Wikizdroje skwikisource https://sk.wikisource.org/wiki/Wikizdroje:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.46.0-wmf.21 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Užívateľ Diskusia s užívateľom Wikizdroje Diskusia k Wikizdrojom Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Autor Diskusia k autorovi Page Page talk Index Index talk TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 1872 9471 8679 2026-03-30T06:09:57Z Martingazak 3599 Kategoria 9471 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} === Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Posledné slovo obvinených === {| class="wikitable" |- | ''Súčasť série článkov k téme '''Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi''':'' # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Obžaloba|Obžaloba]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka|Vypočúvanie J. Vojtaššáka]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Posledné slovo obvinených|Posledné slovo obvinených]] |} '''Posledné slovo obvinených''' ''Predseda: ''Právo posledného slova predtým, kým sa súd odoberie na poradu, majú obvinení. Pán obvinený biskup Vojtaššák, chcete tohto práva použiť? ''Vojtaššák: ''Áno, chcem. ''(Obvinený predstupuje.)'' Slávny štátny súd! Bolo mi dovolené povedať slová záverom. Tohto povolenia, tejto príležitosti využívam a budem hovoriť veľmi krátko. Chcem nadviazať na prelíčenie so mnou a s mojou osobou a hovorím, že uznávam a priznávam, že som konal zločiny voči ľudovodemokratickej Republike, voči ľudovodemokratickému zriadeniu. Ľutujem, že som tieto zločiny spáchal a prosím slávny štátny súd, aby pri výmere trestu ráčil mať ohľad na to, aby mi bola daná možnosť, toľko času, že by som mohol tieto zločiny odčiniť ''a ''napraviť. ''Predseda: ''Pán obvinený svätiaci biskup Dr. Michal Buzalka! Chcete použiť práva na posledné slovo? ''Buzalka: ''Hej, pán predseda. ''(Obvinený predstupuje.)'' Slávny štátny súd! Doznávam a v úplnom rozsahu potvrdzujem,. že ako vysoký cirkevný hodnostár zneužíval som svojho vysokého postavenia a náboženského cítenia ľudu. Toto je tým viac odsúdeniahodné, lebo zabudnúc na svoj triedny pôvod, ako syn robotníka a príslušníka slovenského národa neusiloval som sa ho vychovávať v tých intenciách bratskej lásky, svornosti, pokoja a mieru, ako to Kristovo učenie káže. Hoci som mal mnoho možností toto činiť, neučinil som to. Záujmy moje, záujmy hmotné, politické, mocenské záujmy cirkevnej hierarchie krížily sa so záujmami pracujúceho ľudu a ja, súc akosi strhnutý a unesený vírom svetových udalostí, stal som si na stranu vojnových podpaľačov, západného kapitalistického sveta, sveta to boháčov a koristníkov, vykonávajúc horlivé politické a špionážne príkazy Vatikánu. Odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali a s jeho existenciou vždycky nesvedomité len pre seba, pre svoje hmotné postavenie hazardovali. Keď mi prišlo dnes skladať účty zo svojho politického hospodárenia pred pracujúcim ľudom slovenským, vidím, že som sa hrozne prepočítal. A veru konal som nielen že nesprávne, ale aj veľmi hrozne, nepočúvajúc hlasu veriaceho a robotníckeho, teda pracujúceho ľudu, o ktorom právom hovoríme, že je hlas boží. Zahlušiac tiež niekedy, priznávam sa, tie ozveny môjho lepšieho svedomia a vedomia v srdci svojom, pokračoval som v zločinnej činnosti ďalej, tak ďaleko, že som padol až na dno podlej zrady. Preto trest, ktorý ma stihnúť má, bude spravodlivý a primeraný. Vrelé prosím náš pracujúci ľud, aby mi odpustil, že som svojím zlým príkladom, zločinmi ho pohoršil a v jeho budovateľskej práci hatil. Konečne prosím slávny štátny súd, aby mi bola daná možnosť napáchané zlo aspoň čiastočne odčiniť. ''Predseda: ''Pán obvinený biskup Pavol Gojdič, chcete použiť svojho práva na posledné slovo? ''Gojdič: ''Áno. ''(Obvinený predstupuje.)'' Slávny štátny súd! Opätovne kajúcne sa priznávam k tomu, že som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR. Urobil som to vo svojej zaslepenosti a vo svojej zaujatosti voči všetkému, čo je pokrokové a socialistické. Tento postoj môj ráčte pripísať mojej výchove. Už ste počuli z úst môjho obhajcu, že pochádzam z kňazskej rodiny. Bol som vychovaný pred 45—50 rokmi, vtedy, keď všetci moji predstavení, tak cirkevní, ako aj svetskí, všetko to, čo je socialistické, predstavovali nám tak, ako najväčšie zlo a nešťastie pre ľud. Takto som pod týmto vplyvom žil až doteraz a až teraz som mal príležitosť a čas premýšľať o týchto otázkach a zrevidovať svoj postoj k ľudovodemokratickému zriadeniu. Prišiel som k tomu záveru a presvedčeniu, že som sa skutočne veľmi previnil a zrádzal. Naša ľudovodemokratická vláda zvýšila životný štandard pracujúceho ľudu. Žiaľ, vatikánska diplomacia to všetko nevidí a všetkou svojou váhou priklonila sa ku kapitalistickým štátom, ktoré pripravujú novú vojnu. Ľutujem, že aj ja svojou činnosťou som k tomu prispieval. A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čom som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených. Ráčte všetky tieto okolnosti vziať do láskavej úvahy a dať mi možnosť, aby som mohol všetky zločiny, napáchané proti ľudovodemokratickému zriadeniu, napraviť. ''Predseda: ''Tým, že obvinení predniesli svoje posledné slovo, je 'dnešné hlavné pojednávanie skončené. Súd sa teraz odoberie na poradu o rozsudku. Rozsudok bude vyhlásený v pondelok dňa 15. januára o 8. hod. ráno. == Citované podľa == * Proces proti vlastizradným biskupm Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951) [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] 9jfun3lxrch1u6lxg80fka9gh7324nn 0 1874 9469 8865 2026-03-30T06:08:01Z Martingazak 3599 Kategoria 9469 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} === Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Prvý deň hlavného pojednávania. Vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka === {| class="wikitable" |- | ''Súčasť série článkov k téme '''Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi''':'' # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Obžaloba|Obžaloba]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka|Vypočúvanie J. Vojtaššáka]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Posledné slovo obvinených|Posledné slovo obvinených]] |} '''Prvý deň hlavného pojednávania''' <br />''Verejné hlavné pojednávanie s obvinenými biskupom Jánom Vo-taššákom, svätiacim biskupom ThDr. Michalom Buzalkom a biskupom Pavlom Gojdičom začalo sa pred štátnym súdom v Bratislave v stredu 10. januára 1951. V senáte štátneho súdu zasadli: predseda senátu Karol Bedrna, sudcovia z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš a sudcovia z povolania Václav Hamák a Pavel Korbuly. Ako náhradní sudcovia boli prítomní: Ján Andel ako sudca z ľudu a Dr. Jozef Buzna ako sudca z povolania. Štátnu prokuratúru zastupoval Dr. Ján Feješ, Súdny zapisovateľ: Dr. Anna Pojezná.'' <br />''Predseda: ''Otváram verejné hlavné pojednávanie proti obvineným biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, svätiacemu biskupovi Dr. Michalovi Buzalkovi a biskupovi Pavlovi Gojdičovi na štátnom súde v Bratislave. Konštatujem, že obvinení boli na hlavné pojednávanie predvolaní a že všetci traja sú prítomní. Konštatujem ďalej, že zákonná lehota na prípravu od doručenia predvolania a obžaloby obvineným bola zachovaná. Ďalej konštatujem, že ako obhajcovia sú tu prítomní páni advokáti: Dr. Štefan Kráľ ako obhajca obvineného Jána Vojtaššáka, Dr. Vojtech Rampášek ako obhajca obvineného Dr. Michala Buzalku a Dr. Ivan Ottlyk ako obhajca obvineného Pavla Gojdiča. Po ''zistení osobných dát a pomerov všetkých obvinených predsedom senátu predniesol prokurátor Dr. Ján Feješ obžalobu.'' '''Vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka''' <br />''Po prestávke začal predseda vypočúvanie obvineného Jána Vojtaššáka.'' <br />''Predseda: ''Pán obvinený, počuli ste obžalobu. Porozumeli ste jej? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Preberieme najprv vašu činnosť za prvej Republiky. Vy ste boli za prvej Republiky oddaným prívržencom HSĽS. Je všeobecne známe, akú účasť mala táto strana na rozbití ČSR. Žiadam vás, aby ste nám stručne objasnili, ako ste vy rozvratnú politiku tejto strany podporovali a ako ste pri tom spolupôsobili. <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ja som bol od vzniku samostatnej Hlinkovej ľudovej strany jej prívržencom a stúpencom, a to preto, že mi vyhovoval jej program. <br />''Predseda: ''Bolo tiež všeobecne známe, že ste boli v úzkom priateľstve s Hlinkom. <br />''Vojtaššák: ''Moje priateľstvo s vedúcim, s predsedom tejto strany bolo vlastne osobné. <br />''Predseda: ''Politické nie? <br />''Vojtaššák: ''Politické priateľstvo — nakoľko mne, ako katolíckemu biskupovi — program tejto strany vyhovoval. <br />''Prokurátor: ''Mám jednu otázku. Pán obvinený, Andrej Hlinka vás neinformoval a s vami sa neradil o svojich politických zámeroch? Nedopisovali ste si v tomto smere? <br />''Vojtaššák: ''Nepamätám sa, že by ma bol informoval o podrobnostiach o strane, o tom, čo je v strane. <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, aby súd konštatoval Hlinkov list z 8. 11. 1921, adresovaný Vojtaššákovi, a to na dôkaz, že obvinený bol nielen v blízkom styku s Hlinkom, ale že bol Hlinkom o jeho rozvratných politických činoch dobre informovaný. <br />''Vojtaššák: ''To, prosím, nepopieram, len sa na také podrobnosti nepamätám. <br />''Prokurátor: ''O podrobnostiach budete neskoršie oboznámený z dokumentov. Ešte by som mal jednu otázku. Pán obvinený, pracovali ste vy už politicky ešte predtým, ako ste začali pôsobiť v ľudovej strane? Napríklad, ako to bolo s vašou účasťou pri volebnej agitácii v roku 1910, koho ste vtedy podporovali? Pamätáte sa na to? <br />''Vojtaššák: ''Vtedy som agitačne podporoval maďarskú vládnu stranu. Svoj hlas som odovzdal jej kandidátovi. <br />''Predseda: ''A kto bol protikandidátom, ktorého ste tak potierali? <br />''Vojtaššák: ''Tak sa mi zdá, že to mohol byť nejaký Čifáry. <br />''Predseda: ''Áno, slovenský kandidát Čifáry. <br />''Vojtaššák: ''To ani neviem. <br />''Prokurátor: ''Nie, že neviete, ale vy sa dnes k tomu nechcete priznať. A čo ste za túto účasť, za vašu agitáciu pre túto maďarskú vládnu stranu dostali? <br />''Vojtaššák: ''No, odišiel som vtedy zo svojho vtedajšieho pôsobišťa a bol som vymenovaný za administrátora. Bol som povýšený. <br />''Predseda: ''Odišli ste na lepšiu faru, nie? <br />''Vojtaššák: ''Nuž... bolo to len prechodné — bola to fara hospodárska. <br />''Predseda: ''Už ste nám povedali, pán obvinený, že ste sa s programom Hlinkovej strany plne stotožňovali. Môžete nám teraz bližšie osvetliť tento váš postoj? <br />''Vojtaššák: ''Videl som to, že táto strana podporuje záujmy cirkevnej hierarchie po stránke hospodárskej, ako to hlásal jej program a ako mi to bolo osobne sľúbené. <br />''Predseda: ''Tak teda prevažovaly u vás záujmy hospodárske ... Presvedčíme sa o tom tiež z dokumentov. Videli ste v tom posilnenie pozície hierarchie. <br />''Vojtaššák: ''Mocenských pozícií cirkevnej hierarchie. Preto ... <br />''Prokurátor: ''Že politika Hlinkovej ľudovej strany sledovala rozbitie Republiky, to ste vedeli. <br />''Vojtaššák: ''Nuž... to bolo nakoniec zrejmé. <br />''Predseda: ''A ako ste sa v tomto smere snažili politicky usmerňovať a pre tieto záujmy využívať svojich veriacich? <br />''Vojtaššák: ''Ja, prosím, osobne som ich nijako zvlášť neusmerňoval. <br />''Predseda: ''A nepamätáte sa na voľby v roku 1925? Nezaktivizovali ste vtedy svoju činnosť, nepôsobili ste vtedy zvlášť na duchovných, aby ovplyvňovali veriacich, tak, aby hlasovali pre kandidátku Hlinkovej strany? <br />''Vojtaššák: ''Musím podotknúť, že moje chovanie voči strane a môj celkový postoj boly všeobecne známe a že som sa teda snažil, aby sa i oni podľa mňa riadili. <br />''Prokurátor: ''Nesnažili ste sa pôsobiť svojimi kázňami alebo pri iných príležitostiach, keď ste prišli do styku s veriacimi, propagovať rozvratnú politiku Hlinkovej strany? <br />''Vojtaššák: ''Je možné, že som tak robil. <br />''Predseda: ''Nepísali ste v tomto smere nijaké články? <br />''Vojtaššák: ''Stalo sa, že som napísal niekoľko článkov do politických novín, toho bolo však málo a na obsah sa už presne nepamätám. <br />''Predseda: ''Bola to teda, ako to vaše slová potvrdzujú, činnosť politická. Povedzte nám ešte, ako ste využívali váš nakladateľský spolok a kníh tlačiareň Lev? <br />''Vojtaššák: ''Tam sme tlačili rôzne časopisy... <br />''Predseda: ''S akým obsahom? <br />''Vojtaššák: ''No, snažili sme sa nimi podporovať našu politiku. <br />''Predseda: ''Vydávali ste tam tiež nejaké brošúry? <br />''Vojtaššák: ''To bolo napríklad — to bola brošúra, vydaná ako odtlačok časopisu „Svätá rodina“: „Môže byť katolík sociálnym demokratom“? <br />''Prokurátor: ''Teda obsahu protipokrokového, protisocialistického, rovnako ako celá vaša činnosť bola sústavne vedená proti pokroku, proti socializmu. <br />''Vojtaššák: ''Áno, máte pravdu. <br />''Prokurátor: ''Pozrite sa, bolo správne zneužívať náboženské cítenie ľudu pre protiľudové politické ciele? <br />''Vojtaššák: ''Nuž, teda ... <br />''Prokurátor: ''Mal by som ďalšiu otázku. Môžem, pán predseda? ''(Predseda súhlasí.) <br />''Pán obvinený, povedali ste nám, že vám program Hlinkovej strany vyhovoval. Naznačovali ste, že ste sa usilovali, aby sa týmto vaším postojom riadili aj vaši veriaci. Povedzte nám teraz, mohol byť váš záujem, záujem spišského biskupa, vlastníka niekoľko 10.000 jutár pôdy a lesov, mlynov, píl a pod., totožný so snahami a záujmami drobných deputátnikov, roľníkov a robotníkov vo vašej diecéze? Áno, či nie? <br />''Vojtaššák: ''Bol rozdiel. <br />''Predseda: ''Ako ste sa stavali k separatistickým snahám Hlinkovej ľudovej strany? <br />''Vojtaššák: ''Ja som sa, prosím, s týmto separatizmom stotožňoval. <br />''Predseda: ''Podporovali ste teda rozvratnú politiku ľudáckej strany do všetkých dôsledkov — až do uskutočnenia ich konečných cieľov, do rozbitia prvej Republiky. To priznávate? <br />''Vojtaššák: ''Nuž bolo to tak. <br />''Predseda: ''Teraz k vašej činnosti za tzv. slovenského štátu. Aké funkcie ste vtedy zastávali a ako ste s týmto tisovským režimom spolupracovali? <br />''Vojtaššák: ''Ja som sa zapojil, prosím. <br />''Predseda: ''Vyjadrite sa konkrétne. <br />''Vojtaššák: ''Zapojil som sa aktívne už tým, že som spolupôsobil pri vyhlásení slovenského štátu, a potom tiež, okrem toho som prijal politickú funkciu v štátnej rade. <br />''Predseda: ''Dostali ste za to nejaké uznanie, nejaké vyznamenanie so strany vlády? <br />''Vojtaššák: ''Áno, bol som vyznamenaný veľkokrížom Radu slovenského kríža. Tiež od generála Čatloša som dostal osobitný dekrét s vyznamenaním. <br />''Prokurátor: ''Kto vám dal súhlas alebo kto vás vyslal do tzv. štátnej rady? Aké záujmy ste tam zastupovali? <br />''Vojtaššák: ''Bol som pozvaný a neskoršie som dostal aj menovanie do štátnej rady od Tisu. Referoval som o tom potom biskupskému sboru, ktorý vyjadril svoj súhlas, a mňa, ako svojho reprezentanta, do tohto orgánu vyslal. <br />''Prokurátor: ''Aké stanovisko zaujal k tomu pápežský nuncius? <br />''Vojtaššák: ''Súhlasil s tým. <br />''Predseda: ''K zastavaniu tejto politickej funkcie člena tzv. štátnej rady ste teda mali aj súhlas Vatikánu. <br />''Prokurátor: ''Pán predseda, navrhujem, aby na dôkaz toho, že Vatikán svojím súhlasom s Vojtaššákovým prijatím politickej funkcie priamo podporil fašistický režim na Slovensku, sa konštatoval dokument číslo 1/84, ktorý predkladám. <br />''Predseda: ''Oboznamujem z predloženého dokumentu, že biskup Vojtaššák poslal apoštolskej stolici žiadosť o súhlas prevziať funkciu člena štátnej rady. Tento súhlas bol vydaný dňa 11. októbra 1943 a podpísal ho Angelus Rotta, apoštolský nuncius. ''(Obracia sa k obvinenému.)'' Pán obvinený, tak ste sa horlivo snažili dosiahnuť súhlas pre politickú činnosť pre vtedajší tisovský režim. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''A ako ste sa pozerali na politickú činnosť kňazov po oslobodení? Aby som to v krátkosti shrnul: boli ste za ľudovodemokratického zriadenia proti politickej činnosti kňazov? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''To znamená: pre fašizmus áno, ale pre ľud nie. <br />''Vojtaššák: ''Prosím ... <br />''Predseda: ''Citujem z predloženého dokumentu: „Vrhnúc sa k nohám Vašej svätosti, ponížene prosím Vašu apoštolskú stolicu...“ Tak pokorne ste prosili za fašistického režimu na Slovensku, aby vám Vatikán dovolil vykonávať funkciu člena tisovskej štátnej rady. Je to pravda? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''A je pravda, že ste sa po oslobodení postavili proti akejkoľvek činnosti kňazov? <br />''Vojtaššák: ''To je pravda. <br />''Predseda: ''No, tak to stačí. Pre fašizmus áno, pre ľudovodemokratické zriadenie nie. Tak je to vyjadrené jednou vetou. <br />''Vojtaššák: ''Nuž áno, tak to je. <br />''Predseda: ''S opatreniami a s nariadeniami tzv. štátnej rady ste sa úplne stotožňovali? <br />''Vojtaššák: ''Áno. Bol som členom a tým teda aj spoluúčastníkom celého rokovania. <br />''Predseda: ''Ako ste prijímali určité opatrenia tzv. štátnej rady, smerujúce proti samotným základom ľudskosti? Môžete nám o tom niečo povedať? <br />''Vojtaššák: ''To boly tie protižidovské opatrenia. <br />''Predseda: ''Vyjadrili ste sa nejako proti týmto nariadeniam? Bolo vám to ľahostajné? <br />''Vojtaššák: ''Ja som sa proti tomu neozval. <br />''Predseda: ''Vy ste sa naopak vyjadrili veľmi súhlasne. Pamätáte sa? <br />''Vojtaššák: ''Do určitej miery teda áno. <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, pán predseda, aby sa konštatovaly dokumenty 1/3, 1/204, 1/205 a potom tiež doklady 1/9, 1/93, 1/94, 2/18 a 1/206. Ide o stenografické záznamy z rokovania tzv. štátnej rady. Predkladám ich ako dôkaz neľudského, farizejského postoja obvineného v otázke občanov židovského vyznania, keď návrh na ich riešenie bol v tzv. štátnej rade prerokovávaný. <br />''Predseda: ''Na návrh pána prokurátora oboznamujem dokument, a to stenografický záznam zo zasadnutia štátnej rady tzv. slovenského štátu zo dňa 3. februára 1943. Na tomto zasadnutí, na ktorom sa rokovalo o deportácii židov, bol prítomný aj obvinený Vojtaššák. Podľa záznamov sa obvinený vyjadril takto: „Mal by som návrh: pretože ľudia nie sú o tejto otázke náležité informovaní, prosil by som, aby sa o tom vydala ľudová knižočka. Židia sa snažili k sebe vzbudiť sústrasť, ľudia ich ukrývali, pretože vraj to, čo sa so židmi robilo, bolo neľudské. Židia si mysleli, že sa s nimi bohvie ako zle zaobchádza, zatiaľ čo sa v táboroch môžu mať celkom dobre.“ ''(Obracia sa k obžalovanému.) <br />''Pán obžalovaný, v r. 1943 ste už vedeli, ako sa so židmi v týchto táboroch zaobchádzalo. Vy ste o tom nič nepočuli? <br />''Vojtaššák: ''Áno, počul som. <br />''Predseda: ''Ďalej oboznamujem z toho istého dokumentu ďalšie výroky obvineného, ktoré ešte dokresľujú jeho v skutočnosti nekresťanský postoj k tejto otázke. Vojtaššák tu hovorí: „V Spišskom Podhradí zostáva ešte jeden žid. A napriek tomu, že u neho nie sú nutné nijaké hospodárske ohľady a napriek tomu, že je to komunista už oddávna, býva tam stále. Menuje sa Lőrinc.“ Nato odpovedá Dr. Vašek: „Aby ste videli, slávna štátna rada, ako sa u nás pružne úraduje, zariadim ihneď kladné vybavenie tohto podnetu pána biskupa.“ Vojtaššák potom pokračoval: „Poznám ho dobre, bol to najväčší gauner z Podhradia. Všetkých už vzali a odviezli a on je ešte tam.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) ''Čo to znamenalo, pán obvinený? <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pre to je iba jedno slovo: denunciácia. <br />''Vojtaššák: ''Môžem k tomu podať vysvetlenie? — Ja som vtedy asi tlmočil mienku, ktorú som počul. <br />''Predseda: ''Snažíte sa, pán obvinený, zbaviť sa zodpovednosti. Snažíte sa z toho vykrútiť. Povedzte, srovnáva sa to s kresťanským učením? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Prokurátor: ''Vy ste vydali Lőrinca na smrť. Ľutujete toho aspoň teraz? <br />''Vojtaššák: ''Ten Lőrinc, prosím ... <br />''Prokurátor: ''Áno, on žije, ten Lőrinc, ale to nie je vaša zásluha. Žije, tak ako tí nemnohí, ktorí sa vrátili. Ľutujete toho, či nie? <br />''Vojtaššák: ''Áno, ľutujem. <br />''Predseda: ''Ďalej konštatujem na návrh štátnej prokuratúry ďalšie dokumenty, a to zápis štátnej rady z 25. marca 1942, kde obvinený Vojtaššák po hospodárskom referáte Dr. Klindu povedal toto: „Pán predseda Ústredného hospodárskeho úradu prečítal referát, ktorý sa týkal hospodárskych...“ atď., atď. A ďalej: „Vo vyraďovaní židov sme pokročili. Zvýšili sme bilanciu.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) ''Nie sú to cynické slová? Slová pána biskupa? Zvýšili sme bilanciu... bilanciu mŕtvych spolubližných. <br />''Vojtaššák,: ''No, ja som to tak nemyslel. <br />''Predseda: ''Ďalej konštatujem obsah rokovania štátnej.rady z 30. septembra 1942 o vojne proti Sovietskemu sväzu. Podľa stenografického záznamu mal generál Čatloš referát o vojenskej situácii. Na dotaz predsedu sa prihlásil o slovo obvinený Vojtaššák a uviedol: „Ďakujem za referát, ale predovšetkým musím poďakovať pánu generálovi. Ako som sa dozvedel, zasiahol obdivuhodným spôsobom do boja pri Roštové, ktorý bol taký rozhodujúci. Gratulujem pánu generálovi Čatlošovi, že sa tam zjavil s takou smelosťou.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) Z ''toho vidno, pán obvinený, že ste vyjadrovali veľmi horlivo i radostne svoj súhlas. Podľa toho ste teda schvaľovali túto vojnu, do ktorej nútene zahnali aj slovenských synov, aby bojovali po boku nemeckých fašistov. Zo všetkých týchto dokumentov, zo všetkých týchto vašich skutkov sa potvrdzuje, že ste fašistickú Tisovú politiku plne schvaľovali. Áno? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, doznávam, že schvaľoval a zúčastnil som sa jej. <br />''Prokurátor: ''Mám otázku. Pán obvinený, viete o tom, čo všetko nacistické hordy v dočasne okupovanej Ukrajine a inde v SSSR na-páchaly? Vypaľovaly dediny, vraždily ženy, stracov, deti. Viete o tom? <br />''Vojtaššák: ''Počul som o tom. <br />''Prokurátor: ''A to sa srovnávalo so svedomím katolíckeho biskupa? Vysvetlite nám to. <br />''Vojtaššák: ''Nuž, nesrovnávalo. <br />''Prokurátor: ''Vraždy... Schvaľovali ste hromadné vraždy, alebo nie? Tým svojím prejavom, ktorým ste gratulovali Čatlošovi. Predsa šlo o účasť Čatloša na týchto vraždách. <br />''Vojtaššák: ''Nepriame schvaľovanie to bolo. <br />''Predseda: ''Ďalej konštatujem dokument č. 1/9: Istý dekan sa pýta obvineného Vojtaššáka na pokrstenie jedného dieťaťa izraelského vyznania; je to list farského úradu z Tvrdošína z 25. júna 1942, podpis dekanov je nečitateľný. Ide o pokrstenie 4-ročnej dcéry nejakého Jána Zehnhuta. Ako ten dekan píše, „predpokladá sa, že časom odvezú všetkých židov a že by týmto pokrstením rodičia chceli zachrániť aspoň svoje dieťa, ponechať ho u nejakej katolíckej rodiny na výchovu, keď ich odvezú do pracovného tábora.“ Na to odpovedá obvinený prípisom z 30. júna toho istého roku medziiným toto: „Židia sa v dnešnej situácii už i stebla chytajú. To je márna nádej, že by sa s dieťaťom, ak ho dajú pokrstiť, zachádzalo ináč ako s nimi. Tak i Ján Zehnhut. Ak na neho príde rad, odvezú ho s celou rodinou i s dieťaťom. Preto by bolo zbytočné, aby sa pokrstilo. S výrazom lásky...“ Pán obžalovaný, poslali ste to? <br />''Vojtaššák: ''Áno, mal som totiž skúsenosti z predošlých prípadov, že sa v tomto smere nerobia nijaké rozdiely. <br />''Prokurátor: ''Nacisti nerobili rozdiely, a vy, biskup, ako i e vidieť, tiež nie. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Mlčíte. Tak teda skúsenosti ste mali, ale nijako ste ako funkcionár štátnej rady proti tejto zločineckej deportácii nevystúpili. Znamená to váš naprosto súhlasný pomer s politikou fašistickej Tisovej vlády? <br />''Vojtaššák: ''Nuž, tak som vystupoval. <br />''Prokurátor: ''Teraz sa pýtam na toto: Akú zásadu ste mali na mysli, keď ste boli proti tomuto pokrsteniu s tým odôvodnením, že i tak pôjde so svojimi rodičmi. Mali ste zrejme na mysli ten vami presadzovaný návrh, že židovské rodiny nemajú byť trhané? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Vy ste nezasahovali do toho preto, aby tieto rodiny ponechali doma, ale naopak, aby ich spoločne vyviezli. Je to tak? <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Zase mlčíte. Je to teda tiež odpoveď. Keď vás potom neskoršie v roku 1943 upozornili občania židovského vyznania na hrôzy plynových komôr, čo ste urobili potom, pán obvinený? Čo ste urobili s listom, v ktorom sa vám títo občania sverovali? <br />''Vojtaššák: ''Ten list som po prečítaní poslal na patričné miesto. <br />''Prokurátor: ''Aké to bolo patričné miesto? <br />''Vojtaššák: ''Bolo to ministerstvo vnútra. <br />''Prokurátor: ''Šaňovi Machoví a ÚŠB. Úmysel ste mali jasný: oznámiť pisateľov a zariadiť ich zaistenie. Dobre ste vedeli, že sa obraciate na správne miesto. <br />''Predseda: ''Pokračujeme ďalej, prosím. Konštatujem ďalší dokument č. 1/94. Je tu prípis kňaza Hatiara biskupovi Vojtaššákovi, v ktorom tento batizovský farár sa ohradzuje proti prísahe, ktorú má skladať pri príležitosti kňazskej kongregácie slovenskému štátu. Hatiar píše: „Složím túto prísahu len s podmienkou, že neuznávam zákony proti židom.“ To píše jednoduchý kňaz. Hatiar končí svoj list ta.kto: „O láskavé vysvetlenie a všeobecné uspokojenie vás úpenlivo prosím.“ ''(Obracia sa k obvinenému.) <br />''Pamätáte sa, ako ste odpovedali na toto statočné stanovisko svojho kňaza? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ani na tento list sa nepamätám. <br />''Predseda: ''Ja vám ho teda ukážem. A prečítam vám, čo ste 5. mája 1939 odpovedali. <br />''Vojtaššák: ''Na všetko sa nemôžem pamätať. ''(Predseda predkladá citovaný dokument obvinenému a obvinený potvrdzuje, že ide o jeho list.)'' <br />''Predseda: ''Prečítam vám teraz vašu odpoveď: „Pán farár, vaša dôstojnosť si pri oboznamovaní sa so zákonmi o židoch neurobila správne závery.“ Píše totiž, že ten zákon je proti učeniu 4catolíckej cirkvi. Dobre to pochopil a vy mu to vyvraciate. Ďalej pokračujete: „Ten zákon hovorí výlučne o židoch ako o národnosti a na to má štát právo i povinnosť, aby pomer medzi svojimi národnosťami upravil . zákonom. Z toho môže vaša dôstojnosť vidieť, ako sa vo svojom tvrdení mýlila.“ List uzaviera vaša pečať a váš podpis. <br />''Vojtaššák: ''Prosím, list mohol mne byť pripravený generálnym vikárom a ja som k nemu pripojil len svoj podpis. <br />''Predseda: ''To je vedľajšie. Dôležité a podstatné je vaše stanovisko, ktoré sa s obsahom stotožňovalo a ktoré ste svojím podpisom plne potvrdili. To nemôžete poprieť. <br />''Vojtaššák: ''Áno, pán predseda, ja za to zodpovedám. <br />''Predseda: ''Pán obvinený, mal ten pán farár z Batizoviec pravdu? <br />''Vojtaššák: ''Mal pravdu. <br />''Prokurátor: ''Vy ste hlasovali a vy ste schvaľovali ako podpredseda tzv štátnej rady všetky jej rokovania. O čo poctivejší bol tento váš farár. <br />''Predseda: ''Pán obvinený, cítite sa spoluvinným za tieto zločinecké akcie? <br />''Vojtaššák: ''Bol som členom štátnej rady. Zodpovedám teda i za celok, za to, čo sa napáchalo. <br />''Predseda: ''Čo ste si vlastne sľubovali od Tisovho režimu, o čo ste sa snažili? <br />''Vojtaššák: ''No, Tisov režim, ako som už predtým uviedol, mi vyhovoval po stránke hospodárskej tým, že poskytoval zvláštne výhody vysokej katolíckej hierarchii. <br />''Prokurátor: ''Tak sme znovu pri týchto vašich mocenských pozíciách, hospodárskych pozíciách slovenskej hierarchie, o ktoré ste mali jedine záujem, ktorý ste chceli upevniť; v týchto svojich snahách ste sa práve opierali o tisovský fišistický režim, ktorý znamenal pre vás .určitú záruku. <br />''Vojtaššák: ''Boly tu teda dané možnosti... <br />''Predseda: ''Pamätáte sa na nejaké arizácie? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ja som osobne nevyhľadával tieto majetky. To sa všetko získalo pre biskupstvo. <br />''Predseda: ''Kto mal príjem z tohto majetku a kto s ním disponoval? <br />''Vojtaššák: ''Biskup. <br />''Predseda: ''Kto tam bol biskupom? <br />''Vojtaššák: ''Vtedy som ním bol ja. <br />''Predseda: ''Ktoré majetky boly arizované? <br />''Vojtaššák: ''To bol v Betlanovciach jeden poľnohospodársky majetok, asi 160 kat. jutár a ďalej akási kúpeľná jednotka, objekt, ktorý predstavoval asi 35 kat. jut. To bolo zakúpené pre biskupstvo. <br />''Predseda: ''Veď sme už hovorili o tom, že s príjmom tohto majetkti ste disponovali vy. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Ony to neboly len akési kúpele, to bol i prírodný prameň: „Sivá brada,“ to bolo čerpacie zariadenie pri prameni tejto minerálnej vody, to bolo rekreačné stredisko. <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, išlo o miliónový majetok, koľko ste zaň zaplatili? Bola to plná protihodnota? <br />''Vojtaššák: ''Zaplatil som 420.000 Ks. <br />''Prokurátor: ''To je tiež vysvetlenie, prečo ste tento majetok, získaný arizáciou, urputne bránili pred tým, aby bol po oslobodení vrátený pôvodným majiteľom, respektíve ponechaný pod národnou správou. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Navrhujem soznámiť jednak s dokumentom 1/113, svedčiacim o tom, že sa obvinený bránil proti vráteniu tohto majetku reštitučným pokračovaním, po druhé potom s arizačným spisom. Predkladám oba dokumenty. <br />''Predseda: ''Konštatujem zo spisov Ústredného hospodárskeho úradu v Bratislave č. 66543/ni A-7 z roku 1941, že rozhodnutím tohto úradu z 28. marca 1942 bol majetok rasové prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, a to kúpele, poľnohospodársky majetok a obchod s minerálnou vodou v Baldovciach, prevedený na Jána Vojtaššáka, spišského biskupa. Likvidačná hodnota bola určená sumou 426.820 Ks, napriek tomu, že skutočná hodnota, ako to pripojené reštitučné spisy Okresného súdu v Levoči dokazujú, bola niekoľkonásobkom tohto obnosu. Ďalej sa konštatuje z predloženého druhého dokumentu a to č. 1/113, listu Dr. Obtuloviča z 13. augusta 1947, advokáta v Bratislave, právneho zástupcu spišského biskupstva, potvrdzujúceho, ako sa obvinený Vojtaššák snažil zabrániť prostredníctvom tohto svojho advokáta zákonnej reštitúcii majetku v Baldovciach. Sám Obtulovič píše, že zapojil do tejto akcie v r. 1947 viacero ľudí, že niekoľkokrát intervenoval, ale napriek tomu sa mu nepodarilo vec priaznivo vybaviť. Má k tomu obvinený Vojtaššák nejaké pripomienky? <br />''Vojtaššák: ''Nemám, súhlasím. <br />''Predseda: ''Sú nejaké ďalšie otázky? ''(Otázky neboly.)'' Prerušujem pojednávanie, budeme pokračovať o 14.00 hodine. ''Predseda: ''Otváram znovu prerušené hlavné pojednávanie. Pokračujeme vo výsluchu obvineného Vojtaššáka. ''(Vojtaššák predstupuje.)'' <br />''Predseda: ''Boly okrem štátnej rady ešte iné organizácie, ktoré ste podporovali za takzvaného slovenského štátu? <br />''Vojtaššák: ''Bola to najmä Hlinková mládež a Hlinková garda. Tieto organizácie sa obrátily na biskupský úrad, aby im pridelil duchovných poradcov a ja som tejto ich žiadosti vyhovel. <br />''Predseda: ''Akú politickú náplň mala Hlinková mládež? <br />''Vojtaššák: ''Politický smer bol vecou Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, primerane k režimu tukovsko-tisovskému, režimu fašistickému. ''Sudca z ľudu: ''Podľa akého vzoru sa cvičila Hlinková garda?, <br />''Vojtaššák: ''Tomu nerozumiem. ''Sudca z ľudu: ''Keď ste hovorili o Hlinkovej mládeži a Hlinkovej garde, museli ste vedieť, podľa akého vzoru a podľa akej politiky ich cvičili. <br />''Predseda: ''Pán sudca z ľudu chce pripomenúť iba to, že Hlinková garda a Hlinková mládež posielala na inštruktáže svojich vedúcich do Nemecka. To sa všeobecne vedelo a písalo sa o tom v časopisoch, to ste vedeli. Boli ste si vedomí, že obidve tieto složky sú piliermi tzv. slovenského štátu? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Pokračujte ďalej. V tomto čase, keď Hitler prepadol Sovietsky sväz, bolo hneď známe, aké zverstvá páchali nacisti na sovietskej Ukrajine. Ako ste sa usilovali zamaskovať medzi veriacimi dojem zo zpráv o zverstvách, páchaných nacistami a ich pomáhačmi, Hlinkovými gardistami? <br />''Vojtaššák: ''Dozvedel som sa o tom z listu biskupa Cárskeho. Písal mi, že u neho bol konzul, ktorý žiadal, aby sa rozvinula protipropaganda proti zprávam o tých neľudskostiach a zverstvách. Dal mi na vedomie, že sa to všetko šíri rozhlasom. Mal som o rozhlase svoj názor. Bol som rozmrzený na rozhlas, sám som nemal rádioprijímač, nepočúval som rozhlas a akosi z animozity proti rozhlasu som napísal Cárskemu, že keby to záležalo odo mňa, dal by som rozhlasové prijímače posbierať a nechal by som iba prijímače vo verejnej službe. <br />''Predseda: ''Táto animozita sa prejavila až potom, keď sa šírily zprávy zo zahraničného rozhlasu, aké zverstvá a vraždy páchajú nacisti a Hlinkoví gardisti v Sovietskom sväze. <br />''Vojtaššák: ''Nevedel som o tom. <br />''Prokurátor: ''Nehovoríte pravdu a ja predložím dokument, usvedčujúci vás z nepravdy. <br />''Predseda: ''Váš iniciatívny návrh na zabavenie všetkých rozhlasových prijímačov smeroval k tomu, aby sa znemožnilo počúvanie zahraničného rozhlasu. <br />''Vojtaššák: ''Myslel som iba na prijímače v súkromnej službe. <br />''Predseda: ''Aby nemohla verejnosť počúvať zahraničný rozhlas. Prejavili ste tým jasne svoju pomoc nacistickému Nemecku. Je to tak? <br />''Vojtaššák: ''Môže sa to tak vykladať. <br />''Prokurátor: ''Na objasnenie Vojtaššákovho postoja k hitlerovským okupantom navrhujem konštatovať dokument č. 1/5. Predkladám ho. <br />''Predseda: ''Na návrh pána prokurátora konštatujem obsah listu biskupa Cárskeho obvinenému Vojtaššákovi o nebezpečenstve šuškanej propagandy v prospech Sovietskeho sväzu. V liste, datovanom <br />''V <br />''Prešove 10. júla 1941, písal biskup Cársky Vojtaššákovi, že ho spolu s biskupom Gojdičom na podnet nemeckého konzulátu žiadajú, či by nebolo dobre vydať pastiersky list proti boľševizmu. List končí slovami: „Dal som našim kňazom príkaz, aby proti šuškanej propagande pracovali tiež šuškanou propagandou, lebo tomu ľudia skôr uveria.“ V písomnej odpovedi Vojtaššákovej, ktorá bola datovaná 11. júla 1941, je doslovne: „Ako bojujú na frontoch, tak sa musí bojovať aj v zázemí. Kazateľnicami, encyklikami ani pastierskymi listami by sa ničoho nedosiahlo. Predovšetkým by bolo treba posbierať všetky súkromné rozhlasové prijímače.