Wikipedia
stwiki
https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele
MediaWiki 1.46.0-wmf.22
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikipedia
Wikipedia talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Pitika Ntuli
0
5156
37752
37751
2026-04-07T14:02:39Z
Dumbassman
7165
37752
wikitext
text/x-wiki
'''Pitika Ntuli''' (ya hlahileng ka selemo sa 1942, Springs, Gauteng) ke setaki sa Afrika Borwa, seroki, mongodi <ref>''The Poetry/Pitika Ntuli''. UNISA Press. 2014.</ref>, a rutehileng eo a qetileng dilemo tse 32 tsa bophelo ba hae a le ditlamong [[Eswatini|Eswantini]] le UK<ref>"Detained in Swaziland". Index on Censorship. 8 (1). 1979.</ref>. O nang le lengolo la MFA ho tswa Institution ya Pratt ya New York mme a etsa MA ka a bapisang Industrial Relations le Industrial thuto ya kahisano. Ha a ntse a le kgolehong UK o ile a ruta ho ya Kholejeng ya Art ya Camerwell , Central Saint Martins College of Art and Design, London College ya Kgatiso, Univesithi ya Middlesex le Univesithi ya East London . Ho tloha ha a kgutlela Afrika Borwa o ile a ruta ho Wits le UKZN .
Pitika Ntuli o bontshitse dipontsho tse mmalwa tsa motho a le mong le sehlopha dinaheng tse ngata Europe le USA, mme o hlophisitse diketsahalo tse ngata tsa matjhabeng tsa bonono le tsa setso Brithani. Ditshwantsho tsa hae tse betlilweng le dipokellong tse mmalwa tsa poraefete lefatsheng ka bophara, ho kenyeletsoa tsa Paul Simon, Phuthuma Nhleko, le Edward le Irene Akufo-Addo. Tse ling tsa litšiea tsa hae tsa sechaba li ka fumanoa Bankeng ea Sechaba ea Swaziland, Kereke ea K'hatholike ea St. Mary e Lobamba, Ntlo ea COSATU, Johannesburg, le Diepkloof, Soweto. Ho fihlela ka 2010 o ne a qala ho bonts'a naha ea habo. O bile le pontso ea hae ea pele Afrika Boroa ho Museum Africa<ref>Ntuli. ''The Scent of Invisible Footrpints: The Sculpture of Pitika Ntuli''. UNISA Press</ref>, Johannesburg ka 2010, a lateloa ke lipontšo ho Theknoloji ea Theknoloji ea Durban (www.durban.gov.za) le la UNISA [[Gallery]], Pretoria (www.UNISA.ac.za) ka 2011 . "Monko oa maoto a sa bonahaleng:" Sculpture of Pitika Ntuli 'e phatlalalitsoe ke UNISA hore e tsamaee le Exhibition ea hae ho Museum Africa. O supile kamora nako ho Constitutional Hill le Melrose Arch ho la Johannesburg le Setsi sa Tloaelo sa Oliver Tambo se Ekhuruleni.
Pitika Ntuli ke setsebi litsamaisong tsa tsebo ea matsoalloa a Afrika. Ke 'muelli oa kamehla oa lipolotiki le setso ho TV le Radio. Ke seroki le sebui se tsebahalang eo e bileng sebui sa sehlooho liketsahalong tse ngata tse phahameng ebile o balile thothokiso ea hae liforong tse ngata naheng le Setereke. Ke moeti khafetsa ho TV le Radio mme haholoholo ho tse ngata tsa liteishene tsa radio tsa lipuo tsa SABC tsa Afrika, hape o nkile karolo ho lihlopha tse 'maloa tsa naha le tsa provense le likomiti tsa likeletso tsa matona.
E ne e le moahloli bakeng sa likhau tsa Sunday Times Literary Awards (2009). O khethile sehlopha sa Task sa 2010 se ileng sa eletsa Letona la Bonono le Setso mabapi le mananeo a setso a amanang le Mokete oa Lefatše, ho kenyelletsa mekete ea ho bula le ho koala.
Pitika o nyetse Antoinette Ntuli; ba na le bara ba bane, barali ba babeli le litloholo tse 'ne.
== Mehlodi ==
{{reflist}}
evqrv2i3l2o6u6c7gejekjy0cp4i8uh
Dilotho
0
9109
37763
34020
2026-04-08T11:27:52Z
Dumbassman
7165
37763
wikitext
text/x-wiki
'''Dilotho ke papapi e qholotsang kelello hore moluthuwa a fumane karabo ya selotho'''. Lenake o re: “''Lentswe lena le bolela ho phelekanyetsa. Molothi o nka ntho e tsebahalang, a sebedise ditshwantsho ho e bapisa le tsona. Papadi ena ya dilotho ke tsela ya ho hlodisana le ho phehisana kgang ho bona hore ya bohlale kapa ba bohlale ke bomang''”<ref>Guma, S.M. 1993. The form, content and technique of traditional literature in Southern Sotho. Pretoria: Van Schaik Publishers</ref>. [[Dilotho]] tsa [[Sesotho]] di kgona feela ho rarollwa ke [[Basotho]] ba tsebang setso le ditlwaelo tsa [[Basotho]]. Chokoe o hlalosa ka hore, a qotsa Guma, ke ka feela ha re tseba hore na dilotho di qatjuwe le ho sebediswa jwang moo re tla tsebang dikateng tsa tsona le ho utlwisisa hore na di ribolla setso sa [[Sesotho]] jwang. <ref>https://scholar.google.co.za/citations?view_op=view_citation&hl=en&user=WRlo32YAAAAJ&citation_for_view=WRlo32YAAAAJ:Y0pCki6q_DkC</ref>
[[File:Flag of Lesotho (WFB 2004).gif|thumb|Flaga ya Lesotho]]
Papadi ena e bapalwa ka mokgwa wa hore moluthi a botse ka polelwana e tshwantshisang se itseng le ho hong ho batlileng ho tshwana le sona. Papadi ena e ka bapalwa ke dibapadi tse pedi kapa dihlopha tse pedi.
'''Papadi e qalwa ka tsela ena''';
Molothi: Ka o lotha
Moluthuwa: Kang?
Moluthi: Hela majoro, o paqametseng moo
Moluthuwa: Ke sefi.
Ebe papadi e tswela pele dibapadi di ntse di fapanyetsana jwalo. Ha di kgitla lejwe, moluthuwa a sa tsebe karabo, ebe o a se reka. Ha a se reka, o reka ka ho lotha moluthuwa ka selotho se seng. Mohlala:
Moluthuwa: Ka se reka
Moluthi: Kang?
Moluthuwa: Mahahana a diretsana
Moluthi: ha ke tsebe!
Jwale moluthuwa o lokela ho fana ka karabo ya selotho sa hae seo moluthuwa a neng a sa se tsebe.
==Mehlodi==
{{reflist}}
lrdowjao5ddgd0ej1mwph443uhvcth1
Andries Mpondo
0
9584
37753
37742
2026-04-07T14:03:20Z
Dumbassman
7165
37753
wikitext
text/x-wiki
'''Andries "Chaka Chaka" Mpondo''' (ya hlahileng 22 Pherekgong 1963) <ref name="soccerladuma.mobi">"Blue Ribbon - Andries 'Chaka Chaka' Mpondo | Soccer Laduma"''. Archived from'' the original ''on 17 October 2013.''</ref> ke sebapadi sa Afrika Borwa (sa bolo) se seng se phomotse se neng se bapalla Moroka Swallows bophelo bohle ba hae.
