Wikipedia tnwiki https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono MediaWiki 1.45.0-wmf.7 first-letter Pego Faphegileng Puisano Modirisi Puisano ya modirisi Wikipedia Puisano ya Wikipedia Setshwantsho Puisano ya setshwantsho MediaWiki Puisano ya MediaWiki Tempolete Puisano ya tempolete Thuso Puisano ya thuso Karolo Puisano ya karolo TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Blaxit 0 10712 40920 40896 2025-07-02T07:57:20Z JudithShe 9421 Ke okeditse thanolo le metswedi ya tsebe ya " Blaxit" 40920 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Blaxit-logo.png|thumb|Sekao se e seng sa semmuso sa letsholo la Blaxit]] '''Blaxit''' ke letsholo la maranyane le le rotloetsang go busediwa ga batho bantsho go tswa kwa [[USA|United States]] le Europe go boela [[Aferika|Aforika]]. Lefoko le le akaretsa batho botlhe ba merafe ya Afoika ba ba nang le keletso ya go boela Aforika ka mabaka a a farologaneng, a akaretsa ditshono tsa kgolo ya itsholelo le tsa ngwao. E kopane le mafatshe a Aforika a jaanong a batlang batswakwa ba ba rutegileng ebile ba na le kitso ya ditiro dingwe,letsholo le le golelang pele le tlhamilwe, ka tautona wa kwa Ghana Nana Akufo-Addo a itsise fa ngwaga wa 2019 e le ngwaga wa go boa, le go tsamaisana le kitsiso ya gagwe, o ne a dira gore go tsaya loeto go ya Ghana go nne motlhofo mo malokong a mafatshe a Aforika le mabapi.<ref name=":0">"[https://edition.cnn.com/audio/podcasts/don-lemon-silence-is-not-an-option Silence is Not an Option]". ''CNN''. Retrieved 30 June 2025.</ref> Mafatshe a tshwana le [[Sierra Leone]], [[Rwanda]], [[Benin|Benin,]] Ghana le [[Zambia]] jaanong a fa batho ba lotso lwa Aforika boagedi ba ba batlang go kopa go nna koo.<ref>Adebayo, Bukola (November 29, 2019). "[https://edition.cnn.com/2019/11/29/africa/ghana-foreign-nationals-citizenship/index.html Ghana makes 126 people from the diaspora citizen as part of Year of Return celebrations]". ''CNN''. Retrieved 30 June 2025.</ref> Lefatshe la Benin le tsamaela kwa go feng boagedi ope fela o o ka ntshang sesupo sa go nna le ditso kgotsa bagologolwane kwa Aforika.<ref>Mangin, Paul-Emile; Luhan, Wolfgang (March 11, 2024). [https://www.socialscienceregistry.org/trials/13041 "Non-willigness to lead and social preference".] ''AEA Randomized Controlled Trials''. [[:en:Digital_object_identifier|doi]]:[https://www.socialscienceregistry.org/trials/13041 10.1257/rct.13041]. Retrieved 30 June 2025.</ref> Ka kgolo ya itsholelo ya kgaolo eo, mafatshe a Aforika jaanong a berekela go bona babeeletsi le batho ba ba nang le kitso ba merafe ya Aforika le ba ba fudugileng mo Aforika. Mogogi wa banka ya boremelelo ya kwa [[Ethiopia]] Mamo Mihretu o kopile batho ba Ethiopia le mabapi go tsaya karolo mo ditshonong tse dišha tse di tlhodilweng ke diphetogo tsa itsholelo kwa Ethiopia gore ba itshetse le go tswela lefatshe la bone mosola.<ref name=":1">"[https://ebc.et/english/newsdetails.aspx?newsid=8167 Ethiopia Invites The Diaspora To Seize New Economic Opportunities]". ''ebc.et''. Retrieved 30 June 2025</ref> Batho ba ditso tsa Aforika ba tlhwatlhwa ba tshwana le Idris Elba ba ne ba fudugela mo Aforika go tlhama 'Zollywood',<ref>"[https://www.bbc.com/news/articles/c98yz7pxrlko Idris Elba: Why I'm planning a move to Africa]". ''BBC News''. October 22, 2024. Retrieved 30 June 2025.</ref> Akon a dira toropokgolo ya gagwe kwa [[Senegal]] e bidiwa Akon City,<ref>Vera, Amir (January 14, 2020). [https://edition.cnn.com/travel/article/akon-city-senegal-trnd/index.html "Akon created his own city in Senegal called 'Akon City'"]. ''CNN''. Retrieved 02 July 2025.</ref> le Ludacris a tsaya boagedi kwa [[Gabon]],<ref>Digital, Standard. [https://www.standardmedia.co.ke/entertainment/swimming/article/2001355983/14-african-american-celebrities-who-are-trooping-back-to-africa "14 African- American celebrities who are trooping back to Africa"]. ''Standard Entertainment''. Retrieved 02 July 2025</ref> letsholo le le bona dipeeletso tse dišha ka ponelopele ya go dira Aforika kgaolo e e phophomang. Lefoko Blaxit le tlhamilwe morago ga Brexit ke moithuti, mmegi wa dikgang, le molwela ditshwanelo Dr. Ulysses Burley wa boraro. Lefoko le le kopanya lefoko Black "bontsho" le Exit "go tswa" jaaka Bexit a raya go tswa ga batho ba Britain kwa lekgotleng la European Union.<ref>"[https://www.ubthecure.com/about/ About]". ''Ulysses Burley III''. Retrieved 02 July 2025.</ref><ref>"[https://www.npr.org/2016/07/17/486359426/disheartened-by-racial-violence-in-u-s-inspired-by-brexit-he-pondered-a-blaxit Disheartened By Racial Violence In U.S., Inspired By Brexit, He Pondered A 'Blaxit'"]. ''NPR.org''. Retrieved 02 July 2025</ref><ref name=":2">Hjeld, Kim. [https://www.usatoday.com/story/news/world/2020/06/26/blaxit-black-americans-leave-us-escape-racism-build-lives-abroad/3234129001/ "'I'm leaving, and I'm just not coming back': Fed up with racism, Black people head overseas"]. ''USA TODAY''. Retrieved 02 July 2025.</ref><ref>Sewing, Joy (October 23, 2020). [https://www.houstonchronicle.com/life/article/Black-Americans-fed-up-with-racism-move-abroad-15669032.php "Joy Sewing: Black Americans, fed up with racism, move abroad as 'Blaxit' trends"]. ''HoustonChronicle.com''. Retrieved 02 July 2025.</ref><ref name=":3">Savali, Kristen West (January 26, 2020). [https://www.essence.com/news/is-blaxit-for-you/ "Is Moving To Another Country The Answer?"]. ''Essence''. Retrieved 02 July 2025.</ref><ref>Oshindoro, Michael (February 22, 2019). [https://scholarworks.bgsu.edu/bic/2019/005/7/ "Blaxit and the Romanticization of Africa"]. ''Black Issues Conference''.</ref> == Ditso == Lefatshe la [[Liberia]] le tlhamilwe e le go tsibogela kgethololo ya lotso le mmala e batho bantsho ba kwa America ba neng ba e itemogela ka dingwaga tsa 1820.<ref name=":0" /> Moitseanape wa ditso Kevin K. Gaines o ne a re batho banstho ba America ba ka nna dikete di le lesome le botlhano ba ne ba fuduga gareng ga dingwaga tsa 1820 le ka nako ya ntwa ya selegae ya America le go feta.<ref name=":0" /> Batho bantsho a bangwe ba kwa America ba ne ba fudugela kwa Canada, kwa go neng go na le kagiso mo bathong bantsho ba America ka nako ya ntwa ya diphetogo, ka magolegwa a a nenga dirilwe makgoba a ka nna makgolo ba fuduga ka ngwaga wa 1830, le ba bangwe ba latela morago ga kgabaganyo ya 1850 ya molao wa bokgoba.<ref name=":0" /> Mary Ann Shadd, o o itsegeng thata ka go nna kgatlhanong le bokgoba o ne a fudugela kwa Canada a bo a rotloetsa batho bantsho ba kwa America go fuduga.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:The African Renaissance Monument.jpg|thumb|Segopotso sa tsosoloso ya Aforika]] Ka dingwaga tsa 1900 di simologa, badiragatsi ba le bantsi ba bantsho le bataki le bakwadi ba ne ba fudugela kwa Europe, ka maiteko a go dirisa ditshono tse di neng di seo kwa [[USA|United States]].<ref name=":0" /> Ira Aldridge o ne a sala morago tiro ya gagwe ya go diragatsa kwa Europe ka a ne a na le ditshono di se kae kwa United States.<ref name=":0" /> Ka nako ya ntwa ya ntlha ya mafatshe, fa batho bantsho bakwa America ba ne ba itemogela botshelo kwa mafatsheng a mangwe e le lantlha, bontsi jwa bone ba ne ba tsaya tshwetso ya go sala kwa France, go ya ka Caines, "kwa ba neng ba tshwarwa ka tlotlo".<ref name=":0" /> Gaines a re maitemogelo a a ne a baka gon tlhamiwa ga lekgotla la batswakwa ba bantsho ba kwa America kwa Paris, le ditoropo tse dingwe tse ditona kwa France.<ref name=":0" /> Ka nako eo, mmino wa Jazz o ne wa itsisiwe kwa France ke James Reese Europe o a neng a eteletse pele setlhopha sa Harlem Firefighters sa sesole.<ref name=":0" /> Josephine Baker o ne a lemogiwa kwa Paris, mme morago a nna moagedi wa kwa France.<ref name=":0" /> James Baldwin o ne a tlhalosa maitemogelo a gagwe kwa Paris, a supa fa go siame go gaisa kwa United States.<ref name=":0" /> Richard Wright le ene o ne a fudugela kwa Paris, mme Langston Hughes ka lobaka o ne a nna kwa London.<ref name=":2" /> Nina Simone o nnile kwa France le mafatshe a mangwe a Aforika.<ref name=":2" /> Paul Robeson o file maiphitlhelo kwa komiting ya ditiragalo tse di sa batlegeng kwa America ka go supa fa kwa Russia, a ne a ikutlwa e le motho lantlha mo botshelong jwa gagwe.<ref name=":2" /> Morago ga ntwa ya bobedi ya mafatshe, fa lefatshe la Ghana le nna lone lantlha mo Aforika go bona boipuso ka ngwaga wa 1957, lefatshe le le ne la kgatlhisa batho bantsho ba kwa United States ba ba neng ba batla go le etela ka ntlha ya tsa maeto kgotsa phudugo.<ref name=":0" /> Maya Angelou le W.E.B Dubois ba ne ba fudugela koo.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:Flag of the UNIA.svg|thumb|Folaga ya Aforika o mongwe fela]] Letsholo la [[Bo-Aforika-Jotlhe|bo Aforika jotlhe]], le le simolotseng ka ngwaga wa 1897, le ne la gola ka dingwaga tsa 1950 morago ga bokolone e le letsholo le le ikaelelang go rotloetsa le go tahtafatsa tshwaragano ya bongwe fela gareng ga ditso tsa mafatshe a Aforika le aa mabapi. Kakanyo e ya Aforika o mongwe fela e ne ya rotloetsa go tlhamiwa ga lekgotla la bokopano jwa Aforika (e e leng [[African Union]] jaanong) ka ngwaga wa 1963. Nngwe ya mekgele e metona e e beilweng ke lekgotla la African Union ka lekgolo la dingwaga di le masome a mabedi le motso ke go tlhabolola kgolo ya itsholelo. Dikgato tse ditona di tserwe go rarabolola kgang e, bogolo jang ka go tlhamiwa ga [[tumalano ya go gweba mahala mo Aforika]]. Ka ngwaga wa 2019, tautona wa kwa Ghana Nana Akufo-Addo o ne a tlhoma ngwaga wa 2019 go nna ngwaga wa go boa, go tsamaelana le go tlhoma mo, o ne a dira gore go tsamaela kwa Ghana go nne motlhofo mo malokong a merafe ya Aforika le mabapi.<ref name=":0" /> Ka Seetebosigo ngwaga wa 2020, tona wa bojanala kwa Ghana Barbara Oteng Gyasi o ne a rotloetsa batho bantsho ba America go fuduga, a re: "Aforika o lo emetse".<ref name=":0" /> Lefatshe la [[Sierra Leone]] le tlhagotse tsela ya boagedi jwa maloko a Aforika. Ka thuso ya ditlhatlhobo tsa losika, tsela e e letla batho ba ba nang le ditso tsa Aforika go fudugela kwa Aforika. Moitseanape wa losika Rick Kittles le Gina Page ba thusa malwapa go kopanya tse di tlhaelang ka ditso tsa bone ka ditso tsa Aforika, ba thusa dikokomane di le sedikadike tsa makgoba go rarabolola magokanyane a ditso tsa bone tsa Aforika.<ref>[https://africarenewal.un.org/en "Partners in time: Reconnecting African Americans with their tribes of origin"]. ''Africa Renewal''. February 16, 2024. Retrieved 02 July 2025</ref> [[Setshwantsho:African-American Ancestry Visualized.png|thumb|Tshupo ya ditso tsa batho bantsho ba America]] Badira molao ba kwa Benin ba tlhatlhoba kakanyetso ya go fa batho ba Aforika boagedi mo leaftsheng ka bophara. Go tsaya boagedi jwa Benin, bakopi ba tla tshwanelwa ke go ntsha bosupi jwa ditso tsa bone tsa Aforika ka ditokomane tsa mmuso, maiphitlhelo a a tlhomamisitswenf kgotsa ditlhatlhobo tsa losika. Batho ba ba tshwanelegang ba tla a neelwa bukana ya teseletso mesepele ya ngwaga tse tharo ya kwa Benin e le kgato ya ntlha mo go tsamaisong eo, ba neela mafatshe a ka nna masome a marataro le boraro teseletso ya mahala ya mosepele.<ref>Ikani, John (May 20, 2024). "[https://www.theheritagetimes.com/benin-considers-citizenship-for-descendants-of-enslaved-africans/ Benin Considers Citizenship For Descendants Of Enslaved Africans"]. ''Heritage Times''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Lefatshe la Ghana le dirile ditso ka Ngwanatsele ngwaga wa 2024, ka go neela batho ba le makgolo a matlhano, masome a mabedi le bone boagedi, bontsi ba tswa kwa USA.<ref>Armstrong, Jenice (November 26, 2024). [https://www.inquirer.com/opinion/ghana-black-american-expat-dual-citizenship-20241126.html "Ghana made history last week as it granted citizenship to 524 people — some of them Philadelphians | Jenice Armstrong".] ''www.inquirer.com''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Ka Donald Trump a fenya legato la bobedi la botautona kwa US ka ngwaga wa 2024, go na le koketsego ya diphudugo tsa batho banstho ba America ba ba batlang go fudugela kwa Aforika ka ntlha ya go fetoga ga maikutlo a batho ba America, le go tswelwa ke mosola ditshono tsa kgolo ya itsholelo mo Aforika.<ref>PhillyInquirer (November 23, 2024). [https://us.headtopics.com/news/ghana-wants-black-americans-to-come-home-many-are-62366810 "Ghana wants Black Americans to 'come home.' Many are accepting the invitation. I went to find out why".] ''Head Topics''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Lefatshe la Ghana, le nnile lefatshe la botlhano mo Aforika go ntsha teseletso ya mesepel ya mahala mo bathong ba Aforika. Tautona Nana Akufo-Addo o ne a dumalana semmuso le molao wa mosepele wa mahala ka Laboraro, Morule a le lesome le borobabobedi ngwaga wa 2024. Molao o, o o tla simololang go stena mo tirisong ngwaga wa 2025 o simologa, o tla dira Ghana lefatshe la botlhano mo Aforika go bula melelwane ya lone le bulela batho botlhe ba Aforika ba ba tshwereng dibukana tsa mesepele tsa Aforika ka jalo go nne le tirisanommogo ya kgaolo. Thulaganyo e e tla nna dingwaga tse di lesome e e tlhamilweng ke puso ya Ghana go nonotsha bojanala, go rotloetsa batho ba Aforika le ba Ghana ba ba kwa mafatshe a sele , le go thatafatsa botsalano jwa itsholelo le mafatshe a a mabapi.<ref>Ekanem, Solomon (December 26, 2024). [https://africa.businessinsider.com/local/lifestyle/ghana-becomes-5th-african-country-to-implement-visa-free-travel-for-africans/4rk8xbt "Ghana becomes 5th African country to implement visa-free travel for Africans".] ''Business Insider Africa''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Ka ngwaga wa 2024, bojanala jwa Aforika bo ne jwa boela kwa bo neng bo ntse ka teng pele ga segajaja, kgaolo e e bone koketsego ya bosupa mo lekgolong la batho ba ba neng ba goroga ka ngwaga wa 2024 go tshwantshiwa le wa 2019.<ref name=":4">[https://trt.global/afrika-english/article/18256632 "Africa's tourism rebounds to pre-pandemic levels - UN - TRT Afrika"]. ''trtafrika.com''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Go diragadiwa ga tumalano ya go gweba mahala mo Aforika go dirile mokete o kwa go one go neng go bidiwa maina a mafatshe a le masome a mabedi le bosupa a a neng a dumalana le tsamaiso ya AfCFTA.<ref name=":5">[https://au.int/en/articles/operational-phase-african-continental-free-trade-area-launched "Operational Phase Of The African Continental Free Trade Area Launched | African Union"]. ''au.int''. Retrieved 02 July 2025</ref> Yo o itsegeng ka tsa moopelo le mmino kwa America Stevie Wonder, o neetswe boagedi kwa Ghana,<ref>"'[https://www.bbc.com/news/av/world-africa-69010621 This is where I need to be' - Stevie Wonder becomes Ghanaian]". ''BBC News''. Retrieved 02 July 2025</ref> fa a ne a etetse kwa Accra, toropokgolo ya lefatshe la Ghana ka Motsheganong ngwaga wa 2024. Tautona wa lefatshe leo Nana Akofu-Addo o ne a galaletsa kitso ya gagwe le kamano ya gagwe le Aforika. "Ka go mo neela boagedi jwa Ghana, ga re lemoge fela talente ya gagwe le tse a di fitlheletseng, mme re lemoga gape le kamano ya gagwe e e tseneletseng mo kgaolong ya Aforika". Batho bantsho ba America ba ka nna sekete le makgolo a matlhano ba fudugetse kwa lefatsheng la ghana fa e sale ka ngwaga wa 2019.<ref>"[https://theworld.org/stories/2022/09/07/where-i-should-be-1500-black-americans-make-ghana-their-new-home 'This is where I should be': 1,500 Black Americans make Ghana their new home".] ''The World from PRX''. September 7, 2022. Retrieved 02 July 2025.</ref> == Mabaka == Pampiri ya dikgang ya ''USA Today'' yare "batho bantsho ba America, jaaka batswakwa ba merafe le dingwao tsotlhe, ba tlogela USA ka nakwana kgotsa ga sennela ruri ka mabaka a a farologaneng, go batala botshelo jo bo botoka, ditshono tsa pereko, go nyala kgotsa go tlogela tiro, ka mabaka a tsa lekgetho, kgotsa go ijesa monate."<ref name=":2" /> Kristen West Savali, a kwalela pampiri ya dikgang ya ''Essence'' ka Firikgong ngwaga wa 2020, o ne a tshwantshanya Blaxit le phudugo e kgolo are "go a lemotshega gore ga gona sekhutlwana sa America se motho a gololesegileng go nna montsho."<ref name=":3" /> [[Setshwantsho:Yoruba-Dancers-931x598.jpg|thumb|Dibini tsa morafe wa Yoruba]] Moithuti Okunini Obadele Kambono ne a fudugela kwa Ghana morago ga a sena go tshwarwa kwa Chicago.<ref name=":2" /> O na le seabe mo thulaganyong ya kwa Ghana e e rotloetsang dikokomane tsa Aforika go boela gae.<ref>Coleman, Colette (February 16, 2024). [https://www.nytimes.com/2024/02/16/realestate/african-americans-africa.html "Blaxit: Tired of Racism, Black Americans Try Life in Africa"]. ''The New York Times''. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mosadi wa kgweboo Lakeshia Ford o ne a fudugela kwa Ghana morago ga go ithuta sebaka sa ngwaga kwa mafatsheng, o bua gore kwa Ghana ga a tlhoke go ikakanya e le mosadi o montsho..ke mosadi fela.<ref name=":2" /> [[Setshwantsho:Map of Trans-African Highways.PNG|thumb|Ditsela kgolo tsa Aforika]] Tiffanie Drayton, o lolwapa lwa gagwe lo fudugileng go tSwa kwa [[Trinidad and Tobago]] go ya US fa a ne a le dingwaga di le nne, o ne a boela gape kwa Trinidad and Tobago ka ngwaga wa 2013, gone jaana o kwala buka e e bidiwang motswakwa wa mmala o montsho kwa America, ka Blaxit.<ref name=":2" /><ref name=":0" /> Drayton a re go kgweetsa bana ba gagwe gautshwane gore ba kgone go robala kwa Trinidad and Tobago go farologana thata le maiphitlhelo a a tshwanang le ao kwa United States: " Kwa America, diatla tsa gago di a roroma. O tshwenyegile ka se o tla se buang. O tshwenyegile ka gore a o tshwere sesupo sa gago se se tshwanetseng. O nna o tshwenyegile ka dinako tsotlhe."