Wikipedia tnwiki https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono MediaWiki 1.46.0-wmf.23 first-letter Pego Faphegileng Puisano Modirisi Puisano ya modirisi Wikipedia Puisano ya Wikipedia Setshwantsho Puisano ya setshwantsho MediaWiki Puisano ya MediaWiki Tempolete Puisano ya tempolete Thuso Puisano ya thuso Karolo Puisano ya karolo TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Dax (moopedi) 0 8240 49103 35679 2026-04-09T17:20:22Z Kvazimodo 12639 added image 49103 wikitext text/x-wiki {{Infobox musical artist | name = Dax | image =Dax Toronto.jpg | caption = Dax during an episode of the Impaulsive podcast in 2019 | birth_name = Daniel Nwosu Jr. | birth_date = {{Birth date and age|mf=yes|1994|3|22}} | birth_place = [[St. John's, Newfoundland and Labrador|St. John's]], [[Newfoundland and Labrador]], Canada | origin = * [[Wichita, Kansas|Wichita]], [[Kansas]] * [[Los Angeles]], [[California]] | genre = {{flatlist| * [[Hip hop music|Hip hop]] * [[Contemporary R&B|R&B]] * [[hardcore hip hop]] }} | occupations = {{flatlist| * Rapper * singer * songwriter * producer * actor }} | years_active = 2015–present | label = {{flatlist| * [[Columbia Records|Columbia]]<ref>{{cite web |title=Dax |url=https://www.columbiarecords.com/artists/dax/ |website=[[Columbia Records]] |access-date=19 September 2022 |language=en |archive-date=20 September 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220920172325/https://www.columbiarecords.com/artists/dax/ |url-status=dead }}</ref> * Living Legends Entertainment * Daniel Dax Entertainment }} | associated_acts = {{flatlist| * [[Hopsin]] * [[Nasty C]] * [[Futuristic (rapper)|Futuristic]] * [[Quadeca]] * [[Khaligraph Jones]] * [[Trippie Redd]] * [[Tech N9ne]] * [[Tom MacDonald (rapper)|Tom MacDonald]] * [[Snow Tha Product]] }} | website = {{url|https://daxofficial.com/}} }} '''Daniel Nwosu Jr'''. (o tshotswe ka 22 Mopitlwe 1994), o itsege thata ka leina la gagwe la mo boopedi la '''Dax''' (gantsi le kwalwa jaana '''DAX'''), ke moopedi wa rap, moopedi, le mokwadi wa dipina o tlholegang kwa Nigeria mme o goletse kwa Canada.<ref>{{Cite web|title=Dax ke mang?|url=https://www.thehypemagazine.com/2018/08/who-is-dax/|website=The Hype Magazine|access-date=25 August 2018}}</ref><ref>{{Cite web|last=II|first=C. Vernon Coleman|title=Dax o tlhagelela mo XXL freshman ka 2022|url=https://www.xxlmag.com/dax-pitch-2020-xxl-freshman/|access-date=2021-10-14|website=XXL Mag}}</ref> O itsege thata ka pina ya gagwe ya "Dear God", le nngwe ya bosheng, "Dear Alcohol" e e fitlheletseng mo maemong a a kwa godimo a lesome a ''Billboard'' Bubbling. == Metswedi == {{Reflist}} 597dsjau6pu6zsifpdg9qe9ccp0l9sm 49104 49103 2026-04-09T17:20:59Z Kvazimodo 12639 49104 wikitext text/x-wiki {{Infobox musical artist | name = Dax | image =Dax Toronto.jpg | caption = | birth_name = Daniel Nwosu Jr. | birth_date = {{Birth date and age|mf=yes|1994|3|22}} | birth_place = [[St. John's, Newfoundland and Labrador|St. John's]], [[Newfoundland and Labrador]], Canada | origin = * [[Wichita, Kansas|Wichita]], [[Kansas]] * [[Los Angeles]], [[California]] | genre = {{flatlist| * [[Hip hop music|Hip hop]] * [[Contemporary R&B|R&B]] * [[hardcore hip hop]] }} | occupations = {{flatlist| * Rapper * singer * songwriter * producer * actor }} | years_active = 2015–present | label = {{flatlist| * [[Columbia Records|Columbia]]<ref>{{cite web |title=Dax |url=https://www.columbiarecords.com/artists/dax/ |website=[[Columbia Records]] |access-date=19 September 2022 |language=en |archive-date=20 September 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220920172325/https://www.columbiarecords.com/artists/dax/ |url-status=dead }}</ref> * Living Legends Entertainment * Daniel Dax Entertainment }} | associated_acts = {{flatlist| * [[Hopsin]] * [[Nasty C]] * [[Futuristic (rapper)|Futuristic]] * [[Quadeca]] * [[Khaligraph Jones]] * [[Trippie Redd]] * [[Tech N9ne]] * [[Tom MacDonald (rapper)|Tom MacDonald]] * [[Snow Tha Product]] }} | website = {{url|https://daxofficial.com/}} }} '''Daniel Nwosu Jr'''. (o tshotswe ka 22 Mopitlwe 1994), o itsege thata ka leina la gagwe la mo boopedi la '''Dax''' (gantsi le kwalwa jaana '''DAX'''), ke moopedi wa rap, moopedi, le mokwadi wa dipina o tlholegang kwa Nigeria mme o goletse kwa Canada.<ref>{{Cite web|title=Dax ke mang?|url=https://www.thehypemagazine.com/2018/08/who-is-dax/|website=The Hype Magazine|access-date=25 August 2018}}</ref><ref>{{Cite web|last=II|first=C. Vernon Coleman|title=Dax o tlhagelela mo XXL freshman ka 2022|url=https://www.xxlmag.com/dax-pitch-2020-xxl-freshman/|access-date=2021-10-14|website=XXL Mag}}</ref> O itsege thata ka pina ya gagwe ya "Dear God", le nngwe ya bosheng, "Dear Alcohol" e e fitlheletseng mo maemong a a kwa godimo a lesome a ''Billboard'' Bubbling. == Metswedi == {{Reflist}} tccbz2xb7lyt1efimwa7mvg7e3vjsc6 Kgosi Puso Gaborone 0 8589 49112 30321 2026-04-09T19:27:53Z VNGao 10152 49112 wikitext text/x-wiki '''[[:en:Puso_Gaborone|Kgosi Puso Gaborone]]''' yo o tshotsweng ka kgwedi ya Ngwanaatsele ale lesome le motso ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a supa le botlhano (1975) ke kgosikgolo ya Batlokwa morafe wa Tlokweng mo [[Botswana|Botswana.]] Mo ngwageng wa ketepedi, masome a mabedi le motso (2021) o ne a tlhophiwa ele modulasetilo wa [[Ntlo ya Dikgosi tsa Botswana|Ntlo ya Dikgos]]<nowiki/>i mono [[Botswana]], maemo a ntseng a tshwere go tswa mo ngwageng wa ketepedi le borobabongwe (2009).<ref>"Kgosi Gaborone re-elected Chairman of Ntlo Ya Dikgosi | Sunday Standard". Archived from the original on 2020-09-29. Retrieved 2021-11-18.</ref> == Dithutego == Kgosi Puso Gaborone o tshotswe ka kgwedi ya Ngwanaatsele mo ngwageng wa 1975, ke ene ngwana wa mosimame fela ale mongwe wa ga moswi Kgosi Moshibidu Gaborone.Kgosi o dirile dithuto tsa gagwe kwa sekolong sa Batlokwa National. Ntswa ele kgosi gompieno ene ele morutabana pele. Moletlo wa gagwe wa go bewa kgosi o ne o tshwaretswe mo kgotleng ya Tlokweng ,moletlo o , o ne o tseneletswe ke Tautona wa pele wa Botswana ,Rre [[Festus Mogae]] le Rre Ketumile Masire yo o re tlogetseng mo lefatsheng, dikgosi tsa Batlokwa go tswa [[Aforika Borwa]] le [[Lesotho]], baeteledipele ba merafe le morafe ka kakaretso.<ref name=":0">[https://www.mmegi.bw/business/expert-calls-for-dtc-botswana-competitiveness/news "Mmegi Online :: Puso Ascends Batlokwa Throne]". ''Mmegi Online''. Archived from the original on 2022-09-12. Retrieved 2022-11-18.</ref> == Bogosi jwa Batlokwa == Puso Gaborone o tsere setilo sa bogosi ka kgwedi ya Phatwe mo ngwageng wa ketepedi le bosupa (2007) morago ga loso la ga rre rraagwe ka ngwaga wa ketepedi le botlhano (2005).<ref name=":0" /> E ntse ele kgosi ya Batlokwa, o ne a tlhophiwa ele modulasetilo wa [[Ntlo ya Dikgosi tsa Botswana|Ntlo ya Dikgosi]] tsa [[Botswana]].<ref>BASIMANEBOTLHE, TSAONE. [https://www.mmegi.bw/news/kgosi-gaborone-leads-ntlo-ya-dikgosi-for-sixth-time/news "Mmegi Online :: Kgosi Gaborone leads Ntlo ya Dikgosi for sixth time".] ''Mmegi Online''. Archived from the original on 2016-02-06. Retrieved 2022-11-18.</ref><ref>Leepile, Naomi (2019-11-21). "Botswana: Kgosi Puso Clinches Ntlo Ya Dikgosi Chairmanship Again". ''allAfrica.com''. Archived from the original on 2019-11-21. Retrieved 2021-11-18.</ref> == Botshelo jwa gagwe == Kgosi Puso Gaborone o ne a tsena mo nyalong e boitshepho le Mme Thandie Tshepo Leshomo Gaborone ka kgwedi ya Phatwe ka ngwaga wa ketepedi, lesome le borataro (2016) ebile ba nale ngwana ale mongwe fela.<ref>SELATLHWA, INNOCENT. [https://www.mmegi.bw/news/batlokwa-kgosi-weds/news "The Monitor :: Batlokwa Kgosi weds"]. ''The Monitor''. Archived from the original on 2020-08-04. Retrieved 2022-11-18.</ref><ref>[https://theafricanroyalfamilies.com/2020/09/20/paramount-chiefs-of-botswana/ "Paramount Chiefs of Botswana"]. ''THE AFRICAN ROYAL FAMILIES''. 2020-09-20. [https://web.archive.org/web/20210602220016/https://theafricanroyalfamilies.wordpress.com/2020/09/20/paramount-chiefs-of-botswana/ Archived] from the original on 2021-06-02. Retrieved 2021-06-01</ref> Go supiwa gape gore Kgosi o busa ka sekao ka go tsaya mokento wa COVID-19 gammogo le mohumagadi wa gagwe ka kgwedi ya Mopitlo mo ngwageng wa ketepedi, masome a mabedi le motso (2021).<ref>Masolotate, Bonang (March 31, 2021). [https://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=61670 "Kgosi promotes vaccine, urges others to follow suit".] Retrieved 4 April 2021.</ref> == Metswedi == 8khsxfp1lax7d1ni8vl49ar9ch2tol2 Macheng 0 10978 49108 42261 2026-04-09T18:25:24Z VNGao 10152 49108 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|title=Kgosi wa BaNgwato|reign=1857 go tsena 1858 1866 go tsena 1872|predecessor=Sekgoma I|successor=Sekgoma I Khama III|birth_date=1830|death_date=1873|father=Sedimo|mother=Bobjwale}} '''[[:en:Macheng_(kgosi)|Macheng]]''' (1830 - 1873) e ne e le kgosi ya morafe wa [[Bangwato|BaNgwato]] go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le bosupa (1857) go tsena ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le borobabobedi (1858) le go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a marataro le borataro (1866) go tsena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a supa le bobedi (1872). O ne a tlhatlhama motsalwa le ene [[Sekgoma I]] e le mojwaboswa wa boammaruri, mme Sekgoma o ne a tsaya bogosi gabedi mo botshelong jwa ga Macheng. == Botshelo jwa a sa le mmotlana == Macheng o tshotswe pele ga ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi le masome a mararo (1830), a tsholwa ke Sedimo, kgosi ya morafe wa BaNgwato le Bobjwale, moswagadi wa kgosi ya ga mma Ngwato kgosi [[Kgari]].<ref name=":0">Williamson, David (1977). ''Burke's Royal Families of the World''. Vol. II: Africa & the Middle East. [[:en:Burke's_Peerage|Burke's Peerage]]. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> O ne a lemogwa e le ngwana wa ga Kgari,<ref name=":0" /> e bile e le mojaboswa wa ga Kgari, go nna kgosi.<ref name=":1">Gulbrandsen, Ørnulf (1995). "[https://www.jstor.org/stable/179214 The King is King by the Grace of the People: The Exercise and Control of Power in Subject-Ruler Relations".] ''[[:en:Comparative_Studies_in_Society_and_History|Comparative Studies in Society and History]]''. '''37''' (3): 415–444. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0010-4175 0010-4175.]</ref> Macheng e ne e le motsalwa le bana ba ga Kgari le Bobjwale: [[Khama II]] le [[Mokgokong]].<ref name=":0" /> Macheng o ne a tsewa ke batho ba lotso lwa Ndebele ba kwa bokone e le ngwana,<ref name=":1" /> a golela kwa [[Matebeleland.]]<ref name=":0" /> Morwa Kgari o mongwe, ebong Sekgoma, o ne a bewa kgosi mo boemong jwa gagwe.<ref name=":1" /> Macheng o ne a nyalana le mosadi a bidiwa Kwenayagae.<ref name=":0" /> == Kgosi ya BaNgwato == Macheng o ne a boela kwa ga mma Ngwato ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le bosupa (1857), a tlhatlhama Sekgoma go nna kgosi. Sekgoma o ne a ya kwa morafeng wa [[BaKwena]], go belaesega e le ka a ne a tshaba gore Macheng o tlaa mmolaya, a kopa kgosi [[Setshele I|Sechele I]] go mo direla mophato wa sesole.<ref name=":2">[https://www.jstor.org/stable/179214 Gulbrandsen 1995,] p. 422.</ref> Macheng o ne a busa ka kgatelelo jaaka go ne go dirwa kwa Matebeleland, se sa dira gore a seka a ratega mo bathong ba maemo ba BaNgwato.<ref name=":1" /> Sekgoma o ne a boa le masole a BaKwena ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabobedi (1958), a tsaya bogosi mo go Macheng.<ref name=":2" /> Macheng o ne a ya [[Lerala]] kwa a neng a fiwa botshabelo ke [[BaTswapong]], ba ba neng ba le ka fa tlase ga puso ya BaNgwato. Sekgoma o ne a bolotsa letsholo go ya Lerala, se sa fedisa taolo ya BaTswapong mo kgaolong eo.<ref>Motzafi-Haller, Pnina (1993). [https://www.jstor.org/stable/40979981 "The Duiker and the Hare: Tswapong Subjects and Ngwato Rulers in Pre-colonial Botswana"]. ''Botswana Notes and Records''. '''25''': 59–71. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090.]</ref> Macheng o ne a nna kgosi gape ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a marataro le borataro (1866) morago ga go thankgola Sekgoma. Puso ya gagwe e ne ya fela ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabobedi, masome a supa le bobedi (1872) fa a thankgolwa ke morwa Sekgoma ebong [[Khama III]], yo a neng morago a rolela rraagwe marapo. <ref name=":0" />Thankgolo e ene e engwe nokeng ke mokgatlho wa barongwa wa London Missionary Society.<ref>[[:en:Jackson_Mutero_Chirenje|Chirenje, J. Mutero]] (1976). [https://www.jstor.org/stable/216845 "Church, State, and Education in Bechuanaland in the Nineteenth Century"]. ''[[:en:International_Journal_of_African_Historical_Studies|International Journal of African Historical Studies]]''. '''9''' (3): 401–418. doi:[https://www.jstor.org/stable/216845?origin=crossref 10.2307/216845]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0361-7882 0361-7882]</ref> == Loso le boswa == Macheng o ne a tlhokafala ka ngwaga wa sekete , makgolo a robabobedi le masome a supa le boraro (1873). [[Khama III]] o ne a thankgola rraagwe ebong Sekgoma ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a supa le botlhano (1875). Mosadi wa ga Macheng Kwenayage morago o ne a nyalwa ke kgosi Sechele I wa morafe wa BaKwena.<ref name=":0" /> == Metswedi == az7wytg5daszmmnk283f92223s5fwdg Moleta 0 10984 49105 42267 2026-04-09T17:47:03Z VNGao 10152 49105 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|title=Kgosi ya Bangwaketse|reign=1770 go tsena 1790|predecessor=Mongala|successor=Makaba II|death_date=1790|issue=Makaba II|father=Mongala}} '''Kgosi Moleta''' (yo a tlhokafetseng ka ngwaga wa sekete, makgolo a supa le masome a robabongwe (1790) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse]] go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a supa(1770) go tsena ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a robabongwe (1790). O ne a tlhatlhama rraagwe ebong Kgosi [[Mongala]], mme a tlhatlhangwa ke ngwana wa gagwe ebong [[Makaba II]]. == Botshelo jwa Gagwe a le mmotlana == Moleta o tshotswe ke rre [[Mongala]], kgosi wa Bangwaketse. Moleta o ne a na le ngwana wa mosimane, ebong [[Makaba II|Makaba]], yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a marataro (1760).<ref>Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/11/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Moleta o simolotse kgotlhang gareng ga Bangwaketse le Bakgwatlheng ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a supa (1770) fa a ne a gobaditse Seeiso, ngwana wa ga kgosi Tau wa Bakgwatlheng. Fa Bakgwatlheng ba tsamaya, Mongala o ne a ba tlhasela, mme a bolawa mo ntweng eo. Moleta o ne a nna kgosi ya Bangwaketse.<ref name=":0">Schapera, I. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184.]</ref> == Kgosi ya Bangwaketse == Go ipusolosetsa loso la ga rraagwe, Moleta o ne a tlhasela Bakgwatlheng a phatlalatsa morafe wa bone, mme ba ba falotseng ba tsena mo merafeng e mengwe. Bontsi ba ne ba boela mo morafeng wa Bangwaketse, ba akaretsa Seeiso, o a neng a nna tlhogo ya kgotla nngwe mo morafeng oo.<ref name=":0" /> Fa rraagwe Moleta ebong Mongala a supiwa e le ene kgosi ya ntlha ya Bangwaketse fa ba simolola go ikemela, Bakwena bangwe ba supa fa Moleta e ne e le ene tlhogo ya morafe fa o kgaogana.<ref name=":0" /> Puso ya ga Moleta e ne e tshwaya tshimologo ya nonofo ya Bangwaketse mo go tsa kgwebo mo kgaolong eo.<ref>Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. ISBN 978-1-5381-1133-8</ref> Fa Bangwaketse ba ne ba tsena mo ntweng le merafe e mengwe ya kwa borwa, go ne ga gakololwa Moleta gore morafe o age mabotana a tshireletso, ka jalo a fudusa morafe kwa Seoke go ya dithabeng tsa Pitsa kwa ba neng ba aga mabota. Morafe morago o ne wa fudugela kwa Makolontwane, Mhakane le Setlhabatsane.<ref name=":1">[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 3.</ref> Moleta o ne a tsena mo ntweng le [[Bahurutshe]], ba lwela moeteledipele wa bone Tirwe, o puso ya gagwe e neng e ikgapetswe ke morwa rraagwe ebong Boikanyo.<ref name=":1" /> Moleta o tlhokafetse ka ngwaga wa 1790, a tlhatlhamiwa ke morwae ebong Makaba. Bangwaketse ba supa fa a tlhokafetse ka ntlha ya bogodi fa a ne a tswa kwa kgotleng a ya lesakeng la dikgomo. Morongwa [[John Campbell]] o begile polelo e a neng a e boleletswe, ya gore Moleta o ne a jesitswe botlhole ke Makaba ka a ne a le lefufa mo mongweng wa basadi ba ga Moleta.<ref name=":1" /> == Metswedi == m8p8n94b9nv7r6qn049eawrl5cmwqdz 49106 49105 2026-04-09T17:52:21Z VNGao 10152 49106 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|title=Kgosi ya Bangwaketse|reign=1770 go tsena 1790|predecessor=Mongala|successor=Makaba II|death_date=1790|issue=Makaba II|father=Mongala}} '''Kgosi Moleta''' (yo a tlhokafetseng ka ngwaga wa sekete, makgolo a supa le masome a robabongwe (1790) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse]] go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a supa(1770) go tsena ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a robabongwe (1790). O ne a tlhatlhama rraagwe ebong Kgosi [[Mongala]], mme a tlhatlhangwa ke ngwana wa gagwe ebong [[Makaba II]]. == Botshelo jwa Gagwe a le mmotlana == Moleta o tshotswe ke rre [[Mongala]], kgosi wa Bangwaketse. Moleta o ne a na le ngwana wa mosimane, ebong [[Makaba II|Makaba]], yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a marataro (1760).<ref>Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/11/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Moleta o simolotse kgotlhang gareng ga Bangwaketse le Bakgwatlheng ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a supa (1770) fa a ne a gobaditse Seeiso, ngwana wa ga kgosi Tau wa Bakgwatlheng. Fa Bakgwatlheng ba tsamaya, Mongala o ne a ba tlhasela, mme a bolawa mo ntweng eo. Moleta o ne a nna kgosi ya Bangwaketse.<ref name=":0">Schapera, I. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184.]</ref> == Kgosi ya Bangwaketse == Go ipusolosetsa loso la ga rraagwe, Moleta o ne a tlhasela Bakgwatlheng a phatlalatsa morafe wa bone, mme ba ba falotseng ba tsena mo merafeng e mengwe. Bontsi ba ne ba boela mo morafeng wa Bangwaketse, ba akaretsa Seeiso, o a neng a nna tlhogo ya kgotla nngwe mo morafeng oo.<ref name=":0" /> Fa rraagwe Moleta ebong Mongala a supiwa e le ene kgosi ya ntlha ya Bangwaketse fa ba simolola go ikemela, Bakwena bangwe ba supa fa Moleta e ne e le ene tlhogo ya morafe fa o kgaogana.<ref name=":0" /> Puso ya ga Moleta e ne e tshwaya tshimologo ya nonofo ya Bangwaketse mo go tsa kgwebo mo kgaolong eo.<ref>Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. ISBN 978-1-5381-1133-8</ref> Fa Bangwaketse ba ne ba tsena mo ntweng le merafe e mengwe ya kwa borwa, go ne ga gakololwa Moleta gore morafe o age mabotana a tshireletso, ka jalo a fudusa morafe kwa Seoke go ya dithabeng tsa Pitsa kwa ba neng ba aga mabota. Morafe morago o ne wa fudugela kwa Makolontwane, Mhakane le Setlhabatsane.<ref name=":1">[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 3.</ref> Moleta o ne a tsena mo ntweng le [[Bahurutshe]], ba lwela moeteledipele wa bone Tirwe, o puso ya gagwe e neng e ikgapetswe ke morwa rraagwe ebong Boikanyo.<ref name=":1" /> Moleta o tlhokafetse ka ngwaga wa 1790, a tlhatlhamiwa ke morwae ebong Makaba. Bangwaketse ba supa fa a tlhokafetse ka ntlha ya bogodi fa a ne a tswa kwa [[:en:Kgotla|kgotleng]] a ya [[:en:Kraal|lesakeng]] la dikgomo. Morongwa [[:en:John_Campbell_(missionary)|John Campbell]] o begile polelo e a neng a e boleletswe, ya gore Moleta o ne a jesitswe botlhole ke Makaba ka a ne a le lefufa mo mongweng wa basadi ba ga Moleta.<ref name=":1" /> == Metswedi == c2iwylu13mvzu5qw86y9v8fw0er53en 49107 49106 2026-04-09T17:53:15Z VNGao 10152 49107 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|title=Kgosi ya Bangwaketse|reign=1770 go tsena 1790|predecessor=Mongala|successor=Makaba II|death_date=1790|issue=Makaba II|father=Mongala}} '''[[:en:Moleta_(kgosi)|Kgosi Moleta]]''' (yo a tlhokafetseng ka ngwaga wa sekete, makgolo a supa le masome a robabongwe (1790) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse]] go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a supa(1770) go tsena ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a robabongwe (1790). O ne a tlhatlhama rraagwe ebong Kgosi [[Mongala]], mme a tlhatlhangwa ke ngwana wa gagwe ebong [[Makaba II]]. == Botshelo jwa Gagwe a le mmotlana == Moleta o tshotswe ke rre [[Mongala]], kgosi wa Bangwaketse. Moleta o ne a na le ngwana wa mosimane, ebong [[Makaba II|Makaba]], yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a marataro (1760).<ref>Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/11/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Moleta o simolotse kgotlhang gareng ga Bangwaketse le Bakgwatlheng ka ngwaga wa sekete makgolo a supa le masome a supa (1770) fa a ne a gobaditse Seeiso, ngwana wa ga kgosi Tau wa Bakgwatlheng. Fa Bakgwatlheng ba tsamaya, Mongala o ne a ba tlhasela, mme a bolawa mo ntweng eo. Moleta o ne a nna kgosi ya Bangwaketse.<ref name=":0">Schapera, I. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184.]</ref> == Kgosi ya Bangwaketse == Go ipusolosetsa loso la ga rraagwe, Moleta o ne a tlhasela Bakgwatlheng a phatlalatsa morafe wa bone, mme ba ba falotseng ba tsena mo merafeng e mengwe. Bontsi ba ne ba boela mo morafeng wa Bangwaketse, ba akaretsa Seeiso, o a neng a nna tlhogo ya kgotla nngwe mo morafeng oo.<ref name=":0" /> Fa rraagwe Moleta ebong Mongala a supiwa e le ene kgosi ya ntlha ya Bangwaketse fa ba simolola go ikemela, Bakwena bangwe ba supa fa Moleta e ne e le ene tlhogo ya morafe fa o kgaogana.<ref name=":0" /> Puso ya ga Moleta e ne e tshwaya tshimologo ya nonofo ya Bangwaketse mo go tsa kgwebo mo kgaolong eo.<ref>Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. ISBN 978-1-5381-1133-8</ref> Fa Bangwaketse ba ne ba tsena mo ntweng le merafe e mengwe ya kwa borwa, go ne ga gakololwa Moleta gore morafe o age mabotana a tshireletso, ka jalo a fudusa morafe kwa Seoke go ya dithabeng tsa Pitsa kwa ba neng ba aga mabota. Morafe morago o ne wa fudugela kwa Makolontwane, Mhakane le Setlhabatsane.<ref name=":1">[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 3.</ref> Moleta o ne a tsena mo ntweng le [[Bahurutshe]], ba lwela moeteledipele wa bone Tirwe, o puso ya gagwe e neng e ikgapetswe ke morwa rraagwe ebong Boikanyo.<ref name=":1" /> Moleta o tlhokafetse ka ngwaga wa 1790, a tlhatlhamiwa ke morwae ebong Makaba. Bangwaketse ba supa fa a tlhokafetse ka ntlha ya bogodi fa a ne a tswa kwa [[:en:Kgotla|kgotleng]] a ya [[:en:Kraal|lesakeng]] la dikgomo. Morongwa [[:en:John_Campbell_(missionary)|John Campbell]] o begile polelo e a neng a e boleletswe, ya gore Moleta o ne a jesitswe botlhole ke Makaba ka a ne a le lefufa mo mongweng wa basadi ba ga Moleta.