects/arch/2005/10/25/255645.html Неделинская катастрофа] [[Kategória:Kozmické katastrofy]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Katastrofy v 1960]] 164ku1m6jp0cyq1l010mkkx3452dd6n 0 286900 8356860 7702358 2026-08-16T12:36:36Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8356860 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nuclear Power Plant Cattenom.jpg|náhľad|Atómová elektráreň, [[Francúzsko]]]] '''Elektráreň''' je technické zariadenie a prípadne i komplex stavieb produkujúce elektrickú energiu premenou iného druhu energie. Elektrárne sú producenti energie pre distribučnú sieť. == Delenie elektrární == [[Súbor:NesjavellirPowerPlant edit2.jpg|náhľad|Geotermálna elektráreň na [[Island]]e]] Podľa druhu primárnej energie a spôsobu premeny delíme elektrárne na: * [[Tepelná elektráreň|tepelné]] – [[teplo]] produkuje paru pre parnú [[turbína|turbínu]] (v minulosti i [[parný stroj]]) poháňajúcu [[generátor]] ** uhoľné – teplo sa získava [[spaľovanie|spaľovaním]] [[uhlie|uhlia]] ** plynové – teplo sa získava [[spaľovanie|spaľovaním]] [[zemný plyn|zemného plynu]] ** [[Atómová elektráreň|atómové]] – teplo sa získava [[Štiepenie atómových jadier|štiepením atómových jadier]] (v budúcnosti možno i [[Jadrová fúzia|jadrovou fúziou]]) ** geotermálne – teplo pochádza zo zemského vnútra * [[Vodná elektráreň|vodné]] – voda s vysokou energiou (kombinácia [[Kinetická energia|kinetickej]] a [[Potenciálna energia|potenciálnej]]) roztáča [[Turbína#Vodné turbíny|vodnú turbínu]] poháňajúcu [[generátor]] ** riečne – využívajú spád [[rieka|rieky]] ** prílivové – využívajú zmeny výšky morskej hladiny počas [[slapová sila|prílivu a odlivu]] ** [[Prečerpávacia vodná elektráreň|prečerpávacie]] – de facto neprodukujú energiu, slúžia ako [[Uskladnenie elektrickej energie|úložisko energie]] medzi sedlovým a špičkovým odberom; elektrická energia sa ukladá ako [[potenciálna energia]] vody * [[Veterná elektráreň|veterné]] – [[Generátor elektrického napätia|generátor]] poháňa [[vrtuľa]] roztáčaná prúdením vzduchu * [[Slnečná elektráreň|slnečné]] **fotovoltaická - priama premena slnečnej energie na elektrickú pomocou fotoefektu **termická - sústredenie slnečných lúčov pomocou zrkadiel na malú plochu a zahriatie média na vysokú teplotu == Význam elektrární == [[Elektrická energia]] je najjednoduchšie transportovateľný a transformovateľný druh [[Energia|energie]]. Stala sa preto hlavným energetickým vstupom domácností i [[Priemysel|priemyslu]]. Energetický potenciál je nerovnomerne rozdelený a často sa nenachádza na mieste najvyššej spotreby. Preto je ekonomicky výhodné budovať elektrárne s veľkými [[výkon]]mi vo vhodných lokalitách a prenášať energiu k spotrebiteľom. Spotreba energie počas dňa kolíše, v noci je nižšia ako cez deň. Niektoré elektrárne ([[Atómová elektráreň|atómové]], [[Vodná elektráreň|vodné]] bez akumulácie) majú nízke a pomerne stabilné prevádzkové náklady bez ohľadu na momentálny výkon. Je preto racionálne využívať ich naplno na pokrytie základnej spotreby (spotreba v sedle). Výstavba týchto zdrojov je však drahá, preto nie je ekonomické budovať ich na výkon schopný pokrývať špičkovú spotrebu. Špičkovú energiu preto dodávajú elektrárne, ktorých prevádzka je drahšia (elektrárne na [[zemný plyn|plyn]]), prípadne majú obmedzené množstvo vyrobenej energie v horizonte dní (vodné s akumulačnou nádržou), avšak dokážu rýchlo nabehnúť na požadovaný [[výkon]] (rádovo v desiatkach sekúnd). Rozdiel medzi cenou vyrobenej energie v sedle a špičke využívajú prečerpávacie elektrárne, ktoré ukladajú prebytočnú energiu do [[Potenciálna energia|potenciálnej energie]] [[Voda|vody]] a umožňujú lepšie využitie iných elektrární. Pri špičkovom odbere premieňajú energiu späť na elektrickú, takže nie je potrebné získavať energiu z drahých zdrojov (plynové elektrárne, nákup). == Ekologické problémy a alternatívne zdroje energií == Zlé vplyvy bežne budovaných energetických zdrojov na [[životné prostredie]] – znečisťovanie prostredia, [[Kyslý dážď|kyslé dažde]], [[globálne otepľovanie]], uvoľňovanie [[Rádioaktivita|rádioaktivity]], výrazné zmeny rázu [[Krajina (kraj)|krajiny]], hrozba katastrofy veľkého rozsahu a iné – vedú k hľadaniu alternatívnych, najmä [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľných zdrojov energie]]. Ich využitie je však zatiaľ marginálne a doterajšie skúsenosti naznačujú, že zatiaľ nemáme ekologicky čistý zdroj schopný plne nahradiť problematické elektrárne na [[Fosílne palivo|fosílne palivá]] a dnešné [[Atómová elektráreň|atómové elektrárne]] využívajúce [[Štiepenie atómových jadier|štiepenie]] ťažkých jadier. [[Súbor:Mannheim Muellwerk.jpg|náhľad|Uhoľná elektráreň v [[Mannheim]]e]] Tepelné elektrárne spaľujúce [[Fosílne palivo|fosílne palivá]], najmä [[uhlie]], produkujú vo veľkých množstvách emisie [[prach]]u, [[Skleníkové plyny|skleníkových]] ([[Oxid uhličitý|CO₂]]) a životné prostredie poškodzujúcich plynov ([[Oxid siričitý|SO₂]], [[Oxid dusnatý|NO]] a [[Oxid dusičitý|NO₂]]). Tieto emisie tiež spôsobujú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a pravdepodobne tiež [[globálne otepľovanie]], majú tiež negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva v okolí elektrárne. V elektrárňach sa preto budujú odsírovacie zariadenia. Nezanedbateľné, avšak málo známe sú emisie [[:Kategória:Rádioaktívne prvky|rádioaktívnych prvkov]] obsiahnutých v uhlí a tým aj v produktoch horenia – [[uhoľná elektráreň]] vyvrhne do ovzdušia viac [[Rádioaktivita|rádioaktivity]] na jednotku vyrobenej energie, než [[atómová elektráreň]] (s výnimkou vážnej nehody). === Atómová energia === {{Hlavný článok|Atómová elektráreň}} S atómovými elektrárňami sa spájajú riziká súvisiace s únikom rádioaktivity do prostredia a ekologická záťaž v podobe vyhoreného paliva a odstavených blokov. Napriek týmto skutočnostiam považuje väčšina odborníkov atómovú energiu za najčistejší zdroj. Pri bežnej prevádzke atómovej elektrárne je pôsobenie radiácie na človeka výrazne nižšie, ako pri iných bežne akceptovaných činnostiach, ako je röntgenové vyšetrenie či transoceánsky let. Prípadná nehoda však znamenať vystavenie radiácii pre rôzny počet ľudí (jednotky až tisíce) i v rôznej úrovni, vrátane smrteľných následkov. Najznámejšia katastrofa s ťažkými následkami pre človeka i prírodu bol výbuch reaktora [[Černobyľská havária|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] [[26. apríl]]a [[1986]]. Avšak ani po vyše dvoch desaťročiach nedošlo k zhode v počte obetí či rozsahu následkov katastrofy, ktoré sú stále predmetom skúmania. Havária však mala i vážne psychologické následky vedúce k odmietavému postoju k ďalšiemu rozvoju energetického využívania atómovej energie, ktoré začína odznievať až v súčasnej dobe. Vyhorené palivo zostáva rádioaktívne mnoho rokov až tisícročí a je potrebné zabezpečiť jeho skladovanie tak, aby nedochádzalo k únikom radiácie do prostredia, inak môže znamenať vážnu záťaž pre životné prostredie. Na druhej strane, nové typy reaktorov umožňujú využiť časť energie, ktorá vo vyhorenom palive zostáva, a znížiť jeho rádioaktivitu. === Voda === [[Obrázok:PVE Čierny Váh 1.JPG|náhľad|Obe nádrže [[Prečerpávacia vodná elektráreň|prečerpávacej]] elektrárne [[Čierny Váh (vodná nádrž)|Čierny Váh]]]] Vodné elektrárne pri prevádzke neprodukujú škodliviny, znečistenie, emisie [[Skleníkový plyn|skleníkových]] a [[jed]]ovatých plynov iba pri zanedbateľnej miere a z tohto pohľadu nepredstavujú žiadnu ujmu [[životné prostredie|životnému prostrediu]]. Avšak, vodné elektrárne tiež spôsobujú ekologickú záťaž najmä zatopením – a tým v podstate zničením – rozsiahlych častí [[ekosystém]]u. Výstavba [[Priehrada (hrádza)|priehradných hrádzí]] sťažuje [[migrácia (zoológia)|migráciu]] niektorých živočíšnych druhov, stabilizácia výšky hladiny [[rieka|rieky]] pod elektrárňou môže viesť k zániku spoločenstiev prispôsobených na pravidelné [[záplavy]]. Prípadné pretrhnutie hrádze môže mať katastrofálne následky pre človeka i prírodu na rozsiahlom území, s dôsledkami porovnateľnými s haváriou atómovej elektrárne. === Vietor === {{Hlavný článok|Vplyv veterných elektrární na životné prostredie}} Veterné elektrárne, podobne ako vodné, pri prevádzke produkujú len minimum škodlivín a znečistenia. Veterné farmy však výrazne menia vzhľad krajiny, predstavujú určité ohrozenie pre divo žijúce [[vtáky]] a spôsobujú hluk. Vážnosť týchto dopadov je predmetom diskusie<ref name="wwe"/>. [[Veterná energia]] nie je spoľahlivý zdroj – v distribučnej sieti musí existovať záložný zdroj energie pre prípad zníženého výkonu elektrárne vplyvom poveternostných podmienok (slabý vietor, bezvetrie). Tento zdroj najčastejšie spaľuje fosílne palivá, čím sa i veterné elektrárne stávajú sekundárnym producentom skleníkových a škodlivých plynov. Veterné farmy sú vďaka štátnej pomoci často budované i na miestach, kde by sa bez nej ekonomicky neoplatili. Štátna pomoc môže viesť i ku krajnej situácii, keď elektráreň za dobu svojej životnosti nevyrobí viac energie, ako bolo potrebné na jej výstavbu (ktorá opäť z časti pochádza zo spaľovania fosílnych palív). Hodnota energetickej návratnosti investície (EROI) sa pohybuje medzi 5 a 35, priemerne okolo 18<ref name="wwe">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.worldofwindenergy.com/vbnews.php?do=viewarticle&artid=35&title=wind-ecology-and-pollution |dátum prístupu=2009-08-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090309040318/http://www.worldofwindenergy.com/vbnews.php?do=viewarticle&artid=35&title=wind-ecology-and-pollution |dátum archivácie=2009-03-09 }}</ref>. Veterné elektrárne nie sú schopné pokryť významnú časť spotreby energie, ani keby boli postavené na všetkých miestach, kde sa ich stavba energeticky oplatí Kisaki energy [[Súbor:Photovoltaik adlershof.jpg|náhľad|Slnečný kolektor]] Využitie slnečnej energie predpokladá pokrytie rozsiahleho územia slnečnými článkami, zrkadlami či iným zariadením; toto územie nemožno využiť iným spôsobom (s výnimkou inštalácie na strechy domov). Látky používané pri výrobe slnečných článkov môžu byť jedovaté, ekologickú záťaž tiež môžu predstavovať vyradené konštrukčné prvky elektrárne. Podobne, ako v prípade veterných elektrární, je potrebné slnečnú elektráreň zálohovať iným zdrojom energie. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Power plants|wikt=elektráreň}} [[Kategória:Elektrárne| ]] dibmycpatt2qllwdmx18084sxxrmjej 0 288918 8357040 8235607 2026-08-16T18:32:50Z ~2026-44981-42 303012 8357040 wikitext text/x-wiki '''Dejiny Grécka''' sú najdlhšie zaznamenanými dejinami zo všetkých [[Európa|európskych]] krajín.<ref name="hrad5">{{Citácia knihy | priezvisko = Hradečný | meno = Pavel | spoluatori = kol. | rok = 1998 | titul = Dějiny Řecka | vydavateľ = Lidové noviny | miesto = Praha | stránky = 5 | poznámka = ďalej len [Hradečný] | isbn = 80-7106-192-1 }}</ref> Historický vývoj tejto oblasti je písomne doložený už od 2. tisícročia pred Kr., ale už v 7. tisícročí existovali na gréckom území prvé [[neolit]]ické osady. Z rozvoja kultúry a hospodárstva spočiatku ťažila hlavne [[Kréta]], kde sa tamojšia [[Minojská kultúra|Minojská civilizácia]] už vyznačovala stavbou palácov s menšími mestami v ich okolí, ktoré boli sídlom miestnych vládcov. Po úpadku Kréty nastúpila, teraz už v samotnom Grécku, [[Mykénska kultúra]]. Po jej páde nastal hospodársky a kultúrny úpadok označovaný ako [[temné obdobie]]. Na územie Grécka v tom čase prichádzali nové kmene, ako napr. [[Dóri]]. [[Súbor:Léonidas aux Thermopyles (Jacques-Louis David).PNG|thumb|[[Bitka pri Termopylách]]]] K novému rozkvetu dochádza až v súvislosti s [[grécka kolonizácia|gréckou kolonizáciou]] a vývojom antickej gréckej [[polis]]. [[Grécko]] v čase [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického]] a klasického obdobia dosiahlo významný kultúrny, mocenský a hospodársky vzostup – antická grécka kultúra sa stala jedným zo základov európskej civilizácie. Gréci dokázali úspešne počas [[grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]] uchrániť svoju samostatnosť voči [[Staroperzská ríša|Perzskej ríši]] [[Achajmenovci|Achaimenovcov]]. [[Peloponézska vojna|Následné vojny]] medzi gréckymi mestskými štátmi (hlavne medzi [[Sparta (starovek)|Spartou]] a [[Atény|Aténami]]) však viedli k mocenskému oslabeniu a k ovládnutiu väčšej časti Grécka [[Macedónia (historické územie)|macedónskym]] kráľom [[Filip II. (Macedónia)|Filipom II.]] Jeho synovi [[Alexander Veľký|Alexandrovi]] sa podarilo rozvrátiť perzskú ríšu a jeho vojská dosiahli až [[Indus]]. O niečo neskôr ale Alexander zomrel vo svojom sídelnom meste [[Babylon]]e a územie ríše si medzi sebou rozdelili jeho vojvodcovia – [[diadochovia]]. Nastáva [[helenizmus|helenistické obdobie]], v priebehu ktorého sa navzájom ovplyvňovali grécka a orientálna kultúra. V 2. storočí pred Kr. sa Grécko stáva súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]], ale [[grécke jazyky|gréčtina]] naďalej fungovala ako obecný dorozumievací jazyk na mnohých miestach vo východnom Stredomorí. Rímska ríša sa potom roku 395 rozpadla na dve časti – [[Západorímska ríša|Západorímsku]] a [[Východorímska ríša|Východorímsku]]. Východorímska či taktiež Byzantská ríša naďalej po istú dobu prosperuje a časom sa tu stále viac presadzuje grécka kultúra. Byzancia hrala po značnú časť stredoveku rolu európskej veľmoci. Tento štátny útvar zanikol v roku [[1453]], keď jej hlavné mesto [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]] [[pád Konštantínopola|dobyli]] vojská [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Po ovládnutí väčšiny [[Gréci|Grécka]] Osmani ďalej rozšírili svoj vplyv do [[Levanta|Levanty]], [[Egypt]]a, severnej Afriky, [[Arabský polostrov|Arábie]], zvyšku [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] a časti [[Maďarsko|Maďarska]]. Centrom umenia sa stala [[Kréta]] a [[Iónske ostrovy]], pretože sa nachádzali pod [[benátska republika|benátskou]] správou. Významnou vrstvou sa v 17. storočí stávajú [[fanarioti]], [[konštantinopol]]skí šľachtici, snažiaci sa o nové povznesenie [[Gréci|gréckeho národa]]. [[Súbor:Venizelos--lifeofvenizelosw00chesuoft.png|thumb|[[Eleftherios Venizelos]], jeden z najvýznamnejších politikov moderného Grécka]] V 18. storočí dochádza k novému rozvoju gréckej kultúry, takzvanému národnému obrodeniu. Gréčtina sa stáva dorozumievacím jazykom v niektorých častiach Balkánu, hlavne v [[Albánsko|Albánsku]] a medzi južnobalkánskymi etnikami ako [[Albánci]], [[Arvaniti]], [[Grécki Arumuni|Arumuni]] a [[Bulhari]] (medzi nimi aj tzv. [[Grécki Slovania]] a [[Macedónci (Slovania)|slovanskí Macedónci]] z dnešného [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]]). Gréčtina slúžila ako dorozumievací jazyk aj medzi negréckymi obyvateľmi [[Malá Ázia|Malej Ázie]], používali ju hlavne [[Arméni]], [[Židia]] a niektorí [[Turci]]. S úpadkom hospodárstva a rastúcim daňovým a politickým útlakom sa stupňovala nespokojnosť gréckeho obyvateľstva s osmanskou nadvládou, vedúca až k otvorenému povstaniu. O toto povstanie sa zaslúžila predovšetkým tajná spoločnosť [[Filiki Eteria]]. Samotná revolúcia a [[Grécka vojna za nezávislosť]] vypukla roku 1821. Nasleduje éra moderného gréckeho štátu, zahŕňajúceho [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]], [[Sterea Ellada (región)|Ruméliu]] a niektoré ostrovy v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Po väčšinu 19. storočia bolo Grécko štátnym zriadením [[Monarchia|monarchiou]]. Vystriedali sa tu dve dynastie – [[Wittelsbachovci]] a [[Oldenburgovci]]. Grécke kráľovstvo sa dočkalo v balkánskych vojnách značných územných ziskov – pod grécku vládu sa dostala [[Makedónia (moderné Grécko)|Makedónia]], [[Epirus (historické územie)|Epirus]], [[Západná Trácia|Trácia]] a [[Kréta]], ešte predtým aj [[Tesália (historické územie)|Tesália]]. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bojovalo Grécko na strane [[trojdohoda|Trojdohody]]. V medzivojnovom období sa načas ustanovila [[republika]], tá ale bola v 30. rokoch nahradená znova kráľovstvom s autoritatívnym režimom. Za [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bolo Grécko okupované armádami [[Nemecko|Tretej ríše]] a jej spojencami. Postupne proti okupantom rástol odpor, ktorý vyústil do sformovania povstaleckej armády. Postup boja za oslobodenie ale komplikovali spory hlavne medzi [[komunizmus|komunistickými]] a pravicovými partizánmi. Po stiahnutí nemeckých vojsk tieto konflikty ďalej pokračovali a vyvrcholili až v [[grécka občianska vojna|občianskej vojne]], ktorá skončila víťazstvom priaznivcov pravicového rojalistického režimu. Vláda v päťdesiatych a polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia nemala [[Demokracia|demokratický]] charakter. Cez liberalizačné pokusy sa demokraciu naplno presadiť nepodarilo, navyše všetky reformy boli zvrátené roku 1967 [[Štátny prevrat|pučom]] niekoľkých dôstojníkov, ktorý vyústil do nastolenia nového autokratického režimu známeho ako [[vláda gréckych plukovníkov]] či [[Vojenská diktatúra|vojenská junta]]. V dôsledku narastania hospodárskych problémov a zahraničných politických neúspechov bol vojenský režim zvrhnutý a nastolená demokratická vláda. Počas demokratizačného vývoja vznikli dve významné grécke strany: ''[[Nová demokracia (Grécko)]]'' a ''[[Panhelénske socialistické hnutie|PASOK]]'', ktoré sú dodnes v Grécku vedúcimi politickými silami. == Grécko v období neolitu a doby bronzovej == [[Súbor:Sauceboat Heraia Louvre Bj1885.jpg|thumb|right|Zlatá nádoba pochádzajúca z obdobia okolo roku 2200 pred Kr.]] === Prvé osady === Prvé [[neolit]]ické osady sa v Grécku objavujú už v [[7. tisícročie pred Kr.|7. tisícročí]].<ref name="hrad15">Hradečný, str. 15</ref> Ich obyvatelia sa živili chovom oviec, prasiat a kôz, pestovali taktiež obilie, čo je dokázané nálezmi kamenných [[Cep (náradie)|cepov]]. Počas nasledujúcich dvoch tisícročí do Grécka prenikajú z [[Predný východ|Predného východu]] nové technológie a objavy, napríklad hlinené nádoby či tkáčske závažia. Objavujú sa taktiež sošky zvierat a ženských postav znázorňujúcich bohyňu plodnosti.<br /> Medzi významné osady tejto epochy patrili dnešné [[Sesklo]] a [[Dimini]] nachádzajúce sa v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]] a neskôr [[Knóssos]] na Kréte. [[Doba bronzová]] prebiehala počas [[3. tisícročie pred Kr.|3.]] a [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]]. Začala na začiatku 3. tisícročia na [[Kyklady|Kykladách]], ktoré ťažili z výhodných prírodných podmienok.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Burian | meno = Jan | priezvisko2 = Oliva | meno2 = Pavel | odkaz na autora2 = | titul = Civilizace starověkého Středomoří | vydavateľ = Svoboda | miesto = Praha | rok = 1984 | strany = 241 }}</ref> [[Keramika (pálené výrobky)|Keramika]] bola v tejto dobe vyrábaná bez [[Hrnčiarsky kruh|hrnčiarskeho kruhu]], sošky z tohoto obdobia začínajú byť realistickejšie, odpadá pôvodné zveličovanie sexuálnych znakov. Samotná keramika bola zdobená špirálami či kruhmi. Kultúra vtedajšieho pevninského Grécka sa označuje ako [[Heladská kultúra|heladská]], na kykladských ostrovoch [[Kykladská kultúra|kykladská]]. Obyvateľstvo na pevnine neskôr Gréci nazvali [[Pelasgovia]]. Išlo o predgrécke obyvateľstvo neindoeurópskeho stredomorského pôvodu, ktoré tu sídlilo už od [[neolit]]u, dnes sa však nevie, akým jazykom hovorilo, prípadne či šlo o viac jazykových skupín. Samotná heladská kultúra bola veľmi vyspelá, preberala vplyvy z [[Orient]]u a udržiavala s ním aj obchodné styky. Prvýkrát vzniká v Grécku monumentálna architektúra a silno opevnené sídla. Najvýznamnejšie mestá tejto doby boli [[Tiryns]], [[Lerna]] a ostrov [[Aigina]]. Do pevninského Grécka začínajú prenikať prví Gréci začiatkom 2. tisícročia. === Minojská kultúra === {{hlavný článok|Minojská kultúra}} [[Súbor:Crete-Palace-Knossos.JPG|náhľad|vľavo|Zvyšky paláca v [[Knóssos]]e]] [[Kréta|Krétska]] Mínojská civilizácia udržovala obchodné styky s [[Staroveký Egypt|Egyptom]] už v [[Bronzová doba|dobe bronzovej]]. Tie taktiež ovplyvnili ďalší kultúrny vývoj ostrova. Minojci pochádzali pravdepodobne z [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Na Kréte sa, podobne ako v ďalších krajinách na východe, vytvoril typ [[palácové hospodárstvo|palácového hospodárstva]], kde bolo sídlo panovníka administratívnym a ekonomickým centrom rozsiahlejšej oblasti. Na rozdiel od ostatných palácov Predného východu neboli tieto sídla opevnené. Miesto toho stály paláce ďalej od mora, čo malo zabrániť náhlemu nepriateľskému útoku. Na Kréte sa počas mínojského obdobia používalo niekoľko druhov písma: * [[Piktografické písmo|piktografické]], používané na pečatidlách, tabuľkách a nádobách * [[lineárne písmo A]], ktoré už malo slabičný charakter * [[lineárne písmo B]], používané po ovládnutí Kréty [[Achájci|achájskymi kmeňmi]] Od počiatku 2. tisícročia pred Kr. pribieha na Kréte výstavba veľkých palácov ([[Knóssos]], [[Faistos]], [[Malia (archeologické nálezisko)|Malia]]). V 17. storočí pred Kr. postihlo Krétu zemetrasenie.<ref name="hrad16">Hradečný, str. 16</ref> Paláce na ostrove však boli čoskoro obnovené. V rámci Mínojskej kultúry zastával významné postavenie hlavne palác Knóssos. Nie je jasné, ako táto civilizácia zanikla, pravdepodobne po nejakej prírodnej katastrofe, či prerušení obchodných kontaktov. Výbuch sopky na ostrove [[Santorín]] nespôsobil pád kultúry, pretože sa zistilo, že počas jej výbuchu už bola minojská civilizácia v úpadku. Zničené panovnícke sídla ovládli pevninskí mykénski Gréci.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Honzák|meno=František|priezvisko2=Neškudla|meno2=Bořek|priezvisko3=Pečenka|meno3=Marek a kol.|titul=Evropa v proměnách staletí|vydanie=|vydavateľ=LIBRI|miesto=Praha|rok=1992|isbn=80-85983-30-3|strany=}}</ref> Po obsadení ostrova sa krétska kultúra začína postupne meniť; vo výrobe zbraní a hrnčiarstve prevládajú rysy vtedajšieho pevninského Grécka.<ref>Hradečný, str. 16,17</ref> Ujíma sa taktiež nový typ zápisu – [[lineárne písmo B]], pomocou ktorého je už zachytená mykénska [[Starogréčtina|gréčtina]].<ref name="hrad17">Hradečný, str. 17</ref> Do akej miery ovládali mykénski Gréci Krétu sa s istotou nevie, keďže sa genetickou analýzou zistilo, že pochované elity v hroboch pevninského spôsobu sú miestneho krétskeho pôvodu a nie Gréci. == Mykénske obdobie (1600 – 1200 pred Kr.) == [[Súbor:MiceneCircoloTombeReali.jpg|thumb|right|Kráľovské hrobky v Mykénach]] Na začiatku 2. tisícročia prichádzajú zo severu prvé [[Indoeurópska kultúra|indoeurópske kmene]], ktoré sa označujú ako [[Achájci]] (alebo achájski Gréci). Vytvárajú prvé vyspelé osady v strednom Grécku ([[Orchomenos]], [[Téby (Bojócia)|Téby]], [[Atény]]) a na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] ([[Mykény]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], [[Tiryns]], [[Pylos]], [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Asini]] a [[Merbaka]]). Vznikajú z nich prvé štáty, ktoré svojím sociálnym vývojom, organizáciou výroby a sociálnymi vzťahmi viac pripomínajú vyspelé civilizácie na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Pre potreby riadenia hospodárstva a sociálnych vzťahov používajú ako prví na európskej pevnine [[Písmo (jazykoveda)|písmo]] – najprv [[piktografické písmo|piktografické]], neskôr [[lineárne písmo A]] a [[lineárne písmo B]], ktoré v roku [[1952]] rozlúštili Angličania [[Michael Ventris]] a [[John Chadwick]]. Zároveň dokázali, že mykénski Gréci už patrili k indoeurópskym kmeňom a ich rečou bola [[Starogréčtina|najstaršia forma gréčtiny]]. Mykénske sídla boli väčšinou mohutné a viacnásobne opevnené, položené na výšinách, obklopené tzv. [[kyklopské hradby|kyklopskými hradbami]] (Tiryns, Mykény) so silne opevneným vstupom ([[Levia brána (Mykény)|Levia brána v Mykénach]]). Mesto sa skladalo z opevneného paláca panovníka na vrchole a opevneným osídlením pod ním. V polovici 15. storočia (tradične okolo roku 1450 pred Kr.) mykénski Gréci pravdepodobne ovládli aj [[Kréta|Krétu]], kde kontrolovali centrá vyspelej minojskej (negréckej) civilizácie. [[Heinrich Schliemann]] v roku [[1876]] objavil v Mykénach [[šachtový hrob]], ktoré mylne pripisoval mykénskemu mytologickému kráľovi [[Agamemnón]]ovi. Inou formou pochovávania boli [[kopulový hrob|kopulové hroby]] (tolos), takisto mylne označované ako Atreova pokladnica, Klytaimnestrina pokladnica a pod. V mykénskej dobe sa mohol odohrať literárne známy konflikt, označovaný ako [[trójska vojna]], opísaný predovšetkým v [[Homér]]ovej [[Iliada|Iliade]]. Archeologicky však takáto vojna nie je v Tróji vôbec doložená; je teda možné, že Homér pospájal mnoho vnútroanatólskych vojen do jednej udalosti, pričom sem zapojil aj mykénskych Grékov. V minulosti sa predpokladalo, že mykénsku kultúru rozvrátil nájazd [[Dóri|Dórov]]. Zistilo sa však, že mykénska kultúra bola v rozvrate už predtým, pravdepodobne vnútornými konfliktmi medzi jednotlivými štátmi, prírodnými katastrofami a prerušením obchodu. Na prelome 13. a 12. storočia pred Kr. prenikali do Grécka posledné grécke kmene – [[Dóri]], ktorí len dovŕšili zničenie tzv. submykénskej postpalácovej kultúry. Časť obyvateľstva sa vysťahovala z Grécka do Malej Ázie, iní sa usadili na ostrove [[Cyprus]], ktorý je od tej doby gréckym. Časť Achájcov ostala v Grécku a utiahla sa do hôr; takýmto príkladom boli aj Achájci žijúci na severovýchode Peloponézu v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]] a na severe Peloponézu v [[Achája (historické územie)|Acháji]]. Časť obyvateľstva, predovšetkým v [[Sterea Ellada (región)|Strednom Grécku]] sa udržala vo svojich pôvodných sídlach a uchovala si kontinuitu medzi mykénskou a post mykénskou civilizáciou. Takýto prípad bola aj [[Atika (polostrov)|Atika]], či ostrov [[Eubója]], ktoré boli osídlené [[Ióni|Iónmi]]. Usudzuje sa z toho, že Ióni sa od Achájcov vyčlenili až po páde [[Mykénska kultúra|Mykénskej kultúry]], prípadne, že na týchto územiach žili už v mykénskej dobe. Pôvod Iónov je nejasný a to isté platí aj o [[Aiolovia|Aioloch]]. Dóri sídlili v čase mykénskej kultúry v dnešnom severnom Grécku a pravdepodobne sem prišli z [[Podunajsko|Podunajska]]. Po páde mykénskej civilizácie sa časť z nich vybrala osídliť juh Grécka, iní ostali na severe a stali sa základom neskorších [[Macedónci (staroveký národ)|Macedóncov]] a [[Epiróti|Epirótov]]. == Grécko v staroveku == {{hlavný článok|Staroveké Grécko}} === Temné obdobie (1200 – 800 pred Kr.) === {{hlavný článok|Temné obdobie}} [[Súbor:Eleusis geometric amphora.jpg|thumb|Amfora zdobená geometrickými vzormi pochádzajúca z 8. storočia pred Kr.]] Homérske obdobie znamená koniec rozsídľovania gréckych kmeňov v Grécku. Na severe sa usadili [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]] a [[Epiróti|epirótske kmene]], v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]] a [[Boiótia|Boiótii]] [[Aiolovia]] a [[Dóri]], v [[Atika (polostrov)|Atike]] [[Ióni]], na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]] a na [[Kréta|Kréte]] [[Dóri]]. [[Gréci]] osídlili aj ostrovy: [[Kyklady|Kykladské ostrovy]] osídlili hlavne [[Ióni]], [[Dodekanézy]] [[Dóri]], ostrov [[Lesbos]] [[Aiolovia]]. Grécke kmene sa usadili aj na západnej strane [[Malá Ázia|Malej Ázie]]; na severe žili Aiolovia, na juhu Dóri a najväčšiu časť, v strede, obývali Ióni, preto sa tento kraj volá [[Iónia]]. Genetickou analýzou Grékov sa však zistilo, že tu v oveľa väčšej miere prebiehala helenizácia domáceho obyvateľstva, ako masová migrácia Grékov.{{Chýba citácia}} Táto éra sa nazýva aj '''temné obdobie''', pretože [[Gréci]] v tomto čase nepoužívali písmo, nepotrebovali ho. Obyvateľstvo sídlilo v menších alebo väčších dedinách (choria), centrom dediny bol dom náčelníka – [[basileos|basilea]] dediny. Slobodní obyvatelia mali svoje hospodárstva (oikos), na ktorých pracovali spolu so svojou rodinou (oikogenneia), prípadne aj s otrokmi (duloi). [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|Otroctvo]] však nebolo príliš rozšírené, otroci pracovali predovšetkým ako sluhovia okolo domu. Súčasťou hospodárskej jednotky boli všetci členovia rodiny (otec-pater, manželka-meter, deti-paideia) a čeľaď. ==== Hospodárske a sociálne vzťahy ==== O základných sociálnych a hospodárskych vzťahoch sa dozvedáme predovšetkým z Homérovej [[Odysea (Homér)|Odysey]], ktorá opisuje blúdenie hrdinu [[Odyseus (mytológia)|Odysea]] po skončení trójskej vojny a jeho návrat na rodnú [[Ithaka|Ithaku]]. Jeho syn ho hľadá u jednotlivých druhov, ktorí s Odyseom bojovali pri Tróji a tak [[Homér]] opisuje vtedajšie pomery, ktoré sa už čiastočne odlišujú od mykénskeho obdobia. Preto sa toto obdobie nazýva aj ako '''homérske obdobie'''. Základnou surovinou pre výrobu zbraní a poľnohospodárskych nástrojov už nie je [[bronz]], ale [[železo]]. Jeho výroba sa do Grécka rozšírila pravdepodobne z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], kde okolo roku 1200 pred Kr. zanikla [[Chetitská ríša]]. [[Chetiti]] už poznali výrobu železa v 17. storočí pred Kr., ale štát kontroloval vývoz suroviny a výrobkov vyrobených zo železa, preto sa znalosti mohli rozšíriť až po zániku ríše. Jednotlivé rodiny a dediny boli samozásobiteľné (autarktné) – vyrábali si všetky potraviny, potrebné náradie, [[keramika (pálené výrobky)|keramiku]], odevy. Preto bola remeselná výroba na pomerne nízkej úrovni. Len v niektorých častiach Grécka sa udržala kontinuita výroby kvalitnej keramiky, ktorá nadväzovala na mykénske obdobie ([[Korint]], [[Atény]]). Obchod bol na minimálnej úrovni, obchodovalo sa predovšetkým s luxusnými výrobkami. Spoločnosť riadili miestni basileovia (králi), ktorých moc ku koncu obdobia začala obmedzovať [[rodová aristokracia]]. Tá sa postupne začala zmocňovať pôdy a vytláčala drobných roľníkov. Ku koncu obdobia sa zvyšuje poľnohospodárska produkcia a rastie počet obyvateľstva. Skvalitňuje sa výroba keramiky, v celom Grécku sa rozširuje spoločná, tzv. geometrická výzdoba. Jej základ tvoria rôzne geometrické ornamenty a vzory (kruhy, šrafované kruhy, trojuholníky, meander), preto sa tomuto obdobiu hovorí aj '''geometrické obdobie'''. O sociálnych a hospodárskych zmenách ku koncu homérskeho obdobia píše predovšetkým [[Boiótia|bojótsky]] básnik [[Hesiodos]], ktorého vlastný brat pripravil o podiel na dedičstve. Vo svojom diele ''Práce a dni (Erga kai hemerai)'' opisuje svoj osud a vývoj v Grécku na konci homérskeho obdobia. Homérske obdobie pripravilo základ pre prudko sa rozvíjajúce '''archaické obdobie'''. === Archaické obdobie (800 – 600 pred Kr.) === Archaické obdobie gréckych dejín prebiehalo v znamení prudkého rozvoja poľnohospodárskej výroby, remesiel a obchodu. [[Rodová aristokracia]] sa zmocňuje väčšiny poľnohospodárskej pôdy a prechádza na pestovanie výnosnejších, ale výrobne náročnejších plodín: [[vinič]]a, [[Oliva európska|olivových stromov]]. V rôznych častiach Grécka má rôzne pomenovanie. V [[Atény|Aténach]] sa nazývali ''eupatridai'' (tí, ktorí majú ctihodných rodičov), v Tesálii ''hippobotoi'' (tí, ktorí vlastnia stáda koní; Tesália bola známa svojimi koňmi). Pretože rodová aristokracia vlastnila pôdu, postupne zlikvidovala vládu basileov a nastolila svoju vládu. Ovládla jednotlivé úrady (v Aténach napr. úrad [[archón]]ov, [[areopág]]), ostatné sociálne vrstvy mali sťažený prístup k politickej moci. Prudké zmeny v poľnohospodárstve, remesle a obchode sa odrazili aj v zmenách v politickom a sociálnom živote najvyspelejších oblastí [[Grécko|Grécka]]. Toto obdobie je charakterizované vznikom gréckych [[Mestský štát|mestských štátov]] (''poleis''), veľkou gréckou kolonizáciou a ranou gréckou [[Tyrania (Grécko)|tyranidou]]. Zároveň s kolonizáciou sa opätovne obnovujú obchodné kontakty s vyspelými orientálnymi civilizáciami, od ktorých Gréci preberali rôzne vplyvy, a ktorých miešaním vznikla klasická grécka kultúra. Od východných civilizácii (Egypťania, Anatólci, Feničania) prebrali Gréci materiálnu kultúru (architektúra, výzdobné prvky, písmo). ==== Vznik gréckych mestských štátov ==== V archaickom období sa väčšina obyvateľstva koncentruje v centrálnych dedinách (choria), ktoré sa zlučujú do tzv. domových združení (gr. ''synoikismoi'') a vytvárajú [[mestský štát|mestské štáty]] (gr. ''polis'', mn. č. ''poleis''). Mesto poskytuje obyvateľom ochranu (hradby), priestor pre rozvoj remeselnej výroby, kultúrne a náboženské vyžitie. Najpodstatnejšou zmenou však je, že sa vytvára pojem [[Občianske práva (starovek)|občianskych práv]] a povedomie občianskeho kolektívu. Držitelia občianskych práv (len muži!) sa oddeľujú od tých, ktorí ich nemajú. Medzi základné občianske práva patrilo: vlastníctvo pôdy, ochrana majetku a života, právo voliť a byť volený do úradov (postupne sa vyvíjalo od [[Timokratická ústava|timokratickej ústavy]] až k demokracii) a právo zúčastňovať sa na ľudových zhromaždeniach, právo uzatvárať plnoprávne manželstvá a len deti z takýchto manželstiev mali právo dediť pôdu, právo byť pochovaný na rodovom pohrebisku a mať účasť na náboženských kultoch. Občianske práva nemali ženy, deti (až po dovŕšení určitej vekovej hranice – v Aténach po dovŕšení 18 rokov a splnení si vojenskej povinnosti, v [[Sparta (starovek)|Sparte]] až po dovŕšení 30 rokov), cudzinci (''xenoi'') a otroci (''douloi''). Grécke mestské štáty boli rozlohou pomerne malé, a takisto nemali veľa občanov (v Sparte bolo najviac 10 000 plnoprávnych občanov, v Aténach v čase najväčšieho rozsahu demokracie asi 40 000 občanov). ==== Veľká grécka kolonizácia ==== [[Súbor:Griechischen und phönizischen Kolonien.jpg|thumb|left|Grécke osady (červeno) počas 8. až 4. storočia pr. Kr.]] Aj v súčasnom Grécku je pomerne málo úrodnej pôdy – odhaduje sa, že len asi 20 % územia je vhodných na poľnohospodársku výrobu. Aj v starovekom Grécku sa od 8. storočia pred Kr. začína prejavovať nedostatok pôdy (gr. ''stenochoria''). Pretože jej vlastníctvo patrilo k najzákladnejším právam občanov gréckych mestských štátov a pretože rodová aristokracia ovládala väčšinu pôdy, Gréci začali veľmi skoro osídľovať bližšie i vzdialenejšie oblasti. Okrem toho bol v starovekom Grécku nedostatok surovín (najmä kovov – [[meď]], [[cín]], [[železo]]). Rozvoj remeselnej výroby spôsoboval prebytok remeselných výrobkov na trhu, preto museli Gréci hľadať nové odbytiská. V dôsledku politických bojov v gréckych mestských štátov (pozri kapitolu raná grécka tyrania) sa porazená skupina občanov obyčajne vysťahovala a založila novú kolóniu. Počas veľkej kolonizácie Gréci osídlili: * západné pobrežie Malej Ázie (najvýznamnejšie kolónie a mestá: [[Milét]]os, [[Halikarnassos]], [[Efez]], [[Izmir|Smyrna]], [[Abydos (staroveké Grécko)|Abydos]]); * severné pobrežie [[Egejské more|Egejského mora]] ([[Amfipolis]], [[Olynthos]], [[Poteidaia)]]; * celé pobrežie [[Čierne more|Čierneho mora]] (Gréci ho nazývali [[Pontos|Pontos Euxeinos]] – Pohostinné more), kde vznikli významné kolónie napr. [[Trabzon|Trapezus]], [[Sinop]]é, [[Rize]], [[Pazar|Atény]], [[Tirebolu|Tripolis]], [[Feodosija|Theodosia]], [[Varna (Bulharsko)|Odessos]], [[Kerč|Pantikapaion]], [[Sevastopoľ|Sebastopolis]], [[Nesebar|Mesembria]] * územie južnej [[Itália|Itálie]] ([[Neapolis]], [[Crotone|Krotón]], [[Sybaris (antické mesto)|Sybaris]], [[Reggio di Calabria|Rhégion]], [[Elea|Velia]], [[Paestum|Poseidónia]]) a východnej časti [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] ([[Syrakúzy]], [[Gela]], [[Agrigento|Akragas]]), [[Messina|Zanklé]], [[Taormina|Tauromenion]]. V celej oblasti južnej Itálie a Sicílie bolo toľko gréckych osád, že sa táto oblasť nazývala ''Megalé Hellás'' (Veľké Grécko). * dnešné Azúrové pobrežie [[Španielsko|Španielska]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Vznikla tu napr. osada Emporion, [[Marseille|Massalia]], [[Nice|Nikaia]]. Novozaložené kolónie (grécky sa nazývali ''apoikiai'') boli politicky nezávislé od svojich materských miest (metropolis – mesto, ktoré bolo zakladateľom kolónie), občania získali občianske práva novozaloženého mesta. Udržiavali však bohaté rodinné, hospodárske a náboženské vzťahy. Z kolónií sa do materského mesta dovážalo predovšetkým obilie, suroviny, otroci, miestne špeciality, z materského mesta sa do kolónií vyvážali predovšetkým remeselné výrobky, [[víno]], [[olivový olej]]. Následne sa väčšina kolónii stala nezávislými a často zakladali svoje vlastné kolónie. V dôsledku prudkého hospodárskeho vývoja sa menil výmenný obchod na peňažný. V juhozápadnej časti [[Malá Ázia|Malej Ázie]] v [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdii]] sa objavili prvé peniaze razené z [[Elektrón (zliatina)|elektrónu]], prírodnej zliatiny [[Zlato|zlata]] a [[Striebro|striebra]] a veľmi rýchlo sa rozšírili aj do ďalších štátov, pričom každý štát si značil svoje mince vlastnými znakmi (napr. Atény mali v znaku sovu). Vznik mincí uľahčoval rozvoj obchodu medzi jednotlivými oblasťami. Grécke kolónie nadväzovali rôzne vzťahy s krajinami, kde vznikli. Najmä v oblasti Malej Ázie sa Gréci dostávali do kontaktov s vyspelými orientálnymi civilizáciami a získali množstvo empirických poznatkov, ktoré ďalej rozvíjali a vytvárali z nich systém poznatkov – [[filozofia|filozofiu]]. Najstaršie filozofické školy vznikali v najvyspelejších častiach Malej Ázie ([[Iónia]] – napr. [[Tales]], [[Anaximandros]], [[Anaximenes z Miléta|Anaximenes]]). Rozvoj hospodárskych a sociálnych vzťahov si vyžiadal aj používanie [[písmo (jazykoveda)|písma]]. V tomto období sa v celom gréckom svete opäť objavuje znalosť a používanie písma, tentoraz ako [[Pravé hláskové písmo|hláskové písmo]], ktoré Gréci prevzali zo sýrsko-palestínskej oblasti a pretvorili si ho pre svoje potreby, takže vznikla tzv. grécka alfabeta. ==== Raná grécka tyrania ==== Archaické obdobie znamenalo veľký rozvoj remeselnej výroby (predovšetkým keramika, kovové predmety, odevy) a obchodu (obilie z kolónií, dovoz otrokov pre potreby remeselníckych dielní, vývoz remeselných výrobkov do kolónií). Rástol počet remeselníkov a obchodníkov, ktorí nadobudli veľké majetky. [[Rodová aristokracia]], ktorá vlastnila predovšetkým pôdu, mala monopol na politickú moc. V hospodársky najvyspelejších mestských štátoch začali vznikať rozpory medzi aristokraciou na jednej, remeselníkmi a obchodníkmi na druhej strane. Tieto rozpory sa snažili riešiť zmierovači (gr. aisymnétés), ktorí boli vyberaní na základe dohody medzi viacerými skupinami obyvateľov. Snažili sa zmierniť politické napätie spísaním zvykového práva (napr. [[Drakon]] v Aténach, [[Charondás]] a [[Zaleukos]] na Sicílii a v južnej Itálii) alebo urobili zmeny v ústave tak, že obyvateľstvo bolo rozdelené podľa veľkosti majetku a na základe toho boli odstupňované politické práva ([[timokratická ústava]] v Athénach – [[Solón]], [[Pittakos]] v Mytiléne na ostrove [[Lesbos]]). Tým získali prístup k politickej moci aj najbohatší remeselníci a obchodníci. Všetky problémy však aisymnéti nevyriešili, naopak, boj o politickú moc sa prehlboval. V niektorých štátoch bola preto nastolená moc tzv. tyranov. Boli to jednotlivci, ktorí pochádzali z aristokratických alebo remeselníckych rodín (prípadne aj so zmiešaných manželstiev – napr. [[Kypselos (Korint)|Kypselos]] v [[Korint]]e – jeho matka pochádzala z aristokratickej rodiny, otec bol remeselník). Slovo ''tyranos'' Gréci prevzali pravdepodobne z Malej Ázie, označuje len vládu jednotlivca bez neskoršieho hanlivého prídychu, prípadne toto slovo mohlo pochádzať aj od pôvodných obyvateľov Grécka, [[Pelasgovia|Pelasgov]]. Najvýznamnejšie tyranidy: Grécko: * [[Sikyón]] – Orthagorovci – štyri generácie, asi v r. 655 – 555 pred Kr. * [[Korint]] – Kypselos a jeho syn [[Periandros (Korint)|Periandros]] (asi 657 – 582 pred Kr.) * [[Megara]] – [[Theagenés]] (druhá pol. 7. stor. pred Kr.) * [[Atény]] – Peisistratovci ([[Peisistratos (aténsky politik)|Peisistratos]] 547 – 527 pred Kr., jeho synovia [[Hipparchos (tyran)|Hipparchos]] – 547 – 514 pred Kr., a [[Hippias (tyran)|Hippias]] – 527 – 510 pred Kr. – vyhnaný z Atén); predtým už v r. 631 [[Kylón z Atén|Kylónov]] pokus o nastolenie tyranidy – neúspešný Malá Ázia: * [[Samos (ostrov)|Samos]] – [[Polykratés]] (asi 540 – 533 pred Kr.) Tyrani bojovali proti moci aristokracie tým, že jej zaberali pôdu alebo ju v bojoch vyhnali z mesta. Staré rodové [[fýla|fýly]] nahrádzali novými územnými fýlami. Pôvodné rodové kulty, v ktorých si presadzovala vplyv aristokracia, nahrádzali novými kultami tzv. všegréckych (olympských) bohov a stavali im veľkolepé chrámy. Podporovali remeselnú výrobu a obchod (výstavba chrámov a iných verejných budov, cesta diolkos cez [[Korintská šija|Korintskú šiju]]), zavádzali a organizovali náboženské slávnosti na počesť bohov (Atény – [[Panaténajské slávnosti]], Korint – [[Istmické hry]]), pozývali na svoje dvory básnikov a umelcov (Peisistratos dal napr. prvýkrát písomne zachytiť [[Homér|homérske eposy]]). Tyranidy mali veľký význam pre prechod od aristokratickej vlády obyčajne k demokratickým vládam, kde podiel na moci mal väčší počet občanov mestského štátu. == Klasické Grécko (500/400 – 356 pred Kr.) == {{Hlavný článok|Klasické Grécko}} V 5. a v prvej polovici 4. storočia pred Kr. vrcholil vývoj gréckych mestských štátov vo všetkých oblastiach, ktoré Gréci osídlili v predchádzajúcom období. == Grécko-perzské vojny == {{Hlavný článok|Grécko-perzské vojny}} [[Súbor:Greek-Persian duel.jpg|thumb|left|Súboj medzi Grékom a Peržanom]] [[Súbor:Map Greco-Persian Wars-en.svg|thumb|Mapa [[Grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]]]] V [[Malá Ázia|Malej Ázii]] sa však grécke mestské štáty dostali do priameho susedstva s rozpínajúcou sa [[Staroperzská ríša|Perzskou ríšou]]. Ešte predtým však boli v konfliktoch s [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdiou]]. Kráľ [[Gyges]] dokonca zničil grécku [[Izmir|Smyrnu]]. Perzskí [[Achajmenovci|achajmenovskí vládcovia]] ([[Dareios I.|Dareios]], [[Xerxes I.|Xerxes]]) sa snažili ovládnuť aj tieto územia. Keď sa [[Maloázijskí Gréci]] postavili na odpor ([[Iónske povstanie]]) a keď im Gréci z materského Grécka poskytli pomoc, [[Peržania]] napadli aj materské [[Grécko]]. V nasledujúcich [[grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojnách]] sa spojení [[Gréci]] dokázali ubrániť perzskému vpádu (hoci Atény boli dobyté a vyplienené). V bitkách pri [[bitka pri Maratóne|Maratóne]] a [[bitka pri Salamíne|Salamíne]], neskôr pri [[bitka pri Platajách|Platajach]] dokázali Gréci poraziť početné perzské vojsko a uhájili si nezávislosť. V roku 450 pred Kr. aténske loďstvo podniklo pod [[Kimón]]ovým velením útok proti perzskému loďstvu na ostrove [[Cyprus]] a po porážke pri cyperskej Salamíne ho takmer úplne zničili. V roku 449 pred Kr. bol uzavretý s Perzskou ríšou [[Kalliás|Kalliov]] mier, podľa ktorého sa perzské loďstvo nesmelo plaviť v [[Egejské more|Egejskom mori]], grécke mestá v Malej Ázii získali autonómiu a asi {{km|70|m}} široký pás územia v Malej Ázii bol demilitarizovaný. Grécko-perzské vojny skončili víťazstvom gréckych mestských štátov. === Atény === Víťazstvo nad Peržanmi vynieslo do popredia [[Atény]], ktoré sa v druhej polovici 5. stor pred Kr. stali jedným z najvýznamnejších gréckych štátov. Politik [[Themistokles (Atény)|Themistokles]] vybudoval silné loďstvo, takže z Atén sa stala námorná veľmoc. V roku 478 pred Kr. Aténčania a asi dvesto gréckych štátov na pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]], na východnom pobreží Grécka a na ostrovoch v Egejskom mori uzavreli [[Délsky námorný spolok]] (nazývaný aj ako Délska symmachia – jej pokladnica bola umiestnená v [[Apollón]]ovom chráme na ostrove [[Délos]]). Členovia spolku sa zaviazali pravidelne ročne prispievať do pokladnice poplatok, daň (gr. ''foros''), ktorá bola určená na výstavbu vojenských lodí. Ročne sa nazbieralo asi 460 talentov, neskôr počas peloponézskej vojny bola výška príspevku až 1460 talentov. Cieľom spolku bola obrana proti prípadnému perzskému útoku. V spolku nadobúdali postupne prevahu Atény. Keď po uzavretí Kalliovho mieru chceli niektoré grécke štáty zo spolku vystúpiť, Aténčania im v tom vojensky zabránili. Pod zámienkou hrozby perzského útoku proti ostrovu Délos Aténčania preniesli pokladnicu do Atén a začali používať peniaze spolku na prestavbu svojho mesta s odôvodnením, že Aténčania dávajú spolku k dispozícii svoje vojnové lode (pred peloponézskou vojnou ich mali asi dvesto). Délsky námorný spolok sa postupne zmenil na Aténsku námornú ríšu. Aténčania dokonca dosiahli, že spory medzi členmi spolku alebo vnútri jednotlivých gréckych mestských štátov sa riešili pred súdmi v Aténach. V rokoch 443 – 429 pred Kr. sa vedúcou osobnosťou v Aténach stal demokratický politik a stratég [[Perikles]]. Za jeho vlády sa naplno rozvinula demokratická [[ústava]], ktorú v roku 509/508 pred Kr. zaviedol [[Kleisthenes (Atény)|Kleisthenes]]. Hlavnou politickou silou sa stali aténski občania, ktorí slúžili na vojenských lodiach ako veslári. Hlavnou politickou inštitúciou sa stalo ľudové zhromaždenie (''ekklésia tu dému''), kde sa volili alebo žrebovali aténski úradníci, prijímali sa zákony, rozhodovalo sa o mieri a vojne, riešili sa súdne spory. Obdobie Periklovej vlády znamenalo aj kultúrny rozkvet Atén. Začal obnovovať miesta, ktoré počas grécko-perzských vojen vyplienili Peržania. Sústredil sa predovšetkým na [[Akropola v Aténach|Akropolu]], kde dal vybudovať slávnostný vstup s mramorovým schodiskom a bránami (tzv. ''propylaje''), dal zrekonštruovať chrám [[Erechtheion]] (pôvodne na jeho mieste stáli tri starobylé malé chrámy), dal postaviť chrám bohyni [[Nike (bohyňa)|Níké]] a chrám [[Partenón]], ktorý bol zasvätený ochrannej bohyni [[Aténa (mytológia)|Pallas Athéne]]. Pod Akropolou dal postaviť divadlo odeion a tzv. Théseov chrám ''Thesion'' (v skutočnosti zasvätený bohovi [[Héfaistos|Héfaistovi]]). Hlavným Periklovým poradcom pri prestavbe Atén bol umelec [[Feidias]], ktorý Partenón vyzdobil nádhernými reliéfmi, sochami a vlysom, ktorý zobrazuje sprievod aténskych občanov počas panaténají, keď prinášali svojej ochrannej bohyni posvätné rúcho a obetné dary. Ďalšími významnými umelcami boli architekti [[Iktinos]] a [[Mnésikles]]. Za Periklovej vlády pôsobili v Aténach mnohí ďalší umelci a odborníci. Rozvíjala sa klasická grécka [[dráma]] ([[Aischylos]], [[Sofokles]], [[Euripides]]), vznikla a rozvíjala sa grécka [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografia]] ([[Herodotos]], [[Thukydides]], [[Xenofon]]), [[filozofia]] ([[Sokrates]] a [[Platón]]), lekárstvo, hrnčiarska výroba s bohatou čierno- a červenofigurálnou výzdobou. Do Atén prichádzali umelci, filozofi a spisovatelia zo všetkých častí gréckeho sveta – z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], Sicílie, Itálie, [[Cyprus|Cypru]] či z iných končín gréckeho sveta. Periklovo obdobie sa preto označuje za "zlatý vek Atén". === Sparta === V tomto období sa rozvíjala aj [[Sparta (starovek)|Sparta]], ktorá sa vďaka svojej kvalitne pripravenej ťažkej pechote stala jedným z najvplyvnejších mestských štátov. Okolo seba sústredila viaceré štáty na [[Peloponéz]]e a už v polovici 6. storočia pred Kr. vytvorila tzv. [[peloponézsky spolok]]. Konflikty medzi členmi peloponézskeho spolku a štátmi, ktoré sa sústredili v tzv. aténskom námornom spolku napokon viedli k [[peloponézska vojna|peloponézskej vojne]] (431 – 404 pred Kr.). == Peloponézska vojna (431 – 404 pred Kr.) == {{Hlavný článok|Peloponézske vojny}} [[Súbor:Pelop krieg1.png|thumb|upright=1.5|left|[[Grécko]] v období [[Peloponézska vojna|peloponézskej vojny]]: {{legenda|#ca5c67|[[Atény]] a spojenci}} {{legenda|#2244AA|[[Sparta]] a spojenci}} {{legenda|#888888|neutrálne grécke obce}} {{legenda|#22EE22|[[barbar]]i}} {{legenda|#EEEE44|[[perzská ríša]]}}]] [[Súbor:Phalanx1.png|thumb|right|Útok gréckej falangy]] V roku 431 pred Kr. vypukla peloponézska vojna ako konflikt dvoch mocenských zoskupení vo vtedajšom Grécku. Na jednej strane boli Atény a ich spojenci ([[aténsky námorný spolok]]), na druhej strane Sparta a jej spojenci v [[Peloponézsky spolok|peloponézskom spolku]]. Konflikt vznikol v dôsledku rozporov v [[Epidamnos|Epidamne]], v dnešnom [[Albánsko|Albánsku]], kde súperili demokratické a aristokratické skupiny o moc. V roku 433 pred Kr. zasiahli do sporu [[Korint]] a Korkýra (dn. [[Korfu]]), ktoré osadu založili. Aténčania sa priklonili na stranu Korkýry. Vzápätí prepukli spory medzi Aténami a Korintom o vplyv v [[Potidaia|Potidaji]] na severnom pobreží Egejského mora v kraji [[Chalkidiki|Chalkidiké]]. V roku 432 pred Kr. sa Aténčania dostali aj do sporu so susednou [[Megara|Megarou]] a jej lodiam zakázali používať aténske prístavy. Napokon sa do sporu zamiešala Sparta, ktorá dala Aténam neprijateľné podmienky a vzápätí prepukla peloponézska vojna. Vojna zasiahla prakticky všetky grécke mestské štáty (aj napr. na pobreží Čierneho mora, na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]], v [[Itália|Itálii]] či grécke štáty v [[Hispánia|Hispánii]] a [[Galia|Galii]]). Najviac postihnuté boli Atény, ktoré boli aj napriek viacerým víťazstvám nakoniec porazené a oslabené. Hoci mali Atény nadvládu na mori a často prepadávali morské pobrežie Sparty, vážnejšie dôsledky mala stratégia Sparty. Spartské vojsko každoročne podnikalo útoky na poľnohospodárske územie Atén, pričom ničilo úrodu a vytínalo olivové háje. Obyvateľstvo z [[Atika|Atiky]] sa stiahlo do okolia Atén (medzi prístav [[Pireus]] a samotné Atény, medzi tzv. dlhé múry) kde boli nedostatočné hygienické podmienky a veľmi rýchlo sa rozšíril [[Mor (pestis)|mor]], na ktorý v roku 429 pred Kr. zomrel aj [[Perikles]]. Aténčania sa pokúsili obsadiť niektoré mestské štáty na severnom pobreží Egejského mora, aby si zabezpečili cestu do Čierneho mora. Z území na severnom pobreží totiž dovážali obilie pre svoju potrebu. [[Súbor:Epaminond.mors.jpg|thumb|Epameinóndasova smrť]] V roku 421 pred Kr. boli grécke mestské štáty vyčerpané vojnou a aténsky politik [[Nikias (politik)|Nikias]] uzavrel so Spartou mier, ktorý mal trvať 50 rokov. V Aténach s ním však niektorí politici neboli spokojní a vyzývali Aténčanov k dobrodružným výpravám. V roku 415 pred Kr. [[Alkibiades (politik)|Alkibiades]] presadil vojenskú výpravu na [[Sicília|Sicíliu]] proti [[Syrakúzy|Syrakúzam]]. Pod vedením Nikia a Lámacha (Alkibiada po odchode lodí z Atén obvinili zo znesvätenia sôch boha [[Hermes (boh)|Herma]], preto ušiel do Sparty) však aténske vojsko (asi 15 000 vojakov na 200 lodiach) bolo na Sicílii porazené a tisíce aténskych občanov padli do otroctva – pracovali v povestných kameňolomoch v Syrakúzach. Po porážke na Sicílii opäť prepukla aj vojna v [[Grécko|Grécku]]. Sparťania obsadili pohraničnú pevnosť [[Dekeleia|Dekeleiu]], odkiaľ podnikali útoky na aténske územie. V roku 411 – 410 pred Kr. sa v Aténach uskutočnil politický prevrat, bola zvrhnutá demokratická ústava a nastolená vláda tzv. tridsiatich tyranov. Po necelom roku však bola táto tyranská vláda odstránená. Aténčania sa museli sústrediť na obranu námornej cesty do Čierneho mora, ale opäť utrpeli viaceré porážky. Alkibiades sa zo Sparty vrátil do Atén, pod jeho vedením ešte Aténčania zvíťazili nad spartským loďstvom pri [[Kyzikos|Kyziku]], ale v roku 405 pred Kr. utrpeli ťažkú porážku v [[bitka pri Aigospotamoi|bitke pri Aigospotamoi]] (Kozie riečky) a prehrali celú vojnu. Po peloponézskej vojne bola oslabená aj moc Sparty, ktorá si znepriatelila viaceré štáty. V 70. rokoch 4. storočia pred Kr. sa nakrátko stali vedúcou silou v Grécku [[Téby (Bojócia)|Téby]], mestský štát v [[Boiótia|Boiótii]]. V [[bitka pri Leuktre|bitke pri Leuktrách]] dokázali poraziť aj Spartu. == Macedónia == [[Súbor:Makedonische phalanx.png|thumb|Macedónska falanga]] [[Súbor:Pausanius assassinates Philip during the procession into the theatre by Andre Castaigne (1898-1899).jpg|thumb|right|Vražda [[Filip II. (Macedónia)|Filipa Macedónskeho]]]] V polovici 4. storočia pred Kr. sa však začala do popredia dostávať [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]], krajina ležiaca na severe [[Grécko|Grécka]]. Macedónsky kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip II.]], ktorý najskôr vládol ako [[regent]] za svojho nedospelého synovca, začal expanzívnu politiku Macedónie. Získal prístup k moru a v roku 338 pred Kr. v [[Bitka pri Chairónei|bitke pri Chairónei]] v Boiótii porazil spojené vojsko gréckych mestských štátov a stal sa hegemónom Grécka. V roku 336 pred Kr. bol zavraždený na svadbe svojej dcéry a vlády sa ujal jeho syn [[Alexander Veľký|Alexander III.]], ktorý neskôr dostal prívlastok Veľký. Jeho nástupom na trón sa skončilo klasické obdobie vývoja Grécka. == Helenistický svet (338 – 30 pred Kr.) == {{Hlavný článok|Helenizmus}} == Výboje Alexandra Veľkého == {{Hlavný článok|Alexander Veľký}} [[Súbor:PtolemyCoinWithAlexanderWearingElephantScalp.jpg|thumb|left|Ptolemáiovská minca s portrétom Alexandra Veľkého]] Keď [[Alexander Veľký]] nastúpil na trón po svojom otcovi Filipovi II., pokračoval v jeho politike expanzie na Východ proti [[Staroperzská ríša|Perzskej ríši]]. Pred členmi [[Korintská liga|Korintskej ligy]] to odôvodňoval vyplienením Atén počas grécko-perzských vojen. V roku 334 pred Kr. prekročil [[Dardanely|Hellespont]] s asi 50 000 vojakmi. Prvú bitku vybojoval na rieke [[Granikos]], kde sa proti nemu postavili grécki žoldnieri v službách perzského kráľa a perzskí [[Satrapia|satrapovia]]. V bitke síce Alexander utrpel ťažké zranenie, ale nakoniec zvíťazil. Odtiaľ zamieril do vnútrozemia [[Malá Ázia|Malej Ázie]], kde v meste [[Gordion]] vyriešil problém s [[Gordický uzol|gordickým uzlom]]. Ďalšiu bitku zviedol pri rieke [[Issos]] v juhovýchodnej časti [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Tu sa už stretol priamo s kráľom [[Dareios III.|Dareiom III.]], ale ten v rozhodujúcom okamihu ušiel a Alexander sa zmocnil kráľovského tábora, kde bola aj kráľova matka a manželka. Od Issu zamieril Alexander na juh, kde ho zastavilo sedemmesačné obliehanie mesta [[Tyros]]. Po jeho dobytí dal mnohých obyvateľov ukrižovať alebo ich predal do otroctva. V roku 331 pred Kr. ovládol [[Egypt]], kde ho miestne obyvateľstvo i vládnuce špičky privítali ako osloboditeľa spod perzskej nadvlády. V oáze [[Sívske oázy|Siwa]] ho [[Amon|Amónovi kňazi]] vyhlásili za potomka bohov a za egyptského [[faraón]]a, v dôsledku čoho Alexander začal vyžadovať od domáceho obyvateľstva i od svojich vojakov božské pocty (''proskynésis''). Poslednú veľkú bitku zviedol Alexander s Dareiom III. pri [[Gaugamely|Gaugamelách]], Dareios opäť ušiel, ale jeho vlastný [[satrapa]] [[Béssos]] ho zavraždil a vyhlásil sa za perzského kráľa. Alexander ho prenasledoval a pomstil Dareiovu smrť. Následne sa on sám dal vyhlásiť za perzského kráľa. Dobyl sídelné miesto perzských kráľov [[Persepolis]], obsadil [[Babylon]], z ktorého si urobil sídelné mesto a pokračoval v podmaňovaní si východných častí Perzskej ríše. Prišiel až na hranice [[India|Indie]] a zviedol bitku s kráľom [[Čandragupta (Maurjovská ríša)|Čandraguptom]], ale Alexandrovi vojaci odmietli pokračovať vo výbojoch na Východe a požadovali návrat späť. Alexander tak urobil v roku 325. V roku 324 pred Kr. strávil v Babylone, kde organizoval správu svojej ríše a pripravoval novú výpravu na Východ. V júni 323 pred Kr. však zomrel. === Dôsledky Alexandrových výbojov === [[Súbor:MacedonEmpire.jpg|thumb|upright 1.6|Ríša Alexandra Veľkého]] Alexander si podmanil rozsiahlu Perzskú ríšu, ktorej dominovala poľnohospodárska výroba. Väčšina obyvateľstva žila na vidieku. Alexander pri svojich výbojoch zakladal mestá, pomenované podľa neho – založil asi 30 Alexandrií, z nich najznámejšia je [[Alexandria|Alexandria v Egypte]]. Do miest umiestňoval vojenské posádky a pozýval do nich osadníkov z rôznych končín gréckeho sveta, predovšetkým obchodníkov a remeselníkov. Dobyté územie sa postupne helenizovalo – pogréčťovalo. Tak sa to stalo aj s väčšinou územia [[Malá Ázia|Malej Ázie]] (teda aj vnútrozemské oblasti ako [[Kapadócia]] či [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]]), kde sa usadili desaťtisícky gréckych osadníkov. Tí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom, ktoré do cca 1. stor. pred Kr. úplne zaniklo. Dorozumievacím jazykom sa stala [[helenistické koiné|koiné dialektos]] (teda ''spoločný dialekt''), ktorý vychádzal z iónskej attičtiny a vytlačil tak všetky ostatné grécke jazyky. Z tohto jazyka sa vyvinula aj [[Dimotiki|moderná gréčtina]]. Takto došlo k definitívnemu splynutiu gréckej a orientálnej kultúry, čo sa prejavilo v rôznych smeroch, ako bola architektúra, sochárstvo, maliarstvo, ale aj náboženstvo, keď sa ku gréckym bohom pridali aj pôvodom negrécki bohovia ako [[Sarapis]], [[Mitra|Mythra]] či [[Kybelé]]. Sám Alexander Veľký sa snažil o čo najbližšie splynutie domáceho a gréckeho obyvateľstva. Zobral si za manželku princeznú Roxanu i dcéru Dareia III. Zorganizoval obrovskú svadbu asi 10 000 svojich vojakov s miestnymi ženami. Do štátnej správy postupne pozýval čo najviac príslušníkov domácej aristokracie. ==== Grécko pod macedónskou nadvládou ==== [[Súbor:Ptolemy I Soter Louvre Ma849.jpg|thumb|left|[[Diadoch]] a zakladateľ [[Ptolemaiovci|ptolemáiovskej dynastie]] v Egypte – [[Ptolemaios I.]]]] Po Alexandrovej smrti sa vzbúrili Atény a niektoré ďalšie štáty proti nadvláde Alexandrovho správcu [[Antipatros (4. stor. pred Kr.)|Antipatra]]. Obliehali jeho vojsko v meste [[Lamia]] vo [[Fthiotída|Fthiotíde]] (preto sa hovorí o [[lamijská vojna|lamijskej vojne]]). Aténske loďstvo bolo roku 322 pred Kr. porazené pri Amorgu a pri [[Krannón]]e. Grécko sa definitívne dostalo pod nadvládu Macedónie, časť [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]] však kontroloval [[Ptolemaios I.]] Aténsky politik a rečník [[Démosthenes]] spáchal samovraždu. [[Image:Diadochen1.png|thumb|upright 1.6|''Helenistické kráľovstvá:'' {{legenda|#787CAD|Kráľovstvo [[Ptolemaios I.|Ptolemaia Sótera]]}} {{legenda|#50A249|Kráľovstvo [[Kassandros (syn Antipatra)|Kassandra]]}} {{legenda|#C38833|Kráľovstvo [[Lysimachos (kráľ Trákie)|Lysimacha]]}} {{legenda|#C3B933|Kráľovstvo [[Seleukos I. Nikator|Seleuka Níkátora]]}} {{legenda|#AF3662|[[Epirus (historické územie)|Epirus]]}} ''Ostatné štáty:'' {{legenda|#A361BD|[[Kartágo]]}} {{legenda|#70A9BE|[[Staroveký Rím|Rímska republika]]}} {{legenda|#85AB54|[[Dejiny Grécka#Veľká grécka kolonizácia|Grécke západné osady]]}}]] V roku 315 – 297 pred Kr. ovládal Macedóniu a Grécko Antipatrov syn [[Kassandros (syn Antipatra)|Kassandros]], po jeho smrti [[Démétrios Poliorkétes]] (294 – 288 pred Kr.) a neskôr Démétriov syn [[Antigonos Gonatas]] (277 – 239 pred Kr.). Grécko sa však neuspokojilo s macedónskou nadvládou a s pomocou egyptského Ptolemaia vyhlásili Atény Macedónii tzv. [[Chrémonidova vojna|Chrémonidovu vojnu]] (nazvaná podľa aténskeho politika, hlavného vodcu odporu voči Macedónii). Atény však boli porazené a Macedónci umiestnili priamo v Aténach svoju posádku, ktorá kontrolovala mesto. V roku 279 pred Kr. prenikli do stredného Grécka [[Kelti|keltské kmene]], ktoré ohrozovali aj veštiareň v [[Delfy|Delfách]]. Proti nim sa postavil [[aitólsky spolok]], ktorý si získal vedúce postavenie v delfskej [[amfiktyónia|amfiktyónii]]. Na Peloponéze sa vytvoril [[achájsky spolok]], v ktorom významné postavenie dosiahlo mesto [[Sikyón]] a jeho vojenský veliteľ [[Aratos zo Sikyónu|Aratos]]. V 3. storočí pred Kr. prechádzala výraznými zmenami [[Sparta (starovek)|Sparta]], v ktorej sa snažil uskutočniť sociálne zmeny kráľ [[Agis IV.]] a po ňom [[Kleomenes III.]] Počet plnoprávnych občanov v Sparte totiž klesol na veľmi nízku hranicu a obaja reformátori sa snažili udeľovaním občianskych práv cudzincom (perioikom) zvýšiť počet občanov. V roku 222 pred Kr. ho však porazil Aratos spolu s Macedóniou a reformy boli neúspešné. Už od 2. [[púnske vojny|púnskej vojny]] začali do Grécka prenikať [[Staroveký Rím|Rimania]]. Kartaginský vojvodca [[Hannibal Barkas|Hannibal]] sa pokúsil uzavrieť dohodu s Macedónskym kráľom [[Filip V. (Macedónia)|Filipom V.]], aby Rimania museli bojovať na dvoch stranách. Rimania však Hannibala a neskôr aj macedónskeho kráľa Filipa V. porazili. Po porážke Macedónie v [[bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] v roku 168 pred Kr. rímsky vojenský veliteľ [[Titus Quinctius Flamininus]] vyhlásil na zhromaždení predstaviteľov gréckych miest v [[Korint]]e „slobodu“ gréckych miest. V [[Macedónii]] sa za nástupcu Persea vyhlásil akýsi [[Andriskos]], ku ktorému sa pridala [[Trácia]], [[Tesália]] a niektoré ďalšie oblasti. Rimania síce utrpeli v roku 149 pred Kr. porážku, ale v nasledujúcom roku s podporou pergamského kráľa [[Attalos II.|Attala II.]] zvíťazili a Macedónia bola ako samostatný štát zlikvidovaná. Stala sa z nej rímska [[provincia (staroveký Rím)|provincia]]. V ostatnom Grécku prebiehali boje medzi [[Achájsky spolok|Achájskym spolkom]] a [[Sparta (starovek)|Spartou]]. Do bojov zasiahli Rimania, porazili vojsko achájskeho spolku a dobyli a úplne zničili Korint. Z Grécka urobili svoju ďalšiu provinciu [[Achája (rímska provincia)|Achaiu]]. Sparta a [[Atény]] zostali slobodnými, nezávislými štátmi, ostatné grécke mestá boli pod kontrolou rímskeho správcu Macedónie. Tento stav zmenil až prvý rímsky [[cisár]] [[Augustus]], ktorý osamostatnil správu Achaie. == Grécko súčasťou Rímskej ríše (146/31 pred Kr.- 395 po Kr.) == [[Súbor:Статуя Адриана.jpg|thumb|right|Socha cisára [[Hadrianus|Hadriána]]]] Dobytie Korintu rímskym vojskom a podmanenie si ďalších gréckych miest znamenalo kultúrne vyplienenie Grécka. Z jednotlivých miest boli odvezené tisícky sôch a umeleckých diel, ktoré ozdobili domy rímskych dobyvateľov. Kultúrne styky medzi [[Rím]]om a Gréckom spôsobili prenikanie gréckej (helenistickej) kultúry do [[Itália|Itálie]]. Spolu s tým prenikali do Ríma aj náboženské predstavy a grécki bohovia, ktorých sochy vyzdobili novopostavené [[chrám]]y. Začína sa rozvíjať [[rímska literatúra]], ktorá čerpá z gréckych vzorov – napodobňuje jednotlivé žánre a druhy literatúry. Prvým literárnym dielom v [[Latinčina|latinčine]] bol latinský preklad [[Homér]]ovej [[Odysea|Odyssey]], ktorý urobil zajatý Grék [[Livius Andronicus]]. Podľa vzoru attickej [[komédia|komédie]] vznikajú aj latinské [[Plautus|Plautove]] a [[Terentius|Terentiove]] komédie, podľa vzoru gréckych historikov sa začínajú písať najstaršie rímske [[letopisy]] po grécky, aby Rimania ukázali Grékom, že sa im v mnohom vyrovnajú. Poprední rímski politici a predstavitelia prijímajú grécke zvyky a kultúru, osvojujú si grécky jazyk. V 1. stor. po Kr. rímsky básnik [[Horatius]] napísal, že „dobyté Grécko nakoniec zvíťazilo“ („''Graecia capta denique victrix''“). === Vojny s Mithridatom === V 1. storočí pred Kr. sa Rimania dostali do vojenského konfliktu s [[Pontos|pontským]] kráľom [[Mithridates VI.Pontský|Mithridatom VI. Eupatorom]]. Z malého územia na severovýchode [[Malá Ázia|Malej Ázie]] začal výbojmi rozširovať svoju ríšu. Dostal sa do konfliktu s [[Kapadócia|kapadóckym]] kráľom, ktorý bol pod ochranou Ríma, preto Rimania vyhlásili Mithridatovi vojnu. Ten však zvíťazil v Malej Ázii a preniesol vojnu do Európy, keď prenikol až do Atén a získal si spojencov aj v materskom [[Grécko|Grécku]], ktoré sa chcelo oslobodiť. V Ríme bol za veliteľa proti Mithridatovi zvolený [[Lucius Cornelius Sulla]]. V roku 87 pred Kr. sa vylodil v [[Epirus (historické územie)|Epire]], prešiel cez stredné Grécko do [[Boiótia|Boiótie]] a začal obliehať Atény, ktoré 1. marca roku 86 pred Kr. dobyl a vyplienil, podobne aj ďalšie grécke mestá. V nasledujúcom roku Sulla porazil Mithridatove vojska aj pri [[Cheronia|Cheronii]] a v [[Orchomenos|Orchomene]] a Mithradates sa z Grécka stiahol. V roku 85 pred Kr. podpísal v Dardane s Rimanmi mier. Sullovo víťazstvo v Grécku znamenalo ďalšie odvážanie kultúrneho dedičstva do Ríma. V nasledujúcom období sa územie Grécka stalo pre Rimanov územím, kadiaľ prechádzali do Malej Ázie. Kultúrne však Atény a ostrov [[Rodos (ostrov)|Rodos]] zohrali významnú úlohu, pretože mnohí poprední politici odchádzali do Grécka, aby si rozšírili vzdelanie u gréckych učiteľov a filozofov. V roku 48 pred Kr. sa pri [[Farsalos|Farsale]] v [[Tesália|Tesálii]] odohrala významná bitka medzi [[Gnaeus Pompeius Magnus|Pompeiom]] a [[Gaius Iulius Caesar|Gaiom Iuliom Caesarom]], ktorí predtým tvorili [[Prvý triumvirát (staroveký Rím)|prvý triumvirát]]. Keď Caesar začal občiansku vojnu, Pompeius ušiel do Grécka, aby tu zhromaždil svojich stúpencov. Caesar ho nasledoval do prístavu [[Brundisium]] (dnes [[Brindisi]]), odtiaľ sa prepravil do Grécka a 1. júna 48 pred Kr. ho porazil v [[bitka pri Farsale|bitke pri Farsale]]. Pompeius pred Caesarom ušiel do [[Egypt]]a, ale tam ho zavraždili. Caesar ovládol Grécko i celú Rímsku ríšu. V Grécku dal obnoviť [[Korint]], ktorý Rimania zničili v roku 146 pred Kr. Grécko sa stalo miestom vojenských udalostí aj za [[Druhý triumvirát|druhého triumvirátu]]. Caesarovi stúpenci [[Marcus Antonius]], [[Marcus Aemilius Lepidus]] a [[Gaius Octavius]] prenasledovali Caesarových vrahov, ktorí sa zhromaždili pri [[Filippi|Filippách]] na severe Grécka v [[Západná Trácia|Trácii]]. [[Gaius Cassius Longinus]] a [[Decimus Iunius Brutus]] tu zhromaždili vojsko, ale na jeseň v roku 42 pred Kr. boli republikáni porazení. Grécko sa ešte raz stalo miestom vzájomných bojov medzi Rimanmi. Marcus Antonius a Gaius Octavius sa 2. septembra 31 pred Kr. stretli v [[bitka pri Actiu|bitke pri myse Aktion]] ({{lat|Actium}}) v [[Ambrakijský záliv|Ambrakijskom zálive]] na západnom pobreží Grécka, na ktorej sa pôvodne zúčastnila aj egyptská [[Kleopatra VII.]] Marcus Antonius mal výhodnejšiu polohu a rozmiestnenie vojska, ale keď začala námorná bitka, Kleopatra na svojej lodi odplávala do Egypta a Marcus Antonius za ňou. Jeho vojsko sa síce bránilo, ale nakoniec sa čestne vzdalo Gaiovi Octaviovi, budúcemu prvému rímskemu cisárovi [[Augustus|Augustovi]]. === Grécko za cisárstva === V cisárskom období si Grécko dlho udržiavalo určitú [[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]]. Rimania rešpektovali kultúrnu a vzdelanostnú úroveň Grécka a stále sa chodili vzdelávať do [[Atény|Atén]], na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], alebo navštevovali významné grécke mestá a [[veštiareň|veštiarne]]. Cisár [[Nero]] obľuboval Grécko a dal tam usporadúvať početné hudobné a básnické súťaže, z ktorých si prinášal zlaté vence víťaza. Za to získavali grécke mestá oslobodenie od daní alebo rôzne úľavy. Cisár [[Vespasianus]] síce načas obmedzil privilégiá gréckych miest, ale cisár [[Hadrianus]] ako veľký [[filhelén]] dal napr. v Aténach vybudovať veľký chrám Dia Olympského, knižnicu a [[Agora (námestie)|agoru]], kúpele, novú štvrť a víťazný oblúk. Inšpiroval sa stavbami v Aténach a vo svojej vile v [[Tivoli]] si dal vybudovať napodobeninu aténskej stoy (stĺporadia). V Aténach naďalej fungovali filozofické školy (predovšetkým [[Platón]]ova [[Platónska akadémia|Akadémia]]), konali sa [[Olympijské hry (starovek)|olympijské hry]]. Až v roku 395 ich cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal a v roku 529 cisár [[Justinián I.]] dal zavrieť filozofické školy v Aténach. V roku 395 cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu na dve časti. Hranica medzi [[Východorímska ríša|Východorímskou ríšou]] a [[Západorímska ríša|Západorímskou ríšou]] sledovala jazykovú hranicu: na východe sa rozprávalo prevažne [[Gréčtina|grécky]], na západe [[Latinčina|latinsky]]. Grécko sa stalo súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. == Grécko v Byzantskej ríši (395 – 1453 po Kr.) == [[Súbor:Justinian mosaik ravenna.jpg|thumb|Cisár Justinián I. so svojím dvorom]] Po rozdelení Rímskej ríše Theodosiom I. v roku 395 sa Grécko stalo súčasťou [[Východorímska ríša|Východorímskej ríše]] s centrom v [[Konštantínopol]]e. Spočiatku nebola Východorímska ríša toľko ohrozovaná vpádmi germánskych a iných barbarských kmeňov ako boli časti na západe, hoci v 5. stor. musela čeliť vpádu [[Vizigóti|Vizigótov]] pod velením [[Alarich I.|Alaricha I.]], či vpádu [[Huni|Hunov]]. Vizigóti aj Huni vyrabovali aj [[Grécko]]. V 6. stor. nevydržala byzantská hranica na [[Dunaj]]i, pretože byzantské vojská boli sústredené vo vojnách s [[Peržania|Peržanmi]] a cez Dunaj sa na Balkán prevalili [[Slovania]]. V roku [[558]] sa spojili [[Bulhari|bulharské]] a [[Slovania|slovanské]] kmene, ktoré zaútočili na [[Konštantinopol]] a jedna ich časť plienila [[Balkánsky polostrov]] a Grécko. V roku [[586]] Slovania spolu s [[Avari (Stredná Ázia)|Avarmi]] obliehali mesto [[Solún]] a prenikli až na [[Peloponéz]]. Územie vyplienili, časť Slovanov sa usadila na obsadenom území. Slovanské kmene definitívne zničili známe staroveké mestá, ako [[Delfy]], [[Korint]], či [[Sparta]]. V 6. a 7. storočí ohrozovali Byzantskú ríšu [[Peržania]] z Východu a [[Slovania]] zo severu. Veľkým nebezpečenstvom boli aj [[Mor (pestis)|morové]] epidémie, ktoré zahubili veľkú časť obyvateľstva. Mestá v Grécku sa vyľudnili, obyvateľstvo v [[Atény|Aténach]] sa stiahlo na [[Akropola v Aténach|Akropolu]], ľudia opustili [[Korint]] a usadili sa na ostrove [[Salamína]]. Okolie Solúna osídlili Slovania, ktorí ovládli rozsiahle územia Grécka, označované Grékmi ako [[Sklavínie]]. Na [[Peloponéz]]e prežívalo predovšetkým opevnené prístavné mesto [[Patra]] a východná strana polostrova, celý západ bol pod nadvládou [[Slovania|Slovanov]], rovnako ako aj vnútrozemská časť [[Tesália|Tesálie]] a [[Epirus|Epiru]]. Od 8. storočia ohrozovali východnú hranicu Byzantskej ríše a územia v [[Afrika|Afrike]] [[Arabi]]. Za vlády cisárovnej [[Irena (Byzantská ríša)|Ireny]] z Atén, ktorá vládla ako [[regent]]ka za svojho nedospelého syna [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantína VI.]], podnikol veliteľ [[Staurakios]] v roku 738 rozsiahlu výpravu do Grécka, prenikol až na Peloponéz a priviezol odtiaľ do Konštantínopola veľkú korisť a početných zajatcov, Slovanov zo stredného Grécka a Peloponézu. Po podobných akciách Byzancie boli Sklavínie zničené. Slovania povstali proti presídľovaniu, no boli porazení byzantskou armádou vedenou cisárom [[Nikefor I.|Nikeforom I.]] a generálom [[Fokas]]om, keď sa snažili dobyť mesto [[Patra]]. Cisár prikázal väčšinu Slovanov z Grécka vysídliť a umiestnil ich v byzantskej armáde na perzskej hranici. Okrem toho na posilnenie populácie bolo do Grécka, predovšetkým na západný Peloponéz a do Tesálie, usadené grécke obyvateľstvo z južnej [[Itália|Itálie]], [[Sicília|Sicílie]] a [[Anatólia|Anatólie]]. Slovania, ktorí prežili boli asimilovaní, keď sa premiešali s [[Gréci|Grékmi]]. V 8. storočí sa [[Byzantská ríša]] zmietala v [[Ikonoklazmus|obrazoboreckom hnutí]] ([[Obrazoborectvo|ikonoklasmus]]), počas ktorého bolo zničené veľké množstvo umeleckých diel a nástenných malieb. Tieto vieroučné spory vyvolávali aj rôzne útoky jedných skupín veriacich proti druhým. Hlavne obyvatelia Grécka boli známi ako horliví uctievači ikon a tak tu prepukali rôzne násilnosti. Od konca 9. storočia sa Byzantská ríša skonsolidovala, obrazoborecké hnutie bolo vyhlásené za [[heréza|herézu]]. Keď sa upravili politické pomery, Byzantská ríša mohla začať rozsiahlu výbojnú politiku (cisár [[Nikefor I.]], [[Basileios I.]]) najmä v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] (v r. 960 – 961 dobytie [[Kréta|Kréty]], ktorú dlho ovládali Arabi). Stabilizácia politickej situácie spôsobila aj nový kultúrny rozmach, ktorý sa označuje ako [[macedónska renesancia]]. Vzniklo [[kurzívne písmo]], opisovali sa knihy, vytvárali sa veľké knižnice (arcibiskup [[Aretas]], ktorý pochádzal z prístavného mesta [[Patra]]). Byzantskí vzdelanci sa inšpirovali dielami antických autorov, robili si z nich výpisky (konštantinopolský [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Fotios]]) a dopĺňali ich vlastnými komentármi. V 11. storočí začali na územie Byzantskej ríše prenikať z východu seldžuckí [[Turci]], ktorí najprv ovládli územia ovládané Arabmi a potom zaútočili na územia v Malej Ázii. Pri meste [[Mantzikert]]e v [[Kapadócia|Kapadócii]] sa 26. augusta 1071 odohrala bitka, v ktorej bolo byzantské vojsko porazené, sám cisár [[Roman IV.|Romanos IV.]] padol do zajatia. Turecký náčelník [[Alp-Arslan]] síce ponúkol Romanovi čestný mier, ale prevrat v Konštantínopole spôsobil Romanovu smrť a Turci bez problémov ovládli vnútrozemské časti Malej Ázie. V období [[križiacke vojny|križiackych vojen]] ohrozovali územie Grécka sicílski [[Normani]]. [[Roger II.]] podnikol v roku 1147 vojenskú výpravu na ostrov [[Korfu]], prenikol až ku [[Korint]]u a na ostrov [[Euboia]]. Byzantský cisár [[Manuel II.]] sa spojil s nemeckým cisárom [[Konrád III.|Konrádom III.]] a podarilo sa mu normanské nebezpečenstvo zažehnať. Koncom 12. storočia stratila Byzantská ríša ďalšie územia v Grécku, keď sa talianski [[Orsini]]ovci zmocnili [[Kefalónia|Kefalónie]] a ostrova [[Zakynthos]]. Ich príchod znamenal začiatok prenikania kupcov z [[Benátky|Benátok]], [[Janov]]a, [[Pisa|Pisy]] a [[Florencia|Florencie]] do Grécka, ktorí postupne ovládli zahraničný obchod a získali v Grécku veľký vplyv. Za vlády [[Komnénovci|Komnénovcov]] sa v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]], [[Trácia|Trácii]] a [[Macedónia|Macedónii]] vytvorila pomerne silná vrstva bohatých šľachtických rodov, ktoré ovládali rozsiahle pozemky a zasahovali aj do vysokej politiky. Okrem Konštantínopola bola jedným z najvýznamnejších miest vtedajšieho gréckeho sveta [[Solún]] (Thessaloniki). === Kláštory === [[Súbor:Karta Athos.PNG|thumb|Mapa polostrova [[Atos (polostrov)|Athos]] s kláštormi]] Osobitnú kapitolu od 10. storočia zohrali v Grécku [[kláštor]]y, ktoré sa sústredili predovšetkým na polostrove [[Athos (polostrov)|Athos]], na [[Chalkidiki]]. Je to asi {{km|60|m}} dlhý a 8 – {{km|12|m}} široký najvýchodnejší polostrov na severe Grécka, jeho najvyšší vrchol Athos dosahuje výšku 2 000 metrov. Prvé osídlenia vzdialené od ľudských obydlí tu vznikali pravdepodobne už v 7. storočí, v 9. storočí už početnejšie mníšske komunity. V roku 885 vydal cisár [[Bazil I.|Basileos I.]] [[bula|bulu]] o tom, že na Athose môžu sídliť len [[askéta|askéti]]. V roku 963 založil sv. [[Athanasios Athonitis]], priateľ a spovedník cisára [[Nikéforos Fokas|Nikéfora Foka]], kláštor [[Megisti Lavra]]. Z roku 971/2 pochádza najstaršie zachované [[typikon]] – akási kláštorná ústava, ktorá upravovala pomery kláštorov a ostatného územia. Tvorí základ i súčasnej správy. V 10. storočí vznikajú ďalšie kláštory, celkovo ich vzniklo viac ako dvadsať veľkých a niekoľko menších. Napokon cisár [[Alexios I.]] vydal zákon o zákaze pobytu žien na polostrove. Jednotlivé kláštory vznikali pod patronátom byzantských cisárov, ale aj ďalších vládcov z [[Gruzínsko|Gruzínska]], [[Srbsko|Srbska]], [[Rusko|Ruska]]. Všetky kláštory a všetkých mníchov spájala [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|ortodoxná viera]]. Po príchode [[Turci|Turkov]] do Európy sa zosilnil príliv utečencov na polostrov, najmä zo Srbska (kláštor Chalandar). I počas tureckej nadvlády si kláštory zachovali určitú nezávislosť, tureckí [[sultán]]i nezasahovali do záležitostí polostrova. Kláštory na polostrove sa stali významnými kultúrnymi a duchovnými centrami. Dodnes sa v nich zachovali stovky rukopisov a tisícky [[inkunábula|inkunábulí]] – tlačených kníh z prvého storočia existencie kníhtlače. Mnísi sa popri hospodárskej činnosti venovali predovšetkým opisovaniu antických i stredovekých diel, ale aj novej tvorbe náboženského charakteru. Začiatkom 19. storočia sa mnísi z kláštorov aktívne zapojili do gréckeho národnooslobodzovacieho boja. Materiálne ho podporovali, ale hrali predovšetkým významnú úlohu v rozvoji novogréckej kultúry. Významným kláštorným komplexom sa stala aj [[Meteora]] v [[Tesália|Tesálii]], pri meste [[Kalambaka]]. Prví mnísi sem prichádzali v 9. stor. Postupne tu na vysokých horských masívoch vznikali kláštory a chrámy. V 14. stor. sa tu usadil veľký počet mníchov z Athosu, vedených [[Athanasios Kinovitis|Athanasiosom Kinovitisom]]. Veľký počet mníchov sem prišiel aj začiatkom tureckej okupácie; začiatkom 14. stor. tu vzniklo 20 kláštorov. Dnes existuje na Meteore 10 kláštorov, jeden z nich je ženský. Mnísi si udržiavajú svoj samotársky život, mnohí z kláštorov neschádzajú a jedlo im hore posielajú obyvatelia priľahlých dedín. === Latinské cisárstvo (1204 – 1261) === [[Súbor:Prise de Constantinople par les croisés (12 avril 1204) - Eugène Delacroix - Musée du Louvre Peintures INV 3821 ; LP 4674 - après restauration 2026.jpg|thumb|right|Križiaci vstupujú do Konštantinopolu]] [[Súbor:Michael VIII Palaiologos (head).jpg|thumb|right|Obnoviteľ Byzantskej ríše – [[Michal VIII.|Michael VIII. Palaiologos]]]] [[Súbor:Byzanc 1204.png|thumb|Situácia po [[štvrtá križiacka výprava|4.krížovej výprave]] ([[1204]])]] V roku [[1204]] sa začala [[štvrtá križiacka výprava]], ktorej hlavným cieľom sa však na podnet [[Benátky|Benátok]] stalo dobytie [[Konštantínopol]]a. Byzantský cisár bol zvrhnutý, za nového bol zvolený [[Balduin I.]] z Flámska. Po jeho korunovácii došlo k rozdeleniu sfér vplyvu a území (''Partitio imperii byzantini'') medzi hlavných účastníkov výpravy. [[Bonifác z Montferratu]], ktorý mal mať hlavné velenie výpravy, získal územia v Malej Ázii, ale čoskoro dobyl Solún a založil [[Solúnske kráľovstvo]]. Jeho súčasťou sa stali aj ďalšie územia v Grécku – [[Tesália]] a [[Macedónia]]. Benátska republika, ktorá bola najviac zodpovedná za to, že sa križiaci zamerali na Byzantskú republiku, získala [[Iónske ostrovy]], ostrovy v [[Egejské more|Egejskom mori]] s najväčším ostrovom [[Kréta|Krétou]], a časť [[Peloponéz]]u. Benátky si tak vytvorili základňu svojho zámorského obchodu a v nasledujúcom období kontrolovali celé [[Stredozemné more]]. Okrem území, ktoré ovládali Benátky, vzniklo na [[Peloponéz]]e [[Achájske kniežatstvo]], ktoré ovládali grófi z Champolitte a [[Villehardouinovci]], ktorí v roku 1205 porazili armádu 5000 peloponézskych Grékov vedených [[Michal Angelos Dukas Komnenos|Michailom Angelosom Dukasom Komnenom]] v bitke pri Kundurských olivových hájoch v peloponézskej [[Messinia|Mesinii]]. Niektorí miestni grécki aristokrati však so zvyškom gréckej armády a ľudu odolávali dobyvateľom, napr. [[Leo Sguros]] odolával útokom Európanov v pevnosti [[Akrokorint]]os niekoľko rokov. Iný známy príklad je odpor Grékov v pevnosti [[Araklovon]], ktorý viedol aristokrat [[Doxapatris Butsaras]]. Potom, čo ju Európania dobyli, Butsarasova dcéra [[Maria Butsarena]] skočila z hradieb a zabila sa, aby sa vyhla zajatiu. Zvyšok území v Grécku podliehal stále Latinskému cisárstvu. V [[Epirus|Epire]] neskôr [[Michal Angelos Dukas Komnenos]] ([[1204]] – [[1215]]) vytvoril [[Epirský despotát]] a podliehali mu územia až po [[Korintský záliv]]. Keďže územie Epiru je hornaté, obyvateľstvo sa živilo predovšetkým chovom zvierat. Vyspelá mestská kultúra sa udržiavala predovšetkým v meste [[Ioannina]] a [[Arta]]. Do Epiru sa prisťahovali mnohí [[Gréci]] z území, ktoré boli pod nadvládou Európanov. Boli to hlavne Gréci z [[Peloponéz]]u a západnej [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Ďalej tu žili pôvodní epirótski [[Gréci]] a menšiny tvorili [[Grécki Arumuni|Arumuni]] (Valasi, žijúci v horách [[Pindos|Pindu]]), ale aj [[Albánci]], ktorých potomkovia sa počas tureckej nadvlády rýchlo islamizovali. Spory a politické ambície bohatých šľachtických rodín spôsobovali, že centrálna vláda [[despotát]]u nebola stabilná. V rokoch [[1250]] – [[1260]] sa však Epirský despotát stal jedným z dôležitých území, ktoré bojovali za obnovu Byzantskej ríše. Na územiach v Grécku, ktoré sa dostali pod kontrolu západných šľachticov, dochádzalo k zvyšovaniu počtu obyvateľstva zo Západu, ktoré sa vo zvýšenom počte sťahovalo na ovládané územia (išlo hlavne o [[Taliani|talianskych]] obchodníkov). Medzi latinským a domácim – gréckym obyvateľstvom sa uzatvárali zmiešané manželstvá, pričom v politickej a sociálnej sfére začali prevládať zvyklosti zo Západu. Toto sa dialo hlavne na [[Kréta|Kréte]], kde sa takýmto spôsobom dostávala moc do rúk gréckym rodom; aj preto [[Benátky]] vyhlásili zákaz sobášov medzi [[Gréci|Grékmi]] a [[Taliani|Talianmi]]. V roku [[1261]] sa [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michalovi VIII.]] z rodu [[Palaiologovci|Palaiologovcov]] podarilo ovládnuť Konštantínopol a začal obnovovať Byzantskú ríšu. Postupne získaval územia, ktoré ovládli bývalí účastníci štvrtej križiackej výpravy. V roku 1278 získal Achájske kniežatstvo na Peloponéze a v tom istom roku aj zomrel. V [[Atika|Atike]] sa po r. 1204 vytvorilo [[Aténske vojvodstvo]], ktoré ovládol francúzsky gróf [[de Brienne]], [[Tébske vojvodstvo]] ovládli katalánski [[žoldnier]]i, ktorých si pôvodne najal cisár v Konštantínopole. Severné územia Grécka boli vážne spustošené vojskami súperiacich byzantských vládcov ([[Andronikos II.]] a jeho vnuk [[Andronikos III.]]). Hoci sa v Konštantínopole stabilizovala vláda gréckej dynastie [[Kantakuzenovci|Kantakuzenovcov]], v [[Solún]]e sa proti [[Ján Kantakuzenis|Jánovi Kantakuzenovi]] zdvihla vlna odporu. V rokoch 1342 – 1350 povstali solúnski chudobní obyvatelia – [[zelóta (Byzantská ríša)|zelóti]]. Skonfiškovali majetok aristokracie, ktorú vyhnali z mesta, zabrali aj cirkevný a kláštorný majetok. V roku 1350 sa Jánovi Kantakuzenovi podarilo po dlhšom obliehaní Solún dobyť a zlikvidovať toto ľudové hnutie. Od polovice 13. storočia stúpala v Malej Ázii moc osmanských Turkov. Sultán [[Orchan I.]] donútil byzantského cisára, aby mu platil pravidelnú daň za územia, ktoré Konštantínopol ešte v Malej Ázii ovládal.V roku [[1345]] vojská syna sultána [[Orchan I.|Orchana I.]] pašu [[Süleyman I.|Sülejmana]] sa uchytili na európskej pevnine, keď dobyli mesto [[Gallipoli]] a v roku [[1365]] aj [[Edirne|Adrianopoli]]. V roku [[1444]] koalícia kresťanských vládcov západu utrpela ťažkú porážku [[bitka pri Varne|pri Varne]] a v roku [[1453]] Turci dobyli Konštantínopol. Byzantská ríša zanikla, Grécko sa stalo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Turci odtiaľ postupne prenikali na severný [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Zavádzali ťažké dane a na rovinách a v mestách usadzovali islamské obyvateľstvo z [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Mnohí [[Gréci]] preto utekali do vysokohorských oblastí a žili pomerne nezávisle od tureckej moci. Na [[Peloponéz]]e prežil grécky štát, pokračovateľ Byzancie, tzv. [[Morejský despotát]] s vládou Theodora II., syna byzantského cisára [[Manuel II. Palaiologos|Manuela II. Palaiologa]]. Medzi Sarónskym a Korintským zálivom dal vybudovať hradbu ''Hexamilion'', ktorá mala zastaviť postup Turkov na Peloponéz. Hlavným mestom despotátu bolo mesto [[Mystras]] v [[Lakónia|Lakónii]]. Toto mesto sa zároveň stalo dôležitým kultúrnym centrom vtedajšieho Grécka. Rozvíjala sa tu literatúra, filozofia a architektúra s nádhernými nástennými maľbami. Pevnosť Hexamilion však Turci prekonali a začali prenikať na Peloponéz. Na Peloponéze, kde Turci prenikli v 15. storočí, sa stretli s odporom miestnej aristokracie, podobne ako aj v minulosti Benátčania. Známy je odpor Grékov, ktorých viedol peloponézsky aristokrat [[Krokodilos Kladas]], ktorého predkovia bojovali ešte proti európskej nadvláde v 13. stor. Kladas zorganizoval masívne povstanie miestnych Grékov a pridali sa k nemu aj niektorí z miestnych [[Albánci|Albáncov]] ([[Arvaniti|Arvanitov]]). Bojovali s ním aj príslušníci známych rodín, ako [[Mexas Bozikis]] či Albánec [[Theodoros Buas]]. Kladas spôsobil tureckému vojsku veľké problémy, viackrát Turkov porazil, no nakoniec bolo jeho povstanie potlačené, keď sa nedočkal benátskej posily. Neskôr ešte organizoval protiturecký odboj v [[Epirus|Epire]], kde spoločne s ním bojoval známy Albánec [[Gjergj Kastrioti]] (gr. Jeorjos Kastriotis Skenderbeis). Tu sa gréckym a albánskym bojovníkom podarilo Turkov poraziť, no rýchly zásah sultána [[Bajazid II.|Bajazida II.]] povstanie zničilo a obyvateľstvo bolo tvrdo potrestané. Kladas bol popravený. Peloponézski Gréci a ich aristokracia sa často spájali s Benátčanmi, ktorí kontrolovali niektoré územia proti Turkom. Po Kladasovej porážke nasledovala benátsko-grécka ofenzíva, vedená Benátčanom [[Vettore Capello|Vettorem Capellom]], ktorý ovládol [[Atény]] a tiahol na pomoc mestu [[Patra]], ktoré rebelovalo proti Turkom. Grékov a Benátčanov viedli generáli [[Iacoppo Barbarigo]] a [[Michail Rallis]]. Turci však mesto dobyli a neskôr porazili aj Capella. Počas bojov v tejto dobe sa neraz stávalo, že armády bývalých spojencov sa neskôr stretli aj proti sebe, tak sa to stalo aj počas povstania peloponézskych Albáncov, kedy sa Gréci proti nim spojili s Turkami a porazili ich. === Albánska kolonizácia Grécka === Počas obdobia latinskej nadvlády nad Gréckom začal zároveň veľký pohyb [[Albánci|Albáncov]], vtedy známych ako [[Arvaniti]]. Približne od 13. stor. začínajú albánske lúpežné skupiny z juhu dnešného [[Albánsko|Albánska]] napádať [[Grécko]]. Albánci ovládli [[Epirus]], [[Tesália|Tesáliu]], [[Eurytania|Eurytaniu]], [[Fokis|Fokidu]], [[Aitólia|Aitóliu]] a [[Akarnánia|Akarnániu]] a začali sa tu usadzovať a plieniť grécke usadlosti. Najznámejším vládcom a dobyvateľom bol [[Gjin Bua Shpata]] (gr. Ioannis Buas Spatas). Albánci však boli útokmi gréckych šľachticov neskôr zničení a albánske obyvateľstvo bolo vyhnané späť do [[Albánsko|Albánska]] a [[Epirus|Epiru]]. Neskôr však samotní grécki vládcovia, ako aj európski feudáli ovládajúci územia [[Grécko|Grécka]] povolávali [[Albánci|Albáncov]], aby osídlili územia, kde v dôsledku predošlých vojen došlo k úbytku obyvateľstva. Albánci sa teda trvalo usadili v gréckych krajoch: boli to najmä južná [[Boiótia]], [[Atika]] (okrem [[Atény|Atén]]), juh ostrova [[Eubója]], časť [[Peloponéz]]skeho kraja [[Argolis|Argolida]] a ostrovy [[Ydra]], [[Spetses]], [[Poros]] a [[Salamína]]. Títo [[Albánci]] tu žijú dodnes; nazývajú sa [[Arvaniti]] a už od doby kedy sa tu usadili sa považujú za [[Gréci|Grékov]], nakoľko sú ortodoxní kresťania. Svoj jazyk si však uchovali. == Grécko ako súčasť Osmanskej ríše (1453 – 1820) == [[Súbor:OttomanEmpireIn1683.png|thumb|Vývoj osmanského štátu do roku 1683.]] Osmanskí Turci ovládli územie Grécka postupne ako sa zmocňovali územia [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] v Európe. V roku 1354 obsadili mesto [[Gelibolu (mesto)|Gallipoli]] ([[Gréčtina|gr.]] Kallipoli), v roku 1362 [[Edirne]] ([[Gréčtina|gr.]] Adrianupoli). Tieto turecké územia sa nazývali [[Rumélia]], lebo tu žili [[Romaioi|Romaiovia]] ([[Gréci]]). Odtiaľ prenikli do [[Trácia|Trácie]] a [[Macedónia|Macedónie]], v roku 1387 dobyli [[Solún]] (turecky sa nazývala Selanik). Po dobytí [[Konštantínopol]]a v roku 1453 dobyli aj [[Peloponéz]]. Celé územie [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] vytváralo jeden správny celok – Ejalet Rumeli, pričom územie Grécka bolo po roku 1460 rozdelené na osem menších správnych častí – [[sandžak]]ov: [[Peloponéz|Morea]] (Peloponéz), [[Eubója]] a [[Atika]], [[Tesália]], [[Akarnánia]], [[Aitólia]] s južným [[Epirus|Epirom]], [[Ioannina]] (Epir), Selanik (Solún, Thessaloniki) a [[Kavala]]. Neskôr sa počet sandžakov zvýšil až na 32. Územie Grécka sa stalo zdrojom remeselníkov a obchodníkov, ktorí sa buď dobrovoľne alebo niekedy násilím sťahovali do Konštantínopola, ktorý po dobytí v roku 1453 stratil veľkú časť obyvateľov. Väčšina slobodného obyvateľstva v Grécku sa pod osmanskou nadvládou živila poľnohospodárskou výrobou. Pracovali čiastočne na vlastnej pôde, čiastočne boli ako nájomní roľníci závislí od bohatších majiteľov pôdy (''dimojerondes, kotsabasides''). Roľníci i remeselníci platili pravidelnú [[daň]] (defter), obyčajne vo výške 10% z úrody. Platili sa však aj ďalšie dane za domáci dobytok a hydinu, za vlastníctvo mlynov či daň „z kozuba“. Mnohí [[Gréci]] ušli pred tureckou okupáciou do vysokohorských oblstí, ako bola napr. Agrafa v [[Eurytania|Eurytanii]]. Žili tu mnohí utečenci, aj nomádsky grécky kmeň, [[Sarakacani]]. Tu, v horách sa organizovali zbojníci – [[klefti]], ktorí nečakane napádali turecké vojská. Turci preto zorganizovali domoobranu, zloženú z miestnych Grékov, tzv. [[armatolovia|armatolov]], ktorí sa však skoro vždy spojili s kleftmi a spoločne napádali [[Turci|Turkov]]. Gréci čo ostali žiť na rovinách priamo podliehali tureckej moci. Organizoval ich bohatý grécky statkár, nazývaný [[dimojerontas]], alebo poturčene [[kotsabasis]], ktorý podliehal tureckej správe a vyberal dane. Kotsabasiovia si často počínali veľmi kruto, preto ich obyvateľstvo nazývalo poturčencami, alebo kresťanskými Turkami. Kotsabasiom radila rada starších, tzv. [[Gerúzia|jerusia]]. [[Súbor:Greek Janissaries - Greek youths who are being converted to Islam - Young Greeks at the Mosque - oil painting on canvas - Jean Léon Gérôme - 1865.JPG|thumb|Grécki [[janičiar]]i v mešite.]] Turecká nadvláda zabezpečovala kresťanskému obyvateľstvu slobodu vyznania, ale dane kresťanov boli vyššie ako moslimov, preto časť obyvateľstva prestupovala k [[islam]]u. Na islam prestúpili takmer všetci [[Albánci]] žijúci v [[Epirus|Epire]]. Tak sa sa zároveň dištancovali od gréckeho obyvateľstva, ktoré ich volalo ''Turkoalvani'', teda Turkoalbánci. Veľká časť gréckeho obyvateľstva si však udržiavala svoju ortodoxnú vieru. Z kresťanského obyvateľstva sa však odvádzali mladí chlapci, či už pre službu vo vojsku (známi [[janičiar]]i) alebo pre službu [[páža]]t v sultánskom paláci. V tomto prípade si najprv odslúžili niekoľko rokov v službe miestnych tureckých správcov, aby sa naučili [[Turečtina|turečtine]] a tureckým zvykom. Turci často dovádzali aj grécke dievčatá do [[hárem]]ov. Nespokojnosť gréckeho obyvateľstva proti tomuto násilnému odoberaniu detí vyústila v 17. storočí do veľkého povstania Grékov v [[Macedónia|macedónskej]] [[Imathia|Imathii]]. Niektoré územia Grécka si udržali veľkú autonómiu, pretože sa venovali podnikateľským činnostiam. Najznámejšou bol [[Epirus|epirský]] kraj [[Zagori]], kde sa dediny združili do spolku s názvom ''Zagorochoria'', teda zagorské dediny. Zagorochorii predsedala rada starších ([[Gerúzia|jerusia]]), oblasť mala aj vlastné vojsko. Gréci zo Zagori obchodovali po celej [[Európa|Európe]]. Podobné združenie vzniklo aj na [[Chalkidiki]] (''Mademochoria)'' a na ostrove [[Chios]] (''Mastichochoria)''. Cirkevné záležitosti v Grécku boli pod správou konštantínopolského [[patriarcha (cirkev)|patriarchu]], ktorý však často riešil spoločne s gréckymi šľachticmi, [[Fanarioti|fanariotmi]], aj politické otázky. [[Kláštor]]y na polostrove [[Athos]] alebo kláštory [[Meteora]] mali rozsiahly majetok, ktorý slobodne využívali. Mnísi v kláštoroch pokračovali vo svojej náboženskej činnosti a naďalej opisovali aj diela antických autorov, pričom sa kláštory stávali centrami udržiavania gréckej identity. Mnohí mnísi podstúpili mučenícku smrť. Pod osmanskou správou sa v gréckych mestách rozvíjali aj remeslá a obchod. Významnými centrami remeselnej výroby boli mestá [[Patra]], [[Nafplio]], [[Téby]], [[Larissa]], [[Ioannina]] ale aj [[Atény]]. Gréci sa ako výborní námorníci podieľali aj na rozvoji námorného obchodu v oblasti Stredomoria. Turecká nadvláda vyvolávala medzi gréckym obyvateľstvom rôzne formy odporu. Najčastejšie to bolo spomínané hnutie kleftov (zlodeji), ktorí žili v horách, odkiaľ podnikali útoky proti tureckej moci. Medzi obyvateľmi boli veľmi populárni a stávali sa z nich hrdinovia ľudovej poézie. Západné (kresťanské) štáty sa snažili organizovať boj proti tureckej nadvláde v Grécku. Iniciatívni boli predovšetkým [[Benátky|Benátčania]], ktorí ovládali rozsiahle územia, ale neboli príliš úspešní. Viedli niekoľko vojen s Tureckom ([[benátsko-turecké vojny]]: prvá 1463 – 1479; druhá 1499 – 1503; ďalšia 1684 – 1699), v ktorých Benátčania väčšinou prehrali a stratili územia v Grécku – [[Peloponéz]], [[Naupaktos]], [[Methoni]], [[Koroni]], v r. 1571 Turci ovládli [[Cyprus]], v roku 1699 sa zmocnili [[Kréta|Kréty]], odkiaľ vytlačili [[Maltézsky rád|rád johannitov]]. V roku 1571 však pri Naupakte utrpelo turecké loďstvo vážnu porážku od Španielov, ktorých loďstvu velil [[Juan d’Asturia]]. Bola to jedna z najvýznamnejších námorných bitiek v dejinách. Jediným územím Grécka, kde Turci nikdy ani formálne nevládli boli [[Iónske ostrovy]], ktoré patrili Benátkam. Toto územie sa stalo po dobytí Kréty a Cypru miestom slobody, kde sa udržiavala vyspelá kultúra, miestne obyvateľstvo zároveň prebralo množstvo talianskych tradícii a kultúry. V benátsko-tureckej vojne v rokoch 1684 – 1699 bola vážne poškodená aténska [[Akropola v Aténach|Akropola]]. Na Akropole bola vybudovaná pevnosť a v chráme bohyne [[Pallas Athéna|Pallas Athény]] v [[Partenón]]e bol uložený pušný prach. Benátska delová gula zasiahla tento sklad a vnútorná časť Parthenónu vyletela do povetria. Benátky na šesť mesiacov ovládli Atény a v roku 1699 bol podpísaný [[mier v Karloviciach]], na základe ktorého Benátčania ovládli Peloponéz a ostrovy [[Aigina|Aiginu]], [[Salamína|Salamínu]] a [[Lefkada (ostrov)|Lefkadu]]. V druhej polovici 18. storočia sa v Grécku začali šíriť snahy o oslobodenie sa z osmanskej nadvlády. Grécka inteligencia (predstavovaná predovšetkým ortodoxnými kňazmi, ale aj spisovateľmi a literátmi) sa spájala s veľkostatkármi i drobnými roľníkmi. Vznikali početné miestne vzbury a boj Grékov za slobodu podporovali aj západné štáty a [[Rusko]], ktoré využívali vnútorné oslabenie Turecka, aby získali vplyv na Balkáne. Grécky národný odpor vyústil na začiatku 19. storočia do vzniku novovekého gréckeho štátu. Vzdelanci a revolucionári sa organizovali v tajnom spolku [[Filiki eteria]], Spoločnosť priateľov, kde členovia skladali posvätnú prísahu. === Sarakacanské osídľovanie === Medzi 17.-19. stor. sa začína pohyb gréckeho nomádskeho kmeňa, [[Sarakacani|Sarakacanov]]. Títo nomádsky pastieri pochádzali z [[Eurytania|eurytánskeho]] a [[Tesália|tesálskeho]] horského územia Agrafa. Sarakacani žili nezávisle od tureckej moci, preto si uchovali aj čistotu v jazyku, nepreberali turecké slová. Sarakacani si vytvárali základne, z ktorých sa potom na zimu presúvali aj so svojim stádom. Žili v [[Endogamia|endogamii]] a pre svoje zvláštne tradície sa zvyknú označovať za potomkov [[Pelasgovia|Pelasgov]], či protogréckych kmeňov. Sarakacanská invázia sa podobala predošlej expanzí [[Albánci|Albáncov]], až nato, že Sarakacani nebojovali s pôvodným obyvateľstvom a ani nelúpili. Veľké skupiny Sarakacanov osídlili [[Epirus|epirský]] kraj [[Tzumerka]], usadili sa aj v [[Zagori]], v dnešnej severogréckej [[Macedónia|Macedónii]], ale aj v dnešnom [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]], v gréckej [[Západná Trácia|Trácii]], dnešnom [[Bulharsko|Bulharsku]] a európskom [[Turecko|Turecku]]. Skupiny Sarakacanov sa usadili aj v dnešnom [[Srbsko|Srbsku]]. Na juhu osídlili hlavne [[Boiótia|Biótiu]] (Kopaidské jazero), [[Atika|Atiku]] (hlavne oblasť [[Maratón]]u) a tiež stred a juh ostrova [[Eubója]]. == Boj za nezávislé Grécko == * ''Pozri aj: [[Grécka vojna za nezávislosť]]'' === Rozklad Osmanskej ríše === V druhej polovici 18. storočia prechádzala [[Osmanská ríša]] obdobím úpadku, ktorý sa prejavoval úplatkárstvom, vzrastom moci jednotlivých miestnych vládcov (v [[Egypt]]e [[Muhammad Alí]], na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]] v [[Ioannina|Ioannine]] [[Ali paša Tepelenský]]), ktorí začali vystupovať takmer ako nezávislí vládcovia. Postavenie Osmanskej ríše oslabovali aj nároky západných i východných mocností, ktoré sa začali vážnejšie zaujímať o Balkánsky polostrov. [[Rusko]] si začalo robiť nároky na plavbu úžinami [[Bospor]] a [[Dardanely]] a prejavovalo záujem o vplyv na Balkánskom polostrove, pričom využívalo pravoslávne obyvateľstvo. Po uzavretí mieru v roku 1774 si vynútilo prenikanie svojich obchodníkov na Balkán. K posilneniu gréckeho národného povedomia prispela aj skutočnosť, že keď [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]] obsadil [[Itália|Itáliu]], zanikla [[Benátska republika]] a územia, ktoré dovtedy ovládala sa dostali pod francúzsky vplyv. === Grécke národné obrodenie === [[Súbor:Βρυζάκης, Θεόδωρος - Το στρατόπεδο του Καραϊσκάκη, 1855.jpg|thumb|right|Grécky poľný tábor pri [[Pireus|Pireu]], [[1827]]]] Za týchto zahraničnopolitických podmienok sa medzi gréckym obyvateľstvom šírili myšlienky [[osvietenstvo|osvietenstva]] a francúzskej revolúcie spolu s prebúdzajúcimi sa myšlienkami obrody [[antika|antiky]] a gréckeho sebavedomia. Jednou z vedúcich vrstiev novej gréckej spoločnosti sa stali obchodníci, ktorým sa otvárali cesty do strednej a západnej Európy a spätne šírili v Grécku vplyv západného myslenia. S narastajúcim obchodom sa rozširoval počet gréckych obchodných lodí, ktoré postupne ovládli obchod v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]]. Významnú úlohu v gréckom národnom obrodení zohral konštantinopolský [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]], ktorý bol hlavou gréckej pravoslávnej cirkvi a tým ovplyvňoval všetko grécke obyvateľstvo. Takisto zohrali v hospodárskom a politickom živote významnú úlohu [[fanarioti]] – príslušníci významných aristokratických rodín v [[Konštantínopol]]e, ktoré sa pokladali za pokračovateľov starých byzantských aristokratických rodín. Ich služby využívali aj vládcovia Osmanskej ríše a poverovali ich dôležitými hospodárskymi a námornými funkciami. Obyvateľstvo na vidieku trpelo daňovým zaťažením, ktoré zvyšovali miestni osmanskí úradníci ďalšími daňovými povinnosťami alebo nútili roľníkov, aby si za nevýhodných podmienok prenajímali pôdu. Preto sa medzi vidieckym obyvateľstvom šírilo zbojnícke hnutie ([[kleft]]i), pričom vodcovia týchto bánd sa stávali hrdinami národného odboja. Časť obyvateľstva sa však sťahovala aj mimo Grécko a v jednotlivých krajinách zakladala uzavretejšie exilové skupiny (Rusko), ktoré si tu zakladali vlastné spolky a školy, vydávali noviny. Významnými postavami začínajúceho gréckeho národného obrodenia sa stali [[Adamantios Korais]], ktorý pôsobil vo [[Francúzsko|Francúzsku]], a básnik, literát a revolucionár [[Rigas Ferreos Velestinlis]], ktorý žil v rakúskej monarchii. Toho ale v roku [[1797]] zatkla rakúska polícia a vydala osmanským úradom, ktoré ho v roku [[1798]] v [[Belehrad]]e zahrdúsili. Územie Grécka sa začalo postupne vymaňovať spod osmanskej nadvlády. Po zlikvidovaní Benátskej republiky sa Francúzi zmocnili [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovov]], z ktorých vytvorili Štát siedmich spojených ostrovov ([[Korfu]], [[Kefalónia]], [[Lefkada]], [[Paxos]], [[Itaka]], [[Zakyntos]]). Po roku [[1798]] ich vytlačilo [[Rusko]] a tento štátny útvar sa dostal pod ruský patronát. V roku [[1809]] [[Veľká Británia]] vytlačila z ostrovov Francúzov, ktorí sa sem nakrátko vrátili, v roku [[1815]] sa dohodla s Ruskom a až do roku [[1863]] boli ostrovy pod jej patronátom (pod názvom Spojené štáty Iónskych ostrovov). Po potlačení francúzskej revolúcie a porážke [[Napoleon]]a sa v zahraničí začali vytvárať tajné organizácie – Priateľské združenia (gr. Filiki Eteria). V roku [[1814]] vznikla v [[Odesa|Odese]] najstaršia organizácia, ktorá neskôr preniesla svoje pôsobenie do [[Konštantinopol]]u. Významnou osobnosťou v organizácii sa stal najskôr [[Ioannis Kapodistrias]], ktorý mal vysoké postavenie aj v ruskej zahraničnej politike, neskôr [[Alexandros Ypsilantis]]. Pod jeho vedením sa začal ozbrojený protiturecký boj, ktorého súčasťou však bol aj boj ostatných balkánskych národov za oslobodenie sa spod osmanskej nadvlády ([[Srbi]], [[Moldavci]], [[Valasi]]). Alexandros Ypsilantis začal v roku [[1821]] národnooslobodzovací boj Grékov povstaním v [[Moldavsko|Moldavsku]], ale jeho druhovia zostali osamotení a v bitke pri Dragašani boli porazení. Ypsilantis ušiel do [[Rakúsko|Rakúska]], kde ho zatkli a v roku [[1828]] zomrel vo [[Viedeň|Viedni]]. 25. marca 1821 vypuklo však ozbrojené povstanie aj na [[Peloponéz]]e (vtedy sa nazýval [[Morea]]). Tento deň sa dodnes v Grécku oslavuje ako hlavný sviatok novodobého Grécka. Vzniklo niekoľko ozbrojených skupín, ktoré postupne ovládli takmer celý polostrov. Najvýznamnejším generálom oslobodeneckej vojny bol [[Theodoros Kolokotronis]], iní významní vodcovia ľudových vrstiev boli [[Papaflessas]], [[Jeojos Karaiskakis]], [[Petros Mauromichalis]], [[Dimitrios Ypsilantis]] (brat Alexandra Ypsilantisa) či [[Laskarina Bubulina]], legendárna námorná kapitánka [[Arvaniti|arvanitského]] pôvodu. K chudobným vzbúrencom sa pridávali aj grécke stredné i majetné vrstvy. K povstalcom na Peloponéze sa postupne pridávali aj jednotlivé ostrovy v [[Egejské more|Egejskom mori]], ktoré však podľahli tureckému námornému útoku. Obyvateľstvo z ostrovov však vo veľkom počte prichádzalo na [[Peloponéz]] podporiť povstanie. Povstalci ovládli aj [[Atény]] a [[Misolongi]]. Boj za slobodu sprevádzalo kruté vraždenie civilného obyvateľstva na obidvoch stranách. Tureckí [[janičiar]]i vraždili grécke ortodoxné obyvateľstvo na západnom pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Krutosťou vyniklo vyvraždenie gréckych obyvateľov na ostrove [[Chios]], ktoré znázornil aj francúzsky maliar [[Eugene Delacroix]]. Naopak, grécki povstalci vyvraždili moslimské obyvateľstvo v meste [[Tripoli]] na Peloponéze. Gréci tiež z polostrova vyhnali všetkých moslimov, medzi nimi mnohí rozprávali [[Gréčtina|grécky]] či [[Albánčina|albánsky]]. Povstanie gréckeho obyvateľstva za slobodu vzbudilo v zahraničí veľkú odozvu. Vznikali výbory na podporu Grékov, organizovali sa zbierky peňazí a zbraní, do Grécka prichádzali dobrovoľníci, ktorí podporovali Grékov. Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré sa pridali na ich stranu, patril anglický básnik lord [[George Gordon Byron]], ktorý okrem básní aj priamo podporil povstanie, ale keď sa vylodil v Misolongi, ochorel a v roku [[1824]] zomrel. Oficiálne však západné štáty ani Rusko nepodporili grécky boj za oslobodenie. [[Svätá aliancia]] dokonca vystúpila proti povstaniu, aby sa jeho myšlienky nerozšírili v ostatnej Európe. Ako prvá krajina zmenila postoj [[Veľká Británia]], ktorá sa od roku [[1822]] otvorene postavila na stranu Grékov a začala ich aj finančne podporovať. [[Súbor:Russians at navarino.jpg|thumb|left|Námorná [[bitka pri Navarine]] medzi egyptsko-osmanským námorníctvom a spojenou flotilou Ruska, Veľkej Británie a Francúzska]] Grécke povstanie nebolo jednotné, v rôznych regiónoch vznikali samostatné organizačné jednotky. V decembri 1821 sa pri [[Epidauros|Epidaure]] zišlo grécke národné zhromaždenie, ktoré trvalo až do januára 1822, ale nestalo sa vedúcim orgánom povstania. 1. januára 1822 bola ale prijatá epidaurská ústava, ktorá formulovala základné občianske práva a hlásila sa k demokratickým princípom vlády (deľba zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci). Bol vytvorený päťčlenný výkonný výbor (gr. ''ektelestiko''), ktorý mal menovať štátneho kancelára a sedem ministrov. Prvými tromi štátnymi funkcionármi boli zvolení [[Alexandros Mavrokordatos]] (predseda výkonného výboru), [[Dimitrios Ypsilantis]] (predseda zastupiteľského orgánu) a [[Theodoros Negris]] (štátny kancelár, minister zahraničia). V decembri 1822 sa zišlo v [[Astros]]e na Peloponéze druhé národné zhromaždenie, ktoré formálne naďalej upevnilo demokratické práva občanov. [[Súbor:Ioannis Kapodistrias (1776-1831).jpg|thumb|Ioannis Kapodistrias]] V roku [[1823]] – [[1824]] sa rozhorela občianska vojna medzi jednotlivými gréckymi povstaleckými skupinami, čo využili [[Turci]] a spolu s egyptským Muhammadom Alím sa [[27. apríla]] [[1825]] vylodili na [[Kréta|Kréte]], kde vypuklo masívne povstanie miestnych [[Gréci|Grékov]], a postupne ju obsadili ([[23. apríla]] [[1826]]). V auguste dobyli [[Atény]]. Pod hrozbou zničenia povstania sa Gréci obrátili na západné mocnosti so žiadosťou o pomoc, dokonca ponúkali západným vládcom grécku korunu. Do vedúcich vojenských funkcií boli dosadení britskí velitelia. Veľká Británia a Rusko uzavreli v roku 1826 dohodu, na základe ktorej mali vyvíjať nátlak na [[Vysoká porta|Vysokú portu]]. V roku [[1827]] sa k dohode pripojilo aj [[Francúzsko]] a všetky tri štáty podpísali Londýnsku konvenciu, ktorou tlačili na Turecko. Keď Turecko túto dohodu odmietlo, došlo [[20. októbra]] 1827 pri [[Navarino|Navarine]] k veľkej námornej bitke, v ktorej turecké loďstvo utrpelo porážku. Situáciu chcelo využiť Rusko a vyhlásilo Turecku vojnu. V dôsledku toho muselo Turecko súhlasiť s mierovými rokovaniami o osude Grécka a jeho samostatnosti, ktoré však trvali ešte niekoľko rokov. Už [[30. januára]] [[1828]] sa v [[Nafplio]]ne na Peloponéze vylodil [[Ioannis Kapodistrias]], ktorý začal uskutočňovať myšlienku nezávislého gréckeho štátu. Nátlakom donútil znepriatelené grécke skupiny, aby prestali s vnútornými šarvátkami. Stal sa prvým prezidentom gréckeho štátu, ktorého moc však bola obmedzená predovšetkým na územie Peloponézu. Prvým hlavným mestom sa stalo mesto [[Nafplio]] v [[Argolis|Argolide]]. Na jeho stranu sa pridali ďalší významní politici – [[Theodoros Kolokotronis]] a [[Andreas Metaxas]]. V roku [[1831]] Kapodistriasa zavraždili v Nafplione príbuzní významného opozičného politika [[Petros Mavromichalis|Petrosa Mavromichalisa]]. Za nástupcu bol nakrátko zvolený jeho brat Avgostinos, ale toho v roku [[1832]] donútili opustiť Grécko. Po jeho odchode prepukla v Grécku občianska vojna, ktorú vyriešil až zásah západných mocností. Francúzsko, Anglicko a Rusko uzavreli 7. mája 1832 dohodu o tom, že vládcom Gréckeho kráľovstva sa stane [[Otto I. (Grécko)|Otto]], syn bavorského kráľa [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Pretože mal len sedemnásť rokov, vládla za neho [[regentská rada]]. Územie nového štátu zahŕňalo Peloponéz a [[Rumélia|Ruméliu]] ([[Atika]], [[Boiótia]]), ostrovy [[Eubója]] a [[Kyklady]]. Až do roku [[1864]] zostávali samostatné Spojené štáty Iónskych ostrovov, [[Tesália (historické územie)|Tesália]] sa pripojila ku Grécku v roku [[1881]], [[Macedónia]] v roku [[1878]]. Ostrov [[Samos (ostrov)|Samos]] získal od Turecka autonómiu, [[Kréta]] bola najprv pod vládou egyptského Muhammada Alího, v roku [[1841]] sa vrátila späť pod nadvládu tureckého sultána. Grécke obyvateľstvo sa síce postavilo na ozbrojený odpor, ten bol však kruto potlačený. == Novodobé Grécko == [[Súbor:Stieler Joseph C. - Portrait of Othon as a young man - Google Art Project.jpg|thumb|upright|Prvý grécky kráľ Otto I.]] === Vláda Ota I. (1833 – 1843) === [[Otto I. (Grécko)|Otto I.]] sa chopil vlády v Grécku pod kontrolou regentskej rady, v ktorej boli len [[Bavori]], ale postupne sa vymaňoval spod ich vplyvu. Urobil reformy vo vojsku, rozpustil rôzne nepravidelné oddiely a vytvoril pravidelnú armádu. Bol vytvorený moderný grécky zákonník, ktorý čerpal z byzantského, francúzskeho i nemeckého práva. Jeho autorom bol profesor [[Georg Ludwig von Maurer]]. [[Grécka ortodoxná cirkev]] sa odčlenila od konštantínopolského patriarchátu a stala sa samostatnou. Jej hlavou sa stal kráľ. Pokračoval aj v hospodárskych reformách, časť pôdy sa dostala do rúk drobných roľníkov. V roku [[1834]] sa hlavným mestom Grécka stali [[Atény]], ktoré postupne prestavoval na moderné mesto. Boli tu založené mnohé inštitúcie a mesto osídlili [[Gréci]] z rôznych končín Stredomoria. === Prevrat v roku 1843 === [[Súbor:Expulsion of King Otto of Greece in 1862 Litho.jpg|thumb|left|Otto I. odchádza do vyhnanstva]] [[Súbor:KingGeorgeIofGreece1864.jpg|thumb|upright|Kráľ Juraj I. v roku 1864]] Otova vláda však zaznamenala aj mnohé neúspechy, najmä v hospodárstve. Keď Grécko nebolo schopné splatiť úroky z veľkej pôžičky, Francúzsko, Anglicko a Rusko ho donútili, aby sa podriadilo ich kontrole. To vyvolalo prevrat zo 14. na 15. septembra 1843, v čele ktorého stál [[Kréta|krétsky]] aristokrat [[Dimitrios Kallergis]], potomok byzantského cisárskeho rodu [[Fokasovci|Fokasovcov]]. Otto I. sa musel podriadiť, Andreas Metaxas sa stal predsedom dočasnej vlády, bola vytvorená komisia pre vypracovanie ústavy. Nová [[ústava]] (gr. ''syntagma'') bola zverejnená [[20. marca]] [[1844]]. Kráľ si udržal svoje postavenie, zákonodarnú funkciu mal nový [[parlament]], výkonnú moc mala vláda. Postupne sa sformulovala myšlienka Veľkej idey (Megali idea) o tom, že súčasní Gréci sú potomkami starovekých Grékov a chcú žiť v kresťanskom novom Grécku. Jednotiacim jazykom bol umelý spisovný jazyk (gr. ''kathareusa''), ktorý bol očistený od cudzích slov a vychádzal zo starogréčtiny. Grécko chcelo ovládnuť aj územia obývané [[Gréci|Grékmi]], ktoré boli doteraz pod cudzou nadvládou – [[Epirus]] (aj s časťou dnešného [[Albánsko|Albánska]]), [[Trácia|Tráciu]] (s časťou dnešného [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Turecko|Turecka]]), [[Konštantinopol]], Egejské ostrovy, západnú [[Malá Ázia|Malú Áziu]], maloázijský [[Pontos]] a [[Kréta|Krétu]]. Najvýznamnejším presadzovateľom tejto myšlienky sa stal [[Ioannis Kolettis]] (predseda gréckej vlády v rokoch [[1844]] – [[1847]]). Grécko sa neustále zmietalo medzi vplyvom Francúzska, Anglicka a Ruska, snažilo sa využívať medzinárodné udalosti ([[krymská vojna]]) pre vlastné ciele, ale bolo neúspešné. V roku [[1854]] mocnosti dokonca okupovali prístav [[Pireus]]. V Grécku sa zdvíhala vlna nenávisti voči kráľovi a napokon bol v roku [[1862]] zosadený. Po zvrhnutí kráľa sa v Grécku rozhorel boj o politický vplyv. Veľmoci navrhli a odporučili Grécku, aby za nového panovníka prijalo druhorodeného syna dánskeho kráľa [[Kristián IX.|Kristiána IX.]] a tak ho v roku [[1863]] grécke národné zhromaždenie zvolilo za nového gréckeho kráľa, ktorý prijal meno [[Juraj I. (Grécko)|Juraj I.]] (Georgios I). Za manželku si vzal [[Oľga|Oľgu]], neter ruského cára [[Alexander II. Nikolajevič|Alexandra II.]], zároveň sa stal švagrom anglického kráľa [[Eduard VII.|Eduarda VII.]] a ruského cára [[Alexander III. (Rusko)|Alexandra III.]] Anglicko za to odovzdalo Grécku [[Iónske ostrovy]] (v roku [[1864]]). Takisto bola prijatá nová – demokratická ústava, v ktorej sa spájala monarchistická vláda s parlamentnou demokraciou. V 70. rokoch [[19. storočia]] sa Grécko snažilo využiť medzinárodnú situáciu a najmä ústup Ruska na [[Balkán]], ale nepodarilo sa mu získať nové územia, hoci v Tesálii, Macedónii a na Kréte prepukli povstania. Turecko odstúpilo Krétu Veľkej Británii a tá ju spravovala až do roku [[1914]]. V roku [[1881]] však veľmoci donútili Turecko, aby Grécku odstúpilo [[Tesália|Tesáliu]] a časť [[Epirus|Epiru]]. Nároky Grécka na niektoré územia na Balkáne začalo ohrozovať novovzniknuté [[Bulharsko]] neskôr aj [[Albánsko]]. Išlo predovšetkým o [[Macedónia|Macedóniu]], na ktorú si Bulhari robili nárok. Situáciu komplikovali aj nejasnosti o národnostiach Macedónie. Najväčší počet obyvateľov tvorili [[Slovania]], ktorí sa sčasti cítili byť Bulharmi, no niektorí nemali vyjasnenú svoju národnú identitu a ako Bulharov ich vnímali iba samotní [[Bulhari]]. Po Slovanoch nasledovali [[Gréci]], menšiu časť obyvateľstva tvorili moslimovia rôzneho etnického pôvodu ([[Gréci]], [[Turci]], [[Slovania]], [[Albánci]], [[Arumuni]]), ktorých však Gréci vnímali ako Turkov, nehladiac na ich jazyk. Určité územia obývali aj kresťanskí [[Albánci]], [[Grécki Arumuni|Arumuni]] a [[Židia]]. === Grécko-turecká vojna (1897) === Na Kréte opäť prepuklo protiturecké povstanie. Grécko chcelo využiť zahraničnopolitickú situáciu na zisk nových území a vyhlásilo Turecku vojnu. Vojna vypukla [[17. apríla]] [[1897]] a trvala asi mesiac. Grécko na ňu bolo pripravené veľmi zle, utrpelo niekoľko porážok, z ktorých najvýznamnejšia bola [[bitka pri Velestine]]. Už 21. mája 1897 muselo uzavrieť prímerie. Vojnou nezískalo žiadne územie, naopak stratilo asi {{km2|400}} v Tesálii. Turecko sa však muselo stiahnuť z Kréty a Juraj I. sa stal z poverenia veľmocí generálnym guvernérom. V prvých dvoch desaťročiach 20. storočia sa Grécko pustilo na cestu reforiem, ktoré ho mali premeniť na moderný štát. Ich predstaviteľom a ideológom bol politik [[Eleftherios Venizelos]], niekoľkonásobný predseda vlády, pôvodom z Kréty. V decembri [[1910]] si vynútil nové parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila jeho Liberálna strana a v roku [[1911]] dal schváliť novú ústavu, ktorá posilnila postavenie gréckeho kráľa. Uskutočnil reformy v štátnej správe, rozšíril občianske práva a slobody, podporoval národné hospodárstvo a jeho modernizáciu. === Balkánske vojny === [[Súbor:Balkan Wars Boundaries.jpg|thumb|Mapa balkánskych vojen]] Zmeny v hospodárstve i politike umožnili Grécku zapojiť sa do vojenských konfliktov na Balkáne, ktoré mali za cieľ oslabiť postavenie Osmanskej ríše. Zároveň však Grécku vznikal nový súper v albánskom národnom hnutí. V roku 1912 prepukla [[prvá balkánska vojna]], v ktorej sa Grécko zmocnilo [[Solún]]a a v námorných bojoch polostrova [[Chalkidiki]] i jeho najvýchodnejšej časti [[Athos]]u. V nasledujúcom roku Gréci obsadili [[Epirus]] a ovládli aj východné ostrovy v Egejskom mori. Oslabené Turecko sa muselo podvoliť a vzdalo sa takmer všetkých území v Európe. S ovládnutím Epiru začali veľké spory medzi Grékmi a Albáncami. Gréci totiž ovládli aj juh dnešného [[Albánsko|Albánska]] s mestom [[Gjirokastër|Arjyrokastro]], kde vtedy 90% obyvateľstva tvorili Gréci. Toto územie, nazývané Grékmi ako [[Severný Epirus]] (''Voria Ipiros'') sa snažili ovládnuť aj Albánci, ktorí mali záujem aj o južný [[Epirus]] (dnešná grécka časť), hlavne o oblasť [[Thesprotia|Thesprotie]], kde žila albánska moslimská menšina. Boj o niektoré sporné územia viedli k [[druhá balkánska vojna|druhej balkánskej vojne]] (začala v júni [[1913]]), v ktorej bojovalo Bulharsko proti svojim predchádzajúcim spojencom. Grécko sa spojilo so [[Srbsko]]m a k týmto dvom štátom sa pridalo aj Turecko. Bulharsko nemalo šancu na úspech. Grécko získalo veľkú časť Tesálie, Macedónie, ostrovy pri pobreží Malej Ázie, ako aj Krétu. Vzniklo aj samostatné [[Albánsko]], pričom bola vymedzená hranica medzi ním a Gréckom – prakticky v dnešnej podobe. V predvečer prvej svetovej vojny Grécko rozšírilo svoje územie o severný Epirus, Macedóniu a Egejské ostrovy. Pripojením nových území sa zmenil pomer v zložení obyvateľstva. Zvýšil sa počet negréckych obyvateľov až na 13%. Pribudli [[Slovania]], moslimovia (Turci, Albánci, Gréci), [[Židia]] (v Solúne tvorili [[sefardi|sefardskí Židia]] takmer 40%). Počas druhej balkánskej vojny bol zavraždený grécky kráľ Juraj I. Jeho nástupcom sa stal jeho mladší syn [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]], ktorý sa oženil s princeznou [[Žofia Pruská|Žofiou]], sestrou nemeckého cisára [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] Bol to schopný vojenský veliteľ, podieľal sa na víťazstvách Grécka v balkánskych vojnách. == Prvá svetová vojna == {{Hlavný článok|Prvá svetová vojna}} [[Súbor:Constantineiofgreece.jpg|thumb|left|Konstantin I. Grécky]] Nástup gréckeho kráľa Konstantina na trón znamenal príklon Grécka k [[Nemecko|Nemecku]], zatiaľ čo ministerský predseda Venizelos bol stúpencom Francúzska a Veľkej Británie. Nemecko tlačilo na Grécko, aby sa zapojilo do prvej svetovej vojny predovšetkým proti Srbsku, ale odmietol to Venizelos a neskôr aj kráľ Konstantinos so zdôvodnením, že krajina ešte nie je pripravená na vojnu. Dohoda sľubovala Grécku západnú [[Malá Ázia|Malú Áziu]] s mestom [[Izmir|Smyrna]], [[Cyprus]] a časť [[Trácia|Trácie]], ak sa pridá na jej stranu, ale kráľ Konstantinos udržiaval [[Neutralita|neutralitu]]. Napriek tomu prenikali na územie Grécka vojská [[Dohoda|Dohody]] i [[Trojspolok|Trojspolku]]. Grécko sa rozdelilo na dva tábory – konstantinovský na jednej strane so sídlom v Aténach a na strane Nemecka, na druhej strane venizelistický so sídlom v Solúni, ktorý podporoval Dohodu. Rozpory vyústili až do Konstantinovej abdikácie 10. júna 1917; jeho nástupcom sa stal jeho prodohodový syn [[Alexandros]]. Moc tak získal liberálny Eleftherios Venizelos, ktorému sa podarilo opäť Grécko zjednotiť. Grécki vojaci sa zapojili do bojov na južnom fronte po boku dohodových štátov a 1. novembra 1918 vstúpili po boku britských jednotiek do Istanbulu. Po uzavretí mieru s Bulharskom v [[Neuilly]] v roku 1919 Grécko získalo západnú Tráciu s mestom [[Alexandrupoli]], po uzavretí mieru s Tureckom v roku 1920 v [[Sevres]] získalo východnú Tráciu s mestom [[Edirne]] ([[Drinopol]]). Po boku britských vojsk grécki vojaci vstúpili aj do maloázijskej [[Izmir|Smyrny]] a obsadili rozsiahle územia západnej Malej Ázie, kde tvorili Gréci väčšinu obyvateľstva. Proti tomu sa postavili Francúzsko a [[Taliansko]]. Grécky postup na východ Turecka sa zastavil pri [[Inönü]]. V roku 1921 Gréci utrpeli porážku pri rieke [[Sakarya (rieka)|Sakarya]] od generála [[Mustafa Kemal Atatürk|Attaturka]] a pod tlakom Angličanov a tureckých vojsk sa museli stiahnuť z Malej Ázie. v Roku 1922 padla aj [[Izmir|Smyrna]], turecké vojská mesto podpálili a vyvraždili asi 50 000 kresťanov (Grékov i Arménov). Z mesta vtedy utieklo do gréckej [[Atika|Atiky]] asi 200 000 Grékov. Pri nasledujúcich mierových rokovaniach v [[Lausanne]] Gréci stratili nielen územia v Malej Ázii, ale aj [[Istanbul]] a územia v Európe, ktoré boli prisúdené novovzniknutej [[Turecká republika|Tureckej republike]] [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafa Kemala Atatürka]]. Zmeny pomerov mali za následok aj výmenu obyvateľov. Do Grécka vtedy z rôznych končín Turecka (západná Malá Ázia, [[Pontos]], [[Bitýnia]], [[Kapadócia]], [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]], [[Lýkia]], [[Kilíkia]], [[Východná Trácia]]) prišli [[Maloázijskí Gréci]], ktorých bolo približne 2 000 000. Z Grécka prišlo do Turecka asi 500 000 moslimov rôznych jazykových skupín (turkofónni, albanofónni, grekofónni, slavofónni moslimovia). [[Maloázijskí Gréci]] sa usadili hlavne v gréckej [[Macedónia|Macedónii]] (asi 750 000 prisťahovalcov), ktorej severná časť bola skoro celkom vyľudnená keď miestni [[Slovania]] po Grécko-bulharskej výmene obyvateľov odišli do [[Bulharsko|Bulharska]]. Veľká časť prisťahovalcov osídlila [[Atény]] a okolitú [[Atika|Atiku]]. Výmena obyvateľstva priniesla Grécku veľké sociálne a ekonomické problémy, no na druhej strane sa z neho stala skoro celkom homogénna krajina. Okrem toho Gréci definitívne stratili nárok na územie [[Severný Epirus|Severného Epiru]] v Albánsku. Neskoršia snaha o vytvorenie autonómneho regiónu tiež stroskotala a miestni [[Gréci]] sa stali terčom albánskej propagandy a násilnej albanizácie; preto sa časť z nich presťahovala do Grécka. [[Súbor:Map Greece expansion 1832-1947-cs-2.svg|thumb|Územný vývoj gréckeho štátu počas 19. a 20. storočia]] Vnútropolitická situácia v Grécku sa po vojne komplikovala. V roku 1920 zomrel kráľ Alexandros na otravu krvi (pohrýzla ho opica) a po ňom nastúpil opäť kráľ Konstantin. V parlamentných voľbách Eleftherios Venizelos a jeho strana prehrala a Venizelos odišiel do exilu. Novým predsedom vlády sa stal [[Dimitrios Rallis]]. Neúspech v Malej Ázii sa odrazil aj vo vnútropolitickom živote. Skupina generálov pripravila vojenský prevrat, kráľ Konstantinos sa opäť vzdal trónu, v roku 1922 odcestoval z krajiny a v roku 1923 zomrel na [[Sicília|Sicílii]]. Nahradil ho jeho starší syn [[Juraj II. (Grécko)|Juraj II.]] Niektorí predstavitelia minulého režimu boli popravení. Politická situácia nebola stabilizovaná ani v nasledujúcom období. V roku 1923 skončil neúspešne vojenský puč (gen. [[Ioannis Metaxas]], ktorý stál v jeho pozadí, musel ujsť do zahraničia), v roku 1924 Národné zhromaždenie zosadilo vládnucu dynastiu, kráľ Juraj II. odišiel do exilu a bola vyhlásená [[republika]]. V rokoch 1924 – 1928 došlo k deviatim pokusom o štátny prevrat a k dvom nastoleniam vojenských diktatúr. V ich čele stál generál [[Theodoros Pangalos]], ktorého odstránil zase generál [[Georgios Kondylis]]. V roku 1928 sa do Grécka vrátil Eleftherios Venizelos, ktorý spojil liberálnych stúpencov a vyhral parlamentné voľby. V rokoch 1928 – 1932 bol s kratšími prestávkami gréckym predsedom vlády a podarilo sa mu aspoň čiastočne stabilizovať politickú situáciu. Uzavrel dohody s fašistickým Talianskom (1928) a s Tureckou republikou (1930), zorganizoval Balkánsku konferenciu (1930), ktorá sa snažila riešiť viaceré problémy medzi balkánskymi štátmi. V roku [[1934]] sa [[Grécko]] pripojilo k [[balkánska dohoda|balkánskej dohode]] spolu s [[Turecko]]m, [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhosláviou]] a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]]. V roku 1933 prehrali venizelisti voľby a k moci sa dostala pravicová opozícia. Predsedom vlády sa stal [[Panajis Tsaldaris]], generál [[Nikolaos Plastiras]] sa pokúsil okamžite o neúspešný vojenský puč. V roku 1935 sa viaceré strany, medzi nimi i liberál Eleftherios Venizelos, pokúsili o prevrat, opäť neúspešne. Vojenskí pravicoví politici a generáli Ioannis Metaxas a Georgios Kondylis takisto uskutočnili prevrat a obnovili v Grécku monarchiu. Kráľom sa stal opäť Juraj II., ktorý sa po 12 rokoch vrátil z [[exil]]u. == Štruktúra gréckeho obyvateľstva začiatkom 20. storočia == Je dôležité spomenúť skupiny etnického gréckeho obyvateľstva, ktoré žilo v Grécku v čase výmeny obyvateľov. Nejde iba o novousadlíkov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], ale aj o pôvodné etnické skupiny obývajúce pevninské Grécko. Väčšinu obyvateľov na územii [[Grécko|Grécka]] vždy tvorili tzv. ''helenofóni'', prípadne ''grekofóni'', teda obyvateľstvo zväčša ortodoxného-kresťanského vyznania, ktoré rozprávalo jazykom [[Dimotiki|romaika]], teda modernou gréčtinou, ktorá vychádza zo starovekej [[Starogréčtina|iónskej atičtiny]]. Toto helenofónne obyvateľstvo sa nazývalo do 19. stor. [[Romaioi|Romaiovia]], čo pochádza z byzantskej národnej identity, prípadne aj ''Ellines'', teda ''Heléni'', alebo tiež ''Greki''. Dnes sa používa iba označenie ''Ellines''. Okrem gréckohovoriacich obyvateľov obývajú Grécko aj skupiny Grékov, ktorí síce nemali gréčtinu ako materinský jazyk, no napriek tomu sa za Grékov považujú už od byzantskej doby, pretože vyznávajú rovnaké náboženstvo. Boli to vyššie spomínaní [[Arvaniti]], potomkovia [[Albánci|albánskych]] kolonistov (dnes asi 300 000 ľudí). Obývajú určité kraje južného Grécka. V strednom Grécku, v severnom pohorí [[Pindos]], na hraniciach [[Tesália|Tesálie]] a [[Epirus|Epiru]] žijú [[Grécki Arumuni|Arumuni]] (gr. ''Armani''), nazývaní tiež Valasi (gr. ''Vlachi''). Arumuni (dnes približne 300 000 ľudí) obývajú aj niektoré malé územia na rovinách Tesálie. Ich pôvod však nie je celkom ujasnený. Na severe gréckeho kraja [[Macedónia]], v krajoch severná [[Kastoria]] a [[Florina]] ostalo slovanské obyvateľstvo (dnes asi 100 000 ľudí). Nazývajú sa [[Grécki Slovania|Slavofónni Gréci]]. Okrem týchto negréckych skupín existovalo aj grécky hovoriace obyvateľstvo, ktoré rozprávalo gréckym jazykom, ťažko zrozumiteľným iným Grékom. V Grécku to boli nomádski pastieri [[Sarakacani]] (dnes asi 400 000 ľudí), [[Cakóni|Tsakónskí Gréci]] na [[Peloponéz]]e (dnes neznámy počet) a [[Sfakiani]] na [[Kréta|Kréte]] (dnes neznámy počet). Po výmene obyvateľov v roku 1923 prišlo do Grécka z [[Malá Ázia|Malej Ázie]] etnické grécke obyvateľstvo. Gréci zo západnej Malej Ázie rozprávali rovnako, ako Gréci z Grécka. [[Pontskí Gréci]], z kraja [[Pontos]] na severovýchode Malej Ázie, však rozprávali jazykom vzdialeným gréčtine z Grécka, viac príbuzným starogréčtine (dnes asi 2 000 000 ľudí). [[Kapadócki Gréci]] zo stredoanatólskeho kraja [[Kapadócia]] (dnes neznámy presný počet, snáď okolo 300 000 ľudí) rozprávali tiež vlastným gréckym jazykom, so silným tureckým vplyvom. Okrem nich však do Grécka prišli aj tzv. [[Karamanlidi]] (dnes neznámy počet, snáď okolo 200 000 ľudí), teda etnickí Gréci z rôznych častí strednej a južnej Anatólie, ktorí rozprávali po turecky, no boli to Gréci. Sú to potomkovia [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]], ktorí začali používať turečtinu medzi 11.-17. storočím. == Vojenská diktatúra (1936 – 1941) == [[Súbor:Georgeiiofgreece.jpg|thumb|Kráľ Juraj II.]] V roku 1936 kráľ Juraj II. menoval za predsedu vlády generála Ioannisa Metaxasa, ktorého vo funkcii schválil aj parlament. Generál okamžite (4. augusta 1936) nastolil svoju osobnú diktatúru. Generála podporoval kráľ. Metaxas bol predsedom vlády, okrem toho riadil tri vojenské ministerstvá a ministerstvo zahraničných vecí. Politická opozícia bola tvrdo prenasledovaná, predovšetkým [[Komunistická strana Grécka]]. Takisto boli potláčané národnostné menšiny na severe Grécka. Na druhej strane diktátorský režim podporoval roľníkov i robotníkov, realizoval rôzne sociálne opatrenia, ktoré boli prijaté už na začiatku 30. rokov, ale nerealizovali sa. Rozvíjal sa priemysel a obchod. == Druhá svetová vojna == {{Hlavný článok|Druhá svetová vojna}} [[Image:Triple Occupation of Greece.png|thumb|right|upright=1.25|Okupačné zóny Osi v Grécku {{legenda|#EE2222|územie okupované Nemeckom}} {{legenda|#2266CC|územie okupované Talianskom}} {{legenda|#66EE22|územie okupované Bulharskom ''(zeleno ohraničené územie okupované Bulharskom pod nemeckou kontrolou od júla 1943)''}} {{legenda|#4422AA|Dodekanéske ostrovy patriace Taliansku od roku 1912}}]] Na konci 30. rokov sa Metaxasovo Grécko dostalo do zložitej situácie. Zo severu hrozilo Bulharsko, zo západu [[Mussolini]]ho Taliansko, hoci obe krajiny uzavreli kedysi zmluvu. Metaxas sa snažil nakloniť si tak [[Hitler]]a ako aj Veľkú Britániu, ale v oboch prípadoch neúspešne. Taliansko podniklo niekoľko provokujúcich akcií a 28. októbra 1940 predložilo Grécku niekoľko ultimatívnych požiadaviek, ktoré Ioannis Metaxas odmietol a tak sa Grécko zapojilo do druhej svetovej vojny. Mussolini okamžite zaútočil na Grécko z Albánska, ale proti nemu sa okamžite zjednotilo celé Grécko (aj s komunistami) a postavilo sa na odpor. Po dvoch týždňoch bojov Gréci zastavili postup Talianska a postupne ho zatláčali k moru. Grékov svojím letectvom podporovala aj Veľká Británia, ktorá mala záujem zriadiť na území Grécka niekoľko svojich základní. Do situácie sa snažil zasiahnuť aj [[Adolf Hitler]] a nútil Grékov uzavrieť separátny mier s Talianskom. Metaxas lavíroval medzi Nemeckom a Veľkou Britániou, ale 21. januára 1941 zomrel po prechodení angíny. Bulharsko a [[Juhoslávia]] sa pripojili k Nemecku a Taliansku, Briti poslali do Grécka svoje vojenské oddiely a tak 6. apríla 1941 Nemecko cez bulharské a juhoslovanské územie zaútočilo na Grécko. Do konca apríla Nemci obsadili Atény a Peloponéz. V máji Nemci a Taliani obsadili grécke ostrovy, Bulharsko obsadilo grécku Tráciu, kráľ Juraj II. ušiel na Krétu. V okupovanom Grécku bola vytvorená [[kolaborant]]ská vláda. Nemecko vykupovalo základné potraviny a suroviny za veľmi nízke ceny, Spojenci uvalili blokádu na dovoz potrebných vecí, aby zabránili zásobovaniu Nemecka. To sa prejavilo hladomorom a smrťou tisícov Grékov. Okupačné vlády tvrdo zasahovali proti domácemu obyvateľstvu. Najmä Bulhari tvrdo postihovali obyvateľstvo svojej okupovanej časti, aby ho asimilovali. Nemci zase presadzovali „konečné riešenie“ židovskej otázky a vyvraždili takmer všetko židovské obyvateľstvo v Solúne. V Grécku sa okamžite zdvihla vlna protifašistického odporu a za národné oslobodenie. Jednotlivé politické strany vytvárali svoje odbojové organizácie: [[Súbor:British soldiers visit the Acropolis in Athens, October 1944. TR2512.jpg|thumb|left|Britskí vojaci pri návšteve [[Atény|aténskej]] [[akropola v Aténach|Akropoly]], október 1944]] * Národnooslobodzovacia fronta (EAM – ''Ethniko apeleftherotiko metopo'') – vytvorili ju ľavicové strany v čele s Komunistickou stranou Grécka. Ako vojenskú organizáciu vytvorili armádu ELAS (Grécka ľudová oslobodzovacia armáda). * Národná republikánska grécka liga (EDES – ''Ethnikos dimokratikos ellinikos syndesmos'') – vytvorili ju pravicové politické strany a odbojové organizácie * Národné a sociálne oslobodenie (EKKA – ''Ethniki ke kinoniki apeleftherosi''), ktoré pôsobilo v strednom Grécku. Jednotlivé skupiny čoskoro dosiahli v boji proti okupantom úspechy. Najmä ľavicová EAM posilňovala svoj vplyv a navrhovala spoluprácu všetkých odbojových zložiek. Niektoré skupiny, ale predovšetkým kráľ Juraj v exile, sa obávali prílišného posilnenia vplyvu komunistov a medzi EAM a EDES dochádzalo k vážnym bojom o politický vplyv, do ktorého nakoniec zasiahla Veľká Británia a v roku 1944 dosiahla zmierenie odbojových skupín. V roku 1944 vznikol z podnetu EAS aj Politický výbor národného oslobodenia (PEEA – ''Politiki epitropi ethnikis apeleftherosis'' – nazývala sa aj Horská vláda), ktorý schválila aj Národná rada, vytvorená na oslobodenom území v apríli 1944. Sformovala sa aj vláda Národnej jednoty, ktorá združovala odbojové strany a skupiny, v ktorej ľavicové strany získali päť ministerských kresiel (komunisti dve). Predsedom vlády sa stal [[Georgios Papandreu]]. Partizánska armáda ELAS však kontrolovala dve tretiny oslobodeného územia Grécka a komunisti predstavovali významnú mocenskú zložku. Veľká Británia si však chcela zabezpečiť vplyv na oslobodenom území, preto v októbri 1944 rokoval [[Winston Churchill]] v [[Moskva|Moskve]] a dosiahol, že [[Sovietsky zväz]] súhlasil so začlenením Grécka do záujmovej sféry Veľkej Británie. Sovietsky zväz rýchlo postupoval pri oslobodzovaní balkánskych štátov, preto [[Adolf Hitler]] už v septembri a októbri 1944 začal sťahovať nemecké jednotky z Grécka, aby sa vyhol ich obkľúčeniu. V októbri sa začali na Peloponéze vyloďovať britské jednotky, 14. októbra 1944 vstúpili do Atén a 18. októbra prišla do hlavného mesta aj vláda Národnej jednoty. Národnooslobodzovací boj Grékov skončil. == Súčasné Grécko == === Od oslobodenia do nástupu vojenskej junty === {{Hlavný článok|Grécka kríza|Grécka občianska vojna}} Po oslobodení sa vzťahy medzi [[komunizmus|komunistami]] a príslušníkmi [[pravica (politika)|pravicovej]] časti politického spektra ďalej vyhrotili. Komunisti vytvorili vlastnú vládu a začali [[Grécka občianska vojna|boj proti legálnej vláde]] v Aténach. Vzhľadom na podporu Papandreovej vlády Britmi a Američanmi boli povstalci porazení a upevnil sa monarchistický režim, v čele ktorého stál po smrti Juraja II. jeho brat [[Pavol I. (Grécko)|Pavol I.]] [[Súbor:Greece. Workmen grade the street in front of new housing constructed with the help of Marshall Plan funds in Greece - NARA - 541700.jpg|thumb|left|Nové grécke domy postavené za podpory Marshallovho plánu]] Krajina bola po vojne a vnútornom konflikte v zlom stave, ale s americkou finančnou pomocou v rámci [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] sa začalo hospodárstvo pomaly zotavovať. Problémom bol ale nedemokratický režim v zemi, v ktorom armádne zložky zasahovali do politického procesu. To sa prejavilo napríklad za vlády bývalého armádneho činiteľa a teraz politika [[Alexandros Papagos|Alexandra Papagosa]] a jeho strany ''Politické zjednotenie'', kedy boli grécki občania rozdelení do niekoľkých skupín podľa svojho postoja k režimu. Napriek týmto prejavom neplnohodnotného demokratického vývoja zásluhou reformných opatrení v oblasti ekonomiky hospodárstvo od polovice päťdesiatych rokov rástlo. Spolu s tým sa ale ďalej prehlbovali sociálne rozdiely. Z hospodárskeho vývoja tak najviac ťažili príslušníci štátnej byrokracie a armády, lodiari a podnikatelia v nevýrobných odvetviach. Tieto sociálne skupiny tvorili oporu pravicového režimu.<ref name="hrad486">Hradečný, str. 486</ref> Zahraničné vzťahy Grécka smerovali k západným spojencom – Grécko vstúpilo do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a neskôr bolo pridruženým členom [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]]. Napriek tomu jeho pozície oslabovala najmä otázka samostatnosti [[Cyprus|Cypru]], ktorý bol pod zvrchovanosťou Spojeného kráľovstva a žila na ňom okrem Grékov i početná turecká menšina. Zápolenie o Cyprus a jeho budúci vývoj (a prípadné uskutočnenie ''[[enosis]]'', teda spojenia s Gréckom) s Tureckom (niekoľkokrát hrozil i vojenský konflikt) ohrozovalo zahraničné postavenie štátu a zároveň ovplyvňovalo i jeho vnútropolitickú situáciu. Po Papagosovej smrti nastúpil do vedenia štátu na základe rozhodnutia kráľa [[Konstantínos Karamanlís]], ktorý čoskoro sformoval vlastnú politickú stranu ''Radikálny zväz''. Pokračoval v politike svojho predchodcu a štátny aparát sa tak púšťal do odhaľovania skutočných či vymyslených komunistických sprisahaní. Okrem iného s iniciatívou vlády vytvoril mechanizmus kontroly tlače a informácií, s cieľom podpory v podstate autoritárskeho režimu. V záujme posilnenia vlastnej moci chcel presadiť i zmenu ústavy, to sa mu však pre odpor ľavicových stran a príslušníkov ľavého stredu nepodarilo. Jeho pozíciu však začali podkopávať nielen aktivity opozičných strán, ale i neschopnosť získať kontrolu nad vlastnými spolupracovníkmi. Sklamaný vývojom sa rozhodol rezignovať. Po jeho odstúpení vyhral nasledujúce voľby ''Zväz stredu'' [[Georgios Papandreou|Georgiosa Papandreoua]]. Nová vláda sa pokúsila liberalizovať celý systém, ale narazila na odpor príslušníkov dovtedajších mocenských skupín. V roku [[1965]] sa pokúsil Papandreou prepustiť ministra obrany generála Petrosa Garufalisa. To však odmietol nový kráľ [[Konštantín II. (Grécko)|Konštantín II.]], vládnucí po smrti svojho otca od roku [[1964]]. Nasledovalo dvojročné obdobie politickej krízy, ktoré využila skupinka dôstojníkov (takzvaní [[Grécka vojenská junta|grécki plukovníci]]) na čele s [[Georgios Papadopulos|Georgiosom Papadopulosom]] na štátny prevrat a nastolenie vlády vojenskej junty. === Prevrat a vláda vojenskej junty === {{Hlavný článok|Grécka vojenská junta}} V noci z 20. na 21. apríla [[1967]] uskutočnili traja armádni dôstojníci [[Jeorjos Papadopulos]], [[Nikolaos Makarezos]] a [[Stylianos Pattakos]] štátny prevrat a zaviedli v zemi výnimočný stav. Čoskoro bol rozpustený parlament a vlády sa ujala vojenská [[diktatúra]] ([[chunta]]) s [[nacionalizmus|ultrancionálnymi]] a protiľavicovými rysmi.<ref name="hrad509">Hradečný, str. 509</ref> Následne sa junta začala zbavovať svojich odporcov vo všetkých významných oblastiach kultúrneho a spoločenského života. Kráľ Konštantín II. po nevydarenom ozbrojenom povstaní proti režimu opustil krajinu. Junta na to reagovala ustanovením regenta a keď bolo jasné, že sa kráľ do Grécka nevráti, bola [[monarchia]] zrušená a vedúca postava diktatúry, Georgios Papadopulos, sa menoval prezidentom a stal sa tak oficiálne hlavou gréckeho štátu. Prvé roky zaručovala stabilitu režimu stále rastúca ekonomika. Základy tohto vývoja však neboli následkom vlády junty, ale reforiem a procesov naštartovaných pred ozbrojeným prevzatím moci. V zahraničnej politike režim spolupracoval s USA, čo vyvolávalo v gréckej verejností voči USA veľkú nevraživosť a objavili sa dokonca názory, že sa Američania na vojenskom prevrate podieľali.<ref name="hrad512">Hradečný, str. 512</ref> Zosilnenie opozície proti režimu nastalo v roku 1[[973]] v súvislosti so zhoršením hospodárskeho vývoja. Diktatúru nezachránil ani prevrat pod vedením generála [[Dimitrios Ioannidis|Dimitriosa Ioannidisa]], ktorý zvrhol Papadopulosa, ale nezasadol do vlády a riadil chod štátu z ústrania.<ref name="hrad517">Hradečný, str. 517</ref> Pokusy o postupnú liberalizáciu režimu nemali vzhľadom na stále sa horšiacu ekonomickú situáciu úspech (napríklad na rozdiel od rokov 1967 až 1972, kedy sa [[Inflácia (ekonomika)|inflácia]] pohybovala okolo 2,5%,<ref name="hrad515">Hradečný, str. 515</ref> dosiahla v roku 1974 hodnotu 33%<ref name="hrad517"/>). Angažovanosť junty na Cypre, kde bol zvrhnutý demokraticky zvolený prezident [[Makarios III.|Makarios]] a nastolená podobná diktatúra ako v Grécku, krízu vyhrotila. Konstantinos Karamanlis sa vrátil späť do vlasti a vtedajší prezident, generál Faidon Gizikis, informoval Dimitriosa Ioannidisa, že obdobie vlády junty sa skončilo a ozbrojené sily sa rozhodli vrátiť moc do rúk civilnej vlády.<ref name="hrad519">Hradečný, str. 519</ref> === Politický vývoj do začiatku 21. storočia === [[Súbor:KaramanlisNatsinasAgora_crop.jpg|thumb|left|Premiér a prezident Konstantínos Karamanlís]] Nový [[Predseda vlády|premiér]] [[Konstantínos Karamanlís]] počas svojho pobytu v západnej Európe úplne zmenil svoj názor na spôsob riadenia štátu a uvedomil si, že represívny kurz päťdesiatych a šesťdesiatych rokov už nie je ďalej možný. Rozhodol sa preto reformovať štátny systém, no odstraňovanie osôb podporujúcich autoritatívny režim v armáde na ďalších dôležitých postoch prebiehal jeho pričinením v niektorých prípadoch pomaly. Bolo to dané snahou o stabilizáciu vnútropolitickej situácie aj zahraničného postavenia Grécka, ktoré bolo ohrozené najmä nebezpečenstvom vojny s [[Turecko]]m. Napríklad vedúce osobnosti diktatúry (okrem iných aj [[Georgios Papadopulos]]) tak neboli zatknutí ihneď, ale až v priebehu roka 1974. Vzťahy s Tureckom značne poškodil zásah [[Chunta|chunty]] na Cypre. Turecká republika to využila a zabrala 37% cyperského územia. K vojenskému stretu medzi Gréckom a Tureckom (ktorý Karamanlis zvažoval)<ref name = "hrad522">Hradečný, str. 522</ref> však nedošlo. Hranice postupu tureckých vojsk dnes od seba oddeľujú tureckú a grécku časť ostrova.<ref name = "hrad522" /> Po ustanovení vlády "národnej jednoty" sa začal nový demokratický režim pomaly upevňovať. Na 17. november 1974 boli vyhlásené nové voľby a Karamanlis do nich vstúpil s novou stranou ''[[Nová demokracia]]''. Jeho najväčším konkurentom sa v nasledujúcich rokoch stal [[Andreas Papandreou]] so svojou stranou ''[[Panhelénske socialistické hnutie]]'' (skrátene ''PASOK''). Táto strana si zakladala na radikálnej zahraničnej aj domácej politickej línii (napríklad súčasťou jej programu bola snaha o vystúpenie z [[NATO]], odmietavý postoj zachovávala aj k [[Európske spoločenstvo|Európskemu spoločenstvu]]). Voľby nakoniec vyhrala ''Nová demokracia'', okrem iného vďaka tomu, že sa Karamanlis javil väčšej časti populácie ako záruka stability krajiny. Nová vláda pristúpila k vypracovaniu ústavy a k uskutočneniu referenda o štátnom zriadení, kde si voliči vyberali medzi monarchiou a republikou. Výsledok plebiscitu nakoniec dopadol jasne v neprospech znovunastolenia monarchie.<ref name = "hrad525">Hradečný, str. 525</ref> Grécko tak zostalo naďalej republikou. V nasledujúcich rokoch sa [[politika|politické]] spektrum takmer nemenilo. Dvoma najsilnejšími stranami naďalej zostávali ľavicový ''PASOK'' a pravicová ''Nová demokracia''. Roku 1981 zásluhou Karamanlisa vstúpilo Grécko do Európskeho spoločenstva. Zlá hospodárska situácia sa ale podpísala na strate popularity vlády a nasledujúce voľby vyhral v tej dobe opozičný ''PASOK'', ktorý v období 1977 – 1981 zásadným spôsobom revidoval svoj doterajší politický program.<ref name = "hrad536">Hradečný, str. 536</ref> Napriek snahe novej vlády Andreasa Papandrea vytvoriť štát so silnou sociálnou podporou a prosperujúcim hospodárstvom v dvoch funkčných obdobiach v rokoch 1981 až 1989 sa grécka ekonomika rozvíjala len postupne. Rozsiahle programy vlády navyše znamenali značné finančné výdavky, čo sa prejavilo v deficite štátneho rozpočtu neskôr aj v nutnosti rušiť pôvodné sociálne výdobytky (napríklad zrušenie zvyšovania miezd vzhľadom na rast [[inflácia|inflácie]] či bezplatnej lekárskej starostlivosti). Grécko sa po rozpade [[komunizmus|komunistických]] režimov na [[balkánsky polostrov|Balkáne]] snažilo hrať v tejto dobe rolu stabilizačného prvku, ale snaha o udržanie [[Juhoslávia|Juhoslávie]] a podpora [[Slobodan Miloševič|Miloševičovho]] režimu naopak viedla k rozporom so západoeurópskymi spojencami. Ďalším problémom bolo vytvorenie nového [[Severné Macedónsko|macedónskeho štátu]], ktorého existencia podľa mienky gréckej vlády ohrozovala územnú integritu Grécka. Časom sa ale čiastočne uvoľnilo napätie a Grécko neskôr spolu s postupným hospodárskym rastom zaujalo v rámci Balkánu silnejšiu pozíciu. V 90. rokoch došlo k normalizácii vzťahov s Tureckom. Zmeny priniesol aj nový vnútropolitický vývoj. Obe veľké strany sa čo do politických názorov čiastočne priblížili k strednému prúdu a rozdiely medzi nimi sa do istej miery zotreli.<ref name = "hrad592">Hradečný, str. 592</ref> Na začiatku nového tisícročia sa Grécko dočkalo dvoch úspechov – druhýkrát sa totiž v Aténach konali [[letné olympijské hry 2004|olympijské hry]] a v roku 2002 bolo v krajine zavedené [[euro]] (až neskôr ale vyšlo najavo, že hospodárske výsledky boli zámerne upravované a krajina v skutočnosti [[maastrichtská zmluva|maastrichtské kritériá]] pre vstup do eurozóny nespĺňala). === Hospodárska kríza a súčasný stav === Rovnako ako ostatné krajiny, aj Grécko citeľne zasiahla [[hospodárska kríza]]. Rozpočtový deficit v roku 2009 dosiahol 13,6% [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]].<ref name="ČTK-hdp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dobrá zpráva pro Evropu: Ekonomika poroste rychleji | url = http://www.financninoviny.cz/zpravy/dobra-zprava-pro-evropu-ekonomika-poroste-rychleji/472560?rss | dátum vydania = 2009-05-05 04:03 | dátum aktualizácie = 2009-05-05 11:18 | dátum prístupu = 2009-05-05 | vydavateľ = Finanční noviny | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Výmenou za finančnú pomoc od Európskej únie v hodnote 110 miliárd euro sa Grécka vláda zaviazala k rozsiahlym finančným škrtom.<ref name="ČTK-hdp"/> To v celej krajine vyvolalo rozsiahle štrajky.<ref name="ČTK-stávka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řecko opět ochromují rozsáhlé stávky | url = http://www.financninoviny.cz/zpravy/recko-opet-ochromuji-rozsahle-stavky/472693&id_seznam= | dátum vydania = 2009-05-05 11:03 | dátum aktualizácie = 2009-05-05 11:18 | dátum prístupu = 2009-05-05 | vydavateľ = Finanční noviny | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Úsporné opatrenia budú mať pravdepodobne mnoho negatívnych následkov, okrem iného aj pokles ekonomiky a rast nezamestnanosti.<ref name="ČTK-hdp"/> Okrem toho sa krajina naďalej potýka s ďalšími problémami, predovšetkým s [[korupcia|korupciou]], [[klientelizmus|klientelizmom]], nadbytočnou [[byrokracia (organizačná štruktúra)|byrokraciou]] a [[šedá ekonomika|šedou ekonomikou]].<ref name="hrad592"/> Napriek zlepšeniu vzťahov s Tureckom naďalej nie je vyriešený problém Cypru. Ten totiž zostáva rozdelený na [[Severocyperská turecká republika|tureckú]] a [[Cyprus|grécku časť]] (kým turecká časť nie je medzinárodne uznávaná, grécka byla v roku 2004 prijatá do EÚ). Od roku 2005 bol [[prezident]]om [[Karolos Papulias]]. V roku 2012 prebieha v Grécku vládna kríza, ktorú by mali vyriešiť voľby 17. júna.<ref name="ČTK-novevolby">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové předčasné volby se v Řecku uskuteční 17. června | url = http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/nove-predcasne-volby-se-v-recku-uskutecni-17-cervna/795242 | dátum vydania = 2012-05-16 | dátum prístupu = 2012-05-16 | vydavateľ = České noviny | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V posledných voľbách získali značný počet hlasov strany odmietajúce ďalšie rozpočtové škrty požadované medzinárodnými finančnými inštitúciami a Európskou úniou a žiadna zo strán nebola schopná zostaviť vládu.<ref name="ČTK-starevolby">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řecké proevropské strany neudržely ve volbách vládní většinu | url = http://www.ceskenoviny.cz/tema/zpravy/recke-proevropske-strany-neudrzely-ve-volbach-vladni-vetsinu/791256 | dátum vydania = 2012-05-07 | dátum prístupu = 2012-05-16 | vydavateľ = České noviny | miesto = | jazyk = česky }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Novogrécka kultúra == [[Súbor:Parthenon.JPG|thumb|[[Partenón|Parthenon]], symbol gréckej kultúry]] Grécka kultúra položila základy modernej [[Európa|európskej]] kultúry. Mnohé poznatky boli známe už starým Grékom, ktorí rozvíjali napr. [[Filozofia|filozofiu]], [[Divadlo (umenie)|divadlo]], [[Astronómia|astronómiu]], [[rétorika (rečnícke umenie)|rétoriku]], [[Medicína|modernú medicínu]] či [[Demokracia|demokraciu]]. Veľký je aj vplyv [[Grécke jazyky|gréckeho jazyka]] v európskych jazykoch. Slová ako ekonomika, politika, matematika, televízia, stratégia či aristokracia sú gréckeho pôvodu. Grécka kultúra prežila svoj ďalší veľký rozmach počas [[Byzantská ríša|byzantskej doby]], hlavne v 12.-15. storočí, potom ďalšiemu rozvoju bránila [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]]. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj [[Kréta]], kde vládli [[Benátky|Benátčania]]. Vyspelá kultúra pretrvala aj na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]], kde [[Osmanská ríša|Turci]] nikdy nevládli, ale aj v [[Anatólia|Anatólií]], kde si vďaka vyspelým veľkomestám [[Maloázijskí Gréci]] dokázali udržať modernú kultúru. Obrodenie nastáva koncom 19. storočia, po oslobodení Grécka. Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z [[Byzantská kultúra|byzantských]] a zo [[starovek]]ých tradícií. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva väčšina Grékov. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálne prvky môžeme v gréckej kultúre badať už od [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]]. == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{cite book | author= John Chadwick| title=The Mycenaean World | publisher=Cambridge University Press | year=1976 | isbn=0-521-29037-6}} * {{cite book | author= Mountjoy, P.A. | title=Mycenaean Decorated Pottery: A Guide to Identification | publisher=Studies in Mediterranean Archaeology 73. [[Göteborg]]: Paul Åströms Forlag | year=1986 | isbn=91-86098-32-2}} * {{cite book | author=Mylonas, George E. | title=Mycenae and the Mycenaean Age | publisher=Princeton University Press | year=1966 | isbn=0-691-03523-7}} * Podzuweit, Christian (1982). "Die mykenische Welt und [[Trója|Troja]]". In: B. Hänsel (ed.), ''Südosteuropa zwischen 1600 und 1000 v. Chr.'', 65 – 88. * {{cite book | author= Taylour, Lord William| title=The Mycenaeans | publisher=Revised edition (1990). London: Thames & Hudson | year=1964 | isbn=0-500-27586-6}} * Joachim Latacz ''Between Troy and Homer. The so-called Dark Ages in Greece'', in: Storia, Poesia e Pensiero nel Mondo antico. Studi in Onore di M. Gigante, [[Rím|Rome]], [[1994]] * Vacalopoulos, Apostolis. ''The Greek Nation, 1453-1669''. Rutgers University Press, 1976. * Istoria tou Ellinikou Ethnous, Tomoi A-I. Athina, 1999. == Pozri aj == * [[Grécko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:History of Greece}} == Externé odkazy == * [http://projectsx.dartmouth.edu/classics/history/bronze_age/index.html Jeremy B. Rutter, "The Prehistoric Archaeology of the Aegean"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090101104332/http://projectsx.dartmouth.edu/classics/history/bronze_age/index.html |date=2009-01-01 }}: chronológia, história, bibliografia {{eng icon}} * [http://eudocs.lib.byu.edu/index.php/History_of_Greece:_Primary_Documents Dejiny Grécka: Základné dokumenty] {{eng icon}} * [http://www.ahistoryofgreece.com/ Krátke dejiny Grécka] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Dějiny Řecka|4355127}} {{Téma Európy|Dejiny}} [[Kategória:Dejiny Grécka| ]] [[Kategória:Grécko]] [[Kategória:Dejiny podľa štátu|Grécko]] 5frmo4xgvj0wbwvaanb6vl7hjbwuz3p 0 294264 8356870 8003811 2026-08-16T13:10:06Z ~2026-44829-80 302985 /* Horninové zloženie */ 8356870 wikitext text/x-wiki {{Infobox horninová formácia| nazov = Lúžňanské súvrstvie| obrazok =Luzna Fm, cross bedding.JPG | popis =Krížové zvrstvenie v triasových kremencoch lúžňanského súvrstvia tatrika. Malé Karpaty, Traja jazdci. (Geologické kladivo je 28 cm dlhé.)| typ =| nadradena_formacia =| podjednotky =| prekryva =[[kryštalinikum]]<br>alebo<br>[[Meďodolské súvrstvie]]<br>[[Devínske súvrstvie]]<br>[[Krivosúdske súvrstvie]]| lezi_pod=[[gutensteinské súvrstvie]]| plocha =| hrubka = 45 – {{m|200|m}}| vek = spodný [[trias]] (permoskýt)| litologia = [[Kremenec (hornina)|kremence]], [[arkóza|akrózy]], [[droba|droby]] a [[Pieskovec|pieskovce]]| ine =[[ílovec|ílovce]], [[zlepenec|zlepence]] | meno_podla = obce [[Liptovská Lúžna]]| pomenovana =[[Oľga Fejdiová|Fejdiová]] (1980 a 1985)| lokalita =| koordinaty =| region =[[Západné Karpaty]]| krajina = [[Slovensko]]| }} '''Lúžňanské súvrstvie''' označované aj ako '''spodnotriasové kremence''' je [[súvrstvie]] [[trias|spodnotriasového]] veku známe z tektonických jednotiek [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]], severného [[veporikum|veporika]] a [[zemplinikum|zemplinika]] v [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]]. Súvrstvie definovala [[Oľga Fejdiová|O. Fejdiová]] v rokoch 1980 a 1985.<ref>Fejdiová, O., 1980: ''Lúžňanské súvrstvie – formálna spodnotriasová litostratigrafická jednotka.'' Geologické práce, Správy 74, s. 95 – 101</ref><ref name=Fejdiova1985>Fejdiová, O., 1985: Nové poznatky o spodnotriasovom klastic kom – lúžnianskom súvrství v centrálnych Západných Karpatoch. Západné Karpaty, Sér. Mineral. Petrogr. Geochém. Metalogen., 10, 111 – 160.</ref> Typové lokality sa nachádzajú pri [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]] (južne od [[Ružomberok|Ružomberka]]) a [[Donovaly|Donovaloch]], na severných svahoch [[Ďumbierske Tatry|Ďumbierskych Tatier]]. Analóg lúžňanského súvrstvia z hronika sa nazýva [[benkovské súvrstvie]]. V alpskej literatúre sú ich ekvivalenty známe ako semeringské kvarcity. == Horninové zloženie == Súvrstvie je možné členiť na 3 čelny (samostatné časti), ktoré nateraz nemajú oficiálne názvy:<ref name=Fejdiova1985/> * prvý člen - stredno- až hrubozrnné [[kremenec (hornina)|kremenné pieskovce]] až [[Zlepenec|zlepence]], menej [[Arkóza|arkózy]] a [[Droba (hornina)|droby]] najčastejšie hnedej, no niekedy ružovej či sivej farby<ref name="Mišík et al., 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref> * druhý člen - jemnozrnné až strednozrnné [[kremenec (hornina)|kremence]] s častým šikmým zvrstvením, miestami so zelenými ílovcami. * tretí člen (v minulosti označovaný ako verfénske vrstvy, tento termín sa však v súčasnosti neodporúča používať<ref>Olšavský, M., 2024: Litostratigrafia spodnotriasových súvrství Západných Karpát. Geologické práce, Správy 139, 3 – 90, https://doi.org/10.56623/gps.139.1</ref>) - jemnozrnné fialové až červené sľudnaté arkózové pieskovce, červené a fialové prachovité bridlice Pieskovce lúžňanského súvrstvia sa usadzovali vo fluviálnom až plytkomorskom prostredí. Vrstevný sled odráža prechod zo silne až stredne silných [[divočiaca rieka|divočiacich riek]] (rieky so strmým spádom a väčšou rýchlosťou prúdenia, tvorené spleťou viacerých korýt) do piesčitých až blatistých [[pobrežná rovina|pobrežných rovín]]. Toto pobrežie sa vyznačovalo silným pôsobením vetra a arídnym až semiarídnym podnebím. Vrchná časť súvrstvia, v minulosti označovaná ako [[verfénske súvrstvie]]| je tvorená červenými a pestrými sľudnatými pieskovcami až prachovitými bridlicami. Rozoznávané sú 3 cykly<ref name="Vozárová, 2005">Vozárová, A., 2005: ''Reconstruction of fluvial bars from the lower Triassic "Buntsandstein facies" (Lúžnna formation) in the Western Carpathians (Slovakia).'' Geologica Carpathica, 56, 1, s. 41&nbsp;–&nbsp;55</ref>. Prvý s hrubo až stredne zrnitými pieskovcami striedajúcimi sa s jemnozrnnými zlepencami, o celkovej hrúbke asi 10&nbsp;–&nbsp;{{m|20|m}}. Zlepence lúžňanského súvrstvia tvoria samostatný člen označovaný zlepence Zlatého vrchu. Druhý cyklus sa vyznačuje prítomnosťou zelenkavých až červených piesčitých bridlíc, je hrubý 20 až {{m|25|m}}. Telesá bridlíc sú hrubé asi {{cm|5|m}}, smerom nahor sa zvyšuje frekvencia ich výskytu, nie však ich hrúbka. Tretí cyklus tvoria fialové a pomerne jemnozrnné pieskovce a prachovcové a piesčité bridlice. Dosahuje hrúbku 10&nbsp;–&nbsp;{{m|30|m}}.<ref name="Vozárová, 2005"/> Miestami, hlavne v spodnej časti a tiež naspodku riečnych cyklov, obsahuje telesá [[zlepenec|zlepencov]], obvykle obsahujúce žilný [[kremeň]], ale aj [[exotikum (geológia)|exotické]] horniny ako [[ryolit]]y, [[ryodacit]]y a ich [[tuf]]y alebo [[klast]]y s vysokým obsahom [[turmalín]]ov<ref name="Mišík et al., 1985"/>. Zdrojom týchto hornín bolo zrejme predpolie Západných Karpát. Badateľný je väčšinou smer transportu klastov zo severozápadu až severu generálne na juh a juhovýchod. Smerom na východ klesá veľkosť klastov. Zdrojom klastického materiálu lúžňanského súvrstvia je pravdepodobne [[Armorický masív|Armorický]] alebo [[Český masív]]<ref>Mišík, M., Jablonský, J., 2000: ''Lower Triassic quartzites of the Western Carpathians: Transport directions, source of clastics.'' Geologica Carpathica, 51, 4,s. 251-264</ref>. Presné určenie tejto zdrojovej oblasti je však komplikované. Vo vrchných častiach súvrstvia pieskovce prechádzajú pozvoľne do svojich jemnozrnnejších variet ale aj [[prachovec|prachovcov]] a [[ílovitá bridlica|bridlíc]], prípadne sa tu nachádzajú šošovky [[dolomit (hornina)|dolomitov]] alebo [[rauvak]]ov. Ílovce a ílovité bridlice majú zelenkastú farbu a veľký objem piesčitej prímesy.<ref name="Andrusov, 1985">Andrusov, D., Samuel, O., 1985: ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát|Stratigrafický slovník Západných Karpát 2. L - Z]].'' Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, s. 40-41</ref> Miestami sa dokonca objavujú karbonatické pedogénne horizonty.<ref name="Vozárová, 2005"/> == Vzťah k nadložiu a podložiu == V niektorých oblastiach (ako napr. v seleckom bloku [[Považský Inovec|Považského Inovca]]) možno sledovať pozvoľný prechod medzi podložnými vrchnopermskými sedimentami (v prípade Považského Inovca napr. [[krivosúdske súvrstvie|krivosúdskym súvrstvím]]) a kremencami lúžňanského súvrstvia. V mnohých oblastiach leží transgresívne priamo na [[kryštalinikum|kryštaliniku]]. Inde (napr. vo [[federátska jednotka|federátskej jednotke]] [[veporikum|veporika]]) súvrstvie nasadá na podložné [[predajnianske súvrstvie]] [[diskordancia (geológia)|diskordantne]]. [[Súbor:Mineraly.sk - kremenec.jpg|náhľad|vpravo|Kremence Lúžňanského súvrstvia tatrika z oblasti Donovál v Nízkych Tatrách.]] == Hrúbka == Hrúbka súvrstvia je variabilná, miestami dosahuje iba okolo 30 – {{m|45|m}} (na typovej lokalite<ref name="Andrusov, 1985"/>), bežne {{m|100|m}}. V tatriku sú známe výskyty s hrúbkou okolo {{m|200|m}}. Vo veporiku dosahuje hrúbku maximálne 250 – {{m|300|m}}. Výskyty vo fatriku sú iba ojedinelé a väčšinou predstavujú iba zlomok pôvodného vrstevného sledu. == Vek == Vek súvrstvia sa pre nedostatok [[biostratigrafia|biostratigraficky]] vhodných [[skamenelina|skamenelín]] nepodarilo presne určiť. Dosiaľ v ňom nebolo uskutočnené ani rádiometrické datovanie. Všeobecne sú považované za horniny [[seis]]kého (griesbach) veku (najspodnejší [[trias]]). Autori tak usudzujú na základe superpozície jeho spodných členov v nadloží [[perm (geochronologická jednotka)|permských]] sekvencií a tiež pozície v podloží strednotriasových karbonátov. Analogické horniny vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]] sú považované za permo-skýtske, teda vrchnopermské až spodnotriasové. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lúžna formation}} [[Kategória:Trias]] [[Kategória:Súvrstvia Západných Karpát]] k2thlxf2u7xaldstuout1p0w3qolpku 8356872 8356870 2026-08-16T13:16:04Z Pelex 2483 /* Horninové zloženie */ spresn. 8356872 wikitext text/x-wiki {{Infobox horninová formácia| nazov = Lúžňanské súvrstvie| obrazok =Luzna Fm, cross bedding.JPG | popis =Krížové zvrstvenie v triasových kremencoch lúžňanského súvrstvia tatrika. Malé Karpaty, Traja jazdci. (Geologické kladivo je 28 cm dlhé.)| typ =| nadradena_formacia =| podjednotky =| prekryva =[[kryštalinikum]]<br>alebo<br>[[Meďodolské súvrstvie]]<br>[[Devínske súvrstvie]]<br>[[Krivosúdske súvrstvie]]| lezi_pod=[[gutensteinské súvrstvie]]| plocha =| hrubka = 45 – {{m|200|m}}| vek = spodný [[trias]] (permoskýt)| litologia = [[Kremenec (hornina)|kremence]], [[arkóza|akrózy]], [[droba|droby]] a [[Pieskovec|pieskovce]]| ine =[[ílovec|ílovce]], [[zlepenec|zlepence]] | meno_podla = obce [[Liptovská Lúžna]]| pomenovana =[[Oľga Fejdiová|Fejdiová]] (1980 a 1985)| lokalita =| koordinaty =| region =[[Západné Karpaty]]| krajina = [[Slovensko]]| }} '''Lúžňanské súvrstvie''' označované aj ako '''spodnotriasové kremence''' je [[súvrstvie]] [[trias|spodnotriasového]] veku známe z tektonických jednotiek [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]], severného [[veporikum|veporika]] a [[zemplinikum|zemplinika]] v [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]]. Súvrstvie definovala [[Oľga Fejdiová|O. Fejdiová]] v rokoch 1980 a 1985.<ref>Fejdiová, O., 1980: ''Lúžňanské súvrstvie – formálna spodnotriasová litostratigrafická jednotka.'' Geologické práce, Správy 74, s. 95 – 101</ref><ref name=Fejdiova1985>Fejdiová, O., 1985: Nové poznatky o spodnotriasovom klastic kom – lúžnianskom súvrství v centrálnych Západných Karpatoch. Západné Karpaty, Sér. Mineral. Petrogr. Geochém. Metalogen., 10, 111 – 160.</ref> Typové lokality sa nachádzajú pri [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]] (južne od [[Ružomberok|Ružomberka]]) a [[Donovaly|Donovaloch]], na severných svahoch [[Ďumbierske Tatry|Ďumbierskych Tatier]]. Analóg lúžňanského súvrstvia z hronika sa nazýva [[benkovské súvrstvie]]. V alpskej literatúre sú ich ekvivalenty známe ako semeringské kvarcity. == Horninové zloženie == Súvrstvie je možné členiť na 3 čelny (samostatné časti), ktoré nateraz nemajú oficiálne názvy:<ref name=Fejdiova1985/> * Prvý člen - stredno- až hrubozrnné [[kremenec (hornina)|kremenné pieskovce]] až [[Zlepenec|zlepence]], menej [[Arkóza|arkózy]] a [[Droba (hornina)|droby]] najčastejšie hnedej, no niekedy ružovej či sivej farby<ref name="Mišík et al., 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, vystupuje lokálne v spodnej časti súvrstvia. * Druhý člen - jemnozrnné až strednozrnné [[kremenec (hornina)|kremence]] s častým šikmým zvrstvením, miestami so zelenými ílovcami, predstavuje objemovo najväčšiu časť súvrstvia. * Tretí člen (v minulosti označovaný ako verfénske vrstvy, tento termín sa však v súčasnosti neodporúča používať<ref>Olšavský, M., 2024: Litostratigrafia spodnotriasových súvrství Západných Karpát. Geologické práce, Správy 139, 3 – 90, https://doi.org/10.56623/gps.139.1</ref>) - jemnozrnné fialové až červené sľudnaté arkózové pieskovce, červené a fialové prachovité bridlice, predstavuje najvyššiu časť súvrstvia. Pieskovce lúžňanského súvrstvia sa usadzovali vo fluviálnom až plytkomorskom prostredí. Vrstevný sled odráža prechod zo silne až stredne silných [[divočiaca rieka|divočiacich riek]] (rieky so strmým spádom a väčšou rýchlosťou prúdenia, tvorené spleťou viacerých korýt) do piesčitých až blatistých [[pobrežná rovina|pobrežných rovín]]. Toto pobrežie sa vyznačovalo silným pôsobením vetra a arídnym až semiarídnym podnebím. Vrchná časť súvrstvia, v minulosti označovaná ako [[verfénske súvrstvie]]| je tvorená červenými a pestrými sľudnatými pieskovcami až prachovitými bridlicami. Rozoznávané sú 3 cykly<ref name="Vozárová, 2005">Vozárová, A., 2005: ''Reconstruction of fluvial bars from the lower Triassic "Buntsandstein facies" (Lúžnna formation) in the Western Carpathians (Slovakia).'' Geologica Carpathica, 56, 1, s. 41&nbsp;–&nbsp;55</ref>. Prvý s hrubo až stredne zrnitými pieskovcami striedajúcimi sa s jemnozrnnými zlepencami, o celkovej hrúbke asi 10&nbsp;–&nbsp;{{m|20|m}}. Zlepence lúžňanského súvrstvia tvoria samostatný člen označovaný zlepence Zlatého vrchu. Druhý cyklus sa vyznačuje prítomnosťou zelenkavých až červených piesčitých bridlíc, je hrubý 20 až {{m|25|m}}. Telesá bridlíc sú hrubé asi {{cm|5|m}}, smerom nahor sa zvyšuje frekvencia ich výskytu, nie však ich hrúbka. Tretí cyklus tvoria fialové a pomerne jemnozrnné pieskovce a prachovcové a piesčité bridlice. Dosahuje hrúbku 10&nbsp;–&nbsp;{{m|30|m}}.<ref name="Vozárová, 2005"/> Miestami, hlavne v spodnej časti a tiež naspodku riečnych cyklov, obsahuje telesá [[zlepenec|zlepencov]], obvykle obsahujúce žilný [[kremeň]], ale aj [[exotikum (geológia)|exotické]] horniny ako [[ryolit]]y, [[ryodacit]]y a ich [[tuf]]y alebo [[klast]]y s vysokým obsahom [[turmalín]]ov<ref name="Mišík et al., 1985"/>. Zdrojom týchto hornín bolo zrejme predpolie Západných Karpát. Badateľný je väčšinou smer transportu klastov zo severozápadu až severu generálne na juh a juhovýchod. Smerom na východ klesá veľkosť klastov. Zdrojom klastického materiálu lúžňanského súvrstvia je pravdepodobne [[Armorický masív|Armorický]] alebo [[Český masív]]<ref>Mišík, M., Jablonský, J., 2000: ''Lower Triassic quartzites of the Western Carpathians: Transport directions, source of clastics.'' Geologica Carpathica, 51, 4,s. 251-264</ref>. Presné určenie tejto zdrojovej oblasti je však komplikované. Vo vrchných častiach súvrstvia pieskovce prechádzajú pozvoľne do svojich jemnozrnnejších variet ale aj [[prachovec|prachovcov]] a [[ílovitá bridlica|bridlíc]], prípadne sa tu nachádzajú šošovky [[dolomit (hornina)|dolomitov]] alebo [[rauvak]]ov. Ílovce a ílovité bridlice majú zelenkastú farbu a veľký objem piesčitej prímesy.<ref name="Andrusov, 1985">Andrusov, D., Samuel, O., 1985: ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát|Stratigrafický slovník Západných Karpát 2. L - Z]].'' Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, s. 40-41</ref> Miestami sa dokonca objavujú karbonatické pedogénne horizonty.<ref name="Vozárová, 2005"/> == Vzťah k nadložiu a podložiu == V niektorých oblastiach (ako napr. v seleckom bloku [[Považský Inovec|Považského Inovca]]) možno sledovať pozvoľný prechod medzi podložnými vrchnopermskými sedimentami (v prípade Považského Inovca napr. [[krivosúdske súvrstvie|krivosúdskym súvrstvím]]) a kremencami lúžňanského súvrstvia. V mnohých oblastiach leží transgresívne priamo na [[kryštalinikum|kryštaliniku]]. Inde (napr. vo [[federátska jednotka|federátskej jednotke]] [[veporikum|veporika]]) súvrstvie nasadá na podložné [[predajnianske súvrstvie]] [[diskordancia (geológia)|diskordantne]]. [[Súbor:Mineraly.sk - kremenec.jpg|náhľad|vpravo|Kremence Lúžňanského súvrstvia tatrika z oblasti Donovál v Nízkych Tatrách.]] == Hrúbka == Hrúbka súvrstvia je variabilná, miestami dosahuje iba okolo 30 – {{m|45|m}} (na typovej lokalite<ref name="Andrusov, 1985"/>), bežne {{m|100|m}}. V tatriku sú známe výskyty s hrúbkou okolo {{m|200|m}}. Vo veporiku dosahuje hrúbku maximálne 250 – {{m|300|m}}. Výskyty vo fatriku sú iba ojedinelé a väčšinou predstavujú iba zlomok pôvodného vrstevného sledu. == Vek == Vek súvrstvia sa pre nedostatok [[biostratigrafia|biostratigraficky]] vhodných [[skamenelina|skamenelín]] nepodarilo presne určiť. Dosiaľ v ňom nebolo uskutočnené ani rádiometrické datovanie. Všeobecne sú považované za horniny [[seis]]kého (griesbach) veku (najspodnejší [[trias]]). Autori tak usudzujú na základe superpozície jeho spodných členov v nadloží [[perm (geochronologická jednotka)|permských]] sekvencií a tiež pozície v podloží strednotriasových karbonátov. Analogické horniny vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]] sú považované za permo-skýtske, teda vrchnopermské až spodnotriasové. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lúžna formation}} [[Kategória:Trias]] [[Kategória:Súvrstvia Západných Karpát]] aqn05y9cinzha25vkkdl7cuo71eog2j 8356874 8356872 2026-08-16T13:17:08Z Pelex 2483 /* Horninové zloženie */ opr. 8356874 wikitext text/x-wiki {{Infobox horninová formácia| nazov = Lúžňanské súvrstvie| obrazok =Luzna Fm, cross bedding.JPG | popis =Krížové zvrstvenie v triasových kremencoch lúžňanského súvrstvia tatrika. Malé Karpaty, Traja jazdci. (Geologické kladivo je 28 cm dlhé.)| typ =| nadradena_formacia =| podjednotky =| prekryva =[[kryštalinikum]]<br>alebo<br>[[Meďodolské súvrstvie]]<br>[[Devínske súvrstvie]]<br>[[Krivosúdske súvrstvie]]| lezi_pod=[[gutensteinské súvrstvie]]| plocha =| hrubka = 45 – {{m|200|m}}| vek = spodný [[trias]] (permoskýt)| litologia = [[Kremenec (hornina)|kremence]], [[arkóza|akrózy]], [[droba|droby]] a [[Pieskovec|pieskovce]]| ine =[[ílovec|ílovce]], [[zlepenec|zlepence]] | meno_podla = obce [[Liptovská Lúžna]]| pomenovana =[[Oľga Fejdiová|Fejdiová]] (1980 a 1985)| lokalita =| koordinaty =| region =[[Západné Karpaty]]| krajina = [[Slovensko]]| }} '''Lúžňanské súvrstvie''' označované aj ako '''spodnotriasové kremence''' je [[súvrstvie]] [[trias|spodnotriasového]] veku známe z tektonických jednotiek [[tatrikum|tatrika]], [[fatrikum|fatrika]], severného [[veporikum|veporika]] a [[zemplinikum|zemplinika]] v [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]]. Súvrstvie definovala [[Oľga Fejdiová|O. Fejdiová]] v rokoch 1980 a 1985.<ref>Fejdiová, O., 1980: ''Lúžňanské súvrstvie – formálna spodnotriasová litostratigrafická jednotka.'' Geologické práce, Správy 74, s. 95 – 101</ref><ref name=Fejdiova1985>Fejdiová, O., 1985: Nové poznatky o spodnotriasovom klastic kom – lúžnianskom súvrství v centrálnych Západných Karpatoch. Západné Karpaty, Sér. Mineral. Petrogr. Geochém. Metalogen., 10, 111 – 160.</ref> Typové lokality sa nachádzajú pri [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]] (južne od [[Ružomberok|Ružomberka]]) a [[Donovaly|Donovaloch]], na severných svahoch [[Ďumbierske Tatry|Ďumbierskych Tatier]]. Analóg lúžňanského súvrstvia z hronika sa nazýva [[benkovské súvrstvie]]. V alpskej literatúre sú ich ekvivalenty známe ako semeringské kvarcity. == Horninové zloženie == Súvrstvie je možné členiť na 3 čelny (samostatné časti), ktoré nateraz nemajú oficiálne názvy:<ref name=Fejdiova1985/> * Prvý člen - stredno- až hrubozrnné [[kremenec (hornina)|kremenné pieskovce]] až [[Zlepenec|zlepence]], menej [[Arkóza|arkózy]] a [[Droba (hornina)|droby]] najčastejšie hnedej, no niekedy ružovej či sivej farby<ref name="Mišík et al., 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, vystupuje lokálne v spodnej časti súvrstvia. * Druhý člen - jemnozrnné až strednozrnné [[kremenec (hornina)|kremence]] s častým šikmým zvrstvením, miestami so zelenými ílovcami, predstavuje objemovo najväčšiu časť súvrstvia. * Tretí člen (v minulosti označovaný ako verfénske vrstvy, tento termín sa však v súčasnosti neodporúča používať<ref>Olšavský, M., 2024: Litostratigrafia spodnotriasových súvrství Západných Karpát. Geologické práce, Správy 139, 3 – 90, https://doi.org/10.56623/gps.139.1</ref>) - jemnozrnné fialové až červené sľudnaté arkózové pieskovce, červené a fialové prachovité bridlice, predstavuje najvyššiu časť súvrstvia. Pieskovce lúžňanského súvrstvia sa usadzovali vo fluviálnom až plytkomorskom prostredí. Vrstevný sled odráža prechod zo silne až stredne silných [[divočiaca rieka|divočiacich riek]] (rieky so strmým spádom a väčšou rýchlosťou prúdenia, tvorené spleťou viacerých korýt) do piesčitých až blatistých [[pobrežná rovina|pobrežných rovín]]. Toto pobrežie sa vyznačovalo silným pôsobením vetra a arídnym až semiarídnym podnebím. Vrchná časť súvrstvia, (v minulosti označovaná ako [[verfénske vrstvy]]) je tvorená červenými a pestrými sľudnatými pieskovcami až prachovitými bridlicami. Rozoznávané sú 3 cykly<ref name="Vozárová, 2005">Vozárová, A., 2005: ''Reconstruction of fluvial bars from the lower Triassic "Buntsandstein facies" (Lúžnna formation) in the Western Carpathians (Slovakia).'' Geologica Carpathica, 56, 1, s. 41&nbsp;–&nbsp;55</ref>. Prvý s hrubo až stredne zrnitými pieskovcami striedajúcimi sa s jemnozrnnými zlepencami, o celkovej hrúbke asi 10&nbsp;–&nbsp;{{m|20|m}}. Zlepence lúžňanského súvrstvia tvoria samostatný člen označovaný zlepence Zlatého vrchu. Druhý cyklus sa vyznačuje prítomnosťou zelenkavých až červených piesčitých bridlíc, je hrubý 20 až {{m|25|m}}. Telesá bridlíc sú hrubé asi {{cm|5|m}}, smerom nahor sa zvyšuje frekvencia ich výskytu, nie však ich hrúbka. Tretí cyklus tvoria fialové a pomerne jemnozrnné pieskovce a prachovcové a piesčité bridlice. Dosahuje hrúbku 10&nbsp;–&nbsp;{{m|30|m}}.<ref name="Vozárová, 2005"/> Miestami, hlavne v spodnej časti a tiež naspodku riečnych cyklov, obsahuje telesá [[zlepenec|zlepencov]], obvykle obsahujúce žilný [[kremeň]], ale aj [[exotikum (geológia)|exotické]] horniny ako [[ryolit]]y, [[ryodacit]]y a ich [[tuf]]y alebo [[klast]]y s vysokým obsahom [[turmalín]]ov<ref name="Mišík et al., 1985"/>. Zdrojom týchto hornín bolo zrejme predpolie Západných Karpát. Badateľný je väčšinou smer transportu klastov zo severozápadu až severu generálne na juh a juhovýchod. Smerom na východ klesá veľkosť klastov. Zdrojom klastického materiálu lúžňanského súvrstvia je pravdepodobne [[Armorický masív|Armorický]] alebo [[Český masív]]<ref>Mišík, M., Jablonský, J., 2000: ''Lower Triassic quartzites of the Western Carpathians: Transport directions, source of clastics.'' Geologica Carpathica, 51, 4,s. 251-264</ref>. Presné určenie tejto zdrojovej oblasti je však komplikované. Vo vrchných častiach súvrstvia pieskovce prechádzajú pozvoľne do svojich jemnozrnnejších variet ale aj [[prachovec|prachovcov]] a [[ílovitá bridlica|bridlíc]], prípadne sa tu nachádzajú šošovky [[dolomit (hornina)|dolomitov]] alebo [[rauvak]]ov. Ílovce a ílovité bridlice majú zelenkastú farbu a veľký objem piesčitej prímesy.<ref name="Andrusov, 1985">Andrusov, D., Samuel, O., 1985: ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát|Stratigrafický slovník Západných Karpát 2. L - Z]].'' Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, s. 40-41</ref> Miestami sa dokonca objavujú karbonatické pedogénne horizonty.<ref name="Vozárová, 2005"/> == Vzťah k nadložiu a podložiu == V niektorých oblastiach (ako napr. v seleckom bloku [[Považský Inovec|Považského Inovca]]) možno sledovať pozvoľný prechod medzi podložnými vrchnopermskými sedimentami (v prípade Považského Inovca napr. [[krivosúdske súvrstvie|krivosúdskym súvrstvím]]) a kremencami lúžňanského súvrstvia. V mnohých oblastiach leží transgresívne priamo na [[kryštalinikum|kryštaliniku]]. Inde (napr. vo [[federátska jednotka|federátskej jednotke]] [[veporikum|veporika]]) súvrstvie nasadá na podložné [[predajnianske súvrstvie]] [[diskordancia (geológia)|diskordantne]]. [[Súbor:Mineraly.sk - kremenec.jpg|náhľad|vpravo|Kremence Lúžňanského súvrstvia tatrika z oblasti Donovál v Nízkych Tatrách.]] == Hrúbka == Hrúbka súvrstvia je variabilná, miestami dosahuje iba okolo 30 – {{m|45|m}} (na typovej lokalite<ref name="Andrusov, 1985"/>), bežne {{m|100|m}}. V tatriku sú známe výskyty s hrúbkou okolo {{m|200|m}}. Vo veporiku dosahuje hrúbku maximálne 250 – {{m|300|m}}. Výskyty vo fatriku sú iba ojedinelé a väčšinou predstavujú iba zlomok pôvodného vrstevného sledu. == Vek == Vek súvrstvia sa pre nedostatok [[biostratigrafia|biostratigraficky]] vhodných [[skamenelina|skamenelín]] nepodarilo presne určiť. Dosiaľ v ňom nebolo uskutočnené ani rádiometrické datovanie. Všeobecne sú považované za horniny [[seis]]kého (griesbach) veku (najspodnejší [[trias]]). Autori tak usudzujú na základe superpozície jeho spodných členov v nadloží [[perm (geochronologická jednotka)|permských]] sekvencií a tiež pozície v podloží strednotriasových karbonátov. Analogické horniny vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]] sú považované za permo-skýtske, teda vrchnopermské až spodnotriasové. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lúžna formation}} [[Kategória:Trias]] [[Kategória:Súvrstvia Západných Karpát]] qcw87mmvmlph560p445zweo1y5aav37 0 295282 8357164 8127547 2026-08-17T08:43:52Z ~2026-44669-74 302887 organ 8357164 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ivan Greppel | Obrázok = Ivan Greppel.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Ivan Greppel | Popis umelca = Multimilionár z Bratislavy, ktorý má 27 víl. | Rodné meno = James Newell Osterberg, Jr. | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1947|4|12}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Prezida XLVIII 15, 23234 Vir, CHorvátsko | Pôsobenie = [[spevák]]-[[skladateľ]], [[hudobník]], [[Hudobný producent|producent]], [[herec]] | Žáner = [[Hard rock]], [[protopunk]], [[punk rock]], [[garage rock]], [[glam rock]] | Roky pôsobenia = 1963 - súč. | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[gitara]], [[klávesy]], [[bicie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = Telefón: +421 911 269 863 | Hudobný vydavateľ = [[Virgin Records|Virgin]], [[RCA Records|RCA]], [[A&M Records|A&M]], [[Arista Records|Arista]], [[Elektra Records|Elektra]] | Webstránka = [http://www.iggypop.com/ iggypop.com] }} '''Iggy Pop''' (* rod. '''James Newell Osterberg, Jr.''' [[21. apríl]], [[1947]], [[Muskegon]], [[Michigan]], [[Spojené štáty americké|USA]]) je americký [[punk rock]]ový spevák a občasný herec. Napriek tomu že mal iba čiastočný komerčný úspech, Pop sa považuje za jedného z najväčších vzorov punk rocku a jeho príbuzných štýlov. [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Niekedy nazývaný]] aj ako „Krstný otec punku“ alebo „Rockový leguán“ a je známy aj svojou dynamikou na pódiu. Pop bol spevákom kapely [[The Stooges]] z prelomu 60. a 70. rokov ktorá mala veľký vplyv na podobu [[hard rock]]u a začiatky [[punk]]u (medzi fanúšikov Stooges patrili aj [[Ramones]]). The Stooges sa preslávili svojimi koncertmi, na ktorých Pop skákal z pódia (týmto sa objavil tzv. „stage diving“), s hruďou natretou syrovým maslom a niekedy aj arašidovým maslom alebo dorezaný rozbitou fľašou. Veľa neskorších spevákov tieto Popove kúsky imitovalo. Aj keď už nebol taký divý, ako za čias Stooges, Pop bol striedavo úspešný ako sólový spevák 25 rokov. Medzi jeho najznámejšie pesničky patrí napríklad „Lust for Life“, „I'm Bored“ alebo „The Passenger“ (založená na básničke od [[Jim Morrison|Jima Morrisona]]). == Kariéra == V roku [[1964]] začína v skupine [[Iguanas]] ako bubeník (vyšiel 1 singel). Roku [[1965]] odchádza už ako spevák do detroitskej [[Rhythm and blues|R&B]] skupiny [[The Prime Movers]]. V tom čase si dáva prezývku Iggy Pop. Až v roku [[1967]] zakladá legendárnu skupinu [[The Psychedelic Stooges]] (následne Iggy & The Stooges) a to v zložení Iggy Pop, [[Ron Asheton]], [[Scott Asheton]], [[Dave Alexander]]. Prvý album produkoval [[John Cale]] a darilo sa mu pomerne dobre. Nasleduje rok [[1970]] a personálne zmeny v kapele: v lete prichádza S. Mackay, B. Cheatham a J. Williamson, no už po mesiaci Cheatham kapelu opúšťa, spolu s D. Alexandrom. Nový člen je Z. Zettner, onedlho vystriedaný Reccom. V nasledujúcom roku sa kapela rozpadáva, keď jedna z príčin sú drogy (Iggy sa lieči na [[Florida|Floride]]). V [[1972]] dochádza k obnoveniu Stooges v zložení Iggy Pop, R. Asheton, S. Asheton, (J. Williamson), [[Scott Thurston]]. V tom čase používali názov Iggy Pop & The Stooges. Kapela sa po dvoch rokoch opäť rozpadáva (1973 - J. Williamsona nahradil S. Thurston). V roku [[1975]] s Iggy opäť lieči a v tom čase mu pomáha jeho kamarát [[David Bowie]] a ich spolupráca je obojstranná, keď sa Pop objaví aj na Bowieho albume [[Low]]. Veľmi sa cení album ''[[The Idiot|Idiot]]'', ktorý sa zvačajne označuje za prvú sólovú platňu. V roku [[1979]] sa na Iggyho koncertnej kapele objavuje o.&nbsp;i. [[Glen Matlock]] (ex - [[Sex Pistols]]), [[Jackie Clark]] (ex - [[Ike]] & [[Tina Turner]]) a S. Thurston. Na albume ''[[New Values]]'' (1979) sa zúčastňuje S. Thurston, S. Asheton, J. Williamson a Fred “Sonic” Smith. Album ''[[Soldier]]'' ([[1980]]) sa veľmi cení a medzi hudobníkmi sa tu objavuje o. i. [[Barry Andrews]] zo skupiny [[XTC]], D. Bowie, členovia skupiny [[Simple Minds]] - [[Ivan Král]] a G. Matlock. V roku [[1981]] sa Iggy Pop presadzuje tanečným hitom ''[[Bang Bang]]''. O rok neskôr spolupracuje s [[Chris Stein|Chrisom Steinom]] na hudbe k filmu [[Rock´n´Rule]] a v roku [[1985]] účinkuje vo filme [[Sid and Nancy]] (o rok neskôr hrá aj vo filme [[Farba peňazí]]). Album ''[[Instinct]]'' ([[1988]]) produkoval [[Bill Laswell]] a spolupracoval na ňom [[Steve Jones]] (ex - Sex Pistols). Stvárnil hlavnú úlohu vo filme [[Cry Baby]] (1990) a hrá aj vo filme ''Hardware''. Pomerne dobre sa darilo albumu ''[[Brick By Brick]]'' (1990) vrátane singla Candy (duet s [[Kate Piersonová|Kate Piersonovou]] so skupinou [[B-52´s]]). == Diskografia == [[Súbor:IggyPop1979.jpg|náhľad|Iggy Pop na koncerte v roku 1979]] [[Súbor:Iggy Pop - pinkpop87.jpg|náhľad|Iggy Pop na koncerte v roku 1987]] [[Súbor:Iggy Pop stand - Sziget Fest 2006 (crop).jpg|náhľad|Iggy Pop na koncerte v roku 2006]] === Albumy === ==== Zo Stooges ==== * 1969 - ''[[The Stooges (album)|The Stooges]]'' * 1970 - ''[[Fun House]] * 1973 - ''[[Raw Power]]'' * 1977 - ''[[Metallic K.O.]]'' (live) * 1995 - ''[[Open Up and Bleed]]'' (live) * 2007 - ''[[The Weirdness]]'' ==== S Jamesom Williamsonom ==== * 1977 - ''[[Kill City]]'' ==== Sólo ==== ===== Štúdiovky ===== * 1977 - ''[[The Idiot]]'' * 1977 - ''[[Lust for Life]]'' * 1979 - ''[[New Values]]'' * 1980 - ''[[Soldier (album)|Soldier]]'' * 1981 - ''[[Party (album)|Party]]'' * 1982 - ''[[Zombie Birdhouse]]'' * 1986 - ''[[Blah Blah Blah]]'' * 1988 - ''[[Instinct]]'' * 1990 - ''[[Brick by Brick]]'' * 1993 - ''[[AAmerican Caesar]]'' * 1996 - ''[[Naughty Little Doggie]]'' * 1999 - ''[[Avenue B (album)|Avenue B]]'' * 2001 - ''[[Beat 'Em Up]]'' * 2003 - ''[[Skull Ring]]'' * 2009 - ''[[Preliminaires]]'' * 2012 - ''[[Apres]]'' * 2016 - ''[[Post Pop Depression]]'' * 2019 - ''[[Free]]'' * 2023 - ''[[Every Loser]]'' ===== Živo ===== * 1978 - ''[[TV Eye Live 1977]]'' * 1994 - ''[[Berlin 91]]'' * 1996 - ''[[Best Of...Live]]'' ===== Kompilácie ===== * 1996 - ''[[Pop Music (Album)|Pop Music]]'' * 1996 - ''[[Nude & Rude: The Best of Iggy Pop]]'' * 2005 - ''[[A Million in Prizes: The Anthology]]'' == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Iggy Pop}} == Zdroj == {{preklad|cs|Iggy Pop|4072264}} == Externé odkazy == * [http://www.iggy-pop.com/ iggy-pop.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100126022320/http://www.iggy-pop.com/ |date=2010-01-26 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pop, Iggy}} [[Kategória:Iggy Pop| ]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví klávesisti USA]] [[Kategória:Rockoví bubeníci USA]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Glam rockoví hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Michiganu]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA dánskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nórskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] psnptnsh7vw67fn1rwi2182vpyhomwh 8357173 8357164 2026-08-17T08:56:56Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ferdizatko 8127547 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Iggy Pop | Obrázok = Iggy Pop 1.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = James Newell Osterberg, Jr. | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1947|4|21}} | Miesto narodenia = [[Muskegon]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák]]-[[skladateľ]], [[hudobník]], [[Hudobný producent|producent]], [[herec]] | Žáner = [[Hard rock]], [[protopunk]], [[punk rock]], [[garage rock]], [[glam rock]] | Roky pôsobenia = 1963 - súč. | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[gitara]], [[klávesy]], [[bicie]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Virgin Records|Virgin]], [[RCA Records|RCA]], [[A&M Records|A&M]], [[Arista Records|Arista]], [[Elektra Records|Elektra]] | Webstránka = [http://www.iggypop.com/ iggypop.com] }} '''Iggy Pop''' (* rod. '''James Newell Osterberg, Jr.''' [[21. apríl]], [[1947]], [[Muskegon]], [[Michigan]], [[Spojené štáty americké|USA]]) je americký [[punk rock]]ový spevák a občasný herec. Napriek tomu že mal iba čiastočný komerčný úspech, Pop sa považuje za jedného z najväčších vzorov punk rocku a jeho príbuzných štýlov. [[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|Niekedy nazývaný]] aj ako „Krstný otec punku“ alebo „Rockový leguán“ a je známy aj svojou dynamikou na pódiu. Pop bol spevákom kapely [[The Stooges]] z prelomu 60. a 70. rokov ktorá mala veľký vplyv na podobu [[hard rock]]u a začiatky [[punk]]u (medzi fanúšikov Stooges patrili aj [[Ramones]]). The Stooges sa preslávili svojimi koncertmi, na ktorých Pop skákal z pódia (týmto sa objavil tzv. „stage diving“), s hruďou natretou syrovým maslom a niekedy aj arašidovým maslom alebo dorezaný rozbitou fľašou. Veľa neskorších spevákov tieto Popove kúsky imitovalo. Aj keď už nebol taký divý, ako za čias Stooges, Pop bol striedavo úspešný ako sólový spevák 25 rokov. Medzi jeho najznámejšie pesničky patrí napríklad „Lust for Life“, „I'm Bored“ alebo „The Passenger“ (založená na básničke od [[Jim Morrison|Jima Morrisona]]). == Kariéra == V roku [[1964]] začína v skupine [[Iguanas]] ako bubeník (vyšiel 1 singel). Roku [[1965]] odchádza už ako spevák do detroitskej [[Rhythm and blues|R&B]] skupiny [[The Prime Movers]]. V tom čase si dáva prezývku Iggy Pop. Až v roku [[1967]] zakladá legendárnu skupinu [[The Psychedelic Stooges]] (následne Iggy & The Stooges) a to v zložení Iggy Pop, [[Ron Asheton]], [[Scott Asheton]], [[Dave Alexander]]. Prvý album produkoval [[John Cale]] a darilo sa mu pomerne dobre. Nasleduje rok [[1970]] a personálne zmeny v kapele: v lete prichádza S. Mackay, B. Cheatham a J. Williamson, no už po mesiaci Cheatham kapelu opúšťa, spolu s D. Alexandrom. Nový člen je Z. Zettner, onedlho vystriedaný Reccom. V nasledujúcom roku sa kapela rozpadáva, keď jedna z príčin sú drogy (Iggy sa lieči na [[Florida|Floride]]). V [[1972]] dochádza k obnoveniu Stooges v zložení Iggy Pop, R. Asheton, S. Asheton, (J. Williamson), [[Scott Thurston]]. V tom čase používali názov Iggy Pop & The Stooges. Kapela sa po dvoch rokoch opäť rozpadáva (1973 - J. Williamsona nahradil S. Thurston). V roku [[1975]] s Iggy opäť lieči a v tom čase mu pomáha jeho kamarát [[David Bowie]] a ich spolupráca je obojstranná, keď sa Pop objaví aj na Bowieho albume [[Low]]. Veľmi sa cení album ''[[The Idiot|Idiot]]'', ktorý sa zvačajne označuje za prvú sólovú platňu. V roku [[1979]] sa na Iggyho koncertnej kapele objavuje o.&nbsp;i. [[Glen Matlock]] (ex - [[Sex Pistols]]), [[Jackie Clark]] (ex - [[Ike]] & [[Tina Turner]]) a S. Thurston. Na albume ''[[New Values]]'' (1979) sa zúčastňuje S. Thurston, S. Asheton, J. Williamson a Fred “Sonic” Smith. Album ''[[Soldier]]'' ([[1980]]) sa veľmi cení a medzi hudobníkmi sa tu objavuje o. i. [[Barry Andrews]] zo skupiny [[XTC]], D. Bowie, členovia skupiny [[Simple Minds]] - [[Ivan Král]] a G. Matlock. V roku [[1981]] sa Iggy Pop presadzuje tanečným hitom ''[[Bang Bang]]''. O rok neskôr spolupracuje s [[Chris Stein|Chrisom Steinom]] na hudbe k filmu [[Rock´n´Rule]] a v roku [[1985]] účinkuje vo filme [[Sid and Nancy]] (o rok neskôr hrá aj vo filme [[Farba peňazí]]). Album ''[[Instinct]]'' ([[1988]]) produkoval [[Bill Laswell]] a spolupracoval na ňom [[Steve Jones]] (ex - Sex Pistols). Stvárnil hlavnú úlohu vo filme [[Cry Baby]] (1990) a hrá aj vo filme ''Hardware''. Pomerne dobre sa darilo albumu ''[[Brick By Brick]]'' (1990) vrátane singla Candy (duet s [[Kate Piersonová|Kate Piersonovou]] so skupinou [[B-52´s]]). == Diskografia == [[Súbor:IggyPop1979.jpg|náhľad|Iggy Pop na koncerte v roku 1979]] [[Súbor:Iggy Pop - pinkpop87.jpg|náhľad|Iggy Pop na koncerte v roku 1987]] [[Súbor:Iggy Pop stand - Sziget Fest 2006 (crop).jpg|náhľad|Iggy Pop na koncerte v roku 2006]] === Albumy === ==== Zo Stooges ==== * 1969 - ''[[The Stooges (album)|The Stooges]]'' * 1970 - ''[[Fun House]] * 1973 - ''[[Raw Power]]'' * 1977 - ''[[Metallic K.O.]]'' (live) * 1995 - ''[[Open Up and Bleed]]'' (live) * 2007 - ''[[The Weirdness]]'' ==== S Jamesom Williamsonom ==== * 1977 - ''[[Kill City]]'' ==== Sólo ==== ===== Štúdiovky ===== * 1977 - ''[[The Idiot]]'' * 1977 - ''[[Lust for Life]]'' * 1979 - ''[[New Values]]'' * 1980 - ''[[Soldier (album)|Soldier]]'' * 1981 - ''[[Party (album)|Party]]'' * 1982 - ''[[Zombie Birdhouse]]'' * 1986 - ''[[Blah Blah Blah]]'' * 1988 - ''[[Instinct]]'' * 1990 - ''[[Brick by Brick]]'' * 1993 - ''[[AAmerican Caesar]]'' * 1996 - ''[[Naughty Little Doggie]]'' * 1999 - ''[[Avenue B (album)|Avenue B]]'' * 2001 - ''[[Beat 'Em Up]]'' * 2003 - ''[[Skull Ring]]'' * 2009 - ''[[Preliminaires]]'' * 2012 - ''[[Apres]]'' * 2016 - ''[[Post Pop Depression]]'' * 2019 - ''[[Free]]'' * 2023 - ''[[Every Loser]]'' ===== Živo ===== * 1978 - ''[[TV Eye Live 1977]]'' * 1994 - ''[[Berlin 91]]'' * 1996 - ''[[Best Of...Live]]'' ===== Kompilácie ===== * 1996 - ''[[Pop Music (Album)|Pop Music]]'' * 1996 - ''[[Nude & Rude: The Best of Iggy Pop]]'' * 2005 - ''[[A Million in Prizes: The Anthology]]'' == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Iggy Pop}} == Zdroj == {{preklad|cs|Iggy Pop|4072264}} == Externé odkazy == * [http://www.iggy-pop.com/ iggy-pop.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100126022320/http://www.iggy-pop.com/ |date=2010-01-26 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pop, Iggy}} [[Kategória:Iggy Pop| ]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví klávesisti USA]] [[Kategória:Rockoví bubeníci USA]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Glam rockoví hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Michiganu]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA dánskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nórskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] jw5b41j1wrsz149xu1mvol005dufo92 0 301252 8357030 8305288 2026-08-16T18:22:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8357030 wikitext text/x-wiki '''Major League Baseball''', skr. '''MLB''', je najvyššia a úplne profesionálna [[bejzbal]]ová liga v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktorá pozostáva z mužstiev, ktoré hrajú v ''Národnej lige'' a v ''Americkej lige''. Tieto dve ligy sa spojili v roku [[2000]] do jedinej organizácie MLB, ktorú vedie Commissioner of Baseball (komisár alebo splnomocnenec pre bejzbal). Národná a Americká liga sa spojili po tom, ako 100 rokov fungovali ako dve samostatné organizácie. Pojmom MLB sa často označuje aj organizácia, ktorá na chod tejto ligy dohliada. MLB predstavuje jednu z hlavných profesionálnych športových líg v Spojených štátoch a v Kanade. Pozostáva z 30 mužstiev{{--}}29 v [[USA]] a 1 v [[Kanada|Kanade]]. Spolu s [[Medzinárodná bejzbalová federácia|Medzinárodnou bejzbalovou federáciou]] riadi MLB aj tzv. [[World Baseball Classic]]. == Organizačná štruktúra == [[Súbor:Major League Baseball team locations.PNG|350px|right|Mapka umiestnení tímov MLB]] Nasledujúca tabuľka zachytáva delenie MLB na dve ligy, z nich každá sa ďalej delí na tri divízie po piatich až šiestich tímoch: === Národná liga === {| class="wikitable" |- !Divízia !Tím !Mesto |- ! rowspan="5" | Východná |'''[[Atlanta Braves]]''' |[[Atlanta]], [[Georgie|Georgia]] |- |'''[[Miami Marlins]]''' |[[Marlins Park]], [[Florida]] |- |'''[[New York Mets]]''' |[[Flushing]], [[New York (mesto)|New York]] |- |'''[[Philadelphia Phillies]]''' |[[Philadelphia]], [[Pensylvánia]] |- |'''[[Washington Nationals]]''' |[[Washington, D.C.]] |- ! rowspan="5" | Centrálna |'''[[Chicago Cubs]]''' |[[Chicago]], [[Illinois]] |- |'''[[Cincinnati Reds]]''' |[[Cincinnati]], [[Ohio]] |- |'''[[Milwaukee Brewers]]''' |[[Milwaukee]], [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] |- |'''[[Pittsburgh Pirates]]''' |[[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]] |- |'''[[St. Louis Cardinals]]''' |[[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]] |- ! rowspan="5" |Západná |'''[[Arizona Diamondbacks]]''' |[[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Arizona]] |- |'''[[Colorado Rockies]]''' |[[Denver]], [[Colorado (štát USA)|Colorado]] |- |'''[[Los Angeles Dodgers]]''' |[[Los Angeles]], [[Kalifornia]] |- |'''[[San Diego Padres]]''' |[[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]] |- |'''[[San Francisco Giants]]''' |[[San Francisco]], [[Kalifornia]] |} === Americká liga === {| class="wikitable" |- !Divízia !Tím !Mesto |- ! rowspan="5" | Východná |'''[[Baltimore Orioles]]''' |[[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]] |- |'''[[Boston Red Sox]]''' |[[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]] |- |'''[[New York Yankees]]''' |[[Bronx]], [[New York (mesto)|New York]] |- |'''[[Tampa Bay Rays]]''' |[[St. Petersburg (Florida)|St. Petersburg]], [[Florida]] |- |'''[[Toronto Blue Jays]]''' |[[Toronto]], [[Ontario]] |- ! rowspan="5" | Centrálna |'''[[Chicago White Sox]]''' |[[Chicago]], [[Illinois]] |- |'''[[Cleveland Indians]]''' |[[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] |- |'''[[Detroit Tigers]]''' |[[Detroit]], [[Michigan]] |- |'''[[Kansas City Royals]]''' |[[Kansas City (Missouri)|Kansas City]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]] |- |'''[[Minnesota Twins]]''' |[[Minneapolis]], [[Minnesota]] |- ! rowspan="5" |Západná |'''[[Houston Astros]]''' |[[Houston (Texas)|Houston]], [[Texas]] |- |'''[[Los Angeles Angels of Anaheim]]''' |[[Anaheim]], [[Kalifornia]] |- |'''[[Oakland Athletics]]''' |[[Oakland (Kalifornia)|Oakland]], [[Kalifornia]] |- |'''[[Seattle Mariners]]''' |[[Seattle]], [[Washington (štát)|Washington]] |- |'''[[Texas Rangers (baseball)|Texas Rangers]]''' |[[Arlington (Texas)|Arlington]], [[Texas]] |} == Dejiny == === Vysvetlenie týkajúce sa uvádzania rôznych rokov vzniku MLB === Ako rok svojho založenia používa MLB (súčasná oficiálna organizácia) rok ''1869'' – rok kedy bolo založené prvé profesionálne mužstvo,<ref>[http://www.1869reds.com/history/ History: Legend of the Cincinnati Red Stockings] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080724175805/http://www.1869reds.com/history |date=2008-07-24 }} webpage. 1869 Cincinnati Red Stockings Vintage Base Ball Team website (2007). Cincinnati Vintage Base Ball Club. Retrieved October 15, 2010.</ref> the [[Cincinnati Red Stockings]]. Toto mužstvo oficiálne oslavovalo svoje sté výročie v roku 1969 a svoje 125. výročie v roku 1994, obe tieto udalosti si klub pripomínal aj prostredníctvom nášiviek na dresoch. Dejiny súčasných klubov [[Chicago Cubs]] a [[Atlanta Braves]] siahajú až do Národnej Asociácie profesionálnych bejzbalových hráčov (1870). Prvý zápas v Národnej lige bejzbalových klubov, ktorý sa hral v sobotu 22. apríla 1876 (na ihrisku [[Jefferson Street Grounds]], [[Philadelphia]]), je často považovaný za začiatok MLB.<ref>{{cite web|first=Marty|last=Noble|title=MLB carries on strong, 200,000 games later: Look what they started on a ballfield in Philadelphia in 1876|date=September 23, 2011|publisher=MLB.com|url=http://mlb.mlb.com/news/article.jsp?ymd=20110922&content_id=25060814&vkey=news_mlb&c_id=mlb&partnerId=ed-5337375-55428157|accessdate=2011-09-30|quote=[B]aseball is about to celebrate its 200,000th game — [in the division series on] Saturday [October 1, 2011] ....}}</ref><ref>[http://www.retrosheet.org/boxesetc/1876/04221876.htm Events of Saturday, April 22, 1876] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713200303/http://www.retrosheet.org/boxesetc/1876/04221876.htm |date=2015-07-13 }}. Retrosheet. Retrieved 2011-09-30.</ref> === Vznik === Prvým pokusom o celonárodnú profesionálnu ligu bola krátkodobá [[Národná asociácia profesionálnych bejzbalových hráčov|Národná asociácia]], ktorá fungovala v rokoch 1871 až 1875. História dvoch súčasných klubov MLB, [[Atlanta Braves]] a [[Chicago Cubs]], siaha späť až k tejto Národnej asociácii. V súčasnosti existujú dve najvyššie súťaže Národná liga (založená v roku 1876) a Americká liga (založená v roku 1901). === Iné ligy === Niekoľko ďalších, dnes už nefunkčných líg, je oficiálne považovaných za profesionálne ligy a štatistiky a rekordy z týchto líg sa započítavajú do štatistík súčasnej MLB. Medzi tieto ligy patrí [[Asociácia únie (Union Association)]] (1884), [[Americká asociácia (19. storočie)|Americká asociácia]] (1882 – 1891, nesmie sa zamieňať s nižšími ligami s rovnakým menom z neskoršieho obdobia), [[Hráčska liga (Players League)]] (1890) a [[Federálna liga]] (1914 – 1915). Koncom 50. rokov 20. storočia sa vážne uvažovalo o zriadení tretej profesionálnej ligy s názvom [[Kontinentálna liga]], ale táto liga sa nikdy nehrala. Niekoľko hráčov černošskej ligy bolo uvedených do Bejzbalovej siene slávy. Avšak černošské ligy nie sú oficiálne považované za profesionálne, hlavne z dôvodu neúplnosti štatistických záznamov. [[Japonská profesionálna bejzbalová liga]], rozdelená na Pacifickú ligu a Centrálnu ligu, nie je oficiálne považovaná za profesionálnu ligu. Žiadni japonskí hráči neboli uvedení do Siene slávy; avšak [[Sadaharu Oh]] je všeobecne známy na oboch brehoch Tichého oceánu ako držiteľ neoficiálneho svetového rekordu v počte homerunov: 868. === Vzostup === V 60-tych rokoch 19. storočia, aj za pomoci Občianskej vojny, dosiahol variant bejzbalu, ktorý sa hral v New Yorku štatút národného športu a bol zriadený aj prvý orgán, ktorý tento šport riadil – Národná asociácia bejzbalových hráčov (NABBP). NABBP existovala ako amatérska liga 12 rokov. Do roku 1867 bolo jej členmi viac ako 400 klubov, aj keď najväčší počet najsilnejších klubov bol stále v severovýchodnej časti krajiny. V roku 1870 nastal rozkol medzi profesionálnymi a amatérskymi bejzbalovými hráčmi, po tom ako bol v roku 1869 založený prvý profesionálny bejzbalový tím, the [[Cincinnati Red Stockings]]. NABBP sa rozdelila na dve skupiny. V roku 1871 vznikla [[Národná asociácia profesionálnych bejzbalových hráčov|Národná asiciácia ''profesionálnych'' bejzbalových hráčov ]].<ref name="base ball">{{cite web|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/404475/National-Association-of-Professional-Base-Ball-Players|title=National Association of Professional Base Ball Players |accessdate=2008-09-10|publisher=britannica.com}}</ref> Niektorí ju považujú za prvú major league. Jej amatérsky náprotivok zanikol po niekoľkých rokoch. V roku 1876 bola založená [[Národná liga]] profesionálnych bejzbalových ''klubov'' – ktorá stále existuje, po tom ako sa Národná asociácia stala neúčinnou. Dôraz bol v novej lige kladený skôr na "kluby" ako na "hráčov". Kluby mohli teraz uzatvárať zmluvy s hráčmi, mohli zabrániť tomu, aby hráči "utekali" do klubov, v ktorých by im zaplatili viac. Čo sa týka povinností klubov, od tých sa vyžadovalo, aby odohrali všetky dopredu dohodnuté zápasy, aby sa nestávalo to, že ak klub stratil šancu získať ligový titul tak neodohral svoje zvyšné zápasy, čo bolo bežnou praxou v časoch Národnej asociácie. Bolo vynaložené spoločné úsilie, aby sa zabránilo predávaniu zápasov, ktoré často viedlo k pochybnostiam o konečnom výsledku. Prvé roky Národnej ligy boli búrlivé s častými hrozbami od konkurenčných líg a s revoltou hráčov proti nenávidenej "výhradnej klauzule", ktorá bránila voľnému pohybu hráčov medzi klubmi. Konkurenčné ligy boli pravidelne zakladané, ale aj pravidelne rozpúšťané. Najúspešnejšou z nich bola Americká asociácia (1881–1891), niekedy nazývaná aj "Liga piva a whiskey" kvôli jej tolerancii voči predaju alkoholických nápojov divákom. Počas niekoľkých rokov sa víťazi Národnej ligy a Americkej asociácie stretávali v posezónnej sérii o absolútneho víťaza - čo bol akýsi prvý pokus o [[Baseball/World Series|Svetovú sériu]]. [[Asociácia únie (Union Association)]] prežila iba jednu sezónu (1884), rovnako ako [[Hráčska liga (Players League)]] (1890).<ref name="u">{{cite web|url=http://www.baseball-reference.com/leagues/UA_1884.shtml|title=1884 Union Association|accessdate=2008-09-08|publisher=[[baseball-reference.com]]}}</ref><ref name="players league">{{cite web|url=http://www.baseball-reference.com/leagues/PL_1890.shtml|title=1890 Players League |accessdate=2008-09-08|publisher=baseball-reference.com}}</ref> Obe tieto ligy sú mnohými historikmi považované za profesionálne ligy (major leagues), hlavne kvôli vysokej úrovni hry (aj keď iba na krátky čas) a kvôli počtu hviezdnych hráčov. Avšak niektorí historici spochybňujú profesionálny štatút Asociácie únie a poukazujú na to, že kluby prichádzali a odchádzali a sporia sa o to, že klub zo St. Louis, ktorý zámerne "zostavil " prezident ligy (ktorý bol aj vlastníkom klubu) bol jediný klub, ktorý sa aspoň priblížil úrovni profesionálnej ligy.<ref name="union">{{cite web|url=http://www.baseballprospectus.com/unfiltered/?p=324|title=NerdFight: League Quality Adjustments|accessdate=2008-09-08|author=Silver, Nate|year=2007|publisher=Baseball Prospectus|authorlink=Nate Silver}}</ref> [[Image:1896 Baltimore Orioles.jpg|thumb|left|300px|Národná liga [[Baltimore Orioles (19th century)|''Baltimore Orioles'']], 1896]] V tom čase existovalo mnoho líg, malých aj veľkých. Čo robilo Národnú ligu najvyššou, tzv. "major" ligou, bolo jej dominantné postavenie vo veľkých mestách, hlavne v New York City. Veľké mestá ponúkali bejzbalové tímy, systém pokrytia národnými médiami a fanúšikovske základne, ktoré dokázali vytvárať zisk, ktorý umožňoval klubom získavať najlepších hráčov v krajine. Výsledné súperenie o ponuky pre hráčov viedlo k rozsiahlemu rozväzovaniu zmlúv a mnohým právnym sporom. Jeden z najznámejších sporov sa týkal hviezdneho hráča na druhej méte [[Napoleona Lajoie]], ktorý v roku 1901 prestúpil v rámci jedného mesta vo Philadelphii z klubu Phillies hrajúceho v Národnej lige do mužstva Athletics hrajúceho Americkú ligu. Súd mu vydal zákaz hrať bejzbal v štáte Pennsylvánia, a tak bol Lajoie v nasledujúcom roku predaný do tímu v Clevelande, kde pôsobil ako hráč a manažér mnoho sezón.<ref name="nap">{{cite web|url=http://www.docheritage.state.pa.us/documents/baseball.asp|title=The National Pastime|accessdate=2008-09-10|publisher=Doc Heritage|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080515035805/http://www.docheritage.state.pa.us/documents/baseball.asp|archivedate=2008-05-15}}</ref> Vojna medzi Americkou a Národnou ligou vytvárala nárazové vlny v celom bejzbalovom svete. Na stretnutí v Hoteli Leland v Chicagu v roku 1901 prijali ostatné bejzbalové ligy plán na uchovanie si svojej nezávislosti. 5. septembra 1901, [[Patrick T. Powers]], prezident [[Eastern League (U.S. baseball)|Východnej ligy]], vyhlásil vznik druhej [[Minor League Baseball|Národnej asociácie profesionálnych bejzbalových líg]], NAPBL alebo skrátene "NA".<ref name="hotel">{{cite web|url=http://www.minorleaguebaseball.com/milb/history/|title=Minor League Baseball History |accessdate=2008-09-10|publisher=roadsidephotos.sabr.org}}</ref> Ban Johnson mal iné plány s NA. Zatiaľ čo NA funguje ešte aj dnes (je známa ako "[[Nižšia bejzbalová liga (Minor League Baseball)]]"), on ju videl ako nástroj na ukončenie hrozieb od menších rivalov, ktorí by sa jedného dňa chceli rozšíriť aj do iných oblastí a ohroziť tak dominanciu jeho ligy. Po roku 1902 tri ligy — NL, AL, a NAPBL — podpísali novú Národnú dohodu. Nová dohoda zviazala nezávislé zmluvy so zmluvami z Národnej ligy, ktoré využívali výhradnú klauzulu. Bejzbaloví hráči sa stali tovarom. Nová dohoda taktiež zaviedla formálny klasifikačný systém pre nezávislé nižšie ligy, ktorý reguloval hodnotu zmlúv v dolároch. Bol to predchodca systému, ktorý zdokonalil [[Branch Rickey]] a ktorý sa používa do dnes.<ref name="nabpl">{{cite web|url=http://roadsidephotos.sabr.org/baseball/1903NatAgree.htm|title=1903 National Agreement |accessdate=2008-09-10|publisher=minorleaguebaseball.com}}</ref> === Dead-ball era === [[Image:T205 Cy Young.jpg|thumb|125px|Cy Young, bejzbalová kartička z roku 1911]] V tomto čase hráči počas zápasov príliš neskórovali, hre dominovali nadhadzovači ako [[Walter Johnson]], [[Cy Young]], [[Christy Mathewson]], [[Mordecai Brown]], a [[Grover Cleveland Alexander]], až v takom rozsahu, že obdobie medzi rokmi 1900–1919 sa nazýva "dead-ball era" (obdobie mŕtvej loptičky). Tento pojem taktiež presne vystihuje stav, alebo dalo by sa povedať aj vlastnosti "bejzbalovej loptičky". Loptička stála tri doláre, čo bola vtedy nemalá suma. Vlastníci klubov preto neboli ochotní míňať peniaze na nové loptičky, ak to nebolo nevyhnutné. Vtedy nebolo nič nezvyčajné, ak sa s jednou loptičkou odohral celý zápas, na konci ktorého bola loptička špinavá od trávy, blata a žuvacieho tabaku a taktiež bola zdeformovaná kvôli množstvu odpalov. Loptičky sa vymieňali za nové iba vtedy keď boli odpálené medzi divákov a stratili sa. Mnohé kluby si najímali akúsi bezpečnostnú službu, ktorej jedinou úlohou bolo vydolovať loptičku odpálenú do hľadiska. Homeruny boli preto zriedkavé a herným stratégiám v tom čase dominovali jednométové odpaly, [[Úlievka(bejzbal)|úlievky]], [[ukradnuté méty]], tzv. hit-and-run hry a iné taktiky.<ref>Daniel Okrent, Harris Lewine, David Nemec (2000) "The Ultimate Baseball Book", Houghton Mifflin Books,ISBN 0-618-05668-8 [http://books.google.com/books?id=mAbGN_1cmhcC&pg=PA33&dq=%22inside+baseball%22&sig=z_sYnAJ_Xovf2TTNN0l_cD_EZB0#PPA33,M1 , p. 33].</ref> Rôzne spôsoby odpalu, ako napríklad [[Baltimore Chop]] sa používali na zvýšenie počtu jednométových odpalov.<ref>Burt Solomon (2000) "Where They Ain't: The Fabled Life And Untimely Death Of The Original Baltimore Orioles", Simon and Schuster, ISBN 0-684-85917-3 [http://www.baseballlibrary.com/baseballlibrary/excerpts/where_they_aint.stm Excerpt].</ref> Pravidlo o tom, že foul ball sa počíta ako strajk pálkara znamenalo významnú zmenu pravidiel, ktorá v priebehu niekoľkých rokov priviedla bejzbal ako hru, v ktorej saa skórovalo množstvo bodov na úroveň hry, v ktorej bolo nesmierne ťažké získať bod (run). Pred zavedením tohto pravidla neboli nesprávne odpaly (foul balls) počítané ako strajky: pálkar mohol odpáliť Ľubovoľný počet nesprávnych odpalov bez toho, aby mu boli pripísané nejaké strajky; to bola veľká výhoda pre pálkarov. V roku 1901 prijala toto nové pravidlo Národná liga a v roku 1903 ho prijala aj Americká liga. === Obdobie Druhej svetovej vojny === 14. januára 1942 poslal Komisár Major League Baseball [[Kenesaw Mountain Landis]] list prezidentovi [[Franklinovi D. Rooseveltovi]] ohľadne pokračovania bejzbalovej ligy aj počas vojny. Tento list sa nazýva Green Light Letter. V tomto liste Komisár žiadal, aby sa bejzbal hral aj naďalej a aby sa začala aj nová bejzbalová sezóna. Prezident Roosevelt odpovedal "Úprimne si myslím, že pre krajinu by bolo najlepšie keby sa bejzbal hral aj naďalej. Bude menej nezamestnaných ľudí a všetci budú pracovať dlhšie a ťažšie ako kedykoľvek predtým. A to znamená, že títo ľudia, ešte viac ako v minulosti, by mali mať možnosť oddýchnuť si a zamestnať si hlavu aj inými vecami ako je ich práca."<ref>Roosevelt, Franklin. “Green Light Letter”. January 15, 1942.</ref> S požehnaním prezidenta Roosevelta začala Major League Baseball s jarným tréningom v roku 1942 s malými obmedzeniami. Aj napriek tomu, že niektorí hráči boli stiahnutí z bejzbalových ihrísk a poslaní na bojové polia, bejzbal sa hrať neprestal a družstvá medzi sebou aj naďalej súťažili. === Búranie rasovej bariéry === V 40. rokoch 20. storočia [[Branch Rickey]], prezident a [[Generálny manažér (bejzbal)|generálny manažér]] mužstva Brooklyn Dodgers si vybral hráča [[Jackieho Robinsona]] zo zoznamu nádejných hráčov z Černošskej ligy. Po získaní prísľubu od Robinsona, že "nastaví aj druhé líce" voči akýmkoľvek rasovým útokom namiereným voči nemu, Rickey s ním podpísal zmluvu na $600 mesačne. Tento čin bol neskôr označovaný za "Vznešený experiment", Robinson, ktorý hral v sezóne 1946 za farmársky tím Dodgers, Montreal Royals, bol prvým černošským bejzbalovým hráčom v Medzinárodnej lige od roku 1880. V nasledujúcom roku povolali Dodgers Robinsona do prvého tímu. 15. apríla 1947 Robinson debutoval v major league na štadióne Ebbets Field pred 26 623 divákmi, medzi ktorými bolo viac ako 14 000 černošských priaznivcov. Afroamerickí bejzbaloví fanúšikovia začali navštevovať zápasy Dodgers v ktoromkoľvek meste a vynechávali tak zápasy tímov Černošskej ligy, výlučne ktoré navštevovali predtým. Povolanie Robinsona do prvého tímu sa stretlo vo všeobecnosti s pozitívnym, ale aj zmiešaným prijatím medzi novinármi a bielymi hráčmi z major league. [[Manažér (bejzbal)|Manažér]] [[Leo Durocher]] povedal svojmu mužstvu, "Nezáleží mi na tom či je ten chlap žltý alebo čierny... Ja som manažérom tohto tímu a ja vravím, že bude hrať. Okrem toho vravím, že z nás všetkých môže spraviť boháčov. A ak ktorýkoľvek z vás nevie minúť peniaze, postarám sa o to, aby ste boli vymenení." Po hrozbe štrajku od niektorých hráčov oznámili prezident Národnej ligy [[Ford Frick]] a Komisár [[Happy Chandler]], že ktokoľvek vstúpi do štrajku bude suspendovaný. Robinsona významne podporili mnohí hráči major league, vrátane spoluhráča z Dodgers [[Pee Wee Reesea]] ktorý povedal, "Človeka môžete nenávidieť z mnohých dôvodov. Ale farba pleti nie je jedným z nich." V tom roku získal Robinson [[cenu pre nováčika roka v Major League Baseball]] (samostatné ocenenie pre nováčika roku v Národnej a Americkej lige sa neudeľovalo až do roku 1949). O menej ako tri mesiace sa [[Larry Doby]] stal prvým [[Afroameričan]]om, ktorý zbúral rasovú bariéru v Americkej lige keď nastúpil za mužstvo [[Cleveland Indians]]. Aj on sa musel vysporiadať s podobnou rasovou diskrimináciou ako Robinson a vďaka svojej bohatej kariére sa dostal aj do Siene slávy. V nasledujúcom roku vstúpilo do oboch líg niekoľko čiernych hráčov. [[Satchel Paige]] podpísal zmluvu s Indiánmi a Dodgers pridali na súpisku okrem Robinsona ďalších troch čiernych hráčov. === Rozširovanie na západ, juh a sever === [[Image:Dodger-Stadium-Panorama-052707.jpg|thumb|left|[[Dodger Stadium]] v roku 2007]] Pol storočie, od roku 1903 do roku 1953, pozostávali dve major ligy z dvoch 8-členných líg. 16 tímov sídlilo iba v desiatich mestách, všetky sa nachádzali v severovýchodnej alebo stredozápadnej časti Spojených štátov: New York City mal tri tímy a [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Chicago]], [[Philadelphia]] a [[St. Louis]] mali po dva tímy. St. Louis bolo najjužnejším a najzápadnejším mestom s tímom, ktorý hral v major league. Najdlhšia cesta z Bostonu do St. Louis trvala približne 24 hodín vlakom. Obdobie rozširovania a preskupovania líg začalo v roku 1953 kedy sa mužstvo Boston Braves z Národnej ligy stalo mužstvom [[Milwaukee Braves]]. V roku 1954 sa St. Louis Browns stali [[Baltimore Orioles]]. V roku 1955 sa [[History of the Philadelphia Athletics|Philadelphia Athletics]] stali [[Kansas City Athletics]]. Tieto tri tímy boli najmenej úspešnými organizáciami v major league, aj napriek tomu, že Braves mali obyčajne tímový priemer nad-.500 a že tak ako oni aj Browns vyhrali ligový titul v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Tieto tri presuny mužstiev neboli kontroverzné. Ďalších niekoľko presunov je kontroverzných dodnes. Bejzbaloví odborníci považujú šéfa tímu Brooklyn/Los Angeles Dodgers [[Waltera O'Malleyho]] za "pravdepodobne najvplyvnejšieho vlastníka bejzbalového klubu v období prvého rozširovania."<ref>{{cite web|url=http://web.baseballhalloffame.org/news/article.jsp?ymd=20071203&content_id=5714&vkey=hof_pr|title=Veterans elect five into Hall of Fame: Two managers, three executives comprise Class of 2008|accessdate=2008-01-19|publisher=National Baseball Hall of Fame and Museum, Inc.|date=2007-12-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071204185637/http://web.baseballhalloffame.org/news/article.jsp?ymd=20071203&content_id=5714&vkey=hof_pr|archivedate=2007-12-04}}</ref> Pred sezónou v roku 1958 presťahoval svoje mužstvo [[History of the Brooklyn Dodgers|Brooklyn Dodgers]] do Los Angeles.<ref name=FYOL/> Keď O'Malley presťahoval organizáciu Dodgers z Brooklynu, táto správa obletela celý športový svet a samotný šéf klubu sa ocitol aj na obálke časopisu ''TIME''.<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/covers/0,16641,19580428,00.html|title=Walter O'Malley|accessdate=2008-04-28|date=1958-04-28|publisher=[[Time, Inc.]]|work=TIME}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130812065953/http://www.time.com/time/covers/0,16641,19580428,00.html |date=2013-08-12 }}</ref> Obálku pre toto vydanie vytvoril športový karikaturista [[Willard Mullin]],<ref name=SC>{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868739,00.html|title=Sporting Cartoons|date=1958-08-25|accessdate=2008-04-30|publisher=[[Time, Inc.]]|work=TIME}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090114104220/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868739,00.html |date=2009-01-14 }}</ref> známy svojou karikatúrou "Brooklyn Bum", ktorá personifikovala tento klub. O'Malley dokázal taktiež presvedčiť konkurenčný klub [[History of the New York Giants (NL)|New York Giants]], aby sa presťahoval na západ a stal sa z neho San Francisco Giants. Giants sa potýkali s klesajúcou návštevnosťou na svojom starom štadióne [[Polo Grounds]]. Ak by sa na západ presťahovali iba Dodgers, boli by najbližším tímom z Národnej ligy [[St. Louis Cardinals]]<ref>{{cite web|url=http://www.aatimetable.com/aa.pdf|format=PDF|title=Worldwide Timetable|publisher=American Airlines|accessdate=2007-11-24|date=2007-11-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070312174659/http://www.aatimetable.com/aa.pdf|archivedate=2007-03-12}}</ref><ref>{{cite web|url=http://welcome.warnercnr.colostate.edu/class_info/nr502/lg1/map_projections/latitude_longitude.html|title=Identifying Locations|publisher=colostate.edu|accessdate=2007-11-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080208115342/http://welcome.warnercnr.colostate.edu/class_info/nr502/lg1/map_projections/latitude_longitude.html|archivedate=2008-02-08}}</ref>. Spoločné sťahovanie by zaručilo hosťujúcim tímom ekonomickejšie cestovania na Západné pobrežie.<ref name=WiW>{{cite news |title=Walter in Wonderland |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868429,00.html |quote= |publisher=[[Time, Inc.]] |work=TIME |date=1958-04-28 |accessdate=2008-04-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090114084212/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,868429,00.html |date=2009-01-14 }}</ref> O'Malley pozval primátora San Francisca [[Georga Christophera]] do New Yorku, aby sa stretol s vlastníkom mužstva Giants [[Horaceom Stonehamom]].<ref name=WiW/> Stoneham zvažoval presťahovať Giants do [[Minnesoty]],<ref>{{cite web|url=http://www.ballparkwatch.com/stadiums/past/metropolitan_stadium.htm|title=Metropolitan Stadium / Minnesota Twins / 1961–1981|accessdate=2008-05-16|work=Ballpark Digest|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080512003338/http://www.ballparkwatch.com/stadiums/past/metropolitan_stadium.htm|archivedate=2008-05-12}}</ref>, ale na konci roka 1957 sa nechal presvedčiť, aby sa pripojil k O'Malleymu pri jeho ceste na Západné pobrežie. Stretnutia sa uskutočnili v priebehu sezóny 1957 a proti vôli komisára [[Forda Fricka]].<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,809519,00.html|title=Scoreboard|accessdate=2008-04-30|date=1957-05-20|publisher=[[Time, Inc.]]|work=TIME}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090114074850/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,809519,00.html |date=2009-01-14 }}</ref> Spoločné sťahovanie zlomilo srdcia mnohým fanúšikom neworkských mužstiev v Národnej lige, ale v konečnom dôsledku bolo pre oba tímy prospešné—a rovnako prospešné bolo aj pre Major League Baseball.<ref name=FYOL>{{cite book|title=After many a summer: the passing of the Giants and Dodgers and a golden age in New York baseball|first=Robert|last=Murphy|year=2009|location=New York|publisher=Sterling|isbn=978-1-4027-6068-6}}</ref> Presťahovanie malo aj okamžitý úspech, pretože Dodgers dosiahli rekord v major-league v návšteve na jeden zápas pri ich prvom domácom vystúpení keď na štadión prišlo 78 672&nbsp;fanúšikov.<ref name=WiW/> V roku [[1961]] sa "prvé" mužstvo [[History of the Washington Senators|Washington Senators]] presťahovalo do [[Minneapolis – Saint Paul|Minneapolis–St. Paul]] a stali sa z nich [[Minnesota Twins]]. Do Americkej ligy boli v rovnakom čase pridané dve mužstvá: [[Los Angeles Angels of Anaheim|Los Angeles Angels]] (ktoré sa čoskoro z centra L.A. presťahovali do blízkeho [[Anaheim, California|Anaheim]]) a nové mužstvo "druhí" [[Washington Senators (1961-1971)|Washington Senators]]. Národná liga nasledovala tento trend a pribrala tímy [[Houston Astros]] a [[New York Mets]] v roku 1962. Astros (známi ako "Colt .45s" počas prvých troch sezón) sa stali prvou južanskou organizáciou v major league od čias mužstva [[Louisville Colonels]], ktoré skončilo v roku 1899. Mets si od národných médií vyslúžili nálepku zbytočného tímu, keď vo svojej prvej sezóne dosiahli skóre 40–120, a ani počas nasledovných sezón nehrali o nič lepšie—ale vo svojej ôsmej sezóne ([[1969 New York Mets season|1969]]) sa Mets stali prvým mužstvom z tímov, ktoré rozšírili ligy v 60. rokoch, ktoré vyhralo Svetovú sériu. V roku [[1966]] sa Major League Baseball dostala aj na „hlboký juh“ keď sa Braves presťahovali do Atlanty. V roku 1968 sa Kansas City Athletics presťahovali na západ a stali sa z nich [[Oakland Athletics]]. V roku [[1969]] každá liga prijala dve nové mužstvá. Do Americkej ligy vstúpili [[Seattle Pilots]] (z ktorých sa stali [[Milwaukee Brewers]] po jednej katastrofálnej sezóne v Seattli) a [[Kansas City Royals]]. Do Národnej ligy vstúpilo prvé kanadské mužstvo [[Montreal Expos]] a rovnako aj [[San Diego Padres]]. V roku [[1972]] sa druhí Washington Senators presťahovali do [[Dallas–Fort Worth metroplex]] aby sa z nich stali [[Texas Rangers (baseball)|Texas Rangers]]. V roku 1977 do MLB vstúpilo druhé kanadské mužstvo [[Toronto Blue Jays]] a rovnako aj [[Seattle Mariners]]. Týmto sa skončilo obdobie rozširovania: do líg neboli prijaté žiadne nové mužstvá a žiadne sa ani nepresťahovali až do 90. rokov 20. storočia. V roku 1993 vstúpili do Národnej ligy Florida Marlins (v súčasnosti [[Miami Marlins]] keď sa v roku 2012 presťahovali priamo do mesta Miami) a [[Colorado Rockies]] so sídlom v Denveri. V roku 1998 prešli Brewers z Americkej do Národnej ligy a boli prijaté dva nové tímy: do Národnej ligy [[Arizona Diamondbacks]] so sídlom vo Phoenixe a do Americkej ligy Tampa Bay Devil Rays (v súčasnosti [[Tampa Bay Rays]]) so sídlom v St. Petersburg na Floride. Po sezóne [[2001]] hlasovali vlastníci klubov a zmenšení počtu tímov v ligách. Očakávalo sa, že kluby [[Montreal Expos]] a [[Minnesota Twins]] ukončia svoju existenciu. Kvôli súdnym sporom s viacerými stranami bol tento plán najprv pozastavené a následne v júni 2002 zamietnutý. Iróniou bolo, že Twins skončili na prvom mieste v roku 2002. Expos sa stali prvou organizáciu, ktorá sa za posledných viac ako tridsať rokov sťahovala, keď sa z nich stali [[Washington Nationals]] v roku 2005. Toto sťahovanie ponechalo v Kanade iba jeden tím, ale naopak vrátilo bejzbal do hlavného mesta USA po 33 ročnej prestávke. Toto sťahovanie organizácie, rovnako ako už mnohokrát predtým, znamenalo návrat bejzbalu do mesta, ktoré v minulosti opustil. Aj napriek tomu, že je niekoľko miest, ktoré nadobro stratili bajzbal na úrovni major league v 19. storočí, od roku 1901 je Montreal jediným mestom, do ktorého sa bejzbalové mužstvo už nevrátilo. (Do toho sa nepočíta krátko trvajúca [[Federálna liga]]. Napriek tomu sa súčasné dve ligy vyhli iba dvom trhom, ktoré pôsobili vo Federálnej lige—[[Buffalo Buffeds/Blues|Buffalo]] a [[Newark Pepper|Indianapolis]].) ===Dominancia nadhadzovačov a zmena pravidiel=== [[Image:MLB runs.png|thumb|Graf zobrazujúci v jednotlivých rokoch priemerný počet dobehov na jeden MLB zápas |300px]] Ku koncu 60. rokov sa mierka na váhach medzi nadhadzovaním a odpaľovaním priklonila na stranu nadhadzovačov. V roku 1968 — ktorý bol neskôr pomenovaný "Rok nadhadzovača"<ref name="yearofthepitcher">"[http://sportsillustrated.cnn.com/baseball/mlb/news/1998/08/04/1968_pitchers/ 1968 – The Year of the Pitcher] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130521002248/http://sportsillustrated.cnn.com/baseball/mlb/news/1998/08/04/1968_pitchers/ |date=2013-05-21 }}" ''Sports Illustrated'', August 4, 1998.</ref> — vyhral hráč klubu [[Boston Red Sox]] [[Carl Yastrzemski]] titul najlepšieho pálkara v Americkej lige s priemerom iba 30,1%. Je to najnižší priemer v histórii MLB.<ref name="yaz">{{cite web|url=http://www.baseball-almanac.com/hitting/hibavg3.shtml|title=Year by Year Leaders for Batting Average|accessdate=2008-09-08|publisher=baseball-almanac.com}}</ref> Nadhadzovač klubu [[Detroit Tigers]] [[Denny McLain]] vyhral 31 zápasov, čím sa stal jediným nadhadzovačom (k sezóne 2011) ktorý vyhral 30 zápasov v jednej sezóne od čias [[Dizzyho Deana]] v roku 1934.<ref name="denny">{{cite web|url=http://info.detnews.com/redesign/history/story/historytemplate.cfm?id=162|title=When Denny McLain stood baseball on its ear|accessdate=2008-09-08|author=Bailey, Mary|year=2000|publisher=The Detroit News|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090113182959/http://info.detnews.com/redesign/history/story/historytemplate.cfm?id=162|archivedate=2009-01-13}}</ref> Prvý nadhadzovač tímu [[St. Louis Cardinals]] [[Bob Gibson]] dosiahol podobný pozoruhodný výkon, keď jeho ukazovateľ ERA bol na úrovni len 1.12.<ref name="gibson">{{cite web|url=http://www.baseball-reference.com/g/gibsobo01.shtml|title=Bob Gibson Statistics|accessdate=2008-09-08|publisher=baseball-reference.com}}</ref> Po týchto výkonoch nadhadzovačov prijala komisia majúca na starosti pravidlá v decembri 1968 pravidlo, ktorým sa zmenšila strike zóna. Pôvodná zóna od kolien po ramená pálkara sa zmenila na horný bod kolien po podpazušie a zároveň sa znížil kopec nadhadzovača (nadhadzovačská méta) z 15 na 10 palcov. Toto pravidlo sa začalo uplatňovať od sezóny 1969.<ref name="mound">{{cite news|url=http://vault.sportsillustrated.cnn.com/vault/article/magazine/MAG1082211/index.htm|title=From Mountain To Molehill|accessdate=2009-03-09|author=William Leggett|work=Sports Illustrated|date=1969-03-24}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120826001422/http://vault.sportsillustrated.cnn.com/vault/article/magazine/MAG1082211/index.htm |date=2012-08-26 }}</ref> V roku 1973 chcela Americká liga, ktorá mala oveľa menšiu návštevnosť ako Národná liga, ešte viac podporiť skórovanie a zaviedla tzv. "pravidlo určeného pálkara" [[designated hitter]] (DH).<ref name="dh">{{cite web|url=http://static.espn.go.com/mlb/s/2003/0327/1530427.html|title=Blomberg first permanent pinch-hitter|accessdate=2008-09-08|author=Merron, Jeff|year=2003|publisher=ESPN }}</ref> ===Power age=== v 90. rokoch a začiatkom nového tisícročia sa bežne stávalo, že bejzbalový hráči odpálili za sezónu aj 40 až 50 homerunov, výkon ktorý bol považovaný za vzácnosť ešte v 80. rokoch. Bolo zrejmé, že minimálne niekoľko týchto zlepšených výkonov bolo spôsobených tým, že hráči užívali steroidy a iné výkon podporujúce drogy. Mnohí moderní bejzbalový teoretici veria, že potreba nadhadzovačov vzdorovať takémuto nárastu sily by mohla viesť v určitom bode k revolúcii v nadhadzovaní. Nové nadhody, ako napríklad záhadný<ref name="gyroball">{{cite web|url=http://sports.yahoo.com/mlb/news?slug=jp-gyro031306&prov=yhoo&type=lgns|title=Searching for baseball's Bigfoot|accessdate=2008-09-06|author=[[Jeff Passan|Passan, Jeff]]|year=2006|publisher=Yahoo Sports|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070309211912/http://sports.yahoo.com/mlb/news?slug=jp-gyro031306&prov=yhoo&type=lgns|archivedate=2007-03-09}}</ref> [[gyroball]], by mohol nachýliť váhy z útoku späť k obrane. Revolúcia v nadhadzovaní by nebola žiadnou novinkou; už niekoľko nadhodov zmenilo bejzbalový zápas, vrátane nadhodu s názvom [[slider]] v 50. a 60. rokoch a [[Split Finger Fastball|split-fingered fastball]] v 70. až 90. rokoch. Od 90. rokoch zažíva vzkriesenie pomalý nadhod tzv. [[changeup]], ktorý skvelé využívajú nadhadzovači ako [[Trevor Hoffman]], [[Greg Maddux]], [[Jamie Moyer]], [[Tom Glavine]], [[Johan Santana]], [[Pedro Martínez]] a [[Tim Lincecum]]. V súčasnosti nadhadzovači ako [[Jonathan Sánchez]] a [[Ubaldo Jiménez]] začali hádzať tieto nadhody tak, že chytili loptičku medzi dva prsty - prostredník a ukazovák, vytvoriac tak padajúci pohyb, tento nadhod sa nazýva "split change."<ref name="maddux">{{cite news|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m0FIH/is_n5_v65/ai_n18606862|title=What makes Greg Maddux so good and can we teach it?|accessdate=2008-09-09|author=Mazzoni, Wayne|year=1995|publisher=findarticles.com}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071018063004/http://findarticles.com/p/articles/mi_m0FIH/is_n5_v65/ai_n18606862 |date=2007-10-18 }}</ref><ref name="glavine">{{cite web|url=http://www.hardballtimes.com/main/article/anatomy-of-a-player-tom-glavine/|title=Anatomy of a player: Tom Glavine|accessdate=2008-09-09|author=Kalk, Josh|year=2007|publisher=hardballtimes.com}}</ref><ref name="santana">{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2008/03/03/sports/baseball/03santana.html?_r=1&ex=1205211600&en=32bc22a3d855ca04&ei=5070&emc=eta1&oref=slogin|title=Santana’s Changeup: Hitters Never See It Coming|accessdate=2008-09-09|author=Curry, Jack|work=The New York Times|date=2008-03-03}}</ref> == Referencie == {{Reflist|2}} == Pozri aj == * [[Svetová séria]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Major League Baseball| ]] [[Kategória:Klubové bejzbalové súťaže]] cr08vk758h22jcc6jb7dlh56ion27iw 0 304099 8356853 8195317 2026-08-16T12:30:40Z ~2026-44766-46 302982 /* Ladenie */ chaos s hornou a spodnou strunou, zjednotený podla zvyku (výšky tónu) - v súlade s použitým názvom „nízke G“ (Zemiak123) 8356853 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Ukulele4.jpg|thumb|Ukulele|alt=|327x327bod]] '''Ukulele''' je [[strunový nástroj]] podobný menšej [[gitara|gitare]], spravidla 4-strunový, pôvodom z [[Portugalsko|Portugalska]]. Španielskymi ľoďami sa dostal na [[Havajské ostrovy]], a tu našiel veľkú obľubu aj u domácich obyvateľov. Môže mať [[soprán]]ové aj [[Tenor (vysoký hlas)|tenorové]] ladenie. Vyrába sa v siedmich verziách: sopraninové (vreckové), sopránové (štandardné), koncertné, tenorové, baritónové, basové a kontrabasové. == Konštrukcia == Ukulele sa vo všeobecnosti vyrába z dreva, hoci na trhu nájdeme aj nástroje, ktorých časť alebo celé telo tvorí plast či iný materiál. Lacnejšie ukulele sa vyrábajú z preglejky alebo laminovanej drevotrieskovej dosky a často sa medzi nimi nájdu nástroje vybavené hmatníkom a kobylkou z palisandru, orecha či smreku. V súvislosti s ozvučením sú na výber akustické ukulele, ktoré sú ideálne na domáce a sólové hranie, a elektroakustické ukulele vybavené snímačom a často i zabudovanou ladičkou. Ukulele má najčastejšie tvar číslice osem, ktorým pripomína malú gitaru, ale na trhu badáme aj nástroje s neštandardným tvarom, ako napríklad s výrezom či oválne, pripomínajúce ananás – tzv. ''pineapple ukulele'' z dielne spoločnosti Kamaka Ukulele Company. Okrem týchto tvarov ešte stoja za zmienku nástroje v tvare pádla a príležitostné štvorcové ukulele, ktoré sa vyrába zo starých drevených škatúľ na cigary. Tieto nástroje majú často štyri struny, ktoré sa pôvodne vyrábali z ovčích a kozích čriev. Moderné ukulele sú osadené strunami z nylónu a polyméru s mnohými obmenami v použitých materiáloch. == Ladenie == Najbežnejším ladením štandardného – sopránového – ukulele je ladenie C⁶, čiže od dolnej struny (tónovo nižšie znejúcej): G₄ – C₄ – E₄ – A₄. Struna G je v porovnaní s očakávaním naladená o oktávu vyššie. Nájdu sa hráči, ktorí uprednostňujú ladenie s „nízkym G“, so spomínanou strunou naladenou o oktávu nižšie: G₃ – C₄ – E₄ – A₄. Toto ladenie znie rovnako ako pri hre na horné štyri struny gitary (DGHE) s kapodastrom na piatom pražci. === Zvuková ukážka === == Notový zápis == === Akordy === Akordy sú univerzálne pre všetky [[Hudobný nástroj|hudobné nástroje]], to znamená, že jeden akord znie na dvoch rozdielnych nástrojoch rovnako. Príklady akordov:<gallery> Súbor:Uke0003.svg|Akord C (štandardné ladenie) Súbor:Uke0232.svg|Akord G (štandardné ladenie) Súbor:Uke1202.svg|Akord E7 (štandardné ladenie) </gallery> === Tablatúra === ''Tablatúra'', skrátenie tiež ''tab'', je špecifický notový zápis, ktorý sa mení s hudobným nástrojom. Tablatúru ukulele tvoria štyri rovnobežné čiary, ktoré predstavujú jednotlivé struny nástroja a sú zobrazené v opačnom poradí, čiže napríklad pri štandardnom ladení sopránového ukulele G-C-E-A patrí dolná čiara hornej (najhrubšej) strune G. Číslice zobrazené na jednotlivých čiarach znamenajú, v ktorom pražci treba stlačiť strunu, aby hráč vylúdil želaný tón či akord. [[Súbor:Ukulele_scale.png|bezrámu|400x400bod]] === Noty === Na ukulele sa dá samozrejme hrať aj podľa nôt.[[Súbor:Ukulelen + Gitarre 2.jpg|náhľad|Typy ukulele, zľava doprava: baritónové, tenorové, koncertné a sopránové (výrobcovia: Cordoba, Martin, Luna, Baton Rouge). Úplne v pravo pre porovnanie akustická gitara s výrezom.]] == Typy a veľkosti == {| class="wikitable" |+ !typ !alternatívny názov !štandardná dĺžka !dĺžka menzúry !počet pražcov !rozsah !najčastejšie ladenie !alternatívne ladenia |- |sopraninové |picollo, vreckové |41 cm |28 cm |10 až 12 |G₄–E₆ |D₅ G₄ H₄ E₅ |C₅ F₄ A₄ D₅ |- |sopránové |štandardné, ukulele |53 cm |33 cm |12 až 15 |C₄–A₅ (C⁶) |G₄ C₄ E₄ A₄ |A₄ D₄ F^♯₄ H₄ G₃ C₄ E₄ A₄ |- |koncertné |altové |58 cm |38 cm |15 až 18 |C₄–C₆ (D^♯6) |G₄ C₄ E₄ A₄ |G₃ C₄ E₄ A₄ |- |tenorové |Lili‘u |66 cm |43 cm |17 až 19 |G₃–D₆ (E⁶) |G₄ C₄ E₄ A₄ G₃ C₄ E₄ A₄ |D₄ G₃ H₃ E₄ A₃ D₄ F^♯₄ H₄ D₃ G₃ H₃ E₄ |- |baritónové |bari |74 cm |48 cm |18 až 21 |D₃–A^♯₅ (C^♯6) |D₃ G₃ H₃ E₄ |C₃ G₃ H₃ E₄ |- |basové | |76 cm |51 cm |16 až 18 |E₂–H₄ (C^♯5) |E₂ A₂ D₃ G₃ | |- |kontrabasové | |81 cm |53 cm |16 |E₁–H₃ |E₁ A₁ D₂ G₂ |D₁ A₁ D₂ G₂ |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ukulele}} {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Brnkacie nástroje]] k4dc1xkchuo3xnrz6byjzh5yuyl29bv 8356869 8356853 2026-08-16T13:00:52Z ~2026-44766-46 302982 /* Tabulatúra */ dalšie zjednotenie názvu hornej struny (tónovo); Tablatúra → Tabulatúra 8356869 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:Ukulele4.jpg|thumb|Ukulele|alt=|327x327bod]] '''Ukulele''' je [[strunový nástroj]] podobný menšej [[gitara|gitare]], spravidla 4-strunový, pôvodom z [[Portugalsko|Portugalska]]. Španielskymi ľoďami sa dostal na [[Havajské ostrovy]], a tu našiel veľkú obľubu aj u domácich obyvateľov. Môže mať [[soprán]]ové aj [[Tenor (vysoký hlas)|tenorové]] ladenie. Vyrába sa v siedmich verziách: sopraninové (vreckové), sopránové (štandardné), koncertné, tenorové, baritónové, basové a kontrabasové. == Konštrukcia == Ukulele sa vo všeobecnosti vyrába z dreva, hoci na trhu nájdeme aj nástroje, ktorých časť alebo celé telo tvorí plast či iný materiál. Lacnejšie ukulele sa vyrábajú z preglejky alebo laminovanej drevotrieskovej dosky a často sa medzi nimi nájdu nástroje vybavené hmatníkom a kobylkou z palisandru, orecha či smreku. V súvislosti s ozvučením sú na výber akustické ukulele, ktoré sú ideálne na domáce a sólové hranie, a elektroakustické ukulele vybavené snímačom a často i zabudovanou ladičkou. Ukulele má najčastejšie tvar číslice osem, ktorým pripomína malú gitaru, ale na trhu badáme aj nástroje s neštandardným tvarom, ako napríklad s výrezom či oválne, pripomínajúce ananás – tzv. ''pineapple ukulele'' z dielne spoločnosti Kamaka Ukulele Company. Okrem týchto tvarov ešte stoja za zmienku nástroje v tvare pádla a príležitostné štvorcové ukulele, ktoré sa vyrába zo starých drevených škatúľ na cigary. Tieto nástroje majú často štyri struny, ktoré sa pôvodne vyrábali z ovčích a kozích čriev. Moderné ukulele sú osadené strunami z nylónu a polyméru s mnohými obmenami v použitých materiáloch. == Ladenie == Najbežnejším ladením štandardného – sopránového – ukulele je ladenie C⁶, čiže od dolnej struny (tónovo nižšie znejúcej): G₄ – C₄ – E₄ – A₄. Struna G je v porovnaní s očakávaním naladená o oktávu vyššie. Nájdu sa hráči, ktorí uprednostňujú ladenie s „nízkym G“, so spomínanou strunou naladenou o oktávu nižšie: G₃ – C₄ – E₄ – A₄. Toto ladenie znie rovnako ako pri hre na horné štyri struny gitary (DGHE) s kapodastrom na piatom pražci. === Zvuková ukážka === == Notový zápis == === Akordy === Akordy sú univerzálne pre všetky [[Hudobný nástroj|hudobné nástroje]], to znamená, že jeden akord znie na dvoch rozdielnych nástrojoch rovnako. Vďaka podobnému ladeniu, môžeme na ukulele použiť prstoklady z gitary (a naopak), avšak zaznie akord zvukovo posunutý. Napr. gitarový akordový prstoklad pre D, bude na ukulele znieť ako G. Príklady ukulele akordov (štandardné ladenie):<gallery> Súbor:Uke0003.svg|Akord C Súbor:Uke0232.svg|Akord G Súbor:Uke1202.svg|Akord E7 </gallery> === Tabulatúra === ''Tabulatúra'', skrátenie tiež ''tab'', je špecifický notový zápis, ktorý sa mení s hudobným nástrojom. Tabulatúru ukulele tvoria štyri rovnobežné čiary, ktoré predstavujú jednotlivé struny nástroja, kde pri štandardnom ladení sopránového ukulele G-C-E-A patrí dolná čiara osnovy, dolnej (najhrubšej) strune G. Číslice zobrazené na jednotlivých čiarach znamenajú, v ktorom pražci treba stlačiť strunu, aby zaznel želaný tón či akord. [[Súbor:Ukulele_scale.png|bezrámu|400x400bod]] === Noty === Na ukulele sa dá samozrejme hrať aj podľa nôt.[[Súbor:Ukulelen + Gitarre 2.jpg|náhľad|Typy ukulele, zľava doprava: baritónové, tenorové, koncertné a sopránové (výrobcovia: Cordoba, Martin, Luna, Baton Rouge). Úplne v pravo pre porovnanie akustická gitara s výrezom.]] == Typy a veľkosti == {| class="wikitable" |+ !typ !alternatívny názov !štandardná dĺžka !dĺžka menzúry !počet pražcov !rozsah !najčastejšie ladenie !alternatívne ladenia |- |sopraninové |picollo, vreckové |41 cm |28 cm |10 až 12 |G₄–E₆ |D₅ G₄ H₄ E₅ |C₅ F₄ A₄ D₅ |- |sopránové |štandardné, ukulele |53 cm |33 cm |12 až 15 |C₄–A₅ (C⁶) |G₄ C₄ E₄ A₄ |A₄ D₄ F^♯₄ H₄ G₃ C₄ E₄ A₄ |- |koncertné |altové |58 cm |38 cm |15 až 18 |C₄–C₆ (D^♯6) |G₄ C₄ E₄ A₄ |G₃ C₄ E₄ A₄ |- |tenorové |Lili‘u |66 cm |43 cm |17 až 19 |G₃–D₆ (E⁶) |G₄ C₄ E₄ A₄ G₃ C₄ E₄ A₄ |D₄ G₃ H₃ E₄ A₃ D₄ F^♯₄ H₄ D₃ G₃ H₃ E₄ |- |baritónové |bari |74 cm |48 cm |18 až 21 |D₃–A^♯₅ (C^♯6) |D₃ G₃ H₃ E₄ |C₃ G₃ H₃ E₄ |- |basové | |76 cm |51 cm |16 až 18 |E₂–H₄ (C^♯5) |E₂ A₂ D₃ G₃ | |- |kontrabasové | |81 cm |53 cm |16 |E₁–H₃ |E₁ A₁ D₂ G₂ |D₁ A₁ D₂ G₂ |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ukulele}} {{Hudobný výhonok}} [[Kategória:Brnkacie nástroje]] 156ed6wxwbw5n929d8i9m7hgi5rxskh 0 322797 8356967 6377442 2026-08-16T17:00:34Z Rios 1882 pridaná [[Kategória:Nápravy]] pomocou použitia HotCat 8356967 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Ford model t suspension.triddle.jpg|thumb|right|Pravá predná časť nápravy vozidla [[Ford T]]]] [[Obrázok:Jag IRS 1st gen OB brakes.jpg|thumb|right|Náprava s nezávislým zavesením kolies vozidla [[Jaguar XJS]]]] '''Náprava''' je konštrukčný prvok [[automobil]]u, spájajúci nadstavbu automobilu s [[vozovka|vozovkou]]. Nadstavbou automobilu sa myslí [[karoséria]], alebo rám. Nápravu tvoria [[koleso|kolesá]], systém zavesenia kolesa, systém uloženia kolesa a prípadne systémy: odpruženie, riadenie, pohon a brzdenie kolesa. == Funkcia systémov nápravy == # Zavesenie kolesa: umožňuje vzájomný [[pohyb]] kolesa voči nadstavbe automobilu hlavne v zvislom smere. # Uloženie kolesa: umožňuje [[rotácia|rotáciu]] kolesa okolo osi. # Odpruženie kolesa: vytvára pružné spojenie kolesa s nadstavbou automobilu. # Riadenie kolesa: umožňuje natáčanie kolesa okolo osi riadenia. # Pohon kolesa: privádza [[krútiaci moment]] do osi kolesa. # Brzdenie kolesa: privádza [[brzdný moment]] do osi kolesa. == Zdroje == * Močkoř R.: ''Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány.'' SjF STU Bratislava, 1997. {{Technický výhonok}} [[Kategória:Podvozok automobilu]] [[Kategória:Nápravy]] jg6srikm5sucwx9oee3hdyacavzvrhh 0 323096 8357116 8097491 2026-08-17T02:43:50Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Circuit_Hokenheimring.png bol nahradený odkazom Circuit_Hockenheimring.png. 8357116 wikitext text/x-wiki {{F1 okruh| Názov = Hockenheimring| Miesto = [[Hockenheim]], [[Nemecko]] | Čas = [[GMT]] +1 | Obrázok = [[Súbor:Circuit Hockenheimring.png|260px]] | Podujatia = [[Formula 1|F1]], [[DTM]], [[NitrOlympX|Drag racing (NitrOlympX)]] | Dĺžka_km = 4,574 | Dĺžka_mi = 2,842 | Počet zákrut = 17 | Rekord_čas = 1:13,780| Rekord_pilot = [[Kimi Räikkönen]] | Rekord_tím = [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | Rekord_rok = 2004 }} '''Hockenheimring Baden-Württemberg''' je pretekársky okruh, ktorý leží pri obci [[Hockenheim]] neďaleko [[Mannheim]]u v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]]. Nemecká trať je súčasťou turistickej cesty [[Bertha Benz Memorial Route]] v údolí rieky [[Rýn]]. Práve jeho poloha zaručuje minimálne prevýšenia v teréne, vďaka čomu je Hockenheimring diametrálne odlišný od [[Nürburgring]]u, s ktorým sa každoročne strieda v úlohe hostiteľa nemeckej Veľkej ceny šampionátu [[Formula 1|formuly 1]]. == Charakteristika trate == Starý Hockenheimring bol vysokorýchlostný okruh, ale jeho modernizovanú verziu charakterizuje jeden veľký kompromis, o ktorý sa pokúšajú inžinieri všetkých tímov pri nastavení monopostov. Celý okruh by sa dal rozdeliť približne v polovici na rýchlu a pomalú časť. V tej prvej je dôležitá rýchlosť na rovinkách a pri prejazdoch vysokorýchlostných zákrut, no na druhej strane, časť trate pri ''štadióne'' zložená z pomalých a stredne rýchlych zákrut vyžaduje dobrý prítlak. Pri nastavení auta je preto veľmi dôležité nájsť rovnováhu medzi dlhou zadnou rovinkou a pomalou sekciou na konci kola. Vyššie opotrebenie pneumatík súvisí s prudkým brzdením v pomalej časti trate a nie príliš kvalitným asfaltovým povrchom. Výhodou okruhu je fakt, že poskytuje kvalitné možnosti pre predbiehanie. Pretekársky komplex okrem iného obsahuje štvrť míľovú dráhu pre preteky dragsterov, na ktorej prebiehajú najvýznamnejšie európske preteky dragsterov známe ako [[NitrOlympX]]. === Fakty a údaje === [[Súbor:Hockenheimring Start und Ziel.jpg|280px|right|thumb|Cieľová rovinka]] [[Súbor:Panorama Hockenheim DTM 2008.jpg|700px|right|thumb|Panoráma trate v sekcii ''štadión'']] * '''Dĺžka trate:''' 4 574 m * '''Počet kôl pretekov:''' 67 * '''Dĺžka pretekov:''' 306,458&nbsp;km * '''Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou:''' 0 m * '''Počet zákrut:''' 17 (10 vpravo a 7 vľavo) * '''Šírka trate:''' 8,5 až 18,5 m * '''Traťový rekord:''' 1:13,780 (223,182&nbsp;km/h) - Kimi Räikkönen/McLaren-Mercedes (2004) * '''Najrýchlejšie kolo kvalifikácie:''' 1:13,306 (224,625&nbsp;km/h) - Michael Schumacher/Ferrari (2004) * '''Maximálna rýchlosť:''' 310&nbsp;km/h * '''Prvá GP:''' 1970 (víťaz Jochen Rindt (AUT) - Lotus 72) * '''Počet GP:''' 32 * '''Priemerná spotreba paliva:''' 2,3&nbsp;kg / kolo * '''Jazda na plný plyn:''' 65 % * '''Počet preradení rýchlostných stupňov:''' 46 / kolo * '''Opotrebenie pneumatík:''' stredné * '''Opotrebenie bŕzd:''' stredné až vysoké * '''Úroveň priľnavosti:''' stredná až vysoká * '''Stratégia''' ** '''1 zastávka:''' 32. - 37. kolo ** '''2 zastávky:''' 22. - 26. a 43. - 46. ** '''3 zastávky:''' 10. - 21. a 27. - 32. a 45. - 49. * '''Architekt:''' [[Hermann Tilke]] * '''Kapacita tribún:''' 120 000 == História == [[Súbor:Hockenheimring_prior_to_2002.svg|280px|left|thumb|Konfigurácia trate pred rekonštrukciou v roku 2002]] Hockenheimring bol postavený v roku 1932 na lesných cestách ako náhrada za nebezpečný a zakázaný okruh [[Wildpark]] v [[Karlsruhe]]. Okruh spočiatku slúžil motocyklovým pretekom, no neskôr bol rozšírený, aby sa mohol stať testovacou dráhou pre automobilky [[Mercedes-Benz]] a [[Auto Union]]. V období medzi rokmi 1938 až 1947 bol Hockenheimring premenovaný na ''Kurpfalzring''. Po skončení druhej svetovej vojny bolo používanie okruhu stále veľmi obmedzované, pričom preteky motocyklov sa tu určitý čas vôbec nesmeli organizovať. Trať mala pôvodne dĺžku osem kilometrov a pozostávala z dvoch veľmi dlhých roviniek. Časom muselo dôjsť k jej skráteniu a zvýšeniu diváckeho komfortu. V roku 1965, keď nová [[Diaľnica A6 (Nemecko)|diaľnica A6]] oddelila Hockenheim od zvyšku okruhu, prišla prvá rekonštrukcia. Nemecká vláda vtedy súhlasila s vyplatením finančnej kompenzácie mestu Hockenheim a trať bola prebudovaná holandským dizajnérom [[John Hugenholz|Johnom Hugenholzom]]. Z jeho dielne vzišiel moderný 6,72&nbsp;km dlhý okruh, ktorý už obsahoval i kľukatú sekciu ''štadión''. Tragická smrť [[Jim Clark|Jima Clarka]] v pretekoch [[Formula 2|formuly 2]] v roku 1968 si vyžiadala ďalšiu, tentokrát oveľa radikálnejšiu prestavbu, vďaka ktorej pribudlo niekoľko zákrut a bezpečnostných prvkov. Dnes sa na mieste Clarkovej nehody nachádza pamätný pomník na jeho počesť. Prvá Veľká cena Nemecka na okruhu v Hockenheime sa uskutočnila v roku 1970, keď sa pretekári rozhodli bojkotovať štart na nebezpečnom Nürburgringu. Ten sa podrobil rekonštrukcii a od nasledujúceho roku až do sezóny 1977 prevzal štafetu nemeckej Grand Prix. Od tej doby sa Grand Prix Nemecka konala vždy okrem roku 1985 práve na Hockenheimringu. V roku 1980 na trati zahynul [[Patrick Depailler]], a preto pribudla pred zákrutou ''Öst'' šikana. Táto verzia bola aj napriek niekoľkým ďalším drobným úpravám stále veľmi rýchla a nebezpečná, no to nebol jediný problém. Ako veľmi nešťastné sa ukázalo aj riešenie diváckych tribún v sekcii ''štadión'', pretože väčšina predbiehacích manévrov a dôležité dianie na trati prebehlo mimo ich dohľad v lese. FIA preto v roku 1999 organizátorom pohrozila vyškrtnutím trate z kalendáru formuly 1, ak nedôjde k výraznej modernizácii. Tomuto však miestne úrady zabránili angažovaním architekta [[Hermann Tilke|Hermanna Tilkeho]], ktorý sa rozhodol ponechať len minimum z pôvodnej verzie a okruh výrazným spôsobom prispôsobil súčasným normám. V prvej fáze prestavby došlo k vyrovnaniu terénu a navrhnutiu kratšej varianty s množstvom bezpečného priestoru pre výjazd monopostu z trate. Ďalším rozhodnutím bolo pridanie ostrých zákrut, ktoré zvýšili množstvo miest vhodných na predbiehanie. Prestavba si vyžiadala i pridanie nových tribún, z ktorých niektoré zafinancovala automobilka Mercedes-Benz, a preto je jedna z tribún pomenovaná na jej počesť. [[Súbor:Hockenheimring Ostkurve 2008.JPG|280px|right|thumb|Zákruta ''Öst'', ktorá už nie je súčasťou pretekárskej trate.]] [[Súbor:Boxengasse Hockenheim.jpg|280px|right|thumb|Boxová ulička]] Po prvýkrát sa pretekalo na modernej verzii Hockenheimringu v roku 2002. Vtedy sa na okruh a najmä Hermanna Tilkeho zniesla veľká kritika. Mnohým sa nepáčilo skrátenie trate a odstránenie rýchlej lesnej sekcie, ktorá bola nakoniec vysadená stromami. [[Súbor:Mercedes-tribuene-2005.jpg|280px|right|thumb|Tribúna ''Mercedes-Benz'']] V júli roku 2006 [[Bernie Ecclestone]] oznámil, že už nemá záujem o dve Veľké ceny na nemeckom území v priebehu jedného roku. Od sezóny 1995 sa totiž okrem Hockenheimu jazdilo aj na Nürburgringu pod hlavičkou Veľkej ceny Európy či Veľkej ceny Luxemburska. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté, že Nürburgring a Hockenheimring sa budú v jednotlivých ročníkoch striedať. [[Súbor:DragStrip Nitrolympics 2005.jpg|280px|right|thumb|Dráha pre dragstery]] V posledných rokoch boli veľkým problémom stúpajúce straty súvisiace s usporadúvaním Veľkých cien, ktoré museli uhrádzať organizátori, a preto hrozilo, že platná zmluva, ktorá mala skončiť v roku 2010, nebude predĺžená. Napokon sa v októbri roku 2009 obe strany dohodli na predĺžení kontraktu až do roku 2018 s tým, že FOA (Formula One Administration) pokryje všetky straty, ktoré pri organizovaní vzniknú. == Výsledky posledných ročníkov == === Víťazi === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Motor ! Čas |- ! 2004 | Michael Schumacher | Ferrari F2004 | Ferrari 3.0 V10 | 1:23:54,848 |- ! 2005 | Fernando Alonso | Renault R25 | Renault 3.0 V10 | 1:26:28,599 |- ! 2006 | Michael Schumacher | Ferrari 248 F1 | Ferrari 2.4 V8 | 1:27:51,693 |- bgcolor="#DDDDDD" ! 2007 | COLSPAN=4|''Nekonala sa'' |- ! 2008 | Lewis Hamilton | McLaren MP4-23 | Mercedes 2.4 V8 | 1:31:20,874 |- bgcolor="#DDDDDD" ! 2009 | COLSPAN=4|''Konala sa na okruhu Nürburgring'' |- ! 2010 | Fernando Alonso | Ferrari F10B | Ferrari 2.4 V8 | 1:27:38,864 |} === Víťazi v kvalifikáciách === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Motor ! Čas |- ! 2004 | Michael Schumacher | Ferrari F2004 | Ferrari 3.0 V10 | 1:13,306 |- ! 2005 | Kimi Räikkönen | McLaren MP4-20 | Mercedes 3.0 V10 | 1:14,320 |- ! 2006 | Kimi Räikkönen | McLaren MP4-21 | Mercedes 2.4 V8 | 1:14,070 |- bgcolor="#DDDDDD" ! 2007 | COLSPAN=4|''Nekonala sa'' |- ! 2008 | Lewis Hamilton | McLaren MP4-23 | Mercedes 2.4 V8 | 1:15,666 |- bgcolor="#DDDDDD" ! 2009 | COLSPAN=4|''Konala sa na okruhu Nürburgring'' |- ! 2010 | Sebastian Vettel | Red Bull RB6 | Renault 2.4 V8 | 1:13,791 |} === Najrýchlejšie kolá === {| class="wikitable" border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1em 1em 1em 0; background:#fafafa; border:1px #aaa solid; border-collapse:collapse; font-size:95%; caption-side:bottom;" |- ! Rok ! Jazdec ! Monopost ! Motor ! Čas ! Priem. rýchlosť |- ! 2004 | Kimi Räikkönen | McLaren MP4-19B | Mercedes 3.0 V10 | 1:13,780 | 223,182&nbsp;km/h |- ! 2005 | Kimi Räikkönen | McLaren MP4-20 | Mercedes 3.0 V10 | 1:14,873 | 219,924&nbsp;km/h |- ! 2006 | Michael Schumacher | Ferrari 248 F1 | Ferrari 2.4 V8 | 1:16,357 | 215,650&nbsp;km/h |- bgcolor="#DDDDDD" ! 2007 | COLSPAN=5|''Nekonala sa'' |- ! 2008 | Nick Heidfeld | BMW Sauber F1.08 | BMW 2.4 V8 | 1:15,987 | 216,700&nbsp;km/h |- bgcolor="#DDDDDD" ! 2009 | COLSPAN=5|''Konala sa na okruhu Nürburgring'' |- ! 2010 | Sebastian Vettel | Red Bull RB6 | Renault 2.4 V8 | 1:15,824 | 217,166&nbsp;km/h |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hockenheimring}} == Externé odkazy == * [http://www.hockenheimring.net/ Hockenheimring] * [http://maps.google.com/maps?f=q&hl=en&q=Hockenheim,+Germany&ie=UTF8&z=14&ll=49.33189,8.580151&spn=0.026401,0.086517&t=k&om=1 Satelitné snímky z Google Maps ] * [http://www.formula1.com/races/in_detail/germany_834/circuit_diagram.html Údaje okruhu na Formula1.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100716140831/http://www.formula1.com/races/in_detail/germany_834/circuit_diagram.html |date=2010-07-16 }} {{Okruhy formuly 1}} [[Kategória:Okruhy Formuly 1]] [[Kategória:Motoršport v Nemecku]] 0sce0nnd619iw1l12o7fqw320nk8zl0 0 328166 8357077 4215542 2026-08-16T21:51:03Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Herakleitos z Efezu]] na [[Hérákleitos.]] 4215542 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hérakleitos]] eo26nffd6nu5ltgc3hwbyex3x1quo2i 0 330000 8356882 8175571 2026-08-16T13:31:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356882 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = London Elektricity | Obrázok = London Elektricity.jpg | Popis obrázku = | Krajina pôvodu = [[Londýn]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Žáner = [[Drum and bass]], [[Liquid funk]], [[Intelligent drum and bass#Jazzstep|Jazzstep]], [[Breakbeat]], [[Acid jazz]] | Roky pôsobenia = [[1999]] - súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Hospital Records]] | Príbuzné akty = | Súvisiace články = [[Izit]], [[Future Homosapiens]], [[Landslide]] | Webstránka = [http://www.londonelektricity.com londonelektricity.com] | Členovia skupiny = Tony Colman ''(produkcia, klávesy)'' | Bývalí členovia = [[Hospital Records|Chris Goss]] ''(produkcia, klávesy)''<br />[[Liane Carroll]] ''(vokály, klávesy)''<br />[[Jungle Drummer]] ''(bicie)''<br />[[Andy Waterworth]] ''(basová gitara)''<br />[[Landslide]] ''(bicí automat)''<br />[[Robert Owens]] ''(vokály)''<br />[[Stamina MC]] ''(rapovanie)''<br />[[SP MC]] ''(rapovanie)''<br />[[MC Wrec]] ''(rapovanie)'' }} '''London Elektricity''' je hudobný kolektív a (neskôr) skupina. Sú najznámejší ako predchodcovia živých drum and bassových vystúpení, aj keď ich hudba obsahuje prvky [[jazz]]u, [[funk]]u a [[breakbeat]]u. == História == Prvá podoba London Elektricity bolo duo Tony Colman a [[Hospital Records|Chris Goss]]. Colman a Goss sú takisto zakladateľmi vydavateľstva [[Hospital Records]] ku ktorej sú London Elektricity podpísaní. V roku 1999 vydali svoj debutový album ''Pull the Plug'' cez [[Hospital Records]]. Hoci zhromaždeniu hudobníkov prispela široká škála živých nástrojov ([[kontrabas]], [[elektrická gitara]], dychová sekcia, [[flauta]], sláčiky), jazzová speváčka [[Liane Carroll]] poskytla vokály v dvoch skladbách, LP bolo v podstate štúdiovou prácou, pod dohľadom dvojice Colman a Goss. V roku 2002 odišiel Chris Goss, ktorý sa sústredil na riadenie Hospital Records, takže London Elektricity zostal sólovým projektom Tonyho Colmana. Druhý album ''[[Billion Dollar Gravy]]'' bol vydaný v roku 2003. Počas nahrávania albumu zhromaždení hudobníci sa spojili do skupiny a Colman sa rozhodol prerobiť London Elektricity na skupinu so živými nástrojmi. Zostava obsahovala členov Colman, [[Andy Waterworth]], [[Landslide]], [[MC Wrec]], [[Jungle Drummer]], Liane Carroll a [[Robert Owens]], okrem iných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=London Elektricity article at spinscience |url=http://www.spinscience.org.uk/index.php?option=com_content&task=view&id=84&Itemid=49 |dátum prístupu=2010-10-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070820105113/http://www.spinscience.org.uk/index.php?option=com_content&task=view&id=84&Itemid=49 |dátum archivácie=2007-08-20 }}</ref> V roku 2004 vydali živé DVD s názvom ''[[London Elektricity: Live Gravy]]''. V roku 2005 vydali svoj tretí album ''Power Ballads'' tiež ako živá skupina. London Elektricity oznamujú na tlačovej konferencii na Warwickej univerzite pri príležitosti drum and bassového večierku dňa 2. decembra 2005, že končia so svojimi živými vystúpeniami. Od roku 2006 sa vydáva Tony Colman na sólovú dráhu a používa pseudonym London Elektricity. [[Lianne Carroll]] je v roku 2005 vyhlásená za víťazku ceny Jazz Award rádiom [[BBC]] a teraz rozbieha svoju vlastnú sólovú kariéru. Nový remixer skupiny je od roku 2007 Ben Nguyen. Tony Colman prezentuje [[podcasting|podcast]] Hospital Records vytvorený Mattom Rileym ako Hospital HQ. Podcast nedávno vyhral cenu 'Best Podcast' v BT Digital Music Awards, a má viac ako 30,000 stiahnutí. Podcast pravidelne zahŕňa špeciálnych hostí, ktorí sú podpísaní pod Hospital Records ako napríklad [[Logistics]]. Štvrtý album London Elektricity ''[[Syncopated City]]'' bol vydaný v septembri 2008. Mesiac predtým bol označený jeho Essential Mix na BBC Radio 1. London Elektricity je jeden z hudobníkov v Hospital Records, ktorý píše nový album pre vydanie v roku 2010. == Vplyvy == Podľa jeho [[myspace]] stránky, vplyvy Tonyho Colmana obsahujú rad hudobníkov ako [[Talking Heads]], [[Fela Kuti]], [[Kraftwerk]], [[Brian Eno]], [[Led Zeppelin]] a iní. Žánre ako [[Jazz]], [[Soul]], [[Latinskoamerická hudba|Latin]], [[Dub (hudobný štýl)|Dub]], [[Rock]], a dokonca aj [[Punk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=London Elektricity's page at Hospital Records |url=http://www.hospitalrecords.com/artists/londonelektricity/ |dátum prístupu=2010-10-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070921000811/http://www.hospitalrecords.com/artists/londonelektricity/#dubs |dátum archivácie=2007-09-21 }}</ref>, sú jasné v mnohých piesňach London Elektricity ako napríklad „Rewind“, „Attack Ships on Fire“, „South Eastern Dream“, „Do You Believe“ (a jej dub verzia „Dub You Believe“), „Main Ingredient“, „Remember the Future“, „Round the Corner“ a „Song in the Key of Knife“ (s [[kontrabas|akustickou]] basovou linkou). == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 1999 - ''[[Pull the Plug]]'' * 2002 - ''[[The Waiting Room]]'' * 2003 - ''[[Billion Dollar Gravy]]'' * 2005 - ''[[Power Ballads]]'' * 2006 - ''[[Medical History]]'' * 2008 - ''[[Syncopated City]]'' * 2011 - YIKES! === Živé albumy === * 2004 - ''[[Live Gravy]]'' * 2006 - ''[[Live at the Scala]]'' === DVD === * 2004 - ''[[Live Gravy]]'' * 2006 - ''[[Live at the Scala]]'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.londonelektricity.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170401092919/http://londonelektricity.com/ |date=2017-04-01 }} * [http://www.hospitalrecords.com/artists/londonelektricity/ Stránka na HospitalRecords.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070921000811/http://www.hospitalrecords.com/artists/londonelektricity/#dubs |date=2007-09-21 }} * [http://www.hospitalrecords.com/podcast/ The HospitalCast] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070513033431/http://www.hospitalrecords.com/podcast/ |date=2007-05-13 }} ([http://www.zen54064.zen.co.uk/Hospital%20Records%20Podcast%201.xml podcast] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090629131019/http://www.zen54064.zen.co.uk/Hospital%20Records%20Podcast%201.xml |date=2009-06-29 }}) * [http://www.myspace.com/londonelektricity London Elektricity na MySpace] [[Kategória:London Elektricity| ]] [[Kategória:Drum and bassové hudobné skupiny]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny]] 90we7jb3lvs8u6b0nwg3ovk5t9mn0d9 0 335831 8357159 7980326 2026-08-17T08:38:14Z ~2026-44669-74 302887 3 500 000 € 8357159 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Miranda Buckshot | Obrázok = MirandaBuckshot89645.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = [[The Sims 3]]ová speváčka | Rodné meno = | Umelecké meno = Miranda Buckshot | Dátum narodenia = {{dnv|1983|9|12}} | Miesto narodenia = 92-poschodová nemocnica, Starlight Shores, 37.p. | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Oceánska trieda 82, Starlight Shores | Žáner = [[R&B]], [[Soul]] | Roky pôsobenia = [[2004]]-súčasnosť | Hrá na nástroje = basgitara, gitara, klavír, bubny, heligónka | Typ hlasu = mezzosoprán | Súvisiace články = [[Ne-Yo]] | Vplyvy = 86 | Rodičia = Madeline Buckshot, Charlie Ray Buckshot | Hudobný vydavateľ = [[Arista Records]] | Webstránka = [http://www.jenniferhudson.com jenniferhudson.com] }} '''Jennifer Hudsonová''' (* [[12. september]] [[1981]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]), rodným menom '''Jennifer Kate Hudsonová''', je americká [[R&B]] a [[soul]]ová speváčka a herečka, ktorá sa do povedomia dostala prostredníctvom speváckej súťaže [[American Idol]] ([[2004]]), v ktorej obsadila 7. miesto. V r. [[2006]] debutovala vo filme muzikálom [[Dreamgirls]], za ktorý si vyslúžila cenu [[Academy Awards]] ako „Najlepšia herečka vo vedľajšej role“. Za svoj herecký výkon si tiež vyslúžila ocenenia [[Zlatý glóbus]], [[BAFTA Award]], [[NAACP Image Award]] a nakoniec [[Screen Actors Guild Award]]. Za svoj hudobný debut [[Jennifer Hudson (hudobný album)|Jennifer Hudson]] ([[2008]]) získala ocenenie [[Grammy Awards]] a zlato z predaja 700 000 predaných nosičov v [[Spojené štáty|USA]] a milión kópií predaných nosičov vo svete. Má za sebou vystúpenia na mnohých významných podujatiach, medzi inými [[Super Bowl XLIII]], Grammy Awards, už ako hosť v American Idol či [[Show Oprah Winfrey]]. == Detstvo a mladosť == Spevácke začiatky Jennifer Hudsonovej siahajú do obdobia siedmich rokov a viažu sa k baptistickému kostolu v Chicagu. == Diskografia == * [[2008]]: ''[[Jennifer Hudson (album)|Jennifer Hudson]]'' === Single === * 2006: „And I Am Telling You I'm Not Going“ * 2008: „Spotlight“ * 2009: „If This Isn't Love“ * 2009: „Giving Myself“ === Iné vydané skladby === * 2006: „One Night Only“ <small>(s [[Beyoncé Knowles|Beyoncé]], [[Anika Noni Rose]] & [[Sharon Leal|S. Leal]])</small> * 2006: „Love You I Do“ * 2008: „All Dressed in Love“ * 2010: „Let It Be“ <small>(feat. [[The Roots]])</small> * 2010: „Love Is Your Color“ <small>(s [[Leona Lewis|Leonou Lewis]])</small> == Filmografia == * [[2006]]: [[Dreamgirls]] * [[2008]]: [[Tajný život včiel]] * [[2008]]: [[Sex v meste (film)|Sex v meste]] * [[2008]]: [[Okrídlené bytosti]] * [[2009]]: [[Fragments]] * [[2011]]: [[Winnie]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Oscar - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}} {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Screen Actors Guild Award za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Black Reel Awards pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu vedľajšiu herečku - film}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hudsonová, Jennifer}} [[Kategória:R&B speváčky USA]] [[Kategória:Soulové speváčky USA]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny BAFTA za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Držiteľky ceny Satellite Award]] [[Kategória:Držitelia Screen Actors Guild Award]] [[Kategória:Speváčky afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Filmové herečky afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] 2tlmtae1qqbshi9moofb9l8hroabvis 8357168 8357159 2026-08-17T08:52:42Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina 7980326 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jennifer Hudsonová | Obrázok = Jennifer Hudson - Chicago Theatre 07.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = [[Spojené štáty|americká]] [[speváčka]], [[herečka]] | Rodné meno = Jennifer Kate Hudsonová | Umelecké meno = | Dátum narodenia = {{dnv|1981|9|12}} | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[R&B]], [[Soul]] | Roky pôsobenia = [[2004]]-súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Ne-Yo]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Arista Records]] | Webstránka = [http://www.jenniferhudson.com jenniferhudson.com] }} '''Jennifer Hudsonová''' (* [[12. september]] [[1981]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]), rodným menom '''Jennifer Kate Hudsonová''', je americká [[R&B]] a [[soul]]ová speváčka a herečka, ktorá sa do povedomia dostala prostredníctvom speváckej súťaže [[American Idol]] ([[2004]]), v ktorej obsadila 7. miesto. V r. [[2006]] debutovala vo filme muzikálom [[Dreamgirls]], za ktorý si vyslúžila cenu [[Academy Awards]] ako „Najlepšia herečka vo vedľajšej role“. Za svoj herecký výkon si tiež vyslúžila ocenenia [[Zlatý glóbus]], [[BAFTA Award]], [[NAACP Image Award]] a nakoniec [[Screen Actors Guild Award]]. Za svoj hudobný debut [[Jennifer Hudson (hudobný album)|Jennifer Hudson]] ([[2008]]) získala ocenenie [[Grammy Awards]] a zlato z predaja 700 000 predaných nosičov v [[Spojené štáty|USA]] a milión kópií predaných nosičov vo svete. Má za sebou vystúpenia na mnohých významných podujatiach, medzi inými [[Super Bowl XLIII]], Grammy Awards, už ako hosť v American Idol či [[Show Oprah Winfrey]]. == Detstvo a mladosť == Spevácke začiatky Jennifer Hudsonovej siahajú do obdobia siedmich rokov a viažu sa k baptistickému kostolu v Chicagu. == Diskografia == * [[2008]]: ''[[Jennifer Hudson (album)|Jennifer Hudson]]'' === Single === * 2006: „And I Am Telling You I'm Not Going“ * 2008: „Spotlight“ * 2009: „If This Isn't Love“ * 2009: „Giving Myself“ === Iné vydané skladby === * 2006: „One Night Only“ <small>(s [[Beyoncé Knowles|Beyoncé]], [[Anika Noni Rose]] & [[Sharon Leal|S. Leal]])</small> * 2006: „Love You I Do“ * 2008: „All Dressed in Love“ * 2010: „Let It Be“ <small>(feat. [[The Roots]])</small> * 2010: „Love Is Your Color“ <small>(s [[Leona Lewis|Leonou Lewis]])</small> == Filmografia == * [[2006]]: [[Dreamgirls]] * [[2008]]: [[Tajný život včiel]] * [[2008]]: [[Sex v meste (film)|Sex v meste]] * [[2008]]: [[Okrídlené bytosti]] * [[2009]]: [[Fragments]] * [[2011]]: [[Winnie]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Oscar - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}} {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Screen Actors Guild Award za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}} {{Black Reel Awards pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu vedľajšiu herečku - film}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hudsonová, Jennifer}} [[Kategória:R&B speváčky USA]] [[Kategória:Soulové speváčky USA]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držiteľky ceny BAFTA za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Držiteľky ceny Satellite Award]] [[Kategória:Držitelia Screen Actors Guild Award]] [[Kategória:Speváčky afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Filmové herečky afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] 7ld7kuo62fgx5qpsc5426z9zsultwc9 0 336614 8356856 6729161 2026-08-16T12:36:31Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8356856 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Burning hydrate inlay US Office Naval Research.jpg|náhľad|vpravo|Horiace kocky hydrátu metánu, vľavo hore jeho kryštálová mriežka.]] '''Klatrát metánu''' alebo '''hydrát metánu''' je pevná [[klatrát]]ová látka, v podstate vodný [[ľad]], ktorého [[kryštálová mriežka]] obsahuje veľké množstvo [[metán]]u. Pôvodne sa predpokladalo, že metán sa v takomto skupenstve nachádza iba na niektorých [[Astronomický objekt|vesmírnych telesách]], kde pre nízke [[Teplota|teploty]] spolu koexistuje ľad aj metán vo väčších objemoch. V 30. rokoch 20. storočia bol objavený v potrubiach [[plynovod]]ov a o 30 rokov neskôr i v ložiskách [[zemný plyn|zemného plynu]] na [[Sibír|Sibíri]]. Množstvo uhlíka tvoriaceho svetové zásoby hydrátov metánu dvakrát prekračujú obsah uhlíka uloženého v [[ropa|rope]], [[uhlie|uhlí]] aj [[zemný plyn|plyne]] dohromady<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Dillon, W., Kvenvolden, K | titul = Gas (Methane) Hydrates - A New Frontier | url = http://marine.usgs.gov/fact-sheets/gas-hydrates/title.html | dátum vydania = september 1992 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2010 | vydavateľ = U.S. Geological Survey | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref>. == Vlastnosti == Najbežnejším klatrátom je látka s [[Kubická sústava|kubickou]] štruktúrou ([[bodová grupa]] Pm3n a mriežkovým parametrom približne 12 [[Angström|Å]]), tvorená 46 molekulami vody a 8 miestami pre molekuly plynu. Tými môže byť [[metán]], [[etán]], [[oxid uhličitý]] alebo [[sírovodík]].<ref name="Ruppel, 2007">Ruppel, C., 2007, ''Tapping Methane Hydrates for Unconventional Natural Gas.'' Elements, 3, 3, s. 193-199</ref> 1 m³ pevného klatrátu metánu obsahuje asi 164m³ v plynnom skupenstve. Jeho hustota je okolo 0,90 g/cm³. Klatrát metánu je v pri [[Izbová teplota|izbovej teplote]] nestabilný a rozkladá sa na plyn a vodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Energetické suroviny | url = http://geologie.vsb.cz/loziska/suroviny/energeticke_suroviny.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2010 | vydavateľ = geologie.vsb.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> == Vznik == Predpokladá sa, že klatráty metánu vznikajú migráciou zemného plynu z väčších hĺbok pozdĺž [[Zlom (geológia)|zlomov]] a následnou precipitáciou alebo [[Kryštalizácia|kryštalizáciou]] na kontakte s oceánskou vodou za nízkych teplôt. Tieto podmienky sú bežné na dne šelfových morí aj oceánov. == Výskyt == [[Súbor:Methane clathrate.jpg|náhľad|vpravo|Vzorky hydrátov metánu z vrtných jadier.]] Klaráty metánu sa nachádzajú v sedimentoch oblastí [[permafrost]]u ale i v oblasti kontinentálnych okrajov, v menších hĺbkach ako klasické [[Ložisko (geológia)|ložiská]] ropy a plynu. V oceánskom prostredí sa nachádzajú aj vo väčších hĺbkach. == Využitie == Napriek svojej relatívne dobrej dostupnosti a rozsiahlemu výskytu, neboli hydráty metánu nikdy žiadanou energetickou surovinou. S narastajúcou cenou zemného plynu však možno počítať v skorej dobe so začatím ťažby hydrátov metánu hlavne v oblastiach s ložiskami v permafroste, v blízkosti už existujúcej infraštruktúry na ťažbu zemného plynu.<ref name="Ruppel, 2007"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Methane clathrate}} {{Portál|Chémia||Vedy o Zemi}} [[Kategória:Organické zlúčeniny]] [[Kategória:Fosílne palivá]] qfen5zp1wjaanq3v587wv7s3gchchds 0 343770 8357182 8319932 2026-08-17T09:35:31Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357182 wikitext text/x-wiki '''Rádiológia hrudníka''' ({{V jazyku|eng|„thoracic imaging“}}) je oblasťou [[rádiológia|rádiológie]], ktorá sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení [[hrudník|tejto časti tela]]. Napriek tomu, že do tejto oblasti patrí i [[srdce]], z dôvodu svojej osobitosti, odlišných vyšetrovacích postupov a anatomickej i diagnostickej zložitosti sa [[rádiológia srdca]] (angl. termín „cardiac imaging“) v literatúre i praxi vyčleňuje ako samostatná subšpecializácia. Rádiológia hrudníka sa ďalej rozdeľuje podľa anatómie, podľa typu ochorení a podľa použitých vyšetrovacích metód. ==„Anatomické“ rozdelenie== Rozdelenie je postavené na [[topografická anatómia|topografickej anatómii]], pričom sa môže podľa literatúry a rádiologickej školy mierne líšiť. Je veľmi užitočné pri opise rádiologickej anatómie, no menej vhodné v praxi, kde jednotlivé choroby či poranenia nie sú striktne obmedzované anatomickými hranicami. * rádiológia priedušiek a pľúc * rádiológia pleury * rádiológia bránice * rádiológia hrudnej steny a chrbtice * rádiológia mediastína a veľkých ciev (rádiológia priedušnice, pažeráka, perikardu a pod.) ==Rozdelenie podľa typu chorôb== Toto rozdelenie je praktické, pretože zachováva systematický prístup a zároveň je dobre použiteľné v klinickej praxi a literatúre. Niektoré ochorenia sú zaraditeľné do viacerých kategórií. * infekcie hrudníka * zápalové neinfekčné postihnutie hrudníka (alergie, autoimúnne ochorenia) * postihnutie cievneho systému hrudníka * nádory hrudníka * úrazy hrudníka * vrodené chyby hrudníka * choroby hrudníka vyvolané liekmi, drogami, toxickými látkami a ionizujúcim žiarením ==Rozdelenie podľa rádiologických vyšetrovacích metód== * skiaskopia a skiagrafia hrudníka * ultrasonografia hrudníka ([[USG]]) * vyšetrenie hrudníka počítačovou tomografiou ([[CT]]) * vyšetrenie hrudníka magnetickou rezonanciou ([[MRI]]) * vyšetrenie hrudníka pomocou metód nukleárnej medicíny ([[PET]], [[PET/CT]], [[SPECT]], [[gamagrafia]] a pod.) == Zdroje== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest, 5th ed. | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = MOSBY | miesto = | rok = 2010 | isbn = 978-0-7234-3496-2 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }} {{Rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia hrudníka| ]] [[Kategória:Rádiológia]] 9zamnh7pbgghmrjqw5ggetejhizocxq 0 350769 8357241 8326471 2026-08-17T11:07:04Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357241 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Pneumonia x-ray.jpg|thumb|A) Normálna rtg snímka hrudníka; B) Pneumónia spôsobená [[Q horúčka|Q horúčkou]], ktorá postihuje pravý dolný a stredný pľúcny lalok. Nehomogénny tieň pneumonického infiltrátu spôsobuje stratu normálnej hranice (siluety) medzi postihnutým pľúcnym lalokom, pravým okrajom srdca a kontúrou pravej bránice - ''príznak siluety''.]] '''Príznak siluety''' ({{v jazyku|eng|''silhouette sign''}}) je termín používaný v [[rádiológia|rádiológii]]. Do všeobecného používania ho zaviedol Benjamin Felson.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Felson | meno = B | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Felson H | titul = Localisation of intrathoracic lesions of the PA roentgenogram: the silhouette sign | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = | rok = 1950 | mesiac = | ročník = | číslo = 55 | strany = 363-74 | url = http://radiology.rsna.org/content/55/3/363.extract | issn = }}</ref> Príznak siluety označuje vymiznutie normálnej hranice medzi anatomickými štruktúrami na [[skiagrafia hrudníka|rtg snímke hrudníka]], spôsobené vnútrohrudnou patologickou léziou (napríklad pľúcnym infiltrátom alebo nádorom), ktorá na tieto štruktúry nalieha alebo ich čiastočne prekrýva v smere [[röntgenové žiarenie|rtg lúča]] a sumuje sa s nimi. Lézia, ktorá príznak siluety spôsobí, nemusí byť lokalizovaná v pľúcach samotných; môže ňou byť napríklad tekutina v [[pleurálna dutina|pleurálnej dutine]] ([[fluidothorax]]), [[nádor]] vyrastajúci z [[medzipľúcie|mediastína]] a podobne. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Projekt}} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] 31vyhq9rs5kosxst5u9omf7g0rdow3r 0 350922 8357242 8353989 2026-08-17T11:07:34Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357242 wikitext text/x-wiki [[Súbor:RLL pneumoniaM.jpg|thumb|Vzdušný bronchogram pri pneumónii v pravom dolnom pľúcnom laloku]] '''Vzdušný bronchogram''' ({{eng|air bronchogram}}) je termín používaný v [[rádiológia|rádiológii]]. Používa sa na označenie špecifickej abnormálnej zmeny na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke hrudníka]] a často i na snímkach z vyšetrenia hrudníka [[CT|počítačovou tomografiou]]. == Podstata == Za normálnych okolností nie sú [[dýchacie cesty]] prebiehajúce v [[pľúca|pľúcnych krídlach]] na rtg snímke hrudníka viditeľné. Výnimkou sú veľké [[prieduška|priedušky]], ktorých steny prebiehajú rovnobežne s [[rtg žiarenie|rtg lúčom]] a ktoré vytvárajú na snímke prstencovitý tieň. Situácia sa mení v prípade, ak je [[pľúcny parenchým]] vyplnený namiesto vzduchu nejakým [[patológia|patologickým]] obsahom (voda, krv, zápalové bunky a podobne). Nevzdušný pľúcny parenchým absorbuje väčšie množstvo rtg žiarenia a zvyšuje tak kontrast medzi ním a vzduchom naplnenými dýchacími cestami. Výsledkom je zatienenie spôsobené nevzdušným parenchýmom, v ktorom prebiehajú vetvičkovito sa vetviace línie vzduchom vyplnených priedušiek. Vzniká v podstate negatívny bronchogram (na rozdiel od pozitívneho bronchogramu pri [[bronchografia|bronchografii]]). Tento príznak je na rtg snímke dôkazom, že patológia je lokalizovaná v pľúcnom parenchýme. ==Príčiny== Najčastejšími príčinami vzniku príznaku vzdušného bronchogramu je [[zápal pľúc|bronchopneumónia]] a [[pľúcny edém]], ďalej tlak tekutiny alebo vzduchu v [[pleurálna dutina|pleurálnej dutine]] na pľúcny parenchým, prípadne [[bronchiektázia|bronchiektázie]]. K vzácnejším príčinám patrí [[bronchioloalveolárny karcinóm]], [[lymfóm]], [[pľúcna fibróza]] a [[sarkoidóza]]. == Zdroje == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = po anglicky }} *{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Amini | meno = Behrang | odkaz na autora = | titul = Air bronchogram; | url = http://radiopaedia.org/articles/air_bronchogram | dátum vydania = 2. máj 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.4.2011 | vydavateľ = Radiopaedia.org | miesto = | jazyk = po anglicky }} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] 9hl4nuwk78wik2z43h4o4do7olm3f8l 0 350930 8357240 8345940 2026-08-17T11:06:45Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357240 wikitext text/x-wiki '''Pľúcne zatienenie''' alebo '''pľúcna opacita''' je termín používaný v [[rádiológia hrudníka|rádiológii hrudníka]]. Je definované ako oblasť, ktorá výraznejšie absorbuje [[rtg žiarenie|rtg lúče]] a preto je na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke hrudníka]] sýtejšie ako jej okolie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM et all | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fleischner Society: Glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 697 – 722 | url = http://radiology.rsna.org/content/246/3/697.full.pdf+html | issn = }}</ref> Termín „zatienenie“ sa používa v súvislosti s rtg snímkami hrudníka, termín „opacita“ je používaný okrem rtg snímok i pri popise vyšetrení [[CT|počítačovou tomografiou]]. Na predozadnej snímke hrudníka je zatienenie/opacita pomerne ľahko detegovateľné pri vzájomnom porovnaní pravej a ľavej strany [[hrudník]]a. Niektoré však môžu byť veľmi nenápadné a ich odhalenie vyžaduje pozornú systematickú analýzu [[skiagrafia|rtg snímky]]. Stupeň viditeľnosti zatienení závisí aj od ich polohy vzhľadom na smer priebehu rtg lúča – napríklad malý plošný infiltrát prebiehajúci kolmo na rtg lúč nemusí byť viditeľný, ten istý infiltrát v smere priebehu lúča viditeľný je. Pľúcne zatienenia sú vzhľadovo značne variabilné, pričom medzi jednotlivými typmi nie sú ostré hranice. Napriek tomu má ich tvarová charakteristika značný diferenciálne diagnostický význam. ==Typy pľúcnych zatienení<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }}</ref>== * [[zatienenie pľúcneho parenchýmu|zatienenia/opacity pľúcneho parenchýmu]] * [[atelektáza]] * [[pľúcny nodulus|pľúcne noduly a masy]] * lineárne a pruhovité opacity * cysty a buly * nodulárne a retikulonodulárne opacity, honeycombing == Referencie == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{reflist}} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] kaqwnw2gwevkor2d2qywdmtf8sit7ep 0 351581 8357244 8339933 2026-08-17T11:08:05Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357244 wikitext text/x-wiki '''Zatienenie pľúcneho parenchýmu''', alebo '''opacita pľúcneho parenchýmu''' je opisný [[rádiológia|rádiologický]] termín, ktorý je jedným z typov [[pľúcne zatienenie|pľúcnych zatienení]]. V praxi sa používa málo, pretože zastrešuje vzhľadovo rôznorodú skupinu dobre definovaných zatienení. Má teda skôr systematický charakter. Je spôsobený vyplnením [[pľúcny parenchým|pľúcneho parenchýmu]] namiesto vzduchu patologickým obsahom. == Druhy zatienení pľúcneho parenchýmu == * [[pľúcna konsolidácia]] a [[vzdušný bronchogram]] * [[acinárny tieň]] * [[zatienenie charakteru mliečneho skla]] ({{eng|ground glass opacity – GGO}}) == Zdroj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] 6kbycsjk91prqhfyvwa1l57p8qgrqdf 0 351589 8357238 8353706 2026-08-17T11:06:14Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357238 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lobaerpneumonie.jpg|thumb|Lobárna konsolidácia spôsobená zápalom pľúc.]] '''Konsolidácia pľúc''' alebo '''pľúcna konsolidácia''' alebo '''stuhnutie pľúc''' je stvrdnutie pľúcneho tkaniva v dôsledku nahradenia vzduchu v [[pľúcny mechúrik|pľúcnych mechúrikoch]] exsudátom alebo iným produktom choroby (napr. [[nádor]]ovými [[bunka]]mi), resp. v patológii aj samotný tento exsudát či produkt choroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM et all | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Fleischner Society: Glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 697-722 | url = http://radiology.rsna.org/content/246/3/697.full.pdf+html | issn = }}, konsolidácia in: [[Encyklopédia medicíny]]</ref> V [[rádiológia hrudníka|rádiológii hrudníka]] tento termín patrí k druhom [[zatienenie pľúcneho parenchýmu|zatienení pľúcneho parenchýmu]], v patológii k popisu voľným okom viditeľného nálezu na pľúcach, napríklad pri [[pitva|pitve]]. ==Charakteristika== Pľúcna konsolidácia sa na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke hrudníka]] zobrazí ako relatívne homogénny tieň, ktorý prekrýva tiene ciev. Ak nie je ohraničená [[pleura|pleurou]], je neostro ohraničená. Často je konsolidácií viacero a vzájomne čiastočne splývajú. V konsolidácii môže byť viditeľný [[vzdušný bronchogram]]. Môže postihovať pľúcny segment (''segmentálna k.''), lalok (''lobárna k.'', z {{lat|lobus}}), či celé pľúcne krídlo (''alárna k.'', z {{lat|ala}}). ==Príčiny== Pľúcna konsolidácia je najčastejšie prejavom [[zápal pľúc|zápalu pľúc]], no môže byť prejavom i nádorového ochorenia. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroj== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] n6c157niqzk7jf0izk6vj22sgnqcinc 0 351709 8357232 8353908 2026-08-17T11:03:59Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357232 wikitext text/x-wiki '''Acinárny tieň''' je opisný [[rádiológia|rádiologický]] termín, jeden z typov [[Zatienenie pľúcneho parenchýmu|zatienení pľúcneho parenchýmu]]. Je to zle ohraničený ložiskový tieň veľkosti 5 až 10 mm, často mnohopočetný, splývajúci, či v blízkosti [[pľúcna konsolidácia|pľúcnej konsolidácie]], viditeľný na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke hrudníka]]. Príčinou ich vzniku je vyplnenie jednotlivých [[acínus|acínov]] pľúcneho parenchýmu patologickým obsahom (tekutina, zápalové bunky, krv). Najčastejšie sú viditeľné pri [[zápal pľúc|zápaloch pľúc]] a [[pľúcny edém|pľúcnom edéme]]. ==Zdroj== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] 89rsml8juonp1wsg9vjerwgqqtsqonv 4 356894 8356901 6833441 2026-08-16T14:26:48Z Fillos X. 212061 Doplnenie kategórie. 