<ref name=":2" /> Ditiragalo tsa 2036, ke ditiragalo tse di akantsweng ebile di dirwa gone jaana ke lekgotla la [[African Union]]. Maikaelelo a tsone ke go tlhabolola itsholelo (go akaretsa go fedisa lehuma mo kokomaneng e le nngwe), kamano ya tsa sepolotiki, tlhabololo ya puso ya batho ka batho le tshiamo, go tlhamiwa ga tsa tshireletso le kagiso mo Aforika ka bophara, go nonotsha sesupo sa ngwao ka go tsosolosa Aforika, le dikakanyo tsa Aforika o mngwe fela, tekatekano ya bong le go ikemela ka nosi mo go tsa polotiki le dinonofo tsa mafatshe a sele.<ref>[https://au.int/agenda2063/goals "Goals & Priority Areas of Agenda 2063".]</ref> === Kgolo ya itsholelo mo Aforika === [[Setshwantsho:Flag of the African Union.svg|thumb|Folaga ya [[African Union]]]] Khumo ya Aforika e solofetswe go ya kwa dipalong tsa 3.8% le 4.2% ka ngwaga wa 2024 le 2025.<ref>[https://www.imf.org/en/Publications/REO/SSA/Issues/2024/04/19/regional-economic-outlook-for-sub-saharan-africa-april-2024 "Regional Economic Outlook for Sub-Saharan Africa, April 2024 | A Tepid and Pricey Recovery"]. ''IMF''. Retrieved 02 July 2025.</ref> E ke palo e e kwa godimo go feta ya 2.9% le 3.2% wa mafatshefatshe.<ref>[https://www.afdb.org/en/news-and-events/press-releases/africa-dominates-list-worlds-20-fastest-growing-economies-2024-african-development-bank-says-macroeconomic-report-68751 "Africa dominates list of the world's 20 fastest-growing economies in 2024—African Development Bank says in macroeconomic report".] February 16, 2024.</ref> Aforika ke legae la merafe e mebotlana ebile e gola ka lobelo, ditoropo tse digolang, le ditlhamo tse di pelokgale mo sengwe le sengweng go tswa mo botegeniking jwa tsa madi go tsena mo kgothetsong e e phepa. Ka palo ya batho e e solofetsweng go gola gabedi go ya kwa dibillion di le pedi le didikadike di le tlhano ka ngwaga wa 2050, kgaolo e e fa ditshono tsa kgolo e e babalelang ditswammung le bokgoni kwa batho.<ref>[https://www.mckinsey.com/mgi/our-research/reimagining-economic-growth-in-africa-turning-diversity-into-opportunity "Reimagining Africa's economic growth | McKinsey".] ''www.mckinsey.com''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Ka kgolo e ntsha ya itsholelo ya Aforika go na le metsamao ya bathk ba ditso tsa Aforika le ba ba duleng mo Aforika go boela mo Aforika go nna mo tshiamelong ya go dirisa tshono e. [[Setshwantsho:Kamdi Uko - Andela Lagos.jpg|thumb|Mohiri le mokatisi wa tsa maranyane a dikhumputara kwa Lagos]] [[Setshwantsho:First WAFMAX in Angola 2 (8222830395).jpg|thumb|Maemelo kwa Angola]] Lefelo la kgwebo ya mahala mo Aforika ke lefelo la mahala le le akaretsang bontsi jwa Aforika. Le tlhamilwe ka ngwaga wa 2018 ka tumalano ya kgwebo ha mahala mo Aforika, e e neng e na le batsaya karolo ba le masome a mane le boraro le ba bangwe ba le lesome le motso ba ba neng ba baya monwana, se se dira gore e nne lone lefelo le letona la kgwebo ha mahala ka palo ya mafatshe a e leng maloko, le sala morago lekgotla la thekiso kgotsa kgwebo ya mafatshe (world trade organization) ebile e le lone le letona ka palo ya batho, le bophara jwa lefatshe ka batho ba le 1.3 billion mo kgaolong e e leng ya bobedi ka botona mo lefatsheng. Legato la go diragatsa la lefelo la kgwebo ya mahala mo Aforika le simolotse go bereka kwa moletlong o o neng o akaretsa go bidiwa ga mafatshe a le masome mabedi le bosupa a a dumalaneng le mogopolo o.<ref name=":5" /> Ditiro tsa kgaolo tse disha di simolotse go tlhamiwa go dira dipeeletso gore di nne motlhofo jaaka sedirisiwa sa ditiro tsotlhe kwa [[Botswana]],<ref>[https://www.bitc.co.bw/ "BITC - Welcome"]. ''BITC Website''. Retrieved 02 July 2025.</ref> se se diretsweng go fa babeeletsi dithuso tse di bonako,tsa sesha,tse di ntshang maduo ebile di le mo mpepeneneng. Mafatshe a [[Democratic Republic of the Congo]] le [[Zambia]] a kopanetse go dira magala, go tlhofofatsa ditsamaiso le go dira gore go nne le nyalano ya melawana ya tsa meepo go kgabaganya melelwane gore tikologo ya bobeeletsi e itshetlele. Go thatafatsa ponelopele ya meepo mo Aforika mo go simolotsweng ka ngwaga wa 2009 ke lekgotla la African Union, e ka nna makwati a a kwatabolotswang mo maitekong a a kgaolo. Mo Aforika, legae la masome a le mararo mo lekgolong la ditswammung tsa lefatshe,<ref>Chen, Wenjie; Laws, Athene; Valckx, Nico. [https://www.imf.org/en/News/Articles/2024/04/29/cf-harnessing-sub-saharan-africas-critical-mineral-wealth "Harnessing Sub-Saharan Africa's Critical Mineral Wealth"]. ''IMF''. Retrieved 02 July 2025.</ref> dipoelo go tswa mo go epeng ditswammung di le nne fela ebong kopore, nikele,cobalt le lithium di ka nna di trillion di le lesome le borataro mo dingwageng tse di tlang di le masome a mabedi le botlhano, go ya ka di dolara tsa ngwaga wa 2023. [[Setshwantsho:Marginal Promenade in Luanda - Angola 2015.jpg|thumb|Tsela ya dinao mo lotshitshing kwa Luanda]] Kgaolo ya kgwebo ya mahala ya Lekki, ke kgaolo ya mahala e e bophara jwa dikhilomithara di le lekgolo,masome a matlhano le botlhano. Legato la ntlha la lefelo le le na le dikhilomithara di le masome a mararo, di le masome a mabedi le bosupa e le tsa dikago tsa sesha, tse di tla fang beng gae boroko ba ka nna dikete di le lekgolo le masome a mabedi. Go ya ka leano le legolo, kgaolo e ya mahala e tla tlhabololwa go nna toropo ya sesha mo toropong ka go kopanngwa ga mehama, kgwebo le thekiso, tlhabololo ya matlo, go bewa ga dithoto, ditsamaiso, bojanala le itloso bodutu. Bukana ya mesepele ya African Union ke tokomane e e tlwaelesegileng e e akanyediwang go emisetsa dibukana tsa mesepele tsa mafatshe a e leng maloko le go seegela fa thoko go kola teseletso ya mosepele mo mafatsheng otlhe a a masome a matlhano le botlhano a Aforika.<ref>Philpot, Lorne (January 8, 2021). "[https://www.thesouthafrican.com/travel/single-passport-africa-rollout-2021/ Single passport for Africa set to become reality in 2021"]. ''The South African''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mafaratlhatlha a seporo se se lobelo sa Aforika sa madi a a kanang ka dibilione di supa, e solofetswe go tlhabolola mesepele,go tokafatsa bojanala le go kopanya ditoropokgolo tsa mafatshe a Aforika ka ngwaga wa 2030.Ka go golaganya dingwe ditoropokgolo tsa Aforika jaaka Nairobi, Lagos,Cairo le Dakar, mafaratlhatlha a seporo a tlaa tlhabolola go goroga kwa marekisetsong a tlhwatlhwa, ga tsholetsa tirisanommogo ya itsholelo le go rotloetsa tirisanommogo ya kgaolo. Lefatshe la [[Egypt]] le setse le simolotse namane e tona ya tiro go aga mafaratlhatlha a lone a seporo sa terena e e bofefo, a a akanyediwang a tlaa lopa dibilione di supa. Mafaratlhatlha a Egypt a tla nna boleele jwa dikhilomithara di le dikete pedi, a golaganya ditoropokgolo di le masome a marataro,ebile a tla nna mangwe a ditsamaiso tsa seporo sa terena e e lobelo a matona. Maiteko a a tlaa tlhomolela tsela mafaratlhatlha a matona a Aforika, go dira gore mesepele ya batho ba ba tsamayang gareng ga mafatshe a Aforika e nne motlhofo.<ref>"[https://www.travelandtourworld.com/news/article/africas-new-7-billion-high-speed-rail-network-to-revolutionize-travel-boost-tourism-and-connect-key-african-capitals-by-2030-new-travel-updates-you-need-to-know/ Africa's New £7 Billion High-Speed Rail Network to Revolutionize Travel, Boost Tourism, and Connect Key African Capitals by 2030: New Travel Updates You Need to Know - Travel And Tour World]". December 27, 2024. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mogogi wa banka ya legare kwa [[Ethiopia]] Mamo Mihretu o kopile batho ba Ethiopia le ba ba mabapi go tsaya karolo mo ditshonong tse disha tse di bakiwang ke diphetogo tsa itsholelo kwa Ethiopia go akola maduo.<ref name=":1" /> Diphetogo tsa madi tsa kwa Ethiopia di itebagantse le go baakanyetsa maemo a go nna fa gare mo go tsa dipoelo.<ref>[https://www.theafricareport.com/368928/ethiopias-financial-reforms-open-path-to-lower-middle-income-status-mamo-mihretu-says/ "Ethiopia's financial reforms open path to lower-middle-income status, Mamo Mihretu says".] ''The Africa Report.com''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mamo Mihretu are, go letlela maxi a Ethiopia go gweba mo marekisetsong a phatlalatsa mo boemong jwa go baya seelo se se tsepameng go ka nna le ditlamorago tse di fetolang itsholelo ya koo.<ref>[http://web.archive.org/web/20241107030626/https://www.semafor.com/article/08/20/2024/how-ethiopias-birr-currency-float-could-be-transformative "Ethiopia's central bank governor calls currency float 'transformative' | Semafor"]. Archived from the original on November 7, 2024. Retrieved 02 July 2025.</ref> Go fetoga ga molao go ne ga letla Addis Ababa go adima madi kwa letloleng ya mafatshefatshe la madi le banka ya mafatshefatshe.<ref>[https://www.theafricareport.com/356307/ethiopia-foreign-banks-keen-to-test-the-water-as-reforms-accelerate/ "Ethiopia: Foreign banks keen to test the water as reforms accelerate"]. ''The Africa Report.com''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mohama wa Aforika wa kago o o phophomang o itemogela go simolodisiwa ga ditoropokgolo tse di diretsweng go amogela kgolo ya maemo a lefatshe, go  godisa dikgwebo le go kgatlha dipeeletso tsa mafatshefatshe. Malwapa a tlwaelo a a tswaletsweng ka terata a na le kgoro, a retelelwa ke go kgatlha bahumi, se se baka go nna teng ga ditoropo tse di eteletsweng ke batho tse di jang le dikago tsa sesha, ditlamelo tse di tlahbologileng le tikologo e e sireletsegileng. Rendeavor, motlhami o o gogang kwa pele mo go tse, o aga ditoropo mo mafatsheng a le matlhano a Aforika a akaretsa [[Kenya]],Ghana,[[Nigeria]],[[Zambia]] le [[Democratic Republic of the Congo]]. Ditiro tse jaaka toropo ya Tatu kwa Kenya, di  thusa go gola ga maemo a lefatshe a Aforika, mo go akanyediwang go ka nna le batho ba le didikadike di le makgolo a matlhano, masome a supa le botlhano, go akanyediwa go tla fetal sephatlo sa billion ka ngwaga wa 2030. Mafelo a a tlhabologileng a, a ngoka dipeeletso tse di tlhwaafetseng, ka Tatu a le nosi a bone dipeeletso ta dibilione di le thato le go nna le dikgwebo di le masome a robabobedi le borobabobedi, di na le babereki ba le dikete di le lesome le botlhano.<ref>Custodian, Culture (January 20, 2025). "[https://culturecustodian.com/africas-new-startup-cities-are-attracting-tenants-and-billions-in-capital/ Africa's New Startup Cities Are Attracting Tenants And Billions In Capital"]. ''The Culture Custodian (Est. 2014.)''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Ditoropo tse ga se go tshela sentle fela, di ikaelela go rotloetsa kgolo ya itsholelo le go tlhama. Konza Technopolis kwa Kenya e e bidiwang Silicon Savannah e diretswe go nna boremelelo jwa tsa maranyane, e ngoka dikompone tsa maranyane, dikolo tsa ithutelo ditiro le metheo ya dipatlisiso. Ka mo go tshwanang, Eko Atlantic kwa Nigeria le yone e ipaya mo maemong a go nna boremelelo jwa tsa madi kwa bophirima jwa Aforika, fa Kigali innovation city kwa [[Rwanda]] yone e ikaelela go nna boremelelo jwa dikoporase tse di simololang le tsa mafatshefatshe. Ditiro tse di ngoka dipeeletso mo gae le kwa mafatsheng a sale, jaaka babeeletsi ba batla dirala tsa kago tse di itshetletseng ebile di ntsha maduo. Fa ditlhabolo tse di tshepisa bokamoso jwa Aforika, ba ba kgatlhanong ba na le matshwenyego a go akarediwa le madi a a tlhokegang, ba gatelela go tlhoka go netefatsa gore ditoropo tse di tswela mosola merafe e mentsi eseng go direla bahumi fela. Ka batho ba ba nnang mo ditoropong kwa Aforika ba solofetswe go fitha kwa palong ya dibilione di le pedi le botlhano ka ngwaga wa 2050, go atlega ga ditoropokgolo tse mo go rarabololeng go akaretsa batho botlhe, go tla nna mosola thata mo go bopeng bophara jwa Aforika jwa mafelo a a tlhabologileng.<ref>Custodian, Culture (January 20, 2025). [https://culturecustodian.com/africas-new-startup-cities-are-attracting-tenants-and-billions-in-capital/ "Africa's New Startup Cities Are Attracting Tenants And Billions In Capital"]. ''The Culture Custodian (Est. 2014.)''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Tlhabololo e ntšha kwa [[Angola]] go fa sephatlo sa sedikadike sa batho boroko e e bidiwang Nova Cidade de Kilamba,kgotsa Kolamba New City, ke legae la dikago tsa matlhatlhaganyane di le makgolo a supa,masome a matlhano tse di tlhatlhaganeng ga robabobedi, dikolo di le mmalwa le marekisetso a feta lekgolo. Tlhabololo e ya dibilione di le pedi le didikadike di supa, e sephara sa dikete di le lesome le bobedi, makgolo a mararo, masome a matlhano le botlhano e agilwe go nna nngwe ya ditoropo tsa letsatsi. Idris Elba o fudugetse mo Aforika go tlhama Zollywood,<ref>[https://www.bbc.com/news/articles/c98yz7pxrlko "Idris Elba: Why I'm planning a move to Africa"]. ''BBC News''. October 22, 2024. Retrieved 02 July 2025.</ref> go thusa go tlhabolola mohama wa ditshwantsho tsa motshikhinyego mo mafatsheng a le mmalwa. Akon Lighting Africa ke porojeke e e simolotsweng ka ngwaga wa 2014 ke seopedi Akon le Samba Bathily le Thione Niang e e ikaelelang go ntsha motlakase ka marang a letsatsi mo Aforika. === Bojanala jo bosha mo Aforika le go tsamaya o sa tlhoke teseletso ga ma Aforika === [[Setshwantsho:Elephants at Amboseli national park against Mount Kilimanjaro.jpg|thumb|Ditlou kwa Amboseli national park gaufi le thaba ya Kilimanjaro]] Mo dingwageng tse di fitileng, go nnile le kgatlhego e e golelang pele mo bojanaleng jwa Aforika, jakaa mafatshe a kgaolo e a batla go rotloetsa bojanala mo melelwaneng ya one. Mokgwa o o emetse ditshono mo bajanaleng le diitsholelo tsa mo gae,<ref>ATTA. [https://atta.travel/resource/creating-an-intra-african-tourism-map-is-essential-for-sustainable-economic-development.html "Creating an Intra-African Tourism Map is Essential for Sustainable Economic Development"]. ''atta.travel''. Retrieved 02 July 2025</ref> ka go dira marekisetso a bojanala a a kopaneng mo Aforika ka bophara. Ka ngwaga wa 2024, bojanala jwa Aforika bo boetse kwa dinakong tsa pele ga segajaja, kgaolo e bone koketsego ya bosupa mo lekgolong jwa batho ba ba gorogang ka ngwaga wa 2024 fa di tshwantshanngwa le tsa 2019, ngwaga pele ga segajaja sa Covid-19 se baka kiletso mesepele mafatsheng a Aforika jaaka mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":4" /> Itsholelo ya mesepele le bojanala ya Aforika e solofetse koketsego le go tlhama ditiro ka ngwaga wa 2030. Ka ngwaga wa 2030, bojanala jwa lotshitshi lwa Aforika bo solofetswe go feta di bilione di le masome a supa le borobabongwe, bo nna le seabe mo tlhamong ya ditiro di le didikadike di le masome mabedi le borobabobedi. Koketsego e e supa kgatlhego e e yang kwa godimo mo Aforika jaaka lefelo le le etelwang thata ke batho ba ba ratang tlholego, ba ba batlang go ijesa monate le ba ba batlang go batlisisa ka dingwao le ditikologo tsa Aforika.<ref>[https://www.travelandtourworld.com/news/article/africas-travel-and-tourism-boom-major-economic-growth-and-job-creation-expected-by-2030/ "Africa's Travel and Tourism Boom: Major Economic Growth and Job Creation Expected by 2030 - Travel And Tour World"]. December 26, 2024. Retrieved 02 July 2025.</ref> Ka Morule ngwaga wa 2023, lefatshe la Kenya le ne la ira ditso ka go itsese fa e tla nna lefatshe lantlha mo Aforika go sa tlhoke dipampiri tsa teseletso mesepele mo bathong botlhe. "Ga go sa tlhole go tlaa tlhokega gore motho ope go tswa khutlong tsotlhe tsa lefatshe go rwala mokgweleo wa go kopa teseletso go tla Kenya. Tautona wa Kenya William Ruto o ne a bua kwa tirelong ya boipuso jwa Kenya ka Morule a le lesome le bobedi ngwaga wa 2023. <ref>[https://www.weforum.org/videos/rwanda-kenya-visa-free-travel-africans/ "Rwanda and Kenya introduce visa-free travel for all Africans".]</ref>Lefatshe la Kenya le tlositse tse di tlhokafalang pele ga motho a tsaya loeto mo baeng ba Aforika gore ba godise mohama wa kgwebo le bojanala mo kgaolong.<ref>ATTA. [https://atta.travel/resource/kenya-drops-pre-authorisation-requirements-for-most-african-visitors.html "Kenya Drops Pre-Authorisation Requirements for Most African Visitors"]. ''atta.travel''. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mafatshe a le mmalwa a akaretsa Ghana le [[Aforika Borwa]], [[Botswana]] le [[Zimbabwe]] le [[Democratic Republic of the Congo]] le [[Uganda]] a simolotse ditumalano tsa go tlosa teseletso mesepele mo mafatshe oo mabedi. Le fa lefatshe la Angola le itsesitse mesepele e e sa batleng teseletso moafatshe a le masome a ferabongwe le borobabobedi, a akaretsa a Aforika a le lesome le bone. Go tokafatsa bojanala,  lefatshe la Ghana le mo maemong a bobedi a mafelo a a babalesegileng mo Aforika,<ref>[https://www.graphic.com.gh/news/general-news/boost-for-tourism-ghana-ranked-second-safest-place-in-africa.html "Boost for tourism: Ghana ranked second safest place in Africa"]. ''Graphic Online''. January 25, 2025. Retrieved 02 July 2025.</ref> le tswelwa mosola ke ditlhabololo le go ritibala ga seemo sa botshelo. Mafatshe a le mane - [[Benin]], [[Rwanda|Rwanda,]] [[Seychelles]] le [[The Gambia]] ga a tlhoke teseletso ya mosepele mo banning ba Aforika.<ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-68093488 "Kenya's visa-free dream proves tricky for some"]. ''BBC News''. January 30, 2024. Retrieved 02 July 2025.</ref> [[Angola]], [[Botswana]], [[Namibia]], [[Zambia]] le [[Zimbabwe]] a atolositse teseletso ya mesepele e e tshwanang le ya Schengen e nngwe fela, ba atolosa bojanala ka go letla batho go kgabaganya melelwane motlhofo mo mafatsheng ao go godisa mohama wa bojanala.