<ref name=":1" /> == Metswedi == kzfgduvhctk6t0p45urvb4bbcgii2g1 Seepapitso III 0 10989 49109 42284 2026-04-09T18:32:58Z VNGao 10152 49109 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|father=Bathoen I|issue=Bathoen II Mookami|death_date=Seetebosigo a le lesome le borataro, ngwaga wa 1916|birth_date=Morule a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa 1884|birth_name=Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe|successor=Bathoen II Kgosimotse|predecessor=Bathoen I|reign=1910 GO TSENA 1916|succession=Kgosi wa Bangwaketse|caption=Seepapitso ka ngwaga wa 1915|image=Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe (cropped half length).jpg}} '''[[:en:Seepapitso_III|Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe]]''' (1884 - 1916) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse]] mo [[Bechuanaland Protectorate]] (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa 1910 go fitlhelela a bolawa ka ngwaga wa 1916. Fa a tsaya bogosi morago ga loso lwa ga rraagwe ebong [[Bathoen I]], Seepapitso o ne a simolodisa melao le diphetogo tsa itsholelo le ditiro tsa ditlhabololo di le mmalwa, se sa mo tlotlomatsa jaaka motlhabolodi. O tlhamile mothale wa puso o go sa tlhophiweng go tlhomamisa diphetogo tsa gagwe, a itsege ka go kwala le go baya dibuka tsa dikopano le ditshekiso ka matsetseleko. Seepapitso o ne a tlhama matlole a le mmalwa go direla ditiro tsa gagwe madi, ebile a gagamaditse mo go tsa molao, ka jalo dikgosana dingwe tsa morafe di sa wele dibete. O ne a gotlhagotlhana le morwa rraagwe Moepitso, mo go neng ga baka gore Moepitso a thuntshe a bo a bolaye Seepapitso. Seepapitso o ne a tlhatlhamiwa ke magosi a a farologaneng go fitlhelela ngwana wa gagwe [[Kgosi Bathoen Gaseitsiwe|Bathoen II]] a gola. == Botshelo jwa a le mmotlana le lolwapa == Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe o o tshotsweng ka ngwaga wa 1884, a tsalwa ke Bathoen I o e neng e le kgosi ya morafe o o kwa Borwa jwa Aforika wa Bangwaketse le Gaoangwe,morwadia kgosi [[Setshele I|Sechele I]] wa [[Bakwena]]. <ref name=":0">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Bathoen I (1845–1910).</ref><ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018,]] Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref>Kgaitsadie Ntebogang Ratshosa o tshotswe ka ngwaga wa 1882, fa monnawe [[Moepitso]] a tshotswe ka ngwaga wa 1887.<ref name=":1">[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 27.</ref> O ne a na gape le batsalwa le ene go tswa mo go mmaagwe ba batona mo go ene ebong Baitirile le Maserame, bana ba ga kgosi [[Pilane]] wa [[Bakgatla.]] <ref name=":1" /> Seepapitso o simolotse dithuto tsa gagwe ka fa tlase ga ga Mothowagae Motlogelwa wa London Missionary Society. O ne a ya go tsena sekolo kwa Lovedale Missionary Institute go fitlhelela ka ngwaga wa 1903. Morago ga go tswa kwa Lovedale, o ne a berekela rraagwe dingwaga di supa tse di latelang, ka a ne a katisiwa go nna kgosi e e latelang. Mo dikgweding tsa bofelo tsa puso ya ga rraagwe, Seepapitso o ne a simolola go tsaya dintlha ka tsamaiso ya dikopano tsa kgotla tsa morafe. O ne a ya kerekeng ya London Missionary Society Tshipi mongwe le mongwe, kwa a neng a tshameka seletso.<ref name=":1" /> == Kgosi ya Bangwaketse == Seepapitso o nnile kgosi morago ga go tlhokafala ga ga rraagwe ka Phukwi a rogwa ngwaga wa 1910.<ref>[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 22.</ref> Botsalano jwa gagwe le monnawe Moepitso bo ne jwa seka jwa tokafala, ka Moepitso a ne a dumela fa a tshwanelwa ke bontsi jwa khumo ya lolwapa.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Bobedi jo bo ne jwa lwantshana go ya pele ka ngwaga wa 1913 fa Seepapitso a ne a kganela Moepitso go nyala mosadi mongwe, mo go neng ga baka gore Moepitso a tshosetse Seepapitso ka tlhobolo. Fa a pagama setilo, Seepapitso e ne e le kgosi e e rutegileng go gaisa dikgosi tsotlhe,<ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> a tswelela a nna mongwe wa barutegi mo baeteledipele ba merafe botlhe mo borwa jwa Aforika mo lekgolong la dingwaga di le masome mabedi.<ref>[https://www.researchgate.net/publication/366030032 Molefi, Morton & Ngcongco 1987], p. 12.</ref> O ne a kgona go bua le go bala sekgoa, se se mo letla go buisana sentle le puso ya bokolone ya Britain e e neng e eteletse pele Bechuanaland Protectorate kwa Bangwaketse ba neng ba nna teng. O ne a eletsa go bereka le puso ya bokolone, e e neng e mo tlotlomatsa. Ka nako ya [[ntwa ya ntlha ya mafatshe]], Seepapitso o ne a okametse mephato ya sesole ka fa tlase ga ga ramasole wa [[Aforika Borwa]] [[Dan Pienaar.]] Ka Firikgong a rogwa ngwaga wa 1915, mephato ya gagwe e ne ya tshwara maburu a a neng a dumalana le ma Jeremane kwa Segwagwa. Se se ne sa mo tsholeletsa kwa godimo mo pusong ya bokolone.<ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> Seepapitso e ne e le mokereki wa MoKeresete, a dumela gore go tshwanetse go nna le tumelo e le nngwe ya Bangwaketse.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], p. 154.</ref> Fa a nna kgosi, o ne a itemogela kgotlhang ya sedumedi gareng ga London Missionary Society le sekolo sa mahala sa Ngwaketse se se duleng mo go sone, se eteletswe pele ke Mothowagae Motlogelwa. Rraagwe Seepapitso ebong Bathoen o ne a laotse go kobiwa ga ga Mothowagae, a tshwenyega gore o ka leka go rulaganya thankgolo go tsenya monnawe Bathoen mo taolong. Seepapitso o ne a laola gore se se diragadiwe.<ref name=":2">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Mothowagae Motlogelwa (d. 1944).</ref> A tshaba go tlhaselwa ke merafe e e mabapi, Seepapitso o ne a gagametsa melelwane ya Bangwaketse. O ne a romela dikgotla di le mmalwa go nna mo mafelong a a dikaganyeditseng kgaolo ya morafe, a simolola ka Mahubaakgama ka ngwaga wa 1913, morago a romela ba bangwe kwa Digawana, Gathwane, Khakhea le Kokong ka ngwaga wa 1915. <ref>[https://www.researchgate.net/publication/366030032 Molefi, Morton & Ngcongco 1987], p. 16.</ref>E ne e le mongwe wa dikgosi tse di neng di le kgatlhanong le kakanyetso ya go kopanya Bechuanaland Protectorate le Union of South Africa, e pele e neng e le kgang ya moruthutha ka nako ya puso ya ga rraagwe.<ref>[[iarchive:lawincolonialafr0000unse|Roberts 1991]], p. 179.</ref><ref name=":2" /> === Diphetogo le ditlhabololo === Seepapitso o supiwa e le motlhabolodi ebile e le motho o o tsweletseng pele, o tlhametse Bangwaketse ditlhabololo di le dintsi. O ne a dumela fa maranyane a Yuropa a ka bereka le molao wa morafe le ditso go tsisa tswelelopele mo Batswaneng.<ref name=":0" /> Seepapitso o ne a ntsha mephato ya sesole go dira ditiro tsa dikago tse do farologaneng. O ne a okamela kago ya letamo la Makgodumo ka ngwaga wa 1913, ka maiteko a gagwe a go nwetsa didiba, Kanye e ne ya nna motse wa ntlha go nna le dipompo mo lefatsheng la Bechuanaland. Mo godimo ga dikago, o ne a itsise ngaka ya tsa botsogo ya ntlha mo Bechuanaland. Seepapitso o ne a lwela le diphetogo tsa thuto. Se se ne se akaretsa go agiwa ga dikolo tse disha kwa Macheng le Manyana, go thapiwa ga barutabana ba ba nang le kitso, go okediwa ga dituelo tsa sekolo, go rotloetsa batsadi go romela bana ba bone kwa sekolong, go tlhama dietsele tsa thuto le go simolodisa dikgaisano tsa metshameko. Seepapitso le mokwaledi wa gagwe Peter Kgasa ba ne ba tlhama puso e e seng ya tlhopho, go busa Bangwaketse, o ne a na le dikwalo tse di tseneletseng, go latedisa dipuisano tsa puso. E ne e le kgosi ya ntlha ya Motswana go kwala dipuisano mo dikopanong ta kgotla, a kwala ditsamaiso tsa ditsheko tsa kgotlatshekelo ka bo ene,tse a neng a di okametse. Seepapitso o ne a baya dipego tsa gagwe tsa kgotla le tsa molao a di kgaogantse. O ne a thapa mogwebi Richard Montshiwa Rowland go rulaganya ditiro tsa gagwe tsa tlhabololo le go dira diphetogo tsa itsholelo. Kgobokanyo ya madi ya ga Seepapitso gantsi e ne e sa jese dikgosana di welang. O ne a tlhokomelela Bangwaketse letlole mo bankeng ya Standard Bank. === Tsa molao === Seepapitso o ne a dira lenaane le le lengwe la melao e e makgolo marataro, masome a mabedi le motso ya Bangwaketse ka ngwaga wa 1913 a e balela morafe. Le ne le akaretsa melao ya gagwe le ya ba ba tsileng pele ga gagwe jaaka Bathoen I le Gaseitsiwe, a tsosolosa melao mengwe e e neng e sa tlhomamisiwa. Pele ga a tlhoma melao e mesha, o ne a buisana ka yone le Bangwaketse ba bangwe go netefatsa fa go tshwanetse go dirwa sengwe, ba bo ba e isa kwa dikopanong go kopa dikakgelo. Fa a atlhola ditsheko tsa kgotlatshekelo, Seepapitso o ne a netefatsa gore go tlhoka go tla ke go dumalana le molato. O ne a dira dikganelo mo go kgaoganeng ga banyalani, a laola gore go buiwe ka tsone kwa kgotleng e ba nnang kwa go yone. O ne a laola gape gore o o bakileng kgaogano a duele o mongwe. Seepapitso Oo ne a kgala gore basadi ba morafe ba nne dinyatsi tsa ma Yuropa mme ga go itsiwe fa a ne a tsaya kgato ya semolao go tsiboga. Fa a le kgosi, Seepapitso o ne a simolola melao e le mmalwa. O ne a okametse tlhabololo le taolo ya ditsela fa dikolotsana tse di gogwang ke dipoo di ne di oketsega. O ne a re go tlhokega gore di bo di na le marikhi pele ga di pagama thaba go tswa Kanye ka ngwaga wa 1910, le gore di tshwanetse go etelelwa pele ke mongwe fa di ralala ditoropo ka ngwaga wa 1911, le gore di seka tsa letlelelwa go dirisa ditsela tse ditona.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], pp. 152–153.</ref> O ne a dira makgetho a le mmalwa, ka ngwaga wa 1911 o ne a netefatsa gore beng gae ba ba sa kgoneng go duela makgetho ba isiwe go ya go bereka.<ref>Massey, David (1978). [https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA052550590_827 "A Case of Colonial Collaboration: The Hut Tax and Migrant Labour"]. ''Botswana Notes and Records''. '''10''': 95–98. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090].</ref> Seepapitso o ne a laola gore dikgomo tse di rekisediwang merafe e sele di tshwaiwe ka lotshwao lo le lengwe. Ngwaga one oo, o ne a baya tlhwatlhwa ya sennela ruri ya go tsamaisa dithoto ka kolotsana le thekiso ya dikgong mo ma Yuropeng. Seepapitso o ne a re go tlhokafala teseletso go rekisa dikgomo ka ngwaga wa 1913. E ntse e le ngwaga oo, o ne a simolodisa bogadi.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], p. 154.</ref> Seepapitso o ne a leka go tlhomamisa molao wa ga rraagwe wa go kganela bojalwa jwa khadi mme ga seka ga nna motlhofo.<ref>Schapera, I. (1987). "Early European Influences on Tswana Law". ''Journal of African Law''. '''31''' (1–2): 151–160. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 10.1017/S002185530000930X]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0021-8553 0021-8553].</ref> Seepapitso o ne a fedisiwa pelo ke dikgosana tsa gagwe, tse a neng a dumela di sa direbmo go lekaneng go diragatsa molao.<ref>[[iarchive:governmentpoliti0000scha_g6s2/|Schapera 1963]], p. 144.</ref> Fa kgosana e ne e sa kgobokanye dituelo le makgetho a a lekaneng, Seepapitso o ne a mo rola tiro.<ref>Molefi, R.; Morton, F.; Ngcongco, L. (1987). "The Modernists: Seepapitso, Ntebogang and Isang". In Morton, Fred; Ramsay, Jeff (eds.). [https://www.researchgate.net/publication/366030032 ''The Birth of Botswana: A History of the Bechuanaland Protectorate from 1910 to 1966''. Longman Botswana.] pp. 11–29. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-582-00584-6|<bdi>978-0-582-00584-6</bdi>.]]</ref> Mo sekaing sengwe ka ngwaga wa 1913, o ne a tsena mo ntlong ya mongwe go mo tshwara ka bojalwa bo bo sa letlelelweng. Ditiro tsa ga Seepapitso di ne di ngangisiwa ka tsheko, mme o ne a re o ne a tshwanelwa ke go dira jalo ka bo ene ka dikgosana di be di gana go dira ditiro tsa tsone.<ref>Schapera, Isaac (1963) [1956]. ''[[iarchive:governmentpoliti0000scha_g6s2/|Government and Politics in Tribal Societies]]''. C. A. Watts.</ref> == Polao == Ka Seetebosigo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa 1916, Seepapitso o ne a thuntshiwa ke monnawe ebong Moepitso mo bokopanong jwa kgotla. Bobedi boo bo ne bo nnile le tlhoka kutlwisisano mosong oo, morago ga gore Moepitso a kope madi a a neng a dumela a mo tshwanetse.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Mo ngangisanong ya bone, go bolelwa fa Moepitso a ne a bua mafoko a go tshosetsa polao are: "ke sale ke bua le wena jaanong ke tlaa bona gore ke dira jang".<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], pp. 25–26.</ref> Fa bokopano jwa kgotla bo simolola mo maitseboeng ao, Moepitso le moeteledipele o mongwe o a neng a tseneletse bokopano ba ne ba gana Seepapitso ka go tsamaya a ntse a tsweletse a bua. Metsotso e le metlhano morago, Moepitso o ne a thuntsha Seepapitso. Go begiwa fa kgosi a ne a re "Moepitso o mpolaela eng?" pele ga a leba gore o o mo thuntshitseng ke mang. Dikgosana di ne di sa itse gore go diragetseng, Moepitso a ba thusa go tsholetsa Seepapitso ba mo isa kwa lwapeng, kwa kgosi a neng a tlhokafala moragonyana. Moepitso e ne e le mmelaelwa, bogolo jang ka a ne a sa supe maikutlo ape ntle le letshogonyana. Mosadi wa motlhanka wa ga Seepapitso o ne a supa Moepitso ka monwana, a supa e le ene a dirileng polao. O ne a tshwarwa fa digalase tsa gagwe di fitlhelwa le sedirisiwa sa polao.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 26.</ref> Moepitso o ne a kalelediwa polao, selo se mmaabo a neng a dumalana le sone.<ref name=":3">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> Ga go itsewe gore Moepitso o bolaetseng Seepapitso.<ref name=":3" /> O ne a itsege ka go nna pelwana le go nna dikgoka, o ne a bolelwa fa a kile a tshosetsa Seepapitso makgetho a le mantsi pele. Go sa itumelela kgaoganyo ya boswa jwa ga rraabo e ka tswa e le lebaka, kgotsa o ka tswa a ne a fufegela katlego ya  ga mogolowe. Go bolelwa fa gape a ne a batla maemo a bogosi. Baitseanape ba ditso bangwe jaaka Yonah Matemba ba akanyetsa fa Moepitso a bolaile Seepapitso e le taolo ya baeteledipele ba merafe ya Bangwaketse ba ba neng ba tshosediwa ke ditlhabololo le diphetogo tsa gagwe.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], pp. 30–31</ref> Dikgosana dingwe di ne di bonwa di dumalana le polao.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002,] p. 31.</ref> == Boswa le go tlhatlhamiwa == Loso lwa ga Seepapitso lo ne lo amile Bangwaketse ka kakaretso, ka ditso tsa puo ya nna matlhotlhapelo a setso. Ngwaga wa 1916 o amangwa le polao e.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Morutegi Yonah Hisbon Matemba o akgoletse Seepapitso go nna kgosi ya tlhwatlhwa ya Bangwaketse ka nako ya bokolone.<ref>Matemba, Yonah Hibson (2002). [https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 "The Assassination of Kgosi Seepapitso Gaseitsiwe of the BaNgwaketse 1916–17]". ''Botswana Notes & Records''. '''34''' (1): 25–36</ref> Go baya dikwalo sentle ga ga Seepapitso go letleletse baitsenape ba ditso go ithuta ka Batswana ka nako e bontsi jwa dikwalo di seong.<ref>Roberts, Simon (1991). "Tswana Government and Law in the Time of Seepapitso, 1910–1916". In Mann, Kristin; Roberts, Richard L. (eds.). ''[[iarchive:lawincolonialafr0000unse|Law in Colonial Africa]]''. Heinemann Educational Books. pp. 164–184. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85255-602-3|978-0-85255-602-3]]</bdi>.</ref> Seepapitso o ne a na le barwa ba le babedi: Bathoen II le Mookami.<ref>Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/11/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|978-0-85011-029-6]]</bdi>.</ref> Bathoen II e ne e le mojaboswa wa ga Seepapitso, mme ka a ne a le dingwaga di robabobedi fela ka nako ya loso lwa ga rraagwe, Seepapitso o ne a tlhatlhamiwa ke dikgosu tse di farologaneng: Kgosimotse, Malope, le Tshosa Sebego. Diphetogo tsa ga Seepapitso tse di neng di setse di wela tlase ka ntlha ya go tlhoka go itshetlela ga bogosi, di ne tsa retela mo pusong ya ga Tshosa. Fa go tlhoka go kgotsofala go golela pele, mmaagwe Seepapitso Gagoangwe le kgaotsadie Ntebogang ba ne ba etelela pele morafe.<ref>[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], pp. 23–24</ref> Ntebogang o ne a tsweledisa bontsi jwa ditiro tsa ga Seepapitso tsa tlhabololo.<ref>Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|978-1-5381-1133-8]]</bdi>.</ref> Bathoen II o ne a nna kgosi kwa phelelong ya bogosi ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa 1928, ka nako ya puso ya gagwe o ne a tsosolosa bontsi jwa ditiro tsa ga Seepapitso.<ref>Schapera, I. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184]</ref> == Metswedi == 4664xz4oby6fnu9v2p6af1j0qqj6gqm 49110 49109 2026-04-09T19:00:25Z VNGao 10152 49110 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|father=Bathoen I|issue=Bathoen II Mookami|death_date=Seetebosigo a le lesome le borataro, ngwaga wa 1916|birth_date=Morule a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa 1884|birth_name=Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe|successor=Bathoen II Kgosimotse|predecessor=Bathoen I|reign=1910 GO TSENA 1916|succession=Kgosi wa Bangwaketse|caption=Seepapitso ka ngwaga wa 1915|image=Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe (cropped half length).jpg}} '''[[:en:Seepapitso_III|Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe]]''' (1884 - 1916) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse]] mo [[Bechuanaland Protectorate]] (yo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome (1910) go fitlhela a bolawa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome le borataro (1916). Fa a tsaya bogosi morago ga loso lwa ga rraagwe ebong [[Bathoen I]], Seepapitso o ne a simolodisa melao le diphetogo tsa itsholelo le ditiro tsa ditlhabololo di le mmalwa, se sa mo tlotlomatsa jaaka motlhabolodi. O tlhamile mothale wa puso o go sa tlhophiweng go tlhomamisa diphetogo tsa gagwe, a itsege ka go kwala le go baya dibuka tsa dikopano le ditshekiso ka matsetseleko. Seepapitso o ne a tlhama matlole a le mmalwa go direla ditiro tsa gagwe madi, ebile a gagamaditse mo go tsa molao, ka jalo dikgosana dingwe tsa morafe di sa wele dibete. O ne a gotlhagotlhana le morwa rraagwe Moepitso, mo go neng ga baka gore Moepitso a thuntshe a bo a bolaye Seepapitso. Seepapitso o ne a tlhatlhamiwa ke magosi a a farologaneng go fitlhelela ngwana wa gagwe [[Kgosi Bathoen Gaseitsiwe|Bathoen II]] a gola. == Botshelo jwa a le mmotlana le lolwapa == Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le bone (1884), a tsalwa ke Bathoen I yo e neng e le kgosi ya morafe yo o kwa Borwa jwa Aforika wa Bangwaketse le Gaoangwe,morwadia kgosi [[Setshele I|Sechele I]] wa [[Bakwena]]. <ref name=":0">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Bathoen I (1845–1910).</ref><ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018,]] Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref>Kgaitsadie Ntebogang Ratshosa o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le bobedi (1882), fa monnawe [[Moepitso]] a tshotswe ka ngwaga wasekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le bosupa (1887).<ref name=":1">[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 27.</ref> O ne gape ana le batsalwa le ene go tswa mo go bo mmaagwe ba batona mo go ene ebong Baitirile le Maserame, bana ba ga kgosi [[Pilane]] wa [[Bakgatla.]] <ref name=":1" /> Seepapitso o simolotse dithuto tsa gagwe ka fa tlase ga ga Mothowagae Motlogelwa wa [[:en:London_Missionary_Society|London Missionary Society]]. O ne a ya go tsena sekolo kwa [[:en:Lovedale_(South_Africa)|Lovedale Missionary Institute]] go fitlhelela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le boraro(1903). Morago ga go tswa kwa Lovedale, o ne a berekela rraagwe dingwaga di supa tse di latelang, ka a ne a katisiwa go nna kgosi e e latelang. Mo dikgweding tsa bofelo tsa puso ya ga rraagwe, Seepapitso o ne a simolola go tsaya dintlha ka tsamaiso ya dikopano tsa kgotla tsa morafe. O ne a ya kerekeng ya London Missionary Society Tshipi mongwe le mongwe, kwa a neng a tshameka seletso.<ref name=":1" /> == Kgosi ya Bangwaketse == Seepapitso o nnile kgosi morago ga go tlhokafala ga ga rraagwe ka Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome (1910).<ref>[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 22.</ref> Botsalano jwa gagwe le monnawe Moepitso bo ne jwa seka jwa tokafala, ka Moepitso a ne a dumela fa a tshwanelwa ke bontsi jwa khumo ya lolwapa.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Bobedi jo bo ne jwa lwantshana go ya pele ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, le lesome le boraro (1913) fa Seepapitso a ne a kganela Moepitso go nyala mosadi mongwe, mo go neng ga baka gore Moepitso a tshosetse Seepapitso ka tlhobolo. Fa a pagama setilo, Seepapitso e ne e le kgosi e e rutegileng go gaisa dikgosi tsotlhe,<ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> a tswelela a nna mongwe wa barutegi mo baeteledipele ba merafe botlhe mo borwa jwa Aforika mo lekgolong la dingwaga di le masome mabedi.<ref>[https://www.researchgate.net/publication/366030032 Molefi, Morton & Ngcongco 1987], p. 12.</ref> O ne a kgona go bua le go bala sekgoa, se se mo letla go buisana sentle le puso ya bokolone ya Britain e e neng e eteletse pele Bechuanaland Protectorate kwa Bangwaketse ba neng ba nna teng. O ne a eletsa go bereka le puso ya bokolone, e e neng e mo tlotlomatsa. Ka nako ya [[:en:World_War_I|ntwa ya ntlha ya mafatshe]], Seepapitso o ne a okametse mephato ya sesole ka fa tlase ga ga ramasole wa [[Aforika Borwa]] [[:en:Dan_Pienaar|Dan Pienaar.]] Ka Firikgong a rogwa ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome le botlhano (1915), mephato ya gagwe e ne ya tshwara [[:en:Boers|maburu]] a a neng a dumalana le ma Jeremane kwa ga Segwagwa. Se se ne sa mo tsholeletsa kwa godimo mo pusong ya bokolone.<ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> Seepapitso e ne e le mokereki wa MoKeresete, a dumela gore go tshwanetse go nna le tumelo e le nngwe ya Bangwaketse.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], p. 154.</ref> Fa a nna kgosi, o ne a itemogela kgotlhang ya sedumedi gareng ga London Missionary Society le sekolo sa mahala sa Ngwaketse se se duleng mo go sone, se eteletswe pele ke Mothowagae Motlogelwa. Rraagwe Seepapitso ebong Bathoen o ne a laotse go kobiwa ga ga Mothowagae, a tshwenyega gore o ka leka go rulaganya thankgolo go tsenya monnawe Bathoen mo taolong. Seepapitso o ne a laola gore se se diragadiwe.<ref name=":2">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Mothowagae Motlogelwa (d. 1944).