Wikipedia
stwiki
https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.15
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikipedia
Wikipedia talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Mmanthatisi
0
8879
40674
38510
2026-08-17T13:18:18Z
KgetsiYaMasepa
11493
ke tla kgutla le lokisa
40674
wikitext
text/x-wiki
'''Manthatisi''' (hape e ngolwa ka '''Mmanthatisi''' ; c. 1784 - 1847) e ne e le moetapele wa Batlokwa nakong ya bonyenyane ba mora wa hae ho tloha ka 1813 ho fihlela 1824. O qadile ho busa e le Mofumahadi setulong sa mora wa hae , Sekonyela, ka morao ha lefu la monna wa hae, Morena Mokotjo. Manthatisi o ne a tsejwa e le moetapele ya bohlale, ya matla, ya sebete le ya nang le bokgoni, ka nako ya kgotso le dintwa. Balatedi ba hae ba ne ba mo bitsa '''Mosanyane''' (e mosesane) ka lebaka la mmele wa hae o mosesanyane.
Le hoja morabe wa habo o ne o tsejwa e le Balefe, nakong ya puso ya hae, ba ile ba bitswa bo-Mmanthatisi <sub>Manthatee Horde</sub> ke manyesemane. Ka hara dintwa tsa Mfecane/Difaqane - nako ya ho falla ha batho ba bangata, Mmanthatisi o ile a sebedisa matla a hae, boinehelo, sebete le botho ba hae bo tiileng ho boloka batho ba habo ba le mmoho, ho sa tsotellehe ditlhaselo tsa kgafetsa tsa sehlopha sa Manguni.
== Bophelo ba bonyaneng ==
Lebitso la Mmanthatisi ha a hlaha e ne e le Monyaduwe. E ne e le moradi wa Morena Mothaha, morena wa morabe wa Basia,mme o hlahetse sebakeng seo hona jwale se bitswang Harrismith, profinseng ya [[Freistata|Foreistata]] naheng ya [[Afrika Borwa]]. Kaha o ne a hlaloswa e le ngwanana ya kgahlehang, e molelele le ya kganyang ka mmala, e motle, ho ne ho thwe o ne a e na le mekgwa e metle mme a ratwa ka lebaka la bohlale ba hae. Mmanthatisi o holetse haufi le Ntswanatsatsi, e leng lehae la tshomo la moloko wa batho. Basia, batho ba Katse e Hlaha, ba ne ba tsejwa e le batho ba se nang botswalle ho hang, ba rata ntwa ka ho fetisisa. Dipineng tsa thoriso tsa batho bana ba Katse e hlaha, ho ne ho thwe “Ke batho ba ho ntsha dithebe tsa bona di ile tsa omella ka ntle lebaleng, eseng ka matlong a bona, hobane di ne di dula di le metsi ke madi a ntwa."
Batlokwa (Ma-Ana Nkwe) ke lekala le ikarotseng la leloko la Bakgatla la merabe ya Basotho le Batswana e buang [[Sesotho]] le Setswana e simolohileng Matsheng a Maholo le Bohareng ba Afrika. Ka nako ya Morena Mokotjo (monna wa Mmanthatisi), Batlokwa ba ne ba dula sebakeng se bitswang Nkwe mme ha moraho ba fetela sebakeng se bitswang Sefate. Lebitso la motse-moholo wa Batlokwa le ne le bonahatsa phohofolo ya seboko sa bona, e leng lengau.[[:en:Tlôkwa people]] Sebaka sena sa Nkwe/Sefate se Verkykerskop haufi le [[:en:Harrismith]] se neng se hapiloe ke Batlokwa, se phatlaladitswe e le setsha sa lefa la profinse ya Foreistata ka 2016.
==Mmanthatisi e ba Motlokwa==
A sa le monyenyane, o ile a nyalwa ke motswala, Mokotjo, eo e neng e le morena wa Batlokwa. Ba le babedi ba ne ba nyalane ka selekane se tlwaelehileng. Ngwana wa bona wa letsibolo, moradi, o hlahile dilemong tsa bo-1800 mme a bitswa Nthatisi. Ho tlwaelehile moetlong wa Basotho hore mosadi a nke lebitso le letjha lenyalong la hae ka sehlongwapele "Mma" e bolelang mme, e latelwe ke lebitso la ngwana wa hae . Ke ka hoo Monyaduwe a ileng a ba MmaNthatisi (kapa Mmanthatisi) ka hobane ngwana wa hae wa letsibolo o ne a bitswa Nthatisi. Ngwana wa bobedi, mora ya bitswang Sekonyela, o hlahile ka 1804 mme ya eba mojalefa boreneng, mme mora wa bobedi, Mota, a hlaha hamorao.
==Tsa Puso==
Mokotjo o hlokahetse ka 1813, a le dilemo di 27, mme Mmanthatisi ya eba moemedi wa Sekonyela, ya neng a le monyenyane haholo ho ka busa. Mokotjo o hlokahetse ho latela ho kula ha a ne a le thomong ya ho tseka sebaka se pota-potileng Hohobeng ho morena wa mohanyetsi wa Batlokwa – Lebaka. O ile a tshwarwa ke lefu, a shoa, mme setopo sa hae sa kgutlisetswa Nkwe ho ya patwa. Mmanthatisi o ile a tswela pele ka dikamano le Basia, a buisana le baeletsi ba Basia mme a romela mora wa hae hore a ilo hodisetswa ha kgaitsedi ya hae, Basia. Ka nako ya lefu la Mokotjo, Sekonyela o ne a le dilemo di robong feela, mme ho ne ho tla feta dilemo tse ling tse leshome pele a ka busa. Ho ne hi le fela jwalo le ka mmae. Mokotjo Ntlo-Kgolo ya neng a nyetse Montoedi. Eitse ha Montoedi a eshwa, Ntlo-Kgolo a nka borena ho fihlela Mokotjo a tsofala.
Sehalahala eo e leng moena Mokotjo o ile a hanyetsa boetapele ba Mmanthatisi a ikutlwa e le moditjhaba (kaha a tswetswe e le Mosia) mme setjhaba se ne se batla ho buswa ke Motlokwa ya “hlwekileng”. Ba bang ba ne ba sa rate ho tataiswa ke mosadi. Leha ho le jwalo, Mmanthatisi o ile a dula a tiile a bile a le hlooho e thata ha a etella Batlokwa pele. Eitse ha Sekonyela a se a lekane ho bolotsa, Mmanthatisi a mo romela ho batho ba habo Basia, a mo tlosa ka motsotso wa ho qetela moketeng wa BaTlokwa oo a neng a mo hanetse ho kena ho oona qalong. Sekonyela o ne a feleheditswe ke kgaitsedi ya Mmanthatisi, Letlala, ho netefatsa hore o bolokehile. Pele ho lefu la hae, Mokotjo o ne a ile a lemosa Mmanthatisi hore a hlokomele bara ba baholo ba mosadi wa bobedi wa ntatae - Moepi le Sehalahala - ba neng ba sokela bophelo ba hae ha e sa le ngwana. Mokotjo o ne a dumela hore e ne e le tshokelo e khglo bophelong ba mojalefa wa hae.
Batlokwa ba ne ba etsa lenyalo la morabe, mme ka mora hore Manthatisi e be mohlolohadi o ile a nyalwa hape ke moholwane wa hae, Sehalahala, eo a ileng a ba le mora e mong le yena. Ka lebaka la ho phahama ha Mmuso wa Mazulu [[:en:Zulu people]] wa sesole, Mmanthatisi o ile a etsa qeto ya ho fallisetsa morabe wa habo bophirimela. Ka 1817, bahlabani ba hae ba ile ba etella pele tlhaselo ya ma[[:en:Ndwandwe]], ba hapa dikgomo tsa bona tse ngata. Tlholo ena le tse ding di ile tsa lebisa selekaneng le setjhaba sa [[:en:Hlubi people]], le tlhaselo sebakeng sa Moshoeshoe [[Moshoeshoe I]] (eo hamorao e neng e tla ba morena wa pele wa sehlooho wa lefatshe la Basotho [[Basutoland]]). Ho hakanngwa hore Mmanthatisi o ne a etelletse pele dipakeng tsa 35 000 le 40 000 ha sehlopha se atolositsweng sa Batlokwa se ne se le seholo ka ho fetisisa. [[:en:Tlôkwa people]]
==Litlholo==
[[File:SasManthatisi28June2023.jpg|thumb|Sekepe sa ka tlase ho lewatle sa Aforika Borwa se rehelletsweng ka Mofumahadi Manthatisi]]
Ka 1822, nakong ya Dintwa tsa Mfecane/Difaqane [[:en:Mfecane]], AmaHlubi [[:en:Hlubi people]](e etelletswe pele ke Mpangazitha) le AmaNgwane [[:en:Ngwane V]] (e etelletsweng pele ke Matiwane) ba ile ba hlasela Mmanthatisi le lehae la hae. Hothwe ba ne ba hlasela Mmanthatisi le balatedi ba hae mesong ho ba fihlela ba ntse ba robetse. Le hoja ba ne ba sa itokisetsa, bahlabani ba hae ba sebete ba ile ba lwana le Mpangazitha le mabotho a hae. Leha ho le jwalo sena e bile hlolo e tshabehang ho Mmanthatisi ya ileng a kgona ho balehela ha kgaitsedi ya hae Letlala le batho ba bang ba habo. Ka bosiu bo le bong, lefatshe la Batlokwa le ne le fetohile ruri. Ba ne ba lahlehetswe ke mahae a bona, boholo ba dikgomo le thepa ya bona. Eseng hoo feela, empa ba bangata ba ne ba lahlehetswe ke ditho tsa malapa a bona ebang ke ka lefu kapa ba siilwe ke mehauhelo ya bahlasedi. Moholwane wa hae o ile a mo memela hore a dule empa a hana kaha ba bang ba balatedi ba hae ba ne ba rerile ho nka dikgomo tsa batho ba ba amohetseng. Kgosi. Nkgahle, wa Batlokwa ba Mokgalong, ya neng a dula haufi le moo, o ile a fana ka setshabelo le thuso, empa le hona a hana. O ne a tshaba ho lahlehelwa ke boipuso ba morabe wa habo, haholo kaha lekala la Mokgalong e ne e le mmuso o moholo ho Batlokwa ba Mokotleng wa habo. O ne a boetse a e-na le lebaka la ho dumela hore Nkgahle o ne a ameha bomenemeneng bo neng bo reretswe ho mo theola setulong, kahoo o ne a sa mo tshepe.