8356901 wikitext text/x-wiki {{Soft redirect|wmsk:Stanovy}} [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Pozvánky]] 333r1zzbj1bhrohdut46i91yowolsj6 0 365658 8357237 3864860 2026-08-17T11:05:51Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357237 wikitext text/x-wiki [[Súbor:TB CXR.jpg|thumb|[[Rtg snímka hrudníka]]: Kavita v pravom pľúcnom hrote u pacienta s tuberkulózou.]]'''Kavita''' je pojem, ktorý sa v medicíne ([[patologická anatómia]], [[rádiológia]]) používa na popis hrubostennej dutiny vyplnenej vzduchom, lokalizovanej takmer výhradne v [[pľúca]]ch. Vzniká tak, že pôvodne solídne ložisko (granulomatózny [[zápal]], [[nádor]]) podľahne v centrálnej časti [[nekróza|nekróze]] a tento nekrotický materiál sa „vydrénuje“ cez [[prieduška|priedušky]]. Najčastejšou príčinou jej vzniku je [[tuberkulóza]], no jej príčinou môžu byť i iné ochorenia, napríklad [[rakovina]]. Kavita nie je synonymom [[absces]]u. ==Zdroj== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Bankier AA, MacMahon H et al | titul = Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = http://radiology.rsna.org/ | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 702 | url = http://radiology.rsna.org/content/246/3/697.full.pdf+html | issn = }} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] mgl1nz13720bj6mdpl71gnsl9izzinq 0 365663 8357243 8350206 2026-08-17T11:07:48Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357243 wikitext text/x-wiki '''Zatienenie charakteru mliečneho skla''', v odbornej literatúre často používané v podobe anglického výrazu ''„ground-glass opacity“'' alebo v skratke ''GGO'', je termín používaný v [[rádiológia|rádiológii]], ktorého význam sa líši podľa toho, či sa vzťahuje k opisu nálezu na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke]] alebo na snímke z [[HRCT]] vyšetrenia hrudníka. Na rtg snímke hrudníka je termín definovaný ako obyčajne rozsiahle zníženie vzdušnosti [[pľúcny parenchým|pľúcneho parenchýmu]] podobné hmle bez ostro definovateľných okrajov, ktoré spôsobuje, že tiene pľúcnych ciev sú nezreteľné. Na HRCT vyšetrení hrudníka je termín definovaný ako lokálne alebo difúzne zvýšenie [[denzita|denzity]] pľúcneho parenchýmu takého stupňa, že umožňuje rozlíšiť jednotlivé pľúcne cievy a [[prieduška|priedušky]]. == Pozri aj == * [[pľúcna konsolidácia]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroj== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Bankier AA, MacMahon H et al | titul = Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = http://radiology.rsna.org/ | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 704 | url = http://radiology.rsna.org/content/246/3/697.full.pdf+html | issn = }} {{medicínsky výhonok}} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] hmtd0wy01404qzvm44ly259kpilibqd 0 365898 8357233 8242167 2026-08-17T11:04:21Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357233 wikitext text/x-wiki '''Air trapping''' (iné názvy: '''zadržiavanie vzduchu (v pľúcach)'''<ref>ČALKOVSKÁ, A., JAVORKA, K. Surfaktant v dýchacích cestách a pľúcne choroby s bronchiálnou obštrukciou. in: Studia pneumologica et phtiseologica 5/2000, S. 203</ref><ref>Štúdia UPLIFT® – dlhodobý efekt tiotropia na pľúcne funkcie pri CHOCHP. in: Kompendium medicíny 22/2008, S. 34</ref>, '''uväznenie vzduchu'''<ref>BILICKÝ, J. Špecializačný štúdijný program - radiológia. in: Slovenská rádiológia č. 2 2006, S. 18</ref>) je [[rádiológia|rádiologii]] retencia vzduchu v okrajových častiach [[pľúcny parenchým|pľúcneho parenchýmu]] v dôsledku čiastočnej obštrukcie dýchacích ciest, ktorá má ventilový charakter. Vzduch sa teda do takto postihnutej oblasti pri nádychu dostáva, no pri výdychu sa z nej vytláča iba čiastočne.<ref name=Flei>{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Bankier AA, MacMahon H et al | titul = Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = http://radiology.rsna.org/ | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 699 | url = https://aaurads.com/wp-content/uploads/2024/01/fleischner-society-glossary-thoracic-imaging.pdf | issn = }}</ref> Tento jav je pri [[počítačová tomografia|CT vyšetrení]] dobre viditeľný na snímkach získaných v zadržanom výdychu. [[Denzita]] postihnutých oblastí je zreteľne nižšia ako denzita okolitého pľúcneho parenchýmu. Pri vyšetrení v zadržanom nádychu (ktoré je obvyklé) sa tieto rozdiely prakticky kompletne strácajú.<ref name=Flei/> Air trapping je častým nálezom pri chronických ochoreniach dolných dýchacích ciest, napríklad pri [[cystická fibróza|cystickej fibróze]]. == Referencie == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{referencie}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] aph1xoqlfhjkjp0mu3cbjxpg1bb9k93 0 365944 8357234 6332206 2026-08-17T11:04:36Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357234 wikitext text/x-wiki '''Aortopulmonálne okienko''' alebo '''aortopulmonálne okno''' (skr. '''AP okno''') je oblasť [[medzipľúcie|mediastína]] vpredu ohraničená vzostupnou a vzadu zostupnou [[aorta|aortou]], mediálne ju ohraničuje [[ligamentum arteriosum]], laterálne [[popľúcnica|mediastinálna pleura]] a ľavé pľúcne krídlo. Zhora tvorí hranicu [[aortálny oblúk]], zdola ľavá [[pľúcna tepna]]. Termín sa používa v [[rádiológia|rádiologických]] opisoch. Je miestom, kde sa často nachádzajú patologicky zväčšené [[lymfatická uzlina|lymfatické uzliny]], väčšinou ako prejav zápalového alebo nádorového postihnutia mediastína a [[pľúca|pľúc]]. ==Zdroj== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Bankier AA, MacMahon H et al | titul = Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = http://radiology.rsna.org/ | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 699 | url = http://radiology.rsna.org/content/246/3/697.full.pdf+html | issn = }} [[Kategória:Rádiologické pojmy]] mid2u2j9208z51jq9n8502z9uvo2lvk 0 365945 8357235 8344144 2026-08-17T11:05:09Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357235 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Atelectasia1.jpg|thumb|Atelektáza pravého pľ. krídla]] '''Atelektáza''' (iné názvy: '''atelektáza pľúc, bezvzdušnosť pľúc(neho tkaniva), nezvdušnosť pľúc(neho tkaniva), [[kolaps pľúc]], pľúcny kolaps''') je chorobný stav, kedy je rôzne veľká časť [[pľúcny parenchým|pľúcneho parenchýmu]] nevzdušná. Môže byť prítomná už u novorodenca (vrodená) alebo vzniknúť neskôr. Niektoré zdroje ako atelektázu (v užšom zmysle) označujú len atelektázu novorodencov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poruchy vzdušnosti plíce | url = http://atlases.muni.cz/atlases/stud/atl_cz/main+plice+porvzd.html#snvzdpl+kolapsplice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.8.2011 | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> iné (napr. MKCH-10) zas naopak len ostatné prípady. Od [[pľúcna konsolidácia|pľúcnej konsolidácie]] sa líši tým, že vzduch nie je nahradený patologickým obsahom a preto je objem postihnutej časti pľúc zreteľne menší. Na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke]] sa atelektáza zobrazí ako homogénne zatienenie s prejavmi zmenšenia objemu pľúc (presun mediastína, vyššia poloha bránice a podobne). Atelektáza môže byť podľa rozsahu subsegmentálna, segmentálna, lobárna alebo alárna; podľa tvaru platničková alebo okrúhla. Osobitnou formou je tzv. [[platničková atelektáza]]. == Príčiny vzniku == Najčastejšou príčinou vzniku atelektázy je uzavretie [[prieduška|priedušky]] (odb. ''bronchiálna obštrukcia''), ktorá danú časť pľúc ventiluje, s následným vstrebaním (resorbciou) vzduchu pod úrovňou uzáveru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Woodring | meno = JH | priezvisko2 = Reed | meno2 = JC | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Types and mechanisms of pulmonary atelectasis | periodikum = Journal of Thoracic Imaging | odkaz na periodikum = http://journals.lww.com/thoracicimaging/pages/default.aspx | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 11 | číslo = 2 | strany = 92-108 | url = http://journals.lww.com/thoracicimaging/Abstract/1996/21000/Types_and_Mechanisms_of_Pulmonary_Atelectasis.2.aspx | issn = 0883-5993 }}</ref> Najčastejšou príčinou takéhoto uzáveru je u dospelých [[nádor]] alebo hlienová zátka. Vzácnejšími príčinami sú vdýchnuté cudzie teleso, zúženie priedušky alebo jej útlak zvonku (napríklad zväčšenou lymfatickou uzlinou). U detí sú príčiny odlišné, nádory priedušiek a pľúc sú u nich veľmi zriedkavé; najčastejšou príčinou sú hlienové zátky (časté pri [[astma|astme]] alebo [[cystická fibróza|cystickej fibróze]]) a vdýchnuté cudzie teleso. Atelektázu môže ďalej spôsobiť akýkoľvek proces, ktorý zaberá miesto v hrudníku. Môže pľúca buď stláčať (tzv. ''kompresívna atelektáza''), alebo im umožňuje sa retrahovať (tzv. ''pasívna atelektáza'') Kompresívnu atelektázu spôsobuje napríklad tekutina v [[pleurálna dutina|pleurálnej dutine]] (odb. ''[[fluidothorax]]''), pasívnu vzduch v pleurálnej dutine (odb. ''[[pneumothorax]]'').<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }}</ref> Ďalšou príčinou môže byť infekcia (zväčša chronická), ktorá pľúcny parenchým postupne ničí [[pľúcna fibróza|fibrózou]] a [[bronchiektázia]]mi. == Zobrazovanie == Na diagnostiku lobárnej atelektázy (postihujúcej celý pľúcny lalok) je dostačujúca [[rtg snímka hrudníka]]. Počítačová tomografia sa používa v nejasných prípadoch, väčšinou keď je atelektáza spojená i so zápalom pľúc a tekutinou v pleurálnej dutine. Základným morfologickým prejavom u oboch zobrazovacích metód je zatienenie/nevzdušnosť príslušného pľúcneho laloka a zmenšenie jeho objemu. Ďalšie prejavy sú presuny okolitých štruktúr v dôsledku zmeny objemu, najmä mediastína. Dochádza tiež ku kompenzačnému zväčšeniu objemu susedných lalokov, ktorý je však málo patrný a nešpecifický. == Pozri aj == * [[alárna atelektáza]] * [[lobárna atelektáza]] * [[platničková atelektáza]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia periodika | priezvisko = Hansell | meno = DM | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Bankier AA, MacMahon H et al | titul = Fleischner Society: glossary of terms for thoracic imaging | periodikum = Radiology | odkaz na periodikum = http://radiology.rsna.org/ | rok = 2008 | mesiac = | ročník = | číslo = 246 | strany = 700 | url = http://radiology.rsna.org/content/246/3/697.full.pdf+html | issn = }} [[Kategória:Pneumológia]] [[Kategória:Rádiologické pojmy]] 9q7jkxhkauhfldqwqo77fefsxmkds39 0 366324 8357239 8324671 2026-08-17T11:06:30Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357239 wikitext text/x-wiki '''Platničková atelektáza''' (zriedkavejšie '''diskoidná atelektáza''' alebo '''lineárna atelektáza''', v minulosti '''Fleischnerove línie''') je osobitnou formou [[atelektáza|atelektázy]]. Prvýkrát ju popísal Fleischner v roku 1938.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fleischner | meno = FG | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Über das Wessen der baselan horizontalen Schattenstreifen im Lungenfeld | periodikum = Wien Arch Inn Med | odkaz na periodikum = | rok = 1936 | mesiac = | ročník = 28 | číslo = | strany = 461-480 | url = | issn = }}</ref> Názov je odvodený poľa jej tvaru plochého disku až platne. Môže byť izolovaná i mnohopočetná. Obyčajne smeruje kolmo na [[popľúcnica|popľúcnicu]], s ktorou je v priamom kontakte. Môže byť horizontálna i vertikálna a na [[rtg snímka hrudníka|rtg snímke hrudníka]] má vzhľad čiarového až pruhovitého zatienenia, pričom skutočný rozsah býva spravidla väčší ako sa zo snímky zdá. Jej vznik je podmienený kolapsom [[pľúcny mechúrik|pľúcnych mechúrikov]] pri ich zníženej [[dýchanie|ventilácii]]. Najväčšiu tendenciu k takémuto kolapsu má [[pľúcny parenchým]] v bazálnych (dolných) častiach pľúc, čo je podmienené kombináciou ich anatomického usporiadania a pôsobením gravitácie.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hansell | meno = David M | odkaz na autora = | titul = Imaging of Diseases of the Chest | url = https://archive.org/details/imagingofdisease0000unse_h6s6 | vydavateľ = Mosby (Elsevier) | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9780723434962 | kapitola = | strany = | jazyk = anglicky }}</ref> Platničková atelektáza sa vyskytuje často, najmä u pacientov v nemocnici. Spojitosť má najmä so zhoršeným dýchaním - po operácii, u dlhodobo upútaných na lôžko, pri poruchách pohyblivosti [[bránica|bránice]] a podobne. == Referencie == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Referencie}} [[Kategória:Pneumológia]] [[Kategória:Rádiologické pojmy]] dfwl2nmwu3pg4tkcekpw3ii1xgf7ct0 10 367620 8356878 7635983 2026-08-16T13:23:26Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 8356878 wikitext text/x-wiki {{navigačná lišta |meno = Majstrovstvá Európy vo volejbale |nadpis = [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|17px]] [[Majstrovstvá Európy vo volejbale]] [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|17px]] |obrázok = [[Súbor:Volleyball ball.jpg|70px]] |skupina1 = ME mužov |zoznam1 = * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1948|Taliansko 1948]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1950|Bulharsko 1950]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1951|Francúzsko 1951]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1955|Rumunsko 1955]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|Česko-Slovensko 1958]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1963|Rumunsko 1963]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1967|Turecko 1967]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1971|Taliansko 1971]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1975|Juhoslávia 1975]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1975|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1977|Fínsko 1977]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1977|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1979|Francúzsko 1979]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1979|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1981|Bulharsko 1981]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1981|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1983|NDR 1983]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1983|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|Holandsko 1985]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1985|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1987|Belgicko 1987]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1987|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1989|Švédsko 1989]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1989|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991|Nemecko 1991]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1991|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1993|Fínsko 1993]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1993|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1995|Grécko 1995]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1995|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1997|Holandsko 1997]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1997|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1999|Rakúsko 1999]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1999|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|Česko 2001]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2003|Nemecko 2003]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2003|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2005|Taliansko-Srbsko a Čierna Hora 2005]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2005|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2007|Rusko 2007]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2007|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2009|Turecko 2009]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2009|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|Rakúsko-Česko 2011]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2013|Poľsko-Dánsko 2013]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2013|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2015|Bulharsko-Taliansko 2015]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2015|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2017|Poľsko 2017]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2017|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2019|FRA/SVN/BEL/NLD 2019]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2019|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|POL/CZE/EST/FIN 2021]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2023|ITA/BGR/ISR/MKD 2023]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2023|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026|BGR/FIN/ITA/ROU 2026]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026|K]]) |skupina2 = ME žien |zoznam2 = * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|Česko-Slovensko 1949]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1950|Bulharsko 1950]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1951|Francúzsko 1951]] * [[Majstrovstvá Európy vvo volejbale žien 1955|Rumunsko 1955]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1958|Česko-Slovensko 1958]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1963|Rumunsko 1963]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1967|Turecko 1967]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1971|Taliansko 1971]] * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1975|Juhoslávia 1975]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1975|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1977|Fínsko 1977]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1977|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1979|Francúzsko 1979]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1979|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1981|Bulharsko 1981]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1981|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1983|NDR 1983]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1983|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1985|Holandsko 1985]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1985|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1987|Belgicko 1987]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1987|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1989|NSR 1989]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1989|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1991|Taliansko 1991]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1991|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|Česko-Slovensko 1993]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1995|Holandsko 1995]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1995|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|Česko 1997]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1999|Taliansko 1999]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1999|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2001|Bulharsko 2001]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2001|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2003|Turecko 2003]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2003|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2005|Chorvátsko 2005]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2005|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2007|Belgicko-Luxembursko 2007]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2007|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2009|Poľsko 2009]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2009|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2011|Taliansko-Srbsko 2011]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2011|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2013|Nemecko-Švajčiarsko 2013]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2013|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2015|Holandsko-Belgicko 2015]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2015|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2017|Azerbajdžan-Gruzínsko 2017]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2017|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019|HUN/POL/SVK/TUR 2019]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2021|SRB/HRV/BGR/ROU 2021]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2021|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2023|BEL/ITA/EST/DEU 2023]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2023|K]]) * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026|AZE/CZE/SWE/TUR 2026]] ([[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026|K]]) }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny majstrovstiev Európy|Volejbal]] [[Kategória:Volejbalové navigačné šablóny]] </noinclude> to3v32byu8lnbxt0vszk091ob6bqn5s 0 368876 8356863 7720186 2026-08-16T12:47:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356863 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Little Bad Girl | z Albumu = ''[[Nothing but the Beat]]'' | Interpret = [[David Guetta]] | Interpret2 = [[Taio Cruz]] a [[Ludacris]] | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]], [[digital download]] | Dátum vydania = 27. jún 2011 | Nahrané = | Žáner = [[electro house]], [[hip house]] | Dĺžka = 3:12 | Vydavateľ = [[Virgin Records|Virgin]], [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] | Textár = [[Ludacris|Christopher Bridges]], [[Taio Cruz]], David Guetta, Frédéric Riesterer, Giorgio Tuinfort | Skladateľ = | Producent = David Guetta, Giorgio Tuinfort, Frédéric Riesterer | URL text = | Ocenenia = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Where Them Girls At]]“<br />(2011) | Tento singel = '''„Little Bad Girl“'''<br />(2011) | Nasledujúci singel = „[[Without You]]“<br />(2011) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = {{Infobox extra chronológia | Interpret = [[Taio Cruz]] | Farba pozadia = khaki | Predchádzajúci singel = „[[Telling the World]]“<br />(2011) | Tento singel = „'''Little Bad Girl'''“<br />(2011) | Nasledujúci singel = }}{{Infobox extra chronológia | Interpret = [[Ludacris]] | Farba pozadia = khaki | Predchádzajúci singel = „[[Tonight (I'm Lovin' You)]]“<br />(2010) | Tento singel = „'''Little Bad Girl'''“<br />(2011) | Nasledujúci singel = }} }} „'''Little Bad Girl'''“ je singel [[Francúzsko|francúzskeho]] [[DJ]]a [[David Guetta|Davida Guettu]], ktorý obsahuje spev [[Anglicko|anglického]] [[spevák-skladateľ|speváka-skladateľa]] [[Taio Cruz]]a a [[USA|amerického]] [[Rep (hudba)|rappera]] [[Ludacris]]a. Bol vydaný vo forme [[digital download]] dňa 27. júna 2011 cez [[Virgin Records]]. Je druhým singlom Guettovho posledného albumu ''[[Nothing but the Beat]]''. Napísali ho Guetta, Cruz, Ludacris, Frédéric Riesterer a Giorgio Tuinfort. ==Hudobné video== Hudobné video bolo vydané na [[YouTube]] dňa 11. júla 2011. Vo videu je Guetta na plážovej disco párty zvanej "Endless Night" spolu s Taio Cruzom a Ludacrisom. Keď Guetta vidí, že slnko začína stúpať, on a mnoho ďalších ľudí sa rozbehne na pláž a všetci naraz šmykom zastavia pri mori čo spôsobí, že [[Zem]] sa otočí späť. Slnko klesá a zase je tma. Ludacris môže byť videný s [[megafón]]om keď rapuje svoj verš. Ku koncu videa začne slnko opäť stúpať a Guetta uteká zase na pláž ako predtým.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://virgula.uol.com.br/ver/noticia/musica/2011/07/18/279961-david-guetta-divulga-novo-video-assista-little-bad-girl |vydavateľ=[[Mortimer Zuckerman]] |meno=Gate |priezvisko=Crasher |periodikum=[[Daily News (New York)|Daily News]] |dátum vydania=20. jún 2011 |dátum prístupu=2011-06-20 |titul=Archivovaná kópia |url archívu=https://web.archive.org/web/20110723113804/http://virgula.uol.com.br/ver/noticia/musica/2011/07/18/279961-david-guetta-divulga-novo-video-assista-little-bad-girl |dátum archivácie=2011-07-23 }}</ref> ==Prijatie kritikmi== Robert Copsey z [[Digital Spy]] dal skladbe tri z piatich hviezdičiek<!-- a napísal: "Bohužiaľ, realita ich narezávania je málo lákavá" -->. "Look at her go on the dance floor/ She's amazing on the dance floor", spieva Cruz popri trance zvuku syntetizátorov, pred tým ako začne refrén "go, little bad girl". ==Zoznam skladieb== *;Nemecký CD singel<ref name=gercd/> #„Little Bad Girl“ (featuring [[Taio Cruz]] a [[Ludacris]]) (Radio Edit) - 3:11 #„Little Bad Girl“ (featuring Taio Cruz a Ludacris) ([[Fedde Le Grand]] Remix) - 6:43 *;Digital Download<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little Bad Girl (Radio Edit) &#91;feat. Taio Cruz & Ludacris&#93; - Single by David Guetta - Download Little Bad Girl (Radio Edit) &#91;feat. Taio Cruz & Ludacris&#93; - Single on iTunes|url=http://itunes.apple.com/us/album/little-bad-girl-radio-edit/id446216138|vydavateľ=[[iTunes Store]]|dátum prístupu=2011-06-28}}</ref><ref name=beatport/> #„Little Bad Girl“ (featuring Taio Cruz a Ludacris) (Radio Edit) – 3:12 #„Little Bad Girl“ (Instrumental Club Mix) – 5:11 *;Digital Download E.P.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little Bad Girl (feat. Taio Cruz & Ludacris) [Remixes] - EP by David Guetta - Download Little Bad Girl (feat. Taio Cruz & Ludacris) [Remixes] - EP on iTunes|url=http://itunes.apple.com/au/album/little-bad-girl-feat.-taio/id447244664|vydavateľ=[[iTunes Store]]|dátum prístupu=2011-07-09}}</ref> #„Little Bad Girl“ (featuring Taio Cruz a Ludacris) (Radio Edit) – 3:12 #„Little Bad Girl“ (featuring Taio Cruz a Ludacris) (Extended Mix) – 4:43 #„Little Bad Girl“ (featuring Taio Cruz a Ludacris) (Norman Doray Remix) – 6:48 #„Little Bad Girl“ (featuring Taio Cruz a Ludacris) (Fedde Le Grand Remix) – 6:43 #„Little Bad Girl“ (Instrumental Club Mix) – 5:13 ==Pozície v rebríčkoch== {|class="wikitable sortable" |- !Rebríček (2010) !Vrcholová<br />pozícia |- |{{Minivlajka|Belgicko|w}} - [[Ultratop 50]]<ref name="Charts.at" /> |align="center"|16 |- |{{Minivlajka|Francúzsko|w}} - [[SNEP]]<ref name="França">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tops Singles : Stromae débarque en tête ! |url=http://www.chartsinfrance.net/Stromae/news-69608.html |jazyk=Francúzsky|vydavateľ=Chartsinfrance |dátum prístupu=2010-03-10}}</ref> |align="center"|25 |- |{{Minivlajka|Írsko|w}} - [[Irish Singles Chart]]<ref name="IRlchat">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.irma.ie/aucharts.asp |titul=Top 50 Singles |vydavateľ=IRMA |dátum prístupu=2011-04-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110316050837/http://irma.ie/aucharts.asp |dátum archivácie=2011-03-16 }}</ref> |align="center"|25 |- |{{Minivlajka|Nemecko|w}} - [[Media Control Charts]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.viva.tv/Charts/Detail/id/6/part/2/name/VIVA+TOP+100|titul=VIVA TOP 100|dátum vydania=18. marec 2010|vydavateľ=Viva.tv|jazyk=Nemecky|dátum prístupu=2010-03-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20060407061635/http://www.viva.tv/Charts/Detail/id/6/part/2/name/VIVA+TOP+100|dátum archivácie=2006-04-07}}</ref> |align="center"|22 |- |{{Minivlajka|Európa|w}} [[European Hot 100]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.apcchart.com/ |titul=Euro 200 |vydavateľ=APC Charts |dátum prístupu=2011-07-11}}</ref> |align="center"|42 |- |{{Minivlajka|Rakúsko|w}} - [[Ö3 Austria Top 75]]<ref name="Charts.at">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Justin+Bieber+feat.+Ludacris&titel=Baby&cat=s|titul=JUSTIN BIEBER FEAT. LUDACRIS - BABY (SONG)|vydavateľ=Austriancharts.at|jazyk=Nemecky|dátum prístupu=22-03-2010}}</ref> |align="center"|18 |- |{{Minivlajka|Slovensko|w}} - [[IFPI]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?a=titul&hitparada=18&titul=146606&sec=8ff3f2cba12f4179d117246c25c9715c|titul=Little Bad Girl - Slovensko}}</ref> | align="center"|8 |- |} ==História vydaní== {| class="wikitable plainrowheaders" |- ! scope="col" | Krajina ! scope="col" | Dátum ! scope="col" | Formát ! scope="col" | Vydavateľ |- ! scope="row" rowspan="2" | Celosvetovo | 20. jún 2011<ref name=beatport>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little Bad Girl - Download at Beatport|url=https://www.beatport.com/en-US/html/content/release/detail/386586/Little%20Bad%20Girl|vydavateľ=[[Beatport]]|dátum prístupu=2011-06-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20120404071817/https://www.beatport.com/en-US/html/content/release/detail/386586/Little%20Bad%20Girl|dátum archivácie=2012-04-04}}</ref> | [[Digital download]] — inštrumentálna verzia | rowspan="2" | [[Virgin Records]], [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI Music]] |- | 27. jún 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=David Guetta Announces New Album “Nothing But the Beat” {{!}} Astralwerks|url=http://www.astralwerks.com/news/david-guetta-announces-new-album-nothing-but-the-beat/|vydavateľ=[[Astralwerks]]|dátum prístupu=2011-06-28|dátum vydania=22. jún 2011}}</ref> | rowspan="2" | Digital download |- ! scope="row"| Spojené kráľovstvo | 10. júl 2011<ref>[http://itunes.apple.com/gb/album/little-bad-girl-feat.-taio/id448139134 Little Bad Girl (feat. Taio Cruz & Ludacris) - Single by David Guetta iTunes]</ref> | rowspan="2" | EMI Music |- ! scope="row" |Nemecko<ref name=gercd>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Little Bad Girl: David Feat. Cruz,Taio & Ludacris Guetta: Amazon.de: Musik|url=http://www.amazon.de/Little-David-Feat-Ludacris-Guetta/dp/B0057C8OXG/|vydavateľ=Amazon.de|jazyk=Nemecky}}</ref> | 22. júl 2011 | [[CD singel]] |} ==Referencie== {{reflist|2}} {{David Guetta}} {{Taio Cruz}} [[Kategória:Single z 2011]] [[Kategória:Piesne Taio Cruza]] [[Kategória:Piesne Davida Guettu]] [[Kategória:Piesne Ludacrisa]] 3evpxiq598kek3winsg09kstrf5jl7x 0 372580 8357007 8328894 2026-08-16T18:03:52Z ~2026-44669-74 302887 Hana Garčicová 8357007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Richard Marx | Obrázok = Richardmarx-jan27th2005-0002.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Richard Marx v roku 2006 | Popis umelca = | Rodné meno = Richard Noel Marx<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.richardmarxonline.com/web/bio_personal.htm | vydavateľ=Richard Marx Online | titul=Biography & Career Highlights | dátum prístupu=2007-04-09 | url archívu=https://web.archive.org/web/20070526024359/http://www.richardmarxonline.com/web/bio_personal.htm | dátum archivácie=2007-05-26 }}</ref> | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|-7999999993|09|16}}<ref name="bio" /> | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[USA]]<ref name="bio" /> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Spevák-skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Soft rock]], [[Rock]], [[Adult contemporary]], [[R&B]] | Roky pôsobenia = 1982 – súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[organ]], [[klavír]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Dick Marx]], [[Vertical Horizon|Matt Scannell]], [[Luther Vandross]], [[Keith Urban]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Capitol Records]], [[EMI]], [[Manhattan Records]], [[Signal 21 Records]], Zanzibar Records | Webstránka = [http://www.richardmarx.com www.richardmarx.com] }} '''Richard Noel Marx''' (* [[16. september]] [[1963]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[USA]]) je americký [[adult contemporary]]/[[soft rock]]ový [[spevák]], [[textár]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]]. Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov vydal viacero hitových singlov ako „[[Endless Summer Nights]]“, „[[Right Here Waiting]]“, „[[Now and Forever]]“ a „[[Hazard (singel)|Hazard]]“. Hoci sú väčšina jeho hitov pomalé [[balada|balady]], niektoré z jeho piesní má aj klasický [[rock]]ový charakter, ako napríklad „[[Don’t Mean Nothing]]“, „Should've Known Better“, „Satisfied“ a „Too Late To Say Goodbye“. Marx sa stal prvým sólovým hudobníkom, ktorého prvých sedem singlov sa umiestnilo v prvej päťke v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Celosvetovo predal viac ako 30 miliónov nahrávok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.yamaha.com/namm/w2007/PressReleaseDetail.html?CTID=5041570&SUB_CAT_ID=5041570&CNTID=545082&DDL_CAT=0 | vydavateľ=Yamaha | titul=Yamaha Announces Incredible Lineup for 2007 Dealer Concert | dátum prístupu=2007-04-09}}</ref> Okrem piesní, ktoré sám spieval, takisto napísal a spolupracoval na písaní úspešných piesní ako „[[This I Promise You]]“ od [[’N Sync]] alebo „[[Dance With My Father]]“ od [[Luther Vandross|Luthera Vandrossa]]. Druhá pieseň z menovaných vyhrala niekoľko cien [[Grammy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mixonline.com/mag/audio_richard_marx/|titul=Richard Marx|dátum vydania=1. september 2004|autor=Gary Eskow|vydavateľ=Mixonline|dátum prístupu=2011-10-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110629141045/http://mixonline.com/mag/audio_richard_marx/|dátum archivácie=2011-06-29}}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 1987 – ''Richard Marx'' (#8 USA) 3x Platina * 1989 – ''Repeat Offender'' (#1 USA) 4x Platina, (#9 Nemecko) * 1991 – ''Rush Street'' (#35 USA) Platina, (#49 Nemecko) * 1994 – ''Paid Vacation'' (#37 USA) Platina, (#18 Nemecko) * 1997 – ''Flesh and Bone'' (#70 USA), (#52 Nemecko) * 2000 – ''Days in Avalon'' (NC / USA – nezávislé vydanie) * 2004 – ''My Own Best Enemy'' (#126 USA) * 2008 – ''Emotional Remains'' * 2008 – ''Sundown'' * 2012 – ''Christmas Spirit'' * 2014 – ''Beautiful Goodbye'' === Kompilačné albumy === * 1997 – ''Greatest Hits'' (#140 USA) * 2008 – ''Duo'' (s [[Matt Scannell|Mattom Scannellom]]) * 2010 – ''Stories To Tell'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.richardmarx.com RichardMarx.com Oficiálna webstránka] *[http://www.myspace.com/richardmarx Official Richard Marx] na [[MySpace]] *[http://www.facebook.com/home.php#/pages/Official-Richard-Marx/170148395554?ref=ts Richard Marx] na [[Facebook]]u *[http://www.vh1.com/artists/az/marx_richard/artist.jhtml Richard Marx] na [[VH1]] *[http://music.yahoo.com/ar-256704---Richard-Marx Richard Marx] na [[Yahoo!]] *{{Imdb meno|id=0555665|meno=Richard Marx}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Marx, Richard}} [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Popoví klávesisti USA]] [[Kategória:Popoví klaviristi USA]] [[Kategória:Popoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Rockoví klávesisti USA]] [[Kategória:Rockoví klaviristi USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Organisti USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] 2b6hryuajy12xwswh6haoodjmr5s3na 8357008 8357007 2026-08-16T18:06:56Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8357007|8357007]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená 8357008 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Richard Marx | Obrázok = Richardmarx-jan27th2005-0002.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Richard Marx v roku 2006 | Popis umelca = | Rodné meno = Richard Noel Marx<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.richardmarxonline.com/web/bio_personal.htm | vydavateľ=Richard Marx Online | titul=Biography & Career Highlights | dátum prístupu=2007-04-09 | url archívu=https://web.archive.org/web/20070526024359/http://www.richardmarxonline.com/web/bio_personal.htm | dátum archivácie=2007-05-26 }}</ref> | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1963|09|16}}<ref name="bio" /> | Miesto narodenia = [[Chicago]], [[Illinois]], [[USA]]<ref name="bio" /> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Spevák-skladateľ]], [[hudobník]], [[hudobný producent]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Soft rock]], [[Rock]], [[Adult contemporary]], [[R&B]] | Roky pôsobenia = 1982 – súčasnosť | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[Klávesový nástroj|klávesy]], [[organ]], [[klavír]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Dick Marx]], [[Vertical Horizon|Matt Scannell]], [[Luther Vandross]], [[Keith Urban]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Capitol Records]], [[EMI]], [[Manhattan Records]], [[Signal 21 Records]], Zanzibar Records | Webstránka = [http://www.richardmarx.com www.richardmarx.com] }} '''Richard Noel Marx''' (* [[16. september]] [[1963]], [[Chicago]], [[Illinois]], [[USA]]) je americký [[adult contemporary]]/[[soft rock]]ový [[spevák]], [[textár]], [[hudobník]] a [[hudobný producent]]. Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov vydal viacero hitových singlov ako „[[Endless Summer Nights]]“, „[[Right Here Waiting]]“, „[[Now and Forever]]“ a „[[Hazard (singel)|Hazard]]“. Hoci sú väčšina jeho hitov pomalé [[balada|balady]], niektoré z jeho piesní má aj klasický [[rock]]ový charakter, ako napríklad „[[Don’t Mean Nothing]]“, „Should've Known Better“, „Satisfied“ a „Too Late To Say Goodbye“. Marx sa stal prvým sólovým hudobníkom, ktorého prvých sedem singlov sa umiestnilo v prvej päťke v rebríčku [[Billboard Hot 100]]. Celosvetovo predal viac ako 30 miliónov nahrávok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.yamaha.com/namm/w2007/PressReleaseDetail.html?CTID=5041570&SUB_CAT_ID=5041570&CNTID=545082&DDL_CAT=0 | vydavateľ=Yamaha | titul=Yamaha Announces Incredible Lineup for 2007 Dealer Concert | dátum prístupu=2007-04-09}}</ref> Okrem piesní, ktoré sám spieval, takisto napísal a spolupracoval na písaní úspešných piesní ako „[[This I Promise You]]“ od [[’N Sync]] alebo „[[Dance With My Father]]“ od [[Luther Vandross|Luthera Vandrossa]]. Druhá pieseň z menovaných vyhrala niekoľko cien [[Grammy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mixonline.com/mag/audio_richard_marx/|titul=Richard Marx|dátum vydania=1. september 2004|autor=Gary Eskow|vydavateľ=Mixonline|dátum prístupu=2011-10-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110629141045/http://mixonline.com/mag/audio_richard_marx/|dátum archivácie=2011-06-29}}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 1987 – ''Richard Marx'' (#8 USA) 3x Platina * 1989 – ''Repeat Offender'' (#1 USA) 4x Platina, (#9 Nemecko) * 1991 – ''Rush Street'' (#35 USA) Platina, (#49 Nemecko) * 1994 – ''Paid Vacation'' (#37 USA) Platina, (#18 Nemecko) * 1997 – ''Flesh and Bone'' (#70 USA), (#52 Nemecko) * 2000 – ''Days in Avalon'' (NC / USA – nezávislé vydanie) * 2004 – ''My Own Best Enemy'' (#126 USA) * 2008 – ''Emotional Remains'' * 2008 – ''Sundown'' * 2012 – ''Christmas Spirit'' * 2014 – ''Beautiful Goodbye'' === Kompilačné albumy === * 1997 – ''Greatest Hits'' (#140 USA) * 2008 – ''Duo'' (s [[Matt Scannell|Mattom Scannellom]]) * 2010 – ''Stories To Tell'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.richardmarx.com RichardMarx.com Oficiálna webstránka] *[http://www.myspace.com/richardmarx Official Richard Marx] na [[MySpace]] *[http://www.facebook.com/home.php#/pages/Official-Richard-Marx/170148395554?ref=ts Richard Marx] na [[Facebook]]u *[http://www.vh1.com/artists/az/marx_richard/artist.jhtml Richard Marx] na [[VH1]] *[http://music.yahoo.com/ar-256704---Richard-Marx Richard Marx] na [[Yahoo!]] *{{Imdb meno|id=0555665|meno=Richard Marx}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Marx, Richard}} [[Kategória:Popoví speváci USA]] [[Kategória:Popoví klávesisti USA]] [[Kategória:Popoví klaviristi USA]] [[Kategória:Popoví gitaristi USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Rockoví klávesisti USA]] [[Kategória:Rockoví klaviristi USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Organisti USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] 8qt9c7bbpmubtnejss1ktjp4w3w65vt 0 381729 8357071 8256939 2026-08-16T21:41:44Z Indyjones64 245741 8357071 wikitext text/x-wiki {{Pozri|slovenskom basketbalistovi|Marian Kotleba (basketbalista)}} {{Infobox Politik | Meno = Marian Kotleba | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Marian Kotleba.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Marian Kotleba na mítingu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] v&nbsp;[[Detva|Detve]] (2010) | Podpis = | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[5. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia = [[6. apríl]] [[2022]] | Poradie2 = bývalý | Úrad2 = poslanec [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia2 = [[4. december]] [[2017]] | Koniec obdobia2 = [[6. apríl]] [[2022]] | Poradie3 = 4. | Úrad3 = predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[20. december|20. decembra]] [[2013]] | Koniec obdobia3 = [[4. december|4. decembra]] [[2017]] | Predchodca3 = [[Vladimír Maňka]] | Nástupca3 = [[Ján Lunter]] | Poradie4 = Súčasný | Úrad4 = predseda [[Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko]] | Začiatok obdobia4 = [[2010]] | Koniec obdobia4 = | Dátum narodenia = {{dnv|1977|4|7}} | Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]] <small>(2005-2006)</small> <br>[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudová strana Naše Slovensko]] <small>(2010-súčasnosť)</small> | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzita Mateja Bela]] | Profesia = politik | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Manželka = Frederika Kotlebová <small>(2014 - 2019)</small><!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Romantika v starobylom kostolíku: Marián Kotleba sa oženil! | url = http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/romantika-starobylom-kostoliku-marian-kotleba-zeni-2.html | dátum vydania = 2014-07-05 | dátum aktualizácie = 2014-07-05 | dátum prístupu = 2014-07-10 | vydavateľ = 7 PLUS | miesto = | jazyk = }}</ref> --> | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Marian Kotleba''' (* [[7. apríl]] [[1977]], [[Banská Bystrica]]) je slovenský [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicový]] [[Neonacizmus|neonacistický]]<ref name="ref1">{{Citácia Harvard | Autor = | Rok = 2013 | Titul = Slovak 'neo-Nazi' wins election in Banska Bystrica | URL = http://www.bbc.com/news/world-europe-25082487 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | DátumVydania = 2013-11-24 | DátumPrístupu = 2016-02-22}}</ref><ref name="ref2">{{Citácia Harvard | Autor = | Rok = 2013 | Titul = A neo-Nazi wins | URL = http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2013/11/slovakia | Periodikum = The Economist | DátumVydania = 2013-11-28 | DátumPrístupu = 2016-02-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Chovanec | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-09 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> [[politik]], súdený "extrémista" a bývalý [[Učiteľ|pedagóg]], predseda [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko]], bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] (NR SR; od roku 2016, do roku 2022) a bývalý predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] (2013{{--}}2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rimaj | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba si prišiel prevziať funkciu s ochrankou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/303081-marian-kotleba-zlozil-slub-a-stal-sa-predsedom-banskobystrickeho-kraja/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2013-12-20 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> V minulosti pôsobil ako vodca neonacistického politického hnutia [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]] (2003{{--}}2007), ktoré bolo v roku 2006 rozpustené [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšším súdom SR]] (NS SR) pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavou]].<ref>{{Citácia súdneho rozhodnutia | rozhodnutie = Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky | dátum vydania = 1. marca 2006 | spisová značka = 3 Sž 79/2005-54 | url = https://www.docdroid.net/rpXz32K/060301-rozsudok-ns-sr-o-rozpusteni-sp-ns.pdf | url2 = https://www.scribd.com/document/352730473/3-S%C5%BE-79-2005-Rozsudok-o-rozpusteni-politickej-strany-Slovenska-pospolitos%C5%A5 | dátum prístupu = }}</ref> Dňa [[12. október|12. októbra]] [[2020]] bol [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaným trestným súdom]] odsúdený za [[trestný čin]] založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov. Proti rozsudku sa [[Odvolanie (opravný prostriedok)|odvolal]] na Najvyšší súd SR,<ref name="vinny2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | titul = Kotleba je vinný v kauze šekov vo výške 1488 eur, dostal 4 roky a 4 mesiace | url = https://www.aktuality.sk/clanok/829669/online-na-sude-s-kotlebom-je-napata-atmosfera-sudkyna-stopla-jeho-advokata/ | periodikum = Aktuality.sk | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2020-10-13 | miesto = [Bratislava-Ružinov]}}</ref> ktorý [[5. apríl]]a [[2022]] zrušil pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a uložil Kotlebovi nový trest, a to podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. <ref name="ns">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK| odkaz na autora = | titul = Kotlebu odsúdili v kauze šekov na šesť mesiacov podmienečne | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/kotleba-marian-lsns-kauza-seky/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska| dátum vydania = 2022-04-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-14| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Týmto Kotleba prišiel aj o poslanecký mandát. == Život == Absolvoval [[Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša|Strednú priemyselnú školu Jozefa Murgaša]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], následne pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v Banskej Bystrici, kde získal titul [[Magister (akademická hodnosť)|magister]] v odbore [[pedagogika|učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov]]. V roku [[2013]] ukončil štúdium ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela, kde získal titul [[Inžinier (akademický titul)|inžinier]] ekonómie. === Učiteľ === Vyučoval na [[Stredná športová škola Banská Bystrica|Športovom gymnáziu]] v Banskej Bystrici ako učiteľ informatiky. Ako 29-ročný prešiel na funkciu správcu počítačovej siete, taktiež podnikal s módou s odkazom na americký rasistický [[Kukluxklan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aká je minulosť Kotlebu ako učiteľa?|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1054395-aka-je-minulost-kotlebu-ako-ucitela|vydavateľ=focus.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-03-06|jazyk=sk}}</ref> Učiteľská kariéra údajne skončila za podozrivých okolností,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba, ešte ako pedagóg bystrického gymnázia, mal mať pomer s mladistvou|url=https://mybystrica.sme.sk/c/22234493/kotleba-este-ako-pedagog-bystrickeho-gymnazia-mal-mat-pomer-s-mladistvou.html|vydavateľ=mybystrica.sme.sk|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> ktoré preverovali aj slovenské orgány činné v trestnom konaní. === Začiatky politickej kariéry === V roku [[2003]] sa stal vodcom [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenskej pospolitosti]]. Funkciu zastával do roku [[2007]]. V roku 2006 kandidoval vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|voľbách]] spolu s ďalšími neskoršími členmi ĽSNS za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] ako druhý na kandidátke [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku|Slovenskej ľudovej strany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidáti pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 - SĽS | url = http://www.civil.gov.sk/VOL/NR_net/2006/NR06-6317.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20060507041203/http://www.civil.gov.sk/VOL/NR_net/2006/NR06-6317.htm | dátum archivácie = 2006-05-07 }}</ref> Strana získala len 0,16 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Dňa 14. marca 2009 bol políciou zaistený a predvedený na výsluch kvôli propagácii [[Fašizmus|fašizmu]] a hesiel používaných za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marian Kotleba|url=https://www.aktuality.sk/clanok/168455/marian-kotleba/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-26|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190926080414/https://www.aktuality.sk/clanok/168455/marian-kotleba/|dátum archivácie=2019-09-26}}</ref> == Politická kariéra == === Župan Banskobystrického kraja a situácia v kraji === ==== Pôsobenie v Banskobystrickom kraji ==== Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC v roku 2009]] Marian Kotleba kandidoval na post predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]]. Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03&nbsp;%). Do druhého kola nepostúpil.<ref name=volby09>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov | url = http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 15.11.2009 | dátum prístupu = 23.01.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v roku 2010]] získal v 7. banskobystrickom obvode 1 050 hlasov čím sa stal 2. náhradníkom, tesne za [[Martin Klus|Martinom Klusom]].<ref name=volby2010>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z á p i s n i c a mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta| url = http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/files/bb.pdf | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ==== Regionálne voľby 2013 ==== Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|voľbách do VÚC v roku 2013]] postúpil Marián Kotleba do 2. kola volieb predsedu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] so ziskom 21,30 % platných hlasov, dovtedajší župan [[Vladimír Maňka]] získal prvé miesto.<ref name=":0" /> V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53 %) platných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Priebežné výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov | url = http://osk2013.statistics.sk/OSK/osk_sk.html | dátum vydania = 2013-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-24 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131201182758/http://osk2013.statistics.sk/OSK/osk_sk.html | dátum archivácie = 2013-12-01 }}</ref> V rovnakých voľbách kandidoval tiež na poslanca. Získal 8 678 hlasov, čo bol druhý najlepší výsledok na Slovensku, viac dostal iba [[József Nagy (politik)|József Nagy]] v Trnavskom kraji.<ref name=volby13dianie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyhral Smer, extrémista Kotleba je v druhom kole | url = http://www.sme.sk/c/6953915/vyhral-smer-extremista-kotleba-je-v-druhom-kole.html | dátum vydania = 2013-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-27 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Po zvolení Kotlebu za župana banskobystrického VÚC bolo odložené jeho uvedenie do úradu, lebo viacerí poslanci požiadali o odklad aktu poslaneckého sľubu z praktických príčin.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Skladanie sľubov poslancov a nového predsedu M. Kotlebu sa odkladá | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/skladanie-slubov-poslanci-banska-bystric/65730-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-25 | dátum prístupu = 2022-03-17 }}</ref> Inaugurácia prebehla [[20. december|20. decembra]] [[2013]], zúčastnilo sa jej viacero Kotlebových podporovateľov. Pred vstupom do sály stáli dvaja muži v straníckych tričkách a selektívne vpúšťali ľudí. Tlačovú konferenciu zvolal v januári po audite.<ref name=inauguracia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba je županom, inauguráciu strážili jeho ľudia | url = http://bystrica.sme.sk/c/7046102/kotleba-je-zupanom-inauguraciu-strazili-jeho-ludia.html | dátum vydania = 2013-12-20 | dátum aktualizácie = 2013-12-20 | dátum prístupu = 2013-12-20 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Rušenie dotácií ==== V strede júla [[2015]] sa [[Štúdio tanca]] (v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja) dozvedelo, že predseda BBSK Kotleba ako zriaďovateľ nepodpísal prijatie grantu od [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry]] vo výške 20 000 €.<ref name=denniknzrusenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rehák | meno = Oliver | odkaz na autora = | titul = Marian Kotleba zrušil medzinárodný festival | url = https://dennikn.sk/206918/marian-kotleba-zrusil-medzinarodny-festival/ | dátum vydania = 2015-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-07 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = Banská Bystrica |jazyk = }}</ref> Jediné oficiálne vyjadrenie od župného úradu pre [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] znelo: „''Podpísanie, respektíve nepodpísanie dotačných zmlúv je v plnej kompetencii Mariana Kotlebu. Pri posudzovaní hodnotí nielen finančné, ale aj morálne aspekty predkladaných projektov.''“<ref name=denniknzrusenie/> Štúdio tanca tak bolo nútené zrušiť 11. ročník medzinárodného tanečného festivalu Dni tanca, podľa vyjadrenia súboru je „''bytostne ohrozená aj samotná prevádzka divadla''“.<ref name=zrusenieodst>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FESTIVAL ZRUŠENÝ | url = http://www.studiotanca.sk/index.php?page=aktualne&new=230 | dátum vydania = 2015-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-07 | vydavateľ = Štúdio tanca | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150810070106/http://www.studiotanca.sk/index.php?page=aktualne&new=230 | dátum archivácie = 2015-08-10 }}</ref> V septembri 2015 zrušil dotáciu projektu ''Stop extrémizmu'' pre [[Bábkové divadlo na rázcestí]] (tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja).<ref name=stopstopextermizmu>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba im stopol dotáciu na divadlo: Triafa temné prúdy, chce nás ukázať ako darmožráčov | url = https://dennikn.sk/255710/urcite-budeme-hrat-a-spravat-sa-ako-slobodni-ludia/ | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporu obom divadlám vyjadrilo aj [[Slovenské národné divadlo]], ktoré na 24. októbra naplánovalo v spolupráci s [[Nadácia otvorenej spoločnosti|Nadáciou otvorenej spoločnosti]] benefičné predstavenie a zároveň vydalo vyhlásenie ''Znepokojenie nad situáciou v Banskobystrickom samosprávnom kraji''. Okrem iného v ňom uvádza: „''Divadelná tvorba sa dostáva do područia župana Mariana Kotlebu, ktorý "mocenským" spôsobom – 26 rokov od nastolenia demokracie – zasahuje do tvorby umeleckých inštitúcií. Sloboda prejavu, a teda aj sloboda divadelnej tvorby, je pritom zaručená Ústavou SR. Myslíme si, že zmyslom grantového systému je prispievať k slobode prejavuje a vytvárať priestor na prezentáciu širokého spektra tvorby, ktorá reflektuje našu súčasnosť, problémy tohto sveta a prináša rôznorodé umelecké výpovede.''“<ref name=podporasnd>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = SND podporí divadlá, ktorým Marian Kotleba stopol dotácie | url = https://dennikn.sk/260887/snd-podpori-divadla-ktorym-marian-kotleba-stopol-dotacie/ | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref>Pre úplnosť je potrebné dodať, ''že na činnosť dostáva Divadlo Štúdio tanca okrem zákonom stanovených platieb na mzdové a prevádzkové náklady z rozpočtu VÚC aj dotácie z Ministerstva kultúry SR. V roku 2015 dosiahla výška týchto mimoriadnych dotácií sumu prevyšujúcu 50-tisíc eur.'' ==== Krajské pomery ==== Vo februári [[2015]] bol Kotleba kritizovaný za pomery v kraji: Kotlebova manželka Frederika Kotlebová nastúpila ako 19-ročná do Banskobystrickej regionálnej správy ciest na miesto referenta pre oznamovanie protispoločenskej činnosti (korupcie), kde už však toho času nepôsobí. Kotlebov brat Martin Kotleba bol finančným riaditeľom tejto organizácie vo vlastníctve kraja. Zároveň bol kritizovaný, že z výplat zamestnancov vyberá dvadsiatky na svoje účely. Zbierkou má financovať kúpu [[Bager|bagra]] „Za účelom zjednania nápravy [údajne ilegálnej rómskej osady sa Kotleba] rozhodol kúpiť pásový bager strednej triedy“.<ref name=kotlebovo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Kotlebovo? Ako vládne župan Marian Kotleba v Banskej Bystrici | url = http://www.aktuality.sk/clanok/271100/kotlebovo-ako-vladne-zupan-marian-kotlebu-v-banskej-bystrici/ | dátum vydania = 2015-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-24 | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V septembri 2015 mimovládna organizácia [[Watch BBSK]] zverejnila svoj prieskum starostov kraja. Tridsať starostov odpovedalo v priemere udelili Kotlebovi známku 4,46. Najhoršie známky dostalo riešenie rómskej otázky a znižovanie nezamestnanosti.<ref name=starostovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba je podľa starostov najhorší žiak v župe | url = https://dennikn.sk/253171/kotleba-najhorsi-ziak-zupe/ | dátum vydania = 2015-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-06 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa Ingrid Kosovej z Watch BBSK: „''najväčším problémom vedenia župy je to, že rozhodujú podľa osobnej ideológie, nie podľa demokratických princípov, ku ktorým sa Slovensko hlási.''“<ref name=starostovia/> Podľa prieskumu [[Transparency International Slovensko]] zverejnenom v septembri 2017 sa Banskobystrický samosprávny kraj uskutočnil so známkou C+ na piatom mieste rebríčka transparentnosti samosprávnych krajov. Zaznamenal najväčší medziročný pokles, v predošlých rebríčkoch sa umiestňoval na prvom mieste.<ref name=vzdalmicev>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pásztor| meno = Dávid | odkaz na autora = | titul = Najviac otvoreným krajom je Trenčiansky, Kotlebova Bystrica padá, na chvoste je Košická župa | url = https://dennikn.sk/893524/najviac-otvorenym-krajom-je-trenciansky-kotlebova-bystrica-pada-na-chvoste-je-kosicka-zupa/ | dátum vydania = 2017-09-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-08 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Nápisy na budove úradu BBSK ==== [[Súbor:STOP NATO.JPG|náhľad|„Yankees go home! Stop NATO!“]] [[29. august]]a [[2014]] v deň osláv 70. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] vyvesil Marian Kotleba na sídlo [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] na [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestí SNP]] veľký transparent s textom „Yankees go home! Stop NATO!“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci sa dištancujú od počínania M. Kotlebu, transparent už nevisí | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/poslanci-kotleba-bystrica/96592-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-09-02 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> V roku [[2015]] zas na úrad vyvesil dve čierne vlajky.<ref name=ciernvlajky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyvesil na výročie SNP čierne vlajky, vyslúžil si kritiku | url = http://www.teraz.sk/regiony/bbsk-cierne-vlajky-kotleba-fasizmus/153049-clanok.html | dátum vydania = 2015-08-29 | dátum aktualizácie = 2015-08-29 | dátum prístupu = 2015-11-06 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Krajské voľby 2017 ==== Kandidatúru na župana v [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|novembrových krajských voľbách]] Kotleba oznámil [[31. august]]a [[2017]].<ref name=apredsakandiduje>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = Kotleba chce byť znovu županom, ohlásil svoju kandidatúru | url = https://dennikn.sk/867691/kotleba-chce-byt-znovu-zupanom-ohlasil-svoju-kandidaturu/ | dátum vydania = 2017-08-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-02 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Protikandidáti [[Ján Lunter]], [[Martin Klus]] a [[Stanislav Mičev]] sa však dohodli, že do boja s Kotlebom zasiahne ten z nich, ktorý bude mať najvyššie šance.<ref name=prehra>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pataj | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Kotleba buď prehrá, alebo bude za zbabelca | url = https://dennikn.sk/824951/kotleba-bud-prehra-alebo-bude-za-zbabelca/ | dátum vydania = 2017-07-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-17 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> V uvedenom kontexte však paradoxne vyznievajú vyjadrenia jednotlivých kandidátov. Ján Lunter, prostredníctvom svojho syna Ondreja, sa v médiách vyjadril nasledovne: ''„Teraz to nie je užitočný signál pre voliča. Nepovažujeme to v&nbsp;tejto chvíli za dôležité, prvoradé sú riešenia, ktoré prinesú úžitok obyvateľom kraja.“'' Igor Kašper sa vyjadril tiež prostredníctvom médií: ''„Teraz si verím, že zaujmem ľudí viac ako Marian Kotleba, a&nbsp;robím pre to všetko. Ak v&nbsp;tejto chvíli tvrdím, že sa kandidatúry nevzdám, neznamená to, že nakoniec neurobím správne rozhodnutie.“''{{Bez citácie}} Vo voľbách získal 47 502 hlasov (23,24 %) do županskej pozície. Kandidát [[Ján Lunter]] získal 99 169 (48,53 %) a bol zvolený za predsedu Banskobystrického kraja.<ref name=vysledky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa územného členenia: Kandidáti za Banskobystrický kraj | url = http://www.volbysr.sk/sk/data02.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-11-06 | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190529215107/http://volbysr.sk/sk/data02.html | dátum archivácie = 2019-05-29 }}</ref> V predošlých voľbách Kotleba v druhom kole získal 71 397 hlasov.<ref name=vyhorel>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba vyhorel: stratil 25-tisíc hlasov, prišiel o župu a má len dvoch poslancov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-11-05 | dátum prístupu = 2017-11-17 }}</ref> V banskobystrickom mestskom obvode ho krúžkovalo sedem tisíc voličov, v minulých voľbách to bolo deväť tisíc. Kotleba sa však stal krajským poslancom, okrem [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] jediným celoslovensky za svoju stranu.<ref name=vyhorela>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoj úrad odovzdal 4. decembra 2017 počas zasadania krajského zastupiteľstva v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]].<ref name=odovzdaln>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovej desivej ochranke sa postavil aj Lunter, Banskobystrický kraj má nového župana | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/962264/lunter-vystriedal-kotlebu-ktory-si-aj-na-zaver-povolal-desivu-ochranku/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2017-12-04 }}</ref><ref name=odovzdaltasr>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ján Lunter v kraji začne auditmi a rozhovormi so zamestnancami úradu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/jan-lunter-v-kraji-zacne-auditmi-a-rozho/296035-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-04 | dátum prístupu = 2017-12-04 }}</ref> Pri odovzdávaní úradu prístup novinárom opäť blokovala súkromná ochranka. Kotleba sa s novým županom, Jánom Lunterom, stretol až tesne pred inauguráciou. Stretnutie mu prikazuje zákon.<ref name=odovzdaln/> === Poslanec Národnej rady === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] jeho strana [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] získala 1,58 % hlasov a nedostala sa do parlamentu.<ref name=volby12stat>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.03.2012 | dátum prístupu = 28.11.2013 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120314221359/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk | dátum archivácie = 2012-03-14 }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] kandidoval na čele kandidátky strany [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]. Bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]. Kandidoval na 1. mieste. Dostal 156 355 platných prednostných hlasov.<ref>''Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky'' [online]. Bratislava : ŠÚ SR. [https://volbysr.sk/sk/data04.html Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html |date=2016-09-24 }}.</ref> Bol členom osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] a výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam poslancov podľa výborov | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=2&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] opäť kandidoval na prvom mieste svojej strany. So 170 006 hlasmi sa stal jedným z 11 kandidátov strany, ktorí sa dostali do parlamentu.<ref name="ta3-kandidatna-listina-kotlebovci">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/volby-2020/zoznam-kandidatov/kandidatka-kotlebovci-lsns.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-10-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201027040729/https://www.ta3.com/volby-2020/zoznam-kandidatov/kandidatka-kotlebovci-lsns.html | dátum archivácie = 2020-10-27 }}</ref> Výkon poslaneckého mandátu znemožnilo Kotlebovo odsúdenie.<ref name="aktuality-sud-rozhodol"/> === Prezidentská kandidatúra === 15. januára 2024 Kotleba oznámil, že sa chce stať kandidátom na prezidenta vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|voľbách v roku 2024]]. Umožnilo mu to rozhodnutie Špecializovaného súdu, ktoré zahladilo rozhodnutie z apríla 2022 a ktoré uznalo Kotlebu za vinného z prejavovania sympatie k neonacistickej ideológii.<ref name="aktuality-sud-rozhodol">{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2024: Súd rozhodol, že Marian Kotleba viedol riadny život. Môže kandidovať za prezidenta | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bHRvph6/prezidentske-volby-2024-sud-rozhodol-ze-marian-kotleba-viedol-riadny-zivot-moze-kandidovat-za-prezidenta/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-15 | dátum prístupu = 2024-01-26 }}</ref> V prvom kole volieb získal 12 771 (0,27 %) platných hlasov a skončil na 8. mieste.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> == Kritika == Je označovaný za [[extrémizmus|extrémistu]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pažitková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Je Kotleba neonacista, neofašista alebo extrémista? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://tv.sme.sk/v/28662/je-kotleba-neonacista-neofasista-alebo-extremista.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-26 | dátum prístupu = 2018-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180717213059/https://tv.sme.sk/v/28662/je-kotleba-neonacista-neofasista-alebo-extremista.html | dátum archivácie = 2018-07-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Benčat | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Kotleba je dnes pre Fica extrémista. Protirómskou agendou kedysi sám bodoval | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kotleba-je-dnes-pre-fica-extremista-protiromskou-agendou-kedysi-sam-bodoval.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-25 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> hoci za trestné činy extrémizmu (podľa § 140a, [[Trestné právo hmotné|Trestného zákona]]) nebol nikdy právoplatne odsúdený. Jeho názory zahŕňajú oslavovanie [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kotlebov mesačník Náš kraj v máji nevyjde, stále ho skúma polícia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/7202953/kotlebov-mesacnik-nas-kraj-v-maji-nevyjde-stale-ho-skuma-policia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-15 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotleba zneužil župné noviny pred eurovoľbami | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314156-kotleba-zneuzil-zupne-noviny-pred-eurovolbami/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-08 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref>, negatívne sa vymedzil voči [[Rómovia|Rómom]], <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marián Kotleba: Štát chráni cigánskych parazitov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/164704/marian-kotleba-stat-chrani-ciganskych-parazitov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-05-31 | dátum prístupu = 2018-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616030140/https://www.aktuality.sk/clanok/164704/marian-kotleba-stat-chrani-ciganskych-parazitov/ | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubovič | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedia koho volili? S Kotlebom sa spája extrémizmus aj oslava Slovakštátu | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/vedia-koho-volili-s-kotlebom-sa-spaja-extremizmus-aj-oslava-slovakstatu/slovensko/politika/ | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-24 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]],<ref>{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Kotleba nesúhlasil s prezidentom. Nechcel mu však oponovať | URL = http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kotleba-nesuhlasil-s-prezidentom-nechcel-mu-vsak-oponovat-600914 | Periodikum = [[Hospodárske noviny]] | DátumVydania = 2014-01-09 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Šéfovia krajov sa u prezidenta nezhodli s Kotlebom na téme SNP | URL = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304775-sefovia-krajov-sa-u-prezidenta-nezhodli-s-kotlebom-na-teme-snp/ | Periodikum = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | DátumVydania = 2014-01-09 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], politike [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia Harvard | Autor = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | Rok = 2014 | Titul = Neustupujte teroristom, hrozí vám diktát Bruselu, píše Kotleba Janukovyčovi | URL = http://hn.hnonline.sk/svet-120/neustupujte-teroristom-hrozi-vam-diktat-bruselu-pise-kotleba-janukovycovi-603442 | Periodikum = [[Hospodárske noviny]] | DátumVydania = 2014-01-31 | DátumPrístupu = 2014-09-05}}</ref> Podľa ''[[Hospodárske noviny|Hospodárskych novín]]'' je diskutabilný aj jeho postoj voči [[holokaust|holokaustu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hunková | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia sú paraziti a SNP puč. Na stráž! | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/slovensko/566188-romovia-su-paraziti-a-snp-puc-na-straz | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-18 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> Za neonacistu ho označilo [[British Broadcasting Corporation|BBC]]<ref name="ref1" /> a ''[[The Economist]]''.<ref name="ref2" /> === Obvinenia z trestných činov === Pri stretnutí v Bratislave, ktoré oslavovalo 70. výročie založenia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]], v prejave povedal: ''„vyskúšajme si teraz demokraciu v praxi“'' a zakričal: ''„Na stráž!“''.<ref name="hlavne spravy2">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA, Aktuálne.sk | odkaz na autora = | titul = Na stráž! zvolal Kotleba. Polícia ho zadržala a neonacistov rozohnala | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160991-na-straz-zvolal-kotleba-policia-ho-zadrzala-a-neonacistov-rozohnala/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-14 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> Po incidente ho zadržala polícia. Bol stíhaný na slobode a obvinený z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd.<ref name=pravdakotlebovi>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kotlebovi hrozí až trojročné väzenie, stíhaný je na slobode | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161005-kotlebovi-hrozi-az-trojrocne-vaezenie-stihany-je-na-slobode/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-15 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> Okresná prokuratúra Bratislava I. toto trestné stíhanie zastavila [[16. jún]]a [[2009]].<ref name="hlavne spravy3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stíhanie exvodcu Slovenskej pospolitosti Kotlebu bolo zastavené | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4906652/stihanie-exvodcu-slovenskej-pospolitosti-kotlebu-bolo-zastavene.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-06-25 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> Pri volebnej kampani za banskobystrického župana uverejnil vo svojom letáku, že ''„odstráni nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“''. Prokurátor naňho podal obžalobu za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Okresný súd v Banskej Bystrici stíhanie zastavil z dôvodu neodôvodnenej obžaloby. Po odvolaní prokuratúry zastavenie trestného stíhania potvrdil Odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici.<ref name=sudzastavil>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Súd zastavili trestné stíhanie Mariána Kotlebu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/180599/sud-zastavili-trestne-stihanie-mariana-kotlebu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-18 | dátum prístupu = 2018-04-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181105012338/https://www.aktuality.sk/clanok/180599/sud-zastavili-trestne-stihanie-mariana-kotlebu/ | dátum archivácie = 2018-11-05 }}</ref> [[20. júl]]a [[2017]] polícia obvinila Kotlebu z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd za použitie šekov v hodnote 1488 eur. Čísla 14 a 88 odkazujú na nacistickú symboliku.<ref name=jul17>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Policajti obvinili Kotlebu za šeky so sumou 1488 eur, vraj odkazovali na nacistickú symboliku | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/836698/policajti-obvinili-kotlebu-za-seky-s-nacistickym-symbolom-1488/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-07-28 | dátum prístupu = 2018-04-18 }}</ref> V septembri 2020 Kotlebovi za čin ''založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd'' hrozí trest 4 až 8 rokov odňatia slobody. Súdny proces sa predĺžil, lebo na poslednom pojednávaní v septembri sa Kotleba rozhodol vypovedať. Počas leta 2020 sa pojednávania posúvali kvôli Kotlebovej dovolenke v Čierne Hore a následnej nutnej karanténe.<ref name="dennikn-vysvetlujeme-kotlebovi-hrozi-osem">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Vysvetľujeme: Kotlebovi hrozí osem rokov väzenia. Čo v jeho prípade rozhodne? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2052965/vysvetlujeme-kotlebovi-hrozi-osem-rokov-vazenia-co-v-jeho-pripade-rozhodne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-24 | dátum prístupu = 2020-09-28 }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2020]] bol [[Špecializovaný trestný súd|Špecializovaným trestným súdom]] odsúdený za [[trestný čin]] založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov; proti rozsudku sa ale Kotleba [[Odvolanie (opravný prostriedok)|odvolal]] na [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|NS SR]].<ref name="vinny2020"/> [[5. apríl]]a [[2022]] Najvyšší súd zrušil pôvodné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a uložil Kotlebovi nový trest, a to podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou.<ref name="ns"/> V októbri 2019 Kotlebu po medializácií informácií začala polícia preverovať pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Kotleba mal udržiavať vzťahy s mladistvými.<ref name="dennikn-kotlebu-preveruje-policia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebu preveruje polícia z možného sexuálneho zneužívania | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1614897/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-11 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref> V decembri bola vec v zmysle trestného poriadku odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlebu už polícia nepreveruje pre podozrenie z možného sexuálneho zneužívania|url=https://dennikn.sk/minuta/1719938/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-01-17|dátum prístupu=2020-07-14|jazyk=sk-SK}}</ref> === Šírenie hoaxov a konšpiračných teórii === Po začiatku pandémie COVID-19 Kotleba šíril na sociálnych sieťach ako aj naživo v televíznej politickej diskusii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotleba perlil v priamom prenose: Ovládacie nanočipy z Ameriky, 1 488 je náhoda a čipovanie v Biblii|url=https://www.startitup.sk/kotleba-perlil-v-priamom-prenose-ovladacie-nanocipy-z-ameriky-1-488-je-nahoda-a-cipovanie-v-biblii/|vydavateľ=StartItUp.sk|dátum vydania=2020-06-22|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk}}</ref> viaceré konšpiračné teórie a hoaxy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šíria hoax o zavádzaní totality. Naď zažaloval Kotlebu a Mazureka|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/603361-siria-hoax-o-zavadzani-totality-nad-zazaluje-kotlebu-a-mazureka/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-10-10|dátum prístupu=2021-11-08|jazyk=sk-SK}}</ref> Minister obrany [[Jaroslav Naď]] podal trestné oznámenie na Kotlebu a Milana Mazureka v súvislosti so zámerným šírením poplašnej správy. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Mikušovič | meno2 = Dušan | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šnídl | meno3 = Vladimír | odkaz na autora3 = | titul = Kotleba : odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2017 | počet strán = 207 | url = | isbn = 978-80-972394-2-8}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.teraz.sk/tag/marian-kotleba Články týkajúce sa Mariana Kotlebu] na portáli teraz.sk TASR {{Predsedovia Banskobystrického samosprávneho kraja}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kotleba, Marian}} [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Nacionalisti]] [[Kategória:Predsedovia Banskobystrického samosprávneho kraja]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]] [[Kategória:Euroskeptici]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] crlvn92bbdjek6u9t4uzxkmsvas188t 0 391654 8357209 8262454 2026-08-17T10:03:14Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357209 wikitext text/x-wiki '''Absorbovaná dávka (D)''' je [[fyzikálna veličina]] charakterizujúca [[Absorpcia (žiarenie)|absorpciu žiarenia]] [[Hmota (fyzika)|látkou]]. Je definovaná ako [[energia]] žiarenia pohltená látkou, prepočítaná na jednotku [[hmotnosť|hmotnosti]] tejto látky. Jednotkou absorbovanej dávky je [[gray]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} * {{beliana|1|absorbovaná dávka|32}} [[Kategória:Fyzikálne veličiny]] [[Kategória:Rádiobiológia]] t6onjb63tzhlwpkjdyq7cud5n9x8bkv 0 436906 8357133 8339992 2026-08-17T05:55:55Z Andrea Bielik 207440 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8357133 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Sumerian Cuneiform Stone Tablet AO 3866.jpg|náhľad|Kamenná tabuľa so sumerským písmom]] '''Sumerské písmo''' je najstaršie známe písmo v [[Mezopotámia|Mezopotámii]]. Používalo sa v Mezopotámii od konca 4. tisícročia do 18. storočia pred Kr. (a sekundárne až do 1. stor. po Kr.). Vyvinulo sa z neho [[akkadské písmo]], z ktorého sa následne vyvinula celá škála [[klinové písmo|klinových písem]] Predného východu. Sumerské písmo možno rozdeliť dvoma spôsobmi: *Z hľadiska čisto tvaru čiar znakov písma išlo spočiatku o [[lineárne písmo]] (tzv. '''sumerské lineárne písmo, sumerské piktografické písmo, sumerské hieroglyfické písmo/sumerské hieroglyfy, protosumerské piktografické písmo'''), a zhruba od 3100 pred Kr. (hlavne okolo 2600 pred Kr., ale aj neskôr) sa pomaly postupne premieňalo na [[klinové písmo]] (tzv. '''sumerské klinové písmo/sumerský klinopis'''). *Z hľadiska funkcií a miery fonetizácie písma (sekundárne aj tvaru čiar znakov písma) sa zas rozlišuje staršia fáza nazývaná (sumerské) '''protoklinové písmo''' ('''archaické klinové písmo/archaický klinopis''', zriedkavo '''ranosumerské písmo, protosumerské písmo''') trvajúca do 2700 pred Kr. (zahŕňajúca na konci aj začiatky písma, ktorého znaky sú tvorené čiarami v tvare klinu) a mladšia fáza označovaná ako (vlastné) '''sumerské klinové písmo/sumerský klinopis'''. Viacerí autori písmo už od jeho vzniku (t.j. od konca 4. tisícročia pred Kr.) označujú ako '''sumerské klinové písmo/sumerský klinopis''' (aj napriek tomu, že znaky spočiatku neboli klinovité). Ako vidno, termín sumerské klinové písmo sa teda používa (prinajmenšom) v troch viac-menej odlišných významoch. Pozri aj článok [[Protoliterate period]]. ==Používatelia písma == Jazykom písma síce bola podľa dnes prevládajúceho názoru od počiatku [[sumerčina]], ale je rovnako možné, že národom, ktorý písmo spočiatku (presnejšie cca. do 2600 pred Kr.) používal, neboli [[Sumeri]], ale iný neznámy [[národ]]. V tomto zmysle názov „sumerské“ písmo nemusí byť pre obdobie pred 2600 pred Kr. celkom výstižný. ==Vývoj == === Predchodcovia protoklinového písma === V mezopotámskej a iránskej (nielen sumerskej) oblasti sa okolo 8500 pred Kr., t.j. asi so vznikom poľnohospodárstva, začali používať objekty nazývané dnes obyčajne „tokens“ (staršie „calculi“, po slovensky aj počítacie predmety), t.j. malé hlinené zástupné objekty abstraktného tvaru, ktoré (asi) symbolizovali a reprezentovali jednotlivé poľnohospodárske a iné výrobky (vázy a zvieratá) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Halloran | meno = John Allan | odkaz na autora = | titul = Symbolic Counting Tokens from the Early Near East | url = http://www.sumerian.org/tokens.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8.12.1996 | dátum prístupu = 6.5.2012 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>. Zrejme ich skladovali a prenášali v kožených vreckách. Od roku 3400 pred Kr. (resp. už od 3700 pred. Kr.) sa tokens umiestňovali do uzavretých hlinených nádob/obalov (tzv. „bullae“) spravidla v tvare gule, na ktorých povrchu sa vyznačil token, ktorý obsahovali a často mali na povrchu aj pečať s piktografickým odtlačkom. Toto vyznačenie tokenu sa konkrétne uskutočňovalo buď fyzickým vtlačením tokenu do povrchu gule alebo pripojením tokenu k povrchu gule alebo odtlačením či vrytím znakov zobrazujúcich token do povrchu gule (táto posledná metóda by sa dalo považovať za začiatok písma) alebo vtlačením prstov do povrchu gule.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Besserat | meno = | odkaz na autora = | titul = How writing came about | vydavateľ = | miesto = | rok = | isbn = | kapitola = | strany = 54 | jazyk = anglicky }}</ref> Od 3300 pred Kr. (resp. od cca. (?)3600 pred Kr.) sa tokens do bullae nedávali a používali sa len bullae s vyznačením tokenu na povrchu, pričom už obsahujú aj odtlačené údaje o počte výrobkov (tzv. fáza numerických tabuliek I). Toto by sa dalo v istom zmysle pokladať, že ďalší možný začiatok písma, pretože znaky už nekopírovali informáciu obsiahnutú vo vnútri gule, ale už sú samé o sebe správou. Trochu neskôr, od 3250 pred Kr. (resp. už od 3500 pred Kr.) sa namiesto bullae používali jednoducho ploché hlinené tabuľky (rozmery spravidla len 4x5 cm a hrúbka 2 cm) a vyznačením (odtlačením znaku) tokenu s rovnakým účelom, ale s komplexnejším vyjadrením počtov (tzv. fáza numerických tabuliek II). Od 3200 pred Kr. (resp. už od 3300 pred Kr. <ref>Pozn.: prvé piktogramy sa zjavujú na tabuľkách ktoré môžu patriť už do obdobia Uruk IVb alebo až obdobia Uruk IVa</ref>) sa na týchto tabuľkách zjavuje aj niekoľko logogramov (piktografického charakteru) vyjadrujúcich počítané objekty a/alebo osoby zúčastnené na transakcii s objektami (tzv. fáza numeroideografických tabuliek). Toto by sa dalo považovať za tretí možný začiatok písma v tom zmysle, že sa objavujú prvé piktogramy (ak odhliadneme od starších pečatí). Špeciálnym typom týchto tabuliek boli v rovnakom období tzv. etikety („tags“) – vankúšovité tabuľky s perforáciou, ktoré sa umiestňovali asi na tovary a na ktorých bola logogramami (piktografického charakteru) zapísaná korporácia (napr. chrámové hospodárstvo) a/alebo osoby a/alebo samotný výrobok. Tieto logogramy na etiketách sú predchodcami niektorých znakov protoklinového písma. === Protoklinové písmo=== ==== Charakteristika ==== [[Súbor:Proto cuneiform tablet OIM A12259.jpg|náhľad|Tabuľa napísaná v protoklinovom písme]] Protoklinové písmo vzniklo v regióne dnes nazývanom Sumer okolo 3200/3300 pred Kr (presnejšie: so začiatkom obdobia [[Uruk]] IVa) <ref>Poznámky: *1. Datovanie vrstiev z Uruku sa do istej miery v archeologickej literatúre rozchádza. *2. Významný ruský asyriológ I. M. Diakonov (И. М. Дьяконов) datoval v roku 1940 ako najstarší doklad písma istú kamennú tabuľku obsahujúcu (nič iné len) 4 obrázky rôznych predmetov už do obdobia Uruk V (teda nie až Uruk IV), t.j. 3400 – 3200 pred Kr., V. V. Struve túto tabuľku v roku 1956 datoval do 33. stor. pred Kr. (porov. Istrin: ''Razvitije pisma'', 1961, str. 96). *3. Podľa tohto textu [http://oi.uchicago.edu/pdf/oimp32.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210826005847/https://oi.uchicago.edu//sites/oi.uchicago.edu/files/uploads/shared/docs/oimp32.pdf|date=2021-08-26}} je začiatočný dátum 3200 pred Kr. skôr konvenčný, pretože najstaršie klinové tabuľky sa našli len v sekundárnych kontextoch. Datovanie zvyškov dreveného uhlia z borovíc z jedného náleziska je 3500 - 3390 pred Kr., je však problematické, lebo ide len o jeden nález a okrem toho je rádiokarbónové datovanie pre nálezy z tohto obdobia celkovo problematické. *4. Ako najstarší doklad písma sa niekedy uvádza tzv. Tabuľka z Kiša. Niekde ju datujú na 3500 pred Kr. a zaraďujú - zdá sa - do obdobia, ktoré by v tomto článku spadalo do obdobia pred začiatkom protoklinového písma [http://heritage-key.com/world/cuneiform-birth-writing] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111231072233/http://heritage-key.com/world/cuneiform-birth-writing|date=2011-12-31}}; inde ju zaraďujú - zdá sa - do prvej fázy protoklinového písma [http://www.roie.org/bab.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120529063717/http://www.roie.org/bab.htm|date=2012-05-29}}.</ref> a trvalo do 2700 pred Kr.<ref>Pozn.: Tento text zdá sa zužuje termín protoklinové písmo len na Uruk IVa a Uruk III; potom by teda protoklinové písmo trvalo len do 3000/2800 pred Kr.[http://oi.uchicago.edu/pdf/oimp32.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210826005847/https://oi.uchicago.edu//sites/oi.uchicago.edu/files/uploads/shared/docs/oimp32.pdf|date=2021-08-26}}</ref>. Hoci sa to väčšinou predpokladá, nie je doložené, že nositeľom (či pôvodcom) protoklinového písma bol národ Sumerov (vzťah mezopotámskeho písma k sumerčine/Sumerom je jednoznačne doložený až od 2600 pred Kr.). Od vlastného klinového písma sa protoklinové písmo odlišuje najmä tým, že zapisuje takmer len ekonomické záznamy a ešte nie je (alebo je len veľmi málo) fonetizované. Ekonomické záznamy obsahujú znaky pre polia, miery, obilniny, zvieratá, remeslá, pracovné sily, údaje o majiteľoch, miestne názvy a číselné údaje; asi 10% textov neboli ekonomické záznamy, ale tzv. lexikálne zoznamy (teda v podstate slovníky). Sumerské písmo bolo [[logografické písmo|logografické (starším názvom: ideografické) písmo]], pričom niektoré znaky znamenali priamo veci, ktoré zobrazovali, a iné znaky zas znamenali prenesené významy vecí, ktoré zobrazovali. Znaky mali spočiatku obrázkový (piktografický) charakter. Z týchto obrázkov boli niektoré ikonografického charakteru a iné boli len schematické znaky, a malá časť znakov bola (už od 3200 pred Kr.) tvorená kombináciou viacerých ikonografických obrázkov (napr. znak ženy + znak vrchov znamenal otrokyne, teda ženy prichádzajúce spoza vrchov). Obrázkový charakter znaky však postupne strácali. Treba zdôrazniť, že znaky boli obrázkové (piktografické) iba z hľadiska výzoru, z funkčného hľadiska nešlo o piktografické písmo v užšom zmysle (lebo znaky či spojenia znakov nevyjadrujú celú vetu či správu), ale od začiatku išlo o písmo logografické (lebo znaky vyjadrujú slová).<ref>Pozn.: Pri použití iných definícií termínu piktografické písmo sa protoklinové písmo (prinajmenšom jeho začiatočná fáza) dá považovať aj za piktografické písmo aj v užšom zmysle tohto termínu (pozri článok [[piktografické písmo]]); a dá sa z istého (nepresného) hľadiska považovať aj za [[ideografické písmo]] v užšom zmysle (teda písmo neodrážajúce jazyk/slová ale pojmy)</ref> Znaky ([[Graféma|grafémy]]) protoklinového písma vznikli: *čiastočne z tvarov tokenov resp. znakov pre tokeny resp. z etikiet (tagov) z obdobia tesne pred vznikom protoklinového písma (napríklad prekrížený kruh znamenal "ovca"), *čiastočne z častí znakov jednotlivých chrámových hospodárstiev, náboženských znakov a podobne z obdobia pred vznikom protoklinového písma, *čiastočne išlo o evidentné ikonografické znaky (napríklad hlava kravy znamenala kravu), *čiastočne - najmä u znakov ktorých obraz predstavuje pohľad zboku - je pôvod nejasný (pravdepodobne sú pôvodcami priamo vtedajší obyvatelia Uruku) a *ku koncu protoklinového písma je badať vplyv susedného protoelamského písma (ktoré zas možno malo v 4. tisícročí aspoň čiastočne spoločný pôvod s protoklinovým písmom). Najnovšie (po nových nálezoch najstaršieho písma v Egypte) sa objavujú názory, že mohlo byť sumerské písmo ovplyvnené egyptským písmom, ale je to nepravdepodobné. Znaky boli spočiatku v tvare čiar a oblúkov, prvé zápisy tvorené znakmi v tvare klinu/klinca sa objavili okolo 3100 pred Kr. (obdobie Uruk III), po 2600 pred Kr. (teda už v období vlastného klinového písma) sa takéto znaky stali bežné, pričom ale často znaky pozostávali ešte čiastočne z kombinácie klinov a normálnych čiar; až približne od roku [[2000 pred Kr.]] bolo už písmo z hľadiska výzoru "čisto" klinové. Pôvodne sa znaky písali zhora dole, ale asi okolo [[3000 pred Kr.]] sa začali zapisovať zľava doprava. Okolo 3000 pred Kr. (inde sa uvádza 2700 pred Kr.) došlo aj otočeniu znakov o 90 stupňov ==== Vývoj ==== Rané protoklinové písmo (obdobie Uruk IVa) spadá do obdobia 3200 pred Kr. až 3100 pred Kr. a jeho začiatok sa teda časovo prekrýva s fázou numeroideografických tabuliek. Na plochých tabuľkách (bez pečatí) sa nachádzajú záznamy o počtoch (často pomerne vyspelé), objektoch transakcie, zúčastnených osobách a korporáciách, vyjadrené pomerne širokou škálou (asi 900) logogramov (piktografického charakteru). Tabuľky sú rozdelené na viacero stĺpcov, riadkov a podobne. Existovali náznaky použitia rébusového princípu (teda fonetizácie písma) a vyjadrovania gramatických morfém. Existovali už aj prvé tzv. lexikálne zoznamy, ktoré spisovali znaky podľa významových kategórií. Na učenie sa písma sa zriaďovali školy. Príklad [http://cdli.ucla.edu/cdlisearch/search/index.php?SearchMode=Text&txtID_Txt=P003462]. Vyspelé protoklinové písmo (obdobie Uruk III) spadá do obdobia 3100 – 3000 pred Kr. Znaky sú už trochu abstraktnejšie, zaznamenáva sa viac kategórií výrobkov, uvádzajú sa aj údaje o čase. Niektoré znaky sú možno viacznačné. Počet lexikálnych zoznamov narástol a stávajú sa kanonizovanými. Príklad: [http://cdli.ucla.edu/cdlisearch/search/index.php?SearchMode=Text&txtID_Txt=P005252]. Text nazývaný po [[Angličtina|anglicky]] Tribute List alebo Sumerian Word List C by mohol byť už dokladom literatúry (teda nie len ekonomického záznamu). V tomto období vzniká v susedstve aj ďalšie, od sumerského nezávislé písmo – protoelamské písmo. Po období Uruk III nasleduje archeologický [[hiát]] (3000 - 2800 pred Kr.). Neskoré protoklinové písmo (ranodynastické obdobie I) spadá do obdobia 2800-2700 pred Kr. Objavujú sa prvé nesporne fonetické znaky (väčšinou v sumerských menách). Tabuľky sú v tomto období trochu nemotorne vyrobené a aj zápisy počtov sú jednoduchšie než predtým. Lexikálne zoznamy sa odpisovali a šírili, ale nové už nevznikali. Príklad [http://cdli.ucla.edu/cdlisearch/search/index.php?SearchMode=Text&txtID_Txt=P005639]. === Vlastné sumerské klinové písmo === Počnúc [[Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)|ranodynastickým obdobím]] II (2700 – 2600 pred Kr.) už hovoríme o vlastnom klinovom písme. Obdobie 2700 - 2600 pred Kr. je archeologický hiát. Z ranodynastického obdobia IIIa (obdobie Fára, 2600 – 2500 pred Kr.) pochádzajú už jasné doklady, že sa písmo používalo na zápis sumerčiny (ale už aj akkadčiny). Texty už nie sú len ekonomické, ale spadajú do rozličných žánrov, vrátane literatúry. Z ranodynastického obdobia IIIb (obdobie [[Lagaš]] I, 2500 – 2350 pred Kr.) sa zachovali kráľovské nápisy, ako aj lineárne zoradené vety ukazujúce sumerskú slovesnú morfológiu a značky pádov. Od cca. 2800/2600 pred Kr. sa v písme - ako už bolo spomenuté - sústavne používali fonetické znaky, presnejšie slabičné znaky (sylabogramy), písmo sa tým zmenilo z logografického na logofonetické (logosylabické). Ojedinele sa fonetické znaky (rébusový princíp) objavili už na začiatku protoklinového písma (3200 pred Kr.); z rébusov nakoniec vznikli sylabogramy. Použitie rébusového princípu súviselo so sumerčinou v tom zmysle, že v sumerčine je veľa jednoslabičných rovnozvučných alebo podobne znejúcich slov, čo je ideálne na použitie [[rébus]]ov (napr. slovo život (sumersky til) sa zapisovalo znakom pre slovo šíp (sumersky ti) a časom sa znak pre šíp začal používať ako sylabogram pre zvuk ti). Okolo 2700 pred Kr. sa objavili aj determinatívy. V období vlastného sumerského klinového písma už písmo teda definitívne pozostávalo z: *logogramov vyjadrujúcich priamy a/alebo prenesený význam toho, čo zobrazujú *fonogramov/fonetických znakov, presnejšie sylabogramov/slabičných znakov *determinatívov (t.j. znakov/logogramov určujúcich istú tématickú oblasť a tým to, ktorý z viacerých významov má znak, vedľa ktorého sú umiestnené) *fonetických komplementov (t.j. fonetických znakov určujúcich výslovnosť a tým to, ktorý z viacerých významov má znak, vedľa ktorého sú umiestnené) Pôvodné obrázkové znaky protoklinového písma sa, ako už bolo spomenuté, postupne zjednodušovali a konvencionalizovali, až kým sa okolo roku 2500 pred Kr. spojitosť s pôvodnými obrázkami úplne stratila. Tvar čiar znakov začal byť, ako už tiež bolo spomenuté, viac klinovitý. So začiatkom akkadského obdobia (2340 pred Kr.) je sumerské písmo nahradené akkadským písmom, ktoré sa z neho priamo vyvinulo. Akkadi (ktorí hovorili semitským jazykom úplne odlišným od sumerčiny) žili vedľa Sumerov už od okolo 2600 pred Kr. a 2340 pred Kr. si ich všetkých podmanili. Sumerčina a s ňou aj sumerské písmo sa však ešte dlho potom používala ako jazyk vzdelancov a náboženstva, takže od začiatku akkadského obdobia až do zániku klinopisu koexistovali akkadské a sumerské písomné pamiatky, pričom funkcie sumerčiny sa postupne obmedzovali a [[akkadčina]] sa na dlhý čas stala „medzinárodným" jazykom celého [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. == Materiál == Najstaršie tabuľky boli malé (4-5 cm do dĺžky a najviac 3 centimetre do šírky). Z obdobia Uruk III pochádzajú podstatne väčšie tabuľky (11,5 cm x 10,5 cm až 32 cm x 21 cm). Veľké tabuľky boli z jednej strany ploché, z druhej vypuklé. Najprv sa písalo na plochú stranu, až potom na vypuklú. Kým tabuľka nebola vypálená, dalo sa na ňu písať viackrát (stačilo napísané vyhladiť mokrou handrou), preto sa vypaľovali iba dôležité tabuľky. Používali sa aj tabuľky z dvojakej hliny - jadro tabuľky tvorila červená hlina a povrchovú vrstvu tvorila tenká vrstva žltej hliny; rydlo píšucej osoby preniklo až po červenú vrstvu, čo spôsobilo že výsledný nápis bol farebný a dobre čitateľný. V Mezopotámii sa písalo na hlinené tabuľky, hlinené valce, hlinené kužele, hlinené hranoly a nápisy sa často zamurovávali do stien. Niektoré piktogramy umožňujú urobiť záver, že sa písalo aj na drevené tabuľky, vybavené držadlami na ruky. Drevo, na ktorom bol nanesený mäkký parafín, sa používalo aj neskôr, v asýrskom a novobabylonskom období. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == *{{preklad|de|Proto-Keilschrift}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Krupa | meno = Viktor | odkaz na autora = Viktor Krupa | priezvisko2 = Genzor | meno2 = Jozef | odkaz na autora2 = | titul = Písma sveta | odkaz na titul = Písma sveta | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1989 | vydanie = 1 | isbn = 80-215-0011-5 | počet strán = 358 | edícia = Malá moderná encyklopédia | strany = 50-62 }} *Woods, Ch.: ''Visible language: inventions of writing in the ancient Middle East and beyond'', 2010 [http://oi.uchicago.edu/pdf/oimp32.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210826005847/https://oi.uchicago.edu//sites/oi.uchicago.edu/files/uploads/shared/docs/oimp32.pdf |date=2021-08-26 }} *Besserat, D. S.: ''How writing came about'', 1996 *Radner et al.: ''Oxford Handbook of Cuneiform Culture'', 2011 *Nováková, N. et al.: ''Dějiny Mezopotámie'', 1998 (str. 41) *Istrin: ''Razvitije pisma'', 1961 (po rusky) *Morenz, L. D.: ''Bild-Buchstaben und symbolische Zeichen: Die Herausbildung der Schrift in der hohen Kultur Altägyptens'', 2004 [http://books.google.sk/books?id=r7lQrAMMCnEC&dq=protokeilschrift&hl=sk&source=gbs_navlinks_s] *[http://www.unl.edu/rhames/courses/110/writing.htm Who began writing? ''Many Theories, Few Answers'' in: New York Times 1999] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120112084311/http://www.unl.edu/rhames/courses/110/writing.htm |date=2012-01-12 }} *[http://cdli.mpiwg-berlin.mpg.de/staff/englund.html Rôzne články na stránke prof. Engelunda] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511223148/http://cdli.mpiwg-berlin.mpg.de/staff/englund.html |date=2011-05-11 }} *[http://www.metmuseum.org/toah/hd/wrtg/hd_wrtg.htm Spar, I.: ''The Origins of Writing''] *[http://www.ancientscripts.com/sumerian.html Sumerian na stránkach Ancient Scripts], [http://www.ancientscripts.com/cuneiform.html Cuneiform na tých istých stránkach] *[http://www.omniglot.com/writing/sumerian.htm Sumerian na stránkach Omniglot] *[http://scriptsource.org/cms/scripts/page.php?item_id=script_detail&uid=365gaa97db Sumero-Akkadian Cuneiform na stránkach Scriptsource] *[https://web.archive.org/web/20120301120108/http://cdli.ucla.edu/wiki/doku.php/proto-cuneiform Proto-Cuneiform na stránkach Cuneiform Digital Library Initiative]* *[http://www.slideshare.net/macloo/clay-tokens-and-the-origin-of-writing Clay Tokens and the Origin of Writing (anglicky)] *[http://nes.berkeley.edu/Web_Veldhuis/articles/Veldhuis_CM35.pdf Cuneiform Monographs (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150915094051/http://nes.berkeley.edu/Web_Veldhuis/articles/Veldhuis_CM35.pdf |date=2015-09-15 }} *Jean, G.: ''Písmo pamäť ľudstva'', [rok vydania neuvedený] (originál: Écriture, mémoire des hommes, 1987) ==Iné externé odkazy == *[http://sumeri.humanisti.sk/clovek.html Kapitola o sumerskom písme z knihy Sumeri] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130215015529/http://sumeri.humanisti.sk/clovek.html |date=2013-02-15 }} *[http://www.blackwellreference.com/public/tocnode?id=g9780631214816_chunk_g978063121481621_ss1-50 ''Sumerian writing'' in: The Blackwell Encyclopedia of Writing Systems] *[http://clio.missouristate.edu/mcooper/HST541/Articles/Lieberman_tokenism.pdf Lieberman: ''Of Clay Pebbles, Hollow Clay Balls, and Writings: A Sumerian View''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130829024911/http://clio.missouristate.edu/mcooper/HST541/Articles/Lieberman_tokenism.pdf |date=2013-08-29 }} *[http://www.sron.nl/~jheise/akkadian/cuneiform.html Cuneiform writing system in: John Heise's 'Akkadian language] *Glassner, Jean-Jacques. ''The Invention of Cuneiform Writing in Sumer''. Baltimore: [[Johns Hopkins University]] Press, 2003 [[Kategória:Písmo]] [[Kategória:Sumer]] c5ji38lmq6d38ydst7y1308tqj8p82s 2 450051 8356896 8356035 2026-08-16T14:17:38Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 2012 8356896 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Veľké_znamenie_sa_ukázalo_na_nebi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/1}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/8}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/3}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/4}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/5}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/6}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/7}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki> File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki> File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki> File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki> File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki> File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki> File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki> File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Hergott_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-414/0}}</nowiki> File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/1}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Segnerovská_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-429/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki> File:Matúškovo_božie_muky_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11385/0}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/1}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/2}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki> File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki> File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki> File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki> File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki> File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki> File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki> File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki> File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki> File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki> File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki> File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki> File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki> File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Kopčany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10820/1}}</nowiki> File:Kopčany_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10820/2}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Petrova_Ves_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-646/0}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Suchá_nad_Parnou_-_socha_sv._Barbory.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1022/0}}</nowiki> File:Socha_sv._Urbana_v_Suchej.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1024/0}}</nowiki> File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki> File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki> File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki> File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki> File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki> File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki> File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki> File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki> File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Rybany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Uhrovec_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki> File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kostol_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12004/0}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/1}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_09_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/10}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_11_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/12}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_12_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/13}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_14_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/14}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/2}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/3}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_03_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/5}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_05_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/6}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_06_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/7}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_07_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/8}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_08_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/9}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki> File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/2}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/5}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/6}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/7}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/2}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki> File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Bojnice_-_Zámok_4696.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/18}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnice_-_Zámok_4873.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/21}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnice_-_Zámok_4751.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/30}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Krškany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12106/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:935_02_Brhlovce,_Slovakia_-_panoramio_(67).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2328/0}}</nowiki> File:935_02_Brhlovce,_Slovakia_-_panoramio_(63).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2333/0}}</nowiki> File:935_02_Brhlovce,_Slovakia_-_panoramio_(60).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2335/0}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 2012 --> kgbhtagoy61tesajnr39wtoogs71px2 0 450492 8356888 7881034 2026-08-16T13:45:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356888 wikitext text/x-wiki '''Loricata''' môže byť: *u plazov: **novšie: taxón pozostávajúci z taxónov Crocodylomorpha a Rauisuchoidea, pozri [[Crocodylomorpha]] a [[Rauischoidea]] **staršie: *** názov taxónu dnes nazývaného Crocodylomorpha, synonymum: krokodíly (Crocodilia) v širšom zmysle<ref>Harding, Paul R. (1956) "Scheme of General Classification in the Phylum Chordata,"Journal of the Arkansas Academy of Science: Vol. 9, Article 6.Available at:[http://scholarworks.uark.edu/jaas/vol9/iss1/6]</ref>, pozri [[Crocodylomorpha]] *** názov (približne) taxónu dnes nazývaného Pseudosuchia (v zmysle: Suchia + Phytosauria), synonymum: krokodíly (Crocodilia) v najširšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Geological Survey (U.S.) | odkaz na autora = | titul = Bulletin - United States Geological Survey | vydanie = | vydavateľ = The Survey. | miesto = | rok = 1901 | počet strán = 1274 | url = https://books.google.sk/books?id=hyIMAAAAYAAJ&pg=RA1-PA257&lpg=RA1-PA257&dq=Loricata+Parasuchia&source=bl&ots=hAUQGEpfnA&sig=ACfU3U19eq--CBxH0_Lg_j3Krqf2_gOsnw&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi96LaFr8zvAhWWu6QKHS3mC04Q6AEwDHoECA8QAw#v=onepage&q=Loricata&f=false| isbn = | kapitola = | strany =257, 508 a nasl. | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United States Congressional Serial Set | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1900 | počet strán = 1400 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 160-161| jazyk = }}</ref>, pozri [[Pseudosuchia]] *u cicavcov: **starší názov taxónu Cingulata<ref>[https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/edentata/cingulata/history_Cingulata.html]</ref>, pozri [[Cingulata]] **starší názov vyhynutej podskupiny toho, čo sa dnes označuje ako Cingulata, synonymá: Notophracta, Gyptodontales<ref>HAECKEL, Systematische Phylogenie 3 - Vertebrata, 1895, S. 516</ref>, pozri pod [[Cingulata]] *u mäkkýšov<ref>Sirenko, Boris. (2006). New outlook on the system of chitons (Mollusca: Polyplacophora). Venus. 65. 27-49. [https://www.researchgate.net/publication/285314025_New_outlook_on_the_system_of_chitons_Mollusca_Polyplacophora]</ref>: **iný názov taxónu Polyplacophora, po slovensky chitóny, pozri [[chitóny]] **podtrieda taxónu Polyplacophora, synonymum: Neoloricata, pozri [[Neoloricata]] *u kôrovcov: zastaraná čeľaď desaťnožcov <ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Claus1868.htm</ref> *u vírnikov: zastaraný (alebo dnes už len neformálny) veľký taxón (spravidla podrad či rad) vírnikov, často presnejšie zaradený do taxónu Ploima (=Ploimaeae)<ref>Micrographia - Rotifers - Loricate Rotifers. [https://www.micrographia.com/specbiol/rotife/loric/lori0100.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220517212317/https://www.micrographia.com/specbiol/rotife/loric/lori0100.htm |date=2022-05-17 }}, prístup 6.4.2021</ref><ref>Rotifera. In: Encyclopaedia Britannica 1911 [https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Rotifera]</ref><ref>Samsonov, N. A. Къ иЩинъ о планктон! оз. Шоанкау (Лнфл. губ.). In: Протоколы Общества естествоиспытателей при Императорском Юрьевском университет. 1908: 17, S. 14-15 [https://dspace.ut.ee/bitstream/handle/10062/29080/est_a_1681_1908_17_ocr.pdf?sequence=1&isAllowed=y]</ref><ref>Lankester, E.R. 1877. Notes on the Embryology and Classification of the Animal Kingdom: comprising a Revision of Speculations relative to the Origin and Significance of the Germ-layers. Quart. J. Microsc. Sci. (N.S.) 17: 399-454, S. 445 [https://www.biodiversitylibrary.org/page/13808535#page/453/mode/1up]</ref><ref>STACY, W. Studies of the Rotifera of Iowa Wright Stacy State University of Iowa. 1914 [https://ir.uiowa.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=3903&context=etd] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190501122919/https://ir.uiowa.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=3903&context=etd |date=2019-05-01 }} S. 31</ref>, pozri [[Loricata (vírniky)]] alebo pod [[Ploima]] *u prvokov: zastaraný názov (všetkých?) dierkavcov (Foraminifera)<ref>HEDGPETH, S. Introduction to the Symposium: Biology of Lophophorates, 1977, S. 3 [https://academic.oup.com/icb/article/17/1/3/172342]</ref>, pozri [[dierkavce]] ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} hvobpfth7xipfllhd0kaerctnkjn2mz 0 451324 8357115 8356833 2026-08-17T02:28:42Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Bardejov_-_synagogue.jpg bol nahradený odkazom Bardejov_-_Mikve.jpg. 8357115 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v meste [[Bardejov]]''' v okrese Bardejov. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Bardejov |Kód obce = 519006 |Okres = Bardejov |Kód okresu = 701 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia11.jpg | Commonscat = World War I Memorial in Bardejovské kúpele | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33218 | dĺžka = 21.26323 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1275/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v I.sv.v. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov ruiny zamku 16.08.08 p.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = MÚR HRADBOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2934256 | dĺžka = 21.2730016 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/17 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia39.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2935150 | dĺžka = 21.2739144 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/18 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia40.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = MÚR PARKANOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2936158 | dĺžka = 21.2747812 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/19 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = parkanová hradba | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov mestske opevnenie.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = PRIEKOPA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29383 | dĺžka = 21.27936 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/20 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Priekopa mestských hradieb | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia6.jpg | Commonscat = Statue of Elisabeth of Austria, Bardejov | Názov = PLASTIKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33096 | dĺžka = 21.26844 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1800/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = cisárovná Alžbeta; Cisárovná Alžbeta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2932783 | dĺžka = 21.2713872 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-4152/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mikulovský pluk; delo | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍKY-SÚBOR | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-4426/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = liatina | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia20.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33038 | dĺžka = 21.26753 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2034 | IDobjektu = 701-1809/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Karpatia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia105.JPG | Commonscat = Tahy dvor, Bardejovské Kúpele | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32955 | dĺžka = 21.27048 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 1992 | IDobjektu = 701-1804/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpeľný dom Tahy dvor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele Astoria.jpg | Commonscat = Astória, Bardejovské Kúpele | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33002 | dĺžka = 21.26986 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 1994 | IDobjektu = 701-1801/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpeľný dom Branisko | Popis = Hotel Astória }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia41.JPG | Commonscat = House Alžbeta, Bardejovské Kúpele | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33126 | dĺžka = 21.26801 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2000 | IDobjektu = 701-1803/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpeľný dom Alžbeta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia19.jpg | Commonscat = Blanka, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33116 | dĺžka = 21.26550 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2022 | IDobjektu = 701-1806/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér; Miss Doleschall-Blanka,dvojvil | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia46.jpg | Commonscat = Augustineum, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33109 | dĺžka = 21.26609 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2029 | IDobjektu = 701-1807/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Augustineum | Popis = Štatút NKP zrušený v roku 2014 [https://www.pamiatky.sk/fileadmin/documents/pamiatkovy_urad/vyrocna_sprava/Vyroc-sprava-PUSR-2014.pdf Zdroj] (strana 33) }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia95.JPG | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33049 | dĺžka = 21.26732 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2032 | IDobjektu = 701-1805/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Rákóczi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia21.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33010 | dĺžka = 21.26800 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2038,3220 | IDobjektu = 701-1810/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Zelem | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia22.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32989 | dĺžka = 21.26820 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2039 | IDobjektu = 701-1808/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Ladislav,Klub pacientov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia23.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32872 | dĺžka = 21.26948 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2042 | IDobjektu = 701-1811/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Jana | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia24.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2043 | IDobjektu = 701-1812/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Légia,Telocvičňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele - resort František.jpg | Commonscat = František, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33069 | dĺžka = 21.26490 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2043 | IDobjektu = 701-1813/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Lehner,František | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia26.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.328485 | dĺžka = 21.270238 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2043 | IDobjektu = 701-1814/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Blumenfeld,Prameň | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia14.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29324 | dĺžka = 21.28538 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 281 | IDobjektu = 701-1796/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Kríža; Kalvársky kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293272 | dĺžka = 21.282116 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2906 | IDobjektu = 701-1796/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 1.zastavenie; Kristus pred Pilátom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia1.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293890 | dĺžka = 21.282730 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2907 | IDobjektu = 701-1796/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 2.zastavenie; Posledná večera | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia2.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293361 | dĺžka = 21.282899 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2908 | IDobjektu = 701-1796/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 3.zastavenie; Kristus a Veronika | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia3.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292961 | dĺžka = 21.282814 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2909 | IDobjektu = 701-1796/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 4.zastavenie; Kristus na hore Olivovej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia4.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293762 | dĺžka = 21.283634 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2910 | IDobjektu = 701-1796/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 5.zastavenie; Stretnutie Krista s P.M. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia5.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293736 | dĺžka = 21.283972 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2911 | IDobjektu = 701-1796/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 6.zastavenie; Pilát odsudzuje Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia6.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293318 | dĺžka = 21.283970 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2912 | IDobjektu = 701-1796/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 7.a 8.zastavenie; 2.pád pod kríž.a plačúce ženy | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia7.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292884 | dĺžka = 21.284152 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2914 | IDobjektu = 701-1796/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 9.zastavenie; 3.pád Krista pod krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia8.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293283 | dĺžka = 21.284578 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2915 | IDobjektu = 701-1796/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 10.zastavenie; Vyzliekanie Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia9.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293682 | dĺžka = 21.284943 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2916 | IDobjektu = 701-1796/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 11.zastavenie; Pribíjanie Krista na kríž | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia13.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292840 | dĺžka = 21.284823 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2917 | IDobjektu = 701-1796/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 12.zastavenie; Ukrižovanie Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia12.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292817 | dĺžka = 21.285241 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2918 | IDobjektu = 701-1796/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 13.zastavenie; Snímanie Krista z kríža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia11.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293648 | dĺžka = 21.285346 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2919 | IDobjektu = 701-1796/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 14.zastavenie; Ukladanie Krista do hrobu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia10.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293264 | dĺžka = 21.284935 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2920 | IDobjektu = 701-1796/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Márie Magdalény | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol povýšenia Sv. kríža (Bardejovské kúpele) 3.JPG | Commonscat = Exaltation of the Holy Cross church, Bardejovské Kúpele | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32863 | dĺžka = 21.27081 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2044 | IDobjektu = 701-1799/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Kríža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MOST S KAPLNKOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovská Zábava ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.259144 | dĺžka = 21.251158 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-11126/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kamenný; Most s kap.sv.Jána Nepomuckého | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia71v.jpg | Commonscat = Popular spring, Bardejovské Kúpele | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.328598 | dĺžka = 21.271462 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 0 | IDobjektu = 701-11725/0 | Stav = 2010-12-06 | Unifikovaný názov NKP = stĺpový - Ľudový prameň | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia84.JPG | Commonscat = Dukla, Bardejovské Kúpele | Názov = HOTEL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29799 | dĺžka = 21.27373 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2001 | IDobjektu = 701-11670/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hotel Dukla,hotel Széchenyi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia17.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 45 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33252 | dĺžka = 21.26594 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2008 | IDobjektu = 701-11767/0 | Stav = 2011-04-12 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Yveta,býv.Vila Rayon | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia27.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 50 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33128 | dĺžka = 21.26269 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2015 | IDobjektu = 701-11750/0 | Stav = 2011-01-03 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Zora,Vila Lastovička | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia18.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 53 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33118 | dĺžka = 21.26473 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2018 | IDobjektu = 701-11727/0 | Stav = 2013-12-13 | Unifikovaný názov NKP = solitér - vila Anna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia25.jpg | Commonscat = Orol, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 75 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32776 | dĺžka = 21.27078 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2046 | IDobjektu = 701-11686/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér; Vila Orol,liečebný dom Orlík | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia15.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 2004 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33197 | dĺžka = 21.26773 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2004 | IDobjektu = 701-11759/0 | Stav = 2011-03-01 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Diana | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia16.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 2006 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33232 | dĺžka = 21.26665 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2006 | IDobjektu = 701-11761/0 | Stav = 2011-03-02 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Carola | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia43.jpg | Commonscat = Károly, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 2770 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33056 | dĺžka = 21.27016 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2770 | IDobjektu = 701-11760/0 | Stav = 2011-03-01 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Károly | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bašta v Bardejove (2009).JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Baštová ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29156 | dĺžka = 21.27349 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Školská bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292638 | dĺžka = 21.273064 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1725/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Evanjelický chrám v Bardejove.JPG | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = Evanjelický kostol v Bardejove | Názov_článku = Evanjelický kostol | Adresa = Dlhý rad 67 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2943 | dĺžka = 21.27642 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1788/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorná bašta.JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Františkánska ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.290890 | dĺžka = 21.274429 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2960 | IDobjektu = 701-1665/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kláštorná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia33.jpg | Commonscat = | Názov = KLÁŠTOR FRANTIŠKÁNOV | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Františkánska ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29108 | dĺžka = 21.27449 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 139 | IDobjektu = 701-1781/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = františkánsky kláštor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol sv. Jána Krstiteľa (Bardejov 2009).JPG | Commonscat = Church of St. John the Baptist (Bardejov) | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Františkánska ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29126 | dĺžka = 21.27449 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 141 | IDobjektu = 701-1781/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Jána Krstiteľa; františkánsky | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Hviezdoslavova č. 3, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29292 | dĺžka = 21.27443 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 99 | IDobjektu = 701-1729/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29277 | dĺžka = 21.27430 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 107 | IDobjektu = 701-1723/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Hviezdoslavova č. 6, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29276 | dĺžka = 21.27414 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1724/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Hviezdoslavova č. 8, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29271 | dĺžka = 21.27382 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 106,3012 | IDobjektu = 701-1749/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SKLAD | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29270 | dĺžka = 21.27221 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 103 | IDobjektu = 701-1727/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solnica,colnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Skola.ssos.JPG | Commonscat = | Názov = GYMNÁZIUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29245 | dĺžka = 21.27259 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 105 | IDobjektu = 701-1726/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia45.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2901017 | dĺžka = 21.2725181 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1274/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jirásek A.; 1851-1930,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia53.jpg | Commonscat = Temple of Saints Peter and Paul (Bardejov) | Názov = KOSTOL | Článok = Chrám svätých Petra a Pavla (Bardejov) | Názov_článku = Chrám svätých Petra a Pavla | Adresa = Jiráskova ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29080 | dĺžka = 21.27332 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1785/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = gr.k.sv.Petra a Pavla | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NEMOCNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.290507 | dĺžka = 21.273994 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 183 | IDobjektu = 701-12061/1 | Stav = 2017-04-24 | Unifikovaný názov NKP = krajská nemoc.,st.psychiatria | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291601 | dĺžka = 21.272527 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 176 | IDobjektu = 701-1784/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = STĹP LAMPOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2903123 | dĺžka = 21.2739381 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1786/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = lampový; Lampový stĺp | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia52.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29151 | dĺžka = 21.27391 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 137 | IDobjektu = 701-1740/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291905 | dĺžka = 21.273764 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 133 | IDobjektu = 701-1741/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 9.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29201 | dĺžka = 21.27378 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 132 | IDobjektu = 701-1742/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, synagóga.JPG | Commonscat = | Názov = SYNAGÓGA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29208 | dĺžka = 21.27374 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 131 | IDobjektu = 701-1743/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 16.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29230 | dĺžka = 21.27365 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 128 | IDobjektu = 701-11914/0 | Stav = 2013-08-26 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29217 | dĺžka = 21.27370 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1744/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 13.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29227 | dĺžka = 21.27392 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 117 | IDobjektu = 701-1750/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29248 | dĺžka = 21.27359 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 126 | IDobjektu = 701-1745/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 20 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29255 | dĺžka = 21.27357 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 125 | IDobjektu = 701-1746/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 21.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29266 | dĺžka = 21.27357 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 738 | IDobjektu = 701-1747/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29276 | dĺžka = 21.27371 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 123 | IDobjektu = 701-1728/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292956 | dĺžka = 21.273547 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 122 | IDobjektu = 701-1748/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Krumpholzianum | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov-AlteSynagoge_(5).jpg | Commonscat = | Názov = SYNAGÓGA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mlynská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294393 | dĺžka = 21.268654 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1789/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ortodoxná; Veľká synagóga | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUDOVA ZHROMAŽDENIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mlynská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294170 | dĺžka = 21.268643 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1789/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Beth Hamidraš,modlitebňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov - Mikve.jpg | Commonscat = | Názov = KÚPELE ŽIDOVSKÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mlynská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293994 | dĺžka = 21.268496 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1789/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = židovské; Mikve,expanz.veža,kotolňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov (20).jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29299 | dĺžka = 21.27851 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Veľká bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia36.jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29375 | dĺžka = 21.27448 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = severná; Archívna bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov (2009).JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29416 | dĺžka = 21.27806 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Renesančná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bartfeld - Wehrturm.jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29114 | dĺžka = 21.27829 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 94 | IDobjektu = 701-1665/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hrubá bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov,_2022_(63).jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294300 | dĺžka = 21.278425 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 930 | IDobjektu = 701-1665/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = severovýchodná; Severovýchodná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = City_walls_of_Bardejov.jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29292 | dĺžka = 21.27879 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kráľovská,Červená bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Malá bašta, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29109 | dĺžka = 21.27804 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/16 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Malá bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Partizánska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1664/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Andraščík J.; 1799-1853,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol sv. Michala, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Partizánska ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29298 | dĺžka = 21.26429 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 617 | IDobjektu = 701-1790/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Michala; kostol sv.Michala | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Prešovská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2815468 | dĺžka = 21.2697316 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1663/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v I.sv.v. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri Mnichovskom potoku | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294301 | dĺžka = 21.278425 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1797/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kaplnka sv.Trojice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Prešovská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.28734 | dĺžka = 21.27458 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1787/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Jakuba staršieho; kostol sv.Jakuba | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Okresná knižnica Bardejov.jpg | Commonscat = | Názov = KNIŽNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29421 | dĺžka = 21.27601 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 1 | IDobjektu = 701-4427/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Okresná knižnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 3, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = FARA PAMÄTNÁ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29377 | dĺžka = 21.27618 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 701-1273/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 3, Bardejov - 1.JPG | Commonscat = | Názov = FARA PAMÄTNÁ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29373 | dĺžka = 21.27569 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 3/A | IDobjektu = 701-1273/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.; Stará fara | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 701-1273/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Andraščík J.; 1799-1853,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 4, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29360 | dĺžka = 21.27615 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 4 | IDobjektu = 701-1684/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 5, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29365 | dĺžka = 21.27618 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 5 | IDobjektu = 701-1685/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 6, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29355 | dĺžka = 21.27622 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 6 | IDobjektu = 701-1686/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 9, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29317 | dĺžka = 21.27632 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 9 | IDobjektu = 701-1775/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 10, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29285 | dĺžka = 21.27642 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 10 | IDobjektu = 701-1687/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 11, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29269 | dĺžka = 21.27677 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 11 | IDobjektu = 701-1688/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 12, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29266 | dĺžka = 21.27641 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 12 | IDobjektu = 701-1689/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 13, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29258 | dĺžka = 21.27641 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 13 | IDobjektu = 701-1690/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 14, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29249 | dĺžka = 21.27641 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 14 | IDobjektu = 701-1691/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 15, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29239 | dĺžka = 21.27639 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 15 | IDobjektu = 701-1692/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 16, mestský úrad, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29220 | dĺžka = 21.27639 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 16 | IDobjektu = 701-1693/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Mestský úrad | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 17, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29205 | dĺžka = 21.27637 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 17 | IDobjektu = 701-1694/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 18, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29197 | dĺžka = 21.27636 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 18 | IDobjektu = 701-1695/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 19, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29188 | dĺžka = 21.27634 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 19 | IDobjektu = 701-1696/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 20, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 20 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29179 | dĺžka = 21.27633 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 20 | IDobjektu = 701-1697/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 21, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29170 | dĺžka = 21.27631 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 21 | IDobjektu = 701-1698/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 22, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29161 | dĺžka = 21.27630 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 22 | IDobjektu = 701-1699/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 23, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29150 | dĺžka = 21.27607 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 23 | IDobjektu = 701-1700/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 24, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 24 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29147 | dĺžka = 21.27601 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 24 | IDobjektu = 701-1701/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 25, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 25 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29148 | dĺžka = 21.27587 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 25 | IDobjektu = 701-1702/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov 18.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27571 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 26 | IDobjektu = 701-1703/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 27, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 27 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27560 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 27 | IDobjektu = 701-1704/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 28, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 28 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29159 | dĺžka = 21.27528 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 28 | IDobjektu = 701-1705/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 29, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 29 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29168 | dĺžka = 21.27526 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 29 | IDobjektu = 701-1706/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 30, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 30 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29176 | dĺžka = 21.27524 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 30 | IDobjektu = 701-1707/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia15.jpg | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 30 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29176 | dĺžka = 21.27524 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 30 | IDobjektu = 701-1707/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sov.armádne veliteľstvo | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 31, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 31 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29185 | dĺžka = 21.27524 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 31 | IDobjektu = 701-1708/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÝPKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 31 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291830 | dĺžka = 21.274770 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2718 | IDobjektu = 701-1708/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = murovaná | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 32, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 32 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29194 | dĺžka = 21.27523 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 32 | IDobjektu = 701-1709/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 33, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 33 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29202 | dĺžka = 21.27521 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 33 | IDobjektu = 701-1710/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 34, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 34 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29210 | dĺžka = 21.27520 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 34 | IDobjektu = 701-1711/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia26.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29219 | dĺžka = 21.27519 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 35 | IDobjektu = 701-1712/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Dom potravín | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 36, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 36 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29229 | dĺžka = 21.27518 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 36 | IDobjektu = 701-1713/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 37, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 37 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29236 | dĺžka = 21.27517 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 37 | IDobjektu = 701-1714/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 38, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29244 | dĺžka = 21.27517 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 38 | IDobjektu = 701-1715/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 39, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 39 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29254 | dĺžka = 21.27515 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 39 | IDobjektu = 701-1716/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 40, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 40 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29262 | dĺžka = 21.27514 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 40 | IDobjektu = 701-1717/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 41, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 41 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29270 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 41 | IDobjektu = 701-1272/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 41 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29270 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 41 | IDobjektu = 701-1272/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kéler Vojtech; 1820-1882,skladateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 42, Bardejov - 1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 42 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29279 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 42 | IDobjektu = 701-1719/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 43, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 43 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29296 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 43 | IDobjektu = 701-1720/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 44, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 44 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29304 | dĺžka = 21.27510 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 44 | IDobjektu = 701-1721/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 46, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 46 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29322 | dĺžka = 21.27506 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 46 | IDobjektu = 701-1722/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; Čedok | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov bazylika 16.08.08 p.jpg | Commonscat = Basilica of St Giles, Bardejov | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 47 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293374 | dĺžka = 21.275775 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 47 | IDobjektu = 701-1679/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Egídia; bazilika sv.Egídia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia19.JPG | Commonscat = | Názov = SOCHA-KÓPIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29321 | dĺžka = 21.27543 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1680/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Florián; kópia sochy sv.Floriána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radnica, Bardejov.JPG | Commonscat = Historical Town Hall (Bardejov) | Názov = RADNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 48 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292574 | dĺžka = 21.276042 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 48 | IDobjektu = 701-1677/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov humanisticke gymnazium.jpg | Commonscat = | Názov = GYMNÁZIUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 49 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29378 | dĺžka = 21.27575 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 49 | IDobjektu = 701-1678/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Katolícky kruh | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 49 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 49 | IDobjektu = 701-1678/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = vznik tlačiarne | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BARBAKÁN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = fragmenty 4; Horná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Rhodyho 1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29132 | dĺžka = 21.27555 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 142 | IDobjektu = 701-1731/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Rhodyho 2.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29128 | dĺžka = 21.27530 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 112 | IDobjektu = 701-1732/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Rhodyho 3.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29119 | dĺžka = 21.27530 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 114 | IDobjektu = 701-1733/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29103 | dĺžka = 21.27529 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 115 | IDobjektu = 701-1734/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29093 | dĺžka = 21.27529 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 116,143,144 | IDobjektu = 701-1735/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Prašná bašta.JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29083 | dĺžka = 21.27529 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Prašná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MOST | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29046 | dĺžka = 21.27535 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = oblúkový; bývalá mestská brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov - panoramio (1).jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Slovenská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29884 | dĺžka = 21.28008 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1793/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Anny | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Slovenská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2988766 | dĺžka = 21.2806713 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1794/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jozef II.-návšteva; +odovzdanie mostu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia22.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291830 | dĺžka = 21.274770 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1865/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Priateľstva a vďaky | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia42.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291830 | dĺžka = 21.274770 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1783/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Winter J.; Obrana mesta r.1680 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov-Dolna brana1.jpg | Commonscat = | Názov = VEŽA BRÁNOVÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29420 | dĺžka = 21.27930 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dolná brána,mestská brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov-Dolna brana2.jpg | Commonscat = | Názov = MOST | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29438 | dĺžka = 21.27939 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dolná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29398 | dĺžka = 21.27870 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 52 | IDobjektu = 701-1764/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 3.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29393 | dĺžka = 21.27856 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 53 | IDobjektu = 701-1765/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 4.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29400 | dĺžka = 21.27827 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 90 | IDobjektu = 701-1760/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 5.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29388 | dĺžka = 21.27845 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 54 | IDobjektu = 701-1766/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 6.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29394 | dĺžka = 21.27816 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 89 | IDobjektu = 701-1759/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 7.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29384 | dĺžka = 21.27835 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 964 | IDobjektu = 701-1767/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, penzión Hradby.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29389 | dĺžka = 21.27804 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 88 | IDobjektu = 701-1758/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 9.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29380 | dĺžka = 21.27818 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 965 | IDobjektu = 701-1768/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 10.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29386 | dĺžka = 21.27792 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 87 | IDobjektu = 701-1757/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 11.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29375 | dĺžka = 21.27805 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 966 | IDobjektu = 701-1769/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 12.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29381 | dĺžka = 21.27778 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 86 | IDobjektu = 701-1756/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 14.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29379 | dĺžka = 21.27766 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 85 | IDobjektu = 701-1755/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Garžoľ.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29374 | dĺžka = 21.27754 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 84 | IDobjektu = 701-1754/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; Hostinec na hradbách | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 17.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29337 | dĺžka = 21.27773 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 59 | IDobjektu = 701-1770/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 19.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29328 | dĺžka = 21.27775 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 60 | IDobjektu = 701-1771/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 22.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29329 | dĺžka = 21.27750 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 81 | IDobjektu = 701-1753/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29310 | dĺžka = 21.27780 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 62 | IDobjektu = 701-1772/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 25 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29304 | dĺžka = 21.27780 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 63 | IDobjektu = 701-1773/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 26.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29278 | dĺžka = 21.27755 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 79 | IDobjektu = 701-1752/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 27.JPG | Commonscat = | Názov = PIVNICA DOMU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 27 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29296 | dĺžka = 21.27781 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 64 | IDobjektu = 701-1774/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 35.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29253 | dĺžka = 21.27775 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 68 | IDobjektu = 701-11934/1 | Stav = 2013-09-23 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29167 | dĺžka = 21.27744 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 75 | IDobjektu = 701-1751/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BARBAKÁN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 959 | IDobjektu = 701-1665/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = brána mestská; Dolná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN ŽIDOVSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Tehelná ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1795/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Starý židovský cint. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 1, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29144 | dĺžka = 21.27629 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1700/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 2, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27642 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 156 | IDobjektu = 701-1780/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 3, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27656 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 157 | IDobjektu = 701-1779/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 4, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29141 | dĺžka = 21.27668 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 158 | IDobjektu = 701-1778/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Býv.mestské temnice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 10, Katov dom, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29144 | dĺžka = 21.27706 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 168 | IDobjektu = 701-1777/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; Katov dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Veterná 12.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29137 | dĺžka = 21.27721 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 163 | IDobjektu = 701-11915/0 | Stav = 2013-09-02 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov 25 Slovakia 1.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.30156 | dĺžka = 21.31649 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejovská Nová Ves | Súpisné_číslo = 1861 | IDobjektu = 701-161/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.Narodenia P.M. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejovská Nová Ves | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-162/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = rod.Villesz | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia14.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32254 | dĺžka = 21.29281 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Dlhá Lúka | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-171/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Serédi, Gašpar; ?-1566,krajinský hodnost. | Popis = Lit.: ŠVANDA, Petr: Starý príbeh v novom rúchu. In: ''Monument revue'', roč. 4, 2015, č. 1, s. 16 - 19. Dostupné [https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument%20revue%201_2015.pdf on-line]. }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Prešovský | Okres = Bardejov | Obec = Bardejov }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Bardejov}} [[Kategória:Bardejov| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Bardejov|Bardejov]] feztz4gmfxb8zjuyq2z8nh03h99yj54 0 454263 8356988 8247670 2026-08-16T17:36:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356988 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Princezná Madeleine Švédska |titul = vojvodkyňa z Hälsinglandu a Gästriklandu |obrázok = Princess Madeleine of Sweden.jpg |panovanie = |korunovácia = |pôvodné meno = Madeleine Thérèse Amelie Josephine |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = {{dnv|1982|6|10}} |miesto narodenia = [[Štokholm]], [[Švédsko]] |dátum úmrtia = |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |predchodca = |regent = |nástupca = |manžel = [[Christopher O'Neill]] |manželka = |potomstvo = Leonore Lilian Maria, vojvodkyňa z Gotlandu<br/>Nicolas Paul Gustaf vojvoda z Ångermanlandu, Adrienne Josephine Alice vojvodkyňa z Blekinge |dynastia = [[Bernadotte]] |otec = [[Karol XVI. Gustáv]] |matka = [[Silvia Švédska]] }} Princezná '''Madeleine Švédska''', vojvodkyňa z Hälsinglandu a Gästriklandu, celým menom Madeleine Thérèse Amélie Joséphine<ref>[http://www.kungahuset.se/kungafamiljen/hkhprinsessanmadeleine.4.187e1841020141a4c88000314.html "H.K.H. Prinsessan Madeleine."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150621220708/http://www.kungahuset.se/kungafamiljen/hkhprinsessanmadeleine.4.187e1841020141a4c88000314.html |date=2015-06-21 }} Official profile at Kungahuset.se. Retrieved 2012-08-02.</ref> (*&nbsp;[[10.&nbsp;jún]] [[1982]], [[Ekerö]], [[Švédsko]]), je švédska princezná a najmladšie dieťa [[Karol XVI. Gustáv|Karola XVI. Gustáva]] a kráľovnej [[Silvia Švédska|Silvie]]. Je štvrtou v&nbsp;poradí v&nbsp;nástupníctve na švédsky trón, a to po sestre [[Viktória (švédska princezná)|Viktórii]], neteri Estelle a bratovi Karolovi Filipovi. == Detstvo == Madeleine sa narodila v [[Palác Drottningholm|Drottningholmskom paláci]]. Pokrstená bola 31. augusta 1982 v kaplnke kráľovského paláca. Jej krstnými rodičmi sú: princ Andreas zo Saska-Coburgu a Gothy, brat jej matky Walther Sommerlath, princezná Benedikta Dánska a sestra jejho otca princezná Kristína Švédska (''Prinsessan Christina, fru Magnuson'').<ref name="kungahuset">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Biografi |url=http://www.kungahuset.se/kungafamiljen/hkhprinsessanmadeleine/biografi.4.187e1841020141a4c88000325.html |dátum prístupu=2013-03-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120701051229/http://www.kungahuset.se/kungafamiljen/hkhprinsessanmadeleine/biografi.4.187e1841020141a4c88000325.html |dátum archivácie=2012-07-01 }}</ref> == Vzdelanie == V rokoch [[1985]]–[[1989]] Madeleine študovala na Västerledskej cirkevnej škole. Na jeseň 1989 bola zapísaná na Smedslättsskolanskú školu v [[Bromme]]. Potom pokračovala v štúdiu na Carlssonskej škole v Štokholme a Enskildanskom gymnáziu, ktoré absolvovala v roku [[2001]].<ref name="hellomagazine">[http://www.hellomagazine.com/profiles/princess-madeleine/ 'Princess Madeleine']</ref> Počas jesene roku 2001 žila v [[Londýn]]e, kde študovala angličtinu.<ref name="kungahuset" /> Na jar 2002 začala študovať základy práva a [[Európsky vodičský preukaz na počítače|European Computer Driving Licence]].<ref name="kungahuset" /> V januári [[2003]] bola zapísaná na Štokholmskú univerzitu, kde začala študovať dejiny umenia. V jeseni [[2004]] na rovnakej univerzite študovala [[etnológia|etnológiu]].<br /> Madeleine hovorí po anglicky, nemecky, švédsky a trochu francúzsky. == Záľuby == Princezná vlastní niekoľko koní a tiež súťaží v [[parkúrové jazdectvo|parkúrovom]] jazdení pod menom „Anna Svensson“.<ref name="hellomagazine" /> Rada lyžuje a zaujíma sa o kultúru, najmä divadlo, tanec a umenie.<br /> Je patrónkou organizácie Min. Stora Dag.<br /> V roku [[2006]] pracovala počas šiestich mesiacov pre [[UNICEF]] v [[New York City]].<ref name="hellomagazine" /> == Súkromie == [[Súbor:Prinsessan Madeleine & Christopher O’Neill efter bröllopet.jpg|thumb|vpravo|Princezná Madeleine Švédska a&nbsp;Christopher O'Neill v&nbsp;deň ich svadby 8.&nbsp;júna 2013]] Dňa 11. augusta [[2009]] bolo oficiálne oznámené jej zasnúbenie s Jonasom Bergströmem.<ref name="King">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eldh | meno = Nina | vydavateľ = Švédsky kráľovský dvor | titul = Prinsessan Madeleine och jur.kand. Jonas Bergström förlovade; Engagement between Princess Madeleine and Mr. Jonas Bergström | url = http://www.royalcourt.se/pressrum/pressmeddelanden/2009pressmeddelanden/prinsessanmadeleineochjurkandjonasbergstromforlovade.5.4d52a9051226f69aa7780003025.html | dátum vydania = 2009-08-11 | dátum prístupu = 2011-05-26 | jazyk = švédsky, anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100907215208/http://www.royalcourt.se/pressrum/pressmeddelanden/2009pressmeddelanden/prinsessanmadeleineochjurkandjonasbergstromforlovade.5.4d52a9051226f69aa7780003025.html | dátum archivácie = 2010-09-07 }}</ref><ref> {{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = [[Reuters]] | titul = Sweden's Princess Madeleine gets engaged | url = http://www.reuters.com/article/2009/08/11/us-sweden-princess-idUSTRE57A20Y20090811 | dátum vydania = 2009-08-11 | dátum prístupu = 2011-05-26 | jazyk = anglicky}}</ref> , ktoré však bolo v apríli [[2010]] zrušené.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = The Local; Sweden's News in English | titul = Princess Madeleine breaks up with fiancé | url = http://www.thelocal.se/26266/20100424/# | dátum vydania = 2010-04-24 | dátum prístupu = 2011-05-26 | jazyk = anglicky}}</ref> 25. októbra [[2012]] bolo oznámené jej zasnúbenie s Christopherom O'Neill, britsko-americkým bankérom.<ref>[http://www.kungahuset.se/download/18.292a62ce13848168ac52adc/Christopher+O%27Neill+CV+sv.pdf Lebenslauf von Christopher O'Neill auf der Website des schwedischen Königshauses]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Svadba sa konala 8. júna [[2013]] v&nbsp;Štokholme. Majú dve deti, dcéra Leonore Lilian Maria Bernadotte sa narodila v roku 2014 v New Yorku, syn Nicolas Paul Gustaf prišiel na svet v júni 2015. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Madeleine of Sweden}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Bernadottovci]] [[Kategória:Švédske princezné]] [[Kategória:Nositelia Radu Stará planina]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] 5xkug6wor8vvmdycrs477uaanjwfluq 0 458800 8357021 4952593 2026-08-16T18:20:24Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Demokritos z Abdér]] 8357021 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Demokritos z Abdér]] n8s4lux9le5f4d4kgzzsrgm07280f8l 0 464840 8357191 7869296 2026-08-17T09:39:30Z Tom78*w 290507 dr. 8357191 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Michal Bubnič |originálne meno = Bubnics Mihály |rodné meno = |aktuálny titul = diecézny biskup rožňavský <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Quis ut Deus? |heslo po slovensky = Kto je ako Boh? |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[22. máj]] [[1877]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Borinka]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Slovensko]]) |dátum úmrtia = {{duv|1945|02|22|1877|05|22}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] |1. funkcia = Biskup [[Biskupstvo Rožňava|rožňavský]] |1. funkcia - obdobie = [[30. október]] [[1925]]{{--}}[[22. február]] [[1945]] |1. funkcia - predchodca = [[Jozef Čársky]] |1. funkcia - nástupca = [[Róbert Pobožný]] |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1900|06|22|1877|05|22|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = [[Rožňava]] |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1925|12|08|1877|05|22|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = [[Bratislava]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Marián Blaha]] |biskupský svätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Pavol Jantausch]] |1. spolusvätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Jozef Čársky]] |2. spolusvätiteľ funkcia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Michal Bubnič''' ({{vjz|hun|''Bubnics Mihály''}}) (* [[22. máj]] [[1877]], [[Borinka]] – † [[22. február]] [[1945]], [[Rožňava]]) bol [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[biskup]], diecézny biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]]. == Životopis == Narodil sa do rodiny Jána Bubniča a Jozefíny, rod. Magyer.<ref name=matrika>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14324-53211-21?cc=1554443&wc=MP61-7MW:107654301,109608201,109608202,139642501 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Stupava</ref> Po ukončení základnej školy v Borinke a [[Šamorín]]e absolvoval gymnaziálne štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]e, kde [[14. jún]]a [[1896]] zmaturoval. Po bohosloveckom štúdiu v Ostrihome bol [[22. jún]]a [[1900]] vysvätený za [[kňaz]]a. Jeho prvé krátkodobé pôsobiská sú [[Svätý Jur]] a [[Piešťany]]. Od roku [[1908]] sa stal farárom v [[Madunice|Maduniciach]]. V roku [[1923]] je menovaný za správcu farnosti v [[Topoľčany|Topoľčanoch]]. [[31. október|30. októbra]] [[1925]] ho [[pápež]] [[Pius XI.]] vymenoval za titulárneho biskupa sciliumského a [[apoštolský administrátor|apoštolského administrátora]] rožňavskej diecézy.{{#tag:ref|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Bishop Michal Bubnic † | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbubnic.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2013-01-21 | jazyk = {{eng}} }}|name="CH-Bubnič" }} Biskupskú vysviacku prijal v [[Dóm sv. Martina|Dóme sv. Martina]] v Bratislave<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14324-53211-21?cc=1554443&wc=MP61-7MW:107654301,109608201,109608202,139642501 Záznam o narodení a krste v matrike] ku konsekrácii uvádza poznámku ''Episcopus consecratus Posonii 1925-XII-8 Rosnaviae ap adm. factus''.</ref> z rúk [[Biskupstvo Banská Bystrica|banskobystrického biskupa]] [[Marián Blaha|Mariána Blahu]]. Po [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]], keď sa Rožňava stala súčasťou [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], zostal v Rožňave. Pápežskou bullou ''Diocesium Fines'' z [[9. júl]]a [[1939]] bola Rožňavská diecéza (presnejšie tá časť, ktorá patrila Maďarsku) opätovne začlenená ako sufragánna diecéza k [[Jágerska arcidiecéza|Jágerskej arcidiecéze]].<ref name="MKL">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Magyar Katolikus Lexikon | dostupnosť = online | odkaz na titul = | url = http://lexikon.katolikus.hu/ | vydavateľ = | miesto = | kapitola = vatikáni–magyar diplomáciai kapcsolatok | typ kapitoly = heslo | url kapitoly = http://www.lexikon.katolikus.hu/V/vatikáni%20stanzák.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-21 | jazyk = {{hun}} }}</ref> Následne bol Michal Bubnič menovaný a 1. októbra 1939 intronizovaný za rožňavského diecézneho biskupa. V rámci [[Miklós Horthy|horthyovského]] Maďarska sa snažil o reorganizovanie a podporu duchovného života Slovákov. Zomrel [[22. február]]a [[1945]] v rožňavskej nemocnici. Ľubomír {{Harvtxt|Urbančok|2011}} uvádza, že zomrel na následky mučenia počas prepadu biskupskej rezidencie [[partizán]]mi 9. januára 1945. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.burv.sk/michal-bubnic-22-5-1877-†22-2-1945/ Michal Bubnič (*22. 5. 1877 – †22. 2. 1945)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150323221259/http://www.burv.sk/michal-bubnic-22-5-1877-%E2%80%A022-2-1945/ |date=2015-03-23 }} životopis na webovej stránke rožňavskej diecézy www.burv.sk == Zdroj == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urbančok | meno = Ľubomír | odkaz na autora = | titul = Kto je ako Boh? Zo života rožňavského biskupa Michala Bubniča | url = http://lubophoto.blogspot.sk/2011/02/kto-je-ako-boh-zo-zivota-roznavskeho.html | dátum vydania = 23. február 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = |ref = {{harvid|Urbančok|2011}} }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Katolikus Lexikon | url = http://lexikon.katolikus.hu/ | vydavateľ = | miesto = | kapitola = Bubnics Mihály | typ kapitoly = heslo | url kapitoly = http://www.lexikon.katolikus.hu/B/Bubnics.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-23 | jazyk = {{hun}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bubnič, Michal}} [[Kategória:Biskupi Rožňavskej diecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Borinky]] p67qr92jl2mqpiybawocqj06edsesw7 8357193 8357191 2026-08-17T09:39:46Z Tom78*w 290507 dr. 8357193 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Michal Bubnič |originálne meno = Bubnics Mihály |rodné meno = |aktuálny titul = diecézny biskup rožňavský <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Quis ut Deus? |heslo po slovensky = Kto je ako Boh? |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[22. máj]] [[1877]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Borinka]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Slovensko]]) |dátum úmrtia = {{duv|1945|02|22|1877|05|22}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] |1. funkcia = Biskup [[Biskupstvo Rožňava|rožňavský]] |1. funkcia - obdobie = [[30. október]] [[1925]]{{--}}[[22. február]] [[1945]] |1. funkcia - predchodca = [[Jozef Čársky]] |1. funkcia - nástupca = [[Róbert Pobožný]] |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1900|06|22|1877|05|22|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = [[Rožňava]] |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1925|12|08|1877|05|22|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = [[Bratislava]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Marián Blaha]] |biskupský svätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Pavol Jantausch]] |1. spolusvätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Jozef Čársky]] |2. spolusvätiteľ funkcia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Michal Bubnič''' ({{vjz|hun|''Bubnics Mihály''}}) (* [[22. máj]] [[1877]], [[Borinka]] – † [[22. február]] [[1945]], [[Rožňava]]) bol [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[biskup]], diecézny biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]]. == Životopis == Narodil sa do rodiny Jána Bubniča a Jozefíny, rod. Magyer.<ref name=matrika>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14324-53211-21?cc=1554443&wc=MP61-7MW:107654301,109608201,109608202,139642501 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Stupava</ref> Po ukončení základnej školy v Borinke a [[Šamorín]]e absolvoval gymnaziálne štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]e, kde [[14. jún]]a [[1896]] zmaturoval. Po bohosloveckom štúdiu v Ostrihome bol [[22. jún]]a [[1900]] vysvätený za [[kňaz]]a. Jeho prvé krátkodobé pôsobiská sú [[Svätý Jur]] a [[Piešťany]]. Od roku [[1908]] sa stal farárom v [[Madunice|Maduniciach]]. V roku [[1923]] je menovaný za správcu farnosti v [[Topoľčany|Topoľčanoch]]. [[31. október|30. októbra]] [[1925]] ho [[pápež]] [[Pius XI.]] vymenoval za titulárneho biskupa sciliumského a [[apoštolský administrátor|apoštolského administrátora]] rožňavskej diecézy.{{#tag:ref|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Bishop Michal Bubnic † | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbubnic.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2013-01-21 | jazyk = {{eng}} }}|name="CH-Bubnič" }} Biskupskú vysviacku prijal v [[Dóm sv. Martina|Dóme sv. Martina]] v Bratislave<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14324-53211-21?cc=1554443&wc=MP61-7MW:107654301,109608201,109608202,139642501 Záznam o narodení a krste v matrike] ku konsekrácii uvádza poznámku ''Episcopus consecratus Posonii 1925-XII-8 Rosnaviae ap adm. factus''.</ref> z rúk [[Biskupstvo Banská Bystrica|banskobystrického biskupa]] [[Marián Blaha|Mariána Blahu]]. Po [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]], keď sa Rožňava stala súčasťou [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], zostal v Rožňave. Pápežskou bullou ''Diocesium Fines'' z [[9. júl]]a [[1939]] bola Rožňavská diecéza (presnejšie tá časť, ktorá patrila Maďarsku) opätovne začlenená ako sufragánna diecéza k [[Jágerska arcidiecéza|Jágerskej arcidiecéze]].<ref name="MKL">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Magyar Katolikus Lexikon | dostupnosť = online | odkaz na titul = | url = http://lexikon.katolikus.hu/ | vydavateľ = | miesto = | kapitola = vatikáni–magyar diplomáciai kapcsolatok | typ kapitoly = heslo | url kapitoly = http://www.lexikon.katolikus.hu/V/vatikáni%20stanzák.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-21 | jazyk = {{hun}} }}</ref> Následne bol Michal Bubnič menovaný a 1. októbra 1939 intronizovaný za rožňavského diecézneho biskupa. V rámci [[Miklós Horthy|horthyovského]] Maďarska sa snažil o reorganizovanie a podporu duchovného života Slovákov. Zomrel [[22. február]]a [[1945]] v rožňavskej nemocnici. {{Harvtxt|Urbančok|2011}} uvádza, že zomrel na následky mučenia počas prepadu biskupskej rezidencie [[partizán]]mi 9. januára 1945. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.burv.sk/michal-bubnic-22-5-1877-†22-2-1945/ Michal Bubnič (*22. 5. 1877 – †22. 2. 1945)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150323221259/http://www.burv.sk/michal-bubnic-22-5-1877-%E2%80%A022-2-1945/ |date=2015-03-23 }} životopis na webovej stránke rožňavskej diecézy www.burv.sk == Zdroj == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urbančok | meno = Ľubomír | odkaz na autora = | titul = Kto je ako Boh? Zo života rožňavského biskupa Michala Bubniča | url = http://lubophoto.blogspot.sk/2011/02/kto-je-ako-boh-zo-zivota-roznavskeho.html | dátum vydania = 23. február 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = |ref = {{harvid|Urbančok|2011}} }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Katolikus Lexikon | url = http://lexikon.katolikus.hu/ | vydavateľ = | miesto = | kapitola = Bubnics Mihály | typ kapitoly = heslo | url kapitoly = http://www.lexikon.katolikus.hu/B/Bubnics.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-23 | jazyk = {{hun}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bubnič, Michal}} [[Kategória:Biskupi Rožňavskej diecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Borinky]] 84p9higiwp5g8mwkwk6qqtyc1s6zdh5 8357194 8357193 2026-08-17T09:40:30Z Tom78*w 290507 8357194 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = biskup <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Michal Bubnič |originálne meno = Bubnics Mihály |rodné meno = |aktuálny titul = diecézny biskup rožňavský <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Quis ut Deus? |heslo po slovensky = Kto je ako Boh? |štát pôsobenia = |dátum narodenia = [[22. máj]] [[1877]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Borinka]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Slovensko]]) |dátum úmrtia = {{duv|1945|02|22|1877|05|22}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] |1. funkcia = Biskup [[Biskupstvo Rožňava|rožňavský]] |1. funkcia - obdobie = [[30. október]] [[1925]]{{--}}[[22. február]] [[1945]] |1. funkcia - predchodca = [[Jozef Čársky]] |1. funkcia - nástupca = [[Róbert Pobožný]] |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1900|06|22|1877|05|22|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |kňazské svätenie miesto = [[Rožňava]] |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |menovanie osoba = |potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie dátum = {{duv|1925|12|08|1877|05|22|k=0}} <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |biskupské svätenie miesto = [[Bratislava]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Marián Blaha]] |biskupský svätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Pavol Jantausch]] |1. spolusvätiteľ funkcia = |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Jozef Čársky]] |2. spolusvätiteľ funkcia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Michal Bubnič''' ({{vjz|hun|''Bubnics Mihály''}}) (* [[22. máj]] [[1877]], [[Borinka]] – † [[22. február]] [[1945]], [[Rožňava]]) bol [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[biskup]], diecézny biskup [[Biskupstvo Rožňava|Rožňavskej diecézy]]. == Životopis == Narodil sa do rodiny Jána Bubniča a Jozefíny, rod. Magyer.<ref name=matrika>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14324-53211-21?cc=1554443&wc=MP61-7MW:107654301,109608201,109608202,139642501 Záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Stupava</ref> Po ukončení základnej školy v Borinke a [[Šamorín]]e absolvoval gymnaziálne štúdia v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]e, kde [[14. jún]]a [[1896]] zmaturoval. Po bohosloveckom štúdiu v Ostrihome bol [[22. jún]]a [[1900]] vysvätený za [[kňaz]]a. Jeho prvé krátkodobé pôsobiská sú [[Svätý Jur]] a [[Piešťany]]. Od roku [[1908]] sa stal farárom v [[Madunice|Maduniciach]]. V roku [[1923]] je menovaný za správcu farnosti v [[Topoľčany|Topoľčanoch]]. [[31. október|30. októbra]] [[1925]] ho [[pápež]] [[Pius XI.]] vymenoval za titulárneho biskupa sciliumského a [[apoštolský administrátor|apoštolského administrátora]] rožňavskej diecézy.{{#tag:ref|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheney | meno = David M | titul = www.catholic-hierarchy.org | url = | typ kapitoly = stránka | kapitola = Bishop Michal Bubnic † | url kapitoly = http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bbubnic.html | dátum aktualizácie = 8 Sep 2012 | dátum prístupu = 2013-01-21 | jazyk = {{eng}} }}|name="CH-Bubnič" }} Biskupskú vysviacku prijal v [[Dóm sv. Martina|Dóme sv. Martina]] v Bratislave<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-14324-53211-21?cc=1554443&wc=MP61-7MW:107654301,109608201,109608202,139642501 Záznam o narodení a krste v matrike] ku konsekrácii uvádza poznámku ''Episcopus consecratus Posonii 1925-XII-8 Rosnaviae ap adm. factus''.</ref> z rúk [[Biskupstvo Banská Bystrica|banskobystrického biskupa]] [[Marián Blaha|Mariána Blahu]]. Po [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]], keď sa Rožňava stala súčasťou [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]], zostal v Rožňave. Pápežskou bullou ''Diocesium Fines'' z [[9. júl]]a [[1939]] bola Rožňavská diecéza (presnejšie tá časť, ktorá patrila Maďarsku) opätovne začlenená ako sufragánna diecéza k [[Jágerska arcidiecéza|Jágerskej arcidiecéze]].<ref name="MKL">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Magyar Katolikus Lexikon | dostupnosť = online | odkaz na titul = | url = http://lexikon.katolikus.hu/ | vydavateľ = | miesto = | kapitola = vatikáni–magyar diplomáciai kapcsolatok | typ kapitoly = heslo | url kapitoly = http://www.lexikon.katolikus.hu/V/vatikáni%20stanzák.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-21 | jazyk = {{hun}} }}</ref> Následne bol Michal Bubnič menovaný a 1. októbra 1939 intronizovaný za rožňavského diecézneho biskupa. V rámci [[Miklós Horthy|horthyovského]] Maďarska sa snažil o reorganizovanie a podporu duchovného života Slovákov. Zomrel [[22. február]]a [[1945]] v rožňavskej nemocnici. Ľubomír {{Harvtxt|Urbančok|2011}} uvádza, že zomrel na následky mučenia počas prepadu biskupskej rezidencie [[partizán]]mi 9. januára 1945. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.burv.sk/michal-bubnic-22-5-1877-†22-2-1945/ Michal Bubnič (*22. 5. 1877 – †22. 2. 1945)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150323221259/http://www.burv.sk/michal-bubnic-22-5-1877-%E2%80%A022-2-1945/ |date=2015-03-23 }} životopis na webovej stránke rožňavskej diecézy www.burv.sk == Zdroj == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urbančok | meno = Ľubomír | odkaz na autora = | titul = Kto je ako Boh? Zo života rožňavského biskupa Michala Bubniča | url = http://lubophoto.blogspot.sk/2011/02/kto-je-ako-boh-zo-zivota-roznavskeho.html | dátum vydania = 23. február 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-21 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = |ref = {{harvid|Urbančok|2011}} }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magyar Katolikus Lexikon | url = http://lexikon.katolikus.hu/ | vydavateľ = | miesto = | kapitola = Bubnics Mihály | typ kapitoly = heslo | url kapitoly = http://www.lexikon.katolikus.hu/B/Bubnics.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-23 | jazyk = {{hun}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bubnič, Michal}} [[Kategória:Biskupi Rožňavskej diecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Borinky]] p67qr92jl2mqpiybawocqj06edsesw7 4 483615 8356899 8193606 2026-08-16T14:23:24Z Fillos X. 212061 8356899 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} <!-- {{Soft redirect|wmsk:Galéria}} --> Rôzne fotografie z akcii, editatonov či projektov organizovaných [[Wikimedia Slovensko|WMSK]]: == Logá == <gallery> Súbor:Wikimedia Slovensko logo.svg|Wikimedia Slovensko Súbor:Wlm-sk.svg|[[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] </gallery> == Ľudia == === Predsedníctvo === <gallery> Súbor:Jetam2 at Wikimedia Diversity Conference.jpg|Predseda Matej Grochal Súbor:GUR 5617.jpg|Podpredsedníčka Radoslava Semanová Súbor:No image available.svg|Podpredseda Dávid Štefan </gallery> === Revízna komisia === <gallery> Súbor:Patrik Kunec - Under the Eiffel Tower.jpg|Predseda Patrik Kunec </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2012 == Víťazné snímky <gallery> Bacsfa 16.JPG| Banska stiavnica stary zamok.jpg| Burg Bratislava - Panorama.jpg| Bytcica, kostol.jpg| Hvezdaren.JPG| Kostol03.JPG| Presov12Slovakia145.JPG| Smolenicky hrad.JPG| Červený Kláštor Monastery 01.JPG| </gallery> == Konferencia Wikimedia 2013 v Miláne == Prvýkrát sme sa zúčastnili medzinárodnej konferencie Wikimedie v [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikimedia_Conference_2013 Miláne 2013]. <gallery> Súbor:Wikimedia Conference 2013, Milan, profil Wikimedia Slovenská republika.jpg|Náš profil Súbor:Wikimedia Conference 2013 portrait 015.JPG|vtedajší predseda Matúšov Súbor:Wikiconf Milano 2013 282.JPG|Peter Orság Súbor:Wikiconf Milano 2013 283.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikiconf Milano 2013 284.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikiconf Milano 2013 281.JPG|prezentácia organizácie Súbor:2013-04 wm conf milano 31.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikimedia Conference in Milan 2013 - State of the movement Wikimedia Slovakia.jpg|prezentácia organizácie Súbor:WMSK - State of the organisation, 2013.pdf|prezentácia organizácie 2013 (prezentácia v PDF) </gallery> == Wikimánia 2013 v Hongkongu == Ľudia z Wikimedie SK sa zúčastnili na [//wikimania2013.wikimedia.org Wikimanii 2013]. <gallery> Wikimania 2013 Group Photograph.JPG|Spoločná fotografia Súbor:Wikimania 2013 by Béria Lima 38.jpg|vtedajší podpredseda Matej Grochal </gallery> == Stretnutie Wikimédií strednej a východnej Európy 2013 == 2. ročník stretnutia Wikimedií strednej a východnej Európy sme v spolupráci s [http://ikso.net/ E@I] organizovali na Slovensku v Modre-Harmónii v 2013. Viac fotografií zo stretnutia je [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Wikimedia_CEE_2013 na Commons]. <gallery> Súbor:WM CEE Meeting 2013 - group photo.jpg|Spoločná fotografia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Michal introducing speak.jpg|Úvodné slovo Súbor:WM CEE Meeting 2013 - introduction to program.jpg|Úvod programu Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Marek, Czech-Slovak Wikipedia, current situation.jpg|Česko-slovenská Wikpédia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - registration.jpg|Sympatická registrácia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Czech republic introduction by Jan.jpg|Predstavenie Wikimedie Česká republika Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Poland introduction by Marek.jpg|predstavenie Wikimedie Poľsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Russia introduction by Stanislav.jpg|Predstavenie Wikimedie Rusko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Serbia introduction by Filip.jpg|Predstavenie Wikimedie Srbsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Ukraine introduction by Yevgen.jpg|Predstavenie Wikimedie Ukrajina Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Armena introduction by Sussana.jpg|Predstavenie Wikimedie Arménsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikidata community introduction by Gerard.jpg|Predstavenie komunity Wikiúdajov Súbor:WM CEE Meeting 2013 - The Wikinewsie Group introduction by Laura.jpg|Predstavenie skupiny Wikispráv Súbor:WM CEE Meeting 2013 - snacks.jpg|Nie len vedomosťami je človek živý Súbor:Wikimedia CEE 2013 (11).jpg|Vchod s banerom Súbor:WM CEE Meeting 2013 - roll-up.jpg|Baner stretnutia </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2013 == Víťazné snímky <gallery> Gymes castle ID 403-14431.JPG| Hrad Liptovský hrádok.jpg| Kalvária 3420.JPG| Kostol svatej Katariny.jpg| Lietava Castle 2.jpg| Lučenec - synagóga.jpg| Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg| Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg| Spišská Nová Ves 040.jpg| Zvolen castle.jpg| </gallery> Odovzdávanie cien <gallery> Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 3.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 4.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 5.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 6.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 7.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 8.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 in Slovakia 1a.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 in Slovakia 2a.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 1.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 10.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 11.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 12.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 13.JPG| WMP2013 03.JPG| WMP2013 04.JPG| </gallery> == Wikimania 2014 v Londýne == Ľudia z Wikimedie SK sa zúčastnili na [//wikimania2014.wikimedia.org Wikimanii 2014]. <gallery> 14-08-10-wikimania-gruppenfoto-01.jpg|Spoločná fotografia Wikimania 2014 Barbican Main Hall showing Wikipedia Zero Knowledge for Everyone (short cut).JPG|Záujem o významné časti programu bol impozantný Barbican Conservatory at 4pm on day 2 of the Wikimania 2014 hackathon 02.jpg|Porada v záhrade Dancing to the Wikimania 2014 concert of traditional British music 08.jpg|Koncert tradičnej britskej hudby </gallery> == Stretnutie Wikimedií strednej a východnej Európy 2014 == 3. ročník stretnutia sa konal v Kyjeve na Ukrajine. <gallery> Wikimedia CEE 2014 (2014-12-20) 018.JPG|Spoločná fotografia CEE 2014 Opening 09.JPG| CEEM opening 3.jpg| CEEM-2014 Panorama.jpg| Kiev CEEM 2014 17.jpg| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 008.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 033.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 042.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 060.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 081.JPG| CEEM @ Сontests 2.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 10.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 11.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 12.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 13.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 14.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 24.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 25.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 26.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 37.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 42.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-21) 026.JPG| Wikimedia CEE 2014 2014-12-68.jpg| Wikimedia CEE 2014 2014-12-65.jpg| </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2014 == Víťazné snímky <gallery> Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg| Devin Hrad Panorama.jpg| Drážovský kostol 05.jpg| Hnúšťa - Kaplnka.jpg| HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG| Jasov premonstratske opatstvo.jpg| Lomnicky stit observatorium.jpg| Pred burkou.jpg| Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg| Starý most Bratislava odstranovanie.jpg| </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2015 == <gallery> Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg Súbor:Budatín - hrad.JPG Súbor:Cachtice20150315.jpg Súbor:Hrad Gýmeš.jpg Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2016 == <gallery> Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg Súbor:Vlkolinec-3.jpg Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg Súbor:Lietavský hrad-východná strana.jpg Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg Súbor:Levoča (2).jpg </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2017 == <gallery> Súbor:Ranné Strečno.jpg Súbor:Beckovske farby.jpg Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg Súbor:Budatín.jpg Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2019 == <gallery> Súbor:CintorínJelšava1.jpg Súbor:Most SNP.png Súbor:Hlavný oltár katedrály.jpg Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg Súbor:Vstupné dvere koceľovského kostola.jpg Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg </gallery> == Prednášky == Prednáškové súbory sú archivované aj v súkromnom webovom úložisku Wikimedie Slovensko. Ak chcete upraviteľnú verziu, [[wmsk:Kontakt|kontaktujte nás]]. <gallery> Súbor:WMSK - Wikipédia vo vzdelávaní.pdf|Wikipédia vo vzdelávaní, 29.5.2013, seminár Otvorené technológie vo vzdelávaní, Bratislava Súbor:WMSK - Wikipédia v škole.pdf|Wikipédia v škole, 21.10.2013, ZŠ Matky Alexie, Bratislava Súbor:Revolúcia menom Wikiúdaje.pdf|Revolúcia menom Wikiúdaje, 30.11.2013, česká WikiKonferencia, Praha ([https://slideslive.com/wikipedia/38890745 video]) </gallery> == WikiEdit Slovenská ľudová kultúra == Editačný maratón, zameraný na vytvorenie nových a vylepšenie existujúcich článkov týkajúcich sa slovenskej ľudovej kultúry, ktorý sa konal 9. a 10. júna 2018 v Bratislave. <gallery> Súbor:WikiEdit SLK2018-5 - spoločná fotografia účastníkov WikiEditu.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-9.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-2.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-6.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-1.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-3.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-4.jpg </gallery> [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko|galéria]] 8hh52l8cnicmm3mevdv72d30uxkbxml 8356902 8356899 2026-08-16T14:27:31Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/galéria]] na [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria]] 8356899 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} <!-- {{Soft redirect|wmsk:Galéria}} --> Rôzne fotografie z akcii, editatonov či projektov organizovaných [[Wikimedia Slovensko|WMSK]]: == Logá == <gallery> Súbor:Wikimedia Slovensko logo.svg|Wikimedia Slovensko Súbor:Wlm-sk.svg|[[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] </gallery> == Ľudia == === Predsedníctvo === <gallery> Súbor:Jetam2 at Wikimedia Diversity Conference.jpg|Predseda Matej Grochal Súbor:GUR 5617.jpg|Podpredsedníčka Radoslava Semanová Súbor:No image available.svg|Podpredseda Dávid Štefan </gallery> === Revízna komisia === <gallery> Súbor:Patrik Kunec - Under the Eiffel Tower.jpg|Predseda Patrik Kunec </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2012 == Víťazné snímky <gallery> Bacsfa 16.JPG| Banska stiavnica stary zamok.jpg| Burg Bratislava - Panorama.jpg| Bytcica, kostol.jpg| Hvezdaren.JPG| Kostol03.JPG| Presov12Slovakia145.JPG| Smolenicky hrad.JPG| Červený Kláštor Monastery 01.JPG| </gallery> == Konferencia Wikimedia 2013 v Miláne == Prvýkrát sme sa zúčastnili medzinárodnej konferencie Wikimedie v [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikimedia_Conference_2013 Miláne 2013]. <gallery> Súbor:Wikimedia Conference 2013, Milan, profil Wikimedia Slovenská republika.jpg|Náš profil Súbor:Wikimedia Conference 2013 portrait 015.JPG|vtedajší predseda Matúšov Súbor:Wikiconf Milano 2013 282.JPG|Peter Orság Súbor:Wikiconf Milano 2013 283.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikiconf Milano 2013 284.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikiconf Milano 2013 281.JPG|prezentácia organizácie Súbor:2013-04 wm conf milano 31.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikimedia Conference in Milan 2013 - State of the movement Wikimedia Slovakia.jpg|prezentácia organizácie Súbor:WMSK - State of the organisation, 2013.pdf|prezentácia organizácie 2013 (prezentácia v PDF) </gallery> == Wikimánia 2013 v Hongkongu == Ľudia z Wikimedie SK sa zúčastnili na [//wikimania2013.wikimedia.org Wikimanii 2013]. <gallery> Wikimania 2013 Group Photograph.JPG|Spoločná fotografia Súbor:Wikimania 2013 by Béria Lima 38.jpg|vtedajší podpredseda Matej Grochal </gallery> == Stretnutie Wikimédií strednej a východnej Európy 2013 == 2. ročník stretnutia Wikimedií strednej a východnej Európy sme v spolupráci s [http://ikso.net/ E@I] organizovali na Slovensku v Modre-Harmónii v 2013. Viac fotografií zo stretnutia je [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Wikimedia_CEE_2013 na Commons]. <gallery> Súbor:WM CEE Meeting 2013 - group photo.jpg|Spoločná fotografia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Michal introducing speak.jpg|Úvodné slovo Súbor:WM CEE Meeting 2013 - introduction to program.jpg|Úvod programu Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Marek, Czech-Slovak Wikipedia, current situation.jpg|Česko-slovenská Wikpédia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - registration.jpg|Sympatická registrácia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Czech republic introduction by Jan.jpg|Predstavenie Wikimedie Česká republika Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Poland introduction by Marek.jpg|predstavenie Wikimedie Poľsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Russia introduction by Stanislav.jpg|Predstavenie Wikimedie Rusko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Serbia introduction by Filip.jpg|Predstavenie Wikimedie Srbsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Ukraine introduction by Yevgen.jpg|Predstavenie Wikimedie Ukrajina Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Armena introduction by Sussana.jpg|Predstavenie Wikimedie Arménsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikidata community introduction by Gerard.jpg|Predstavenie komunity Wikiúdajov Súbor:WM CEE Meeting 2013 - The Wikinewsie Group introduction by Laura.jpg|Predstavenie skupiny Wikispráv Súbor:WM CEE Meeting 2013 - snacks.jpg|Nie len vedomosťami je človek živý Súbor:Wikimedia CEE 2013 (11).jpg|Vchod s banerom Súbor:WM CEE Meeting 2013 - roll-up.jpg|Baner stretnutia </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2013 == Víťazné snímky <gallery> Gymes castle ID 403-14431.JPG| Hrad Liptovský hrádok.jpg| Kalvária 3420.JPG| Kostol svatej Katariny.jpg| Lietava Castle 2.jpg| Lučenec - synagóga.jpg| Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg| Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg| Spišská Nová Ves 040.jpg| Zvolen castle.jpg| </gallery> Odovzdávanie cien <gallery> Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 3.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 4.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 5.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 6.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 7.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 8.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 in Slovakia 1a.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 in Slovakia 2a.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 1.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 10.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 11.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 12.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 13.JPG| WMP2013 03.JPG| WMP2013 04.JPG| </gallery> == Wikimania 2014 v Londýne == Ľudia z Wikimedie SK sa zúčastnili na [//wikimania2014.wikimedia.org Wikimanii 2014]. <gallery> 14-08-10-wikimania-gruppenfoto-01.jpg|Spoločná fotografia Wikimania 2014 Barbican Main Hall showing Wikipedia Zero Knowledge for Everyone (short cut).JPG|Záujem o významné časti programu bol impozantný Barbican Conservatory at 4pm on day 2 of the Wikimania 2014 hackathon 02.jpg|Porada v záhrade Dancing to the Wikimania 2014 concert of traditional British music 08.jpg|Koncert tradičnej britskej hudby </gallery> == Stretnutie Wikimedií strednej a východnej Európy 2014 == 3. ročník stretnutia sa konal v Kyjeve na Ukrajine. <gallery> Wikimedia CEE 2014 (2014-12-20) 018.JPG|Spoločná fotografia CEE 2014 Opening 09.JPG| CEEM opening 3.jpg| CEEM-2014 Panorama.jpg| Kiev CEEM 2014 17.jpg| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 008.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 033.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 042.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 060.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 081.JPG| CEEM @ Сontests 2.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 10.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 11.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 12.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 13.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 14.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 24.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 25.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 26.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 37.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 42.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-21) 026.JPG| Wikimedia CEE 2014 2014-12-68.jpg| Wikimedia CEE 2014 2014-12-65.jpg| </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2014 == Víťazné snímky <gallery> Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg| Devin Hrad Panorama.jpg| Drážovský kostol 05.jpg| Hnúšťa - Kaplnka.jpg| HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG| Jasov premonstratske opatstvo.jpg| Lomnicky stit observatorium.jpg| Pred burkou.jpg| Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg| Starý most Bratislava odstranovanie.jpg| </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2015 == <gallery> Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg Súbor:Budatín - hrad.JPG Súbor:Cachtice20150315.jpg Súbor:Hrad Gýmeš.jpg Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2016 == <gallery> Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg Súbor:Vlkolinec-3.jpg Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg Súbor:Lietavský hrad-východná strana.jpg Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg Súbor:Levoča (2).jpg </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2017 == <gallery> Súbor:Ranné Strečno.jpg Súbor:Beckovske farby.jpg Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg Súbor:Budatín.jpg Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2019 == <gallery> Súbor:CintorínJelšava1.jpg Súbor:Most SNP.png Súbor:Hlavný oltár katedrály.jpg Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg Súbor:Vstupné dvere koceľovského kostola.jpg Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg </gallery> == Prednášky == Prednáškové súbory sú archivované aj v súkromnom webovom úložisku Wikimedie Slovensko. Ak chcete upraviteľnú verziu, [[wmsk:Kontakt|kontaktujte nás]]. <gallery> Súbor:WMSK - Wikipédia vo vzdelávaní.pdf|Wikipédia vo vzdelávaní, 29.5.2013, seminár Otvorené technológie vo vzdelávaní, Bratislava Súbor:WMSK - Wikipédia v škole.pdf|Wikipédia v škole, 21.10.2013, ZŠ Matky Alexie, Bratislava Súbor:Revolúcia menom Wikiúdaje.pdf|Revolúcia menom Wikiúdaje, 30.11.2013, česká WikiKonferencia, Praha ([https://slideslive.com/wikipedia/38890745 video]) </gallery> == WikiEdit Slovenská ľudová kultúra == Editačný maratón, zameraný na vytvorenie nových a vylepšenie existujúcich článkov týkajúcich sa slovenskej ľudovej kultúry, ktorý sa konal 9. a 10. júna 2018 v Bratislave. <gallery> Súbor:WikiEdit SLK2018-5 - spoločná fotografia účastníkov WikiEditu.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-9.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-2.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-6.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-1.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-3.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-4.jpg </gallery> [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko|galéria]] 8hh52l8cnicmm3mevdv72d30uxkbxml 8357222 8356902 2026-08-17T10:33:23Z Fillos X. 212061 8357222 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} <!-- {{Soft redirect|wmsk:Galéria}} --> Rôzne fotografie z akcii, editatonov či projektov organizovaných [[Wikimedia Slovensko|WMSK]]: == Logá == <gallery> Súbor:Wikimedia Slovensko logo.svg|Wikimedia Slovensko Súbor:Wlm-sk.svg|[[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] </gallery> == Konferencia Wikimedia 2013 v Miláne == Prvýkrát sme sa zúčastnili medzinárodnej konferencie Wikimedie v [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wikimedia_Conference_2013 Miláne 2013]. <gallery> Súbor:Wikimedia Conference 2013, Milan, profil Wikimedia Slovenská republika.jpg|Náš profil Súbor:Wikimedia Conference 2013 portrait 015.JPG|vtedajší predseda Matúšov Súbor:Wikiconf Milano 2013 282.JPG|Peter Orság Súbor:Wikiconf Milano 2013 283.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikiconf Milano 2013 284.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikiconf Milano 2013 281.JPG|prezentácia organizácie Súbor:2013-04 wm conf milano 31.JPG|prezentácia organizácie Súbor:Wikimedia Conference in Milan 2013 - State of the movement Wikimedia Slovakia.jpg|prezentácia organizácie Súbor:WMSK - State of the organisation, 2013.pdf|prezentácia organizácie 2013 (prezentácia v PDF) </gallery> == Wikimánia 2013 v Hongkongu == Ľudia z Wikimedie SK sa zúčastnili na [//wikimania2013.wikimedia.org Wikimanii 2013]. <gallery> Wikimania 2013 Group Photograph.JPG|Spoločná fotografia Súbor:Wikimania 2013 by Béria Lima 38.jpg|vtedajší podpredseda Matej Grochal </gallery> == Stretnutie Wikimédií strednej a východnej Európy 2013 == 2. ročník stretnutia Wikimedií strednej a východnej Európy sme v spolupráci s [http://ikso.net/ E@I] organizovali na Slovensku v Modre-Harmónii v 2013. Viac fotografií zo stretnutia je [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Wikimedia_CEE_2013 na Commons]. <gallery> Súbor:WM CEE Meeting 2013 - group photo.jpg|Spoločná fotografia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Michal introducing speak.jpg|Úvodné slovo Súbor:WM CEE Meeting 2013 - introduction to program.jpg|Úvod programu Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Marek, Czech-Slovak Wikipedia, current situation.jpg|Česko-slovenská Wikpédia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - registration.jpg|Sympatická registrácia Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Czech republic introduction by Jan.jpg|Predstavenie Wikimedie Česká republika Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Poland introduction by Marek.jpg|predstavenie Wikimedie Poľsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Russia introduction by Stanislav.jpg|Predstavenie Wikimedie Rusko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Serbia introduction by Filip.jpg|Predstavenie Wikimedie Srbsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Ukraine introduction by Yevgen.jpg|Predstavenie Wikimedie Ukrajina Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikimedia Armena introduction by Sussana.jpg|Predstavenie Wikimedie Arménsko Súbor:WM CEE Meeting 2013 - Wikidata community introduction by Gerard.jpg|Predstavenie komunity Wikiúdajov Súbor:WM CEE Meeting 2013 - The Wikinewsie Group introduction by Laura.jpg|Predstavenie skupiny Wikispráv Súbor:WM CEE Meeting 2013 - snacks.jpg|Nie len vedomosťami je človek živý Súbor:Wikimedia CEE 2013 (11).jpg|Vchod s banerom Súbor:WM CEE Meeting 2013 - roll-up.jpg|Baner stretnutia </gallery> == Wiki miluje pamiatky Slovensko 2013 == Odovzdávanie cien <gallery> Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 3.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 4.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 5.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 6.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 7.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 8.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 in Slovakia 1a.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 in Slovakia 2a.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 1.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 10.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 11.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 12.JPG| Ceremony of Wiki Loves Monuments 2013 13.JPG| WMP2013 03.JPG| WMP2013 04.JPG| </gallery> == Wikimania 2014 v Londýne == Ľudia z Wikimedie SK sa zúčastnili na [//wikimania2014.wikimedia.org Wikimanii 2014]. <gallery> 14-08-10-wikimania-gruppenfoto-01.jpg|Spoločná fotografia Wikimania 2014 Barbican Main Hall showing Wikipedia Zero Knowledge for Everyone (short cut).JPG|Záujem o významné časti programu bol impozantný Barbican Conservatory at 4pm on day 2 of the Wikimania 2014 hackathon 02.jpg|Porada v záhrade Dancing to the Wikimania 2014 concert of traditional British music 08.jpg|Koncert tradičnej britskej hudby </gallery> == Stretnutie Wikimedií strednej a východnej Európy 2014 == 3. ročník stretnutia sa konal v Kyjeve na Ukrajine. <gallery> Wikimedia CEE 2014 (2014-12-20) 018.JPG|Spoločná fotografia CEE 2014 Opening 09.JPG| CEEM opening 3.jpg| CEEM-2014 Panorama.jpg| Kiev CEEM 2014 17.jpg| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 008.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 033.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 042.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 060.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-19) 081.JPG| CEEM @ Сontests 2.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 10.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 11.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 12.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 13.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 14.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 24.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 25.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 26.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 37.JPG| CEE 2014 Closing Ceremony 42.JPG| Wikimedia CEE 2014 (2014-12-21) 026.JPG| Wikimedia CEE 2014 2014-12-68.jpg| Wikimedia CEE 2014 2014-12-65.jpg| </gallery> == Prednášky == Prednáškové súbory sú archivované aj v súkromnom webovom úložisku Wikimedie Slovensko. Ak chcete upraviteľnú verziu, [[wmsk:Kontakt|kontaktujte nás]]. <gallery> Súbor:WMSK - Wikipédia vo vzdelávaní.pdf|Wikipédia vo vzdelávaní, 29.5.2013, seminár Otvorené technológie vo vzdelávaní, Bratislava Súbor:WMSK - Wikipédia v škole.pdf|Wikipédia v škole, 21.10.2013, ZŠ Matky Alexie, Bratislava Súbor:Revolúcia menom Wikiúdaje.pdf|Revolúcia menom Wikiúdaje, 30.11.2013, česká WikiKonferencia, Praha ([https://slideslive.com/wikipedia/38890745 video]) </gallery> == WikiEdit Slovenská ľudová kultúra == Editačný maratón, zameraný na vytvorenie nových a vylepšenie existujúcich článkov týkajúcich sa slovenskej ľudovej kultúry, ktorý sa konal 9. a 10. júna 2018 v Bratislave. <gallery> Súbor:WikiEdit SLK2018-5 - spoločná fotografia účastníkov WikiEditu.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-9.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-2.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-6.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-1.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-3.jpg Súbor:WikiEdit SLK2018-4.jpg </gallery> == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/dejiny|Dejiny WMSK]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Wikimedians of Slovakia}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://wikimedia.sk/}} [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko|galéria]] c2sx7ny8bo61ihvt2bv44lpf16ggp69 4 483617 8356897 6930694 2026-08-16T14:20:50Z Fillos X. 212061 8356897 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} Míľniky občianskeho združenia [[Wikimedia Slovensko]]: * [[23. január]]a [[2006]]: vo Wikipédii uverejnil [[Redaktor:Adrian|Adrian]] [[Špeciálne:PermanentLink/233276|návrh na založenie nadácie]]. Návrh sa stretol s malým ale viac-menej [[Špeciálne:PermanentLink/4400573|pozitívnym ohlasom]], ďalej sa však veľmi nevyvíjal. * [[20. január]]a [[2011]]: [[Špeciálne:Diff/3377219#Wikimedia_Slovensko|tému oživil]] český redaktor [[Redaktor:Zákupák|Zákupák]]. Návrh sa opäť stretol s malou odozvou; výsledok bol, že ''„bolo by to aj dobré založiť ale chýbajú ľudia“'' ([[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2011#Wikimedia_Slovensko|archív]]). * {{0}}[[8. apríl]]a 2011: Väčšiu diskusiu rozprúdil až [[Redaktor:Rudko|Rudko]] keď oznámil, že [[Špeciálne:Diff/3561821#Wikimedia_II|už pracuje na založení pobočky]]. Jeho postup sa stretol s kritikou ohľadom užitočnosti, dôveryhodnosti a „utajenej práce” (archív: [[Wikip%C3%A9dia:Kr%C4%8Dma/Wikipolitika/Arch%C3%ADv_2011#Wikimedia_II|Wikimedia II]], [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2011#Wikimedia_III|Wikimedia III]], [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2011#Zalo.C5.BEenie_OZ_Wikimedia_Slovensko|Založenie]]). * [[21. máj]]a 2011: vytvoril [[Redaktor:Michal000|Michal000]] [[Špeciálne:PermanentLink/3645816|základnú stránku so stanovami]]. Na danej stránke boli stanovy dotiahnuté do konečnej podoby za bohatého komentovania zo strany komunity, neskôr právničkou prevedené do právne korektnej podoby. * {{0}}[[2. december|2. decembra]] 2011: sa zišli redaktori [[Redaktor:Rudko|Rudko]], [[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] a [[Redaktor:KuboF|KuboF]] u právničky v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] a podali žiadosť o založenie občianskeho združenia. Žiadosť bola [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra SR]] schválená na prvý krát. * [[16. december|16. decembra]] 2011: bola organizácia oficiálne založená. * {{0}}[[9. marec|9. marca]] [[2012]]: prebehlo v [[Bratislava|Bratislave]] ustanovujúce valné zhromaždenie. * {{0}}[[9. september|9. septembra]] 2012: prebehlo v Bratislave mimoriadne valné zhromaždenie s hlavným cieľom zmeniť adresu združenia; dokumentácia je dostupná na [[:wmsk:Kategória:2. valné zhromaždenie|stránke združenia]]. [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko|dejiny]] 77bvqyubqoicwhib9zrzw2xy4a1vmrm 8356904 8356897 2026-08-16T14:27:44Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/dejiny]] na [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] 8356897 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} Míľniky občianskeho združenia [[Wikimedia Slovensko]]: * [[23. január]]a [[2006]]: vo Wikipédii uverejnil [[Redaktor:Adrian|Adrian]] [[Špeciálne:PermanentLink/233276|návrh na založenie nadácie]]. Návrh sa stretol s malým ale viac-menej [[Špeciálne:PermanentLink/4400573|pozitívnym ohlasom]], ďalej sa však veľmi nevyvíjal. * [[20. január]]a [[2011]]: [[Špeciálne:Diff/3377219#Wikimedia_Slovensko|tému oživil]] český redaktor [[Redaktor:Zákupák|Zákupák]]. Návrh sa opäť stretol s malou odozvou; výsledok bol, že ''„bolo by to aj dobré založiť ale chýbajú ľudia“'' ([[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2011#Wikimedia_Slovensko|archív]]). * {{0}}[[8. apríl]]a 2011: Väčšiu diskusiu rozprúdil až [[Redaktor:Rudko|Rudko]] keď oznámil, že [[Špeciálne:Diff/3561821#Wikimedia_II|už pracuje na založení pobočky]]. Jeho postup sa stretol s kritikou ohľadom užitočnosti, dôveryhodnosti a „utajenej práce” (archív: [[Wikip%C3%A9dia:Kr%C4%8Dma/Wikipolitika/Arch%C3%ADv_2011#Wikimedia_II|Wikimedia II]], [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2011#Wikimedia_III|Wikimedia III]], [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2011#Zalo.C5.BEenie_OZ_Wikimedia_Slovensko|Založenie]]). * [[21. máj]]a 2011: vytvoril [[Redaktor:Michal000|Michal000]] [[Špeciálne:PermanentLink/3645816|základnú stránku so stanovami]]. Na danej stránke boli stanovy dotiahnuté do konečnej podoby za bohatého komentovania zo strany komunity, neskôr právničkou prevedené do právne korektnej podoby. * {{0}}[[2. december|2. decembra]] 2011: sa zišli redaktori [[Redaktor:Rudko|Rudko]], [[Redaktor:Nelliette|Nelliette]] a [[Redaktor:KuboF|KuboF]] u právničky v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] a podali žiadosť o založenie občianskeho združenia. Žiadosť bola [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra SR]] schválená na prvý krát. * [[16. december|16. decembra]] 2011: bola organizácia oficiálne založená. * {{0}}[[9. marec|9. marca]] [[2012]]: prebehlo v [[Bratislava|Bratislave]] ustanovujúce valné zhromaždenie. * {{0}}[[9. september|9. septembra]] 2012: prebehlo v Bratislave mimoriadne valné zhromaždenie s hlavným cieľom zmeniť adresu združenia; dokumentácia je dostupná na [[:wmsk:Kategória:2. valné zhromaždenie|stránke združenia]]. [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko|dejiny]] 77bvqyubqoicwhib9zrzw2xy4a1vmrm 0 491293 8357225 7631671 2026-08-17T10:53:31Z ~2026-45001-76 303054 Bolo vhodné doplniť ďalšie a veľmi rozšírené pomenovanie džerseja, a to úplet. 8357225 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Singlejersey.jpg|náhľad|Single jersey na vrchné ošatenie]] [[Súbor:Milano-Rib.jpg|náhľad|Schéma záťažnej väzby milano-rib]] '''Džersej''' (kodifikovaný tvar; do 80. rokov bol kodifikovaný tvar: '''jersey'''; iné názvy: '''jersej''' [vyslov: džersej] alebo '''[https://beliana.sav.sk/heslo/dzersej úplet]''', '''džerzej'''; nesprávne (bohemizmus): ''žerzej''<ref>O tvaroch slova pozri aj Slovenská reč, č. 4, 1989 [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1989/4/sr1989-4-lq.pdf]</ref>) je všeobecné označenie ľahkých až stredne ťažkých [[pletenina|pletenín]]. Výrobky majú mäkký omak, dobre splývajú, sú nekrčivé, mierne roztiažne a elastické. Povrch je hladký alebo ľahko členitý. Podľa niektorých definícií ide výhradne o [[pletenina|záťažné pleteniny]] s tzv. džersejovou úpravou ([[valchovanie]] na účely zníženia elasticity, aby tovar bol vhodnejší na vrchné ošatenie). Názov sa používa ale aj pre [[pletenina|osnovné pleteniny]], ktoré sa podobajú [[Tkanina (textil)|tkaninám]] z [[ovčia vlna|vlnených]] alebo [[viskózové vlákno|viskózových]] [[priadza|priadzí]]. V staršej českej odbornej literatúre (napr. ''Tkalcovská příručka'' z roku 1980) sa džersej opisuje ako [[krep]]ová pletenina alebo tkanina, kým v anglických prameňoch sa nájdu celkom odlišné verzie úpravy tejto [[textília|textílie]] (zvláštne [[farbenie textílií|farbivo]], impregnácia olejom atď.). Obyčajne sa rozoznáva jednoduchý a dvojitý džersej, pre ktoré sa v slovenčine používa často anglické označenie ''single'' a ''double jersey''. ==Etymológia == Názov pochádza od ostrova [[Jersey]], kde rybári nosili vesty s hladkým povrchom pletené z hrubej vlny. == Single jersey == Single jersey je obchodné označenie záťažných pletenín v [[väzby pletenín|jednolícnej väzbe]]. Úplety sú v porovnaní s double jersey menej rozťažné, používajú sa na spodnú a posteľnú bielizeň a ľahké vrchné ošatenie. == Double jersey == Double jersey je súhrnný pojem pre dvojvrstvové záťažné pleteniny, ktorých základom je [[väzby pletenín|obojlícna]] alebo [[interlok|interloková]] väzba. Vzniká spletením jednolícnych riadkov, sčasti s podloženými alebo chytovými [[kľučka (pletenina)|kľučkami]]. Pletací stroj musí byť vybavený dvoma ihlovými lôžkami. Napríklad väzba ''milano-rib'' (nákres vpravo) sa tvorí v troch riadkoch. V prvom riadku pletú spolu ihly oboch lôžok dohromady, v druhom riadku pracuje len predné lôžko a v treťom sú v činnosti len ihly zadného lôžka. Na oboch stranách tovaru je vidieť ľahké rebrovanie (vzniknuté v 2. a 3. riadku pleteniny). Iné džersejové pleteniny, ak nie sú [[žakárové vzorovanie textílií|žakárovo vzorované]], majú málo členitý povrch, dobre splývajú a neskrúcajú sa. Vyrába sa spravidla na [[okrúhle pletacie stroje|okrúhlych strojoch]] s oihlením jemnejším než ''E 10'' (najmenej 4 ihly na cm). K známym druhom patrí napr. ''bourret'', ''overnit'', ''milano'' a farebné žakárové vzory. Používajú sa najčastejšie na vrchné ošatenie a spodnú bielizeň. == Tkaný džersej == Tkaný džersej (nazývaný aj ''crépe jersey'') sa vyrába väčšinou z [[prírodný hodváb|gréžového hodvábu]] s vysokým [[zákrut priadze|zákrutom]] v [[panama (textil)|panamovej väzbe]], [[útok (tkanina)|útok]] sa zatkáva striedavo: 2 nite s [[zákrut priadze|pravým zákrutom]] a 2 nite doľava točené. Je to [[Tkanina (textil)|tkanina]] s mäkkým omakom, podobná ''crépe romain'', používa sa na šaty a bundy. ==Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Žerzej|10022426}} [[Kategória:Textil]] 1o8ccag7a42t1smrhhe3dgolye3v6yi 8357226 8357225 2026-08-17T10:55:45Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-45001-76|~2026-45001-76]] ([[User_talk:~2026-45001-76|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12 7631671 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Singlejersey.jpg|náhľad|Single jersey na vrchné ošatenie]] [[Súbor:Milano-Rib.jpg|náhľad|Schéma záťažnej väzby milano-rib]] '''Džersej''' (kodifikovaný tvar; do 80. rokov bol kodifikovaný tvar: '''jersey'''; iné názvy: '''jersej''' [vyslov: džersej], '''džerzej'''; nesprávne (bohemizmus): ''žerzej''<ref>O tvaroch slova pozri aj Slovenská reč, č. 4, 1989 [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1989/4/sr1989-4-lq.pdf]</ref>) je všeobecné označenie ľahkých až stredne ťažkých [[pletenina|pletenín]]. Výrobky majú mäkký omak, dobre splývajú, sú nekrčivé, mierne roztiažne a elastické. Povrch je hladký alebo ľahko členitý. Podľa niektorých definícií ide výhradne o [[pletenina|záťažné pleteniny]] s tzv. džersejovou úpravou ([[valchovanie]] na účely zníženia elasticity, aby tovar bol vhodnejší na vrchné ošatenie). Názov sa používa ale aj pre [[pletenina|osnovné pleteniny]], ktoré sa podobajú [[Tkanina (textil)|tkaninám]] z [[ovčia vlna|vlnených]] alebo [[viskózové vlákno|viskózových]] [[priadza|priadzí]]. V staršej českej odbornej literatúre (napr. ''Tkalcovská příručka'' z roku 1980) sa džersej opisuje ako [[krep]]ová pletenina alebo tkanina, kým v anglických prameňoch sa nájdu celkom odlišné verzie úpravy tejto [[textília|textílie]] (zvláštne [[farbenie textílií|farbivo]], impregnácia olejom atď.). Obyčajne sa rozoznáva jednoduchý a dvojitý džersej, pre ktoré sa v slovenčine používa často anglické označenie ''single'' a ''double jersey''. ==Etymológia == Názov pochádza od ostrova [[Jersey]], kde rybári nosili vesty s hladkým povrchom pletené z hrubej vlny. == Single jersey == Single jersey je obchodné označenie záťažných pletenín v [[väzby pletenín|jednolícnej väzbe]]. Úplety sú v porovnaní s double jersey menej rozťažné, používajú sa na spodnú a posteľnú bielizeň a ľahké vrchné ošatenie. == Double jersey == Double jersey je súhrnný pojem pre dvojvrstvové záťažné pleteniny, ktorých základom je [[väzby pletenín|obojlícna]] alebo [[interlok|interloková]] väzba. Vzniká spletením jednolícnych riadkov, sčasti s podloženými alebo chytovými [[kľučka (pletenina)|kľučkami]]. Pletací stroj musí byť vybavený dvoma ihlovými lôžkami. Napríklad väzba ''milano-rib'' (nákres vpravo) sa tvorí v troch riadkoch. V prvom riadku pletú spolu ihly oboch lôžok dohromady, v druhom riadku pracuje len predné lôžko a v treťom sú v činnosti len ihly zadného lôžka. Na oboch stranách tovaru je vidieť ľahké rebrovanie (vzniknuté v 2. a 3. riadku pleteniny). Iné džersejové pleteniny, ak nie sú [[žakárové vzorovanie textílií|žakárovo vzorované]], majú málo členitý povrch, dobre splývajú a neskrúcajú sa. Vyrába sa spravidla na [[okrúhle pletacie stroje|okrúhlych strojoch]] s oihlením jemnejším než ''E 10'' (najmenej 4 ihly na cm). K známym druhom patrí napr. ''bourret'', ''overnit'', ''milano'' a farebné žakárové vzory. Používajú sa najčastejšie na vrchné ošatenie a spodnú bielizeň. == Tkaný džersej == Tkaný džersej (nazývaný aj ''crépe jersey'') sa vyrába väčšinou z [[prírodný hodváb|gréžového hodvábu]] s vysokým [[zákrut priadze|zákrutom]] v [[panama (textil)|panamovej väzbe]], [[útok (tkanina)|útok]] sa zatkáva striedavo: 2 nite s [[zákrut priadze|pravým zákrutom]] a 2 nite doľava točené. Je to [[Tkanina (textil)|tkanina]] s mäkkým omakom, podobná ''crépe romain'', používa sa na šaty a bundy. ==Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Žerzej|10022426}} [[Kategória:Textil]] 1mth87dleixn8dv3g6y9hkqi35iblx1 0 492297 8357110 8244956 2026-08-17T00:30:11Z Артем Загребельный 206503 /* Rekordy v dlhom bazéne (50 m) ženy */ 50 8357110 wikitext text/x-wiki '''Svetové rekordy v plávaní''' sú najlepšie časy histórie, ktoré [[Medzinárodná plavecká federácia]] (FINA) registruje v jednotlivých disciplínach bazénového plávania. Oficiálne svetové rekordy sa sledujú na 82 plaveckých tratiach{{--}}40 v dlhom päťdesiatmetrovom bazéne, 42 v krátkom dvadsaťpäťmetrovom bazéne. ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[voľný spôsob]] | [[Cameron McEvoy]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 20.88 | {{dts|20|3|2026}} | [[Shenzhen]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[ Pan Zhanle]] | {{minivlajka|Čína |w}} | 46,40 | {{dts|31|7|2024}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Paul Biedermann]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:42,00 | {{dts|28|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | Lukas Märtens | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 3:39,96 | 12. apríl 2025 | Stockholm |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Zhang Lin]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 7:32,12 | {{dts|29|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Bobby Finke]] | {{minivlajka|USA|w}} | 14:30,67 | {{dts|4|8|2024}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 23,55 | {{dts|27|7|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Thomas Ceccon]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 51,60 | {{dts|20|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Aaron Peirsol]] | {{minivlajka|USA|w}} | 1:51,92 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 25,95 | 25. júla 2017 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 56,88 | 21. júla 2019 | [[Gwangju]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Qin Haiyang]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 2:05,48 | {{dts|28|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Andriy Govorov]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 22,27 | {{dts|1|7|2018}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 49,45 | {{dts|31|7|2021}} | [[Tokio]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Kristóf Milák]] | {{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1:50,34 | {{dts|21|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:52,69 | {{dts|30|7|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 4:02,50 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Garrett Weber-Gale]]<br /> [[Cullen Jones]]<br /> [[Jason Lezak]] | {{minivlajka|USA|w}} | 3:08,24 | {{dts|11|8|2008}} | [[Peking]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Ricky Berens]]<br />[[David Walters]]<br /> [[Ryan Lochte]] | {{minivlajka|USA|w}} | 6:58,55 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|Polohové preteky]] | [[Ryan Murphy]] (52,31)<br>[[Michael Andre]] (58,49)<br>[[Caeleb Dressel]] (49.03)<br>[[Zach Apple]] (46,95) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:26,78 | {{dts|1|8|2021}} | [[Tokio]] |} ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,19 | {{dts|15|8|2026}} | [[Irvine]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Marrit Steenbergen]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 00:51,68 | {{dts|27|6|2026}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Ariarne Titmus]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:52,23 | {{dts|12|6|2024}} | [[Brisbane]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:54.18 | {{dts|7|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 08:04,12 | {{dts|3|5|2025}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:20,48 | {{dts|16|5|2018}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown]] | {{minivlajka|AUS|w}} | 00:26,86 | {{dts|20|10|2023}} | [[Budapest]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:57,13 | {{dts|18|06|2024}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown]] | {{minivlajka|AUS|w}} | 02:03,14 | {{dts|10|3|2024}} | [[Sydney ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:29,16 | {{dts|30|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsa (plávanie)|prsia]] | [[Lilly King]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:04,13 | {{dts|25|07|2017}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | Evgenija Čikunova | {{minivlajka|Rusko|w}} | 02:17,55 | {{dts|21|4|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Sarah Sjöström]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 00:24.43 | {{dts|5|7|2014}} | [[Borås]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,33 | {{dts|3|5|2026}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:01.65 | {{dts|5|7|2026}} | [[Montreal]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:05.70 | {{dts|9|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:23.65 | {{dts|11|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghanová]]<br /> [[Shayna Jacková]]<br />[[Meg Harrisová]]<br /> [[Emma McKeonová]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 03:27,96 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]](1:53.66)<br />[[Shayna Jack]](1:55.63)<br /> [[Brianna Throssell]](1:55.80)<br /> [[Ariarne Titmus]](1:52.41) | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:37,50 | {{dts|27|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith]] (57.57)<br/>[[Kate Douglass]] (1:04.27)<br/>[[Gretchen Walsh]] (54.98)<br/>[[Torri Huske ]] (52.52) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:49,34 | {{dts|3|8|2025}} | [[Singapur]] |} ==Zmiešané štafety (50 m) == {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jack Alexy]] (46,91)<br />[[Patrick Sammon]] (46,70)<br />[[Kate Douglass]] (52,43)<br />[[Torri Huske]] (52,44) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:18,48 | {{dts|2|8|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Gretchen Walshová]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 03:37,43 | {{dts|3|8|2024}} | [[Paríž]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jordan Crooks]] | {{minivlajka|Kajmanie ostrovy|w}} | 00:19,90 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kyle Chalmers]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 00:44,84 | 29.10 2021 | [[Rijeka|Kazan]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:38,61 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Yannick Agnel]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 03:32,25 | {{dts|15|11|2012}} | [[Angers]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Daniel Wiffen]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 7:20:46 | {{dts|10|12|2023}} | [[Otopeni]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Florian Wellbrock]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 14:06.88 | {{dts|21|12|2021}} | [[Abú Zabí (mesto)|Abu Dhabi]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov ]] | {{minivlajka|RUS|w}} | 00:22,11 | {{dts|23|11|2022}} | [[Kazaň ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 00:48,16 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 01:45,12 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Emre Sakçı]] | {{minivlajka|Turecko|w}} | 00:24,95 | {{dts|27|12|2021}} | [[Gaziantep]], [[Turecko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Ilya Shymanovich]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} | 00:55,28 | {{dts|26|11|2021}} | [[Eindhoven]], [[Holandsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Caspar Corbeau ]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 01:59.52 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Noè Ponti]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 00:21,32 | {{dts|11|12|2024}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Joshua Liendo]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 00:47,68 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Tomoru Honda]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 01:46,85 | {{dts|22|10|2022}} | [[Tokyo]], [[Japonsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49,28 | {{dts|22|11|2020}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:48,88 | {{dts|01|11|2024}} | [[Singapur]], [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Daiya Seto]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 03:54,81 | {{dts|20|12|2019}} | [[Las Vegas]], [[USA]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Jack Alexy]] (45.05)<br> [[Luke Hobson]] (45.18)<br> [[Kieran Smith]] (46.01)<br> [[Chris Guiliano]] (45.42) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:01,66 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] (1:38.91)<br>[[Carson Foster]] (1:40.77)<br>[[Shaine Casas]] (1:40.34)<br>[[Kieran Smith]] (1:40.49) | {{minivlajka|USA|w}} | 06:40,51 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Miron Lifintsev]] (49.31)<br>[[Kirill Prigoda]] (55.15)<br>[[Andrei Minakov]] (48.80)<br>[[Egor Kornev]] (45.42) | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:18,68 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:22,83 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|last1=Race|first1=Loretta|title=She's Back: Cate Campbell Eclipses Sjostrom's 100 SC Free World Record|url=https://swimswam.com/shes-back-cate-campbell-eclipses-sjostroms-100-sc-free-world-record/|access-date=26 October 2017|date=26-01-2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49.93 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] | <ref>{{cite web|title=Women's 100m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080103EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=25 October 2025|access-date=27 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:49,36 | {{dts|24|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080201EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=24 October 2025|access-date=26 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 3:50,25 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Lani Pallister ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:54.00 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 800m Freestyle Results|url= https://www.omegatiming.com/File/00011900080201F10104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=2025-10-25 |access-date=2025-10-31}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=5BDTgaQiMv4&t=4s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:08,24 | {{dts|29|10|2022}} | [[Toronto]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:25,23 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 = | {{dts|18|10|2025}} | Westmont |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900070202EC0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=19 October 2025|access-date=24 October 2025}}</ref>[https://vk.com/artemzagrebelny?z=video142497057_456239372%2F95216bcdf9baad493b%2Fpl_post_142497057_1589 &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:57,33 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080202EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=2025-10-25|access-date= 2025-11-07}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=irLveoaAuNA&t=3s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:28.37 | {{dts|17|12|2022}} | [[Melbourne]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 01:02.36= | {{dts|12|10|2013}} | [[Moskva]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|6|12|2014}} | [[Doha]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|26|8|2016}} | [[Chartres]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" |200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Kate Douglassová ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 02:12,50 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,72 | {{dts|11|10|2025}} | Carmel |<ref>{{cite web|title=Women's 50m Butterfly Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900060204EB0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=11 October 2025|access-date=15 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:52,71 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 01:59,32 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:55,98 | {{dts|18|10|2024}} | [[Charlottesville ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 2:01.63 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:15,48 | 14. decembra 2024 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Kate Douglass]] (50.95)<br />[[Katharine Berkoff]] (51.38)<br />[[Alex Shackell]] (52.01)<br />[[Gretchen Walsh]] (50.67) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:25,01 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Alex Walsh]] (1:53.25)<br>[[Paige Madden]] (1:53.18)<br>[[Katie Grimes]] (1:53.39)<br>[[Claire Weinstein]] (1:50.31) | {{minivlajka|USA|w}} | 07:30,13 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith (swimmer)|Regan Smith]] (54.02)<br>[[Lilly King]] (1:03.02)<br>[[Gretchen Walsh]] (52.84)<br>[[Kate Douglass]] (50.53) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:40,41 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Zmiešané štafety== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - krátku trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Leonardo Deplano ]] (20.97) <br />[[Lorenzo Zazzeri ]] (20.51)<br />[[Silvia Di Pietro ]] (23.07) <br />[[Sara Curtis ]](22.71) | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 01:27,26 | {{dts|4|12|2022}} | [[Lublin]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4×50m Freestyle Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/000119000A0301F60104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=4 December 2025|access-date=6 December 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Kate Douglass]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:35,15 | {{dts|14|12|2022}} | [[Melbourne]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011700030305F60104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2022|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video – Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final|url=https://yandex.ru/video/preview/1728293254048947670 |publisher=FINA.tv|date=14 December 2022|access-date=1 February 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Miron Lifintsev]]<br /> [[Kirill Prigoda]]<br /> [[Arina Surkova]]<br /> [[Daria Klepikova]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:30,47 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011800080305F70104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video - Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://vkvideo.ru/video-228643357_456239036 |date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref> |} ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fina.org/project/index.php?option=com_content&task=view&id=682&Itemid=336 FINA] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1 Svetové rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_1 Svetové rekordy muži - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=LCM_2 Svetové rekordy ženy - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_2 Svetové rekordy ženy - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&gender=1 Olympijské rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&course=LCM&gender=2 Olympijské rekordy ženy - 50 m bazén] [[Kategória:Športové zoznamy]] [[Kategória:Plávanie]] 79x66qa1gguomf2w5iyyz9cw27ibbed 0 496739 8356911 8256410 2026-08-16T14:34:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356911 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Lucia Ondrušová | celé meno = | foto = | prezývka = Luja | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1988|5|10}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Slovensko]] | výška = 171 cm | súčasný klub = FK Bohemians Praha | klubové číslo = | pozícia = | mládežnícke roky = 1998-2000 | mládežnícke kluby = OŠK Marianka | roky = 2000{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2007<br />2007{{--}}2012<br />2012<br />2013{{--}}2014<br />2014{{--}}2017<br />2017{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}}2020<br />2020{{--}}2022 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]<br />→ [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />Bohemians Praha<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<br />FC Basilej<br />Hellas Verona<br />1. FC Köln<br />[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | zápasy(góly) = -<br />-<br />-<br />-<br />{{0}}6 (13)<br /><br /><br /><br />{{0}}16 (3)<br />{{0}}26 (6) | reprezentačné roky = 2006{{--}}2022 | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 108 (12) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = }} '''Lucia Ondrušová''' (* [[10. máj]] [[1988]], [[Bratislava]]) je bývalá [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka]] vo [[futbal]]e, historicky prvá hráčka slovenskej ženskej reprezentácie, ktorá dosiahla v národnom tíme 100 štartov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Ondrušovej veľký krok pre slovenský ženský futbal | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-ondrusovej-velky-krok-pre-slovensky-zensky-futbal/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-02-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Coming out jednej z najlepších futbalistiek. V bezpečnom prostredí môžete ľúbiť, koho chcete. Slovensko také nie je | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/676453-jedna-z-najlepsich-slovenskych-futbalistiek-priznala-ze-je-lesbicka-a-nalozila-politikom/ | vydavateľ = Športweb.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> V roku 2022 ukončila hráčsku kariéru.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Lucia Ondrušová: Dosiahla som všetko, čo som mohla, nie všetko, čo som chcela | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-lucia-ondrusova-dosiahla-som-vsetko-co-som-mohla-nie-vsetko-co-som-chcela/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> Po hráčskej kariére sa rozhodla vrátiť do [[Praha|Prahy]], kde svoj futbalový odkaz posúva ďalej ako trénerka a zakladateľka futbalovej akadémie - Luja Football Academy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženy A – Lucia Ondrušová: Nápad individuálnych tréningov sa v Prahe naozaj páči | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-lucia-ondrusova-napad-individualnych-treningov-sa-v-prahe-naozaj-paci/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-08-16 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> Okrem toho Ondrušová organizuje každoročné letné kempy v [[Česko|Česku]] a na Slovensku, kde zdieľa svoje skúsenosti a futbalové know-how so záujemcami o tento šport. Navyše, je aktívnou moderátorkou vlastného podcastu s názvom „''O ženskom futbale s Lujou''“, kde sa zameriava na propagáciu a osvetu o ženskom futbale a jeho rozvoj. == Osobný život == Lucia Ondrušová je otvorene [[Lesbizmus|lesba]]. Svoj [[coming out]] však urobila až po skončení futbalovej kariéry, pretože sa bála odmietnutia zo strany svojich rodičov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Ondrusova: "How a mental health coach made a positive difference in my life" - FIFPRO World Players' Union | url = https://fifpro.org/en/supporting-players/health-and-performance/mental-health/lucia-ondrusova-how-a-mental-health-coach-made-a-positive-difference-in-my-life | vydavateľ = FIFPRO | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Coming out jednej z najlepších futbalistiek. V bezpečnom prostredí môžete ľúbiť, koho chcete. Slovensko také nie je | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/676453-jedna-z-najlepsich-slovenskych-futbalistiek-priznala-ze-je-lesbicka-a-nalozila-politikom/ | vydavateľ = Športweb.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> V auguste 2025 oznámila, že s partnerkou [[Carmen Absolonová|Carmen Absolonovou]], ktorá je tiež bývalá futbalistka, čakajú dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Známa Slovenka oznámila svetu veľkú novinu: S partnerkou sa tešia na prvé bábätko! FOTO | url = https://zivot.pluska.sk/soubiznis/znama-slovenka-oznamila-svetu-velku-novinu-s-partnerkou-sa-tesia-na-prve-babatko-foto | vydavateľ = Život | dátum vydania = 2025-08-28 | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == V detstve začala s futbalom v Marianke, v dvanástich prešla do [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovana]], kde zostala 6 rokov. Rok bola v PVFA. V roku 2007 prestúpila do českej [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparty Praha]], kde pôsobila 5 rokov a 2 roky v Bohemians Praha. Odtiaľ prešla do švajčiarskej ligy kde hrala 3 roky za [[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]], s ktorými získala titul aj pohár a rok za FC Bazilej. V talianskej lige hrala za Hellas Verona a v nemeckej za FC Köln.<ref name=":0" /> V roku 2020 sa vrátila do [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparty Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ondrušová se vrací do Sparty | url = https://sparta.cz/cs/novinky/37099-ondrusova-se-vraci-do-sparty | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref> == Úspechy a ocenenia == *[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka]] 2006, 2007, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Trenč. Tepliciach vyhlásili ženskú Jedenástku roka 2006 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-trenc-tepliciach-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2006/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej "Jedenástke roka 2007" tri legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-zenskej-jedenastke-roka-2007-tri-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky zakončili úspešný rok vyhlásením jedenástky | url = https://mytrencin.sme.sk/c/6177974/futbalistky-zakoncili-uspesny-rok-vyhlasenim-jedenastky.html | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Banskej Bystrici vyhlásili ženskú jedenástku roka 2012 | url = https://futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | dátum prístupu = 2025-06-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160502104913/http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | dátum archivácie = 2016-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V jedenástke roka futbalistiek 2013 sú iba legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-jedenastke-roka-futbalistiek-2013-su-iba-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej futbalovej Jedenástke 2014 je len jedna hráčka zo Slovenska | url = https://www.teraz.sk/sport/v-zenskej-jedenastke-2014-jedina-hra/123088-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto je ženská futbalová Jedenástka roka 2015 | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/65471/toto-je-zenska-futbalova-jedenastka-roka-2015 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> *Majsterka Slovenka [[1. slovenská futbalová liga žien 2003/2004|2003/2004]] *[[1. česká futbalová liga žien|Majsterka Česka]] 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 *Víťazka Českého pohára 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 *Majsterka Švajčiarska 2016/2017 *Víťazka Švajčiarskeho pohára 2016/2017 *Účasť v ôsmich ročníkoch Ligy majstrov – dvakrát so [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovanom]] a šesťkrát so Spartou Praha<ref name=":1" /> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2006-2022, v roku 2022 ukončila hráčsku kariéru.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> Jej prvý reprezentačný zápas bol prípravný zápas proti [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Ondrušová: Počas stého reprezentačného zápasu som prežívala obrovské emócie | url = https://www.slovanpositive.com/lucia-ondrusova-pocas-steho-reprezentacneho-zapasu-som-prezivala-obrovske-emocie/ | vydavateľ = slovanpositive.com | dátum vydania = 2021-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk-SK | meno = Miroslav | priezvisko = Vraník}}</ref> Za svoju kariéru odohrala za Slovensko 108 zápasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za hranou výkonu #2 - Lucia Ondrušová: Nie je nič lepšie ako môcť byť sama sebou | url = https://ufp.sk/2023/03/17/za-hranou-vykonu-2-lucia-ondrusova-nie-je-nic-lepsie-ako-moct-byt-sama-sebou/ | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk-SK | priezvisko = }}</ref> a dala 12 gólov. Svoj stý zápas odohrala proti Malte 18. februára 2021, keď si po striedaní v 55. minúte dala kapitánsku pásku.<ref name=":1" /> Vystúpenia a góly za reprezentáciu – Slovensko: {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! width=200" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Poznámky</span> |- |1 |align=left| 30.03.2006|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severneho Írska|Severné Írsko]]||<small>Kval. na MS 2007 skupina B || - ||<ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Severné Írsko 2:0, 30.3.2006,Kval. na MS 2007 skupina B| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022944d503b22001318240f/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225094520/https://futbalsfz.sk/zapas/6022944d503b22001318240f/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |2 |align=left| 11.05.2006|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]||<small>Kval. na MS 2007 skupina B || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Kazachstan 2:0, 11.5.2006,Kval. na MS 2007 skupina B| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602293f5ec3c830012eb89b3/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251111141936/https://futbalsfz.sk/zapas/602293f5ec3c830012eb89b3/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-11}}</ref> |- |3 |align=left| 22.06.2006|| [[Mogosoaia]] ||align=right|[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] {{flagicon|Rumunsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2007 skupina B || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rumunsko - Slovensko 2:3, 22.6.2006,Kval. na MS 2007 skupina B| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022948c503b220013182410/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251219133344/https://futbalsfz.sk/zapas/6022948c503b220013182410/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-19}}</ref> |- |4 |align=left| 20.11.2006|| [[Ettelbruck]] ||align=right|[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] {{flagicon|Litva}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 predkolo || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Litva - Slovensko 0:3, 20.11.2006,Kval. na ME 2009 predkolo| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602289469ed06800122b4c2b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251219104313/https://futbalsfz.sk/zapas/602289469ed06800122b4c2b/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-19}}</ref> |- |5 |align=left| 23.11.2006|| [[Mensdorf]] ||align=right|[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] {{flagicon|Malta}}|| 0:8 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 predkolo || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Malta - Slovensko 0:8, 23.11.2006,Kval. na ME 2009 predkolo| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022896f9ed06800122b4c2c/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225010117/https://futbalsfz.sk/zapas/6022896f9ed06800122b4c2c/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |6 |align=left| 14.04.2007|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Portugalsko 2:1, 14.04.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228b7f1ed9e40012f9403b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251220105112/https://futbalsfz.sk/zapas/60228b7f1ed9e40012f9403b/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-20}}</ref> |- |7 |align=left| 09.05.2007|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:4, 09.05.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228ca51ed9e40012f9403d/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251218024744/https://futbalsfz.sk/zapas/60228ca51ed9e40012f9403d/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-18}}</ref> |- |8 |align=left| 20.06.2007|| [[Mariupol]] ||align=right|[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 5:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 5:0, 20.06.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228d15503b22001318240b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251111141955/https://futbalsfz.sk/zapas/60228d15503b22001318240b/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-11}}</ref> |- |9 |align=left| 27.10.2007|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - ||{{žltá karta|31}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Škótsko 0:3, 27.10.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228a3f1ed9e40012f94039/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225143004/https://futbalsfz.sk/zapas/60228a3f1ed9e40012f94039/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |10 |align=left| 16.02.2008|| [[Rio Maior]] ||align=right|[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] {{flagicon|Portugalsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Portugalsko - Slovensko 0:1, 16.2.2008,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228c74503b22001318240a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251111142018/https://futbalsfz.sk/zapas/60228c74503b22001318240a/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-11}}</ref> |- |11 |align=left| 23.04.2008|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:4 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || {{žltá karta|33}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 1:4, 23.04.2008,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228b251ed9e40012f9403a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251118121457/https://futbalsfz.sk/zapas/60228b251ed9e40012f9403a/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-18}}</ref> |- |12 |align=left| 28.09.2008|| [[Perth]] ||align=right|[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] {{flagicon|Škótsko}}|| 6:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Škótsko - Slovensko 6:0, 28.9.2008,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228afeec3c830012eb89b2/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225165727/https://futbalsfz.sk/zapas/60228afeec3c830012eb89b2/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |13 |align=left| 19.09.2009|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 9:0 ||align=left| {{flagicon|Macedónsko}}[[Macedónske národné ženské futbalové družstvo|Macedónsko]]||<small>Kval. na MS 2011 || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Macedónsko 9:0, 19.9.2009,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022862ad7f02300125d3bcd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225072106/https://futbalsfz.sk/zapas/6022862ad7f02300125d3bcd/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |14 |align=left| 29.10.2009|| [[Skien]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 1:0, 29.10.2009,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008093923/https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |15 |align=left| 27.03.2010|| [[Almelo]] ||align=right|[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 2:0, 27.03.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008072253/https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |16 |align=left| 01.04.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Holandsko 0:1, 1.4.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070904/https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |17 |align=left| 19.06.2010|| [[Zlaté Moravce]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruske národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>Kval. na MS 2011 || - ||{{žltá karta|17}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 0:1, 19.6.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065055/https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |18 |align=left| 23.06.2010|| [[Prilep]] ||align=right|[[Macedónske národné ženské futbalové družstvo|Macedónsko]] {{flagicon|Macedónsko}}|| 1:6 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Macedónsko - Slovensko 1:6, 23.6.2010,Kval. na MS 2011| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6025336674dc1e001344a07d/?sectionId=7087}}</ref> |- |19 |align=left| 21.08.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]||<small>Kval. na MS 2011 || - ||{{žltá karta|54}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 21.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063932/https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |20 |align=left| 22.10.2011|| [[Chernigov]] ||align=right|[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 0:0, 22.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065105/https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |21 |align=left| 26.10.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Estónsko}}[[Estónske národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Estónsko 3:1, 26.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064922/https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |22 |align=left| 19.11.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 3:0, 19.11.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071439/https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |23 |align=left| 31.03.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:1, 31.3.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070625/https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |24 |align=left| 05.04.2012|| [[Vantaa]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 2:0, 5.4.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074021/https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |25 |align=left| 20.06.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || {{červená karta|28|31}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:2, 20.6.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071426/https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |26 |align=left| 19.09.2012|| [[Mogilev]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 1:0, 19.9.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071824/https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |27 |align=left| 08.03.2013|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 4:1, 8.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b289e573a0012145be3/?sectionId=7087}}</ref> |- |28 |align=left| 09.03.2013|| [[Novigrad]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 1:0, 9.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b6bfc57030012728704/?sectionId=7087}}</ref> |- |29 |align=left| 11.03.2013|| [[Rovinj]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:0, 11.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b9efc57030012728705/?sectionId=7087}}</ref> |- |30 |align=left| 04.04.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:0, 4.4.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aac029e573a0012145bdc/?sectionId=7087}}</ref> |- |31 |align=left| 20.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 2:3, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aadf2deb5f50012172738/?sectionId=7087}}</ref> |- |32 |align=left| 22.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 1:1, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aae20fc57030012728702/?sectionId=7087}}</ref> |- |33 |align=left| 22.09.2013|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:0, 22.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063835/https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |34 |align=left| 26.09.2013|| [[Senec]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Slovinsko 1:3, 26.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065901/https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |35 |align=left| 26.10.2013|| [[Sesvete]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:1, 26.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008165802/https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |36 |align=left| 31.10.2013|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Rusko}}[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rusko 0:2, 31.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064026/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |37 |align=left| 23.11.2013|| [[Žilina]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nemecko 0:6, 23.11.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095849/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |38 |align=left| 06.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwanské národné ženské futbalové družstvo|Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 5:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - ||{{žltá karta|90}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 5:4, 6.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8fcbfc570300127286fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |39 |align=left| 08.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 2:2, 8.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a903c4e21ae0012fc08a7/?sectionId=7087}}</ref> |- |40 |align=left| 10.03.2014|| [[Umag]] ||align=right| Srbsko WU19 {{flagicon|Srbsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko WU19 - Slovensko 0:3, 10.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a9066deb5f5001217272f/?sectionId=7087}}</ref> |- |41 |align=left| 08.05.2014|| [[Osnabrück]] ||align=right|[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] {{flagicon|Nemecko}}|| 9:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nemecko - Slovensko 9:1, 8.5.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063410/https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |42 |align=left| 19.06.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Chorvátsko 1:1, 19.6.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008073927/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |43 |align=left| 21.08.2014|| [[Samara]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 3:1, 21.8.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071538/https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |44 |align=left| 13.09.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 13.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063446/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |45 |align=left| 17.09.2014|| [[Dravograd]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || 1 || {{žltá karta|33}}<ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovinsko - Slovensko 2:1, 17.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225aa99ed06800122b4c23/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064058/https://futbalsfz.sk/zapas/60225aa99ed06800122b4c23/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |46 |align=left| 30.10.2014 || [[Żabno]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 4:1, 30.10.2014, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d292e4e21ae0012fc08b2/?sectionId=7087}}</ref> |- |47 |align=left| 04.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:1, 4.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492d28ef5c250012bf3838/?sectionId=7087}}</ref> |- |48 |align=left| 06.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 0:2, 6.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492e3d4b4c860012cd3600/?sectionId=7087}}</ref> |- |49 |align=left| 09.03.2015|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 0:3, 9.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60493685fd1b9100139721c1/?sectionId=7087}}</ref> |- |50 |align=left| 11.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:0, 11.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6049385ad1e7960012519861/?sectionId=7087}}</ref> |- |51 |align=left| 06.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:0, 6.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8e649e573a0012145bd4/?sectionId=7087}}</ref> |- |52 |align=left| 08.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:2, 8.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8ee49e573a0012145bd5/?sectionId=7087}}</ref> |- |53 |align=left| 01.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 4:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2015 || - ||{{žltá karta|33}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 4:4, 1.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341b9b267677001382d3cc/?sectionId=7087}}</ref> |- |54 |align=left| 03.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2015 || 1 ||{{žltá karta|44}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:1, 3.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341a8171a6eb00125f10f5/?sectionId=7087}}</ref> |- |55 |align=left| 22.10.2015|| [[Tychy]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 2:0, 22.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063837/https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |56 |align=left| 26.10.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Moldavsko}}[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Moldavsko 4:0, 26.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064740/https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |57 |align=left| 26.11.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 0:1, 26.11.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064656/https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |58 |align=left| 01.12.2015|| [[Orhei]] ||align=right|[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]] {{flagicon|Moldavsko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2017 || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Moldavsko - Slovensko 0:4, 1.12.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065658/https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |59 |align=left| 02.03.2016|| [[Poreč]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 2.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317f49be9bec00126e1b01/?sectionId=7087}}</ref> |- |60 |align=left| 07.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:2, 7.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317a2f2fcc0d0012b55fa3/?sectionId=7087}}</ref> |- |61 |align=left| 08.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:3, 8.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095509/https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |62 |align=left| 12.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - ||{{žltá karta|27}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 2:1, 12.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064240/https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |63 |align=left| 02.06.2016|| [[Viborg]] ||align=right|[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] {{flagicon|Dánsko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Dánsko - Slovensko 4:0, 2.6.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074518/https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |64 |align=left| 09.06.2017 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:0, 9.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032ea43267677001382d3bd/?sectionId=7087}}</ref> |- |65 |align=left| 12.06.2017 || [[Ružomberok]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:1, 12.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e9f101557e0012c4490a/?sectionId=7087}}</ref> |- |66 |align=left| 19.09.2017|| [[Sarpsborg]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 6:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 6:1, 19.9.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602150da94fb2900121a0b74/?sectionId=7087}}</ref> |- |67 |align=left| 19.01.2019 || [[Side]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|Turecko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Turecko - Slovensko 0:0, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337cdd01557e0012c4490e/?sectionId=7087}}</ref> |- |68 |align=left| 22.01.2019 || [[Side]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|Turecko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Turecko - Slovensko 1:1, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337c8601557e0012c4490d/?sectionId=7087}}</ref> |- |69 |align=left| 27.02.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || {{žltá karta|65}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 3:0, 27.2.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603411aa71a6eb00125f10f3/?sectionId=7087}}</ref> |- |70 |align=left| 01.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Nigérijske národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] {{flagicon|Nigéria}}|| 4:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nigéria - Slovensko 4:3, 1.