</ref> A tshaba go tlhaselwa ke merafe e e mabapi, Seepapitso o ne a gagametsa melelwane ya Bangwaketse. O ne a romela dikgotla di le mmalwa go nna mo mafelong a a dikaganyeditseng kgaolo ya morafe, a simolola ka Mahubaakgama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, lesome le boraro (1913), morago a romela ba bangwe kwa Digawana, Gathwane, Khakhea le Kokong ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, lesome le botlhano (1915). <ref>[https://www.researchgate.net/publication/366030032 Molefi, Morton & Ngcongco 1987], p. 16.</ref>E ne e le mongwe wa dikgosi tse di neng di le kgatlhanong le kakanyetso ya go kopanya Bechuanaland Protectorate le Union of South Africa, e pele e neng e le kgang ya moruthutha ka nako ya puso ya ga rraagwe.<ref>[[iarchive:lawincolonialafr0000unse|Roberts 1991]], p. 179.</ref><ref name=":2" /> === Diphetogo le ditlhabololo === Seepapitso o supiwa e le motlhabolodi ebile e le motho o o tsweletseng pele, o tlhametse Bangwaketse ditlhabololo di le dintsi. O ne a dumela fa maranyane a Yuropa a ka bereka le molao wa morafe le ditso go tsisa tswelelopele mo Batswaneng.<ref name=":0" /> Seepapitso o ne a ntsha mephato ya sesole go dira ditiro tsa dikago tse do farologaneng. O ne a okamela kago ya letamo la Makgodumo ka ngwaga wa 1913, ka maiteko a gagwe a go nwetsa didiba, Kanye e ne ya nna motse wa ntlha go nna le dipompo mo lefatsheng la Bechuanaland. Mo godimo ga dikago, o ne a itsise ngaka ya tsa botsogo ya ntlha mo Bechuanaland. Seepapitso o ne a lwela le diphetogo tsa thuto. Se se ne se akaretsa go agiwa ga dikolo tse disha kwa Macheng le Manyana, go thapiwa ga barutabana ba ba nang le kitso, go okediwa ga dituelo tsa sekolo, go rotloetsa batsadi go romela bana ba bone kwa sekolong, go tlhama dietsele tsa thuto le go simolodisa dikgaisano tsa metshameko. Seepapitso le mokwaledi wa gagwe Peter Kgasa ba ne ba tlhama puso e e seng ya tlhopho, go busa Bangwaketse, o ne a na le dikwalo tse di tseneletseng, go latedisa dipuisano tsa puso. E ne e le kgosi ya ntlha ya Motswana go kwala dipuisano mo dikopanong ta kgotla, a kwala ditsamaiso tsa ditsheko tsa kgotlatshekelo ka bo ene,tse a neng a di okametse. Seepapitso o ne a baya dipego tsa gagwe tsa kgotla le tsa molao a di kgaogantse. O ne a thapa mogwebi Richard Montshiwa Rowland go rulaganya ditiro tsa gagwe tsa tlhabololo le go dira diphetogo tsa itsholelo. Kgobokanyo ya madi ya ga Seepapitso gantsi e ne e sa jese dikgosana di welang. O ne a tlhokomelela Bangwaketse letlole mo bankeng ya Standard Bank. === Tsa molao === Seepapitso o ne a dira lenaane le le lengwe la melao e e makgolo marataro, masome a mabedi le motso ya Bangwaketse ka ngwaga wa 1913 a e balela morafe. Le ne le akaretsa melao ya gagwe le ya ba ba tsileng pele ga gagwe jaaka Bathoen I le Gaseitsiwe, a tsosolosa melao mengwe e e neng e sa tlhomamisiwa. Pele ga a tlhoma melao e mesha, o ne a buisana ka yone le Bangwaketse ba bangwe go netefatsa fa go tshwanetse go dirwa sengwe, ba bo ba e isa kwa dikopanong go kopa dikakgelo. Fa a atlhola ditsheko tsa kgotlatshekelo, Seepapitso o ne a netefatsa gore go tlhoka go tla ke go dumalana le molato. O ne a dira dikganelo mo go kgaoganeng ga banyalani, a laola gore go buiwe ka tsone kwa kgotleng e ba nnang kwa go yone. O ne a laola gape gore o o bakileng kgaogano a duele o mongwe. Seepapitso Oo ne a kgala gore basadi ba morafe ba nne dinyatsi tsa ma Yuropa mme ga go itsiwe fa a ne a tsaya kgato ya semolao go tsiboga. Fa a le kgosi, Seepapitso o ne a simolola melao e le mmalwa. O ne a okametse tlhabololo le taolo ya ditsela fa dikolotsana tse di gogwang ke dipoo di ne di oketsega. O ne a re go tlhokega gore di bo di na le marikhi pele ga di pagama thaba go tswa Kanye ka ngwaga wa 1910, le gore di tshwanetse go etelelwa pele ke mongwe fa di ralala ditoropo ka ngwaga wa 1911, le gore di seka tsa letlelelwa go dirisa ditsela tse ditona.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], pp. 152–153.</ref> O ne a dira makgetho a le mmalwa, ka ngwaga wa 1911 o ne a netefatsa gore beng gae ba ba sa kgoneng go duela makgetho ba isiwe go ya go bereka.<ref>Massey, David (1978). [https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA052550590_827 "A Case of Colonial Collaboration: The Hut Tax and Migrant Labour"]. ''Botswana Notes and Records''. '''10''': 95–98. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090].</ref> Seepapitso o ne a laola gore dikgomo tse di rekisediwang merafe e sele di tshwaiwe ka lotshwao lo le lengwe. Ngwaga one oo, o ne a baya tlhwatlhwa ya sennela ruri ya go tsamaisa dithoto ka kolotsana le thekiso ya dikgong mo ma Yuropeng. Seepapitso o ne a re go tlhokafala teseletso go rekisa dikgomo ka ngwaga wa 1913. E ntse e le ngwaga oo, o ne a simolodisa bogadi.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], p. 154.</ref> Seepapitso o ne a leka go tlhomamisa molao wa ga rraagwe wa go kganela bojalwa jwa khadi mme ga seka ga nna motlhofo.<ref>Schapera, I. (1987). "Early European Influences on Tswana Law". ''Journal of African Law''. '''31''' (1–2): 151–160. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 10.1017/S002185530000930X]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0021-8553 0021-8553].</ref> Seepapitso o ne a fedisiwa pelo ke dikgosana tsa gagwe, tse a neng a dumela di sa direbmo go lekaneng go diragatsa molao.<ref>[[iarchive:governmentpoliti0000scha_g6s2/|Schapera 1963]], p. 144.</ref> Fa kgosana e ne e sa kgobokanye dituelo le makgetho a a lekaneng, Seepapitso o ne a mo rola tiro.<ref>Molefi, R.; Morton, F.; Ngcongco, L. (1987). "The Modernists: Seepapitso, Ntebogang and Isang". In Morton, Fred; Ramsay, Jeff (eds.). [https://www.researchgate.net/publication/366030032 ''The Birth of Botswana: A History of the Bechuanaland Protectorate from 1910 to 1966''. Longman Botswana.] pp. 11–29. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-582-00584-6|<bdi>978-0-582-00584-6</bdi>.]]</ref> Mo sekaing sengwe ka ngwaga wa 1913, o ne a tsena mo ntlong ya mongwe go mo tshwara ka bojalwa bo bo sa letlelelweng. Ditiro tsa ga Seepapitso di ne di ngangisiwa ka tsheko, mme o ne a re o ne a tshwanelwa ke go dira jalo ka bo ene ka dikgosana di be di gana go dira ditiro tsa tsone.<ref>Schapera, Isaac (1963) [1956]. ''[[iarchive:governmentpoliti0000scha_g6s2/|Government and Politics in Tribal Societies]]''. C. A. Watts.</ref> == Polao == Ka Seetebosigo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa 1916, Seepapitso o ne a thuntshiwa ke monnawe ebong Moepitso mo bokopanong jwa kgotla. Bobedi boo bo ne bo nnile le tlhoka kutlwisisano mosong oo, morago ga gore Moepitso a kope madi a a neng a dumela a mo tshwanetse.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Mo ngangisanong ya bone, go bolelwa fa Moepitso a ne a bua mafoko a go tshosetsa polao are: "ke sale ke bua le wena jaanong ke tlaa bona gore ke dira jang".<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], pp. 25–26.</ref> Fa bokopano jwa kgotla bo simolola mo maitseboeng ao, Moepitso le moeteledipele o mongwe o a neng a tseneletse bokopano ba ne ba gana Seepapitso ka go tsamaya a ntse a tsweletse a bua. Metsotso e le metlhano morago, Moepitso o ne a thuntsha Seepapitso. Go begiwa fa kgosi a ne a re "Moepitso o mpolaela eng?" pele ga a leba gore o o mo thuntshitseng ke mang. Dikgosana di ne di sa itse gore go diragetseng, Moepitso a ba thusa go tsholetsa Seepapitso ba mo isa kwa lwapeng, kwa kgosi a neng a tlhokafala moragonyana. Moepitso e ne e le mmelaelwa, bogolo jang ka a ne a sa supe maikutlo ape ntle le letshogonyana. Mosadi wa motlhanka wa ga Seepapitso o ne a supa Moepitso ka monwana, a supa e le ene a dirileng polao. O ne a tshwarwa fa digalase tsa gagwe di fitlhelwa le sedirisiwa sa polao.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 26.</ref> Moepitso o ne a kalelediwa polao, selo se mmaabo a neng a dumalana le sone.<ref name=":3">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> Ga go itsewe gore Moepitso o bolaetseng Seepapitso.<ref name=":3" /> O ne a itsege ka go nna pelwana le go nna dikgoka, o ne a bolelwa fa a kile a tshosetsa Seepapitso makgetho a le mantsi pele. Go sa itumelela kgaoganyo ya boswa jwa ga rraabo e ka tswa e le lebaka, kgotsa o ka tswa a ne a fufegela katlego ya  ga mogolowe. Go bolelwa fa gape a ne a batla maemo a bogosi. Baitseanape ba ditso bangwe jaaka Yonah Matemba ba akanyetsa fa Moepitso a bolaile Seepapitso e le taolo ya baeteledipele ba merafe ya Bangwaketse ba ba neng ba tshosediwa ke ditlhabololo le diphetogo tsa gagwe.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], pp. 30–31</ref> Dikgosana dingwe di ne di bonwa di dumalana le polao.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002,] p. 31.</ref> == Boswa le go tlhatlhamiwa == Loso lwa ga Seepapitso lo ne lo amile Bangwaketse ka kakaretso, ka ditso tsa puo ya nna matlhotlhapelo a setso. Ngwaga wa 1916 o amangwa le polao e.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Morutegi Yonah Hisbon Matemba o akgoletse Seepapitso go nna kgosi ya tlhwatlhwa ya Bangwaketse ka nako ya bokolone.<ref>Matemba, Yonah Hibson (2002). [https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 "The Assassination of Kgosi Seepapitso Gaseitsiwe of the BaNgwaketse 1916–17]". ''Botswana Notes & Records''. '''34''' (1): 25–36</ref> Go baya dikwalo sentle ga ga Seepapitso go letleletse baitsenape ba ditso go ithuta ka Batswana ka nako e bontsi jwa dikwalo di seong.<ref>Roberts, Simon (1991). "Tswana Government and Law in the Time of Seepapitso, 1910–1916". In Mann, Kristin; Roberts, Richard L. (eds.). ''[[iarchive:lawincolonialafr0000unse|Law in Colonial Africa]]''. Heinemann Educational Books. pp. 164–184. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85255-602-3|978-0-85255-602-3]]</bdi>.</ref> Seepapitso o ne a na le barwa ba le babedi: Bathoen II le Mookami.<ref>Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/11/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|978-0-85011-029-6]]</bdi>.</ref> Bathoen II e ne e le mojaboswa wa ga Seepapitso, mme ka a ne a le dingwaga di robabobedi fela ka nako ya loso lwa ga rraagwe, Seepapitso o ne a tlhatlhamiwa ke dikgosu tse di farologaneng: Kgosimotse, Malope, le Tshosa Sebego. Diphetogo tsa ga Seepapitso tse di neng di setse di wela tlase ka ntlha ya go tlhoka go itshetlela ga bogosi, di ne tsa retela mo pusong ya ga Tshosa. Fa go tlhoka go kgotsofala go golela pele, mmaagwe Seepapitso Gagoangwe le kgaotsadie Ntebogang ba ne ba etelela pele morafe.<ref>[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], pp. 23–24</ref> Ntebogang o ne a tsweledisa bontsi jwa ditiro tsa ga Seepapitso tsa tlhabololo.<ref>Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|978-1-5381-1133-8]]</bdi>.</ref> Bathoen II o ne a nna kgosi kwa phelelong ya bogosi ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa 1928, ka nako ya puso ya gagwe o ne a tsosolosa bontsi jwa ditiro tsa ga Seepapitso.<ref>Schapera, I. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184]</ref> == Metswedi == 9ou7fjripwrcm56zjun4rlb96i7rdfu 49111 49110 2026-04-09T19:17:56Z VNGao 10152 49111 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|father=Bathoen I|issue=Bathoen II Mookami|death_date=Seetebosigo a le lesome le borataro, ngwaga wa 1916|birth_date=Morule a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa 1884|birth_name=Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe|successor=Bathoen II Kgosimotse|predecessor=Bathoen I|reign=1910 GO TSENA 1916|succession=Kgosi wa Bangwaketse|caption=Seepapitso ka ngwaga wa 1915|image=Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe (cropped half length).jpg}} '''[[:en:Seepapitso_III|Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe]]''' (1884 - 1916) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse]] mo [[Bechuanaland Protectorate]] (yo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome (1910) go fitlhela a bolawa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome le borataro (1916). Fa a tsaya bogosi morago ga loso lwa ga rraagwe ebong [[Bathoen I]], Seepapitso o ne a simolodisa melao le diphetogo tsa itsholelo le ditiro tsa ditlhabololo di le mmalwa, se sa mo tlotlomatsa jaaka motlhabolodi. O tlhamile mothale wa puso o go sa tlhophiweng go tlhomamisa diphetogo tsa gagwe, a itsege ka go kwala le go baya dibuka tsa dikopano le ditshekiso ka matsetseleko. Seepapitso o ne a tlhama matlole a le mmalwa go direla ditiro tsa gagwe madi, ebile a gagamaditse mo go tsa molao, ka jalo dikgosana dingwe tsa morafe di sa wele dibete. O ne a gotlhagotlhana le morwa rraagwe Moepitso, mo go neng ga baka gore Moepitso a thuntshe a bo a bolaye Seepapitso. Seepapitso o ne a tlhatlhamiwa ke magosi a a farologaneng go fitlhelela ngwana wa gagwe [[Kgosi Bathoen Gaseitsiwe|Bathoen II]] a gola. == Botshelo jwa a le mmotlana le lolwapa == Seepapitso Bathoen Gaseitsiwe yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le bone (1884), a tsalwa ke Bathoen I yo e neng e le kgosi ya morafe yo o kwa Borwa jwa Aforika wa Bangwaketse le Gaoangwe,morwadia kgosi [[Setshele I|Sechele I]] wa [[Bakwena]]. <ref name=":0">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Bathoen I (1845–1910).</ref><ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018,]] Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref>Kgaitsadie Ntebogang Ratshosa o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le bobedi (1882), fa monnawe [[Moepitso]] a tshotswe ka ngwaga wasekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le bosupa (1887).<ref name=":1">[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 27.</ref> O ne gape ana le batsalwa le ene go tswa mo go bo mmaagwe ba batona mo go ene ebong Baitirile le Maserame, bana ba ga kgosi [[Pilane]] wa [[Bakgatla.]] <ref name=":1" /> Seepapitso o simolotse dithuto tsa gagwe ka fa tlase ga ga Mothowagae Motlogelwa wa [[:en:London_Missionary_Society|London Missionary Society]]. O ne a ya go tsena sekolo kwa [[:en:Lovedale_(South_Africa)|Lovedale Missionary Institute]] go fitlhelela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le boraro(1903). Morago ga go tswa kwa Lovedale, o ne a berekela rraagwe dingwaga di supa tse di latelang, ka a ne a katisiwa go nna kgosi e e latelang. Mo dikgweding tsa bofelo tsa puso ya ga rraagwe, Seepapitso o ne a simolola go tsaya dintlha ka tsamaiso ya dikopano tsa kgotla tsa morafe. O ne a ya kerekeng ya London Missionary Society Tshipi mongwe le mongwe, kwa a neng a tshameka seletso.<ref name=":1" /> == Kgosi ya Bangwaketse == Seepapitso o nnile kgosi morago ga go tlhokafala ga ga rraagwe ka Phukwi a rogwa ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome (1910).<ref>[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 22.</ref> Botsalano jwa gagwe le monnawe Moepitso bo ne jwa seka jwa tokafala, ka Moepitso a ne a dumela fa a tshwanelwa ke bontsi jwa khumo ya lolwapa.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Bobedi jo bo ne jwa lwantshana go ya pele ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, le lesome le boraro (1913) fa Seepapitso a ne a kganela Moepitso go nyala mosadi mongwe, mo go neng ga baka gore Moepitso a tshosetse Seepapitso ka tlhobolo. Fa a pagama setilo, Seepapitso e ne e le kgosi e e rutegileng go gaisa dikgosi tsotlhe,<ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> a tswelela a nna mongwe wa barutegi mo baeteledipele ba merafe botlhe mo borwa jwa Aforika mo lekgolong la dingwaga di le masome mabedi.<ref>[https://www.researchgate.net/publication/366030032 Molefi, Morton & Ngcongco 1987], p. 12.</ref> O ne a kgona go bua le go bala sekgoa, se se mo letla go buisana sentle le puso ya bokolone ya Britain e e neng e eteletse pele Bechuanaland Protectorate kwa Bangwaketse ba neng ba nna teng. O ne a eletsa go bereka le puso ya bokolone, e e neng e mo tlotlomatsa. Ka nako ya [[:en:World_War_I|ntwa ya ntlha ya mafatshe]], Seepapitso o ne a okametse mephato ya sesole ka fa tlase ga ga ramasole wa [[Aforika Borwa]] [[:en:Dan_Pienaar|Dan Pienaar.]] Ka Firikgong a rogwa ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome le botlhano (1915), mephato ya gagwe e ne ya tshwara [[:en:Boers|maburu]] a a neng a dumalana le ma Jeremane kwa ga Segwagwa. Se se ne sa mo tsholeletsa kwa godimo mo pusong ya bokolone.<ref>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> Seepapitso e ne e le mokereki wa MoKeresete, a dumela gore go tshwanetse go nna le tumelo e le nngwe ya Bangwaketse.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], p. 154.</ref> Fa a nna kgosi, o ne a itemogela kgotlhang ya sedumedi gareng ga London Missionary Society le sekolo sa mahala sa Ngwaketse se se duleng mo go sone, se eteletswe pele ke Mothowagae Motlogelwa. Rraagwe Seepapitso ebong Bathoen o ne a laotse go kobiwa ga ga Mothowagae, a tshwenyega gore o ka leka go rulaganya thankgolo go tsenya monnawe Bathoen mo taolong. Seepapitso o ne a laola gore se se diragadiwe.<ref name=":2">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Mothowagae Motlogelwa (d. 1944).</ref> A tshaba go tlhaselwa ke merafe e e mabapi, Seepapitso o ne a gagametsa melelwane ya Bangwaketse. O ne a romela dikgotla di le mmalwa go nna mo mafelong a a dikaganyeditseng kgaolo ya morafe, a simolola ka Mahubaakgama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, lesome le boraro (1913), morago a romela ba bangwe kwa Digawana, Gathwane, Khakhea le Kokong ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, lesome le botlhano (1915). <ref>[https://www.researchgate.net/publication/366030032 Molefi, Morton & Ngcongco 1987], p. 16.</ref>E ne e le mongwe wa dikgosi tse di neng di le kgatlhanong le kakanyetso ya go kopanya Bechuanaland Protectorate le Union of South Africa, e pele e neng e le kgang ya moruthutha ka nako ya puso ya ga rraagwe.<ref>[[iarchive:lawincolonialafr0000unse|Roberts 1991]], p. 179.</ref><ref name=":2" /> === Diphetogo le ditlhabololo === Seepapitso o supiwa e le motlhabolodi ebile e le motho o o tsweletseng pele, o tlhametse Bangwaketse ditlhabololo di le dintsi. O ne a dumela fa maranyane a Yuropa a ka bereka le molao wa morafe le ditso go tsisa tswelelopele mo Batswaneng.<ref name=":0" /> Seepapitso o ne a ntsha mephato ya sesole go dira ditiro tsa dikago tse do farologaneng. O ne a okamela kago ya letamo la Makgodumo ka ngwaga wa 1913, ka maiteko a gagwe a go nwetsa didiba, Kanye e ne ya nna motse wa ntlha go nna le dipompo mo lefatsheng la Bechuanaland. Mo godimo ga dikago, o ne a itsise ngaka ya tsa botsogo ya ntlha mo Bechuanaland. Seepapitso o ne a lwela le diphetogo tsa thuto. Se se ne se akaretsa go agiwa ga dikolo tse disha kwa Macheng le Manyana, go thapiwa ga barutabana ba ba nang le kitso, go okediwa ga dituelo tsa sekolo, go rotloetsa batsadi go romela bana ba bone kwa sekolong, go tlhama dietsele tsa thuto le go simolodisa dikgaisano tsa metshameko. Seepapitso le mokwaledi wa gagwe Peter Kgasa ba ne ba tlhama puso e e seng ya tlhopho, go busa Bangwaketse, o ne a na le dikwalo tse di tseneletseng, go latedisa dipuisano tsa puso. E ne e le kgosi ya ntlha ya Motswana go kwala dipuisano mo dikopanong tsa kgotla, a kwala ditsamaiso tsa ditsheko tsa kgotlatshekelo ka bo ene,tse a neng a di okametse. Seepapitso o ne a baya dipego tsa gagwe tsa kgotla le tsa molao a di kgaogantse. O ne a thapa mogwebi Richard Montshiwa Rowland go rulaganya ditiro tsa gagwe tsa tlhabololo le go dira diphetogo tsa itsholelo. Kgobokanyo ya madi ya ga Seepapitso gantsi e ne e sa jese dikgosana di welang. O ne a tlhokomelela Bangwaketse letlole mo bankeng ya Standard Bank. === Tsa molao === Seepapitso o ne a dira lenaane le le lengwe la melao e e makgolo marataro, masome a mabedi le motso ya Bangwaketse ka ngwaga wa 1913 a e balela morafe. Le ne le akaretsa melao ya gagwe le ya ba ba tsileng pele ga gagwe jaaka Bathoen I le Gaseitsiwe, a tsosolosa melao mengwe e e neng e sa tlhomamisiwa. Pele ga a tlhoma melao e mesha, o ne a buisana ka yone le Bangwaketse ba bangwe go netefatsa fa go tshwanetse go dirwa sengwe, ba bo ba e isa kwa dikopanong go kopa dikakgelo. Fa a atlhola ditsheko tsa kgotlatshekelo, Seepapitso o ne a netefatsa gore go tlhoka go tla ke go dumalana le molato. O ne a dira dikganelo mo go kgaoganeng ga banyalani, a laola gore go buiwe ka tsone kwa kgotleng e ba nnang kwa go yone. O ne a laola gape gore yo o bakileng kgaogano a duele o mongwe. Seepapitso o ne a kgala gore basadi ba morafe ba nne dinyatsi tsa ma Yuropa mme ga go itsiwe fa a ne a tsaya kgato ya semolao go tsiboga. Fa a le kgosi, Seepapitso o ne a simolola melao e le mmalwa. O ne a okametse tlhabololo le taolo ya ditsela fa dikolotsana tse di gogwang ke dipoo di ne di oketsega. O ne a re go tlhokega gore di bo di na le marikhi pele ga di pagama thaba go tswa Kanye ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome (1910), le gore di tshwanetse go etelelwa pele ke mongwe fa di ralala ditoropo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome le motso (1911), le gore di seka tsa letlelelwa go dirisa ditsela tse ditona.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], pp. 152–153.</ref> O ne a dira makgetho a le mmalwa, ka ngwaga wa 1911 o ne a netefatsa gore beng gae ba ba sa kgoneng go duela makgetho ba isiwe go ya go bereka.<ref>Massey, David (1978). [https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA052550590_827 "A Case of Colonial Collaboration: The Hut Tax and Migrant Labour"]. ''Botswana Notes and Records''. '''10''': 95–98. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090].</ref> Seepapitso o ne a laola gore dikgomo tse di rekisediwang merafe e sele di tshwaiwe ka lotshwao lo le lengwe. Ngwaga one oo, o ne a baya tlhwatlhwa ya sennela ruri ya go tsamaisa dithoto ka kolotsana le thekiso ya dikgong mo ma Yuropeng. Seepapitso o ne a re go tlhokafala teseletso go rekisa dikgomo ka ngwaga wa 1913. E ntse e le ngwaga oo, o ne a simolodisa bogadi.<ref>[https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 Schapera 1987], p. 154.</ref> Seepapitso o ne a leka go tlhomamisa molao wa ga rraagwe wa go kganela bojalwa jwa khadi mme ga seka ga nna motlhofo.<ref>Schapera, I. (1987). "Early European Influences on Tswana Law". ''Journal of African Law''. '''31''' (1–2): 151–160. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-law/article/abs/early-european-influences-on-tswana-law/5D5F2A8723E07ED597336078F7F72663 10.1017/S002185530000930X]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0021-8553 0021-8553].</ref> Seepapitso o ne a fedisiwa pelo ke dikgosana tsa gagwe, tse a neng a dumela di sa dire mo go lekaneng go diragatsa molao.<ref>[[iarchive:governmentpoliti0000scha_g6s2/|Schapera 1963]], p. 144.</ref> Fa kgosana e ne e sa kgobokanye dituelo le makgetho a a lekaneng, Seepapitso o ne a mo rola tiro.<ref>Molefi, R.; Morton, F.; Ngcongco, L. (1987). "The Modernists: Seepapitso, Ntebogang and Isang". In Morton, Fred; Ramsay, Jeff (eds.). [https://www.researchgate.net/publication/366030032 ''The Birth of Botswana: A History of the Bechuanaland Protectorate from 1910 to 1966''. Longman Botswana.] pp. 11–29. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-582-00584-6|<bdi>978-0-582-00584-6</bdi>.]]</ref> Mo sekaing sengwe ka ngwaga wa 1913, o ne a tsena mo ntlong ya mongwe go mo tshwara ka bojalwa bo bo sa letlelelweng. Ditiro tsa ga Seepapitso di ne di ngangisiwa ka tsheko, mme o ne a re o ne a tshwanelwa ke go dira jalo ka bo ene ka dikgosana di be di gana go dira ditiro tsa tsone.<ref>Schapera, Isaac (1963) [1956]. ''[[iarchive:governmentpoliti0000scha_g6s2/|Government and Politics in Tribal Societies]]''. C. A. Watts.</ref> == Polao == Ka Seetebosigo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome le borataro (1916), Seepapitso o ne a thuntshiwa ke monnawe ebong Moepitso mo bokopanong jwa kgotla. Bobedi joo bo ne bo nnile le tlhoka kutlwisisano mosong oo, morago ga gore Moepitso a kope madi a a neng a dumela a mo tshwanetse.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Mo ngangisanong ya bone, go bolelwa fa Moepitso a ne a bua mafoko a go tshosetsa polao are: "ke sale ke bua le wena jaanong ke tlaa bona gore ke dira jang".<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], pp. 25–26.</ref> Fa bokopano jwa kgotla bo simolola mo maitseboeng ao, Moepitso le moeteledipele yo mongwe yo a neng a tseneletse bokopano ba ne ba gana Seepapitso ka go tsamaya a ntse a tsweletse a bua. Metsotso e le metlhano morago, Moepitso o ne a thuntsha Seepapitso. Go begiwa fa kgosi a ne a re "Moepitso o mpolaela eng?" pele ga a leba gore yo o mo thuntshitseng ke mang. Dikgosana di ne di sa itse gore go diragetseng, Moepitso a ba thusa go tsholetsa Seepapitso ba mo isa kwa lwapeng, kwa kgosi a neng a tlhokafala moragonyana. Moepitso e ne e le mmelaelwa, bogolo jang ka a ne a sa supe maikutlo ape ntle le letshogonyana. Mosadi wa motlhanka wa ga Seepapitso o ne a supa Moepitso ka monwana, a supa e le ene a dirileng polao. O ne a tshwarwa fa digalase tsa gagwe di fitlhelwa le sedirisiwa sa polao.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 26.</ref> Moepitso o ne a kalelediwa polao, selo se mmaabo a neng a dumalana le sone.<ref name=":3">[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|Morton & Ramsay 2018]], Seepapitso III Bathoen Gaseitsiwe (1884–1916).</ref> Ga go itsewe gore Moepitso o bolaetseng Seepapitso.<ref name=":3" /> O ne a itsege ka go nna pelwana le go nna dikgoka, o ne a bolelwa fa a kile a tshosetsa Seepapitso makgetho a le mantsi pele. Go sa itumelela kgaoganyo ya boswa jwa ga rraabo e ka tswa e le lebaka, kgotsa o ka tswa a ne a fufegela katlego ya  ga mogolowe. Go bolelwa fa gape a ne a batla maemo a bogosi. Baitseanape ba ditso bangwe jaaka Yonah Matemba ba akanyetsa fa Moepitso a bolaile Seepapitso e le taolo ya baeteledipele ba merafe ya Bangwaketse ba ba neng ba tshosediwa ke ditlhabololo le diphetogo tsa gagwe.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], pp. 30–31</ref> Dikgosana dingwe di ne di bonwa di dumalana le polao.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002,] p. 31.</ref> == Boswa le go tlhatlhamiwa == Loso lwa ga Seepapitso lo ne lo amile Bangwaketse ka kakaretso, ka ditso tsa puo ya nna matlhotlhapelo a setso. Ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, lesome le borataro(1916) o amangwa le polao e.<ref>[https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 Matemba 2002], p. 25.</ref> Morutegi Yonah Hisbon Matemba o akgoletse Seepapitso go nna kgosi ya tlhwatlhwa ya Bangwaketse ka nako ya bokolone.<ref>Matemba, Yonah Hibson (2002). [https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/AJA052550590_87 "The Assassination of Kgosi Seepapitso Gaseitsiwe of the BaNgwaketse 1916–17]". ''Botswana Notes & Records''. '''34''' (1): 25–36</ref> Go baya dikwalo sentle ga ga Seepapitso go letleletse baitsenape ba ditso go ithuta ka Batswana ka nako e bontsi jwa dikwalo di seong.<ref>Roberts, Simon (1991). "Tswana Government and Law in the Time of Seepapitso, 1910–1916". In Mann, Kristin; Roberts, Richard L. (eds.). ''[[iarchive:lawincolonialafr0000unse|Law in Colonial Africa]]''. Heinemann Educational Books. pp. 164–184. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85255-602-3|978-0-85255-602-3]]</bdi>.</ref> Seepapitso o ne a na le barwa ba le babedi: Bathoen II le Mookami.<ref>Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/11/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|978-0-85011-029-6]]</bdi>.</ref> Bathoen II e ne e le mojaboswa wa ga Seepapitso, mme ka a ne a le dingwaga di robabobedi fela ka nako ya loso lwa ga rraagwe, Seepapitso o ne a tlhatlhamiwa ke dikgosi tse di farologaneng: Kgosimotse, Malope, le Tshosa Sebego. Diphetogo tsa ga Seepapitso tse di neng di setse di wela tlase ka ntlha ya go tlhoka go itshetlela ga bogosi, di ne tsa retela mo pusong ya ga Tshosa. Fa go tlhoka go kgotsofala go golela pele, mmaagwe Seepapitso Gagoangwe le kgaitsadie Ntebogang ba ne ba etelela pele morafe.<ref>[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], pp. 23–24</ref> Ntebogang o ne a tsweledisa bontsi jwa ditiro tsa ga Seepapitso tsa tlhabololo.<ref>Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|978-1-5381-1133-8]]</bdi>.</ref> Bathoen II o ne a nna kgosi kwa phelelong ya bogosi ka Moranang a le lesome le boraro ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borobabobedi (1928), ka nako ya puso ya gagwe o ne a tsosolosa bontsi jwa ditiro tsa ga Seepapitso.<ref>Schapera, I. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184]</ref> == Metswedi == 5yizyzmwriim6tgalcry4p8563yduyw Jodi Balfour 0 11091 49127 42607 2026-04-09T23:08:05Z JupiterKB 12598 /* Theatre */ 49127 wikitext text/x-wiki {{Infobox person|name=Jodi Balfour|image=Jodi Balfour (2019).jpg|image_upright=0.75|image caption=Balfour in 2019|birth_place=[[Cape Town]], South Africa|death_date=<!-- {{Death date and age|YYYY|MM|DD|YYYY|MM|DD}} or {{Death-date and age|Month DD, YYYY|Month DD, YYYY}} (death date then birth date) -->|education=[[University of Cape Town]]|occupation=Film and television actress|years active=2009–present|known for={{ubl|''[[Bomb Girls]]''|''[[Rellik (TV series)|Rellik]]''|''[[For All Mankind (TV series)|For All Mankind]]''|''[[Ted Lasso (TV series)|Ted Lasso]]''}}}} '''Jodi Balfour''' ke modiragatsi wa Aforika Borwa. O fentse sekgele sa Canadian Screen Award ka ntlha ya go tshameka jaaka Gladys Witham mo motseletseleng wa [[Bomb Girls|''Bomb Girls'']] (2012–2013). Fa e sa le ka nako eo o ntse a tshameka jaaka [[Ellen Waverly Wilson]] mo motseletseleng wa difilimi tsa [[Apple TV+]] tsa ''[[For All Mankind]]'' (2019–2023). == Botshelo jwa pele le thuto == Jodi Balfour o goletse kwa [[Cape Town]], kwa Aforika Borwa.<ref name=":0">Gentile, Petrina (31 January 2013). [https://www.theglobeandmail.com/globe-drive/culture/commuting/bomb-girl-loves-the-practicality-of-her-kia-rio/article8002745/ "Bomb Girl loves the 'practicality' of her Kia Rio"]. ''The Globe and Mail''. Retrieved 29 Lwetse 2025. <q>Age: 25</q></ref> O ithutile drama kwa [[Yunibesithing ya Cape Town|Yunibesithing ya]] [[Yunibesithing ya Cape Town|Cape Town]], a aloga ka 2009.<ref name=":0" /> == Tiro == Balfour o ne a fudugela kwa Canada go ya go dira, a tsaya dikarolo mo ''Sanctuary'' and ''Supernatural''.<ref name=":1">[http://www.andpop.com/2013/01/26/bomb-girls-jodi-balfour-talks-dancing-acting-like-a-woman-in-the-1940s-and-playing-the-ukulele/ "Bomb Girls' Jodi Balfour talks dancing, acting like a woman in the 1940s and playing the ukulele"] [https://web.archive.org/web/20171005202625/http://www.andpop.com/2013/01/26/bomb-girls-jodi-balfour-talks-dancing-acting-like-a-woman-in-the-1940s-and-playing-the-ukulele/ Archived] 5 October 2017 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]]. ''[[:en:ANDPOP|ANDPOP]]'', 26 January 2013.</ref> O ne a tlhophiwa go nna Gladys Witham mo motseletseleng wa drama ya thelebišene ya Canada ya ''[[Bomb Girls]]'' ka 2013.<ref name=":1" /><ref>[https://www.thestar.com/entertainment/television/tvreviews/2013/01/02/bomb_girls_meg_tilly_jodi_balfour_return_for_season_2_on_jan_2.html "Bomb Girls: Meg Tilly, Jodi Balfour return for Season 2 on 2 Jan."]. ''[[:en:Toronto_Star|Toronto Star]]'', 2 January 2013.</ref> O fentse sekgele sa [[Canadian Screen Award]] sa Modiragatsi yo o Gaisang mo Filiming ya Thelebišene kgotsa mo Difiliming tse dinnye kwa Kabo dietseleng tsa [[Canadian Screen Awards tsa boraro]] ka 2015 ka ntlha ya go dira ga gagwe mo filiming ya thelebišene e e latelang ya motseletsele ono ya ''Bomb Girls: Facing the Enemy''.<ref>[http://globalnews.ca/news/1857400/orphan-black-mommy-seek-top-film-tv-prizes-at-canadian-screen-awards/ "'Bomb Girls,' 'Vikings' early winners at Canadian Screen Awards"]. [[:en:Global_News|Global News]], 1 March 2015.</ref> Ka Tlhakole 2015, Balfour o ne a tsenngwa mo motseletseleng wa [[Cinemax]] wa ''[[Quarry]]''.<ref>[https://variety.com/2015/tv/news/cinemax-orders-drama-quarry-to-series-1201421649/ "Cinemax Orders Drama 'Quarry' to Series"]. ''[[:en:Variety_(magazine)|Variety]]'', 2 February 2015.</ref> Go tloga ka 2019 go ya go 2023, o ne a tshameka mo motseletseleng wa drama ya lefaufau ya [[Apple TV+]] ya ''[[For All Mankind]]''. Ka 2017, o ne a tshameka karolo ya ga [[Jacqueline Kennedy]] mo kgaolong ya borobedi ya paka ya bobedi ya ''[[The Crown]]''.<ref>[[imdbname:3341156|"Jodi Balfour | Actress, Producer, Writer"]]. IMDb. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> Ka Moranang 2022, o ne a tsenngwa mo polelong ya kgwele ya dinao ya [[Apple TV+]] ya ''[[Ted Lasso]]''.<ref>Steves, Ashley (18 April 2022). [https://www.backstage.com/magazine/article/ted-lasso-season-3-casts-jodi-balfour-75005/ "Jodi Balfour Joins 'Ted Lasso' Season 3"]. ''[[:en:Backstage_(magazine)|Backstage]]''. [https://archive.today/20240922072448/https://www.backstage.com/magazine/article/ted-lasso-season-3-casts-jodi-balfour-75005/ Archived] from the original on 22 September 2024. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> Mo filiming ya 2023 ya ''[[Freud's Last Session]]'', o ne a tshameka karolo ya mosekaseki wa tlhaloganyo wa Moamerika [[Dorothy Burlingham]], modirimmogo le molekane wa ga [[Anna Freud]].<ref>[https://www.imdb.com/title/tt20420628/fullcredits?ref_=tt_cl_sm "Freud's Last Session (2023) - IMDb"]. ''[[:en:IMDb|IMDb]]''.</ref><sup>[<nowiki/>[[go tlhokega motswedi o o botoka]]]</sup> == Botshelo jwa gagwe == Balfour o ne a nna kwa [[Vancouver]], [[British Columbia]], kwa Canada. Go tloga ka 2021 e ne e le mong-mmogo wa Nelson the Seagull, [[ntlo ya kofi]] le lebenkele la go apaya borotho mo tikologong ya [[Gastown]] ya toropo.<ref>[http://www.cbc.ca/strombo/guests/jodi-balfour "Guest: Jodi Balfour"]. ''[[:en:George_Stroumboulopoulos_Tonight|George Stroumboulopoulos Tonight]]''. [https://web.archive.org/web/20211104100139/https://www.cbc.ca/strombo/guests/jodi-balfour Archived] from the original on 4 November 2021. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> Ka Seetebosigo a le masome mararo 2021, o ne a itsise mo [[Instagram]] gore o itlhaola e le motho yo o sa tlwaelesegang, a bolela gore o ne a bona go golola go "atlarela le go sekaseka bo-queer jwa [gagwe] kwa bofelong."<ref>Callahan, Chrissy (27 October 2021). [https://www.today.com/popculture/broad-city-star-abbi-jacobson-jodi-balfour-are-dating-t236284 "'Broad City' star Abbi Jacobson reveals she's been dating Jodi Balfour for 1 year"]. ''[[:en:Today_(American_TV_program)|Today]]''. [https://web.archive.org/web/20220303024647/https://www.today.com/popculture/broad-city-star-abbi-jacobson-jodi-balfour-are-dating-t236284 Archived] from the original on 3 March 2022. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> Ka di Phalane a le masome mabedi le bone 2021, Balfour o ne a itsise mo Instagram gore ene le [[Abbi Jacobson]] ba na le ngwaga ba ratana.<ref>Rude, Mey (25 October 2021). [https://www.out.com/celebs/2021/10/25/abbi-jacobson-just-revealed-shes-been-dating-jodi-balfour-year "Abbi Jacobson Just Revealed She's Been Dating Jodi Balfour For a Year"]. ''[[:en:Out_(magazine)|Out]]''. [https://web.archive.org/web/20211026014341/https://www.out.com/celebs/2021/10/25/abbi-jacobson-just-revealed-shes-been-dating-jodi-balfour-year Archived] from the original on 26 October 2021. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> Ba ne ba nyalana kwa [[Brooklyn]], kwa [[New York]], ka 2023.<ref>Veitch, Mara (5 June 2024). [https://www.culturedmag.com/article/2024/06/05/wedding-pictures-abbi-jacobson-jodi-balfour-summer "Abbi Jacobson and Jodi Balfour 's Wedding Was an Ode to Total, Unscripted Togetherness. Look Inside Their Raucous Brooklyn Festivities"]. ''Culture Magazine''. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> == Bodiragatsi == === Filimi === {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dinopolo |- | rowspan="2" |2011 |''[[:en:Vampire_(2011_film)|Vampire]]'' |Michaela | |- |''[[:en:Final_Destination_5|Final Destination 5]]'' |Woman | |- | rowspan="4" |2013 |''A Ghost Within'' |Hanna / Abby |E khutshwane |- |''[[:en:The_Husband_(film)|The Husband]]'' |Claire | |- |''Afterparty'' |Karen |Also producer |- |''Waterloo'' |Molly Mckenzie |E khutshwane |- |2014 |''Valentines Day'' |Molly |E khutshwane |- | rowspan="3" |2015 |''Unearthing'' |Fisher Hart | |- |''[[:en:Eadweard_(film)|Eadweard]]'' |Mary | |- |''Almost Anything'' |Beans |Also executive producer |- |2019 |''[[:en:The_Rest_of_Us_(film)|The Rest of Us]]'' |Rachel | |- |2023 |''[[:en:Freud's_Last_Session|Freud's Last Session]]'' |[[Dorothy Burlingham]] |<ref>Damante, Becca (8 June 2023). [https://news.yahoo.com/jodi-balfour-power-queer-storytelling-190006523.html "Jodi Balfour and the Power of Queer Storytelling"]. ''[[:en:The_Advocate_(magazine)|The Advocate]]'' – via [[:en:Yahoo!_News|Yahoo! News]].</ref> |} === Thelebishene === {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dinopolo |- |2009 |''[[:en:The_Philanthropist_(TV_series)|The Philanthropist]]'' |Concierge |Episode: "San Diego" |- | rowspan="2" |2010 |''[[Congo]] [<nowiki/>[[:de:Kongo_(2010)|de]]]'' |Johanna Wenz |TV film |- |''[[:en:Tower_Prep|Tower Prep]]'' |Emily Wright |2 episodes |- | rowspan="5" |2011 |''[[:en:The_Sinking_of_the_Laconia|The Sinking of the Laconia]]'' |Sarah Fullwood |TV miniseries |- |''[[:en:R._L._Stine's_The_Haunting_Hour:_The_Series|R. L. Stine's The Haunting Hour: The Series]]'' |Priscilla |Episode: "Nightmare Inn" |- |''[[:en:Supernatural_(U.S._TV_series)|Supernatural]]'' |Melissa |Episode: "Like a Virgin" |- |''[[:en:V_(2009_TV_series)|V]]'' |V Greeter |Episode: "Uneasy Lies the Head" |- |''[[:en:Sanctuary_(Canadian_TV_series)|Sanctuary]]'' |Terry |Episode: "Icebreaker" |- | rowspan="2" |2012–2013 |''[[:en:Primeval:_New_World|Primeval: New World]]'' |Samantha Sedaris |3 episodes |- |''[[:en:Bomb_Girls|Bomb Girls]]'' |Gladys Witham |Main role |- | rowspan="2" |2014 |''[[:en:The_Best_Laid_Plans_(TV_series)|The Best Laid Plans]]'' |Lindsay Dewar |TV miniseries |- |''[[:en:Bomb_Girls#Bomb_Girls:_Facing_the_Enemy|Bomb Girls: Facing the Enemy]]'' |Gladys Witham |TV film |- |2016 |''[[:en:Quarry_(TV_series)|Quarry]]'' |Joni Conway |Main role |- | rowspan="2" |2017 |''[[:en:Rellik_(TV_series)|Rellik]]'' |DI Elaine Shepard |Main role |- |''[[:en:The_Crown_(TV_series)|The Crown]]'' |[[Jackie Kennedy]] |Episode: "Dear Mrs. Kennedy"<ref>[https://deadline.com/2017/02/the-crown-cast-michael-c-hall-jodi-balfour-kennedy-matthew-goode-netflix-1201906364/ "The Crown Adds Michael C. Hall & Jodi Balfour as Jack & Jackie Kennedy"]. ''Deadline'', 9 February 2017.</ref> |- |2019 |''[[:en:True_Detective|True Detective]]'' |Lori |3 episodes |- |2019–2023 |''[[:en:For_All_Mankind_(TV_series)|For All Mankind]]'' |[[Ellen Waverly / Wilson]] |Main role (seasons 1–3), guest (season 4)<ref>[http://www.collectspace.com/news/news-102819a-for-all-mankind-apple-tv.html "'For All Mankind' to launch alternate space race on Apple TV+"]. ''collectSPACE''. 28 October 2019. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> |- |2023 |''[[:en:Ted_Lasso|Ted Lasso]]'' |Jack Danvers |4 episodes |} === Sethala === {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Lefelo !Dinopolo |- |2025 |''Lowcountry'' |Tally |[[Atlantic Theater Company]] | |} == Dietsele le ditlhopho == {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Association !Setlhopha !Tiro e e tlhophilweng !Maduo |- |2013 |[[Leo Awards]] |Tiragatso e e Gaisang ya Mosadi mo Motseletseleng wa Drama<ref>[http://www.leoawards.com/past_winners/pdf/2013.pdf "2013 nominees"] (PDF). ''leoawards.com''. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> |''Bomb Girls'' |O tlhophilwe |- |2014 |[[Canadian Filmmakers' Festival]] |Setlhopha se se gaisang (a e pataganetse le Graham Coffeng, [[Ali Liebert]], Nicholas Carella, [[Peter Benson]], David Milchard, Erica Carroll, Christina Sicoli, le [[Emma Lahana]]) |''Afterparty'' |O fentse |- |2015 |[[Canadian Screen Awards]] |Tiragatso e e Gaisang tsotlhe ya Modiragatsi mo Seabeng sa Boeteledipele mo Thulaganyong ya Drama kgotsa Motseletsele wa Difilimi tse dinnye<ref>[https://web.archive.org/web/20161114004425/http://www.academy.ca/About-the-Academy/Awards-Database?flow=titleYear&step=2&byty-award-v=0&byty-winners-v=False&byty-title-v=Bomb+Girls&byty-year-v=0 "awards database"]. ''academy.ca''. Archived from [http://www.academy.ca/About-the-Academy/Awards-Database?flow=titleYear&step=2&byty-award-v=0&byty-winners-v=False&byty-title-v=Bomb+Girls&byty-year-v=0 the original] on 14 November 2016. Retrieved 29 Lwetse 2025.</ref> |''Bomb Girls: Facing the Enemy'' |O fentse |} == Metswedi == <references /> [[Karolo:Batho ba ba tshelang]] jzcbakf1fvo52q51ux01pscp75xavj2 Lesley-Ann Brandt 0 11113 49131 42689 2026-04-10T00:22:13Z JupiterKB 12598 /* Telebishine */ 49131 wikitext text/x-wiki {{Infobox person|name=Lesley-Ann Brandt|image=Lesley-Ann Brandt en 2022.jpg|image caption=Brandt during a Lucifer Convention in Paris in 2022|birth_date={{Birth date and age|1981|12|02|df=yes}}|birth_place=[[Cape Town, Western Cape]], South Africa|citizenship=South Africa • United States|alma mater=[[Meisner technique]]|occupation=Actress|years active=2007–present|known for=''[[Spartacus (2010 TV series)|Spartacus]]'', ''[[Lucifer (TV series)|Lucifer]]''|spouse(s)={{marriage|[[Chris Payne Gilbert]]|2015}}|children=1|image size=200px}} '''Lesley-Ann Brandt''' (o tshotswe ka Sedimonthole a le malatsi mabedi 1981) ke modiragatsi wa Amerika yo o tsholetsweng kwa Aforika Borwa yo o itsegeng thata ka seabe sa [[Mazikeen]] mo motseletseleng wa thelebišene wa ''[[Lucifer]]'' (2016–2021). == Botshelo jwa pele == O tsholetswe kwa [[Cape Town]], [[Aforika Borwa]], Brandt ke wa [[Mmala wa Kapa]] wa letso la Khoisan la Aforika, [[India]], [[Jeremane]], [[Dutch]], [[San]], [[Spanish]] le [[Mapotokisi]].<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=bUHfdDSm-1s "Actress Lesley Ann Brandt from the show 'Lucifer'"]. ''YouTube''. 8 February 2016. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> O bua [[Seburu]] se se tlhapileng<ref>[http://lesleyannbrandt.ausxip.com/bio.html "Official Lesley-Ann Brandt Fan Site - Biography"]. lesleyannbrandt.ausxip.com. Retrieved 30 Lwetse 2025. <sup>[<nowiki/>[[kgokagano e e sa tlholeng e le teng]]]</sup></ref> mme o kwala [[yoga]], [[hockey]] le baseball mo gare ga dilo tse a di kgatlhegelang.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20100527030124/http://www.actors.co.nz/people/downloadReport.aspx?anybodyId=89673 "Lesley-Ann Brandt"]. Karen Kay Management. 23 November 2010. Archived from [http://www.actors.co.nz/people/downloadReport.aspx?anybodyId=89673 the original] on 27 May 2010. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Kwa Aforika Borwa, o ne a tshameka hockey ya lebala e e gaisanang.<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20110717233757/http://www.starz.com/pressroomstatic/tcasummer2010/pdf/CAST%20BIOS_Spartacus%20Gods%20of%20the%20Arena.pdf "Cast Bios: Lesley-Ann Brandt (Naevia)"] (PDF). starz.com. Archived from [http://www.starz.com/pressroomstatic/tcasummer2010/pdf/CAST%20BIOS_Spartacus%20Gods%20of%20the%20Arena.pdf the original] (PDF) on 17 July 2011. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Ka 1999, Brandt o ne a fudugela kwa [[Auckland]], kwa New Zealand, le batsadi ba gagwe le morwarraagwe yo mmotlana e bong Brian Brandt. Brandt o simolotse tiro ya thekiso ya mabenkele kwa Auckland<ref>[https://web.archive.org/web/20190123010336/http://spartacus.ausxip.com/cast/lesley-ann_brandt/ "AUSXIP Interviews Spartacus Actress Lesley-Ann Brandt"]. talkingxena.yuku.com. 6 December 2009. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> pele ga a bona tiro jaaka mogakolodi wa go thapa batho ba maranyane.<ref name=":1" /><ref name=":2">Suggs, Bob (1 January 2010). [https://web.archive.org/web/20110716022359/http://screenrave.com/index.php?option=com_content&view=article&id=709&Itemid=204 "Lesley-Ann Brandt - Plays Naevia on Spartacus"]. Screen Rave. Archived from the original on 16 July 2011. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Morago ga tiro nngwe ya go dira ditshwantsho, o ne a tsenngwa mo dipapatsong di le mmalwa tsa thelebišene tsa New Zealand.<ref>Folb, Luke (6 May 2019). [https://www.iol.co.za/weekend-argus/lesley-ann-brandt-on-her-role-in-netflix-series-lucifer-22557495 "Lesley-Ann Brandt on her role in Netflix series Lucifer"]. [[:en:Independent_Online_(South_Africa)|IOL]]. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> O ithutile bodiragatsi mme a katisiwa mo [[mokgweng wa Meisner]] ka 2008.<ref name=":0" /> == Tiro == Seabe sa ntlha sa botlhokwa sa ga Brandt sa go diragatsa e ne e le mo motseletseleng wa thelebišene wa New Zealand wa ''[[Diplomatic Immunity]]''. Brandt o tlhageletse mo dikarolong tsa moeng mo motshamekong wa bookelo wa New Zealand, ''[[Shortland Street]]'', le ''[[This Is Not My Life]]'', motseletsele wa ditlhamane tsa maranyane tse di rulagantsweng ka dingwaga tsa bo 2020 kwa toropong e e itlhametsweng ya Waimoana.<ref>Baillie, Russell (30 July 2010). [http://www.nzherald.co.nz/entertainment-reviews/news/article.cfm?c_id=1502967&objectid=10662169 "TV Review: 'This Is Not My Life'"]. [[:en:The_New_Zealand_Herald|The New Zealand Herald]]. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Brandt o ne a nna le seabe sa go nna Naevia mo pakeng ya ntlha ya ''[[Spartacus: Blood and Sand]]'' le motseletsele o monnye wa pele ga foo wa ''[[Spartacus: Gods of the Arena]]''. Kwa ntlheng o ne a lekeletsa karolo ya ga Sura mme a lekeletsa karolo ya ga Naevia boemong jwa seo.