O ne a boetse a tshwenyehile ka hore Mpangazitha a ka nna a latela ditsela tsa bona mme a tla ho di fedisa le ho hlasela batho ba tswalo ya hae. Empa Mmanthatisi o ile a kgetha ho etella balatedi ba hae pele ho leba bophirima le ho etsa seo setjhaba sa habo se neng se tsebahala ka sona, e leng ntwa.
Ditlhaselo tsa bona di ne di tuka ke bohale hoo Mmanthatisi le balatedi ba hae ba ileng ba tlameha ho lahla thepa yohle ya bona ba baleha. Ba ile ba kopana le batho ba neng ba dula dibakeng tse haufi le Noka e ka hodimo ya Vaal mme ba ba leleka naheng ya bona. Merabe e menyenyane e mmalwa e ile ya ikopanya le Mmanthatisi tlasa boetapele ba hae ho batla tshireletso. Morabe o ile wa hola, mme hang-hang wa qala ho baka moferefere merabeng ya Basotho ba neng ba dula haufi le noka ya Caledon[[:en:Caledon River]]. Mmanthatisi o ile a ba le matla hoo a ileng a sebedisa lebitso la hae le bahlaseduwa ho hlalosa bahlasedi ba bona.[[:en:Basuto War]] E le hore morabe wa habo o hole, o ile a qobella dira tse hapuweng hore e be karolo ya letswele la hae. Batho ba bangata ba ile ba bolawa mme meloko e ka bang 28 ya timetswa.
==Botumo==
Nakong ya puso ya hae, Mmanthatisi o ne a busa batho ba fetang 40 000, a etsa mosebetsi wa morena, a buisana le baholo bakeng sa boeletsi, a ntshetsa pele matla a hae a sesole le dipolotiki le ho ahlola dikgohlano. Ha nako e ntse e ya, bafo ba hae ba ile ba qala ho ipitsa Bo Manthatisi, ho latela tlhompho ya hae e tlwaelehileng e fuwang marena a matla.[[:en:Heroine-class submarine]] Ho ile ha etswa menyenyetsi ya hore o na le leihlo le le leng phatleng le hore o fepa balatedi ba hae ka lebese la hae la letswele. Merabe e neng e tseba ka sena, e ile ya mo tshaba mme ha ya ka ya leka ho kopana le ho hanana le yona.O ne a tumme ka bohlale ba hae, ka nako e nngwe ha masole a hae a ne a le sieo, Mmanthatisi o ile a thibela tlhaselo ka ho bokella basadi bohle mme a ba etsa dihlopha ka pela diahelo. A bea banna ba neng ba setse diahelong ka pela bona. Banna bana ba ne ba betsa meseme le mehoma eo basadi ba neng ba ntse ba e jere. Ha e tadingwa hole, e ile ya fana ka ponahalo ya lebotho le matla la bahlabani, le ileng la emisa Mpangazitha – mora wa Morena wa AmaHlubi, Bhungane.[[:en:Mpangazitha (Pakalita)]] Mpangazitha o ne a tshepile ho fumana kampo e se na tshireletso, leha ho le jwalo tshibollo ena e ntjha e ile ya etsa hore a emise mosebetsi oo le ho etsa leano le letjha. Puso ya hae ya tlholo ya sesole e ile ya atoloha ho ya fihla bohareng ba kajeno ba Botswana.
Ha e fihla sehlohlolong sa matla a yona a sesole le a dipolotiki, lebotho la hae le ne le hakanngwa hore le na le bahlabani ba ka bang dikete tse mashome a mane. Esale a tloha Nkwe, Mmanthatisi o atlehile ho hlola bohanyetsi bohle dibakeng tseo a neng a kopana le tsona. Tlholo ya hae e ne e tla fella Ntweng ya Dithakong[[:en:Dithakong]], ka la 23 Phuptjane 1823, a hlotswe haholo haufi le [[:en:Kuruman]] ya kajeno. Robert Moffat o bua ka sena bukeng ya hae ya ditaba. Peter Becker [[:en:Peter Baker (British politician)]] o hlalosa tswelopele ho e ngwe ya mesebetsi ya hae ha a re:
"Ho sa le jwalo, Mmanthatisi o ne a ntse a atamela ka banna, basadi le bana ba dikete tse mashome a mane; e ne e le Pherekgong 1823, nako ya selemo dijalo di butswitse mme dijo di ne di atisa ho ba ngata. Empa Manthatisi o ne a tlameha ho phela ka mokgwa o baballang, hobane moferefere o ne o tlisitswe ke Difaqane [[:en:Mfecane]] ka kakaretso le ho tlatlapa ha Mmatiwane le merabe yohle ya Mmanthatsi le ho tlatlapuwa ha Mmanthatsi. Ha e le hantle, Sehlabeng se Bohareng se ne se tletse batho ba lapileng le mekga e menyenyane ya dinokwane, ntle le metso, di-bulbs le monokotswai, ho ne ho e-na le dijo tse fokolang tse ka fumanwang naheng, ka sebele di ne di sa lekana ho fepa letshwele le leholo jwalo ka la Manthatisi."
==Ntwa ya Dithakong 23 June 1823==
Ntwa ya [[:en:Dithakong]] e ne e lwanwa pakwng tsa makgotla a Manthatisi le [[:en:Batlhaping tribe]] ka thuso ya maGriqua. [[:en:Griqua people]] Ntwa e nkileng dihora tse ka bang supa, e ngotswe ke Robert Moffat ka la 23 Phuptjane 1823 moo Bathlaping ba ileng ba iphumana ba tshoswa ke dikete-kete tsa Batlokwa/Basotho ba Mmanthatisi - BaPhuting le BaHlakwana. Merabe e ile ya lwana bakeng sa phepelo e ne ntse e fokotseha ya dikgomo le poone. Ba ne ba hlometse, ba lapile mme ba ikemiseditse ho futuhela dikgomo tsa Bathlaping. Mollo ona o ne o leba bophirima - ka tsela ya Kuruman. Moruti Moffat o ile a potlakela ho tloha Kuruman ho ya Griquatown ho ya kgodisa MaGriqua ho thusa BaThlaping. Moruti Waterboer wa Griquatown, a thuswa ke baetapele ba bang ba maGriqua (Barend Barends hotswa Danielskuil [[:en:Daniëlskuil]] le Adam Kok II hotswa Campbell) ba ile ba leba leboya le banna ba ka bang 200. Ba ne ba feleheditswe ke bahlabani ba BaTlhaping.[[:en:Batlhaping tribe]]
Bapalami ba dipere ba Griqua ba ka bang 200 ba etelletsweng pele ke Barend Barends, ba hlometseng ka dithunya, ba ile ba tobana le matshwele a Basotho ba hlometseng ka marumo le dithebe tsa letlalo la kgomo. Mekgatlo ya BaTlhaping e ile ya tshwarwa ha Griqua e qala tlhaselo ya bona.
Basotho ba ile ba hlahelolwa ke dikotsi tse tshabehang ba ile ba tlameha ho baleha, e le tahlehelo ya pele ho Mmanthatisi ka mora ho timetsa merabe e ka bang 29 ho tloha ha ba tloha Harrismith [[:en:Harrismith]] qalong ya Difaqane. Leha ho le jwalo, marena a Batswana[[:en:Tswana people]] a atlehileng haholo, Makaba a Bangwaketsi, a etsa qeto ya ho lwantsha Manthatisi ka hlooho. Peter Becker o ile a ngola:
"Ho sa le jwalo, Morena wa kgale o ne a nkile qeto ya hore a se ke a inehela ho Mmanthatisi ntle le ntwa, a bitsa mohlabani e mong le e mong ya neng a le teng, a thiba pase e nngwe le e nngwe e isang motse-moholo wa hae, mme ka bolotsana boo a neng a tumme ka bona, a loha maraba ao a neng a rerile ho etella pele bahanyetsi ba hae.
Ho ile ha qhoma ntwa mme bahlasedi ba makgolo ba ile ba bolawa ka sehloho. Yaba Mmanthatisi o etsa qeto ya ho kgelosa sesole sa hae mme a ikgula le matshwele a hae a leba botjhabela. Sena se ile sa etsa hore Makaba e be morena wa pele wa Batswana ho leleka lebotho le tshosang la Mmanthatisi."
O ile a emiswa ho kena Kholoni ya Kapa ke Mabotho a Brithani haufi le Aliwal North. Leetong la hae la ho kgutlela Freistata ya kajeno, Mmanthatisi o ile a qobella Bataung le Bafokeng ho tshela Noka ya Lekwa (Vaal). Ka nako ena, o ne a batla sebaka sa phomolo kaha setjhaba sa habo se ne se kgathetse ke ntwa. Ba atamela Butha-Buthe[[:en:Butha-Buthe District]], moo e neng e le Moshoeshoe[[:en:Moshoeshoe I]] le setjhaba sa habo, ba ba qobella ho tloha. Ke ha Moshoeshoe a balehela Thaba-Bosiu[[:en:Thaba Bosiu]], a baleha Mmanthatisi. Le hoja a ne a hlaloswa e le mosadi ya kgopo ke makgowa ba mehleng ena, Mmanthatisi e ne e le moetapele ya matla, ya nang le bokgoni le ua tummeng; ka bobedi ntweng le kgotsong. Ho fapana le marena a mang a ileng a ba mahlatsipa a dintwa tsa Difaqane, o atlehile ho boloka batho ba habo mmoho hara ditlhaselo tse kgafetsang tsa dihlopha tsa maNguni ka borwa. Ka 1824 ha Mmanthatisi a bona hore Sekonyela o se a hodile, o ile a tlohela setulo, mme Sekonyela a nka bobusi a le mong ho setjhaba sa Batlokwa le sesole sa teng.