“ <br />''Prokurátor: ''Nie je to jasné, aká slabá je vaša výhovorka? Dokazuje to, že ste týmto svojím návrhom chceli pomôcť nacistom pri ich lúpežnom vpáde do Sovietskeho sväzu. Boli ste si vedomý, že osud fašisticko tisovského štátu je závislý na osudoch hitlerovského Reichu? <br />''Vojtaššák: ''Bol som si toho vedomý, priznávam to. <br />''Predseda: ''Pán obvinený, poznávate v predložených dokladoch práve čítané listy? <br />''Vojtaššák: (Prezerá si dokumenty.) ''Áno, poznávam. <br />''Predseda: ''Zastávali ste za tzv. Slovenského štátu funkciu najvyššieho vojenského duchovného? <br />''Vojtaššák: ''To bolo hneď zo začiatku. Neskoršie bol za vojenského vikára ustanovený svätiaci biskup Buzalka. <br />''Prokurátor: ''Vo svojej funkcii najvyššieho duchovného ste sa starali o upevnenie bojového ducha alebo o rozklad vojenskej morálky? <br />''Vojtaššák: ''Nezasiahol som ničím do duchovnej správy vojska. <br />''Prokurátor: ''Nehovoríte pravdu, dokážem vám to. Neurobili ste nič ani potom, keď ste vedeli, že v septembri 1939 zneužili tisovskú armádu k napadnutiu katolíckeho Poľska. Je to tak? <br />''Vojtaššák: ''Je tomu tak. <br />''Prokurátor: ''Pre objasnenie predkladám senátu usvedčujúce dokumenty na dôkaz, že obvinený biskup Vojtaššák nehovorí pravdu a že do duchovnej správy východnej armády zasahoval. Je to dokument č. 1/95 a 1/12 a to aj na dôkaz, že Vojtaššák uvoľňoval farárov pre službu na východnom fronte. <br />''Predseda: ''Oboznamujú sa tieto dva dokumenty. Sú to fotografie, vyhotovené pri príležitosti uvítania vojakov tisovskej armády po návrate z východného frontu, kde obvinený zrejme po odslúžení poľnej omše v spoločnosti dôstojníkov s nacistickými rytierskymi krížmi víta príslušníkov armády. <br />''Predseda: ''Nech sa páči. Sú to vaše fotografie? ''(Podáva ich obvinenému.)'' <br />''Vojtaššák: ''Sú to pravé fotografie. Som to ja, ale nemôžem, si spomenúť, že by som bol vtedy slúžil poľnú omšu. <br />''Prokurátor: ''Ja v tom nevidím nijaký rozdiel, keď ste vítali vojakov, vracajúcich sa z bratovražedného boja proti SSSR. Bolo to podporovanie tisovského režimu? <br />''Vojtaššák: ''Zavolali ma vtedy a ja som prehovoril k vojakom. Ďakoval som im, že bránili hranice Slovenska a tiež hranice diecézy. <br />''Prokurátor: ''Boly hranice Slovenska až pri Roštové? <br />''Vojtaššák: ''To nie. <br />''Predseda: ''Hovorili ste, že ste im ďakovali za obranu hraníc Slovenska a diecézy. Hranice Slovenska ste však videli ďaleko od svojej diecézy. Ďalej oboznamujem doklad 1/95, ktorý tiež usvedčuje Vojtaššáka z aktívnej spolupráce s fašistickým tisovským režimom. Je to jeho odpoveď z 11. decembra 1943 na prípis tisovského Ministerstva národnej obrany, kde obvinený uvádza mená kňazov, uvoľnených pre pastoračnťí činnosť medzi vojskom na východnom fronte. List končí pozdravom: „Na stráž.“ <br />''Prokurátor: ''Pri oboznamovaní predošlého dokumentu ste povedali, že ste vítali armádu preto, lebo vraj bránila v Poľsku i naše hranice. Vy ste však ďakovali v tomto smere prv v štátnej rade, ako sa to tu konštatovalo. Ďakovali ste predsa tiež Čatlošovi pri zasadaní štátnej rady za jeho „chrabré“ chovanie v boji pri Roštové? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Šlo aj vtedy o ochranu hraníc Slovenska? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Prokurátor: ''O čo tam išlo? O prepadnutie SSSR, o vraždy, o pálenie dedín a odvliekanie žien, detí a starcov do Nemecka. O to šlo, alebo nie? <br />''Vojtaššák: ''To sa mohlo stať. <br />''Prokurátor: ''A za to ste teda ďakovali. <br />''Predseda: ''Teraz ďalej ohľadne tých skutkov, z ktorých vás viní ''žaloba. ''Mali ste spojenie ešte s inými inštitúciami tzv. slovenského štátu, napr. s tisovskou políciou? <br />''Vojtaššák: ''Mal. Tisovská polícia sa obrátila raz na biskupský úrad s dotazom o jednom kňazovi, ktorý pôsobil na území oravského Poľska. Bol to istý Karol Máchaj. Tisovská polícia písala, že pôsobí proti slovenskému štátu, aby bol teda odstránený. <br />''Predseda: ''Áno. Ale ešte najprv všeobecne. Keď časť poľského územia pripadla tzv. slovenskému štátu, tiež niektorí kňazi poľskej národnosti zostali u nás. Máchaj, to bol len jeden konkrétny prípad; povedzte nám niečo ohľadne tých kňazov poľskej národnosti. <br />''Vojtaššák: ''Na Spiši a na Orave zostali po r. 1939 niektorí kňazi poľskej diecézy, nie zo spišskej. V tom smysle vyznieval prípis ministra Mácha, že pôsobenie týchto kňazov je na Slovenskom území nežiadúce. <br />''Predseda: ''Vy sám ste už asi rok predtým k niečomu vyzvali tých poľských kňazov? <br />''Vojtaššák: ''Áno, chcel som vedieť, či tí kňazi poľskej národnosti z krakovskej arcidiecézy majú vôľu zostať vo svojej duchovnej správe i v diecéze spišskej. <br />''Predseda: ''Je isté, že tu zostali. Mach vám potom napísal, že si slovenská vláda nepraje, aby tu boli. Čo vy ste potom urobili koncom roku 1942? <br />''Vojtaššák: ''Dostal som Machovú výzvu, aby boli odstránení zo svojich miest. Dal som im tento vládny príkaz na vedomie a oznámil som im, že ak neposlúchnu a nebudú pôsobiť tak, ako si to štát želá, budú odstránení. <br />''Vojtaššák: ''Upozornil som ich, aby nám, biskupskému sboru, dali na vedomie, kedy odídu, aby sme učinili príslušné nutné opatrenia. Upozornil som ich tiež na to, že po opustení farnosti musí všetko to, čo patrí fare a kostolu, ostať na mieste. <br />''Predseda: ''Spomínate si ešte, pán obvinený, čo ste písali týmto kňazom ohľadne ich osobného majetku? <br />''Vojtaššák: ''Ohľadne svrškov som im písal, že si ich nesmú odviezť, ale že ich musia tu nechať a prípadne tak ich speňažiť. <br />''Predseda: ''Viete o tom, že im za tie svršky neboly poukázané peniaze? <br />''Vojtaššák: ''Nemám o tom vedomosť, ja som sa už o to nezaujímal. <br />''Predseda: ''Ďakujem. <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, aby bol konštatovaný dokument 1/19 a oboznámená tiež priložená korešpondencia s ÚŠB. <br />''Predseda: ''Súd oboznamuje tento predložený dokument. Je tu prípis šéfa ÚŠB z 8. 11. 1940 obvinenému Vojtaššákovi vo veci týchto poľských kňazov, je tu ďalej prípis obvineného zo 4. apríla 1940 farárovi Vojtasovi, kde sa medziiným píše: „Kňazi, odchádzajúci do Poľska, do gubernátu, nechajú tu všetky svoje hotovosti.“ Ďalej oznamuje Vojtaššák listom z 12. 11. 1940 šéfovi OŠB, že v jeho diecéze už niet poľských kňazov. Všetky listy končí fašistickým „Na stráž“. ''(Obracia sa k obvinenému}. ''Tu sú tie prípisy v origináli, súhlasia? <br />''Vojtaššák: ''Súhlasia. <br />''Prokurátor: ''Mám ďalšiu otázku. Korešpondovali ste s tisovskou políciou. Viete o tom, že tisovská polícia bola tou inštitúciou, ktorá dávala ľudí do koncentračného táboru v Ilave? <br />''Vojtaššák: ''Počul som o tom. <br />''Prokurátor: ''A že tam dávali aj nespoľahlivých kňazov? <br />''Vojtaššák: ''Vedel som o jednom kňazovi. <br />''Prokurátor: ''To stačí. <br />''Predseda: ''Z vašich slov, povedaných už predtým, vyplýva, že ste videli úzku spojitosť existencie tzv. slovenského štátu s hitlerovským Nemeckom. Aké nebezpečenstvo pre mocenské pozície cirkevnej hierarchie ste videli v prípade porážky nacistického Nemecka a čo ste z toho potom vyvodzovali? Aké opatrenia ste potom urobili? <br />''Vojtaššák: ''Vedel som, že vlastne s nacistickým Nemeckom padá i slovenský štát. S tým teda prichádzajú zmeny vo verejnom živote. Bolo treba sa na to pripravovať a kryť sa. Vedel som, že sem bude prenikať aj ideový smer z východu, pokrokový, a že bude treba zosilniť a lepšie organizovať cirkev vo vnútri, aby bola vstave tomuto smeru odporovať. <br />''Predseda: ''Vedeli ste, že dôjde k hospodársko-spoločenskej zmene? <br />''Vojtaššák: ''Vedel som, že kapitalistický systém ustúpi socialistickému. <br />''Predseda: ''Čo by vám vyhovovalo lepšie? <br />''Vojtaššák: ''Lepšie mi vyhovuje kapitalistický systém. <br />''Predseda: ''V čom? <br />''Vojtaššák: ''So stránky hospodársko-materiálnej bolo biskupstvo akosi zabezpečené. <br />''Predseda: ''Môžete tvrdiť, že došlo k nejakému násiliu proti cirkvi, proti náboženstvu, keď pracujúci ľud vzal po oslobodení moc do svojich rúk? Boly zavreté nejaké kostoly? <br />''Vojtaššák: ''To nemôžem tvrdiť. <br />''Predseda: ''Čoho ste sa obávali pri páde kapitalistického systému? Hovorili ste, že kapitalizmus zaručoval cirkvi hospodársko-mocenské pozície. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Povedali ste, že pri rozhodovaní medzi kapitalistickým a socialistickým systémom ste si zvolili kapitalizmus, čo znamená so všetkými dôsledkami, s bohatstvom na jednej strane a s biedou a nezamestnanosťou na druhej strane. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Predseda: ''A aké opatrenia ste urobili? <br />''Vojtaššák: ''Mali sme snahu podniknúť nejaké kroky v tomto smere, aby sme zachránili cirkevné majetky, aby neboly rozparcelované. A tiež v školskej otázke, aby boly cirkevné školy. <br />''Predseda: ''Aké pokyny ste dali koncom roku 1944 farárovi Galanovi ohľadne odborového hnutia? <br />''Vojtaššák: ''Dal som mu pokyn, aby ako kaplán v Ružomberku sa staral o robotníctvo tamojšej textilnej továrne. <br />''Predseda: ''V akom smere? <br />''Vojtaššák: ''Aby tam viedol kultúrnu prácu a čelil prípadným marxistickým tendenciám a ich šíreniu. <br />''Predseda: ''Aby sa prekazilo pokrokové hnutie medzi robotníkmi, aby sa odborové hnutie rozbilo. Aké pokyny ste mu dali? Na koho sa mal obracať? <br />''Vojtaššák: ''Mal sa obracať na robotníkov, ktorí boli v odborovom sdružení. <br />''Predseda: ''Presne povedané, mali to byť bývalí kňazi, ktorí tam boli pri zmene režimu nasadení, ako rozvratná bunka v odboroch. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Presne povedané, šlo o protištátnu činnosť. 2e ste vedeli, o čo ide, dokazuje skutočnosť, že Galan bol potom odsúdený Štátnym súdom na 8 rokov žalára pre protištátnu činnosť. <br />''Vojtaššák: ''Viem, že vydával brošúrky menšieho rozsahu a takto si pomáhal vo svojej práci medzi robotníctvom. <br />''Predseda: ''On získaval tiež rozličné informácie z tovární, ktoré vám potom podával. Čo ste vy robili s týmito zprávami špionážneho charakteru? <br />''Vojtaššák: ''Dostával som od neho zprávy, ale tie boly len pre mňa. <br />''Prokurátor: ''Veď k tomu ešte prídeme, k tejto vašej špionážnej činnosti. <br />''Predseda: ''Akým spôsobom ste ešte podporovali nacistickú vojenskú mašinériu, akými príkazmi veriacim? <br />''Vojtaššák: ''Raz mi biskupský úrad oznámil, že údajne nejaký vojenský dôstojník žiada, aby som veriacim oznámil, že smú v nedeľu pracovať na vojenských prácach. <br />''Predseda: ''Tak ste nariadili všetkým veriacim, aby poslušne plnili príkaz nacistov, aby pracovali na opevneniach? <br />''Vojtaššák: ''Príslušný list sostavila kancelária, ja. som to vlastne iba podpísal. <br />''Predseda: ''Chcete sa teda ospravedlňovať iba pripojením svojho podpisu. <br />''Vojtaššák: ''Či som to koncipoval, alebo nie, zodpovednosť za to beriem. <br />''Predseda: ''Bola to priama podpora nacistického zbrojenia, lebo front sa už blížil k našim hraniciam, naši ľudia už krvácali. <br />''Vojtaššák: ''Vtedy bol vojnový stav. ''Sudca z ľudu: ''Po vojne, keď bolo všetko rozbité a sostavovaly sa nedeľné brigády, dali ste tiež súhlas, aby sa mohlo pracovať v nedeľu? <br />''Vojtaššák: ''Nie. Práve biskupský sbor sa viac ráz obrátil na príslušné vládne kruhy so žiadosťou, aby nedele a zasvätené sviatky neboly rušené ťažšími služobnými prácami. <br />''Predseda: ''Teda stanovisko záporné i k národnej smene po februárovom víťazstve? <br />''Vojtaššák: ''My sme ho nezaujali, iba sme sa usniesli... <br />''Predseda: ''Pre nacistov poslušne, ochotne ihneď, pre budovateľské úsilie šťastnejšieho života — nič. Na predĺženie hrôz vojny áno, pre mierové budovanie nie. Tak tomu je v skutočnosti. <br />''Predseda: ''Prerušujem teraz na 15 minút. ''(Po krátkej prestávke.)'' <br />''Predseda: ''Pokračujeme vo vypočúvaní obvineného Vojtaššáka. ''(Obvinený Vojtaššák predstupuje.)'' Hovorte o vašej činnosti po oslobodení Republiky. Vysvetlite, akým spôsobom a kedy došlo k tomu, že ste boli po svojom zaistení prepustený? <br />''Vojtaššák: ''Požiadal som vtedy o pomoc svojho advokáta Dr. Obtuloviča. <br />''Predseda: ''Ešte raz, pán obvinený: viete, prečo ste boli zaistený? <br />''Vojtaššák: ''Nuž — ako exponent Tisovho režimu. <br />''Predseda: ''Pokračujte. <br />''Vojtaššák: ''Môj obhajca bol za mňa na príslušných miestach intervenovať. <br />''Predseda: ''U koho aby intervenoval? <br />''Vojtaššák: ''U predsedu DS Dr. Lettricha. <br />''Predseda: ''A keď ste boli prepustený, hovoril vám Obtulovič, kto sa za vás najviac zasadil, aby ste boli prepustený? <br />''Vojtaššák: ''Obtulovič mi neskoršie povedal, že najviac sa ma zaujal Dr. Lettrich a kanonik Cvinček. <br />''Predseda: ''Exponent DS. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''A čo vám ešte rozprával Dr. Obtulovič? <br />''Vojtaššák: ''Obtulovič mi oznámil, že za svoje prepustenie sa mám jaksi odmeniť tak, že pri nadchádzajúcich voľbách do parlamentu mám podporovať DS, a že mám pôsobiť na veriaci ľud vo svojej diecéze, aby podporoval túto stranu. <br />''Predseda: ''No a čo ste potom spravili? <br />''Vojtaššák: ''Sľúbil som, že DS podporím. <br />''Predseda: ''Dodržali ste ten sľub? <br />''Vojtaššák: ''Duchovenstvu som dal pokyn o tom, ako majú pri nastávajúcich voľbách hlasovať katolícki veriaci. <br />''Predseda: ''Aby odovzdali hlas DS. <br />''Vojtaššák ''— ''(mlčí.)'' <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, povedali ste, že vám program DS vyhovoval, lebo usiloval o navrátenie kapitalizmu. A či vyhovoval tent® program aj drobnému veriacemu ľudu na Orave a Spiši? <br />''Vojtaššák: ''Nuž keď uvážime, že táto strana chcela návrat kapitalistického systému, ako to bolo voľakedy, tak jej program nevyhovoval pracujúcemu ľudu. <br />''Prokurátor: ''Nie, lebo viete aj vy, že kapitalizmus — to znamená nezamestnanosť, odbúravanie priemyslu na Slovensku, strieľanie do nezamestnaných robotníkov. — Navrhujem, aby bol oboznámený predvolebný list obvineného podriadeným duchovným. <br />''Predseda: ''Na návrh štátneho prokurátora oboznamuje sa list obvineného Vojtaššáka, ktorý poslal pred voľbami r. 1946 svojim podriadeným kňazom. Obvinený ich v ňom vyzýva, aby pôsobili na svojich veriacich v tom smysle, aby hlasovali na bývalú Demokratickú stranu. <br />''Predseda: ''Je to list, ktorý ste vy vlastnoručne podpísali? ''(Predkladá ho obvinenému.)'' <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''V ďalšom liste, adresovanom internunciatúre v Prahe, obvinený oznamuje, že posiela informácie a súčasne svoju obžalobu i protokol o svojom retribučnom pokračovaní. Žiada internunciatúru, aby zakročila v jeho veci. Informácie boly špionážneho charakteru. Posielali ste podobné zprávy aj inde? <br />''Vojtaššák: ''Aj arcibiskupovi Kmeťkovi. <br />''Predseda: ''Na čo ich potreboval pán arcibiskup? <br />''Vojtaššák: ''Pán arcibiskup Kmeťko obľuboval štatistické dáta zo všetkých odborov. <br />''Predseda: ''Na čo potreboval tie špionážne zprávy? <br />''Vojtaššák: ''Hádam ich chcel odoslať. <br />''Predseda: ''Kam asi? <br />''Vojtaššák: ''Kde boly odoslané, to neviem. <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu prípis arcibiskupa Kmeťku z 26. mája 1946, v ktorom žiada Vojtaššáka o sbieranie a zasielanie zpráv, ktoré malý zrejmý špionážny charakter. <br />''Predseda: ''Oboznamujem dokumenty, svedčiace, ako obvinený Voj* taššák podával špionážne zprávy arcibiskupovi Kmeťkovi. Tieto zprávy získaval pomocou zvlášť vybudovanej špionážnej siete vo svojej diecéze. <br />''Predseda: ''To sú vaše podpisy? ''(Ukazuje koncept špionážnych zpráv.)'' <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Podľa ďalšieho predloženého dokumentu sa zisťuje, ''že ''obvinený Vojtaššák donútil drobné duchovenstvo zneužívať jeho funkciu pre podávanie zpráv. <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, patrí do funkcie biskupa aj takáto činnosť, organizovať špionážnu sieť a podávať zprávy? <br />''Vojtaššák: ''Nuž prosím, keď to žiadal biskupský úrad, prosím, v tom ohľade teda nadriadený, ako biskup, teda neskoršie arcibiskup, senior biskupov, bol u mňa predstavený. <br />''Predseda: ''Jedine v cirkevnej otázke, keby žiadal zprávu o misiách pán obvinený, ale to neboly zprávy o misiách. <br />''Vojtaššák: ''Ja som bol toho presvedčenia, že to arcibiskup Kmeťko potreboval v misijných veciach, ale on veľmi rád mával štatistické dáta aj v iných veciach. <br />''Predseda: ''Sám viete, že to nebolo o misiách. <br />''Vojtaššák: ''Hovorím len príkladne, lebo on mal na starosti aj misie <br />''Predseda: ''Čo ste si mysleli, na čo potreboval tie zprávy, ktoré nemalý s náboženstvom nič spoločného? <br />''Vojtaššák: ''To neviem. Možno ich chcel niekam odoslať. <br />''Predseda: ''A neviete, komu? <br />''Vojtaššák ''— ''(neodpovedá).'' <br />''Prokurátor: ''Navrhujem konštatovať dokument č. 1/201, potvrdzujúci Vojtaššákovu špionážnu činnosť. <br />''Predseda: ''Oboznamujem z predloženého dokumentu, že ide o prípis arcibiskupa Kmeťka obvinenému Vojtaššákovi z 26. 5. 1946, v ktorom Kmeťko žiada o shromažďovanie špionážnych zpráv. Obvinený nato vypracoval presné direktívy, ktoré potom biskupský úrad v Spišskej Kapitule vydal všetkým dekanským úradom, ako a čo všetko majú zisťovať. Podpísaný pod týmito inštrukciami je Ján Vojtaššák. Sú tu tiež pripojené zprávy, dodávané farskými úradmi na túto výzvu. ''(Obracia sa k obvinenému.) <br />''Poznáte tie listy? Áno? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Uznávate, pán obvinený, že špionáž ostáva špionážou, vražda vraždou, aj keď sa robí na ''rozkaz"? ''Uznávate to? <br />''Vojtaššák: ''Prosím. <br />''Predseda: ''Požiadal vás aj niekto zo zahraničia o podávanie špionážnych zpráv? <br />''Vojtaššák: ''Jeden raz sa obrátil na mňa kňaz z New Yorku, Kra-suľa, ktorý chcel mať informáciu. <br />''Predseda: ''Podali ste mu ju? <br />''Vojtaššák: ''Áno, žiadanú zprávu som do New Yorku poslal. <br />''Predseda: ''Povedzte nám niečo o vašom spojení so Sidorom. <br />''Vojtaššák: ''Sidor mi písal asi v r. 1946—47. Neviem, kto mi tento list doniesol, lebo som doma nebol, ale našiel som list na písacom stolíku, kde mi ho dal posol. Kto to bol, neviem. Požiadali ma, aby som po prečítaní tento list zničil. ''Sudca z ľudu: ''Čo ste spravili s tým listom? <br />''Vojtaššák: ''List som si prečítal a potom som ho odhodil a zabudol naň. <br />''Predseda: ''V tom liste boly informácie ústredne pre rozvratnú činnosť proti našej republike. Odsúdili ste týchto ľudí? — Pracovali v prospech, alebo proti Republike? <br />''Vojtaššák: ''Proti Republike. <br />''Prokurátor: ''Akým spôsobom chceli Ďurčanský a Sidor rozbiť Republiku? <br />''Vojtaššák: ''Neviem. <br />''Prokurátor: ''Vojnou, to vie každý na Slovensku, vojnou. <br />''Predseda: ''Prečo sa Sidor obrátil priamo na vás a prečo práve vás tak podrobne informoval o tejto protištátnej činnosti? <br />''Vojtaššák: ''Sidor ma chcel nakloniť k tomu, aby ma prípadne dostali do jeho protištátnej činnosti a nedal som sa prípadne získať Ďurčanským. <br />''Predseda: ''Na čo vás vyzýva Sidor v tomto liste? <br />''Vojtaššák: ''Aby som písal do Ameriky svojim známym, menovite kňazovi Krasuľovi, teda aby sme prípadne jeho akcie podporovali. <br />''Predseda: ''Išlo o Ďurčanského a Sidora, o zradcov a ich protištátnu činnosť a v tom smysle vám písal Sidor. Vy ste písali, že vás mrzí, že sú rozpory medzi Ďurčanským a Sidorom. <br />''Vojtaššák: ''Skupinu mal jeden a skupinu mal i druhý. <br />''Predseda: ''Ale s jedným cieľom. Cieľ Sidora a Ďurčanského je spoločný — rozbiť Republiku. Vedeli ste o tom? <br />''Vojtaššák: ''Áno. Rozbiť Republiku. <br />''Predseda: ''Rozbiť Republiku a samozrejme do tohto spolku sa pridal aj obvinený Vojtaššák. Písal vám Sidor, aby ste svojím vplyvom pôsobili v Amerike a vy ste mu vyhoveli? <br />''Vojtaššák: ''Vyhovel som mu v tom smysle. <br />''Predseda: ''Vašou túžbou bolo, aby prestaly roztržky medzi Sidorom a Ďurčanským, aby lepšie a jednotnejšie pracovali na rozbití Republiky. <br />''Vojtaššák: ''Ja som vedel, že spory medzi Sidorom a Ďurčanským boly už tu predtým. <br />''Predseda: ''Vtedy vás to nebolelo, lebo existoval fašistický slovenský štát. Len teraz vás to bolí a preto chcete, aby roztržky prestaly, aby mohli ešte jednotnejšie pokračovať v boji proti Republike. Bolo to vašou túžbou? <br />''Vojtaššák: ''Doznávam, že som to sledoval. <br />''Prokurátor: ''Predkladám ďalší dokument č. 1/47 o spojení obvineného Vojtaššáka s nepriateľským emigrantským hnutím v zahraničí. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument, predložený štátnou prokuratúrou. Je to list s vlastnoručným podpisom Jána Vojtaššáka, adresovaný všetkým biskupom, v ktorom navrhuje, aby sa Sbierka 10.000 dolárov, ktorú nasbierali americkí Slováci pre rekonštrukciu Slovenska, venovala na potreby zahraničnej emigrácie. Pán obvinený, nech sa páči pozrieť... je to váš list, aj podpis je váš? <br />''Vojtaššák: ''Áno, môj podpis. <br />''Predseda: ''Vy ste sa vtedy usniesli, že o veci sa verejnosť nemá dozvedieť. <br />''Vojtaššák: ''Na to si, pán predseda, nepamätám. <br />''Prokurátor: ''Čo myslíte, pán obvinený, že by drobný veriaci ľud bol túto vašu akciu schválil? <br />''Vojtaššák: ''Myslím, že nie. <br />''Prokurátor: ''Predkladám ďalší dokument č. 1/51, ktorý svedčí o stykoch obvineného Vojtaššáka so Sidorom a Ďurčanským a o jeho rozvratnej činnosti. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument, predložený štátnou prokuratúrou. Je to list zradcu Sidora obvinenému Vojtaššákovi. Sidor vo svojom liste Vojtaššákovi píše m. i. o Ďurčanskom: „Ďurčanský píše o svojich úspechoch, ale to je chvastúnstvo. Ďurčanský vám vraj už podal výsledky svojej práce, povinný som zastať sa aj Šprinca, ktorý tiež utiekol za hranice v júni 1946 do USA.“ <br />''Vojtaššák: ''Šprinc bol v našej spišskej diecéze. <br />''Predseda: (číta z listu): ''„A pracuje tam veľmi pekne.“ <br />''Prokurátor: ''Ako tomu rozumiete, obvinený, že pracuje veľmi pekne? <br />''Vojtaššák: ''Nuž, keď takto hovorí Sidor, že veľmi pekne pracuje, iste pracuje v jeho smysle. <br />''Predseda: ''Proti našej ľudovodemokratickej republike. <br />''Vojtaššák: ''V jeho intenciách. <br />''Predseda: ''Ako ste to mysleli vy, keď hovoríte, že ste neboli pre náš režim? <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pracovali ste vy v prospech Republiky? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Prokurátor: ''Predkladám ďalšie dokumenty o stykoch obvineného. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument č. 1/52, ktorý usvedčuje obvineného Vojtaššáka zo styku so zradnou emigráciou v USA. Je to list kňaza Duboscha z USA, poslaný Vojtaššákovi, v ktorom píše: „Buďte uvedomený, že sme urobili všetko možné v prospech Tisu. Navštívili sme štátny departement USA aspoň šesť ráz. Osobne som hovoril s kardinálom Spellmanom, ktorý urobí všetko možné ...“ Ďalej sa zisťuje, že aj Ďurčanský sa obrátil v liste Vojtaššákovi s prosbou poskytnúť mu finančnú podporu pre vydanie protištátnej knihy. ''(Obracia sa k obvinenému.} ''Akým spôsobom vám doručili tento list? <br />''Vojtaššák: ''Nejaká neznáma osoba prišla do biskupského úradu. <br />''Predseda: ''A čo bolo v tom liste? <br />''Vojtaššäk: ''V jednom liste mi podával informáciu o tom, že po Ďurčanského akcii so Slovenským akčným výborom nastaly v emigrácii rozpory. <br />''Predseda: ''Teda o tom vám písal, ako pracujú v zahraničí proti našej republike. A oznámili ste to štátnej bezpečnosti, že ste dostali takýto list? <br />''Vojtaššäk: ''To som zabudol, skutočne zabudol. <br />''Predseda: ''Vy ste na to nielen „zabudli“, ale ste mu aj odpovedali v tejto veci, ako sme už hovorili. <br />''Vojtaššäk: ''Písal som mu, že ma to mrzí, že sa Slováci v zahraničí neznášajú. <br />''Predseda: ''Nešlo o Slovákov, šlo o Sidora a Ďurčanského a ich protištátnu činnosť a vás to mrzelo, že v tejto veci nepostupujú jednotne. Vedeli ste o tom, že ich cieľom je Republiku rozbiť? <br />''Vojtaššäk: ''Áno, Republiku rozbiť. <br />''Prokurátor: ''Pán obvinený, dá sa u nás za peniaze dačo kúpiť, povedzme šaty, topánky, chlieb? <br />''Vojtaššäk: ''Dá sa. <br />''Prokurátor: ''Vidíte, a vy ste písali do zahraničia zprávy o tom, že vraj peniaze nemajú u nás nijakú hodnotu. <br />''Vojtaššäk: ''Písal som tak, dakedy r. 1948 alebo začiatkom roku 1949. <br />''Predseda: ''Takýto ohováračský materiál ste posielali za hranice proti našej republike. Čo to má spoločného s náboženskou činnosťou? <br />''Vojtaššäk: (mlčí).'' <br />''Prokurátor: ''V tej istej zpráve napísali ste aj to, že sa podľa vášho názoru proti tunajšiemu režimu nedá bojovať úspešne vnútornými silami. <br />''Vojtaššäk: ''Áno. Zvnútra nie, čiže zásahom vyššej moci. <br />''Prokurátor: ''Myslíte z Wall Streetu, z USA. Keď nie zvnútra, tak zvonku, čiže mysleli ste na vojnu. <br />''Vojtaššäk: (mlčí).'' <br />''Prokurátor: ''Navrhujem, aby bol oboznámený dokument č. 1/170, dosvedčujúci, aké zprávy posielal obvinený do cudziny. <br />''Predseda: ''Z predloženého dokumentu sa konštatuje, že ide o Vojtaššákovu zprávu, poslanú cez pražskú internunciatúru do Vatikánu. Zpráva obsahuje na 12 stranách množstvo špionážnych informácií a ohováračských tvrdení o ČSR. Zpráva je zo 16. októbra 1948. ''(Obracia sa k obvinenému.},'' Pán obvinený, vedeli ste o tom, že aj u nás doma pokúšajú sa vyvíjať činnosť nejaké ilegálne organizácie, ktoré sa zameriavajú na rozvrátenie Republiky? <br />''Vojtaššák: ''Nemal som o tom vedomie. <br />''Predseda: ''Nič ste nedostali do rúk, čo by tomu nasvedčovalo? <br />''Vojtaššák: ''R. 1946 som dostal list od nejakej ilegálnej organizácie., ktorá sa nazývala organizáciou, vernou prezidentovi Tisoví. <br />''Predseda: ''A prečo ste na moju otázku odpovedali prv, že ste o tom nič nevedeli? <br />''Vojtaššák: ''Na ten list som úplne zabudol a zabudol som ho odovzdať štátnej bezpečnosti. <br />''Predseda: ''Prečo sa na vás obrátili s takou dôverou? <br />''Vojtaššák: ''Mysleli si, že som takého smýšľania, ako oni. <br />''Predseda: ''Prečo ste sa nepričinili, aby takéto protištátne rozkladné živly boly zneškodnené? <br />''Vojtaššák: ''To bola moja vina. <br />''Prokurátor: ''Trváte na tom, že ste zabudli oznámiť štátnej bezpečnosti tento list? <br />''Vojtaššák: ''Keby som si bol uvedomil, že je tak nebezpečný, bol by som ho odovzdal. <br />''Prokurátor: ''Samozrejme, že ste nechceli, lebo sa tam výslovne hovorí, že vás považujú za svojho vodcu. Predkladám tento list na oboznámenie. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa dokument č. 1/24; je to prípis ilegálnej protištátnej organizácie zo dňa 25. júla 1946, adresovaným obvinenému, ktorý tento u seba tajne uschoval. ''(Predkladá tento prípis obvinenému.) ''Je to ten list? <br />''Vojtaššák: ''Áno, ale nemám vedomosť, že by bol tajne uschovaný. <br />''Predseda: ''Povedzte nám, ako ste vo svojom boji proti vládnemu programu, proti ľudovodemokratickému zriadeniu postupovali proti kňazom, ktorí sa rozhodli spolupracovať na výstavbe našej republiky. Spomeňte prípad kaplána Doranského z Oravy, ktorého ste potrestali preto, že kandidoval za poslanca do Národného shromaždenia. <br />''Vojtaššák: ''Áno — pamätám sa. <br />''Predseda: ''Vy ste ho za to suspendovali? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Ako ste využili tento prípad? <br />''Vojtaššák: ''Upovedomil som o tomto svojom kroku ostatných biskupov, aby i oni tak podobne postupovali. <br />''Prokurátor: ''Stíhali ste teda cirkevnými trestami kňaza, ktorý pracoval vo verejnom živote pre ľud. Stíhali ste aspoň v jednom prípade cirkevnými trestami kňaza, ktorý sa zúčastnil protištátnej činnosti? <br />''Vojtaššák: ''To som nerobil. <br />''Prokurátor: ''Stíhali ste suspendovaním kňazov, ktorí pre kolaborantstvo za tzv. slovenského štátu odišli za hranice? <br />''VojtaššáJc: ''My sme o tom nevedeli, ktorí kňazi kde ... <br />''Predseda: ''Veď vám o tom Sidor písal, veď sme konštatovali o tom list vám adresovaný. Ale stíhaný onen kňaz nebol. <br />''VojtaššáJc: ''Nebol. <br />''Prokurátor: ''Tých, ktorí pracovali pre ľud a pre Republiku, ste stíhali cirkevnými trestami a tým, ktorí pracovali proti Republike, ste pomáhali dokonca tak, že biskupský sbor spreneveril peniaze, ktoré boly vybrané pre našich drobných ľudí. <br />''Vojtaššák: (neodpovedá).'' <br />''Predseda: ''Ako vyvrcholilo pred februárom 1948 úsilie vysokej cirkevnej hierarchie o koncentráciu reakčných síl v odpore proti ľudovodemokratickému zriadeniu? Spomeňte si na dohodu cirkevnej hierarchie s Demokratickou stranou. <br />''Vojtaššák: ''Bola to vlastne otázka cirkevných majetkov. <br />''Predseda: ''Pamätáte sa na biskupskú konferenciu 9. februára 1948? <br />''Vojtaššák: ''Konferencia bola v Prahe. Vyslovil sa tam názor, aby sa vyzvali redaktori niektorých novín, ktorí by boli ochotní o tejto otázke niečo napísať. <br />''Predseda: ''Išlo vám o záchranu cirkevného majetku. Prečo ste sa neobrátili na drobných veriacich? Bol pracujúci ľud tiež toho názoru ako vy? <br />''Vojtaššák: ''Nebol. <br />''Predseda: ''To bol dôvod, prečo ste sa neobrátili na masy? <br />''Prokurátor: ''Ste presvedčený, že by vás drobný pracujúci ľud, drobní roľníci v tejto veci podporovali? <br />''Vojtaššák: ''Nemyslím, naopak. <br />''Prokurátor: ''Koľko stredných roľníkov by sa mohlo uživiť na 23.000 kat. jutrách, ktoré vlastnila spišská diecéza? <br />''Vojtaššák: ''Neviem. <br />''Prokurátor: ''Tak ja vám to poviem: Asi 2300 stredných roľníkov. O tom ste nepremýšľali? <br />''Vojtaššák: ''O tom sa neuvažovalo. <br />''Prokurátor: ''Vedeli ste, že desaťtisíce drobných ľudí z Oravy, alebo zo Spiša emigrovalo za prácou do Ameriky? <br />''Vojtaššák: ''To som vedel. <br />''Predseda: ''A prečo emigrovali? Pretože v týchto oblastiach sa nemohli uživiť. <br />''Prokurátor: ''Boli ste proti industrializácii Slovenska, alebo nie? <br />''Vojtaššák: ''Prosím, ja som pre jedno i pre druhé. Pre industrializáciu i proti. ''(Smiech v súdnej sieni.)'' <br />''Predseda: ''Ticho, prosím. Aký bol váš postoj k celoštátnej organizácii mládeže, k jej jednotnému vedeniu, k Trati mládeže a k národnej smene? Podporovali ste tieto organizácie resp. akcie? <br />''Vojtaššák: ''Nie. <br />''Predseda: ''Pracovali ste proti nim. Ako ste pracovali proti jednotnému sväzu mládeže? <br />''Vojtaššák: ''Neodporúčal som to. <br />''Predseda: ''A k stavbe Trate mládeže? <br />''Vojtaššák: ''Zaujal som odmietavé stanovisko. Poslal som prípis všetkým biskupom, že je to vlastne kultúrny škandál. <br />''Predseda: ''Kultúrny škandál, že naša mládež buduje Republiku? Tak ste to napísali. A aké stanovisko ste mali k národnej smene? <br />''Vojtaššák: ''Záporné. <br />''Predseda: ''Aký ste mali postoj k opevňovacím prácam pre nacistov? <br />''Vojtaššák: ''Tam som to povolil. <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu na oboznámenie dokumenty, ktoré sa týkajú tejto činnosti obžalovaného. <br />''Predseda: ''Konštatujem dokument 1/13 a to prípis obvineného Vojtaššáka z 3. X. 1944, adresovaný všetkým rím. kat. farským úradom na Spiši, v ktorom sa píše: „Vec: Pracovná služba v nedeľu. Biskupský úrad v dohode s Veliteľstvom pre obranné vojenské práce na Spiši upravuje veľadôstojné farské úrady Spiša, aby svojim veriacim, povolaným v nedeľu a vo sviatok na opevňovacie práce, oznámili, aby títo veriaci už o 8. hod. mohli nastúpiť prácu na pracovnom mieste. O tomto nariadení ráčte veriacich upovedomiť čím skôr vhodným spôsobom i vysvetliť, že táto práca vyplýva z dnešného vojenského stavu a preto nech sa nad týmto nepohoršia, ani nepovažujú za hriešny priestupok proti znesväcovaniu nedieľ a sviatkov. S arcipastierskym žehnaním Ján, biskup.“ Konštatujem ďalej dokument 1/157, t. j. prípis všetkým dekanátom spišskej kapituly zo dňa 24. apríla 1948, v ktorom sa oznamuje kňazom usnesenie biskupskej konferencie z 22. apríla 1948 v Žiline, kde je zaujaté negatívne stanovisko proti národným smenám. <br />''Predseda: ''Je to váš podpis, pán obvinený? ''(Predkladá dokument.)'' <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Ďalej je to váš prípis zo dňa 17. apríla 1948, v ktorom navrhujete ostatným ordinariátom zameniť vo veci národných smien slová „stretlo sa to s veľkou nevôľou“, slovami „.všeobecným odporom“ a do deviateho odseku navrhujete namiesto slova „navrhujeme“ slovo „žiadame“, lebo -— ako píšete — „nám prislúcha žiadať a nie navrhovať“. V tom istom liste používate aj tieto slová „ľud treba vyburcovať z narkózy omamujúcej a smrtiace j, ktorá sa mu pod nos kladie“. Podpísaný Vojtaššák. Vy ste veľmi ochotne slúžili nacistickým okupantom. Viete o tom, že drobní kňazi neboli voči nacistom takí úslužní ako vy? Na dôkaz toho oboznamuje sa súd s ďalším dokumentom, listom farára z Brezov zo dňa 25. októbra 1944 biskupskému úradu ... <br />''Vojtaššák: ''Môžem si pozrieť ten list, pán predseda? Tento list nepoznávam. <br />''Predseda: ''Nech sa páči. Poznamenávam však, že nejde o váš list, ale o prípis, ktorý poslal farár z Brezov biskupskému úradu v Prešove a kde spomína aj vás. Píše v ňom: „Oznamujem, že mám zasa ťažkosti. V nedeľu sa malo pracovať s nemeckým veliteľstvom, ktoré silou mocou chcelo kopať zákopy... Zatiaľ istý šancinšpektor sa oháňal povolením najdôstojnejšieho ordinariátu a naozaj doniesol i nemecký preklad prípisu najdôstojnejšieho biskupského úradu spišského ... Len po presviedčaní šancišpektora sa upustilo od kopania zákopov v nedeľu.