<ref name=":0" /> Brandt ga a ka a boa ka ntlha ya tiego ya tlhagiso morago ga loso lwa ga [[Andy Whitfield]],<ref>[https://web.archive.org/web/20141129042337/http://www.citypress.co.za/entertainment/burning-up-hollywood/ "Burning up Hollywood - City Press"]. Archived from [http://www.citypress.co.za/entertainment/burning-up-hollywood/ the original] on 29 November 2014. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> mme o ne a emisediwa ka [[Cynthia Addai-Robinson]].<ref>[https://web.archive.org/web/20171108034705/https://www.thewrap.com/tv/column-post/lesley-ann-brandt-would-stay-spartacus-price-24836/ "Lesley-Ann Brandt Would Stay With 'Spartacus'—for a Price"]. 17 February 2011. Archived from [https://www.thewrap.com/tv/column-post/lesley-ann-brandt-would-stay-spartacus-price-24836/ the original] on 8 November 2017. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Brandt o ne a na le seabe mo filiming ya New Zealand ya batho ba ba golang ya ''The Hopes & Dreams of Gazza Snell'' e e neng e bua ka motswasetlhabelo wa kotsi ya [[mabelo a dikolotsana]], e ne ya filimiwa kwa [[Howick]], e leng torotswana ya East Auckland.<ref name=":2" /><ref>[https://web.archive.org/web/20100805131052/http://www.nzfilm.co.nz/NewsAndMedia/NewsAndPressReleases/News/HOPES___DREAMS__NEW_FILM_ATTRACTS_STRONG_CAST.aspx "Hopes and Dreams: New film attracts strong cast"]. [[:en:New_Zealand_Film_Commission|New Zealand Film Commission]]. 16 November 2009. Archived from [http://www.nzfilm.co.nz/NewsAndMedia/NewsAndPressReleases/News/HOPES___DREAMS__NEW_FILM_ATTRACTS_STRONG_CAST.aspx the original] on 5 August 2010. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Brandt o ne a tshameka e le moeng mo dikarolong tsa [[CSI: NY]] tsa "Smooth Criminal" le "Food for Thought". Brandt o ne a bontshiwa mo filiming ya ''InSight'' e mo go yone a tshamekang karolo ya mooki Valerie Khoury. Ka Motsheganong 2010, Brandt o ne a tshameka e le moeng mo ''[[Legend of the Seeker]]'', e leng tlhagiso e nngwe ya ga Rob Tapert/[[Sam Raimi]] e e neng ya filimiwa kwa New Zealand. O ne a tlhagelela mo makgaolakgannyeng a setlha sa bobedi sa "Tears" mo karolong ya ga Sister Thea.<ref name=":0" /> Ka 2011, o ne a tlhagelela e le moeng mo ''[[Memphis Beat]]'' ya TNT, e e neng ya latelwa ke go nna le seabe se segolo sa go nna Cassie mo filiming ya ntlhantlha ya [[Syfy]] e e neng e le kwa godimo thata ya 2011, e leng ''[[Zombie Apocalypse]]'', e gape e neng e na le [[Ving Rhames]] le [[Taryn Manning]]. O ne a tlhagelela mo filiming e e tlhagelelang ya ''[[Drift]]'' le [[Sam Worthington]] le [[Xavier Samuel]], le ''[[Duke]]'' e e neng e eteletswe naletsana ya CSI: NY e bong [[Carmine Giovinazzo]]. Ka 2013, o ne a nna le seabe se se ipoeletsang mo pakeng ya boraro ya ''[[Single Ladies]]'' e le Naomi Cox.<ref>Schillaci, Sophie. [https://web.archive.org/web/20170308044015/http://www.mtv.com/news/1720381/single-ladies-season-3-dish-up-drama/ "'Single Ladies' Season Three: These Rookies Are Shaking Things Up"]. ''MTV''. Archived from [http://www.mtv.com/news/1720381/single-ladies-season-3-dish-up-drama/ the original] on 8 March 2017. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Ka 2014, o ne a tshameka e le moeng jaaka [[Larissa Diaz/Copperhead]] mo ''[[Gotham]]'',<ref>Maglio, Tony (24 November 2014). [https://www.thewrap.com/gothams-copperhead-debuts-on-foxs-fall-finale-exclusive-photos/ "'Gotham's' Copperhead Debuts on Fox's Fall Finale"]. ''The Wrap''.</ref> mme a tlhagelela jaaka moanelwa yo o ipoeletsang Lamia mo ''[[The Librarians]]''.<ref>Andreeva, Nellie. [https://deadline.com/2014/02/tnt-eyes-the-librarian-series-noah-wyle-bob-newhart-jane-curtin-may-return-686831/ "TNT Eyes 'The Librarian' Series; Noah Wyle, Bob Newhart & Jane Curtin May Return"]. ''Deadline''. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Ka 2015, o ne a fenya karolo ya [[Maze]] mo motseletseleng wa thelebišene wa [[FOX]] wa ''[[Lucifer]]''. O ne a emisetsa modiragatsi [[Lina Esco]] mme go begwa gore Brandt o ne a lekile go tshameka karolo eno mme a sekasekwa gape morago ga moo.<ref>Andreeva, Nellie. [https://deadline.com/2015/03/lesley-ann-brandt-lucifer-fox-pilot-recasting-1201394166/ "Lesley-Ann Brandt Joins 'Lucifer' Fox Pilot In Recasting"]. ''Deadline''. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Brandt o nna kwa Los Angeles.<ref>[https://web.archive.org/web/20120816034139/http://lesley-annbrandt.com/biography/ "Biography"]. Lesley-Ann Brandt Official Website. 2012. Archived from [http://lesley-annbrandt.com/biography/ the original] on 16 August 2012. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> == Botshelo jwa gagwe == Brandt o nyalane le mokapelo wa gagwe wa dingwaga di le thataro, modiragatsi [[Chris Payne Gilbert]], ka 2015.<ref>Rello, Gabriella (25 January 2016). [https://web.archive.org/web/20160716120032/http://www.brides.com/blogs/aisle-say/2016/01/lucifer-actress-lesley-ann-brandt-vermont-wedding-christina-florada-photography.html "Actress Lesley Ann Brandt's Vermont Wedding"]. Brides.com. Archived from [http://www.brides.com/blogs/aisle-say/2016/01/lucifer-actress-lesley-ann-brandt-vermont-wedding-christina-florada-photography.html the original] on 16 July 2016. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Banyalani bano ba na le morwa, yo o tshotsweng ka 2017.<ref>Juneau, Jen (21 July 2017). [http://people.com/babies/lesley-ann-brandt-chris-payne-gilbert-welcome-son-kingston-payne/ "Lesley-Ann Brandt and Chris Payne Gilbert Welcome Son Kingston Payne"]. ''People''. Retrieved 30 Lwetse 2025.</ref> Brandt o boletse ka Phukwi a le lesome le boraro, 2023 gore o ne a nna moagi wa Amerika ka lone letsatsi la mokubukubu wa SAG.<ref>[https://www.instagram.com/lesleyannbrandt/p/Cup8lmmPwru/ "Instagram".]</ref> == Bodiragatsi == [[Setshwantsho:Lesley-Ann Brandt by Gage Skidmore.jpg|thumb|296x296px|Brandt kwa [[WonderCon]] ya 2017, go rotloetsa ''Lucifer''.]] === Filimi === {| class="wikitable sortable" |} {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dinopolo |- |2010 |''The Hopes & Dreams of Gazza Snell'' |Sharon | |- |2011 |''[[InSight]]'' |Valerie Khoury | |- |2012 |''[[A Beautiful Soul]]'' |Angela Barry | |- |2013 |''[[Drift]]'' |Lani | |- |2015 |''Painkillers'' |Guts | |- | rowspan="2" |2019 |''[[Duke]]'' |Violet | |- |''[[Heartlock]]'' |Tara Sharpe | |- |2021 |''[[Horror Noire]]'' |Abbie | |} === Telebishine === {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dinopolo |- |2009 |''[[Diplomatic Immunity]]'' |Leilani Fa'auigaese |Dikgaolo di le lesome le boraro |- | rowspan="2" |2010 |''[[Legend of the Seeker]]'' |Sister Thea |Kgaolo: "Tears" |- |''[[This Is Not My Life]]'' |Hine / WAI Field Reporter |Dikgaolo di le pedi |- |2010–2011 |''[[Spartacus: Blood and Sand]]'' |Naevia |Dikgaolo di le lesome le bosupa |- | rowspan="4" |2011 |''[[Chuck]]'' |Fatima Tazi |Kgaolo: "[[Chuck Versus the Seduction Impossible]]" |- |''[[CSI: NY]]'' |Camille Jordanson |Dikgaolo tse pedi |- |''[[Memphis Beat]]'' |Adriana |Kgaolo: "[[The Things We Carry]]" |- |''[[Zombie Apocalypse]]'' |Cassie |Filimi ya telebishine |- | rowspan="5" |2014 |''[[Being Mary Jane]]'' |Tamiko Roberts |Kgaolo: "Girls Night In" |- |''[[Killer Women]]'' |Amber Flynn |Kgaolo: "In and Out" |- |''[[Single Ladies]]'' |Naomi Cox |Dikgaolo di le lesome le motso |- |''[[Gotham]]'' |[[Larissa Diaz / Copperhead]] |Kgaolo: "Lovecraft" |- |''[[The Librarians]]'' |Lamia |Dikgaolo di le tlhano |- |2016–2021 |''[[Lucifer]]'' |[[Mazikeen]], Lillith |Mazikeen: Main Cast (Seasons 1–6), Lilith: (Season 5, Episode 4) |- |2023 |''Captain Fall'' |Liza Barrel (voice) |Batshameki ba bagolo<ref>''[[imdbtitle:12923792|Captain Fall]]'' (Animation, Comedy), Jason Ritter, Christopher Meloni, Lesley-Ann Brandt, Netflix, Netflix Animation, Boulder Media, 28 July 2023, retrieved 18 November 2023</ref> |- |2024 |''[[The Walking Dead: The Ones Who Live]]'' |Pearl Thorne |Dikgaolo di le tharo |} === Ditshwantsho tsa motshikhinyego tsa mmino === {| class="wikitable sortable" !Ngwaga !Setlhopha !Setlhogo !Karolo !Mokaedi |- | rowspan="2" |2007 |[[Battle Circus]] |"Love in a Fallout Shelter"<ref name=":3">[https://web.archive.org/web/20100527011605/http://www.actors.co.nz/people/viewAnybody.aspx?anybodyId=89673 "Lesley-Ann Brandt - Music Video"]. Karen Kay Management Limited. Archived from [http://www.actors.co.nz/people/viewAnybody.aspx?AnybodyID=89673 the original] on 27 May 2010. Retrieved 22 November 2010.</ref> |Lead Female |Anton Steel |- |[[Nesian Mystik]] |"R.S.V.P."<ref name=":3" /> |Lead Female |Luke Sharpe |} == Metswedi == 256bohhcerz97jjo6xb4h95wgpmhlud Lerato Walaza 0 11762 49121 44541 2026-04-09T22:06:54Z JupiterKB 12598 /*Dikgolagano tsa kwa ntle 49121 wikitext text/x-wiki {{Infobox person|name=Lerato Walaza|image=Lerato Walaza MTVShuga Down South premiere in 2019 06.jpg|image caption=Lerato Walaza|education=[[Tshwane University of Technology]]|occupation=actress|known for=MTV Shuga|image size=210px}} '''Lerato Walaza''' ke [[modiragatsi]] wa [[Aforika Borwa]] yo o tlhagelelang mo motseletseleng wa thelebišene wa ''[[Shuga]]''. E ne e le moanelwa yo o ipoeletsang yo o neng a santse a le kwa ''Shuga'' fa motseletsele o ne o tsena mo motseletseleng o monnye wa bosigo go tlhagisa dikgang tse di amanang le [[Coronavirus]]. Motseletsele oo o gatisitswe ke badiragatsi mme kgang eo e tla bo e le kwa [[Nigeria]], [[Aforika Borwa]], [[Kenya]] le [[Ivory Coast|Côte d'Ivoire]]. == Thuto le tiro == [[Setshwantsho:Zamo2 Lerato Walaza.png|left|thumb|210x210px|Zamo (Lerato Walaza) a tlotla ka botshelo ka nako ya [[go tswalelwa mo matlong ga COVID]] ka 2020 mo motseletseleng wa [[MTV]] Shuga wa bosupa.]] Walaza o tsene [[Yunibesithi ya Thekenoloji ya Tshwane]] kwa a alogileng teng mo dithutong tsa terama.<ref>[https://web.archive.org/web/20211110142853/https://www.mtvshuga.com/downsouth/character/zamo/ "Zamo"]. Archived from [https://www.mtvshuga.com/downsouth/character/zamo/ the original] on 10 November 2021. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref> O ne a lemogiwa fa a ne a newa seabe sa Zamo mo motseletseleng wa ntlha wa ''MTV Shuga''. O na le seabe sa motsadi yo mmotlana yo o sa nyalwang yo o bontshang mathata a go lekalekanya botshelo le go godisa ngwana le fa a ka thusiwa ke mmaagwe. E ne e le moanelwa yo o ipoeletsang yo gape a neng a le mo motseletseleng wa bobedi.<ref>[https://www.pulse.ng/entertainment/movies/sol-leads-ipalengs-son-astray-in-episode-4-of-mtv-shuga-down-south/pwqdjdn "MTV Shuga Down South: Sol takes Ipeleng's son under his wings in Episode 4"]. ''Pulse Nigeria''. 20 March 2019. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref> O tlhageletse mo baesekopong ya ''Letters of Hope'' e e neng ya bontshiwa kwa Moletlong wa Difilimi wa Johannesburg ka 2019. Filimi ya bofelo e ne ya tlhophiwa jaaka filimi ya pulo ya Moletlo wa botlhano wa Boditšhabatšhaba wa Difilimi wa Aforika Borwa.<ref>FILM. [https://web.archive.org/web/20210126091100/https://tvmzansi.co.za/2020/02/11/letters-of-hope-shines-ahead-of-its-release/ "Letters Of Hope shines ahead of its release"]. ''TV Mzansi''. Archived from [https://tvmzansi.co.za/2020/02/11/letters-of-hope-shines-ahead-of-its-release/ the original] on 26 January 2021. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref> Ka 2019, Walaza o ne a diragatsa thomo ya thuto ya MTV ka go tlotla ka tiriso ya sekausu mo YouTube.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=4A2A8KD_vjU "SHUGA DEBATE - Lerato and Jezriel talk HIV Testing in a relationship"]. ''MTV Shuga''. April 2019. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref> O ne a sa ntse a le mo ''MTV Shuga'' fa e ne e fetolelwa go nna motseletsele o monnye o o bidiwang ''MTV Shuga Alone Together'', o o neng o tlhagisa mathata a mogare wa [[corona]] ka Moranang a le masome mabedi ka 2020. Pontsho eo e ne e kwadilwe ke [[Tunde Aladese]] le [[Nkiru Njoku]] mme ya gasiwa masigo a le masome a supa, ka tshegetso ya [[Lekgotla la Ditshaba]].<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=CbLbfCphSyM "MTV Shuga: Alone Together | Episode 52"]. ''YouTube''. 21 July 2020. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref><ref>[https://www.everywomaneverychild.org/every-woman-every-child-partners-with-the-mtv-staying-alive-foundation-to-tackle-covid-19/ "Every Woman Every Child partners with the MTV Staying Alive Foundation to Tackle COVID-19"]. ''Every Woman Every Child''. 16 April 2020. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref> Motseletsele oo o ne o le kwa [[Nigeria]], [[Aforika Borwa]], [[Kenya]] le [[Ivory Coast|Côte d’Ivoire]] mme kgang e ne ya tlhalosiwa ka go tlotla ka maranyane fa gare ga badiragatsi. Difilimi tsotlhe di dirilwe ke badiragatsi, go akaretsa le [[Mohau Cele]], [[Nomalanga Shozi]] le [[Jemima Osunde]].<ref>Akabogu, Njideka (16 April 2020). [https://bhmng.com/mtv-shuga-and-viacomcbs-africa-respond-to-covid-19-with-alone-together-online-series/ "MTV Shuga and ViacomCBS Africa Respond to COVID-19 with "Alone Together"] Online Series". ''BHM''. Retrieved 30 Phalane 2025</ref><ref>[https://www.dailysun.co.za/Celebs/mohale-joins-mtv-shuga-digital-series-20200630 "MOHALE JOINS MTV SHUGA DIGITAL SERIES"]. ''DailySun''. Retrieved 30 Phalane 2025.</ref> == Metswedi == [[Karolo:Batho ba ba tshelang]] <references /> == Dikgolagano tsa kwa ntle == * [[Lerato Walaza]] kwa [[IMDb]] fd91f62vhx0q7dqsaqlg189q3zz2v43 Meganne Young 0 11923 49123 44976 2026-04-09T22:35:28Z JupiterKB 12598 Ke feleleditse tsebe ya ga Meganne Young 49123 wikitext text/x-wiki '''Meganne Young''' (o tshotswe ka kgwedi ya Mopitlwe ele masome a mabedi le bobedi(22) ka ngwaga wa 1990) ke motshameki le motsamaisi wa Aforika Borwa.<ref>"The Kissing Booth's Meganne Young talks growing up in SA and her fitness routine while travelling". ''Glamour South Africa''. 23 August 2021. Retrieved 1 November 2021.[https://www.glamour.co.za/wellness/fitness-exercise/the-kissing-booths-meganne-young-talks-growing-up-in-sa-and-her-fitness-routine-while-travelling-c0ef1926-4b56-45ce-a798-2ba70fc22644]</ref>O itsege thata ka ditiro tsa gagwe mo [[The Kissing Booth]] franchise le [[Starz series Black Sails]]. <ref>Filmstarts. "Filmografie von Meganne Young". ''FILMSTARTS.de'' (in German). Retrieved 12 October [https://www.filmstarts.de/personen/700957/filmo/ 2021]</ref><ref>O'Neill, Mae Harrington (27 July 2020). "The Kissing Booth's Meganne Young age, Instagram: Everything to know about the Rachel actress". ''Netflix Life''. Retrieved 12 October 2021.[https://web.archive.org/web/20211027181434/https://netflixlife.com/2020/07/27/kissing-booth-meganne-young-age-instagram-rachel/]</ref> == Botshelo jwa gagwe jwa pele == Young o tsholetswe kwa Cape Town ke rre wa mo Afrika Borwa le mmè wa kwa [[Australia]]. O ne a fetsa bongwana jwa gagwe a ntse a fuduga, a nna kwa [[Nigeria]], [[Switzerland]], le [[Sri Lanka]] kwa a neng a tsaya International Baccalaureate kwa Overseas School of Colombo. O ne a tsenela dithuto tsa Advanced Diploma in Acting kwa CityVarsity Cape Town campus, a di fetsa ka 2011, pele a ya go aloga kwa Guildford School of Acting kwa Engelane jaaka moithuti wa nako e khutshwane ka ngwaga wa 2014.<ref>"Kiss and Tell with Meganne Young". ''BODE Magazine''. Retrieved 12 October [https://web.archive.org/web/20211024171742/https://bodemagazine.com/fashion/stories/kiss-and-tell-with-meganne-young 2021]</ref><ref>Parker, Bashiera (31 July 2020). "We try to get SA actress Meganne Young to spill the tea on The Kissing Booth 3". ''Channel24''. Retrieved 1 November 2021.[https://www.news24.com/channel/newsletter/entertainmentfix/featured/we-try-to-get-sa-actress-meganne-young-to-spill-the-tea-on-the-kissing-booth-3-20200731]</ref> == Tiro == Young o simolotse tiro ya gagwe mo theatereng le mo difiliming tse dikhutshwane, a bona dikgetho tsa [[48 Hour Film]] le Fleur du Cap Theatre Award ka ntlha ya tiro ya gagwe. O ne a tlhagelela mo filiming ya kwa Boritane ya Eye in the Sky. O ne a bona karolo ya gagwe ya ntlha e kgolo jaaka Abigail Ashe mo motseletseleng wa Starz wa Black Sails. Gape o ne a tlhagelela jaaka moeng mo setlheng sa bo 14 sa Supernatural le [[Legends of Tomorrow]]. <ref>KG, imfernsehen GmbH & Co. "Filmografie Meganne Young". ''fernsehserien.de'' (in German). Retrieved 12 October [https://www.fernsehserien.de/meganne-young/filmografie 2021]</ref><ref>Murray, Rebecca (18 October 2018). "'Supernatural' Season 14 Episode 2 Photos, Trailer and Plot Details". ''Showbiz Junkies''. Archived from the original on 1 October 2019. Retrieved 25 October [https://web.archive.org/web/20191001151431/https://www.showbizjunkies.com/tv/supernatural-season-14-episode-2-preview/ 2018]</ref> Ka 2018, o ne a bona karolo ya Rachel mo filiming ya Netflix ya [[The Kissing Booth]].<ref>Bergeson, Samantha (9 August 2021). "'Kissing Booth 3' Star Meganne Young On The Film's Love Triangle & Her Idea For A Spinoff". ''The Dipp''. Retrieved 12 October 2021.[https://web.archive.org/web/20211027183507/https://thedipp.com/movie-news/kissing-booth-3-meganne-young-exclusive]</ref><ref>"EXCLUSIVE: Meganne Young Talks Saying Goodbye to Rachel and The Kissing Booth 3". ''BeautifulBallad''. 10 August 2021. Retrieved 12 October [https://www.beautifulballad.org/2021/08/10/exclusive-meganne-young-talks-saying-goodbye-to-rachel-and-the-kissing-booth-3/ 2021]</ref> Young o ne a tswelela go boeletsa karolo ya gagwe mo difiliming tse di latelang, The Kissing Booth 2 (2020) le [[The Kissing Booth 3]] (2021). <ref>Trapunski, Charles (12 August 2021). "Interview: The Kissing Booth 3's Meganne Young". ''Brief Take''. Retrieved 12 October [https://brieftake.com/video-interview-the-kissing-booth-3-meganne-young/ 2021]</ref><ref>Harbet, Xandra (17 August 2021). "Why Meganne Young Thinks The Kissing Booth 3 Isn't Your Ordinary Teen Film - Exclusive". ''Looper''. Retrieved 12 October 2021.[https://www.looper.com/488334/why-meganne-young-thinks-the-kissing-booth-3-isnt-your-ordinary-teen-film-exclusive/]</ref><ref>"The Kissing Booth's Meganne Young on Dismantling What "Healthy" Looks Like". ''Women's Health''. 10 August 2021. Retrieved 12 October 2021.[https://womenshealth.com.au/the-kissing-booths-meganne-young-on-dismantling-what-healthy-looks-like/]</ref> == Tsa Kgaso == {| class="wikitable" |} === Filimi === {| class="wikitable" !Year !Film !Role !Notes |- |2012 |''Past.Tense'' | | |- |2014 |''[[The Giver]]'' |Bride | |- |2015 |''[[Eye in the Sky]]'' |Lizzy | |- |2017 |''Blood Drive'' |Anne | |- |2018 |''[[The Kissing Booth]]'' |Rachel | |- |2018 |''The Bull'' |Mare |Short film |- |2019 |''We Are Not Alone'' |Gina |Short film |- |2020 |''[[The Kissing Booth 2]]'' |Rachel | |- |2021 |''[[The Kissing Booth 3]]'' |Rachel | |} === Thelebishene === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Filimi !Karolo !Dintlha |- |2013 |The Challenger Disaster |Michelle Feynman |Terefofene ya motshameko |- |2015 |Bluestone 42 |Mooki | |- |2015 |[[Black Sails]] |Abigail Ashe | |- |2015 |Zum Teufel mit der Wahrheit |Mmotshameki |Terefofene ya motshameko |- |2015 |Saints & Strangers |Priscilla Mullins |Letoto le le khutshwane |- |2017 |[[The Dating Game Killer]] |Wendy Cade |Terefofene ya motshameko |- |2018 |[[Supernatural]] |Lydia Crawford | |- |2018 |[[Legends of Tomorrow]] |Zelda Fitzgerald | |} == Sethala == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dintlha |- |2010 |Lenny and the Wasteland |Newt |Mokete wa Bosetšhaba wa Bokgabo ([[National Arts Festival]]) |- |2012 |A Tale of Horribleness |My |Mokete wa Bosetšhaba wa Bokgabo |- |2012 |Pocket Shots |Ashley | |} == Dikgele le go tlhophiwa == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Selekanyetso (Award) !Karolo (Category) !Tiro (Work) !Mafelo !Tlhagiso |- |2012 |[[48 Hour Film Festival]] |Moshayadishi yo o Gaisang |Past.Tense |O tlhophilwe | |- |2014 |[[Fleur du Cap Theatre Awards]] |Moputso wa Rosalie van der Gucht wa Badiri ba baša | |O tlhophilwe | |} == Metswedi == h68kxo20ccw7pllb3palms1gmqxxkcr Cleve September 0 13027 49115 49093 2026-04-09T20:11:09Z JupiterKB 12598 Ke feleleditse tsebe ya ga Cleve September 49115 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopedia e e gololesegileng '''Cleve September''' (o tshotswe ka 15 Phalane 1993) ke motshameki yo o tsaletsweng mo South Africa. O ne a simolola seabe sa John Laurens/Philip [[Hamilton]] mo tlhagisong ya [[West End]] ya [[Hamilton]]. Ka ntlha ya tiragatso ya gagwe, o ne a tlhophiwa go amogela dikgele tsa [[Laurence Olivier]] Awards le [[WhatsOnStage Awards]]. Gape o ne a tshameka Sonny mo [[In the Heights]]. == Botshelo jwa pele le thuto == Cleve September o tsholetswe mo South Africa mme a fudugela kwa London a na le dingwaga di le 8.<ref>[https://www.brasseriezedel.com/events/cleve-september-and-chris-hatt-ukukhula/ "Cleve September and Chris Hatt "Ukukhula" - Crazy Coqs"]. ''Zedel''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Fa a sa le monnye, o ne a kgatlhegela metshameko, segolo jang basketball, rugby le go taboga ka lebelo (sprint).<ref>[https://www.rewritethisstory.com/2017/02/interview-in-conversation-with-cleve.html "In Conversation With... Cleve September | Hamilton | Interview".] Retrieved 28 July 2023.</ref> September o ne a tsena sekolo kwa [[BRIT School]].<ref>[https://www.damngoodvoices.com/Talents/Cleve-September "Cleve September"]. ''Damn Good Voices''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Morago ga moo, o ne a aloga kwa [[Mountview Academy of Theatre Arts]] ka 2015 ka [[Bachelor of Arts]] mo Musical Theatre.[<sup>[[citation needed]]</sup>] == Tiro (Career) == === Terama ya mmino === Cleve September o simolotse tiro ya gagwe ya botsebi mo terameng ya mmino [[In the Heights]], a tshameka seabe sa Sonny.<ref>[https://www.intheheightslondon.com/cast-creatives/cleve-september "IN THE HEIGHTS - The Tony-Award Winning Best Musical - King's Cross Theatre"]. ''www.intheheightslondon.com''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Pontsho e simolotse kwa [[Southwark Playhouse]] mme September ya tswelela fa e fudugela kwa [[King's Cross Theatre]] ka 2015.<ref>gailebishop (24 November 2015). [https://gailebishop.wordpress.com/2015/11/24/in-the-heights-kings-cross-theatre/ "In The Heights – Kings Cross Theatre"]. ''If theatre be the food of love, play on..''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Batshameki ba ntlha ba ne ba akaretsa [[David Bedella]] jaaka Kevin Rosario, [[Eve Polycarpou]] jaaka Abuela Claudia, [[Victoria Hamilton-Barritt]] jaaka Daniela le Sam Mackay jaaka Usnavi. Batshameki ba ne ba bina pina '''“96,000”''' kwa Laurence [[Olivier Awards]] ka 2016, koo pontsho e neng ya tlhophiwa mo karolong ya [[Best New Musical]]. Ka 2016, September o ne a tshameka seabe sa Tommy Keeler mo tlhagisong ya [[Crucible Theatre]] ya [[Annie Get Your Gun]], mmogo le [[Anna-Jane Casey]] mo seabe se segolo.