==Mmanthatisi a nehelana ka marapo a puso==
Yaba ha Botlokwa ba aha mabapa le mateano a noka ya Senqu le Mahlakeng. Mmanthatisi o ile a aha qhobosheaneng ya thaba ya Marabeng, ha mora wa hae le Mojalefa bona ba dula qhobosheaneng e nngwe e haufi le Jwala-Boholo. Jwala-Boholo( Majestic Mountain) e fumanehang Botjhabela ba [[:en:Ficksburg]] ho Freistata e ile ya qala ho hapiwa ke lekala la morabe wa Bakoena, le neng le tsebahala ka Marabe. Morabe ona wa Bakoena/Bakwena hamorao ba ile ba lwana le Batlokwa tlasa taolo ya Mmanthatisi. Qhobosheane ena ya tlhaho e ile ya sebeletsa e le motse-moholo wa yona ka dilemo tse ngata. Ke hona mona moo ho neng ho rerilwe tlholo e ngata.
Morena Mmanthatisi o ile a bolokwa ho Jwala-Boholo ka 1847. E ne e le e mong wa baetapele ba basadi ba sesole le ba dipolotiki ba neng ba tsejwa, le ba neng ba tshabeha ka ho fetisisa qalong ya lekgolo la bo19 la dilemo.
== Mehlodi ==
njea3362iz931kqvmezwrzs59m8m3e1
Mooratsatsi
0
10033
40683
39604
2026-08-18T11:15:01Z
MsBarbieFace
12930
i added panctuation marks
40683
wikitext
text/x-wiki
[[File:Sunflower sky backdrop.jpg|thumb]]
'''Mooratsatsi''' ke semela se se telele, se nang le palesa e kgolo, e tshehla, e tshwanang le letsatsi. Mooratsatsi ke lebitso le tswang ho “morati wa letsatsi, e tjena hobane mooratsatsi o latela letsatsi ho tloha hoseng ho fihlela mantsibuya, ha letsatsi le dikela." <ref>https://www.ucdavis.edu/curiosity/news/how-sunflowers-see-sun</ref>
Mooratsatsi ona le ditshebediso tse ngata, jwalo ka peo ya teng e a jeha, hape e kgona ho sebediswa ho etsa oli. Ka setso, mooratsatsi o emela kganya, ho thaba, mofuthu le tshepo.<ref>https://www.thecollector.com/sunflowers-van-gogh/</ref>
== Barati ba Mooratsatsi ==
[[File:Vincent van Gogh - Sunflowers - VGM F458.jpg|thumb]]
Mooratsatsi ke palesa e ratehang haholo, moetsi wa ditshwantsho a bitswang Van Gogh, o la etsa ditshwantsho tsa mesebetsi e mmedi ya mooratsatsi. Setshwantsho sa pele.<ref>https://www.vangoghmuseum.nl/en/collection/s0031v1962</ref> Ke mooratsatsi e mmedi e paqamisitsweng fatshe. Sa bobedi ke ya moo Van Gogh a entseng ditshwantsho tse supa tsa mooratsatsi ka hara sehlare sa pitsa ka mmala o motle o mosehla.
== Tshebediso ya Temo ==
Mooratsatsi o na le ditshebediso tse ngata jwalo ka ho etsa oli.<ref>https://www.britannica.com/plant/sunflower-plant</ref> Mooratsatsi ke palesa e matla hobane e kgona ho phela maemong a boima. Oli ya mooratsatsi e sebediswa ka hara sesepa, peo ya teng e kgona ho jewa e omelletse kapa e sitswe hore ebe jwalo ka botoro ya mafura kapa ya letokomane.
Nakong ya sejwalejwale, oli ya mooratsatsi e sebediswa dinthong tsa botle tsa sefahleho. Oli ya teng e matla a ho tshirelletsa sefahleho maemong a kotsi a naha hape e lwantsha ho tsofala ho lepotlapotla la sefahleho.<ref>https://www.hbnobulk.com/blogs/natural-essential-oils/organic-sunflower-oil-versatile-beauty-from-nature?srsltid=AfmBOorad09-tuWSdjGBpRtZkF0Ht_OfEcd3HF6VwBktUFfHyg7YSvvg</ref> Mooratsatsi e molemo haholo bophelong ka tsela tse fapaneng.
== Mehlodi ==
[[Category:Temothuo]]
[[Category:Bonono]]
[[Category:Dipalesa]]
[[Category:Tsa botle]]
j5l8aukvclqsndgdkm1zuga093f708w
Kgosi Sekonyela
0
10262
40673
36388
2026-08-17T13:17:15Z
KgetsiYaMasepa
11493
ke lokisa leqephe
40673
wikitext
text/x-wiki
'''Kgosi Sekonyela''' (c. 1804 - 20 1856) e ne e le hlooho ya Batlokwa. O ile a nka boetapele ho tsoa ho mme wa hae Kgosihadi [[Mmanthatisi|Manthatisi]] ka 1824 a dula karolong ya kajeno ya Leboya ya [[Lesotho]]. O ne a dula a hlasela merabe e haufi e nang le dikgomo, hangata a e ntsha kotsi le batho ba habo. Qetellong ya 1853, Puso ya Sekonyela e ile ya hlolwa ke lebotho la morena wa [[Basotho]] [[Moshoeshoe I]]. Boholo ba moloko wa hae ba ile ba qhalana le ho nkuwa ke ba hlolang. Sekonyela o ile a fallela [[Herschel, Kapa Botjhabela|Herschel]] moo a ileng a hlokahala ka mora dilemo tse tharo hamorao.
Sekonyela o hlahile ka 1804, e ne e le mora wa Morena [[Mokotjo]] wa Batlokwa eo a neng a nyetse morwetsana wa [[Basia]], eo ka nako eo o ile a rehwa [[Mmanthatisi|Manthatisi]] kamora ho tswalwa ha ngwana wa bona wa pele Nthatisi. Ka nako eo Batlokwa ba ne ba dula dithoteng tsa Noka ya Namahadi. Mokotjo e ne e le hlooho ya Mokotleng Tlokwa. Mokotjo o ile a hlokahala ka lebaka la ho kula ha a ntse a le mosebetsing wa ho batla sebaka se haufi le Hohobeng ho moeta-pele wa Batlokwa Lebasa. Mokotjo o ile a tshwarwa ke lefu, a shwa, mme setopo sa hae sa iswa Nkwe bakeng sa lepato. Ha Mokotjo a hlokahala, Sekonyela o ne a le dilemo di robong feela mme ho ne ho tla feta dilemo tse ding tse leshome pele a ka busa. Ho ne ho etsahetse se tshwanang le ho mme wa Mokotjo, Ntlo-Kgolo, ya neng a nyetse Montuedi. Ha Montuedi a hlokahala, Ntlo-Kgolo o ile a nka boeta-pele ho fihlela Mokotjo a hodile. Ha Manthatisi a e-ba mookamedi, o ile a romela Sekonyela ho ya dula le batho ba habo, e leng Basia, e le hore a mo sireletse tlhodisanong ya dipolotiki. Basia ba ne ba dula ka borwa ho Batlokwa mme e ne e le metswalle ya bona. Sekonyela o ile a ya sekolong sa lebollo le batho ba Basia, a thuswa ke malome wa hae Letlala, e leng hlooho ea Basia. Ka nako eo Mokotleng e ne e le e nngwe ya dihlooho tse matla ka ho fetisisa Highveld.
[[File:Kgosi Sekonyela in 1834.png|thumb|Kgosi Sekonyela ,Morena wa Batlokwa ka selemo sa 1834.]]
Ka mora hore ho qale dintwa tsa [[Difaqane|Mfecane]], Manthatisi o ile a etella batho ba hae pele ka dilemo tse pedi ba lelera pakeng tsa Noka ya Sand le Orange. Nakong eo, Batlokwa ba ne ba phela ka ho tlatlapa ba bang pele ba qetella ba dula Marabeng nakong ya mariha a 1824. Ka nako eo, palo ya baahi ba moloko ona le mehlape ya bona ya dikgomo e ne e fokotsehile haholo. Ke ka nako eo Sekonyela a ileng a boela a kena molokong mme a nka boeta-pele ba hae ho mme wa hae. Selemo se tobileng seo a ileng a nyolohela ho sona ha se tsejwe, ka sebele o ne a se a qetile ka 1834.
E nngwe ya mathata a hae a maholo e ne e le ho kopana le baromuwa ba Europe ka bo-1830. Le hoja mebuso e meng e meholo e ne e le metswalle ya baromuwa, ha e meng ba e hloile. Sekonyela e ne e le e mong wa babusi ba neng ba sa tshepe baromuwa. Ho phaella moo, sehlopha se seng sa Europe - Voortrekker se ile sa kopana le Batlokwa, se tloha Kapa. Ha ba batla naha le diphoofolo, maemong a mang ba ne ba buisana ka tsela ya bona ya ho kena setjhabeng sa batho ba batsho, maemong a mang ba ba leleka. Sena se ile sa baka dikgohlano tse kgolo. Ka 1830, Sekonyela le batho ba hae ba ile ba dula haufi le [[Noka ya Mohakare|Noka ya Mohokare]], moo mohanyetsi wa hae e moholo e ileng ya eba Morena [[Moshoeshoe I]]. Ba ile ba phehisana ka taolo ya kajeno Leboya la [[Lesotho]]. Ka dilemo tse mashome a mabedi, bahlodisani bana ba babedi ba ile ba qhekanyetsana mme ba qothisana lehlokwa le balatedi ba dihlopha tse ngata tsa baphaphathehi tikolohong eo.
Ka 1836, moromuwa wa Mofora Arbousset o ile a etela Sekonyela, a hakanya hore moloko wa hae o na le batho ba ka bang 14,000; bao ba 1400 ba neng ba dula haufi le Marabeng. Selemong sona seo, Batlokwa ba ile ba hlaselwa ke bahlasedi ba Korana. Sekonyela o ile a kgahlwa ke tsebo ya bona, e neng e akarelletsa ho palama dipere le ho thunya, mme a ba kopa hore ba rute batho ba habo tsebo eo. Dikamano tsa bona ha dia ka tsa tswarella nako e telele, haufinyane diqabang di ile tsa lebisa ho Korana, e ileng ya fallela Koranaberg (Excelsior le Marquard). Sena se etsahetse ka mora hore a utswe dikgomo tse ngata tsa Batlokwa. Ka mora moo Sekonyela o ile a fallela Caledon. Selemo hamorao ho ile ha boela ha e-ba le diphihlelo le Korana, tse ileng tsa lebisa Batlokwa ka botebo Dithabeng tsa Maloti mme dikgomo tsa bona tsa boela tsa tlatlapuwa. Ntwa le Korana le ho hlasela ha hae dikgomo ka mokhwa o sa kgethollweng di ile tsa lefella Sekonyela chelete e ngata ka dikgomo le balatedi. Ka nako e nngwe o ne a laetse batho ba 700 feela.
