Wikipedia
tnwiki
https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono
MediaWiki 1.46.0-wmf.23
first-letter
Pego
Faphegileng
Puisano
Modirisi
Puisano ya modirisi
Wikipedia
Puisano ya Wikipedia
Setshwantsho
Puisano ya setshwantsho
MediaWiki
Puisano ya MediaWiki
Tempolete
Puisano ya tempolete
Thuso
Puisano ya thuso
Karolo
Puisano ya karolo
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Sechele I
0
3711
49166
38836
2026-04-11T17:36:38Z
VNGao
10152
VNGao moved page [[Setshele I]] to [[Sechele I]]: Sethogo a se a kwalwa sentle
38836
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Sechele I|image=Sechele Gustav Fritsch 1865.jpg|caption=Portrait taken by [[Germany|German]] anthropologist [[Gustav Fritsch]] at Ntsweng (nowadays, Old [[Molepolole]]) in 1865.<ref name=Dietrich_2008>{{cite book|title=An Eloquent Picture Gallery: The South African Portrait Photographs of Gustav Theodor Fritsch, 1863-1865|year=2008|publisher=Jacana Media|location=Auckland Park, South Africa|isbn=978-1-77009-641-7|page=98|url=https://scholar.sun.ac.za/bitstream/handle/10019.1/4969/GTF_EPG_JACANA.pdf?sequence=1|editor1-last=Dietrich|editor1-first=Keith|editor2-last=Bank|editor2-first=Andrew|access-date=21 March 2013}}</ref>|native_name=Sechele|birth_date=Circa 1812|birth_place=[[Botswana]]|death_date={{Death year and age|1892|1810|09}}|resting place=Tribal Cemetery at [[Molepolole]]<ref name=Sekgarametso_2001>{{cite journal|last=Sekgarametso|title=An archaeological survey of Ntsweng in Molepolole|journal=Pula: Botswana Journal of African Studies|year=2001|volume=15|issue=1|pages=23–45|url=http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula015001/pula015001004.pdf|access-date=22 March 2013|publisher=Educational Book Service|issn=0256-2316}}</ref>|resting place coordinates=<!-- {{Coord|LAT|LONG|type:landmark|display=inline}} -->|title=[[Kgosi]] of the [[Koena tribe|Bakwena]]|term=1831 – 1892<ref name=Lipschutz_1989>{{cite book|last=Lipschutz|first=Mark R.|title=Dictionary of African Historical Biography|year=1989|publisher=University of California Press|location=Berkeley, CA, USA|isbn=9780520066113|page=117|url=https://books.google.com/books?id=QYoPkk04Yp4C&q=Sebele%20I&pg=PA117}}</ref>|predecessor=[[Motswasele II]]<ref name=Parsons_1998>{{cite book|last=Parsons|first=Neil|title=King Khama, Emperor Joe, and the Great White Queen: Victorian Britain Through African Eyes|year=1998|publisher=University of Chicago Press|location=Chicago, USA|isbn=9780226647456|pages=[https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars/page/37 37]–42|url=https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars|url-access=registration|quote=sebele botswana 1892.}}</ref>|successor=[[Sebele I]]<ref name=Lipschutz_1989 />|children=Three sons: Kgari, [[Sebele I|Sebele]] and [[Tumagole]].<ref name=Sekgarametso_2001 />}}
[[Setshwantsho:Seven Years in South Africa, page 424, mission house in Molopolole.jpg|thumb|Mission house in Molepolole]]
'''Sechele I a Motswasele "Rra Mokonopi"''' o o itsegeng ka leina la Setshele, o tshotswe ka ngwaga wa 1812 mme a tlhokafala ka ngwaga wa 1892. E ne e le moeteledipele wa morafe wa [[:en:Koena_tribe|Bakwena]] ba lefatshe la [[Botswana|Botswana.]]O ne a sokologa go nna mokeresete ke [[:en:David_Livingstone|David Livingstone]], mme mo tirong ya gagwe ya boeteledipele a nna morongwa mo bathong ba gagwe le mo ma Aforikeng a mangwe. Go ya ka Stephen Tomkins o o kwadileng ka botsheo jwa ga Livingstone, Sechele e ne e le ene fela mo[[Aferika|Aforika]] o Livingstone a mo sokololetseng kwa bokereseteng, le ntswa Livingstone a ne a bolela fa Sechele a ne a wa tumelong.<ref name=":0">Tomkins, Stephen (19 March 2013). [https://www.bbc.com/news/magazine-21807368 "The African chief converted to Christianity by Dr Livingstone"]. ''[[:en:BBC|BBC Magazine]]''. Retrieved 19 March 2013.</ref> Sechele o ne a etelela pele setlhopha sa [[Batswana]] (Bakwena, Bakaa, Balete, Batlokwa) ka nako ya [[ntwa ya Dimawe]] ka ngwaga wa 1852.
== Botshelo jwa gagwe a santse a le monnye ==
Sechele o tshotswe ka ngwaga wa 1812, e ele morwa-a kgosi ya Bakwena ba Batswana kwa lefatsheng le janong le bidiwang Botswana.<ref name=":0" /> Fa a le dingwaga di le lesome, rragwe o ne a bolawa mme bogosi jwa morafe jwa kgaoganngwa ka bo malomaagwe. Sechele le balatedi ba gagwe ba ne ba siela kwa setlhaketlhakeng.<ref name=":0" /> O ntse dingwaga dingwe a nna le [[Bangwato]] a nyala Mokgokong, morwadia kgosi Kgari.<ref>Sillery, Anthony (1974). [https://books.google.co.bw/books?id=_t0OAAAAQAAJ&q=Setshele&pg=PA69&redir_esc=y ''Botswana, a short Political History''.] Methuen & Co Ltd. p. 33. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0416756506|<bdi>0416756506</bdi>.]]</ref> Ka ngwaga wa 1831 o ne a atlega mo go tseyeng setilo mo go mongwe wa bo malomaagwe a nna kgosi ya bontlha bongwe jwa Bakwena.<ref name=":0" />
== Go sokologa ==
Ka ngwaga wa 1847 Sechele o ne a kopana le David Livingstone kwa [[:en:City_of_Tshwane_Metropolitan_Municipality|Tshwane]]. Ene le batho ba gagwe ba ne ba tsamaya le morongwa kwa nokeng ya Kolobeng kwa Livingstone a neng a tlhomile [[Kolobeng Mission]].<ref>Sillery, p. 27</ref> Go agiwa ga di mission nako tse dingwe go ne go tlhotlhelediwa ke baeteledipele ba mo gae ka barongwa ba ne ba ba fa ditlhobolo le marumo, mo go neng go baya mo maemong a a botoka mo baagisaneng ba bone ba ba senang ditlamelo tseo.<ref name=":0" />
Sechele o ne a nyoretswe go ithuta go bala le go kwala ebile a le moithuti oo tlhaga, a ithuta ditlhaka tsa alfabete mo malatsing a le mabedi. O ne a nyorelwa go ithuta mo a neng a tsoga mo mosong go fitlhola pele ga letsatsi le tswa. Fa a setse a itse go bala, o ne a ruta basadi ba gagwe go bala. Buka e e neng e le teng fela ka puo ya Setswana ka nako e o e e ne e le [[baebele]].<ref name=":0" /> Morago o ne a romela bana ba gagwe ba batlhano go a go rutiwa ke morongwa o mongwe [[:en:Robert_Moffat_(missionary)|Robert Moffat]] kwa [[:en:Kuruman|Kuruman.]]<ref>Livingstone, David (11 February 2006). [https://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm "Missionary Travels and Researches in South Africa"] (Memoir). [https://web.archive.org/web/20070519015025/http://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm Archived] from the original on 19 May 2007. Retrieved 19 March 2012. (Chapter 6)</ref>
Sechele o itemogetse dikgogakgonano tse dintsi magareng ga setso le sekerete. O ne a tshwanelwa ke go tlogela tiro ya gagwe ya go nesa pula. O ne a gogagona le Livingstone ka lonyalo lwa gagwe le basadi ba le batlhano. Pele Livingstone o ne a sa ikaelela go bua ka kgang e,<ref>Article by Fideles Nkomazana in Gerald O. West, [[:en:Musa_Dube|Musa W. Dube Shomaha]] (2000) ''THe Bible in Africa: Transactions, Trajectories, and Trends''.</ref> mme barongwa ba bangwe ba mo rotloetsa go dira jalo, o ne a mmolelea go kgaogana le basadi ba le bane mo go ba le batlhano.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Sechele o ne a dira jalo, ka go en go sena sepe gape se se mo kgoreletsang, o ne a kolobediwa ka ngwaga wa 1848.
Morago ga go kgaogana le basadi a bo a kolobediwa, mongwe wa basadi ba a kgaoganeng le bone o ne a itsholofela ka ngwana wa gagwe. O ne a bolaya motho wa kwa Europa.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Ditlamorago tsa seo ya nna gore Livingstone a mo kgaole mo sekereseteng,<ref name=":0" /> le ntswa Sechele a ne a ikotlhaile. Sechele o ne a bolelela Livingstone gore ga a kitla a tlogela Jeso, are ba tla ema fa pele ga gagwe mmogo.<ref name=":0" />
Ka nako ya bokopano jwa bone, Livingstone o ne a kopa Sechele go agisana le malomaagwe o neng a busa sephatlo se sengwe sa Bakwena. Sechele o ne a romelela malomaagwe mpho ya marumo. Malomaagwe o ne a le sebete se molangwana mme a tshuba marumo ao a a neng a baka loso lwa gagwe, mme Sechele a agisanya morafe.<ref name=":0" />
s11ug4j6n5e6ehh5azt4gieh6kjczwd
49168
49166
2026-04-11T17:39:03Z
VNGao
10152
49168
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Sechele I|image=Sechele Gustav Fritsch 1865.jpg|caption=Portrait taken by [[Germany|German]] anthropologist [[Gustav Fritsch]] at Ntsweng (nowadays, Old [[Molepolole]]) in 1865.<ref name=Dietrich_2008>{{cite book|title=An Eloquent Picture Gallery: The South African Portrait Photographs of Gustav Theodor Fritsch, 1863-1865|year=2008|publisher=Jacana Media|location=Auckland Park, South Africa|isbn=978-1-77009-641-7|page=98|url=https://scholar.sun.ac.za/bitstream/handle/10019.1/4969/GTF_EPG_JACANA.pdf?sequence=1|editor1-last=Dietrich|editor1-first=Keith|editor2-last=Bank|editor2-first=Andrew|access-date=21 March 2013}}</ref>|native_name=Sechele|birth_date=Circa 1812|birth_place=[[Botswana]]|death_date={{Death year and age|1892|1810|09}}|resting place=Tribal Cemetery at [[Molepolole]]<ref name=Sekgarametso_2001>{{cite journal|last=Sekgarametso|title=An archaeological survey of Ntsweng in Molepolole|journal=Pula: Botswana Journal of African Studies|year=2001|volume=15|issue=1|pages=23–45|url=http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula015001/pula015001004.pdf|access-date=22 March 2013|publisher=Educational Book Service|issn=0256-2316}}</ref>|resting place coordinates=<!-- {{Coord|LAT|LONG|type:landmark|display=inline}} -->|title=[[Kgosi]] of the [[Koena tribe|Bakwena]]|term=1831 – 1892<ref name=Lipschutz_1989>{{cite book|last=Lipschutz|first=Mark R.|title=Dictionary of African Historical Biography|year=1989|publisher=University of California Press|location=Berkeley, CA, USA|isbn=9780520066113|page=117|url=https://books.google.com/books?id=QYoPkk04Yp4C&q=Sebele%20I&pg=PA117}}</ref>|predecessor=[[Motswasele II]]<ref name=Parsons_1998>{{cite book|last=Parsons|first=Neil|title=King Khama, Emperor Joe, and the Great White Queen: Victorian Britain Through African Eyes|year=1998|publisher=University of Chicago Press|location=Chicago, USA|isbn=9780226647456|pages=[https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars/page/37 37]–42|url=https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars|url-access=registration|quote=sebele botswana 1892.}}</ref>|successor=[[Sebele I]]<ref name=Lipschutz_1989 />|children=Three sons: Kgari, [[Sebele I|Sebele]] and [[Tumagole]].<ref name=Sekgarametso_2001 />}}
[[Setshwantsho:Seven Years in South Africa, page 424, mission house in Molopolole.jpg|thumb|Mission house in Molepolole]]
'''[[:en:Sechele_I|Sechele I a Motswasele "Rra Mokonopi]]"''' o o itsegeng ka leina la Setshele, o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi,lesome le bobedi (1812 ) mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bobedi(1892). E ne e le moeteledipele wa morafe wa [[:en:Koena_tribe|Bakwena]] ba lefatshe la [[Botswana|Botswana.]]O ne a sokologa go nna mokeresete ke [[:en:David_Livingstone|David Livingstone]], mme mo tirong ya gagwe ya boeteledipele a nna morongwa mo bathong ba gagwe le mo ma Aforikeng a mangwe. Go ya ka Stephen Tomkins o o kwadileng ka botsheo jwa ga Livingstone, Sechele e ne e le ene fela mo[[Aferika|Aforika]] o Livingstone a mo sokololetseng kwa bokereseteng, le ntswa Livingstone a ne a bolela fa Sechele a ne a wa tumelong.<ref name=":0">Tomkins, Stephen (19 March 2013). [https://www.bbc.com/news/magazine-21807368 "The African chief converted to Christianity by Dr Livingstone"]. ''[[:en:BBC|BBC Magazine]]''. Retrieved 19 March 2013.</ref> Sechele o ne a etelela pele setlhopha sa [[Batswana]] (Bakwena, Bakaa, Balete, Batlokwa) ka nako ya [[ntwa ya Dimawe]] ka ngwaga wa 1852.
== Botshelo jwa gagwe a santse a le monnye ==
Sechele o tshotswe ka ngwaga wa 1812, e ele morwa-a kgosi ya Bakwena ba Batswana kwa lefatsheng le janong le bidiwang Botswana.<ref name=":0" /> Fa a le dingwaga di le lesome, rragwe o ne a bolawa mme bogosi jwa morafe jwa kgaoganngwa ka bo malomaagwe. Sechele le balatedi ba gagwe ba ne ba siela kwa setlhaketlhakeng.<ref name=":0" /> O ntse dingwaga dingwe a nna le [[Bangwato]] a nyala Mokgokong, morwadia kgosi Kgari.<ref>Sillery, Anthony (1974). [https://books.google.co.bw/books?id=_t0OAAAAQAAJ&q=Setshele&pg=PA69&redir_esc=y ''Botswana, a short Political History''.] Methuen & Co Ltd. p. 33. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0416756506|<bdi>0416756506</bdi>.]]</ref> Ka ngwaga wa 1831 o ne a atlega mo go tseyeng setilo mo go mongwe wa bo malomaagwe a nna kgosi ya bontlha bongwe jwa Bakwena.<ref name=":0" />
== Go sokologa ==
Ka ngwaga wa 1847 Sechele o ne a kopana le David Livingstone kwa [[:en:City_of_Tshwane_Metropolitan_Municipality|Tshwane]]. Ene le batho ba gagwe ba ne ba tsamaya le morongwa kwa nokeng ya Kolobeng kwa Livingstone a neng a tlhomile [[Kolobeng Mission]].<ref>Sillery, p. 27</ref> Go agiwa ga di mission nako tse dingwe go ne go tlhotlhelediwa ke baeteledipele ba mo gae ka barongwa ba ne ba ba fa ditlhobolo le marumo, mo go neng go baya mo maemong a a botoka mo baagisaneng ba bone ba ba senang ditlamelo tseo.<ref name=":0" />
Sechele o ne a nyoretswe go ithuta go bala le go kwala ebile a le moithuti oo tlhaga, a ithuta ditlhaka tsa alfabete mo malatsing a le mabedi. O ne a nyorelwa go ithuta mo a neng a tsoga mo mosong go fitlhola pele ga letsatsi le tswa. Fa a setse a itse go bala, o ne a ruta basadi ba gagwe go bala. Buka e e neng e le teng fela ka puo ya Setswana ka nako e o e e ne e le [[baebele]].<ref name=":0" /> Morago o ne a romela bana ba gagwe ba batlhano go a go rutiwa ke morongwa o mongwe [[:en:Robert_Moffat_(missionary)|Robert Moffat]] kwa [[:en:Kuruman|Kuruman.]]<ref>Livingstone, David (11 February 2006). [https://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm "Missionary Travels and Researches in South Africa"] (Memoir). [https://web.archive.org/web/20070519015025/http://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm Archived] from the original on 19 May 2007. Retrieved 19 March 2012. (Chapter 6)</ref>
Sechele o itemogetse dikgogakgonano tse dintsi magareng ga setso le sekerete. O ne a tshwanelwa ke go tlogela tiro ya gagwe ya go nesa pula. O ne a gogagona le Livingstone ka lonyalo lwa gagwe le basadi ba le batlhano. Pele Livingstone o ne a sa ikaelela go bua ka kgang e,<ref>Article by Fideles Nkomazana in Gerald O. West, [[:en:Musa_Dube|Musa W. Dube Shomaha]] (2000) ''THe Bible in Africa: Transactions, Trajectories, and Trends''.</ref> mme barongwa ba bangwe ba mo rotloetsa go dira jalo, o ne a mmolelea go kgaogana le basadi ba le bane mo go ba le batlhano.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Sechele o ne a dira jalo, ka go en go sena sepe gape se se mo kgoreletsang, o ne a kolobediwa ka ngwaga wa 1848.
Morago ga go kgaogana le basadi a bo a kolobediwa, mongwe wa basadi ba a kgaoganeng le bone o ne a itsholofela ka ngwana wa gagwe. O ne a bolaya motho wa kwa Europa.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Ditlamorago tsa seo ya nna gore Livingstone a mo kgaole mo sekereseteng,<ref name=":0" /> le ntswa Sechele a ne a ikotlhaile. Sechele o ne a bolelela Livingstone gore ga a kitla a tlogela Jeso, are ba tla ema fa pele ga gagwe mmogo.<ref name=":0" />
Ka nako ya bokopano jwa bone, Livingstone o ne a kopa Sechele go agisana le malomaagwe o neng a busa sephatlo se sengwe sa Bakwena. Sechele o ne a romelela malomaagwe mpho ya marumo. Malomaagwe o ne a le sebete se molangwana mme a tshuba marumo ao a a neng a baka loso lwa gagwe, mme Sechele a agisanya morafe.<ref name=":0" />
byafa2r88vkdvemlnmnpxq8idmd3kgs
49169
49168
2026-04-11T17:39:50Z
VNGao
10152
49169
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Sechele I|image=Sechele Gustav Fritsch 1865.jpg|caption=Portrait taken by [[Germany|German]] anthropologist [[Gustav Fritsch]] at Ntsweng (nowadays, Old [[Molepolole]]) in 1865.<ref name=Dietrich_2008>{{cite book|title=An Eloquent Picture Gallery: The South African Portrait Photographs of Gustav Theodor Fritsch, 1863-1865|year=2008|publisher=Jacana Media|location=Auckland Park, South Africa|isbn=978-1-77009-641-7|page=98|url=https://scholar.sun.ac.za/bitstream/handle/10019.1/4969/GTF_EPG_JACANA.pdf?sequence=1|editor1-last=Dietrich|editor1-first=Keith|editor2-last=Bank|editor2-first=Andrew|access-date=21 March 2013}}</ref>|native_name=Sechele|birth_date=Circa 1812|birth_place=[[Botswana]]|death_date={{Death year and age|1892|1810|09}}|resting place=Tribal Cemetery at [[Molepolole]]<ref name=Sekgarametso_2001>{{cite journal|last=Sekgarametso|title=An archaeological survey of Ntsweng in Molepolole|journal=Pula: Botswana Journal of African Studies|year=2001|volume=15|issue=1|pages=23–45|url=http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula015001/pula015001004.pdf|access-date=22 March 2013|publisher=Educational Book Service|issn=0256-2316}}</ref>|resting place coordinates=<!-- {{Coord|LAT|LONG|type:landmark|display=inline}} -->|title=[[Kgosi]] of the [[Koena tribe|Bakwena]]|term=1831 – 1892<ref name=Lipschutz_1989>{{cite book|last=Lipschutz|first=Mark R.|title=Dictionary of African Historical Biography|year=1989|publisher=University of California Press|location=Berkeley, CA, USA|isbn=9780520066113|page=117|url=https://books.google.com/books?id=QYoPkk04Yp4C&q=Sebele%20I&pg=PA117}}</ref>|predecessor=[[Motswasele II]]<ref name=Parsons_1998>{{cite book|last=Parsons|first=Neil|title=King Khama, Emperor Joe, and the Great White Queen: Victorian Britain Through African Eyes|year=1998|publisher=University of Chicago Press|location=Chicago, USA|isbn=9780226647456|pages=[https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars/page/37 37]–42|url=https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars|url-access=registration|quote=sebele botswana 1892.}}</ref>|successor=[[Sebele I]]<ref name=Lipschutz_1989 />|children=Three sons: Kgari, [[Sebele I|Sebele]] and [[Tumagole]].<ref name=Sekgarametso_2001 />}}
[[Setshwantsho:Seven Years in South Africa, page 424, mission house in Molopolole.jpg|thumb|Mission house in Molepolole]]
'''[[:en:Sechele_I|Sechele I a Motswasele "Rra Mokonopi]]"''' o o itsegeng ka leina la Setshele, o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi,lesome le bobedi (1812 ) mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bobedi(1892). E ne e le moeteledipele wa morafe wa [[:en:Koena_tribe|Bakwena]] ba lefatshe la [[Botswana|Botswana.]]O ne a sokologa go nna mokeresete ke [[:en:David_Livingstone|David Livingstone]], mme mo tirong ya gagwe ya boeteledipele a nna morongwa mo bathong ba gagwe le mo ma Aforikeng a mangwe. Go ya ka Stephen Tomkins o o kwadileng ka botsheo jwa ga Livingstone, Sechele e ne e le ene fela mo[[Aferika|Aforika]] o Livingstone a mo sokololetseng kwa bokereseteng, le ntswa Livingstone a ne a bolela fa Sechele a ne a wa tumelong.<ref name=":0">Tomkins, Stephen (19 March 2013). [https://www.bbc.com/news/magazine-21807368 "The African chief converted to Christianity by Dr Livingstone"]. ''[[:en:BBC|BBC Magazine]]''. Retrieved 19 March 2013.</ref> Sechele o ne a etelela pele setlhopha sa [[Batswana]] (Bakwena, Bakaa, Balete, Batlokwa) ka nako ya [[ntwa ya Dimawe]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le bobedi (1852).