<ref>Hickling, Alfred (21 December 2016). [https://www.theguardian.com/stage/2016/dec/21/annie-get-your-gun-review-sheffield-crucible-irving-berlin "Annie Get Your Gun review – dynamite lead blows holes in original's sexism"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved 28 July 2023.</ref> O ne gape a nna karolo ya setlhopha (ensemble) mo tlhagisong ya selemo ya [[Jesus Christ Superstar]] kwa [[Open Air Theatre]] ka 2017. Pontsho e ne e simolotse foo ka 2016 mme ya boa gape ngwaga o o latelang morago ga loeto lwa kwa United States le pontsho e khutshwane kwa [[Barbican Theatre]].<ref>Wiegand, Chris (20 August 2020). [https://www.theguardian.com/stage/2020/aug/20/jesus-christ-superstar-review-regents-park-open-air-theatre "Jesus Christ Superstar review – a triumphant return for live theatre"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved 28 July 2023.</ref> Ka 2018, September o ne a tsena mo batshameking ba pontsho ya UK ya Hamilton a tshameka John Laurens/Philip Hamilton. Ka ntlha ya tiragatso ya gagwe, o ne a tlhophiwa go amogela Laurence [[Olivier Awards]] ya [[Best Actor in a Supporting Role in a Musical]] ka 2018 le [[WhatsOnStage Awards]] ya Best Supporting Actor in a Musical ka 2019. Ka 2023, September o ne a tsena mo batshameking ba [[Bonnie & Clyde]] a tshameka Ted Hinton kwa [[Arts Theatre]].<ref>Norris, Lucy Carol (27 June 2022). [https://lostintheatreland.co.uk/interview-cleve-september-from-bonnie-clyde/ "INTERVIEW - CLEVE SEPTEMBER FROM BONNIE & CLYDE"]. ''lostintheatreland.co.uk''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Tlhagiso eno e ne ya latela katlego ya pontsho ya khonsate ya 2022 e e neng e na le [[Jeremy Jordan]] jaaka Clyde le [[Frances Mayli McCann]] jaaka Bonnie.<ref>Evans, Greg (5 November 2021). [https://deadline.com/2021/11/laura-osnes-bonnie-and-clyde-in-concert-london-replaced-covid-vaccination-1234868984/ "Laura Osnes Out As Bonnie In London 'Bonnie & Clyde' Concert Event"]. ''Deadline''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Gape ka 2023, o solofetswe go tshameka seabe sa Will mo The Little Big Things, e e tla tshamekiwang kwa [[Soho Place]] go simolola ka Lwetse go fitlha Ngwanatsele.<ref>[https://www.whatsonstage.com/news/full-cast-announced-for-the-little-big-things-musical-in-the-west-end_1509593/ "Full cast announced for The Little Big Things musical in the West End"]. 7 July 2023. Retrieved 28 July 2023.</ref> Batshameki ba ne ba bina dipina dingwe tsa pontsho eno kwa West End Live ka Seetebosigo 2023.<ref>[https://www.westendlive.co.uk/ "West End Live 2023"]. ''West End LIVE''. Retrieved 28 July 2023.</ref> == Dikgatiso tsa Boithabiso == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Setlhopha sa Boithabiso |- |2015-2016 |In the Heights |Sonny/ Usnavi |Kings Cross Theatre |- |2016 |Annie Get Your Gun |Tommy Keeler |Crucible Theatre, Sheffield |- |2017 |Jesus Christ Superstar |Ensemble |Regent's Park Open Air Theatre |- |2017 |Hamilton - John Laurens |John Laurens |Victoria Palace |- |2020 |West Side Story |Riff |Royal Exchange Manchester |- |2020 |Dick Whittington |Tom Cat |National Theatre |- |2022 |Millennials |Millennial |The Other Palace |- |2022 |Bonnie & Clyde |Ted Hinton |Arts Theatre le Garrick Theatre |- |2023 |The Little Big Things |Will Fraser |Soho Place |- |2024 |Ushers |Gary |The Other Palace |- |2024 |Cliffs: A New Musical - Workshop |Billy |The Other Palace |} === Dikgaisano le Dikgetho === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Tiragatso !Kgetho !Karolo !Sephetho |- |2016 |In the Heights |Oliver Awards |Best New Musical |E kgethilwe |- |2018 |Hamilton |Olivier Awards |Best Actor in a Supporting Role in a Musical |E kgethilwe |- |2019 |Hamilton |WhatsOnStage Awards |Best Supporting Actor in a Musical |E kgethilwe |} == Metswedi == {{reflist}} lk52bysoo11v0o51w23aho9hspxqqa1 49116 49115 2026-04-09T20:18:03Z JupiterKB 12598 /* Dikgatiso tsa Boithabiso 49116 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopedia e e gololesegileng '''Cleve September''' (o tshotswe ka 15 Phalane 1993) ke motshameki yo o tsaletsweng mo South Africa. O ne a simolola seabe sa John Laurens/Philip [[Hamilton]] mo tlhagisong ya [[West End]] ya [[Hamilton]]. Ka ntlha ya tiragatso ya gagwe, o ne a tlhophiwa go amogela dikgele tsa [[Laurence Olivier]] Awards le [[WhatsOnStage Awards]]. Gape o ne a tshameka Sonny mo [[In the Heights]]. == Botshelo jwa pele le thuto == Cleve September o tsholetswe mo South Africa mme a fudugela kwa London a na le dingwaga di le 8.<ref>[https://www.brasseriezedel.com/events/cleve-september-and-chris-hatt-ukukhula/ "Cleve September and Chris Hatt "Ukukhula" - Crazy Coqs"]. ''Zedel''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Fa a sa le monnye, o ne a kgatlhegela metshameko, segolo jang basketball, rugby le go taboga ka lebelo (sprint).<ref>[https://www.rewritethisstory.com/2017/02/interview-in-conversation-with-cleve.html "In Conversation With... Cleve September | Hamilton | Interview".] Retrieved 28 July 2023.</ref> September o ne a tsena sekolo kwa [[BRIT School]].<ref>[https://www.damngoodvoices.com/Talents/Cleve-September "Cleve September"]. ''Damn Good Voices''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Morago ga moo, o ne a aloga kwa [[Mountview Academy of Theatre Arts]] ka 2015 ka [[Bachelor of Arts]] mo Musical Theatre.[<sup>[[citation needed]]</sup>] == Tiro (Career) == === Terama ya mmino === Cleve September o simolotse tiro ya gagwe ya botsebi mo terameng ya mmino [[In the Heights]], a tshameka seabe sa Sonny.<ref>[https://www.intheheightslondon.com/cast-creatives/cleve-september "IN THE HEIGHTS - The Tony-Award Winning Best Musical - King's Cross Theatre"]. ''www.intheheightslondon.com''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Pontsho e simolotse kwa [[Southwark Playhouse]] mme September ya tswelela fa e fudugela kwa [[King's Cross Theatre]] ka 2015.<ref>gailebishop (24 November 2015). [https://gailebishop.wordpress.com/2015/11/24/in-the-heights-kings-cross-theatre/ "In The Heights – Kings Cross Theatre"]. ''If theatre be the food of love, play on..''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Batshameki ba ntlha ba ne ba akaretsa [[David Bedella]] jaaka Kevin Rosario, [[Eve Polycarpou]] jaaka Abuela Claudia, [[Victoria Hamilton-Barritt]] jaaka Daniela le Sam Mackay jaaka Usnavi. Batshameki ba ne ba bina pina '''“96,000”''' kwa Laurence [[Olivier Awards]] ka 2016, koo pontsho e neng ya tlhophiwa mo karolong ya [[Best New Musical]]. Ka 2016, September o ne a tshameka seabe sa Tommy Keeler mo tlhagisong ya [[Crucible Theatre]] ya [[Annie Get Your Gun]], mmogo le [[Anna-Jane Casey]] mo seabe se segolo.<ref>Hickling, Alfred (21 December 2016). [https://www.theguardian.com/stage/2016/dec/21/annie-get-your-gun-review-sheffield-crucible-irving-berlin "Annie Get Your Gun review – dynamite lead blows holes in original's sexism"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved 28 July 2023.</ref> O ne gape a nna karolo ya setlhopha (ensemble) mo tlhagisong ya selemo ya [[Jesus Christ Superstar]] kwa [[Open Air Theatre]] ka 2017. Pontsho e ne e simolotse foo ka 2016 mme ya boa gape ngwaga o o latelang morago ga loeto lwa kwa United States le pontsho e khutshwane kwa [[Barbican Theatre]].<ref>Wiegand, Chris (20 August 2020). [https://www.theguardian.com/stage/2020/aug/20/jesus-christ-superstar-review-regents-park-open-air-theatre "Jesus Christ Superstar review – a triumphant return for live theatre"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved 28 July 2023.</ref> Ka 2018, September o ne a tsena mo batshameking ba pontsho ya UK ya Hamilton a tshameka John Laurens/Philip Hamilton. Ka ntlha ya tiragatso ya gagwe, o ne a tlhophiwa go amogela Laurence [[Olivier Awards]] ya [[Best Actor in a Supporting Role in a Musical]] ka 2018 le [[WhatsOnStage Awards]] ya Best Supporting Actor in a Musical ka 2019. Ka 2023, September o ne a tsena mo batshameking ba [[Bonnie & Clyde]] a tshameka Ted Hinton kwa [[Arts Theatre]].<ref>Norris, Lucy Carol (27 June 2022). [https://lostintheatreland.co.uk/interview-cleve-september-from-bonnie-clyde/ "INTERVIEW - CLEVE SEPTEMBER FROM BONNIE & CLYDE"]. ''lostintheatreland.co.uk''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Tlhagiso eno e ne ya latela katlego ya pontsho ya khonsate ya 2022 e e neng e na le [[Jeremy Jordan]] jaaka Clyde le [[Frances Mayli McCann]] jaaka Bonnie.<ref>Evans, Greg (5 November 2021). [https://deadline.com/2021/11/laura-osnes-bonnie-and-clyde-in-concert-london-replaced-covid-vaccination-1234868984/ "Laura Osnes Out As Bonnie In London 'Bonnie & Clyde' Concert Event"]. ''Deadline''. Retrieved 28 July 2023.</ref> Gape ka 2023, o solofetswe go tshameka seabe sa Will mo The Little Big Things, e e tla tshamekiwang kwa [[Soho Place]] go simolola ka Lwetse go fitlha Ngwanatsele.<ref>[https://www.whatsonstage.com/news/full-cast-announced-for-the-little-big-things-musical-in-the-west-end_1509593/ "Full cast announced for The Little Big Things musical in the West End"]. 7 July 2023. Retrieved 28 July 2023.</ref> Batshameki ba ne ba bina dipina dingwe tsa pontsho eno kwa West End Live ka Seetebosigo 2023.<ref>[https://www.westendlive.co.uk/ "West End Live 2023"]. ''West End LIVE''. Retrieved 28 July 2023.</ref> == Dikgatiso tsa Boithabiso == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Setlhopha sa Boithabiso |- |2015-2016 |[[In the Heights]] |Sonny/ Usnavi |[[Kings Cross Theatre]] |- |2016 |[[Annie Get Your Gun]] |Tommy Keeler |[[Crucible Theatre]], Sheffield |- |2017 |[[Jesus Christ Superstar]] |Ensemble |[[Regent's Park Open Air Theatre]] |- |2017 |[[Hamilton]] |John Laurens |[[Victoria Palace]] |- |2020 |[[West Side Story]] |Riff |[[Royal Exchange Manchester]] |- |2020 |[[Dick Whittington]] |Tom Cat |[[National Theatre]] |- |2022 |[[Millennials]] |Millennial |[[The Other Palace]] |- |2022 |[[Bonnie & Clyde]] |Ted Hinton |[[Arts Theatre]] le [[Garrick Theatre]] |- |2023 |[[The Little Big Things]] |Will Fraser |[[Soho Place]] |- |2024 |[[Ushers]] |Gary |[[The Other Palace]] |- |2024 |[[Cliffs: A New Musical - Workshop]] |Billy |[[The Other Palace]] |} === Dikgaisano le Dikgetho === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Tiragatso !Kgetho !Karolo !Sephetho |- |2016 |[[In the Heights]] |[[Oliver Awards]] |[[Best New Musical]] |E kgethilwe |- |2018 |[[Hamilton]] |[[Olivier Awards]] |[[Best Actor in a Supporting Role in a Musical]] |E kgethilwe |- |2019 |[[Hamilton]] |[[WhatsOnStage Awards]] |Best Supporting Actor in a Musical |E kgethilwe |} == Metswedi == {{reflist}} 7cnushe1e2d0r7spsy8i19kw1qvxpi8 Rita Musamali 0 13031 49113 2026-04-09T19:35:44Z MOMPATI 2 10136 Ke simolotse tsebe ya ga Rita 49113 wikitext text/x-wiki '''Rita Musamali''' (o tshotswe ka 21 Motsheganong 1999) ke motshameki wa [[:en:Cricket|kirikete]] wa kwa Uganda.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-Bio-1</ref>Ka Phukwi 2018, o ne a bidiwa mo setlhopheng sa Uganda sa [[:en:2018_ICC_Women's_World_Twenty20_Qualifier|kgaisano ya 2018 ya ICC ya Lefatshe Lotlhe ya Basadi ya Twenty20 Qualifier]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-WT20Squads-2</ref>O dirile kgaisano ya gagwe ya ntlha [[:en:Women's_Twenty20_International|ya setšhaba ya Basadi ya Twenty20]] (WT20I) mo [[:en:Uganda_women's_national_cricket_team|Uganda]] kgatlhanong le [[:en:Scotland_women's_national_cricket_team|Scotland]] mo Dikgaisanong tsa Lefatshe tsa Twenty20 ka 7 Phukwi 2018.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-3</ref> Ka Moranang 2019, o ne a bidiwa mo setlhopheng sa Uganda sa kgaisano ya [[:en:2019_ICC_Women's_Qualifier_Africa|2019 ya ICC ya Ditlhopho tsa Basadi tsa Aforika]] kwa Zimbabwe.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-4</ref>Ka la bo 20 Seetebosigo 2019, mo motshamekong wa [[:en:2019_Kwibuka_Women's_T20_Tournament|Kgaisano ya Basadi ya T20 ya Kwibuka]] kgatlhanong le [[:en:Mali_women's_national_cricket_team|Mali]], Musamali o ne a ntsha dino di le lekgolo le boraro [[:en:Not_out|a sa tswe]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-5</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-7</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-6</ref>E ne e le motshamiki yo o kwa pele wa dipoelo mo kgaisanong, ka dipoelo di le 189 mo metshamekong e le merataro.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-8</ref> Ka Mopitlwe 2023, Musamali o ne a nna mongwe wa batshameki ba ntlha ba le lesome le bobedi ba basadi ba [[:en:Uganda_Cricket_Association|Mokgatlho wa Kirikete wa Uganda]] go newa dikonteraka tsa bogare.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rita_Musamali#cite_note-9</ref> == Metswedi == r9jd4dxvzvwktg3unq28wryrdmkgyv5 Rose Kabzere 0 13032 49114 2026-04-09T19:47:36Z MOMPATI 2 10136 Ke simolotse tsebe 49114 wikitext text/x-wiki '''Rose Smith Kadzere''' (o tshotswe ka 16 Seetebosigo 2006) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Malawi yo o tshamekang jaaka motshamiki wa bogare wa setlhopha sa Première Ligue sa Montpellier le setlhopha sa bosetšhaba sa Malawi.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-2</ref> rmmru8gxwddijej17pc7qih3sdvebl1 49117 49114 2026-04-09T20:43:18Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse kgokagano 49117 wikitext text/x-wiki '''Rose Smith Kadzere''' (o tshotswe ka 16 Seetebosigo 2006) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Malawi yo o tshamekang jaaka motshamiki wa bogare wa setlhopha sa Première Ligue sa Montpellier le setlhopha sa bosetšhaba sa Malawi.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-2</ref> == Tiro == Montpeli ( 2024-gompieno) Ka ngwaga wa 2924, Phalane a tlhola malatsi a le mararo, Kadzere a le dingwaga di le lesome le boferabobedi, o ne a nna motho wa ntlha wa kw Malawi go fudugela kwango nngwe ya diligi tse thano tse di kwa godimotsa Yuropa a kopanela Monpeli mo Liki ya ntlha ya Fora go tswa kwa Ascent Academy kwa Malawi .<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-3</ref> til5uo083zd4dsqwcor6bjhfkfzaeog 49118 49117 2026-04-09T21:42:45Z MOMPATI 2 10136 Ke tlaleleditse ditemana 49118 wikitext text/x-wiki '''Rose Smith Kadzere''' (o tshotswe ka 16 Seetebosigo 2006) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Malawi yo o tshamekang jaaka motshamiki wa bogare wa setlhopha sa Première Ligue sa Montpellier le setlhopha sa bosetšhaba sa Malawi.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-2</ref> == Tiro ya setlhopha == '''Montpellier ( 2024-gompieno)''' Ka ngwaga wa 2924, Phalane a tlhola malatsi a le mararo, Kadzere a le dingwaga di le lesome le boferabobedi, o ne a nna motho wa ntlha wa kwa [[:en:Malawian|Malawi]] go fudugela kwango nngwe ya diligi tse thano tse di kwa godimotsa Yuropa a kopanela [[:en:Montpellier_HSC_(women)|Monpellier]] mo [[:en:Première_Ligue|Liki ya ntlha]] ya Fora go tswa kwa Ascent Academy kwa Malawi .<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-3</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-4</ref>Ka ngwaga wa 2024 Phalane a tlhola malatsi a le lesome le borataro, o ne a tshameka lekgetlo la ntlha mo setlhopheng sa resefe mo [[:en:Division_3_Féminine|Division 3 Féminine]], a nosa nno ya gagwe ya ntlha mo motsotsong wa bo 60 go lekalekanya dino mo motshamekong o o tshwanang wa 2-2 kgatlhanong le [[:en:Le_Puy_Foot_43_Auvergne|Le Puy Foot 43 Auvergne]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-5</ref>Ka Ngwanatsele 2, 2024, o ne a tshameka lekgetlo la ntlha mo [[:en:Première_Ligue|Première Ligue]] mo setlhopheng sa ntlha mo phenyong ya 7-0 kgatlhanong le [[:en:En_Avant_Guingamp_(women)|EA Guingamp]], a tla jaaka moemedi wa ga [[:en:Ifeoma_Onumonu|Ifeoma Onumonu]] mo motsotsong wa bo 70 mme a nosa nno ya gagwe ya ntlha metsotso e le lesome le bongwe moragonyana.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-6</ref> == Tiro ya lefatshe ka bophara == Kadzere ke mosha wa Malawi le motshamiki yo mogolo wa boditšhabatšhaba. Ka Ngwanatsele 2022, o ne a tlhophiwa go nna leloko la setlhopha sa ntlha sa Malawi sa ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le lesome le bosupa go gaisana mo seraleng sa setšhaba kwa [[:en:2022_COSAFA_U-17_Women's_Championship|Dikgaisanong tsa Basadi tsa COSAFA tsa ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le lesome le bosupa tsa 2022]],tse di neng di tshwaretswe mo lefatsheng la gaabo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-7</ref> Ka go nosa dino di le 8 mo kgaisanong yotlhe, o ne a bidiwa motshamiki yo o kwa godimo mo kgaisanong eno.Ka Moranang 2024, O ne a tlhophiwa go bona Awate ya Motshameki yo o Solofetsang go gaisa wa Basadi wa COSAFA.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-8</ref> sulrlwkcmaqisckadw9u1m0mox6lgh0 49119 49118 2026-04-09T21:43:47Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse tomagano le metswedi 49119 wikitext text/x-wiki '''Rose Smith Kadzere''' (o tshotswe ka 16 Seetebosigo 2006) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Malawi yo o tshamekang jaaka motshamiki wa bogare wa setlhopha sa Première Ligue sa Montpellier le setlhopha sa bosetšhaba sa Malawi.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-2</ref> == Tiro ya setlhopha == '''Montpellier ( 2024-gompieno)''' Ka ngwaga wa 2924, Phalane a tlhola malatsi a le mararo, Kadzere a le dingwaga di le lesome le boferabobedi, o ne a nna motho wa ntlha wa kwa [[:en:Malawian|Malawi]] go fudugela kwango nngwe ya diligi tse thano tse di kwa godimotsa Yuropa a kopanela [[:en:Montpellier_HSC_(women)|Monpellier]] mo [[:en:Première_Ligue|Liki ya ntlha]] ya Fora go tswa kwa Ascent Academy kwa Malawi .<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-3</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-4</ref>Ka ngwaga wa 2024 Phalane a tlhola malatsi a le lesome le borataro, o ne a tshameka lekgetlo la ntlha mo setlhopheng sa resefe mo [[:en:Division_3_Féminine|Division 3 Féminine]], a nosa nno ya gagwe ya ntlha mo motsotsong wa bo 60 go lekalekanya dino mo motshamekong o o tshwanang wa 2-2 kgatlhanong le [[:en:Le_Puy_Foot_43_Auvergne|Le Puy Foot 43 Auvergne]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-5</ref>Ka Ngwanatsele 2, 2024, o ne a tshameka lekgetlo la ntlha mo [[:en:Première_Ligue|Première Ligue]] mo setlhopheng sa ntlha mo phenyong ya 7-0 kgatlhanong le [[:en:En_Avant_Guingamp_(women)|EA Guingamp]], a tla jaaka moemedi wa ga [[:en:Ifeoma_Onumonu|Ifeoma Onumonu]] mo motsotsong wa bo 70 mme a nosa nno ya gagwe ya ntlha metsotso e le lesome le bongwe moragonyana.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-6</ref> == Tiro ya lefatshe ka bophara == Kadzere ke mosha wa Malawi le motshamiki yo mogolo wa boditšhabatšhaba. Ka Ngwanatsele 2022, o ne a tlhophiwa go nna leloko la setlhopha sa ntlha sa Malawi sa ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le lesome le bosupa go gaisana mo seraleng sa setšhaba kwa [[:en:2022_COSAFA_U-17_Women's_Championship|Dikgaisanong tsa Basadi tsa COSAFA tsa ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le lesome le bosupa tsa 2022]],tse di neng di tshwaretswe mo lefatsheng la gaabo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-7</ref> Ka go nosa dino di le 8 mo kgaisanong yotlhe, o ne a bidiwa motshamiki yo o kwa godimo mo kgaisanong eno.Ka Moranang 2024, O ne a tlhophiwa go bona Awate ya Motshameki yo o Solofetsang go gaisa wa Basadi wa COSAFA.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Rose_Kadzere#cite_note-8</ref> == Metswedi == <references /> ifts6fovbrp9v4vc0m0njitcxp80i4v Christia Visser 0 13033 49120 2026-04-09T22:01:49Z JupiterKB 12598 Tsebe ya ga Christia Visser 49120 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopedia ya mahala '''Christia Visser''' (o tshotswe ka la 2 Mopitlo 1992) ke motshameki wa difilimi le moopedi wa Aforika Borwa. O amogetse kgetho ya [[SAFTA]] ka tiragatso ya gagwe mo filiming ''[[Tess]]'' (2016). O simolotse go golaganya mmino ka 2019. Albamo ya gagwe ya ntlha ''Gemaklik Verlore'' (2020) e ne ya tlhomiwa go kgethelwa [[South African Music Award]]. == Botshelo jwa pele == Visser o goletse kwa [[Swellendam]].<ref>[https://www.roekeloos.co.za/musiek/17-shots/ "17 Shots"]. ''Roekeloos''. 17 September 2019. Retrieved 23 July 2022.</ref> Rraagwe ke moreri.<ref>[https://voelgoed.co.za/artikel/artikel_mensstories/artikel_bekendes/christia-visser-ek-is-wie-ek-is/ "Christia Visser: "Ek is wie ek is..."".] ''Voelgoed'' (in Afrikaans). 13 February 2019. Retrieved 23 July 2022.</ref> Morago ga go wetsa dithuto tsa gagwe kwa [[Stellenbosch High School]], o weditse diploma ya dingwaga tse pedi ya Advanced Acting for Film kwa Act Cape Town. O ne a amogela gape thuto ya motantsho le thuto ya lentswe la mmino wa classical.<ref>[[imdbname:5339544|"Christia Visser | Actress, Composer"]]. ''IMDb''. Retrieved 26 May 2025.</ref><ref>[https://music.apple.com/sa/artist/christia-visser/1003470818 "Christia Visser on Apple Music"]. ''Apple Music - Web Player''. Retrieved 26 May 2025.</ref><ref>Yates, Bennett (4 December 2019). [https://briefly.co.za/44859-christia-visser-age-measurements-family-movies-nominations-songs-album-profiles.html "Christia Visser age, measurements, family, movies, nominations, songs, album and profiles - Briefly.co.za"]. ''briefly.co.za''. Retrieved 26 May 2025.</ref> == Tiro == === Go tshameka === Visser o dirile tiragatso ya gagwe ya ntlha ya sethalwa mo tiragalong ya Nicola Hanekom e e bidiwang ''Land van Skedels'' kwa 2013 [[Klein Karoo Nasionale Kunstefees]] le [[Aardklop]]. Difilimi tsa gagwe tsa ntlha e ne e le ''[[The Perfect Wave]]'' le ''Hollywood in my Huis'' ka 2014, e e neng ya mo tlisetsa kabo ya People's Choice ya Best Actress kwa [[kykNET]] Silwerskermfees, mmogo le ''Ballad for a Loner'' le ''Last Ones Out'' ka 2015. Ka 2016, Visser o ne a tshameka jaaka [[Alison Botha]] yo monnye mo dokumentareng ''[[Alison]]'' le karolo e kgolo ya ''[[Tess]]'', filimi e e theilweng mo pading ''Whiplash'' ya Tracey Farren. Ka tiragatso ya gagwe mo ''Tess'', Visser o ne a newa kabo ya Best Actress kwa [[Durban International Film Festival]] mo ngwageng oo, mme a kgethelwa Best Actress in a Feature Film kwa 2017 [[South African Film and Television Awards]] (SAFTAs). Go tswa ka 2016 go ya go 2021, Visser o ne a tshameka jaaka Lillie Human mo ''[[Die Boekklub]]'', e e neng e le tiragatso ya gagwe ya ntlha mo thelebišeneng. Visser o ne a na le dikarolo tse dikgolo mo di-series tsa 2018 ''Knapsekêrels'' le ''Onder die Suiderkruis''.<ref>Birjalal, Alyssia. [https://www.iol.co.za/entertainment/christia-visser-to-act-in-sabc2-drama-onder-die-suiderkruis-15250525 "Christia Visser to act in SABC2 drama 'Onder die Suiderkruis'"]. ''IOL''. Retrieved 23 July 2022.