Ka 1837, banna ba meloko ya Sekonyela ba ile ba utswa dikgomo tse ding ho moeta-pele wa MaZulu e leng Dingane. Ha Sekonyela a kopa hore a mo buseletse chelete eo, o ile a mo araba ka ho mo hlapaola. Dingane o ile a sebedisa ditshebeletso tsa moetapele wa Voortrekker Piet Retief ya ileng a kwalla Sekonyela ka bolotsana. Batlokwa ba ile ba qobellwa ho kgutlisa likgomo tse utswitsweng tsa Dingane hammoho le thekollo e kaalo ka dikgomo tse 700, dipere tse 70 le di-musket tse 30 bakeng sa tokollo ya hae. Sekonyela o ile a tlameha ho etsa jwalo mme a lokollwa. Retief o ile a etsa qeto ya hore a se ke a nehelana ka Sekonyela ho Dingane, ya neng a kopa dikgomo tse 300. Retief o ile a nka tse ding kaofela. O ile a boela a nka dithunya ho Batlokwa, tseo Sekonyela a neng a di fumane ka phapanyetsano. Retief o ile a etsa qeto ya ho beha molato ho Sekonyela e le hore a ka buisana ka tumellano ya Voortrekker sebakeng sa Dingane. Leha ho le jwalo, sena ha se a ka sa sebetsa ka molemong wa Retief ha Dingane a tswela pele ho mo bolaya le sehlopha sa hae.
Ka May 1849, Sekonyela le Korana, haholo-holo moeta-pele wa bona Gert Taaibosch, ba ile ba boelana mme sena ke ha ho etswa ditlhaselo tse mmalwa kgahlanong le Moshoeshoe I. Nakong e fetileng, Korana le Moshoeshoe I ba ne ba e-na le dikgohlano ka naha, haholo-holo naha e haufi le Caledon. Ka la 1 Lwetse 1850, Major Henry Douglas Warden - ya neng a ikarabella bakeng sa Orange Free State, kamora hore e kenngwe ke [[United Kingdom|Borithane]] ka 1848 - o ile a fuwa tumello ke mmuso wa Freistata ho nka bohato ba sesole kgahlanong le Sekonyela e le ho fedisa ditlhaselo tse tlwaelehileng ho [[Basotho]] le Bataung. Sena se etsahetse ka mora hore Moshoeshoe I le Bataung ba tletlebe ka ditlhaselo tse atisang ho etswa ke Sekonyela. Leha ho le jwalo, sena ha sea ka sa finyellwa ka lebaka la ho ba le bo-rakgwebo ba Taaibosch. Sekonyela o ile a lefa dikgomo tse 300 ka mora ho bontsha ho ikwahlaya. Nakong eo Sekonyela o ile a boela a etella pele ditlhaselo tse atlehileng tsa dikgomo kgahlanong le baeta-pele ba boahelani ba ka leboya le leboya-botjhabela. Ka February 1852, Motlatsi wa Mokhomishenara Hogge o ile a kopana le Moshoeshoe I, a mo tiisetsa hore Brithani e ke ke ya hlola e kenella dintweng tsa merabe. Kaha e ne e feta boetapele ba Sekoyela ka matla le ho kgathala ke ho hlasela ha hae Moshoeshoe o ne a ikemiseditse ho otla ditlhaselo tse ding.
Ka March 1852, Batlokwa ba ile ba utswa dipere tse 10 tse ntle ka ho fetisisa tsa Moshoeshoe. Moshoeshoe o ile a bokella masole a tswang sebakeng se seng le se seng sa mmuso wa hae mme a kopantswe ke melapo e kang Morosi le Thembu ya kopaneng le eena. Lebotho la banna ba ka bang 7,000 le ile la hlasela Makosane, motse wa morabo Sekonyela MMota. Mabotho a Batlokwa a ile a hlolwa, mehlape ya bona ya lelekwa ha dijalo le matlwana a bona a tjheswa. Kamora ho senya motse wa Nkgahle, lebotho la Moshoeshoe le ile la tswela pele ho hlasela qhobosheane ya Sekonyela e Marabeng le ya mora wa hae Maketekete e Jwalaboholo. Sekonyela o ile a etsa nyehelo ya kgotso mme Moshoeshoe a e amohela. Batlokwa ba ne ba lahlehetswe ke banna ba ka bang 50 ba bolailweng le dikgomo tsa bona tse ngata. Moshoeshoe o ne a ile a ithaopela ho etsa selekane le Sekonyela ha a tobane le ho eketseha ha Boer le Brithani. Ka ho tshaba ho ba molaodi wa hae Sekonyela o ile a hana.
Kamora ntwa ya Berea ka la 20 Tshitwe 1852, Taaibosch le Sekonyela ba ile ba hlasela Bataung ba Tolo e Winburg le MaKgolokwe a neng e le tlasa Witsie Seterekeng sa [[Harrismith]]. Ntweng ya Kgoro-e-Betlwa kgahlanong le Basotho, e ileng ya latela qetellong ya 1853 (dipakeng tsa Mphalane le Pulungwana), Taaibosch o ile a bolawa Dawidsberg. Kamora lefu la Taaibosch, sesole sa Basotho se ile sa hatella Batlokwa mme sa leleka Sekonyela Jwalaboholo. Ka mora ho hlolwa hoo, Sekonyela o ile a balehela Winburg a e-na le batho ba seng bakae feela. Boholo ba batho ba hae ba ile ba ikopanya le Moshoeshoe I; mme ba bang ba fallela Eastern Cape ka karolo e nyenyane ya baleha leboya ho ya kopana le Batswana. Hamorao o ile a fallela sebakeng se neng se fanwe ke George Russell Clerk - Wittenberg Reserve e Seterekeng sa [[Herschel, Kapa Botjhabela|Herschel]] sa Eastern Cape. Sekonyela o hlokahetse ka la 20 Phupu 1856.
Ho ya ka dineano tsa molomo tse tlalehilweng ke setloholo sa hae, Felix Maketekete Sekonyela, Sekonyela o ne a e-na le basadi ba supileng ba ileng ba mo tswalla bana le ba bang ba bangata ba neng ba sa ba tswala. Baeti ba tswang dinaheng tse ding ba ile ba dumela ka ho feletseng ka ho hlalosa Sekonyela hampe. Sena se ne se bakwa ke ho hloriswa ha hae ha Bakreste ba sokolohileng, bao ka bobona a neng a bolaile ba bararo ba bona ka lebaka la diqoso tsa boloi. Batlokwa ba kajeno ba bua ka Sekonyela e le motho a ''bohale'' , ka lebaka la tshekamelo ya hae ya kgalefo le kalafo e mpe eo a ileng a e fumana ho balatedi ba hae.
== Mehlodi ==
l7drz2wzttrkghudo7g653ympvssumq
Wright Ngubeni
0
10296
40678
36674
2026-08-17T14:08:43Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
40678
wikitext
text/x-wiki
'''Wright Ngubeni''' (ya hlahileng ka di 20 Phupu 1988) ya tsebahalang ka lebitso la Botsotso ho Scandal ke sebapadi se sa thelevishene ya tsebahalang wa Afrika Borwa, sebohodi sa thelevishene, mohlahisi, le moqapi wa ditaba eo mosebetsi wa hae indastering ya boithabiso. <ref>[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=17218#:~:text=Wright%20Ngubeni%20is%20a%20South,City%2C%20from%202008%2D2012. https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=17218#:~:text=Wright%20Ngubeni%20is%20a%20South,City%2C%20from%202008%2D2012.]</ref>O ile a qala ho hapa tlhokomelo ya naha e le motshwantshisi wa ngwana mme o se a hodile ho ba setsebi sa ditaba se nang le dikarolo tse ngata, a tswela pele ho itlhahisa le ho hlahloba mekhwa e metjha ya ho pheta dipale le tlhahiso.<ref>https://www.news24.com/ngubeni-co-make-the-wright-kwaito-moves-20150429</ref>
== Bophelo ba pele le mosebetsi ==
Ngubeni o hlahile ka la 20 Phupu 1988 ,[[Soweto]] Johannesburg naheng ya Afrika Borwa
Leeto la Wright Ngubeni boithabisong le qadile a sa le monyenyane.<ref>https://iono.fm/e/180457</ref> O ile a qala mosebetsi wa hae wa botshwantshisi thelevisheneng ya bana mme a fumana botumo ka potlako bakeng sa karolo ya hae e le Jonathan Motene lenaneong le tummeng la Afrika Borwa la opera ya Generations The Legacy ho tloha ka 2003 ho isa 2008,<ref>https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2025-01-23-wright-ngubeni-to-host-new-reality-tv-show/</ref> karolo e ileng ya mo etsatsa lebitso le tummeng.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://savannanews.com/pictures-remember-generations-and-rhythm-city-teenage-star-wright-ngubeni-you-wont-believe-him-now/ |access-date=2026-02-12 |archive-date=2025-07-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250718112528/https://savannanews.com/pictures-remember-generations-and-rhythm-city-teenage-star-wright-ngubeni-you-wont-believe-him-now/ |dead-url=yes }}</ref>
Katleho ya hae ya pele e ile ya bula monyetla wa menyetla e mengata ya botshwantshisi, ho kenyeletswa le papadi e sa lebaleheng ya Thula ho Rhythm City ho e.tv, moo a ileng a tsosa puisano ka pale e amang maikutlo.<ref>https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=17218</ref>
Ha Ngubeni a ntse a hola, mosebetsi wa hae o ile wa tswela pele. Ha a ka a ikemela feela ho sebetsa a le mong ,o ile a kenella ho hlahella le ho hlahisa thelevishene. Ho feto-fetoha ha hae ho ile ha mo bona a tshwara mananeo a tummeng a kang Love Back,<ref>https://www.sowetan.co.za/s-mag/culture/2023-04-19-wright-ngubeni-ready-to-give-people-second-instalment-of-myself/</ref> moo bahlodisani ba lekang ho boelana le balekane ba pele, le mekhwa e meng e kopanyang boithabiso.<ref>https://www.news24.com/truelove/truelovemanuncovered/wright-ngubeni-on-his-passion-for-tv-presenting-it-ignited-all-the-best-versions-of-myself-20230414</ref>
== Mehlodi ==
px8ubzvzsh8nohlxwnduez06piyrdcn
Batho ba sa tshwaneng
0
10766
40667
40169
2026-08-17T12:35:36Z
SANKOMOTA
11165
SANKOMOTA moved page [[Batho ba sa tsoaneng]] to [[Batho ba sa tshwaneng]]
40169
wikitext
text/x-wiki
'''Nombuyiselo Gladys Adoons''' (ya hlahileng ka la 18 Phato 1978) ke mmadipolotiki wa Afrika Borwa ya sebeditseng e le Setho sa Palamente (MP) bakeng sa [[African National Congress|mokga wa African National Congress]] .