== Botshelo jwa gagwe a santse a le monnye ==
Sechele o tshotswe ka ngwaga wa 1812, e ele morwa-a kgosi ya Bakwena ba Batswana kwa lefatsheng le janong le bidiwang Botswana.<ref name=":0" /> Fa a le dingwaga di le lesome, rragwe o ne a bolawa mme bogosi jwa morafe jwa kgaoganngwa ka bo malomaagwe. Sechele le balatedi ba gagwe ba ne ba siela kwa setlhaketlhakeng.<ref name=":0" /> O ntse dingwaga dingwe a nna le [[Bangwato]] a nyala Mokgokong, morwadia kgosi Kgari.<ref>Sillery, Anthony (1974). [https://books.google.co.bw/books?id=_t0OAAAAQAAJ&q=Setshele&pg=PA69&redir_esc=y ''Botswana, a short Political History''.] Methuen & Co Ltd. p. 33. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0416756506|<bdi>0416756506</bdi>.]]</ref> Ka ngwaga wa 1831 o ne a atlega mo go tseyeng setilo mo go mongwe wa bo malomaagwe a nna kgosi ya bontlha bongwe jwa Bakwena.<ref name=":0" />
== Go sokologa ==
Ka ngwaga wa 1847 Sechele o ne a kopana le David Livingstone kwa [[:en:City_of_Tshwane_Metropolitan_Municipality|Tshwane]]. Ene le batho ba gagwe ba ne ba tsamaya le morongwa kwa nokeng ya Kolobeng kwa Livingstone a neng a tlhomile [[Kolobeng Mission]].<ref>Sillery, p. 27</ref> Go agiwa ga di mission nako tse dingwe go ne go tlhotlhelediwa ke baeteledipele ba mo gae ka barongwa ba ne ba ba fa ditlhobolo le marumo, mo go neng go baya mo maemong a a botoka mo baagisaneng ba bone ba ba senang ditlamelo tseo.<ref name=":0" />
Sechele o ne a nyoretswe go ithuta go bala le go kwala ebile a le moithuti oo tlhaga, a ithuta ditlhaka tsa alfabete mo malatsing a le mabedi. O ne a nyorelwa go ithuta mo a neng a tsoga mo mosong go fitlhola pele ga letsatsi le tswa. Fa a setse a itse go bala, o ne a ruta basadi ba gagwe go bala. Buka e e neng e le teng fela ka puo ya Setswana ka nako e o e e ne e le [[baebele]].<ref name=":0" /> Morago o ne a romela bana ba gagwe ba batlhano go a go rutiwa ke morongwa o mongwe [[:en:Robert_Moffat_(missionary)|Robert Moffat]] kwa [[:en:Kuruman|Kuruman.]]<ref>Livingstone, David (11 February 2006). [https://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm "Missionary Travels and Researches in South Africa"] (Memoir). [https://web.archive.org/web/20070519015025/http://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm Archived] from the original on 19 May 2007. Retrieved 19 March 2012. (Chapter 6)</ref>
Sechele o itemogetse dikgogakgonano tse dintsi magareng ga setso le sekerete. O ne a tshwanelwa ke go tlogela tiro ya gagwe ya go nesa pula. O ne a gogagona le Livingstone ka lonyalo lwa gagwe le basadi ba le batlhano. Pele Livingstone o ne a sa ikaelela go bua ka kgang e,<ref>Article by Fideles Nkomazana in Gerald O. West, [[:en:Musa_Dube|Musa W. Dube Shomaha]] (2000) ''THe Bible in Africa: Transactions, Trajectories, and Trends''.</ref> mme barongwa ba bangwe ba mo rotloetsa go dira jalo, o ne a mmolelea go kgaogana le basadi ba le bane mo go ba le batlhano.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Sechele o ne a dira jalo, ka go en go sena sepe gape se se mo kgoreletsang, o ne a kolobediwa ka ngwaga wa 1848.
Morago ga go kgaogana le basadi a bo a kolobediwa, mongwe wa basadi ba a kgaoganeng le bone o ne a itsholofela ka ngwana wa gagwe. O ne a bolaya motho wa kwa Europa.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Ditlamorago tsa seo ya nna gore Livingstone a mo kgaole mo sekereseteng,<ref name=":0" /> le ntswa Sechele a ne a ikotlhaile. Sechele o ne a bolelela Livingstone gore ga a kitla a tlogela Jeso, are ba tla ema fa pele ga gagwe mmogo.<ref name=":0" />
Ka nako ya bokopano jwa bone, Livingstone o ne a kopa Sechele go agisana le malomaagwe o neng a busa sephatlo se sengwe sa Bakwena. Sechele o ne a romelela malomaagwe mpho ya marumo. Malomaagwe o ne a le sebete se molangwana mme a tshuba marumo ao a a neng a baka loso lwa gagwe, mme Sechele a agisanya morafe.<ref name=":0" />
68m8fpk7zp985g3kt4a4z14q9m0c9cf
49170
49169
2026-04-11T17:41:11Z
VNGao
10152
/* Go sokologa */
49170
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Sechele I|image=Sechele Gustav Fritsch 1865.jpg|caption=Portrait taken by [[Germany|German]] anthropologist [[Gustav Fritsch]] at Ntsweng (nowadays, Old [[Molepolole]]) in 1865.<ref name=Dietrich_2008>{{cite book|title=An Eloquent Picture Gallery: The South African Portrait Photographs of Gustav Theodor Fritsch, 1863-1865|year=2008|publisher=Jacana Media|location=Auckland Park, South Africa|isbn=978-1-77009-641-7|page=98|url=https://scholar.sun.ac.za/bitstream/handle/10019.1/4969/GTF_EPG_JACANA.pdf?sequence=1|editor1-last=Dietrich|editor1-first=Keith|editor2-last=Bank|editor2-first=Andrew|access-date=21 March 2013}}</ref>|native_name=Sechele|birth_date=Circa 1812|birth_place=[[Botswana]]|death_date={{Death year and age|1892|1810|09}}|resting place=Tribal Cemetery at [[Molepolole]]<ref name=Sekgarametso_2001>{{cite journal|last=Sekgarametso|title=An archaeological survey of Ntsweng in Molepolole|journal=Pula: Botswana Journal of African Studies|year=2001|volume=15|issue=1|pages=23–45|url=http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula015001/pula015001004.pdf|access-date=22 March 2013|publisher=Educational Book Service|issn=0256-2316}}</ref>|resting place coordinates=<!-- {{Coord|LAT|LONG|type:landmark|display=inline}} -->|title=[[Kgosi]] of the [[Koena tribe|Bakwena]]|term=1831 – 1892<ref name=Lipschutz_1989>{{cite book|last=Lipschutz|first=Mark R.|title=Dictionary of African Historical Biography|year=1989|publisher=University of California Press|location=Berkeley, CA, USA|isbn=9780520066113|page=117|url=https://books.google.com/books?id=QYoPkk04Yp4C&q=Sebele%20I&pg=PA117}}</ref>|predecessor=[[Motswasele II]]<ref name=Parsons_1998>{{cite book|last=Parsons|first=Neil|title=King Khama, Emperor Joe, and the Great White Queen: Victorian Britain Through African Eyes|year=1998|publisher=University of Chicago Press|location=Chicago, USA|isbn=9780226647456|pages=[https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars/page/37 37]–42|url=https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars|url-access=registration|quote=sebele botswana 1892.}}</ref>|successor=[[Sebele I]]<ref name=Lipschutz_1989 />|children=Three sons: Kgari, [[Sebele I|Sebele]] and [[Tumagole]].<ref name=Sekgarametso_2001 />}}
[[Setshwantsho:Seven Years in South Africa, page 424, mission house in Molopolole.jpg|thumb|Mission house in Molepolole]]
'''[[:en:Sechele_I|Sechele I a Motswasele "Rra Mokonopi]]"''' o o itsegeng ka leina la Setshele, o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi,lesome le bobedi (1812 ) mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bobedi(1892). E ne e le moeteledipele wa morafe wa [[:en:Koena_tribe|Bakwena]] ba lefatshe la [[Botswana|Botswana.]]O ne a sokologa go nna mokeresete ke [[:en:David_Livingstone|David Livingstone]], mme mo tirong ya gagwe ya boeteledipele a nna morongwa mo bathong ba gagwe le mo ma Aforikeng a mangwe. Go ya ka Stephen Tomkins o o kwadileng ka botsheo jwa ga Livingstone, Sechele e ne e le ene fela mo[[Aferika|Aforika]] o Livingstone a mo sokololetseng kwa bokereseteng, le ntswa Livingstone a ne a bolela fa Sechele a ne a wa tumelong.<ref name=":0">Tomkins, Stephen (19 March 2013). [https://www.bbc.com/news/magazine-21807368 "The African chief converted to Christianity by Dr Livingstone"]. ''[[:en:BBC|BBC Magazine]]''. Retrieved 19 March 2013.</ref> Sechele o ne a etelela pele setlhopha sa [[Batswana]] (Bakwena, Bakaa, Balete, Batlokwa) ka nako ya [[ntwa ya Dimawe]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le bobedi (1852).
== Botshelo jwa gagwe a santse a le monnye ==
Sechele o tshotswe ka ngwaga wa 1812, e ele morwa-a kgosi ya Bakwena ba Batswana kwa lefatsheng le janong le bidiwang Botswana.<ref name=":0" /> Fa a le dingwaga di le lesome, rragwe o ne a bolawa mme bogosi jwa morafe jwa kgaoganngwa ka bo malomaagwe. Sechele le balatedi ba gagwe ba ne ba siela kwa setlhaketlhakeng.<ref name=":0" /> O ntse dingwaga dingwe a nna le [[Bangwato]] a nyala Mokgokong, morwadia kgosi Kgari.<ref>Sillery, Anthony (1974). [https://books.google.co.bw/books?id=_t0OAAAAQAAJ&q=Setshele&pg=PA69&redir_esc=y ''Botswana, a short Political History''.] Methuen & Co Ltd. p. 33. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0416756506|<bdi>0416756506</bdi>.]]</ref> Ka ngwaga wa 1831 o ne a atlega mo go tseyeng setilo mo go mongwe wa bo malomaagwe a nna kgosi ya bontlha bongwe jwa Bakwena.<ref name=":0" />
== Go sokologa ==
Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a mane le bosupa (1847) Sechele o ne a kopana le David Livingstone kwa [[:en:City_of_Tshwane_Metropolitan_Municipality|Tshwane]]. Ene le batho ba gagwe ba ne ba tsamaya le morongwa kwa nokeng ya Kolobeng kwa Livingstone a neng a tlhomile [[Kolobeng Mission]].<ref>Sillery, p. 27</ref> Go agiwa ga di mission nako tse dingwe go ne go tlhotlhelediwa ke baeteledipele ba mo gae ka barongwa ba ne ba ba fa ditlhobolo le marumo, mo go neng go baya mo maemong a a botoka mo baagisaneng ba bone ba ba senang ditlamelo tseo.<ref name=":0" />
Sechele o ne a nyoretswe go ithuta go bala le go kwala ebile a le moithuti oo tlhaga, a ithuta ditlhaka tsa alfabete mo malatsing a le mabedi. O ne a nyorelwa go ithuta mo a neng a tsoga mo mosong go fitlhola pele ga letsatsi le tswa. Fa a setse a itse go bala, o ne a ruta basadi ba gagwe go bala. Buka e e neng e le teng fela ka puo ya Setswana ka nako e o e e ne e le [[baebele]].<ref name=":0" /> Morago o ne a romela bana ba gagwe ba batlhano go a go rutiwa ke morongwa o mongwe [[:en:Robert_Moffat_(missionary)|Robert Moffat]] kwa [[:en:Kuruman|Kuruman.]]<ref>Livingstone, David (11 February 2006). [https://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm "Missionary Travels and Researches in South Africa"] (Memoir). [https://web.archive.org/web/20070519015025/http://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm Archived] from the original on 19 May 2007. Retrieved 19 March 2012. (Chapter 6)</ref>
Sechele o itemogetse dikgogakgonano tse dintsi magareng ga setso le sekerete. O ne a tshwanelwa ke go tlogela tiro ya gagwe ya go nesa pula. O ne a gogagona le Livingstone ka lonyalo lwa gagwe le basadi ba le batlhano. Pele Livingstone o ne a sa ikaelela go bua ka kgang e,<ref>Article by Fideles Nkomazana in Gerald O. West, [[:en:Musa_Dube|Musa W. Dube Shomaha]] (2000) ''THe Bible in Africa: Transactions, Trajectories, and Trends''.</ref> mme barongwa ba bangwe ba mo rotloetsa go dira jalo, o ne a mmolelea go kgaogana le basadi ba le bane mo go ba le batlhano.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Sechele o ne a dira jalo, ka go en go sena sepe gape se se mo kgoreletsang, o ne a kolobediwa ka ngwaga wa 1848.
Morago ga go kgaogana le basadi a bo a kolobediwa, mongwe wa basadi ba a kgaoganeng le bone o ne a itsholofela ka ngwana wa gagwe. O ne a bolaya motho wa kwa Europa.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Ditlamorago tsa seo ya nna gore Livingstone a mo kgaole mo sekereseteng,<ref name=":0" /> le ntswa Sechele a ne a ikotlhaile. Sechele o ne a bolelela Livingstone gore ga a kitla a tlogela Jeso, are ba tla ema fa pele ga gagwe mmogo.<ref name=":0" />
Ka nako ya bokopano jwa bone, Livingstone o ne a kopa Sechele go agisana le malomaagwe o neng a busa sephatlo se sengwe sa Bakwena. Sechele o ne a romelela malomaagwe mpho ya marumo. Malomaagwe o ne a le sebete se molangwana mme a tshuba marumo ao a a neng a baka loso lwa gagwe, mme Sechele a agisanya morafe.<ref name=":0" />
i7iwvfpdw6w64wmrp8w1zxuazuaw1pg
49171
49170
2026-04-11T17:42:59Z
VNGao
10152
49171
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Sechele I|image=Sechele Gustav Fritsch 1865.jpg|caption=Portrait taken by [[Germany|German]] anthropologist [[Gustav Fritsch]] at Ntsweng (nowadays, Old [[Molepolole]]) in 1865.<ref name=Dietrich_2008>{{cite book|title=An Eloquent Picture Gallery: The South African Portrait Photographs of Gustav Theodor Fritsch, 1863-1865|year=2008|publisher=Jacana Media|location=Auckland Park, South Africa|isbn=978-1-77009-641-7|page=98|url=https://scholar.sun.ac.za/bitstream/handle/10019.1/4969/GTF_EPG_JACANA.pdf?sequence=1|editor1-last=Dietrich|editor1-first=Keith|editor2-last=Bank|editor2-first=Andrew|access-date=21 March 2013}}</ref>|native_name=Sechele|birth_date=Circa 1812|birth_place=[[Botswana]]|death_date={{Death year and age|1892|1810|09}}|resting place=Tribal Cemetery at [[Molepolole]]<ref name=Sekgarametso_2001>{{cite journal|last=Sekgarametso|title=An archaeological survey of Ntsweng in Molepolole|journal=Pula: Botswana Journal of African Studies|year=2001|volume=15|issue=1|pages=23–45|url=http://archive.lib.msu.edu/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula015001/pula015001004.pdf|access-date=22 March 2013|publisher=Educational Book Service|issn=0256-2316}}</ref>|resting place coordinates=<!-- {{Coord|LAT|LONG|type:landmark|display=inline}} -->|title=[[Kgosi]] of the [[Koena tribe|Bakwena]]|term=1831 – 1892<ref name=Lipschutz_1989>{{cite book|last=Lipschutz|first=Mark R.|title=Dictionary of African Historical Biography|year=1989|publisher=University of California Press|location=Berkeley, CA, USA|isbn=9780520066113|page=117|url=https://books.google.com/books?id=QYoPkk04Yp4C&q=Sebele%20I&pg=PA117}}</ref>|predecessor=[[Motswasele II]]<ref name=Parsons_1998>{{cite book|last=Parsons|first=Neil|title=King Khama, Emperor Joe, and the Great White Queen: Victorian Britain Through African Eyes|year=1998|publisher=University of Chicago Press|location=Chicago, USA|isbn=9780226647456|pages=[https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars/page/37 37]–42|url=https://archive.org/details/kingkhamaemperor0000pars|url-access=registration|quote=sebele botswana 1892.}}</ref>|successor=[[Sebele I]]<ref name=Lipschutz_1989 />|children=Three sons: Kgari, [[Sebele I|Sebele]] and [[Tumagole]].<ref name=Sekgarametso_2001 />}}
[[Setshwantsho:Seven Years in South Africa, page 424, mission house in Molopolole.jpg|thumb|Mission house in Molepolole]]
'''[[:en:Sechele_I|Sechele I a Motswasele "Rra Mokonopi]]"''' o o itsegeng ka leina la Setshele, o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi,lesome le bobedi (1812 ) mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bobedi(1892). E ne e le moeteledipele wa morafe wa [[:en:Koena_tribe|Bakwena]] ba lefatshe la [[Botswana|Botswana.]]O ne a sokologa go nna mokeresete ke [[:en:David_Livingstone|David Livingstone]], mme mo tirong ya gagwe ya boeteledipele a nna morongwa mo bathong ba gagwe le mo ma Aforikeng a mangwe. Go ya ka Stephen Tomkins o o kwadileng ka botsheo jwa ga Livingstone, Sechele e ne e le ene fela mo[[Aferika|Aforika]] o Livingstone a mo sokololetseng kwa bokereseteng, le ntswa Livingstone a ne a bolela fa Sechele a ne a wa tumelong.<ref name=":0">Tomkins, Stephen (19 March 2013). [https://www.bbc.com/news/magazine-21807368 "The African chief converted to Christianity by Dr Livingstone"]. ''[[:en:BBC|BBC Magazine]]''. Retrieved 19 March 2013.</ref> Sechele o ne a etelela pele setlhopha sa [[Batswana]] (Bakwena, Bakaa, Balete, Batlokwa) ka nako ya [[ntwa ya Dimawe]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le bobedi (1852).
== Botshelo jwa gagwe a santse a le monnye ==
Sechele o tshotswe ka ngwaga wa 1812, e ele morwa-a kgosi ya Bakwena ba Batswana kwa lefatsheng le janong le bidiwang Botswana.<ref name=":0" /> Fa a le dingwaga di le lesome, rragwe o ne a bolawa mme bogosi jwa morafe jwa kgaoganngwa ka bo malomaagwe. Sechele le balatedi ba gagwe ba ne ba siela kwa setlhaketlhakeng.<ref name=":0" /> O ntse dingwaga dingwe a nna le [[Bangwato]] a nyala Mokgokong, morwadia kgosi Kgari.<ref>Sillery, Anthony (1974). [https://books.google.co.bw/books?id=_t0OAAAAQAAJ&q=Setshele&pg=PA69&redir_esc=y ''Botswana, a short Political History''.] Methuen & Co Ltd. p. 33. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0416756506|<bdi>0416756506</bdi>.]]</ref> Ka ngwaga wa 1831 o ne a atlega mo go tseyeng setilo mo go mongwe wa bo malomaagwe a nna kgosi ya bontlha bongwe jwa Bakwena.<ref name=":0" />
== Go sokologa ==
Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a mane le bosupa (1847) Sechele o ne a kopana le David Livingstone kwa [[:en:City_of_Tshwane_Metropolitan_Municipality|Tshwane]]. Ene le batho ba gagwe ba ne ba tsamaya le morongwa kwa nokeng ya Kolobeng kwa Livingstone a neng a tlhomile [[Kolobeng Mission]].<ref>Sillery, p. 27</ref> Go agiwa ga di mission nako tse dingwe go ne go tlhotlhelediwa ke baeteledipele ba mo gae ka barongwa ba ne ba ba fa ditlhobolo le marumo, mo go neng go baya mo maemong a a botoka mo baagisaneng ba bone ba ba senang ditlamelo tseo.<ref name=":0" />
Sechele o ne a nyoretswe go ithuta go bala le go kwala ebile a le moithuti oo tlhaga, a ithuta ditlhaka tsa alfabete mo malatsing a le mabedi. O ne a nyorelwa go ithuta mo a neng a tsoga mo mosong go fitlhola pele ga letsatsi le tswa. Fa a setse a itse go bala, o ne a ruta basadi ba gagwe go bala. Buka e e neng e le teng fela ka puo ya Setswana ka nako e o e e ne e le [[baebele]].<ref name=":0" /> Morago o ne a romela bana ba gagwe ba batlhano go a go rutiwa ke morongwa o mongwe [[:en:Robert_Moffat_(missionary)|Robert Moffat]] kwa [[:en:Kuruman|Kuruman.]]<ref>Livingstone, David (11 February 2006). [https://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm "Missionary Travels and Researches in South Africa"] (Memoir). [https://web.archive.org/web/20070519015025/http://www.gutenberg.org/files/1039/1039-h/1039-h.htm Archived] from the original on 19 May 2007. Retrieved 19 March 2012. (Chapter 6)</ref>
Sechele o itemogetse dikgogakgonano tse dintsi magareng ga setso le sekerete. O ne a tshwanelwa ke go tlogela tiro ya gagwe ya go nesa pula. O ne a gogagona le Livingstone ka lenyalo lwa gagwe le basadi ba le batlhano. Pele Livingstone o ne a sa ikaelela go bua ka kgang e,<ref>Article by Fideles Nkomazana in Gerald O. West, [[:en:Musa_Dube|Musa W. Dube Shomaha]] (2000) ''THe Bible in Africa: Transactions, Trajectories, and Trends''.</ref> mme barongwa ba bangwe ba mo rotloetsa go dira jalo, o ne a mmolelea go kgaogana le basadi ba le bane mo go ba le batlhano.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Sechele o ne a dira jalo, ka go en go sena sepe gape se se mo kgoreletsang, o ne a kolobediwa ka ngwaga wa 1848.
