Wikipedia stwiki https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele MediaWiki 1.47.0-wmf.6 first-letter Media Special Talk User User talk Wikipedia Wikipedia talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Afrika Borwa 0 2214 39375 39127 2026-06-12T16:32:32Z MsBarbieFace 12930 added citations, fixed grammar and spelling and also added new information and changed the incorrect one to the correct one. 39375 wikitext text/x-wiki {{Info box naha |setshwantsho_seboko = Coat of arms of South Africa (heraldic).svg |setshwantsho_folaga = Flag of South Africa.svg |lebitso = Aforika Borwa |motsemoholo = [[Pretoria]], [[Motse Kapa]] le [[Mangaung]] |motse_o_moholo_ho_fetisa=[[Johannesburg]] |baahi = 54 956 900 (2015) |dipuo = [[Seburu]], [[Senyesemane]], [[Isixhosa]], [[IsiNdebele]], [[Sepedi]], [[Sesotho]], [[isiswati]], [[Xitsonga/shangaan]], [[Setswana]], [[Puo ya Matsoho]], [[TshiVenda]] le [[Isizulu]] |tulo = 1 221 037 |tjhelete = [[Ranta]] |khoutu_ya_tjhelete = Zar |lebatowa_ye_nako = SAST [[UTC]]+2 |setshwantsho_tulo = LocationSouthAfrica.svg }} '''[[Amerika Borwa|Aforika Borwa]]''' ke naha e borwa ba [https://www.britannica.com/place/Africa Afrika]. E na le diporofense tse robong. Diporofense tsa teng ke [[Freistata]], [[Kwazulu-Natala|Kwazulu-Natal]], [[Gauteng (Porofensi ya Afrika Borwa)|Gauteng]], [[Limpopo]], [[Mpumalanga]], [[Kapa Leboya]], [[Kapa Botjhabela]], [[Kapa Bophirimela]] le [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|Leboya Bophirimela]]. Aforika Borwa e na le dipuo tsa semmuso tse leshome le metso e mmedi tse buang ke setjhaba sa teng.<ref name=":1">https://southafrica-info.com/arts-culture/the-languages-of-south-africa/</ref> == Nalane == [[File:Nelson Mandela-2008 (edit).jpg|thumb|right|200px|Nelson Mandela ke Moetapele wa pele wa Motho a motsho Afrika Borwa.]] Batho ba sejwale-jwale ba phetse karolong e ka borwa ya [https://www.britannica.com/place/Africa Aforika] ka dilemo tse etang 100 000, mme baholoholo ba bona ba bile teng moo ka dilemo tse ka bang dimilione tse 3,3. hoo e ka bang dilemo tse 2000 tse fitileng, mskhoekhoe (a neng a bitswa Hottentots ke Maerope mehleng ya kgale) e ne ele badisa ba diphoofolo ba neng ba dula haholoholo mabong a lewatle, athe BAsan (ba neng ba bitswa Bushmen) ene ele ditsomi le babokelli ba neng ba hasane ho pholletsa le sebaka seo.<ref name=":0">https://www.gov.za/about-sa/history</ref> Ka nako eo, batho ba buwang dipuo tsa [https://www.britannica.com/topic/Bantu-peoples Bantu] ba neng ba lema le ho rua diphoofolo ba ile ba qala ho fihla Aforika eka borwa, ba hasana ho tloha mabalane a ka botjhabela hoya Hghveld. dibakeng tse mmalwa tsa kgale tsa dintho tsa kgale ho na le bopaki ba ditso tse tswetseng pele tsa dipolotiki le tsa dintho tse bonahalang.<ref name=":0" /> == Thuto ya lefatshe == [[File:South Africa adm location map.svg|thumb|Mmapa wa Afrika Borwa]] Lebopo la ka borwa-botjhabela le futumetse haholwanyane ka lebaka la leqhubu la lewatle la Agulhas le tswang ho mola wa bohareng ba lefatshe ([https://www.thoughtco.com/countries-that-lie-on-the-equator-1435319 Equator)], athe lebopo la Atlantic le bata ka lebaka la leqhubu le batang la Benguela le tswang lewatleng. Phapang ya motjheso dipakeng tsa maqhubu ana a mabedi a hlalosa phapang ya dimela le maemo a lehodimo dipakeng tsa botjhabela le bophirimela ba naha.<ref name=":1" /> Ka leboya, Aforika Borwa e arolelana meedi le [[Namibia]], Botswana, Zimbabwe le Mozambique. Dinaha tse pedi tse nyane tse ikemetseng di potapotilwe ke Aforika Borwa: Lesotho le Eswatini.<ref>https://dirco.gov.za/paris/geography-climate-wildlife-and-flora-provinces-population/</ref> == Baahi == Afrika Borwa ke naha e nang le batho ba ka fetang dimilione tse 65, ke naha e nang le botjhaba, maleme a fapaneng a puo, le mefuta e fapaneng ya ditumelo.<ref>https://www.worldometers.info/world-population/south-africa-population/</ref> <ref>https://zuidafrika.nl/arts-culture/religions/</ref> == Thuto ya tsa moruo == Afrika Borwa ke naha ya borobong e kgolo ka ho fitisisa Aforika, e leg kontinente e nang dinaha tse 55. Ke naha ya bohlano e kgolo ka hofitisisa e leng ka botlalo karolong e ka Borwa ya lefatshe. E kgolo ho feta naha enngwe le enngwe ya [https://www.britannica.com/place/Europe Europe] ntle le Russia, hape e kglo ho feta naha enngwe le enngwe ya United States of America (USA) ntle le Alaska.<ref>https://southafrica-info.com/land/how-big-is-south-africa/</ref> == Dipolotiki == [[File:South Africa Election 1974.png|right|thumb|200x200px]] Afrika Borwa ke naha e buswang ka palamente. Mokgatlo o busang ha jwale ke wa ANC le mekgatlo e meng, mme hona ho beha Afrika Borwa tlasa puso ya mmuso wa kopanelo kgetlo la pele ka mora dikgetho tsa selemo sa 1994.<ref>https://www.gov.za/blog/government-national-unity-must-put-people%E2%80%99s-interests-first</ref> == Mehlodi == <references /> {{Afrika}} {{Commons|Afrika Borwa}} [[Category:Aforika Borwa]] [[Category:Tsa Lefatshe]] [[Category:Nalane ya Aforika Borwa]] 613wkatp47pn3a52rpu5ob5mzs6g0r7 Nalane ea Lesotho 0 4270 39371 39334 2026-06-12T14:38:33Z A09 10288 Restored revision 36158 by [[Special:Contributions/DimakatsoAnnah|DimakatsoAnnah]] ([[User talk:DimakatsoAnnah|talk]]): Rvv unconstructive insertion of wikicode (TwinkleGlobal) 39371 wikitext text/x-wiki [[Image:Flag of Lesotho.svg|thumb|Folaga ya Lesotho.]] Tulo eo hajwale e tsebahalang ka hore ke [[Lesotho]] ena le dilemo tse 40,000. == Difaqane == {{Taba eka sehlohlolong|Difaqane}} '''Difaqane''' ke nako eo ka yona ho bileng le dintwa tsa mebuso ya batho naheng ya [[Aforika Borwa]] ka bophara ho tloha ka selemo sa 1815, ha ka selemo sa 1840 tsamaiso ya batho e ile ya qala merusu ya kgethollo ya puo le ho leka ho hatella puo tsa batho ba bang ka tsela ya dikotlo-qobello, le ho leka ho tsamaisa [[Lesotho]] ka tsela eo. == Basutoland == {{Taba eka sehlohlolong|Basutoland}} '''Basutoland''' ene ele tlasa puso ya BRITISH e qadilweng ka selemo sa 1884 ka lebaka la hohloka taolo ha balwanedi ba CAPE COLONY. == 'Muso wa Lesotho == {{Taba eka sehlohlolong|Lesotho}} '''Lesotho''' ke naha e borwa ho [[Afrika]] teetsweng hare ke naha ea [[Afrika Borwa]]. Motse-moholo wa yona ke [[Maseru]]. Baahi ba Lesotho ba ka ballwa ho 2 067 000 (2009). Ho buwa Sesotho mme le baahi ba teng ke Basotho. Lesotho ke setho sa k[[Machaba A Kopaneng|opaneng.]] ([[United Nations]]) [[List of bapresidente of