<ref>[https://www.travelandtourworld.com/news/article/southern-african-countries-angola-botswana-namibia-zambia-and-zimbabwe-expand-new-schengen-style-single-visa-driving-tourism-sector/ "Southern African Countries Angola, Botswana, Namibia, Zambia, and Zimbabwe Expand New Schengen Style Single Visa Driving Tourism Sector - Travel And Tour World".] August 21, 2024. Retrieved 02 July 2025.</ref> Mafatshe a [[Morocco]] le Ghana a dumalane go simolodisa go sa batle teseletso ya mesepele mo batho ba ba tsayang mesepele mo mafatsheng a mabedi ao, mafatshe ao a itlamile go nonotsha botsalano mo mehameng e e farologaneng e akaretsa kgwebo ya temothuo, bojanala le tshireletso.<ref>Zouiten, Sara (March 24, 2025). [https://www.moroccoworldnews.com/2025/03/187205/morocco-ghana-agree-on-visa-waiver-and-stronger-cooperation/ "Morocco, Ghana Agree on Visa Waiver and Stronger Cooperation".] ''Morocco World News''. Retrieved 02 July.</ref> [[Setshwantsho:WaterLovers Beach Resort.jpg|thumb|Lotshitshi lwa WaterLovers kwa Kenya]] Aforika o na le dikago di le dintsi tse di falotseng tlhabololo ya sesha ebile di kgatlhisa bajanala. Mafelo a ditso a tshwana le dihikantswe tsa diphupu le dikereke kwa [[Egypt]] le [[Sudan]], Obelisk Axum kwa [[Ethiopia]], matlotla a toropo ya kgwebo ya [[Zimbabwe]] wa bogologolo, Great Zimbabwe, le ntlo ya bogosi kwa [[Ethiopia]]. Dikago tsa sešha tse di kgatlhang bajanala di akaretsa dikago tsa phemelo kwa Ghana, ya kwa Elmina le ya Cape Coast, tse di kwadilweng gape e le bojanala jwa ngwao. E akaretsa gape segopotso se se kwa godimo thata go fetisa tse dingwe mo lefatsheng ka bophara sa African Renaissance Monument kwa [[Senegal]]. == Ditshedimosetso tse dingwe == * [[Kopo maitshwarelo ya mafatshe a Aforika ka go gweba ka makgoba kwa nokeng ya Atlantic]] * [[Letsholo la go boela kwa Aforika]] * [[Bo-Aforika-Jotlhe]] * [[Matshelo a Batho Bantsho a Maleba (Black Lives Matter)|Matshelo a batho bantsho a maleba]] == Metswedi == jj5yjfgc9r8vz5w4kfyv4bfeqob7kds Afro-Argentines 0 10713 40913 40912 2025-07-01T18:17:32Z KatieKea 10150 /* Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone */ Ke okeditse tlhanolo le go tsenya metswedi. #AWC2025 40913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa diporofenseng tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tlhagiso ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsona: 54% kwa Santiago del Camar%% kwa Santiago del Vacando, 5400. kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekao, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo Guarani kamba kua, e e kayang "logaga lwa batho bantsho".[14] == Metswedi == 4stjwese1k1ri07c9dof5sliumh3z44 40914 40913 2025-07-01T18:45:08Z KatieKea 10150 /* Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone */ ke feditse go ranola karolo e le go tsenya metswedi #AWC2025 40914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa dikgaolong tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tiro ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsone: 54% kwa Santiago del Estero, 52% kwa San Fernando del Valle de Catamarca, 46% kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekai, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo seGuarani ''kamba kua'', e e kayang "logaga lwa batho bantsho".<ref>INDEC (2016). [https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf "2016 recap of the 1778 argentine census"] (PDF). [https://web.archive.org/web/20220211163420/https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf Archived] (PDF) from the original on 11 February 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> == Metswedi == k63l39i2jz46v1kcu121c9nikmccthw 40915 40914 2025-07-01T18:47:29Z KatieKea 10150 ke tsentse setshwantsho #AWC2025 40915 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa dikgaolong tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tiro ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsone: 54% kwa Santiago del Estero, 52% kwa San Fernando del Valle de Catamarca, 46% kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekai, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo seGuarani ''kamba kua'', e e kayang "logaga lwa batho bantsho".<ref>INDEC (2016). [https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf "2016 recap of the 1778 argentine census"] (PDF). [https://web.archive.org/web/20220211163420/https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf Archived] (PDF) from the original on 11 February 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> == Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina == [[Setshwantsho:Lancero de la época de Rivera.png|thumb|Motlhabani wa Moaforika wa Mo-Argentina yo o tswang kwa Rivera, kwa Argentina (lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga).]] == Metswedi == alomtr9j9ioy7xt4cmhqs6b0us03v3n 40916 40915 2025-07-01T19:08:40Z KatieKea 10150 /* Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina */ ke simolotse go ranola karolo e le go tsenya metswedi #AWC2025. 40916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa dikgaolong tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tiro ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsone: 54% kwa Santiago del Estero, 52% kwa San Fernando del Valle de Catamarca, 46% kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekai, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo seGuarani ''kamba kua'', e e kayang "logaga lwa batho bantsho".<ref>INDEC (2016). [https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf "2016 recap of the 1778 argentine census"] (PDF). [https://web.archive.org/web/20220211163420/https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf Archived] (PDF) from the original on 11 February 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> == Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina == [[Setshwantsho:Lancero de la época de Rivera.png|thumb|Motlhabani wa Moaforika wa Mo-Argentina yo o tswang kwa Rivera, kwa Argentina (lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga).]]Ka 1801 go ne ga rulaganngwa masole a ntlha a Afro-Argentina, ka fa tlase ga tlhokomelo ya Setlhopha sa Batho ba bagolo ba Buenos Aires le Setlhopha sa Batho ba ba gololesegileng ba Buenos Aires. Ba-pardos e ne e le batho ba ba gololesegileng ba ba tlhakaneng ba Yuropa, Aforika, le Baagedi ba Amerika, segolobogolo Guaraní, letso, fa "morenos" go lebega ba ne ba bopilwe ka masole a bontsi jwa letso lwa Aforika.<ref>''[https://books.google.com/books?id=IOAZAAAAYAAJ&q=granaderos+de+pardos+libres+y+de+morenos+libres+de+Buenos+Aires, La sociedad colonial]'', José Torre Revello, 1970</ref> Masole a a ile a kopanngwa go nna Batallón de Pardos y Morenos, e e itsiweng gape e le Batallón Castas, ka maatla a dikomponi di ferabongwe, gammogo le dikomponi tse nne tse di thusang tsa makgoba, ka nako ya tlhaselo ya pele ya Borithane ya River Plate.<ref>''[https://books.google.com/books?id=EXYvAQAAMAAJ&q=Batall%C3%B3n+de+Pardos+y+Morenos+cuerpo+de+esclavos+buenos+aires Historia de la nación Argentina]'', Academia Nacional de la Historia (Argentina), 1944</ref> Maemo a sesole a ne a bonwa ka 1810, mme Sesole se sesha sa ''Regimento de'' ''Pardos y Morenos'' se ne sa tsaya karolo mo Ntweng ya Boipuso ya Argentina.<ref>''[https://books.google.com/books?id=Xph7AAAAMAAJ&q=Jos%C3%A9+Ram%C3%B3n+Baudrix+pardos+morenos+buenos+aires Historia Argentina, Volume 2]'', José María Rosa, 1965</ref> Ka 1812, radipolotiki wa Argentina Bernardo de Monteagudo o ne a sa letlelelwe go nna leloko la Triumvirate ya Ntlha, ka ntlha ya "mmaagwe yo o belaetsang"—ke gore, lotso lwa Aforika. Bernardino Rivadavia, le ene wa lotso lwa Aforika, e ne e le mongwe wa boradipolotiki ba ba neng ba thibetswe go tsenela puso ya boraro.[18] Kokoano ya Ngwaga wa XIII, e e neng ya bidiwa go tlhoma naga e ntšha e e ikemetseng ya Argentina, e ne ya fetisa molao wa kgololesego ya dipopelo, o ka one bana ba ba tsholetsweng ke makgoba go tloga ka nako eo ba neng ba nna baagi ba ba gololesegileng ka go itirisa, mme ba ne ba sa golole ba ba neng ba setse e le makgoba. Batho ba bantsho ba le bantsi e ne e le karolo ya masole a sesole le masole a a sa tlhomamang a a neng a feleletsa e le karolo ya Sesole sa Argentina, mme bontsi jwa bone e ne e le mo ditlhopheng tse di kgaoganeng. Le fa go ntse jalo, makgoba a bantsho a ne a ka kopa go rekisiwa le eleng go bona moreki fa a ne a sa itumelele beng ba one. Morago ga go fedisiwa ga bokgoba, batho bantsho ba le bantsi ba ne ba lebana le go tlhaolwa go go anameng. Dikolo tse di lesome le bone kwa Buenos Aires ka 1857, di ne di amogela fela bana ba le babedi ba bantsho, le fa 15% ya baithuti mo ngwageng oo e ne e le bantsho. Kwa Córdoba ka 1829, bana ba bantsho ba ne ba na le tshwanelo ya go tsena sekolo se segolwane dingwaga di le pedi fela, fa bana ba basweu ba Argentina bone ba ne ba ithuta dingwaga di le nnè. Diyunibesiti ga di a amogela batho bantsho go fitlha ka 1853. Bantsho ba ne ba simolola go gatisa makwalodikgang le go rulaganyetsa ditshwanelo tsa bone. Go ne ga gatisiwa pampiri nngwe, The Unionist, e e neng ya gatisiwa ka 1877 polelo ya gore batho botlhe ba na le ditshwanelo tse di lekanang le tshiamiso go sa kgathalesege gore ba na le mmala ofe wa letlalo. Nngwe ya dipolelo tsa yone e ne e balega jaana: Molaotheo ke lekwalo le le suleng mme Di-Count le di-Marquise di a tletse, tse, morago ga puso ya bogologolo le e e tlhoilweng ya bokoloniale di neng di ikaeletse go tshwara batho ba ba ka fa tlase ga tsone jaaka makgoba, di sa tlhaloganye gore mo gare ga banna ba ba tlhabisang ditlhong go na le ba le bantsi ba ba fitlhang ka fa tlase ga diaparo tsa bone botlhale jo bo makgwakgwa jo bo kwa godimo ga jwa go galefa go go tshwanang. Dikuranta tse dingwe e ne e le The African Race, The Black Democrat le The Proletarian, tsotlhe di ne tsa gatisiwa ka 1858. Ka dingwaga tsa bo 1880 go ne go na le batho bantsho ba ba ntseng jalo ba Argentina ba ba ka nnang masome a mabedi ba ba neng ba gatisa makwalodikgang kwa Buenos Aires; mme babatlisisi bangwe ba tsaya gore mekgatlho eno ya loago e botlhokwa thata mo go tsenngweng ga bososialise le kgopolo ya tshiamiso ya loago mo setsong sa Argentina. Bantsho bangwe ba ne ba tsena mo dipolotiking. José María Morales le Domingo Sosa ba ne ba le mo tirong e le batlhankedi ba bagolo ba sesole mme ba ne ba na le maemo a a botlhokwa mo dipolotiking. == Go fokotsega ga palo ya batho ba Afro-Argentine == == Metswedi == lpaz7ivq4h0ulnd634iushewczt44w4 40917 40916 2025-07-01T19:34:13Z KatieKea 10150 /* Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina */ ke feditse go ranola karolo e le go tsenya metswedi #AWC2025 40917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa dikgaolong tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tiro ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsone: 54% kwa Santiago del Estero, 52% kwa San Fernando del Valle de Catamarca, 46% kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekai, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo seGuarani ''kamba kua'', e e kayang "logaga lwa batho bantsho".<ref>INDEC (2016). [https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf "2016 recap of the 1778 argentine census"] (PDF). [https://web.archive.org/web/20220211163420/https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf Archived] (PDF) from the original on 11 February 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> == Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina == [[Setshwantsho:Lancero de la época de Rivera.png|thumb|Motlhabani wa Moaforika wa Mo-Argentina yo o tswang kwa Rivera, kwa Argentina (lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga).]]Ka 1801 go ne ga rulaganngwa masole a ntlha a Afro-Argentina, ka fa tlase ga tlhokomelo ya Setlhopha sa Batho ba bagolo ba Buenos Aires le Setlhopha sa Batho ba ba gololesegileng ba Buenos Aires. Ba-pardos e ne e le batho ba ba gololesegileng ba ba tlhakaneng ba Yuropa, Aforika, le Baagedi ba Amerika, segolobogolo Guaraní, letso, fa "morenos" go lebega ba ne ba bopilwe ka masole a bontsi jwa letso lwa Aforika.<ref>''[https://books.google.com/books?id=IOAZAAAAYAAJ&q=granaderos+de+pardos+libres+y+de+morenos+libres+de+Buenos+Aires, La sociedad colonial]'', José Torre Revello, 1970</ref> Masole a a ile a kopanngwa go nna Batallón de Pardos y Morenos, e e itsiweng gape e le Batallón Castas, ka maatla a dikomponi di ferabongwe, gammogo le dikomponi tse nne tse di thusang tsa makgoba, ka nako ya tlhaselo ya pele ya Borithane ya River Plate.<ref>''[https://books.google.com/books?id=EXYvAQAAMAAJ&q=Batall%C3%B3n+de+Pardos+y+Morenos+cuerpo+de+esclavos+buenos+aires Historia de la nación Argentina]'', Academia Nacional de la Historia (Argentina), 1944</ref> Maemo a sesole a ne a bonwa ka 1810, mme Sesole se sesha sa ''Regimento de'' ''Pardos y Morenos'' se ne sa tsaya karolo mo Ntweng ya Boipuso ya Argentina.<ref>''[https://books.google.com/books?id=Xph7AAAAMAAJ&q=Jos%C3%A9+Ram%C3%B3n+Baudrix+pardos+morenos+buenos+aires Historia Argentina, Volume 2]'', José María Rosa, 1965</ref> Ka 1812, lepolotiki la Argentina Bernardo de Monteagudo o ne a sa letlelelwe go nna leloko la Triumvirate ya Ntlha, ka ntlha ya "mmaagwe yo o belaetsang"—ke gore, letso la Aforika. Bernardino Rivadavia, le ene wa letso lwa Aforika, e ne e le mongwe wa mapolotiki a a neng a thibetswe go tsenela puso ya boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20091123012649/http://www.theargentimes.com/culture/thecity/afroargentines-/ "Afroargentines: The Argentimes"]. Archived from [http://www.theargentimes.com/culture/thecity/afroargentines-/ the original] on 23 November 2009.  E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Kokoano ya Ngwaga wa XIII, e e neng ya bidiwa go tlhoma lefatshe le lesha le le ikemetseng la Argentina, e ne ya fetisa molao wa kgololesego ya dipopelo, o ka one bana ba ba tshotsweng ke makgoba go tloga ka nako eo ba neng ba nna baagi ba ba gololesegileng, mme ba ne ba sa golole ba ba neng ba setse e le makgoba. Batho ba bantsho ba le bantsi e ne e le karolo ya masole a botsoulodi le masole a a sa tlhomamang a a neng a feleletsa e le karolo ya Sesole sa Argentina, mme bontsi jwa bone e ne e le mo ditlhopheng tse di kgaoganeng. Le fa go ntse jalo, makgoba a bantsho a ne a ka kopa go rekisiwa le eleng go bona moreki fa a ne a sa itumelele beng ba one. Morago ga go fedisiwa ga bokgoba, batho bantsho ba le bantsi ba ne ba lebagana le go tlhaolwa go go anameng. Dikolo tse di lesome le bone kwa Buenos Aires ka 1857, di ne di amogela fela bana ba le babedi ba bantsho, le fa 15% ya baithuti mo ngwageng oo e ne e le bantsho. Kwa Córdoba ka 1829, bana ba bantsho ba ne ba na le tshwanelo ya go tsena sekolo se segolwane dingwaga di le pedi fela, fa bana ba basweu ba Argentina bone ba ne ba ithuta dingwaga di le nne. Diyunibesiti di ne di sa amogele batho bantsho go fitlha ka 1853. Bantsho ba ne ba simolola go gatisa makwalodikgang le go rulaganyetsa ditshwanelo tsa bone. Go ne ga gatisiwa pampiri nngwe, ''The Unionist'', e e neng ya gatisiwa ka 1877 polelo ya gore batho botlhe ba na le ditshwanelo tse di lekanang le tshiamiso go sa kgathalesege gore ba na le mmala ofe wa letlalo. Nngwe ya dipolelo tsa yone e ne e balega jaana:<blockquote>Molaomotheo ke lekwalo le le suleng mme Di-Count le di-Marquise di tletse, tse, morago ga puso ya bogologolo le e e tlhoilweng ya bokolone di neng di ikaeletse go tshwara batho ba ba ka fa tlase ga tsone jaaka makgoba, di sa tlhaloganye gore mo gare ga banna ba ba tlhabisang ditlhong go na le ba le bantsi ba ba fitlhang ka fa tlase ga diaparo tsa bone botlhale jo bo makgwakgwa jo bo kwa godimo ga jwa go galefa mo go tshwanang.</blockquote>Dikoranta tse dingwe e ne e le ''The African Race'', ''The Black Democrat'' le ''The Proletarian'', tsotlhe di ne tsa gatisiwa ka 1858. Ka dingwaga tsa bo 1880 go ne go na le batho bantsho ba ba ntseng jalo ba Argentina ba ba ka nnang masome a mabedi ba ba neng ba gatisa makwalodikgang kwa Buenos Aires; mme babatlisisi bangwe ba tsaya gore mekgatlho e ya loago e botlhokwa thata mo go tsenngweng ga botsalano le kgopolo ya tshiamiso ya loago mo setsong sa Argentina. Bantsho bangwe ba ne ba tsena mo dipolotiking. José María Morales le Domingo Sosa ba ne ba le mo tirong e le badiredi ba bagolo ba sesole mme ba ne ba na le maemo a a botlhokwa mo dipolotiking. == Go fokotsega ga palo ya batho ba Afro-Argentine == == Metswedi == 5d38990prqb4zckxrngdxnv9ofs85uv 40918 40917 2025-07-02T07:12:52Z KatieKea 10150 /* Go fokotsega ga palo ya batho ba Afro-Argentine */ ke simolotse go ranola karolo e le go tsenya metswedi #AWC2025. 40918 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa dikgaolong tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tiro ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsone: 54% kwa Santiago del Estero, 52% kwa San Fernando del Valle de Catamarca, 46% kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekai, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo seGuarani ''kamba kua'', e e kayang "logaga lwa batho bantsho".<ref>INDEC (2016). [https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf "2016 recap of the 1778 argentine census"] (PDF). [https://web.archive.org/web/20220211163420/https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf Archived] (PDF) from the original on 11 February 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> == Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina == [[Setshwantsho:Lancero de la época de Rivera.png|thumb|Motlhabani wa Moaforika wa Mo-Argentina yo o tswang kwa Rivera, kwa Argentina (lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga).]]Ka 1801 go ne ga rulaganngwa masole a ntlha a Afro-Argentina, ka fa tlase ga tlhokomelo ya Setlhopha sa Batho ba bagolo ba Buenos Aires le Setlhopha sa Batho ba ba gololesegileng ba Buenos Aires. Ba-pardos e ne e le batho ba ba gololesegileng ba ba tlhakaneng ba Yuropa, Aforika, le Baagedi ba Amerika, segolobogolo Guaraní, letso, fa "morenos" go lebega ba ne ba bopilwe ka masole a bontsi jwa letso lwa Aforika.