Morago ga go kgaogana le basadi a bo a kolobediwa, mongwe wa basadi ba a kgaoganeng le bone o ne a itsholofela ka ngwana wa gagwe. O ne a bolaya motho wa kwa Europa.<ref>Tomkins, Stephen (2013). ''David Livingstone, The Unexplored Story''. Lion Hudson.</ref> Ditlamorago tsa seo ya nna gore Livingstone a mo kgaole mo sekereseteng,<ref name=":0" /> le ntswa Sechele a ne a ikotlhaile. Sechele o ne a bolelela Livingstone gore ga a kitla a tlogela Jeso, are ba tla ema fa pele ga gagwe mmogo.<ref name=":0" />
Ka nako ya bokopano jwa bone, Livingstone o ne a kopa Sechele go agisana le malomaagwe o neng a busa sephatlo se sengwe sa Bakwena. Sechele o ne a romelela malomaagwe mpho ya marumo. Malomaagwe o ne a le sebete se molangwana mme a tshuba marumo ao a a neng a baka loso lwa gagwe, mme Sechele a agisanya morafe.<ref name=":0" />
qrnh6dunyyo4otqsbl2twav8sf1c1bk
Elizabeth II
0
8084
49184
31494
2026-04-12T00:33:51Z
Miradinha45
12648
Undid revision [[Special:Diff/31494|31494]] by [[Special:Contributions/86.126.218.217|86.126.218.217]] ([[User talk:86.126.218.217|talk]]) Ajaaxm Aladdin
49184
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty
| image = Queen Elizabeth II official portrait for 1959 tour (retouched) (cropped) (3-to-4 aspect ratio).jpg
| title = Mmamosadinyana
| alt = Formal photograph of Elizabeth II
| caption = Setshwantsho sa ga mmamosadinyana, 1959
| succession = [[Kgosi ya mosadi ya United Kingdom]] {{avoid wrap|le [[List of sovereign states headed by Elizabeth II|direalm tse dingwe tsa Commonwealth]]}}
| reign = 6 February 1952{{nbsp}}– {{nowrap|8 September 2022}}
| cor-type = [[Coronation of Elizabeth II|Coronation]]
| coronation = 2 June 1953
| predecessor = [[George VI]]
| successor = [[Charles III]]
| birth_name = Princess Elizabeth of York
| birth_date = {{Birth date|df=yes|1926|04|21}}
| birth_place = [[Mayfair]], London, {{nowrap|United Kingdom}}
| death_date = {{Death date and age|2022|09|08|1926|04|21|df=yes}}
| death_place = [[Balmoral Castle]], Aberdeenshire, Scotland, {{nowrap|United Kingdom}}
| burial_date = 19 September 2022
| burial_place = [[King George VI Memorial Chapel]], [[St George's Chapel, Windsor Castle|St George's Chapel]], [[Windsor Castle]]
| spouse = {{Marriage|[[Prince Philip, Duke of Edinburgh]]|20 November 1947|9 April 2021|reason=d}}
| issue-link = #Issue
| issue = {{Plainlist|
* [[Charles III]]
* [[Anne, Princess Royal]]
* [[Prince Andrew, Duke of York]]
* [[Prince Edward, Earl of Wessex]]
}}
| full name = Elizabeth Alexandra Mary
| house = [[House of Windsor|Windsor]]
| father = [[George VI]]
| mother = [[Elizabeth Bowes-Lyon]]
| signature =
| signature_alt = Elizabeth's signature in black ink
}}
'''Elizabeth II''' (Elizabeth Alexandra Mary; 21 Moranang 1926 – 8 Lwetsi 2022) e ne ele kgosi ya mosadi ya [[United Kingdom]] le direalm tse dingwe go simolola ka 6 Thakole 1952 go fitha ka leso la gagwe ka 2022.
== Metswedi ==
{{Reflist}}
aifokz90kzcjvy2e0cu4ksdq3t7nlt4
49185
49184
2026-04-12T00:34:57Z
Miradinha45
12648
Undid revision [[Special:Diff/49184|49184]] by [[Special:Contributions/Miradinha45|Miradinha45]] ([[User talk:Miradinha45|talk]]) Disputive Edits
49185
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty
| image = Queen Elizabeth II official portrait for 1959 tour (retouched) (cropped) (3-to-4 aspect ratio).jpg
| title = Mmamosadinyana
| alt = Formal photograph of Elizabeth II
| caption = Setshwantsho sa ga mmamosadinyana, 1959
| succession = [[Kgosi ya mosadi ya United Kingdom]] {{avoid wrap|le [[List of sovereign states headed by Elizabeth II|direalm tse dingwe tsa Commonwealth]]}}
| reign = 6 February 1952{{nbsp}}– {{nowrap|8 September 2022}}
| cor-type = [[Coronation of Elizabeth II|Coronation]]
| coronation = 2 June 1953
| predecessor = [[George VI]]
| successor = [[Charles III]]
| birth_name = Princess Elizabeth of York
| birth_date = {{Birth date|df=yes|1926|04|21}}
| birth_place = [[Mayfair]], London, {{nowrap|United Kingdom}}
| death_date = {{Death date and age|2022|09|08|1926|04|21|df=yes}}
| death_place = [[Balmoral Castle]], Aberdeenshire, Scotland, {{nowrap|United Kingdom}}
| burial_date = 19 September 2022
| burial_place = [[King George VI Memorial Chapel]], [[St George's Chapel, Windsor Castle|St George's Chapel]], [[Windsor Castle]]
| spouse = {{Marriage|[[Prince Philip|Prince Philip, Duke of Edinburgh]]|20 November 1947|9 April 2021|reason=d}}
| issue-link = #Issue
| issue = {{Plainlist|
* [[Charles III]]
* [[Anne, Princess Royal]]
* [[Prince Andrew, Duke of York]]
* [[Prince Edward, Earl of Wessex]]
}}
| full name = Elizabeth Alexandra Mary
| house = [[House of Windsor|Windsor]]
| father = [[George VI]]
| mother = [[Queen Elizabeth Mma Kgosi Ya Mosadi|Elizabeth Bowes-Lyon]]
| signature =
| signature_alt = Elizabeth's signature in black ink
}}
'''Elizabeth II''' (Elizabeth Alexandra Mary; 21 Moranang 1926 – 8 Lwetsi 2022) e ne ele kgosi ya mosadi ya [[United Kingdom]] le direalm tse dingwe go simolola ka 6 Thakole 1952 go fitha ka leso la gagwe ka 2022.
== Metswedi ==
{{Reflist}}
f8r3evckvv0oep8xeczvfme3avtf97b
Sekgoma I
0
10977
49174
42260
2026-04-11T19:30:57Z
VNGao
10152
49174
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|title=Kgosi ya BaNgwato|reign=1834 go tsena 1957
1858 go tsena 1866
1873 go tsena 1875|predecessor=Khama II|successor=Macheng
Khama III|birth_date=Pele ga ngwaga wa 1815|death_date=1883|issue=lesome le borataro, e akaretsa Khama III le Kgamane|father=Kgari|mother=Dibeelane}}
'''Sekgoma I''' (1815 - 1883) e ne e le kgosi wa morafe wa [[Bangwato|BaNgwato]] mo makgethong a le mararo gareng ga dingwaga tsa sekete makgolo a robabobedi, masome a mararo le bone(1834) le sekete makgolo a robabobedi, masome a supa le botlhano (1875). O tsere bogosi lantlha morago ga go tlhokafala ga ga monnawe ebong [[Khama II]], Sekgoma o ne a ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, le masome a matlhano le bosupa (1857) fa mojaboswa ebong [[Macheng]] a ne a boa. Sekgoma o ne a tshabela kwa morafeng wa [[BaKwena]] kwa Kgosi [[Setshele I|Sechele I]] a neng a mo fa masole, se se mo letla go tsaya setilo sa bogosi gape ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le borobabobedi (1858). O ne a lwa tshwana le bana ba gagwe ba basimane ebong [[Khama III]] le [[Kgamane]] ka dingwaga tsa sekete makgolo a robabongwe le masome a marataro (1860) fa ba ne ba tlhopha SeKeresete mo boemong jwa tumelo ya setso, a thankgolwa ke Macheng ka ngwaga wa 1866. Khama III o ne a busetsa Sekgoma mo setilong sa bogosi ka ngwaga wa sekete makgolo a 1873 mme a mo thankgola ka ngwaga wa 1875.
== Botshelo jwa a le mmotlana ==
Sekgoma o tshotswe pele ga ngwaga wa 1815, e le ngwana wa ga Kgosi [[Kgari]] wa morafe wa BaKwena, le Dibeelane. E ne e le motsalwa le Khama II le Mokokong mo lotlhakoreng lwa ga rraabo.<ref name=":0">Williamson, David (1977). ''Burke's Royal Families of the World''. Vol. II: Africa & the Middle East. [[:en:Burke's_Peerage|Burke's Peerage]]. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Dibeelane e ne e le mosadi o mmotlana wa ga Kgari, se se raya gore Sekgoma e ne e se mojaboswa wa ga Kgari, le gore o ne a ka tsaya bogosi fela ka mojaboswa wa boammaruri,Macheng, a ne a seo kwa [[Matebeleland]].<ref name=":1">Gulbrandsen, Ørnulf (1995). [https://www.jstor.org/stable/179214 "The King is King by the Grace of the People: The Exercise and Control of Power in Subject-Ruler Relations"]. ''[[:en:Comparative_Studies_in_Society_and_History|Comparative Studies in Society and History]]''. '''37''' (3): 415–444. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0010-4175 0010-4175.]</ref>
== Kgosi wa morafe wa BaNgwato ==
Sekgoma o ne a tlhatlhama monnawe Khama II e le kgosi wa BaKwena fa Khama a tlhokafala pele ga ngwaga wa 1834, mme a tlogelela Macheng setilo fa a boa ka ngwaga wa 1857.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Sekgoma o ne a ya kwa morafeng wa BaKwena, go bolelwa e le ka a ne a tshaba gore Macheng o ka nna a mmolaya, a buisana le kgosi ya BaKwena, Sechele I go mo fa mophato wa sesole. Sekgoma o ne a boa le masole a Bakwena ka ngwaga wa 1858 a tsaya bogosi mo go Macheng.<ref name=":1" /> Puso ya kgatelelo ya ga Macheng, e e tshwanang le ya Matebele a kwa bokone kwa Matebeleland, e ne ya dira gore a seka a ratiwa ke batho ba maemo ba morafe wa BaNgwato ba bo ba gwetlha gore Sekgoma a boe.
Sekgoma o ne a buisana ka go tlhamiwa ga lefelo la borongwa le barongwa ba Hemmannsburg, o eteletswe pele ke Heinrich C. Schulenburg. o dirile se ka ngwaga wa 1859 morago ga gore Sechele le ene a buisane ka se mo morafeng wa BaKwena go itumedisa Maburu le go ba kganela go tlhasela.<ref name=":2">[[:en:Jackson_Mutero_Chirenje|Chirenje, J. Mutero]] (1976). [https://www.jstor.org/stable/216845 "Church, State, and Education in Bechuanaland in the Nineteenth Century"]. ''[[:en:International_Journal_of_African_Historical_Studies|International Journal of African Historical Studies]]''. '''9''' (3): 401–418. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.jstor.org/stable/216845?origin=crossref 10.2307/216845]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0361-7882 0361-7882].</ref> Sekgoma o ne a etelela pele letsholo kgatlhanong le BaTswapong ba kwa [[Lerala]], ba ba neng ba le ka fa tlase ga puso ya BaNgwato , ka dingwaga tsa 1860 morago ga gore ba fe Macheng lefelo la botshabelo. Se se ne sa fedisa taolo ya [[BaTswapong]] mo kgaolong eo.<ref>Motzafi-Haller, Pnina (1993). [https://www.jstor.org/stable/40979981 "The Duiker and the Hare: Tswapong Subjects and Ngwato Rulers in Pre-colonial Botswana"]. ''Botswana Notes and Records''. '''25''': 59–71. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090.]</ref>
Sekgoma o ne a kopa thuso ya banna ba le mmalwa go ya kwa morafeng wa BaKwena ka ngwaga wa 1862 kwa ba neng ba ya go hutsa masimo a morafe oo, mme ba ne ba tshwarwa. Kgosi wa Bakwena Sechele o ne a ipusolosetsa ka ngwaga wa 1864 o ya fifing, fa a dira tlhaselo e e neng ya seka ya atlega kgatlhanong le morafe wa BaNgwato. <ref name=":1" />Sekgoma o ne a obamela melao ya tumelo ya setso, mme bana ba gagwe ba basimane ebong Khama III le Kgamane e ne e le BaKeresete ebile ba gana go tsaya karolo mo ngwaong ya bogwera. Sekgoma o ne a romela banna go hutsa Khama fa a gana ka ngwaga wa 1865, mme Khama o ne a sa dumele mo boselamoseng jo ba neng ba supa ba na le bone mo tumelong ya setso.<ref name=":2" /> Kgotlhang e ne ya golela pele gore e bo e bake ntwa ya selegae ka ngwaga wa 1866,<ref name=":2" /> mme Sekgoma o ne a thankgolwa mo bogosing ke Macheng ngwaga one oo. Ka ngwaga wa 1873, Sekgoma o ne a busediwa mo bogosing ke ngwana wa gagwe Khama, o a neng a eteletse pele thankgolo ya ga Macheng ka ngwaga wa 1872. Sekgoma o ne a thankgolwa ke Khama ka ngwaga wa 1875.<ref name=":0" />
== Loso le boswa ==
Sekgoma o tlhokafetse ka ngwaga wa 1883 kwa [[Serowe]].<ref name=":0" /> Sekgoma o ne a nyetse basadi ba le lesome le motso, a na le bana ba le lesome le borataro mo botshelong jwa gagwe: Khama III, Kgamane, Seretse, Kebailele, Mphoeng, Mokhutshwane, Ikitseng, Seeletso, Moloi, Nkate, Rraditladi, Ramorotong, Seropola, Badirwang le Baudube.<ref name=":0" />
== Metswedi ==
oe8vzd7hkmzd060tt8lkqi90vji3d4v
49175
49174
2026-04-11T19:34:59Z
VNGao
10152
/* Loso le boswa */
49175
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|title=Kgosi ya BaNgwato|reign=1834 go tsena 1957
1858 go tsena 1866
1873 go tsena 1875|predecessor=Khama II|successor=Macheng
Khama III|birth_date=Pele ga ngwaga wa 1815|death_date=1883|issue=lesome le borataro, e akaretsa Khama III le Kgamane|father=Kgari|mother=Dibeelane}}
'''Sekgoma I''' (1815 - 1883) e ne e le kgosi wa morafe wa [[Bangwato|BaNgwato]] mo makgethong a le mararo gareng ga dingwaga tsa sekete makgolo a robabobedi, masome a mararo le bone(1834) le sekete makgolo a robabobedi, masome a supa le botlhano (1875). O tsere bogosi lantlha morago ga go tlhokafala ga ga monnawe ebong [[Khama II]], Sekgoma o ne a ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, le masome a matlhano le bosupa (1857) fa mojaboswa ebong [[Macheng]] a ne a boa. Sekgoma o ne a tshabela kwa morafeng wa [[BaKwena]] kwa Kgosi [[Setshele I|Sechele I]] a neng a mo fa masole, se se mo letla go tsaya setilo sa bogosi gape ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le borobabobedi (1858). O ne a lwa tshwana le bana ba gagwe ba basimane ebong [[Khama III]] le [[Kgamane]] ka dingwaga tsa sekete makgolo a robabongwe le masome a marataro (1860) fa ba ne ba tlhopha SeKeresete mo boemong jwa tumelo ya setso, a thankgolwa ke Macheng ka ngwaga wa 1866. Khama III o ne a busetsa Sekgoma mo setilong sa bogosi ka ngwaga wa sekete makgolo a 1873 mme a mo thankgola ka ngwaga wa 1875.
== Botshelo jwa a le mmotlana ==
Sekgoma o tshotswe pele ga ngwaga wa 1815, e le ngwana wa ga Kgosi [[Kgari]] wa morafe wa BaKwena, le Dibeelane. E ne e le motsalwa le Khama II le Mokokong mo lotlhakoreng lwa ga rraabo.<ref name=":0">Williamson, David (1977). ''Burke's Royal Families of the World''. Vol. II: Africa & the Middle East. [[:en:Burke's_Peerage|Burke's Peerage]]. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Dibeelane e ne e le mosadi o mmotlana wa ga Kgari, se se raya gore Sekgoma e ne e se mojaboswa wa ga Kgari, le gore o ne a ka tsaya bogosi fela ka mojaboswa wa boammaruri,Macheng, a ne a seo kwa [[Matebeleland]].<ref name=":1">Gulbrandsen, Ørnulf (1995). [https://www.jstor.org/stable/179214 "The King is King by the Grace of the People: The Exercise and Control of Power in Subject-Ruler Relations"]. ''[[:en:Comparative_Studies_in_Society_and_History|Comparative Studies in Society and History]]''. '''37''' (3): 415–444. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0010-4175 0010-4175.]</ref>
== Kgosi wa morafe wa BaNgwato ==
Sekgoma o ne a tlhatlhama monnawe Khama II e le kgosi wa BaKwena fa Khama a tlhokafala pele ga ngwaga wa 1834, mme a tlogelela Macheng setilo fa a boa ka ngwaga wa 1857.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Sekgoma o ne a ya kwa morafeng wa BaKwena, go bolelwa e le ka a ne a tshaba gore Macheng o ka nna a mmolaya, a buisana le kgosi ya BaKwena, Sechele I go mo fa mophato wa sesole. Sekgoma o ne a boa le masole a Bakwena ka ngwaga wa 1858 a tsaya bogosi mo go Macheng.<ref name=":1" /> Puso ya kgatelelo ya ga Macheng, e e tshwanang le ya Matebele a kwa bokone kwa Matebeleland, e ne ya dira gore a seka a ratiwa ke batho ba maemo ba morafe wa BaNgwato ba bo ba gwetlha gore Sekgoma a boe.
Sekgoma o ne a buisana ka go tlhamiwa ga lefelo la borongwa le barongwa ba Hemmannsburg, o eteletswe pele ke Heinrich C. Schulenburg. o dirile se ka ngwaga wa 1859 morago ga gore Sechele le ene a buisane ka se mo morafeng wa BaKwena go itumedisa Maburu le go ba kganela go tlhasela.<ref name=":2">[[:en:Jackson_Mutero_Chirenje|Chirenje, J. Mutero]] (1976). [https://www.jstor.org/stable/216845 "Church, State, and Education in Bechuanaland in the Nineteenth Century"]. ''[[:en:International_Journal_of_African_Historical_Studies|International Journal of African Historical Studies]]''. '''9''' (3): 401–418. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.jstor.org/stable/216845?origin=crossref 10.2307/216845]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0361-7882 0361-7882].</ref> Sekgoma o ne a etelela pele letsholo kgatlhanong le BaTswapong ba kwa [[Lerala]], ba ba neng ba le ka fa tlase ga puso ya BaNgwato , ka dingwaga tsa 1860 morago ga gore ba fe Macheng lefelo la botshabelo. Se se ne sa fedisa taolo ya [[BaTswapong]] mo kgaolong eo.<ref>Motzafi-Haller, Pnina (1993). [https://www.jstor.org/stable/40979981 "The Duiker and the Hare: Tswapong Subjects and Ngwato Rulers in Pre-colonial Botswana"]. ''Botswana Notes and Records''. '''25''': 59–71. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090.]</ref>
Sekgoma o ne a kopa thuso ya banna ba le mmalwa go ya kwa morafeng wa BaKwena ka ngwaga wa 1862 kwa ba neng ba ya go hutsa masimo a morafe oo, mme ba ne ba tshwarwa. Kgosi wa Bakwena Sechele o ne a ipusolosetsa ka ngwaga wa 1864 o ya fifing, fa a dira tlhaselo e e neng ya seka ya atlega kgatlhanong le morafe wa BaNgwato. <ref name=":1" />Sekgoma o ne a obamela melao ya tumelo ya setso, mme bana ba gagwe ba basimane ebong Khama III le Kgamane e ne e le BaKeresete ebile ba gana go tsaya karolo mo ngwaong ya bogwera. Sekgoma o ne a romela banna go hutsa Khama fa a gana ka ngwaga wa 1865, mme Khama o ne a sa dumele mo boselamoseng jo ba neng ba supa ba na le bone mo tumelong ya setso.<ref name=":2" /> Kgotlhang e ne ya golela pele gore e bo e bake ntwa ya selegae ka ngwaga wa 1866,<ref name=":2" /> mme Sekgoma o ne a thankgolwa mo bogosing ke Macheng ngwaga one oo. Ka ngwaga wa 1873, Sekgoma o ne a busediwa mo bogosing ke ngwana wa gagwe Khama, o a neng a eteletse pele thankgolo ya ga Macheng ka ngwaga wa 1872. Sekgoma o ne a thankgolwa ke Khama ka ngwaga wa 1875.<ref name=":0" />
== Loso le boswa ==
Sekgoma o tlhokafetse ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi (1883) kwanwa [[Serowe]].<ref name=":0" /> Sekgoma o ne a nyetse basadi ba le lesome le motso, a na le bana ba le lesome le borataro mo botshelong jwa gagwe: Khama III, Kgamane, Seretse, Kebailele, Mphoeng, Mokhutshwane, Ikitseng, Seeletso, Moloi, Nkate, Rraditladi, Ramorotong, Seropola, Badirwang le Baudube.<ref name=":0" />
== Metswedi ==
hl5dj89hgoxzxcxpj09qooxqsda6xhm
49176
49175
2026-04-11T19:40:06Z
VNGao
10152
49176
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|title=Kgosi ya BaNgwato|reign=1834 go tsena 1957
1858 go tsena 1866
1873 go tsena 1875|predecessor=Khama II|successor=Macheng
Khama III|birth_date=Pele ga ngwaga wa 1815|death_date=1883|issue=lesome le borataro, e akaretsa Khama III le Kgamane|father=Kgari|mother=Dibeelane}}
'''[[:en:Sekgoma_I|Sekgoma]] I''' (1815 - 1883) e ne e le kgosi wa morafe wa [[Bangwato|BaNgwato]] mo makgethong a le mararo gareng ga dingwaga tsa sekete makgolo a robabobedi, masome a mararo le bone(1834) le sekete makgolo a robabobedi, masome a supa le botlhano (1875). O tsere bogosi lantlha morago ga go tlhokafala ga ga monnawe ebong [[Khama II]], Sekgoma o ne a ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, le masome a matlhano le bosupa (1857) fa mojaboswa ebong [[Macheng]] a ne a boa. Sekgoma o ne a tshabela kwa morafeng wa [[BaKwena]] kwa Kgosi [[Setshele I|Sechele I]] a neng a mo fa masole, se se mo letla go tsaya setilo sa bogosi gape ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a matlhano le borobabobedi (1858). O ne a lwa tshwana le bana ba gagwe ba basimane ebong [[Khama III]] le [[Kgamane]] ka dingwaga tsa sekete makgolo a robabongwe le masome a marataro (1860) fa ba ne ba tlhopha SeKeresete mo boemong jwa tumelo ya setso, a thankgolwa ke Macheng ka ngwaga wa 1866. Khama III o ne a busetsa Sekgoma mo setilong sa bogosi ka ngwaga wa sekete makgolo a 1873 mme a mo thankgola ka ngwaga wa 1875.