Lesotho]] == Dibuka == * Damane, M. (1986) ''Histori ea Lesotho'', Morija, Lesotho: Sesuto Book Depot. * Jacottet, E. (1946) ''Bukana Ea Histori Ea Lesotho: E Ngoletsoeng Likolo'' * A. Eldredge, Elizabeth (1993) ''A South African Kingdom: The Pursuit of Security in Nineteenth-Century Lesotho'', Cambridge: Cambridge Unviersity Press. [[Category:Histori ea Lesotho]] b3n9imejsolv6u0dmsamthj40wvqe1h Moshoeshoe I 0 4300 39373 39310 2026-06-12T14:38:53Z A09 10288 Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/DORADO EL PRADO|DORADO EL PRADO]] ([[User talk:DORADO EL PRADO|talk]]): Rv spam (TwinkleGlobal) 39373 wikitext text/x-wiki {{Motho| | lebitso = Moshoeshoe I | setshwantsho = [[File:King Moshoeshoe of the Basotho with his ministers.jpg|190px]] | tsebiso = Moshoeshoe I le ba motshehetsang. | mosebetsi = Morena | naha = [[Lesotho]] | letsatsi la tswalo = c. 1786 | sebaka sa tswalo = [[Menkhoaneng]], [[Lesotho]] | letsatsi laho hlokahala = 11 Hlakubele 1870 | sebakeng saho hlokahalla = }} '''Moshoeshoe''' o hlahetse sebakeng sa [[Menkgwaneng]] moo kajeno lena ho seng ho thwe ke naha ya [[Lesotho]]. == Kgolo ya Morena Moshoshoe 1 == Lebitso la Morena [[Moshoeshoe Chabeli|Moshoeshoe]] la tswalo ke Lepoqo. O hlahetse Menkhoaneng, Seterekeng sa [[Butha-Buthe District|Butha-Buthe]], naheng ya [[Lesotho]]. Selemo se nepahetseng sa tswalo ya hae ha se tsejwe, dikhakanyo di tloha ka 1780 ho ya ho 1794; 1786 ke selemo se dumellanang ka ho fetisisa. Lepoqo ke ho bolela leroele hobane ho ne ho sa hlake hantle tsa tlhaho ya hae. Ke mora wa pele wa Mokhachane, e leng hlooho ya Bamokoteli. Mosadi wa hae wa pele ke Kholu. Kholu ke moradi wa hlooho ya lelapa la Bafokeng, Ntsukunyane mme o ne a tswalwa sebakeng sa [[Butha-Buthe]] ka leboea. Bamokoteli ba ne ba na le batho ba ka bang dikete tse nne, e ne e le lekala la moloko wa Koena oo ba neng ba o hlompha kamehla. Lelapa la Lepoqo le ne le dula ka hara setsiketsi se senyenyane haufi le molapo wa Tlotsi, e leng molapo o ka lehlakoreng la Noka ya Mohokare. Ha ho tsejwe letho ka bongwana ba Moshoeshoe. Leha ho le jwalo, o ile a dula a ena le likamano tse ntle le batswadi ba hae ho fihlela ba eshwa. Hoo e ka bang ha a le dilemo di tsheletseng o ile a qala ho hlokomela dinku le dipudi tsa lelapa. Lepoqo o ne a e na le khaitsedi e bitswang Matsouenyane hammoho le bana babo bona ba banyenyane ba bitswang Makhabane le Posholi, le khaitsedi e nyane e bitsoang Mantoetse. Mokhachane o ile a nyala basadi ba bang ba bane mme a ba le bana ba bang. Basotho e ne e le balemi ba dihoai ba chesehang; dikhomo di ne di bapala karolo ya mantlha maphelong a bona mme leruo la monna le ne le lekanywa ka palo ya dikhomo tseo a neng a eba le tsona.[4][5]<ref>Bafokeng</ref> Ka 1804, Mokhachane o ile a bitsa mokete wa [[ho qala]] Lepoqo le metswalle ya hae. Sekolo sa ho qala se ile sa nka dikgwedi tse tsheletseng, mme nakong ya sona Lepoqo a bolotsa, a ithuta meetlo ya batho ba habo, maqiti a sesole le dipina tsa bohoholo. O ile a boela a ngola thothokiso ya thoriso ka yena mme a fuwa lebitso le lecha; [[Letamo la Polihali|Letlama]], le bolelang "Mohlobisi". Ha Letlama, mora wa moetapele wa masole a neng a le teng, ya e ba moetaphala wa bashanyana ba bang ba ileng ba qala ho kopanela le eena, a theha kamano e matla le e mong le e mong wa bona. Nakoana ka mora hore Letlama a fumane lengolo, o ile a etella sehlopha sa hae pele ha se hlasela motse wa RaMonaheng. E le ho ikgopotsa tlhaselo eo o ile a ngola thothokiso e nngwe ya thoriso moo a ileng a ipapisa le seaparo se shahlileng se hahlitseng ditedu tsa Ramonaheng". Kamora moo o ile a tsejwa e le Moshoeshoe, e bolelang "Motlhakisi", ka mora lentswe la [[Sesotho]] la onomatopoeic bakeng sa modumo o entsweng ke ho kuta ka lehare. [6]<ref>Moshoeshoe 1</ref> [[File:King Moshoeshoe of the Sotho - Lesotho - from the Natal Archives.jpg|thumb|Morena Moshoeshoe]] == Dibuka == * Becker, P. (1969) ''Hill of destiny: the life and times of Moshesh, founder of the Basuto'', London: Longman. * Grant, N. (1981) ''Moshoeshoe: Founder of a Nation'', London: Longman. * Monteath Thompson, Leonard (1975) ''Survival in two worlds: Moshoeshoe of Lesotho, 1786-1870'', Michigan:Clarendon Press * Rosenberg, Scott (2008) ''Promises of Moshoeshoe: Culture, Nationalism and Identity in Lesotho'', Lesotho: National University of Lesotho * Sanders, P. (1975) ''Moshoeshoe, chief of the Sotho'', London: Heinemann. {{Marena a Lesotho}} [[Category:Marena a Lesotho]] 009hrnwlel40hahbnticu4kqy0xjc5m Mokorotlo 0 4317 39367 39317 2026-06-12T14:27:22Z A09 10288 fix 39367 wikitext text/x-wiki [[File:Mokorotlo.jpg|190px|right]] '''Mokorotlo''' ke mmino wa setso Naheng ya [[Lesotho]], mme o binwa ke bontate nakong eo baleng kgotla ba itokisetsang hoya thabeng, mme ke mmino o ikgethileng haholo.<ref>[https://lesotho.co.ls/2024/08/20-things-you-should-know-about-basotho-hats/ 20 Things You Should Know About Basotho Hats - Lesotho NewsDesk]</ref> [[Category:Setso tsa Lesotho]] nmqi39j5xdfrjmmwzzf86dzckgnw7l5 Khomputa 0 4372 39372 39327 2026-06-12T14:38:39Z A09 10288 Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/DORADO EL PRADO|DORADO EL PRADO]] ([[User talk:DORADO EL PRADO|talk]]): Rvv unconstructive insertion of wikicode (TwinkleGlobal) 39372 wikitext text/x-wiki [[File:Acer Aspire 8920 Gemstone.jpg|thumb|Khomputa]] '''Khomputa''' ke motjhini o ka hlophiswang ho etsa tatellano ya dipalo kapa tshebetso ya logic ka bohona (palo). Dikhomphutha tsa sejwale-jwale tsa elektroniki tsa dijithale di ka etsa dihlopha tse tlwaelehileng tsa tshebetso tse tsejwang e le mananeo, a nolofalletsang dikhomphutha ho etsa mesebetsi e mengata. Lentswe la sistimi ya khomputa le ka bolela khomputa e felletseng ka lebitso e kenyeletsang hardware, sistimi e sebetsang, software le disebediswa tsa kantle tse hlokahalang le tse sebeliswang bakeng sa tshebetso e felletseng, kapa sehlopha sa dikhomphuta tse hokahaneng le tse sebetsang hammoho, jwalo ka marang-rang a khomputa kapa sehlopha sa dikhomphutha. Mefuta e mengata ea lihlahisoa tsa indasteri le tsa bareki e sebelisa lik'homphieutha e le litsamaiso tsa taolo, ho kenyeletsoa lisebelisoa tse bonolo tsa merero e khethehileng joalo ka lionto tsa microwave le li-remote control, le lisebelisoa tsa fektheri joalo ka liroboto tsa indasteri. Lik'homphieutha ke tsona tsa bohlokoa ka ho fetisisa tsa lisebelisoa tsa merero e akaretsang joalo ka lik'homphieutha tsa