<ref>''[https://books.google.com/books?id=IOAZAAAAYAAJ&q=granaderos+de+pardos+libres+y+de+morenos+libres+de+Buenos+Aires, La sociedad colonial]'', José Torre Revello, 1970</ref> Masole a a ile a kopanngwa go nna Batallón de Pardos y Morenos, e e itsiweng gape e le Batallón Castas, ka maatla a dikomponi di ferabongwe, gammogo le dikomponi tse nne tse di thusang tsa makgoba, ka nako ya tlhaselo ya pele ya Borithane ya River Plate.<ref>''[https://books.google.com/books?id=EXYvAQAAMAAJ&q=Batall%C3%B3n+de+Pardos+y+Morenos+cuerpo+de+esclavos+buenos+aires Historia de la nación Argentina]'', Academia Nacional de la Historia (Argentina), 1944</ref> Maemo a sesole a ne a bonwa ka 1810, mme Sesole se sesha sa ''Regimento de'' ''Pardos y Morenos'' se ne sa tsaya karolo mo Ntweng ya Boipuso ya Argentina.<ref>''[https://books.google.com/books?id=Xph7AAAAMAAJ&q=Jos%C3%A9+Ram%C3%B3n+Baudrix+pardos+morenos+buenos+aires Historia Argentina, Volume 2]'', José María Rosa, 1965</ref> Ka 1812, lepolotiki la Argentina Bernardo de Monteagudo o ne a sa letlelelwe go nna leloko la Triumvirate ya Ntlha, ka ntlha ya "mmaagwe yo o belaetsang"—ke gore, letso la Aforika. Bernardino Rivadavia, le ene wa letso lwa Aforika, e ne e le mongwe wa mapolotiki a a neng a thibetswe go tsenela puso ya boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20091123012649/http://www.theargentimes.com/culture/thecity/afroargentines-/ "Afroargentines: The Argentimes"]. Archived from [http://www.theargentimes.com/culture/thecity/afroargentines-/ the original] on 23 November 2009.  E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Kokoano ya Ngwaga wa XIII, e e neng ya bidiwa go tlhoma lefatshe le lesha le le ikemetseng la Argentina, e ne ya fetisa molao wa kgololesego ya dipopelo, o ka one bana ba ba tshotsweng ke makgoba go tloga ka nako eo ba neng ba nna baagi ba ba gololesegileng, mme ba ne ba sa golole ba ba neng ba setse e le makgoba. Batho ba bantsho ba le bantsi e ne e le karolo ya masole a botsoulodi le masole a a sa tlhomamang a a neng a feleletsa e le karolo ya Sesole sa Argentina, mme bontsi jwa bone e ne e le mo ditlhopheng tse di kgaoganeng. Le fa go ntse jalo, makgoba a bantsho a ne a ka kopa go rekisiwa le eleng go bona moreki fa a ne a sa itumelele beng ba one. Morago ga go fedisiwa ga bokgoba, batho bantsho ba le bantsi ba ne ba lebagana le go tlhaolwa go go anameng. Dikolo tse di lesome le bone kwa Buenos Aires ka 1857, di ne di amogela fela bana ba le babedi ba bantsho, le fa 15% ya baithuti mo ngwageng oo e ne e le bantsho. Kwa Córdoba ka 1829, bana ba bantsho ba ne ba na le tshwanelo ya go tsena sekolo se segolwane dingwaga di le pedi fela, fa bana ba basweu ba Argentina bone ba ne ba ithuta dingwaga di le nne. Diyunibesiti di ne di sa amogele batho bantsho go fitlha ka 1853. Bantsho ba ne ba simolola go gatisa makwalodikgang le go rulaganyetsa ditshwanelo tsa bone. Go ne ga gatisiwa pampiri nngwe, ''The Unionist'', e e neng ya gatisiwa ka 1877 polelo ya gore batho botlhe ba na le ditshwanelo tse di lekanang le tshiamiso go sa kgathalesege gore ba na le mmala ofe wa letlalo. Nngwe ya dipolelo tsa yone e ne e balega jaana:<blockquote>Molaomotheo ke lekwalo le le suleng mme Di-Count le di-Marquise di tletse, tse, morago ga puso ya bogologolo le e e tlhoilweng ya bokolone di neng di ikaeletse go tshwara batho ba ba ka fa tlase ga tsone jaaka makgoba, di sa tlhaloganye gore mo gare ga banna ba ba tlhabisang ditlhong go na le ba le bantsi ba ba fitlhang ka fa tlase ga diaparo tsa bone botlhale jo bo makgwakgwa jo bo kwa godimo ga jwa go galefa mo go tshwanang.</blockquote>Dikoranta tse dingwe e ne e le ''The African Race'', ''The Black Democrat'' le ''The Proletarian'', tsotlhe di ne tsa gatisiwa ka 1858. Ka dingwaga tsa bo 1880 go ne go na le batho bantsho ba ba ntseng jalo ba Argentina ba ba ka nnang masome a mabedi ba ba neng ba gatisa makwalodikgang kwa Buenos Aires; mme babatlisisi bangwe ba tsaya gore mekgatlho e ya loago e botlhokwa thata mo go tsenngweng ga botsalano le kgopolo ya tshiamiso ya loago mo setsong sa Argentina. Bantsho bangwe ba ne ba tsena mo dipolotiking. José María Morales le Domingo Sosa ba ne ba le mo tirong e le badiredi ba bagolo ba sesole mme ba ne ba na le maemo a a botlhokwa mo dipolotiking. == Go fokotsega ga palo ya batho ba Afro-Argentine == [[Setshwantsho:Afroargentinos.jpg|thumb|Lelwapa la BaAfro-Argentine la Buenos Aires, 1908]] Mo masomeng a dingwaga a a fetileng, go ile ga ganetsanwa ka dikgopolo tsa gore ke eng se se bakileng go wela tlase ga tsone. Dikgopolo tsa bogologolo di ne di latofatsa polao ya semorafe jaaka ntlha e kgolo mo phokotsong ya palo ya bone.<ref name=":0" /> Gareng ga mabaka a a tlhagisitsweng ke dintsho tse di kwa godimo tse go akanngwang tsa masole a mantsho mo dintweng tsa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga (ka gonne go ya ka kgopolo, e ne e le palo e e kwa godimo e e sa lekalekaneng mo gare ga masole a a tshwereng dibetsa, e e neng e tla bo e rulagantswe ka bomo ke dipuso tsa nako eo) le mo leroborobong la letshoroma le le serolwana le le neng la nna teng ka 1871 le le neng la wela borwa jwa toropo ya Buenos Aires, mmogo le go fudugela kwa Uruguay ka bontsi (ka ntlha ya gore go ka bo go nnile le batho ba bantsho ba bantsi le maemo a bosa a a siameng a dipolotiki). Dipatlisiso mo masomeng a dingwaga a bosheng jaana di kgaphetse dikgopolo tse di ntseng jalo kwa thoko.<ref name=":0" /> Le fa e le boammaaruri gore batho bantsho ba ne ba dira karolo e e botlhokwa ya masole le masole a lekgolo la bo19 la dingwaga, e ne e se bontsi e bile palo ya bone e ne e sa farologane thata le ya batho ba naga le basweu, tota le mo maemong a a kwa tlase (se se bidiwang furu ya dikanono). E bile malwetse a letshoroma le le serolwana a a neng a ama Buenos Aires (bogolo jang a a neng a bolaya thata, e e neng e le a 1871) ga a ka a nna le ditlamorago tse dikgolo, ka gonne dipatlisiso tsa palo ya batho ga di tshegetse kgopolo eo (go na le moo, di bontsha gore ba ba neng ba amega thata e ne e le bafaladi ba bosheng ba Yuropa ba ba neng ba tshela mo lehumeng) mme, go tlhalosiwa ga batho ba bantsho ka karolo e e setseng ya Argentina. Kgopolo e e amogelwang thata gompieno ke gore palo ya batho bantsho e ne ya fokotsega ka iketlo mo dikokomaneng ka ntlha ya go tlhakana ga yone le basweu le, ka selekanyo se sennye, batho ba naga, e e neng ya diragala kgapetsakgapetsa fa e sale ka lekgolo la bolesome le boferabobedi la dingwaga mo pakeng ya bokolone, le gore e ne ya itlhaganela le go feta mo bofelong jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga la bokolone. go goroga ga lekhubu le legolo la bofaladi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare,<ref name=":0" /> le le neng la rotloediwa ke dipuso tsa Argentina tsa nako eo tota gore batho ba e seng basweu ba nne "ba ba tlhapolotsweng" mo teng ga bontsi jwa basweu ka go tlhakana ga merafe. Thulaganyo eno e ne e tshwana le ya kontinente yotlhe (ka dipholo tse di farologaneng go ikaegile ka selekanyo sa bofaladi le diponagalo tse di rileng tsa demokerasi tsa kgaolo nngwe le nngwe) mme e itsege jaaka go sweufatsa. [[Setshwantsho:Puesto de empanadas atendido por su dueño, Buenos Aires 1937.jpg|left|thumb|Lebenkele la Empanada le le tsamaisiwang ke mong wa lone, kwa Buenos Aires ka 1937.]] Se se ne se ikaegile ka kgopolo e e neng e tumile ka nako eo ya gore basweu (bogolo jang ba ba neng ba le mo ditso tsa Yuropa Bophirima) ke bone fela ba ba neng ba kgona go tsweletsa tlhabologo, fa bontsi jwa batho ba e seng basweu (jaaka batho ba naga le batho bantsho) ba ne ba amana le bobarbari.[20] [[Setshwantsho:Afro-Argentines of Buenos Aires, 1800-1900 - from page 182.png|thumb|Morekisi wa mo mebileng wa Mo-Argentina yo montsho yo o tumileng ka mazamorra, mo e ka nnang ka 1900.]] Le fa go ntse jalo, go farologana le dikgaolo tse dingwe tsa Amerika kwa go neng go na le kgaogano e e maatla ya thubakanyo ya batho ba e seng basweu ka maiteko a go thibela go tlhakana ga merafe, batho ba maemo ba Argentina ba ne ba akanya gore bana ba e seng basweu ba ka tokafadiwa fa e le ditlamorago tsa go tlhakana le basweu. Mokgwa o o sa tlwaelegang, go tloga ka bogareng jwa lekgolo la dingwaga la bo 19, e ne e le batho bao e seng basweu ba ba neng ba santse ba nna mo merafeng e e neng e se karolo ya setso sa Argentina mme e ne e se ka fa tlase ga taolo ya puso, mo ntlheng eno, batho ba ba tswang kwa merafeng e le mmalwa ya selegae e gantsi e neng e na le dikgotlhang le yone (ba bangwe, ka fa letlhakoreng le lengwe, ba ne ba bonwa jaaka naga eo). dibatana tse di sa siamang tse di neng di thibela kgatelopele le matshosetsi mo setšhabeng. Seno se ne sa baka dintwa kgatlhanong le bona (jaaka Phenyo ya Sekaka) tse mo mabakeng a mangwe di neng tsa felela ka dipolao tsa semorafe kgotsa dipolao tsa bontsi, le tsone di tsaya mafatshe a bona. == Metswedi == 6z7i837vmo7is9s9isab3vedhkhz00m 40919 40918 2025-07-02T07:27:12Z KatieKea 10150 /* Go fokotsega ga palo ya batho ba Afro-Argentine */ Ke tsweledisitse tlhanolo le go tsenya ditshwantsho le metswedi. #AWC2025 40919 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afroargentinos ([[Spanish language|Spanish]])''|image=Senegal 12 (5818061067).jpg|image_caption=Representatives of [[Senegal]] during Day of the immigrants 2010 in [[Buenos Aires]]|population='''Sub-Saharan ancestry predominates'''<br>{{increase}} '''302,936''' (2022 census)<ref name='Censo 2022'>{{cite news |access-date=8 March 2024 |agency=INDEC |title=Censo 2022 |url=https://www.indec.gob.ar/indec/web/Nivel4-Tema-2-41-165}}<!-- auto-translated from Spanish by Module:CS1 translator --></ref><br />{{increase}} 0.66% of the Argentina's population<br>[[File:Distribution_of_afro_descendant_people_in_Argentina,_2022.svg|center|frameless|Proportion of Black Argentines in each department as of the 2022 Argentine census]]|popplace=Predominantly in the [[Greater Buenos Aires]] and in the [[Argentine Northwest]]|region1={{flagicon|Buenos Aires Province}} [[Buenos Aires Province|Buenos Aires]]|pop1=128,804|ref1=<ref name='Censo 2022'/>|region2={{flagicon|Buenos Aires}} [[Buenos Aires|Buenos Aires City]]|region3={{flagicon|Córdoba}} [[Córdoba Province, Argentina|Córdoba]]|region4={{flagicon|Santa Fe}} [[Santa Fe Province|Santa Fe]]|pop2=40,670|ref2=<ref name='Censo 2022'/>|pop3=18,366|ref3=<ref name='Censo 2022'/>|pop4=16,560|ref4=<ref name='Censo 2022'/>|region5={{flagicon|Salta}} [[Salta Province|Salta]]|pop5=10,632|ref5=<ref name='Censo 2022'/>|languages=Majority: [[Spanish language|Spanish]]<br>Minority: [[Wolof language|Wolof]]{{·}}[[Portuguese language|Portuguese]]{{·}}[[Haitian Creole]]|religions=Majority: [[Catholic Church in Argentina|Catholicism]]<br>Minority: [[Sunni Islam|Sunnism]]{{·}}[[African diaspora religions|Traditional religion]]|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Sub-Saharan Africans]]<br>[[Afro–Latin Americans|Black Latin Americans]]{{·}}[[African Americans|Black Americans]]{{·}}[[Black Canadians]]{{·}}[[Afro-Jamaicans|Black Jamaicans]]{{·}}[[Black people|Others]]}} '''Afro-Argentines''' (Spanish: ''Afroargentinos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Ba-Argentina ba Bantsho''' (Spanish: ''Argentinos negros''), ke Ba-Argentina ba ba nang le letso le legolo kgotsa le le feletseng la Aforika yo o kwa Borwa jwa Sahara.<ref>[https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 "What it's like to be Black and Argentine"]. ''BBC News''. [https://web.archive.org/web/20210827141537/https://www.bbc.com/news/av/world-latin-america-46641620 Archived] from the original on 27 August 2021. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Batho ba Afro-Argentina ke ditlamorago tsa batho ba ba neng ba tlisiwa ka nako ya [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|kgwebisano ya makgoba ya transatlantic]] ka makgolokgolo a dingwaga a puso ya Spain mo kgaolong<ref>Gates, Henry Louis. Black in Latin America. New York: New York UP, 2011. Page 2</ref><ref>Klein, Herbert S. African Slavery in Latin America and the Caribbean. New York: Oxford UP, 1986. Print.</ref> le bofaladi.<ref>[https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 "African immigrants in Argentina"]. [https://web.archive.org/web/20200507160230/https://palara.journal.library.uta.edu/index.php/palara/article/download/66/115 Archived] from the original on 7 May 2020.</ref> Mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe ba ne ba dira diperesente di le masome a matlhano tsa baagi mo ditoropong dingwe,<ref>Mothershead, Sasha (2019). [https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227 "Los vacíos y las ausencias: Una mirada sobre la presencia de los afrodescendientes en las clases de historia nacional en Buenos Aires, Argentina"]. ''Independent Study Project (ISP) Collection'' (in Spanish) (3227). [[:en:School_for_International_Training|School for International Training]]: 13. [https://web.archive.org/web/20230513230417/https://digitalcollections.sit.edu/isp_collection/3227/ Archived] from the original on 13 May 2023. </ref> mme ba ne ba na le tlhotlheletso e e tseneletseng mo setsong sa Argentina. Dikgopolo dingwe tsa bogologolo di ne di tshwara gore mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga palo ya batho ba Afro-Argentina e ne ya fokotsega thata ka ntlha ya mabaka a le mmalwa, a a tshwanang le Ntwa ya Boipuso ya Argentina (c. 1810–1818), dipalo tse di kwa godimo tsa dintsho tsa masea, palo e e kwa tlase ya banyalani ba ba neng e le maAfro-Argentine botlhe, ntwa ya Argentina ya Triple Alliance,leroborobo la Cholera ka 1861 le 1864 le leroborobo la letshoroma le le serolwana ka 1871.<ref name=":0">Erika Denise Edwards (26 June 2018). [https://www.researchgate.net/publication/326012470 "The making of a White nation: The disappearance of the Black population in Argentina"]. History Compass. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Dipatlisiso mo dingwageng tse di fetileng di umaka go tlhakana mo go maatla ga merafe ya basweu le batho ba lefatshe ba tlhago mo lekgolong la dingwaga la bolesome le boferabobedi le la bolesome le boferabongwe jaaka lebaka le legolo la go fokotsega ga palo ya batho bantsho kwa Argentina.<ref name=":0" /> Go tlhakana moo go ne ga rotloediwa ke dipuso tsa dinako tseo jaaka mokgwa wa go, mo motlheng wa ntlha, go dira gore batho ba e seng basweu (batho ba tlholego le bantsho) ba nne gaufi le basweu ka letso ka nako ya go aga setshaba sa segompieno, jaaka ba ne ba se bona; mme mo motlheng wa bobedi, di dire gore di fokotsege ka iketlo ka "go tlharolola" ga tsone go nna bontsi jwa basweu jo bo neng bo tshwanetse go nna jalo ka go rotloetsa bofaladi jwa bontsi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare, jo bo neng jwa simolola go goroga go tloga ka nako eo (bogareng jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga) go fitlha ka dingwaga tsa bo 1940.<ref>Ocoró Luango, Anny (July 2010). [https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 "Los negros y negras en la Argentina: entre la barbarie, la exotización, la invisibilización y el racismo de Estado"]. ''La Manzana de la Discordia'' (in Spanish). '''5''' (2). [[:en:Universidad_del_Valle_(Colombia)|Universidad del Valle]]: 48. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/2500-6738 2500-6738]. [https://web.archive.org/web/20230201072720/https://repositorio.unal.edu.co/handle/unal/53750 Archived] from the original on 1 February 2023. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba e seng basweu ba ne ba batla gangwe le gape go nna le bana le basweu jaaka tsela ya go dira gore ngwana wa bona yo o tlhakaneng ka letso a tshabe mo bokgobeng ka nako ya bokolone, mme moragonyana, mo tlhaoleleng. == Go tlisiwa ga makgoba a Aforika ka nako ya bokolone == [[Setshwantsho:Cafferata La Esclavitud.jpg|thumb|Sefikantswe sa "Bokgoba" se gape se bidiwang "Lekgoba", ka Francisco Cafferata kwa Parque Tres de Febrero, Palermo, kwa Buenos Aires, kwa Argentina]] Jaaka karolo ya thulaganyo ya go fenya, dipuso tsa itsholelo tsa dikoloni tsa Yuropa kwa Amerika di ne tsa tlhama mefuta e e farologaneng ya go dirisa batho ba kgaolo eo ka tsela e e sa siamang. Le fa go ntse jalo, kitlano e e kwa tlase ya batho mo mafelong mangwe a Amerika Borwa, go gana ga ditlhopha dingwe tsa batho ba lefatshe leo go fetola setso, mme segolobogolo selekanyo se se kwa godimo sa dintsho tse di bakiwang ke malwetse a a neng a tlisiwa ke Bayuropa go ne ga dira gore palo ya batho ba kgaolo eo e fokotsege. Dithutopatlisiso di bontshitse gore ka ntlha ya go itlhaola ga bone mo bathong ba Lefatshe la Bogologolo pele ga go kopana ga ntlha le Bayuropa go tloga ka 1492 go ya pele, bokana ka 50-90% ya baagi ba tlhago go ralala Amerika ba ne ba bolawa ke malwetse a leroborobo,<ref>Brendan D. O'Fallon and Lars Fehren-Schmitz, [http://www.pnas.org/content/108/51/20444 "Native Americans experienced a strong population bottleneck coincident with European contact"], PNAS, 20 December 2011, 108 (51) 20444-20448; https://doi.org/10.1073/pnas.1112563108. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> a a neng a gakadiwa ke dikgatelelo tse di tlisitsweng ke go tsewa ga lefatshe ka tirisodikgoka le tsietso. Seo se ne sa dira gore Spaniards ba tlaleletsa batho ba tlhago ba lefatshe ka makgoba go tswa kwa Afrika Bophirima le Bogare.