== Botshelo jwa a le mmotlana ==
Sekgoma o tshotswe pele ga ngwaga wa 1815, e le ngwana wa ga Kgosi [[Kgari]] wa morafe wa BaKwena, le Dibeelane. E ne e le motsalwa le Khama II le Mokokong mo lotlhakoreng lwa ga rraabo.<ref name=":0">Williamson, David (1977). ''Burke's Royal Families of the World''. Vol. II: Africa & the Middle East. [[:en:Burke's_Peerage|Burke's Peerage]]. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Dibeelane e ne e le mosadi o mmotlana wa ga Kgari, se se raya gore Sekgoma e ne e se mojaboswa wa ga Kgari, le gore o ne a ka tsaya bogosi fela ka mojaboswa wa boammaruri,Macheng, a ne a seo kwa [[Matebeleland]].<ref name=":1">Gulbrandsen, Ørnulf (1995). [https://www.jstor.org/stable/179214 "The King is King by the Grace of the People: The Exercise and Control of Power in Subject-Ruler Relations"]. ''[[:en:Comparative_Studies_in_Society_and_History|Comparative Studies in Society and History]]''. '''37''' (3): 415–444. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0010-4175 0010-4175.]</ref>
== Kgosi wa morafe wa BaNgwato ==
Sekgoma o ne a tlhatlhama monnawe Khama II e le kgosi wa BaKwena fa Khama a tlhokafala pele ga ngwaga wa 1834, mme a tlogelela Macheng setilo fa a boa ka ngwaga wa 1857.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Sekgoma o ne a ya kwa morafeng wa BaKwena, go bolelwa e le ka a ne a tshaba gore Macheng o ka nna a mmolaya, a buisana le kgosi ya BaKwena, Sechele I go mo fa mophato wa sesole. Sekgoma o ne a boa le masole a Bakwena ka ngwaga wa 1858 a tsaya bogosi mo go Macheng.<ref name=":1" /> Puso ya kgatelelo ya ga Macheng, e e tshwanang le ya Matebele a kwa bokone kwa Matebeleland, e ne ya dira gore a seka a ratiwa ke batho ba maemo ba morafe wa BaNgwato ba bo ba gwetlha gore Sekgoma a boe.
Sekgoma o ne a buisana ka go tlhamiwa ga lefelo la borongwa le barongwa ba Hemmannsburg, o eteletswe pele ke Heinrich C. Schulenburg. o dirile se ka ngwaga wa 1859 morago ga gore Sechele le ene a buisane ka se mo morafeng wa BaKwena go itumedisa Maburu le go ba kganela go tlhasela.<ref name=":2">[[:en:Jackson_Mutero_Chirenje|Chirenje, J. Mutero]] (1976). [https://www.jstor.org/stable/216845 "Church, State, and Education in Bechuanaland in the Nineteenth Century"]. ''[[:en:International_Journal_of_African_Historical_Studies|International Journal of African Historical Studies]]''. '''9''' (3): 401–418. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.jstor.org/stable/216845?origin=crossref 10.2307/216845]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0361-7882 0361-7882].</ref> Sekgoma o ne a etelela pele letsholo kgatlhanong le BaTswapong ba kwa [[Lerala]], ba ba neng ba le ka fa tlase ga puso ya BaNgwato , ka dingwaga tsa 1860 morago ga gore ba fe Macheng lefelo la botshabelo. Se se ne sa fedisa taolo ya [[BaTswapong]] mo kgaolong eo.<ref>Motzafi-Haller, Pnina (1993). [https://www.jstor.org/stable/40979981 "The Duiker and the Hare: Tswapong Subjects and Ngwato Rulers in Pre-colonial Botswana"]. ''Botswana Notes and Records''. '''25''': 59–71. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090.]</ref>
Sekgoma o ne a kopa thuso ya banna ba le mmalwa go ya kwa morafeng wa BaKwena ka ngwaga wa 1862 kwa ba neng ba ya go hutsa masimo a morafe oo, mme ba ne ba tshwarwa. Kgosi wa Bakwena Sechele o ne a ipusolosetsa ka ngwaga wa 1864 o ya fifing, fa a dira tlhaselo e e neng ya seka ya atlega kgatlhanong le morafe wa BaNgwato. <ref name=":1" />Sekgoma o ne a obamela melao ya tumelo ya setso, mme bana ba gagwe ba basimane ebong Khama III le Kgamane e ne e le BaKeresete ebile ba gana go tsaya karolo mo ngwaong ya bogwera. Sekgoma o ne a romela banna go hutsa Khama fa a gana ka ngwaga wa 1865, mme Khama o ne a sa dumele mo boselamoseng jo ba neng ba supa ba na le bone mo tumelong ya setso.<ref name=":2" /> Kgotlhang e ne ya golela pele gore e bo e bake ntwa ya selegae ka ngwaga wa 1866,<ref name=":2" /> mme Sekgoma o ne a thankgolwa mo bogosing ke Macheng ngwaga one oo. Ka ngwaga wa 1873, Sekgoma o ne a busediwa mo bogosing ke ngwana wa gagwe Khama, o a neng a eteletse pele thankgolo ya ga Macheng ka ngwaga wa 1872. Sekgoma o ne a thankgolwa ke Khama ka ngwaga wa 1875.<ref name=":0" />
== Loso le boswa ==
Sekgoma o tlhokafetse ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi (1883) kwanwa [[Serowe]].<ref name=":0" /> Sekgoma o ne a nyetse basadi ba le lesome le motso, a na le bana ba le lesome le borataro mo botshelong jwa gagwe: Khama III, Kgamane, Seretse, Kebailele, Mphoeng, Mokhutshwane, Ikitseng, Seeletso, Moloi, Nkate, Rraditladi, Ramorotong, Seropola, Badirwang le Baudube.<ref name=":0" />
== Metswedi ==
tgaaubs4m5bcpdysb4v1h8twrmm1xyf
Mongala
0
10983
49179
42266
2026-04-11T19:56:50Z
VNGao
10152
49179
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|title=Kgosi ya Bangwaketse|predecessor=Makaba I|successor=Moleta|death_date=1770|issue=Moleta|father=Makaba I}}
'''[[:en:Mongala_(kgosi)|Mongala]]''' (o o tlhokafetseng ka ngwaga wa 1770) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse|BaNgwaketse]] ka lekgolo la dingwaga di le lesome le borobabobedi. Go tlhaloganngwa fa e le moeteledipele wa Bangwaketse fa ba nna morafe o o ikemetseng go tswa mo morafeng wa [[Bakwena]]. Mongala o busitse go fitlhelela a bolawa mo ntweng kgatlhanong le Bakgwatlheng. O ne a tlhatlhamiwa ke morwa wa gagwe ebong [[Moleta]].
== Botshelo jwa gagwe jwa pele le puso ya gagwe ==
Mongala e ne e le morwa [[Makaba I|Makaba I.]] Makaba o supiwa fa e ne e le moeteledipele wa Bangwaketse o go neng go ganetsanwa ka ene, kgatlhanong le ntsalae [[Modutlwa]]. Ba ema nokeng ba ga Makaba ba ne ba fenya, mme lekgamu la ga Modutlwa morago la thibelela kwa Seoke (kwa e leng [[Lobatse]] gompieno.)<ref name=":0">[[:en:Isaac_Schapera|Schapera, I]]. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi]]:[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184].</ref>
Mongala o nnile kgosi morago ga loso lwa ga rraagwe, se se mo dira moeteledipele wa ntlha wa semmuso wa Bangwaketse ba ikemetse. Gantsi o tlhalosiwa e le kgosi e e neng ya etelela pele bangwaketse go tswa kwa kgotleng ya Bakwena go nna morafe o o ikemetseng, mme se gape se supiwa se dirilwe ke rraagwe le borragwe mogolwagolwane.<ref name=":0" /> Mongala o itsege a ne a na le bana ba robabongwe:Moleta, Selohilwe, Monnanyana, Losabanyana, Moabi, Thankgwane, Tsima, Mokguthu le Mooki.<ref>[[:en:Isaac_Schapera|Schapera 1942]], p. 27.</ref>
== Loso le go tlhatlhamiwa ga gagwe ==
Malomaago Mongala ebong Tau, e ne e le moeteledipele wa morafe o mongwe mo kgaolong eo, Bakgwatlheng, ba Mongala a neng a ba fenya. ga go a nna le ntwa epe gareng ga merafe e mebedi e go fitlhelela ka ngwag wa 1770, morago ga gore ngwana wa ga moleta wa mosimane a gobatse wa ga Tau wa mosimane ebong Seeiso. Mongala o ne a etelela pele Bangwaketse go gwetlha Bakgwatlheng morago ga gore ba tshabele kwa Kgaolong yoo Tau.<ref name=":1">[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 2.</ref> Go bolelwa fa Mongala a ne a tla ka palo potlana fela ya banna.<ref name=":2">Ramsay, Jeff (2018-04-09). [https://www.proquest.com/docview/2023036031/DDBED12626C64435PQ/3?sourcetype=Newspapers "House Of Ngwaketse (II) Kgosi Moleta".] [[:en:Mmegi|''Mmegi''.]] Retrieved 2025-09-22</ref> O ne a tshwarwa mo ntweng e e latelang, kwa a neng a bolawa ka segai. O ne a tlhatlhamiwa ke morwa wa gagwe Moleta, o a neng a etelela pele tlhaselo e nngwe mo Bakgwatlheng, a senyakaka morafe wa bone go busolosetsa rraagwe.<ref name=":1" /> Se se ne sa simolola kgolo ya sesole mo morafeng wa Bangwaketse, mo go neng ga baka gore morafe o o nne babusi ba kgaolo eo.
== Metswedi<ref name=":2" /> ==
d4jhgong3mpo1v8gvc8czdiorhmyipy
49180
49179
2026-04-11T19:58:29Z
VNGao
10152
/* Loso le go tlhatlhamiwa ga gagwe */
49180
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|title=Kgosi ya Bangwaketse|predecessor=Makaba I|successor=Moleta|death_date=1770|issue=Moleta|father=Makaba I}}
'''[[:en:Mongala_(kgosi)|Mongala]]''' (o o tlhokafetseng ka ngwaga wa 1770) e ne e le kgosi ya [[Bangwaketse|BaNgwaketse]] ka lekgolo la dingwaga di le lesome le borobabobedi. Go tlhaloganngwa fa e le moeteledipele wa Bangwaketse fa ba nna morafe o o ikemetseng go tswa mo morafeng wa [[Bakwena]]. Mongala o busitse go fitlhelela a bolawa mo ntweng kgatlhanong le Bakgwatlheng. O ne a tlhatlhamiwa ke morwa wa gagwe ebong [[Moleta]].
== Botshelo jwa gagwe jwa pele le puso ya gagwe ==
Mongala e ne e le morwa [[Makaba I|Makaba I.]] Makaba o supiwa fa e ne e le moeteledipele wa Bangwaketse o go neng go ganetsanwa ka ene, kgatlhanong le ntsalae [[Modutlwa]]. Ba ema nokeng ba ga Makaba ba ne ba fenya, mme lekgamu la ga Modutlwa morago la thibelela kwa Seoke (kwa e leng [[Lobatse]] gompieno.)<ref name=":0">[[:en:Isaac_Schapera|Schapera, I]]. (1942). "A Short History of the Bangwaketse". ''African Studies''. '''1''' (1): 1–26. [[:en:Digital_object_identifier|doi]]:[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 10.1080/00020184208706566]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0002-0184 0002-0184].</ref>
Mongala o nnile kgosi morago ga loso lwa ga rraagwe, se se mo dira moeteledipele wa ntlha wa semmuso wa Bangwaketse ba ikemetse. Gantsi o tlhalosiwa e le kgosi e e neng ya etelela pele bangwaketse go tswa kwa kgotleng ya Bakwena go nna morafe o o ikemetseng, mme se gape se supiwa se dirilwe ke rraagwe le borragwe mogolwagolwane.<ref name=":0" /> Mongala o itsege a ne a na le bana ba robabongwe:Moleta, Selohilwe, Monnanyana, Losabanyana, Moabi, Thankgwane, Tsima, Mokguthu le Mooki.<ref>[[:en:Isaac_Schapera|Schapera 1942]], p. 27.</ref>
== Loso le go tlhatlhamiwa ga gagwe ==
Malomaago Mongala ebong Tau, e ne e le moeteledipele wa morafe o mongwe mo kgaolong eo, Bakgwatlheng, ba Mongala a neng a ba fenya. ga go a nna le ntwa epe gareng ga merafe e mebedi e go fitlhelela ka ngwag wa sekete makgolo a supa le masome a supa (1770), morago ga gore ngwana wa ga moleta wa mosimane a gobatse wa ga Tau wa mosimane ebong Seeiso. Mongala o ne a etelela pele Bangwaketse go gwetlha Bakgwatlheng morago ga gore ba tshabele kwa Kgaolong yoo Tau.<ref name=":1">[https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00020184208706566 Schapera 1942], p. 2.</ref> Go bolelwa fa Mongala a ne a tla ka palo potlana fela ya banna.<ref name=":2">Ramsay, Jeff (2018-04-09). [https://www.proquest.com/docview/2023036031/DDBED12626C64435PQ/3?sourcetype=Newspapers "House Of Ngwaketse (II) Kgosi Moleta".] [[:en:Mmegi|''Mmegi''.]] Retrieved 2025-09-22</ref> O ne a tshwarwa mo ntweng e e latelang, kwa a neng a bolawa ka segai. O ne a tlhatlhamiwa ke morwa wa gagwe Moleta, o a neng a etelela pele tlhaselo e nngwe mo Bakgwatlheng, a senyakaka morafe wa bone go busolosetsa rraagwe.<ref name=":1" /> Se se ne sa simolola kgolo ya sesole mo morafeng wa Bangwaketse, mo go neng ga baka gore morafe o o nne babusi ba kgaolo eo.
== Metswedi<ref name=":2" /> ==
etkmmoik6i5rxzionu8l97um7e7n0eo
Kgari Sechele II
0
10990
49157
44942
2026-04-11T17:09:24Z
VNGao
10152
49157
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa 1904.<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo. mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa 1931, fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1933, batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lolwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dibkobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa 1936 le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa 1940.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa 1941, a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa 1945.
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa 1953, kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka 1938, khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka 1959. O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka 1957. Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa 1949 gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa 1954 fa a ne a na le mathata a lonyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa 1962 fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo go lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le mowa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolo SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa 1963.
== Metswedi ==
7y5ttua02pvaaaatehzgibqx0diu7ok
49159
49157
2026-04-11T17:14:09Z
VNGao
10152
49159
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1933, batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lolwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dibkobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa 1936 le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa 1940.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa 1941, a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa 1945.
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa 1953, kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka 1938, khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka 1959. O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka 1957. Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa 1949 gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa 1954 fa a ne a na le mathata a lonyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa 1962 fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo go lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le mowa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolo SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa 1963.
== Metswedi ==
obk9x1xpiux2lr7d9fai48t30zbqcg1
49160
49159
2026-04-11T17:17:15Z
VNGao
10152
/* Loso le go tlhatlhamiwa */
49160
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1933, batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lolwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dibkobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa 1936 le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa 1940.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa 1941, a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa 1945.
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa 1953, kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka 1938, khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka 1959. O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka 1957. Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le robabongwe (1949) gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bone (1954) fa a ne a na le mathata a lenyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le bobedi (1962) fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo go lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le mowa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolo SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa 1963.
== Metswedi ==
jzi6yob2k52j4ztipc8mztyxmoqyss6
49161
49160
2026-04-11T17:19:37Z
VNGao
10152
/* Loso le go tlhatlhamiwa */
49161
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1933, batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lolwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dibkobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa 1936 le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa 1940.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa 1941, a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa 1945.
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa 1953, kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka 1938, khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka 1959. O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka 1957. Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le robabongwe (1949) gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bone (1954) fa a ne a na le mathata a lenyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le bobedi (1962) fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le morwa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolowe SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong Neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le boraro(1963).
== Metswedi ==
n929d5dfxqd4c7rtvsotwqhbl59cv5a
49162
49161
2026-04-11T17:22:45Z
VNGao
10152
/* Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago */
49162
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1933, batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lolwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dibkobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa 1936 le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa 1940.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le motso (1941), a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le botlhano (1945).
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le boraro (1953), kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka 1938, khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka 1959. O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka 1957. Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le robabongwe (1949) gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bone (1954) fa a ne a na le mathata a lenyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le bobedi (1962) fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le morwa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolowe SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong Neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le boraro(1963).
== Metswedi ==
miyenbw6q1y59s72503tj3p14ojkwam
49163
49162
2026-04-11T17:25:11Z
VNGao
10152
/* Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago */
49163
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1933, batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lolwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dibkobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa 1936 le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa 1940.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le motso (1941), a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le botlhano (1945).
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le boraro (1953), kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borobabobedi (1938), khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959). O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bosupa (1957). Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le robabongwe (1949) gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bone (1954) fa a ne a na le mathata a lenyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le bobedi (1962) fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le morwa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolowe SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong Neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le boraro(1963).
== Metswedi ==
aglgriz9gxn4cxst2k028y6h02du32i
49164
49163
2026-04-11T17:30:18Z
VNGao
10152
/* Ka dingwaga tsa 1930 */
49164
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le boraro (1933), batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lelwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dikobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borataro (1936) le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mane (1940.)<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le motso (1941), a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le botlhano (1945).
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le boraro (1953), kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borobabobedi (1938), khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959). O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bosupa (1957). Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le robabongwe (1949) gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bone (1954) fa a ne a na le mathata a lenyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le bobedi (1962) fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le morwa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolowe SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong Neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le boraro(1963).
== Metswedi ==
if6pb76754okrip61mwzwd3q58bnmms
49165
49164
2026-04-11T17:31:04Z
VNGao
10152
49165
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Kgari Sechele II|birth_date=1904|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Sebele II|successor=Neale Sechele|father=Sechele II|death_date=Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962}}
'''[[:en:Kgari_Sechele_II|Kgari Kealeboga Sechele II]]''' (1904 - Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962) e ne e le kgosi ya [[Bakwena]] mo Bechuanaland Protectorate (mo e leng [[Botswana]] gompieno) go tswa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso(1931) go fitlhelela a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a marataro le bobedi(1962). O tlhomilwe mo maemong ao ke puso ya bokolone ya [[Britain]] morago ga go tlosa mogolowe [[Sebele II]] mo setilong.
Bakwena ba ne ba bona Kgari e se mojaboswa o o tshwanetseng, se sa baka gore a buse a gagamaditse gore a nne mo taolong. O ne a ikaegile thata ka puso ya bokolone gore a tswelele a le mo maemong, mo go neng ga ama seemo sa gagwe. Go itsege ga gagwe go ne ga oketsega ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930) morago ga loso lwa yo a neng amo tlhatlhama, a nna mogaka wa ntwa morago ga go nna mongwe wa sesole sa ma [[Aferika|Aforika]] a a neng a lwa [[:en:World_War_II|ntwa ya bobedi ya mafatshe]]. Go ne ga nna le kgogakgogano ya neelano bogosi morago ga go tlhokafala ga ga Kgari go fitlhelela puso ya bokolone e tlhopha monnawe [[Neale Sechele]] go nna kgosi.