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034139243c0d300128f15bb/?sectionId=7087}}</ref> |- |71 |align=left| 04.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 4.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603413ec71a6eb00125f10f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |72 |align=left| 06.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 3:2, 6.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034145cbe9bec00126e1b17/?sectionId=7087}}</ref> |- |73 |align=left| 09.04.2019 || [[Winterthur]] ||align=right|[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] {{flagicon|Švajčiarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švajčiarsko - Slovensko 1:0, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603ac48055fc9b0012f4564b/?sectionId=7087}}</ref> |- |74 |align=left| 14.06.2019 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}} [[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 1:0, 14.06.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337e1a2fcc0d0012b55faa/?sectionId=7087}}</ref> |- |75 |align=left| 08.11.2019 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Maďarsko}} [[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || {{žltá karta|73}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Maďarsko 0:0, 8.11.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa31d4209b51200123bf9f8/?sectionId=7087}}</ref> |- |76 |align=left| 22.10.2020 || [[Budapest]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Maďarsko 1:2, 22.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa314fe09b51200123bf9f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |77 |align=left| 27.10.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Lotyšsko}} [[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Lotyšsko 2:0, 27.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa327f109b51200123bf9fd/?sectionId=7087}}</ref> |- |78 |align=left| 26.11.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 1:3, 26.11.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd89b84d5273600136c5127/?sectionId=7087}}</ref> |- |79 |align=left| 01.12.2020 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:6, 1.12.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd8b4101322780013b69cf4/?sectionId=7087}}</ref> |- |80 |align=left| 18.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] {{flagicon|Malta}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Malta - Slovensko 0:4, 18.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477ae0d1e796001251985c/?sectionId=7087}}</ref> |- |81 |align=left| 23.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 23.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477b08d4a784001291b74f/?sectionId=7087}}</ref> |- |82 |align=left| 10.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Čile}} [[Čilské národné ženské futbalové družstvo|Čile]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Čile 1:0, 10.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815993db8a30012f03046/?sectionId=7087}}</ref> |- |83 |align=left| 14.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rumunsko 3:1, 14.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815cd65a3bf001201b2c6/?sectionId=7087}}</ref> |- |84 |align=left| 17.09.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|| <small>Kval. na MS 2023 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:1, 17.09.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e77170eccc5e0012374adc/?sectionId=7087}}</ref> |- |85 |align=left| 30.11.2021 || [[Malmö]] ||align=right|[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small>Kval. na MS 2023 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 3:0, 30.11.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e7721e2fb7da00128fe088/?sectionId=7087}}</ref> |- |86 |align=left| 16.02.2022|| [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 4:0 || align=left|{{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 4:0, 16.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/61f80e9a141950ab5785d3af/?sectionId=7087}}</ref> |- |87 |align=left| 19.02.2022|| [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] {{flagicon|Škótsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Škótsko - Slovensko 2:0, 19.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/620e43c3698bd50f0b8e2a5d/?sectionId=7087}}</ref> |- |88 |align=left| 22.02.2022|| [[Cartagena]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:2, 22.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/62116d752f9bad4453f4933f/?sectionId=7087}}</ref> |- !Celkom ! ! !Zápasy !88 ! !Góly !8 ! |} <small>'''Poznámka:''' zoznam zápasov nie je kompletný.</small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bohemiansfc.cz/zeny/hrac/83 Profil] na Bohemians FC * [http://www.sparta.cz/novinky/zpravodajstvi/zeny/lucie-ondrusova-vzhlizi-k-zidanemu-8304.html Rozhovor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131019230341/http://www.sparta.cz/novinky/zpravodajstvi/zeny/lucie-ondrusova-vzhlizi-k-zidanemu-8304.html |date=2013-10-19 }} na Sparta.cz * [http://www.uefa.com/womenseuro/teams/player=96715/profile/index.html Štatistika] na [[UEFA]].com {{DEFAULTSORT:Ondrušová, Lucia}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] [[Kategória:LGBT športovci]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] k8pwbrdmjxdipz13ikvabx6eap61391 0 508654 8357183 6256951 2026-08-17T09:35:49Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357183 wikitext text/x-wiki '''Rádiológia tváre a krku''' je jedna zo subšpecializácií [[rádiológia|rádiológie]], ktorá sa zameriava na zobrazovaciu diagnostiku ochorení tváre a krku. Zložitá [[anatómia]] týchto oblastí kladie na prístrojovú techniku i [[rádiológ]]a mimoriadne nároky. V minulosti používané klasické rentgenologické metódy ([[skiagrafia]], [[skiaskopia]]) boli v súčasnosti už prakticky úplne nahradené modernými diagnostickými metódami, ako sú [[ultrasonografia (medicína)|ultrasonografia]] (USG), [[počítačová tomografia]] (CT) a [[zobrazovanie magnetickou rezonanciou]] (MRI). Takisto dochádza k spájaniu týchto metód s metódami nukleárnej medicíny ako je [[pozitrónová emisná tomografia]] (PET) v podobe [[PET/CT]] či [[MR/PET]], alebo gamagrafia v podobe [[SPECT]]. == Základné rozdelenie a použitie jednotlivých metód == Z hľadiska anatómie a vhodnosti použitia jednotlivých metód je vhodné rozdeliť oblasť tváre a krku na dve veľké oblasti, kde hranicu tvorí [[jazylka]] ({{lat|''os hyoideum'')}}. Tá rozdeľuje tvár a krk na tzv. suprahyoidnú (nad jazylkou) a infrahyoidnú oblasť (pod jazylkou). Pre suprahyoidnú oblasť vrátane tváre je najvhodnejšou metódou MRI - dôvodom sú menšie artefakty z [[amalgám]]ových zubných výplní ako pri CT, menšia náchylnosť na pohybové artefakty a lepšia tkanivová rozlišovacia schopnosť magnetickej rezonancie. Pre infrahyoidnú oblasť je vhodnejšou vyšetrovacou metódou CT - dôvodom je vyšší výskyt pohybových artefaktov v tejto oblasti (kašeľ, prehĺtanie, dýchanie, pohyb [[hlasivky|hlasiviek]]), ktoré nedegradujú výsledný CT obraz tak, ako je to pri MRI. USG je možno použiť s úspechom na povrchové štruktúry v oboch oblastiach; metóda však patrí do rúk skúseného rádiológa a výsledky sú ťažšie reprodukovateľné. Na druhej strane je lacná a dostupná, využíva sa najmä ako skríningové vyšetrenie a v rámci sledovania už známych zmien najmä v oblasti [[štítna žľaza|štítnej žľazy]], [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]] a [[slinná žľaza|veľkých slinných žliaz]]. == Indikácie == K najčastejším príčinám vyšetrenia hlavy a krku patrí pátranie po dôvodoch obvykle dlhodobejších ťažkostí pacienta z predpokladanej poruchy tu sa nachádzajúcich anatomických štruktúr (najvhodnejšou metódou voľby je v tomto prípade CT vyšetrenie od [[lebka|spodiny lebky]] až po [[kľúčna kosť|kľúčne kosti]]), pátranie po a stanovenie štádia [[nádor|nádorového ochorenia]], pátranie po [[absces]]e alebo [[flegmóna|flegmóne]]. == Pozri aj == * [[Rádiologická anatómia tváre a krku]] == Zdroj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Harnsberger | meno = H. Ric | odkaz na autora = | priezvisko2 = Glastonbury | meno2 = Christine M | odkaz na autora2 = | titul = Diagnostic Imaging: Head and Neck | vydavateľ = Amirsys | miesto = Salt Lake City | rok = 2010 | isbn = 9781931884785 | kapitola = | url = | strany = | jazyk = po anglicky }} {{rádiológia}} [[Kategória:Rádiológia]] 4t6ax0h21xiixtn15wxulcy6ik9txjv 0 508675 8357217 5709392 2026-08-17T10:06:58Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357217 wikitext text/x-wiki '''Rádiologická anatómia tváre a krku''' je popis a charakteristika anatomických štruktúr [[tvár]]e a [[krk]]u s prihliadnutím k špecifikám zobrazovacích diagnostických metód. Zdôrazňuje predovšetkým pri nich diferencovateľné štruktúry, osobitné rozdelenie jednotlivých oblastí a popis so zameraním na tzv. axiálnu (rezovú) anatómiu - základným výstupom súčasnej zobrazovacej diagnostiky sú rezy príslušnou oblasťou. Tvár a krk sa rozdeľuje na 2 základné oblasti, kde hranicu tvorí [[jazylka]] ({{lat|''os hyoideum''}}): * ''suprahyoidný'' alebo ''nadjazylkový krk'' * ''infrahyoidný'' alebo ''podjazylkový krk'' Každá táto oblasť sa ďalej delí na niekoľko priestorov, ktoré sú vzájomne oddelené (úplne či čiastočne) vrstvami [[hlboká krčná fascia|hlbokej krčnej fascie]]. == Suprahyoidný krk == Je oblasť zhora ohraničená bázou [[lebka|lebky]] a zdola myslenou rovinou vedenou jazylkou. Priamo komunikuje cez otvory v báze lebky s [[lebečná dutina|lebečnou dutinou]], vpredu nadväzuje na [[ústna dutina|ústnu dutinu]], dole prechádza do infrahyoidného krku. Obsahuje tieto priestory: * ''[[parafaryngeálny priestor]]'' - je slepo ukončený na báze lebky, smerom nadol a dopredu prechádza do ''[[submandibulárny priestor|submandibulárneho (podsánkového) priestoru]]'' * ''[[faryngeálny slizničný priestor]]'' - delí sa na nazofaryngeálnu, orofaryngeálnu a hypofaryngeálnu časť, s lebečnou dutinou komunikuje cez [[foramen lacerum]] * ''[[žuvací priestor]]'' - s lebečnou dutinou komunikuje cez [[foramen ovale]] a [[foramen spinosum]], zdola ho ohraničuje spodný okraj tela [[sánka|sánky]] * príušný priestor (častejšie je používaný odborný výraz ''[[parotický priestor]]'') - s lebečnou dutinou komunikuje cez [[foramen stylomastoideum]], hlavným orgánom je tu [[príušná žľaza]] * krčnicový priestor (častejšie je používaný odborný výraz ''[[karotický priestor]]'') - s lebečnou dutinou komunikuje cez [[foramen jugulare]] a [[canalis nervi hypoglossi]], smerom nadol pokračuje až do mediastína a k [[oblúk aorty|aortálnemu oblúku]] * ''[[retrofaryngeálny priestor]]'' * ''[[nebezpečný priestor]]'' ({{eng|danger space}}) *''[[perivertebrálny priestor]]'' - je rozdelený fasciami na prevertebrálny a paraspinálny kompartment Pre diferenciálnu diagnózu a analýzu nádorov suprahyoidného krku je rozhodujúce správne určenie priestoru, z ktorého vyrastajú. Zásadnú úlohu tu zohráva parafaryngeálny priestor a jeho stranový posun tlakom nádora. Podľa smeru tohto posunu sa dá s vysokou pravdepodobnosťou určiť zdrojový priestor expanzie. == Infrahyoidný krk == Je oblasť ohraničená zhora myslenou rovinou vedenou jazylkou, zdola takisto myslenou rovinou vedúcou cez jugulárnu jamku. Oblasť je teda voľne spojená hore s suprahyoidným krkom, dole s [[mediastínum|mediastínom]]. Obsahuje tieto priestory: * ''[[viscerálny priestor]]'' - komunikuje s horným mediastínom * zadný krčný priestor (častejšie je používaný odborný výraz ''[[zadný cervikálny priestor]]'') - tiahne sa od hlávkového výbežku ({{lat|''processus mastoideus''}}) ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]] * ''karotický priestor'' * ''retrofaryngeálny priestor'' * ''perivertebrálny priestor'' == Krčná fascia == Rozdeľuje sa na na povrchovú a hlbokú. Hlboká krčná fascia má tri vrstvy alebo listy: povrchový, stredný a hlboký. Tieto ohraničujú jednotlivé vyššie uvedené priestory. Povrchový list ohraničuje žuvací a parotický priestor, v oblasti infrahyoidného krku obkolesuje [[trapézový sval|m.trapezius]], [[kývač hlavy|sternocleidomastoideus]] a skupiny infrahyoidných svalov. Stredný list tvorí hranicu faryngeálneho slizničného priestoru a obklopuje viscerálny priestor. Hlboký list obklopuje perivertebrálny priestor a rozdeľuje ho na dva kompartmenty. Všetky tri listy ohraničujú karotický priestor. == Pozri aj == * [[Rádiológia tváre a krku]] == Zdroj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Harnsberger | meno = H. Ric | odkaz na autora = | priezvisko2 = Glastonbury | meno2 = Christine M | odkaz na autora2 = | titul = Diagnostic Imaging: Head and Neck | vydavateľ = Amirsys | miesto = Salt Lake City | rok = 2010 | isbn = 9781931884785 | kapitola = | url = | strany = | jazyk = po anglicky }} [[Kategória:Rádiologická anatómia]] nhdvegx0ogy4g8bqwhhqj7f588qycqy 0 508989 8357216 7007074 2026-08-17T10:06:41Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357216 wikitext text/x-wiki '''Parafaryngeálny priestor''' je jeden z priestorov tvoriacich komplexnú anatómiu v oblasti [[tvár (biológia)|tváre]] a [[krk]]u. Sám o sebe nie je významný a neobsahuje žiadnu kľúčovú anatomickú štruktúru; veľký význam má však v [[rádiológia|zobrazovacej diagnostike]]. == Charakteristika a význam == Parafaryngeálny priestor je párový a nachádza sa v bočných častiach krku nad [[jazylka|jazylkou]] ({{lat|''os hyoideum''}}), ktorý sa preto označuje ako suprahyoidný. Je obklopený ďalšími, tu sa nachádzajúcimi priestormi. Práve toto centrálne uloženie má zásadný význam: v prípade veľkého patologického nálezu (najčastejšie [[tumor]]u) v oblasti suprahyoidného krku môže byť veľký problém určiť, z ktorého priestoru tento nález vychádza. Svojim tlakom však presúva práve centrálny parafaryngeálny priestor a tak jeho smer jeho posunu naznačuje primárny zdroj patologického nálezu. Určenie priestoru, z ktorého takýto nález vyrastá, značne spresňuje a zužuje diferenciálnu diagnózu: * presun laterálne: [[faryngeálny slizničný priestor]] * presun mediálne: [[parotický priestor|parotický (príušný) priestor]] * presun dopredu: [[karotický priestor]] * presun dopredu a nabok (anterolaterálne): (bočný) [[retrofaryngeálny priestor]] * presun dozadu: [[žuvací priestor]] Parafaryngeálny priestor obsahuje [[tukové väzivo|tukové tkanivo]], preto je primárnym miestom krčnej patológie iba vzácne; môžu sa však doň sekundárne šíriť iné patologické procesy zo susedných priestorov. To, že je vyplnený tukovým tkanivom, má za následok jeho veľmi dobrú viditeľnosť na snímkach z [[počítačová tomografia|počítačovej tomografie]] či [[zobrazovanie magnetickou rezonanciou|magnetickej rezonancie]]. == Anatómia == Parafaryngeálny priestor má v závislosti na smere pohľadu a reze nepravidelný, obvykle kosáčikovitý tvar. Tiahne sa od bázy (spodiny) lebky k hornému rohu jazylky ({{lat|''cornu superior ossis hyoidei''}}). V dolnej prednej časti prechádza do [[submandibulárny priestor|submandibulárneho (podsánkového) priestoru]], pričom tieto priestory nie sú od seba anatomicky oddelené; umožňuje to preto voľné šírenie patologických procesov z jedného priestoru do druhého. Čo sa týka jeho horného ohraničenia bázou lebky, tú tvorí dolný okraj hrotu [[skalná kosť|skalnej kosti]] ({{lat|''os petrosum''}}). Nenachádzajú sa tu žiadne lebečné otvory a teda parafaryngeálny priestor ani sprostredkovane nekomunikuje s lebečnou dutinou. Okrem tukového tkaniva môže parafaryngeálny priestor vzácne obsahovať drobné [[slinná žľaza|slinné žliazky]]. Tiež sa v ňom nachádza menšia časť pterygoidného venózneho plexu; žilovej splete, ktorej hlavná časť sa nachádza hlboko v [[žuvací priestor|žuvacom priestore]]. Parafaryngeálny priestor z väčšej časti ohraničuje [[fascia]], ktorá má komplexný charakter a je tvorená z viacerých listov [[hlboká krčná fascia|hlbokej krčnej fascie]]. Jeho mediálne (vnútorné) ohraničenie tvorí stredný list, laterálne (vonkajšie) ohraničenie povrchový list, zadné ohraničenie hlboký list a predné ohraničenie karotická (krčnicová) pošva, ktorá je zložená zo všetkých troch listov hlbokej krčnej fascie. == Patológia == Ako už bolo vyššie spomenuté, patologické nálezy vychádzajúce priamo z parafaryngeálneho priestoru sú vzácne a patria sem: * atypická [[cysta 2. žiabrového oblúka]] * [[benígny zmiešaný tumor]] * [[lipóm]] Oveľa častejšie sú patológie, ktoré sa sem šíria z okolitých priestorov, ako napríklad [[peritonzilárny absces]], [[epidermoidný karcinóm]] [[nosohltan]]a alebo [[podnebná mandľa|podnebnej mandle]]. == Zdroje == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Harnsberger | meno = H. Ric | odkaz na autora = | priezvisko2 = Glastonbury | meno2 = Christine M | odkaz na autora2 = | titul = Diagnostic Imaging: Head and Neck | vydavateľ = Amirsys | miesto = Salt Lake City | rok = 2010 | isbn = 9781931884785 | kapitola = | url = | strany = | jazyk = po anglicky }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Harnsberger | meno = H. Ric | odkaz na autora = | priezvisko2 = Osborn | meno2 = Anne G. | odkaz na autora2 = | titul = Diagnostic and Surgical Imaging Anatomy: Brain, Head and Neck, Spine | vydavateľ = Amirsys | miesto = Salt Lake City | rok = 2006 | isbn = 9781931884297 | kapitola = | url = | strany = | jazyk = po anglicky }} [[Kategória:Rádiologická anatómia]] cd99l5khdh7jtqln8092d3hv4fjt3xh 0 511699 8356859 8294108 2026-08-16T12:36:35Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8356859 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Island <!-- *** Heading *** --> | name = Suwarrow | other_name = Suvorov | category = Atol <!-- *** Image *** --> | image = Suwarrow-WorldWind.png | image_caption = Satelitná snímka Suvorovu <!-- *** Country etc. *** --> | country = Nový Zéland | country_flag = 1 | state = Cookove ostrovy | state_flag = 1 | histcountry = | region = Severné Cookove ostrovy | region_type = Ostrovná skupina | population = 2 | population_date = 2012 | population_note = * Strážcovia Národného parku v turnusoch | population_density = auto <!-- *** Access *** --> | public = prístupný | access = iba loďou | access_type = Prístup <!-- *** Geography *** --> | area = 150 | area_land = 0.4 | length = 15.3 | width = 12.8 | depth = | length_orientation = | lat_d = -13.28 | long_d = -163.13 | location = [[Tichý oceán]] | elevation = 3 | discovery = Michail Petrovič Lazarev | discovery_date = 17. september 1814 <!-- *** Free fields *** --> | free = polouzatvorená | free_type = Lagúna | free_label = Lagúna | free1 = splavný | free1_type = Vstup do lagúny | free1_label = Vstup do lagúny <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha atolu v Tichom oceáne | map_locator = Tichý oceán | map1 = Suwarrow map.jpg | map1_caption = mapa atolu | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Suwarrow | statistics = | website = }} '''Suwarrow''' (iné názvy: '''Suvorov''', '''Suvarou''', '''Suvarov''') je nízky [[koral]]ový [[atol]] patriaci pod [[Cookove ostrovy]] v [[Tichý oceán|Pacificku]]. Nachádza sa približne 930 km severo-severo-západne od ostrova [[Rarotonga]], ktorý je administratívnym centrom Cookových ostrovov. V dávnej minulosti bol atol obývaný [[Polynézia|Polynézanmi]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Best | meno = Elsdon | odkaz na autora = | titul = Polynesian Voyagers. The Maori as a Deep-sea Navigator, Explorer, and Colonizer | vydavateľ = | miesto = kapitola "Intrepid Polynesian Voyagers" | rok = 1923 | isbn = | strany = 9 | počet strán = | url = http://www.nzetc.org/tm/scholarly/tei-BesPoly-t1-body-d1-d4.html | jazyk = }}</ref> Prvou loďou "západnej civilizácie" bola ruská Suvorov vedená ruským admirálom cárskej flotily, Michailom Petrovičom Lazarevom. Do lodného denníka bol zapísaný dátum 17. septembra [[1814]] ako deň objavu atolu. Posádka lode ho však našla neobývaný. Loď niesla meno [[Cárske Rusko|ruského]] generála Alexandra Suvorova, ktorý sa pod menom Suwarrow objavil v epickom [[epos]]e [[George Gordon Byron|Georga Gordona Byrona]] [[Don Juan alebo Byronov život|Don Juan]]. V priebehu času sa názov menil a vyslovoval ako ''Souvorow'', ''Souwaroff'' či ''Souworoff''. Názov "Suwarrow" je súčasným oficiálnym názvom pod správou [[Nový Zéland|Nového Zélandu]]. == História osídlenia == [[Spisovateľ]] [[Robert Louis Stevenson]] bol aj s rodinou v apríli [[1890]] pasažierom na obchodnom [[parník]]u “Janet Nicoll", ktorý sa pri plavbe zastavil aj na Suwarrowe počas obchodnej plavby po strednom Pacifiku.<ref>''The Cruise of the Janet Nichol among the South Sea Islands'' A Diary by Mrs Robert Louis Stevenson (first published 1914), republished 2004, editor, Roslyn Jolly (U. of Washington Press/U. of New South Wales Press)</ref> Stevensonov spolucestovateľ a dobrodruh Jack Buckland sa neskôr na atol vrátil a tam aj skonal. Aj keď Stevensonova manželka Fanny Vandegrift popísala atol ako "najromantickejší ostrov na svete", nestal sa Stevensonovým modelom pre knihu "Ostrov pokladov" (1883). Ostrovom pokladov však v skutočnosti byť môže, pretože v polovici 19. storočia (bez bližšieho upresnenia niekedy medzi rokmi 1848{{--}}1855) tam doplávala záchranná loď z [[Tahiti]] a na ostrove vykopala skrinku obsahujúcu mince v hodnote vtedajších 15 tisíc [[Novozélandský dolár|NZD]].<ref>Helm and Percival</ref> Novozélanďan Henry Mair našiel ešte o niečo neskôr niekoľko mincí v korytnačom hniezde.<ref>{{cite book |author=Cowan, James |year=1936 |title=Suwarrow Gold and other stories of the Great South Sea }}</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] na najväčšom ostrove atolu Anchorage žil Robert Dean Frisbie s niekoľkými členmi pobrežnej hliadky. O tomto zážitku Frisbie napísal príbeh ''The Island of Desire''. [[Hurikán]] v roku [[1942]] spustošil 16 z 22 ostrovčekov atolu a osadníci boli donútení atol opustiť. Ostala tam len chatrč so zásobníkom na vodu, niekoľkými sliepkami a prasatami, čo prežili besnenie hurikánu. Neskôr boli na ostrov dovezené mačky aby zlikvidovali premnoženú populáciu krýs, ktoré tam boli zavlečené v dávnejších dobách. Atol bol po druhej svetovej vojne opustený, až kým tam neprišiel Novozélanďan [[Tom Neale]]. Na atole napokon v troch obdobiach medzi rokmi 1952{{--}}1977 dohromady strávil viac ako 16 rokov, zväčša osamote. Tento robinsonovský život popísal v knihe [http://www.privateislandsonline.com/an_island_to_oneself.pdf ''An Island to Oneself''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924081901/http://www.privateislandsonline.com/an_island_to_oneself.pdf |date=2015-09-24 }}. Medzi rokmi 1965{{--}}66 žil sám na ostrove aj Michael Swift. Ten ale nedisponoval dostatočnými znalosťami techník prežitia v divočine a tak jeho pobyt bol veľmi ťažký.<ref>Helm and Percival, pp 63, 100, 105</ref> == Národný park == V roku [[1978]] bol atol administratívou [[Cookove ostrovy|Cookových ostrovov]] kvôli veľkému množstvu vzácnych vtákov a morských živočíchov vyhlásený za [[Národný park]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=National Environment Service of Cook Islands |url=http://www.environment.org.ck/protected_areas.htm |dátum prístupu=2014-03-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090805150722/http://www.environment.org.ck/protected_areas.htm |dátum archivácie=2009-08-05 }}</ref> Neskorší zámer vybudovať tu [[Perla|perlovú]] farmu bol zamietnutý environmentálnou spoločnosťou Taporoporo'anga Ipukarea Society. Ku koncu 20. storočia tu žilo asi 3 % všetkých [[Faetonovité|Faetonov červenochvostých]] a asi 9 % svetovej populácie [[Fregatovité|Fregaty bielobokej]]. Väčšina ostrovčekov atolu je porastená nízkou vegetáciou, prípadne krovinami z čeľade Lythraceae, ''Pemphis acidula'' a hojne sa vyskytujúcou pobrežnou heliotropickou ''Tournefortia argentea''. Väčšie ostrovčeky majú hustú vegetáciu stromu Tou (''Cordia subcordata''); najzápadnejší ostrovček je po tomto strome aj pomenovaný (Tou Motu). == Súčasný stav == Od prelomu tisícročia na ostrove v turnusoch žijú (spravidla dvaja) správcovia parku "Park Rangers" ako oficiálna stráž Národného parku. Na ostrov sa dá dostať len súkromnou [[Plachetnica|jachtou]], alebo objednanou expedíciou z Rarotongy. Vzhľadom na ochranu územia, fauny a flóry, každá loď, ktorá má v úmysle vstúpiť do vôd [[atol]]u, musí vopred požiadať o špeciálne povolenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Suwarrow official info |url=http://www.cookislands.org.uk/suwarrow |dátum prístupu=2014-03-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140321025138/http://www.cookislands.org.uk/suwarrow |dátum archivácie=2014-03-21 }}</ref> <!-- Tu je priamy rozpor s realitou, pretože prakticky akákoľvek loď môže slobodne vstúpiť do atolu, posádka prejde zrýchlenou (podotýkam oficiálnou) imigračnou a colnou procedúrou správcami parku, dostanú pečiatky do pasu a pobyt je obmedzený na max. 30 dní. Jediným obmedzením je nutnosť sa bezpodmienečne riadiť inštrukciami správcov parku. http://magy.blog.pravda.sk/2011/09/26/plavba-za-slnkom-–-diel-x-suwarrow-raj-na-zemi/ --> [[Rusko|Ruský]] politik Anton Bakov v októbri [[2011]] prehlásil, že atol odkúpil a vyhlásil ho za hlavné centrum Ruského Impéria.<ref>{{cite web |url=http://www.cinews.co.ck/2011/October/Wed05/local.htm#1110010107 |title=Russians claiming Suwarrow |publisher=Cook Islands News |date=2011-10-01 |accessdate=2011-10-16 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111225220927/http://www.cinews.co.ck/2011/October/Wed05/local.htm#1110010107 |archivedate=2011-12-25 }}</ref> Predseda vlády [[Cookove ostrovy|Cookových ostrovov]] Henry Puna tento nárok dementoval.<ref>{{cite web |url=http://www.cinews.co.ck/2011/October/Wed05/other.htm#1110050710 |title=Russian mission foiled by seasickness |publisher=Cook Islands News |date=2011-10-05 |accessdate=2011-10-16 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111016154644/http://www.cinews.co.ck/2011/October/Wed05/other.htm#1110050710 |archivedate=2011-10-16 }}</ref> [[Súbor:Suwarrow-AnchorageIsland-01.jpg|right|náhľad|Anchorage Island]] == Referencie == {{Referencie}} == Bibliografia == * Frisbie, Robert Dean (1944): ''The Island of Desire''. ([http://gutenberg.net.au/ebooks01/0100261.txt full text]). * Helm, A.H; Percival, W.H (1973): ''Sisters In The Sun: The Story of Suwarrow and Palmerston Atolls''. ISBN 0-7091-3971-3. * Jones, Rhys J. (2001): The status of seabird colonies on the Cook Islands atoll of Suwarrow. ''Bird Conservation International'' '''11'''(4): 309–318. <small>{{doi|10.1017/S0959270901000351}}</small> (HTML abstract) * Neale, Tom (1966): ''An Island to Oneself''. ISBN 0-918024-76-5, [http://www.privateislandsonline.com/an_island_to_oneself.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924081901/http://www.privateislandsonline.com/an_island_to_oneself.pdf |date=2015-09-24 }} * Waterworth. J. Y. (1954): Siege of Suwarrow. ''[[Walkabout (magazine)|Walkabout]]'' March 1: 34-35. == Pozri aj == * [[Cookove ostrovy]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Suwarrow}} == Externé odkazy == * [http://www.environment.gov.ck/index.php?option=com_content&view=article&id=95&Itemid=121 Suwarrow National Park] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110813170119/http://www.environment.gov.ck/index.php?option=com_content&view=article&id=95&Itemid=121 |date=2011-08-13 }} * [http://www.cookislands.org.uk/suwarrow.html Suwarrow - A Real Treasure Island] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903122712/http://www.cookislands.org.uk/suwarrow.html |date=2011-09-03 }} * [http://www.ck/suwarrow.htm Suwarrow - Island of Mystery] * [http://www.janesoceania.com/suvarov_tom_neale/ An Island to Oneself: The story of Tom Neale] * [http://www.janeresture.com/suvarov/index.htm Welcome to Suvorov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120204061746/http://www.janeresture.com/suvarov/index.htm |date=2012-02-04 }} * [http://www.marcusgleinig.com/photogallery/thumbnails.php?album=27 Suwarrow and Palmerston Photo Gallery] * [http://www.pacific-expeditions.com Expeditions to Suwarrow - Operator's Web Site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180816000217/http://www.pacific-expeditions.com/ |date=2018-08-16 }} == Zdroj == * {{Preklad|en|Suwarrow|563425320}} [[Kategória:Atoly]] [[Kategória:Cookove ostrovy]] [[Kategória:Tichý oceán]] r36qy37e439io47cu9w1t0od5pkfis7 0 512896 8357126 6398530 2026-08-17T05:45:06Z Luppus 39967 text 8357126 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Androklos z Mesénie | Portrét = | Popis osoby = tradične tretí olympijský víťaz v histórii | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = cca 8. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Messénia|Messénia]], staroveké Grécko | Dátum úmrtia = 8. storočie pred Kr. | Miesto úmrtia = }} '''Androklos''' ({{v jazyku|grc|''Ἄνδροκλος''}}{{--}}''Androklos'') z [[Messénia|Messénie]] bol v roku [[768 pred Kr.]] víťaz [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v behu na jedno [[Štádium (dĺžková miera)|stadion]].<ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Chronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref> V antickej chronológii je zaznamenaný ako historicky tretí olympijský víťaz.<ref name="Luigi Moretti">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda | titul = Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C) | isbn = 978-88-97805-32-8 | miesto = Roma | vydavateľ = Arbor sapientiae | rok = 2014 | strany = 27 (3)}}</ref> == Olympijské víťazstvo a historický kontext == [[Starovek|Antický]] historik [[Eusebios z Kaisareie]] uvádza, že Androklos zvíťazil na 3. olympijských hrách v behu na jedno stadion. V tom čase išlo o jedinú disciplínu, v ktorej sa od tradičného založenia hier v roku 776 pred Kr. súťažilo.<ref name="Eusebios"/> Jeho domovský región Messénia patril v najranejšom období hier k úspešným oblastiam. Krátko po Androklovom víťazstve však na Peloponéze vypukla prvá messénska vojna (približne 743 – 724 pred Kr.), v ktorej [[Sparta (starovek)|Sparta]] územie Messénie dobyla a jej obyvateľov zotročila. Messénčania tak na dlhé storočia stratili politickú nezávislosť a s ňou aj možnosť slobodne reprezentovať svoj rodný kraj na celogréckych hrách. To robí z Androkla jedného z posledných doložených messénskych víťazov raného obdobia. Ďalšia bežecká disciplína – beh na dve stadiá (''diaulos'') – bola zavedená až na 14. hrách v roku [[724 pred Kr.]] a jej prvým víťazom sa stal [[Hypénos z Pisy]].<ref name="Antické olympijské hry">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=246}}</ref> Dĺžka antického štádia (600 stôp) sa lokálne líšila v rozsahu od 175 do 200 metrov, pričom dochované olympijské stadion meralo presne 192,27 metra.<ref name="Váhy a míry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=199}}</ref><ref name="Antické olympijské hry-">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=47}}</ref> == Historická autenticita záznamu == Meno Androkla bolo do oficiálneho kánonu olympionikov zapísané až dodatočne. Prvú ucelenú verziu tohto zoznamu pod názvom ''Olympionikón Anagrafé'' ({{v jazyku|grc|''Ὀλυμπionικῶν Ἀναγραφή''}}) zostavil sofista [[Hippias z Elidy]] až okolo roku [[400 pred Kr.]] Tento zoznam čelil už v antike kritike pre svoju pochybnú spoľahlivosť. Spisovateľ [[Plutarchos]] vo svojom diele ''Život Numu'' (biografii rímskeho kráľa Numu Pompilia) výslovne upozorňuje, že Hippiov register najstarších víťazov nemá žiadny hodnoverný či autoritatívny základ, keďže v 8. storočí pred Kr. sa ucelené záznamy neviedli a autor mená rekonštruoval z lokálnych mýtov a ústnej rodovej tradície. Moderná historická veda potvrdzuje, že spoľahlivejšie lokálne zápisy o víťazoch v gréckych mestách začali vznikať až v priebehu [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] Androklovo víťazstvo je preto dnes vnímané skôr ako súčasť tradičnej antickej chronologickej konštrukcie než ako nezvratný historický fakt.<ref name="Christesen">{{Citácia knihy | autor = Paul Christesen | titul = Olympic Victor Lists and Ancient Greek History | isbn = 978-0-521-86634-7 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | year = 2007 | strany = 32-47}}</ref> == Referencie== {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Víťazi starovekých olympijských hier v behu na jedno stadion]] [[Kategória:Starovekí športovci z Messénie]] q10scng9n2nfoj3wdfrna3j88u29eiw 8357127 8357126 2026-08-17T05:45:55Z Luppus 39967 8357127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Androklos z Mesénie | Portrét = | Popis osoby = tradične tretí olympijský víťaz v histórii | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = cca 8. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Messénia|Messénia]], staroveké Grécko | Dátum úmrtia = 8. storočie pred Kr. | Miesto úmrtia = }} '''Androklos''' ({{v jazyku|grc|''Ἄνδροκλος''}}{{--}}''Androklos'') z [[Messénia|Messénie]] bol v roku [[768 pred Kr.]] víťaz [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v behu na jedno [[Štádium (dĺžková miera)|stadion]].<ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Chronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref> V antickej chronológii je zaznamenaný ako historicky tretí olympijský víťaz.<ref name="Luigi Moretti">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda | titul = Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C) | isbn = 978-88-97805-32-8 | miesto = Roma | vydavateľ = Arbor sapientiae | rok = 2014 | strany = 27 (3)}}</ref> == Olympijské víťazstvo a historický kontext == [[Starovek|Antický]] historik [[Eusebios z Kaisareie]] uvádza, že Androklos zvíťazil na 3. olympijských hrách v behu na jedno stadion. V tom čase išlo o jedinú disciplínu, v ktorej sa od tradičného založenia hier v roku 776 pred Kr. súťažilo.<ref name="Eusebios"/> Jeho domovský región Messénia patril v najranejšom období hier k úspešným oblastiam. Krátko po Androklovom víťazstve však na Peloponéze vypukla prvá messénska vojna (približne 743 – 724 pred Kr.), v ktorej [[Sparta (starovek)|Sparta]] územie Messénie dobyla a jej obyvateľov zotročila. Messénčania tak na dlhé storočia stratili politickú nezávislosť a s ňou aj možnosť slobodne reprezentovať svoj rodný kraj na celogréckych hrách. To robí z Androkla jedného z posledných doložených messénskych víťazov raného obdobia. Ďalšia bežecká disciplína – beh na dve stadiá (''diaulos'') – bola zavedená až na 14. hrách v roku [[724 pred Kr.]] a jej prvým víťazom sa stal [[Hypénos z Pisy]].<ref name="Antické olympijské hry">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=246}}</ref> Dĺžka antického štádia (600 stôp) sa lokálne líšila v rozsahu od 175 do 200 metrov, pričom dochované olympijské stadion meralo presne 192,27 metra.<ref name="Váhy a míry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=199}}</ref><ref name="Antické olympijské hry-">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=47}}</ref> == Historická autenticita záznamu == Meno Androkla bolo do oficiálneho kánonu olympionikov zapísané až dodatočne. Prvú ucelenú verziu tohto zoznamu pod názvom ''Olympionikón Anagrafé'' ({{v jazyku|grc|''Ὀλυμπionικῶν Ἀναγραφή''}}) zostavil sofista [[Hippias z Elidy]] až okolo roku [[400 pred Kr.]] Tento zoznam čelil už v antike kritike pre svoju pochybnú spoľahlivosť. Spisovateľ [[Plutarchos]] vo svojom diele ''Život Numu'' (biografii rímskeho kráľa Numu Pompilia) výslovne upozorňuje, že Hippiov register najstarších víťazov nemá žiadny hodnoverný či autoritatívny základ, keďže v 8. storočí pred Kr. sa ucelené záznamy neviedli a autor mená rekonštruoval z lokálnych mýtov a ústnej rodovej tradície. Moderná historická veda potvrdzuje, že spoľahlivejšie lokálne zápisy o víťazoch v gréckych mestách začali vznikať až v priebehu [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] Androklovo víťazstvo je preto dnes vnímané skôr ako súčasť tradičnej antickej chronologickej konštrukcie než ako nezvratný historický fakt.<ref name="Christesen">{{Citácia knihy | autor = Paul Christesen | titul = Olympic Victor Lists and Ancient Greek History | isbn = 978-0-521-86634-7 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | year = 2007 | strany = 32-47}}</ref> == Referencie== {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Víťazi starovekých olympijských hier v behu na jedno stadion]] 0tz5rplcdbn18jwm8fg78m02rnzzdiw 0 514205 8357125 6398551 2026-08-17T05:26:38Z Luppus 39967 text 8357125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Antimachos z Élidy | Portrét = | Popis osoby = tradične druhý olympijský víťaz v histórii | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = cca 8. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Ilia|Élida]], staroveké Grécko | Dátum úmrtia = 8. storočie pred Kr. | Miesto úmrtia = }} '''Antimachos''' ({{v jazyku|grc|''Ἀντίμαχος''}}{{--}}''Antimachos'') z [[Ilia|Élidy]] bol v roku [[772 pred Kr.]] víťaz [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v behu na jedno [[Štádium (dĺžková miera)|stadion]].<ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Chronika'' 2,193.[http://attalus.org]</ref> V antickej chronológii je zaznamenaný ako historicky druhý olympijský víťaz.<ref name="Luigi Moretti">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda | titul = Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C) | isbn = 978-88-97805-32-8 | miesto = Roma | vydavateľ = Arbor sapientiae | rok = 2014 | strany = 27 (2)}}</ref> == Olympijské víťazstvo a synchrónne dejiny == [[Starovek|Antický]] cirkevný historik [[Eusebios z Kaisareie]] vo svojom diele ''Chronika'' uvádza, že Antimachos pochádzal z [[Ilia|Élidy]] a vybojoval si víťazstvo na 2. olympijských hrách. V tom čase bol beh na jedno stadion jedinou disciplínou, v ktorej sa na hrách súťažilo.<ref name="Eusebios"/> Eusebios k tomuto záznamu pripája dôležitú chronologickú poznámku, že v období konania týchto hier sa narodili bratia [[Romulus]] a [[Rémus]], legendárni zakladatelia Ríma.<ref name="Eusebios"/> Tento údaj prebral z nezachovaných spisov polyhistora [[Sextus Iulius Africanus|Iulia Africana]] zo začiatku 3. storočia po Kr. Pre starovekú historiografiu to bol kľúčový pokus o zosúladenie dvoch hlavných datovacích systémov staroveku – gréckej chronológie založenej na olympiádach a rímskej datovacej osi.<ref>{{Citácia knihy|autor=Josef Šusta|titul=Dějepisectví|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=Nákl. Historického klubu|rok=1933|strany=9}}</ref> Zavedenie ďalšej bežeckej disciplíny – behu na dve stadiá (''diaulos'') – sa uskutočnilo až na 14. hrách v roku [[724 pred Kr.]] a jej prvým víťazom sa stal [[Hypénos z Pisy]].<ref name="Antické olympijské hry">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=246}}</ref> Dĺžka antického štádia (600 stôp) sa lokálne líšila v rozsahu od 175 do 200 metrov, pričom dochované olympijské stadion meralo presne 192,27 metra.<ref name="Váhy a míry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=199}}</ref><ref name="Antické olympijské hry-">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=47}}</ref> == Historická autenticita záznamu == Podobne ako pri prvom víťazovi Koroibovi, aj Antimachovo meno bolo do oficiálneho zoznamu olympionikov zapísané až dodatočne. Prvú verziu tohto zoznamu pod názvom ''Olympionikón Anagrafé'' ({{v jazyku|grc|''Ὀλυμπιονikῶν Ἀναγραφή''}}) zostavil sofista [[Hippias z Elidy]] až okolo roku [[400 pred Kr.]] Už v antike však táto chronológia čelila vážnej kritike pre svoju nespoľahlivosť. Spisovateľ [[Plutarchos]] vo svojom diele ''Život Numu'' (biografii rímskeho kráľa Numu Pompilia) priamo upozorňuje, že Hippiov zoznam raných víťazov nemá žiadny hodnoverný či autoritatívny základ, keďže v 8. storočí pred Kr. sa žiadne ucelené záznamy neviedli a Hippias mená rekonštruoval len na základe ústnych rodových legiend a tradícií. Moderná historická veda potvrdzuje, že spoľahlivejšie lokálne zápisy a nápisy o víťazoch v gréckych mestách začali vznikať až v priebehu [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] Meno druhého víťaza Antimacha je preto dnes vnímané skôr ako súčasť tradičného antického kánonu než ako bezpečne overený historický fakt.<ref name="Christesen">{{Citácia knihy | autor = Paul Christesen | titul = Olympic Victor Lists and Ancient Greek History | isbn = 978-0-521-86634-7 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2007 | strany = 32-47}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Víťazi starovekých olympijských hier v behu na jedno stadion]] [[Kategória:Starovekí športovci z Élidy]] f8411bqlhnq04ggo7w3fo71on37nwqg 0 518443 8357124 6399121 2026-08-17T04:25:30Z Luppus 39967 text 8357124 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Koroibos z Élidy | Portrét = | Popis osoby = tradične prvý olympijský víťaz v histórii | Veľkosť obrázka = | Dátum narodenia = cca 8. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Ilia|Élida]], staroveké Grécko | Dátum úmrtia = 8. storočie pred Kr. | Miesto úmrtia = }} '''Koroibos''' ({{v jazyku|grc|''Κόροιβος''}}{{--}}''Koroibos'') bol v roku [[776 pred Kr.]] víťaz [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v behu na jedno [[Štádium (dĺžková miera)|stadion]].<ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Chronika'' 2,193.[http://attalus.org]</ref> V antickej tradícii je považovaný za úplne prvého olympijského víťaza v histórii.<ref name="Luigi Moretti">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda | titul = Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C) | isbn = 978-88-97805-32-8 | miesto = Roma | vydavateľ = Arbor sapientiae | rok = 2014 | strany = 27 (1)}}</ref> == Pôvod a olympijské víťazstvo == [[Starovek|Antickí]] autori uvádzajú, že Koroibos z [[Ilia|Élidy]] bol prvým víťazom starovekých olympijských hier. Podľa antických spisovateľov (napríklad Athénaia z Naukratidy) nebol profesionálnym športovcom, ale živil sa ako obyčajný kuchár (starogrécky: {{v jazyku|grc|''μάγειρος''}}{{--}}''mageiros'').<ref>Athénaios, ''Deipnosofistai'' 9,382b.</ref><ref name="Antické olympijské hry"/> Zvíťazil v behu na jedno stadion, jedinej disciplíne v ktorej sa na hrách súťažilo.<ref name="Eusebios"/><ref name="Pausanias">[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 5,8,6.</ref> Za toto tradične prvé víťazstvo bol odmenený posvätnou olivovou ratolesťou (''kotinos'').<ref name="Antické olympijské hry"/> Zavedenie ďalšej disciplíny behu na [[Beh na dve stadiá|dve stadiá]] (diaulos) sa uskutočnilo na 14. hrách v roku [[724 pred Kr.]]<ref name="Antické olympijské hry"/> Prvým víťazom behu na dve stadiá sa stal [[Hypénos z Pisy]].<ref name="Pausanias"/><ref name="Antické olympijské hry">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=246}}</ref> Vzdialenosť stadia (600 stôp)<ref name="Váhy a míry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=199}}</ref> sa pohybovala zhruba od 175 do 200 metrov (olympijské stadion 192,27 metra).<ref name="Antické olympijské hry-">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|id= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=47}}</ref> == Koroibov hrob == Antický autor [[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ktorý v druhom storočí navštívil [[Olympia (Grécko)|Olympiu]], uvádza, že Koroibovu sochu nevidel, ale jeho hrob sa nachádzal na hraniciach [[Ilia|Élidy]] a Arkádie, konkrétne pri rieke Ladon.<ref name="Pausanias"/> Na náhrobnom kameni mal nápis, že bol prvým človekom, ktorý vyhral v Olympii a priniesol tým slávu svojmu rodnému kraju.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 8,26,3-4.</ref> == Historická autenticita roku 776 pred Kr. == Už v antike slúžili zoznamy víťazov v behu na jedno stadion ako chronologická os pre datovanie historických udalostí. Zoznam vyhotovoval historik [[Eusebios z Kaisareie]] hlavne z písomností [[Sextus Iulius Africanus|Iulia Africana]], no tieto zoznamy nevznikali v reálnom čase.<ref>{{Citácia knihy|autor=Josef Šusta|titul=Dějepisectví|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=Nákl. Historického klubu|rok=1933|strany=9}}</ref> Vôbec prvý ucelený register olympijských víťazov (''Anagrafé'') totiž zostavil sofista Hippias z Élidy až okolo roku [[400 pred Kr.]] – teda takmer štyri storočia po Koroibovom víťazstve.<ref name="KU Leuven">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KU Leuven | titul = 776 BC - Ancient Olympics | url = http://kuleuven.be | dátum prístupu = 2026-08-17 | vydavateľ = Katholieke Universiteit Leuven}}</ref> Hippias tento dátum spätne vypočítal pomocou zoznamov spartských kráľov a najstaršie mená vrátane Koroiba zozbieral z ústnej rodovej tradície a lokálnych mýtov. Moderná historická veda a archeologické výskumy potvrdzujú, že pravidelné a spoľahlivé zaznamenávanie mien víťazov priamo v Olympii sa reálne začalo praktizovať až v priebehu [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] Rok 776 pred Kr. a osoba Koroiba sú preto dnes vnímané skôr ako tradičný a spätne konštruovaný chronologický bod antických dejín než ako stopercentne preukázaný historický fakt.<ref name="KU Leuven"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Víťazi starovekých olympijských hier v behu na jedno stadion]] [[Kategória:Starovekí športovci z Élidy]] otq6ywduzib429th5gis7uhvgqpv931 0 523378 8357095 8253972 2026-08-16T22:40:46Z Dominik1495 103006 /* Série */ 8357095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | en = | druhý názov = Neskoro večer | logo = | typ = | formát = zábavná talk show | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Peter Marcin]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 24 | počet epizód = 338 ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca. 50 min. | vysielanie = [[6. september]] [[2014]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina''''', skrátene '''''Neskoro večer''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[talkshow]], ktorú od [[6. september|6. septembra]] [[2014]] vysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] na [[Jednotka (STVR)|Jednotke]]. Moderátorom relácie je [[Peter Marcin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908135141/http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> V každej časti si moderátor pozve troch hostí, s ktorými preberá rôzne témy. Súčasťou talkshow je aj živá hudba. Verejné nahrávky talkshow prebiehali od [[august]]a [[2014]] do [[apríl]]a [[2019]] v [[DK Zrkadlový háj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908154557/http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> Od [[september|septembra]] [[2019]] sa talkshow nakrúca v Štúdiu MD6 v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]]. == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#9370DB; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2014)|1]]''' | 13 | 6. september 2014 | 20. december 2014 |- | style="width:12px; background:#00CED1; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2015)|2]]''' | 21 | 10. január 2015 | 27. jún 2015 |- | style="width:12px; background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2015)|3]]''' | 12 | 12. september 2015 | 5. december 2015 |- | style="width:12px; background:#FFCC33; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2016)|4]]''' | 16 | 9. január 2016 | 21. máj 2016 |- | style="width:12px; background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 12 | 3. september 2016 | 3. december 2016 |- | style="width:12px; background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 8 | 22. apríl 2017 | 24. jún 2017 |- | style="width:12px; background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2017)|7]]''' | 12 | 9. september 2017 | 9. december 2017 |- | style="width:12px; background:#FFFF00; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2018)|8]]''' | 8 | 7. apríl 2018 | 9. jún 2018 |- | style="width:12px; background:#006400; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2018)|9]]''' | 9 | 22. september 2018 | 24. november 2018 |- | style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2019)|10]]''' | 12 | 19. január 2019 | 4. máj 2019 |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2019)|11]]''' | 13 | 7. september 2019 | 21. december 2019 |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2020)|12]]''' | 12 | 4. január 2020 | 6. jún 2020 |- | style="width:12px; background:#ED4431; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2020)|13]]''' | 11 | 12. september 2020 | 21. november 2020 |- | style="width:12px; background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2021)|14]]''' | 15 | 6. február 2021 | 5. jún 2021 |- | style="width:12px; background:#4B0082; width:1%;" | | '''[[#15. séria (2021)|15]]''' | 14 | 11. september 2021 | 18. december 2021 |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;" | | '''[[#16. séria (2022)|16]]''' | 20 | 15. január 2022 | 11. jún 2022 |- | style="width:12px; background:#228B22; width:1%;" | | '''[[#17. séria (2022)|17]]''' | 10 | 10. september 2022 | 17. december 2022 |- | style="width:12px; background:#00BFFF; width:1%;" | | '''[[#18. séria (2023)|18]]''' | 18 | 14. január 2023 | 3. jún 2023 |- | style="width:12px; background:#ff9900; width:1%;" | | '''[[#19. séria (2023)|19]]''' | 14 | 2. september 2023 | 16. december 2023 |- | style="width:12px; background:#CE007B; width:1%;" | | '''[[#20. séria (2024)|20]]''' | 18 | 13. január 2024 | 22. jún 2024 |- | style="width:12px; background:#F79A3A; width:1%;" | | '''[[#21. séria (2024)|21]]''' | 15 | 7. september 2024 | 21. december 2024 |- | style="width:12px; background:#B94E48; width:1%;" | | '''[[#22. séria (2025)|22]]''' | 17 | 18. január 2025 | 7. jún 2025 |- | style="width:12px; background:#873260; width:1%;" | | '''[[#23. séria (2025)|23]]''' | 14 | 6. september 2025 | 20. december 2025 |- | style="width:12px; background:#94D6E7; width:1%;" | | '''[[#24. séria (2026)|24]]''' | 15 | 17. január 2026 | 16. máj 2026 |- | style="width:12px; background:#184A18; width:1%;" | | '''[[#25. séria (2026)|25]]''' | | 5. september 2026 | 2026 |} ==Časti== ===1. séria (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Martin "Mako" Hindi]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Pernecká]] | style="text-align: center;"| 6. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Surovcová]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Fabián]] | style="text-align: center;"| 13. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Atanasio|Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| 20. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Peter Celec]] | style="text-align: center;"| [[Nikol Weiterová]] | style="text-align: center;"| 27. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Vincent Polakovič]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Popovič]] | style="text-align: center;"| 4. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Hedera]] | style="text-align: center;"| [[Slečna Claudia]] | style="text-align: center;"| 11. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mináčová]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Valentová]] | style="text-align: center;"| 18. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth ml.]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Kulich]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 25. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Petr Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Piško]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bukai]] | style="text-align: center;"| 8. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Patrasová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Jobus]] | style="text-align: center;"| [[Peter Šesták]] | style="text-align: center;"| 29. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Coddington]] | style="text-align: center;"| [[Michal Meško]] | style="text-align: center;"| 6. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hulík]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| 13. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Václav Mika]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| [[Výrobné družstvo OKRASA]] | style="text-align: center;"| 20. december 2014 |} ===Silvestrovský špeciál (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|14 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Zdena Studenková]] | style="text-align:center"|[[Jozef Vajda]] | style="text-align:center"|[[Peter Nagy]] | style="text-align:center"|[[Zdeněk Izer]] | style="text-align:center"|[[Helena Vondráčková]] | style="text-align:center"|[[Ekonóm (folklórny súbor)|Folklórny súbor Ekonóm]] | style="text-align:center" |31. december 2014 |} ===2. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kandráčovci]] | style="text-align: center;"| [[Fedor Vico]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Novák]] | style="text-align: center;"| 10. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Greššo]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Štefunko]] | style="text-align: center;"| 17. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Igor Svitok]] | style="text-align: center;"| 24. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Sajfa]] | style="text-align: center;"| [[Freerun Slovakia]] | style="text-align: center;"| [[Letícia Tandlmajerová]] | style="text-align: center;"| 31. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Zaťovičová]] | style="text-align: center;"| 7. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kocán]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kopecký]] | style="text-align: center;"| 14. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marcela Laiferová]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frešo]] | style="text-align: center;"| 21. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Zimányiová]] | style="text-align: center;"| [[Kira Laššáková]] | style="text-align: center;"| 28. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Rudolf Biermann]] | style="text-align: center;"| [[Backwards]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"| [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Medlová]] | style="text-align: center;"| 21. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Šimon Šicko]] | style="text-align: center;"| [[Denisa Vyšňovská]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Hana Zagorová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Babjak]] | style="text-align: center;"| [[Peter Luha]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sagvan Tofi]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Vaculík]] | style="text-align: center;"| [[Romina Kolodziej]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"| [[Mária Reháková]] | style="text-align: center;"| [[Dalma Špitzerová]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zdeno Cíger]] | style="text-align: center;"| [[Radovan Moznich]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Stano Král]] | style="text-align: center;"| [[Ľuba Rusková-Magátová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Adela Banášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Modrovský]] | style="text-align: center;"| [[Igor Brizlák]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Alojz Kaššák]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kratochvílová]] | style="text-align: center;"| 13. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;"| 20. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Beáta Dubasová]] | style="text-align: center;"| [[Marika Studeničová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Cibuľa]] | style="text-align: center;"| 27. jún 2015 |} ===3. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Robo Grigorov]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| 12. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lenka Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Frédéric Miskiewicz]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Bartaloš]] | style="text-align: center;"| 19. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: center;"| [[Karin Olasová]] | style="text-align: center;"| [[Otokar Klein]] | style="text-align: center;"| 26. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Matej Mináč]] | style="text-align: center;"| [[Róbert Vass]] | style="text-align: center;"| 3. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Mária Kráľovičová]] | style="text-align: center;"| [[Anton Grúth]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Vyšváder]] | style="text-align: center;"| 10. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pastier]] | style="text-align: center;"| 17. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mauréry]] | style="text-align: center;"| [[Dana Šedivá]] | style="text-align: center;"| 24. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Marcinková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Malovič]] | style="text-align: center;"| 31. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Monika Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Musilová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Katarína Hasprová]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Redl]] | style="text-align: center;"| [[František Kundracik]] | style="text-align: center;"| 14. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Judit Bárdos]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Karvay]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Ptačin]] | style="text-align: center;"| 28. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Nádaská (etnologička)|Katarína Nádaská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chudada]] | style="text-align: center;"| 5. december 2015 |} ===4. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| 9. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Soňa Müllerová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Bajaník]] | style="text-align: center;"| [[Milan Antonič]] | style="text-align: center;"| 16. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Janka Kozáková]] | style="text-align: center;"| 23. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Phuong Vo]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Krajčovič]] | style="text-align: center;"| 30. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Tomšík]] | style="text-align: center;"| 6. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Karol Stýblo]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Kaboš]] | style="text-align: center;"| 13. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 54 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Cmorej]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Svitko]] | style="text-align: center;"| 20. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 55 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Katarína Knechtová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kollár]] | style="text-align: center;"| 27. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 56 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matěj Kodeš]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 57 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"| [[Mike Mafia Corner]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Talostan]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 58 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[František Nedvěd]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Říha]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 59 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Janko Lehotský]] | style="text-align: center;"| [[Radek Bajgar]] | style="text-align: center;"| 9. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 60 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Valovič]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 61 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 62 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Gašpar]] | style="text-align: center;"| 7. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 63 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2016 |} ===5. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 64 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan "Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kuric]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Bada]] | style="text-align: center;"| 3. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 65 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Greppelová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]]ovci | style="text-align: center;"| 10. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 66 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Krčméry]] | style="text-align: center;"| 17. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 67 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;"| 24. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 68 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Marcel Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Petra Bernasovská]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| 15. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 69 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Čížek]] | style="text-align: center;"| 22. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 70 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Blaško]] | style="text-align: center;"| 29. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 71 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 5. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 72 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| 12. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 73 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Moravčík (thajboxer)|Vladimír Moravčík]] | style="text-align: center;"| 19. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 74 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Tomeček]] | style="text-align: center;"| [[Michael a Katarína Matthews]] | style="text-align: center;"| 26. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 75 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] | style="text-align: center;"| [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;"| 3. december 2016 |} ===6. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 76 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Majster N]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo]] | style="text-align: center;"| [[Marián Maszay]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 77 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Didiana Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Varga]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 78 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: center;"| [[David Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pollág]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 79 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Folklórny súbor Urpín]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Wimmer]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| 13. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 80 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Majtánová]] | style="text-align: center;"| [[Stanislav Miertuš]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 81 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"| [[Suvereno]] | style="text-align: center;"| [[Martin Fehérváry]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 82 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andy Hryc]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| [[Elena Kohútiková]] | style="text-align: center;"| 17. jún 2017 |- | style="text-align: center;"| 83 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;"| [[Ewa Farna]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Vadovičová]] | style="text-align: center;"| 24. jún 2017 |} ===7. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 84 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Gabrišová]] | style="text-align: center;"| [[Takuya Haneda]] | style="text-align: center;"| 9. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 85 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Fredy Ayisi]] | style="text-align: center;"| [[Nikoleta Šalmíková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Viki Ráková]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Dobiáš]] | style="text-align: center;"| 23. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Sibyla Mislovičová]] | style="text-align: center;"| 30. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Zdeněk Izer]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Strapková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Volko]] | style="text-align: center;"| 7. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Lašák]] | style="text-align: center;"| [[Janette Štefánková]] | style="text-align: center;"| [[Nasi Motlagh]] | style="text-align: center;"| 14. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Aya|AYA]] | style="text-align: center;"| 28. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | style="text-align: center;"| 4. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Braňo Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Emma Tekelyová]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 11. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[La Gioia]] | style="text-align: center;"| [[Eva Matejková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Voľanský]] | style="text-align: center;"| 25. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Batthyany]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hečko|Peter]] a [[Júlia Hečková|Júlia Hečkovci]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Bidelnica]] | style="text-align: center;"| 2. december 2017 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Magdaléna Rybáriková]] | style="text-align: center;"| [[Natasha Wright & Alfred McCrary]] | style="text-align: center;"| 9. december 2017 |} ===Silvestrovský špeciál (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|96 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andy Kraus]] | style="text-align:center"| [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan ]] | style="text-align:center"| [[Kollárovci]] | style="text-align:center"| [[Kúzelník Talostan]] | style="text-align:center"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align:center" |31. december 2017 |} ===8. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Alena Ďuránová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Attila Végh]] | style="text-align: center;"| 7. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project|Peter Bič a Victoria]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Frko]] | style="text-align: center;"| 14. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] | style="text-align: center;"| [[Martina Kapráliková]] | style="text-align: center;"| [[Janoska Ensemble]] | style="text-align: center;"| 21. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Žgravčák]] a [[Marek Kubačka]] | style="text-align: center;"| [[The Pastels]] | style="text-align: center;"| 28. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Slávka Halčáková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Golonka]] | style="text-align: center;"| [[Anna Berédiová]] | style="text-align: center;"| 12. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž|Jano Baláž]] a [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jursa]] | style="text-align: center;"| 19. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Vančík (lekár)|Juraj Vančík]] | style="text-align: center;"| 2. jún 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Igor Bukovský]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav "Bruise" Žilka]] | style="text-align: center;"| 9. jún 2018 |} ===9. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 105 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"|[[Peter Trník]] | style="text-align: center;"|[[Laco Borbély]] | style="text-align: center;"|[[Filip Jančík]] | style="text-align: center;"| 22. september 2018 |- | style="text-align: center;"|106 | style="text-align: center;"|2 | style="text-align: center;"|[[Stanka Kašperová]] | style="text-align: center;"|[[Ščamba]] | style="text-align: center;"|[[Monika Chochlíková]] | style="text-align: center;"| 29. september 2018 |- | style="text-align: center;"|107 | style="text-align: center;"|3 | style="text-align: center;"|[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|[[Vratko Rohoň]] | style="text-align: center;"|[[Talentum]] | style="text-align: center;"| 6. október 2018 |- | style="text-align: center;"|108 | style="text-align: center;"|4 | style="text-align: center;"|[[Daniela Hantuchová]] | style="text-align: center;"|[[Romana Dang Van]] | style="text-align: center;"|[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;"| 13. október 2018 |- | style="text-align: center;"|109 | style="text-align: center;"|5 | style="text-align: center;"|[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"|[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"|[[Ján Zachara]] | style="text-align: center;"| 20. október 2018 |- | style="text-align: center;"|110 | style="text-align: center;"|6 | style="text-align: center;"|[[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"|[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"|[[Tomáš Brngál]] | style="text-align: center;"| 27. október 2018 |- | style="text-align: center;"|111 | style="text-align: center;"|7 | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;"|[[Funny Fellows]] | style="text-align: center;"| 3. november 2018 |- | style="text-align: center;"|112 | style="text-align: center;"|8 | style="text-align: center;"|[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: center;"|[[Vladimír Hron]] | style="text-align: center;"|[[Marcel Vargaeštok]] | style="text-align: center;"| 10. november 2018 |- | style="text-align: center;"|113 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;"|[[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"|[[Katarína Ivanková]] | style="text-align: center;"|[[Ivan Halmo]] | style="text-align: center;"| 24. november 2018 |} ===10. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 114 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marián Hossa]] | style="text-align: center;"| [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Michalko]] | style="text-align: center;"| 19. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 115 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kočiš]] | style="text-align: center;"| 26. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 116 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ibi Maiga]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Debnárová]] | style="text-align: center;"| 2. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 117 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| [[Josef Laufer]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Palovič]] | style="text-align: center;"| 9. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Šoralová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Dana Barteková]] | style="text-align: center;"| 16. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Lužinská]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hulman]] | style="text-align: center;"| 23. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;"| [[Michal Slanička]] | style="text-align: center;"| [[The Gang]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Halina Pawlovská]] | style="text-align: center;"| [[Pišta Vandal]] | style="text-align: center;"| [[Jana Schweighoferová]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dana Košická]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Majláth]] | style="text-align: center;"| [[Andreas Varady]] | style="text-align: center;"| 23. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Rebecca Justh]] | style="text-align: center;"| [[Milan André]] | style="text-align: center;"| 6. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Miro Šatan]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Miškechová]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Kolenčík]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2019 |} ===11. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 126 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Mitrášová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Jana Mutňanská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kočiš]] | style="text-align: center;"| 14. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Paulínyi]] | style="text-align: center;"| 21. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Oliver Andrásy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kraváriková]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 28. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Valentová]] | style="text-align: center;"| [[Janais]] | style="text-align: center;"| 5. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: center;"| [[Matej Slažanský]] | style="text-align: center;"| 12. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Majk Spirit]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| [[Karlos Vémola]] | style="text-align: center;"| 19. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Marušin]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Buranovský]] | style="text-align: center;"| 26. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Chmúrová]] | style="text-align: center;"| 9. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 135 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Drapák]] | style="text-align: center;"| [[Mária Švarbová]] | style="text-align: center;"| 23. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 136 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Boháč]] | style="text-align: center;"| [[Kornel Kadlubiak]] | style="text-align: center;"| 30. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 137 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Benčík]] | style="text-align: center;"| [[Drozďo & Demex]] | style="text-align: center;"| 14. december 2019 |- |- | style="text-align: center;"| 138 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Jana Orlická]] | style="text-align: center;"| 21. december 2019 |} ===Silvestrovský špeciál (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #8 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|139 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Marcel Merčiak]] | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Janetta Štefánková]] | style="text-align:center"|[[Miro Frindt]] | style="text-align:center"|[[Gregor Mareš]] | style="text-align:center"|[[Attila Végh]] | style="text-align:center" |31. december 2019 |} ===12. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|# ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 140 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Koreň]] | style="text-align: center;"| [[Martin Repáň]] | style="text-align: center;"| 4. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 141 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Petra Vajdová]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Filip Polášek]] | style="text-align: center;"| 11. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 142 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Alena Heribanová]] | style="text-align: center;"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Lounová]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2020 |- | style="text-align: center;"| 143 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: center;"|[[Teri Čikoš]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Začková]] | style="text-align: center;"| 4. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 144 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|[[Róbert Krause]] | style="text-align: center;"| [[Cimbal Brothers]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 145 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Marta Maťová]] | style="text-align: center;"|[[Roman Bomboš]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 146 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;"|[[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Bielik]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 147 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"|[[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Gábor Borároš]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 148 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Randušková]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 149 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Chabroňová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcina]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 150 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Jana Pištejová]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Fančovič]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 151 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marta Sládečková]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Szabo]] | style="text-align: center;"| [[Matej Koreň]] | style="text-align: center;"| 6. jún 2020 |} ===13. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 152 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivo Gogál]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Radka Steffani]] | style="text-align: center;"| 12. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 153 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hejková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Jakušovský]] | style="text-align: center;"| 19. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 154 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"| [[Branko Radivojevič]] | style="text-align: center;"| [[Anabela Mollová]] | style="text-align: center;"| 26. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 155 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Rančík]] | style="text-align: center;"| [[Lady Jane]] | style="text-align: center;"| 3. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 156 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Kaprálik]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Múčková]] | style="text-align: center;"| 10. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 157 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ivan Romančík]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Bella]] | style="text-align: center;"| [[O.B.D]] | style="text-align: center;"| 17. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 158 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Makranský]] | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Andevská]] | style="text-align: center;"| 24. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 159 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align: center;"| 31. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 160 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Michal Jánoš]] | style="text-align: center;"| [[Giovanni Ricci & Martina Koniariková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Holubová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 161 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Simona Simanová]] | style="text-align: center;"| 14. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 162 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Barbora Piešová]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Stankay]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Hatiar]] | style="text-align: center;"| 21. november 2020 |} ===Silvestrovský špeciál (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|163 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align:center"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align:center"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align:center"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align:center"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align:center"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align:center" |31. december 2020 |} ===14. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 164 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Petra Blesáková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Vulev]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo ml.]] | style="text-align: center;"| 6. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 165 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter "Kuko" Hrivňák]] | style="text-align: center;"| [[Ondřej Daniš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Mokošová]] | style="text-align: center;"| 13. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 166 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Máčiková]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jakubec]] | style="text-align: center;"| 20. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 167 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Peter "Šarkan" Novák]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Grega]] | style="text-align: center;"| [[Stanislava Škvarková]] | style="text-align: center;"| 27. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Hošek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| 6. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"| [[Eugen Libezňuk]] | style="text-align: center;"| [[Bronislav Bajtala]] | style="text-align: center;"| 13. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"| [[Robo Papp]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Aleksiev]] | style="text-align: center;"| 20. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Ajna Marosz]] | style="text-align: center;"| 3. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Petra Zorvan]] | style="text-align: center;"| 10. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Daniel Fischer]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Konečná]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Demitrová]] | style="text-align: center;"| 17. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dolná]] | style="text-align: center;"| [[Šorty]] | style="text-align: center;"| [[Martina Jančeková]] | style="text-align: center;"| 24. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Michaela Majerníková]] | style="text-align: center;"| [[Frencien Bauer]] | style="text-align: center;"| [[Lina Mayer]] | style="text-align: center;"| 1. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Dedek]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Šarköziová]] | style="text-align: center;"| 15. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 177 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Šimun]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Milan bez mapy]] | style="text-align: center;"| 22. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: center;"| [[Karol Dobiáš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Gyepešová]] | style="text-align: center;"| 5. jún 2021 |} ===15. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Solymosyová]] | style="text-align: center;"| 11. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Vokoun]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Kováčik]] | style="text-align: center;"| 18. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Štubňová]] | style="text-align: center;"| 25. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tereza Kostková]] | style="text-align: center;"| [[Dag Palovič]] | style="text-align: center;"| [[Matej Smutný]] | style="text-align: center;"| 2. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Mária Schumerová]] | style="text-align: center;"| [[Teo Gertler]] | style="text-align: center;"| 9. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Iveta Henzelyová]] | style="text-align: center;"| 16. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] | style="text-align: center;"| [[Tony Porucha]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 23. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Vanek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Škrtel]] | style="text-align: center;"| [[Andy Loužecká]] | style="text-align: center;"| 30. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Martina Dubovská]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 6. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Rebrová]] | style="text-align: center;"| 20. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Bartošová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Grigar]] | style="text-align: center;"| [[Nina Poláková]] | style="text-align: center;"| 27. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Lucie Vondráčková]] | style="text-align: center;"| 4. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] | style="text-align: center;"| [[Belinda Benčičová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| 11. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Lenka Machciníková]] | style="text-align: center;"| [[Petra Tóthová]] | style="text-align: center;"| [[Adrián Kokoš]] | style="text-align: center;"| 18. december 2021 |} ===Silvestrovský špeciál (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|193 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align:center"|[[Miro Noga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Adamec]] | style="text-align:center"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align:center"|[[Dominika Kavaschová]] | style="text-align:center"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align:center" |31. december 2021 |} ===16. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 194 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Sekerešová]] | style="text-align: center;"| 15. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 195 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dana Droppová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Martin Spano]] | style="text-align: center;"| 22. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 196 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Lívia Bielovič]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;"| [[Milo Suchomel]] | style="text-align: center;"| 29. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 197 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Macuľa]] | style="text-align: center;"| [[Acapella For You]] | style="text-align: center;"| 5. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 198 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Vavrová]] | style="text-align: center;"| 12. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 199 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Ondrejička]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Morháčová]] | style="text-align: center;"| [[Allan Mikušek]] | style="text-align: center;"| 19. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 200 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský|Sväťo Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Slávka Zámečníková]] | style="text-align: center;"| [[Lubo Špirko]] | style="text-align: center;"| 26. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 201 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Bronislava Kováčiková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Chvála]] | style="text-align: center;"| 5. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 202 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Jurko]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Farkaš]] | style="text-align: center;"| 12. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 203 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| [[Richard Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Lašan]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 204 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 205 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vacvalová]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 206 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sarah Arató]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 16. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 207 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Dorota Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Drahovský]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 208 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: center;"| [[Bianka Urbanovská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 209 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Ztracený]] | style="text-align: center;"| [[Michal Bekeš]] | style="text-align: center;"| 14. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 210 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Edita Borsová]] | style="text-align: center;"| [[Dano Dangl]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 211 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Petra Dubayová]] | style="text-align: center;"| [[René Čaky]] | style="text-align: center;"| [[Adonxs|ADONXS]] | style="text-align: center;"| 28. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 212 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Jany Landl]] | style="text-align: center;"| [[Jiřina Bohdalová]] | style="text-align: center;"| 4. jún 2022 |- | style="text-align: center;"| 213 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Kristína Kanátová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Maukš]] | style="text-align: center;"| [[Tolstoys]] | style="text-align: center;"| 11. jún 2022 |} ===17. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 214 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jana Labajová]] | style="text-align: center;"| [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 10. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 215 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Tatar]] | style="text-align: center;"| [[Dáša "Mamba" Šarközyová]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Suchomel-Guzová]] | style="text-align: center;"| 17. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 216 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Natália Ancinová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Barák]] | style="text-align: center;"| 24. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 217 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[David Uzsák]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 1. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 218 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Diana Tuhá]] | style="text-align: center;"| [[Saša Okálová]] | style="text-align: center;"| 8. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 219 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantiková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Vízy]] | style="text-align: center;"| 22. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 220 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Filip Šebesta]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Köppl]] | style="text-align: center;"| [[Nika Karch]] | style="text-align: center;"| 5. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 221 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Diana Klamová]] | style="text-align: center;"| [[Dominik Kočik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Juhás]] | style="text-align: center;"| 12. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 222 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Dufinec]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Fričová]] | style="text-align: center;"| 19. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 223 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Fíha Tralala]] | style="text-align: center;"| [[Marek Kováčik]] | style="text-align: center;"| 17. december 2022 |} ===Silvestrovský špeciál (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|224 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Simona Salátová]] | style="text-align:center"|[[Joe Trendy]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Cimbal Brothers]] | style="text-align:center" |31. december 2022 |} ===18. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 225 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Inekafe]] | style="text-align: center;"| 14. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 226 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Karol Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Molnár Satinská]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Kramár]] | style="text-align: center;"| 21. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 227 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dušička]] | style="text-align: center;"| 28. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 228 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Ďurovčíková]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Patay]] | style="text-align: center;"| 4. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 229 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Peter Duranský]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Bílek]] | style="text-align: center;"| 11. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 230 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Štěpán Kozub]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Kocianová]] | style="text-align: center;"| [[Gioia]] | style="text-align: center;"| 18. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 231 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Henry Tóth]] | style="text-align: center;"| 25. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 232 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marek Rozkoš]] | style="text-align: center;"| [[Nela Lopušanová]] | style="text-align: center;"| [[Jolana Fogašová]] | style="text-align: center;"| 11. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 233 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Alena Antalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Marek Danko|Mark Dann]] | style="text-align: center;"| 18. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 234 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Michal Buček]] | style="text-align: center;"| [[Diana Kovaľová]] | style="text-align: center;"| 25. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 235 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Erik Žibek]] | style="text-align: center;"| [[Nina Zagoždžon]] | style="text-align: center;"| 1. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 236 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Peter Kiss]] | style="text-align: center;"| [[Iva Pazderková]] | style="text-align: center;"| 8. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 237 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Procházka]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 238 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Jagerčíková]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 239 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth]] | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Ďurec]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 240 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Viktória Petrášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Miroslava Kytkova-Tomšíková]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 241 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Lesana Krausková]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Trenkler]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 242 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Krobotová]] | style="text-align: center;"| [[Katka Ščevlíková]] | style="text-align: center;"| 3. jún 2023 |} ===19. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 243 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Suchánková]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| 2. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 244 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bošanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bažík]] | style="text-align: center;"| 9. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 245 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Kološová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Čermáková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 246 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Diana Ristová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Svrček]] | style="text-align: center;"| 23. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 247 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"| [[Osmany Laffita]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Cmoriková]] | style="text-align: center;"| 7. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 248 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| [[Martin Vaculík]] | style="text-align: center;"| 14. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 249 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Soldanová]] | style="text-align: center;"| [[Noro Grofčík]] | style="text-align: center;"| 21. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 250 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| 28. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 251 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Kateřina Žbirková]] | style="text-align: center;"| [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;"| [[Anita Soul]] | style="text-align: center;"| 4. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 252 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Jakub „Zitron" Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Ann]] | style="text-align: center;"| 11. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 253 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Mintálová]] | style="text-align: center;"| 18. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 254 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Ronie|Veronika „Ronie" Adamičková]] | style="text-align: center;"| [[Patrícia Tománková]] | style="text-align: center;"| 2. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 255 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Jenis]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Sowinski]] | style="text-align: center;"| 9. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 256 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[František Balog]] | style="text-align: center;"| 16. december 2023 |} ===Silvestrovský špeciál (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|257 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Peter Cmorik]] | style="text-align:center"|[[Pavol Plevčík]] | style="text-align:center"|[[Michal David]] | style="text-align:center" |31. december 2023 |} ===20. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 258 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Petra Nagyová Džerengová]] | style="text-align: center;"| [[Alan Murin]] | style="text-align: center;"| 13. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 259 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Bekim]] | style="text-align: center;"| [[Michaela a Slavomír Michňákoví]] | style="text-align: center;"| 20. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 260 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Timea Strnálová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Piešová]] | style="text-align: center;"| 27. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 261 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Marcin]] | style="text-align: center;"| 3. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 262 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Beniak]] | style="text-align: center;"| [[Edita Ďurčová]] | style="text-align: center;"| 10. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 263 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"| [[Lenny Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Melušová]] | style="text-align: center;"| 17. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 264 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Tina]] | style="text-align: center;"| [[Adam Jančina]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Gábriš]] | style="text-align: center;"| 24. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 265 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Adam Hagara]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 266 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Eva Toulová]] | style="text-align: center;"| [[Petra Toth]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 267 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Lorencovič]] | style="text-align: center;"| 13. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 268 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Pecha]] | style="text-align: center;"| [[Octavia McKenzie]] | style="text-align: center;"| [[Voising]] | style="text-align: center;"| 20. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 269 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Simonetta Hladká]] | style="text-align: center;"| [[Danka Barteková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 270 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Barbora Bezáková]] | style="text-align: center;"| [[Gabo Žifčák]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 271 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Barbora Chlebcová]] | style="text-align: center;"| [[Momo]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| 25. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 272 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Rakarová]] | style="text-align: center;"| [[Danka Moderdovská]] | style="text-align: center;"| 1. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 273 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Sophia Korčušková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš „Jerry" Szabó]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| 8. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 274 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Polemic]] | style="text-align: center;"| [[Sára Suchovská]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Rexová]] | style="text-align: center;"| 15. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 275 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Kristína Spáčová]] | style="text-align: center;"| [[DJ Mark Voss]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Varga]] | style="text-align: center;"| 22. jún 2024 |} ===21. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 276 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] | style="text-align: center;"| [[Jozefína Zaukolcová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 277 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Matej Beňuš]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 14. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 278 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Adam Sýkora]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| 21. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 279 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Hocková]] | style="text-align: center;"| 28. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 280 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Marta Rajková]] | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| 5. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 281 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Samo Trnka]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Šimková]] | style="text-align: center;"| 12. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 282 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Jovinečko]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Sandtnerová]] | style="text-align: center;"| 19. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 283 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Orchester Jeana Valjeana]] | style="text-align: center;"| [[Richard Tury]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Maleček]] | style="text-align: center;"| 26. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 284 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Dorota Hrnčiarová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Medle]] | style="text-align: center;"| 2. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 285 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Alexandra Borbély]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ferko]] | style="text-align: center;"| 9. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 286 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľudovít „Mravec" Jakubove]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Fecková]] | style="text-align: center;"| [[Jana Vašková]] | style="text-align: center;"| 16. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 287 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Zeman]] | style="text-align: center;"| 23. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 288 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Poláčková]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Marcinová]] a [[IMT Smile]] | style="text-align: center;"| 30. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 289 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Holly]] | style="text-align: center;"| 7. december 2024 |- | style="text-align: center;"| 290 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Viktória Jurištová]] | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Židek]] | style="text-align: center;"| 21. december 2024 |} ===Silvestrovský špeciál (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|291 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align:center"|[[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align:center" |31. december 2024 |} ===22. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 292 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Katarína Krajčovičová (herečka)|Katarína Krajčovičová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kurilla]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] a [[Bijouterrier]] | style="text-align: center;"| 18. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 293 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"| [[Chiara Mederová]] | style="text-align: center;"| [[Mattia Müller]] | style="text-align: center;"| 25. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 294 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Sára Polyáková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Nikov]] | style="text-align: center;"| [[Duo Ukitas]] | style="text-align: center;"| 1. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 295 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Edwards]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Potocká]] | style="text-align: center;"| [[Sám Sebou]] | style="text-align: center;"| 8. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 296 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"| [[Kevin Mruškovič]] | style="text-align: center;"| [[The Backwards]] | style="text-align: center;"| 15. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 297 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Bakala]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hertlík]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 298 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Kucka]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| 1. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 299 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Eva Gribová]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Bajčiová]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 8. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 300 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Adriána Brnčalová]] | style="text-align: center;"| [[Chinaski]] | style="text-align: center;"| [[František Mrázik]] | style="text-align: center;"| 29. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 301 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Filip Pavuk]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Sabovčík]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| 5. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 302 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Šuľa]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| 12. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 303 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šikulová]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Ščamba]] | style="text-align: center;"| 19. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 304 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Turanský]] | style="text-align: center;"| [[Teraborsuk]] | style="text-align: center;"| 3. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 305 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Roman Serbinčík]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 10. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 306 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Lara Abou Hamdan]] | style="text-align: center;"| 24. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 307 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Michal Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Fero Mikloško]] | style="text-align: center;"| [[Luisa]] | style="text-align: center;"| 31. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 308 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Robert Fox]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| 7. jún 2025 |} ===23. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #873260; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 309 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| 6. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 310 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pavlásek]] | style="text-align: center;"| [[Michela „Mishena" Stašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 13. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 311 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Talianová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pann]] | style="text-align: center;"| 20. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 312 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Sanitrová]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Čabanová]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Gavlas]] | style="text-align: center;"| 27. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 313 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Ivan „Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Hana Rapantová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Gibarti]] | style="text-align: center;"| 4. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 314 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Husovská]] | style="text-align: center;"| 11. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 315 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Čorbová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 18. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 316 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Roman Kóňa]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]], [[Markéta Konvičková]] a [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| 25. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 317 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ada Juhásová]] | style="text-align: center;"| [[Natanael Šebest]] | style="text-align: center;"| [[Melissa Mandy Crew]] | style="text-align: center;"| 8. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 318 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[Emily]] | style="text-align: center;"| 15. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 319 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Emily Bédi Drobňáková]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Varga]] | style="text-align: center;"| [[Jiří Krhut]] | style="text-align: center;"| 22. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 320 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantíková]] | style="text-align: center;"| [[René „Art" Šurda]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 29. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 321 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Gladiator]] | style="text-align: center;"| 13. december 2025 |- | style="text-align: center;"| 322 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Pavel Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Emma Zapletalová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Margita]] | style="text-align: center;"| 20. december 2025 |} ===Silvestrovský špeciál (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|323 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Majself]] | style="text-align:center"|[[Ščamba]] | style="text-align:center" |31. december 2025 |} ===24. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 324 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pelč]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Filipko]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| 17. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 325 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Jeřábek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 24. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 326 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 31. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 327 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Országh]] | style="text-align: center;"| [[Škwor]] | style="text-align: center;"| 7. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 328 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Paula Lopatovská]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Šiarnik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| 14. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 329 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Suja]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Krausz]] | style="text-align: center;"| 28. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 330 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Nelli Novodomská]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 331 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| 14. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 332 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Nagyová]] | style="text-align: center;"| [[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Lojzo]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 333 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Lucie Bílá]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Bédi]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 334 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kucianová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Leco]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 335 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marek Vašut]] | style="text-align: center;"| [[Susanne Gregor]] | style="text-align: center;"| [[Michal Candrák]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 336 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrej Remeník]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pečík]] | style="text-align: center;"| [[Tomy Kotty]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 337 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Absolonová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Rišianová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Kubala]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 338 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Daniel Hůlka]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Kimlička]] | style="text-align: center;"| [[Marika Gombitová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2026 |} ===25. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 339 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Čema]] | style="text-align: center;"| [[Sofia Bočeva & Michal Tlelka]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| september 2026 |- |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Csfd film|id=384050|názov=Neskoro večer}} * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/15577 ''Neskoro večer''] v STVR [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Talk show]] 5f91y5zjppv6c0ss8db3516z0l2455n 8357096 8357095 2026-08-16T22:41:07Z Dominik1495 103006 /* 25. séria (2026) */ 8357096 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina | en = | druhý názov = Neskoro večer | logo = | typ = | formát = zábavná talk show | tvorca = | scenár = | réžia = | moderátori = [[Peter Marcin]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 24 | počet epizód = 338 ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca. 50 min. | vysielanie = [[6. september]] [[2014]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Neskoro večer: Talkshow Petra Marcina''''', skrátene '''''Neskoro večer''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[talkshow]], ktorú od [[6. september|6. septembra]] [[2014]] vysiela [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] na [[Jednotka (STVR)|Jednotke]]. Moderátorom relácie je [[Peter Marcin]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908135141/http://www.satelitnatv.sk/2014/08/neskoro-vecer-nova-talkshow-petra-marcina-vo-vysielani-rtvs/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> V každej časti si moderátor pozve troch hostí, s ktorými preberá rôzne témy. Súčasťou talkshow je aj živá hudba. Verejné nahrávky talkshow prebiehali od [[august]]a [[2014]] do [[apríl]]a [[2019]] v [[DK Zrkadlový háj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum prístupu=2014-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140908154557/http://www.kzp.sk/divadlo/podujatie/neskorovecer/ |dátum archivácie=2014-09-08 }}</ref> Od [[september|septembra]] [[2019]] sa talkshow nakrúca v Štúdiu MD6 v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]]. == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#9370DB; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2014)|1]]''' | 13 | 6. september 2014 | 20. december 2014 |- | style="width:12px; background:#00CED1; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2015)|2]]''' | 21 | 10. január 2015 | 27. jún 2015 |- | style="width:12px; background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2015)|3]]''' | 12 | 12. september 2015 | 5. december 2015 |- | style="width:12px; background:#FFCC33; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2016)|4]]''' | 16 | 9. január 2016 | 21. máj 2016 |- | style="width:12px; background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 12 | 3. september 2016 | 3. december 2016 |- | style="width:12px; background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 8 | 22. apríl 2017 | 24. jún 2017 |- | style="width:12px; background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2017)|7]]''' | 12 | 9. september 2017 | 9. december 2017 |- | style="width:12px; background:#FFFF00; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2018)|8]]''' | 8 | 7. apríl 2018 | 9. jún 2018 |- | style="width:12px; background:#006400; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2018)|9]]''' | 9 | 22. september 2018 | 24. november 2018 |- | style="width:12px; background:#800080; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2019)|10]]''' | 12 | 19. január 2019 | 4. máj 2019 |- | style="width:12px; background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2019)|11]]''' | 13 | 7. september 2019 | 21. december 2019 |- | style="width:12px; background:#9ACD32; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2020)|12]]''' | 12 | 4. január 2020 | 6. jún 2020 |- | style="width:12px; background:#ED4431; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2020)|13]]''' | 11 | 12. september 2020 | 21. november 2020 |- | style="width:12px; background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2021)|14]]''' | 15 | 6. február 2021 | 5. jún 2021 |- | style="width:12px; background:#4B0082; width:1%;" | | '''[[#15. séria (2021)|15]]''' | 14 | 11. september 2021 | 18. december 2021 |- | style="width:12px; background:#B8860B; width:1%;" | | '''[[#16. séria (2022)|16]]''' | 20 | 15. január 2022 | 11. jún 2022 |- | style="width:12px; background:#228B22; width:1%;" | | '''[[#17. séria (2022)|17]]''' | 10 | 10. september 2022 | 17. december 2022 |- | style="width:12px; background:#00BFFF; width:1%;" | | '''[[#18. séria (2023)|18]]''' | 18 | 14. január 2023 | 3. jún 2023 |- | style="width:12px; background:#ff9900; width:1%;" | | '''[[#19. séria (2023)|19]]''' | 14 | 2. september 2023 | 16. december 2023 |- | style="width:12px; background:#CE007B; width:1%;" | | '''[[#20. séria (2024)|20]]''' | 18 | 13. január 2024 | 22. jún 2024 |- | style="width:12px; background:#F79A3A; width:1%;" | | '''[[#21. séria (2024)|21]]''' | 15 | 7. september 2024 | 21. december 2024 |- | style="width:12px; background:#B94E48; width:1%;" | | '''[[#22. séria (2025)|22]]''' | 17 | 18. január 2025 | 7. jún 2025 |- | style="width:12px; background:#873260; width:1%;" | | '''[[#23. séria (2025)|23]]''' | 14 | 6. september 2025 | 20. december 2025 |- | style="width:12px; background:#94D6E7; width:1%;" | | '''[[#24. séria (2026)|24]]''' | 15 | 17. január 2026 | 16. máj 2026 |- | style="width:12px; background:#184A18; width:1%;" | | '''[[#25. séria (2026)|25]]''' | | 5. september 2026 | 2026 |} ==Časti== ===1. séria (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9370DB; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Martin "Mako" Hindi]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Pernecká]] | style="text-align: center;"| 6. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Surovcová]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Fabián]] | style="text-align: center;"| 13. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Atanasio|Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| 20. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Peter Celec]] | style="text-align: center;"| [[Nikol Weiterová]] | style="text-align: center;"| 27. september 2014 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Vincent Polakovič]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Popovič]] | style="text-align: center;"| 4. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Hedera]] | style="text-align: center;"| [[Slečna Claudia]] | style="text-align: center;"| 11. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mináčová]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Valentová]] | style="text-align: center;"| 18. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth ml.]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Kulich]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 25. október 2014 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Petr Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Piško]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bukai]] | style="text-align: center;"| 8. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Patrasová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Jobus]] | style="text-align: center;"| [[Peter Šesták]] | style="text-align: center;"| 29. november 2014 |- | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Coddington]] | style="text-align: center;"| [[Michal Meško]] | style="text-align: center;"| 6. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hulík]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| 13. december 2014 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Václav Mika]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| [[Výrobné družstvo OKRASA]] | style="text-align: center;"| 20. december 2014 |} ===Silvestrovský špeciál (2014)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|14 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Zdena Studenková]] | style="text-align:center"|[[Jozef Vajda]] | style="text-align:center"|[[Peter Nagy]] | style="text-align:center"|[[Zdeněk Izer]] | style="text-align:center"|[[Helena Vondráčková]] | style="text-align:center"|[[Ekonóm (folklórny súbor)|Folklórny súbor Ekonóm]] | style="text-align:center" |31. december 2014 |} ===2. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00CED1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kandráčovci]] | style="text-align: center;"| [[Fedor Vico]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Novák]] | style="text-align: center;"| 10. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Greššo]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Štefunko]] | style="text-align: center;"| 17. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Igor Svitok]] | style="text-align: center;"| 24. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Sajfa]] | style="text-align: center;"| [[Freerun Slovakia]] | style="text-align: center;"| [[Letícia Tandlmajerová]] | style="text-align: center;"| 31. január 2015 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Zaťovičová]] | style="text-align: center;"| 7. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ľubica Čekovská]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kocán]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kopecký]] | style="text-align: center;"| 14. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marcela Laiferová]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frešo]] | style="text-align: center;"| 21. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Zimányiová]] | style="text-align: center;"| [[Kira Laššáková]] | style="text-align: center;"| 28. február 2015 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Rudolf Biermann]] | style="text-align: center;"| [[Backwards]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"| [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Medlová]] | style="text-align: center;"| 21. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Šimon Šicko]] | style="text-align: center;"| [[Denisa Vyšňovská]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2015 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Hana Zagorová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Babjak]] | style="text-align: center;"| [[Peter Luha]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sagvan Tofi]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Vaculík]] | style="text-align: center;"| [[Romina Kolodziej]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"| [[Mária Reháková]] | style="text-align: center;"| [[Dalma Špitzerová]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2015 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zdeno Cíger]] | style="text-align: center;"| [[Radovan Moznich]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Stano Král]] | style="text-align: center;"| [[Ľuba Rusková-Magátová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Adela Banášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Modrovský]] | style="text-align: center;"| [[Igor Brizlák]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Alojz Kaššák]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2015 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kratochvílová]] | style="text-align: center;"| 13. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;"| 20. jún 2015 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Beáta Dubasová]] | style="text-align: center;"| [[Marika Studeničová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Cibuľa]] | style="text-align: center;"| 27. jún 2015 |} ===3. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Robo Grigorov]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| 12. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lenka Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Frédéric Miskiewicz]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Bartaloš]] | style="text-align: center;"| 19. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: center;"| [[Karin Olasová]] | style="text-align: center;"| [[Otokar Klein]] | style="text-align: center;"| 26. september 2015 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Matej Mináč]] | style="text-align: center;"| [[Róbert Vass]] | style="text-align: center;"| 3. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Mária Kráľovičová]] | style="text-align: center;"| [[Anton Grúth]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Vyšváder]] | style="text-align: center;"| 10. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pastier]] | style="text-align: center;"| 17. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Mauréry]] | style="text-align: center;"| [[Dana Šedivá]] | style="text-align: center;"| 24. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Marcinková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Malovič]] | style="text-align: center;"| 31. október 2015 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Monika Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Musilová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Katarína Hasprová]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Redl]] | style="text-align: center;"| [[František Kundracik]] | style="text-align: center;"| 14. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Judit Bárdos]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Karvay]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Ptačin]] | style="text-align: center;"| 28. november 2015 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Nádaská (etnologička)|Katarína Nádaská]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chudada]] | style="text-align: center;"| 5. december 2015 |} ===4. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFCC33; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| 9. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Soňa Müllerová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Bajaník]] | style="text-align: center;"| [[Milan Antonič]] | style="text-align: center;"| 16. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Janka Kozáková]] | style="text-align: center;"| 23. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Phuong Vo]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Krajčovič]] | style="text-align: center;"| 30. január 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Tomšík]] | style="text-align: center;"| 6. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Karol Stýblo]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Kaboš]] | style="text-align: center;"| 13. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 54 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Cmorej]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Svitko]] | style="text-align: center;"| 20. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 55 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Katarína Knechtová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Michal Kollár]] | style="text-align: center;"| 27. február 2016 |- | style="text-align: center;"| 56 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matěj Kodeš]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 57 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"| [[Mike Mafia Corner]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Talostan]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2016 |- | style="text-align: center;"| 58 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[František Nedvěd]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"| [[Miloš Říha]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 59 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Janko Lehotský]] | style="text-align: center;"| [[Radek Bajgar]] | style="text-align: center;"| 9. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 60 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Valovič]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 61 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2016 |- | style="text-align: center;"| 62 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Gašpar]] | style="text-align: center;"| 7. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 63 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2016 |} ===5. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 64 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivan Vojtek (1962)|Ivan "Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kuric]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Bada]] | style="text-align: center;"| 3. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 65 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Greppelová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]]ovci | style="text-align: center;"| 10. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 66 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Krčméry]] | style="text-align: center;"| 17. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 67 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;"| 24. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 68 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Marcel Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Petra Bernasovská]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| 15. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 69 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Čížek]] | style="text-align: center;"| 22. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 70 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Blaško]] | style="text-align: center;"| 29. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 71 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;"| [[Vlasta Mudríková]] | style="text-align: center;"| 5. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 72 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| 12. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 73 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Moravčík (thajboxer)|Vladimír Moravčík]] | style="text-align: center;"| 19. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 74 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kristína Farkašová]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Tomeček]] | style="text-align: center;"| [[Michael a Katarína Matthews]] | style="text-align: center;"| 26. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 75 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] | style="text-align: center;"| [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;"| 3. december 2016 |} ===6. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 76 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Majster N]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo]] | style="text-align: center;"| [[Marián Maszay]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 77 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Didiana Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Varga]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2017 |- | style="text-align: center;"| 78 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: center;"| [[David Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pollág]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 79 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Folklórny súbor Urpín]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Wimmer]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| 13. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 80 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Majtánová]] | style="text-align: center;"| [[Stanislav Miertuš]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 81 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"| [[Suvereno]] | style="text-align: center;"| [[Martin Fehérváry]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2017 |- | style="text-align: center;"| 82 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andy Hryc]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| [[Elena Kohútiková]] | style="text-align: center;"| 17. jún 2017 |- | style="text-align: center;"| 83 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] | style="text-align: center;"| [[Ewa Farna]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Vadovičová]] | style="text-align: center;"| 24. jún 2017 |} ===7. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 84 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Gabrišová]] | style="text-align: center;"| [[Takuya Haneda]] | style="text-align: center;"| 9. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 85 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Fredy Ayisi]] | style="text-align: center;"| [[Nikoleta Šalmíková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Viki Ráková]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Dobiáš]] | style="text-align: center;"| 23. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Sibyla Mislovičová]] | style="text-align: center;"| 30. september 2017 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Zdeněk Izer]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Strapková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Volko]] | style="text-align: center;"| 7. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Lašák]] | style="text-align: center;"| [[Janette Štefánková]] | style="text-align: center;"| [[Nasi Motlagh]] | style="text-align: center;"| 14. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Aya|AYA]] | style="text-align: center;"| 28. október 2017 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]] | style="text-align: center;"| 4. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Braňo Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Emma Tekelyová]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 11. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[La Gioia]] | style="text-align: center;"| [[Eva Matejková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Voľanský]] | style="text-align: center;"| 25. november 2017 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Batthyany]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hečko|Peter]] a [[Júlia Hečková|Júlia Hečkovci]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Bidelnica]] | style="text-align: center;"| 2. december 2017 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Magdaléna Rybáriková]] | style="text-align: center;"| [[Natasha Wright & Alfred McCrary]] | style="text-align: center;"| 9. december 2017 |} ===Silvestrovský špeciál (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|96 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andy Kraus]] | style="text-align:center"| [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan ]] | style="text-align:center"| [[Kollárovci]] | style="text-align:center"| [[Kúzelník Talostan]] | style="text-align:center"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align:center" |31. december 2017 |} ===8. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFFF00; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Alena Ďuránová]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Attila Végh]] | style="text-align: center;"| 7. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project|Peter Bič a Victoria]] | style="text-align: center;"| [[Dušan Frko]] | style="text-align: center;"| 14. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] | style="text-align: center;"| [[Martina Kapráliková]] | style="text-align: center;"| [[Janoska Ensemble]] | style="text-align: center;"| 21. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová]] | style="text-align: center;"| [[Ján Žgravčák]] a [[Marek Kubačka]] | style="text-align: center;"| [[The Pastels]] | style="text-align: center;"| 28. apríl 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Slávka Halčáková]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Golonka]] | style="text-align: center;"| [[Anna Berédiová]] | style="text-align: center;"| 12. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž|Jano Baláž]] a [[Vašo Patejdl]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jursa]] | style="text-align: center;"| 19. máj 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Vančík (lekár)|Juraj Vančík]] | style="text-align: center;"| 2. jún 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Igor Bukovský]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav "Bruise" Žilka]] | style="text-align: center;"| 9. jún 2018 |} ===9. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 105 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"|[[Peter Trník]] | style="text-align: center;"|[[Laco Borbély]] | style="text-align: center;"|[[Filip Jančík]] | style="text-align: center;"| 22. september 2018 |- | style="text-align: center;"|106 | style="text-align: center;"|2 | style="text-align: center;"|[[Stanka Kašperová]] | style="text-align: center;"|[[Ščamba]] | style="text-align: center;"|[[Monika Chochlíková]] | style="text-align: center;"| 29. september 2018 |- | style="text-align: center;"|107 | style="text-align: center;"|3 | style="text-align: center;"|[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|[[Vratko Rohoň]] | style="text-align: center;"|[[Talentum]] | style="text-align: center;"| 6. október 2018 |- | style="text-align: center;"|108 | style="text-align: center;"|4 | style="text-align: center;"|[[Daniela Hantuchová]] | style="text-align: center;"|[[Romana Dang Van]] | style="text-align: center;"|[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;"| 13. október 2018 |- | style="text-align: center;"|109 | style="text-align: center;"|5 | style="text-align: center;"|[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"|[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"|[[Ján Zachara]] | style="text-align: center;"| 20. október 2018 |- | style="text-align: center;"|110 | style="text-align: center;"|6 | style="text-align: center;"|[[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"|[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"|[[Tomáš Brngál]] | style="text-align: center;"| 27. október 2018 |- | style="text-align: center;"|111 | style="text-align: center;"|7 | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;"|[[Funny Fellows]] | style="text-align: center;"| 3. november 2018 |- | style="text-align: center;"|112 | style="text-align: center;"|8 | style="text-align: center;"|[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: center;"|[[Vladimír Hron]] | style="text-align: center;"|[[Marcel Vargaeštok]] | style="text-align: center;"| 10. november 2018 |- | style="text-align: center;"|113 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;"|[[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"|[[Katarína Ivanková]] | style="text-align: center;"|[[Ivan Halmo]] | style="text-align: center;"| 24. november 2018 |} ===10. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 114 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marián Hossa]] | style="text-align: center;"| [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Michalko]] | style="text-align: center;"| 19. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 115 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Kočiš]] | style="text-align: center;"| 26. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 116 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ibi Maiga]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Debnárová]] | style="text-align: center;"| 2. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 117 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| [[Josef Laufer]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Palovič]] | style="text-align: center;"| 9. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Šoralová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Dana Barteková]] | style="text-align: center;"| 16. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Lužinská]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hulman]] | style="text-align: center;"| 23. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;"| [[Michal Slanička]] | style="text-align: center;"| [[The Gang]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Halina Pawlovská]] | style="text-align: center;"| [[Pišta Vandal]] | style="text-align: center;"| [[Jana Schweighoferová]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dana Košická]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Majláth]] | style="text-align: center;"| [[Andreas Varady]] | style="text-align: center;"| 23. marec 2019 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Rebecca Justh]] | style="text-align: center;"| [[Milan André]] | style="text-align: center;"| 6. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Miro Šatan]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Miškechová]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2019 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Kolenčík]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2019 |} ===11. séria (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 126 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Mitrášová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Jana Mutňanská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Kočiš]] | style="text-align: center;"| 14. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Paulínyi]] | style="text-align: center;"| 21. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Oliver Andrásy]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kraváriková]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 28. september 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Valentová]] | style="text-align: center;"| [[Janais]] | style="text-align: center;"| 5. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Haasová]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: center;"| [[Matej Slažanský]] | style="text-align: center;"| 12. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Majk Spirit]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| [[Karlos Vémola]] | style="text-align: center;"| 19. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jarmila Hargašová]] | style="text-align: center;"| [[Matej Marušin]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Buranovský]] | style="text-align: center;"| 26. október 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Chmúrová]] | style="text-align: center;"| 9. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 135 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Drapák]] | style="text-align: center;"| [[Mária Švarbová]] | style="text-align: center;"| 23. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 136 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Boháč]] | style="text-align: center;"| [[Kornel Kadlubiak]] | style="text-align: center;"| 30. november 2019 |- | style="text-align: center;"| 137 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Benčík]] | style="text-align: center;"| [[Drozďo & Demex]] | style="text-align: center;"| 14. december 2019 |- |- | style="text-align: center;"| 138 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Madarová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Jana Orlická]] | style="text-align: center;"| 21. december 2019 |} ===Silvestrovský špeciál (2019)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #8 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|139 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Marcel Merčiak]] | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Janetta Štefánková]] | style="text-align:center"|[[Miro Frindt]] | style="text-align:center"|[[Gregor Mareš]] | style="text-align:center"|[[Attila Végh]] | style="text-align:center" |31. december 2019 |} ===12. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 3%"|# ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #9ACD32; color: #000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 140 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Koreň]] | style="text-align: center;"| [[Martin Repáň]] | style="text-align: center;"| 4. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 141 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Petra Vajdová]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"| [[Filip Polášek]] | style="text-align: center;"| 11. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 142 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Alena Heribanová]] | style="text-align: center;"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Lounová]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2020 |- | style="text-align: center;"| 143 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: center;"|[[Teri Čikoš]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Začková]] | style="text-align: center;"| 4. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 144 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|[[Róbert Krause]] | style="text-align: center;"| [[Cimbal Brothers]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 145 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Marta Maťová]] | style="text-align: center;"|[[Roman Bomboš]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2020 |- | style="text-align: center;"| 146 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;"|[[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Bielik]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 147 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"|[[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Gábor Borároš]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 148 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Randušková]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 149 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Chabroňová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcina]] | style="text-align: center;"| 23. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 150 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Jana Pištejová]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Fančovič]] | style="text-align: center;"| 30. máj 2020 |- | style="text-align: center;"| 151 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marta Sládečková]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Szabo]] | style="text-align: center;"| [[Matej Koreň]] | style="text-align: center;"| 6. jún 2020 |} ===13. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ED4431; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 152 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ivo Gogál]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Janda]] | style="text-align: center;"| [[Radka Steffani]] | style="text-align: center;"| 12. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 153 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hejková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Jakušovský]] | style="text-align: center;"| 19. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 154 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"| [[Branko Radivojevič]] | style="text-align: center;"| [[Anabela Mollová]] | style="text-align: center;"| 26. september 2020 |- | style="text-align: center;"| 155 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Rančík]] | style="text-align: center;"| [[Lady Jane]] | style="text-align: center;"| 3. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 156 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Kaprálik]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Múčková]] | style="text-align: center;"| 10. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 157 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ivan Romančík]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Bella]] | style="text-align: center;"| [[O.B.D]] | style="text-align: center;"| 17. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 158 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Peter Makranský]] | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Andevská]] | style="text-align: center;"| 24. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 159 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align: center;"| 31. október 2020 |- | style="text-align: center;"| 160 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Michal Jánoš]] | style="text-align: center;"| [[Giovanni Ricci & Martina Koniariková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Holubová]] | style="text-align: center;"| 7. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 161 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Miro Žbirka]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Simona Simanová]] | style="text-align: center;"| 14. november 2020 |- | style="text-align: center;"| 162 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Barbora Piešová]] | style="text-align: center;"| [[Viliam Stankay]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Hatiar]] | style="text-align: center;"| 21. november 2020 |} ===Silvestrovský špeciál (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|163 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align:center"| [[Simona Obšivanová]] | style="text-align:center"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align:center"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align:center"| [[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align:center"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align:center" |31. december 2020 |} ===14. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 3%"|# ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #FFD700; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 164 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Petra Blesáková]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Vulev]] | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo ml.]] | style="text-align: center;"| 6. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 165 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter "Kuko" Hrivňák]] | style="text-align: center;"| [[Ondřej Daniš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Mokošová]] | style="text-align: center;"| 13. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 166 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Máčiková]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Jakubec]] | style="text-align: center;"| 20. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 167 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Peter "Šarkan" Novák]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Grega]] | style="text-align: center;"| [[Stanislava Škvarková]] | style="text-align: center;"| 27. február 2021 |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Hošek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| 6. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"| [[Eugen Libezňuk]] | style="text-align: center;"| [[Bronislav Bajtala]] | style="text-align: center;"| 13. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"| [[Robo Papp]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Aleksiev]] | style="text-align: center;"| 20. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] | style="text-align: center;"| [[Kollárovci]] | style="text-align: center;"| [[Ajna Marosz]] | style="text-align: center;"| 3. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Petra Zorvan]] | style="text-align: center;"| 10. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Daniel Fischer]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Konečná]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Demitrová]] | style="text-align: center;"| 17. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dolná]] | style="text-align: center;"| [[Šorty]] | style="text-align: center;"| [[Martina Jančeková]] | style="text-align: center;"| 24. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Michaela Majerníková]] | style="text-align: center;"| [[Frencien Bauer]] | style="text-align: center;"| [[Lina Mayer]] | style="text-align: center;"| 1. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Richard Dedek]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Šarköziová]] | style="text-align: center;"| 15. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 177 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Šimun]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| [[Milan bez mapy]] | style="text-align: center;"| 22. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: center;"| [[Karol Dobiáš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Gyepešová]] | style="text-align: center;"| 5. jún 2021 |} ===15. séria (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #4B0082; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Michal David]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Solymosyová]] | style="text-align: center;"| 11. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Vokoun]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Kováčik]] | style="text-align: center;"| 18. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: center;"| [[Barbara Štubňová]] | style="text-align: center;"| 25. september 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Tereza Kostková]] | style="text-align: center;"| [[Dag Palovič]] | style="text-align: center;"| [[Matej Smutný]] | style="text-align: center;"| 2. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan "Junior" Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Mária Schumerová]] | style="text-align: center;"| [[Teo Gertler]] | style="text-align: center;"| 9. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Iveta Henzelyová]] | style="text-align: center;"| 16. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] | style="text-align: center;"| [[Tony Porucha]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 23. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Vanek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Škrtel]] | style="text-align: center;"| [[Andy Loužecká]] | style="text-align: center;"| 30. október 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Martina Dubovská]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 6. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| [[Soňa Rebrová]] | style="text-align: center;"| 20. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Bartošová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Grigar]] | style="text-align: center;"| [[Nina Poláková]] | style="text-align: center;"| 27. november 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Juraj Bača]] | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Lucie Vondráčková]] | style="text-align: center;"| 4. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] | style="text-align: center;"| [[Belinda Benčičová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| 11. december 2021 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Lenka Machciníková]] | style="text-align: center;"| [[Petra Tóthová]] | style="text-align: center;"| [[Adrián Kokoš]] | style="text-align: center;"| 18. december 2021 |} ===Silvestrovský špeciál (2021)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #6 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #7 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|193 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Andy Kraus]] | style="text-align:center"|[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align:center"|[[Miro Noga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Adamec]] | style="text-align:center"|[[Marianna Ďurianová]] | style="text-align:center"|[[Dominika Kavaschová]] | style="text-align:center"|[[Števo Martinovič]] | style="text-align:center" |31. december 2021 |} ===16. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B8860B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 194 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Sekerešová]] | style="text-align: center;"| 15. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 195 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dana Droppová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;"| [[Martin Spano]] | style="text-align: center;"| 22. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 196 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Lívia Bielovič]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;"| [[Milo Suchomel]] | style="text-align: center;"| 29. január 2022 |- | style="text-align: center;"| 197 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"| [[Miňo Macuľa]] | style="text-align: center;"| [[Acapella For You]] | style="text-align: center;"| 5. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 198 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Vavrová]] | style="text-align: center;"| 12. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 199 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Ondrejička]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Morháčová]] | style="text-align: center;"| [[Allan Mikušek]] | style="text-align: center;"| 19. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 200 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský|Sväťo Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Slávka Zámečníková]] | style="text-align: center;"| [[Lubo Špirko]] | style="text-align: center;"| 26. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 201 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Bronislava Kováčiková]] | style="text-align: center;"| [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;"| [[Rasťo Chvála]] | style="text-align: center;"| 5. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 202 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Jurko]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Farkaš]] | style="text-align: center;"| 12. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 203 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| [[Richard Labuda]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Lašan]] | style="text-align: center;"| 19. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 204 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"| 26. marec 2022 |- | style="text-align: center;"| 205 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vacvalová]] | style="text-align: center;"| 2. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 206 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Sarah Arató]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 16. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 207 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Dorota Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Drahovský]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 23. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 208 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: center;"| [[Bianka Urbanovská]] | style="text-align: center;"| [[Ján Baláž]] | style="text-align: center;"| 30. apríl 2022 |- | style="text-align: center;"| 209 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Ztracený]] | style="text-align: center;"| [[Michal Bekeš]] | style="text-align: center;"| 14. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 210 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Edita Borsová]] | style="text-align: center;"| [[Dano Dangl]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 21. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 211 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Petra Dubayová]] | style="text-align: center;"| [[René Čaky]] | style="text-align: center;"| [[Adonxs|ADONXS]] | style="text-align: center;"| 28. máj 2022 |- | style="text-align: center;"| 212 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Jany Landl]] | style="text-align: center;"| [[Jiřina Bohdalová]] | style="text-align: center;"| 4. jún 2022 |- | style="text-align: center;"| 213 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Kristína Kanátová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Maukš]] | style="text-align: center;"| [[Tolstoys]] | style="text-align: center;"| 11. jún 2022 |} ===17. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #228B22; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 214 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Jana Labajová]] | style="text-align: center;"| [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 10. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 215 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Tatar]] | style="text-align: center;"| [[Dáša "Mamba" Šarközyová]] | style="text-align: center;"| [[Klaudia Suchomel-Guzová]] | style="text-align: center;"| 17. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 216 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Natália Ancinová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| [[Imrich Barák]] | style="text-align: center;"| 24. september 2022 |- | style="text-align: center;"| 217 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[David Uzsák]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Nvotová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 1. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 218 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Diana Tuhá]] | style="text-align: center;"| [[Saša Okálová]] | style="text-align: center;"| 8. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 219 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Mária Čírová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantiková]] | style="text-align: center;"| [[Marek Vízy]] | style="text-align: center;"| 22. október 2022 |- | style="text-align: center;"| 220 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Filip Šebesta]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Köppl]] | style="text-align: center;"| [[Nika Karch]] | style="text-align: center;"| 5. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 221 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Diana Klamová]] | style="text-align: center;"| [[Dominik Kočik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Juhás]] | style="text-align: center;"| 12. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 222 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Dufinec]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Fričová]] | style="text-align: center;"| 19. november 2022 |- | style="text-align: center;"| 223 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Fíha Tralala]] | style="text-align: center;"| [[Marek Kováčik]] | style="text-align: center;"| 17. december 2022 |} ===Silvestrovský špeciál (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|224 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Mário Kollár|Mário "Kuly" Kollár]] | style="text-align:center"|[[Simona Salátová]] | style="text-align:center"|[[Joe Trendy]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Cimbal Brothers]] | style="text-align:center" |31. december 2022 |} ===18. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #00BFFF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 225 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"| [[Inekafe]] | style="text-align: center;"| 14. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 226 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Karol Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Molnár Satinská]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Kramár]] | style="text-align: center;"| 21. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 227 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[František Kovár]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dušička]] | style="text-align: center;"| 28. január 2023 |- | style="text-align: center;"| 228 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Ďurovčíková]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Patay]] | style="text-align: center;"| 4. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 229 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Peter Duranský]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Bílek]] | style="text-align: center;"| 11. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 230 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Štěpán Kozub]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Kocianová]] | style="text-align: center;"| [[Gioia]] | style="text-align: center;"| 18. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 231 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Henry Tóth]] | style="text-align: center;"| 25. február 2023 |- | style="text-align: center;"| 232 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marek Rozkoš]] | style="text-align: center;"| [[Nela Lopušanová]] | style="text-align: center;"| [[Jolana Fogašová]] | style="text-align: center;"| 11. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 233 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Alena Antalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Navrátil]] | style="text-align: center;"| [[Marek Danko|Mark Dann]] | style="text-align: center;"| 18. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 234 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Braňo Deák]] | style="text-align: center;"| [[Michal Buček]] | style="text-align: center;"| [[Diana Kovaľová]] | style="text-align: center;"| 25. marec 2023 |- | style="text-align: center;"| 235 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Erik Žibek]] | style="text-align: center;"| [[Nina Zagoždžon]] | style="text-align: center;"| 1. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 236 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Tublatanka]] | style="text-align: center;"| [[Peter Kiss]] | style="text-align: center;"| [[Iva Pazderková]] | style="text-align: center;"| 8. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 237 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Jana Majeská]] | style="text-align: center;"| [[Samuel Procházka]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 238 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Jagerčíková]] | style="text-align: center;"| 29. apríl 2023 |- | style="text-align: center;"| 239 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Emil Horváth]] | style="text-align: center;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Ďurec]] | style="text-align: center;"| 6. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 240 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Viktória Petrášová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] | style="text-align: center;"| [[Miroslava Kytkova-Tomšíková]] | style="text-align: center;"| 20. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 241 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Lesana Krausková]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Trenkler]] | style="text-align: center;"| 27. máj 2023 |- | style="text-align: center;"| 242 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Krobotová]] | style="text-align: center;"| [[Katka Ščevlíková]] | style="text-align: center;"| 3. jún 2023 |} ===19. séria (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #ff9900; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 243 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Suchánková]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Bučko]] | style="text-align: center;"| 2. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 244 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Bošanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bažík]] | style="text-align: center;"| 9. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 245 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| [[Ivana Kološová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Čermáková]] | style="text-align: center;"| 16. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 246 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Gregor Hološka]] | style="text-align: center;"| [[Diana Ristová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Svrček]] | style="text-align: center;"| 23. september 2023 |- | style="text-align: center;"| 247 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"| [[Osmany Laffita]] | style="text-align: center;"| [[Daniela Cmoriková]] | style="text-align: center;"| 7. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 248 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| [[Martin Vaculík]] | style="text-align: center;"| 14. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 249 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Jablonský]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Soldanová]] | style="text-align: center;"| [[Noro Grofčík]] | style="text-align: center;"| 21. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 250 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Fragile]] | style="text-align: center;"| 28. október 2023 |- | style="text-align: center;"| 251 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Kateřina Žbirková]] | style="text-align: center;"| [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;"| [[Anita Soul]] | style="text-align: center;"| 4. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 252 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Martin Mňahončák]] | style="text-align: center;"| [[Jakub „Zitron" Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Karin Ann]] | style="text-align: center;"| 11. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 253 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Mintálová]] | style="text-align: center;"| 18. november 2023 |- | style="text-align: center;"| 254 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marko Igonda]] | style="text-align: center;"| [[Ronie|Veronika „Ronie" Adamičková]] | style="text-align: center;"| [[Patrícia Tománková]] | style="text-align: center;"| 2. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 255 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Dalibor Jenis]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Sowinski]] | style="text-align: center;"| 9. december 2023 |- | style="text-align: center;"| 256 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Kristína (speváčka)|Kristína]] | style="text-align: center;"| [[František Balog]] | style="text-align: center;"| 16. december 2023 |} ===Silvestrovský špeciál (2023)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #5 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|257 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kollárovci]] | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Peter Cmorik]] | style="text-align:center"|[[Pavol Plevčík]] | style="text-align:center"|[[Michal David]] | style="text-align:center" |31. december 2023 |} ===20. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #CE007B; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 258 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"| [[Petra Nagyová Džerengová]] | style="text-align: center;"| [[Alan Murin]] | style="text-align: center;"| 13. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 259 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Peter Kočiš]] | style="text-align: center;"| [[Bekim]] | style="text-align: center;"| [[Michaela a Slavomír Michňákoví]] | style="text-align: center;"| 20. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 260 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"| [[Timea Strnálová]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Piešová]] | style="text-align: center;"| 27. január 2024 |- | style="text-align: center;"| 261 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Helena Vondráčková]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Marcin]] | style="text-align: center;"| 3. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 262 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Beniak]] | style="text-align: center;"| [[Edita Ďurčová]] | style="text-align: center;"| 10. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 263 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;"| [[Lenny Filipová]] | style="text-align: center;"| [[Eliška Melušová]] | style="text-align: center;"| 17. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 264 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Tina]] | style="text-align: center;"| [[Adam Jančina]] | style="text-align: center;"| [[Ivan Gábriš]] | style="text-align: center;"| 24. február 2024 |- | style="text-align: center;"| 265 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Majself]] | style="text-align: center;"| [[Adam Hagara]] | style="text-align: center;"| 2. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 266 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;"| [[Eva Toulová]] | style="text-align: center;"| [[Petra Toth]] | style="text-align: center;"| 9. marec 2024 |- | style="text-align: center;"| 267 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Peter Nagy]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Lorencovič]] | style="text-align: center;"| 13. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 268 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Pecha]] | style="text-align: center;"| [[Octavia McKenzie]] | style="text-align: center;"| [[Voising]] | style="text-align: center;"| 20. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 269 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Simonetta Hladká]] | style="text-align: center;"| [[Danka Barteková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"| 27. apríl 2024 |- | style="text-align: center;"| 270 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Barbora Bezáková]] | style="text-align: center;"| [[Gabo Žifčák]] | style="text-align: center;"| [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align: center;"| 4. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 271 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Barbora Chlebcová]] | style="text-align: center;"| [[Momo]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Karika]] | style="text-align: center;"| 25. máj 2024 |- | style="text-align: center;"| 272 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Rakarová]] | style="text-align: center;"| [[Danka Moderdovská]] | style="text-align: center;"| 1. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 273 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Sophia Korčušková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš „Jerry" Szabó]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;"| 8. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 274 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Polemic]] | style="text-align: center;"| [[Sára Suchovská]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Rexová]] | style="text-align: center;"| 15. jún 2024 |- | style="text-align: center;"| 275 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Kristína Spáčová]] | style="text-align: center;"| [[DJ Mark Voss]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Varga]] | style="text-align: center;"| 22. jún 2024 |} ===21. séria (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #F79A3A; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 276 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Kronerová]] | style="text-align: center;"| [[Modus (hudobná skupina)|Modus]] | style="text-align: center;"| [[Jozefína Zaukolcová]] | style="text-align: center;"| 7. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 277 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Richard Autner]] | style="text-align: center;"| [[Matej Beňuš]] | style="text-align: center;"| [[Karmen Pál-Baláž]] | style="text-align: center;"| 14. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 278 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Adam Sýkora]] | style="text-align: center;"| [[Ilona Csáková]] | style="text-align: center;"| 21. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 279 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;"| [[Vanessa Hocková]] | style="text-align: center;"| 28. september 2024 |- | style="text-align: center;"| 280 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dušan Cinkota]] | style="text-align: center;"| [[Marta Rajková]] | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| 5. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 281 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Samo Trnka]] | style="text-align: center;"| [[Martin Chodúr]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Šimková]] | style="text-align: center;"| 12. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 282 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Jovinečko]] | style="text-align: center;"| [[Sandra Sandtnerová]] | style="text-align: center;"| 19. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 283 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Orchester Jeana Valjeana]] | style="text-align: center;"| [[Richard Tury]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Maleček]] | style="text-align: center;"| 26. október 2024 |- | style="text-align: center;"| 284 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Cigánski diabli]] | style="text-align: center;"| [[Dorota Hrnčiarová]] | style="text-align: center;"| [[Monika Medle]] | style="text-align: center;"| 2. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 285 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Alexandra Borbély]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Ferko]] | style="text-align: center;"| 9. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 286 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľudovít „Mravec" Jakubove]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Fecková]] | style="text-align: center;"| [[Jana Vašková]] | style="text-align: center;"| 16. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 287 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jožo Ráž]] | style="text-align: center;"| [[Jano Baláž]] | style="text-align: center;"| [[Ľuboš Zeman]] | style="text-align: center;"| 23. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 288 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Poláčková]] | style="text-align: center;"| [[Júlia Marcinová]] a [[IMT Smile]] | style="text-align: center;"| 30. november 2024 |- | style="text-align: center;"| 289 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Boris Filan]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Kiráľová Somorovská]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Holly]] | style="text-align: center;"| 7. december 2024 |- | style="text-align: center;"| 290 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Viktória Jurištová]] | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Židek]] | style="text-align: center;"| 21. december 2024 |} ===Silvestrovský špeciál (2024)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|291 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Kali]] | style="text-align:center"|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align:center"|[[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] | style="text-align:center" |31. december 2024 |} ===22. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #B94E48; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 292 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Katarína Krajčovičová (herečka)|Katarína Krajčovičová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Kurilla]] | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] a [[Bijouterrier]] | style="text-align: center;"| 18. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 293 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"| [[Chiara Mederová]] | style="text-align: center;"| [[Mattia Müller]] | style="text-align: center;"| 25. január 2025 |- | style="text-align: center;"| 294 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Sára Polyáková]] | style="text-align: center;"| [[Pavel Nikov]] | style="text-align: center;"| [[Duo Ukitas]] | style="text-align: center;"| 1. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 295 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Edwards]] | style="text-align: center;"| [[Tamara Potocká]] | style="text-align: center;"| [[Sám Sebou]] | style="text-align: center;"| 8. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 296 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"| [[Kevin Mruškovič]] | style="text-align: center;"| [[The Backwards]] | style="text-align: center;"| 15. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 297 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Ján Bakala]] | style="text-align: center;"| [[Michal Hertlík]] | style="text-align: center;"| [[Mirai]] | style="text-align: center;"| 22. február 2025 |- | style="text-align: center;"| 298 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pokáč]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Kucka]] | style="text-align: center;"| [[Desmod]] | style="text-align: center;"| 1. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 299 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Eva Gribová]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Bajčiová]] | style="text-align: center;"| [[4 Tenoři]] | style="text-align: center;"| 8. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 300 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Adriána Brnčalová]] | style="text-align: center;"| [[Chinaski]] | style="text-align: center;"| [[František Mrázik]] | style="text-align: center;"| 29. marec 2025 |- | style="text-align: center;"| 301 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Filip Pavuk]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Sabovčík]] | style="text-align: center;"| [[Vidiek]] | style="text-align: center;"| 5. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 302 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ráchel Šoltésová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Šuľa]] | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| 12. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 303 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šikulová]] | style="text-align: center;"| [[Massimo Attanasio]] | style="text-align: center;"| [[Ščamba]] | style="text-align: center;"| 19. apríl 2025 |- | style="text-align: center;"| 304 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Matúš Turanský]] | style="text-align: center;"| [[Teraborsuk]] | style="text-align: center;"| 3. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 305 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Kristína Sisková]] | style="text-align: center;"| [[Roman Serbinčík]] | style="text-align: center;"| [[Smola a hrušky]] | style="text-align: center;"| 10. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 306 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"| [[Gregor Mareš]] | style="text-align: center;"| [[Lara Abou Hamdan]] | style="text-align: center;"| 24. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 307 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Michal Ďuriš]] | style="text-align: center;"| [[Fero Mikloško]] | style="text-align: center;"| [[Luisa]] | style="text-align: center;"| 31. máj 2025 |- | style="text-align: center;"| 308 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"| [[Robert Fox]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Štec]] | style="text-align: center;"| 7. jún 2025 |} ===23. séria (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #873260; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #873260; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #873260; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 309 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Marek Slobodník]] | style="text-align: center;"| [[Karol Čálik]] | style="text-align: center;"| 6. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 310 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pavlásek]] | style="text-align: center;"| [[Michela „Mishena" Stašová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Bič Project]] | style="text-align: center;"| 13. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 311 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Talianová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Pann]] | style="text-align: center;"| 20. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 312 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Sanitrová]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Čabanová]] | style="text-align: center;"| [[Radoslav Gavlas]] | style="text-align: center;"| 27. september 2025 |- | style="text-align: center;"| 313 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Ivan „Tuli" Vojtek]] | style="text-align: center;"| [[Hana Rapantová]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Gibarti]] | style="text-align: center;"| 4. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 314 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"| [[Tibor Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Husovská]] | style="text-align: center;"| 11. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 315 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;"| [[Nikola Čorbová]] | style="text-align: center;"| [[Bystrík]] | style="text-align: center;"| 18. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 316 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Noel Czuczor]] | style="text-align: center;"| [[Roman Kóňa]] | style="text-align: center;"| [[Jan Bendig]], [[Markéta Konvičková]] a [[Monika Bagárová]] | style="text-align: center;"| 25. október 2025 |- | style="text-align: center;"| 317 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Ada Juhásová]] | style="text-align: center;"| [[Natanael Šebest]] | style="text-align: center;"| [[Melissa Mandy Crew]] | style="text-align: center;"| 8. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 318 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Kamil Peteraj]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[Emily]] | style="text-align: center;"| 15. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 319 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Emily Bédi Drobňáková]] | style="text-align: center;"| [[Kristián Varga]] | style="text-align: center;"| [[Jiří Krhut]] | style="text-align: center;"| 22. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 320 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Jana Kvantíková]] | style="text-align: center;"| [[René „Art" Šurda]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;"| 29. november 2025 |- | style="text-align: center;"| 321 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Martin Nahálka]] | style="text-align: center;"| [[Ján Snopko]] | style="text-align: center;"| [[Gladiator]] | style="text-align: center;"| 13. december 2025 |- | style="text-align: center;"| 322 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Pavel Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Emma Zapletalová]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Margita]] | style="text-align: center;"| 20. december 2025 |} ===Silvestrovský špeciál (2025)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #1 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #2 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #3 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Hosť #4 ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|323 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Lujza Garajová Schrameková]] | style="text-align:center"|[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align:center"|[[Majself]] | style="text-align:center"|[[Ščamba]] | style="text-align:center" |31. december 2025 |} ===24. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #94D6E7; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 324 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Pelč]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Filipko]] | style="text-align: center;"| [[Sisa Sklovská]] | style="text-align: center;"| 17. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 325 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Jeřábek]] | style="text-align: center;"| [[Marek Trávníček]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;"| 24. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 326 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Martin Klinčúch]] | style="text-align: center;"| [[Michal Barbier]] | style="text-align: center;"| [[Veronika Rabada]] | style="text-align: center;"| 31. január 2026 |- | style="text-align: center;"| 327 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Országh]] | style="text-align: center;"| [[Škwor]] | style="text-align: center;"| 7. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 328 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Paula Lopatovská]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Šiarnik]] | style="text-align: center;"| [[Peter Cmorik]] | style="text-align: center;"| 14. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 329 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Suja]] | style="text-align: center;"| [[Vlado Krausz]] | style="text-align: center;"| 28. február 2026 |- | style="text-align: center;"| 330 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Pavol Plevčík]] | style="text-align: center;"| [[Nelli Novodomská]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"| 7. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 331 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Jozef Takáč]] | style="text-align: center;"| [[Marianna Polyaková]] | style="text-align: center;"| 14. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 332 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Nagyová]] | style="text-align: center;"| [[Števo Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Lojzo]] | style="text-align: center;"| 28. marec 2026 |- | style="text-align: center;"| 333 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Lucie Bílá]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"| [[Ladislav Bédi]] | style="text-align: center;"| 11. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 334 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Kali]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kucianová]] | style="text-align: center;"| [[Martin Leco]] | style="text-align: center;"| 18. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 335 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Marek Vašut]] | style="text-align: center;"| [[Susanne Gregor]] | style="text-align: center;"| [[Michal Candrák]] | style="text-align: center;"| 25. apríl 2026 |- | style="text-align: center;"| 336 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Andrej Remeník]] | style="text-align: center;"| [[Michal Pečík]] | style="text-align: center;"| [[Tomy Kotty]] | style="text-align: center;"| 2. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 337 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Monika Absolonová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Rišianová]] | style="text-align: center;"| [[Adam Kubala]] | style="text-align: center;"| 9. máj 2026 |- | style="text-align: center;"| 338 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Daniel Hůlka]] | style="text-align: center;"| [[Lukáš Kimlička]] | style="text-align: center;"| [[Marika Gombitová]] | style="text-align: center;"| 16. máj 2026 |} ===25. séria (2026)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 30%"|Hosť 1 ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 27%;"|Hosť 2 ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 17%;"|Hosť 3 ! style="background: #184A18; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 339 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Čema]] | style="text-align: center;"| [[Sofia Bočeva & Michal Tlelka]] | style="text-align: center;"| [[Tereza Mašková]] | style="text-align: center;"| 5. september 2026 |- |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}} * {{Csfd film|id=384050|názov=Neskoro večer}} * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/15577 ''Neskoro večer''] v STVR [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Talk show]] cgztfd9fy2eigff8t56mr9suemnxy7n 0 523981 8356979 8352990 2026-08-16T17:28:21Z SeverniMountain 302832 8356979 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Logo of the Lehi movement.svg|thumb]] '''Lechi''' ({{Vjz|heb}}: לח"י, [[akronym]] pre ''Lochamej Cherut Jisrael'', tzn. '''Bojovníci za slobodu Izraela''', {{Vjz|heb}}: לח"י - לוחמי חרות ישראל) bola ozbrojená podzemná [[sionizmus|sionistická]] skupina v [[Britský mandát v Palestíne|mandátnej Palestíne]]. Jej cieľom bolo násilne vyhnať britskú správu z Palestíny, umožniť neobmedzenú [[alija|imigráciu]] [[Židia|Židov]] a vytvorenie [[židovský štát|židovského štátu]]. Na začiatku sa volala '''Národná vojenská organizácia v Izraeli'''.<ref name = "AHoI">{{Citácia knihy | priezvisko = Laqueur | meno = Walter | odkaz na autora = | titul = A History of Zionism | vydavateľ = I.B. Tauris|Tauris Parke Paperbacks | miesto = Londýn | rok = | isbn = 9781860649325 | strany = 377 | počet strán = | url = http://books.google.com/books?id=NMjh319vnwAC&dq=history+of+Lehi+stern&source=gbs_summary_s&cad=0 |vydanie = 3 |kapitola = Jabotinsky and Revisionism | jazyk = po anglicky }}</ref> Niekedy sa Lechi označovala podľa jej zakladateľa [[Avraham Stern|Avrahama Sterna]] ako '''Sternova skupina''' či (názvom, ktorým používali Briti) '''Sternov gang'''.<ref>"This group was known to its friends as LEHI and to its enemies as the Stern Gang." Blumberg, Arnold. History of Israel, Westport, CT, USA: Greenwood Publishing Group, Incorporated, 1998. p 106., "calling themselves Lohamei Herut Yisrael (LHI) or, less generously, the Stern Gang." Lozowick, Yaacov. Right to Exist : A Moral Defense of Israel's Wars. Westminster, MD, USA: Doubleday Publishing, 2003. p 78. "''It ended in a split with Stern leading his own group out of the Irgun. This was known pejoratively by the British as "the Stern Gang' - later as Lehi''" Shindler, Colin. Triumph of Military Zionism : Nationalism and the Origins of the Israeli Right. London, , GBR: I. B. Tauris & Company, Limited, 2005. p 218.</ref> Najmenšia a najradikálnejšia z troch sionistických vojenských skupín ([[Hagana]], [[Irgun]] a Lechi) nikdy nemala viac než niekoľko sto členov. Lechi sa v roku 1940 odtrhla od Irgunu a v roku 1948 sa identifikovala s náboženským sionizmom (aj keď väčšina členov neboli [[ortodoxný judaizmus|ortodoxní Židia]]), ako aj s ľavicovým nacionalizmom (aj keď väčšina členov chcela zostať politicky nestranná).<ref>Heller, J. (1995). The Stern Gang. Frank Cass.</ref><ref>Israel Eldad, ''The First Tithe''</ref> Lechi bola v pozadí vraždy lorda Moyna v Kahire v novembri 1944 a uskutočnila celý rad útokov proti britskej správe a palestínskym Arabom. Britská mandátna správa ju označila za teroristickú organizáciu<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A Dictionary of World History | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2000 | isbn = | strany = | počet strán = | url = http://www.encyclopedia.com/doc/1O48-SternGang.html | kapitola = Stern Gang | jazyk = po anglicky }}</ref> a novo vzniknutá izraelská vláda ju zakázala podľa protiteroristického zákona, schváleného tri dni potom, ako príslušník Lechi v septembri 1948 zavraždil vyslanca Organizácie spojených národov [[Folke Bernadotte|Folke Bernardotta]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pedahzur | meno = Ami | odkaz na autora = | titul = The Israeli Response to Jewish terrorism and violence. Defending Democracy | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 2002 | isbn = | strany = 77 | počet strán = | url = | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rada bezpečnosti OSN]] označila Bernardotteho vrahov za „kriminálnu skupinu teroristov a Lechi obdobne odsúdil aj ďalší vyslanec OSN Ralph Bunche.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bunche | meno = Ralph | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Organizácia spojených národov]] | titul = Cablegram Dated 27 September 1948 From Ralph Bunche to the Secretary-General Transmitting Report Regarding the Assassination of the United Nations Mediator | url = http://unispal.un.org/UNISPAL.NSF/0/45FC0C6E511EC0C5802564D400560CA0 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2010-3-10 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 14. februára 1949 vyhlásil [[Izrael]] [[amnestia|amnestiu]], ktorá sa vzťahovala na všetkých členov Lechi. V roku 1980 bola skupina poctená zavedením stuhy Lechi, vojenského vyznamenania udeľovaného „za vojenskú službu pred založením Štátu Izrael.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Ministerstvo obrany Štátu Izrael]] | titul = Service towards the establishment of the State of Israel | url = http://www.mod.gov.il/pages/heritage/Awards.asp#lechi | dátum vydania = | dátum prístupu = 2010-3-10 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060417155325/http://www.mod.gov.il/pages/heritage/Awards.asp#lechi | dátum archivácie = 2006-04-17 }}</ref> Jedným z vodcov Lechi bol aj neskorší izraelský premiér [[Jicchak Šamir]]. == Vzťahy medzi židovskými odbojovými skupinami == Lechi sa oddelila od organizácie ''[[Irgun]]'', ktorá patrila medzi hlavné vojenské organizácie revizionistického krídla [[sionizmus|sionistického]] hnutia, na rozdiel od ''[[Hagana|Hagany]]'', ktorá spadala pod hlavnú [[Svetová sionistická organizácia|svetovú sionistickú organizáciu]]. Dôvodom oddelenia bolo, že Irgun sa podvolil tlaku Hagany a prisľúbil pomáhať Britom počas vojny s nacistickým Nemeckom. Avraham Stern naopak považoval Britov za hlavného nepriateľa a rozhodol sa proti nim naďalej bojovať. Svoju organizáciu nazval ''Irgun cvaj leumi be-Jisrael'', doslova „Národná vojenská organizácia v Izraeli“ (jej skratka dáva dohromady ''Ecel Bet'', tzn. ''Irgun B'' alebo ''2. Irgun''). Briti skupinu označovali ako '''Sternov gang''', názov ''Lechi'' prijala až po Sternovej smrti. Aj keď Lechi bola malá skupina a jej vplyv na politické dianie bol minimálny (rovnako ako sympatie verejnosti k nej), svojimi činmi sa zapísala do histórie viac, než iné židovské skupiny bojujúce za nezávislosť židovského štátu. Rozchodom s Irgunom (a tým aj definitívnym rozchodom s Haganou) sa Lechi odrezala od zdroja financií, pretože Haganu financovala [[Židovská agentúra|Sochnut]] – židovská agentúra. Lechi preto musela získavať prostriedky rôznym pokútnym a nezákonným spôsobom, zo súkromných darov, výpalného a bankových lúpeží. Briti, ale aj väčšina predstaviteľov sionistického hnutia, vnímali Lechi ako skutočný zločinecký gang. Medzi jej obeťami bolo okrem britských vojakov a Arabov aj mnoho Židov, ktorí zahynuli pri útokoch buď náhodne alebo boli priamo cieľom akcie. Po vraždách Lorda Moyna a [[Folke Bernadotte]]ho nasledovali zo strany Hagany tvrdé sankcie. Príslušníkov Lechi vydávali Britom a ich zbrane zabavovali. Výnimkou bola [[Prvá arabsko-izraelská vojna|vojna za nezávislosť]], v ktorej Lechi, Irgun a Hagana čiastočne spolupracovali. Napriek tomu sa Lechi a Hagana nevyhli konfrontácii v prípade [[Masaker Dejr Jásin|masakru v arabskej dedine Dejr Jásín]]. Lechi formálne rozpustila [[Izraelské obranné sily|izraelská armáda]] 31. mája 1948. Naďalej však pokračovala v skrytej činnosti až do septembra 1948. Po vražde Folke Bernadotteho 16. septembra 1948 väčšinu členov Lechi zatkli a organizácia bola de facto nútená ukončiť svoju činnosť. Niektorí členovia Lechi neskôr vstúpili do politiky (napríklad [[Natan Jelin-Mor]] (Friedman), ktorý sa stal na krátky čas poslancom [[Kneset]]u, alebo [[Jicchak Šamir]], neskorší premiér Izraela). == Akcie, vraždy a atentáty == Členovia Lechi vždy popierali, že by boli teroristami alebo že by ich akcie mali mať punc terorizmu. Ich cieľom bolo zviditeľniť sa pred svetom a dokázať mu, že Židia z Lechi sa nepodvoľujú okupácii (tzn. britskej mandátnej správe a jej nariadeniam) a prevziať kontrolu nad [[Izrael]]om ozbrojeným bojom. Tieto ciele ale skupina nemohla splniť. Kým Hagana a Irgun sa sústredili na vtedy ilegálnu imigráciu Židov z Európy do Palestíny, Lechi koncentrovala svoju činnosť na ozbrojené útoky proti vojakom aj civilnému obyvateľstvu. Podľa Nachmana Ben Jehudu bola Lechi zodpovedná za viac než 40 vrážd, z toho polovicu obetí tvorili Židia. Obete boli obyčajní ľudia, ktorí nechceli platiť výpalné, ale aj domnelí „zradcovia“ a „kolaboranti“. Ďalšími útokmi boli bombové listy adresované britským politikom, sabotáže proti infraštruktúre a pod. === Bankové lúpeže === Lechi podnikla niekoľko bankových lúpeží v [[Tel Aviv]]e s cieľom získať finančné prostriedky. Počas týchto lúpeží prišlo o život niekoľko náhodných okoloidúcich, poslední 9. januára 1942. Po týchto udalostiach podnikla britská CID proti Lechi záťahy, pri ktorých zatkla a zastrelila Avrahama Sterna. To ochromilo činnosť skupiny až do septembra, kedy sa na jej čelo postavili Jicchak Šamir, [[Elijahu Giladi]], [[Natan Jelin-Mor]] a Jisrael Eldad. Po Giladiho záhadnej smrti viedli Lechi zvyšní traja až do jej zániku. === Rokovania s nacistami === [[Súbor:SternGang-Doc-Nazi-Collaboration.jpg|thumb|right|Kópia listu nemeckému atašé v Istanbule, v ktorom sa spomína ponuka na spoluprácu zo strany „Národnej vojenskej organizácie v Palestíne“]] V rokoch [[1940]] a [[1941]] sa Avraham Stern prostredníctvom svojho vyslanca Naftali Ljubenčika pokúšal rokovať s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] o spoločnom boji proti Británii prostredníctvom nacistického úradníka Wernera Otta von Hentiga. Nemecká strana však návrhy Lechi ignorovala (Lechi pravdepodobne netušili, že v tom čase už dochádzalo k intenzívnej spolupráci medzi nacistickým Nemeckom a veľkým muftim Hadž Amínom al-Husejním). Ponuku na spoluprácu poslali cez [[Istanbul]] nemeckému veľvyslanectvu v [[Ankara|Ankare]] a odtiaľ 21. januára 1941 do [[Berlín]]a. Berlín na ponuku nikdy neodpovedal. Z hľadiska neskoršieho vývoja ide o o jednu z najabsurdnejších situácií [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. === Vražda Lorda Moyna a Folke Bernadotteho === [[Lord Moyne]], najvyšší predstaviteľ [[Britské impérium|Britského impéria]] v oblasti, sa stal vďaka svojmu vysokému postaveniu terčom atentátu, ktorý na neho spáchali dvaja členovia Lechi, Elijahu Chakim a [[Elijahu Bejt Curi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Honig | meno = Sarah | odkaz na autora = | vydavateľ = [[The Jerusalem Post]] | titul = Another Tack: In awe and esteem | url = http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?cid=1256799098816&pagename=JPArticle%2FShowFull | dátum vydania = | dátum prístupu = 2009-12-28 | miesto = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Alon | meno = Mati | odkaz na autora = | titul = Holocaust and Redemption | vydavateľ = Trafford Publishing | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 9781412003582 | strany = 213 | počet strán = | url = http://books.google.cz/books?id=AexWkV0veJwC&pg=PT213&lpg=PT213&dq=eliyahu+hakim+Harold+MacMichael&source=bl&ots=DdoC_9v4yG&sig=mgyFg-52gRpqQYyhohESim4Xnnc&hl=cs&ei=HA05S4zLFI3ymwOv_e3FBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=10&ved=0CD4Q6AEwCQ#v=onepage&q=eliyahu%20hakim%20Harold%20MacMichael&f=false | jazyk = po anglicky }}</ref> Moyna zavraždili [[6. november]]a [[1944]]. Vrahov následne chytili a obesili. Vražda znamenala veľký rozkol medzi [[Winston Churchill|Churchillom]] a umierneným sionistickým hnutím a počiatok rastúcej židovsko-britskej nevraživosti. Jicchak Šamir neskôr vraždu Moyna obhajoval tým, že Moyne bol [[antisemitizmus|antisemita]] a podporoval rasové teórie, podľa ktorých boli [[Arabi]] rasovo nadradení [[Židia|Židom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Perliger | meno = Arie | priezvisko2 = Weinberg | meno2 = Leonard | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jewish Self-Defence and Terrorist Groups Prior to the Establishment of the State of Israel: Roots and Traditions | periodikum = Totalitarian Movements and Political Religions | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = | ročník = 4 | číslo = 3 | strany = 111 | url = | issn = 1469-0764 }}</ref> [[Folke Bernadotte]] bol [[Švédsko|švédsky]] diplomat a vyslanec [[Organizácia spojených národov|OSN]], ktorého úlohou bolo rokovať o podmienkach mierovej zmluvy medzi Židmi a Arabmi.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čejka | meno = Marek | odkaz na autora = | titul = Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu | vydanie = 1 | vydavateľ = Barrister & Principal | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-903333-9-7 | strany = 82 | počet strán = 305 | url = | jazyk = po česky }}</ref> Po dvoch neúspešných návrhoch zavraždili Bernadotteho v aute v západnom [[Jeruzalem]]e 17. septembra 1948. Vrahovia, príslušníci Lechi – Jehošua Kohen, Jicchak Ben Moše a Avraham Steinberg, boli prezlečení do izraelských uniforiem.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Marton | meno = Kati | odkaz na autora = | titul = A Death in Jerusalem | vydavateľ = Pantheon Books | miesto = New York | rok = 1994 | isbn = 0-679-42083-5 | strany = [https://archive.org/details/deathinjerusalem00mart/page/210 210] | počet strán = 321 | url = https://archive.org/details/deathinjerusalem00mart | jazyk = po anglicky }}</ref> Kohenova totožnosť, ako Bernadotteho vraha, však vyšla najavo až po jeho smrti, keď ju potvrdili jeho niekdajší kolegovia z Lechi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kifner | meno = John | odkaz na autora = | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = 2 Recount '48 Killing in Israel | url = http://www.nytimes.com/1988/09/12/world/2-recount-48-killing-in-israel.html | dátum vydania = 1988-09-12 | dátum prístupu = 2011-7-31 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> === Bombové útoky === 12. januára 1947 spáchala Lechi útok na britskú policajnú stanicu v [[Haifa|Haife]], pri ktorom štyria ľudia zahynuli a okolo 140 bolo zranených. 29. februára príslušníci Lechi podmínovali trať [[Haifa]]-[[Káhira]] severne od Rechovotu. Pri útoku prišlo o život 28 vojakov a 35 bolo zranených. 31. marca 1948 bolo pri útoku na tú istú trať severne od Binjaminy 40 civilistov, prevažne Arabov, zabitých, a 60 zranených. Útok sa pripisoval rovnako Lechi. === Dejr Jásín === {{Pozri aj|Masaker Dejr Jásin}} Lechi sa 9. apríla spoločne s Irgunom zúčastnila útoku na arabskú dedinu [[Dejr Jásín]] ležiacu v jeruzalemskom koridore. Okolo 100 – 120 ľudí zavraždili, zvyšok vyhnali a dedina zničili. Iróniou osudu šlo v tomto prípade o dedinu, ktorej obyvatelia uzavreli mierovú dohodu so susednými židovskými obcami. == Pripomienky Lechi v Izraeli == Po nástupe vlády [[Menachem Begin|Menachema Begina]] v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch boli mnohé ulice pomenované po Lechi. Zároveň bola v roku 1980 zavedená ''stuha Lechi'' vo farbách červená-čierna-šedá-svetlo modrá-biela, ktorú môžu nosiť bývalí členovia Lechi. V roku 1975 pochovali v Izraeli so štátnymi poctami oboch členov Lechi, obesených za vraždu Lorda Moyna. Obaja boli neskôr spodobnení na poštových známkach, rovnako ako zakladateľ Avraham Stern. Jichak Šamir bol v rokoch 1983 – 84 a 1986 – 92 premiérom Izraela. == Referencie == {{Reflist|2}} == Pozri aj == * [[Internácia Irgunu a Lechi v Afrike]] * [[Moše Barazani]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lehi (group)}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Lechi|11438906}} [[Kategória:Lechi| ]] [[Kategória:Skupiny označené za teroristické]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Sionistický terorizmus]] [[Kategória:Kolaborácia počas druhej svetovej vojny]] jyqdq48yw14rme0s6dbge7uwf4jb3u5 8357001 8356979 2026-08-16T17:51:36Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8356979|8356979]] používateľa [[Special:Contributions/SeverniMountain|SeverniMountain]] ([[User talk:SeverniMountain|diskusia]]) bola vrátená: odmazávanie wl 8357001 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Logo of the Lehi movement.svg|thumb]] '''Lechi''' ({{Vjz|heb}}: לח"י, [[akronym]] pre ''Lochamej Cherut Jisrael'', tzn. '''Bojovníci za slobodu Izraela''', {{Vjz|heb}}: לח"י - לוחמי חרות ישראל) bola ozbrojená podzemná [[sionizmus|sionistická]] skupina v [[Britský mandát v Palestíne|mandátnej Palestíne]]. Jej cieľom bolo násilne vyhnať britskú správu z Palestíny, umožniť neobmedzenú [[alija|imigráciu]] [[Židia|Židov]] a vytvorenie [[židovský štát|židovského štátu]]. Na začiatku sa volala '''Národná vojenská organizácia v Izraeli'''.<ref name = "AHoI">{{Citácia knihy | priezvisko = Laqueur | meno = Walter | odkaz na autora = | titul = A History of Zionism | vydavateľ = I.B. Tauris|Tauris Parke Paperbacks | miesto = Londýn | rok = | isbn = 9781860649325 | strany = 377 | počet strán = | url = http://books.google.com/books?id=NMjh319vnwAC&dq=history+of+Lehi+stern&source=gbs_summary_s&cad=0 |vydanie = 3 |kapitola = Jabotinsky and Revisionism | jazyk = po anglicky }}</ref> Niekedy sa Lechi označovala podľa jej zakladateľa [[Avraham Stern|Avrahama Sterna]] ako '''Sternova skupina''' či (názvom, ktorým používali Briti) '''Sternov gang'''.<ref>"This group was known to its friends as LEHI and to its enemies as the Stern Gang." Blumberg, Arnold. History of Israel, Westport, CT, USA: Greenwood Publishing Group, Incorporated, 1998. p 106., "calling themselves Lohamei Herut Yisrael (LHI) or, less generously, the Stern Gang." Lozowick, Yaacov. Right to Exist : A Moral Defense of Israel's Wars. Westminster, MD, USA: Doubleday Publishing, 2003. p 78. "''It ended in a split with Stern leading his own group out of the Irgun. This was known pejoratively by the British as "the Stern Gang' - later as Lehi''" Shindler, Colin. Triumph of Military Zionism : Nationalism and the Origins of the Israeli Right. London, , GBR: I. B. Tauris & Company, Limited, 2005. p 218.</ref> Najmenšia a najradikálnejšia z troch sionistických vojenských skupín ([[Hagana]], [[Irgun]] a Lechi) nikdy nemala viac než niekoľko sto členov. Lechi sa v roku 1940 odtrhla od Irgunu a v roku 1948 sa identifikovala s [[náboženský sionizmus|náboženským sionizmom]] (aj keď väčšina členov neboli [[ortodoxný judaizmus|ortodoxní Židia]]), ako aj s ľavicovým nacionalizmom (aj keď väčšina členov chcela zostať politicky nestranná).<ref>Heller, J. (1995). The Stern Gang. Frank Cass.</ref><ref>Israel Eldad, ''The First Tithe''</ref> Lechi bola v pozadí vraždy lorda Moyna v Kahire v novembri 1944 a uskutočnila celý rad útokov proti britskej správe a palestínskym Arabom. Britská mandátna správa ju označila za teroristickú organizáciu<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A Dictionary of World History | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2000 | isbn = | strany = | počet strán = | url = http://www.encyclopedia.com/doc/1O48-SternGang.html | kapitola = Stern Gang | jazyk = po anglicky }}</ref> a novo vzniknutá izraelská vláda ju zakázala podľa protiteroristického zákona, schváleného tri dni potom, ako príslušník Lechi v septembri 1948 zavraždil vyslanca Organizácie spojených národov [[Folke Bernadotte|Folke Bernardotta]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pedahzur | meno = Ami | odkaz na autora = | titul = The Israeli Response to Jewish terrorism and violence. Defending Democracy | vydavateľ = Manchester University Press | miesto = Manchester | rok = 2002 | isbn = | strany = 77 | počet strán = | url = | jazyk = po anglicky }}</ref> [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rada bezpečnosti OSN]] označila Bernardotteho vrahov za „kriminálnu skupinu teroristov a Lechi obdobne odsúdil aj ďalší vyslanec OSN [[Ralph Bunche]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bunche | meno = Ralph | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Organizácia spojených národov]] | titul = Cablegram Dated 27 September 1948 From Ralph Bunche to the Secretary-General Transmitting Report Regarding the Assassination of the United Nations Mediator | url = http://unispal.un.org/UNISPAL.NSF/0/45FC0C6E511EC0C5802564D400560CA0 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2010-3-10 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 14. februára 1949 vyhlásil [[Izrael]] [[amnestia|amnestiu]], ktorá sa vzťahovala na všetkých členov Lechi. V roku 1980 bola skupina poctená zavedením stuhy Lechi, vojenského vyznamenania udeľovaného „za vojenskú službu pred založením Štátu Izrael.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Ministerstvo obrany Štátu Izrael]] | titul = Service towards the establishment of the State of Israel | url = http://www.mod.gov.il/pages/heritage/Awards.asp#lechi | dátum vydania = | dátum prístupu = 2010-3-10 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20060417155325/http://www.mod.gov.il/pages/heritage/Awards.asp#lechi | dátum archivácie = 2006-04-17 }}</ref> Jedným z vodcov Lechi bol aj neskorší izraelský premiér [[Jicchak Šamir]]. == Vzťahy medzi židovskými odbojovými skupinami == Lechi sa oddelila od organizácie ''[[Irgun]]'', ktorá patrila medzi hlavné vojenské organizácie revizionistického krídla [[sionizmus|sionistického]] hnutia, na rozdiel od ''[[Hagana|Hagany]]'', ktorá spadala pod hlavnú [[Svetová sionistická organizácia|svetovú sionistickú organizáciu]]. Dôvodom oddelenia bolo, že Irgun sa podvolil tlaku Hagany a prisľúbil pomáhať Britom počas vojny s nacistickým Nemeckom. Avraham Stern naopak považoval Britov za hlavného nepriateľa a rozhodol sa proti nim naďalej bojovať. Svoju organizáciu nazval ''Irgun cvaj leumi be-Jisrael'', doslova „Národná vojenská organizácia v Izraeli“ (jej skratka dáva dohromady ''Ecel Bet'', tzn. ''Irgun B'' alebo ''2. Irgun''). Briti skupinu označovali ako '''Sternov gang''', názov ''Lechi'' prijala až po Sternovej smrti. Aj keď Lechi bola malá skupina a jej vplyv na politické dianie bol minimálny (rovnako ako sympatie verejnosti k nej), svojimi činmi sa zapísala do histórie viac, než iné židovské skupiny bojujúce za nezávislosť židovského štátu. Rozchodom s Irgunom (a tým aj definitívnym rozchodom s Haganou) sa Lechi odrezala od zdroja financií, pretože Haganu financovala [[Židovská agentúra|Sochnut]] – židovská agentúra. Lechi preto musela získavať prostriedky rôznym pokútnym a nezákonným spôsobom, zo súkromných darov, výpalného a bankových lúpeží. Briti, ale aj väčšina predstaviteľov sionistického hnutia, vnímali Lechi ako skutočný zločinecký gang. Medzi jej obeťami bolo okrem britských vojakov a Arabov aj mnoho Židov, ktorí zahynuli pri útokoch buď náhodne alebo boli priamo cieľom akcie. Po vraždách [[Lord Moyne|Lorda Moyna]] a [[Folke Bernadotte]]ho nasledovali zo strany Hagany tvrdé sankcie. Príslušníkov Lechi vydávali Britom a ich zbrane zabavovali. Výnimkou bola [[Prvá arabsko-izraelská vojna|vojna za nezávislosť]], v ktorej Lechi, Irgun a Hagana čiastočne spolupracovali. Napriek tomu sa Lechi a Hagana nevyhli konfrontácii v prípade [[Masaker Dejr Jásin|masakru v arabskej dedine Dejr Jásín]]. Lechi formálne rozpustila [[Izraelské obranné sily|izraelská armáda]] 31. mája 1948. Naďalej však pokračovala v skrytej činnosti až do septembra 1948. Po vražde Folke Bernadotteho 16. septembra 1948 väčšinu členov Lechi zatkli a organizácia bola de facto nútená ukončiť svoju činnosť. Niektorí členovia Lechi neskôr vstúpili do politiky (napríklad [[Natan Jelin-Mor]] (Friedman), ktorý sa stal na krátky čas poslancom [[Kneset]]u, alebo [[Jicchak Šamir]], neskorší premiér Izraela). == Akcie, vraždy a atentáty == Členovia Lechi vždy popierali, že by boli teroristami alebo že by ich akcie mali mať punc terorizmu. Ich cieľom bolo zviditeľniť sa pred svetom a dokázať mu, že Židia z Lechi sa nepodvoľujú okupácii (tzn. britskej mandátnej správe a jej nariadeniam) a prevziať kontrolu nad [[Izrael]]om ozbrojeným bojom. Tieto ciele ale skupina nemohla splniť. Kým Hagana a Irgun sa sústredili na vtedy ilegálnu imigráciu Židov z Európy do Palestíny, Lechi koncentrovala svoju činnosť na ozbrojené útoky proti vojakom aj civilnému obyvateľstvu. Podľa Nachmana Ben Jehudu bola Lechi zodpovedná za viac než 40 vrážd, z toho polovicu obetí tvorili Židia. Obete boli obyčajní ľudia, ktorí nechceli platiť výpalné, ale aj domnelí „zradcovia“ a „kolaboranti“. Ďalšími útokmi boli bombové listy adresované britským politikom, sabotáže proti infraštruktúre a pod. === Bankové lúpeže === Lechi podnikla niekoľko bankových lúpeží v [[Tel Aviv]]e s cieľom získať finančné prostriedky. Počas týchto lúpeží prišlo o život niekoľko náhodných okoloidúcich, poslední 9. januára 1942. Po týchto udalostiach podnikla britská CID proti Lechi záťahy, pri ktorých zatkla a zastrelila Avrahama Sterna. To ochromilo činnosť skupiny až do septembra, kedy sa na jej čelo postavili Jicchak Šamir, [[Elijahu Giladi]], [[Natan Jelin-Mor]] a [[Jisrael Eldad]]. Po Giladiho záhadnej smrti viedli Lechi zvyšní traja až do jej zániku. === Rokovania s nacistami === [[Súbor:SternGang-Doc-Nazi-Collaboration.jpg|thumb|right|Kópia listu nemeckému atašé v Istanbule, v ktorom sa spomína ponuka na spoluprácu zo strany „Národnej vojenskej organizácie v Palestíne“]] V rokoch [[1940]] a [[1941]] sa Avraham Stern prostredníctvom svojho vyslanca Naftali Ljubenčika pokúšal rokovať s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] o spoločnom boji proti Británii prostredníctvom nacistického úradníka Wernera Otta von Hentiga. Nemecká strana však návrhy Lechi ignorovala (Lechi pravdepodobne netušili, že v tom čase už dochádzalo k intenzívnej spolupráci medzi nacistickým Nemeckom a veľkým [[mufti]]m [[Amín al-Husajní|Hadž Amínom al-Husejním]]). Ponuku na spoluprácu poslali cez [[Istanbul]] nemeckému veľvyslanectvu v [[Ankara|Ankare]] a odtiaľ 21. januára 1941 do [[Berlín]]a. Berlín na ponuku nikdy neodpovedal. Z hľadiska neskoršieho vývoja ide o o jednu z najabsurdnejších situácií [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. === Vražda Lorda Moyna a Folke Bernadotteho === [[Lord Moyne]], najvyšší predstaviteľ [[Britské impérium|Britského impéria]] v oblasti, sa stal vďaka svojmu vysokému postaveniu terčom atentátu, ktorý na neho spáchali dvaja členovia Lechi, [[Elijahu Chakim]] a [[Elijahu Bejt Curi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Honig | meno = Sarah | odkaz na autora = | vydavateľ = [[The Jerusalem Post]] | titul = Another Tack: In awe and esteem | url = http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?cid=1256799098816&pagename=JPArticle%2FShowFull | dátum vydania = | dátum prístupu = 2009-12-28 | miesto = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Alon | meno = Mati | odkaz na autora = | titul = Holocaust and Redemption | vydavateľ = Trafford Publishing | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 9781412003582 | strany = 213 | počet strán = | url = http://books.google.cz/books?id=AexWkV0veJwC&pg=PT213&lpg=PT213&dq=eliyahu+hakim+Harold+MacMichael&source=bl&ots=DdoC_9v4yG&sig=mgyFg-52gRpqQYyhohESim4Xnnc&hl=cs&ei=HA05S4zLFI3ymwOv_e3FBA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=10&ved=0CD4Q6AEwCQ#v=onepage&q=eliyahu%20hakim%20Harold%20MacMichael&f=false | jazyk = po anglicky }}</ref> Moyna zavraždili [[6. november]]a [[1944]]. Vrahov následne chytili a obesili. Vražda znamenala veľký rozkol medzi [[Winston Churchill|Churchillom]] a umierneným sionistickým hnutím a počiatok rastúcej židovsko-britskej nevraživosti. Jicchak Šamir neskôr vraždu Moyna obhajoval tým, že Moyne bol [[antisemitizmus|antisemita]] a podporoval rasové teórie, podľa ktorých boli [[Arabi]] rasovo nadradení [[Židia|Židom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Perliger | meno = Arie | priezvisko2 = Weinberg | meno2 = Leonard | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Jewish Self-Defence and Terrorist Groups Prior to the Establishment of the State of Israel: Roots and Traditions | periodikum = Totalitarian Movements and Political Religions | odkaz na periodikum = | rok = 2003 | mesiac = | ročník = 4 | číslo = 3 | strany = 111 | url = | issn = 1469-0764 }}</ref> [[Folke Bernadotte]] bol [[Švédsko|švédsky]] diplomat a vyslanec [[Organizácia spojených národov|OSN]], ktorého úlohou bolo rokovať o podmienkach mierovej zmluvy medzi Židmi a Arabmi.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čejka | meno = Marek | odkaz na autora = | titul = Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu | vydanie = 1 | vydavateľ = Barrister & Principal | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-903333-9-7 | strany = 82 | počet strán = 305 | url = | jazyk = po česky }}</ref> Po dvoch neúspešných návrhoch zavraždili Bernadotteho v aute v západnom [[Jeruzalem]]e 17. septembra 1948. Vrahovia, príslušníci Lechi – [[Jehošua Kohen]], Jicchak Ben Moše a Avraham Steinberg, boli prezlečení do izraelských uniforiem.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Marton | meno = Kati | odkaz na autora = | titul = A Death in Jerusalem | vydavateľ = Pantheon Books | miesto = New York | rok = 1994 | isbn = 0-679-42083-5 | strany = [https://archive.org/details/deathinjerusalem00mart/page/210 210] | počet strán = 321 | url = https://archive.org/details/deathinjerusalem00mart | jazyk = po anglicky }}</ref> Kohenova totožnosť, ako Bernadotteho vraha, však vyšla najavo až po jeho smrti, keď ju potvrdili jeho niekdajší kolegovia z Lechi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kifner | meno = John | odkaz na autora = | vydavateľ = [[The New York Times]] | titul = 2 Recount '48 Killing in Israel | url = http://www.nytimes.com/1988/09/12/world/2-recount-48-killing-in-israel.html | dátum vydania = 1988-09-12 | dátum prístupu = 2011-7-31 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> === Bombové útoky === 12. januára 1947 spáchala Lechi útok na britskú policajnú stanicu v [[Haifa|Haife]], pri ktorom štyria ľudia zahynuli a okolo 140 bolo zranených. 29. februára príslušníci Lechi podmínovali trať [[Haifa]]-[[Káhira]] severne od [[Rechovot]]u. Pri útoku prišlo o život 28 vojakov a 35 bolo zranených. 31. marca 1948 bolo pri útoku na tú istú trať severne od [[Binjamina-Giv'at Ada|Binjaminy]] 40 civilistov, prevažne Arabov, zabitých, a 60 zranených. Útok sa pripisoval rovnako Lechi. === Dejr Jásín === {{Pozri aj|Masaker Dejr Jásin}} Lechi sa 9. apríla spoločne s Irgunom zúčastnila útoku na arabskú dedinu [[Dejr Jásín]] ležiacu v jeruzalemskom koridore. Okolo 100 – 120 ľudí zavraždili, zvyšok vyhnali a dedina zničili. Iróniou osudu šlo v tomto prípade o dedinu, ktorej obyvatelia uzavreli mierovú dohodu so susednými židovskými obcami. == Pripomienky Lechi v Izraeli == Po nástupe vlády [[Menachem Begin|Menachema Begina]] v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch boli mnohé ulice pomenované po Lechi. Zároveň bola v roku 1980 zavedená ''stuha Lechi'' vo farbách červená-čierna-šedá-svetlo modrá-biela, ktorú môžu nosiť bývalí členovia Lechi. V roku 1975 pochovali v Izraeli so štátnymi poctami oboch členov Lechi, obesených za vraždu Lorda Moyna. Obaja boli neskôr spodobnení na poštových známkach, rovnako ako zakladateľ Avraham Stern. Jichak Šamir bol v rokoch 1983 – 84 a 1986 – 92 premiérom Izraela. == Referencie == {{Reflist|2}} == Pozri aj == * [[Internácia Irgunu a Lechi v Afrike]] * [[Moše Barazani]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lehi (group)}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Lechi|11438906}} [[Kategória:Lechi| ]] [[Kategória:Skupiny označené za teroristické]] [[Kategória:Partizánske organizácie]] [[Kategória:Sionistický terorizmus]] [[Kategória:Kolaborácia počas druhej svetovej vojny]] n3s7zyesuolla8osjeblo9lx64hd7zb 10 549776 8357054 7735584 2026-08-16T19:55:56Z Niegodzisie 166980 8357054 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Muse | nadpis = [[Muse]] | typ obsahu = hlist | nad = * '''[[Matthew Bellamy]]''' * '''[[Christopher Wolstenholme]]''' * '''[[Dominic Howard]]''' Na koncertoch: '''[[Morgan Nicholls]]''' | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[Showbiz (album)|Showbiz]]'' * ''[[Origin of Symmetry]]'' * ''[[Absolution (album)|Absolution]]'' * ''[[Black Holes and Revelations]]'' * ''[[The Resistance]]'' * ''[[The 2nd Law]]'' * ''[[Drones (album)|Drones]]'' * ''[[Simulation Theory (album)|Simulation Theory]]'' * ''[[Will of the People]]'' * ''[[The Wow! Signal]]'' | skupina2 = [[Koncertný album|Koncertné albumy]] | zoznam2 = * ''[[Hullabaloo Soundtrack]]'' * ''[[HAARP (album)|HAARP]]'' * ''[[Live at Rome Olympic Stadium]]'' | skupina3 = [[Extended play|EP]] | zoznam3 = * ''[[Muse (EP)|Muse]]'' * ''[[Muscle Museum EP|Muscle Museum]]'' * ''[[Random 1–8]]'' * ''Summer Stadiums 2010'' | skupina4 = [[Videonahrávka|Videá]] | zoznam4 = * ''[[Hullabaloo: Live at Le Zenith, Paris]]'' * ''[[Absolution Tour]]'' * ''[[HAARP (album)|HAARP]]'' * ''[[Live at Rome Olympic Stadium]]'' | skupina5 = [[Singel (hudba)|Single]] | zoznam5 = * „[[Uno (skladba)|Uno]]“ * „[[Cave (skladba)|Cave]]“ * „[[Muscle Museum]]“ * „[[Sunburn (skladba)|Sunburn]]“ * „[[Unintended]]“ * „[[Plug In Baby]]“ * „[[New Born]]“ * „[[Bliss (skladba)|Bliss]]“ * „[[Hyper Music/Feeling Good]]“ * „[[Dead Star/In Your World]]“ * „[[Stockholm Syndrome (skladba)|Stockholm Syndrome]]“ * „[[Time Is Running Out (skladba)|Time Is Running Out]]“ * „[[Hysteria (Muse)|Hysteria]]“ * „[[Sing for Absolution]]“ * „[[Apocalypse Please]]“ * „[[Butterflies and Hurricanes]]“ * „[[Supermassive Black Hole (skladba)|Supermassive Black Hole]]“ * „[[Starlight (skladba)|Starlight]]“ * „[[Knights of Cydonia]]“ * „[[Invincible (skladba)|Invincible]]“ * „[[Map of the Problematique]]“ * „[[Uprising (singel)|Uprising]]“ * „[[Undisclosed Desires]]“ * „[[Resistance (skladba)|Resistance]]“ * „[[Exogenesis: Symphony]]“ * „[[Neutron Star Collision (Love Is Forever)]]“ * „[[Survival (skladba)|Survival]]“ * „[[Madness (skladba)|Madness]]“ * „[[Follow Me (skladba)|Follow Me]]“ * „[[Supremacy (skladba)|Supremacy]]“ * „[[Panic Station]]“ * „[[Dead Inside (skladba)|Dead Inside]]“ * „[[Mercy (skladba)|Mercy]]“ | skupina6 = [[Skladba|Skladby Muse]] <small style="font-weight:normal;">(nie single)</small> | zoznam6 = * „[[Citizen Erased]]“ * „[[Assassin (skladba)|Assassin]]“ * „[[Who Knows Who]]“ * „[[United States of Eurasia]]“ * „[[The 2nd Law: Unsustainable]]“ * „[[Psycho (skladba)|Psycho]]“ | skupina7 = [[Turné skupiny Muse|Turné]] | zoznam7 = * [[US Campus Invasion Tour 2005]] * [[Black Holes and Revelations Tour]] * [[A Seaside Rendezvous]] * [[The Resistance Tour]] * [[The 2nd Law World Tour]] | skupina8 = Súvisiace články | zoznam8 = * [[Zoznam nominácií a ocenení kapely Muse|Ocenenia]] * [[Diskografia skupiny Muse|Diskografia]] * [[Zoznam piesní skupiny Muse|Skladby Muse]] * [[Sawmills Studio]] * [[Taste Media]] * [[Mushroom Records]] * [[A&E Records]] * [[Warner Bros. Records]] * [[Helium 3 (nahrávacia spoločnosť)|Helium 3]] }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných skupín|Muse]]</noinclude> h6ah8biv7axl650dhp83zx32y8txpsn 0 554475 8357026 8320884 2026-08-16T18:21:13Z ~2026-44669-74 302887 2023 8357026 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ondřej Hejma | Obrázok = Ujo 2 humpolca.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Ondřej Hejma v roku 2017 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1955|8|12}} | Miesto narodenia = [[Pelhřimov]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Bystrá 71, 396 01 Humpolec | Pôsobenie = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Žlutý pes]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Telefón: +420 608 345 552 | Webstránka = }} '''Ondřej Hejma''' (* [[3. február]] [[1951]], [[Praha]]) je [[spevák]] a [[hudobný skladateľ]], frontman skupiny [[Žlutý pes]], pôsobil aj ako [[novinár|dopisovateľ]] agentúry [[Associated Press]] v Česku. Príležitostne sa venuje aj [[prekladateľ|prekladaniu]] a [[Moderátor|moderovaniu]] televíznych relácií. == Biografia == [[Súbor:Ondřej Hejma (3).jpg|náhľad|Spevák Ondřej Hejma v roku [[2009]]|vľavo]] Po gymnáziu vyštudoval [[filológia|filológiu]] ([[angličtina]] a [[čínština]]) na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Po univerzite pracoval v [[Reklamná agentúra|reklamnej agentúre]]. V roku [[1987]] sa stal spravodajcom agentúry [[Associated Press|AP]]. Je ženatý, jeho manželka Vladimíra je lekárka. Majú dve deti, staršieho syna Jana a mladšiu dcéru Terezu. Býva v [[Řevnice|Řevniciach pri Prahe]]. Medzi jeho koníčky patrí [[cestovanie]] a [[golf]], v mladosti hral [[futbal]]. === Spolupráca s ŠtB === Je tiež uvedený v Cibulkových zoznamoch v kategóriách agent, dôverník a tajný spolupracovník pod krycím menom Rony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Cibulkovy zoznamy |url=http://www.cibulka.com/#vyhl |dátum prístupu=2015-07-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060509084635/http://www.cibulka.com/#vyhl |dátum archivácie=2006-05-09 }}</ref>. Tú istú informáciu možno nájsť aj v oficiálnom Archíve bezpečnostných zložiek<ref>[http://www.abscr.cz/ Archív bezpečnostných zložiek]</ref>, s tým, že bol vedený u II. správy ŠtB, teda u Hlavnej správy kontrarozviedky. Možno sa domnievať, že to súviselo s jeho prácou u agentúry AP, však spis bol zničený. Vedúci malej kancelárie AP v normalizačnom Československu bola Iva Drápalová, ktorá v relácii Českej televízie ''Vzkazy'' (2008) spomínala, že ju po celý čas sledovala ŠtB a jej kolegovia na nej tajnej polícii donášali informácie z jej života<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/porady/10160488386-vzkaz/208452801410010-vzkaz-ivy-drapalove Odkaz Ivy Drápalovej] na serveri [[Česká televize|ČT]].</ref>. Drápalová nikoho nevymenuje, avšak vo svojej malej kancelárii mala iba dvoch spolupracovníkov, medzi nimi aj Hejmu. === Hudba === V 60. rokoch po ukončení štúdia založil spoločne s Janom Follom [[blues]]ovú skupinu ''Žízeň'', potom prešiel [[Yo Yo Band|Yo Yo Bandom]] a skupinou ''Combo FH'' [[Daniel Fikejz|Daniela Fikejza]]. V roku [[1978]] založil kapelu [[Žlutý pes]]. Súbežne so Žltým psom založil alternatívnu skupinu ''L. L. Jetel''. Pre Žltého psa napísal väčšinu hudobných textov, píše texty aj pre ďalších českých spevákov. Je spoluautorom libreta českej verzie [[muzikál]]ov [[Pomáda (muzikál)|Pomáda]] a [[Hamlet (muzikál)|Hamlet]]. === Tlač a televízia === Bol, alebo je činný v [[TV3]] (politická diskusia ''Bez kravaty''), v [[rozhlas|rádiu]] [[Frekvence 1]] (relácia ''Press klub''), v [[časopis]]e [[Reflex (časopis)|Reflex]] (rubrika ''Psí život''). V [[TV Nova]] uvádzal reláciu ''[[Chcete být milionářem?]]'', ako porotca účinkoval v prvej a tretej rade súťaže ''[[Česko hledá SuperStar]]''. Účinkovanie v druhej rade tejto súťaže odmietol. V roku [[2009]] bol porotcom v prvej sérii súťaže ''[[Česko Slovenská Superstar]]''. == Bibliografia == * Rybár, Š. – Hejma, O.: ''Autostopem do Nepálu''. Praha : Práce, 1978. * Hejma, O.: ''Fejsbuk'', EMINENT, 2012. == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Ondřej Hejma|12346617}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.zlutypes.cz/ Oficiálne stránky skupiny Žlutý pes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070509003420/http://www.zlutypes.cz/ |date=2007-05-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hejma, Ondřej}} [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí televízni moderátori]] [[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]] [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] m7a846qlb4iouopp3ovholh7jf38rdr 8357035 8357026 2026-08-16T18:23:57Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8357026|8357026]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená 8357035 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ondřej Hejma | Obrázok = Ondřej Hejma 2017.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Ondřej Hejma v roku 2017 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1951|2|3}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Žlutý pes]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Ondřej Hejma''' (* [[3. február]] [[1951]], [[Praha]]) je [[spevák]] a [[hudobný skladateľ]], frontman skupiny [[Žlutý pes]], pôsobil aj ako [[novinár|dopisovateľ]] agentúry [[Associated Press]] v Česku. Príležitostne sa venuje aj [[prekladateľ|prekladaniu]] a [[Moderátor|moderovaniu]] televíznych relácií. == Biografia == [[Súbor:Ondřej Hejma (3).jpg|náhľad|Spevák Ondřej Hejma v roku [[2009]]|vľavo]] Po gymnáziu vyštudoval [[filológia|filológiu]] ([[angličtina]] a [[čínština]]) na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte]] [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]. Po univerzite pracoval v [[Reklamná agentúra|reklamnej agentúre]]. V roku [[1987]] sa stal spravodajcom agentúry [[Associated Press|AP]]. Je ženatý, jeho manželka Vladimíra je lekárka. Majú dve deti, staršieho syna Jana a mladšiu dcéru Terezu. Býva v [[Řevnice|Řevniciach pri Prahe]]. Medzi jeho koníčky patrí [[cestovanie]] a [[golf]], v mladosti hral [[futbal]]. === Spolupráca s ŠtB === Je tiež uvedený v Cibulkových zoznamoch v kategóriách agent, dôverník a tajný spolupracovník pod krycím menom Rony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Cibulkovy zoznamy |url=http://www.cibulka.com/#vyhl |dátum prístupu=2015-07-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060509084635/http://www.cibulka.com/#vyhl |dátum archivácie=2006-05-09 }}</ref>. Tú istú informáciu možno nájsť aj v oficiálnom Archíve bezpečnostných zložiek<ref>[http://www.abscr.cz/ Archív bezpečnostných zložiek]</ref>, s tým, že bol vedený u II. správy ŠtB, teda u Hlavnej správy kontrarozviedky. Možno sa domnievať, že to súviselo s jeho prácou u agentúry AP, však spis bol zničený. Vedúci malej kancelárie AP v normalizačnom Československu bola Iva Drápalová, ktorá v relácii Českej televízie ''Vzkazy'' (2008) spomínala, že ju po celý čas sledovala ŠtB a jej kolegovia na nej tajnej polícii donášali informácie z jej života<ref>[http://www.ceskatelevize.cz/porady/10160488386-vzkaz/208452801410010-vzkaz-ivy-drapalove Odkaz Ivy Drápalovej] na serveri [[Česká televize|ČT]].</ref>. Drápalová nikoho nevymenuje, avšak vo svojej malej kancelárii mala iba dvoch spolupracovníkov, medzi nimi aj Hejmu. === Hudba === V 60. rokoch po ukončení štúdia založil spoločne s Janom Follom [[blues]]ovú skupinu ''Žízeň'', potom prešiel [[Yo Yo Band|Yo Yo Bandom]] a skupinou ''Combo FH'' [[Daniel Fikejz|Daniela Fikejza]]. V roku [[1978]] založil kapelu [[Žlutý pes]]. Súbežne so Žltým psom založil alternatívnu skupinu ''L. L. Jetel''. Pre Žltého psa napísal väčšinu hudobných textov, píše texty aj pre ďalších českých spevákov. Je spoluautorom libreta českej verzie [[muzikál]]ov [[Pomáda (muzikál)|Pomáda]] a [[Hamlet (muzikál)|Hamlet]]. === Tlač a televízia === Bol, alebo je činný v [[TV3]] (politická diskusia ''Bez kravaty''), v [[rozhlas|rádiu]] [[Frekvence 1]] (relácia ''Press klub''), v [[časopis]]e [[Reflex (časopis)|Reflex]] (rubrika ''Psí život''). V [[TV Nova]] uvádzal reláciu ''[[Chcete být milionářem?]]'', ako porotca účinkoval v prvej a tretej rade súťaže ''[[Česko hledá SuperStar]]''. Účinkovanie v druhej rade tejto súťaže odmietol. V roku [[2009]] bol porotcom v prvej sérii súťaže ''[[Česko Slovenská Superstar]]''. == Bibliografia == * Rybár, Š. – Hejma, O.: ''Autostopem do Nepálu''. Praha : Práce, 1978. * Hejma, O.: ''Fejsbuk'', EMINENT, 2012. == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Ondřej Hejma|12346617}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.zlutypes.cz/ Oficiálne stránky skupiny Žlutý pes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070509003420/http://www.zlutypes.cz/ |date=2007-05-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hejma, Ondřej}} [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí televízni moderátori]] [[Kategória:Česko Slovenská SuperStar]] [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] bsab3e7ys54pi8cu32e2gmhyf1jicsz 0 566813 8357044 8235328 2026-08-16T18:56:23Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ + 8357044 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie | Názov = Wikimedia Slovensko | Logo = Wikimedia Slovensko logo.svg | Zameranie = [[internet]], slovenské projekty nadácie [[Wikimedia Foundation]] | Sídlo = Dom služieb ALFA<br />Februárová 1478/2<br />958 01 Partizánske<br />Slovenská republika <ref name="register" /> | Vznik = [[16. december]] [[2011]] <ref name="register" /> | Zánik = | IČO = 42277591 <ref name="register" /> | Predseda = Matej Grochal | Web = https://wikimedia.sk }} [[Súbor:Wikimedia Slovakia logo (2012-2018).svg|náhľad|Logo používané od 2012 do 2018]] '''Wikimedia Slovensko''' (skrátene '''Wikimedia SK''', '''WMSK''') je [[Slovensko|slovenské]] [[občianske združenie]], založené v roku [[2011]], zamerané na podporu [[slobodný obsah|slobodného obsahu]], vzdelávania a kultúry. Zameriava sa na podporu tvorby a distribúcie obsahu [[Wikipédia|Wikipédie]] a ďalších projektov [[Wikimedia Foundation]], Inc. ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikiknihy]] či [[Wikizdroje]]). Zdieľa ciele [[Wikimedia Foundation]] (verejnoprospešnej nadácie, založenej podľa predpisov amerického federálneho štátu [[Florida]], prevádzkujúcej [[Wikipédia|Wikipédiu]] a ďalšie sesterské projekty), je však od nej právne nezávislá.<ref name="wmsk-stanovy" /> Wikimedia Slovensko neprevádzkuje a nezodpovedá za Wikipédiu a jej sesterské projekty, ale zastrešuje pre ne informačnú a propagačnú činnosť na Slovensku.<ref name="wmsk-stanovy" /> Zorganizovala viacero Wiki súťaží, vrátane [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar]] [[Wikipédia:WikiJar SVE|SVE]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]], [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki miluje film]] či [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]]. Združenie je v súčasnosti aktívne a svoje aktivity zverejňuje aj na webe. [[Motto]] združenia znie: ''„Predstavte si svet, v ktorom môže každý človek slobodne zdieľať všetky vedomosti ľudstva. Taký svet tvoríme!“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikimedia Slovensko – Predstavte si svet, v ktorom môže každý človek slobodne zdieľať všetky vedomosti ľudstva. Taký svet tvoríme! | url = https://wikimedia.sk/ | dátum prístupu = 2026-06-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Predsedovia == * Michal Matúšov (2011{{--}}2018)<ref name="matusov-demisia" /> * Matej Grochal (od 2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zmena názvu nie je jedinou zmenou: slovenskí wikimediáni majú veľké plány! | url = https://wikimedia.sk/zmena-nazvu-nie-je-jedinou-zmenou-slovenski-wikimediani-maju-velke-plany/ | vydavateľ = Wikimedia SK | miesto = | dátum vydania = 2019-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref><ref name="wmsk-ludia" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="register">Wikimedia Slovensko In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidencia občianskych združení | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=201882 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-09-29 | dátum prístupu = 2018-12-21 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20190621102919/http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx%3Fid%3D201882 | dátum archivácie = 2019-06-21 }}</ref> <ref name="wmsk-stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy | url = http://wikimedia.sk/Stanovy | vydavateľ = Wikimedia SK | miesto = | dátum vydania = 2012-03-25 | dátum aktualizácie = 2014-12-10 | dátum prístupu = 2017-03-09 }}</ref> <ref name="wmsk-ludia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudia | url = https://wikimedia.sk/o-nas/ludia/ | vydavateľ = Wikimedia SK | miesto = | dátum vydania = 2019-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06 }} </ref> <ref name="matusov-demisia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matúšov | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Demisia spoluzakladateľa-predsedu: Michal Matúšov odchádza po 6 rokoch | url = https://wikimedia.sk/2018/demisia-spoluzakladatela-predsedu-michal-matusov-odchadza-po-6-rokoch/ | vydavateľ = Wikimedia SK | miesto = | dátum vydania = 2018-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-21 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria]] * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.facebook.com/WikimediaSK Wikimedia Slovensko] na [[Facebook|Facebooku]] * [https://x.com/WikimediaSK Wikimedia Slovensko] na [[X (sociálna sieť)|X]] * [https://www.youtube.com/@WikimediaSK Wikimedia Slovensko] na [[YouTube]] * [[meta:Wikimedians_of_Slovakia|Wikimedians of Slovakia]] na [[Meta-Wiki|Mete]] [[Kategória:Wikimedia]] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] q64vob1begci82xsvdd54jrer3j4w2a 0 568758 8357122 7946488 2026-08-17T03:31:57Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Mrkonjić_Grad_municipality.svg bol nahradený odkazom BiH_municipality_location_Mrkonjić_Grad.svg. 8357122 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Mrkonjić Grad |iný názov = Мркоњић Град |typ = mesto |znak = Mrkonjić Grad (grb).svg |vlajka = |obrázok = Mrkonjić Grad.jpg |popis = pohľad na mesto |štát = Bosna a Hercegovina |región = [[Republika srbská]] |región typ = Entita |podregión = |podregión typ = |podregión1 = |podregión1 typ = |nadmorská výška = |zemepisná šírka = 44.416667 |zemepisná dĺžka = 17.083333 |rozloha = 677.43 |obyvateľov = 18136 |obyvateľov dátum = 2013 |obyvateľov zdroj = |starosta = |PSČ = |predvoľba = |mapa = BiH municipality location Mrkonjić Grad.svg |mapa popis = mesto na mape Bosny a Hercegoviny |lokátor = |web = |commons = |poznámky = }} '''Mrkonjić Grad''' ({{vjz|srp|Мркоњић Град}}) je mesto a [[opština]] v [[Banja Luka (región)|regióne Banja Luka]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. Mesto sa rozkladá v nadmorskej výške 600 m a spolu s opštinou tu žije 18 200 obyvateľov (v roku 1991 cez 27 000). Veľká väčšina z nich sú [[Srbi]]; ich počet sa významne navýšil po roku [[1995]] a zaradenie mesta do [[Republika srbská|Republiky srbskej]]. == Dejiny == Oblasť mesta je osídlená už od [[stredovek]]u, v [[Osmanská ríša|osmanských]] časoch často menilo názvy (''Gornje Kloke, Novo Jajce (Jenidži Jajce), Varcarev Vakuf, pa Varcar Vakuf''), súčasný názov potom mesto získalo roku [[1924]] podľa pseudonymu vtedajšieho kráľa [[Petar I. Karađorđević|Petara Karađorđevića]] (Petar Mrkonjić). Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] mesto oslobodili [[juhoslovanskí partizáni|partizáni]] už [[28. august]]a [[1941]]. V decembri [[1943]] sa tu konalo ich prvé zasadanie. Mrkonjić Grad bol počas vojny v 90. rokoch niekoľkokrát ostreľovaný mínometnými granátmi, čo viedlo k stratám na civilnom obyvateľstve. Napriek tomu v meste neprebiehali podstatnejšie boje, a to až do operácie Južni potez, v ktorej 10. októbra 1995 mesto obsadili chorvátske vojská. Mesto bolo opustené a utečenci sa uchýlili do Srbmi kontrolovanej [[Banja Luka|Banja Luky]]. Mnohí, ktorí však zostali, boli počas operácií zabití či ranení a rozšírili tak už veľmi početnú radu vojnových obetí. Samotné domy a infraštruktúra boli tiež ťažko poškodené, počet takých objektov dosahoval niekoľko stoviek až tisícok. Mesto Mrkonjić Grad bolo po uzavretí Daytonskej mierovej zmluvy pridelené [[Republika srbská|republike Srbskej]] (ktorej pôvodne patrilo na začiatku konfliktu), oficiálne [[4. február]]a [[1996]]. Aj napriek tomu sa však jedná o sídlo pohraničné, lebo neďaleké Jajce je už súčasťou Federácie BiH a prevažuje chorvátske obyvateľstvo. Tento dátum sa oficiálne oslavuje ako ''Deň opštiny''. V okolí mesta sa dnes nachádzajú rôzne [[Hrad|hrady]] ([[Prizrenac]], [[Sokol (hrad)|Sokol]] a [[Bočac]]). Okolitá krajina je hornatá, rieka [[Vrbas]], ktorá tečie neďaleko od Mrkonjić Gradu, sa zarezáva do hlbokého [[kaňon]]u. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mrkonjicgrad.com/ Portál mesta (po srbsky v latinke)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190831171033/http://www.mrkonjicgrad.com/ |date=2019-08-31 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mrkonjić Grad|12310059}} [[Kategória:Mestá v Republike srbskej]] i0vagk4agdg86r7xp1je1cvlgmkm876 0 569179 8357121 8216260 2026-08-17T02:56:04Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Bijeljina_municipality.svg bol nahradený odkazom BiH_municipality_location_Bijeljina.svg. 8357121 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Bijeljina |iný názov = Бијељина |typ = mesto |znak = |vlajka = |obrázok = |popis = |štát = Bosna a Hercegovina |región = [[Republika srbská]] |región typ = Entita |podregión = |podregión typ = |podregión1 = |podregión1 typ = |nadmorská výška = 90 |zemepisná šírka = 44.75 |zemepisná dĺžka = 19.216667 |rozloha = 733.85 |obyvateľov = 45291 |obyvateľov dátum = 2013 |obyvateľov zdroj = |starosta = |PSČ = |predvoľba = |mapa = BiH municipality location Bijeljina.svg |mapa popis = mesto na mape Bosny a Hercegoviny |lokátor = |web = |commons = Bijeljina |poznámky = }} '''Bijeljina''' ({{vjz|srp|Бијељина}}) je mesto na severovýchode [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], v [[Republika srbská|republike Srbskej]], v regióne [[Semberija]]. V roku [[2013]] malo podľa [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítania ľudu]] 45 291 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľov je druhé najväčšie v Republike srbskej a šieste najväčšie v Bosne a Hercegovine. == Dejiny == Bijeljina je prvýkrát spomínaná v roku [[1446]]. [[Evliya Çelebi]] opísal v [[17. storočie|17. storočí]] Bijeljinu ako mesto s piatimi stovkami domami a piatimi veľkými obytnými štvrťami (Mahal). V roku [[1838]] získalo mesto prvú školu, a v roku [[1902]] tu bola otvorená prvá európska škola západného typu; potom, čo sa mesto stalo súčasťou Rakúsko-Uhorska. V základnej škole v Bijeljine učil tiež [[Jovan Dučić]]. Bijeljina je jedným z prvých miest, kde v roku [[1992]] došlo k stretom na začiatku [[Vojna v Bosne a Hercegovine|vojny v Bosne a Hercegovine]]. == Obyvateľstvo == V roku [[1991]] mala Bijeljina celkom 36 414 obyvateľov, ktorí sa v [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítaní ľudu]], uskutočnenom tesne pred vypuknutím bosnianskeho konfliktu v 90. rokoch, prihlásili k nasledujúcim národnostným skupinám: * [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]] - 19 024 (52,24%) * [[Srbi]] - 10 450 (28,69%) * [[Chorváti]] - 366 (1,00%) * [[Juhoslovania (národnosť)|Juhoslovania]] - 3 452 (9,47%) * Ostatné / neznáme - 3 122 (8,60%) Po skončení vojny došlo k homogenizácii národnostného zloženia obyvateľstva. Do Bijeljiny prišli [[Srbi]] z miest, odkiaľ boli vyhnaní bosnianskou armádou ([[Tuzla]], [[Zenica]], [[Sarajevo]]). Z Bijeljiny odišli [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]], ktorí boli vytlačení srbskými silami. Počet obyvateľov mesta sa po vojne vplyvom vnútorných presídľovaní obyvateľstva zvýšil o 30-40%. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sobijeljina.org/ Oficiálne stránky mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150202051416/http://www.sobijeljina.org/ |date=2015-02-02 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Bijeljina|13411058}} [[Kategória:Mestá v Republike srbskej]] tib3u44q9kb1ckq9ddjk079y8w2p1ol 0 571190 8356854 8355817 2026-08-16T12:33:57Z Pelex 2483 gram. 8356854 wikitext text/x-wiki '''Indočínska vojna''' (v druhom a treťom význame aj '''indočínske vojny''') môže byť: * [[prvá indočínska vojna]] ([[1946]] až [[1954]]) * [[vietnamská vojna|Druhá indočínska vojna]] alebo [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]] ([[1964]] až [[1975]]) * [[čínsko-vietnamská vojna|Tretia indočínska vojna]] alebo [[čínsko-vietnamská vojna]] ([[17. február]] až [[16. marec]] [[1979]]) == Zdroje == * https://www.britannica.com/event/Indochina-wars * {{beliana|7|indočínska vojna|54}} * Indochina War. In: ''The Encyclopedia of the Vietnam War : A Political, Social, and Military History''. 2nd ed. Santa Barbara, Calif. : ABC-CLIO, 2011. ISBN 9781851099603. s. 531. * Westad, Odd Arne, ed.; QUINN-JUDGE, Sophie, ed. ''The Third Indochina War : conflict between China, Vietnam and Cambodia, 1972-79''. New York : Routledge, 2006. ISBN 9780415390583. {{rozlišovacia stránka}} jsrbqatrs1kthyl4lqdoq42krtvcnpt 0 574853 8357123 8168286 2026-08-17T03:44:33Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Pale_municipality.svg bol nahradený odkazom BiH_municipality_location_Pale_(Republika_Srpska).svg. 8357123 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo |názov = Pale |iný názov = Пале |typ = mesto |znak = |vlajka = |obrázok = Pale RS.jpg |popis = |štát = Bosna a Hercegovina |región = [[Republika srbská]] |región typ = Entita |podregión = |podregión typ = |podregión1 = |podregión1 typ = |nadmorská výška = 800 |zemepisná šírka = 43.82 |zemepisná dĺžka = 18.57 |rozloha = 493 |obyvateľov = 22282 |obyvateľov dátum = 2013 |obyvateľov zdroj = |starosta = |PSČ = 7142 |predvoľba = 057 |mapa = BiH municipality location Pale (Republika Srpska).svg |mapa popis = mesto na mape Bosny a Hercegoviny |lokátor = |web = {{url|pale.rs.ba}} |commons = Pale |poznámky = }} '''Pale''' ({{vjz|srp|Пале}}) je [[Bosna a Hercegovina|bosnianske]] mesto ležiace 17 km východne od centra [[Sarajevo|Sarajeva]] na svahoch pohoria [[Jahorina]]. Je súčasťou aglomerácie [[Istočno Sarajevo]], ktorá zahŕňa [[Srbi|Srbmi]] obývané východné predmestia Sarajeva a patrí [[Republika srbská|Republike srbskej]], vytvorenej na základe [[Daytonská mierová zmluva|Daytonskej dohody]] v roku [[1995]]. V meste samom žije asi osem tisíc obyvateľov, [[opčina]], ktorú tvorí s okolitými horskými dedinami, má cez dvadsať tisíc ľudí. == Dejiny == Názov mesta pochádza od šľachtického rodu Pavlovića, ktorému oblasť patrila v stredoveku. V rokoch [[1831]] až [[1832]] bolo Pale jedným z centier protiosmanského povstania, ktoré viedol [[Husejn Gradaščević]]. V dvadsiatom storočí sa mesto vďaka lesnatému okoliu stalo centrom drevospracujúceho priemyslu. V roku [[1984]] sa na svahoch Jahoriny konali [[Zimné olympijské hry 1984|olympijskej súťaže]]. Za [[Vojna v Bosne a Hercegovine|vojny]] v deväťdesiatych rokoch sídlil v Pale bosnianskosrbský vodca [[Radovan Karadžić]] a jeho jednotky zo strategických pozícií okolo mesta ostreľovali Sarajevo. V roku [[1998]] bolo hlavné mesto Republiky srbskej presunuté do [[Banja Luka|Banja Luki]]. V Pale sídli [[Univerzita Východného Sarajeva]] a bosniansko srbská Národná knižnica, koná sa filmový festival [[Jahorinafest]], pre športové podujatia bola v roku [[2012]] otvorená moderná hala [[Peki]] pre 2360 divákov. == Obce == K Pale patria nasledujúce obce: Bjelogorci{{·}}Bljuštevac{{·}}Bogovići{{·}}Brdarići{{·}}Brdo{{·}}Brezovice{{·}}Brnjica{{·}}Brojnići{{·}}Buđ{{·}}Čeljadinići{{·}}Čemernica{{·}}Ćemanovići{{·}}Datelji{{·}}Donja Ljubogošta{{·}}Donja Vinča{{·}}Gluhovići{{·}}Gornja Ljubogošta{{·}}Gornja Vinča{{·}}Gornje Pale{{·}}Gornji Pribanj{{·}}Gorovići{{·}}Gradac{{·}}Gute{{·}}Hotočina{{·}}Jahorina{{·}}Jasik{{·}}Jelovci{{·}}Kadino Selo{{·}}Kamenica{{·}}Kasidoli{{·}}Komrani{{·}}Kosmaj{{·}}Kostreša{{·}}Kračule{{·}}Luke{{·}}Miošići{{·}}Modrik{{·}}Mokro{{·}}Nehorići{{·}}Prača{{·}}Pavlovac{{·}}Petovići{{·}}Podgrab{{·}}Podloznik{{·}}Podmedenik{{·}}Podvitez{{·}}Ponor{{·}}Prutine{{·}}Pustopolje{{·}}Radonjići{{·}}Rakite{{·}}Rakovac{{·}}Renovica{{·}}Rogoušići{{·}}Rosulje{{·}}Saice{{·}}Sinjevo{{·}}Sjetlina{{·}}Srednje{{·}}Stajna{{·}}Stambolčić{{·}}Strane{{·}}Sumbulovac{{·}}Šainovići{{·}}Šip{{·}}Turkovići{{·}}Udež{{·}}Vinograd{{·}}Vlahovići. Prača, kde žijú prevažne [[Bosniaci (Moslimovia)|Moslimovia]], sa od Pale odtrhla a je súčasťou [[Sarajevo (kantón)|kantónu Sarajevo]] v rámci [[Federácia Bosny a Hercegoviny|Federácie Bosny a Hercegoviny]]. == Obyvateľstvo == Etnické zloženie v roku 1991: * Celkovo 16 310 obyvateľov: * 11 269 Srbov * 4 356 Moslimov * 394 Juhoslovanov * 126 Chorvátov * 165 príslušníkov ostatných národností Rodáci z Pale sú [[Trifko Grabež]], jeden zo strojcov [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|atentátu na Františka Ferdinanda d'Este]], a [[Futbal|futbalový]] reprezentant [[Ognjen Koroman]]. == Partnerské mestá == * {{flagicon|SRB}} [[Smederevo]], [[Srbsko]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{url|pale.rs.ba}} - oficiálne stánky * [http://www.palelive.com/ palelive.com] * [http://www.jahorina.org/files/pale.php jahorina.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140820104319/http://www.jahorina.org/files/pale.php |date=2014-08-20 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Pale|13600130}} [[Kategória:Mestá v Republike srbskej]] 9e1wm8bc92ko27d2kt048pjv60f1l7j 0 584870 8357129 8055615 2026-08-17T05:52:32Z Andrea Bielik 207440 /* */ pridaný dátum úmrtia 8357129 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Hayden Panettierová | fotka = Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Hayden Panettierová v roku 2009 | celé meno = Hayden Lesley Panettierová | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1989|8|21}} | miesto narodenia = [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka, speváčka, aktivistka | roky pôsobenia =[[1994]] – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = Vladimir Kličko (2009 – 2011, 2013 – 2018) | priateľka = | deti = 1 | rodičia = }} '''Hayden Lesley Panettierová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene Hayden Lesley Panettiere; * [[21. august]] [[1989]], [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] - 16.august 2026) je americká herečka a [[modelka]], známa predovšetkým vďaka seriálu ''[[Hrdinovia]]'' z roku [[2005]]. == Detstvo a mladosť == Panettierová sa narodila manželom Skipovi a Lesley Panettiereovým v [[August|auguste]] 1989 ako najstaršia z dvoch súrodencov. Už odmalička jej rodičia chceli, aby sa presadila v [[Hollywood|Hollywoode]], preto sa už v 11 mesiacoch objavovala v reklamách (natočila ich okolo 50) a v 4 rokoch bola vybraná do [[Seriál|seriálu]] One Life to Live. == Kariéra == Medzi rokmi [[1994]] a [[1997]] sa objavila ako 4 ročná Sarah v seriáli ''One Life to Live'' a od rokov [[1997]] až po [[2000]] sa objavila ako malinká Lizzie v seriáli ''Guiding Light''. Postava Lizzie, v seriáli zápasila s [[Leukémia|leukémiou]]. V roku [[1999]] bola za film televíznej stanice Lifetime -  ''If You Believe'' nominovaná na cenu Young Artist Award v kategórii "Mladá 10 ročná herečka" a "Najlepšie vystúpenie v TV Filme alebo Pilotnom dieli." Stvárnila vedľajšiu úlohu v dráme ''Raising Helen,'' kde stvárňuje neter Helen, ktorú si zahrala herečka [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]], či vo filme ''Ice Princess'', ktorý poukazuje na život krasokorčuliarky. Zlom jej kariéry nastal v roku [[2006]], keď získala rolu Claire Bennettovej v seriáli ''[[Hrdinovia]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[Ali Larterová|Ali Larter]] či [[Milo Ventimiglia]]. O dva roky neskôr, sa objavila vo filme ''Fireflies in the Garden'' po boku [[Ryan Reynolds|Ryana Reynoldsa]] a [[Julia Robertsová|Julie Roberts]]. Panettierová rada dabuje, prepožičala svoj hlas do animovanej rozprávky ''Alfa a Omega.'' V roku [[2011]] stvárnila rolu Kirby Reed v hororovom slasheri ''[[Vreskot 4|Scream 4]]'' . V roku [[2012]] sa znova vrhla na točenie televíznych seriálov, účinkovala v seriáli ''Nashville'', pre ktorý nahrala aj niekoľko pesničiek, a v ktorom úspešne stvárňovala country hviezdu Juliette Barnes až do roku [[2018]].V roku [[2016]] sa objavila v dráme ''Custody''. V roku [[2023]] si zopakovala v šiestom pokračovaní filmu ''[[Vreskot 6|Vreskot]]'' rolu Kirby Reed. == Súkromný život == Od roku [[2009]], s prestávkami, do roku [[2018]] chodila so svetovým šampiónom v [[Box (šport)|boxe]] Vladimirom Kličkom. V máji [[2011]] Panettierová oznámila, že sa dvojica rozišla, v apríli [[2013]] sa však dali znovu dohromady. V roku [[2014]] sa im narodila dcéra Kaya Evdokia. Panettierová trpela ťažkou popôrodnou depresiou. V roku [[2018]] sa s Vladimirom rozišla, pričom ich spoločná dcéra zostala vo Vladimirovej starostlivosti. V tom istom roku začala chodiť s Brianom Hickersonom, no tento vzťah nebol šťastný, keďže v roku [[2019]] uzreli mediálny svet správy o tom, ako Hickerson týral Panettierovú a súdnym príkazom dostal zákaz približovania sa k nej. Rozišli sa vo februári [[2020]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy== * {{Imdb meno|id=0659363|Hayden Panettiere}} * {{Csfd meno|id=12447|Hayden Panettiere}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu televíznu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Panettierová, Hayden}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Televízne herečky USA mydlových opier]] 7m751hob5ycd1mqplfuirnkisjoz5gu 8357130 8357129 2026-08-17T05:52:50Z Andrea Bielik 207440 /* */ 8357130 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Hayden Panettierová | fotka = Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Hayden Panettierová v roku 2009 | celé meno = Hayden Lesley Panettierová | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1989|8|21}} | miesto narodenia = [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka, speváčka, aktivistka | roky pôsobenia =[[1994]] – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = Vladimir Kličko (2009 – 2011, 2013 – 2018) | priateľka = | deti = 1 | rodičia = }} '''Hayden Lesley Panettierová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene Hayden Lesley Panettiere; * [[21. august]] [[1989]], [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] - 16. august 2026) je americká herečka a [[modelka]], známa predovšetkým vďaka seriálu ''[[Hrdinovia]]'' z roku [[2005]]. == Detstvo a mladosť == Panettierová sa narodila manželom Skipovi a Lesley Panettiereovým v [[August|auguste]] 1989 ako najstaršia z dvoch súrodencov. Už odmalička jej rodičia chceli, aby sa presadila v [[Hollywood|Hollywoode]], preto sa už v 11 mesiacoch objavovala v reklamách (natočila ich okolo 50) a v 4 rokoch bola vybraná do [[Seriál|seriálu]] One Life to Live. == Kariéra == Medzi rokmi [[1994]] a [[1997]] sa objavila ako 4 ročná Sarah v seriáli ''One Life to Live'' a od rokov [[1997]] až po [[2000]] sa objavila ako malinká Lizzie v seriáli ''Guiding Light''. Postava Lizzie, v seriáli zápasila s [[Leukémia|leukémiou]]. V roku [[1999]] bola za film televíznej stanice Lifetime -  ''If You Believe'' nominovaná na cenu Young Artist Award v kategórii "Mladá 10 ročná herečka" a "Najlepšie vystúpenie v TV Filme alebo Pilotnom dieli." Stvárnila vedľajšiu úlohu v dráme ''Raising Helen,'' kde stvárňuje neter Helen, ktorú si zahrala herečka [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]], či vo filme ''Ice Princess'', ktorý poukazuje na život krasokorčuliarky. Zlom jej kariéry nastal v roku [[2006]], keď získala rolu Claire Bennettovej v seriáli ''[[Hrdinovia]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[Ali Larterová|Ali Larter]] či [[Milo Ventimiglia]]. O dva roky neskôr, sa objavila vo filme ''Fireflies in the Garden'' po boku [[Ryan Reynolds|Ryana Reynoldsa]] a [[Julia Robertsová|Julie Roberts]]. Panettierová rada dabuje, prepožičala svoj hlas do animovanej rozprávky ''Alfa a Omega.'' V roku [[2011]] stvárnila rolu Kirby Reed v hororovom slasheri ''[[Vreskot 4|Scream 4]]'' . V roku [[2012]] sa znova vrhla na točenie televíznych seriálov, účinkovala v seriáli ''Nashville'', pre ktorý nahrala aj niekoľko pesničiek, a v ktorom úspešne stvárňovala country hviezdu Juliette Barnes až do roku [[2018]].V roku [[2016]] sa objavila v dráme ''Custody''. V roku [[2023]] si zopakovala v šiestom pokračovaní filmu ''[[Vreskot 6|Vreskot]]'' rolu Kirby Reed. == Súkromný život == Od roku [[2009]], s prestávkami, do roku [[2018]] chodila so svetovým šampiónom v [[Box (šport)|boxe]] Vladimirom Kličkom. V máji [[2011]] Panettierová oznámila, že sa dvojica rozišla, v apríli [[2013]] sa však dali znovu dohromady. V roku [[2014]] sa im narodila dcéra Kaya Evdokia. Panettierová trpela ťažkou popôrodnou depresiou. V roku [[2018]] sa s Vladimirom rozišla, pričom ich spoločná dcéra zostala vo Vladimirovej starostlivosti. V tom istom roku začala chodiť s Brianom Hickersonom, no tento vzťah nebol šťastný, keďže v roku [[2019]] uzreli mediálny svet správy o tom, ako Hickerson týral Panettierovú a súdnym príkazom dostal zákaz približovania sa k nej. Rozišli sa vo februári [[2020]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy== * {{Imdb meno|id=0659363|Hayden Panettiere}} * {{Csfd meno|id=12447|Hayden Panettiere}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu televíznu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Panettierová, Hayden}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Televízne herečky USA mydlových opier]] qjtd9nemx74nlzwchw5jt8ve2mb8s7i 8357135 8357130 2026-08-17T06:09:42Z ~2026-44988-51 303037 je (zmenené) = bola 8357135 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Hayden Panettierová | fotka = Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Hayden Panettierová v roku 2009 | celé meno = Hayden Lesley Panettierová | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1989|8|21}} | miesto narodenia = [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka, speváčka, aktivistka | roky pôsobenia =[[1994]] – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = Vladimir Kličko (2009 – 2011, 2013 – 2018) | priateľka = | deti = 1 | rodičia = }} '''Hayden Lesley Panettierová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene Hayden Lesley Panettiere; * [[21. august]] [[1989]], [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] - 16. august 2026) bola americká herečka a [[modelka]], známa predovšetkým vďaka seriálu ''[[Hrdinovia]]'' z roku [[2005]]. == Detstvo a mladosť == Panettierová sa narodila manželom Skipovi a Lesley Panettiereovým v [[August|auguste]] 1989 ako najstaršia z dvoch súrodencov. Už odmalička jej rodičia chceli, aby sa presadila v [[Hollywood|Hollywoode]], preto sa už v 11 mesiacoch objavovala v reklamách (natočila ich okolo 50) a v 4 rokoch bola vybraná do [[Seriál|seriálu]] One Life to Live. == Kariéra == Medzi rokmi [[1994]] a [[1997]] sa objavila ako 4 ročná Sarah v seriáli ''One Life to Live'' a od rokov [[1997]] až po [[2000]] sa objavila ako malinká Lizzie v seriáli ''Guiding Light''. Postava Lizzie, v seriáli zápasila s [[Leukémia|leukémiou]]. V roku [[1999]] bola za film televíznej stanice Lifetime -  ''If You Believe'' nominovaná na cenu Young Artist Award v kategórii "Mladá 10 ročná herečka" a "Najlepšie vystúpenie v TV Filme alebo Pilotnom dieli." Stvárnila vedľajšiu úlohu v dráme ''Raising Helen,'' kde stvárňuje neter Helen, ktorú si zahrala herečka [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]], či vo filme ''Ice Princess'', ktorý poukazuje na život krasokorčuliarky. Zlom jej kariéry nastal v roku [[2006]], keď získala rolu Claire Bennettovej v seriáli ''[[Hrdinovia]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[Ali Larterová|Ali Larter]] či [[Milo Ventimiglia]]. O dva roky neskôr, sa objavila vo filme ''Fireflies in the Garden'' po boku [[Ryan Reynolds|Ryana Reynoldsa]] a [[Julia Robertsová|Julie Roberts]]. Panettierová rada dabuje, prepožičala svoj hlas do animovanej rozprávky ''Alfa a Omega.'' V roku [[2011]] stvárnila rolu Kirby Reed v hororovom slasheri ''[[Vreskot 4|Scream 4]]'' . V roku [[2012]] sa znova vrhla na točenie televíznych seriálov, účinkovala v seriáli ''Nashville'', pre ktorý nahrala aj niekoľko pesničiek, a v ktorom úspešne stvárňovala country hviezdu Juliette Barnes až do roku [[2018]].V roku [[2016]] sa objavila v dráme ''Custody''. V roku [[2023]] si zopakovala v šiestom pokračovaní filmu ''[[Vreskot 6|Vreskot]]'' rolu Kirby Reed. == Súkromný život == Od roku [[2009]], s prestávkami, do roku [[2018]] chodila so svetovým šampiónom v [[Box (šport)|boxe]] Vladimirom Kličkom. V máji [[2011]] Panettierová oznámila, že sa dvojica rozišla, v apríli [[2013]] sa však dali znovu dohromady. V roku [[2014]] sa im narodila dcéra Kaya Evdokia. Panettierová trpela ťažkou popôrodnou depresiou. V roku [[2018]] sa s Vladimirom rozišla, pričom ich spoločná dcéra zostala vo Vladimirovej starostlivosti. V tom istom roku začala chodiť s Brianom Hickersonom, no tento vzťah nebol šťastný, keďže v roku [[2019]] uzreli mediálny svet správy o tom, ako Hickerson týral Panettierovú a súdnym príkazom dostal zákaz približovania sa k nej. Rozišli sa vo februári [[2020]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy== * {{Imdb meno|id=0659363|Hayden Panettiere}} * {{Csfd meno|id=12447|Hayden Panettiere}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu televíznu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Panettierová, Hayden}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Televízne herečky USA mydlových opier]] 270x0evzu15cp0hmp342udy2njsbjh5 8357153 8357135 2026-08-17T08:20:24Z ~2026-45210-98 303040 /* */ 8357153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Hayden Panettierová | fotka = Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Hayden Panettierová v roku 2009 | celé meno = Hayden Lesley Panettierová | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1989|8|21}} | miesto narodenia = [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka, speváčka, aktivistka | roky pôsobenia =[[1994]] – [[2026]] | manžel = | manželka = | priateľ = Vladimir Kličko (2009 – 2011, 2013 – 2018) | priateľka = | deti = 1 | rodičia = }} '''Hayden Lesley Panettierová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene Hayden Lesley Panettiere; * [[21. august]] [[1989]], [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] - 16. august 2026) bola americká herečka a [[modelka]], známa predovšetkým vďaka seriálu ''[[Hrdinovia]]'' z roku [[2005]]. == Detstvo a mladosť == Panettierová sa narodila manželom Skipovi a Lesley Panettiereovým v [[August|auguste]] 1989 ako najstaršia z dvoch súrodencov. Už odmalička jej rodičia chceli, aby sa presadila v [[Hollywood|Hollywoode]], preto sa už v 11 mesiacoch objavovala v reklamách (natočila ich okolo 50) a v 4 rokoch bola vybraná do [[Seriál|seriálu]] One Life to Live. == Kariéra == Medzi rokmi [[1994]] a [[1997]] sa objavila ako 4 ročná Sarah v seriáli ''One Life to Live'' a od rokov [[1997]] až po [[2000]] sa objavila ako malinká Lizzie v seriáli ''Guiding Light''. Postava Lizzie, v seriáli zápasila s [[Leukémia|leukémiou]]. V roku [[1999]] bola za film televíznej stanice Lifetime -  ''If You Believe'' nominovaná na cenu Young Artist Award v kategórii "Mladá 10 ročná herečka" a "Najlepšie vystúpenie v TV Filme alebo Pilotnom dieli." Stvárnila vedľajšiu úlohu v dráme ''Raising Helen,'' kde stvárňuje neter Helen, ktorú si zahrala herečka [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]], či vo filme ''Ice Princess'', ktorý poukazuje na život krasokorčuliarky. Zlom jej kariéry nastal v roku [[2006]], keď získala rolu Claire Bennettovej v seriáli ''[[Hrdinovia]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[Ali Larterová|Ali Larter]] či [[Milo Ventimiglia]]. O dva roky neskôr, sa objavila vo filme ''Fireflies in the Garden'' po boku [[Ryan Reynolds|Ryana Reynoldsa]] a [[Julia Robertsová|Julie Roberts]]. Panettierová rada dabuje, prepožičala svoj hlas do animovanej rozprávky ''Alfa a Omega.'' V roku [[2011]] stvárnila rolu Kirby Reed v hororovom slasheri ''[[Vreskot 4|Scream 4]]'' . V roku [[2012]] sa znova vrhla na točenie televíznych seriálov, účinkovala v seriáli ''Nashville'', pre ktorý nahrala aj niekoľko pesničiek, a v ktorom úspešne stvárňovala country hviezdu Juliette Barnes až do roku [[2018]].V roku [[2016]] sa objavila v dráme ''Custody''. V roku [[2023]] si zopakovala v šiestom pokračovaní filmu ''[[Vreskot 6|Vreskot]]'' rolu Kirby Reed. == Súkromný život == Od roku [[2009]], s prestávkami, do roku [[2018]] chodila so svetovým šampiónom v [[Box (šport)|boxe]] Vladimirom Kličkom. V máji [[2011]] Panettierová oznámila, že sa dvojica rozišla, v apríli [[2013]] sa však dali znovu dohromady. V roku [[2014]] sa im narodila dcéra Kaya Evdokia. Panettierová trpela ťažkou popôrodnou depresiou. V roku [[2018]] sa s Vladimirom rozišla, pričom ich spoločná dcéra zostala vo Vladimirovej starostlivosti. V tom istom roku začala chodiť s Brianom Hickersonom, no tento vzťah nebol šťastný, keďže v roku [[2019]] uzreli mediálny svet správy o tom, ako Hickerson týral Panettierovú a súdnym príkazom dostal zákaz približovania sa k nej. Rozišli sa vo februári [[2020]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy== * {{Imdb meno|id=0659363|Hayden Panettiere}} * {{Csfd meno|id=12447|Hayden Panettiere}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu televíznu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Panettierová, Hayden}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Televízne herečky USA mydlových opier]] g1i3lg3yeqljvvm5fcykgh9b4z3z6b9 8357199 8357153 2026-08-17T09:42:14Z ~2026-45124-19 303051 /* */ 8357199 wikitext text/x-wiki '''Hayden Lesley Panettierová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene Hayden Lesley Panettiere; * [[21. august|21.]] [[2005]]. == a presadila vra == Medzi rokmi [[1994]] a [[1997]] sa objavila ako 4 ročná Sarah v seriáli ''One Life to Live'' a od rokov [[1997]] až po [[2000]] sa objavila ako malinká Lizzie v seriáli ''Guiding Light''. Postava Lizzie, v seriáli zápasila s [[Leukémia|leukémiou]]. V roku [[1999]] bola za film televíznej stanice Lifetime -  ''If You Believe'' nominovaná na cenu Young Artist Award v kategórii "Mladá 10 ročná herečka" a "Najlepšie vystúpenie v TV Filme alebo Pilotnom dieli." Stvárnila vedľajšiu úlohu v dráme ''Raising Helen,'' kde stvárňuje neter Helen, ktorú si zahrala herečka [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]], či vo filme ''Ice Princess'', ktorý poukazuje na život krasokorčuliarky. Zlom jej kariéry nastal v roku [[2006]], keď získala rolu Claire Bennettovej v seriáli ''[[Hrdinovia]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[Ali Larterová|Ali Larter]] či [[Milo Ventimiglia]]. O dva roky neskôr, sa objavila vo filme ''Fireflies in the Garden'' po boku [[Ryan Reynolds|Ryana Reynoldsa]] a [[Julia Robertsová|Julie Roberts]]. Panettierová rada dabuje, prepožičala svoj hlas do animovanej rozprávky ''Alfa a Omega.'' V roku [[2011]] stvárnila rolu Kirby Reed v hororovom slasheri ''[[Vreskot 4|Scream 4]]'' . V roku [[2012]] sa znova vrhla na točenie televíznych seriálov, účinkovala v seriáli ''Nashville'', pre ktorý nahrala aj niekoľko pesničiek, a v ktorom úspešne stvárňovala country hviezdu Juliette Barnes až do roku [[2018]].V roku [[2016]] sa objavila v dráme ''Custody''. V roku [[2023]] si zopakovala v šiestom pokračovaní filmu ''[[Vreskot 6|Vreskot]]'' rolu Kirby Reed. == Súkromný život == Od roku [[2009]], s prestávkami, do roku [[2018]] chodila so svetovým šampiónom v [[Box (šport)|boxe]] Vladimirom Kličkom. V máji [[2011]] Panettierová oznámila, že sa dvojica rozišla, v apríli [[2013]] sa však dali znovu dohromady. V roku [[2014]] sa im narodila dcéra Kaya Evdokia. Panettierová trpela ťažkou popôrodnou depresiou. V roku [[2018]] sa s Vladimirom rozišla, pričom ich spoločná dcéra zostala vo Vladimirovej starostlivosti. V tom istom roku začala chodiť s Brianom Hickersonom, no tento vzťah nebol šťastný, keďže v roku [[2019]] uzreli mediálny svet správy o tom, ako Hickerson týral Panettierovú a súdnym príkazom dostal zákaz približovania sa k nej. Rozišli sa vo februári [[2020]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy== * {{Imdb meno|id=0659363|Hayden Panettiere}} * {{Csfd meno|id=12447|Hayden Panettiere}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu televíznu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Panettierová, Hayden}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Televízne herečky USA mydlových opier]] aewn9t2tz5ginkzd6y05j5o6eqh8i3e 8357200 8357199 2026-08-17T09:42:26Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-45124-19|~2026-45124-19]] ([[User_talk:~2026-45124-19|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-45210-98 8357153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Hayden Panettierová | fotka = Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Hayden Panettierová v roku 2009 | celé meno = Hayden Lesley Panettierová | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1989|8|21}} | miesto narodenia = [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka, speváčka, aktivistka | roky pôsobenia =[[1994]] – [[2026]] | manžel = | manželka = | priateľ = Vladimir Kličko (2009 – 2011, 2013 – 2018) | priateľka = | deti = 1 | rodičia = }} '''Hayden Lesley Panettierová'''{{#tag:ref|{{Citácia knihy | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3 | typ vydania = upr. a dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2000 | isbn = 80-224-0655-4 | počet strán = 590 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf#page=74 | strany = 129 }} uvádza „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová[vajldová].