Ka selemo sa 2019, o ile a emela ho kgethwa ho ba setho sa Seboka sa Naha sa Afrika Borwa jwalo ka wa boraro lenaneng la dibaka la North West la [[African National Congress]] . <ref name="PA">https://www.pa.org.za/person/nombuyiselo-gladys-adoons/</ref> <ref>https://www.politicsweb.co.za/news/anc-national-and-provincial-lists-for-2019-elections</ref> Dikgethong, Adoons o hapile setulo Sebokeng sa Naha. O ile a hlapanngwa ka la 22 Motsheanong 2019. Ka la 27 Phuptjane selemong sa 2019, e ile ya ba setho sa Komiti ya Potefolio ya Thuto ya Motheo . <ref>https://web.archive.org/web/20220705062148/https://www.aprav.co.za/wp-content/uploads/2019/07/List-of-members-of-all-the-Portfolio-Committees-for-the-6th-Parliament-published-27-June-2019.pdf</ref>
Adoons ha a ka a kenyelletswa lenaneng lefe kapa lefe la paramente ya ANC bakeng sa dikgetho tse akaretsang tsa selemo sa 2024, mme ka mora moo o ile a tswa paramenteng dikgethong. <ref name="PA">{{Cite web}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://www.pa.org.za/person/nombuyiselo-gladys-adoons/ "Nombuyiselo Gladys Adoons"]. ''People's Assembly''<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">6 October</span> 2020</span>.</cite></ref>
== Mehlodi ==
3kath38nqzchjla4tk3q391zsuz21fx
40669
40667
2026-08-17T12:37:54Z
SANKOMOTA
11165
/* */
40669
wikitext
text/x-wiki
'''Nombuyiselo Gladys Adoons''' (ya hlahileng ka la 18 Phato 1978) ke mmadipolotiki wa [[Afrika Borwa]] ya sebeditseng e le Setho sa Palamente (MP) bakeng sa [[African National Congress|mokga wa African National Congress]] .
Ka selemo sa 2019, o ile a emela ho kgethwa ho ba setho sa seboka sa naha sa [[Afrika Borwa]] jwalo ka wa boraro lenaneng la dibaka la North West la [[African National Congress]] .<ref name="PA">https://www.pa.org.za/person/nombuyiselo-gladys-adoons/</ref><ref>https://www.politicsweb.co.za/news/anc-national-and-provincial-lists-for-2019-elections</ref> dikgethong, Adoons o hapile setulo sebokeng sa naha. O ile a hlapanngwa ka la 22 Motsheanong 2019. Ka la 27 Phuptjane selemong sa 2019, e ile ya ba setho sa komiti ya Potefolio ya thuto ya motheo .<ref>https://web.archive.org/web/20220705062148/https://www.aprav.co.za/wp-content/uploads/2019/07/List-of-members-of-all-the-Portfolio-Committees-for-the-6th-Parliament-published-27-June-2019.pdf</ref>
Adoons ha a ka a kenyelletswa lenaneng lefe kapa lefe la palamente ya ANC bakeng sa dikgetho tse akaretsang tsa selemo sa 2024, mme ka mora moo o ile a tswa paramenteng dikgethong. <ref name="PA">{{Cite web}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://www.pa.org.za/person/nombuyiselo-gladys-adoons/ "Nombuyiselo Gladys Adoons"]. ''People's Assembly''<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">6 October</span> 2020</span>.</cite></ref>
== Mehlodi ==
0j1ai2xnbgougulrkp7tetemxnzi7nj
The Peoples Independent Civic
0
10823
40676
40597
2026-08-17T13:43:08Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
40676
wikitext
text/x-wiki
'''The Peoples Independent Civic Organisation''' ('''TPICO''') ( '''TPICO''' ) ke mokha o monyane wa dipolotiki Masepaleng wa Setereke sa West Coast Afrika Borwa. E ne e na le lekhanselara le le leng lekgotleng la Masepala wa Sebaka sa Matzikama le le leng lekgotleng la Masepala wa Sebaka sa Swartland pakeng tsa dilemo tsa 2011 le 2016. Matzikama e ile ea theha karolo ea mokgatlo o busang wa [[African National Congress]] le [[New Generation Party (South Africa)|New Generation Party]] ho fihlela Democratic Alliance e hapa taolo ea lekgotla ka selemo sa 2016.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://www.timeslive.co.za/politics/2012/01/20/anc-moves-in-on-da-cape-turf/ |access-date=2026-08-03 |archive-date=2016-03-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160304083828/http://www.timeslive.co.za/politics/2012/01/20/anc-moves-in-on-da-cape-turf |dead-url=yes }}</ref>
== Ditshupiso ==
{{Reflist}}
== Dihokelo tsa kantle ==
* [https://web.archive.org/web/20131203005507/http://www.tpico.co.za/ Webosaete ya semmuso]
t7d1qc4u29ek0c3ofchvvjw7ukativ5
Thabang Nyeoe
0
10824
40675
40514
2026-08-17T13:38:23Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
40675
wikitext
text/x-wiki
'''Thabang Nyeoe''' ke radipolotiki wa Mosotho ya sebeditseng e le setho sa Seboka sa Naha ya [[Lesotho]] ho tloha ka selemo sa 2007 ho isa ho sa 2012. Ke moetapele wa Basotho Democratic National Party (BDNP), mokga o arohaneng wa Basotho National Party, ho tloha ha o thehwa ka selemo sa 2006. <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://www.eisa.org/storage/2023/05/managing-intra-party-and-inter-party-conflict-inlesotho-training-manual-handbook-no-19.pdf |access-date=2026-08-03 |archive-date=2026-08-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260803134614/https://www.eisa.org/storage/2023/05/managing-intra-party-and-inter-party-conflict-inlesotho-training-manual-handbook-no-19.pdf |dead-url=yes }}</ref>
== Mosebetsi wa pele ==
Pele a kena dipolotiking, Nyeoe e ne e le rakgwebo ya neng a e-na le lebenkele la banna [[Maseru]] . <ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/1998-12-06/as-business-picks-up-the-pieces-dot-dot-dot-critics-blast-pretorias-blunder-intl-edition</ref>
== Ditshupiso ==
ni1ey7kp9a2wcj8alyg54jqcsd8cl56
Septimius Awards
0
10852
40663
40662
2026-08-17T12:28:47Z
SANKOMOTA
11165
/* */
40663
wikitext
text/x-wiki
'''Dikgau tsa Septimius''' ke mokete wa selemo le selemo wa dikgau tsa difilimi o tshwarelwang Amsterdam, [[Hôlanê|Netherlands]] . Dikgau tsena, tse qadileng ka selemo sa 2022, di shebane le ho tshehetsa talenta e ntjha le ho kgothaletsa merero e ikgethang dinaheng tse fapaneng lefatsheng ka bophara.<ref>https://myprivacy.dpgmedia.nl/consent?siteKey=PUBX2BuuZfEPJ6vF&callbackUrl=https%3A%2F%2Fwww.volkskrant.nl%2Fprivacygate-confirm%3FredirectUri%3D%252Fcolumns-van-de-dag%252Fmisschien-kan-progressief-hollywood-een-voorbeeld-nemen-aan-moedige-filmmakers-uit-de-rest-van-de-wereld%7Ebf8abdbb%252F&isLoggedIn=false</ref><ref>https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/kevin-spacey-lifetime-achievement-award-friend-val-kilmer-1236369125/</ref>
Morero ona o thehilwe ke [[Jan-Willem Breure]] , motsamaisi wa difilimi ya hlahetseng [[Rwanda]], ya neng a batla ho theha sethala se tla bonahatsa tekano pakeng tsa difilimi tsa bophirimela le tse tswang dikarolong tse ding tsa lefatshe. <ref>https://forbes.ge/en/the-septimius-awards-the-oscars-of-europe-and-the-rise-of-jan-willem-breure/</ref><ref>https://gq.co.za/culture/2025-01-29-septimius-awards-jan-willem-breure-is-challenging-the-rules-of-the-film-industry/</ref><ref>https://elle.ua/stil-zhizni/blog_stil_zhizni/the-septimius-awards-jan-willem-breure-is-breaking-traditional-rules-of-cinema/</ref><ref>https://www.salto.nl/programma/septimius-awards/</ref>
== Sebopeho le Morero ==
Dikgau tsa Septimius di tsebahala ka ho arola mekgahlelo ya batshwantshisi le difilimi dipakeng tsa dikhonthinente tse hlano: [[Afrika]], [[Asia]], [[Amerika]], [[Uropa|Europe]] le [[Oceania]] . Sena se etswa ho netefatsa hore ho na le boemedi ba ditalenta tse fapaneng tse sa bonweng diketsahalong tse ling tse kgolo tse kang Di-Oscar.