<ref name=":1">Bradley, Keith; Cartledge, Paul (2011). ''The Cambridge World History of Slavery''. Cambridge University Press. p. 583. ISBN 978-0-521-84066-8.</ref> Mo lekgolong la bolesome le boferabongwe la dingwaga, meepo le temothuo e ne e le tsone tse di neng di dira bontsi jwa tiro ya itsholelo kwa Amerika. Tiro ya makgoba ya Aforika e ne e na le mosola wa go bo e ne e setse e tlhasetswe ke malwetse a Yuropa ka ntlha ya go nna gaufi, mme badiri ba Aforika ba ne ba tlwaela seemo sa bosa sa dikoloni bonolo fela. Mo kgannyeng ya Argentina, go tla ga makgoba a MaAforika go ne ga simolola kwa dikoloning tsa Rio de la Plata ka 1588. [[Kgwebo ya makgoba ya Atlantic|Bagwebi ba makgoba ba Yuropa]] ba ne ba reka makgoba a MaAforika, a morago ga moo a neng a romelwa ka sekepe go tswa kwa Aforika Bophirima [[Tsela e e fa gare|go kgabaganya lewatle la Atlantic]] go ya kwa dikgaolong tsa Amerika le kwa Caribbean. Kgwebo ya makgoba e ne ya atlega go ralala maemelodikepe a Buenos Aires, koo makgoba a le diketekete a MaAforika a neng a goroga gone go tla go rekisiwa. Go tlisa makgoba kwa East Indies, puso ya Spain e ne ya naya dikonteraka tse di bidiwang ''Asientos'' go dikomponi tse di farologaneng tsa kgwebisano ya makgoba, tse di tswang kwa Spain le kwa mafatsheng a mangwe a Yuropa.<ref name=":1" /> [[Setshwantsho:The fuerte (citadel), Buenos Aires c.1818.jpg|left|thumb|Kwa morago go na le kago ya phemelo, e e fofang folaga ya Argentina e e sa tswang go tlhamiwa. Mo setshwantshong se se kwa pele basadi ba maAfro-Argentine ba tlhatswa diaparo mo nokeng.]] Pele ga lekgolo la bolesome le borataro la dingwaga makgoba a ne a gorogile ka dipalo tse dinnye go tswa kwa ditlhaketlhakeng tsa Cape Verde. Morago ga moo bontsi jwa Maaforika a a neng a tlisiwa kwa Argentina a ne a tswa kwa merafeng e e buang dipuo tsa Bantu, go tswa kwa mafelong a jaanong a akaretsang Angola, Rephaboliki e e tlhophilweng ya Congo le Rephaboliki ya Congo (bontsi e le batho ba Bakongo le Mbundu). Ba-Yoruba le Ba-Ewe ba le mmalwa fela ba ne ba isiwa kwa Argentina; dipalo tse dikgolo tsa ditlhopha tseno di ne tsa isiwa kwa Brazil.<ref name=":1" /> Go fopholediwa gore makgoba a Aforika a le didikadike di le lesome le bobedi a ne a fitlha kwa Latin America, mme bontsi jwa one a ne a rwalwa ka dikepe tsa makgoba go ya kwa dikgaolong tse dingwe ka Valparaíso le Rio de Janeiro.<ref>Frank, Zephyr; Berry, Whitney (2010). [https://www.jstor.org/stable/25765334 "The Slave Market in Rio de Janeiro circa 1869: Context, Movement and Social Experience"]. ''Journal of Latin American Geography''. '''9''' (3): 85–110. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1545-2476 1545-2476]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/25765334 25765334]. [https://web.archive.org/web/20221201185241/https://www.jstor.org/stable/25765334 Archived] from the original on 1 December 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Go fopholediwa gore 10-15% ya makgoba e ne ya swa ka nako ya go kgabaganya Atlantic.<ref name=":2">[http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 "The Middle Passage"]. ''www.digitalhistory.uh.edu''. [https://web.archive.org/web/20180628145703/http://www.digitalhistory.uh.edu/disp_textbook.cfm?smtid=2&psid=446 Archived] from the original on 28 June 2018.</ref> Le fa go ntse jalo, ba bangwe ba le bantsi ba ne ba swa ka nako ya thulaganyo ya go dira makgoba, ba tsamaya mo bogareng jwa Aforika, le fa ba ntse ba emetse go romelwa, ka dintsho tse di fopholediwang go nna masome mane mo makgobeng mangwe le mangwe a le lekgolo a a neng a fitlha kwa Lefatsheng le Lesha.<ref>Eltis, David (1989). "Fluctuations in Mortality in the Last Half Century of the Transatlantic Slave Trade". ''Social Science History''. '''13''' (3): 315–340. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0145553200016424|10.1017/S0145553200016424]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0145-5532 0145-5532]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:147668699 147668699] E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref><ref name=":2" /> Makgoba a ne a patelesega go dira mo temothuong, mo leruong, mo tirong ya mo gae le ka selekanyo se sennye mo tirong ya diatla. Mo ditoropong, makgoba a le mantsi a ne a dira dilo tse di dirilweng ka diatla gore a di rekise, fa madi a a neng a a bona a ne a ya kwa beng ba one. Tikologo ya Buenos Aires ya San Telmo le Monserrat e ne e na le makgoba a le mantsi, le fa bontsi jwa one a ne a romelwa kwa dikgaolong tse di kwa teng. Palobatho ya 1778 e e dirilweng ke Juan José Salcedo wa Vértiz e bontshitse kgobokano e e kwa godimo thata ya batho bantsho (le fa bontsi jwa yone e le setlhagiswa sa go tlhakana ga merafe ka selekanyo se se farologaneng le batho ba basweu le batho ba tlholego) mo ditoropong tse di mo dikgaolong tse tiro ya temothuo e neng e le kgolo mo go tsone: 54% kwa Santiago del Estero, 52% kwa San Fernando del Valle de Catamarca, 46% kwa Salta, 44% kwa Córdoba, 44% kwa San Miguel de Tucumán, 24% kwa Mendoza, 20% kwa La Rioja, 16% kwa San Juan, 13% kwa San Salvador de Jujuy le 9% kwa San Luis, le fa go ne go na le tse dingwe kwa ditoropong tse dingwe tse dinnye le diperesente tse di neng di le teng. Sekai, nngwe ya mafelo a a humileng ga jaana a toropo ya Corrientes e santse e itsege jaaka "Camba Cuá", go tswa mo seGuarani ''kamba kua'', e e kayang "logaga lwa batho bantsho".<ref>INDEC (2016). [https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf "2016 recap of the 1778 argentine census"] (PDF). [https://web.archive.org/web/20220211163420/https://www.indec.gob.ar/bicentenario/pdf/diversidad_cultural.pdf Archived] (PDF) from the original on 11 February 2022. E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> == Batho ba bantsho mo boipusong le mo ditsong tsa pele tsa Argentina == [[Setshwantsho:Lancero de la época de Rivera.png|thumb|Motlhabani wa Moaforika wa Mo-Argentina yo o tswang kwa Rivera, kwa Argentina (lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga).]]Ka 1801 go ne ga rulaganngwa masole a ntlha a Afro-Argentina, ka fa tlase ga tlhokomelo ya Setlhopha sa Batho ba bagolo ba Buenos Aires le Setlhopha sa Batho ba ba gololesegileng ba Buenos Aires. Ba-pardos e ne e le batho ba ba gololesegileng ba ba tlhakaneng ba Yuropa, Aforika, le Baagedi ba Amerika, segolobogolo Guaraní, letso, fa "morenos" go lebega ba ne ba bopilwe ka masole a bontsi jwa letso lwa Aforika.<ref>''[https://books.google.com/books?id=IOAZAAAAYAAJ&q=granaderos+de+pardos+libres+y+de+morenos+libres+de+Buenos+Aires, La sociedad colonial]'', José Torre Revello, 1970</ref> Masole a a ile a kopanngwa go nna Batallón de Pardos y Morenos, e e itsiweng gape e le Batallón Castas, ka maatla a dikomponi di ferabongwe, gammogo le dikomponi tse nne tse di thusang tsa makgoba, ka nako ya tlhaselo ya pele ya Borithane ya River Plate.<ref>''[https://books.google.com/books?id=EXYvAQAAMAAJ&q=Batall%C3%B3n+de+Pardos+y+Morenos+cuerpo+de+esclavos+buenos+aires Historia de la nación Argentina]'', Academia Nacional de la Historia (Argentina), 1944</ref> Maemo a sesole a ne a bonwa ka 1810, mme Sesole se sesha sa ''Regimento de'' ''Pardos y Morenos'' se ne sa tsaya karolo mo Ntweng ya Boipuso ya Argentina.<ref>''[https://books.google.com/books?id=Xph7AAAAMAAJ&q=Jos%C3%A9+Ram%C3%B3n+Baudrix+pardos+morenos+buenos+aires Historia Argentina, Volume 2]'', José María Rosa, 1965</ref> Ka 1812, lepolotiki la Argentina Bernardo de Monteagudo o ne a sa letlelelwe go nna leloko la Triumvirate ya Ntlha, ka ntlha ya "mmaagwe yo o belaetsang"—ke gore, letso la Aforika. Bernardino Rivadavia, le ene wa letso lwa Aforika, e ne e le mongwe wa mapolotiki a a neng a thibetswe go tsenela puso ya boraro.<ref>[https://web.archive.org/web/20091123012649/http://www.theargentimes.com/culture/thecity/afroargentines-/ "Afroargentines: The Argentimes"]. Archived from [http://www.theargentimes.com/culture/thecity/afroargentines-/ the original] on 23 November 2009.  E nopotswe Phukwi a rogwa ka 2025.</ref> Kokoano ya Ngwaga wa XIII, e e neng ya bidiwa go tlhoma lefatshe le lesha le le ikemetseng la Argentina, e ne ya fetisa molao wa kgololesego ya dipopelo, o ka one bana ba ba tshotsweng ke makgoba go tloga ka nako eo ba neng ba nna baagi ba ba gololesegileng, mme ba ne ba sa golole ba ba neng ba setse e le makgoba. Batho ba bantsho ba le bantsi e ne e le karolo ya masole a botsoulodi le masole a a sa tlhomamang a a neng a feleletsa e le karolo ya Sesole sa Argentina, mme bontsi jwa bone e ne e le mo ditlhopheng tse di kgaoganeng. Le fa go ntse jalo, makgoba a bantsho a ne a ka kopa go rekisiwa le eleng go bona moreki fa a ne a sa itumelele beng ba one. Morago ga go fedisiwa ga bokgoba, batho bantsho ba le bantsi ba ne ba lebagana le go tlhaolwa go go anameng. Dikolo tse di lesome le bone kwa Buenos Aires ka 1857, di ne di amogela fela bana ba le babedi ba bantsho, le fa 15% ya baithuti mo ngwageng oo e ne e le bantsho. Kwa Córdoba ka 1829, bana ba bantsho ba ne ba na le tshwanelo ya go tsena sekolo se segolwane dingwaga di le pedi fela, fa bana ba basweu ba Argentina bone ba ne ba ithuta dingwaga di le nne. Diyunibesiti di ne di sa amogele batho bantsho go fitlha ka 1853. Bantsho ba ne ba simolola go gatisa makwalodikgang le go rulaganyetsa ditshwanelo tsa bone. Go ne ga gatisiwa pampiri nngwe, ''The Unionist'', e e neng ya gatisiwa ka 1877 polelo ya gore batho botlhe ba na le ditshwanelo tse di lekanang le tshiamiso go sa kgathalesege gore ba na le mmala ofe wa letlalo. Nngwe ya dipolelo tsa yone e ne e balega jaana:<blockquote>Molaomotheo ke lekwalo le le suleng mme Di-Count le di-Marquise di tletse, tse, morago ga puso ya bogologolo le e e tlhoilweng ya bokolone di neng di ikaeletse go tshwara batho ba ba ka fa tlase ga tsone jaaka makgoba, di sa tlhaloganye gore mo gare ga banna ba ba tlhabisang ditlhong go na le ba le bantsi ba ba fitlhang ka fa tlase ga diaparo tsa bone botlhale jo bo makgwakgwa jo bo kwa godimo ga jwa go galefa mo go tshwanang.</blockquote>Dikoranta tse dingwe e ne e le ''The African Race'', ''The Black Democrat'' le ''The Proletarian'', tsotlhe di ne tsa gatisiwa ka 1858. Ka dingwaga tsa bo 1880 go ne go na le batho bantsho ba ba ntseng jalo ba Argentina ba ba ka nnang masome a mabedi ba ba neng ba gatisa makwalodikgang kwa Buenos Aires; mme babatlisisi bangwe ba tsaya gore mekgatlho e ya loago e botlhokwa thata mo go tsenngweng ga botsalano le kgopolo ya tshiamiso ya loago mo setsong sa Argentina. Bantsho bangwe ba ne ba tsena mo dipolotiking. José María Morales le Domingo Sosa ba ne ba le mo tirong e le badiredi ba bagolo ba sesole mme ba ne ba na le maemo a a botlhokwa mo dipolotiking. == Go fokotsega ga palo ya batho ba Afro-Argentine == [[Setshwantsho:Afroargentinos.jpg|thumb|Lelwapa la BaAfro-Argentine la Buenos Aires, 1908]] Mo masomeng a dingwaga a a fetileng, go ile ga ganetsanwa ka dikgopolo tsa gore ke eng se se bakileng go wela tlase ga tsone. Dikgopolo tsa bogologolo di ne di latofatsa polao ya semorafe jaaka ntlha e kgolo mo phokotsong ya palo ya bone.<ref name=":0" /> Gareng ga mabaka a a tlhagisitsweng ke dintsho tse di kwa godimo tse go akanngwang tsa masole a mantsho mo dintweng tsa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga (ka gonne go ya ka kgopolo, e ne e le palo e e kwa godimo e e sa lekalekaneng mo gare ga masole a a tshwereng dibetsa, e e neng e tla bo e rulagantswe ka bomo ke dipuso tsa nako eo) le mo leroborobong la letshoroma le le serolwana le le neng la nna teng ka 1871 le le neng la wela borwa jwa toropo ya Buenos Aires, mmogo le go fudugela kwa Uruguay ka bontsi (ka ntlha ya gore go ka bo go nnile le batho ba bantsho ba bantsi le maemo a bosa a a siameng a dipolotiki). Dipatlisiso mo masomeng a dingwaga a bosheng jaana di kgaphetse dikgopolo tse di ntseng jalo kwa thoko.<ref name=":0" /> Le fa e le boammaaruri gore batho bantsho ba ne ba dira karolo e e botlhokwa ya masole le masole a lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga, e ne e se bontsi e bile palo ya bone e ne e sa farologane thata le ya batho ba tlhago le basweu, tota le mo maemong a a kwa tlase (se se bidiwang furu ya dikanono). E bile malwetse a letshoroma le le serolwana a a neng a ama Buenos Aires (bogolo jang a a neng a bolaya thata, e e neng e le a 1871) ga a ka a nna le ditlamorago tse dikgolo, ka gonne dipatlisiso tsa palo ya batho ga di tshegetse kgopolo eo (go na le moo, di bontsha gore ba ba neng ba amega thata e ne e le bafaladi ba bosheng ba Yuropa ba ba neng ba tshela mo lehumeng)<ref>Maglioni, Carolina; Stratta, Fernando. "Impresiones profundas: una mirada sobre la epidemia de fiebre amarilla en Buenos Aires" [Deep impressions: a look at the yellow fever epidemic in Buenos Aires]. ''Revista semestral de datos y estudios demográficos'' (in Spanish).</ref> mme, gape, kgopolo e ga e tlhalose ka go fokotsega ga batho ba bantsho mo karolong e e setseng ya Argentina. Kgopolo e e amogelwang thata gompieno ke gore palo ya batho bantsho e ne ya fokotsega ka iketlo mo dikokomaneng ka ntlha ya go tlhakana ga yone le basweu le, ka selekanyo se sennye, batho ba tlhago, e e neng ya diragala kgapetsakgapetsa fa e sale ka lekgolo la bolesome le boferabobedi la dingwaga mo pakeng ya bokolone, le gore e ne ya itlhaganela le go feta mo bofelong jwa lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga la bokolone (mo Argentina yo o neng a setse a ipusa) ka go goroga ga lekhubu le legolo la bofaladi go tswa kwa Yuropa le Botlhabagare,<ref name=":0" /> le le neng la rotloediwa ke dipuso tsa Argentina tsa nako eo tota gore batho ba e seng basweu ba nne "ba ba tlharolotsweng" mo teng ga bontsi jwa basweu ka go tlhakana ga merafe. Thulaganyo eo e ne e tshwana le ya kontinente yotlhe (ka dipholo tse di farologaneng go ikaegile ka selekanyo sa bofaladi le diponagalo tse di rileng tsa setho tsa kgaolo nngwe le nngwe) mme e itsege jaaka ''go'' ''sweufatsa''. [[Setshwantsho:Puesto de empanadas atendido por su dueño, Buenos Aires 1937.jpg|left|thumb|Lebenkele la Empanada le le tsamaisiwang ke mong wa lone, kwa Buenos Aires ka 1937.]] Se se ne se ikaegile ka kgopolo e e neng e tumile ka nako eo ya gore basweu (bogolo jang ba ba neng ba le mo ditsong tsa Yuropa Bophirima) ke bone fela ba ba neng ba kgona go tsweletsa tlhabologo, fa bontsi jwa batho ba e seng basweu (jaaka batho ba tlhago le batho bantsho) ba ne ba amana le ''bosetlhogo''.<ref>Erika Denise Edwards (19 December 2016). [https://globalurbanhistory.com/2016/12/19/pardo-is-the-new-black-the-urban-origins-of-argentinas-myth-of-black-disappearance/ "Pardo is the New Black: The Urban Origins of Argentina's Myth of Black Disappearance"]. Global Urban History. [https://web.archive.org/web/20210515004416/https://globalurbanhistory.com/2016/12/19/pardo-is-the-new-black-the-urban-origins-of-argentinas-myth-of-black-disappearance/ Archived] from the original on 15 May 2021.</ref> [[Setshwantsho:Afro-Argentines of Buenos Aires, 1800-1900 - from page 182.png|thumb|Morekisi wa mo mebileng wa Mo-Argentina yo montsho yo o tumileng ka mazamorra, mo e ka nnang ka 1900.]] Le fa go ntse jalo, go farologana le dikgaolo tse dingwe tsa Amerika kwa go neng go na le kgaogano e e maatla ya kgaoganyo ya batho ba e seng basweu ka maiteko a go thibela go tlhakana ga merafe, batho ba maemo ba Argentina ba ne ba akanya gore bana ba e seng basweu ba ka tokafadiwa fa e le ditlamorago tsa go tlhakana le basweu. Mokgwa o o sa tlwaelesegang, go tloga ka bogareng jwa lekgolo la dingwaga la bolesome le boferabongwe, e ne e le batho bao e seng basweu ba ba neng ba santse ba nna mo merafeng e e neng e se karolo ya setso sa Argentina mme e ne e se ka fa tlase ga taolo ya puso, mo ntlheng e, batho ba ba tswang kwa merafeng e le mmalwa ya selegae e gantsi e neng e na le dikgotlhang le yone (ba bangwe, ka fa letlhakoreng le lengwe, ba ne ba bonwa jaaka ba lefatshe leo), ka jalo ba bonwe jaaka dibatana tse di sa siamang tse di neng di thibela kgatelopele le matshosetsi mo setshabeng. Seo se ne sa baka dintwa kgatlhanong le bona (jaaka [[Phenyo ya Sekaka]]) tse mo mabakeng a mangwe di neng tsa felela ka dipolao tsa semorafe kgotsa dipolao tsa bontsi, le tsone di tsaya mafatshe a bona. == Metswedi == ojrlp8ot6qytp6vbsep6wz5bzkphrbz Afro–Latin Americans 0 10714 40921 2025-07-02T10:55:30Z KatieKea 10150 Ke simolotse go ranola tsebe e #AWC2025 40921 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afrolatinoamericanos ([[Spanish language|Spanish]]) Afro-latino-americanos([[Portuguese language|Portuguese]])|region1={{flag|Brazil}}|pop1=20,656,458|ref1=<ref name="Brazil">{{cite web |url=http://www.ibge.gov.br/english/estatistica/populacao/censo2010/caracteristicas_da_populacao/tabelas_pdf/tab3.pdf |title=Tabela 1.3.1 – População residente, por cor ou raça, segundo o sexo e os grupos de idade – Brasil – 2010 |publisher=Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística |language=pt |access-date=2015-07-28}}</ref>|region2={{flag|Haiti}}|pop2=10,896,000|ref2=<ref name="CIA Haiti">{{cite web |url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/haiti/ |title=Haiti — The World Factbook |date=31 January 2024 |language=en |publisher=CIA}}</ref>|region3={{flagcountry|Colombia}}|pop3=4,944,400|ref3=<ref name="Grupos étnicos información técnica">{{cite web | url=https://www.dane.gov.co/index.php/estadisticas-por-tema/demografia-y-poblacion/grupos-etnicos/informacion-tecnica | title=Grupos étnicos información técnica }}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Homburger|first1=Julian R.|last2=Moreno-Estrada|first2=Andrés|last3=Gignoux|first3=Christopher R.|last4=Nelson|first4=Dominic|last5=Sanchez|first5=Elena|last6=Ortiz-Tello|first6=Patricia|last7=Pons-Estel|first7=Bernardo A.