“|group=pozn}} (neprechýlene Hayden Lesley Panettiere; * [[21. august]] [[1989]], [[Palisades]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] - 16. august 2026) bola americká herečka a [[modelka]], známa predovšetkým vďaka seriálu ''[[Hrdinovia]]'' z roku [[2005]]. == Detstvo a mladosť == Panettierová sa narodila manželom Skipovi a Lesley Panettiereovým v [[August|auguste]] 1989 ako najstaršia z dvoch súrodencov. Už odmalička jej rodičia chceli, aby sa presadila v [[Hollywood|Hollywoode]], preto sa už v 11 mesiacoch objavovala v reklamách (natočila ich okolo 50) a v 4 rokoch bola vybraná do [[Seriál|seriálu]] One Life to Live. == Kariéra == Medzi rokmi [[1994]] a [[1997]] sa objavila ako 4 ročná Sarah v seriáli ''One Life to Live'' a od rokov [[1997]] až po [[2000]] sa objavila ako malinká Lizzie v seriáli ''Guiding Light''. Postava Lizzie, v seriáli zápasila s [[Leukémia|leukémiou]]. V roku [[1999]] bola za film televíznej stanice Lifetime -  ''If You Believe'' nominovaná na cenu Young Artist Award v kategórii "Mladá 10 ročná herečka" a "Najlepšie vystúpenie v TV Filme alebo Pilotnom dieli." Stvárnila vedľajšiu úlohu v dráme ''Raising Helen,'' kde stvárňuje neter Helen, ktorú si zahrala herečka [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]], či vo filme ''Ice Princess'', ktorý poukazuje na život krasokorčuliarky. Zlom jej kariéry nastal v roku [[2006]], keď získala rolu Claire Bennettovej v seriáli ''[[Hrdinovia]]'', kde si zahrala po boku hercov ako [[Ali Larterová|Ali Larter]] či [[Milo Ventimiglia]]. O dva roky neskôr, sa objavila vo filme ''Fireflies in the Garden'' po boku [[Ryan Reynolds|Ryana Reynoldsa]] a [[Julia Robertsová|Julie Roberts]]. Panettierová rada dabuje, prepožičala svoj hlas do animovanej rozprávky ''Alfa a Omega.'' V roku [[2011]] stvárnila rolu Kirby Reed v hororovom slasheri ''[[Vreskot 4|Scream 4]]'' . V roku [[2012]] sa znova vrhla na točenie televíznych seriálov, účinkovala v seriáli ''Nashville'', pre ktorý nahrala aj niekoľko pesničiek, a v ktorom úspešne stvárňovala country hviezdu Juliette Barnes až do roku [[2018]].V roku [[2016]] sa objavila v dráme ''Custody''. V roku [[2023]] si zopakovala v šiestom pokračovaní filmu ''[[Vreskot 6|Vreskot]]'' rolu Kirby Reed. == Súkromný život == Od roku [[2009]], s prestávkami, do roku [[2018]] chodila so svetovým šampiónom v [[Box (šport)|boxe]] Vladimirom Kličkom. V máji [[2011]] Panettierová oznámila, že sa dvojica rozišla, v apríli [[2013]] sa však dali znovu dohromady. V roku [[2014]] sa im narodila dcéra Kaya Evdokia. Panettierová trpela ťažkou popôrodnou depresiou. V roku [[2018]] sa s Vladimirom rozišla, pričom ich spoločná dcéra zostala vo Vladimirovej starostlivosti. V tom istom roku začala chodiť s Brianom Hickersonom, no tento vzťah nebol šťastný, keďže v roku [[2019]] uzreli mediálny svet správy o tom, ako Hickerson týral Panettierovú a súdnym príkazom dostal zákaz približovania sa k nej. Rozišli sa vo februári [[2020]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy== * {{Imdb meno|id=0659363|Hayden Panettiere}} * {{Csfd meno|id=12447|Hayden Panettiere}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu televíznu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Panettierová, Hayden}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Modelky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] [[Kategória:Rozprávači audiokníh]] [[Kategória:Televízne herečky USA mydlových opier]] g1i3lg3yeqljvvm5fcykgh9b4z3z6b9 0 586690 8357138 8232401 2026-08-17T06:39:11Z DS Automobiles SK 283241 upravy textu 8357138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = DS Automobiles | Právna forma = značka skupiny [[Stellantis]] | Odvetvie = automobilizmus | Založená = [[2014]] | Sídlo = [[Poissy (Yvelines)]] | Štát sídla = Francúzsko | Pôvod = [[Francúzsko]] | Vedenie =Xavier Peugeot (od 2025) | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny =[[Stellantis]] | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|dsautomobiles.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:DS N˚8.jpg|náhľad|'''DS N˚8''']] [[Súbor:DS N˚4.jpg|náhľad|'''DS N˚4''']] [[Súbor:DS 7.jpg|náhľad|'''DS 7''']] '''DS Automobiles''' je značka prémiových automobilov skupiny Stellantis. V automobilom priemysle zosobňuje značka DS Automobiles ambíciu znovuoživenia francúzskeho “ savoir-faire” a luxusu. Vytvorené pre zákazníkov, ktorí hľadajú niečo výnimočné, chcú cestovať po svete a vychutnávať si každý okamih, modely DS vynikajú svojím charizmatickým štýlom, prepracovaným interiérom, sofistikovanou technológiou a prvotriednym komfortom. V kombinácii so súborom služieb šitých na mieru ponúkajú jedinečný zážitok zo značky pred, počas aj po každej ceste. Odlišuje sa svojím silným prepojením s projektami z oblasti umenia, módy haute-couture, špičkovej gastronómie a mestom Paríž. Avantgardný duch, dedičstvo výnimočného úspechu a inovácií vychádza z histórie prelomového modelu DS z roku 1955. Rad DS bol pôvodne prémiovým radom značky Citroën v rokoch 2009 až 2014, od roku 2014, po uvedení samostatnej značky DS Automobiles na trh, sa rozšíril do celého sveta. Prvá oficiálna prezentácia značky DS Automobiles sa konala 3. marca 2015 na autosalóne v Ženeve. V roku 2017 spoločnosť DS Automobiles predstavila model DS 7 Crossback, prvé vozidlo navrhnuté výlučne touto značkou. Po modeli DS 3 Crossback, uvedenom na trh v roku 2019, prišiel model DS 9, uvedený na trh koncom roka 2020, a druhá generácia modelu DS 4 koncom roka 2021. Od roku 2021 značka ponúkala celý svoj nový rad v elektrických alebo plug-in hybridných verziách E-Tense. V roku 2025 značka DS Automobiles urýchľuje svoj prechod na elektrický pohon uvedením modelu N°4 s dojazdom až 450 kilometrov, modelu N°7 s dojazdom až 740 kilometrov a modelu N°8, novej vlajkovej lode značky DS s dojazdom až 750 kilometrov. So svojimi početnými rekordmi vo Formule E v rokoch 2015 až 2026, vrátane dvoch dvojitých titulov v tímovej aj jazdeckej klasifikácii, je DS Automobiles na čele elektrifikácie a každý zo svojich modelov ponúka aj v elektrifikovanej verzii. Značka ponúka 100 % elektrické pohony, ako aj samonabíjacie a plug-in hybridy s výkonom až 350 koní a pohonom všetkých štyroch kolies.  Značka DS je prítomná v 40 krajinách a disponuje exkluzívnou distribučnou sieťou, ktorá zahŕňa takmer 420 predajní DS STORES po celom svete. Na Slovensku bolo prvé predajno - servisné centrum značky, DS STORE BRATISLAVA, otvorené v Decembri 2019, v Bratislave na Hodonínskej ceste 11 (<nowiki>https://www.finalcd.sk/ds/</nowiki>). == História == *[[2009]] Vznik prémiového radu vozidiel DS pod značkou [[Citroën]] *[[2014]] Vedenie [[Groupe PSA|skupiny PSA]] odčlenilo prémiový rad automobilov Citroën DS a vytvorilo samostatnú značku DS Automobiles *[[2018]] Koniec pôvodných modelov [[Citroën DS3|DS3]], [[Citroën DS4|DS4]], [[Citroën DS 5|DS5]] a predstavenie nového luxusnejšieho a štýlovejšieho dizajnového jazyku značky == Modely == ==== Ukončené modely ==== *[[Citroën DS3|DS3]] * [[Citroën DS4|DS4]] *[[DS4S]] * [[Citroën DS 5|DS5]] *[[DS5LS]] * [[Citroen DS6|DS6WR]] * DS 6 * DS 9 ==== Súčasné modely ==== * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds3/hybrid.html DS 3] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn4/hybrid.html DS N°4] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds7/ds-7-edition-france.html DS 7] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds8.html DS N°8] ==== Koncepty ==== * DS Wild Rubis (2013) * DS Divine (2014) * DS E-Tense (2016) * DS X E-Tense (2018) * DS Code X (2019) * DS Aero Sport Lounge (2020) * DS SM Tribute (2024) * DS Taylor Made N°4 == Predaj == {| class="wikitable mw-collapsible" !Rok !Celosvetový predaj |- |2012 |129 212 |- |2013 |122 694 |- |2014 |118 472 |- |2015 |102 335 |- |2016 |85 981 |- |2017 |52 860 |- |2018 |53 265 |- |2019 |62 512 |- |2020 |43 686 |- |2021 |54 175 |- |2022 |42 427 |- |2023 |56 378 |} [[Súbor:DS 3.jpg|náhľad|'''DS 3''']] == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [https://www.dsautomobiles.sk/ DS Automobiles : Francúzske prémiové autá] {{výhonok}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Groupe PSA]] 4leddh9pcruot08x9maffmmre9e5hds 8357139 8357138 2026-08-17T06:39:52Z DS Automobiles SK 283241 drobnosti 8357139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = DS Automobiles | Právna forma = značka skupiny [[Stellantis]] | Odvetvie = automobilizmus | Založená = [[2014]] | Sídlo = [[Poissy (Yvelines)]] | Štát sídla = Francúzsko | Pôvod = [[Francúzsko]] | Vedenie =Xavier Peugeot (od 2025) | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny =[[Stellantis]] | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|dsautomobiles.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:DS N˚8.jpg|náhľad|'''DS N˚8''']] [[Súbor:DS N˚4.jpg|náhľad|'''DS N˚4''']] [[Súbor:DS 7.jpg|náhľad|'''DS 7''']] '''DS Automobiles''' je značka prémiových automobilov skupiny Stellantis. V automobilom priemysle zosobňuje značka DS Automobiles ambíciu znovuoživenia francúzskeho “ savoir-faire” a luxusu. Jej modely sú vytvorené pre zákazníkov, ktorí hľadajú niečo výnimočné, chcú cestovať po svete a vychutnávať si každý okamih, modely DS vynikajú svojím charizmatickým štýlom, prepracovaným interiérom, sofistikovanou technológiou a prvotriednym komfortom. V kombinácii so súborom služieb šitých na mieru ponúkajú jedinečný zážitok zo značky pred, počas aj po každej ceste. Odlišuje sa svojím silným prepojením s projektami z oblasti umenia, módy haute-couture, špičkovej gastronómie a mestom Paríž. Avantgardný duch, dedičstvo výnimočného úspechu a inovácií vychádza z histórie prelomového modelu DS z roku 1955. Rad DS bol pôvodne prémiovým radom značky Citroën v rokoch 2009 až 2014, od roku 2014, po uvedení samostatnej značky DS Automobiles na trh, sa rozšíril do celého sveta. Prvá oficiálna prezentácia značky DS Automobiles sa konala 3. marca 2015 na autosalóne v Ženeve. V roku 2017 spoločnosť DS Automobiles predstavila model DS 7 Crossback, prvé vozidlo navrhnuté výlučne touto značkou. Po modeli DS 3 Crossback, uvedenom na trh v roku 2019, prišiel model DS 9, uvedený na trh koncom roka 2020, a druhá generácia modelu DS 4 koncom roka 2021. Od roku 2021 značka ponúkala celý svoj nový rad v elektrických alebo plug-in hybridných verziách E-Tense. V roku 2025 značka DS Automobiles urýchľuje svoj prechod na elektrický pohon uvedením modelu N°4 s dojazdom až 450 kilometrov, modelu N°7 s dojazdom až 740 kilometrov a modelu N°8, novej vlajkovej lode značky DS s dojazdom až 750 kilometrov. So svojimi početnými rekordmi vo Formule E v rokoch 2015 až 2026, vrátane dvoch dvojitých titulov v tímovej aj jazdeckej klasifikácii, je DS Automobiles na čele elektrifikácie a každý zo svojich modelov ponúka aj v elektrifikovanej verzii. Značka ponúka 100 % elektrické pohony, ako aj samonabíjacie a plug-in hybridy s výkonom až 350 koní a pohonom všetkých štyroch kolies.  Značka DS je prítomná v 40 krajinách a disponuje exkluzívnou distribučnou sieťou, ktorá zahŕňa takmer 420 predajní DS STORES po celom svete. Na Slovensku bolo prvé predajno - servisné centrum značky, DS STORE BRATISLAVA, otvorené v Decembri 2019, v Bratislave na Hodonínskej ceste 11 (<nowiki>https://www.finalcd.sk/ds/</nowiki>). == História == *[[2009]] Vznik prémiového radu vozidiel DS pod značkou [[Citroën]] *[[2014]] Vedenie [[Groupe PSA|skupiny PSA]] odčlenilo prémiový rad automobilov Citroën DS a vytvorilo samostatnú značku DS Automobiles *[[2018]] Koniec pôvodných modelov [[Citroën DS3|DS3]], [[Citroën DS4|DS4]], [[Citroën DS 5|DS5]] a predstavenie nového luxusnejšieho a štýlovejšieho dizajnového jazyku značky == Modely == ==== Ukončené modely ==== *[[Citroën DS3|DS3]] * [[Citroën DS4|DS4]] *[[DS4S]] * [[Citroën DS 5|DS5]] *[[DS5LS]] * [[Citroen DS6|DS6WR]] * DS 6 * DS 9 ==== Súčasné modely ==== * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds3/hybrid.html DS 3] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn4/hybrid.html DS N°4] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds7/ds-7-edition-france.html DS 7] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds8.html DS N°8] ==== Koncepty ==== * DS Wild Rubis (2013) * DS Divine (2014) * DS E-Tense (2016) * DS X E-Tense (2018) * DS Code X (2019) * DS Aero Sport Lounge (2020) * DS SM Tribute (2024) * DS Taylor Made N°4 == Predaj == {| class="wikitable mw-collapsible" !Rok !Celosvetový predaj |- |2012 |129 212 |- |2013 |122 694 |- |2014 |118 472 |- |2015 |102 335 |- |2016 |85 981 |- |2017 |52 860 |- |2018 |53 265 |- |2019 |62 512 |- |2020 |43 686 |- |2021 |54 175 |- |2022 |42 427 |- |2023 |56 378 |} [[Súbor:DS 3.jpg|náhľad|'''DS 3''']] == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [https://www.dsautomobiles.sk/ DS Automobiles : Francúzske prémiové autá] {{výhonok}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Groupe PSA]] mc8pj8py5dk131zx615176nr5q49mdf 8357140 8357139 2026-08-17T06:52:59Z DS Automobiles SK 283241 fotka 8357140 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = DS Automobiles | Právna forma = značka skupiny [[Stellantis]] | Odvetvie = automobilizmus | Založená = [[2014]] | Sídlo = [[Poissy (Yvelines)]] | Štát sídla = Francúzsko | Pôvod = [[Francúzsko]] | Vedenie =Xavier Peugeot (od 2025) | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny =[[Stellantis]] | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|dsautomobiles.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:DS N˚8.jpg|náhľad|'''DS N˚8''']] [[Súbor:DS N˚4.jpg|náhľad|'''DS N˚4''']] [[Súbor:DS N°7.jpg|náhľad|'''DS N°7''']] '''DS Automobiles''' je značka prémiových automobilov skupiny Stellantis. V automobilom priemysle zosobňuje značka DS Automobiles ambíciu znovuoživenia francúzskeho “ savoir-faire” a luxusu. Jej modely sú vytvorené pre zákazníkov, ktorí hľadajú niečo výnimočné, chcú cestovať po svete a vychutnávať si každý okamih, modely DS vynikajú svojím charizmatickým štýlom, prepracovaným interiérom, sofistikovanou technológiou a prvotriednym komfortom. V kombinácii so súborom služieb šitých na mieru ponúkajú jedinečný zážitok zo značky pred, počas aj po každej ceste. Odlišuje sa svojím silným prepojením s projektami z oblasti umenia, módy haute-couture, špičkovej gastronómie a mestom Paríž. Avantgardný duch, dedičstvo výnimočného úspechu a inovácií vychádza z histórie prelomového modelu DS z roku 1955. Rad DS bol pôvodne prémiovým radom značky Citroën v rokoch 2009 až 2014, od roku 2014, po uvedení samostatnej značky DS Automobiles na trh, sa rozšíril do celého sveta. Prvá oficiálna prezentácia značky DS Automobiles sa konala 3. marca 2015 na autosalóne v Ženeve. V roku 2017 spoločnosť DS Automobiles predstavila model DS 7 Crossback, prvé vozidlo navrhnuté výlučne touto značkou. Po modeli DS 3 Crossback, uvedenom na trh v roku 2019, prišiel model DS 9, uvedený na trh koncom roka 2020, a druhá generácia modelu DS 4 koncom roka 2021. Od roku 2021 značka ponúkala celý svoj nový rad v elektrických alebo plug-in hybridných verziách E-Tense. V roku 2025 značka DS Automobiles urýchľuje svoj prechod na elektrický pohon uvedením modelu N°4 s dojazdom až 450 kilometrov, modelu N°7 s dojazdom až 740 kilometrov a modelu N°8, novej vlajkovej lode značky DS s dojazdom až 750 kilometrov. So svojimi početnými rekordmi vo Formule E v rokoch 2015 až 2026, vrátane dvoch dvojitých titulov v tímovej aj jazdeckej klasifikácii, je DS Automobiles na čele elektrifikácie a každý zo svojich modelov ponúka aj v elektrifikovanej verzii. Značka ponúka 100 % elektrické pohony, ako aj samonabíjacie a plug-in hybridy s výkonom až 350 koní a pohonom všetkých štyroch kolies.  Značka DS je prítomná v 40 krajinách a disponuje exkluzívnou distribučnou sieťou, ktorá zahŕňa takmer 420 predajní DS STORES po celom svete. Na Slovensku bolo prvé predajno - servisné centrum značky, DS STORE BRATISLAVA, otvorené v Decembri 2019, v Bratislave na Hodonínskej ceste 11 (<nowiki>https://www.finalcd.sk/ds/</nowiki>). == História == *[[2009]] Vznik prémiového radu vozidiel DS pod značkou [[Citroën]] *[[2014]] Vedenie [[Groupe PSA|skupiny PSA]] odčlenilo prémiový rad automobilov Citroën DS a vytvorilo samostatnú značku DS Automobiles *[[2018]] Koniec pôvodných modelov [[Citroën DS3|DS3]], [[Citroën DS4|DS4]], [[Citroën DS 5|DS5]] a predstavenie nového luxusnejšieho a štýlovejšieho dizajnového jazyku značky == Modely == ==== Ukončené modely ==== *[[Citroën DS3|DS3]] * [[Citroën DS4|DS4]] *[[DS4S]] * [[Citroën DS 5|DS5]] *[[DS5LS]] * [[Citroen DS6|DS6WR]] * DS 6 * DS 9 ==== Súčasné modely ==== * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds3/hybrid.html DS 3] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn4/hybrid.html DS N°4] * DS 7 * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds8.html DS N°8] ==== Koncepty ==== * DS Wild Rubis (2013) * DS Divine (2014) * DS E-Tense (2016) * DS X E-Tense (2018) * DS Code X (2019) * DS Aero Sport Lounge (2020) * DS SM Tribute (2024) * DS Taylor Made N°4 == Predaj == {| class="wikitable mw-collapsible" !Rok !Celosvetový predaj |- |2012 |129 212 |- |2013 |122 694 |- |2014 |118 472 |- |2015 |102 335 |- |2016 |85 981 |- |2017 |52 860 |- |2018 |53 265 |- |2019 |62 512 |- |2020 |43 686 |- |2021 |54 175 |- |2022 |42 427 |- |2023 |56 378 |} [[Súbor:DS 3.jpg|náhľad|'''DS 3''']] == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [https://www.dsautomobiles.sk/ DS Automobiles : Francúzske prémiové autá] {{výhonok}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Groupe PSA]] 3v80ccd2v3d3hxmx8lp4n82i4w6q03d 8357141 8357140 2026-08-17T06:54:18Z DS Automobiles SK 283241 /* Súčasné modely */ 8357141 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = DS Automobiles | Právna forma = značka skupiny [[Stellantis]] | Odvetvie = automobilizmus | Založená = [[2014]] | Sídlo = [[Poissy (Yvelines)]] | Štát sídla = Francúzsko | Pôvod = [[Francúzsko]] | Vedenie =Xavier Peugeot (od 2025) | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny =[[Stellantis]] | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|dsautomobiles.sk}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:DS N˚8.jpg|náhľad|'''DS N˚8''']] [[Súbor:DS N˚4.jpg|náhľad|'''DS N˚4''']] [[Súbor:DS N°7.jpg|náhľad|'''DS N°7''']] '''DS Automobiles''' je značka prémiových automobilov skupiny Stellantis. V automobilom priemysle zosobňuje značka DS Automobiles ambíciu znovuoživenia francúzskeho “ savoir-faire” a luxusu. Jej modely sú vytvorené pre zákazníkov, ktorí hľadajú niečo výnimočné, chcú cestovať po svete a vychutnávať si každý okamih, modely DS vynikajú svojím charizmatickým štýlom, prepracovaným interiérom, sofistikovanou technológiou a prvotriednym komfortom. V kombinácii so súborom služieb šitých na mieru ponúkajú jedinečný zážitok zo značky pred, počas aj po každej ceste. Odlišuje sa svojím silným prepojením s projektami z oblasti umenia, módy haute-couture, špičkovej gastronómie a mestom Paríž. Avantgardný duch, dedičstvo výnimočného úspechu a inovácií vychádza z histórie prelomového modelu DS z roku 1955. Rad DS bol pôvodne prémiovým radom značky Citroën v rokoch 2009 až 2014, od roku 2014, po uvedení samostatnej značky DS Automobiles na trh, sa rozšíril do celého sveta. Prvá oficiálna prezentácia značky DS Automobiles sa konala 3. marca 2015 na autosalóne v Ženeve. V roku 2017 spoločnosť DS Automobiles predstavila model DS 7 Crossback, prvé vozidlo navrhnuté výlučne touto značkou. Po modeli DS 3 Crossback, uvedenom na trh v roku 2019, prišiel model DS 9, uvedený na trh koncom roka 2020, a druhá generácia modelu DS 4 koncom roka 2021. Od roku 2021 značka ponúkala celý svoj nový rad v elektrických alebo plug-in hybridných verziách E-Tense. V roku 2025 značka DS Automobiles urýchľuje svoj prechod na elektrický pohon uvedením modelu N°4 s dojazdom až 450 kilometrov, modelu N°7 s dojazdom až 740 kilometrov a modelu N°8, novej vlajkovej lode značky DS s dojazdom až 750 kilometrov. So svojimi početnými rekordmi vo Formule E v rokoch 2015 až 2026, vrátane dvoch dvojitých titulov v tímovej aj jazdeckej klasifikácii, je DS Automobiles na čele elektrifikácie a každý zo svojich modelov ponúka aj v elektrifikovanej verzii. Značka ponúka 100 % elektrické pohony, ako aj samonabíjacie a plug-in hybridy s výkonom až 350 koní a pohonom všetkých štyroch kolies.  Značka DS je prítomná v 40 krajinách a disponuje exkluzívnou distribučnou sieťou, ktorá zahŕňa takmer 420 predajní DS STORES po celom svete. Na Slovensku bolo prvé predajno - servisné centrum značky, DS STORE BRATISLAVA, otvorené v Decembri 2019, v Bratislave na Hodonínskej ceste 11 (<nowiki>https://www.finalcd.sk/ds/</nowiki>). == História == *[[2009]] Vznik prémiového radu vozidiel DS pod značkou [[Citroën]] *[[2014]] Vedenie [[Groupe PSA|skupiny PSA]] odčlenilo prémiový rad automobilov Citroën DS a vytvorilo samostatnú značku DS Automobiles *[[2018]] Koniec pôvodných modelov [[Citroën DS3|DS3]], [[Citroën DS4|DS4]], [[Citroën DS 5|DS5]] a predstavenie nového luxusnejšieho a štýlovejšieho dizajnového jazyku značky == Modely == ==== Ukončené modely ==== *[[Citroën DS3|DS3]] * [[Citroën DS4|DS4]] *[[DS4S]] * [[Citroën DS 5|DS5]] *[[DS5LS]] * [[Citroen DS6|DS6WR]] * DS 6 * DS 9 ==== Súčasné modely ==== * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds3/hybrid.html DS 3] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn4/hybrid.html DS N°4] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/dsn7/hybrid.html DS N°7] * [https://www.dsautomobiles.sk/modely/ds8.html DS N°8] ==== Koncepty ==== * DS Wild Rubis (2013) * DS Divine (2014) * DS E-Tense (2016) * DS X E-Tense (2018) * DS Code X (2019) * DS Aero Sport Lounge (2020) * DS SM Tribute (2024) * DS Taylor Made N°4 == Predaj == {| class="wikitable mw-collapsible" !Rok !Celosvetový predaj |- |2012 |129 212 |- |2013 |122 694 |- |2014 |118 472 |- |2015 |102 335 |- |2016 |85 981 |- |2017 |52 860 |- |2018 |53 265 |- |2019 |62 512 |- |2020 |43 686 |- |2021 |54 175 |- |2022 |42 427 |- |2023 |56 378 |} [[Súbor:DS 3.jpg|náhľad|'''DS 3''']] == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == * [https://www.dsautomobiles.sk/ DS Automobiles : Francúzske prémiové autá] {{výhonok}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Groupe PSA]] fqz5o0sbipkv0oeaue6420d0bcc44c8 0 591720 8356912 8138824 2026-08-16T14:41:12Z Luketheslovak 200569 8356912 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jan Dismas Zelenka | Rodné meno = | Popis osoby = český barokový skladateľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[16. október]] [[1679]] | Miesto narodenia = [[Louňovice pod Blaníkem]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1745|12|23|1679|10|16}} | Miesto úmrtia = [[Drážďany]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Česko | Portál2 = Umenie | Portál3 = | Rodičia = Jiřík Zelenka Bavorovský, Marie Magdalena | Súrodenci = sedem: Terezie, Veronika Marta, Kateřina Žofie, Matěj, Marie Markéta, Jan Kilián, Polexina }} '''Jan Dismas Zelenka''', rodným menom '''Jan Lukáš Zelenka''' (* [[16. október]] [[1679]], [[Louňovice pod Blaníkem]]{{--}}† [[23. december]] [[1745]], [[Drážďany]]) bol [[Česko|český]] [[Barok|barokový]] [[hudobný skladateľ]] a [[kontrabas]]ista. Z jeho tvorby sa zachovalo asi 200 skladieb, z toho 20 omší a 4 rekviem. K jeho najznámejším skladbám patrí ''Sub Olea pacis et palma virtutis conspicua orbi Regia Bohemiae Corona'' skomponovaná pri príležitosti korunovácie Karola VI. za českého kráľa. Bol prvorodeným synom učiteľa a [[Organista|organistu]] Jiříka Zelenku Bavorovského v [[Louňovice pod Blaníkem|Louňovicích]], ktorý sa narodil v južných Čechách v [[Bavorov|Bavorove]]<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Stockigt|meno=Janice B.|titul=Jan Dismas Zelenka (1679 - 1745)|vydanie=1|vydavateľ=Vydavatelství Vyšehrad|miesto=Praha|rok=2018|isbn=978-80-7429-976-6|jazyk=český}}</ref> a Marie Magdaleny Hájkovej.<ref name=":0" /> Študoval pravdepodobne na jezuitskom gymnáziu v pražskom [[Klementinum|Klementíne]]. Potom hral na kontrabas (presnejšie violon, nástroj veľmi podobný dnešnému kontrabasu) v pražskej kapele grófa Johanna Huberta Hartiga, jedného z českých miestodržiteľov. V roku 1710 alebo 1711 Zelenka odišiel do Drážďan. Tu nastúpil do dvornej kapely kráľa Augusta Silného. V roku 1729 bol menovaný za kapelníka chrámovej hudby, roku 1735 potom chrámovým skladateľom (''Kirchen-Compositeur'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Jan Dismas Zelenka|url=http://www.antologiehudby.cz/autori.php?id_skladatele=17&prijmeni=Zelenka|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-17|vydavateľ=www.antologiehudby.cz|jazyk=cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20170218063332/http://www.antologiehudby.cz/autori.php?id_skladatele=17&prijmeni=Zelenka|dátum archivácie=2017-02-18}}</ref> Kompozíciu študoval v Taliansku u Antonia Lottiho.<ref>{{Citácia periodika |priezvisko=Menoušek |meno=Radek |titul=Jan Dismas Zelenka: Česká hvězda na evropském nebi barokní hudby |periodikum=Časopis Harmonie |vydavateľ= |miesto= |dátum= |ročník= |číslo= |strany= |issn= |url=http://www.casopisharmonie.cz/komentare/jan-dismas-zelenka-ceska-hvezda-na-evropskem-nebi-barokni-hudby.html| dátum prístupu=2017-02-17 |jazyk=po česky}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Classical Net - Composers - Zelenka|periodikum=Classical Net|url=http://www.classical.net/music/comp.lst/articles/zelenka/bio.php|dátum prístupu=2017-02-17|jazyk=po anglicky}}</ref> V rokoch 1716{{--}}1718 študoval vo [[Viedeň|Viedni]] [[kontrapunkt]] u [[Johann Joseph Fux|Johanna Josepha Fuxa]]. Podľa legendy žil krátky čas aj v [[Benátky|Benátkach]], kde sa mal stretnúť s [[Antonio Vivaldi|Vivaldim]]. Jeho skladateľské dielo bolo však rýchlo zabudnuté, lebo drážďanský dvor krátko po Zelenkovej smrti ovládol tzv. galantný štýl. Až neskôr bol Zelenka znovuobjavený, najprv [[Bedřich Smetana|Bedřichom Smetanom]] a v 20. storočí muzikológom [[Camillo Schoenbaum|Camillo Schoenbaumom]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Jan Dismas Zelenka|periodikum=Český rozhlas|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.rozhlas.cz/klasika/skladatele/_zprava/jan-dismas-zelenka--1117645|dátum prístupu=2017-02-17|jazyk=cs}}</ref> V súčasnosti sa rekonštrukcii a interpretácii diel Jana Dismasa Zelenku venuje český [[dirigent]], [[čembalista]] a [[hornista]] [[Václav Luks]], ktorý jeho diela uvádza za podpory [[Barok|barokového]] [[Orchester|orchestra]] [[Collegium 1704]] a zboru [[Collegium Vocale 1704]], ktoré boli vybudované v roku [[2005]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Collegium 1704 & Collegium Vocale 1704 | url = https://collegium1704.com/en/c1704-cv1704/ | dátum prístupu = 2025-11-21 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenka, Jan Dismas}} [[Kategória:Českí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Skladatelia vážnej hudby]] [[Kategória:Barokoví hudobní skladatelia]] lcs21pod7dfudod3heu69yk9iaqd83n 0 596414 8357022 6483613 2026-08-16T18:20:35Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Zenón z Kitia]] 8357022 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Zenón z Kitia]] fqgpe8aybnyh0ohiht9qs8b2ion443h 0 597776 8357045 8232312 2026-08-16T18:56:43Z Jetam2 30982 iné projekty 8357045 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium Ľudovíta Štúra | Obrázok =GLSTN-2021.jpg | Popis = Gymnázium v roku 2021 | Zameranie = všeobecné zameranie, jazyky ([[angličtina]], [[nemčina]], [[francúzština]], [[ruština]]), [[informatika]] | Riaditeľ = | Riaditeľka =Ing. Mária Tinková | Zástupca riaditeľa = | Rok založenia = 1919 | Súčasný zriaďovateľ = [[Trenčiansky samosprávny kraj]] | Počet učiteľov = | Počet majstrov = | Počet študentov = | Počet tried = | Školské farby = | Školská hymna = | Maskot = | Školský časopis = | Adresa = 1. mája 2, 911 35 Trenčín<ref name="kontakt">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Gymnázium Ľudovíta Štúra, Trenčín, Kontakt | url = https://glstn.edupage.org/contact | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.05.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> | Telefón = 032/74344204 | Fax = | Web = {{URL|http://www.gymnaziumtrencin.sk}} | E-mail = vedenie@glstn.sk |Dĺžka štúdia=4 ročné, 8. ročné|Typ=Gymnázium|Vyučovací jazyk=Slovenský, Francúzsky}} '''Gymnázium Ľudovíta Štúra''' je [[gymnázium]] na ulici 1. mája v [[Trenčín]]e.<ref name="kontakt"/> Škola poskytuje 4, 5-ročnú (bilingválnu) aj 8-ročnú formu štúdia. == Dejiny == Tradícia mestského gymnázia je staršia ako 300 rokov.<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História školy | url = http://www.gymnaziumtrencin.sk/skola/historia-skoly.html?page_id=1236 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.05.2017 | vydavateľ = Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín | miesto = | jazyk = }}</ref> V meste pôsobili od stredoveku [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|piaristi]], neskôr tu existovalo klasické gymnázium, ktoré však zánikom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] prakticky zaniklo, odchodom maďarských pedagógov. Gymnázium bolo pôvodne založené po vzniku novej [[Československá republika|Československej republiky]] v roku 1918 ako Československé štátne reálne gymnázium Ľudevíta Štúra v Trenčíne. Z pôvodného učiteľského zboru zostal iba jeden pedagóg. Pravidelné vyučovanie sa začalo v roku 1919. V roku 1980 bolo gymnázium premenované na Gymnázium J.A. Gagarina. V roku 1990 sa škola vrátila opäť k názvu Gymnázium Ľ. Štúra.<ref name="historia"/> V roku 2016 bolo gymnázium hodnotené [[INEKO|Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy]] ako najlepšie v Trenčianskom kraji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Toto sú najlepšie školy na Slovensku. Je medzi nimi aj tá vaša? | url = http://hnonline.sk/slovensko/822132-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku-je-medzi-nimi-aj-ta-vasa | dátum vydania = 07.09.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.05.2017 | vydavateľ = Hospodárske noviny | miesto = | jazyk = }}</ref> Každoročne školu navštevuje okolo 800 študentov. == Významní absolventi == Medzi známych absolventov gymnázia patria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[TASR]] | titul = Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne vychovalo množstvo osobností | url = http://skolskyservis.teraz.sk/skoly-sr/gymnazium-ludovita-stura-trencin-osobnos/1051-clanok.html | dátum vydania = 14.01.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.05.2017 | vydavateľ = teraz.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *[[Alfonz Bednár]] *[[Zdeno Chára]] *[[Marián Chovanec]] *[[Rudolf Dobiáš]] *[[Pavol Hamžík]] *[[Alena Heribanová]] *[[Tibor Hlista]] *[[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]] *[[Michal Kaščák]] *[[Richard Lintner]] *[[Miroslav Maxon]] *[[Róbert Petrovický]] *[[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]] *[[Miroslav Šatan]] *[[Dominik Tatarka]] *[[Vojtech Zamarovský]] *[[Gabo Zelenay|Gabriel Zelenay]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.gymnaziumtrencin.sk Oficiálne webstránky] {{Súradnice|48.892343|S|18.036147|V|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stredné školy v Trenčíne]] [[Kategória:Gymnáziá na Slovensku]] [[Kategória:Pomenovania podľa Ľudovíta Štúra]] [[Kategória:Bilingválne gymnáziá na Slovensku]] cex4q5l2toon1kr08g1mt7cnzd2ya2r 0 598630 8357013 6506568 2026-08-16T18:14:55Z Maximilián Fedora 259749 8357013 wikitext text/x-wiki '''Démokritos z Megary''' ({{vjz|grc|''Δημόκριτος''}}) bol [[Olympijské hry (starovek)|olympijský]] víťaz v behu na [[Beh na jedno stadion|jedno stadion]] v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]]<ref name="Eusebios">[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 2,193.[http://www.attalus.org/translate/eusebius2.html]</ref><ref name="Luigi Moretti, 112 (614)">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda | titul = Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C) | isbn = 978-88-97805-32-8 | miesto = Roma | vydavateľ = Arbor sapientiae | rok = 2014 | strany = 112 (614)}}</ref> Démokritos z [[Megara|Megary]] si na 152. olympijských hrách v roku [[172 pred Kr.]] vybojoval víťazstvo v behu na jedno stadion.<ref name="Eusebios"/><ref name="Luigi Moretti, 112 (614)"/> Z [[Starovek|antických]] autorov olympijské víťazstvo Démokrita uvádza historik [[Eusebios z Kaisareie]], a to v zozname olympijských víťazov (hlavne víťazov stadiodromu od 1. v roku [[776 pred Kr.]] až po 249. olympiádu), ktorý je súčasťou diela Kronika ({{vjz|grc|''Παντοδαπὴ Ἱστορία''{{--}}''Pantodapé Historia''}}).<ref name="Eusebios"/> Tento zoznam vyhotovoval hlavne z písomností [[Sextus Iulius Africanus|Iulia Africana]], autora diel, zachovaných prevažne vo fragmentoch.<ref>{{Citácia knihy|autor=Josef Šusta|titul=Dějepisectví|isbn=|miesto=Praha|vydavateľ=Nákl. Historického klubu|rok=1933|strany=9}}</ref><ref name="Luigi Moretti, 25">{{Citácia knihy | autor = Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda | titul = Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C) | isbn = 978-88-97805-32-8 | miesto = Roma | vydavateľ = Arbor sapientiae | rok = 2014 | strany = 25}}</ref> == Referencie a bibliografia == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam olympijských víťazov staroveku]] [[Kategória:Víťazi starovekých olympijských hier v behu na jedno stadion]] pbl8hluq5pky2pr4ymzse2nwulo7ls5 0 606693 8357221 8067149 2026-08-17T10:30:47Z Jetam2 30982 wl, drobnosti 8357221 wikitext text/x-wiki {{Infobox Parlament | názov = Nemecký spolkový snem | názov1 = {{deu}} Deutscher Bundestag | logo = Deutscher_Bundestag_logo.svg | logo_veľkosť = 250 px | štát = [[Nemecko]] | typ = dolná komora | predseda_názov = Predseda | predseda = [[Julia Klöcknerová]] ([[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]) | predseda2_názov = Podpredsedovia | predseda2 = [[Josephine Ortlebová]] ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]])<br>[[Andrea Lindholzová]] ([[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]])<br>[[Omid Nouripour]] ([[Zväz 90/Zelení]])<br>[[Bodo Ramelow]] ([[Die Linke|Ľavica]]) | počet poslancov = 630 | zloženie = Bundestag (current composition).svg | politické subjekty = '''Koalícia (328)''' *{{legend|#000000|[[CDU/CSU|Únia]] (208)}} **{{legend|#000000|[[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]] (164)}} **{{legend|#0088ce|[[Kresťansko-sociálna únia Bavorska|CSU]] (44)}} *{{legend|#E3000F|[[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]] (120)}} '''Opozícia (302)''' *{{legend|#009ee0|[[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] (152)}} *{{legend|#46962b|[[Zväz 90/Zelení]] (85)}} *{{legend|#BE3075|[[Die Linke]] (64)}} *{{legend|#BFBEBD|[[Nezávislý politik|Nezaradení]] (1)}} **{{legend|#00008B|[[Juhošlezvický voličský sväz|SSW]] (1)}} | posledné voľby = [[Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025|23. február 2025]] | nasledujúce voľby = najneskôr [[25. marec|25. marca]] [[2029]] | miesto zasadania_obrázok = Deutscher Bundestag Plenarsaal Seitenansicht.jpg | miesto zasadania_veľkosť = 250 px | miesto zasadania_popis = [[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Budova Ríšskeho snemu]],<br>[[Mitte]], [[Berlín]], [[Nemecko]] | web = https://www.bundestag.de |}} '''Nemecký spolkový snem''' ({{V jazyku|deu|''Deutscher Bundestag''}}) je [[Nemecko|nemecký]] [[parlament]], jeden z dvoch nemeckých zákonodarných orgánov, so sídlom v [[Berlín]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Bundeszentrale für politische Bildung|titul=Der Deutsche Bundestag und seine Akteure |url=http://www.bpb.de/izpb/8389/der-deutsche-bundestag-und-seine-akteure|dátum prístupu=2017-09-21|vydavateľ=www.bpb.de|jazyk=nemecky}}</ref> Druhým ústavným orgánom podieľajúcim sa na legislatívnom procese je [[Spolková rada]]. Snem je volený priamou voľbou a v nemeckom politickom systéme to je jediný spolkový ústavný orgán s bezprostrednou demokratickou legitimitou. Spolkový snem má minimálne 598 poslancov (oficiálne nazývaných ''Člen Nemeckého spolkového snemu'', nemecky {{vjz|deu|''Mitglied des Deutschen Bundestages'', MdB}}) a jeho normálne funkčné obdobie trvá štyri roky. Kvôli volebnému systému a existencii tzv. vyrovnávacích mandátov počet poslancov kolíše; v roku [[2013]] ich bolo 630,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Deutscher Bundestag: Der Bundestag| url = http://www.bundestag.de/bundestag/index.jsp| jazyk = nemecky| dátum_prístupu = 2013-12-20| dátum prístupu = 2017-10-23| url archívu = https://web.archive.org/web/20140324090800/http://www.bundestag.de/bundestag/index.jsp| dátum archivácie = 2014-03-24}}</ref> v roku [[2017]] dokonca 709. V týchto voľbách uspela i krajne pravicová populistická [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD) s 94 mandátmi. [[Frauke Petryová]], vtedajšia predsedníčka, však z klubu vystúpila a je vedená ako nezaradená. Vo [[Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025|voľbách v roku 2025]] sa AfD podarilo získať až 152 mandátov, zatiaľ čo [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|CSU]] získalo 208. Je to dôkaz že v Nemecku sa pomaly zvyšuje popularita [[Pravica (politika)|pravice]]. == Charakteristika == Ako ústavný orgán má Spolkový snem rad funkcií. Okrem zákonodarnej funkcie (vytvára spolkové právo a mení ústavu) schvaľuje medzinárodné zmluvy so štátmi i organizáciami a prijíma spolkový rozpočet. V rámci svojej kreatívnej funkcie menuje [[kancelár|spolkového kancelára]] a podieľa sa na voľbe spolkového prezidenta, spolkových sudcov a členov ďalších spolkových orgánov. Vykonáva parlamentnú kontrolu vlády a spolkovej exekutívy a kontroluje nasadenie [[Bundeswehr]]u a tajných služieb. Politicky je tiež významná verejnoprávna funkcia podľa ktorej má Spolkový snem za úlohu vyjadrovať priania obyvateľstva a tiež informovať obyvateľstvo. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.bundestag.de/ Oficiálna stránka] * [https://www.bundestag.de/mediathek/ Parlamentsfernsehen des Deutschen Bundestages] * [http://www.wahlrecht.de/ Wahlen, Wahlrecht und Wahlsysteme] == Zdroj == {{Preklad|cs|Německý spolkový sněm|15444080}} {{Preklad infoboxu|en|Bundestag|878405614}} [[Kategória:Politika v Nemecku]] [[Kategória:Dolné komory]] 1vlobzjzhq7nng6mnsiq9g7j3qejq3m 0 614623 8356868 8255410 2026-08-16T12:56:35Z Maximilián Fedora 259749 8356868 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Denis Villeneuve | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Denis Villeneuve by Gage Skidmore.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1967|10|03}} | Miesto narodenia = [[Trois-Rivières (Quebec)|Trois-Rivières]], [[Quebec]], [[Kanada]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[filmový režisér]], [[scenárista]] | Aktívne roky = [[1990]]{{--}}súčasnosť | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Denis Villeneuve''' [vyslov: deni vilnöv] (* 3. október [[1967]], [[Trois-Rivières (Quebec)|Trois-Rivières]], [[Quebec]], [[Kanada]]) je [[Kanada|kanadský]] [[filmový režisér]] a [[scenárista]]. Medzi jeho najznámejšie filmy patria ''[[Prvý kontakt]]'' (2016), ''[[Blade Runner 2049]]'' (2017), ''[[Duna (film z roku 2021)|Duna]]'' (2021) a ''[[Duna: Časť druhá]]'' (2024). Jeho filmy ''Prvý kontakt'' a ''Blade Runner 2049'' vyhrali v rokoch [[89th Academy Awards|2017]] a [[90th Academy Awards|2018]] tri ceny [[Academy Awards|Oscara]] v kategóriach Najlepší zvuk, Najlepšia kamera a Najlepšie vizuálne efekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2017 {{!}} Oscars.org {{!}} Academy of Motion Picture Arts and Sciences | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2017 | vydavateľ = www.oscars.org | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2018 {{!}} Oscars.org {{!}} Academy of Motion Picture Arts and Sciences | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2018 | vydavateľ = www.oscars.org | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = en}}</ref> ''Duna'' a ''Duna: Časť druhá,'' filmové adaptácie na [[Duna (román)|rovnomenný román]] od [[Frank Patrick Herbert|Franka Herberta]], boli ocenené kritikmi, pričom prvý film získal 6 ocenení Acedemy Awards, v roku [[94th Academy Awards|2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2022 {{!}} Oscars.org {{!}} Academy of Motion Picture Arts and Sciences | url = https://www.oscars.org/oscars/ceremonies/2022 | vydavateľ = www.oscars.org | dátum prístupu = 2024-04-05 | jazyk = en}}</ref> ==Filmografia== {| class="wikitable" |- ! Rok ! Film ! Režisér ! Scenárista ! Poznámky |- | 1990 | ''[[La Course Destination Monde]]'' | {{áno}} | {{nie}} | krátky film |- | 1994 | ''[[REW-FFWD]]'' | {{áno}} | {{áno}} | krátky film |- | 1996 | ''[[Cosmos]]'' | {{áno}} | {{áno}} | segment „Le Technétium“ |- | 1998 | ''[[August 32nd on Earth]]'' | {{áno}} | {{áno}} | |- | 2000 | ''[[Maelström]]'' | {{áno}} | {{áno}} | |- | 2008 | ''[[Next Floor]]'' | {{áno}} | {{nie}} | krátky film |- | 2009 | ''[[Polytechnique]]'' | {{áno}} | {{áno}} | |- | 2010 | ''[[Žena, ktorá spieva]]'' | {{áno}} | {{áno}} | |- | rowspan=2| 2013 | ''[[Unesené]]'' | {{áno}} | {{nie}} | |- | ''[[Enemy (film)|Enemy]]'' | {{áno}} | {{nie}} | |- | 2015 | ''[[Sicario: Nájomný zabijak]]'' | {{áno}} | {{nie}} | |- | 2016 | ''[[Prvý kontakt]]'' | {{áno}} | {{nie}} | |- | 2017 | ''[[Blade Runner 2049]]'' | {{áno}} | {{nie}} | |- |2021 |''[[Duna (film z roku 2021)|Duna]]'' | {{áno}} | {{áno}} | |- |2024 |''[[Duna: Časť druhá]]'' | {{áno}} | {{áno}} |} ==Referencie== {{referencie}} ==Iné projekty== {{projekt}} ==Externé odkazy== * {{imdb meno|id=0898288|meno=Denis Villeneuve}} * {{Csfd meno|id=6115|meno=Denis Villeneuve}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Villeneuve, Denis}} [[Kategória:Osobnosti z Trois-Rivières]] [[Kategória:Kanadskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Kanadskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Režiséri Jamesa Bonda]] 3bh94unzs7a6mk3i7e6ggc5tvjjhuwt 0 614900 8357101 8356750 2026-08-16T23:18:36Z ~2026-44974-56 303030 /* Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry */ Tesco odchádza zo Slovenska 8357101 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam obchodných reťazcov''' pôsobiacich na území [[Slovensko|Slovenska]]. Prvým supermarketom v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola MANA holandskej spoločnosti Ahold v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Otvorený bol 6. júna [[1991]], o týždeň neskôr otvorili ďalší v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Do prvního supermarketu v Česku jezdily zájezdy zvědavců. V Jihlavě stojí už 30 let| periodikum = Aktuálně.cz| odkaz na periodikum =| url = https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/supermarket-mana/r~b47fea18c44911eb98380cc47ab5f122/| issn =| vydavateľ = Economia| miesto = Praha| dátum = 2021-06-06| dátum prístupu = 2024-11-18| jazyk = cs}}</ref> Najdlhšie existujúci zahraničný potravinový reťazec na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Billa]], ktorá svoj prvý supermarket otvorila 25. novembra [[1993]] v [[Trnava|Trnave]]. V roku 2005 sa Billa Slovensko spojila so sieťou potravín Delvita a v roku 2006 zase s M-Marketom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA oslavuje dvadsať rokov na Slovensku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/227633/billa-oslavuje-dvadsat-rokov-na-slovensku/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 26. apr. 2013 o 13:28| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Najstarší reťazec pôsobiaci na Slovensku [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] má počiatky už v roku [[1952]]. Pozostáva z 30 regionálnych [[Družstvo (ekonómia)|spotrebných družstiev]]. Vo forme v akej pôsobí dnes sa dostala v roku [[2002]] zlúčením ''Slovenského zväzu spotrebných družstiev'' a spoločnosti ''Coop Centrum''.<ref name="trend">{{Citácia periodika | priezvisko = Skačan| meno = Juraj| autor =| odkaz na autora =| titul = Toto sú najväčšie potravinové reťazce Slovenska. Zahraničným zdatne sekunduje jeden slovenský| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.trend.sk/biznis/toto-su-najvacsie-potravinove-retazce-slovenska-zahranicnym-zdatne-sekunduje-jeden-slovensky/8| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2024-07-08| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Prvý hypermarket na Slovensku otvorila spoločnosť [[Tesco]] v júni [[1999]] v [[Nitra|Nitre]]. Disponoval predajnou plochou 7 000 m².<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = OTS| odkaz na autora =| titul = Prvý hypermarket na Slovensku otvorilo Tesco pred 20 rokmi| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/prvy-hypermarket-na-slovensku-otvorilo/411828-clanok.html| issn =| vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-08-12| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Posledným zahraničným potravinárskym reťazcom, ktorý vstúpil na slovenský trh je [[Rusko|ruský]] diskontný reťazec [[Mere]], ktorý otvoril prvú predajňu v októbri [[2025]].<ref name="mere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský supermarket potichu otvoril svoju prvú predajňu. Slovákov chce zlákať na nízke ceny | url = https://www.aktuality.sk/clanok/lft5a3s/novy-rusky-retazec-otvoril-prvy-supermarket-na-slovensku-ake-ma-ceny-a-ako-v-nom-vyzera/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-31 | jazyk = sk | priezvisko = Maxa | meno = Filip}}</ref> Podľa magazínu ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' je najziskovejším na Slovensku pôsobiacim reťazcom [[Lidl]], ktorý dosiahol v roku [[2022]] zisk 158 miliónov €. V roku [[2023]] [[Tržba|tržby]] v hodnote vyše 2 miliárd € a [[zisk]] v hodnote 160 miliónov €.<ref name="trend"/><ref name="lidl-finstat"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý| meno = Tomáš| autor =| odkaz na autora =| titul = Reťazce vlani zarobili 340 miliónov eur. Rekordérom bol opäť Lidl - Forbes| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum =| url = https://www.forbes.sk/retazce-vlani-zarobili-340-milionov-eur-rekorderom-bol-opat-lidl/| issn =| vydavateľ = Barecz & Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2023-09-04| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Zároveň je to reťazec s najkonzistnejším rastom tržieb a zisku spomedzi konkurentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jendrál| meno = Marek| autor =| odkaz na autora = | titul = Rebríček najziskovejších obchodných reťazcov na Slovensku| url = https://kryptomagazin.sk/rebricek-najziskovejsich-obchodnych-retazcov-na-slovensku/| vydavateľ = kryptomagazin.sk| dátum vydania = 2023-09-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku == ===Reťazce s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom=== ====Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Biedronka logo.jpg|30x30bod|Biedronka logo]] |[[Biedronka]] |diskont | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.biedronka.sk/sk/predajne| vydavateľ = biedronka.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> | align="right" |22,56 {{Rast}} | align="right" | -27,86 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = dm drogerie markt, s.r.o.| url = https://finstat.sk/31393781| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugal}} [[Jerónimo Martins]] |- |- | align="center" |[[Súbor:BILLA LOGO.png|30x30bod|BILLA logo]] |[[Billa]] |supermarket | align="right" |181 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = BILLA| odkaz na autora =| titul = Predajne a otváracie hodiny| url = https://www.billa.sk/predajne| vydavateľ = billa.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |922,95 {{Rast}} | align="right" | -7,96 {{Pokles}} |2025<ref name="finstat-billa">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/31347037| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|GER}} [[REWE Group]] |- | align="center" |[[File:COOP Jednota Slovensko.png|30px|Coop Jednota logo]] |[[Coop Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |supermarket | align="right" |735 | 07/2026<ref name="coop-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní COOP Jednota| url = https://www.coop.sk/zoznam-nasich-predajni| vydavateľ = coop.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentovaný je počet supermarketov a supermarketov Tempo za celú skupinu.</ref> | align="right" |2 122,05 {{Rast}} | align="right" |28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2023 | url = https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | vydavateľ = coop.sk | dátum vydania = 2023-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240901220904/https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | dátum archivácie = 2024-09-01 }}</ref><ref group="pozn." name=":0">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentované sú sčítané tržby a zisky za celú skupinu vrátane logistických centier.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Coop Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |supermarket | align="right" |36 |07/2026<ref name="predajne-fresh">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fresh | url = https://www.freshobchod.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Nájsť predajňu“ }}</ref> | align="right" |9,52 {{Rast}} | align="right" |5,77 {{Rast}} |2025<ref name="fresh=finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Potraviny FRESH s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/45601739| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Prezentované sú ekonomické výsledky spoločnosti Potraviny FRESH s.r.o. prevádzkujúcej len supermarkety Fresh Plus, nie materskej spoločnosti LABAŠ s.r.o.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Labaš s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Kaufland_Deutschland.png|30x30bod|Kaufland logo]] |[[Kaufland]] |hypermarket | align="right" |88 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://predajne.kaufland.sk/servis/predajne.html| vydavateľ = predajne.kaufland.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Predajne a otváracie hodiny“ > „Zmeniť predajňu“}}</ref> | align="right" |1 845,72 {{Rast}} | align="right" |79,30 {{Pokles}} |2024<ref name="kaufland-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kaufland Slovenská republika v.o.s.| url = https://www.finstat.sk/35790164| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Klas logo.png|30x30bod|Klas logo]] |[[Klas (potraviny)|Klas]] |supermarket | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.iklas.sk/predajne/| vydavateľ = iklas.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | align="right" |11,56 {{Rast}} | align="right" |0,05 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DALTON, spol. s r.o. (Historický názov: Agentúra Dalton spol. s r.o.)| url = https://www.finstat.sk/31674453| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dalton spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Lidl-Logo.svg|30x30bod|Lidl logo]] |[[Lidl]] |supermarket | align="right" |183 |07/2026<ref name="predajne-lidl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl | url = https://www.lidl.sk/ | dátum prístupu = 2026-7-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Menu“ > „Hľadaj predajňu“ }}</ref> | align="right" |2 156,22 {{Rast}} | align="right" |103,63 {{Pokles}} |2024<ref name="lidl-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lidl Slovenská republika, s.r.o. (Historický názov: Lidl Slovenská republika, v.o.s.)| url = https://www.finstat.sk/35793783| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Logo METRO.svg|30x30bod|METRO logo]] |[[METRO Cash & Carry Slovakia|Metro Cash & Carry]] |veľkoobchod | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne| url = https://www.metro.sk/predajne| vydavateľ = metro.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241107133314/https://www.metro.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-07}}</ref> | align="right" |555,38 {{Rast}} | align="right" | -1,76 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = METRO Cash & Carry SR s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/45952671| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Metro AG]] |- | align="center" |[[Súbor:Milk-Agro logo.png|30x30bod|Milk-Agro logo]] |[[Milk-Agro]] |supermarket | align="right" |177 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = MILK-AGRO, spol. s r. o.| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.milkagro.sk/sk/predajne| vydavateľ = milkagro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |113,13 {{Pokles}} | align="right" | -0,62 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MILK-AGRO, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/17147786| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Milk-Agro spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:MIX Markt Logo.svg|30x30bod|Mix Markt logo]] |[[Mix Markt]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Ako nájsť najbližšiu predajňu Mix Markt?| url = https://www.mixmarkt.eu/sk/slovensko/obchody/?L=1| vydavateľ = mixmarkt.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |0,31 {{Rast}} | align="right" | -0,04 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mix Markt 42105 s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/54902436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2024| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-09| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Monolith Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Terno logo.png|30x30bod|Terno logo]] |[[Terno]] |supermarket | align="right" |134 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadať predajňu| url = https://terno.sk/sekcia/6-predajne| vydavateľ = terno.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113010712/https://terno.sk/sekcia/6-predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> | rowspan="2" align="right" |250,71 {{Rast}} | rowspan="2" align="right" | -0,11 {{Rast}} | rowspan="2" |2025<ref name="terno-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TERNO real estate s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/50020188| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref>Terno a Kraj sú prevádzkované tou istou spoločnosťou, finančné výsledky sú uvedené pri reťazci Terno.</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Kraj potraviny logo.png|30x30bod|Kraj logo]] |[[Kraj (potraviny)|Kraj]] |supermarket | align="right" |30 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pradajne| url = https://krajpotravin.sk/predajne| vydavateľ = krajpotravin.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113070325/https://www.krajpotravin.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- class="sortbottom" |- | align="center" |[[Súbor:Yeme-Logo.svg|30x30bod|Yeme logo]] |[[Yeme]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.yeme.sk/nase-predajne| vydavateľ = yeme.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |50,49 {{Rast}} | align="right" |0,00 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Slovenský potravinársky priemysel a.s.| url = https://www.finstat.sk/47793155| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Slovenský potravinársky priemysel a.s. |} ====Menšie potraviny a večierky==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:CBA Logo.svg|30x30bod|CBA logo]] |[[CBA]] |potraviny | align="right" |284 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = CBA SK, a.s.| odkaz na autora =| titul = Partneri| url = http://www.cbask.sk/sk/stranka/partneri| vydavateľ = cbask.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk = |poznámka = Jednotlivé počty potravín prezentované v hlavných menu webových stránok partnerov.}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Prezentovaný je počet predajní za celú skupinu.</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejnené.</ref> |{{flagicon|HUN}} [[CBA Kereskedelmi Kft.]] |- | align="center" |[[Súbor:COOP Jednota Slovensko.png|30x30bod|Coop Jednota logo]] |[[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |potraviny | align="right" |1 193 | 07/2026<ref name="coop-predajne"/> | align="right" | 2 122,05 {{Rast}} | align="right" | 28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna" /><ref group="pozn." name=":0"/> |{{flagicon|Slovensko}} [[COOP Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Delia potraviny logo.png|30x30bod|Delia logo]] |[[Delia]] |večierka | align="right" |29 |07/2026<ref name="predajne-delia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Delia | url = https://deliapotraviny.sk/#stores | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Predajne“ }}</ref> | align="right" |13,09 {{Rast}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Delia potraviny, s.r.o. (Historický názov: Unifood SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/44155981| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Cyprus}} [[Arca Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |potraviny | align="right" |650 |07/2026<ref name="predajne-fresh"/> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť FRESH, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} LABAŠ s.r.o. |- | align="center" | |[[Malina (potraviny)|Malina]] |večierka | align="right" |21 |07/2026<ref name="predajne-malina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malina | url = https://www.malina.sk | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Prevádzky“}}</ref> | align="right" |8,59 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Malina, s.r.o.| url = https://finstat.sk/56070110| vydavateľ = FinStat| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| miesto = | jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Predajne Malina, s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Môj obchod logo.png|30x30bod|Môj obchod logo]] |[[Môj obchod]] |potraviny | align="right" |776 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.mojobchod.sk/Najdite-predajnu| vydavateľ = mojobchod.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť METRO, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[METRO Group]] |- | align="center" |[[Súbor:Starý otec logo.png|30x30bod|Starý otec logo]] |[[Starý otec]]<ref group="pozn.">Niektoré predajne prevádzkované pod názvom Kukkonia Shop.</ref> |potraviny | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.staryotec.sk/predajne/| vydavateľ = staryotec.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,72 {{Rast}} | align="right" | -0,71 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Starý otec, a. s. (Historický názov: CWE-SK, a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36769371| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Starý otec, a. s. |- | align="center" |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]] |[[Tesco|Tesco Expres]] |potraviny | align="right" |43 |07/2026<ref name="tesco">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky obchody Tesco| url = https://www.tesco.sk/obchody/directory| vydavateľ = Tesco| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |1 747,95 {{Rast}} | align="right" |25,51 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]] |} ====Drogérie==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dm-drogerie-Logo.svg|30x30bod|dm logo]] |[[Dm-drogerie markt|dm]] | align="right" |167 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul =| url = https://www.mojadm.sk/store| vydavateľ = mojadm.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |491,65 {{Rast}} | align="right" |9,87 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm drogerie markt, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31393781 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Dm-drogerie markt]] |- |[[Súbor:101 Drogerie.png|30x30bod|101 Drogéria logo]] |[[101 Drogéria]] | align="right" |207 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní| url = https://101drogerie.sk/nase-predajne| vydavateľ = 101drogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |81,80 {{Pokles}} | align="right" | -2,84 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | url = https://finstat.sk/36246204 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Emil Krajčík, s.r.o. |- |[[Súbor:Teta drogerie logo.png|30x30bod|Teta drogérie logo]] |[[Teta drogérie]] | align="right" |222 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.tetadrogerie.sk/predajne/| vydavateľ = tetadrogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |100,73 {{Pokles}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teta drogérie SR s. r.o. | url = https://finstat.sk/35694254 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} Solvent ČR |- |[[Súbor:Hebe logo.png|30x30bod|hebe logo]] |[[hebe (drogéria)|hebe]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Obchody Hebe| url = https://www.hebe.com/sk/stores| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |2,94 {{Rast}} | align="right" |0,035 {{Rast}} | 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Hebe Slovensko s. r. o.| url = https://finstat.sk/55759068| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania = 2025| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugalsko}} Jerónimo Martins |- |[[Súbor:Logo Drogerie Mueller.svg|30x30bod|Müller logo]] |[[Müller (drogéria)|Müller]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Moja predajňa| url = https://www.mueller.sk/moja-predajna/| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |0,46 {{Rast}} | align="right" | -0,49 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mueller Drogérie Slovensko s. r. o. | url = https://finstat.sk/56354231 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Müller Ltd. & Co. KG |} ===Kníhkupectvá=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Panta Rhei Logo.jpg|30x30bod|Panta Rhei logo]] |[[Panta Rhei (kníhkupectvo)|Panta Rhei]] | align="right" |59 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Panta Rhei (59)| url = https://www.pantarhei.sk/predajne/| vydavateľ = pantarhei.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |46,82 {{Rast}} | align="right" | -0,02 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panta Rhei, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31443923 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Panta Rhei, s.r.o. |- |[[Súbor:Martinus.png|30x30bod|Martinus logo]] |[[Martinus]] | align="right" |20 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.martinus.sk/knihkupectva| vydavateľ = martinus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |52,32 {{Rast}} | align="right" |0,67 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martinus, s.r.o. | url = https://finstat.sk/45503249 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Martinus, s.r.o. |- | |[[Knihy pre každého]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy pre každého | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Naše Predajne“ }}</ref> | align="right" |4,80 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KNIHY PRE KAŽDÉHO s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44918682 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} KNIHY PRE KAŽDÉHO s.r.o. |- | |[[Artforum]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.artforum.sk/| vydavateľ = artforum.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Kníhkupectvá“}}</ref> | align="right" |1,23 {{Rast}} | align="right" |0,03 {{Rast}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ARTFORUM spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/35716584 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} ARTFORUM spol. s.r.o. |- | |[[Megabooks]] <small>(pôvodne Oxford Bookshop)</small> | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Megabooks| url = https://www.megabooks.sk/knihkupectva-megabooks| vydavateľ = megabooks.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,48 {{Rast}} | align="right" |0,24 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEGABOOKS SK, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36699594 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} MEGABOOKS SK, spol. s r. o. |} ===Hobbymarkety=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Bauhaus_logo.svg|40x40bod|Bauhaus logo]] |[[Bauhaus (podnik)|Bauhaus]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam všetkých odborných centier| url = https://www.bauhaus.sk/odborne-centra| vydavateľ = bauhaus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,00 {{Rast}} | align="right" | -2,07 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu k. s.| url = https://www.finstat.sk/47794437| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Švajčiarsko}} Bauhaus |- | align="center" |[[Súbor:Merkury Market.jpg|40x40bod|Merkury Market logo]] |[[Merkury Market]] | align="right" |21 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prevádzky| url = https://www.merkurymarket.sk/prevadzky/| vydavateľ = merkurymarket.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |235,91 {{Pokles}} | align="right" |9,40 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MERKURY SHOP s.r.o. (Historický názov: LAND MMSK s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/51231735| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Merkury Market |- | align="center" |[[Súbor:Hornbach_Logo_black.svg|40x40bod|Hornbach logo]] |[[Hornbach]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne HORNBACH| url = https://www.hornbach.sk/moja-predajna/predajne-hornbach/| vydavateľ = hornbach.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |168,09 {{Rast}} | align="right" |6,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = HORNBACH - Baumarkt SK spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35838949| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Hornbach]] |- | align="center" |[[Súbor:Mountfield_logo.svg|40x40bod|Mountfield logo]] |[[Mountfield]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne a servisné centrá| url = https://www.mountfield.sk/predajne| vydavateľ = mountfield.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |49,15 {{Pokles}} | align="right" | -2,23 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mountfield SK, s.r.o. (Historický názov: MOUNTFIELD SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36377147| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Česko}} Mountfield |- | align="center" |[[Súbor:Obi.svg|40x40bod|OBI logo]] |[[OBI]] | align="right" |19 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky predajne OBI na Slovensku| url = https://www.obi.sk/predajna| vydavateľ = obi.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |218,00 {{Pokles}} | align="right" |7,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = OBI Slovakia s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/48258946| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Tengelmann |} ===Reťazce s nábytkom a bytovými doplnkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:ASKO - NÁBYTEK logo.svg|30x30bod|ASKO logo]] |[[ASKO Nábytok|ASKO]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne ASKO - NÁBYTOK| url = https://www.asko-nabytok.sk/nase-pobocky| vydavateľ = asko-nabytok.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,14 {{Pokles}} | align="right" | -4,70 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ASKO - NÁBYTOK, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35909790| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Porta Möbel |- | align="center" |[[Súbor:Ikea logo.svg|30x30bod|IKEA logo]] |[[IKEA]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kde nájdete IKEA| url = https://www.ikea.com/sk/sk/stores/| vydavateľ = ikea.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">V počte nie sú zahrnuté plánovacie štúdiá v Košiciach a Žiline.</ref> | align="right" |144,76 {{Rast}} | align="right" |6,32 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = IKEA Bratislava, s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35849436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Holandsko}} Inter IKEA Systems<ref group="pozn.">IKEA je pôvodom švédský reťazec, spoločnosť však používa zložitú organizačnú štruktúru a časť zodpovedná za prevádzkovanie obchodného domu na Slovensku sídli v Holandsku.</ref> |- | align="center" |[[Súbor:Logo Kondela.svg|30x30bod|Kondela logo]] |[[Kondela]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Kondela| url = https://www.kondela.sk/nase-predajne/| vydavateľ = kondela.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |40,75 {{Pokles}} | align="right" |1,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = KONDELA s.r.o. (Historický názov: TEMPO KONDELA, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36409154| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} KONDELA s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Drevona logo.svg|30x30bod|Drevona logo]] |[[Drevona]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.drevona.sk/predajne/| vydavateľ = drevona.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |2,49 {{Pokles}} | align="right" | -0,42 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DREVONA MARKET s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/50443003| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DREVONA MARKET s. r. o. |- | align="center" |[[Súbor:Black Red White logo.svg|30x30bod|Black Red White logo]] |[[Black Red White]] | align="right" |0 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajná sieť | url = https://www.brw.sk/predajna-siet/| vydavateľ = brw.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |5,66 {{Pokles}} | align="right" | -1,20 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BLACK RED WHITE SLOVAKIA a.s. (Historický názov: LUTO SLOVAKIA a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36573175| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Black Red White |- | align="center" |[[Súbor:Decodom logo.png|30x30bod|Kondela logo]] |[[Decodom]] | align="right" |11 |11/2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne - Decodom| url = https://www.decodom.sk/predajne| vydavateľ = decodom.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241214011742/https://www.decodom.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-12-14}}</ref> | align="right" |29,79 {{Pokles}} | align="right" | -3,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DECODOM, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/36305073| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DECODOM, spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Jysk logo.svg|30x30bod|Jysk logo]] |[[Jysk|JYSK]] | align="right" |54 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://jysk.sk/predajne| vydavateľ = jysk.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |103,33 {{Rast}} | align="right" |16,22 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = JYSK s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35974133| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Dánsko}} Lars Larsen Group |- | align="center" |[[Súbor:Möbelix Logo.svg|30x30bod|Möbelix logo]] |[[Möbelix]] | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Möbelix| url = https://www.moebelix.sk/predajne| vydavateľ = moebelix.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" align="right" |114,55 {{Pokles}} | rowspan="2" align="right" | -0,22 {{Pokles}} | rowspan="2" |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = XLSK Nábytok s. r. o. (Historický názov: Kika Nábytok Slovensko, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/35883103| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:XXXLutz logo.svg|30x30bod|XXXLutz logo]] |[[XXXLutz]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pobočky XXXLutz | url = https://www.xxxlutz.sk/pobocky | vydavateľ = xxxlutz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:ScontoNabyteklogo.jpg|30x30bod|Sconto logo]] |[[SCONTO Nábytok|SCONTO]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne nábytku | url = https://www.sconto.sk/obchodne-domy | vydavateľ = sconto.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | align="right" |48,79 {{Rast}} | align="right" | -0,14 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SCONTO Nábytok s. r. o. (Historický názov: KRAFT NÁBYTOK s. r. o.) | url = https://www.finstat.sk/44731159 | vydavateľ = FinStat | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Krieger |- class="sortbottom" | colspan="2" |'''Celkom''' | align="right" |'''115''' | | align="right" |'''513,26''' | align="right" |'''13,66''' | | |} ===Reťazce so spotrebnou elektronikou=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:NAY logo.png|30x30bod|NAY logo]] |[[NAY]] | align="right" |57 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.nay.sk/predajne| vydavateľ = nay.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |410,81 {{Pokles}} | align="right" | -1,30 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAY a.s. - historický názov: NAY Holding, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35739487 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} NAY, a. s. |- |[[Súbor:Planeo Elektro.png|30x30bod|Planeo logo]] |[[FAST PLUS|Planeo]] | align="right" |71 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam predajní| url = https://www.planeo.sk/predajne| vydavateľ = planeo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |158,61 {{Rast}} | align="right" | -0,50 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FAST PLUS, a.s. - historický názov: FAST PLUS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35712783 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} FAST PLUS, a.s. |} ===Športové reťazce=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Intersport logo.svg|30x30bod|Intersport logo]] |[[Intersport]] | align="right" |38 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač predajní| url = https://www.intersport.sk/shops/| vydavateľ = intersport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Švajčiarsko}} INTERSPORT |- |[[Súbor:EXIsport.png|30x30bod|EXIsport logo]] |[[EXIsport]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše obchody| url = https://www.exisport.com/sk/predajne| vydavateľ = exisport.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |28,70 {{Rast}} | align="right" | -0,83 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PPG Group s.r.o. - historický názov: Simoza s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/51887819 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} PPG Group s.r.o. |- |[[Súbor:Logo Sportisimo.png|30x30bod|Sportisimo logo]] |[[Sportisimo]] | align="right" |55 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = SPORTISIMO s. r. o.| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.sportisimo.sk/predajne/slovensko/| vydavateľ = sportisimo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |94,48 {{Pokles}} | align="right" |2,77 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPORTISIMO SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44156979 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPORTISIMO s. r. o. |- |[[Súbor:Decathlon - logo (France, 2024).svg|30x30bod|Decathlon logo]] |[[Decathlon]] | align="right" |13 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.decathlon.sk/content/24-filialen-decathlon| vydavateľ = decathlon.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |96,15 {{Rast}} | align="right" |4,11 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decathlon SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/47658827 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Francúzsko}} Decathlon SK s. r. o. |- |[[Súbor:4F (company) logo.svg|30x30bod|4F logo]] |[[4F]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa s obchodmi| url = https://4fstore.sk/shop/map| vydavateľ = 4fstore.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,46 {{Pokles}} | align="right" |0,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OTCF SLOVAKIA s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50342363 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Poľsko}} OTCF S. A. |- | |[[Alpine Pro]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alpinepro.sk/predajne/| vydavateľ = alpinepro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |4,86 {{Pokles}} | align="right" | -1,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALPINE PRO STORES s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36325716 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} ALPINE PRO STORES s.r.o. |- | |[[Sport Vision]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.sportvision.sk/predajne| vydavateľ = sportvision.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |33,02 {{Rast}} | align="right" | -3,26 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BDS SPORT SK s. r. o. - historický názov: Sport Vision Slovakia s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36661856 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Srbsko}} BDS SPORT SK s. r. o. |- | |[[HUDY]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 33 predajní HUDY v Česku a na Slovensku| url = https://www.hudysport.sk/predajne| vydavateľ = hudysport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |1,27 {{Rast}} | align="right" |0,09 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 64 s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/54586321 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} 64 s.r.o. |} ===Reťazce s hračkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dráčik logo.png|30x30bod|Dráčik logo]] |[[Dráčik (hračkárstvo)|Dráčik]] | align="right" |70 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Dráčik| url = https://www.dracik.sk/mapa-predajni/| vydavateľ = dracik.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |65,43 {{Pokles}} | align="right" |1,50 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dráčik DIVI, s. r. o. - historický názov: TELEPHONE COMPANY, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/46118985 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dráčik DIVI, s. r. o. |- | |[[Alltoys by Sparkys]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Alltoys.sk - všetko pre deti| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alltoys.sk/predajne/| vydavateľ = alltoys.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |10,43 {{Pokles}} | align="right" | -0,26 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPARKYS SK, s. r. o. - historický názov: ALLTOYS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31569323 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPARKYS SK, s. r. o. |- |[[Súbor:POMPO lg Color.jpg|30x30bod|Pompo logo]] |[[Pompo]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prodejny| url = https://pompo.sk/prodejny/| vydavateľ = pompo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | | | |{{flagicon|Česko}} LAMA Toys a.s. |} ===Reťazce s liekmi a zdravotníckymi pomôckami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dr.Max logo.svg|30x30bod|Dr.Max logo]] |[[Dr.Max]] | align="right" |473 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lekárne| url = https://www.drmax.sk/lekarne| vydavateľ = drmax.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Česko}} Česká lékárna holding |- |[[Súbor:BENU Logo.svg|30x30bod|BENU logo]] |[[BENU]] | align="right" |213 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam lekární BENU| url = https://www.benulekaren.sk/lekarne| vydavateľ = benulekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |20,87 {{Rast}} | align="right" |1,20 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BENU SK 77, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50741268 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Phoenix Pharmahandel |- |[[Súbor:Schneider pharmacy logo.png|30x30bod|Schneider logo]] |[[Schneider lekáreň|Schneider]] | align="right" |23 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nájdite svoju lekáreň| url = https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| vydavateľ = schneider-lekaren.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241130231035/https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| dátum archivácie = 2024-11-30}}</ref> | align="right" |1,96 {{Pokles}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pharmacy, spol. s r.o. - historický názov: Kovoprojekta - Pharmacy, spoločnosť s ruče- ním obmedzeným Prešov - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31710018 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Pharmacy, spol. s r.o. |- | |[[Vaša lekáreň]] | align="right" |325 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vaše lekárne| url = https://www.vasalekaren.sk/lekarne| vydavateľ = vasalekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,22 {{Rast}} | align="right" | -0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = vasalekaren.sk s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/52600157 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} vasalekaren.sk s.r.o. |- | |[[PLUS lekáreň]] | align="right" |650 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = PLUS Lekárne| url = https://pluslekaren.sk/lekarne/| vydavateľ = pluslekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |724,16 {{Rast}} | align="right" |1,72 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - historický názov: UNIPHARMA PRIEVIDZA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31625657 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} UNIPHARMA |} ===Reťazce s rýchlym občerstvením=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! rowspan="2" |Pôvod |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu |- |[[Súbor:McDonald's Golden Arches.svg|20x20bod|McDonald's logo]] |[[McDonald's]] | align="right" |58 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = McDonald's SK| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač reštaurácií| url = https://restauracie.mcdonalds.sk/| vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Burger King 2020.svg|20x20bod|Burger King logo]] |[[Burger King]] | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Store count| url = https://www.amrest.eu/en/about-us/store-count| vydavateľ = amrest.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =en| poznámka = Pre zobrazenie počtu prevádzok je nutný výber štátu pod voľbou „Select country“ a značky pod „Select brand“.}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:KFC logo wordmark.svg|20x20bod|KFC logo]] |[[Kentucky Fried Chicken|KFC]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie| url = https://www.kfcslovakia.sk/restauracie| vydavateľ = kfcslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Subway 2016 logo.svg|20x20bod|Subway logo]] |[[Subway Restaurants|Subway]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie Subway® na Slovensku| url = https://restaurants.subway.com/sk/slovensko| vydavateľ = restaurants.subway.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Pizza Hut international logo 2014.svg|20x20bod|Pizza Hut logo]] |[[Pizza Hut]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pizza Hut Slovensko| url = https://www.pizzahut.sk| vydavateľ = pizzahut.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam reštaurácií na konci hlavnej stránky}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Starbucks coffee wordmark.png|30x30bod|Starbucks logo]] |[[Starbucks]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pobočky| url = https://www.starbucksslovakia.sk/sk/store-locator| vydavateľ = starbucksslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- | |[[Regal Burger]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa našich prevádzok| url = https://regalburger.com/restaurants| vydavateľ = regalburger.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] |} == Poznámky == <references group="pozn."/> ==Referencie== {{Referencie|2}} ==Pozri aj== * [[Supermarket]] * [[Hypermarket]] * [[Obchodný dom]] [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku]] qwoyqpxsq6wlpaxn95w7fnn1mc95pp9 8357102 8357101 2026-08-16T23:19:46Z ~2026-44974-56 303030 /* Menšie potraviny a večierky */ Tesco odchádza zo Slovenska 8357102 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam obchodných reťazcov''' pôsobiacich na území [[Slovensko|Slovenska]]. Prvým supermarketom v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola MANA holandskej spoločnosti Ahold v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Otvorený bol 6. júna [[1991]], o týždeň neskôr otvorili ďalší v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Do prvního supermarketu v Česku jezdily zájezdy zvědavců. V Jihlavě stojí už 30 let| periodikum = Aktuálně.cz| odkaz na periodikum =| url = https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/supermarket-mana/r~b47fea18c44911eb98380cc47ab5f122/| issn =| vydavateľ = Economia| miesto = Praha| dátum = 2021-06-06| dátum prístupu = 2024-11-18| jazyk = cs}}</ref> Najdlhšie existujúci zahraničný potravinový reťazec na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Billa]], ktorá svoj prvý supermarket otvorila 25. novembra [[1993]] v [[Trnava|Trnave]]. V roku 2005 sa Billa Slovensko spojila so sieťou potravín Delvita a v roku 2006 zase s M-Marketom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA oslavuje dvadsať rokov na Slovensku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/227633/billa-oslavuje-dvadsat-rokov-na-slovensku/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 26. apr. 2013 o 13:28| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Najstarší reťazec pôsobiaci na Slovensku [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] má počiatky už v roku [[1952]]. Pozostáva z 30 regionálnych [[Družstvo (ekonómia)|spotrebných družstiev]]. Vo forme v akej pôsobí dnes sa dostala v roku [[2002]] zlúčením ''Slovenského zväzu spotrebných družstiev'' a spoločnosti ''Coop Centrum''.<ref name="trend">{{Citácia periodika | priezvisko = Skačan| meno = Juraj| autor =| odkaz na autora =| titul = Toto sú najväčšie potravinové reťazce Slovenska. Zahraničným zdatne sekunduje jeden slovenský| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.trend.sk/biznis/toto-su-najvacsie-potravinove-retazce-slovenska-zahranicnym-zdatne-sekunduje-jeden-slovensky/8| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2024-07-08| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Prvý hypermarket na Slovensku otvorila spoločnosť [[Tesco]] v júni [[1999]] v [[Nitra|Nitre]]. Disponoval predajnou plochou 7 000 m².<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = OTS| odkaz na autora =| titul = Prvý hypermarket na Slovensku otvorilo Tesco pred 20 rokmi| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/prvy-hypermarket-na-slovensku-otvorilo/411828-clanok.html| issn =| vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-08-12| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Posledným zahraničným potravinárskym reťazcom, ktorý vstúpil na slovenský trh je [[Rusko|ruský]] diskontný reťazec [[Mere]], ktorý otvoril prvú predajňu v októbri [[2025]].<ref name="mere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský supermarket potichu otvoril svoju prvú predajňu. Slovákov chce zlákať na nízke ceny | url = https://www.aktuality.sk/clanok/lft5a3s/novy-rusky-retazec-otvoril-prvy-supermarket-na-slovensku-ake-ma-ceny-a-ako-v-nom-vyzera/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-31 | jazyk = sk | priezvisko = Maxa | meno = Filip}}</ref> Podľa magazínu ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' je najziskovejším na Slovensku pôsobiacim reťazcom [[Lidl]], ktorý dosiahol v roku [[2022]] zisk 158 miliónov €. V roku [[2023]] [[Tržba|tržby]] v hodnote vyše 2 miliárd € a [[zisk]] v hodnote 160 miliónov €.<ref name="trend"/><ref name="lidl-finstat"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý| meno = Tomáš| autor =| odkaz na autora =| titul = Reťazce vlani zarobili 340 miliónov eur. Rekordérom bol opäť Lidl - Forbes| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum =| url = https://www.forbes.sk/retazce-vlani-zarobili-340-milionov-eur-rekorderom-bol-opat-lidl/| issn =| vydavateľ = Barecz & Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2023-09-04| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Zároveň je to reťazec s najkonzistnejším rastom tržieb a zisku spomedzi konkurentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jendrál| meno = Marek| autor =| odkaz na autora = | titul = Rebríček najziskovejších obchodných reťazcov na Slovensku| url = https://kryptomagazin.sk/rebricek-najziskovejsich-obchodnych-retazcov-na-slovensku/| vydavateľ = kryptomagazin.sk| dátum vydania = 2023-09-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku == ===Reťazce s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom=== ====Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Biedronka logo.jpg|30x30bod|Biedronka logo]] |[[Biedronka]] |diskont | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.biedronka.sk/sk/predajne| vydavateľ = biedronka.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> | align="right" |22,56 {{Rast}} | align="right" | -27,86 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = dm drogerie markt, s.r.o.| url = https://finstat.sk/31393781| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugal}} [[Jerónimo Martins]] |- |- | align="center" |[[Súbor:BILLA LOGO.png|30x30bod|BILLA logo]] |[[Billa]] |supermarket | align="right" |181 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = BILLA| odkaz na autora =| titul = Predajne a otváracie hodiny| url = https://www.billa.sk/predajne| vydavateľ = billa.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |922,95 {{Rast}} | align="right" | -7,96 {{Pokles}} |2025<ref name="finstat-billa">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/31347037| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|GER}} [[REWE Group]] |- | align="center" |[[File:COOP Jednota Slovensko.png|30px|Coop Jednota logo]] |[[Coop Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |supermarket | align="right" |735 | 07/2026<ref name="coop-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní COOP Jednota| url = https://www.coop.sk/zoznam-nasich-predajni| vydavateľ = coop.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentovaný je počet supermarketov a supermarketov Tempo za celú skupinu.</ref> | align="right" |2 122,05 {{Rast}} | align="right" |28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2023 | url = https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | vydavateľ = coop.sk | dátum vydania = 2023-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240901220904/https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | dátum archivácie = 2024-09-01 }}</ref><ref group="pozn." name=":0">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentované sú sčítané tržby a zisky za celú skupinu vrátane logistických centier.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Coop Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |supermarket | align="right" |36 |07/2026<ref name="predajne-fresh">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fresh | url = https://www.freshobchod.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Nájsť predajňu“ }}</ref> | align="right" |9,52 {{Rast}} | align="right" |5,77 {{Rast}} |2025<ref name="fresh=finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Potraviny FRESH s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/45601739| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Prezentované sú ekonomické výsledky spoločnosti Potraviny FRESH s.r.o. prevádzkujúcej len supermarkety Fresh Plus, nie materskej spoločnosti LABAŠ s.r.o.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Labaš s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Kaufland_Deutschland.png|30x30bod|Kaufland logo]] |[[Kaufland]] |hypermarket | align="right" |88 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://predajne.kaufland.sk/servis/predajne.html| vydavateľ = predajne.kaufland.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Predajne a otváracie hodiny“ > „Zmeniť predajňu“}}</ref> | align="right" |1 845,72 {{Rast}} | align="right" |79,30 {{Pokles}} |2024<ref name="kaufland-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kaufland Slovenská republika v.o.s.| url = https://www.finstat.sk/35790164| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Klas logo.png|30x30bod|Klas logo]] |[[Klas (potraviny)|Klas]] |supermarket | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.iklas.sk/predajne/| vydavateľ = iklas.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | align="right" |11,56 {{Rast}} | align="right" |0,05 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DALTON, spol. s r.o. (Historický názov: Agentúra Dalton spol. s r.o.)| url = https://www.finstat.sk/31674453| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dalton spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Lidl-Logo.svg|30x30bod|Lidl logo]] |[[Lidl]] |supermarket | align="right" |183 |07/2026<ref name="predajne-lidl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl | url = https://www.lidl.sk/ | dátum prístupu = 2026-7-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Menu“ > „Hľadaj predajňu“ }}</ref> | align="right" |2 156,22 {{Rast}} | align="right" |103,63 {{Pokles}} |2024<ref name="lidl-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lidl Slovenská republika, s.r.o. (Historický názov: Lidl Slovenská republika, v.o.s.)| url = https://www.finstat.sk/35793783| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Logo METRO.svg|30x30bod|METRO logo]] |[[METRO Cash & Carry Slovakia|Metro Cash & Carry]] |veľkoobchod | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne| url = https://www.metro.sk/predajne| vydavateľ = metro.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241107133314/https://www.metro.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-07}}</ref> | align="right" |555,38 {{Rast}} | align="right" | -1,76 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = METRO Cash & Carry SR s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/45952671| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Metro AG]] |- | align="center" |[[Súbor:Milk-Agro logo.png|30x30bod|Milk-Agro logo]] |[[Milk-Agro]] |supermarket | align="right" |177 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = MILK-AGRO, spol. s r. o.| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.milkagro.sk/sk/predajne| vydavateľ = milkagro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |113,13 {{Pokles}} | align="right" | -0,62 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MILK-AGRO, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/17147786| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Milk-Agro spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:MIX Markt Logo.svg|30x30bod|Mix Markt logo]] |[[Mix Markt]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Ako nájsť najbližšiu predajňu Mix Markt?| url = https://www.mixmarkt.eu/sk/slovensko/obchody/?L=1| vydavateľ = mixmarkt.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |0,31 {{Rast}} | align="right" | -0,04 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mix Markt 42105 s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/54902436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2024| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-09| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Monolith Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Terno logo.png|30x30bod|Terno logo]] |[[Terno]] |supermarket | align="right" |134 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadať predajňu| url = https://terno.sk/sekcia/6-predajne| vydavateľ = terno.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113010712/https://terno.sk/sekcia/6-predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> | rowspan="2" align="right" |250,71 {{Rast}} | rowspan="2" align="right" | -0,11 {{Rast}} | rowspan="2" |2025<ref name="terno-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TERNO real estate s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/50020188| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref>Terno a Kraj sú prevádzkované tou istou spoločnosťou, finančné výsledky sú uvedené pri reťazci Terno.</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Kraj potraviny logo.png|30x30bod|Kraj logo]] |[[Kraj (potraviny)|Kraj]] |supermarket | align="right" |30 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pradajne| url = https://krajpotravin.sk/predajne| vydavateľ = krajpotravin.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113070325/https://www.krajpotravin.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- class="sortbottom" |- | align="center" |[[Súbor:Yeme-Logo.svg|30x30bod|Yeme logo]] |[[Yeme]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.yeme.sk/nase-predajne| vydavateľ = yeme.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |50,49 {{Rast}} | align="right" |0,00 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Slovenský potravinársky priemysel a.s.| url = https://www.finstat.sk/47793155| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Slovenský potravinársky priemysel a.s. |} ====Menšie potraviny a večierky==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:CBA Logo.svg|30x30bod|CBA logo]] |[[CBA]] |potraviny | align="right" |284 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = CBA SK, a.s.| odkaz na autora =| titul = Partneri| url = http://www.cbask.sk/sk/stranka/partneri| vydavateľ = cbask.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk = |poznámka = Jednotlivé počty potravín prezentované v hlavných menu webových stránok partnerov.}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Prezentovaný je počet predajní za celú skupinu.</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejnené.</ref> |{{flagicon|HUN}} [[CBA Kereskedelmi Kft.]] |- | align="center" |[[Súbor:COOP Jednota Slovensko.png|30x30bod|Coop Jednota logo]] |[[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |potraviny | align="right" |1 193 | 07/2026<ref name="coop-predajne"/> | align="right" | 2 122,05 {{Rast}} | align="right" | 28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna" /><ref group="pozn." name=":0"/> |{{flagicon|Slovensko}} [[COOP Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Delia potraviny logo.png|30x30bod|Delia logo]] |[[Delia]] |večierka | align="right" |29 |07/2026<ref name="predajne-delia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Delia | url = https://deliapotraviny.sk/#stores | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Predajne“ }}</ref> | align="right" |13,09 {{Rast}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Delia potraviny, s.r.o. (Historický názov: Unifood SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/44155981| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Cyprus}} [[Arca Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |potraviny | align="right" |650 |07/2026<ref name="predajne-fresh"/> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť FRESH, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} LABAŠ s.r.o. |- | align="center" | |[[Malina (potraviny)|Malina]] |večierka | align="right" |21 |07/2026<ref name="predajne-malina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malina | url = https://www.malina.sk | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Prevádzky“}}</ref> | align="right" |8,59 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Malina, s.r.o.| url = https://finstat.sk/56070110| vydavateľ = FinStat| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| miesto = | jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Predajne Malina, s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Môj obchod logo.png|30x30bod|Môj obchod logo]] |[[Môj obchod]] |potraviny | align="right" |776 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.mojobchod.sk/Najdite-predajnu| vydavateľ = mojobchod.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť METRO, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[METRO Group]] |- | align="center" |[[Súbor:Starý otec logo.png|30x30bod|Starý otec logo]] |[[Starý otec]]<ref group="pozn.">Niektoré predajne prevádzkované pod názvom Kukkonia Shop.</ref> |potraviny | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.staryotec.sk/predajne/| vydavateľ = staryotec.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,72 {{Rast}} | align="right" | -0,71 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Starý otec, a. s. (Historický názov: CWE-SK, a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36769371| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Starý otec, a. s. |} ====Drogérie==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dm-drogerie-Logo.svg|30x30bod|dm logo]] |[[Dm-drogerie markt|dm]] | align="right" |167 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul =| url = https://www.mojadm.sk/store| vydavateľ = mojadm.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |491,65 {{Rast}} | align="right" |9,87 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm drogerie markt, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31393781 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Dm-drogerie markt]] |- |[[Súbor:101 Drogerie.png|30x30bod|101 Drogéria logo]] |[[101 Drogéria]] | align="right" |207 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní| url = https://101drogerie.sk/nase-predajne| vydavateľ = 101drogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |81,80 {{Pokles}} | align="right" | -2,84 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | url = https://finstat.sk/36246204 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Emil Krajčík, s.r.o. |- |[[Súbor:Teta drogerie logo.png|30x30bod|Teta drogérie logo]] |[[Teta drogérie]] | align="right" |222 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.tetadrogerie.sk/predajne/| vydavateľ = tetadrogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |100,73 {{Pokles}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teta drogérie SR s. r.o. | url = https://finstat.sk/35694254 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} Solvent ČR |- |[[Súbor:Hebe logo.png|30x30bod|hebe logo]] |[[hebe (drogéria)|hebe]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Obchody Hebe| url = https://www.hebe.com/sk/stores| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |2,94 {{Rast}} | align="right" |0,035 {{Rast}} | 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Hebe Slovensko s. r. o.| url = https://finstat.sk/55759068| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania = 2025| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugalsko}} Jerónimo Martins |- |[[Súbor:Logo Drogerie Mueller.svg|30x30bod|Müller logo]] |[[Müller (drogéria)|Müller]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Moja predajňa| url = https://www.mueller.sk/moja-predajna/| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |0,46 {{Rast}} | align="right" | -0,49 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mueller Drogérie Slovensko s. r. o. | url = https://finstat.sk/56354231 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Müller Ltd. & Co. KG |} ===Kníhkupectvá=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Panta Rhei Logo.jpg|30x30bod|Panta Rhei logo]] |[[Panta Rhei (kníhkupectvo)|Panta Rhei]] | align="right" |59 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Panta Rhei (59)| url = https://www.pantarhei.sk/predajne/| vydavateľ = pantarhei.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |46,82 {{Rast}} | align="right" | -0,02 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panta Rhei, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31443923 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Panta Rhei, s.r.o. |- |[[Súbor:Martinus.png|30x30bod|Martinus logo]] |[[Martinus]] | align="right" |20 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.martinus.sk/knihkupectva| vydavateľ = martinus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |52,32 {{Rast}} | align="right" |0,67 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martinus, s.r.o. | url = https://finstat.sk/45503249 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Martinus, s.r.o. |- | |[[Knihy pre každého]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy pre každého | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Naše Predajne“ }}</ref> | align="right" |4,80 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KNIHY PRE KAŽDÉHO s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44918682 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} KNIHY PRE KAŽDÉHO s.r.o. |- | |[[Artforum]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.artforum.sk/| vydavateľ = artforum.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Kníhkupectvá“}}</ref> | align="right" |1,23 {{Rast}} | align="right" |0,03 {{Rast}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ARTFORUM spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/35716584 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} ARTFORUM spol. s.r.o. |- | |[[Megabooks]] <small>(pôvodne Oxford Bookshop)</small> | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Megabooks| url = https://www.megabooks.sk/knihkupectva-megabooks| vydavateľ = megabooks.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,48 {{Rast}} | align="right" |0,24 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEGABOOKS SK, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36699594 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} MEGABOOKS SK, spol. s r. o. |} ===Hobbymarkety=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Bauhaus_logo.svg|40x40bod|Bauhaus logo]] |[[Bauhaus (podnik)|Bauhaus]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam všetkých odborných centier| url = https://www.bauhaus.sk/odborne-centra| vydavateľ = bauhaus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,00 {{Rast}} | align="right" | -2,07 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu k. s.| url = https://www.finstat.sk/47794437| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Švajčiarsko}} Bauhaus |- | align="center" |[[Súbor:Merkury Market.jpg|40x40bod|Merkury Market logo]] |[[Merkury Market]] | align="right" |21 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prevádzky| url = https://www.merkurymarket.sk/prevadzky/| vydavateľ = merkurymarket.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |235,91 {{Pokles}} | align="right" |9,40 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MERKURY SHOP s.r.o. (Historický názov: LAND MMSK s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/51231735| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Merkury Market |- | align="center" |[[Súbor:Hornbach_Logo_black.svg|40x40bod|Hornbach logo]] |[[Hornbach]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne HORNBACH| url = https://www.hornbach.sk/moja-predajna/predajne-hornbach/| vydavateľ = hornbach.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |168,09 {{Rast}} | align="right" |6,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = HORNBACH - Baumarkt SK spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35838949| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Hornbach]] |- | align="center" |[[Súbor:Mountfield_logo.svg|40x40bod|Mountfield logo]] |[[Mountfield]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne a servisné centrá| url = https://www.mountfield.sk/predajne| vydavateľ = mountfield.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |49,15 {{Pokles}} | align="right" | -2,23 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mountfield SK, s.r.o. (Historický názov: MOUNTFIELD SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36377147| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Česko}} Mountfield |- | align="center" |[[Súbor:Obi.svg|40x40bod|OBI logo]] |[[OBI]] | align="right" |19 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky predajne OBI na Slovensku| url = https://www.obi.sk/predajna| vydavateľ = obi.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |218,00 {{Pokles}} | align="right" |7,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = OBI Slovakia s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/48258946| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Tengelmann |} ===Reťazce s nábytkom a bytovými doplnkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:ASKO - NÁBYTEK logo.svg|30x30bod|ASKO logo]] |[[ASKO Nábytok|ASKO]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne ASKO - NÁBYTOK| url = https://www.asko-nabytok.sk/nase-pobocky| vydavateľ = asko-nabytok.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,14 {{Pokles}} | align="right" | -4,70 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ASKO - NÁBYTOK, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35909790| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Porta Möbel |- | align="center" |[[Súbor:Ikea logo.svg|30x30bod|IKEA logo]] |[[IKEA]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kde nájdete IKEA| url = https://www.ikea.com/sk/sk/stores/| vydavateľ = ikea.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">V počte nie sú zahrnuté plánovacie štúdiá v Košiciach a Žiline.</ref> | align="right" |144,76 {{Rast}} | align="right" |6,32 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = IKEA Bratislava, s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35849436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Holandsko}} Inter IKEA Systems<ref group="pozn.">IKEA je pôvodom švédský reťazec, spoločnosť však používa zložitú organizačnú štruktúru a časť zodpovedná za prevádzkovanie obchodného domu na Slovensku sídli v Holandsku.</ref> |- | align="center" |[[Súbor:Logo Kondela.svg|30x30bod|Kondela logo]] |[[Kondela]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Kondela| url = https://www.kondela.sk/nase-predajne/| vydavateľ = kondela.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |40,75 {{Pokles}} | align="right" |1,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = KONDELA s.r.o. (Historický názov: TEMPO KONDELA, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36409154| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} KONDELA s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Drevona logo.svg|30x30bod|Drevona logo]] |[[Drevona]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.drevona.sk/predajne/| vydavateľ = drevona.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |2,49 {{Pokles}} | align="right" | -0,42 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DREVONA MARKET s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/50443003| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DREVONA MARKET s. r. o. |- | align="center" |[[Súbor:Black Red White logo.svg|30x30bod|Black Red White logo]] |[[Black Red White]] | align="right" |0 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajná sieť | url = https://www.brw.sk/predajna-siet/| vydavateľ = brw.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |5,66 {{Pokles}} | align="right" | -1,20 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BLACK RED WHITE SLOVAKIA a.s. (Historický názov: LUTO SLOVAKIA a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36573175| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Black Red White |- | align="center" |[[Súbor:Decodom logo.png|30x30bod|Kondela logo]] |[[Decodom]] | align="right" |11 |11/2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne - Decodom| url = https://www.decodom.sk/predajne| vydavateľ = decodom.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241214011742/https://www.decodom.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-12-14}}</ref> | align="right" |29,79 {{Pokles}} | align="right" | -3,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DECODOM, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/36305073| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DECODOM, spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Jysk logo.svg|30x30bod|Jysk logo]] |[[Jysk|JYSK]] | align="right" |54 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://jysk.sk/predajne| vydavateľ = jysk.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |103,33 {{Rast}} | align="right" |16,22 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = JYSK s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35974133| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Dánsko}} Lars Larsen Group |- | align="center" |[[Súbor:Möbelix Logo.svg|30x30bod|Möbelix logo]] |[[Möbelix]] | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Möbelix| url = https://www.moebelix.sk/predajne| vydavateľ = moebelix.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" align="right" |114,55 {{Pokles}} | rowspan="2" align="right" | -0,22 {{Pokles}} | rowspan="2" |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = XLSK Nábytok s. r. o. (Historický názov: Kika Nábytok Slovensko, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/35883103| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:XXXLutz logo.svg|30x30bod|XXXLutz logo]] |[[XXXLutz]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pobočky XXXLutz | url = https://www.xxxlutz.sk/pobocky | vydavateľ = xxxlutz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:ScontoNabyteklogo.jpg|30x30bod|Sconto logo]] |[[SCONTO Nábytok|SCONTO]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne nábytku | url = https://www.sconto.sk/obchodne-domy | vydavateľ = sconto.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | align="right" |48,79 {{Rast}} | align="right" | -0,14 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SCONTO Nábytok s. r. o. (Historický názov: KRAFT NÁBYTOK s. r. o.) | url = https://www.finstat.sk/44731159 | vydavateľ = FinStat | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Krieger |- class="sortbottom" | colspan="2" |'''Celkom''' | align="right" |'''115''' | | align="right" |'''513,26''' | align="right" |'''13,66''' | | |} ===Reťazce so spotrebnou elektronikou=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:NAY logo.png|30x30bod|NAY logo]] |[[NAY]] | align="right" |57 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.nay.sk/predajne| vydavateľ = nay.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |410,81 {{Pokles}} | align="right" | -1,30 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAY a.s. - historický názov: NAY Holding, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35739487 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} NAY, a. s. |- |[[Súbor:Planeo Elektro.png|30x30bod|Planeo logo]] |[[FAST PLUS|Planeo]] | align="right" |71 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam predajní| url = https://www.planeo.sk/predajne| vydavateľ = planeo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |158,61 {{Rast}} | align="right" | -0,50 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FAST PLUS, a.s. - historický názov: FAST PLUS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35712783 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} FAST PLUS, a.s. |} ===Športové reťazce=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Intersport logo.svg|30x30bod|Intersport logo]] |[[Intersport]] | align="right" |38 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač predajní| url = https://www.intersport.sk/shops/| vydavateľ = intersport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Švajčiarsko}} INTERSPORT |- |[[Súbor:EXIsport.png|30x30bod|EXIsport logo]] |[[EXIsport]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše obchody| url = https://www.exisport.com/sk/predajne| vydavateľ = exisport.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |28,70 {{Rast}} | align="right" | -0,83 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PPG Group s.r.o. - historický názov: Simoza s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/51887819 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} PPG Group s.r.o. |- |[[Súbor:Logo Sportisimo.png|30x30bod|Sportisimo logo]] |[[Sportisimo]] | align="right" |55 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = SPORTISIMO s. r. o.| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.sportisimo.sk/predajne/slovensko/| vydavateľ = sportisimo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |94,48 {{Pokles}} | align="right" |2,77 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPORTISIMO SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44156979 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPORTISIMO s. r. o. |- |[[Súbor:Decathlon - logo (France, 2024).svg|30x30bod|Decathlon logo]] |[[Decathlon]] | align="right" |13 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.decathlon.sk/content/24-filialen-decathlon| vydavateľ = decathlon.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |96,15 {{Rast}} | align="right" |4,11 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decathlon SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/47658827 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Francúzsko}} Decathlon SK s. r. o. |- |[[Súbor:4F (company) logo.svg|30x30bod|4F logo]] |[[4F]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa s obchodmi| url = https://4fstore.sk/shop/map| vydavateľ = 4fstore.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,46 {{Pokles}} | align="right" |0,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OTCF SLOVAKIA s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50342363 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Poľsko}} OTCF S. A. |- | |[[Alpine Pro]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alpinepro.sk/predajne/| vydavateľ = alpinepro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |4,86 {{Pokles}} | align="right" | -1,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALPINE PRO STORES s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36325716 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} ALPINE PRO STORES s.r.o. |- | |[[Sport Vision]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.sportvision.sk/predajne| vydavateľ = sportvision.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |33,02 {{Rast}} | align="right" | -3,26 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BDS SPORT SK s. r. o. - historický názov: Sport Vision Slovakia s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36661856 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Srbsko}} BDS SPORT SK s. r. o. |- | |[[HUDY]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 33 predajní HUDY v Česku a na Slovensku| url = https://www.hudysport.sk/predajne| vydavateľ = hudysport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |1,27 {{Rast}} | align="right" |0,09 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 64 s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/54586321 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} 64 s.r.o. |} ===Reťazce s hračkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dráčik logo.png|30x30bod|Dráčik logo]] |[[Dráčik (hračkárstvo)|Dráčik]] | align="right" |70 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Dráčik| url = https://www.dracik.sk/mapa-predajni/| vydavateľ = dracik.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |65,43 {{Pokles}} | align="right" |1,50 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dráčik DIVI, s. r. o. - historický názov: TELEPHONE COMPANY, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/46118985 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dráčik DIVI, s. r. o. |- | |[[Alltoys by Sparkys]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Alltoys.sk - všetko pre deti| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alltoys.sk/predajne/| vydavateľ = alltoys.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |10,43 {{Pokles}} | align="right" | -0,26 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPARKYS SK, s. r. o. - historický názov: ALLTOYS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31569323 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPARKYS SK, s. r. o. |- |[[Súbor:POMPO lg Color.jpg|30x30bod|Pompo logo]] |[[Pompo]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prodejny| url = https://pompo.sk/prodejny/| vydavateľ = pompo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | | | |{{flagicon|Česko}} LAMA Toys a.s. |} ===Reťazce s liekmi a zdravotníckymi pomôckami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dr.Max logo.svg|30x30bod|Dr.Max logo]] |[[Dr.Max]] | align="right" |473 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lekárne| url = https://www.drmax.sk/lekarne| vydavateľ = drmax.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Česko}} Česká lékárna holding |- |[[Súbor:BENU Logo.svg|30x30bod|BENU logo]] |[[BENU]] | align="right" |213 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam lekární BENU| url = https://www.benulekaren.sk/lekarne| vydavateľ = benulekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |20,87 {{Rast}} | align="right" |1,20 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BENU SK 77, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50741268 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Phoenix Pharmahandel |- |[[Súbor:Schneider pharmacy logo.png|30x30bod|Schneider logo]] |[[Schneider lekáreň|Schneider]] | align="right" |23 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nájdite svoju lekáreň| url = https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| vydavateľ = schneider-lekaren.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241130231035/https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| dátum archivácie = 2024-11-30}}</ref> | align="right" |1,96 {{Pokles}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pharmacy, spol. s r.o. - historický názov: Kovoprojekta - Pharmacy, spoločnosť s ruče- ním obmedzeným Prešov - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31710018 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Pharmacy, spol. s r.o. |- | |[[Vaša lekáreň]] | align="right" |325 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vaše lekárne| url = https://www.vasalekaren.sk/lekarne| vydavateľ = vasalekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,22 {{Rast}} | align="right" | -0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = vasalekaren.sk s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/52600157 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} vasalekaren.sk s.r.o. |- | |[[PLUS lekáreň]] | align="right" |650 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = PLUS Lekárne| url = https://pluslekaren.sk/lekarne/| vydavateľ = pluslekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |724,16 {{Rast}} | align="right" |1,72 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - historický názov: UNIPHARMA PRIEVIDZA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31625657 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} UNIPHARMA |} ===Reťazce s rýchlym občerstvením=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! rowspan="2" |Pôvod |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu |- |[[Súbor:McDonald's Golden Arches.svg|20x20bod|McDonald's logo]] |[[McDonald's]] | align="right" |58 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = McDonald's SK| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač reštaurácií| url = https://restauracie.mcdonalds.sk/| vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Burger King 2020.svg|20x20bod|Burger King logo]] |[[Burger King]] | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Store count| url = https://www.amrest.eu/en/about-us/store-count| vydavateľ = amrest.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =en| poznámka = Pre zobrazenie počtu prevádzok je nutný výber štátu pod voľbou „Select country“ a značky pod „Select brand“.}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:KFC logo wordmark.svg|20x20bod|KFC logo]] |[[Kentucky Fried Chicken|KFC]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie| url = https://www.kfcslovakia.sk/restauracie| vydavateľ = kfcslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Subway 2016 logo.svg|20x20bod|Subway logo]] |[[Subway Restaurants|Subway]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie Subway® na Slovensku| url = https://restaurants.subway.com/sk/slovensko| vydavateľ = restaurants.subway.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Pizza Hut international logo 2014.svg|20x20bod|Pizza Hut logo]] |[[Pizza Hut]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pizza Hut Slovensko| url = https://www.pizzahut.sk| vydavateľ = pizzahut.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam reštaurácií na konci hlavnej stránky}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Starbucks coffee wordmark.png|30x30bod|Starbucks logo]] |[[Starbucks]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pobočky| url = https://www.starbucksslovakia.sk/sk/store-locator| vydavateľ = starbucksslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- | |[[Regal Burger]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa našich prevádzok| url = https://regalburger.com/restaurants| vydavateľ = regalburger.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] |} == Poznámky == <references group="pozn."/> ==Referencie== {{Referencie|2}} ==Pozri aj== * [[Supermarket]] * [[Hypermarket]] * [[Obchodný dom]] [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku]] l0hlpo0vkbiciyx38yv86zulba9a0mq 0 622221 8357136 7967355 2026-08-17T06:29:36Z ~2026-44973-40 303038 /* Vzdelanie */ 8357136 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Roman Galvánek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský hudobný skladateľ,<br> textár a spevák | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1971|12|20}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Rodičia = [[Juraj Galvánek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nočná pyramída - hosť - Roman Galvánek | url = https://www.rtvs.sk/radio/program/11436/1925888 | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Hudba | Portál2 = | Portál3 = }} '''Roman Galvánek''' (* [[20. december]] [[1971]],{{chýba citácia}} [[Bratislava]]<ref name="uk-absolvent">Roman Galvánek. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Roman+Galvanek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-26 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221126083704/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Roman+Galvanek | dátum archivácie = 2022-11-26}}</ref>) je slovenský historik, [[hudobný skladateľ]], [[textár]] a [[spevák]] slovenskej rockovej kapely O.B.D.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O.B.D. nahrali novinku Keď búrajú most | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/hudba-obd-nahrali-novinku-ked-bura/495277-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-23 | dátum prístupu = 2022-11-26}}</ref> Venuje sa muzikologicko-muzeologickym témam. Momentálne{{Kedy}} pracuje ako pedagóg. Ako konateľ spoločností O.B.D. service s.r.o, riadil a organizoval cez 500 kultúrnych podujatí.{{chýba citácia}} == Vzdelanie == V roku [[2020]] absolvoval magisterské štúdium [[muzeológia|muzeológie]] a [[kultúrne dedičstvo|kultúrneho dedičstva]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent" /> Adaptačny protokol oprávňujúci prácu s autistikými žiakmi. Doplnkové pedagogické štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk a dejepis. == Televízna tvorba == Galvánek pracoval ako moderátor a scenárista v [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]], takisto je autorom námetu a scenára zábavnej relácie ''Schôdzka na slepo''. V televízii [[TV JOJ|JOJ]] pracoval ako režisér relácie ''Varí vám to'' (2004).{{chýba citácia}} == Hudobná tvorba == Galvánek spolupracoval ako hudobník a producent s desiatkami významných hudobníkov, je zakladajúcim členom hudobných skupín O.B.D. a Divná zostava. Podieľal sa ako autor hudby a textov piesní skupín O.B.D., Divná zostava, [[Hex (slovenská skupina)|Hex]], [[Lenka Dusilová|Lenky Dusilovej]], [[Karol Csino|Karola Csina]] a iných. Spolupracoval s hudobníkmi ako sú [[Ivan Král]] alebo [[Oskar Rózsa|Oskar Rozsa]]. Takisto spolupracoval s textárom [[Ján Štrasser|Jánom Štrasserom]] ako autor hudby piesne „Náš svet je pestrý“. S [[Martin Valihora|Martinom Valihorom]] spolupracuje dodnes.{{chýba citácia}} == Diskografia == * 1995: O.B.D. – O.B.D (Polygram) * 1996: O.B.D. – Zdraví (Universal) * 1998: O.B.D. – Chupacabras (EMI) * 2000: Divná Zostava – FUFU (Universal) * 2007: O.B.D. – 7 1/2. (Hill record) * 2013: O.B.D. – Výber (TC Lemons) * 2014: O.B.D. – Stereo (TC Lemons) == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy | priezvisko = Galvánek | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Moje vydané a nevídané veci | vydanie = | vydavateľ = Fidat | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 41 | url = | isbn = 978-80-969504-5-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Galvánek | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = 4 ročné obdobia tohto leta | vydanie = | vydavateľ = Fidat | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 46 | url = | isbn = 978-80-969504-9-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Ocenenia == * 1995 – ocenenie Grand Prix za skladbu roka ''Komáre'' a objav roka 1995.{{chýba citácia}} * 1995 – O.B.D. ako najobľúbenejšia skupina čitateľov československého magazínu Maxi Super.{{chýba citácia}} * 1998 – ocenenie za najhranejšiu pieseň v slovenských rádiách s názvom ''Letím na Venušu''.{{chýba citácia}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.facebook.com/O.B.D.stereo/?ref=br_rs%20-%20oficiálna%20stránka%20skupiny%20O.B.D. Oficiálna stránka skupiny O.B.D.] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Galvánek, Roman}} [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] gf6z1kmhhrxqscq5x36qt5btazojvw2 0 627683 8357144 8356818 2026-08-17T07:27:26Z IronLiberty 280078 Odstránená marketingová sekcia bez zdrojov. (bola dlhšie označená) 8357144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Róbert Švec | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = Švec.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Róbert Švec v RTVS | Poradie = súčasný | Úrad = predseda strany [[Slovenské Hnutie Obrody]] | Začiatok obdobia = [[15. máj]]a [[2019]] | Koniec obdobia = | Predchodca = ''Strana vznikla'' | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1976|8|21}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] <small>(od 2019)</small> | Alma mater = [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavská univerzita]] | Profesia = politik | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Róbert Švec''' (* [[21. august]] [[1976]], [[Nitra]]) je slovenský [[Nacionalizmus|nacionalistický]] politik a predseda občianskeho združenia [[Slovenské Hnutie Obrody]]. Od roku [[2019]] je predseda politickej strany [[Slovenské Hnutie Obrody]], ktorá je označovaná médiami ako extrémistická a spájaná s otvorenými sympatiami k [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] a proruskými postojmi.<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kreslo pre kandidáta: Róbert Švec | url = https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/899862-kreslo-pre-kandidata-robert-svec | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2019: Kto je Róbert Švec | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/657618/prezidentske-volby-2019-kandidati-kto-je-robert-svec/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Prezidentské voľby | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> Dlhodobo presadzuje vystúpenie Slovenska z [[Európska únia|EÚ]] a [[NATO]].<ref name=":87" /><ref name=":88" /><ref name=":89">{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=V Brezne sa boja zo zneužitia osobných údajov v prospech Ruska. Polícia začala trestné stíhanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Aqpl3qr/v-kauze-mozneho-falsovania-peticie-v-prospech-ruska-nastal-posun-ako-mohli-uniknut-data-obyvatelov-brezna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V rokoch [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]]<ref name="netky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2019: Róbert Švec | url = http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum vydania = 16.1.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-30 | vydavateľ = Netky | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190130162453/http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum archivácie = 2019-01-30 }}</ref> a [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] kandidoval ako nezávislý kandidát na prezidenta SR.<ref name="vyhovel" /> == Životopis == Švec sa narodil v Nitre, vyštudoval politológiu na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] v [[Trnava|Trnave]].<ref name="netky"/> == Politická kariéra == Mediálnu pozornosť si vyslúžil svojimi výrokmi o optimalizácii obyvateľstva, keď okrem iného hovoril o tom, že „po páde súčasného dekadentného režimu prebehne radikálna optimalizácia v mediálnej oblasti, aby naša mládež nevyrastala pod vplyvom úpadkovej kultúry a bulváru.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc|url=https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2016-09-28|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Benčík}}</ref> === Kandidatúry na prezidenta SR === Koncom mája 2018 Švec oznámil, že sa rozhodol kandidovať ako nezávislý kandidát s podporou jeho [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|voľbách prezidenta SR v roku 2019]]. [[28. január]]a [[2019]] odovzdal viac než 18 000 podpisov potvrdzujúcich jeho kandidatúru na prezidenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Švec odovzdal podpisy, uchádza sa o post prezidenta| url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/500061-robert-svec-odovzdal-podpisy-uchadza-sa-o-post-prezidenta/ | dátum vydania = 28.1.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-30| vydavateľ = [[Pravda]]| miesto = | jazyk = sk}}</ref> V prvom kole volieb v marci [[2019]] získal Švec 6 567 hlasov (0,30 % hlasov, 11. miesto spomedzi kandidátov) a do druhého kola nepostúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky | url = https://volby.statistics.sk/prez/prez2019/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Švec 12.februára 2024 podal žalobu na predsedu parlamentu [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Švec bol presvedčený, že predseda parlamentu (a zároveň kandidát na prezidenta) porušil jeho práva, keď odmietol Švecovu kandidatúru a zároveň dokument podpísal podpredseda parlamentu, [[Peter Žiga]]. Dôvodom odmietnutia kandidatúry bolo nedosiahnutie predpísaného množstva 15 tisíc hlasov. [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyšší správny súd]] Švecovej žiadosti vyhovel a umožnil mu kandidovať.<ref name="vyhovel">{{Citácia periodika|titul=Róbert Švec môže kandidovať na prezidenta, súd vyhovel žalobe podanej na Pellegriniho|periodikum=SITA|miesto=Bratislava|dátum=2024-02-17|url=https://sita.sk/robert-svec-moze-kandidovat-na-prezidenta-sud-vyhovel-zalobe-podanej-na-pellegriniho-ktory-vraj-zneuziva-politicku-moc/|dátum prístupu=2024-02-25}}</ref> 20. marca sa počas diskusie kandidátov na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] kandidatúry vzdal v prospech [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]], aby „prispel k tomu, aby sa prezidentom stal vlastenecký kandidát“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Švec v diskusii prezidentských kandidátov oznámil odstúpenie z volieb, podporil Harabina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23299110/robert-svec-volby-prezidentske-odstupenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-23}}</ref> V prvom kole volieb získal 1 876 (0,08 %) platných hlasov a skončil na poslednom, 11. mieste.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> === Založenie strany SHO a voľby do NR SR 2020 === Po prezidentských voľbách v máji [[2019]] založil Švec politickú stranu [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenské Hnutie Obrody]], ktorej sa stal predsedom. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] kandidoval ako líder kandidátky SHO. Strana však získala len 1 966 hlasov (0,06 % platných hlasov, 20. miesto) a žiaden mandát nezískala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Kontroverzie == Švec verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] s tvrdením, že o nich bolo „dobre postarané“, a naznačil, že by sa k takýmto táborom malo vrátiť aj dnes.<ref name=":87" /><ref name=":88" /> Švec je niektorými autormi považovaný za [[Neofašizmus|neofašistu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Once in the Shadows, Europe’s Neo-Fascists Are Re-emerging (Published 2017)|url=https://www.nytimes.com/2017/03/19/world/europe/europe-neo-fascist-revival-slovakia.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-03-19|dátum prístupu=2020-11-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rick|priezvisko=Lyman}}</ref> Najkontroverznejšie sú jeho rasistické - antisemitské a antirómske citáty a neonacistické poznámky o "optimalizácii" počtu nežiaducich ľudí na jeho sociálnych sieťach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blog N: Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc | url = https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Ján | priezvisko = Benčík}}</ref> == Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií == V roku 2025 [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenské hnutie obrody]] (SHO) organizovalo petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala [[Sankcia (trest)|sankcie]] [[Európska únia|Európskej únie]] voči [[Rusko|Rusku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V marci Švec vyzval [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a hnutie [[REPUBLIKA]] na verejnú podporu tejto petície.<ref name=":85">{{Citácia periodika|priezvisko=Martiška|meno=Roman|titul=Petícia SHO má 280-tisíci podpis! Švec vyzval Uhríka k činu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Uhrík v reakcii petíciu osobne podpísal a vyzval k podpore predsedu SNS [[Andrej Danko|Andreja Danka]], ktorý ju podporil tiež.<ref name=":86">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Postoj|odkaz na autora=|titul=Danko sa pridal k Uhríkovi Chce predložiť uznesenie, ktorým vyzve Fica blokovať protiruské sankcie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/173715/andrej-danko-podporil-peticiu-na-vyhlasenie-referenda-o-zruseni-protiruskych-sankcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-11|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Podporujem referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií | url = https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260721201252/https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petíciu ďalej podporili [[Štefan Harabin]], Zoroslav Kollár, Pavol Slota, [[Ján Čarnogurský]], [[Peter Staněk]], [[Daniel Bombic]], Michala Ganovská, Mimi Šramová, Marek Šoun, Tibor Eliot Rostas a ďalší jednotlivci a organizácie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":85" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petícia čelila vážnym podozreniam z falšovania [[Podpis|podpisov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Palác našiel v petícii za Rusko trikrát podpis vlastného zamestnanca. Tvrdí, že ju nepodpísal|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/podpisy-od-polovice-obyvatelov-brezna-peticia-proti-ruskym-sankciam-mohla-byt-zmanipulovana|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":89" /> Prezident [[Peter Pellegrini]] sa v júni 2025 rozhodol referendum nevyhlásiť, pretože podľa neho nespĺňalo [[Ústava|ústavné]] podmienky na vyhlásenie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Prezident nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku. Neboli splnené podmienky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-stopnuti-sankcii-voci-rusku-nie-je-mozne-vyhlasit-uviedol-prezident|dátum prístupu=2026-07-21|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini nahnevá proruskú scénu: odmietol referendum o sankciách. Varoval pred podpismi vyrobenými AI|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4675501/pellegrini-nahneva-prorusku-scenu-odmietol-referendum-o-sankciach-varoval-pred-podpismi-vyrobenymi-ai/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Švec, Róbert}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] g5800klajb4j0n3b9n2xljxl4g0afdq 14 629497 8356951 7009088 2026-08-16T16:32:36Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356951 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické katalógy hmlovín]] [[Kategória:Edward Emerson Barnard]] 0xrxgyoi47nmxlqv06ofc6nd5gmd6o9 4 632325 8357103 6833450 2026-08-16T23:31:23Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] 8357103 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] b6u5q895ehue3br50wm5yhkf3nmrx16 4 632326 8357104 6833452 2026-08-16T23:31:28Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria]] 8357104 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria]] anzwqoem28eon2gsbxm6faxp01tgqku 2 635097 8356937 8354800 2026-08-16T16:07:20Z MelchiorSK 157187 Odstránený obsah stránky 8356937 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 645511 8357042 7701154 2026-08-16T18:55:02Z Lenka Sigmaboma 303015 8357042 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|47.5069|19.0651|display=title}} {{Infobox Múzeum | Meno = Dom teroru | Obrázok = Budapest - Terror Háza Múzeum (37766898364).jpg | Adresa = 1062 Budapest, Andrássy út 60. | Popis obrázka = | Mesto = [[Budapešť]] | Krajina = {{minivlajka|Maďarsko|w}} | Rok založenia = [[2002]] | Rok zatvorenia = | Typ = <!-- Typ múzea - Historické, vedecké, detské múzeum, galéria a pod. --> | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = <!-- Ak je súčasťou väčšieho komplexu múzeí --> | Riaditeľ = Schmidt Mária | Vedúci = | Kurátor = | Web = https://www.terrorhaza.hu/hu | Commons = Terror Háza Múzeum }} '''Dom teroru''' ({{vjz|hun|''Terror Háza'', alebo ''Terror Háza Múzeum''}}) je múzeum v hlavnom meste [[Maďarsko|Maďarska]], [[Budapešť|Budapešti]] na ulici Andrássy út 60. Toto múzeum bolo otvorené [[24. február]]a [[2002]] za vlády [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]] na počesť obetiam teroru [[20. storočie|20. storočia]], teda [[Komunizmus|komunizmu]] a [[Fašizmus|fašizmu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dom teroru v Budapešti pripomína ťažké časy Maďarska|url=https://dromedar.zoznam.sk/cl/1000128/1330657/|vydavateľ=Dromedár.sk|dátum prístupu=2020-02-11|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terror Háza Múzeum|url=https://www.terrorhaza.hu/hu|vydavateľ=www.terrorhaza.hu|dátum prístupu=2020-04-10}}</ref> == Dejiny budovy Domu teroru == Dom teroru je trojposchodová [[Novorenesancia|novorenesančná]] budova, ktorá bola postavená v roku [[1880]] ako civilná rezidencia podľa plánov [[Adolf Feszty|Adolfa Fesztyho]]. Dom, ktorý vlastnil maďarský maliar [[Izsák Perlmutter]], zdedila Izraelská komunita v Pešti, ale nakoniec budovu vlastnili vdova a dcéra Perlmuttera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Schmidt Mária - Szakma - Cikkek, publikációk|url=http://schmidtmaria.hu/szakma/cikkek_publikaciok/vas_gabor_riportja_muzeum.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2016-03-07|dátum prístupu=2020-02-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20160307135528/http://schmidtmaria.hu/szakma/cikkek_publikaciok/vas_gabor_riportja_muzeum.html|dátum archivácie=2016-03-07}}</ref> V roku [[1937]] si budovu prenajali noví obyvatelia: [[Ferenc Szálasi]] - zakladateľ viacerých [[Hungarizmus (maďarské hnutie)|hungaristických hnutí]]. Počas [[Miklós Horthy|Horthyho]] vlády Szálasiho uväznili, ale keď sa v roku 1940 dostal na slobodu, práve v tejto budove sa Szálasi zvykol stretávať so svojimi spojencami - vtedy tento dom nazvali, v preklade, ''Domom vernosti''/''lojality'' ({{vjz|hun|''Hűség Háza''}}).[[Súbor:Budapest - Terror Háza Múzeum (37766885184).jpg|náhľad|Nápis „TERROR“]]Na jeseň v roku [[1944]] vládnutie v [[Maďarsko|Maďarsku]] prevzala [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Strana šípových krížov]]. Počas ich vládnutia sa v pivniciach v dnešnom Dome teroru vybudovali prvé väznice, v ktorých väznili a mučili povstalcov proti ich vláde. Na [[jar]] v roku [[1945]] Sovieti obsadia [[Maďarsko]], skončí sa [[Druhá svetová vojna|2. svetová vojna]] a vláda [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|šípových krížov]] tiež. Do doterajšieho ''Domu vernosti'' sa dostanú [[Komunizmus|komunisti]]. V [[Maďarsko|Maďarsku]] bol ich vodcom [[Gábor Péter]], líder vtedajšej komunisticko-politickej polície, ktorý z tohto domu urobil ústredie štátnej polície. Až do pádu [[Komunizmus|komunizmu]] v tejto budove pracovala tajná polícia - [[Maďarská štátna bezpečnosť]] ({{vjz|hun| ÁVO, neskôr ÁVH}}), ktorá vypočúvala, mučila a väznila ľudí v ich novom ústredí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Demokrata|url=https://demokrata.hu/magyarorszag/rendhagyo-tortenelemora-a-terror-hazaban-113505/|dátum prístupu=2020-03-09|jazyk=hu}}</ref> ÁVH (tajná maďarská komunistická polícia) v tejto budove sídlila do roku [[1956]]. Neskôr tu sídlilo mnoho firiem, izby boli využité ako kancelárie. Samozrejme, je dôležité poznamenať, že všetky stopy po mučení v pivniciach boli skryté a boli odhalené až v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]], teda po páde [[Komunizmus|komunizmu]] v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Velünk élő ÁVH|url=http://latoszogblog.hu/blog/velunk_elo_avh|vydavateľ=latoszogblog.hu|dátum prístupu=2020-03-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20180625132510/http://latoszogblog.hu/blog/velunk_elo_avh|dátum archivácie=2018-06-25}}</ref> V roku [[2002]] v tejto budove otvorili múzeum (''Dom teroru'') na počesť obetiam [[Fašizmus|fašizmu]], no hlavne [[Komunizmus|komunizmu]]. Blog s názvom WebUrbanist pochválil kreatívny nápis na streche budovy. Nápis „TERROR“ je na strechu vyrytý, teda ak svieti slnko, tieň nápisu by sa mal odraziť na budove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Terror Háza tetőbetűi a világ legjobb épületfeliratai között|url=http://index.hu/urbanista/2011/07/13/a_terror_haza_tetobetui_a_vilag_legjobb_epuletfeliratai_kozott/|vydavateľ=index.hu|dátum vydania=2011-07-13|dátum prístupu=2020-03-09|jazyk=hu|meno=Zubreczki|priezvisko=Dávid}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Múzeá v Budapešti]] [[Kategória:Vzniklo v 2002]] [[Kategória:Architektúra z 1880]] gxr826apcunlqn1ex56sgcm16lvaxx6 2 646280 8357147 8339078 2026-08-17T07:50:45Z Scholastikos 174170 8357147 wikitext text/x-wiki '''Zoznam hesiel, ktoré som založil, alebo zásadne prepracoval'''. Pre anglické heslá pozri [[:en:User:ScholastikosSVK/my pages]] V prípade, že osoba má priezvisko, je radená podľa priezviska, v prípade prezývky/titulu pod vlastné meno. '''Stav ku dňu: 17. 08. 2026''' '''Vysvetlivky:''' '''P'''{{--}}preklad == A == * [[Abo Tbileli]] * ''[[accessio]]'' * [[Miroslav Konštanc Adam|Adam, Miroslav Konštanc]] * [[Aghlabovci]] * [[Hélène Ahrweilerová|Ahrweilerová, Hélène]] ♀️ * [[Achelóos (rieka)]] * [[akcesia (štátne územie)]] * [[Ak Kojunlu]] * [[akritai]] * [[Geórgios Akropolites|Akropolites, Geórgios]] * [[Alexios I. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Alexios II.]] * [[Alexios III.]] * [[Alexios III. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios IV.]] * [[Alexios IV. (Byzantská ríša)]] * [[Alexios V.]] * [[Ali paša z Janiny]] * [[Alkuin]] * [[allagion]] (P) * [[Almohádovci]] * [[Almorávidovci]] * [[Alžbeta Kumánska]] ♀️ * [[Aľmetievsk]] * [[Ambrosius Milánsky]] * [[amorejská dynastia]] * [[amorijská dynastia]] * [[Anastáz Knihovník]] * [[anatéma]] * [[Anatolios]] * [[Andronikos I.]] * [[Andronikos I. (Byzantská ríša)]] * [[Andronikos II.]] * [[Andronikos III.]] * [[Angelovci]] * [[Ani (rozlišovacia stránka)]] * [[Anijské kráľovstvo]] * [[anjelská omša]] ‎ * [[Hans Ankum|Ankum, Hans]] * [[apidológia]] * [[Gustáv Appel|Appel, Gustáv]] * [[Arachthos]] * [[Araks]] * [[Vincenzo Arangio-Ruiz|Arangio-Ruiz, Vincenzo]] * [[Ardašír]] * [[Alexios Aristénos|Aristénos, Alexios]] * [[Arménske kráľovstvo]] * [[Arménske kniežatstvo v Kilikii]] * [[Arménske kráľovstvo v Kilikii]] * [[Arménske kráľovstvo (starovek)]] * [[Arsenios]] * [[Arta]] * [[Askold]] * [[Anton Aškerc|Aškerc, Anton]] * [[Ašot]] * [[Ašot I.]] * [[Ašot I. (kuropalat)]] * [[Ašot I. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot II.]] * [[Ašot II. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot III.]] * [[Ašot III. (arménsky kráľ)]] * [[Ašot IV.]] * [[Ašot IV. (arménsky kráľ)]] * [[Atanaziánske vyznanie viery]] * [[Michaél Attaleiates|Attaleiates, Michaél]] * [[Ezio Auditore|Auditore, Ezio]] * [[Arsenios Autóreianos|Autóreianos, Arsenios]] * [[Jozef Augustín|Augustín, Jozef]] * [[Avarský kaganát]] * [[Avenarius]] == Á == * [[árenda]] * [[Áron (komitopulos)]] == B == * [[Francišak Kazimiravič Bahuševič|Bahuševič, Francišak Kazimiravič]] * [[Bachčisaraj]] * [[Anton Bagin|Bagin, Anton]] * [[Bagrat I.]] * [[Bagrat II.]] * [[Bagrat III.]] * [[Balduin I.]] * [[Stanislav Balík|Balík, Stanislav]] * [[Aharon Barak|Barak, Aharon]] * [[Barákova komisia]] * [[Barlaam a Joazaf]] * [[Barlaam z Kalábrie]] * [[barnabitská komisia]] * [[Bartek]] * [[František Bartoň|Bartoň, František]] * [[Milan Bartošek|Bartošek, Milan]] * [[Nikéforos Basilakes|Basilakes, Nikéforos]] * [[Basilika]] * [[Bazil I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Bazil II. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Bazilika Panny Márie Lichenskej]] * [[baziliky]] * [[William Worth Belknap|Belknap, William Worth]] * [[Róbert Bellarmin|Bellarmín, Róbert]] * [[Benjamín z Tudely]] * [[František Bernadič|Bernadič, František]] * [[Bernard III.]] * [[Bernart de Ventadorn]] * [[berytská právnická škola]] * [[Beyşehir]] * [[Beyşehir Gölü]] * [[Biblioteca Medicea Laurenziana]] * [[biblistika]] * [[Adam Bielecki|Bielecki, Adam]] * [[Maria Bieșuová|Bieșuová, Maria]] ♀️ * [[Biondo Biondi|Biondi, Biondo]] * [[Biondo Biondi (právnik)|Biondi, Biondo (právnik)]] * [[bitka pri rieke Jarmúk]] * [[bitka pri Mantzikerte]] * [[Peter Blaho|Blaho. Peter]] * [[Ana Blandiana|Blandiana, Ana]] ♀️ * [[Matthaios Blastares|Blastares, Matthaios]] * [[BML]] * [[Pavel Boček|Boček, Pavel]] * [[bočka]] * [[Chrám Bohorodičky Ljevišskej|Bogorodica Ljeviška, chrám]] * [[Miroslav Boháček|Boháček, Miroslav]] * [[bolonská škola]] * [[Pietro Bonfante|Bonfante, Pietro]] * [[Peter Bornemisa|Bornemisa, Peter]] * [[Bosnianske kráľovstvo]] * [[Bosniansky banát]] * [[Jiří Brdlík|Brdlík, Jiří]] * [[John Brown|Brown, John]] * [[Antonín Brož|Brož, Antonín]] * [[Bruno zo Schauenburgu]] * [[Milan Bubák|Bubák, Milan]] * [[Milan Bubák (kňaz)|Bubák, Milan (kňaz)]] * [[Antonín Buček|Buček, Antonín]] * [[Mara Bunevová|Bunevová, Mara]] ♀️ * [[Burdur]] * [[Burdur Gölü]] * [[Bújovci]] * [[Franz Bydlinski|Bydlinski, Franz]] * [[bylinkárstvo]] * ''[[Byzantinische Zeitschrift]]'' * [[byzantská architektúra]] * [[byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období]] * [[byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období]] * [[byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období]] * [[byzantské umenie v macedónskom období]] * [[byzantské umenie v období obrazoborectva]] * [[byzantské výtvarné umenie]] == C == * [[Cecilián]] * [[Cena Fra Angelica]] * [[Ceyhan]] * [[Ceyhan (rieka)]] * [[Juraj Cintula|Cintula, Juraj]] * [[circumcellioni]] * [[Codex Iustinianus]] * [[Codex Theodosianus]] * [[Gilbert Cohen-Séat|Cohen-Séat, Gilbert]] * [[Collatio legum Romanarum et Mosaicarum]] * [[Colonus]] * ''[[Coptic Encyclopedia]]'' * [[Corpus iuris civilis]] * [[Crusader Kings II]] * [[Johann Crüger|Crüger, Johann]] * [[Kristián Csach|Csach, Kristián]] * [[Ladislav Csontos|Csontos, Ladislav]] * [[Alan Curtis|Curtis, Alan]] * [[Jiří Cvetler|Cvetler, Jiří]] * [[Zbigniew Cybulski|Cybulski, Zbigniew]] * [[Cyperské kráľovstvo]] * [[Jan Cyž|Cyž, Jan]] * [[Jan Cyž (právnik)|Cyž, Jan (právnik)]] * [[Henryk Czyż|Czyż, Henryk]] * [[Henryk Czyż (hudobný skladateľ)|Czyż, Henryk]] == Č == * [[Monika Čambáliková|Čambáliková, Monika]] ♀️ * [[Radek Černoch|Černoch, Radek]] * [[Juraj Červenák|Červenák, Juraj]] * [[Červona ruta]] * [[Červona ruta (film)]] * ''[[Český slovník bohovědný]]'' * [[Ján Čipka|Čipka, Ján]] * [[František Čitbaj|Čitbaj, František]] * [[ČSB]] == D == * [[Dachla]] * [[Anna Dalasséna|Dalasséna, Anna]] ♀️ * [[Enrico Dandolo|Dandolo, Enrico]] * [[Enrico Dandolo (rozlišovacia stránka)|Dandolo, Enrico (rozlišovacia stránka)]] * [[Danišmendovci]] * [[Datalan]] * [[Martin David|David, Martin]] * [[Martin Davídek|Davídek, Martin]] * [[Dávid III.]] * [[Dávid IV.]] * [[dejiny kresťanstva]] * [[Peter Deljan|Deljan, Peter]] * [[Demeter Solúnsky]] * [[demokracia karpatského typu]] * [[deviatnik]] * [[démos]] * [[Gustáv Dianiška|Dianiška, Gustáv]] * [[Didaché]] * [[Charles Diehl|Diehl, Charles]] * [[Dies irae (hymnus)]] * [[Digesta Iustiniani]] * [[Dilexi te]] * [[Diyarbakır]] * [[Doctor Marianus]] * [[Doboj]] * [[Dobrá kniha]] * [[Marta Dobrotková|Dobrotková, Marta]] ♀️ * [[Róbert Dobrovodský|Dobrovodský, Róbert]] * [[doktor kánonického práva]] * [[Don Bosco]] * [[donatizmus]] * [[Donát]] * [[Růžena Dostálová|Dostálová, Růžena]] ♀️ * [[Peter Dubovský (pedagóg)|Dubovský, Peter (pedagóg)]] * [[Duchoň]] * ''[[Duchovný pastier]]'' * [[Dulafovci]] * [[Dukas]] * [[Dukovci]] * [[Duša Kristova]] * [[dvojpešiak]] * [[Antonín Dvořák (rozlišovacia stránka)|Dvořák, Antonín (rozlišovacia stránka)]] * [[Rudolf Dvořák (rozlišovacia stránka)|Dvořák, Rudolf (rozlišovacia stránka)]] == Ď == == Dz == == Dž == * [[Džalájírovci]] * [[Ivane Džavachišvili|Džavachišvili, Ivane]] == E == * [[EBR]] * [[Edikt zjednotenia]] * [[Efrém Sýrsky]] * [[Eğirdir]] * [[Eğirdir Gölü]] * [[Eliáš I.]] * [[Eliáš II.]] * ''[[Enciklopedija Slovenije]]'' * ''[[Encyclopaedia Aethiopica]]'' * ''[[Encyclopedia of the Bible and Its Reception]]'' * ''[[Encyklopedia katolicka]]'' * ''[[Encyklopedie českých právních dějin]]'' * [[Erzurum]] * [[Eskişehir]] * [[František Esterházi (1715 – 1785)|Esterházi, František (1715 – 1785)]] * [[Eugenikos, Marek|Marek Eugenikos]] * [[Eusebios z Nikomédie]] == É == == F == * [[Vladimír Fajnor|Fajnor, Vladimír]] * [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Faustus z Mily]] * [[fáma o smrti Martina Šmída]] * [[Juan Fernández (moreplavec)|Fernández, Juan (moreplavec)]] * [[Festschrift]] * [[Paul Féval|Féval, Paul]] * [[Antonín Fiala|Fiala, Antonín]] * [[filiálka]] * [[Andrej Filipek|Filipek, Andrej]] * [[Filo]] * [[Július Filo|Filo, Július]] * [[Július Filo (keramikár)|Filo, Július (keramikár)]] * [[Vladimír Filo|Filo, Vladimír]] * [[Filoxén z Mabbúgu]] * [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Fiľo]] * [[flagelantstvo]] * [[Joe Fletcher|Fletcher, Joe]] * [[Francisco de Vitoria]] * [[Francúzske kráľovstvo]] * [[Fratelli tutti]] == G == * [[Maksim Gaspari|Gaspari, Maksim]] * [[Pietro Gasparri|Gasparri, Pietro]] * [[Germanos I.]] * [[Giacomo dalla Torre del Tempio di Sanguinetto]] * [[Kiro Gligorov|Gligorov, Kiro]] * [[Johann Ernst Glück|Glück, Johann Ernst]] * [[Michaél Glykas|Glykas, Michaél]] * [[Goliáš (rozlišovacia stránka)]] * [[Goliáš]] * [[Remigiusz Piotr Górski|Górski, Remigiusz Piotr]] * [[Antonín Gottwald|Gottwald, Antonín]] * [[Gracián]] * [[Gratianus (právnik)]] * [[Gratianov dekrét]] * [[grammatikos]] * [[Gregor II.]] * [[Gregor V.]] * [[Gregor VII.]] * [[Gregor IX.]] * [[Gregor Lusavorič]] * [[Gregoriana]] * [[Nikéforos Grégoras|Grégoras, Nikéforos]] * [[Hugo Grotius|Grotius, Hugo]] * [[Gruzínska národná légia]] * [[Gruzínske kráľovstvo]] * [[Ján Gunčaga|Gunčaga, Ján]] * [[Ján Gunčaga (lekár)|Gunčaga, Ján (lekár)]] * [[Gyöngyhajú lány]] * [[Pál Gyulai|Gyulai, Pál]] * [[Pál Gyulai (literárny historik)|Gyulai, Pál]] == Ġ == * [[Ġgantija]] == H == * [[Hagia Eiréné]] * [[Hagia Sofia]] * [[Anton Hajduk|Hajduk, Anton]] * [[Haličsko-volynské kniežatstvo]] * [[Halys]] * [[Hamadán]] * [[Hamdánovci]] * [[Hamdánovci (Sýria)|Hamdánovci]] * [[Hanacpachap cussicuinin]] * [[Herbert Hausmaninger|Hausmaninger, Herbert]] * [[Antonín Hájek|Hájek, Antonín]] * [[Heinrich Lotyšský]] * [[Ivo Helóry|Helóry, Ivo]] * [[Henáná z Adiabény]] * [[heréza]] * [[Herman z Reichenau]] * [[Hexabiblos (rozlišovacia stránka)]] * [[Leopold Heyrovský|Heyrovský, Leopold]] * [[Leopold Heyrovský (právny romanista)|Heyrovský, Leopold (právny romanista)]] * [[hérakleiovská dynastia]] * [[Hierotej (aténsky biskup)]] * [[Historický a archeologický komplex Bolgaru]] * [[Hlas biskupov a ordinárov v hodine veľkej skúšky]] * [[Hlina (rozlišovacia stránka)]] * [[Hlinkova mládež]] * [[HM]] * [[André Hoffmann|Hoffmann, André]] * [[Hohenštaufovci]] * [[Oldřich Holiš|Holiš, Oldřich]] * [[Tom Holland|Holland, Tom]] * [[Mária Hollósyová|Hollósyová, Mária]] ♀️ * [[Hossius z Cordoby]] * [[Filip Anton Hrobák|Hrobák, Filip Anton]] * [[Věra Hrochová|Hrochová, Věra]] ♀️ * [[Erik Hrnčiarik|Hrnčiarik, Erik]] * [[Rudolf Hrušínský|Hrušínský, Rudolf]] * [[Igor Hrušovský|Hrušovský, Igor]] == Ch == * [[Laonikos Chalkokondyles|Chalkokondyles, Laonikos]] * [[Charles de Gaulle (rozlišovacia stránka)]] * [[Chálid ibn al-Walíd]] * [[Ivan Cheben|Cheben, Ivan]] * [[Chorvátske kniežatstvo]] * [[Chorvátske kráľovstvo]] * [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)]] * [[Branislav Choma|Choma, Branislav]] * [[Karel Chotek|Chotek, Karel]] * [[Nikétas Chóniates|Chóniates, Nikétas]] * [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)]] * [[Chrám svätého Spasiteľa (Chóra)]] * [[Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše]] * [[Chrysocheir]] * [[Chrysotriklinos]] * [[Ján Chryzostom|Chryzostom, Ján]] * [[Nikéforos Chumnos|Chumnos, Nikéforos]] == I == * [[Ibas z Edessy]] * [[Idrísovci]] * [[Kolë Idromeno|Idromeno, Kolë]] * [[Ichšídovci]] * [[Institutiones Gai]] * [[Institutiones Iustiniani]] * [[Ioane Petrici]] * [[Ióannes Italos]] * [[Ióannes Klimax]] * [[Ióannes Malalas]] * [[Ióannes Mauropous]] * [[Ióannes Orfanotrofos]] * [[Ióannes Scholastikos]] * [[Salvius Iulianus|Iulianus, Salvius]] * ''[[ius civile]]'' * [[Konstantin Vasilievič Ivanov|Ivanov, Konstantin Vasilievič]] * [[Volodymyr Mychajlovyč Ivasiuk|Ivasiuk, Volodymyr Mychajlovyč]] * [[Monastier Iviron|Iviron, monastier]] * [[Izabella]] * [[Izák Sýrsky (rozlišovacia stránka)]] == Í == * [[Ílchanát]] == İ == * [[İznik Gölü]] * [[İznik (rozlišovacia stránka)]] == J == * [[Jakub Baradai]] * [[Jakub zo Sarugu]] * [[Janovský záliv]] * [[Jarmúk]] * [[Jaroslav I.]] * [[jazdec]] * [[Jágerská arcidiecéza]] * [[Jákub ibn Lajt as-Saffár]] * [[Ján I. (Byzantská ríša)]] * [[Ján II. (Byzantská ríša)]] * [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján III. (Nikajské cisárstvo)]] * [[Ján IV. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján IV. (Nikajské cisárstvo)]] * [[Ján V. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VI. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VII. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján VIII. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ján VIII. (Byzantská ríša)]] * [[Ján VIII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján IX.]] * [[Ján X. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XII.]] * [[Ján XIII.]] * [[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XIV. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ján XVI.]] * [[Ján XVIII.]] * [[Ján Almužník]] * [[Ján Kasián]] * [[Ján Xifilinos]] * [[Ján z Benátok]] * [[Jezdec]] * [[Stanislav Ježek|Ježek, Stanislav]] * [[Rudolf von Jhering|Jhering, Rudolf von]] * [[Alex Jones (rozlišovacia stránka)|Jones, Alex (rozlišovacia stránka)]] * [[Jordanes]] * [[Jozef I.]] * [[Jozef II.]] * [[Jozef III.]] * [[Jozef IV.]] * [[Jozef V.]] * [[Jozef VI.]] * [[Juliana z Norwichu]] ♀️ * [[Anička Jurkovičová|Jurkovičová, Anička]] ♀️ * [[Anna Jurkovičová|Jurkovičová, Anna]] ♀️ * [[Anna Jurkovičová-Hurbanová|Jurkovičová-Hurbanová, Anna]] ♀️ * [[Oktawiusz Jurewicz|Jurewicz, Oktawiusz]] * [[Justinián I.]] * [[Justinián II.]] * [[justinovská dynastia]] == K == * [[Kónstantinos Kabasilas|Kabasilas, Kónstantinos]] * [[Nikolaos Kabasilas|Kabasilas, Nikolaos]] * [[Neilos Kabasilas|Kabasilas, Neilos]] * [[Kabasilovci]] * [[Ióannes Kamatéros|Kamatéros, Ióannes]] * [[Kamensk-Šachtinskij]] * [[kandahár (rozlišovacia stránka)]] * [[Kantakuzénovci]] * [[Kapan]] * [[Kara Kojunlu]] * [[Karantánia]] * [[Zóé Karbónopsina|Karbónopsina, Zóé]] ♀️ * [[Karol VII.]] * [[Karské kráľovstvo]] * ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]'' * [[katafrakt]] * [[katakomby (rozlišovacia stránka)]] * [[Katarína Sienská]] ♀️ * ''[[Katoličeskaja enciklopedija]]'' * [[katolikon]] * [[Blaž Kavčič|Kavčič, Blaž]] * [[Kayseri]] * [[Kazašský chanát]] * [[Kazvín]] * [[Alexandr Petrovič Každan|Každan, Alexandr Petrovič]] * [[Mostaj Kärim|Kärim Mostaj]] * [[Hans Kelsen|Kelsen, Hans]] * [[Keresztúr]] * [[Štefan Kereškéni|Kereškéni, Štefan]] * [[Kęstutis]] * [[Mary Killeenová|Killeenová, Mary]] ♀️ * [[Jaromír Kincl|Kincl, Jaromír]] * [[Jaromír Kincl (právny romanista)|Kincl, Jaromír (právny romanista)]] * [[Ióannes Kinnamos|Kinnamos, Ióannes]] * [[Pavel Dmitrijevič Kiseľov|Kiseľov, Pavel Dmitrijevič]] * [[Kizilirmak]] * [[Jean Klastersky|Klastersky, Jean]] * [[Klement Gottwald (rozlišovacia stránka)]] * [[Klétus]] * [[Bohuslav Klíma|Klíma, Bohuslav]] * [[know-how]] * [[Kňazské bratstvo svätého Pia X.]] * [[Kobryn]] * [[Mihăil Kogălniceanu|Kogălniceanu, Mihăil]] * [[Filotheos Kokkinos|Kokkinos, Filotheos]] * [[Michael Francis Kolarcik|Kolarcik, Michael Francis]] * [[Ľubomír Kolár|Kolár, Ľubomír]] * [[Kolderova komisia]] * [[Koleda (pieseň)|koleda (pieseň)]] * [[kolonát]] * [[kolón]] * [[Anna Komnéna|Komnéna, Anna]] ♀️ * [[Komnénovci]] * [[kondak]] * [[Konštantín II. (ochridský arcibiskup)]] * [[Konštantín VIII.]] * [[Konštantín IX.]] * [[Konštantín Preslavský]] * [[Kopáň (rozlišovacia stránka)]] * [[Tomáš Kopecký (rozlišovacia stránka)|Kopecký, Tomáš (rozlišovacia stránka)]] * [[kopt]] * [[Kopti]] * [[Václav Koranda|Koranda, Václav]] * [[Cyprián Ján Korec|Korec, Cyprián Ján]] * [[Korutánske vojvodstvo]] * [[Korzo (rozlišovacia stránka)]] * [[korzo]] * [[Ignacy Koschembahr-Łyskowski|Koschembahr-Łyskowski, Ignacy]] ‎ * [[Kosmas Indikopleustes]] * [[Kostol svätého Dominika Sávia]] * [[Margita Kováčová (spisovateľka)|Kováčová, Margita (spisovateľka)]] ♀️ * [[kovoroľníctvo]] * [[Franz König|König, Franz]] * [[József Kőrösy|Kőrösy, József]] * [[Rudolf Krajčovič|Krajčovič, Rudolf]] * ''[[Krakowskie Studia z Historii Państwa i Prawa]]'' * [[Kralupy]] * [[Bronislav Ignác Kramár|Kramár, Bronislav Ignác]] * [[Arno Kraus|Kraus, Arno]] * [[Kráľovský dvor (Uhorsko)]] * [[Krescent (svätec)]] * [[kriminológia]] * [[Jozef Krištof|Krištof, Jozef]] * [[Jozef Krištof (kňaz)|Krištof, Jozef (kňaz)]] * [[Ľudovít Križan|Križan, Ľudovít]] * [[Alexandra Krsková|Krsková, Alexandra]] ♀️ * [[Jozef Kršek|Kršek, Jozef]] * [[Karl Krumbacher|Krumbacher, Karl]] * [[Bohumil Kubát|Kubát, Bohumil]] * [[Kum]] * [[Kumm]] * [[Kunhuta Uhorská]] ♀️ * [[Klára Kuzmová|Kuzmová, Klára]] ♀️ == L == * [[Šebastián Labo|Labo, Šebastián]] * [[Miriam Laclavíková|Laclavíková, Miriam]] ♀️ * [[Lambert]] * [[Laskarovci]] * [[Lazar]] * [[Lazár]] * [[Josef Laža|Laža, Josef]] * [[Josef Laža (spevák)|Laža, Josef (spevák)]] * [[Marcel Lefebvre|Lefebvre, Marcel]] * [[Mykola Dmytrovyč Leontovyč|Leontovyč, Mykola Dmytrovyč]] * [[Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)]] * [[Lesia Ukrajinka]] ♀️ * [[Lev Ochridský]] * [[Lev Diakon]] * [[Alun Lewis|Lewis, Alun]] * [[Lex Rhodia de iactu]] * ''[[Lexikon des Mittelalters]]'' * ''[[Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska]]'' * [[Licinius]] * [[Miloš Lichner|Lichner, Miloš]] * [[Eugen Linhart|Linhart, Eugen]] * [[Anna Rosina Listiusová|Listiusová, Anna Rosina]] ♀️ * [[Félix Litva|Litva, Félix]] * [[Littera Florentina]] * [[Lubyho právnické dni]] * [[Luce]] * [[luciový stolček]] * [[Lúč (vydavateľstvo)]] * [[Umelecký súbor Lúčnica|Lúčnica]] == M == * [[Macedónska dynastia]] * [[Magnifica humanitas]] * [[Magnifikat (rozlišovacia stránka)]] * [[Magnifikat]] * [[Ladislav Macho|Macho, Ladislav]] * [[Ladislav Macho (vedec)|Macho, Ladislav]] * [[Maková]] * [[Makrína]] * [[Makrína Staršia]] * [[Michaél Maleinos|Maleinos, Michaél]] * [[Maleinovci]] * [[Malé Arménsko]] * [[mamlúk]] * [[Kónstantinos Manasses|Manasses, Konštantín]] * [[mancipácia]] * [[Geórgios Maniakes|Maniakes, Geórgios]] * [[manicheizmus]] * [[Manuel I. (Byzantská ríša)]] * [[Manuel II. (Byzantská ríša)]] * [[Marvánovci]] * [[Marvánovci (Diyarbakır)]] * [[Ján Martvoň|Martvoň, Ján]] * [[Martyrius]] * [[Martyrius (ostrihomský arcibiskup)]] * [[Theo Mayer-Maly|Mayer-Maly, Theo]] * [[mazdakizmus]] * [[Jozef Medový|Medový, Jozef]] * [[Igor Pavlovič Medvedev|Medvedev, Igor Pavlovič]] * [[Ménas]] * [[Ménas (veľkomučeník)]] * [[Ménas (aksumský biskup)]] * [[Ménas (abba)]] * [[Ménas (sinajský mních)]] * [[Ménas (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Ménas (z al-Ašmúnajnu)]] * [[Ménas (nikiuský biskup)]] * [[Ménas (tmuiský biskup)]] * [[Ménas Kallikelados]] * [[Ménas I. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ménas II. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Ménodóros]] * [[mesalianizmus]] * [[Metod I.]] * [[Metod Olympský]] * [[metochion]] * [[Theodóros Metochites|Metochites, Theodóros]] * [[Peter Mihók|Mihók, Peter]] * [[Vincas Mickevičius-Kapsukas|Mickevičius-Kapsukas, Vincas]] * [[Anton Mihálik|Mihálik, Anton]] * [[Michal VI.]] * [[Michal VIII.]] * [[Mikuláš III.]] * [[Mikuláš IV.]] * [[Mikuláš V.]] * [[Mikuláš VI.]] * [[Mikuláš VII.]] * [[Mikuláš VIII.]] * [[Cyril Minárik|Minárik, Cyril]] * [[Mirdásovci]] * [[Martin Mišút|Mišút, Martin]] * [[Modestinus]] * [[Mohr]] * [[Mojžiš Etiópsky]] * [[Peter Molnár|Molnár, Peter]] * [[monoenergizmus]] * [[monotheletizmus]] * [[Mordvania]] * [[Morejský despotát]] * [[Tommaso Morosini|Morosini, Tommaso]] * [[Movses Chorenaci]] * [[Møllehøj]] * [[Murat (rieka)]] * [[Ján Muskata|Muskata, Ján]] == N == * [[Pavol Naď|Naď, Pavol]] * [[Jozef Naďšándor|Naďšándor, Jozef]] * [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky]] * [[Narodenie Panny Márie]] ♀️ * [[nartex]] * [[František Nábělek|Nábělek, František]] * [[náboženstvo v Byzantskej ríši]] * [[Pawoł Nedo|Nedo, Pawoł]] * [[Nektários Eginský]] * ''[[nemo plus iuris]]'' * [[Bohumil Němec|Němec, Bohumil]] * [[Damián Němec|Němec, Damián]] * [[Rudolf Němec|Němec, Rudolf]] * [[Nepela]] * ''[[New Catholic Encyclopedia]]'' * [[nibelunská strofa]] * [[Antti Niemi|Niemi, Antti]] * [[Nikefor II.]] * [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] * [[Nikefor III.]] * [[Nikodém Hagiorita]] * [[Nikolaos I. Mystikos]] * [[Nino Gruzínska]] ♀️ * [[Nitrianske kniežatstvo]] * [[Níšápúr]] * [[Nomos geórgikos]] * [[novéna]] * [[Marianna Novotná|Novotná, Marianna]] ♀️ == O == * [[obdobie sťahovania národov na Slovensku]] * [[obhajca (trestné právo)]] * [[obliehanie Konštantínopola (626)]] * [[Októbrový diplom]] * [[Andrea Olšovská|Olšovská, Andrea]] ♀️ * [[Rajmund Ondruš|Ondruš, Rajmund]] * [[Orbis Iuris Romani]] * [[Ordžonikidze]] * [[Petro Pavlo Oros|Oros, Petro Pavlo]] * [[Monastier Ostrog|Ostrog, monastier]] * [[Oto IV. z Bergova]] * [[Oľga Ovečková|Ovečková, Oľga]] ♀️ == P == * [[Geórgios Pachymeres|Pachymeres, Geórgios]] * [[Palaiologovci]] * [[Aemilius Papinianus|Papinianus, Aemilius]] * [[papyrológia]] * [[Július Pašteka|Pašteka, Július]] * [[Pata]] * [[Pata (rozlišovacia stránka)]] * [[Pata Pata]] * [[paulikánstvo]] * [[Paulinus z Noly]] * [[Roman Paulus|Paulus, Roman]] * [[Roman Paulus (zápasník)|Paulus, Roman (zápasník)]] * [[Ľuba Pavlovičová-Baková|Pavlovičová-Baková, Ľuba]] ♀️ * [[Viera Pawliková-Vilhanová|Pawliková-Vilhanová, Viera]] ♀️ * [[Pád Konštantínopola]] * [[Pápežský biblický inštitút]] * [[Pápežský slovenský ústav svätých Cyrila a Metoda]] * [[Konstantin Päts|Päts, Konstantin]] * [[Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Pekárstvo]] * [[Pekáreň]] * [[Pekáreň (rozlišovacia stránka)]] * [[Dmitrij Sergejevič Peskov|Peskov, Dmitrij Sergejevič]] * [[Peter III.]] * [[Peter III. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Piast]] * [[Piast (rozlišovacia stránka)]] * [[PIB]] * [[Nina Viktorovna Pigulevská|Pigulevská, Nina Viktorovna]] ♀️ * [[Pilát]] * [[Pillerova komisia]] * [[Theodor Pištěk|Pištěk, Theodor]] * [[Issa Alexandrovič Plijev|Plijev, Issa Alexandrovič]] * [[pobožnosť]] * [[podvod]] * [[Adriana Pollák|Pollák, Adriana]] ♀️ * [[Pontius]] * [[Pontius Pilatus]] * [[Ivan Dmytrovyč Popovyč|Popovyč, Ivan Dmytrovyč]] * [[Portál: Byzantská ríša]] * [[Jozef Porubčan|Porubčan, Jozef]] * [[Jiří Pospíšil|Pospíšil, Jiří]] * [[postbyzantské umenie]] * [[povstanie Nika]] * [[Poznaj sám seba]] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]'' * [[Právnická jednota na Slovensku]] * [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] * ''[[Právník]]'' * ''[[Právny obzor]]'' * [[Práznovce]] * [[Robert Prévost|Prévost, Robert]] * [[Stanislav Přibyl|Přibyl, Stanislav]] * [[prosfora]] * [[prothesis (rozlišovacia stránka)]] * [[Michaél Psellos|Psellos, Michaél]] * [[Pseudoizidorova zbierka]] * [[Pug]] * [[Georg Friedrich Puchta|Puchta, Georg Friedrich]] * [[Pyramus]] == Q == * [[Quo vadis (latinský výraz)|''quo vadis'']] * [[Quo vadis (román)|''Quo vadis'' (román)]] == R == * [[Hadrián Radványi|Radványi, Hadrián]] * [[László Rajk|Rajk, László]] * [[ranokresťanské umenie]] * [[Edvard Ravnikar|Ravnikar, Edvard]] * [[regent (rozlišovacia stránka)]] * [[Mikołaj Rej z Nagłowic|Rej, Mikolaj]] * [[Albert Réville|Réville, Albert]] * [[rímske právo]] * [[Paul Ritter|Ritter, Paul]] * ''[[Roľnícke noviny]]'' * [[Roman III.]] * [[Roman Sladkopevec]] * [[roráty]] * [[Rothad zo Soissons]] * [[rozsudok]] * [[Róbert z Molesme]] * [[Rumský sultanát]] * [[Albert Rusnák|Rusnák, Albert]] * [[Jiří Růžek|Růžek, Jiří]] * [[Antonín Růžička|Růžička, Antonín]] == Ř == * [[Bohumil Říha|Říha, Bohumil]] == S == * [[Saffárovci]] * [[Safin]] * [[Sahak Veľký]] * [[Sakarya (rieka)]] * [[sakkos (rúcho)]] * [[Salan]] * [[Alexander Salzmann|Salzmann, Alexander]] * [[Ferdinand Salzmann|Salzmann, Ferdinand]] * [[Samova ríša]] * [[Şanlıurfa]] * [[Friedrich Carl von Savigny|Savigny, Friedrich Carl von]] * [[Sámánovci]] * [[Sälama II. (rozlišovacia stránka)]] * [[Sedembolestná Panna Mária]] ♀️ * [[Seldžuci]] * [[Seldžucká ríša]] * [[Sensus fidei]] * [[separát]] * [[Severos z Antiochie]] * [[Neal Shusterman|Shusterman, Neal]] * [[Schächter]] * [[Karel Schelle|Schelle, Karel]] * [[scholastikos]] * [[Ferenc Sidó|Sidó, Ferenc]] * [[Simeon Nový Teológ]] * [[Theofylaktos Simokattes|Simokattes, Theofylaktos]] * [[Michal Skřejpek|Skřejpek, Michal]] * [[Ióannes Skylitzes|Skylitzes, Ióannes]] * [[Jaroslav Slaný|Slaný, Jaroslav]] * [[slniečkár]] * ''[[Slovenský časopis historický]]'' * ''[[Slovenský národopis]]'' * [[Adam Smith (rozlišovacia stránka)|Smith, Adam (rozlišovacia stránka)]] * [[Brooke Smith|Smith, Brooke]] * [[Alice Smithová|Smithová, Alice]] ♀️ * [[Hinko Smrekar|Smrekar, Hinko]] * [[Otakar Sommer|Sommer, Otakar]] * ''[[sortes sanctorum]]'' * [[Ladislav Soukup|Soukup, Ladislav]] * [[Jiří Spáčil|Spáčil, Jiří]] * [[Spoločnosť Božieho Slova]] * [[Michaél Spondyles|Spondyles, Michaél]] * [[Jan Stráský|Stráský, Ján]] * [[Monastier Studenica|Studenica, monastier]] * [[Monastier Studios|Studios, monastier]] * [[Súdna rada Slovenskej republiky]] * [[Igor Súkenník|Súkenník, Igor]] * [[Igor Súkenník (1966)|Súkenník, Igor (1966)]] * [[svätá Irena]] * [[svätý Joachim]] * [[svätý Timotej]] * [[Emil Svoboda|Svoboda, Emil]] * [[Emil Svoboda (právnik)|Svoboda, Emil (právnik)]] * [[Symeon z Emesy]] * [[Symeón (stylita z Lesbu)]] * [[Sýrska dynastia]] == Š == * [[Šafin]] * [[Šanta]] * [[Ján Šanta|Šanta, Ján]] * [[Ihor Ševčenko|Ševčenko, Ihor]] * [[šianec]] * [[Šianec (vyhliadka)]] * [[Šimon Stylita]] * [[Šimon Stylita starší]] * [[Jozef Šimončič (historik)|Šimončič, Jozef (historik)]] * [[šochet]] * [[Ladislav Šoltés|Šoltés, Ladislav]] * [[Emil Špaldon|Špaldon, Emil]] * [[Jozef Špirko|Špirko, Jozef]] * [[Jozef Špirko (historik)|Špirko, Jozef (historik)]] * [[Mohammad Štajje|Štajje, Mohammad]] * [[Štefan Dušan]] * [[Štefan Nemanja]] * [[Ján Štefanec|Štefanec, Ján]] * [[štvrtá križiacka výprava]] == T == * [[Ta' Dmejrek]] * [[Tamara (kráľovná)]] ♀️ * [[Hans Tausen|Tausen, Hans]] * [[Táhirovci (Perzia)]] * [[Telerig]] * [[Teodor I.]] * [[Teodor II.]] * [[Teodor III.]] * [[Teodor IV.]] * [[Teofan Grék]] * [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[teória dvoch mečov]] * [[teória Slnka a Mesiaca]] * [[teta (rozlišovacia stránka)]] * [[Thalelaios]] * ''[[thema]]'' * [[Theodora (manželka Justiniána II.)]] ♀️ * [[Theodora (prvé meno)]] ♀️ * [[Theodora (6. storočie)]] ♀️ * [[Theodora (9. storočie)]] ♀️ * [[Theodora (11. storočie)]] ♀️ * [[Theodóros Abú Kurra]] * [[Theofanes Homologétes]] * [[Theotokos]] ♀️ * [[Ľudmila Thurzová|Thurzová, Ľudmila]] ♀️ * [[Timotej (biskup)]] * [[Timotej I.]] * [[Timotej II.]] * [[Timotej III.]] * [[Timotej I. (konštantínopolský patriarcha)]] * [[Timotej I. (nestoriánsky patriarcha)]] * [[Timotej II. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Timotej III. (alexandrijský patriarcha)]] * [[Timotej IV.]] * [[Timotej z Prusy]] * [[Timotej zo Symbolov]] * [[Timotheos z Gazy]] * [[Tiridates]] * [[Tiridates I.]] * [[Tiridates II.]] * [[Tiridates III.]] * [[titulárny biskup]] * [[točka]] * [[Tomáš Slovan]] * [[Tomáš z Celana]] * [[Ján Tomka-Sásky|Tomka-Sásky, Ján]] * [[Albert Tót|Tót, Albert]] * [[Vojtech Tóth|Tóth, Vojtech]] * [[trácka dynastia]] * [[Tri kapitoly]] * [[Tripoliské grófstvo]] * [[Trulánsky koncil]] * [[Tuz Gölü]] * [[Túlúnovci]] == Ť == == U == * [[učiteľ Cirkvi]] * [[uhorková sezóna]] * [[Ukajlovci]] * [[Eli Urbanová|Urbanová, Eli]] ♀️ * [[Valentin Urfus|Urfus, Valentin]] * ''[[usucapio]]'' * [[Uznesenie (právo)|uznesenie]] == Ú == * [[Úrad špeciálnej prokuratúry]] * [[Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied]] * [[Ústredie ľudovej umeleckej výroby]] == V == * [[Ján Vagač|Vagač, Ján]] * [[Ján Vagač (bryndziar)|Vagač, Ján]] * [[Vagaršapat]] * [[Róbert Valenta|Valenta, Róbert]] * [[Josef Vančura|Vančura, Josef]] * [[Vanské jazero]] * [[Vladimír Vavřínek|Vavřínek, Vladimír]] * [[Antonín Václavík|Václavík, Antonín]] * [[Antonín Václavík (etnograf)|Václavík, Antonín (etnograf)]] * [[Jan Vážný|Vážný, Jan]] * [[včasnoslovanské obdobie]] * [[Včelár (mesačník)|''Včelár'' (mesačník)]] * [[Veľké Arménsko]] * [[veľkonočný pozdrav]] * [[Veni Creator Spiritus]] * [[Jean Verdier|Verdier, Jean]] * [[vianočná koleda]] * [[Ľubo Virág|Virág, Ľubo]] * [[Vlastimil Vondruška|Vondruška, Vlastimil]] * [[Jozef Vozár (právnik)|Vozár, Jozef (právnik)]] * [[Štefan Vragaš|Vragaš, Štefan]] * [[Rudolf Vrba (rozlišovacia stránka)|Vrba, Rudolf (rozlišovacia stránka)]] * [[vydržanie]] * [[významové univerzum]] == W == * [[Andreas Wacke|Wacke, Andreas]] * [[Jolanta Wadowská-Królová|Wadowská-Królová, Jolanta]] ♀️ * [[Eliška Wagnerová|Wagnerová, Eliška]] ♀️ * [[Walther von der Vogelweide]] * [[František Weiss|Weiss, František]] * [[František Weiss (rozlišovacia stránka)|Weiss, František (rozlišovacia stránka)]] * [[František Weyr|Weyr, František]] * [[František Weyr (rozlišovacia stránka)|Weyr, František (rozlišovacia stránka)]] * [[Wincenty Kadłubek]] * [[Bernhard Windscheid|Windscheid, Bernhard]] * [[Mina Witkojcová|Witkojcová, Mina]] ♀️ * [[Moriz Wlassak|Wlassak, Moriz]] * [[Christian Wolff (rozlišovacia stránka)|Wolff, Christian (rozlišovacia stránka)]] == X == * ''[[xenodochium]]'' == Y == * [[Yeşilırmak]] * [[Yeşilırmak (rieka)]] == Z == * [[Tomáš Zahradníček|Zahradníček, Tomáš]] * [[Zóé Zaoutzaina|Zaoutzaina, Zóé]] ♀️ * [[Jozef Záhora|Záhora, Jozef]] * [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]] * [[Západoslovenské múzeum v Trnave]] * [[Bohumila Zástěrová|Zástěrová, Bohumila]] ♀️ * [[Adolf Záturecký|Záturecký, Adolf]] * [[záujmová samospráva]] * [[Zijárovci]] * [[Matija Majar-Ziljski|Ziljski, Matija Majar]] * [[Vasyľ Ivanovyč Zinkevyč|Zinkevyč, Vasyľ Ivanovyč]] * [[Anton Ziolkovský|Ziolkovský, Anton]] * [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave]] * [[Zoznam držiteľov čestných doktorátov Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu|Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopola]] * [[Zoznam jágerských biskupov a arcibiskupov]] * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam rektorov Univerzity Komenského v Bratislave]] * [[Zóé (Byzantská ríša)]] ♀️ * [[Ióannes Zónaras|Zónaras, Ióannes]] * [[Zósimos (historik)]] == Ž == * [[Jan Železný|Železný, Jan]] * [[Michaela Židlická|Židlická, Michaela]] ♀️ * [[Židlický]] == 0{{--}}9 == * [[42 mučeníkov z Amoria]] 3gp5jeuhjojkpg2cusuc133wepzt9ko 0 655384 8357165 8355428 2026-08-17T08:44:57Z Feriontly17x17x7 228747 wl 8357165 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Aktualizovať}} {{Olympijská účasť}} {{Infobox atlét |Meno=Emma Zapletalová |Portrét=Emma Zapletalová (2026-06-07).jpg |Popis= |Dátum narodenia={{dnv|2000|03|24}} |Miesto narodenia=[[Nitra]], [[Slovensko]]<ref name="dennikn-okrem-totha-splnila-limit-na-olympiadu"/> |Atletická disciplína=[[beh na 400 metrov|400 m]], [[beh na 400 metrov cez prekážky|400 m pr.]] |Osobný rekord=400 m 50,59 s.<br>400 m prek. 52,30 s. |Stav k=[[10. august]] [[2026]] |Klub=ŠK Dukla o.z. Banská Bystrica |Alma mater=Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v atletike|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v atletike 2025|Tokio 2025]]</center>|[[Majstrovstvá sveta v atletike 2025 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v atletike|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Birmingham 2026]]</center>|[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]]}} {{Infobox koniec}} '''Emma Zapletalová''' (* [[24. marec]] [[2000]], [[Nitra]]) je slovenská [[Atletika|atlétka]],<ref name="profil2">{{Citácia elektronického dokumentu|meno=|titul=Profil Emmy Zapletalovej|url=https://www.worldathletics.org/athletes/slovak-republic/emma-zapletalova-14647721|vydavateľ=worldathletics.org|dátum vydania=2020-09-08|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-08|jazyk=}}</ref> ktorá sa špecializuje na [[Beh na 400 metrov|beh na 400 metrov]] a [[Beh na 400 metrov cez prekážky|400 metrov cez prekážky]]. Jej trénerom je Holanďan Bram Peters.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = | titul = Majsterka Európy do 23 rokov na 400 m prekážok Emma Zapletalová urobila rázne rozhodnutie: jej doterajšieho kouča Petra Žňavu nahradil Holanďan Bram Peters | url = https://www.atletika.sk/majsterka-europy-do-23-rokov-na-400-m-prekazok-emma-zapletalova-urobila-razne-rozhodnutie-jej-kouca-petra-znavu-nahradil-holandan-bram-peters/ | vydavateľ = atletika.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prekážkarka Emma Zapletalová po slovenskom rekorde: Ani 55 sekúnd pre mňa nie je bariéra, som otvorená možnosti popasovať sa s ňou {{!}} Atletika.sk {{!}} Atletika.sk|url=https://www.atletika.sk/emma-zapletalova-po-rekorde-ani-55-sekund-pre-mna-nie-je-bariera-som-otvorena-moznosti-popasovat-sa-s-nou/|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk-SK}}</ref> Členka Všc Dukla Banská Bystrica. == Kariéra == === 2021 === V júni 2021 splnila limit na [[Letné olympijské hry 2020|olympiádu v Tokiu]] v behu na 400 metrov cez prekážky časom 55,29.<ref name="dennikn-okrem-totha-splnila-limit-na-olympiadu">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem Tótha splnila limit na olympiádu len ona. 21-ročná bežkyňa môže byť veľkou hviezdou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2421013/okrem-totha-splnila-limit-na-olympiadu-len-ona-21-rocna-bezkyna-moze-byt-velkou-hviezdou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> V júli 2021 sa stala majsterkou Európy do 23 rokov s časom 54,28 s, čo bol zároveň nový slovenský rekord a rekord podujatia zlepšila o 22 stotín.<ref name="dennikn-bezkyna-zapletalova-je-majsterkou">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bežkyňa Zapletalová je majsterkou Európy do 23 rokov, na 400 m zabehla slovenský rekord | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2463747/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-10 | dátum prístupu = 2021-07-16 }}</ref> === 2025 === Na majstrovstvách Stredoslovenského atletického zväzu v [[Ostrava|Ostrave]] vytvorila [[24. január]]a slovenský rekord v halovom behu na 400 metrov s časom 52,61.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zapletalová začala sezónu slovenským rekordom, Volko tiež spokojný | url = https://www.olympic.sk/clanok/2601225-mitingy-v-ostrave-jablonci | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = 2025-01-26 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[17. jún]]a dosiahla časom 51,91 slovenský rekord v behu na 400 metrov na bronzovom mítingu seriálu World Athletics Continental Tour (WACT) Kritérium SNP v Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zapletalová pokorila 50-ročný slovenský rekord v behu na 400 m | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/brief-atletika-zapletalova-pokorila-5/886577-clanok.html | dátum = 2025-06-17 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> [[21. jún]]a prekonala vlastný slovenský rekord v behu na 400 metrov cez prekážky na bronzovom mítingu AtleticaGeneve vo [[Švajčiarsko|švajčiarskej]] [[Ženeva|Ženeve]] časom 54,24.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | titul = Ďalší slovenský rekord Emmy Zapletalovej: na bronzovom mítingu v Ženeve vyhrala beh na 400 m prekážok za 54,24 sekundy, Ilgo tretí na 110 m prek. v Bergene op Zoom, výškar Juráček s limitom na ME do 23 rokov! | url = https://www.atletika.sk/dalsi-slovensky-rekord-emmy-zapletalovej-na-bronzovom-mitingu-v-zeneve-vyhrala-beh-na-400-m-prekazok-za-5424-sekundy/ | vydavateľ = atletika.sk | dátum vydania = 2025-06-21 | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = }}</ref> [[28. jún]]a vylepšila slovenské maximum v behu na 400 metrov o viac ako sekundu, keď časom 50,76 zvíťazila na ME družstiev II. divízie v [[Slovinsko|slovinskom]] [[Maribor]]e.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Slovensko po úvodnom dni II. divízie ME družstiev na 8. priečke | periodikum = teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/sport/slovensko-po-uvodnom-dni-ii-divizie-m/889348-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum = 2025-06-28 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> [[19. júl]]a na Diamantovej lige v [[Londýn]]e zabehla 400 metrov cez prekážky v novom slovenskom rekorde za 54,08.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | titul = Ďalší slovenský rekord Emmy Zapletalovej, na Diamantovej lige v Londýne zvládla 400 m prekážok za 54,08, Daniela Ledecká (7.) v “diamantovej” premiére nesklamala | url = https://www.atletika.sk/dalsi-slovensky-rekord-emmy-zapletalovej-na-diamantovej-lige-v-londyne-zvladla-400-m-prekazok-za-5408-daniela-ledecka-7-v-diamantovej-premiere-nesklamala/ | vydavateľ = atletika.sk | dátum vydania = 2025-07-19 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Results - London Diamond League 2025 | url = https://www.watchathletics.com/page/6831/results-london-diamond-league#google_vignette | vydavateľ = watchathletics.com | dátum vydania = 2025-07-19 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> [[28. august]]a obsadila 2. miesto vo finále Diamantovej ligy v [[Zürich]]u v behu na 400 metrov cez prekážky, keď časom 53,18 vylepšila vlastný slovenský rekord.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zapletalová skončila vo finále druhá v národnom rekorde 53, 18 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zapletalova-skoncila-vo-finale-druha/902714-clanok.html | dátum = 2025-08-28 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v atletike|majstrovstvách sveta]] v [[Tokio|Tokiu]] získala bronzovú medailu v behu na 400 metrov cez prekážky v novom slovenskom rekorde 53,00.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Skvelý úspech: Zapletalová získala bronz na svetovom šampionáte | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fles-atletika-ms-zapletalova-ziskal/907389-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2025-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 400m Hurdles Women - Final (2025 World Athletics Championships) | url = https://media.aws.iaaf.org/competitiondocuments/pdf/7190593/AT-400H-W-f----.RS6.pdf | vydavateľ = media.aws.iaaf.org | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2025-09-19 }}</ref> === 2026 === [[31. máj]]a obsadila 1. miesto na mítingu Diamantovej ligy v [[Rabat (mesto)|Rabate]] v behu na 400 metrov cez prekážky, keď časom 52,82 dosiahla najlepší svetový výkon roka a zlepšila aj vlastný slovenský rekord.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Diamantová liga: Zapletalová triumfovala v Rabate na 400 m prek. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/diamantova-liga-zapletalova-triumfova/966885-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03 }}</ref> O štyri dni neskôr zvíťazila na pretekoch Diamantovej ligy, keď v [[Rím]]e opäť vylepšila národný rekord a svetový výkon roka časom 52,58.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zapletalová zvíťazila v Ríme vo svetovom výkone roka 52, 58 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zapletalova-zvitazila-v-rime-vo-svet/968061-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-04 }}</ref> Tretie víťazstvo v Diamantovej lige za sebou dosiahla [[10. jún]]a v [[Oslo|Osle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Riša | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Zapletalovej zlatý hetrik! V tejto zime to nebolo jednoduché, priznala | url = https://www.denniksport.sk/atletika/c/emma-zapletalova-diamantova-liga-miting-oslo-400-m-prek-10-jun-2026 | vydavateľ = denniksport.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = }}</ref> [[16. jún]]a skončila na mítingu Zlatá tretra v [[Ostrava|Ostrave]] štvrtá v behu na 400 metrov, keď časom 50,59 zlepšila slovenský rekord o 17 stotín.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zapletalová na Zlatej tretre štvrtá na 400 m v národnom rekorde | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zapletalova-na-zlatej-tretre-stvrta-n/970870-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-16 | dátum prístupu = 2026-06-16 }}</ref> Štvrtý sezónny štart v Diamantovej lige [[19. jún]]a v [[Katar (štát)|katarskej]] [[Dauha|Dauhe]] premenila na štvrté víťazstvo, keď časom 52,30 opäť vylepšila svetový výkon roka, rekord mítingu aj národný rekord.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famózna Zapletalová nemá konkurenciu. V Dohe znovu zlepšila svetový výkon roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/atletika-emma-zapletalova-vysledok-diamantova-liga-doha-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-19 | dátum prístupu = 2026-08-11 }}</ref> Na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] získala zlatú medailu v [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|behu na 400 metrov cez prekážky]] keď vo finále triumfovala časom 52,91.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> == Úspechy == === [[Juniorské majstrovstvá sveta v atletike|Juniorské majstrovstvá sveta]] === * Tampere, Fínsko 2018 - 400m prek., 5. miesto (57,35 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emma Zapletalová okorenila postup do finále na 400 m prekážok na MSJ rekordom a limitom na ME {{!}} Atletika.sk {{!}} Atletika.sk|url=https://www.atletika.sk/emma-zapletalova-okorenila-postup-do-finale-na-400-m-prekazok-na-msj-rekordom-a-limitom-na-me/|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk-SK}}</ref> === [[Majstrovstvá Európy v atletike]]=== * Berlín, Nemecko 2018 - 4x 400 m., 8. miesto (3:32,22 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenky skončili na ME vo finále ôsme, do dejín vošiel 17-ročný bežec z Nórska|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-v-stafete-osme-na-me-v-atletike-2018/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk}}</ref>, 400m prek., 18. miesto - rozbehy (58,46 s)<ref>{{Citácia knihy|titul=2018 European Athletics Championships – Women's 400 metres hurdles|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=2018_European_Athletics_Championships_%E2%80%93_Women%27s_400_metres_hurdles&oldid=997475081|rok=2020-12-31|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 997475081}}</ref> * Majstrovstvá Európy do 23 rokov, Tallinn 2021 - 400 m prekážok 1. miesto (54,28 s). Získala 4. zlatú medailu pre Slovensko z ME do 23 rokov.<ref name="dennikn-bezkyna-zapletalova-je-majsterkou"/> === [[Diamantová liga]] === * Golden gala Rím, Taliansko 2020 - 400m prek., 7. miesto (56,02 s) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diamantová liga: Emma Zapletalová pri svojej premiére siedma, Bubeník šiesty|url=https://sport.aktuality.sk/c/461066/diamantova-liga-emma-zapletalova-pri-svojej-premiere-siedma/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk|meno=SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Slovakia a|priezvisko=s}}</ref> === [[World athletics Continental Tour – Gold]] === * [[Zlatá tretra]] Ostrava, Česko 2020 - 300m prek., 2. miesto (38,97 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zapletalová zažiarila na Zlatej tretre. Výrazne zlepšila slovenský rekord|url=https://sport.pravda.sk/atletika/clanok/562299-zapletalova-zaziarila-na-zlatej-tretre-vyrazne-zlepsila-slovensky-rekord/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-08|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk-SK}}</ref> *Gyulai István Memorial, Maďarsko 2020 - 400m prek., 5. miesto (56,68 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=400 Metres Hurdles Result {{!}} Gyulai István Memorial|url=https://worldathletics.org/results/world-continental-tour-gold/2020/gyulai-istvan-memorial-7138938/women/400-metres-hurdles/final/result|vydavateľ=worldathletics.org|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=en}}</ref> === [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]] === Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020 v Tokiu]] nepostúpila do finále behu na 400 metrov. S časom 55:79 s získala 15. priečku.<ref name="dennikn-oly-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská bežkyňa Emma Zapletalová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2490126/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-02 | dátum prístupu = 2021-09-01 }}</ref> === Ankety === * Najlepší športovec Slovenska za rok 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | titul = Tituly Športovec roka dostali Zapletalová a mladé hádzanárky | url = https://www.teraz.sk/sport/sport-tituly-sportovec-roka-sr-2025-p/934587-clanok.html | dátum vydania = 2026-01-19 | dátum prístupu = 2026-01-20 | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky, tasr.sk}}</ref> * 1. miesto Atlét roka 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marcinát | meno = Juraj | titul = Čo povedali najlepší v ankete Atlét roka 2025 – vyjadrenia a profily laureátov: Emma Zapletalová, Dominik Černý, Gabriela Gajanová, Tereza Čorejová, Bram Peters, Peter Bottlík | url = https://www.atletika.sk/co-povedali-najlepsi-v-ankete-atlet-roka-2025-vyjadrenia-a-profily-laureatov-emma-zapletalova-dominik-cerny-gabriela-gajanova-tereza-corejova-bram-peters-peter-bottlik/ | dátum vydania = 2025-11-08 | dátum prístupu = 2026-01-26 | vydavateľ = atletika.sk - oficiálna stránka Slovenského atletického zväzu}}</ref> * 1. miesto Atlét roka 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | titul = Slovenská atletika má znova kráľovnú, anketu Atlét roka 2021 vyhrala Emma Zapletalová (kompletné výsledky) | url = https://www.atletika.sk/slovenska-atletika-ma-po-deviatich-rokoch-znova-kralovnu-anketu-atlet-roka-2021-vyhrala-europska-sampionka-do-23-rokov-na-400-m-prekazok-emma-zapletalova-kompletne-vysledky/ | dátum vydania = 2021-11-04 | dátum prístupu = 2026-01-20 | vydavateľ = atletika.sk - oficiálna stránka Slovenského atletického zväzu}}</ref> == Osobné rekordy == * 200 metrov - 22,67 s (Banská Bystrica 2026) * 400 metrov - 50,59 s (slovenský rekord, Ostrava 2026) * 300 metrov prekážky - 38,97 s (slovenský rekord, slovenský najlepší výkon histórie, Zlatá tretra Ostrava 2020) * 400 metrov prekážky - 52,30 s (slovenský rekord, Dauha 2026) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://statistika.atletika.sk/vysledky-atleta/2026/12230540525 Emma Zapletalová] na webe [[Slovenský atletický zväz|Slovenského atletického zväzu]] * [https://worldathletics.org/athletes/-/14647721 Emma Zapletalová] na webe [[Medzinárodná asociácia atletických federácií|World Athletics]] {{eng icon}} * [https://www.olympics.com/en/athletes/emma-zapletalova Emma Zapletalová] na stránke Medzinárodného olympijského výboru {{eng icon}} * [https://www.olympic.sk/sportovec/emma-zapletalova Emma Zapletalová] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251209111021/https://www.olympic.sk/sportovec/emma-zapletalova |date=2025-12-09 }} stránke Slovenského športového a olympijského výboru {{Slováci na LOH 2020}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zapletalová, Emma}} [[Kategória:Slovenskí bežci na 400 m]] [[Kategória:Slovenskí bežci na 400 m cez prekážky]] [[Kategória:Majstri Európy v atletike]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] imibtuvyp8e8d7e8gxsjrhaehqi0o6a 0 669048 8356890 7894486 2026-08-16T13:47:00Z Pe3kZA 39673 rozšírenie 8356890 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = miestna časť | Časť čoho = [[Tŕnie|Tŕnia]] | Názov = Kašova Lehôtka | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6169 | Zemepisná dĺžka = 19.0352 | Nadmorská výška = 556 | Prvá zmienka = 1393 | Starosta = Martina Kubincová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 962 34 | Kód = 518875 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = trnie.sk | Commons = Tŕnie | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kašova Lehôtka''' ([[Maďarčina|maď.]] Zólyomszabadi) je časť obce [[Tŕnie]]<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=T%C5%95nie&source=osm&id=1015715456&ds=1&x=19.0338879&y=48.6153417&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> v [[Zvolen (okres)|okrese Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Do roku [[1948]] bola samostatnou obcou.<ref name=Do/> == Poloha == Osada sa nachádza v južnej časti [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = Bratislava}}</ref>, v ich [[Celok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Turovské predhorie]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|556}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.616002,19.037328,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Je situovaná približne 1 km severne od centra Tŕnia a približne 10 km severozápadne od [[Zvolen|Zvolena]]. Prístupná je miestnou cestou zo strediskovej obce.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.03541&y=48.61691&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Obec vznikla už v [[13. storočie|13. storočí]], hoci najstaršia písomná zmienka pochádza až z roku [[1564]]. Jej názov zrejme pochádza od priezviska jedného zo zámožnejších obyvateľov – Kašu.<ref name=Do/> Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a lesníctvom, ako aj spracovaním dreva z okolitých lesov. V čase [[Protireformácia|protireformácie]] počet obyvateľov vzrástol prisťahovaním sa niekoľkých evanjelických rodín z [[Budča|Budče]], ktoré utiekli a v obci sa potom natrvalo usadili. Boli to rodiny Mikulovcov a Marcelyovcov. Až do roku [[1848]] obec patrila rodu Forgáčovcov, potom [[Dobrá Niva (hrad)|Dobronivskému panstvu]]. V roku [[1910]] mala 85 prevažne slovenských obyvateľov a v roku [[1925]] bola priradená k [[Zvolen (okres)|okresu Zvolen]]. Počas [[SNP]] osada veľmi trpela, pretože v okolitých horách, severne od Tŕnia, sa ukrývali povstaleckí vojaci. Kvôli pomoci miestnych bola vtedajšia obec vypálená. Do roku 1948 bola samostatnou obcou, odvtedy je súčasťou obce [[Tŕnie]].<ref name=Do>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.trnie.sk/historia-obce-0.html | vydavateľ = trnie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Pamiatky == * Drevená zvonica bola postavená na začiatku 20. storočia a stojí na malom námestí v strede osady. Jeden z jej zvonov bol odliaty v roku [[1667]]. * Tri ľudové obydlia (dva postavené v druhej polovici 19. storočia a jedno postavené v roku [[1905]]). == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.trnie.sk/ Oficiálna stránka Tŕnia] * [http://www.e-obce.sk/obec/trnie/trnie.html E-obce.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210725111848/https://www.e-obce.sk/obec/trnie/trnie.html |date=2021-07-25 }} * [http://www.obce.info/?make=mapa&id=4006&obec=477&pl=obcesk Informácie o dedine] * [http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=6&pos_x=-426687&pos_y=-1241120&size=full&lang=sk&sipka=1&name=Ka%9Aova%20Leh%F4tka%2C%20Zvolen Na mape Slovenska] {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Slovenské obce zaniknuté zlúčením]] [[Kategória:Tŕnie| ]] 4rc1kdwyf8lrlh8ny2fqx4g501r0w54 0 675260 8356885 8322261 2026-08-16T13:39:23Z ~2026-43997-35 302384 Aktualizácia článku 8356885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{PAN}} Panama|Najvyššia výhra={{AIA}} [[Anguilla]] 0-13 Panama {{PAN}}{{break}}([[Panama City]], [[Panama]]; [[5. jún]] [[2021]])|Kontinentálne majstrovstvá=[[Zlatý pohár CONCACAF]]|Prvá účasť MR=1963|Štarty MR=13|Najlepší výsledok MS=Skupinová fáza (2018, 2026)|Štarty MS=2|Prvá účasť MS=2018|Najvyššia prehra={{PAN}} Panama 0-11 [[Kostarika]] {{CRC}}{{break}}([[Panama City]], [[Panama]]; [[16. február]] [[1938]])|Prvý zápas={{PAN}} Panama 2-1 [[Venezuela]] {{VEN}}{{break}}([[Panama City]], [[Panama]]; [[12. február]] [[1938]])|Prezývka=Los Canaleros|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=150. miesto (august 1995)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=29. miesto (marec 2014)|Rebríček FIFA=44. miesto <small>(20. júl 2026)</small>|Kód FIFA=PAN|Najlepší strelec=[[Luis Tejada]] (43)|Najviac štartov=[[Aníbal Godoy]] (160)|Tréner=[[Thomas Christiansen]]|Konfederácia=[[CONCACAF]]|Najlepší výsledok MR=2. miesto (2005, 2013, 2023)|vzor_lp2=_pan21a|trenírky2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_pp2=_pan21a|vzor_t2=_pan21a|ponožky1=D60A14|vzor_lp1=_pan21h|trenírky1=D60A14|pravéplece1=D60A14|telo1=D60A14|ľavéplece1=D60A14|vzor_pp1=_pan21h|vzor_t1=_pan21h|ponožky2=FFFFFF}} '''Panamské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Panama (štát)|Panamu]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Zlatý pohár CONCACAF]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1937]]. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] sa Panama predstavila dvakrát. Jej prvá účasť bola na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|MS 2018.]] V konkurencii [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicka]] (0:3), [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicka]] (1:6) a [[Tuniské národné futbalové mužstvo|Tuniska]] (1:2) skončila na poslednom mieste v skupine so skóre 2:11. Druhýkrát sa jej to podarilo v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] kedy po výsledkoch 0:1 s [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghanou]], 0:1 s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] a 0:2 s [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglickom]] skončila na poslednom mieste skupiny so skóre 0:4. Najväčším úspechom Panamy na [[Zlatý pohár CONCACAF|Zlatom pohári CONCACAF]] je druhé miesto, ktoré sa jej podarilo získať trikrát - v roku [[Zlatý pohár CONCACAF 2005|2005]], [[Zlatý pohár CONCACAF 2013|2013]] a [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|2023.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/ | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/ | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mobile livescore - Flashscore.mobi football scores | url = https://www.flashscore.mobi/ | vydavateľ = www.flashscore.mobi | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref> == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ ! style="width: 150px;" | Rok ! style="width: 200px;" | Účasť ! style="width: 200px;" | Umiestnenie |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | colspan="2" rowspan="10" |''Neboli členom FIFA'' |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] | colspan="2" rowspan="10" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Skupinová fáza |32. miesto |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{USA}} {{CAN}} {{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] |Skupinová fáza |43. miesto |- |{{PRT}} {{ESP}} {{MAR}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]] | colspan="2" rowspan="2" |''TBD'' |- |{{SAU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]] |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''2x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Zlatý pohár CONCACAF == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- ! colspan="3" |Majstrovstvá CONCACAF |- |{{SLV}} 1963 |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{GTM}} 1965 | colspan="2" |Bez účasti |- |{{HON}} 1967 | colspan="2" rowspan="2" |Nepostúpili |- |{{CRC}} 1969 |- |{{TTO}} 1971 | colspan="2" rowspan="2" |Bez účasti |- |{{HTI}} 1973 |- |{{MEX}} 1977 | colspan="2" rowspan="4" |Nepostúpili |- |{{HON}} 1981 |- |1985 |- |1989 |- ! colspan="3" |Zlatý pohár CONCACAF |- |{{USA}} 1991 | colspan="2" |Bez účasti |- |{{USA}} {{MEX}} 1993 |Skupinová fáza |7. miesto |- |{{USA}} 1996 | colspan="2" rowspan="5" |Nepostúpili |- |{{USA}} 1998 |- |{{USA}} 2000 |- |{{USA}} 2002 |- |{{USA}} {{MEX}} 2003 |- |{{USA}} 2005 |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{USA}} 2007 | rowspan="2" |Štvrťfinále |6. miesto |- |{{USA}} 2009 |7. miesto |- |{{USA}} 2011 |Semifinále |'''3. miesto''' |- |{{USA}} 2013 |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{USA}} {{CAN}} 2015 |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- |{{USA}} 2017 | rowspan="2" |Štvrťfinále |5. miesto |- |{{USA}} {{CRC}} {{JAM}} 2019 |7. miesto |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2021|2021]] |Skupinová fáza |9. miesto |- |{{USA}} {{CAN}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|2023]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{CAN}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2025|2025]] |Štvrťfinále |5. miesto |- |2027 | colspan="2" |TBD |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasti – '''13x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''3x''', Bronz – '''2x''' |} == [[Liga národov CONCACAF]] == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Sezóna !Divízia !Umiestnenie |- |[[Liga národov CONCACAF 2019/2020|2019-20]] |A |8. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2022/2023|2022-23]] |A |4. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2023/2024|2023-24]] |A |4. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2024/2025|2024-25]] |A |2. miesto |- |2026-27 |A | |} == Ostatné súťaže == '''<big>[[Copa América]]</big>''' {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{USA}} [[Copa América 2016|2016]] |Skupinová fáza |12. miesto |- |{{USA}} [[Copa América 2024|2024]] |Štvrťfinále |7. miesto |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://fepafut.com/ FEPAFUT] – Federación Panameña de Fútbol *[https://www.fifa.com/es/about-fifa/associations/pan FIFA – Panamanian Football Association] {{Členovia CONCACAF}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Panamské národné družstvá]] [[Kategória:Futbal v Paname]] f9d8fuuvk5ljo2yo8qeij7zx87f6qw1 8356891 8356885 2026-08-16T13:51:37Z ~2026-43997-35 302384 8356891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{PAN}} Panama|Najvyššia výhra={{AIA}} [[Anguilla]] 0-13 Panama {{PAN}}{{break}}([[Panama City]], [[Panama]]; [[5. jún]] [[2021]])|Kontinentálne majstrovstvá=[[Zlatý pohár CONCACAF]]|Prvá účasť MR=1963|Štarty MR=13|Najlepší výsledok MS=Skupinová fáza (2018, 2026)|Štarty MS=2|Prvá účasť MS=2018|Najvyššia prehra={{PAN}} Panama 0-11 [[Kostarika]] {{CRC}}{{break}}([[Panama City]], [[Panama]]; [[16. február]] [[1938]])|Prvý zápas={{PAN}} Panama 2-1 [[Venezuela]] {{VEN}}{{break}}([[Panama City]], [[Panama]]; [[12. február]] [[1938]])|Prezývka=Los Canaleros|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=150. miesto (august 1995)|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=29. miesto (marec 2014)|Rebríček FIFA=44. miesto <small>(20. júl 2026)</small>|Kód FIFA=PAN|Najlepší strelec=[[Luis Tejada]] (43)|Najviac štartov=[[Aníbal Godoy]] (160)|Tréner=[[Thomas Christiansen]]|Konfederácia=[[CONCACAF]]|Najlepší výsledok MR=2. miesto (2005, 2013, 2023)|vzor_lp2=_pan21a|trenírky2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_pp2=_pan21a|vzor_t2=_pan21a|ponožky1=D60A14|vzor_lp1=_pan21h|trenírky1=D60A14|pravéplece1=D60A14|telo1=D60A14|ľavéplece1=D60A14|vzor_pp1=_pan21h|vzor_t1=_pan21h|ponožky2=FFFFFF}} '''Panamské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Panama (štát)|Panamu]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] alebo [[Zlatý pohár CONCACAF]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1937]]. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]] sa Panama predstavila dvakrát. Jej prvá účasť bola na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|MS 2018.]] V konkurencii [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicka]] (0:3), [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicka]] (1:6) a [[Tuniské národné futbalové mužstvo|Tuniska]] (1:2) skončila na poslednom mieste v skupine so skóre 2:11. Druhýkrát sa jej to podarilo v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] kedy po výsledkoch 0:1 s [[Ghanské národné futbalové mužstvo|Ghanou]], 0:1 s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] a 0:2 s [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglickom]] skončila na poslednom mieste skupiny so skóre 0:4. Najväčším úspechom Panamy na [[Zlatý pohár CONCACAF|Zlatom pohári CONCACAF]] je druhé miesto, ktoré sa jej podarilo získať trikrát - v roku [[Zlatý pohár CONCACAF 2005|2005]], [[Zlatý pohár CONCACAF 2013|2013]] a [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|2023.]] <ref>{{Citácia periodika |priezvisko=TASR |titul=Futbalisti Mexika sa stali majstrami Severnej a Strednej Ameriky, vo finále zdolali Panamu |periodikum=Tlačová agentúra Slovenskej republiky |dátum=2023-07-17}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=SITA |titul=Zlatý pohár: USA obhájili triumf, vo finále zdolali Panamu až na penalty |periodikum=Slovenská tlačová agentúra |dátum=2013-07-29}}</ref><ref>{{Citácia periodika |priezvisko=TASR |titul=Zlatý pohár: USA sa stali víťazmi, vo finále zdolali Panamu |periodikum=Tlačová agentúra Slovenskej republiky |dátum=2005-07-25}}</ref> == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ ! style="width: 150px;" | Rok ! style="width: 200px;" | Účasť ! style="width: 200px;" | Umiestnenie |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | colspan="2" rowspan="10" |''Neboli členom FIFA'' |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{SUI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] | colspan="2" rowspan="10" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Skupinová fáza |32. miesto |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] | colspan="2" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{USA}} {{CAN}} {{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] |Skupinová fáza |43. miesto |- |{{PRT}} {{ESP}} {{MAR}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]] | colspan="2" rowspan="2" |''TBD'' |- |{{SAU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]] |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''2x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Zlatý pohár CONCACAF == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- ! colspan="3" |Majstrovstvá CONCACAF |- |{{SLV}} 1963 |Skupinová fáza |6. miesto |- |{{GTM}} 1965 | colspan="2" |Bez účasti |- |{{HON}} 1967 | colspan="2" rowspan="2" |Nepostúpili |- |{{CRC}} 1969 |- |{{TTO}} 1971 | colspan="2" rowspan="2" |Bez účasti |- |{{HTI}} 1973 |- |{{MEX}} 1977 | colspan="2" rowspan="4" |Nepostúpili |- |{{HON}} 1981 |- |1985 |- |1989 |- ! colspan="3" |Zlatý pohár CONCACAF |- |{{USA}} 1991 | colspan="2" |Bez účasti |- |{{USA}} {{MEX}} 1993 |Skupinová fáza |7. miesto |- |{{USA}} 1996 | colspan="2" rowspan="5" |Nepostúpili |- |{{USA}} 1998 |- |{{USA}} 2000 |- |{{USA}} 2002 |- |{{USA}} {{MEX}} 2003 |- |{{USA}} 2005 |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{USA}} 2007 | rowspan="2" |Štvrťfinále |6. miesto |- |{{USA}} 2009 |7. miesto |- |{{USA}} 2011 |Semifinále |'''3. miesto''' |- |{{USA}} 2013 |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{USA}} {{CAN}} 2015 |'''Tretie miesto''' |'''3. miesto''' |- |{{USA}} 2017 | rowspan="2" |Štvrťfinále |5. miesto |- |{{USA}} {{CRC}} {{JAM}} 2019 |7. miesto |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2021|2021]] |Skupinová fáza |9. miesto |- |{{USA}} {{CAN}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|2023]] |'''Vicemajster''' |'''2. miesto''' |- |{{CAN}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2025|2025]] |Štvrťfinále |5. miesto |- |2027 | colspan="2" |TBD |- |'''Celkom''' | colspan="2" |Účasti – '''13x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''3x''', Bronz – '''2x''' |} == [[Liga národov CONCACAF]] == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Sezóna !Divízia !Umiestnenie |- |[[Liga národov CONCACAF 2019/2020|2019-20]] |A |8. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2022/2023|2022-23]] |A |4. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2023/2024|2023-24]] |A |4. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2024/2025|2024-25]] |A |2. miesto |- |2026-27 |A | |} == Ostatné súťaže == '''<big>[[Copa América]]</big>''' {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- |{{USA}} [[Copa América 2016|2016]] |Skupinová fáza |12. miesto |- |{{USA}} [[Copa América 2024|2024]] |Štvrťfinále |7. miesto |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://fepafut.com/ FEPAFUT] – Federación Panameña de Fútbol *[https://www.fifa.com/es/about-fifa/associations/pan FIFA – Panamanian Football Association] {{Členovia CONCACAF}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Panamské národné družstvá]] [[Kategória:Futbal v Paname]] nujfv6ohpsbrwqrd5dbb31c11dk9i6a 0 699485 8357052 7939679 2026-08-16T19:51:43Z Niegodzisie 166980 8357052 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Muse]] | Názov = Will of the People | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[alternatívny rock]], [[glam rock]], [[synth-pop]], [[arena rock]], [[hard rock]], [[progresívny rock]] | Dĺžka = 37:40 | Dátum vydania = [[26. august]] [[2022]] | Miesto nahratia = Red Room ([[Santa Monica]])<br />Black Lodge ([[Londýn]])<br />[[Abbey Road Studios|Abbey Road]] (Londýn) | Popis = | Vydavateľ = [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]], [[Helium 3 (nahrávacia spoločnosť)|Helium 3]] | Producent = Muse | Skladateľ = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Simulation Theory (album)|Simulation Theory]]<br/> (2018) | Tento album = Will of the People <br/> (2022) | Nasledujúci album = [[The Wow! Signal]]<br/> (2026) | Recenzie = : ADM = 6.5/10<ref>{{cite web|url=http://www.anydecentmusic.com/review/13403/Muse-Will-Of-The-People.aspx|title=Will of the People by Muse reviews|publisher=[[AnyDecentMusic?]]|access-date=8 May 2023}}</ref> : MC = 71/100<ref name="MC">{{cite web|url=https://www.metacritic.com/music/will-of-the-people/muse|title=Will of the People by Muse Reviews and Tracks|publisher=[[Metacritic]]|access-date=25 August 2022}}</ref> : [[AllMusic]], {{rating|4.5|5}}<ref name="AllMusic rev">{{cite web|first=Neil Z.|last=Yeung|url=https://www.allmusic.com/album/will-of-the-people-mw0003693082|title=Muse - Will of the People Album Reviews, Songs & More|work=[[AllMusic]]|date=26 August 2022|access-date=26 August 2022}}</ref> : ''Clash'', 7/10<ref name="Clash rev">{{cite web|first=Emily|last=Swingle|url=https://www.clashmusic.com/reviews/muse-will-of-the-people/|title=Muse – Will Of The People|work=Clash|date=26 August 2022|access-date=28 August 2022}}</ref> : ''Classic Rock'', {{Rating|4.5|5}}<ref name="Classic Rock rev">{{cite web|first=Mark|last=Beaumont|url=https://www.loudersound.com/reviews/muse-capture-the-the-head-spinning-chaos-of-the-age-on-will-of-the-people|title=Muse capture the the[sic] head-spinning chaos of the age on Will Of The People|work=Classic Rock|date=25 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> : ''DIY'', {{Rating|2.5|5}}<ref name="DIY rev">{{cite web|first=Emma|last=Wilkes|url=https://diymag.com/2022/08/24/muse-will-of-the-people-album-review|title=Muse – Will Of The People review|work=DIY|date=24 August 2022|access-date=25 August 2022}}</ref> : ''[[Gigwise]]'', {{Rating|8|10}}<ref name="Gigwise rev">{{cite web|first=Andrew|last=Belt|url=https://www.gigwise.com/reviews/3425930/album-review-muse-will-of-the-people|title=Album Review: Muse – Will Of The People|work=[[Gigwise]]|date=23 August 2022|access-date=25 August 2022}}</ref> : ''[[Kerrang!]]'', 4/5<ref name="Kerrang! rev">{{cite web|first=Nick|last=Ruskell|url=https://www.kerrang.com/album-review-muse-will-of-the-people|title=Album review: Muse – Will Of The People|work=[[Kerrang!]]|date=18 August 2022|access-date=25 August 2022}}</ref> : ''[[MusicOMH]]'', {{Rating|3.5|5}}<ref name="MOMH rev">{{cite web|first=John|last=Murphy|url=https://www.musicomh.com/reviews/albums/muse-will-of-the-people|title=Muse – Will Of The People|work=[[musicOMH]]|date=24 August 2022|access-date=25 August 2022}}</ref> : ''[[NME]]'', {{Rating|4|5}}<ref name="NME rev">{{cite web|first=Andy|last=Price|url=https://www.nme.com/reviews/album/muse-will-of-the-people-review-3296896|title=Muse – 'Will Of The People' review: modern anxieties, and their best music in years|work=[[NME]]|date=25 August 2022|access-date=26 August 2022}}</ref> : ''[[Pitchfork Media|Pitchfork]]'', 3.7/10<ref name="Pitchfork rev">{{cite web|first=Sasha|last=Geffen|url=https://pitchfork.com/reviews/albums/muse-will-of-the-people/|title=Muse: Will of the People Album Review|work=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|date=31 August 2022|access-date=31 August 2022}}</ref> : [[Sputnikmusic]], 3.5/5<ref name="Sputnik rev">{{cite web|author=Simon K.|url=https://www.sputnikmusic.com/review/85423/Muse-Will-of-the-People/|title=Review: Muse - Will of the People|work=[[Sputnikmusic]]|date=24 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> | Misc = {{Single | Názov = Will of the People | Farba pozadia = #B0C4DE | Singel 1 = Won't Stand Down | Singel 1 dátum = 13. január 2022 | Singel 2 = Compliance | Singel 2 dátum = 17. marec 2022 | Singel 3 = Will of the People | Singel 3 dátum = 1. jún 2022 | Singel 4 = Kill or Be Killed | Singel 4 dátum = 21. júl 2022 | Singel 5 = You Make Me Feel Like It's Halloween | Singel 5 dátum = 26. august 2022 | Singel 6 = | Singel 6 dátum = }} }} '''''Will of the People''''' je deviaty štúdiový album anglickej rockovej skupiny [[Muse]]. Hudobné vydavateľstvá [[Warner Bros. Records]] a [[Helium 3 (nahrávacia spoločnosť)|Helium 3]] ho oficiálne publikovali na hudobnom trhu dňa [[26. august]]a [[2022]]. Tento album, ktorý si kapela produkovala sama je žánrovo pestrý, jeho výhradný autor, Matthew Bellamy, ho opisuje ako „album veľkých hitov – nových piesní“.<ref name="NME greatest hits">{{cite web|first=Sam|last=Moore|url=https://www.nme.com/news/music/matt-bellamy-says-muses-will-of-the-people-is-a-greatest-hits-album-of-new-songs-3226398|title=Matt Bellamy says Muse's 'Will Of The People' is "a greatest hits album – of new songs"|work=[[NME]]|date=16 May 2022|access-date=29 May 2022}}</ref> Vydanie albumu predchádzali štyri oficiálne single: „Won't Stand Down“, „Compliance“, „Will of the People“ a „Kill or Be Killed“ a súčasne s albumom vyšiel aj piaty singel, „You Make Me Feel Like It's Halloween“. Album bol všeobecne prijatý pozitívne a stal sa siedmym v poradí, ktorý sa dostal v Spojenom kráľovstve na prvú priečku rebríčka.<ref>{{cite web|first=Bethany|last=Minelle|url=https://news.sky.com/story/muses-will-of-the-people-becomes-first-uk-number-one-album-with-nft-technology-12687851|title=Muse's Will of the People becomes first UK number one album with NFT technology|work=Sky News|date=2 September 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> Po jeho vydaní sa v apríli 2022 začalo turné [[The Will of the People World Tour]], ktoré je plánované do októbra 2023.<ref name="NME tour">{{cite web|first=Rhian|last=Daly|url=https://www.nme.com/news/music/muse-new-song-will-of-the-people-announce-intimate-tour-3238189|title=Muse share stomping new song 'Will Of The People' and announce intimate tour|work=[[NME]]|date=1 June 2022|access-date=2 June 2022}}</ref><ref>{{cite web|first=Will|last=Richards|url=https://www.nme.com/news/music/muse-announce-new-2023-uk-and-ireland-arena-dates-tickets-3461603|title=Muse announce new 2023 UK and Ireland arena dates|work=[[NME]]|date=26 June 2022|access-date=26 June 2022}}</ref> ==Pozadie vzniku a nahrávanie== O nápade na album [[Matthew Bellamy]] hovoril, že vydavateľstvo [[Warner Bros. Records|Warner Records]] im pôvodne navrhovalo, aby bol vydaný album najväčších hitov (tzv. [[Greatest Hits|''Greatest Hits'']]) skupiny Muse, no oni sa miesto toho rozhodli, že nahrajú album, ktorý bude „zostrihom všetkých hudobných žánrov, z ktorých v minulosti čerpali inšpirácie“. Matthew chcel, aby sa v novom projekte skombinoval fenomén kompilácie „albumu veľkých hitov, prezentovaných v nových piesňach“.<ref name="NME greatest hits">{{cite web|first=Sam|last=Moore|url=https://www.nme.com/news/music/matt-bellamy-says-muses-will-of-the-people-is-a-greatest-hits-album-of-new-songs-3226398|title=Matt Bellamy says Muse's 'Will Of The People' is "a greatest hits album – of new songs"|work=[[NME]]|date=16 May 2022|access-date=29 May 2022}}</ref> K výsledku Warner poznamenal, že zahŕňa viacero žánrov: napríklad skladbu „Will of the People“ definoval ako „[[Glam rock|glam rockovú]]“ a v „Kill or Be Killed“ ako pieseň, ktorá je žánrovo spojená s „[[Industriálny rock|industriálnym rockom]]“.<ref name="Variety">{{cite web|first=Chris|last=Willman|url=https://variety.com/2022/music/news/muse-will-people-new-album-return-1235207984/|title=Muse to Return After Four Years With 'Will of the People' Album; 'Compliance' Video Out Now|work=Variety|date=17 March 2022|access-date=18 March 2022}}</ref> Bellamy sa k textovej stránke albumu vyjadruje, že bol inšpirovaný „narastajúcou neistotou a nestabilitou vo svete. Je to spôsobené pocitom, že západný svet a prírodný systém, ktorý nás obklopuje, čelí reálnym hrozbám. Album je osobnou navigáciou, vnútornými obavami a prípravou na to, čo bude nasledovať.“<ref>{{cite web|first=Evan|last=Minsker|url=https://pitchfork.com/news/muse-announce-new-album-will-of-the-people-share-video-for-new-song-compliance-watch/|title=Muse Announce New Album ''Will of the People'', Share Video for New Song "Compliance": Watch|work=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]|date=17 March 2022|access-date=18 March 2022}}</ref> Nahrávky pre album boli realizované na viacerých miestach: v Bellamyho štúdiu Red Room v kalifornskej [[Santa Monica|Santa Monice]],<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=1w1Bx_1Thhk|title=Matt Bellamy on Muse's new album, being "the biggest unknown band in the world"|date=26 August 2022|type=YouTube video|publisher=[[CBS Mornings]]|time=1:10|access-date=27 August 2022}}</ref> ako aj v štúdiu Black Lodge a v štúdiu [[Abbey Road Studios|Abbey Road]] v [[Londýn|Londýne]].<ref name="album notes">{{cite AV media notes|title=Will of the People|others=[[Muse (band)|Muse]]|year=2022|type=album liner notes|publisher=[[Warner Records]]; [[Helium 3 (record label)|Helium-3]]|id=019029638386}}</ref> ==Propagácia a vydanie albumu== Prvý úryvok z albumu zaznel dňa 25. decembra 2021, kedy Bellamy krátko naživo streamoval seba a svojho 10-ročného syna Binga pritom ako počúvajú pieseň „Won't Stand Down“.<ref>{{cite web|first=Rhian|last=Daly|url=https://www.nme.com/news/music/matt-bellamy-teases-new-muse-song-instagram-live-3126213|title=Matt Bellamy teases new Muse song on Instagram Live|work=[[NME]]|date=26 December 2021|access-date=8 May 2023}}</ref><ref name="Kerrang">{{cite web|first=Emily|last=Carter|url=https://www.kerrang.com/muse-to-release-heavy-new-single-wont-stand-down-next-week|title=Muse to release heavy new single Won't Stand Down next week|work=[[Kerrang!]]|date=7 January 2022|access-date=9 January 2022}}</ref> Asi o dva týždne neskôr skupina Muse oznámila, že táto pieseň, ktorá sa sa stane ich prvým singlom od „Pressure“ zo septembra 2018, vyjde dňa 13. januára 2022.<ref name="Kerrang"/> Druhý singel z albumu, „Compliance“, vyšiel dňa 17. marca a súčasne bol zverejnený dátum 26. august, kedy skupina Muse naplánovala vydať svoj nový štúdiový album.<ref>{{cite web|first=Chris|last=Willman|url=https://variety.com/2022/music/news/muse-will-people-new-album-return-1235207984/|title=Muse to Return After Four Years with 'Will of the People' Album; 'Compliance' Video Out Now|work=Variety|date=17 March 2022|access-date=25 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|first=Chad|last=Childers|url=https://loudwire.com/muse-compliance-video-will-of-the-people-album/|title=Muse Drop Defiant New Song 'Compliance,' Announce New Album|work=[[Loudwire]]|date=17 March 2022|access-date=18 March 2022}}</ref> Tretím singlom bola titulná nahrávka albumu, ktorá oficiálne vyšla 1. júna 2022.<ref name="NME tour">{{cite web|first=Rhian|last=Daly|url=https://www.nme.com/news/music/muse-new-song-will-of-the-people-announce-intimate-tour-3238189|title=Muse share stomping new song 'Will Of The People' and announce intimate tour|work=[[NME]]|date=1 June 2022|access-date=2 June 2022}}</ref><ref>{{cite web|first=Abby|last=Jones|url=https://consequence.net/2022/06/muse-will-of-the-people-stream/|title=Muse Attempt to Summon the “Will of the People” with New Single: Stream|work=[[Consequence (publication)|Consequence]]|date=1 June 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> V ten istý mesiac začali Muse európsku festivalovú časť svojho svetového turné Will of the People World Tour, na ktorom naživo zahrali všetky tri nové single, ako aj vtedy nevydanú skladbu z albumu „Kill or Be Killed“.<ref>{{cite web|first=Ali|last=Shutler|url=https://www.nme.com/news/music/watch-muse-perform-new-song-kill-or-be-killed-as-they-kick-off-summer-tour-3239882|title=Watch Muse perform new song 'Kill or be Killed' as they kick off summer tour|work=[[NME]]|date=5 June 2022|access-date=25 August 2022}}</ref> Dňa 21. júla 2022 vyšla skladba „Kill or Be Killed“ ako oficiálny štvrtý singel albumu.<ref>{{cite web|first=Greg|last=Kennelty|url=https://metalinjection.net/new-music/muse-explores-modern-metal-with-straight-up-nu-metal-track-kill-or-be-killed|title=Muse Explores "Modern Metal" With Nü-Metal Tinged Track "Kill Or Be Killed"|work=Metal Injection|date=21 July 2022|access-date=8 May 2023}}</ref><ref>{{cite web|url=https://diymag.com/news/muse-new-video-kill-or-be-killed|title=Muse drop new track ‘Kill Or Be Killed’|work=DIY|date=21 July 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> Dňa 23. augusta skupina Muse oznámila, že piaty singel z albumu, „You Make Me Feel Like It's Halloween“, vyjde 26. augusta, t.j. v rovnaký deň ako vyjde nový album..<ref>{{cite web|first=Tom|last=Skinner|url=https://www.nme.com/news/music/muse-share-horror-film-inspired-video-for-new-single-you-make-me-feel-like-its-halloween-watch-3298293|title=Muse share horror film-inspired video for ‘You Make Me Feel Like It’s Halloween’|work=[[NME]]|date=26 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref><ref>{{cite web|first=Paul|last=Brannigan|url=https://www.loudersound.com/news/muses-spooky-you-make-me-feel-like-its-halloween-video-is-a-horror-movie-geeks-wet-dream|title=Muse's spooky You Make Me Feel Like It's Halloween video is a horror movie geek's wet dream|work=Louder Sound|date=26 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> Dňa 25. novembra 2022 vyšla coververzia skladby „Ghosts (How Can I Move On)“, ktorú v taliančine naspievala speváčka [[Elisa Toffoli|Elisa]],<ref>{{cite web|first=Ali|last=Shutler|url=https://www.nme.com/news/music/muse-share-updated-version-of-ghosts-how-can-i-move-on-featuring-italian-pop-star-elisa-3356298|title=Muse share updated version of ‘Ghosts (How Can I Move On)’ featuring Italian pop star Elisa|work=[[NME]]|date=25 November 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> jej francúzska verzia od [[Mylène Farmer]] vyšla o dva týždne neskôr, dňa 9. decembra 2022.<ref>{{cite web|url=https://www.sudouest.fr/culture/musique/chanson-muse-et-mylene-farmer-un-duo-inedit-attendu-a-minuit-13304529.php|title=Chanson : Muse et Mylène Farmer, un duo inédit attendu à minuit|date=12 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> Dňa 1. augusta 2022 bolo oznámené, že album ''Will of the People'' bude možné zakúpiť ako nezameniteľný token ([[NFT]]) na „eko-šetrnej“ platforme Serenade riadenej polygónom a že to bude prvý album, ktorého predaje NFT by sa kvalifikovali do britských a austrálskych hitparád.<ref>{{cite web|first=Tamzin|last=Kraftman|url=https://guitar.com/news/music-news/muse-nft-album-first-kind-qualify-for-official-uk-australia-charts/|title=Muse's NFT album first of its kind to qualify for official UK and Australia charts|website=Guitar.com|date=1 August 2022|access-date=1 August 2022}}</ref><ref name="Guardian NFT">{{cite web|first=Eamonn|last=Forde|url=https://www.theguardian.com/music/2022/aug/01/muse-release-nft-edition-album-will-of-the-people-charts|title=Sales from the crypto: Muse NFT album to become first new chart-eligible format in seven years|work=[[The Guardian]]|date=1 August 2022|access-date=1 August 2022}}</ref> Noviny [[The Guardian|''The Guardian'']] komentovali edíciu slovami: „Album Muse NFT sa bude predávať za 20 libier a celosvetovo bude obmedzený na tisíc kópií. Keďže ide o formát NFT aj limitovanú edíciu, je vo svojej ponuke pomerne skromný. Kupujúci dostanú verziu na stiahnutie album – kompletný s iným obalom – ako súbory [[Free Lossless Audio Codec|FLAC]] vo vysokom rozlíšení; členovia Muse ho digitálne podpíšu a každý z tisíc kupujúcich bude mať svoje meno trvalo uvedené na prepojenom zozname kupujúcich.“<ref name="Guardian NFT" /> ==Kompozícia albumu== Album ''Will of the People'' je oficiálne zaradený do nasledujúcich hudobných žánrov: [[glam rock]],<ref name="music feeds genres">{{cite web|first=Tiana|last=Speter|url=https://musicfeeds.com.au/album/muse-will-of-the-people-review-oozing-with-paranoia-and-chaos/|title=Muse: ‘Will of the People’ Review – Oozing With Paranoia and Chaos|work=[[Music Feeds]]|date=1 September 2022|access-date=8 May 2023}}</ref><ref name="npr genres">{{cite web|first=Scott|last=Simon|url=https://www.npr.org/2022/08/27/1119795644/will-of-the-people-is-muses-call-for-revolution|title='Will of the People' is Muse's call for revolution|work=[[NPR]]|date=27 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> [[alternatívny rock]],<ref name="Clash rev">{{cite web|first=Emily|last=Swingle|url=https://www.clashmusic.com/reviews/muse-will-of-the-people/|title=Muse – Will Of The People|work=Clash|date=26 August 2022|access-date=28 August 2022}}</ref> [[synthpop]],<ref name="music feeds genres"/> [[arena rock]],<ref name="music feeds genres"/> [[hard rock]],<ref name="cos genres">{{cite web|first=Paolo|last=Ragusa|url=https://consequence.net/2022/08/will-of-the-people-review-muse-album-uh-oh/|title=Muse’s Will of the People is Vague, Jumbled, and Unimaginative: Review|work=[[Consequence (publication)|Consequence]]|date=26 August 2022|access-date=8 May 2023}}</ref> [[progresívny rock]],<ref name="cos genres"/> [[progresívny metal]],<ref name="cos genres"/> [[industriálny metal]],<ref name="npr genres"/> a [[Synthpop|electropop]].<ref name="npr genres"/> == Ohlasy kritiky == Album ''Will of the People'' získal vo všeobecnosti pozitívne odborné recenzie. Webová stránka, ktorá, okrem iného, zhromažďuje aj recenzie hudobných albumov, [[Metacritic]], má po hodnotení od štrnástich mainstreamových kritikov vygenerované normalizované skóre 71 zo 100, čo je podľa kritérií chápané ako „všeobecne priaznivá recenzia“.<ref name="MC"/> Neil Z. Yeung z internetovej metadátovej databázy [[AllMusic]] uvádza, že „Zatiaľ čo ''Will of the People'' nie je taký zásadný projekt, ako už klasické albumy, ktoré kapela vydala po roku 2000, no je aj tak rýchly, uspokojujúcim výbuchom základných hudobných postupov kapely Muse, ktorý sa šikovne vzdal cintorína kompilácie hitov v prospech čerstvého hudobného materiálu, ktorým si ctia svoj rozvoj aj oddanú fanúšikovskú základňu.“<ref name="AllMusic rev"/> Emily Swingle z časopisu ''[[Clash (časopis)|Clash]]'' opisuje album ako „ostrú, pútavú dávku Muse...a to aj napriek textom, ktoré môžu pôsobiť ako nedostatočne inšpirované."<ref name="Clash rev"/> V časopise ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'', Mark Beaumont poznamenal, že „Muse ovládajú širšiu škálu moderných rockových a popových zvukov, s ktorými sa pohrávali posledné desaťročie, zdokonaľovali a definovali ich súčasný zvuk tak úhľadne, ako to urobili [[Black Holes and Revelations|''Black Holes & Revelations'']] počas obdobia po roku 2000."<ref name="Classic Rock rev"/> Emma Wilkes z hudobného časopisu ''[[DIY (časopis)|DIY]]'' album nazvala „švédskym stolom dystopie“.<ref name="DIY rev"/> Andrew Belt z hudobného webu ''[[Gigwise]]'' napísal, že "''Will of the People'' je plný zadumaných textov, no napriek tomu je kapela Muse stále na svojom vrchole - a vykopla pomyselnú loptu - ktorá má podobu desiatich pre nich charakteristických skladieb."<ref name="Gigwise rev"/> == Komerčný výkon == V prvom týždni od jeho vydania sa v Spojenom kráľovstve z albumu predalo 51 500 kópií, čo bolo dostatočný počet na to, aby sa ''Will of the People'' stal siedmym albumom v poradí, ktorý bol na prvej priečke rebríčka [[UK Albums Chart]].<ref>{{Cite web|first=Carl|last=Smith|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/muse-claim-seventh-uk-number-1-album-with-will-of-the-people__37325/|title=Muse claim seventh UK Number 1 album with Will Of The People|work=[[Official Charts Company]]|date=2 September 2022|access-date=2 September 2022}}</ref> V spojených štátoch s predajom 24 000 kópií, album debutoval na 15. pozícií rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]. Zároveň bol prvý v rebríčkoch [[Top Alternative Albums]] a [[Top Rock Albums]], ktoré patria do hodnotiaceho systému časopisu ''[[Billboard]]''.<ref name="Rutherford Rutherford 2022">{{cite web|first=Kevin|last=Rutherford|url=https://www.billboard.com/pro/muse-will-of-the-people-number-one-top-rock-alternative-albums-chart/|title=Muse's 'Will of the People' Becomes Band's Third Top Rock & Alternative Albums No. 1|magazine=[[Billboard]]|date=September 8, 2022|access-date=September 13, 2022}}</ref> V štatistike pre január 2023 je uvedený celosvetový predaj albumu ''Will of the People'' na úrovni 300 000 hudobných kópií.<ref>Data taken as a sum of [[#Certifications|certifications]].</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na [[Kompaktný disk|CD]] albumu ''Will of the People'' | celková_dĺžka = 37:40 | autorstvo = nie | Všetko zložené jedným človekom = [[Matt Bellamy|Matthew Bellamy]] | titul1 = Will of the People | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:18 | titul2 = Compliance | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:10 | titul3 = Liberation | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:06 | titul4 = Won't Stand Down | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:29 | titul5 = Ghosts (How Can I Move On) | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:36 | titul6 = You Make Me Feel Like It's Halloween | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:00 | titul7 = Kill or Be Killed | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 5:00 | titul8 = Verona | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 4:56 | titul9 = Euphoria | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 3:23 | titul10 = We Are Fucking Fucked | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:36 }} == Výroba albumu == ;Muse *[[Matthew Bellamy]] – gitara, spev, klavír, klávesové nástroje, vokály, nahrávanie, umelecký vedúci *[[Christopher Wolstenholme]] – basová gitara, vokály, nahrávanie, umelecký vedúci *[[Dominic Howard]] – bicie nástroje, perkusie, vokály, nahrávanie, umelecký vedúci ;Ďalší hudobníci *[[Elle Evans|Elle Bellamy]], Bing Bellamy, Caris Wolstenholme, Ernie Wolstenholme, Buster Wolstenholme, Teddi Wolstenholme, Tabitha Wolstenholme Tolhurst, Indiana Wolstenholme Tolhurst – vokály ;Produkcia *Aleks Von Korff – koprodukcia, nahrávanie, mixovanie *[[Adrian Bushby]] – nahrávanie *[[Serban Ghenea|Şerban Ghenea]], Bryce Bordone, [[Dan Lancaster]], Rhys May – mixovanie *Joe Devenney – mixovanie, štúdiový asistent (Red Room) *[[Chris Gehringer]] – mastering *Andy Maxwell, Tommy Bosustow – štúdiový asistenti ([[Abbey Road Studios|Abbey Road]]) *Chris Whitemyer, Paul Warren – technický asistenti *Jesse Lee Stout – kreatívny a umelecký direktor obalu *Tiago Marinho, Tyrone Yarde, Gabriella Russo – umelecký návrh obalu *Nick Fancher – fotografie *Andrea "Waarp" Marcias – návrh zadnej a prvej strany obalu a CD *Miko del Rosario – návrh druhej strany obalu ==Rebríčky== ===Stav na konci roka=== {| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center" | Koncoročný výsledok albumu ''Will of the People'' ! scope="col"| Rebríček (2022) ! scope="col"| Pozícia |- ! scope="row"| Belgian Albums (Ultratop Flanders)<ref>{{cite web|url=https://www.ultratop.be/nl/annual.asp?year=2022&cat=a|title=Jaaroverzichten 2022|work=[[Ultratop]]|language=nl|access-date=14 January 2023}}</ref> | 176 |- ! scope="row"| Belgian Albums (Ultratop Wallonia)<ref>{{cite web|url=https://www.ultratop.be/fr/annual.asp?year=2022&cat=a|title=Rapports annuels 2022|work=[[Ultratop]]|language=fr|access-date=14 January 2023}}</ref> | 32 |- ! scope="row"| Dutch Albums (Album Top 100)<ref>{{cite web|url=https://dutchcharts.nl/jaaroverzichten.asp?year=2022&cat=a|title=Jaaroverzichten – Album 2022|website=dutchcharts.nl|language=nl|access-date=4 January 2023}}</ref> | 96 |- ! scope="row"| French Albums (SNEP)<ref>{{cite web|url=https://snepmusique.com/les-chiffres/2022-la-production-musicale-francaise-toujours-au-top/|title=2022: La production musicale française toujours au top|work=[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]]|language=fr|date=6 January 2023|access-date=8 January 2023}}</ref> | 43 |- ! scope="row"| Swiss Albums (Schweizer Hitparade)<ref>{{cite web|url=http://swisscharts.com/charts/jahreshitparade/2022/alben|title=Schweizer Jahreshitparade 2022|website=hitparade.ch|language=de|access-date=27 December 2022}}</ref> | 15 |- ! scope="row"| UK Albums (OCC)<ref>{{Cite web|url=https://www.officialcharts.com/charts/end-of-year-artist-albums-chart/20221231/37502|title=End of Year Album Chart Top 100 – 2022|work=[[Official Charts Company]]|access-date=4 January 2023}}</ref> | 85 |} == Certifikácie == {{Certification Table Top|caption=Certfikácie predaja albumu ''Will of the People''}} {{Certification Table Entry|region=France|artist=Muse|title=Will of the People|award=Gold|type=album|relyear=2022|certyear=2022|access-date=2 May 2023}} {{Certification Table Entry|region=United Kingdom|artist=Muse|title=Will of the People|award=Silver|type=album|relyear=2022|certyear=2022|access-date=2 May 2023|id=18401-2056-2}} {{Certification Table Bottom|nosales=true|noshipments=true|streaming=true}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Zdroj == {{Preklad|en|Will of the People (album)|1164880432}} {{Muse}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2022]] [[Kategória:Albumy skupiny Muse]] s93qlh0yi91fs7m8b224j9b6nf61oj0 0 699514 8356930 8241788 2026-08-16T15:36:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356930 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista |meno=Lukáš Skovajsa |dátum narodenia={{dnv|1994|3|27}} |miesto narodenia=[[Trenčín]] |štát=[[Slovensko]] |výška=182 cm |pozícia=obranca |súčasný klub=[[AS Trenčín]] |mládežnícke kluby=[[AS Trenčín]] |mládežnícke roky=2009-2013 |kluby=[[AS Trenčín]]{{break}}[[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]]{{break}}[[SK Dynamo České Budějovice|Dynamo České Budějovice]]{{break}}[[AS Trenčín]] |roky=2012-2019{{break}}2020{{break}}2020-2023{{break}}2023- |zápasy(góly)=118 (4)<br/>{{0}}11 (0)<br/>{{0}}54 (2)<br/>{{0}}{{0}}0 (0) |národné mužstvo={{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]] |reprezentačné roky=2015-2016 |reprezentačné zápasy(góly)={{0}}{{0}}5 (0) |pkupdate=13. 07. 2023}} '''Lukáš Skovajsa''' (* [[27. marec]] [[1994]], [[Trenčín]]) je slovenský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste obrancu v slovenskom klube [[AS Trenčín]]. == Klubová kariéra == === AS Trenčín === Skovajsa vyrastal v akadémii [[AS Trenčín]]. Za A-tím debutoval [[25. september|25. septembra]] [[2012]] v osemfinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]] proti [[MŠK Žilina]], jeho tím prehral 1:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MŠK Žilina - AS Trenčín 3:1 (2:0), do štvrťfinále Slovnaft Cupu postúpil obhajca trofeje|url=https://www.mskzilina.sk/zapas.asp?id=MSK-Zilina-AS-Trencin-3-1-2-0-do-stvrtfinale-Slovnaft-Cupu-postupil-obhajca-trofeje-1781|vydavateľ=MŠK Žilina|dátum prístupu=2023-08-20|jazyk=cs|dátum vydania=2012-09-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20230820162341/https://www.mskzilina.sk/zapas.asp?id=MSK-Zilina-AS-Trencin-3-1-2-0-do-stvrtfinale-Slovnaft-Cupu-postupil-obhajca-trofeje-1781|dátum archivácie=2023-08-20}}</ref> V najvyššej slovenskej súťaži debutoval až [[30. september|30. septembra]] [[2014]] pri výhre 3:1 nad [[MFK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FK Dukla Banská Bystrica - AS Trenčín {{!}} Detail zápasu|url=https://www.nikeliga.sk:443/zapas/417-dbb-tre|vydavateľ=Niké liga|dátum prístupu=2023-08-20|dátum vydania=2014-09-30}}</ref> Svoj prvý gól za klub strelil v poslednom zápase sezóny [[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]] proti [[ViOn Zlaté Moravce]] (výhra 3:1).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC ViOn Zlaté Moravce - Vráble - AS Trenčín {{!}} Detail zápasu|url=https://www.nikeliga.sk:443/zapas/557-zmo-tre|vydavateľ=Niké liga|dátum prístupu=2023-08-20|dátum vydania=2015-05-30}}</ref> Je dvojnásobným slovenským majstrom s Trenčínom. [[Niké liga|Najvyššiu súťaž]] vyhral v sezónach 2014/15 a [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]]. V sezóne 2015/16 sa okrem titulu v lige tešil aj zo zisku [[Slovnaft Cup 2015/2016|pohára]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} Slovnaft Cup Finále SC|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/207977/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-20|jazyk=sk|dátum vydania=2016-04-29}}</ref> V zime 2020 klub opustil po ôsmich rokoch.{{Bez citácie}} === Dinamo Bukurešť === [[12. január]]a [[2020]] prestúpil do rumunského klubu [[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]]. V klube debutoval [[1. február]]a pri víťazstve 2:0 nad [[FC Astra Giurgiu|Astra Giurgiu]]. === Dynamo České Budějovice === Po polroku v Rumunsku prestúpil [[10. august]]a [[2020]] do [[SK Dynamo České Budějovice|Dynama České Budějovice]], kde podpísal trojročnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obranca Lukáš Skovajsa prestúpil do Českých Budějovíc|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/obranca-lukas-skovajsa-prestupil-do-ceskych-budejovic-2023050309222894876|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2020-08-10|dátum prístupu=2023-07-13|priezvisko=}}</ref> V klube debutoval [[23. august]]a pri vysokej prehre 0:6 so [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail zápasu SK Dynamo České Budějovice - SK Slavia Praha|url=https://www.fortunaliga.cz/zapas/6611-ceb-sla|vydavateľ=FORTUNA:LIGA|dátum prístupu=2023-08-20|dátum vydania=2020-08-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20230820162340/https://www.fortunaliga.cz/zapas/6611-ceb-sla|dátum archivácie=2023-08-20}}</ref> V prvej sezóne odohral 20 zápasov v lige v ktorých strelil aj jeden gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podrobné statistiky {{!}} Statistiky - SK Dynamo České Budějovice - góly|url=https://www.fortunaliga.cz/statistiky?unit=1&status=0&parameter=2&season=2021&club=3&game_limit=0&age=0&order=5&order_dir=2&list_number=0&nationality=SVK|vydavateľ=FORTUNA:LIGA|dátum prístupu=2023-08-20|dátum vydania=2021-05-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20230820162341/https://www.fortunaliga.cz/statistiky?unit=1&status=0&parameter=2&season=2021&club=3&game_limit=0&age=0&order=5&order_dir=2&list_number=0&nationality=SVK|dátum archivácie=2023-08-20}}</ref> === Návrat do AS Trenčín === Dňa [[3. júl]]a [[2023]] oznámil [[AS Trenčín]] návrat Lukáša Skovajsu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skovajsa naspäť v Trenčíne. Prichádzam ako skúsený hráč, tvrdí|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-as-trencin-lukas-skovajsa-prestup-nike-liga-2023-2024/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=sk}}</ref> == Štatistiky == === Klubové === ''K 13. júlu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="8" |[[AS Trenčín]] |2012/13 | rowspan="7" |[[Niké liga|Fortuna liga]] |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |1 |0 |- |2014/15 |4 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |1 |- |2015/16 |24 |0 |6 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |30 |1 |- |2016/17 |23 |2 |2 |0 |2'''¹''' |0 | colspan="2" |― |27 |2 |- |2017/18 |28 |1 |2 |0 |4'''²''' |0 |2'''³''' |0 |36 |1 |- |2018/19 |26 |0 |3 |1 |5'''²''' |0 |2'''⁴''' |0 |36 |1 |- |2019/20 |11 |0 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |13 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !116 !4 !16 !3 !11 !0 !4 !0 !147 !7 |- |[[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]] |2019/20 |[[Liga I]] |11 |0 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |13 |0 |- | rowspan="4" |[[SK Dynamo České Budějovice|Dynamo České Budějovice]] |2020/21 | rowspan="3" |[[1. česká futbalová liga|Fortuna:liga]] |20 |1 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |21 |1 |- |2021/22 |17 |1 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |19 |1 |- |2022/23 |17 |0 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |19 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !54 !2 !5 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !59 !2 |- ! colspan="3" |Celkovo !181 !6 !23 !3 !11 !0 !4 !0 !219 !9 |} ;Poznámky :'''¹''' [[Liga majstrov UEFA]] :'''²''' [[Európska liga UEFA]] :'''³''' Play-off o Európsku ligu :'''⁴''' Baráž o Fortuna Ligu == Úspechy == '''AS Trenčín''' * [[Fortuna liga]]: [[Fortuna liga 2014/2015|2014/15]], [[Fortuna liga 2015/2016|2015/16]] * [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]: [[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.transfermarkt.com/lukas-skovajsa/profil/spieler/232390 Lukáš Skovajsa] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Skovajsa, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK AS Trenčín]] [[Kategória:Hráči Dinamo Bukurešť]] [[Kategória:Hráči SK Dynamo České Budějovice]] [[Kategória:Hráči Superliga României]] [[Kategória:Hráči 1. českej futbalovej ligy]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] o6h227vhcwsupqwl43ovr8yb9zybwjn 0 704838 8357151 8353269 2026-08-17T08:07:09Z Nongbulinqing 13356 kat 8357151 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Čchüan-čou | native_name = 泉州 | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = 20230130_Old_City_of_Quanzhou_01.jpg | image_caption = Historické centrum Čchüan-čou | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Čína | country_flag = ano | state_type = | state = | region = [[Fu-ťien]] | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 24 | lat_m = 52 | lat_s = 28 | lat_NS = S | long_d = 118 | long_m = 40 | long_s = 33 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 872 <!-- *** Population *** --> | population = 1728386 | population_date = 2020 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Wang Yongli | mayor_party = [[Komunistická strana Číny]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+8 (Čínsky štandardný čas) | timezone_DST = | postal_code = 362000 | area_code = 0595 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = China edcp relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Číne | map_locator = Čína | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Quanzhou | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Quanzhou: Emporium of the World in Song-Yuan China |názov = Čchüan-čou |obrázok = Quanzhou_Luoyang_Bridge_20170727.jpg |titulok = Čchüan-čou: Svetové empórium za čínskych dynastíí Sung a Jüan |štát = {{minivlajka|Čína|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iv |ID = 1561 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |súradnice = |rok = 2021 |zasadnutie = 44. |dodatky = |ohrozenie = }} '''Čchüan-čou''' ({{V jazyku|cmn|泉州|}}, {{py|Quánzhōu}}), známe aj ako '''Zayton''', je prístavné mesto na úrovni prefektúry na severnom brehu rieky [[Ťin (rieka)|Ťin]], vedľa [[Taiwanský prieliv|Taiwanského prielivu]] na juhu provincie [[Fu-ťien]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]]. Je to najväčší a najľudnatejší metropolitný región provincie Fu-ťien s populáciou 8 782 285 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China: Fújiàn (Prefectures, Cities, Districts and Counties) - Population Statistics, Charts and Map | url = https://www.citypopulation.de/en/china/fujian/admin/ | vydavateľ = City Population | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Čchüan-čou bol po stáročia hlavným čínskym prístavom pre zahraničných obchodníkov, ktorí ho poznali pod [[Arabčina|arabským]] názvom Zayton, predovšetkým počas 10. až 14. storočia.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Quanzhou: Emporium of the World in Song-Yuan China | url = https://whc.unesco.org/en/list/1561 | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Navštívili ho cestovatelia [[Marco Polo]] aj [[Ibn Battúta]]; obaja ho chválili ako jedno z najprosperujúcejších a najslávnejších miest na svete.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Polo | meno = Marco | prekladatelia = Aloj Keníž | titul = Hodvábna cesta Marca Pola | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = SPN - Mladé letá | rok = 2012 | isbn = 978-80-10-02205-2 | počet strán = 272 | strany = 241-242 }}</ref><ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = IBN BATTÚTA | meno = Muhammad ibn Abdalláh | prekladatelia = Ivan Hrbek | titul = Cesty po Africe, Asii a Evropě vykonané v letech 1325 až 1354 | url = https://archive.org/details/cesty-ibn_battuta | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Státní nakladatelství krásné literatury a umění | rok = 1961 | isbn = | počet strán = 594 | strany = [https://archive.org/details/cesty-ibn_battuta/page/486 486]-487 }}</ref> Mesto slúžilo aj ako námorná základňa, z ktorej boli spustené [[Mongolská ríša|mongolské]] útoky na [[Japonsko]] a [[Jáva (ostrov)|Jávu]], zároveň bolo známe ako kozmopolitné centrum s [[Budhizmus|budhistickými]] a [[Hinduizmus|hinduistickými]] chrámami, [[Islam|islamskými]] mešitami a kresťanskými kostolmi vrátane katolíckej katedrály a [[Františkáni|františkánskych]] kláštorov. Neúspešná vzbura podnietila v roku 1357 masaker zahraničných komunít mesta. Zmeny v ekonomickej štruktúre – vrátane [[Pirátstvo|pirátstva]] a protipirátskych opatrení počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] – znížili jeho prosperitu, pričom obchod s Japonskom sa presunul do prístavov [[Ning-po]] a [[Ča-pchu]], a všetok ďalší zahraničný obchod bol obmedzený na [[Kanton (mesto)|Kanton]]. Pre svoj význam v stredovekom námornom obchode, jedinečnú zmes náboženských budov a rozsiahle archeologické pozostatky,bolo mesto v roku 2021 zapísané do [[UNESCO|zoznamu svetového dedičstva UNESCO]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Quanzhou: Emporium of the World in Song-Yuan China | url = https://whc.unesco.org/en/list/1561 | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==Názvy== Čínsky názov mesta, Čchüan-čou, je odvodený od bývalého štatútu mesta ako sídla cisárskej čínskej prefektúry Čchüan („prameň“). Prepis názvu mesta do latinky má viacero foriem, najčastejšími v minulosti boli Ch'üan-chou, založený na romanizácii Wade-Giles, a Chinchew, ktorý vychádza z poštovej romanizácie. Jeho arabské meno Zaiton alebo „Zayton“ (z al-Zaytún, زيتون), kedysi populárny v západných jazykoch, znamená „[Mesto] olív “ a je to [[Kalk|kalk]] bývalej čínskej prezývky Čchüan-čou ''cch'-tchung čcheng'' ({{V jazyku|cmn|刺桐城|}}, {{py|Cìtóng Chéng}}), čo je odvodené od okrasných stromov cch'-tchung (Erythrina variegata L., druh korálových stromov), ktoré boli vysadené okolo mesta vládcom z 10. storočia Liou Cchung-siaom.<ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Liščák | meno = Vladimír | prekladatelia = | titul = Bratr Odorik a jeho zpráva o východních krajích světa | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2019 | isbn = 978-80-200-2945-4 | počet strán = 662 | strany = 190-194 }}</ref> Alternatívne transkripcie z arabského názvu zahŕňajú Zaycon, Zaton, Zanton, Kaitam, Saitan, Kaycon, Chaicham, a ďaľšie. Od slova Zayton sa cez francúzštinu do slovenčiny dostalo slovo [[satén]].<ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Liščák | meno = Vladimír | prekladatelia = | titul = Bratr Odorik a jeho zpráva o východních krajích světa | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2019 | isbn = 978-80-200-2945-4 | počet strán = 662 | strany = 190-194 }}</ref> ==Geografia== Samotné mesto Čchüan-čou sa nachádza medzi ústiami riek Ťin a Luo-jang, ktoré sa vlievajú do Čchüan-čouského zálivu, ktorý je súčasťou [[Taiwanský prieliv|Taiwanského prielivu]]. Väčšina prefektúry Čchüan-čou je hornatá, predovšetkým jej západná časť. Spoločne s mestami [[Sia-men]], [[Čang-čou]] a [[Pchu-tchien]] tvorí južné pobrežie fu-ťienskej provincie. Čchüan-čou má vlhké subtropické podnebie so štyrmi ročnými obdobiami a priemernou ročnou teplotou 21 stupňov. V lete sa v meste vyskutujú [[Tajfún|tajfún]]y. ==Dejiny== Mesto bolo založené počas dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] v roku 718 na výbežku zeme medzi dvoma prúdmi rieky Ťin. Moslimskí obchodníci sa v meste vyskytovali už od prvých rokov existencie mesta, keďže ležalo na obchodnej ceste medzi významnými prístavmi [[Kanton (mesto)|Kanton]] a [[Jang-čou]]. V ranom období obdobia [[Päť dynastií a desať kráľovstiev|piatich dynastií a desiatich kráľovstiev]] bol Čchüan-čou súčasťou štátu Min. Po tom, čo bol štát Min zničený dynastiou južný Tchang, okruh Čching-jüan povstal na pôvodnom južnom území Min.<ref name=":6">{{Citácia knihy | meno zborník = Hugh R. | priezvisko zborník = Clark | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = The Southern Kingdoms between the T’ang and the Sung, 907–979 | url kapitoly zborník = | priezvisko = Twitchett | meno = Dennis | priezvisko2 = Jakov Smith | meno2 = Paul | titul = The Cambridge History of China. Volume 5 Part One: The Sung Dynasty and Its Precursors, 907–1279 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2009 | isbn = 978-0-521-81248-1 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 184-188 | jazyk = en }}</ref> Okruh Čching-jüan bol nominálne podriadený dynastii južný Tchang, avšak ''de facto'' nezávislou entitou, ktorá trvala 29 rokov (949-978) so 4 vládcami. Jeho územie zahŕňalo dnešný južný Fu-ťien a [[Pchu-tchien]], s hlavným mestom Čchüan-čou. Jeho zakladateľ, Liou Cchung-siao, vojenský guvernér okruhu Čching-jüan, výrazne rozšíril zámorský obchod a zasadil sa o rozvoj mesta. V roku 978 bol posledný vojenský guvernér prinútený vzdať sa dynastii Severný [[Sung (dynastia)|Sung]], aby sa vyhol vojne a pustošeniu.<ref name=":6">{{Citácia knihy | meno zborník = Hugh R. | priezvisko zborník = Clark | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = The Southern Kingdoms between the T’ang and the Sung, 907–979 | url kapitoly zborník = | priezvisko = Twitchett | meno = Dennis | priezvisko2 = Jakov Smith | meno2 = Paul | titul = The Cambridge History of China. Volume 5 Part One: The Sung Dynasty and Its Precursors, 907–1279 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2009 | isbn = 978-0-521-81248-1 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 184-188 | jazyk = en }}</ref> ===Obchodné centrum východnej Ázie=== [[Súbor:Southeast_Asia_trade_route_map_XIIcentury.jpg|thumb|250px|right|Obchodné cesty v juhovýchodnej Ázii v dobe rozkvetu Čchüan-čou]] Hospodársky a s ním spojený mocenský rast Čchüan-čou v desiatom storočí bol reakciou na obsadenie veľkej časti pôdy budhistickými kláštormi. Keďže je územie prevažne hornaté, jedinou možnosťou bolo orientovať hospodársku činnosť smerom na more, k čomu dopomohol aj fakt, že sa v Čchüan-čou nachádza výborný prírodný prístav. V meste sa vytvorilo centrum prekládky námorného obchodu, ktorý smeroval na severe do prístavov [[Ning-po]] a [[Šanghaj]] v Číne, a ďalej do [[Kórea|Kórey]] a [[Japonsko|Japonska]], a smerom na juh putoval tovar do juhovýchodnej Ázie (napríklad kraľovstvo [[Čampa (Vietnam)|Čampa]] v dnešnom [[Vietnam]]e), [[India|Indie]] a arabských krajín.<ref name=":5">{{Citácia knihy | meno zborník = Harriet | priezvisko zborník = Zurndorfer | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Cities and the Urban Economy | url kapitoly zborník = | priezvisko = Ma | meno = Debin | priezvisko2 = von Glahn | meno2 = Richard | titul = The Cambridge Economic History of China. Volume 1: To 1800 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2022 | isbn = 9781108587334 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 538-540 | jazyk = en }}</ref> Vďaka odľahlosti nevytvoril cisársky dvor v meste pozíciu vyberača daní (ktorý vyberal priemerne okolo 15% hodnoty tovarov), čím mohlo mesto udržiavať pomerne nízke dane a prilákať obchodníkov. Najrýchlejší rast zaznamenalo mesto na prelome desiateho a jedenásteho storočia, v priebehu prvých sto rokov [[Sung (dynastia)|dynastie Sung]]. Tá len postupne konsolidovala moc nad krajinou a odľahlejšie miesta boli pomerne autonómne. Úrad vyberača daní bol zriadený až v roku 1087 a okamžite sa stal zdrojom vysokých príjmov pre cisársku pokladnicu.<ref name=":5">{{Citácia knihy | meno zborník = Harriet | priezvisko zborník = Zurndorfer | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Cities and the Urban Economy | url kapitoly zborník = | priezvisko = Ma | meno = Debin | priezvisko2 = von Glahn | meno2 = Richard | titul = The Cambridge Economic History of China. Volume 1: To 1800 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2022 | isbn = 9781108587334 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 538-540 | jazyk = en }}</ref> Na vrchole slávy v 12. storočí žilo v Čchüan-čou približne 200 až 250 tisíc obyvateľov, z nich veľká časť bola nečínskeho pôvodu. [[Tamilovia|Tamilské]] [[Hinduizmus|hinduistické]] chrámy, dodnes zachované mešity, budhistické, kresťanské a [[Manicheizmus|manicheistické]] kostoly boli dôkazom kozmopolitného charakteru mesta. Vysoká prestíž a bohatstvo Čchüan-čou sa odzrkadľuje aj vo fakte, že nadmerne veľké množstvo miestnych obyvateľov dosiahlo najvyšší a najprestížnejší titul ''ťin-š' ''v [[Úradnícke skúšky v Číne|úradníckych skúškach]]. Počas dynastie južný Sung (1127–1279) sa v meste dokonca usadil jeden z klanov vládnuceho rodu.<ref name=":7">{{Citácia knihy | priezvisko = So | meno = Billy K. L. | titul = Prosperity, Region, and Institutions in Maritime China. The South Fukien Pattern, 946-1368 | zväzok = | vydanie = | miesto = Cambridge, Mass. | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2000 | isbn = 0-674-00371-3 | počet strán = 477 | strany = 161-185 }}</ref> V dobe južných Sungov sa zároveň zmenila ekonomická štruktúra mesta, keď sa v jeho zázemí prestali pestovať plodiny ako obilie a ryža, ktoré boli dovážané z úrodných regiónov strednej a južnej Čína, a boli nahradené komerčnými plodinami ako bavlna, cukrová trstina a [[liči]]. Súčasne v okolí Čchüan-čou vzniklo veľké množstvo keramických pecí, v ktorých sa vyrábal [[porcelán]] určený predovšetkým na export.<ref name=":5">{{Citácia knihy | meno zborník = Harriet | priezvisko zborník = Zurndorfer | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Cities and the Urban Economy | url kapitoly zborník = | priezvisko = Ma | meno = Debin | priezvisko2 = von Glahn | meno2 = Richard | titul = The Cambridge Economic History of China. Volume 1: To 1800 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2022 | isbn = 9781108587334 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 538-540 | jazyk = en }}</ref> Čchüan-čou bolo jedným z prvých miest na svete, kde sa začali používať papierové [[peniaze]]. Keďže sa počas dynastie Sung výrazne zvýšila ťažba mede, v krajine zavládla inflácia a obchodníci museli so sebou nosiť objemy ťažkých mincí. Vyriešili to tak, že dali tieto mince do zálohy finančníkom, ktorí im na oplátku vydali papierové certifikáty potvrdzujúce ich depozity. Centrálna vláda rýchlo pochopila význam papierových certifikátov, ich vydávanie štandardizovala a monopolizovala pre seba.<ref name=":8">{{Citácia knihy | meno zborník = Angela | priezvisko zborník = Schottenhammer | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = The Role of Metals and the Impact of the Introduction of Huizi Paper Notes in Quanzhou on the Development of Maritime Trade in the Song Period | url kapitoly zborník = | priezvisko = Schottenhammer | meno = Angela | titul = The Emporium of the World. Maritime Quanzhou 1000-1400 | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden | rok = 2001 | isbn = 9004117733 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 95-176 | jazyk = en }}</ref> Po dobytí Číny [[Mongolská ríša|Mongolmi]] v polovici 13. storočia si Čchüan-čou udržalo svoje postavenie, keďže rozsiahla mongolská ríša vytvorila priaznivé podmienky pre obchod. Z mesta, ktorého populácia narástla až na pol milióna obyvateľov,<ref name=":7">{{Citácia knihy | priezvisko = So | meno = Billy K. L. | titul = Prosperity, Region, and Institutions in Maritime China. The South Fukien Pattern, 946-1368 | zväzok = | vydanie = | miesto = Cambridge, Mass. | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2000 | isbn = 0-674-00371-3 | počet strán = 477 | strany = 161-185 }}</ref> vyrazili neúspešné výpravy Mongolov na [[Jáva (ostrov)|Jávu]] (1292) a do Japonska (1281). ===Cestovatelia=== [[Súbor:La_cite_de_Caitan.jpg|thumb|250px|right|Čchüan-čou na ilustrácii ku knihe o cestách Marca Pola z 15. storočia]] Prístavom v Čchüan-čou prešlo okrem množstva obchodníkov aj niekoľko známych cestovateľov, ktorí o ňom zanechali správu. Prvým bol [[Marco Polo]], pre ktorého bol Čchüan-čou posledným mestom, ktoré v Číne navštívil. V Čchüan-čou Marco Polo nasadol na loď, v ktorej sprevádzal mongolskú princeznú Kokočin na ceste do [[Perzia|Perzie]]. Vo svojom opise mesta zmieňuje jeho kozmopolitný charakter, množstvo daní, ktoré cisársky dvor vyberie z obchodu, ako aj výrobu porcelánu. Veľkosť prístavu popisuje slovami: {{Citát|Ubezpečujem vás, že za jeden lodný náklad čierneho korenia, ktorý mieri do Alexandrie alebo inam a je určený kresťanom, príde do Zaytonu sto alebo aj viac takých nákladov, lebo to je jeden z najväčších obchodných prístavov na svete.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Polo | meno = Marco | prekladatelia = Aloj Keníž | titul = Hodvábna cesta Marca Pola | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = SPN - Mladé letá | rok = 2012 | isbn = 978-80-10-02205-2 | počet strán = 272 | strany = 241-242 }}</ref>}} Okolo roku 1324 mesto navštívil taliansky františkánsky mních českého pôvodu [[Odorico z Pordenone]], ktorý o ňom napísal, že je dva krát väčšie než [[Bologna]]. Z jeho spomienok vieme, že v meste bola väčšia kresťanská komunita. Istá bohatá [[Arméni|Arménka]] nechala v Čchüan-čou postaviť kostol, ktorý v roku 1308 pekinský arcibiskup [[Ján z Montecorvina]] učinil centrom biskupstva. V dobe Odoricovej návštevy boli v meste tri kostoly a cirkev viedol biskup vymenovaný práve Jánom z Montecorvina.<ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Liščák | meno = Vladimír | prekladatelia = | titul = Bratr Odorik a jeho zpráva o východních krajích světa | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 2019 | isbn = 978-80-200-2945-4 | počet strán = 662 | strany = 190-194 }}</ref> [[Súbor:20230130_West_Street,_Quanzhou.jpg|thumb|250px|right|Historické centrum Čchüan-čou s pagodami Kchaj-jüan v pozadí]] V roku 1345 do Čchüan-čou pricestoval marocký cestovateľ [[Ibn Battúta]], ktorý si ako prvé všimol, že moslimovia hovoria mestu Zaitun, čo po arabsky znamená [[Oliva európska|oliva]], avšak v meste ani v krajine niet olív. Všímal si predovšetkým miestnu početnú a vzdelanú moslimskú komunitu, ktorá udržovala čulé styky s arabskými krajinami. O prístave a veľkosti obchodu sa vyjadroval v superlatívoch: {{Citát|Prístav v Zajtúne je jedným z najväčších, ak nie vôbec najväčší na svete, a videl som v ňom viac než sto veľkých džuniek, kým malých lodí tam bol nespočet. Prístav je vlastne obrovský záliv, ktorý vniká hlboko do pevniny až k miestu, kde se do neho vlieva veľká rieka. V tomto meste, ako vo všetkých čínskych mestách, má každý občan svoju záhradu, pole a uprostred dom, rovnako ako je to u nás v meste Sidžilmása. A z tohto dôvodu sú čínske mestá také rozľahlé.<ref name=":3">{{Citácia knihy | priezvisko = IBN BATTÚTA | meno = Muhammad ibn Abdalláh | prekladatelia = Ivan Hrbek | titul = Cesty po Africe, Asii a Evropě vykonané v letech 1325 až 1354 | url = https://archive.org/details/cesty-ibn_battuta | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Státní nakladatelství krásné literatury a umění | rok = 1961 | isbn = | počet strán = 594 | strany = [https://archive.org/details/cesty-ibn_battuta/page/486 486]-487 }}</ref>}} ===Úpadok mesta a neskoršie dejiny=== [[Súbor:20230130_Qingjing_Mosque_01.jpg|thumb|250px|right|Dodnes zachovaná mešita Čching-ťing, súčasť kultúrneho dedičstva UNESCO]] V 14. storočí nastal rýchly úpadok mesta, pod ktorý sa podpísalo viacero faktorov. V druhej polovici štrnásteho storočia dochádza k dynastickej zmene, keď mongolskú dynastiu [[Jüan (dynastia)|Jüan]] vystriedala roku 1368 [[dynastia Ming]], ktorá bola orientovaná proti zahraničnému obchodu. Ďalším faktorom bolo vyčerpanie zásob medi v baniach v okolí Čchüan-čou. V tomto období došlo k zmene obchodných ciest, keď sa obchod s Japonskom presunul do mesta Ning-po, ktoré je k nemu bližšie. Zároveň došlo ku kolapsu niektorých významných obchodných partnerov, predovšetkým [[Čampa (Vietnam)|Čampy]] vo [[Vietnam]]e a Šrívidžaje na [[Sumatra|Sumatre]].<ref name=":5">{{Citácia knihy | meno zborník = Harriet | priezvisko zborník = Zurndorfer | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Cities and the Urban Economy | url kapitoly zborník = | priezvisko = Ma | meno = Debin | priezvisko2 = von Glahn | meno2 = Richard | titul = The Cambridge Economic History of China. Volume 1: To 1800 | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2022 | isbn = 9781108587334 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 538-540 | jazyk = en }}</ref> Iné vysvetlenie sa zameriava na privilégia, ktoré mali moslimskí obchodníci počas mongolskej vlády. Monopol moslimských obchodníkov neznášali miestni čínski obchodníci, a keď sa protimongolské povstanie priblížilo roku 1357 k mestu, vlády nad mestom sa zmocnila perzská posádka, ktorá pľundrovala námorný obchod, čo donútilo množstvo čínskych obchodníkov k opusteniu mesta, do ktorého sa už nevrátili.