Dikgau di fanwa ka mekgahlelo e fetang 30, ho kenyeletswa le difilimi tse hlahelletseng, difilimi tse hlahelletseng le ditshwantshiso . <ref>https://nieuws.nl/entertainment/stedman-graham-verbindt-leiderschap-en-verhalen-tijdens-de-septimius-awards-in-amsterdam</ref><ref>https://dailynews.co.za/sunday-tribune/entertainment/2024-08-22-nomzamo-mbatha-celebrates-septimius-awards-win-gods-dream-for-my-life-is-cool-to-witness/</ref><ref>https://www.ewn.co.za/2024/08/22/nomzamo-mbatha-wins-big-at-prestigious-septimius-awards-for-shaka-ilembe</ref><ref>https://www.news24.com/life/arts-and-entertainment/celebrities/shaka-ilembe-star-nomzamo-mbatha-named-best-african-actress-at-amsterdams-septimius-awards-20240822</ref><ref>https://www.telegraphindia.com/entertainment/maidaan-wins-best-asian-film-mohammed-zeeshan-ayub-best-actor-at-septimius-awards-2024/cid/2042750</ref>
== Bahlodi le baamohedi ba dikgau ==
Hara ba fumaneng dikgau tsena ba tummeng ba matjhaba:
* Kevin Spacey o fumane Kgau ya Bophelo Bohle ka selemo sa 2025.<ref>https://www.nrc.nl/nieuws/2025/09/05/met-zijn-bezoek-aan-een-amsterdams-filmgala-hoopt-hollywood-ster-kevin-spacey-zijn-carriere-vlot-te-trekken-a4905187</ref><ref>https://www.telegraaf.nl/entertainment/cultuur/totale-chaos-bij-aankomst-kevin-spacey-in-amsterdam-ik-heb-dit-in-al-die-jaren-nog-nooit-meegemaakt/87985032.html</ref><ref>https://www.telegraaf.nl/entertainment/cultuur/in-amsterdam-moet-het-eerherstel-van-metoo-acteur-kevin-spacey-vorm-krijgen-met-oeuvreprijs-verdienen-tweede-kans/87647685.html</ref><ref>https://www.telegraaf.nl/video/kevin-spacey-zo-goed-als-bankroet/88272547.html</ref>
* Moetsi wa ditshwantsho le sebapadi sa ditshwantsho Shohreh Aghdashloo le eena o ile a fuwa Kgau ya Botle ba 2025.
* Jonathan Majors o hapile kgau ya Sebapadi se Molemohadi sa Banna ho tswa United States ka 2025.
== Mehlodi ==
tcoe9dbxa7fgs957etbgvojcp84hg30
Dillan Solomons
0
10856
40670
40640
2026-08-17T13:10:22Z
SANKOMOTA
11165
Created by translating the section "Career" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1331098184|Dillan Solomons]]"
40670
wikitext
text/x-wiki
'''Dillan Solomons''' (ya hlahileng ka la 30 Motsheanong 1996) ke sebapadi sa bolo ya maoto sa Afrika Borwa se bapalang e le mosireletsi wa ka ho le letona bakeng sa Kaizer Chiefs ho Premier Soccer League.
== Mosebetsi ==
O tswa Steenberg. Ha a sa le monyenyane o ile a boela a kopanela dipapaling tsa dipapadi, e leng ho matha ka lebelo le phahameng, ho tlola ka bolelele bo bolelele le ho tlola ha boraro. Ho ya ka IOL, e ne e le "ka mokgwa o hlakileng ... sebapadi se potlakileng ka ho fetisisa sehlopheng" ka 2022. O ile a rekota maemo a mmalwa pakeng tsa 5th le 8th ho di-championships tsa sehlopha sa dilemo tsa Afrika Borwa, mme a qeta 12th ho tlola hole ho 2016 South African Championships. Solomons o ile a kgona ho feta moedi wa dimithara tse 7 ho tlolela hole ka ho rekota dimithara tse 7.06 ka Mmesa 2016 Germiston.
Solomons o ile a bapala selemo se le seng bakeng sa Milan United, ebe dilemo tse pedi bakeng sa Royal Eagles eo a ileng a hapa kgothaletso ho yona ho tloha 2018-19 National First Division. Sebakeng sa ho qothisana lehlokwa le sehlopha sa 2019-20 sa Premier League sa Afrika Borwa le Royal Eagles, ka Phupu 2019 o ile a fallela Stellenbosch Ka lebaka la nako e fokolang haholo ya papadi, Solomons o ile a kgutlela sehlopheng sa bobedi le All Stars pele a rekiswa ke Moroka Swallows e le sebaka sa sebapadi sa le letshehadi Kgaogelo Sekgota.
Solomons o ile a etsa katleho ya hae ya Premier Division ho Moroka Swallows . Motsamaisi Dylan Kerr o ile a mo fetola mokokotlo wa ka letsohong le letona. Solomons e ile ya rekwa ke Kaizer Chiefs lehlabuleng la 2022. Sinky Mnisi, eo e neng e le CEO wa Royal AM, o ile a etsa moferefere o monyane ka ho bolela hore Royal AM e se e dumellane ho reka sebapadi ho Swallows.
Solomons e ne e le moetsi wa kamehla olwa Kaizer Chiefs qetellong ya 2022, empa ka nako eo o ile a iphumana a le bentjheng kgafetsa mme a utlwa bohloko ba mahetla a mahetla ka Pherekgong 2023. Nakong ya nako ua 2023-24, o ile a lahlehelwa ke tshebediso haholo. Ka March 2024 Solomons o ne a eso qale papadi e le nngwe. Reeve Frosler le ka mora moo Zitha Kwinika ba ne ba rata boemo ba morao ka ho le letona.
5p9i5lgituomlkenjfg23fm4klglc7k
Themba Godi
0
10859
40664
40651
2026-08-17T12:31:24Z
SANKOMOTA
11165
/* */
40664
wikitext
text/x-wiki
'''Nelson Themba Godi''' (ya tswetsweng ka la 10 Phato 1966) ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]] le setho sa mehleng sa Seboka sa Naha. E le motlatsi wa moetapele wa paramente wa Pan-Africanist Congress of Azania, o ile a emiswa ke mopresidente wa PAC, Motsoko Pheko, ka Lwetse selemong sa 2006.<ref>https://iol.co.za/news/politics/2006-09-15-row-over-suspension-of-pac-deputy-leader/</ref> Ke mopresidente wa mehleng wa komiti ya diakhaonto tsa setjahaba ya Paramente (Scopa). <ref name="scopa2">Msomi, S'thembiso (20 April 2010) [http://www.timeslive.co.za/opinion/columnists/article412966.ece/Scopa--Its-David-vs-Goliath Scopa: It's David vs Goliath--Minister's snub can't go unchecked], ''[[The Times (South Africa)]]'', Retrieved November 11, 2010 ("The David, in this case, is the multi-party Standing Committee on Public Accounts, chaired by the straight-talking Themba Godi," includes picture of Godi)</ref><ref name="scopa1">(8 May 2010) [http://www.dispatch.co.za/article.aspx?id=378622 Gloves off for Scopa meeting] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110615144415/http://www.dispatch.co.za/article.aspx?id=378622|date=15 June 2011}}, ''[[Daily Dispatch]]'', Retrieved November 11, 2010</ref> O hlahetse Matsavana.
Godi o ile a tswela pele ho sebeletsa e le motlatsi wa moeta-pele wa mokga wa PAC ho fihlela nako ya ho feta mokatong wa 2007, ha a tloha mokgatlong ka setulo sa PAC mme a theha African People's Convention ka la 4 Lwetse ka selemo sa 2007.<ref name="arnold1">https://mg.co.za/news/south-africa/2007-09-04-godi-leaves-pac-for-african-people-s-convention/</ref> O ile a ikopanya le Mofihli Dikotsi, Mopresidente a PAC ka palamente, le wa ditho tse pedi tsa MPL: Mpho wa Mpho ya Eastern Cape Zingisa Mkabile le Mpho ya [[Gauteng]] Malesela Ledwaba. <ref name="arnold1" /> Godi e ne e le setho sa pele sa palamente se ileng sa tshela kwenehela mokga wa hae nakong ya fensetere ne butswing.
== Ditlhaloso ==
e1guhpewudjng4qnb1f77396o4gctsc
40677
40664
2026-08-17T13:44:35Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
40677
wikitext
text/x-wiki
'''Nelson Themba Godi''' (ya tswetsweng ka la 10 Phato 1966) ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]] le setho sa mehleng sa Seboka sa Naha. E le motlatsi wa moetapele wa paramente wa Pan-Africanist Congress of Azania, o ile a emiswa ke mopresidente wa PAC, Motsoko Pheko, ka Lwetse selemong sa 2006.<ref>https://iol.co.za/news/politics/2006-09-15-row-over-suspension-of-pac-deputy-leader/</ref> Ke mopresidente wa mehleng wa komiti ya diakhaonto tsa setjahaba ya Paramente (Scopa). <ref name="scopa2">Msomi, S'thembiso (20 April 2010) [http://www.timeslive.co.za/opinion/columnists/article412966.ece/Scopa--Its-David-vs-Goliath Scopa: It's David vs Goliath--Minister's snub can't go unchecked], ''[[The Times (South Africa)]]'', Retrieved November 11, 2010 ("The David, in this case, is the multi-party Standing Committee on Public Accounts, chaired by the straight-talking Themba Godi," includes picture of Godi)</ref><ref name="scopa1">(8 May 2010) [https://web.archive.org/web/20110615144415/http://www.dispatch.co.za/article.aspx?id=378622 Gloves off for Scopa meeting] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110615144415/http://www.dispatch.co.za/article.aspx?id=378622|date=15 June 2011}}, ''[[Daily Dispatch]]'', Retrieved November 11, 2010</ref> O hlahetse Matsavana.
Godi o ile a tswela pele ho sebeletsa e le motlatsi wa moeta-pele wa mokga wa PAC ho fihlela nako ya ho feta mokatong wa 2007, ha a tloha mokgatlong ka setulo sa PAC mme a theha African People's Convention ka la 4 Lwetse ka selemo sa 2007.<ref name="arnold1">https://mg.co.za/news/south-africa/2007-09-04-godi-leaves-pac-for-african-people-s-convention/</ref> O ile a ikopanya le Mofihli Dikotsi, Mopresidente a PAC ka palamente, le wa ditho tse pedi tsa MPL: Mpho wa Mpho ya Eastern Cape Zingisa Mkabile le Mpho ya [[Gauteng]] Malesela Ledwaba. <ref name="arnold1" /> Godi e ne e le setho sa pele sa palamente se ileng sa tshela kwenehela mokga wa hae nakong ya fensetere ne butswing.