|last8=Acevedo-Vasquez|first8=Eduardo|last9=Miranda|first9=Pedro|last10=Langefeld|first10=Carl D.|last11=Gravel|first11=Simon|date=4 December 2015|title=Genomic Insights into the Ancestry and Demographic History of South America|journal=PLOS Genetics|language=en|volume=11|issue=12|pages=e1005602|doi=10.1371/journal.pgen.1005602|issn=1553-7404|pmc=4670080|pmid=26636962 |doi-access=free }}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Mooney|first1=Jazlyn A.|last2=Huber|first2= Christian D.|last3=Service|first3=Susan|last4=Hoon Sul|first4=Jae|last5=Marsden|first5=Clare D.|last6=Zhang|first6=Zhongyang|last7=Sabatti|first7=Chiara|last8=Ruiz-Linares|first8=Andrés|last9=Bedoya|first9=Gabriel|date=25 October 2018|title=Understanding the Hidden Complexity of Latin American Population Isolates|journal=PLOS Genetics|language=en|volume=103|issue=5|pages=707–726|doi=10.1016/j.ajhg.2018.09.013|issn=1553-7404|pmc=6218714|pmid=30401458}}</ref><ref name="PLOS genetics">{{Cite journal |last1=Ruiz-Linares |first1=Andrés |last2=Adhikari |first2=Kaustubh |last3=Acuña-Alonzo |first3=Victor |last4=Quinto-Sanchez |first4=Mirsha |last5=Jaramillo |first5=Claudia |last6=Arias |first6=William |last7=Fuentes |first7=Macarena |last8=Pizarro |first8=María |last9=Everardo |first9=Paola |last10=Avila |first10=Francisco de |last11=Gómez-Valdés |first11=Jorge |date=25 September 2014 |title=Admixture in Latin America: Geographic Structure, Phenotypic Diversity and Self-Perception of Ancestry Based on 7,342 Individuals |journal=PLOS Genetics |language=en |volume=10 |issue=9 |pages=e1004572 |doi=10.1371/journal.pgen.1004572 |issn=1553-7404 |pmc=4177621 |pmid=25254375 |doi-access=free |bibcode=2014PLOSG..10.4572R }}</ref><ref>{{Cite web |date=6 April 2020 |title=Afrocolombianos |url=https://encolombia.com/educacion-cultura/geografia-colombiana/grupos-humanos-en-colombia/afrocolombianos/ |access-date=2022-06-20 |website=encolombia.com |language=es-CO}}</ref>|region4={{flag|Mexico}}|pop4=2,576,213<ref>{{Cite web|url=https://www.inegi.org.mx/programas/ccpv/2020/tableros/panorama/|title=Sociodemographic panorama of Mexico 2020|date=25 July 2020}}</ref>|region5={{flag|Dominican Republic}}|pop5=1,704,000|ref5=<ref name="CIA Dominican Republic">{{cite web |url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/dominican-republic/ |title=Dominican Republic — The World Factbook |date=31 January 2024 |language=en |publisher=CIA}}</ref> <ref>{{cite book |last1=Moya Pons |first1=Frank |author-link1=Frank Moya Pons |url=https://books.google.com/books?id=Wor3UqsHkToC |title=Historia de la República Dominicana |publisher=Editorial CSIC |isbn=978-84-00-09240-5 |date=2010 |language=es |volume=2 |access-date=2015-07-28}}</ref>|region6={{flag|Panama}}|pop6=1,258,915|ref6=<ref name=Panama>{{cite web|url=https://www.swissinfo.ch/spa/panam%C3%A1-censo_el-32-8---de-la-poblaci%C3%B3n-de-panam%C3%A1-se-reconoce-como-afrodescendiente/48328376 |title=El 32,8 % de la población de Panamá se reconoce como afrodescendiente|date=March 2023 }}</ref>|region7={{flagcountry|United States}}|pop7=1,163,862<ref>{{cite web | url=https://www.census.gov/data/tables/2020/dec/2020-redistricting-supplementary-tables.html | title=Supplementary Tables on Race and Hispanic Origin: 2020 Census Redistricting Data (P.L. 94-171) }}</ref>|region8={{flag|Cuba}}|pop8=1,034,044|ref8=<ref>{{cite web |url=http://www.one.cu/publicaciones/cepde/cpv2012/20140428informenacional/46_tabla_II_4.pdf |title=Archived copy |website=www.one.cu |access-date=11 January 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140603230454/http://www.one.cu/publicaciones/cepde/cpv2012/20140428informenacional/46_tabla_II_4.pdf |archive-date=3 June 2014 |url-status=dead}}</ref>|region9={{flag|Venezuela}}|pop9=936,770|ref9=<ref name="Venezuela">{{cite web|url=http://www.ine.gob.ve/documentos/Demografia/CensodePoblacionyVivienda/pdf/nacional.pdf|title=Resultado Básico del XIV Censo Nacional de Población y Vivienda 2011|page=29|publisher=Ine.gov.ve|date=May 2014|access-date=8 September 2014}}</ref><ref name="Censo poblacional de Venezuela 2011">[http://www.ine.gob.ve/documentos/Demografia/CensodePoblacionyVivienda/pdf/nacional.pdf Censo poblacional de Venezuela 2011]</ref>|region10={{flag|Peru}}|region11={{flag|Ecuador}}|region12={{flag|Nicaragua}}|region13={{flag|Uruguay}}|region14={{flag|Puerto Rico}}|region15={{flag|Honduras}}|region16={{flag|Argentina}}|region17={{flag|Costa Rica}}|region18={{flag|Guatemala}}|region19={{flag|Bolivia}}|region20={{flag|Chile}}|region21={{flag|Paraguay}}|region22={{flag|El Salvador}}|pop22=7,441|ref22=<ref>{{Cite web |url=http://www.censos.gob.sv/cpv/descargas/CPV_Resultados.pdf |title=Archived copy |access-date=2021-08-31 |archive-date=2016-02-11 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160211231507/http://www.censos.gob.sv/cpv/descargas/CPV_Resultados.pdf |url-status=dead }}</ref>|pop21=8,013|ref21=<ref name="Paraguay">[http://www.infoluque.com.py/historia/vivencias/06kambakua.htm Info Zuque. com. Se los llama Kamba Kua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121105121853/http://www.infoluque.com.py/historia/vivencias/06kambakua.htm |date=2012-11-05 }} (in Spanish: They are call Kamba Kua)</ref>|ref20=<ref name="Chile">{{cite web|url=https://www.cepal.org/sites/default/files/presentations/03_magdalena_iraguen_ine_chile.pdf |title=Medición de Pueblos Indígenas y Afrodescendientes en el Censo de Población y Vivienda 2017 |date=November 2018|publisher=Instituto Nacional de Estadísticas}}</ref>|pop20=9,919|ref19=<ref name="Bolivia">{{cite web |url=http://ibce.org.bo/images/publicaciones/Resultados-Censo-2012.pdf |title=Resultados principales del Censo de Población y Vivienda de 2012-Estado Plurinacional de Bolivia |publisher=Instituto Nacional de Estadística de Bolivia |page=50}}</ref>|pop19=16,329|ref18=<ref name="CIA Guatemala">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/huatemala/|title=Guatemala — The World Factbook |publisher=CIA}}</ref>|pop18=35,000|ref17=<ref name="CIA Costa Rica">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/costa-rica/|title=Costa Rica|work=The World Factbook|publisher=Central Intelligence Agency|year=2011|location=Langley, Virginia|access-date=2011-10-04}}</ref>|pop17=57,000|ref16=<ref>{{Cite web|url=https://www.perfil.com/elobservador/los-afro-argentinos-y-el-racismo-que-perdura-20150328-0036.phtml|title=Los afro- argentinos y el racismo que perdura|first=Redacción|last=Perfil|date=28 March 2015|website=Perfil.com}}</ref>|pop16=149,493|ref15=<ref name="CIA Honduras">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/honduras/|title=Honduras — The World Factbook |date=31 January 2024 |publisher=CIA}}</ref><ref name="Honduras">{{Cite web|url=http://170.238.108.229/index.php/catalog/69/vargrp/VG8 |title=Honduras - XVII Censo de Población y VI de Vivienda 2013 |publisher=Instituto Nacional de Estadística de Honduras |archive-url=https://web.archive.org/web/20210225073620/http://170.238.108.229/index.php/catalog/69/vargrp/VG8 |archive-date=February 25, 2021}}</ref>|pop15=191,000|ref14=<ref name= "Puerto Rico">{{cite web |access-date=February 24, 2024 |language=en |title=Puerto Rico |url=https://data.census.gov/table/DECENNIALPL2020.P1?g=040XX00US72 |website=United States Census Bureau}}<!-- auto-translated from unknown (Italian or Spanish) by Module:CS1 translator --></ref>|pop14=228,711|ref13=<ref name="Uruguay">{{Cite book |date=7 March 2021 |title=La población Afro-uruguaya en el Censo 2011|isbn=978-9974-32-625-5 |url=https://www.colibri.udelar.edu.uy/jspui/handle/20.500.12008/7605 |language=es |last1=Mazzeo |first1=Mario |publisher=Ediciones Trilce }}</ref>|pop13=255,074|ref12=<ref name="CIA Nicaragua">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/nicaragua/|title=Nicaragua — The World Factbook |date=31 January 2024 |publisher=CIA}}</ref>|pop12=572,000|ref11=<ref name="encifras">http://www.ecuadorencifras.gob.ec/cpv/ {{Dead link|date=February 2022}}</ref>|pop11=814,468|ref10=v|pop10=828,824|languages=[[Spanish language in the Americas|Spanish]], [[Portuguese language in the Americas|Portuguese]], [[American French|French]], [[Antillean Creole French]], [[North American English|English]], and several [[Creole language|creoles]]|religions=[[Christianity]] (mainly [[Roman Catholicism]], with minority [[Protestantism]]), [[Afro-American religions]], or others|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Africans]], [[African diaspora in the Americas|Afro-American peoples of the Americas]], [[Afro-Caribbean people|Afro-Caribbeans]], [[Black Hispanic and Latino Americans|Black Latino Americans]]}} '''Afro-Latin Americans''' (Spanish: ''Afrolatinoamericanos''; Sepotokisi: ''Afro-latino-americanos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Baamerika ba Bantsho ba Selatine'''<ref>Johnson, Ollie A. III (2012). "Race, Politics, and Afro-Latin Americans". In Kingstone, Peter; Yashar, Deborah J. (eds.). ''Routledge Handbook of Latin American Politics''. Routledge. p. [https://books.google.com/books?id=SlxGw5KDXJMC&q=%22Black+Latin+Americans%22 302]. ISBN 978-1-135-28029-1.</ref> (Spanish: ''Latinoamericanos negros''[a][34]), ke Baamerika ba Latin ba letso lotlhe kgotsa bontsi jwa bone ba ba tswang kwa Aforika yo o kwa borwa jwa Sahara. Dithuto tsa lesika di akantsha gore bontsi jwa batho ba Latin America ba na le bonnye selekanyo se se rileng sa motswako wa Aforika. Lereo ''Afro-Latin American'' ga le dirisiwe thata kwa Latin America kwa ntle ga ditlhopha tsa barutegi. Ka tlwaelo Afro-Latin Americans a bidiwa ''Bantsho'' (Spanish: ''negro'' kgotsa ''moreno''; Sepotokisi: ''negro'' kgotsa ''preto''; Sefora: ''noir''). Batho ba Latin America ba ba tlholegang mo Aforika le bone ba ka nna ba tlhophiwa ka bosetshaba jwa bone jo bo rileng, jaaka ''Afro-Brazilian'', ''Afro-Cuban'', ''Afro-Haitian'', kgotsa ''Afro-Mexican''. Palo ya Afro-Latin Americans e ka nna ya se ka ya begwa sentle mo dipalong tsa semmuso, segolobogolo fa e tswa mo tshedimosetsong ya palobatho e e begilweng ke batho ka bobone, ka ntlha ya maikutlo a a sa siamang ka ga letso lwa Aforika mo mafatsheng a mangwe. Afro-Latinos ke karolo ya batho ba bantsi ba ba tswang kwa mafatsheng a mangwe ba Aforika. == Ditso == Batho ba Amerika ba Selatine (Sepanishe: Afrolatinoamericanos; Sepotokisi: Afro-latino-americanos), ba gape ba itsiweng jaaka Baamerika ba Bantsho ba Selatine[30] (Sepanishe: Latinoamericanos negros[a][34]), ke Baamerika ba Selatine ba lotso lotlhe kgotsa bontsi jwa bone ba ba tswang kwa borwa jwa Sahara. Dithuto tsa dijini di akantsha gore bontsi jwa batho ba Latin America ba na le bonnye selekanyo se se rileng sa motswako wa Aforika.[35][36][37] Lereo Afro-Latin American ga le dirisiwe thata kwa Latin America kwa ntle ga ditlhopha tsa barutegi. Ka tlwaelo Maaforika–Latin Amerika a bidiwa Bantsho (Sepanishe: negro kgotsa moreno; Sepotokisi: negro kgotsa preto;[38] Sefora: noir). Batho ba Latin America ba ba tlholegang mo Aforika le bona ba ka nna ba tlhophiwa ka bosetšhaba jwa bona jo bo rileng,[39]: 3–4 jaaka Baaforika-Brazil,[40] Baaforika-Cuba,[41] Baaforika-Haiti,[41] kgotsa Baaforika-Mexico. Mo lekgolong la bo15 le la bo16 la dingwaga, batho ba le bantsi ba ba tswang mo Aforika ba ne ba tlisiwa kwa Amerika ke Maesemane, Mapotokisi, Madatšhe, Mafora le Masepanishe bogolosegolo jaaka batho ba ba dirilweng makgoba, fa Masepanishe mangwe a ne a goroga jaaka karolo ya ditlhopha tsa batlhotlhomisi. Sekai se se tlhomologileng sa seno sa bofelo e ne e le mofenyi wa montsho e bong Juan Garrido, yo o neng a tlisa korong kwa Mexico. Pedro Alonso Niño, yo ka tlwaelo a tsewang e le wa ntlha mo batlhotlhomisi ba le bantsi ba Lefatshe le Lešwa ba ba tswang mo Aforika,[42] e ne e le motsamaisi wa sekepe mo loetong lwa Columbus lwa 1492. Bao ba neng ba rwalwa jaaka karolo ya kgwebisano ya makgoba ya Atlantic gantsi ba ne ba tswa kwa Afrika Bophirima, mme ba ne ba patelesega go dira jaaka badiri ba temothuo, ba mo gae, le ba maemo a a kwa tlase, le jaaka badiri ba meepo. Gape ba ne ba dira mo go direng dimmapa le go batlisisa (ka sekai, Estevanico) mme ba ne ba bile ba nna le seabe mo go fenyeng (ka sekai, Juan Valiente) kgotsa mo sesoleng (ka sekai, Francisco Menendez). == Metswedi == s1134la20gx33fryh3pi12ywho5qtji 40923 40921 2025-07-02T11:15:51Z KatieKea 10150 Ke tsweledisitse tlhanolo le go tsenya metswedi. #AWC2025 40923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ethnic group|native_name=''Afrolatinoamericanos ([[Spanish language|Spanish]]) Afro-latino-americanos([[Portuguese language|Portuguese]])|region1={{flag|Brazil}}|pop1=20,656,458|ref1=<ref name="Brazil">{{cite web |url=http://www.ibge.gov.br/english/estatistica/populacao/censo2010/caracteristicas_da_populacao/tabelas_pdf/tab3.pdf |title=Tabela 1.3.1 – População residente, por cor ou raça, segundo o sexo e os grupos de idade – Brasil – 2010 |publisher=Instituto Brasileiro de Geografia e Estatística |language=pt |access-date=2015-07-28}}</ref>|region2={{flag|Haiti}}|pop2=10,896,000|ref2=<ref name="CIA Haiti">{{cite web |url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/haiti/ |title=Haiti — The World Factbook |date=31 January 2024 |language=en |publisher=CIA}}</ref>|region3={{flagcountry|Colombia}}|pop3=4,944,400|ref3=<ref name="Grupos étnicos información técnica">{{cite web | url=https://www.dane.gov.co/index.php/estadisticas-por-tema/demografia-y-poblacion/grupos-etnicos/informacion-tecnica | title=Grupos étnicos información técnica }}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Homburger|first1=Julian R.|last2=Moreno-Estrada|first2=Andrés|last3=Gignoux|first3=Christopher R.|last4=Nelson|first4=Dominic|last5=Sanchez|first5=Elena|last6=Ortiz-Tello|first6=Patricia|last7=Pons-Estel|first7=Bernardo A.|last8=Acevedo-Vasquez|first8=Eduardo|last9=Miranda|first9=Pedro|last10=Langefeld|first10=Carl D.|last11=Gravel|first11=Simon|date=4 December 2015|title=Genomic Insights into the Ancestry and Demographic History of South America|journal=PLOS Genetics|language=en|volume=11|issue=12|pages=e1005602|doi=10.1371/journal.pgen.1005602|issn=1553-7404|pmc=4670080|pmid=26636962 |doi-access=free }}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Mooney|first1=Jazlyn A.|last2=Huber|first2= Christian D.|last3=Service|first3=Susan|last4=Hoon Sul|first4=Jae|last5=Marsden|first5=Clare D.|last6=Zhang|first6=Zhongyang|last7=Sabatti|first7=Chiara|last8=Ruiz-Linares|first8=Andrés|last9=Bedoya|first9=Gabriel|date=25 October 2018|title=Understanding the Hidden Complexity of Latin American Population Isolates|journal=PLOS Genetics|language=en|volume=103|issue=5|pages=707–726|doi=10.1016/j.ajhg.2018.09.013|issn=1553-7404|pmc=6218714|pmid=30401458}}</ref><ref name="PLOS genetics">{{Cite journal |last1=Ruiz-Linares |first1=Andrés |last2=Adhikari |first2=Kaustubh |last3=Acuña-Alonzo |first3=Victor |last4=Quinto-Sanchez |first4=Mirsha |last5=Jaramillo |first5=Claudia |last6=Arias |first6=William |last7=Fuentes |first7=Macarena |last8=Pizarro |first8=María |last9=Everardo |first9=Paola |last10=Avila |first10=Francisco de |last11=Gómez-Valdés |first11=Jorge |date=25 September 2014 |title=Admixture in Latin America: Geographic Structure, Phenotypic Diversity and Self-Perception of Ancestry Based on 7,342 Individuals |journal=PLOS Genetics |language=en |volume=10 |issue=9 |pages=e1004572 |doi=10.1371/journal.pgen.1004572 |issn=1553-7404 |pmc=4177621 |pmid=25254375 |doi-access=free |bibcode=2014PLOSG..10.4572R }}</ref><ref>{{Cite web |date=6 April 2020 |title=Afrocolombianos |url=https://encolombia.com/educacion-cultura/geografia-colombiana/grupos-humanos-en-colombia/afrocolombianos/ |access-date=2022-06-20 |website=encolombia.com |language=es-CO}}</ref>|region4={{flag|Mexico}}|pop4=2,576,213<ref>{{Cite web|url=https://www.inegi.org.mx/programas/ccpv/2020/tableros/panorama/|title=Sociodemographic panorama of Mexico 2020|date=25 July 2020}}</ref>|region5={{flag|Dominican Republic}}|pop5=1,704,000|ref5=<ref name="CIA Dominican Republic">{{cite web |url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/dominican-republic/ |title=Dominican Republic — The World Factbook |date=31 January 2024 |language=en |publisher=CIA}}</ref> <ref>{{cite book |last1=Moya Pons |first1=Frank |author-link1=Frank Moya Pons |url=https://books.google.com/books?id=Wor3UqsHkToC |title=Historia de la República Dominicana |publisher=Editorial CSIC |isbn=978-84-00-09240-5 |date=2010 |language=es |volume=2 |access-date=2015-07-28}}</ref>|region6={{flag|Panama}}|pop6=1,258,915|ref6=<ref name=Panama>{{cite web|url=https://www.swissinfo.ch/spa/panam%C3%A1-censo_el-32-8---de-la-poblaci%C3%B3n-de-panam%C3%A1-se-reconoce-como-afrodescendiente/48328376 |title=El 32,8 % de la población de Panamá se reconoce como afrodescendiente|date=March 2023 }}</ref>|region7={{flagcountry|United States}}|pop7=1,163,862<ref>{{cite web | url=https://www.census.gov/data/tables/2020/dec/2020-redistricting-supplementary-tables.html | title=Supplementary Tables on Race and Hispanic Origin: 2020 Census Redistricting Data (P.L. 94-171) }}</ref>|region8={{flag|Cuba}}|pop8=1,034,044|ref8=<ref>{{cite web |url=http://www.one.cu/publicaciones/cepde/cpv2012/20140428informenacional/46_tabla_II_4.pdf |title=Archived copy |website=www.one.cu |access-date=11 January 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140603230454/http://www.one.cu/publicaciones/cepde/cpv2012/20140428informenacional/46_tabla_II_4.pdf |archive-date=3 June 2014 |url-status=dead}}</ref>|region9={{flag|Venezuela}}|pop9=936,770|ref9=<ref