</ref> O ne a tlhagelela mo filiming ya ntwa ya [[Border War]] ''The Recce''. O ne a na le karolo e e iphetang mo selemong sa bobedi sa ''Fynskrif'' pele a nna motshameki wa kamehla mo selemong sa boraro. Ka 2021, Visser o tsene mo sehlopheng sa batshameki sa ''[[Binnelanders]]'' ka sehla sa lesome le bosupa jaaka Yolandi, a tlhagelela gape mo [[BBC America]] adaptation ya ''[[The Watch]]'' ya [[Terry Pratchett]], mmogo le go tshameka le Francois Jacobs mo romantic comedy ''Kaalgat Karel''.<ref>Engelbrecht, Renate (16 September 2021). [https://www.citizen.co.za/entertainment/celebrity-news/2625684/5-things-you-dont-know-about-kaalgat-karel/ "What you need to know about new Afrikaans romcom 'Kaalgat Karel;"]. ''Citizen''. Retrieved 23 July 2022.</ref> O golaganya gape mmino ka go golola dipina "Beste Leun Wen"<ref>Breakfast with Martin Bester (16 July 2021). [https://www.jacarandafm.com/shows/breakfast-martin-bester/christia-visser-takes-big-song-and-wows-everyone-her-talent/ "Christia Visser takes on a BIG song and wows everyone with her talent"]. ''Jacaranda FM''. Retrieved 24 June 2022.</ref> le "Kaapse Blou" ka 2021 le "Handgranaat" ka 2022. Go tloga ka 2022, Visser o tshameka mo [[M-Net]] thriller ya Seesimane ''[[Desert Rose]]'' jaaka Ishara, mongwe wa bana ba lelapa la Greyling. === Mmino === Visser o simolotse go golaganya mmino ka 2019 ka dipina "17 Shots"<ref>Schenck, Catherine (3 April 2019). [https://www.rooirose.co.za/christia-visser-gesels-oor-haar-eerste-enkelsnit-17-shots-en-die-opwindende-jaar-wat-voorle/ "Christia Visser gesels oor haar eerste enkelsnit, 17 shots, en die opwindende jaar wat voorlê"]. ''Rooi Rose'' (in Afrikaans). Retrieved 23 January 2020.</ref> le "Die Deur". Video ya mmino ya "17 Shots" e ne ya fitlhelela ditshupetso tse di fetang dimilione tse tlhano mo [[YouTube]]. Morago ga moo go ne ga latela albamo ya gagwe ya ntlha ya 2020 ''Gemaklik Verlore''. Go gololwa ga yona go ne ga tsamaisiwa le dipina "Kaal Voor Jou" le "Wildste Oomblik". Ka ngwaga oo, o ne a tshwara lenaneo la ''Model'' kwa [[SABC 2]].<ref>[https://www.iol.co.za/entertainment/tv/local/christia-visser-to-host-new-tv-show-model-on-sabc2-2f3c3aa9-4097-4dbf-817c-2ac560f7ebb8 "Christia Visser to host new TV show 'Model' on SABC2"]. IOL. 28 September 2020. Retrieved 24 June 2022.</ref> ''Gemaklik Verlore'' e ne ya kgethelwa Best Pop Album kwa [[27th South African Music Awards]]. Ka 2025, Visser o golotse "Sal Jy Optel?", pina e e kopanetsweng le [[Armand Aucamp]], yo e leng mongwe wa batshameki mmogo le ene mo ''Die Boekklub''.<ref>(24 May 2025). [https://maroelamedia.co.za/vermaak/musiek/luister-akteursvriende-skuif-saam-agter-mikrofoon-in-vir-treffende-duet/ Luister: Akteursvriende skuif saam agter mikrofoon in vir treffende duet] ''Maroela Media''. Retrieved on 25 May 2025</ref> == Botshelo jwa gagwe == Visser o nyalane le Thomas Webb kwa Edendale Farm kwa [[Bonnievale]] ka Seetebosigo 2021.<ref>[https://bauermeisterweddings.com/christia-visser-thomas-webb-wedding/ "Christia & Thomas' Relaxed Farm Wedding".] ''Michelle Bauermeister''. 30 June 2021. Retrieved 24 June 2022.</ref> Ba na le morwadi Kida, yo o tshotsweng ka la 29 Motsheganong 2022.<ref>Havenga, Franco (12 June 2021). [https://www.netwerk24.com/sarie/bekendes/ons-praat-met/eksklusief-aktrise-christia-visser-se-eersteling-is-hier-die-lekkerste-is-die-cuddles-20220612 "EKSKLUSIEF: Aktrise Christia Visser se eersteling is hier: 'Die lekkerste is die cuddles'".] ''Sarie'' (in Afrikaans). Retrieved 24 June 2022.</ref> == Dikgatiso tsa mmino == === Di-albamo === {| class="wikitable" |+ !Setlhogo !Dintlha |- |Gemaklik Verlore |E golotswe: 2020 Khampani: Sony Music Entertainment Africa |} === Dipina tse di golotsweng === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Albamo ! |- |2019 |"17 Shots" |Gemaklik Verlore | |- |2019 |"Die Deur" |Gemaklik Verlore | |- |2020 |"Kaal Voor Jou" |Gemaklik Verlore | |- |2020 |"Wildste Oomblik" |Gemaklik Verlore | |- |2021 |"Beste Leun Wen" | ----- | |- |2021 |"Kaapse Blou" | ----- | |- |2022 |"Handgranaat" | - - -- | |- |2024 |"Ek Sal As Jy Sal" | - ---- | |- |2024 |"Ek Sien Jou" | ----- | |- |2025 |"Sal Jy Optel?" (feat. [[Armand Aucamp]]) | | |} == Dikgatiso tsa difilimi == === '''Filimi''' === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Selhogo !Karolo !Ditshwaelo |- |2014 |[[The Perfct Wave]] |Nurse | |- |2014 |Hollywood in my Huis |Jana van Tonder | |- |2015 |Ballad for a Loner ([[Afrikaans]]: Ballade vir 'n Enkeling) |Young Lena | |- |2015 |Last Ones Out |Sunet | |- |2016 |[[Alison]] |Young [[Alison Botha]] |Documentary |- |2016 |[[Tess]] |Tess | |- |2017 |[[Girl from Nowhere]] |Liza | |- |2018 |The Recce |Nicola Viljoen | |- |2021 |Kaalgat Karel |Rita Swart | |} === Thelebišene === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Ditshwaelo |- |2016-2021 |[[Die Boekklub]] |Lillie Human |Karolo e kgolo |- |2017 |Die Boland Moorde |Ruschenka |Sehla 2 |- |2018 |Knapsekêrels |Addie Zimmerman |Karolo e kgolo |- |2018 |Onder die Suiderkruis |Jane Tredoux |Karolo e kgolo |- |2018 |Dead in the Water |Sparks |Filimi ya thelebišene |- |2019 |Die Spreeus |Lianie | |- |2019-2020 |Fine Print ([[Afrikaans]]: Fynskrif) |Adele Marais |Karolo e e iphetang (sehla 2); karolokgolo (sehla 3) |- |2020-Gompieno |Projek Dina |Hanlie |Karolo e e iphetang |- |2020 |[[Noughts + Crosses]] |Nicola Williams | |- |2020 |Model |Ene ka bo ene |Motsamaisi |- |2021 |[[The Watch]] |La Crème |Episode: "Not on My Watch" |- |2021-2022 |[[Binnelanders]] |Yolandi |Sehla 17 |- |2022 |[[Desert Rose]] |Ishara Greyling |Karolo e kgolo |- |2025 |[[Tuiskoms]] |Lucy |Karolo e e iphetang |} == '''Sethalwa''' == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Ditshwaelo |- |2013 |Land van Skedels |Sussie |[[Klein Karoo Nasionale Kunstefees / Aardklop]] |- |2017 |Altaar |Al / Queen Bessie |Klein Karoo Nasionale Kunstefees |} == Dikgaisano le Dikgetho == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Kabo !Karolo !Tiragalo !Sephetho |- |2014 |Silwerskermfees |People's Choice – Best Actress |Hollywood in my Huis |O fentse |- |2016 |Durban International Film Festival |Best Actress |Tess |O fentse |- |2017 |South African Film and Television Awards |Best Actress – Feature Film |Tess |O kgethilwe |- |2021 |South African Music Awards |Best Pop Album |Gemaklik Verlore |O kgethilwe |} == Ditshupiso == ii8x6bek77u1e0vbakw4xbngtlmb57k Fatima Lali 0 13034 49122 2026-04-09T22:24:30Z MOMPATI 2 10136 Ke simolotse tsebe 49122 wikitext text/x-wiki '''Fatima Lali''' ke motshameki wa kgwele ya dinao wa [[Malawi]] yo o tshamekang jaaka motshamiki wa kwa pele wa Ascent Soccer Academy le setlhopha sa setšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi ba Malawi ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le 20. O tsewa e le mongwe wa ditalente tse di tlhagelelang thata mo kgweleng ya dinao ya basadi ya Malawi. == Botshelo jwa pele == Kwa ntle ga kgwele ya dinao, Lali o tsweletse ka dithutego tsa thuto mo kgwebong. O tsene kwa Kholetšheng ya Mubarak Complex, kwa a ithutetseng Botsamaisi jwa Kgwebo le tiro ya mo ofising. == Tiro ya mo setlhopheng == Lali o tshamekela Sekolo sa Kgwele ya Dinao sa Ascent, e leng thulaganyo ya go tlhabolola kgwele ya dinao ya maemo a a kwa godimo e e kwa Lilongwe. Ka paka ya 2024–2025 e ne e le motho wa botlhokwa mo katlegong ya setlhopha mo gae. Mo Dikgaisanong tsa Bosetšhaba tsa Basadi tsa Goshen-FAM tsa 2024 o ne a thusa bommampodi ba ba neng ba sireletsa go fitlha kwa makgaolakgannyeng. O ne a ntsha dino tse di bonalang mo di-playoff tsa maemo a boraro tsa Dikgaisano tsa Bosetšhaba tsa Goshen City, mme a thusa mo phenyong ya nno di le borataro go tse lefela. == Tiro ya tsa lefatshe ka bophara == Ka Motsheganong 2025, Lali o ne a tlhokomelwa ke dinaga di sele ka nako ya motshameko wa go tlhopha kgatlhanong le Rephaboliki ya Aforika Bogare, koo a neng a nosa dino tse pedi. Ka Tlhakole 2026, o ne a nosa ntlha e nngwe gape mo phenyong ya nno tse tlhano go le e nngwe kgatlhanong le Guinea-Bissau kwa Setadiamong sa Bosetšhaba sa Bingu, a thusa Malawi go gatela pele mo dikgaisanong tsa go tlhopha . == Metswedi == oq1z7h4klje2sn3hoffm85mf9inwb2b 49124 49122 2026-04-09T22:41:02Z MOMPATI 2 10136 Ke tsentse citations 49124 wikitext text/x-wiki '''Fatima Lali''' ke motshameki wa kgwele ya dinao wa [[Malawi]] yo o tshamekang jaaka motshamiki wa kwa pele wa [https://ascentsoccer.org/ Ascent Soccer Academy] le setlhopha sa setšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi ba Malawi ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le 20. O tsewa e le mongwe wa ditalente tse di tlhagelelang thata mo kgweleng ya dinao ya basadi ya Malawi.<ref><nowiki>https://mbc.mw/ascent-soccer-dominates-u-20-womens-call-up-list/#:~:text=Ascent%20Soccer%20Academy%20has%20dominated,secure%20a%203%2D1%20victory</nowiki>.</ref> == Botshelo jwa pele == Kwa ntle ga kgwele ya dinao, Lali o tsweletse ka dithutego tsa thuto mo kgwebong. O tsene kwa [https://mubarakcollege.com/ sekolong sa Mubarak Complex], kwa a ithutetseng [https://www.cambridgecollege.co.uk/courses/business-studies,-insurance,-law/business-management-administration/ Botsamaisi jwa Kgwebo le tiro ya mo ofising.]. == Tiro ya mo setlhopheng == Lali o tshamekela Sekolo sa Kgwele ya Dinao sa Ascent, e leng thulaganyo ya go tlhabolola kgwele ya dinao ya maemo a a kwa godimo e e kwa Lilongwe. Ka paka ya 2024–2025 e ne e le motho wa botlhokwa mo katlegong ya setlhopha mo gae. Mo [https://fam.mw/ntopwa-crowned-goshen-fam-womens-champions/ Dikgaisanong tsa setšhaba tsa Basadi tsa Goshen-FAM tsa 2024] o ne a thusa bommampodi ba ba neng ba sireletsa go fitlha kwa makgaolakgannyeng. O ne a ntsha dino tse di bonalang mo di-playoff tsa maemo a boraro tsa [https://fam.mw/ntopwa-crowned-goshen-fam-womens-champions/ Dikgaisano tsa setšhaba tsa Goshen City], mme a thusa mo phenyong ya nno di le borataro go tse lefela. == Tiro ya tsa lefatshe ka bophara == Ka Motsheganong 2025, Lali o ne a tlhokomelwa ke dinaga di sele ka nako ya motshameko wa go tlhopha kgatlhanong le Bogare jwa Aforika, koo a neng a nosa dino tse pedi. Ka Tlhakole 2026, o ne a nosa ntlha e nngwe gape mo phenyong ya nno tse tlhano go le e nngwe kgatlhanong le [https://www.britannica.com/place/Guinea-Bissau Guinea-Bissau] kwa Setadiamong sa setšhaba sa Bingu, a thusa Malawi go gatela pele mo dikgaisanong tsa go tlhopha . == Metswedi == 8iq4axi31km12lzvp2bo047g47pzrqa 49125 49124 2026-04-09T22:48:54Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse kgokagano 49125 wikitext text/x-wiki '''Fatima Lali''' ke motshameki wa kgwele ya dinao wa [[Malawi]] yo o tshamekang jaaka motshamiki wa kwa pele wa [https://ascentsoccer.org/ Ascent Soccer Academy] le setlhopha sa setšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi ba Malawi ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le 20. O tsewa e le mongwe wa ditalente tse di tlhagelelang thata mo kgweleng ya dinao ya basadi ya Malawi.<ref><nowiki>https://mbc.mw/ascent-soccer-dominates-u-20-womens-call-up-list/#:~:text=Ascent%20Soccer%20Academy%20has%20dominated,secure%20a%203%2D1%20victory</nowiki>.</ref> == Botshelo jwa pele == Kwa ntle ga kgwele ya dinao, Lali o tsweletse ka dithutego tsa thuto mo kgwebong. O tsene kwa [https://mubarakcollege.com/ sekolong sa Mubarak Complex], kwa a ithutetseng [https://www.cambridgecollege.co.uk/courses/business-studies,-insurance,-law/business-management-administration/ Botsamaisi jwa Kgwebo le tiro ya mo ofising.]. == Tiro ya mo setlhopheng == Lali o tshamekela Sekolo sa Kgwele ya Dinao sa Ascent, e leng thulaganyo ya go tlhabolola kgwele ya dinao ya maemo a a kwa godimo e e kwa Lilongwe. Ka paka ya 2024–2025 e ne e le motho wa botlhokwa mo katlegong ya setlhopha mo gae. Mo [https://fam.mw/ntopwa-crowned-goshen-fam-womens-champions/ Dikgaisanong tsa setšhaba tsa Basadi tsa Goshen-FAM tsa 2024] o ne a thusa bommampodi ba ba neng ba sireletsa go fitlha kwa makgaolakgannyeng. O ne a ntsha dino tse di bonalang mo di-playoff tsa maemo a boraro tsa [https://fam.mw/ntopwa-crowned-goshen-fam-womens-champions/ Dikgaisano tsa setšhaba tsa Goshen City], mme a thusa mo phenyong ya nno di le borataro go tse lefela.<ref><nowiki>https://www.uprisingfc.com/team/malawi-u20/70938/</nowiki></ref> == Tiro ya tsa lefatshe ka bophara == Ka Motsheganong 2025, Lali o ne a tlhokomelwa ke dinaga di sele ka nako ya motshameko wa go tlhopha kgatlhanong le Bogare jwa Aforika, koo a neng a nosa dino tse pedi.<ref><nowiki>https://ascentsoccer.org/</nowiki></ref> Ka Tlhakole 2026, o ne a nosa ntlha e nngwe gape mo phenyong ya nno tse tlhano go le e nngwe kgatlhanong le [https://www.britannica.com/place/Guinea-Bissau Guinea-Bissau] kwa Setadiamong sa setšhaba sa Bingu, a thusa Malawi go gatela pele mo dikgaisanong tsa go tlhopha . == Metswedi == 5dx420zvberunwwk9jctue5uao2qd2u Zenokuhle Maseko 0 13035 49126 2026-04-09T23:03:39Z JupiterKB 12598 Tsebe ya ga Zenokuhle Maseko 49126 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, saeklopedia e e gololosesegileng '''Zenokuhle Zenani Maseko''' (o belegwe ka 8 Ferikgong 1998) ke [[motshameki wa mosadi]] wa Aforika Borwa le mohlohletsi wa setšhaba (influencer).<ref>Mogeni, Rodah (10 December 2023). [https://briefly.co.za/entertainment/tv-shows/175038-mzansi-magic-sphiwo-cast-images-plot-summary-full-story-trailer/ "Mzansi Magic's S'phiwo: cast with images, plot summary, full story, trailer - Briefly.co.za"]. ''briefly.co.za''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Mataz, Simba (15 August 2020). [https://savannanews.com/zenokuhle-maseko-biography-age-boyfriend-the-river-net-worth/ "Zenokuhle Maseko bio"]. ''Savanna News''. Retrieved 31 May 2025.</ref> O itsege thata ka go tshameka karolo ya bohlokwa ya Mbali Dikana mo thelebišeneng ya [[1Magic]] e bong [[The River]], le ka go tshameka karolo ya Nothando mo filiming e khutshwane ya [[Mzansi Magic]] e bong Isphiwo.<ref>[https://www.news24.com/truelove/being-on-the-river-was-an-absolute-dream-zenokuhle-maseko-20200204 "'Being on The River was an absolute dream' - Zenokuhle Maseko"]. ''News24''. Retrieved 28 May 2025.</ref><ref>Malatsi, Lethabo. [https://www.news24.com/truelove/celebrity/zenokuhle-masekos-new-role-on-sphiwo-acting-chose-me-20231214 "Zenokuhle Maseko's new role on S'phiwo - 'Acting chose me'"]. ''News24''. Retrieved 31 May 2025.</ref> == Botshelo jwa pele == Maseko o belegwe ka 2 Ferikgong 1998, kwa [[Benoni]], [[Gauteng]], Aforika Borwa. O ne a ya sekolo se segolwane kwa Benoni High School.<ref>Adeaga, Favour (8 April 2021). [https://briefly.co.za/97671-zenokuhle-maseko-age-parents-pics-leaving-river-profile.html "Get to know Zenokuhle Maseko"]. ''briefly.co.za''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Tlhoaele, Kgalalelo. [https://www.snl24.com/dailysun/celebs/zenokuhle-maseko-who-played-mbali-on-the-river-says-she-has-been-judged-a-lot-20240109 "Ex-The River actress: I've been judged a lot"]. Daily Sun. Retrieved 31 May 2025.</ref> == Tiro == Ka ngwaga wa 2018, Maseko o ile a simolola tiro ya gagwe ya ntlha ya motshameko mo thelebišeneng e e tumileng ya Aforika Borwa e bong [[The River]], a tshameka karolo ya bohlokwa ya Mbali Dikana, morwadie wa [[Sindi Dlathu]] ([[Lindiwe Dikana]]) le [[Hlomla Dandala]] (Zweli Dikana), mme a tloga mo lenaneong kwa karolong ya 2.<ref>Makhoba, Ntombizodwa. [https://www.news24.com/citypress/trending/the-end-of-the-river-for-mbali-20200201 "The end of The River for Mbali"]. ''News24''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Kekana, Chrizelda (28 January 2020). [https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2020-01-28-watch--three-amazing-scenes-from-the-river-unlocked-by-mbalis-death/ "Three amazing scenes from 'The River', unlocked by Mbali's death played by Zenokuhle Maseko"]. ''TimesLive''. Retrieved 31 May 2025.</ref> O ile gape a tshameka jaaka Aya mo lenaneong la terama la [[SABC 1]] le bong Diamond City, le le simolotseng ka Phalane 2018.<ref>[https://www.tvsa.co.za/shows/viewshowcast.aspx?showid=5576&season=1 "Diamond City | Full Cast | Season 1 | TVSA"]. ''www.tvsa.co.za''. Retrieved 31 May 2025.</ref> Ka 2021, o ile a simolola go tshameka mo thelebišeneng ya [[SABC 3]] e bong [[The Estate]], koo a neng a tshameka karolo ya Sindisiwe Phakathwayo.<ref>Kekana, Chrizelda (22 February 2021). [https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2021-02-22-zenokuhle-masekos-super-excited-for-mzansi-to-see-her-shine-on-the-estate/ "Zeno Maseko starred in SABC 3 new telenovela "The Estate""]. ''TimesLive''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Heather (1 February 2021). [https://ihararejobs.com/blog/the-river-mbali-actress-joins-upcoming-sab3-soapie/ "The River Mbali Actress Joins Upcoming SAB3 Soapie The Estate"]. ''iHarare Jobs''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Mpembe, Thando (2 February 2021). [https://briefly.co.za/94318-moving-up-zenokuhle-maseko-bags-new-role-telenovela-the-estate.html "Moving on Up: Zenokuhle Maseko Bags New Role in Telenovela, 'The Estate' - Briefly.co.za"]. ''briefly.co.za''. Retrieved 31 May 2025.</ref> Ka 2024, o ile a tshameka karolo ya pele mo filiming e khutshwane e bong Isphiwo jaaka Nothando Sibande, mmogo le Nozuko Ncayiyani.<ref>Lelaka, Maropeng (8 January 2024). [https://sacreative.co.za/zenokuhle-maseko-and-nozuko-ncayiyane-lead-in-mzansi-magic-new-series-sphiwo/ "Zenokuhle Maseko And Nozuko Ncayiyane Lead In Mzansi Magic New Series S'phiwo".] ''SA Creatives''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Seleme, Rae (16 November 2023). [https://www.thesouthafrican.com/lifestyle/celeb-news/local-celebs/breaking-the-river-actress-zenokuhle-maseko-secures-leading-role-mzansi-magic-sphiwo-16-november-2023/ "'The River' star Zenokuhle Maseko secures leading role in 'S'phiwo'"]. ''The South African''. Retrieved 31 May 2025.</ref> O ile gape a tlhaga mo thelebišeneng ya [[e.tv]] e bong [[Scandal!]] jaaka Tankiso.<ref>Laubscher, Jan (13 June 2024). [https://studentlivingsa.co.za/young-actress-zenokuhle-maseko-joins-etvscandal/ "Young Actress Zenokuhle Maseko Joins "etvScandal""]. ''Student Living South Africa''. Retrieved 31 May 2025.</ref><ref>Seleme, Rae (11 February 2024). [https://www.thesouthafrican.com/lifestyle/celeb-news/local-celebs/the-river-actress-zenokuhle-maseko-mbali-scandal-tankiso/ "'The River' star Zenokuhle Maseko secures role in 'Scandal!'"]. ''The South African''. Retrieved 31 May 2025.</ref>Ka 2025, o tlhagetse mo terameng ya [[Showmax]] e bong [[Adulting]], a tshameka karolo ya Mpumi e e ipoeletsang. == Ditšhweletšo tsa Ditshwantsho (Filmography) == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dintlha |- |2018-2020 |[[The River]] |Mbali Dikana |Karolo ya bohlokwa, [[karolo 1]] le [[2]] |- |2018 |Diamond City |Aya |Karolo ya thuso (e seng ya pele) |- |2021 |[[The Estate]] |Sindisiwe Phakathwayo |Karolo ya konokono |- |2024 |Isphiwo |Nothando Sbonde |Karolo ya ntlha |- | |[[Scandal!]] |Tankiso |Karolo ya thuso |- |2025 |[[Adulting]] |Mpumi |Karolo e e tlhagelelang gantsi, [[karolo 3]] |- | |[[Generations: The Legacy]] |Dr Swazi Dambuza |Karolo ya thuso |- | |[[Bad Influencer]] |Thulz |Karolo ya thuso, karolo 1 |- | |[[Isitha: The Enemy]] |Melody Dladla |Karolo ya thuso, karolo 3 |} == Ditshupo == hri1ge8aqt5tr9yd1jd0ytvcdf1vqz0 Ayanda Borotho 0 13036 49128 2026-04-09T23:51:18Z JupiterKB 12598 Tsebe ya ga Ayanda Borotho 49128 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopedia e e gololosesegileng Ayanda Borotho (yo o belegeng e le Ngubane; o belegwe ka 13 Ferikgong 1981) ke motshameki wa mosadi wa Aforika Borwa le mmotsho wa pele (former model). O itsege thata ka go tshameka karolo ya setlhogo mo thelebišeneng ya metlae ya [[SABC 1]] e bong Nomzamo, go tloga ka 2007 go fitlha ka 2010, koo a neng a tsaya lefelo la Zinzile Zungu, le ka go tshameka karolo ya Phumelele Zungu mo thelebišeneng ya [[Mzansi Magic]] e bong [[Isibaya]].<ref>[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=10729 "Ayanda Borotho"]. TVSA. Retrieved 24 June 2020.</ref> == Botshelo jwa pele == Ayanda Borotho o belegwe ka 13 Ferikgong 1981 mo motseng wa [[Ntuzuma]] gaufi le toropo ya [[Durban]] kwa profinseng ya KwaZulu-Natal, Aforika Borwa. O ne a ya [[sekolong se segolwane sa Brettonwood]] kwa [[Umbilo]], [[Durban]], koo a neng a tlhakatlhakanngwa (a rutiwa) puo le terama (speech and drama). O ne a feta setifikeiti sa diploma mo go Integrated Marketing Communications kwa AAA School of Advertising go tloga ka 1999 go fitlha ka 2001, a itebagantse le tsamaiso ya ditlhaka tsa tlhagiso (strategic brand management). == Tiro == O simolotse tiro ya gagwe ya motshameko ka 1999 morago ga go bona karolo ya go thusa mosetsana wa sekolo e bong Thami mo thelebišeneng ya SABC 1 e bong [[Generations]]. Ka 2000, o ne a na le karolo e nnye mo filiming ya [[Leon Schuster]] e bong [[Mr Bones]]. Ka 2007, o ne a tsaya lefelo la Zinzile Zungu jaaka Nomzamo mo thelebišeneng ya metlae ya SABC 1 e bong Nomzamo go tloga karolong ya bobedi. Borotho o tshamekile karolo e nnye ya Busi mo karolong ya bone ya terama ya SABC 1 e bong Home Affairs, ka 2009. Ka 2013, Borotho o ne a fiwa karolo ya Phumelele mo thelebišeneng ya Mzansi Magic e bong IsiBaya. Ka 2018, o ne a fiwa karolo ya Khethiwe mo terameng ya thelebishene ya Aforika Borwa e bong Ambition. Ka 2022, motshameki yo o ne a bona karolo e e tlhagisitsweng (notable role) mo go Generations: The Legacy ya SABC 1 jaaka Dr Busisiwe. Gape o tshameka jaaka mmaagwe Kgosigadi Nandi mo go Shaka Ilembe.<ref>[https://web.archive.org/web/20211128075711/https://zalebs.com/top-of-the/ayanda-borotho/things-we-didnt-know-about-ayanda-borotho "Things we didn't know about Ayanda Borotho"]. Archived from [https://zalebs.com/top-of-the/ayanda-borotho/things-we-didnt-know-about-ayanda-borotho the original] on 28 November 2021. Retrieved 24 June 2020.</ref> == Tsa Kgaso == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Filimi !Karolo !Dintlha |- |2009-2011 |Nomzamo |Nomzamo Zuli | |- |2013 – 2020 |[[Isibaya]] |Phumelele Dlamini Zungu-Molefe | |- |2019 |[[Losing Lerato]] |Principal Modise | |- |2021-2021 |Wounds |Agnes Ndamase |Thelebishene (TV Series) |- |2022 |Shaka Inkosi YamaKhosi |Kgosigadi Nandi (Queen Nandi) |E khutshwane (Short) |- |2022-2023 |[[Generations: The Legacy]] |Dr Busisiwe "NaMlambo" Dzedze | |- |2023 June 18 |[[Shaka iLembe]] |Mfunda |Dikarolo di le 5 (5 episodes) |- |2023 |[[The River (South African TV series)]] |Zanemvula |Dikarolo di le 12 (12 episodes) |- |2023 |[[Sibongile & The Dlamini's]] |Phetheni Dlamini | |- |2025 |[[Ithonga]] |Thandeka "MaKhumalo" Magwaza | |- |2025 |Meet the Khumalos |Bongi Sithole | |} == Botshelo jwa gagwe == Borotho o nyetswe ke ngaka mme ba na le bana ba bararo. O boletse gore mo lelapeng la gagwe o na le molao o o thata wa "ga go Sekgowa" (no English policy). Bana ba gagwe ba bua [[Sezulu]] le [[Sesotho]] kwa gae.