== Ditlhaloso ==
t0hce66jxbtp0nl6da357kr1dv458nc
Gaolatlhe Kgabo
0
10861
40665
40655
2026-08-17T12:34:08Z
SANKOMOTA
11165
/* */
40665
wikitext
text/x-wiki
'''Gaolatlhe David Kgabo''' ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]] le setho sa Palamente (MP) bakeng sa mokga wa[[African National Congress]] (ANC). <ref>https://static.pmg.org.za/240625_NA_MEMBERS_ALPHABETIC.pdf</ref> O ile a kgethwa ho seboka sa naha sa [[Afrika Borwa]] dikgethong tse akaretsang tsa selemo sa 2024 tsa [[Afrika Borwa]] tikolohong ya dikgetho ya Leboya-bophirima. <ref>https://web.archive.org/web/20241103091413/https://parliament.gov.za/person-details/5854</ref>
== Bona hape ==
* Lethathamo la ditho tsa Seboka sa Naha sa Paramente ya bo28 ya Afrika Borwa
== Ditlhaloso ==
{{Reflist}}
== Dihokela tsa kantle ==
* [https://www.pa.org.za/person/gaolatlhe-david-kgabo// Biography ea Seboka sa Naha]
{{Current MPs of South Africa}}
jjhv2afzvjrhj9hi1noxgaleiuejryz
40666
40665
2026-08-17T12:34:54Z
SANKOMOTA
11165
/* Bona hape */
40666
wikitext
text/x-wiki
'''Gaolatlhe David Kgabo''' ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]] le setho sa Palamente (MP) bakeng sa mokga wa[[African National Congress]] (ANC). <ref>https://static.pmg.org.za/240625_NA_MEMBERS_ALPHABETIC.pdf</ref> O ile a kgethwa ho seboka sa naha sa [[Afrika Borwa]] dikgethong tse akaretsang tsa selemo sa 2024 tsa [[Afrika Borwa]] tikolohong ya dikgetho ya Leboya-bophirima. <ref>https://web.archive.org/web/20241103091413/https://parliament.gov.za/person-details/5854</ref>
== Bona hape ==
* Lethathamo la ditho tsa seboka sa naha sa Palamente ya bo 28 ya [[Afrika Borwa]]
== Ditlhaloso ==
{{Reflist}}
== Dihokela tsa kantle ==
* [https://www.pa.org.za/person/gaolatlhe-david-kgabo// Biography ea Seboka sa Naha]
{{Current MPs of South Africa}}
i356bn8upvloeb0xtnu2g10dv0d2wp1
Batho ba sa tsoaneng
0
10864
40668
2026-08-17T12:35:36Z
SANKOMOTA
11165
SANKOMOTA moved page [[Batho ba sa tsoaneng]] to [[Batho ba sa tshwaneng]]
40668
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Batho ba sa tshwaneng]]
dke6q1nz4uhyul9et51v3ioo7k67ale
Bangwaketse
0
10865
40671
2026-08-17T13:10:51Z
KgetsiYaMasepa
11493
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1352693782|Bangwaketse]]"
40671
wikitext
text/x-wiki
'''Bangwaketse''' (eo hape ba tsejwang e le BaNgwaketse, kapa Ngwaketse) ke enngwe ya merabe e robedi e ka sehloohong ya [[Tswana people|Batswana]]" Botswana, mme ke merabe ya Tswana.<ref>https://books.google.co.za/books?id=Tw4vAQAAIAAJ&redir_esc=y</ref><ref>{{Cite book|pages=26}}</ref><ref>https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566</ref> (Pele ho mabitso a merabe ya Afrika ka borwa ho Afrika, "Ba" kapa "Bo" e bolela "batho ba" kapa "batho bao ba buang". "Ma" e bolela" motho wa".) Kanye ke motse wa Bangwaketse wa mantlha o fumanehang Setereke sa Borwa o neng o dula ka 1853, qalong o bitswa Ntsweng Hill. Morena wa moloko ke Morena Malope II, mora wa Seepapitso IV. Batho ba Bangwaketse ba dula sebakeng se omileng se dithaba sa Boroa ho Botswana se boletsweng bukeng ya Cherub: Guardian Angel. E moeding wa Moshupa, Lobatse le Jwaneng, mme e ka ba metsotso e 45 ka koloi ho tloha Gaborone, motse-moholo wa Botswana. Motse ona o tsamaiswa ke Boema-fofane ba Kanye.
== Metse ==
{| class="wikitable"
!Baahi ba 2022
!Kakaretso
!Banna
!Basali
|-
|Ngwaketse
|140,296
|67,909
|72,387
|-
|Motse oa Kanye
|48,028
|22,273
|25,755
|-
|Motse oa Ranaka
|3,207
|1,489
|1,718
|-
|Motse oa Lotlhakane West
|2,056
|944
|1,112
|-
|Motse oa Gasita
|1,188
|561
|627
|-
|Motse oa Lorolwana
|2,225
|1,007
|1,218
|-
|Motse oa Kgomokasitwa
|1,669
|823
|846
|-
|Motse oa Pitseng
|1,526
|704
|822
|-
|Motse Lekgolobotlo
|1,334
|639
|695
|-
|Motse Seherelela
|884
|403
|481
|-
|Motse Lotlhakane
|6,045
|2,751
|3,294
|-
|Motse oa Sese
|6,798
|3,469
|3,329
|-
|Motse oa Sesung
|1,006
|483
|523
|-
|Motse oa Magotlhwane
|1,751
|845
|906
|-
|Motse oa Segwagwa
|1,008
|479
|529
|-
|Motse oa Manyana
|3,750
|1,763
|1,987
|-
|Dipotsana ea Motse
|113
|67
|46
|-
|Motse oa Diabo
|261
|116
|145
|-
|Motse Molapowabojang
|8,722
|4,024
|4,698
|-
|Motse Ralekgetho
|554
|250
|304
|-
|Motse oa Moshaneng
|1,961
|906
|1,055
|-
|Motse oa Moshupa
|23,858
|11,097
|12,761
|-
|Motse oa Ntlhantlhe
|2,842
|1,326
|1,516
|-
|Motse oa Tshwaane
|193
|89
|104
|-
|Motse oa Selokolela
|1,750
|766
|984
|-
|Motse oa Mogonye
|1,081
|514
|567
|-
|Motse oa Betesankwe
|507
|255
|252
|-
|Motse oa Gathwane
|1,099
|528
|571
|-
|Motse oa Digawana
|4,356
|2,033
|2,323
|-
|Motse oa Magoriapitse
|1,048
|482
|566
|-
|Motse oa Lejwana
|829
|393
|436
|-
|Motse oa Mogojogojo
|981
|477
|504
|-
|Motse oa Mmathethe
|5,421
|2,445
|2,976
|-
|Motse oa Mokgomane
|847
|397
|450
|-
|Motse oa Digawana
|4,356
|2,033
|2,323
|-
|Motse oa Magoriapitse
|1,048
|482
|566
|-
|Motse oa Lejwana
|829
|393
|436
|-
|Motse oa Mogojogojo
|981
|477
|504
|-
|Motse oa Mmathethe
|5,421
|2,445
|2,976
|-
|Motse oa Mokgomane
|847
|397
|450
|}
== Batho ba tummeng ==
* Quett Masire - Mopresidente wa mehleng wa Botswana
* Bathoen Gaseitsiwe - ''Kgosi'' wa BaNgwaketse le Moeta-pele wa Kgethollo Sebokeng sa Seboka sa Naha
* Archibald Mogwe - eo e neng e le letona la litaba tsa kantle ho naha la Botswana le eo e neng ke le moemeli.
* Mpule Kwelagobe - motsetedi, mosadi wa kgwebo, mohlala le mofumahali wa botle ba Gaborone, Botswana ea ileng a rweswa moqhaka wa Miss Universe ka Motsheanong 1999.
== Bona hape ==
kha23pifh3yhmrmpc7driakgu1chbzb
40672
40671
2026-08-17T13:13:36Z
KgetsiYaMasepa
11493
/* Metse */
40672
wikitext
text/x-wiki
'''Bangwaketse''' (eo hape ba tsejwang e le BaNgwaketse, kapa Ngwaketse) ke enngwe ya merabe e robedi e ka sehloohong ya [[Tswana people|Batswana]]" Botswana, mme ke merabe ya Tswana.<ref>https://books.google.co.za/books?id=Tw4vAQAAIAAJ&redir_esc=y</ref><ref>{{Cite book|pages=26}}</ref><ref>https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566</ref> (Pele ho mabitso a merabe ya Afrika ka borwa ho Afrika, "Ba" kapa "Bo" e bolela "batho ba" kapa "batho bao ba buang". "Ma" e bolela" motho wa".) Kanye ke motse wa Bangwaketse wa mantlha o fumanehang Setereke sa Borwa o neng o dula ka 1853, qalong o bitswa Ntsweng Hill. Morena wa moloko ke Morena Malope II, mora wa Seepapitso IV. Batho ba Bangwaketse ba dula sebakeng se omileng se dithaba sa Boroa ho Botswana se boletsweng bukeng ya Cherub: Guardian Angel. E moeding wa Moshupa, Lobatse le Jwaneng, mme e ka ba metsotso e 45 ka koloi ho tloha Gaborone, motse-moholo wa Botswana. Motse ona o tsamaiswa ke Boema-fofane ba Kanye.