botho le lisebelisoa tsa mehala ea thekeng, joalo ka li-smartphone. Lik'homphieutha li matlafatsa Inthanete, e hokahanyang lik'homphieutha le basebelisi ba limilione tse likete. Lik'homphieutha tsa pele li ne li reretsoe ho sebelisoa feela bakeng sa lipalo. Lisebelisoa tse bonolo tsa letsoho joalo ka abacus li thusitse batho ho etsa lipalo ho tloha mehleng ea boholo-holo. Qalong ea Phetohelo ea Liindasteri, lisebelisoa tse ling tsa mechini li ile tsa hahoa ho iketsetsa mesebetsi e melelele, e tenang, joalo ka ho tataisa mekhoa ea ho loha. Mechine e rarahaneng haholoanyane ea motlakase e ile ea etsa lipalo tse khethehileng tsa analog mathoasong a lekholo la bo20 la lilemo. Mechine ea pele ea ho bala ea elektroniki ea dijithale e ile ea ntlafatsoa nakong ea Ntoa ea II ea Lefatše, ka bobeli. Ka tloaelo, khomphutha ea sejoale-joale e na le bonyane karolo e le 'ngoe ea ts'ebetso, hangata yuniti e bohareng ea ts'ebetso (CPU) ka mokhoa oa microprocessor, hammoho le mofuta o itseng oa memori ea khomphutha, hangata li-chip tsa memori ea semiconductor. Karolo ea ts'ebetso e etsa ts'ebetso ea lipalo le ea logic, 'me yuniti ea tatellano le taolo e ka fetola tatellano ea ts'ebetso ho arabela tlhahisoleseling e bolokiloeng. Lisebelisoa tsa kantle li kenyelletsa lisebelisoa tsa ho kenya (li-keyboard, litoeba, li-joystick, jj.), tlhahiso. 4ofpt25e6j26zray0njlr0qrflthws9 Seeta 0 4565 39368 39307 2026-06-12T14:28:22Z A09 10288 Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/Dymotee|Dymotee]] ([[User talk:Dymotee|talk]]): Rv spam (TwinkleGlobal) 39368 wikitext text/x-wiki [[File:Buty_Chełmek.jpg|right|thumb|200x200px|Lieta]] '''Seeta''' ke mofuta o mong ea lieta, sekoahelo e sireletšang maoto kôtsing ka majoe kapa likhalase bohale, a batang, lerole le khahlanong tsoaetso ea letlalo. Diêta na tšeo boholo loma serethe sa me a koahela feela mošikong, empa ho na le mefuta e mengata 'me mekhoa e boetse e ikamahantse le feshene.<gallery> File:Kinderschoenen.jpg|Kid's shoes File:Geta.JPG|Traditional Japanese wooden shoes File:Bristol.zoo.crocshoes.arp.jpg|Shoes made from crocodile leather File:Red High Heel Pumps.jpg|Red high heel pumps for the misses File:SuperUgg.JPG|Uggs </gallery> m4smtzo753b9f14jbqevaduf419obps Shebeshxt 0 8965 39378 39318 2026-06-12T17:31:45Z MsBarbieFace 12930 ke lokisitse mopeleto le mongolo o fosahetseng 39378 wikitext text/x-wiki [[File:Shebeshxt in a Club.jpg|thumb|Shebeshxt o sethaleng]] '''Lehlogonolo Katlego Chauke,''' ke sebini sa mmino wa se hlahang [[Afrika Borwa|Aforika Borwa]]. O tsebahala ka lebitso la hae e leng <nowiki>''Shebeshxt''</nowiki>. O hlahile le ho holela motseng wa [[Lebowakgomo]], [[Limpopo]].<ref>[https://www.limpopo.gov.za/ Limpopo Provincial Government – LPG]</ref> O ile a tsebahala pele ka pina ya hae e ikgethang "Ke Di Shxt Malume" kamora hore e be tlale marangrang sethaleng sa ho arolelana divideo tsa TikTok, mme a fumana maikutlo a matle ho tswa ho batho ba kang Focalistic.<ref>https://www.snl24.com/dailysun/celebs/rapper-shebeshxts-transformation-after-his-daughters-tragic-death-touches-fans-20241008</ref> O entse tumellano le khamphani e tsebahalang ya [[Italy]] ya Lamborghini wines,<ref>[https://winebylamborghini.com/ Wine by Lamborghini]</ref> ke Lamborghani, nakwana kamora hore a hlahe ho ''Podcast le Chill le MacG''<ref>[[:en:MacG|MacG - Wikipedia]]</ref> mme a etsa nalane ka ho ba moeti wa pele ya kileng a eba le babohi ba milione ka matsatsi a mabedi, mme a etsa rekoto ke hona. One a e soka a eba lehae la ho rekota, kapa hona ho hlahella thelebesheneng le hona seyalemoyeng. == Tsa Mmino == * ''Topless Shxta's Journey Vol 1'' (2022) * ''Topless Shxta's Journey, Vol 2'' (2023) * ''My Music My Story'' (2024) == Dikgohlano == <nowiki>''Ditaba tsa molao''</nowiki> Ka April 2023, Shebeshixt o ile a tshwarwa mme a ahlolelwa ho hlola tjhankaneng, ka la 9 Motshehanong 2023, a hlaha lekgotleng la 'Maseterata wa Lebowakgomo<ref>[[:en:Lebowakgomo|Lebowakgomo - Wikipedia]]</ref> ka melato e mmeli ya tlhaselo (ho ntsha sethunya ka mora hore a thunye ka dithunya tse nne moyeng ntlong ya lelapa motseng wa Ga-Mamaola), ho leka ho bolaya, le tshenyo e mpe ya thepa.<ref>https://sundayworld.co.za/celebrity-news/irate-shebeshxt-pulls-off-another-gun-firing-stunt-on-stage-at-a-pub/</ref> Beile ea morepa e ile ya hanelwa ka mora hore mmuelli wa Lekgotla la Naha la Bochochisi Limpopo a bue ka hore nyewe etjhetjhisetswe morao ho bokella dintlha tse ding,[8] Chauke o ile a dula ditlamong dikhgwedi tse nne ho fihlela a lokollwa ka Phato 2023. Ho lokollwa ha diqoso tsa dithunya ho ile ha hlakolwa ha morao ka Mphalane 2023. Ka Tshitwe 2023, Shebeshxt o ile a tobana le nako ya tjhankaneng naheng enngwe, o ile a qoswa ka ho tlola konteraka ya tshebetso ka la 2 Tshitwe 2023 naheng ya boahelani ya Botswana. == Mehlodi == [[Category:Mmino]] b70blnhddf13zsp6mkgywujrujnxo3y Malamohodu 0 9103 39370 39306 2026-06-12T14:28:38Z A09 10288 Reverted 1 edit by [[Special:Contributions/Dymotee|Dymotee]] ([[User talk:Dymotee|talk]]): Rv spam (TwinkleGlobal) 39370 wikitext text/x-wiki   [[File:Mala_Mogodu02.jpg|thumb|Prepared Mala Mogodu]] '''Malamohodu''' ke dijo tsa [[Borwa ba Afrika|Afrika Borwa]] . Malamohodu ke motswako wa mohodu le mala. A ka jewa e le dijelllo ka papa kapa ledombolo. Mala (ka Setswana/Sotho) ke dikahare tsa diphoofolo tse jwaloka kgomo kapa nku. == Sheba hape == == Mehlodi ==   4r2szwqyuah0p8tzt5jgbrd838c3qo7 Letsoku 0 10202 39366 39319 2026-06-12T14:26:46Z A09 10288 --spam 39366 wikitext text/x-wiki [[File:Hellocker-_Pigment.JPG|thumb|Letsoku ]] '''Letsoku'''<ref>[https://sahistory.org.za/archive/dikananelo-article-written-sotho-language Dikananelo (article written in Sotho language) | South African History Online]</ref>''', le bitswang Ochre''' ( / ˈoʊ kər / OH -kər ; ho tswa puon ya Sekgerike sa boholo-holo ὤχρα , ὠχρός ), '''iron ocher''', kapa '''ocher''' in American English, ke letsopa la tlhaho la mmala wa letsopa, motswako wa ferric oxide le mefuta e sa tšoaneng ea letsopa le lehlabathe. E na le mebala e fapaneng ho tloha ho mosehla ho ya ho lamunu e tebileng kapa e sootho. Hape ke lebitso la mebala e hlahiswang ke mmala ena, haholo-holo bosootho bo bobebe bo mosehla. Mofuta o mong wa letsoku o nang le palo e kholo ea hematite, kapa dehydrated iron oxide, e na le tint e khubelu e tsejwang e le '''letsoku le lekgubedu''' (kapa, ka dipuo tse ding, '''ruddle''' ). Lentswe