== Bophelo ba bonyaneng ==
Mpondo o ile a bapalla [[Roman Rangers]] le [[Meadowlands Inter African Eleven]] ha a sa le motjha. O kene [[Daliwonga High School|sekolo sa Daliwonga High School]] le [[Kelokitso High School]] le Doctor Khumalo le Marks Maponyane kwa [[Dube, South Africa|Dube]] . <ref name="SL1">''Selebi, Mogomotsi (13 September 2012).'' "Legends Corner: How Mpondo filled the gap for Birds"''. Sowetan Live. Retrieved 12 May 2019.''</ref>
== Moroka Swallows ==
O ne a saenetswe ka R20 000 ka mora hore Fetsi Molatedi a tlohe ho Chiefs ka rekoto e robehileng [[R 45 000|ya R 45 000]]. E bile sebapadi sa pele sa ho fumana dintlha [[Soccer City Stadium|Lebaleng la FNB]] le sa tswa ahwa ka la 02 Lwetse 1989, a otla Kaizer Chiefs e ntjha le mothibadintlha wa mehleng wa Manchester United, Gary Bailey. Ha a tlohela mosebetsi ka selemo sa 1996 o ile a bapalla Swallows dipapadi tse 395.<ref name="soccerladuma.mobi" />
== Mehlodi ==
{{Reflist}}
arfhurlcgdmuemny8kytpws2gqo25z8
Sipho Mchunu
0
9775
37764
32818
2026-04-08T11:28:48Z
Dumbassman
7165
37764
wikitext
text/x-wiki
'''Sipho Mchunu''' (ya hlahileng ka 1951, Kranskop, [[Afrika Borwa]]) o tsebahala haholo ka mosebetsi a hae sehlopheng sa Juluka ho tloha dilemong tsa bo-1970 ho isa dilemong tsa bo-1980.<ref>''Graham, Renee (8 July 2004).'' "For South African Johnny Clegg, music is a road to racial harmony"''. The Boston Globe. Retrieved 1 December 2009.''</ref>
LDpina tsa Mchunu, mantswe le katara di tlisitse mekgwa ya setso sa Mazulu e kang [[Maskandi|maskandai]] le mbaqanga ho bamamedi ba bangata Afrika Borwa le matjhabeng. <ref>''Wren, Christopher S. (15 April 1990).'' "A South African Bruce Springsteen Blends Zulu With Rock"''. The New York Times. Retrieved 1 December 2009.''</ref>
Hammoho le mosebetsi wa hae le Juluka o boetse a lokolla dialbamo tse tharo [[Maskandi|tsa maskanda]] a le mong.
== Mmini ==
=== Juluka ===
== Dialbamo tsa studio ==
* 1979 ''Universal Men''
* 1981 ''African Litania''
* 1982 ''Ubuhle Bemvelo''
* 1982 ''Scatterlings''
* 1983 ''Mosebetsi Bakeng sa Bohle''
* 1984 ''Stand Your Ground (Album ea Juluka)''
* 1984 ''Musa Ukungilandela''
* 1984 ''The International Tracks''
* 1997 ''Crocodile Love'' (e lokollotsoeng Afrika Boroa e le ''Ya Vuka Inkunzi'' )
== Dialbamo tse phelang ==
* 1986 ''Juluka Live: The Good Hope Concerts''
* 1992 ''South Africa 9: Johnny Clegg & Sipho Mchunu (Duo Juluka) + Ladysmith Black Mambazo : Cologne Zulu Festival'' (e rekotiloeng 1977 & 1981)
== Dipokello ==
* 1991 ''The Best of Juluka''
* 1996 ''Putumayo e Hlahisa A Johnny Clegg & Juluka Collection''
=== Dialbamo tsa Solo ===
* 1989 ''Yithi Esavimba''
* 1990 ''Umhlaba uzobuya''
* 2021 ''Selula''
== Mehlodi ==
<references />
jz679h54fwvjqe95d1uyl654ks0u3f9
Janine van Wyk
0
10411
37759
37658
2026-04-07T17:27:36Z
KeMang??
6412
/* Mosebetsi wa sehlopha */ ke lokisa diphoso
37759
wikitext
text/x-wiki
[[File:Chile - Sudáfrica 20181009 03.jpg|thumb|Janine Van Wyk ]]
'''Janine van Wyk''' (ya hlahileng ka la 17 Mmesa 1987) ke mosireletsi wa bolo ya maoto wa Afrika Borwa, mokwetlisi, le monga JVW Soccer Club, sehlopha seo a se thehileng mme se rehelletsweng ka lebitso la hae. Van Wyk e ne e le motsamaisi wa sehlopha sa naha sa bolo ya maoto sa basadi sa Afrika Borwa, o na le dipapadi tse ngata tsa matjhaba ho feta setho sefe kapa sefe sa sehlopha sa basadi sa Afrika ka dipapadi tse 185, mme e ne e le Moafrika wa pele wa ho bapala ho National Women's Soccer League ya [[United States]] . <ref name="rsa">"Janine van Wyk celebrates her 150th Banyana Banyana cap"''. 18 September 2018.'' Geargiveer ''vanaf die oorspronklike op 4 Julie 2019. Besoek op 19 Maart 2019.''</ref>
Van Wyk o hlahetse Alberton, ke moradi wa Dannie le Gwen van Wyk. O holetse Germiston mme a qala ho bapala bolo ea maoto a le dilemo tse tsheletseng (6). O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Alberton . Sehlopha sa hae sa pele e ne e le Springs Home Sweepers ho la KwaThema. O ile a hlaha e le lesbiene ha a le dilemo di 15.
== Mosebetsi wa sehlopha ==
Dilemo tse mmalwa hamorao, Van Wyk o ile a ikopanya le Moroka Swallows mme hamorao a ikopanya le Palace Super Falcons ya Tembisa, moo e neng e le karolo ya sehlopha se hapileng ditlotla tse tharo tse latellanang tsa liki. Van Wyk o hlalositse nako ya hae le Super Falcons e le "e sa lebaleheng" mme a re ba ne ba "sa hlolwe" nakong ya dinako tseo tse tharo tsa liki. Eaba o theha sehlopha sa hae, se bitswang JVW FC. O ne a kile a sebeletsa e le mokwetlisi wa dibapadi bakeng sa sehlopha.
Ka la 21 Tshitwe 2016, o ile a saena le Houston Dash ya National Women's Soccer League (NWSL). Ka 2017, o bapetse dipapadi tse 17 bakeng sa Dash. Van Wyk o ile a kgutlela Houston bakeng sa sehla sa 2018 NWSL, a bapala dipapading tse 20. Ka la 1 Mphalane 2018, Van Wyk o ile a lokollwa ke Houston Dash mme a bewa lenaneng la ba ngodisitsweng hape, empa ha ho sehlopha se seng se ileng sa nka ditokelo tsa hae.
Ka Phato 2019, o ile a saena bakeng sa sehlopha [[Denmark|sa Denmark]] sa Fortuna Hjørring. Kamora ho tsoa kotsi lengoleng nakong ya thupelo le ho kgutlela ha hae Afrika Borwa, Van Wyk o ile a phatlalatsa ka la 14 Pherekhong 2020 hore eena le Fortuna Hjørring ba lumellane ho fedisa konteraka ya hae e le hore a ka tsepamisa maikutlo ntlafatsong ya hae. <ref>"Injury forces Janine van Wyk to end contract in Denmark"''. BBC. 14 Januarie 2020.''</ref>
Van Wyk o ile a kgutlela Europe ka Phupu 2020 ha a ne a ikopanya le Glasgow City, sehlopha se ho Scotland Women's Premier League (SWPL). <ref>"Janine Van Wyk Signs for City"''. Glasgow City FC. 14 Julie 2020. Besoek op 14 Julie 2020.''</ref> Kamora ho hlaha hanngoe feela papading ya UEFA Women's Champions League kgahlanong le VfL Wolfsburg, qalo ya hae ya SWPL e ile ya diehiswa ka dikgwedi tse mmalwa ka lebaka la motswako wa kotsi ya lengole le ho emiswa ha liki nakong ya [[Lefu la Coronavirus|sewa sa Covid-19]] . <ref>''Lambley, Garrin (24 Februarie 2021).'' "Janine van Wyk: Banyana Banyana skipper over knee injury, ready to play"''. The South African. Besoek op 22 Maart 2021''</ref>
== Mosebetsi wa matjhaba ==
Van Wyk o ile a qala ho bapala sehlopheng sa naha ka 2005 kgahlanong le Nigeria ho African Women's Championship. O ile a fumana bolo e ntle ya free kick ha Banyana Banyana e fumana tlholo ya bona ea pele ho feta naha ya Nigeria ho tloha ha ho thehwa sehlopha sa naha sa basali ka selemo sa 1993. Van Wyk o ile a fumana sepheo se le seng feela sa papali eo, ha Banyana e ntsha [[Nigeria]] ho African Women's Championship ea 2012. E ne e le setho sa sehlopha sa Afrika Boroa se ileng sa qothisana lehlokoa Liolimpiking tsa Lehlabula tsa 2012 [[London]], United Kingdom. O itse o motlotlo ho emela naha ea habo Diolimpiking, leha sehlopha se ile sa tlosoa potolohong ea pele. <ref>''van Wyk, Janine (2 Augustus 2012).'' "Janine Van Wyk "I am so proud to be a part of London 2012 Olympics" – Exclusive player blog for Women's Soccer United"''. Goal.com.'' Geargiveer ''vanaf die oorspronklike op 18 November 2016. Besoek op 17 November 2016.''</ref>
Van Wyk o bapetse papadi ya hae ya bo-100 bakeng sa Afrika Boroa ka Phato 2014 khahlanong le Namibia, eo a ileng a e hlola ka 2-0. Ka nako eo, e ne e le sebapali sa bobedi sa basali se nang le di-capped tse ngata Afrika Boroa, kaha sebapadimmoho le eena Portia Modise o bapetse papali ya hae ea bo-110 papaling e tshwanang. <ref name="rsa" />
Ka la 28 Hlakubele 2016, e bile sebapadi se nang le dipapadi tse ngata ka ho fetisisa historing ya bolo ya maoto ya Afrika Borwa (e motona kapa e motshehadi) ha a bapala papali ya hae ya bo125 kgahlanong le Cameroon. Ka la 18 Lweetse 2018, o bapetse papali ya hae ya bo150 bakeng sa Afrika Borwa. Van Wyk e bile motsamaisi wa pele wa ho etella sehlopha sa hae pele ho ya tlholisanong ya Mohope wa Lefatshe wa Basadi, hammoho le motsamaisi wa pele historing ya Afrika Borwa ho etella pele sehlopha sefe kapa sefe sa Afrika Borwa Mohopeng wa Lefatshe wa Basadi wa 2019. Van Wyk o ile a etella pele Banyana Banyana tlholong ya bona ya pele ya WAFCON ka 2022, moo ba ileng ba hlola baamohedi ba Morocco ka 2-1 ho qetela, le hoja Van Wyk a ne a se sehlopheng sa ba qalang. Van Wyk o bapetse papadi ya hae ya ho qetela bakeng sa Afrika Borwa ka la 4 Tshitwe 2023, moo a ileng a thusa ho fumana mangolo a ho kena WAFCON tlholong ya hae ya 2-0 kgahlanong le Burkina Faso.