<ref name=":8">{{Citácia knihy | meno zborník = Angela | priezvisko zborník = Schottenhammer | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = The Role of Metals and the Impact of the Introduction of Huizi Paper Notes in Quanzhou on the Development of Maritime Trade in the Song Period | url kapitoly zborník = | priezvisko = Schottenhammer | meno = Angela | titul = The Emporium of the World. Maritime Quanzhou 1000-1400 | vydavateľ = Brill | miesto = Leiden | rok = 2001 | isbn = 9004117733 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 95-176 | jazyk = en }}</ref> Zákaz námorného obchodu počas dynastií Ming and [[Čching]] viedol k trvalému úpadku mesta. V 19. storočí sa cez mesto dopravovalo do Číny veľké množstvo [[ópium|ópia]]. Značná časť populácie v priebehu stáročí emigrovala na [[Taiwan]] a do krajín juhovýchodnej Ázie, kde potomkovia vysťahovalcov z Čchüan-čou dodnes tvoria výraznú časť čínskej diaspory. ==Administratívne členenie== Mestská prefektúra Čchüan-čou sa skladá zo štyroch mestských obvodov, troch mestských okresov, a štyroch okresov. Z hľadiska Čínskej ľudovej republiky je administratívnou súčaťou Čchüan-čou aj ostrov Kinmen ([[Ťin-men]]), ten je však pod kontrolou Čínskej republiky ([[Tchaj-wan]]u). {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Čchüan-čou |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Quanzhou 3 prfc map.png|width=500|link=}} {{Image label|x=630|y=720|scale=480/960|text='''[[Li-čcheng (Čchüan-čou)|1]]'''}} {{Image label|x=690|y=710|scale=480/960|text='''[[Feng-ce|2]]'''}} {{Image label|x=650|y=540|scale=480/960|text='''[[Luo-ťiang (Fu-ťien)|Luo-ťiang]]'''}} {{Image label|x=795|y=555|scale=480/960|text='''[[Čchüan-kang]]'''}} {{Image label|x=770|y=670|scale=480/960|text='''[[Chuej-an]]'''}} {{Image label|x=220|y=560|scale=480/960|text='''[[An-si]]'''}} {{Image label|x=360|y=420|scale=480/960|text='''[[Jung-čchun (Fu-ťien)|Jung-čchun]]'''}} {{Image label|x=420|y=200|scale=480/960|text='''[[Te-chua]]'''}} {{Image label|x=720|y=850|scale=480/960|text='''[[Š’-š’]]'''}} {{Image label|x=590|y=810|scale=480/960|text='''[[Ťin-ťiang (Fu-ťien)|Ťin-ťiang]]'''}} {{Image label|x=510|y=640|scale=480/960|text='''[[Nan-an (Fu-ťien)|Nan-an]]'''}} {{Image label|x=720|y=300|scale=480/960|text='''[[Li-čcheng (Čchüan-čou)|1. Li-čcheng]]'''}} {{Image label|x=720|y=340|scale=480/960|text='''[[Feng-ce|2. Feng-ce]]'''}} {{Image label|x=430|y=1060|scale=480/960|text='''[[Okres Ťin-men|Ťin-men]]'''<br />{{malé|(pod kontrolou Tchaj-wanu)}}}} </div> |- ! colspan="2"|Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<br />(km²) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<br />(obyv. na km²)<br />(2020) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske znaky|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | Li-čcheng | 鲤城区 | align="right" |428 361 | align="right" |57 | align="right" |7 526 |- | Feng-ce | 丰泽区 | align="right" |698 557 | align="right" |124 | align="right" |5 652 |- | Luo-ťiang | 洛江区 | align="right" |247 172 | align="right" |377 | align="right" |655 |- | Čchüan-kang | 泉港区 | align="right" |354 296 | align="right" |312 | align="right" |1 136 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské okresy |- | Š’-š’ | 石狮市 | align="right" |685 930 | align="right" |177 | align="right" |3 869 |- | Ťin-ťiang | 晋江市 | align="right" |2 061 551 | align="right" |714 | align="right" |2 887 |- | Nan-an | 南安市 | align="right" |1 517 514 | align="right" |2 017 | align="right" |752 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okresy |- | Chuej-an | 惠安县 | align="right" |1 030 626 | align="right" |767 | align="right" |1 344 |- | An-si | 安溪县 | align="right" |1 003 599 | align="right" |2 994 | align="right" |335 |- | Jung-čchun | 永春县 | align="right" |422 531 | align="right" |1 457 | align="right" |290 |- | Te-chua | 德化县 | align="right" |332 148 | align="right" |2 204 | align="right" |151 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Spolu | align="right" |8 782 285 | align="right" |11 198 | align="right" |784,3 |} ==Hospodárstvo a ekonomika== [[Hrubý domáci produkt]] v Čchüan-čou v roku 2022 bol približne 1 210 miliárd [[Čínsky_jüan|jüanov]] (156 milárd [[Euro|eur]]), čo predstavovalo nárast o 3,5% oproti predošlému roku. [[Hrubý domáci produkt v prepočte na jedného obyvateľa|HDP na obyvateľa]] činil 136 533 jüanov (17 600 eur). [[Poľnohospodárstvo]] sa na HDP podieľa 2,1%, [[Priemysel|priemysel]] 56,8% a služby 41,1%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Štatistický úrad mesta Čchüan-čou | odkaz na autora = | titul = 2022年泉州市国民经济和社会发展统计公报 (Štatistický bulletin národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Čchüan-čou za rok 2022) | url = http://tjj.quanzhou.gov.cn/tjzl/tjgb/202304/t20230411_2867924.htm | vydavateľ = Štatistický úrad mesta Čchüan-čou | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = | jazyk = cn }}</ref> V Čchüan-čou sa produkujú predovšetkým textilné výrobky, obuv, športové potreby, petrochemické produkty, stavebné materiály, potraviny, papier, obaly a domáce potreby. V oblasti textilných produktov vzniklo v meste viacero známych domácich značiek, vďaka čomu dostal okres Ťin-ťiang prezývku "hlavné mesto značiek" a "mesto topánok".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zhang | meno = Dayu | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside China’s ‘shoe capital’: the Jinjiang brands running toward global markets | url = https://www.scmp.com/video/business/3015559/inside-chinas-shoe-capital-jinjiang-brands-running-toward-global-markets | vydavateľ = South China Morning Post | dátum vydania = 2019-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Z okresu An-si pochádza jeden z najznámejších druhov zeleného [[Čaj|čaj]]u typu [[oolong]], ''tchie-kuan-jin'' (prekladaný ako železná bohyňa milosrdnosti, keďže je pomenovaný podľa [[Budhizmus|buddhistickej]] bohyne). Z okresu Te-chua pochádza druh bieleho porcelánu známy na západe ako ''Blanc de Chine'', ktorý sa vo veľkom vyvážal do Európy predovšetkým v 18. storočí a stal sa predobrazom [[Meißen|meissenského]] porcelánu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Quanzhou: Emporium of the World in Song-Yuan China | url = https://whc.unesco.org/en/list/1561 | vydavateľ = UNESCO | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-22 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Okres Jung-čchun je najväčším producentom mandaríniek v Číne, ktorej celkovo patrí takmer polovica svetovej produkcie mandaríniek. == Doprava == [[Súbor:Right_side_of_Zayton_Jinjiang_International_airport.jpg|thumb|250px|right|Letisko v Čchüan-čou]] Čchüan-čou je dôležitý dopravný uzol, ktorý má cestné, železničné, námorné a letecké spojenie s mnohými mestami v Číne. Cez prístav v meste sa do sveta exportuje značná časť produktov vyrobená buď v meste, alebo vo vnútorných oblastiach provincie Fu-ťien. Osobný prístav v Š'-ťingu má pravidelné spojenia na [[Taiwan]]om ovládaný ostrov [[Ťin-men]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more passenger ferry service between mainland and Kinmen resumes | url = https://www.globaltimes.cn/page/202302/1285215.shtml | vydavateľ = Global Times | dátum vydania = 2023-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V meste sa nachádza [[Medzinárodné letisko Čchüan-čou Ťin-ťiang]], ktoré má spojenia predovšetkým s domácimi destináciami. Čchüan-čou je napojený na sieť čínskej [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostnej železnice]], s pravidelnými dennými spojmi do [[Šanghaj]]a, [[Kanton (mesto)|Kanton]]u a miest v provincii Fu-ťien. V roku 2023 bol otvorený 20 kilometrov dlhý železničný most cez Čchüan-čouský záliv, ktorý umožňuje rýchlovlakom dosahovať rýchlosť 350 km/h.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = China Focus: China opens its fastest cross-sea railway along Taiwan Strait | url = https://english.news.cn/20230928/61b4520d6a6341bc91785ce7f6e49383/c.html | vydavateľ = Xinhua | dátum vydania = 2023-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ==Partnerské mestá== * {{flagicon|Malajzia}} [[Kuching]], [[Malajzia]] (19. október 2017) * {{flagicon|TUR}} [[Mersin]], [[Turecko]] (10. september 1997) * {{flagicon|Spojené štáty americké}} [[Monterey Park]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty americké|USA]] (24. február 1994) * {{flagicon|GER}} [[Neustadt an der Weinstraße]], [[Nemecko]] (2. november 1995) * {{flagicon|Spojené štáty americké}} [[San Diego County]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty americké|USA]] (10. september 1997) * {{flagicon|JPN}} [[Urasoe]], [[Japonsko]] (23. september 1988) ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Svetové dedičstvo - Čína}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Číne]] [[Kategória:Fu-ťien]] [[Kategória:Mestá v Číne]] [[Kategória:Prístavné mestá v Číne]] n73ms8lyqa0lncxoysv9n8olz6z8tz1 0 704999 8357057 8099942 2026-08-16T20:01:14Z MelchiorSK 157187 8357057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Micheil Maglakeli | Rodné meno = | Popis osoby = [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[11. storočie|11.]]/[[12. storočie]] | Miesto narodenia = asi dedina Maglaki | Dátum úmrtia = polovica 12. storočia | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} [[Súbor:Demetre I (Matskhvarishi).jpg|náhľad|Freska zobrazujúca korunovanie gruzínskeho kráľa Demetera I, [[1140]], Monastier Macchvariši, Mestia, Gruzínsko]] '''Micheil Maglakeli'''<ref>{{Beliana|zväzok=5|heslo=gruzínske výtvarné umenie|strany=366}}</ref> ({{VJZ|kat|მიქაელ მაღლაკელი|''Mikael Maglakeli''}}; * [[11. storočie|11.]]/[[12. storočie]] asi Maglaki{{--}}† polovica 12. storočia) bol [[stredovek]]ý [[Gruzínci|gruzínsky]] [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Freska|fresky]], ktorý pôsobil v [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskom kráľovstve]], najmä na kráľovskom dvore počas vlády [[Dávid IV. (Gruzínsko)|Dávida IV. Budovateľa]] a [[Demeter I. (Gruzínsko)|Demetera I.]]<ref name=KSE>{{Citácia knihy | meno zborník = თ | priezvisko zborník = გერსამია | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = მიქაელ მაღლაკელი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1984 | isbn = | dátum prístupu = 2026-08-06 | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/31704 | diel = 7. მინორი{{--}}პეგუ | typ dielu = ტომი | strany = 24 | jazyk = kat | poznámka = [T. Gersamia. Mikael Maglakeli. In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 7. Minori{{--}}Pegu] }}</ref> == Život == Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pravdepodobne pochádzal z niektorej oblasti [[Imereti]]. Konkrétne asi z rovnomennej dediny Maglaki.<ref name=KSE /> == Dielo == Významnou pripisovanou prácou sú fresky v [[Monastier Macchvariši|Monastieri Macchvariši]]. V kláštornom [[chrám]]e sa zachovalo niekoľko nápisov. Jeden z nich uvádza, že autorom výmaľby chrámu bol v roku [[1140]] práve Micheil Maglakeli.<ref name=KSE /> Priestor [[Apsida (architektúra)|apsidy]] zdobí motív [[Deésis]]. Pod ním je skupina [[prorok]]ov a [[apoštol]]ov, zatiaľ čo steny chrámu zdobí [[kristologický cyklus]] výjavov z dvanástich veľkých sviatkov (''dodekaorton''), ktoré sú usporiadanie do troch radov. Najnižší rad zobrazuje sériu jazdcov na koni so svätožiarou okolo hlavy, ktorí sú charakteristickí pre stredovekú [[Nástenná maľba|nástennú maľbu]] v provincii [[Svaneti]]. V severovýchodnom výklenku je [[svätá Barbora]] a [[korunovácia]] [[Katarína Alexandrijská|svätej Kataríny]]. Naopak v juhovýchodnom výklenku je [[Margaréta z Antiochie|svätá Margaréta]] a [[Irena zo Solúna|Irena]] spolu s donátorom chrámu. V juhozápadnom výklenku sú zobrazení [[Juraj (svätec)|svätí Juraj]], [[Teodor z Amasei|Teodor]] a [[Demeter Solúnsky|Demeter]]. Veľmi zaujímavý výjav je korunovácia gruzínskeho kráľa [[Demeter I. (Gruzínsko)|Demetera I.]] v severozápadnom výklenku. Demeter je zobrazený v honosnom kráľovskom rúchu, ako príma požehnanie od [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a [[Koruna|korunu]] od [[Gabriel (anjel)|archanjela Gabriela]], pričom ho dvaja [[šľachtici]] (''eristavi'') opásali mečom.<ref name=MPG>{{Citácia knihy | autor zborník = Dionysis Mourelatos | kapitola zborník = Monumental Painting in Medieval Georgia from the Golden Age of Queen Thamar until the Fall of Byzantium: Tradition and Artistic “Oecumenicity” | editori = Maria Panayotidi-Kesisoglou, Sophia Kalopissi-Verti | titul = Medieval Painting in Georgia. Local Stylistic Expression and Participation to Byzantine Oecumenicity | vydanie = | vydavateľ = Vivliotechnia | miesto = Athens | rok = 2014 | isbn = 978-960-466-132-9 | kapitola = | strany = 118{{--}}119 | jazyk = en }}</ref> Podľa historika umenia Antonyho Eastmonda je zobrazenie Demeterovej korunovácie oslavou kráľovskej moci a zároveň zdôrazňuje úlohu miestnej [[Aristokracia|aristokracie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eastmond | meno = Antony | odkaz na autora = | titul = Royal imagery in medieval Georgia | vydanie = | vydavateľ = Pennsylvania State University Press | miesto = University Park | rok = 1998 | isbn = 978-0-271-01628-3 | kapitola = | strany = 81{{--}}82 | jazyk = en }}</ref> Micheil Maglakeli v scéne korunovácie kráľa Demetera I. sledoval staršie ikonografické tradície z [[Byzantská ríša|Byzancie]], ktoré doplnil o miestne prvky. Vo všeobecnosti je jeho tvorba ovplyvnená nástennými maľbami, ktoré vytvoril dvorský maliar [[Tevdore]].<ref name=MPG /> Z umelecko-štylistického hľadiska Micheil Maglakeli pokračoval v intenciách monumentálnej nástennej maľby [[11. storočie|11. storočia]]{{--}}nadrozmernosť a individualita [[Kompozícia|kompozície]]. Jeho monumentálne postavy sa vyznačujú skôr strnulosťou a pevnosťou. Vnútorná dynamika nie je zvýraznená. Okrem toho sú pozoruhodné znaky dekoratívno-monumentálneho maliarskeho štýlu [[12. storočie|12.]]{{--}}[[13. storočie|13. storočia]], pretože sledujú určité rysy nástenných malieb v chráme Ateni Sioni ([[7. storočie]]) neďaleko mesta [[Gori]] alebo v Monastieri Betania (12.{{--}}13. storočie). Micheil Maglakeli vo svojej tvorbe využíval nuansy dvoch hlavných farieb{{--}}šedej a červenohnedej.<ref name=KSE /> == Referencie == {{Referencie|2}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Virsaladze | meno = T | titul = Freskovaja rospis chudižnika Mikaela Maglakeli v Macchvariši <!-- [Фресковая роспись художника Микаела Маглакели в Мацхвариши] --> | periodikum = Ars Georgica | vydavateľ = Izdateľstvo akademii nauk Gruzinskoj SSR | miesto = Tbilisi | dátum = 1955 | strany = 160{{--}}231 | dátum prístupu = 20.11.2023 | jazyk = rus | číslo = IV. }} === Heslá v encyklopédiách === * {{Citácia knihy | autor zborník = T. Virsaladze | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = MIKAEL MAGLAKELI | titul = Kratkaja chudožestvennaja enciklopedija: Architektura, živopis, skuľptura, grafika, dekorativnoje iskusstvo <!-- [Краткая художественная энциклопедия: Архитектура. Живопись. Скульптура. Графика. Декоративное искусство] --> | vydavateľ = Iskusstvo stran i narodov mira | miesto = Moskva | rok = 1962 | isbn = | url = | diel = I. Avstralija{{--}}Egipet | typ dielu = Tom. | strany = 640 | jazyk = rus }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Georgia, IV. Painting, mosaics and graphic arts | url kapitoly zborník = | editori = Jane Turner | titul = The Dictionary of Art | vydavateľ = Grove's Dictionaries | miesto = New York | rok = 1996 | isbn = 1-884446-00-0 | url = | diel = 12. Gairard to Goodhue | typ dielu = Vol. | edícia = The Grove Dictionary of Art | strany = 323 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Mikaél Maglakeli | titul = The artists of the world : bio-bibliographical index A-Z | vydavateľ = K.G. Saur | miesto = Munich, Leipzig | rok = 1999 | isbn = 3-598-23982-3 | url = | diel = 7. Michallon{{--}}Pikaar | typ dielu = Vol. | strany = 19 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Maglakeli, Micheil}} [[Kategória:Narodenia v 11. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 12. storočí]] [[Kategória:Gruzínski maliari]] [[Kategória:Gruzínski freskári]] 8rugqv0t9to8mn1te42lp16ks24ro64 8357060 8357057 2026-08-16T20:26:26Z MelchiorSK 157187 8357060 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Micheil Maglakeli | Rodné meno = | Popis osoby = [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[11. storočie|11.]]/[[12. storočie]] | Miesto narodenia = asi dedina Maglaki | Dátum úmrtia = polovica 12. storočia | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} [[Súbor:Demetre I (Matskhvarishi).jpg|náhľad|Freska zobrazujúca korunovanie gruzínskeho kráľa Demetera I, [[1140]], Monastier Macchvariši, Mestia, Gruzínsko]] '''Micheil Maglakeli'''<ref>{{Beliana|zväzok=5|heslo=gruzínske výtvarné umenie|strany=366}}</ref> ({{VJZ|kat|მიქაელ მაღლაკელი|''Mikael Maglakeli''}}; * [[11. storočie|11.]]/[[12. storočie]] asi Maglaki{{--}}† polovica 12. storočia) bol [[stredovek]]ý [[Gruzínci|gruzínsky]] [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Freska|fresky]], ktorý pôsobil v [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskom kráľovstve]], najmä na kráľovskom dvore počas vlády [[Dávid IV. (Gruzínsko)|Dávida IV. Budovateľa]] a [[Demeter I. (Gruzínsko)|Demetera I.]]<ref name=KSE>{{Citácia knihy | meno zborník = თ | priezvisko zborník = გერსამია | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = მიქაელ მაღლაკელი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1984 | isbn = | dátum prístupu = 2026-08-06 | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/31704 | diel = 7. მინორი{{--}}პეგუ | typ dielu = ტომი | strany = 24 | jazyk = kat | poznámka = [T. Gersamia. Mikael Maglakeli. In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 7. Minori{{--}}Pegu] }}</ref> == Život == Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pravdepodobne pochádzal z niektorej oblasti [[Imereti]]. Konkrétne asi z rovnomennej dediny Maglaki.<ref name=KSE /> == Dielo == Významnou pripisovanou prácou sú fresky v [[Monastier Macchvariši|Monastieri Macchvariši]]. V kláštornom [[chrám]]e sa zachovalo niekoľko nápisov. Jeden z nich uvádza, že autorom výmaľby chrámu bol v roku [[1140]] práve Micheil Maglakeli.<ref name=KSE /> Priestor [[Apsida (architektúra)|apsidy]] zdobí motív [[Deésis]]. Pod ním je skupina [[prorok]]ov a [[apoštol]]ov, zatiaľ čo steny chrámu zdobí [[kristologický cyklus]] výjavov z dvanástich veľkých sviatkov (''dodekaorton''), ktoré sú usporiadanie do troch radov. Najnižší rad zobrazuje sériu jazdcov na koni so svätožiarou okolo hlavy, ktorí sú charakteristickí pre stredovekú [[Nástenná maľba|nástennú maľbu]] v provincii [[Svaneti]]. V severovýchodnom výklenku je [[svätá Barbora]] a [[korunovácia]] [[Katarína Alexandrijská|svätej Kataríny]]. Naopak v juhovýchodnom výklenku je [[Margaréta z Antiochie|svätá Margaréta]] a [[Irena zo Solúna|Irena]] spolu s donátorom chrámu. V juhozápadnom výklenku sú zobrazení [[Juraj (svätec)|svätí Juraj]], [[Teodor z Amasei|Teodor]] a [[Demeter Solúnsky|Demeter]]. Veľmi zaujímavý výjav je korunovácia gruzínskeho kráľa [[Demeter I. (Gruzínsko)|Demetera I.]] v severozápadnom výklenku. Demeter je zobrazený v honosnom kráľovskom rúchu, ako príma požehnanie od [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] a [[Koruna|korunu]] od [[Gabriel (anjel)|archanjela Gabriela]], pričom ho dvaja [[šľachtici]] (''eristavi'') opásali mečom.<ref name=MPG>{{Citácia knihy | autor zborník = Dionysis Mourelatos | kapitola zborník = Monumental Painting in Medieval Georgia from the Golden Age of Queen Thamar until the Fall of Byzantium: Tradition and Artistic “Oecumenicity” | editori = Maria Panayotidi-Kesisoglou, Sophia Kalopissi-Verti | titul = Medieval Painting in Georgia. Local Stylistic Expression and Participation to Byzantine Oecumenicity | vydanie = | vydavateľ = Vivliotechnia | miesto = Athens | rok = 2014 | isbn = 978-960-466-132-9 | kapitola = | strany = 118{{--}}119 | jazyk = en }}</ref> Podľa historika umenia Antonyho Eastmonda je zobrazenie Demeterovej korunovácie oslavou kráľovskej moci a zároveň zdôrazňuje úlohu miestnej [[Aristokracia|aristokracie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eastmond | meno = Antony | odkaz na autora = | titul = Royal imagery in medieval Georgia | vydanie = | vydavateľ = Pennsylvania State University Press | miesto = University Park | rok = 1998 | isbn = 978-0-271-01628-3 | kapitola = | strany = 81{{--}}82 | jazyk = en }}</ref> Micheil Maglakeli v scéne korunovácie kráľa Demetera I. sledoval staršie ikonografické tradície z [[Byzantská ríša|Byzancie]], ktoré doplnil o miestne prvky. Vo všeobecnosti je jeho tvorba ovplyvnená nástennými maľbami, ktoré vytvoril dvorský maliar [[Tevdore]].<ref name=MPG /> Z umelecko-štylistického hľadiska Micheil Maglakeli pokračoval v intenciách monumentálnej nástennej maľby [[11. storočie|11. storočia]]{{--}}nadrozmernosť a individualita [[Kompozícia|kompozície]]. Jeho monumentálne postavy sa vyznačujú skôr strnulosťou a pevnosťou. Vnútorná dynamika nie je zvýraznená. Okrem toho sú pozoruhodné znaky dekoratívno-monumentálneho maliarskeho štýlu [[12. storočie|12.]]{{--}}[[13. storočie|13. storočia]], pretože sledujú určité rysy nástenných malieb v chráme Ateni Sioni ([[7. storočie]]) neďaleko mesta [[Gori]] alebo v Monastieri Betania (12.{{--}}13. storočie). Micheil Maglakeli vo svojej tvorbe využíval nuansy dvoch hlavných farieb{{--}}šedej a červenohnedej.<ref name=KSE /> == Referencie == {{Referencie|2}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia periodika | priezvisko = Вирсаладзе | meno = Т | titul = Фресковая роспись художника Микаела Маглакели в Мацхвариши | periodikum = Ars Georgica | vydavateľ = Издательство академии наук Грузинской ССР | miesto = Тбилиси | dátum = 1955 | strany = 160{{--}}231 | dátum prístupu = | jazyk = rus | číslo = 4 | poznámka = [VIRSALADZE, T. Freskovaja rospis chudižnika Mikaela Maglakeli v Macchvariši. Ars Georgica (Tbilisi: Izdateľstvo akademii nauk Gruzinskoj SSR)] }} === Heslá v encyklopédiách === * {{Citácia knihy | meno zborník = Т | priezvisko zborník = Вирсаладзе | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = МИКАЭЛЬ МАГЛАКЕЛИ | titul = Краткая художественная энциклопедия: Архитектура. Живопись. Скульптура. Графика. Декоративное искусство | vydavateľ = Издательство Советская Энциклопедия | miesto = Москва | rok = 1962 | isbn = | url = | diel = 1. Австралия{{--}}Египет | typ dielu = Tom. | strany = 640 | jazyk = rus | poznámka = [T. Virsaladze. MIKAEL MAGLAKELI. In: Kratkaja chudožestvennaja enciklopedija: Architektura, živopis, skuľptura, grafika, dekorativnoje iskusstvo. Moskva : Izdateľstvo Sovetskaja Enciklopedija, 1962. Tom. I. Avstralija – Egipet] }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Georgia, IV. Painting, mosaics and graphic arts | url kapitoly zborník = | editori = Jane Turner | titul = The Dictionary of Art | vydavateľ = Grove's Dictionaries | miesto = New York | rok = 1996 | isbn = 1-884446-00-0 | url = | diel = 12. Gairard to Goodhue | typ dielu = Vol. | edícia = The Grove Dictionary of Art | strany = 323 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Mikaél Maglakeli | titul = The artists of the world : bio-bibliographical index A-Z | vydavateľ = K.G. Saur | miesto = Munich, Leipzig | rok = 1999 | isbn = 3-598-23982-3 | url = | diel = 7. Michallon{{--}}Pikaar | typ dielu = Vol. | strany = 19 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{DEFAULTSORT:Maglakeli, Micheil}} [[Kategória:Narodenia v 11. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 12. storočí]] [[Kategória:Gruzínski maliari]] [[Kategória:Gruzínski freskári]] nd8tyw1kk191rpslcgydyv8jy8p8df9 0 705441 8356892 8356817 2026-08-16T14:03:29Z IronLiberty 280078 doplnené info, prepracovaný začiatok, doplené ref na konci, opravené ref. 8356892 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Matúš Šutaj Eštok | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik a politik | Portrét = Matus-Sutaj-Estok-portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky|22.]] | Úrad = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Ľudovít Ódor]]<br>([[ad interim|poverený riadením]]) | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = 2. | Úrad2 = predseda [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | Začiatok obdobia2 = [[1. júna]] [[2024]] | Predchodca2 = [[Peter Pellegrini]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[2023]] | Prezident3 = | Premiér3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|02|04}} | Miesto narodenia = [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] (do 2020)<br />[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] (od 2020) | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = Kresťanstvo | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Matúš Šutaj Eštok''' (* [[4. február]] [[1987]], [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]])<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200630065213/https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ | vydavateľ = [[Úrad vlády Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | dátum archivácie = 2020-06-30 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1069&CisObdobia=8 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[právnik]] a [[politik]]. Od októbra [[2023]] je [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministrom vnútra]] vo [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]].<ref name=":4" /> == Životopis == V roku [[2011]] absolvoval magisterské štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1069&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Absolvent | url = https://absolventi.uniba.sk/sk | vydavateľ = [[Univerzita Komenského]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> V rokoch 2011 až 2012 bol právnikom na jej rektoráte.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?matus-sutaj-estok | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = | dátum archivácie = 2023-12-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231212005625/https://www.minv.sk/?matus-sutaj-estok}}</ref><ref name=":2" /> V rokoch 2012 až 2014 pôsobil ako právnik v [[Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky|Správe štátnych hmotných rezerv]], ktoré viedol [[Kajetán Kičura]].<ref name=":4" /><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Od Kičuru prebehol k Pellegrinimu, na čistky si dal tri dni a chce ísť po Naďovi aj Imreczem. Kto je Matúš Šutaj Eštok|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/0eFdwsu/od-kicuru-prebehol-k-pellegrinimu-na-cistky-si-dal-tri-dni-a-chce-ist-po-nadovi-aj-imreczem-kto-je-matus-sutaj-estok/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-19|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> V roku 2014 si Šutaja Eštoka všimol vtedajší minister školstva [[Peter Pellegrini]], ktorý ho v roku 2014 angažoval na pozícii riaditeľa odboru vnútornej správy [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu]], kde pôsobil až do roku 2016.<ref name=":4" /><ref name=":3" /> Odvtedy pôsobil v rôznych politických a štátnych funkciách po Pellegriniho boku a prešiel s ním aj do strany [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]].<ref name=":3" /><ref name=":5" /> V roku 2016 bol poradcom podpredsedu vlády pre investície Pellegriniho na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády SR]].<ref name=":4" /><ref name=":1" /> V rokoch 2016 až [[2018]] bol generálnym tajomníkom služobného úradu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.<ref name=":4" /> Od septembra 2018 do roku 2020 pôsobil ako vedúci Úradu vlády SR.<ref name=":1" /><ref name=":4" /> == Politická kariéra == Ako študent práva údajne inklinoval k ľavicovým myšlienkam a pridal sa k [[Mladí sociálni demokrati|Mladým sociálnym demokratom]], mládežníckej organizácii v tom čase blízkej strane [[Smer-SD]].<ref name=":3" /> Podľa niektorých médií mal v tej dobe vystupovať na internete pod prezývkou „tosma3“ a útočiť na politikov ako [[Mikuláš Dzurinda]] či [[Iveta Radičová]] a písať oslavné príspevky o Robertovi Ficovi a strane Smer-SD.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Havlická|meno=Kateřina|autor=|odkaz na autora=|titul=Den začneme čtením mailů, psal ministr, jenž je kvůli neotvírání schránky v exekuci|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=|url=https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-matus-sutaj-estok-kompilat-diplomova-prace.A251217_095120_zahranicni_kha|issn=|vydavateľ=MAFRA|miesto=Praha|dátum=2025-12-17|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Šutaj Eštok v bakalárke: Pracovný deň začíname skontrolovaním e-mailovej schránky|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5031631/sutaj-estok-v-bakalarke-pracovny-den-zaciname-skontrolovanim-e-mailovej-schranky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-16|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> === Poslanec NR SR 2020-2023 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidoval z 10. miesta za stranu SMER-SD, za ktorú bol s 5 049 hlasmi zvolený za poslanca Národnej rady SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2020 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> Počas [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vlády Igora Matoviča]], [[vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|Ľudovíta Ódora]] bol v opozícii. V novembri 2020 sa pridal na kandidátku novovzniknutej strany [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]] [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS–SD]].<ref name=":5">{{Citácia periodika | priezvisko = Praus | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini jednotka, Fico dvojka. Glváč na kandidátke Smeru nie je, Blahu vytiahli vysoko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22270037/pellegrini-jednotka-fico-dvojka-viacero-poslancov-v-popredi-aka-je-kandidatka-smeru.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> Za novú stranu kandidoval z 10. miesta v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]]. Vo voľbách získal 27 093 hlasov a bol zvolený do parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2023 (KOMPLETNÉ VÝSLEDKY) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> === Minister vnútra SR 2023 - súčasnosť === Do úradu [[Minister vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra Slovenskej republiky]] bol vymenovaný [[25. október|25. októbra]] [[2023]] v [[Štvrtá vláda Roberta Fica|štvrtej vláde Roberta Fica]].<ref name=":4" /> ==== Odvolanie prezidenta Policajného zboru a vymenovanie jeho nástupcu ==== [[10. október|10. októbra]] [[2023]] vtedajší prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] [[Štefan Hamran]] oznámil, že ku koncu mesiaca vo funkcii skončí, ak sa [[Robert Fico]] ujme moci. Fico deň po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách]] vyhlásil, že Hamrana spolu so špeciálnym prokurátorom [[Daniel Lipšic|Danielom Lipšicom]] odvolá z ich funkcií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Prušová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď sa Fico ujme moci, policajný prezident končí. Hamran na odvolanie nebude čakať, odíde sám|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3602291/ked-sa-fico-ujme-moci-policajny-prezident-konci-hamran-na-odvolanie-nebude-cakat-odide-sam/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-02|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Nový minister vnútra Šutaj Eštok odvolal Hamrana z funkcie tri dni pred Hamranovým plánovaným odchodom do civilu a preradil ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v [[Poprad]]e.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Nový minister vnútra Eštok odvolal policajného prezidenta Hamrana|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-26|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/novy-minister-vnutra-estok-odvolal-policajneho-prezidenta-hamrana|dátum prístupu=2026-08-16|priezvisko=SITA|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Nový minister vnútra odvolal policajného prezidenta Hamrana|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3647666|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-26|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Hamranovým nástupcom bol plk. [[Rastislav Polakovič]].<ref name=":6" /><ref name=":7" /> [[15. november|15. novembra]] [[2023]] Šutaj Eštok za prezidenta Policajného zboru dočasne vymenoval plk. [[Ľubomír Solák|Ľubomíra Soláka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vymenoval do dočasnej funkcie prezidenta PZ Ľubomíra Soláka | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-vymenoval-do-docasnej-funkcie-prezidenta-pz-lubomira-solaka | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> 29. novembra po Solákovom vypočutí Výborom na obranu a bezpečnosť NR SR Šutaj Eštok oznámil, že Soláka vymenuje za prezidenta PZ natrvalo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mihalková|meno=Henrieta|autor=|odkaz na autora=|titul=Políciu povedie Solák, od ministra si vyžiadal voľné ruky. Chce byť hovorcom policajtov, chystá aj personálne zmeny|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/690234-lubomir-solak-docasne-povereny-policajny-prezident-policia-sr|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-08-16|priezvisko2=Hebertová|meno2=Viera}}</ref> Šutaj Eštok po svojom nástupe tiež zrušil funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta polície a zriadil novú pozíciu viceprezidenta pre migráciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária|autor=|odkaz na autora=|titul=Kandidát na policajného prezidenta Ľubomír Solák: Verejnosť vnímala len NAKA. Chcem vrátiť policajtov do ulíc|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/EzNlGRm/kandidat-na-policajneho-prezidenta-lubomir-solak-verejnost-vnimala-len-naka-chcem-vratit-policajtov-do-ulic-spravy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> ==== Hlasovanie o nedôvere ==== [[22. november|22. novembra]] [[2023]] prebehlo v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade Slovenskej republiky]] hlasovanie o vyslovení nedôvery Šutajovi Eštokovi. Za návrh hlasovalo len 61 zo 136 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Návrh na odvolanie ministra podali opozičné strany [[Progresívne Slovensko]] (PS), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[SLOVENSKO (politické hnutie)|hnutia Slovensko]], [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], [[Kresťanská únia|KÚ]], ktoré tvrdili, že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa. Kritizovala tiež opatrenia na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré opozícia považuje za divadlo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Opozícia podala návrh na odvolanie ministra vnútra z funkcie|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-podala-navrh-na-odvolanie-min/756194-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-22|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Minister vnútra Šutaj Eštok ostáva vo funkcii, poslanci ho neodvolali|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-sutaj-estok-ostava-v/757755-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> ==== Vystúpenie v relácii Daniela Bombica ==== V marci [[2024]] vystúpil v internetovej relácii trestne stíhaného extrémistu [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]] s pseudonymom Danny Kollár, ktorý je medzinárodne hľadanou osobou a súd vo Veľkej Británii rozhoduje o jeho vydaní na Slovensko. Reláciu spolumoderuje Judita Laššáková, bývalá asistentka europoslanca za Kotlebovu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] [[Miroslav Radačovský|Miroslava Radačovského]] a súčasná kandidátka strany SMER-SD do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|júnových eurovolieb]]. Účasť ministra vnútra SR v relácii extrémistu, medzi ktorého aktivity patril aj doxing ([[kyberšikanovanie|kyberšikana]] založená na zverejňovaní osobných informácií) zameraný na policajtov, lekárov a ďalšie osoby, kritizovali napr. bývalý prezident Policajného zboru [[Jaroslav Spišiak]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]) alebo exminister spravodlivosti [[Viliam Karas]] ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pastorek | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok diskutoval s Danielom Bombicom : Minister vnútra vystúpil v relácii hľadaného extrémistu | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/149395/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra u Bombica : Matúš Šutaj Eštok sa zbláznil | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/149411/matus-sutaj-estok-sa-zblaznil | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kellöová | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vystúpil v debate so stíhaným Slovákom, na ktorého sú zatykače. S jeho názormi sa nezhodujem, reagoval Šutaj Eštok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/wJXUNsv/minister-vnutra-vystupil-v-debate-so-stihanym-slovakom-na-ktoreho-su-zatykace-s-jeho-nazormi-sa-nezhodujem-reagoval-sutaj-estok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> ==== Predseda strany HLAS – Sociálna demokracia ==== Začiatkom [[jún]]a [[2024]] bol Matúš Šutaj Eštok vymenovaný ako predseda strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Nahradil tak zakladateľa strany a novozvoleného [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta Slovenskej republiky]] [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. V tajnom hlasovaní bolo 750 prítomných delegátov, 725 delegátov hlasovalo za, 15 delegátov hlasovali proti a 10 delegátov sa zdržalo. Po nástupe sa so stranou usiluje o post [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NRSR]]. ==== Prehra súdneho sporu s Čurillovcami ==== V statuse na [[Facebook|Facebooku]] Eštok prirovnal policajtov okolo Jána Čurillu k vrahovi [[Mikuláš Černák|Mikulášovi Černákovi]]. Keď ho policajti zažalovali, neprevzal si elektronickú poštu a nereagoval na výzvy súdu.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kellöová|meno=Laura|autor=|odkaz na autora=|titul=Minister Šutaj Eštok prehral súd s čurillovcami. Nepreberal poštu, musí zaplatiť desaťtisíce eur a ospravedlniť sa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/TSQRJjV/minister-sutaj-estok-prehral-sud-s-curillovcami-nepreberal-postu-musi-zaplatit-desattisice-eur-a-ospravedlnit-sa/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-11|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Práve jeho ministerstvo vnútra má v kompetencii prevádzku elektronickej pošty, ktorú si sám neprevzal. Po vydaní rozsudku nevyužil ani možnosť podať opravný prostriedok, súdny spor teda prehral a rozsudok sa v novembri 2025 stal právoplatným.<ref name=":0" /> Navyše, každému zo šiestich policajtov musí zaplatiť 15-tisíc eur, čo je spolu 90-tisíc eur, a verejne sa im ospravedlniť. Pre jeho neplatenie sa dostal do exekúcie a exekútor zablokoval jeho súkromný účet. Eštok sa stal prvým ministrom v histórii Slovenska, ktorý sa ocitol v exekúcii.<ref name=":0" /> V novembri toho istého roku Správny súd zrušil rozhodnutie Matúša Šutaja Eštoka postaviť vyšetrovateľa z tímu Čurillovcov Pavla Ďurku mimo službu. Súd zároveň skonštatoval, že Šutaj Eštok postavením Ďurku mimo službu porušil zákon. Ide o prvé rozhodnutie súdu v prípade policajtov postavených mimo službu. Ministerstvo vnútra mu má zároveň Ďurkovi vyplatiť ušlú mzdu za dva roky. Správny súd mal za to, že obvinenie za úmyselný trestný čin nemôže byť jediným dôvodom na postavenie policajta mimo službu. Postavenie mimo službu je prípustné, ak by zotrvaním v službe došlo k ohrozeniu dôležitých záujmov štátnej služby.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Terenzani|meno=Michaela|titul=Policajt z Čurillovho tímu sa vráti do práce. Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-19|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/policajt-z-curillovho-timu-sa-vrati-do-prace-sutaj-estok-podla-sudu-porusil-zakon|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Helbich|meno=Juraj|autor=|odkaz na autora=|titul=Vyšetrovateľ Ďurka sa môže vrátiť do práce, Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4978007/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-19|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Advokát Pavla Ďurku sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril, že traja poslanci strany HLAS v parlamente predkladajú návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý má pripraviť o ochranu skupinu „Čurillovcov“ aj všetkých ostatných oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to dokonca retroaktívne.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária|autor=|odkaz na autora=|titul=Menia zákon kvôli čurillovcom, hovorí ich právny zástupca Peter Kubina|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/RqNsXMF/menia-zakon-kvoli-curillovcom-hovori-ich-pravny-zastupca-peter-kubina/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-19|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Zároveň podľa advokáta ministerstvo vnútra zaslalo žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti svojej zamestnankyne, čím sa malo snažiť o zmarenie pojednávania. Súd túto žiadosť neuznal a spomínaná zamestnankyňa sa na pojednávaní osobne zúčastnila, hoci len dva dni pred ním jej bolo vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda likviduje úrad na ochranu oznamovateľov. Odradí to ľudí nahlasovať korupciu, varujú mimovládky | url = https://transparency.sk/sk/vlada-likviduje-urad-na-ochranu-oznamovatelov-odradi-to-ludi-nahlasovat-korupciu-varuju-mimovladky/ | vydavateľ = [[Transparency International]] | miesto = | dátum vydania = 2025-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="nrsr-8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1069&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vlada-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="minv-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?matus-sutaj-estok | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="minv-novym-ministrom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým ministrom vnútra je Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=novym-ministrom-vnutra-je-matus-sutaj-estok | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="dennikn-hamran-skonci">{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď sa Fico ujme moci, policajný prezident končí. Hamran na odvolanie nebude čakať, odíde sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3602291/ked-sa-fico-ujme-moci-policajny-prezident-konci-hamran-na-odvolanie-nebude-cakat-odide-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> <ref name="sme-minister-vnutra-odvolal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra Šutaj Eštok odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23236922/minister-vnutra-sutaj-estok-odvolal-policajneho-prezidenta-stefana-hamrana | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-26 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> <ref name="dennikn-novy-minister-vnutra-odvolal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový minister vnútra odvolal policajného prezidenta Hamrana | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3647666 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-26 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> <ref name="minv-solak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vymenoval do dočasnej funkcie prezidenta PZ Ľubomíra Soláka | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-vymenoval-do-docasnej-funkcie-prezidenta-pz-lubomira-solaka | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="pravda-povedie-solak">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Políciu povedie Solák, od ministra si vyžiadal voľné ruky. Chce byť hovorcom policajtov, chystá aj personálne zmeny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/690234-lubomir-solak-docasne-povereny-policajny-prezident-policia-sr/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> <ref name="minv-odvolal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odvolal prezidenta PZ Štefana Hamrana | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-matus-sutaj-estok-odvolal-prezidenta-pz-stefana-hamrana | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-kandidat">{{Citácia periodika | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidát na policajného prezidenta Ľubomír Solák: Verejnosť vnímala len NAKA. Chcem vrátiť policajtov do ulíc | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/EzNlGRm/kandidat-na-policajneho-prezidenta-lubomir-solak-verejnost-vnimala-len-naka-chcem-vratit-policajtov-do-ulic-spravy/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2023-12-01 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ Matúš Šutaj Eštok] na webe Úradu vlády SR * [https://www.teraz.sk/tag/matus-sutaj-estok Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/matus-sutaj-estok/ Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šutaj Eštok, Matúš}} [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Ministri vnútra Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 4on80c8o67g0pfk11plb98hus1rjxyy 8356893 8356892 2026-08-16T14:08:45Z IronLiberty 280078 fix ref 8356893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Matúš Šutaj Eštok | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik a politik | Portrét = Matus-Sutaj-Estok-portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky|22.]] | Úrad = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Ľudovít Ódor]]<br>([[ad interim|poverený riadením]]) | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = 2. | Úrad2 = predseda [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | Začiatok obdobia2 = [[1. júna]] [[2024]] | Predchodca2 = [[Peter Pellegrini]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[2023]] | Prezident3 = | Premiér3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|02|04}} | Miesto narodenia = [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] (do 2020)<br />[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] (od 2020) | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = Kresťanstvo | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Matúš Šutaj Eštok''' (* [[4. február]] [[1987]], [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]])<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20200630065213/https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ | vydavateľ = [[Úrad vlády Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | dátum archivácie = 2020-06-30 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1069&CisObdobia=8 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[právnik]] a [[politik]]. Od októbra [[2023]] je [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministrom vnútra]] vo [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]].<ref name=":4" /> == Životopis == V roku [[2011]] absolvoval magisterské štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1069&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Absolvent | url = https://absolventi.uniba.sk/sk | vydavateľ = [[Univerzita Komenského]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> V rokoch 2011 až 2012 bol právnikom na jej rektoráte.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?matus-sutaj-estok | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = | dátum archivácie = 2023-12-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231212005625/https://www.minv.sk/?matus-sutaj-estok}}</ref><ref name=":2" /> V rokoch 2012 až 2014 pôsobil ako právnik v [[Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky|Správe štátnych hmotných rezerv]], ktoré viedol [[Kajetán Kičura]].<ref name=":4" /><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Od Kičuru prebehol k Pellegrinimu, na čistky si dal tri dni a chce ísť po Naďovi aj Imreczem. Kto je Matúš Šutaj Eštok|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/0eFdwsu/od-kicuru-prebehol-k-pellegrinimu-na-cistky-si-dal-tri-dni-a-chce-ist-po-nadovi-aj-imreczem-kto-je-matus-sutaj-estok/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-19|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> V roku 2014 si Šutaja Eštoka všimol vtedajší minister školstva [[Peter Pellegrini]], ktorý ho v roku 2014 angažoval na pozícii riaditeľa odboru vnútornej správy [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu]], kde pôsobil až do roku 2016.<ref name=":4" /><ref name=":3" /> Odvtedy pôsobil v rôznych politických a štátnych funkciách po Pellegriniho boku a prešiel s ním aj do strany [[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]].<ref name=":3" /><ref name=":5" /> V roku 2016 bol poradcom podpredsedu vlády pre investície Pellegriniho na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády SR]].<ref name=":4" /><ref name=":1" /> V rokoch 2016 až [[2018]] bol generálnym tajomníkom služobného úradu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.<ref name=":4" /> Od septembra 2018 do roku 2020 pôsobil ako vedúci Úradu vlády SR.<ref name=":1" /><ref name=":4" /> == Politická kariéra == Ako študent práva údajne inklinoval k ľavicovým myšlienkam a pridal sa k [[Mladí sociálni demokrati|Mladým sociálnym demokratom]], mládežníckej organizácii v tom čase blízkej strane [[Smer-SD]].<ref name=":3" /> Podľa niektorých médií mal v tej dobe vystupovať na internete pod prezývkou „tosma3“ a útočiť na politikov ako [[Mikuláš Dzurinda]] či [[Iveta Radičová]] a písať oslavné príspevky o Robertovi Ficovi a strane Smer-SD.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Havlická|meno=Kateřina|autor=|odkaz na autora=|titul=Den začneme čtením mailů, psal ministr, jenž je kvůli neotvírání schránky v exekuci|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=|url=https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-matus-sutaj-estok-kompilat-diplomova-prace.A251217_095120_zahranicni_kha|issn=|vydavateľ=MAFRA|miesto=Praha|dátum=2025-12-17|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Šutaj Eštok v bakalárke: Pracovný deň začíname skontrolovaním e-mailovej schránky|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5031631/sutaj-estok-v-bakalarke-pracovny-den-zaciname-skontrolovanim-e-mailovej-schranky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-16|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> === Poslanec NR SR 2020-2023 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidoval z 10. miesta za stranu SMER-SD, za ktorú bol s 5 049 hlasmi zvolený za poslanca Národnej rady SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2020 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> Počas [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vlády Igora Matoviča]], [[vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|Ľudovíta Ódora]] bol v opozícii. V novembri 2020 sa pridal na kandidátku novovzniknutej strany [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]] [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS–SD]].<ref name=":5">{{Citácia periodika | priezvisko = Praus | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini jednotka, Fico dvojka. Glváč na kandidátke Smeru nie je, Blahu vytiahli vysoko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22270037/pellegrini-jednotka-fico-dvojka-viacero-poslancov-v-popredi-aka-je-kandidatka-smeru.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> Za novú stranu kandidoval z 10. miesta v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]]. Vo voľbách získal 27 093 hlasov a bol zvolený do parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2023 (KOMPLETNÉ VÝSLEDKY) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> === Minister vnútra SR 2023 - súčasnosť === Do úradu [[Minister vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra Slovenskej republiky]] bol vymenovaný [[25. október|25. októbra]] [[2023]] v [[Štvrtá vláda Roberta Fica|štvrtej vláde Roberta Fica]].<ref name=":4" /> ==== Odvolanie prezidenta Policajného zboru a vymenovanie jeho nástupcu ==== [[10. október|10. októbra]] [[2023]] vtedajší prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] [[Štefan Hamran]] oznámil, že ku koncu mesiaca vo funkcii skončí, ak sa [[Robert Fico]] ujme moci. Fico deň po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách]] vyhlásil, že Hamrana spolu so špeciálnym prokurátorom [[Daniel Lipšic|Danielom Lipšicom]] odvolá z ich funkcií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Prušová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď sa Fico ujme moci, policajný prezident končí. Hamran na odvolanie nebude čakať, odíde sám|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3602291/ked-sa-fico-ujme-moci-policajny-prezident-konci-hamran-na-odvolanie-nebude-cakat-odide-sam/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-02|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Nový minister vnútra Šutaj Eštok odvolal Hamrana z funkcie tri dni pred Hamranovým plánovaným odchodom do civilu a preradil ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v [[Poprad]]e.<ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Nový minister vnútra Eštok odvolal policajného prezidenta Hamrana|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-26|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/novy-minister-vnutra-estok-odvolal-policajneho-prezidenta-hamrana|dátum prístupu=2026-08-16|priezvisko=SITA|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Nový minister vnútra odvolal policajného prezidenta Hamrana|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3647666|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-26|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Hamranovým nástupcom bol plk. [[Rastislav Polakovič]].<ref name=":6" /><ref name=":7" /> [[15. november|15. novembra]] [[2023]] Šutaj Eštok za prezidenta Policajného zboru dočasne vymenoval plk. [[Ľubomír Solák|Ľubomíra Soláka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vymenoval do dočasnej funkcie prezidenta PZ Ľubomíra Soláka | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-vymenoval-do-docasnej-funkcie-prezidenta-pz-lubomira-solaka | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> 29. novembra po Solákovom vypočutí Výborom na obranu a bezpečnosť NR SR Šutaj Eštok oznámil, že Soláka vymenuje za prezidenta PZ natrvalo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mihalková|meno=Henrieta|autor=|odkaz na autora=|titul=Políciu povedie Solák, od ministra si vyžiadal voľné ruky. Chce byť hovorcom policajtov, chystá aj personálne zmeny|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/690234-lubomir-solak-docasne-povereny-policajny-prezident-policia-sr|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-08-16|priezvisko2=Hebertová|meno2=Viera}}</ref> Šutaj Eštok po svojom nástupe tiež zrušil funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta polície a zriadil novú pozíciu viceprezidenta pre migráciu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária|autor=|odkaz na autora=|titul=Kandidát na policajného prezidenta Ľubomír Solák: Verejnosť vnímala len NAKA. Chcem vrátiť policajtov do ulíc|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/EzNlGRm/kandidat-na-policajneho-prezidenta-lubomir-solak-verejnost-vnimala-len-naka-chcem-vratit-policajtov-do-ulic-spravy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> ==== Hlasovanie o nedôvere ==== [[22. november|22. novembra]] [[2023]] prebehlo v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade Slovenskej republiky]] hlasovanie o vyslovení nedôvery Šutajovi Eštokovi. Za návrh hlasovalo len 61 zo 136 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Návrh na odvolanie ministra podali opozičné strany [[Progresívne Slovensko]] (PS), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[SLOVENSKO (politické hnutie)|hnutia Slovensko]], [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], [[Kresťanská únia|KÚ]], ktoré tvrdili, že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa. Kritizovala tiež opatrenia na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré opozícia považuje za divadlo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Opozícia podala návrh na odvolanie ministra vnútra z funkcie|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-podala-navrh-na-odvolanie-min/756194-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-22|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Minister vnútra Šutaj Eštok ostáva vo funkcii, poslanci ho neodvolali|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-sutaj-estok-ostava-v/757755-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> ==== Vystúpenie v relácii Daniela Bombica ==== V marci [[2024]] vystúpil v internetovej relácii trestne stíhaného extrémistu [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]] s pseudonymom Danny Kollár, ktorý je medzinárodne hľadanou osobou a súd vo Veľkej Británii rozhoduje o jeho vydaní na Slovensko. Reláciu spolumoderuje Judita Laššáková, bývalá asistentka europoslanca za Kotlebovu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] [[Miroslav Radačovský|Miroslava Radačovského]] a súčasná kandidátka strany SMER-SD do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|júnových eurovolieb]]. Účasť ministra vnútra SR v relácii extrémistu, medzi ktorého aktivity patril aj doxing ([[kyberšikanovanie|kyberšikana]] založená na zverejňovaní osobných informácií) zameraný na policajtov, lekárov a ďalšie osoby, kritizovali napr. bývalý prezident Policajného zboru [[Jaroslav Spišiak]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]) alebo exminister spravodlivosti [[Viliam Karas]] ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pastorek | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok diskutoval s Danielom Bombicom : Minister vnútra vystúpil v relácii hľadaného extrémistu | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/149395/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra u Bombica : Matúš Šutaj Eštok sa zbláznil | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/149411/matus-sutaj-estok-sa-zblaznil | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kellöová | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vystúpil v debate so stíhaným Slovákom, na ktorého sú zatykače. S jeho názormi sa nezhodujem, reagoval Šutaj Eštok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/wJXUNsv/minister-vnutra-vystupil-v-debate-so-stihanym-slovakom-na-ktoreho-su-zatykace-s-jeho-nazormi-sa-nezhodujem-reagoval-sutaj-estok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> ==== Predseda strany HLAS – Sociálna demokracia ==== Začiatkom [[jún]]a [[2024]] bol Matúš Šutaj Eštok vymenovaný ako predseda strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Nahradil tak zakladateľa strany a novozvoleného [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta Slovenskej republiky]] [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. V tajnom hlasovaní bolo 750 prítomných delegátov, 725 delegátov hlasovalo za, 15 delegátov hlasovali proti a 10 delegátov sa zdržalo. Po nástupe sa so stranou usiluje o post [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NRSR]]. ==== Prehra súdneho sporu s Čurillovcami ==== V statuse na [[Facebook|Facebooku]] Eštok prirovnal policajtov okolo Jána Čurillu k vrahovi [[Mikuláš Černák|Mikulášovi Černákovi]]. Keď ho policajti zažalovali, neprevzal si elektronickú poštu a nereagoval na výzvy súdu.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Kellöová|meno=Laura|autor=|odkaz na autora=|titul=Minister Šutaj Eštok prehral súd s čurillovcami. Nepreberal poštu, musí zaplatiť desaťtisíce eur a ospravedlniť sa|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/TSQRJjV/minister-sutaj-estok-prehral-sud-s-curillovcami-nepreberal-postu-musi-zaplatit-desattisice-eur-a-ospravedlnit-sa/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-11|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Práve jeho ministerstvo vnútra má v kompetencii prevádzku elektronickej pošty, ktorú si sám neprevzal. Po vydaní rozsudku nevyužil ani možnosť podať opravný prostriedok, súdny spor teda prehral a rozsudok sa v novembri 2025 stal právoplatným.<ref name=":0" /> Navyše, každému zo šiestich policajtov musí zaplatiť 15-tisíc eur, čo je spolu 90-tisíc eur, a verejne sa im ospravedlniť. Pre jeho neplatenie sa dostal do exekúcie a exekútor zablokoval jeho súkromný účet. Eštok sa stal prvým ministrom v histórii Slovenska, ktorý sa ocitol v exekúcii.<ref name=":0" /> V novembri toho istého roku Správny súd zrušil rozhodnutie Matúša Šutaja Eštoka postaviť vyšetrovateľa z tímu Čurillovcov Pavla Ďurku mimo službu. Súd zároveň skonštatoval, že Šutaj Eštok postavením Ďurku mimo službu porušil zákon. Ide o prvé rozhodnutie súdu v prípade policajtov postavených mimo službu. Ministerstvo vnútra mu má zároveň Ďurkovi vyplatiť ušlú mzdu za dva roky. Správny súd mal za to, že obvinenie za úmyselný trestný čin nemôže byť jediným dôvodom na postavenie policajta mimo službu. Postavenie mimo službu je prípustné, ak by zotrvaním v službe došlo k ohrozeniu dôležitých záujmov štátnej služby.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Terenzani|meno=Michaela|titul=Policajt z Čurillovho tímu sa vráti do práce. Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-19|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/policajt-z-curillovho-timu-sa-vrati-do-prace-sutaj-estok-podla-sudu-porusil-zakon|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Helbich|meno=Juraj|autor=|odkaz na autora=|titul=Vyšetrovateľ Ďurka sa môže vrátiť do práce, Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4978007/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-19|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Advokát Pavla Ďurku sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril, že traja poslanci strany HLAS v parlamente predkladajú návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý má pripraviť o ochranu skupinu „Čurillovcov“ aj všetkých ostatných oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to dokonca retroaktívne.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária|autor=|odkaz na autora=|titul=Menia zákon kvôli čurillovcom, hovorí ich právny zástupca Peter Kubina|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/RqNsXMF/menia-zakon-kvoli-curillovcom-hovori-ich-pravny-zastupca-peter-kubina/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-19|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Zároveň podľa advokáta ministerstvo vnútra zaslalo žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti svojej zamestnankyne, čím sa malo snažiť o zmarenie pojednávania. Súd túto žiadosť neuznal a spomínaná zamestnankyňa sa na pojednávaní osobne zúčastnila, hoci len dva dni pred ním jej bolo vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda likviduje úrad na ochranu oznamovateľov. Odradí to ľudí nahlasovať korupciu, varujú mimovládky | url = https://transparency.sk/sk/vlada-likviduje-urad-na-ochranu-oznamovatelov-odradi-to-ludi-nahlasovat-korupciu-varuju-mimovladky/ | vydavateľ = [[Transparency International]] | miesto = | dátum vydania = 2025-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ Matúš Šutaj Eštok] na webe Úradu vlády SR * [https://www.teraz.sk/tag/matus-sutaj-estok Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/matus-sutaj-estok/ Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šutaj Eštok, Matúš}} [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Ministri vnútra Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] lqzi73jrvbe15bd6u32znylxvff361s 5 709355 8356906 7792421 2026-08-16T14:27:45Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Diskusia k Wikipédii:Wikimedia Slovensko/dejiny]] na [[Diskusia k Wikipédii:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] 7792421 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 710898 8357134 7829508 2026-08-17T05:56:37Z Andrea Bielik 207440 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8357134 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Noon Against Putin logo.png|náhľad|Logo akcie]] '''Poludnie proti Putinovi''' ({{vjz|rus|Полдень против Путина}}) je pokojná protestná akcia plánovaná na posledný deň [[Prezidentské voľby v Rusku v roku 2024|ruských prezidentských volieb v roku 2024]], teda na 12. hodinu dňa 17. marca. Ruskí občania, ktorí nepodporujú [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina,]] sa počas nej majú dostaviť naraz do volebných miestností. Voliť môžu kohokoľvek okrem Putina, alebo pokiaľ v režimom riadených voľbách nevidia zmysel, volebný lístok znehodnotiť alebo nehlasovať vôbec.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vdova po Alexejovi Navaľnom žiada Rusov, aby v deň prezidentských volieb protestovali | url = https://www.aktuality.sk/clanok/LdfHfj7/vdova-po-alexejovi-navalnom-ziada-rusov-aby-v-den-prezidentskych-volieb-protestovali/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = 2024-03-12 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Výzva k tejto akcii bola posledným politickým vyhlásením opozičného politika [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]], než zomrel vo februári 2024 vo väzení. Denník [[Novaja gazeta|Novaja Gazeta]] akciu označil za „politický testament Navaľného“.<ref name="manif">[https://novayagazeta.eu/articles/2024/02/28/polden-protiv-putina-politicheskoe-zaveshchanie-navalnogo «Полдень против Путина»: политическое завещание Навального. Манифест гражданского движения «Мир. Прогресс. Права человека» им. Сахарова], «Новая газета Европа», 28.02.2024</ref> == Pozadie == Autorom akcie ''Poludnie proti Putinovi'' je [[politik]] Maxim Reznik. [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexej Navaľnyj]] vo februári vyzval Rusov, aby sa tejto akcie zúčastnili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://meduza.io/news/2024/02/01/navalnyy-podderzhal-aktsiyu-polden-protiv-putina-vsem-kto-putina-ne-podderzhivaet-predlagaetsya-priyti-na-vybory-v-odno-vremya-12-chasov-17-marta}}</ref> Podľa ekonóma Sergeja Gurijeva nebudú v prezidentských voľbách žiadni kandidáti, ktorí by boli lepší alebo horší, ale iba jeden veľmi zlý kandidát.<ref name="tvrain">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://tvrain.tv/news/polden_protiv_putina_uchastniki_tok_shou_chto_delat_na_dozhde_predlozhili_edinuju_strategiju_na_vyborah-555027/}}</ref> Akciu podporili okrem iného podnikateľ [[Michail Borisovič Chodorkovskij|Michail Chodorkovskij]], politik [[Dmitrij Gudkov]], väznený politik [[Vladimir Vladimirovič Kara-Murza]], ekonóm [[Sergej Maratovič Gurijev|Sergej Gurijev]], politik Leonid Gozman, politička a aktivistka Ljubov Sobolová, politologička Jekaterina Schulmannová, [[publicista]] Viktor Šenderovič, novinár Lev Ponomarjov.<ref name="med-1">[https://meduza.io/feature/2024/02/06/navalnyy-prizval-storonnikov-vyyti-na-aktsiyu-polden-protiv-putina-vo-vremya-vyborov-kakoy-v-ney-smysl-eto-chto-to-vrode-fleshmoba-s-fonarikami Навальный призвал сторонников выйти на акцию «Полдень против Путина» во время выборов. Какой в ней смысл? Это что-то вроде флешмоба с фонариками], Meduza, 6.02.2024</ref><ref name="dw">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.dw.com/ru/aleksej-navalnyj-podderzal-akciu-polden-protiv-putina/a-68146534}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://poldenprotivputina.org/}}</ref> Alexej Navaľnyj opísal akciu ako bezpečný a legálny spôsob, ako vyjadriť svoj protest.<ref name="dw">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.dw.com/ru/aleksej-navalnyj-podderzal-akciu-polden-protiv-putina/a-68146534}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.youtube.com/watch?v=k52UifWKWY0}}</ref> Neexistuje podľa neho spôsob, ako takúto akciu zastaviť. ''„Bude to celonárodný protest proti Putinovi, blízko miesta, kde žijete. Môže naň prísť každý, kdekoľvek. Budú sa ho môcť zúčastniť milióny ľudí. A desiatky miliónov ľudí toho budú môcť byť svedkami,“'' uviedol Navaľnyj. Účasť na poludnie je podľa neho tradične vysoká, takže je „jednoducho nemožné“ rozpoznať, kto prišiel hlasovať proti Putinovi.<ref>{{Citácia periodika|titul= Navalny Calls On Russians To Flock To Polling Stations At Noon During Election To Show Opposition To Putin|url=https://www.rferl.org/a/navalny-protest-presidential-election-putin/32801298.html|periodikum=RadioFreeEurope/RadioLiberty|dátum prístupu=2024-03-12|jazyk=en|priezvisko=RFE/RL}}</ref> Akcia s názvom ''Poludnie proti Putinovi'' má byť podľa Navaľného aj vyjadrením nesúhlasu s elektronickým hlasovaním, ktoré režimu umožní ľahšie falšovanie výsledkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Navalnyj z vězení burcuje ruské voliče. Běžte k volbám a dejte najevo nesouhlas, uvedl | url = https://www.newstream.cz/politika/navalnyj-z-vezeni-burcuje-ruske-volice-bezte-k-volbam-a-dejte-najevo-nesouhlas-uvedl | vydavateľ = Newstream | dátum vydania = 2024-02-01 | dátum prístupu = 2024-03-12 | jazyk = cs}}</ref> ''„Putin zariadi akýkoľvek výsledok, ktorý sa mu páči, aj 80 či 180 percent. My stále môžeme tieto takzvané voľby využiť proti nemu... Musíme využiť deň volieb na to, aby sme ukázali, že existujeme, že je nás veľa, že sme skutoční ľudia a sme proti Putinovi,"'' povedela vdova [[Julija Borisovna Navaľná|Julija Navaľná]].<ref name=":0" /> Dňa 28. februára pripravil ľudskoprávny aktivista Lev Ponomarjov a jeho kolegovia manifest občianskeho hnutia „Mier. Pokrok. [[Ľudské práva]]“. Manifest okrem iného vyzýva k tomu, aby bola účasť na akcii ''Poludnia proti Putinovi'' naozaj vysoká: ''"Iba masová účasť dáva šancu ovplyvniť situáciu. Zabezpečme teda, aby celé Rusko stálo v rade pri volebných miestnostiach a celý svet to videl."''<ref name="manif">[https://novayagazeta.eu/articles/2024/02/28/polden-protiv-putina-politicheskoe-zaveshchanie-navalnogo «Полдень против Путина»: политическое завещание Навального. Манифест гражданского движения «Мир. Прогресс. Права человека» им. Сахарова], «Новая газета Европа», 28.02.2024</ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|vpolden.org}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Poledne proti Putinovi|23731979}} [[Kategória:Politika v Rusku]] 4rztedgzlhjoevz6u3e9h31v21xn7e4 0 712646 8356858 8311417 2026-08-16T12:36:35Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8356858 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Muscade.jpg|náhľad|Muškátový orech]] '''Muškátový orech''' je semeno tropického vždyzeleného stromu [[muškátovník voňavý]] ([[Latinčina|lat.]] ''Myristica fragrans''), ktoré sa predáva a používa ako [[korenie]]. [[Indonézia]] je hlavným producentom muškátového orecha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spices; nutmeg exports by country in 2021 | url = https://wits.worldbank.org/trade/comtrade/en/country/ALL/year/2021/tradeflow/Exports/partner/WLD/product/090810 | dátum prístupu = 2024-04-21}}</ref> == Producenti == Muškátovník voňavý sa pestuje hlavne v [[Indonézia|Indonézii]], odkiaľ pochádza a v štáte [[Kérala]] v [[India|Indii]], ktorý bol v starovekých spisoch známy ako Malabar. V diele ''[[Hortus Malabaricus|Hortus Botanicus Malabaricus]]'' zo 17. storočia [[Hendrik van Rheede]] uvádza, že [[Indovia]] sa naučili používať muškátový oriešok od obyvateľov Indonézie.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = B Sasikumar | titul = Nutmeg - Origin, diversity, distribution and history | url = https://pdfs.semanticscholar.org/a175/b2d66b6d25df8b60fe1e8ca854e8cf9c6b0a.pdf | dátum prístupu = 2024-04-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hortus Indicus Malabaricus | url = http://www.botanicus.org/title/b11939795 | dátum prístupu = 2024-04-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240423140719/http://www.botanicus.org/title/b11939795 | dátum archivácie = 2024-04-23 }}</ref> Okrem Indonézie a Indie sú ďalšími dôležitými producentmi tohto korenia [[Grenada]], [[Srí Lanka]], [[Malajzia]], [[Maurícius]], [[Zanzibar (štát)|Zanzibar]], [[Seychely]], [[Réunion]], [[Guatemala (štát)|Guatemala]] a [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]].<ref name=":0" /> == Pestovanie, zber a sušenie == === Pestovanie === [[Súbor:Nutmeg mace.JPG|náhľad|Semeno s mieškom po vybratí z dužiny plodu]] [[Strom]] muškátovník voňavý je dvojdomá rastlina, teda je potrebné rozlišovať medzi samčími rastlinami, ktoré nenesú plody a slúžia iba na opelenie a samičími rastlinami, ktoré plodia. Bežne sa rozmnožuje pohlavne prostredníctvom [[Semeno (rastlina)|semien]], ale vzhľadom na časté problémy pri opelení inými odrodami a druhmi muškátovníku a nemožnosť predpovedať pohlavie sadeníc sa uprednostňuje pre pestovanie muškátovníka rozmnožovanie vrúbľovaním.<ref name=":0" /> Keď plody muškátovníku voňavého dozrievajú a praskajú, [[ovocie]] sa pozbiera zo stromov a semeno s mieškom sa vyberú z dužiny plodu. Semená sa ešte s mieškom na povrchu opláchnu vodou a presušia. Následne sa červený miešok oddelí od orechu. Miešok sa pripravuje a suší samostatne a vzniká z neho korenie [[muškátový kvet]]. Semená sa po oddelení od miešku rozprestrú na plachty a sušia sa prirodzene na slnku 15 – 30 týždňov. Keď sú semená vysušené, vydávajú pri zatrasení hrkotavý zvuk, pretože ich vysušené jadro sa pri procese sušenia zmrštilo a oddelilo od tvrdej škrupiny. Škrupina sa odstráni a vysušené jadro je pripravené na použitie a export. Existuje však viacero spôsobov sušenia orechov, napríklad v špeciálnych sušiarňach, ktoré sú vykurované drevom alebo drevným uhlím. == Chuť a použitie == Korenie muškátový orech sa predáva buď ako celý oriešok, alebo v mletej práškovej forme. Po mletí rýchlo stráca svoju arómu, preto je vhodnejšie mlieť, alebo strúhať ho priamo pred použitím.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=V. A. Parthasarathy, Bhageerathy Chempakam, T. John Zachariah|titul=Chemistry of Spices|vydavateľ=CABI|rok=2008|isbn=9781845934200|strany=165-189|url archívu=https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=5WY08iuJyawC&oi=fnd&pg=PA165&dq=nutmeg+spice+seasoning&ots=1PoG0x7VPC&sig=MFZg_GURkxgmubFQq2e6Yoo-oc4&redir_esc=y#v=onepage&q=nutmeg%20spice%20seasoning&f=false}}</ref> V slovenskej kuchyni je odporučené jeho použitie do bielych polievok, omáčok, kysnutého pečiva a plniek a na korenenie zaprávaného mäsa.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FIALOVÁ, Juliana Anna et al.|titul=Varíme zdravo, chutno a hospodárne|vydavateľ=Bratislava: Práca, 1954|strany=528|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:31bc29b8-247c-48de-ad99-45d6c48ddc7b|poznámka=Kniha je dostupná na prezeranie po prihlásení sa na portál.}}</ref> Používa sa na ochutenie [[Čokoláda|čokolády]], ovocia, [[puding]]ov, dobre dopĺňa chuť [[Kokosové mlieko|kokosového mlieka]], [[Vanilka (dochucovadlo)|vanilky]], citrónovej trávy a kari listov. Jeho štipľavá sladká chuť a vôňa sa používa na ochutenie mliečnych výrobkov, koláčov, sladkých roliek, banánového chleba, tekvicových a jablkových koláčov, zmrzliny, čokolády, citrónových dezertov a syrového [[fondue]]. V [[Európa|Európe]] sa používa najmä na ochutenie zemiakovej kaše a jedál z varených zemiakov, polievok, ryžových pudingov, koláčov, vaječného likéru, keksíkov a mliečnych nápojov. V Indonézii sa používa do omáčok a kari jedál.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SMALL, ERNEST (2011)|titul=Top 100 Exotic Food Plants|isbn=978-1439856864|url archívu=https://books.google.sk/books?id=Au3RBQAAQBAJ&pg=PA420&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false}}</ref> Muškátový orech sa často používa do zmesí korení hlavne v indickej kuchyni, napríklad v garam masala.<ref name=":1" /> Spolu s ďalšími koreninami je často súčasťou koreniacej zmesi známej pod názvom ''perníkové korenie'' a taktiež v amerických krajinách obľúbenej zmesi korenia na ochutenie tekvicového koláča, známej ako ''pumpkin pie spice'', alebo jednoduchšie ''pumpkin spice''. Ak sa muškátový oriešok konzumuje v množstvách presahujúcich jeho typické použitie ako korenie, môže vyvolať alergické reakcie, spôsobiť kontaktnú dermatitídu alebo mať psychoaktívne účinky.<ref name=":1" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RAHMAN N.A.A , FAZILAH A AND EFFARIZAH M.E. | titul = Toxicity of Nutmeg (Myristicin): A Review | url = https://www.researchgate.net/publication/278850055_Toxicity_of_Nutmeg_Myristicin_A_Review | dátum prístupu = 2024-04-21}}</ref> === Použitie v tradičnom liečiteľstve === V tradičnom liečiteľstve Indonézie sa používal hlavne pri žalúdočných problémoch, hnačke a nevoľnosti.<ref name=":1" /> V juhoázijských regiónoch sa používa aj pri liečbe horúčok, bolestí hlavy a dýchacích problémov. V [[Čína|Číne]] sa považuje za afrodiziakum.<ref name=":1" /> == Náhrady == V niektorých krajinách sveta sa ako náhrada muškátového orieška používa semeno stromu [[monodora muškátovníková]] ([[Latinčina|lat.]] ''Monodora myristica''). == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Muškátový kvet]] * [[Muškátovník voňavý]] * [[Monodora muškátovníková]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.youtube.com/watch?v=o80Z_FVGn4k Processing of Nutmeg - Zber a sušenie muškátového orecha] – ''Ministry of food processing industries Goverment of India'' [[Kategória:Koreniny]] p4v9qdew1dqkzz83eq29twks77w7p1u 0 712870 8356909 7844595 2026-08-16T14:28:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Basketbalista | meno = Lucia Kašperanová | obrázok = | titulok = | krajina = Slovensko | dátum narodenia = {{dnv|1998|12|2}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | stredná škola = | vysoká škola = [[Prešovská univerzita v Prešove]] | výška = 175 cm | váha = | národnosť = | prezývka = | začiatok kariéry = | koniec kariéry = | liga = [[Basketbalová extraliga žien|EXZ]] | tím = [[CBK Košice]] (od 2020) | číslo = 10 | pozícia = krídlo/rozohrávačka (SG) | bývalé tímy = [[Dubček Bratislava]] <small>(2019{{--}}2020)</small> <br> [[CBK Košice|CBK MINIBUSEUROPA Ťahanovce KE]] <small>(do 2019)</small> | pro_klub = | draft = | rok draftu = | mužstvo draftu = | agenti = | ocenenia = | sieň slávy = | Commons = }} '''Lucia Kašperanová''' (* [[2. december]] [[1998]], [[Košice]]) je [[Slovensko|slovenská]] profesionálna [[Basketbal|basketbalistka]], hrávajúca na pozícii rozohrávačky a krídla.<ref name="grosmann"/> Pôsobí v tíme [[CBK Košice]] v [[Basketbalová extraliga žien|slovenskej ženskej basketbalovej extralige]] a v slovenskej reprezentácii 3x3 basketbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = marek | odkaz na autora = | titul = Úvodná slovenská zastávka 3×3 Central Europe Tour pre Energy Team a Dirdžiho dievčatá | url = https://3x3slovakbasket.sk/uvodna-slovenska-zastavka-3x3-central-europe-tour-pre-energy-team-a-dirdziho-dievcata/ | vydavateľ = 3x3slovakbasket.sk | dátum vydania = 2018-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240502054303/https://3x3slovakbasket.sk/uvodna-slovenska-zastavka-3x3-central-europe-tour-pre-energy-team-a-dirdziho-dievcata/ | dátum archivácie = 2024-05-02 }}</ref> V sezóne [[Basketbalová extraliga žien 2022/23|2022/23]] bola najlepšou strelkyňou extraligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =| odkaz na autora = | titul = Body - Ženská basketbalová extraliga SR | url = https://exz.sk/stats/stats-chart?seasonId=42&statItem=nike-extraliga-zeny-2022-2023 | vydavateľ = exz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Lucia Kašperanová pochádza z [[Košice|Košíc]]. Navštevovala základnú školu na Belehradskej ulici, na strednú školu chodila na [[Stredná športová škola Košice|Športové gymnázium, Tr. SNP 104]] v [[Košice|Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.cvclm.sk/e_download.php?file=data/editor/72sk_2.xls&original=vysledky_celostatneho_kola_cezpolny_beh.xls | vydavateľ = cvclm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Následne absolvovala [[Fakulta športu Prešovskej univerzity v Prešove|Fakultu športu]] [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]] v [[Prešov]]e. Pracuje ako administratívna pracovníčka.<ref name="grosmann"/> === Basketbalová kariéra === Kašperanovej pôsobenie je spojené primárne s klubom [[CBK Košice]]. V sezóne 2018/19 hrala za CBK MINIBUSEUROPA Ťahanovce v [[1. liga ženy, Mladé ženy U23 a Juniorky U19|1. lige]]. Tím sa umiestnil na treťom mieste, Kašperanová bola najlepšou strelkyňou súťaže s priemerom 21,5 bodu na zápas, 5 ziskov a 1,5 bloku na zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dubček Bratislava ukončil sezónu spoločnej prvej ligy žien a junioriek víťazne - Ženská basketbalová extraliga SR | url = https://www.exz.sk/doc/25165/dubcek-bratislava-ukoncil-sezonu-spolocnej-prvej-ligy-zien-a-junioriek-vitazne | vydavateľ = exz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spolu zaznamenala v sezóne 700 bodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://slovakbasket.sk/userfiles/file/S%C3%9A%C5%A4A%C5%BDE%20-%20ARCH%C3%8DV/S%C3%9A%C5%A4A%C5%BDE%20-%202018-2019/Vyhodnotenie%20hern%C3%BDch%20%C5%A1tatist%C3%ADk/1.liga%20%C5%BEeny%20a%20Juniorky%20U19/1ZJY%20-%20CBK%20Minibuseuropa%20Tahanovce%20KE-%20hraci2018-19.pdf | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne [[Basketbalová extraliga žien 2019/20|2019/20]] prestúpila do klubu [[Dubček Bratislava]], s ktorým prvý raz hrala v [[Basketbalová extraliga žien|extralige žien]], v sezóne, ktorá bola predčasne ukončená pre pandémiu koronavírusu. Dosahovala priemer 3,3 bodu a 3 doskoky na zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kašperanová Lucia - Ženská basketbalová extraliga SR | url = https://exz.sk/stats/player-stats?seasonId=22&playerId=524 | vydavateľ = exz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezónach 2020/21 a 2021/22 hrala za CBK Košice v 1. lige žien. V lige bola v ročníku 2021/22 druhou najlepšie bodujúcou hráčkou (323 bodov, priemer 17,94 b na zápas).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Body - 1. liga v basketbale žien | url = https://1liga.exz.sk/stat/stats-chart?seasonId=41&statItem=1-liga-zeny-mlade-zeny-u23-juniorky-u19-2021-22 | vydavateľ = 1liga.exz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2022 s klubom postúpila cez baráž do [[Basketbalová extraliga žien|extraligy]]. V nováčikovskej extraligovej sezóne [[Basketbalová extraliga žien 2022/23|2022/23]] skončil klub CBK Košice v extralige na 6. mieste, pričom Kašperanová bola jasnou líderkou tímu. Získala ocenenie Druhý All-star tím extraligy, v bodovaní hráčok skončila prvá (459 bodov), taktiež odohrala najväčší čas za sezónu zo všetkých hráčok extraligy a najväčší priemerný odohraný čas na zápas.<ref name="obradovic"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Body - Ženská basketbalová extraliga SR | url = https://exz.sk/stats/stats-chart?seasonId=46&statItem=nike-extraliga-zeny-2023-2024 | vydavateľ = exz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> V sezóne [[Basketbalová extraliga žien 2023/24|2023/24]] Kašperanová pokračovala s CBK, tím skončil v základnej časti na 6. mieste, po nadstavbe bol piaty, v play-off vypadol vo štvrťfinále so [[ŠBK Šamorín|Šamorínom]] a nakoniec sa umiestnil na 6. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CBK chce nadviazať na historický triumf, Šamorín zasa využiť domáce prostredie | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/cbk-chce-nadviazat-na-historicky-triumf-samorin-zasa-vyuzit-domace-prostredie | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kašperanová v priebehu sezóny bola líderkou bodovania extraligy, nakoniec získala iba o 4 body menej ako prvá [[Ke'Shunan Jamesová]] (482 b vs. 486 b).<ref name="grosmann">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grosmann | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Najlepšia strelkyňa bez vysokých ambícií | url = https://www.cbkkosice.sk/wp-content/uploads/2024/01/Dennik-Sport-2024_01_17_str.18.pdf | vydavateľ = Denník Šport | dátum vydania = 2024-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Reprezentačná kariéra === Kašperanová je súčasťou slovenskej ženskej basketbalovej reprezentácie 3x3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SBA 3x3 TOUR - Trenčín | url = https://play.fiba3x3.com/events/a2e117f3-e715-4379-99e7-7bed0703e0f2/teams | vydavateľ = play.fiba3x3.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bola súčasťou kádra pre Majstrovstvá sveta v 3x3 basketbale do 23 rokov v roku 2021 v [[Mongolsko|Mongolsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dostali sme sa na Majstrovstvá Sveta! | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=229961045801433&set=a.128941375903401&locale=sk_SK | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Ocenenia === * Najlepšia strelkyňa extraligy – 2022/23<ref name="grosmann"/> * Najlepšia strelkyňa 1. ligy – 2018/19 * Druhý All-star tím extraligy – 2022/23<ref name="obradovic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Obradovic | meno = Igor | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurobasket.com All-Slovakian Extraliga Awards 2023 | url = https://www.eurobasket.com/Slovakia/news/807505/Eurobasket.com-All-Slovakian-Extraliga-Awards-2023?Women=1 | vydavateľ = eurobasket.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Hráčske štatistiky == === Klubová úroveň === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="11" | Štatistiky |- align=center bgcolor=#ffdead !Z||SF||MIN||PPG||RPG||APG||SPG||BPG||2FGP||3PT||FT |- ALIGN="center" bgcolor="#b3f0ff" |2018/19 ||[[CBK Košice|CBK MINIBUSEUROPA Ťahanovce KE]] || [[1. liga ženy, Mladé ženy U23 a Juniorky U19|1. liga]] |32 | |32:48 |21,88 |6,41 |2,97 |4,94 |1,5 |50 % |45 % |77 % |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2019/20 ||[[Dubček Bratislava]] || [[Basketbalová extraliga žien|EXZ]] |6 | |16:52 |3,33 |3,00 |0,50 |0,67 |0,33 |13,33 % |18,18 % |57,14 % |- ALIGN="center" bgcolor="#b3f0ff" |2020/21 ||[[CBK Košice|CBK MINIBUSEUROPA Košice]] || [[1. liga ženy, Mladé ženy U23 a Juniorky U19|1. liga]] |28 |23 |29:03 |16,17 |3,25 |1,75 |1,88 |0,29 |56 % |32 % |79 % |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2021/22 ||[[CBK Košice]] || [[1. liga ženy, Mladé ženy U23 a Juniorky U19|1. liga]] |18 | |29:30 |17,94 |7,95 |3,67 |5,11 |1,61 |49,03 % |28,74 % |69,70 % |- ALIGN="center" bgcolor="#b3f0ff" |2022/23 ||[[CBK Košice]] || [[Basketbalová extraliga žien|EXZ]] |27 | |33:19 |17,00 |5,04 |2,67 |1,85 |0,67 |41,61 % |26,67 % |77,34 % |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2023/24 ||[[CBK Košice]] || [[Basketbalová extraliga žien|EXZ]] |27 | |33:28 |17,85 |5,37 |3,30 |2,59 |0,67 |41,57 % |29,76 % |79,47 % |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2023/24 ||[[CBK Košice]] || [[Slovenský pohár v basketbale žien|Slovenský pohár]] |3 |3 |21:36 |8,33 |4,33 |1,67 |3,33 |1,00 |27,59 % |25,00 % |33,33 % |} == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Kašperanová, Lucia}} [[Kategória:Slovenské basketbalistky]] [[Kategória:Absolventi Fakulty športu Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] avkfsnpz2zmv8ssb9wkom1njwhsdzp1 0 716713 8356873 7889005 2026-08-16T13:16:05Z ~2026-44703-18 302981 8356873 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Rebeli na strednej | en = Camaleones | logo = | krajina = {{minivlajka|MEX}} [[Mexiko]] | dĺžka = 41 – 44 minút | počet častí = 135 | počet sérií = | jazyk = [[španielčina]] | slogan = | hudba = [[Belinda Peregrín]] – ''Sal de mi piel'' | réžia = Eduardo Said<br>Felipe Nájera<br>José Ángel García | scenár = Gustavo Barrios<br>Diana Segovia<br>Palmira Olguín<br>Félix Cortés Schôler | námet = | žáner = [[telenovela]] | rok orig = 27. júl 2009 – 29. január 2010 | tv orig = [[Canal de las Estrellas]] | rok sk = 15. február 2011 – 22. august 2011 | tv sk = [[TV Doma]] | obsadenie = [[Belinda Peregrín]]<br>[[Alfonso Herrera]]<br>[[Guillermo García Cantú]]<br>[[Sherlyn]]<br>[[Irvin Salinas Martínez]]<br>[[Edith González]]<br>[[Manuel "Flaco" Ibáñez]]<br>[[Ana Bertha Espín]]<br>[[Grettell Valdez]] | webstránky = }} '''''Rebeli na strednej''''' ({{v jazyku|spa}}''Camaleones'') je [[Mexiko|mexická]] mládežnícka [[telenovela]] z produkcie spoločnosti [[Televisa]] v rokoch [[2009]] – [[2010]]. Hlavné úlohy stvárnili herci [[Belinda Peregrín]] a [[Alfonso Herrera]]. Na Slovensku túto telenovelu vysielala [[TV Doma]] prvýkrát od 15. februára [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebeli na strednej: 1. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/474984-rebeli-na-strednej-1-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2011-02-15 | dátum prístupu = 2024-07-24 | jazyk = }}</ref> do 22. augusta [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebeli na strednej: 135. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/476436-rebeli-na-strednej-135-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2011-08-22 | dátum prístupu = 2024-07-24 | jazyk = }}</ref> a druhýkrát od 20. januára [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program - program televíznych staníc - aktuálny TV program 21 TV staníc s možnosťou filtrácie a výberu programov, 20. január 2014 | url = http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20140120 | dátum prístupu = 2026-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150704095432/http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20140120 | dátum archivácie = 2015-07-04}}</ref> do 25. júla [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TV program - program televíznych staníc - aktuálny TV program 21 TV staníc s možnosťou filtrácie a výberu programov, 25. júl 2014 | url = http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20140725 | dátum prístupu = 2026-08-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150704204203/http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20140725 | dátum archivácie = 2015-07-04}}</ref>. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Belinda Peregrín]] |''Valentina Izaguirre de Jaramillo'' |[[Lucia Hurajová]] |- |[[Alfonso Herrera]] |''Sebastián Jaramillo'' |[[Martin Kaprálik]] |- |[[Edith González]] |''Francisca Campos de Ponce de León'' |[[Marta Sládečková]] |- |[[Sherlyn]] |''Solange „Sol“ Ponce de León Campos'' |[[Daniela Mackovičová]] |- |[[Irvin Salinas Martínez]] |''Ulises Morán Ramírez'' |[[Matúš Krátky]] |- |[[Guillermo García Cantú]] |''Augusto Ponce de León'' |[[Juraj Predmerský]] |- |[[Manuel Ibáñez]] |''Leónidas „Leo“ / Horacio García Montaño'' |[[František Kovár]] |- |[[Ana Bertha Espín]] |''Guadalupe „Lupita“ Ramírez vda. de Morán'' |[[Helena Geregová]] |- |[[Grettell Valdez]] |''Silvana Sáenz Arroyo'' |[[Michaela Medvecová]] |- |[[Roberto Blandón]] |''Javier Saavedra'' |[[Matej Landl]] |- |[[José Elías Moreno]] |''Armando Jaramillo'' |[[Dušan Szabó]] |- |[[Luis Manuel Ávila]] |''Eusebio Cándido Portillo Gómez'' |[[Emanuel Hason]] |- |[[Karla Álvarez]] |''prodekanka Ágata Menéndez'' |[[Lenka Košická]] |- |[[José Luis Reséndez]] |''Pedro Ricalde / Pedro Cantú'' |[[Ivan Šándor]] |- |[[Mariana Ávila]] |''Carmen Castillo'' |[[Barbora Chlebcová]] |- |[[Marisol Santacruz]] |''Magdalena Orozco'' | |- |[[Roberto Ballesteros]] |''Ricardo Calderón'' |[[Peter Rúfus]] |- |[[Flor Rubio]] |''Irene Alatriste'' | |- |[[Ferdinando Valencia]] |''Patricio Calderón „Pato“'' |[[Juaj Hrčka]] |- |[[Alberich Bormann]] |''Federico Díaz Ballesteros'' |[[Michal Hallon]] |- |[[Carla Cardona]] |''Mercedes Márquez „Mercy“'' | |- |[[Erik Díaz]] |''Lucio Barragán'' |[[Frencien Bauer]] |- |[[Juan Carlos Flores]] |''Bruno Pintos Castro'' | |- |[[Lucía Zerecero]] |''Rocío Santoscoy'' |[[Miroslava Drínová]] |- |[[Mariluz Bermúdez]] |''Lorena González'' |[[Alžbeta Dvoranová]] |- |[[Michelle Renaud]] |''Betina Montenegro'' |[[Dominika Žiaranová]] |- |[[Paul Stanley (herec)|Paul Stanley]] |''Rolando Rincón'' | |- |[[Taide Rodríguez]] |''Cristina Hernández Campos'' | |- |[[Lilibeth]] |''Sabrina'' | |- |[[Ricardo de Pascual]] |''Gerardo Zúñiga'' | |- |[[Erick Guecha]] |''Conrado Tapia'' | |- |[[Anaís]] |''Evangelina de Márquez'' | |- |[[Eduardo Cáceres]] |''José Ignacio Márquez'' | |- |[[Lucero Lander]] |''Florencia de Santoscoy'' | |- |[[Arsenio Campos]] |''señor Santoscoy'' | |- |[[Eduardo Liñán]] |''Víttorio Barragán'' | |- |[[Esteban Franco]] |''señor Pintos'' | |- |[[Renée Varsi]] |''Norma de Pintos'' | |- |[[Amairani]] |''señora de Rincón'' | |- |[[Mónica Dossetti]] |''señora de Díaz'' | |- |[[Queta Lavat]] |''Graciela'' | |- |[[Rafael del Villar]] |''Damián Montenegro'' | |- |[[Jessica Salazar]] |''Catalina de Saavedra'' | |- |[[Jesús Moré]] |''Enrique García Rivero'' | |- |[[Jonathan Becerra]] |''Jonathan'' | |- |[[Alejandro Correa]] |''Edgar Márquez'' | |- |[[Evelyn Zavala]] |''Lucila Márquez'' | |- |[[Anhuar Escalante]] |''Benito'' | |- |[[Jorge Alberto Bolaños]] |''Vicente Villoro'' | |- |[[Ginny Hoffman]] |''Gabriela'' | |- |[[Lilí Brillanti]] |''Susana Romero'' | |- |[[Ricardo Vera]] |''Efraín Castillo'' | |- |[[Rosángela Balbó]] |''Marcela de Castillo'' | |- |[[Teo Tapia]] |''Ramón Velásquez Buendía'' | |- |[[Roberto Marín]] |''Roberto Morán (zamlada)'' | |- |[[Salvador Ibarra]] |''Roberto Morán (dospelý)'' | |- |[[Ramón Valdez Urtiz]] |''Perico'' | |- |[[Jaume Mateu]] |''Céspedes'' | |- |[[Ernesto Faxas]] |''Pablo Ramírez Cuello'' | |- |[[Martha Ortiz]] |''Manuela'' | |- |[[Claudia Silva]] |''Augustova sekretárka'' | |- |[[Ricardo Fernández Rue]] |''Javier'' | |- |[[Gabriel Roustand]] |''policajt'' | |- |[[Daniel Continente]] |''policajt'' | |- |[[Diego Lara]] |''študent na 2. stupni'' | |- |[[Nancy Patiño]] |''Hermana de Rolando'' | |- |[[Miguel Ángel Wolosky]] |''študent'' | |- |[[Yanni Torres]] |''Valentina Izaguirre (dieťa)'' | |- |[[Roger Cudney]] |''veľvyslanec Bulharska'' | |- |[[Mikaela Ojeda]] |''Luisa Moran de Saavedra'' | |- |[[Erika Swain]] |''Rebeca Álvares'' |[[Petra Vajdová]] |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=119272|názov=Rebeli na strednej}} * {{imdb film|id=1488217|názov=Rebeli na strednej}} [[Kategória:Mexické telenovely]] [[Kategória:Telenovely z 2009]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2009]] [[Kategória:Telenovely Televisy]] cncgt4nddwq0f6wxgm4er140dywxwbw 0 722942 8357010 8174666 2026-08-16T18:12:42Z ~2026-44669-74 302887 Chorvátsko 8357010 wikitext text/x-wiki 8357011 8357010 2026-08-16T18:12:53Z ~2026-44669-74 302887 ii 8357011 wikitext text/x-wiki 8357017 8357011 2026-08-16T18:17:15Z Jetam2 30982 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-70343-8 8174666 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sabrina Carpenterová | Obrázok = Sabrina Carpenter - O2 Arena 2025 - 086 (cropped 2 - color adjusted).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sabrina Carpenterová v roku 2025 | Popis umelca = | Rodné meno = Sabrina Annlynn Carpenter | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1999|05|11}} | Miesto narodenia = [[Quakertown]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = speváčka, herečka, textárka | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[R&B]] | Roky pôsobenia = [[2011]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástrojoch = | Typ hlasu = | Manžel = | Priateľ = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Hollywood Records]], [[Island Records|Island]] | Webstránka = }} [[Súbor:Sabrina Carpenter - O2 Arena 2025 - 089.jpg|náhľad|Sabrina Carpenter počas koncertu]] '''Sabrina Annlynn Carpenterová''' (neprechýlene Sabrina Annlynn Carpenter; * [[11. máj]] [[1999]], [[Quakertown]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herectvo|herečka]], [[spevák|speváčka]] a [[Textár|textárka]], známa vďaka účinkovaniu v televíznom seriáli ''Girl Meets World'' (2014{{--}}2017). V roku [[2024]] dosiahla s piesňami „Espresso“ a „Please Please Please“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabrina Carpenter’s ‘Manchild’ Debuts at No. 1 on Billboard Hot 100 | url = https://www.billboard.com/lists/sabrina-carpenter-manchild-hot-100-number-one-debut/ | dátum vydania = 2025-06-16 | dátum prístupu = 2026-02-12 | jazyk = en-US | meno = Gary | priezvisko = Trust}}</ref> z albumu Short n' Sweet historický úspech, keď sa stala po skupine [[The Beatles]] druhým interpretom, ktorého prvé dva single debutovali v prvej trojke rebríčka [[Billboard Hot 100]]. Carpenterová sa objavila taktiež v filmoch vrátane ''Dobrodružstvá v opatrovaní detí (2016), Nenávisť, ktorú dávaš'' (2018), ''Krátka história dlhej cesty'' (2019), ''Oblaky'' (2020) a ''Núdzová situácia'' (2022). Zahrala si aj vo filmoch [[Netflix|Netflixu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabrina Carpenter | url = https://www.csfd.sk/tvorca/154056-sabrina-carpenter/prehlad/ | vydavateľ = ČSFD.sk | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Detstvo == Carpenterová sa narodila v meste [[Quakertown]] v štáte [[Pensylvánia]] a vyrastala v [[East Greenville]]. Je neterou herečky [[Nancy Cartwright]]. Má tri staršie sestry. Ako desaťročná začala na [[YouTube]] zverejňovať videá, kde spievala piesne [[Christina Aguilerová|Christiny Aguilery]] a [[Adele]]. Jej otec jej postavil nahrávacie štúdio, aby podporil jej vášeň pre hudbu. V roku [[2009]] získala tretie miesto v speváckej súťaži The Next Miley Cyrus Project, ktorú organizovala [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]]. == Kariéra == [[Súbor:Sabrina Carpenter @ Wiltern 10 15 2022 (52525426772) (cropped2).jpg|vľavo|náhľad|226x226bod|Carpenterová v roku 2022.]] Svoju kariéru Carpenterová zahájila ako herečka, v roku [[2011]], v televíznom seriáli ''[[Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka]]'' a neskôr účinkovala v projektoch ako ''The Goodwin Games'' či ''Girl Meets World'', kde hrala hlavnú rolu. V roku [[2014]] vydala debutový singel „Can't Blame a Girl for Trying“ a rovnomenné EP, čím odštartovala hudobnú kariéru pod Disney labelom {{--}} [[Hollywood Records]]. V roku [[2016]] vydala druhý album EVOLution, ktorého súčasťou bol úspešný singel „Thumbs“. V tom istom roku začala svoje koncertné turné Evolution Tour a účinkovala v animovanom seriáli ''Milo a Murphyho zákon''. V roku [[2018]] vydala album Singular: Act I, nasledovaný pokračovaním Singular: Act II v roku [[2019]], ktoré obsahovalo single ako „Pushing 20“ a „Exhale“. V roku [[2021]] podpísala zmluvu s [[Island Records|Islands]] a jej singel „Skin“ debutoval v [[Billboard Hot 100]]. Jej piaty album Emails I Can't Send z roku [[2022]] zaznamenal úspech s hitmi „Nonsense“ a „Vicious“, pričom singel „Feather“ sa stal platinovým. Carpenterová tiež vystupovala v roku [[2023]] na turné [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]]. V roku [[2024]] vydala album Short 'n Sweet, ktorého single „Espresso“ a „Please Please Please“ dosiahli vrcholy svetových rebríčkov, pričom „Please Please Please“ sa stala jej prvou skladbou na prvom mieste [[Billboard Hot 100]]. Album debutoval na prvých miestach hudobných rebríčkov a podporila ho turné Short 'n Sweet Tour. Carpenterová bola za tento album nominovaná na šesť cien [[Grammy Award|Grammy]], vrátane Albumu roka a Piesne roka. == Súkromný život == Carpenterová bola vo vzťahu s hercom [[Joshua Bassett|Joshuom Bassettom]] od roku [[2020]] do [[2021]]. Na začiatku roka [[2023]] randila so spevákom [[Shawn Mendes|Shawnom Mendesom]]. V decembri [[2023]] začala vzťah s írskym hercom [[Barry Keoghan|Barrym Keoghanom]], s ktorým sa v máji 2024 presťahovala do domu v [[Hollywood Hills]]. V decembri [[2024]] sa však rozišli. === Charitatívne činnosti === Carpenterová sa počas svojej kariéry aktívne zapája do charitatívnych aktivít. V roku [[2016]] sa stala ambasádorkou nadácie Ryana Seacresta, pre ktorú navštevovala detské nemocnice, a výťažok z predaja jej merchu k singlu „Smoke and Fire“ venovala kampani 2Steps2Minutes Amerického Červeného kríža, ktorá zvyšovala povedomie o požiarnej bezpečnosti. V roku [[2017]] vystúpila na podujatí We Day California a zapojila sa do iniciatívy DoSomething na podporu seniorov. Okrem iného, je Carpenterová dlhodobou podporovateľkou [[LGBT|LGBTQ+]] komunity; v roku [[2018]] napísala pre Billboard láskyplný list tejto komunite a vyjadrila podporu na svojich koncertoch. Počas pandémie [[COVID-19]] sa zapojila do charitatívnej piesne „If the World Was Ending“, podporujúcej organizáciu [[Lekári bez hraníc]]. V roku [[2024]] založila fond Sabrina Carpenter Fund na podporu duševného zdravia, ochrany zvierat a LGBTQ+ komunity. == Diskografia == Diskografia Sabriny Carpenter a Zoznam skladieb, ktoré Sabrina Carpenter nahrala<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sabrina Carpenter | url = https://www.muziker.sk/sabrina-carpenter | vydavateľ = Muziker | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = sk-SK | meno = Muziker | priezvisko = a.s}}</ref> * ''[[Eyes Wide Open]]'' (2015) * ''[[Evolution Sabrina Carpenter|Evolution]]'' (2016) * ''[[Singular: Act I]]'' (2018) * ''[[Singular: Act II]]'' (2019) * ''[[Emails I Can't Send]]'' (2022) * ''[[Short n' Sweet]]'' (2024) * ''[[Man's Best Friend]]'' (2025) == Filmografia == === Film === {| class="wikitable sortable" !Rok ! Názov |- !2012 |''Noobz'' |- !2013 |''Horns'' |- !2018 |''The Hate U Give'' |- ! rowspan="2" |2019 |''The Short History of the Long Road'' |- |''Tall Girl'' |- ! rowspan="2" |2020 |''Work It'' |- |''Clouds'' |- ! rowspan="2" |2022 |''Emergency'' |- |''Tall Girl 2'' |} === Television === {| class="wikitable sortable" ! Rok ! Názov |- !2011 |''Law & Order: Special Victims Unit'' |- !2012 |''Phineas and Ferb'' |- !2013{{--}}2018 |''Sofia the First'' |- ! rowspan="3" |2013 |''The Goodwin Games'' |- |''Orange Is the New Black'' |- |''Austin & Ally'' |- !2014{{--}}2017 |''Girl Meets World'' |- ! rowspan="3" |2016 |''Wander Over Yonder'' |- |''Walk the Prank'' |- |''Adventures in Babysitting'' |- !2016{{--}}2019 |''Milo Murphy's Law'' |- !2017 |''Soy Luna'' |- !2018 |''Mickey and the Roadster Racers'' |- ! rowspan="2" |2020 |''Punk'd'' |- |''Royalties'' |- ! rowspan="2" |2024 |''Saturday Night Live'' |- |''A Nonsense Christmas with Sabrina Carpenter'' |- ! rowspan="2" |2025 |''Saturday Night Live 50th Anniversary Special'' |- |''Saturday Night Live'' |} === Divadlo === {| class="wikitable sortable" ! Rok ! Názov ! Postava ! Poznámky ! Zdroj |- !2015 |''Peter Pan and Tinker Bell: A Pirate's Christmas'' | Wendy Darling | Regional | |- !2020 |''Mean Girls'' | Cady Heron | Broadway | |} === Video Hry === {| class="wikitable sortable" !Rok ! Názov ! Postava ! Poznámky ! Zdroj |- !2011 |''Just Dance Kids 2'' |Coach | | |- !2025 |''Fortnite'' |Skin | | align="center" | |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * {{imdb meno|id=nm4248775}} * {{csfd meno|id=154056}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sabrina Carpenter|1264369687}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carpenterová, Sabrina}} [[Kategória:R&B speváčky USA]] [[Kategória:Popové speváčky USA]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Disney Channel]] [[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]] 7jt0hudxuh60igbmp3uwf5d0fgtdmto 0 724059 8357230 8355944 2026-08-17T10:57:33Z ~2026-45236-95 303056 /* */ 8357230 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Adriána Brnčalová | fotka = Adriána Brnčalová.jpg | komentár = Adriána Brnčalová v seriáli ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' (2021) | celé meno = Adriána Brnčalová | dátum narodenia = {{dnv|2001|02|21}} | miesto narodenia = [[Levoča]], [[Slovensko]] | prezývky = Aďka | alma mater = [[Konzervatórium Petra Dvorského]] | povolanie = [[herečka]] | roky pôsobenia = [[2020]]{{--}}súčasnosť }} '''Adriána Brnčalová''' (* [[21. február]] [[2001]], [[Levoča]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DoZ production | url = https://dozproduction.sk/ | dátum prístupu = 2025-01-17 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÁ HVIEZDA Markízy: Aha, je to brutálna sexica! | url = https://novinky.zoznam.sk/cl/178/2929387/NOVA-HVIEZDA-Markizy--Aha--je-to-brutalna-sexica- | vydavateľ = Novinky.sk | dátum vydania = 2024-12-23 | dátum prístupu = 2025-01-17 | jazyk = sk}}</ref> je slovenská [[herečka]]. == Životopis == Adriána Brnčalová sa narodila 21.2.2001 v [[Levoča|Levoči]]. Vyštudovala [[Konzervatórium Petra Dvorského|konzervatórium]] v [[Košice|Košiciach]] a potom si podala prihlášku na jednu z najprestížnejších vysokých škôl [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení]]. Ľudia ju môžu poznať z viacerých televíznych projektov ''[[Pán profesor]]'' a ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' ([[TV Markíza]]) a ''[[Nemocnica]]'' a ''[[Einstein (slovenský seriál)|Einstein]]'' ([[TV JOJ|TV Joj]]). == Filmografia == * [[2020]]{{--}}[[2021]] a potom [[2026]]: ''[[Pán profesor]]'' (Júlia) * 2021: ''[[Nemocnica]]'' (S01E05) * [[2023]]: ''[[Einstein (slovenský seriál)|Einstein]]'' (S01E05) * [[2025]]{{--}}súčasnosť: ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' (Zuzana Fraňová) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=911339}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brnčalová, Adriána}} [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti z Levoče]] rl68o8asykgqjimowxlg77xu6rw0lt1 0 724643 8357227 8355943 2026-08-17T10:56:52Z ~2026-45236-95 303056 /* */ 8357227 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kristián Baran | fotka = Kristián Baran.jpg | komentár = Kristián Baran v seriáli ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' (2021) | celé meno = Kristián Baran | dátum narodenia = {{dnv|1996|07|01}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] | prezývky = Kiko, Kikušo, Kráľ tanečného parketu | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | povolanie = televízny a divadelný [[herec]] | roky pôsobenia = [[2021]]{{--}}súčasnosť | webstránka = | výška = 192 [[Centimeter|cm]] }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Kristián Baran''' (* [[1. júl]] [[1996]], [[Prešov]]) je slovenský televízny a [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]]. == Životopis == Kristián Baran sa narodil 1.7.1996 v [[Prešov|Prešove]]. Ako tínedžer sa rozhodol pre štúdium na strednej odbornej škole technického zamerania. Popri tom sa však amatérsky venoval divadlu, čo ho motivovalo podať si prihlášku na jednu z najprestížnejších vysokých škôl [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení]]. Hosťuje/hosťoval vo viacerých divadlách – [[Slovenské národné divadlo|SND]], [[Divadlo Jána Palárika]], Divadlo Artefakt, Divadlo KOMIKA, [[Divadlo Lab]] a [[Štúdio 12]]. V roku 2025 sa zúčastnil 10. série tanečnej show ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]]'' a stal sa aj víťazom. Jeho profesionálnou tanečnou partnerkou bola Dominika Rošková. V roku 2026 sa zúčastnil 11. série tanečnej show Let's dance – Najlepší z najlepších a umiestnil sa na 3. mieste. Jeho profesionálnou tanečnou partnerkou bola Eliška Betáková Lenčešová. Ľudia ho môžu poznať z viacerých televíznych projektov ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'', ''[[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]]'', ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' a ''[[Ranč (slovenský seriál)|Ranč]]'' ([[TV JOJ|TV Joj]]), ''[[Čas nádejí]]'' a ''Slasti, Strasti'' ([[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]), ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' a ''[[Kavej 2]]'' ([[TV Markíza]]). == Divadelné roly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=nBH-N7XgTEOfx8O_aZ8yoEzkBkp_9xqJkfLLuCuhCO54xsqmUQI1i6jIpppB6lOOeoxu_crNNK-E35b5SlMzklSY5EKYsuw8&ref=(%5En)(((9a48a21ec9b446b3acbc140ec0da248c)(aa152a742a1d43838b1400fd5b26a0e5))(1157))&tab=cardTabRole | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2025-02-08}}</ref> == * 2017: ''Auto'' ([[Prešov|Prešove]] Dajčík), [[Divadlo KOMIKA]], r. Igor Kasala * 2020: ''Hriech / Její pastorkyňa'' ([[Jozef Gregor Tajovský]] / [[Gabriela Preissová]]), [[SND]], r. Matúš Bachynec – "zbor" * 2021: ''SPIDER/MAN'' (Matej Trnovec, Veronika Briestenká), [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysoká škola múzických umení]], r. Matej Trnovec – "Kraven" * 2021: ''Gauneri'' ([[Quentin Tarantino]]''), [[Divadlo Lab]], r.'' David Vyhnánek – "Blond" * 2021: ''Old Saybrook'' ([[Woody Allen]]), [[Divadlo Lab]], r. Michal Paulovský * 2022: ''Čakanie na Godota'' ([[Samuel Beckett]]), [[Divadlo Lab]], r. David Vyhnánek – "Vladimír" * 2022: ''Sami'' (Martina Havierová), [[Štúdio 12]], r. Tereza Trusinová – "Favir" * 2022: ''Ploštice'' (Letts Tracy), [[Divadlo Lab]], r. Marek Lupták * 2022: ''Little Ema'' (koláž textov), [[Divadlo Lab]], r. Katarína Šafaříková * 2022: ''Rosemary'' ([[Ira Levin]]), [[Divadlo Lab]], r. Matej Trnovec – "Abraham" * 2022: ''Babylónia'' ([[Jorge Luis Borges]]), Projekt Batyskaf, r. Ema Benčíková * 2022: ''Troilos a Kressida'' ([[William Shakespeare]]), [[Divadlo Jána Palárika]], r. Juraj Bielik – "Aias" * 2022: ''SUPRHÍROUS'' (Martin Krč), [[Divadlo Artefakt]], r. David Vynánek * 2022: ''Boh masakra'' ([[Yasmina Reza]]), [[Divadlo Lab]], r. Marek Lupták – "Alan Rajl" * 2023: ''Caligula'' ([[Albert Camus]]), [[Divadlo Lab]], r. David Vyhnánek – "Caligula" * 2023: ''AZUL'' (Matej Trnovec), [[Štúdio 12]], r. Matej Trnovec – "Objektív" * 2023: ''O nič nejde'' (Silvia Vollmann), [[Nové divadlo Nitra]], r. Silvia Vollman * 2023: ''Posledné pokušenie Krista'' ([[Nikos Kazantzakis]]), [[Divadlo Lab]], r. Matej Trnovec – "Peter" * 2023: ''Deň opričníka'' ([[Vladimír Sorokin]]), [[Divadlo Petra Mankoveckého]], r. David Vyhnánek * 2023: ''Elektra: is not coming'' ([[Euripides]]), [[Objektorárium]], r. Matej Trnovec – "Orestes" * 2023: ''My deti zo stanice ZOO'' ([[Christiane F.]]), [[Divadlo Artefakt]], r. David Vyhnánek * 2023: ''Veselé paničky windsorské'' ([[William Shakespeare]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Peter Mikulík * 2023: ''Vojna a mier'' ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Marián Malér * 2023: ''Hriech / Její paskorkyňa'' ([[Jozef Gregor Tajovský]], [[Gabriela Preissová]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Matúš Bachynec * 2024: ''Skrotenie zlej ženy'' ([[William Shakespeare]]), Letné shakespearovské slávnosti, r. [[Michal Vajdička]] – "Biondello" * 2025: ''Týždeň a dosť'' (Michel Clément), cestujú s tým po celom Slovensku, r. Ľubomír Vajdička == Filmografia == === Televízne seriály === * 2021: ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' * 2022: ''[[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]]'' * 2023: ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' (E08) * 2024: ''[[Čas nádejí]]'' (E08) * 2024: ''[[Slasti, strasti!]]'' (E12 – „Chata / Prvý ohňostroj“) * 2025: [[Ranč (slovenský seriál)|''Ranč'']] (farár Kristián Sivák) * 2025{{--}}súčastnosť: ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' (Michal Andráš) === Filmy === * 2026: ''[[Kavej 2]]'' (kapitán Diego) * 2026: ''Posledná sezóna'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=911343}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baran, Kristián}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] elroat30vhtwzijp1q20cu5mc4mfiaw 8357229 8357227 2026-08-17T10:57:23Z ~2026-45236-95 303056 /* */ 8357229 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kristián Baran | fotka = Kristián Baran.jpg | komentár = Kristián Baran v seriáli ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' (2023) | celé meno = Kristián Baran | dátum narodenia = {{dnv|1996|07|01}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] | prezývky = Kiko, Kikušo, Kráľ tanečného parketu | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | povolanie = televízny a divadelný [[herec]] | roky pôsobenia = [[2021]]{{--}}súčasnosť | webstránka = | výška = 192 [[Centimeter|cm]] }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Kristián Baran''' (* [[1. júl]] [[1996]], [[Prešov]]) je slovenský televízny a [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]]. == Životopis == Kristián Baran sa narodil 1.7.1996 v [[Prešov|Prešove]]. Ako tínedžer sa rozhodol pre štúdium na strednej odbornej škole technického zamerania. Popri tom sa však amatérsky venoval divadlu, čo ho motivovalo podať si prihlášku na jednu z najprestížnejších vysokých škôl [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení]]. Hosťuje/hosťoval vo viacerých divadlách – [[Slovenské národné divadlo|SND]], [[Divadlo Jána Palárika]], Divadlo Artefakt, Divadlo KOMIKA, [[Divadlo Lab]] a [[Štúdio 12]]. V roku 2025 sa zúčastnil 10. série tanečnej show ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]]'' a stal sa aj víťazom. Jeho profesionálnou tanečnou partnerkou bola Dominika Rošková. V roku 2026 sa zúčastnil 11. série tanečnej show Let's dance – Najlepší z najlepších a umiestnil sa na 3. mieste. Jeho profesionálnou tanečnou partnerkou bola Eliška Betáková Lenčešová. Ľudia ho môžu poznať z viacerých televíznych projektov ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'', ''[[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]]'', ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' a ''[[Ranč (slovenský seriál)|Ranč]]'' ([[TV JOJ|TV Joj]]), ''[[Čas nádejí]]'' a ''Slasti, Strasti'' ([[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]), ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' a ''[[Kavej 2]]'' ([[TV Markíza]]). == Divadelné roly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=nBH-N7XgTEOfx8O_aZ8yoEzkBkp_9xqJkfLLuCuhCO54xsqmUQI1i6jIpppB6lOOeoxu_crNNK-E35b5SlMzklSY5EKYsuw8&ref=(%5En)(((9a48a21ec9b446b3acbc140ec0da248c)(aa152a742a1d43838b1400fd5b26a0e5))(1157))&tab=cardTabRole | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2025-02-08}}</ref> == * 2017: ''Auto'' ([[Prešov|Prešove]] Dajčík), [[Divadlo KOMIKA]], r. Igor Kasala * 2020: ''Hriech / Její pastorkyňa'' ([[Jozef Gregor Tajovský]] / [[Gabriela Preissová]]), [[SND]], r. Matúš Bachynec – "zbor" * 2021: ''SPIDER/MAN'' (Matej Trnovec, Veronika Briestenká), [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysoká škola múzických umení]], r. Matej Trnovec – "Kraven" * 2021: ''Gauneri'' ([[Quentin Tarantino]]''), [[Divadlo Lab]], r.'' David Vyhnánek – "Blond" * 2021: ''Old Saybrook'' ([[Woody Allen]]), [[Divadlo Lab]], r. Michal Paulovský * 2022: ''Čakanie na Godota'' ([[Samuel Beckett]]), [[Divadlo Lab]], r. David Vyhnánek – "Vladimír" * 2022: ''Sami'' (Martina Havierová), [[Štúdio 12]], r. Tereza Trusinová – "Favir" * 2022: ''Ploštice'' (Letts Tracy), [[Divadlo Lab]], r. Marek Lupták * 2022: ''Little Ema'' (koláž textov), [[Divadlo Lab]], r. Katarína Šafaříková * 2022: ''Rosemary'' ([[Ira Levin]]), [[Divadlo Lab]], r. Matej Trnovec – "Abraham" * 2022: ''Babylónia'' ([[Jorge Luis Borges]]), Projekt Batyskaf, r. Ema Benčíková * 2022: ''Troilos a Kressida'' ([[William Shakespeare]]), [[Divadlo Jána Palárika]], r. Juraj Bielik – "Aias" * 2022: ''SUPRHÍROUS'' (Martin Krč), [[Divadlo Artefakt]], r. David Vynánek * 2022: ''Boh masakra'' ([[Yasmina Reza]]), [[Divadlo Lab]], r. Marek Lupták – "Alan Rajl" * 2023: ''Caligula'' ([[Albert Camus]]), [[Divadlo Lab]], r. David Vyhnánek – "Caligula" * 2023: ''AZUL'' (Matej Trnovec), [[Štúdio 12]], r. Matej Trnovec – "Objektív" * 2023: ''O nič nejde'' (Silvia Vollmann), [[Nové divadlo Nitra]], r. Silvia Vollman * 2023: ''Posledné pokušenie Krista'' ([[Nikos Kazantzakis]]), [[Divadlo Lab]], r. Matej Trnovec – "Peter" * 2023: ''Deň opričníka'' ([[Vladimír Sorokin]]), [[Divadlo Petra Mankoveckého]], r. David Vyhnánek * 2023: ''Elektra: is not coming'' ([[Euripides]]), [[Objektorárium]], r. Matej Trnovec – "Orestes" * 2023: ''My deti zo stanice ZOO'' ([[Christiane F.]]), [[Divadlo Artefakt]], r. David Vyhnánek * 2023: ''Veselé paničky windsorské'' ([[William Shakespeare]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Peter Mikulík * 2023: ''Vojna a mier'' ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Marián Malér * 2023: ''Hriech / Její paskorkyňa'' ([[Jozef Gregor Tajovský]], [[Gabriela Preissová]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Matúš Bachynec * 2024: ''Skrotenie zlej ženy'' ([[William Shakespeare]]), Letné shakespearovské slávnosti, r. [[Michal Vajdička]] – "Biondello" * 2025: ''Týždeň a dosť'' (Michel Clément), cestujú s tým po celom Slovensku, r. Ľubomír Vajdička == Filmografia == === Televízne seriály === * 2021: ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' * 2022: ''[[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]]'' * 2023: ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' (E08) * 2024: ''[[Čas nádejí]]'' (E08) * 2024: ''[[Slasti, strasti!]]'' (E12 – „Chata / Prvý ohňostroj“) * 2025: [[Ranč (slovenský seriál)|''Ranč'']] (farár Kristián Sivák) * 2025{{--}}súčastnosť: ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' (Michal Andráš) === Filmy === * 2026: ''[[Kavej 2]]'' (kapitán Diego) * 2026: ''Posledná sezóna'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=911343}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baran, Kristián}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] pi1q7lyk1ewyh2pfrod71o3bok1pzhn 8357231 8357229 2026-08-17T10:59:52Z ~2026-45236-95 303056 8357231 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Kristián Baran | fotka = Kristián Baran.jpg | komentár = Kristián Baran v seriáli ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' (2023) | celé meno = Kristián Baran | dátum narodenia = {{dnv|1996|07|01}} | miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovensko]] | prezývky = Kiko, Kikušo, Kráľ tanečného parketu | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | povolanie = televízny a divadelný [[herec]] | roky pôsobenia = [[2017]]{{--}}súčasnosť | webstránka = | výška = 192 [[Centimeter|cm]] }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Kristián Baran''' (* [[1. júl]] [[1996]], [[Prešov]]) je slovenský televízny a [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]]. == Životopis == Kristián Baran sa narodil 1. júla 1996 v [[Prešov|Prešove]]. Ako tínedžer sa rozhodol pre štúdium na strednej odbornej škole technického zamerania. Popri tom sa však amatérsky venoval divadlu, čo ho motivovalo podať si prihlášku na jednu z najprestížnejších vysokých škôl [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení]]. Hosťuje/hosťoval vo viacerých divadlách – [[Slovenské národné divadlo|SND]], [[Divadlo Jána Palárika]], Divadlo Artefakt, Divadlo KOMIKA, [[Divadlo Lab]] a [[Štúdio 12]]. V roku 2025 sa zúčastnil 10. série tanečnej show ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's dance]]'' a stal sa aj víťazom. Jeho profesionálnou tanečnou partnerkou bola Dominika Rošková. V roku 2026 sa zúčastnil 11. série tanečnej show Let's dance – Najlepší z najlepších a umiestnil sa na 3. mieste. Jeho profesionálnou tanečnou partnerkou bola Eliška Betáková Lenčešová. Ľudia ho môžu poznať z viacerých televíznych projektov ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'', ''[[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]]'', ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' a ''[[Ranč (slovenský seriál)|Ranč]]'' ([[TV JOJ]]), ''[[Čas nádejí]]'' a ''Slasti, Strasti'' ([[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]), ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' a ''[[Kavej 2]]'' ([[TV Markíza]]). == Divadelné roly <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=nBH-N7XgTEOfx8O_aZ8yoEzkBkp_9xqJkfLLuCuhCO54xsqmUQI1i6jIpppB6lOOeoxu_crNNK-E35b5SlMzklSY5EKYsuw8&ref=(%5En)(((9a48a21ec9b446b3acbc140ec0da248c)(aa152a742a1d43838b1400fd5b26a0e5))(1157))&tab=cardTabRole | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2025-02-08}}</ref> == * 2017: ''Auto'' ([[Prešov|Prešove]] Dajčík), [[Divadlo KOMIKA]], r. Igor Kasala * 2020: ''Hriech / Její pastorkyňa'' ([[Jozef Gregor Tajovský]] / [[Gabriela Preissová]]), [[SND]], r. Matúš Bachynec – "zbor" * 2021: ''SPIDER/MAN'' (Matej Trnovec, Veronika Briestenká), [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysoká škola múzických umení]], r. Matej Trnovec – "Kraven" * 2021: ''Gauneri'' ([[Quentin Tarantino]]''), [[Divadlo Lab]], r.'' David Vyhnánek – "Blond" * 2021: ''Old Saybrook'' ([[Woody Allen]]), [[Divadlo Lab]], r. Michal Paulovský * 2022: ''Čakanie na Godota'' ([[Samuel Beckett]]), [[Divadlo Lab]], r. David Vyhnánek – "Vladimír" * 2022: ''Sami'' (Martina Havierová), [[Štúdio 12]], r. Tereza Trusinová – "Favir" * 2022: ''Ploštice'' (Letts Tracy), [[Divadlo Lab]], r. Marek Lupták * 2022: ''Little Ema'' (koláž textov), [[Divadlo Lab]], r. Katarína Šafaříková * 2022: ''Rosemary'' ([[Ira Levin]]), [[Divadlo Lab]], r. Matej Trnovec – "Abraham" * 2022: ''Babylónia'' ([[Jorge Luis Borges]]), Projekt Batyskaf, r. Ema Benčíková * 2022: ''Troilos a Kressida'' ([[William Shakespeare]]), [[Divadlo Jána Palárika]], r. Juraj Bielik – "Aias" * 2022: ''SUPRHÍROUS'' (Martin Krč), [[Divadlo Artefakt]], r. David Vynánek * 2022: ''Boh masakra'' ([[Yasmina Reza]]), [[Divadlo Lab]], r. Marek Lupták – "Alan Rajl" * 2023: ''Caligula'' ([[Albert Camus]]), [[Divadlo Lab]], r. David Vyhnánek – "Caligula" * 2023: ''AZUL'' (Matej Trnovec), [[Štúdio 12]], r. Matej Trnovec – "Objektív" * 2023: ''O nič nejde'' (Silvia Vollmann), [[Nové divadlo Nitra]], r. Silvia Vollman * 2023: ''Posledné pokušenie Krista'' ([[Nikos Kazantzakis]]), [[Divadlo Lab]], r. Matej Trnovec – "Peter" * 2023: ''Deň opričníka'' ([[Vladimír Sorokin]]), [[Divadlo Petra Mankoveckého]], r. David Vyhnánek * 2023: ''Elektra: is not coming'' ([[Euripides]]), [[Objektorárium]], r. Matej Trnovec – "Orestes" * 2023: ''My deti zo stanice ZOO'' ([[Christiane F.]]), [[Divadlo Artefakt]], r. David Vyhnánek * 2023: ''Veselé paničky windsorské'' ([[William Shakespeare]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Peter Mikulík * 2023: ''Vojna a mier'' ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Marián Malér * 2023: ''Hriech / Její paskorkyňa'' ([[Jozef Gregor Tajovský]], [[Gabriela Preissová]]), [[Slovenské národné divadlo|SND]], r. Matúš Bachynec * 2024: ''Skrotenie zlej ženy'' ([[William Shakespeare]]), Letné shakespearovské slávnosti, r. [[Michal Vajdička]] – "Biondello" * 2025: ''Týždeň a dosť'' (Michel Clément), cestujú s tým po celom Slovensku, r. Ľubomír Vajdička == Filmografia == === Televízne seriály === * 2022: ''[[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]]'' * 2023: ''[[Duch (seriál)|Duch]]'' (E08) * 2023: ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' (Lukáš Breza) * 2024: ''[[Čas nádejí]]'' (E08) * 2024: ''[[Slasti, strasti!]]'' (E12 – „Chata / Prvý ohňostroj“) * 2025: [[Ranč (slovenský seriál)|''Ranč'']] (farár Kristián Sivák) * 2025{{--}}súčastnosť: ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' (Michal Andráš) === Filmy === * 2026: ''[[Kavej 2]]'' (kapitán Diego) * 2026: ''Posledná sezóna'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=911343}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baran, Kristián}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] hnqzwivj5chbnd6plpl8m62tlwlcobb 0 725132 8357128 8355410 2026-08-17T05:48:04Z ~2026-44939-27 303035 /* */ 8357128 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Mikuláš Černák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský odsúdený podnikateľ, mafiánsky boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|12|9}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Telgárt|Švermovo/Telgárt]] (1966–1995)<br/>[[Brezno]]-[[Mazorníkovo]] (1995–1997)<br/>[[Ilavská väznica]] (1997–) | Iné mená = Miki | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = - | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[automechanik]] | Aktívne roky = [[1992]]{{--}}[[1997]] (výkon trestu) | Rodičia = Žofia Černáková,{{break}}Mikuláš Černák († 1992) | Príbuzní = | Súrodenci = [[Vladimír Černák]] († 1996) | Manželka = Iveta Černáková (1986{{--}}2007) | Partnerka = - | Deti = - | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Mikuláš Černák''' (* [[9. december]] [[1966]], [[Brezno]]) je odsúdený slovenský [[podnikateľ]], [[mafia|mafiánsky]] boss a spoluzakladateľ zločineckej skupiny černákovci, ktorý si odpykáva [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] s [[podmienečné prepustenie|podmienečným prepustením]]. O podmienečné prepustenie požiadal v roku 2023. == Životopis == Ako [[Puberta|tínedžer]] dostal podmienku za krádež [[Magnetofón|magnetofónu]] a vyučil sa za [[automechanik|automechanika]]. Vo svojich 19 rokoch sa oženil s manželkou Ivetou. Na prelome [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] bol vodičom družstevného terénneho vozidla a linkového [[autobus]]u v [[Švermovo|Švermove]]. Po otcovej smrti v roku 1992 sa s bratom Vladimírom vrátil z [[Nemecko|Nemecka]], kde si privyrábali prácou v [[les]]e. Pôvodný gang mal len troch členov vrátane Černáka a jeho lídrom bol [[Martin Láboš]]. Rozhodujúcim pre jeho vznik bolo stretnutie s [[Miloš Kaštan|Milošom Kaštanom]] a členom sa stal aj [[Ján Kán]]. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala len faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom atď. Od roku 1993 bol Černák [[živnostník]]om. V roku 1995 spolu s kumpánmi založili prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o. Neskôr civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva a zamestnali tam svojich tzv. „pešiakov“. Po smrti Láboša v roku 1995 sa lídrom gangu stal Ján Kán. Mikuláš Černák bol zadržaný v roku 1997 a počas [[výkon trestu|výkonu trestu]] v [[Ilavská väznica|ilavskej väznici]] sa priznal k 16 vraždám. Bývalí členovia podsvetia však tvrdili, že ich bolo až 20. Dňa 5. októbra 2001 senát [[Krajský súd v Banskej Bystrici|Krajského súdu v Banskej Bystrici]] oslobodil Mikuláša Černáka a jeho spoločníkov – Jána Kána a Andreja A., spod obžaloby z vraždy a brania rukojemníka. V roku 2015 vydal knihu ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]''. == Vraždy == Prvá [[vražda]], ktorej bol len spolupáchateľom, bola vražda [[Ladislav Bojkún|Ladislava Bojkúna]], ktorého v roku 1992 zastrelil [[Alojz Házy]]. Černák sa priznal, že len zakopával jeho telo. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák až v roku 1993. Obeťou bol [[Ukrajinci|Ukrajinec]] žijúci v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Vraždu si objednal jeden podnikateľ po tom, čo Ukrajinec žiadal od neho peniaze a vyhrážal sa jemu aj jeho rodine. Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal na súde svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi. Ten bol spolu s komplicom obžalovaný za zbitie hosťa pohostinstva Femina, kde Vlček pracoval, na smrť. Ďalšími zavraždenými z tzv. „zoznamu smrti“ boli bratia Jozef „Papas“ a Vladimír „Tuti“ Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta [[Vladimír Bachleda]] z Popradu. Bachledovu vraždu si objednal [[Peter Steinhübel]], ktorého mali záujem zavraždiť aj černákovci. Bývalému [[policajt]]ovi [[Gustáv Slivenský|Gustávovi Slivenskému]] a [[Rudolf Hodossy|Rudolfovi Hodossymu]] (pomsta za smrť černákovca [[Michal Csemy|Michala Csemyho]]) odrezali [[hlava|hlavy]] a verejne ich vystavili. Bývalý boss podsvetia [[Róbert Holub]] žijúci pri [[Košice|Košiciach]] bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka [[Gregorz Szymanek|Gregorza Szymaneka]] v roku 1997. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov [[Róbert Lališ|Róbertom Lališom]], že Holuba zabije sýkorovské vražedné komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub najprv prežil streľbu 22. septembra na [[čerpacia stanica|čerpacej stanici]] na [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisku KVP]] v Košiciach, potom 24. septembra aj v bare Amadeus v [[Hotel Danube|hoteli Danube]] v [[Bratislava|Bratislave]], kam ho vylákal Černák a počas streľby s ním a zastreleným [[Štefan Fabián|Štefanom Fabiánom]] sedel za jedným stolom. Na tretí pokus, v noci z 4. na 5. októbra, ho Roháč zastrelil zo strechy priľahlej budovy ležiaceho na ARO vo [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera|Fakultnej nemocnici akademika Ladislava Dérera]] v Bratislave. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 [[Slovenská koruna|Sk]]. Černák na pozíciu bossa Košíc dosadil [[Karol Kolárik|Karola Kolárika]]. Bratia Ivan a Karol Mellovci z [[Prievidza|Prievidze]] si u Černáka objednali vraždu [[Peter Novotný|Petra Novotného]] z [[Partizánske]]ho, lebo sa báli, že ich zlikviduje. Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov [[Július Tóth|Júliusa Tótha]] a [[Peter Muzska|Petra Muzsku]]. Kontrolu nad okolím [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] prebral [[Karol Szátmary]] z gangu černákovcov. == Publikácie == * ''[[Prečo som prelomil mlčanie]]'' (2015) == V populárnej kultúre == V rokoch 2024 a 2025 vyšli o Černákovi [[film]]y ''[[Miki]]'' a ''[[Černák (film)|Černák]]'' režiséra [[Jakub Kroner|Jakuba Kronera]]. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | titul = Chronológia: Kauza Mikuláš Černák| url = https://domov.sme.sk/c/124506/chronologia-kauza-mikulas-cernak.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum = 2001-10-05 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darebácka česť a zoznam smrti Mikuláša Černáka | url = https://www.aktuality.sk/clanok/514689/25-rokov-slovenska-darebacka-cest-a-zoznam-smrti-mikulas-cernak/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2017-09-05 | dátum prístupu = 2025-02-02 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vraždy v podsvetí | url = https://domov.sme.sk/c/1746190/vrazdy-v-podsveti.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk | dátum = 2004-09-09| meno = | priezvisko = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mikuláš Černák opísal, ako s Lališom pripravovali likvidáciu Róberta Holuba | url = https://sita.sk/mikulas-cernak-opisal-ako-s-lalisom-pripravovali-likvidaciu-roberta-holuba/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2020-01-29 | dátum prístupu = 2025-02-03 | jazyk = sk }} {{DEFAULTSORT:Černák, Mikuláš}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí zločinci]] [[Kategória:Slovenskí vrahovia]] [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] khrxf2pf0hmbph2cox068h9j491051r 0 732303 8357146 8252278 2026-08-17T07:34:23Z Slaviboj Ovca 302871 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|2|0 */ 8357146 wikitext text/x-wiki [[Súbor:2922 Let Down Reflex-new.jpg|náhľad|350px|vpravo|Vývojový diagram znázorňujúci mechanizmus spúšťacieho reflexu]] '''Oxytocínový''' alebo '''uvoľnovací reflex''' je [[mechanizmus]], ktorým sa [[materské mlieko]] transportuje z [[alveola|alveoly prsníka]] do [[bradavka|bradavky]]. Satie dieťaťa stimuluje paraventrikulárne jadrá a supraoptické jadro v hypotalame, ktoré signalizuje zadnej [[hypofýza|hypofýze]] produkciu [[oxytocín]]u. Oxytocín stimuluje kontrakciu myoepitelových buniek obklopujúcich alveoly, ktoré už mlieko obsahujú. Zvýšený tlak spôsobuje, že mlieko prúdi cez systém vývodov a uvoľňuje sa cez bradavku. Táto reakcia môže byť podmienená napríklad [[plač]]om dieťaťa. Uvoľňovanie mlieka sa v matkinom prsníku iniciuje satím dieťaťa. Keď dieťa saje, svaly v prsníku stláčajú mlieko smerom k bradavkám. Dieťa môže reagovať na začiatok toku materského mlieka zmenou z rýchleho satia na hlboké rytmické prehĺtanie. Niekedy je uvoľnenie materského mlieka také silné, že dieťa prská a kašle a matka ho musí na krátky čas odobrať z prsníka, kým prúd nezmizne. Uvoľňovací reflex nie je vždy konzistentný, najmä spočiatku. Keď si žena zvykne na [[dojčenie]], uvoľňovanie mlieka môže byť spúšťané rôznymi podnetmi vrátane zvuku akéhokoľvek dieťaťa. Už len pomyslenie na dojčenie môže stimulovať tento reflex, čo môže spôsobiť nechcený únik, alebo oba prsníky môžu produkovať materské mlieko, keď dieťa kŕmi z jedného prsníka. Tento a ďalšie problémy však často ustúpia po dvoch týždňoch kŕmenia. Aby ženy absorbovali neočakávané prúdy materského mlieka, môžu si vyrobiť alebo kúpiť dojčiace vložky.<ref>{{cite web |title=Pain: General |url=https://www.llli.org/breastfeeding-info/pain-general/ |publisher=Le Leche League International |access-date=2022-01-12}}</ref><ref>{{cite web |title=Breastfeeding: the first few days |url=https://www.nhs.uk/conditions/baby/breastfeeding-and-bottle-feeding/breastfeeding/the-first-few-days/ |publisher=NHS |date=2020-12-07 |access-date=2022-01-12}}</ref> [[Stres]] alebo [[úzkosť]] môžu spôsobiť ťažkosti s dojčením. Uvoľňovanie hormónu oxytocínu vedie k uvoľnovaniu mlieka alebo spúšťaciemu reflexu. Oxytocín stimuluje svaly obklopujúce prsník, aby vytlačili mlieko. Dojčiace matky opisujú tento pocit rôzne. Niektoré cítia mierne brnenie, iné cítia obrovský tlak alebo miernu bolesť/nepohodlie a ďalšie necítia nič iné. Menšina matiek pociťuje bezprostredne pred spustením [[dysforický uvoľnovací reflex]], ktorý spôsobuje úzkosť, hnev alebo nevoľnosť, okrem iných negatívnych pocitov, a to až niekoľko minút počas jedného kŕmenia. Slabý uvoľňovací reflex môžu spôsobovať boľavé alebo popraskané bradavky, odlúčenie od dieťaťa, anamnéza operácie prsníka alebo poškodenie tkaniva z predchádzajúceho úrazu prsníka. Ak má matka problémy s dojčením, môžu pomôcť rôzne metódy na podporu uvoľňovací reflex. Patria sem kŕmenie na známom a pohodlnom mieste, masáž prsníka alebo chrbta alebo nahrievanie prsníka obkladom či sprchou. ==Mechanizmus uvoľňovacieho reflexu== Toto je mechanizmus, ktorým sa mlieko transportuje z alveol prsníka do bradavky. Satie dieťaťa inervuje pomaly<ref name=Grachev_1977>{{cite journal | author = ГРАЧЕВ, И.И., АЛЕКСЕЕВ, Н.П., Веллинг, В.A. | title = Медленно адаптирующиеся механорецепторные единицы соска молочной железы морской свинки | journal = Физиологический журнал СССР имени И. М. Сеченова | volume = 63 | issue = 3 | pages = 391–400 | date = marec 1977 | pmid = 863036 }}</ref> a rýchlo prispôsobujúce sa<ref name=Grachev_1976>{{cite journal | author = ГРАЧЕВ, И.И., АЛЕКСЕЕВ, Н.П., Веллинг, В.A.| title = Свойства механорецепторов соска молочной железы морской свинки. (Быстро адаптирующиеся механорецепторные единицы) | journal = Физиологический журнал СССР имени И. М. Сеченова | volume = 62 | issue = 6 | pages = 885–892 | year = 1976 | pmid = 1010088 }}</ref> [[mechanoreceptor]]y, ktoré sú husto usporiadané okolo oblasti alveol. Elektrický impulz sleduje spinotalamický trakt, ktorý začína inerváciou štvrtého medzirebrového nervu. Elektrický impulz potom stúpa po posterolaterálnom trakte na jednu alebo dve stavce a synapsiuje sa s neurónmi druhého rádu, nazývanými traktové bunky, v zadnom dorzálnom rohu. Traktové bunky sa potom krížia cez prednú bielu komisúru do anterolaterálneho rohu a stúpajú do supraoptického jadra a paraventrikulárneho jadra v hypotalame, kde synapsizujú s oxytocinergnými neurónmi tretieho rádu. Sómy týchto neurónov sa nachádzajú v hypotalame, ale ich axónové a axónové zakončenia sa nachádzajú v infundibulume hypofýzy a pars nervosa zadnej hypofýzy. Oxytocín sa produkuje v sóme neurónu v supraoptickom a paraventrikulárnom jadre a potom sa transportuje dole infundibulom cez hypotalamo-neurohypofyzeálny trakt pomocou transportného proteínu neurofyzínu I do pars nervosa zadného laloku hypofýzy a potom sa ukladá v telieskach typu Herring, kde sa ukladá až do synapsie medzi neurónmi druhého a tretieho rádu. Po elektrickom impulze sa oxytocín uvoľní do krvného obehu. Prostredníctvom krvného obehu sa oxytocín dostane do myoepitelových buniek, ktoré sa nachádzajú medzi extracelulárnou matricou a luminálnymi epitelovými bunkami, ktoré tiež tvoria dvorce v tkanive prsníka. Keď sa oxytocín naviaže na myoepitelové bunky, bunky sa stiahnu. Zvýšený intraalveolárny tlak tlačí materské mlieko do mliečnych dutín, do mliekovodov (štúdia zistila, že mliečne dutiny nemusia existovať.<ref>{{cite journal | vauthors = Ramsay DT, Kent JC, Hartmann RA, Hartmann PE | title = Anatomy of the lactating human breast redefined with ultrasound imaging | journal = Journal of Anatomy | volume = 206 | issue = 6 | pages = 525–534 | date = jún 2005 | pmid = 15960763 | pmc = 1571528 | doi = 10.1111/j.1469-7580.2005.00417.x }}</ref> Ak je zistenie pravdivé, materské mlieko jednoducho vstupuje do mliekovodov) a potom vyteká cez bradavku. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lactation#Milk ejection reflex|preklad|en|Breastfeeding#Let-down reflex}} [[Kategória:Prsník]] [[Kategória:Materstvo]] 9m167qghxgmyz3m0elf57hloto0jqve 14 733149 8356954 8056051 2026-08-16T16:39:29Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356954 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Barnard]] [[Kategória:Edward Emerson Barnard]] b3ldolhq9fhs3524ovdlawpvd43iv05 2 733585 8357111 8356053 2026-08-17T00:59:08Z Gitanes232 142243 vyprazdnenie piesku 8357111 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 0 733631 8357050 8354018 2026-08-16T19:43:45Z Barry Cunningham 267796 8357050 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Wales.svg|náhľad|Vlajka Walesu.]] '''Vlajka Walesu''' ([[Waleština|walesky]] ''Baner Cymru'') sa skladá z červeného draka na bielom a zelenom pozadí, pomer vlajky je 3:5.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wales Flag {{!}} Free official image and info {{!}} UK Flag Registry | url = https://www.flaginstitute.org/wp/flags/wales-flag/ | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-GB}}</ref> Používa sa oficiálne od roku 1959, no rodina [[Tudorovci|Tudorovcov]] ju používala od roku 1485, keď Henrich VII. využil zelenú a bielu (farby erbu Tudorovcov) a červeného draka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The History of the Welsh Dragon - Symbol of Wales | url = https://www.historic-uk.com/HistoryUK/HistoryofWales/The-Red-Dragon-of-Wales/ | vydavateľ = Historic UK | dátum prístupu = 2025-07-14 | jazyk = en-GB}}</ref> V roku 1959 sa oficiálne uznala ako národná vlajka Walesu. Drak bol zakomponovaný do vlajok niekoľko miest v Walese, vrátane vlajky [[Cardiff|Cardiffu]], hlavného mesta Walesu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cardiff Flag {{!}} Free official image and info {{!}} UK Flag Registry | url = https://www.flaginstitute.org/wp/flags/cardiff-flag/ | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-GB}}</ref> Zelená reprezentuje zelené pasienky Walesu, biela reprezentuje mier a červený drak (walesky ''y Draig Goch,'' v preklade červený drak) reprezentuje statočnosť a odolnosť ľudí Walesu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History and Symbolism of the Welsh flag | url = https://flagpoles.co.uk/exploring-the-history-and-symbolism-of-the-welsh-flag/ | vydavateľ = Harrison Flagpoles | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-GB | priezvisko = harr_flag_poles}}</ref> == História vlajky == [[Súbor:Vortigern-Dragons.jpg|náhľad|Ilustrácia z [[História britských kráľov|histórie britských kráľov]], kde Vortigern sa pozerá na boj červeného a bieleho draka, okolo roku [[1450]].]] Červený drak je symbolom Walesu najmenej od [[9. storočie|9. storočia]], keď v diele ''[[Historia brittonum]]'' (slovensky ''Britské Dejiny'') bolo spomenuté, že [[Vortigern]] sa snažil postaviť pevnosť, no vždycky sa mu zničila. Keď sa pokúsil zistiť prečo, radcovia mu poradili, aby vykopal dvoch drakov. Keď vykopal jamu, objavil dvoch drakov. Biely reprezentoval [[Anglosasi|Anglosasov]] zatiaľ čo červený reprezentoval [[Walesania|Walesanov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History Of The Britons (Historia Brittonum) by Nennius Translated by J. A. Giles | url = https://avalon.law.yale.edu/medieval/nenius.asp | vydavateľ = avalon.law.yale.edu | dátum prístupu = 2025-07-14 | meno = J. A> | priezvisko = Giles | jazyk = po anglicky}}</ref> Rovnaký príbeh je opakovaný v [[História britských kráľov|Histórií britských kráľov]] od [[Geoffrey z Monmouthu|Geoffreyho z Monmouthu]], kde červený drak aj prorokuje príchod [[Artuš|kráľa Artuša]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Myths and Legends of the British Isles|url=https://books.google.sk/books?id=eXj7WdwtG3wC&dq=vortigern's+tower+geoffrey+of+monmouth&pg=PA40&redir_esc=y#v=onepage&q=vortigern's%20tower%20geoffrey%20of%20monmouth&f=false|vydavateľ=Boydell & Brewer|rok=1999|isbn=978-0-85115-748-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: eXj7WdwtG3wC|meno=Richard W.|priezvisko=Barber}}</ref> Kniežatstvo Gwyneddu malo zástavu, ktorá bola erb rodiny Llywelynovcov na štvorcovej zástave. Neskôr [[Owain Glyndŵr]] používal zástavu žltého draka (walesky ''Y Draig Aur''), ktorá bola aj jeho kráľovská zástava. Túto vlajku vztýčil v meste [[Caernafon|Caernafron]] počas [[Bitka o Tuthill|bitky o Tuthill]] v roku 1401.<ref>{{Citácia knihy|titul=Lost Battlefields of Wales|url=https://books.google.sk/books?id=8ipmBAAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Amberley Publishing Limited|rok=2014-07-15|isbn=978-1-4456-3703-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 8ipmBAAAQBAJ|meno=Martin|priezvisko=Hackett}}</ref> Počas [[Vojna ruží|Vojny ruží]], [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich VII]] používal vlajku z červeným drakom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BBC Wales - History - Themes - The Welsh flag: The dragon and war | url = https://www.bbc.co.uk/wales/history/sites/themes/society/flag_war.shtml | vydavateľ = www.bbc.co.uk | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Tudorovci]] pochádzali z Walesu, a keď sa dostal do [[Milford Haven|Milford Havenu]] 7. augusta [[1485]] zo svojou armádou 2000 mužov, rozhodol sa prejsť cez Wales, kde využíval svoj waleský pôvod aby mohol bezpečne prejsť cez Wales a aby mohol dostať podporu od miestných obyvateľov. Keď Henrich stretol a bojoval s [[Richard III. (Anglicko)|Richardom III]] pri [[Bitka u Bosworthe|bitke u Bosworthe]], kde porazil Richarda III a získal [[Monarchia Spojeného kráľovstva|Anglický trón]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Battle of Bosworth - Richard III Society | url = https://richardiii.net/richard-iii-his-world/the-war-of-the-roses/the-battles/the-battle-of-bosworth/ | dátum vydania = 2021-08-03 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20241213093819/https://richardiii.net/richard-iii-his-world/the-war-of-the-roses/the-battles/the-battle-of-bosworth/ | dátum archivácie = 2024-12-13 }}</ref> Pôvodná štandarda neobsahovala zelenú a bielu, ktoré boli pridané neskôr.<ref>{{Citácia knihy|titul=British Flags|url=http://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.169115|rok=1922|priezvisko=W. G. Perrin|jazyk=po anglicky}}</ref> Henrich VII taktiež často spomínal že bol údajným potomkom [[Cadwaladr|Cadwaladra]]<ref>{{Citácia knihy|titul=A chronicle of the kings of England,... 1670|url=http://archive.org/details/bim_early-english-books-1641-1700_a-chronicle-of-the-kings_baker-sir-richard_1670|rok=1670|meno=Sir Richard|priezvisko=Baker}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dobin|meno=Howard|titul=Merlin's Disciples: Prophecy, Poetry, and Power in Renaissance England|url=https://archive.org/details/merlinsdisciples0000dobi|vydavateľ=Stanford University Press|rok=1990|strany=[https://archive.org/details/merlinsdisciples0000dobi/page/51 51]}}</ref>, ktorý bol údajne posledným legendárnym britským kráľom pred príchodom Anglosasov (aspoň podľa Geoffreyho z Monmouthu a jeho diela ''História britských kráľov''). Kvôli tomuto a používania červeného draka (ktorý bol mimochodom používaný ako symbol Walesanov najmenej od 9. storočia)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History Of The Britons (Historia Brittonum) by Nennius Translated by J. A. Giles | url = https://avalon.law.yale.edu/medieval/nenius.asp | vydavateľ = avalon.law.yale.edu | dátum prístupu = 2026-03-04 | meno = J. A> | priezvisko = Giles}}</ref> sa vlajka walesu občas nesprávne nazýva ''Cadwaladrova vlajka'' najmenej od [[18. storočie|18. storočia]]<ref>{{Citácia knihy|titul=A system of heraldry : speculative and practical : with the true art of blazon, according to the most approved heralds in Europe : illustrated with suitable examples of armorial figures, and achievements of the most considerable surnames and families in Scotland, &c. : together with historical and genealogical memorials relative thereto|url=http://archive.org/details/systemofheraldry02nisb|vydavateľ=Edinburgh : Printed by and for Alex. Lawrie|rok=1804|meno=Alexander|priezvisko=Nisbet}}</ref> V roku [[1807]] bol na kráľovský erb Walesu pridaný červený drak zo zeleným kopcom. 11. marca [[1953]] bol na erb pridané [[motto]] ''Y Ddraig goch ddyry cychwyn'' (slovensky ''Červený drak vedie cestu''), verš od waleského básnika [[Deio ab Ieuan Du|Deia ab Ieuana Dua]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wales (United Kingdom) | url = https://www.fotw.info/flags/gb-wales.html#ori | vydavateľ = www.fotw.info | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = po anglicky}}</ref> Erb bol základ pre vlajku Walesu a bol pridaný na zeleno-bielú bikolóru. Vlajka bola však terčom posmechu, pretože v niektorých variáciách vlajky chvost ukazoval dolu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wales (United Kingdom) | url = https://www.crwflags.com/fotw/Flags/gb-wales.html | vydavateľ = www.crwflags.com | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = po anglicky}}</ref> a aj kvôli tomu, že motto by sa mohlo brať ako dvojzmysel keďže v pôvodnej básni autor narážal na súložiaceho býka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Welsh Academy encyclopaedia of Wales {{!}} WorldCat.org | url = https://search.worldcat.org/title/857589826 | vydavateľ = search.worldcat.org | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Cambridge Medieval Celtic Studies|url=https://books.google.sk/books?id=yVopAQAAMAAJ&q=%22referring+to+the+bull+covering%22&redir_esc=y|vydavateľ=James Hall (Publishing)|rok=1991|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: yVopAQAAMAAJ}}</ref> V roku 1959 sa vymenila stará vlajka za novú (doteraz používanú) vlajku Walesu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History and Meaning of the Welsh Flags | url = https://giftwarewales.co.uk/pages/history-and-meaning-of-the-welsh-flag | vydavateľ = Giftware Wales | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> <gallery> Súbor:Banner of Llywelyn (Square).svg|náhľad|[[Zástava]] Gwyneddského kniežatstva, inšpirované erbom rodiny Llywelynovcov. Súbor:Y Draig Aur Owain Glyndŵr.jpg|náhľad|Kráľovská štandarda [[Owain Glyndŵr|Owaina Glyndŵra]] zo zlatým drakom. Súbor:Royal Standard of Henry VII of England (Dragon and flames).svg|náhľad|Kráľovská štandarda Henricha VII. Súbor:Flag of Wales (1953–1959).svg|náhľad|Vlajka Walesu od 1953 až do roku 1959. </gallery> == Iné vlajky == [[Súbor:Flag of Saint David.svg|náhľad|Vlajka Svätého Dávida.]] === Vlajka svätého Dávida === Vlajka [[Svätý Dávid|svätého Dávida]] je žltý kríž na čiernom pozadí. Je to menej používaná alternatíva typickej waleskej vlajke. Bola inšpirovaná erbom diecézy Svätého Dávida, ktorá taktiež obsahuje žltý (zlatý) kríž na čiernom pozadí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St. Davids Flag (Wales) | url = https://www.crwflags.com/fotw/flags/gb-w-std.html | vydavateľ = www.crwflags.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = po anglicky}}</ref> Anglicko a Škótsko používajú hlavne svoje patrónske vlajky (resp. kríž sv. Juraja a kríž sv. Ondreja).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BBC - Wales - History - Themes - Flag of St David | url = https://www.bbc.co.uk/wales/history/sites/themes/society/flag-st-david.shtml | vydavateľ = www.bbc.co.uk | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = po anglicky}}</ref> === Vlajka cirkvi v Walese === [[Súbor:Church in Wales flag.svg|náhľad|Vlajka Waleskej Cirkvi.]] Vlajka [[Cirkev Walesu|waleskej Cirkvi]] je modrý kríž na bielom pozadí a zlatý [[keltský kríž]]. Bola oficiálne prijatá v roku 1953. Vlajka bola inšpirovaná erbom anglikánskej cirkvi v Walese, ktorá rovnako obsahovala modrý kríž na bielom pozadí a keltským krížom. Do roku 1954 sa neoficiálne používala vlajka svätého Dávida, ibaže kríž a pozadie mali zamenené farby. 9. decembra 1954 bola moderná vlajka oficiálne prijatá cirkvou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BBC - Wales - History - Themes - Church in Wales flag | url = https://www.bbc.co.uk/wales/history/sites/themes/society/flag-church-in-wales.shtml | vydavateľ = www.bbc.co.uk | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = po anglicky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Výhonok}} [[Kategória:Wales]] [[Kategória:Vlajky autonómnych území]] gkv9sy7ufowh8p4uyoq7mpl9amntu3j 0 733901 8356943 8356600 2026-08-16T16:19:51Z Peter 51345 269569 8356943 wikitext text/x-wiki {{ZOBRAZOVANÝNADPIS:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2025/2026|data2=23–4–12–27|popis3=Skóre doma|data3=12–3–6–12|popis4=Skóre vonku|data4=11–1–6–15|popis5=Strelené góly|data5=172|popis6=Inkasované góly|data6=190|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Bjorkstrand]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=[[Tomáš Starosta]]|popis1=Poradie|data1=11.|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=[[Filip Ahl]]|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}} '''Sezóna 2025/2026''' bola pre '''HK Dukla Trenčín''' 60. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 33. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Dukla Trenčín {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/1131/tipsport-liga/team/669245/hk-dukla-trencin | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-08-16}}</ref> == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna: 3–1–1–2 (doma: 1–0–1–1; vonku: 2–1–0–1)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |12. august | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |0–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|1}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |22. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |2–0–0–1 |- |style="background: #ffe5b4;" |4 |style="background: #ffe5b4;" |29. august | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" | |style="background: #ffe5b4;" |2–0–1–1 |- | style="background: #ccffcc;" |5 | style="background: #ccffcc;" |30. august | style="background: #ccffcc;" |[[Vienna Capitals|Vienna]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |3–0–1–1 |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |2. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |3–0–1–2 |- | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |5. september | style="background: #cae9f5;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" | | style="background: #cae9f5;" |3–1–1–2 |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 3–2–0–2 (doma: 2–1–0–1; vonku: 1–1–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |12. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 852 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153020/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |14. september | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |SN | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |3 134 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153026/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |3 | style="background: #cae9f5;" |16. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #cae9f5;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |2 039 | style="background: #cae9f5;" |1–2–0–0 | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153031/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |19. september | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 276 | style="background: #ccffcc;" |2–2–0–0 | style="background: #ccffcc;" |10 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153039/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 027 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153042/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |26. september | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 119 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–2 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153052/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 978 | style="background: #ccffcc;" |3–2–0–2 | style="background: #ccffcc;" |13 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153053/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 1–0–4–4 (doma: 1–0–3–1; vonku: 0–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |style="background: #ffe5b4;" |1 |style="background: #ffe5b4;" |3. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |4 098 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–1–2 |style="background: #ffe5b4;" |14 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153064/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-03}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |2 |style="background: #ffe5b4;" |5. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 912 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–2–2 |style="background: #ffe5b4;" |15 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153066/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |10. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 068 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–3–2 |style="background: #ffe5b4;" |16 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153075/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |12. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 576 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–3 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153079/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 246 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–4 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153086/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-17}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 632 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–5 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153092/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. október | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 349 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–4–5 |style="background: #ffe5b4;" |17 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153097/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-24}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |26. október | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 782 | style="background: #ccffcc;" |4–2–4–5 | style="background: #ccffcc;" |20 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153105/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |31. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 056 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–6 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153108/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-01}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 5–0–0–3 (doma: 3–0–0–1; vonku: 2–0–0–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |2. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 120 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–7 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153118/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-02}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |14. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 634 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–8 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153119/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-14}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |16. november | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |5 981 | style="background: #ccffcc;" |5–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |23 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153130/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |18. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 421 | style="background: #ccffcc;" |6–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |26 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153132/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 130 | style="background: #ffd6d6;" |6–2–4–9 | style="background: #ffd6d6;" |26 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153141/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |6 | style="background: #ccffcc;" |23. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 211 | style="background: #ccffcc;" |7–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |29 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153145/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-23}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 956 | style="background: #ccffcc;" |8–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |32 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153158/stats|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2025-11-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |30. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 606 | style="background: #ccffcc;" |9–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |35 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153164/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 2–1–3–4 (doma: 1–1–2–1; vonku: 1–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |5. december | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 122 | style="background: #ccffcc;" |10–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |38 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153169/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |7. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 277 | style="background: #ffd6d6;" |10–2–4–10 | style="background: #ffd6d6;" |38 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153177/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |12. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |3 782 |style="background: #ffe5b4;" |10–2–5–10 |style="background: #ffe5b4;" |39 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153181/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. december | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 121 | style="background: #ccffcc;" |11–2–5–10 | style="background: #ccffcc;" |42 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153186/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 721 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–11 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153192/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. december | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 270 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–12 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153199/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 632 |style="background: #ffe5b4;" |11–2–6–12 |style="background: #ffe5b4;" |43 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153203/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |26. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |10 055 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–6–13 | style="background: #ffd6d6;" |43 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153211/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |9 | style="background: #cae9f5;" |28. december | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |4 506 | style="background: #cae9f5;" |11–3–6–13 | style="background: #cae9f5;" |45 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153216/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-29}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |30. december | style="background: #ffe5b4;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 663 |style="background: #ffe5b4;" |11–3–7–13 |style="background: #ffe5b4;" |46 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153222/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-31}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 1–0–1–7 (doma: 0–0–0–5; vonku: 1–0–1–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |3. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 922 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–7–14 | style="background: #ffd6d6;" |46 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153288/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |2 | style="background: #ffe5b4;" |5. január | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |1 681 | style="background: #ffe5b4;" |11–3–8–14 | style="background: #ffe5b4;" |47 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153292/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |9. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 821 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–15 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153323/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |11. január | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Valent | style="background: #ffd6d6;" |2 045 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–16 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153333/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |16. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 536 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–17 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153334/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |18. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 816 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–18 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153345/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |23. január | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 153 | style="background: #ccffcc;" |12–3–8–18 | style="background: #ccffcc;" |50 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153347/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |25. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 985 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–19 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153356/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |30. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 438 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–20 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153360/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 2–0–2–4 (doma: 1–0–0–2; vonku: 1–0–2–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffe5b4;" |1 | style="background: #ffe5b4;" |1. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |2 743 | style="background: #ffe5b4;" |12–3–9–20 | style="background: #ffe5b4;" |51 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153367/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |6. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|7|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 345 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–21 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153372/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |7. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 035 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–22 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153379/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. február | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 870 | style="background: #ccffcc;" |13–3–9–22 | style="background: #ccffcc;" |54 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153386/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |15. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 736 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–23 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153389/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |20. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 512 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–24 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153399/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |7 | style="background: #ffe5b4;" |22. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Junca | style="background: #ffe5b4;" |1 732 | style="background: #ffe5b4;" |13–3–10–24 | style="background: #ffe5b4;" |55 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153400/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |27. február | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 610 | style="background: #ccffcc;" |14–3–10–24 | style="background: #ccffcc;" |58 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153411/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 1–0–0–2 (doma: 0–0–0–1; vonku: 1–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |1. marec | style="background: #ffd6d6;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |902 | style="background: #ffd6d6;" |14–3–10–25 | style="background: #ffd6d6;" |58 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153413/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |6. marec | style="background: #ccffcc;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Valent | style="background: #ccffcc;" |1 318 | style="background: #ccffcc;" |15–3–10–25 | style="background: #ccffcc;" |61 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153422/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |8. marec | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 487 | style="background: #ffd6d6;" |15–3–10–26 | style="background: #ffd6d6;" |61 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153426/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} === Baráž o udržanie === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Baráž o udržanie: 8–1–2–1 (doma: 4–1–1–0; vonku: 4–0–1–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |27. marec | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 718 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153298/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |29. marec | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #cae9f5;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |1 696 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153301/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-31}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |2. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 889 | style="background: #ccffcc;" |2–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153303/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-03}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |5. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|7}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 282 | style="background: #ccffcc;" |3–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153304/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |7. apríl | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 622 | style="background: #ffd6d6;" |3–1–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |11 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153307/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |6 |style="background: #ffe5b4;" |10. apríl | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|5|6}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Skalica|Skalica]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |1 244 |style="background: #ffe5b4;" |3–1–1–1 |style="background: #ffe5b4;" |12 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153309/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |12. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |821 | style="background: #ccffcc;" |4–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |15 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153310/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |14. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |693 | style="background: #ccffcc;" |5–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |18 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153313/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |9 | style="background: #ccffcc;" |17. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 187 | style="background: #ccffcc;" |6–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |21 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153315/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |19. apríl | style="background: #ffe5b4;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |369 |style="background: #ffe5b4;" |6–1–2–1 |style="background: #ffe5b4;" |22 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153316/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |21. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |431 | style="background: #ccffcc;" |7–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |25 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153319/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |12 | style="background: #ccffcc;" |25. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |310 | style="background: #ccffcc;" |8–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |28 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153321/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}}{{KLÍČŘAZENÍ:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] mr3rie1fkugwcmtihnffw5bh6yzpkwr 4 734207 8357180 8355182 2026-08-17T09:35:01Z Jetam2 30982 prebeiha 8357180 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:WLF]]|WP:WMF}} [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|náhľad|Logo projektu Wiki miluje film]] '''Wiki miluje film''' je projekt občianskeho združenia [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Wikimedia Slovensko]] nadväzujúci na medzinárodnú výzvu [[:meta:Wiki Loves Film|Wiki Loves Film]]. Cieľom výzvy je zlepšovanie a aktualizácia existujúcich článkov, vytváranie nových článkov a nahrávanie fotiek a videí o filmoch, filmovej kultúre, histórii a produkcii. V roku 2025 prebehol [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|1. ročník]]. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|2025]] |8 |1 |33 |- |[[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|2026]] |prebieha do ''30. septembra 2026'' |prebieha do ''30. septembra 2026'' |prebieha do ''30. septembra 2026'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje film| ]] [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko|Film]] glcuo6wuj3cjtzgamfx7y0jibpan417 8357184 8357180 2026-08-17T09:35:56Z Jetam2 30982 nemusí sa opakovať 8357184 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:WLF]]|WP:WMF}} [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|náhľad|Logo projektu Wiki miluje film]] '''Wiki miluje film''' je projekt občianskeho združenia [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Wikimedia Slovensko]] nadväzujúci na medzinárodnú výzvu [[:meta:Wiki Loves Film|Wiki Loves Film]]. Cieľom výzvy je zlepšovanie a aktualizácia existujúcich článkov, vytváranie nových článkov a nahrávanie fotiek a videí o filmoch, filmovej kultúre, histórii a produkcii. V roku 2025 prebehol [[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|1. ročník]]. == Ročníky == {| class="wikitable" !Rok !Počet súťažiacich !Počet súťažných kategórií !Počet článkov |- |[[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|2025]] |8 |1 |33 |- |[[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|2026]] |''prebieha do 30. septembra 2026'' |''prebieha'' |''prebieha'' |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Wiki_Loves_Film/sk Medzinárodná stránka na Mete] [[Kategória:Wiki miluje film| ]] [[Kategória:WikiProjekty|Film]] [[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko|Film]] mapzq870w1maibtvtsrlflg91bwfxwh 0 734209 8356876 8261922 2026-08-16T13:17:16Z ~2026-44856-70 302986 /* Dej */ 8356876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov=Spider-Man: Nový deň |Originál=Spider-Man: Brand New Day |Žáner=[[Akčný film|akčný]], dobrodružný, [[Sci-fi|sci-fi]], technofantasy |Krajina=USA |Jazyk=[[Angličtina|anglický]] |Dátum uvedenia=31. júl 2026 |Réžia=Destin Daniel Cretton |Scenár=Chris McKenna<br/>Erik Sommers |Predchádzajúci=[[Fantastická 4: Prvé kroky]] |Nasledujúci=[[Avengers: Zrod Doctora Dooma]] |Námet=[[Stan Lee]]<br/>Steve Ditko |Produkcia=[[Kevin Feige]]<br/>Amy Pascal<br/>[[Avi Arad]]<br/>Rachel O'Connor |Kamera=Brett Pawlak |Produkčná spoločnosť=[[Columbia Pictures]]<br/>[[Marvel Studios]]<br/>Pascal Pictures |Distribučná spoločnosť=Sony Pictures Releasing |Poster=Spider-Man Brand New Day Logo.svg |Predloha=[[Spider-Man (komiks)|Spider-Man]] od [[Stan Lee|Stana Leeho]] a Steva Ditka |Hudba=[[Michael Giacchino]]|Dĺžka=145|Rozpočet=225 miliónov $|Obsadenie=[[Tom Holland (herec)|Tom Holland]]<br/>[[Zendaya]]<br/>[[Sadie Sink]]<br/>[[Jacob Batalon]]<br/>Jon Bernthal<br/>Tramell Tillman<br/>Michael Mando<br/>[[Mark Ruffalo]]}} '''''Spider-Man: Nový deň''''' je americký [[Superhrdina|superhrdinský]] film z roku 2026, založený na postave [[Spider-Man (komiks)|Spider-Mana]] z [[Marvel Comics]]. Produkciu zabezpečili spoločnosti [[Columbia Pictures]], [[Marvel Studios]] a [[Amy Pascal|Pascal Pictures]] a distribúciu zabezpečila spoločnosť [[Sony Pictures Motion Picture Group|Sony Pictures Releasing]]. Je to [[Zoznam filmov v Marvel Cinematic Universe|38. film]] v [[Marvel Cinematic Universe]] (MCU) a štvrtý film v sérii filmov MCU ''Spider-Man'' po filme [[Spider-Man: Bez domova|''Spider-Man:'']] [[Spider-Man: Bez domova|''Bez domova'']] (2021). Film režíroval [[Destin Daniel Cretton]] a scenár napísali [[Chris McKenna]] a [[Erik Sommers]]. V hlavnej úlohe [[Peter Parker (Marvel Cinematic Universe)|Petra Parkera/Spider-Mana]] sa predstaví [[Tom Holland]], po boku [[Zendaya|Zendayi]], [[Sadie Sink]], [[Jacob Batalon|Jacoba Batalona]], ​​[[Jon Bernthal|Jona Bernthala]], [[Florence Pughová|Florence Pugh]], [[Tramell Tillman]], [[Marisa Tomeiová|Marisy Tomei]] a [[Mark Ruffalo|Marka Ruffala]]. Vo filme Peter anonymne chráni New York ako hrdina Spider-Man a vyšetruje silnú novú hrozbu, zatiaľ čo jeho superschopnosti prechádzajú prekvapivým a potenciálne nebezpečným vývojom. Spoločnosť Sony vyvíjala štvrtý film o ''Spider-Manovi'' z MCU v auguste 2019 a producentka [[Amy Pascal]] v novembri 2021 oznámila, že mal byť prvým v novej trilógii s Hollandom v hlavnej úlohe. Práce na príbehu sa začali v decembri toho istého roku, pričom Holland sa do vývoja zapojil viac ako pri predchádzajúcich filmoch. McKenna a Sommers sa vrátili ako scenáristi vo februári 2023, Cretton bol najatý ako réžista v októbri 2024 a názov – odvodený z komiksového príbehu z roku 2008 „[[Brand New Day (komiks)|Brand New Day]]“, ktorý obnovil status quo Spider-Mana – bol oznámený v marci 2025. Producenti chceli, aby sa Hollandov Peter prvýkrát stal „skutočným Spider-Manom“, ktorý bude sám bojovať proti pouličnej kriminalite v New Yorku. Pred natáčaním sa ukázalo, že Bernthal a Ruffalo si zopakujú svoje úlohy [[Frank Castle (Marvel Cinematic Universe)|Franka Castlea / Punishera]] a [[Bruce Banner (Marvel Cinematic Universe)|Brucea Bannera / Hulka]] z MCU. Natáčanie prebiehalo od augusta do decembra 2025, pričom filmovanie prebiehalo v [[Glasgow|Glasgowe]] v Škótsku a po celom Anglicku. Práce na zvukovej kulise sa uskutočnili v [[Pinewood Studios]] v Anglicku. Film ''Spider-Man:'' ''Nový deň'' mal premiéru v [[Dolby Theatre]] v [[Hollywood|Hollywoode]] v [[Los Angeles]] 27. júla 2026 a v Spojených štátoch bol uvedený 31. júla ako súčasť [[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|šiestej fázy]] MCU. Film získal pozitívne recenzie od kritikov a zarobil 73 miliónov dolárov. == Dej == Po kúzle Dr. [[Stephen Strange (Marvel Cinematic Universe)|Stephena Strangea / Doctora Strengea]] celý svet zabudol, že [[Peter Parker (Marvel Cinematic Universe)|Peter Parker]] existuje. Peter sa rozhodne pre bezpečnosť svojej ex-priateľky Michelle „MJ“ Jones-Watsonovej a bývalého najlepšieho kamarát Neda Leedsa, že sa im znova nepredstaví a bude sa od nich dištancovať. Počas nasledujúcich štyroch rokov Parker anonymne chráni mesto [[New York (mesto)|New York]] ako populárny a oslavovaný hrdina Spider-Man. Bojuje s mnohými zloduchmi, vrátane Maca Gargana / Scorpiona či nindžov z klanu The Hand. Jeho hrdinskými činmi si získava dôveru policajnej vyšetrovateľky Jean DeWolffovej, s ktorou začne spolupracovať. Peter taktiež pravidelne navštevuje hrob svojej tety May. Peter sa pokúša zabrániť samozvancovi Frankovi Castleovi / Punisherovi spôsobiť vedľajšie škody počas prenasledovania tanku cez ulice New Yorku. Peter spacifikuje Franka a nasleduje tank, ktorý vnikne do väznice Oddelenia pre kontrolu škôd (DODC). Zisťuje, že vodička je ovládaná akousi telepatickou silou, ktorá dokáže preskakovať z jednej osoby do druhej. Súčasne vo väznici prebieha presun Gargana do iného zariadenia a prostredníctvom telepatickej sily sa mu podarí uniknúť. Telepaticka sila sa pokúša preniknúť aj do Petrovej mysle ale nepodarí sa jej to. Peter sa rozhodne o situácii zistiť viac a stretáva sa s jeho spojenkyňou Yelenou Belovou / Black Widow. Yelena ho informuje, že na viaceré zariadenia DODC zaútočila osoba s telepatickými schopnosťami, ktorá pátra po niečom čo sa nazýva „V-Max“. Peter následne navštevuje riaditeľa DODC Billa Metzgera, ktorý na zaistenie bezpečnosti využíva organizáciu Hand. Vysvetlí Petrovi fungovanie DODC ale poprie, že by vedel o čomkoľvek čo sa volá „V-Max“. Ned a MJ sa po ukončení štúdia na MIT vrátia späť do New Yorku. Peter na nich náhodne narazí a rozhodne sa ísť na párty do ich spoločného bytu. Peter zisťuje, že Ned sa pokúša odhaliť identitu Spider-Mana a vytvoril aplikáciu, ktorá dokáže lokalizovať jeho polohu. Stretáva sa opäť aj s MJ, avšak vidí ju ako sa bozkáva so svojim novým priateľom. Rozrušený a v panike sa vracia domov. Na druhý deň sa zobúdza v pavúčom kokóne, jeho zmysly výrazne zosilneli a získal schopnosť vytvárať organické pavučiny priamo zo zápästia. Pomocou svojej AI asistentky E.V. zistí, že emocionálna trauma urýchlila mutáciu v jeho pavúčej DNA, čo spôsobilo zvýšenie jeho schopností. Peter konfrontuje Gargana, ktorý zaútočí na zariadenie DODC ale zisťuje, že je v skutočnosti ovládaný telepatkou. Pri boji Peter stratí kontrolu nad svojimi novými schopnosťami a brutálne zbije Gargana, pričom neúmyselne zraní policajta. DeWolffová rozrušeného Petra upokojí a vyzve, aby nad sebou opäť získal kontrolu. Aby predišiel ďalším násilným výbuchom sa rozhodne navštíviť Dr. Brucea Bannera, ktorý vyučuje na Empire State University. Peter sa zaujíma o Bruceove inhibičné zariadenie využívajúce siRNA na potlačenie jeho zúrivého alter-ega Hulka. Zistí všetky potrebné informácie a zostrojí si vlastný inhibítor. Kým zariadenie testuje, telepatka vypátra jeho byt a nájde neodoslaný list, ktorý Peter pred rokmi napísal pre MJ. Peter sa ponáhľa za MJ a vysvetlí jej, že je v nebezpečenstve. Odvedie ju do bezpečia, no telepatka ich vystopuje, ovládne myseľ MJ a takmer ju zabije. Peter MJ zachráni a podarí sa mu zachytiť pravú tvár telepatky. Peter vezme MJ do úkrytu Franka Castela, aby ju ochránil. Spoločne vystopujú identitu telepatky a zisťujú, že sa volá Jean Grey. Mj s pomocou Frankových zariadení pomôže Peterovi dokončiť jeden inhibítor pre neho a taktiež univerzálny inhibítor. Medzitým Jean zaútočí na veliteľstvo DODC spolu s posadnutým Bannerom v podobe Smart Hulka. Peter ich prichádza konfrontovať a s pomocou Franka bojuje s Bannerom. Jean však kompletne prebudila Bannerove alter-ego Hulka a ten sa premení do jeho zúrivej formy. Kým Peter bojuje s Hulkom, Jean ovládne myseľ Franka a s pomocou neho otvorí trezor, v ktorom sa ukrývajú Metzger a agenti DODC. Parker upokojí Hulka a následne pomocou univerzálneho inhibítora zablokuje Jeanine schopnosti, zatiaľ čo ju Metzger omráči sedatívom. Jean tesne pred stratou vedomia vysloví meno „Sara“. Metzger tvrdí, že Sara je jeho nedávno zosnulá kolegyňa, o ktorej sa Jean dozvedela, keď mu posadla myseľ. Peter sa vráti naspäť k MJ, ktorá medzitým našla Peterov list pre ňu. Ospravedlní sa jej, že jej o tom nepovedal skôr a vyzná jej lásku. MJ mu odpovie, že nie je osobou, ktorú miloval, nepamätá si ho a jeho city neopätuje. Napriek tomu ho pozve do bytu aby ho zoznámila s Nedom. Tam si Peter avšak v maske Spider-Mana s oboma vytvorí puto. Mj mu povie, že si z obdobia, keď bola pod kontrolou Jean, nič nepamätá a Peter si uvedomí, že mu Metzger klamal. Peter kontaktuje Yelenu, ktorá zo začiernených spisov DODC zistila, že Sara je Jeanina sestra – ďalšia telepatka, ktorú v minulosti uniesla organizácia DODC. Metzger vykonáva nelegálne pokusy na Jean v zariadení DODC na ostrove Roosevelt Island. Peter tam prenikne a odchádza záchrániť Jean. Počas pokusov si Jean všimne, že „V-Max“ je ošúchaný nápis na vetracej šachte v jej cele – posledná vec, ktorú jej sestra Sara videla (a o ktorej jej na diaľku povedala) predtým, než na následky pokusov zomrela. Jean v záchvate hnevu vytvorí psionické pole siahajúce až za hranice zariadenia do časti mesta. To znehybní všetkých vrátane MJ a Neda ale Peter je voči tomu odolný. Jean komunikuje s Petrom skrz ostatné osoby a odmieta jeho ospravedlnenia. Zaútočí naňho pomocou ovládnutých členov organizácie Hand. Peter si pri boji odstráni inhibítor, ovládne svoje nové schopnosti a s pomocou nich porazí nindžov. Dostáva sa za Jean a zabráni jej v zabití Metzgera. Peter jej dovolí vstúpiť do svojej mysle kde Jean nachádza spomienku na jeho zosnulú tetu May. May ho učila prijať svoju odlišnosť a že ho má rada takého aký je. Vďaka ich spoločnému žiaľu napokon nachádza súcit a pochopenie, ktoré jej boli dlho odopierané. S Petrom si navzájom utešia bolesť zo svojich strát a zmieria sa. Peter však vycíti, že Frank z diaľky vystrelil na Jean a vlastným telom ju ochráni, pričom utrpí vážne zranenie. Jean následne preruší psionické pole a Frank v poslednej chvíli prinesie zraneného Petra do nemocnice. Peter sa prebúdza v nemocnici po boku Franka, ktorý sa mu ospravedlní za to čo urobil a prezradí mu, že Jean ho svojimi schopnosťami udržiavala celý čas nažive. Frank následne pomôže Peterovi bez povšimnutia opustiť nemocnicu. Jean v tichosti odchádza z New Yorku, zatiaľ čo Peter navštevuje hrob tety May a sľubuje, že so svojimi bremenami už nebude bojovať sám. DeWolffová informuje Petra, že Metzger zmizol a Yelena pomáha pri vyšetrovaní DODC. Počas nákupu kvetov Peter stretne Neda a predstaví sa mu jednoducho ako Peter s ich priateľským pozdravom. Ned inštinktívne opätuje ich starý pozdrav a uvedomí si, že cudzinec pred ním je Spider-Man. V potitulkovej scéne vidíme aplikáciu „Spideyho sledovač“, ktorá zaznamená Spider-Manovu polohu niekde hlboko vo vesmíre. == Obsadenie == * [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako [[Spider-Man (komiks)|Spider-Man]]:<br/>Bývalý [[Avengers (Marvel Cinematic Universe)|''Avenger'']], ktorý získal pavúčie schopnosti po uhryznutí rádioaktívnym pavúkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sony Adds Untitled ‘Spider-Man’ With Tom Holland To Summer 2026 Calendar; Destin Daniel Cretton Directing | url = https://deadline.com/2024/10/spider-man-tom-holland-new-movie-1236158673/ | dátum vydania = 2024-10-25 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Anthony | priezvisko = D'Alessandro}}</ref> Po kúzle Dr. [[Stephen Strange (Marvel Cinematic Universe)|Stephena Strangea]] na konci filmu <u>''[[Spider-Man: Bez domova]]''</u> (2021) svet zabudol, že Peter existuje, a teraz sa sústredí na anonymnú ochranu New Yorku pred pouličnou kriminalitou. Režisér [[Destin Daniel Cretton]] vyhlásil, že Peter „venuje celú svoju existenciu“ tomu, aby bol Spider-Manom. Holland mal pocit, že ide o jedinečný a „hlboký“ príbeh superhrdinu, a povedal, že Petrova oddanosť nesebeckosti a obete bude mať dôsledky pre jeho osobný život a zdravie. Povedal tiež, že film sa zameriava na Petrovo hľadanie identity, keď prechádza z mladosti do dospelosti, a Holland sa inšpiroval svojou vlastnou cestou do dospelosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Holland Drops "Spider-Man: Brand New Day" Trailer at ESB | url = https://www.esbnyc.com/blog/watch-tom-holland-swings-esb-drop-spider-man-brand-new-day-trailer | vydavateľ = www.esbnyc.com | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en}}</ref> Tlak boja proti zločinu na plný úväzok a pohľad na to, ako jeho bývalí priatelia idú ďalej bez neho, spúšťa vývoj Petrových superschopností, čo vedie k zmenám, medzi ktoré patria: jeho oči úplne sčernejú, keď dočasne stráca kontrolu a stáva sa agresívnejším; zostrené zmysly; zvýšená obratnosť; a schopnosť vytvárať organické pavučiny zo svojich zápästí namiesto spoliehania sa na mechanické vystreľovače pavučín – podobne ako [[Tobey Maguire]] stvárnil túto postavu vo filmovej sérii ''Spider-Man'' od [[Sam Raimi|Sama Raimiho]] (2002 – 2007) a vo filme ''Bez domova''.<ref>{{Citácia periodika|titul='Spider-Man: Brand New Day' trailer reveals Punisher, Hulk, and Scorpion|url=https://ew.com/spider-man-brand-new-day-trailer-punisher-hulk-scorpion-11928072|periodikum=EW.com|dátum prístupu=2026-07-31|jazyk=en}}</ref> * [[Zendaya]] ako [[MJ (Marvel Cinematic Universe)|Michelle "MJ" Jones-Watson]]:<br/>Petrova bývalá spolužiačka a expriateľka, ktorá študovala na [[Massachusetts Institute of Technology]] (MIT) s Nedom Leedsom, s ktorým zdieľa byt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Sadie Sink's "Spider-Man: Brand New Way" Role Has Been Kept a Secret | url = https://www.motionpictures.org/2026/07/why-sadie-sinks-spider-man-brand-new-way-role-has-been-kept-a-secret/ | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | priezvisko = babrams}}</ref> MJ má vo filme novú lásku, čo u Petra vyvoláva protichodné pocity.[15] Zendaya spolupracovala so scenáristami, aby zabezpečila, že MJ-ove „zvláštnosti“ zostanú zachované a zároveň postava bude stále dozrievať, po tom, čo pôvodný návrh podľa nej postavu urobil príliš „normálnou“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Zendaya wanted an ‘MJ pass’ of the ‘Spider-Man: Brand New Day’ script|url=https://ew.com/zendaya-mj-pass-spider-man-brand-new-day-script-12028408|periodikum=EW.com|dátum prístupu=2026-07-31|jazyk=en}}</ref> * [[Sadie Sink]] ako [[Jean Grey (Marvel Cinematic Universe)|Jean Grey]]:<br/>Mutantka s [[Psionika|psionickými]] schopnosťami, ako je telekinéza, telepatia a posadnutosť, ktorú zajal Úrad pre kontrolu škôd (DODC) a ktorá sa dostala do konfliktu so Spider-Manom.<ref>https://www.gamesradar.com/entertainment/marvel-movies/who-does-sadie-sink-play-in-spider-man-brand-new-day/</ref> Film zobrazuje Jeanin pôvodný príbeh inak, pričom si rozvíja svoje schopnosti po boku svojej sestry Sary Grey, namiesto toho, aby sa prejavila pri autonehode ako posttraumatická stresová porucha ako v komiksoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadie Sink’s ‘Spider-Man: Brand New Day’ character officially revealed|url=https://ew.com/sadie-sink-spider-man-brand-new-day-character-officially-revealed-12028693|periodikum=EW.com|dátum prístupu=2026-07-31|jazyk=en}}</ref> * [[Jacob Batalon]] ako [[Ned Leeds (Marvel Cinemacit Universe)|Ned Leeds]]:<br/>Petrov bývalý najlepší priateľ, ktorý študoval na MIT s MJ. Vytvoril aplikáciu s názvom „Spidey Tracker“ v nádeji, že sa dozvie, kto je Spider-Man, aby mu poďakoval za záchranu Neda a jeho spolužiakov, keď boli na strednej škole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Spider-Man: Brand New Day’ Footage at CinemaCon Reveals Tom Holland’s Peter Parker Discovering Zendaya’s New Love Interest | url = https://variety.com/2026/film/news/spider-man-brand-new-day-footage-cinemacon-tom-holland-zendaya-love-interest-1236704423/ | dátum vydania = 2026-04-14 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Rebecca | priezvisko = Rubin}}</ref> Batalon uviedol, že Ned a MJ žijú „naozaj skvelé a plné životy“, napriek tomu, že obaja cítia, že „niečo chýba“, a dodal, že vytvorenie Spidey Trackera prvým menovaným je jeho spôsob, ako nájsť „chýbajúci článok“ medzi nimi a Spider-Manom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MJ’s Spider-Man: Brand New Day Story Replaces Peter Parker From OG Trilogy In 1 Key Way | url = https://screenrant.com/spider-man-brand-new-day-mj-peter-optimism-reversal-zendaya/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en | meno = Andy | priezvisko = Behbakht}}</ref> * [[Jon Bernthal]] ako [[Frank Castle (Marvel Cinematic Universe)|Frank Castle/Punisher]]:<br/>Samozvaný strážca zákona, ktorý sa po brutálnej vražde svojej rodiny snaží bojovať proti zločineckému podsvetiu akýmikoľvek potrebnými prostriedkami, bez ohľadu na to, aké smrteľné budú následky. Film sleduje Castleovu úlohu v televíznom špeciále [[Disney+]] ''[[The Punisher: Posledné zúčtovanie|The Punisher: One Last Kill]]'' (2026), ktorý skúma jeho „psychologický stav“ pred filmom ''Nový deň''; Bernthal uviedol, že postava sa na začiatku filmu v podstate „zriekla ľudských bytostí“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Holland Addresses Sadie Sink’s Mysterious MCU Debut in ‘Spider-Man: Brand New Day’ [Exclusive] | url = https://collider.com/spider-man-brand-new-day-tom-holland-sadie-sink-jon-bernthal-punisher/ | vydavateľ = Collider | dátum vydania = 2026-07-15 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en | meno = Chris | priezvisko = McPherson | meno2 = Perri | priezvisko2 = Nemiroff}}</ref> Castle operuje z hausbótu s názvom ''Golden Girl'', postaveného z prerobenej priemyselnej bárke, ktorá slúži ako veliteľské centrum aj ako bezpečný dom. Producent [[Kevin Feige]] povedal, že postava bude mať vo filme „odlišnú tonalitu“ v porovnaní s jeho predchádzajúcimi vystúpeniami v [[Marvel Cinematic Universe]] (MCU), ktoré sa viac zameriavajú na jeho násilné činy, než by umožňovalo hodnotenie PG-13 tohto filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvel’s Kevin Feige Talks Scaling Back, Losing Kang and His Texts to James Gunn After ‘Superman’ | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/marvels-kevin-feige-fantastic-four-superman-1236324127/ | dátum vydania = 2025-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Borys Kit,Pamela | priezvisko = McClintock}}</ref> Holland povedal, že dynamika medzi Petrom a Castleom sa vyvíjala, keď on a Bernthal počas natáčania improvizovali, pričom ich postavy prešli od vzájomnej nenávisti k rozvoju „rivality medzi starším a malým bratom“. Holland tiež zdôraznil podobnosti medzi Petrom a Castleom tým, že uviedol, že obe postavy „prechádzajú tou istou vecou“, čo vedie Castlea k tomu, že prevezme úlohu mentora pre Petra a pomôže mu vyrovnať sa s jeho problémovým duševným stavom. Castleova bojová dodávka z komiksu sa prvýkrát objavuje v hranom filme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Breaking Down the Secrets of the 'Spider-Man: Brand New Day' Trailer | url = https://gizmodo.com/spider-man-brand-new-day-trailer-breakdown-marvel-2000734989 | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = James | priezvisko = Whitbrook}}</ref> * [[Florence Pughová|Florence Pugh]] ako [[Yelena Belova (Marvel Cinematic Universe)|Yelena Belova / Black Widow]]: Členka [[Avengers (Marvel Cinematic Universe)|Nových Avengerov]], ktorá bola v Červenej miestnosti vycvičená ako vrahyňa Black Widow<ref>https://www.gamesradar.com/entertainment/marvel-movies/yelenas-cameo-in-spider-man-brand-new-day-finally-answers-one-of-the-mcus-biggest-questions-about-the-avengers</ref> * [[Tramell Tillman]] ako William "Bill" Metzger:<br/>Šéf DODC, ktorý dohliada na jednotlivcov so superschopnosťami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = X-Men Villain Officially Confirmed For Spider-Man: Brand New Day, Setting Up Marvel's Mutant Saga | url = https://comicbook.com/movies/news/x-men-villain-officially-confirmed-for-spider-man-brand-new-day-setting-up-marvels-mutant-saga/ | dátum vydania = 2026-06-18 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Tom | priezvisko = Bacon}}</ref> Po úteku v zariadení DODC požiada Metzger o pomoc Spider-Mana pri riešení neviditeľnej hrozby, ktorú cíti iba on a voči ktorej je vďaka svojim schopnostiam imúnny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man: Brand New Day final trailer reveals Peter Parker's new blocking-electric-batons power | url = https://www.soapcentral.com/entertainment/news-the-final-trailer-spider-man-brand-new-day-released-revealed-spider-man-yet-another-new-power-the-final-trailer-takes-us-spider-man-peter-parker-s-journey-beginning-till-now-gives-us-footage-highly-anticipated-hulk-vs-spider-man-fight-while-earlier-trailers-leaks-revealed-spider-man-will-organic-webs-upcoming-film-final-trailer-revealed-marvel-hero-s-skin-will-mutating-too | vydavateľ = www.soapcentral.com | dátum vydania = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-us | priezvisko = Riddhee}}</ref> * [[Marisa Tomeiová|Marisa Tomei]] ako May Parker: Petrova zosnulá teta, ktorá sa objavuje vo flashbackoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Spider-Man: Brand New Day' Is the Same Old MCU B.S. | url = https://www.rollingstone.com/tv-movies/tv-movie-reviews/spider-man-brand-new-day-review-mcu-1235592690/ | dátum vydania = 2026-07-28 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = David | priezvisko = Fear}}</ref> * [[Mark Ruffalo]] ako [[Bruce Banner (Marvel Cinematic Universe)|Bruce Banner / Hulk]]:<br/>Jeden zo zakladajúcich členov Avenger a geniálny vedec, ktorý sa v dôsledku vystavenia gama žiareniu premení na svalnatého humanoida so zelenou kožou, keď je rozzúrený alebo rozrušený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mark Ruffalo Returning as the Hulk for ‘Spider-Man 4’ | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/spider-man-brand-new-day-mark-ruffalo-1236232140/ | dátum vydania = 2025-08-01 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Aaron Couch,Borys | priezvisko = Kit}}</ref> Banner je teraz profesorom na [[Empire State University]] (ESU), vyučuje kvantovú mechaniku, a Peter sa naňho obracia so žiadosťou o pomoc ohľadom jeho rozvíjajúcich sa superschopností.<ref>{{Citácia periodika|titul='Spider-Man: Brand New Day' trailer reveals Punisher, Hulk, and Scorpion|url=https://ew.com/spider-man-brand-new-day-trailer-punisher-hulk-scorpion-11928072|periodikum=EW.com|dátum prístupu=2026-07-31|jazyk=en}}</ref> Banner nosí inhibičné zariadenie na potlačenie gama žiarenia vo svojom tele a objaví sa vo svojej ľudskej podobe; táto technológia bola predstavená počas strednej scény filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' (2021) a vysvetlená v televíznom seriáli Disney+ ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' (2022).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why Mark Ruffalo's Hulk Is Human Again In Spider-Man: Brand New Day | url = https://www.slashfilm.com/2126438/why-mark-ruffalo-hulk-human-again-spider-man-brand-new-day/ | vydavateľ = SlashFilm | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Jeremy | priezvisko = Mathai}}</ref> Po tom, čo Banner úspešne zlúčil obe stránky svojej osobnosti do „Smart Hulka“ vo filme ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019), vo filme ''Nový deň'' ho vidí, ako sa vracia k svojej nekontrolovateľnej, deštruktívnej osobnosti „Savage Hulk“, naposledy videnej vo filme ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''(2018).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Spider-Man: Brand New Day' Trailer Brings Savage Hulk Back to the MCU | url = https://www.thewrap.com/creative-content/movies/spider-man-brand-new-day-trailer-savage-hulk/ | dátum vydania = 2026-06-17 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Casey | priezvisko = Loving}}</ref> Medzi ďalších hercov, ktorí si zopakujú svoje úlohy v MCU, patria [[Michael Mando]] ako Mac Gargan / Scorpion, zločinec, ktorého predtým zajal Spider-Man a zatkol vo filme ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mark Ruffalo Returning as the Hulk for ‘Spider-Man 4’ | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/spider-man-brand-new-day-mark-ruffalo-1236232140/ | dátum vydania = 2025-08-01 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Aaron Couch,Borys | priezvisko = Kit}}</ref> teraz v brnení s mechanizovaným chvostom podobným škorpiónovi; a [[Zabryna Guevara]] ako Sheila Rivera, nová starostka [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man: Brand New Day - Over 100 Easter Eggs, References, & Major Cameos Explained | url = https://screenrant.com/spiderman-brand-new-day-movie-easter-eggs-references/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2026-07-31 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en | meno = Kevin | priezvisko = Erdmann}}</ref> [[Liza Colón-Zayas]] stvárňuje Jean DeWolff, [[New York City Police Department|detektívku newyorskej polície]] (NYPD); [[Krondon|Marvin Jones III]] stvárňuje Lonnieho Lincolna / Tombstonea, [[Boss|kriminálneho bossa]] s albinizmom, takmer nezničiteľnou kožou a nadľudskou silou;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marvin Jones III To Play Crime Boss Tombstone In ‘Spider-Man: Brand New Day’ | url = https://deadline.com/2025/09/spider-man-brand-new-day-casts-marvin-jones-iii-tombstone-1236553455/ | dátum vydania = 2025-09-23 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Grobar}}</ref> [[Eman Esfandi]] sa objavuje ako nový priateľ MJ; Olivia Booth-Ford stvárňuje Saru Grey, Jeaninu staršiu, tiež mutantnú sestru, ktorá má rovnaké schopnosti ako ona;<ref>{{Citácia periodika|titul=Sadie Sink’s ‘Spider-Man: Brand New Day’ character officially revealed|url=https://ew.com/sadie-sink-spider-man-brand-new-day-character-officially-revealed-12028693|periodikum=EW.com|dátum prístupu=2026-07-31|jazyk=en}}</ref> Shannon Young Cho stvárňuje Cindy, jednu z Bannerových študentiek na ESU;[47] Billy Clements stvárňuje Ramroda, kyborgského superzloducha; a [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] prepožičiava hlas E.V., Parkerovej asistentke [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]] (AI).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who Voices Peter Parker's AI Assistant E.V. In Spider-Man: Brand New Day? | url = https://www.slashfilm.com/2226537/peter-parker-ai-assistant-ev-spider-man-brand-new-day-voice-naomi-watts/ | vydavateľ = SlashFilm | dátum vydania = 2026-07-30 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en-US | meno = Jeremy | priezvisko = Mathai}}</ref> [[Keith David]] nahovoril rozprávača v prírodovednom [[Dokumentárny film|dokumente]] o pavúkoch, ktorých Parker sleduje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man: Brand New Day - Over 100 Easter Eggs, References, & Major Cameos Explained | url = https://screenrant.com/spiderman-brand-new-day-movie-easter-eggs-references/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2026-07-31 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en | meno = Kevin | priezvisko = Erdmann}}</ref> Medzi ďalšie postavy, ktoré sa vo filme objavia, patria superzloduchovia Boomerang a Tarantula, ako aj organizácia the Hand, ktorej vodcom je kaskadér a majster bojových umení Fan Xiaoshuang.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spider-Man: Brand New Day Director Gives Best Look Yet at Villains Boomerang and the Hand — but Are the Photos a Misdirect? | url = https://www.ign.com/articles/spider-man-brand-new-day-director-gives-best-look-yet-at-villains-boomerang-and-the-hand-but-are-the-photos-a-misdirect | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2026-07-03 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en | meno = Tom | priezvisko = Phillips}}</ref> Moderátor správ [[Pat Kiernan]] sa tiež objavuje ako on sám, a to aj v rôznych iných projektoch MCU. [[Tony Revolori]] a [[Martin Starr]] sa na fotografiách objavujú ako ich postavy z MCU Flash Thompson a Roger Harrington.<ref>{{Citácia periodika|titul='Spider-Man: Brand New Day' at CinemaCon: Here's what we saw in the new footage|url=https://ew.com/spider-man-brand-new-day-cinemacon-footage-11948022|periodikum=EW.com|dátum prístupu=2026-07-31|jazyk=en}}</ref> == Produkcia == Po úspechu filmu ''Spider-Man: No Way Home'' (2021) začali spoločnosti [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures]] a [[Marvel Studios]] v roku 2022 pracovať na ďalšom pokračovaní. Prezident Marvel Studios [[Kevin Feige]] v roku 2023 potvrdil, že scenáristi [[Chris McKenna]] a [[Erik Sommers]], ktorí písali predchádzajúce diely, pripravujú úplne nový príbeh pre Petra Parkera / Spider-Mana. Film bol oficiálne oznámený v apríli 2024 počas prezentácie [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures]] na [[CinemaCon]], kde odhalili aj jeho oficiálny názov: ''Spider-Man: Brand New Day''. Názov odkazuje na rovnomennú [[Brand New Day (komiks)|komiksovú ságu]] z roku 2008, ktorá sa zaoberá dôsledkami vymazania Petrovej identity zo sveta. Podľa vyjadrení štúdia však film nebude priamou adaptáciou tejto dejovej línie, ale inšpiruje sa jej hlavnými témami. V máji 2025 bolo potvrdené, že film sa bude zameriavať viac na „street-level crime“ a bude oveľa prízemnejší, čím sa odkloní od [[Multiverzum|multiverzálnych]] udalostí z predchádzajúceho filmu. Podľa Feigeho: ''„Už nejde o koniec sveta, ale o problémy, ktoré sú Petrovi oveľa bližšie – osobné a mestské.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Holland tvrdí, že Spider-Man 4 opraví najväčšiu chybu MCU. Film prinesie niečo, na čo fanúšikovia dlho čakali | url = https://www.mediaklik.sk/filmy/clanok/759381-tom-holland-tvrdi-ze-spider-man-4-opravi-najvacsiu-chybu-mcu-film-prinesie-nieco-na-co-fanusikovia-dlho-cakali/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2025-07-14 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pripravované filmy]] [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Akčné filmy USA]] [[Kategória:Sci-fi akčné filmy USA]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] i1pdg3pmk2p1yxbeq681qfq9qnu9o2d 0 734640 8357201 8305855 2026-08-17T09:42:30Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357201 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Blausen 0628 Mammogram.png|náhľad|Schematický obrázok znázorňujúci ženu podstupujúcu mamografické vyšetrenie]] [[Súbor:Mammogram.jpg|náhľad|Žena podstupuje mamografiu pravého prsníka. Technička vykonáva kompresiu prsníka.]] '''Mamografia'''<ref name="kssj"/> ({{vjz|eng|''mammography''}}) alebo '''mastografia''' ({{vjz|eng|''mastography''}}) je [[röntgen]]ologické vyšetrenie [[prsník]]a zisťujúce [[zhubný nádor|zhubné nádory]].<ref name="kssj">„[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Mamografia&s=exact&c=5715&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d= mamografia]“. In: ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. {{ISBN|80-224-0750-X}} (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok)</ref> Mamografické vyšetrenie prsníka sa odporúča ženám vo veku od 45 rokov,<ref>{{Citácia periodika | titul = Preventivní mamografické vyšetření - kdo a kdy ho může předepsat | periodikum = ABCtehotenstvi.cz | vydavateľ = | url = https://www.abctehotenstvi.cz/txt/preventivni-mamograficke-vysetreni-kdo-a-kdy-ho-muze-predepsat | dátum vydania= | jazyk = en | dátum prístupu = 2017-12-11 }}</ref> hoci sa údaje o tom, kedy je najlepšie sa vyšetrenie najskôr podrobiť, veľmi rôznia. Táto metóda je úspešná, pretože zvyšuje pravdepodobnosť nájdenia a úplného vyliečenia nádoru. U mladých žien s vekom pod 40 rokov však má výrazne menšiu rozlišovaciu schopnosť a ožiarenie naopak zvýši celoživotné riziko rakoviny. Vyšetrenie [[mamograf]]om však nedokáže úplne spoľahlivo lekárovi povedať, či v danom prípade ide „o [[Rakovina|zhubný nádor]], tukovú hrčku alebo benígne zhustenie tkaniva, a tiež zlyháva u mladších žien s pevnými prsníkmi a tých, ktoré majú pre röntgenové žiarenie horšie priestupné tkanivo.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petrželka | meno = Alexandr | titul = Mamografické vyšetření nemusí být vždy spolehlivé | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum = 2008-09-23 | jazyk = cs-CZ | url = https://www.novinky.cz/zena/zdravi/149895-mamograficke-vysetreni-nemusi-byt-vzdy-spolehlive.html | dátum prístupu = 2017-12-11 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Rádiológia|Rádiologický}} {{Preklad|cs|Mamografie}} [[Kategória:Prsník]] [[Kategória:Diagnostika]] [[Kategória:Rádiológia]] [[Kategória:Skiagrafia]] [[Kategória:Rakovina]] kktr1c4m9n8aq75r4qbd2oar3vej18w 0 740827 8357063 8134573 2026-08-16T21:07:23Z Lekvarnička 262477 8357063 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | krajina = [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] | vznik = 1998 | počet klubov = 16 finalistov od roku 2026 | najviac víťazstiev = {{minivlajka |Nigéria}} [[Nigérijske národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] (10 titulov) | posledný víťaz = {{minivlajka |Kamerun}} [[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] (1. titul) | webstránka = {{URL|https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/}} }} '''Africký pohár národov žien''' je [[Futbal|futbalová]] súťaž afrických národných tímov, ktorú organizuje [[Konfederácia afrického futbalu]]. Koná sa každé dva roky. Prvý ročník sa konal v roku 1998 a tiež slúži ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]]. Najúspešnejším tímom je [[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]], ktorá vyhrala 10 z 13 turnajov a v každom ročníku do roku 2024 sa dostala minimálne do semifinále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MATCH FACTS: Nigeria start TotalEnergies CAF WAFCON campaign against Tunisia | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/match-facts-nigeria-start-totalenergies-caf-wafcon-campaign-against-tunisia/ | vydavateľ = MATCH FACTS: Nigeria start TotalEnergies CAF WAFCON campaign against Tunisia | dátum prístupu = 2025-12-08 | jazyk = en-GB}}</ref> == Formát == Prvé ročníky 1991 a 1995 boli len kvalifikáciou o jedno miesto na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvách sveta]], hrali sa spôsobom zápasy doma a vonku. Medzi rokmi rokmi 1998 až 2018 bolo 8 kvalifikovaných tímov rozdelených do dvoch skupín. Hralo sa systémom každý s každým. Dva najlepšie tímy postúpili do vyraďovacej fázy. Od roku 2022 sa turnaj rozšíril na 12 tímov, ktoré boli rozdelené do troch skupín. Dva najlepšie tímy z každeh skupíny a dva najlepšie tímy na tretích miestach postupujú do vyraďovacej fázy. Víťazné tímy zo štvrťfinále sa tiež kvalifikujú na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]]. Vyradené tímy zo štvrťfinále hrajú zápasy o 2 miesta v play-off medzi konfederáciami. == Trofej == 2. júla 2025 predstavili novú trofej, ktorá má symbolizovať rozširovanie a akceptáciu ženského futbalu v Afrike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAF Unveils New TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations Trophy in Morocco | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/caf-unveils-new-totalenergies-caf-women-s-africa-cup-of-nations-trophy-in-morocco/ | vydavateľ = CAF Unveils New TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations Trophy in Morocco | dátum prístupu = 2025-12-08 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAF unveils new trophy ahead of 2024 Women’s Africa Cup of Nations in Morocco | url = https://www.gbcghanaonline.com/sports/caf-unveils-new-trophy-ahead-of-2024-womens-africa-cup-of-nations-in-morocco/2025/ | dátum vydania = 2025-07-03 | dátum prístupu = 2025-12-08 | jazyk = en-US}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Usporiadateľ ! colspan="3" |Finále ! colspan="3" |O 3. miesto ! rowspan="2" |{{Tooltip|P. s. t.|Počet súťažiacich tímov}} |- !Víťazi !Skóre !2. miesto !3. miesto !Skóre !4. miesto |- |[[Africký pohár národov žien 1998|1998]] |[[Nigéria]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] |{{Minivlajka|Konžská demokratická republika}}[[Národné ženské futbalové družstvo Konžskej demokratickej republiky|Konžská demokratická republika]] | align="center" |{{Ku|3|3}} ({{Ku|3|1}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2000|2000]] |[[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] | align="center" |{{Ku|6|3}} |{{Minivlajka|Zimbabwe}}[[Zimbabwianske národné ženské futbalové družstvo|Zimbabwe]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2002|2002]] |[[Nigéria]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2004|2004]] |[[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|5|0}} |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] | align="center" |{{Ku|0|0}} ({{Ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Etiópia}}[[Etiópske národné ženské futbalové družstvo|Etiópia]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2006|2006]] |[[Nigéria]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |{{Ku|2|2}} ({{Ku|5|4}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2008|2008]] |[[Rovníková Guinea]] |{{Minivlajka|Rovníková Guinea}}[[Národné ženské futbalové družstvo Rovníkovej Guiney|Rovníková Guinea]] | align="center" |{{Ku|2|1}} |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|5|4}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2010|2010]] |[[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|4|2}} |{{Minivlajka|Rovníková Guinea}}[[Národné ženské futbalové družstvo Rovníkovej Guiney|Rovníková Guinea]] |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2012|2012]] |[[Rovníková Guinea]] |{{Minivlajka|Rovníková Guinea}}[[Národné ženské futbalové družstvo Rovníkovej Guiney|Rovníková Guinea]] | align="center" |{{Ku|4|0}} |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2014|2014]] |[[Namíbia]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|2|0}} |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}}[[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2016|2016]] |[[Kamerun]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |8 |- |[[Africký pohár národov žien 2018|2018]] |[[Ghana]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|0|0}} ({{Ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |{{Ku|4|2}} |{{Minivlajka|Mali}}[[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]] | align="center" |8 |- |2020 | colspan="8" |''Turnaj bol zrušený z dôvodu pandémie COVID-19.'' |- |[[Africký pohár národov žien 2022|2022]] |[[Maroko]] |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |{{Ku|2|1}} |{{Minivlajka|Maroko}}[[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] |{{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]] | align="center" |{{Ku|1|0}} |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |12 |- |[[Africký pohár národov žien 2024|2024]] |[[Maroko]] |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] | align="center" |{{Ku|3|2}} |{{Minivlajka|Maroko}}[[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] | align="center" |12 |- |[[Africký pohár národov žien 2026|2026]] |[[Maroko]] |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] | align="center" |{{Ku|3|0}} |{{Minivlajka|Malawi}}[[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]] | align="center" |{{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]] | align="center" |{{Ku|1|1}} ({{Ku|3|2}} [[Penaltový rozstrel|p]].) |{{Minivlajka|Maroko}}[[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] | align="center" |16 |} == Prehľad medailistov == {| class="wikitable" |+ !Tím !1. miesto !2. miesto !3. miesto !4. miesto |- |{{Minivlajka|Nigéria}}[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] |10 ([[Africký pohár národov žien 1998|1998]], [[Africký pohár národov žien 2000|2000]], [[Africký pohár národov žien 2002|2002]], [[Africký pohár národov žien 2004|2004]], [[Africký pohár národov žien 2006|2006]], [[Africký pohár národov žien 2010|2010]], [[Africký pohár národov žien 2014|2014]], [[Africký pohár národov žien 2016|2016]], [[Africký pohár národov žien 2018|2018]], [[Africký pohár národov žien 2024|2024]]) !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2008|2008]]) |2 ([[Africký pohár národov žien 2012|2012]], [[Africký pohár národov žien 2022|2022]]) |- |{{Minivlajka|Rovníková Guinea}}[[Národné ženské futbalové družstvo Rovníkovej Guiney|Rovníková Guinea]] |2 ([[Africký pohár národov žien 2008|2008]], [[Africký pohár národov žien 2012|2012]]) |1 ([[Africký pohár národov žien 2010|2010]]) !- !- |- |{{Minivlajka|Juhoafrická republika}}[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Juhoafrická republika]] |1 ([[Africký pohár národov žien 2022|2022]]) |4 ([[Africký pohár národov žien 2000|2000]], [[Africký pohár národov žien 2008|2008]], [[Africký pohár národov žien 2012|2012]], [[Africký pohár národov žien 2018|2018]]) |2 ([[Africký pohár národov žien 2006|2006]], [[Africký pohár národov žien 2010|2010]]) |4 ([[Africký pohár národov žien 2002|2002]], [[Africký pohár národov žien 2014|2014]], [[Africký pohár národov žien 2016|2016]], [[Africký pohár národov žien 2024|2024]]) |- |{{Minivlajka|Kamerun}}[[Kamerunské národné ženské futbalové družstvo|Kamerun]] |1 ([[Africký pohár národov žien 2026|2026]]) |3 ([[Africký pohár národov žien 2004|2004]], [[Africký pohár národov žien 2014|2014]], [[Africký pohár národov žien 2016|2016]]) |3 ([[Africký pohár národov žien 2002|2002]], [[Africký pohár národov žien 2012|2012]], [[Africký pohár národov žien 2018|2018]]) |4 ([[Africký pohár národov žien 1998|1998]], [[Africký pohár národov žien 2006|2006]], [[Africký pohár národov žien 2008|2008]], [[Africký pohár národov žien 2010|2010]]) |- |{{Minivlajka|Ghana}}[[Ghanské národné ženské futbalové družstvo|Ghana]] !- |3 ([[Africký pohár národov žien 1998|1998]], [[Africký pohár národov žien 2002|2002]], [[Africký pohár národov žien 2006|2006]]) |4 ([[Africký pohár národov žien 2000|2000]], [[Africký pohár národov žien 2004|2004]], [[Africký pohár národov žien 2016|2016]], [[Africký pohár národov žien 2024|2024]]) !- |- |{{Minivlajka|Maroko}}[[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroko]] !- |2 ([[Africký pohár národov žien 2022|2022]], [[Africký pohár národov žien 2024|2024]]) !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2026|2026]]) |- |{{Minivlajka|Malawi}}[[Malawijské národné ženské futbalové družstvo|Malawi]] !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2026|2026]]) !- ! |- |{{Minivlajka|Konžská demokratická republika}}[[Národné ženské futbalové družstvo Konžskej demokratickej republiky|Konžská demokratická republika]] !- !- |1 ([[Africký pohár národov žien 1998|1998]]) !- |- |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}}[[Národné ženské futbalové družstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]] !- !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2014|2014]]) !- |- |{{Minivlajka|Zambia}}[[Zambijské národné ženské futbalové družstvo|Zambia]] !- !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2022|2022]]) !- |- | align="center" |{{Minivlajka|Alžírsko}}[[Alžírske národné ženské futbalové družstvo|Alžírsko]] ! !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2026|2026]]) | |- |{{Minivlajka|Zimbabwe}}[[Zimbabwianske národné ženské futbalové družstvo|Zimbabwe]] !- !- !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2000|2000]]) |- |{{Minivlajka|Etiópia}}[[Etiópske národné ženské futbalové družstvo|Etiópia]] !- !- !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2004|2004]]) |- |{{Minivlajka|Mali}}[[Malijské národné ženské futbalové družstvo|Mali]] !- !- !- |1 ([[Africký pohár národov žien 2018|2018]]) |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Women's Africa Cup of Nations|1323692364}} {{Medzinárodný futbal}} [[Kategória:Futbalové súťaže v Afrike]] [[Kategória:Medzinárodné ženské futbalové súťaže]] 18trxwtxldqtqt5qy9s87q4podx9mck 0 741115 8357051 8322209 2026-08-16T19:46:54Z MelchiorSK 157187 8357051 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Damián | Rodné meno = | Popis osoby = gruzínsky [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = 14. storočie | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Damián''' ({{VJZ|kat|დამიანე|''Damiane''}}; [[14. storočie]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Freska|fresiek]] pôsobiaci v [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskom kráľovstve]]. Známy predovšetkým freskovou výzdobou Chrámu svätého Juraja v Monastieri Ubisi. Patrí k hŕstke známych gruzínskych stredovekých umelcov, ktorých meno sa dochovalo.<ref name=KSE>{{Citácia knihy | meno zborník = მ | priezvisko zborník = დოლაქიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ილარიონ ქართველი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1978 | isbn = | dátum prístupu = 2026-08-06 | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/27279 | diel = 3. გარიგება{{--}}ეგე | typ dielu = ტომი | strany = 354 | jazyk = kat | poznámka = [Damiane. In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 3. Garigeba{{--}}Ege] }}</ref><ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = დამიანე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 2012 | isbn = | dátum prístupu = 2026-05-30 | url = | diel = 2. გიმნახია{{--}}ენდრო | typ dielu = ტომი | strany = 302 | jazyk = kat | poznámka = [Damiane. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 2. Gimnazia{{--}}Endro] }}</ref> == Život == O živote Damiána sa nezachovalo veľa priamych historických údajov. Bol jedným z mála stredovekých gruzínskych umelcov, ktorých meno sa dochovalo popri samotnom diele, čo svedčí o jeho spoločenskom postavení.<ref name="KSE" /> == Dielo == [[Súbor:Damian. The Ancient of Days.jpg|náhľad|Stvorenie sveta, [[14. storočie]], Chrám svätého Juraja v Monastieri Ubisi, Ubisi]] Jeho tvorba sa vyznačuje originalitou a schopnosťou spájať gruzínske maliarske princípy so súdobými byzantskými, balkánskymi a ruskými umeleckými vplyvmi. Damiánov maliarsky rukopis charakterizujú prvky raného realizmu a humanistického prístupu k zobrazeniu postáv. Jeho diela sa odkláňajú od prísnej ikonografickej strnulosti a vyznačujú sa záujmom o perspektívu, priestor a emocionálny prejav. K najvýznamnejším freskám pripisovaným Damiánovi v Chráme svätého Juraja v Monastieri Ubisi patria: Stvorenie sveta, [[Zvestovanie Pána]] a [[Posledná večera]]. Na freskovej výmaľbe možno rozlíšiť dva maliarske štýly. Prevládajúci rukopis je typický najmä pre vyobrazenie Poslednej večere; pod touto scénou sa nachádza nápis „Damián“, čo poukazuje na meno autora.<ref name="KSE" /><ref name=":2">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = დამიანე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = 2026-08-06 | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/en/00004881/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Damiane. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> Druhý rukopis dokladá nápis na víťaznom oblúku v chráme, ktorý uvádza: „''monastier bol vymaľovaný rukou hriešneho Gerasima, ktorého Damián učil''.“ Tento text naznačuje, že hlavným realizátorom malieb mohol byť Gerasim, Damiánov žiak alebo spolupracovník.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walker | meno = Jennifer | odkaz na autora = | titul = Georgian Art: The West’s Most Eastern Frontier | url = https://artesmagazine.com/2013/03/georgian-art-the-wests-most-eastern-frontier/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Artes Magazine | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikeladze | meno = Ketevan | odkaz na autora = | titul = Wall Paintings of St. George at Ubisi Monastery | url = https://www.atinati.com/news/615eb94e6287dd00385aabd0 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Atinati | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[Súbor:The Last Supper. Ubisa monastery (Damiane 14th century).jpg|vľavo|náhľad|[[Posledná večera]], 14. storočie, Chrám svätého Juraja v Monastieri Ubisi, Ubisi]] Tieto nástenné maľby predstavujú dôležitý medzník vo vývoji gruzínskej monumentálnej maľby 14. storočia. Damiánova tvorba predstavuje výrazný posun od starších, monumentálnych a statických výtvarných foriem k dynamickejšiemu a výrazovo bohatšiemu maliarskemu prejavu. Tradičná masívnosť, ťažkopádne kontúry kompozícií a ustálená schematickosť staršej maľby sú v jeho diele nahradené predĺženými figúrami, rytmizovaným pohybom a zložitými, prerušovanými líniami záhybov odevu. Damiánov rukopis sa vyznačuje výrazovou energiou a uvoľneným, sebavedomým maliarskym gestom. Široké a odvážne ťahy štetca umocňujú dramatickosť kompozícií. Tváram [[apoštol]]ov, [[anjel]]ov a [[Svätec|svätcov]] dodáva umelec osobitý a pozoruhodne živý výraz, pričom detaily vlasov a brád spracúva s remeselnou precíznosťou. Príkladom jeho tvorivej originality je vyobrazenie Poslednej večere. Umelec v tejto scéne využíva realistické prvky{{--}}na prestretý stôl umiestňuje [[Zelenina|zeleninu]] a tradičný gruzínsky chlieb, čím do sakrálneho výjavu vnáša prvky každodennej reality.<ref name="KSE" /><ref name=":2" /> Ďalšie fresky vyobrazujú scény ako [[Pantokrator]], [[Vianoce|Narodenie]] [[Vianoce|Pána]], Vstup Ježiša Krista do [[Jeruzalem]]a a scény zo života [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]], ktorému je kostol zasvätený.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Damiánov inovatívny prístup predstavoval začiatok novej umeleckej tendencie v Gruzínsku, ktorá v niektorých svojich prvkoch vykazuje paralely s protorenesančnými prejavmi v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Damián je považovaný za jedného z kľúčových predstaviteľov prechodu od tradičnej byzantskej ikonografie k výrazovo bohatšiemu a realistickejšie orientovanému maliarstvu.<ref name="KSE" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. ''Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi, mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi''. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mepisashvili | meno = Rusudan | priezvisko2 = Tsintsadze | meno2 = Vakhtang | odkaz na autora = | titul = The Arts of Ancient Georgia | url = https://archive.org/details/artsofancientgeo0000rusu | vydanie = | vydavateľ = Thames and Hudson | miesto = London | rok = 1979 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Damián}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 14. storočí]] [[Kategória:Gruzínski maliari]] [[Kategória:Gruzínski freskári]] cy7siqrj8gyw4q9nh6dc395hapjsgci 0 743366 8357206 8339798 2026-08-17T09:53:28Z Tom78*w 290507 Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku 8357206 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Politické procesy na Slovensku |popis udalosti=Súdne a mimosúdne rozhodnutia, o ktorých nerozhodovala príslušná jurisdikcia samostatne, ale boli ovplyvňované politickou mocou, hlavne inštitúciami komunistickej strany a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. |dátum=[[1948]]{{--}}[[1954]], druhá vlna v roku [[1958]], v malej miere až do roku [[1989]] |obrázok= |popis obrázka= |štát=Československo |miesto= |typ= |organizátor= |odsúdenia=v celom [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]]:<br/> * z 266 politických popráv bolo 26 vykonaných trestov smrti u odsúdených súdmi v [[Bratislava|Bratislave]],<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}} * do 600 ľudí v zavraždených vyšetrovateľmi [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] pri výsluchoch, * 8&nbsp;000 väzňov zahynulo vo výkone trestu vo väzniciach, v baniach, lágroch<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Perzekúcie a procesy 50. a 60. rokov | url = https://www.upn.gov.sk/sk/perzekucie-a-procesy-50--a-60--rokov/ | dátum prístupu = 2026-01-17}}</ref> V rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] bolo len na Slovensku rehabilitovaných 62&nbsp;222 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|89}} }} '''Politické procesy na Slovensku''' boli najvyššou formou perzekúcie voči skutočným, či domnelým odporcom komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku [[1948]]. V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]] sa konali najbrutálnejšie procesy v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]], počas tzv. zakladateľského obdobia komunistického režimu.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|7}} V týchto šiestich rokoch sa uskutočnilo najviac politických procesov a vyniesli sa najtvrdšie tresty. Druhá, menšia vlna sa odohrala v roku [[1958]], v „roku procesov“, kedy komunisti v Československu chceli zastrašiť občanov a ukázať, že nehrozí obdoba [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcie]]. Súdy v Bratislave vyniesli desiatky rozsudkov smrti, z ktorých 26 bolo vykonaných,<ref name="Mallota"/>{{rp| 136-143}} čo však bola len špičkou ľadovca. Po prijatí zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v apríli [[1990]] do októbra [[1992]] na Slovensku civilné súdy rehabilitovali 62&nbsp;222 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|89}} ==Politické procesy== Politickými procesmi sú označované súdne a mimosúdne rozhodnutia, o ktorých nerozhoduje príslušná jurisdikcia samostatne, ale sú ovplyvňované politickou mocou, na Slovensku inštitúciami [[Komunistická strana Slovenska (1948)|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. Časť procesov posudzovala skutočné alebo vyprovokované/vykonštruované trestné činy politického a protištátneho charakteru, vrátane deliktov verbálneho charakteru, kde sa stíhali osoby za poburovanie, rôzne protirežimové výroky, urážky sovietskych a československých komunistických predstaviteľov. Druhou kategóriou boli politicky motivované procesy, v ktorých boli obžalovaní súdení za činy inej, hlavne ekonomickej povahy, no procesy boli zámerne vedené tak, aby slúžili ako politický nátlak, pomsta a umožňovali preniesť zodpovednosť za ekonomické neúspechy komunistického režimu na určitú skupinu osôb. Sem patria politické procesy s „kulakmi“, súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Stíhanie za delikty sabotáže malo v tomto prípade prinútiť roľníkov k vstupu do [[Jednotné roľnícke družstvo|družstiev]] a majetní roľníci boli označovaní za hlavnú príčinu krízy poľnohospodárstva. Rovnako dochádzalo k obviňovaniu manažmentu národných a štátnych podnikov a zvaľovaniu zodpovednosti za nedostatky hospodárskeho charakteru na nich (napríklad [[proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova|proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]]). Časť rozhodnutí súdneho charakteru nebolo vynášaných súdmi, ale špeciálnymi komisiami, ktoré mohli osoby pre režim nepohodlné zaraďovať do táborov nútenej práce (TNP) a pomocných technických práporov (PTP). Konanie komisií sa často konalo bez prítomnosti obetí. Vrcholnou kategóriou politických procesov boli tzv. „monsterprocesy“ pripravované ako veľké justičné divadlo s cieľom získať celoštátny a dokonca aj medzinárodný ohlas. V týchto prípadoch často na proces s hlavnou (reprezentatívnou) skupinou obvinených nadväzovali ďalšie tzv. následné procesy, ktoré sa konali už na regionálnej úrovni – v rámci Slovenska, krajov a okresov.<ref name="kincok"/>{{rp|10-11}} ==Pozadie procesov== Hlavným faktorom pre vznik politických procesov v Československu bolo zaradenie Československa do východného bloku, následkom čoho sa režim dostal pod priamy dohľad [[Moskva|Moskvy]]. ===Kominforma=== V septembri [[1947]] založená [[Kominforma]], oficiálne ''„Informačné byro komunistických a robotníckych strán“'', ktorá sa stala nástrojom priameho sovietskeho politického diktátu. Závery z jej troch rokovaní ([[1947]], [[1948]], [[1949]]) boli záväzné pre komunistických funkcionárov všetkých krajín sovietskeho bloku vrátane českých a slovenských. Už prvé zasadnutie v roku [[1947]] ich vyzývalo k organizovaniu politických procesov proti „domácej reakcii“ {{--}}členom a funkcionárom nekomunistických strán.<ref name="kincok"/>{{rp|12}} V tom čase už na Slovensku prebiehal proces s funkcionármi Demokratickej strany. ===Roztržka s Juhosláviou a Izraelom=== [[Súbor:Rudolf_Slansky_1901_1952.png|náhľad|vpravo|[[Rudolf Slánský]] pred súdom]] [[Sovietsky zväz]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]], resp. ich vodcovia [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] a [[Josip Broz Tito|Josip B. Tito]] sa začiatkom roka [[1948]] dostali do vzájomného konfliktu, ktorý pramenil zo snahy [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] viesť samostatnú politiku a jej neochoty Juhoslávie podriadiť sa diktátu Moskvy. Na druhom zasadnutí Kominformy v júni [[1948]] došlo k vylúčeniu [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] zo socialistického bloku. Od tohto okamihu bola [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] považovaná Sovietskym zväzom a jeho satelitmi za fašistický štát označovaný za ''„agenta imperializmu“''. Nekonformnosť [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] dostala nálepku ''„titoizmus“'' a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa rozhodol vykonať čistku medzi vysokými funkcionármi komunistických strán jednotlivých krajín svojho bloku. Začiatok čistiek bol ohlásený na treťom zasadnutie [[Kominforma|Kominformy]] v novembri [[1949]]. Čistky boli zdôvodnené teóriou o zostrovaní „triedneho boja“ v období budovania socializmu a tézami o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. {{#tag:ref|Stalinova paranoja bola podľa viacerých zdrojov priživená aj provokáciami západných tajných služieb voči národným komunistickým predstaviteľom (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|url=https://archive.org/details/operationsplinte00stev|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|url=https://archive.org/details/devilschessboard0000talb_d5u5|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]<ref name="Pernes"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lukeš | meno = Igor | prekladatelia = | titul = Politické procesy v československu po roce 1945 a „případ Slánský“ | kapitola zborník = Operace Veľký metař | vydanie text = | miesto = Brno | vydavateľ = Ústav soudobých dějin Akademie Věd ČR{{--}}Nakladatelství Prius | rok = 2005 | isbn= | strany = }}</ref>).|group=pozn.}}Politickými procesmi s vrcholnými komunistickými funkcionármi, ktoré slúžili na zastrašovanie a vytváranie atmosféry strachu a nedôvery, bola vynucovaná absolútna poslušnosť krajín sovietskeho bloku.<ref name="kincok"/>{{rp|12-14}} Politické procesy v Československu boli významne ovplyvnené aj ďalšou zahraničnepolitickou roztržkou medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a štátom Izrael. [[Sovietsky zväz]] ako jedna z prvých krajín uznal existenciu židovského štátu po jeho vyhlásení [[14. máj|14. mája]] [[1948]] v nádeji, že nový štát bude na Blízkom východe sa stane sovietskym satelitom. Nadviazaním izraelskej spolupráce s USA vystriedal [[Izrael]] začiatkom 50. rokov [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviu]] na mieste úhlavného nepriateľa [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vo všetkých krajinách sovietskeho bloku započala kampaň boja proti tzv. sionizmu{{--}}židovskému buržoáznemu nacionalizmu.<ref name="kincok"/>{{rp|16}} Vrcholným procesom tejto fázy v Československu a rozsahom najväčší proces v celom východnom bloku bol ''„[[proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]]“'', v rámci ktorého bolo od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia. Až 11 osôb bolo v procese priamo označených za osoby židovského pôvodu.<ref name="UPN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-%E2%80%93-27-november-1952---proces-s-tzv-protistatnym-sprisahaneckym-centrom-rudolf-slansky-a-spol/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Slovensko sa v dôsledku víťazstva [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] vo voľbách roku [[1946]] považovalo za slabý článok nielen v rámci [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]], ale aj v rámci celého východného bloku, mnohé politické procesy mali na Slovensku charakter boja proti údajnému slovenskému nacionalizmu a separatizmu.<ref name="kincok"/>{{rp|18}} ==Organizácia procesov== Orgány komunistickej strany tvorili hlavný článok mechanizmu politických procesov. Dávali politické impulzy a pripravovali podmienky pre všetky politické procesy od celoštátnych až po dedinské a závodné. Pri najvýznamnejších procesoch do nich priamo vstupovali. Iniciovali a schvaľovali ich konanie, politickú koncepciu obžaloby a rozhodovali o rozsudkoch, ktoré sa stali pre súd záväznými. Hlavnú úlohu zohrával prezident republiky a predseda KSČ [[Klement Gottwald]], ktorý v mnohých prípadoch niesol zodpovednosť sám, prípadne sa radil s členmi politického sekretariátu [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]: [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]], [[Alexej Čepička|Alexejom Čepičkom]], Jaromírom Dolanským, [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Viliam Široký|Viliamom Širokým]] a [[Antonín Zápotocký|Antonínom Zápotockým]]. Títo komunistickí funkcionári nesú hlavnú zodpovednosť za politické procesy do roku [[1953]]. Spoluzodpovednými boli aj členovia ďalších orgánov komunistickej strany, ktoré rozhodovali o politických procesoch. Išlo najmä p Predsedníctvo ÚV KSČ (od júna 1954 politické byro ÚV KSČ), sekretariát ÚV KSČ, politický sekretariát ÚV KSČ a organizačný sekretariát ÚV KSČ. Na Slovensku malo hlavnú úlohu Predsedníctvo ÚV [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] (od júla 1954 byro ÚV KSS) a sekretariát ÚV KSS. KSS však plnila úlohu len akejsi filiálky KSČ a jej kompetencie boli značne obmedzené. Pri významnejších slovenských politických procesoch malo vždy konečné slovo predsedníctvo [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré schvaľovalo návrhy predsedníctva ÚV KSS. Rozhodujúce slovo pri príprave procesov na Slovensku mal predseda [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] [[Viliam Široký|V. Široký]], ktorý mal v rámci [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] na starosti slovenské záležitosti.<ref name="kincok"/>{{rp|21}} Dôležitú úlohu zohrávali rôzne bezpečnostné (často len dočasné) komisie komunistickej strany. Prípady celoštátneho významu patrili do kompetencie bezpečnostnej komisie ÚV KSČ, ktorú tvorili ministri spravodlivosti a Národnej bezpečnosti, veliteľ ŠtB, námestník ministra obrany a vedúci bezpečnostného oddelenia a evidenčného odboru [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Komisia podliehala priamo generálnemu tajomníkovi [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] [[Rudolf Slánský|R. Slánskému]]. Obdobná bezpečnostná komisia (päťka) bola v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]] zriadená aj pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] pod vedením generálneho tajomníka KSS [[Štefan Bašťovanský|Štefana Bašťovanského]], tajomníkom bol bezpečnostný referent [[Oskar Valášek]] (neskôr sám súdený v [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|procese so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe<ref name="Bumova">{{Citácia knihy|titul=Sionisti a buržoázni nacionalisti v ŠtB. Prípad Oskar Valášek a spol. (1951 – 1963)|priezvisko=Štelmachovič Bumová|meno=Ivica|vydavateľ=CHRONOS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89027-50-7}}</ref>) a ďalšími členmi väčšinou povereník vnútra a pracovníci bezpečnosti. Prípady celokrajského významu spadali do kompetencie krajských bezpečnostných komisií, nazývaných aj ''„[[bezpečnostná päťka|bezpečnostné päťky]]“''. Tvorili ich tajomníci krajských výborov KSS, krajskí velitelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]], bezpečnostní referenti krajských národných výborov a krajskí prokurátori. Okresné bezpečnostné komisie, ''„bezpečnostné trojky“'', riešili najmä prípady týkajúce sa kolektivizácie. V procesoch proti komunistickým funkcionárom zohrávala významnú úlohu Komisia straníckej kontroly pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Činnosť komunistických funkcionárov a orgánov v politických procesoch bola protiprávna aj vzhľadom na vtedajšie znenie zákonov. Rozhodnutie o odsúdení československého občana vydané komunistickým funkcionárom nemalo žiadnu oporu v československom právnom poriadku, a teda komunistickí funkcionári a ich orgány porušovali svoje vlastné zákony.<ref name="kincok"/>{{rp|24}} ===Štátna bezpečnosť=== Bezpečnostné zložky ovládnuté komunistami sa stali nástrojom na ceste k uchopeniu moci a po februári [[1948]] tvorili hlavnú oporu komunistického režimu v Československu. [[Štátna bezpečnosť]] riadená v rokoch [[1948]]{{--}}[[1950]] ministerstvom vnútra (minister [[Václav Nosek]]), sa postupne stala silou, ktorá v dôsledku svojich utajovaných nezákonných pracovných metód ovplyvňovala niektoré oblasti spoločnosti na rovnakej úrovni ako komunistické vedenie. Mocenské postavenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] posilnil na jeseň roku [[1949]] príchod sovietskych bezpečnostných poradcov, ktorí prišli do Československa presadzovať záujmy Moskvy. Ich prítomnosť v [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bola počas prvých troch mesiacov utajená. Poradcovia zavádzali do vyšetrovania sovietske postupy.<ref name="kincok"/>{{rp|24}} Primárnou úlohou [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo vyhľadávanie, odhaľovanie a často aj vyrábanie nepriateľov komunistického režimu. Okruhy perzekvovaných osôb, určovalo veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a bezpečnostné komisie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Dôkazy „trestnej činnosti“ boli získavané viacerými spôsobmi. Prvým boli vynútené výpovede už uväznených osôb, ktoré [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] spracovala aj použitím fyzického násilia a mučenia (niekedy za priamej účasti sovietskych poradcov), že vypovedali podľa jej pokynov proti komukoľvek. Druhým spôsobom bolo získavanie informácií pomocou agentúrnych správ od spolupracovníkov a informátorov naverbovaných zo všetkých sfér spoločenského života. Tretí spôsob získavania „dôkazov“ bol vykonávaný operatívnymi prostriedkami, sledovaním, kontrolou korešpondencie a odpočúvaním. Významnou metódou sa stali provokácie organizované zo strany [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] akými boli podstrčenie ilegálnych letákov následne objavenými pri domovej prehliadke, alebo zasielanie falošných listov od emigrantov a fingované návštevy agentov, ktorí presviedčali vybrané osoby na účasť v protikomunistickom odboji. Ničím výnimočným však v tomto období nebolo ani uvalenie väzby bez akýchkoľvek dôkazov. Sovietski poradcovia sa priamo zúčastňovali sa na príprave všetkých tzv. monsterprocesov.{{rp|24-27}} V máji [[1950]] bolo v Československu podľa vzoru [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vytvorilo [[ministerstvo národnej bezpečnosti]], ktorého základom sa stala práve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vyňatá spod kompetencie ministerstva vnútra. Sovietski bezpečnostní poradcovia aj vďaka tomu podriadili [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] moskovskej centrále sovietskej spravodajskej služby, tak ako v ostatných krajinách východného bloku. Vedenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] tak bolo plne podriadené Moskve. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1953]] Ladislav Kopřiva a K. Bacílek (ministri národnej bezpečnosti) bezvýhradne plnili návrhy a odporúčania sovietskych poradcov.<ref name="kincok"/>{{rp|25}} Po príchode sovietskych poradcov sa do pôsobnosti [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] prenieslo vyšetrovanie komunistických funkcionárov. Následne si svojím postavením nemohli byť istí ani najvyšší československí stranícki predstavitelia, ktorí represie pomáhali rozbehnúť, nakoľko [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bola schopná získať zatknuté osoby úplne zlomiť a získať dôkazy o „trestnej činnosti“ prakticky na kohokoľvek. K opätovnému získaniu kontroly nad bezpečnostnými zložkami došlo až v septembri [[1953]], keď sa ministerstvo národnej bezpečnosti opäť zlúčilo s ministerstvom vnútra a novým ministrom vnútra sa stal [[Rudolf Barák]]. ===Justícia=== [[Súbor:Justičný palác 1.jpg|náhľad|vpravo|[[Justičný palác (Bratislava)|Justičný palác]]{{--}}sídlo Štátneho súdu v Bratislave]] Jednou z úloh komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] [[1948]] bolo prevzatie moci v súdnictve, ktorá po zbavení nestrannosti a nezávislosti mala vynášať politicky dopredu schválené rozsudky. Komunistická justícia mala dávať politickým procesom zdanie legality. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]] konštatovalo prevahu nekomunistických kádrov v justícii. Preto sa do justície presúvali komunisti, čo však nestačilo. Koncom roka [[1948]] bola pri Ministerstve spravodlivosti v Prahe zriadená [[Právnická škola pracujúcich]] (PŠP), ktorej úlohou bola výchova nových právnikov z prostredia robotníkov a roľníkov. Z úvodu dostala diplomy doktorov práv približne stovka komunistických aktivistov len na základe niekoľkomesačného kurzu trestného práva (bez absolvovania právnickej fakulty, viacerí bez strednej školy, dokonca bez dokončeného základného vzdelania). Títo „právnici“ obsadili po roku 1948 kľúčové miesta v justícii a stali sa sudcami a prokurátormi v politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]]. Ďalšie kádre už absolvovali ročný kurz na [[Právnická škola pracujúcich|PŠP]], ale nebol im už udelený doktorát. Vo februári 1949 bola otvorená jednoročná [[Právnická škola pracujúcich|PŠP]] pri Povereníctve spravodlivosti v Bratislave. Jej frekventanti skončili na vedúcich miestach v krajoch, okresoch a na oddelení Štátnej prokuratúry v Bratislave. Absolventi [[Právnická škola pracujúcich|právnickej školy pracujúcich]] do roku [[1952]] tvorili viac ako tri štvrtiny miest v justičnom aparáte.<ref name="kincok"/>{{rp|51}} Postupne sa vytvorilo aj komunistické zákonodarstvo. Prvé politické procesy ešte protištátne trestné činy posudzovali podľa zákona č. 50/1923 Zb., na ochranu republiky. Na Slovensku bolo podľa neho odsúdených 1&nbsp;288 osôb. V októbri 1948 prijatý zákon č. 231/1948 Zb. „na ochranu ľudovodemokratickej republiky“, ktorý zaviedol neprimeranú tvrdosť. Oproti predchádzajúcemu zákonu zavádzal trest smrti nielen za vojenskú zradu, ale aj pre celý rad zločinov kvalifikovaných ako velezrada, vyzvedačstvo, vyzvedačstvo proti spojencovi, vojnové záškodníctvo, vojnová zrada, útoky na život ústavných činiteľov a telesné ublíženie ústavným činiteľom. Podľa tohto zákona bolo na Slovensku odsúdených 5&nbsp;118 osôb. V roku [[1950]] boli prijaté zákon č. 86/1950 Zb., trestný zákon; zákon č. 87/1950 Zb., trestný poriadok; zákon č. 88/1950 Zb., trestný zákon správny a zákon č. 89/1950 Zb., trestný poriadok správny. Tieto sa stali nástrojom na perzekúciu občanov, označených ako „triedni“ alebo politickí nepriatelia. Nový trestný zákon prevzal ustanovenia zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky č. 231/1948 Zb. a doplnil ich novými skutkovými podstatami. Medzi najťažšie trestné činy pribudla sabotáž a špionáž a ako politicky motivované mohli byť posudzované aj niektoré hospodárske trestné činy. Trestný zákon bol inšpirovaný sovietskym trestným právom a jeho všeobecné formulácie boli zneužiteľné proti celým skupinám nepohodlných občanov. Podľa trestného zákona č. 86/1950 Zb. bolo na Slovensku odsúdených celkovo 27&nbsp;804 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|52}} V Bratislave bolo zriadené oddelenie III. Štátnej prokuratúry a Štátneho súdu. To sídlilo v [[Justičný palác (Bratislava)|Justičnom paláci]], kde sa odohrali najvýznamnejšie politické procesy. Značná časť sa však organizovala v iných slovenských mestách a senát Štátneho súdu na súdil aj vo veľkých fabrikách a závodoch pred množstvom robotníkov. Celkový počet odsúdených Štátnym súdom na Slovensku možno odhadnúť na približne 3&nbsp;000 osôb.<ref name="kincok"/>{{rp|53}} ===Priebeh procesov=== [[Súbor:Gustáv Husák - oříznuto.JPG|náhľad|vpravo|[[Gustáv Husák]] ako jeden z mála obvinených nebol pri vyšetrovaní zlomený<ref name="kincok"/>{{rp|35}}]] Po nazbieraní a príprave materiálov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na príkaz veliteľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], námestníka ministra národnej bezpečnosti (v prípade významných osôb aj na príkaz samotného ministra) nasledovalo zatknutie. O zatknutí významných komunistických funkcionárov rozhodoval prezident republiky a predseda KSČ [[Klement Gottwald|K. Gottwald]]. Zatknuté osoby sa umiestňovali do väzníc ŠtB zriadených v každom krajskom meste. Najvýznamnejšou väznicou na Slovensku s obzvlášť krutým režimom bola väznica v [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]]. Prípady celoštátneho významu s obvineniami za najťažšie politické trestné činy sa vyšetrovali v pražskej väznici Ruzyně, kde sídlili najobávanejšie vyšetrovacie útvary [[ŠtB]] – sektory VI A a VI B, ktorých činnosť riadili priamo sovietski bezpečnostní poradcovia.<ref name="kincok"/>{{rp|33}} Vyšetrovacia väzba a väznica boli celkom izolované územia, kde neplatili zákony a neexistovalo právo. Vyšetrovaní mali v rozpore so zákonom počas vyšetrovania zákaz styku s obhajcom a prokurátorom. Úlohou vyšetrovateľov nebolo odhaliť skutočnú trestnú činnosť, ale vynútiť si od vyšetrovaného priznanie k vykonštruovaným zločinom. Na odporúčanie sovietskych poradcov bolo do vyšetrovacej praxe československých bezpečnostných zložiek zavedené odporúčanie: ''„Hlavným dôkazom je samotný väzeň a záleží na vyšetrovateľovi, aby z neho získal potrebné priznanie. Nie je dôležité, akým spôsobom ho získa.“'' Za tým účelom bolo aplikované násilie, odopieranie jedla a spánku, súvislé denné a nočné výsluchy. Psychický teror zahŕňal vyhrážali rodinám, lži o tom, že sa ich zriekli aj vlastné rodiny. Na zatknutých komunistických funkcionárov sa apelovalo, aby „pomohli strane“, teda priznali sa a pred súdom odriekali naučené výpovede a takýmto zvláštnym spôsobom splnili svoju stranícku povinnosť. Zato im strana za takúto „spoluprácu“ prisľúbila upraviť konečné tresty, hoci k úprave väčšinou nedošlo. Väčšina vyšetrovaných sa pod týmto tlakom zlomila a priznala. Časť spáchala samovraždu. Len niekoľko osôb dokázalo takéto vyšetrovanie vydržať, medzi nimi sa nachádzal aj budúci československý prezident [[Gustáv Husák]].<ref name="kincok"/>{{rp|35}} V rámci priamej príprave politického procesu bola vytvorená politicko-ideologická koncepcia s prihliadnutím na plánovanú odozva procesu v spoločnosti. Tak vznikali procesy proti bývalým funkcionárom nekomunistických strán, diplomatom západných štátov, emigrantom, partizánom, odporcom kolektivizácie, proti sionizmu, trockizmu, buržoáznemu nacionalizmu, titoizmu atď. Následne ŠtB vyberala osoby, ktoré mali skončiť pred súdom, a vytvárala z nich tzv. protištátne skupiny. V monsterprocesoch organizátori zostavovali aj vedľajšie skupiny v krajoch, okresoch a inštitúciách súdené následných procesoch. Po zostavení skupín [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v spolupráci s prokuratúrou zostavovali tzv. režijná kniha. Tento doslovný scenár pojednávania obsahoval upravené otázkové protokoly, otázky, ktoré mali pri súde klásť prokurátor a sudca, a odpovede obžalovaných. Vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] preto vykonávali s obžalovanými ďalšie výsluchy, počas ktorých si prechádzali výsluchové protokoly a udržiavali si ich v pamäti. V najvýznamnejších politických procesoch sa obžalovaní a svedkovia učili svoje výpovede naspamäť. [[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]] Počas samotného procesu prokurátori, sudcovia a obhajcovia postupovali podľa pripravenej réžie. Aj o zložení senátu, obsadení prokurátorov, obhajcov, zapisovateľov, zástupcov domácej či zahraničnej tlače a prípadnom pripustení verejnosti pri významných politických procesoch rozhodovali stranícke orgány. Do roku [[1953]] sa väčšina pojednávaní pred tzv. organizovanou verejnosťou, ktorú niekedy tvorili len príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prípadne frekventanti kurzov PŠP. Súdne konanie bolo zahájené potom, ako boli obžalovaní pripravení.{{#tag:ref|Správa vyšetrovateľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] mjr. V Kolářa o stave vyšetrovania osôb v skupine [[Viliam Žingor|V. Žingor]] a spol. z [[25. september|25. septembra]] [[1950]] konštatuje stav pripravenosti všetkých 9 vyšetrovaných, pričom uvádza, že Franko, Kubiš a Kubík boli počas vyšetrovania veľmi bití.<ref name="Matula">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}</ref>{{rp|115}}|group=pozn.}} Obhajoba v politických procesoch len formálna. Súdne pojednávanie sa skladalo z prečítania obžaloby, výpovedí obžalovaných a svedkov, dokazovania, záverečných rečí prokurátora, obhajcov a obžalovaných, porady senátu a vynesenia rozsudku. Menej významné politické procesy trvali len niekoľkých hodín, najvýznamnejšie aj niekoľko dní. Ak sa obžalovaní pokúšali svoje výpovede pred súdom odvolať a označiť ich za vynútené násilím, vyšetrovatelia zasahovali. Zároveň odvolanie výpovede považovali sudcovia za trestný čin krivej výpovede a za priťažujúcu okolnosť. O výške trestov rozhodovali orgány komunistickej strany. Pri všetkých významných politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] schvaľovala výšky trestov bezpečnostná komisia a politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Porada senátu v závere súdneho konania mala iba formálny charakter. Ak bola vôbec možnosť odvolania, odvolacie súdy väčšinu rozsudkov potvrdzovali a niekedy aj zvyšovali. Verejné politické procesy končili propagandistickou kampaňou, ktorú šírila najmä tlač a rozhlas. Monsterprocesy sa organizovali ako veľké divadlo pre verejnosť. Zapájali sa do nich komunistickí propagandisti, novinári a často aj spisovatelia. Rozhlas vysielal priame vstupy zo súdnej siene, noviny uverejňovali články, konali sa rôzne verejné schôdze v závodoch. Kolektívy prijímali rezolúcie vyzývajúce k vyneseniu čo najprísnejších rozsudkov.{{#tag:ref|Rezolúciu partizánskych veliteľov adresovanú Štátnemu súdu zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] žiadajúcu o prísne potrestanie V. Žingora a spol. podpísalo 10 veliteľov a komisárov partizánskych oddielov, medzi nimi [[Anton Šagát]], [[Juraj Špitzer]], [[Samuel Falťan]], [[Karol Tomaščik]]. Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] na rezolúcii boli sfalšované.<ref name="Matula"/>{{rp|190}}|group=pozn.}} O najvýznamnejších politických procesoch vychádzali v desaťtisícových nákladoch knihy, často niekoľkých jazykových mutáciách.<ref name="kincok"/>{{rp|48-62}} ==Najvýznamnejšie politické procesy na Slovensku== ===Procesy s funkcionármi nekomunistických politických strán=== Prvé politické procesy sa však na Slovensku súviseli s [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentnými voľbami v roku 1946]], ktoré s prevahou vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]]. Slovenskí komunisti sa snažili volebný výsledok zvrátiť diskreditáciou víťaznej strany a kriminalizáciou jej vedúcich funkcionárov. Za prvý politický proces býva považovaný [[proces Štefan Chalmovský a spol.|proces ''„Štefan Chalmovský a spol.“'']] [[25. október|25. októbra]] [[1946]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave.<ref name="Medvecky">{{Citácia periodika|titul=Prvý povojnový skonštruovaný proces na Slovensku – Štefan Chalmovský a spol. |periodikum=Securitas Imperii |priezvisko=Medvecký|meno=Matej|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|dátum=|ročník=2012|číslo=02|strany=10-25|issn=1804-1612|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no21/009-025.pdf}}</ref> Pri jeho príprave došlo k použitiu brutálnych vyšetrovacích metód, pri ktorých okrem iného [[poručík]] Karol Baroš ubil reťazou k smrti zadržaného Tibora Benkoviča.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|174}} Cieľom bezpečnostných zložiek, ktoré mali komunisti už od roku [[1945]] takmer celé pod kontrolou sa stali predovšetkým podpredseda československej vlády [[Ján Ursíny]] a dvaja generálni tajomníci strany [[Ján Kempný]] a [[Miloš Bugár]]. Politické procesy s funkcionármi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] sa pripravovali už pred [[februárový prevrat|komunistickým prevratom]], no nakoniec sa zrealizovali až po ňom. Cieľom procesov bola jednak likvidácia politických oponentov a zároveň snaha režimu dokázať, že na Slovensku existovali reálne prípravy na „protištátne sprisahanie“ vedúce k obnoveniu slovenskej štátnosti, a len vďaka zásahom na jeseň roku 1947 [[februárový prevrat|a prevratu vo februári 1948]] sa podarilo zabrániť jeho uskutočneniu. Procesy ešte nemali typické znaky politických procesy rokov [[1948]]{{--}}[[1954]], pretože ich mechanizmus ani justícia ešte neboli plne pod kontrolou komunistickej strany, o čom svedčili aj pomerne nízke výmery trestov.<ref name="kincok"/>{{rp|66}} Medzi najvýznamnejšie politické procesy s predstaviteľmi Demokratickej strany patrila „[[Ján Ursíny#Obuchova aféra|Obuchova aféra]]“ ( prípad [[Otto Obuch]] a spol.) a prípad „Miloš Bugár a spol.“ V prvom prípade bol koncom apríla [[1948]] odsúdený [[Ján Ursíny]] na 7 rokov odňatia slobody, jeho bývalý tlačový referent O. Obuch až na 30 rokov odňatia slobody, celkovo šestnásť osôb bolo odsúdených na 99 rokov odňatia slobody. V procese s M. Bugárom a spol. boli súdení generálni tajomníci [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]]. M. Bugár bol odsúdený na jeden rok a J. Kempný na 6 rokov odňatia slobody. Celkovo 10 obvinených bolo odsúdených celkovo na takmer 38 rokov odňatia slobody.<ref name="kincok"/>{{rp|67}} Obeťou politického procesu sa stal aj [[Ján Ševčík]], do roku 1948 člen výboru a predsedníctva DS, povereník zdravotníctva a neskôr i podpredseda československej vlády. Spolupracoval s komunistami proti vedeniu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], čo vystupňoval počas februárových udalostí. Za odmenu sa stal predsedom komunistami kontrolovanej [[Strana slovenskej obrody|Strany slovenskej obrody]] , ktorá z časti rozpadnutej [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]]. V máji [[1952]] bol na základe provokácie agenta [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatknutý a po dvoch rokoch vyšetrovacej väzby odsúdený v Prahe na 18 rokov odňatia slobody za trestný čin velezrady a špionáže.<ref name="kincok"/>{{rp|68}} Na jar [[1946]] na Slovensku vznikla [[Strana práce (1946)|Strana práce]], v rámci ktorej sa opätovne obnovila činnosť sociálnej demokracie na Slovensku. Po februári [[1948]] [[Strana práce (1946)|Strana práce]] vystupujúca pod značkou Československá sociálna demokracia na Slovensku, prešla najskôr „očistou“ vlastných radov a v polovici marca [[1948]] úplne zanikla. Časť členov sa postavila na odpor komunistickému režimu a boli prenasledovaní. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] sa obeťami komunistických perzekúcií stali najmä bývalí sociálnodemokratickí funkcionári, ktorí už začali vykonávať prvotnú ilegálnu činnosť. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sústredila hlavne na ich spojenie s exilom, čo hodnotila ako špionáž. Prvý vykonštruovaný proces sa týkal skupiny Ján Šindler a spol. [[21. jún|21. júna]] [[1949]] senát Štátneho súdu v Bratislave vyniesol rozsudky: Ján Šindler a Dominik Vrba (6 rokov odňatia slobody) a Ján Ďurčovič (12 rokov odňatia slobody). Druhé kolo perzekúcií sociálnych demokratov prebehlo na Slovensku v rokoch [[1954]]{{--}}[[1955]]. Jedným z procesov bol proces s bývalou sociálnodemokratickou funkcionárkou a sudkyňou [[Zdenka Fenclová|Zdenkou Fenclovou]], ktorá bola odsúdená [[3. máj|3.]]{{--}} [[4. máj|4. mája]] [[1954]] na Krajskom súde v Bratislave na doživotie a štyria spoluobvinení na tresty v celkovej výške 60 rokov odňatia slobody.<ref name="kincok"/>{{rp|68}} ===Procesy s funkcionármi komunistickej strany a „buržoáznymi nacionalistami“=== {{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}} Absurdné pravidlá politických procesov sa najvýraznejšie prejavili perzekúciou významných slovenských komunistických funkcionárov, ktorí sami boli zodpovední za nastolenie komunistického režimu na Slovensku a odštartovanie mašinérie nezákonných procesov. K najväčšiemu politickému procesu v sovietskom bloku došlo na nátlak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] po jeho spore s juhoslovanským vedením komunistickej strany a roztržke s Izraelom, podozrenia voči obvineným boli podľa viacerých zdrojov priživené aj provokáciami západných tajných služieb (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]<ref name="OSF">{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|url=https://archive.org/details/operationsplinte00stev|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}</ref><ref name="Talbot">{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|url=https://archive.org/details/devilschessboard0000talb_d5u5|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}</ref> a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]<ref name="Pernes"/>{{rp|59-85}}). Proces nasledoval po procese s [[László Rajk|László Rajkom]] v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] a [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovom]] v [[Bulharská ľudová republika|Bulharsku]]. Hlavným obvineným mal byť pôvodne [[Vladimír Clementis]]. Spolu s ním mali okruh „sprisahancov“ tvoriť aj predseda slovenského [[Zbor povereníkov|Zboru povereníkov]] [[Gustáv Husák]] a povereník školstva [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]. V priebehu prípravy procesu sa ale koncepcia začala meniť a hlavou celého protistraníckeho sprisahania sa nakoniec stal [[Rudolf Slánský]], v rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] generálny tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a druhý muž komunistickej strany. Všetci obvinení sa v rámci zrežírovaného súdneho konania priznali k vine a požadovali pre seba prísne tresty. V procese prebiehajúcom od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bolo vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia.<ref name="UPN"/> {{Hlavný článok|Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku}} Na [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces so Slánským]] nadväzoval ''„[[proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]“'', v súdnom spise označovaný ako ''„Proces s G. Husákom a spoločníkmi“''. Do čela skupiny postavili [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] a do skupiny zaradili ďalších štyroch funkcionárov – [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]], [[Ladislav Holdoš|Ladislava Holdoša]] a [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivana Horvátha]]. Obvinenia z buržoázneho nacionalizmu boli politicky koncipované ako „zrada voči pracujúcemu ľudu Slovenska“, ktorú mala skupina páchať pokusom o „izolovanie Slovenska od pracujúceho českého ľudu“ navyše z pozícií vysokých ústavných funkcií. Vznik slovenského buržoázneho nacionalizmu súd spojil so vznikom skupiny [[davisti|davistov]] na čele s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] (popravený v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]]), preto boli súdení okrem politikov aj politicky činní literáti. Proces sa konal kvôli odbojnému postoju [[Gustáv Husák|G. Husáka]] až v apríli [[1954]] v už v zmenených politických podmienkach{{#tag:ref|[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] sa podarilo pripraviť až v roku [[1954]], po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]].|group=pozn.}} a musel to byť proces neverejný, čím nenaplnil všetky očakávania, ktoré do neho organizátori vkladali. [[21. apríl|21.]] až [[24. apríl]]a [[1954]] pred [[Najvyšší súd|Najvyšším súdom]] v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Macháček|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Gustáv Husák|vydanie=|vydavateľ=Albatros Media a.s.|miesto=|rok=2018|počet strán=632|url=|isbn=978-80-7429-301-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> boli odsúdení za rad údajných zločinov: * [[Gustáv Husák]] (hlavný obžalovaný procesu, doživotie, v máji 1955 na základe amnestie trest znížený na 25 rokov väzenia), * [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] (spisovateľ, diplomat a politik, trest 22 rokov), * [[Daniel Okáli]] (právnik, politik, literát, zakladateľ skupiny [[Davisti|davistov]], povereník vnútra, trest 18 rokov), * [[Ladislav Holdoš]] (komunistický funkcionár, trest 13 rokov) a * [[Ladislav Novomeský]] (literát, politik, trest 10 rokov).<ref> ČTK: Rozsudek nad rozvratnou skupinou nacionalistú..., ''Rudé Právo'' 25.4.1954, s. 2 [http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/4/25/2.png Dostupné online]</ref> Od roku [[1949]] rozpracovávala [[Štátna bezpečnosť]] v rámci kampane proti [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] aj [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol inak sám prokurátorom v politických procesoch (viď nižšie proces so skupinou „[[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.|A. Púčik a spol.]])“.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rychlík | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Rychlík | titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992 | vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad | rok = 2012 | isbn = 978-80-87211-59-5 | isbn2 = 978-80-7429-133-3 | počet strán = 677 | strany = 339{{--}}400 }}</ref> V roku [[1950]] bol prinútený ku tzv. „sebakritike“ pre svoj „buržoázny nacionalizmus“. V roku [[1954]] bol [[Anton Rašla|Rašla]] vo odsúdený za údajnú spoluprácu s cudzími spravodajskými službami na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení však strávil iba dva roky.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}</ref> ===Cirkevné procesy=== [[Súbor:Proces vlastizradni biskupi.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi]] vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951]] Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam. Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa konal [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.<ref name="kincok"/>{{rp|71}} {{Hlavný článok|Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}} Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Ako prvý bol zo slovenských biskupov internovaný v rámci akcie „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu. Proces so slovenskými katolíckymi biskupmi [[Ján Vojtaššák|J. Vojtaššákom]], [[Michal Buzalka|M. Buzalkom]] a [[Pavol Petro Gojdič|P. Gojdičom]] obvinenými zo zločinu vojenskej zrady, velezrady a vyzvedačstva sa konal [[10. január|10.]] až [[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Štátneho súdu v Bratislave. [[Michal Buzalka|M. Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|P. Gojdič]] dostali trest doživotia a [[Ján Vojtaššák|J. Vojtaššák]] trest odňatia slobody na 24 rokov. Išlo o jeden z najvýznamnejších politických procesov na Slovensku. V žiadnej z krajín komunistického bloku neodsúdili naraz troch biskupov.<ref name="kincok"/>{{rp|72}} Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).<ref name="kincok"/>{{rp|73}} Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref> Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi. ===Procesy s bývalými partizánskymi veliteľmi=== Špecifické miesto mali procesy s bývalými partizánskymi veliteľmi. Dôvod ich prenasledovania spočíval v roztržke [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] a následného ťaženia proti tzv. „titoizmu“. Vychádzalo sa z vykonštruovaného predpokladu, že bývalí juhoslovanskí partizáni, ktorí boli po roku 1948 v [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]] pri moci, udržovali spojenie s bývalými partizánmi na Slovensku a podporovali ich v snahe uchopiť moc v Československu. Ďalším dôvodom prenasledovania bola snaha eliminovať predstaviteľov domáceho odboja a, špeciálne v podmienkach Slovenska, otvorené nepriateľstvo medzi účastníkmi [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a skupinou okolo [[Viliam Široký|V. Širokého]], ktorá sa povstania účastniť nemohla. {{Hlavný článok|Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom}} Najväčšiu pozornosť z týchto procesov na Slovensku vzbudil politický ''„proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“'' vedený proti bývalému veliteľovi [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Viliam Žingor|Viliamovi Žingorovi]]. Žingor po vojne vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], no neskôr z nej vystúpil. Stiahol sa z verejného života a odišiel do Západných Tatier. Preto bol po februári [[1948]] sledovaný ako ''„zradca, ktorý stratil dôveru komunistickej strany a spojil sa s triednym nepriateľom“.'' [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zrežírovala ''„Prípad Turiec“'', v ktorom obklopila [[Viliam Žingor|Žingora]] skupinou svojich agentov. Tými boli to jeho bývalí spolubojovníci z čias odboja a mali za úlohu vyprovokovať [[Viliam Žingor|Žingora]] k protištátnej činnosti. [[Viliam Žingor|Žingor]] bol zatknutý v novembri [[1949]] a v nasledujúcich mesiacoch bola okolo neho vykonštruovaná osemčlenná skupina obžalovaných. [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] Štátny súd v Bratislave odsúdil [[Viliam Žingor|V. Žingora]], Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka na trest smrti a ostatných spoluobvinených na dlhoročné tresty odňatia slobody.<ref name="Letz">{{Citácia knihy | priezvisko = Matula | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Letz | meno2 = Róbert | autor2 = | odkaz na autora2 = Róbert Letz | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. | vydanie = 1 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-89335-15-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Krátko po [[Viliam Žingor|V. Žingorovi]] zatkli ďalšieho bývalého partizánskeho veliteľa [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]]. Ten po vojne udržiaval služobné, spoločenské a osobné kontakty a Juhoslovanmi. Obvinený bol zo sabotáže, velezrady, marenia dvojročného a päťročného plánu a tzv. titoizmu. Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal. Nakoniec bol obvinený aj z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch v apríli 1945. Odsúdený bol v [[Proces so skupinou Trojan a spol.|procese so skupinou Trojan a spol.]] [[16. október|16. októbra]] [[1953]] na trest smrti a bol popravený.<ref name="SAMI">{{Citácia knihy | autor = JABLONICKÝ, Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | vydavateľ = Kalligram | titul = Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2 | rok = 2006 | strany = 335 | url = http://www.google.cz/search?q="Trojan+Josef"+1906+1953+"Samizdat+o+odboji"&hl=cs&gbv=2&tbm=bks&oq=&gs_l= | počet strán = 710 | isbn = 8071497819 | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2015-02-06}}</ref> Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku [[1944]] o ústupe do hôr.<ref name="FTrojan">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = faleristika.atfreeforum.com | titul = jmenný rejstřík | url = http://faleristika.atfreeforum.com/2-odboj-f74/hornonitianska-partizanska-brigada-t324.html | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2012-01-05}}</ref>{{#tag:ref|Pri pokuse o rehabilitáciu nebol [[Jozef Trojan]] rehabilitovaný úplne. [[Najvyšší súd ČSFR]] v rozsudku z [[28. august|28. augusta]] [[1992]] konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu ''„nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“''.<ref name="Slany">{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}</ref>{{rp|67/3528}}|group=pozn.}} V roku [[1955]] bol zatknutý [[Jozef Vogl]], bývalý veliteľ [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|vojensko{{--}}partizánskej brigády Kriváň]]. Bol obvinený z vrážd sovietskych zajatcov počas pôsobenia v radoch [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. V súdnom procese v jeho neprospech priťažujúco svedčil iný partizánsky veliteľ, [[Ernest Bielik]] (neskôr sám odsúdený za rovnaký čin{{--}}popravu sovietskych zajatcov).<ref name="Jablonicky"/>{{rp|524}} Zároveň súdny znalec navyše vyhodnotil správanie sa [[Jozef Vogl|Jozefa Vogla]] počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála jednotiek [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiac viedla proti Nemcom boj) ako ''„sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“'' a aj za tento ''„zločin“'' bol Jozef Vogl [[30. november|30. novembra]] 1956 odsúdený Krajským súdom v Bratislave na 8 a neskôr Najvyšším súdom na 12 rokov.<ref name="Jablonicky">{{citácia knihy|titul= Samizdat o odboji 2, Štúdie a články|meno = Jozef|priezvisko = Jablonický|vydavateľ = Kaligram|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-7149-781-9|odkaz na autora=Jozef Jablonický}}</ref>{{rp|147}} [[14. január|14. januára]] 1964 bol [[Jozef Vogl]] podmienečne prepustený na slobodu. [[Ernest Bielik]], veliteľ [[Jánošík (partizánska brigáda)|partizánskej brigády Jánošík]], bol sám zatknutý a [[Krajský súd]] v Bratislave ho dňa [[22. december|22. decembra]] [[1958]] odsúdil na 10 rokov väzenia za trestný čin vraždy (tiež súvisiaci s ranami z milosti pre sovietskych zajatcov na východnom fronte) a trestný čin zrady. Najvyšší súd potvrdil rozsudok. [[Ernest Bielik|Bielik]] si odsedel len časť trestu a potom mu trest vymazali, nebol rehabilitovaný (spis č. 1 Kv 073/1958 Krajského súdu Bratislava).<ref name="Jablonicky"/> {{rp|524}}{{#tag:ref|Podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v procese s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a Bielikov podpis na rezolúcii boli sfalšované.<ref name="UPN69"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | priezvisko2 = Matula | meno2 = Pavol | prekladatelia = | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom | kapitola zborník = 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2009 | počet strán = 280 | isbn = 978-80-89335-15-2 }} </ref>{{rp|190}}|group=pozn.}} Zo všetkých veliteľov a politických komisárov partizánskych oddielov údajne len traja neskončili v prvej polovici 50. rokov vo väzení.<ref name="kincok"/>{{rp|74}} ===Procesy so špiónmi, emigráciou a zahraničnými diplomatmi=== V rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] bolo na Slovensku súdených niekoľko skupín pre trestný čin špionáže. Spravodajské služby západných štátov ako aj exilové organizácie získavali, resp. umiestňovali na územie Slovenska svojich spolupracovníkov a agentov plniacich spravodajské úlohy a organizujúcich ilegálnu protikomunistickú činnosť. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] akýkoľvek kontakt s emigrantmi za trestný čin špionáže a velezrady. {{Hlavný článok|Proces so skupinou Albert Púčik a spol.}} [[Súbor:Anton_Tunega_1925_1951.png|náhľad|vpravo|[[Anton Tunega]]]] Začiatkom roka 1949 [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla viac ako 60 osôb (vysokoškolských študentov a bývalých vysokoškolákov), ktoré od roku [[1947]] údajne vykonávajúcich spravodajskú činnosť pre americkú vojenskú kontrarozviedku. Išlo o skupinu mladých ľudí, v ktorej prevažovali vysokoškolskí študenti a bývalí vysokoškoláci. Vedúci skupiny [[Albert Púčik]] ako tzv. [[Agent chodec|agent-chodec]] pracoval pre slovenského emigranta v Rakúsku [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Zapojil do svojej činnosti bývalých spolužiakov [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] a [[Eduard Tesár|Eduarda Tesára]] a ďalšie osoby s úlohou bolo získavať informácie hospodárskeho charakteru, no vďaka E. Tesárovi, príslušníkovi bezpečnostných zložiek, disponovali aj informáciami z prostredia slovenskej [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. A. Púčik tieto informácie prenášal na mikrofilmoch cez hranice do Rakúska. Skupina udržiavala čulé kontakty so slovenskou ľudáckou emigráciou, väčšina členov skupiny bola stotožnená s ideou samostatnej slovenskej štátnosti a nesúhlasila s obnovením Československa v roku [[1945]]. V máji [[1949]] rozsiahla skupina ''„A. Púčik a spol.