“ <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pán obvinený, už sme konštatovali, že ste prísne zakročovali proti duchovným osobám pokrokového smýšľania. Spomínali ste prípad kňaza Doranského. Spomínate si ešte na niektorý konkrétny prípad? <br />''Vojtaššák: ''Nepamätám sa. <br />''Predseda: ''Na Scheffera si nespomínate? <br />''Vojtaššák: ''To bol duchovný, ktorý sa zúčastnil podpisovania ohlasu Katolíckej akcie v júli 1949. Potom vítal v Banskej Bystrici Decheta, ktorý bol z kanonických príčin pre svoju neposlušnosť suspendovaný. <br />''Predseda: ''Kým? <br />''Vojtaššák: ''Diecéznym biskupom. <br />''Prokurátor: ''Zmenily sa kanonické predpisy v tom smere, či môžu byť duchovní politicky činní? <br />''Vojtaššák: ''Nezmenily. <br />''Predseda: ''Za tzv. slovenského štátu nútila cirkevná hierarchia duchovných do politického života a teraz im to zakazuje. <br />''Vojtaššák: (mlčí).'' <br />''Predseda: ''Pozrite sa, tá rozvratnícka činnosť cirkevnej hierarchie, prevádzaná proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu, bola vopred uvážená, vopred nejakým plánom koordinovaná, alebo ako ...? <br />''Vojtaššák: ''O tomto sa jednalo na biskupských konferenciách. <br />''Prokurátor: ''Tak sa to dialo koordinovane, plánovane. Zatiaľ čo náš ľud budoval, zatiaľ vy ste plánovali na biskupských konferenciách protištátnu činnosť. <br />''Predseda: ''Ktorých biskupských konferencií ste sa zúčastnili a o čom sa tam rokovalo? <br />''Vojtaššák: ''Po oslobodení som sa zúčastnil začiatkom roku 1948 spoločnej celoštátnej konferencie. <br />''Predseda: ''Bola to tá pražská konferencia, v arcibiskupskom paláci? <br />''Vojtaššák: ''Túto svolal arcibiskup Beran a prejednávala sa vtedy na nej ako prvá otázka cirkevného majetku. <br />''Predseda: ''Samozrejme ako prvá otázka bola predmetom vášho jednania otázka majetková. <br />''Vojtaššák: ''Ďalšia konferencia, ako sa pamätám, bola v Nitre asi v septembri 1948. I na ňu som bol pozvaný arcibiskupom Beranom. I tam sme preberali záležitosti cirkevného majetku. <br />''Predseda: ''O čom sa ďalej rokovalo na týchto konferenciách? <br />''Vojtaššák: ''Že si budeme poštu medzi sebou doručovať tajnými kuriérmi. <br />''Predseda: ''Teda ilegálne, lebo išlo o protištátny materiál. Používali ste aj vy túto kuriérnu službu? Kto ju vykonával? <br />''Vojtaššák: ''Podriadení úradníci biskupského úradu. Okrem toho na nunciatúru do Prahy som poslal dva prípisy po vysokoškolákovi, ktorý študoval v Prahe. <br />''Predseda: ''O čom sa ešte rokovalo na biskupských konferenciách? <br />''Vojtaššák: ''Niektorí kňazi sa vo svojej poslušnosti akosi neosvedčovali voči svojim cirkevným predstaveným a preto boli považovaní za nespoľahlivých. <br />''Predseda: ''Za nespoľahlivých pre vás. Tí, ktorí boli spoľahliví pre ľudovodemokratický režim, pre vás spoľahliví neboli. <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Čo sa malo stať s týmito „nespoľahlivými“? <br />''Vojtaššák: ''Mali sme ich viesť v evidencii. <br />''Predseda: ''Ktorí kňazi to hlavne boli? <br />''Vojtaššák: ''To boli kňazi, ktorí podpísali Ohlas Katolíckej akcie, ďalej tí, ktorí sa s ním stotožňovali a konečne kňazi, ktorí prijímali plat podľa nového platového zákona. <br />''Predseda: ''Biskupská konferencia považovala platovú záležitosť za nebezpečnú akciu, však áno? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Predseda: ''Hovorili ste tiež o pastierskych listoch. Nimi ste sledovali už vyslovene rozvratnícke ciele. <br />''Vojtaššák: ''Bolo rozhodnuté, aby sa vydávaly obežníky, aby tak biskupi pôsobili na veriacich a kňazov pomocou letákov. <br />''Prokurátor: ''Aký záujem ste mali vy, biskupi na tom, aby nebol zavedený nový platový zákon? Záležalo vám na tom, aby ste držali vo svojich rukách kňazov tým, že poslušným dáte lepší plat a neposlušným horší plat. <br />''Predseda: ''Na ktorých ďalších biskupských konferenciách ste boli prítomní? <br />''Vojtaššák: ''Asi v júni m. r. v Olomouci. Bol som pozvaný znovu arcibiskupom Beranom. Tam sa hovorilo o výboroch tzv. Katolíckej akcie na základe Ohlasu. Z konferencie vyšlo usnesenie, že nijaký kňaz a nijaký veriaci nemôže prijať Katolícku akciu za svoju. <br />''Predseda: ''Bolo rozhodnuté, že bude stíhaný a trestaný cirkvou každý člen tejto akcie. A aké usnesenie ste ešte formulovali? <br />''Vojtaššák: ''Že kňazi majú poslúchať svoju nadriadenú cirkevnú vrchnosť, ak sú v cirkevnej službe. <br />''Predseda: ''Tam stojí ešte niečo o tom, že nijaké iné nariadenia poslúchať nemajú, ktoré nie je schválené cirkevnou vrchnosťou. To znamená, nijaké štátne nariadenie. Áno? <br />''Vojtaššák: ''Áno. <br />''Prokurátor: ''Vyzvali ste teda občanov k neposlušnosti voči štátu a vláde. <br />''Vojtaššák: (neodpovedá).'' <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu dokument 1/166, na dôkaz toho, že obvinený Vojtaššák organizoval odpor veriacich a podriadených kňazov proti obrodenej Katolíckej akcii a proti našej republike. <br />''Predseda: ''Konštatujem z dokumentu, že obvinený Vojtaššák v sedemstránkovom spise podáva poučenie a štvavý výklad o Katolíckej akcii, vyzýva veriacich, aby sa stavali na odpor. Celý výklad má pečiatku „dôverné“. Po týchto štvavých výzvach došlo v okresoch spišskej diecézy v lete 1949 k viacerým násilným shluknutiam a výtržnostiam, pri ktorých sfanatizované ľudácke elementy surovo napadly miestnych predstaviteľov ľudovej správy. <br />''Prokurátor: ''Jednalo sa na biskupských konferenciách aj o tom, ako majú duchovní skladať sľuby? Ako ste sa usniesli? <br />''Vojtaššák: ''Že majú sľub vernosti složiť, ale s výhradou, ktorú im určí biskupský sbor. <br />''Prokurátor: ''Za fašistického Nemecka, za Hitlera, ste skladali sľub vernosti s výhradou, alebo bez výhrady? <br />''Vojtaššák: ''Tam nebola výhrada. <br />''Predseda: ''Na tej konferencii ste prijali nejaké usnesenie aj ohľadne kníh a časopisov. <br />''Vojtaššák: ''Rozhodli sme sa, že knihy, ktoré nie sú opatrené cirkevnou cenzúrou, nie sú cirkvou schválené, nemajú veriaci čítať. <br />''Predseda: ''Ktorá bola posledná konferencia, na ktorej ste sa zúčastnili? <br />''Vojtaššák: ''V Olomouci. Na tej sme rokovali o platovom zákone. <br />''Predseda: ''Ako ste sa dohodli, prijať, či neprijať platový zákon? <br />''Vojtaššák: ''Tento zákon sme neprijali. <br />''Predseda: ''Tam ste sa tiež dohodli udržovať spojenie medzi diecézami tajnými kuriérmi? Používali ste aj vy takýchto tajných kuriérov? <br />''Vojtaššák: ''Áno, jedného bohoslovca a jedného študenta. <br />''Prokurátor: ''Predkladám súdu dokumenty 1/37, z ktorých vysvitá, že obvinený Vojtaššák a ostatní biskupi používali tajných kuriérov na sprostredkovanie protištátnych špionážnych a rozvratných dohovorov. <br />''Predseda: ''Oboznamuje sa tento dokument: konštatujem jeden z takýchto listov obvineného Vojtaššáka z 25. 4. 1950, na ktorom je poznámka „prísne dôverné a kuriérom“. <br />''Predseda: ''Pamätáte sa na ten list? Pozrite sa na tento dodatok. <br />''Vojtaššák (prezerá dokument): ''Ten, prosím, pamätám. <br />''Prokurátor: ''Takéto dokumenty nemožno zrejme doručovať poštou, to verím. <br />''Predseda: ''Sú ešte otázky ohľadne biskupských konferencií? — ''(Otázok niet.)'' <br />''Predseda: ''Prerušujem dnešné pojednávanie. V hlavnom pojednávaní sa bude pokračovať zajtra ráno o 8. hodine. == Citované podľa == * Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951) [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] 32vwdy30azt83d56cjij2cjg1ki5wuj 0 1875 9467 8873 2026-03-30T06:01:47Z Martingazak 3599 Kategoria 9467 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | LICENCIA = PD SK }} === Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi 2. 01. 1951 - 15. 01. 1951. Obžaloba === {| class="wikitable" |- | ''Súčasť série článkov k téme '''Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi''':'' # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Obžaloba|Obžaloba]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Vypočúvanie J. Vojtaššáka|Vypočúvanie J. Vojtaššáka]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi/Posledné slovo obvinených|Posledné slovo obvinených]] |} ŠTÁTNA PROKURATÚRA v BRATISLAVE Štátnemu súdu (p. predsedovi senátu) v Bratislave. V Bratislave 2. januára 1951. '''OBŽALOBA''' Štátny prokurátor žaluje, že * I. Ján Vojtaššák, narodený dňa 14. novembra 1877 v Zakamennom, biskup, posledne bytom v Spišskom Podhradí, Spišská Kapitula, * II. ThDr. Michal Buzalka, narodený dňa 18. septembra 1885 v Sv. Antone, svätiaci biskup, posledne bytom v Bratislave, Kapitulská ulica číslo 8, * III. Pavol Gojdič, narodený dňa 17. júla 1888 v Ruských Peklanoch, gréckokatolícky biskup, posledne bytom v Prešove, Stalinova ulica číslo l, všetci toho času vo väzbe, sa dopustili trestných činov v obžalobe uvedených: Slovenský ľud svojím slávnym národným povstaním v auguste 1944 odmietol zradcovskú politiku ľudáckych prisluhovačov nacizmu a prejavil svoju vôľu žiť v spoločnom štáte s národom českým. Konečné víťazstvo Sovietskej armády nad nacistickými hordami prinieslo obidvom našim národom oslobodenie zpod jarma nacistického Nemecka a umožnilo, aby český a slovenský pracujúci ľud po prvý raz vo svojich dejinách vzal pevne vládu do svojich rúk. Košický vládny program zaručil samobytnosť slovenského národa a ukázal cestu na odstránenie odvekej slovenskej biedy industrializáciou Slovenska. Zaručil všetky ústavné slobody, aj slobodu svedomia a náboženského vyznania. Preto slovenský ľud s nadšením privítal zriadenie ľudovodemokratickej republiky a obetavo pracoval na obnove vojnou zničeného hospodárstva. Naproti tomu vysoká cirkevná hierarchia, tak rímskokatolícka ako aj gréckokatolícka, od začiatku zaujala nepriateľský postoj k novému štátu. Tento nepriateľský postoj je len dôkazom protinárodnej a protisociálnej politiky, ktorú vysoká cirkevná hierarchia vždy v minulosti, najmä v období prvej Republiky a za okupácie uskutočňovala voči slovenskému ľudu. Vysoká cirkevná hierarchia v dôsledku svojho veľkého pozemkového a kapitálového bohatstva podporovala vždy panujúce vykorisťovateľské triedy proti záujmom pracujúceho ľudu. V období do roku 19Í8, v čase sociálneho a národnostného útlaku, nedostatok pôdy a s ním aj obživy núti státisíce Slovákov odísť za prácou a obživou do cudziny. V tom čase ovládajú slovenskú pôdu okrem maďarských veľkostatkárskych grófov aj biskupi, ktorí sami vlastnili obrovské pozemkové vlastníctvo v rozsahu 275.000 jutár najlepších pozemkov a obhospodarovali ich spôsobom nekresťanskejším ako ktorýkoľvek veľkostatkár. Vysoká cirkevná hierarchia, bývajúca v palácoch a vlastniaca veľké pozemkové latifundie, zneužívala náboženské cítenie slovenského ľudu na udržanie svojho panstva a panstva maďarských grófov a kapitalistov. Železnou disciplínou a hrozbou večného zatratenia udržiavala slovenský drobný ľud v poddanstve. Kňazi, ktorí svojmu ľudu ostali verní, ako Bernolák, Hollý, Palárik, Fándli, dostali sa preto, že prebojovávali národné a sociálne požiadavky ľudu a kritizovali vykorisťovanie pracujúcich na cirkevných veľkostatkoch, do konfliktu nielen so štátnym zriadením, ale aj s biskupmi. Keď sa začalo u nás organizovať robotnícke hnutie, biskupi od začiatku stáli v radoch nenávistných nepriateľov robotníckej triedy a naplnení duchom feudálneho panského despotizmu pomáhali potláčať jej boj za politické práva a sociálny pokrok. Za prvej svetovej vojny, v čase rozhodného boja českého a slovenského národa o národnú a štátnu samostatnosť, vysoká cirkevná hierarchia a Vatikán podporovaly vilémovské Nemecko a otrokárske Rakúsko-Uhorsko. V predmníchovskej Republike vysoká cirkevná hierarchia spolu s kláštormi a rehoľami aj po vykonaní pozemkovej reformy vlastnila 505.670 jutár pôdy na Slovensku. Našla preto skoro cestu k dohode s kapitalistami bez rozdielu národnosti, aby zachránila svoje veľkostatky a svoje mocenské pozície. Aby pomohli slovenskej a českej buržoázii a veľkostatkárom v boji proti pracujúcemu ľudu, vydali slovenskí biskupi r. 1924 pastiersky list, v ktorom hrozili cirkevnými trestami pre členstvo v revolučných odborových organizáciách. Pri voľbách do parlamentu roku 1920 Hlinková ľudová strana, ktorá maskovala svoju protiľudovú politiku šovinistickou agitáciou, vytvorila volebný blok s buržoáznou maďarskou stranou a s českou Lidovou stranou Šrámkovou proti socialistickým stranám na Slovensku. Biskupi, najmä obvinení Vojtaššák a Buzalka, štvali proti Sovietskemu sväzu v časopisoch politických i cirkevných a zneužívali na to aj kazateľnice. Roku 1923 vydal biskup Vojtaššák knihu „Či môže byť pravý katolík sociáldemokratom“, plnú výmyslov a lží proti socialistickému hnutiu a Sovietskemu sväzu. Vatikán, ktorý sa po rozbití Rakúsko-Uhorskej monarchie nikdy nesmieril s existenciou nového Československého štátu a podporoval rôzne zločinné pokusy o reštauráciu habsburskej monarchie, neuskutočnil nikdy rozhraničenie južných diecéz na Slovensku podľa našich štátnych hraníc, hoci sa na to zaviazal dohodou z roku 1928. Tým umožnil ostrihomskému arcibiskupovi, ktorý do februára 1948 vlastnil 40.000 ha najlepšej pôdy na Slovensku a bol predtým aj dôležitým činiteľom bývalého horthyovského Maďarska, ovplyvňovať naše pomery vo smere záujmov maďarských magnátov Pálffyho a iných, ktorí do oslobodenia roku 1945 mali na Slovensku veľké majetky. Vysoká cirkevná hierarchia zavliekla najprv nižší klérus a pomocou neho drobný katolícky ľud do vleku velezradnej, rozbíjačskej a protinárodnej politiky fašistického vedenia Hlinkovej ľudovej strany. Osobitne obvinení Vojtaššák a Buzalka zneužívali svoj vplyv na veriacich pre politiku tejto strany. Pod rúškom boja za záujmy cirkvi a viery bojovali proti pokroku, proti socializmu, proti pracujúcemu ľudu. Vojtaššák ako blízky spolupracovník Hlinku a vodca pravého krídla jeho strany, Buzalka ako redaktor „Slováka“ a „Katolíckych novín“ a agitátor. Vysoká cirkevná hierarchia podľa pokynov Vatikánu použila Hlinkovú ľudovú stranu na uskutočnenie svojich mocenských a majetkových záujmov. Táto strana svojou rozvratnou politikou pripravovala Mníchov. V čase Mníchova a po Mníchove využila tiesne Republiky na jej rozbitie a zapredala slovenský ľud Hitlerovi. Žilinskou dohodou zo dňa 6. októbra 1938 politické strany reakčnej buržoázie a veľkostatkárov vydali vládnu moc na Slovensku do rúk Hlinkovej ľudovej strany a gardy a sohrali tak úlohu ubytovateľa fašizmu na Slovensku. Hlinková ľudová strana, ktorej chrbtovou kosťou bola vysoká cirkevná hierarchia, vedome a zámerne nakoniec — na príkaz z Berlína — v spolupráci s Henleinom a Eszterházym, zavliekla slovenský národ do otrockého područia nacistického Nemecka. Pritom prax nacistov, Hitlerov „Mein Kampf“ a kniha nacistického ideológa Rosenberga „Mýtus XX. storočia“ nemohly nechať nikoho na pochybách, že „menejcenná slovanská rasa“ mala byť po víťazstve nacistov, vyhubená alebo zotročená a slovanské štáty zlikvidované. Pri tom obvinení Vojtaššák a Buzalka vystupovali zvlášť aktívne. Vojtaššák ako blízky spolupracovník Hlinkov a vodca pravého krídla jeho strany využíval svoje skúsenosti profesionálneho velezradcu z čias prvej Republiky. Buzalka ako horlivý agitátor ľudákov už v jeseni 1938 propagoval v tlači nevyhnutnosť odtrhnutia Slovenska od Republiky. V decembri 1938 pri voľbách do Slovenského snemu povzbudzoval veriacich, aby hlasovali na jednotnú kandidátku Hlinkovej ľudovej strany. Vysoká cirkevná hierarchia na čele s obvineným Vojtaššákom stala sa oddaným služobníkom Hitlera. Dala celý svoj vplyv na veriacich k dispozícii fašistického režimu a hitlerovským okupantom proti nášmu ľudu. Katolícki biskupi dňa 24. októbra 1939 dali čítať vo všetkých kostoloch pastiersky list, v ktorom žehnali Tisovmu fašistickému režimu. Slovenský biskupský sbor prinútil drobných kňazov k aktívnej spolupráci s režimom. Tak sa stalo, že štvrtina poslancov Slovenského snemu boli katolícki kňazi, zo šiestich župných predsedov Hlinkovej ľudovej strany boli dvaja kňazi, väčšina katolíckych kňazov bola tajomníkmi, predsedami, funkcionármi a členmi Hlinkovej ľudovej strany, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a rôznych iných inštitúcií tzv. Slovenského štátu. Sám Tiso sa pri svojej zločinnej protiľudovej politike opieral o úzku spoluprácu s vysokou cirkevnou hierarchiou. Bola to spojitosť katolíckej cirkvi s Tisovým režimom vyjadrená v osobe Tisovej. Obvinený Vojtaššák, ako exponent biskupského sboru v Štátnej rade, schvaľuje všetky rasové zákony a neslýchanú rasovú perzekúciu, vypovedanie a vedenie vojny proti Poľsku a Sovietskemu sväzu, vykorisťovanie Slovenska nacistami a teror režimu proti pokrokovým silám. Obvinený Buzalka zaobstaráva pre tzv. Slovenský štát pápežské požehnanie a spolu s obvineným Vojtaššákom požehnáva Tisovmu vojsku a posiela ho do boja proti katolíckemu Poľsku a bratskému Sovietskemu sväzu. Ako generálny vikár slovenskej armády svojimi častými inšpekciami na východnom fronte hnusným spôsobom zneužíva náboženstvo na vystupňovanie bratovražedného boja. Okrem toho obvinený Buzalka na príkaz Vatikánu získaval v dočasne obsadenej Sovietskej Ukrajine zprávy pre nenávistnú a rozvratnú protisovietsku kampaň Vatikánu, ktoré malý svoj význam pre nemeckú okupačnú moc. Do svojej špionážnej siete zapojil aj svojich podriadených dôstojníkov duchovnej správy podplukovníka Andrejkoviča a iných. Na pokyn Vatikánu už r. 1941 prostredníctvom pplk. Andrejkoviča nadviazal spojenie s vatikánskym špiónom provinciálom Poplatkom. Neskoršie spolupracoval aj s nebezpečnými špiónmi Vatikánu, pátrami Novikovom, Moskvom, Kellnerom a Čížekom, ktorí preoblečení, s falošnými dokladmi ešte pred vojnou boli prestúpili sovietske hranice. Boli to všetci odchovanci známeho špionážneho ústredia Vatikánu, Russica, ktorého činnosť je namierená proti Sovietskemu sväzu a krajinám ľudovej demokracie. V tomto ústave sú vychovávaní a školení špióni proti Sovietskemu sväzu z bývalých bielogvardejcov a zradcov, ktorí ušli pred trestom zo slovanských krajín. Od skončenia poslednej svetovej vojny pôsobia v tomto ústave aj vojnoví zločinci, dôstojníci SS, ktorí majú organizovať špionáž a rozvrat v slovanských štátoch. Nenávisť proti drobnému ľudu a túžba po majetku a moci boly spoločnou základňou, na ktorej spolupracoval s vysokou cirkevnou hierarchiou rímskokatolíckou a Tisovým režimom aj najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi v Republike obvinený Gojdič. V minulosti vždy zrádzal záujmy ľudu a oddane slúžil vládnúcej triede grófov a veľkostatkárov. Dal ochotne celý svoj vplyv na veriacich do služieb Tisovho režimu, v ktorom videl záruku na udržanie kapitalistického poriadku a zachovanie panského života vysokej cirkevnej hierarchie. Vydal množstvo pastierskych listov, v ktorých vyzýval veriacich na podporu tohto režimu. Okrem toho v smysle