== Botshelo jwa a le mmotlana le go bewa kgosi ==
Kgosi Kealeboga Sechele<ref name=":0">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963"]. ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> o tshotswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le bone(1904).<ref name=":1">Morton, Barry; Ramsay, Jeff (2018). ''Historical Dictionary of Botswana'' (5th ed.). Rowman & Littlefield. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-1-5381-1133-8|<bdi>978-1-5381-1133-8</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa botlhano wa ga Sechele II, o e neng e le kgosi ya Bakwena.<ref name=":2">Williamson, David (1977). ''B[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|urke's Royal Families of the World]]''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|. Vol. II: Africa & the Middle East]]. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|<bdi>978-0-85011-029-6</bdi>.]]</ref> Kgari o ne a le mo tlhokomelong ya ga malomaagwe ebong Moitelasilo, o o mo rutileng ka polotiki ya bogosi kwa kgotleng.<ref name=":3">Mbuya, Titus (1999). [https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 "Legitimacy and Succession in Tswana States: The Case of BaKwena, 1930-1963".] ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''13''' (1): 61–76.</ref> Mothusa molaodi A.G Stigand o ne a mo kopela thuso ya madi a sekolo ka ngwaga wa 1929<ref name=":4">Ramsay, Jeff (1996). [https://www.jstor.org/stable/40980134 "The Fall and Decline of the Bakwena Monarchy"]. ''Botswana Notes and Records''. '''28''': 65–86. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980134 40980134.]</ref>, Kgari a ya sekolong kwa Aforika Borwa go ithuta kwa St. Mathews College.<ref name=":3" /> Kgari o ne a ratiwa ke puso ya bokolone ya Britain, ba mmona a tshwanela go nna kgosi go gaisa batsalwa le ene.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Lefa go ntse jalo, mogolowe Kgari ebong Sebele II o ne a tlhatlhama rraabone go nna kgosi.<ref name=":2" />
Puso ya bokolone e ne ya tlosa Sebele II mo maemong a gagwe a bogosi jwa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le motso (1931), fa Kgari a le kwa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 66–67</ref> Babusi ba ne ba bona mogolowe Kgari ebong Mosarwa a sa nonofa go ka busa, gape o ne a sena kgatlhego ya go busa, ka jalo babusi ba ne ba tlhopha Kgari go nna kgosi e e latelang.<ref name=":3" /> O ne a tlhomamisiwa ka Seetebosigo ngwaga wa 1931. Ka maiteko a go mo direla tshwanelo, babusi ba ne ba dira gore e ne e kete o tlhophilwe ke setšhaba.<ref name=":0" />
Babusi ba ne ba tsaya tshwetso ya gore Kgari a nne kgosi e e feletseng eseng motshwarelela bogosi fela, le ntswa e ne e se ene o o latelang mo neelanong.<ref name=":3" /><ref name=":5">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 73.</ref> Moletlo o ne wa tshwarwa go mo tlhoma go nna kgosi ka Lwetse a rogwa ngwaga wa 1931.<ref name=":5" /> Mo moletlong oo, bo malomaagwe ba ne ba mo apesa letlalo la nkwe mo magetleng - tlotla e gantsi e beelwang mojaboswa fela, selo se ne sa šhakgatsa morafe.<ref name=":3" /> Batho ba ba neng ba tseneletse moletlo ba ne ba ema, selo se babusi ba neng ba re ke go supa kemo nokeng ya go busa ga gagwe eseng go supa ngongora. Tiragalo e nngwe e ne ya diragala fa mogolwane mo motseng, Kgosimang a neng a gwetlha go boa ga ga Sebele, mme morafe wa mo iteela lošalaba, le ntswa go ne go na le molao wa gore go seka ga buiwa ka Sebele II.<ref name=":6">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 70.</ref> Go tlhomamisiwa ga ga Kgari go ne ga ganediwa ke Bakwena le dikgosi tse dingwe tsa Batswana.<ref name=":0" />
== Kgosi ya Bakwena ==
=== Ka dingwaga tsa 1930 ===
Mo dingwageng tsa 1930, Bakwena ba ne ba sa amane gope le Kgari, ka jalo ditaelo tsa gagwe di ne di sa tsewe tsia.<ref name=":7">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 70.</ref><ref name=":8">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 74.</ref> Go gana go bua ka go kobiwa ga ga Sebele go ne ga gatelela go ganediwa ga gagwe.<ref name=":6" /> Ka Kgari a ne a sena kemo nokeng e e kalo, o ne a nna moeteledipele o o bogale a leka go gatelela puso ya gagwe.<ref name=":0" /> O ne a tlhopha bagakolodi mo setlhopheng sa baema nokeng ba gagwe, mme bagakolodi ba gagwe ba ne ba fokotsega ka dipalo mo dingwageng tse di latelang go fitlhelela a busa a le nosi.<ref name=":9">[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 69.</ref> Barutabana, baeteledipele ba dikereke, bagogi ba motse le ope fela o a neng a sa mo eme nokeng ba ne ba latlhegelwa ke maemo a bone, ebile dinako tse dingwe ba lopiwa madi kgotsa ba isiwa kgolegelong.<ref name=":8" /> Ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le boraro (1933), batho ba Molepolole ba ne ba isa kopo go nna kgatlhanong le go tlhomamisiwa ga ga Kgari ke babusi ba bokolone, e e neng ya bewa monwana ke ditlhogo tsa malwapa otlhe, di ka nna sekete le makgolo a mane.<ref name=":8" /> Se e ne e le lantlha se diragala, ka dikganetso tsa ga Sebele II di ne di seke di feta menwana e le masome mabedi le botlhano.<ref name=":8" />
Kgari o ne a utlwana thata le puso ya bokolone, ka a ne a ikaegile ka yone go nna mo pusong.<ref name=":9" /><ref name=":1" /> Molaodi Rey o ne a dumela gore dikopo tsa gangwe le gape tsa ga Kgari tsa go baakanya mathata di ne di mo nyenyafatsa le go gaisa mo matlhong a batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], pp. 69–70.</ref> go oketsa taolo ya ga Kgari mo morafeng, Charles Rey o e neng e le molaodi, o ne a dirisa madi go tswa mo letloleng la Bakwena go agela Kgari lelwapa fa gare ga makgamu a mabedi a Bakwena, go dikologa Molepolole: lekgamu le le kwa Ntsweng le le le kwa Borakalalo. O ne a solofela gore se se tla dira gore ba kopane, mme go ne ga dira gore Kgari a nne mo ema nosi mo makgamung oo mabedi.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996,] pp. 73–74.</ref> Fa Kgari a ne a fudusa toropokgolo ya Bakwena go tswa kwa Ntsweng ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, o ne a kopa thuso ya sepodisi a kolone go fudusa Bakwena ba ba pateletsa.<ref name=":9" /><ref name=":10">[https://www.jstor.org/stable/40980134 Ramsay 1996], p. 76.</ref>
Kgari o kile a lebanwa ke melato ya go tlhoka go itshwara sentle mo go tsa tlhakanelo dikobo ka nako ya puso ya gagwe, e akaretsa go leka go dirisa Angelina Mmopi dikgoka ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borataro (1936) le go raela Eurice Kraai ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mane (1940.)<ref>[https://web.archive.org/web/20250423221900/https://d.lib.msu.edu/pula/282 Mbuya 1999], p. 66</ref> Fa a le kgosi, o ne a diragatsa molao ka dingwaga tsa 1930 wa go neela basadi ba ba sa nyalwang mme ba itsholofetse, dikgomo di robabobedi.<ref>Griffiths, Anne M. O. (1997). ''[[iarchive:inshadowofmarria00grif|In the Shadow of Marriage: Gender and Justice in an African Community]]''. University of Chicago Press. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-226-30873-9|<bdi>978-0-226-30873-9</bdi>.]]</ref> E ne e le mongwe wa magosi a Batswana a a neng a eletsa go boela morago go fuduga ga Batswana ba ya go bereka kwa Aforika Borwa, ba tshaba gore phudugo ya babereki e tlaa tlogela lefatshe le palelwa ke go itirela.<ref>[[iarchive:inshadowofmarria00grif|Griffiths 1997]], p. 20.</ref> Fa Sebele II a ne a batla go tlogela maemo a gagwe a bogosi semmuso go na le go kobiwa ka 1938, Kgari o ne a gana, a tshaba se go nna teng ga ga Sebele go ka se dirang mo pusong ya gagwe.<ref name=":10" /> Kgari o ne a simolola go ratega ka dingwaga tsa 1930 di ya fifing, bogolo jang morago ga loso lwa ga Sebele II ka 1939, lo lo neng lwa fedisa se se neng se kgoreletsa puso ya ga Kgari.<ref name=":7" />
=== Ntwa ya bobedi ya mafatshe le dingwaga tsa morago ===
Kgari o ne a nna leloko la masole a Aforika a a neng a ya go lwa kwa ntweng ya bobedi ya mafatshe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le motso (1941), a diragatsa ngwao ya go ya ntweng ga magosi, e le maiteko a go supa nonofo ya gagwe. Se se ne sa tokafatsa ka fa a neng a bonwa ka teng mo bathong, le go supa go tlhoka kemo nokeng mo ntweng go ne ga tokafatsa seemo sa gagwe mo pusong ya bokolone. O ne a tlhatlhosiwa maemo morago ga go kwalela molaodi lokwalo a kopa maemo ao mo boemong jwa go thapa masole go tswa mo morafeng wa gagwe. Dipolelo di ne di le teng ka fa a dirileng ka teng kwa ntweng, o ne a nna mogaka wa ntwa mo Batswaneng. Polelo nngwe e bua fa mophato wa ba ba kgatlhanong o ne wa tlhasela tante e a neng a robetse mo go yone, mme a tswa a sa gobala. A eletsa go supa botlhokwa jwa gagwe, Kgari o ne a leka go dirisa kgosana ya gagwe gore a gwetlhe gore a boe, mme se se ne sa seka sa diragala, a nna kwa ntweng go fitlhelela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le botlhano (1945).
Le ntswa kganetso ya puso ya gagwe e ne e kokobetse kwa bofelelong jwa ntwa, Kgari o ne a tswelela a gagamatsa bogale jwa gagwe mo morafeng. O ne a tsenelela go tlhomamisiwa semmuso ga ga mma Mosadinyana Queen Elizabeth II ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le boraro (1953), kwa a neng a emetse Bechuanaland Protectorate, a nna le kgotlhang e e neng e sa tlwaelesega le babusi ba kolone ngwaga one oo fa a ne a file batshabi ba Aforika Borwa botshabelo. Kwa bofelelong jwa puso ya gagwe, Kgari o ne a okametse go agiwa ga dikago di le mmalwa, di akaretsa sepatela sa kereke ka 1931, Sekolo sa Bakwena ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borobabobedi (1938), khansele ka 1945 le sekolo se segolwane ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959). O ne a tlhokometse gape go baakanngwa ga kereke ya London Missionary Society ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bosupa (1957). Mme mo letlhakoreng le lengwe, o ne a senyakaka motse wa Ntsweng, a tlogela ofisi ya Bakwena National Office fela.
== Loso le go tlhatlhamiwa ==
Kgari o ne a supa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le robabongwe (1949) gore o ka nna a ithola marapo, a supa gore a tlhatlhamiwe ke setlogolo sa gagwe Bonewamang Padi Sechele, mme morafe wa gagwe o ne wa gatelela gore a seka a dira jalo. O ne a bolelela Bonewamang gape ka go mo tlhatlhama ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le bone (1954) fa a ne a na le mathata a lenyalo. Kgari o ne a tlhwaafalela go batla go ithola marapo ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le bobedi (1962) fa diphathi tsa sepolotiki di ne di simolola go nna teng mo Bechuanaland Protectorate. O ne a tsaya loeto go ya Swaziland, kwa go bolelwang a ne a reka tshimo teng. Kgari o ne a tlhokafalela koo ka Lwetse a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1962.
Mo botshelong jwa ga Kgari, o ne a akanyetsa gore o tlaa nna kgosi ya bofelo ya Bakwena. Ka a ne a sena bana, loso lwa gagwe lo ne lwa baka dikgoberego mo lenaneong la bogosi. Maloko a mabedi a lolwapa ebong Moruakgomo o e neng e le morwa Sebele II, le Bonewamang o e neng e le morwa Padi, mogolowe SebeleII le mogolowa Kgari Padi ba ne ba lwela bogosi. Kenalekgosi o ne a nna kgosi fa e santse kgotlhang e rarabololwa. Kgotlatshekelo e ne ya laola gore monnawe Kgari ebong Neale Sechele, e tlaa nna kgosi le ntswa e se ene a latelang mo lenaneong la bogosi, o ne a tlhomamisiwa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a marataro le boraro(1963).
== Metswedi ==
4klkouqvk91i7fqj0nskqudqpnh5s24
Sekgoma II
0
11125
49177
42722
2026-04-11T19:48:27Z
VNGao
10152
49177
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Sekgoma II|reign=1923 go tsena 1925|predecessor=Khama III|successor=Seretse II|birth_date=1869, Bechuanaland|death_date=17 Ngwanatsele 1925|spouse=Tebogo Kebailele|issue=barwa ba bararo le mosetsana a le mongwe ka basadi ba bararo|house=Khama|father=Khama III|mother=Mma-Besi}}
'''[[:en:Sekgoma_II|Sekgoma]]''' (kgotsa '''Sekhome''') '''II''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a marataro le borobabobongwe 1869 a tlhokafala ka Ngwanatsele a le lesome le bosupa ngwaga wa 1925) e ne e le kgosi ya [[Bangwato]] ba Bechuanaland mo e leng Botswana gompieno.
E ne e le morwa kgosi [[Khama III]] le mosadi wa gagwe wa ntlha, [[Mma-Besi|Mma Besi]].<ref>{{cite book|first=Mrs. Wyndham|last=Knight-Bruce|title=The Story of an African Chief: Being the Life of Khama|location=London|publisher=K. Paul, Trench, Trübner|year=1893|url=https://archive.org/details/storyanafricanc00brugoog}}</ref> Ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a pagama setilo sa bogosi a le dingwaga di le masome a matlhano le bone fa rraagwe a tlhokafala. Le fa go ntse jalo, puso ya gagwe e nne ya nna kutshwane ya nna dingwaga tse pedi fela.<ref>{{cite book|first=Edwin|last=Lloyd|title=Three Great African Chiefs (Khâmé, Sebelé and Bathoeng)|location=London|publisher=T. F. Unwin|year=1895|url=https://books.google.com/books?id=RhkUAAAAIAAJ|via=[[Google Books]]}}</ref> Morwa Sekhoma,[[Seretse Khama|Seretse II]], o ne a santse a le monnye thata go ka pagama setilo sa bogosi, [[Tshekedi Khama]], monnawe Sekgoma a mo tshwarelela bogosi.
== Metswedi ==
5wmm4xdqooja7fh5uyb14iemav1a7j5
49178
49177
2026-04-11T19:50:55Z
VNGao
10152
49178
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox royalty|name=Sekgoma II|reign=1923 go tsena 1925|predecessor=Khama III|successor=Seretse II|birth_date=1869, Bechuanaland|death_date=17 Ngwanatsele 1925|spouse=Tebogo Kebailele|issue=barwa ba bararo le mosetsana a le mongwe ka basadi ba bararo|house=Khama|father=Khama III|mother=Mma-Besi}}
'''[[:en:Sekgoma_II|Sekgoma]]''' (kgotsa '''Sekhome''') '''II''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a marataro le borobabobongwe (1869)a tlhokafala ka Ngwanatsele a le lesome le bosupa ngwaga wa 1925) e ne e le kgosi ya [[Bangwato]] ba Bechuanaland mo e leng Botswana gompieno.
E ne e le morwa kgosi [[Khama III]] le mosadi wa gagwe wa ntlha, [[Mma-Besi|Mma Besi]].<ref>{{cite book|first=Mrs. Wyndham|last=Knight-Bruce|title=The Story of an African Chief: Being the Life of Khama|location=London|publisher=K. Paul, Trench, Trübner|year=1893|url=https://archive.org/details/storyanafricanc00brugoog}}</ref> Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le boraro(1923, Sekgoma II o ne a pagama setilo sa bogosi a le dingwaga di le masome a matlhano le bone fa rraagwe a tlhokafala. Le fa go ntse jalo, puso ya gagwe e nne ya nna khutshwane ya nna dingwaga tse pedi fela.<ref>{{cite book|first=Edwin|last=Lloyd|title=Three Great African Chiefs (Khâmé, Sebelé and Bathoeng)|location=London|publisher=T. F. Unwin|year=1895|url=https://books.google.com/books?id=RhkUAAAAIAAJ|via=[[Google Books]]}}</ref> Morwa Sekhoma,[[Seretse Khama|Seretse II]], o ne a santse a le monnye thata go ka pagama setilo sa bogosi, [[Tshekedi Khama]], monnawe Sekgoma a mo tshwarelela bogosi.
== Metswedi ==
09tad87tn1m2yygf6gkhtq3h4qavb5a
Mpumi Nyandeni
0
12099
49148
46835
2026-04-11T12:09:38Z
KeMang??
11556
49148
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox football biography|name=Mpumi Nyandeni|full_name=Nompumelelo Nyandeni|birth_date={{birth date and age|df=yes|1987|8|19}}|birth_place=[[South Africa]]|height=1.63 m|position=[[Midfielder]]|currentclub=[[JVW]]|clubnumber=18|clubs1=[[WFC Rossiyanka]]|clubs2=[[JVW FC]]|years2=-2022|goals2=55|clubs3=[[TS Galaxy Queens]]|years3=2023-2024|caps3=60|goals3=7|clubs4=[[JVW FC]]|years4=2024-|nationalteam1=[[South Africa women's national football team|South Africa]]|nationalyears1=2002–2025|nationalcaps1=150|nationalgoals1=39|club-update=11 August 2014|nationalteam-update=8 April 2025}}
'''Nompumelelo "Mpumi" Nyandeni''' (yo o tshotsweng ka Phatwe a le lesome le boferabongwe 1987) ke [[motshameki wa kgwele ya dinao]] wa [[Aforika Borwa]] wa fa gare wa setlhopha sa [[JVW]] sa [[Liki ya Basadi ya SAFA]].
Nyandeni o emetse [[setlhopha sa bosetšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi sa Aforika Borwa]] makgetho a le lekgolo le masome a matlhano, go akaretsa le kwa Diolimpiking tsa Selemo tsa 2012 le 2016 ka bobedi. Ke motshameki wa boraro yo o tshamekileng thata mo setlhopheng sa bosetšhaba.<ref name=":2">Mthembu, Thuthukani. [https://www.iol.co.za/sport/soccer/banyana-banyanas-nyandeni-set-for-emotional-farewell-in-final-match-against-malawi-b81f7a21-f37a-4eec-bb3a-556354d8cff5 "Banyana Banyana's Nyandeni set for emotional farewell in final match against Malawi"]. ''www.iol.co.za''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
Ka 2010, o ne a tsaya karolo mo letsholong la FIFA la go tokafatsa botsogo ka kgwele ya dinao ya itlosobodutu mmogo le batshameki ba tshwana [[Cristiano Ronaldo]], [[Lionel Messi]], le [[Didier Drogba]].<ref>[https://web.archive.org/web/20111016212758/http://www.fifa.com/aboutfifa/footballdevelopment/medical/media/news/newsid=1172509/index.html <nowiki>[1]</nowiki>] [[:en:FIFA|FIFA]]</ref>
O ne a nna mokapotene wa JVW kwa dikgaisanong tsa bosetšhaba ka 2019.<ref name=":0">Ndumela, Mntungwa (8 December 2019). [https://sasolinsport.co.za/jvw-crowned-2019-sasol-league-national-champions/#:~:text=Gauteng%20based%20JVW%20Football%20Club,took%20place%20in%20Tsakane,%20Ekurhuleni. "JVW Crowned 2019 Sasol League National Champions"]. ''Sasol In Sport''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
Ka 2022 o ne a bidiwa motshameki wa kgwele ya dinao wa basadi wa ngwaga wa Mokgatlho wa Babegadikgang ba Kgwele ya Dinao wa Aforika Borwa (Safja).<ref name=":1">Mjikeliso, Compiled by Sibusiso. [https://www.news24.com/sport/soccer/bafanabafana/100-cap-banyana-veteran-nyandeni-wins-football-writers-player-of-the-year-award-20230321 "100-cap Banyana veteran Nyandeni wins football writers' player of the year award"]. ''Sport''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
== Tiro ya setlhopha ==
Mpumi Nyandeni o fitile ka tsamaiso ya bašha ya Detroit Ladies e e kwa [[Mpumalanga]]. Fa a ne a le motshameki wa basha, o ne a gaisana le batshameki ba bagolo go bona maemo mo setlhopheng se segolo. Morago ga moo o ne a fudugela kwa [[WFC Rossiyanka]] mo Kgaisanong ya Kgwele ya Dinao ya Basadi ya Russia. Ka 2011, o ne a tlhophiwa ke FIFA jaaka mongwe wa letlhakore la batshameki ba le lesome le motso ba boditšhabatšhaba go rotloetsa dikgang tsa botsogo mo bašheng; ba bangwe mo lenaaneng leno ba ne ba akaretsa [[Lionel Messi]] le [[Cristiano Ronaldo]].<ref name=":3">[https://web.archive.org/web/20160304074541/http://sawomensoccer.com/mpumi-skito-nyandeni-road-to-international-stardom-and-life-and-russia "Mpumi "Skito" Nyandeni Road To International Stardom And Life And Russia"]. SA Women. 8 May 2012. Archived from [http://sawomensoccer.com/mpumi-skito-nyandeni-road-to-international-stardom-and-life-and-russia the original] on 4 March 2016. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref> Fa a le kwa Rossiyanka, o ne a kopana le [[Refiloe Jane]] lekgetho la ntlha, yo o neng a tlhotlheleditswe ke Nyandeni mme moragonyana le ene a ne a tla nna motshameki wa boditšhabatšhaba wa Aforika Borwa.<ref>Mailwane, Tshepang (22 August 2015). [https://web.archive.org/web/20170510173522/http://www.sowetanlive.co.za/sport/2015/08/22/ball-girl-now-a-star-banyana-player "Ball girl now a star Banyana player"]. ''Sowetan Live''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
=== JVW ===
Ka 2019 o ne a nna mokapotene wa JVW go bona sekgele sa bone sa ntlha fa ba ne ba fenya [[Dikgaisano tsa Bosetšhaba tsa Sasol League tsa 2019]]<ref name=":0" />
Ka 2021, o ne a le monosi wa dino yo o kwa godimo mmogo le Andisiwe Mgcoyi ka dino di le masome mabedi le bosupa a thusa JVW go nna mo maemong a ntlha a botlhano mo liking.<ref>Kganakga, Tlamelo (28 March 2022). [https://gsport.co.za/hbsl-honours-top-2021-22-season-performers/ "HBSL Honours Top 2021/22 Season Performers"]. ''gsport4girls''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
O nositse dino di le masome mararo mo setlheng sa 2022 mme a gapa sekgele sa go nosa dino tse di kwa godimo mo setlheng sa bobedi ka go latelana.<ref>[https://www.safa.net/2022/12/04/sundowns-ladies-dominate-the-2022-hollywoodbets-super-league-awards/ "Sundowns Ladies dominate the 2022 Hollywoodbets Super League Awards - SAFA.net"]. 4 December 2022. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
O ne a konela setlha seo ka go fenya sekgele sa 2022 sa Mokgatlho wa Babegadikgang ba Kgwele ya Dinao wa Aforika Borwa (Safja) wa motshameki wa kgwele ya dinao wa Basadi wa ngwaga.<ref name=":1" />
=== TS Galaxy Queens ===
Ka 2023, o ne a nna leloko la TS Galaxy Queens.<ref>Hare, Rudene (4 February 2023). [https://gsport.co.za/ts-galaxy-queens-squad-announced-for-hollywoodbets-super-league-season/ "TS Galaxy Queens Squad Announced for Hollywoodbets Super League Season"]. ''gsport4girls''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref> O nositse dino di le 7 mo setlhopheng mo setlheng sa 2023.