<ref>https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2018-11-21-ayanda-borotho-explains-why-she-has-a-no-english-policy-in-her-house/</ref> == Dikgele == * She was nominated at MIPAD Awards.<ref>[https://www.iol.co.za/amp/entertainment/celebrity-news/local/isibaya-actress-ayanda-borotho-nominated-for-mipad-award-47857105 "Isibaya' actress Ayanda Borotho nominated for MIPAD award"]. ''Independent Online''.</ref> == Ditshupo == j7cpwfazczkzxp05p2uikjsvakhly3a Ivan Botha 0 13037 49129 2026-04-10T00:12:10Z JupiterKB 12598 Tsebe ya ga Ivan Botha 49129 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopedia e e gololosesegileng '''Ivan Botha''' ke motshameki wa Aforika Borwa yo o itsegeng ka karolo ya gagwe ya Pieter van Heerden mo go [[7de Laan]] le ka go tlhaga ga gagwe mo filiming ya puo ya Seafrikansa ( [[Afrikaans]]). O simolotse tiro ya gagwe mo filiming ya boroko ya Rapid Heart Pictures e bong The Raven,[<sup>citation needed</sup>] e e tsamaisitsweng ke [[David DeCoteau]], mme go tloga ka nako eo o tlhagetse mo letotong la [[Bakgat!]],<ref>[http://www.numetro.co.za/movie/5089/ "Bakgat 3"]. ''www.numetro.co.za''. Nu Metro Cinemas. Retrieved 27 July 2014.</ref> le mo lenaneong la thelebishene la [[Getroud met rugby]]. == Melaetsa ya Ditshwantsho == === Thelebishene === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dintlha |- |2007 |Justice for All |David Stephenson | |- |2009 |[[7de Laan]] |Pieter van Heerden | |- |2016-2022 |Hotel |Manie |Dikarolo di le 8 |- |2020 |Kompleks |Tristan |Dikarolo di le 5 |- |2020–gompieno (present) |[[Binnelanders]] |Xander | |- |2021 |Blood & Water |Mr. Ferreira |Dikarolo di le 3 |- |2021–gompieno (present) |Alles Malan |Wim |Karolo e le 1 |} === Filimi === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo ! |- |2007 |The Raven |Greg |Wimpie Koekemoer |- |2008 |Bakgat! |Wimpie Koekemoer | |- |2009 |Tornado and the Kalahari Horse Whisperer |Athlete (Motshameki wa diapole) | |- |2009 |Hond se Dinges |Dolf de Lange | |- |2010 |Bakgat! II |Wimpie Koekemoer | |- |2011 |Superhelde |Albert Vosloo | |- |2011 |Roepman |Salmon | |- |2012 |Verraaiers |Adaan de la Rey | |- |2012 |Everyman's Taxi |Soldier 2 (Lesole la 2) | |- |2013 |Bakgat! tot die mag 3 |Wimpie Koekemoer | |- |2014 |Pad na Jou Hart |Basson van Rensburg Jnr. | |- |2016 |Vir Altyd |Hugo | |- |2021 |Beurtkrag |Jasper | |} == Ditshupo == h7nk1kq33afl0rb75iokuz9nu5u9kjj 49130 49129 2026-04-10T00:15:41Z JupiterKB 12598 Dikgokahanyo tsa kwa ntle 49130 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopedia e e gololosesegileng '''Ivan Botha''' ke motshameki wa Aforika Borwa yo o itsegeng ka karolo ya gagwe ya Pieter van Heerden mo go [[7de Laan]] le ka go tlhaga ga gagwe mo filiming ya puo ya Seafrikansa ( [[Afrikaans]]). O simolotse tiro ya gagwe mo filiming ya boroko ya Rapid Heart Pictures e bong The Raven,[<sup>citation needed</sup>] e e tsamaisitsweng ke [[David DeCoteau]], mme go tloga ka nako eo o tlhagetse mo letotong la [[Bakgat!]],<ref>[http://www.numetro.co.za/movie/5089/ "Bakgat 3"]. ''www.numetro.co.za''. Nu Metro Cinemas. Retrieved 27 July 2014.</ref> le mo lenaneong la thelebishene la [[Getroud met rugby]]. == Melaetsa ya Ditshwantsho == === Thelebishene === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo !Dintlha |- |2007 |Justice for All |David Stephenson | |- |2009 |[[7de Laan]] |Pieter van Heerden | |- |2016-2022 |Hotel |Manie |Dikarolo di le 8 |- |2020 |Kompleks |Tristan |Dikarolo di le 5 |- |2020–gompieno (present) |[[Binnelanders]] |Xander | |- |2021 |Blood & Water |Mr. Ferreira |Dikarolo di le 3 |- |2021–gompieno (present) |Alles Malan |Wim |Karolo e le 1 |} === Filimi === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo ! |- |2007 |The Raven |Greg |Wimpie Koekemoer |- |2008 |Bakgat! |Wimpie Koekemoer | |- |2009 |Tornado and the Kalahari Horse Whisperer |Athlete (Motshameki wa diapole) | |- |2009 |Hond se Dinges |Dolf de Lange | |- |2010 |Bakgat! II |Wimpie Koekemoer | |- |2011 |Superhelde |Albert Vosloo | |- |2011 |Roepman |Salmon | |- |2012 |Verraaiers |Adaan de la Rey | |- |2012 |Everyman's Taxi |Soldier 2 (Lesole la 2) | |- |2013 |Bakgat! tot die mag 3 |Wimpie Koekemoer | |- |2014 |Pad na Jou Hart |Basson van Rensburg Jnr. | |- |2016 |Vir Altyd |Hugo | |- |2021 |Beurtkrag |Jasper | |} == Ditshupo == <references /> == External links == * [[imdbname:2712811|Ivan Botha]] at [[IMDb]] 7rtyfc94h3ktu7omkyzb0czwy3c0u5x Modirisi:配合比全额更好(说说而已) 2 13038 49132 2026-04-10T03:34:42Z 配合比全额更好(说说而已) 12641 Created page with "Dumelang!Ke 配合比全额更好(说说而已)." 49132 wikitext text/x-wiki Dumelang!Ke 配合比全额更好(说说而已). m8sowgn47lrd5oznujd57mnjcue5r40 Ifeoma Onumonu 0 13039 49133 2026-04-10T05:56:33Z MOMPATI 2 10136 Ke simolotse tsebe 49133 wikitext text/x-wiki '''Ifeoma Chukwufumnaya Onumonu''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (reetsaP; o tshotswe ka 25 Tlhakole 1994) ke [[:en:Association_football|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa pele yo o neng a tshameka jaaka motshameki wa [[:en:Forward_(association_football)|kwa pele]].O tsholetswe kwa United States, mme o ne a tshamekela [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa Nigeria]] dingwaga di le nne.Le Super Falcons, Onumonu o ne a tsaya karolo mo [[:en:2023_FIFA_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa 2023]], [[:en:Football_at_the_2024_Summer_Olympics_–_Women's_tournament|Diolimpiki tsa Selemo sa 2024]],mme a nna le seabe mo phenyong ya [[:en:2024_Women's_Africa_Cup_of_Nations|Sejana sa Ditšhabatšhaba sa Basadi sa Aforika sa 2024.]] fet8emwg0zkbes8878tpg0f7ym6wwj4 49134 49133 2026-04-10T06:31:54Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse citations 49134 wikitext text/x-wiki '''Ifeoma Chukwufumnaya Onumonu''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (reetsaP; o tshotswe ka 25 Tlhakole 1994) ke [[:en:Association_football|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa pele yo o neng a tshameka jaaka motshameki wa [[:en:Forward_(association_football)|kwa pele]].O tsholetswe kwa United States, mme o ne a tshamekela [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa Nigeria]] dingwaga di le nne.Le Super Falcons, Onumonu o ne a tsaya karolo mo [[:en:2023_FIFA_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa 2023]], [[:en:Football_at_the_2024_Summer_Olympics_–_Women's_tournament|Diolimpiki tsa Selemo sa 2024]],mme a nna le seabe mo phenyong ya [[:en:2024_Women's_Africa_Cup_of_Nations|Sejana sa Ditšhabatšhaba sa Basadi sa Aforika sa 2024.]] Onumonu o ne a tshamekela [[:en:College_soccer|kgwele ya dinao ya mmadikolo]] mo [[:en:California_Golden_Bears_women's_soccer|California Golden Bears]] pele ga a tlhophiwa ke Boston Breakers mo [[:en:2017_NWSL_College_Draft|Tlhatlhobong ya sekolo sa NWSL ya 2017]]. Morago ga moo o ne a tshamekela ditlelapa tsa gagwe tsa [[:en:NWSL|NWSL]] e leng [[:en:Portland_Thorns_FC|Portland Thorns FC]],[[:en:Reign_FC|Reign FC]], [[:en:Gotham_FC|Gotham FC]], le Utah [[:en:Utah_Royals|Royals pele]] ga a wetsa tiro ya gagwe le tlelapo ya [[:en:Première_Ligue|Première Ligue]] ya Montpellier HSC. f07eouvgzqjyu2e2rqvrpqmw6rna91n 49135 49134 2026-04-10T08:57:17Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse tomagano le metswedi 49135 wikitext text/x-wiki '''Ifeoma Chukwufumnaya Onumonu''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (reetsaP; o tshotswe ka 25 Tlhakole 1994) ke [[:en:Association_football|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa pele yo o neng a tshameka jaaka motshameki wa [[:en:Forward_(association_football)|kwa pele]].O tsholetswe kwa United States, mme o ne a tshamekela [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa Nigeria]] dingwaga di le nne.Le Super Falcons, Onumonu o ne a tsaya karolo mo [[:en:2023_FIFA_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa 2023]], [[:en:Football_at_the_2024_Summer_Olympics_–_Women's_tournament|Diolimpiki tsa Selemo sa 2024]],mme a nna le seabe mo phenyong ya [[:en:2024_Women's_Africa_Cup_of_Nations|Sejana sa Ditšhabatšhaba sa Basadi sa Aforika sa 2024.]] Onumonu o ne a tshamekela [[:en:College_soccer|kgwele ya dinao ya mmadikolo]] mo [[:en:California_Golden_Bears_women's_soccer|California Golden Bears]] pele ga a tlhophiwa ke Boston Breakers mo [[:en:2017_NWSL_College_Draft|Tlhatlhobong ya sekolo sa NWSL ya 2017]]. <ref name=":0"><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-sw_stats-1</nowiki></ref>Morago ga moo o ne a tshamekela ditlelapa tsa gagwe tsa [[:en:NWSL|NWSL]] e leng [[:en:Portland_Thorns_FC|Portland Thorns FC]],[[:en:Reign_FC|Reign FC]], [[:en:Gotham_FC|Gotham FC]], le Utah [[:en:Utah_Royals|Royals pele]] ga a wetsa tiro ya gagwe le tlelapo ya [[:en:Première_Ligue|Première Ligue]] ya [[:en:Montpellier_HSC_(women)|Montpellier HSC]]. Morago ga go tshameka mmogo kwa [[:en:University_of_California,_Berkeley|Mmadikolo wa California, kwa Berkeley]], Onumonu o ne a kwalwa ke [[:en:Boston_Breakers|Boston Breakers]] ka tlhopho ya bo ka kakaretso mo Tlhophong ya sekolo saa NWSL ya 2017.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-3</nowiki></ref>O ne a tlhagelela mo metshamekong e le 18 ya Boston mo pakeng ya gagwe ya go simolola.<ref name=":0" /> Morago ga gore [[:en:Boston_Breakers|Boston Breakers]] e menege pele ga paka ya 2018, Onumonu o ne a tlhophiwa ke Portland Thorns mo Setlhopheng sa go Phatlalatsa sa 2018.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-3</nowiki></ref>O ne a tlogelwa ka 8 Motsheganong 2019, morago ga go tshameka mo metshamekong e le robedi.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-4</nowiki></ref> Ka ngwaga wa 2019 , kgwedi ya Motsheganong e tlhola malatsi a le lesome le bone ,Onumonu o ne a saena le [[:en:Reign_FC|Reign FC]] jaaka motshameki wa go emela Setlhopha sa setšhaba.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-5</nowiki></ref>Morago ga dipontsho tse dintle, o ne a bona lefelo la tlaleletso mo lenaaneng la batshameki ka 28 Seetebosigo.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-6</nowiki></ref> Ka ngwaga wa 2020 Ferikgong a tlhola malatsi a le lesome le bosupa , Onumonu o ne a rekisiwa kwa [[:en:Sky_Blue_FC|Sky Blue FC]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-7</nowiki></ref> O gaisitse gape le setlhopha ka tumalano ya ngwaga o le mongwe ka ngwaga wa 2022 Ferikgong a tlhola malatsi a le masome a mabedi go ikaegilwe ka tiragatso ya gagwe e e nonofileng ka paka ya 2021 NWSL e e dirileng gore a bidiwe mo Setlhopheng sa Bobedi sa Best XI.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-:0-9</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-8</nowiki></ref>Ka la bo 25 Diphalane 2022, Onumonu o ne a gatisa tumalano e ntsha ya dingwaga di le tharo e e neng e tla mo boloka a le mo Gotham FC go fitlha ka paka ya 2025.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-10</nowiki></ref> Ka ngwaga wa 2023 ,Sedimonthole a tlhola malatsi a le masome le boraro ,Onumonu o ne a rekisiwa go [[:en:Utah_Royals|Utah Royals]] ka $40,000 ya madi a kabelo.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-11</nowiki></ref> Ka ngwaga wa 2024 ,Lwetse a tlhola malatsi a le boferabongwe , [[:en:Montpellier_HSC_(women)|Montpellier HSC]] e ne ya itsise gore e saenile Onumonu jaaka moemedi yo o gololesegileng.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-12</nowiki></ref> Onumonu o itsisitse go rola tiro ga gagwe mo kgweleng ya dinao ka metswedi ya dikgang ka Diphalane 2025.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-13</nowiki></ref> == Tiro == Onumonu o emetse United States mo [[:en:United_States_women's_national_under-23_soccer_team|Setlhopheng sa setšhaba sa Basadi]] ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le masome a mabedinle boraro .<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-14</nowiki></ref>Ka Seetebosigo 2021 o ne a amogela pitso ya gagwe ya ntlha go tsenela Setlhopha sa [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setšhaba sa Basadi sa Nigeria]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-:1-15</nowiki></ref> Ka ngwaga wa 2023, Seetebosigo a tlhola malatsi a le lesome le borataro ,o ne a akarediwa mo setlhopheng sa batshameki ba le masome a mabedi le boraro.Nigeria sa [[:en:2023_FIFA_Women's_World_Cup|Sejana sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa 2023]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-16</nowiki></ref> Onumonu o ne a bidiwa kwa tshimologong jaaka moemedi wa [[:en:Women's_football_at_the_2024_Summer_Olympics|setlhopha sa Nigeria kwa Diolimpiking tsa Selemo tsa 2024]], mme moragonyana o ne a tlhatlosiwa go nna mo lenaaneng le le tletseng la batshameki ba le lesome le boferabobedi morago ga gore [[:en:Halimatu_Ayinde|Halimatu Ayinde]] a tlogele go tshameka ka ntlha ya kgobalo.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Ifeoma_Onumonu#cite_note-17</nowiki></ref> == Metswedi == d1p6w1lq9rr0cvoohfyitybrnmfks02 Halimatu Ayinde 0 13040 49136 2026-04-10T09:16:49Z MOMPATI 2 10136 Ke simolotse tsebe 49136 wikitext text/x-wiki '''Halimatu Ayinde''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (o tshotswe ka ngwaga wa 1995 , Motsheganong a tlhola malatsi a le lesome le borataro 1995) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Nigeria yo o tshamekang e le [[:en:Midfielder|motshameki wa bogare]] wa [[:en:BK_Häcken_FF|BK Häcken]]<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-2</nowiki></ref>le [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa basadi sa Nigeria]]. O kile a tshamekela [[:en:Western_New_York_Flash|setlhopha sa Flash sa Bophirima jwa New]] York kwa Amerika, sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]] kwa Nigeria le sa [[:en:Eskilstuna_United_DFF|Eskilstuna United]] kwa Sweden. 9ua8l1joffiac3y39ty27ww6gzbajkd 49137 49136 2026-04-10T09:33:51Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse tomagano le metswedi 49137 wikitext text/x-wiki '''Halimatu Ayinde''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (o tshotswe ka ngwaga wa 1995 , Motsheganong a tlhola malatsi a le lesome le borataro 1995) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Nigeria yo o tshamekang e le [[:en:Midfielder|motshameki wa bogare]] wa [[:en:BK_Häcken_FF|BK Häcken]]<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-2</nowiki></ref>le [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa basadi sa Nigeria]]. O kile a tshamekela [[:en:Western_New_York_Flash|setlhopha sa Flash sa Bophirima jwa New]] York kwa Amerika, sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]] kwa Nigeria le sa [[:en:Eskilstuna_United_DFF|Eskilstuna United]] kwa Sweden. == Tiro ya mo setlhopheng == Halimatu Ayinde o ne a amogelwa ke setlhopha sa Amerika sa Bophirima jwa [[:en:Western_New_York_Flash|New York Flash]] ka la bo 15 Seetebosigo 2015 go tswa mo setlhopheng sa selegae sa Nigeria sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-waived-3</nowiki></ref> 6iliaza0kf71nur640lgx3ctx6wecuh 49138 49137 2026-04-10T10:04:39Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse citations 49138 wikitext text/x-wiki '''Halimatu Ayinde''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (o tshotswe ka ngwaga wa 1995 , Motsheganong a tlhola malatsi a le lesome le borataro 1995) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Nigeria yo o tshamekang e le [[:en:Midfielder|motshameki wa bogare]] wa [[:en:BK_Häcken_FF|BK Häcken]]<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-2</nowiki></ref>le [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa basadi sa Nigeria]]. O kile a tshamekela [[:en:Western_New_York_Flash|setlhopha sa Flash sa Bophirima jwa New]] York kwa Amerika, sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]] kwa Nigeria le sa [[:en:Eskilstuna_United_DFF|Eskilstuna United]] kwa Sweden. == Tiro ya mo setlhopheng == Halimatu Ayinde o ne a amogelwa ke setlhopha sa Amerika sa Bophirima jwa [[:en:Western_New_York_Flash|New York Flash]] ka la bo 15 Seetebosigo 2015 go tswa mo setlhopheng sa selegae sa Nigeria sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]].O ne a dira ntlha ya gagwe ya ntlha ka go simolola mo tatlhegelong ya lefela go nno kgatlhanong le [[:en:Houston_Dash|Houston Dash]]; o ne a emisediwa ka motsotso wa masome a supa le boferabongwe. <ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-4</nowiki></ref>Morago ga go fetsa setlha le setlhopha, mo nakong eo a neng a tshameka makgetlo a le robongwe, go akaretsa le a matlhano mo ditlhopheng tse di simololang, o ne a gololwa ka Motsheganong a le malatsi a le lesome le bobedi 2016.<ref name=":0" />O ne a amogetse gore ga a ka a dira sentle mo setlheng sa gagwe sa ntlha le Flash, mme o ne a ikutlwa gore o tokafetse mo setlheng sa pele ga setlha sa 2016, a nosa kgatlhanong le setlhopha sa A se se neng se tlhagisitswe ke [[:en:University_of_Vermont|Mmadikolo wa kwa Vermont]].Ka nako eo seno se ne sa ama go tlhophiwa ga gagwe mo [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopheng sa setšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi sa Nigeria]], ka Ayinde a sa tlhophiwa mo motshamekong kgatlhanong le [[:en:Senegal_women's_national_football_team|Senegal]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-5</nowiki></ref> O ne a tsenela FC Minsk ya [[:en:Belarusian_Premier_League_(women)|Liki e Kgolo]] ya Belarus moragonyana mo ngwageng oo,<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-6</nowiki></ref>a dira lekgetlo la gagwe la ntlha mo phenyong ya nno tse tharo go lefela kgatlhanong le [[:en:Bobruichanka_Bobruisk|Bobruichanka Bobruisk]] ka Lwetse a thola gabedi.E ne e le mongwe wa batshameki ba bararo ba Minsk ba ba neng ba nosa mo motshamekong, mme a tswelela go tlhagelela mo setlhopheng mo metshamekong ya bone ya [[:en:UEFA_Women's_Champions_League|UEFA Women's Champions League]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-7</nowiki></ref>O ne ya tswelela mo metshamekong ya gagwe ya ntlha e le mmalwa, a nosa nno e le nngwe fela mo motshamekong wa kwa ntle kgatlhanong le Nadezhda SDJuShOR-7 Mogilev mo motshamekong wa gagwe wa boraro wa Minsk.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-8</nowiki></ref> pibqsjgpd900c6jjzq9l0joxvvfpd1x 49139 49138 2026-04-10T10:51:27Z MOMPATI 2 10136 Ke baakantse citations 49139 wikitext text/x-wiki '''Halimatu Ayinde''' [[:en:Order_of_the_Niger|OON]] (o tshotswe ka ngwaga wa 1995 , Motsheganong a tlhola malatsi a le lesome le borataro 1995) ke [[:en:Footballer|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa Nigeria yo o tshamekang e le [[:en:Midfielder|motshameki wa bogare]] wa [[:en:BK_Häcken_FF|BK Häcken]]<ref></ref>le [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopha sa setšhaba sa basadi sa Nigeria]]. O kile a tshamekela [[:en:Western_New_York_Flash|setlhopha sa Flash sa Bophirima jwa New]] York kwa Amerika, sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]] kwa Nigeria le sa [[:en:Eskilstuna_United_DFF|Eskilstuna United]] kwa Sweden. == Tiro ya mo setlhopheng == Halimatu Ayinde o ne a amogelwa ke setlhopha sa Amerika sa Bophirima jwa [[:en:Western_New_York_Flash|New York Flash]] ka la bo 15 Seetebosigo 2015 go tswa mo setlhopheng sa selegae sa Nigeria sa [[:en:Delta_Queens|Delta Queens]].O ne a dira ntlha ya gagwe ya ntlha ka go simolola mo tatlhegelong ya lefela go nno kgatlhanong le [[:en:Houston_Dash|Houston Dash]]; o ne a emisediwa ka motsotso wa masome a supa le boferabongwe. <ref>n.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-4</ref>Morago ga go fetsa setlha le setlhopha, mo nakong eo a neng a tshameka makgetlo a le robongwe, go akaretsa le a matlhano mo ditlhopheng tse di simololang, o ne a gololwa ka Motsheganong a le malatsi a le lesome le bobedi 2016.O ne a amogetse gore ga a ka a dira sentle mo setlheng sa gagwe sa ntlha le Flash, mme o ne a ikutlwa gore o tokafetse mo setlheng sa pele ga setlha sa 2016, a nosa kgatlhanong le setlhopha sa A se se neng se tlhagisitswe ke [[:en:University_of_Vermont|Mmadikolo wa kwa Vermont]].Ka nako eo seno se ne sa ama go tlhophiwa ga gagwe mo [[:en:Nigeria_women's_national_football_team|setlhopheng sa setšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi sa Nigeria]], ka Ayinde a sa tlhophiwa mo motshamekong kgatlhanong le [[:en:Senegal_women's_national_football_team|Senegal]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-5</nowiki></ref> O ne a tsenela FC Minsk ya [[:en:Belarusian_Premier_League_(women)|Liki e Kgolo]] ya Belarus moragonyana mo ngwageng oo,<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-6</nowiki></ref>a dira lekgetlo la gagwe la ntlha mo phenyong ya nno tse tharo go lefela kgatlhanong le [[:en:Bobruichanka_Bobruisk|Bobruichanka Bobruisk]] ka Lwetse a thola gabedi.E ne e le mongwe wa batshameki ba bararo ba Minsk ba ba neng ba nosa mo motshamekong, mme a tswelela go tlhagelela mo setlhopheng mo metshamekong ya bone ya [[:en:UEFA_Women's_Champions_League|UEFA Women's Champions League]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-7</nowiki></ref>O ne ya tswelela mo metshamekong ya gagwe ya ntlha e le mmalwa, a nosa nno e le nngwe fela mo motshamekong wa kwa ntle kgatlhanong le [https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Nadezhda_SDJuShOR-7_Mogilev&action=edit&redlink=1 Nadezhda SDJuShOR-7 Mogilev] mo motshamekong wa gagwe wa boraro wa Minsk.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-8</nowiki></ref> == Tiro ya tsa lefatshe ka bophara == O ne a a le mo karolo ga [[:en:2015_FIFA_Women's_World_Cup|setlhopha sa setšhaba sa Nigeria]] kwa Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa 2015 le setlhopha se se fentseng kwa [[:en:2014_African_Women's_Championship|Dikgaisanong tsa Basadi tsa Aforika tsa 2014]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-9</nowiki></ref> Ka di 16 Seetebosigo 2023, o ne a akarediwa mo setlhopheng sa batshameki ba le 23 ba Nigeria sa [[:en:FIFA_Women's_World_Cup_2023|Sejana sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa 2023]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Halimatu_Ayinde#cite_note-10</nowiki></ref> == Dietsele == [[:en:FC_Rosengård|'''FC Rosengård''']] * [[:en:Damallsvenskan|Damallsvenskan]]:[[:en:2021_Damallsvenskan|2021]] ,[[:en:2022_Damallsvenskan|2022]],[[:en:2024_Damallsvenskan|2024]] * [[:en:Svenska_Cupen_(women)|Svenska Cupen]]:2021-2 '''Nigeria''' * [[:en:FIFA_U-20_Women's_World_Cup|U-20 Women's World Cup]] * African Women's Championship(3) 2014,2016,2024 q191bgq2nty5lusr4bxy3st5s20zaoq