dohody Vatikánu s Hitlerom o odosielaní katolíckych misií na okupované územie, zneužil Gojdič celú gréckokatolícku cirkev na Slovensku na priamu podporu nacistov pri ich lúpežnom prepadnutí Sovietskeho sväzu tým, že po porade s nacistickým vojenským veliteľstvom vyzval kňazov svojej diecézy, aby sa v čo najväčšom počte hlásili na obsadzovanie farností na Ukrajine. Gréckokatolícka cirkev, ktorú jej vysoká hierarchia proti vôli veriacich zavliekla hneď po Októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku do protisovietskeho frontu, stala sa tak nástrojom hitlerovského imperializmu a Vatikánu ako ich pomáhač pri ich zločinnom pokuse o zničenie prvého socialistického štátu. Obvinený Gojdič ako zarytý nepriateľ socializmu a pokroku vykonával na príkaz Vatikánu špionáž proti Sovietskemu sväzu už za tzv. Slovenského štátu. Špionážne zprávy získaval od nacistických kolaborantov, ktorí utekali pred Sovietskou armádou, a dodával ich internunciovi Burziovi v Bratislave. Preto obvinení biskupi, Vojtaššák, Buzalka, Gojdič a ostatná vysoká cirkevná hierarchia, ktorá v skutočnosti ovládala tzv. Slovenský štát, nesú zodpovednosť za všetky ťažké obete na životoch slovenského ľudu a za nesmierne hospodárske straty, ktoré Slovensko utrpelo v dôsledku zločinnej vojnovej podpory Hitlera. Sú spoluzodpovední za všetky zločiny fašistov a ich prisluhovačov, spáchané na Slovensku, najmä za zločinné vohnanie slovenských vojakov do boja proti katolíckemu Poľsku a bratskému Sovietskemu sväzu. Ďalej za to, že v Tisových koncentračných táboroch v Ilave a inde držali bez súdenia 3000 osôb, medzi nimi aj kňazov, vyhnaných obvineným Vojtaššákom zo Spišskej Kapituly. Vo väzniciach súdov pre politické delikty trpelo 3595 osôb. V koncentračných táboroch v nacistickom Nemecku hynulo 30.000 ľudí zo Slovenska, na Vlčkovej ulici v Bratislave a na iných miestach Slovenska gardisti neľudsky mučili tisíce protifašistických bojovníkov. Zo Slovenska z rasových dôvodov vyviezli do táborov smrti v Poľsku a v nacistickom Nemecku 68.000 občanov, z ktorých sa vrátilo len malé percento. Nacistickí okupanti vypálili slovenské dediny Kľak, Tokajík, Telgárt, Baláže, Kalište a desiatky iných. Po potlačení povstania umučili nacisti a gardisti 4316 obetí, nájdených v masových hroboch, mužov, žien aj detí. Nacisti na jar roku 1939 odviezli z Dubnice a Považskej Bystrice vojnový materiál za 2 miliardy Ks, ktorý by bol stačil na vyzbrojenie 24 divízií a Tisová vláda sa zriekla náhrady. Dohodou o hospodárskej spolupráci bolo nacistom umožnené vysávanie slovenského národného hospodárstva, v dôsledku čoho v júni 1944 dlh tzv. Slovenského štátu u Národnej banky, vzniklý z preplácania dobropisov nacistického Nemecka, robil 8.6 miliardy Ks (clearingová špička). Do nacistického Nemecka poslali 120.000 slovenských robotníkov, ktorí boli nútení do otrockých prác na miestach, ohrozujúcich ich zdravie a život. Smluvou o využití podnikov na Slovensku pre vojnové ciele boly dané nacistom veľké továrne v Podbrezovej a v Považskej Bystrici a niekoľko desiatok ďalších podnikov. Pritom Tisová vláda zaviazala sa dodávať pre ne suroviny, a výrobky, dodané nacistom týmito podnikmi v rokoch 1940—1944, malý hodnotu 3788.3 milióna Ks, ktoré nacisti nezaplatili. Tajnou dohodou o zásobovaní nacistickej armády, zavolanej Tisom na potlačenie Slovenského národného povstania, na účet tzv. Slovenského štátu bolo slovenské národné hospodárstvo poškodené o 7 miliárd Ks. Keď slovenský ľud pod vedením komunistickej strany a za obetavej podpory Sovietskeho sväzu povstal do hrdinského zápasu za svoju slobodu a česť proti fašistickým okupantom a ich gardistickým prisluhovačom, zradní biskupi pomáhali povstanie potlačiť. Už na biskupskej konferencii v Banskej Bystrici koncom augusta 1944 vydali zločinný „Ohlas“ proti povstaniu. Biskupi Kmeťko a Nécsey radili sa dva razy v Nitre s nacistickými generálmi Höffleom a Bergerom, ako rozložiť povstalecké vojsko. Obvinený zradca Vojtaššák nazýval povstalcov a partizánov banditmi a vyzval veriacich svojej diecézy, aby pracovali pre nacistov aj v nedeľu a vo sviatky. Biskup Škrábik usporiadal ďakovné bohoslužby za potlačenie povstania a obsadenie Banskej Bystrice nacistami. Keď nacistické hordy vypaľovaly slovenské dediny, hromadne vraždily v Kremničke a za živa spaľovaly vo vápenných peciach na Horehroní tisíce nevinných ľudí, dával biskup Škrábik Höfflemu, Tisovi a ostatným vrahom nášho národa slávnostný banket. Biskupi pokračovali vo svojej zradnej a zločinnej spolupráci s fašistickými vrahmi aj v týchto najťažších chvíľach slovenského národa. Robili tak pre sebecké majetkové a mocenské záujmy a záujmy Vatikánu, ktoré boly späté s Hitlerom a s Tisom. Vatikán, ktorý v minulosti vždy podporoval reakčné vykorisťovateľské režimy a za druhej svetovej vojny podporoval krvavých vrahov národov — Hitlera a Mussoliniho, v ktorých videl údernú päsť proti socializmu a pokroku, podporoval morálne i politicky aj zločinný Tisov režim po celý čas jeho trvania. Po jeho zániku poskytol azyl fašistickému zradcovi a kolaborantovi Sidorovi a iným a zasadzoval sa o oslobodenie vojnového zločinca Tisu a jeho spoločníkov. Zatiaľ mnohí drobní kňazi boli aj za povstania s ľudom. Pomáhali partizánom a povstaleckým vojakom, zachraňovali rasové prenasledovaných občanov a mnohí z nich bojovali v horách. Po oslobodení pracujúci ľud aj masy veriacich katolíkov a bývalých príslušníkov Hlinkovej ľudovej strany obetavo pracovali na výstavbe Republiky. Slovenský ľud z dennej praxe vlády videl, že kňazi a veriaci nie sú hatení vo svojej náboženskej činnosti a že nebol zatvorený ani jeden kostol. Naopak, bolo postavených a opravených stovky kostolov. Slobodne chodia veriaci do kostola a slobodne vykonávajú kňazi náboženské obrady. Slovenský ľud úspešne dokončil dvojročnicu obnovy hospodárstva i proti úsiliu škodcov a sabotérov z radov reakčnej buržoázie v hospodárstve a verejnom živote. S nadšením a obetavo pracuje na splnení päťročnice a tým na industrializácii Slovenska. Zatiaľ vysoká cirkevná hierarchia vidí v sociálnych, hospodárskych a politických opatreniach vlády, vyplývajúcich z Košického vládneho programu, ohrozenú svoju hospodársku a politickú moc a robí prípravy na rozsiahlu protištátnu — rozvratnú a špionážnu — činnosť, s úmyslom zvrátiť nastúpenú cestu k socializmu, povaliť ľudovodemokratický režim a znovu nastoliť kapitalistické poriadky. Od začiatku počíta vysoká cirkevná hierarchia s pomocou domácej zradnej buržoázie, Vatikánu a západných imperialistov. Ako to vyšlo najavo v nedávnom pražskom procese proti deviatim príslušníkom vysokej cirkevnej hierarchie, prisľúbil pápež Pius XII. už roku 1945 opátovi Opaskovi pri jeho návšteve v Ríme, že v boji proti uskutočňovaniu socializmu nebude vysoká cirkevná hierarchia ani na území Československej republiky osamotená. Na túto protištátnu činnosť boly urobené prípravy už za Tisovho režimu. Tieto prípravy na pomery po vojne spočívaly v stiahnutí menej kompromitovaných ľudáckych exponentov z politického života už za povstania. Ďalej v oddisponovaní veľkých peňažných čiastok do cudziny cez vyslanectva vo Vatikáne, Švajčiarsku a Švédsku. Podľa smerníc Ďurčanského z marca 1945 mali jedni doma ilegálne a zneužívaním demokratických slobôd, druhí v zahraničí bojovať za rozbitie Republiky. Pritom od začiatku počítali s vojnovým konfliktom medzi západnými imperlialistami a Sovietskym sväzom. Tak boly vytvorené politické, organizačné a finančné predpoklady protištátnej činnosti na rozbitie ľudovodemokratickej republiky. Obvinení Vojtaššák a Buzalka na biskupskej konferencii v Banskej Bystrici 27. augusta 1944 pripravovali s ostatnými biskupmi na podklade memoranda vatikánskeho agenta Kolakoviča pre chvíľu oslobodenia Slovenska Sovietskou armádou rozvratnú činnosť. To, že už vtedy rokovali o možnostiach sprisahaneckej činnosti, dokazuje „Pastorácia pre ťažké časy“, nájdená v tajnom archíve obvineného Vojtaššáka. Hovorí sa v nej: „Vedľa oficiálnej a verejnej duchovej správy utvorí sa duchovná správa tajná .. . kňazi, ktorí sa zapoja do organizácie, musia sa preobliecť za robotníkov, prípadne i zmeniť mená . . . hneď, ako nastane prevrat, kňazi, určení na túto pastoráciu, nastúpia v preoblečení na svoje miesta ... v prvej trme-vrme zmiznú títo kňazi... už teraz zaobstarať osobný preukaz staršieho dáta ... každý, kto tento spis číta, zaväzuje sa prísahou, že z neho nič neprezradí...“ Obvinený Buzalka v úvodníku novoročného čísla Katolíckych novín z r. 1945, keď už porážka nacistických armád bola každému zrejmá, vyzýval veriacich na podporu fašistického tzv. Slovenského štátu a snažil sa tak podlomiť morálku slovenského ľudu v boji proti okupantom. Podľa týchto smerníc vysoká cirkevná hierarchia vykonávala rozvratnú a špionážnu činnosť po 4 linkách: 1. v spolupráci s ľudáckou emigráciou, 2. v spolupráci s ľudáckym krídlom buržoázie v podzemnom hnutí, ktoré súčasne spoluvytvárala, 3. v spolupráci so slovenskou lettrichovsko-ursínyovskou kapitalistickou a veľkostatkárskou reakciou, ktorá vyústila v známej aprílovej volebnej dohode s reakčnou „Demokratickou stranou“ a 4. v spolupráci s vysokou cirkevnou hierarchiou v Čechách podľa pokynov Vatikánu. Obvinení Vojtaššák a Buzalka udržovali velezradné spojenie s agentami západných imperialistov, so zradcami Ďurčanským a Sidorom. Vysokí cirkevní hodnostári pri úradných návštevách Ríma sprostredkovali toto velezradné spojenie medzi zločinnou emigráciou a podzemím doma. Slovenskí biskupi písali štvavé články proti republike do časopisov, vydávaných v Amerike. Podľa zistených dokumentov bolo na biskupskej konferencii v Trnave dňa 20. marca 1947 usnesené, že 10.000 dolárov, nasbieraných medzi katolíkmi v Amerike pre veriacich na Slovensku, má sa použiť na podporu zradnej emigrácie Ďurčanského a jeho spoločníkov. V dôsledku toho obvinený Vojtaššák napísal v tomto smere list farárovi Krasuľovi do USA. Ďalej obvinený Vojtaššák použil svoj vplyv na urovnanie rozporov medzi Ďurčanským a Sidorom, aby ich sjednotil v boji proti Republike. Americkí kňazi Ďubosch a Plátek pri svojej ceste po Slovensku dostali od obvineného Vojtaššáka štvavé a nepravdivé zprávy o situácii u nás. Po návrate do Ameriky ich použili na štvanie proti Republike. Obvinený Vojtaššák ešte aj po oslobodení Slovenska, ako sa pri vyšetrovaní zistilo, pri rôznych príležitostiach vychvaľoval zločiny Tisovho režimu, aby morálne podporil zločinné elementy ľudáckeho podzemia. Dôsledkom tejto protištátnej činnosti obvineného Vojtaššáka a ostatnej vysokej cirkevnej hierarchie bola skutočnosť, že vo viacerých odhalených ilegálnych protištátnych skupinách vystupovali pomáhači z radov cirkevných činiteľov. Pomáhali pri úteku do zahraničia, podporovali finančne podzemné skupiny, zúčastňovali sa na koncipovaní, rozmnožovaní a rozširovaní ilegálnych letákov, poskytovali úkryt špiónom a agentom zo zahraničia na farách, v kláštoroch a v reholiach. Tieto fašistické podzemné skupiny za priamej podpory vysokej cirkevnej hierarchie malý vytvoriť na Slovensku základňu pre uskutočnenie cieľov zradných tisovských kolaborantských utečencov a vysokej cirkevnej hierarchie samej a pomocou vojnového konfliktu medzi Západom a Východom pripravovaly rozbitie Republiky. Rozvratnou činnosťou doma a propagandou zradcu Ďurčanského v zahraničí malý pripraviť na Slovensku pôdu pre vytvorenie piatej kolóny v prípade vojnového konfliktu. Slovenskí zradcovia v zahraničí, ktorí kedysi predali slovenský ľud Hitlerovi, chceli by dnes predať slovenský ľud angloamerickým imperialistom; tak isto predstavitelia českej buržoázie v emigrácii, Ripka, Zenkl a ich nohsledi, hodili cez palubu samostatnosť Republiky, lebo to vyhovuje imperialistickým záujmom USA, v žoldnierskych službách ktorých zrádzajú svoju vlasť, len aby dosiahli navrátenie znárodnených fabrík a veľkostatkov. Po neúspešnom pokuse slovenských biskupov vytvoriť samostatnú politickú stranu orientuje sa. slovenská vysoká cirkevná hierarchia na reakčnú slovenskú „Demokratickú stranu“, ktorá, ako neskorší vývoj ukázal, sústavne rozvracala Republiku. Pred voľbami roku 1946 uzavrel kanonik Cvinček menom slovenského biskupského sboru s predstaviteľmi tejto strany známu aprílovú dohodu. Pod rúškom legálnej „Demokratickej strany“ vysoká cirkevná hierarchia chcela proti Košickému vládnemu programu obnoviť zakázanú fašistickú Hlinkovú ľudovú stranu, ovládnuť Sbor povereníkov a orgány ľudovej správy a z týchto pozícií rozvracať politický a hospodársky život na Slovensku a vo vhodnej chvíli spoločne s českou buržoáziou uskutočniť násilný zvrat ľudovodemokratického zriadenia. Neskorší vývoj úplne potvrdil tieto velezradné ciele aprílovej dohody. V smysle tejto dohody vydala Ústredná katolícka kancelária smernice slovenského biskupského sboru, v ktorých biskupi veriacim zakazovali odovzdať biele lístky a prikazovali voliť „Demokratickú stranu“. Smernice sa končia slovami: „...keby niekto mal pochybnosti, má sa poradiť s kňazom...“ Zastrašovaním veriacich, zneužívaním spovede, šírením vymyslených zpráv o Sovietskom sväze a nenávisti proti komunistom vyvolali na viacerých miestach Slovenska útoky na životy a majetok a vo dvoch prípadoch organizovanie vrážd na príslušníkoch komunistickej strany. Víťazstvo „Demokratickej strany“ bolo výsledkom teroru vysokej cirkevnej hierarchie. O čo v skutočnosti išlo vysokej cirkevnej hierarchii, vychádza najavo z výpovede obvineného Vojtaššáka, ktorý hovorí: „... Vysoká cirkevná hierarchia si mnoho sľubovala od „Demokratickej strany“ na základe dohody z apríla 1946... hospodárska moc vysokej cirkevnej hierarchie závisela na Slovensku od politickej moci „Demokratickej strany“ ... bolo prvoradou úlohou vysokej cirkevnej hierarchie zachrániť majetky pred poštátnením, prípadne pred ich rozdelením medzi drobných roľníkov a bezzemkov“. Obvinený Gojdič za sľúbenú odmenu — auto a 250.000 Kčs (ktoré po voľbách aj dostal) — zapriahol do boja na podporu týchto velezradných cieľov celú gréckokatolícku cirkev. Z jeho príkazu podriadení mu kňazi na východnom Slovensku spolupracovali pri agitácii s banderovskými vrahmi, ktorých na ovplyvňovanie volieb poslali na naše územie západní imperialisti. Po voľbách vysoká cirkevná hierarchia v tlači „Demokratickej strany“, v Katolíckych novinách, vo verejných prejavoch, v šuškanej propagande, v kázňach a osobnou agitáciou medzi veriacimi, otvorene aj v náznakoch štvala proti vnútornej i zahraničnej politike vlády v úsilí priviesť obyvateľstvo k nepriateľskému postoju proti vláde. Prostredníctvom „Demokratickej strany“ pokúsili sa slovenskí biskupi znemožniť spravodlivé potrestanie zradcu Jozefa Tisu a otvorene schvaľovali jeho zločiny. Chceli dosiahnuť jeho omilostenie, neskoršie prepustenie a nakoniec jeho návrat do politického života. Okrem už uvedených zločinných prostriedkov velezradného spojenia so zradcami v zahraničí, podpory ilegálneho podzemia a pokusov o vnútorný rozvrat s reakčnými elementárni buržoáznych strán — pokúšala sa vysoká cirkevná hierarchia rôznymi rozvratnými prostriedkami po línii cirkevnej rozkladať vnútorný politický a hospodársky život, vyvolať atmosféru nedôvery k vláde a ľudovodemokratickému zriadeniu s konečným cieľom zvratu ľudovej moci v Československu, Hneď po oslobodení biskupi Vojtaššák a Cársky odmietajú ponuku vlády k spolupráci. Dňa 22. augusta 1945 na biskupskej konferencii v Bratislave usnáša sa slovenský biskupský sbor, že bude uskutočňovať organizované štvanie katolíckych veriacich proti ľudovodemokratickému zriadeniu. V dôsledku toho obvinení za podpory ostatných biskupov prostredníctvom náboženských obradov, misií, mariánskych družín, eucharistických spolkov, v kázňach, rekolekciách, podpisovacími akciami v kostoloch, agitovaním mníšok u ťažko chorých v nemocniciach štvali proti vláde a ľudovodemokratickému zriadeniu, aby získali základňu pre svoje rozvratné a špionážne protištátne plány. Usmerňovaním a koordinovaním tejto rozvratnej činnosti -'poverili Ústrednú katolícku kanceláriu v Bratislave, ktorá si vybudovala rozsiahlu organizačnú sieť, siahajúcu na každú faru. Okrem toho rozvratné rozhodnutia biskupských konferencií boly prenášané prostredníctvom dekanských porád na duchovných všetkých diecéz, ktorých biskupi nútili tieto rozhodnutia uskutočňovať. Biskupi zneužívali obežníky, dokonca aj pastierske listy na zákerné útoky proti industrializácii Slovenska, ktorá je jedinou cestou hospodárskeho rozvoja a novej šťastnej budúcnosti slovenského ľudu, proti novým zákonom, proti znárodňovaniu, poštátneniu škôl, masovým organizáciám, proti brigádam vôbec a na Trati mládeže zvlášť. Okrem toho organizovali medzi veriacimi aj rôzne rozvratné akcie. Tak na Trať mládeže vyslali agentov v kňazskom rúchu, ktorí pod zámienkou pastorácie mali podlamovať pracovnú morálku mládeže a usilovali sa ju získať pre protištátnu činnosť. V lete 1947 zneužívali aj živelnú katastrofu, ktorá postihla našu krajinu, na rozduchovanie nespokojnosti a odporu proti ľudovodemokratickému štátu. V tom istom čase organizovali objavovanie sa zázrakov v Tvrdomesticiach a inde, ktoré zavedeným veriacim osoby, nastrčené biskupmi, vykladaly tak, že Boh nesúhlasí s výstavbou socializmu v Republike. Krížikárskymi akciami získavali od veriacich peniaze na svoju protištátnu činnosť. Pritom tieto svoja rozvratné akcie podľa pokynov Vatikánu koordinovali s teroristickými akciami banderovcov na východnom Slovensku, s pokusom zradcu Žingora o rozbitie jednoty partizánov a zneužitie ich časti na výtržnosti proti vláde, ako aj so sprisahaním proti Republike, ktoré viedli od leta 1947 vedúci činitelia „Demokratickej strany“, Ursíny a iní v spolupráci so zradcom Ďurčanským. Obvinený Gojdič už na konci trvania tzv. slovenského štátu organizoval poskytovanie všemožnej podpory zradcom a špiónom z Poľska a zo Sov. Ukrajiny, ktorí pre spoluprácu s nacistami utekali pred postupujúcou Sovietskou armádou. Hneď po oslobodení, ako najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi v Republike zneužil jej cirkevnú organizáciu na vytvorenie záchytných stredísk a preskupenie zvyškov porazených protisovietskych síl z Poľska a Ukrajiny na gréckokatolíckych farách a v kláštoroch. Súčasne vytvoril ilegálnu sieť na organizovanie odchodu banderovcov do služieb západných imperialistov cez územie Republiky. V tejto protištátnej činnosti dostalo sa vysokej cirkevnej hierarchii morálnej podpory Vatikánu ktorý roku 1945 nevyhovel žiadosti československej vlády, aby boli odvolaní traja biskupi, stíhaní pre kolaborantstvo s nacistami. Proti pozemkovej reforme a pôdohospodárskemu zákonu rozvinula vysoká cirkevná hierarchia najprudšie rozvratné akcie, dohodnuté na biskupských konferenciách. Dala príkaz farárom, aby sa v kázňach vyhrážali cirkevnými trestami tým, ktorí by sa hlásili o cirkevnú pôdu. Obvinený Vojtaššák vo svojej výpovedi o pozemkovej reforme hovorí takto: „.. . Ja som sa v tomto prípade nestotožňoval s vôľou veriacich . . . poštátnením cirkevných majetkov bola vysoká cirkevná hierarchia pozbavená mocenských pozícií, ktoré nadobudla ešte v XI. a XII. storočí. Preto sa biskupi na svojich poradách rozhodli, že budú proti tomuto štátnemu zriadeniu bojovať ako legálne, tak aj ilegálne ...