ocher le boetse le hlalosa letsopa le nang le mmala o nang le iron oxide e nkilweng nakong ya ho ntsha thini le koporo . == Matsopa a lefatše == Letsoku ke lelapa la matsopa a lefatshe, a kenyelletsang le lesehla, le le kgubelu, le pherese, sienna le umber. Motsowako o ka sehloohong wa di-ochre tsohle ke tšepe(III) oxide-hydroxide, e tsejoang e le limonite, e fanang ka 'mala o mosehla. Letoto la liminerale tse ling le tsona li ka kenyelletsoa motsoakong: : 134  [[File:Goldocker-_Pigment.JPG|thumb|Letsoku le lesehla ( ''Goldochre'' )]] * '''Yellow ocher''', FeO(OH)·n H 2 O, ke hydrated iron hydroxide (limonite) eo hape e bitsoang '''gold ocher.''' * '''Ocher e khubelu''', Fe2 O 3 · n H 2 O, e nka 'mala oa eona o mofubelu ho tloha ho mineral hematite, e leng tšepe ea oxide, e bofubelu bo bofubelu ha e le metsi. * '''Purple ocher''' ke mofuta o sa tloaelehang o ts'oanang le ocher e kgubelu ka lik'hemik'hale empa e na le 'mala o fapaneng o bakoang ke mefuta e fapaneng ea phallo ea khanya e amanang le boholo bo boholo ba karoloana. * '''Ocher e sootho,''' hape FeO(OH), ( goethite ), ke karolo e itseng ya hydrated iron oxide. Ka ho tšoanang, lepidocrocite — γ-FeO(OH), : 236 minerale ea bobeli, sehlahiswa sa oxidation ea liminerale tsa tšepe, tse fumanoang ka tšepe e sootho * Sienna e na le dimonite le palo e nyane ea manganese oxide (tlase ho 5%), e etsang hore e be lefifi ho feta ocher. * Li-pigments tsa umber li na le karolo e kholoanyane ea manganese (5-20%), e etsang hore e be sootho e lefifi. Ha di-sienna tsa tlhaho le li-pigment tsa umber li futhumala, li fellwa ke metsi 'me tse ling tsa limonite li fetoloa ho ba hematite, e leng ho li fa mebala e mengata e khubelu, e bitsoang burnt sienna le umber e chesitsoeng. Li-ocher ha di na chefo 'me li ka sebelisoa ho etsa pente ea oli e omellang kapele le ho koahela bokaholimo ka botlalo. Mmala tsa sejwale-joale tsa ocher hangata li etswa ka synthetic iron oxide. Li-pigments tse sebelisang mebala ea ocher ea tlhaho li e bontša ka lebitso la PY-43 (Pigment yellow 43) leiboleng, ho latela sistimi ea Machabeng ea Color Index . lm6mlez3oqo7rgueiv3n7ape5szytqa Nalane ya Basotho 0 10534 39374 39273 2026-06-12T14:39:11Z A09 10288 Restored revision 39175 by [[Special:Contributions/MsBarbieFace|MsBarbieFace]] ([[User talk:MsBarbieFace|talk]]): Rv spam (TwinkleGlobal) 39374 wikitext text/x-wiki '''Nalane ya Basotho''' e qala ka ho boptjwa ha lefatshe le tsohle tse ho lona ke Mmopi. Ha Mmopi a qeta ho bopa batho, o ile a ikgethela hore hobe le motho ya bitswang Mantilatilane. [https://books.google.co.za/books/about/Mantilatilane.html?id=LOQJAQAAMAAJ&redir_esc=y Mantilantilane] enwa Mmopi ae ponahatsa ho yena ho batho, hore a tle a tsebe ho ba bollella hore Mmopi ke mang mme o entse eng?<ref name=":0">Ntsane Nosi, Lebotho la Khotso</ref> Jwale ka nako eo ha Mmantilatilane lefatsweng o tlaba le bana, mme wa etsahala hore hobe le koduwa eo e ileng yaba kobuwanela, eo moraorao e ileng ya bitswa [https://www.sanparks.org/parks/golden-gate-highlands/what-to-do/activities/kgodumodumo-dinosaur-interpretation-centre Kgodumodumo]''',''' mme koduwa ena e ile yaba bobe bo aparalang lefatshe lohle. Jwale hone honala moshanyana ya bitswang Sankatane ho tloha mothapong wa Mmantilatilane, ke yena ya tlileng hotla sebedisetswa ho hlaba Kgodumodumo, eo e ileng hore ae hlabe lehlakoreng wa lla Kgomo mme qetellong ya bolaya mme setjhaba sa pholoha!.<ref name=":0" /> Ka morao ho Kgodumodumo, Mantilantilane o ile a eba le bana ba babedi, eleng Rantsho le Tsweo, jwale ke hona mona ka batho bana re funanang setjhaba sa mokoko o motsho le o mosweo. Hare theowa ka Rantsho, yena o ile a eba le mora ya bitswang Masilonyane, mme Masilonyane a eba le bara ba bararo eleng Tlotla, Tsitsanyane le Tsitsa. Jwale ke ha dichaba tsa mokoko o mosweu di qala ho ata ka mefuta ya tsona<ref name=":0" /> Motho ya bitswang Tlotla a tswala Moshanyana Sankatane, eo a ileng a hlaba Kgodumodumo. Mme moshayana Sankatane o bile le bana ba bararo, eleng Molora, Ramorwa wa pele, le Selemela. Selemela ke yena ya tswetseng mothapo wa [https://bafokengarchives.co.za/community/bafokeng Bafokeng] le Batloung, Batloung ba Sekgwane!. Jwale motho enwa ya bitswang Selemela, mora wa hae ya moholo ke ya bitswang Napo, eleng Napo wa pele, mme Napo o bile le bara ba babedi, ya moholo eleng Ramorwa wa Bobedi le Setsete, Setsete a tswala Mmutla, Mmutla a tswala Phamole, eleng mothapo wa Bafokeng! wa ntlo ya bobedi wa motho ya bitswang Napo.<ref name=":0" /> Napo ntlo ya hae e kgolo, ho tswa ho mora wa hae eleng Ramora wa Bobedi, o ile a tswala Sekete wa pele, Sekete wa pele a tswala Phokeng wa pele, Phokeng a tswala Ramorwa wa boraro, Ramorwa wa boraro ke yena eo a ileng a tsamaya a tlala le lefatshe lena la lebatama la lehoratsatsi, ke moo ho ileng ha tsebahala hore Bafokeng ke batho batswang ''Ekgepeta/Kemit. Ramorwa wa boraro yaba o tswala Sekete wa bobedi, Sekete wa bobedi yena a tswala Sitli, Phokeng wa bobedi le Tlopo. Tlopo yena a tswala bara eleng Mari le Mmallane, yaba Mari o tswala bara ba bane, eleng Komane, Ntsikwe, Mangoje le Mangojane. Mme Chaba sa Bafokeng ke sona se tswalwang ke batho bana!''<ref name=":0" /> Ho kgutlela ho Ramorwa wa pele, ke yena setjhaba sena sa Barwa se tswang ho yena. Mme ko lekola ko motho yane ya bitswang Melora, wena o tswetse Morolong, waba Morolong a tswala bara ba babedi, eleng Mosito mora e moholo le Noto moena wa hae, mme ho Noto ke moo ho hlaang '''Barolong.''' Jwale motho ya bitswang Mosito yena, o tswala Malope, Malope a tswala bana ba bararo e moholo e leng morwetsana ya bitswang Mohurutsi, ya hlahlamang ke Kwena, ebe hotla Mokgatla empa jwale ka setho ngwana morwetsana, ha ho kothwe o moholo ho bana ba bara, ke ka mokgwa o na ho tlathwe bana ba Malope e moholo ke Kwena, ebe Mokgatla ebe Mohorutsi. Ho Mohurutsi ke moo ho tlahang '''Bahurutsi'''. '''Bataung''' le '''Bakubung'''.<ref name=":0" /> Athe enwa wa bobedi ya bitswang Mokgatla, ola tswala batho bana, Makoro, Makoro a tswala Mohanwe, Mohanwe a tswala Mangole, Mangole a tswala Mohale le Tabane, Tabane o ile a nyala moradi wa Bafokeng ya bitswang Mmathulare, ba ileng batswala dichaba tsa diboko tse ngata ka ho fitisisa paleng ya chaba sena sa mokoko o Motsho. Mora wa bona ya moholo ke ya bitswang Mokolokolo/Diale, eo yena a tswalang '''Bapedi'''. Wa bobedi ya hlahlamang Mokolokolo/Diale ke Kgetsi, Kgetsi o tswala '''Makgolokwe,''' wa boraro ke Matsiboho wena o tswala '''Maphuthing''' ba fapanang le '''Baphuti.'''