== JVW ==
Van Wyk o thehile sehlopha sa bolo ya maoto sa JVW ka 2013 "ka sepheo sa ho tsepamisa maikutlo ntlafatsong ya papadi ya bolo ya maoto ya basadi, ha a ntse a theha sethala sa hore ba fihle maemong a hodimo papading ena. Seo se qadileng ka sehlopha se le seng feela ka 2013 se qothisanang lehlokwa le Sasol League, JVW FC e hodile haholo dilemong tse mmalwa tse fetileng, e ntshetsapele baatlelete ba batjha ba basadi ho fihlela moo sehlopha hona jwale se nang le dihlopha tse hlano tse e emelang."
Sehlopha sa pele sa JVW se hapile Gauteng Sasol League ka 2016, mme Van Wyk o ne a sebetsa jwalo ka mokwetlisi wa dibapadi. Ba ile ba boela ba fihla ho qetela ya Sasol League National Championship, moo ba ileng ba qetella ba hlotswe ke Bloemfontein Celtic Ladies ka 1-0.
Dilemo tse mmalwa hamorao, ka selemo sa 2019, JVW FC e ile ya hapa Gauteng Sasol League hape mme ya fuwa moqhaka wa Bo-mmampodi ba Naha ka mora ho hlola baemedi ba Limpopo Maindies Ladies 2-0 papading ya ho qetela. Sena se ile sa ba fa sebaka ho National Women's League e sa tswa qadiswa (2019).
== Dintlha tsa matjhaba ==
{| class="wikitable"
!Tjhe.
! Dt.
! Sebaka
! Mohanyetsi
! Morero
! Sephetho
! Tlholisano
|-
| 1.
| La 4 Pulungoana, 2010
| Daveyton, Afrika Boroa
|Nigeria
| align="center" | '''1''' –2
| align="center" | 1–2
| Tlholisano ea Basali ba Afrika ea 2010
|-
| 2.
| La 7 Pulungoana, 2012
| Bata, [[Equatorial Guinea|Guinea ea Equatorial]]
|Nigeria
| align="center" | '''1''' –0
| align="center" | 1–0
| Tlholisano ea Basali ba Afrika ea 2012
|-
| 3.
| La 20 Mphalane, 2021
| Maputo, [[Mozambiki|Mozambique]]
|Mozambike
| align="center" | '''4''' –0
| align="center" | 7–0
| Tšoaneleho ea Mohope oa Lichaba oa Basali oa 2022
|-
|}
== Moqolo wa Tlhompho ==
'''Glasgow City'''
* Liki ya Basadi ya Premier ya Scotland: 2020–21
* Mohope wa Matjhaba wa Basadi wa Afrika: 2022, ya boemong ba bobedi: 2008, 2012, 2018; ea boraro: 2006, 2010
'''Motho ka mong'''
* Sebapadi se Molemohadi sa Mosadi sa Mokgatlo wa Bolo ya Maoto ya Afrika Borwa : 2010
* Sebapadi sa Tlholisano sa Basadi sa COSAFA : 2011
* Dikgau tsa Ekurhuleni Sports Woman of the Year: 2012 <ref name="auto" />
* Dikgau tsa Dipapadi tsa Gauteng Semelo sa Dipapadi sa Selemo: 2015
* Sehlopha sa Basadi sa IFFHS CAF sa Lilemo tse Leshome 2011–2020
* Sehlopha sa Ditoro sa Basadi ba Afrika sa IFFHS sa Nako Tsohle: 2021
== Mehlodi ==
[[Category:Pages with unreviewed translations]]
nbxvhrp0p1ockpn8gglb3my3rurba6d
37760
37759
2026-04-07T17:31:07Z
KeMang??
6412
/* Mosebetsi wa matjhaba */ ke lokisa diphoso
37760
wikitext
text/x-wiki
[[File:Chile - Sudáfrica 20181009 03.jpg|thumb|Janine Van Wyk ]]
'''Janine van Wyk''' (ya hlahileng ka la 17 Mmesa 1987) ke mosireletsi wa bolo ya maoto wa Afrika Borwa, mokwetlisi, le monga JVW Soccer Club, sehlopha seo a se thehileng mme se rehelletsweng ka lebitso la hae. Van Wyk e ne e le motsamaisi wa sehlopha sa naha sa bolo ya maoto sa basadi sa Afrika Borwa, o na le dipapadi tse ngata tsa matjhaba ho feta setho sefe kapa sefe sa sehlopha sa basadi sa Afrika ka dipapadi tse 185, mme e ne e le Moafrika wa pele wa ho bapala ho National Women's Soccer League ya [[United States]] . <ref name="rsa">"Janine van Wyk celebrates her 150th Banyana Banyana cap"''. 18 September 2018.'' Geargiveer ''vanaf die oorspronklike op 4 Julie 2019. Besoek op 19 Maart 2019.''</ref>
Van Wyk o hlahetse Alberton, ke moradi wa Dannie le Gwen van Wyk. O holetse Germiston mme a qala ho bapala bolo ea maoto a le dilemo tse tsheletseng (6). O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Alberton . Sehlopha sa hae sa pele e ne e le Springs Home Sweepers ho la KwaThema. O ile a hlaha e le lesbiene ha a le dilemo di 15.
== Mosebetsi wa sehlopha ==
Dilemo tse mmalwa hamorao, Van Wyk o ile a ikopanya le Moroka Swallows mme hamorao a ikopanya le Palace Super Falcons ya Tembisa, moo e neng e le karolo ya sehlopha se hapileng ditlotla tse tharo tse latellanang tsa liki. Van Wyk o hlalositse nako ya hae le Super Falcons e le "e sa lebaleheng" mme a re ba ne ba "sa hlolwe" nakong ya dinako tseo tse tharo tsa liki. Eaba o theha sehlopha sa hae, se bitswang JVW FC. O ne a kile a sebeletsa e le mokwetlisi wa dibapadi bakeng sa sehlopha.
Ka la 21 Tshitwe 2016, o ile a saena le Houston Dash ya National Women's Soccer League (NWSL). Ka 2017, o bapetse dipapadi tse 17 bakeng sa Dash. Van Wyk o ile a kgutlela Houston bakeng sa sehla sa 2018 NWSL, a bapala dipapading tse 20. Ka la 1 Mphalane 2018, Van Wyk o ile a lokollwa ke Houston Dash mme a bewa lenaneng la ba ngodisitsweng hape, empa ha ho sehlopha se seng se ileng sa nka ditokelo tsa hae.