“'' predstúpila pred vojenský senát Štátneho súdu v Bratislave, ktorý uložil tresty doživotného odňatia slobody A. Púčikovi, A. Tunegovi, E. Tesárovi a Ľudovítovi Gálikovi. Prokurátor [[Anton Rašla]] sa však proti takémuto rozsudku odvolal a Najvyšší súd v Prahe v septembri [[1950]] vynesené rozsudky zmenil a odsúdil A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára na trest smrti.<ref name="kincok"/>{{rp|77}} {{Hlavný článok|Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu}} V ''„[[proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]]“'' prebiehajúcom v septembri [[1950]] bola súdená „16 členná banda [[Špionáž|špiónov]] a násilníkov“, vedená juhoslovanským generálnym konzulom (vicekonzulom) v Bratislave [[Šefik Kević|Šefikom Kevićom]]<ref name=":3">{{Citácia knihy |titul=Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu: Šefik Kevič a společníci |url=https://books.google.sk/books/about/Proces_proti_titovsk%C3%BDm_%C5%A1pion%C5%AFm_a_rozv.html?id=dN1zuAAACAAJ |vydavateľ=[[Orbis]] (pravdepodobne aj po slovensky Bratislava : Povereníctvo spravodlivosti, 1950.) |rok=1950 |jazyk=cs |priezvisko= |meno= |vydanie=1950 |miesto= |isbn= |strany=}}</ref> , ktorý bol 2. septembra 1950 v Prahe odsúdený na doživotie.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kinčok a kol. |meno=Branislav |odkaz na autora= |titul=Gustáv Husáka a jeho doba |url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/gustav-husak-a-jeho-doba.pdf |vydavateľ=[[Ústav pamäti národa]] |dátum vydania=2015 |dátum prístupu=2020-09-18 |miesto=Bratislava |jazyk=sk |isbn=978-80-89335-76-3}}</ref> Hlavnými obvinenými občanmi Československa boli Slováci [[Rudolf Lančarič]] a [[Ernest Otto]]. Otto bol obvinený zo šírenia fašistickej titovskej propagandy, úsilia o rozvrátenie štátneho zriadenia, zrady ešte z čias povstania a snahy o rozvrátenie repatriácie Slovákov žijúcich v Juhoslávii späť do vlasti. Otto a Lančarič, obvinený z velezrady a vyzvedačstva, dostali [[Trest smrti|tresty smrti]]. Ďalších 12 ľudí bolo odsúdených na tresty odňatia slobody. Otto bol ešte Najvyšším súdom 2. februára 1951 uznaný vinným z trestných činov velezrady, vyzvedačstva a nedovoleného ozbrojovania. Až oveľa neskôr sa dozvedel, že [[10. február|10. februára]] [[1951]] mu bol prezidentskou amnestiou trest zmiernený na doživotné väzenie.<ref name="Rozhovor s s pamätníkom">[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]</ref> Avšak Lančarič bol popravený [[17. február|17. februára]] [[1951]]. Ďalší významný politický proces so špionážno-diplomatickým zameraním postihol v roku [[1951]] francúzsky generálny konzulát v Bratislave. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zahájila tzv. ''„[[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akciu Monako]]“'' s cieľom odhaliť „protištátnu skupinu“ a skompromitovať francúzskych diplomatov v Bratislave. Začiatkom roka [[1951]] bolo vykonané rozsiahle zatýkanie a brutálne vyšetrovanie. Výsledkom bola konštrukcia 11-člennej skupiny ''„[[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]]“''. Neboli súdení zahraniční občania, iba slovenskí zamestnanci francúzskeho zastupiteľského úradu v Bratislave a ich spolupracovníci. Do čela skupiny bol postavený tajomník francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave Juraj Dlouhý a bývalý „veľkostatkár“ Vladimír Velecký. Obaja boli [[20. jún|20. júna]] [[1951]] senátom Štátneho súdu v Bratislave odsúdení na trest smrti. Ďalší štyria členovia skupiny dostali doživotie a piati dlhoročné tresty odňatia slobody.<ref name="kincok"/>{{rp|89}} ===Rok procesov 1957{{--}}1958=== V závere [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]] [[14. február|14.]]{{--}} [[26. február]]a [[1956]] šokoval [[Nikita Sergejevič Chruščov]] účastníkov [[25. február|25. februára]], na neverejnom rannom zasadnutí, prejavom ''„Kult osobnosti a jeho dôsledky“''. Nastalo obdobie „destalinizácie“, ktorého dôsledkom bolo [[maďarské povstanie]] v dňoch [[23. október]]{{--}}[[11. november]] [[1956]]. To paradoxne spôsobilo utuženie pomerov v Československu, kde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] nechcela dopustiť podobné udalosti. Preto v ''„roku procesov“'' [[1957]]{{--}}[[1958]] došlo k novej vlne politických procesov. Proces s tzv. ''„[[Proces s Michalom Tušerom a spol.|bratislavskými trockistami Michal Tušera a spol.]]“'' v dňoch [[11. november|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] skončil odsúdením Michala Tušeru, Karola Terebessyho, Jozefa Ondruša, Jozefa Mičudíka a [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] na tresty odňatia slobody v celkovej výške 31 a pol roka. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť politických procesov v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="trockisti">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/kincok-branislav-boj-proti-trockizmu-na-slovensku-po-roku-1956-pripad-michal-tusera-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-01-18 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav}}</ref> {{Hlavný článok|Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958}} V roku [[1958]] prebehli dva paralelné ''„[[procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]]“'' ktoré boli vyvrcholením úsilia československého komunistického štátneho aparátu vysporiadať sa so zostávajúcimi bývalými podporovateľmi [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany]] a zdiskreditovať katolícku cirkev. Hoci obsahom procesov bolo potrestanie brutálnych zločinov a vrážd v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], [[Masaker v Kremničke|Kremničke]] a [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]] na prelome rokov [[1944]] a [[1945]], na ktorých sa objektívne podieľali niektorí súdení členovia [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy]], procesy prebiehajúce paralelne v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] mali politické pozadie. Boli využité na propagandu proti cirkvi, mali vopred určenú stratégiu a tresty boli vopred stanovené byrom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] a [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Piati obžalovaní ([[Leo Bunta]], [[Ján Knápek]], [[Jozef Rojko]], [[Mikuláš Spišiak]] v bratislavskom procese a [[Ľudovít Laco]] v banskobystrickom) boli odsúdení na trest smrti.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref>{{rp|39}} Poprava bola vykonaná [[14. júl|14. júla]] [[1958]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="Mallota">{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}</ref>{{rp| 136-143}} ==Revízie a rehabilitácie== ===1955{{--}}1960=== Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]] sa očakávala amnestia pri príležitosti zvolenia [[Antonín Zápotocký|A. Zápotockého]] za prezidenta ČSR. Amnestia zo [[4. máj|4. mája]] [[1953]] sa však až na minimálne výnimky netýkala politickým väzňov. Československé komunistické vedenie sa od roku 1954 snažilo využiť zmenenú politickú situáciu na získanie kontroly nad hlavným strojcom nezákonností{{--}}[[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]. V auguste [[1954]] zriadilo vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala prešetriť sťažnosti na nezákonnosti pri vyšetrovaní a nesprávnu prípravu procesov s bývalými komunistami. Správa vyšetrovania potvrdila používanie nesprávnych vyšetrovacích metód a množstvo nezákonností pri príprave procesov. Vtedajšiemu vedeniu boli skutočnosti známe, nakoľko samo nezákonnosti organizovalo. Išlo o len o zbavenie sa spoluzodpovednosti za spáchané zločiny a prenesenie viny na [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].<ref name="kincok"/>{{rp|82}} {{Hlavný článok|Barákova komisia}} Pod tlakom destalinizačných udalostí v Sovietskom zväze bola v januári [[1955]] zriadená aj prvá rehabilitačná komisia, ktorá mala „preskúmať a prekontrolovať niektoré súdne prípady od roku 1948 z hľadiska výšky trestu“. Pôsobila v rokoch [[1955]]{{--}}[[1957]] a na jej čele stál minister vnútra [[Rudolf Barák]] (oficiálne ju tvorili Komisia „A“ a Komisia „C“). Sústreďovala sa výlučne na procesy s komunistickými funkcionármi a hľadala aj vinníkov týchto nezákonností, no nie medzi funkcionármi KSČ. Na základe jej zistení boli v roku [[1955]] zatknutí dvaja najvýznamnejší vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] – [[Bohumil Doubek]] a [[Vladimír Kohoutek]]. Za nezákonnosti pri vyšetrovaní boli v roku [[1957]] odsúdení na deväť, resp. sedem rokov odňatia slobody, no už po niekoľkých mesiacoch ich podmienečne prepustili. V komisii pôsobili ľudia v minulosti priamo zodpovední za politické procesy. Príkaz na začatie prešetrovania jednotlivých procesov dávalo len najvyššie stranícke vedenie a samotné prešetrovanie vykonávala len komisia. O nevine odsúdených rozhodovalo na návrh komisie vedenie KSČ a v prípade jej schválenia súd len formálne previedol revíziu procesu alebo bola odsúdenému udelená milosť. Činnosť komisie bola len ďalším pokračovaním nezákonností z predchádzajúceho obdobia. Z celkovo 16&nbsp;000 zaregistrovaných žiadostí o nápravu nespravodlivých rozsudkov komisie preverili 6&nbsp;978 a len 50 z nich označili za úplne neoprávnené. Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] považovalo politické procesy za definitívne uzavreté.<ref name="kincok"/>{{rp|83}} Amnestia prezidenta republiky [[Antonín Zápotocký|A. Zápotockého]] 10. výročia oslobodenia Československa z [[9. máj|9. mája]] [[1955]] odpúšťala celé tresty dočasného odňatia slobody, ktoré neprevyšovali dva a pri mladistvých tri roky a pri ostatných trestoch odpúšťala ich celú tretinu. Doživotné tresty zmierňovala na tresty dočasného odňatia slobody v dĺžke 20 rokov, vo výnimočných prípadoch na 25 rokov. Amnestia sa však nevzťahovala na trestné činy velezrady, sabotáže a vyzvedačstva. Následkom udalostí protisovietskeho [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]] v roku [[1956]] sa ďalšia amnestia [[1. december|1. decembra]] [[1957]]{{#tag:ref|Prezident republiky [[Antonín Zápotocký|A. Zápotocký]] [[13. november|13. novembra]] [[1957]] skonal. O šesť dní neskôr do prezidentského kresla zvolili prvého tajomníka ÚV KSČ [[Antonín Novotný|A. Novotného]] a amnestia [[1. december|1. decembra]] [[1957]] bola vyhlásená pri príležitosti jeho zvolenia.<ref name="kincok"/>{{rp|83}}|group=pozn.}} vzťahovala v prevažnej miere iba na delikty kriminálnej povahy. Na prelome rokov [[1959]]/[[1960]] vedenie KSČ pod dojmom stabilizácie režimu v Československu pristúpilo ku kroku voči odporcom režimu. Amnestia k 15. výročiu oslobodenia ČSR Sovietskou armádou v dňoch [[10. máj|10.]]{{--}}[[12. máj|12. mája]] [[1960]] sa prvýkrát týkala aj protištátnych trestných činov. Odpúšťali sa zvyšky trestov pod podmienkou, že dotyční sa do 10 rokov od vyhlásenia amnestie nedopustia úmyselného trestného činu, odpúšťali sa vedľajšie tresty straty čestných občianskych práv a rôzne peňažné tresty. Trest prepadnutia majetku v platnosti naďalej zostával. Amnestia sa nevzťahovala na osoby, ktoré vykonávali nebezpečnú protikomunistickú činnosť, dopustili sa vojenskej zrady, osoby odsúdené [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučným súdnictvom]] (ak ich čin spôsobil smrť), recidivistov atď. Prepustených na slobodu bolo 5&nbsp;601 politických väzňov, 64 % z celkového počtu 8&nbsp;708 politických väzňov. Na Slovensku sa amnestia týkala 1&nbsp;315 osôb, z toho 730 bolo odsúdených za protištátnu činnosť. Aj po prepustení sa však tieto osoby naďalej považovali za podmienečne prepustených páchateľov trestnej činnosti.<ref name="kincok"/>{{rp|83}} ===1962{{--}}1971=== XXII. zjazd [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] odhalil ďalšie Stalinove zločiny{{#tag:ref|XXII. zjazd [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] konajúci sa [[17. október|17.]] až [[31. október|31. októbra]] [[1961]] schválil odstránenie [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovho]] tela z [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Leninovho mauzólea]] a vrátenie pôvodných mien viacerým mestám pomenovaných po komunistických vodcoch. [[Volgograd|Stalingrad]] bol premenovaný koncom roka [[1961]] na [[Volgograd]].|group=pozn.}} a v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a následne aj v jeho satelitoch začala druhá etapa destalinizácie. Sovieti stanovili požiadavku dôslednej rehabilitácie členov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] odsúdených vo vykonštruovaných politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]]. V auguste [[1962]] [[Antonín Novotný|A. Novotný]] preto predložil návrh na ''„prešetrenie najdôležitejších politických procesov proti osobám, ktoré zastávali významné politické funkcie“''. Z pôvodného návrhu boli nekomunistické obete opäť vylúčené.<ref name="kincok"/>{{rp|86}} {{Hlavný článok|Kolderova komisia}} Bola zriadená rehabilitačná tzv. „[[Kolderova komisia|Kolderova“ komisia]] na čele s tajomníkom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomírom Kolderom. Jej členovia boli mladší funkcionári, ktorí sa už na politických procesoch sami nepodieľali a preto [[Kolderova komisia]], na rozdiel od [[Barákova komisia|Barákovej komisie]], hľadala vinníkov nezákonností nielen medzi príslušníkmi [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ale aj medzi najvyššími funkcionármi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], pričom hodnotila ja zodpovednosť ešte žijúcich funkcionárov: [[Karol Bacílek|K. Bacílka]], [[Rudolf Barák|R. Baráka]], [[Antonín Čepička|A. Čepičku]], [[Viliam Široký|V. Širokého]]. Záverečnú správu činnosti Kolderovej komisie schválilo komunistické vedenie začiatkom apríla [[1963]].<ref name="kincok"/>{{rp|86}} {{Hlavný článok|Barnabitská komisia}} Napriek výraznému posunu oproti výsledkom [[Barákova komisia|Barákovej komisie]] s výsledkami nesúhlasili jednak nekomunisti (ktorí boli vylúčení), no aj samotní rehabilitovaní komunisti. Slovenskí „[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|buržoázni nacionalisti]]“ nesúhlasili s tým, že vykonštruované obvinenie z [[buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] v ich prípade ostalo platné. Vedenie KSČ pod enormným politickým tlakom zo Slovenska v júni [[1963]] zriadilo novú komisiu – tzv. [[Barnabitská komisia|barnabitskú]]. Tá v decembri [[1963]] v záverečnej správe konštatovali neoprávnenosť obvinení proti slovenským komunistickým funkcionárom. Návrat do straníckych funkcií však neumožnili.<ref name="kincok"/>{{rp|87}} V polovici 60. rokov došlo k ďalšiemu hromadnému prepusteniu politických väzňov z komunistických väzníc. Tí, na ktorých sa nevzťahovala amnestia z roku 1960, boli väčšinou prepustení na slobodu v rámci Amnestiou prezidenta republiky [[Antonín Novotný|A. Novotného]] z [[9. máj|9. mája]] [[1965]] bola prepustená väčšina zostávajúcich politických väzňov. Nástupom tzv. [[Pražská jar|pražskej jari]] sa objavila požiadavka dôslednej rehabilitácie obetí politických procesov a informácie o proecsoch, ako aj kritika ich vykonávateľov sa objavili v tlači. Zodpovední sa ocitli pod tlakom verejnosti.{{#tag:ref|Po začiatku obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]] v roku [[1968]] dostal na starosť agendu rehabilitácií neoprávnene odsúdených v 50. rokoch aj sudca [[Jozef Brešťanský]], hoci sa vtedy na procesoch sám podieľal. [[28. marec|28. marca]] [[1968]] publikoval slovenský denník [[Smena (denník)|Smena]] skutočnosti o činnosti [[Jozef Brešťanský|Jozefa Brešťanského]] v 50. rokoch, konkrétne o vykonštruovanom procese v bratislavskom závode Juraja Dimitrova z roku 1955, teda o jeho konflikte záujmov v rámci justície.<ref name="Smena">{{Citácia Harvard|Titul=Jeden sudca a jedno interview v Práci|Rok=|Priezvisko=Hoffmannová Novomeská|Meno=Oľga|Dátum=28. marec 1968|Noviny=Smena|Ročník=XX.|Číslo=87|Strana=3}}</ref> V ten istý deň bol [[Jozef Brešťanský|Brešťanský]] nahlásený ako nezvestný. [[2. apríl|2. apríla]] [[1968]] bol nájdený obesený v lese pri obci [[Řehenice]] pri Prahe. Pri vyšetrovaní jeho smrti bolo pracované s možnosťami jeho zmiznutia ako únos, vražda či samovražda. Jeho smrť bola po vyšetrovaní uzavretá ako samovražda.<ref name="CT">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslední rozsudek | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/129635-posledni-rozsudek/ | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Česká televize}}</ref>|group=pozn.}}. V apríli [[1968]] sa dostala do [[Akčný program KSČ|Akčného programu KSČ]] a rehabilitácia mala prvýkrát vzťahovať aj na nekomunistov (komunisti boli už až na výnimky rehabilitovaní). V júni [[1968]] [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie]] v Prahe prijalo zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. O rehabilitáciách už nerozhodovali účelovo zriadené komisie, ale nezávislé justičné orgány a vplyv [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na ich priebeh sa výrazne obmedzil. Rehabilitácie sa uskutočňovali len na návrh prokurátora alebo oprávnenej osoby. V apríli [[1968]] vznikla tzv. „[[Pillerova komisia]]“, ktorá mala vyvodiť zodpovednosť za osem politických procesov s komunistickými funkcionármi v rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]]. Priebeh súdnych rehabilitácií spočiatku nenarušila ani [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v auguste [[1968]]. Do augusta 1969 bolo na Slovensku evidovaných 4&nbsp;120 návrhov na preskúmanie súdnych konaní.<ref name="kincok"/>{{rp|88}} Rehabilitačný proces ustal paradoxne potom, ako na poste prvého tajomníka [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] vystriedal vo funkcii [[Gustáv Husák|G. Husák]], hoci sám bývalý politický väzeň paradoxne zhostil úlohy potlačiť demokratizačný proces v Československu. V rámci [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] bola rehabilitáciu odmietaná ako presadzovanie liberalizmu v československých podmienkach. Prijatie novely zákona o súdnej rehabilitácii č. 70/1970 Zb. rehabilitácie efektívne ustali. Na Slovensku v tom čase 424 úplne rehabilitovaných osôb. Naopak, mnohí rehabilitovaní boli neskôr opakovane odsúdení a donútení vrátiť odškodnenia. Záverečná správa [[Pillerova komisia|Pillerovej komisie]] nebola nikdy predložená [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a v podstate zmizla v archívnych trezoroch.<ref name="kincok"/>{{rp|89}} V roku [[1971]] bola vytvorená posledná stranícka komisia, na ktorej čele stál člen [[Predsedníctvo ÚV KSČ|Predsedníctva ÚV KSČ]] [[Josef Kempný]]. Tá tvrdo odmietla závery [[Pillerova komisia|Pillerovej komisie]] a v podstate sa vrátila k výsledkom [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]. Tým boli ukončené rehabilitačné snahy komunistického režimu v Československu.<ref name="kincok"/>{{rp|89}} ===Po roku 1989=== K dôslednej rehabilitácii nespravodlivo stíhaných a odsúdených osôb v rokoch [[1948]]{{--}}[[1989]] došlo až po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]] v Československu v novembri [[1989]]. [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v apríli [[1990]] schválilo zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ktorý bol neskôr ešte dvakrát novelizovaný. Zákon stanovil okruh trestných činov piatich zákonných noriem (zákony č. 50/1923 Zb., č. 231/1948 Zb., č. 86/1950 Zb., č. 140/1961 Zb. a č. 150/1969 Zb.), u ktorých sa priamo rušili predchádzajúce súdne rozhodnutia. Tým sa zákon o súdnej rehabilitácii z roku [[1990]] odlišoval od zákona z roku [[1968]]. Ten pokladal zákony, ktoré platili v období procesov, za legitímne a procesy považoval za nezákonnosti voči vtedy platnému právnemu poriadku. Do októbra [[1992]] na Slovensku civilné súdy rehabilitovali 62&nbsp;222 osôb, z toho 22&nbsp;833 odsúdených v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].<ref name="kincok"/>{{rp|89}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] * [[Barákova komisia]] * [[Kolderova komisia]] * [[Barnabitská komisia]] * [[Pillerova komisia]] * [[Karol Bedrna]] * [[Anton Rašla]] * [[Viliam Žingor]] * [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] == Iné projekty == {{projekt|s=Kategória:Politické procesy na Slovensku}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] 3q9v63xpr846p5z6tfb7u00kitexoh8 0 744176 8357249 8350465 2026-08-17T11:36:03Z Nordat 202397 Utah 2034 Logo.svg 8357249 wikitext text/x-wiki {{Infobox Olympiáda|2034|zimné||Logo=Utah 2034 Logo.svg|Veľkosť=|Voliteľný popis=|Mesto=[[Utah]], Spojené štáty|Motto=|Počet krajín=|Počet atlétov=|Súťaže=|Začiatok=10. február 2034|Koniec=26. február 2034|Oficiálne otvorenie=|Sľub za atlétov=|Sľub za rozhodcov=|Sľub za trénerov=|Olympijský oheň=|Olympijská vlajka=|Štadión=[[Rice–Eccles Stadium]]|Predchádzajúce=''[[Zimné olympijské hry 2030|Francúzske Alpy 2030]]''|Nasledujúce=''TBD 2038''}}'''Zimné olympijské hry 2034''', oficiálne '''XXVII. zimné olympijské hry''', označované ako '''Utah 2034''',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah’s Olympics have a new name and logo. Not everyone’s cheering. | url = https://www.sltrib.com/sports/2025/11/24/salt-lake-city-left-out-2034/ | vydavateľ = The Salt Lake Tribune | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en-US}}</ref> sú nadchádzajúce medzinárodné [[Šport|multišportové podujatie]], ktoré sa má konať v americkom štáte [[Utah]] od 10. do 26. februára 2034. Komisia pre budúce usporiadanie [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] (MOV) pôvodne nominovala [[Salt Lake City]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLC named preferred host for '34 Winter Olympics | url = https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2023/11/29/salt-lake-city-named-preferred-host-2034-winter-olympics/ | vydavateľ = Sports Business Journal | dátum vydania = 2026-02-03 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en | meno = Rachel | priezvisko = Axon}}</ref> ako svojho preferovaného kandidáta 29. novembra 2023. Kandidát bol schválený 24. júla 2024 počas 142. zasadnutia MOV v Paríži a hry boli nakoniec v novembri 2025 označené ako ''Utah 2034'', aby lepšie odrážali okolité oblasti, ktoré tiež hostia dejiská.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah’s Olympics have a new name and logo. Not everyone’s cheering. | url = https://www.sltrib.com/sports/2025/11/24/salt-lake-city-left-out-2034/ | vydavateľ = The Salt Lake Tribune | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en-US}}</ref> Budú to piate zimné olympijské hry a celkovo desiate, ktoré budú hostiť Spojené štáty; po tom, čo predtým hostilo [[Zimné olympijské hry 2002|Zimné olympijské hry v roku 2002]], sa Salt Lake City pripojí k [[St. Moritz]], [[Lake Placid]], [[Innsbruck|Innsbrucku]] a [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]] ako piate mesto, ktoré hostilo alebo spoluorganizovalo viacero zimných olympijských hier. Toto bude tiež prvá olympiáda konaná v Spojených štátoch, ktorá bude niesť značku pod hostiteľským štátom USA namiesto mesta. == Proces podávania ponúk == [[Zimné olympijské hry 2002|Zimné olympijské hry v roku 2002]] v Salt Lake City zanechali silné dedičstvo, pričom miesta postavené pre hry (ako napríklad [[Utah Olympic Park]]) naďalej hostili medzinárodné podujatia a majstrovstvá sveta; v období 2013 – 2014 hostil Utah 16 zimných športových podujatí, čím prispel do štátnej ekonomiky sumou 27,3 milióna dolárov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Winter sports industry crucial to Utah economy|url=https://www.heraldextra.com/business/local/winter-sports-industry-crucial-to-utah-economy/article_5ecca646-e487-553c-98f5-e8ea04da8ff1.html|periodikum=Daily Herald|dátum prístupu=2026-02-03|meno=Lee|priezvisko=Enterprises|url archívu=https://web.archive.org/web/20131216233150/https://www.heraldextra.com/business/local/winter-sports-industry-crucial-to-utah-economy/article_5ecca646-e487-553c-98f5-e8ea04da8ff1.html|dátum archivácie=2013-12-16}}</ref> [[Olympijský a paralympijský výbor Spojených štátov]] v roku 2022 uviedol, že „už vedie dialóg s MOV, zatiaľ nie na konkrétny rok, ale ako súčasť ich vyvíjajúceho sa procesu“ o možnosti usporiadania zimných olympijských hier v Salt Lake City; výbor označil Salt Lake City za svojho preferovaného kandidáta na budúce zimné olympijské hry v USA v roku 2022 s odvolaním sa na jeho existujúcu infraštruktúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Salt Lake City gets go-ahead to bid for Winter Olympics | url = https://www.latimes.com/sports/sportsnow/la-sp-winter-olympics-20181214-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2018-12-15 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en-US | meno = Associated Press The Associated Press is an | priezvisko = independent | meno2 = not-for-profit news cooperative headquartered in New York | priezvisko2 = City}}</ref> Správa Komisie pre budúce hostiteľstvo odhadla, že hry budú stáť 3,9 miliardy dolárov.<ref>https://stillmed.olympics.com/media/Documents/International-Olympic-Committee/Commissions/Future-host-commission/Olympic-Winter-Games/Commission-Report-2034.pdf</ref> === Miesta konania === THry využijú takmer všetky miesta pôvodne postavené pre zimné olympijské hry v roku 2002,<ref>https://stillmed.olympics.com/media/Documents/Olympic-Games/Future-Host/ioc-feasibility-assessment-future-olympic-winter-games-salt-lake-city-utah.pdf</ref> ale s niekoľkými rozdielmi: alpské lyžovanie sa bude konať v [[Snowbasin|Snowbasine]] namiesto v [[Deer Valley]] a [[Park City]], zatiaľ čo veľké letecké podujatia sa budú konať na dočasnom štadióne s kapacitou 25 000 miest, ktorý bol postavený na bývalom parkovisku medailového námestia z roku 2002. Curling sa bude konať na dočasnom klzisku v [[Salt Palace]] namiesto [[The Ice Sheet v Ogdene]]; organizátori uviedli neochotu rozšíriť miesto konania v Ogdene o dočasné sedenie a túžbu usporiadať podujatie v samotnom Salt Lake City, aby využili rastúcu popularitu curlingu v Amerike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Olympic venues for 2034? Here's what Utah's bid committee is planning for another Winter Games | url = https://www.deseret.com/utah/2024/04/03/olympic-utah-2034-winter-games-venues-ioc-paris/ | vydavateľ = Deseret News | dátum vydania = 2024-04-04 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en}}</ref> Začiatkom apríla 2024 prezident organizačného výboru [[Fraser Bullock]] uviedol, že nevylučuje možnosť, že by sa mohli použiť aj zariadenia postavené pre nové alebo presťahované profesionálne športové tímy v Salt Lake City (ako napríklad navrhovaný štadión Power District Stadium, určený pre prípadný tím [[Major League Baseball]]), pričom poznamenal, že presné plány miesta konania sa môžu s blížiacimi sa hrami vyvíjať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Olympic venues for 2034? Here's what Utah's bid committee is planning for another Winter Games | url = https://www.deseret.com/utah/2024/04/03/olympic-utah-2034-winter-games-venues-ioc-paris/ | vydavateľ = Deseret News | dátum vydania = 2024-04-04 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en}}</ref> Neskôr v tom mesiaci bolo oznámené, že majiteľ klubu [[Utah Jazz]], [[Ryan Smith]], získal hokejové operácie tímu [[Arizona Coyotes]] z [[National Hockey League]] (NHL) a presťahuje ich do Salt Lake City ako Utah Hockey Club (teraz [[Utah Mammoth]]). V rámci presťahovania mesto vyčlenilo 900 miliónov amerických dolárov na rekonštrukciu Delta Center a výstavbu športovej a zábavnej štvrte okolo arény do októbra 2027.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Delta Center is teed up for major changes. Here’s what could come, and when. | url = https://www.sltrib.com/news/2024/07/05/delta-center-is-teed-up-major/ | vydavateľ = The Salt Lake Tribune | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en-US}}</ref> 8. októbra 2024, pred prvým domácim zápasom Utah Hockey Clubu, Smith oznámil, že Delta Center bude hostiť ľadový hokej, zatiaľ čo [[Maverik Center]] bude hostiť krasokorčuľovanie a rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe. Bullock uviedol, že ho Smithovo skoré oznámenie plánu zaskočilo, ale že je „veľmi nadšený zo spolupráce s Ryanom a NHL“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympic hockey at the Delta Center? Here are the venue changes for the 2034 Winter Games | url = https://www.deseret.com/utah/2024/10/09/olympics-utah-hockey-2034-winter-games-venues-delta-center/ | vydavateľ = Deseret News | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en}}</ref> == Marketing == Hry boli pôvodne po schválení kandidatúry označené ako ''Salt Lake City—Utah 2034'', pretože zmeny zavedené Olympijskou agendou 2020 umožňujú, aby boli regióny označené ako hostitelia olympijských hier, a nie len mestá. 24. novembra 2025 bol odhalený nový provizórny znak, ktorý skrátil označenie hier jednoducho na ''Utah 2034''; generálny riaditeľ organizačného výboru [[Brad Wilson (politik)|Brad Wilson]] vysvetlil, že nové označenie malo byť inkluzívnejšie pre okolité regióny, ktoré hostia hry popri Salt Lake City, a uviedol, že „chcel, aby sa každý v Utahu cítil ako súčasť Tímu 2034, či už žije v našom úžasnom hlavnom meste, alebo či žije vo [[Vernal (Utah)|Vernale]] alebo [[Layton (Utah)|Laytone]]“. Starostka Salt Lake City Erin Mendenhallová mala pocit, že mesto „bolí“, že nie je súčasťou označenia, ale že Salt Lake City „vždy bude“ oficiálnym olympijským mestom a že chce, aby hry „pozdvihli štát“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah’s Olympics have a new name and logo. Not everyone’s cheering. | url = https://www.sltrib.com/sports/2025/11/24/salt-lake-city-left-out-2034/ | vydavateľ = The Salt Lake Tribune | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = en-US}}</ref> == Vysielanie == MOV 13. marca 2025 oznámil, že spoločnosť [[Comcast]] sa stane „strategickým partnerom“ organizácie, čo bude zahŕňať obnovenie dlhodobých vysielacích práv spoločnosti [[NBCUniversal]] na olympijské hry v Spojených štátoch do roku 2036 na základe dohody v hodnote 3 miliárd USD a partnerstvo spoločnosti Comcast s MOV v rôznych technologických iniciatívach vrátane spoločného vývoja nových digitálnych reklamných príležitostí a pomoci spoločnosti [[Olympic Broadcasting Services]] (OBS) s distribúciou na mieste konania a jej službou Olympic Video Player.<ref>https://www.olympics.com/ioc/news/ioc-and-comcast-nbcuniversal-agree-on-groundbreaking-partnership-for-the-new-digital-era-including-an-extension-of-their-olympic-media-rights-agreement-until-2036</ref> NBCU bola údajne navyše motivovaná a ochotná zaplatiť o niečo vyššiu cenu ako v predchádzajúcej zmluve aj tým, že zimné olympijské hry 2034 budú hostiť Spojené štáty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.washingtonpost.com/sports/olympics/2025/03/13/nbc-olympics-rights-deal/ |dátum prístupu=2025-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250318223619/https://www.washingtonpost.com/sports/olympics/2025/03/13/nbc-olympics-rights-deal/ |dátum archivácie=2025-03-18 }}</ref> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|2034 Winter Olympics|1333930766}} == Referencie == {{Referencie}} {{Navigačná lišta Olympijské hry}} [[Kategória:Zimné olympijské hry]] hhw5nhwy4m4775wvx12khzcvldcs68n 0 744213 8356913 8159927 2026-08-16T14:41:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Lucia Šušková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1993|03|27}} | miesto narodenia = [[Čadca]] | štát = [[Slovensko]] | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = FK Čadca | roky = 2010{{--}}2011<br />2011{{--}}2013<br />2013{{--}}2014<br />2014{{--}}2017<br />2017{{--}}2020<br />2020 | kluby = [[MŠK Žilina (ženy)|ŠKF VIX Žilina]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />FC Neunkirch<br />Mitech Żywiec<br />Czarni Sosnowiec<br />ROW Rybnik | zápasy(góly) = | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 19 rokov|Slovensko WU19]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = <br /><br />2009{{--}}2018 | reprezentačné zápasy(góly) = <br /><br />78 (7) }} '''Lucia Šušková''' (* [[27. marec]] [[1993]], [[Čadca]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Šušková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656be986dc8b72382cbd5c/lucia.suskova/?sectionId= | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk}}</ref> je bývalá slovenská futbalistka a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka]]. == Klubová kariéra == S futbalom začala v klube FK Čadca.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Šušková už hrala v slovenskom výbere | url = https://my.sme.sk/kysuce/c/lucia-suskova-uz-hrala-v-slovenskom-vybere | vydavateľ = MY Kysuce | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> Keď mala 15 rokov prešla do [[MŠK Žilina (ženy)|Žiliny]] pretože už nemohla hrávať za chlapčenský tím a dievčenský v Čadci zrušili. Od 2011 bola na hosťovaní v [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal mi všetko vynahrádza, vraví ženský Talent roka | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/94212-futbal-mi-vsetko-vynahradza-vravi-zensky-talent-roka/ | vydavateľ = Športweb.sk | dátum vydania = 2011-12-19 | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> Rok hrala v [[Swiss Women’s Super League|švajčiarskej lige]] v tíme Neunkirch.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šušková najskuteczniejsza z zagranicznych - KobiecaPilka.pl - piłka nożna kobiet | url = http://kobiecapilka.pl/news,9602.html | vydavateľ = kobiecapilka.pl | dátum prístupu = 2026-02-05 }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V rokoch 2014 — 2017 hrala za poľský tím Mitech Żywiec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mitech Żywiec po jesieni (4) - KobiecaPilka.pl - piłka nożna kobiet | url = http://kobiecapilka.pl/news,8742.html | vydavateľ = kobiecapilka.pl | dátum prístupu = 2026-02-05 }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, v sezónach 2014/2015 (15 gólov)<ref name=":0" /> a 2015/2016 (12 gólov) sa stala najúspešnejšou zahraničnou hráčkou [[Ekstraliga (ženy)|poľskej ekstraligy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šušková. Dobra piłkarka ze Słowacji - Aktualności | url = https://www.tsmitech.pl/aktualnosci/1659/u-kova-dobra-pilkarka-ze-slowacji | vydavateľ = TS Mitech | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = pl}}</ref> 2017 prestúpila z Mitech Żywiec do poľského Czarni Sosnowiec<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktualności - Czarni Sosnowiec | url = http://www.czarnisosnowiec.eu/aktualnosci/skarb-kibica-czarnych-sosnowiec-jesien-2017.html | vydavateľ = www.czarnisosnowiec.eu | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> V máji 2018 si zranila koleno, mala poškodený predný krížový väz a bočné väzy na pravom kolene.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Lucia Šušková je po zranení späť: Rada by som ešte pomohla reprezentácii | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-lucia-suskova-je-po-zraneni-spat-rada-by-som-este-pomohla-reprezentacii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-05-12 | dátum prístupu = 2026-02-03 | jazyk = sk | meno = Lucia | priezvisko = Šikudová}}</ref> 2020 prestúpila z poľského Czarni Sosnowiec do ROW Rybnik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktualności - Czarni Sosnowiec | url = http://www.czarnisosnowiec.eu/aktualnosci/lucia-suskova-w-ts-row-rybnik.html | vydavateľ = www.czarnisosnowiec.eu | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala od roku 2009 do 2018, odohrala 78 zápasov a dala 7 gólov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> V roku 2019 bola len v nomináciách na prípravné zápasy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Nominácia na prípravný dvojzápas s Poľskom a Rakúskom | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-nominacia-na-pripravny-dvojzapas-s-polskom-a-rakuskom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> a v roku 2020 z nominácie vypadla kvôli zdravotným problémom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – V nominácii už uzdravené Haršanyová a Bartovičová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-v-nominacii-uz-uzdravene-harsanyova-a-bartovicova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2020-10-17 | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> Tiež hrala za reprezentáciu do 19 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko ženy "19" skončili v Soči na 10. mieste | url = http://old.futbalsfz.sk/reprezentacia/sr-zeny-19/spravy/novinka/slovensko-zeny-19-skoncili-v-soci-na-10-mieste.html | vydavateľ = old.futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk-SK | priezvisko = }}</ref> a do 17 rokov.<ref name=":2" /> == Ocenenia == Talent roka 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal mi všetko vynahrádza, vraví ženský Talent roka | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/94212-futbal-mi-vsetko-vynahradza-vravi-zensky-talent-roka/ | vydavateľ = Športweb.sk | dátum vydania = 2011-12-19 | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk-SK}}</ref> [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka]] 2011,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky zakončili úspešný rok vyhlásením jedenástky | url = https://my.sme.sk/trencin/c/futbalistky-zakoncili-uspesny-rok-vyhlasenim-jedenastky | vydavateľ = MY Trenčín | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> 2012,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Banskej Bystrici vyhlásili ženskú jedenástku roka 2012 | url = http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | vydavateľ = www.futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk-SK | meno = | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160502104913/http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html}}</ref> 2013,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V jedenástke roka futbalistiek 2013 sú iba legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-jedenastke-roka-futbalistiek-2013-su-iba-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk}}</ref> 2014,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej futbalovej Jedenástke 2014 je len jedna hráčka zo Slovenska | url = https://www.teraz.sk/sport/v-zenskej-jedenastke-2014-jedina-hra/123088-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto je ženská futbalová Jedenástka roka 2015 | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/65471/toto-je-zenska-futbalova-jedenastka-roka-2015 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Šušková, Lucia}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti z Čadce]] jcdnyk7hnfun6smgzluj3ko27m0lryk 0 744900 8357211 8330042 2026-08-17T10:04:25Z Fillos X. 212061 Riešenie portálov. 8357211 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Canadian hockey formation (1912).jpg|náhľad|Pozícia rovera (v strede) na ilustrácii v dobovej tlači]] [[Súbor:HobeyBakerCFHF.jpg|náhľad|Hobey Baker, jeden z najlepších roverov]] '''Rover''' bola pozícia v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]], ktorá existovala od konca 19. storočia do 20. rokov 20. storočia. V tom čase malo každé mužstvo sedem hráčov na ľade a na rozdiel od ostatných pozícií, sa mohol slobodne pohybovať medzi útočným a obranným pásmom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.hokejportal.net/?q=clanok/zabudnuta-pozicia-v-hokeji-rover/110700 | url = https://www.hokejportal.net/?q=clanok/zabudnuta-pozicia-v-hokeji-rover/110700 | dátum prístupu = }}</ref> == Dejiny == Rover dopĺňal na ľade brankára, dvoch obrancov a troch útočníkov. V tých časoch pravidlá neumožňovali obrancom podieľať sa na útoku a naopak. Rover sa ako jediný mohol pohybovať medzi všetkými pásmami. Túto pozíciu zvyčajne zastával najvšestrannejší hráč tímu, ktorý musel vedieť výborne korčuľovať aj narábať s pukom. V priebehu rokov, ako sa ľadový hokej vyvíjal, však narastala všeobecná zručnosť hráčov a dôležitosť rovera zanikla. [[National Hockey Association]] (NHA) vylúčila pozíciu rovera v roku 1910. Jej nástupkyňa [[National Hockey League]] (NHL) urobila to isté v 1917.<ref>{{Citácia periodika|titul=Attempt To Have Seven Man Hockey Introduced Fails|url=https://www.newspapers.com/article/edmonton-journal-attempt-to-have-seven-m/165202088/|periodikum=Edmonton Journal|miesto=Edmonton, Alberta, Canada|dátum=1922-01-04|dátum prístupu=2026-02-17|strany=24}}</ref> Iba jedna konkurenčná súťaž sa rozhodla ponechať si rovera, no aj tá ho neskôr vyradila. Dobová tlač preto rozlišovala medzi hokejom so siedmimi a šiestimi hráčmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Local Fans Strong for Seven-Man Game|url=https://www.newspapers.com/article/the-vancouver-sun-local-fans-strong-for/165201587/|periodikum=The Vancouver Sun|miesto=Vancouver, British Columbia, Canada|dátum=1922-01-08|dátum prístupu=2026-02-17|strany=19}}</ref> Rover bol súčasťou ľadového hokeja na [[Letné olympijské hry 1920|Letných olympijských hrách 1920]]. Na ďalšej olympiáde sa však nepredstavil. === Súčasní hráči so štýlom podobným roverovi === Za moderný ekvivalent roverov sa považujú najmä ofenzívne ladení obrancovia. Novodobými rovermi sú [[Erik Karlsson]] a [[Cale Makar]], ktorí dokážu vyviezť puk z obranného pásma a založiť útočnú akciu. Za roverov tiež možno považovať aj [[Brent Burns|Brenta Burnsa]] alebo [[Roman Josi|Romana Josiho]]. == Významní roveri == * [[Hobey Baker]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Projekt}} [[Kategória:Ľadový hokej]] [[Kategória:Hokejová terminológia]] 8zlwkcys73dacis08923fzoqk0ymcio 0 746163 8357062 8356646 2026-08-16T21:01:42Z Lekvarnička 262477 8357062 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj | názov turnaja = Africký pohár národov žien | rok = 2026 | iné názvy = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | usporiadateľ = Maroko | usporiadateľ2 = | usporiadateľ3 = | usporiadateľ4 = | mesto = | dátum = 25. júl{{--}}16. august 2026 | počet tímov = 16 | počet konfederácií = 1 | počet štadiónov = 6 | počet miest = 3 | víťaz ={{CMR|fz|1}} | počet víťazstiev = | druhý ={{MWI|fz|1}} | tretí ={{ALG|fz|1}} | počet zápasov =33 | počet gólov =93 | návštevnosť = | najlepší strelec = | hráč = | predchádzajúci = [[Africký pohár národov žien 2024|2024]] | nasledujúci = [[Africký pohár národov žien 2028|2028]] | portál 1 = Afrika }} '''Africký pohár národov žien 2026''' (taktiež známy ako '''WAFCON 2026''') je 16. ročník [[Africký pohár národov žien|Afrického pohára národov]], medzinárodného turnaja ženských tímov v Afrike. Turnaj sa koná tretíkrát za sebou v [[Maroko|Maroku]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wafcon 2026: Morocco to face Algeria, Nigeria get Zambia in group draw | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cg7yj2pe9e4o | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Pôvodne mal mať turnaj 12 súťažiacich tímov. [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] sa ale po skončení kvalifikácie rozhodol rozšíriť turnaj na 16 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAN Féminine 2026 : La CAF repêche quatre équipes pourtant éliminées | url = https://www.africatopsports.com/2025/11/04/can-feminine-2026-la-caf-repeche-quatre-equipes-pourtant-eliminees/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = fr-FR | meno = Edinam Franck | priezvisko = Defly }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Turnaj tiež slúži ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]]. Najlepšie štyri tímy sa kvalifikujú priamo a dva tímy postúpia do interkontinentálneho play-off. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Africký pohár národov žien 2026}} [[Súbor:2026 Women's Africa Cup of Nations qualification.png|náhľad|{{Legenda|#008000|Kvalifikovaný tím}}{{Legenda|#f8c51e|Nekvalifikovaný tím}}{{Legenda|#000000|Tím, ktorý nesúťažil, alebo odstúpil}}{{Legenda|#cccccc|Nie je člen CAF}}]] Maroko ako usporiadateľ sa kvalifikovalo automaticky. 38 tímov [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] súťažilo v dvoch kvalifikačných kolách, ktoré mali určiť zvyšných 11 tímov kvalifikovaných na Africký pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations 2026: 38 Nations Begin the Road to Glory in Morocco | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/totalenergies-caf-women-s-africa-cup-of-nations-2026-38-nations-begin-the-road-to-glory-in-morocco/ | vydavateľ = TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations 2026: 38 Nations Begin the Road to Glory in Morocco | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Čad mal mať debut v kvalifikácii, ale odstúpil pred prvým kolom kvôli finančným problémom. Kongo odstúpilo pred prvým zápasom prvého kola kvôli nedostatočnej príprave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WAFCON Qualifiers: Malawi through to next round after Congo confirm exit | url = https://www.panafricafootball.com/post/wafcon-qualifiers-malawi-through-to-next-round-after-congo-confirm-exit/ | vydavateľ = www.panafricafootball.com | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-ZA | url archívu = https://web.archive.org/web/20250806193557/https://www.panafricafootball.com/post/wafcon-qualifiers-malawi-through-to-next-round-after-congo-confirm-exit/ | dátum archivácie = 2025-08-06 }}</ref> 3. novembra 2025 CAF oznámil rozšírenie počtu tímov na Africkom pohári z 12 na 16 tímov. Keďže sa kvalifikácia už skončila, najlepšie štyri tímy podľa rebríčka FIFA zo 7. augusta 2025, ktoré prehrali v druhom kole kvalifikácie, sa kvalifikovali na turnaj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAN Féminine 2026 : La CAF repêche quatre équipes pourtant éliminées | url = https://www.africatopsports.com/2025/11/04/can-feminine-2026-la-caf-repeche-quatre-equipes-pourtant-eliminees/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = fr-FR | meno = Edinam Franck | priezvisko = Defly }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zo 16 tímov, 9 súťažilo aj v roku 2024. Botswana, Konžská demokratická republika a Tunisko sa nekvalifikovali. Kapverdy a Malawi majú debut na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/en/tournaments/womens/womensworldcup/brazil-2027/articles/qualified-teams-womens-africa-cup-of-nations-2026 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-03-13}}</ref> {{-}} === Kvalifikované tímy === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" width=200px |Spôsob kvalifikácie ! rowspan="2" |Dátum kvalifikácie ! colspan="4" |Účasti na Africkom pohári ! rowspan="2" |Najlepší výsledok ! rowspan="2" |{{Tooltip|FIFA|Poradie v Rebríčku FIFA}} |- !Spolu !Prvá !Posledná !Po sebe |- |1. |align=left|{{MAR|fz|1}} |Usporiadateľ |17. október 2024 |5 |1998 | rowspan="3"|2024 |3 |align=left|2. miesto ('''2022''', '''2024''') |66. |- |2. |align=left|{{ZMB|fz|1}} | rowspan="11"|Víťazné tímy 2. kola kvalifikácie |26. október 2025 |5 |2014 |4 |align=left|3. miesto (2022) |64. |- |3. |align=left|{{TZA|fz|1}} | rowspan="10"|28. október 2025 |3 |2010 |2 |align=left|Skupinová fáza (2010, 2024) |121. |- |4. |align=left|{{MWI|fz|1}} |1 | colspan="4"|Debut |153. |- |5. |align=left|{{ALG|fz|1}} |4 |2004 |rowspan="3"|2024 |2 |align=left|Štvrťfinále (2024) |73. |- |6. |align=left|{{NGA|fz|1}} |14 |1998 |14 |align=left|'''Majsterky''' (1998, 2000, 2002, 2004, 2006, 2010, 2014, 2016, 2018, 2024) |37. |- |7. |align=left|{{GHA|fz|1}} |12 |1998 |2 |align=left|2. miesto (1998, 2002, 2006) |62. |- |8. |align=left|{{BFA|fz|1}} |2 | colspan="2" align="center" |2022 |1 |align=left|Skupinová fáza (2022) |118. |- |9. |align=left|{{KEN|fz|1}} |2 | colspan="2" align="center" |2016 |1 |align=left|Skupinová fáza (2016) |133. |- |10. |align=left|{{RSA|fz|1}} |14 |1998 |2024 |14 |align=left|'''Majsterky''' (2022) |55. |- |11. |align=left|{{CPV|fz|1}} |1 |colspan="4"|Debut |119. |- |12. |align=left|{{SEN|fz|1}} |4 |2012 |2024 |3 |align=left|Štvrťfinále (2022, 2024) |81. |- |13. |align=left|{{CMR|fz|1}} |rowspan="4"|Najlepšie tímy spomedzi porazených tímov 2. kola kvalifikácie, podľa Rebríčka ženských tímov FIFA<br>(zo 7. augusta 2025) |rowspan="4"|3. november 2025 |13 |1998 |2022 |1 |align=left|2. miesto (2004, 2014, '''2016''') |70. |- |14. |align=left|{{nowrap|{{CIV|fz|1}}}} |3 |2012 |2014 |1 |align=left|3. miesto (2014) |72. |- |15. |align=left|{{MLI|fz|1}} |9 |2002 |2024 |2 |align=left|4. miesto (2018) |85. |- |16. |align=left|{{EGY|fz|1}} |3 |1998 |2016 |1 |align=left|Skupinová fáza (1998, 2016) |101. |} == Dejiská == 15. januára 2026 boli oznámené dva štadióny v [[Rabat (mesto)|Rabate]] a po jednom v mestách [[Casablanca]] a [[Fez]], na ktorých sa mali hrať zápasy turnaja.<ref name=":2" /> Avšak v júni 2026 CAF zverejnil kompletný zoznam zápasov, v ktorom Fez už nefiguruje. Namiesto toho boli určené štyri štadióny v Rabate a dva v Casablance.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cafonline.com/media/ad0fitva/wafcon_26_fixtures.pdf |titul=wafcon_26_fixtures |vydavateľ=www.cafonline.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ Dejiská Afrického pohára národov žien 2026 ! colspan="2" |[[Rabat (mesto)|Rabat]] ! [[Casablanca]] |- |Moulay El Hassan Stadium |Al Medina Stadium |Larbi Zaouli Stadium |- |Kapacita: 22 000 |Kapacita: 18 000 |Kapacita: 18 600 |- |[[Súbor:Moulay El Hassan stadium.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Al Barid Stadium (Nov 25).jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Larbi Zaouli Stadium 2024.jpg|stred|250px]] |- |Rabat Olympic Stadium |Prince Moulay Abdellah Stadium |Moulay Rachid Stadium |- |Kapacita: 21 000 |Kapacita: 69 500 |Kapacita: 5 000 |- |[[Súbor:Olympic Stadium, Rabat (10).jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Moulay Abdellah Stadium.jpg|stred|250px]] | |} == Losovanie == Losovanie sa uskutočnilo 15. januára 2026. 16 tímov bolo rozdelených do 4 košov podľa poradia FIFA ženských tímov z 11. decembra 2025. Usporiadateľská krajina mala automaticky pozíciu A1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final Draw for the TotalEnergies CAF Women’s AFCON 2026 to be held on 15 January in Rabat where CAF will also announce remaining CAF Awards 2025 Women’s Category winners | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/final-draw-for-the-totalenergies-caf-women-s-afcon-2026-to-be-held-on-15-january-in-rabat-where-caf-will-also-announce-remaining-caf-awards-2025-women-s-category-winners/ | vydavateľ = Final Draw for the TotalEnergies CAF Women’s AFCON 2026 to be held on 15 January in Rabat where CAF will also announce remaining CAF Awards 2025 Women’s Category winners | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WATCH LIVE: TotalEnergies CAF Women's Africa Cup of Nations Morocco 2026 Final Draw | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/watch-live-totalenergies-caf-womens-africa-cup-of-nations-morocco-2026-final-draw/ | vydavateľ = WATCH LIVE: TotalEnergies CAF Women's Africa Cup of Nations Morocco 2026 Final Draw | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kôš 1 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |rowspan=5| !Kôš 2 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |rowspan=5| !Kôš 3 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |rowspan=5| !Kôš 4 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |- |{{MAR|fz|1}} |66. |{{ZMB|fz|1}} |65. |{{SEN|fz|1}} |81. |{{CPV|fz|1}} |119. |- |{{NGA|fz|1}} |34. |{{CMR|fz|1}} |70. |{{MLI|fz|1}} |85. |{{TZA|fz|1}} |121. |- |{{RSA|fz|1}} |55. |{{CIV|fz|1}} |72. |{{EGY|fz|1}} |101. |{{KEN|fz|1}} |133. |- |{{GHA|fz|1}} |62. |{{ALG|fz|1}} |73. |{{BFA|fz|1}} |118. |{{MWI|fz|1}} |153. |} == Skupinová fáza == === Skupina A === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{MAR|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=5|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{ALG|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SEN|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=1|ig=2}} {{turnaj|por=4|tím={{KEN|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=7}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Maroko}} |{{Minivlajka|Alžírsko}} |{{Minivlajka|Senegal}} |{{Minivlajka|Keňa}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=26. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka|Južná Afrika}} Akhona Makalima|mužstvo1={{ALG|fz|2}}|mužstvo2={{SEN|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022778|góly1={{gól|42|p}} Dafeur<br/>{{gól|88}} Bethi}} {{Futbalbox3|dátum=26. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka|Togo}} Vincentia Amedome|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{KEN|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|3|0}}|góly1={{gól|19}} Ouzraoui<br/>{{gól|29}} Atiq<br/>{{gól|32}} {{gól|47}} Jraïdi|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022773}} ---- {{Futbalbox3|dátum=30. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Nigéria}} Yemisi Akintoye|mužstvo1={{SEN|fz|2}}|mužstvo2={{KEN|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|35}} Mbengue|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022776}} {{Futbalbox3|dátum=30. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Kamerun}} Aline Guimbang Etong|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022774|góly1={{gól|84}} Mssoudy}} ---- {{Futbalbox3|dátum=3. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|0}}|rozhodca={{minivlajka|Uganda}} Shamirah Nabadda|mužstvo1={{SEN|fz|2}}|mužstvo2={{MAR|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022775|polčas={{ku|0|0}}}} {{Futbalbox3|dátum=3. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|2}}|rozhodca={{minivlajka|Guinea}} Aïssatou Kanté|mužstvo1={{KEN|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022777|polčas={{ku|0|2}}|góly2={{gól|14}} Dafeur<br/>{{gól|23}} Bendris}} === Skupina B === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{CIV|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=8|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{RSA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{BFA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=3|ig=6}} {{turnaj|por=4|tím={{TZA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=5}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Južná Afrika}} |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} |{{Minivlajka|Burkina}} |{{Minivlajka|Tanzánia}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=27. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka|Egypt}} Shahenda El Maghrabi|mužstvo1={{RSA|fz|2}}|mužstvo2={{TZA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022771|góly1={{gól|45+2}} Mbane|góly2={{gól|37}} Msewa<br/>{{gól|87}} Ubamba}} {{Futbalbox3|dátum=27. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|4|1}}|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josephine Wanjiku|mužstvo1={{CIV|fz|2}}|mužstvo2={{BFA|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|3|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022767|góly1={{gól|7|p}} Elloh<br/>{{gól|16}} {{gól|23}} Konan<br/>{{gól|56}} Ouédraogo|góly2={{gól|60}} Congo}} ---- {{Futbalbox3|dátum=31. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|2|2}}|rozhodca={{minivlajka|DR Kongo}} Rachel Zihindula|mužstvo1={{RSA|fz|2}}|mužstvo2={{CIV|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022770|góly1={{gól|71}} Kgatlana<br/>{{gól|90+9}} Magaia|góly2={{gól|18}} {{gól|36}} <br/> Sery}} {{Futbalbox3|dátum=31. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|rozhodca={{minivlajka|Mauritánia}} Yacine Samassa|mužstvo1={{BFA|fz|2}}|mužstvo2={{TZA|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022768|góly1={{gól|43}} Kabré<br/>{{gól|80}} B. Sawadogo|góly2={{gól|62}} Mnunka}} ---- {{Futbalbox3|dátum=4. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|1}}|rozhodca={{minivlajka|Kamerun}} Aline Guimbang Etong|mužstvo1={{BFA|fz|2}}|mužstvo2={{RSA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022772|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|21}} Kgatlana}} {{Futbalbox3|dátum=4. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka|Namíbia}} Antsino Twanyanyukwa|mužstvo1={{TZA|fz|2}}|mužstvo2={{CIV|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022769|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|44}} Ouédraogo<br/>{{gól|68|p}} Konan|góly1={{gól|90+9|p}} Msewa}} === Skupina C === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{MWI|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=7|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{NGA|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=9|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{ZMB|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=8|ig=2}} {{turnaj|por=4|tím={{EGY|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=3|ig=15}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Nigéria}} |{{Minivlajka|Zambia}} |{{Minivlajka|Egypt}} |{{Minivlajka|Malawi}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=28. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|6|0}}|rozhodca={{minivlajka|Uganda}} Shamirah Nabadda|mužstvo1={{ZMB|fz|2}}|mužstvo2={{EGY|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022783|góly1={{gól|25|p}} Nachula<br/>{{gól|60|p}} {{gól|63}} {{gól|87}} {{gól|90+6}} B. Banda<br/>{{gól|90+2}} Phiri}} {{Futbalbox3|dátum=28. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|3}}|rozhodca={{minivlajka|Rwanda}} Aline Umutoni|mužstvo1={{NGA|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022781|góly1={{gól|90+2|p}} Ajibade<br/>{{gól|90+9}} Kanu|góly2={{gól|73}} {{gól|90+5}} Te. Chawinga <br/>{{gól|79}} Ta. Chawinga}} ---- {{Futbalbox3|dátum=1. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|3}}|rozhodca={{minivlajka|Burkina}} Awa Ilboudo|mužstvo1={{EGY|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022779|góly1={{gól|71}} Hassan|góly2={{gól|35}} Kadzere<br/>{{gól|45+2}} Chinzimu<br/>{{gól|68}} Te. Chawinga}} {{Futbalbox3|dátum=1. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josephine Wanjiku|mužstvo1={{NGA|fz|2}}|mužstvo2={{ZMB|fz|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022780|góly1={{gól|8}} Oshoala}} ---- {{Futbalbox3|dátum=5. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|6}}|rozhodca={{minivlajka|Rwanda}} Aline Umutoni|mužstvo1={{EGY|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022784|polčas={{ku|1|2}}|góly1={{gól|45+10|p}} {{gól|84}} Ghaz|góly2={{gól|21|p}} Oshoala<br/>{{gól|45+2}} Monday<br/>{{gól|57}} Kanu <br/>{{gól|81|p}} Ucheibe <br/>{{gól|90+1|p}} Ajibade<br/>{{gól|90+9}} Omewa}} {{Futbalbox3|dátum=5. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka|Togo}} Vincentia Amedome|mužstvo1={{MWI|fz|2}}|mužstvo2={{ZMB|fz|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022782|polčas={{ku|0|2}}|góly1={{gól|72}} Ta. Chaŵinga|góly2={{gól|2}} B. Banda<br/>{{gól|37}} Chilufya}} === Skupina D === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{CMR|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=4|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{GHA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{MLI|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=5|ig=5}} {{turnaj|por=4|tím={{CPV|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=6}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Ghana}} |{{Minivlajka|Kamerun}} |{{Minivlajka|Mali}} |{{Minivlajka|Kapverdy}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=29. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka|Maroko}} Zouleikha Harmasse|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|mužstvo2={{CPV|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022791|góly1={{gól|6}} Boaduwaa<br/>{{gól|54|vl.,}} Vieira}} {{Futbalbox3|dátum=29. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|rozhodca={{minivlajka|Namíbia}} Antsino Twanyanyukwa|mužstvo1={{CMR|fz|2}}|mužstvo2={{MLI|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022787|góly1={{gól|14}} {{gól|73|p}} Ngah Manga|góly2={{gól|30|p}} A. Traoré}} ---- {{Futbalbox3|dátum=2. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|0|1}}|rozhodca={{minivlajka|Egypt}} Shahenda El Maghrabi|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|mužstvo2={{CMR|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022790|góly2={{gól|19|p}} Ngah Manga}} {{Futbalbox3|dátum=2. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|3|2}}|rozhodca={{minivlajka|Sierra Leone}} Aminata Fullah|mužstvo1={{MLI|fz|2}}|mužstvo2={{CPV|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022788|góly1={{gól|29}} Koné<br/>{{gól|50}} F. Niakaté<br/>{{gól|79}} F. Diarra|góly2={{gól|36}} Pereira<br/>{{gól|88}} Kelly}} ---- {{Futbalbox3|dátum=6. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|1}}|rozhodca={{minivlajka|Južná Afrika}} Akhona Makalima|mužstvo1={{MLI|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022788|polčas={{ku|0|1}}|góly1={{gól|50}} Diabaté|góly2={{gól|45+3}} Badu}} {{Futbalbox3|dátum=6. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|1}}|rozhodca={{minivlajka|Maroko}} Zakia El Grini|mužstvo1={{CPV|fz|2}}|mužstvo2={{CMR|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022789|polčas={{ku|0|1}}|góly1={{gól|50}} Moreir|góly2={{gól|28}} Mendoua}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-infoA = 8. august – | RD1-tím1 = {{MAR|fz|1}} | RD1-skóre1 =2 | RD1-tím2 = {{RSA|fz|1}} | RD1-skóre2 =1 | RD1-infoB = 9. august – | RD1-tím3 = {{CMR|fz|1}} | RD1-skóre3 =1 | RD1-tím4 = {{NGA|fz|1}} | RD1-skóre4 =0 | RD1-infoC = 8. august – | RD1-tím5 = {{CIV|fz|1}} | RD1-skóre5 =1 | RD1-tím6 = {{ALG|fz|1}} | RD1-skóre6 =2 | RD1-infoD = 9. august – | RD1-tím7 = {{MWI|fz|1}} | RD1-skóre7 =2 | RD1-tím8 = {{GHA|fz|1}} | RD1-skóre8 =1 | RD2-infoA = 12. august – | RD2-tím1 = {{MAR|fz|1}} | RD2-skóre1 =0 (1) | RD2-tím2 = {{CMR|fz|1}} ([[Penaltový rozstrel|p.]]) | RD2-skóre2 =0 (3) | RD2-infoB = 12. august – | RD2-tím3 = {{ALG|fz|1}} | RD2-skóre3 =1 | RD2-tím4 = {{MWI|fz|1}} | RD2-skóre4 =3 | RD3-infoA = 16. august – | RD3-tím1 = {{CMR|fz|1}} | RD3-skóre1 = | RD3-tím2 = {{MWI|fz|1}} | RD3-skóre2 = | RD4-infoA = 15. august – | RD4-tím1 = {{MAR|fz|1}} | RD4-skóre1 =1 (2) | RD4-tím2 = {{ALG|fz|1}} | RD4-skóre2 =1 (3) }} {{Play-off2x2 | RD1 = Play-in pre interkontinentálne play-off | RD1-info = 13. august – | RD1-tím1 = {{nič|fz|1}} | RD1-tím2 = {{nič|fz|1}} | RD2 = Play-in pre interkontinentálne play-off | RD2-info = 13. august – | RD2-tím1 = {{nič|fz|1}} | RD1-skóre1 = | RD2-tím2 = {{nič|fz|1}} | RD1-skóre2 = |RD1-team1={{RSA|fz|1}}|RD2-team1={{CIV|fz|1}}|RD1-team2={{NGA|fz|1}}|RD2-team2={{GHA|fz|1}}|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-score1=1|RD2-score2=2}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|dátum=8. august 2026|mužstvo1={{CIV|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|čas=18:00|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|1|0}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022800|rozhodca={{minivlajka|Uganda}} Shamirah Nabadda|góly1={{gól|29}} Konan|góly2={{gól|58}} Khiri<br/>{{gól|64}} Ould Braham}} ----{{Futbalbox3|dátum=8. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josephine Wanjiku|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{RSA|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022798|góly1={{gól|31}} Ouzraoui<br/>{{gól|51|p}} Aït El Ha|góly2={{gól|67}} Kgatlana}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. august 2026|mužstvo1={{CMR|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|čas=18:00|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|1|0}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022797|rozhodca={{minivlajka|Namíbia}} Antsino Twanyanyukwa|góly1={{gól|19}} Nyadjou}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|1|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|rozhodca={{minivlajka|}}|góly1={{gól|12}} Te. Chawinga<br/>{{gól|79}} Kadzere|góly2={{gól|7}} Boye-Hlorkah|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022799|mužstvo1={{MWI|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}}} === Semifinále === {{Futbalbox3|dátum=12. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|3}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290913/400022796|rozhodca={{minivlajka|Nigéria}} Eunice Akintoye|mužstvo1={{ALG|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|2}}|góly1={{gól|60}} Adjabi|góly2={{gól|33}} {{gól|76}} Ta. Chaŵinga<br/>{{gól|45+1}} Te. Chaŵinga}} ----{{Futbalbox3|dátum=12. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|0}} ([[Predĺženie|po p.]])|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290913/400022795|rozhodca={{minivlajka|Togo}} Vincentia Amedome|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{CMR|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|0}}|stav={{ku|1|3}}|góly1=Aït El Haj {{Pengól}}<br/>Chapelle {{Pennep}}<br/>Atiq {{Pennep}}<br/>Ouzraoui {{Pennep}}|góly2={{Pengól}} Ngah Manga<br/>{{Pennep}} Mendoua<br/>{{Pengól}} Rose<br/>{{Pengól}} Nyadjou}} === Play-in === {{Futbalbox3|dátum=13. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022785|rozhodca={{minivlajka|Južná Afrika}} Akhona Makalima|mužstvo1={{CIV|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|4|p}} Konan|góly2={{gól|59}} Marfo<br/>{{gól|72|p}} Bonsu}}{{Futbalbox3|dátum=12. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022786|rozhodca={{minivlajka|Kamerun}} Aline Guimbang A Etong|mužstvo1={{RSA|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|0}}|góly1={{gól|56}} Kgatlana<br/>{{gól|77}} Jane|góly2={{gól|90+3|p}} Ucheibe}} === O 3. miesto === {{Futbalbox3|dátum=15. august 2026|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|skóre={{ku|1|1}} ([[Predĺženie|po p.]])|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290911/400022793|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josphine Wanjiku|čas=18:00|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|polčas={{ku|0|0}}|góly1={{gól|37}} Azraf|góly2={{gól|83}} Boussaha|stav={{ku|2|3}}|penalty1=Redouaniv {{Pennep}}<br/>Nakkach {{Pengól}}<br/>Boutiebi {{Pengól}}<br/>Mourtaji {{Pennep}}<br/>Badri {{Pennep}}|penalty2={{Pengól}} Dafeur<br/>{{Pennep}} Braham<br/>{{Pengól}} Bekhaled<br/>{{Pennep}} Khezami<br/>{{Pengól}} Belloumou}} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=16. august 2026|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|skóre={{ku|3|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290912/400022794|rozhodca={{minivlajka|Egypt}} Shahenda El Maghrabi|čas=20:00|mužstvo1={{CMR|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|polčas={{ku|3|0}}|góly1={{gól|20}} {{gól|45+3}} Ngah Manga<br/>{{gól|29}} Eto}} == Kvalifikované tímy na MS 2027 == {| class="wikitable" |+ !Tím !Kvalifikovaný dňa !Predchádzajúce účasti |- | align="left" |{{ALG|fz|1}} |8. august 2026 |0 (debut) |- | align="left" |{{MAR|fz|1}} |8. august 2026 |1 ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]) |- | align="left" |{{CMR|fz|1}} |9. august 2026 |2 ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]]) |- | align="left" |{{MWI|fz|1}} |9. august 2026 |0 (debut) |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Women's Africa Cup of Nations|1342651304}} [[Kategória:Futbalové súťaže v Afrike]] [[Kategória:Medzinárodné ženské futbalové súťaže]] [[Kategória:Športové podujatia v Maroku]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:2026 v Maroku]] i2dyzm1kh3rg675dxxyyyoli4zn3un1 2 746574 8356867 8351857 2026-08-16T12:53:09Z Fillos X. 212061 + 8356867 wikitext text/x-wiki <!-- Typy na [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|obrázky týždňa]] na [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]] [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]]. {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Cumil.JPG | názov obrázku = Čumil | veľkosť = | popis = Socha '''[[Čumil (socha)|Čumila]]''' v [[Bratislava|Bratislave]] na na križovatke ulíc [[Laurinská ulica|Laurinská]], [[Panská ulica (Bratislava)|Panská]] a [[Rybárska brána]] vytvorená umelcom Viktorom Hulíkom. Ido o jednu z najpopulárnejších turistických atrakcií v [[Historické centrum Bratislavy|historickom centre mesta]]. Bronzová socha muža z opretými rukami vytŕčajúca z kanálového poklopu bola osadená [[26. júl|26. júla]] [[1997]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Kafka~commonswiki|Kafka~commonswiki]] }} {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = BratislavaSND2.jpg | názov obrázku = Nová budova Slovenského národného divadla | veľkosť = | popis = Nová budova '''[[Nová budova Slovenského národného divadla|Slovenského národného divadla]]''' v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá bola otvorená [[14. apríl|14. apríla]] [[2007]]. Autormi návrhu novej stavby sú [[Architekt|architekti]] Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák. Okrem novej budovy používa [[Slovenské národné divadlo|SND]] naďalej [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickú budovu]] na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Flickr upload bot|Flickr upload bot]] }} {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Bonifacio cliff.jpg | názov obrázku = Skaly Bonifacio | veľkosť = | popis = Pohľad na [[Útes|útesy]] v meste '''[[Bonifacio (obec)|Bonifacio]]''' na [[Francúzsko|francúzskom]] ostrove [[Korzika]]. Ide o [[Vápenec|vápencové]] horniny vysoké niekoľko desiatok metrov, na vrchole ktorých sú obytné budovy. Vľavo je [[ostrov]] s názvom ''Le Grain de Sable'' siahajúci do výšky 9 [[meter|metrov]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Alourme26|Alourme26]] }} == 1 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = | názov obrázku = Oscar | veľkosť = 275 | popis = Soška filmového ocenenia Oscar ([[Academy Awards]]) udeloveného americkou [[Akadémia filmových umení a vied|Akadémiou filmových umení a vied]] od roku [[1929]]. | autorstvo fotografie = Academy of Motion Picture Arts and Sciences }} == 2 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Brooklyn Bridge Postdlf.jpg | názov obrázku = Skaly Bonifacio | veľkosť = 275 | popis = [[Brooklyn Bridge]] (Brooklynský most) je jedeným z najstarších visutých mostov v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], bol dokončený v roku [[1883]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Liftarn|Liftarn]] }} == 3 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Medzilaborce Andy & Museum.jpg | názov obrázku = Múzeum moderného umenia Andyho Warhola | veľkosť = 275 | popis = [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|Múzeum moderného umenia]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]] vzniklo v roku [[1991]] ako vôbec prvá inštitúcia svojho druhu na svete zameraná na život a dielo [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:PM|PM]] }} == 4 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Dodo 1.JPG | názov obrázku = Dront nelietavý | veľkosť = 275 | popis = Model nelietavého vtáka [[Dront nelietavý]] / dront maurícijský (ľudovo zvaný dodo) pôvodom z ostrova [[Maurícius]], ktorý vymrel v [[17. storočie|17. storočí]]. | autorstvo fotografie = Ballista }} == 5 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Brandenburger Tor1.JPG | názov obrázku = Brandenburská brána | veľkosť = 275 | popis = [[Brandenburská brána]], ktorá bola postavená v roku [[1734]], patrí k najznámejším pamätihodnostiam a symbolom [[Berlín|Berlína]]. | autorstvo fotografie = Bdk }} == 6 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Isla Tapu, Phuket, Tailandia, 2013-08-20, DD 36.JPG | názov obrázku = Khao Phing Kan | veľkosť = 275 | popis = Ostovy [[Khao Phing Kan]] v zálive Phang-nga v južnom [[Thajsko|Thajsku]], ktoré preslávila deviata [[James Bond (filmy)|bondovka]] ''[[James Bond: Muž so zlatou zbraňou|Muž so zlatou zbraňou]]'' ([[1974]]) s [[Roger Moore|Rogerom Moorom]]. | autorstvo fotografie = Diego Delso }} == 7 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Cumil.JPG | názov obrázku = Čumil | veľkosť = 275 | popis = Socha [[Čumil (socha)|Čumila]] v [[Bratislava|Bratislave]] na na križovatke ulíc Laurinská, Panská a Rybárska brána vytvorená umelcom Viktorom Hulíkom. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Kafka~commonswiki|Kafka~commonswiki]] }} == 8 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Cathédrale d'images près des Baux de Provence.JPG | názov obrázku = Carrières de Lumières | veľkosť = 275 | popis = Záber bývalého lomu [[Carrières de Lumières]] v obci [[Les Baux-de-Provence]], ktorý v minulosti slúžil ako lokalita na nakrúcanie viacerých filmov. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Vi..Cult...|Vi..Cult...]] }} == 9 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = BratislavaSND2.jpg | názov obrázku = Nová budova Slovenského národného divadla | veľkosť = 275 | popis = [[Nová budova Slovenského národného divadla]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá bola otvorená [[14. apríl|14. apríla]] [[2007]]. | autorstvo fotografie = 23am.com }} == 10 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Bonifacio cliff.jpg | názov obrázku = Skaly Bonifacio | veľkosť = 275 | popis = Pohľad na útesy v meste [[Bonifacio (obec)|Bonifacio]] na francúzsom ostrove [[Korzika]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Alourme26|Alourme26]] }} == 11 == {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Bratislava, Slovak Radio Building, 5.jpg | názov obrázku = Budova Slovenského rozhlasu | veľkosť = | popis = Záber na [[Budova Slovenského rozhlasu|budovu Slovenského rozhlasu]] dostavanú v roku [[1983]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Christo|Christo]] }}--> Ocenené fotky (115 ks) z [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] a [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje zem]] na Slovensku: == Wiki miluje pamiatky / Wiki Loves Monuments == === 2012 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2012}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2012_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Bacsfa 16.JPG| Súbor:Banska stiavnica stary zamok.jpg| Súbor:Burg_Bratislava_-_Panorama.jpg| Súbor:Bytcica, kostol.jpg| Súbor:Červený Kláštor Monastery 01.JPG| Súbor:Hvezdaren.JPG| Súbor:Kostol03.JPG| Súbor:Presov12Slovakia145.JPG| Súbor:Smolenicky hrad .JPG| </gallery> === 2013 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2013}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2013_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Gymes castle ID 403-14431.JPG| Súbor:Hrad Liptovský hrádok.jpg| Súbor:Kalvária 3420.JPG| Súbor:Kostol svatej Katariny.jpg| Súbor:Lietava Castle 2.jpg| Súbor:Lučenec - synagóga.jpg| Súbor:Nebo a peklo, kostol Slaská.jpg| Súbor:Ruina kostola sv. Stanislava zaniknutej osady Miloj.jpg| Súbor:Spišská Nová Ves 040.jpg| Súbor:Zvolen castle.jpg| </gallery> === 2014 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2014}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2014_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg| Súbor:Devin Hrad Panorama.jpg| Súbor:Drážovský kostol 05.jpg| Súbor:Hnúšťa - Kaplnka.jpg| Súbor:HornaLehotaFotoThalerTamas.JPG| Súbor:Jasov premonstratske opatstvo.jpg| Súbor:Lomnicky stit observatorium.jpg| Súbor:Pred burkou.jpg| Súbor:Starý most Bratislava nájazd od mesta.jpg| Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg| </gallery> === 2015 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2015}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2015_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Beckovský hrad, Marec 2015.jpg| Súbor:Bojnický zámok, Marec 2015.jpg| Súbor:Budatín - hrad.JPG| Súbor:Cachtice20150315.jpg| Súbor:Hrad Gýmeš.jpg| Súbor:Jasov opatsky kostol nastenne malby.jpg| Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg| Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg| Súbor:Nižný Komárnik (Alsókomárnok) - kostol.jpg| Súbor:Trenčiansky hrad, Marec 2015.jpg| </gallery> === 2016 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2016}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2016_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Kostol sv. Vavrinca, Zliechov.jpg| Súbor:Kostol sv. Margity, Plaveč.jpg| Súbor:Čachtický hrad a Višňové.jpg| Súbor:Vlkolinec-3.jpg| Súbor:Opevnený kláštor Bzovík ruiny 2016 3..JPG| Súbor:Hrušovský Hrad, December 2015.jpg| Súbor:Lietavský hrad-východná strana.jpg| Súbor:Cerkov svätého Michala archanjela - vnútro, Topoľa, okres Snina.jpg| Súbor:Plavečský hrad2, Plaveč.jpg| Súbor:Levoča (2).jpg| </gallery> === 2017 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2017}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2017_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Ranné Strečno.jpg| Súbor:Beckovske farby.jpg| Súbor:Filiálny kostol sv.Anny s pohrebnou kaplnkou v Tatranskej Javorine.jpg| Súbor:Kostol sv. Štefana Kráľa v Žiline.jpg| Súbor:Lietavský Hrad, Marec 2016.jpg| Súbor:Trnavska - mesto kultúry a vzdelanosti.jpg| Súbor:Zrúcanina hradu Súľov.jpg| Súbor:Kostol Ducha Svätého a Spišský hrad Žehra.jpg| Súbor:Budatín.jpg| Súbor:Bazilika svätého Jakuba v Levoči.jpg| Súbor:MariaValeriaFotoThalerTamas4.jpg| </gallery> === 2018 === '''Ročník sa nekonal!''' === 2019 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2019}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2019_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:CintorínJelšava1.jpg| Súbor:Most SNP.png| Súbor:Hlavný oltár katedrály.jpg| Súbor:Bzovik opevneny klastor.jpg| Súbor:Symbolický cintorín - photo nr 2.jpg| Súbor:Koháryho kaplnka - vtáčia perspektíva.jpg| Súbor:Krivé, cerkiew św. Łukasza (HB9).jpg| Súbor:Vstupné dvere koceľovského kostola.jpg| Súbor:Lednický hrad na Lednickom bradle.jpg| Súbor:Kostol sv. Michala archanjela v Súľov-Hradná.jpg| </gallery> === 2020 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2020}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Monuments_2020_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Kopcany.jpg| Súbor:Drazovce kostol.jpg| Súbor:Catedral de San Martín, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 75-77 HDR.jpg| Súbor:Spissky hrad 001.jpg| Súbor:Palacio Grassalkovich, Bratislava, Eslovaquia, 2020-02-01, DD 21.jpg| Súbor:Jalová, cerkiew św. Jerzego (HB19).jpg| Súbor:Ropik gajary.jpg| Súbor:Bozia muka Velke Levare.jpg| Súbor:Kaštieľ Thurzovcov 001.jpg| Súbor:Basilica, Levoča WMP 20 Slovakia.jpg| </gallery> == Wiki miluje Zem / Wiki Loves Earth == === 2023 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2023}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg| Súbor:Šulianske rameno, Dunajské luhy 23 Slovakia 8.jpg| Súbor:Jašterica zelená samec.jpg| Súbor:Zádielska tiesňava.jpg| Súbor:CHU SKUEV0366 DRIENCANSKY KRAS 48.482800816324236, 20.09583384532447.jpg| Súbor:Bielokarpatský západ slnka nad ovsíkovou lúkou (Arrhenatherion elatioris).jpg| Súbor:Chamkova stodola pod Kráľovou hoľou, Muránska Planina.jpg| Súbor:Belinské skaly -1h.jpg| Súbor:450, Osuská lipa - pohľad z východu.jpg| Súbor:456, Gaštan jedlý v Častej - pohľad z východu 1.jpg| </gallery> === 2024 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2024}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:NPR_84_Krslenica.jpg| Súbor:Belianske_Tatry_oct_2022.jpg| Súbor:Brhlík obyčajný.jpg| Súbor:Velický_potok.jpg| Súbor:Veverica_obyčajná.jpg| Súbor:Narzissen-Windröschen_(Anemone_narcissiflora)_und_Veľký_Kriváň.jpg| Súbor:Vrana_popolavá.jpg| Súbor:Sitno_nov_2023.jpg| Súbor:Modlivka_zelená.jpg| Súbor:Národná prírodná rezervácia Belianske Tatry 24 Slovakia 6.jpg| </gallery> === 2025 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025}} [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2025_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> Súbor:Tomášovský výhľad - v pozadí Vysoké Tatry.jpg| Súbor:Mengusovská dolina v jeseni.jpg| Súbor:Skokany hnedé Rana temporaria v Štrbskom plese, NPR Furkotská dolina 735.jpg| Súbor:Malý Kyseľ.jpg| Súbor:P30 Tajch Ottergrund.jpg| Súbor:Prípor.jpg| Súbor:Východná Vysoká.jpg| Súbor:Potok pod Králickym vodopádom.jpg| Súbor:Vodopád v Kôprovej doline, NPR Kôprová dolina 742.jpg| Súbor:Tettigonia viridissima - female.jpg| Súbor:331 Lednické bradlo.jpg| Súbor:Sokolia dolina.jpg| Súbor:Výhľad na Mlynickú dolinu sponad vodopádu Skok, NPR Mlynická dolina 745.jpg| Súbor:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg| Súbor:Vrchárka červenkavá Prunella collaris pri Plese nad Skokom, NPR Mlynická dolina 745.jpg| </gallery> === 2026 === {{Hlavný článok|Wikipédia:Wiki miluje Zem/2026}}[https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Images_from_Wiki_Loves_Earth_2026_in_Slovakia Súťažné fotky ročníka] <gallery> </gallery> '''Ročník prebieha!''' [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] 5hixdm967z2fthq04h7osr0ujbube9t 0 747208 8357205 8213094 2026-08-17T09:51:40Z Tom78*w 290507 Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku 8357205 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi |popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi |dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]] |obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg |popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951 |štát=Československo |miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]] |príčina= |typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] |organizátor=[[Komunistická strana Československa]] |odsúdenia=<br/> * [[Ján Vojtaššák]] trest odňatia slobody vo výške 24 rokov, * [[Michal Buzalka]] doživotie, * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie }} '''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť jedným z najväčších vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom [[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.<ref name="Letz">{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}</ref> ==Predohra== ===Povojnová retribúcia=== Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref>{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla. ===Po Februárovom prevrate=== Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam. Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.<ref name="kincok">{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}</ref>{{rp|71}} Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].<ref name="proces"/>{{rp|311}} Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.<ref name="kincok"/>{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.<ref name="Letz"/>{{rp|165}} ==Proces== [[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej: {{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich, 2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech, 3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich, 4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.<ref name="Letz"/>{{rp|222}}}} Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.<ref name="Letz"/>{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov: * [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody * [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie) * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie) Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''<ref name="Letz"/>{{rp|227}} [[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.<ref name="Letz"/>{{rp|240}} Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.<ref name="Letz"/>{{rp|188}} ===Pojednávanie=== Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania, Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami: {{Citát|Pznatky procesu proty Vojtaššákovy a spol.<br/> 1. organizácia boladosti dobra ale boloby potrebné vipracovat časovy program pisony a podlat ho postupovat dalobysa viac času ziskat.<br/> 2. priebeh pprocesu boldosty dobry ašnas na ludovyh sucu, mimojednoho sme molo zasahovaly doprocesu tsolotak lenpreto žsmesa dostatočné népripravyly.<br/> 3. spolupraca senatu s predsedom boladost dobra,<br/> 4. spolu praca s činytemy Minist. boladobra zlast bola dobra predporada v takzvanych kostkach lensmeešte dostatočne neporozumely vyznateho ašsnat poporocesu. Buducnosty budez potr by abysmesi pripravyly vždy otasky us naporade v kostkach ichpredložily abolypredom tam shcvalené abysmesanemosely obávat ženéčéskazime<br/> 5. propagacia boladobra jak vcasopisoch takaj v roshlase,<br/> 6. sebakricky priznavam zesom nepripravyl dostatočno ale boltopremňa prvytakvelky proces a podruhe žesem névedel istotné či može zasahovat aj nahradnyk<br/> 7. mozem s istoto tvrdit hodnepoučil dobuducna.<br/> Čest praci. Andel sudca zludu.<br/> |1951, nedatované (asi 20. január), Bratislava. Hodnotiaca správa o procese J. Vojtaššák a spol. od člena senátu Štátneho súdu, odd. v Bratislave, náhradného sudcu z ľudu J. Andela.<ref name="Letz"/>{{rp|291}}}}|group=pozn.}} Zapisovateľkou bola Dr. Anna Pojezná. Prokurátorom v procese bol Dr. [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]. Obvinení mali obhajcov [[ex offo]], [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] zastupoval Dr. Štefan Král, [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] Dr. Vojtech Rampášek, [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] Dr. [[Ivan Ottlyk]].<ref name="Letz"/>{{rp|241}} ===Vypočúvanie obžalovaných=== [[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|vpravo|[[Ján Vojtaššák]]]] Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Počas výsluchu sa riešili nasledovné záležitosti: * sám [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] za fašistického režimu zastával funkciu v Štátnej rade a nabádal kňazov k politickej činnosti, za ľudovej demokracie bol angažovaniu sa kňazov v politike,<ref name="proces"/>{{rp|47}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákova]] účasť na protižidovských krokoch Štátnej rady,<ref name="proces"/>{{rp|48}} * arizácia kúpeľov v [[Baldovce|Baldovciach]], majetku rasovo prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, pričom menovaný prostredníctvom svojho advokáta Dr. Obtuloviča protestoval v roku [[1947]] proti reštitúcii tohto majetku.<ref name="proces"/>{{rp|53}} * zaistenie [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] ako člena Štátnej rady Slovenskej republiky pre trestný čin kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia SNR č. 33/1945 v máji [[1945]] a jeho prepustenie po intervencii predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]],<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} * špionážne aktivity [[Ján Vojtaššák|Vojtaššáka]],<ref name="proces"/>{{rp|63}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákove]] výzvy proti [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trati mládeže]] a proti nedeľným „národným (pracovným) smenám“, ktoré prokurátor kládol do protikladu k biskupským výzvam počas vojny, aby sa veriaci účastnili v nedeľu na nemeckých na opevňovacích prácach,<ref name="proces"/>{{rp|69}} * odmietanie prorežimej Katolíckej akcie vedúce k vzburám veriacich na Orave a Spiši,<ref name="proces"/>{{rp|73}} * vyhodenie robotníka Valenta Gaduša zo zamestnania, lebo žiadal zvýšiť plat a celkovo polonevoľnícke postavenie sluhov a zamestnancov Spišskej diecézy,<ref name="proces"/>{{rp|82}} * [[Andrej Hlinka|Hlinkov]] list z roku [[1921]], kedy tento v čase hrozby reštaurácie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] chcel majetok, alebo odísť do opozície,<ref name="proces"/>{{rp|84}} * menovanie ilegálnych biskupov,<ref name="proces"/>{{rp|86}} * [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákov]] pokyn kňazovi z [[Liptovské Matiašovce|Matiašoviec]], aby nahlásil partizánov v obci nemeckej jednotke, hoci tým mohol spôsobiť vypálenie obce.<ref name="proces"/>{{rp|87}} [[Súbor:Michal Buzalka.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Buzalka]]]] Výsluchy pokračovali vypočúvaním [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] a týkali sa nasledovných otázok: * [[Michal Buzalka]] pôsobil ako vojenský vikár, schvaľoval [[Andrej Hlinka|Hlinkovu]] a nemeckú politiku,<ref name="proces"/>{{rp|92}} * špionážna činnosť [[Michal Buzalka|Buzalku]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] v prospech [[Vatikán|Vatikánu]] a úloha jezuitu Jána Kellnera,<ref name="proces"/>{{rp|96}} * [[Michal Buzalka|Buzalka]] dal [[Gestapo|Gestapu]] povolenie vykonať uňho domovskú prehliadku a u jeho domovníčky bola zaistená ukrývajúca sa istá pani Kepichová, ktorá bola odvlečená do koncentračného tábora a zavraždená,<ref name="proces"/>{{rp|104}} * angažovanie sa cirkvi v prospech [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a boj kňazov proti poprave [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]],<ref name="proces"/>{{rp|108}} * kňazi skladali sľub vernosti ľudovodemokratickej republike s výhradami, ale fašistickému režimu bez výhrad,<ref name="proces"/>{{rp|109}} * špionážne aktivity v prospech emigrácie, Vatikánu, pričom bola citovaná správa vatikánskeho rozhlasu z [[30. november|30. novembra]] [[1950]], že na Slovensku bol umŕtvený cirkevný život, zavreté kostoly a [[Michal Buzalka]] údajne vo väzení zomrel,<ref name="proces"/>{{rp|112}} [[Súbor:Pavol Godjic.jpg|náhľad|vpravo|[[Pavol Petro Gojdič]]]] Ako posledný bol vypočúvaný [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], počas výsluchu sa riešili: * snahy [[Vatikán|Vatikánu]] dostať Ukrajinu pod svoju cirkevnú správu.<ref name="proces"/>{{rp|117}} * údajná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] spolupráca s [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] na programe „Veľkej Ukrajiny“ siahajúcej až po [[Poprad]],<ref name="proces"/>{{rp|118}} * falšovanie matrík kňazmi za účelom vystavovania falošných dokladov pre banderovcov prichádzajúcich na územie republiky,<ref name="proces"/>{{rp|120}} * vina za [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovské]] zločiny (spomína sa proces s Ivanom Kliszom), vyčíňanie banderovcov na východnom Slovensku, ako aj banderovské vraždy [[24. jún|24. júna]] [[1947]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]], je pripisovaná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]],<ref name="proces"/>{{rp|126-127}} * [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] za podporu Demokratickej strany vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách roku 1946]] od ministra Pietora osobné auto a povereník Styk mu poukázal 250&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]],<ref name="proces"/>{{rp|129}} * biskupská konferencia v Trnave v auguste [[1949]] exkomunikovala signatárov [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]]. Cirkev ale neexkomunikovala kapitalistov a fašistov,<ref name="proces"/>{{rp|132}} * špionáž prostredníctvom organizácie Americká charita,<ref name="proces"/>{{rp|136}} * zneužívanie finančných zbierok a súm zo zahraničia na podporu banderovcov a kňazov pôsobiacich proti republike,<ref name="proces"/>{{rp|137}} * [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] žiadosť [[Svätá stolica|Svätej stolici]] vysvätiť jedného alebo dvoch tajných biskupov, ktorí by pokračovali v činnosti po Gojdičovom zatknutí.<ref name="proces"/>{{rp|138}} ===Svedkovia=== Od [[12. január|12. januára]] sa konali výpovede svedkov. Prví dvaja svedkovia, Jozef Sakalík a Valent Gaduš, vypovedali vo veci vykorisťovania pracujúcich (obaja pracovali ešte pred vojnou pre [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] za mimoriadne nevýhodných pracovných podmienok a boli prepustení potom, ako požadovali uľahčenie práce, resp. zvýšenie mzdy).<ref name="proces"/>{{rp|140-143}} Výpovede svedkov boli irelevantné vzhľadom k trestnej činnosti obvineného [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Svedok [[Ľudovít Obtulovič]] (sám odsúdený v jednom z prvých politických procesov s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 8 rokov) zastupoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] v roku [[1945]] počas biskupovho obvinenia z kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Svedecká výpoveď sa týkala Obtulovičovej intervencie u predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].<ref name="proces"/>{{rp|144-146}} Svedkovia Štefan Bača a František Irha svedčili o [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovom]] nátlaku na kňazov, aby odmietli komunistickú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]] a o perzekúcii kňazov, ktorí sa chceli zapojiť do budovania republiky a spojiť sa s pracujúcim ľudom.<ref name="proces"/>{{rp|147-149}} Bývalý generálny tajomník [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Ján Kempný]] (sám odsúdený v politickom procese s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 6 rokov) v procese svedčil o intervencii [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], o [[Aprílová dohoda|Aprílovej dohode]] katolíkov s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]] a o pozadí [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesu s Dr. Jozefom Tisom]].<ref name="proces"/>{{rp|149-153}} Svedok kňaz Anton Suroviak opisoval svoje suspendovanie [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] z dôvodu účasti v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]].<ref name="proces"/>{{rp|149-155}} Svedok Violant Andrejkovič pôsobil v armáde [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na východnom fronte ako [[podplukovník]] duchovnej služby. V rámci svedeckej výpovede uviedol, ako zhromažďoval informácie a vykonával na Ukrajine špionáž pre Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|156}} Svedok Štefan Uhrín bol spolu s [[Bernard Jaško|Bernardom Jaškom]] a [[Pavol Kalinaj|Pavlom Kalinajom]] (všetko členovia [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) odsúdený v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|politickom procese]] [[9. november|9. novembra]] [[1949]] na 18 rokov odňatia slobody{{#tag:ref|Rozsudok z [[9. november|9. novembra]] [[1949]] v [[Proces so skupinou Jaško a spol.|procese so skupinou „Jaško a spol.“]] znel trest smrti pre [[Bernard Jaško|Bernarda Jaška]] a [[Pavol Kalinaj|Pavla Kalinaja]], 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny.|group=pozn.}} Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].<ref name="proces"/>{{rp|158-160}} Svedkyňa Anna Mária Bärová, bývalá zamestnankyňa rakúskeho konzulátu v Bratislave svedčila o pomoci pri špionážnych aktivitách Michala Buzalku.<ref name="proces"/>{{rp|162-164}} Svedok Dezider Kalina podal v novembri [[1942]] [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] informácie o zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom na Nemcami okupovaných územiach, vrátane svedectva o osude slovenských Židov, ktorých stretol pri [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzi]]. [[Michal Buzalka|Buzalka]] mal odpovedať Tisovým citátom, že údelom Židov je trpieť.<ref name="proces"/>{{rp|165-168}} Svedkovia Boris Turkyňák, Pavol Hučko a Rehor Buranič referovali o špionážnej činnosti [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] a o [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovej]] pomoci kňazom utekajúcim z Poľska a Sovietskeho zväzu, ako aj pomoci [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcom]] formou vybavovania falošných dokladov a organizáciou ich prechodu na západ.<ref name="proces"/>{{rp|168-176}} Námestník štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] v závere vypočúvania svedkov prezentoval dokumenty týkajúce sa [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši|vypálenia obce Maloduš]] slovenskými vojakmi počas pôsobenia na východnom fronte, pričom obvinil [[Michal Buzalka|Buzalku]] zo zodpovednosti za tento čin, nakoľko v pastierskych listoch vyzýval vojakov poslúchať rozkazy.<ref name="proces"/>{{rp|176-177}} Prezentované boli fotky [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] v prítomnosti nemeckých dôstojníkov na východnom fronte. Biskupom bol vytýkaný článok „Odkaz našich biskupov“ v [[Gardista (noviny)|Gardistovi]] vyzývajúci veriacich na zachovanie pokoja. Žiadosť biskupov o riešenie otázky Jozefa Tisa z decembra [[1945]] bola interpretovaná ako vyhrážka.<ref name="proces"/>{{rp|179}} V záverečnej reči [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] zdôrazňoval, že ''„od nej, od krvavej zločinnej voľby vedenej i proti nášmu štátu a nášmu ľudu očakávali návrat strateného raja{{--}}návrat starých panských čias.“''.<ref name="proces"/>{{rp|184}} ===Obhajoba a posledné slovo obvinených=== V sobotu [[13. január|13. januára]] obhajcovia Dr. Štefan Kráľ (obhajoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]), Dr. Vojtech Rampášek (obhajca [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]]) a Dr. Ivan Ottlyk (obhajca [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]) konštatovali preukázanie plnej viny obžalovaných vo všetkých bodoch obžaloby a uvádzali iba poľahčujúce okolnosti smerujúce k potenciálnemu zmierneniu trestu. Takými uvedenými okolnosťami boli najmä úplné kajúcne priznania sa obvinených. U [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] žiadal Dr. Štefan Kráľ vziať do úvahy, že [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] konal v zmysle príkazov a intencií svojich nadriadených ([[Svätá stolica|Svätej stolice]]).<ref name="proces">{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}</ref>{{rp|213}} Dr. Vojtech Rampášek uvádzal, že [[Michal Buzalka]], hoci pochádzal z robotníckej rodiny, bol od svojich desiatich rokov (kedy sa dostal k piaristom) odtrhnutý od bežného života a reality.<ref name="proces"/>{{rp|214}} Podobne argumentoval aj Dr. Ivan Ottlyk výchovou k poslušnosti v seminári a odtrhnutím od reálneho života v prípade [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]. Tu však uvádzal aj [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičove]] činy pri ochrane rasovo prenasledovaných počas trvania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].<ref name="proces"/>{{rp|215}} [[Ján Vojtaššák]] v rámci scenára procesu v záverečnej reči plne doznal svoje činy a žiadal o možnosť tieto zločiny odčiniť a napraviť. [[Michal Buzalka]] popri priznaní uviedol: ''„odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali ...“''<ref name="proces"/>{{rp|217}} [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] skonštatoval: ''„... som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR ... A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čo som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených.“''<ref name="proces"/>{{rp|218}} ===Rozsudok=== V pondelok [[15. január|15. januára]] vyniesol predseda súdu [[Karol Bedrna]] rozsudok. Ján Vojtaššák a Dr. Th. Michal Buzalka boli uznaní vinnými zo zločinu úkladov proti republike podľa §. 1 al. l a 4 zák. č. 50/23 Sb. Všetci obvinení boli uznaní vinnými zo: * zločinu vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zák. č. 50/23 Sb. * zločinu velezrady podľa § 1 ods. 1 lit. c) ods. 2 a obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb. * zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 23l/48 Sb., obvinený Pavol Gojdič tiež podľa ods. 2 lit. e) a obvinený Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa ods. 2 lit. e), d) toho istého zák. ustanovenia.<ref name="proces"/>{{rp|222}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}} Obvinení boli potrestaní: {{Citát| I.) Obvinený [[Ján Vojtaššák]] podľa § 1 ods. 1 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 90, 96, 99 zák. čl. V/1878 odňatím slobody na 24 (dvadsaťštyri) roky. Podľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažný trest 500&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. II.) Obvinený Dr. Th. [[Michal Buzalka]], podľa § 1 ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/l878, § 113 ods. 1 zák. čís. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zákona ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske. III.) Obvinený [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], podľa § 1 ods, 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/1878, § 113 ods. I. zák. č. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažitý trest 200&nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.|<ref name="proces"/>{{rp|223}} <ref name="Letz"/>{{rp|252}}}} [[Ján Vojtaššák]] trest prijal, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Gojdič]] si vyžiadali trojdňovú lehotu na rozmyslenie.<ref name="proces"/>{{rp|223}} ==Dohra== Priebeh procesu bol rozoberaný v hodnotiacich správach na rôznych úrovniach. Podľa súhrnnej hodnotiacej správy Štátnej prokuratúry v Prahe o procesoch „S. Zela a spol.“ a „J. Vojtaššák a spol.“ z [[5. február|5. februára]] [[1951]] verejnosť procesu venovala veľkú pozornosť. Prišlo 2&nbsp;433 rezolúcií schvaľujúcich proces aj rozsudok. Naproti tomu prišlo iba 20 anonymných dopisov ''„štvavého obsahu a velmi ubohé úrovně“''. Zahraničná tlač a rozhlas väčšinou na proces reagovali len stručným referovaním o priebehu procesu bez komentárov, iba vatikánsky rozhlas pokračoval ''„ve svém nestoudném štvaní.“''<ref name="Letz"/>{{rp|316}} Rovnako boli monitorované reakcie obyvateľstva na proces v jednotlivých krajoch. Napríklad správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka zo [[6. február|6. februára]] [[1951]] adresovaná Sekretariátu ÚV KSS uvádzala: {{Citát|Osobitnú kampaň robila reakcia na východnom Slovensku, najmä v Prešovskom kraji. Využila skutočnosť, že na rozdiel od vypočúvania druhých dvoch biskupov sa Gojdičovo vypočúvanie nevysielalo rozhlasom – čo bola nesporne chyba – a rozširovala v rôznych verziách, že Gojdič dokázal pred súdom svoju nevinu, alebo dokonca, že je mŕtvy a pod. Ba rozširovala aj hotové legendy o Gojdičovi: že vraj má svätožiaru, že mu žiaria rany a od tejto žiary vraj už zomrelo niekoľko členov SNB a pod. Chyba sa napráva tým, že Gojdičovu výpoveď vysiela rozhlas dodatočne, a to najmä košická a prešovská vysielačka.|<ref name="Letz"/>{{rp|322}}}} Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).<ref name="kincok"/>{{rp|73}} Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.<ref name="Sokolovic">{{Citácia Harvard |Rok=2010 |Priezvisko=Sokolovič |Meno=Peter |URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf |Periodikum=Pamäť národa |Ročník=VI. |Číslo=3 |Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958 |Vydavateľ=Ústav pamäti národa |PriezviskoEditora=Klubert |MenoEditora=Tomáš |issn=1336-6297 }}</ref> Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi. V roku 1955 [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlovi Gojdičovi]] zmenili doživotný trest na trest 25 rokov odňatia slobody. Nasledujúci rok generálny prokurátor prerušil výkon trestu [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Ján Vojtaššák|Jánovi Vojtaššákovi]], no boli izolovaní na území Čiech.<ref name="upn"/> [[Michal Buzalka]] bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel.<ref name="Buzalka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 45. výročie úmrtia biskupa Michala Buzalku | url = https://www.mosr.sk/45-vyrocie-umrtia-biskupa-michala-buzalku/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}</ref> [[Ján Vojtaššák|Ján Vojtaššáka]] v roku [[1958]] opäť uväznili a bol vo väzení až do amnestie [[5. október|5. októbra]] [[1963]]. [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] [[17. júl|17. júla]] [[1960]], v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.<ref name="Gojdic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM biskup-mučeník (1888-1960) | url = https://www.grkatpo.sk/blahoslaveni/pavol-peter-gojdic/ | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov}}</ref> Všetci traja boli po roku [[1989]] rehabilitovaní. Biskupa [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] za blahoslaveného.<ref name="upn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-13_14.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Politické procesy na Slovensku]] * [[Karol Bedrna]] == Iné projekty == {{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}} {{Komunistická strana Československa}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny práva]] [[Kategória:Komunizmus na Slovensku]] [[Kategória:Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biskupi]] [[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]] [[Kategória:Súdne procesy]] [[Kategória:1951 v Česko-Slovensku]] [[Kategória:1951 na Slovensku]] iczps3llz16sewbce8jj6hzpcj367t9 0 750881 8357047 8226725 2026-08-16T19:28:25Z MelchiorSK 157187 8357047 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Avgaroz Bandaisdze | Rodné meno = | Popis osoby = [[pisár]], [[Kaligrafia|kaligraf]], [[Iluminácia (maľba)|iluminátor]] a [[Maliar (umelec)|maliar]], | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[14. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = Grigol | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Avgaroz Bandaisdze''' ({{VJZ|kat|ავგაროზ ბანდაისძე|''Avgaroz Bandaisdze''}}; fl. [[14. storočie]]) bol [[stredovek]]ý [[Gruzínci|gruzínsky]] [[pisár]], [[Kaligrafia|kaligraf]], [[Iluminácia (maľba)|iluminátor]] a [[Maliar (umelec)|maliar]], ktorý pôsobil v [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínskom kráľovstve]], najmä na dvore ksanských vojvodov (eristavov). Autor viacerých významných [[Rukopis (starý dokument)|rukopisov]], najmä [[Kronika (stredovek)|kroniky]] ''Dzegli Eristavta'' o dejinách ksanského vojvodstva.<ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = ჯ | priezvisko zborník = ჩიკვილაძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ავგაროზ ბანდაისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1975 | isbn = | dátum prístupu = 2026-08-06 | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/20908 | diel = 1. ა{{--}}ატოცი | typ dielu = ტომი | strany = 118 | jazyk = kat | poznámka = [Avgaroz Bandaisdze. In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 1. A{{--}}Atoci] }}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ავგაროზ ბანდაისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = 2026-05-30 | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00005024/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Avgaroz Bandaisdze. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> == Život == Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pôsobil na dvore ksanských vojvodov (eristavov), kde sa venoval opisovaniu liturgických rukopisov, kaligrafii a knižnej maľbe. Mal syna Grigola, ktorý bol taktiež kaligrafom, pisárom a iluminátorom.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Dielo == Avgaroz Bandaisdze patrí medzi významné osobnosti gruzínskej stredovekej knižnej maľby. Jeho tvorba predstavuje syntézu vyspelej kaligrafickej a maliarskej tradície. Diela spojené s jeho menom patria k významným pamiatkám gruzínskeho písomníctva 14. storočia.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí súbor modlitieb ''Paraklis'' (sign. A-575; dnes Gruzínske národné centrum rukopisov, [[Tbilisi]]), ktorý bol podľa kolofónu prenesený z monastiera Largvisi. Zbierka obsahuje cirkevné [[Hymnus|hymny]] určené pre jednotlivé dni liturgického týždňa. Modlitby sú zapísané gruzínskym cirkevným [[Písmo (jazykoveda)|písmom]] [[nuschuri]] a predstavuje významný doklad vyspelej kaligrafickej tradície. Text je zhotovený hnedým atramentom v jednom stĺpci, pričom iniciály a majuskulné formy písmen sú organicky integrované do textového poľa. Kaligrafické spracovanie sa vyznačuje vysokou technickou úrovňou, pravidelnosťou písma a istotou rukopisu, čo poukazuje na autorovu profesionálnu zručnosť. Avgaroz Bandaisdze sa podieľal aj na výzdobe [[evanjeliár]]a, ktorý pre ksanského vojvodu (eristava) Viršela III. odpísal pisár Giorgi Tabauri. Jeho prínos spočíval vo vyhotovení dekoratívnych oblúkov a figurálnych vyobrazení evanjelistov. Tieto práce dokumentujú jeho pôsobenie nielen ako kaligrafa, ale aj ako maliara a iluminátora rukopisov.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Za jeho najvýznamnejšie dielo sa považuje kronika ''Dzegli Eristavta'' (dnes Gruzínské národné centre rukopisov, Tbilisi), ktorá predstavuje jeden z najdôležitejších prameňov k dejinám ksanského vojvodstva a zároveň patrí medzi najvýznamnejšie regionálne historiografické diela Gruzínskeho kráľovstva. Dielo zachytáva dejiny ksanského vojvodstva, jedného z najmocnejších feudálnych vojvodstiev vo východnom Gruzínsku, pričom podrobne opisuje rodové línie miestnych vládcov, vojenské konflikty, majetkové nároky, vzťahy s kráľovským dvorom a kontakty so severokaukazskými národmi. Kronika zároveň poskytuje cenné informácie o geopolitickej situácii [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] v 14. storočí. Text osvetľuje rozpad Gruzínskeho kráľovstva pod tlakom mongolského [[Ílchanát|Ílchanátu]] a [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]. Osobitnú hodnotu majú správy o obrane strategických horských priesmykov vrátane [[Darialský priesmyk|Darialského priesmyku]] a záznamy o dôsledkoch [[Čierna smrť|moru]], ktorý v polovici 14. storočia zasiahol Kaukaz a spôsobil rozsiahle demografické straty. Kronika obsahuje jedno z mála zachovaných dobových svedectiev o priebehu morovej epidémie v oblasti Ksani.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Какабадзе | meno = Саурмаг Саргисович | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Хроника ксанских эриставов начала XV в | periodikum = Письменные памятники Востока | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Институт восточных рукописей | miesto = Москва | rok = 1970 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 103{{--}}126 | url = | dátum prístupu = 2026-05-31 | issn = | poznámka = [KAKABADZE, Saurmag Sargisovič. Chronika ksanskich eristavov načala 15 v. In: Pismennyje pamiatniki Vostoka. Moskva : Institut vostočnych rukopisej] | jazyk = rus }}</ref> Gruzínsky [[historik]] Šota Meschia vyslovil hypotézu, že Avgaroz Bandaisdze bol autorom alebo zostavovateľom pôvodnej verzie tohto diela. Podľa jeho interpretácie rukopis zachovaný v archíve Marie-Félicité Brosset zhotovil práve Avgaroz Bandaisdze, ktorý ho zároveň doplnil o portrét ksanského vojvodu (eristava) Viršela III. Hoci uvedená atribúcia nie je v odbornej literatúre všeobecne prijímaná bez výhrad a zostáva predmetom vedeckých diskusií. Dielo je považované za významný doklad vyspelej gruzínskej historiografickej, kaligrafickej a knižnej tradície 14. storočia. Zároveň predstavuje cenný jazykový prameň, ktorý dokumentuje podobu stredovekej [[Gruzínčina|gruzínčiny]], jej historickú terminológiu a feudálno-právnu slovnú zásobu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = 15 | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. ''Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi, mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi''. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ავგაროზ ბანდაისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = 2026-05-30 | url = | diel = 1. ა{{--}}გილდია | typ dielu = ტომი | strany = 62 | jazyk = kat | poznámka = [Avgaroz Bandaisdze. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 1. A{{--}}Gildia] }} {{DEFAULTSORT:Bandaisdze, Avgraz}} [[Kategória:Narodenia v 14. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 14. storočí]] [[Kategória:Gruzínski maliari]] qu0phnw3q74sywgxaikwduydrgbdm91 0 751195 8356935 8245672 2026-08-16T16:00:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Lyle Foster | foto = Lyle Foster 29112025 (6).jpg | popis = Foster v roku 2025 | dátum narodenia = {{dnv|2000|9|3}} | miesto narodenia = [[Carletonville]] | štát = [[Južná Afrika]] | výška = 185 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Burnley FC]] | klubové číslo = 9 | mládežnícke roky = -2017 | mládežnícke kluby = [[Orlando Pirates FC|Orlando Pirates]] | roky = 2017-2019<br>2019<br>2019-2020<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2021<br>2021-2022<br>2022-2023<br>2023- | kluby = [[Orlando Pirates FC|Orlando Pirates]]<br>[[AS Monaco|AS Monaco II]]<br>[[AS Monaco]]<br>→ [[Cercle Brugge KSV|Cercle Brugge]]<br>[[Vitória S.C.|Vitória de Guimarães]]<br>[[Vitória S.C.|Vitória de Guimarães B]]<br>→ [[KVC Westerlo|Westerlo]]<br>[[KVC Westerlo|Westerlo]]<br>[[Burnley FC|Burnley]] | zápasy(góly) = {{0}}11{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}23{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}21{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}89{{0}}(11) | národné mužstvo = {{RSA}} [[Juhoafrické národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Južná Afrika U17]]<br>{{RSA}} [[Juhoafrické národné futbalové mužstvo do 20 rokov|Južná Afrika U20]]<br>{{RSA}} [[Juhoafrické národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Južná Afrika U23]]<br>{{RSA|f|1}} | reprezentačné roky = 2016<br>2017-2019<br>2019-2021<br>2018- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}31{{0}}(10) | pkupdate = 7. 6. 2026 }} '''Lyle Brent Foster''' (* [[3. september]] [[2000]], [[Carletonville]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je juhoafrický profesionálny futbalista hrajúci na pozícii útočníka za [[Burnley FC|Burnley]] v [[EFL Championship]]. == Klubová kariéra == === Orlando Pirates === Foster vyrastal v mládežníckom tíme [[Orlando Pirates FC|Orlando Pirates]]. Dňa [[15. september|15. septembra]] [[2017]] debutoval v prvom tíme pri remíze 0:0 s [[Durban City (2024)|Maritzburg United]] v [[Betway Premiership]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Augustine Mahlonoko - Remember the Name - Orlando Pirates FC | url = https://www.orlandopiratesfc.com/news/augustine-mahlonoko-remember-the-name/ | dátum vydania = 2018-08-05 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = en-ZA}}</ref> Dňa [[20. január|20. januára]] [[2018]] strelil prvý gól v klube pri remíze 1:1 s [[Polokwane City]]. === AS Monaco === V januári 2019 podpísal zmluvu s tímom [[AS Monaco FC|AS Monaco]] v [[Ligue 1]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lyle Foster joins AS Monaco - AS Monaco|url=https://www.asmonaco.com/en/lyle-foster-a-las-monaco/|periodikum=AS Monaco|dátum=2019-01-02|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20200215183144/https://www.asmonaco.com/en/lyle-foster-a-las-monaco/|dátum archivácie=2020-02-15}}</ref> V klube začínal v rezerve. Dňa [[9. august|9. augusta]] [[2019]] debutoval v prvom tíme pri prehre 0:3 s [[Olympique Lyonnais|Olympique Lyon]]. ==== Hosťovanie v Cercle Brugge ==== Dňa [[30. august|30. augusta]] [[2019]] bol Foster poslaný na hosťovanie do belgického tímu [[Cercle Brugge KSV|Cercle Brugge]] v [[Jupiler League]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Panzo and Foster join Cercle Brugge - AS Monaco|url=https://www.asmonaco.com/en/panzo-and-foster-join-cercle-brugge/|periodikum=AS Monaco|dátum=2019-08-30|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=en-US|meno=Damien|priezvisko=Chédeville|url archívu=https://web.archive.org/web/20230922122550/https://www.asmonaco.com/en/panzo-and-foster-join-cercle-brugge/|dátum archivácie=2023-09-22}}</ref> O dva dni debutoval v tíme pri prehre 2:3 s [[KAA Gent]]. V sezóne odohral 19 zápasov a strelil v nich jeden gól. === Vitória de Guimarães === V auguste [[2020]] prestúpil do portugalské klubu [[Vitória S.C.|Vitória de Guimarães]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Foster garantido por 5 épocas|url=https://www.vitoriasc.pt/pt/news/index/view/foster-garantido-por-5-epocas|periodikum=Vitória Sport Clube - Site Oficial|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=pt|priezvisko=Vitória SC :: Futebol Equipa A|url archívu=https://web.archive.org/web/20200815073833/https://www.vitoriasc.pt/pt/news/index/view/foster-garantido-por-5-epocas|dátum archivácie=2020-08-15}}</ref> Pre zranenie nastúpil v sezóne iba do siedmych zápasoch z toho päť odohral v [[Liga Portugal]]. === Westerlo === V lete 2021 bol Foster poslaný opäť na hosťovanie a opäť do Belgicka tentokrát do tímu [[KVC Westerlo]] v druhej belgickej lige [[Challenger Pro League]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lyle Foster emprestado ao KVC Westerlo - Vitória Sport Clube|url=https://vitoriasc.pt/2021/08/31/lyle-foster-emprestado-ao-kvc-westerlo/|periodikum=Vitória Sport Clube|dátum=2021-08-31|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=pt-PT|url archívu=https://web.archive.org/web/20230201230556/https://vitoriasc.pt/2021/08/31/lyle-foster-emprestado-ao-kvc-westerlo/|dátum archivácie=2023-02-01}}</ref> V tíme debutoval [[28. august|28. augusta]] pri výhre 3:2 nad [[Lierse S.K.|Lierse]]. Prvý gól v klube strelil [[28. október|28. októbra]] pri výhre 2:1 nad [[Royal Antwerp FC|Royal Antwerp]] v [[Croky Cup|belgickom pohári]]. S tímom vyhrali druhú belgickú ligu a postúpili do [[Jupiler League]]. Po postupe v lete 2022 podpísal s tímom štvorročnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lyle foster signs for 4 seasons • KVC Westerlo | url = https://kvcwesterlo.be/lyle-foster-signs-for-4-seasons/ | vydavateľ = kvcwesterlo.be | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = nl | url archívu = https://web.archive.org/web/20220513125235/https://kvcwesterlo.be/lyle-foster-signs-for-4-seasons/ | dátum archivácie = 2022-05-13 }}</ref> V [[Jupiler League]] za [[KVC Westerlo]] debutoval [[24. júl|24. júla]] pri výhre 2:0 nad [[Cercle Brugge KSV|Cercle Brugge]]. Prvý gól strelil [[13. august|13. augusta]] pri výhre 4:2 nad [[Standard Liège]]. === Burnley === V januári 2023 prestúpil Foster do anglického tímu [[Burnley FC|Burnley]] v [[EFL Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLARETS CAPTURE FOSTER {{!}} BurnleyFC | url = https://www.burnleyfootballclub.com/content/clarets-capture-foster | vydavateľ = www.burnleyfootballclub.com | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230125180507/https://www.burnleyfootballclub.com/content/clarets-capture-foster | dátum archivácie = 2023-01-25 }}</ref> Dňa [[4. február|4. februára]] debutoval v tíme pri výhre 3:0 s [[Norwich City FC|Norwich City]]. Prvý gól strelil [[11. marec|11. marca]] pri výhre 3:0 s [[Wigan Athletic FC|Wiganom]]. Do konca sezóny odohral 15 zápasov a prispel k postupu tímu do [[FA Premier League|Premier League]]. Dňa [[11. august|11. augusta]] [[2023]] debutoval v [[FA Premier League|Premier League]] pri prehre 0:3 s [[Manchester City FC|Manchestrom City]]. Už v druhom zápase [[27. august|27. augusta]] strelil prvý gól pri prehre 1:3 s [[Aston Villa FC|Aston Villou]]. Kvôli duševným problémom vynechal dva mesiace a vrátil sa až v decembri 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lyle Foster: Burnley striker in care of specialists over mental health issue|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/67370283|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-11-09|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=en-GB}}</ref> V prvej sezóne [[FA Premier League|Premier League]] odohral 24 zápasov a strelil päť gólov. S tímom však zostúpil do [[EFL Championship]]. V sezóne 2024/25 odohral 31 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil tri góly. Prispel k druhému miestu v lige a k návratu tímu do [[FA Premier League|Premier League]]. == Reprezentačná kariéra == Foster pôsobil v mládežníckych tímov Južnej Afriky. V prvom tíme Južnej Afriky debutoval [[8. október|8. októbra]] [[2020]] pri remíze 1:1 s [[Namíbijské národné futbalové mužstvo|Namíbiou]] v prípravnom zápase. Dňa [[9. september|9. septembra]] [[2022]] strelil svoj prvý gól pri prehre 1:2 s Marokom v kvalifikácii na [[Africký pohár národov 2025]]. Foster bol nominovaný do záverečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2025]]. Na turnaji odohral štyri zápasy a strelil v nich dva góly. S Južnou Afrikou skončili v osemfinále po prehre 1:2 s [[Kamerunské národné futbalové mužstvo|Kamerunom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TotalEnergies AFCON Morocco 2025 fever rises as Broos become first coach to unveil final squad | url = https://www.cafonline.com/afcon2025/news/totalenergies-afcon-morocco-2025-fever-rises-as-broos-become-first-coach-to-unveil-final-squad/ | vydavateľ = TotalEnergies AFCON Morocco 2025 fever rises as Broos become first coach to unveil final squad | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = en-GB}}</ref> Foster je zaradený do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 7. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Orlando Piraets]] |2017/18 |[[Betway Premiership]] |9 |1 |2 |0 | colspan="2" |― |11 |1 |- |[[AS Monaco FC|AS Monaco]] II |2018/19 |[[Championnat National 2]] |8 |3 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |8 |3 |- | rowspan="3" |[[AS Monaco FC|AS Monaco]] |2018/19 | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |0 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |0 |0 |- |2019/20 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !2 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !2 !0 |- |[[Cercle Brugge KSV|Cercle Brugge]] (hosť.) |2019/20 |[[Jupiler League]] |18 |1 |1 |0 | colspan="2" |― |19 |1 |- |[[Vitória S.C.|Vitória de Guimarães]] B |2020/21 |Campeonato de Portugal |4 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |4 |0 |- |[[Vitória S.C.|Vitória de Guimarães]] B |2020/21 |[[Liga Portugal]] |5 |0 |1 |0 |1 |0 |7 |0 |- |[[KSV Westerlo|Westerlo]] (hosť.) |2021/22 |[[Challenger Pro League]] |23 |4 |3 |1 | colspan="2" |― |26 |5 |- | rowspan="2" |[[KSV Westerlo|Westerlo]] |2022/23 |[[Jupiler League]] |21 |8 |0 |0 | colspan="2" |― |21 |8 |- ! colspan="2" |Celkom !44 !12 !3 !1 ! colspan="2" |― !47 !13 |- | rowspan="5" |[[Burnley FC|Burnley]] |2022/23 |[[EFL Championship|Championship]] |11 |1 |4 |0 | colspan="2" |― |15 |1 |- |2023/24 |[[FA Premier League|Premier League]] |24 |5 |1 |0 |1 |0 |26 |5 |- |2024/25 |[[EFL Championship|Championship]] |28 |2 |2 |1 |1 |0 |31 |3 |- |2025/26 |[[FA Premier League|Premier League]] |26 |3 |1 |0 |0 |0 |27 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !89 !11 !8 !1 !2 !0 !99 !12 |- ! colspan="3" |Celkovo !179 !28 !15 !2 !3 !0 !197 !30 |} ; === Medzinárodné === ''K 7. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |{{ZAF|f}} |2020 |2 |0 |- |2021 |1 |0 |- |2022 |3 |1 |- |2023 |5 |3 |- |2024 |4 |2 |- |2025 |9 |4 |- |2026 |4 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !29 !10 |} == Úspechy hráča == '''Westerlo''' * [[Challenger Pro League]]: 2021/22 '''Burnley''' * [[EFL Championship]]: 2022/23 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/lyle-foster/profil/spieler/467623 == Zdroj == {{Preklad|en|Lyle Foster|1358184977}} {{DEFAULTSORT|Foster|Lyle}} [[Kategória:Juhoafrickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Orlando Pirates]] [[Kategória:Hráči AS Monaco FC]] [[Kategória:Hráči Cercle Brugge]] [[Kategória:Hráči Vitória Guimarães]] [[Kategória:Hráči Westerlo]] [[Kategória:Hráči Burnley FC]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Jupiler League]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2025]] 13azjby422anr89oivuyw4zwmxx7hca 0 751513 8357039 8234486 2026-08-16T18:28:57Z Henrіch 186557 budedop 8357039 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=B. J. Young|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia=[[23. júl]], [[1997]]|Miesto narodenia=[[Anchorage]], [[Aljaška]], [[USA]]|Dátum úmrtia={{duv|2005|11|30|1977|7|23}}|Miesto úmrtia=[[Vancouver]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]|Pozícia=útočník|Streľba=pravá ruka|Výška=178|Váha=81|Hral za=[[Detroit Red Wings]]|Draft=157. celkovo, 1997 [[Detroit Red Wings]]|Rok1=1997|Rok2=2005}} '''Jerry Franklin „B. J.“ Young''' (* [[23. júl]] [[1977]], [[Anchorage]], [[Aljaška]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[30. november]] [[2005]], [[Vancouver]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]) bol americký hokejový útočník. Odohral jeden zápas v [[National Hockey League|NHL]] za tím [[Detroit Red Wings]], ktorý ho aj draftoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = B.J. Young Stats, Height, Weight, Position, Title | url = https://www.hockey-reference.com/players/y/youngbj01.html | vydavateľ = Hockey-Reference.com | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = en}}</ref> Zahynul pri autonehode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = B.J. Young (1977-2005) | url = https://theahl.com/news/b-j-young-1977-2005 | vydavateľ = theahl.com | dátum vydania = 2005-12-01 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = en-US | priezvisko = theahl}}</ref> == Životopis == S hokejom začínal v rodnom [[Anchorage]], odkiaľ sa presunul do prestížnej juniorskej ligy [[Western Hockey League|WHL]]. Začínal v tíme [[Tri-City Americans]], ale v sezóne 1994/95 ho vymenili do tímu [[Red Deer Rebels]]. V novom mužstve sa okamžite zaradil medzi opory: celkovo zaň odohral 151 zápasov so ziskom 222 bodov. Vďaka vynikajúcim výkonom bol draftovaný do NHL tímom [[Detroit Red Wings]] zo 157. miesta v roku 1997. Hneď po drafte podpísal dvojročný kontrakt s Red Wings a v ročníku 1997/98 sa presunul do ligy [[American Hockey League|AHL]]. V tejto lige odohral dokopy štyri sezóny za kluby [[Adirondack Red Wings]] a [[Cincinnati Mighty Ducks]]. V druhom menovanom bol jeden rok najlepším strelcom klubu. Svoj jediný zápas v NHL odohral v sezóne 1999/2000. Nastúpil na dve striedania a nebodoval. Po skončení danej sezóny sa síce dohodol na ročnom predĺžení zmluvy s Red Wings, ale klub ho preradil do rezervného celku [[Manitoba Moose]] v [[IHL]]. Od roku 2003 až do svojho skonu bol hráčom [[Alaska Aces|Anchorage Aces]] z rodného mesta. V mužstve istý čas zastával pozíciu kapitána. === Reprezentácia === Za Spojené štáty nastúpil na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1997|MS hráčov do 20 rokov 1997]]. V šiestich zápasoch získal štyri body a bol štvrtým najproduktívnejším hráčom tímu. USA získali striebornú medailu. === Smrť === Zahynul pri autonehode 30. novembra 2005 v kanadskom Vancouveri. Zišiel z vozovky a narazil do stromu a stĺpu verejného osvetlenia. Mal 28 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = B.J. Young (1977-2005) | url = https://theahl.com/news/b-j-young-1977-2005 | vydavateľ = theahl.com | dátum vydania = 2005-12-01 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = en-US | priezvisko = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Bjørn Skaare|Björn Skaare]] {{DEFAULTSORT:Young, B. J.}} [[Kategória:Hokejisti USA]] [[Kategória:Hokejoví útočníci USA]] [[Kategória:Hráči Detroit Red Wings]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Detroit Red Wings]] [[Kategória:Hráči Manitoba Moose]] [[Kategória:Obete cestných dopravných nehôd]] [[Kategória:Osobnosti z Anchorage]] o0fjcz50cbkhwvb2lsq4bw8q52ww5km 0 751698 8357072 8356665 2026-08-16T21:45:09Z Ready2Ride 298352 8357072 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov) |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/ |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2025-05-20 |dátum prístupu=2025-09-30 |jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] ^{[pozn. RUS]} a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] ^{[pozn. LIE]}) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2025 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňovala prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1^EPS</small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | <small>+1^EPS</small> |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | align="center" |3 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 | |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 | |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 | |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 | |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 | |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 | |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 | |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[RUS]</small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="10" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 | |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 | |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 | |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 | |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[LIE]</small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska ^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska ^[pozn. ^LIE]) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže<br/>o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpil do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shakhtar earn automatic place in 2026/27 league phase thanks to Champions League rebalancing |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a2-1fdbe8841243-cc2d911740ee-1000--what-happens-if-the-uefa-champions-league-winners-have-also-/ |publisher=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-11 |dátum prístupu=2026-05-11 |jazyk=en-US}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sporting CP secure Champions League league phase berth following Aston Villa's Europa League triumph | url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a2-1fdbe897bb7f-131fc631688c-1000--what-happens-if-the-uefa-europa-league-winners-have-also/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-25 |dátum prístupu=2026-05-25 |jazyk=en-US}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])^EPS</small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} |} Poznámky: * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2026 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events | url = https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2026-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all | vydavateľ = Union of European Football Associations | dátum = 2025-12-15 | dátum prístupu = 2025-12-24 | jazyk = en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2027 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 na [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df9860a261-5068e9b6c51c-1000--uefa-champions-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne FC|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df98635dbd-bd0f9ed2d71e-1000--uefa-champions-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|0|9}}''' | align="left" |{{SRB}} '''[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]]''' {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}} <small>({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[NEC Nijmegen|NEC]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|5|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-2133e87717bc-9913021d47f2-1000--uefa-champions-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 18. a 19. augusta a odvetné zápasy 25. a 26. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" |{{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}} | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}} | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slávia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží prvýkrát a bude debutovať priamo v skupinovej fáze. A minimálne jeden debutant vzíde aj zo zápasu baráže o skupinovú fázu medzi [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] a [[Sabah FK|Sabah]], keďže ani jeden z nich sa doteraz nikdy neobjavil v skupinovej fáze Ligy majstrov. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; ^LM označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov. ​​Como sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnilo žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto nebolo zaradené do rebríčka; jeho koeficient 19,989 zodpovedá 20 % koeficientu talianskeho zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3/4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}<br/>'''KK UEFA: 132,000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 100,750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''KK UEFA: 71,000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 147,500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''KK UEFA: 97,750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''KK UEFA: 68,750'''</small> |1 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťaz majstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''KK UEFA: 144,500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''KK UEFA: 84,000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br/>'''KK UEFA: 63,000'''</small> |1 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťaz nemajstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 130,000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)<br/>'''KK UEFA: 83,000'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> (37.)<br/>'''KK UEFA: 61,000'''</small> ! align="left" |'''Kôš 4''' |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''KK UEFA: 127,000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''KK UEFA: 80,750'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br/>'''KK UEFA: 59,000'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br />'''KK UEFA: 27,500'''</small> |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''KK UEFA: 125,500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''KK UEFA: 76,500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br/>'''KK UEFA: 56,250'''</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ({{--}})<br/>'''KK UEFA: 19,989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''KK UEFA: 119,000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''KK UEFA: 75,250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br/>'''KK UEFA: 53,500'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br/>'''KK UEFA: 16,699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''KK UEFA: 113,250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''KK UEFA: 74,500'''</small> |1 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťaz nemajstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |4 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťazi majstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 104,750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''KK UEFA: 71,250'''</small> | | |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 16. a 17. februára a odvetné zápasy 23. a 24. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 9. a 10. marca a odvetné zápasy 16. a 17. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. apríla a odvetné zápasy 13. a 14. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 27. a 28. apríla a odvetné zápasy 4. a 5. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Metropolitano Stadium]], [[Madrid|Madrid]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | style="text-align:center;" |1. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 20ruu2g9f0av4mz1ywlajeg26ddozwq 0 751825 8357167 8255635 2026-08-17T08:47:53Z IronLiberty 280078 +lnk, -dlhšie označená veta bez zdroja/nepotvrditeľná 8357167 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Michal Novota | Portrét = Michal Novota.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1982|6|14}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | Zamestnanie = CEO spoločnosti Restartup | Webstránka = [https://www.novota.sk/ novota.sk] | Profesia = politický stratég, brand manažér, lektor, publicista | Bydlisko = [[Bratislava]] - [[Petržalka]] | Popis osoby = politický stratég a brand manažér | Štátna príslušnosť = [[Slovensko|Slovenská republika]] | Známy vďaka = bývalý hovorca KDH, bývalý poslanec miestneho zastupiteľstva v [[Petržalka|Petržalke]], bývalý poradca prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] }}'''Michal Novota''' (* [[14. jún|14. júna]] [[1982]], [[Bratislava]]) je slovenský politický stratég, konzultant v oblasti komunikácie a [[značka (marketing)|značiek]] a zakladateľ spoločnosti Restartup.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.restartup.sk/about-us/ | vydavateľ = restartup.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Je členom European Association of Political Consultants (EAPC)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota | url = https://www.eapc.eu/become-a-member/current-members/slovakia/michal-novota/ | vydavateľ = European Association of Political Consultants | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = en}}</ref> a členom Brand Council programu Superbrands Slovakia.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brand Council | url = https://www.slovaksuperbrands.com/index.php?k=8 | vydavateľ = Slovak Superbrands | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Dlhodobo sa venuje politickému marketingu a [[volebná kampaň|volebným kampaniam]] na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]].<ref name=":3" /> Spolupracoval na politických kampaniach [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[KDU-ČSL]] a koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav ml.|autor=|odkaz na autora=|titul=Muž zo zákulisia kampaní Sulíka a Babiša: ako sa rodí úspech|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/322974/muz-zo-zakulisia-kampani-sulika-a-babisa-ako-sa-rodi-uspech/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-29|dátum prístupu=2026-06-23|priezvisko2=Bárdy|meno2=Peter}}</ref><ref name="Seznam2021KDU">{{Citácia periodika | titul = Generál Pavel si najal muže, který udělal prezidentku z Čaputové | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/general-pavel-si-najal-stratega-ktery-udelal-prezidentku-z-caputove-166917 | periodikum = Seznam Zprávy | autor = | dátum = 2021-06-10 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2026-05-03 |priezvisko=Šídlová|meno=Tereza|vydavateľ=Seznam Zprávy, a.s.}}</ref> a pôsobil aj ako poradca prezidentky Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]].<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poradcovia prezidentky SR | url = https://archiv.prezident.sk/zuzana-caputova/poradcovia/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Bol dlhoročným členom a funkcionárom [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska]] (KDMS) a [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH).<ref name=":0" /> Pôsobil tiež ako poslanec Miestneho zastupiteľstva mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava-Petržalka]].<ref name=":0" /> Venuje sa popularizácii výskumu [[vesmír|vesmíru]] a [[kozmonautika|kozmonautiky]].<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Destinácia vesmír s Michalom Novotom|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/tagy/Destinacia-vesmir-s-Michalom-Novotom|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> == Vzdelanie a osobný život == Novota sa narodil v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]], kde trvalo žije.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novota | meno = Micha | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota | url = https://www.novota.sk/ | vydavateľ = novota.sk | miesto = | dátum vydania = 2020-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Stredoškolské vzdelanie získal na [[Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická (Bratislava, Drieňová 35)|Strednej priemyselnej škole stavebnej a geodetickej]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":15" /><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis Mgr. Michal Novota | url = https://www.novota.sk/texty/CV.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20110302061147/https://www.novota.sk/texty/CV.pdf | vydavateľ = novota.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | dátum archivácie = 2011-03-02 | jazyk = }}</ref> Následne vyštudoval [[Politológia|politológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name=":15" /><ref name=":0" /> Počas vysokoškolského štúdia absolvoval študijné pobyty na Georgetown University (2002) a University of Oslo (2003).<ref name=":15" /><ref name=":0" /> V roku 2005 absolvoval ďalší študijný pobyt v [[Spojené štáty|USA]], ktorého výskumné lokality zahŕňali CATO Institute a [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]].<ref name=":0" /> V roku 1996 spoluzaložil Petržalskú astronomickú spoločnosť.<ref name=":15" /> V rokoch 2016 až 2018 bol členom správnej rady [[Kolégium Antona Neuwirtha|Kolégia Antona Neuwirtha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správe za akademický rok 2017/2018 | url = https://kolegium.org/wp-content/uploads/2018/06/vyrocna-sprava_fin_nahlad.pdf | dátum vydania = 2018-06 | dátum prístupu = 2026-06-22 | vydavateľ = Kolégium Antona Neuwirtha}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Michal Novota | url = https://sk.linkedin.com/in/michalnovota | dátum prístupu = 2026-06-22 | vydavateľ = LinkedIn|priezvisko=Novota|meno=Michal}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota | url = https://www.slovaksuperbrands.com/superbrands.php?m=309&k=6 | vydavateľ = Slovak Superbrands | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Je aktívny aj v [[Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity|Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity]] (SOSA).<ref name=":17" /><ref name=":15" /> Podieľal sa na projekte [[skCUBE]].<ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Matus|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=Druhý Slovák v histórií má šancu okúsiť vesmír|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255516-druhy-slovak-v-historii-ma-sancu-okusit-vesmir/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2013-01-10|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref> V roku 2017 čelil projekt skCUBE kritike.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Astronóm zo SAV: skCUBE? Namiesto bombastiky by mala prísť pokora|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2017-07-17|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/tech/c/astronom-o-skcube-namiesto-bombastiky-by-mala-prist-pokora|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/775924/na-slovensku-druzicu-poskytol-stat-amaterom-uz-370-tisic-eur-vyletiet-ma-z-indie/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-26|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref> Kritici, ako napríklad astronóm Aleš Kučera, upozorňovali na prehnanú a zavádzajúcu mediálnu prezentáciu ako unikátneho vedeckého projektu a v širšom kontexte vedci kritizovali aj získanie stoviek tisíc eur z verejných zdrojov bez verejnej súťaže, zatiaľ čo seriózni vedeckí pracovníci musia o [[Grant (účelový dar)|granty]] transparentne súťažiť.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Pôsobí ako lektor Inštitútu vzdelávania v politike<ref name=":15" /> s kresťansko-demokratickým zameraním,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://ivip.sk/o-nas/ | vydavateľ = Inštitút vzdelávania v politike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> ktorý je blízky strane KDH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Politická komunikácia v praxi | url = https://ivip.sk/lp-course/poloticka-komunikacia-v-praxi/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260622184306/https://ivip.sk/lp-course/poloticka-komunikacia-v-praxi/ | vydavateľ = Inštitút vzdelávania a inovácií v politike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | dátum archivácie = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> == Politická kariéra == Novota sa medzi rokmi 1999 až 2007 angažoval v mládežníckej politike ako člen [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska]] (KDMS).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koščová | meno = Gabka | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota: Voliči sú emocionálni a tým pádom ľahko zmanipulovateľní | url = https://www.heroes.sk/michal-novota-rozhovor/ | vydavateľ = heroes.sk | miesto = | dátum vydania =2019-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /><ref name=":15" /> Neskôr bol zvolený za podpredsedu pre zahraničie (2002{{--}}2005) a prvého podpredsedu (2005{{--}}2007) tejto organizácie.<ref name=":0" /> V rokoch 2001 až 2002 pôsobil ako asistent poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH) a zároveň predsedu [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] [[Rudolf Bauer|Rudolfa Bauera]].<ref name=":0" /> V rokoch 2002 až 2003 absolvoval stáž v Národnej rade SR organizovanú National Democratic Institute.<ref name=":0" /> Pracoval v kancelárii predsedu Národnej rady [[Pavol Hrušovský|Pavla Hrušovského]].<ref name=":0" /> Od roku 2002 bol členom KDH, pôsobil ako člen Zahraničnej komisie a v roku 2004 bol zvolený za člena okresného predsedníctva KDH [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]].<ref name=":0" /> Následne sa v roku 2006 stal predsedom okresného centra KDH pre Bratislavu V.<ref name=":0" /> V roku 2004 pôsobil ako hovorca KDH a stal sa tiež asistentom poslankyne Národnej Rady SR [[Mária Demeterová|Márie Demeterovej]], ktorým bol do roku 2006.<ref name=":0" /> Demeterová bola v tomto období známou [[Pro-life hnutie|pro-life]] aktivistkou spolupracujúcou s [[Fórum života|Fórom života]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Desať životov|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/3764/desat-zivotov/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2008-12-13|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref> V roku 2004 sa tiež angažoval ako zástupca KDMS v euroskeptickej iniciatíve proti európskej ústave spoločne s [[Peter Osuský|Petrom Osuským]] ([[Občianska konzervatívna strana|OKS]]), [[Ondrej Dostál|Ondrejom Dostálom]] ([[Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika|KI]]), [[Martin Chren|Martinom Chrenom]] (FNAH), [[Dalibor Roháč|Daliborom Roháčom]] (ISS) či Richardom Ďuranom ([[Združenie euroskeptikov EUnie.sk|EUnie.sk]]) a ďalšími.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Iniciatíva proti európskej ústave | url = https://oks.sk/article481/ | vydavateľ = oks.sk | miesto = | dátum vydania = 2004-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> V rokoch 2005 až 2008 spolupracoval s [[Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika|Konzervatívnym inštitútom M.R. Štefánika]] ako junior analytik a neskôr ako externý spolupracovník.<ref name=":15" /><ref name=":0" /> V rokoch 2006 až 2010 bol poslancom miestneho zastupiteľstva v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], keď bol zvolený na kandidátke SDKÚ-DS–KDH so ziskom 1 502 hlasov.<ref name=":15" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky komunálnych volieb 2006 | url = https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2012/08/vysledky_komunalnych_volieb_2006.rtf | dátum vydania = 2012-08 | dátum prístupu = 2026-06-22 | vydavateľ = petrzalka.sk}}</ref> V období 2006 až 2010 pôsobil tiež ako programový manažér ({{V jazyku|eng|program officer}}) v International Republican Institute (IRI) s inštitucionálnymi väzbami na [[Republikánska strana (USA)|Republikánsku stranu]] USA.<ref name=":0" /> Od roku 2010 zastával pozíciu riaditeľa komunikačného oddelenia KDH.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> V januári 2011, počas pôsobenia na tejto pozícii, bol Novota ako 28-ročný menovaný do dozornej rady štátnej spoločnosti [[SPP – distribúcia|SPP-distribúcia]].<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=KDH zachraňuje svoj imidž|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169686-kdh-zachranuje-svoj-imidz/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2011-03-18|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kádehácky zelenáč šokuje: Na prácu v SPP stačí vedieť čítať | url = https://www.topky.sk/cl/10/1225479/Kadehacky-zelenac-sokuje--Na-pracu-v-SPP-staci-vediet-citat | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2011-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Odborník" Michal Novota v SPP: Figeľ, stiahni svojho cucáka! | url = https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/odbornik-michal-novota-v-spp-figel-stiahni-svojho-cucaka | vydavateľ = cas.sk | miesto = | dátum vydania = 2011-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk = }}</ref> Kritici to označili za politickú nomináciu a „odmenu“ za stranícku lojalitu a spochybňovali jeho kvalifikáciu ako absolventa politológie bez skúseností v energetike.<ref name=":5" /><ref name=":8" /> Novota sa bránil, že nebol dosadený [[Ján Figeľ|Jánom Figeľom]], ale riadne nominovaný [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondom národného majetku]] a [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstvom hospodárstva]], spochybňoval potrebu expertnej znalosti [[Energetika|energetiky]] a poukazoval na svoje kontrolné aktivity v miestnej [[Miestna územná samospráva|samospráve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reakcia na článok v Novom čase z 8.2.2011 | url = https://blog.sme.sk/novota/nezaradene/reakcia-na-clanok-v-novom-case-z-8-2-2011 | vydavateľ = blog.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = | meno = Michal | priezvisko = Novota | dátum vydania = 2011-02-08}}</ref> V marci 2011, počas pôsobenia na pozícii riaditeľa komunikačného odboru KDH, unikol Novotov [[e-mail]], v ktorom navrhoval vytvorenie tajnej skupiny na koordinované ovplyvňovanie internetových diskusií v prospech strany.<ref name=":4" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zoznam s.r.o. | odkaz na autora = | titul = EXKLUZÍVNE Únik tajného dokumentu z KDH: Majú úderku na balamutenie ľudí! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1246284/EXKLUZIVNE-Unik-tajneho-dokumentu-z-KDH--Maju-uderku-na-balamutenie-ludi- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2011-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> Skupina mala zbierať informácie o článkoch, organizovať hromadné reakcie a zapojiť do aktivít členov [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|KDMS]].<ref name=":6" /><ref name=":4" /> Vtedajší predseda strany strany [[Ján Figeľ]] a šéf poslaneckého klubu [[Pavol Hrušovský]] tvrdili, že o aktivite nevedeli.<ref name=":4" /> == Profesijná dráha == Na počiatku jeho profesionálnej dráhy bolo podľa jeho slov prostredie mládežníckej politiky [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|KDMS]] a mikrokampane.<ref name=":3" /> Neskôr sa angažoval v klasických politických kampaniach v rámci KDH, ktoré bolo prepojené s KDMS.<ref name=":3" /> Bol ako člen KDMS „recruitovaný na kampaň KDH“ a jeho prvé vážnejšie voľby boli parlamentné voľby v roku 2002.<ref name=":3" /> V rokoch 2005 až 2006 pôsobil ako hovorca [[Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu|Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu]] (SARIO).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=HNonline.sk|odkaz na autora=|titul=SARIO povedie Milan Juráška|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/144628-sario-povedie-milan-juraska|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2005-11-28|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stavba cesty pre Getrag Ford je neistá|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/181279-stavba-cesty-pre-getrag-ford-je-neista/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2006-02-10|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Pôsobil aj v oblasti komerčnej reklamy, kde pracoval v reklamnej agentúre MARK/BBDO.<ref name=":13" /> Neskôr sa profesijne zameral na politický marketing a strategickú komunikáciu.<ref name=":15" /> Od konca roka 2010 poskytoval tieto služby pod značkou Campaigns.<ref name=":9" /><ref name=":3" /> V roku 2013 založil spoločnosť Restartup. ktorá má sídla v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Restartup s.r.o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=257626&SID=2&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23}}</ref> a [[Brno|Brne]] (v českej sestre je menšinovým partnerom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Restartup, s.r.o. | url = https://rejstrik-firem.kurzy.cz/02897547/restartup-sro/ | vydavateľ = rejstrik-firem.kurzy.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk =cs }}</ref><ref name=":11" /> Spoločnosť je zameraná na politický marketing, budovanie značiek ({{V jazyku|eng|brand marketing}}) a rozvoj ľudského kapitálu.<ref name=":11" /> V [[Česko|Česku]] pôsobil ako volebný stratég hnutia [[ANO 2011]] počas parlamentných volieb v roku 2013.<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Slováci radia českým politikom, pomohli Zemanovi, Babišovi aj ODS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/771719/slovaci-radia-ceskym-politikom-pomohli-zemanovi-babisovi-aj-ods/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-22|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref><ref name="Seznam2021KDU" /> V českom politickom prostredí spolupracoval aj s [[Občianska demokratická strana|Občianskou demokratickou stranou]] (ODS)<ref name=":10" /> a podieľal sa na kampani [[Karel Schwarzenberg|Karla Schwarzenberga]] na českého prezidenta.<ref name=":3" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa podieľal na kampaniach strany [[Sloboda a Solidarita]] (SaS).<ref name=":7" /><ref name=":3" /> V rokoch 2022 až 2024 pôsobil ako poradca prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] pre vnútornú politiku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Novým poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej pre vnútornú politiku je Michal Novota|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2849482/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-14|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name="NM2024">{{Citácia periodika | titul = Čierno-biela kampaň pred eurovoľbami, preháňala koalícia aj opozícia | url = https://nm.sk/cierno-biela-kampan-pred-eurovolbami-prehanala-koalicia-aj-opozicia/ | periodikum = NM | autor = | dátum = 2024-06-07 | jazyk = | dátum prístupu = 2026-05-03 |priezvisko=Kremský|meno=Peter}}</ref> Od roku 2017 je členom odbornej poroty Brand Council v rámci programu Superbrands Slovakia.<ref name=":9" /><ref name=":16" /><ref name=":12" /> == Publikačná a mediálna činnosť == Novota pôsobil v rokoch 2016 až 2018 ako redaktor a reportér v týždenníku ''[[.týždeň]]''.<ref name=":15" /> S médiom spolupracoval ako externý prispievateľ do roku 2020.<ref name=":15" /><ref name="Tyzden">{{Citácia periodika | titul = Michal Novota - autor | url = https://www.tyzden.sk/autori/michal-novota/ | periodikum = .týždeň | autor = | dátum = | jazyk = | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref> Niekoľkokrát vystúpil ako [[Komentár (publicistický žáner)|komentátor]] a analytik v [[Hospodárske noviny|''Hospodárskych novinách'']].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/tag/michal-novota|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref> Od januára 2025 je angažovaný vo videorelácii denníka [[Konzervatívny denník Postoj|''Postoj'']] ''Destinácia vesmír'' zameranej na popularizáciu výskumu [[vesmír|vesmíru]] a [[kozmonautika|kozmonautiky]]''.''<ref name=":14" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krivošík|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Destinácia vesmír s Michalom Novotom Ako miliardári Elon Musk a Jeff Bezos úplne zmenili dynamiku dobývania kozmu|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/168998/ako-miliardari-elon-musk-a-jeff-bezos-uplne-zmenili-dynamiku-dobyvania-kozmu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-19|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Je spoluautorom knihy ''Hey, Slovaks!'', ktorá vznikla na základe reportážnej cesty po [[Spojené štáty|USA]] mapujúcej vnímanie histórie a zásluh amerických Slovákov pri vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej československej republiky]] americkými Slovákmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Hey Slovaks!|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/shop/33/hey-slovaks/|url archívu=https://web.archive.org/web/20190820225058/https://www.tyzden.sk/shop/33/hey-slovaks/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-23|dátum archivácie=2019-08-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Baňovič|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kniha Hey Slovaks! Michala Novotu a Borisa Németha|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/video/51335/kniha-hey-slovaks-michala-novotu-a-borisa-nemeta-/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2018-11-02|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref> Spoločne s Petrom Godom a [[Ondrej Dostál|Ondrejom Dostálom]] je autorom publikácie ''Návrh sociálnej reformy na Slovensku'' vydanej v roku 2005.<ref>{{Citácia knihy|titul=Návrh sociálnej reformy na Slovensku|vydavateľ=Stála konferencia Občianskeho inštitútu (SKOI)|rok=2005|miesto=Bratislava|isbn=978-80-969123-2-2|meno=Peter|priezvisko=Gonda|meno2=Michal|priezvisko2=Novota|meno3=Ondrej|priezvisko3=Dostál}}</ref> V roku 2019 moderoval diskusiu v stane ''.týždňa'' na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Novota|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=.týždeň na Pohode: Černobyľ, svojráz jadrovej turistiky|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/lifestyle/58051/tyzden-na-pohode-cernobyl-svojraz-jadrovej-turistiky/?ref=kat|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-28|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratické hnutie]] * [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]] == Externé odkazy == * [https://www.novota.sk Oficiálna webová stránka] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] [[Kategória:Narodenia 14. júna]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]] gt8k1sdwqj5e43werzvr5uqywxddin3 2 752550 8357175 8248175 2026-08-17T09:10:41Z Jana Moroko 286328 Minoritné zmeny v texte, skôr upresnenia 8357175 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Janka Debrecéniová | Popis osoby = slovenská právnička a expertka na ľudské práva | Dátum narodenia = 27. august 1978 | Miesto narodenia = Brezno | Národnosť = slovenská | Portrét = Janka Debreceniova 2024.jpg }} '''JUDr. Janka Debrecéniová, PhD.''', MJur. (* 27. august 1978, [[Čadca]]) je slovenská právnička a expertka na [[ľudské práva]], antidiskriminačné právo a rovnosť v odmeňovaní. V rokoch 2000 – 2023 pôsobila v ľudskoprávnej organizácii [[Občan, demokracia a zodpovednosť]]. Ako členka vládnej medzirezortnej komisie sa spolupodieľala na tvorbe slovenského Antidiskriminačného zákona. Pôsobila ako externá súdna poradkyňa na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] a poradkyňa [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Kancelárie Najvyššieho súdu SR]]. Od roku 2024 pôsobí v súkromnom sektore. V roku 2025 sa stala držiteľkou česko-slovenského právnického ocenenia [[Flamma ocenenie|Flamma]] pre inšpiratívne ženy v oblasti práva. == Životopis == === Vzdelanie === V rokoch 1997 – 2002 vyštudovala právo na [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V rokoch 2002 – 2003 absolvovala postgraduálne štúdium Magister Juris (MJur) v odbore európske právo a právna komparatistika na [[University of Oxford]] vo [[Anglicko|Veľkej Británii]], kde študovala ako štipendistka programu OSI/FCO Chevening Scholarships. V roku 2013 ukončila doktorandské štúdium (PhD.) na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity]] v [[Trnava|Trnave]] v odbore teória a dejiny štátu a práva. Jej dizertačná práca sa venovala transpozícii antidiskriminačných smerníc [[Európska únia|Európskej únie]] do právneho poriadku [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V októbri a novembri 2023 absolvovala medzinárodný študijno - líderský program Eisenhower Fellowships v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. === Kariéra a verejné pôsobenie === Od roku 2000 pôsobila v mimovládnej ľudskoprávnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ), kde v rokoch 2014 – 2017 a 2020 – 2023 zastávala pozíciu zástupkyne výkonnej riaditeľky. V rámci ODZ sa venovala advokačnej, publikačnej, výskumnej a vzdelávacej činnosti so zameraním na rodovú rovnosť, antidiskrimináciu a ľudské práva žien. Od roku 2009 viedla strategickú litigáciu a úspešne zastupovala osoby dotknuté diskrimináciou na trhu práce pred slovenskými súdmi vrátane Najvyššieho súdu SR. V rokoch 2007 – 2008 bola členkou vládnej medzirezortnej komisie pre novelizáciu antidiskriminačného zákona a prostredníctvom pripomienkových konaní sa podieľala na úpravách Zákonníka práce, Civilného sporového poriadku či zákona o rodičovskom príspevku. Medzi rokmi 2011 a 2017 bola členkou Rady vlády SR pre ľudské práva, [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]] a [[Rodová rovnosť|rodovú rovnosť]]. Pôsobila aj v medzinárodných štruktúrach; v rokoch 2009 – 2016 bola národnou expertkou v Európskej sieti právnych expertiek a expertov pre oblasť rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktorá vypracováva správy pre [[Európska komisia|Európsku komisiu]]. V rokoch 2015 – 2019 poskytovala expertné konzultácie v oblasti reprodukčných práv a ľudských práv pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti Komisárovi [[Rada Európy|Rady Európy]] pre ľudské práva, [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO)]] a osobitnej spravodajkyni [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pre násilie na ženách. Na systémové porušovanie ľudských práv žien v slovenských pôrodniciach opakovane poukazovala aj v zahraničných médiách; v roku 2020 bola prizvaná medzi oslovené expertky a expertov do reportáže britskej vysielacej stanice [[BBC News|BBC]], venovanej tejto problematike<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus: Women denied abortions because of the pandemic|url=https://www.bbc.com/news/av/stories-53158162|dátum prístupu=2026-07-17|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News|dátum=2020-06-24}}</ref>. V rokoch 2021 – 2023 pôsobila ako externá súdna poradkyňa na Ústavnom súde SR a následne v rokoch 2023 – 2024 ako poradkyňa Kancelárie Najvyššieho súdu SR. Angažuje sa aj vo verejnej sfére; v rokoch 2023 – 2024 bola podpredsedníčkou Správnej rady [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] a od roku 2024 je členkou Správnej rady [[Slovenské národné stredisko pre ľudské práva|Slovenského národného strediska pre ľudské práva]]. Je spoluzakladateľkou a členkou [[Právny inštitút|Právneho inštitútu]]. Od roku 2024 pôsobí v súkromnom sektore. == Publikačná činnosť == === Knižné publikácie (monografie) === ''Antidiskriminačný zákon: Komentár'' (2008, dotlač 2012)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Debrecéniová|meno=Janka|titul=Antidiskriminačný zákon: Komentár|vydanie=2008|vydavateľ=Občan, demokracia a zodpovednosť|rok=2008, dotlač 2012|isbn=9788089140169}}</ref> ''Inštitúcie ako kulisy nespravodlivosti: Fungovanie mechanizmov nápravy porušovania ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti v SR.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inštitúcie ako kulisy nespravodlivosti: Fungovanie mechanizmov nápravy porušovania ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti v SR {{!}} odz.sk | url = http://odz.sk/institucie-ako-kulisy/ | vydavateľ = odz.sk | dátum prístupu = 2026-07-10}}</ref> === Editované a spoluautorské publikácie === ''Inšpekcia práce a zásada rovnakého zaobchádzania s dôrazom na pohlavie a rod: právne rámce, bariéry, príklady dobrej praxe a odporúčania pre legislatívu, politiky a prax v SR.'' Centrum vzdelávania [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|MPSVR SR]] (2014)<ref>{{Citácia knihy|titul=Ne/rovné odmeňovanie žien a mužov. In: Inšpekcia práce a zásada rovnakého zaobchádzania s dôrazom na pohlavie a rod|url=https://www.academia.edu/25187736/Ne_rovn%C3%A9_odme%C5%88ovanie_%C5%BEien_a_mu%C5%BEov_In_In%C5%A1pekcia_pr%C3%A1ce_a_z%C3%A1sada_rovnak%C3%A9ho_zaobch%C3%A1dzania_s_d%C3%B4razom_na_pohlavie_a_rod|meno=Lucia|priezvisko=Berdisova|priezvisko2=Debrecéniová|meno2=Janka a kol.}}</ref> ''Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2015)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Debrecéniová|meno=Janka|titul=Ženy – Matky – Telá. Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.|vydavateľ=Občan, demokracia a zodpovednosť|rok=2015|isbn=978-80-89140-23-7|priezvisko2=Babiaková|meno2=Kristína|priezvisko3=Hlinčíková|meno3=Miroslava a kol.}}</ref> ''Ženy – Matky – Telá II: Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2016)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Debrecéniová|meno=Janka|titul=Ženy – Matky – Telá II. Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.|vydavateľ=Občan, demokracia a zodpovednosť|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-89140-27-5|priezvisko2=Hlinčíková|meno2=Miroslava|priezvisko3=Hrešanová|meno3=Ema a kol.}}</ref> ''Pôrod – Práva – Pandémia: Monitorovacia správa o porušovaní ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti počas pandémie ochorenia COVID-19 v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PÔROD – PRÁVA – PANDÉMIA: Monitorovacia správa o porušovaní ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti počas pandémie ochorenia COVID-19 v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku {{!}} odz.sk | url = https://odz.sk/porod-prava-pandemia/ | vydavateľ = odz.sk | dátum prístupu = 2026-07-13}}</ref> === Kapitoly v učebniciach === Kapitola ''Ľudské práva žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti'' v učebnici ''Pôrodníctvo'' (J. Záhumenský a kol., 2022)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Záhumenský|meno=Jozef a kol.|titul=Pôrodníctvo|vydavateľ=A-medi management, s.r.o.|rok=2022|isbn=978-80-89797-72-1}}</ref> == Externé odkazy == * [https://www.sme.sk/domov/c/pravnicka-debreceniova-stat-si-pri-rovnakom-odmenovani-urobil-vynimku-na-posty-kam-si-politici-davaju-svojich-ludi ''Štát si pri rovnakom odmeňovaní urobil výnimku na posty, kam si politici dávajú svojich ľudí'' – rozhovor pre denník SME (2026)] * [https://www.ta3.com/relacia/928223/rovnost-v-odmenovani-zien-a-muzov ''Rovnosť v odmeňovaní žien a mužov'' – diskusná relácia v televízii TA3 (2024)] * [https://www.equalpayday.sk/2024/05/30/pravna-expertka-janka-debreceniova-rozdiely-v-odmenovani-budu-musiet-zamestnavatelia-vysvetlit-objektivnymi-nediskriminacnymi-dovodmi-alebo-napravit/ ''Rozdiely v odmeňovaní budú musieť zamestnávatelia vysvetliť alebo napraviť'' – rozhovor pre Equal Pay Day (2024)] apxjfwrvxfcjfshm50im7g18x1ihlby 8357207 8357175 2026-08-17T09:53:41Z Jana Moroko 286328 /* Knižné publikácie (monografie) */ Úprava knižných publikácií postupne 8357207 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Janka Debrecéniová | Popis osoby = slovenská právnička a expertka na ľudské práva | Dátum narodenia = 27. august 1978 | Miesto narodenia = Brezno | Národnosť = slovenská | Portrét = Janka Debreceniova 2024.jpg }} '''JUDr. Janka Debrecéniová, PhD.''', MJur. (* 27. august 1978, [[Čadca]]) je slovenská právnička a expertka na [[ľudské práva]], antidiskriminačné právo a rovnosť v odmeňovaní. V rokoch 2000 – 2023 pôsobila v ľudskoprávnej organizácii [[Občan, demokracia a zodpovednosť]]. Ako členka vládnej medzirezortnej komisie sa spolupodieľala na tvorbe slovenského Antidiskriminačného zákona. Pôsobila ako externá súdna poradkyňa na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde SR]] a poradkyňa [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Kancelárie Najvyššieho súdu SR]]. Od roku 2024 pôsobí v súkromnom sektore. V roku 2025 sa stala držiteľkou česko-slovenského právnického ocenenia [[Flamma ocenenie|Flamma]] pre inšpiratívne ženy v oblasti práva. == Životopis == === Vzdelanie === V rokoch 1997 – 2002 vyštudovala právo na [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V rokoch 2002 – 2003 absolvovala postgraduálne štúdium Magister Juris (MJur) v odbore európske právo a právna komparatistika na [[University of Oxford]] vo [[Anglicko|Veľkej Británii]], kde študovala ako štipendistka programu OSI/FCO Chevening Scholarships. V roku 2013 ukončila doktorandské štúdium (PhD.) na [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Právnickej fakulte Trnavskej univerzity]] v [[Trnava|Trnave]] v odbore teória a dejiny štátu a práva. Jej dizertačná práca sa venovala transpozícii antidiskriminačných smerníc [[Európska únia|Európskej únie]] do právneho poriadku [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. V októbri a novembri 2023 absolvovala medzinárodný študijno - líderský program Eisenhower Fellowships v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. === Kariéra a verejné pôsobenie === Od roku 2000 pôsobila v mimovládnej ľudskoprávnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ), kde v rokoch 2014 – 2017 a 2020 – 2023 zastávala pozíciu zástupkyne výkonnej riaditeľky. V rámci ODZ sa venovala advokačnej, publikačnej, výskumnej a vzdelávacej činnosti so zameraním na rodovú rovnosť, antidiskrimináciu a ľudské práva žien. Od roku 2009 viedla strategickú litigáciu a úspešne zastupovala osoby dotknuté diskrimináciou na trhu práce pred slovenskými súdmi vrátane Najvyššieho súdu SR. V rokoch 2007 – 2008 bola členkou vládnej medzirezortnej komisie pre novelizáciu antidiskriminačného zákona a prostredníctvom pripomienkových konaní sa podieľala na úpravách Zákonníka práce, Civilného sporového poriadku či zákona o rodičovskom príspevku. Medzi rokmi 2011 a 2017 bola členkou Rady vlády SR pre ľudské práva, [[Národnostná menšina|národnostné menšiny]] a [[Rodová rovnosť|rodovú rovnosť]]. Pôsobila aj v medzinárodných štruktúrach; v rokoch 2009 – 2016 bola národnou expertkou v Európskej sieti právnych expertiek a expertov pre oblasť rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktorá vypracováva správy pre [[Európska komisia|Európsku komisiu]]. V rokoch 2015 – 2019 poskytovala expertné konzultácie v oblasti reprodukčných práv a ľudských práv pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti Komisárovi [[Rada Európy|Rady Európy]] pre ľudské práva, [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO)]] a osobitnej spravodajkyni [[Organizácia Spojených národov|OSN]] pre násilie na ženách. Na systémové porušovanie ľudských práv žien v slovenských pôrodniciach opakovane poukazovala aj v zahraničných médiách; v roku 2020 bola prizvaná medzi oslovené expertky a expertov do reportáže britskej vysielacej stanice [[BBC News|BBC]], venovanej tejto problematike<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronavirus: Women denied abortions because of the pandemic|url=https://www.bbc.com/news/av/stories-53158162|dátum prístupu=2026-07-17|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News|dátum=2020-06-24}}</ref>. V rokoch 2021 – 2023 pôsobila ako externá súdna poradkyňa na Ústavnom súde SR a následne v rokoch 2023 – 2024 ako poradkyňa Kancelárie Najvyššieho súdu SR. Angažuje sa aj vo verejnej sfére; v rokoch 2023 – 2024 bola podpredsedníčkou Správnej rady [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]] a od roku 2024 je členkou Správnej rady [[Slovenské národné stredisko pre ľudské práva|Slovenského národného strediska pre ľudské práva]]. Je spoluzakladateľkou a členkou [[Právny inštitút|Právneho inštitútu]]. Od roku 2024 pôsobí v súkromnom sektore. == Publikačná činnosť == === Knižné publikácie === DEBRECÉNIOVÁ, J.: ''Inštitúcie ako kulisy nespravodlivosti: Fungovanie mechanizmov nápravy porušovania ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti v SR''. Bratislava : Občan, demokracia a zodpovednosť, 2021.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DEBRECÉNIOVÁ|meno=Janka|titul=Inštitúcie ako kulisy nespravodlivosti: Fungovanie mechanizmov nápravy porušovania ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti v SR|vydavateľ=Občan, demokracia a zodpovednosť, Záhradnícka 52, 821 08 Bratislava|rok=2021|isbn=978-80-89140-33-6|miesto=Bratislava|url=http://odz.sk/wp-content/uploads/Institucie_kulisy_ODZ_2021_w.pdf}}</ref> === Editované a spoluautorské publikácie === ''Inšpekcia práce a zásada rovnakého zaobchádzania s dôrazom na pohlavie a rod: právne rámce, bariéry, príklady dobrej praxe a odporúčania pre legislatívu, politiky a prax v SR.'' Centrum vzdelávania [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|MPSVR SR]] (2014)<ref>{{Citácia knihy|titul=Ne/rovné odmeňovanie žien a mužov. In: Inšpekcia práce a zásada rovnakého zaobchádzania s dôrazom na pohlavie a rod|url=https://www.academia.edu/25187736/Ne_rovn%C3%A9_odme%C5%88ovanie_%C5%BEien_a_mu%C5%BEov_In_In%C5%A1pekcia_pr%C3%A1ce_a_z%C3%A1sada_rovnak%C3%A9ho_zaobch%C3%A1dzania_s_d%C3%B4razom_na_pohlavie_a_rod|meno=Lucia|priezvisko=Berdisova|priezvisko2=Debrecéniová|meno2=Janka a kol.}}</ref> ''Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2015)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Debrecéniová|meno=Janka|titul=Ženy – Matky – Telá. Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.|vydavateľ=Občan, demokracia a zodpovednosť|rok=2015|isbn=978-80-89140-23-7|priezvisko2=Babiaková|meno2=Kristína|priezvisko3=Hlinčíková|meno3=Miroslava a kol.}}</ref> ''Ženy – Matky – Telá II: Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2016)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Debrecéniová|meno=Janka|titul=Ženy – Matky – Telá II. Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.|vydavateľ=Občan, demokracia a zodpovednosť|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-89140-27-5|priezvisko2=Hlinčíková|meno2=Miroslava|priezvisko3=Hrešanová|meno3=Ema a kol.}}</ref> ''Pôrod – Práva – Pandémia: Monitorovacia správa o porušovaní ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti počas pandémie ochorenia COVID-19 v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.'' Bratislava: Občan, demokracia a zodpovednosť (2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PÔROD – PRÁVA – PANDÉMIA: Monitorovacia správa o porušovaní ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti počas pandémie ochorenia COVID-19 v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku {{!}} odz.sk | url = https://odz.sk/porod-prava-pandemia/ | vydavateľ = odz.sk | dátum prístupu = 2026-07-13}}</ref> === Kapitoly v učebniciach === Kapitola ''Ľudské práva žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti'' v učebnici ''Pôrodníctvo'' (J. Záhumenský a kol., 2022)<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Záhumenský|meno=Jozef a kol.|titul=Pôrodníctvo|vydavateľ=A-medi management, s.r.o.|rok=2022|isbn=978-80-89797-72-1}}</ref> == Externé odkazy == * [https://www.sme.sk/domov/c/pravnicka-debreceniova-stat-si-pri-rovnakom-odmenovani-urobil-vynimku-na-posty-kam-si-politici-davaju-svojich-ludi ''Štát si pri rovnakom odmeňovaní urobil výnimku na posty, kam si politici dávajú svojich ľudí'' – rozhovor pre denník SME (2026)] * [https://www.ta3.com/relacia/928223/rovnost-v-odmenovani-zien-a-muzov ''Rovnosť v odmeňovaní žien a mužov'' – diskusná relácia v televízii TA3 (2024)] * [https://www.equalpayday.sk/2024/05/30/pravna-expertka-janka-debreceniova-rozdiely-v-odmenovani-budu-musiet-zamestnavatelia-vysvetlit-objektivnymi-nediskriminacnymi-dovodmi-alebo-napravit/ ''Rozdiely v odmeňovaní budú musieť zamestnávatelia vysvetliť alebo napraviť'' – rozhovor pre Equal Pay Day (2024)] fzfmyckgz4h36ml5qp0mjk32zfyfm57 0 752998 8356917 8304513 2026-08-16T15:08:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Luis Suárez | foto = Luis Javier Suárez Charris.jpg | popis = Suárez v roku 2022 | celé meno = Luis Javier Suárez Charris | dátum narodenia = {{dnv|1997|12|2}} | miesto narodenia = [[Santa Maria (Kolumbia)|Santa Maria]] | štát = [[Kolumbia]] | výška = 185 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Sporting Lisabon]] | klubové číslo = 97 | mládežnícke roky = - | mládežnícke kluby = [[Itagüí Leones F.C.|Leones]] | roky = 2015-2017<br>2016-2017<br>2017-2020<br>2017-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2022-2023<br>2023<br>2023-2025<br>2025- | kluby = [[Itagüí Leones F.C.|Leones]]<br>→ [[Granada CF|Granada]]<br>[[Watford FC|Watford]]<br>→ [[Real Valladolid|Real Valladolid B]]<br>→ [[Gimnàstic de Tarragona|Gimnàstic]]<br>→ [[Real Zaragoza]]<br>[[Granada CF|Granada]]<br>[[Olympique Marseille]]<br>→ [[UD Almeria|Almeria]]<br>[[UD Almeria|Almeria]]<br>[[Sporting Lisabon]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}35{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}34{{0}}(11)<br>{{0}}36{{0}}{{0}}(7)<br>{{0}}38{{0}}(19)<br>{{0}}64{{0}}(13)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}21{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}56{{0}}(33)<br>{{0}}32{{0}}(28) | národné mužstvo = {{COL|f|1}} | reprezentačné roky = 2020- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}17{{0}}{{0}}(5) | pkupdate = 18. 07. 2026 }} '''Luis Javier Suárez Charris''' (* [[2. december]] [[1997]], [[Santa Maria (Kolumbia)|Santa Maria]], [[Kolumbia]]) je kolumbíjsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v portugalskom klube [[Sporting Lisabon]]. == Klubová kariéra == === Začiatky === Suárez začal s futbalom v kolumbijskom klube [[Itagüí Leones FC|Leones]]. Dňa [[5. október|5. októbra]] [[2015]] debutoval v klube pri prehre 1:3 s [[América de Cali]]. V marci [[2016]] bol poslaný na hosťovanie do španielskeho klubu [[Granada CF|Granada]] a pôsobil tu v rezerve klubu v [[Segunda División B]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Granada: Luis Javier Suárez refuerza el filial del Granada | url = https://e01-marca.uecdn.es/futbol/granada/2016/03/01/56d5ed56268e3e16568b45fe.html | vydavateľ = Marca.com | dátum vydania = 2016-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = es | priezvisko = Comentarios4 | priezvisko2 = Comentarios4 | priezvisko3 = Compartido}}</ref> === Hosťovania v Španielsku === V júli [[2017]] sa Suárez pridal k anglickému klubu [[Watford FC|Watford]] no v sezóne 2017/18 ostal v Španielsku kde pôsobil v rezerve klubu [[Real Valladolid CF|Real Valladolid]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noticias | url = https://www.realvalladolid.es/noticias | vydavateľ = www.realvalladolid.es | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = es}}</ref> Po sezóne vo Valladolide bol Suárez poslaný na hosťovanie do [[Gimnàstic de Tarragona]] v [[Segunda División]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luis J. Suárez, nou jugador grana | url = https://gimnasticdetarragona.cat/luis-j-suarez-nou-jugador-grana/ | dátum vydania = 2018-07-09 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = ca | priezvisko = desarrollo}}</ref> V klube debutoval [[20. august|20. augusta]] pri remíze 1:1 s [[CD Tenerife]]. Počas hosťovania odohral 37 zápasov a strelil šesť gólov. V júni [[2019]] bol poslaný na hosťovanie do [[Real Zaragoza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Real Zaragoza llega a un acuerdo con el Watford por la cesión de Luis Suárez {{!}} Real Zaragoza Web Oficial | url = https://www.realzaragoza.com/noticias/el-real-zaragoza-llega-un-acuerdo-con-el-watford-por-la-cesi-n-de-luis-su-rez | vydavateľ = www.realzaragoza.com | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = es}}</ref> Pri svojom debute [[17. august|17. augusta]] strelil aj prvý gól pri výhre 2:0 s [[CD Tenerife]]. Počas hosťovania odohral 39 zápasov a strelil skvelých 19 gólov. === Granada === Pred sezónou 2020/21 podpísal Suárez päťročný kontrakt s [[Granada CF|Granadou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El colombiano Luis Suárez es oficializado como jugador del Granada de España | url = https://www.deportesrcn.com/futbol/el-colombiano-luis-suarez-es-oficializado-como-jugador-del-granada-37299 | vydavateľ = Deportes RCN | dátum vydania = 2020-10-02 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = es | meno = Deportes | priezvisko = RCN}}</ref> V klube debutoval [[4. október|4. októbra]] pri remíze 1:1 s [[Cádiz CF]]. Prvý gól v klube strelil [[5. november|5. novembra]] pri výhre 2:0 nad [[Omonia Nikózia]] v [[Európska liga UEFA 2020/2021|Európskej lige UEFA 2020/21]]. Proti rovnakému súperovi skóroval aj v druhom zápase v Európskej lige pri výhre 2:1. V La Lige sa prvýkrát presadil pri prehre 1:3 so [[Celta de Vigo]]. V sezóne 2020/21 odohral 37 zápasov a strelil sedem gólov. Dňa [[20. január|20. januára]] [[2022]] sa Suárez dvakrát presadil pri prehre 2:4 s [[Getafe CF|Getafe]]. V sezóne 2021/22 odohral 38 zápasov a strelil osem gólov. S tímom však skončil na 18. mieste a zostúpil do [[Segunda División]]. === Olympique Marseille === V júli [[2022]] podpísal Suárez s francúzskym klubom [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mercato: que vaut Luis Suarez, le nouvel attaquant de l'Olympique de Marseille? | url = https://rmcsport.bfmtv.com/football/ligue-1/mercato-que-vaut-luis-suarez-le-nouvel-attaquant-de-l-olympique-de-marseille_AV-202207190154.html | vydavateľ = RMC Sport | dátum vydania = 2022-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = fr}}</ref> V klube debutoval [[7. august|7. augusta]] a pri výhre 4:1 nad [[Stade de Reims]] strelil dva góly. O mesiac neskôr debutoval v skupinovej fáze [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy majstrov]] pri prehre 0:2 s [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom]]. === Almeria === V decembri [[2022]] bol Suárez poslaný na hosťovanie do [[UD Almeria]] s povinnosťou o odkúpení ak sa kluby vyhne zostupu z La Ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top-class Luis Suárez to reinforce UD Almería attacking options | url = https://www.udalmeriasad.com/en/news/top-class-luis-suarez-to-reinforce-ud-almeria-attacking-options | vydavateľ = www.udalmeriasad.com | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[8. január|8. januára]] [[2023]] pri prehre 0:2 s [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]. Prvý gól strelil [[27. január|27. januára]] pri výhre 3:1 nad [[RCD Espanyol]]. Do konca sezóny odohral Suárez 21 zápasov a strelil 4 góly. Almeria sa vyhla zostupu a Suárez sa stal hráčom španielskeho klubu. Dňa [[1. október|1. októbra]] [[2023]] strelil Suárez hetrik pri remíze 3:3 s [[Granada CF|Granadou]]. Počas zápasu si privodil čiastočnú zlomeninu holennej kosti, ktorá ho stopla na niekoľko mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luis Suárez suffers partial fibula fracture | url = https://www.udalmeriasad.com/en/news/luis-suarez-sufre-una-fractura-incompleta-del-perone | vydavateľ = www.udalmeriasad.com | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en}}</ref> Počas sezóny odohral 15 zápasov a Almeria skončila v pásme zostupu do [[Segunda División]]. Dňa [[18. december|18. decembra]] [[2024]] strelil Suárez hetrik pri výhre 4:1 nad [[Racing de Ferrol]]. V [[Segunda División]] sa v sezóne 2024/25 stal najlepším strelcom s 27 gólmi v 41 zápasoch. === Sporting Lisabon === V júli [[2025]] prestúpil Suárez do portugalského klubu [[Sporting Lisabon]]. V klube podpísal do roku 2030 a cena prestupu bola 25 miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika|titul=Colombian Luis Suarez joins Sporting from Almeria|url=https://www.reuters.com/sports/soccer/colombian-luis-suarez-joins-sporting-almeria-2025-07-28/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=en-US}}</ref> V klube debutoval [[31. júl|31. júla]] pri prehre 0:1 s [[SL Benfica]] v [[Supertaça Cândido de Oliveira]]. V [[Liga Portugal]] debutoval [[8. august|8. augusta]] pri výhre 2:0 nad [[Casa Pia]]. V nasledujúcom zápase strelil dva góly pri výhre 6:0 nad [[F.C. Arouca|Arouca]]. Dňa [[26. november|26. novembra]] strelil Suárez gól pri výhre 3:0 nad [[Club Brugge KV|Club Brugge]] v [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Lige majstrov UEFA 2025/26]]. Dňa [[20. január|20. januára]] strelil dva góly pri výhre 2:1 nad [[PSG FC|PSG]] v Lige majstrov. V sezóne 2025/26 odohral 53 zápasov a strelil 38 gólov. Stal sa najlepším strelcom [[Liga Portugal]]. == Reprezentačná kariéra == Suárez debutoval v reprezentácii Kolumbii dňa [[17. november|17. novembra]] [[2020]] pri prehre 1:6 s [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádorom]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022]]. Dňa [[10. september|10. septembra]] [[2025]] sa prvýkrát presadil v reprezentácii a to hneď štyrikrát pri výhre 6:3 nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Estrela do Sporting faz 'poker' pela Colômbia no apuramento para o Mundial|url=https://sicnoticias.pt/especiais/mundial-de-futebol-2026/2025-09-10-luis-suarez-do-sporting-faz-poker-na-vitoria-da-colombia-contra-a-venezuela-1feb88b3|periodikum=SIC Notícias|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=pt|url archívu=https://web.archive.org/web/20250917122737/https://sicnoticias.pt/especiais/mundial-de-futebol-2026/2025-09-10-luis-suarez-do-sporting-faz-poker-na-vitoria-da-colombia-contra-a-venezuela-1feb88b3|dátum archivácie=2025-09-17}}</ref> Suárez bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. Na turnaji odohral päť zápasov. Kolumbia na turnaji skončila v osemfinále po prehre so [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarskom]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 18. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Itagüí Leones F.C|Leones]] |2015 |Categoria Primera B |8 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" | | colspan="2" |— | colspan="2" |— |8 |0 |- |[[Granada CF|Granada B]] (hosť.) |2016/17 | rowspan="2" |[[Segunda División B]] |35 |5 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |35 |5 |- |[[Real Valladolid CF|Real Valladolid B]] (hosť.) |2017/18 |34 |11 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |34 |11 |- |[[Gimnàstic de Tarragona|Gimnàstic]] (hosť.) |2018/19 | rowspan="2" |[[Segunda División]] |36 |7 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |7 |- |[[Real Zaragoza]] (hosť.) |2019/20 |38 |19 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |39 |9 |- | rowspan="3" |[[Granada CF|Granada]] |2020/21 | rowspan="2" |[[La Liga]] |27 |5 |2 |0 | colspan="2" |— |8'''¹''' |2 | colspan="2" |— |37 |7 |- |2021/22 |37 |8 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |38 |8 |- ! colspan="2" |Celkom !64 !13 !3 !0 ! colspan="2" |— !8 !2 ! colspan="2" |— !75 !15 |- |[[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] |2022/23 |[[Ligue 1]] |7 |3 |0 |0 | colspan="2" |— |4'''²''' |0 | colspan="2" |— |11 |3 |- |[[UD Almeria]] (hosť.) |2022/23 | rowspan="2" |[[La Liga]] |21 |4 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |25 |4 |- | rowspan="3" |[[UD Almeria]] |2023/24 |15 |6 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |6 |- |2024/25 |[[Segunda División]] |41 |27 |2 |4 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |43 |31 |- ! colspan="2" |Celkom !77 !37 !2 !4 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !79 !41 |- |[[Sporting Lisabon]] |2025/26 |[[Liga Portugal]] |32 |28 |7 |4 |1 |1 |12'''²''' |5 |1'''³''' |0 |53 |38 |- ! colspan="3" |Celkovo !331 !123 !14 !8 !1 !1 !24 !7 !1 !0 !371 !139 |} '''Poznámky''' '''¹''' [[Európska liga UEFA]] '''²''' [[Liga majstrov UEFA]] '''³''' [[Supertaça Cândido de Oliveira]] === Medzinárodné === ''K 18. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{COL|f}} |2020 |1 |1 |- |2022 |3 |0 |- |2025 |4 |4 |- |2026 |9 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !17 !5 |} == Úspechy hráča == '''Individuálne''' * [[Primeira Liga]] najlepší strelec: 2025/26 * [[Segunda División]] najlepší strelec: 2024/25 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/luis-suarez/profil/spieler/424784 == Zdroj == {{Preklad|en|Luis Suárez (Colombian footballer)|1363082487}} {{DEFAULTSORT|Suárez|Luis}} [[Kategória:Kolumbijskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Itagüí Leones F.C]] [[Kategória:Hráči Gimnàstic]] [[Kategória:Hráči Real Zaragoza]] [[Kategória:Hráči Granada CF]] [[Kategória:Hráči Olympique de Marseille]] [[Kategória:Hráči UD Almeria]] [[Kategória:Hráči Sporting Clube de Portugal]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] 6ieh4lnz6cl323yhivbecffq5v4her7 0 753318 8357170 8314493 2026-08-17T08:53:49Z ~2026-45094-09 303046 /* */ 8357170 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Niké liga |sezóna = 2026/2027 |sezóna_pred = Niké liga 2025/2026 |sezóna_po = Niké liga 2027/2028 |začiatok = 25. júl 2026 |koniec = 15. máj 2027 |majster = |2_miesto = |3_miesto = |ročník = |liga_majstrov = |európska_liga = |európska_konferenčná_liga= |baráž = |zostup = |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 22 |počet_gólov = 78 |priemer_gólov_na_zápas = 3,54 |počet_divákov = 65 217 (2 964 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[2. slovenská futbalová liga 2026/2027]] |poznámka = }} '''Niké liga 2026/2027''' je 34. ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Sezóna sa začala [[25. júl]]a [[2026]] a potrvá do [[15. máj]]a [[2027]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majster začne u nováčika. Poznáme program Niké ligy 2026/2027 | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4784-majster-zacne-u-novacika-pozname-program-nike-ligy-2026-2027 | vydavateľ = nikeliga.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> [[ŠK Slovan Bratislava]] je obhajcom titulu, ktorý v [[Niké liga 2025/2026|predchádzajúcej sezóne]] získal svoj 16. titul v najvyššej slovenskej súťaži. Nováčikom v súťaži je klub [[MFK Dukla Banská Bystrica]], ktorý ako víťaz [[2. slovenská futbalová liga|druhej ligy]] v [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026|minulej sezóne]] automaticky postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. == Tímy v sezóne 2026/2027 == V lige súťaží dvanásť tímov - jedenásť najlepších tímov z predchádzajúcej sezóny a jeden tím, ktorý postúpil z [[2. slovenská futbalová liga|2. ligy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozpisy a manuály: Rozpis republikových súťaží riadených SFZ a ÚLK na súťažný ročník 2026/2027 | url = https://futbalsfz.sk/legislativa-predpisy-sfz-rozpisy-a-manualy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-07-08 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozpis súťaže riadenej Úniou ligových klubov pre súťažný ročník 2026/2027 - Príloha 3: Technické a kontaktné údaje klubov Niké ligy (s. 106{{--}}117) | url = https://mediamanager.ws/media/pages/f/futbalsfz.sk/2026/07/rozpis-republikovych-sutazi-riadenych-sfz-a-ulk-2026-27.pdf | vydavateľ = mediamanager.ws | miesto = | dátum vydania = 2026-07-08 | dátum prístupu = 2026-07-25 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> === Štadióny a mestá === {| class="wikitable sortable" !Tím !Mesto !Štadión !Kapacita |- |[[MFK Dukla Banská Bystrica]] |[[Banská Bystrica]] |[[Štadión SNP]] |7 381 |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Bratislava]] |[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] |22 418 |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] |[[Dunajská Streda]] |[[MOL Aréna]] |12 700 |- |[[KFC Komárno]] |[[Komárno]] |[[Mestský štadión Komárno]] |5 160 |- |[[FC Košice]] |[[Košice]] |[[Košická futbalová aréna]] |12 555 |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] |[[Michalovce]] |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] |4 500 |- |[[FK Železiarne Podbrezová]] |[[Podbrezová]] |[[Zelpo Aréna]] |4 000 |- |[[MFK Ružomberok]] |[[Ružomberok]] |[[Štadión pod Čebraťom]] |4 876 |- |[[MFK Skalica]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Mestský štadión Skalica]] |3 000 |- |[[AS Trenčín]] |[[Trenčín]] |[[Štadión na Sihoti]] |6 466 |- |[[FC Spartak Trnava]] |[[Trnava]] |[[Štadión Antona Malatinského]] |18 111 |- |[[MŠK Žilina]] |[[Žilina]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] |10 640 |} == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |7:0 | align="center" | +7 | align="center" |'''6''' | rowspan="6" align="center" |Postup do skupiny o titul |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |3:1 | align="center" | +2 | align="center" |'''4''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''3.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5:4 | align="center" | +1 | align="center" |'''4''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |3:2 | align="center" | +1 | align="center" |'''4''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''5.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |3:2 | align="center" | +1 | align="center" |'''4''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''6.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2:3 | align="center" | -1 | align="center" |'''3''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''7.''' |[[FC Košice]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |7:7 | align="center" | 0 | align="center" |'''2''' | rowspan="6" |Postup do skupiny o udržanie |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4:4 | align="center" | 0 | align="center" |'''2''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''9.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |2:3 | align="center" | -1 | align="center" |'''1''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''10.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |2:3 | align="center" | -1 | align="center" |'''1''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''11.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |0:3 | align="center" | -3 | align="center" |'''0''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''12.''' |[[MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |0:6 | align="center" | -6 | align="center" |'''0''' |} {{Malé|Tabuľka je aktualizovaná k dátumu 2. august 2026.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[FC Košice|KOS]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Dukla Banská Bystrica|BAN]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N | align="center" | | align="center" |[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|a]] | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] | align="center" | !I | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] | align="center" |[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|a]] | align="center" | !K | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} | align="center" | | align="center" | | align="center" |{{Malé|8. 8.}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | !É | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|4|4}} | align="center" | | align="center" |{{Malé|9. 8.}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} !'''×''' | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |{{Malé|8. 8.}} | align="center" | |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} !'''×''' | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[FC Košice|Košice]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !'''×''' |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !'''×''' | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} | align="center" | |- ![[MFK Skalica|Skalica]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !L |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} | align="center" | | align="center" | |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] | align="center" | |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |{{Malé|8. 8.}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | !I | align="center" | | align="center" | |- ![[KFC Komárno|Komárno]] | align="center" | | align="center" | |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !G | align="center" | |- ![[MFK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !A |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[FC Košice|KOS]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Dukla Banská Bystrica|BAN]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |5 457 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] | align="center" | !I | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |3 452 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] | align="center" | | align="center" | !K | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |3 967 | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | !É | align="center" | | align="center" | | align="center" |2 030 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |2 356 !'''×''' | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |747 !'''×''' | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[FC Košice|Košice]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !'''×''' | align="center" |3 749 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !'''×''' | align="center" | | align="center" | | align="center" |1 289 | align="center" | |- ![[MFK Skalica|Skalica]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !L | align="center" |533 | align="center" | | align="center" | |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] | align="center" | | align="center" |1 414 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !I | align="center" | | align="center" | |- ![[KFC Komárno|Komárno]] | align="center" | | align="center" | | align="center" |5 048 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !G | align="center" | |- ![[MFK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] | align="center" |5 270 | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | !A |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nikeliga.sk/ Oficiálna stránka] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] e7kfuy72irntabezt9lmj50yscdgnhr 0 753429 8357073 8356667 2026-08-16T21:45:23Z Ready2Ride 298352 8357073 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Európska liga UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Commerzbank-Arena_(Haupttribüne).JPG |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] vo [[Frankfurt|Frankfurte]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>9. júl 2026 – 27. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>16. september 2026 – 26. máj 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;25+11<br/>''Celkovo:''&nbsp;45+31 (z najmenej 40 zväzov) |predchádzajúci=[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Európska liga UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Európska liga UEFA 2026/2027''' je 56. sezónou druhej európskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 18. sezónou od jej premenovania z Pohára UEFA na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu UEFA]]. [[Aston Villa FC|Aston Villa]] sa ako víťaz z predchádzajúcej sezóny automaticky kvalifikovala do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|skupinovej fázy Ligy majstrov]] a nemôže obhájiť svoj titul, pretože nový formát neumožňuje klubom sa od úrovne skupinovej fázy presunúť z [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] do Európskej ligy. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Európskej ligy UEFA 2026/2027 zúčastní 76 tímov z najmenej 40 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA.<ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Europa League, 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Europa-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-01 |dátum prístupu=2026-03-01 |jazyk=en-US}}</ref> * Víťaz [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026]] získa miesto v skupinovej fáze (ak sa nekvalifikuje do Ligy majstrov alebo Európskej ligy prostredníctvom umiestnenia v domácej lige). * Zväzy na 1. – 12. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 13. – 33. mieste (okrem Ruska) ^{[pozn. RUS]} majú po jednom tíme. * Tímy vyradené v kvalifikačných kolách a v baráži o skupinovú fázu [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] (okrem prvého kvalifikačného kola) budú presunuté do Európskej ligy. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Európsku ligu UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Európskej ligy, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Ligy majstrov UEFA * ^KL : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Konferenčnej ligy UEFA {| |+'''Poradie zväzov pre Európsku ligu UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="12" align="center" |2 |<small>+1 ^{[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]}</small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | rowspan="6" align="center" |1 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 |<small>+2 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[RUS]</small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | rowspan="3" align="center" |0 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="19" align="center" |0 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 35%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola ! style="width: 20%" |Tímy presunuté<br/>z Ligy majstrov |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(12 tímov) | valign="top" | * 12 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 21.{{--}}33. mieste (okrem Ruska) ^{[pozn. RUS]} | valign="top" | | valign="top" | |- ! colspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(18 tímov) | valign="top" | * 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 16.{{--}}20. mieste * 6 tímov z 3. miesta zo zväzov na 7.{{--}}12. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 6. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z prvého kvalifikačného kola | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(26 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(14 tímov) | valign="top" | * 3 víťazi domáceho pohára zo zväzov na 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | * 9 víťazov z druhého kvalifikačného kola | valign="top" | * 2 porazené tímy z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 8.{{--}}12. mieste | valign="top" | * 13 víťazov z tretieho kvalifikačného kola | valign="top" | * 6 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (majstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * Víťaz [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]] * 7 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 1.{{--}}7. mieste * 5 tímov z 5. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste | valign="top" | * 12 víťazov z baráže o skupinovú fázu | valign="top" | * 5 porazených tímov z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (majstrovská vetva) * 4 porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) * 2 porazené tímy z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy | valign="top" | |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále | valign="top" | |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz pohára zväzu na 16. mieste (Dánsko) vstúpil do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa]]) kvalifikoval do Ligy majstrov prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťazi domáceho pohára zo zväzov na 17. – 20. mieste (Švajčiarsko, Izrael, Cyprus, Švédsko) vstúpili do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 3., 4., 5. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo boli presunuté z Ligy majstrov, sú označené horným indexom: * ^KL : Víťaz Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026 * ^VP : Víťazi domáceho pohára * ^LM : Presun z Ligy majstrov ** ^{BS MV/NV} : Porazené tímy z baráže o skupinovú fázu (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** ^{K3 MV/NV} : Porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** ^{K2 MV/NV} : Porazené tímy z druhého kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) Tretie kvalifikačné kolo bolo rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Európskej ligy UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="6" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<small>^{[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]}</small> |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<small> ([[Premier League 2025/2026|6.]])</small> |{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]<small> ([[Premier League 2025/2026|7.]])</small> |{{ITA}} [[AC Miláno|Milan]]<small> ([[Serie A 2025/2026|5.]])</small> |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]<small> ([[Serie A 2025/2026|6.]])</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]<small>^{[[Copa del Rey 2025/2026|VP]]}</small> |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]<small> ([[La Liga 2025/2026|6.]])</small> |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|5.]])</small> |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|6.]])</small> |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|5.]])</small> |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|6.]])</small> |{{NED}} [[AZ Alkmaar|AZ]]<small>^{[[KNVB Cup 2025/2026|VP]]}</small> |- |{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]<small>^{[[Taça de Portugal 2025/2026|VP]]}</small> |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |- |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]) |- |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]}</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]}</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]}</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]}</small> |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž o skupinovú fázu]] |{{BEL}} [[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|3.]])</small> |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|3.]])^[CZE]</small> |{{TUR}} [[Trabzonspor|Trabzonspor]]<small>^{[[Ziraat Türkiye Kupası|VP]]}</small> |{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]<small>^{[[NM Cup 2025|VP]]}</small> |- |{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]<small>^{[[Kypello Elladas 2025/2026|VP]]}</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]}</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]}</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]}</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]}</small> |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]}</small> |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]}</small> | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |- |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]}</small> |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|3.]])</small> |{{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|3.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]}</small> |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]}</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] |{{NED}} [[FC Twente|Twente]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|4.]])</small> |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|4.]])</small> |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|4.]])^[CZE]</small> |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|4.]])</small> |{{NOR}} [[Tromsø IL|Tromsø]]<small> ([[Eliteserien 2025|3.]])</small> |{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]<small>^{[[Pokalen 2025/2026|VP]]}</small> |- |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]<small>^{[[Schweizer Cup 2025/2026|VP]]}</small> |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]<small>^{[[Gvia HaMedina 2025/2026|VP]]}</small> |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]<small>^{[[Cyperský pohár 2025/2026|VP]]}</small> |{{SWE}} [[Hammarby IF|Hammarby IF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] |{{CRO}} [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|2.]])</small> |{{SRB}} [[FK Vojvodina|Vojvodina]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|2.]])</small> |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]<small>^{[[Ukrajinský pohár 2025/2026|VP]]}</small> |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]<small>^{[[Magyar Kupa 2025/2026|VP]]}</small> |- |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]<small> ([[Liga I 2025/2026|2.]])</small> |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]<small>^{[[Slovnaft Cup 2025/2026|VP]]}</small> |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]<small>^{[[Pokal Nogometne zveze Slovenije 2025/2026|VP]]}</small> |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]<small>^{[[Kupa na Bălgarija 2025/2026|VP]]}</small> |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Qarabağ]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|2.]])</small> |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|2.]])</small> |{{MDA}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]<small>^{[[Cupa Moldovei 2025/2026|VP]]}</small> |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]<small>^{[[Bikarkeppni karla 2025|VP]]}</small> |} |} Súťaže sa zúčastňujú dva tímy, ktoré nehrajú najvyššiu národnú ligu: [[SCU Torreense|Torreense]] ([[Liga Portugal 2 2026/2027|2. liga]]) a [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] ([[1. deild karla 2026|2. liga]]). Poznámky: * ^CZE '''Česko''': Do baráže o skupinovú fázu sa ako víťaz [[Pohár FAČR|Českého pohára]] pôvodne kvalifikovala [[MFK Karviná|Karviná]], ale tá bola neskôr diskvalifikovaná pre zapojenie sa do škandálu s manipuláciou zápasov. [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], ktorá sa pôvodne kvalifikovala do druhého kvalifikačného kola, následne postúpila do baráže o skupinovú fázu a z Konferenčnej ligy ju nahradil presunutý [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]. Miesto Hradca Králové v Konferenčnej lige potom obsadil [[FK Jablonec|Jablonec]].<!--<ref>https://disciplinary.uefa.com/02a7-210235a9ffb1-94d355b2f32c-1000/</ref>--><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=MFK Karviná ineligible to participate in UEFA club competitions and replacements |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2102415476f1-9ae4d180640b-1000--mfk-karvina-ineligible-to-participate-in-uefa-club-competiti/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-02 |dátum prístupu=2026-07-03 |jazyk=en-US}}</ref> * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022-02-28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný.<ref name=circular>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Circular Letter No49: Men’s international match calendar and access list for the 2026/27 season |url=https://editorial.uefa.com/resources/029d-1ea02fc38447-640d13cb2154-1000/20250901_circular_2025_49_en.zip |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-01 |dátum prístupu=2026-04-22 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem finále, ktoré sa bude hrať v stredu, sú jednotlivé zápasy naplánované najmä na štvrtky, hoci výnimočne sa môže hrať aj v utorok alebo stredu kvôli kolidujúcim zápasom. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |9. júl 2026 |16. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |23. júl 2026 |30. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |6. august 2026 |13. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |20. august 2026 |27. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |28. august 2026 | colspan="2" |16. – 17. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |15. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |22. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |5. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |26. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |10. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |21. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále | rowspan="1" |29. január 2027 |18. február 2027 |25. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |11. marec 2027 |18. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |– |8. apríl 2027 |15. apríl 2027 |- |Semifinále |29. apríl 2027 |6. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |26. máj 2027, [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df98688ab5-6d1e6644990c-1000--uefa-europa-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 9. júla a odvetné zápasy 16. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do druhého kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]'''{{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Karabach FK|Qarabağ]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |'''[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]] | align="center" |{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]''' {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[FK Vojvodina|Vojvodina]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df986c481c-c6f50cdfcae5-1000--uefa-europa-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 23. júla a odvetné zápasy 30. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Hammarby IF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[Karabach FK|Qarabağ]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Tromsø IL|Tromsø]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{CZE}} '''[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[FC Twente|Twente]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC St. Gallen|St. Gallen]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | align="left" |{{POR}} '''[[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[PAOK FC|PAOK]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-211a52dae2c1-7f4984de0afd-1000--uefa-europa-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4., 5. a 6. augusta a odvetné zápasy 11., 13. a 14. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Konferenčnej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[AC Omonia|Omonia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[Kuopion Palloseura|KuPS]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |'''[[Lech Poznań]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|5|0}} |- | align="right" |'''[[FC Thun|Thun]]''' {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | align="left" |{{TUR}} '''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Jagiellonia Białystok]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[PAOK FC|PAOK]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |'''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}'''^a) | align="left" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|3}} |- | align="right" |'''[[SL Benfica|Benfica]]''' {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|7|2}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|6|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|3|1}} |- | align="right" |'''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |} Poznámky: * ^a) : Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe vymenené, pretože Red Bull Arena v Salzburgu hostila 12. augusta 2026 Superpohár UEFA. == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2133e89302a0-0f089a6fa056-1000--uefa-europa-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 20. augusta a odvetné zápasy 27. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Skupinovú fázu|skupinovej fázy Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Trabzonspor|Trabzonspor]] {{TUR}} | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] {{ROU}} | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]] {{BEL}} | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] {{SRB}} | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" |{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Jagiellonia Białystok]] {{POL}} | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |'''Zápas 9''' | align="left" |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] {{TUR}} | align="center" |'''Zápas 10''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |'''Zápas 11''' | align="left" |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]] | align="center" |'''Zápas 12''' | align="left" |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=50.8177|long=4.3291|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Benelux|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ Alkmaar|AZ]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=47.046111|long=15.454444|label=[[SK Sturm Graz|Sturm]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.8177|long=4.3291|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=50.03042|long=14.28182|label=[[AC Sparta Prague|Sparta]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.735278|long=-1.838333|label=[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=51.3770|long=-0.0957|label=[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=54.906|long=-1.381|label=[[Sunderland AFC|Sunderland]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.2697|long=5.3958|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.107385|long=-1.712821|label=[[Stade Rennais FC|Rennes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=49.2386|long=8.8885|label=[[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=37.9461|long=23.6644|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.109444|long=7.641111|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.484461|long=9.147675|label=[[AC Miláno|Milan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ (futbalový klub)|AZ]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=42.211842|long=-8.739711|label=[[Celta de Vigo|Celta Vigo]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=43.30138|long=-1.97362|label=[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=39.7487793|long=-8.8154989|label=[[SCU Torreense|Torreense]]|position=right}} }} |} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], [[Sunderland AFC|Sunderland]] a [[SCU Torreense|Torreense]] si odkrútia svoje prvé zápasy od zavedenia skupinovej fázy. Bournemouth, Sunderland a Torreense sa prvýkrát predstavia vo veľkej súťaži UEFA alebo v skupinovej fáze, pričom Bournemouth a Torreense sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikujú do európskych súťaží. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Klubový koeficient UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový. Bournemouth, Sunderland a Torreense sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnili žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto neboli zaradené do rebríčka; ich koeficient 23,903 zodpovedá 20 % koeficientu anglického, resp. 14,633 zodpovedá 20 % koeficientu portugalského zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1/2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2/3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3/4''' |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<small> (9.)<br/>'''KK UEFA: 105,000'''</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]<small> (43.)<br/>'''KK UEFA: 57,000'''</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> (64.)<br/>'''KK UEFA: 38,250'''</small> |{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 23,903'''</small> |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]<small> (25.)<br />'''KK UEFA: 72,250'''</small> |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]<small> (48.)<br/>'''KK UEFA: 54,000'''</small> |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]<small> (66.)<br/>'''KK UEFA: 35,000'''</small> |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]<small> (104.)<br/>'''KK UEFA: 19,409'''</small> |- |{{ITA}} [[AC Miláno|Milan]]<small> (30.)<br/>'''KK UEFA: 66,000'''</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> (54.)<br/>'''KK UEFA: 48,000'''</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> (79.)<br/>'''KK UEFA: 28,000'''</small> |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]<small> (112.)<br />'''KK UEFA: 18,580'''</small> |- |{{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]<small> (35.)<br />'''KK UEFA: 62,875'''</small> | |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<small> (86.)<br/>'''KK UEFA: 23,903'''</small> |{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 14,633'''</small> |- |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> (36.)<br />'''KK UEFA: 62,250'''</small> | |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<small> ({{--}})<br/>'''KK UEFA: 23,903'''</small> | |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 18. februára a odvetné zápasy 25. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 11. marca a odvetné zápasy 18. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 8. apríla a odvetné zápasy 15. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 29. apríla a odvetné zápasy 6. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 26. mája 2027 na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] v [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. máj]] [[2026]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | style="text-align:center;" |1. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Europa League|1366478557}} {{Zoznam sezón Európskej ligy UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Európska liga UEFA]] 1jwm27x6l6pqzq37hitjywss1kpz1tu 0 753542 8357005 8305125 2026-08-16T18:02:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8357005 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Mahir Emreli | foto = Mahir Emreli 2021.jpg | popis = Emreli v roku 2021 | celé meno = Mahir Mahir oğlu Emreli | dátum narodenia = {{dnv|1997|7|1}} | miesto narodenia = [[Tver]] | štát = [[Rusko]] | výška = 187 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Raków Częstochowa]] (na hosťovaní z [[1. FC Kaiserslautern]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2006-2013 | mládežnícke kluby = [[FC Baku|Baku]] | roky = 2014-2015<br>2015-2021<br>2021-2022<br>2022-2024<br>2023<br>2024-2025<br>2025-<br>2026- | kluby = [[FC Baku|Baku]]<br>[[Karabach FK|Karabach]]<br>[[Legia Varšava]]<br>[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<br>→ [[Konyaspor]]<br>[[1. FC Nürnberg]]<br>[[1. FC Kaiserslautern]]<br>→ [[Raków Częstochowa]] | zápasy(góly) = {{0}}17{{0}}{{0}}(0)<br>185{{0}}(67)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}32{{0}}{{0}}(9)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}24{{0}}(10)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Azerbajdžán U17]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Azerbajdžán U19]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Azerbajdžán U21]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Azerbajdžán U23]]<br>{{AZE|f|1}} | reprezentačné roky = 2012<br>2014-2015<br>2016-2018<br>2017<br>2017- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}61{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 30. 07. 2026 }} '''Mahir Mahir oğlu Emreli''' (* [[1. júl]] [[1997]], [[Tver]], [[Rusko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v poľskom klube [[Raków Częstochowa]] kde je na hosťovaní z nemeckého klubu [[1. FC Kaiserslautern]]. == Klubová kariéra == === Baku === Emreli začal s futbalom v tíme [[FC Baku]] kde prišiel v roku 2006 keď mal deväť rokov. V hlavnom tíme debutoval [[27. september|27. septembra]] [[2014]] pri výhre 2:1 nad [[Araz-Naxçıvan PFK|Araz-Naxçıvan]]. === Karabach FK === V júli [[2015]] prestúpil Emreli do [[Karabach FK|Karabachu]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qarabağ | url = http://qarabagh.com/1987/?name=newsread&news_id=11577&type=&lang=1 | vydavateľ = Qarabağ FK | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> V klube debutoval [[23. august|23. augusta]] pri výhre 2:0 nad [[Shuvalan FK]]. V zápase strelil aj prvý gól v klube. Dňa [[25. máj|25. mája]] [[2016]] nastúpil na finále [[Azerbaycan Kuboku]] kde Karabach vyhral 1:0 po predĺžení nad [[Neftçi PFK]]. V sezóne 2015/16 odohral 17 zápasov a strelil sedem gólov. S tímom okrem pohára vyhral aj titul v lige. Dňa [[15. september|15. septembra]] [[2016]] debutoval v európskych súťažiach pri remíze 2:2 so [[FC Slovan Liberec|Slovanom Liberec]] v [[Európska liga UEFA 2016/2017|Európskej lige UEFA 2016/17]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Qarabağ 2-2 Liberec {{!}} Line-ups {{!}} UEFA Europa League 2016/17 | url = https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2019396--qarabag-vs-liberec/lineups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V sezóne 2016/17 odohral za Karabach dokopy 27 zápasov a strelil 5 gólov. S tímom získal domáce double (titul a pohár). Dňa [[15. august|15. augusta]] [[2017]] skóroval Emreli v prvom zápase play-off predkola [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2017/18]] pri výhre 1:0 nad [[FC Kodaň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Qarabağ 1-0 Copenhagen: UEFA Champions League 2017/18 PO | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2021567--qarabag-vs-copenhagen/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V odvete prehrali 1:2 a po dvojzápase bol stav 2:2 no Karabach vďaka vyššiemu [[Pravidlo vonkajších gólov|počtu strelených gólov na ihrisku súpera]] postúpil do skupinovej fáze Ligy majstrov. Dňa [[12. september|12. septembra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov pri prehre 0:6 s [[Chelsea FC|Chelsea]]. V sezóne 2017/18 odohral dokopy 36 zápasov a strelil dokopy 8 gólov. Dňa [[3. december|3. decembra]] [[2018]] strelil Emreli hetrik pri výhre 5:1 nad [[Şamaxı FK]]. V sezóne 2018/19 odohral dokopy 45 zápasov a strelil 16 gólov. === Legia Varšava === V júni [[2021]] prestúpil Emreli do poľského klubu [[Legia Varšava]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahir Emreli – witamy w Legii|url=https://legia.com/pilka-nozna/mahir-emreli-%E2%80%93-witamy-w-legii/13423|periodikum=Legia Warszawa - Strona oficjalna|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=pl-PL|url archívu=https://web.archive.org/web/20210620112013/https://legia.com/pilka-nozna/mahir-emreli-%E2%80%93-witamy-w-legii/13423|dátum archivácie=2021-06-20}}</ref> V klube debutoval [[7. júl|7. júla]] a pri debute strelil dva góly pri výhre 3:2 nad [[FK Bodø/Glimt]] v prvom zápase prvého predkola [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov UEFA 2021/22]]. V [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] debutoval [[31. júl|31. júla]] pri prehre 1:3 s [[Radomiak Radom]]. === Dinamo Záhreb === Vo februári [[2022]] skončil Emreli v [[Legia Varšava|Legii Varšava]] no už po pár hodinách sa stal novou posilou chorvátskeho klubu [[GNK Dinamo Záhreb]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahir Emreli ipak u Dinamu! On će 'otplatiti' dug za Kastratija | url = https://www.24sata.hr/sport/mahir-emreli-ipak-u-dinamu-on-ce-otplatiti-dug-za-kastratija-813017 | vydavateľ = www.24sata.hr | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = hr}}</ref> V klube debutoval [[17. február|17. februára]] pri prehre 1:3 so [[Sevilla FC|Sevillou]] v prvom zápase 16-finále [[Európska liga UEFA 2021/2022|Európskej lige UEFA 2021/22]]. V [[Hrvatska nogometna liga|HNL]] debutoval [[5. marec|5. marca]] pri výhre 3:0 nad [[HNK Šibenik]]. Prvý gól v klube strelil [[10. apríl|10. apríla]] pri výhre 2:1 nad [[HNK Rijeka]]. S tímom sa na konci sezóny tešil zo zisku titulu. Dňa [[2. november|2. novembra]] [[2022]] debutoval za klub pri prehre 1:2 s [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Lige majstrov UEFA 2022/23]]. ==== Hosťovanie v Konyaspore ==== Vo februári [[2023]] bol Emreli poslaný na hosťovanie do tureckého klubu [[Konyaspor]]. V klube debutoval [[5. marec|5. marca]] pri remíze 0:0 s [[Giresunspor]]. Počas hosťovania odohral dokopy 12 zápasov a strelil dva góly. === 1. FC Norimberg === V auguste [[2024]] prestúpil Emreli do nemeckého klubu [[1. FC Nürnberg]] v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahir Emreli unterschreibt beim FCN | url = https://www.fcn.de/news/artikel/mahir-emreli-unterschreibt-beim-fcn/ | vydavateľ = fcn.de | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[21. september|21. septembra]] pri prehre 0:2 s [[Hertha BSC]]. Prvý gól v klube strelil [[20. október|20. októbra]] pri výhre 4:0 nad [[Greuther Fürth]]. Dňa [[18. máj|18. mája]] [[2025]] strelil Emreli hetrik pri výhre 4:1 nad [[Eintracht Braunschweig]]. === 1. FC Kaiserslautern === V lete [[2025]] prestúpil Emreli do [[1. FC Kaiserslautern|Kaiserslauternu]]. V klube debutoval [[3. august|3. augusta]] pri prehre 0:1 s [[Hannover 96]]. V sezóne 2025/26 vinou zranenia nastúpil iba na trinásť zápasov a strelil v nich dva góly. ==== Hosťovanie v Raków Częstochowa ==== V júni [[2026]] bol Emreli poslaný na hosťovanie do poľského klubu [[Raków Częstochowa]]. V klube debutoval [[23. júl|23. júla]] pri výhre 3:1 nad [[FC Valletta]] v prvom zápase druhého predkola [[Konferenčná liga UEFA 2026/27|Konferenčnej ligy UEFA 2026/27]]. V zápase strelil aj prvý gól. == Reprezentačná kariéra == Emreli debutoval v reprezentácii [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo|Azerbajdžanu]] dňa [[9. marec|9. marca]] [[2017]] pri výhre 2:1 nad [[Katarské národné futbalové mužstvo|Katarom]] v prípravnom zápase. Prvý gól v reprezentácii strelil [[29. máj|29. mája]] [[2018]] pri výhre 3:0 nad [[Kirgizské národné futbalové mužstvo|Kirgizskom]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 30. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[FC Baku]] |2014/15 | rowspan="7" |[[Premyer Liqa]] |16 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |0 |- | rowspan="7" |[[Karabach FK]] |2015/16 |16 |7 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |7 |- |2016/17 |20 |4 |1 |1 |6'''^{1 2}''' |0 | colspan="2" |— |27 |4 |- |2017/18 |23 |7 |2 |0 |11'''²''' |1 | colspan="2" |— |36 |8 |- |2018/19 |27 |16 |4 |0 |14'''^{1 2}''' |0 | colspan="2" |— |45 |16 |- |2019/20 |16 |7 |2 |1 |12'''^{1 2}''' |2 | colspan="2" |— |30 |10 |- |2020/21 |22 |18 |3 |2 |7'''^{1 2}''' |2 | colspan="2" |— |32 |22 |- ! colspan="2" |Celkom !124 !59 !13 !4 !50 !5 ! colspan="2" |— !187 !68 |- |[[Legia Varšava]] |2021/22 |[[Ekstraklasa]] |15 |2 |3 |1 |14'''^{1 2}''' |7 |1'''⁴''' |1 |33 |11 |- | rowspan="4" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |2021/22 | rowspan="3" |[[Hrvatska nogometna liga]] |8 |2 | colspan="2" |— |2'''¹''' |0 | colspan="2" |— |10 |2 |- |2022/23 |10 |3 |0 |0 |3'''²''' |0 | colspan="2" |— |13 |3 |- |2023/24 |14 |4 |1 |1 |9'''^{1 2 3}''' |0 |0 |0 |24 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !32 !9 !1 !1 !14 !0 ! colspan="2" |— !45 !10 |- |[[Konyaspor]] (hosť.) |2022/23 |[[Süper Lig]] |12 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |12 |2 |- |[[1. FC Nürnberg]] |2024/25 | rowspan="2" |[[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesliga]] |24 |10 |1 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |25 |11 |- |[[1. FC Kaiserslautern]] |2025/26 |12 |1 |1 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |13 |2 |- |[[Raków Częstochowa]] (hosť.) |2026/27 |[[Ekstraklasa]] |1 |0 |0 |0 |2'''³''' |1 | colspan="2" |— |3 |1 |- ! colspan="3" |Celkovo !236 !83 !19 !8 !80 !13 !1 !1 !336 !105 |} '''Poznámky''' '''¹''' [[Európska liga UEFA]] '''²''' [[Liga majstrov UEFA]] '''³''' [[Konferenčná liga UEFA]] '''⁴''' [[Superpuchar Polski]] === Medzinárodné === ''K 30. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="10" |{{AZE|f}} |2017 |3 |0 |- |2018 |10 |2 |- |2019 |6 |2 |- |2020 |4 |0 |- |2021 |9 |0 |- |2022 |7 |1 |- |2023 |7 |0 |- |2024 |5 |1 |- |2025 |8 |0 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !61 !6 |} == Úspechy klubu == '''Karabach FK''' * [[Premyer Liqa]]: 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2019/20 * [[Azerbaycan Kuboku]]: 2015/16, 2016/17 '''Dinamo Záhreb''' * [[Hrvatska nogometna liga]]: 2021/22, 2023/24 * [[Hrvatski nogometni kup]]: 2023/24 * [[Hrvatski nogometni superkup]]: 2023 '''Individuálne''' * Najlepší strelec [[Premyer Liqa]]: 2018/19, 2019/20 == Referencie == {{Referencie}}{{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/mahir-emreli/profil/spieler/255957 == Zdroj == {{Preklad|en|Mahir Emreli|1365501865}} {{DEFAULTSORT|Emreli|Mahir}} [[Kategória:Azerbajdžanskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Baku]] [[Kategória:Hráči Karabach FK]] [[Kategória:Hráči KP Legia Warszawa]] [[Kategória:Hráči NK Dinamo Záhreb]] [[Kategória:Hráči Konyaspor]] [[Kategória:Hráči 1. FC Nürnberg]] [[Kategória:Hráči 1. FC Kaiserslautern]] [[Kategória:Hráči Raków Częstochowa]] [[Kategória:Hráči Ekstraklasy]] [[Kategória:Hráči Hrvatski nogometni liga]] [[Kategória:Hráči Süper Lig]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] gdfubu6rbuinkwzmtw7bvz6jqez7pzj 0 753913 8357074 8356668 2026-08-16T21:45:37Z Ready2Ride 298352 8357074 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Konferenčná liga UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Vodafone Park.jpg |veľkosť obrázka=375px| popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Beşiktaş Stadium|Beşiktaş Stadium]] v [[Istanbul|Istanbule]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 27. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>15. október 2026 – 2. jún 2027| počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;24+12<br/>''Celkovo:''&nbsp;111+54 (z 54 zväzov) |predchádzajúci=[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Konferenčná liga UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Konferenčná liga UEFA 2026/2027''' je 6. sezónou tretej európskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]] organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Víťaz súťaže sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA 2027/2028|Európskej ligy UEFA 2027/2028]], pokiaľ sa nekvalifikuje do [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]] alebo Európskej ligy prostredníctvom umiestnenia v domácej lige. [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] sa ako víťaz z predchádzajúcej sezóny automaticky kvalifikoval do [[Európska liga UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]] a nemôže obhájiť svoj titul, pretože nový formát neumožňuje klubom sa od úrovne skupinovej fázy presunúť z [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] do Konferenčnej ligy. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027 zúčastní 165 tímov z 54 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA: <ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Conference League, 2025/26 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Conference-League-2025/26-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 12. mieste majú po jednom tíme. * Zväzy na 13. – 33. mieste a 51. – 55. mieste (okrem Ruska)^{[pozn. RUS]} majú po dva tímy. * Zväzy na 34. – 50. mieste majú po tri tímy (okrem Lichtenštajnska, ktoré má jeden).^{[pozn. LIE]} * 15 tímov vyradených z [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] a 41 tímov vyradených z [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] bude presunutých do Konferenčnej ligy. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Konferenčnú ligu UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Konferenčnej ligy, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Ligy majstrov UEFA * ^EL : Dodatočné/uvoľnené miesta pre tímy presunuté z/do Európskej ligy UEFA {| |+'''Poradie zväzov pre Konferenčnú ligu UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="12" align="center" |1 | |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | rowspan="6" align="center" |2 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 |<small>+2 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |2 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | align="center" |0 |<small>^RUS</small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="7" align="center" |2 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 |<small>+2 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 |<small>+2 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]], [[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 |<small>+2 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | rowspan="3" align="center" |3 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="19" align="center" |0 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 |<small>^LIE</small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 |<small>+1 ^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 |<small>+1 ^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" style="width: 25%" | ! style="width: 18%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 21%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola ! style="width: 18%" |Tímy presunuté<br/>z Ligy majstrov ! style="width: 18%" |Tímy presunuté<br/>z Európskej ligy |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(52 tímov) | valign="top" | * 11 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 45.{{--}}55. mieste * 21 tímov z 2. miesta zo zväzov na 34.{{--}}55. mieste (okrem Lichtenštajnska)^{[pozn. LIE]} * 20 tímov z 3. miesta zo zväzov na 30.{{--}}50. mieste (okrem Lichtenštajnska)^{[pozn. LIE]} | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(98 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov | valign="top" | |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(86 tímov) | valign="top" | * 11 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 34.{{--}}44. mieste * 17 tímov z 2. miesta zo zväzov na 16.{{--}}33. mieste (okrem Ruska)^{[pozn. RUS]} * 16 tímov z 3. miesta zo zväzov na 13.{{--}}29. mieste (okrem Ruska)^{[pozn. RUS]} * 9 tímov zo 4. miesta zo zväzov na 7.{{--}}15. mieste * 1 tím z 5. miesta zo zväzu na 6. mieste | valign="top" | * 26 víťazov z prvého kvalifikačného kola | valign="top" | | valign="top" | * 6 porazených tímov z prvého kvalifikačného kola Európskej ligy |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(60 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 6 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) | valign="top" | * 2 porazené tímy z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov^{[pozn. LM K1]} | valign="top" | |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(52 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 43 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 9 porazených tímov z druhého kvalifikačného kola Európskej ligy |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(48 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 6 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(38 tímov) | valign="top" | * 5 tímov zo 6. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste<br/>(z Anglicka víťaz Ligového pohára) | valign="top" | * 26 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 7 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 19 víťazov z baráže o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z baráže o skupinovú fázu Európskej ligy |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy | valign="top" | | valign="top" | |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále | valign="top" | | valign="top" | |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťazi pohára zo zväzov na 38.{{--}} 44. mieste (Fínsko, Kazachstan, Faerské ostrovy, Malta, Severné Írsko, Litva a Lichtenštajnsko) vstúpili do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. * V dôsledku zodpovedajúcich zmien v predvolenom zozname prístupových práv do Ligy majstrov bolo o presun jedného porazeného tímu z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov do druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy (majstrovská vetva) menej, takže jeden presunutý tím mal na ceste do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) voľno. Keďže sa víťaz [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov]] kvalifikoval do Ligy majstrov prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * V dôsledku zodpovedajúcich zmien v predvolenom zozname prístupových práv do Ligy majstrov bolo o presun jedného porazeného tímu z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov do druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy (majstrovská vetva) menej (celkovo teda o dva tímy menej), takže jeden presunutý tím mal na ceste do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) voľno (celkovo teda dva tímy). === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola:: * 2., 3., 4., 5. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo boli presunuté z Ligy majstrov alebo Európskej ligy, sú označené horným indexom: * ^VP : Víťazi domáceho pohára * ^VZ : Víťazi základnej časti domácej ligy * ^VB : Víťazi domácej baráže o Konferenčnú ligu na konci sezóny * ^LM : Presun z Ligy majstrov ** ^K1 : Porazené tímy z prvého kvalifikačného kola * ^EL : Presun z Európskej ligy ** ^BS : Porazené tímy z baráže o skupinovú fázu ** ^{K3 MV/NV} : Porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** ^K2 : Porazené tímy z druhého kvalifikačného kola ** ^K1 : Porazené tímy z prvého kvalifikačného kola <ref name="multi-club ownership">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Update on multi-club ownership cases for admission to the 2025/26 UEFA club competitions |url=https://www.uefa.com/news-media/news/029a-1e1f6cbd9ca1-f7e573c4c485-1000--update-on-multi-club-ownership-cases-for-admission-to-the-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-07-03 |dátum prístupu=2025-07-03 |jazyk=en-US}}</ref> Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |- |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |- |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž o skupinovú fázu]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]}</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]}</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]}</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]}</small> |- |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]}</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]}</small> | colspan="2" | |- ! rowspan="3" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{ENG}} [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]]<small> ([[Premier League 2025/2026|8.]])</small> |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]]<small> ([[Serie A 2025/2026|7.]])</small> |{{ESP}} [[Getafe CF|Getafe]]<small> ([[La Liga 2025/2026|7.]])</small> |{{GER}} [[SC Freiburg|SC Freiburg]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|7.]])</small> |- |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|7.]])</small> |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |- |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]}</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> | colspan="2" | |- ! rowspan="3" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{NED}} [[FC Twente|Twente]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |{{NOR}} [[Tromsø IL|Tromsø]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |- |{{SWE}} [[Hammarby Fotboll|Hammarby IF]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |{{CRO}} [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> |- |{{MDA}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]}</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="18" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |- |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]}</small> |- ! rowspan="15" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{SRB}} [[FK Vojvodina|Vojvodina]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]}</small> |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]}</small> |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]}</small> |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]}</small> |- |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]}</small> |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]}</small> |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]<small>^{[[Eredivisie 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{POR}} [[SC Braga|Braga]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|4.]])</small> |- |{{BEL}} [[KAA Gent|Gent]]<small>^{[[Belgická Pro League 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{CZE}} [[FK Jablonec|Jablonec]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|5.]])^[CZE]</small> |{{TUR}} [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|5.]])</small> |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]]<small> ([[Eliteserien 2025|4]])</small> |- |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Wien]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]]<small>^{[[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{SCO}} [[Motherwell FC|Motherwell]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|4.]])</small> |- |{{SCO}} [[Hibernian FC|Hibernian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|5.]])</small> |{{POL}} [[Raków Częstochowa|Raków Częstochowa]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|4.]])</small> |{{POL}} [[GKS Katovice|GKS Katowice]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|5.]])</small> |{{DEN}} [[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|3.]])</small> |- |{{DEN}} [[FC København|Copenhagen]]<small>^{[[Superligaen 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{SUI}} [[FC Lugano|Lugano]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{SUI}} [[FC Sion|Sion]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ISR}} [[Bejtar Jerušalajim|Beitar Jerusalem]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ISR}} [[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|4.]])</small> |{{CYP}} [[AEK Larnaka FC|AEK Larnaca]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|2.]])</small> |{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|3.]])</small> |{{SWE}} [[GAIS|GAIS]]<small> ([[Allsvenskan 2025|3.]])</small> |- |{{SWE}} [[IFK Göteborg|IFK Göteborg]]<small> ([[Allsvenskan 2025|4.]])</small> |{{CRO}} [[NK Varaždin|Varaždin]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|3.]])</small> |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|4.]])</small> |{{SRB}} [[FK Partizan|Partizan]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|3.]])</small> |- |{{SRB}} [[FK Železničar Pančevo|Železničar Pančevo]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|4.]])</small> |{{UKR}} [[FC LNZ Cherkasy|LNZ Cherkasy]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|2.]])</small> |{{UKR}} [[FC Polissya Zhytomyr|Polissya Zhytomyr]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|3.]])</small> |{{HUN}} [[FC Paksi|Paks]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|3.]])</small> |- |{{HUN}} [[Debreceni VSC|Debrecen]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|4.]])</small> |{{ROU}} [[CFR Cluj|CFR Cluj]]<small> ([[Liga I 2025/2026|3.]])</small> |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]]<small>^{[[Liga I 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{SVK}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|3.]])</small> |{{SLO}} [[FC Koper|Koper]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|2.]])</small> |{{SLO}} [[NK Bravo|Bravo]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|3.]])</small> |{{BUL}} [[FK CSKA 1948 Sofia|CSKA 1948]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorets Razgrad]]<small>^{[[Părva liga 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{AZE}} [[Neftçi PFK|Neftçi]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|4.]])^[AZE]</small> |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|3.]])</small> |{{MDA}} [[FC Zimbru Chişinău|Zimbru Chișinău]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|3.]])</small> |- |{{ISL}} [[Valur (futbalový klub)|Valur]]<small> ([[Besta deild karla 2025|2.]])</small> |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]<small>^{[[Kup Bosne i Hercegovine 2025/2026|VP]]}</small> |{{ARM}} [[FC Noah|Noah]]<small>^{[[Arménsky pohár 2025/2026|VP]]}</small> |{{LAT}} [[FK Auda|Auda]]<small>^{[[Lotyšský futbalový pohár 2025|VP]]}</small> |- |{{KOS}} [[KF Dukagjini|Dukagjini]]<small>^{[[Kupa e Kosovës 2025/2026|VP]]}</small> |{{FIN}} [[Helsingin Jalkapalloklubi|HJK]]<small>^{[[Suomen cup 2025|VP]]}</small> |{{KAZ}} [[FK Tobol|Tobol]]<small>^{[[Kazašský pohár 2025|VP]]}</small> |{{FRO}} [[Havnar Bóltfelag|HB]]<small> ([[Betrideildin 2025|2.]])</small> |- |{{MLT}} [[Valletta FC|Valletta]]<small>^{[[Maltská futbalová trofej 2025/2026|VP]]}</small> |{{NIR}} [[Coleraine FC|Coleraine]]<small>^{[[Pohár írskeho futbalového zväzu 2025/2026|VP]]}</small> |{{LTU}} [[FK Panevėžys|Panevėžys]]<small>^{[[Pohár litovskej futbalovej federácie 2025|VP]]}</small> |{{LIE}} [[FC Vaduz|Vaduz]]<small>^{[[Liechtensteiner Cup 2025/2026|VP]]}</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="13" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="13" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{AZE}} [[Zira FK|Zira]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|5.]])^[AZE]</small> |{{IRL}} [[Bohemian FC|Bohemians]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|4.]])</small> |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|4.]])</small> |{{ISL}} [[UMF Stjarnan|Stjarnan]]<small> ([[Besta deild karla 2025|3.]])</small> |- |{{BIH}} [[FK Sarajevo|Sarajevo]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|3.]])</small> |{{BIH}} [[FK Velež Mostar|Velež Mostar]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ARM}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ARM}} [[FC Alashkert|Alashkert]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|4.]])</small> |- |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]]<small> ([[Virslīga 2025|2.]])</small> |{{LAT}} [[FK Liepāja|Liepāja]]<small> ([[Virslīga 2025|3.]])</small> |{{KOS}} [[KF Malisheva|Malisheva]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|2.]])</small> |{{KOS}} [[KF Ballkani|Ballkani]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|3.]])</small> |- |{{FIN}} [[FC International Turku|Inter Turku]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|2.]])</small> |{{FIN}} [[Tampereen Ilves|Ilves]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|3.]])</small> |{{KAZ}} [[FK Astana|Astana]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|2.]])</small> |{{KAZ}} [[FC Yelimay|Yelimay]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|4.]])</small> |- |{{FRO}} [[NSÍ Runavík|NSÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|3.]])</small> |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]]<small> ([[Betrideildin 2025|4.]])</small> |{{MLT}} [[Marsaxlokk FC|Marsaxlokk]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|2.]])</small> |{{MLT}} [[Hamrun Spartans FC|Hamrun Spartans]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|3.]])</small> |- |{{NIR}} [[Glentoran FC|Glentoran]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|3.]])</small> |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]]<small>^{[[NIFL Premierhsip 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{LTU}} [[FC Hegelmann|Hegelmann]]<small> ([[A Lyga 2025|2.]])</small> |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|3.]])</small> |- |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]]<small> ([[Meistriliiga 2025|2.]])</small> |{{EST}} [[Nõmme Kalju FC|Nõmme Kalju]]<small> ([[Meistriliiga 2025|3.]])</small> |{{EST}} [[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]]<small> ([[Meistriliiga 2025|4.]])</small> |{{ALB}} [[Dinamo City|Dinamo City]]<small>^{[[Kupa e Shqipërisë 2025/2026|VP]]}</small> |- |{{ALB}} [[AF Elbasani|Elbasani]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|2.]])</small> |{{ALB}} [[KF Vllaznia|Vllaznia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|3.]])</small> |{{MNE}} [[FK Mornar Bar|Mornar]]<small>^{[[Kup Crne Gore 2025/2026|VP]]}</small> |{{MNE}} [[OFK Petrovac|Petrovac]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|3.]])</small> |- |{{MNE}} [[FK Dečić|Dečić]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|4.]])</small> |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange 03]]<small>^{[[Coupe de Luxembourg 2025/2026|VP]]}</small> |{{LUX}} [[US Mondorf-les-Bains|Mondorf-les-Bains]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|3.]])</small> |{{LUX}} [[FC UNA Strassen|UNA Strassen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|4.]])</small> |- |{{WAL}} [[Caernarfon Town FC|Caernarfon Town]]<small>^{[[Cwpan Cymdeithas Pêl-droed Cymru 2025/2026|VP]]}</small> |{{WAL}} [[Connah's Quay Nomads FC|Connah's Quay Nomads]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|2.]])</small> |{{WAL}} [[Penybont FC|Penybont]]<small>^{[[Cymru Premier 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |{{GEO}} [[FC Dila Gori|Dila Gori]]<small>^{[[Gruzínsky pohár 2025|VP]]}</small> |- |{{GEO}} [[FC Torpedo Kutaisi|Torpedo Kutaisi]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|3.]])</small> |{{GEO}} [[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|4.]])</small> |{{MKD}} [[FK Sileks Kratovo|Sileks]]<small>^{[[Kup na Makedonija 2025/2026|VP]]}</small> |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{BLR}} [[FK BATE|BATE Borisov]]<small>^{[[Kubak Belarusi 2025/2026|VP]]}</small> |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|2.]])</small> |{{AND}} [[Atlètic Club d'Escaldes|Atlètic Club d'Escaldes]]<small>^{[[Copa Constitució 2026|VP]]}</small> |{{AND}} [[FC Santa Coloma|FC Santa Coloma]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|4.]])^[AND]</small> |- |{{GIB}} [[St Joseph's FC|St Joseph's]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |{{GIB}} [[Europa FC|Europa]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|3.]])</small> |{{SMR}} [[SP La Fiorita|La Fiorita]]<small>^{[[Coppa Titano 2025/2026|VP]]}</small> |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]]<small>^{[[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]}</small> |} |} Poznámky: * ^{LM K1} '''Liga majstrov''': Vzhľadom na to, že sa víťaz Ligy majstrov kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige a Rusko má pozastavenú účasť v európskych súťažiach aj v sezóne 2026/2027, v skupinovej fáze Ligy majstrov sa uvoľnili dve miesta. Keďže do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) postúpilo o dva porazené tímy menej, boli z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov vyžrebované dva porazené tímy, ktoré dostali voľnú kartu na postup do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva). * ^AND '''Andorra''': Do prvého kvalifikačného kola sa z druhého miesta v [[Primera Divisió 2025/2026|Primera Divisió]] v sezóne 2025/2026 kvalifikoval tím [[UE Santa Coloma|UE Santa Coloma]], ale nezískal licenciu UEFA. Z tretieho miesta ho nahradil tím [[Rànger's FC Andorra|Rànger's]], ktorý však tiež nezískal licenciu UEFA. Až zo štvrtého miesta ho nahradil tím FC Santa Coloma.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Inter, Atlètic Escaldes i FC Santa Coloma disputaran Europa la temporada vinent (Inter, Atlètic Escaldes and FC Santa Coloma will play in Europe next season) |url=https://www.altaveu.com/actualitat/esport/inter-atletic-escaldes-fc-santa-coloma-disputaran-europa-temporada-vinent_76365_102.html |vydavateľ=Altaveu |autor=Marc Escolà |dátum=2026-05-23 |dátum prístupu=2026-06-03 |jazyk=ca}}</ref> * ^AZE '''Azerbajdžan''': Do druhého kvalifikačného kola sa z tretieho miesta v [[Premyer Liqası 2025/2026|Premyer Liqası]] v sezóne 2025/2026 kvalifikoval tím [[Turan Tovuz|Turan Tovuz]], ale UEFA ho vyradila z dôvodu manipulácie so zápasmi v minulosti zo strany hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA removes Azerbaijani club from Conference League for past match-fixing case |url=https://apnews.com/article/uefa-conference-league-matchfixing-azerbaijan-turan-d8eb45a5cf435c9abd6d997d7bf585e3 |vydavateľ=Associated Press |dátum=2026-06-03 |dátum prístupu=2026-06-03 |jazyk=en-US}}</ref> V dôsledku toho sa na jeho miesto v súťaži zo štvrtého miesta presunul tím Neftçi, a následne tak z piateho miesta postúpil aj tím Zira. * ^CZE '''Česko''': Do druhého kvalifikačného kola sa pôvodne kvalifikoval [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]], ale po diskvalifikácii [[MFK Karviná|Karvinej]] pre účasť v škandále s manipuláciou so zápasmi postúpil do Európskej ligy. * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA v tejto sezóne]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}} </ref> == Harmonogram == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |9. júl 2026 |16. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |23. júl 2026 |30. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |6. august 2026 |13. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |20. august 2026 |27. august 2026 |- | rowspan="6" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="6" |28. august 2026 | colspan="2" |15. október 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |22. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |5. november 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |26. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |10. december 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |17. december 2026 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále | rowspan="1" |15. január 2027 |18. február 2027 |25. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |11. marec 2027 |18. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |– |8. apríl 2027 |15. apríl 2027 |- |Semifinále |29. apríl 2027 |6. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |2. jún 2027, [[Beşiktaş_Stadium|Beşiktaş Stadium]], [[Istanbul|Istanbul]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a6-20df98709704-bdef1bc28610-1000--uefa-conference-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístup=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7., 8. a 9. júla a odvetné zápasy 14., 15. a 16. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do druhého kvalifikačného kola. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FK Velež Mostar|Velež Mostar]]''' {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |'''[[Bohemian FC|Bohemians]]''' {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[St Joseph's FC|St Joseph's]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |'''[[Dinamo City|Dinamo City]]''' {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Astana|Astana]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|4|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Connah's Quay Nomads FC|Connah's Quay Nomads]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Ballkani|Ballkani]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |'''[[Zira FK|Zira]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{GEO}} [[FC Torpedo Kutaisi|Torpedo Kutaisi]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FC Differdange 03|Differdange 03]] {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Tampereen Ilves|Ilves]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]''' {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}}<small> ({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{MKD}} [[FK Sileks Kratovo|Sileks]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Liepāja|Liepāja]]''' {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|3|1}}'''^a) | align="left" |{{MNE}} [[FK Dečić|Dečić]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[AF Elbasani|Elbasani]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}}<small> ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BLR}} '''[[FK BATE|BATE Borisov]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Glentoran FC|Glentoran]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{LAT}} '''[[FK RFS|RFS]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Atlètic Club d'Escaldes|Atlètic Club d'Escaldes]]''' {{AND}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}'''^a) | align="left" |{{MNE}} [[FK Mornar Bar|Mornar]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[US Mondorf-les-Bains|Mondorf-les-Bains]] {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[OFK Petrovac|Petrovac]] {{MNE}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Žalgiris|Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Caernarfon Town FC|Caernarfon Town]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|0|10}}''' | align="left" |{{EST}} '''[[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[Marsaxlokk FC|Marsaxlokk]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{ARM}} '''[[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Hegelmann|Hegelmann]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{EST}} '''[[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[FC Alashkert|Alashkert]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} [[FC Yelimay|Yelimay]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[UMF Stjarnan|Stjarnan]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}'''^a) | align="left" |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FC Dila Gori|Dila Gori]]''' {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FK Sarajevo|Sarajevo]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[FC International Turku|Inter Turku]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Europa FC|Europa]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | align="left" |{{MKD}} '''[[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Nõmme Kalju FC|Nõmme Kalju]]''' {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[Penybont FC|Penybont]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{AND}} '''[[FC Santa Coloma|FC Santa Coloma]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[NSÍ Runavík|NSÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{MLT}} [[Hamrun Spartans FC|Hamrun Spartans]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC UNA Strassen|UNA Strassen]]''' {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SMR}} [[SP La Fiorita|La Fiorita]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KF Vllaznia|Vllaznia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Malisheva|Malisheva]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |} Poznámky: * ^a) Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe obrátené. === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a6-20df98748570-c0cad182ec88-1000--uefa-conference-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21., 22. a 23. júla a odvetné zápasy 28., 29. a 30. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]''' {{SMR}} | align="center" |'''–''' | align="left" |Voľno | align="center" |– | align="center" |– |- | align="right" |'''[[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]''' {{AND}} | align="center" |'''–''' | align="left" |Voľno | align="center" |– | align="center" |– |- | align="right" |'''[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]''' {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|6|3}}''' | align="left" |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|3}} |- | align="right" |[[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|3|7}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Győri ETO FC|ETO Győr]]''' | align="center" |{{Ku|2|6}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]''' {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC Flora|Flora]]''' {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}}<small> ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Drita|Drita]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|4|8}}''' | align="left" |{{LAT}} '''[[Riga FC|Riga]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|5}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[HNK Rijeka|Rijeka]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[FC International Turku|Inter Turku]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[FC Lugano|Lugano]]''' {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|6|1}}''' | align="left" |{{KOS}} [[KF Dukagjini|Dukagjini]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|5|1}} |- | align="right" |'''[[Helsingin Jalkapalloklubi|HJK]]''' {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|8|0}}''' | align="left" |{{NIR}} [[Coleraine FC|Coleraine]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] {{ROU}} | align="center" |'''{{Ku|3|7}}''' | align="left" |{{LAT}} '''[[FK Auda|Auda]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|1|4}} |- | align="right" |'''[[FK RFS|RFS]]''' {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|5|2}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] | align="center" |{{Ku|4|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[Raków Częstochowa]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{MLT}} [[Valletta FC|Valletta]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | align="right" |[[FK Liepāja|Liepāja]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[FK Austria Wien|Austria Wien]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[Debreceni VSC|Debrecen]]''' {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{ARM}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[GAIS|GAIS]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|6}} |- | align="right" |'''[[IFK Göteborg|IFK Göteborg]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]] | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|3|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[MŠK Žilina|Žilina]] {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{POL}} '''[[GKS Katovice|GKS Katowice]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[NK Varaždin|Varaždin]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CZE}} '''[[FK Jablonec|Jablonec]]''' | align="center" |{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Dila Gori|Dila Gori]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|0|7}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |[[NK Bravo|Bravo]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{MKD}} '''[[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]] {{ROU}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[SK Brann|Brann]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[Shelbourne FC|Shelbourne]]''' {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|6|4}}''' | align="left" |{{EST}} [[Nõmme Kalju FC|Nõmme Kalju]] | align="center" |{{Ku|5|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[Valur (futbalový klub)|Valur]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FC Zimbru Chişinău|Zimbru Chișinău]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ARM}} '''[[FC Noah|Noah]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|5|7}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Žalgiris|Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|7}} |- | align="right" |[[NK Aluminij|Aluminij]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[Dinamo City|Dinamo City]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]''' {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|4|0}}''' | align="left" |{{BIH}} [[FK Velež Mostar|Velež Mostar]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FK BATE|BATE Borisov]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{SUI}} '''[[FC Sion|Sion]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[UMF Stjarnan|Stjarnan]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}<small> ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Tampereen Ilves|Ilves]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Motherwell FC|Motherwell]]''' {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|5|0}}''' | align="left" |{{FRO}} [[Havnar Bóltfelag|HB]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FK Panevėžys|Panevėžys]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}<small> ({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Tobol|Tobol]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[KF Malisheva|Malisheva]] {{KOS}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{SCO}} '''[[Hibernian FC|Hibernian]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|4}} |- | align="right" |[[Neftçi PFK|Neftçi]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{BLR}} '''[[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]''' | align="center" |{{Ku|2|4}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[FC Paksi|Paks]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[Panathinaikos FC|Panathinaikos]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FK Železničar Pančevo|Železničar Pančevo]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|0|5}}''' | align="left" |{{POR}} '''[[SC Braga|Braga]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FK Vojvodina|Vojvodina]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|2|8}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|1|4}} |- | align="right" |[[FC Polissya Zhytomyr|Polissya Zhytomyr]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC København|Copenhagen]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[FC LNZ Cherkasy|LNZ Cherkasy]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BEL}} '''[[KAA Gent|Gent]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Santa Coloma|FC Santa Coloma]] {{AND}} | align="center" |'''{{Ku|3|9}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[SK Rapid Wien|Rapid Wien]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|2|6}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorets Razgrad]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FC Alashkert|Alashkert]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CFR Cluj|CFR Cluj]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[Bohemian FC|Bohemians]]''' {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|4|4}}<small> ({{ku|5|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KOS}} [[KF Ballkani|Ballkani]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]]''' {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{AZE}} [[Zira FK|Zira]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' {{LIE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{AND}} [[Atlètic Club d'Escaldes|Atlètic Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BUL}} '''[[FK CSKA 1948 Sofia|CSKA 1948]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[NSÍ Runavík|NSÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} [[FC Koper|Koper]] | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[AEK Larnaka FC|AEK Larnaca]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|3|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Bejtar Jerušalajim|Beitar Jerusalem]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Partizan|Partizan]]''' {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|5|0}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC UNA Strassen|UNA Strassen]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a7-211a532e4696-3c0037cb8ac0-1000--uefa-conference-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4., 5. a 6. augusta a odvetné zápasy 11., 12. a 13. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|9}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Drita|Drita]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]''' {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}<small> ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]''' {{AND}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}'''^a) | align="left" |{{EST}} [[FC Flora|Flora]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | align="right" |'''[[Riga FC|Riga]]''' {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FC International Turku|Inter Turku]]''' {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LIE}} [[FC Vaduz|Vaduz]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|9}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]''' | align="center" |{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[FK Partizan|Partizan]]''' {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Tobol|Tobol]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[Panathinaikos FC|Panathinaikos]]''' {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{BUL}} [[FK CSKA 1948 Sofia|CSKA 1948]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FK Auda|Auda]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[Dinamo City|Dinamo City]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Noah|Noah]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{SUI}} '''[[FC Sion|Sion]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[SC Braga|Braga]]''' {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Valur (futbalový klub)|Valur]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|0|7}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|8}}''' | align="left" |{{SUI}} '''[[FC St. Gallen|St. Gallen]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{POL}} [[GKS Katovice|GKS Katowice]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Bejtar Jerušalajim|Beitar Jerusalem]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{AUT}} '''[[FK Austria Wien|Austria Wien]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[CFR Cluj|CFR Cluj]] {{ROU}} | align="center" |'''{{Ku|1|7}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[Tromsø IL|Tromsø]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Karabach FK|Karabach]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[SK Brann|Brann]]''' {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|4|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Lugano|Lugano]]''' {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{FRO}} [[NSÍ Runavík|NSÍ]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Raków Częstochowa|Raków Częstochowa]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{SWE}} [[Hammarby Fotboll|Hammarby IF]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Helsingin Jalkapalloklubi|HJK]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SCO}} '''[[Motherwell FC|Motherwell]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hibernian FC|Hibernian]]''' {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[IFK Göteborg|IFK Göteborg]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[KAA Gent|Gent]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[SK Rapid Wien|Rapid Wien]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[Bohemian FC|Bohemians]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC Midtjylland|Midtjylland]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[Debreceni VSC|Debrecen]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|1|8}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC København|Copenhagen]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |'''[[FK Jablonec|Jablonec]]''' {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[HNK Rijeka|Rijeka]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Tampereen Ilves|Ilves]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[FC Twente|Twente]]''' {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|9|3}}''' | align="left" |{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] | align="center" |{{Ku|6|0}} | align="center" |{{Ku|3|3}} |} Poznámky: * ^a) Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe obrátené. == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a7-2133e65400fc-ca9e3993d13c-1000--uefa-conference-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 20. augusta a odvetné zápasy 27. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] {{IRL}} | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KF Drita|Drita]] {{KOS}} | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Motherwell FC|Motherwell]] {{SCO}} | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" |{{GER}} [[SC Freiburg|SC Freiburg]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Górnik Zabrze]] {{POL}} | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC International Turku|Inter Turku]] {{FIN}} | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" |{{DEN}} [[FC København|Copenhagen]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] {{SCO}} | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Tromsø IL|Tromsø]] {{NOR}} | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" |{{ENG}} [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]] {{CRO}} | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" |{{POL}} [[Raków Częstochowa|Raków Częstochowa]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] {{GRE}} | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KAA Gent|Gent]] {{BEL}} | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" |{{SCO}} [[Hibernian FC|Hibernian]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[PAOK FC|PAOK]] {{GRE}} | align="center" |'''Zápas 9''' | align="left" |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} | align="center" |'''Zápas 10''' | align="left" |{{ISR}} [[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Midtjylland|Midtjylland]] {{DEN}} | align="center" |'''Zápas 11''' | align="left" |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}} | align="center" |'''Zápas 12''' | align="left" |{{CZE}} [[FK Jablonec|Jablonec]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Nordsjælland|Nordsjælland]] {{DEN}} | align="center" |'''Zápas 13''' | align="left" |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Dinamo City|Dinamo City]] {{ALB}} | align="center" |'''Zápas 14''' | align="left" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Sion|Sion]] {{SUI}} | align="center" |'''Zápas 15''' | align="left" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[SC Braga|Braga]] {{POR}} | align="center" |'''Zápas 16''' | align="left" |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Wien]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Twente|Twente]] {{NED}} | align="center" |'''Zápas 17''' | align="left" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Getafe CF|Getafe]] {{ESP}} | align="center" |'''Zápas 18''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Partizan|Partizan]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Lugano|Lugano]] {{SUI}} | align="center" |'''Zápas 19''' | align="left" |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027'''|places= }} |} V skupinovej fáze Konferenčnej ligy sa predstaví 36 tímov: 24 víťazov [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Konferenčnej ligy]] a 12 porazených tímov z [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 15. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 18. februára a odvetné zápasy 25. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 11. marca a odvetné zápasy 18. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 8. apríla a odvetné zápasy 15. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 29. apríla a odvetné zápasy 6. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 2. júna 2027 na [[Beşiktaş_Stadium|Beşiktaş Stadium]] v [[Istanbul|Istanbule]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[2. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Beşiktaş_Stadium|Beşiktaş Stadium]], [[Istanbul|Istanbul]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | style="text-align:center;" |1. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefaeuropaconferenceleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Conference League|1367730662}} {{Zoznam sezón Konferenčnej ligy UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Konferenčná liga UEFA]] bxuzmqob5xb66dlzc1dk3mlr3tido1t 0 754084 8357082 8356695 2026-08-16T21:55:48Z Ready2Ride 298352 8357082 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majsteriek UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=National Stadium Warsaw aerial view 2.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Stadion Narodowy]] vo [[Varšava|Varšave]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>22. júl 2026 – 2. september 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>22. sept. 2026 – 28./29./30. máj 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;18<br/>''Celkovo:''&nbsp;74 (z 50 zväzov) |predchádzajúci=[[Liga majsteriek UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majsteriek UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majsteriek UEFA 2026/2027''' je 26. ročníkom európskej ženskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 18. ročníkom od premenovania na [[Liga majsteriek UEFA|Ligu majsteriek UEFA]]. Začala sa kvalifikačnou fázou 22. júla 2026 a skončí sa finále 28., 29. alebo 30. mája 2027. Toto je druhá sezóna v novom formáte, ktorého sa zúčastňuje 18 tímov, ktoré hrajú šesť zápasov proti rôznym súperkám v spoločnej skupine. [[Finále Ligy majsteriek UEFA 2027|Finále]] sa uskutoční vo [[Varšava|Varšave]] na [[Štadión Narodowy|Národnom štadióne]]. Víťazky sa automaticky kvalifikujú do skupinovej fázy [[Liga majsteriek UEFA 2027/2028|Ligy majsteriek UEFA 2027/2028]] a [[Majstrovstvá sveta klubov žien FIFA 2028|Majstrovstiev sveta klubov žien FIFA 2028]]. Od skupinovej fázy sa bude používať [[videoasistent rozhodcu|videoasistent rozhodcu (VAR)]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov ženských tímov založený na koeficientoch zväzov ženských tímov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2024/25 Women's Champions League: Dates, access list, full guide |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0285-1918826cc4a2-2158fb11e78d-1000--2024-25-women-s-champions-league-dates-access-list-full-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2024-04-20 |dátum prístupu=2024-04-20 |archív url=https://web.archive.org/web/20240229073704/https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0285-1918826cc4a2-2158fb11e78d-1000--2024-25-women-s-champions-league-dates-access-list-full-/ |dátum archivovania=2024-02-29 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 7. mieste majú po tri tímy. * Zväzy na 8. – 17. mieste majú po dva tímy. * Všetky ostatné prihlásené zväzy majú po jednom tíme. * Víťazky [[Liga majsteriek UEFA 2025/2026|Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] a [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026]] získajú dodatočné oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majsteriek UEFA 2026/2027 prostredníctvom svojej domácej ligy. Aby mohol tím súťažiť, musí mať jeho futbalový zväz domácu ligu hranú systémom s jedenástimi hráčkami. Od sezóny 2019/2020 organizuje domácu ligu žien 52 z 55 členských zväzov UEFA, s výnimkou Andorry (1 klub v španielskej lige), Lichtenštajnska (3 kluby vo švajčiarskej lige) a San Marína (1 klub v talianskej lige). === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majsteriek UEFA 2026/2027 sú zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov ženských tímov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Women's Champions League 2025/26 Provisional Access List |url=https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |formát=PDF |dátum=2024-02-01 |dátum prístupu=2025-02-02 |archív url=https://web.archive.org/web/20241111004923/https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf |dátum archivovania=2024-11-11 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majsteriek UEFA, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťazky Ligy majsteriek UEFA 2025/2026 * ^EP : Dodatočné miesto pre víťazky Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majsteriek UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |68,499 | rowspan="7" align="center" |3 | |- !2. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |68,333 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |66,999 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |61,332 | |- !5. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |38,000 | |- !6. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |33,000 | |- !7. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |24,665 | |- !8. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |23,000 | rowspan="10" align="center" |2 | |- !9. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |21,000 | |- !10. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |20,750 | |- !11. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |19,332 | |- !12. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |19,000 | |- !13. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |14,750 | |- !14. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |14,250 | |- !15. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |13,000 | |- !16. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |12,000 | |- !17. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |12,000 | |- !18. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |11,750 | rowspan="1" align="center" |1 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |11,500 | rowspan="13" align="center" |1 | |- !20. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |11,250 | |- !21. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |11,000 | |- !22. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |11,000 | |- !23. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |10,500 | |- !24. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |10,000 | |- !25. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |10,000 | |- !26. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |9,750 | |- !27. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |9,500 | |- !28. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |9,500 | |- !29. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |9,000 | |- !30. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |9,000 | |- !31. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |9,000 | |- !32. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |9,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small>^[RUS]</small> |- !33. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |9,000 | rowspan="4" align="center" |1 | |- !34. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |8,500 | |- !35. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |8,000 | |- !36. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |7,500 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |7,500 | rowspan="15" align="center" |1 | |- !38. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |7,000 | |- !39. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |7,000 | |- !40. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |6,500 | |- !41. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |6,500 | |- !42. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |6,500 | |- !43. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |6,500 | |- !44. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |6,000 | |- !45. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |6,000 | |- !46. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |5,500 | |- !47. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |5,500 | |- !48. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |5,000 | |- !49. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |5,000 | |- !50. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |4,000 | |- !51. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |1,000 | |- ! rowspan="4" |{{Tooltip|BP|Bez poradia}} |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="center" |— | rowspan="4" align="center" |0 | align="center" |'''{{Tooltip|TSN|Tím sa neprihlásil}}''' |- |{{AND}} [[Andorra]] | align="center" |— | rowspan="3" |'''{{Tooltip|BDLŽ|Bez domácej ligy žien}}''' |- |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="center" |— |- |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="center" |— |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(19 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(19 tímov) | valign="top" | * 19 víťaziek zo zväzov na 29., 32.{{--}}36. (okrem Ruska) a 38.{{--}}51. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(44 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 20 víťaziek zo zväzov na 8.{{--}}10. a 12.{{--}}28. mieste * 3 víťazky zo zväzov na 30.{{--}}31. a 37. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťaziek miniturnajov z prvého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(16 tímov) | valign="top" | * 12 tímov z 2. miesta zo zväzov na 6.{{--}}17. mieste * 4 tímy z 3. miesta zo zväzov na 4.{{--}}7. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(18 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 1 víťazky zo zväzu na 11. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kvalifikačného kola<br />(majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 3 tímy z 2. miesta zo zväzov na 3.{{--}}5. mieste * 3 tímy z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}3. mieste | valign="top" | * 4 víťazky miniturnajov<br/>z druhého kvalifikačného kola<br />(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br />(18 tímov) | valign="top" | * Víťazky Európskeho pohára žien UEFA * 6 víťaziek zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}2. mieste | valign="top" | * 4 víťazky z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) * 5 víťaziek z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o štvrťfinále<br />(8 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 5.{{--}}12. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Štvrťfinále<br />(8 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 4 tímy na 1.{{--}}4. mieste zo skupinovej fázy * 4 víťazky z baráže<br />o štvrťfinále |} Keďže sa víťazky Ligy majsteriek ([[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]) kvalifikovali do skupinovej fázy a víťazky Európskeho pohára žien ([[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]) sa kvalifikovali do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Women's Champions League – 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Women-s-Champions-League-2026/27/Article-3-Entries-for-the-competition-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-01 |dátum prístupu=2026-05-03 |jazyk=en-US}}</ref> * [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]], ako víťazky Európskeho pohára žien, ktoré by inak vstúpili do súťaže v treťom kvalifikačnom kole (majstrovská vetva), postúpia do skupinovej fázy. * [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom, ktorý by inak vstúpil do súťaže v druhom kvalifikačnom kole (majstrovská vetva), postúpi do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva). * [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]], [[FC Gintra|Gintra]] a [[Racing FC Union Luxembourg (ženy)|Racing Union]], ako tri kluby s najvyššími klubovými koeficientmi, ktoré by inak vstúpili do súťaže v prvom kvalifikačnom kole (majstrovská vetva), postúpia do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva). === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazkami zo sezóny 2025/2026, sú označené horným indexom (len pre informáciu; nepoužívajú sa ako primárne miesto vstupného kola): * ^LM : Víťazky Ligy majsteriek UEFA 2025/2026 * ^EP : Víťazky Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026 Druhé a tretie kvalifikačné kolo sú rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majsteriek UEFA 2026/2027'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Access list for the 2026/27 UEFA Women's Club Competitions |url=https://documents.uefa.com/viewer/attachment/p_~WM8WSMdEqH0SptKU0ag/UtrWgM8WspN_AjBxnT2AXg-p_~WM8WSMdEqH0SptKU0ag |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-07-27 |jazyk=en-US}}</ref> | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]<small> (1.)^{[[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |{{SWE}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]<small> (1.)^{[[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|EP]] [SWE]}</small> |{{ENG}} [[Manchester City WFC|Manchester City]]<small> (1.)</small> |{{ENG}} [[Arsenal WFC|Arsenal]]<small> (2.)</small> |- |{{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]<small> (1.)</small> |{{FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]]<small> (2.)</small> |{{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]]<small> (1.)</small> |{{ITA}} [[AS Roma (ženy)|Rím]]<small> (1.)</small> |- |{{POR}} [[SL Benfica (ženy)|Benfica]]<small> (1.)</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{CZE}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]<small> (1.)</small> | colspan="3" | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{ENG}} [[Chelsea FC (ženy)|Chelsea]]<small> (3.)</small> |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]<small> (3.)</small> |{{ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]<small> (2.)</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad Femenino|Real Sociedad]]<small> (3.)</small> |- |{{GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]<small> (2.)</small> |{{ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Miláno]]<small> (2.)</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="10" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="6" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[SK Brann (ženy)|Brann]]<small> (1.)</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]]<small> (1.)</small> |{{AUT}} [[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]]<small> (1.)</small> |{{UKR}} [[FC Metalist 1925 Kharkiv (ženy)|Metalist 1925 Kharkiv]]<small> (1.)</small> |- |{{DEN}} [[HB Køge (ženy)|HB Køge]]<small> (1.)</small> |{{SUI}} [[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]]<small> (1.)</small> |{{ALB}} [[KFF Vllaznia|Vllaznia]]<small> (1.)</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian WFC|Heart of Midlothian]]<small> (1.)</small> |- |{{CYP}} [[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]]<small> (1.)</small> |{{ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]]<small> (1.)</small> |{{SRB}} [[ŽFK TSC Bačka Topola|TSC Bačka Topola]]<small> (2.)^[SRB]</small> |{{BLR}} [[FC Dinamo Minsk (women)|Dinamo Minsk]]<small> (1.)</small> |- |{{BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]]<small> (1.)</small> |{{SVN}} [[ŽNK Mura|Mura]]<small> (1.)</small> |{{CRO}} [[ŽNK Hajduk|Hajduk Split]]<small> (1.)</small> |{{ROU}} [[FCV Farul Constanța (ženy)|Farul Constanța]]<small> (1.)</small> |- |{{BIH}} [[ŽFK 2000 Sarajevo|SFK 2000]]<small> (1.)</small> |{{KAZ}} [[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]]<small> (1.)</small> |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK (ženy)|Fenerbahçe]]<small> (1.)</small> |{{FIN}} [[Helsingin Jalkapalloklubi (ženy)|HJK]]<small> (1.)</small> |- |{{LTU}} [[FC Gintra|Gintra]]<small> (1.)</small> |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]]<small> (1.)</small> |{{LUX}} [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]]<small> (1.)</small> | colspan="1" | |- ! rowspan="4" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]<small> (3.)</small> |{{ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]<small> (3.)</small> |{{POR}} [[Sporting CP (ženy)|Sporting CP]]<small> (2.)</small> |{{POR}} [[SCU Torreense (ženy)|Torreense]]<small> (3.)</small> |- |{{SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]]<small> (2.)</small> |{{SWE}} [[Malmö FF (ženy)|Malmö FF]]<small> (3.)</small> |{{NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]]<small> (2.)</small> |{{NED}} [[AFC Ajax (ženy)|Ajax]]<small> (2.)</small> |- |{{AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]<small> (2.)</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<small> (2.)</small> |{{UKR}} [[FC Seasters|SeaSters Odesa]]<small> (2.)</small> |{{DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]<small> (2.)</small> |- |{{SUI}} [[BSC YB Frauen|Young Boys]]<small> (2.)</small> |{{ALB}} [[FK Apolonia Fier (ženy)|Apolonia]]<small> (2.)</small> |{{SCO}} [[Rangers WFC|Rangers]]<small> (2.)</small> |{{CYP}} [[AC Omonia (women)|Omonia]]<small> (3.)^[CYP]</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="5" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{GRE}} [[PAOK FC (ženy)|PAOK]]<small> (1.)</small> |{{POL}} [[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]<small> (1.)</small> |{{GEO}} [[WFC Nike Lusso|Nike Lusso]]<small> (1.)</small> |{{IRL}} [[Athlone Town AFC Ladies|Athlone Town]]<small> (1.)</small> |- |{{MLT}} [[Mġarr United FC (ženy)|Mġarr United]]<small> (1.)</small> |{{ISR}} [[Hapoel Katamon Jerusalem FC (ženy)|Hapoel Katamon Jerusalem]]<small> (1.)</small> |{{BUL}} [[ŽFK Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]]<small> (1.)</small> |{{KOS}} [[KFF Mitrovica|Mitrovica]]<small> (1.)</small> |- |{{LAT}} [[Riga FC (ženy)|Riga FC]]<small> (1.)</small> |{{MNE}} [[ŽFK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]]<small> (1.)</small> |{{SVK}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] <small>([[1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora (ženy)|Flora]]<small> (1.)</small> |- |{{NIR}} [[Glentoran WFC|Glentoran]]<small> (1.)</small> |{{MKD}} [[ŽFK Skopje 2014|Skopje 2014]]<small> (1.)</small> |{{MDA}} [[WFC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]]<small> (1.)</small> |{{WAL}} [[Wrexham AFC Women|Wrexham]]<small> (1.)</small> |- |{{FRO}} [[Klaksvíkar Ítróttarfelag (ženy)|KÍ Klaksvík]]<small> (1.)</small> |{{ARM}} [[FC Pyunik (ženy)|Pyunik]]<small> (1.)</small> |{{AZE}} [[Neftçi PFK (ženy)|Neftçi]]<small> (1.)</small> | colspan="1" | |} |} Poznámky: * ^CYP '''Cyprus''': Aris Limassol FC skončil v domácej lige na druhom mieste a kvalifikoval sa do druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva), ale nezískal licenciu UEFA na štart. V dôsledku toho jeho miesto v súťaži získal tím AC Omonoia Nicosia, ktorý sa umiestnil v domácej lige na treťom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Results of the UEFA Licensing Criteria Audit for the 2026/2027 Season – First Division and Women’s Football |url=https://www.cfa.com.cy/Gr/news/53423 |vydavateľ=Kypriakí Omospondía Podosfaírou (KOP) |dátum=2026-05-30 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po grécky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Omonia replaces Aris in UEFA competitions! |url=https://sportime.sigmalive.com/podosfairo/kypros/a-katigoria/561771_ton-ari-stis-diorganoseis-tis-uefa-tha-antikatastisei-i-omonoia |vydavateľ=Kypriakí Omospondía Podosfaírou (KOP) |dátum=2026-05-30 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po grécky}}</ref> * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> * ^SRB '''Srbsko''': ŽFK Crvena zvezda Belehrad v domácej lige zvíťazila a kvalifikovala sa do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva), ale nezískala licenciu UEFA na štart. V dôsledku toho jej miesto v súťaži získal tím ŽFK TSC Bačka Topola, ktorý sa umiestnil v domácej lige na druhom mieste, a jeho miesto v súťaži získal tím ŽFK Spartak Subotica, ktorý sa umiestnil v domácej lige na treťom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SHOCK! Red Star will not play in the Champions League, UEFA has made a final decision |url=https://www.novosti.rs/c/sport/fudbal/1615849/sok-crvena-zvezda-nece-igrati-ligu-sampiona-uefa-donela-konacnu-odluku |vydavateľ=novosti.rs |dátum=2026-06-08 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po srbsky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA MAKES SHOCKING DECISION: FK Crvena Zvezda will not play in the Champions League |url=https://www.sd.rs/sr/sport/fudbal/uefa-donela-sokantnu-odluku-fk-crvena-zvezda-nece-igrati-u-ligi-sampiona-2026-06-08 |vydavateľ=sd.rs |dátum=2026-06-08 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po srbsky}}</ref> * ^SWE '''Švédsko''': [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] vstúpia do skupinovej fázy ako víťazky Európskeho pohára žien UEFA. Ako víťazky domácej ligy sa kvalifikovali do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva). == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA women's match calendar |url=https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f47f8b3f1ba-51fa8707b613-1000/202627uwmc.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-26 |dátum prístupu=2026-03-26 |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2026/27 UEFA Women's Champions League: Dates, access list, full guide |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/02a0-1f71c81539df-ca7401a9112a-1000--2026-27-uefa-women-s-champions-league-dates-access-list-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-10 |dátum prístupu=2026-06-10 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="3" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo | rowspan="2" |18. jún 2026 |22. júl 2026<br/>(semifinále) |25. júl 2026<br/>(o 3. miesto & finále) |- |Druhé kvalifikačné kolo |4.{{--}}5. augusta 2026<br/>(semifinále) |7.{{--}}8. augusta 2026<br/>(o 3. miesto & finále) |- |Tretie kvalifikačné kolo |11. august 2026 |26. august 2026 |2. september 2026 |- | rowspan="6" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="6" |4. september 2026 | colspan="2" |22.{{--}}23. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |30. september{{--}}1. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |28.{{--}}29. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |10.{{--}}11. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |18.{{--}}19. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |16. december 2026 |- | rowspan="4" |Vyraďovacia fáza |Baráž o štvrťfinále | rowspan="2" |18. december 2026 |3.{{--}}4. február 2027 |10.{{--}}11. február 2027 |- |Štvrťfinále |23.{{--}}24. marec 2027 |31. marec{{--}}1.apríl 2027 |- |Semifinále | |1.{{--}}2. máj 2027 |8.{{--}}9. máj 2027 |- |Finále | | colspan="2" |28., 29., alebo 30. máj 2027 na [[Stadion Narodowy]], [[Varšava|Varšava]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 18. júna 2026. ==== Majstrovská vetva ==== {| style="width:100%; background:transparent; border-collapse:collapse;" | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 1 ===== Usporiadateľ: [[PAOK FC (ženy)|PAOK]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{GRE}} '''[[PAOK FC (ženy)|PAOK]]''' |RD1-score1='''3''' |RD1-team2={{ISR}} [[Hapoel Katamon Jerusalem FC (ženy)|Hapoel Katamon Jerusalem]] |RD1-score2=1 |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{AZE}} '''[[Neftçi PFK (ženy)|Neftçi]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD1-score3='''0 (4)''' |RD1-team4={{MNE}} [[ŽFK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] |RD1-score4=0 (3) |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{GRE}} '''[[PAOK FC (ženy)|PAOK]]''' |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{AZE}} [[Neftçi PFK (ženy)|Neftçi]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{MNE}} [[ŽFK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] |RD2-score3=0 |RD2-team4={{ISR}} '''[[Hapoel Katamon Jerusalem FC (ženy)|Hapoel Katamon Jerusalem]]''' |RD2-score4='''1''' }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 2 ===== Usporiadateľ: [[KFF Mitrovica|Mitrovica]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{FRO}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] |RD1-score1=0 |RD1-team2={{BUL}} '''[[ŽFK Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]]''' |RD1-score2='''3''' |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{KOS}} '''[[KFF Mitrovica|Mitrovica]]''' |RD1-score3='''10''' |RD1-team4={{MDA}} [[WFC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{KOS}} '''[[KFF Mitrovica|Mitrovica]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{BUL}} [[ŽFK Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{Minivlajka|FRO}} '''[[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{MDA}} [[WFC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]] |RD2-score4=1 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 3 ===== Usporiadateľ: [[Wrexham AFC Women|Wrexham]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{ARM}} [[FC Pyunik (ženy)|Pyunik]] |RD1-score1=2 |RD1-team2={{WAL}} '''[[Wrexham AFC Women|Wrexham]]''' |RD1-score2='''4''' |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{NIR}} [[Glentoran WFC|Glentoran]] |RD1-score3=1 |RD1-team4={{LAT}} '''[[Riga FC (ženy)|Riga FC]]''' |RD1-score4='''4''' |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{LAT}} '''[[Riga FC (ženy)|Riga FC]]''' |RD2-score1='''4''' |RD2-team2={{WAL}} [[Wrexham AFC Women|Wrexham]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{NIR}} '''[[Glentoran WFC|Glentoran]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{ARM}} [[FC Pyunik (ženy)|Pyunik]] |RD2-score4=2 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 4 ===== Usporiadateľ: [[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' |RD1-score1='''7''' |RD1-team2={{GEO}} [[WFC Nike Lusso|Nike Lusso]] |RD1-score2=1 |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{IRL}} '''[[Athlone Town AFC Ladies|Athlone Town]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{MKD}} [[ŽFK Skopje 2014|Skopje 2014]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{IRL}} [[Athlone Town AFC Ladies|Athlone Town]] |RD2-score1=1 |RD2-team2={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' |RD2-score2='''3''' |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{GEO}} '''[[WFC Nike Lusso|Nike Lusso]]''' |RD2-score3='''2''' |RD2-team4={{MKD}} [[ŽFK Skopje 2014|Skopje 2014]] |RD2-score4=0 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px;" | ===== Miniturnaj 5 ===== Usporiadateľ: [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{SVK}} '''[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]''' |RD1-score1={{--}} |RD1-team2=voľno |RD1-score2={{--}} |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{EST}} [[FC Flora (ženy)|Flora]] |RD1-score3=0 |RD1-team4={{MLT}} '''[[Mġarr United FC (ženy)|Mġarr United]]''' |RD1-score4='''4''' |RD2-infoA=26. júl 2026 |RD2-team1={{SVK}} '''[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]''' |RD2-score1='''6''' |RD2-team2={{MLT}} [[Mġarr United FC (ženy)|Mġarr United]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=26. júl 2026 |RD2-team3={{EST}} '''[[FC Flora (ženy)|Flora]]''' |RD2-score3={{--}} |RD2-team4=voľný žreb |RD2-score4={{--}} }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px;" | |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 18. júna 2026. ==== Majstrovská vetva ==== {| style="width:100%; background:transparent; border-collapse:collapse;" | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 1 ===== Usporiadateľ: [[ŽNK Mura|Mura]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{AUT}} '''[[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]]''' |RD1-score1='''3''' |RD1-team2={{CRO}} [[ŽNK Hajduk|Hajduk Split]] |RD1-score2=2 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{SVN}} [[ŽNK Mura|Mura]] |RD1-score3=1 |RD1-team4={{ROU}} '''[[FCV Farul Constanța (ženy)|Farul Constanța]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD1-score4='''3''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{AUT}} '''[[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]]''' |RD2-score1='''5''' |RD2-team2={{ROU}} [[FCV Farul Constanța (ženy)|Farul Constanța]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{SVN}} [[ŽNK Mura|Mura]] |RD2-score3=0 |RD2-team4={{CRO}} '''[[ŽNK Hajduk|Hajduk Split]]''' |RD2-score4='''2''' }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 2 ===== Usporiadateľ: [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{NOR}} '''[[SK Brann (ženy)|Brann]]''' |RD1-score1='''5''' |RD1-team2={{KOS}} [[KFF Mitrovica|Mitrovica]] |RD1-score2=0 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{HUN}} [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]] |RD1-score3=2 |RD1-team4={{GRE}} '''[[PAOK FC (ženy)|PAOK]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD1-score4='''3''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{NOR}} '''[[SK Brann (ženy)|Brann]]''' |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{GRE}} [[PAOK FC (ženy)|PAOK]] |RD2-score2=2 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{HUN}} [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]] |RD2-score3=1 |RD2-team4={{KOS}} '''[[KFF Mitrovica|Mitrovica]]''' |RD2-score4='''2''' }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 3 ===== Usporiadateľ: [[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]] {{Play-off4 |RD1-infoA=4. august 2026 |RD1-team1={{BLR}} [[FC Dinamo Minsk (women)|Dinamo Minsk]] |RD1-score1=0 |RD1-team2={{SUI}} '''[[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]]''' |RD1-score2='''3''' |RD1-infoB=4. august 2026 |RD1-team3={{ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]] |RD1-score3=1 (0) |RD1-team4={{KAZ}} '''[[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD1-score4='''1 (2)''' |RD2-infoA=7. august 2026 |RD2-team1={{SUI}} '''[[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]]''' |RD2-score1='''4''' |RD2-team2={{KAZ}} [[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=7. august 2026 |RD2-team3={{ISL}} '''[[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score3='''3''' |RD2-team4={{BLR}} [[FC Dinamo Minsk (women)|Dinamo Minsk]] |RD2-score4=2 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 4 ===== Usporiadateľ: [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{BIH}} [[ŽFK 2000 Sarajevo|SFK 2000]] |RD1-score1=2 |RD1-team2={{NED}} '''[[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]]''' |RD1-score2='''3''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{LUX}} [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]] |RD1-score3=0 |RD1-team4={{FIN}} '''[[Helsingin Jalkapalloklubi (ženy)|HJK]]''' |RD1-score4='''2''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{NED}} '''[[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]]''' |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{FIN}} [[Helsingin Jalkapalloklubi (ženy)|HJK]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{BIH}} '''[[ŽFK 2000 Sarajevo|SFK 2000]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{LUX}} [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]] |RD2-score4=1 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 5 ===== Usporiadateľ: [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{UKR}} [[FC Metalist 1925 Kharkiv (ženy)|Metalist 1925 Kharkiv]] |RD1-score1=1 |RD1-team2={{TUR}} '''[[Fenerbahçe SK (ženy)|Fenerbahçe]]''' |RD1-score2='''2''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{BEL}} '''[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{SRB}} [[ŽFK TSC Bačka Topola|TSC Bačka Topola]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{BEL}} '''[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD2-score1='''1 (4)''' |RD2-team2={{TUR}} [[Fenerbahçe SK (ženy)|Fenerbahçe]] |RD2-score2=1 (2) |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{UKR}} '''[[FC Metalist 1925 Kharkiv (ženy)|Metalist 1925 Kharkiv]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score3='''3''' |RD2-team4={{SRB}} [[ŽFK TSC Bačka Topola|TSC Bačka Topola]] |RD2-score4=2 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 6 ===== Usporiadateľ: [[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{ALB}} [[KFF Vllaznia|Vllaznia]] |RD1-score1=1 |RD1-team2={{SVK}} '''[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]''' |RD1-score2='''2''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{CYP}} [[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]] |RD1-score3=3 (2) |RD1-team4={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD1-score4='''3 (4)''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{SVK}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |RD2-score1=2 |RD2-team2={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' |RD2-score2='''4''' |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{ALB}} [[KFF Vllaznia|Vllaznia]] |RD2-score3=1 |RD2-team4={{CYP}} '''[[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score4='''2''' }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px;" | ===== Miniturnaj 7 ===== Usporiadateľ: [[HB Køge (ženy)|HB Køge]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{LTU}} [[FC Gintra|Gintra]] |RD1-score1=1 |RD1-team2={{SCO}} '''[[Heart of Midlothian WFC|Heart of Midlothian]]''' |RD1-score2='''2''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{DEN}} '''[[HB Køge (ženy)|HB Køge]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{LAT}} [[Riga FC (ženy)|Riga FC]] |RD1-score4=1 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{DEN}} '''[[HB Køge (ženy)|HB Køge]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{SCO}} [[Heart of Midlothian WFC|Heart of Midlothian]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{LTU}} '''[[FC Gintra|Gintra]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{LAT}} [[Riga FC (ženy)|Riga FC]] |RD2-score4=1 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px;" | |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| style="width:100%; background:transparent; border-collapse:collapse;" | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 1 ===== Usporiadateľ: [[Rangers WFC|Rangers]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{NED}} '''[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]]''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |RD1-score2=0 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |RD1-score3=1 |RD1-team4={{SCO}} '''[[Rangers WFC|Rangers]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD1-score4='''2''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{NED}} '''[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{SCO}} [[Rangers WFC|Rangers]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |RD2-score3=1 (3) |RD2-team4={{DEN}} '''[[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD2-score4='''1 (5)''' }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 2 ===== Usporiadateľ: [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{ITA}} '''[[Juventus FC (ženy)|Juventus]]''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{POR}} [[SCU Torreense (ženy)|Torreense]] |RD1-score2=1 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{SWE}} '''[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{ALB}} [[FK Apolonia Fier (ženy)|Apolonia]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{ITA}} '''[[Juventus FC (ženy)|Juventus]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{POR}} '''[[SCU Torreense (ženy)|Torreense]]''' |RD2-score3='''5''' |RD2-team4={{ALB}} [[FK Apolonia Fier (ženy)|Apolonia]] |RD2-score4=2 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 3 ===== Usporiadateľ: [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]] |RD1-score1=0 |RD1-team2={{SWE}} '''[[Malmö FF (ženy)|Malmö FF]]''' |RD1-score2='''1''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{GER}} '''[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]''' |RD1-score3='''8''' |RD1-team4={{CYP}} [[AC Omonia (women)|Omonia]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{GER}} '''[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{SWE}} [[Malmö FF (ženy)|Malmö FF]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{NOR}} '''[[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]]''' |RD2-score3='''2''' |RD2-team4={{CYP}} [[AC Omonia (women)|Omonia]] |RD2-score4=0 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 4 ===== Usporiadateľ: [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{POR}} '''[[Sporting CP (ženy)|Sporting CP]]''' |RD1-score1='''5''' |RD1-team2={{UKR}} [[FC Seasters|SeaSters Odesa]] |RD1-score2=0 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{AUT}} '''[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{SUI}} [[BSC YB Frauen|Young Boys]] |RD1-score4=3 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{AUT}} '''[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD2-score1='''1 (4)''' |RD2-team2={{POR}} [[Sporting CP (ženy)|Sporting CP]] |RD2-score2=1 (1) |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{SUI}} [[BSC YB Frauen|Young Boys]] |RD2-score3=1 |RD2-team4={{UKR}} '''[[FC Seasters|SeaSters Odesa]]''' |RD2-score4='''3''' }} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 11. augusta 2026. Prvé zápasy sa odohrajú 25. a 26. augusta a odvetné zápasy 1. a 2. septembra 2026. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{SUI}} [[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{DEN}} [[HB Køge (ženy)|HB Køge]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[SK Brann (ženy)|Brann]] {{NOR}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{AUT}} [[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]] | align="center" |25. august | align="center" |1. september |- | align="right" |[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]] {{POL}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] {{GER}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] {{AUT}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] {{GER}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Miláno]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[Chelsea FC (ženy)|Chelsea]] {{ENG}} | align="center" |Zápas 4^a) | align="left" |{{ESP}} [[Real Sociedad Femenino|Real Sociedad]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]] {{NED}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |} Poznámky: * ^a) : Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe vymenené. == Skupinová fáza == {{LocMap+|Európa|float=none|width=750|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majsteriek UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Roma (ženy)|Rím]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona Femení|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[SL Benfica (ženy)|Benfica]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.76|long=4.84|label=[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=[[Paris FC (ženy)|Paris FC]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4975|long=-2.515|label=[[Manchester City WFC|Manchester City]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal WFC|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=57.7192924|long=11.9308452|label=[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]|position=top}} }} Žreb skupinovej fázy Ligy majsteriek UEFA 2026/2027 sa uskutoční 4. septembra 2026. Osemnásť tímov bude rozdelených do troch skupín po šesť tímov. Každý tím sa stretne s dvoma súpermi z každého z troch košov, s jedným doma a jedným vonku. Predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA (KK UEFA): {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1/2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2/3''' |- |{{ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 135,000'''</small> |{{SWE}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |{{POR}} [[SL Benfica (ženy)|Benfica]]<small> (12.)<br/>'''KK UEFA: 39,000'''</small> |{{FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]]<small> (14.)<br />'''KK UEFA: 27,750'''</small> |- |{{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]<small> (2.)<br />'''KK UEFA: 116,750'''</small> |{{ITA}} [[AS Roma (ženy)|Rím]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 42,000'''</small> | |{{ENG}} [[Manchester City WFC|Manchester City]]<small> (19.)<br/>'''KK UEFA: 22,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 81,250'''</small> |1 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazka nemajstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; | |1 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazka majstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ENG}} [[Arsenal WFC|Arsenal]]<small> (5.)<br />'''KK UEFA: 78,000'''</small> ! align="left" |'''Kôš 1/2/3''' ! align="left" |'''Kôš 1/3''' ! align="left" |'''Kôš 3''' |- | |2 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazky nemajstrovskej vetvy]]<br />&nbsp; |2 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazky nemajstrovskej vetvy]]<br />&nbsp; |3 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazky majstrovskej vetvy]]<br />&nbsp; |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |} === Tabuľka === Do štvrťfinále postúpia štyri najlepšie tímy. Tímy umiestnené na 5. až 12. mieste postúpia do baráže o štvrťfinále, pričom tímy umiestnené na 5. až 8. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené od 13. do 18. miesta vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[#Štvrťfinále|Postup do štvrťfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[#Baráž o štvrťfinále|Postup do baráže o štvrťfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[#Baráž o štvrťfinále|Postup do baráže o štvrťfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=6{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Baráž o štvrťfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = {{--}} | RD1-score03-2 = {{--}} | RD1-score03-agg = {{--}} | RD1-team04 = voľný žreb | RD1-score04-1 = {{--}} | RD1-score04-2 = {{--}} | RD1-score04-agg = {{--}} | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = {{--}} | RD1-score07-2 = {{--}} | RD1-score07-agg = {{--}} | RD1-team08 = voľný žreb | RD1-score08-1 = {{--}} | RD1-score08-2 = {{--}} | RD1-score08-agg = {{--}} | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = {{--}} | RD1-score11-2 = {{--}} | RD1-score11-agg = {{--}} | RD1-team12 = voľný žreb | RD1-score12-1 = {{--}} | RD1-score12-2 = {{--}} | RD1-score12-agg = {{--}} | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = {{--}} | RD1-score15-2 = {{--}} | RD1-score15-agg = {{--}} | RD1-team16 = voľný žreb | RD1-score16-1 = {{--}} | RD1-score16-2 = {{--}} | RD1-score16-agg = {{--}} | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-seed05 = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} === Baráž o štvrťfinále === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutoční 18. decembra 2026. Prvé zápasy sa odohrajú 3. a 4. februára a odvetné zápasy 10. a 11. februára 2027. Víťazky týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |} === Štvrťfinále === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutoční 18. decembra 2026. Prvé zápasy sa odohrajú 23. a 24. marca a odvetné zápasy 31. marca a 1. apríla 2027. Víťazky týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |} === Semifinále === Ak prvé dva nasadené tímy postúpia do tejto fázy, budú hrať odvetné zápasy doma. Ak nasadený tím prehral, ​​jeho pozíciu prevzal tím, ktorý ho vyradil. Prvé zápasy sa odohrajú 1. a 2. mája a odvetné zápasy 8. a 9. mája 2027. Víťazky týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |1.{{--}}2. máj | align="center" |8.{{--}}9. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |1.{{--}}2. máj | align="center" |8.{{--}}9. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 28., 29., alebo 30. mája 2027 na [[Stadion Narodowy]] vo [[Varšava|Varšave]]. Z administratívnych dôvodov budú víťazky prvého semifinále určené ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[28., 29., alebo 30. máj]] [[2026]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Stadion Narodowy]], [[Varšava|Varšava]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepšie strelkyne turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráčka ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly !Minutáž |- | style="text-align:center;" |1 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10 | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúce hráčky: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráčka ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankárka}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obrankyňa}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložníčka (stredopoliarka)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočníčka}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráčka sezóny === === Mladá hráčka / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] * [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Mládežnícka liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Superpohár UEFA 2026]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/womenschampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Women's Champions League|1366463418}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] 9ljeo38xmi9dcfri49y26r4mey0m4z1 10 754107 8357109 8327505 2026-08-17T00:00:06Z TeslaBot 71954 typografia 8357109 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Part of the Golden Gate grid in the St. Vitus Cathedral. Prague, Czech Republic.jpg | názov obrázku = Bronzový figurálny motív na mreži južného portálu Zlatej brány Katedrály svätého Víta v Prahe. | veľkosť = | popis = Jeden z dvanástich [[bronz]]ových figurálnych motívov od Jaroslava Horejca na mreži južného [[Portál (architektúra)|portálu]] Zlatej brány '''[[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrály svätého Víta]]''' v Prahe. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Ввласенко/Volodymyr Vlasenko|Ввласенко]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> gusoe39bsdii9r3gfw0iymwvq3ivxyp 0 754126 8357070 8356678 2026-08-16T21:40:15Z Ready2Ride 298352 8357070 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový zápas|názov=Superpohár UEFA 2026|súťaž=[[Superpohár UEFA]]|obrázok=UEFA Supercup logo.png|popis obrázka=|tím1=[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]|tím1_vlajka={{FRA}}|tím1_góly=2|tím2=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|tím2_vlajka={{ENG}}|tím2_góly=1|dátum=[[12. august]] [[2026]]|štadión=[[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arena]]|miesto={{AUT}} [[Salzburg]]|hráč zápasu={{FRA}} [[Désiré Doué]]<br/>([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) <ref name="MOTM">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Desiré Doué named 2026 UEFA Super Cup Player of the Match |url=https://www.uefa.com/uefasupercup/news/02a8-21553aa1e2fa-ea1febaffb12-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref>|rozhodca={{SOM}} [[Omar Abdulkadir Artan]] <ref name="referee"/>|počet divákov=27 681 <ref name="report 12 August"/>|počasie=Jasno, 23 °C, [[vlhkosť]] 48 % <ref name="lineups">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tactical line-ups |url=https://www.uefa.com/newsfiles/SuperCup/2026/2048319_LU.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref>|predchádzajúci=[[Superpohár UEFA 2025|2025]]|nasledujúci=[[Superpohár UEFA 2027|2027]]}} '''Superpohár UEFA 2026''' bol 51. ročníkom [[Superpohár UEFA|Superpohára UEFA]], každoročného [[Futbal|futbalového]] zápasu organizovaného [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], v ktorom sa stretli úradujúci víťazi dvoch najvyšších európskych klubových súťaží, [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]]. V zápase sa stretli francúzsky klub [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], víťaz [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a úradujúci víťaz Superpohára UEFA 2025, s anglickým klubom [[Aston Villa FC|Aston Villa]], víťazom [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]]. Hralo sa v [[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arene]] v [[Salzburg|Salzburgu]] <ref name="ExCo decision"/> v Rakúsku 12. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Men's international match calendar and access list for the 2026/27 season |url=https://editorial.uefa.com/resources/029d-1ea02fc38447-640d13cb2154-1000/20250901_circular_2025_49_en.zip |vydavateľ=Union of European Football Associations |časopis=UEFA Circular Letter |číslo=49/2025 |formát=ZIP |dátum=2025-09-02 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris vs Aston Villa Super Cup preview: Where to watch, kick-off time, predicted line-ups |url= https://www.uefa.com/uefasupercup/news/02a8-2149ed5e5bc1-0b130f0cdccd-1000--paris-vs-aston-villa-super-cup-preview-where-to-watch-ki/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-11 |dátum prístupu=2026-08-11 |jazyk=en-US}}</ref> Paríž Saint-Germain vyhral zápas 2:1 a získal tak svoj druhý titul v Superpohári UEFA.<ref name="summary">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris 2–1 Aston Villa: European champions win back-to-back Super Cups with Khvicha Kvaratskhelia and Désiré Doué goals |url=https://www.uefa.com/uefasupercup/news/02a8-215538a51719-2eeabf96b5c7-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref> == Tímy == {| class="wikitable" !Tím ! Kvalifikácia ! Predchádzajúce účasti |- | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] | 2 ([[Superpohár UEFA 1996|1996]], '''[[Superpohár UEFA 2025|2025]]''') |- | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | Víťaz [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] | 1 ('''[[Európsky Superpohár 1982|1982]]''') |} == Miesto konania == [[File:EM-Stadion Wals-Siezenheim zur Euro.jpg|thumb|390px|Zápas sa uskutočnil v [[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arene]].]] Bol to prvý Superpohár UEFA, ktorý sa konal v Rakúsku a prvé veľké európske finále, ktoré sa hralo v [[Salzburg|Salzburgu]]. Zároveň to bolo siedme finále veľkého európskeho klubového turnaja, ktoré sa hralo v Rakúsku, po štyroch zápasoch v [[Zoznam finále Pohára majstrov európskych krajín a Ligy majstrov UEFA|Pohári majstrov európskych krajín/Lige majstrov]] ([[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1964|1964]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1987|1987]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1990|1990]], [[Finále Ligy majstrov UEFA 1995|1995]]), jednom zápase v [[Zoznam finále Pohára víťazov pohárov|Pohári víťazov pohárov]] ([[Finále Pohára víťazov pohárov 1970|1970]]) a jednom zápase v [[Zoznam finále Pohára UEFA a Európskej ligy UEFA|Pohári UEFA]] ([[Finále Pohára UEFA 1994|1994, prvý zápas z dvojzápasu]]), ktoré sa všetky konali na [[Ernst-Happel-Stadion|Ernst-Happel-Stadion]] vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA awards Supercup to Salzburg 2026 |url=https://apa.at/news/uefa-vergibt-supercup-2026-an-salzburg/ |vydavateľ=Austria Press Agency |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=po nemecky}}</ref> [[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arena]] je domáci štadión [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] a má kapacitu 30 071 divákov. Štadión bol otvorený v roku 2003 a hostil tri zápasy skupinovej fázy [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Majstrovstiev Európy UEFA 2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Super Cup 2026 will take place in Salzburg |url=https://www.redbullsalzburg.at/de/aktuelles/news/uefa-super-cup-2026-salzburg |vydavateľ=FC Red Bull Salzburg |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=po nemecky}}</ref> V súvislosti s touto udalosťou bol označovaný ako Štadión Salzburg kvôli obmedzeniam týkajúcim sa sponzorstva tretích strán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League - Salzburg-Krasnodar |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2019394--salzburg-vs-krasnodar/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-01-10 |dátum prístupu=2017-01-10 |jazyk=en-US}}</ref> === Výber hostiteľa === Red Bull Arena bola vybraná za hostiteľa Výkonným výborom UEFA počas jeho zasadnutia v [[Tirana|Tirane]] v Albánsku 11. septembra 2025.<ref name="ExCo decision">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Estadio Metropolitano to host 2027 UEFA Champions League final |url=https://www.uefa.com/news-media/news/029d-1eb2cecb8955-8fa1e427770d-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=en-US}}</ref> == Pred zápasom == Po tom, čo mu bol zamietnutý vstup do Spojených štátov na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|Majstrovstvá sveta vo futbale FIFA 2026]], bol somálsky rozhodca Omar Abdulkadir Artan 11. júna 2026 vymenovaný za hlavného rozhodcu Superpohára UEFA 2026 a stal sa tak vôbec prvým neeurópskym rozhodcom, ktorý bude rozhodoval takýto zápas.<ref name="referee">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Top African referee Omar Artan to officiate 2026 UEFA Super Cup after being unable to participate in FIFA World Cup 2026 |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a6-20d7ce07703f-bee983e79921-1000--top-african-referee-omar-artan-to-officiate-2026-uefa-super/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-11 |dátum prístupu=2026-06-11 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Artan to referee UEFA Super Cup after losing World Cup spot |url=https://sports.yahoo.com/articles/artan-referee-uefa-super-cup-142504531.html |vydavateľ=BBC Sport |dátum=2026-06-11 |dátum prístupu=2026-06-11 |jazyk=en-US}}</ref> == Zápas == === Zhrnutie === V 20. minúte poslal [[Khvicha Kvaratschelia]] PSG do vedenia, keď predtým dostal na ľavej strane loptu od [[Désiré Doué|Désiré Douéa]], nabehol si do šestnástky a pravou nohou vystrelil do ľavej strany bránky. V 45. minúte bolo 1:1, keď po centri z pravej strany od [[Johna McGinn|John McGinna]] zakončil [[Brian Madjo]] volejom zo šiestich metrov. Vďaka tomuto gólu sa vo veku 17 rokov a 212 dní stal najmladším hráčom, ktorý kedy strelil gól v Superpohári UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Doué seals Super Cup glory for PSG after Madjo makes history for Aston Villa |url= https://www.theguardian.com/football/2026/aug/12/uefa-super-cup-aston-villa-psg-match-report |vydavateľ=Guardian |dátum=2026-06-12 |dátum prístupu=2026-06-13 |jazyk=en-US}}</ref> V 60. minúte skóroval Désiré Doué na 2:1 pre PSG, keď predtým dostal na pravej strane prihrávku od striedajúceho hráča [[Ousmane Dembélé|Ousmana Dembélého]] a z pravého okraja šestnástky vystrelil ľavou nohou do ľavej strany bránky. Po kontrole ofsajdu systémom VAR bol gól uznaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris Saint-Germain 2 Aston Villa 1 |url= https://www.bbc.com/sport/football/live/cmn4n23z15elt |vydavateľ=BBC Sport |dátum=2026-06-12 |dátum prístupu=2026-06-13 |jazyk=en-US}}</ref> === Detaily === Z administratívnych dôvodov bude víťaz Ligy majstrov určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. august]] [[2026]]|čas=21:00 SELČ|mužstvo1=[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] <ref name="lineups"/> {{FRA}}|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|1|1}})|mužstvo2={{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] <ref name="lineups"/>|zápis=[https://www.uefa.com/uefasupercup/match/2048319/ Správa o zápase] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris Saint-Germain vs Aston Villa |url=https://www.uefa.com/uefasupercup/match/2048319/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-02 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=en-US}}</ref>|góly1=K. Kvaratskhelia {{gól|20}}<br/>D. Doué {{gól|61}}|góly2=B. Madjo {{gól|45}}|štadión=[[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arena]], [[Salzburg]]|divákov=27 681 <ref name="report 12 August">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Full Time Report Final – Paris Saint-Germain v Aston Villa |url=https://www.uefa.com/newsfiles/SuperCup/2026/2048319_FR.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref>|rozhodca=<br/>{{SOM}} [[Omar Abdulkadir Artan]]}} {|width=95% |{{Futbalový dres |vzor_lp = _psg2627h |vzor_t = _psg2627H |vzor_pp = _psg2627h |vzor_tr = _psg2627h |vzor_po = _psg2627hl |ľavéplece = 0000CC |telo = 0000CC |pravéplece = 0000CC |trenírky = 0000CC |ponožky = 0000CC }} |{{Futbalový dres |vzor_lp = _astonvilla2627t |vzor_t = _astonvilla2627T |vzor_pp = _astonvilla2627t |vzor_tr = _astonvilla2627t2 |vzor_po = _astonvilla2627t2l |ľavéplece = BBD5F2 |telo = BBD5F2 |pravéplece = BBD5F2 |trenírky = FFFFFF |ponožky = FFFFFF }} |} {| width="100%" |valign="top" width="40%"| {| style="font-size:100%" cellspacing="0" cellpadding="0" |- !width=25| !!width=25| |- |GK ||'''39'''||{{RUS}} [[Matvey Safonov]] |- |RB || '''2'''||{{MAR}} [[Achraf Hakimi]] |- |CB || '''5'''||{{BRA}} [[Marquinhos]] ([[Kapitán (futbal)|c]]) |- |CB ||'''51'''||{{ECU}} [[Willian Pacho]] |- |LB ||'''25'''||{{POR}} [[Nuno Mendes]] || || {{suboff|74}} |- |CM ||'''87'''||{{POR}} [[João Neves]] || || {{suboff|75}} |- |CM ||'''17'''||{{POR}} [[Vitinha]] |- |CM ||'''33'''||{{FRA}} [[Warren Zaïre-Emery]] |- |RF ||'''11'''||{{FRA}} [[Maghnes Akliouche]] || || {{suboff|46}} |- |CF ||'''14'''||{{FRA}} [[Désiré Doué]] || || {{suboff|87}} |- |LF || '''7'''||{{GEO}} [[Khvicha Kvaratskhelia]] || || {{suboff|88}} |- |colspan=3|'''Náhradníci:''' |- |GK ||'''30'''||{{FRA}} [[Lucas Chevalier]] |- |DF || '''4'''||{{BRA}} [[Lucas Beraldo]] || || {{subon|88}} |- |DF || '''6'''||{{UKR}} [[Illia Zabarnyi]] |- |DF ||'''12'''||{{FRA}} [[Lucas Digne]] |- |DF ||'''21'''||{{FRA}} [[Lucas Hernandez]] || || {{subon|74}} |- |MF || '''8'''||{{ESP}} [[Fabián Ruiz]] || || {{subon|75}} |- |MF ||'''24'''||{{FRA}} [[Senny Mayulu]] || || {{subon|87}} |- |MF ||'''27'''||{{ESP}} [[Dro Fernández]] |- |FW ||'''10'''||{{FRA}} [[Ousmane Dembélé]] || || {{subon|46}} |- |FW ||'''29'''||{{FRA}} [[Bradley Barcola]] |- |FW ||'''47'''||{{FRA}} [[Quentin Ndjantou]] |- |FW ||'''49'''||{{SEN}} [[Ibrahim Mbaye]] |- |colspan=3|'''Hlavný tréner:''' |- |colspan=3|{{ESP}} [[Luis Enrique]] |} |valign="top" |[[File:Paris Saint-Germain vs Aston Villa 2026-08-12.svg|300px]] |valign="top" width="50%"| {| style="font-size:100%; margin:auto" cellspacing="0" cellpadding="0" |- !width=25| !!width=25| |- |GK ||'''40'''||{{NED}} [[Marco Bizot]] |- |RB || '''2'''||{{POL}} [[Matty Cash]] |- |CB || '''3'''||{{SWE}} [[Victor Lindelöf]] |- |CB ||'''14'''||{{ESP}} [[Pau Torres]] || {{yel|51}} || {{suboff|80}} |- |LB ||'''22'''||{{NED}} [[Ian Maatsen]] |- |RM || '''7'''||{{SCO}} [[John McGinn]] ([[Kapitán (futbal)|c]]) || {{yel|72}} || {{suboff|72}} |- |CM ||'''35'''||{{BRA}} [[João Gomes]] || {{yel|64}} || {{suboff|80}} |- |CM || '''8'''||{{FRA}} [[Boubacar Kamara]] || || {{suboff|72}} |- |LM ||'''53'''||{{ENG}} [[George Hemmings]] |- |CF ||'''10'''||{{ARG}} [[Emiliano Buendía]] |- |CF ||'''39'''||{{ENG}} [[Brian Madjo]] || || {{suboff|72}} |- |colspan=3|'''Náhradníci:''' |- |GK ||'''42'''||{{ENG}} [[James Wright]] |- |GK ||'''60'''||{{ENG}} [[Owen Asemota]] |- |DF || '''5'''||{{ENG}} [[Tyrone Mings]] || || {{subon|80}} |- |DF ||'''32'''||{{SRB}} [[Kosta Nedeljković]] |- |DF ||'''45'''||{{ENG}} [[Triston Rowe]] |- |DF ||'''48'''||{{SEN}} [[Modou Kéba Cissé]] |- |MF || '''6'''||{{ENG}} [[Ross Barkley]] || || {{subon|80}} |- |MF ||'''26'''||{{NED}} [[Lamare Bogarde]] || || {{subon|72}} |- |MF ||'''49'''||{{ENG}} [[Bradley Burrowes]] |- |FW ||'''18'''||{{ENG}} [[Tammy Abraham]] || || {{subon|72}} |- |FW ||'''47'''||{{BRA}} [[Alysson]] || || {{subon|72}} |- |FW ||'''74'''||{{ENG}} [[Luka Lynch]] |- |colspan=3|'''Hlavný tréner:''' |- |colspan=3|{{ESP}} [[Unai Emery]] |} |} {| style="font-size:100% width:50%; vertical-align:top;" | * '''[[Hráč zápasu]]''': {{FRA}} [[Désiré Doué]] ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) <ref name="MOTM"/> * '''[[Futbal#Rozhodca|Asistenti rozhodcu]]''':<ref name="lineups"/> {{DJI}} [[Liban Abdoulrazack Ahmed]]<br/>a {{KEN}} [[Stephen Eleazar Onyango Yiembe]] * '''[[Futbal#Rozhodca|Štvrtý rozhodca]]''':<ref name="lineups"/> {{SVN}} [[Rade Obrenović]] * '''[[Futbal#Rozhodca|Videorozhodca]]''':<ref name="lineups"/> {{ITA}} [[Marco Di Bello]] * '''[[Futbal#Rozhodca|Asistent videorozhodcu]]''':<ref name="lineups"/> {{ESP}} [[Guillermo Cuadra Fernández]] | '''Pravidlá zápasu:'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Super Cup |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Super-Cup-2026-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-29 |dátum prístupu=2026-08-13 |jazyk=en-US}}</ref> * Hrací čas 90 minút * V prípade nerozhodného výsledku [[penaltový rozstrel|penaltový rozstrel]] * Na lavičke náhradníkov maximálne dvanásť hráčov * Využitie maximálne piatich náhradníkov * Využitie maximálne troch striedaní |} === Štatistiky === <div style="display: flex; flex-wrap: wrap; gap: 3px; justify-content: flex-start;"> <div> {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center; margin: 0; font-size: 85%;" |+Prvý polčas <ref name="team statistics">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Team statistics |url=https://uefa.com |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |archív=https://web.archive.org/web/20260813174935/https://documents.uefa.com/api/khub/maps/1cedXvxWPKpmvmuNkHG~KQ/attachments/3d~7qTMvhwdI~MbV5R9OgA-1cedXvxWPKpmvmuNkHG~KQ/content |dátum archivovania=2026-08-13 |jazyk=en-US}}</ref> |- !scope="col" style="width:120px"|Štatistiky !scope="col" style="width:75px"|Paris Saint-Germain !scope="col" style="width:75px"|Aston Villa |- !scope=row|Góly |1 |1 |- !scope=row|Strely celkom |6 |10 |- !scope=row|Strely na bránu |2 |2 |- !scope=row|Zákroky brankára |1 |1 |- !scope=row|Držanie lopty |60% |40% |- !scope=row|Rohové kopy |0 |2 |- !scope=row|Fauly |6 |5 |- !scope=row|Ofsajdy |1 |0 |- !scope=row|Žlté karty |0 |0 |- !scope=row|Červené karty |0 |0 |} </div> <div> {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center; margin: 0; font-size: 85%;" |+Druhý polčas <ref name="team statistics"/> |- !scope="col" style="width:120px"|Štatistiky !scope="col" style="width:75px"|Paris Saint-Germain !scope="col" style="width:75px"|Aston Villa |- !scope=row|Góly |1 |0 |- !scope=row|Strely celkom |5 |5 |- !scope=row|Strely na bránu |3 |2 |- !scope=row|Zákroky brankára |2 |2 |- !scope=row|Držanie lopty |53% |47% |- !scope=row|Rohové kopy |0 |0 |- !scope=row|Fauly |5 |8 |- !scope=row|Ofsajdy |1 |0 |- !scope=row|Žlté karty |0 |3 |- !scope=row|Červené karty |0 |0 |} </div> <div> {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center; margin: 0; font-size: 85%;" |+Celkovo <ref name="team statistics"/> |- !scope="col" style="width:120px"|Štatistiky !scope="col" style="width:75px"|Paris Saint-Germain !scope="col" style="width:75px"|Aston Villa |- !scope=row|Góly |2 |1 |- !scope=row|Strely celkom |11 |15 |- !scope=row|Strely na bránu |5 |4 |- !scope=row|Zákroky brankára |3 |3 |- !scope=row|Držanie lopty |56% |44% |- !scope=row|Rohové kopy |0 |2 |- !scope=row|Fauly |11 |13 |- !scope=row|Ofsajdy |2 |0 |- !scope=row|Žlté karty |0 |3 |- !scope=row|Červené karty |0 |0 |} </div> </div> == Pozri tiež == * [[Liga majstrov UEFA 2025/2026]] * [[Európska liga UEFA 2025/2026]] * [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026]] * [[Liga majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] * [[Mládežnícka liga majstrov UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefasupercup/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026 UEFA Super Cup|1367060143}} {{Superpohár UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Superpohár UEFA]] h20b8y4x8yo0ou5k1h6blxuvnlxwluk 0 754128 8356879 8356644 2026-08-16T13:25:03Z Rios 1882 pokračovanie 8356879 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok (rozlišovacia stránka)]].'' '''Podvozok automobilu''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Časti podvozka== ===Rám automobilu=== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *obdĺžnikový *stredový *plošinový. Nižšie sú ukážky uvedených typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ===Náprava automobilu=== [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] Náprava automobilu je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII></ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ====Kolesá automobilu==== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať [[Sila|sily]] a [[Moment sily|momenty]] medzi vozidlom a podložku a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} ====Zavesenie kolesa==== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. Pri vozidlách s veľkou hmotnosťou, ako sú napríklad [[Nákladný automobil|nákladné automobily]], prívesy a návesy sa často používajú viacnápravové systémy. Ide zväčša o dvojnápravy alebo trojnápravy ktoré sú riešené ako tuhé nápravy (závislé zavesenie) s pozdĺžnym vedením listovými pružinami, alebo závesnými ramenami. ====Uloženie kolesa==== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje [[Rotácia (geometria)|rotáciu]] kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami [[Mechanizmus (kinematika)|mechanizmu]] zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ===Pruženie automobilu=== [[Súbor:500overview.jpg|náhľad|Nastaviteľné športové odpruženie (tlmiče s pružinami) Fortune Auto 500 Series]] [[Súbor:Mechanical interconnexion.JPG|náhľad|Systém združeného pruženia (mechanický)]] Pruženie automobilu je systém, ktorý vytvára pružné spojenie medzi jeho nápravami a nadstavbou. Tento systém prenáša najmä zvislé sily, ako [[Statika|statické]], tak aj [[Dynamika (fyzika)|dynamické]]. ak sú prvky pruženia súčasťou aj mechanizmu zavesenia kolesa, prenášajú aj pozdĺžne a bočné sily, resp. ich momenty. Pruženie je posudzované podľa dvoch kritérií: *pohodlie jazdy - určuje ho zvislé [[Zrýchlenie|zrýchlenie]] pôsobiace na posádku alebo náklad *bezpečnosť jazdy - určuje ju veľkosť dynamickej zvislej sily medzi pneumatikou a vozovkou. Na vlastnosti pruženia automobilu majú vplyv najmä tieto hodnoty: *[[Radiálny|radiálna]] [[Tuhosť|tuhosť]] pneumatík *tuhosť pružín *[[Hmotnosť|hmotnosť]] neodpružených častí vozidla *hmotnosť odpruženej časti vozidla *súčiniteľ tlmenia tlmičov pruženia. Systém pruženia automobilu tvoria: *pružné prvky **[[Oceľ|oceľové]] pružiny (listové, vinuté, torzné) **[[Gumová pružina|gumové pružiny]] **[[Plyn|plynové]] pružiny (pneumatické, hydropneumatické) **gumokvapalinové pružiny *tlmiace prvky **hydraulické teleskopické tlmiče *dorazy (horný a dolný) doraz, ktoré obmedzujú celkový zdvih kolesa. *priečny stabilizátor **torzný **priečne uložená listová pružina. Združené pruženie je systém, ktorý [[Mechanika|mechanicky]] alebo [[Hydraulika (odbor)|hydraulicky]] navzájom pružne prepojí kolesá prednej a zadnej nápravy na každej strane vozidla. Takéto riešenie dokáže obmedziť rotačný kmitavý pohyb v zvislej pozdĺžnej rovine vozidla, ktorý je posádkou vozidla horšie vnímaný. ===Riadenie automobilu=== [[Súbor:Sattel-Tieflader.jpg|náhľad|Ťažký náves s riadenými všetkými tromi nápravami]] Riadenie automobilu je systém, ktorý slúži na udržiavanie smeru jeho jazdy. Riadené môžu byť: *predná náprava - štandardný spôsob riadenia súčasných automobilov *obe predné nápravy - pri viacnápravových automobiloch, ak majú dve predné nápravy *zadná náprava (alebo všetky) - špeciálne vozidlá a pracovné stroje *všetky štyri kolesá (4WS - ''four whell steering'') - špeciálne vozidlá a pracovné stroje ale aj niektoré automobily s dvoma nápravami. Tento systém pracuje v dvoch režimoch: **súhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú v rovnakom smere - zlepšuje stabilitu a riaditeľnosť vozidla pri veľkej rýchlosti **nesúhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú navzájom v opačnom smere - zlepšuje manévrovateľnosť vozidla pri malých rýchlostiach. Riadenie môže byť priame, ak je ovládané iba manuálnou silou vodiča, alebo s [[Posilňovač riadenia|posilňovačom riadenia]] tzv servoriadenie. Základné časti mechanizmu riadenia sú: *[[Volant|volant]] - ovládací prvok *stĺpik riadenia - prenáša pohyb volantu do prevodovky riadenia *prevodovka (staršie: prevodka) riadenia - zabezpečuje prevod medzi pohybom volantu a pohybom ďalšieho člena v mechanizme riadenia, ktorý môže byť: **rotačný - v tom prípade ide o hriadeľ hlavnej páky riadenia. Tento princíp môže byť realizovaný ***pohybovou skrutkou a maticou ***závitovkovým súkolesím ***závitovkou a kolíkom (prípadne dvoma kolíkmi) ***závitovkou a kladkou **posuvný - v tom prípade ide o hrebeňovú tyč hrebeňovej prevodovky riadenia. *ďalšie prvky kinematického mechanizmu riadenia, ktoré ďalej prenášajú a transformujú pohyb od prevodovky riadenia až po riadené koleso (nezávislé zavesenie) alebo most nápravy (závislé zavesenie). Sú to: **páky riadenia - hlavná, pomocná, riadiaca **tyče riadenia - spojovacia, riadiaca **tiahlo riadenia *tlmič riadenia - slúži na potlačenie rázov od vozovky a kmitania riadenia do volantu. ===Brzdová sústava automobilu=== Brzdová sústava je systém, ktorého úlohou je zmenšiť rýchlosť pohybujúceho sa vozidla a zabezečiť stojace vozidlo proti samovoľnému pohybu. Brzdová sústava sa člení na nasledovné časti: *sústava pre prevádzkové brzdenie *sústava pre núdzové brzdenie *sústava pre parkovacie brzdenie *sústava pre odľahčovacie brzdenie *sústava pre samočinné brzdenie ===Špeciálne príslušenstvo=== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} gubj5zi22ad8m6weqtjc45rplds6524 8356955 8356879 2026-08-16T16:42:13Z Rios 1882 dokončenie 8356955 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok]].'' '''Podvozok''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Rám automobilu== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *obdĺžnikový *stredový *plošinový. Nižšie sú ukážky typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ==Náprava automobilu== [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] Náprava automobilu je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ===Kolesá automobilu=== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať [[Sila|sily]] a [[Moment sily|momenty]] medzi vozidlom a podložkou a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII></ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} ===Zavesenie kolesa=== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. Pri vozidlách s veľkou hmotnosťou, ako sú napríklad [[Nákladný automobil|nákladné automobily]], prívesy a návesy sa často používajú viacnápravové systémy. Ide zväčša o dvojnápravy alebo trojnápravy ktoré sú riešené ako tuhé nápravy (závislé zavesenie) s pozdĺžnym vedením listovými pružinami, alebo závesnými ramenami. ===Uloženie kolesa=== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje [[Rotácia (geometria)|rotáciu]] kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami [[Mechanizmus (kinematika)|mechanizmu]] zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ==Pruženie automobilu== [[Súbor:500overview.jpg|náhľad|Nastaviteľné športové odpruženie (tlmiče s pružinami) Fortune Auto 500 Series]] [[Súbor:Mechanical interconnexion.JPG|náhľad|Systém združeného pruženia (mechanický)]] Pruženie automobilu je systém, ktorý vytvára pružné spojenie medzi jeho nápravami a nadstavbou. Tento systém prenáša najmä zvislé sily, ako [[Statika|statické]], tak aj [[Dynamika (fyzika)|dynamické]]. Ak sú prvky pruženia súčasťou aj mechanizmu zavesenia kolesa, prenášajú aj pozdĺžne a bočné sily, resp. ich momenty. Pruženie je posudzované podľa dvoch kritérií: *pohodlie jazdy - určuje ho zvislé [[Zrýchlenie|zrýchlenie]] pôsobiace na posádku alebo náklad *bezpečnosť jazdy - určuje ju veľkosť dynamickej zvislej sily medzi pneumatikou a vozovkou. Na vlastnosti pruženia automobilu majú vplyv najmä tieto hodnoty: *[[Radiálny|radiálna]] [[Tuhosť|tuhosť]] pneumatík *tuhosť pružín *[[Hmotnosť|hmotnosť]] neodpružených častí vozidla *hmotnosť odpruženej časti vozidla *súčiniteľ tlmenia tlmičov pruženia. Systém pruženia automobilu tvoria: *pružné prvky **[[Oceľ|oceľové]] pružiny (listové, vinuté, torzné) **[[Gumová pružina|gumové pružiny]] **[[Plyn|plynové]] pružiny (pneumatické, hydropneumatické) **gumokvapalinové pružiny *tlmiace prvky **hydraulické teleskopické tlmiče *dorazy (horný a dolný) doraz, ktoré obmedzujú celkový zdvih kolesa. *priečny stabilizátor **torzný **priečne uložená listová pružina. Združené pruženie je systém, ktorý [[Mechanika|mechanicky]] alebo [[Hydraulika (odbor)|hydraulicky]] navzájom pružne prepojí kolesá prednej a zadnej nápravy na každej strane vozidla. Takéto riešenie dokáže obmedziť rotačný kmitavý pohyb v zvislej pozdĺžnej rovine vozidla, ktorý je posádkou vozidla horšie vnímaný. ==Riadenie automobilu== [[Súbor:Sattel-Tieflader.jpg|náhľad|Ťažký náves s riadenými všetkými tromi nápravami]] Riadenie automobilu je systém, ktorý slúži na udržiavanie smeru jeho jazdy. Riadené môžu byť: *predná náprava - štandardný spôsob riadenia súčasných automobilov *obe predné nápravy - pri viacnápravových automobiloch, ak majú dve predné nápravy *zadná náprava (alebo všetky) - špeciálne vozidlá a pracovné stroje *všetky štyri kolesá (4WS - ''four whell steering'') - špeciálne vozidlá a pracovné stroje ale aj niektoré automobily s dvoma nápravami. Tento systém pracuje v dvoch režimoch: **súhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú v rovnakom smere - zlepšuje stabilitu a riaditeľnosť vozidla pri veľkej rýchlosti **nesúhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú navzájom v opačnom smere - zlepšuje manévrovateľnosť vozidla pri malých rýchlostiach. Riadenie môže byť priame, ak je ovládané iba manuálnou silou vodiča, alebo s [[Posilňovač riadenia|posilňovačom riadenia]] tzv servoriadenie. Základné časti mechanizmu riadenia sú: *[[Volant|volant]] - ovládací prvok *stĺpik riadenia - prenáša pohyb volantu do prevodovky riadenia *prevodovka (staršie: prevodka) riadenia - zabezpečuje prevod medzi pohybom volantu a pohybom ďalšieho člena v mechanizme riadenia, ktorý môže byť: **rotačný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hriadeľ hlavnej páky riadenia. Tento princíp môže byť realizovaný: ***pohybovou skrutkou a maticou ***závitovkovým súkolesím ***závitovkou a kolíkom (prípadne dvoma kolíkmi) ***závitovkou a kladkou **posuvný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hrebeňovú tyč hrebeňovej prevodovky riadenia. *ďalšie prvky kinematického mechanizmu riadenia, ktoré ďalej prenášajú a transformujú pohyb od prevodovky riadenia až po riadené koleso (nezávislé zavesenie) alebo most nápravy (závislé zavesenie). Sú to: **páky riadenia - hlavná, pomocná, riadiaca **tyče riadenia - spojovacia, riadiaca **tiahlo riadenia *tlmič riadenia - slúži na potlačenie rázov od vozovky a kmitania riadenia do volantu. ==Brzdová sústava automobilu== [[Súbor:PCCB Wiki 9949.jpg|náhľad|Keramicko-kompozitná kotúčová brzda vozidla Porsche Carrera S]] Brzdová sústava je systém, ktorého úlohou je zmenšiť [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] pohybujúceho sa vozidla a zabezpečiť stojace vozidlo proti samovoľnému pohybu. Brzdová sústava sa člení na nasledovné časti: *sústava pre prevádzkové brzdenie - umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie *sústava pre núdzové brzdenie- umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie v prípade zlyhania sústavy pre prevádzkové brzdenie *sústava pre parkovacie brzdenie - umožňuje udržať stojace vozidlo aj na svahu aj bez prítomnosti vodiča *sústava pre odľahčovacie brzdenie - umožňuje znížiť alebo ustáliť rýchlosť vozidla inými prostriedkami ako prevádzkovou, núdzovou alebo parkovacou brzdou. *sústava pre samočinné brzdenie - umožňuje samočinne zabrzdiť prípojné vozidlo pri jeho odpojení od ťažného vozidla Brzdová sústava sa skladá z: *ovládacej sústavy bŕzd *brzdového mechanizmu, ktorý môže byť: **trecia brzda, realizovaný ako: ***[[Bubnová brzda|bubnová brzda]] ***[[Kotúčová brzda|kotúčová brzda]] ***motorová brzda ***elektrická brzda ***elektromagnetická brzda ***hydrodynamická brzda ([[Retardér (brzda)|retardér]]) *[[ABS (vozidlo)|protiblokovacieho regulačného systému]] (ABS). ==Špeciálne príslušenstvo== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> ==Referencie== <references/> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} ==Zdroje== *{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }} jejujcausad5kiee9sqkpi52i7c7kl3 8356957 8356955 2026-08-16T16:43:49Z Rios 1882 Rios premiestnil stránku [[Redaktor:Rios/Podvozok]] na [[Podvozok (automobil)]]: presun z pieskoviska 8356955 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok]].'' '''Podvozok''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Rám automobilu== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *obdĺžnikový *stredový *plošinový. Nižšie sú ukážky typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ==Náprava automobilu== [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] Náprava automobilu je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ===Kolesá automobilu=== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať [[Sila|sily]] a [[Moment sily|momenty]] medzi vozidlom a podložkou a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII></ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} ===Zavesenie kolesa=== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. Pri vozidlách s veľkou hmotnosťou, ako sú napríklad [[Nákladný automobil|nákladné automobily]], prívesy a návesy sa často používajú viacnápravové systémy. Ide zväčša o dvojnápravy alebo trojnápravy ktoré sú riešené ako tuhé nápravy (závislé zavesenie) s pozdĺžnym vedením listovými pružinami, alebo závesnými ramenami. ===Uloženie kolesa=== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje [[Rotácia (geometria)|rotáciu]] kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami [[Mechanizmus (kinematika)|mechanizmu]] zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ==Pruženie automobilu== [[Súbor:500overview.jpg|náhľad|Nastaviteľné športové odpruženie (tlmiče s pružinami) Fortune Auto 500 Series]] [[Súbor:Mechanical interconnexion.JPG|náhľad|Systém združeného pruženia (mechanický)]] Pruženie automobilu je systém, ktorý vytvára pružné spojenie medzi jeho nápravami a nadstavbou. Tento systém prenáša najmä zvislé sily, ako [[Statika|statické]], tak aj [[Dynamika (fyzika)|dynamické]]. Ak sú prvky pruženia súčasťou aj mechanizmu zavesenia kolesa, prenášajú aj pozdĺžne a bočné sily, resp. ich momenty. Pruženie je posudzované podľa dvoch kritérií: *pohodlie jazdy - určuje ho zvislé [[Zrýchlenie|zrýchlenie]] pôsobiace na posádku alebo náklad *bezpečnosť jazdy - určuje ju veľkosť dynamickej zvislej sily medzi pneumatikou a vozovkou. Na vlastnosti pruženia automobilu majú vplyv najmä tieto hodnoty: *[[Radiálny|radiálna]] [[Tuhosť|tuhosť]] pneumatík *tuhosť pružín *[[Hmotnosť|hmotnosť]] neodpružených častí vozidla *hmotnosť odpruženej časti vozidla *súčiniteľ tlmenia tlmičov pruženia. Systém pruženia automobilu tvoria: *pružné prvky **[[Oceľ|oceľové]] pružiny (listové, vinuté, torzné) **[[Gumová pružina|gumové pružiny]] **[[Plyn|plynové]] pružiny (pneumatické, hydropneumatické) **gumokvapalinové pružiny *tlmiace prvky **hydraulické teleskopické tlmiče *dorazy (horný a dolný) doraz, ktoré obmedzujú celkový zdvih kolesa. *priečny stabilizátor **torzný **priečne uložená listová pružina. Združené pruženie je systém, ktorý [[Mechanika|mechanicky]] alebo [[Hydraulika (odbor)|hydraulicky]] navzájom pružne prepojí kolesá prednej a zadnej nápravy na každej strane vozidla. Takéto riešenie dokáže obmedziť rotačný kmitavý pohyb v zvislej pozdĺžnej rovine vozidla, ktorý je posádkou vozidla horšie vnímaný. ==Riadenie automobilu== [[Súbor:Sattel-Tieflader.jpg|náhľad|Ťažký náves s riadenými všetkými tromi nápravami]] Riadenie automobilu je systém, ktorý slúži na udržiavanie smeru jeho jazdy. Riadené môžu byť: *predná náprava - štandardný spôsob riadenia súčasných automobilov *obe predné nápravy - pri viacnápravových automobiloch, ak majú dve predné nápravy *zadná náprava (alebo všetky) - špeciálne vozidlá a pracovné stroje *všetky štyri kolesá (4WS - ''four whell steering'') - špeciálne vozidlá a pracovné stroje ale aj niektoré automobily s dvoma nápravami. Tento systém pracuje v dvoch režimoch: **súhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú v rovnakom smere - zlepšuje stabilitu a riaditeľnosť vozidla pri veľkej rýchlosti **nesúhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú navzájom v opačnom smere - zlepšuje manévrovateľnosť vozidla pri malých rýchlostiach. Riadenie môže byť priame, ak je ovládané iba manuálnou silou vodiča, alebo s [[Posilňovač riadenia|posilňovačom riadenia]] tzv servoriadenie. Základné časti mechanizmu riadenia sú: *[[Volant|volant]] - ovládací prvok *stĺpik riadenia - prenáša pohyb volantu do prevodovky riadenia *prevodovka (staršie: prevodka) riadenia - zabezpečuje prevod medzi pohybom volantu a pohybom ďalšieho člena v mechanizme riadenia, ktorý môže byť: **rotačný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hriadeľ hlavnej páky riadenia. Tento princíp môže byť realizovaný: ***pohybovou skrutkou a maticou ***závitovkovým súkolesím ***závitovkou a kolíkom (prípadne dvoma kolíkmi) ***závitovkou a kladkou **posuvný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hrebeňovú tyč hrebeňovej prevodovky riadenia. *ďalšie prvky kinematického mechanizmu riadenia, ktoré ďalej prenášajú a transformujú pohyb od prevodovky riadenia až po riadené koleso (nezávislé zavesenie) alebo most nápravy (závislé zavesenie). Sú to: **páky riadenia - hlavná, pomocná, riadiaca **tyče riadenia - spojovacia, riadiaca **tiahlo riadenia *tlmič riadenia - slúži na potlačenie rázov od vozovky a kmitania riadenia do volantu. ==Brzdová sústava automobilu== [[Súbor:PCCB Wiki 9949.jpg|náhľad|Keramicko-kompozitná kotúčová brzda vozidla Porsche Carrera S]] Brzdová sústava je systém, ktorého úlohou je zmenšiť [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] pohybujúceho sa vozidla a zabezpečiť stojace vozidlo proti samovoľnému pohybu. Brzdová sústava sa člení na nasledovné časti: *sústava pre prevádzkové brzdenie - umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie *sústava pre núdzové brzdenie- umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie v prípade zlyhania sústavy pre prevádzkové brzdenie *sústava pre parkovacie brzdenie - umožňuje udržať stojace vozidlo aj na svahu aj bez prítomnosti vodiča *sústava pre odľahčovacie brzdenie - umožňuje znížiť alebo ustáliť rýchlosť vozidla inými prostriedkami ako prevádzkovou, núdzovou alebo parkovacou brzdou. *sústava pre samočinné brzdenie - umožňuje samočinne zabrzdiť prípojné vozidlo pri jeho odpojení od ťažného vozidla Brzdová sústava sa skladá z: *ovládacej sústavy bŕzd *brzdového mechanizmu, ktorý môže byť: **trecia brzda, realizovaný ako: ***[[Bubnová brzda|bubnová brzda]] ***[[Kotúčová brzda|kotúčová brzda]] ***motorová brzda ***elektrická brzda ***elektromagnetická brzda ***hydrodynamická brzda ([[Retardér (brzda)|retardér]]) *[[ABS (vozidlo)|protiblokovacieho regulačného systému]] (ABS). ==Špeciálne príslušenstvo== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> ==Referencie== <references/> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} ==Zdroje== *{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }} jejujcausad5kiee9sqkpi52i7c7kl3 8356959 8356957 2026-08-16T16:44:36Z Rios 1882 +[[Kategória:Časti automobilov]]; +[[Kategória:Konštrukcia automobilov]] pomocou použitia HotCat 8356959 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok]].'' '''Podvozok''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Rám automobilu== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *obdĺžnikový *stredový *plošinový. Nižšie sú ukážky typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ==Náprava automobilu== [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] Náprava automobilu je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ===Kolesá automobilu=== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať [[Sila|sily]] a [[Moment sily|momenty]] medzi vozidlom a podložkou a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII></ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} ===Zavesenie kolesa=== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. Pri vozidlách s veľkou hmotnosťou, ako sú napríklad [[Nákladný automobil|nákladné automobily]], prívesy a návesy sa často používajú viacnápravové systémy. Ide zväčša o dvojnápravy alebo trojnápravy ktoré sú riešené ako tuhé nápravy (závislé zavesenie) s pozdĺžnym vedením listovými pružinami, alebo závesnými ramenami. ===Uloženie kolesa=== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje [[Rotácia (geometria)|rotáciu]] kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami [[Mechanizmus (kinematika)|mechanizmu]] zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ==Pruženie automobilu== [[Súbor:500overview.jpg|náhľad|Nastaviteľné športové odpruženie (tlmiče s pružinami) Fortune Auto 500 Series]] [[Súbor:Mechanical interconnexion.JPG|náhľad|Systém združeného pruženia (mechanický)]] Pruženie automobilu je systém, ktorý vytvára pružné spojenie medzi jeho nápravami a nadstavbou. Tento systém prenáša najmä zvislé sily, ako [[Statika|statické]], tak aj [[Dynamika (fyzika)|dynamické]]. Ak sú prvky pruženia súčasťou aj mechanizmu zavesenia kolesa, prenášajú aj pozdĺžne a bočné sily, resp. ich momenty. Pruženie je posudzované podľa dvoch kritérií: *pohodlie jazdy - určuje ho zvislé [[Zrýchlenie|zrýchlenie]] pôsobiace na posádku alebo náklad *bezpečnosť jazdy - určuje ju veľkosť dynamickej zvislej sily medzi pneumatikou a vozovkou. Na vlastnosti pruženia automobilu majú vplyv najmä tieto hodnoty: *[[Radiálny|radiálna]] [[Tuhosť|tuhosť]] pneumatík *tuhosť pružín *[[Hmotnosť|hmotnosť]] neodpružených častí vozidla *hmotnosť odpruženej časti vozidla *súčiniteľ tlmenia tlmičov pruženia. Systém pruženia automobilu tvoria: *pružné prvky **[[Oceľ|oceľové]] pružiny (listové, vinuté, torzné) **[[Gumová pružina|gumové pružiny]] **[[Plyn|plynové]] pružiny (pneumatické, hydropneumatické) **gumokvapalinové pružiny *tlmiace prvky **hydraulické teleskopické tlmiče *dorazy (horný a dolný) doraz, ktoré obmedzujú celkový zdvih kolesa. *priečny stabilizátor **torzný **priečne uložená listová pružina. Združené pruženie je systém, ktorý [[Mechanika|mechanicky]] alebo [[Hydraulika (odbor)|hydraulicky]] navzájom pružne prepojí kolesá prednej a zadnej nápravy na každej strane vozidla. Takéto riešenie dokáže obmedziť rotačný kmitavý pohyb v zvislej pozdĺžnej rovine vozidla, ktorý je posádkou vozidla horšie vnímaný. ==Riadenie automobilu== [[Súbor:Sattel-Tieflader.jpg|náhľad|Ťažký náves s riadenými všetkými tromi nápravami]] Riadenie automobilu je systém, ktorý slúži na udržiavanie smeru jeho jazdy. Riadené môžu byť: *predná náprava - štandardný spôsob riadenia súčasných automobilov *obe predné nápravy - pri viacnápravových automobiloch, ak majú dve predné nápravy *zadná náprava (alebo všetky) - špeciálne vozidlá a pracovné stroje *všetky štyri kolesá (4WS - ''four whell steering'') - špeciálne vozidlá a pracovné stroje ale aj niektoré automobily s dvoma nápravami. Tento systém pracuje v dvoch režimoch: **súhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú v rovnakom smere - zlepšuje stabilitu a riaditeľnosť vozidla pri veľkej rýchlosti **nesúhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú navzájom v opačnom smere - zlepšuje manévrovateľnosť vozidla pri malých rýchlostiach. Riadenie môže byť priame, ak je ovládané iba manuálnou silou vodiča, alebo s [[Posilňovač riadenia|posilňovačom riadenia]] tzv servoriadenie. Základné časti mechanizmu riadenia sú: *[[Volant|volant]] - ovládací prvok *stĺpik riadenia - prenáša pohyb volantu do prevodovky riadenia *prevodovka (staršie: prevodka) riadenia - zabezpečuje prevod medzi pohybom volantu a pohybom ďalšieho člena v mechanizme riadenia, ktorý môže byť: **rotačný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hriadeľ hlavnej páky riadenia. Tento princíp môže byť realizovaný: ***pohybovou skrutkou a maticou ***závitovkovým súkolesím ***závitovkou a kolíkom (prípadne dvoma kolíkmi) ***závitovkou a kladkou **posuvný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hrebeňovú tyč hrebeňovej prevodovky riadenia. *ďalšie prvky kinematického mechanizmu riadenia, ktoré ďalej prenášajú a transformujú pohyb od prevodovky riadenia až po riadené koleso (nezávislé zavesenie) alebo most nápravy (závislé zavesenie). Sú to: **páky riadenia - hlavná, pomocná, riadiaca **tyče riadenia - spojovacia, riadiaca **tiahlo riadenia *tlmič riadenia - slúži na potlačenie rázov od vozovky a kmitania riadenia do volantu. ==Brzdová sústava automobilu== [[Súbor:PCCB Wiki 9949.jpg|náhľad|Keramicko-kompozitná kotúčová brzda vozidla Porsche Carrera S]] Brzdová sústava je systém, ktorého úlohou je zmenšiť [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] pohybujúceho sa vozidla a zabezpečiť stojace vozidlo proti samovoľnému pohybu. Brzdová sústava sa člení na nasledovné časti: *sústava pre prevádzkové brzdenie - umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie *sústava pre núdzové brzdenie- umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie v prípade zlyhania sústavy pre prevádzkové brzdenie *sústava pre parkovacie brzdenie - umožňuje udržať stojace vozidlo aj na svahu aj bez prítomnosti vodiča *sústava pre odľahčovacie brzdenie - umožňuje znížiť alebo ustáliť rýchlosť vozidla inými prostriedkami ako prevádzkovou, núdzovou alebo parkovacou brzdou. *sústava pre samočinné brzdenie - umožňuje samočinne zabrzdiť prípojné vozidlo pri jeho odpojení od ťažného vozidla Brzdová sústava sa skladá z: *ovládacej sústavy bŕzd *brzdového mechanizmu, ktorý môže byť: **trecia brzda, realizovaný ako: ***[[Bubnová brzda|bubnová brzda]] ***[[Kotúčová brzda|kotúčová brzda]] ***motorová brzda ***elektrická brzda ***elektromagnetická brzda ***hydrodynamická brzda ([[Retardér (brzda)|retardér]]) *[[ABS (vozidlo)|protiblokovacieho regulačného systému]] (ABS). ==Špeciálne príslušenstvo== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> ==Referencie== <references/> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} ==Zdroje== *{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }} [[Kategória:Časti automobilov]] [[Kategória:Konštrukcia automobilov]] hclya19p9na9cz8rawuh17din2jchpq 8356974 8356959 2026-08-16T17:09:10Z Rios 1882 ďalšie linky 8356974 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok]].'' '''Podvozok''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Rám automobilu== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *[[Rebrinový rám|obdĺžnikový]] *[[Tatrovácka koncepcia|stredový]] *plošinový. Nižšie sú ukážky typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ==Náprava automobilu== [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] [[Náprava (automobil)|Náprava automobilu]] je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ===Kolesá automobilu=== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať [[Sila|sily]] a [[Moment sily|momenty]] medzi vozidlom a podložkou a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII></ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} ===Zavesenie kolesa=== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. Pri vozidlách s veľkou hmotnosťou, ako sú napríklad [[Nákladný automobil|nákladné automobily]], prívesy a návesy sa často používajú viacnápravové systémy. Ide zväčša o dvojnápravy alebo trojnápravy ktoré sú riešené ako tuhé nápravy (závislé zavesenie) s pozdĺžnym vedením listovými pružinami, alebo závesnými ramenami. ===Uloženie kolesa=== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje [[Rotácia (geometria)|rotáciu]] kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami [[Mechanizmus (kinematika)|mechanizmu]] zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ==Pruženie automobilu== [[Súbor:500overview.jpg|náhľad|Nastaviteľné športové odpruženie (tlmiče s pružinami) Fortune Auto 500 Series]] [[Súbor:Mechanical interconnexion.JPG|náhľad|Systém združeného pruženia (mechanický)]] Pruženie automobilu je systém, ktorý vytvára pružné spojenie medzi jeho nápravami a nadstavbou. Tento systém prenáša najmä zvislé sily, ako [[Statika|statické]], tak aj [[Dynamika (fyzika)|dynamické]]. Ak sú prvky pruženia súčasťou aj mechanizmu zavesenia kolesa, prenášajú aj pozdĺžne a bočné sily, resp. ich momenty. Pruženie je posudzované podľa dvoch kritérií: *pohodlie jazdy - určuje ho zvislé [[Zrýchlenie|zrýchlenie]] pôsobiace na posádku alebo náklad *bezpečnosť jazdy - určuje ju veľkosť dynamickej zvislej sily medzi pneumatikou a vozovkou. Na vlastnosti pruženia automobilu majú vplyv najmä tieto hodnoty: *[[Radiálny|radiálna]] [[Tuhosť|tuhosť]] pneumatík *tuhosť pružín *[[Hmotnosť|hmotnosť]] neodpružených častí vozidla *hmotnosť odpruženej časti vozidla *súčiniteľ tlmenia tlmičov pruženia. Systém pruženia automobilu tvoria: *pružné prvky **[[Oceľ|oceľové]] pružiny (listové, vinuté, torzné) **[[Gumová pružina|gumové pružiny]] **[[Plyn|plynové]] pružiny (pneumatické, hydropneumatické) **gumokvapalinové pružiny *tlmiace prvky **hydraulické teleskopické tlmiče *dorazy (horný a dolný) doraz, ktoré obmedzujú celkový zdvih kolesa. *[[Stabilizátor (motorizmus)|priečny stabilizátor]] **torzný **priečne uložená listová pružina. Združené pruženie je systém, ktorý [[Mechanika|mechanicky]] alebo [[Hydraulika (odbor)|hydraulicky]] navzájom pružne prepojí kolesá prednej a zadnej nápravy na každej strane vozidla. Takéto riešenie dokáže obmedziť rotačný kmitavý pohyb v zvislej pozdĺžnej rovine vozidla, ktorý je posádkou vozidla horšie vnímaný. ==Riadenie automobilu== [[Súbor:Sattel-Tieflader.jpg|náhľad|Ťažký náves s riadenými všetkými tromi nápravami]] Riadenie automobilu je systém, ktorý slúži na udržiavanie smeru jeho jazdy. Riadené môžu byť: *predná náprava - štandardný spôsob riadenia súčasných automobilov *obe predné nápravy - pri viacnápravových automobiloch, ak majú dve predné nápravy *zadná náprava (alebo všetky) - špeciálne vozidlá a pracovné stroje *všetky štyri kolesá (4WS - ''four whell steering'') - špeciálne vozidlá a pracovné stroje ale aj niektoré automobily s dvoma nápravami. Tento systém pracuje v dvoch režimoch: **súhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú v rovnakom smere - zlepšuje stabilitu a riaditeľnosť vozidla pri veľkej rýchlosti **nesúhlasné riadenie - kolesá oboch náprav sa natáčajú navzájom v opačnom smere - zlepšuje manévrovateľnosť vozidla pri malých rýchlostiach. Riadenie môže byť priame, ak je ovládané iba manuálnou silou vodiča, alebo s [[Posilňovač riadenia|posilňovačom riadenia]] tzv servoriadenie. Základné časti mechanizmu riadenia sú: *[[Volant|volant]] - ovládací prvok *stĺpik riadenia - prenáša pohyb volantu do prevodovky riadenia *prevodovka (staršie: prevodka) riadenia - zabezpečuje prevod medzi pohybom volantu a pohybom ďalšieho člena v mechanizme riadenia, ktorý môže byť: **rotačný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hriadeľ hlavnej páky riadenia. Tento princíp môže byť realizovaný: ***pohybovou skrutkou a maticou ***závitovkovým súkolesím ***závitovkou a kolíkom (prípadne dvoma kolíkmi) ***závitovkou a kladkou **posuvný - v tom prípade sa pohyb prenáša na hrebeňovú tyč hrebeňovej prevodovky riadenia. *ďalšie prvky kinematického mechanizmu riadenia, ktoré ďalej prenášajú a transformujú pohyb od prevodovky riadenia až po riadené koleso (nezávislé zavesenie) alebo most nápravy (závislé zavesenie). Sú to: **páky riadenia - hlavná, pomocná, riadiaca **tyče riadenia - spojovacia, riadiaca **tiahlo riadenia *tlmič riadenia - slúži na potlačenie rázov od vozovky a kmitania riadenia do volantu. ==Brzdová sústava automobilu== [[Súbor:PCCB Wiki 9949.jpg|náhľad|Keramicko-kompozitná kotúčová brzda vozidla Porsche Carrera S]] Brzdová sústava je systém, ktorého úlohou je zmenšiť [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] pohybujúceho sa vozidla a zabezpečiť stojace vozidlo proti samovoľnému pohybu. Brzdová sústava sa člení na nasledovné časti: *sústava pre prevádzkové brzdenie - umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie *sústava pre núdzové brzdenie- umožňuje znižovanie rýchlosti jazdy vozidla alebo jeho zastavenie v prípade zlyhania sústavy pre prevádzkové brzdenie *sústava pre parkovacie brzdenie - umožňuje udržať stojace vozidlo aj na svahu aj bez prítomnosti vodiča *sústava pre odľahčovacie brzdenie - umožňuje znížiť alebo ustáliť rýchlosť vozidla inými prostriedkami ako prevádzkovou, núdzovou alebo parkovacou brzdou. *sústava pre samočinné brzdenie - umožňuje samočinne zabrzdiť prípojné vozidlo pri jeho odpojení od ťažného vozidla Brzdová sústava sa skladá z: *ovládacej sústavy bŕzd *brzdového mechanizmu, ktorý môže byť: **trecia brzda, realizovaný ako: ***[[Bubnová brzda|bubnová brzda]] ***[[Kotúčová brzda|kotúčová brzda]] ***[[Výfuková brzda|motorová (výfuková) brzda]] ***elektrická brzda ***elektromagnetická brzda ***hydrodynamická brzda ([[Retardér (brzda)|retardér]]) *[[ABS (vozidlo)|protiblokovacieho regulačného systému]] (ABS). ==Špeciálne príslušenstvo== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> ==Referencie== <references/> ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} ==Zdroje== *{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }} [[Kategória:Časti automobilov]] [[Kategória:Konštrukcia automobilov]] dkox478n3dhtssoxyoj244t8nsewgmm 0 754137 8357048 8356792 2026-08-16T19:28:43Z Feriontly17x17x7 228747 maratón m, ž 8357048 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehajú od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A16%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=dckK17CHsIWjXTp9GIiYUzHHvv5Olxw%2BPCgZn3j1AhI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] |[[Stefan Nillessen]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |3:35,70 |[[Samuel Pihlström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |3:36,16 |[[Andrew Coscoran]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |3:36,24 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A09%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=kJ4zjYICFgaYPWsh8E9FZI0hLaT%2B%2FfZC%2BcFgpwWKyyU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] |[[Andreas Almgren]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |27:23,44 |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |27:42,67 |[[Jimmy Gressier]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |28:07,90 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHMMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=uABdZ1%2B3wamfD9x9QL20PGU4iD3GMVwY22JKufSZLFM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] |[[Amanal Petros]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |2:09:11 |[[Pietro Riva]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:09:18 |[[Gashau Ayale]]<br>{{minivlajka|Izrael|w}} |2:09:21 |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] | | | | | | |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] | | | | | | |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Triple Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A48%3A29Z&sr=b&sp=r&sig=wAn5ELArd9LmlV%2BAI08miC7JucIqPlEDtcecwzKRvsA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] |[[Andy Díaz]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |18,15 m |[[Pedro Pichardo]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |17,76 m |[[Andrea Dallavalle]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |17,37 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A25%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=ZU6UJQPyBlggKgYl6YJUkfnpXr7KVrRa74t8Ig6BOTY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] |[[Julian Weber]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |90,40 m |[[Nick Thumm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |83,76 m |[[Patriks Gailums]]<br>{{minivlajka|Lotyšsko|w}} |82,97 m |- |Desaťboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A02Z&sr=b&sp=r&sig=g7PDsJOBmenglnBm7dk%2BUJMK58o0DPHeGJn8hS86PT4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] |[[Paul McGrath (atlét)|Paul McGrath]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:23,23 |[[Francesco Fortunato]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,36 |[[Andrea Cosi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,49 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] |[[Massimo Stano]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:56,49 |[[Miguel Ángel López]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |2:56,57 |[[Aurélien Quinion]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |2:59,29 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A44%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=OQVJAS3qqpfBaJKA4GTmmAUgYQACPhxjOyoFXNI%2BlYE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Louie Hinchliffe]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Romell Glave]] |38,45 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Marvin Schulte]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Lucas Ansah-Peprah]] |38,64 | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Ibrahim Camara]]<br>[[Emiel Botterman]]<br>[[Antoine Snyders]]<br>[[Simon Verherstraeten]] |38,70 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A15%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=bMoe9Rzyu2gLI7nB0h44Xcc6chz%2F9hDhl6Yi1FgUlNU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] |[[Henriette Jægerová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |49,04 |[[Natalia Bukowiecka]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |50,04 |[[Lieke Klaverová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |50,15 |- |800 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHWMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=dSJOR3tpwNbr%2BMiJY%2BTm8OKOFQxqyG19IV%2BmMrgyReY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] |[[Alisa Vainiová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |2:22:26 |[[Lili Anna Vindics-Tóthová]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |2:27:21 |[[Abbie Donnellyová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |2:27:33 |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T21%3A06%3A31Z&sr=b&sp=r&sig=IBnW8k7f%2BNCk7XuZr6seriryVKheEn6hoJx03bBRqxQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] |[[Jaroslava Mahučichová]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1,97 m |[[Maria Żodziková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |1,95 m |[[Marija Vukovićová]]<br>{{minivlajka|Čierna Hora|w}} |1,95 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T09%3A39%3A19Z&sr=b&sp=r&sig=wVFAQM9bQDpCKllSg1XjlRSbTHoaIlK2R%2Fg47a%2Bvx40%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] | | | | | | |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwshotput/results?phaseId=ATHWSHOTPUT-----------FNL---------&status=Results&unitId=ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] | | | | | | |- |Sedemboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] |[[Kate O'Connorová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |6 751 b |[[Emma Oosterwegelová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 713 b |[[Sofie Dokterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 664 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] |[[María Pérezová (atlétka)|María Pérezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:30,06 |[[Alexandrina Mihaiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:31,04 |[[Ľudmyla Oľanovská]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1:31,07 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A44%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=TxRX5iEqrZWi6F25XX6NC4%2B%2BZ1Cx4QV%2FJLmBU8KVbPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] |[[Sofia Fioriniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |3:15,11 |[[Katarzyna Zdziebłová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |3:19,50 |[[Raquel Gonzálezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |3:20,49 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A58%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=Mr4iADsc6zQ3fiuG%2FBkh5vUaQ3s4A0f%2FNvJm9wiQOfM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Amy Huntová]]<br>[[Success Eduanová]]<br>[[Imani Lansiquotová]] |42,05 | align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}}<br>[[Géraldine Di Tizio-Freyová]]<br>[[Fabienne Hoenkeová]]<br>[[Léonie Pointetová]]<br>[[Salomé Korová]] |43,12 | align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}}<br>[[Kryscina Cimanovská]]<br>[[Pia Skrzyszowská]]<br>[[Magdalena Stefanowiczová]]<br>[[Ewa Swobodová]] |43,15 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | | | | | | |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left| | | align=left| | | align=left| | |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 8 | 4 | 5 | 17 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 6 | 5 | 1 | 12 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 4 | 7 | 4 | 15 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 4 | 3 | 5 | 12 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 4 | 0 | 2 | 6 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 3 | 1 | 7 |- | 7. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 2 | 2 | 2 | 6 |- | 8. |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 2 | 1 | 1 | 4 |- |rowspan=2| 9. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- | 11. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |rowspan=4| 12. |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 16. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 5 | 2 | 7 |- | 17. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 5 | 8 |- | 18. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 3 | 4 |- | 19. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 20. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- | 22. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=3| 23. |align=left|{{minivlajka|Čierna Hora|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 40 | 40 | 41 | 121 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369619565}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2026]] [[Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] fobonp8ckj9h60ivx8hog36n1ewaxxg 8357076 8357048 2026-08-16T21:50:28Z Feriontly17x17x7 228747 výsledky po 7/7 dni 8357076 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehali od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A16%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=dckK17CHsIWjXTp9GIiYUzHHvv5Olxw%2BPCgZn3j1AhI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] |[[Stefan Nillessen]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |3:35,70 |[[Samuel Pihlström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |3:36,16 |[[Andrew Coscoran]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |3:36,24 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A09%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=kJ4zjYICFgaYPWsh8E9FZI0hLaT%2B%2FfZC%2BcFgpwWKyyU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] |[[Andreas Almgren]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |27:23,44 |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |27:42,67 |[[Jimmy Gressier]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |28:07,90 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHMMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=uABdZ1%2B3wamfD9x9QL20PGU4iD3GMVwY22JKufSZLFM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] |[[Amanal Petros]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |2:09:11 |[[Pietro Riva]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:09:18 |[[Gashau Ayale]]<br>{{minivlajka|Izrael|w}} |2:09:21 |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Frederik Ruppert]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:25:33 |[[Ruben Querinjean]]<br>{{minivlajka|Luxembursko|w}} |8:25:61 |[[Karl Bebendorf]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:26:65 |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] |[[Armand Duplantis]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |6,15 m |[[Emmanouil Karalis]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |6,00 m |[[Baptiste Thiery]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |5,85 m |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Triple Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A48%3A29Z&sr=b&sp=r&sig=wAn5ELArd9LmlV%2BAI08miC7JucIqPlEDtcecwzKRvsA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] |[[Andy Díaz]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |18,15 m |[[Pedro Pichardo]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |17,76 m |[[Andrea Dallavalle]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |17,37 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A25%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=ZU6UJQPyBlggKgYl6YJUkfnpXr7KVrRa74t8Ig6BOTY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] |[[Julian Weber]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |90,40 m |[[Nick Thumm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |83,76 m |[[Patriks Gailums]]<br>{{minivlajka|Lotyšsko|w}} |82,97 m |- |Desaťboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A02Z&sr=b&sp=r&sig=g7PDsJOBmenglnBm7dk%2BUJMK58o0DPHeGJn8hS86PT4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] |[[Paul McGrath (atlét)|Paul McGrath]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:23,23 |[[Francesco Fortunato]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,36 |[[Andrea Cosi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,49 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] |[[Massimo Stano]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:56,49 |[[Miguel Ángel López]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |2:56,57 |[[Aurélien Quinion]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |2:59,29 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A44%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=OQVJAS3qqpfBaJKA4GTmmAUgYQACPhxjOyoFXNI%2BlYE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Louie Hinchliffe]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Romell Glave]] |38,45 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Marvin Schulte]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Lucas Ansah-Peprah]] |38,64 | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Ibrahim Camara]]<br>[[Emiel Botterman]]<br>[[Antoine Snyders]]<br>[[Simon Verherstraeten]] |38,70 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Edoardo Scotti]]<br>[[Luca Sito]]<br>[[Mohamed Soudassi]]<br>[[Lorenzo Benati]] |2:59,16 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Matthew Hudson-Smith]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlie Dobson]] |2:59,19 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Eugene Omalla]]<br>[[Keenan Blake]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[onas Phijffers]] |2:59,49 |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A15%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=bMoe9Rzyu2gLI7nB0h44Xcc6chz%2F9hDhl6Yi1FgUlNU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] |[[Henriette Jægerová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |49,04 |[[Natalia Bukowiecka]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |50,04 |[[Lieke Klaverová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |50,15 |- |800 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] |[[Georgia Hunterová Bellová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 4:07,78 |[[Klaudia Kazimierská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} | 4:08,80 |[[Patricia Silvová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 4:09,22 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHWMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=dSJOR3tpwNbr%2BMiJY%2BTm8OKOFQxqyG19IV%2BmMrgyReY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] |[[Alisa Vainiová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |2:22:26 |[[Lili Anna Vindics-Tóthová]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |2:27:21 |[[Abbie Donnellyová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |2:27:33 |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T21%3A06%3A31Z&sr=b&sp=r&sig=IBnW8k7f%2BNCk7XuZr6seriryVKheEn6hoJx03bBRqxQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] |[[Jaroslava Mahučichová]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1,97 m |[[Maria Żodziková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |1,95 m |[[Marija Vukovićová]]<br>{{minivlajka|Čierna Hora|w}} |1,95 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T09%3A39%3A19Z&sr=b&sp=r&sig=wVFAQM9bQDpCKllSg1XjlRSbTHoaIlK2R%2Fg47a%2Bvx40%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] |[[Larissa Iapichinová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |7,00 m |[[Jazmin Sawyersová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |6,99 m |[[Hilary Kpatchová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |6,98 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwshotput/results?phaseId=ATHWSHOTPUT-----------FNL---------&status=Results&unitId=ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] |[[Sara Kolaková]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |62,43 m |[[Julia Ulbrichtová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |61,53 m |[[Adriana Vilagošová]]<br>{{minivlajka|Srbsko|w}} |60,93 m |- |Sedemboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] |[[Kate O'Connorová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |6 751 b |[[Emma Oosterwegelová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 713 b |[[Sofie Dokterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 664 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] |[[María Pérezová (atlétka)|María Pérezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:30,06 |[[Alexandrina Mihaiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:31,04 |[[Ľudmyla Oľanovská]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1:31,07 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A44%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=TxRX5iEqrZWi6F25XX6NC4%2B%2BZ1Cx4QV%2FJLmBU8KVbPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] |[[Sofia Fioriniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |3:15,11 |[[Katarzyna Zdziebłová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |3:19,50 |[[Raquel Gonzálezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |3:20,49 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A58%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=Mr4iADsc6zQ3fiuG%2FBkh5vUaQ3s4A0f%2FNvJm9wiQOfM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Amy Huntová]]<br>[[Success Eduanová]]<br>[[Imani Lansiquotová]] |42,05 | align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}}<br>[[Géraldine Di Tizio-Freyová]]<br>[[Fabienne Hoenkeová]]<br>[[Léonie Pointetová]]<br>[[Salomé Korová]] |43,12 | align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}}<br>[[Kryscina Cimanovská]]<br>[[Pia Skrzyszowská]]<br>[[Magdalena Stefanowiczová]]<br>[[Ewa Swobodová]] |43,15 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Myrte van der Schootová]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Eveline Saalbergová]]<br>[[Femke Broedersová-Bolová]] |3:21,10 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Yemi Mary Johnová]]<br>[[Lina Nielsenová]]<br>[[Nicole Yearginová]]<br>[[Emily Newnhamová]] |3:21,68 | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Alessandra Bonorová]]<br>[[Anna Polinariová]]<br>[[Alice Mangione]]<br>[[Eloisa Coirová]] |3:23,57 |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left| | | align=left| | | align=left| | |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 10 | 6 | 6 | 22 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 9 | 8 | 2 | 19 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 6 | 10 | 5 | 21 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 5 | 3 | 6 | 14 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 4 | 0 | 2 | 6 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 3 | 1 | 7 |- | 7. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 2 | 2 | 4 | 8 |- | 8. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 2 | 1 | 2 | 5 |- | 9. |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 2 | 1 | 1 | 4 |- | 10. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 2 | 1 | 0 | 3 |- | 11. |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- |rowspan=3| 12. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- | 15. |align=left|{{minivlajka|Izrael|w}} | 1 | 0 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 16. |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 18. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 6 | 2 | 8 |- | 19. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 8 | 11 |- | 20. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 3 | 4 |- | 21. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 1 | 2 | 3 |- |rowspan=2| 22. |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Luxembursko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- | 24. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=4| 25. |align=left|{{minivlajka|Čierna Hora|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Srbsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 52 | 52 | 53 | 157 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369619565}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2026]] [[Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] lhtw25603lbvd6m10vwrfj2ifnnjqxl 8357137 8357076 2026-08-17T06:32:22Z Feriontly17x17x7 228747 final refs 8357137 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehali od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A16%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=dckK17CHsIWjXTp9GIiYUzHHvv5Olxw%2BPCgZn3j1AhI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] |[[Stefan Nillessen]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |3:35,70 |[[Samuel Pihlström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |3:36,16 |[[Andrew Coscoran]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |3:36,24 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A09%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=kJ4zjYICFgaYPWsh8E9FZI0hLaT%2B%2FfZC%2BcFgpwWKyyU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] |[[Andreas Almgren]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |27:23,44 |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |27:42,67 |[[Jimmy Gressier]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |28:07,90 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHMMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=uABdZ1%2B3wamfD9x9QL20PGU4iD3GMVwY22JKufSZLFM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] |[[Amanal Petros]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |2:09:11 |[[Pietro Riva]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:09:18 |[[Gashau Ayale]]<br>{{minivlajka|Izrael|w}} |2:09:21 |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A11%3A15Z&sr=b&sp=r&sig=Yj6K7wKoN10uvLUq4%2FkTWV5PqEqTIRywuXvy3Z5Y11E%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Frederik Ruppert]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:25:33 |[[Ruben Querinjean]]<br>{{minivlajka|Luxembursko|w}} |8:25:61 |[[Karl Bebendorf]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:26:65 |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A51%3A27Z&sr=b&sp=r&sig=UuvKnLjkNTkKxOOeYHNbPO5GSRWOQW9j%2FhKPbanf7jk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] |[[Armand Duplantis]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |6,15 m |[[Emmanouil Karalis]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |6,00 m |[[Baptiste Thiery]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |5,85 m |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Triple Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A48%3A29Z&sr=b&sp=r&sig=wAn5ELArd9LmlV%2BAI08miC7JucIqPlEDtcecwzKRvsA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] |[[Andy Díaz]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |18,15 m |[[Pedro Pichardo]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |17,76 m |[[Andrea Dallavalle]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |17,37 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A25%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=ZU6UJQPyBlggKgYl6YJUkfnpXr7KVrRa74t8Ig6BOTY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] |[[Julian Weber]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |90,40 m |[[Nick Thumm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |83,76 m |[[Patriks Gailums]]<br>{{minivlajka|Lotyšsko|w}} |82,97 m |- |Desaťboj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Decathlon - 1 500m Final Results (Total Points) | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73O_ATHMDECATH------------1500000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A25%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=9NQVnXEmTUVB2dD1EE1%2FFUe3m3MOS6ymGvif%2BV89ero%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A02Z&sr=b&sp=r&sig=g7PDsJOBmenglnBm7dk%2BUJMK58o0DPHeGJn8hS86PT4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] |[[Paul McGrath (atlét)|Paul McGrath]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:23,23 |[[Francesco Fortunato]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,36 |[[Andrea Cosi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,49 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] |[[Massimo Stano]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:56,49 |[[Miguel Ángel López]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |2:56,57 |[[Aurélien Quinion]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |2:59,29 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A44%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=OQVJAS3qqpfBaJKA4GTmmAUgYQACPhxjOyoFXNI%2BlYE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Louie Hinchliffe]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Romell Glave]] |38,45 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Marvin Schulte]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Lucas Ansah-Peprah]] |38,64 | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Ibrahim Camara]]<br>[[Emiel Botterman]]<br>[[Antoine Snyders]]<br>[[Simon Verherstraeten]] |38,70 |- |Štafeta 4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X400M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A56%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=n2cxgMXL2TSYdymbr6NbKG%2BxMhrVgRsoO%2Ba2rAxlK%2BY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Edoardo Scotti]]<br>[[Luca Sito]]<br>[[Mohamed Soudassi]]<br>[[Lorenzo Benati]] |2:59,16 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Matthew Hudson-Smith]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlie Dobson]] |2:59,19 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Eugene Omalla]]<br>[[Keenan Blake]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Jonas Phijffers]] |2:59,49 |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A15%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=bMoe9Rzyu2gLI7nB0h44Xcc6chz%2F9hDhl6Yi1FgUlNU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] |[[Henriette Jægerová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |49,04 |[[Natalia Bukowiecka]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |50,04 |[[Lieke Klaverová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |50,15 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athw800m/results?phaseId=ATHW800M--------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHW800M--------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A23%3A34Z&sr=b&sp=r&sig=sbkgvBsDEJzNXKDos9qZ0bt%2Fku3YgDbZrD74LEaUleE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] |[[Georgia Hunterová Bellová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 4:07,78 |[[Klaudia Kazimierská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} | 4:08,80 |[[Patricia Silvová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 4:09,22 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHWMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=dSJOR3tpwNbr%2BMiJY%2BTm8OKOFQxqyG19IV%2BmMrgyReY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] |[[Alisa Vainiová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |2:22:26 |[[Lili Anna Vindics-Tóthová]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |2:27:21 |[[Abbie Donnellyová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |2:27:33 |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T21%3A06%3A31Z&sr=b&sp=r&sig=IBnW8k7f%2BNCk7XuZr6seriryVKheEn6hoJx03bBRqxQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] |[[Jaroslava Mahučichová]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1,97 m |[[Maria Żodziková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |1,95 m |[[Marija Vukovićová]]<br>{{minivlajka|Čierna Hora|w}} |1,95 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T09%3A39%3A19Z&sr=b&sp=r&sig=wVFAQM9bQDpCKllSg1XjlRSbTHoaIlK2R%2Fg47a%2Bvx40%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A34%3A47Z&sr=b&sp=r&sig=5Nx5oQ2%2B9Db6obmKeFf2SEw9LclO0uQjggPCbpp7%2BPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] |[[Larissa Iapichinová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |7,00 m |[[Jazmin Sawyersová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |6,99 m |[[Hilary Kpatchová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |6,98 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T18%3A46%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=zJEb15d7g6XT0ZhglEi4hrJDgnRcWHGnZPgoUB0H1uI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A40%3A30Z&sr=b&sp=r&sig=5ZEpr41QtgDrTXvJaKKjyzmaGmjFP%2F9vfGTxFZME29w%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] |[[Sara Kolaková]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |62,43 m |[[Julia Ulbrichtová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |61,53 m |[[Adriana Vilagošová]]<br>{{minivlajka|Srbsko|w}} |60,93 m |- |Sedemboj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Heptathlon - 800m Heat 2/2 Results (Total Points) | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73O_ATHWHEPTATH-----------800-000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A00%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=dnHvc5WkJlvGjX652J7wphHOqJ09lj%2Fyx6BE0KGidYM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] |[[Kate O'Connorová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |6 751 b |[[Emma Oosterwegelová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 713 b |[[Sofie Dokterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 664 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] |[[María Pérezová (atlétka)|María Pérezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:30,06 |[[Alexandrina Mihaiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:31,04 |[[Ľudmyla Oľanovská]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1:31,07 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A44%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=TxRX5iEqrZWi6F25XX6NC4%2B%2BZ1Cx4QV%2FJLmBU8KVbPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] |[[Sofia Fioriniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |3:15,11 |[[Katarzyna Zdziebłová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |3:19,50 |[[Raquel Gonzálezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |3:20,49 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A58%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=Mr4iADsc6zQ3fiuG%2FBkh5vUaQ3s4A0f%2FNvJm9wiQOfM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Amy Huntová]]<br>[[Success Eduanová]]<br>[[Imani Lansiquotová]] |42,05 | align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}}<br>[[Géraldine Di Tizio-Freyová]]<br>[[Fabienne Hoenkeová]]<br>[[Léonie Pointetová]]<br>[[Salomé Korová]] |43,12 | align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}}<br>[[Kryscina Cimanovská]]<br>[[Pia Skrzyszowská]]<br>[[Magdalena Stefanowiczová]]<br>[[Ewa Swobodová]] |43,15 |- |Štafeta 4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A45%3A03Z&sr=b&sp=r&sig=Rdn4NTbDiZwfSYiv7vcQr72kt68G7cxBX%2B47wFkkZV8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Myrte van der Schootová]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Eveline Saalbergová]]<br>[[Femke Broedersová-Bolová]] |3:21,10 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Yemi Mary Johnová]]<br>[[Lina Nielsenová]]<br>[[Nicole Yearginová]]<br>[[Emily Newnhamová]] |3:21,68 | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Alessandra Bonorová]]<br>[[Anna Polinariová]]<br>[[Alice Mangione]]<br>[[Eloisa Coirová]] |3:23,57 |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x100 Metres Relay - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHX4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T19%3A48%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=raGZIvkuf%2BjPraN16J0TicxEs0Kc9vOdxKU38kknlAg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Amy Huntová]] |39,97 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Rebekka Haaseová]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Gina Lückenkemperová]] |40,11 | align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}}<br>[[Guillem Crespi]]<br>[[Maria Isabel Pérezová]]<br>[[Andoni Calbano]]<br>[[Jaël Bestuová]] |40,42 |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 10 | 6 | 6 | 22 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 9 | 8 | 2 | 19 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 6 | 10 | 5 | 21 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 5 | 3 | 6 | 14 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 4 | 0 | 2 | 6 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 3 | 1 | 7 |- | 7. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 2 | 2 | 4 | 8 |- | 8. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 2 | 1 | 2 | 5 |- | 9. |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 2 | 1 | 1 | 4 |- | 10. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 2 | 1 | 0 | 3 |- | 11. |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- |rowspan=3| 12. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- | 15. |align=left|{{minivlajka|Izrael|w}} | 1 | 0 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 16. |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 18. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 6 | 2 | 8 |- | 19. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 8 | 11 |- | 20. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 3 | 4 |- | 21. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 1 | 2 | 3 |- |rowspan=2| 22. |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Luxembursko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- | 24. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=4| 25. |align=left|{{minivlajka|Čierna Hora|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Srbsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 52 | 52 | 53 | 157 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369619565}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2026]] [[Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] pdt2726f0o960994vvnvsmrmjj3v1ea 8357162 8357137 2026-08-17T08:39:06Z Feriontly17x17x7 228747 zdroj 8357162 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehali od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A16%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=dckK17CHsIWjXTp9GIiYUzHHvv5Olxw%2BPCgZn3j1AhI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] |[[Stefan Nillessen]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |3:35,70 |[[Samuel Pihlström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |3:36,16 |[[Andrew Coscoran]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |3:36,24 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A09%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=kJ4zjYICFgaYPWsh8E9FZI0hLaT%2B%2FfZC%2BcFgpwWKyyU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] |[[Andreas Almgren]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |27:23,44 |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |27:42,67 |[[Jimmy Gressier]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |28:07,90 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHMMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=uABdZ1%2B3wamfD9x9QL20PGU4iD3GMVwY22JKufSZLFM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] |[[Amanal Petros]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |2:09:11 |[[Pietro Riva]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:09:18 |[[Gashau Ayale]]<br>{{minivlajka|Izrael|w}} |2:09:21 |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A11%3A15Z&sr=b&sp=r&sig=Yj6K7wKoN10uvLUq4%2FkTWV5PqEqTIRywuXvy3Z5Y11E%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Frederik Ruppert]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:25:33 |[[Ruben Querinjean]]<br>{{minivlajka|Luxembursko|w}} |8:25:61 |[[Karl Bebendorf]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:26:65 |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A51%3A27Z&sr=b&sp=r&sig=UuvKnLjkNTkKxOOeYHNbPO5GSRWOQW9j%2FhKPbanf7jk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] |[[Armand Duplantis]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |6,15 m |[[Emmanouil Karalis]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |6,00 m |[[Baptiste Thiery]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |5,85 m |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Triple Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A48%3A29Z&sr=b&sp=r&sig=wAn5ELArd9LmlV%2BAI08miC7JucIqPlEDtcecwzKRvsA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] |[[Andy Díaz]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |18,15 m |[[Pedro Pichardo]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |17,76 m |[[Andrea Dallavalle]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |17,37 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A25%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=ZU6UJQPyBlggKgYl6YJUkfnpXr7KVrRa74t8Ig6BOTY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] |[[Julian Weber]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |90,40 m |[[Nick Thumm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |83,76 m |[[Patriks Gailums]]<br>{{minivlajka|Lotyšsko|w}} |82,97 m |- |Desaťboj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Decathlon - 1 500m Final Results (Total Points) | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73O_ATHMDECATH------------1500000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A25%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=9NQVnXEmTUVB2dD1EE1%2FFUe3m3MOS6ymGvif%2BV89ero%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A02Z&sr=b&sp=r&sig=g7PDsJOBmenglnBm7dk%2BUJMK58o0DPHeGJn8hS86PT4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] |[[Paul McGrath (atlét)|Paul McGrath]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:23,23 |[[Francesco Fortunato]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,36 |[[Andrea Cosi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,49 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] |[[Massimo Stano]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:56,49 |[[Miguel Ángel López]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |2:56,57 |[[Aurélien Quinion]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |2:59,29 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A44%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=OQVJAS3qqpfBaJKA4GTmmAUgYQACPhxjOyoFXNI%2BlYE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Louie Hinchliffe]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Romell Glave]] |38,45 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Marvin Schulte]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Lucas Ansah-Peprah]] |38,64 | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Ibrahim Camara]]<br>[[Emiel Botterman]]<br>[[Antoine Snyders]]<br>[[Simon Verherstraeten]] |38,70 |- |Štafeta 4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X400M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A56%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=n2cxgMXL2TSYdymbr6NbKG%2BxMhrVgRsoO%2Ba2rAxlK%2BY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Edoardo Scotti]]<br>[[Luca Sito]]<br>[[Mohamed Soudassi]]<br>[[Lorenzo Benati]] |2:59,16 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Matthew Hudson-Smith]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlie Dobson]] |2:59,19 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Eugene Omalla]]<br>[[Keenan Blake]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Jonas Phijffers]] |2:59,49 |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A15%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=bMoe9Rzyu2gLI7nB0h44Xcc6chz%2F9hDhl6Yi1FgUlNU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] |[[Henriette Jægerová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |49,04 |[[Natalia Bukowiecka]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |50,04 |[[Lieke Klaverová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |50,15 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athw800m/results?phaseId=ATHW800M--------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHW800M--------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A23%3A34Z&sr=b&sp=r&sig=sbkgvBsDEJzNXKDos9qZ0bt%2Fku3YgDbZrD74LEaUleE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] |[[Georgia Hunterová Bellová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 4:07,78 |[[Klaudia Kazimierská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} | 4:08,80 |[[Patricia Silvová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 4:09,22 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHWMARATHON----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T09%3A55%3A11Z&sr=b&sp=r&sig=dSJOR3tpwNbr%2BMiJY%2BTm8OKOFQxqyG19IV%2BmMrgyReY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] |[[Alisa Vainiová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |2:22:26 |[[Lili Anna Vindics-Tóthová]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |2:27:21 |[[Abbie Donnellyová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |2:27:33 |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T21%3A06%3A31Z&sr=b&sp=r&sig=IBnW8k7f%2BNCk7XuZr6seriryVKheEn6hoJx03bBRqxQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] |[[Jaroslava Mahučichová]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1,97 m |[[Maria Żodziková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |1,95 m |[[Marija Vukovićová]]<br>{{minivlajka|Čierna Hora|w}} |1,95 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T09%3A39%3A19Z&sr=b&sp=r&sig=wVFAQM9bQDpCKllSg1XjlRSbTHoaIlK2R%2Fg47a%2Bvx40%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A34%3A47Z&sr=b&sp=r&sig=5Nx5oQ2%2B9Db6obmKeFf2SEw9LclO0uQjggPCbpp7%2BPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] |[[Larissa Iapichinová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |7,00 m |[[Jazmin Sawyersová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |6,99 m |[[Hilary Kpatchová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |6,98 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T18%3A46%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=zJEb15d7g6XT0ZhglEi4hrJDgnRcWHGnZPgoUB0H1uI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A40%3A30Z&sr=b&sp=r&sig=5ZEpr41QtgDrTXvJaKKjyzmaGmjFP%2F9vfGTxFZME29w%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] |[[Sara Kolaková]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |62,43 m |[[Julia Ulbrichtová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |61,53 m |[[Adriana Vilagošová]]<br>{{minivlajka|Srbsko|w}} |60,93 m |- |Sedemboj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Heptathlon - 800m Heat 2/2 Results (Total Points) | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73O_ATHWHEPTATH-----------800-000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A00%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=dnHvc5WkJlvGjX652J7wphHOqJ09lj%2Fyx6BE0KGidYM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] |[[Kate O'Connorová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |6 751 b |[[Emma Oosterwegelová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 713 b |[[Sofie Dokterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 664 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] |[[María Pérezová (atlétka)|María Pérezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:30,06 |[[Alexandrina Mihaiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:31,04 |[[Ľudmyla Oľanovská]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1:31,07 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A44%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=TxRX5iEqrZWi6F25XX6NC4%2B%2BZ1Cx4QV%2FJLmBU8KVbPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] |[[Sofia Fioriniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |3:15,11 |[[Katarzyna Zdziebłová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |3:19,50 |[[Raquel Gonzálezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |3:20,49 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A58%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=Mr4iADsc6zQ3fiuG%2FBkh5vUaQ3s4A0f%2FNvJm9wiQOfM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Amy Huntová]]<br>[[Success Eduanová]]<br>[[Imani Lansiquotová]] |42,05 | align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}}<br>[[Géraldine Di Tizio-Freyová]]<br>[[Fabienne Hoenkeová]]<br>[[Léonie Pointetová]]<br>[[Salomé Korová]] |43,12 | align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}}<br>[[Kryscina Cimanovská]]<br>[[Pia Skrzyszowská]]<br>[[Magdalena Stefanowiczová]]<br>[[Ewa Swobodová]] |43,15 |- |Štafeta 4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A45%3A03Z&sr=b&sp=r&sig=Rdn4NTbDiZwfSYiv7vcQr72kt68G7cxBX%2B47wFkkZV8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Myrte van der Schootová]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Eveline Saalbergová]]<br>[[Femke Broedersová-Bolová]] |3:21,10 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Yemi Mary Johnová]]<br>[[Lina Nielsenová]]<br>[[Nicole Yearginová]]<br>[[Emily Newnhamová]] |3:21,68 | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Alessandra Bonorová]]<br>[[Anna Polinariová]]<br>[[Alice Mangione]]<br>[[Eloisa Coirová]] |3:23,57 |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x100 Metres Relay - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHX4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T19%3A48%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=raGZIvkuf%2BjPraN16J0TicxEs0Kc9vOdxKU38kknlAg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-17 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Amy Huntová]] |39,97 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Rebekka Haaseová]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Gina Lückenkemperová]] |40,11 | align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}}<br>[[Guillem Crespi]]<br>[[Maria Isabel Pérezová]]<br>[[Andoni Calbano]]<br>[[Jaël Bestuová]] |40,42 |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 10 | 6 | 6 | 22 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 9 | 8 | 2 | 19 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 6 | 10 | 5 | 21 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 5 | 3 | 6 | 14 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 4 | 0 | 2 | 6 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 3 | 1 | 7 |- | 7. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 2 | 2 | 4 | 8 |- | 8. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 2 | 1 | 2 | 5 |- | 9. |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 2 | 1 | 1 | 4 |- | 10. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 2 | 1 | 0 | 3 |- | 11. |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- |rowspan=3| 12. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- | 15. |align=left|{{minivlajka|Izrael|w}} | 1 | 0 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 16. |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 18. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 6 | 2 | 8 |- | 19. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 8 | 11 |- | 20. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 3 | 4 |- | 21. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 1 | 2 | 3 |- |rowspan=2| 22. |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Luxembursko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- | 24. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=4| 25. |align=left|{{minivlajka|Čierna Hora|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Srbsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 52 | 52 | 53 | 157 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369805223}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2026]] [[Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] 06p1uuuf1b1fq1ik7oiiuk093vm8q00 0 754480 8357066 8356813 2026-08-16T21:27:19Z Corin 21212 typografia 8357066 wikitext text/x-wiki '''DT''' môže byť: * skratka pre: ** dekadické triedenie,<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = DT | priezvisko1 = Šaling | meno1 = Samo | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 3 | typ vydania = revid. a dopl. | miesto = Bratislava; Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo SAMO | rok = 2003 | strany = 305 | isbn = 80-89123-02-3 }}</ref> pozri [[medzinárodné desatinné triedenie]] ** [[Deutsche Telekom]] ** dráždivý tračník (lat. ''colon irritabile''),<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = DT | titul = Velký lékařský slovník | vydanie = 9 | typ vydania = aktual. | editori = Martin Vokurka, Jan Hugo | miesto = Praha | vydavateľ = MAXDORF | rok = 2009 | strany = 240 | isbn = 978-80-7345-202-5 }}</ref> zastarané pomenovanie pre [[syndróm dráždivého čreva]] * evidenčné číslo vozidiel pre okres Detva, pozri [[Detva (okres)]] a [[zoznam okresov na Slovensku]] * séria ruských terénnych pásových transportérov, pozri [[DT-10 Viťaz]] a [[DT-30 Viťaz]] == Pozri aj == * [[Deuteronómium]] (skratka Dt) * [[dont]] (skratka dt), prémia, ktorá sa vypláca pri jednoduchom prémiovom burzovom obchode vtedy, keď oprávnená strana využije možnosť od kontraktu odstúpiť<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = dont (dt) | titul = Veľká ekonomická encyklopédia | vydanie = 2 | typ vydania = rozš. | editori = Drahoš Šíbl | miesto = Bratislava | vydavateľ = SPRINT | rok = 2002 | strany = 203 | isbn = 80-89085-04-0 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = dontový obchod | titul = Universum : Všeobecná encyklopedie | zväzok = 2, C{{--}}E | editori = | miesto = Praha | vydavateľ = Odeon | rok = 2000 | strany = 445 | isbn = 80-207-1062-0 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} hj2j4epham37hz88reli4i2oxty0rrx 3 754513 8357009 8356486 2026-08-16T18:07:58Z Spider 001757 142600 experimenty2 8357009 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:00, 15. august 2026 (UTC) {{Experimenty2|Richard Marx}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 16. august 2026 (UTC) m27oh22b5lwmmzihxs05rnz2defzlqy 8357036 8357009 2026-08-16T18:24:26Z Spider 001757 142600 exp3N 8357036 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:00, 15. august 2026 (UTC) {{Experimenty2|Richard Marx}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 16. august 2026 (UTC) {{Exp3N}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 16. august 2026 (UTC) dvqhw3asodtp1quniz3b7dc941rrluu 8357169 8357036 2026-08-17T08:53:31Z Jetam2 30982 vand 8357169 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:00, 15. august 2026 (UTC) {{Experimenty2|Richard Marx}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 16. august 2026 (UTC) {{Exp3N}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 16. august 2026 (UTC) {{Vandalizmus}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:53, 17. august 2026 (UTC) 4m9z9ntuarxt0d332zp0x3dzi5r0l6r 0 754517 8357100 8356663 2026-08-16T22:57:38Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8357100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=124}}</ref> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == {{Preklad|hu|Csernyánszky Sámuel (evangélikus lelkész)|26386162}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čerňanský, Samuel}} [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] 5r96sva9zcd3oj6sw7dkc52ghpqg71f 0 754521 8356969 8356562 2026-08-16T17:01:49Z Alexis Nemec 211349 8356969 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Vedat Muriqi | foto = Vedat Muriqi Fenerbahçe 20260717 (6).jpg | popis = Muriqi v roku 2026 | dátum narodenia = {{dnv|1994|4|24}} | miesto narodenia = [[Prizren]] | štát = [[Srbsko a Čierna Hora]] (dnešné Kosovo) | výška = 194 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | klubové číslo = 19 | mládežnícke roky = 2005-2010 | mládežnícke kluby = [[KF Liria Prizren|Liria Prizren]] | roky = 2010-2013<br>2013-2014<br>2014<br>2014-2016<br>2016-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2022<br>2022-2026<br>2026- | kluby = [[KF Liria Prizren|Liria Prizren]]<br>[[KF Teuta|Teuta]]<br>→ [[KF Besa Kavajë|Besa Kavajë]]<br>[[Giresunspor]]<br>[[Gençlerbirliği S.K.|Gençlerbirliği]]<br>[[Çaykur Rizespor]]<br>[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<br>[[SS Lazio]]<br>→ [[RCD Mallorca]]<br>[[RCD Mallorca]]<br>[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | zápasy(góly) = {{0}}10{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}57{{0}}(21)<br>{{0}}46{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}50{{0}}(25)<br>{{0}}32{{0}}(17)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}16{{0}}(5)<br>130{{0}}(52)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{KOS}} [[Kosovské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Kosovo U21]]<br>{{ALB}} [[Albánske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Albánsko U21]]<br>{{KOS|f|1}} | reprezentačné roky = 2013<br>2013-2014<br>2016- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}68{{0}}(32) | pkupdate = 15. 08. 2026 }} '''Vedat Muriqi''' (* [[24. apríl]] [[1994]], [[Prizren]], [[Srbsko a Čierna Hora]]) je kosovský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v tureckom klube [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]. == Klubová kariéra == === Začiatky === Muriqi začal s futbalom v kosovskom klube [[KF Liria Prizren|Liria Prizren]] kde prišiel v roku 2005 keď mal 11 rokov. Neskôr debutoval v tomto klube aj na seniorskej úrovni. === Teuta === V januári [[2013]] prestúpil Muriqi do albánskeho klubu [[KF Teuta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muriqi premton: Do ju bind të gjithëve te Teuta | url = https://www.panorama.com.al/sport/muriqi-premton-do-ju-bind-te-gjitheve-te-teuta/ | vydavateľ = www.panorama.com.al | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sq}}</ref> V klube debutoval [[4. február|4. februára]] pri prehre 2:3 s [[FK Bylis]] v [[Kupa e Shqipërisë]]. V [[Kategoria Superiore]] debutoval [[23. február|23. februára]] pri remíze 1:1 s [[KF Tirana]]. Dňa [[1. november|1. novembra]] [[2013]] strelil Muriqi prvý gól v klube pri prehre 1:2 s [[KS Kastrioti]]. ===== Hosťovanie v Besa Kavajë ===== V januári [[2014]] bol Muriqi poslaný na hosťovanie do tímu [[KS Besa Kavajë]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Batha te Teuta, Besa merr Mancakun, Deliallisin e Muriqin | url = https://www.panorama.com.al/sport/batha-te-teuta-besa-merr-mancakun-deliallisin-e-muriqin/ | vydavateľ = www.panorama.com.al | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sq}}</ref> Počas hosťovania odohral dokopy 13 zápasov a strelil tri góly. === Giresunspor === V auguste [[2014]] prestúpil Muriqi do tureckého klubu [[Giresunspor]] v [[TFF First League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Giresunspor, Vedat Muriqi ile anlaştı | url = https://www.milliyet.com.tr/skorer/giresunspor-vedat-muriqi-ile-anlasti-1927481 | vydavateľ = Milliyet | dátum vydania = 2020-07-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = tr}}</ref> V klube debutoval [[14. september|14. septembra]] pri prehre 0:1 s [[Adana Demirspor]]. Prvý gól strleil [[28. november|28. novembra]] pri remíze 1:1 s [[Antalyaspor]]. V sezóne 2014/15 odohral dokopy 32 zápasov a strelil šesť gólov. Dňa [[7. december|7. decembra]] [[2015]] strelil Muriqi hetrik pri výhre 5:1 nad [[Boluspor]]. === Gençlerbirliği === V máji [[2016]] prestúpil do [[Gençlerbirliği SK|Gençlerbirliği]] v [[Süper Lig]] kde podpísal trojročný kontrakt. V klube debutoval [[21. august|21. augusta]] a pri výhre 2:0 nad [[Gaziantepspor]] strelil aj prvý gól v klube. V sezóne 2016/17 odohral dokopy 40 zápasov a strelil šesť gólov. === Çaykur Rizespor === V januári [[2018]] prestúpil Muriqi do [[Çaykur Rizespor]] v [[TFF First League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Çaykur Rizespor Kulübü Resmi Web Sitesi – Official Website | url = https://www.caykurrizespor.org.tr/Haber/VEDAT-MURIC-CAYKUR-RIZESPORDA-3702.html | vydavateľ = Çaykur Rizespor Kulübü Resmi Web Sitesi – Official Website | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = tr}}</ref> V klube debutoval [[21. január|21. januára]] a pri debute strelil dva góly čím prispel k výhre 3:0 nad [[Manisaspor]]. Do konca sezóny odohral 16 zápasov a strelil osem gólov. Prispel k víťazstvu v [[TFF First League]] a k postupu do [[Süper Lig]]. V sezóne 2018/19 odohral dokopy 36 zápasov a strelil 17 gólov. === Fenerbahçe === V júli [[2019]] prestúpil do [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] kde podpísal štvorročný kontrakt. Pri svojom debute dňa [[19. august|19. augusta]] strelil gól a prispel k výhre 5:0 nad [[Gaziantep FK]]. Dňa [[8. november|8. novembra]] strelil dva góly pri výhre 3:2 nad [[Kasimpasa]]. V sezóne 2019/20 odohral dokopy 36 zápasov a strelil v nich 17 gólov. === SS Lazio === V septembri [[2020]] prestúpil Muriqi do talianskeho klubu [[SS Lazio]] kde podpísal päťročný kontrakt. V klube debutoval [[17. október|17. októbra]] pri prehre 0:3 so [[Sampdoria|Sampdoriou]]. O tri dni neskôr debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA 2020/21 pri výhre 3:1 nad [[Borussia Dortmund]]. Dňa [[27. január|27. januára]] [[2021]] strelil svoj prvý gól v klube pri prehre 2:3 s [[Atalanta BC|Atalantou]] v [[Coppa Italia]]. V sezóne 2020/21 odohral dokopy 34 zápasov a strelil dva góly. === RCD Mallorca === V januári [[2022]] bol Muriqi poslaný na hosťovanie do španielskeho klubu [[RCD Mallorca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedat Muriqi ka fluturuar drejt Spanjës për të kompletuar transferimin te Mallorca - Telegrafi | url = https://telegrafi.com/vedat-muriqi-ka-fluturuar-drejt-spanjes-per-te-kompletuar-transferimin-te-mallorca/ | vydavateľ = telegrafi.com | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sq | meno = Nga | priezvisko = Telegrafi}}</ref> V klube debutoval [[2. február|2. februára]] pri prehre 0:1 s [[Rayo Vallecano]] v [[Copa del Rey]]. O tri dni neskôr debutoval v [[La Liga|La Lige]] pri výhre 2:1 nad [[Cádiz CF|Cádizom]] a pri výhre strelil prvý gól v klube. Do konca sezóny odohral dokopy 17 zápasov a strelil päť gólov. V lete [[2022]] sa Muriqi stal natrvalo hráčom španielskeho klubu. V prvej celej sezóne odohral dokopy 37 zápasov a strelil 16 gólov. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] [[2024]] nastúpil na finále [[Copa del Rey]] kde jeho tím prehral po penaltách s [[Athletic Bilbao]]. Dňa [[15. február|15. februára]] [[2026]] strelil Muriqi svoj 50. gól v La Lige pri prehre 1:2 s [[Real Betis]]. Dňa [[12. apríl|12. apríla]] strelil dva góly pri výhre 3:0 nad [[Rayo Vallecano]] a mal tak na konte 55 gólov za klub v lige čím prekonal rekord, ktorý držal [[Samuel Eto’o]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic double, Muriqi breaks Samuel Eto'o's record | url = https://www.voxnews.al/english/sport/dopiete-historike-muriqi-thyen-rekordin-e-samuel-etoo-i114254 | vydavateľ = Vox News | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Sezónu zakončil s 23 gólmi a bol druhým najlepším strelcom ligy. Mallorca však po skončení zostúpila po tom čo sa umiestnila na 18. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic Muriqi emerges as a real option | url = https://www.mundodeportivo.com/en/20260524/1004187276/historic-muriqi-emerges-as-real-option.html | vydavateľ = Mundo Deportivo | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en}}</ref> === Návrat do Fenerbahçe === V júni [[2026]] sa Muriqi vrátil do tureckého klubu [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] kde podpísal trojročnú zmluvu. == Reprezentačná kariéra == Na mládežníckej úrovni reprezentoval Muriqi [[Kosovo]] aj [[Albánsko]]. V auguste [[2016]] obdržal pozvánku od seniorskej reprezentácie Kosvova. Dňa [[9. október|9. októbra]] [[2016]] debutoval v reprezentácii pri prehre 0:3 s Ukrajinou v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]]. Dňa [[13. november|13. novembra]] [[2017]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri výhre 4:3 nad [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšskom]] v prípravnom zápase. Dňa [[10. september|10. septembra]] [[2019]] strelil Muriqie gól a pridal dve asistencie pri prehre 3:5 s Anglickom v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Dňa [[1. jún|1. júna]] [[2021]] strelil štyri góly pri výhre 4:1 nad [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínom]] v prípravnom zápase. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 16. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[KF Teuta|Teuta]] |2012/13 | rowspan="2" |[[Kategoria Superiore]] |6 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |8 |0 |- |2013/14 |12 |1 |3 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !18 !1 !5 !2 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !23 !3 |- |[[KS Besa Kavajë|Besa Kavajë]] |2013/14 |[[Kategoria Superiore]] |13 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |13 |3 |- | rowspan="3" |[[Giresunspor]] |2014/15 | rowspan="2" |[[TFF First League]] |24 |4 |8 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |32 |6 |- |2015/16 |33 |17 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |17 |- ! colspan="2" |Celkom !57 !21 !12 !2 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !69 !23 |- | rowspan="3" |[[Gençlerbirliği SK|Gençlerbirliği]] |2016/17 | rowspan="2" |[[Süper Lig]] |33 |3 |7 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |40 |6 |- |2017/18 |13 |2 |2 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |4 |- ! colspan="2" |Celkom !46 !5 !9 !5 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !55 !10 |- | rowspan="3" |[[Çaykur Rizespor]] |2017/18 |[[TFF First League]] |16 |8 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |8 |- |2018/19 |[[Süper Lig]] |34 |17 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |17 |- ! colspan="2" |Celkom !50 !25 !2 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !52 !25 |- |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |2019/20 |[[Süper Lig]] |32 |15 |4 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |17 |- | rowspan="3" |[[SS Lazio]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Serie A]] |27 |1 |2 |1 |5'''¹''' |0 | colspan="2" |— |34 |2 |- |2021/22 |11 |0 |1 |0 |3'''²''' |0 | colspan="2" |— |15 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !38 !1 !3 !1 !8 !0 ! colspan="2" |— !49 !2 |- |[[RCD Mallorca]] (hosť.) |2021/22 | rowspan="5" |[[La Liga]] |16 |5 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |5 |- | rowspan="5" |[[RCD Mallorca]] |2022/23 |35 |15 |2 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |16 |- |2023/24 |29 |7 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |33 |7 |- |2024/25 |29 |7 |1 |0 | colspan="2" |— |1'''³''' |0 |31 |7 |- |2025/26 |37 |23 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |37 |23 |- ! colspan="2" |Celkom !146 !57 !8 !1 ! colspan="2" |— !1 !0 !155 !58 |- |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |2026/27 |[[Süper Lig]] |1 |0 |0 |0 |1'''¹''' |0 | colspan="2" |— |2 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !399 !126 !40 !13 !9 !0 !1 !0 !449 !139 |} ; Poznámky : '''¹''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''²''' [[Európska liga UEFA]] : '''³''' [[Supercopa de España]] === Medzinárodné === ''K 15. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="11" |{{KOS|f}} |2016 |2 |0 |- |2017 |5 |1 |- |2018 |9 |3 |- |2019 |7 |4 |- |2020 |3 |2 |- |2021 |11 |8 |- |2022 |7 |5 |- |2023 |7 |3 |- |2024 |7 |2 |- |2025 |8 |4 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !68 !32 |} == Úspechy == '''Çaykur Rizespor''' * [[TFF 1. Lig]]: 2017/18 == Referencie == {{Referencie}}<references /> == Projekt == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/vedat-muriqi/profil/spieler/256267 == Zdroj == {{Preklad|en|Vedat Muriqi|1369579964}} {{DEFAULTSORT|Muriqi|Vedat}} [[Kategória:Kosovskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči KF Teuta]] [[Kategória:Hráči KS Besa Kavajë]] [[Kategória:Hráči Giresunspor]] [[Kategória:Hráči Gençlerbirliği SK]] [[Kategória:Hráči Çaykur Rizespor]] [[Kategória:Hráči Fenerbahçe SK]] [[Kategória:Hráči SS Lazio]] [[Kategória:Hráči RCD Mallorca]] [[Kategória:Hráči Süper Lig]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] 25k5njd6y50tvkd2u7ngbmm20uvwaz0 0 754533 8357143 8356823 2026-08-17T07:20:08Z IronLiberty 280078 +páchatelia vraždy Tupého a Kuciaka 8357143 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Bombic | Pseudonym = Danny Kollár | Iné mená = | Popis osoby = krajne pravicový internetový influencer a extrémista | Dátum narodenia = {{dnv|1981|10|17}} | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Štát pôsobenia = [[Spojené kráľovstvo]] <small>(do 2025)</small><br/>[[Slovensko]] <small>(od 2025)</small> | Zamestnanie = internetový influencer | Profesia = | Známy vďaka = šírenie extrémistického obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií | Miesto narodenia = [[Martin (okres)|Okres Martin]], [[Československo]] }} '''Daniel Bombic''' (* [[17. október]] [[1981]], [[Martin (okres)|okres Martin]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenský hoaxer z Londýna dostal elektronický náramok, svojim fanúšikom to zamlčal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/2vMx5Et/slovensky-hoaxer-z-londyna-dostal-elektronicky-naramok-svojim-fanusikom-to-zamlcal/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> známy pod pseudonymom '''Danny Kollár''', je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] internetový [[influencer]].'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=ICJK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U4Cn5zY/stihany-daniel-bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref>''' Médiá ho dlhodobo kritizujú za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]], [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a podnecovanie k nenávisti.'''<ref name=":1" />'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slovakia’s Government ‘Adopted’ an Extremist Influencer | url = https://balkaninsight.com/2025/02/17/how-slovakias-government-adopted-an-extremist-influencer/rd/ | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-US | meno = Miroslava | priezvisko = Sirotnikova | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kostolný|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rasista je rasistom aj bez rozsudku, stačí, že hovorí o vyhladení Židov a hajluje|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4350434/rasista-je-rasistom-aj-bez-rozsudku-staci-ze-hovori-o-vyhladeni-zidov-a-hajluje/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-09|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Slovakia’s Most Popular Telegrammer – A Far-Right Conspiracist Now Wanted by Law Enforcement | url = https://www.bellingcat.com/news/2022/08/19/meet-slovakias-most-popular-telegrammer-a-far-right-conspiracist-now-wanted-by-law-enforcement/ | dátum vydania = 2022-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-GB | meno = Michael | priezvisko = Colborne | vydavateľ = Bellincat}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Bombic je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/bombic-vo-vazbe-zdiela-na-internete-antisemicke-spravy/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> Jeho verejné vystupovanie bolo v analýze ''Investigatívneho centra Jána Kuciaka'' charakterizované ako prejav krajne pravicového extrémizmu, [[Neonacizmus|neonacizmu]] a antisemitizmu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiripolská | meno = Karolína | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | url = https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti | vydavateľ = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = | priezvisko2 = Pavlovičová, | meno2 = Petra | priezvisko3 = Kyjovský | meno3 = Matej}}</ref>'''<ref name=":1" />''' V marci 2026 bol neprávoplatne odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky za šírenie extrémistických materiálov, prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie vrátane zverejňovania osobných údajov a adries poškodených.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Bombic je na slobode. Najvyšší súd ho po takmer roku za mrežami prepustil|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/797293-daniel-bombic-uspel-na-najvyssom-sude-a-ide-na-slobodu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Život a verejné pôsobenie == Daniel Bombic sa narodil v [[Martin (okres)|okrese Martin]] 17. októbra 1981.<ref name=":0" /> Do januára 2025 žil približne dve desaťročia v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":1" /> Podľa niektorých zdrojov počas pobytu vo Veľkej Británii vykonával aj rôzne manuálne a pomocné práce, okrem iného ako smetiar a skladník, a istý čas žil ako bezdomovec.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Internetový agresor zverejňuje osobné údaje lekárov a zamestnancov štátu, tí následne čelia obťažovaniu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Do povedomia sa dostal počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] zverejňovaním údajov zdravotníkov a policajtov a nabádaním k ich obťažovaniu.<ref name=":4" /> Propagoval materiály ako ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'', symboliku „White Power“ a teórie o „bielej genocíde“.<ref name=":3" /> Spolupracoval s extrémistickými stranami [[Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS) a [[REPUBLIKA]].<ref name=":4" /> Vystupoval vo videách predstaviteľov ĽSNS pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] a udržiaval blízke vzťahy najmä s [[Milan Mazurek|Milanom Mazurekom]] a projektom ''Kultúrblog'', ktorý prevádzkovali Mazurekovi asistenti a slúžil na jeho politickú propagáciu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Príbelský|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Známy extrémista prebehol k Smeru. Niekdajším spojencom z Republiky sa vysmieva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/lbG5XEO/znamy-extremista-prebehol-k-smeru-niekdajsim-spojencom-z-republiky-sa-vysmieva/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-25|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":4" /> S Bombicom v spoločných reláciách ''Kultúrblogu'' vystupoval okrem Mazureka aj [[Milan Uhrík]], s ktorým sa objavil aj na spoločných fotografiách.<ref name=":8" /><ref name=":4" /> Po odchode Uhríka a Mazureka z ĽSNS a založení hnutia REPUBLIKA ich vzťahy postupne ochladili.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Ako sa hádala „národná“ scéna: Uhrík vyhlásil, že extrémista Bombic môže byť na slobode vďaka peniazom od Kaliňáka|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4040560/ako-sa-hadala-narodna-scena-uhrik-vyhlasil-ze-extremista-bombic-moze-byt-na-slobode-vdaka-peniazom-od-kalinaka/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Bombic pred voľbami v roku 2023 podporoval [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a vo svojich reláciách hostil jeho predstaviteľov.<ref name=":9" /><ref name=":2" /> Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrila europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD), ktorá s ním dlhodobo vystupovala v reláciách a verejne ho podporovala.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je Judita Laššáková, nová europoslankyňa Smeru: Od Fideszu a Radačovského cez Bombica až k Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031848/kto-je-judita-lassakova-od-fideszu-a-radacovskeho-cez-bombica-az-k-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Medzi hostí patrili premiér [[Robert Fico]] (Smer-SD), minister obrany [[Robert Kaliňák]] (Smer-SD), poslanec [[Tibor Gašpar]] (Smer-SD), predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andrej Dank]] a minister vnútra [[Matúš Šutaj Eštok]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) a to v čase, keď na neho už boli vydané zatykače.<ref name=":2" /> V auguste sa s Bombicom v Londýne stretol osobne Andrej Danko<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda SNS Andrej Danko sa v Londýne stretol s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3511860/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-08-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> a v novembri 2024 ho prileteli navštíviť spoločne [[Lukáš Machala]] (SNS) s hudobníkom [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> V júni 2024 počas kampane pred [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbami do Európskeho parlamentu]] Uhrík Bombica verejne kritizoval.<ref name=":9" /> Tvrdil, že Bombic útočí na REPUBLIKU pre jej politické súperenie so Smerom a uviedol, že mu Bombic v správe napísal o údajnej právnej a finančnej pomoci od Kaliňáka vrátane úhrady kaucie v Spojenom kráľovstve.<ref name=":9" /> Kaliňák tieto tvrdenia odmietol.<ref name=":9" /> Uhrík zároveň tvrdil, že Bombic mal dohodu s Juditou Laššákovou o práci poslaneckého asistenta.<ref name=":9" /> == Trestné stíhanie == Na Slovensku boli na neho vydané postupne tri medzinárodné zatýkacie rozkazy pre trestné činy súvisiace s extrémizmom.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Prvý v júli 2022 pre extrémizmus, [[kyberšikanovanie]] a zverejňovanie osobných údajov.<ref name=":5" /> Druhý v novembri 2022 za šírenie extrémistického materiálu a tretí vo februári 2023 za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref name=":5" /> V januári 2025 bol prevezený z Veľkej Británie na Slovensko vládnym špeciálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Prušová|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Internetový agresor Bombic je na Slovensku, čaká ho rozhodovanie o väzbe|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4433271/internetovy-agresor-bombic-je-na-slovensku-caka-ho-rozhodovanie-o-vazbe/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Od apríla 2025 bol väzobne stíhaný po tom, čo porušil obmedzenia, ktoré mu predtým súd uložil.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, je na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NXKwObh/extremista-daniel-bombic-znamy-ako-danny-kollar-je-na-slobode-rozhodol-o-tom-najvyssi-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> 10. marca 2026 ho Špecializovaný trestný súd v [[Pezinok|Pezinku]] uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby a uložil mu trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky (rozsudok nie je právoplatný).<ref name=":6" /> V apríli 2026 bol prepustený z väzby.<ref name=":6" /> V auguste 2026 čelil ďalšiemu výsluchu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic bol dnes znova na polícii. Predvolanie zverejnil a útočil na vyšetrovateľov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dMG5EBp/daniel-bombic-bol-dnes-znova-na-policii-predvolanie-zverejnil-a-utocil-na-vysetrovatelov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Bombic v súvislosti s extrémistickými výrokmi popiera vinu a výroky označuje za [[sarkazmus]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=David Lindtner rečnil na súde štyri hodiny. Bombic vraj nevedel, čo hovorí a ukazuje|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/aIJFupg/david-lindtner-recnil-na-sude-styri-hodiny-bombic-vraj-nevedel-co-hovori-a-ukazuje/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-23|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Právne ho zastupuje advokát David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicovi prenajíma byt v Petržalke Kaliňákova advokátska kancelária. Platí zaň 750 eur mesačne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-02-07|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombicovi-prenajima-byt-v-petrzalke-kalinakova-advokatska-kancelaria-plati-zan-750-eur-mesacne|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Kanceláriu spoluvlastní a v minulosti zakladal súčasný minister obrany Robert Kaliňák.<ref name=":7" /> Lindtner je zároveň poradcom premiéra Roberta Fica a bol poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska.<ref name=":7" /> V novembri 2025 Bombic na sociálnej sieti zverejnil príspevok, v ktorom tvrdil, že pozná páchateľov nevyriešených vrážd [[Daniel Tupý|Daniela Tupého]] a novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]], ktorí podľa neho sú policajti a dodnes vykonávajú službu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Novotná|meno=Petra|autor=|odkaz na autora=|titul=Poznám vrahov, odkázal Bombic Kaliňákovi. Generál Macko naňho podal trestné oznámenie|periodikum=Noviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.noviny.sk/slovensko/1133505-poznam-vrahov-odkazal-bombic-kalinakovi-general-macko-nanho-podal-trestne-oznamenie|issn=|vydavateľ=Slovenská produkčná|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-13|dátum prístupu=2026-08-17}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Hrdina za klávesnicou, na polícii sa Bombic zosypal: Bol to neuvážený výplod, chcel som len upútať pozornosť|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/OztcCOu/hrdina-za-klavesnicou-na-policii-sa-bombic-zosypal-bol-to-neuvazeny-vyplod-chcel-som-len-uputat-pozornost/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-07|dátum prístupu=2026-08-17}}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Hlavné správy vrátili peniaze od Úradu vlády, študenti museli počúvať Fica|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-vypovedal-pre-reci-o-kuciakovi-studenti-zvladli-skusku-ficom-dezinfomajak-80|dátum prístupu=2026-08-17}}</ref> Na tieto výroky reagoval generál vo výslužbe [[Pavel Macko]], ktorý podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoznámenia trestného činu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic má na krku nové trestné oznámenie. Bombastickou správou z väzby Kaliňáka neprilákal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/yuze6ky/daniel-bombic-chcel-z-vazby-zaujat-bombastickym-vyhlasenim-kalinaka-neprilakal-privodil-si-nove-trestne-oznamenie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-18|dátum prístupu=2026-08-17}}</ref><ref name=":11" /> Bombic bol vypočutý políciou a pri výsluchu svoje predchádzajúce tvrdenia bagatelizoval, pričom uviedol, že išlo o „neuvážený výplod“ a že chcel len upútať pozornosť.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'' * [[Antisemitizmus]] * [[Neonacizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí] – Investigatíva ICJK, 2025 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bombic, Daniel}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Konšpiračné teórie]] [[Kategória:Narodenia 17. októbra]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Antisemitizmus]] loedqhgxn3ucv3x2ztad1wnjismcbwa 10 754535 8357055 8356634 2026-08-16T19:58:44Z Ready2Ride 298352 Relikt po presune 8357055 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|Relikt po presune}} {{Zmazať lebo|Experimenty}} joilp3q0lh9byevlhf9tftj7xuc56ga 8357056 8357055 2026-08-16T20:00:23Z Ready2Ride 298352 vytvorenie pavúka pre európske pohárové súťaže 8357056 wikitext text/x-wiki <noinclude> Šablóna pre jedno samostatné kolo baráže (8 zápasov doma/vonku). </noinclude> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; font-size: 90%; line-height: 1.1em; vertical-align: middle; empty-cells: show; table-layout: auto;" |- | colspan="4" style="height: 1px; border: none; background: transparent;" | &nbsp; | style="height: 1px; border: none; background: transparent; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="background: #f2f2f2; border: 1px solid #aaa; text-align: center; font-weight: normal; padding: 4px 8px; font-size: 100%; white-space: nowrap;" | {{{RD0|Baráž o osemfinále}}} | style="border: none; background: transparent;" | |- | colspan="4" style="height: 23px; border: none; background: transparent;" | &nbsp; | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 1 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team01|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score01-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score01-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score01-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team02|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score02-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score02-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score02-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 15px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 2 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team03|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score03-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score03-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score03-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team04|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score04-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score04-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score04-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 14px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 3 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team05|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score05-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score05-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score05-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team06|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score06-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score06-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score06-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 15px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 4 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team7|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score7a|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score7b|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score7c|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team08|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score08-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score08-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score08-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 14px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 5 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team09|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score09-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score09-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score09-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team10|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score10-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score10-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score10-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 16px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 6 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team11|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score11-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score11-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score11-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team12|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score12-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score12-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score12-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 14px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 7 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team13|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score13-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score13-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score13-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team14|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score14-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score14-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score14-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 15px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 8 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team15|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score15-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score15-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score15-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team16|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score16-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score16-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score16-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |} <noinclude> {{Dokumentácia}} [[Kategória:Futbalové infobox šablóny]] </noinclude> 7y6vdenqglmu9rah4dj26gscuh5kucj 8357058 8357056 2026-08-16T20:10:42Z Ready2Ride 298352 8357058 wikitext text/x-wiki <noinclude> Šablóna pre jedno samostatné kolo baráže (8 zápasov doma/vonku). </noinclude> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; font-size: 90%; line-height: 1.1em; vertical-align: middle; empty-cells: show; table-layout: auto;" |- | colspan="4" style="height: 1px; border: none; background: transparent;" | &nbsp; | style="height: 1px; border: none; background: transparent; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="background: #f2f2f2; border: 1px solid #aaa; text-align: center; font-weight: normal; padding: 4px 8px; font-size: 100%; white-space: nowrap;" | {{{RD0|Baráž o osemfinále}}} | style="border: none; background: transparent;" | |- | colspan="4" style="height: 23px; border: none; background: transparent;" | &nbsp; | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 1 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team01|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score01-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score01-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score01-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team02|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score02-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score02-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score02-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 15px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 2 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team03|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score03-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score03-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score03-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team04|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score04-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score04-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score04-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 14px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 3 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team05|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score05-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score05-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score05-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team06|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score06-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score06-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score06-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 15px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 4 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team07|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score07-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score07-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score07-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team08|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score08-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score08-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score08-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 14px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 5 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team09|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score09-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score09-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score09-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team10|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score10-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score10-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score10-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 16px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 6 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team11|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score11-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score11-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score11-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team12|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score12-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score12-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score12-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 14px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 7 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team13|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score13-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score13-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score13-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team14|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score14-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score14-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score14-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |- | colspan="4" style="height: 15px; border: none; background: transparent;" | | style="border: none; background: transparent;" | |- <!-- ZÁPAS 8 --> | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team15|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score15-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score15-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-bottom: 1px solid #444; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score15-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; vertical-align: bottom; width: 25px;" | <div style="height: 2px; width: 95px; margin-right: -75px; background: #000; box-shadow: 0 1px 0 #000; line-height: 2px; font-size: 2px;"></div> |- | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; padding: 2px 5px; height: 20px; width: 198px; min-width: 198px; white-space: nowrap;" | {{{RD0-team16|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score16-1|}}} | style="border: 1px solid #aaa; border-right: 1px solid #444; background: #f9f9f9; text-align: center; height: 20px; width: 14px; min-width: 14px;" | {{{RD0-score16-2|}}} | style="border: 1px solid #aaa; background: #f9f9f9; font-weight: bold; text-align: center; height: 20px; width: 28px; min-width: 28px;" | {{{RD0-score16-agg|}}} | style="border: none; padding: 0; width: 25px;" | |} <noinclude> {{Dokumentácia}} [[Kategória:Futbalové infobox šablóny]] </noinclude> nswmlgm86yjzinayluhcjr8j2ea5nop 4 754584 8356861 2026-08-16T12:39:03Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8356861 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky]] iw760pea15qefog7tx0q340063dsoos 0 754585 8356887 2026-08-16T13:45:09Z Ready2Ride 298352 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1368844882|2027–28 UEFA Champions League]]“ 8356887 wikitext text/x-wiki <nowiki> {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2027/2028 |obrázok= |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka= |dátum=</nowiki>''<nowiki>''</nowiki>Kvalifikácia:<nowiki>''</nowiki>''<nowiki><br/></nowiki>6. júl 2027 – august 2027<nowiki><br/></nowiki>''<nowiki>''</nowiki>Vlastná súťaž:<nowiki>''</nowiki>''<nowiki><br/></nowiki>september 2027 – 27. máj 2028 |počet tímov=''<nowiki>''</nowiki>Vlastná súťaž:<nowiki>''</nowiki>''<nowiki>&</nowiki>nbsp;36<nowiki><br/></nowiki>''<nowiki>''</nowiki>Celkovo:<nowiki>''</nowiki>''<nowiki>&</nowiki>nbsp;83 (z 53 zväzov) |predchádzajúci=<nowiki>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2026/2027]]</nowiki> |nasledujúci=<nowiki>[[Liga majstrov UEFA 2028/2029|2028/2029]]</nowiki>}} '''<nowiki>'''Liga majstrov UEFA 2027/2028'''</nowiki>''' bude 73. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|'''UEFA'''<nowiki>]] a 36. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|</nowiki>'''Ligu majstrov UEFA'''<nowiki>]]. Sezóna sa začne 6. júla 2027 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje v septembri 2027.</nowiki> Finále sa uskutoční v júni 2028. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2027/2028 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2028/2029|'''Ligy majstrov UEFA 2028/2029'''<nowiki>]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2027/2028|</nowiki>'''Európskej ligy UEFA 2027/2028'''<nowiki>]] v [[Superpohár UEFA|</nowiki>'''Superpohári UEFA 2028'''<nowiki>]].</nowiki> == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2027/2028 zúčastní 83 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|'''UEFA'''<nowiki>]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|</nowiki>'''Lichtenštajnsko'''<nowiki>]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|</nowiki>'''Rusko''']], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref></nowiki> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|'''Ruska''']] <nowiki>^{[pozn. RUS]}</nowiki> a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|'''Lichtenštajnska''']] <nowiki>^{[pozn. LIE]}</nowiki>) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|'''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''<nowiki>]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|</nowiki>'''Európskej ligy UEFA 2026/2027'''<nowiki>]] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2027/2028 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige.</nowiki> * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v predchádzajúcej sezóne (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2027/2028 sú zväzom pridelené miesta na základe ich <nowiki>[[Koeficient zväzov UEFA|koeficientov zväzov UEFA]]</nowiki> za rok 2026, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2021/2022 až 2025/2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Association coefficients 2024/25 | url = https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 | vydavateľ = Union of European Football Associations | rok = 2025 | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <nowiki>^LM</nowiki> : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 * <nowiki>^EL</nowiki> : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2026/2027 * <nowiki>^EPS</nowiki> : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov 2026/2027 {| class="wikitable" |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |119,519 | rowspan="5" align="center" |4 | |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |99,946 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |97,046 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |92,902 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |83,498 | |- !6. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |73,166 | align="center" |3 | |- !7. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,929 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |62,250 | |- !9. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |51,875 | |- !10. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |48,525 | |- !11. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |48,412 | |- !12. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |46,750 | |- !13. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |42,106 | |- !14. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |41,237 | |- !15. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |35,693 | |- !16. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |34,700 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |33,850 | |- !18. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |32,050 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |29,625 | rowspan="9" align="center" |1 | |- !20. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |28,156 | |- !21. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |27,500 | |- !22. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |27,187 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |25,912 | |- !24. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,750 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |25,250 | |- !26. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |24,468 | |- !27. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |22,937 | |- !28. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[RUS]</small> |- !29. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |22,375 | rowspan="8" align="center" |1 | |- !30. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |21,062 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |17,343 | |- !32. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |16,520 | |- !33. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |15,062 | |- !34. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,625 | |- !35. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |14,000 | |- !36. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |13,989 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |13,750 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !38. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,718 | |- !39. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,875 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |9,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |9,000 | |- !42. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,500 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[LIE]</small> |- !43. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |8,207 | rowspan="13" align="center" |1 | |- !44. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |8,125 | |- !45. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |7,759 | |- !46. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |7,750 | |- !47. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |7,250 | |- !48. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |7,124 | |- !49. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |6,832 | |- !50. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,625 | |- !52. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |6,583 | |- !53. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,000 | |- !54. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |5,624 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,831 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" style="width: 25%" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo (30 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva (30 tímov) | valign="top" | * 30 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}55. mieste (okrem Ruska ^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska ^[pozn. ^LIE]) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo (30 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva (24 tímov) | valign="top" | * 9 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}23. mieste | valign="top" | * 15 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva (6 tímov) | valign="top" | * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 10. 15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo (20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva (12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva (8 tímov) | valign="top" | * 3 tímy z 2. miesta zo zväzov na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste | valign="top" | * 3 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu (14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva (10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva (4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza (36 tímov) | valign="top" | * Víťaz Ligy majstrov UEFA * Víťaz Európskej ligy UEFA * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále (16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále (16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) postúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2026/2027 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2026/2027 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2026/2027 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu ('''<nowiki>'''MV'''</nowiki>''') a nemajstrovskú vetvu ('''<nowiki>'''NV'''</nowiki>'''). {| | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]}</small> |<small>^{[[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]}</small> |<small>^EPS</small> |<small>^EPS</small> |- |{{ENG}} <small>([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2025/2026|4.]])</small> |- |{{ITA}} <small>([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |- |{{ESP}} <small>([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |- |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |- |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2025/2026|1.]])</small> |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{NED}} <small>([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{BEL}} <small>([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} <small>([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CZE}} <small>([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{GRE}} <small>([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{POL}} <small>([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} <small>([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{NOR}} <small>([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie]] [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|kvalifikačné]] [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} <small>([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} <small>([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{TUR}} <small>([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{CYP}} <small>([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} <small>([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} <small>([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} <small>([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SWE}} <small>([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} <small>([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} <small>([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |{{HUN}} <small>([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} <small>([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{CZE}} <small>([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |{{GRE}} <small>([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} <small>([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |{{DEN}} <small>([[Superligaen 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} <small>([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{CYP}} <small>([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="8" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="8" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{SRB}} <small>([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} <small>([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} <small>([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} <small>([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} <small>([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} <small>([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{IRL}} <small>([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{ISL}} <small>([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |- |{{ARM}} <small>([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{MDA}} <small>([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} <small>([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} <small>([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{KAZ}} <small>([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{BIH}} <small>([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} <small>([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{FRO}} <small>([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |- |{{MLT}} <small>([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{EST}} <small>([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} <small>([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MKD}} <small>([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} <small>([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{NIR}} <small>([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} <small>([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AND}} <small>([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} <small>([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{LUX}} <small>([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} <small>([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} <small>([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |- |{{WAL}} <small>([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} <small>([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |} |} Poznámky: '''*''' <nowiki>^LIE</nowiki> '''<nowiki>'''Lichtenštajnsko'''</nowiki>''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|'''Lichtenštajnskom futbalovom zväze'''<nowiki>]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|</nowiki>'''systéme švajčiarskej futbalovej ligy'''<nowiki>]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[</nowiki>'''Liechtensteiner Cup'''<nowiki>]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2027/2028|</nowiki>'''Konferenčnej ligy UEFA 2027/2028'''<nowiki>]].</nowiki> '''*''' <nowiki>^RUS</nowiki> '''<nowiki>'''Rusko'''</nowiki>''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref></nowiki> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref></nowiki>{{Cnote2 Begin|liststyle=disc}} {{Cnote2|Note LIE|'''Liechtenstein (LIE):''' The seven teams affiliated with the [[Liechtenstein Football Association]] (LFV) all play in the [[Swiss football league system]]. The only competition organised by the LFV is the [[Liechtenstein Football Cup]] – the winners of which qualify for the [[UEFA Conference League]] for the 2027–28 season.}} {{Cnote2|Note RUS|'''Russia (RUS):''' On 28 February 2022, Russian football clubs and national teams were suspended from FIFA and UEFA competitions due to the [[Russian invasion of Ukraine]].<ref>{{cite news |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |title=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |website=BBC Sport |publisher=British Broadcasting Corporation |date=28 February 2022 |access-date=28 February 2022}}</ref> The tables reflect Russia's ongoing suspension from UEFA competitions.<ref name="rus-susp-22/23">{{cite press release|url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |title=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens.|publisher=Union of European Football Associations|date=2 May 2022 |access-date=2 May 2022}}</ref>}} {{Cnote2 End}} == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný. <ref name="circular">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2027-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all/}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |15. jún 2027 |6.{{--}}7. júl 2027 |13.{{--}}14. júl 2027 |- |Druhé kvalifikačné kolo |16. jún 2027 |20.{{--}}21. júl 2027 |27.{{--}}28. júl 2027 |- |Tretie kvalifikačné kolo |19. júl 2027 |3.{{--}}4. august 2027 |10. august 2027 |- |Baráž o skupinovú fázu |2. august 2027 |17.{{--}}18. august 2027 |24.{{--}}25. august 2027 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |7.{{--}}9. september 2027 |- |2. kolo | colspan="2" |12.{{--}}13. október 2027 |- |3. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. október 2027 |- |4. kolo | colspan="2" |2.{{--}}3. november 2027 |- |5. kolo | colspan="2" |23.{{--}}24. november 2027 |- |6. kolo | colspan="2" |7.{{--}}8. december 2027 |- |7. kolo | colspan="2" |18.{{--}}19. január 2028 |- |8. kolo | colspan="2" |26. január 2028 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |28. január 2028 |15.{{--}}16. február 2028 |22.{{--}}23. február 2028 |- |Osemfinále |25. február 2028 |7.{{--}}8. marec 2028 |14.{{--}}15. marec 2028 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |4.{{--}}5. apríl 2028 |11.{{--}}12. apríl 2028 |- |Semifinále |25.{{--}}26. apríl 2028 |2.{{--}}3. máj 2028 |- |Finále | colspan="2" |27. máj 2028 |} == Referencie == <nowiki> [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]]</nowiki> 42uk7f1kq062q0npfo6dfv22sap9td6 8357086 8356887 2026-08-16T22:00:08Z Ready2Ride 298352 8357086 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2027/2028 |obrázok= |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka= |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>6. júl 2027 – 25. august 2027<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>7. sept. 2027 – 27. máj 2028 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;83 (z 53 zväzov) |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2026/2027]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2028/2029|2028/2029]]}} '''Liga majstrov UEFA 2027/2028''' bude 73. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|'''UEFA''']] a 36. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|'''Ligu majstrov UEFA''']]. Sezóna sa začne 6. júla 2027 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 7. septembra 2027. Finále sa uskutoční 27. mája 2028. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2027/2028 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2028/2029|'''Ligy majstrov UEFA 2028/2029''']] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2027/2028|'''Európskej ligy UEFA 2027/2028''']] v [[Superpohár UEFA 2028|'''Superpohári UEFA 2028''']]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2027/2028 zúčastní 83 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|'''UEFA''']] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|'''Lichtenštajnsko''']], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|'''Rusko''']], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League, 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|'''Ruska''']]^{[pozn. RUS]} a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|'''Lichtenštajnska''']] ^{[pozn. LIE]}) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|'''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''']] a [[Európska liga UEFA 2026/2027|'''Európskej ligy UEFA 2026/2027''']] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2027/2028 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v predchádzajúcej sezóne (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2027/2028 sú zväzom pridelené miesta na základe ich [[Koeficient zväzov UEFA|koeficientov zväzov UEFA]] za rok 2026, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2021/2022 až 2025/2026.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2025/26 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2026 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-06-03 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2026/2027 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov 2026/2027 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2027/2028''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |119,519 | rowspan="5" align="center" |4 | |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |99,946 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |97,046 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |92,902 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |83,498 | |- !6. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |73,166 | align="center" |3 | |- !7. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,929 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |62,250 | |- !9. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |51,875 | |- !10. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |48,525 | |- !11. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |48,412 | |- !12. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |46,750 | |- !13. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |42,106 | |- !14. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |41,237 | |- !15. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |35,693 | |- !16. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |34,700 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |33,850 | |- !18. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |32,050 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |29,625 | rowspan="9" align="center" |1 | |- !20. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |28,156 | |- !21. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |27,500 | |- !22. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |27,187 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |25,912 | |- !24. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,750 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |25,250 | |- !26. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |24,468 | |- !27. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |22,937 | |- !28. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[RUS]</small> |- !29. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |22,375 | rowspan="8" align="center" |1 | |- !30. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |21,062 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |17,343 | |- !32. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |16,520 | |- !33. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |15,062 | |- !34. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,625 | |- !35. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |14,000 | |- !36. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |13,989 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |13,750 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !38. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,718 | |- !39. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,875 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |9,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |9,000 | |- !42. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,500 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[LIE]</small> |- !43. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |8,207 | rowspan="13" align="center" |1 | |- !44. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |8,125 | |- !45. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |7,759 | |- !46. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |7,750 | |- !47. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |7,250 | |- !48. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |7,124 | |- !49. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |6,832 | |- !50. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,625 | |- !52. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |6,583 | |- !53. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,000 | |- !54. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |5,624 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,831 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(30 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(30 tímov) | valign="top" | * 30 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska^{[pozn. LIE]}) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(30 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 9 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}23. mieste | valign="top" | * 15 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(6 tímov) | valign="top" | * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 10. 15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 3 tímy z 2. miesta zo zväzov na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste | valign="top" | * 3 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * Víťaz Ligy majstrov UEFA * Víťaz Európskej ligy UEFA * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) postúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2026/2027 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2026/2027 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2026/2027 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2027/2028''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 100px" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] | style="width: 200px" |<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> | style="width: 200px" |<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> | style="width: 200px" |<small>^EPS</small> | style="width: 200px" |<small>^EPS</small> |- |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|1.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|2.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|3.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|4.]])</small> |- |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|1.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|2.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|3.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|4.]])</small> |- |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|1.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|2.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|3.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|4.]])</small> |- |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|1.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|2.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|3.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|4.]])</small> |- |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|1.]])</small> |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|2.]])</small> |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|3.]])</small> |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2026/2027|1.]])</small> |- |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2026/2027|2.]])</small> |{{NED}} <small>([[Eredivisie 2026/2027|1.]])</small> |{{BEL}} <small>([[Belgická Pro League 2026/2027|1.]])</small> |{{TUR}} <small>([[Süper Lig 2026/2027|1.]])</small> |- |{{CZE}} <small>([[1. česká fotbalová liga 2026/2027|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{GRE}} <small>([[Grécka Super Liga 2026/2027|1.]])</small> |{{POL}} <small>([[Ekstraklasa 2026/2027|1.]])</small> |{{DEN}} <small>([[Superligaen 2026/2027|1.]])</small> |{{NOR}} <small>([[Eliteserien 2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|4.]])</small> |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2026/2027|3.]])</small> |{{NED}} <small>([[Eredivisie 2026/2027|2.]])</small> |{{BEL}} <small>([[Belgická Pro League 2026/2027|2.]])</small> |- |{{TUR}} <small>([[Süper Lig 2026/2027|2.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{CYP}} <small>([[Cyperská Prvá divízia 2026/2027|1.]])</small> |{{SUI}} <small>([[Švajčiarska Super Liga 2026/2027|1.]])</small> |{{AUT}} <small>([[Rakúska futbalová Bundesliga 2026/2027|1.]])</small> |{{SCO}} <small>([[Scottish Premiership 2026/2027|1.]])</small> |- |{{SWE}} <small>([[Allsvenskan 2026|1.]])</small> |{{CRO}} <small>([[Hrvatska nogometna liga 2026/2027|1.]])</small> |{{ISR}} <small>([[Ligat ha’Al 2026/2027|1.]])</small> |{{HUN}} <small>([[Nemzeti Bajnokság I 2026/2027|1.]])</small> |- |{{UKR}} <small>([[Premjer-liha 2026/2027|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{CZE}} <small>([[1. česká fotbalová liga 2026/2027|2.]])</small> |{{GRE}} <small>([[Grécka Super Liga 2026/2027|2.]])</small> |{{POL}} <small>([[Ekstraklasa 2026/2027|2.]])</small> |{{DEN}} <small>([[Superligaen 2026/2027|2.]])</small> |- |{{NOR}} <small>([[Eliteserien 2026|2.]])</small> |{{CYP}} <small>([[Cyperská Prvá divízia 2026/2027|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="8" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="8" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{SRB}} <small>([[Superliga Srbije 2026/2027|1.]])</small> |{{ROU}} <small>([[Liga I 2026/2027|1.]])</small> |{{SLO}} <small>([[PrvaLiga 2026/2027|1.]])</small> |{{AZE}} <small>([[Premyer Liqası 2026/2027|1.]])</small> |- |{{SVK}} <small>([[Niké liga 2026/2027|1.]])</small> |{{BUL}} <small>([[Părva liga 2026/2027|1.]])</small> |{{IRL}} <small>([[League of Ireland Premier Division 2026|1.]])</small> |{{ISL}} <small>([[Besta deild karla 2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} <small>([[Arménska Premier League 2026/2027|1.]])</small> |{{MDA}} <small>([[Moldavská Liga 1 2026/2027|1.]])</small> |{{FIN}} <small>([[Veikkausliiga 2026|1.]])</small> |{{KOS}} <small>([[Kosovská Superliga 2026/2027|1.]])</small> |- |{{KAZ}} <small>([[Premjer Ligasy 2026|1.]])</small> |{{BIH}} <small>([[Premijer liga 2026/2027|1.]])</small> |{{LAT}} <small>([[Virslīga 2026|1.]])</small> |{{FRO}} <small>([[Betrideildin 2026|1.]])</small> |- |{{MLT}} <small>([[Maltská Premier League 2026/2027|1.]])</small> |{{EST}} <small>([[Meistriliiga 2026|1.]])</small> |{{ALB}} <small>([[Kategoria Superiore 2026/2027|1.]])</small> |{{MKD}} <small>([[1. macedónska futbalová liga 2026/2027|1.]])</small> |- |{{LTU}} <small>([[A Lyga 2026|1.]])</small> |{{NIR}} <small>([[NIFL Premierhsip 2026/2027|1.]])</small> |{{GIB}} <small>([[Gibraltárska futbalová liga 2026/2027|1.]])</small> |{{AND}} <small>([[Primera Divisió 2026/2027|1.]])</small> |- |{{BLR}} <small>([[Bieloruská Premier League 2026|1.]])</small> |{{LUX}} <small>([[Luxemburská National Division 2026/2027|1.]])</small> |{{MNE}} <small>([[1. crnogorska fudbalska liga 2026/2027|1.]])</small> |{{GEO}} <small>([[Erovnuli Liga 2026|1.]])</small> |- |{{WAL}} <small>([[Cymru Premier 2026/2027|1.]])</small> |{{SMR}} <small>([[Campionato Sammarinese di Calcio 2026/2027|1.]])</small> | colspan="2" | |} |} Poznámky: * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2027/2028|Konferenčnej ligy UEFA 2027/2028]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref name="rus-susp-22/23">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný.<ref name=circular>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2027 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2027-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-12-15 |dátum prístupu=2025-12-24 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |15. jún 2027 |6.{{--}}7. júl 2027 |13.{{--}}14. júl 2027 |- |Druhé kvalifikačné kolo |16. jún 2027 |20.{{--}}21. júl 2027 |27.{{--}}28. júl 2027 |- |Tretie kvalifikačné kolo |19. júl 2027 |3.{{--}}4. august 2027 |10. august 2027 |- |Baráž o skupinovú fázu |2. august 2027 |17.{{--}}18. august 2027 |24.{{--}}25. august 2027 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2027 | colspan="2" |7.{{--}}9. september 2027 |- |2. kolo | colspan="2" |12.{{--}}13. október 2027 |- |3. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. október 2027 |- |4. kolo | colspan="2" |2.{{--}}3. november 2027 |- |5. kolo | colspan="2" |23.{{--}}24. november 2027 |- |6. kolo | colspan="2" |7.{{--}}8. december 2027 |- |7. kolo | colspan="2" |18.{{--}}19. január 2028 |- |8. kolo | colspan="2" |26. január 2028 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |28. január 2028 |15.{{--}}16. február 2028 |22.{{--}}23. február 2028 |- |Osemfinále |25. február 2028 |7.{{--}}8. marec 2028 |14.{{--}}15. marec 2028 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |4.{{--}}5. apríl 2028 |11.{{--}}12. apríl 2028 |- |Semifinále |25.{{--}}26. apríl 2028 |2.{{--}}3. máj 2028 |- |Finále | colspan="2" |27. máj 2028 |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutoční 15. júna 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. júla a odvetné zápasy 13. a 14. júla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bude presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2027/2028#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 9''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 10''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 11''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 12''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 13''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 14''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutoční 16. júna 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 20. a 21. júla a odvetné zápasy 27. a 28. júla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2027/2028#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 9''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 10''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 11''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 12''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutoční 19. júla 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 3. a 4. augusta a odvetné zápasy 10. augusta 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2027/2028#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 2. augusta 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 17. a 18. augusta a odvetné zápasy 24. a 25. augusta 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2027/2028#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2027/2028''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2027/2028'''|places= }} |} Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2027, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; ^LM označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 4''' |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | align="left" | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 28. januára 2028. Prvé zápasy sa odohrajú 15. a 16. februára a odvetné zápasy 22. a 23. februára 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 25. februára 2028. Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. marca a odvetné zápasy 14. a 15. marca 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. apríla a odvetné zápasy 11. a 12. apríla 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 25. a 26. apríla a odvetné zápasy 2. a 3. mája 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |25.{{--}}26. apríl | align="center" |2.{{--}}3. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |25.{{--}}26. apríl | align="center" |2.{{--}}3. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 27. mája 2028. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. máj]] [[2028]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | style="text-align:center;" |1. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2027/2028]] * [[Konferenčná liga UEFA 2027/2028]] * [[Liga majsteriek UEFA 2027/2028]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2027/2028]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|XXXXXXXXXX}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 70co3kpxp34nrv71pca80pmp3e2taaj 8357087 8357086 2026-08-16T22:00:33Z Ready2Ride 298352 Ready2Ride premiestnil stránku [[Redaktor:Ready2Ride/Liga majstrov UEFA 2027/2028]] na [[Liga majstrov UEFA 2027/2028]] 8357086 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2027/2028 |obrázok= |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka= |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>6. júl 2027 – 25. august 2027<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>7. sept. 2027 – 27. máj 2028 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;83 (z 53 zväzov) |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2026/2027]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2028/2029|2028/2029]]}} '''Liga majstrov UEFA 2027/2028''' bude 73. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|'''UEFA''']] a 36. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|'''Ligu majstrov UEFA''']]. Sezóna sa začne 6. júla 2027 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 7. septembra 2027. Finále sa uskutoční 27. mája 2028. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2027/2028 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2028/2029|'''Ligy majstrov UEFA 2028/2029''']] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2027/2028|'''Európskej ligy UEFA 2027/2028''']] v [[Superpohár UEFA 2028|'''Superpohári UEFA 2028''']]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2027/2028 zúčastní 83 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|'''UEFA''']] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|'''Lichtenštajnsko''']], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|'''Rusko''']], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League, 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|'''Ruska''']]^{[pozn. RUS]} a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|'''Lichtenštajnska''']] ^{[pozn. LIE]}) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|'''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''']] a [[Európska liga UEFA 2026/2027|'''Európskej ligy UEFA 2026/2027''']] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2027/2028 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v predchádzajúcej sezóne (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2027/2028 sú zväzom pridelené miesta na základe ich [[Koeficient zväzov UEFA|koeficientov zväzov UEFA]] za rok 2026, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2021/2022 až 2025/2026.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2025/26 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2026 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-06-03 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňuje prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * ^LM : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 * ^EL : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2026/2027 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov 2026/2027 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2027/2028''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |119,519 | rowspan="5" align="center" |4 | |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |99,946 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |97,046 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |92,902 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |83,498 | |- !6. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |73,166 | align="center" |3 | |- !7. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,929 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |62,250 | |- !9. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |51,875 | |- !10. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |48,525 | |- !11. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |48,412 | |- !12. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |46,750 | |- !13. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |42,106 | |- !14. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |41,237 | |- !15. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |35,693 | |- !16. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |34,700 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |33,850 | |- !18. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |32,050 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |29,625 | rowspan="9" align="center" |1 | |- !20. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |28,156 | |- !21. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |27,500 | |- !22. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |27,187 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |25,912 | |- !24. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,750 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |25,250 | |- !26. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |24,468 | |- !27. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |22,937 | |- !28. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[RUS]</small> |- !29. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |22,375 | rowspan="8" align="center" |1 | |- !30. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |21,062 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |17,343 | |- !32. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |16,520 | |- !33. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |15,062 | |- !34. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,625 | |- !35. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |14,000 | |- !36. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |13,989 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |13,750 | rowspan="5" align="center" |1 | |- !38. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,718 | |- !39. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,875 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |9,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |9,000 | |- !42. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,500 | rowspan="1" align="center" |0 |<small>^[LIE]</small> |- !43. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |8,207 | rowspan="13" align="center" |1 | |- !44. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |8,125 | |- !45. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |7,759 | |- !46. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |7,750 | |- !47. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |7,250 | |- !48. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |7,124 | |- !49. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |6,832 | |- !50. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,625 | |- !52. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |6,583 | |- !53. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,000 | |- !54. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |5,624 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,831 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(30 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(30 tímov) | valign="top" | * 30 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska^{[pozn. RUS]} a Lichtenštajnska^{[pozn. LIE]}) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(30 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 9 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}23. mieste | valign="top" | * 15 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(6 tímov) | valign="top" | * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 10. 15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 3 tímy z 2. miesta zo zväzov na 7.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste | valign="top" | * 3 víťazi z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * Víťaz Ligy majstrov UEFA * Víťaz Európskej ligy UEFA * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) postúpi do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2026/2027 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * ^LM : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 * ^EL : Víťaz Európskej ligy UEFA 2026/2027 * ^EPS : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2026/2027 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu sú rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2027/2028''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 100px" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] | style="width: 200px" |<small>^{[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]}</small> | style="width: 200px" |<small>^{[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]}</small> | style="width: 200px" |<small>^EPS</small> | style="width: 200px" |<small>^EPS</small> |- |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|1.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|2.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|3.]])</small> |{{ENG}} <small>([[Premier League 2026/2027|4.]])</small> |- |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|1.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|2.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|3.]])</small> |{{ITA}} <small>([[Serie A 2026/2027|4.]])</small> |- |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|1.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|2.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|3.]])</small> |{{ESP}} <small>([[La Liga 2026/2027|4.]])</small> |- |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|1.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|2.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|3.]])</small> |{{GER}} <small>([[Nemecká futbalová Bundesliga 2026/2027|4.]])</small> |- |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|1.]])</small> |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|2.]])</small> |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|3.]])</small> |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2026/2027|1.]])</small> |- |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2026/2027|2.]])</small> |{{NED}} <small>([[Eredivisie 2026/2027|1.]])</small> |{{BEL}} <small>([[Belgická Pro League 2026/2027|1.]])</small> |{{TUR}} <small>([[Süper Lig 2026/2027|1.]])</small> |- |{{CZE}} <small>([[1. česká fotbalová liga 2026/2027|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{GRE}} <small>([[Grécka Super Liga 2026/2027|1.]])</small> |{{POL}} <small>([[Ekstraklasa 2026/2027|1.]])</small> |{{DEN}} <small>([[Superligaen 2026/2027|1.]])</small> |{{NOR}} <small>([[Eliteserien 2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} <small>([[Ligue 1 2026/2027|4.]])</small> |{{POR}} <small>([[Primeira Liga 2026/2027|3.]])</small> |{{NED}} <small>([[Eredivisie 2026/2027|2.]])</small> |{{BEL}} <small>([[Belgická Pro League 2026/2027|2.]])</small> |- |{{TUR}} <small>([[Süper Lig 2026/2027|2.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{CYP}} <small>([[Cyperská Prvá divízia 2026/2027|1.]])</small> |{{SUI}} <small>([[Švajčiarska Super Liga 2026/2027|1.]])</small> |{{AUT}} <small>([[Rakúska futbalová Bundesliga 2026/2027|1.]])</small> |{{SCO}} <small>([[Scottish Premiership 2026/2027|1.]])</small> |- |{{SWE}} <small>([[Allsvenskan 2026|1.]])</small> |{{CRO}} <small>([[Hrvatska nogometna liga 2026/2027|1.]])</small> |{{ISR}} <small>([[Ligat ha’Al 2026/2027|1.]])</small> |{{HUN}} <small>([[Nemzeti Bajnokság I 2026/2027|1.]])</small> |- |{{UKR}} <small>([[Premjer-liha 2026/2027|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{CZE}} <small>([[1. česká fotbalová liga 2026/2027|2.]])</small> |{{GRE}} <small>([[Grécka Super Liga 2026/2027|2.]])</small> |{{POL}} <small>([[Ekstraklasa 2026/2027|2.]])</small> |{{DEN}} <small>([[Superligaen 2026/2027|2.]])</small> |- |{{NOR}} <small>([[Eliteserien 2026|2.]])</small> |{{CYP}} <small>([[Cyperská Prvá divízia 2026/2027|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="8" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="8" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{SRB}} <small>([[Superliga Srbije 2026/2027|1.]])</small> |{{ROU}} <small>([[Liga I 2026/2027|1.]])</small> |{{SLO}} <small>([[PrvaLiga 2026/2027|1.]])</small> |{{AZE}} <small>([[Premyer Liqası 2026/2027|1.]])</small> |- |{{SVK}} <small>([[Niké liga 2026/2027|1.]])</small> |{{BUL}} <small>([[Părva liga 2026/2027|1.]])</small> |{{IRL}} <small>([[League of Ireland Premier Division 2026|1.]])</small> |{{ISL}} <small>([[Besta deild karla 2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} <small>([[Arménska Premier League 2026/2027|1.]])</small> |{{MDA}} <small>([[Moldavská Liga 1 2026/2027|1.]])</small> |{{FIN}} <small>([[Veikkausliiga 2026|1.]])</small> |{{KOS}} <small>([[Kosovská Superliga 2026/2027|1.]])</small> |- |{{KAZ}} <small>([[Premjer Ligasy 2026|1.]])</small> |{{BIH}} <small>([[Premijer liga 2026/2027|1.]])</small> |{{LAT}} <small>([[Virslīga 2026|1.]])</small> |{{FRO}} <small>([[Betrideildin 2026|1.]])</small> |- |{{MLT}} <small>([[Maltská Premier League 2026/2027|1.]])</small> |{{EST}} <small>([[Meistriliiga 2026|1.]])</small> |{{ALB}} <small>([[Kategoria Superiore 2026/2027|1.]])</small> |{{MKD}} <small>([[1. macedónska futbalová liga 2026/2027|1.]])</small> |- |{{LTU}} <small>([[A Lyga 2026|1.]])</small> |{{NIR}} <small>([[NIFL Premierhsip 2026/2027|1.]])</small> |{{GIB}} <small>([[Gibraltárska futbalová liga 2026/2027|1.]])</small> |{{AND}} <small>([[Primera Divisió 2026/2027|1.]])</small> |- |{{BLR}} <small>([[Bieloruská Premier League 2026|1.]])</small> |{{LUX}} <small>([[Luxemburská National Division 2026/2027|1.]])</small> |{{MNE}} <small>([[1. crnogorska fudbalska liga 2026/2027|1.]])</small> |{{GEO}} <small>([[Erovnuli Liga 2026|1.]])</small> |- |{{WAL}} <small>([[Cymru Premier 2026/2027|1.]])</small> |{{SMR}} <small>([[Campionato Sammarinese di Calcio 2026/2027|1.]])</small> | colspan="2" | |} |} Poznámky: * ^LIE '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2027/2028|Konferenčnej ligy UEFA 2027/2028]]. * ^RUS '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref name="rus-susp-22/23">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný.<ref name=circular>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2027 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2027-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-12-15 |dátum prístupu=2025-12-24 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |15. jún 2027 |6.{{--}}7. júl 2027 |13.{{--}}14. júl 2027 |- |Druhé kvalifikačné kolo |16. jún 2027 |20.{{--}}21. júl 2027 |27.{{--}}28. júl 2027 |- |Tretie kvalifikačné kolo |19. júl 2027 |3.{{--}}4. august 2027 |10. august 2027 |- |Baráž o skupinovú fázu |2. august 2027 |17.{{--}}18. august 2027 |24.{{--}}25. august 2027 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2027 | colspan="2" |7.{{--}}9. september 2027 |- |2. kolo | colspan="2" |12.{{--}}13. október 2027 |- |3. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. október 2027 |- |4. kolo | colspan="2" |2.{{--}}3. november 2027 |- |5. kolo | colspan="2" |23.{{--}}24. november 2027 |- |6. kolo | colspan="2" |7.{{--}}8. december 2027 |- |7. kolo | colspan="2" |18.{{--}}19. január 2028 |- |8. kolo | colspan="2" |26. január 2028 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |28. január 2028 |15.{{--}}16. február 2028 |22.{{--}}23. február 2028 |- |Osemfinále |25. február 2028 |7.{{--}}8. marec 2028 |14.{{--}}15. marec 2028 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |4.{{--}}5. apríl 2028 |11.{{--}}12. apríl 2028 |- |Semifinále |25.{{--}}26. apríl 2028 |2.{{--}}3. máj 2028 |- |Finále | colspan="2" |27. máj 2028 |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutoční 15. júna 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. júla a odvetné zápasy 13. a 14. júla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bude presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2027/2028#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 9''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 10''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 11''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 12''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 13''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 14''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. júl | align="center" |13.{{--}}14. júl |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutoční 16. júna 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 20. a 21. júla a odvetné zápasy 27. a 28. júla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2027/2028#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 9''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 10''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 11''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 12''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |20.{{--}}21. júl | align="center" |27.{{--}}28. júl |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutoční 19. júla 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 3. a 4. augusta a odvetné zápasy 10. augusta 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2027/2028#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. august | align="center" |10. august |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 2. augusta 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 17. a 18. augusta a odvetné zápasy 24. a 25. augusta 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2027/2028#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |17.{{--}}18. august | align="center" |24.{{--}}25. august |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2027/2028''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2027/2028'''|places= }} |} Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2027, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; ^LM označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 4''' |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | align="left" | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |- | | | | |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 1''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 2''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 3''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 4''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 5''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 6''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 7''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 8''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 9''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 10''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 11''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 12''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 13''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 14''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 15''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 16''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 17''' | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | '''Zápas 18''' | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 28. januára 2028. Prvé zápasy sa odohrajú 15. a 16. februára a odvetné zápasy 22. a 23. februára 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |15.{{--}}16. február | align="center" |22.{{--}}23. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 25. februára 2028. Prvé zápasy sa odohrajú 7. a 8. marca a odvetné zápasy 14. a 15. marca 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |7.{{--}}8. marec | align="center" |14.{{--}}15. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 4. a 5. apríla a odvetné zápasy 11. a 12. apríla 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |4.{{--}}5. apríl | align="center" |11.{{--}}12. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 25. a 26. apríla a odvetné zápasy 2. a 3. mája 2028. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |25.{{--}}26. apríl | align="center" |2.{{--}}3. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |25.{{--}}26. apríl | align="center" |2.{{--}}3. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 27. mája 2028. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. máj]] [[2028]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | style="text-align:center;" |1. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10. | | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2027/2028]] * [[Konferenčná liga UEFA 2027/2028]] * [[Liga majsteriek UEFA 2027/2028]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2027/2028]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|XXXXXXXXXX}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] 70co3kpxp34nrv71pca80pmp3e2taaj 0 754586 8356889 2026-08-16T13:46:37Z Lukas565 251676 návrh jednoduchej stránky pre zosnulého kardinála Svätej rímskej cirkvi 8356889 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kardinál | meno = Sergio Obeso Rivera | aktuálny titul = [[Emeritný]] [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Xalapa | portrét = Sergio Obeso Rivera.jpg | popis portrétu = kardinál Sergio Obeso Rivera | erb = Coat of arms of Sergio Obeso Rivera.svg | štít erbu = | heslo = Virtus in infirmitate | heslo po slovensky = Moc v slabosti | typ dodatok = | podpis = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Mexiko|w}}<br>{{Minivlajka|Vatikán|w}} | 1. funkcia = [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Xalapa | 1. funkcia - obdobie = [[12. marca]] [[1979]]{{--}}[[10. apríla]] [[2007]] | 1. funkcia - predchodca = [[Emilio Abascal y Salmerón]] | 1. funkcia - nástupca = [[Hipólito Reyes Larios]] | 2. funkcia = kardinál - kňaz San Leone I. | 2. funkcia - obdobie = [[28. júna]] [[2018]]{{--}}[[11. augusta]] [[2019]] | 2. funkcia - predchodca = [[Karl Lehmann]] | 2. funkcia - nástupca = [[Cristóbal López Romero]] | funkcie = | tituly = | rodné meno = | meno v inom jazyku = | kód jazyka = | dátum narodenia = {{dn|1931|10|31}} | miesto narodenia = [[Xalapa]], [[Veracruz]], [[Mexiko]] | dátum úmrtia = {{duv|2019|08|11|1931|10|31}} | miesto úmrtia = [[Coatepec]], [[Veracruz]], [[Mexiko]] | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = [[Pápežská univerzita Gregoriana]] | cirkev = rkc | rítus = | dátum laicizácie = | laicizujúci = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | vstup do rehole dátum = | diakonát miesto = | diakonát dátum = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1954|10|31|1931|10|31|k=0}} | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Octaviano Márquez y Tóriz]] | kňazský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arci.]] Puebla de los Ángeles | ordinácia dátum = {{duv|1954|10|31|1931|10|31|k=0}} | ordinácia miesto = [[Rím]] | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1971|04|30|1931|10|31|k=0}} | menovanie osoba = [[Pavol VI.]] | biskupské svätenie dátum = {{duv|1971|07|29|1931|10|31|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Emilio Abascal y Salmerón]] | biskupský svätiteľ funkcia = [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arci.]] Jalapa | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Manuel Pío López Estrada]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = [[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] Druas | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Guillermo Ranzahuer González]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] San Andrés Tuxtla | biskupská inštalácia dátum = {{duv|1971|07|29|1931|10|31|k=0}} | biskupská inštalácia miesto = | inštalujúci biskup = [[Emilio Abascal y Salmerón]] | inštalujúci biskup funkcia = [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arci.]] Jalapa | kardinál dátum = {{duv|2018|06|28|1931|10|31|k=0}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz | titulárny kostol = San Leone I. | poradie pápež = | pontifikát dátum = | intronizácia dátum = | portál1 = | portál2 = }} [[Monsignor|Mons.]] '''Sergio [[kardinál]] Obeso Rivera'''<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OBESO RIVERA Card. Sergio| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_obesorivera_s.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> (* [[31. október]] [[1931]], [[Xalapa]], [[Veracruz]], [[Mexiko]]{{--}}† [[11. august]] [[2019]], [[Coatepec]], [[Veracruz]], [[Mexiko]]) bol mexický [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]] a [[biskup]]. V rokoch [[1979]] až [[2007]] pôsobil ako [[arcibiskup]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Xalapa, po tom, čo v rokoch [[1971]] až [[1974]] pôsobil ako [[diecézny biskup]] [[diecéza|diecézy]] Papantla a potom v rokoch [[1974]] až [[1979]] pôsobil ako [[biskup koadjútor]] [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Xalapa. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[28. júna]] [[2018]] vymenoval za [[kardinál]]a.<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sergio Cardinal Obeso Rivera †| url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bobeso.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Narodil sa [[31. októbra]] [[1931]] v [[Mexiko|Mexiku]]. Jeho [[otec]] pochádzal z Astúrie v [[Španielsko|Španielsku]] a [[matka]] z Las Vigas de Ramírez, kde vyrastal. Do [[seminár (katolíci)|seminára]] v Xalape nastúpil [[23. januára]] [[1944]] a za [[kňaz]]a bol vysvätený v [[Rím]]e [[31. októbra]] [[1954]], pričom zároveň získal doktorát z [[teológia|teológie]] na [[Pápežská univerzita Gregoriana|Pápežskej gregoriánskej univerzite]]. Do roku [[1971]] zastával v [[seminár (katolíci)|seminári]] v Xalape rôzne funkcie vrátane prefekta [[filozofia|filozofie]], duchovného riaditeľa a rektora. == Biskup == Dňa [[30. apríla]] [[1971]] ho [[pápež]] [[Pavol VI.]] vymenoval za [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]] [[diecéza|diecézy]] Papantla<ref name="b" /> a [[29. júla]] bol vysvätený za [[biskup]]a.<ref name="b" /> [[18. januára]] [[1974]] ho [[pápež]] [[Pavol VI.]] vymenoval za [[titulárny biskup|titulárneho]] [[arcibiskup]]a Uppenny<ref name="b" /> a [[arcibiskup]]a [[biskup koadjútor|koadjutor]]a [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Xalapa a [[12. marca]] [[1979]] sa stal [[arcibiskup]]om [[arcidiecéza|arcidiecézy]] Xalapa.<ref name="b" /> Na tri trojročné funkčné obdobia v rokoch [[1982]], [[1985]] a [[1994]] bol zvolený za prezidenta [[Mexiko|Mexickej]] [[biskupská konferencia|biskupskej konferencie]]. V roku [[2002]] bol tiež prezidentom Komisie konferencie pre sociálnu pastoráciu, keď vyzvala na reformu mexického zákona o právach a kultúre [[Indiáni|Indián]]ov vo vyhlásení, v ktorom uviedla: „''Nie je možné naďalej žiť v Mexiku rozdelenom [[Rasizmus|rasizmom]] a [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskrimináciou]]. Indiánske obyvateľstvo si právom zaslúži uznanie svojej kultúry, svojho spôsobu pohľadu na veci a svojej autonómie.''“ [[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] prijal [[10. apríla]] [[2007]] jeho [[rezignácia|rezignáciu]].<ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 10.04.2007| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2007/04/10/0186/00508.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> == Kardinál == Dňa [[20. mája]] [[2018]] [[pápež]] [[František (pápež)|František]] oznámil [[Pápežské konzistórium|konzistórium]] na vymenovanie štrnástich nových [[kardinál]]ov na [[29. júna]],<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Annuncio di Concistoro il 28 giugno per la creazione di nuovi Cardinali, 20.05.2018| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2018/05/20/0374/00807.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> ktoré bolo neskôr zmenené na [[28. júna]].<ref name="e">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Calendario delle Celebrazioni presiedute dal Santo Padre Francesco (Giugno – Agosto 2018), 29.05.2018| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2018/05/29/0395/00855.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Zoznam nových kardinálov obsahoval 11 dostatočne mladých na to, aby sa mohli zúčastniť [[konkláve|pápežských volieb]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] a noví kardináli po [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] navštívili [[emeritný|emeritného]] [[pápež]]a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]].<ref name="h">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico| url = https://www.vatican.va/content/francesco/it/events/event.dir.html/content/vaticanevents/it/2018/6/28/concistoro-nuovicardinali.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Bol vymenovaný za kardinála – kňaza<ref name="f">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli, 28.06.2018| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2018/06/28/0495/01091.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> s titulárnym kostolom '''San Leone I.'''.<ref name="g">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI| url = https://www.vatican.va/news_services/liturgy/2018/documents/ns_lit_doc_20180628_titoli-diaconie-nuovi-cardinali_it.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> Svoj titulárny kostol prevzal na omši [[1. júla]].<ref name="j">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Avviso dell’Ufficio delle Celebrazioni Liturgiche, 29.06.2018| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2018/06/29/0498/01096.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> V [[august]]e [[2018]] povedal, že hoci niektoré obvinenia vznesené obeťami prípadov sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi sú opodstatnené, niektorí by sa mali „hanbiť“ ukázať prstom na tých, ktorí obviňujú katolíckych duchovných z pedofílie, a „mali by mať trochu ľútosti, pretože majú chvosty, po ktorých šliapu, veľmi dlhé“. Zomrel [[11. augusta]] [[2019]] vo svojom dome v Coatepecu.<ref name="i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Mexiku zomrel kardinál Rivera, zmierovateľ v náročných obdobiach| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2019-08/mexiko-zomrel-kardinal-rivera-zmierovatel-v-narocnych-obdobiach.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sergio Obeso Rivera|1357800931}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Obeso Rivera, Sergio}} [[Kategória:Mexickí kardináli]] [[Kategória:Mexickí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Mexickí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Mexickí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]] m3b0esd1a5de64d1gvv9v37z8r40pfd 3 754587 8356894 2026-08-16T14:13:25Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8356894 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:13, 16. august 2026 (UTC) ny455e68csmk8q9qwpyyn1m2vt8e46m 4 754588 8356903 2026-08-16T14:27:32Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/galéria]] na [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria]] 8356903 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Galéria]] anzwqoem28eon2gsbxm6faxp01tgqku 4 754589 8356905 2026-08-16T14:27:44Z Fillos X. 212061 Fillos X. premiestnil stránku [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/dejiny]] na [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] 8356905 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/Dejiny]] b6u5q895ehue3br50wm5yhkf3nmrx16 0 754591 8356919 2026-08-16T15:13:18Z ~2026-44903-08 302995 Vytvorená stránka „{{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.598 | long_d = 27.896 }} '''Anjin park''' ({{lang|fi|'''Anjan puisto'''}}) je [[arborétum]] neďaleko m...“ 8356919 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.598 | long_d = 27.896 }} '''Anjin park''' ({{lang|fi|'''Anjan puisto'''}}) je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku 1968 založila umelkyňa Anja Laaksonen. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> == História == [[Súbor:Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG]] Anjin park založila Anja Laaksonen v roku 1968 v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku 1999 zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku 2020 bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Arborétum leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama Anja.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', ''[[Picea abies|Picea abies f. pendula]]'', ''[[Betula pendula|Betula pendula 'Youngii']]'', ''Picea abies f. aurea'', ''[[Quercus robur]]'', ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', ''[[Smrek pichľavý|Picea pungens]]'', ''[[Phellodendron amurense]]'',<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} 6ebkiy8ho9xu7i71tx65nbm8463wco3 8356920 8356919 2026-08-16T15:16:10Z ~2026-44903-08 302995 /* */ 8356920 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 48.61 | long_d = 18.3413889 }} '''Anjin park''' ({{lang|fi|'''Anjan puisto'''}}) je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku 1968 založila umelkyňa Anja Laaksonen. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> == História == [[Súbor:Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG]] Anjin park založila Anja Laaksonen v roku 1968 v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku 1999 zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku 2020 bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Arborétum leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama Anja.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', ''[[Picea abies|Picea abies f. pendula]]'', ''[[Betula pendula|Betula pendula 'Youngii']]'', ''Picea abies f. aurea'', ''[[Quercus robur]]'', ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', ''[[Smrek pichľavý|Picea pungens]]'', ''[[Phellodendron amurense]]'',<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} ndrmgc86pmyge2vhveotab51a6mxzvp 8356922 8356920 2026-08-16T15:20:06Z ~2026-44903-08 302995 /* */ 8356922 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.653056 | long_d = 27.376667 }} '''Anjin park''' ({{lang|fi|'''Anjan puisto'''}}) je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku 1968 založila umelkyňa Anja Laaksonen. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> == História == [[Súbor:Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG]] Anjin park založila Anja Laaksonen v roku 1968 v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku 1999 zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku 2020 bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Arborétum leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama Anja.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', ''[[Picea abies|Picea abies f. pendula]]'', ''[[Betula pendula|Betula pendula 'Youngii']]'', ''Picea abies f. aurea'', ''[[Quercus robur]]'', ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', ''[[Smrek pichľavý|Picea pungens]]'', ''[[Phellodendron amurense]]'',<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} pmxdkvoz63b2t57jzvrpl0uiggj7959 8356924 8356922 2026-08-16T15:21:15Z ~2026-44903-08 302995 8356924 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.653056 | long_d = 27.376667 }} '''Anjin park''' ({{lang|fi|'''Anjan puisto'''}}) je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku 1968 založila umelkyňa Anja Laaksonen. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> [[Súbor:Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG]] == História == Anjin park založila Anja Laaksonen v roku 1968 v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku 1999 zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku 2020 bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Arborétum leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama Anja.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', ''[[Picea abies|Picea abies f. pendula]]'', ''[[Betula pendula|Betula pendula 'Youngii']]'', ''Picea abies f. aurea'', ''[[Quercus robur]]'', ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', ''[[Smrek pichľavý|Picea pungens]]'', ''[[Phellodendron amurense]]'',<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} 1mwz42g0a7ay5667d6w4wyjuo2uk22k 8356927 8356924 2026-08-16T15:27:06Z Spider 001757 142600 typografia, kategorizácia, sekcia Zdroj (očividný preklad z hr), zmazaný v slovenčine nedoložený tvar Anjin park, oprava súradníc 8356927 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | image = Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.653056 | long_d = 27.376667 }} '''Anjan puisto''' je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku [[1968]] založila umelkyňa Anja Laaksonen. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> == História == Arborétum založila Anja Laaksonen v roku 1968 v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku 1999 zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku 2020 bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Arborétum leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama Anja.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', ''[[Picea abies|Picea abies f. pendula]]'', ''[[Betula pendula|Betula pendula 'Youngii']]'', ''Picea abies f. aurea'', ''[[Quercus robur]]'', ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', ''[[Smrek pichľavý|Picea pungens]]'', ''[[Phellodendron amurense]]'',<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|hr|Anjin park|7517180}} [[Kategória:Arboréta vo Fínsku]] [[Kategória:Mikkeli]] [[Kategória:Vzniklo v 1968]] jb2hgmug9smvh869rcgt4f50ph97tr4 8356931 8356927 2026-08-16T15:48:12Z Spider 001757 142600 Spider 001757 premiestnil stránku [[Anjin park]] na [[Anjan puisto]]: na endonymum, slovenský tvar nie je doložený 8356927 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjin park | image = Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.653056 | long_d = 27.376667 }} '''Anjan puisto''' je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku [[1968]] založila umelkyňa Anja Laaksonen. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> == História == Arborétum založila Anja Laaksonen v roku 1968 v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku 1999 zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku 2020 bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Arborétum leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama Anja.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', ''[[Picea abies|Picea abies f. pendula]]'', ''[[Betula pendula|Betula pendula 'Youngii']]'', ''Picea abies f. aurea'', ''[[Quercus robur]]'', ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', ''[[Smrek pichľavý|Picea pungens]]'', ''[[Phellodendron amurense]]'',<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|hr|Anjin park|7517180}} [[Kategória:Arboréta vo Fínsku]] [[Kategória:Mikkeli]] [[Kategória:Vzniklo v 1968]] jb2hgmug9smvh869rcgt4f50ph97tr4 8356938 8356931 2026-08-16T16:10:16Z Spider 001757 142600 názov, wikilinky, zámena latinských názvov rastlín za slovenské 8356938 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Fínska | map_locator = Fínsko | country = Fínsko | country_flag = 1 | region = [[Južné Savo]] | municipality = [[Mikkeli]] | category = [[arborétum]] | name = Anjan puisto | image = Maisema_Anjan_Puistosta_copyright_Anjan_Puisto.JPG | established = 1968 | area = 0.07 | lat_d = 61.653056 | long_d = 27.376667 }} '''Anjan puisto''' (doslovne {{V jazyku|slk|''Anjin park''}}) je [[arborétum]] neďaleko mesta [[Mikkeli]] vo [[Fínsko|Fínsku]], ktoré v roku [[1968]] založila umelkyňa [[Anja Laaksonenová]]. Arborétum je známe rozmanitosťou svojich prvkov, od druhov stromov a rastlín až po sochy, obrazy, jazierka a zvieratá.<ref name=":2">{{Cite web |date=2016-07-24 |title=Yksityinen puisto on haukannut tekijältään puoli vuosisataa – "Tykkään kauheasti katsella kauneutta" |url=https://yle.fi/a/3-9039109 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://yle.fi/a/3-9039109 }}</ref> == História == Arborétum založila Anja Laaksonenová v roku [[1968]] v Honkalahti (v meste [[Mikkeli]]), keď zasadila prvý strom.