== Metse ==
{| class="wikitable"
!Baahi ba 2022
!Kakaretso
!Banna
!Basadi
|-
|Ngwaketse
|140,296
|67,909
|72,387
|-
|Motse wa Kanye
|48,028
|22,273
|25,755
|-
|Motse wa Ranaka
|3,207
|1,489
|1,718
|-
|Motse wa Lotlhakane West
|2,056
|944
|1,112
|-
|Motse wa Gasita
|1,188
|561
|627
|-
|Motse wa Lorolwana
|2,225
|1,007
|1,218
|-
|Motse wa Kgomokasitwa
|1,669
|823
|846
|-
|Motse wa Pitseng
|1,526
|704
|822
|-
|Motse Lekgolobotlo
|1,334
|639
|695
|-
|Motse Seherelela
|884
|403
|481
|-
|Motse Lotlhakane
|6,045
|2,751
|3,294
|-
|Motse wa Sese
|6,798
|3,469
|3,329
|-
|Motse wa Sesung
|1,006
|483
|523
|-
|Motse wa Magotlhwane
|1,751
|845
|906
|-
|Motse wa Segwagwa
|1,008
|479
|529
|-
|Motse wa Manyana
|3,750
|1,763
|1,987
|-
|Motse wa Dipotsane
|113
|67
|46
|-
|Motse wa Diabo
|261
|116
|145
|-
|Motse Molapowabojang
|8,722
|4,024
|4,698
|-
|Motse Ralekgetho
|554
|250
|304
|-
|Motse wa Moshaneng
|1,961
|906
|1,055
|-
|Motse wa Moshupa
|23,858
|11,097
|12,761
|-
|Motse wa Ntlhantlhe
|2,842
|1,326
|1,516
|-
|Motse wa Tshwaane
|193
|89
|104
|-
|Motse wa Selokolela
|1,750
|766
|984
|-
|Motse wa Mogonye
|1,081
|514
|567
|-
|Motse wa Betesankwe
|507
|255
|252
|-
|Motse wa Gathwane
|1,099
|528
|571
|-
|Motse oa Digawana
|4,356
|2,033
|2,323
|-
|Motse oa Magoriapitse
|1,048
|482
|566
|-
|Motse oa Lejwana
|829
|393
|436
|-
|Motse oa Mogojogojo
|981
|477
|504
|-
|Motse oa Mmathethe
|5,421
|2,445
|2,976
|-
|Motse oa Mokgomane
|847
|397
|450
|-
|Motse oa Digawana
|4,356
|2,033
|2,323
|-
|Motse oa Magoriapitse
|1,048
|482
|566
|-
|Motse oa Lejwana
|829
|393
|436
|-
|Motse oa Mogojogojo
|981
|477
|504
|-
|Motse oa Mmathethe
|5,421
|2,445
|2,976
|-
|Motse oa Mokgomane
|847
|397
|450
|}
== Batho ba tummeng ==
* Quett Masire - Mopresidente wa mehleng wa Botswana
* Bathoen Gaseitsiwe - ''Kgosi'' wa BaNgwaketse le Moeta-pele wa Kgethollo Sebokeng sa Seboka sa Naha
* Archibald Mogwe - eo e neng e le letona la litaba tsa kantle ho naha la Botswana le eo e neng ke le moemeli.
* Mpule Kwelagobe - motsetedi, mosadi wa kgwebo, mohlala le mofumahali wa botle ba Gaborone, Botswana ea ileng a rweswa moqhaka wa Miss Universe ka Motsheanong 1999.
== Bona hape ==
agf8rncck25e0eousig00guis1idccl
Talk:Nelson Mandela
1
10866
40679
2026-08-17T14:37:25Z
Ssubmarine
13132
/* Sesotho */ new section
40679
wikitext
text/x-wiki
== Sesotho ==
gryteyfydtdydyoxiysitsitxitxtixitxoyckhxgjzgjsitstisyidypf you can come and see ixitdiyd58s5idi5doyxlhxykxky lhcoudyodoudpudylxlhxhkcylclhchlxyld [[User:Ssubmarine|Ssubmarine]] ([[User talk:Ssubmarine|talk]]) 14:37, 17 Phato 2026 (UTC)
ocqu3h300ouxh6dygno73oxz0ighxkq
Constant Gosselin
0
10867
40680
2026-08-18T05:39:56Z
KgetsiYaMasepa
11493
Created by translating the page "[[:fr:Special:Redirect/revision/207663037|Constant Gosselin]]"
40680
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Biographie2|date de naissance=1er avril 1800}}'''Constant Gosselin''' (1800-1872) e ne e le mohahi wa Maprostanta wa Fora le moromuwa ea rometsweng [[Lesotho]] ka selemo sa 1832 ke Mokgatlo oa Baruti ba Evangeli oa Paris le baruti ba babedi ba baromuwa, [[Eugène Casalis]] le [[Thomas Arbousset]] .
== Bophelo ==
[[File:Lessouto-Maison_à_Maphutsing.jpg|left|thumb| Ntlo ya C Gosselin Maputsoe (Bethesda, Lesotho).]]
Constant Gosselin o hlahetse Marieux ( Somme ) lelapeng la Makhatholike mme a sokolohela Boprostanta ka mora ho bala Testamente e Ntjha .
Ha a na thomo ya bodisa empa o na le ya thuso le thuso, jwalo ka " mothusi wa moromuwa ", Kapa" moromuwa-setsebi sa mesebetsi ya matsoho », tlotla eo a e filweng ke mokgatlo oa boromuoa. Ke setsebi sa ho betla ka masela [ 3 ] le mmetli ka kwetliso mme o boetse o sebeditse difekthering tsa dithaele le tsa letsopa.<ref name="MEP" />
Constant Gosselin o ile a dula Afrika ka dilemo tse mashome a mane a sa kgutlele [[Fora|Fora.]] O hlokahetse seteisheneng sa boromuwa sa Bethesda ( [[Lesotho]] ) ka 1872.
== Buka ya Libuka ==
* Daniel C. Bach, ''La France et l’Afrique du Sud. Histoire, mythes et enjeux contemporains'', Credu-Karthala, 1990, (ISBN 2-86537-269-3).
* Jacques Blandenier, L’essor des missions protestantes : XIXe siècle et première moitié du XXe siècle, t. 2, Nogent-sur-Marne/Saint-Légier (Suisse), Institut biblique de Nogent et Emmaüs, 2003, 622 p. (ISBN 2-903100-32-2).
* « Décision du Comité relative au départ de trois frères pour le sud de l'Afrique », in ''Journal des missions évangéliques'', 7e année, 1832, p. 161-164 [lire en ligne]
== Mehlodi ==
b3up6dckcnqe316sdwizlx7s6zjg41y
40681
40680
2026-08-18T05:40:27Z
KgetsiYaMasepa
11493
Ke lokisa diphoso
40681
wikitext
text/x-wiki
'''Constant Gosselin''' (1800-1872) e ne e le mohahi wa Maprostanta wa Fora le moromuwa ya rometsweng [[Lesotho]] ka selemo sa 1832 ke Mokgatlo wa Baruti ba Evangeli wa Paris le baruti ba babedi ba baromuwa, [[Eugène Casalis]] le [[Thomas Arbousset]] .
== Bophelo ==
[[File:Lessouto-Maison_à_Maphutsing.jpg|left|thumb| Ntlo ya C Gosselin Maputsoe (Bethesda, Lesotho).]]
Constant Gosselin o hlahetse Marieux ( Somme ) lelapeng la Makhatholike mme a sokolohela Boprostanta ka mora ho bala Testamente e Ntjha .
Ha a na thomo ya bodisa empa o na le ya thuso le thuso, jwalo ka " mothusi wa moromuwa ", Kapa" moromuwa-setsebi sa mesebetsi ya matsoho », tlotla eo a e filweng ke mokgatlo oa boromuoa. Ke setsebi sa ho betla ka masela [ 3 ] le mmetli ka kwetliso mme o boetse o sebeditse difekthering tsa dithaele le tsa letsopa.<ref name="MEP" />
Constant Gosselin o ile a dula Afrika ka dilemo tse mashome a mane a sa kgutlele [[Fora|Fora.]] O hlokahetse seteisheneng sa boromuwa sa Bethesda ( [[Lesotho]] ) ka 1872.
== Buka ya Libuka ==
* Daniel C. Bach, ''La France et l’Afrique du Sud. Histoire, mythes et enjeux contemporains'', Credu-Karthala, 1990, (ISBN 2-86537-269-3).
* Jacques Blandenier, L’essor des missions protestantes : XIXe siècle et première moitié du XXe siècle, t. 2, Nogent-sur-Marne/Saint-Légier (Suisse), Institut biblique de Nogent et Emmaüs, 2003, 622 p. (ISBN 2-903100-32-2).
* « Décision du Comité relative au départ de trois frères pour le sud de l'Afrique », in ''Journal des missions évangéliques'', 7e année, 1832, p. 161-164 [lire en ligne]
== Mehlodi ==
3uq7r3ri2vmbnjcekbnx6wmgo1r842f
40682
40681
2026-08-18T05:41:17Z
KgetsiYaMasepa
11493
40682
wikitext
text/x-wiki
'''Constant Gosselin''' (1800-1872) e ne e le mohahi wa Maprostanta wa [[Fora]] le moromuwa ya rometsweng [[Lesotho]] ka selemo sa 1832 ke Mokgatlo wa Baruti ba Evangeli wa Paris le baruti ba babedi ba baromuwa, [[Eugène Casalis]] le [[Thomas Arbousset]] .
== Bophelo ==
[[File:Lessouto-Maison_à_Maphutsing.jpg|left|thumb| Ntlo ya C Gosselin Maputsoe (Bethesda, Lesotho).]]
Constant Gosselin o hlahetse Marieux ( Somme ) lelapeng la Makhatholike mme a sokolohela Boprostanta ka mora ho bala Testamente e Ntjha .
Ha a na thomo ya bodisa empa o na le ya thuso le thuso, jwalo ka " mothusi wa moromuwa ", Kapa" moromuwa-setsebi sa mesebetsi ya matsoho », tlotla eo a e filweng ke mokgatlo oa boromuoa. Ke setsebi sa ho betla ka masela le mmetli ka kwetliso mme o boetse o sebeditse difekthering tsa dithaele le tsa letsopa.<ref name="MEP" />
Constant Gosselin o ile a dula Afrika ka dilemo tse mashome a mane a sa kgutlele [[Fora|Fora.]] O hlokahetse seteisheneng sa boromuwa sa Bethesda ( [[Lesotho]] ) ka selemo sa 1872.
== Buka ya Libuka ==
* Daniel C. Bach, ''La France et l’Afrique du Sud. Histoire, mythes et enjeux contemporains'', Credu-Karthala, 1990, (ISBN 2-86537-269-3).
* Jacques Blandenier, L’essor des missions protestantes : XIXe siècle et première moitié du XXe siècle, t. 2, Nogent-sur-Marne/Saint-Légier (Suisse), Institut biblique de Nogent et Emmaüs, 2003, 622 p. (ISBN 2-903100-32-2).
* « Décision du Comité relative au départ de trois frères pour le sud de l'Afrique », in ''Journal des missions évangéliques'', 7e année, 1832, p. 161-164 [lire en ligne]
== Mehlodi ==
lre41jbvxyzp3fvsvcvhf2a6qkrm6jd