Ka Phato 2019, o ile a saena bakeng sa sehlopha [[Denmark|sa Denmark]] sa Fortuna Hjørring. Kamora ho tsoa kotsi lengoleng nakong ya thupelo le ho kgutlela ha hae Afrika Borwa, Van Wyk o ile a phatlalatsa ka la 14 Pherekhong 2020 hore eena le Fortuna Hjørring ba lumellane ho fedisa konteraka ya hae e le hore a ka tsepamisa maikutlo ntlafatsong ya hae. <ref>"Injury forces Janine van Wyk to end contract in Denmark"''. BBC. 14 Januarie 2020.''</ref>
Van Wyk o ile a kgutlela Europe ka Phupu 2020 ha a ne a ikopanya le Glasgow City, sehlopha se ho Scotland Women's Premier League (SWPL). <ref>"Janine Van Wyk Signs for City"''. Glasgow City FC. 14 Julie 2020. Besoek op 14 Julie 2020.''</ref> Kamora ho hlaha hanngoe feela papading ya UEFA Women's Champions League kgahlanong le VfL Wolfsburg, qalo ya hae ya SWPL e ile ya diehiswa ka dikgwedi tse mmalwa ka lebaka la motswako wa kotsi ya lengole le ho emiswa ha liki nakong ya [[Lefu la Coronavirus|sewa sa Covid-19]] . <ref>''Lambley, Garrin (24 Februarie 2021).'' "Janine van Wyk: Banyana Banyana skipper over knee injury, ready to play"''. The South African. Besoek op 22 Maart 2021''</ref>
== Mosebetsi wa matjhaba ==
Van Wyk o ile a qala ho bapala sehlopheng sa naha ka 2005 kgahlanong le Nigeria ho African Women's Championship. O ile a fumana bolo e ntle ya free kick ha Banyana Banyana e fumana tlholo ya bona ya pele ho feta naha ya Nigeria ho tloha ha ho thehwa sehlopha sa naha sa basadi ka selemo sa 1993. Van Wyk o ile a fumana ntlha e le nngwe feela papading eo, ha Banyana e ntsha [[Nigeria]] ho mohopenwanAfrican Women's Championship 2012. E ne e le setho sa sehlopha sa Afrika Borwa se ileng sa qothisana lehlokwa Diolimpiking tsa Lehlabula tsa 2012 [[London]], United Kingdom. O itse o motlotlo ho emela naha ya habo Diolimpiking, leha sehlopha se ile sa tloswa potolohong ya pele. <ref>''van Wyk, Janine (2 Augustus 2012).'' "Janine Van Wyk "I am so proud to be a part of London 2012 Olympics" – Exclusive player blog for Women's Soccer United"''. Goal.com.'' Geargiveer ''vanaf die oorspronklike op 18 November 2016. Besoek op 17 November 2016.''</ref>
Van Wyk o bapetse papadi ya hae ya bo-100 bakeng sa Afrika Boroa ka Phato 2014 khahlanong le Namibia, eo a ileng a e hlola ka 2-0. Ka nako eo, e ne e le sebapali sa bobedi sa basali se nang le di-capped tse ngata Afrika Boroa, kaha sebapadimmoho le eena Portia Modise o bapetse papali ya hae ea bo-110 papaling e tshwanang. <ref name="rsa" />
Ka la 28 Hlakubele 2016, e bile sebapadi se nang le dipapadi tse ngata ka ho fetisisa historing ya bolo ya maoto ya Afrika Borwa (e motona kapa e motshehadi) ha a bapala papali ya hae ya bo125 kgahlanong le Cameroon. Ka la 18 Lweetse 2018, o bapetse papali ya hae ya bo150 bakeng sa Afrika Borwa. Van Wyk e bile motsamaisi wa pele wa ho etella sehlopha sa hae pele ho ya tlholisanong ya Mohope wa Lefatshe wa Basadi, hammoho le motsamaisi wa pele historing ya Afrika Borwa ho etella pele sehlopha sefe kapa sefe sa Afrika Borwa Mohopeng wa Lefatshe wa Basadi wa 2019. Van Wyk o ile a etella pele Banyana Banyana tlholong ya bona ya pele ya WAFCON ka 2022, moo ba ileng ba hlola baamohedi ba Morocco ka 2-1 ho qetela, le hoja Van Wyk a ne a se sehlopheng sa ba qalang. Van Wyk o bapetse papadi ya hae ya ho qetela bakeng sa Afrika Borwa ka la 4 Tshitwe 2023, moo a ileng a thusa ho fumana mangolo a ho kena WAFCON tlholong ya hae ya 2-0 kgahlanong le Burkina Faso.
== JVW ==
Van Wyk o thehile sehlopha sa bolo ya maoto sa JVW ka 2013 "ka sepheo sa ho tsepamisa maikutlo ntlafatsong ya papadi ya bolo ya maoto ya basadi, ha a ntse a theha sethala sa hore ba fihle maemong a hodimo papading ena. Seo se qadileng ka sehlopha se le seng feela ka 2013 se qothisanang lehlokwa le Sasol League, JVW FC e hodile haholo dilemong tse mmalwa tse fetileng, e ntshetsapele baatlelete ba batjha ba basadi ho fihlela moo sehlopha hona jwale se nang le dihlopha tse hlano tse e emelang."
Sehlopha sa pele sa JVW se hapile Gauteng Sasol League ka 2016, mme Van Wyk o ne a sebetsa jwalo ka mokwetlisi wa dibapadi. Ba ile ba boela ba fihla ho qetela ya Sasol League National Championship, moo ba ileng ba qetella ba hlotswe ke Bloemfontein Celtic Ladies ka 1-0.
Dilemo tse mmalwa hamorao, ka selemo sa 2019, JVW FC e ile ya hapa Gauteng Sasol League hape mme ya fuwa moqhaka wa Bo-mmampodi ba Naha ka mora ho hlola baemedi ba Limpopo Maindies Ladies 2-0 papading ya ho qetela. Sena se ile sa ba fa sebaka ho National Women's League e sa tswa qadiswa (2019).
== Dintlha tsa matjhaba ==
{| class="wikitable"
!Tjhe.
! Dt.
! Sebaka
! Mohanyetsi
! Morero
! Sephetho
! Tlholisano
|-
| 1.
| La 4 Pulungoana, 2010
| Daveyton, Afrika Boroa
|Nigeria
| align="center" | '''1''' –2
| align="center" | 1–2
| Tlholisano ea Basali ba Afrika ea 2010
|-
| 2.
| La 7 Pulungoana, 2012
| Bata, [[Equatorial Guinea|Guinea ea Equatorial]]
|Nigeria
| align="center" | '''1''' –0
| align="center" | 1–0
| Tlholisano ea Basali ba Afrika ea 2012
|-
| 3.
| La 20 Mphalane, 2021
| Maputo, [[Mozambiki|Mozambique]]
|Mozambike
| align="center" | '''4''' –0
| align="center" | 7–0
| Tšoaneleho ea Mohope oa Lichaba oa Basali oa 2022
|-
|}
== Moqolo wa Tlhompho ==
'''Glasgow City'''
* Liki ya Basadi ya Premier ya Scotland: 2020–21
* Mohope wa Matjhaba wa Basadi wa Afrika: 2022, ya boemong ba bobedi: 2008, 2012, 2018; ea boraro: 2006, 2010
'''Motho ka mong'''
* Sebapadi se Molemohadi sa Mosadi sa Mokgatlo wa Bolo ya Maoto ya Afrika Borwa : 2010
* Sebapadi sa Tlholisano sa Basadi sa COSAFA : 2011
* Dikgau tsa Ekurhuleni Sports Woman of the Year: 2012 <ref name="auto" />
* Dikgau tsa Dipapadi tsa Gauteng Semelo sa Dipapadi sa Selemo: 2015
* Sehlopha sa Basadi sa IFFHS CAF sa Lilemo tse Leshome 2011–2020
* Sehlopha sa Ditoro sa Basadi ba Afrika sa IFFHS sa Nako Tsohle: 2021
== Mehlodi ==
[[Category:Pages with unreviewed translations]]
6upth9djrxb45rnicw78614bbuevkge
Solomon Mahlangu
0
10425
37754
37728
2026-04-07T17:18:18Z
KeMang??