<ref>{{Cite web |date=2017-07-06 |title=Sadan ja yhden kanin puisto |url=https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.mikkelinkaupunkilehti.fi/paikalliset/4014671 }}</ref> Podľa Anje sa to, čo malo byť pôvodne „malým dvorom“, „ukázalo ako o niečo väčšie“, keďže pozemok neustále zveľaďovala: „Keď som dokončila jednu časť pozemku, tá vedľa nej vyzerala ešte nudnejšie. Takže som v tom musela pokračovať.“<ref name=":2" /> Popri terénnych úpravách a záhradníctve vytvárala Anja umelecké diela – nielen v podobe malieb a sôch,<ref name=":0">{{Cite web |date=2013-08-01 |title=Piha piti siistiä - seitsemän hehtaaria puutarhaa tuli |url=https://yle.fi/a/3-6755037 |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref><ref>{{Cite web |last=Annukka |first=Oksanen |date=1991-07-24 |title=Anjalla on pahuksen hieno puisto |url=https://www.hs.fi/kotimaa/art-2000003080275.html |access-date=2024-03-06 |language=fi}}</ref> ale aj z prírodných kameňov, kmeňov stromov a koreňov.<ref name=":3">{{Cite web |date=2020-02-01 |title=Anjan Puisto Mikkelissä on yhden naisen satumainen elämäntyö — "Teen tätä, koska pidän kaikesta kauniista" - Länsi-Savo |url=https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e |access-date=2024-04-01 |language=fi |archive-date=2020-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200201013448/https://lansi-savo.fi/teemat/kesa/ea8a5026-89c0-4aa5-814a-42d2bb6ac97e }}</ref> V roku [[1999]] zhorela v parku pri rozsiahlom požiari stodola.<ref>{{Cite web |date=1999-05-28 |title=Anjan puisto avautuu maanantaina |url=https://yle.fi/a/3-5163887 |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> Po smrti zakladateľky v roku [[2020]] bolo arborétum pre verejnosť zatvorené.<ref>{{Cite web |date=2020-07-13 |title=Anjan puisto pysyy suljettuna – Perustaja Anja Laaksosen menehtyminen hiljensi mikkeliläisen suosikkikohteen |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142330/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3695726 }}</ref> == Opis == Park má rozlohu približne sedem hektárov.<ref>{{Cite web |date=2015-07-15 |title=Anjan puisto kukoistaa ja kaakattaa - katso kuvat! |url=https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 |access-date=2024-03-06 |language=fi |archive-date=2024-04-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240401142328/https://www.lansi-savo.fi/paikalliset/3764587 }}</ref> Leží v kopcovitej oblasti na šiji medzi jazerami Ala-Säynätjärvi a Iso-Palvanen.<ref name=":1">{{Cite web |title=Anjan Puisto – заповедник дикой и домашней природы |url=http://e-finland.ru/rest/summer/anjan-puisto-zapovednik-dikoyi-i-domashneyi-prirody.html |access-date=2024-03-06 |language=ru}}</ref> Jeho súčasťou je 28 jazierok, ktoré vlastnoručne vykopala sama zakladateľka.<ref name=":0" /> Medzi zvieratá chované v arboréte patrili jarabice, bažanty, pávy, sliepky, morky, králiky, ošípané, kravy, ovce a pes menom Rihanna.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":4">{{Cite web |date=2017-07-10 |title=Anja Laaksonen raivasi metsästä itselleen paratiisin – puistossa on 28 lampea, kymmeniä puulajeja ja eläimiä kuin Nooan arkissa |url=https://www.maaseuduntulevaisuus.fi/lukemisto/a1f1109e-7dbf-5731-978f-bd88a36dc29b |access-date=2026-04-05 |language=fi}}</ref> K stromom v parku patria druhy ako ''Pinus peuce'', ''Betula pubescens'' ''f.'' ''rubra'', [[smrek obyčajný]], [[breza previsnutá]], ''Picea abies f. aurea'', [[dub letný]], ''Salix euxina 'Bullata'<nowiki/>'',<ref name=":2" /> ''Picea mariana'', [[smrek pichľavý]], [[korkovník amurský]],<ref name=":1" /> ''Picea abies f. virgata''<ref name=":4" /> a ''Picea abies 'Sampon pallo'''.<ref name=":3" /> Súčasťou výsadby arboréta sú aj rôzne kvetinové záhony.<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|hr|Anjin park|7517180}} [[Kategória:Arboréta vo Fínsku]] [[Kategória:Mikkeli]] [[Kategória:Vzniklo v 1968]] 6kf6weukcjf95hrsrehdyhi7tu0ffhk 14 754592 8356928 2026-08-16T15:27:42Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Arboréta]]“ 8356928 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Arboréta]] maff5w7qbvurtug6zo2e02y6wl1fyxh 14 754593 8356929 2026-08-16T15:28:24Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „{{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Mestá vo Fínsku]]“ 8356929 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Mestá vo Fínsku]] 24l97f0h1qrgdzqnydizw8mtnepef7i 8356933 8356929 2026-08-16T15:53:01Z Spider 001757 142600 kategorizácia 8356933 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Mestá vo Fínsku]] [[Kategória:Etelä-Savo]] sa8du3tm8y8k9zg3ohqes0vk3bx0avd 0 754595 8356941 2026-08-16T16:19:21Z Peter 51345 269569 Vytvorená stránka „{{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2026/2027|data2=0–0–0–0|popis3=Skóre doma|data3=0–0–0–0|popis4=Skóre vonku|data4=0–0–0–0|popis5=Strelené góly|data5=0|popis6=Inkasované góly|data6=0|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=Todd Woodcrof...“ 8356941 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2026/2027|data2=0–0–0–0|popis3=Skóre doma|data3=0–0–0–0|popis4=Skóre vonku|data4=0–0–0–0|popis5=Strelené góly|data5=0|popis6=Inkasované góly|data6=0|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Woodcroft]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=TBA|popis1=Poradie|data1=TBA|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=TBA|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}}'''Sezóna 2026/2027''' bude pre '''HK Dukla Trenčín''' 61. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 34. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]]. == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna:''' '''1–0–0–0 (doma: 1–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Latkóczy | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 |- |2 |20. august |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |3 |21. august |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |4 |26. august |Trenčín |{{Ku||}} |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | | | | |- |5 |5. september |[[Vienna Capitals|Vienna]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |6 |8. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |15. september |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |18. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |- |3 |20. september |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |25. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] | | | | | | |- |5 |27. september |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | | | | | | |- |2 |4. október |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |9. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |4 |11. október |[[HC Košice|Košice]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |16. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Poprad|Poprad]] | | | | | | |- |6 |17. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |- |7 |23. október |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |25. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | | | | | | |- |9 |28. október |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |10 |30. október |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |1. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |2 |11. november |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |13. november |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |15. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |- |5 |20. november |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |6 |22. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Košice|Košice]] | | | | | | |- |7 |24. november |[[HK Poprad|Poprad]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |27. november |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |9 |29. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |4. december |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |6. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] | | | | | | |- |3 |15. december |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |18. december |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |20. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |- |6 |22. december |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |7 |26. december |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |28. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |9 |30. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |3. január |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |5. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |3 |8. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |4 |10. január |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |15. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |6 |17. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | | | | | | |- |7 |22. január |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |24. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |9 |29. január |[[HC Košice|Košice]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |10 |30. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Poprad|Poprad]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |- |2 |5. február |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |7. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | | | | | | |- |4 |14. február |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |19. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |6 |21. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |7 |26. február |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |28. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. marec |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |5. marec |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Košice|Košice]] | | | | | | |- |3 |7. marec |[[HK Poprad|Poprad]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} fo3zp7i6xz2ukqru9eory6ox6p1tl21 8356944 8356941 2026-08-16T16:20:22Z Peter 51345 269569 8356944 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2026/2027|data2=0–0–0–0|popis3=Skóre doma|data3=0–0–0–0|popis4=Skóre vonku|data4=0–0–0–0|popis5=Strelené góly|data5=0|popis6=Inkasované góly|data6=0|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Woodcroft]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=TBA|popis1=Poradie|data1=TBA|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=TBA|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}}'''Sezóna 2026/2027''' bude pre '''HK Dukla Trenčín''' 61. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 34. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Dukla Trenčín {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/1197/tipsport-liga/team/670396/hk-dukla-trencin | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-08-16}}</ref> == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna:''' '''1–0–0–0 (doma: 1–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Latkóczy | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 |- |2 |20. august |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |3 |21. august |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |4 |26. august |Trenčín |{{Ku||}} |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | | | | |- |5 |5. september |[[Vienna Capitals|Vienna]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |6 |8. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |15. september |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |18. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |- |3 |20. september |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |25. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] | | | | | | |- |5 |27. september |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | | | | | | |- |2 |4. október |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |9. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |4 |11. október |[[HC Košice|Košice]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |16. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Poprad|Poprad]] | | | | | | |- |6 |17. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |- |7 |23. október |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |25. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | | | | | | |- |9 |28. október |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |10 |30. október |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |1. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |2 |11. november |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |13. november |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |15. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |- |5 |20. november |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |6 |22. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Košice|Košice]] | | | | | | |- |7 |24. november |[[HK Poprad|Poprad]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |27. november |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |9 |29. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |4. december |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |6. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] | | | | | | |- |3 |15. december |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |18. december |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |20. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |- |6 |22. december |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |7 |26. december |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |28. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |9 |30. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |3. január |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |5. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |3 |8. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |4 |10. január |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |15. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |6 |17. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | | | | | | |- |7 |22. január |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |24. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |9 |29. január |[[HC Košice|Košice]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |10 |30. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Poprad|Poprad]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |- |2 |5. február |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |7. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | | | | | | |- |4 |14. február |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |19. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |6 |21. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |7 |26. február |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |28. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. marec |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |5. marec |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Košice|Košice]] | | | | | | |- |3 |7. marec |[[HK Poprad|Poprad]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} 38uegsd0jqsidadumvxe7ufi9rz1axx 8356945 8356944 2026-08-16T16:21:16Z Peter 51345 269569 edit 8356945 wikitext text/x-wiki {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2026/2027|data2=0–0–0–0|popis3=Skóre doma|data3=0–0–0–0|popis4=Skóre vonku|data4=0–0–0–0|popis5=Strelené góly|data5=0|popis6=Inkasované góly|data6=0|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Woodcroft]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=TBA|popis1=Poradie|data1=TBA|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=TBA|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}}'''Sezóna 2026/2027''' bude pre '''HK Dukla Trenčín''' 61. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 34. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Dukla Trenčín {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/teams/1197/tipsport-liga/team/670396/hk-dukla-trencin | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-08-16}}</ref> == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna:''' '''1–0–0–0 (doma: 1–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Latkóczy | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 |- |2 |20. august |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |3 |21. august |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |4 |26. august |Trenčín |{{Ku||}} |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | | | | |- |5 |5. september |[[Vienna Capitals|Vienna]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | |- |6 |8. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |15. september |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |18. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |- |3 |20. september |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |25. september |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] | | | | | | |- |5 |27. september |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | | | | | | |- |2 |4. október |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |9. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |4 |11. október |[[HC Košice|Košice]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |16. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Poprad|Poprad]] | | | | | | |- |6 |17. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |- |7 |23. október |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |25. október |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | | | | | | |- |9 |28. október |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |10 |30. október |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |1. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |2 |11. november |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |13. november |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |15. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |- |5 |20. november |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |6 |22. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Košice|Košice]] | | | | | | |- |7 |24. november |[[HK Poprad|Poprad]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |27. november |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |9 |29. november |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |4. december |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |6. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] | | | | | | |- |3 |15. december |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |4 |18. december |[[Vlci Žilina|Žilina]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |20. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | | | | | | |- |6 |22. december |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |7 |26. december |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |28. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |9 |30. december |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |3. január |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |5. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |3 |8. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |4 |10. január |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |15. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |6 |17. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | | | | | | |- |7 |22. január |[[HC Prešov|Prešov]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |24. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Nitra|Nitra]] | | | | | | |- |9 |29. január |[[HC Košice|Košice]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |10 |30. január |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK Poprad|Poprad]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[Vlci Žilina|Žilina]] | | | | | | |- |2 |5. február |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |3 |7. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | | | | | | |- |4 |14. február |[[HK Dukla Michalovce|Michalovce]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |5 |19. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | | | | | | |- |6 |21. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | | | | | | |- |7 |26. február |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |8 |28. február |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Prešov|Prešov]] | | | | | | |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 0–0–0–0 (doma: 0–0–0–0; vonku: 0–0–0–0)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |1 |2. marec |[[HK Nitra|Nitra]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |- |2 |5. marec |Trenčín |{{Ku||}} |[[HC Košice|Košice]] | | | | | | |- |3 |7. marec |[[HK Poprad|Poprad]] |{{Ku||}} |Trenčín | | | | | | |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}}{{KLÍČŘAZENÍ:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] t4wm55x48n9q4pwk4hbzjyb52ca1oqv 0 754596 8356947 2026-08-16T16:25:33Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[1000 Piazzia]] 8356947 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[1000 Piazzia]] 9nwcjfd6krwwhroi7b0zj06sz1ymqav 14 754597 8356948 2026-08-16T16:26:15Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „[[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Reinmuth, Karl Wilhelm]]“ 8356948 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Reinmuth, Karl Wilhelm]] t9b2luruf35ufvitjb18xodjq4e6vzp 8356950 8356948 2026-08-16T16:28:06Z Spider 001757 142600 {{Commonscat}} 8356950 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Reinmuth, Karl Wilhelm]] ki48o6i0d6jhxsxren83dd3ef6fq0of 14 754598 8356952 2026-08-16T16:35:19Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „{{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Astronómovia USA]]“ 8356952 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Astronómovia USA]] abct3i827oj9x478ys41qq226mx332x 2 754599 8356958 2026-08-16T16:43:49Z Rios 1882 Rios premiestnil stránku [[Redaktor:Rios/Podvozok]] na [[Podvozok (automobil)]]: presun z pieskoviska 8356958 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Podvozok (automobil)]] dmmohuhi8zz03amgwi1yx2pbnnurpgm 0 754600 8356960 2026-08-16T16:46:31Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[1000 Piazzia]] 8356960 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[1000 Piazzia]] 9nwcjfd6krwwhroi7b0zj06sz1ymqav 0 754601 8356961 2026-08-16T16:49:00Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[1000 Piazzia]] 8356961 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[1000 Piazzia]] 9nwcjfd6krwwhroi7b0zj06sz1ymqav 0 754602 8356962 2026-08-16T16:52:09Z Rios 1882 nová rozlišovacia 8356962 wikitext text/x-wiki '''Podvozok''' je: * v širšom zmysle v súvislosti s vozidlami: spodná časť vozidla vrátane pohonného ústrojenstva, pozri [[strojový spodok]] * v užšom zmysle v súvislosti s vozidlami: ** spodná časť automobilu bez pohonného ústrojenstva, pozri [[podvozok (automobil)]] ** spodná časť koľajového vozidla, pozri [[podvozok (koľajové vozidlo)]] * zariadenie slúžiace na pohyb lietadiel a raketoplánov po zemi, pozri [[pristávacie zariadenie]] {{rozlišovacia stránka}} qtqb9pmbkjuw5o35pnqufc145jdpunz 0 754603 8356963 2026-08-16T16:58:08Z Rios 1882 #REDIRECT [[Výfuková brzda]] 8356963 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Výfuková brzda]] 337gopk3uofifhse3dn565zqaz3lprq 0 754604 8356966 2026-08-16T17:00:00Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Zénón z Eley]] na [[Zenón z Eley]] prostredníctvom presmerovania: bežnejší názov 8356966 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Zenón z Eley]] 1b0b7kwkto9x2tvtdekbwwv2glidycn 14 754605 8356970 2026-08-16T17:02:20Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Albánsku podľa klubu]]“ 8356970 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Albánsku podľa klubu]] magtj4xj7bkg22wzuwuldrdhtqgl3oz 0 754606 8356972 2026-08-16T17:02:51Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Zénón z Kitia]] na [[Zenón z Kitia]] prostredníctvom presmerovania: bežnejší názov 8356972 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Zenón z Kitia]] fqgpe8aybnyh0ohiht9qs8b2ion443h 14 754607 8356973 2026-08-16T17:02:57Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Turecku podľa klubu]]“ 8356973 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Turecku podľa klubu]] o0jm0sf656s8kllj0tdkat04ftk5koo 0 754608 8356975 2026-08-16T17:14:47Z Luketheslovak 200569 Založenie novej stránky 8356975 wikitext text/x-wiki [[Súbor:JAP 3 Klappen Chalumeau.jpg|náhľad|Chalumeau s troma klapkami]] '''Chalumeau''' (čítaj ''šalymó'') je jednoplátkový [[drevený dychový nástroj]], ktorý bol predchodcom moderného [[Klarinet|klarinetu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chalumeau {{!}} woodwind, double-reed, Baroque {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/art/chalumeau | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref> Farbu zvuku má podobnú ako klarinet, od ktorého sa odlišuje nemožnosťou prefúknuť do vyšších oktáv, preto je jeho rozsah nižší,<ref name=":0" /> typicky [[nóna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klarinet (Chalumeau) - černý :: Pavel Číp & synové | url = https://www.histnastroje.cz/p/klarinet-chalumeau-cerny/ | vydavateľ = www.histnastroje.cz | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = cs}}</ref> [[Náustok (hudobný nástroj)|Náustok]] má podobný ako klarinet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chalumeau – ClariDuk {{!}} Max Brumberg Flutes | url = https://www.maxbrumbergflutes.eu/fr/floeten/chalumeau/ | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = fr-FR}}</ref> Využíval sa najmä v [[Baroková hudba|barokovej hudbe]], v dobe klasicizmu už bol nahradený klarinetom, čiže najmä v 17. a 18. storočí.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BaltimoreRecorders.org: Information about the Clarinet | url = https://www.baltimorerecorders.org/html/instruments/chalumeau.html | vydavateľ = www.baltimorerecorders.org | dátum prístupu = 2026-08-16}}</ref> [[Prstoklad]] má podobný ako [[zobcová flauta]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barokní Klarinet Chalumeau s obalem {{!}} Javorové dřevo, ladění C | url = https://www.sundaris.cz/obchod/Barokn%C3%AD-Klarinet-Chalumeau-s-Obalem-p32346791 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = cs}}</ref> Chalumeau je ladený v C na 440 Hz s rozsahom c¹ až d².<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Dosahuje dĺžku nad 30 cm a priemer okolo 3,5 cm.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Hudobné nástroje]] 0tatmokt9etoh8rvn2sprnp7f7v6f10 8356982 8356975 2026-08-16T17:29:43Z Luketheslovak 200569 ukážky 8356982 wikitext text/x-wiki [[Súbor:JAP 3 Klappen Chalumeau.jpg|náhľad|Chalumeau s troma klapkami]] '''Chalumeau''' (čítaj ''šalymó'') je jednoplátkový [[drevený dychový nástroj]], ktorý bol predchodcom moderného [[Klarinet|klarinetu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chalumeau {{!}} woodwind, double-reed, Baroque {{!}} Britannica | url = https://www.britannica.com/art/chalumeau | vydavateľ = www.britannica.com | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref> Farbu zvuku má podobnú ako klarinet, od ktorého sa odlišuje nemožnosťou prefúknuť do vyšších oktáv, preto je jeho rozsah nižší,<ref name=":0" /> typicky [[nóna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klarinet (Chalumeau) - černý :: Pavel Číp & synové | url = https://www.histnastroje.cz/p/klarinet-chalumeau-cerny/ | vydavateľ = www.histnastroje.cz | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = cs}}</ref> [[Náustok (hudobný nástroj)|Náustok]] má podobný ako klarinet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chalumeau – ClariDuk {{!}} Max Brumberg Flutes | url = https://www.maxbrumbergflutes.eu/fr/floeten/chalumeau/ | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = fr-FR}}</ref> Využíval sa najmä v [[Baroková hudba|barokovej hudbe]], v dobe klasicizmu už bol nahradený klarinetom, čiže najmä v 17. a 18. storočí.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BaltimoreRecorders.org: Information about the Clarinet | url = https://www.baltimorerecorders.org/html/instruments/chalumeau.html | vydavateľ = www.baltimorerecorders.org | dátum prístupu = 2026-08-16}}</ref> [[Prstoklad]] má podobný ako [[zobcová flauta]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barokní Klarinet Chalumeau s obalem {{!}} Javorové dřevo, ladění C | url = https://www.sundaris.cz/obchod/Barokn%C3%AD-Klarinet-Chalumeau-s-Obalem-p32346791 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = cs}}</ref> Chalumeau je ladený v C na 440 Hz s rozsahom c¹ až d².<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Dosahuje dĺžku nad 30 cm a priemer okolo 3,5 cm.<ref name=":1" />, [[Súbor:Playing a chalumeau demo.webm|náhľad|Ukážka hry na chalumeau]] == Referencie == <references /> [[Kategória:Hudobné nástroje]] effr4l0xcta9do37hpuxgaza0vu64z8 0 754609 8356976 2026-08-16T17:23:35Z Fweahlani 302999 Vytvoril som stránku tejto Underground skupiny info mám z toho že ich osobne poznám a pomohli mi pri výrobe 8356976 wikitext text/x-wiki '''Fweahlani''' '''Fweahlani''', známi aj ako '''Fweahlani Productions''', '''Fichlens''', '''Fohlens''', '''Vólan''' alebo '''Fioleni''', je slovenská skupina tvorcov pôsobiaca v oblasti audio-vizuálneho obsahu na YouTube. Skupina je známa najmä humoristickou hudbou, videami a výraznými osobnosťami, ktoré sa stali súčasťou lokálnej internetovej kultúry. '''Začiatky''' Fweahlani pôvodne vznikli ako malá skupina štyroch spolužiakov spolu so Simošom, ktorá fungovala najmä ako obyčajná skupina na WhatsAppe. Postupne sa však kolektív rozrástol a vytvoril dnešnú skupinu pozostávajúcu z desiatich členov. Prvé hudobné projekty skupiny pozostávali najmä z jednoduchých '''rap battlov a diss trackov'''namierených proti lokálnej skupine detí známej ako '''Kindermafia'''. Medzi jej členov patria '''Marek Mačeta, Timotei Jofez Vojvoda, KFCčkár''' a v novšom období aj '''Adóm Izrael Dijojci'''. Jedným z prvých väčších projektov bol '''„Život toto“''', ktorý však členovia zámerne ponechali výhradne na WhatsAppe. Dôvodom boli jeho osobné témy a obsah, ktorý podľa členov nebol vhodný na verejné publikovanie na internete. '''YouTube a rozšírenie tvorby''' Neskôr sa Fweahlani rozhodli svoju tvorbu presunúť aj na YouTube. Skupina postupne začala vydávať hudobné skladby, paródie, videá a ďalší audiovizuálny obsah, čím získala lokálnu popularitu. '''Hudobná tvorba''' Fweahlani sa lokálne preslávili najmä humoristickými piesňami, medzi ktoré patria '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a '''„Separ Story“'''. Na svojom YouTube kanáli však majú aj množstvo ďalších skladieb. Ich hudobná tvorba často využíva upravené alebo parodické verzie známych piesní. Medzi takéto skladby patria napríklad '''„Nalej mi fweahlanku“''', '''„Sabota“''', '''„Mám ťa rád“''' či '''„Hoochie Coochie“'''. '''Fweahlani V1''' '''„Fweahlani V1“''' je debutový album skupiny, na ktorom sa nachádzajú viaceré z jej najznámejších skladieb, vrátane '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a ďalších skladieb, ktoré boli postupne vydávané pred vydaním celého projektu. Kompletný album '''„Fweahlani V1“''' vyšiel '''26. júla 2026'''. Pôvodne bolo plánované aj vydanie deluxe verzie albumu. Kvôli poškodeniu zariadenia však skupina prišla o veľkú časť materiálov potrebných na jej dokončenie a deluxe verzia bola následne zrušená. '''FweahBoys''' '''„FweahBoys“''' je krátke EP vydané '''16. augusta 2026 o 18:00'''. Jeho cover je upravenou verziou coveru projektu '''JACKBOYS'''. Vydanie bolo realizované ako '''surprise drop''' – jeho vydanie bolo oznámené iba približne '''tri hodiny pred samotným releaseom'''. '''Ďalšie projekty''' Skupina pracuje aj na '''live albume''' a pripravovanom '''techno remixovom albume'''. Ten má fungovať ako kompilácia vybraných skladieb z albumu '''„Fweahlani V1“''', ktoré boli prerobené a remixované do techno štýlu. '''Videotvorba''' Okrem hudby sa Fweahlani venujú aj tvorbe zábavných videí. Medzi úspešnejšie projekty patria napríklad '''„AXI TAXI“''', '''„Telefonovanie Szabo démonovi“''' a rôzne tutoriály. Tvorba skupiny je charakteristická absurdným humorom, lokálnymi inside joke-mi a kombináciou hudobného a audiovizuálneho obsahu. '''Spolupráce''' # '''Výbušné Elektrické Špajze''' Niektorí členovia Fweahlanov mali ešte pred vznikom súčasnej tvorby spoločný projekt s názvom '''„Výbušné Elektrické Špajze“'''. Na projekte pôsobili: * '''Simoš''' ako '''DJ Šenk''' * '''Timoš''' ako '''DJ Egreš''' * '''Danishkovec''' ako '''DJ Vreco''' Výbušné Elektrické Špajze neskôr spolupracovali aj na tvorbe Fweahlanov a získali produkčné kredity pri niektorých projektoch. Medzi ne patrí '''„Fweahlan After All“''', na ktorom majú kredit a štyri remixy. Kredit majú taktiež na projekte '''„Fwonk“'''. '''2. Bergeni''' Ďalším spolupracujúcim projektom je skupina '''Bergeni''', ktorá sa venuje najmä pirátskej a techno hudbe. S Bergeni bol plánovaný spoločný projekt '''„Šachty“'''. Z projektu však napokon vyšiel iba jeden track s názvom '''„Šachtový Uharek“'''. Zvyšná časť projektu bola zrušená a projekt je dnes považovaný za zabudnutú alebo nedokončenú kapitolu tvorby. '''Členovia a ich úlohy''' * '''Timoš''' – hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. * '''Simoš''' – hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. Je hlavným koordinátorom online tvorby a zabezpečuje jej celkovú realizáciu. * '''Machton''' – herec, šouman a hudobník. * '''Danishkovec''' – herec, šouman a hudobník. Jedna z najväčších hviezd skupiny, lokálne veľmi známa osobnosť a legenda Fweahlanov. * '''Szabo''' – herec a šouman. Má legendárne meno a výrazný vizuálny prejav s komerčným a reklamným potenciálom. * '''Mofty''' – návrhár a dôveryhodný pomocník. Pomáha Simošovi pri realizácii projektov a ich organizačnej stránke. * '''Studená Pizza''' – člen skupiny, ktorý sa nepodieľa na vystupovaní vo videách. * '''Luboš''' – poslucháč, hudobný kritik a znalec hudby. * '''Marco Jarniga''' – neoficiálny člen. * '''Michal''' – neoficiálny člen. '''Vzťahy a prepojenia''' S výnimkou Simoša sú ostatní členovia skupiny spolužiaci. Simoš je '''Machtonov starší brat''', čo predstavuje jedno z hlavných rodinných prepojení v rámci skupiny. Fweahlani fungujú aj na základe širšej siete osobných známostí a spoluprác, ktoré sa postupne vytvárali počas existencie skupiny. '''Sociálne siete''' * '''Instagram:''' @fweahlani 3pllicsmff1i3fsbhyeu3voctmp0y5i 8356995 8356976 2026-08-16T17:46:21Z Spider 001757 142600 urgentne upraviť, bez zdroja 8356995 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|16.8.2026}} {{Bez zdroja}} '''Fweahlani''' '''Fweahlani''', známi aj ako '''Fweahlani Productions''', '''Fichlens''', '''Fohlens''', '''Vólan''' alebo '''Fioleni''', je slovenská skupina tvorcov pôsobiaca v oblasti audio-vizuálneho obsahu na YouTube. Skupina je známa najmä humoristickou hudbou, videami a výraznými osobnosťami, ktoré sa stali súčasťou lokálnej internetovej kultúry. '''Začiatky''' Fweahlani pôvodne vznikli ako malá skupina štyroch spolužiakov spolu so Simošom, ktorá fungovala najmä ako obyčajná skupina na WhatsAppe. Postupne sa však kolektív rozrástol a vytvoril dnešnú skupinu pozostávajúcu z desiatich členov. Prvé hudobné projekty skupiny pozostávali najmä z jednoduchých '''rap battlov a diss trackov'''namierených proti lokálnej skupine detí známej ako '''Kindermafia'''. Medzi jej členov patria '''Marek Mačeta, Timotei Jofez Vojvoda, KFCčkár''' a v novšom období aj '''Adóm Izrael Dijojci'''. Jedným z prvých väčších projektov bol '''„Život toto“''', ktorý však členovia zámerne ponechali výhradne na WhatsAppe. Dôvodom boli jeho osobné témy a obsah, ktorý podľa členov nebol vhodný na verejné publikovanie na internete. '''YouTube a rozšírenie tvorby''' Neskôr sa Fweahlani rozhodli svoju tvorbu presunúť aj na YouTube. Skupina postupne začala vydávať hudobné skladby, paródie, videá a ďalší audiovizuálny obsah, čím získala lokálnu popularitu. '''Hudobná tvorba''' Fweahlani sa lokálne preslávili najmä humoristickými piesňami, medzi ktoré patria '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a '''„Separ Story“'''. Na svojom YouTube kanáli však majú aj množstvo ďalších skladieb. Ich hudobná tvorba často využíva upravené alebo parodické verzie známych piesní. Medzi takéto skladby patria napríklad '''„Nalej mi fweahlanku“''', '''„Sabota“''', '''„Mám ťa rád“''' či '''„Hoochie Coochie“'''. '''Fweahlani V1''' '''„Fweahlani V1“''' je debutový album skupiny, na ktorom sa nachádzajú viaceré z jej najznámejších skladieb, vrátane '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a ďalších skladieb, ktoré boli postupne vydávané pred vydaním celého projektu. Kompletný album '''„Fweahlani V1“''' vyšiel '''26. júla 2026'''. Pôvodne bolo plánované aj vydanie deluxe verzie albumu. Kvôli poškodeniu zariadenia však skupina prišla o veľkú časť materiálov potrebných na jej dokončenie a deluxe verzia bola následne zrušená. '''FweahBoys''' '''„FweahBoys“''' je krátke EP vydané '''16. augusta 2026 o 18:00'''. Jeho cover je upravenou verziou coveru projektu '''JACKBOYS'''. Vydanie bolo realizované ako '''surprise drop''' – jeho vydanie bolo oznámené iba približne '''tri hodiny pred samotným releaseom'''. '''Ďalšie projekty''' Skupina pracuje aj na '''live albume''' a pripravovanom '''techno remixovom albume'''. Ten má fungovať ako kompilácia vybraných skladieb z albumu '''„Fweahlani V1“''', ktoré boli prerobené a remixované do techno štýlu. '''Videotvorba''' Okrem hudby sa Fweahlani venujú aj tvorbe zábavných videí. Medzi úspešnejšie projekty patria napríklad '''„AXI TAXI“''', '''„Telefonovanie Szabo démonovi“''' a rôzne tutoriály. Tvorba skupiny je charakteristická absurdným humorom, lokálnymi inside joke-mi a kombináciou hudobného a audiovizuálneho obsahu. '''Spolupráce''' # '''Výbušné Elektrické Špajze''' Niektorí členovia Fweahlanov mali ešte pred vznikom súčasnej tvorby spoločný projekt s názvom '''„Výbušné Elektrické Špajze“'''. Na projekte pôsobili: * '''Simoš''' ako '''DJ Šenk''' * '''Timoš''' ako '''DJ Egreš''' * '''Danishkovec''' ako '''DJ Vreco''' Výbušné Elektrické Špajze neskôr spolupracovali aj na tvorbe Fweahlanov a získali produkčné kredity pri niektorých projektoch. Medzi ne patrí '''„Fweahlan After All“''', na ktorom majú kredit a štyri remixy. Kredit majú taktiež na projekte '''„Fwonk“'''. '''2. Bergeni''' Ďalším spolupracujúcim projektom je skupina '''Bergeni''', ktorá sa venuje najmä pirátskej a techno hudbe. S Bergeni bol plánovaný spoločný projekt '''„Šachty“'''. Z projektu však napokon vyšiel iba jeden track s názvom '''„Šachtový Uharek“'''. Zvyšná časť projektu bola zrušená a projekt je dnes považovaný za zabudnutú alebo nedokončenú kapitolu tvorby. '''Členovia a ich úlohy''' * '''Timoš''' – hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. * '''Simoš''' – hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. Je hlavným koordinátorom online tvorby a zabezpečuje jej celkovú realizáciu. * '''Machton''' – herec, šouman a hudobník. * '''Danishkovec''' – herec, šouman a hudobník. Jedna z najväčších hviezd skupiny, lokálne veľmi známa osobnosť a legenda Fweahlanov. * '''Szabo''' – herec a šouman. Má legendárne meno a výrazný vizuálny prejav s komerčným a reklamným potenciálom. * '''Mofty''' – návrhár a dôveryhodný pomocník. Pomáha Simošovi pri realizácii projektov a ich organizačnej stránke. * '''Studená Pizza''' – člen skupiny, ktorý sa nepodieľa na vystupovaní vo videách. * '''Luboš''' – poslucháč, hudobný kritik a znalec hudby. * '''Marco Jarniga''' – neoficiálny člen. * '''Michal''' – neoficiálny člen. '''Vzťahy a prepojenia''' S výnimkou Simoša sú ostatní členovia skupiny spolužiaci. Simoš je '''Machtonov starší brat''', čo predstavuje jedno z hlavných rodinných prepojení v rámci skupiny. Fweahlani fungujú aj na základe širšej siete osobných známostí a spoluprác, ktoré sa postupne vytvárali počas existencie skupiny. '''Sociálne siete''' * '''Instagram:''' @fweahlani aoflta84muj8jtbuldtvkliei1iqppo 8356996 8356995 2026-08-16T17:47:31Z ~2026-45021-29 303005 nic 8356996 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|16.8.2026}} {{Bez zdroja}} '''Fweahlani''' '''Fweahlani''', známi aj ako '''Fweahlani Productions''', '''Fichlens''', '''Fohlens''', '''Vólan''' alebo '''Fioleni''', je slovenská skupina tvorcov pôsobiaca v oblasti audio-vizuálneho obsahu na YouTube. Skupina je známa najmä humoristickou hudbou, videami a výraznými osobnosťami, ktoré sa stali súčasťou lokálnej internetovej kultúry. '''Začiatky''' Fweahlani pôvodne vznikli ako malá skupina štyroch spolužiakov spolu so Simošom, ktorá fungovala najmä ako obyčajná skupina na WhatsAppe. Postupne sa však kolektív rozrástol a vytvoril dnešnú skupinu pozostávajúcu z desiatich členov. Prvé hudobné projekty skupiny pozostávali najmä z jednoduchých '''rap battlov a diss trackov'''namierených proti lokálnej skupine detí známej ako '''Kindermafia'''. Medzi jej členov patria '''Marek Mačeta, Timotei Jofez Vojvoda, KFCčkár''' a v novšom období aj '''Adóm Izrael Dijojci'''. Jedným z prvých väčších projektov bol '''„Život toto“''', ktorý však členovia zámerne ponechali výhradne na WhatsAppe. Dôvodom boli jeho osobné témy a obsah, ktorý podľa členov nebol vhodný na verejné publikovanie na internete. '''YouTube a rozšírenie tvorby''' Neskôr sa Fweahlani rozhodli svoju tvorbu presunúť aj na YouTube. Skupina postupne začala vydávať hudobné skladby, paródie, videá a ďalší audiovizuálny obsah, čím získala lokálnu popularitu. '''Hudobná tvorba''' Fweahlani sa lokálne preslávili najmä humoristickými piesňami, medzi ktoré patria '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a '''„Separ Story“'''. Na svojom YouTube kanáli však majú aj množstvo ďalších skladieb. Ich hudobná tvorba často využíva upravené alebo parodické verzie známych piesní. Medzi takéto skladby patria napríklad '''„Nalej mi fweahlanku“''', '''„Sabota“''', '''„Mám ťa rád“''' či '''„Hoochie Coochie“'''. '''Fweahlani V1''' '''„Fweahlani V1“''' je debutový album skupiny, na ktorom sa nachádzajú viaceré z jej najznámejších skladieb, vrátane '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a ďalších skladieb, ktoré boli postupne vydávané pred vydaním celého projektu. Kompletný album '''„Fweahlani V1“''' vyšiel '''26. júla 2026'''. Pôvodne bolo plánované aj vydanie deluxe verzie albumu. Kvôli poškodeniu zariadenia však skupina prišla o veľkú časť materiálov potrebných na jej dokončenie a deluxe verzia bola následne zrušená. '''FweahBoys''' '''„FweahBoys“''' je krátke EP vydané '''16. augusta 2026 o 18:00'''. Jeho cover je upravenou verziou coveru projektu '''JACKBOYS'''. Vydanie bolo realizované ako '''surprise drop''' – jeho vydanie bolo oznámené iba približne '''tri hodiny pred samotným releaseom'''. '''Ďalšie projekty''' Skupina pracuje aj na '''live albume''' a pripravovanom '''techno remixovom albume'''. Ten má fungovať ako kompilácia vybraných skladieb z albumu '''„Fweahlani V1“''', ktoré boli prerobené a remixované do techno štýlu. '''Videotvorba''' Okrem hudby sa Fweahlani venujú aj tvorbe zábavných videí. Medzi úspešnejšie projekty patria napríklad '''„AXI TAXI“''', '''„Telefonovanie Szabo démonovi“''' a rôzne tutoriály. Tvorba skupiny je charakteristická absurdným humorom, lokálnymi inside joke-mi a kombináciou hudobného a audiovizuálneho obsahu. '''Spolupráce''' # '''Výbušné Elektrické Špajze''' Niektorí členovia Fweahlanov mali ešte pred vznikom súčasnej tvorby spoločný projekt s názvom '''„Výbušné Elektrické Špajze“'''. Na projekte pôsobili: * '''Simoš''' ako '''DJ Šenk''' * '''Timoš''' ako '''DJ Egreš''' * '''Danishkovec''' ako '''DJ Vreco''' Výbušné Elektrické Špajze neskôr spolupracovali aj na tvorbe Fweahlanov a získali produkčné kredity pri niektorých projektoch. Medzi ne patrí '''„Fweahlan After All“''', na ktorom majú kredit a štyri remixy. Kredit majú taktiež na projekte '''„Fwonk“'''. '''2. Bergeni''' Ďalším spolupracujúcim projektom je skupina '''Bergeni''', ktorá sa venuje najmä pirátskej a techno hudbe. S Bergeni bol plánovaný spoločný projekt '''„Šachty“'''. Z projektu však napokon vyšiel iba jeden track s názvom '''„Šachtový Uharek“'''. Zvyšná časť projektu bola zrušená a projekt je dnes považovaný za zabudnutú alebo nedokončenú kapitolu tvorby. '''Členovia a ich úlohy''' * '''Timoš''' – zakladateľ skupiny, hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. * '''Simoš''' – hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. Je hlavným koordinátorom online tvorby a zabezpečuje jej celkovú realizáciu. * '''Machton''' – herec, šouman a hudobník. * '''Danishkovec''' – herec, šouman a hudobník. Jedna z najväčších hviezd skupiny, lokálne veľmi známa osobnosť a legenda Fweahlanov. * '''Szabo''' – herec a šouman. Má legendárne meno a výrazný vizuálny prejav s komerčným a reklamným potenciálom. * '''Mofty''' – návrhár a dôveryhodný pomocník. Pomáha Simošovi pri realizácii projektov a ich organizačnej stránke. * '''Studená Pizza''' – člen skupiny, ktorý sa nepodieľa na vystupovaní vo videách. * '''Luboš''' – poslucháč, hudobný kritik a znalec hudby. * '''Marco Jarniga''' – neoficiálny člen. * '''Michal''' – neoficiálny člen. '''Vzťahy a prepojenia''' S výnimkou Simoša sú ostatní členovia skupiny spolužiaci. Simoš je '''Machtonov starší brat''', čo predstavuje jedno z hlavných rodinných prepojení v rámci skupiny. Fweahlani fungujú aj na základe širšej siete osobných známostí a spoluprác, ktoré sa postupne vytvárali počas existencie skupiny. '''Sociálne siete''' * '''Instagram:''' @fweahlani 1071nnwcol1zxehu922wogygn1axabz 8357041 8356996 2026-08-16T18:44:14Z ~2026-44875-07 303014 zdroje odkial mam info 8357041 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|16.8.2026}} {{Bez zdroja}} '''Fweahlani''' '''Fweahlani''', známi aj ako '''Fweahlani Productions''', '''Fichlens''', '''Fohlens''', '''Vólan''' alebo '''Fioleni''', je slovenská skupina tvorcov pôsobiaca v oblasti audio-vizuálneho obsahu na YouTube. Skupina je známa najmä humoristickou hudbou, videami a výraznými osobnosťami, ktoré sa stali súčasťou lokálnej internetovej kultúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fweahlani Wiki | url = https://fweahlani.fandom.com/wiki/Fweahlani_Wiki | vydavateľ = fweahlani.fandom.com | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref> '''Začiatky''' Fweahlani pôvodne vznikli ako malá skupina štyroch spolužiakov spolu so Simošom, ktorá fungovala najmä ako obyčajná skupina na WhatsAppe. Postupne sa však kolektív rozrástol a vytvoril dnešnú skupinu pozostávajúcu z desiatich členov. Prvé hudobné projekty skupiny pozostávali najmä z jednoduchých '''rap battlov a diss trackov'''namierených proti lokálnej skupine detí známej ako '''Kindermafia'''. Medzi jej členov patria '''Marek Mačeta, Timotei Jofez Vojvoda, KFCčkár''' a v novšom období aj '''Adóm Izrael Dijojci'''. Jedným z prvých väčších projektov bol '''„Život toto“''', ktorý však členovia zámerne ponechali výhradne na WhatsAppe. Dôvodom boli jeho osobné témy a obsah, ktorý podľa členov nebol vhodný na verejné publikovanie na internete. '''YouTube a rozšírenie tvorby''' Neskôr sa Fweahlani rozhodli svoju tvorbu presunúť aj na YouTube. Skupina postupne začala vydávať hudobné skladby, paródie, videá a ďalší audiovizuálny obsah, čím získala lokálnu popularitu. '''Hudobná tvorba''' Fweahlani sa lokálne preslávili najmä humoristickými piesňami, medzi ktoré patria '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a '''„Separ Story“'''. Na svojom YouTube kanáli však majú aj množstvo ďalších skladieb. Ich hudobná tvorba často využíva upravené alebo parodické verzie známych piesní. Medzi takéto skladby patria napríklad '''„Nalej mi fweahlanku“''', '''„Sabota“''', '''„Mám ťa rád“''' či '''„Hoochie Coochie“'''. '''Fweahlani V1''' '''„Fweahlani V1“''' je debutový album skupiny, na ktorom sa nachádzajú viaceré z jej najznámejších skladieb, vrátane '''„Fweahlanovce“''', '''„FZEZ“''', '''„Marek Ó“''' a ďalších skladieb, ktoré boli postupne vydávané pred vydaním celého projektu. Kompletný album '''„Fweahlani V1“''' vyšiel '''26. júla 2026'''. Pôvodne bolo plánované aj vydanie deluxe verzie albumu. Kvôli poškodeniu zariadenia však skupina prišla o veľkú časť materiálov potrebných na jej dokončenie a deluxe verzia bola následne zrušená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/accounts/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2F%40fweahlani&is_from_rle | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2026-08-16}}</ref> '''FweahBoys''' '''„FweahBoys“''' je krátke EP vydané '''16. augusta 2026 o 18:00'''. Jeho cover je upravenou verziou coveru projektu '''JACKBOYS'''. Vydanie bolo realizované ako '''surprise drop''' – jeho vydanie bolo oznámené iba približne '''tri hodiny pred samotným releaseom'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fweahlani Wiki | url = https://fweahlani.fandom.com/wiki/Fweahlani_Wiki | vydavateľ = fweahlani.fandom.com | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fweahlani Productions™ | url = https://www.youtube.com/channel/UCv3fnj5BgRe8Tizy8OMVY9A | vydavateľ = YouTube | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk-SK}}</ref> '''Ďalšie projekty''' Skupina pracuje aj na '''live albume''' a pripravovanom '''techno remixovom albume'''. Ten má fungovať ako kompilácia vybraných skladieb z albumu '''„Fweahlani V1“''', ktoré boli prerobené a remixované do techno štýlu. '''Videotvorba''' Okrem hudby sa Fweahlani venujú aj tvorbe zábavných videí. Medzi úspešnejšie projekty patria napríklad '''„AXI TAXI“''', '''„Telefonovanie Szabo démonovi“''' a rôzne tutoriály. Tvorba skupiny je charakteristická absurdným humorom, lokálnymi inside joke-mi a kombináciou hudobného a audiovizuálneho obsahu. '''Spolupráce''' # '''Výbušné Elektrické Špajze''' Niektorí členovia Fweahlanov mali ešte pred vznikom súčasnej tvorby spoločný projekt s názvom '''„Výbušné Elektrické Špajze“'''. Na projekte pôsobili: * '''Simoš''' ako '''DJ Šenk''' * '''Timoš''' ako '''DJ Egreš''' * '''Danishkovec''' ako '''DJ Vreco''' Výbušné Elektrické Špajze neskôr spolupracovali aj na tvorbe Fweahlanov a získali produkčné kredity pri niektorých projektoch. Medzi ne patrí '''„Fweahlan After All“''', na ktorom majú kredit a štyri remixy. Kredit majú taktiež na projekte '''„Fwonk“'''. '''2. Bergeni''' Ďalším spolupracujúcim projektom je skupina '''Bergeni''', ktorá sa venuje najmä pirátskej a techno hudbe. S Bergeni bol plánovaný spoločný projekt '''„Šachty“'''. Z projektu však napokon vyšiel iba jeden track s názvom '''„Šachtový Uharek“'''. Zvyšná časť projektu bola zrušená a projekt je dnes považovaný za zabudnutú alebo nedokončenú kapitolu tvorby. '''Členovia a ich úlohy''' * '''Timoš''' – zakladateľ skupiny, hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. * '''Simoš''' – hudobník, producent, herec, strihač a kameraman. Je hlavným koordinátorom online tvorby a zabezpečuje jej celkovú realizáciu. * '''Machton''' – herec, šouman a hudobník. * '''Danishkovec''' – herec, šouman a hudobník. Jedna z najväčších hviezd skupiny, lokálne veľmi známa osobnosť a legenda Fweahlanov. * '''Szabo''' – herec a šouman. Má legendárne meno a výrazný vizuálny prejav s komerčným a reklamným potenciálom. * '''Mofty''' – návrhár a dôveryhodný pomocník. Pomáha Simošovi pri realizácii projektov a ich organizačnej stránke. * '''Studená Pizza''' – člen skupiny, ktorý sa nepodieľa na vystupovaní vo videách. * '''Luboš''' – poslucháč, hudobný kritik a znalec hudby. * '''Marco Jarniga''' – neoficiálny člen. * '''Michal''' – neoficiálny člen. '''Vzťahy a prepojenia''' S výnimkou Simoša sú ostatní členovia skupiny spolužiaci. Simoš je '''Machtonov starší brat''', čo predstavuje jedno z hlavných rodinných prepojení v rámci skupiny. Fweahlani fungujú aj na základe širšej siete osobných známostí a spoluprác, ktoré sa postupne vytvárali počas existencie skupiny. '''Sociálne siete''' * '''Instagram:''' @fweahlani bcnoqujf576vjb3thiamw250qdpsq0q 14 754610 8356978 2026-08-16T17:25:29Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „[[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Beľavskij, Sergej Ivanovič]]“ 8356978 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Beľavskij, Sergej Ivanovič]] 2oi5v4gih66pdxucklomnxlyhxiy02y 14 754611 8356983 2026-08-16T17:29:55Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „[[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Aľbickij, Vladimir Alexandrovič]]“ 8356983 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Aľbickij, Vladimir Alexandrovič]] abs0vwvkgh7str5wyvm5jq5omvddeb3 14 754612 8356992 2026-08-16T17:40:59Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „[[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Wolf, Max]]“ 8356992 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Wolf, Max]] a9w02qzrlj8sjvqquqnpxvxpruktmyp 3 754613 8356997 2026-08-16T17:47:41Z Spider 001757 142600 vitajte, UU autor, doplň zdroje 8356997 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:47, 16. august 2026 (UTC) == Fweahlani == {{Urgentne upraviť autor|Fweahlani}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:47, 16. august 2026 (UTC) {{Doplň zdroje|Fweahlani}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:47, 16. august 2026 (UTC) rmpvv65awlo8bmungwzugh659qf8dag 0 754614 8356999 2026-08-16T17:50:20Z Nongbulinqing 13356 Vytvorené prekladom stránky „[[:es:Special:Redirect/revision/173844453|Jingdezhen]]“ 8356999 wikitext text/x-wiki '''Ťing-te-čen''' je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s An-čchingom, na juhu s [[Jing-tchan]]<nowiki/>om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]<nowiki/>om a na východe s [[Chuang-šan]]<nowiki/>om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/}}</ref> Je známe ako „Hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.unesco.org/creative-cities/jingdezhen}}</ref> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> * {{Image label begin}} {{Image label}} {{Image label}} {{Image label}} {{Image label}} {{Image label end}} == Názov mesta == Názov mesta Ťing-te-čen znamená „dedina Ťing-te“. V roku 1004 počas [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] bola dedina Čchang-nan (昌南镇) premenovaná na Ťing-te (景德镇''Jingde zhen'' ).<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> V roku 1004, keď bol na tróne cisár [[Čen-cung]] z dynastie Sung, vyhlásil svoju novú éru ako „Ťing-te“. V tom čase bol „Čchang-nan“ už známy svojím porcelánom. Cisár, ohromený kvalitou miestneho remeselného spracovania, vydal dekrét, že miesto by malo niesť meno jeho vlády, Ťing-te.<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> Ťing-te (1004-1008) bol druhým vládnucim titulom cisára Čen-cunga. Dynastia používala tento panovací titul celkovo 5 rokov. „Ťing“ znamená „veľký“ a používa sa na označenie cisárovej práce. „Te“ znamená „cnosť“. Preto možno „Ťing-te“ interpretovať ako „širokú a dobrotivú cnosť panovníka“. == Dejiny == Počas [[Chan|dynastie Chan]] bol ''Ťing-te-čen'' známy ako ''Sin-pchin''. Historické záznamy ukazujú, že v rovnakom čase sa začalo aj s výrobou keramiky. Sin-pchin bol neskôr počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]] premenovaný na ''Čchang-nan-čen''. V roku 1004, taktiež počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]], ''sa Čchang-nan-čen'' stal ''Ťing-te-čen''.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] bol Ťing-te-čen považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších a najznámejších čínskych miest z hľadiska obchodu a priemyslu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.gmw.cn/content/2009-03/21/content_889111.htm}}</ref> Za dynastie Ming (1368 – 1644) sa v meste Ťing-te-čen, s výnimkou niekoľkých období prerušenia, začali vo veľkom meradle vyrábať vysokokvalitné výrobky, najmä [[Porcelán|porcelán,]] pre použitie v cisárskej domácnosti, pre vládu a na export. Počas [[Čching|dynastie Čching]], počnúc rokom 1675, riadila vláda masívnu koncentráciu keramických tovární a po prvýkrát sa dalo hovoriť o „cisárskych peciach“, ktoré dosahovali vysokú úroveň dokonalosti. V 19. storočí sa Ťing-te-čen stal okresom. Počas [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] sa stal provinčným mestom, ale zachoval si názov Ťing-te-čen. Keď sa dedina stane mestom, označenie „mesto“ zvyčajne nahradí označenie „dedina“, ale Ťing-te-čen si svoj názov ponechal na počesť svojej histórie.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> == Ekonomika == Ťing-te-čen nie je len veľké mesto, ale aj dôležité priemyselné a obchodné centrum v severovýchodnom Ťiang-si. V roku 2008 dosiahol HDP Ťing-te-čenu 32,2 milióna juanov. V HDP na obyvateľa sa radí na piate miesto spomedzi jedenástich administratívnych regiónov provincie Ťiang-si. == Porcelán == '''Porcelán z Ťing-te-čenu''' (景德镇陶瓷) je najreprezentatívnejším remeselným výrobkom mesta a zahŕňa štyri hlavné druhy: modrobiely porcelán, porcelán famille rose, porcelán ling-lung a farebný glazovaný porcelán.<ref name="infa">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sangrupo.com/jingdezhen/}}</ref> Tradícia výroby porcelánu dosiahla svoj vrchol počas dynastií Ming (1368 – 1644) a Čching (1644 – 1912), keď sa mesto stalo výhradným centrom výroby porcelánu pre cisársky dvor.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> V 14. storočí sa mesto etablovalo ako najväčšie centrum výroby porcelánu v Číne, túto pozíciu si udržalo a v nasledujúcich storočiach ešte viac posilnilo svoju dominanciu. Počas niekoľkých storočí pochádzal takmer všetok kvalitný čínsky porcelán z tohto mesta.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Porcelán z Ťing-te-čenu bol prvým globálnym masovo predávaným spotrebiteľským výrobkom. V 16. storočí jeho masívny vývoz cez Námornú [[Hodvábna cesta|hodvábnu cestu]] pomohol spustiť prvú vlnu globalizácie v dejinách ľudstva.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Hoci sa zdá, že Ťing-te-čen nemá vhodné podmienky pre hrnčiarstvo, keďže ide o odľahlé mesto v hornatej oblasti, nachádza sa v blízkosti ložísk najkvalitnejšieho ''petuntse'' (白墩子 Báidūnzǐ), nazývaného aj čínskym hrnčiarskym kameňom. Okrem toho je mesto obklopené lesmi, najmä borovicami, ktoré poskytujú drevo do pecí. Má tiež rieku, ktorá sa vlieva do riečnych systémov tečúcich na sever a na juh, čo uľahčuje prepravu krehkých predmetov.<gallery class="left" widths="180px" heights="180px"> Súbor:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|odkaz=Archivo:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|alt=Plato de porcelana de Jingdezhén de azul sobre blanco, mediados siglo XIV.| Porcelánový tanier Ťing-te-čen, modrý na bielom, polovica 14. storočia. Súbor:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|odkaz=Archivo:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|alt=Porcelana de Jingdezhén durante el reinado de Kangxi, principios del siglo XVII. Colección Nantoyōsō, Japón.| Porcelán Ťing-te-čen počas vlády Kchang-si, začiatok 16. storočia. Súbor:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|odkaz=Archivo:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|alt=Plato Ming con diseño de uvas, siglo XV, hornos de Jingdezhén, Jiangxi, Museo Británico.| Tanier z čias dynastie Ming s motívom hrozna, 15. storočie,[[British Museum|Britské múzeum]]. </gallery> == Doprava == Historicky viedla hlavná komunikačná trasa z Ťing-te-čenu cez rieku Čchang, ktorá sa vlieva do rieky [[Jang-c’-ťiang|Jang-c'-ťiang]]. Odtiaľ sa porcelán mohol dostať na pobrežie na export. Dnes je voda pre prepravu tovaru oveľa menej dôležitá. Cesty, železnice a letecké spoločnosti sa stali najdôležitejšími formami prepravy tovaru a osôb.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> '''Námorná''': Prístav Ťing-te-čen prechádza historickou premenou. Výstavba kanálov na riekach Čchang a Le-an má za cieľ otvoriť „zlatú vodnú cestu“ spájajúcu rieku Jang-c’-ťiang a more.<ref name="agua">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jdz.gov.cn/zwgk/fdzdgknr/zcwj/zcjd/t1065280.shtml}}</ref> '''Letecká''': Pri meste sa nachádza letisko Ťing-te-čen-Luo-ťia (景德镇罗家机场). V roku 2025 letisko prepravilo 331 400 cestujúcich, odbavilo 174,7 tony nákladu a pošty a zaznamenalo 3 290 vzletov a pristátí.<ref name="aire" /> V súčasnosti letisko prechádza rozširovaním s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Letisko ponúka celoštátne spojenia a prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete je integrované s hlavnými leteckými uzlami, ako je letisko v Šanghaji, čím poskytuje bezproblémové spojenie pre cestujúcich a tovar.<ref name="aire">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.huaon.com/channel/industrydata/1149735.html}}</ref> '''Pozemná''': Mesto má železničnú stanicu Ťing-te-čen (景德镇站) a zastávku vysokorýchlostnej železnice Jingdezhen Bei (景德镇北站). Táto zastávka je súčasťou vysokorýchlostnej siete, ktorá Ťing-te-čen spája s [[Hongkong]]<nowiki/>om, čím sa zlepšila tranzitná kapacita mesta.<ref name="tierra">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thestandard.com.hk/news/article/305302/HKs-High-Speed-Rail-network-to-expand-with-7-new-mainland-stops-starting-July-1}}</ref> Ťing-te-čen má cestnú sieť na prepravu osôb a tovaru na krátke aj dlhé vzdialenosti. Mestom prechádzajú významné národné diaľnice, ako napríklad rýchlostné cesty G56 (Chang-žuej), G35 (Ťi-kuang) a G60 (Šanghaj-Kchun-ming), ktoré ho priamo spájajú s hospodárskymi centrami delty rieky Jang-c'-ťiang a centrálnej oblasti Činy.<ref name="auto" /> Akčný plán predpokladá zlepšenie štátnych ciest G351 a G206.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.gtylx.com/news/n/310397}}</ref> == Podnebie == Ťing-te-čen má vlhké subtropické podnebie podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]]. Teploty sa výrazne líšia v závislosti od ročného obdobia, ovplyvnené východoázijským monzúnom. Priemerná teplota v júli, najteplejšom mesiaci, dosahuje 29 °C, zatiaľ čo v januári, najchladnejšom mesiaci, je priemerná teplota 5,6 °C s ročným priemerom 17,81°C. Boli zaznamenané extrémne maximálne teploty presahujúce 40 °C, ako aj extrémne minimálne teploty pod -10 °C.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Mesto má priemerný ročný úhrn zrážok približne 1600 mm, ktoré sú počas roka nerovnomerne rozložené, pričom väčšina z nich sa koncentruje v letných mesiacoch, od mája do septembra. Tento zrážkový režim podporuje vegetáciu, ale zároveň prispieva k riziku záplav.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Občasné tajfúny spôsobujú lokálne záplavy, hoci priame dopady na pevninu sú zriedkavé. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] cfbh74ot1g45tl2hbkaennqurxudyen 8357000 8356999 2026-08-16T17:51:15Z Nongbulinqing 13356 pracuje sa 8357000 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Ťing-te-čen''' je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s An-čchingom, na juhu s [[Jing-tchan]]<nowiki/>om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]<nowiki/>om a na východe s [[Chuang-šan]]<nowiki/>om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/}}</ref> Je známe ako „Hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.unesco.org/creative-cities/jingdezhen}}</ref> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> == Názov mesta == Názov mesta Ťing-te-čen znamená „dedina Ťing-te“. V roku 1004 počas [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] bola dedina Čchang-nan (昌南镇) premenovaná na Ťing-te (景德镇''Jingde zhen'' ).<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> V roku 1004, keď bol na tróne cisár [[Čen-cung]] z dynastie Sung, vyhlásil svoju novú éru ako „Ťing-te“. V tom čase bol „Čchang-nan“ už známy svojím porcelánom. Cisár, ohromený kvalitou miestneho remeselného spracovania, vydal dekrét, že miesto by malo niesť meno jeho vlády, Ťing-te.<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> Ťing-te (1004-1008) bol druhým vládnucim titulom cisára Čen-cunga. Dynastia používala tento panovací titul celkovo 5 rokov. „Ťing“ znamená „veľký“ a používa sa na označenie cisárovej práce. „Te“ znamená „cnosť“. Preto možno „Ťing-te“ interpretovať ako „širokú a dobrotivú cnosť panovníka“. == Dejiny == Počas [[Chan|dynastie Chan]] bol ''Ťing-te-čen'' známy ako ''Sin-pchin''. Historické záznamy ukazujú, že v rovnakom čase sa začalo aj s výrobou keramiky. Sin-pchin bol neskôr počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]] premenovaný na ''Čchang-nan-čen''. V roku 1004, taktiež počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]], ''sa Čchang-nan-čen'' stal ''Ťing-te-čen''.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] bol Ťing-te-čen považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších a najznámejších čínskych miest z hľadiska obchodu a priemyslu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.gmw.cn/content/2009-03/21/content_889111.htm}}</ref> Za dynastie Ming (1368 – 1644) sa v meste Ťing-te-čen, s výnimkou niekoľkých období prerušenia, začali vo veľkom meradle vyrábať vysokokvalitné výrobky, najmä [[Porcelán|porcelán,]] pre použitie v cisárskej domácnosti, pre vládu a na export. Počas [[Čching|dynastie Čching]], počnúc rokom 1675, riadila vláda masívnu koncentráciu keramických tovární a po prvýkrát sa dalo hovoriť o „cisárskych peciach“, ktoré dosahovali vysokú úroveň dokonalosti. V 19. storočí sa Ťing-te-čen stal okresom. Počas [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] sa stal provinčným mestom, ale zachoval si názov Ťing-te-čen. Keď sa dedina stane mestom, označenie „mesto“ zvyčajne nahradí označenie „dedina“, ale Ťing-te-čen si svoj názov ponechal na počesť svojej histórie.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> == Ekonomika == Ťing-te-čen nie je len veľké mesto, ale aj dôležité priemyselné a obchodné centrum v severovýchodnom Ťiang-si. V roku 2008 dosiahol HDP Ťing-te-čenu 32,2 milióna juanov. V HDP na obyvateľa sa radí na piate miesto spomedzi jedenástich administratívnych regiónov provincie Ťiang-si. == Porcelán == '''Porcelán z Ťing-te-čenu''' (景德镇陶瓷) je najreprezentatívnejším remeselným výrobkom mesta a zahŕňa štyri hlavné druhy: modrobiely porcelán, porcelán famille rose, porcelán ling-lung a farebný glazovaný porcelán.<ref name="infa">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sangrupo.com/jingdezhen/}}</ref> Tradícia výroby porcelánu dosiahla svoj vrchol počas dynastií Ming (1368 – 1644) a Čching (1644 – 1912), keď sa mesto stalo výhradným centrom výroby porcelánu pre cisársky dvor.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> V 14. storočí sa mesto etablovalo ako najväčšie centrum výroby porcelánu v Číne, túto pozíciu si udržalo a v nasledujúcich storočiach ešte viac posilnilo svoju dominanciu. Počas niekoľkých storočí pochádzal takmer všetok kvalitný čínsky porcelán z tohto mesta.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Porcelán z Ťing-te-čenu bol prvým globálnym masovo predávaným spotrebiteľským výrobkom. V 16. storočí jeho masívny vývoz cez Námornú [[Hodvábna cesta|hodvábnu cestu]] pomohol spustiť prvú vlnu globalizácie v dejinách ľudstva.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Hoci sa zdá, že Ťing-te-čen nemá vhodné podmienky pre hrnčiarstvo, keďže ide o odľahlé mesto v hornatej oblasti, nachádza sa v blízkosti ložísk najkvalitnejšieho ''petuntse'' (白墩子 Báidūnzǐ), nazývaného aj čínskym hrnčiarskym kameňom. Okrem toho je mesto obklopené lesmi, najmä borovicami, ktoré poskytujú drevo do pecí. Má tiež rieku, ktorá sa vlieva do riečnych systémov tečúcich na sever a na juh, čo uľahčuje prepravu krehkých predmetov.<gallery class="left" widths="180px" heights="180px"> Súbor:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|odkaz=Archivo:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|alt=Plato de porcelana de Jingdezhén de azul sobre blanco, mediados siglo XIV.| Porcelánový tanier Ťing-te-čen, modrý na bielom, polovica 14. storočia. Súbor:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|odkaz=Archivo:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|alt=Porcelana de Jingdezhén durante el reinado de Kangxi, principios del siglo XVII. Colección Nantoyōsō, Japón.| Porcelán Ťing-te-čen počas vlády Kchang-si, začiatok 16. storočia. Súbor:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|odkaz=Archivo:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|alt=Plato Ming con diseño de uvas, siglo XV, hornos de Jingdezhén, Jiangxi, Museo Británico.| Tanier z čias dynastie Ming s motívom hrozna, 15. storočie,[[British Museum|Britské múzeum]]. </gallery> == Doprava == Historicky viedla hlavná komunikačná trasa z Ťing-te-čenu cez rieku Čchang, ktorá sa vlieva do rieky [[Jang-c’-ťiang|Jang-c'-ťiang]]. Odtiaľ sa porcelán mohol dostať na pobrežie na export. Dnes je voda pre prepravu tovaru oveľa menej dôležitá. Cesty, železnice a letecké spoločnosti sa stali najdôležitejšími formami prepravy tovaru a osôb.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> '''Námorná''': Prístav Ťing-te-čen prechádza historickou premenou. Výstavba kanálov na riekach Čchang a Le-an má za cieľ otvoriť „zlatú vodnú cestu“ spájajúcu rieku Jang-c’-ťiang a more.<ref name="agua">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jdz.gov.cn/zwgk/fdzdgknr/zcwj/zcjd/t1065280.shtml}}</ref> '''Letecká''': Pri meste sa nachádza letisko Ťing-te-čen-Luo-ťia (景德镇罗家机场). V roku 2025 letisko prepravilo 331 400 cestujúcich, odbavilo 174,7 tony nákladu a pošty a zaznamenalo 3 290 vzletov a pristátí.<ref name="aire" /> V súčasnosti letisko prechádza rozširovaním s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Letisko ponúka celoštátne spojenia a prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete je integrované s hlavnými leteckými uzlami, ako je letisko v Šanghaji, čím poskytuje bezproblémové spojenie pre cestujúcich a tovar.<ref name="aire">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.huaon.com/channel/industrydata/1149735.html}}</ref> '''Pozemná''': Mesto má železničnú stanicu Ťing-te-čen (景德镇站) a zastávku vysokorýchlostnej železnice Jingdezhen Bei (景德镇北站). Táto zastávka je súčasťou vysokorýchlostnej siete, ktorá Ťing-te-čen spája s [[Hongkong]]<nowiki/>om, čím sa zlepšila tranzitná kapacita mesta.<ref name="tierra">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thestandard.com.hk/news/article/305302/HKs-High-Speed-Rail-network-to-expand-with-7-new-mainland-stops-starting-July-1}}</ref> Ťing-te-čen má cestnú sieť na prepravu osôb a tovaru na krátke aj dlhé vzdialenosti. Mestom prechádzajú významné národné diaľnice, ako napríklad rýchlostné cesty G56 (Chang-žuej), G35 (Ťi-kuang) a G60 (Šanghaj-Kchun-ming), ktoré ho priamo spájajú s hospodárskymi centrami delty rieky Jang-c'-ťiang a centrálnej oblasti Činy.<ref name="auto" /> Akčný plán predpokladá zlepšenie štátnych ciest G351 a G206.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.gtylx.com/news/n/310397}}</ref> == Podnebie == Ťing-te-čen má vlhké subtropické podnebie podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]]. Teploty sa výrazne líšia v závislosti od ročného obdobia, ovplyvnené východoázijským monzúnom. Priemerná teplota v júli, najteplejšom mesiaci, dosahuje 29 °C, zatiaľ čo v januári, najchladnejšom mesiaci, je priemerná teplota 5,6 °C s ročným priemerom 17,81°C. Boli zaznamenané extrémne maximálne teploty presahujúce 40 °C, ako aj extrémne minimálne teploty pod -10 °C.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Mesto má priemerný ročný úhrn zrážok približne 1600 mm, ktoré sú počas roka nerovnomerne rozložené, pričom väčšina z nich sa koncentruje v letných mesiacoch, od mája do septembra. Tento zrážkový režim podporuje vegetáciu, ale zároveň prispieva k riziku záplav.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Občasné tajfúny spôsobujú lokálne záplavy, hoci priame dopady na pevninu sú zriedkavé. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 7olvif0oay3m1se7um68r92ogfioh65 8357003 8357000 2026-08-16T18:01:16Z Nongbulinqing 13356 tabulka 8357003 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} '''Ťing-te-čen''' je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s [[An-čching]]om, na juhu s [[Jing-tchan]]om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]om a na východe s [[Chuang-šan]]om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/}}</ref> Je známe ako „hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.unesco.org/creative-cities/jingdezhen}}</ref> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Ťing-te-čen |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Jingdezhen.png|width={{{1|350}}}|link=}} {{Image label|x=470|y=1370|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]]'''}} {{Image label|x=150|y=1510|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]]'''}} {{Image label|x=500|y=2020|scale={{{1|350}}}/1400|text=mestský okres<br />'''[[Le-pching]]'''}} {{Image label|x=590|y=860 |scale={{{1|350}}}/1400|text=okres<br />'''[[Fu-liang]]'''}} {{Image label end}} </div> |- ! colspan="2"| Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<ref name="brinkhoff"/><br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<ref name="brinkhoff"/><br />km²<br /> (2020) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<ref name="brinkhoff"/><br />(obyv. na km²) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske písmo|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | [[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]] | {{V jazyku|cmn|珠山区}}} |align="right" | 383 453 |align="right" | 123 |align="right" | 3 123 |- | [[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]] | {{V jazyku|cmn|昌江区}}} |align="right" | 201 363 |align="right" | 315 |align="right" | 640 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| mestský okres |- | [[Le-pching]] | {{V jazyku|cmn|乐平市}} |align="right" | 753 787 |align="right" | 1 980 |align="right" | 381 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okres |- | [[Fu-liang]] | {{V jazyku|cmn|浮梁县}}} |align="right" | 280 376 |align="right" | 2 840 |align="right" | 99 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Celkem |align="right" | 1&nbsp;618&nbsp;979 |align="right" | 5 258 |align="right" | 308 |} == Názov mesta == Názov mesta Ťing-te-čen znamená „dedina Ťing-te“. V roku 1004 počas [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] bola dedina Čchang-nan (昌南镇) premenovaná na dedinu Ťing-te (景德镇''Jingde zhen'').<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> V roku 1004, keď bol na tróne cisár [[Čen-cung]] z dynastie Sung, vyhlásil svoju novú éru ako „Ťing-te“. V tom čase bol „Čchang-nan“ už známy svojím porcelánom. Cisár, ohromený kvalitou miestneho remeselného spracovania, vydal dekrét, že miesto by malo niesť meno jeho vlády, Ťing-te.<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> Ťing-te (1004-1008) bol druhým vládnucim titulom cisára Čen-cunga. Dynastia používala tento panovací titul celkovo 5 rokov. „Ťing“ znamená „veľký“ a používa sa na označenie cisárovej práce. „Te“ znamená „cnosť“. Preto možno „Ťing-te“ interpretovať ako „širokú a dobrotivú cnosť panovníka“. == Dejiny == Počas [[Chan|dynastie Chan]] bol ''Ťing-te-čen'' známy ako ''Sin-pchin''. Historické záznamy ukazujú, že v rovnakom čase sa začalo aj s výrobou keramiky. Sin-pchin bol neskôr počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]] premenovaný na ''Čchang-nan-čen''. V roku 1004, taktiež počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]], sa Čchang-nan-čen stal Ťing-te-čenom.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] bol Ťing-te-čen považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších a najznámejších čínskych miest z hľadiska obchodu a priemyslu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.gmw.cn/content/2009-03/21/content_889111.htm}}</ref> Za dynastie Ming (1368 – 1644) sa v meste Ťing-te-čen, s výnimkou niekoľkých období prerušenia, začali vo veľkom meradle vyrábať vysokokvalitné výrobky, najmä [[Porcelán|porcelán]] pre použitie v cisárskej domácnosti, pre vládu a na export. Počas [[Čching|dynastie Čching]], počnúc rokom 1675, riadila vláda masívnu koncentráciu keramických tovární a po prvýkrát sa dalo hovoriť o „cisárskych peciach“, ktoré dosahovali vysokú úroveň dokonalosti. V 19. storočí sa Ťing-te-čen stal okresom. Počas [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] sa stal provinčným mestom, ale zachoval si názov Ťing-te-čen. Keď sa dedina stane mestom, označenie „mesto“ zvyčajne nahradí označenie „dedina“, ale Ťing-te-čen si svoj názov ponechal na počesť svojej histórie.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> == Ekonomika == Ťing-te-čen nie je len veľké mesto, ale aj dôležité priemyselné a obchodné centrum v severovýchodnom Ťiang-si. V roku 2008 dosiahol HDP Ťing-te-čenu 32,2 milióna juanov. V HDP na obyvateľa sa radí na piate miesto spomedzi jedenástich administratívnych regiónov provincie Ťiang-si. == Porcelán == '''Porcelán z Ťing-te-čenu''' (景德镇陶瓷) je najreprezentatívnejším remeselným výrobkom mesta a zahŕňa štyri hlavné druhy: modrobiely porcelán, porcelán famille rose, porcelán ling-lung a farebný glazovaný porcelán.<ref name="infa">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sangrupo.com/jingdezhen/}}</ref> Tradícia výroby porcelánu dosiahla svoj vrchol počas dynastií Ming (1368 – 1644) a Čching (1644 – 1912), keď sa mesto stalo výhradným centrom výroby porcelánu pre cisársky dvor.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> V 14. storočí sa mesto etablovalo ako najväčšie centrum výroby porcelánu v Číne, túto pozíciu si udržalo a v nasledujúcich storočiach ešte viac posilnilo svoju dominanciu. Počas niekoľkých storočí pochádzal takmer všetok kvalitný čínsky porcelán z tohto mesta.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Porcelán z Ťing-te-čenu bol prvým globálnym masovo predávaným spotrebiteľským výrobkom. V 16. storočí jeho masívny vývoz cez Námornú [[Hodvábna cesta|hodvábnu cestu]] pomohol spustiť prvú vlnu globalizácie v dejinách ľudstva.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Hoci sa zdá, že Ťing-te-čen nemá vhodné podmienky pre hrnčiarstvo, keďže ide o odľahlé mesto v hornatej oblasti, nachádza sa v blízkosti ložísk najkvalitnejšieho ''petuntse'' (白墩子 Báidūnzǐ), nazývaného aj čínskym hrnčiarskym kameňom. Okrem toho je mesto obklopené lesmi, najmä borovicami, ktoré poskytujú drevo do pecí. Má tiež rieku, ktorá sa vlieva do riečnych systémov tečúcich na sever a na juh, čo uľahčuje prepravu krehkých predmetov.<gallery class="left" widths="180px" heights="180px"> Súbor:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|odkaz=Archivo:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|alt=Plato de porcelana de Jingdezhén de azul sobre blanco, mediados siglo XIV.| Porcelánový tanier Ťing-te-čen, modrý na bielom, polovica 14. storočia. Súbor:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|odkaz=Archivo:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|alt=Porcelana de Jingdezhén durante el reinado de Kangxi, principios del siglo XVII. Colección Nantoyōsō, Japón.| Porcelán Ťing-te-čen počas vlády Kchang-si, začiatok 16. storočia. Súbor:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|odkaz=Archivo:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|alt=Plato Ming con diseño de uvas, siglo XV, hornos de Jingdezhén, Jiangxi, Museo Británico.| Tanier z čias dynastie Ming s motívom hrozna, 15. storočie,[[British Museum|Britské múzeum]]. </gallery> == Doprava == Historicky viedla hlavná komunikačná trasa z Ťing-te-čenu cez rieku Čchang, ktorá sa vlieva do rieky [[Jang-c’-ťiang|Jang-c'-ťiang]]. Odtiaľ sa porcelán mohol dostať na pobrežie na export. Dnes je voda pre prepravu tovaru oveľa menej dôležitá. Cesty, železnice a letecké spoločnosti sa stali najdôležitejšími formami prepravy tovaru a osôb.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> '''Námorná''': Prístav Ťing-te-čen prechádza historickou premenou. Výstavba kanálov na riekach Čchang a Le-an má za cieľ otvoriť „zlatú vodnú cestu“ spájajúcu rieku Jang-c’-ťiang a more.<ref name="agua">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jdz.gov.cn/zwgk/fdzdgknr/zcwj/zcjd/t1065280.shtml}}</ref> '''Letecká''': Pri meste sa nachádza letisko Ťing-te-čen-Luo-ťia (景德镇罗家机场). V roku 2025 letisko prepravilo 331 400 cestujúcich, odbavilo 174,7 tony nákladu a pošty a zaznamenalo 3 290 vzletov a pristátí.<ref name="aire" /> V súčasnosti letisko prechádza rozširovaním s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Letisko ponúka celoštátne spojenia a prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete je integrované s hlavnými leteckými uzlami, ako je letisko v Šanghaji, čím poskytuje bezproblémové spojenie pre cestujúcich a tovar.<ref name="aire">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.huaon.com/channel/industrydata/1149735.html}}</ref> '''Pozemná''': Mesto má železničnú stanicu Ťing-te-čen (景德镇站) a zastávku vysokorýchlostnej železnice Jingdezhen Bei (景德镇北站). Táto zastávka je súčasťou vysokorýchlostnej siete, ktorá Ťing-te-čen spája s [[Hongkong]]<nowiki/>om, čím sa zlepšila tranzitná kapacita mesta.<ref name="tierra">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thestandard.com.hk/news/article/305302/HKs-High-Speed-Rail-network-to-expand-with-7-new-mainland-stops-starting-July-1}}</ref> Ťing-te-čen má cestnú sieť na prepravu osôb a tovaru na krátke aj dlhé vzdialenosti. Mestom prechádzajú významné národné diaľnice, ako napríklad rýchlostné cesty G56 (Chang-žuej), G35 (Ťi-kuang) a G60 (Šanghaj-Kchun-ming), ktoré ho priamo spájajú s hospodárskymi centrami delty rieky Jang-c'-ťiang a centrálnej oblasti Činy.<ref name="auto" /> Akčný plán predpokladá zlepšenie štátnych ciest G351 a G206.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.gtylx.com/news/n/310397}}</ref> == Podnebie == Ťing-te-čen má vlhké subtropické podnebie podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]]. Teploty sa výrazne líšia v závislosti od ročného obdobia, ovplyvnené východoázijským monzúnom. Priemerná teplota v júli, najteplejšom mesiaci, dosahuje 29 °C, zatiaľ čo v januári, najchladnejšom mesiaci, je priemerná teplota 5,6 °C s ročným priemerom 17,81°C. Boli zaznamenané extrémne maximálne teploty presahujúce 40 °C, ako aj extrémne minimálne teploty pod -10 °C.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Mesto má priemerný ročný úhrn zrážok približne 1600 mm, ktoré sú počas roka nerovnomerne rozložené, pričom väčšina z nich sa koncentruje v letných mesiacoch, od mája do septembra. Tento zrážkový režim podporuje vegetáciu, ale zároveň prispieva k riziku záplav.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Občasné tajfúny spôsobujú lokálne záplavy, hoci priame dopady na pevninu sú zriedkavé. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] ba3na8zjlske75smz2ht7ne9zqxhgl0 8357148 8357003 2026-08-17T08:03:15Z Nongbulinqing 13356 infobox 8357148 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Ťing-te-čen | native_name = 景德镇 | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = 景德镇市昌江东岸.JPG | image_caption = Historické centrum Ťing-te-čen | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Čína | country_flag = ano | state_type = | state = | region = [[Ťiang-si]] | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 29 | lat_m = 17 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 117 | long_m = 12 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 5262.17 <!-- *** Population *** --> | population = 1618979 | population_date = 2020 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+8 (Čínsky štandardný čas) | timezone_DST = | postal_code = 333000 | area_code = 0798 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = China edcp relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Číne | map_locator = Čína | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Jingdezhen | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites |názov = Ťing-te-čen |obrázok = 景德镇古窑民俗博览区_半成品瓷器_10.jpg |titulok = Lokality remeselnej výroby porcelánu v Ťing-te-čene |štát = {{minivlajka|Čína|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iii, iv, vi |ID = 1765 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |súradnice = |rok = 2026 |zasadnutie = 49. |dodatky = |ohrozenie = }} '''Ťing-te-čen''' ({{V jazyku|cmn|景德镇}}, {{py|Jǐngdézhèn}}) je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s [[An-čching]]om, na juhu s [[Jing-tchan]]om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]om a na východe s [[Chuang-šan]]om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref name="brinkhoff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = China: Jĭngdézhèn Shì (Jiāngxī) | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = en }}</ref> Je známe ako „hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites | url = https://whc.unesco.org/en/list/1765/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Ťing-te-čen |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Jingdezhen.png|width={{{1|350}}}|link=}} {{Image label|x=470|y=1370|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]]'''}} {{Image label|x=150|y=1510|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]]'''}} {{Image label|x=500|y=2020|scale={{{1|350}}}/1400|text=mestský okres<br />'''[[Le-pching]]'''}} {{Image label|x=590|y=860 |scale={{{1|350}}}/1400|text=okres<br />'''[[Fu-liang]]'''}} {{Image label end}} </div> |- ! colspan="2"| Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<ref name="brinkhoff"/><br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<ref name="brinkhoff"/><br />km²<br /> (2020) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<ref name="brinkhoff"/><br />(obyv. na km²) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske písmo|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | [[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]] | {{V jazyku|cmn|珠山区}}} |align="right" | 383 453 |align="right" | 123 |align="right" | 3 123 |- | [[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]] | {{V jazyku|cmn|昌江区}}} |align="right" | 201 363 |align="right" | 315 |align="right" | 640 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| mestský okres |- | [[Le-pching]] | {{V jazyku|cmn|乐平市}} |align="right" | 753 787 |align="right" | 1 980 |align="right" | 381 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okres |- | [[Fu-liang]] | {{V jazyku|cmn|浮梁县}}} |align="right" | 280 376 |align="right" | 2 840 |align="right" | 99 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Celkem |align="right" | 1&nbsp;618&nbsp;979 |align="right" | 5 258 |align="right" | 308 |} '''Ťing-te-čen''' je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s [[An-čching]]om, na juhu s [[Jing-tchan]]om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]om a na východe s [[Chuang-šan]]om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref name="brinkhoff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = China: Jĭngdézhèn Shì (Jiāngxī) | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = en }}</ref> Je známe ako „hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0" /> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Ťing-te-čen |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Jingdezhen.png|width={{{1|350}}}|link=}} {{Image label|x=470|y=1370|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]]'''}} {{Image label|x=150|y=1510|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]]'''}} {{Image label|x=500|y=2020|scale={{{1|350}}}/1400|text=mestský okres<br />'''[[Le-pching]]'''}} {{Image label|x=590|y=860 |scale={{{1|350}}}/1400|text=okres<br />'''[[Fu-liang]]'''}} {{Image label end}} </div> |- ! colspan="2"| Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<ref name="brinkhoff"/><br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<ref name="brinkhoff"/><br />km²<br /> (2020) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<ref name="brinkhoff"/><br />(obyv. na km²) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske písmo|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | [[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]] | {{V jazyku|cmn|珠山区}}} |align="right" | 383 453 |align="right" | 123 |align="right" | 3 123 |- | [[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]] | {{V jazyku|cmn|昌江区}}} |align="right" | 201 363 |align="right" | 315 |align="right" | 640 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| mestský okres |- | [[Le-pching]] | {{V jazyku|cmn|乐平市}} |align="right" | 753 787 |align="right" | 1 980 |align="right" | 381 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okres |- | [[Fu-liang]] | {{V jazyku|cmn|浮梁县}}} |align="right" | 280 376 |align="right" | 2 840 |align="right" | 99 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Celkem |align="right" | 1&nbsp;618&nbsp;979 |align="right" | 5 258 |align="right" | 308 |} == Názov mesta == Názov mesta Ťing-te-čen znamená „dedina Ťing-te“. V roku 1004 počas [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] bola dedina Čchang-nan (昌南镇) premenovaná na dedinu Ťing-te (景德镇''Jingde zhen'').<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> V roku 1004, keď bol na tróne cisár [[Čen-cung]] z dynastie Sung, vyhlásil svoju novú éru ako „Ťing-te“. V tom čase bol „Čchang-nan“ už známy svojím porcelánom. Cisár, ohromený kvalitou miestneho remeselného spracovania, vydal dekrét, že miesto by malo niesť meno jeho vlády, Ťing-te.<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> Ťing-te (1004-1008) bol druhým vládnucim titulom cisára Čen-cunga. Dynastia používala tento panovací titul celkovo 5 rokov. „Ťing“ znamená „veľký“ a používa sa na označenie cisárovej práce. „Te“ znamená „cnosť“. Preto možno „Ťing-te“ interpretovať ako „širokú a dobrotivú cnosť panovníka“. == Dejiny == Počas [[Chan|dynastie Chan]] bol ''Ťing-te-čen'' známy ako ''Sin-pchin''. Historické záznamy ukazujú, že v rovnakom čase sa začalo aj s výrobou keramiky. Sin-pchin bol neskôr počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]] premenovaný na ''Čchang-nan-čen''. V roku 1004, taktiež počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]], sa Čchang-nan-čen stal Ťing-te-čenom.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] bol Ťing-te-čen považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších a najznámejších čínskych miest z hľadiska obchodu a priemyslu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.gmw.cn/content/2009-03/21/content_889111.htm}}</ref> Za dynastie Ming (1368 – 1644) sa v meste Ťing-te-čen, s výnimkou niekoľkých období prerušenia, začali vo veľkom meradle vyrábať vysokokvalitné výrobky, najmä [[Porcelán|porcelán]] pre použitie v cisárskej domácnosti, pre vládu a na export. Počas [[Čching|dynastie Čching]], počnúc rokom 1675, riadila vláda masívnu koncentráciu keramických tovární a po prvýkrát sa dalo hovoriť o „cisárskych peciach“, ktoré dosahovali vysokú úroveň dokonalosti. V 19. storočí sa Ťing-te-čen stal okresom. Počas [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] sa stal provinčným mestom, ale zachoval si názov Ťing-te-čen. Keď sa dedina stane mestom, označenie „mesto“ zvyčajne nahradí označenie „dedina“, ale Ťing-te-čen si svoj názov ponechal na počesť svojej histórie.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> == Ekonomika == Ťing-te-čen nie je len veľké mesto, ale aj dôležité priemyselné a obchodné centrum v severovýchodnom Ťiang-si. V roku 2008 dosiahol HDP Ťing-te-čenu 32,2 milióna juanov. V HDP na obyvateľa sa radí na piate miesto spomedzi jedenástich administratívnych regiónov provincie Ťiang-si. == Porcelán == '''Porcelán z Ťing-te-čenu''' (景德镇陶瓷) je najreprezentatívnejším remeselným výrobkom mesta a zahŕňa štyri hlavné druhy: modrobiely porcelán, porcelán famille rose, porcelán ling-lung a farebný glazovaný porcelán.<ref name="infa">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sangrupo.com/jingdezhen/}}</ref> Tradícia výroby porcelánu dosiahla svoj vrchol počas dynastií Ming (1368 – 1644) a Čching (1644 – 1912), keď sa mesto stalo výhradným centrom výroby porcelánu pre cisársky dvor.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> V 14. storočí sa mesto etablovalo ako najväčšie centrum výroby porcelánu v Číne, túto pozíciu si udržalo a v nasledujúcich storočiach ešte viac posilnilo svoju dominanciu. Počas niekoľkých storočí pochádzal takmer všetok kvalitný čínsky porcelán z tohto mesta.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Porcelán z Ťing-te-čenu bol prvým globálnym masovo predávaným spotrebiteľským výrobkom. V 16. storočí jeho masívny vývoz cez Námornú [[Hodvábna cesta|hodvábnu cestu]] pomohol spustiť prvú vlnu globalizácie v dejinách ľudstva.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Hoci sa zdá, že Ťing-te-čen nemá vhodné podmienky pre hrnčiarstvo, keďže ide o odľahlé mesto v hornatej oblasti, nachádza sa v blízkosti ložísk najkvalitnejšieho ''petuntse'' (白墩子 Báidūnzǐ), nazývaného aj čínskym hrnčiarskym kameňom. Okrem toho je mesto obklopené lesmi, najmä borovicami, ktoré poskytujú drevo do pecí. Má tiež rieku, ktorá sa vlieva do riečnych systémov tečúcich na sever a na juh, čo uľahčuje prepravu krehkých predmetov.<gallery class="left" widths="180px" heights="180px"> Súbor:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|odkaz=Archivo:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg| Porcelánový tanier Ťing-te-čen, modrý na bielom, polovica 14. storočia. Súbor:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|odkaz=Archivo:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg| Porcelán Ťing-te-čen počas vlády Kchang-si, začiatok 16. storočia. Súbor:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|odkaz=Archivo:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg| Tanier z čias dynastie Ming s motívom hrozna, 15. storočie, [[British Museum|Britské múzeum]]. </gallery> == Doprava == Historicky viedla hlavná komunikačná trasa z Ťing-te-čenu cez rieku Čchang, ktorá sa vlieva do rieky [[Jang-c’-ťiang|Jang-c'-ťiang]]. Odtiaľ sa porcelán mohol dostať na pobrežie na export. Dnes je voda pre prepravu tovaru oveľa menej dôležitá. Cesty, železnice a letecké spoločnosti sa stali najdôležitejšími formami prepravy tovaru a osôb.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> '''Námorná''': Prístav Ťing-te-čen prechádza historickou premenou. Výstavba kanálov na riekach Čchang a Le-an má za cieľ otvoriť „zlatú vodnú cestu“ spájajúcu rieku Jang-c’-ťiang a more.<ref name="agua">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jdz.gov.cn/zwgk/fdzdgknr/zcwj/zcjd/t1065280.shtml}}</ref> '''Letecká''': Pri meste sa nachádza letisko Ťing-te-čen-Luo-ťia (景德镇罗家机场). V roku 2025 letisko prepravilo 331 400 cestujúcich, odbavilo 174,7 tony nákladu a pošty a zaznamenalo 3 290 vzletov a pristátí.<ref name="aire" /> V súčasnosti letisko prechádza rozširovaním s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Letisko ponúka celoštátne spojenia a prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete je integrované s hlavnými leteckými uzlami, ako je letisko v Šanghaji, čím poskytuje bezproblémové spojenie pre cestujúcich a tovar.<ref name="aire">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.huaon.com/channel/industrydata/1149735.html}}</ref> '''Pozemná''': Mesto má železničnú stanicu Ťing-te-čen (景德镇站) a zastávku vysokorýchlostnej železnice Jingdezhen Bei (景德镇北站). Táto zastávka je súčasťou vysokorýchlostnej siete, ktorá Ťing-te-čen spája s [[Hongkong]]<nowiki/>om, čím sa zlepšila tranzitná kapacita mesta.<ref name="tierra">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thestandard.com.hk/news/article/305302/HKs-High-Speed-Rail-network-to-expand-with-7-new-mainland-stops-starting-July-1}}</ref> Ťing-te-čen má cestnú sieť na prepravu osôb a tovaru na krátke aj dlhé vzdialenosti. Mestom prechádzajú významné národné diaľnice, ako napríklad rýchlostné cesty G56 (Chang-žuej), G35 (Ťi-kuang) a G60 (Šanghaj-Kchun-ming), ktoré ho priamo spájajú s hospodárskymi centrami delty rieky Jang-c'-ťiang a centrálnej oblasti Činy.<ref name="auto" /> Akčný plán predpokladá zlepšenie štátnych ciest G351 a G206.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.gtylx.com/news/n/310397}}</ref> == Podnebie == Ťing-te-čen má vlhké subtropické podnebie podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]]. Teploty sa výrazne líšia v závislosti od ročného obdobia, ovplyvnené východoázijským monzúnom. Priemerná teplota v júli, najteplejšom mesiaci, dosahuje 29 °C, zatiaľ čo v januári, najchladnejšom mesiaci, je priemerná teplota 5,6 °C s ročným priemerom 17,81°C. Boli zaznamenané extrémne maximálne teploty presahujúce 40 °C, ako aj extrémne minimálne teploty pod -10 °C.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Mesto má priemerný ročný úhrn zrážok približne 1600 mm, ktoré sú počas roka nerovnomerne rozložené, pričom väčšina z nich sa koncentruje v letných mesiacoch, od mája do septembra. Tento zrážkový režim podporuje vegetáciu, ale zároveň prispieva k riziku záplav.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Občasné tajfúny spôsobujú lokálne záplavy, hoci priame dopady na pevninu sú zriedkavé. == Referencie == {{Referencie}} faj6kmzclp4ssresm4m8u6p4i67bsc2 8357150 8357148 2026-08-17T08:06:23Z Nongbulinqing 13356 kat 8357150 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Ťing-te-čen | native_name = 景德镇 | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = 景德镇市昌江东岸.JPG | image_caption = Historické centrum Ťing-te-čen | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Čína | country_flag = ano | state_type = | state = | region = [[Ťiang-si]] | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 29 | lat_m = 17 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 117 | long_m = 12 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 5262.17 <!-- *** Population *** --> | population = 1618979 | population_date = 2020 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+8 (Čínsky štandardný čas) | timezone_DST = | postal_code = 333000 | area_code = 0798 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = China edcp relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Číne | map_locator = Čína | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Jingdezhen | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites |názov = Ťing-te-čen |obrázok = 景德镇古窑民俗博览区_半成品瓷器_10.jpg |titulok = Lokality remeselnej výroby porcelánu v Ťing-te-čene |štát = {{minivlajka|Čína|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iii, iv, vi |ID = 1765 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |súradnice = |rok = 2026 |zasadnutie = 49. |dodatky = |ohrozenie = }} '''Ťing-te-čen''' ({{V jazyku|cmn|景德镇}}, {{py|Jǐngdézhèn}}) je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s [[An-čching]]om, na juhu s [[Jing-tchan]]om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]om a na východe s [[Chuang-šan]]om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref name="brinkhoff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = China: Jĭngdézhèn Shì (Jiāngxī) | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = en }}</ref> Je známe ako „hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites | url = https://whc.unesco.org/en/list/1765/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Ťing-te-čen |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Jingdezhen.png|width={{{1|350}}}|link=}} {{Image label|x=470|y=1370|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]]'''}} {{Image label|x=150|y=1510|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]]'''}} {{Image label|x=500|y=2020|scale={{{1|350}}}/1400|text=mestský okres<br />'''[[Le-pching]]'''}} {{Image label|x=590|y=860 |scale={{{1|350}}}/1400|text=okres<br />'''[[Fu-liang]]'''}} {{Image label end}} </div> |- ! colspan="2"| Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<ref name="brinkhoff"/><br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<ref name="brinkhoff"/><br />km²<br /> (2020) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<ref name="brinkhoff"/><br />(obyv. na km²) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske písmo|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | [[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]] | {{V jazyku|cmn|珠山区}}} |align="right" | 383 453 |align="right" | 123 |align="right" | 3 123 |- | [[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]] | {{V jazyku|cmn|昌江区}}} |align="right" | 201 363 |align="right" | 315 |align="right" | 640 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| mestský okres |- | [[Le-pching]] | {{V jazyku|cmn|乐平市}} |align="right" | 753 787 |align="right" | 1 980 |align="right" | 381 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okres |- | [[Fu-liang]] | {{V jazyku|cmn|浮梁县}}} |align="right" | 280 376 |align="right" | 2 840 |align="right" | 99 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Celkem |align="right" | 1&nbsp;618&nbsp;979 |align="right" | 5 258 |align="right" | 308 |} '''Ťing-te-čen''' je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s [[An-čching]]om, na juhu s [[Jing-tchan]]om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]om a na východe s [[Chuang-šan]]om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref name="brinkhoff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = China: Jĭngdézhèn Shì (Jiāngxī) | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = en }}</ref> Je známe ako „hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0" /> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Ťing-te-čen |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Jingdezhen.png|width={{{1|350}}}|link=}} {{Image label|x=470|y=1370|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]]'''}} {{Image label|x=150|y=1510|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]]'''}} {{Image label|x=500|y=2020|scale={{{1|350}}}/1400|text=mestský okres<br />'''[[Le-pching]]'''}} {{Image label|x=590|y=860 |scale={{{1|350}}}/1400|text=okres<br />'''[[Fu-liang]]'''}} {{Image label end}} </div> |- ! colspan="2"| Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<ref name="brinkhoff"/><br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<ref name="brinkhoff"/><br />km²<br /> (2020) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<ref name="brinkhoff"/><br />(obyv. na km²) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske písmo|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | [[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]] | {{V jazyku|cmn|珠山区}}} |align="right" | 383 453 |align="right" | 123 |align="right" | 3 123 |- | [[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]] | {{V jazyku|cmn|昌江区}}} |align="right" | 201 363 |align="right" | 315 |align="right" | 640 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| mestský okres |- | [[Le-pching]] | {{V jazyku|cmn|乐平市}} |align="right" | 753 787 |align="right" | 1 980 |align="right" | 381 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okres |- | [[Fu-liang]] | {{V jazyku|cmn|浮梁县}}} |align="right" | 280 376 |align="right" | 2 840 |align="right" | 99 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Celkem |align="right" | 1&nbsp;618&nbsp;979 |align="right" | 5 258 |align="right" | 308 |} == Názov mesta == Názov mesta Ťing-te-čen znamená „dedina Ťing-te“. V roku 1004 počas [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] bola dedina Čchang-nan (昌南镇) premenovaná na dedinu Ťing-te (景德镇''Jingde zhen'').<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> V roku 1004, keď bol na tróne cisár [[Čen-cung]] z dynastie Sung, vyhlásil svoju novú éru ako „Ťing-te“. V tom čase bol „Čchang-nan“ už známy svojím porcelánom. Cisár, ohromený kvalitou miestneho remeselného spracovania, vydal dekrét, že miesto by malo niesť meno jeho vlády, Ťing-te.<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> Ťing-te (1004-1008) bol druhým vládnucim titulom cisára Čen-cunga. Dynastia používala tento panovací titul celkovo 5 rokov. „Ťing“ znamená „veľký“ a používa sa na označenie cisárovej práce. „Te“ znamená „cnosť“. Preto možno „Ťing-te“ interpretovať ako „širokú a dobrotivú cnosť panovníka“. == Dejiny == Počas [[Chan|dynastie Chan]] bol ''Ťing-te-čen'' známy ako ''Sin-pchin''. Historické záznamy ukazujú, že v rovnakom čase sa začalo aj s výrobou keramiky. Sin-pchin bol neskôr počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]] premenovaný na ''Čchang-nan-čen''. V roku 1004, taktiež počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]], sa Čchang-nan-čen stal Ťing-te-čenom.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] bol Ťing-te-čen považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších a najznámejších čínskych miest z hľadiska obchodu a priemyslu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.gmw.cn/content/2009-03/21/content_889111.htm}}</ref> Za dynastie Ming (1368 – 1644) sa v meste Ťing-te-čen, s výnimkou niekoľkých období prerušenia, začali vo veľkom meradle vyrábať vysokokvalitné výrobky, najmä [[Porcelán|porcelán]] pre použitie v cisárskej domácnosti, pre vládu a na export. Počas [[Čching|dynastie Čching]], počnúc rokom 1675, riadila vláda masívnu koncentráciu keramických tovární a po prvýkrát sa dalo hovoriť o „cisárskych peciach“, ktoré dosahovali vysokú úroveň dokonalosti. V 19. storočí sa Ťing-te-čen stal okresom. Počas [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] sa stal provinčným mestom, ale zachoval si názov Ťing-te-čen. Keď sa dedina stane mestom, označenie „mesto“ zvyčajne nahradí označenie „dedina“, ale Ťing-te-čen si svoj názov ponechal na počesť svojej histórie.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> == Ekonomika == Ťing-te-čen nie je len veľké mesto, ale aj dôležité priemyselné a obchodné centrum v severovýchodnom Ťiang-si. V roku 2008 dosiahol HDP Ťing-te-čenu 32,2 milióna juanov. V HDP na obyvateľa sa radí na piate miesto spomedzi jedenástich administratívnych regiónov provincie Ťiang-si. == Porcelán == '''Porcelán z Ťing-te-čenu''' (景德镇陶瓷) je najreprezentatívnejším remeselným výrobkom mesta a zahŕňa štyri hlavné druhy: modrobiely porcelán, porcelán famille rose, porcelán ling-lung a farebný glazovaný porcelán.<ref name="infa">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sangrupo.com/jingdezhen/}}</ref> Tradícia výroby porcelánu dosiahla svoj vrchol počas dynastií Ming (1368 – 1644) a Čching (1644 – 1912), keď sa mesto stalo výhradným centrom výroby porcelánu pre cisársky dvor.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> V 14. storočí sa mesto etablovalo ako najväčšie centrum výroby porcelánu v Číne, túto pozíciu si udržalo a v nasledujúcich storočiach ešte viac posilnilo svoju dominanciu. Počas niekoľkých storočí pochádzal takmer všetok kvalitný čínsky porcelán z tohto mesta.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Porcelán z Ťing-te-čenu bol prvým globálnym masovo predávaným spotrebiteľským výrobkom. V 16. storočí jeho masívny vývoz cez Námornú [[Hodvábna cesta|hodvábnu cestu]] pomohol spustiť prvú vlnu globalizácie v dejinách ľudstva.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Hoci sa zdá, že Ťing-te-čen nemá vhodné podmienky pre hrnčiarstvo, keďže ide o odľahlé mesto v hornatej oblasti, nachádza sa v blízkosti ložísk najkvalitnejšieho ''petuntse'' (白墩子 Báidūnzǐ), nazývaného aj čínskym hrnčiarskym kameňom. Okrem toho je mesto obklopené lesmi, najmä borovicami, ktoré poskytujú drevo do pecí. Má tiež rieku, ktorá sa vlieva do riečnych systémov tečúcich na sever a na juh, čo uľahčuje prepravu krehkých predmetov.<gallery class="left" widths="180px" heights="180px"> Súbor:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|odkaz=Archivo:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg| Porcelánový tanier Ťing-te-čen, modrý na bielom, polovica 14. storočia. Súbor:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|odkaz=Archivo:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg| Porcelán Ťing-te-čen počas vlády Kchang-si, začiatok 16. storočia. Súbor:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|odkaz=Archivo:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg| Tanier z čias dynastie Ming s motívom hrozna, 15. storočie, [[British Museum|Britské múzeum]]. </gallery> == Doprava == Historicky viedla hlavná komunikačná trasa z Ťing-te-čenu cez rieku Čchang, ktorá sa vlieva do rieky [[Jang-c’-ťiang|Jang-c'-ťiang]]. Odtiaľ sa porcelán mohol dostať na pobrežie na export. Dnes je voda pre prepravu tovaru oveľa menej dôležitá. Cesty, železnice a letecké spoločnosti sa stali najdôležitejšími formami prepravy tovaru a osôb.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> '''Námorná''': Prístav Ťing-te-čen prechádza historickou premenou. Výstavba kanálov na riekach Čchang a Le-an má za cieľ otvoriť „zlatú vodnú cestu“ spájajúcu rieku Jang-c’-ťiang a more.<ref name="agua">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jdz.gov.cn/zwgk/fdzdgknr/zcwj/zcjd/t1065280.shtml}}</ref> '''Letecká''': Pri meste sa nachádza letisko Ťing-te-čen-Luo-ťia (景德镇罗家机场). V roku 2025 letisko prepravilo 331 400 cestujúcich, odbavilo 174,7 tony nákladu a pošty a zaznamenalo 3 290 vzletov a pristátí.<ref name="aire" /> V súčasnosti letisko prechádza rozširovaním s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Letisko ponúka celoštátne spojenia a prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete je integrované s hlavnými leteckými uzlami, ako je letisko v Šanghaji, čím poskytuje bezproblémové spojenie pre cestujúcich a tovar.<ref name="aire">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.huaon.com/channel/industrydata/1149735.html}}</ref> '''Pozemná''': Mesto má železničnú stanicu Ťing-te-čen (景德镇站) a zastávku vysokorýchlostnej železnice Jingdezhen Bei (景德镇北站). Táto zastávka je súčasťou vysokorýchlostnej siete, ktorá Ťing-te-čen spája s [[Hongkong]]<nowiki/>om, čím sa zlepšila tranzitná kapacita mesta.<ref name="tierra">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thestandard.com.hk/news/article/305302/HKs-High-Speed-Rail-network-to-expand-with-7-new-mainland-stops-starting-July-1}}</ref> Ťing-te-čen má cestnú sieť na prepravu osôb a tovaru na krátke aj dlhé vzdialenosti. Mestom prechádzajú významné národné diaľnice, ako napríklad rýchlostné cesty G56 (Chang-žuej), G35 (Ťi-kuang) a G60 (Šanghaj-Kchun-ming), ktoré ho priamo spájajú s hospodárskymi centrami delty rieky Jang-c'-ťiang a centrálnej oblasti Činy.<ref name="auto" /> Akčný plán predpokladá zlepšenie štátnych ciest G351 a G206.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.gtylx.com/news/n/310397}}</ref> == Podnebie == Ťing-te-čen má vlhké subtropické podnebie podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]]. Teploty sa výrazne líšia v závislosti od ročného obdobia, ovplyvnené východoázijským monzúnom. Priemerná teplota v júli, najteplejšom mesiaci, dosahuje 29 °C, zatiaľ čo v januári, najchladnejšom mesiaci, je priemerná teplota 5,6 °C s ročným priemerom 17,81°C. Boli zaznamenané extrémne maximálne teploty presahujúce 40 °C, ako aj extrémne minimálne teploty pod -10 °C.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Mesto má priemerný ročný úhrn zrážok približne 1600 mm, ktoré sú počas roka nerovnomerne rozložené, pričom väčšina z nich sa koncentruje v letných mesiacoch, od mája do septembra. Tento zrážkový režim podporuje vegetáciu, ale zároveň prispieva k riziku záplav.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Občasné tajfúny spôsobujú lokálne záplavy, hoci priame dopady na pevninu sú zriedkavé. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Svetové dedičstvo - Čína}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Číne]] [[Kategória:Mestá v Číne]] bm96tuv67qgz0lpqdl821vfi7kx4w5u 8357152 8357150 2026-08-17T08:11:29Z Nongbulinqing 13356 oprava duplikacie 8357152 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Whc}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Ťing-te-čen | native_name = 景德镇 | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = 景德镇市昌江东岸.JPG | image_caption = Historické centrum Ťing-te-čen | image_compl = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_note = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Čína | country_flag = ano | state_type = | state = | region = [[Ťiang-si]] | histregion = | district = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 29 | lat_m = 17 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 117 | long_m = 12 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 5262.17 <!-- *** Population *** --> | population = 1618979 | population_date = 2020 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+8 (Čínsky štandardný čas) | timezone_DST = | postal_code = 333000 | area_code = 0798 | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = China edcp relief location map.jpg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Číne | map_locator = Čína | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = Jingdezhen | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites |názov = Ťing-te-čen |obrázok = 景德镇古窑民俗博览区_半成品瓷器_10.jpg |titulok = Lokality remeselnej výroby porcelánu v Ťing-te-čene |štát = {{minivlajka|Čína|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iii, iv, vi |ID = 1765 |link = |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]] |súradnice = |rok = 2026 |zasadnutie = 49. |dodatky = |ohrozenie = }} '''Ťing-te-čen''' je mesto na úrovni prefektúry v provincii [[Ťiang-si]] v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Na severe hraničí s [[An-čching]]om, na juhu s [[Jing-tchan]]om, na západe s [[Ťiou-ťiang]]om a na východe s [[Chuang-šan]]om. Jeho rozloha je 5 262 km² a jeho celková populácia v roku 2020 presiahla 1,6 milióna obyvateľov.<ref name="brinkhoff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Thomas Brinkhoff: City Population, http://www.citypopulation.de | odkaz na autora = | titul = China: Jĭngdézhèn Shì (Jiāngxī) | url = https://www.citypopulation.de/en/china/townships/jingdezhen/ | vydavateľ = citypopulation.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = en }}</ref> Je známe ako „hlavné mesto porcelánu“ (瓷都), pretože sa tu už 1 700 rokov vyrába kvalitná keramika. Mesto má dobre zdokumentovanú históriu, ktorá je dlhá viac ako 2000 rokov. Ťing-te-čen je historické a kultúrne centrum a v roku 2026 bolo zapísané do kultúrneho dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]] vďaka kreativite svojho keramického priemyslu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = Jingdezhen Handicraft Porcelain Industry Sites | url = https://whc.unesco.org/en/list/1765/ | vydavateľ = whc.unesco.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> == Administratívne členenie == Prefektúrne mesto Ťing-te-čen je rozdelené na štyri lokality, spravované ako 2 mestské obvody, 1 mestský okres a 1 okres.<ref name="pdf">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://mzt.jiangxi.gov.cn/jxsmzt/col/col34862/content/content_2005906662723948544.html}}</ref> {|class="wikitable" |+ Administratívne členenie mestskej prefektúry Ťing-te-čen |- | colspan=5 align="center|<div style="position: relative" class="center"> {{Image label begin|image=Administrative Division Jingdezhen.png|width={{{1|350}}}|link=}} {{Image label|x=470|y=1370|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]]'''}} {{Image label|x=150|y=1510|scale={{{1|350}}}/1400|text='''[[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]]'''}} {{Image label|x=500|y=2020|scale={{{1|350}}}/1400|text=mestský okres<br />'''[[Le-pching]]'''}} {{Image label|x=590|y=860 |scale={{{1|350}}}/1400|text=okres<br />'''[[Fu-liang]]'''}} {{Image label end}} </div> |- ! colspan="2"| Názov ! rowspan="2"|Počet obyvateľov<ref name="brinkhoff"/><br /> (2020) ! rowspan="2"|Rozloha<ref name="brinkhoff"/><br />km²<br /> (2020) ! rowspan="2"|Hustota zaľudnenia<ref name="brinkhoff"/><br />(obyv. na km²) |- ![[Prepis z čínskeho písma do latinky|Slovenský prepis]] ![[Čínske písmo|znaky]] |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Mestské obvody |- | [[Ču-šan (Ťiang-si)|Ču-šan]] | {{V jazyku|cmn|珠山区}}} |align="right" | 383 453 |align="right" | 123 |align="right" | 3 123 |- | [[Čchang-ťiang (Ťiang-si)|Čchang-ťiang]] | {{V jazyku|cmn|昌江区}}} |align="right" | 201 363 |align="right" | 315 |align="right" | 640 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| mestský okres |- | [[Le-pching]] | {{V jazyku|cmn|乐平市}} |align="right" | 753 787 |align="right" | 1 980 |align="right" | 381 |- ! colspan="5" style="text-align:center; "| Okres |- | [[Fu-liang]] | {{V jazyku|cmn|浮梁县}}} |align="right" | 280 376 |align="right" | 2 840 |align="right" | 99 |- ! colspan="5" | |- ! colspan=2 style="text-align:center; "| Celkem |align="right" | 1&nbsp;618&nbsp;979 |align="right" | 5 258 |align="right" | 308 |} == Názov mesta == Názov mesta Ťing-te-čen znamená „dedina Ťing-te“. V roku 1004 počas [[Dynastia Sung|dynastie Sung]] bola dedina Čchang-nan (昌南镇) premenovaná na dedinu Ťing-te (景德镇''Jingde zhen'').<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> V roku 1004, keď bol na tróne cisár [[Čen-cung]] z dynastie Sung, vyhlásil svoju novú éru ako „Ťing-te“. V tom čase bol „Čchang-nan“ už známy svojím porcelánom. Cisár, ohromený kvalitou miestneho remeselného spracovania, vydal dekrét, že miesto by malo niesť meno jeho vlády, Ťing-te.<ref name="topo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.163.com/dy/article/JU8HN2TE0541A65D.html}}</ref> Ťing-te (1004-1008) bol druhým vládnucim titulom cisára Čen-cunga. Dynastia používala tento panovací titul celkovo 5 rokov. „Ťing“ znamená „veľký“ a používa sa na označenie cisárovej práce. „Te“ znamená „cnosť“. Preto možno „Ťing-te“ interpretovať ako „širokú a dobrotivú cnosť panovníka“. == Dejiny == Počas [[Chan|dynastie Chan]] bol ''Ťing-te-čen'' známy ako ''Sin-pchin''. Historické záznamy ukazujú, že v rovnakom čase sa začalo aj s výrobou keramiky. Sin-pchin bol neskôr počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]] premenovaný na ''Čchang-nan-čen''. V roku 1004, taktiež počas [[Sung (dynastia)|dynastie Severný Sung]], sa Čchang-nan-čen stal Ťing-te-čenom.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> Počas dynastií [[Ming]] a [[Čching]] bol Ťing-te-čen považovaný za jedno zo štyroch najdôležitejších a najznámejších čínskych miest z hľadiska obchodu a priemyslu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.gmw.cn/content/2009-03/21/content_889111.htm}}</ref> Za dynastie Ming (1368 – 1644) sa v meste Ťing-te-čen, s výnimkou niekoľkých období prerušenia, začali vo veľkom meradle vyrábať vysokokvalitné výrobky, najmä [[Porcelán|porcelán]] pre použitie v cisárskej domácnosti, pre vládu a na export. Počas [[Čching|dynastie Čching]], počnúc rokom 1675, riadila vláda masívnu koncentráciu keramických tovární a po prvýkrát sa dalo hovoriť o „cisárskych peciach“, ktoré dosahovali vysokú úroveň dokonalosti. V 19. storočí sa Ťing-te-čen stal okresom. Počas [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]] sa stal provinčným mestom, ale zachoval si názov Ťing-te-čen. Keď sa dedina stane mestom, označenie „mesto“ zvyčajne nahradí označenie „dedina“, ale Ťing-te-čen si svoj názov ponechal na počesť svojej histórie.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> == Ekonomika == Ťing-te-čen nie je len veľké mesto, ale aj dôležité priemyselné a obchodné centrum v severovýchodnom Ťiang-si. V roku 2008 dosiahol HDP Ťing-te-čenu 32,2 milióna juanov. V HDP na obyvateľa sa radí na piate miesto spomedzi jedenástich administratívnych regiónov provincie Ťiang-si. == Porcelán == '''Porcelán z Ťing-te-čenu''' (景德镇陶瓷) je najreprezentatívnejším remeselným výrobkom mesta a zahŕňa štyri hlavné druhy: modrobiely porcelán, porcelán famille rose, porcelán ling-lung a farebný glazovaný porcelán.<ref name="infa">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sangrupo.com/jingdezhen/}}</ref> Tradícia výroby porcelánu dosiahla svoj vrchol počas dynastií Ming (1368 – 1644) a Čching (1644 – 1912), keď sa mesto stalo výhradným centrom výroby porcelánu pre cisársky dvor.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> V 14. storočí sa mesto etablovalo ako najväčšie centrum výroby porcelánu v Číne, túto pozíciu si udržalo a v nasledujúcich storočiach ešte viac posilnilo svoju dominanciu. Počas niekoľkých storočí pochádzal takmer všetok kvalitný čínsky porcelán z tohto mesta.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Porcelán z Ťing-te-čenu bol prvým globálnym masovo predávaným spotrebiteľským výrobkom. V 16. storočí jeho masívny vývoz cez Námornú [[Hodvábna cesta|hodvábnu cestu]] pomohol spustiť prvú vlnu globalizácie v dejinách ľudstva.<ref name="Histo">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sothebys.com/en/articles/a-short-history-of-chinese-imperial-porcelain?locale=fr}}</ref> Hoci sa zdá, že Ťing-te-čen nemá vhodné podmienky pre hrnčiarstvo, keďže ide o odľahlé mesto v hornatej oblasti, nachádza sa v blízkosti ložísk najkvalitnejšieho ''petuntse'' (白墩子 Báidūnzǐ), nazývaného aj čínskym hrnčiarskym kameňom. Okrem toho je mesto obklopené lesmi, najmä borovicami, ktoré poskytujú drevo do pecí. Má tiež rieku, ktorá sa vlieva do riečnych systémov tečúcich na sever a na juh, čo uľahčuje prepravu krehkých predmetov.<gallery class="left" widths="180px" heights="180px"> Súbor:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg|odkaz=Archivo:Jingdezhen_blue_and_white_plate_Yuan_period_mid_14th_century.jpg| Porcelánový tanier Ťing-te-čen, modrý na bielom, polovica 14. storočia. Súbor:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg|odkaz=Archivo:Porcelain_plate_-_Jingdezhen.jpg| Porcelán Ťing-te-čen počas vlády Kchang-si, začiatok 16. storočia. Súbor:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg|odkaz=Archivo:Ming_plate_15th_century_Jingdezhen_kilns_Jiangxi.jpg| Tanier z čias dynastie Ming s motívom hrozna, 15. storočie, [[British Museum|Britské múzeum]]. </gallery> == Doprava == Historicky viedla hlavná komunikačná trasa z Ťing-te-čenu cez rieku Čchang, ktorá sa vlieva do rieky [[Jang-c’-ťiang|Jang-c'-ťiang]]. Odtiaľ sa porcelán mohol dostať na pobrežie na export. Dnes je voda pre prepravu tovaru oveľa menej dôležitá. Cesty, železnice a letecké spoločnosti sa stali najdôležitejšími formami prepravy tovaru a osôb.<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://web.archive.org/web/20150112083004/http://eng.jdz.gov.cn/Brief/introduction/201112/t20111201_122542.htm}}</ref> '''Námorná''': Prístav Ťing-te-čen prechádza historickou premenou. Výstavba kanálov na riekach Čchang a Le-an má za cieľ otvoriť „zlatú vodnú cestu“ spájajúcu rieku Jang-c’-ťiang a more.<ref name="agua">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jdz.gov.cn/zwgk/fdzdgknr/zcwj/zcjd/t1065280.shtml}}</ref> '''Letecká''': Pri meste sa nachádza letisko Ťing-te-čen-Luo-ťia (景德镇罗家机场). V roku 2025 letisko prepravilo 331 400 cestujúcich, odbavilo 174,7 tony nákladu a pošty a zaznamenalo 3 290 vzletov a pristátí.<ref name="aire" /> V súčasnosti letisko prechádza rozširovaním s cieľom zvýšiť jeho kapacitu. Letisko ponúka celoštátne spojenia a prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete je integrované s hlavnými leteckými uzlami, ako je letisko v Šanghaji, čím poskytuje bezproblémové spojenie pre cestujúcich a tovar.<ref name="aire">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.huaon.com/channel/industrydata/1149735.html}}</ref> '''Pozemná''': Mesto má železničnú stanicu Ťing-te-čen (景德镇站) a zastávku vysokorýchlostnej železnice Jingdezhen Bei (景德镇北站). Táto zastávka je súčasťou vysokorýchlostnej siete, ktorá Ťing-te-čen spája s [[Hongkong]]<nowiki/>om, čím sa zlepšila tranzitná kapacita mesta.<ref name="tierra">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thestandard.com.hk/news/article/305302/HKs-High-Speed-Rail-network-to-expand-with-7-new-mainland-stops-starting-July-1}}</ref> Ťing-te-čen má cestnú sieť na prepravu osôb a tovaru na krátke aj dlhé vzdialenosti. Mestom prechádzajú významné národné diaľnice, ako napríklad rýchlostné cesty G56 (Chang-žuej), G35 (Ťi-kuang) a G60 (Šanghaj-Kchun-ming), ktoré ho priamo spájajú s hospodárskymi centrami delty rieky Jang-c'-ťiang a centrálnej oblasti Činy.<ref name="auto" /> Akčný plán predpokladá zlepšenie štátnych ciest G351 a G206.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://en.gtylx.com/news/n/310397}}</ref> == Podnebie == Ťing-te-čen má vlhké subtropické podnebie podľa [[Köppenova klasifikácia podnebia|Köppenovej klasifikácie]]. Teploty sa výrazne líšia v závislosti od ročného obdobia, ovplyvnené východoázijským monzúnom. Priemerná teplota v júli, najteplejšom mesiaci, dosahuje 29 °C, zatiaľ čo v januári, najchladnejšom mesiaci, je priemerná teplota 5,6 °C s ročným priemerom 17,81°C. Boli zaznamenané extrémne maximálne teploty presahujúce 40 °C, ako aj extrémne minimálne teploty pod -10 °C.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Mesto má priemerný ročný úhrn zrážok približne 1600 mm, ktoré sú počas roka nerovnomerne rozložené, pričom väčšina z nich sa koncentruje v letných mesiacoch, od mája do septembra. Tento zrážkový režim podporuje vegetáciu, ale zároveň prispieva k riziku záplav.<ref name="clima">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://weatherspark.com/y/131649/Average-Weather-in-Jingdezhen-China-Year-Round}}</ref> Občasné tajfúny spôsobujú lokálne záplavy, hoci priame dopady na pevninu sú zriedkavé. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Svetové dedičstvo - Čína}} [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Číne]] [[Kategória:Mestá v Číne]] clcfkf06hjyikuqxi08ktk8by4oml20 0 754615 8357016 2026-08-16T18:16:51Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Démokritos z Abdér]] na [[Demokritos z Abdér]]: bežnejší názov 8357016 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Demokritos z Abdér]] n8s4lux9le5f4d4kgzzsrgm07280f8l 0 754616 8357018 2026-08-16T18:18:37Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Daniels Balodis | foto = Daniels Balodis LVA.jpg | dátum narodenia = {{dnv|1998|6|10}} | miesto narodenia = [[Riga]] | štát = [[Lotyšsko]] | výška = 188 cm | pozícia = obranca | mládežnícke roky = - | mládežnícke kluby = [[Skonto FC]] | roky = 2015...“ 8357018 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Daniels Balodis | foto = Daniels Balodis LVA.jpg | dátum narodenia = {{dnv|1998|6|10}} | miesto narodenia = [[Riga]] | štát = [[Lotyšsko]] | výška = 188 cm | pozícia = obranca | mládežnícke roky = - | mládežnícke kluby = [[Skonto FC]] | roky = 2015-2017<br>2018<br>2019<br>2020<br>2020-2024<br>2024<br>2025<br>2025-2026 | kluby = [[Skonto FC]]<br>[[FK RFS]]<br>→ [[BFC Daugavpils]]<br>→ [[FK Jelgava]]<br>[[Valmiera FC|Valmiera]]<br>[[FK RFS]]<br>[[St Johnstone FC|St Johnstone]]<br>[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(0)<br>118{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}16{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{LVA}} [[Lotyšské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Lotyšsko U17]]<br>{{LVA}} [[Lotyšské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Lotyšsko U18]]<br>{{LVA}} [[Lotyšské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Lotyšsko U19]]<br>{{LVA}} [[Lotyšské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Lotyšsko U21]]<br>{{LVA|f|1}} | reprezentačné roky = 2014-2015<br>2016<br>2016<br>2019<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(1) | pkupdate = 16. 8. 2026 }} '''Daniels Balodis''' (* [[10. jún]] [[1998]], [[Riga]], [[Lotyšsko]]) je lotyšský futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu. Naposledy pôsobil v slovenskom klube [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]. == Klubová kariéra == === Skonto FC === Balodis začal s futbalom v tíme [[Skonto FC]]. Dňa [[9. apríl|9. apríla]] [[2016]] debutoval v klube pri prehre 1:3 s [[FK Spartaks Jūrmala]] v [[Latvijas kauss futbolā]]. === FK RFS === Pred sezónou 2018 prestúpil Balodis do [[FK RFS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D.Balodis atgriežas RFS | url = https://fkrfs.lv/d-balodis-atgriezas-rfs/ | dátum vydania = 2024-07-04 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = lv | meno = Paulius | priezvisko = Jakelis}}</ref> Dňa [[29. jún|29. júna]] debutoval v tíme pri výhre 4:1 s [[JFK Ventspils]]. ==== Hosťovanie v BFC Daugavpils ==== V marci [[2019]] bol Balodis poslaný na hosťovanie do [[BFC Daugavpils]]. V klube debutoval [[9. marec|9. marca]] pri výhre 1:0 nad [[FK Metta|Metta]] a pri výhre strelil aj prvý gól v klube. Počas hosťovania odohral dokopy 29 zápasov a strelil dva góly. ==== Hosťovanie v FK Jelgava ==== V marci [[2020]] bol poslaný na hosťovanie do [[FK Jelgava]]. Počas hosťovania odohral v klube sedem zápasov a na hosťovaní bol do júla. === Valmiera === V júli [[2020]] prestúpil do [[Valmiera FC|Valmiera]]. V klube debutoval [[21. júl|21. júla]] pri remíze 2:2 s [[FK Metta|Metta]]. Do konca sezóny 2020 odohral dokopy 20 zápasov. Dňa [[10. apríl|10. apríla]] [[2022]] strelil Balodis svoj prvý gól v klube pri výhre 3:1 nad [[FK Auda|Auda]]. V sezóne 2022 odohral dokopy 34 zápasov a strelil tri góly. S tímom sa navyše stal šampiónom vo [[Virslīga]]. Dňa [[11. júl|11. júla]] [[2023]] viedol ako kapitán svoj tím na prvý zápas prvého predkola [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|Ligy majstrov UEFA 2023/24]] kde však prehrali 1:2 s [[NK Olimpija Ľubľana]]. === Návrat do FK RFS === V júli [[2024]] sa Balodis vrátil do [[FK RFS]]. Po návrate debutoval dňa [[5. júl|5. júla]] v klube pri výhre 7:0 nad [[FK Jelgava]]. O päť dní neskôr skóroval pri výhre 3:0 nad [[Larne FC]] v prvom zápase prvého predkola [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RFS vs Larne: UEFA Champions League | url = https://www.bbc.com/sport/football/live/cml2kmm2rlxt | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en-GB | meno = Live | priezvisko = Reporting}}</ref> Dňa [[29. august|29. augusta]] bol pri výhre po penaltovom rozstrele nad [[APOEL FC|APOEL Nikózia]] v odvete play-off predkola Európskej ligy UEFA 2024/25. Dňa [[26. september|26. septembra]] debutoval v ligovej fáze Európskej ligy UEFA pri prehre 1:4 s [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]]. Dňa [[30. október|30. októbra]] [[2024]] nastúpil na finále [[Latvijas kauss futbolā]] kde zvíťazili 4:2 po [[Predĺženie|predĺžení]] nad [[FK Auda]]. Do konca sezóny odohral v klube 25 zápasov a strelil tri góly. S tímom tiež oslavoval titul v lige. === St Johnstone === V januári [[2025]] prestúpil do škótskeho klubu [[St Johnstone FC|St Johnstone]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = St Johnstone sign Latvian defender Balodis | url = https://www.bbc.com/sport/articles/c93q03wlyrxo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en-GB}}</ref> V klube debutoval [[8. február|8. februára]] pri výhre 1:0 nad [[Hamilton Academical FC|Hamilton Academical]] v [[Scottish FA Cup]]. V [[Scottish Premiership]] debutoval [[15. február|15. februára]] pri prehre 1:3 s [[Kilmarnock FC|Kilmarnock]]. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 1:0 nad [[Celtic FC|Celticom]]. === Tatran Prešov === V júli [[2025]] prestúpil Balodis do [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nováčik z Prešova získal už štrnástu letnú posilu. Novou tvárou je lotyšský reprezentant | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-daniels-balodis-nova-posila-fc-tatran-presov-nike-liga-2025-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk}}</ref> Dňa [[26. júl|26. júla]] debutoval v klube pri remíze 2:2 s [[ŠK Slovan Bratislava]]. == Reprezentačná kariéra == Balodis debutoval v reprezentácii [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšska]] dňa [[16. november|16. novembra]] [[2022]] v prípravnom zápase proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]]. Dňa [[12. október|12. októbra]] [[2023]] strelil prvý gól v reprezentácii pri výhre 2:0 nad Arménskom v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 11. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[Skonto FC]] |2015 |[[Virsliga]] |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |1 |0 |- |2016 |[[Futbola Pirmā līga]] |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !0 !0 !2 !0 ! colspan="2" |— !2 !0 |- |[[FK RFS]] |2018 | rowspan="8" |[[Virsliga]] |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |3 |0 |- |[[BFC Daugavpils]] (hosť.) |2019 |27 |2 |2 |0 | colspan="2" |— |29 |2 |- |[[FK Jelgava]] (hosť.) |2020 |7 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |7 |0 |- | rowspan="6" |[[Valmiera FC|Valmiera]] |2020 |17 |0 |3 |0 |0 |0 |20 |0 |- |2021 |17 |0 |0 |0 |1'''³''' |0 |18 |0 |- |2022 |30 |3 |2 |0 |2'''³''' |0 |34 |3 |- |2023 |34 |1 |1 |0 |5'''^{1 3}''' |0 |40 |1 |- |2024 |20 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |20 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !118 !6 !6 !0 !8 !0 !132 !6 |- |[[FK RFS]] |2024 |[[Virsliga]] |10 |0 |4 |2 |11'''^{1 2}''' |1 |25 |3 |- |[[St Johnstone FC|St Johnstone]] |2024/25 |[[Scottish Premiership]] |13 |2 |3 |0 | colspan="2" |— |16 |2 |- |[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] |2025/26 |[[Niké liga]] |16 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |18 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !193 !10 !20 !2 !19 !1 !232 !13 |} ; Poznámky : '''¹''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''²''' [[Európska liga UEFA]] : '''³''' [[Konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 16. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |{{LVA|f}} |2022 |3 |0 |- |2023 |6 |1 |- |2024 |6 |0 |- |2025 |9 |0 |- |2026 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !27 !1 |} == Úspechy hráča == '''Valmiera''' * [[Virsliga]]: 2022 '''FK RFS''' * [[Virsliga]]: 2024 * [[Latvijas kauss futbolā]]: 2024 == Referencie == {{Referencie}} == Projekt == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/daniels-balodis/profil/spieler/342151 == Zdroj == {{Preklad|en|Daniels Balodis|1354822506}} {{DEFAULTSORT|Balodis|Daniels}} [[Kategória:Lotyšskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Skonto FC]] [[Kategória:Hráči FK RFS]] [[Kategória:Hráči BFC Daugavpils]] [[Kategória:Hráči FK Jelgava]] [[Kategória:Hráči Valmiera FC]] [[Kategória:Hráči St Johnstone FC]] [[Kategória:Hráči 1. FC Tatran Prešov]] [[Kategória:Hráči Scottish Premiership]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Osobnosti z Rigy]] rwrzwa083rz53xgjns441a2f7m5oiuo 14 754617 8357019 2026-08-16T18:19:38Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbal v Lotyšsku]] [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]]“ 8357019 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbal v Lotyšsku]] [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]] 7leycg19w20trv6ytgj8e9utcrz0bzz 14 754618 8357023 2026-08-16T18:20:43Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]]“ 8357023 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]] 15otnoejvxpas5ggaei1etjq54t20rp 14 754619 8357027 2026-08-16T18:21:16Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]]“ 8357027 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]] 15otnoejvxpas5ggaei1etjq54t20rp 14 754620 8357028 2026-08-16T18:21:23Z Spider 001757 142600 Vytvorená stránka „[[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Žechovskij, Veniamin Pavlovič]]“ 8357028 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Astronomické objekty podľa ich objaviteľa|Žechovskij, Veniamin Pavlovič]] qt9f1knjmfiwb82v60arogc8fdu2u0m 14 754621 8357029 2026-08-16T18:21:58Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]]“ 8357029 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]] 15otnoejvxpas5ggaei1etjq54t20rp 14 754622 8357031 2026-08-16T18:22:34Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]]“ 8357031 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]] 15otnoejvxpas5ggaei1etjq54t20rp 14 754623 8357032 2026-08-16T18:23:13Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]]“ 8357032 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Lotyšsku podľa klubu]] 15otnoejvxpas5ggaei1etjq54t20rp 14 754624 8357034 2026-08-16T18:23:56Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Škótsku podľa klubu]]“ 8357034 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Škótsku podľa klubu]] fmw7ye9nldbn5b15u6b1gxhh4viqzxs 0 754625 8357067 2026-08-16T21:30:30Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,,Poľské povstanie v roku 1956" v rámci stránky ,, Studená vojna". 8357067 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Poľské povstanie v roku 1956|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=Poznan 1956.jpg|text k obr=Manifestácia na Ulici Červenej armády (v súčasnosti Ulica Svätého Martina).|dátum=[[28. jún|28.]]{{--}}[[29. jún]] [[1956]]|miesto=[[Poznaň]], [[Poľská ľudová republika]]|casus belli=vysoké ceny nízke platy slabé pracovné podmienky|výsledok=potlačenie povstania|protivník1=robotníci a obyvatelia mesta Poznaň miestna mládež|protivník2=[[Poľská ľudová republika]]<br/>Poľská zjednotená robotnícka strana|straty2=neznáme|straty1=75 mŕtvych}} '''Poľské povstanie v roku 1956''' alebo '''Poznanské povstanie''' bolo ozbrojené povstanie zo strany poznanských obyvateľov a robotníkov, ku ktorému došlo v dňoch [[28. jún|28.]] až [[29. jún|29. júna]] roku [[1956]] v meste [[Poznaň]] a to práve jednak proti nízkej životnej úrovni, vysokým cenám a nízkym platom. Samotné povstanie bolo napokon potlačené tvrdým zásahom ozbrojených zložiek, pričom proti demonštrantom sa použili navyše tanky. Ozbrojený zásah sa skončil zastrelením 75 ľudí, pričom niekoľko stoviek bolo zranených. Poľské povstanie, v poľskej historiografii známe takisto ako Poznanský jún ([[Poľština|poľ.]] ''Poznański Czerwiec''), mal za následok to, že urýchlil politické uvoľnenie v [[Poľská ľudová republika|Poľskej ľudovej republike]] a vyostril vnútropolitický boj medzi [[Konzervativizmus|konzervatívcami]] a [[Liberalizmus|liberálmi]] v Poľskej zjednotenej robotníckej strane.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=434}}</ref> == Predohra == Dňa [[5. marec|5. marca]] roku [[1953]] skonal v Kunceve pri [[Moskva|Moskve]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Vissarionovič Džugašvili]] ako predseda rady ľudových komisárov a [[generalissimus]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|miesto=Bratislava|rok=2007|strany=544|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|isbn=978-80-8085-596-3}}</ref> Medzinárodné napätie však poľavilo a krvavý [[Kórejská vojna|konflikt v Kórey]], ktorý mohol prerásť do tretej svetove vojny, bol ukončený. V [[Poľská ľudová republika|Poľskej ľudovej republike]] nabralo ,, otepľovanie” odlišný spád. Bol prepustený vysoký funkcionár menom Józef Swiatol, ktorý od septembra roku [[1954]] začal pôsobiť ako moderátor [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. Vo svojich reláciách podrobne rozprával o nezákonných praktikách komunistického režimu v Poľsku a spôsoboch vyšetrovania a prenasledovania politických protivníkov, čím došlo ku konfrontácii medzi ním a funkcionármi  z PZRP. Následne začali po Swiatlovových výpovediach zmeny v bezpečnostných zložkách. Ministerstvo verejnej bezpečnosti v decembri roku [[1954]] zaniklo, čím ho nahradili nové orgány a to ministerstvo vnútra a Výbor pre verejné bezpečnosti.   == Životný štýl po americky == Politické uvoľňovanie sa jasne prejavilo takisto v kultúre. Umelci sa odvracali od [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Poľská mládež v tom čase privítala nové kultúrne smery. V auguste roku [[1955]] sa mohla s nimi stretnúť na mládežníckom festivale, kam zavítali umelci z celého sveta. Symbolom nespokojnosti poľskej mládeže, ktorá sa chcela obliekať tak ako v [[Spojené štáty|USA]], teda nosiť farebné košele a kravaty, sa stala Poéma pre dospelých (''Poemat dla doroslych'') pod záštitou Adama Wazyka, ktorý bol autorom časopisu Nowa Kultura. Autor v nej kritizoval socialistický realizmus a falošnosť komunistickej [[Propaganda|propagandy]], čím sa dočkal príkria zo strany politikov z PZPR. Politické ,, otepľovanie” sa prejavovalo takisto diskusnými klubmi, ktoré vznikli v mestách, menovite práve vo [[Varšava|Varšave]], kde vznikol diskusný klub prostredníctvom činnosti týždenníka ''Po Prostu''. == Chruščov proti kultu osobnosti a ďalšia liberalizácia == Vo februári roku [[1956]] vystúpil na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu generálny tajomník menom [[Nikita Sergejevič Chruščov]], ktorý odsúdil [[Stalinov kult osobnosti]] a to práve za jeho ukrutnosti v referáte známom ako ''Stalinove zločiny''. [[Súbor:Poznańskie Krzyże RB1.JPG|náhľad|Pomník Poznaňského povstania slávnostne odhalený roku [[1981]] pri príležitosti 25. výročia samotnej udalosti. ]] [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovove]] slová sa čoskoro rozšírili a stali sa všeobecne známymi, čo viedlo k ďalším diskusiám o zmene politického režimu v [[Poľská ľudová republika|Poľsku]]. == Vzplanutie revolučnej iskry a jej potlačenie == Dňa [[28. jún|28. júna]] roku [[1956]] prepukli nepokoje v [[Poznaň|Poznani]]. V tom čase vyšli do ulíc robotníci zo Stalinových podnikov. Išlo o najväčšiu továreň v meste. K demonštrantom sa pridali takisto viacerí členovia PZPR a Zväzu poľskej mládeže. Demonštranti držali transparenty s heslami ako napríklad ,, Chceme slobodné voľby” alebo ,, Smrť zradcom”. Pokusy štátnych orgánov a bezpečnostných zložiek pre počiatočné potlačenie povstania sa skončili bez úspechu. Uprostred Stalinovho námestia sa vtedy zhromažďovalo viac nespokojencov. Bojová nálada davu stúpala až napokon prerástla do fyzických útokov na sídla PZPR a občianske milície. Demonštrantom a povstalcom sa podarilo získať zbrane. Keď sa napokon rozšírili fámy o tom, že robotníci boli zatknutí a uvrhnutí do väzenia, podarilo sa povstalcom zaútočiť na väzenie v [[Poznaň|Poznani]], ktoré následne zapálili. Po tomto akte zaútočili povstalci na vojvodský úrad verejnej bezpečnosti. Úrady tak museli poslať armádu a poslať do boja tanky. Armáde sa napokon podarilo situáciu zvládnuť a povstanie potlačiť. == Dozvuky == Vrchné vedenie PZRP (Poľská zjednotená robotnícka strana) označilo protesty v meste [[Poznaň]] ako dôsledok provokácii zo strany reakcionárov a diverzantov. Napokon 22 osôb skončilo pred súdom. Konečné súdne verdikty sa však odlišovali od tých, ktorých poľská spoločnosť poznala z predchádzajúcich rokov. Odsúdení demonštranti a povstalci boli napokon po októbri roku [[1956]] prepustení z väzenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FRIEDL|meno=Jiří et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7422-306-8|strany=520 - 522}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * KOSMAN, Marceli, (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-246-1842-5</nowiki>. * ŘEZNÍK, Miloš, (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Dejiny Poľska]] * [[Poľská ľudová republika]] == Zdroj == * FRIEDL, Jiří et al, (2017). ''Dějiny Polska.'' Praha: NLN, s.r.o., 2017. ISBN 978-80-7422-306-8. 5xohuid5kpfwjvps5bwrlw5x5i9ivts 8357098 8357067 2026-08-16T22:52:00Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8357098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Poľské povstanie v roku 1956|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=Poznan 1956.jpg|text k obr=Manifestácia na Ulici Červenej armády (v súčasnosti Ulica Svätého Martina).|dátum=[[28. jún|28.]]{{--}}[[29. jún]] [[1956]]|miesto=[[Poznaň]], [[Poľská ľudová republika]]|casus belli=vysoké ceny<br>nízke platy<br>slabé pracovné podmienky|výsledok=potlačenie povstania|protivník1=robotníci a obyvatelia mesta Poznaň<br>miestna mládež|protivník2=[[Poľská ľudová republika]]<br/>Poľská zjednotená robotnícka strana|straty2=neznáme|straty1=75 mŕtvych}} '''Poľské povstanie v roku 1956''' alebo '''Poznanské povstanie''' bolo ozbrojené povstanie zo strany poznanských obyvateľov a robotníkov, ku ktorému došlo v dňoch [[28. jún|28.]] až [[29. jún|29. júna]] roku [[1956]] v meste [[Poznaň]] a to práve jednak proti nízkej životnej úrovni, vysokým cenám a nízkym platom. Samotné povstanie bolo napokon potlačené tvrdým zásahom ozbrojených zložiek, pričom proti demonštrantom sa použili navyše tanky. Ozbrojený zásah sa skončil zastrelením 75 ľudí, pričom niekoľko stoviek bolo zranených. Poľské povstanie, v poľskej historiografii známe takisto ako Poznanský jún ([[Poľština|poľ.]] ''Poznański Czerwiec''), mal za následok to, že urýchlil politické uvoľnenie v [[Poľská ľudová republika|Poľskej ľudovej republike]] a vyostril vnútropolitický boj medzi [[Konzervativizmus|konzervatívcami]] a [[Liberalizmus|liberálmi]] v Poľskej zjednotenej robotníckej strane.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŘEZNÍK|meno=Miloš|titul=Dějiny Polska v datech|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Libri|miesto=Praha|rok=2010|isbn=978-80-7277-408-1|strany=434}}</ref> == Predohra == Dňa [[5. marec|5. marca]] roku [[1953]] skonal v Kunceve pri [[Moskva|Moskve]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Vissarionovič Džugašvili]] ako predseda rady ľudových komisárov a [[generalissimus]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|miesto=Bratislava|rok=2007|strany=544|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|isbn=978-80-8085-596-3}}</ref> Medzinárodné napätie však poľavilo a krvavý [[Kórejská vojna|konflikt v Kórey]], ktorý mohol prerásť do tretej svetove vojny, bol ukončený. V [[Poľská ľudová republika|Poľskej ľudovej republike]] nabralo „otepľovanie“ odlišný spád. Bol prepustený vysoký funkcionár menom Józef Swiatol, ktorý od septembra roku [[1954]] začal pôsobiť ako moderátor [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. Vo svojich reláciách podrobne rozprával o nezákonných praktikách komunistického režimu v Poľsku a spôsoboch vyšetrovania a prenasledovania politických protivníkov, čím došlo ku konfrontácii medzi ním a funkcionármi z PZRP. Následne začali po Swiatlovových výpovediach zmeny v bezpečnostných zložkách. Ministerstvo verejnej bezpečnosti v decembri roku [[1954]] zaniklo, čím ho nahradili nové orgány a to ministerstvo vnútra a Výbor pre verejné bezpečnosti. == Životný štýl po americky == Politické uvoľňovanie sa jasne prejavilo takisto v kultúre. Umelci sa odvracali od [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Poľská mládež v tom čase privítala nové kultúrne smery. V auguste roku [[1955]] sa mohla s nimi stretnúť na mládežníckom festivale, kam zavítali umelci z celého sveta. Symbolom nespokojnosti poľskej mládeže, ktorá sa chcela obliekať tak ako v [[Spojené štáty|USA]], teda nosiť farebné košele a kravaty, sa stala Poéma pre dospelých (''Poemat dla doroslych'') pod záštitou Adama Wazyka, ktorý bol autorom časopisu Nowa Kultura. Autor v nej kritizoval socialistický realizmus a falošnosť komunistickej [[Propaganda|propagandy]], čím sa dočkal príkria zo strany politikov z PZPR. Politické „otepľovanie“ sa prejavovalo takisto diskusnými klubmi, ktoré vznikli v mestách, menovite práve vo [[Varšava|Varšave]], kde vznikol diskusný klub prostredníctvom činnosti týždenníka ''Po Prostu''. == Chruščov proti kultu osobnosti a ďalšia liberalizácia == [[Súbor:Poznańskie Krzyże RB1.JPG|náhľad|Pomník Poznaňského povstania slávnostne odhalený roku [[1981]] pri príležitosti 25. výročia samotnej udalosti.]] Vo februári roku [[1956]] vystúpil na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu generálny tajomník menom [[Nikita Sergejevič Chruščov]], ktorý odsúdil [[Stalinov kult osobnosti]] a to práve za jeho ukrutnosti v referáte známom ako ''Stalinove zločiny''. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovove]] slová sa čoskoro rozšírili a stali sa všeobecne známymi, čo viedlo k ďalším diskusiám o zmene politického režimu v [[Poľská ľudová republika|Poľsku]]. == Vzplanutie revolučnej iskry a jej potlačenie == Dňa [[28. jún|28. júna]] roku [[1956]] prepukli nepokoje v [[Poznaň|Poznani]]. V tom čase vyšli do ulíc robotníci zo Stalinových podnikov. Išlo o najväčšiu továreň v meste. K demonštrantom sa pridali takisto viacerí členovia PZPR a Zväzu poľskej mládeže. Demonštranti držali transparenty s heslami ako napríklad „Chceme slobodné voľby“ alebo „Smrť zradcom“. Pokusy štátnych orgánov a bezpečnostných zložiek pre počiatočné potlačenie povstania sa skončili bez úspechu. Uprostred Stalinovho námestia sa vtedy zhromažďovalo viac nespokojencov. Bojová nálada davu stúpala až napokon prerástla do fyzických útokov na sídla PZPR a občianske milície. Demonštrantom a povstalcom sa podarilo získať zbrane. Keď sa napokon rozšírili fámy o tom, že robotníci boli zatknutí a uvrhnutí do väzenia, podarilo sa povstalcom zaútočiť na väzenie v [[Poznaň|Poznani]], ktoré následne zapálili. Po tomto akte zaútočili povstalci na vojvodský úrad verejnej bezpečnosti. Úrady tak museli poslať armádu a poslať do boja tanky. Armáde sa napokon podarilo situáciu zvládnuť a povstanie potlačiť. == Dozvuky == Vrchné vedenie PZRP (Poľská zjednotená robotnícka strana) označilo protesty v meste [[Poznaň]] ako dôsledok provokácii zo strany reakcionárov a diverzantov. Napokon 22 osôb skončilo pred súdom. Konečné súdne verdikty sa však odlišovali od tých, ktorých poľská spoločnosť poznala z predchádzajúcich rokov. Odsúdení demonštranti a povstalci boli napokon po októbri roku [[1956]] prepustení z väzenia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=FRIEDL|meno=Jiří et al|titul=Dějiny Polska|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=2017|isbn=978-80-7422-306-8|strany=520 - 522}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KOSMAN, Marceli, (2011). ''Dějiny Polska.'' Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 2011. <nowiki>ISBN 978-80-246-1842-5</nowiki>. * ŘEZNÍK, Miloš, (2010). ''Dějiny Polska v datech''. Praha: Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Dejiny Poľska]] * [[Poľská ľudová republika]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * FRIEDL, Jiří et al, (2017). ''Dějiny Polska.'' Praha: NLN, s.r.o., 2017. ISBN 978-80-7422-306-8. 67w1qgwzz372rd4ym1wx1msq7g6cy7c 0 754626 8357068 2026-08-16T21:31:28Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Povstanie v NDR v roku 1953" v rámci stránky ,, Studená vojna". 8357068 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Povstanie v NDR v roku 1953|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=Bundesarchiv Bild 175-14676, Leipzig, Reichsgericht, russischer Panzer.jpg|text k obr=Fotografia sovietskeho tanku IS-2 počas potlačenia povstania.|dátum=[[16. jún|16.]]{{--}}[[18. jún]] [[1953]]|miesto=[[Nemecká demokratická republika]]|casus belli=zvýšenie pracovných noriem požiadavky zníženia cien potravín vyhlásenie slobodných volieb|výsledok=potlačenie povstania|protivník1=robotníci východonemeckí občania|protivník2=[[Nemecká demokratická republika]]<br/>[[Sovietsky zväz]]}}'''Povstanie v NDR v roku 1953''' bolo ozbrojené povstanie v dňoch [[16. jún|16.]] až [[18. jún|18. júna]] roku [[1953]] na území vtedajšej [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]]. Bolo takisto prvým povstaním krátko po nastolení sovietskej okupácie v oblasti [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. Povstanie vypuklo dňa [[16. jún|16. júna]] roku [[1953]], štyri roky po založení [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]] medzi riekami [[Labe]] a [[Odra]]. Statisíce robotníkov vstúpilo do stávky. Počas demonštrácii sa požadovalo jednak odstúpenie vlády a ale aj slobodné voľby. Vzbúrení občania obsadili bašty straníckeho a štátneho aparátu. Dokonca boli prepadnuté väznice ale aj policajné stanice. Zdalo sa, že diktatúra socialistickej zjednotenej strany Nemecka môže padnúť. Napokon však zasiahli sovietske vojská, ktoré povstanie tvrdo potlačili. == Hospodárske napätie == V dňoch [[9. júl|9.]] až [[12. júl|12. júla]] roku [[1952]] sa uskutočnila druhá stranícka konferencia, počas ktorej Jednotná socialistická strana Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands – SED) uzniesla pre „plánovité výstavbe socializmu“ v [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republike]]. V skutočnosti išlo o ďalšiu vlnu vyvlastňovania a politického prenasledovania. Urýchlená stalinizácia viedla novozaloženú socialistickú krajinu priamo do krízy politických štruktúr. Práve v dôsledku silných represii, znižovania životnej úrovne a zbrojení, ktoré militarizovalo spoločnosť, rýchlo stúpali počty utečencov. Iba v marci roku [[1953]] opustilo územie [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]] až 60 000 obyvateľov. Za celý rok to bolo až 30 000 ľudí. Tento masový únik obyvateľstva bol priamym dôsledkom štátneho uznesenia z leta roku [[1952]]. Podľa Stalinovej doktríny o „zostrování triedneho boja“ pri výstavbe socializmu považovala strana toto spoločenské napätie a konflikty za prospešné a produktívne. == Rast napätia == Dňa [[5. marec|5. marca]] roku [[1953]] skonal v [[Moskva|Moskve]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] ako [[generalissimus]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Medzi obyvateľstvom sa rozšírilo presvedčenie o tom, že Stalinova smrť bola zvratom nielen pre existenciu Sovietskeho zväzu ale aj pre Nemeckú demokratickú republiku. Napriek masovej migrácii východonemeckého obyvateľstva sa po marci roku [[1953]] hospodárske a politické represie neustále vyostrovali. Rýchly odklon moskovských následníkov od [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] do [[Berlín|Berlína]] nedoľahol. Dňa [[28. máj|28. mája]] roku [[1953]] sa východonemecká vláda rozhodla pre ďalšie zvyšovanie pracovných noriem, ktoré znamenalo skrátenie miezd robotníkov. == Diplomacia bez úspechu == Začiatkom júna roku [[1953]] odišli vrchní predstavitelia SED smerom do [[Moskva|Moskvy]]. Tam dostali nariadenie o tom, aby východonemeckí súdruhovia ukončili svoj experiment stalinských praktík. Po návratu delegácie prebehlo v dňoch [[5. jún|5.]] až [[6. jún|6. júna]] krízové zasadanie politbyra. Tam sa rozhodlo o zlepšení životnej úrovne a o skončení stalinskej línie. Vedenie SED však ponechalo v platnosti zvýšené pracovné normy pre robotníkov, čím sa konflikt vyostroval. Tieto rozhodnutia mali dvojaký účinok. Spoločnosť vnímala zmenu politiky ako vyjadrenie slabosti SED a zároveň robotníci sa cítili znevýhodnení. V Berlíne sa navyše povrávalo o tom, že prezident [[Wilhelm Pieck]] utiekol s dcérou smerom do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a Otto Grotewohl, [[Walter Ulbricht]] a ďalší ministri sa pre chyby, ktorých sa dopustili obesili alebo boli zatknutí. Tieto fámy živili domnienku, že SED už nie je schopná zvládnuť napätú hospodársku situáciu. == Prológ povstania == Dňa [[17. jún|17. júna]] roku [[1953]] vypuklo Ľudové povstanie na streche nemocnice vo Friedrichshainu a zároveň na streche bytoviek na Stalinallee. Predvoj revolty tvorili práve robotníci. Protesty sa následne rozrástli jednak v Berlíne ale aj v rozsiahlych častiach Nemeckej demokratickej republiky. Robotníci žiadali od straníckeho vedenia odvolať zvýšenie noriem. Oficiálna propaganda povstania robotníkov priamo vyprovokovala. Okrem Berlína, kde mala revolta svoj pôvod, ďalšie ohniská prepukli v oblasti stredného Nemecka, menovite v priemyselnej oblasti ako Lipsko, Brandenburgu an der Havel a Jene. Ozbrojené sily, presnejšie Ľudová polícia, Štátna bezpečnosť a Kasernovaná ľudová polícia, nedokázali mať napätú situáciu pod kontrolou. Demonštrantom sa podarilo strhnúť sovietsku vlajku z [[Brandenburská brána|Brandenburskej brány]] a spáliť ju. Keď sa popoludní pokúšali vyvesiť nemeckú zástavu, sovietski vojaci spustili paľbu zo samopalov. Demonštranti sa usilovali skoncovať so sovietizáciou verejnosti, čo sprevádzala obnova národných symbolov. == Konečné potlačenie a dosah == Po krátkom čase však nastal vo [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] zásadný obrat. Keď sa sovietsky miestodržiteľ, komisár menom Vladimír Semjonov stretol s [[Walter Ulbricht|Walterom Ulbrichtom]], dohodli sa na prípadnom zaistení sovietskych jednotiek smerom k západnému Berlínu. Keď však skoro ráno prišli do [[Moskva|Moskvy]] prvé správy o demonštráciách, naliehal minister obrany menom [[Nikolaj Alexandrovič Bulganin|Nikolaj Bulganin]] pre nasadenie tankov proti vzbúrencom. Popoludní bolo jasné, že východonemecká polícia situáciu nezvládala. Sovietske vedenie rozhodlo o výnimočnom stave. Vyslalo do Nemecka šéfa generálneho štábu [[Červená armáda|Červenej armády]], menovite maršala Vasilija Sokolovského, ktorý mal ako vrchný veliteľ všetkých ozbrojených a bezpečnostných síl pôsobiacich na území Nemeckej demokratickej republiky protesty potlačiť. Ako sa však povstanie rýchlo rozrástlo, tak rýchlo bolo potlačené, keďže sovietska vojenská mašinéria, ktorá mala skúsenosti z iba nedávno skončenej [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. V čase 12. 45 hod. padli prvé výstrely, keď demonštranti odmietli poslúchnuť rozkazy. V čase 13. hodiny bol vyhlásený [[výnimočný stav]]. Zhromaždenie viac než troch osôb bolo zakázané. V čase medzi 21. hodinou večer a 5. hodinou ráno bolo zakázané zdržiavať sa vonku na ulici. V čase 16. 30 oznámil vrchný veliteľ sovietskych ozbrojených síl v Nemeckej demokratickej republike menom [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]], že hlavné vládne a administratívne budovy boli zaistené sovietskymi vojakmi ale aj to, že tanky a obrnené transportéry rozohnali posledných demonštrantov. == Dôsledky == Povstanie zo dňa [[17. jún|17. júna]] napokon stroskotalo a malo ďalšie dôsledky pre obyvateľov [[Nemecká demokratická republika|Východného Nemecka]]. Obyvateľstvo si uvedomilo to, že práve otvorená vzbura proti komunistickému systému je bez zmyslu, ak je politický systém chránený zbraňami sovietskej okupačnej moci. Dňa [[1. august|1. augusta]] roku [[1953]] bolo zatknutých prinajmenšom 13 000 osôb, z ktorých viac než 1 600 skončilo odsúdených k dlhoročným trestom. Dve osoby skončili navyše na popravisku. Sovietske vojenské súdy naviac odsúdili niekoľko 100 osôb k dlhoročným núteným prácam, ktoré museli vykonávať uprostred trestných táborov v ruskom meste Vorkut. Vybudoval sa teda nový bezpečnostný aparát. Zároveň sa vláda snažila zmierniť nálady obyvateľstva značnými sociálnymi dávkami. Roku [[1954]] sa [[Sovietsky zväz]] zriekol reparácii, čím v konečnom dôsledku pomohol východonemeckej ekonomike. Paradoxom samotných udalostí bolo to, že predseda vlády menom [[Walter Ulbricht]], ktorý už nemal v politbyre väčšinovú podporu, zostal vo svojom úrade ešte ďalších osemnásť rokov. Hlavné požiadavky povstalcov a to presnejšie odstúpenie vlády, slobodné voľby a konečné zjednotenie Nemecka, boli splnené až na jeseň roku [[1989]]. Stalo sa tak vtedy, keď práve generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu menom [[Michail Sergejevič Gorbačov]] prikázal sovietskym vojakom to, aby sa zdržali v kasárňach.<ref>{{Citácia periodika|titul=A forgotten uprising? Recollections of June 17, 1953, in Germany (since 1953 until now)|url=https://www.researchgate.net/publication/348043215_A_forgotten_uprising_Recollections_of_June_17_1953_in_Germany_since_1953_until_now|periodikum=Soudobé dějiny|dátum=2020-12-20|dátum prístupu=2026-08-16|ročník=27|strany=213–234|doi=10.51134/sod.2020.013|meno=Jan|priezvisko=Behrends}}</ref> == Referencie == == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Dejiny Nemecka]] * [[Nemecká demokratická republika]] == Zdroj == * https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no24/143-155.pdf * https://www.researchgate.net/publication/348043215_A_forgotten_uprising_Recollections_of_June_17_1953_in_Germany_since_1953_until_now 1vaiq1r4cgaclgdhgiocaivotnapldx 8357099 8357068 2026-08-16T22:56:26Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8357099 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Povstanie v NDR v roku 1953|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=Bundesarchiv Bild 175-14676, Leipzig, Reichsgericht, russischer Panzer.jpg|text k obr=Fotografia sovietskeho tanku IS-2 počas potlačenia povstania.|dátum=[[16. jún|16.]]{{--}}[[18. jún]] [[1953]]|miesto=[[Nemecká demokratická republika]]|casus belli=zvýšenie pracovných noriem<br>požiadavky zníženia cien potravín<br>vyhlásenie slobodných volieb|výsledok=potlačenie povstania|protivník1=robotníci<br>východonemeckí občania|protivník2=[[Nemecká demokratická republika]]<br/>[[Sovietsky zväz]]}} '''Povstanie v NDR v roku 1953''' bolo ozbrojené povstanie v dňoch [[16. jún|16.]] až [[18. jún|18. júna]] roku [[1953]] na území vtedajšej [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]]. Bolo takisto prvým povstaním krátko po nastolení sovietskej okupácie v oblasti [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. Povstanie vypuklo dňa [[16. jún|16. júna]] roku [[1953]], štyri roky po založení [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]] medzi riekami [[Labe]] a [[Odra]]. Statisíce robotníkov vstúpilo do stávky. Počas demonštrácii sa požadovalo jednak odstúpenie vlády a ale aj slobodné voľby. Vzbúrení občania obsadili bašty straníckeho a štátneho aparátu. Dokonca boli prepadnuté väznice ale aj policajné stanice. Zdalo sa, že diktatúra socialistickej zjednotenej strany Nemecka môže padnúť. Napokon však zasiahli sovietske vojská, ktoré povstanie tvrdo potlačili. == Hospodárske napätie == V dňoch [[9. júl|9.]] až [[12. júl|12. júla]] roku [[1952]] sa uskutočnila druhá stranícka konferencia, počas ktorej Jednotná socialistická strana Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands – SED) uzniesla pre „plánovité výstavbe socializmu“ v [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republike]]. V skutočnosti išlo o ďalšiu vlnu vyvlastňovania a politického prenasledovania. Urýchlená stalinizácia viedla novozaloženú socialistickú krajinu priamo do krízy politických štruktúr. Práve v dôsledku silných represii, znižovania životnej úrovne a zbrojení, ktoré militarizovalo spoločnosť, rýchlo stúpali počty utečencov. Iba v marci roku [[1953]] opustilo územie [[Nemecká demokratická republika|Nemeckej demokratickej republiky]] až 60 000 obyvateľov. Za celý rok to bolo až 30 000 ľudí. Tento masový únik obyvateľstva bol priamym dôsledkom štátneho uznesenia z leta roku [[1952]]. Podľa Stalinovej doktríny o „zostrování triedneho boja“ pri výstavbe socializmu považovala strana toto spoločenské napätie a konflikty za prospešné a produktívne. == Rast napätia == Dňa [[5. marec|5. marca]] roku [[1953]] skonal v [[Moskva|Moskve]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]] ako [[generalissimus]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Medzi obyvateľstvom sa rozšírilo presvedčenie o tom, že Stalinova smrť bola zvratom nielen pre existenciu Sovietskeho zväzu ale aj pre Nemeckú demokratickú republiku. Napriek masovej migrácii východonemeckého obyvateľstva sa po marci roku [[1953]] hospodárske a politické represie neustále vyostrovali. Rýchly odklon moskovských následníkov od [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] do [[Berlín|Berlína]] nedoľahol. Dňa [[28. máj|28. mája]] roku [[1953]] sa východonemecká vláda rozhodla pre ďalšie zvyšovanie pracovných noriem, ktoré znamenalo skrátenie miezd robotníkov. == Diplomacia bez úspechu == Začiatkom júna roku [[1953]] odišli vrchní predstavitelia SED smerom do [[Moskva|Moskvy]]. Tam dostali nariadenie o tom, aby východonemeckí súdruhovia ukončili svoj experiment stalinských praktík. Po návratu delegácie prebehlo v dňoch [[5. jún|5.]] až [[6. jún|6. júna]] krízové zasadanie politbyra. Tam sa rozhodlo o zlepšení životnej úrovne a o skončení stalinskej línie. Vedenie SED však ponechalo v platnosti zvýšené pracovné normy pre robotníkov, čím sa konflikt vyostroval. Tieto rozhodnutia mali dvojaký účinok. Spoločnosť vnímala zmenu politiky ako vyjadrenie slabosti SED a zároveň robotníci sa cítili znevýhodnení. V Berlíne sa navyše povrávalo o tom, že prezident [[Wilhelm Pieck]] utiekol s dcérou smerom do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] a Otto Grotewohl, [[Walter Ulbricht]] a ďalší ministri sa pre chyby, ktorých sa dopustili obesili alebo boli zatknutí. Tieto fámy živili domnienku, že SED už nie je schopná zvládnuť napätú hospodársku situáciu. == Prológ povstania == Dňa [[17. jún|17. júna]] roku [[1953]] vypuklo Ľudové povstanie na streche nemocnice vo Friedrichshainu a zároveň na streche bytoviek na Stalinallee. Predvoj revolty tvorili práve robotníci. Protesty sa následne rozrástli jednak v Berlíne ale aj v rozsiahlych častiach Nemeckej demokratickej republiky. Robotníci žiadali od straníckeho vedenia odvolať zvýšenie noriem. Oficiálna propaganda povstania robotníkov priamo vyprovokovala. Okrem Berlína, kde mala revolta svoj pôvod, ďalšie ohniská prepukli v oblasti stredného Nemecka, menovite v priemyselnej oblasti ako Lipsko, Brandenburgu an der Havel a Jene. Ozbrojené sily, presnejšie Ľudová polícia, Štátna bezpečnosť a Kasernovaná ľudová polícia, nedokázali mať napätú situáciu pod kontrolou. Demonštrantom sa podarilo strhnúť sovietsku vlajku z [[Brandenburská brána|Brandenburskej brány]] a spáliť ju. Keď sa popoludní pokúšali vyvesiť nemeckú zástavu, sovietski vojaci spustili paľbu zo samopalov. Demonštranti sa usilovali skoncovať so sovietizáciou verejnosti, čo sprevádzala obnova národných symbolov. == Konečné potlačenie a dosah == Po krátkom čase však nastal vo [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]] zásadný obrat. Keď sa sovietsky miestodržiteľ, komisár menom Vladimír Semjonov stretol s [[Walter Ulbricht|Walterom Ulbrichtom]], dohodli sa na prípadnom zaistení sovietskych jednotiek smerom k západnému Berlínu. Keď však skoro ráno prišli do [[Moskva|Moskvy]] prvé správy o demonštráciách, naliehal minister obrany menom [[Nikolaj Alexandrovič Bulganin|Nikolaj Bulganin]] pre nasadenie tankov proti vzbúrencom. Popoludní bolo jasné, že východonemecká polícia situáciu nezvládala. Sovietske vedenie rozhodlo o výnimočnom stave. Vyslalo do Nemecka šéfa generálneho štábu [[Červená armáda|Červenej armády]], menovite maršala Vasilija Sokolovského, ktorý mal ako vrchný veliteľ všetkých ozbrojených a bezpečnostných síl pôsobiacich na území Nemeckej demokratickej republiky protesty potlačiť. Ako sa však povstanie rýchlo rozrástlo, tak rýchlo bolo potlačené, keďže sovietska vojenská mašinéria, ktorá mala skúsenosti z iba nedávno skončenej [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. V čase 12. 45 hod. padli prvé výstrely, keď demonštranti odmietli poslúchnuť rozkazy. V čase 13. hodiny bol vyhlásený [[výnimočný stav]]. Zhromaždenie viac než troch osôb bolo zakázané. V čase medzi 21. hodinou večer a 5. hodinou ráno bolo zakázané zdržiavať sa vonku na ulici. V čase 16. 30 oznámil vrchný veliteľ sovietskych ozbrojených síl v Nemeckej demokratickej republike menom [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]], že hlavné vládne a administratívne budovy boli zaistené sovietskymi vojakmi ale aj to, že tanky a obrnené transportéry rozohnali posledných demonštrantov. == Dôsledky == Povstanie zo dňa [[17. jún|17. júna]] napokon stroskotalo a malo ďalšie dôsledky pre obyvateľov [[Nemecká demokratická republika|Východného Nemecka]]. Obyvateľstvo si uvedomilo to, že práve otvorená vzbura proti komunistickému systému je bez zmyslu, ak je politický systém chránený zbraňami sovietskej okupačnej moci. Dňa [[1. august|1. augusta]] roku [[1953]] bolo zatknutých prinajmenšom 13 000 osôb, z ktorých viac než 1 600 skončilo odsúdených k dlhoročným trestom. Dve osoby skončili navyše na popravisku. Sovietske vojenské súdy naviac odsúdili niekoľko 100 osôb k dlhoročným núteným prácam, ktoré museli vykonávať uprostred trestných táborov v ruskom meste Vorkut. Vybudoval sa teda nový bezpečnostný aparát. Zároveň sa vláda snažila zmierniť nálady obyvateľstva značnými sociálnymi dávkami. Roku [[1954]] sa [[Sovietsky zväz]] zriekol reparácii, čím v konečnom dôsledku pomohol východonemeckej ekonomike. Paradoxom samotných udalostí bolo to, že predseda vlády menom [[Walter Ulbricht]], ktorý už nemal v politbyre väčšinovú podporu, zostal vo svojom úrade ešte ďalších osemnásť rokov. Hlavné požiadavky povstalcov a to presnejšie odstúpenie vlády, slobodné voľby a konečné zjednotenie Nemecka, boli splnené až na jeseň roku [[1989]]. Stalo sa tak vtedy, keď práve generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu menom [[Michail Sergejevič Gorbačov]] prikázal sovietskym vojakom to, aby sa zdržali v kasárňach.<ref>{{Citácia periodika|titul=A forgotten uprising? Recollections of June 17, 1953, in Germany (since 1953 until now)|url=https://www.researchgate.net/publication/348043215_A_forgotten_uprising_Recollections_of_June_17_1953_in_Germany_since_1953_until_now|periodikum=Soudobé dějiny|dátum=2020-12-20|dátum prístupu=2026-08-16|ročník=27|strany=213–234|doi=10.51134/sod.2020.013|meno=Jan|priezvisko=Behrends}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Dejiny Nemecka]] * [[Nemecká demokratická republika]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * [https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no24/143-155.pdf] * [https://www.researchgate.net/publication/348043215_A_forgotten_uprising_Recollections_of_June_17_1953_in_Germany_since_1953_until_now] h3kiifg5o3kctboijcvfvrog2eyft7y 0 754627 8357078 2026-08-16T21:51:03Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Herakleitos z Efezu]] na [[Hérákleitos.]] 8357078 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hérákleitos.]] gcylx2p7xygrjph73utsxtgceo5wtqa 8357079 8357078 2026-08-16T21:53:23Z Maximilián Fedora 259749 Odstránený obsah stránky 8357079 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 8357083 8357079 2026-08-16T21:56:22Z Maximilián Fedora 259749 Revízia [[Special:Diff/8357079|8357079]] používateľa [[Special:Contributions/Maximilián Fedora|Maximilián Fedora]] ([[User talk:Maximilián Fedora|diskusia]]) bola vrátená 8357083 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hérakleitos]] eo26nffd6nu5ltgc3hwbyex3x1quo2i 0 754628 8357080 2026-08-16T21:55:21Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8357080 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Claude Samard | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, bubeník a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = Claude Samard Polikar | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto narodenia = [[]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Le Grand Orchestre De Claude Samard, Les Enfoirés, Les Touristes, The Claude Samard Band | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Hrá na nástrojoch = [[]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1990]]{{--}}súč. | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} '''Claude Samard''' alebo '''Claude Polikar''' (* [[]], [[]]) je [[Francúzsko|francúzsky]], hudobník, aranžér a zvukový technik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Claude Samard | url = https://www.discogs.com/artist/307643-Claude-Samard | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = fr}}</ref> == Životopis == == Diskografia == == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.claudesamardpolikar.com/ Oficiálny web] * [https://www.discogs.com/artist/307643-Claude-Samard?srsltid=AfmBOorCKJDtkeMWm8c4LaOtVwpasvZWpNPjrIHUMLoDX9qYDs1ERe9w Claude Samard] na [[Discogs]] <!-- * {{Csfd meno|id=}} --> * {{Imdb meno|id=0759684}} * {{Fdb meno|id=237422}} * {{Kinobox meno|id=1708309}} * {{AlloCiné meno|id=554362}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Samard, Claude}} [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Francúzski hudobní aranžéri]] [[Kategória:Francúzski ]] [[Kategória:Francúzski hudobní režiséri]] 22klk3jvu18jkt5zq6fm49hzvi61gdw 0 754629 8357081 2026-08-16T21:55:42Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8357081 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Claude Samard]] 576frsyr4kfqpsy1bvsakm4fffwrssa 0 754630 8357084 2026-08-16T21:56:56Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8357084 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Claude Samard]] 576frsyr4kfqpsy1bvsakm4fffwrssa 0 754631 8357085 2026-08-16T21:57:22Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8357085 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Claude Samard]] 576frsyr4kfqpsy1bvsakm4fffwrssa 0 754633 8357105 2026-08-16T23:35:39Z LoverofBattle12 246706 Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Čínska občianska vojna (1946 - 1949)" v rámci rozlišovacej stránky ,, Čínska občianska vojna" a ,, Zoznam vojen". 8357105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Čínska občianska vojna (1946 – 1949)|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=1967-10 辽沈战役后第四野战军攻入山海关.jpg|text k obr=Poľná armáda zorganizovaná čínskymi komunistami počas vojenskej kampane Liao-šen s cieľom prekročiť priesmyk Šan-chaj-kuan (október 1948).|dátum=[[1946]] - [[1949]]|miesto=[[Čína]]|výsledok=vojenské víťazstvo čínskych komunistov nastolenie komunistickej moci v Číne zásluhou Mao Ce-Tunga presun nacionalistického prezidenta Čankajška smerom na ostrov Taiwan a vytvorenie Čínskej republiky|protivník1=[[Komunistická strana Číny]]|protivník2=[[Čínska republika (1912 – 1949)]]<br/>[[Kuomintang]]|velitel1=[[Mao Ce-tung]]|velitel2=[[Čankajšek]]}}'''Čínska občianska vojna v rokoch 1946 až 1949''' bola [[Občianska vojna|občianskou vojnou]] medzi [[Nacionalizmus|nacionalistickými]] armádami z politickej strany [[Kuomintang]] na jednej strane a [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickými vojakmi]] na strane druhej na území [[Čína|Číny]]. Vojna prepukla roku [[1946]], keď sa sovietska armáda stiahla z územia [[Mandžusko|Mandžuska]], čím poskytla zázemie [[Komunistická strana Číny|komunistom]] pod vedením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tunga]]. Skončila sa začiatkom októbra roku [[1949]], keď [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] oficiálne vyhlásil vznik [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]]. == Budovanie zázemia == Roku [[1945]] sa podarilo [[Červená armáda|Červenej armáde]] zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] obsadiť územie [[Mandžusko|Mandžuska]] po japonskej okupácii. Samotný región bol už v tom čase známy predovšetkým ako základňa komunistických vojakov, ktorých viedol [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]]. O rok neskôr sa sovietske vojská stiahli preč z [[Mandžusko|Mandžuska]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=John B|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=419}}</ref> Po nastolení mieru v auguste roku [[1945]] boli ozbrojenci z [[Kuomintang|Kuomintangu]] dvakrát silnejšie než komunistická armáda. Navyše mali výhodu, ktorou bola podpora [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] v dodávkach výzbroje a podpore námorníctva. [[Kuomintang]] ovládal takisto všetky veľké mesta a väčšinu územia Číny. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KING|meno=Fairbank John|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha: NLN, s.r.o|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=552}}</ref> V tom čase sa utvorila dvojaká moc nad územím samotnej [[Čína|Číny]]. Nacionalistická politická strana [[Kuomintang]] mala pod kontrolou severnú časť (Šan-si, Čchachar, Che-pej, Suej-jüan, Šan-tung a Che-nan) a údolie rieky Jang´c. Zároveň to bola [[Kuomintang]], ktorá dostávala podporu od svetového imperializmu, menovite od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Dôkazom bolo to, že do roku [[1946]] sa podarilo [[Spojené štáty|USA]] vycvičiť viacero kuomintangských vojakov a vyzbrojiť 45. divíziu. Ľudové vojská, ktoré viedla Komunistická strana Číny, mali podporu obyvateľstva oslobodených území sovietskou armádou. Ozbrojenci Ľudovej armády, od roku [[1947]] známej ako [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]], si vytýčili za cieľ boj za spravodlivú vec národného a sociálneho oslobodenia čínskeho ľudu, čo posilňovalo ich vysokú bojovú morálku. <ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=540 - 541|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA}}</ref> == Podpora komunistov == Po roku [[1946]] sa podarilo [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strane Číny]] upevniť si politickú moc v prostredí roľníkov najprv v oblasti severočínskych dedín. Jej vládny program sa zameriaval pre presadenie pozemkovej reformy, ktorá bola inak od časti jednotné fronty vcelku zanedbávaná. [[Pozemková reforma v Čínskej ľudovej republike|Pozemková reforma]] znamenala vyvlastnenie a neutralizáciu alebo zničenie ekonomickej a sociálnej moci statkárov a ostatných miestnych boháčov pri súčasnom zlepšení postavení aktivít práve z radov chudobných roľníkov, ktorí mohli pod záštitou [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] ovládnuť dediny. Keď boli bohatí roľníci takto zneškodnení nebo redukovaní, komunistické vedení mohlo prikročiť k ďalším reformám. Cieľom tejto rozsiahlej kampane bolo zachovať komunistickej armáde podporu vidieka v celé severnej [[Čína|Číne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KING|meno=Fairbank John|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=555}}</ref> == Vzplanutie bojovej iskry == V polovici roku [[1946]] mal [[Kuomintang]] značnú vojenskú prevahu, pričom spolu s vládnymi kruhmi [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] sa rozhodol rozdrviť čínske demokratické sily. [[Čankajšek|Čankajškova]] armáda disponovala silou až 4,3 miliónov vojakov, z toho 2 milióny boli v pravidelných útvaroch. [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] predstavovala silu 1, 2 miliónov bojovníkov. Napokon dňa [[26. jún|26. júna]] roku [[1946]] začali [[Kuomintang|nacionalistickí ozbrojenci]] otvorený boj proti [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickým vojakom]] na území strednej [[Čína|Číny]]. <ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=547 - 548|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA}}</ref> == Nacionalisti z Kuomintangu v presile == Počas prvého roku občianskej vojny zaznamenala nacionalistická strana [[Kuomintang]] značné vojenské úspechy proti [[Komunistická strana Číny|komunistom]]. Vojenskému letectvu nacionalistov sa podarilo úspešne bombardovať hlavné mesto oslobodených oblastí Jen-an. Práve početná prevaha čínskych nacionalistov a lepšia výzbroj mali za následok to, že práve [[Kuomintang|Kuomintangu]] sa podarilo v prvých mesiacoch vojny zmocniť sa viac než 100 miest. Medzi nimi boli takisto veľké provincie ale aj okresy ako napríklad Čcheng-te, Čang-ťia-kchou, An-tung a Chuaj-jin. Samotné územie ovládané čínskymi komunistami sa zmenšilo až o 200 000 kilometrov štvorcových. Pre [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu]], [[Komunistická strana Číny|Komunistickú stranu Číny]] ale aj civilné obyvateľstvo pod kontrolou komunistov to bola vtedy silná rana na bojovom poli. == Zomknutie proti Kuomintangu == Protinárodná zahraničná a reakčná vnútorná politika proti [[Kuomintang|Kuomintangu]] prehlbovala v [[Čína|Číne]] politickú a hospodársku krízu. Zatiaľ čo na jednej strane to boli americké monopoly a kuomintangskí pohlavári, ktorí bohatli z vojny, na druhej strane národné hospodárstvo tvrdo upadalo. Priemyselná a remeselná výroba bola v úpadku. Počet ľudí bez práce sa zvyšoval. Desiatky miliónov ľudí trpelo [[Hladomor|hladomorom]]. V prvej polovici roka [[1947]] sa územím Číny prevalila veľká vlna demonštrácii a stávok. Podieľali sa na nich robotníci, [[inteligencia]] ale aj roľníci a mestská či dokonca národná [[buržoázia]]. Prebehlo viac než 3 000 stávok, ktorých sa zúčastnilo až 3 200 000 robotníkov zo [[Šanghaj|Šanghaja]], Tiencinu, [[Wu-chan|Wu-chanu]], [[Kanton (mesto)|Kantonu]] a Čching-taa a ďalších miest. Počas prvých mesiacov roku [[1947]] prepukli v 38 mestách pod kontrolou Kuomintangu ,, ryžové vzbury" ktorých sa zúčastnilo až 170 000 ľudí. Roľníci sa búrili proti odvodom. To vytváralo pre komunistov vhodné podmienky pre rozvíjanie partizánskeho hnutia v tyle [[Kuomintang|Kuomintangu]]. Zároveň to boli nacionalistickí vojaci, ktorí si medzi civilným obyvateľstvom počínali mimoriadne kruto. V polovici roku [[1947]] prenasledovali každého, kto požadoval národnú rovnoprávnosť alebo mal priateľské vzťahy so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Dňa [[28. február|28. februára]] roku [[1947]] prepuklo povstanie na ostrove Taiwan. Kuomintangskí vojaci ho však krvavo potlačili. V máji a júni roku [[1947]] prebehli študentské nepokoje proti hladu a vojne. Revolučné napätie malo v oblastiach silne kontrolovaných politikmi a vojakmi z [[Kuomintang|Kuomintangu]] to, že narušilo základy [[Čankajšek|Čankajškovej]] moci. Táto situácia umožnila [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] verbovanie nových vojakov a rozrastanie armády. Jej počet sa zvýšil až na 2 milióny vojakov. Zlepšila sa výzbroj a výstroj. Navyše Čankajškova nacionalistická armáda stratila počas jedného roka až 1 milión 200 000 vojakov. Neúspechy na fronte podkopali ich bojaschopnosť. Začal sa teda postupný rozklad Čankajškovej vojenskej moci. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=256 - 259}}</ref> == Protiútok komunistických síl a rozdrvenie nacionalistov == Na prelome mája a júna roku [[1947]] však začala [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] protiofenzívu na severovýchode krajiny. V júli roku [[1947]] už prevzala strategickú iniciatívu. V októbri roku [[1947]] vyzvalo najvyššie vedenie armády k doslovnému zvrhnutiu [[Čankajšek|Čankajškovho]] režimu. Od júla roku [[1947]] až do augusta roku [[1948]] sa podarilo [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] získať moc nad pôvodnou oblasťou kontrolovanou komunistami. Začiatkom novembra roku [[1948]] sa odohrala bitka medzi nacionalistickými a komunistickými ozbrojencami pri Shenyangu. Čínsky prezident [[Čankajšek]] stratil polovicu svojich vojakov. Počet vojakov [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]] sa zvýšil až na tri milióny. Od septembra roku [[1948]] až do januára roku [[1949]] boli hlavné sily [[Kuomintang|Čankajškovej nacionalistickej armády]] zničené, v dôsledku čoho sa podarilo [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] postúpiť na líniu rieky Chang Jiang. Dňa [[22. január|22. januára]] roku [[1949]] obsadili [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistické oddiely]] mesto [[Peking]]. Boje medzi nacionalistickými a komunistickými vojakmi boli zdĺhavé a doslovne krvavé. Iba počas vojenského obsadenia jednak mesta [[Peking]] a Tianjinu prišiel [[Kuomintang|Koumintang]] až o pol milióna vojakov. [[Čankajšek]] sa napokon vzdal funkcie prezidenta. Vo februári roku [[1949]] začala evakuácia nacionalistickej vlády smerom na [[Taiwan (ostrov)|ostrov Taiwan]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KREJČÍ|meno=Oskar|titul=Geopolitika Číny|vydanie=1|vydavateľ=Professional Publishing, s.r.o|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88260-51-6|strany=334 - 335}}</ref> == Konečné víťazstvo a vznik nového štátu == V máji roku [[1949]] získal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] veľkú podporu vidieckeho obyvateľstva. Potreboval však dobyť ešte ďalšie mestá. Napokon mesto [[Šanghaj]] padlo do rúk komunistickej armády bez väčších škôd. Dňa [[1. október|1. októbra]] roku [[1949]] vyhlásil [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] založenie [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]]. Poslednou pevnosťou, ktorá zostala v moci čínskych nacionalistov z [[Kuomintang|Kuomintangu]], bolo [[Kanton (mesto)|Kuang-čou]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] roku [[1949]] padla pevnosť do rúk [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]]. Až 1, 2 milióna obyvateľov bolo prinútených ujsť pred mocou komunistických politikov a vojakov. Novým útočiskom sa stal [[Taiwan (ostrov)|ostrov Taiwan]] vzdialený 160 kilometrov od čínskeho pobrežia. Dňa [[12. december|12. decembra]] roku [[1949]] tam vyhlásil už zosadený a bývalý prezident menom [[Čankajšek]] nový štátny útvar a to [[Taiwan|Čínsku republiku]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta: Mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-551-7915-5|strany=310 - 311}}</ref> == Uznanie v zahraničí == Dňa [[2. október|2. októbra]] roku [[1949]] uznala sovietska vláda novovytvorenú [[Čína|Čínsku ľudovú republiku]]. O dva dni neskôr, presnejšie dňa [[4. október|4. októbra]] toho istého roku prišlo diplomatické uznanie zo strany [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=527}}</ref> == Referencie == == Literatúra == * KING, Fairbank John, (1998). ''Dějiny Číny''. Praha: NLN, s.r.o., Nakladatelství lidové noviny, 1998. <nowiki>ISBN 80-7106-249-9</nowiki>. * KREJČÍ, Oskar, (2021). ''Geopolitika Číny''. Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. <nowiki>ISBN 978-80-88260-51-6</nowiki>. * NIKIFOROV, V.N., (1974). ''Nejnovnější dějiny Číny.'' Praha: Nakladatelství Svoboda, 1974. * TEEPLE, John B., (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar., 2004. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-551-0870-6|ISBN 80-551-0870-6]]. * SNOW, Peter. (2018). ''Dejiny sveta:'' ''Mapa za mapou''. Bratislava: Ikar, 2018. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-551-7915-5|ISBN 978-80-551-7915-5]]. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Čínska občianska vojna|Čínska občianska vojna (rozlišovacia stránka)]] * [[Čankajšek]] * [[Mao Ce-tung]] == Zdroj == * NAKLADATELSTVÍ SVOBODA, (1978). ''Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti.'' Praha: Nakladatelství Svoboda, 1978. 30lxch25ydbk0epgi4ktzwolrwwzeb2 8357177 8357105 2026-08-17T09:20:47Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií a typografie. 8357177 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Čínska občianska vojna (1946 – 1949)|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=1967-10 辽沈战役后第四野战军攻入山海关.jpg|text k obr=Poľná armáda zorganizovaná čínskymi komunistami počas vojenskej kampane Liao-šen s cieľom prekročiť priesmyk Šan-chaj-kuan (október [[1948]]).|dátum=[[1946]]{{--}}[[1949]]|miesto=[[Čína]]|výsledok=vojenské víťazstvo čínskych komunistov<br>nastolenie komunistickej moci v Číne zásluhou Mao Ce-Tunga<br>presun nacionalistického prezidenta Čankajška smerom na ostrov Taiwan a vytvorenie Čínskej republiky|protivník1=[[Komunistická strana Číny]]|protivník2=[[Čínska republika (1912 – 1949)]]<br/>[[Kuomintang]]|velitel1=[[Mao Ce-tung]]|velitel2=[[Čankajšek]]}} '''Čínska občianska vojna v rokoch 1946 až 1949''' bola [[Občianska vojna|občianskou vojnou]] medzi [[Nacionalizmus|nacionalistickými]] armádami z politickej strany [[Kuomintang]] na jednej strane a [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickými vojakmi]] na strane druhej na území [[Čína|Číny]]. Vojna prepukla roku [[1946]], keď sa sovietska armáda stiahla z územia [[Mandžusko|Mandžuska]], čím poskytla zázemie [[Komunistická strana Číny|komunistom]] pod vedením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tunga]]. Skončila sa začiatkom októbra roku [[1949]], keď [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] oficiálne vyhlásil vznik [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]]. == Budovanie zázemia == Roku [[1945]] sa podarilo [[Červená armáda|Červenej armáde]] zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] obsadiť územie [[Mandžusko|Mandžuska]] po japonskej okupácii. Samotný región bol už v tom čase známy predovšetkým ako základňa komunistických vojakov, ktorých viedol [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]]. O rok neskôr sa sovietske vojská stiahli preč z [[Mandžusko|Mandžuska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=John B|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=419}}</ref> Po nastolení mieru v auguste roku [[1945]] boli ozbrojenci z [[Kuomintang|Kuomintangu]] dvakrát silnejšie než komunistická armáda. Navyše mali výhodu, ktorou bola podpora [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] v dodávkach výzbroje a podpore námorníctva. [[Kuomintang]] ovládal takisto všetky veľké mesta a väčšinu územia Číny.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KING|meno=Fairbank John|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha: NLN, s.r.o|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=552}}</ref> V tom čase sa utvorila dvojaká moc nad územím samotnej [[Čína|Číny]]. Nacionalistická politická strana [[Kuomintang]] mala pod kontrolou severnú časť (Šan-si, Čchachar, Che-pej, Suej-jüan, Šan-tung a Che-nan) a údolie rieky Jang´c. Zároveň to bola [[Kuomintang]], ktorá dostávala podporu od svetového imperializmu, menovite od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Dôkazom bolo to, že do roku [[1946]] sa podarilo [[Spojené štáty|USA]] vycvičiť viacero kuomintangských vojakov a vyzbrojiť 45. divíziu. Ľudové vojská, ktoré viedla Komunistická strana Číny, mali podporu obyvateľstva oslobodených území sovietskou armádou. Ozbrojenci Ľudovej armády, od roku [[1947]] známej ako [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]], si vytýčili za cieľ boj za spravodlivú vec národného a sociálneho oslobodenia čínskeho ľudu, čo posilňovalo ich vysokú bojovú morálku.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=540 - 541|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA}}</ref> == Podpora komunistov == Po roku [[1946]] sa podarilo [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strane Číny]] upevniť si politickú moc v prostredí roľníkov najprv v oblasti severočínskych dedín. Jej vládny program sa zameriaval pre presadenie pozemkovej reformy, ktorá bola inak od časti jednotné fronty vcelku zanedbávaná. [[Pozemková reforma v Čínskej ľudovej republike|Pozemková reforma]] znamenala vyvlastnenie a neutralizáciu alebo zničenie ekonomickej a sociálnej moci statkárov a ostatných miestnych boháčov pri súčasnom zlepšení postavení aktivít práve z radov chudobných roľníkov, ktorí mohli pod záštitou [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] ovládnuť dediny. Keď boli bohatí roľníci takto zneškodnení nebo redukovaní, komunistické vedení mohlo prikročiť k ďalším reformám. Cieľom tejto rozsiahlej kampane bolo zachovať komunistickej armáde podporu vidieka v celé severnej [[Čína|Číne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KING|meno=Fairbank John|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=555}}</ref> == Vzplanutie bojovej iskry == V polovici roku [[1946]] mal [[Kuomintang]] značnú vojenskú prevahu, pričom spolu s vládnymi kruhmi [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] sa rozhodol rozdrviť čínske demokratické sily. [[Čankajšek|Čankajškova]] armáda disponovala silou až 4,3 miliónov vojakov, z toho 2 milióny boli v pravidelných útvaroch. [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] predstavovala silu 1, 2 miliónov bojovníkov. Napokon dňa [[26. jún|26. júna]] roku [[1946]] začali [[Kuomintang|nacionalistickí ozbrojenci]] otvorený boj proti [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickým vojakom]] na území strednej [[Čína|Číny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=547 - 548|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA}}</ref> == Nacionalisti z Kuomintangu v presile == Počas prvého roku občianskej vojny zaznamenala nacionalistická strana [[Kuomintang]] značné vojenské úspechy proti [[Komunistická strana Číny|komunistom]]. Vojenskému letectvu nacionalistov sa podarilo úspešne bombardovať hlavné mesto oslobodených oblastí Jen-an. Práve početná prevaha čínskych nacionalistov a lepšia výzbroj mali za následok to, že práve [[Kuomintang|Kuomintangu]] sa podarilo v prvých mesiacoch vojny zmocniť sa viac než 100 miest. Medzi nimi boli takisto veľké provincie ale aj okresy ako napríklad Čcheng-te, Čang-ťia-kchou, An-tung a Chuaj-jin. Samotné územie ovládané čínskymi komunistami sa zmenšilo až o 200 000 kilometrov štvorcových. Pre [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu]], [[Komunistická strana Číny|Komunistickú stranu Číny]] ale aj civilné obyvateľstvo pod kontrolou komunistov to bola vtedy silná rana na bojovom poli. == Zomknutie proti Kuomintangu == Protinárodná zahraničná a reakčná vnútorná politika proti [[Kuomintang|Kuomintangu]] prehlbovala v [[Čína|Číne]] politickú a hospodársku krízu. Zatiaľ čo na jednej strane to boli americké monopoly a kuomintangskí pohlavári, ktorí bohatli z vojny, na druhej strane národné hospodárstvo tvrdo upadalo. Priemyselná a remeselná výroba bola v úpadku. Počet ľudí bez práce sa zvyšoval. Desiatky miliónov ľudí trpelo [[Hladomor|hladomorom]]. V prvej polovici roka [[1947]] sa územím Číny prevalila veľká vlna demonštrácii a stávok. Podieľali sa na nich robotníci, [[inteligencia]] ale aj roľníci a mestská či dokonca národná [[buržoázia]]. Prebehlo viac než 3 000 stávok, ktorých sa zúčastnilo až 3 200 000 robotníkov zo [[Šanghaj|Šanghaja]], Tiencinu, [[Wu-chan|Wu-chanu]], [[Kanton (mesto)|Kantonu]] a Čching-taa a ďalších miest. Počas prvých mesiacov roku [[1947]] prepukli v 38 mestách pod kontrolou Kuomintangu „ryžové vzbury” ktorých sa zúčastnilo až 170 000 ľudí. Roľníci sa búrili proti odvodom. To vytváralo pre komunistov vhodné podmienky pre rozvíjanie partizánskeho hnutia v tyle [[Kuomintang|Kuomintangu]]. Zároveň to boli nacionalistickí vojaci, ktorí si medzi civilným obyvateľstvom počínali mimoriadne kruto. V polovici roku [[1947]] prenasledovali každého, kto požadoval národnú rovnoprávnosť alebo mal priateľské vzťahy so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Dňa [[28. február|28. februára]] roku [[1947]] prepuklo povstanie na ostrove Taiwan. Kuomintangskí vojaci ho však krvavo potlačili. V máji a júni roku [[1947]] prebehli študentské nepokoje proti hladu a vojne. Revolučné napätie malo v oblastiach silne kontrolovaných politikmi a vojakmi z [[Kuomintang|Kuomintangu]] to, že narušilo základy [[Čankajšek|Čankajškovej]] moci. Táto situácia umožnila [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] verbovanie nových vojakov a rozrastanie armády. Jej počet sa zvýšil až na 2 milióny vojakov. Zlepšila sa výzbroj a výstroj. Navyše Čankajškova nacionalistická armáda stratila počas jedného roka až 1 milión 200 000 vojakov. Neúspechy na fronte podkopali ich bojaschopnosť. Začal sa teda postupný rozklad Čankajškovej vojenskej moci.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=256 - 259}}</ref> == Protiútok komunistických síl a rozdrvenie nacionalistov == Na prelome mája a júna roku [[1947]] však začala [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] protiofenzívu na severovýchode krajiny. V júli roku [[1947]] už prevzala strategickú iniciatívu. V októbri roku [[1947]] vyzvalo najvyššie vedenie armády k doslovnému zvrhnutiu [[Čankajšek|Čankajškovho]] režimu. Od júla roku [[1947]] až do augusta roku [[1948]] sa podarilo [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] získať moc nad pôvodnou oblasťou kontrolovanou komunistami. Začiatkom novembra roku [[1948]] sa odohrala bitka medzi nacionalistickými a komunistickými ozbrojencami pri Shenyangu. Čínsky prezident [[Čankajšek]] stratil polovicu svojich vojakov. Počet vojakov [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]] sa zvýšil až na tri milióny. Od septembra roku [[1948]] až do januára roku [[1949]] boli hlavné sily [[Kuomintang|Čankajškovej nacionalistickej armády]] zničené, v dôsledku čoho sa podarilo [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] postúpiť na líniu rieky Chang Jiang. Dňa [[22. január|22. januára]] roku [[1949]] obsadili [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistické oddiely]] mesto [[Peking]]. Boje medzi nacionalistickými a komunistickými vojakmi boli zdĺhavé a doslovne krvavé. Iba počas vojenského obsadenia jednak mesta [[Peking]] a Tianjinu prišiel [[Kuomintang|Koumintang]] až o pol milióna vojakov. [[Čankajšek]] sa napokon vzdal funkcie prezidenta. Vo februári roku [[1949]] začala evakuácia nacionalistickej vlády smerom na [[Taiwan (ostrov)|ostrov Taiwan]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KREJČÍ|meno=Oskar|titul=Geopolitika Číny|vydanie=1|vydavateľ=Professional Publishing, s.r.o|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88260-51-6|strany=334 - 335}}</ref> == Konečné víťazstvo a vznik nového štátu == V máji roku [[1949]] získal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] veľkú podporu vidieckeho obyvateľstva. Potreboval však dobyť ešte ďalšie mestá. Napokon mesto [[Šanghaj]] padlo do rúk komunistickej armády bez väčších škôd. Dňa [[1. október|1. októbra]] roku [[1949]] vyhlásil [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] založenie [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]]. Poslednou pevnosťou, ktorá zostala v moci čínskych nacionalistov z [[Kuomintang|Kuomintangu]], bolo [[Kanton (mesto)|Kuang-čou]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] roku [[1949]] padla pevnosť do rúk [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]]. Až 1, 2 milióna obyvateľov bolo prinútených ujsť pred mocou komunistických politikov a vojakov. Novým útočiskom sa stal [[Taiwan (ostrov)|ostrov Taiwan]] vzdialený 160 kilometrov od čínskeho pobrežia. Dňa [[12. december|12. decembra]] roku [[1949]] tam vyhlásil už zosadený a bývalý prezident menom [[Čankajšek]] nový štátny útvar a to [[Taiwan|Čínsku republiku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta: Mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-551-7915-5|strany=310 - 311}}</ref> == Uznanie v zahraničí == Dňa [[2. október|2. októbra]] roku [[1949]] uznala sovietska vláda novovytvorenú [[Čína|Čínsku ľudovú republiku]]. O dva dni neskôr, presnejšie dňa [[4. október|4. októbra]] toho istého roku prišlo diplomatické uznanie zo strany [[Česko-Slovensko|Československej republiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=527}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KING, Fairbank John, (1998). ''Dějiny Číny''. Praha: NLN, s.r.o., Nakladatelství lidové noviny, 1998. <nowiki>ISBN 80-7106-249-9</nowiki>. * KREJČÍ, Oskar, (2021). ''Geopolitika Číny''. Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. <nowiki>ISBN 978-80-88260-51-6</nowiki>. * NIKIFOROV, V.N., (1974). ''Nejnovnější dějiny Číny.'' Praha: Nakladatelství Svoboda, 1974. * TEEPLE, John B., (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar., 2004. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-551-0870-6|ISBN 80-551-0870-6]]. * SNOW, Peter. (2018). ''Dejiny sveta:'' ''Mapa za mapou''. Bratislava: Ikar, 2018. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-551-7915-5|ISBN 978-80-551-7915-5]]. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Čínska občianska vojna (rozlišovacia stránka)]] * [[Čankajšek]] * [[Mao Ce-tung]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NAKLADATELSTVÍ SVOBODA, (1978). ''Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti.'' Praha: Nakladatelství Svoboda, 1978. ovkhopcrnafj0uvx2fggi1wenamxk8i 8357208 8357177 2026-08-17T10:00:03Z LoverofBattle12 246706 8357208 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka|konflikt=Čínska občianska vojna (1946 – 1949)|súčasť=[[Studená vojna|Studenej vojny]]|obrázok=1967-10 辽沈战役后第四野战军攻入山海关.jpg|text k obr=Poľná armáda zorganizovaná čínskymi komunistami počas vojenskej kampane Liao-šen s cieľom prekročiť priesmyk Šan-chaj-kuan (október [[1948]]).|dátum=[[1946]]{{--}}[[1949]]|miesto=[[Čína]]|výsledok=vojenské víťazstvo čínskych komunistov<br>nastolenie komunistickej moci v Číne zásluhou Mao Ce-Tunga<br>presun nacionalistického prezidenta Čankajška smerom na ostrov Taiwan a vytvorenie Čínskej republiky|protivník1=[[Komunistická strana Číny]]|protivník2=[[Čínska republika (1912 – 1949)]]<br/>[[Kuomintang]]|velitel1=[[Mao Ce-tung]]|velitel2=[[Čankajšek]]}} '''Čínska občianska vojna v rokoch 1946 až 1949''' bola [[Občianska vojna|občianskou vojnou]] medzi [[Nacionalizmus|nacionalistickými]] armádami z politickej strany [[Kuomintang]] na jednej strane a [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickými vojakmi]] na strane druhej na území [[Čína|Číny]]. Vojna prepukla roku [[1946]], keď sa sovietska armáda stiahla z územia [[Mandžusko|Mandžuska]], čím poskytla zázemie [[Komunistická strana Číny|komunistom]] pod vedením [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tunga]]. Skončila sa začiatkom októbra roku [[1949]], keď [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] oficiálne vyhlásil vznik [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]]. == Budovanie zázemia == Roku [[1945]] sa podarilo [[Červená armáda|Červenej armáde]] zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] obsadiť územie [[Mandžusko|Mandžuska]] po japonskej okupácii. Samotný región bol už v tom čase známy predovšetkým ako základňa komunistických vojakov, ktorých viedol [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]]. O rok neskôr sa sovietske vojská stiahli preč z [[Mandžusko|Mandžuska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TEEPLE|meno=John B|titul=Kronika svetových dejín|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-551-0870-6|strany=419}}</ref> Po nastolení mieru v auguste roku [[1945]] boli ozbrojenci z [[Kuomintang|Kuomintangu]] dvakrát silnejšie než komunistická armáda. Navyše mali výhodu, ktorou bola podpora [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] v dodávkach výzbroje a podpore námorníctva. [[Kuomintang]] ovládal takisto všetky veľké mesta a väčšinu územia Číny.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KING|meno=Fairbank John|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha: NLN, s.r.o|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=552}}</ref> V tom čase sa utvorila dvojaká moc nad územím samotnej [[Čína|Číny]]. Nacionalistická politická strana [[Kuomintang]] mala pod kontrolou severnú časť (Šan-si, Čchachar, Che-pej, Suej-jüan, Šan-tung a Che-nan) a údolie rieky Jang´c. Zároveň to bola [[Kuomintang]], ktorá dostávala podporu od svetového imperializmu, menovite od [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]]. Dôkazom bolo to, že do roku [[1946]] sa podarilo [[Spojené štáty|USA]] vycvičiť viacero kuomintangských vojakov a vyzbrojiť 45. divíziu. Ľudové vojská, ktoré viedla Komunistická strana Číny, mali podporu obyvateľstva oslobodených území sovietskou armádou. Ozbrojenci Ľudovej armády, od roku [[1947]] známej ako [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]], si vytýčili za cieľ boj za spravodlivú vec národného a sociálneho oslobodenia čínskeho ľudu, čo posilňovalo ich vysokú bojovú morálku.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=540 - 541|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA}}</ref> == Podpora komunistov == Po roku [[1946]] sa podarilo [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strane Číny]] upevniť si politickú moc v prostredí roľníkov najprv v oblasti severočínskych dedín. Jej vládny program sa zameriaval pre presadenie pozemkovej reformy, ktorá bola inak od časti jednotné fronty vcelku zanedbávaná. [[Pozemková reforma v Čínskej ľudovej republike|Pozemková reforma]] znamenala vyvlastnenie a neutralizáciu alebo zničenie ekonomickej a sociálnej moci statkárov a ostatných miestnych boháčov pri súčasnom zlepšení postavení aktivít práve z radov chudobných roľníkov, ktorí mohli pod záštitou [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] ovládnuť dediny. Keď boli bohatí roľníci takto zneškodnení nebo redukovaní, komunistické vedení mohlo prikročiť k ďalším reformám. Cieľom tejto rozsiahlej kampane bolo zachovať komunistickej armáde podporu vidieka v celé severnej [[Čína|Číne]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KING|meno=Fairbank John|titul=Dějiny Číny|vydanie=1|vydavateľ=NLN, s.r.o|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7106-249-9|strany=555}}</ref> == Vzplanutie bojovej iskry == V polovici roku [[1946]] mal [[Kuomintang]] značnú vojenskú prevahu, pričom spolu s vládnymi kruhmi [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] sa rozhodol rozdrviť čínske demokratické sily. [[Čankajšek|Čankajškova]] armáda disponovala silou až 4,3 miliónov vojakov, z toho 2 milióny boli v pravidelných útvaroch. [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] predstavovala silu 1, 2 miliónov bojovníkov. Napokon dňa [[26. jún|26. júna]] roku [[1946]] začali [[Kuomintang|nacionalistickí ozbrojenci]] otvorený boj proti [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistickým vojakom]] na území strednej [[Čína|Číny]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=547 - 548|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA}}</ref> == Nacionalisti z Kuomintangu v presile == Počas prvého roku občianskej vojny zaznamenala nacionalistická strana [[Kuomintang]] značné vojenské úspechy proti [[Komunistická strana Číny|komunistom]]. Vojenskému letectvu nacionalistov sa podarilo úspešne bombardovať hlavné mesto oslobodených oblastí Jen-an. Práve početná prevaha čínskych nacionalistov a lepšia výzbroj mali za následok to, že práve [[Kuomintang|Kuomintangu]] sa podarilo v prvých mesiacoch vojny zmocniť sa viac než 100 miest. Medzi nimi boli takisto veľké provincie ale aj okresy ako napríklad Čcheng-te, Čang-ťia-kchou, An-tung a Chuaj-jin. Samotné územie ovládané čínskymi komunistami sa zmenšilo až o 200 000 kilometrov štvorcových. Pre [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínsku ľudovú oslobodeneckú armádu]], [[Komunistická strana Číny|Komunistickú stranu Číny]] ale aj civilné obyvateľstvo pod kontrolou komunistov to bola vtedy silná rana na bojovom poli. == Zomknutie proti Kuomintangu == Protinárodná zahraničná a reakčná vnútorná politika proti [[Kuomintang|Kuomintangu]] prehlbovala v [[Čína|Číne]] politickú a hospodársku krízu. Zatiaľ čo na jednej strane to boli americké monopoly a kuomintangskí pohlavári, ktorí bohatli z vojny, na druhej strane národné hospodárstvo tvrdo upadalo. Priemyselná a remeselná výroba bola v úpadku. Počet ľudí bez práce sa zvyšoval. Desiatky miliónov ľudí trpelo [[Hladomor|hladomorom]]. V prvej polovici roka [[1947]] sa územím Číny prevalila veľká vlna demonštrácii a stávok. Podieľali sa na nich robotníci, [[inteligencia]] ale aj roľníci a mestská či dokonca národná [[buržoázia]]. Prebehlo viac než 3 000 stávok, ktorých sa zúčastnilo až 3 200 000 robotníkov zo [[Šanghaj|Šanghaja]], Tiencinu, [[Wu-chan|Wu-chanu]], [[Kanton (mesto)|Kantonu]] a Čching-taa a ďalších miest. Počas prvých mesiacov roku [[1947]] prepukli v 38 mestách pod kontrolou Kuomintangu „ryžové vzbury” ktorých sa zúčastnilo až 170 000 ľudí. Roľníci sa búrili proti odvodom. To vytváralo pre komunistov vhodné podmienky pre rozvíjanie partizánskeho hnutia v tyle [[Kuomintang|Kuomintangu]]. Zároveň to boli nacionalistickí vojaci, ktorí si medzi civilným obyvateľstvom počínali mimoriadne kruto. V polovici roku [[1947]] prenasledovali každého, kto požadoval národnú rovnoprávnosť alebo mal priateľské vzťahy so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Dňa [[28. február|28. februára]] roku [[1947]] prepuklo povstanie na ostrove Taiwan. Kuomintangskí vojaci ho však krvavo potlačili. V máji a júni roku [[1947]] prebehli študentské nepokoje proti hladu a vojne. Revolučné napätie malo v oblastiach silne kontrolovaných politikmi a vojakmi z [[Kuomintang|Kuomintangu]] to, že narušilo základy [[Čankajšek|Čankajškovej]] moci. Táto situácia umožnila [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] verbovanie nových vojakov a rozrastanie armády. Jej počet sa zvýšil až na 2 milióny vojakov. Zlepšila sa výzbroj a výstroj. Navyše Čankajškova nacionalistická armáda stratila počas jedného roka až 1 milión 200 000 vojakov. Neúspechy na fronte podkopali ich bojaschopnosť. Začal sa teda postupný rozklad Čankajškovej vojenskej moci.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=NAKLADATELSTVÍ SVOBODA|titul=Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti|vydanie=1|vydavateľ=Nakladatelství Svoboda|miesto=Praha|rok=1978|strany=256 - 259}}</ref> == Protiútok komunistických síl a rozdrvenie nacionalistov == Na prelome mája a júna roku [[1947]] však začala [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda]] protiofenzívu na severovýchode krajiny. V júli roku [[1947]] už prevzala strategickú iniciatívu. V októbri roku [[1947]] vyzvalo najvyššie vedenie armády k doslovnému zvrhnutiu [[Čankajšek|Čankajškovho]] režimu. Od júla roku [[1947]] až do augusta roku [[1948]] sa podarilo [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] získať moc nad pôvodnou oblasťou kontrolovanou komunistami. Začiatkom novembra roku [[1948]] sa odohrala bitka medzi nacionalistickými a komunistickými ozbrojencami pri Shenyangu. Čínsky prezident [[Čankajšek]] stratil polovicu svojich vojakov. Počet vojakov [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]] sa zvýšil až na tri milióny. Od septembra roku [[1948]] až do januára roku [[1949]] boli hlavné sily [[Kuomintang|Čankajškovej nacionalistickej armády]] zničené, v dôsledku čoho sa podarilo [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde]] postúpiť na líniu rieky Chang Jiang. Dňa [[22. január|22. januára]] roku [[1949]] obsadili [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|komunistické oddiely]] mesto [[Peking]]. Boje medzi nacionalistickými a komunistickými vojakmi boli zdĺhavé a doslovne krvavé. Iba počas vojenského obsadenia jednak mesta [[Peking]] a Tianjinu prišiel [[Kuomintang|Koumintang]] až o pol milióna vojakov. [[Čankajšek]] sa napokon vzdal funkcie prezidenta. Vo februári roku [[1949]] začala evakuácia nacionalistickej vlády smerom na [[Taiwan (ostrov)|ostrov Taiwan]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KREJČÍ|meno=Oskar|titul=Geopolitika Číny|vydanie=1|vydavateľ=Professional Publishing, s.r.o|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88260-51-6|strany=334 - 335}}</ref> == Konečné víťazstvo a vznik nového štátu == V máji roku [[1949]] získal [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] veľkú podporu vidieckeho obyvateľstva. Potreboval však dobyť ešte ďalšie mestá. Napokon mesto [[Šanghaj]] padlo do rúk komunistickej armády bez väčších škôd. Dňa [[1. október|1. októbra]] roku [[1949]] vyhlásil [[Mao Ce-tung|Mao Ce-Tung]] založenie [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]]. Poslednou pevnosťou, ktorá zostala v moci čínskych nacionalistov z [[Kuomintang|Kuomintangu]], bolo [[Kanton (mesto)|Kuang-čou]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] roku [[1949]] padla pevnosť do rúk [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády]]. Až 1, 2 milióna obyvateľov bolo prinútených ujsť pred mocou komunistických politikov a vojakov. Novým útočiskom sa stal [[Taiwan (ostrov)|ostrov Taiwan]] vzdialený 160 kilometrov od čínskeho pobrežia. Dňa [[12. december|12. decembra]] roku [[1949]] tam vyhlásil už zosadený a bývalý prezident menom [[Čankajšek]] nový štátny útvar a to [[Taiwan|Čínsku republiku]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SNOW|meno=Peter|titul=Dejiny sveta: Mapa za mapou|vydanie=1|vydavateľ=Ikar|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-551-7915-5|strany=310 - 311}}</ref> == Uznanie v zahraničí == Dňa [[2. október|2. októbra]] roku [[1949]] uznala sovietska vláda novovytvorenú [[Čína|Čínsku ľudovú republiku]]. O dva dni neskôr, presnejšie dňa [[4. október|4. októbra]] toho istého roku prišlo diplomatické uznanie zo strany [[Česko-Slovensko|Československej republiky]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=SLOVART, spol. s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=527}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * KING, Fairbank John, (1998). ''Dějiny Číny''. Praha: NLN, s.r.o., Nakladatelství lidové noviny, 1998. <nowiki>ISBN 80-7106-249-9</nowiki>. * KREJČÍ, Oskar, (2021). ''Geopolitika Číny''. Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. <nowiki>ISBN 978-80-88260-51-6</nowiki>. * NIKIFOROV, V.N., (1974). ''Nejnovnější dějiny Číny.'' Praha: Nakladatelství Svoboda, 1974. * TEEPLE, John B., (2004). ''Kronika svetových dejín''. Bratislava: Ikar., 2004. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/80-551-0870-6|ISBN 80-551-0870-6]]. * SNOW, Peter. (2018). ''Dejiny sveta:'' ''Mapa za mapou''. Bratislava: Ikar, 2018. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-551-7915-5|ISBN 978-80-551-7915-5]]. * TURČAN, Vladimír et al., (2007). ''Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti''. Bratislava: SLOVART, spol. s.r.o., 2007, 882 s. <nowiki>ISBN 978-80-8085-596-3</nowiki>. == Pozri aj == * [[Studená vojna]] * [[Čínska občianska vojna|Čínska občianska vojna (rozlišovacia stránka)]] * [[Čankajšek]] * [[Mao Ce-tung]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * NAKLADATELSTVÍ SVOBODA, (1978). ''Dějiny Číny: Od nejstarších dob do současnosti.'' Praha: Nakladatelství Svoboda, 1978. 1hsbccmx4xd0s0ic16ohfpwmis7t8sj 0 754634 8357112 2026-08-17T01:18:23Z ~2026-44947-16 303032 Vytvorená stránka „{{Infobox Syr | Názov = Appenzeller | Obrázok = Appenzeller (cheese).jpg | Mlieko = termizované [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]] | Krajina pôvodu = {{minivlajka|CHE}}[[Švajčiarsko]] | Typ = tvrdý | Zrenie = 3 alebo viac mesiacov<ref>[https://web.archive.org/web/20151201223919/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Classic-E.pdf Appenzeller Classic] (PDF)</ref> | Obsah tuku = 48 – 50 % | Víno = neskorý zber Riz...“ 8357112 wikitext text/x-wiki {{Infobox Syr | Názov = Appenzeller | Obrázok = Appenzeller (cheese).jpg | Mlieko = termizované [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]] | Krajina pôvodu = {{minivlajka|CHE}}[[Švajčiarsko]] | Typ = tvrdý | Zrenie = 3 alebo viac mesiacov<ref>[https://web.archive.org/web/20151201223919/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Classic-E.pdf Appenzeller Classic] (PDF)</ref> | Obsah tuku = 48 – 50 % | Víno = neskorý zber [[Rizling rýnsky|Rizlingu rýnskeho]] }} '''Appenzeller''' je vyzretý [[Alpy|alpský]] horský [[syr]] vyrábaný z nepasterizovaného [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]]. Je pomenovaný podľa [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] kantónu Appenzell (už dávno rozdeleného na dnešné kantóny [[Appenzell Innerrhoden]] a [[Appenzell Ausserrhoden]]), v ktorém sa vyrába. Jeho chuť je ostrá a zrením syra naberá na intenzite. Povrch syra je svetlohnedý. Podľa zrenia sa rozlišuje: * '''Classic''' – tri až štyri mesiace zrejúci syr. Kolesá syra sú balené do strieborného [[alobal]]u. * '''Surchoix''' – štyri až šesť mesiacov zrejúci syr. Predáva sa v pozlátenom obalovom materiáli. * '''Extra''' – šesť a viac mesiacov zrejúci syr. Obal syru je čierny. == História == Prvé zmienky o syre pochádzajú z roku [[1289]]. O syre sa zmieňujú záznamy mníchov z [[Opátstvo svätého Havla|Opátstvo svätého Havla]]. Syr bol vyberaný ako [[desiatok]] od veriacich. == Výroba == Appenzeller sa vyrába z [[kravské mlieko|kravského mlieka]] a jeho výroba podlieha prísnym pravidlám. Mlieko sa pred spracovaním [[pasterizácia|nepasterizuje]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://appenzeller.ch Oficiální stránky sýru Appenzeller] * [https://web.archive.org/web/20150522001853/http://syromil.cz/appenzeller/ Appenzeller – Sýromil] == Zdroj == {{Preklad|cs|Appenzeller}} [[Kategória:Švajčiarske syry]] qnkxr8y3tunylf4z89xzu5wps638np1 8357113 8357112 2026-08-17T01:22:33Z ~2026-44947-16 303032 8357113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Syr | Názov = Appenzeller | Obrázok = Appenzeller (cheese).jpg | Mlieko = termizované [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]] | Krajina pôvodu = {{minivlajka|CHE}}[[Švajčiarsko]] | Typ = tvrdý | Zrenie = 3 alebo viac mesiacov<ref>[https://web.archive.org/web/20151201223919/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Classic-E.pdf Appenzeller Classic] (PDF)</ref> | Obsah tuku = 48 – 50 % | Víno = neskorý zber [[Rizling rýnsky|Rizlingu rýnskeho]] }} '''Appenzeller''' je vyzretý [[Alpy|alpský]] horský [[syr]] vyrábaný z nepasterizovaného [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]]. Je pomenovaný podľa [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] kantónu [[Appenzell]] (už dávno rozdeleného na dnešné kantóny [[Appenzell Innerrhoden]] a [[Appenzell Ausserrhoden]]), v ktorom sa vyrába. Jeho chuť je ostrá a zrením syra naberá na intenzite. Povrch syra je svetlohnedý. Podľa zrenia sa rozlišuje: * '''Classic''' – tri až štyri mesiace zrejúci syr. Kolesá syra sú balené do strieborného [[alobal]]u. * '''Surchoix''' – štyri až šesť mesiacov zrejúci syr. Predáva sa v pozlátenom obalovom materiáli.<ref>[https://web.archive.org/web/20151130094034/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Surchoix-E.pdf Appenzeller Surchoix] (PDF)</ref> * '''Extra''' – šesť a viac mesiacov zrejúci syr. Obal syru je čierny.<ref>https://web.archive.org/web/20151130094925/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Extra-E.pdf Appenzeller Extra] (PDF)</ref> == História == Prvé zmienky o syre pochádzajú z roku [[1289]]. O syre sa zmieňujú záznamy mníchov z [[Opátstvo svätého Havla|Opátstva svätého Havla]]. Syr bol vyberaný ako [[desiatok]] od veriacich. == Výroba == Appenzeller sa vyrába z [[kravské mlieko|kravského mlieka]] a jeho výroba podlieha prísnym pravidlám. Mlieko sa pred spracovaním [[pasterizácia|nepasterizuje]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://appenzeller.ch Oficiální stránky sýru Appenzeller] * [https://web.archive.org/web/20150522001853/http://syromil.cz/appenzeller/ Appenzeller – Sýromil] == Zdroj == {{Preklad|cs|Appenzeller}} [[Kategória:Švajčiarske syry]] s2idkf3rf1105h0lotvrbalym6qf1rb 8357114 8357113 2026-08-17T01:23:39Z ~2026-44947-16 303032 /* */ 8357114 wikitext text/x-wiki {{Infobox Syr | Názov = Appenzeller | Obrázok = Appenzeller (cheese).jpg | Mlieko = termizované [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]] | Krajina pôvodu = {{minivlajka|CHE}}[[Švajčiarsko]] | Typ = tvrdý | Zrenie = 3 alebo viac mesiacov<ref>[https://web.archive.org/web/20151201223919/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Classic-E.pdf Appenzeller Classic] (PDF)</ref> | Obsah tuku = 48 – 50 % | Víno = neskorý zber [[Rizling rýnsky|Rizlingu rýnskeho]] |Výraznosť=mierny až pikantný}} '''Appenzeller''' je vyzretý [[Alpy|alpský]] horský [[syr]] vyrábaný z nepasterizovaného [[Tur domáci|kravské]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]]. Je pomenovaný podľa [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] kantónu [[Appenzell]] (už dávno rozdeleného na dnešné kantóny [[Appenzell Innerrhoden]] a [[Appenzell Ausserrhoden]]), v ktorom sa vyrába. Jeho chuť je ostrá a zrením syra naberá na intenzite. Povrch syra je svetlohnedý. Podľa zrenia sa rozlišuje: * '''Classic''' – tri až štyri mesiace zrejúci syr. Kolesá syra sú balené do strieborného [[alobal]]u. * '''Surchoix''' – štyri až šesť mesiacov zrejúci syr. Predáva sa v pozlátenom obalovom materiáli.<ref>[https://web.archive.org/web/20151130094034/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Surchoix-E.pdf Appenzeller Surchoix] (PDF)</ref> * '''Extra''' – šesť a viac mesiacov zrejúci syr. Obal syru je čierny.<ref>[https://web.archive.org/web/20151130094925/http://www.appenzeller.ch/assets/Uploads/product/Appenzeller-Extra-E.pdf Appenzeller Extra] (PDF)</ref> == História == Prvé zmienky o syre pochádzajú z roku [[1289]]. O syre sa zmieňujú záznamy mníchov z [[Opátstvo svätého Havla|Opátstva svätého Havla]]. Syr bol vyberaný ako [[desiatok]] od veriacich. == Výroba == Appenzeller sa vyrába z [[kravské mlieko|kravského mlieka]] a jeho výroba podlieha prísnym pravidlám. Mlieko sa pred spracovaním [[pasterizácia|nepasterizuje]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://appenzeller.ch Oficiální stránky sýru Appenzeller] * [https://web.archive.org/web/20150522001853/http://syromil.cz/appenzeller/ Appenzeller – Sýromil] == Zdroj == {{Preklad|cs|Appenzeller}} [[Kategória:Švajčiarske syry]] 9jm0ixoic5v5uld686x0ofg5o2g1vhn 0 754635 8357117 2026-08-17T02:51:54Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8357117 wikitext text/x-wiki {{Geobox| Mountain Range <!-- Name section --> | name = Boboševsko pole | native_name = Бобошевско поле | other_name = Boboševska kotlovina | category = [[kotlina]] <!-- Image --> | image = BoboshevoValley-nearBoboshevo-BG09.jpg | image_size = | image_caption = pohľad na Boboševskú kotlinu zo svahov pohoria [[Vlachina planina]] <!-- Country etc. --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | state1 = | region = [[Kiustendil (oblast)|Kiustendil]] | region1 = | district = | city = <!-- Orography --> | parent_type = | parent = | border_type = Susedné jednotky | border = [[Vlachina planina]]<br/>[[Koňavska planina]]<br/>[[Dupniška kotlovina]]<br/>[[Verila (pohorie)|Verila]]<br/>[[Rila]]<br/>[[Osogovo (pohorie)|Osogovo]] | border1_type = | border1 = | part_type = | part = | geology = | geology1 = | period = | period1 = | orogeny = | orogeny1 = <!-- Geography --> | area = 18 | lat_d = 42.149024 | long_d = 23.017902 | length = 6{{--}}7 | length_orientation = sever-juh | length_round = | width = 1{{--}}4 | width_orientation = západ-východ | width_round = | highest = | highest location = | highest_country = | highest_state = | highest_region = | highest_district = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_country = | lowest_state = | lowest_region = | lowest_district = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = | woods = <!-- Free fields --> | free_name = | free_value = <!-- Maps --> | map = Relief Map of Bulgaria.jpg | map_background = | map_caption = Poloha kotliny v Bulharsku | map_locator = Bulharsko <!-- Websites --> | commons = Boboshevo valley | statistics = | website = }} '''Boboševsko pole''' ({{vjz|bul|Бобошевско поле}}, doslova ''Boboševské pole''),<ref name="ablebump.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Бобошевско поле | url = https://ablebump.com/%D0%B1%D0%BE%D0%B1%D0%BE%D1%88%D0%B5%D0%B2%D1%81%D0%BA%D0%BE-%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D0%B5/ | vydavateľ = ablebump.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="GEB1">{{Citácia knihy | autor = KOLEKTÍV AUTOROV | titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]] | typ zväzku = Tom. | zväzok = 1. A{{--}}BĂL | miesto = Sofia | vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“ | rok = 2011 | isbn = 978-954-8104-23-4 | strany= 297}}</ref><ref name="EGRNB">{{Citácia knihy |autor= KIRADŽIEV, Svetlin |titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Iztok-Zapad" |rok = 2013 |počet strán = 624 |isbn = 978-619-152-142-5 |strany = 60}}</ref> alebo '''Boboševska kotlovina''' ({{vjz|bul|Бобошевска котловина}}, doslova ''Boboševská kotlina'')<ref name="ablebump.com" /> je [[geomorfologická jednotka]] v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ablebump.com" /><ref name="GEB1"/><ref name="EGRNB"/> == Charakteristika == === Vymedzenie a rozmery === Boboševsko pole sa nachádza v juhozápadnej časti Bulharska v [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendilskej oblasti]] v okrese [[Boboševo (okres)|Boboševo]] na strednom toku rieky [[Struma (rieka)|Struma]],<ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> pri jej sútoku s riekou [[Džerman (rieka)|Džerman]].<ref name="EGRNB"/> [[Súbor:BoboshevoValley-nearBoboshevo-BG06.jpg|Pohľad na Boboševskú kotlinu zo svahov pohoria [[Vlachina planina]]{{--}}v pozadí pohorie [[Rila]]|náhľad|vľavo]] Leží medzi pohoriami [[Verila (pohorie)|Verila]], [[Rila]], [[Osogovo (pohorie)|Osogovo]]<ref name="EGRNB"/><ref name="ablebump.com" /> [[Vlachina planina]] a [[Koňavska planina]]<ref name="EGRNB"/> Dlhšia os kotliny sa v tiahne smere toku rieky Struma a kotlina tak vytvára prirodzenú hranicu medzi [[Kiustendilska kotlovina|Kiustendilskou kotlinou]] na severe a [[Blagoevgradska kotlovina|Blagoevgradskou kotlinou]] na juhu.<ref name="ablebump.com" /> Boboševská kotlina sa nachádza v priemernej nadmorskej výške približne {{mnm|400}}{{--}}{{mnm|450}} metrov, čo ju zaraďuje medzi nižšie [[Kotlina|kotliny]] v Bulharsku.<ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> Najnižšia nadmorská výška na území kotliny dosahuje {{mnm|330}} a najvyššia nadmorská výška na perifériach kotliny dosahuje zhruba {{mnm|500}}.<ref name="ablebump.com" /> [[Kotlina]] je malá, dosahuje [[Rozloha|rozlohy]] približne 18 [[Štvorcový kilometer|km²]].<ref name="ablebump.com" /> Dlhšia os Boboševskej kotliny je orientovaná v smere sever-juh, kotlina dosahuje dĺžku 6{{--}}7 kilometrov a je široká 1{{--}}4 kilometre.<ref name="ablebump.com" /> Podľa časti odborníkov je Boboševská kotlina samostatná geomorfologická jednotka, druhá časť ju pokladá za časť kotliny Dolno pole, ktoré je podcelkom [[Dupniška kotlovina|Dupnickej kotliny]].<ref name="EGRNB"/> === Reliéf === Dno kotliny je z väčšej časti ploské s riečnymi terasami. Kotlina je tak prevážne rovinatá, s rozsiahlymi poľnohospodárskymi oblasťami a miernymi prechodmi do okolitých kopcov. Pozdĺž brehov Strumy sa tvoria charakteristické riečne terasy charakteristické úrodnými pôdami.<ref name="ablebump.com" /> === Geológia, klíma, vodstvo === Kotlina vznikla v období [[pliocén]]u až [[kvartér]]u, pričom bola vytvorená tektonickým poklesom a následne bolo jej dno vyplnené aluviálnymi nánosmi.<ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> [[Súbor:BoboshevoValley-nearBoboshevo-BG01.jpg|Boboševská kotlina pri meste [[Boboševo (mesto)|Boboševo]]|náhľad|vľavo]] Geologicky je podnožie kotliny tvorené predovšetkým pliocénnymi sedimentmi, štrkmi, pieskom a ílmi.<ref name="ablebump.com" /> Pôdy v kotline patria predovšetkým k aluviálnym lúčnym pôdam a škoricovým lesným pôdam.<ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> Podnebie je na území Boboševskej kotliny prechodne kontinentálne so znateľnými stredozemnomorskými vplyvmi.<ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> Priemerná ročná teplota sa v kotline pohybuje v rozmedzí 11{{--}}12 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty 550{{--}}600 mm.<ref name="ablebump.com" /> Boboševsko pole patrí medzi miernejšie oblasti západného Bulharska. Letá sú teplé, ale nie extrémne, zimy sú relatívne mierne. Prechodné obdobia sú bohaté na zrážky.<ref name="ablebump.com" /> Boboševsko pole patrí do povodia [[Struma (rieka)|Strumy]].<ref name="GEB1"/><ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> Najvýznamnejšie rieky, ktoré pretekajú cez územie kotliny sú Struma, [[Džerman (rieka)|Džerman]]<ref name="GEB1"/><ref name="ablebump.com" /><ref name="EGRNB"/> а [[Kopriven]].<ref name="ablebump.com" /> Na území kotliny sa nenachádzajú žiadne jazerá, alebo močiare.<ref name="ablebump.com" /> === Flóra === Rastlinstvo je na území kotliny predstavené predovšetkým aluviálnymi rastlinnými spoločenstvami. Zo stromov sa vykytujú predovšetkým dub a hrab. Z kultúrnych rastlín prevládajú ovocné sady.<ref name="ablebump.com" /> === Fauna === Z cicavcov sa na území Boboševského poľa vyskytujú [[líška hrdzavá]], [[srnec lesný]], [[diviak lesný]], [[zajac poľný]] a množstvo drobných cicavcov typických pre dolinu rieky Struma. Nenachádzajú sa tu žiadne významnejšie, alebo endemické druhy živočíchov.<ref name="ablebump.com" /> === Dejiny === Boboševská kotlina bola osídlená od tráckych čias. [[Tráci]] využívali kotlinu z dôvodu jej výhodného umiestnenia a úrodnej pôdy na poľnohospodárstvo. V [[Staroveký Rím|rímskej ére]] bola kotlina súčasťou dôležitej cesty spájajúcej Serdiku (dnešná [[Sofia]]) s južnými územiami pozdĺž údolia [[Struma (rieka)|Strumy]].<ref name="ablebump.com" /> [[Súbor:BoboshevoValley-nearBoboshevo-BG08.jpg|Pohľad na mesto [[Boboševo (mesto)|Boboševo]] a Boboševskú kotlinu{{--}}v pozadí je viditeľné pohorie [[Rila]]|náhľad|vľavo]] O aktívnm živote v kotline počas [[Starovek|antiky]] svedčia mnohé zvyšky starovekých osád, ciest a nekropol.<ref name="ablebump.com" /> V období [[stredovek]]u sa oblasť Boboševskej kotliny dostala do kultúrneho dosahu [[Rilský monastier|Rilského monastiera]], ktorého vplyv je cítiť aj v miestnych tradíciách.<ref name="ablebump.com" /> V období [[Osmanská ríša|osmanskej nadvlády]] sa Boboševské pole stalo dôležitým poľnohospodárskym centrom, známym pestovaním [[Tabak (produkt)|tabaku]], obilnín a ovocia. Po oslobodení Bulharska zostalo územie kotliny kľúčové pre poľnohospodársku produkciu regiónu a rozvoj infraštruktúry spojil miestne osady s [[Kiustendil (mesto)|Kiustendilom]], [[Dupnica|Dupnicou]] a [[Blagoevgrad (mesto)|Blagoevgradom]].<ref name="ablebump.com" /> === Hospodárstvo === V kotline je rozvinuté [[poľnohospodárstvo]] a to predovšetkým pestovanie [[Tabak (produkt)|tabaku]], viniča, zeleniny a ovocia (predovšetkým čerešní).<ref name="EGRNB"/><ref name="ablebump.com" /> Okrem týchto hlavných plodín sa na území kotliny pestujú aj obilniny a zemiaky.<ref name="ablebump.com" /> Zo živočíšnej výroby prevláda chov hovädzieho dobytka, ovcí a kôz.<ref name="ablebump.com" /> [[Súbor:BoboshevoValley-nearBoboshevo-BG04.jpg|náhľad|Pohľad kotlinu pri meste Boboševo]] === Obývané miesta a doprava === Na území kotliny sa nachádza [[Mesto (všeobecne)|mesto]] [[Boboševo (mesto)|Boboševo]]<ref name="ablebump.com" /><ref name="GEB1"/> a [[Dedina (všeobecne)|dediny]] [[Mursalevo]], [[Dragodan]], [[Slatino (Slatino)|Slatino]] a [[Sopovo]].<ref name="ablebump.com" /> Cez územie Boboševskej kotliny prechádzajú bulharské cesty I-3 a III-104. Kotlinou taktiež vedie železničná trať na trase Sofia.Blagoevgrad-Kulata.<ref name="ablebump.com" />   == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Boboshevo valley}} [[Kategória:Kiustendil (oblasť)]] [[Kategória:Kotliny v Bulharsku]] tincyrs7wz69d60rwp5yvypgkx9a6oq 0 754636 8357118 2026-08-17T02:54:24Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8357118 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Boboševsko pole]] mh14jz01ua7n7x3azeopwkhs0tu25ln 0 754637 8357119 2026-08-17T02:54:49Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8357119 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Boboševsko pole]] mh14jz01ua7n7x3azeopwkhs0tu25ln 0 754638 8357120 2026-08-17T02:55:13Z Gitanes232 142243 presmerovačka 8357120 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Boboševsko pole]] mh14jz01ua7n7x3azeopwkhs0tu25ln 0 754639 8357132 2026-08-17T05:55:12Z ~2026-45096-42 303036 Prvotný popis a inforamcie o ľudovej banke ružomberok 8357132 wikitext text/x-wiki ''Zakladajúce valné zhromaždenie '''Ľudovej banky v Ružomberku''', regionálnej bankovej inštitúcie spojenej s katolíckym prostredím, sa uskutočnilo 12. mája 1907. Jej počiatočný účastinný kapitál predstavoval 66 000 rakúsko-uhorských korún a činnosť začala približne o mesiac neskôr.''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Medzi spoluzakladateľov a významných akcionárov banky patril '''Andrej Hlinka'''. K ďalším akcionárom patrila Spišská Kapitula, rodiny Krčméryovcov a Labayovcov, viacerí remeselníci a katolícki duchovní. Neskôr medzi akcionárov patril aj '''Mikuláš Pružinský''', minister financií Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ružomberok - Ľudová banka - www.pamiatkynaslovensku.sk - (ruzomberok-ludova-banka) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/ruzomberok-ludova-banka | vydavateľ = www.pamiatkynaslovensku.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Prvým riaditeľom banky bol ružomberský obchodník '''Fedor Houdek''', ktorý ju viedol aj počas Hlinkovho väznenia. Predsedom dozorného orgánu banky bol do roku 1918 '''Vavro Šrobár'''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Banka nedosiahla celoslovenský význam porovnateľný s Tatra bankou alebo Slovenskou bankou, mala však významné postavenie v oblasti Ružomberka. Jej história bola výrazne spätá s Andrejom Hlinkom, ktorý ju neskôr dlhodobo viedol.'' ''Počas prvých rokov existencie banky jej objem vkladov rástol a v marci 1910 bol základný kapitál zvýšený na 200 000 korún. Po Hlinkovom návrate z väzenia Fedor Houdek odstúpil z funkcie riaditeľa a do vedenia banky bol zvolený Hlinka.'' ''Pod Hlinkovým vedením banka poskytovala úvery a investovala aj do podnikateľských projektov spojených s osobami z jeho politického a spoločenského okolia. Medzi osoby spojené s bankou patrili okrem iných '''Ján Vojtaššák, Ignác Grebáč, Vavro Šrobár, Ferdinand Juriga''' a členovia rodiny '''Michala Bosáka'''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Počas prvej svetovej vojny banka investovala časť svojich prostriedkov do cenných papierov obchodovaných v Budapešti. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa časť týchto investícií ocitla na území Maďarska. Vedenie banky sa následne pokúšalo dosiahnuť uznanie uhorských štátnych obligácií v Československu.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''V januári 1921 sa Andrej Hlinka obrátil na Bankový úrad ministerstva financií v Prahe v súvislosti s možnosťou lombardného úveru krytého týmito obligáciami v hodnote približne päť miliónov korún. Bankový úrad následne zistil, že iba časť obligácií v hodnote približne 1,4 milióna bola vedená na Ľudovú banku. Poskytnutie úveru preto podmienil jeho použitím na hospodársky prospešné investície do slovenského priemyslu.''<ref name=":0" /> ''Finančná situácia banky sa v nasledujúcom období zhoršovala. Medzi príčiny patrili problematické úvery, neúspešné investície, povojnová hospodárska situácia a problémy podnikov, ktorým banka poskytla financovanie. Zhoršujúca sa dôvera veriteľov a vkladateľov následne viedla k vypovedaniu úverov a výberom bankových vkladov.''<ref name=":0" /> ''S Ľudovou bankou je spojená aj budova na '''Mostovej ulici 16 v Ružomberku'''. Na jej fasáde sa zachoval motív včelieho úľa obklopeného lipovými ratolesťami a iniciály „ĽB“, odkazujúce na pôvodný účel budovy. Objekt je od roku 1990 národnou kultúrnou pamiatkou. Pred presťahovaním do vlastnej budovy banka určitý čas sídlila v dome Gustáva Makovického, taktiež na Mostovej ulici.''<ref name=":0" /> onismj5zndsrhar1wjc7quopx0kd6lc 8357160 8357132 2026-08-17T08:38:29Z OJJ 116711 Uu 8357160 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260817}} ''Zakladajúce valné zhromaždenie '''Ľudovej banky v Ružomberku''', regionálnej bankovej inštitúcie spojenej s katolíckym prostredím, sa uskutočnilo 12. mája 1907. Jej počiatočný účastinný kapitál predstavoval 66 000 rakúsko-uhorských korún a činnosť začala približne o mesiac neskôr.''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Medzi spoluzakladateľov a významných akcionárov banky patril '''Andrej Hlinka'''. K ďalším akcionárom patrila Spišská Kapitula, rodiny Krčméryovcov a Labayovcov, viacerí remeselníci a katolícki duchovní. Neskôr medzi akcionárov patril aj '''Mikuláš Pružinský''', minister financií Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ružomberok - Ľudová banka - www.pamiatkynaslovensku.sk - (ruzomberok-ludova-banka) | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/ruzomberok-ludova-banka | vydavateľ = www.pamiatkynaslovensku.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Prvým riaditeľom banky bol ružomberský obchodník '''Fedor Houdek''', ktorý ju viedol aj počas Hlinkovho väznenia. Predsedom dozorného orgánu banky bol do roku 1918 '''Vavro Šrobár'''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Banka nedosiahla celoslovenský význam porovnateľný s Tatra bankou alebo Slovenskou bankou, mala však významné postavenie v oblasti Ružomberka. Jej história bola výrazne spätá s Andrejom Hlinkom, ktorý ju neskôr dlhodobo viedol.'' ''Počas prvých rokov existencie banky jej objem vkladov rástol a v marci 1910 bol základný kapitál zvýšený na 200 000 korún. Po Hlinkovom návrate z väzenia Fedor Houdek odstúpil z funkcie riaditeľa a do vedenia banky bol zvolený Hlinka.'' ''Pod Hlinkovým vedením banka poskytovala úvery a investovala aj do podnikateľských projektov spojených s osobami z jeho politického a spoločenského okolia. Medzi osoby spojené s bankou patrili okrem iných '''Ján Vojtaššák, Ignác Grebáč, Vavro Šrobár, Ferdinand Juriga''' a členovia rodiny '''Michala Bosáka'''.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''Počas prvej svetovej vojny banka investovala časť svojich prostriedkov do cenných papierov obchodovaných v Budapešti. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa časť týchto investícií ocitla na území Maďarska. Vedenie banky sa následne pokúšalo dosiahnuť uznanie uhorských štátnych obligácií v Československu.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podniky a inštitúcie | url = https://zabudnutyruzomberok.sk/rk_podniky/ | vydavateľ = zabudnutyruzomberok.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> ''V januári 1921 sa Andrej Hlinka obrátil na Bankový úrad ministerstva financií v Prahe v súvislosti s možnosťou lombardného úveru krytého týmito obligáciami v hodnote približne päť miliónov korún. Bankový úrad následne zistil, že iba časť obligácií v hodnote približne 1,4 milióna bola vedená na Ľudovú banku. Poskytnutie úveru preto podmienil jeho použitím na hospodársky prospešné investície do slovenského priemyslu.''<ref name=":0" /> ''Finančná situácia banky sa v nasledujúcom období zhoršovala. Medzi príčiny patrili problematické úvery, neúspešné investície, povojnová hospodárska situácia a problémy podnikov, ktorým banka poskytla financovanie. Zhoršujúca sa dôvera veriteľov a vkladateľov následne viedla k vypovedaniu úverov a výberom bankových vkladov.''<ref name=":0" /> ''S Ľudovou bankou je spojená aj budova na '''Mostovej ulici 16 v Ružomberku'''. Na jej fasáde sa zachoval motív včelieho úľa obklopeného lipovými ratolesťami a iniciály „ĽB“, odkazujúce na pôvodný účel budovy. Objekt je od roku 1990 národnou kultúrnou pamiatkou. Pred presťahovaním do vlastnej budovy banka určitý čas sídlila v dome Gustáva Makovického, taktiež na Mostovej ulici.''<ref name=":0" /> ms1vxfpaxdx9vz70l7o03ddj5dl2dug 0 754640 8357142 2026-08-17T06:57:47Z Pe3kZA 39673 základ 8357142 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Holanovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Hurbanovo]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Holanovo</nowiki>, [[Hurbanovo]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8393 | source_long_d = 18.1562 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)|Hamský kanál]], [[Hurbanovo]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.8274 | mouth_long_d = 18.1520 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Holanovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)|Hamského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od [[Hurbanovo|Hurbanova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Od prameňa na okraji močaristej oblasti a menšieho lesíka neďaleko osady Holanovo<ref name=vku/> tečie krátko severovýchodným, následne už východným smerom. Oblúkom prehnutým na sever vedie neveľkým lesíkom k osade Holanovo, pričom sa ďalej stáča k juhu. Opúšťa súvislý porast vyššej vegetácie a okrajom zástavby<ref name=mcz/> už tečie na juh do oblasti Pri Holanove.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.828759,18.158564,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> V strednej časti sa tok opäť mierne stáča k juhozápadu, lemujúc Holanovský pasienok. Pokračuje sprevádzaný riedkou pobrežnou vegetáciou do oblasti Horný Komočín<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde sa postupne stáča až na severozápad. Južne od [[Martovce|Martoviec]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)|Hamského kanála]], ústiaceho do [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.15217&y=47.82741&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Holanovský kanál pramení a preteká iba katastrálnym územím mesta [[Hurbanovo]] v [[Komárno (okres)|okrese Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Hurbanovo&source=osm&id=1015716143&ds=1&x=18.1582271&y=47.8334422&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.15217&y=47.82741&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Hurbanovo]] 2k85gblc8r92mfxr3y4r3ie7vxtol2c 0 754641 8357154 2026-08-17T08:21:03Z Slaviboj Ovca 302871 Created by translating the opening section from the page "[[:cs:Special:Redirect/revision/25986694|Hotel Panoráma]]" 8357154 wikitext text/x-wiki '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je český architekt Zdeněk Řihák . Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. 8gtffqo61iurqem3id9ffkns0h3fywq 8357157 8357154 2026-08-17T08:36:35Z OJJ 116711 Uu 8357157 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260817}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je český architekt Zdeněk Řihák . Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. 8beu7x62ur5guvzrszbj1tcn1l250l8 8357174 8357157 2026-08-17T08:57:01Z Slaviboj Ovca 302871 Pridávam Infobox P.S. po druhý raz 8357174 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260817}}{{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1967]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je český architekt Zdeněk Řihák . Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. m4ozd3ai9seerhlty4rfr5k07f2xao7 8357223 8357174 2026-08-17T10:47:37Z Slaviboj Ovca 302871 Doplnenie informácií dúfam že to pojde 8357223 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260817}}{{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1968]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický (Konštruktivisticky) hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je brniansky architekt Zdeněk Řihák (1924 – 2006). Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych Počiatočná kritika zo strany laickej a odbornej verejnosti sa s postupom času zmenila a už sa hotel stal ikonou Štrbského Plesa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Panorama {{!}} Ubytovanie na Štrbskom Plese s wellnessom | url = https://www.hotelpanorama.sk/ | vydavateľ = www.hotelpanorama.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> == Vzhľad == Pre hotel je charakteristická výšková kubická časť hotela, ktorá sa v protiľahlých smeroch na severovýchode a juhozápade rovnomerne rozširuje a smerom na juhozápad a severozápad zužuje. Jej tvar je dokonca jasne viditeľný z diaľnice medzi Žilinou a Popradom. <ref name=":0" /> == Rekonštrukcia == Pôvodný zámer investora pri prestavbe boli apartmánové byty bez spoločných priestorov, ale počas realizácie ostala zachovaná aj hotelová funkcia s doplnkovými funkciami v úrovni parteru. Rekonstrukcia sa minimálne dotkla vrchnej časti. Jej prestavba sa hlavne týkala dispozičných úprav so zámerom vytvorenia priestorovo luxusných apartmánov so samostatným balkónmi. Kotolňa sa z najvyššieho 12. poschodia presunula do suterénu. Dva apartmány majú panoramatický výhľad na Tatry. Prebehla aj materiálová obnova exteriéru a bola pridaná konzola. Výraznejšie úpravy sa týkali pôvodne jednopodlažného parteru. Je nadstavená o ďalšie dve podlažia s apartmánmi. Pristavili k nej po stranách dva moduly a bola predĺžená smerom na severovýchod. Tretie podlažie je celopresklenné, čo tvorí kontrast voči plnej kubickej forme výškovej časti. Suterénne dve podlažia sú rozšírené o pristavbu zo severozápadnej strany objektu. Pôvodná dispozícia suterénu bola v celom rozsahu asanovaná. Z technických, skladových a administratívnych priestorov sa vytvorilo rozsiahle parkovisko s vchodom zo zadnej časti objektu. Z toho dôvodu pôvodne parkovisko pred hotelom zrušilo a plánuje sa vytvorenie námestia s atrakciami a zeleňou, zatiaľ však nerealizované. Zastával sa aj otvorený prempstený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pôvodne slúžiaci ako stanica lanovky. V novovzniknutej dvojpodlažnej budove je naplánovaný Apres ski bar, ktorý vznikol v nadväznosti na plánovanú novú zjazdovku a stanicu lanovky v blízkosti resortu. Bar Cengálka sa prestavali na dva apartmány so samostatným schodiskom, prístupom z úrovne terénu, a prepojením na recepciu. Hotel je v prevádzke od jesene 2011, ale nie všetky časti sú už dokončené navrhovanom rozsahu.<ref name=":0" /> == Názory == Hotel s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Nebolo to prvýkrát keď dielo Zdeňka Řiháka vyvolávalo diskusie. Tieto rozpory môžeme vidieť na jeho Labbskej boude v Krkonošiach, ktorá sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin). Verejnosť kritizovala hlavne jej poloha v významnej prírodnej zóne. Postupne sa odmietavý postoj značne zmiernil a jeho forma sa stala ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre Slovenska a jej atypická forma predstavuje najlepšiu reklamu pre hotel.<ref name=":0" /> tfl03pqgqpmrxh2xix85xu1mysc4mr3 8357228 8357223 2026-08-17T10:57:21Z Slaviboj Ovca 302871 Pridal som zdroje 8357228 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1968]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický (Konštruktivisticky) hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je brniansky architekt Zdeněk Řihák (1924 – 2006). Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych Počiatočná kritika zo strany laickej a odbornej verejnosti sa s postupom času zmenila a už sa hotel stal ikonou Štrbského Plesa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Panorama {{!}} Ubytovanie na Štrbskom Plese s wellnessom | url = https://www.hotelpanorama.sk/ | vydavateľ = www.hotelpanorama.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> == Vzhľad == Pre hotel je charakteristická výšková kubická časť hotela, ktorá sa v protiľahlých smeroch na severovýchode a juhozápade rovnomerne rozširuje a smerom na juhozápad a severozápad zužuje. Jej tvar je dokonca jasne viditeľný z diaľnice medzi Žilinou a Popradom. <ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panoráma Resort, Štrbské Pleso {{!}} ARK atelier | url = https://arkatelier.sk/2012/panorama-2/ | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ww.leafnet.sk}}</ref> == Rekonštrukcia == Pôvodný zámer investora pri prestavbe boli apartmánové byty bez spoločných priestorov, ale počas realizácie ostala zachovaná aj hotelová funkcia s doplnkovými funkciami v úrovni parteru. Rekonstrukcia sa minimálne dotkla vrchnej časti. Jej prestavba sa hlavne týkala dispozičných úprav so zámerom vytvorenia priestorovo luxusných apartmánov so samostatným balkónmi. Kotolňa sa z najvyššieho 12. poschodia presunula do suterénu. Dva apartmány majú panoramatický výhľad na Tatry. Prebehla aj materiálová obnova exteriéru a bola pridaná konzola. Výraznejšie úpravy sa týkali pôvodne jednopodlažného parteru. Je nadstavená o ďalšie dve podlažia s apartmánmi. Pristavili k nej po stranách dva moduly a bola predĺžená smerom na severovýchod. Tretie podlažie je celopresklenné, čo tvorí kontrast voči plnej kubickej forme výškovej časti. Suterénne dve podlažia sú rozšírené o pristavbu zo severozápadnej strany objektu. Pôvodná dispozícia suterénu bola v celom rozsahu asanovaná. Z technických, skladových a administratívnych priestorov sa vytvorilo rozsiahle parkovisko s vchodom zo zadnej časti objektu. Z toho dôvodu pôvodne parkovisko pred hotelom zrušilo a plánuje sa vytvorenie námestia s atrakciami a zeleňou, zatiaľ však nerealizované. Zastával sa aj otvorený prempstený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pôvodne slúžiaci ako stanica lanovky. V novovzniknutej dvojpodlažnej budove je naplánovaný Apres ski bar, ktorý vznikol v nadväznosti na plánovanú novú zjazdovku a stanicu lanovky v blízkosti resortu. Bar Cengálka sa prestavali na dva apartmány so samostatným schodiskom, prístupom z úrovne terénu, a prepojením na recepciu. Hotel je v prevádzke od jesene 2011, ale nie všetky časti sú už dokončené navrhovanom rozsahu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Názory == Hotel s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Nebolo to prvýkrát keď dielo Zdeňka Řiháka vyvolávalo diskusie. Tieto rozpory môžeme vidieť na jeho Labbskej boude v Krkonošiach, ktorá sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin). Verejnosť kritizovala hlavne jej poloha v významnej prírodnej zóne. Postupne sa odmietavý postoj značne zmiernil a jeho forma sa stala ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre Slovenska a jej atypická forma predstavuje najlepšiu reklamu pre hotel.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futurizmus 70-tych rokov aj na Štrbskom Plese, tento hotel nám závidia aj v zahraničí | url = https://www.startitup.sk/futurizmus-70-tych-rokov-aj-na-strbskom-plese-tento-hotel-nam-zavidia-aj-v-zahranici/ | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk | meno = Petra | priezvisko = Stanová}}</ref> == Zdroje == <references /> piucuvc9iyj9lr1chhutlr27jsn0c4u 8357246 8357228 2026-08-17T11:24:14Z Slaviboj Ovca 302871 Vytvořeno překladem sekce „Historie“ ze stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25986694|Hotel Panoráma]]“ 8357246 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1968]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický (Konštruktivisticky) hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je brniansky architekt Zdeněk Řihák (1924 – 2006). Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych Počiatočná kritika zo strany laickej a odbornej verejnosti sa s postupom času zmenila a už sa hotel stal ikonou Štrbského Plesa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Panorama {{!}} Ubytovanie na Štrbskom Plese s wellnessom | url = https://www.hotelpanorama.sk/ | vydavateľ = www.hotelpanorama.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> == Vzhľad == Pre hotel je charakteristická výšková kubická časť hotela, ktorá sa v protiľahlých smeroch na severovýchode a juhozápade rovnomerne rozširuje a smerom na juhozápad a severozápad zužuje. Jej tvar je dokonca jasne viditeľný z diaľnice medzi Žilinou a Popradom. <ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panoráma Resort, Štrbské Pleso {{!}} ARK atelier | url = https://arkatelier.sk/2012/panorama-2/ | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ww.leafnet.sk}}</ref> == Rekonštrukcia == Pôvodný zámer investora pri prestavbe boli apartmánové byty bez spoločných priestorov, ale počas realizácie ostala zachovaná aj hotelová funkcia s doplnkovými funkciami v úrovni parteru. Rekonstrukcia sa minimálne dotkla vrchnej časti. Jej prestavba sa hlavne týkala dispozičných úprav so zámerom vytvorenia priestorovo luxusných apartmánov so samostatným balkónmi. Kotolňa sa z najvyššieho 12. poschodia presunula do suterénu. Dva apartmány majú panoramatický výhľad na Tatry. Prebehla aj materiálová obnova exteriéru a bola pridaná konzola. Výraznejšie úpravy sa týkali pôvodne jednopodlažného parteru. Je nadstavená o ďalšie dve podlažia s apartmánmi. Pristavili k nej po stranách dva moduly a bola predĺžená smerom na severovýchod. Tretie podlažie je celopresklenné, čo tvorí kontrast voči plnej kubickej forme výškovej časti. Suterénne dve podlažia sú rozšírené o pristavbu zo severozápadnej strany objektu. Pôvodná dispozícia suterénu bola v celom rozsahu asanovaná. Z technických, skladových a administratívnych priestorov sa vytvorilo rozsiahle parkovisko s vchodom zo zadnej časti objektu. Z toho dôvodu pôvodne parkovisko pred hotelom zrušilo a plánuje sa vytvorenie námestia s atrakciami a zeleňou, zatiaľ však nerealizované. Zastával sa aj otvorený prempstený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pôvodne slúžiaci ako stanica lanovky. V novovzniknutej dvojpodlažnej budove je naplánovaný Apres ski bar, ktorý vznikol v nadväznosti na plánovanú novú zjazdovku a stanicu lanovky v blízkosti resortu. Bar Cengálka sa prestavali na dva apartmány so samostatným schodiskom, prístupom z úrovne terénu, a prepojením na recepciu. Hotel je v prevádzke od jesene 2011, ale nie všetky časti sú už dokončené navrhovanom rozsahu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Názory == Hotel s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Nebolo to prvýkrát keď dielo Zdeňka Řiháka vyvolávalo diskusie. Tieto rozpory môžeme vidieť na jeho Labbskej boude v Krkonošiach, ktorá sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin). Verejnosť kritizovala hlavne jej poloha v významnej prírodnej zóne. Postupne sa odmietavý postoj značne zmiernil a jeho forma sa stala ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre Slovenska a jej atypická forma predstavuje najlepšiu reklamu pre hotel.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futurizmus 70-tych rokov aj na Štrbskom Plese, tento hotel nám závidia aj v zahraničí | url = https://www.startitup.sk/futurizmus-70-tych-rokov-aj-na-strbskom-plese-tento-hotel-nam-zavidia-aj-v-zahranici/ | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk | meno = Petra | priezvisko = Stanová}}</ref> == Zdroje == <references /> == História == Hotel podľa návrhu architekta Zdeňka Řiháka bol vybudovaný pre potreby ubytovania športovcov pri majstrovstvách sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku [[1970]] . Vláda v tom čase nariadila zdvojnásobiť ubytovacie kapacity do začatia majstrovstiev.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panoráma Resort, Štrbské Pleso {{!}} ARK atelier | url = https://arkatelier.sk/2012/panorama-2/ | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ww.leafnet.sk}}</ref> Stavebné práce prebiehali v rokoch [[1967|1968]] až [[1970]] . Projekt bol podrobený rozsiahlej diskusii i kritike, pretože boli využité netradičných materiály. Kritizovala sa jeho podoba v kontraste s panenskou prírodou veľhôr. Ocenená ale bola aj snaha o inováciu, napríklad v odbornom časopise ''L'Architecture d'aujourd'hui'' ( ''Architektúra dnes'' ). Svojou nápadnosťou sa stal hotel veľmi rýchlo symbolom celej lokality. Predstavuje jeden zo symbolov modernizmu v československej architektúre prelome 60. a 70. rokov [[20. storočie|20. storočia]] . Unikátna stavba má tvar obrátenej pyramídy. Býva pripodobňovaný ku skokanskému mostíku alebo horskému vrcholu.<ref name=":0" /> Z technického hľadiska nebolo jednoduché takýto objekt vybudovať. Rozsiahle základy majú 12 nerovnomerne rozmiestnených oceľových nosníkov.<ref name=":0" /> V roku 2011 prebehla rekonštrukcia a dostavba objektu v hodnote 20 miliónov eur podľa projektu štúdia A. R. K. Ateliér. Pôvodne jednopodlažná podnož stavby bola nadstavená o dve ďalšie podlažia, čím došlo k oslabeniu hmotového kontrastu medzi horizontálnou podnožou a vežovou ubytovacou časťou. Došlo tiež k odstráneniu všetkého pôvodného interiéru a to vrátane umeleckej betónovej plastiky vo vstupnej lobby od [[Rudolf Uher|Rudolfa Uhera]].<ref name=":0" /> b2mkd0dxtvltr1900ianh7btadwedst 8357247 8357246 2026-08-17T11:34:33Z Slaviboj Ovca 302871 Preloženie založky 8357247 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1968]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický (Konštruktivisticky) hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je brniansky architekt Zdeněk Řihák (1924 – 2006). Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych Počiatočná kritika zo strany laickej a odbornej verejnosti sa s postupom času zmenila a už sa hotel stal ikonou Štrbského Plesa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Panorama {{!}} Ubytovanie na Štrbskom Plese s wellnessom | url = https://www.hotelpanorama.sk/ | vydavateľ = www.hotelpanorama.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> == História == == Vzhľad == Pre hotel je charakteristická výšková kubická časť hotela, ktorá sa v protiľahlých smeroch na severovýchode a juhozápade rovnomerne rozširuje a smerom na juhozápad a severozápad zužuje. Jej tvar je dokonca jasne viditeľný z diaľnice medzi Žilinou a Popradom. <ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panoráma Resort, Štrbské Pleso {{!}} ARK atelier | url = https://arkatelier.sk/2012/panorama-2/ | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ww.leafnet.sk}}</ref> == Rekonštrukcia == Pôvodný zámer investora pri prestavbe boli apartmánové byty bez spoločných priestorov, ale počas realizácie ostala zachovaná aj hotelová funkcia s doplnkovými funkciami v úrovni parteru. Rekonstrukcia sa minimálne dotkla vrchnej časti. Jej prestavba sa hlavne týkala dispozičných úprav so zámerom vytvorenia priestorovo luxusných apartmánov so samostatným balkónmi. Kotolňa sa z najvyššieho 12. poschodia presunula do suterénu. Dva apartmány majú panoramatický výhľad na Tatry. Prebehla aj materiálová obnova exteriéru a bola pridaná konzola. Výraznejšie úpravy sa týkali pôvodne jednopodlažného parteru. Je nadstavená o ďalšie dve podlažia s apartmánmi. Pristavili k nej po stranách dva moduly a bola predĺžená smerom na severovýchod. Tretie podlažie je celopresklenné, čo tvorí kontrast voči plnej kubickej forme výškovej časti. Suterénne dve podlažia sú rozšírené o pristavbu zo severozápadnej strany objektu. Pôvodná dispozícia suterénu bola v celom rozsahu asanovaná. Z technických, skladových a administratívnych priestorov sa vytvorilo rozsiahle parkovisko s vchodom zo zadnej časti objektu. Z toho dôvodu pôvodne parkovisko pred hotelom zrušilo a plánuje sa vytvorenie námestia s atrakciami a zeleňou, zatiaľ však nerealizované. Zastával sa aj otvorený prempstený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pôvodne slúžiaci ako stanica lanovky. V novovzniknutej dvojpodlažnej budove je naplánovaný Apres ski bar, ktorý vznikol v nadväznosti na plánovanú novú zjazdovku a stanicu lanovky v blízkosti resortu. Bar Cengálka sa prestavali na dva apartmány so samostatným schodiskom, prístupom z úrovne terénu, a prepojením na recepciu. Hotel je v prevádzke od jesene 2011, ale nie všetky časti sú už dokončené navrhovanom rozsahu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Názory == Hotel s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Nebolo to prvýkrát keď dielo Zdeňka Řiháka vyvolávalo diskusie. Tieto rozpory môžeme vidieť na jeho Labbskej boude v Krkonošiach, ktorá sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin). Verejnosť kritizovala hlavne jej poloha v významnej prírodnej zóne. Postupne sa odmietavý postoj značne zmiernil a jeho forma sa stala ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre Slovenska a jej atypická forma predstavuje najlepšiu reklamu pre hotel.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futurizmus 70-tych rokov aj na Štrbskom Plese, tento hotel nám závidia aj v zahraničí | url = https://www.startitup.sk/futurizmus-70-tych-rokov-aj-na-strbskom-plese-tento-hotel-nam-zavidia-aj-v-zahranici/ | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk | meno = Petra | priezvisko = Stanová}}</ref> == Zdroje == <references /> 7s3kun0d63o47i413d65sy1e4rmtbzw 8357248 8357247 2026-08-17T11:35:33Z Slaviboj Ovca 302871 /* História */ 8357248 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1968]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický (Konštruktivisticky) hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je brniansky architekt Zdeněk Řihák (1924 – 2006). Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych Počiatočná kritika zo strany laickej a odbornej verejnosti sa s postupom času zmenila a už sa hotel stal ikonou Štrbského Plesa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Panorama {{!}} Ubytovanie na Štrbskom Plese s wellnessom | url = https://www.hotelpanorama.sk/ | vydavateľ = www.hotelpanorama.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> == História == == Vzhľad == Pre hotel je charakteristická výšková kubická časť hotela, ktorá sa v protiľahlých smeroch na severovýchode a juhozápade rovnomerne rozširuje a smerom na juhozápad a severozápad zužuje. Jej tvar je dokonca jasne viditeľný z diaľnice medzi Žilina Popradom. <ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panoráma Resort, Štrbské Pleso {{!}} ARK atelier | url = https://arkatelier.sk/2012/panorama-2/ | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ww.leafnet.sk}}</ref> == Rekonštrukcia == Pôvodný zámer investora pri prestavbe boli apartmánové byty bez spoločných priestorov, ale počas realizácie ostala zachovaná aj hotelová funkcia s doplnkovými funkciami v úrovni parteru. Rekonstrukcia sa minimálne dotkla vrchnej časti. Jej prestavba sa hlavne týkala dispozičných úprav so zámerom vytvorenia priestorovo luxusných apartmánov so samostatným balkónmi. Kotolňa sa z najvyššieho 12. poschodia presunula do suterénu. Dva apartmány majú panoramatický výhľad na Tatry. Prebehla aj materiálová obnova exteriéru a bola pridaná konzola. Výraznejšie úpravy sa týkali pôvodne jednopodlažného parteru. Je nadstavená o ďalšie dve podlažia s apartmánmi. Pristavili k nej po stranách dva moduly a bola predĺžená smerom na severovýchod. Tretie podlažie je celopresklenné, čo tvorí kontrast voči plnej kubickej forme výškovej časti. Suterénne dve podlažia sú rozšírené o pristavbu zo severozápadnej strany objektu. Pôvodná dispozícia suterénu bola v celom rozsahu asanovaná. Z technických, skladových a administratívnych priestorov sa vytvorilo rozsiahle parkovisko s vchodom zo zadnej časti objektu. Z toho dôvodu pôvodne parkovisko pred hotelom zrušilo a plánuje sa vytvorenie námestia s atrakciami a zeleňou, zatiaľ však nerealizované. Zastával sa aj otvorený prempstený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pôvodne slúžiaci ako stanica lanovky. V novovzniknutej dvojpodlažnej budove je naplánovaný Apres ski bar, ktorý vznikol v nadväznosti na plánovanú novú zjazdovku a stanicu lanovky v blízkosti resortu. Bar Cengálka sa prestavali na dva apartmány so samostatným schodiskom, prístupom z úrovne terénu, a prepojením na recepciu. Hotel je v prevádzke od jesene 2011, ale nie všetky časti sú už dokončené navrhovanom rozsahu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Názory == Hotel s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Nebolo to prvýkrát keď dielo Zdeňka Řiháka vyvolávalo diskusie. Tieto rozpory môžeme vidieť na jeho Labbskej boude v Krkonošiach, ktorá sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin). Verejnosť kritizovala hlavne jej poloha v významnej prírodnej zóne. Postupne sa odmietavý postoj značne zmiernil a jeho forma sa stala ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre Slovenska a jej atypická forma predstavuje najlepšiu reklamu pre hotel.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futurizmus 70-tych rokov aj na Štrbskom Plese, tento hotel nám závidia aj v zahraničí | url = https://www.startitup.sk/futurizmus-70-tych-rokov-aj-na-strbskom-plese-tento-hotel-nam-zavidia-aj-v-zahranici/ | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk | meno = Petra | priezvisko = Stanová}}</ref> == Zdroje == <references /> tjuy7aexxx9l6uprh22zvpq7tp9fumu 8357250 8357248 2026-08-17T11:46:01Z Slaviboj Ovca 302871 Prosím niekto dorobte tu historiu 8357250 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova|názov=Hotel Panoráma|sloh=Brutalizmus|architekt=Zdeněk Řihák|výstavba=[[1968]]-[[1970]]|prestavba=[[2008]]-[[2011]]|nadmorská výška=1335 m.n.m.|štát=Slovensko|web=https://www.hotelpanorama.sk}} '''Hotel Panorama''' je štvorhviezdičkový brutalistický (Konštruktivisticky) hotel, ktorý nachádza sa pri [[Štrbské pleso|Štrbskom plese]] katastrálne v obci Štrba na [[Slovensko|Slovensku]] v nadmorskej výške 1335 m.n.m. Bol dokončený v roku 1970, autorom návrhu je brniansky architekt Zdeněk Řihák (1924 – 2006). Bol postavený k príležitosti Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych Počiatočná kritika zo strany laickej a odbornej verejnosti sa s postupom času zmenila a už sa hotel stal ikonou Štrbského Plesa.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Panorama {{!}} Ubytovanie na Štrbskom Plese s wellnessom | url = https://www.hotelpanorama.sk/ | vydavateľ = www.hotelpanorama.sk | dátum prístupu = 2026-08-17}}</ref> == Vzhľad == Pre hotel je charakteristická výšková kubická časť hotela, ktorá sa v protiľahlých smeroch na severovýchode a juhozápade rovnomerne rozširuje a smerom na juhozápad a severozápad zužuje. Jej tvar je dokonca jasne viditeľný z diaľnice medzi Žilina Popradom. <ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panoráma Resort, Štrbské Pleso {{!}} ARK atelier | url = https://arkatelier.sk/2012/panorama-2/ | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ww.leafnet.sk}}</ref> == Rekonštrukcia == Pôvodný zámer investora pri prestavbe boli apartmánové byty bez spoločných priestorov, ale počas realizácie ostala zachovaná aj hotelová funkcia s doplnkovými funkciami v úrovni parteru. Rekonstrukcia sa minimálne dotkla vrchnej časti. Jej prestavba sa hlavne týkala dispozičných úprav so zámerom vytvorenia priestorovo luxusných apartmánov so samostatným balkónmi. Kotolňa sa z najvyššieho 12. poschodia presunula do suterénu. Dva apartmány majú panoramatický výhľad na Tatry. Prebehla aj materiálová obnova exteriéru a bola pridaná konzola. Výraznejšie úpravy sa týkali pôvodne jednopodlažného parteru. Je nadstavená o ďalšie dve podlažia s apartmánmi. Pristavili k nej po stranách dva moduly a bola predĺžená smerom na severovýchod. Tretie podlažie je celopresklenné, čo tvorí kontrast voči plnej kubickej forme výškovej časti. Suterénne dve podlažia sú rozšírené o pristavbu zo severozápadnej strany objektu. Pôvodná dispozícia suterénu bola v celom rozsahu asanovaná. Z technických, skladových a administratívnych priestorov sa vytvorilo rozsiahle parkovisko s vchodom zo zadnej časti objektu. Z toho dôvodu pôvodne parkovisko pred hotelom zrušilo a plánuje sa vytvorenie námestia s atrakciami a zeleňou, zatiaľ však nerealizované. Zastával sa aj otvorený prempstený priestor na severozápadnej strane nad ustupujúcim svahom morény, pôvodne slúžiaci ako stanica lanovky. V novovzniknutej dvojpodlažnej budove je naplánovaný Apres ski bar, ktorý vznikol v nadväznosti na plánovanú novú zjazdovku a stanicu lanovky v blízkosti resortu. Bar Cengálka sa prestavali na dva apartmány so samostatným schodiskom, prístupom z úrovne terénu, a prepojením na recepciu. Hotel je v prevádzke od jesene 2011, ale nie všetky časti sú už dokončené navrhovanom rozsahu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Názory == Hotel s ťažkopádnou, ale dynamickou formou výškovej hotelovej časti už v čase vzniku vyvolával protichodné reakcie. Nebolo to prvýkrát keď dielo Zdeňka Řiháka vyvolávalo diskusie. Tieto rozpory môžeme vidieť na jeho Labbskej boude v Krkonošiach, ktorá sa v roku 2011 dostala na čelo zoznamu desiatich najnenávidenejších stavieb Čiech (podľa ankety Lidových novin). Verejnosť kritizovala hlavne jej poloha v významnej prírodnej zóne. Postupne sa odmietavý postoj značne zmiernil a jeho forma sa stala ikonou krátkeho progresívneho obdobia v architektúre Slovenska a jej atypická forma predstavuje najlepšiu reklamu pre hotel.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futurizmus 70-tych rokov aj na Štrbskom Plese, tento hotel nám závidia aj v zahraničí | url = https://www.startitup.sk/futurizmus-70-tych-rokov-aj-na-strbskom-plese-tento-hotel-nam-zavidia-aj-v-zahranici/ | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk | meno = Petra | priezvisko = Stanová}}</ref> == Zdroje == <references /> knewczw1rz2cfsfnold2uu929s2lwqb 3 754642 8357158 2026-08-17T08:37:05Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Vitajte|redaktor=OJJ|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Hotel Panoráma}} --~~~~“ 8357158 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=OJJ|reg=regáno}} {{Urgentne upraviť autor|Hotel Panoráma}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:37, 17. august 2026 (UTC) bzvah1l768qeauh32no5thtyltogqho 3 754643 8357161 2026-08-17T08:38:51Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}{{Urgentne upraviť autor|Ľudová banka (Ružomberok)}} --~~~~“ 8357161 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}}{{Urgentne upraviť autor|Ľudová banka (Ružomberok)}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:38, 17. august 2026 (UTC) iu84hhtq62sr6oc740uxyne8yp5ou56 0 754644 8357163 2026-08-17T08:42:33Z Feriontly17x17x7 228747 new, základ 8357163 wikitext text/x-wiki '''Beh na 400 metrov cez prekážky''' je [[atletika|atletická]] disciplína. Je dlhým prekážkovým šprintom. Štart je z blokov. == Najlepší bežci na 400 metrov cez prekážky histórie == {| class="wikitable" |+ !Por. !Meno !Dátum !Čas |- | 1. | align="left" |{{minivlajka|Nórsko}} [[Karsten Warholm]] | [[3. august]] [[2021]] | 45,94 |- | 2. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Rai Benjamin]] | [[3. august]] [[2021]] | 46,17 |- | 3. | {{minivlajka|Brazília}} [[Alison dos Santos]] | [[19. júl]] [[2022]] | 46,29 |- | 4. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Kevin Young]] | [[6. august]] [[1992]] | 46,78 |- | 5. | {{minivlajka|Katar}} [[Abderrahman Samba]] | [[30. jún]] [[2018]] | 46,98 |- | 6. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Edwin Moses]] | [[31. august]] [[1983]] | 47,02 |- | 7. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Bryan Bronson]] | [[21. jún]] [[1998]] | 47,03 |- | 8. | {{minivlajka|Britské Panenské ostrovy}} [[Kyron McMaster]] | [[3. august]] [[2021]] | 47,08 |- | 9. | {{minivlajka|Zambia}} [[Samuel Matete]] | [[7. august]] [[1991]] | 47,10 |- | 10. | {{minivlajka|Nigéria}} [[Ezekiel Nathaniel]] | [[19. september]] [[2025]] | 47,11 |} == Najlepšie bežkyne na 400 metrov cez prekážky histórie == {| class="wikitable" |+ !Por. !Meno !Dátum !Čas |- | 1. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Sydney McLaughlinová-Levroneová]] | [[8. august]] [[2024]] | 50,37 |- | 2. | {{minivlajka|Holandsko}} [[Femke Broedersová-Bolová|Femke Bolová]] | [[14. júl]] [[2024]] | 50,95 |- | 3. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Dalilah Muhammadová]] | [[4. august]] [[2021]] | 51,58 |- | 4. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Anna Cockrellová]] | [[8. august]] [[2024]] | 51,87 |- | 5. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Jasmine Jonesová]] | [[19. september]] [[2025]] | 52,08 |- | 6. | {{minivlajka|Slovensko}} [[Emma Zapletalová]] | [[19. jún]] [[2026]] | 52,30 |- | 7. | {{minivlajka|Rusko}} [[Julija Sergejevna Pečonkinová|Julija Pečonkinová]] | [[8. august]] [[2003]] | 52,34 |- | 8. | {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Shamier Littleová]] | [[4. júl]] [[2021]] | 52,39 |- | 9. | {{minivlajka|Jamajka}} [[Melaine Walkerová]] | [[20. august]] [[2009]] | 52,42 |- | 10. | {{minivlajka|Kanada}} [[Savannah Sutherlandová]] | [[14. jún]] [[2025]] | 52,46 |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://worldathletics.org/records/all-time-toplists/hurdles/400-metres-hurdles/all/men/senior 400 metrov cez prekážky muži] na webe [[Medzinárodná asociácia atletických federácií|World Athletics]] {{eng icon}} * [https://worldathletics.org/records/all-time-toplists/hurdles/400-metres-hurdles/all/women/senior 400 metrov cez prekážky ženy] na webe [[Medzinárodná asociácia atletických federácií|World Athletics]] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|400 metres hurdles|1369516218}} {{atletický výhonok}} {{Atletické disciplíny}} [[Kategória:Beh na 400 m cez prekážky| ]] 0o83fwsz4txpl6ihwpsfpcmsfoixoix 3 754645 8357204 2026-08-17T09:43:51Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8357204 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:43, 17. august 2026 (UTC) cigeizc4w8prulaou041h8372n28pc9