=== JVW ===
Ka Mopitlo 2024, o ne a boela kwa JVW.
== Tiro ya boditšhabatšhaba ==
O ne a tshameka lekgetlho la ntlha mo setlhopheng sa bosetšhaba a le dingwaga di le lesome le botlhano ka 2002.<ref name=":2" />
Nyandeni o biditswe go tshameka mo [[setlhopheng sa bosetšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi sa Aforika Borwa]] ka nako ya metshameko ya go ipatela phatlha kwa Diolimpiking tsa Selemo tsa 2012 kwa [[Lontone]], kwa United Kingdom. O ne a swabisitswe ke go tlosiwa mo setlhopheng, se a neng a se amanya le go fetofetoga ga sebopego sa gagwe, mme o ne a bidiwa gape mme moragonyana a tshamekela Aforika Borwa mo metshamekong e le meraro kwa Metshamekong ka boyone.<ref name=":3" /><ref>[https://web.archive.org/web/20200418065704/https://www.sports-reference.com/olympics/athletes/ny/mpumi-nyandeni-1.html "Mpumi Nyandeni"]. [https://en.wikipedia.org/wiki/Sports_Reference Sports Reference]. Archived from [https://www.sports-reference.com/olympics/athletes/ny/mpumi-nyandeni-1.html the original] on 18 April 2020. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref> Fa e sa le ka nako eo o nnile mongwe wa batshameki ba ba nang le maitemogelo thata mo setlhopheng sa Aforika Borwa, e le mongwe wa batshameki ba le bane mmogo le [[Janine van Wyk]], [[Amanda Dlamini]] le [[Noko Matlou]] ba ba nang le iponagatso tse di fetang lekgolo mongwe le mongwe wa bone.<ref>Molobi, Timothy (2 August 2016). [http://city-press.news24.com/Sport/banyana-seek-redemption-at-rio-games-20160730 "Banyana seek redemption at Rio Games"]. ''News 24''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref> O ne a tlhophiwa gape go nna mo setlhopheng sa Diolimpiki tsa Selemo tsa 2016 kwa [[Rio de Janeiro]], kwa Brazil.<ref>[https://web.archive.org/web/20161127221405/https://www.rio2016.com/en/athlete/mpumi-nyandeni "Nyandeni, Mpumi"]. Rio 2016. Archived from [https://www.rio2016.com/en/athlete/mpumi-nyandeni the original] on 27 November 2016. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref>
Ka Moranang 2025 o ne a bidiwa mo setlhopheng go tshameka iponagatso ya gagwe ya bo lekgolo le masome a matlhano.<ref>Morake, Matlhomola. [https://www.news24.com/citypress/sport/almost-forgotten-banyana-midfielder-mpumi-nyandeni-is-in-line-for-a-150th-cap-20231124 "Almost forgotten Banyana midfielder Mpumi Nyandeni is in line for a 150th cap"]. ''City Press''. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref> Nyandeni e ne e le mokapotene wa Banyana Banyana mo motshamekong wa gagwe wa bo lekgolo le masome a matlhano mo phenyong ya 2-1 kgatlhanong le Malawi ka Moranang a ferabobedi 2025 kwa Lebaaleng la Lucas Moripe.<ref>Ntloko, Mninawa (7 April 2025). [https://web.archive.org/web/20250515091806/https://safa.net/2025/04/07/nyandeni-prepares-for-her-final-cap-as-banyana-wrap-up-series-against-malawi/ "Nyandeni prepares for her final cap as Banyana wrap up series against Malawi - SAFA.net"]. Retrieved 27 Ngwanaatsele 2025.</ref> Ke motshameki wa boraro yo o tshamekileng diponagatso tse dintsi morago ga [[Noko Matlou]] (diponagatso di le lekgolo le masome a supa le bone) le [[Janine van Wyk]] (diponagatso di le lekgolo le masome a ferabobedi le metso e metlhano).<ref name=":2" />
=== Dino tsa boditšhabatšhaba ===
{| class="wikitable"
!No.
!Letsatsi
!Lefelo
!Moganetsi
!Dino
!Maduo
!Kgaisano
|-
|1
|21 November 2018
|[[Cape Coast Sports Stadium]], [[Cape Coast]], [[Ghana]]
| [[Equatorial Guinea]]
|'''2'''–0
|7–1
|[[2018 Africa Women Cup of Nations]]
|}
== Ditlotla ==
* Sasol League National Championship: 2019
'''Ka bo ga gagwe'''
* 2021 SAFA Women's League: Top Goal Scorer (dino tse masome mabedi le bosupa)
* 2022 SAFA Women's League: Top Goal Scorer (dino tse masome mararo)
* 2022 South African Football Journalists' Association (Safja): Women's footballer of the year
== Metswedi ==
c7tnjzvy90107r6p7wgqay4y1fnxy08
Jennifer Stoute
0
13042
49150
49145
2026-04-11T16:18:30Z
~2026-22399-77
12647
Ke okedititse di temana
49150
wikitext
text/x-wiki
'''Jennifer Elaine "Jenny" Stoute''' (o tshotswe ka 16 Moranang 1965) ke motabogi wa pele wa Moesemane O ne a emela [[:en:Great_Britain|Great Britain]] kwa [[:en:1988_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki ya 1988]] kwa Seoul le kwa [[:en:1992_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki ya 1992]] kwa Barcelona, koo a neng a gapa mmentlele wa boronse mo lebelong la dimitara di le 4x400.Gape o ne a tlhagelela e le '''Motsuolodi''' mo pontshong ya [[:en:ITV_(TV_network)|ITV]] ya [[:en:Gladiators_(1992_British_TV_series)|Gladiators]] go tloga ka 1996 go ya go 1999.
== Botshelo jwa gagwe ==
Stoute o tsholetswe kwa Bradford, kwa [[:en:West_Yorkshire|Bophirima jwa Yorkshire]], kwa Engelane, ke batsadi ba [[:en:Bradford|Barbados]].O ne a itsege la ntlha fa a ne a nna wa bobedi morago ga [[:en:Simmone_Jacobs|Simmone Jacobs]] mo kgaisanong ya dimitara di le 200 kwa [[:en:1986_WAAA_Championships|Dikgaisanong tsa WAAA tsa 1986.]]<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-1</nowiki></ref>Ka bonako fela morago ga gore a fitlhe kwa makgaolakgannyeng a dimitara di le makgolo a le mabedi a emetse Engelane kwa [[:en:England_at_the_1986_Commonwealth_Games|Metshamekong ya mafatshe a selekanyo a 1986]] mo [[:en:1986_Commonwealth_Games|Metshamekong ya Mafatshe a selekanyo a 1986]] kwa Edinburgh, Scotland, kwa a neng a goga teng a gobetse mme a palelwa ke go fetsa.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-2</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-3</nowiki></ref>
qg4fqkzj3h0dc3jvezx1w4ntkmo9ook
49152
49150
2026-04-11T16:28:30Z
~2026-22399-77
12647
49152
wikitext
text/x-wiki
'''Jennifer Elaine "Jenny" Stoute''' (o tshotswe ka 16 Moranang 1965) ke motabogi wa pele wa Moesemane O ne a emela [[:en:Great_Britain|Great Britain]] kwa [[:en:1988_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki ya 1988]] kwa Seoul le kwa [[:en:1992_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki ya 1992]] kwa Barcelona, koo a neng a gapa mmentlele wa boronse mo lebelong la dimitara di le 4x400.Gape o ne a tlhagelela e le '''Motsuolodi''' mo pontshong ya [[:en:ITV_(TV_network)|ITV]] ya [[:en:Gladiators_(1992_British_TV_series)|Gladiators]] go tloga ka 1996 go ya go 1999.
== Botshelo jwa gagwe ==
Stoute o tsholetswe kwa Bradford, kwa [[:en:West_Yorkshire|Bophirima jwa Yorkshire]], kwa Engelane, ke batsadi ba [[:en:Bradford|Barbados]].O ne a itsege la ntlha fa a ne a nna wa bobedi morago ga [[:en:Simmone_Jacobs|Simmone Jacobs]] mo kgaisanong ya dimitara di le 200 kwa [[:en:1986_WAAA_Championships|Dikgaisanong tsa WAAA tsa 1986.]]<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-1</nowiki></ref>Ka bonako fela morago ga gore a fitlhe kwa makgaolakgannyeng a dimitara di le makgolo a le mabedi a emetse Engelane kwa [[:en:England_at_the_1986_Commonwealth_Games|Metshamekong ya mafatshe a selekanyo a 1986]] mo [[:en:1986_Commonwealth_Games|Metshamekong ya Mafatshe a selekanyo a 1986]] kwa Edinburgh, Scotland, kwa a neng a goga teng a gobetse mme a palelwa ke go fetsa.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-2</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-3</nowiki></ref>Ka 1988, kwa [[:en:Athletics_at_the_1988_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki]], e ne e le leloko la setlhopha sa Britain sa 4 × 400 m relay quartet se se neng sa fetsa mo maemong a borataro mo makgaolakgannyeng. Ka 1989, o ne a nna mo maemong a bone mo makgaolakgannyeng a dimitara di le 200 kwa Dikgaisanong tsa Yuropa tsa mo Kagong.
Kwa [[:en:England_at_the_1990_Commonwealth_Games|Dikgaisanong tsa Mafatshe fatshe tsa 1991]], o ne a ineela gape ka ntlha ya kgobalo e e neng ya mo goga mo kotareng ya makgaolakgang ya gagwe ya 200m
k5ct49rkipvih3i0b1ni6xa7lcg9liq
49155
49152
2026-04-11T16:51:05Z
~2026-22399-77
12647
49155
wikitext
text/x-wiki
'''Jennifer Elaine "Jenny" Stoute''' (o tshotswe ka 16 Moranang 1965) ke motabogi wa pele wa Moesemane O ne a emela [[:en:Great_Britain|Great Britain]] kwa [[:en:1988_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki ya 1988]] kwa Seoul le kwa [[:en:1992_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki ya 1992]] kwa Barcelona, koo a neng a gapa mmentlele wa boronse mo lebelong la dimitara di le 4x400.Gape o ne a tlhagelela e le '''Motsuolodi''' mo pontshong ya [[:en:ITV_(TV_network)|ITV]] ya [[:en:Gladiators_(1992_British_TV_series)|Gladiators]] go tloga ka 1996 go ya go 1999.
== Botshelo jwa Pele ==
Stoute o tsholetswe kwa Bradford, kwa [[:en:West_Yorkshire|Bophirima jwa Yorkshire]], kwa Engelane, ke batsadi ba [[:en:Bradford|Barbados]].O ne a itsege la ntlha fa a ne a nna wa bobedi morago ga [[:en:Simmone_Jacobs|Simmone Jacobs]] mo kgaisanong ya dimitara di le 200 kwa [[:en:1986_WAAA_Championships|Dikgaisanong tsa WAAA tsa 1986.]]<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-1</nowiki></ref>Ka bonako fela morago ga gore a fitlhe kwa makgaolakgannyeng a dimitara di le makgolo a le mabedi a emetse Engelane kwa [[:en:England_at_the_1986_Commonwealth_Games|Metshamekong ya mafatshe a selekanyo a 1986]] mo [[:en:1986_Commonwealth_Games|Metshamekong ya Mafatshe a selekanyo a 1986]] kwa Edinburgh, Scotland, kwa a neng a goga teng a gobetse mme a palelwa ke go fetsa.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-2</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Jennifer_Stoute#cite_note-3</nowiki></ref>Ka 1988, kwa [[:en:Athletics_at_the_1988_Summer_Olympics|Metshamekong ya Diolimpiki]], e ne e le leloko la setlhopha sa Britain sa 4 × 400 m relay quartet se se neng sa fetsa mo maemong a borataro mo makgaolakgannyeng. Ka 1989, o ne a nna mo maemong a bone mo makgaolakgannyeng a dimitara di le 200 kwa Dikgaisanong tsa Yuropa tsa mo Kagong.
Kwa [[:en:England_at_the_1990_Commonwealth_Games|Dikgaisanong tsa Mafatshe fatshe tsa 1991]], o ne a ineela gape ka ntlha ya kgobalo e e neng ya mo goga mo sephatong sa makgaolakgang ya gagwe ya 200m morago ga dingwaga di le pedi a lwantshana le dikgobalo, o ne a nna mo maemong a botlhano mo lebelong la dimitara di le makgolo a le mabedi kwa ditekong tsa Diolimpiki tsa Britain tsa 1996 kwa Birmingham, mme a palelwa ke go tlhophiwa.Kgaisano ya gagwe ya bofelo e kgolo e ne e le Dikgaisano tsa Lefatshe Lotlhe tsa 1997 tsa Ka mo gae.
Go tloga ka 1996 - 1999 o ne a tlhagelela e le "Motsuolodi" mo pontshong ya thelebishene ya [[:en:Gladiators_(1992_British_TV_series)|Gladiators]]. O ne a boela gape mo tsosolosong ya 2008 mme a tlhagelela mo dipontshong tse pedi tse di kgethegileng tsa Legend.
Stoute o na le barwadi ba babedi, ka bobedi ba tsholetswe kwa [[:en:London_Borough_of_Bromley|Bromley]], kwa [[:en:Greater_London|Lontone e Kgolo]]:Alicia Jazmin (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 2001) le [[:en:Renee_Regis|Renee Stefani]] (yo o tshotsweng ka ngwaga wa 2005).
== Metswedi ==
3q7d0xkrj71t2c799gae9t2lgzfuc8p
Helga Kohl
0
13043
49149
2026-04-11T16:13:46Z
Deborah Tjituka
11380
Creation
49149
wikitext
text/x-wiki
Helga Kohl ke moitsaanape wa go tsaya dinepe, o tsholetsweng kwa Poland mme a tsere boagelo mo Namibia, yo tiro ya gagwe e ikaegileng le meepo ya diteemane ye e sa tholeng eleng mo tirisong . Motseletsele wa dikago tsa gagwe tse dikgolo kwa Kolmanskop o bontsha kafa motlhaba wa sekaka sa Namib o ileng wa dira gore dikago tse di latlhilweng di boe di nne gone gape ka teng. Ke leloko la Professional Photographers in Southern Africa (PPSA) mme ditiro tsa gagwe di bontshitswe le go kokoanngwa lefatshe ka bophara, le fa e le gore o itsege thata kwa Namibia.
== Botshelo jwa pele ==
Helga Kohl o belegwe ka 1943 kwa Silesia, Poland. O ne a ya kwa Germany ka 1958, Ko a ithutetseng tiro ya go tsaya dinepe a fiwa setankana se se segolwane kwa Münster Chamber of Trade. Ka 1970, Kohl a godugela kwa Namibia,Kohl a neng a Bergkamp ele motsaya dinepe go tsweng ka 1975.[1]
== Tiro ya gagwe ==
Tiro ya gagwe e batlisisitse mafelo a meepo ya taemane a a latlhilweng, [1] segolo thata a Kolmanskop kwa sekakeng sa Namib sa borwa. [2] Ditshwantsho tsa ga Kohl di bontsha kafa toropo eno ya moepo, e e neng ya tlogelwa ka 1954, e neng ya tsosolosiwa ka teng ke makhubu a motlhaba. O ne a boela kwa lefelong leno ka masomesome a dingwaga go ya go tsaya ditshwantsho tsa lesedi le le fetogang, moriti le tsela e dikago tseno di neng di lebega ka yone. Ka nako ya fa a ne a etetse, o ne a tle a nne fa fatshe a lebile jaaka dithabana tsa motlhaba di fetoga mo dikamoreng pele ga a swetsa go tsaya dinepe. Motseletsele wa bofelo o tsere dingwaga di le nne o ntse o dirwa[2] (1993-1997).[ Ka 1997 Kohl's Elisabeth Bay series e ne ya tlhatlhoba lefelo le le latlhilweng la moepo wa taemane wa Namibia ka leina le le tshwanang. Meepo eno e ne e le teng go tloga ka 1908 go fitlha ka 1948. Ditshwantsho tsa gagwe di bontsha masalela a kafa batho ba neng ba nna mo toropong eno ya moepo ka teng. Matlotla a yone a a sentsweng ke sekaka a bontsha gore batho ba kile ba nna kae le gore nako le tlholego di amile jang ditiro tsa batho. [ 1]
Ditshwantsho tsa gagwe e ne e le "ditshwantsho tsa letshwao" tsa 2005 Rencontres Africaines de la Photographie, e e neng e tshwaretswe kwa Bamako, Mali, [1] morago ga moo di ne tsa bontshiwa boditšhabatšhaba mme tsa neelwa mabolokelo a bosetšhaba a Namibia. [2][ 5] Kohl o ne a gatisa buka ka ditshwantsho, Kolmanskop: Past and Present, ngwaga pele ga moo.Ka 2007, Kohl o ne a bontsha kwa Voies Off kwa Arles mme a simolola bonno jwa botaki kwa Bremen. Ditshwantsho tsa gagwe di ne tsa bontshiwa gape kwa dipontshong tsa 2013 kwa National Museum of African Art, Washington, D.C., Earth Matters: Land as Material and Metaphor in the Arts of Africa. Ditirô tsa ga Kohl di fitlhelwa mo mabolokelong a poraefete a boditšhabatšhaba le mo mabolokelong a setšhaba a National Art Gallery ya Namibia.[ 4]
== Metswedi ==
[1] Dakin, Dagara (2015). "Helga Kohl: Elisabeth Bay (1997)". In Silva, Bisi (ed.). Telling Time: Rencontres de Bamako, Biennale Africaine de la Photographie, 10ième édition. Heidelberg: Kehrer Verlag. pp. 110–115, 431. ISBN 978-3-86828-669-4. OCLC 930776525.
[2] Milbourne, Karen (2013). Earth Matters: Land as Material and Metaphor in the Arts of Africa. New York: Monacelli Press. pp. 36–38. ISBN 978-1-58093-370-4. OCLC 918924058.
[3] Njami, Simon (2005). "Helga Kohl: Namibie". VIes Rencontres Africaines de la Photographie, Bamako 2005, Un Autre Monde. Paris: E. Koehler. pp. 78–79. ISBN 978-2-7107-0725-7. OCLC 255157667.
[4] SADC Arts and Craft Festival (2000). "Helga Kohl". SADC Arts & Craft Festival 2000 Catalogue. Windhoek, Namibia: National Art Gallery of Namibia and Ministry of Basic Education, Sport and Culture. pp. 14–15. ISBN 9789991650913.
[5] Philander, Frederick (June 15, 2007). "Namibian Photographer Again Honoured". New Era.[permanent dead link]
[6] Parker, Lonnae O'Neal (April 21, 2013). "'Earth Matters,' at National Museum of African Art, looks at humanity's ties to planet". The Washington Post. ISSN 0190-8286.
[[Category:batho ba ba tshelang]]
srbhjajs9soahovni8uqws53jn217ik
49151
49149
2026-04-11T16:21:53Z
Deborah Tjituka
11380
Creation
49151
wikitext
text/x-wiki
'''Helga Kohl''' ke moitsaanape wa go tsaya dinepe, o tsholetsweng kwa Poland mme a tsere boagelo mo Namibia, yo tiro ya gagwe e ikaegileng le meepo ya diteemane ye e sa tholeng eleng mo tirisong . Motseletsele wa dikago tsa gagwe tse dikgolo kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Kolmanskop Kolmanskop] o bontsha kafa motlhaba wa sekaka sa [https://en.wikipedia.org/wiki/Namib Namib] o ileng wa dira gore dikago tse di latlhilweng di boe di nne gone gape ka teng. Ke leloko la Professional Photographers in Southern Africa (PPSA) mme ditiro tsa gagwe di bontshitswe le go kokoanngwa lefatshe ka bophara, le fa e le gore o itsege thata kwa Namibia.