6412
/* Dilemo tsa pele */ Ke lokositse diphoso
37754
wikitext
text/x-wiki
[[File:Op een spandoek staat te lezen Stop de executie van Solomon Mahlangu, Bestanddeelnr 930-2026.jpg|thumb|Batho hotswa naheng ya Netherlands ba kgahlanong le ho fanyehwa ha Solomon Mahlangu]]
'''Solomon Kalushi Mahlangu''' (10 Phupu 1956 - 6 Mmesa 1979) e ne e le setho [[Afrika Borwa|sa Afrika Borwa]] sa lekala la sesole la African National Congress (ANC), Umkhonto we Sizwe (MK). O ile a fumanwa a le molato wa polao mme a fanyehwa ka selemo sa 1979. <ref name="somafcotrust">"Solomon Mahlangu: Fighter Against Apartheid"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 8 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Dilemo tsa pele ==
Mahlangu o hlahile ka la 10 Phupu 1956 Pretoria . E ne e le mora wa bobedi wa Martha Mahlangu, mosebetsi wa lapeng. Ntate wa hae o ile a ba siya ka 1962, ka mora moo a hodiswa ke mmae. O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Mamelodi ho fihlela sehlopheng sa 8, empa a sitwa ho qeta sekolo ka lebaka la merusu. <ref name="anc2">"ANC statement on the execution of Solomon Mahlangu"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 26 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Koetliso ya sesole ==
wKa 1976 o ile a balehela Mozambique mme a qeta dikgwedi tse tsheletseng kampong ya baphaphathehi haufi le Xai Xai. Yaba o iswa kampong ya koetliso ya ANC e bitswang "Engineering" naheng ya [[Angola]]. Ha a le moo, kampong ya Funda, o ile a fumana koetliso ya tshenyo, bonono ba ntwa, bohlasedi le kwetliso ya dipolotiki. Kamora koetliso ya hae, George 'Lucky' Mahlangu le Mondy Motloung ba ile ba iswa Swaziland moo ba ileng ba fuwa disutuk'heise tse tletseng dipampitshana, dithunya le diqhomane tsa letsoho. Yaba, ka la 11 Phuptjane 1977, ba tshela moedi mme ba ya Johannesburg. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Ho tshwarwa ==
Metswalle e meraro e ile ya kena ka tekesing e Diagonal Street, empa lepolesa le ile la belaela ha le bona mekotlana ya bona e meholo. Lepolesa le ile la nka e nngwe ya mekotlana mme rabolloro ya moetso wa AK-47 le kgaranata ya letsoho ya wa. Kaofela ha bona ba bararo ba ile ba baleha. Lucky a mathela ka lehlakoreng le leng mme Mahlangu le Motlaung ba balehela ka tsela ya Fordburg. Seterateng sa Goch, ba babeli ba ile ba batla setshabelo ka phapusing ya polokelo ea John Orr's mme ka hare ba thunya basebetsi ba babeli ba John Orr's, Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale, mme ba ntsha ba bang ba babedi kotsi. Baphaphathehi ka bobeli ba ile ba tšoaroa 'me ba kwallwa.
== Nyewe ==
Nyewe ya Mahlangu e qadile ka la 7 Pulungoana 1977. O ile a thuswa ke babuelli ba babedi, Ismail Mohamed SC le Clifford Mailer. O ile a qosoa ka liqoso tse peli tsa polao, diqoso tse pedi tsa teko ea polao le ldiqoso tse fapaneng tlasa Molao wa Bokhukhuni. Lekgotla le fumane hore Mahlangu le Motlaung ba ne ba sebetsa ka sepheo se tshwanang mme ka hona ho ne ho sa tsotellehe hore na ke mang ea ileng a thunya. Mahlangu o ile a fumanwa a le molato liqosong tsohle. Ha ho na mabaka a fokolisang nyewe a ileng a pakoa mme Mahlangu o ile a ahlolelwa lefu. Dikopo tsa hae tsa tumello ya ho ipiletsa li ile tsa qheleloa ka thoko. Mahlangu o ile a fanyehwa ka la 6 Mmesa 1979. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Komishene ya Nnete le Poelano ==
Komishene ya Nnete le Poelano e ile ea batlisisa nyeoe ea Mahlangu le Motlaung mme ya fumana hore ka bobedi ba ikarabella bakeng sa lefu la Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale mme ba ne ba le molato wa tlhekefetso e kgolo ya ditokelo tsa botho. Khomishene e boetse ya fumana hore ANC le molaodi wa MK ba ne ba le molato wa tlhekefetso e jwalo.
== Ditlhompho ==
* Mahlangu o ile a patelwa Atteridgeville. O ile a patwa hape Mamelodi ka la 6 Mmesa 1993. Ho na le letlapa le tlalehwang le baleha tjena: "Bolella batho ba ka hore kea ba rata le hore ba lokela ho tswela pele ho lwana, madi a ka a tla fepa sefate se tla beha ditholwana tsa tokoloho, Aluta continua."
* Tanzania, Koletjhe ya Solomon Mahlangu Freedom (SOMAFCO) e thehilwe.
* Ka la 27 Lwetse 2005, Mopresidente wa Naha o ile a mo fa Kgau ya Mendi bakeng sa Bokgoni ka kgauta.
* Ka 2005, seemahale sa Mahlangu se ile sa emisoa Mamelodi.
* Ka la 6 Mmesa 2009, poso e ile ea ntša setempe sa poso ho ikhopotsa lefu la hae dilemo tse 30 pejana.
== Mehlodi ==
mc8h3c2kff7ixsqcynscq9schqv6wx7
37755
37754
2026-04-07T17:20:18Z
KeMang??
6412
/* Koetliso ya sesole */ ke lokisa diphoso
37755
wikitext
text/x-wiki
[[File:Op een spandoek staat te lezen Stop de executie van Solomon Mahlangu, Bestanddeelnr 930-2026.jpg|thumb|Batho hotswa naheng ya Netherlands ba kgahlanong le ho fanyehwa ha Solomon Mahlangu]]
'''Solomon Kalushi Mahlangu''' (10 Phupu 1956 - 6 Mmesa 1979) e ne e le setho [[Afrika Borwa|sa Afrika Borwa]] sa lekala la sesole la African National Congress (ANC), Umkhonto we Sizwe (MK). O ile a fumanwa a le molato wa polao mme a fanyehwa ka selemo sa 1979. <ref name="somafcotrust">"Solomon Mahlangu: Fighter Against Apartheid"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 8 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Dilemo tsa pele ==
Mahlangu o hlahile ka la 10 Phupu 1956 Pretoria . E ne e le mora wa bobedi wa Martha Mahlangu, mosebetsi wa lapeng. Ntate wa hae o ile a ba siya ka 1962, ka mora moo a hodiswa ke mmae. O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Mamelodi ho fihlela sehlopheng sa 8, empa a sitwa ho qeta sekolo ka lebaka la merusu. <ref name="anc2">"ANC statement on the execution of Solomon Mahlangu"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 26 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Kwetliso ya sesole ==
Ka 1976 o ile a balehela Mozambique mme a qeta dikgwedi tse tsheletseng kampong ya baphaphathehi haufi le Xai Xai. Yaba o iswa kampong ya koetliso ya ANC e bitswang "Engineering" naheng ya [[Angola]]. Ha a le moo, kampong ya Funda, o ile a fumana kwetliso ya tshenyo, bonono ba ntwa, bohlasedi le kwetliso ya dipolotiki. Kamora kwetliso ya hae, George 'Lucky' Mahlangu le Mondy Motloung ba ile ba iswa Swaziland moo ba ileng ba fuwa disutukheise tse tletseng dipampitshana, dithunya le diqhomane tsa letsoho. Yaba, ka la 11 Phuptjane 1977, ba tshela moedi mme ba ya Johannesburg. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Ho tshwarwa ==
Metswalle e meraro e ile ya kena ka tekesing e Diagonal Street, empa lepolesa le ile la belaela ha le bona mekotlana ya bona e meholo. Lepolesa le ile la nka e nngwe ya mekotlana mme rabolloro ya moetso wa AK-47 le kgaranata ya letsoho ya wa. Kaofela ha bona ba bararo ba ile ba baleha. Lucky a mathela ka lehlakoreng le leng mme Mahlangu le Motlaung ba balehela ka tsela ya Fordburg. Seterateng sa Goch, ba babeli ba ile ba batla setshabelo ka phapusing ya polokelo ea John Orr's mme ka hare ba thunya basebetsi ba babeli ba John Orr's, Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale, mme ba ntsha ba bang ba babedi kotsi. Baphaphathehi ka bobeli ba ile ba tšoaroa 'me ba kwallwa.