<ref name=":0" /> Baphuti ba hlaha ka bokone, mme bona ba tlile ba tsamaya le Moorosi a ba etetse pele, ba ileng ba bitswa hore ke maphetlamapolane, hobane ba phetlile tsela ya ho sheba bophirima ha bahlaha ka bokone, ba fihleleng pele ho dichaba tsa bo bona tse bitswang masisi (hore masisi ke ho bolela dichaba tsa bokone babo chabela tsene di baleha lerumo la [[Shaka]]). Moena wa motho ya bitswang Kgetsi, eleng Matsiboho ya tswetseng Maphuthing ke ya bitswang Kwadi, Kwadi o tswala '''Batlokwa,''' ka morao wa tla Mosia le Motlaisana ba tswalang <u>'''Basia''' ba anang Nkwe.</u><ref name=":0" /> Kwana mora wa Malope, mohlahlami wa Mohurutsi, o ile a tswala Kgwabo, Kgabo a tswala Masilo wa bobedi, Mosito, Ngato le Ngaketsi, Mme bobedi bona Ngato le Ngaketsi, ke bona ba tswalang chaba tsa '''Batswana,''' moo teng ho hlahang '''Banareng''' le '''Bahlaping.''' Mosito eleng mora wa Kwena, o tswetse Mochudi le Napo, Napo yena o tswala bara ba bane, eleng Motebang, Seema, Disema le Molapo. Mme Disema ke yena ya tswalang '''Bahlakwana,''' athi Molapo o tswala '''Makgwakgwa.''' Motebang yena o tswala Molemo, Molemo o tswala mafahla eleng Tsholwane le Tsholo ( mafahla ka Sesotho, lefahla le fihlang pele, le rewa lebitso la le fihlang morao). Jwale ya eba Tsholo le Tsholwane, jwala Tsholo a tswala Modibedi, Modibedi a tswala Tsotelo, mme ho Tsholo ho tlaha Bakwena ba ha Modibedi. Empa lapeng la Tsholo, ho ile ha etsahala hore mohatsae Mmakgiba ebe ha ebe le thari, hatlameha hore ho fumanwe letlalo la tshwene, ho tla etsetsa mohatsa Tsholo thari, mme ya batliwa jwale Mmakgiba a eba le bana eleng Kgiba le Kgamane, mme bona ba tswala '''Batsweneng,''' ba fapanang le Mafene.<ref name=":0" /> Mme motho ya bitswang Tsholwane yena o tswetse Kadi/Monaheng, mme Kadi o tswala Bakwena ba monaheng, wena o bile le malapa a mane, ntlung ya hae e kgulo o tswetse Ntsane, Ntsane a tswala Kgojane le Mokgaudi. Ntlung ya bobedi o tswetse Mokgeseng le Monyane, Mokgeseng yena o bile le malapa a mabedi, mme lapeng le leholo o tswetse Ratladi le Mabitle. Lapeng la Bobedi yaba o tswala Lebeko ya hlahlamang ke Ntai, mme Moena wa Mokgeseng eleng Monyane le yena o ne a nale malapa a mabedi, ho le leholo o tswetse Nkopane le Mohlomi, lapeng la bobedi o tswetse Makgetha, Makgetha a tswala Ramakgetheng, Ramakgetheng a tswala Lengotsana/ [https://en.wikipedia.org/wiki/%27Mantsopa?wprov=sfla1 'Mantsopa.] Jwale Monyane ntlung ya hae e kgolo o tswetse Mohlomi.<ref name=":0" /> Lapeng la boraro kela Monaheng, mme re fumana motho ya bitswang Motlohelwa, mme ho Motlohelwa o bile le malapa a mabedi, ho le leholo, o tswetse Maile le Mailane, yaba ntlung ya bobedi a tswala Sekake, Sekake ya tswalang Mpiti. Ntlung ya lapa la bone e bile bara ba bararo, e moholo ke Motlwang, ebe Mokotedi ya hlahlamang ke moena wa bona Modibedi. Motho ya bitswang Monyane, eleng mora wa Monaheng ya tswetseng Nkopane le Mohlomi, Mohlomi yena o bile le malapa a mangata, empa o qadile ka a mabedi, yena one a pela sebakeng sa Kalle le Ngodille, mme lapa la hae le le holo ke la Mmakgojane ya bileng le bana le yena le Mmadiepollo. Ka morao hore a be malapa ana a mabedi, ke moo ho thweng thomo ya lehodimong e ile ya motlela, moo ho thweng o ile a nkwa ke nonyana e kgolo ya ntsu, ho moisa lehodimong, hona moo lehodimong ke moo a ileng a fumana batho ba ileng bare ho yena sebaka seo a leng ho sona ke sebaka sa badimo, bare ka letsatsi leleng o tlaba morena e moholo lefatsheng, mme o tla theha sechaba, seo a tla tlamehang hose bosa ka toka, mme ke moo a filweng melao ya hore o tlatla a kena leetong, mme a pote lefatshe la mokoko o motsho, mme otla tswala bana, mme sebokong se seng le se seng ya nyale mohatsa mono, a tswale bana, mme bana bao a seke a batlosa se bakeng moo ba tswaletseng teng, ba tle ba tsebe ho hola ha meetlo ya dibaka tseo, mme chaba seo setla tloha se eba ngatananngwe! sa mokoko o motsho, mme Mohlomi hothwe o pethile seo ka mokgabane.<ref name=":0" /> Empa ha Mohlomi ha ase a menehana le mehlala, a kgutlela kalle/ngodilwe, ke moo ho ileng ha thwe ho yena a pote bokone bochabela teng ha a feta moo ngwana ya motswetseng lapeng moo a nyetseng motho ya bitswang Hlonamo nyana wa Bekontlo, a eketse kgomo tseo a nyetseng ka tsona, ke moo Mohlomi a ileng a nka mora wa hae ya bitswang Lepoqo yaba otla ka ena, mme ha fihla le yena [https://en.wikipedia.org/wiki/Menkhoaneng?wprov=sfla1 Menkhoaneng], ho ngwana wa rangwane wa hae Mokhachane a sena thari, fela a enale mohatsae Kgodu moradi wa Ntsukungane, ke moo a ileng are ho Mokhachane a mohodisetse ngwana eo, yaba Mokhachane a dumela empa ha a fitla ho mohatsae, ke ha a mmolella hore a keke a hodisa ngwana eo eseng wa hae, a sena thari, ke ha morena Mohlomi, a tlare ho bona, ha ka a hodisa ngwana enwena, o tlatla a ba le thari, ke moo baileng ba hodisa [[Moshoeshoe I|Lopoqo]], mme ka nako e seng kae Kgodu ke moo taba tsa hae di ileng tsa loka, mme a eba le mera ya hae wa pele ya bitswang Makgabane, wa latela Phushudi, ya eba Mohale, Lelosa jwalo jwalo.<ref name=":0" /> == Mehlodi == <references /> nwmhedxfkwpf1yc0ry3r4bx7e9x5eqm 39376 39374 2026-06-12T16:46:13Z ~2026-34544-30 12963 inserted citations and linked words 39376 wikitext text/x-wiki '''[https://www.researchgate.net/profile/Fezekile-Futhwa/publication/312296339_Nalane_ya_Mosotho/links/5878d07108aebf17d3be256c/Nalane-ya-Mosotho.pdf Nalane ya Basotho]''' e qala ka ho boptjwa ha lefatshe le tsohle tse ho lona ke Mmopi. Ha Mmopi a qeta ho bopa batho, o ile a ikgethela hore hobe le motho ya bitswang Mantilatilane. [https://books.google.co.za/books/about/Mantilatilane.html?id=LOQJAQAAMAAJ&redir_esc=y Mantilantilane] enwa Mmopi ae ponahatsa ho yena ho batho, hore a tle a tsebe ho ba bollella hore Mmopi ke mang mme o entse eng?<ref>https://www.researchgate.net/profile/Fezekile-Futhwa/publication/312296339_Nalane_ya_Mosotho/links/5878d07108aebf17d3be256c/Nalane-ya-Mosotho.pdf</ref> Jwale ka nako eo ha Mmantilatilane lefatsweng o tlaba le bana, mme wa etsahala hore hobe le koduwa eo e ileng yaba kobuwanela, eo moraorao e ileng ya bitswa [https://www.sanparks.org/parks/golden-gate-highlands/what-to-do/activities/kgodumodumo-dinosaur-interpretation-centre Kgodumodumo]''',''' mme koduwa ena e ile yaba bobe bo aparalang lefatshe lohle. Jwale hone honala moshanyana ya bitswang Sankatane ho tloha mothapong wa Mmantilatilane, ke yena ya tlileng hotla sebedisetswa ho hlaba Kgodumodumo, eo e ileng hore ae hlabe lehlakoreng wa lla Kgomo mme qetellong ya bolaya mme setjhaba sa pholoha!.