== Botshelo jwa pele ==
Helga Kohl o belegwe ka 1943 kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Silesia Silesia], Poland. O ne a ya kwa Germany ka 1958, Ko a ithutetseng tiro ya go tsaya dinepe a fiwa setankana se se segolwane kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/M%C3%BCnster Münster] Chamber of Trade. Ka 1970, Kohl a godugela kwa [[Namibia]],Kohl a neng a Bergkamp ele motsaya dinepe go tsweng ka 1975.[https://en.wikipedia.org/wiki/Helga_Kohl [ 1<nowiki>]</nowiki>]
== Tiro ya gagwe ==
Tiro ya gagwe e batlisisitse mafelo a meepo ya taemane a a latlhilweng, [https://en.wikipedia.org/wiki/Helga_Kohl [ 1<nowiki>]</nowiki>] segolo thata a Kolmanskop kwa sekakeng sa Namib sa borwa. [2] Ditshwantsho tsa ga Kohl di bontsha kafa toropo eno ya moepo, e e neng ya tlogelwa ka 1954, e neng ya tsosolosiwa ka teng ke makhubu a motlhaba. O ne a boela kwa lefelong leno ka masomesome a dingwaga go ya go tsaya ditshwantsho tsa lesedi le le fetogang, moriti le tsela e dikago tseno di neng di lebega ka yone. Ka nako ya fa a ne a etetse, o ne a tle a nne fa fatshe a lebile jaaka dithabana tsa motlhaba di fetoga mo dikamoreng pele ga a swetsa go tsaya dinepe. Motseletsele wa bofelo o tsere dingwaga di le nne o ntse o dirwa[2] (1993-1997).[ Ka 1997 Kohl's Elisabeth Bay series e ne ya tlhatlhoba lefelo le le latlhilweng la moepo wa taemane wa Namibia ka leina le le tshwanang. Meepo eno e ne e le teng go tloga ka 1908 go fitlha ka 1948. Ditshwantsho tsa gagwe di bontsha masalela a kafa batho ba neng ba nna mo toropong eno ya moepo ka teng. Matlotla a yone a a sentsweng ke sekaka a bontsha gore batho ba kile ba nna kae le gore nako le tlholego di amile jang ditiro tsa batho. [https://en.wikipedia.org/wiki/Helga_Kohl [ 1<nowiki>]</nowiki>]
Ditshwantsho tsa gagwe e ne e le "ditshwantsho tsa letshwao" tsa 2005 [https://en.wikipedia.org/wiki/African_Photography_Encounters Rencontres Africaines de la Photographie], e e neng e tshwaretswe kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Bamako Bamako], Mali, [1] morago ga moo di ne tsa bontshiwa boditšhabatšhaba mme tsa neelwa mabolokelo a bosetšhaba a Namibia. [2][ 5] Kohl o ne a gatisa buka ka ditshwantsho, Kolmanskop: Past and Present, ngwaga pele ga moo.Ka 2007, Kohl o ne a bontsha kwa Voies Off kwa Arles mme a simolola bonno jwa botaki kwa Bremen. Ditshwantsho tsa gagwe di ne tsa bontshiwa gape kwa dipontshong tsa 2013 kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/National_Museum_of_African_Art National Museum of African Art], [https://en.wikipedia.org/wiki/Washington%2C_D.C. Washington, D.C]., Earth Matters: Land as Material and Metaphor in the Arts of Africa. Ditirô tsa ga Kohl di fitlhelwa mo mabolokelong a poraefete a boditšhabatšhaba le mo mabolokelong a setšhaba a [https://en.wikipedia.org/wiki/National_Art_Gallery_of_Namibia National Art Gallery ya Namibia].[ 4]
== Metswedi ==
[https://en.wikipedia.org/wiki/Helga_Kohl [1<nowiki>]</nowiki>] Dakin, Dagara (2015). "Helga Kohl: Elisabeth Bay (1997)". In Silva, Bisi (ed.). Telling Time: Rencontres de Bamako, Biennale Africaine de la Photographie, 10ième édition. Heidelberg: Kehrer Verlag. pp. 110–115, 431. ISBN 978-3-86828-669-4. OCLC 930776525.
[2] Milbourne, Karen (2013). Earth Matters: Land as Material and Metaphor in the Arts of Africa. New York: Monacelli Press. pp. 36–38. ISBN 978-1-58093-370-4. OCLC 918924058.
[3] Njami, Simon (2005). "Helga Kohl: Namibie". VIes Rencontres Africaines de la Photographie, Bamako 2005, Un Autre Monde. Paris: E. Koehler. pp. 78–79. ISBN 978-2-7107-0725-7. OCLC 255157667.
[4] SADC Arts and Craft Festival (2000). "[https://books.google.com/books?id=UHI4AQAAIAAJ Helga Kohl"]. SADC Arts & Craft Festival 2000 Catalogue. Windhoek, Namibia: National Art Gallery of Namibia and Ministry of Basic Education, Sport and Culture. pp. 14–15. ISBN 9789991650913.
[5] Philander, Frederick (June 15, 2007). [https://www.newera.com.na/2007/06/15/namibian-photographeragain-honoured/ "Namibian Photographer Again Honoured"]. New Era.[permanent dead link]
[6] Parker, Lonnae O'Neal (April 21, 2013). "'[https://www.washingtonpost.com/lifestyle/style/earth-matters-at-national-museum-of-african-art-looks-at-humanitys-ties-to-planet/2013/04/21/b8375b20-a925-11e2-8302-3c7e0ea97057_story.html Earth Matters,' at National Museum of African Art, looks at humanity's ties to planet"]. The Washington Post. ISSN 0190-8286.
[[Category:batho ba ba tshelang]]
hmgt4pnx9pgitt0ap3lb5oqx3ebyerl
Sylvia Schlettwein
0
13044
49153
2026-04-11T16:37:32Z
Deborah Tjituka
11380
Creation
49153
wikitext
text/x-wiki
'''Sylvia Schlettwein''' (O belegwe ka 16 Ngwanatsele 1975)[https://www.literatursehen.com/wp-content/uploads/2021/06/DLA_NA_Step3_Booklet_Marbach.pdf [ 1<nowiki>]</nowiki>] Ke mokwadi, Morutuntshi, moranodi, wa kwa Namibia.E ne le to a wa lephata la tsa diteme kwa International University of Management kwa Windhoek.[https://shortstorydayafrica.org/authors/q-t/sylvia-schlettwein/ [ 2<nowiki>]</nowiki>] Gotsweng ka ngwaga wa 2024, ke morutuntshi wa teme ya sejeremane kwa University of Namibia (UNAM).
== Ditiro tsa gagwe ==
Schlettwein o tsholetswe kwa Omaruru. Schlettwein ke mongwe wa barwadi ba le bane ba mopolotiki Calle Schlettwein. Kgatiso ya gagwe ya Bullies, Beasts and Beauties, ke kgobokanyo ya dikanegelokopana tse a di kwadileng mmogo le Isabella Morris.[http://www.namibiana.de/namibia-information/who-is-who/personen/infos-zur-person/bullies-beasts-beauties-sylvia-schlettwein-isabella-morris-9789991687803-978-99916-878-0-3.html [ 3<nowiki>]</nowiki>] O amogetse sekgele se se tlotlegang thata mo kgaisanong ya Commonwealth Short Story ya 2010 ka ntlha ya kgang ya gagwe ya "Framing the Nation" mme o ne a tlhophiwa go nna mo FEMRITE Residency for African Women Writers kwa Kampala, Uganda ka 2011. [ Ka 2012 o ne a ya kwa Kwani? Litfest ka fa tlase ga thulaganyo ya Moving Africa Programme ya Goethe-Institut.[http://blog.goethe.de/moving-africa/pages/qa_kwani_Schlettwein_en.html [ 5<nowiki>]</nowiki>]
Serubiri Moses o gatelela mokgwa wa bosadi wa motho ka nosi mo kanegelong ya gagwe ya "Mma Sebata", go tswa mo anthology ya Summoning the Rains, fa a re "E sokamisitswe ka tsela e e dirang gore motho ka nosi a nne kwa pele mme a sa bonale a le maswe thata kana a le bogale thata. Go lebega mongwe le mongwe a leka, mme kgabagare a bo a ineela. Mme le ene o tlogelwa a le nosi mo tiragalong eo ya bofelo ka boboa jwa gagwe jwa phokojwe bo mo phuthetse mo magetleng, a palelwa ke go kopanya botshelo jwa gagwe jwa lelapa kana botshelo jwa gagwe jwa tiro, a tlogelwa a le mo boemong jwa go nna mo maibing, a hutsafetse e bile a latlhilwe". [https://startjournal.org/2012/07/summoning-the-rains-african-women-on-patriarchy/ [ 6<nowiki>]</nowiki>]
== Dibuka tsa gawe ==
Ape shit. In: Terra incognita: new short speculative stories from Africa. Hrsg.: Nerine Dorman. Short Story Day Africa, South Africa; Modjaji Books, Oxford 2015, ISBN 978-1-920590-99-4
Schlettwein, Sylvia (September 2014). "African Dreams, German Campfire, English Words". BAKWA Magazine. Retrieved 2022-07-04.
Schlettwein, Sylvia (2018), "When the colonised imperialists go post-colonial: Namibian-German literature since independence", in Krishnamurthy, Sarala; Vale, Helen (eds.), Writing Namibia: Literature in Transition, Windhoek: University of Namibia Press, pp. 327–346
Schlettwein, Sylvia (2021). Katima. A Namibian Childhood, Kuiseb Publisher, Windhoek 2023,[7]
== Metswedi ==
[1] [https://www.literatursehen.com/wp-content/uploads/2021/06/DLA_NA_Step3_Booklet_Marbach.pdf Sylvia Schlettwein about herself, in: STEP THREE NARRATING NAMIBIA, p48/49]
[2] [https://shortstorydayafrica.org/authors/q-t/sylvia-schlettwein/ "Sylvia Schlettwein - Short Story Day Africa"]. Retrieved 23 December 2014.
[3] Namibiana Buchdepot. [http://www.namibiana.de/namibia-information/who-is-who/personen/infos-zur-person/bullies-beasts-beauties-sylvia-schlettwein-isabella-morris-9789991687803-978-99916-878-0-3.html "Bullies Beasts Beauties Sylvia Schlettwein Isabella Morris 9789991687803-978-99916-878-0-3 vorgestellt im Namibiana Buchdepot"]. Retrieved 23 December 2014.
[http://blog.goethe.de/moving-africa/pages/qa_kwani_Schlettwein_en.html [4<nowiki>]</nowiki> "Moving Africa]". Retrieved 23 December 2014.
[http://blog.goethe.de/moving-africa/pages/qa_kwani_Schlettwein_en.html [5<nowiki>]</nowiki> "Moving Africa"]. Retrieved 23 December 2014.
[https://startjournal.org/2012/07/summoning-the-rains-african-women-on-patriarchy/ [6<nowiki>]</nowiki> "Start – A Journal of Arts and Culture in East Africa » Blog Archive » Summoning the Rains: African women on patriarchy"]. Retrieved 23 December 2014.
[https://en.wikipedia.org/wiki/Sylvia_Schlettwein [ 7<nowiki>]</nowiki>] Schlettwein, Sylvia (2023). Katima: A Namibian childhood = Katima: Eine Kindheit in Namibia [de]. Windhoek: Kuiseb Publisher. ISBN 978-99945-76-92-0.
[[Category:Batho ba ba tshelang]]
dviwsn8y94bbj4fzbasmug2fgs6ilgn
Christi Warner
0
13045
49154
2026-04-11T16:48:28Z
Deborah Tjituka
11380
Creation
49154
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Christi Garden Adventures.jpg|thumb]]
'''Christi Warner''' Ke mo Boritani-Namibian, moopedi wa R&B mokwadi wa dipina, mmoki, motshameki le mmega dikgang wa s New Era ArtLife.[3]
== Tiro ya gagwe ==
Warner o itsege thata ka seabe sa gagwe jaaka moanelwamogolo wa thelebišene "Lady Makhosa"[1] mo Soul Makhosa, e leng lenaneo la mmino wa video wa Namibia le le neng le gasiwa mo thelebišeneng ya NBC ka 2003.[ 4]
Kwa tshimologong ya tiro ya gagwe ya mmino o ne a dira mmogo le Bolie Mootseng, T.C. (leloko la Kalaharians) le Stoopie go dira pina ya "On a Sunday Afternoon". Le fa gone mantswe a gagwe a ka utlwala mo pineng yotlhe, ene le ba bangwe ba ba neng ba dirisana mmogo le ene ga ba a ka ba tlotliwa. Moopedi a le mongwe fela yo a neng a tlotliwa ka pina eno e e neng ya nna hit e ne e le Boli Mootseng. E ne e le fela ka ngwaga wa 2001, fa a ne a nna leloko la setlhopha le motlhami wa setlhopha sa R&B sa X-Plode se se neng se na le maloko a Jaicee James le Lizell Swartz, fa a ne a itsege mo madirelong a mmino wa Namibia.
Gompieno Warner "o itiretse leina jaaka mmoki wa kwa Namibia, yo o kgonang go ema le banna ba gagwe". 5]
Ka Motsheganong 2008, Warner o ne a golola alebamo ya gagwe ya ntlha, I Found My Rhythm.
== Botshelo jwa pele ==
Warner o belegetswe kwa Windhoek, Namibia, ke mmaagwe yo o sa nyalwang yo o tswang kwa Liberia. Mmaagwe, Margareth Warner, e ne e le mmotlelara mo malatsing a gagwe a bosha, mme o ne a berekela Air Namibia pele a rola tiro.
Warner ke wa boraro mo baneng ba le batlhano. Kwa gae, o itsege thata ka leina Babatjie (ka Seafrikaans), le le rayang "Lesea". O bua Se-Afrikaans sentle, puo e a e dirisang le lelapa la gaabo la kwa Namibia. Le fa gone a tsholetswe kwa Windhoek, o ne a fetsa nako e ntsi ya bongwana jwa gagwe kwa Oranjemund, kwa Namibia, fa mmaagwe a ne a fudugela koo le rraagwe wa bobedi. O ne a fetsa bontsi jwa dithuto tsa gagwe tsa sekontari kwa dikolong tse di nang le marobalo mo ditoropong tse dinnye jaaka Steinkopf, Afrika Borwa le Keetmanshoop, Namibia.
Warner o ne a simolola go kwala maboko fa a ne a le kwa sekolong sa poraemari. Ke fela fa a sena go fetsa sekolo se segolwane, a ileng a kgona go bolelela batho ba e seng ba lelapa la gaabo se a se ithutileng. O akgola morutabana wa gagwe wa Sefora kwa Franco-Namibian Cultural Centre [6] ka go mo thusa go bona tsela ya go tsena mo lefatsheng la poko. "Morutabana wa gagwe o ne a bona bukana ya gagwe e e tletseng ka maboko, mme a mo kaela go ya kwa Bricks Community Project".[ 5]
== Botshelo jwa gagwe ==
Warner o nyetswe, o nna kwa Oxford, UK.[7]
== Metswedi ==
[1] "Museke | Home of the African Music Fan". Archived from the original on 4 October 2013. Retrieved 22 March 2010.
[2] "Archived copy". www.artsinitiates.co.zw. 2010. Archived from the original on 4 September 2011. Retrieved 24 March 2010.
[3] "New Era". Archived from the original on 16 July 2011. Retrieved 22 March 2010.
[4] "Namibian Broadcasting Corporation". 15 March 2010. Archived from the original on 15 March 2010.
[5] "Christi Warner: a life committed to the arts. – Free Online Library". thefreelibrary.com.
[6] Centre, Franco Namibian Cultural. "Franco Namibian Cultural Centre". Franco Namibian Cultural Centre.
[7] "Media Attention - Warner Christi". sites.google.com. Archived from the original on 22 April 2022. Retrieved 22 April 2022.
[[Category:wq/tn]]
eyqpt6r44rjjzo5ek5fjty1n06yxtb1
49156
49154
2026-04-11T16:59:45Z
Deborah Tjituka
11380
Creation
49156
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Christi Garden Adventures.jpg|thumb]]
'''Christi Warner''' Ke mo Boritani-Namibian, moopedi wa [https://en.wikipedia.org/wiki/R%26B R&B] mokwadi wa dipina, mmoki, motshameki le mmega dikgang wa s New Era ArtLife.[https://web.archive.org/web/20110716055414/http://www.newera.com.na/article.php?articleid=9547 [ 3<nowiki>]</nowiki>]
== Tiro ya gagwe ==
Warner o itsege thata ka seabe sa gagwe jaaka moanelwamogolo wa thelebišene "Lady Makhosa"[https://web.archive.org/web/20131004230747/http://www.museke.com/en/ChristiWarner [ 1<nowiki>]</nowiki>] mo Soul Makhosa, e leng lenaneo la mmino wa video wa Namibia le le neng le gasiwa mo thelebišeneng ya NBC ka 2003.[https://web.archive.org/web/20110716055414/http://www.newera.com.na/article.php?articleid=9547 [ 4<nowiki>]</nowiki>]
Kwa tshimologong ya tiro ya gagwe ya mmino o ne a dira mmogo le Bolie Mootseng, T.C. (leloko la Kalaharians) le Stoopie go dira pina ya "On a Sunday Afternoon". Le fa gone mantswe a gagwe a ka utlwala mo pineng yotlhe, ene le ba bangwe ba ba neng ba dirisana mmogo le ene ga ba a ka ba tlotliwa. Moopedi a le mongwe fela yo a neng a tlotliwa ka pina eno e e neng ya nna hit e ne e le Boli Mootseng. E ne e le fela ka ngwaga wa 2001, fa a ne a nna leloko la setlhopha le motlhami wa setlhopha sa [https://en.wikipedia.org/wiki/R%26B R&B] sa X-Plode se se neng se na le maloko a Jaicee James le Lizell Swartz, fa a ne a itsege mo madirelong a mmino wa Namibia.
Gompieno Warner "o itiretse leina jaaka mmoki wa kwa Namibia, yo o kgonang go ema le banna ba gagwe".[https://www.thefreelibrary.com/Christi+Warner:+a+life+committed+to+the+arts-a0137864293 [ 5<nowiki>]</nowiki>]
Ka Motsheganong 2008, Warner o ne a golola alebamo ya gagwe ya ntlha, I Found My Rhythm.
== Botshelo jwa pele ==
Warner o belegetswe kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Windhoek Windhoek], [https://en.wikipedia.org/wiki/Namibia Namibia], ke mmaagwe yo o sa nyalwang yo o tswang kwa Liberia. Mmaagwe, Margareth Warner, e ne e le mmotlelara mo malatsing a gagwe a bosha, mme o ne a berekela [https://en.wikipedia.org/wiki/Air_Namibia Air Namibia] pele a rola tiro.
Warner ke wa boraro mo baneng ba le batlhano. Kwa gae, o itsege thata ka leina Babatjie (ka Seafrikaans), le le rayang "Lesea". O bua Se-Afrikaans sentle, puo e a e dirisang le lelapa la gaabo la kwa [[Namibia]]. Le fa gone a tsholetswe kwa Windhoek, o ne a fetsa nako e ntsi ya bongwana jwa gagwe kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Oranjemund Oranjemund], kwa [[Namibia]], fa mmaagwe a ne a fudugela koo le rraagwe wa bobedi. O ne a fetsa bontsi jwa dithuto tsa gagwe tsa sekontari kwa dikolong tse di nang le marobalo mo ditoropong tse dinnye jaaka [https://en.wikipedia.org/wiki/Steinkopf%2C_Northern_Cape Steinkopf], [[Aforika Borwa|Afrika Borwa]] le [https://en.wikipedia.org/wiki/Keetmanshoop Keetmanshoop], Namibia.
Warner o ne a simolola go kwala maboko fa a ne a le kwa sekolong sa poraemari. Ke fela fa a sena go fetsa sekolo se segolwane, a ileng a kgona go bolelela batho ba e seng ba lelapa la gaabo se a se ithutileng. O akgola morutabana wa gagwe wa Sefora kwa Franco-Namibian Cultural Centre[https://www.fncc.org.na/ [ 6<nowiki>]</nowiki>] ka go mo thusa go bona tsela ya go tsena mo lefatsheng la poko. "Morutabana wa gagwe o ne a bona bukana ya gagwe e e tletseng ka maboko, mme a mo kaela go ya kwa Bricks Community Project".[https://www.thefreelibrary.com/Christi+Warner:+a+life+committed+to+the+arts-a0137864293 [ 5<nowiki>]</nowiki>]
== Botshelo jwa gagwe ==
Warner o nyetswe, o nna kwa Oxford, UK.[7]
== Metswedi ==
[https://web.archive.org/web/20131004230747/http://www.museke.com/en/ChristiWarner [1<nowiki>]</nowiki> "Museke | Home of the African Music Fan"]. Archived from the original on 4 October 2013. Retrieved 22 March 2010.
[2] [https://web.archive.org/web/20110904131258/http://www.artsinitiates.co.zw/index.php/literature/41-literature/570-artsinitiates-interview-if-i-was-president-love-would-have-its-ministry "Archived copy"]. www.artsinitiates.co.zw. 2010. Archived from the original on 4 September 2011. Retrieved 24 March 2010.
[https://web.archive.org/web/20110716055414/http://www.newera.com.na/article.php?articleid=9547 [3<nowiki>]</nowiki> "New Era"]. Archived from the original on 16 July 2011. Retrieved 22 March 2010.
[https://web.archive.org/web/20100315082134/http://www.nbc.com.na/ [4<nowiki>]</nowiki> "Namibian Broadcasting Corporation"]. 15 March 2010. Archived from the original on 15 March 2010.
[https://www.thefreelibrary.com/Christi+Warner:+a+life+committed+to+the+arts-a0137864293 [5<nowiki>]</nowiki> "Christi Warner: a life committed to the arts. – Free Online Library"]. thefreelibrary.com.