== Nyewe ==
Nyewe ya Mahlangu e qadile ka la 7 Pulungoana 1977. O ile a thuswa ke babuelli ba babedi, Ismail Mohamed SC le Clifford Mailer. O ile a qosoa ka liqoso tse peli tsa polao, diqoso tse pedi tsa teko ea polao le ldiqoso tse fapaneng tlasa Molao wa Bokhukhuni. Lekgotla le fumane hore Mahlangu le Motlaung ba ne ba sebetsa ka sepheo se tshwanang mme ka hona ho ne ho sa tsotellehe hore na ke mang ea ileng a thunya. Mahlangu o ile a fumanwa a le molato liqosong tsohle. Ha ho na mabaka a fokolisang nyewe a ileng a pakoa mme Mahlangu o ile a ahlolelwa lefu. Dikopo tsa hae tsa tumello ya ho ipiletsa li ile tsa qheleloa ka thoko. Mahlangu o ile a fanyehwa ka la 6 Mmesa 1979. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Komishene ya Nnete le Poelano ==
Komishene ya Nnete le Poelano e ile ea batlisisa nyeoe ea Mahlangu le Motlaung mme ya fumana hore ka bobedi ba ikarabella bakeng sa lefu la Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale mme ba ne ba le molato wa tlhekefetso e kgolo ya ditokelo tsa botho. Khomishene e boetse ya fumana hore ANC le molaodi wa MK ba ne ba le molato wa tlhekefetso e jwalo.
== Ditlhompho ==
* Mahlangu o ile a patelwa Atteridgeville. O ile a patwa hape Mamelodi ka la 6 Mmesa 1993. Ho na le letlapa le tlalehwang le baleha tjena: "Bolella batho ba ka hore kea ba rata le hore ba lokela ho tswela pele ho lwana, madi a ka a tla fepa sefate se tla beha ditholwana tsa tokoloho, Aluta continua."
* Tanzania, Koletjhe ya Solomon Mahlangu Freedom (SOMAFCO) e thehilwe.
* Ka la 27 Lwetse 2005, Mopresidente wa Naha o ile a mo fa Kgau ya Mendi bakeng sa Bokgoni ka kgauta.
* Ka 2005, seemahale sa Mahlangu se ile sa emisoa Mamelodi.
* Ka la 6 Mmesa 2009, poso e ile ea ntša setempe sa poso ho ikhopotsa lefu la hae dilemo tse 30 pejana.
== Mehlodi ==
1oznxkmpaayw9xkydw84ck7isty3eia
37756
37755
2026-04-07T17:21:43Z
KeMang??
6412
/* Ho tshwarwa */ ke lokisa diphoso
37756
wikitext
text/x-wiki
[[File:Op een spandoek staat te lezen Stop de executie van Solomon Mahlangu, Bestanddeelnr 930-2026.jpg|thumb|Batho hotswa naheng ya Netherlands ba kgahlanong le ho fanyehwa ha Solomon Mahlangu]]
'''Solomon Kalushi Mahlangu''' (10 Phupu 1956 - 6 Mmesa 1979) e ne e le setho [[Afrika Borwa|sa Afrika Borwa]] sa lekala la sesole la African National Congress (ANC), Umkhonto we Sizwe (MK). O ile a fumanwa a le molato wa polao mme a fanyehwa ka selemo sa 1979. <ref name="somafcotrust">"Solomon Mahlangu: Fighter Against Apartheid"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 8 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Dilemo tsa pele ==
Mahlangu o hlahile ka la 10 Phupu 1956 Pretoria . E ne e le mora wa bobedi wa Martha Mahlangu, mosebetsi wa lapeng. Ntate wa hae o ile a ba siya ka 1962, ka mora moo a hodiswa ke mmae. O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Mamelodi ho fihlela sehlopheng sa 8, empa a sitwa ho qeta sekolo ka lebaka la merusu. <ref name="anc2">"ANC statement on the execution of Solomon Mahlangu"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 26 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Kwetliso ya sesole ==
Ka 1976 o ile a balehela Mozambique mme a qeta dikgwedi tse tsheletseng kampong ya baphaphathehi haufi le Xai Xai. Yaba o iswa kampong ya koetliso ya ANC e bitswang "Engineering" naheng ya [[Angola]]. Ha a le moo, kampong ya Funda, o ile a fumana kwetliso ya tshenyo, bonono ba ntwa, bohlasedi le kwetliso ya dipolotiki. Kamora kwetliso ya hae, George 'Lucky' Mahlangu le Mondy Motloung ba ile ba iswa Swaziland moo ba ileng ba fuwa disutukheise tse tletseng dipampitshana, dithunya le diqhomane tsa letsoho. Yaba, ka la 11 Phuptjane 1977, ba tshela moedi mme ba ya Johannesburg. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Ho tshwarwa ==
Metswalle e meraro e ile ya kena ka tekesing e Diagonal Street, empa lepolesa le ile la belaela ha le bona mekotlana ya bona e meholo. Lepolesa le ile la nka e nngwe ya mekotlana mme rabolloro ya moetso wa AK-47 le kgaranata ya letsoho ya wa. Kaofela ha bona ba bararo ba ile ba baleha. Lucky a mathela ka lehlakoreng le leng mme Mahlangu le Motlaung ba balehela ka tsela ya Fordburg. Seterateng sa Goch, ba babedi ba ile ba batla setshabelo ka phapusing ya polokelo ya John Orr's mme ka hare ba thunya basebetsi ba babedi ba John Orr's, Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale, mme ba ntsha ba bang ba babedi kotsi. Baphaphathehi ka bobedi ba ile ba tsharwa mme ba kwallwa.
== Nyewe ==
Nyewe ya Mahlangu e qadile ka la 7 Pulungoana 1977. O ile a thuswa ke babuelli ba babedi, Ismail Mohamed SC le Clifford Mailer. O ile a qosoa ka liqoso tse peli tsa polao, diqoso tse pedi tsa teko ea polao le ldiqoso tse fapaneng tlasa Molao wa Bokhukhuni. Lekgotla le fumane hore Mahlangu le Motlaung ba ne ba sebetsa ka sepheo se tshwanang mme ka hona ho ne ho sa tsotellehe hore na ke mang ea ileng a thunya. Mahlangu o ile a fumanwa a le molato liqosong tsohle. Ha ho na mabaka a fokolisang nyewe a ileng a pakoa mme Mahlangu o ile a ahlolelwa lefu. Dikopo tsa hae tsa tumello ya ho ipiletsa li ile tsa qheleloa ka thoko. Mahlangu o ile a fanyehwa ka la 6 Mmesa 1979. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Komishene ya Nnete le Poelano ==
Komishene ya Nnete le Poelano e ile ea batlisisa nyeoe ea Mahlangu le Motlaung mme ya fumana hore ka bobedi ba ikarabella bakeng sa lefu la Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale mme ba ne ba le molato wa tlhekefetso e kgolo ya ditokelo tsa botho. Khomishene e boetse ya fumana hore ANC le molaodi wa MK ba ne ba le molato wa tlhekefetso e jwalo.
== Ditlhompho ==
* Mahlangu o ile a patelwa Atteridgeville. O ile a patwa hape Mamelodi ka la 6 Mmesa 1993. Ho na le letlapa le tlalehwang le baleha tjena: "Bolella batho ba ka hore kea ba rata le hore ba lokela ho tswela pele ho lwana, madi a ka a tla fepa sefate se tla beha ditholwana tsa tokoloho, Aluta continua."
* Tanzania, Koletjhe ya Solomon Mahlangu Freedom (SOMAFCO) e thehilwe.
* Ka la 27 Lwetse 2005, Mopresidente wa Naha o ile a mo fa Kgau ya Mendi bakeng sa Bokgoni ka kgauta.
* Ka 2005, seemahale sa Mahlangu se ile sa emisoa Mamelodi.
* Ka la 6 Mmesa 2009, poso e ile ea ntša setempe sa poso ho ikhopotsa lefu la hae dilemo tse 30 pejana.
== Mehlodi ==
4zki34oshd0czrhkbx7sye9e15lip6t
37757
37756
2026-04-07T17:23:36Z
KeMang??