<ref name=":0">Ntsane Nosi, Lebotho la Khotso</ref> Ka morao ho [https://www.sanparks.org/parks/golden-gate-highlands/what-to-do/activities/kgodumodumo-dinosaur-interpretation-centre Kgodumodumo], Mantilantilane o ile a eba le bana ba babedi, eleng Rantsho le Tsweo, jwale ke hona mona ka batho bana re funanang setjhaba sa mokoko o motsho le o mosweo. Hare theowa ka Rantsho, yena o ile a eba le mora ya bitswang Masilonyane, mme Masilonyane a eba le bara ba bararo eleng Tlotla, Tsitsanyane le Tsitsa. Jwale ke ha dichaba tsa mokoko o mosweu di qala ho ata ka mefuta ya tsona<ref name=":0" /> Motho ya bitswang Tlotla a tswala [https://www.witspress.co.za/page/detail/Senkatana/?k=9781776145454 Moshanyana Sankatane], eo a ileng a hlaba Kgodumodumo. Mme moshayana Sankatane o bile le bana ba bararo, eleng Molora, Ramorwa wa pele, le Selemela. Selemela ke yena ya tswetseng mothapo wa [https://bafokengarchives.co.za/community/bafokeng Bafokeng] le Batloung, Batloung ba Sekgwane!. Jwale motho enwa ya bitswang Selemela, mora wa hae ya moholo ke ya bitswang Napo, eleng Napo wa pele, mme Napo o bile le bara ba babedi, ya moholo eleng Ramorwa wa Bobedi le Setsete, Setsete a tswala Mmutla, Mmutla a tswala Phamole, eleng mothapo wa Bafokeng! wa ntlo ya bobedi wa motho ya bitswang Napo.<ref name=":0" /><ref>https://www.witspress.co.za/page/detail/Senkatana/?k=9781776145454</ref> Napo ntlo ya hae e kgolo, ho tswa ho mora wa hae eleng Ramora wa Bobedi, o ile a tswala Sekete wa pele, Sekete wa pele a tswala Phokeng wa pele, Phokeng a tswala Ramorwa wa boraro, Ramorwa wa boraro ke yena eo a ileng a tsamaya a tlala le lefatshe lena la lebatama la lehoratsatsi, ke moo ho ileng ha tsebahala hore Bafokeng ke batho batswang ''Ekgepeta/Kemit. Ramorwa wa boraro yaba o tswala Sekete wa bobedi, Sekete wa bobedi yena a tswala Sitli, Phokeng wa bobedi le Tlopo. Tlopo yena a tswala bara eleng Mari le Mmallane, yaba Mari o tswala bara ba bane, eleng Komane, Ntsikwe, Mangoje le Mangojane. Mme Chaba sa Bafokeng ke sona se tswalwang ke batho bana!''<ref name=":0" /> Ho kgutlela ho Ramorwa wa pele, ke yena setjhaba sena sa Barwa se tswang ho yena. Mme ko lekola ko motho yane ya bitswang Melora, wena o tswetse Morolong, waba Morolong a tswala bara ba babedi, eleng Mosito mora e moholo le Noto moena wa hae, mme ho Noto ke moo ho hlaang '''Barolong.''' Jwale motho ya bitswang Mosito yena, o tswala Malope, Malope a tswala bana ba bararo e moholo e leng morwetsana ya bitswang Mohurutsi, ya hlahlamang ke Kwena, ebe hotla Mokgatla empa jwale ka setho ngwana morwetsana, ha ho kothwe o moholo ho bana ba bara, ke ka mokgwa o na ho tlathwe bana ba Malope e moholo ke Kwena, ebe Mokgatla ebe Mohorutsi. Ho Mohurutsi ke moo ho tlahang '''Bahurutsi'''. '''Bataung''' le '''Bakubung'''.<ref name=":0" /> Athe enwa wa bobedi ya bitswang Mokgatla, ola tswala batho bana, Makoro, Makoro a tswala Mohanwe, Mohanwe a tswala Mangole, Mangole a tswala Mohale le Tabane, Tabane o ile a nyala moradi wa Bafokeng ya bitswang Mmathulare, ba ileng batswala dichaba tsa diboko tse ngata ka ho fitisisa paleng ya chaba sena sa mokoko o Motsho. Mora wa bona ya moholo ke ya bitswang Mokolokolo/Diale, eo yena a tswalang '''Bapedi'''. Wa bobedi ya hlahlamang Mokolokolo/Diale ke Kgetsi, Kgetsi o tswala '''Makgolokwe,''' wa boraro ke Matsiboho wena o tswala '''Maphuthing''' ba fapanang le '''Baphuti.'''<ref name=":0" /> Baphuti ba hlaha ka bokone, mme bona ba tlile ba tsamaya le Moorosi a ba etetse pele, ba ileng ba bitswa hore ke maphetlamapolane, hobane ba phetlile tsela ya ho sheba bophirima ha bahlaha ka bokone, ba fihleleng pele ho dichaba tsa bo bona tse bitswang masisi (hore masisi ke ho bolela dichaba tsa bokone babo chabela tsene di baleha lerumo la [[Shaka]]). Moena wa motho ya bitswang Kgetsi, eleng Matsiboho ya tswetseng Maphuthing ke ya bitswang Kwadi, Kwadi o tswala '''Batlokwa,''' ka morao wa tla Mosia le Motlaisana ba tswalang <u>'''Basia''' ba anang Nkwe.</u><ref name=":0" /> Kwana mora wa Malope, mohlahlami wa Mohurutsi, o ile a tswala Kgwabo, Kgabo a tswala Masilo wa bobedi, Mosito, Ngato le Ngaketsi, Mme bobedi bona Ngato le Ngaketsi, ke bona ba tswalang chaba tsa '''Batswana,''' moo teng ho hlahang '''Banareng''' le '''Bahlaping.''' Mosito eleng mora wa Kwena, o tswetse Mochudi le Napo, Napo yena o tswala bara ba bane, eleng Motebang, Seema, Disema le Molapo. Mme Disema ke yena ya tswalang '''Bahlakwana,''' athi Molapo o tswala '''Makgwakgwa.''' Motebang yena o tswala Molemo, Molemo o tswala mafahla eleng Tsholwane le Tsholo ( mafahla ka Sesotho, lefahla le fihlang pele, le rewa lebitso la le fihlang morao). Jwale ya eba Tsholo le Tsholwane, jwala Tsholo a tswala Modibedi, Modibedi a tswala Tsotelo, mme ho Tsholo ho tlaha Bakwena ba ha Modibedi. Empa lapeng la Tsholo, ho ile ha etsahala hore mohatsae Mmakgiba ebe ha ebe le thari, hatlameha hore ho fumanwe letlalo la tshwene, ho tla etsetsa mohatsa Tsholo thari, mme ya batliwa jwale Mmakgiba a eba le bana eleng Kgiba le Kgamane, mme bona ba tswala '''Batsweneng,''' ba fapanang le Mafene.<ref name=":0" /> Mme motho ya bitswang Tsholwane yena o tswetse Kadi/Monaheng, mme Kadi o tswala Bakwena ba monaheng, wena o bile le malapa a mane, ntlung ya hae e kgulo o tswetse Ntsane, Ntsane a tswala Kgojane le Mokgaudi. Ntlung ya bobedi o tswetse Mokgeseng le Monyane, Mokgeseng yena o bile le malapa a mabedi, mme lapeng le leholo o tswetse Ratladi le Mabitle. Lapeng la Bobedi yaba o tswala Lebeko ya hlahlamang ke Ntai, mme Moena wa Mokgeseng eleng Monyane le yena o ne a nale malapa a mabedi, ho le leholo o tswetse Nkopane le Mohlomi, lapeng la bobedi o tswetse Makgetha, Makgetha a tswala Ramakgetheng, Ramakgetheng a tswala Lengotsana/ [https://en.wikipedia.org/wiki/%27Mantsopa?wprov=sfla1 'Mantsopa.] Jwale Monyane ntlung ya hae e kgolo o tswetse Mohlomi.