name="Venezuela">{{cite web|url=http://www.ine.gob.ve/documentos/Demografia/CensodePoblacionyVivienda/pdf/nacional.pdf|title=Resultado Básico del XIV Censo Nacional de Población y Vivienda 2011|page=29|publisher=Ine.gov.ve|date=May 2014|access-date=8 September 2014}}</ref><ref name="Censo poblacional de Venezuela 2011">[http://www.ine.gob.ve/documentos/Demografia/CensodePoblacionyVivienda/pdf/nacional.pdf Censo poblacional de Venezuela 2011]</ref>|region10={{flag|Peru}}|region11={{flag|Ecuador}}|region12={{flag|Nicaragua}}|region13={{flag|Uruguay}}|region14={{flag|Puerto Rico}}|region15={{flag|Honduras}}|region16={{flag|Argentina}}|region17={{flag|Costa Rica}}|region18={{flag|Guatemala}}|region19={{flag|Bolivia}}|region20={{flag|Chile}}|region21={{flag|Paraguay}}|region22={{flag|El Salvador}}|pop22=7,441|ref22=<ref>{{Cite web |url=http://www.censos.gob.sv/cpv/descargas/CPV_Resultados.pdf |title=Archived copy |access-date=2021-08-31 |archive-date=2016-02-11 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160211231507/http://www.censos.gob.sv/cpv/descargas/CPV_Resultados.pdf |url-status=dead }}</ref>|pop21=8,013|ref21=<ref name="Paraguay">[http://www.infoluque.com.py/historia/vivencias/06kambakua.htm Info Zuque. com. Se los llama Kamba Kua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121105121853/http://www.infoluque.com.py/historia/vivencias/06kambakua.htm |date=2012-11-05 }} (in Spanish: They are call Kamba Kua)</ref>|ref20=<ref name="Chile">{{cite web|url=https://www.cepal.org/sites/default/files/presentations/03_magdalena_iraguen_ine_chile.pdf |title=Medición de Pueblos Indígenas y Afrodescendientes en el Censo de Población y Vivienda 2017 |date=November 2018|publisher=Instituto Nacional de Estadísticas}}</ref>|pop20=9,919|ref19=<ref name="Bolivia">{{cite web |url=http://ibce.org.bo/images/publicaciones/Resultados-Censo-2012.pdf |title=Resultados principales del Censo de Población y Vivienda de 2012-Estado Plurinacional de Bolivia |publisher=Instituto Nacional de Estadística de Bolivia |page=50}}</ref>|pop19=16,329|ref18=<ref name="CIA Guatemala">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/huatemala/|title=Guatemala — The World Factbook |publisher=CIA}}</ref>|pop18=35,000|ref17=<ref name="CIA Costa Rica">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/costa-rica/|title=Costa Rica|work=The World Factbook|publisher=Central Intelligence Agency|year=2011|location=Langley, Virginia|access-date=2011-10-04}}</ref>|pop17=57,000|ref16=<ref>{{Cite web|url=https://www.perfil.com/elobservador/los-afro-argentinos-y-el-racismo-que-perdura-20150328-0036.phtml|title=Los afro- argentinos y el racismo que perdura|first=Redacción|last=Perfil|date=28 March 2015|website=Perfil.com}}</ref>|pop16=149,493|ref15=<ref name="CIA Honduras">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/honduras/|title=Honduras — The World Factbook |date=31 January 2024 |publisher=CIA}}</ref><ref name="Honduras">{{Cite web|url=http://170.238.108.229/index.php/catalog/69/vargrp/VG8 |title=Honduras - XVII Censo de Población y VI de Vivienda 2013 |publisher=Instituto Nacional de Estadística de Honduras |archive-url=https://web.archive.org/web/20210225073620/http://170.238.108.229/index.php/catalog/69/vargrp/VG8 |archive-date=February 25, 2021}}</ref>|pop15=191,000|ref14=<ref name= "Puerto Rico">{{cite web |access-date=February 24, 2024 |language=en |title=Puerto Rico |url=https://data.census.gov/table/DECENNIALPL2020.P1?g=040XX00US72 |website=United States Census Bureau}}<!-- auto-translated from unknown (Italian or Spanish) by Module:CS1 translator --></ref>|pop14=228,711|ref13=<ref name="Uruguay">{{Cite book |date=7 March 2021 |title=La población Afro-uruguaya en el Censo 2011|isbn=978-9974-32-625-5 |url=https://www.colibri.udelar.edu.uy/jspui/handle/20.500.12008/7605 |language=es |last1=Mazzeo |first1=Mario |publisher=Ediciones Trilce }}</ref>|pop13=255,074|ref12=<ref name="CIA Nicaragua">{{cite web|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/nicaragua/|title=Nicaragua — The World Factbook |date=31 January 2024 |publisher=CIA}}</ref>|pop12=572,000|ref11=<ref name="encifras">http://www.ecuadorencifras.gob.ec/cpv/ {{Dead link|date=February 2022}}</ref>|pop11=814,468|ref10=<ref name="Perú">{{cite web|url=https://www.inei.gob.pe/media/MenuRecursivo/publicaciones_digitales/Est/Lib1642/cap03_03.pdf|title=Población Afroperuana |language=es|date=2017|access-date=25 January 2023}}</ref>|pop10=828,824|languages=[[Spanish language in the Americas|Spanish]], [[Portuguese language in the Americas|Portuguese]], [[American French|French]], [[Antillean Creole French]], [[North American English|English]], and several [[Creole language|creoles]]|religions=[[Christianity]] (mainly [[Roman Catholicism]], with minority [[Protestantism]]), [[Afro-American religions]], or others|related_groups=[[List of ethnic groups of Africa|Africans]], [[African diaspora in the Americas|Afro-American peoples of the Americas]], [[Afro-Caribbean people|Afro-Caribbeans]], [[Black Hispanic and Latino Americans|Black Latino Americans]]}} '''Afro-Latin Americans''' (Spanish: ''Afrolatinoamericanos''; Sepotokisi: ''Afro-latino-americanos''), ba gape ba itsiweng jaaka '''Baamerika ba Bantsho ba Selatine'''<ref>Johnson, Ollie A. III (2012). "Race, Politics, and Afro-Latin Americans". In Kingstone, Peter; Yashar, Deborah J. (eds.). ''Routledge Handbook of Latin American Politics''. Routledge. p. [https://books.google.com/books?id=SlxGw5KDXJMC&q=%22Black+Latin+Americans%22 302]. ISBN 978-1-135-28029-1.</ref> (Spanish: ''Latinoamericanos negros''<sup>[a]</sup><ref>The terms ''Afro-Latines'' and ''Afro-Latinx'' have also been introduced as gender neutral alternatives. See also ''Latinx''.</ref><ref>Seelke, Clare Ribando (21 November 2008). [https://fas.org/sgp/crs/row/RL32713.pdf "CRS Report for Congress: Afro-Latinos in Latin America and Considerations for U.S. Policy"] (PDF). Congressional Research Service. E nopotswe Phukwi a le malatsi mabedi ka 2025.</ref>), ke Baamerika ba Latin ba letso lotlhe kgotsa bontsi jwa bone ba ba tswang kwa Aforika yo o kwa borwa jwa Sahara. Dithuto tsa lesika di akantsha gore bontsi jwa batho ba Latin America ba na le bonnye selekanyo se se rileng sa motswako wa Aforika. Lereo ''Afro-Latin American'' ga le dirisiwe thata kwa Latin America kwa ntle ga ditlhopha tsa barutegi. Ka tlwaelo Afro-Latin Americans a bidiwa ''Bantsho'' (Spanish: ''negro'' kgotsa ''moreno''; Sepotokisi: ''negro'' kgotsa ''preto''; Sefora: ''noir''). Batho ba Latin America ba ba tlholegang mo Aforika le bone ba ka nna ba tlhophiwa ka bosetshaba jwa bone jo bo rileng, jaaka ''Afro-Brazilian'', ''Afro-Cuban'', ''Afro-Haitian'', kgotsa ''Afro-Mexican''. Palo ya Afro-Latin Americans e ka nna ya se ka ya begwa sentle mo dipalong tsa semmuso, segolobogolo fa e tswa mo tshedimosetsong ya palobatho e e begilweng ke batho ka bobone, ka ntlha ya maikutlo a a sa siamang ka ga letso lwa Aforika mo mafatsheng a mangwe. Afro-Latinos ke karolo ya batho ba bantsi ba ba tswang kwa mafatsheng a mangwe ba Aforika. == Ditso == [[Setshwantsho:Slaves embarked to America from 1450 until 1800 by country.jpg|thumb|400x400px|Makgoba a ne isiwa kwa Amerika go tloga ka 1450 go fitlha ka 1800 go ya ka lefatshe]] Mo lekgolong la bolesome le botlhano le la bolesome le borataro la dingwaga, batho ba le bantsi ba ba tswang mo Aforika ba ne ba tlisiwa kwa Amerika ke Maesemane, Mapotokisi, MaDutch, Mafora le MaSpanish segolobogolo jaaka batho ba ba dirilweng makgoba, fa MaSpanish mangwe a ne a goroga jaaka karolo ya ditlhopha tsa batlhotlhomisi. Sekai se se tlhomologileng sa se sa bofelo e ne e le mofenyi wa montsho e bong Juan Garrido, yo o neng a tlisa korong kwa Mexico. Pedro Alonso Niño, yo ka tlwaelo a tsewang e le wa ntlha mo batlhotlhomising ba le bantsi ba Lefatshe le Lesha ba ba tswang mo Aforika,<ref>Henry Louis Gates Jr., Nellie Y. McKay (1997). ''The Norton Anthology African American Literature''. New York, N.Y.: W. W. Norton & Company, Inc. p. 2665. ISBN 978-0-8133-0071-9.</ref> e ne e le motsamaisi wa sekepe mo loetong lwa Columbus lwa 1492. Bao ba neng ba rwalwa jaaka karolo ya [[kgwebo ya makgoba ya Atlantic]] gantsi ba ne ba tswa kwa Aforika Bophirima, mme ba ne ba patelesega go dira jaaka badiri ba temothuo, ba mo gae, le ba maemo a a kwa tlase, le jaaka badiri ba meepo. Gape ba ne ba dira mo go direng dimmepe le go batlisisa (sekai, Estevanico) mme ba ne ba bile ba nna le seabe mo go fenyeng (sekai, Juan Valiente) kgotsa mo sesoleng (sekai, Francisco Menendez). Mokgwa wa Hispanic wa boitshupo le boemedi o ntse o tlhaolwa mo ditsong ka tlholego ya one e e nang le dikarolo tse dintsi, e e fetang go aroganngwa ka ditlhopha tse di gagametseng tsa merafe. Batho ba le bantsi ba bontsha go thatafala mo, go akaretsa le Martín de Porres, Beatriz de Palacios, mofenyi wa Mo-Spain e bong Juan Garrido yo o neng a tlhoma polasi ya ntlha ya korong ya kgwebo kwa Amerika, Bardales, Antonio Perez, Gomez wa León, Leonor Galiano, Teresa Juliana wa Santo Domingo le Juan García. Mo godimo ga moo, Juan Latino o tlhomologile e le motho yo o botlhokwa mo puong eno; o amogelwa jaaka Moaforika wa ntlha wa montsho go tsena yunibesithi ya Yuropa, mme kwa bofelong a fitlhelela maemo a Professor. Seno se tlhagisa kgopolo ya gore boitshupo jwa Ba-Hispanic ga se jwa selo se le sengwe fela mme go na le moo bo humisitswe ke meneelo e e farologaneng go ralala letso le merafe. Dikai tse di ntseng jalo di thusa go gwetlha dikakanyo tse di tlhofofaditsweng tsa letso mo teng ga kanelo ya letso ya setso sa Ba-Hispanic. Caribbean le Amerika Borwa di amogetse diperesente di le masome a ferabongwe le botlhano tsa Maaforika a a gorogileng kwa Amerika mme diperesente di le tlhano fela di ne tsa ya kwa Amerika Bokone. [[Setshwantsho:Neger und Negermischlinge.JPG|left|thumb|Mmepe wa batho ba Bantsho ba Aforika kwa Amerika (1901)]] Mareo a setso a Afro-Latin Americans ba ba nang le setso sa bone se se tlhabologileng a akaretsa ''Garífuna'' (kwa Nicaragua, Honduras, Guatemala le Belize), ''cafuzo'' (kwa Brazil) le ''zambo'' kwa Andes le kwa Amerika Bogare. ''Marabou'' ke lereo le le tswang kwa Haiti le le kayang Mo-Haiti wa merafe e e farologaneng. Go tlhakana ga ditso tseno tsa Seaforika le ditso tsa Spanish, Sepotokisi, Sefora le tsa batho ba naga ya Latin America go dirile gore go nne le mefuta e le mentsi e e kgethegileng ya puo (sekai, Palenquero, Garifuna, le Creole), ditumelo (sekai, Candomblé, Santería, le Vodou), mmino (sekai, kompa, salsa, Bachata, Punta, Palo de Mayo, plena, samba, merengue, le cumbia), metshameko ya go lwa (capoeira) le go bina (rumba le merengue). Go tloga ka 2015, Mexico le Chile ke one fela mafatshe a mabedi a Latin America a a iseng a amogele semmuso baagi ba tsone ba Afro-Latin America mo melaomotheong ya tsone. Seno se farologana le mafatshe jaaka Brazil le Colombia tse di tlhagisang ditshwanelo tsa molaomotheo tsa baagi ba tsone ba ba tswang mo Aforika. Ka Motsheganong 2022, Porojeke ya Merafe le Letso kwa Latin Amerika (PERLA) kwa Yunibesithing ya Princeton e ne ya fopholetsa gore batho ba ka nna didikadike di le lekgolo le masome mararo kwa Latin Amerika ke ba lotso lwa Aforika. == Dipharologano tsa letso le semorafe == == Metswedi == fi0d9ced0kw15pwbr11ve499myqmubh Tumalano ya go gweba mahala mo Aforika 0 10715 40922 2025-07-02T11:03:58Z JudithShe 9421 Ke dirile tsebe ya "Tumalano ya go gweba mahala mo Aforika" 40922 wikitext text/x-wiki Lefelo ya kgwebo ya mahala la Aforika ke lefelo la kgwebo ya mahala le le akaretsang bontsi jwa Aforika. Le tlhamilwe ka ngwaga wa 2018 ke tumalano ya kgwebo ya mahala ya Aforika, e e nang le batsaya karolo ba le masome a mane le boraro, le ba ba beileng monwana ba le lesome le motso, se se dira gore e nne lone lefelo le letona la kgwebo ya mahala ka palo ya mafatshe a e leng maloko, le sala morago World Trade Organisation e e leng yone e tona ka palo ya batho le bophara, le akaretsa batho ba le 1.3 billion mo lefatsheng lotlhe. Tumalano e e tlhamileng AfCTA e ne ya emelwa ke lekgotla la African Union ya bewa monwana ke mafatshe a e leng maloko a le masome a mane le bone jwa mafatshe a a masome a matlhano le botlhano kwa Kigali, Rwanda ka mopitlo a le masome a mabedi le bongwe, ngwaga wa 2018. Kakanyetso e ne e tshwanetse go simolola mo malatsing a le masome a mararo morago ga paakanyo ya mafatshe a a beileng monwana a le masome a mabedi le bobedi. Ka kgwedi ya Moranang e le malatsi a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa 2019, lefatshe la Sahrawi Republic le ne la dira paakanyo ya bo masome a mabedi le bobedi, se se baka gore tumalano e twelele ka Motsheganong a le malatsi a a masome mararo; e simolotse go bereka morago ga bokopano ka Phukwi a le malatsi a supa ngwaga wa 2019, mme ya simolola semmuso ka Firikgong a tlhola gangwe, ngwaga wa 2021. Ditherisanyo le tlhamo ya AfCFTA di eteletswe pele ke mokwaledimogolo wa sennelaruri o o kwa Accra, Ghana. Mo tumalanong e, maloko a AfCFTA a itlamile go emisa makgetho mo dilwaneng le ditirelo tse dintsi mo sebakeng sa dingwaga di le tlhano, some kotsa lesome le boraro go ya ka tlhabologo ya lefatshe kgotsa seemo sa dithoto. Maikaelelo a akaretsa go dira marekisetso a a moono mongwe; a fokotsa mathata a madi a tshimololo le pereko go dira gore go nne motlhofo go beeletsa; go tlhabolola dikago mo kgaolong; le go diragatsa bokopano jwa kgwebo.. maikaelelo a AfCFTA ke go oketsa tlhabololo ya itsholelo, go fokotsa lehuma, le go dira gore Aforika a phadisane mo itsholelelong ya mafatshe. Ka Firikgong ngwaga wa 2022, a le malatsi a le lesome le boraro, AfCFTA e ne ya tsaya kgato e tona mo maikaelelong a yone ka go tlhama mafaratlhatlha a dituelo a Aforika a le mongwe, a a letlang dituelo mo dikomponeng tse di dirang mo Aforika go dirwa ka madi mangwe le mangwe a Aforika. Ka Moranang ngwaga wa 2024, lekgotla la African Union le ne la itsese gore AfCFTA e simolotse go diragatsa tumalano. Legato le le le diragatsang tumalano, le supagala ka tse di latelang: * Go tlhomiwa ga melao ya tshimolo, e e tla a laolang diemo tsa ka fa selwana kgotsa tirelo di tlaa rekisiwang ka teng go sa tlhokafale babereki; * Phokotso ya makgethomo dilwaneng ka masome a robabongwe mo lekgolong; * Tiriso ya maranyane e letla maloko go bega mathata a ba a itemogelang a go tlhoka makgetho; * Mafaratlhatlha a dituelo tsa Aforika o mongwe, a letla go tlhomamisa dituelo ebile gore batho ba tshephe mafaratlhatlha ao. * Maranyane a peo leitlho kgwebo ya Aforika, go baakanya tse dikganelang kgwebo go tlaa dirwa ke maloko a AU. == Ditso == === Motheo === Ka ngwaga wa 1963, lekgotla la bokopano jwa Aforika le ne la tlhamiwa ke mafatshe a Aforika a a neng a ikemetse ka nosi. Lekgotla le la AOU le ne le ikaelela go rotloetsa tirisano mmogo mo mafatsheng a Aforika. Ka ngwaga wa 1980, le ne la tsenya mo tirisong leano la tiro la Lagos. Leano le ne le akanyetsa gore Aforika o tshwanetse go fokotsa go ikaega ka mafatshe a bophirima ka go rotloetsa kgwebo mo Aforika. Sese simologile ka go tlhama makgotla a le mmalwa a bokopano mo dikgaolong tse difarologanneg tsa Aforika, jaaka Bokopano jwa tlhabololo ya borwa jwa Aforika (Southern African Development Coordination Conference). Se se ne sa baka tumalano ya kwa Abuja ka ngwaga wa 1991, e e neng ya tlhama Komiti ya itsholelo ya Aforika (African Economic Community), lekgotla le le neng le rotloetsa tlhamo ya mafel a kgwebo a mahala, dikopano tsa dituelo, banka ya legare, le bokopano jwa ledi le le lengwe la Aforika. Ka ngwaga wa 2002, OAU e ne ya tlhatlhamiwa ke African Union (AU), e nngwe ya maikaelelo a yone e neng e le go fefosa kamano ya itsholelo mo Aforika. Maikaelelo a bobedi e le go berekisa mmogo melawana gareng ga makgotla a itsholelo a a teng le a a tla nnang teng mo isagong gore lekgotla le kgone go fitlhelela maikaelelo a lone. === Ditherisanyo === Kwa bokopanong jwa ngwaga wa 2012 jwa African Union kwa Addis Ababa, baeteledipele ba ne ba dumalana go tlhama lefelo le lešha la go gweba mahala ka ngwaga wa 2017. Kwa bokpanong jwa ngwaga wa 2015 kwa Johannesburg, bokopabo bo ne jwa dumalana go simolola ditherisanyo. Se se ne sa simolola metseletsele ya ditherisanyo di le lesome tse di diragetseng mo dingwageng di le tharo. Therisanyo ya ntlha e ne e tshwerwe ka Tlhakole ngwaga wa 2016, ga tshwarwa dikopano di ferabobedi go fitlhelela ka bokopano jwa Mopitlo 2018 kwa Kigali. Go tswa ka Tlhakole ngwaga wa 2017 ditlhopha tsa maranyane di ne ta tshwara dikopano di le nne, kwa mathata a tsa maranyane go neng ag buisanwa ka one a bo a kwala. Ka Mopitlo a ferabobedi go tsena a ferabongwe, bo tona ba tsa kgwebo ba African Union ba ne ba tlhomamisa kakanyetso e. === Bokopano jwa 2018 kwa Kigali === Ka Mopitlo ngwaga wa 2018, kwa bokopanong jo bo haphegileng jwa bo lesome jwa African Union mabapi le AcFTA, ditumalano tse difarologaneng di le tharo di ne tsa bewa menwana: tumalano ya kgwebo ya mahala ya Aforika, tumalano ya Kigali le Molao wa go tsamaya mo go gololesegileng ga batho. Molao wa go tsamaya mo go gololesegileng ga batho o ikaelela go dira kgaolo e e sa tlhokeng teseletso ya mosepele mo mafatsheng a maloko a AfCFTA, le go ema nokeng go tlhamiwa ga bukana ya mesepele ya Africa Union. Kwa bokopanong jwa Kigali ka Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018, mafatshe a le masome a mane le bone a ne a baya monwana AfCFTA, a le masome a mane le bosupa a baya monwana tumalano ya Kigali, fa a le masome a mararo a ne a baya monwana molao wa tsamaya mo go gololesegileng ga batho. Le ntswa go ne go atlegilwe, go ne go na le ba ba saletseng kwa morago, ebong Aforika Borwa le