6412
/* Nyewe */ ke lokisa diphoso
37757
wikitext
text/x-wiki
[[File:Op een spandoek staat te lezen Stop de executie van Solomon Mahlangu, Bestanddeelnr 930-2026.jpg|thumb|Batho hotswa naheng ya Netherlands ba kgahlanong le ho fanyehwa ha Solomon Mahlangu]]
'''Solomon Kalushi Mahlangu''' (10 Phupu 1956 - 6 Mmesa 1979) e ne e le setho [[Afrika Borwa|sa Afrika Borwa]] sa lekala la sesole la African National Congress (ANC), Umkhonto we Sizwe (MK). O ile a fumanwa a le molato wa polao mme a fanyehwa ka selemo sa 1979. <ref name="somafcotrust">"Solomon Mahlangu: Fighter Against Apartheid"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 8 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Dilemo tsa pele ==
Mahlangu o hlahile ka la 10 Phupu 1956 Pretoria . E ne e le mora wa bobedi wa Martha Mahlangu, mosebetsi wa lapeng. Ntate wa hae o ile a ba siya ka 1962, ka mora moo a hodiswa ke mmae. O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Mamelodi ho fihlela sehlopheng sa 8, empa a sitwa ho qeta sekolo ka lebaka la merusu. <ref name="anc2">"ANC statement on the execution of Solomon Mahlangu"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 26 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Kwetliso ya sesole ==
Ka 1976 o ile a balehela Mozambique mme a qeta dikgwedi tse tsheletseng kampong ya baphaphathehi haufi le Xai Xai. Yaba o iswa kampong ya koetliso ya ANC e bitswang "Engineering" naheng ya [[Angola]]. Ha a le moo, kampong ya Funda, o ile a fumana kwetliso ya tshenyo, bonono ba ntwa, bohlasedi le kwetliso ya dipolotiki. Kamora kwetliso ya hae, George 'Lucky' Mahlangu le Mondy Motloung ba ile ba iswa Swaziland moo ba ileng ba fuwa disutukheise tse tletseng dipampitshana, dithunya le diqhomane tsa letsoho. Yaba, ka la 11 Phuptjane 1977, ba tshela moedi mme ba ya Johannesburg. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Ho tshwarwa ==
Metswalle e meraro e ile ya kena ka tekesing e Diagonal Street, empa lepolesa le ile la belaela ha le bona mekotlana ya bona e meholo. Lepolesa le ile la nka e nngwe ya mekotlana mme rabolloro ya moetso wa AK-47 le kgaranata ya letsoho ya wa. Kaofela ha bona ba bararo ba ile ba baleha. Lucky a mathela ka lehlakoreng le leng mme Mahlangu le Motlaung ba balehela ka tsela ya Fordburg. Seterateng sa Goch, ba babedi ba ile ba batla setshabelo ka phapusing ya polokelo ya John Orr's mme ka hare ba thunya basebetsi ba babedi ba John Orr's, Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale, mme ba ntsha ba bang ba babedi kotsi. Baphaphathehi ka bobedi ba ile ba tsharwa mme ba kwallwa.
== Nyewe ==
Nyewe ya Mahlangu e qadile ka la 7 Pudungwana 1977. O ile a thuswa ke babuelli ba babedi, Ismail Mohamed SC le Clifford Mailer. O ile a qoswa ka diqoso tse pedi tsa polao, diqoso tse pedi tsa teko ya polao le diqoso tse fapaneng tlasa Molao wa Bokhukhuni. Lekgotla le fumane hore Mahlangu le Motlaung ba ne ba sebetsa ka sepheo se tshwanang mme ka hona ho ne ho sa tsotellehe hore na ke mang ya ileng a thunya. Mahlangu o ile a fumanwa a le molato diqosong tsohle. Ha ho na mabaka a fokolisang nyewe a ileng a pakoa mme Mahlangu o ile a ahlolelwa lefu. Dikopo tsa hae tsa tumello ya ho ipiletsa di ile tsa qhelelwa ka thoko. Mahlangu o ile a fanyehwa ka la 6 Mmesa 1979. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Komishene ya Nnete le Poelano ==
Komishene ya Nnete le Poelano e ile ea batlisisa nyeoe ea Mahlangu le Motlaung mme ya fumana hore ka bobedi ba ikarabella bakeng sa lefu la Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale mme ba ne ba le molato wa tlhekefetso e kgolo ya ditokelo tsa botho. Khomishene e boetse ya fumana hore ANC le molaodi wa MK ba ne ba le molato wa tlhekefetso e jwalo.
== Ditlhompho ==
* Mahlangu o ile a patelwa Atteridgeville. O ile a patwa hape Mamelodi ka la 6 Mmesa 1993. Ho na le letlapa le tlalehwang le baleha tjena: "Bolella batho ba ka hore kea ba rata le hore ba lokela ho tswela pele ho lwana, madi a ka a tla fepa sefate se tla beha ditholwana tsa tokoloho, Aluta continua."
* Tanzania, Koletjhe ya Solomon Mahlangu Freedom (SOMAFCO) e thehilwe.
* Ka la 27 Lwetse 2005, Mopresidente wa Naha o ile a mo fa Kgau ya Mendi bakeng sa Bokgoni ka kgauta.
* Ka 2005, seemahale sa Mahlangu se ile sa emisoa Mamelodi.
* Ka la 6 Mmesa 2009, poso e ile ea ntša setempe sa poso ho ikhopotsa lefu la hae dilemo tse 30 pejana.
== Mehlodi ==
8b5ccmifd4ws32vj5gqpstsq9igqtls
37758
37757
2026-04-07T17:25:09Z
KeMang??
6412
/* Nyewe */ Ke lokositse diphoso
37758
wikitext
text/x-wiki
[[File:Op een spandoek staat te lezen Stop de executie van Solomon Mahlangu, Bestanddeelnr 930-2026.jpg|thumb|Batho hotswa naheng ya Netherlands ba kgahlanong le ho fanyehwa ha Solomon Mahlangu]]
'''Solomon Kalushi Mahlangu''' (10 Phupu 1956 - 6 Mmesa 1979) e ne e le setho [[Afrika Borwa|sa Afrika Borwa]] sa lekala la sesole la African National Congress (ANC), Umkhonto we Sizwe (MK). O ile a fumanwa a le molato wa polao mme a fanyehwa ka selemo sa 1979. <ref name="somafcotrust">"Solomon Mahlangu: Fighter Against Apartheid"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 8 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Dilemo tsa pele ==
Mahlangu o hlahile ka la 10 Phupu 1956 Pretoria . E ne e le mora wa bobedi wa Martha Mahlangu, mosebetsi wa lapeng. Ntate wa hae o ile a ba siya ka 1962, ka mora moo a hodiswa ke mmae. O ile a kena Sekolo se Phahameng sa Mamelodi ho fihlela sehlopheng sa 8, empa a sitwa ho qeta sekolo ka lebaka la merusu. <ref name="anc2">"ANC statement on the execution of Solomon Mahlangu"''. anc.org.za. Geargiveer vanaf'' die oorspronklike ''op 26 September 2015. Besoek op 16 Maart 2014.''</ref>
== Kwetliso ya sesole ==
Ka 1976 o ile a balehela Mozambique mme a qeta dikgwedi tse tsheletseng kampong ya baphaphathehi haufi le Xai Xai. Yaba o iswa kampong ya koetliso ya ANC e bitswang "Engineering" naheng ya [[Angola]]. Ha a le moo, kampong ya Funda, o ile a fumana kwetliso ya tshenyo, bonono ba ntwa, bohlasedi le kwetliso ya dipolotiki. Kamora kwetliso ya hae, George 'Lucky' Mahlangu le Mondy Motloung ba ile ba iswa Swaziland moo ba ileng ba fuwa disutukheise tse tletseng dipampitshana, dithunya le diqhomane tsa letsoho. Yaba, ka la 11 Phuptjane 1977, ba tshela moedi mme ba ya Johannesburg. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Ho tshwarwa ==
Metswalle e meraro e ile ya kena ka tekesing e Diagonal Street, empa lepolesa le ile la belaela ha le bona mekotlana ya bona e meholo. Lepolesa le ile la nka e nngwe ya mekotlana mme rabolloro ya moetso wa AK-47 le kgaranata ya letsoho ya wa. Kaofela ha bona ba bararo ba ile ba baleha. Lucky a mathela ka lehlakoreng le leng mme Mahlangu le Motlaung ba balehela ka tsela ya Fordburg. Seterateng sa Goch, ba babedi ba ile ba batla setshabelo ka phapusing ya polokelo ya John Orr's mme ka hare ba thunya basebetsi ba babedi ba John Orr's, Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale, mme ba ntsha ba bang ba babedi kotsi. Baphaphathehi ka bobedi ba ile ba tsharwa mme ba kwallwa.
== Nyewe ==
Nyewe ya Mahlangu e qadile ka la 7 Pudungwana 1977. O ile a thuswa ke babuelli ba babedi, Ismail Mohamed SC le Clifford Mailer. O ile a qoswa ka diqoso tse pedi tsa polao, diqoso tse pedi tsa teko ya polao le diqoso tse fapaneng tlasa Molao wa Bokgukguni. Lekgotla le fumane hore Mahlangu le Motlaung ba ne ba sebetsa ka sepheo se tshwanang mme ka hona ho ne ho sa tsotellehe hore na ke mang ya ileng a thunya. Mahlangu o ile a fumanwa a le molato diqosong tsohle. Ha ho na mabaka a fokodisang nyewe a ileng a pakwa mme Mahlangu o ile a ahlolelwa lefu. Dikopo tsa hae tsa tumello ya ho ipiletsa di ile tsa qhelelwa ka thoko. Mahlangu o ile a fanyehwa ka la 6 Mmesa 1979. <ref> http://www.sahistory.org.za/people/solomon-kalushi-mahlangu</ref>
== Komishene ya Nnete le Poelano ==
Komishene ya Nnete le Poelano e ile ea batlisisa nyeoe ea Mahlangu le Motlaung mme ya fumana hore ka bobedi ba ikarabella bakeng sa lefu la Rupert Kessner le Kenneth Wolfendale mme ba ne ba le molato wa tlhekefetso e kgolo ya ditokelo tsa botho. Khomishene e boetse ya fumana hore ANC le molaodi wa MK ba ne ba le molato wa tlhekefetso e jwalo.