“ Táto výpoveď dokazuje, že majetkové záujmy vysokej cirkevnej hierarchie boly motívom jej sprisahaneckej činnosti. Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu zmarilo nádeje reakcie na obnovenie kapitalizmu vlastnými silami. Obrodený Národný front odstránil z hospodárskych a politických pozícií záškodnícke a rozvratné elementy a tým bolo znemožnené rozvracanie Republiky z legálnych pozícií politických strán. Po februári 1948 vysoká cirkevná hierarchia zosilnila svoju protištátnu činnosť v tesnom spojenectve s Vatikánom a západnými imperialistami, na ktorých víťazstvo sa v novej svetovej vojne spoliehala. Vojtaššák v zpráve, zaslanej do Vatikánu 16. októbra 1948, uviedol: „Dnešný režim v Československu je tak pevný, že na jeho rozvrátenie vnútornými silami nedá sa počítať.“ Vysoká cirkevná hierarchia a obvinení ako najaktívnejší činitelia tohto sprisahania začiatkom roku 1949 na rozkaz Vatikánu prerušili vyjednávanie o dohodu s vládou. Gojdič uvádza vo 21 svojej výpovedi, že mu koncom júna 1949 agent Vatikánu Verolino výslovne povedal: „V súčasnej dobe je pre vyvíjanie odporu proti vláde výhodná politická situácia, ktorá však nemusí dlho trvať a preto ju treba využiť ...“ Dokumenty z procesu proti biskupovi Zelovi a spol. pred Štátnym súdom v Prahe odhalily rozvratnú úlohu Verolina v Republike a ukázaly, že postup vysokej cirkevnej hierarchie v Československu bol súčiastkou veľkého sprisahaneckého plánu imperialistických mocností, Vatikánu, a zločineckej fašistickej bandy Titovej proti krajinám ľudovej demokracie a že vyjednávanie s vládou viedla vysoká cirkevná hierarchia len naoko, aby zakryla svoje prípravy na rozvrat. Po rozbití vyjednávania s vládou prikročila vysoká cirkevná hierarchia k organizovaniu otvoreného odporu veriacich proti vláde. Biskupi rozoslali na fary ilegálne obežníky a pastierske listy, rozmnožované na cyklostyloch na biskupských úradoch. Doručovali ich zvlášť spoľahliví kuriéri. Finančné náklady boly hradené z prostriedkov, ktoré malý slúžiť náboženským účelom. Otvorene v nich útočili proti štátu a duchovných vyzývali na ich publikovanie. Západná kapitalistická a vatikánska tlač a rozhlas sprevádzaly tieto útoky biskupov surovým štvaním proti Československu. Drobní duchovní boli terorom nútení čítať v kostoloch protištátne pastierske listy a obežníky a tak vháňaní zámerne do trestných skutkov. Vatikánsky agent Verolino okrem dávania inštrukcií podnikol v tom čase cestu po diecézach, aby sledoval priebeh protištátnych akcií, organizovaných vysokou cirkevnou hierarchiou z popudu Vatikánu. Na biskupskej konferencii v Trnave dňa 14. augusta 1949 bolo rozhodnuté organizovať boj proti družstevnému hnutiu slovenského roľníctva. Biskupi nútili farárov, aby veriacich v kázňach aj v osobnom styku odrádzali od vstupu do jednotných roľníckych družstiev. Vyvrcholením tohto sústredeného útoku vysokej cirkevnej hierarchie a Vatikánu sú exkomunikačné dekréty z leta 1949. Vylučujú z cirkvi veriacich katolíkov len preto, lebo sa akýmkoľvek spôsobom zúčastňujú na budovaní socializmu v našom štáte. Vysoká cirkevná hierarchia v jednotlivých diecézach, najmä obvinení Vojtaššák, Buzalka a Gojdič vydávali a ilegálne rozširovali pokyny, ako treba exkomunikáciu uskutočňovať, sledujúc pri tom cieľ rozvrátiť náš vnútorný, politický a hospodársky život a tak zničiť spoločenskú a hospodársku sústavu ľudovodemokratickej republiky. Po neúspešných pokusoch získať masy veriacich pre svoje protištátne ciele pokúsila sa vysoká cirkevná hierarchia v jeseni 1949 hrozbami prinútiť drobné duchovenstvo ako celok k protištátnej činnosti. Keď parlament ČSR prijal zákony, všestranne zabezpečujúce nehatený cirkevný a náboženský život, biskupi znovu dokázali, že im nejde o ochranu cirkvi a náboženstva, ale že sledujú výlučne reakčné protištátne ciele. Usilovali sa organizovať odpor duchovenstva proti prijatiu a potom proti uskutočňovaniu prijatých zákonov, ktoré malý taký veľký význam pre rozvoj náboženského života a pre postavenie duchovenstva v našom štáte. Avšak rovnako ako veriaci ľud, ani drobní kňazi nedali sa zneužiť pre ich rozvratné ciele. Koncom roku 1949 pristúpil u nás Vatikán k systému tzv. fakúlt, t. j. plnomocenstiev, slúžiacich na vybudovanie ilegálnej rozvratníckej a špionážnej siete. Fakulty boly vydané pod prísnym pápežským tajomstvom. Právomoc biskupov v diecézach bola nimi prenesená na tajnú hierarchiu, vybranú z najspoľahlivejších služobníkov a špiónov Vatikánu. V tomto smere. na Slovensku Gojdič predišiel Vatikán. Ustanovil si zástupcov ešte predtým, ako dostal vatikánske plnomocenstva. Keď bola odhalená jeho ilegálna sieť na podporu banderovcov a predpokladal, že bude pre svoju protištátnu činnosť zaistený, rozpamätal sa na „Pastoráciu pre ťažké časy“ vatikánskeho špióna Kolakoviča. V nej bol aj návod na vytvorenie tajnej duchovnej správy. Určil si päť zástupcov, ktorí mali postupne prevziať vedenie ilegálnej siete. Strediskom špionážnej činnosti vysokej cirkevnej hierarchie bola pápežská internunciatúra v Prahe. Táto shromažďovala a triedila zprávy, ktoré dostávala od obvinených a iných biskupov a od Ústrednej katolíckej kancelárie zo Slovenska. Špionážne a nepravdivé ohováračské zprávy dodávali Vatikánu všetci obvinení. Okrem toho podával Gojdič Vatikánu aj špionážne zprávy o hospodársko-politickej situácii v Poľsku a v Sovietskom sväze. Tieto špionážne zprávy Vatikán, ako bolo dokázané výpoveďami svedkov a obvinených v procese proti biskupovi Zelovi a spol., ako poslušný agent Wall Streetu, buď posielal ďalej do USA, alebo ich použil na štvavú a podvratnú kampaň proti našej republike. Do zahraničia boly dodávané špionážne zprávy obvinených nielen prostredníctvom internunciatúry v Prahe, ale aj cudzích zastupiteľských úradov a rôznych amerických misií. Takýmito sprostredkovateľmi boli okrem iných úradník rakúskeho konzulátu v Bratislave Karol Kainoch, ďalej vedúci americkej Katolíckej Charity Sulivan, americký novinár, vystupujúci pod menom Tronghton a vedúci americkej misie CARE Robertson. Zprávy obsahovaly údaje o situácii v Republike, o činnosti národných výborov, politických strán, o zásobovacej situácii a o bezpečnostných opatreniach, ktoré všetky malý ostať utajené v záujme obrany štátu. Už povaha týchto zpráv dokazuje, že malý slúžiť na prípravu imperialistickej vojny proti Republike, ostatným štátom ľudovej demokracie a Sovietskemu sväzu. Obvinení svojou zločinnou činnosťou napomáhali rozbitie Československej republiky v čase Hitlerovej agresie. Boli účastní a všemožne pomáhali zločinnému Tisovmu režimu za nemeckej nadvlády, aby nakoniec vo svojej nenávisti proti socializmu a tým proti šťastnej budúcnosti našich národov stali sa najaktívnejšími činiteľmi zločinného medzinárodného sprisahania proti Republike. Obvinení, ktorým šlo o majetok a o moc, znovu zapredávali slobodu slovenského národa, tentoraz v záujme amerického imperializmu, a vo svojej zločinnosti chceli svoje zámery uskutočniť aj za cenu novej krvavej vojny, ktorú pomáhali pripravovať a do ktorej vkladali všetky svoje nádeje. K jednotlivým obvineným: '''Ján Vojtaššák,''' sídelný biskup v Spišskej Kapitule a čelný predstaviteľ vysokej cirkevnej hierarchie na Slovensku, bol vždy zarytým nepriateľom pracujúceho ľudu a Československej republiky. Bol zradcom záujmov drobného kňažstva a zrádzal svoj vlastný národ. Ako užívateľ biskupského latifundia v rozlohe 23.055 katastrálnych jutár, píly v Hranovnici, mlyna a tehelne v Štiavniku s ročným dôchodkom 3 až 4 milióny Kčs, správal sa ako feudálne knieža a svojich zamestnancov •— deputátnikov z radov chudobného ľudu Oravy a Spiša — bezohľadne vykorisťoval. Hneď po vzniku predmníchovskej Republiky celou váhou svojej autority sa pridal k reakčnému bloku politických strán, ktoré obraly náš ľud o výsledky revolučného hnutia po prvej svetovej vojne. Vo voľbách roku 1925 horlivé podporoval Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu a pomáhal takto vytvárať predpoklady pre oslabenie Republiky a pre fašizáciu Slovenska. Zo svojich vysokých biskupských príjmov podporoval reakčnú politiku vedenia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. S kazateľníc a na stránkach ľudáckych novín a iných publikácií sústavne štval proti pokrokovým silám, popudzoval k nenávisti proti ČSR a hanobil Sovietsky sväz, na ktorý obracaly svoje nádeje vykorisťované masy slovenského ľudu. Pre zamestnancov kapituly vydal roku 1933 „Služobné pravidlá“, ktoré obsahovaly také otrokárske ustanovenia, proti akým sa vzbúrili zotročení sedliaci v Uhorsku už za Juraja Dóžu. Podľa § 209 týchto pravidiel : „Práceschopní príbuzní zamestnancov sú povinní na výzvu hospodárskej správy podľa potreby do práce za obvyklú mzdu sa dostaviť.“ Podľa § 210: „Každý deputátnik musí mať jednu ženskú do práce (ženu, dcéru alebo sestru), ktorá je povinná podľa potreby do práce panstva ísť a ju svedomité končiť. Keď je v majeri práca, neslobodno ísť do práce gazdom do obce. Keď má žena dieťa a ho možno sveriť pod dozor inému, má si nájsť pestúnku a ona chodiť do práce.“ Napokon § 101 ustanovuje: „Svätou Stolicou vymenovaný biskup je pre všetkých zamestnancov najvyšším a posledným sudcom a preto proti jeho výroku ďalšieho opravného prostriedku niet.“ Banka spiš. kapituly nebrala o nič menšie úroky od drobných roľníkov ako ostatné banky slovenských, českých, maďarských alebo židovských kapitalistov. V niektorých prípadoch sa dlh tiahol cez dve pokolenia a majetok nakoniec prišiel na bubon. Bezohľadné exekúcie a nespočetné civilné spory biskupa Vojtaššáka o pasienky a rybolov a jeho trestné oznámenia pre branie kúskov dreva z kapitulných lesov dokazujú, ako obvinený Vojtaššák prenasledoval a vykorisťoval drobný ľud svojej diecézy. Ako jeden z vedúcich a najaktívnejších ľudákov stál v službách reakčných síl, ktoré pripravovaly rozbitie Republiky a v čase Mníchova ju zradily. Jeho protipokrokový a protiľudový postoj tiahne sa ako červená niť cez celé jeho verejné a kňazské účinkovanie. Zapojil sa medzi prvými do budovania a upevňovania Tisovho klérofašistického režimu, v ktorom videl záruku, že mocenské záujmy vysokej cirkevnej hierarchie a jej obrovské majetky a vysoké dôchodky budú zaistené. Ako podpredseda štátnej rady aktívne sa zúčastnil na všetkých zločinných opatreniach Tisovej vlády. Opatrenia proti občanom židovského pôvodu iniciatívne aj sám uskutočňoval. Roku 1940 v službách Ústredne štátnej bezpečnosti v dohode s vojnovým zločincom Alexandrom Machom nariadil kňazom poľskej národnosti vo svojej diecéze, aby sa bezodkladne vysťahovali do Poľska a aby všetok svoj majetok nechali bez náhrady na Slovensku. Rasistické zákony využíval na to, aby sa arizovaním ešte viac obohatil a tak sa zmocnil židovských majetkov v Betlanovciach a v Baldovciach. Od roku 1939 do roku 1942 ako najvyšší vojenský duchovný horlivé sa zúčastnil na organizovaní a fašistickej výchove Tisovej žoldnierskej armády, huckal jej príslušníkov do zločinné- ho bratovražedného boja proti sovietskemu ľudu po boku nemeckých fašistov. Vo svojej diecéze ustanovil duchovných poradcov pre jednotlivé fašistické organizácie Hlinkovej mládeže a Hlinkovej gardy. Za tieto zásluhy dostal roku 1943 od ministra národnej obrany ďakovný dekrét a Tiso ho vyznamenal „Veľkokrížom radu Slovenského kríža“. V októbri 1944 v úmysle napomáhať nacistickú vojnovú mašinériu prostredníctvom podriadených farárov nariadil všetkým veriacim spiš. diecézy, aby poslušne plnili príkazy nemeckého vojenského veliteľstva a súčasne dal svolenie, aby sa katolícki veriaci aj v nedeľu a vo sviatky zúčastňovali na opevňovacích prácach pre nacistov. Svoj kladný pomer k nacizmu vyjadril slovami: „Otázka národného socializmu Kristovými zásadami pokrstená a premiesená len osožiť môže nášmu ľudu a medzi ním pracujúcemu kňažstvu.“ Ako verný prívrženec Tisovho režimu potieral všetky snahy slovenského ľudu o svrhnutie nacistického jarma. Spolu s ostatnými členmi vysokej cirkevnej hierarchie na Slovensku na biskupskej konferencii v Bán. Bystrici dňa 27. aug. 1944 vydal „Ohlas“ k veriacim proti Slovenskému národnému povstaniu. Po povstaní nazýval jeho účastníkov „lupičskými partizánskymi bandami“. Keď v jeseni 1944 videl, že porážka nacistov je už neodvratná a že na území Republiky prevezme vládu do svojich rúk ľud, dal príkaz kaplánovi Petrovi Galanovi v Ružomberku, aby prostredníctvom bývalých členov kresťanského odborového hnutia rozvracal jednotu robotníkov. Po oslobodení odmietol spoluprácu s Československou republikou a začal s uskutočňovaním rozvratnej a špionážnej činnosti. Ako to z výsledkov niektorých procesov, vedených proti velezradným živlom — najmä proti Dr. Ivanovi Murínovi a spol. a proti Petrovi Maxoňovi a spol. — bolo zistené, obvinený Vojtaššák udržoval styky jednak s ľudáckym podzemím doma a jednak so zradnou emigráciou Sidora a Ďurčanského. Týchto zradcov morálne aj finančne podporoval. Aby rozvratná činnosť Sidora a Ďurčanského nebola hatená ich vzájomnými rozpormi, požiadal Sidorovho agenta kňaza Duboscha v New Yorku, aby sa usiloval v jeho mene tieto rozpory urovnať. Na žiadosť Ďurčanského a z poverenia slovenských biskupov napísal list slovenskému farárovi Krasuľovi v New Yorku, aby podporil slovenskú zradnú emigráciu 10.000 dolármi, ktoré americkí Slováci sosbierali pre veriacich na Slovensku. Po víťaznom februári 1948 ešte horlivejšíe sa zúčastňoval na sústavnom a organizovanom ťažení vysokej cirkevnej hierarchie proti základom ľudovodemokratického zriadenia Republiky. Prísne zakročoval proti kňazom svojej diecézy, ktorí ním prikázanú protištátnu činnosť neuskutočňovali, ale pomáhali pri výstavbe Republiky. Tak dňa 8. mája 1948 suspendoval kaplána Andreja Doranského v Rabči na Orave preto, lebo pri voľbách kandidoval do Národného shromaždenia. V júli 1948 prípisom, adresovaným všetkým ordinariátom, zasadil sa o to, aby Dr. Jozef Straka, kňaz banskobystrickej diecézy, a ostatní vlasteneckí kňazi, ktorí sa zapojili po boku ľudu do politického života, boli exkomunikovaní. Zakročil proti kňazovi svojej diecézy Schefferovi z Bobrovca preto, lebo šiel pozdraviť pokrokového kňaza dekana Decheta po jeho vymenovaní za administrátora banskobystrickej diecézy. V úmysle sabotovať budovateľské úsilie vlády a pracujúceho ľudu a rozbiť jednotu mládeže poslal prípis na všetky ordinariáty, v ktorom brojil proti prácam na Trati mládeže. Postavil sa proti Národnej smene víťazstva a brigádam, aby hamoval odstraňovanie vojnou spôsobených škôd a výstavbu socializmu. Bral účasť na všetkých akciách vysokej cirkevnej hierarchie proti zákonom o revízii pozemkovej reformy a o jednotnej škole. Prostredníctvom svojich podriadených kňazov zorganizoval akciu proti zákonu o hospodárskom zaopatrení cirkvi a náboženských spoločností štátom uznaných. Vypracoval rezolúciu proti pripravovanému platovému zákonu duchovných, ktorú dal rozmnožiť a tajnými kuriérmi rozoslať podriadeným dekanátom. Na celoštátnej konferencii biskupov dňa 7. júla 1949 v Olomouci hlasoval za usnesenie, podľa ktorého každý člen prípravného výboru obrodenej Katolíckej akcie bude stíhaný cirkevnými trestami a že kňazi majú poslúchať jedine biskupov, pápeža a nijaké iné (zrejme štátne) nariadenia, ktoré nebudú schválené cirkevnou vrchnosťou. V lete 1949 prostredníctvom kuriérov rozoslal na podriadené mu dekanáty jednak štvavé ilegálne pastierske listy československých biskupov, v ktorých veriaci boli vyzvaní na odpor proti vláde, jednak ním preložený text exkomunikačných dekrétov. Koncipoval, dal rozmnožiť a rozoslať ilegálne obežníky, v