Nigeria, mafatshe a a nang le diitsholelo tse ditona mo Aforika. Se se neng se thatafatsa dilo mo ditherisanyong tse e ne e le gore Aforika o setse akgaogantswe ka dikgaolo tsa kgwebo ya mahala di ferabobedi, nngwe le nngwe e na le melao e e farologaneng. Makgotla a a dikgaolo a tla tswelela ka go bereka; tumalano ya kgwebo ya mahala ya Aforika e batla go fokotsan mathata a thekiso kgotsa kgwebo mo Aforika, mme morago e dirisa makgotla a a dikgaolo go simolodisa maikaelelo a Aforika. ==== Melawana e e beilweng monwana kwa bokopanong jwa 2018 jwa Kigali ==== {| class="wikitable" |+ !Lefatshe !O beilwe monwana ke !AfCFTA !Molao wa Kigali !Molao wa go tsamaya ka kgololesego |- |[[Setshwantsho:Flag of Algeria.svg|left|30x30px]][[Algeria]] |Tonakgolo Ahmed Ouyahia |ee |ee |nnyaa |- |[[Setshwantsho:Flag of Angola.svg|left|30x30px]][[Angola]] |Tautona Joao Lourenco |ee |ee |ee |- |[[Setshwantsho:Flag of the Central African Republic.svg|left|30x30px]][[Central African Republic]] |Tautona Faustin Archange Touadera |ee |ee |ee |- |[[Setshwantsho:Flag of Chad.svg|left|30x30px]][[Chad]] |Tautona Idriss Deby |ee |ee |ee |- |[[Comoros]] |Tautona Azali Assoumani |ee |ee |ee |- |[[Djibouti]] |Tautona Ismail Omar Guelleh |ee |ee |nnyaa |- |[[Equatorial Guinea]] |Tonakgolo Francisco Pascual Obama Asue |ee |ee |ee |- |[[Eswatini]] |Tonakgolo Barnabas Sibusiso Dlamini |ee |ee |nnyaa |- |[[Gabon]] |Tautona Ali Bongo Ondimba |ee |ee |ee |- |[[The Gambia|Gambia]] |Tautona Adama Barrow |ee |ee |ee |- |Ghana |Tautona Nana Akofu-Addo |ee |ee |ee |- |[[Ivory Coast]] |Mothusa tautona Daniel Kablan Duncan |ee |nnyaa |nnyaa |- |[[Kenya]] |Tautona Uhuru Kenyatta |ee |ee |ee |- |[[Lesotho]] |Tonakgolo Tom Thabane |nnyaa |ee |ee |- |[[Mauritania]] |Tautona Mohamed Ould Abdel Aziz |ee |ee |ee |- |[[Morocco]] |Tonakgolo Saadeddine Othmani |ee |nnyaa |nnyaa |- |[[Mozambique]] |Tautona Filipe Nyusi |ee |ee |ee |- |[[Nigeria|Niger]] |Tautona Mahamadou Issoufou |ee |ee |ee |- |[[Republic of the Congo]] |Tautona Denis Sassou Nguesso |ee |ee |ee |- |[[Rwanda]] |Tautona Paul Kagame |ee |ee |ee |- |[[Sahrwari Republic]] |Tautona Brahim Ghali |ee |ee |nnyaa |- |[[Senegal]] |Tautona Macky Sall |ee |ee |ee |- |[[Seychelles]] |Mothusa tautona Vincent Meriton |ee |ee |nnyaa |- |[[Aforika Borwa|South Africa]] |Tautona Cyril Ramaphosa |nnyaa |ee |nnyaa |- |[[Sudan]] |Tonakgolo Abdalla Hamdok |ee |ee |ee |- |[[Tanzania]] |Tonakgolo Kassim Majaliwa |nnyaa |ee |nnyaa |- |[[Uganda]] |Tautona Yoweri Museveni |ee |ee |ee |- |[[Zimbabwe]] |Tautona Emmerson Mnangagwa |ee |ee |nnyaa |} === Go kwalwa ga melao e mengwe === Ditherisanyo di ne tsa stwelela ka ngwaga wa 2018 ka legato la bobedi, di akaretsa melawana ya tsa peeletso, phadisanyo le ditshwanelo tsa dithoto. Ka Firikgong ngwaga wa 2020, ditherisanyo tsa AU Assembly di tla konetelwa. Mokwalo wa ntlha o solofetswe kwa bokopanong jwa AU jwa Firikgong 2020. === Ditsholofelo === Ka ngwaga wa 2018, komiti ya itsholelo ya Aforika e ne ya akanyetsa gore AcFCTA e tla oketsa kgwebo ya gare ga Aforika ka masome a matlhano le bobedi mo lekgolong ka ngwaga wa 2022. Pego ya ngwaga wa 2020 ya banka ya mafatshe e ne ya solofela fa AfCFTA e ka ntsha batho ba Aforika ba le didikadike di le masome a mararo mo lehumeng la nta ya tlhogo, ya oketsa dikamogelo ya batho ba le didikadike di le masome a supa, le go nna le dipoelo tsa dibilione di le makgolo a mane le masome a matlhano ka ngwaga wa 2035. == Metheo == Metheo e e latelang e ne e tlhametswe go kgona go tlhama lefelo la kgwebo ya mahala. Morago ga ditherisanyo tsa legato la bobedi, dikomiti tse dingwe di ka tlhamiwa ka melao. Mokwaledi wa AfCFTA o lebagane le go lomaganya go tlhamiwa ga tumalano, ebile ke mokgatlho mo AU. Le ntswa e na le ba molao ba ba ikemetseng, e bereka thata le komiti ya AU ebile e amogela madi go tswa kwa AU. Khansele ya botona ba tsa kgwebo e ne e tshwanetse go tsaya tshwetso ya lefelo la ofisikgolo, ka fa e tla dirwang ka teng, ditiro le maikarabelo. Bokopano jwa botautona ba mafatshe a e leng maloko a AU ke bone bo tsayang ditshwetso. E ka nna ya kopana ka dikopano tsa AU. Khansele ya botoba ba kgwebo e baya melao ebo e netefatsa gore tlhamo le kgonagalo ya tumalano ya AfCFTA e a diragadiwa. Dikomiti di le mmalwa di tlhamilwe: ka kgwebo ya dithoto, kgwebo ya ditirelo, melao ya tlholego, tshiamiso ya kgwebo, mathata a makgetho; mathata a tsa maranyane le dikgato tsa bophepa. Ditsela tsa go baakanya dintwa di santse di buisanwa, mme di tla akaretsa lekgotla la tharabololo ya dikgotlang. Komiti ya botona ba kgwebo e diragatsa ditshwetso tsa khansele. Komiti e e e itebaganste le tlhabololo ya mananeo le maano a go dira tumalano e ya AfCFTA. == Tiragatso == AfCFTA e tla diragadiwa ka magato, mangwe a magato a a santse go buisanwa ka one. Legato lantlha le akaretsa kgwebo ya dithoto le ya ditirelo. Legato la bobedi le akaretsa ditshwanelo tsa dithoto tsa tlhaloganyo, peeletso le go phadisana. Legato la boraro le akaretsa kgwebo ya mo maranyaneng. Kwa bokopanong jwa Kigali jwa ngwaga wa 2018, ditumalano di nnile mo melaong ya thekiso, ditsela tsa go rarabolola ditlhoka kutlwisisano, tirisanommogo ya thekiso, ka fa kgwebo e tla dirwang ka teng le melao ya tlholego ya dithoto. Go ne ga nna le tumalano ya go fokotsa makgetho ka masome a robabongwe mo lekgolong ga dithoto tsotlhe. Lefatshe lengwe le lengwe le letlelelwa go ntsha boraro mo lekgolong la dithoto tsa lone mo tumalanong e. Se e ne e le legato la ntlha la tumalano, le le akaretsang go gololwa ga dithoto le ditirelo. Mathata mangwe a legato lantlha a a santseng go buisanwa ka one a karetsa nako ya makgetho le tse dingwe. Bokopano jo bo haphegileng jwa bo lesome le bobedi jwa African Union mabapi le AfCFTA, bo ne jwa simolola tumalano e, kwa Niamey ka Phukwi a le malatsi a supa ngwaga wa 2019. Kwa tshimololong go ne ga simololwa melao e le metlhano e e tlaa etelelang pele: molao wa tlhamo, bokopano jwa therisanyo jwa maranyane, go lebelela le go emisa mathata a tsa makgetho, mafaratlhatlha a tsa dituelo, le lekalana le le okametseng kgwebo mo Aforika. Legato la bobedi le la boraro a solofetswe go simololwa ke mafatshe a e leng maloko a AU. Ka Tlhakole ngwaga wa 2020, bokopano jwa baeteledipele kgotsa botautona ba mafatshe jwa AU bo ne jwa tsaya tshwetso ya gore legato la boraro le tla simolola morago ga ditherisanyo tsa legato la bobedi, tse di neng di solofetswe go fela ka Morule ngwaga wa 2020. Le fa go ntse jalo, sebaak se se ne sa diega ka ntlha ya segajaja sa COVID-19 mo Aforika, mme letsatsi le lesha la morule a le malatsi a mararo le motso ngwaga wa 2021 le ne la bewa gore go fediwe legato la bobedi le laboraro. AfCFTA e simolotse semmuso ka Firikgong a rogwa ngwaga wa 2021. == Boloko == Mo mafatsheng a e leng maloko a AU a a masome a matlhano le botlhano, a le masome a mane le bone a beile monwana tumalano ya kgwebo ya mahala, a le masome a mane le bosupa a beile monwana molao wa Kigali fa a le masome a mararo a beile monwana molao wa go tsamaya mo go gololesegileng kwa phelelong ya bokopano jwa Kigali jwa ngwaga wa 2018. Mafatshe a Benin, Botswana, Eritrea, Guinea-Bissau, Nigeria le Zambia ke mangwe a mafatshe a a lesome le motso a a neng a sa baya monwana pele. Morago ga bokopano jwa Kigali jwa 2018, menwana e mengwe e ne ya tsewa, Kwa bokopanong jwa bo masome a mararo le motso kwa African Union kwa Nouakchott ka Phukwi a rogwa ngwaga wa 2018, lefatshe la Aforika Borwa (le e leng la bobedi ka itsholelo mo Aforika), Sierra Leone, Namibia, Lesotho le Burundi a ne a tsenelela tumalano. Ka Tlhakole ngwaga wa 2019, Guinea Bissau, Zambia le Botswana le one a ne a tsenelela. Kenya le Ghana ke mafatshe a ntlha go dumalana le tumalano e, ba tlhomamisa tumalano ya bone ka Motsheganong a le malatsi a le lesome ngwaga wa 2018. Mo menwaneng e, e le masome a mabedi le bobedi e ne e tlhoka go tlhomamisa tumalano pele ga e ka diragadiwa, se se ne sa diragala ka Moranang a le masome a mabedi le borobabongwe ngwaga wa 2019, fa Sierra Leone le Sahrawi Arab Democratic Republic a ne a tlhomamisa tumalano. Ka ntlha ya se, tumalano e ne ya simolola malatsi a la masome a mararo morago ka Motsheganong a le malatsi a a masome a mararo ngwaga wa 2019. Tautona wa lefatshe la nigeria Muhammadu Buhari o ne a le maoto a tshupa go tsenelela AfCFTA a tshaba gore e tla utlusa lefatshe la Nigeria botlhoko mo go tsa kgwebo le mehama ya mo gae, tshwetso ya gagwe ya go sa tsenelele e ne ya galalediwa ke ditlhopha dingwe mo gae di akaretsa lekgotla la batlhami la Nigeria le bokopano jwa pereko kwa Nigeria. Puso ya lefatshe la Nigeria e ne e ikaelela go botsolosa mo go tseneletseng le dikgwebo tsa mo gae go netefatsa gore ba dikgwebo tse diikemetseng ba dumalana le tumalano e, ka tshwenyego e tona e ne e le gore a tumalano e e tla hemela ditirelo tsa go phadisana di tshwana le go turusa dithoto. Ka kgwedi ya Phukwi ngwaga wa 2019, dikgwedi fela morago ga go tlhophiwa gape, Buhari o ne a dumalana go tsenelela tumalano kwa bokopanong jwa UN jwa bo lesome le bobedi mabapi le AfCFTA. Kwa bokopanong joo, lefatshe la Benin le lone le ne la itlama go baya monwana tumalano, le tlogela la Eritrea e le lone fela la mafatshe a maloko a AU a a masome a matlhano le botlhano a a sa bayang monwana. Lefatshe la Eritrea le ne la seka la nna bontlha jwa tumalano ya ntlha ka ntlha ya ntwa e e neng e tsweletse, mme tumalano ya kagiso ya ngwaga wa 2018 gareng ga mafatshe a Ethiopia le Eritrea e ne ya fedisa kgotlhang ya bo ya emisa se se neng se kganela Eritrea go tsaya karolo mo tumalanong ya kgwebo ya mahala. Ka Phatwe ngwaga wa 2024, go na le mafatshe a maloko a le masome a matlhano le bone a a beileng monwana, a le masome a mane le borobabobedi a tlhomamisitse. Fa godimo ga foo, lefatshe le le lengwe (Somalia) le feditse tlhomamiso ya lone ya mo gae, mme le ne le ise le tlhomamise ka Motsheganong ngwaga wa 2020. Eritrea ke lone fela lefatshe le e lelng leloko la AU le le iseng le beye monwana ka ngwaga wa 2019. === Lenaane la ba ba beileng menwana le batsaya karolo mo tumalanong === {| class="wikitable" |+ !Lefatshe !a le beile monwana !letsatsi la go baya monwana !a le tlhomamisitse !letsatsi la tlhomamiso !A le beeleditse !letsatsi la peeletso |- |Algeria |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Seetebosigo a le malatsi a supa ngwaga wa 2021 |ee | |- |Angola |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Phalane a le malatsi a marataro ngwaga wa 2020 |ee | |- |Benin |ee |Phukwi a le malatsi a supa ngwaga wa 2019 |nnyaa | |nnyaa | |- |Botswana |ee |Tlhakole a le lesome ngwaga wa 2019 |ee | |ee | |- |Burkina Faso |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Motsheganong a le malatsi a a masome mabedi le bosupa ngwaga wa 2019 |ee | |- |Burundi |ee |Phukwi a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2018 |ee |Seetebosigo a le lesome le bosupa ngwaga wa 2021 |ee | |- |Cameroon |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le masome a mararo le motso ngwaga wa 2020 |ee | |- |Central African Republic |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Moranang a robabongwe, ngwaga wa 2020 |ee | |- |Cape Verde |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Ngwanatsele a le lesome le boraro, ngwaga wa 2020 |ee | |- |Chad |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Seetebosigo a le masome a mabedi le borobabongwe, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Ivory Coast |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Ngwanatsele a le lesome le boraro, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Comoros |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee | |ee | |- |Republic of the Congo |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Tlhakole a le malatsi a supa, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Democratic Republic of the Congo |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le masome a mabedi le borobabobedi ngwaga wa 2022 |ee | |- |Djibouti |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Tlhakole a le malatsi a matlhano, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Egypt |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Tlhakole a le malatsi a a masome a mabedi le bosupa ngwaga wa 2019 |ee | |- |Equatorial Guinea |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Seetebosigo a le malatsi a a masome a mabedi le borobabobedi ngwaga wa 2019 |ee | |- |Eritrea |nnyaa | |nnyaa | |nnyaa | |- |Eswatini |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Seetebosigo a le malatsi a a masome a mabedi le motso, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Ethiopia |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Mopitlo a le masome amabedi le boraro, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Gabon |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Phukwi a le malatsi a mabedi, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Gambia |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Moranang a le lesome le motso ngwaga wa 2019 |ee | |- |Ghana |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Motsheganong a le malatsi a supa, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Guinea |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Phukwi a le masome a mararo le motso, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Guinea-Bissau |ee |Tlhakole a le malatsi a robabongwe ngwaga wa 2019 |ee |Phalane a le masome a mararo le motso ngwaga wa 2018 |ee | |- |Kenya |ee |Phukwi a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2018 |ee |Motsheganong ale malatsi a marataro, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Lesotho |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Phalane a le malatsi a a masome mabedi, ngwaga wa 2020 |ee | |- |Liberia |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Phukwi a rogwa, ngwaga wa 2023 |ee | |- |Libya |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |nnyaa | |nnyaa | |- |Madagascar |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |nnyaa | |nyaa | |- |Malawi |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Ngwanatsele a rogwa, ngwaga wa 2020 |ee | |- |Mali |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le lesome le motso, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Mauritania |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le masome a mararo le motso, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Mauritius |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Lwetse a le masome a mararo, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Morocco |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Tlhakole a le masome a mabedi le bone, ngwaga wa 2022 |ee | |- |Mozambique |ee |Mopitlo a le masome a mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firkgong a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa 2023 |ee | |- |Namibia |ee |Phukwi a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le masome a mabedi le botlhano, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Niger |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Motsheganong a le masome a mabedi le borobabobedi, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Nigeria |ee |Phukwi a le malatsi a supa ngwaga wa 2019 |ee |Morule a le malatsi a mararo, ngwaga wa 2020 |ee | |- |Rwanda |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le masome a mabedi le botlhano, ngwaga wa 2018 |ee | |- |Sahrawi Republic |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Moranang a le masome a mabedi le bosupa, ngwaga wa 2019 |ee | |- |São Tomé and Prìncipe |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Motsheganong a le masome a mabedi le borobabobedi, ngwaga wa 2019 |ee | |- |Senegal |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Mopitlo a le lesome le bobedi, ngwaga wa 2019 |ee |Moranang a le masome a mararo, ngwaga wa 2019 |- |Seychelles |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Phukwi a robabobedi, ngwaga wa 2021 |ee | |- |Sierra Leone |ee |Phukwi a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2018 |ee |Moranang a le lesome le borobabongwe, ngwaga wa 2019 |ee |Tlhakole a le lesome, ngwaga wa 2019 |- |Somalia |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee | |nnyaa | |- |South Africa |ee |Phukwi a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2018 |ee |Firkgong a le masome a mararo le motso, ngwaga wa 2019 |ee |Tlhakole a le lesome le bosupa, ngwaga wa 2022 |- |South Sudan |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |nnyaa | |nnyaa | |- |Sudan |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |nnyaa | |nnyaa | |- |Tanzania |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a le lesome le bosupa, ngwaga wa 2022 |ee |Firikgong a le lesome le bosupa, ngwaga wa 2022 |- |Togo |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Firikgong a robabongwe, ngwaga wa 2019 |ee |Moranang a le malatsi a mabedi, ngwaga wa 2019 |- |Tunisia |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Lwetse a le mlatsi a supa, ngwaga wa 2020 |ee |Ngwanatsele a le masome mabedi le bosupa, ngwaga wa 2020 |- |Uganda |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Ngwanatsele a le masome mabedi, ngwaga wa 2018 |ee |Tlhakole a le malatsi a robabongwe, ngwaga wa 2019 |- |Zambia |ee |Tlhakole a le malatsi a a lesome ngwaga wa 2019 |ee |Firkgong a le masome amabedi le borobabobedi, ngwaga wa 2021 |ee |Tlhakole a le malatsi a matlhano, ngwaga wa 2021 |- |Zimbabwe |ee |Mopitlo a le malatsi a a masome mabedi le motso ngwaga wa 2018 |ee |Moranang a le masome mabedi le botlhano, ngwaga wa 2019 |ee |Motsheganong a le masome mabedi le bone, ngwaga wa 2019 |} j3qsqnq3fwee9kn1yvzjv3a5gvxh3d9