== Ditlhompho ==
* Mahlangu o ile a patelwa Atteridgeville. O ile a patwa hape Mamelodi ka la 6 Mmesa 1993. Ho na le letlapa le tlalehwang le baleha tjena: "Bolella batho ba ka hore kea ba rata le hore ba lokela ho tswela pele ho lwana, madi a ka a tla fepa sefate se tla beha ditholwana tsa tokoloho, Aluta continua."
* Tanzania, Koletjhe ya Solomon Mahlangu Freedom (SOMAFCO) e thehilwe.
* Ka la 27 Lwetse 2005, Mopresidente wa Naha o ile a mo fa Kgau ya Mendi bakeng sa Bokgoni ka kgauta.
* Ka 2005, seemahale sa Mahlangu se ile sa emisoa Mamelodi.
* Ka la 6 Mmesa 2009, poso e ile ea ntša setempe sa poso ho ikhopotsa lefu la hae dilemo tse 30 pejana.
== Mehlodi ==
rvc1vlc272haifuiey04x6nl1i1wpqd
Dithaba tsa Lebombo
0
10426
37761
2026-04-08T08:31:27Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:af:Special:Redirect/revision/2473798|Lebomboberge]]"
37761
wikitext
text/x-wiki
'''Dithaba tsa Lebombo''', ke tse 800 Bolelele ba km, dithaba tse moqotetsane [[Borwa ba Afrika|Afrika Boroa]] . Thaba ena e tloha Hluhluwe ho [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] ka borwa ho ya Punda Maria ho [[Limpopo]] [[Afrika Borwa]] ka leboya. Dikarolo tse ding tsa thaba di boetse di fumanwa [[Mozambiki|Mozambique]] le [[Eswatini]] .
== Jeoloji ==
Ho ya ka jeoloji, sebaka sena se nkwa e le monocline; karolo ya leralla la seretse se chesang. <ref>''Watkeys, M.K. (2002).'' "Development of the Lebombo rifted volcanic margin of southeast Africa"''. GSA Special Papers.'' '''362'''''. Geological Society of America.'' doi'':''10.1130/0-8137-2362-0.27''. Besoek op 14 Mei 2010.''</ref> Lebombo monocline e matha ka leboya-borwa mme e theohela ka botjhabela. E bopilwe ka letoto la mafika a seretse se chesang a mehleng ya Jurassic, bobedi ba basaltic lavas le rhyolitic flows le ho phatloha ha diqhomane. Sebopeho sena se thehilwe haholo-holo majweng a Karoo Supergroup sedimentary a bataletseng a Kalahari Craton ka bophirima mme a kwahetswe ke disediment tsa morao tjena tsa Cretaceous ka bochabela. Khanyetso e fapaneng ya rhyolite le basalt e hlolehang habonolo e hlahisa letoto la di-ridge tse bohale tse bapileng tse arohaneng le dithota tsa jwang.
== Jeokrafi ==
Sebaka se tlase haholo ka bophahamo bo pakeng tsa 450 m le ka tlase ho 800 m. Tlhoro e phahameng ka ho fetisisa ke 776 Thaba ea Mananga e phahameng. The 480 Lungwe ke tlhoro e phahameng ka ho fetisisa Lithabeng tsa Lebombo ka leboya ho Noka ea Letaba .
Lithaba tsena li busa Setereke sa Lubombo Eswatini. Metse e sebakeng seo e kenyelletsa Siteki bohareng, Lubhuku ka bophirima le Mayaluka le Big Bend ka boroa moo Noka ya Lusutfu e phallang ka boroa ho mokoloko wa dithaba. Ka leboea ho na le metse ya Simunye, Tambankulu le Namaacha, Sebaka sa Polokelo ea Tlhaho sa Mlawula le Noka ea Mbuluzi.
Linōka tse 'maloa, ho kenyeletswa Noka ea Pongola, Noka ea Mkuze, Noka ea Lusutfu, Noka ea Komati, Noka ea Koena (molapo oa leoatle) le Noka ea Olifants, li tšela lithaba ho tloha bophirima ho ea bochabela.
Lebitso la lithaba le tsoa lentsoeng la Sezulu Ubombo le bolelang "nko e kholo".
== Libaka tsa paballo ==
Serapa sa Naha sa Kruger le Phongolo Nature Reserve di sireletsa dikarolo tse itseng tsa dithaba.
== Bona hape ==
== Litšupiso ==
[[Category:Limpopo]]
[[Category:Kwazulu-Natala]]
ohfiw98al7inprllatbvfucfs6i2y6n
37762
37761
2026-04-08T11:18:14Z
Dumbassman
7165
37762
wikitext
text/x-wiki
'''Dithaba tsa Lebombo''', ke tse 800 Bolelele ba km, dithaba tse moqotetsane [[Borwa ba Afrika|Afrika Boroa]]. Thaba ena e tloha Hluhluwe ho [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] ka borwa ho ya Punda Maria ho [[Limpopo]] [[Afrika Borwa]] ka leboya. Dikarolo tse ding tsa thaba di boetse di fumanwa [[Mozambiki|Mozambique]] le [[Eswatini]].
== Jeoloji ==
Ho ya ka jeoloji, sebaka sena se nkwa e le monocline; karolo ya leralla la seretse se chesang. <ref>''Watkeys, M.K. (2002).'' "Development of the Lebombo rifted volcanic margin of southeast Africa"''. GSA Special Papers.'' '''362'''''. Geological Society of America.'' doi'':''10.1130/0-8137-2362-0.27''. Besoek op 14 Mei 2010.''</ref> Lebombo monocline e matha ka leboya-borwa mme e theohela ka botjhabela. E bopilwe ka letoto la mafika a seretse se chesang a mehleng ya Jurassic, bobedi ba basaltic lavas le rhyolitic flows le ho phatloha ha diqhomane. Sebopeho sena se thehilwe haholo-holo majweng a Karoo Supergroup sedimentary a bataletseng a Kalahari Craton ka bophirima mme a kwahetswe ke disediment tsa morao tjena tsa Cretaceous ka bochabela. Khanyetso e fapaneng ya rhyolite le basalt e hlolehang habonolo e hlahisa letoto la di-ridge tse bohale tse bapileng tse arohaneng le dithota tsa jwang.
== Jeokrafi ==
Sebaka se tlase haholo ka bophahamo bo pakeng tsa 450 m le ka tlase ho 800 m. Tlhoro e phahameng ka ho fetisisa ke 776 Thaba ea Mananga e phahameng. The 480 Lungwe ke tlhoro e phahameng ka ho fetisisa Lithabeng tsa Lebombo ka leboya ho Noka ea Letaba.
Lithaba tsena li busa Setereke sa Lubombo Eswatini. Metse e sebakeng seo e kenyelletsa Siteki bohareng, Lubhuku ka bophirima le Mayaluka le Big Bend ka boroa moo Noka ya Lusutfu e phallang ka boroa ho mokoloko wa dithaba. Ka leboea ho na le metse ya Simunye, Tambankulu le Namaacha, Sebaka sa Polokelo ea Tlhaho sa Mlawula le Noka ea Mbuluzi.
Linōka tse 'maloa, ho kenyeletswa Noka ea Pongola, Noka ea Mkuze, Noka ea Lusutfu, Noka ea Komati, Noka ea Koena (molapo oa leoatle) le Noka ea Olifants, li tšela lithaba ho tloha bophirima ho ea bochabela.
Lebitso la lithaba le tsoa lentsoeng la Sezulu Ubombo le bolelang "nko e kholo".
== Libaka tsa paballo ==
Serapa sa Naha sa Kruger le Phongolo Nature Reserve di sireletsa dikarolo tse itseng tsa dithaba.
== Bona hape ==
== Litšupiso ==
[[Category:Limpopo]]
[[Category:Kwazulu-Natala]]
awi25op3pnftyvpv4zu8tqzm5cb16l7