<ref name=":0" /> Lapeng la boraro kela Monaheng, mme re fumana motho ya bitswang Motlohelwa, mme ho Motlohelwa o bile le malapa a mabedi, ho le leholo, o tswetse Maile le Mailane, yaba ntlung ya bobedi a tswala Sekake, Sekake ya tswalang Mpiti. Ntlung ya lapa la bone e bile bara ba bararo, e moholo ke Motlwang, ebe Mokotedi ya hlahlamang ke moena wa bona Modibedi. Motho ya bitswang Monyane, eleng mora wa Monaheng ya tswetseng Nkopane le Mohlomi, Mohlomi yena o bile le malapa a mangata, empa o qadile ka a mabedi, yena one a pela sebakeng sa Kalle le Ngodille, mme lapa la hae le le holo ke la Mmakgojane ya bileng le bana le yena le Mmadiepollo. Ka morao hore a be malapa ana a mabedi, ke moo ho thweng thomo ya lehodimong e ile ya motlela, moo ho thweng o ile a nkwa ke nonyana e kgolo ya ntsu, ho moisa lehodimong, hona moo lehodimong ke moo a ileng a fumana batho ba ileng bare ho yena sebaka seo a leng ho sona ke sebaka sa badimo, bare ka letsatsi leleng o tlaba morena e moholo lefatsheng, mme o tla theha sechaba, seo a tla tlamehang hose bosa ka toka, mme ke moo a filweng melao ya hore o tlatla a kena leetong, mme a pote lefatshe la mokoko o motsho, mme otla tswala bana, mme sebokong se seng le se seng ya nyale mohatsa mono, a tswale bana, mme bana bao a seke a batlosa se bakeng moo ba tswaletseng teng, ba tle ba tsebe ho hola ha meetlo ya dibaka tseo, mme chaba seo setla tloha se eba ngatananngwe! sa mokoko o motsho, mme Mohlomi hothwe o pethile seo ka mokgabane.<ref name=":0" /> Empa ha Mohlomi ha ase a menehana le mehlala, a kgutlela kalle/ngodilwe, ke moo ho ileng ha thwe ho yena a pote bokone bochabela teng ha a feta moo ngwana ya motswetseng lapeng moo a nyetseng motho ya bitswang Hlonamo nyana wa Bekontlo, a eketse kgomo tseo a nyetseng ka tsona, ke moo Mohlomi a ileng a nka mora wa hae ya bitswang Lepoqo yaba otla ka ena, mme ha fihla le yena [https://en.wikipedia.org/wiki/Menkhoaneng?wprov=sfla1 Menkhoaneng], ho ngwana wa rangwane wa hae Mokhachane a sena thari, fela a enale mohatsae Kgodu moradi wa Ntsukungane, ke moo a ileng are ho Mokhachane a mohodisetse ngwana eo, yaba Mokhachane a dumela empa ha a fitla ho mohatsae, ke ha a mmolella hore a keke a hodisa ngwana eo eseng wa hae, a sena thari, ke ha morena Mohlomi, a tlare ho bona, ha ka a hodisa ngwana enwena, o tlatla a ba le thari, ke moo baileng ba hodisa [[Moshoeshoe I|Lopoqo]], mme ka nako e seng kae Kgodu ke moo taba tsa hae di ileng tsa loka, mme a eba le mera ya hae wa pele ya bitswang Makgabane, wa latela Phushudi, ya eba Mohale, Lelosa jwalo jwalo.<ref name=":0" /> == Mehlodi == <references /> isif20jfgliod2gdybyj3kaorfinqet Sewa sa ho hloka Mesebetsi 0 10629 39379 39178 2026-06-13T07:37:33Z SANKOMOTA 11165 /* */ 39379 wikitext text/x-wiki '''Aforika Borwa''' e tobane le sewa se seholo sa ho hloka mesebetsi bakeng sa setjhaba sa bona.<ref>[https://tradingeconomics.com/south-africa/unemployment-rate South Africa Unemployment Rate]</ref> Dilemo ntse di haellana mme phetoho ha e be teng e sitana le yona tswelopelo bakeng sa ho fokotsa sewa sena se wetseng naha ya [[Afrika Borwa|Aforika Borwa]]. Ba amehi ba utlwisang bohloko bakeng sa ho hloka mesebetsi Aforika Borwa, ke batjha ba naha ena ka baka la thibello ya ho sebetsa o le ka hodimo ha dilemo tse pakeng tsa 25 le 35. Bongata ba batjha bo iphumana bo fitile dilemo tseo ba soka ba itshebeletsa, sena se baka kgatello e kgolo ya maikutlo ka baka la ho hloka ho ikemela ka ho iphumanela ditlhoko tsa mantlha ka bo bona ba le dilemong tsa ho iketsetsa.<ref>[https://www.statssa.gov.za/?p=18083 The Social Profile of South African Youth: A Decade in Review | Statistics South Africa]</ref><ref>[https://africarrieres.com/south-africa/en/guide/droit-du-travail/youth-employment Youth Employment in South Africa - Minimum Age & Regulations 2026 - Africarrieres] </ref> == Tshabo ya batswadi ho tlohela mesebetsi == [[File:Unemployment rate.png|thumb|50% sekgahla sa ho hloka mesebetsi Aforika Borwa]] Batswadi ba naha ya Aforika Borwa bana le tshabo ya ho tlohella mesebetsi ya bona le ha ba se ba fihlile dilemong tsa hore ba behe meja fatshe.<ref>[https://africa.businessinsider.com/local/lifestyle/40-of-south-africans-are-more-terrified-at-the-prospect-of-retirement-than-they-are/8ml1lz0 40% of South Africans are more terrified at the prospect of retirement than they are of death. | Business Insider Africa]</ref> Sena se bakwa ke hore ha hona mesebetsi bakeng sa bana ba bona, mme ba bona eka ba tlo futsaneha ha ba ke ba tlohella mesebetsi ka baka la hore bana ba bona ha ba theohele ebile maphelo a bona a itshetlehile hodimo ha mekgolo ya bona, mmoho le thuso ho tswa ho batswadi ba bona. Sena se bontsha hore moruo wa naha ha o soka o ba sebakeng seo e leng hore bohle ba kgona ho itlhokomela. Bongata ba batjha ba itshetlehile hape dithusetsong tsa SRD tseo e leng hore di qadile selemong sa 2020 le hona jwale.<ref>[https://srd.sassa.gov.za/ sassa]</ref> === Tshehetso e sa lekanang === Le ha maemo a ho fumana mesebetsi a le tlase, batjha ba a leka ho iketsetsa mesebetsi ka ho ipulela dikgwebo tse nyane. Le hona moo, ba ntse ba haellwa ka lebaka la hore ha ba na thuto ya ho ngodisa dikgwebo tsa bona hore ba tle ba fumane dithuso tseo ba di hlokang ho hodisa kgwebo tsa bona.<ref>[https://southafricatoday.net/business/there-is-a-small-business-funding-readiness-crisis-in-sa-the-missing-link-in-msme-growth/ There is a small business funding readiness crisis in SA - the missing link in MSME growth - South Africa Today]</ref> Sena se baka hore dikgwebo tsa bona di se ke tsa phatlalatswa e le borakgwebo le bommakgwebo ba hlwahlwa setjhabeng, mme ba qetella ba tlohetse dikgwebo tsa bona ka mokgwa o jwalo feela. == Mehlodi == <references /> [[Category:Tshabo ya batswadi ho tlohela mesebetsi]] [[Category:Tshehetso e sa lekaneng]] [[Category:SRD]] [[Category:Ngodiso ya di kgwebo]] [[Category:Qaleho ya kgwebo]] d9saf3jq9kf0oom8k9520x3636lu02g 39380 39379 2026-06-13T07:44:56Z SANKOMOTA 11165 Sengolwa sene sesa tsamaye le 39380 wikitext text/x-wiki '''Aforika Borwa''' e tobane le sewa se seholo sa ho hloka mesebetsi bakeng sa setjhaba sa bona.<ref>[https://tradingeconomics.com/south-africa/unemployment-rate South Africa Unemployment Rate]</ref> Dilemo ntse di haellana mme phetoho ha e be teng e sitana le yona tswelopelo bakeng sa ho fokotsa sewa sena se wetseng naha ya [[Afrika Borwa|Aforika Borwa]]. Ba amehi ba utlwisang bohloko bakeng sa ho hloka mesebetsi Aforika Borwa, ke batjha ba naha ena ka baka la thibello ya ho sebetsa o le ka hodimo ha dilemo tse pakeng tsa 25 le 35. Bongata ba batjha bo iphumana bo fitile dilemo tseo ba soka ba itshebeletsa, sena se baka kgatello e kgolo ya maikutlo ka baka la ho hloka ho ikemela ka ho iphumanela ditlhoko tsa mantlha ka bo bona ba le dilemong tsa ho iketsetsa.