ktorých vysvetľoval, ako uplatňovať exkomunikačné dekréty. Tieto dekréty a obežníky v kostole aj sám čítal a vysvetľoval a podriadených farárov nútil, aby ich v kostoloch čítali a uskutočňovali. Na základe tajných fakúlt, ktoré dostal z internunciatúry v Prahe, zúčastnil sa na budovaní ilegálnej rozvratníckej siete tajnej hierarchie na Slovensku, a to určením generálneho vikára spišskej kapituly Jozefa Tomanóczyho a svätiaceho biskupa Barnaša za tajných biskupov. Ako význačný exponent vatikánskej politiky na Slovensku organizoval špionážnu sieť vo svojej diecéze a podával Vatikánu jednak priamo, jednak prostredníctvom internunciatúry v Prahe špionážne zprávy. Tak najmä r. 1946 poslal prostredníctvom arcibiskupa Kmeťku pre Vatikán zprávu, obsahujúcu údaje, ktoré malý byť v záujme štátu utajené pred cudzou mocou. Dňa 16. októbra 1948 poslal do Vatikánu obsiahlu zprávu o niektorých bezpečnostných opatreniach v štátnej administratíve a rôzne nepravdivé zprávy o pomeroch v Republike, ktoré potom vatikánsky rozhlas použil na surové útoky proti našej vláde a ľudovodemokratickému zriadeniu Republiky. Priamo do Vatikánu poslal zprávu dekana Vojtasa, obsahujúcu poznatky z českého pohraničia rázu politického a hospodárskeho. '''Dr. Michal Buzalka,''' kanonik bratislavskej kapituly a od r. 1938 svätiaci biskup apoštolskej administratúry trnavskej, hral významnú úlohu v sprisahaní vysokej cirkevnej hierarchie proti Republike. Korene jeho nepriateľského postoja proti záujmom pracujúceho ľudu a jeho nenávisti voči všetkému pokrokovému siahajú do prvej Republiky. Už od roku 1920 všemožne podporoval protiľudové a separatistické snahy ľudáckeho krídla slovenskej buržoázie. V kritickom roku 1938 na stránkach „Slovenskej pravdy“ otvorene hlásal nevyhnutnosť odtrhnutia Slovenska od Republiky. V decembri 1938 pri voľbách do Slovenského snemu povzbudzoval veriacich, aby hlasovali na jednotnú kandidátku Hlinkovej ľudovej strany. Horlivo sa zúčastňoval na upevňovaní fašistického tisovského režimu. Roku 1939 z poverenia Tisu vyžiadal od pápeža požehnanie pre tzv. Slovenský štát. V októbri 1940 stal sa vydavateľom a majiteľom „Katolíckych novín“ a písal do nich články, v ktorých šíril nenávisť k českému národu a k národom SSSR a propagoval fašistické myšlienky. Roku 1941 bol vymenovaný za vojenského vikára slovenskej armády. V tejto funkcii vo svojich verejných prejavoch a pastierskych listoch vyzýval slovenských vojakov do bratovražedného boja proti Sovietskemu sväzu. Nesie preto spoluzodpovednosť za zverstvá, spáchané na Ukrajine vrahmi v dôstojníckych uniformách tisovskej žoldnierskej armády. Najmä nesie zodpovednosť za zverstvá, spáchané na ukrajinskom ľude bývalým pplk. Lokšíkom, ktorý sa t. č. zdržuje na neznámom mieste, a kpt. Kleinertom, ktorý bol za to Národným súdom odsúdený na trest smrti a popravený. Dňa 14. marca 1944 bol vyznamenaný záslužným krížom „Obrany štátu“, ktorý potom nosil na svojom kňazskom rúchu. Okrem toho za vojny proti Sovietskemu sväzu vo svojich rozhlasových prejavoch a článkoch povzbudzoval slovenských katolíkov na intenzívnu podporu Tisovho režimu a nemeckej vojnovej mašinérie. Udržoval priateľské styky s nemeckým vyslancom u Tisovej vlády Ludinom a inými predstaviteľmi nacistického Nemecka. Toto jeho priateľstvo s týmto vojnovým zločincom bolo také blízke, že roku 1947, keď Ludina a masového vraha generála SS Höffleho Národný súd spravodlivo odsúdil na smrť, navštívil ich vo väzení a po poprave odslúžil za nich omšu. Aj on sa zúčastnil dňa 27. augusta 1944 na porade biskupov v Banskej Bystrici, z ktorej vyšiel „Ohlas“ biskupov k veriacim proti povstaniu. Po oslobodení zaujal nepriateľský postoj k novému ľudovodemokratickému režimu. Vo svojej výpovedi o tom hovorí: „Ku zriadeniu ľudovodemokratického československého štátu som sa postavil nepriateľsky, lebo som dobre vedel, že toto zriadenie je smrteľným nebezpečenstvom pre naše mocensko-politické pozície. Ďalej, že vytýčený vlády program budovania socializmu v Československej republike znamená pomalé, ale isté odbúravame všetkých výsad, ktoré až dosiaľ požívala vysoká cirkevná hierarchia na Slovensku. Bol som si vedomý toho, že v rámci industrializácie Slovenska vzniká pre vysoký klérus nebezpečenstvo v tom, že slovenský pracujúci ľud bude vždy viac a viac politicky uvedomelý a že týmto spôsobom budeme stále viac a viac strácať dôveru širokých más katolíckych veriacich a tým automaticky aj svoje dosiaľ získané mocenské pozície.“ V dôsledku toho s obvinenými Vojtaššákom a Gojdičom sa aktívne zúčastnil na sprisahaní vysokej cirkevnej hierarchie proti Republike. Zúčastňoval sa na biskupských konferenciách a podľa smerníc, tam dohodnutých, horlivo uskutočňoval rozvratnú činnosť. Tak s kazateľnice, ako v osobnom styku sústavne rozširoval medzi veriacimi nepravdivé zprávy o údajnom utláčaní cirkví a prenasledovaní náboženstva v Republike, o pomeroch v Sovietskom sväze a ľudovodemokratických štátoch. Sústavne štval proti spolupráci jednotlivých složiek Národného frontu, proti znárodňovaniu a proti budovaniu socializmu vôbec. Po februári 1948 svoju rozvratnú činnosť ešte vystupňoval. Proces s kardinálom Mindszentym využil pre rozvratné ciele reakcie. Veriaci ľud zavádzal tvrdením, že tento zradca maďarského pracujúceho ľudu bol odsúdený nevinne, hoci dobre vedel, že Mindszenty spáchal ťažké zločiny proti maďarskej ľudovej demokracii. Dňa 14. augusta 1949 zúčastnil sa na tajnej porade biskupov v Trnave, na ktorej bol dohodnutý spôsob boja hierarchie proti vtedy prebiehajúcej obrodenej Katolíckej akcii, ktorá usilovala o dohodu medzi štátom a cirkvou. Po konferencii sa zúčastnil na uskutočňovaní prijatých rozhodnutí. S kazateľnice čítal a vysvetľoval štvavé pastierske listy a exkomunikačné dekréty. Obvinený Buzalka bol význačným agentom vatikánskej špionážnej služby na území Republiky. Ako poľný vikár Tisovej žoldnierskej armády prostredníctvom pplk. duchovnej služby Andrejkoviča sbieral pre nemeckých okupantov významné zprávy o obyvateľoch, o politických a hospodárskych pomeroch v dočasne okupovanej Ukrajine. Ďalej sa zapojil na špionážnu činnosť nebezpečných vatikánskych špiónov, odchovancov známeho vatikánskeho Russica, pátrov Kellnera, Novikova, Moskvu a Čížka, ktorí pred vypuknutím vojny prešli v preoblečení sovietske hranice. Získané zprávy pravidelne odovzdával vatikánskemu chargé ďaffaires v Bratislave Dr. Burziovi. Už roku 1944 spolupracoval s vatikánskym agentom Dr. Tomislavom Kolakovičom, ktorý sa mu zdôveril, že má ďalekosiahle poslanie od Vatikánu. Dr. Kolakovič v čase Slovenského národného povstania, aj po oslobodení, robil rozvratnú a špionážnu činnosť na Slovensku. Od roku 1946 až do do svojho zatknutia udržiaval styky s emigrantskou skupinou vojnového zločinca a zradcu Ďurčanského. Robil tak prostredníctvom Karola Rainocha a Anny Barovej, zamestnancov rakúskeho generálneho konzulátu v Bratislave. Prostredníctvom menovaných dostával smernice a časopisy, ktoré v zahraničí vydával Ďurčanský, a posielal do zahraničia špionážne zprávy hospodárskeho a politického rázu, žiadané Ďurčanským. Roku 1947 prostredníctvom študenta Jaskú, ktorý šiel ako delegát na konferenciu sväzu „Pax Romana“ do Ríma, nadviazal spojenie s ďalším zradcom Republiky, Karolom Sidorom. Zaslal mu zprávy o politickej a hospodárskej situácii na Slovensku a skreslené zprávy o Tisovom procese. V marci 1949 dohodol sa v Bratislave so špiónom Dr. Štefanom Uhrínom, že bude od neho preberať tajné zprávy o bezpečnostných opatreniach Povereníctva vnútra. Tieto zprávy mu Dr. Uhrín aj dodal a obvinený Buzalka ich zaslal do zahraničia prostredníctvom Karola Rainocha. Ďalej na žiadosť zradcu Ďurčanského vyplnil a poslal do zahraničia špionážny dotazník, doručený mu Barovou, ktorý obsahoval otázky o politických a hospodárskych pomeroch na Slovensku. Tieto získane špionážne zprávy dal doručiť do Viedne jednak Ďurčanského skupine, jednak pápežskej nunciatúre. Okrem toho Buzalka špionážne zprávy odovzdával aj apoštolskému administrátorovi v Trnave Dr. Lazíkovi, ktorý ich po vyhodnotení odosielal prostredníctvom apoštolskej internunciatúry v Prahe do Ríma. Občas aj priamo podával špionážne zprávy zamestnancovi pražskej internunciatúry Zmrzlíkovi. '''Pavol Gojdič,''' biskup a najvyšší predstaviteľ gréckokatolíckej cirkvi na území Československej republiky, už za prvej Republiky sa zapojil do protisovietskeho frontu ukrajinských nacionalistov, ktorí pomáhali Vatikánu v jeho nepriateľských akciách proti Sovietskemu sväzu. Za tzv. Slovenského štátu použil celý svoj vplyv na veriacich na upevnenie klérofašistického Tisovho režimu. Na jeho podporu okrem iného vydal mnoho pastierskych listov. Pritom aj priamo spolupracoval s nacistami a podporoval ich zločinné akcie vo východnej Európe. V Prešove bol v úzkom styku s Hitlerovým agentom Dr. Kolbom, ktorý mu sprostredkoval styk s nacistickým vyslancom Ludinom a vedúcim Nemcov na Slovensku Karmasinom. Keď nacistické hordy lúpily a vraždily na Sovietskej Ukrajine, po dohode s nemeckým vojenským veliteľstvom vyzval všetkých duchovných svojej diecézy, aby sa hlásili na fary na obsadenú Ukrajinu, kde ich podľa pokynov Vatikánu chcel použiť ako špiónov pre Vatikán. Keď Sovietska armáda vyhnala nacistických okupantov z Ukrajiny a kolaboranti s nacistami pred frontom utekali, vyzval svojich podriadených kňazov a veriacich, aby týchto utečencov podporovali. Sám prevzal od nemeckého vojenského veliteľstva 150.000 Ks pre tých kňazov utečencov, ktorí aktívne bojovali proti Sovietskemu sväzu. Roku 1942 nadviazal styky s agentom Vatikánu Dr. Kolakovičom. Dal mu soznam duchovných a laikov, ktorých pokladal za spoľahlivých pre špionážnu činnosť. Po oslobodení zorganizoval vo svojej diecéze záchytné stredisko ukrajinských teroristov a iných nepriateľov Sovietskeho sväzu. Len čo tieto živly začaly prenikať na Slovensko, poslal tajne kuriéra do Poľska, aby sa duchovní, ktorí pre protištátnu činnosť musia ujsť z Poľska, hlásili u neho. Týmito farármi potom obsadzoval uprázdnené fary na Slovensku. Aby im umožnil činnosť v Čechách a na Morave, obsadil faru v Prahe na Karlovej ulici číslo l svojím dôverníkom Pavlom Hučkom, neskôr odsúdeným pre spoluprácu s banderovcami. Hučkovi dal blankety, opatrené svojím vlastnoručným podpisom a pečiatkou biskupského úradu v Prešove, aby ich používal na vymenovacie dekréty pre banderovcov. Sám posielal banderovcov k farárovi Hučkovi. Hučko nimi obsadzoval fary na pohraničí, kde s Gojdičovým súhlasom pokračovali v protištátnej a špionážnej činnosti, alebo im umožňoval útek do západnej zóny Nemecka. Aby Hučkovi uľahčil prácu, poslal k nemu taktiež teraz už odsúdeného banderovca Buraniča, ktorý prišiel ilegálne do Československej republiky. Tomuto proti pravde dal potvrdenie, že je študujúcim bohoslovia, aby sa voľne mohol pohybovať na území Republiky. Buranič potom zostal u Hučku až do svojho zaistenia a sprostredkoval ilegálny prechod banderovských vrahov do zahraničia. Vyzval kňazov svojej diecézy, aby pre banderovcov vydali falošné krstné listy, prípadne aj sobášne listy. Na základe takto vydaných dokladov potom Hučko zadovážil pre nich osvedčenie o štátnom občianstve. Okrem toho vydával potvrdenie o spoľahlivosti k režimu osobám, o ktorých vedel, že pre protištátnu činnosť musely ujsť z Poľska alebo zo Zakarpatskej Ukrajiny. Keď naše bezpečnostné orgány likvidovaly banderovské tlupy, zasadzoval sa celou svojou autoritou o to, aby zaistení banderovci boli z väzby prepustení a bol im umožnený odchod do západnej zóny Nemecka. Tak intervenoval u Dr. Štuchlikovej, zamestnankyne Katolíckej charity — okrem iných — za Teodora Prišláka, zaisteného pre spoluprácu s banderovcami, a v prospech Hučku. Za prepustenie Hučku sa zasadzoval aj u činiteľov „Demokratickej strany“, celú akciu nášho štátu proti banderovcom snažil sa postaviť do takého svetla, ako by šlo o útok štátu proti gréckokatolíckej cirkvi a v tom smysle podal nepravdivú zprávu aj Medzinárodnému Červenému krížu. Obežníkom z roku 1945 zakázal podriadeným duchovným politickú činnosť. Pred voľbami roku 1946, po dohode s reprezentantmi „Demokratickej strany“ vyzval farárov svojej diecézy, aby agitovali medzi veriacimi za víťazstvo tejto strany a aby nadviazali spoluprácu s banderovcami. Pri voľbách dostal za túto pomoc od vtedajšieho ministra Dr. Pietora osobné auto a od Ing. Stýka 250.000.— Kčs. Zúčastnil sa takmer na všetkých poradách slovenských aj českých biskupov, na ktorých rokovali o organizovaní protištátnej činnosti. Po februári 1948 nútil svojich podriadených farárov čítať v kostoloch ilegálne štvavé pastierske listy a letáky, ktoré jednak sám koncipoval a dal cyklostylom rozmnožovať vo svojej biskupskej kancelárii a jednak ich dostal už rozmnožené od arcibiskupa Berana prostredníctvom tajných kuriérov. . V súvislosti s obrodenou Katolíckou akciou vydal ilegálny obežník, kde vyzval kňazov aj veriacich, aby jej „Ohlas“ nepodpisovali. Neposlušným hrozil exkomunikáciou. Špionážnu činnosť proti Sovietskemu sväzu začal ešte za tzv. Slovenského štátu. Už koncom roku 1944 poslal prostredníctvom bratislavskej internunciatúry Vatikánu zprávu o situácii na oslobodenej Ukrajine, ktorú dostal od banderovcov. Od oslobodenia pravidelne podával špionážne zprávy Vatikánu prostredníctvom pražskej internunciatúry. Okrem toho podával Vatikánu pravidelne písomné zprávy prostredníctvom Hučku, a to aj o zásahoch bezpečnostných orgánov proti banderovcom. Žiadal v nich internunciatúru, aby zakročila u našej vlády, aby zaistení banderovci boli prepustení. Roku 1948 poslal internunciatúre prostredníctvom provinciála Sabola menný soznam všetkých gréckokatolíckych duchovných, ktorí sa zúčastnili na protištátnej činnosti. Špionážne zprávy politického a hospodárskeho rázu dával aj členom rôznych amerických misií. Keď roku 1949 tušil, že bude pre svoju protištátnu činnosť zaistený, určil si pre prípad svojho zaistenia päť ilegálnych zástupcov, ktorí o jeho protištátnej činnosti vedeli a po jeho zaistení mali v nej pokračovať, prv ešte než dostal tzv. tajné fakulty Vatikánu. Pre prípad, že by aj títo boli zaistení, rozdelil celú diecézu na tajnú sieť s 10 obvodmi a v každom z nich ustanovil tajne jedného duchovného s biskupskou právomocou. '''Touto činnosťou:''' * 1. obvinený Ján Vojtaššák a ThDr. Michal Buzalka najmä v rokoch 1938 a do polovice marca 1939 v Bratislave a inde pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, najmä pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich; * 2. všetci obvinení v rokoch 1939—1944 na Slovensku aj inde počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech; * 3. všetci obvinení v Spišskom Podhradí, v Bratislave, v Prešove a inde v rokoch 1945—-1950 spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi na pokus o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. Michal Buzalka a III. Pavol Gojdič sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich; * 4. všetci obvinení v Spišskom Podhradí, v Bratislave, v Prešove, v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3 spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi na vyzvedanie štátneho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. Michala Buzalku sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého. '''Tým spáchali:''' * 1. obvinení I. Ján Vojtaššák a II. Dr. Th. Michal Buzalka zločin úkladov proti Republike podľa § l al..l a 4 zák. čís. 50/23 Sb., * 2. všetci obvinení zločin vojenskej zrady podľa § 6 ods. l zák. čís. 50/23 Sb., * 3. všetci obvinení zločin velezrady podľa § l ods. l lit. c), ods. 2 a obvinení II. Dr. Th. Michal Buzalka a III. Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb., * 4. všetci obvinení zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. l a Pavol Gojdič tiež podľa § 5 ods. 2 lit. e) a Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa § 5 ods. 2 lit. e) a d) zák. čís. 231/48 Sb. '''Nech sú preto potrestaní:''' * a) obvinený Ján Vojtaššák podľa § l ods. l zák. čís. 231/48 Sb. so zreteľom na §§ 47, 48, 52 cit. zák. a §§ 96, 99 zák. či. V. z roku 1878, * b) obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič podľa § l ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. so zreteľom na §§ 47, 48, 52 cit. zák. a § § 96, 99 zák. či. V. z roku 1878. '''Navrhujem:''' * I. konať hlavné pojednávanie pred Štátnym súdom, oddelenie v Bratislave, príslušným podľa § 13 ods. l a § 20 ods. l trp., * II. na hlavnom pojednávaní previesť dokazovanie výsluchom svedkov, znalcov a listinami podľa predloženého návrhu. '''Štátny prokurátor: v. z. Dr. Ján Feješ ''' == Citované podľa == * Proces proti vlastizradným biskupom Jánovi Vojtaššákovi, Michalovi Buzalkovi, Pavlovi Gojdičovi (Ministerstvo spravodlivosti nákladom vydavateľstva Tatran Brat. 1951) [[Kategória:Dokumenty]] [[Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] rzu4iqip370tdk0pg0nix5u5do036e5 14 3781 9468 2026-03-30T06:06:43Z Martingazak 3599 Zalozenie 9468 wikitext text/x-wiki Táto kategória združuje texty viažúce sa k politickým procesom na Slovensku. [[Kategória:Dokumenty]] 787p7c9ummm88to20d5vquytcj4hc7d 14 3782 9470 2026-03-30T06:08:48Z Martingazak 3599 Zalozenie 9470 wikitext text/x-wiki Táto kategória združuje texty viažúce sa k Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi. [[Kategória:Politické procesy na Slovensku]] 9zuymm9zoyn2y911q0d41ffmryq35xb