[6] Centre, Franco Namibian Cultural. "[https://www.fncc.org.na/ Franco Namibian Cultural Centre]". Franco Namibian Cultural Centre.
[https://web.archive.org/web/20220422195804/https://sites.google.com/site/warnerchristi/media [7<nowiki>]</nowiki> "Media Attention - Warner Christi"]. sites.google.com. Archived from the original on 22 April 2022. Retrieved 22 April 2022.
[[Category:Batho ba ba tshelang]]
[[Category:wq/tn]]
5wsep4270iyzabfoostb2ien51tiscp
Bridget Pickering
0
13046
49158
2026-04-11T17:10:20Z
Deborah Tjituka
11380
Creation
49158
wikitext
text/x-wiki
'''Bridget Pickering''' (o tshotswe ka ngwaga wa 1966) ke motlhami wa difilimi le motlhami wa difilimi go tswa kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Namibia Namibia]. O tlhagisitse [https://en.wikipedia.org/wiki/Hotel_Rwanda Hotel Rwanda] (2004),[http://www.asiaone.com/News/Latest+News/Showbiz/Story/A1Story20100313-204368.html [ 1<nowiki>]</nowiki>] The March of the White Elephants (2016), [https://en.wikipedia.org/wiki/Liyana_%28film%29 Liyana] (2017), [https://en.wikipedia.org/wiki/The_Tale The Tale] (2018), le [https://en.wikipedia.org/wiki/Under_the_Hanging_Tree Under The Hanging Tree] (2023), e leng filimi e e rometsweng ke Namibia go ya kwa kgaolong ya [https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_submissions_to_the_96th_Academy_Awards_for_Best_International_Feature_Film Best International Feature kwa Academy Awards ] ya bo 96. Ke morwadia moemedi wa bodiplomat wa Namibia le mokgatlho wa badiri Arthur Pickering.[https://africanfilmny.org/directors/bridget-pickering/ [ 2<nowiki>]</nowiki>]
O ne a tsena kwa Yunibesithing ya [https://en.wikipedia.org/wiki/Syracuse_University Syracuse] kwa [[United States of America|United States]] mme a direla Universal Pictures pele a boela kwa Namibia.[https://books.google.com/books?id=eN_XYUjdRasC&dq=%22Bridget+Pickering%22&pg=PA183 [ 3<nowiki>]</nowiki>] Rraagwe ke mo Namibia mme mmaagwe ke mo Afrika Borwa. Ka 1999, o ne a le mongwe wa basadi ba le barataro ba ba tlhophilweng go tsamaisa filimi e khutshwane ya Mama Africa. Kabelo ya gagwe, Uno's World, e bua ka mosadi yo monnye yo o tshwaraganeng le boimana jo bo sa rulaganyediwang.[https://books.google.co.bw/books?id=kGikCgAAQBAJ&pg=PA29&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false [ 4<nowiki>]</nowiki>]
== Metswedi ==
[1] Arevalo, Rica (13 March 2010). [http://www.asiaone.com/News/Latest+News/Showbiz/Story/A1Story20100313-204368.html Producer notes great strides of women in cinema], Philippine Daily Inquirer
[https://africanfilmny.org/directors/bridget-pickering/ [2<nowiki>]</nowiki> "Pickering, Bridget | African Film Festival, Inc"]. Retrieved 4 December 2024.
[3] McCluskey, Audrey T. [https://books.google.com/books?id=eN_XYUjdRasC&dq=%22Bridget+Pickering%22&pg=PA183 The devil you dance with: film culture in the new South Africa] (2009) (ISBN 978-0252075742)
[4] Jule Selbo (2015). Jill Nelmes; Jule Selbo (eds.). [https://books.google.co.bw/books?id=kGikCgAAQBAJ&pg=PA29&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Women Screenwriters: An International Guide]. Springer. p. 29. ISBN 978-1-137-31237-2.
[[Category:Batho ba ba tshelang]]
qx6zd29q76dke1hba7cg4xh7ht6gi5p
Setshele I
0
13047
49167
2026-04-11T17:36:38Z
VNGao
10152
VNGao moved page [[Setshele I]] to [[Sechele I]]: Sethogo a se a kwalwa sentle
49167
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[Sechele I]]
2fhhkiv6jem9ia8bb32yilc60nonjyz
Sabrina Dockery
0
13048
49172
2026-04-11T18:51:29Z
~2026-22399-77
12647
Created page with "'''Sabrina Dockery''' (o tshotswe ka ngwaga wa 2006 , Lwetse a tlhola malatsi a le lesome le bosupa ) ke moagedi wa kwa Jamaica.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-1</nowiki></ref> == Tiro == Dockery o tsene kwa [[:en:Lacovia_High_School|sekolong se segolwane sa Lacovia]] kwa Jamaica. <ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-2</nowiki></ref>O ne a le mofenyi wa mmentlele wa boronse le setlhopha sa Jamaica..."
49172
wikitext
text/x-wiki
'''Sabrina Dockery''' (o tshotswe ka ngwaga wa 2006 , Lwetse a tlhola malatsi a le lesome le bosupa ) ke moagedi wa kwa Jamaica.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-1</nowiki></ref>
== Tiro ==
Dockery o tsene kwa [[:en:Lacovia_High_School|sekolong se segolwane sa Lacovia]] kwa Jamaica. <ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-2</nowiki></ref>O ne a le mofenyi wa mmentlele wa boronse le setlhopha sa Jamaica mo kgaisanong e e tlhakaneng ya 4 × 400 m kwa [[:en:2023_Pan_American_U20_Athletics_Championships|Dikgaisanong tsa Batabogi tsa Pan Amerika tsa U20 tsa 2023]] kwa [[:en:Mayagüez|Mayagüez]], kwa [[:en:Puerto_Rico|Puerto Rico]] ka Phatwe 2023.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-3</nowiki></ref>
Dockery o ne a fenya makgaolakgang a dimitara di le lekgolo tsa U20 kwa [[:en:2024_CARIFTA_Games|Metshamekong ya CARIFTA ya 2024]] kwa St. E ne e le mofenyi wa mmentlele wa gauta le setlhopha sa basadi sa Jamaica sa dimitara di le 4 x 100 [[:en:2024_World_Athletics_U20_Championships|Dikgaisanong tsa Lefatshe Lotlhe tsa Batabogi tsa U20 tsa 2024]] kwa [[:en:Lima|Lima]], Peru.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-5</nowiki></ref>
odrwuo9mynh61kskqgkr63mrxb3jah6
49173
49172
2026-04-11T18:57:52Z
~2026-22399-77
12647
49173
wikitext
text/x-wiki
'''Sabrina Dockery''' (o tshotswe ka ngwaga wa 2006 , Lwetse a tlhola malatsi a le lesome le bosupa ) ke moagedi wa kwa Jamaica.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-1</nowiki></ref>
== Tiro ==
Dockery o tsene kwa [[:en:Lacovia_High_School|sekolong se segolwane sa Lacovia]] kwa Jamaica. <ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-2</nowiki></ref>O ne a le mofenyi wa mmentlele wa boronse le setlhopha sa Jamaica mo kgaisanong e e tlhakaneng ya 4 × 400 m kwa [[:en:2023_Pan_American_U20_Athletics_Championships|Dikgaisanong tsa Batabogi tsa Pan Amerika tsa U20 tsa 2023]] kwa [[:en:Mayagüez|Mayagüez]], kwa [[:en:Puerto_Rico|Puerto Rico]] ka Phatwe 2023.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-3</nowiki></ref>
Dockery o ne a fenya makgaolakgang a dimitara di le lekgolo tsa U20 kwa [[:en:2024_CARIFTA_Games|Metshamekong ya CARIFTA ya 2024]] kwa St. E ne e le mofenyi wa mmentlele wa gauta le setlhopha sa basadi sa Jamaica sa dimitara di le 4 x 100 [[:en:2024_World_Athletics_U20_Championships|Dikgaisanong tsa Lefatshe Lotlhe tsa Batabogi tsa U20 tsa 2024]] kwa [[:en:Lima|Lima]], Peru.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-5</nowiki></ref>
Ka Tlhakole 2025, Dockery o ne a fenya dimitara di le lekgolo kwa Ditekong tsa Carifta tsa Mokgatlho wa Tsamaiso ya Batabogi ba Jamaica (JAAA) tsa 2025 ka metsotswana e le 11.30, a fetsa a le kwa pele ga [[:en:Shanoya_Douglas|Shanoya Douglas]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-6</nowiki></ref>O ne a fokotsa selekanyo sa gagwe sa go taboga dimitara di le lekgolo go nna metsotswana e le 11.12
kkmmx9jrfigml7llzl6qi8jtnlxgpsu
49181
49173
2026-04-11T22:11:57Z
~2026-22399-77
12647
49181
wikitext
text/x-wiki
'''Sabrina Dockery''' (o tshotswe ka ngwaga wa 2006 , Lwetse a tlhola malatsi a le lesome le bosupa ) ke moagedi wa kwa Jamaica.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-1</nowiki></ref>
== Tiro ==
Dockery o tsene kwa [[:en:Lacovia_High_School|sekolong se segolwane sa Lacovia]] kwa Jamaica. <ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-2</nowiki></ref>O ne a le mofenyi wa mmentlele wa boronse le setlhopha sa Jamaica mo kgaisanong e e tlhakaneng ya 4 × 400 m kwa [[:en:2023_Pan_American_U20_Athletics_Championships|Dikgaisanong tsa Batabogi tsa Pan Amerika tsa U20 tsa 2023]] kwa [[:en:Mayagüez|Mayagüez]], kwa [[:en:Puerto_Rico|Puerto Rico]] ka Phatwe 2023.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-3</nowiki></ref>
Dockery o ne a fenya makgaolakgang a dimitara di le lekgolo tsa U20 kwa [[:en:2024_CARIFTA_Games|Metshamekong ya CARIFTA ya 2024]] kwa St. E ne e le mofenyi wa mmentlele wa gauta le setlhopha sa basadi sa Jamaica sa dimitara di le 4 x 100 [[:en:2024_World_Athletics_U20_Championships|Dikgaisanong tsa Lefatshe Lotlhe tsa Batabogi tsa U20 tsa 2024]] kwa [[:en:Lima|Lima]], Peru.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-5</nowiki></ref>
Ka Tlhakole 2025, Dockery o ne a fenya dimitara di le lekgolo kwa Ditekong tsa Carifta tsa Mokgatlho wa Tsamaiso ya Batabogi ba Jamaica (JAAA) tsa 2025 ka metsotswana e le 11.30, a fetsa a le kwa pele ga [[:en:Shanoya_Douglas|Shanoya Douglas]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-6</nowiki></ref>O ne a fokotsa selekanyo sa gagwe sa go taboga dimitara di le lekgolo go nna metsotswana e le 11.12 mme morago ga moo a fokotsa metsotswana e le 11.08 kwa Dikgaisanong tsa Basimane le Basetsana tsa Jamaica tsa 2025.Gape o ne a nna wa bobedi morago ga ga Jody-Ann Daley mo lebelong la dimitara di le 200 kwa dikgaisanong tsa bommampodi.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-7</nowiki></ref>O ne a kgaolwa ka ntlha ya go simolola ka tsela e e sa siamang a sireletsa sekgele sa gagwe sa basetsana ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le masome a le mabedi sa 100m kwa [[:en:2025_CARIFTA_Games|Metshamekong ya CARIFTA ya 2025]] kwa [[:en:Port_of_Spain|lebala la kwa Spain]], Trinidad le Tobago.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-8</nowiki></ref>Ka Phatwe, o ne a gapa mmentlele wa gauta jaaka karolo ya setlhopha sa basadi sa Jamaica sa go taboga dimitara di le 4 x 100 kwa [[:en:2025_Junior_Pan_American_Games|Metshamekong ya Banana ya Pan Amerika ya 2025]] kwa [[:en:Asunción|Asunción]], kwa Paraguay, mmogo le [[:en:Alana_Reid|Alana Reid]], [[:en:Serena_Cole|Serena Cole]] le Marissa Palmer, mme setlhopha sa bone se ne sa taboga rekoto ya bommampodi ya metsotswana e le 43.52.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-9</nowiki></ref>
Ka kgwadi ya Phalane 2025, go ne ga itsisiwe gore o tla bo a fetoga semmuso, , a saena konteraka ya dingwaga di le nne le Adidas, le go ikatisa le Lance Brauman kwa setlhopheng sa katiso sa Pure Athletics kwa Florida jaaka karolo ya setlhopha sa katiso se se akaretsang bagaetsho [[:en:Niesha_Burgher|Niesha Burghe]]<nowiki/>r le [[:en:Brianna_Lyston|Brianna Lyston]], mmogo le [[:en:Noah_Lyles|Noah Lyles]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-10</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Sabrina_Dockery#cite_note-11</nowiki></ref>
== Metswedi ==
0tr6xvuf9nzmeo0xme228q99hl5yr9z
Neisha Burgher
0
13049
49182
2026-04-11T22:46:29Z
MOMPATI 2
10136
Created page with "Niesha Burgher (o tshotswe ka la bongwa wa 2002 ,kgwedi ya Phatwe e thola Malatsi a le boferabobedi ) ke motabogi wa kwa Jamaica. O ne a nna wa boraro kwa dikgaisanong tsa setšhaba tsa Jamaica tsa [[:en:200_metres|dimitara di le makgolo a le mabedi]] ka 2024.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-1</nowiki></ref> == Botshelo jwa pele == Go tswa kwa [[:en:St._Thomas,_Jamaica|St. Thomas, kwa Jamaica]], o ne a simolola go taboga dikgaisano f..."
49182
wikitext
text/x-wiki
Niesha Burgher (o tshotswe ka la bongwa wa 2002 ,kgwedi ya Phatwe e thola Malatsi a le boferabobedi ) ke motabogi wa kwa Jamaica. O ne a nna wa boraro kwa dikgaisanong tsa setšhaba tsa Jamaica tsa [[:en:200_metres|dimitara di le makgolo a le mabedi]] ka 2024.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-1</nowiki></ref>
== Botshelo jwa pele ==
Go tswa kwa [[:en:St._Thomas,_Jamaica|St. Thomas, kwa Jamaica]], o ne a simolola go taboga dikgaisano fa a ne a sa ntse a le kwa sekolong se se potlana.<ref name=":0"><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-contract-2</nowiki></ref>O tsene kwa [[:en:Western_Texas_College|Western Texas College]] kwa [[:en:Snyder,_Texas|Snyder, kwa Texas]], le kwa [[:en:University_of_Texas_at_El_Paso|Mmadikolo wa kwa Texas kwa El Paso]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-3</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-4</nowiki></ref>
== Tiro ==
Ka Ferikgong 2023, mo lebelong la gagwe la ntlha la UTEP, o ne a thuba rekoto ya sekolo ya ga Tobi Amusan mo lebelong la dimitara di le 200 la ka fa teng, a taboga 23.20 kwa [[:en:Albuquerque,_New_Mexico|Albuquerque, kwa New Mexico]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-5</nowiki></ref><ref name=":0" />
O ne a tsaya maemo a boraro mo dimitara di le makgolo a mabedi kwa Dikgaisanong tsa Jamaica tsa 2024 ka ngwaga wa 2024 ,Seetebosigo a tlhola hola malatsi a le masomea mararo, a taboga nako e e gaisang ya metsotswana e le 20.39.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-6</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-7</nowiki></ref>Ka Phukwi 2024, o ne a tlhophiwa semmuso go tsenela setlhopha sa Jamaica kwa [[:en:2024_Paris_Olympics|Diolimpiking tsa Paris tsa 2024]] mo 200m, kwa a neng a fitlha kwa makgaolakgannyeng.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-9</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-8</nowiki></ref>
O ne a gaisana kwa [[:en:2025_World_Athletics_Relays|Dikgaisanong tsa Lefatshe Lotlhe tsa Batabogi ba 2025]] kwa China mo [[:en:2025_World_Athletics_Relays_–_Mixed_4_×_400_metres_relay|dikgaisanong tsa dimitara di le 4 × 400]] tse di tlhakaneng ka Motsheganong 2025.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-11</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-10</nowiki></ref> O ne a tshwanelega go tswa mo (semifinal)ya gagwe ya dimitara di le 200 kwa Dikgaisanong tsa Diatleletiki tsa Jamaica tsa 2025 ka metsotswana e le 23.45.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Niesha_Burgher#cite_note-12</nowiki></ref>
== Metswedi ==
nqlfou623r31i4xwszb3dq3h8yybwo6
Botlhokatiro mo Aforika Borwa
0
13050
49183
2026-04-12T00:22:46Z
Kgakgi
10857
Created page with "'''Botlhokatiro''' e santse e le nngwe ya dikgwetlho tse di masisi tsa loago le ikonomi tse di lebaganeng le [[Aforika Borwa]]. Bo ama dimilione tsa batho e bile bo dira gore go nne le lehuma, go sa lekalekane, bokebekwa le go sa gole sentle ga ikonomi. Le fa go na le dikgato tse di farologaneng tse puso e di tsereng, selekanyo sa go tlhoka tiro se sa ntse se le kwa godimo, segolobogolo mo basheng. Kgang eno e raraane e bile e tlhotlhelediwa ke ditiragalo tsa hisitori, t..."
49183
wikitext
text/x-wiki
'''Botlhokatiro''' e santse e le nngwe ya dikgwetlho tse di masisi tsa loago le ikonomi tse di lebaganeng le [[Aforika Borwa]]. Bo ama dimilione tsa batho e bile bo dira gore go nne le lehuma, go sa lekalekane, bokebekwa le go sa gole sentle ga ikonomi. Le fa go na le dikgato tse di farologaneng tse puso e di tsereng, selekanyo sa go tlhoka tiro se sa ntse se le kwa godimo, segolobogolo mo basheng. Kgang eno e raraane e bile e tlhotlhelediwa ke ditiragalo tsa hisitori, tsa ikonomi, tsa thuto le tsa thulaganyo ya dilo.<ref>https://www.lulaway.co.za/blog/youth-unemployment-in-south-africa-a-crisis-we-can-no-longer-ignore</ref>
3he4whjvgcpyfhkdv1sm0f2s7nydq4j
Brianna Lyston
0
13051
49186
2026-04-12T07:31:04Z
MOMPATI 2
10136
Created page with "'''Brianna Lyston''' (o tshotswe ka ngwa wa 2004 ,Motsheganong a tlhola malatsi a le masome a mabedi le bone)<ref name=":0"><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-iaaf-1</nowiki></ref>ke [[:en:Athletics_(sport)|motabogi]] wa [[:en:Sprint_(running)|lebelo le le khutshwane]] wa kwa Jamaica yo o tshwereng ( record)ya lefatshe ya [[:en:200_metres|200 m]] ya ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le 13 ka metsotso e le 23.72.<ref><nowiki>https://en.wikip..."
49186
wikitext
text/x-wiki
'''Brianna Lyston''' (o tshotswe ka ngwa wa 2004 ,Motsheganong a tlhola malatsi a le masome a mabedi le bone)<ref name=":0"><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-iaaf-1</nowiki></ref>ke [[:en:Athletics_(sport)|motabogi]] wa [[:en:Sprint_(running)|lebelo le le khutshwane]] wa kwa Jamaica yo o tshwereng ( record)ya lefatshe ya [[:en:200_metres|200 m]] ya ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le 13 ka metsotso e le 23.72.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-2</nowiki></ref><ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-3</nowiki></ref>
Lyston o ne a taboga ka 22.53 (–2.2) kwa Dikgaisanong tsa Basimane le Basetsana tsa Issa tsa 2022 kwa Kingston, kwa Jamaica.Se se ne sa dira gore e nne motabogi wa bobedi yo o bofefo go gaisa botlhe ba basadi ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le masome a mabedi mo Jamaica.Se gape se ne sa thuba (record)ya kopano ya Setlhopha sa 1 e e neng e tshwerwe ke [[:en:Simone_Facey|Simone Facey]] yo o neng a taboga ka 22.71 morago ka 2004.
Lyston o fentse mogote wa gagwe wa dimetara di le 100 ka 11.14 (+0.7) kwa Dikgaisanong tsa Batabogi ba Bogare tsa 2022 kwa [[:en:Spanish_Town,_Jamaica|Toropong ya Spain, kwa Jamaica]] go fenya [[:en:Tia_Clayton|Tia Clayton]].<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-4</nowiki></ref>
O ne a taboga metsotswana e le 10.91 mo dimitara di le 100 kwa Dikgaisanong tsa SEC kwa [[:en:Gainesville,_Florida|Gainesville, Florida]] ka Motsheganong 11, 2024.<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-5</nowiki></ref>
'''Mabelo a kwa ntle'''
* [[:en:100_metres|Dimitara di le lekgolo]] -10.91(+0.3 m/s) ([[:en:Gainesville,_Florida|Gainesville, Florida]] Motsheganong a tlhola malatsi a le lesome le bongwe, 2024)<ref name=":0" />
* [[:en:200_metres|Dimitara di le makgolo a le mabedi]] – 22,31 (-1,0 m/s) ([[:en:Gainesville,_Florida|Gainesville, Florida]] Motsheganong a tlhola malatsi a le boferabongwe 2024)
* [[:en:400_metres|Dimitara di le makgolo a le mane]]– 56.86 ([[:en:Spanish_Town,_Jamaica|Motse wa Sepanishe, Jamaica]] Tlhakole malatsi a le lesome le boferabobedi 2020)<ref name=":0" />
* [[:en:4_×_100_metres|Dimitara di le 4 × 100]] – 42.58 (U20 WR ga e a amogelwa ka ntlha ya phoso ya tsamaiso) Kingston, Jamaica 17<ref><nowiki>https://en.wikipedia.org/wiki/Brianna_Lyston#cite_note-6</nowiki></ref><ref name=":0" />
== Metswedi ==
ndywgoimycbbz0c7k9myu0g7uv58vva