<ref>[https://www.statssa.gov.za/?p=18083 The Social Profile of South African Youth: A Decade in Review | Statistics South Africa]</ref><ref>[https://africarrieres.com/south-africa/en/guide/droit-du-travail/youth-employment Youth Employment in South Africa - Minimum Age & Regulations 2026 - Africarrieres] </ref> == Tshabo ya batswadi ho tlohela mesebetsi == [[File:Unemployment rate.png|thumb|50% sekgahla sa ho hloka mesebetsi Aforika Borwa]] Batswadi ba naha ya Aforika Borwa bana le tshabo ya ho tlohella mesebetsi ya bona le ha ba se ba fihlile dilemong tsa hore ba behe meja fatshe.<ref>[https://africa.businessinsider.com/local/lifestyle/40-of-south-africans-are-more-terrified-at-the-prospect-of-retirement-than-they-are/8ml1lz0 40% of South Africans are more terrified at the prospect of retirement than they are of death. | Business Insider Africa]</ref> Sena se bakwa ke hore ha hona mesebetsi bakeng sa bana ba bona, mme ba bona eka ba tlo futsaneha ha ba ke ba tlohella mesebetsi ka baka la hore bana ba bona ha ba theohele ebile maphelo a bona a itshetlehile hodimo ha mekgolo ya bona, mmoho le thuso ho tswa ho batswadi ba bona. Sena se bontsha hore moruo wa naha ha o soka o ba sebakeng seo e leng hore bohle ba kgona ho itlhokomela. Bongata ba batjha ba itshetlehile dithusong tsa Sassa tseo e leng hore di qadile selemong sa 2020 le hona jwale.<ref>[https://srd.sassa.gov.za/ sassa]</ref> === Tshehetso e sa lekanang === Le ha maemo a ho fumana mesebetsi a le tlase, batjha ba a leka ho iketsetsa mesebetsi ka ho ipulela dikgwebo tse nyane. Le hona moo, ba ntse ba haellwa ka lebaka la hore ha ba na thuto ya ho ngodisa dikgwebo tsa bona hore ba tle ba fumane dithuso tseo ba di hlokang ho hodisa kgwebo tsa bona.<ref>[https://southafricatoday.net/business/there-is-a-small-business-funding-readiness-crisis-in-sa-the-missing-link-in-msme-growth/ There is a small business funding readiness crisis in SA - the missing link in MSME growth - South Africa Today]</ref> Sena se baka hore dikgwebo tsa bona di se ke tsa phatlalatswa e le dikgwebong tse hlwahlwa setjhabeng, mme ba qetella ba tlohetse dikgwebo tsa bona ka mokgwa o jwalo feela. == Mehlodi == <references /> [[Category:Tshabo ya batswadi ho tlohela mesebetsi]] [[Category:Tshehetso e sa lekaneng]] [[Category:SRD]] [[Category:Ngodiso ya di kgwebo]] [[Category:Qaleho ya kgwebo]] tdixtpjop47yerb09oggmwooejz085n Moriri 0 10649 39369 39309 2026-06-12T14:28:33Z A09 10288 rv spam 39369 wikitext text/x-wiki   '''Moriri''' ke filamente ya protheine e holang ka hara di-follicle tse tholahang letlalong. Moriri ke e ngwe ya ditshobotsi tse kgethollang diphoofolo tse nyadisang. 'mele wa motho, ntle le dibaka tse nang le letlalo le lefifi, o kwahetsoe ke di-follicle tse hlahisang moriri o teteaneng o nang le moriri o moqotetsane. Ho thahasella moriri ho atile haholo ho lebisa tlhokomelo ho kgolo ya moriri, mefuta ya moriri le tlhokomelo ya moriri, empa moriri le wona ke boitsebiso bo bohlokoa ba biomaterial bo entsweng ka protheine, haholo-holo protheine ya alpha-keratin. Boikutlo ba mefuta e fapaneng ya moriri, jwalo ka ho kgabisa moriri le ho tlosa moriri, bo fapana haholo hara meetlo le dinako tse fapaneng tsa nalane, empa hangata bo sebedisoa ho supa ditumelo tsa motho kapa boemo ba sechaba, jwalo ka dilemo tsa hae, bong kapa bodumedi. # karolo e ka tlasa letlalo, e bitsoang follicle ya moriri, kapa ha e tlosoa letlalong, bulb kapa motso. Setho sena se teng ka hara di-dermis mme se boloka disele tsa stem, tse sa hodiseng moriri feela kamora hore o oelle, empa hape di kenngoa ho hodisa letlalo kamora ho tsoa kotsi. <ref>{{Cite journal|pages=2–10}}</ref> # motsoako oa moriri, e leng karolo e thata ya filament e atolosang holim'a letlalo. E entsoe ka disele tse sephara tse nang le dikarolo tse ngata tse nang le keratin (tse shoeleng) tseo dikhoele tsa tsona tse kang dikhoele tse nang le mohala di fanang ka sebopeho le matla ho eona. Protheine e bitsoang keratin e etsa boholo ba eona. Karolo e ka thōko ea moriri e ka aroloa ka libaka tse tharo. 9kanjnwqu180zgfhohbigm7ruwgkphr Nicki Minaj 0 10661 39377 2026-06-12T17:19:19Z MsBarbieFace 12930 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1358880843|Nicki Minaj]]" 39377 wikitext text/x-wiki NICKI MINAJ [[File:Nicki Minaj (55022499106) (cropped).jpg|thumb|Morepa wa mmino wa Rap, Nicki Minaj]]   '''Onika Tanya Maraj-Petty''' (o hlahile ka la 8 Tshitwe 1982), ya tsejwang ka botsebi e le '''Nicki Minaj''' (/ˈnɪki mɪˈnɑːʒ/ i NIK-ee min-AHZH), ke morepa, sebini, le mongodi wa dipina wa Trinidad. O bitswa "Mofumahadi wa mmino wa Rap" le e mong wa bo morepa ya nang le tshusumetso e kgolo ka ho fetisisa nako yohle, o tsejwa ka phallo ya rap e matla, mantswe a bohlale, ho feto-fetoha ha mmino le ho fetola botho ba hae mme o ananelwa e le matla a khannang ho tsoha hape ha rap ya basadi ho tloha dilemong tsa bo 2010. O holetse New York City, Minaj o qalile ho repa ka botsebi mathwasong a dilemo tsa 2000 mme a tsebahala kadi mixtape tsa hae tse tharo dipakeng tsa 2007 le 2009. Album ya pele ya studio ya Minaj, Pink Friday (2010), e qalile ka beke e kholo ka ho fetisisa ya thekiso ya lialbhamu tsa rap tsa basadi lekgolong la bo21 la dilemo, e ile ya fihla hodimo ho US Billboard 200, mme ya hlahisa pina e le nngwe "Super Bass". O ile a hlahloba dance-pop ka album ya hae ya bobedi ya US e leng palo ya pele, Pink Friday: Roman Reloaded (2012), e hlahisitseng pina e le nngwe e hodimo ho tse hlano, "Starships". O ile a kgutlela metsong ya hae ya hip-hop ka The Pinkprint (2014) le Queen (2018), e ileng ea hlahisa di single "Anaconda" le "Chun-Li". Minaj o fihletse ld-singles tsa hae tsa pele tsa Billboard Hot 100 tse nang le palo ya pele ha mmoho le batho ba bang, tshebedisano ya pele ea basadi ya rap ho ba hodimo chateng. Alebamo ya hae ya bohlano ya studio, Pink Friday 2 (2023), e ile ya mo etsa morepa wa basadi ya nang le dialebamo tse ngata tsa US tse nang le nomoro ya pele ya alebamo,(ho tse tharo) mme ya hlahisa buka ya hae ya pele ya solo ya US e nang le nomoro ya pele, "Super Freaky Girl". Leeto la na la konsarete e ileng ya eba e rekisang ka ho fetisisa ke morepa wa basali le e nngwe ya maeto a mahlano a rekisang ka hodimo ka ho fetisisa a rap nalaneng. [[Category:Dibini tsa Trinidad and Tobago]] [[Category:Bangodi ya YMCMB]] [[Category:Dibini tsa Republic records]] po90ttvdmvjlcrbm6m583ubo099t49s