Wikipedia tnwiki https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono MediaWiki 1.46.0-wmf.24 first-letter Pego Faphegileng Puisano Modirisi Puisano ya modirisi Wikipedia Puisano ya Wikipedia Setshwantsho Puisano ya setshwantsho MediaWiki Puisano ya MediaWiki Tempolete Puisano ya tempolete Thuso Puisano ya thuso Karolo Puisano ya karolo TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Seretse Khama 0 1704 49412 43232 2026-04-21T23:25:59Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49412 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|order=1st [[List of heads of state of Botswana|President of Botswana]]|image=Seretse_Khama_1977_(2).png|caption=Khama in 1977|predecessor=Himself as Prime Minister<ref name=Constitution>[http://www.commonlii.org/bw/legis/const/1966/1.html#Ch4P1 The President and Vice President]. Chapter 4, Part I, Constitution of Botswana</ref>|successor=[[Quett Masire]]|term_end=13 July 1980|term_start=30 September 1966|vicepresident=Quett Masire|signature=Seretse Khama () signature.svg|monarch2=[[Elizabeth II]]|order2=1st [[List of heads of government of Botswana|Prime Minister of Bechuanaland]]|predecessor2=Position established|party=[[Botswana Democratic Party]]|successor2=Himself as President<ref name=Constitution/>|birth_name=Seretse Goitsebeng Maphiri Khama|birth_date={{birth date|df=yes|1921|7|1}}|birth_place=[[Serowe]], [[Bechuanaland Protectorate]]|death_date={{death date and age|df=yes|1980|7|13|1921|7|1}}|death_place=[[Gaborone]], Botswana|resting_place=Royal Cemetery, [[Serowe]], Botswana|nationality=[[Botswana]]|spouse={{marriage|[[Ruth Williams Khama]]|1948}}|children={{plainlist| *Jacqueline Khama *[[Ian Khama]] *[[Tshekedi Khama II]] *Anthony Khama}}|alma_mater={{plainlist| *[[University of Fort Hare]] *[[Balliol College, Oxford]]}}|profession=[[Barrister]]|honorific-prefix=[[His Excellency]] <br> Sir|honorific-suffix={{postnominals|country=GBR|size=100%|GCB|KBE}}}} '''Sir Seretse Goitsebeng Maphiri Khama''', GCB, KBE ( Phukwi a rogwa 1921 – Phukwi a le lesome le boraro 1980) e ne e le lepolotiki wa Motswana yo o neng a dira jaaka [[Tautona wa Botswana|Tautona]] wa ntlha wa [[Botswana]], maemo a a neng a a tshwara go tloga ka 1966 go fitlha a tlhokafala ka 1980.<ref>[https://www.britannica.com/biography/Seretse-Khama "Sir Seretse Khama | president of Botswana | Britannica"]. ''www.britannica.com''. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref><ref name=":0">Ramsay, Jeff (1 July 2021). [https://www.mmegi.bw/opinion-analysis/seretse-khama-centenary-a-profile-of-our-first-president/news "Seretse Khama Centenary: A profile of our first president"]. ''Mmegi Online''. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref><ref>Henderson, Willie (January 1990). [https://dx.doi.org/10.1093/oxfordjournals.afraf.a098278 "Seretse Khama: A Personal Appreciation"]. ''African Affairs''. '''89''' (354): 27–56. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1093/oxfordjournals.afraf.a098278|10.1093/oxfordjournals.afraf.a098278]]. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/1468-2621 1468-2621].</ref> O tsholetswe mo [[lelwapeng la segosi]] le le nang le tlhotlheletso la se ka nako eo e neng e le [[tshireletso ya Borithane]] ya [[Bechuanaland]], o ne a tsena sekolo kwa moseja kwa lefatsheng le le mabapi la [[Aforika Borwa]]<ref name=":0" /> mme morago ga moo kwa United Kingdom.<ref name=":0" /> Fa a le kwa Borithane, o ne a nyala mosadi wa Moesemane yo o bidiwang [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], tshwetso e e neng ya ganediwa ke [[Puso ya batho ba basweu ba ba palotlase|puso ya batho ba basweu ba ba]] [[Puso ya batho ba basweu ba ba palotlase|palotlase]] ya [[Aforika Borwa]] mme e e neng ya baka kganetsano e e neng ya felela ka gore puso ya Borithane e mo dire gore a nne kwa Enyelane a le kwa [[lejwa]] gore a se ka a senya [[dikamano tsa U.K.–Aforika Borwa]]. Morago ga bokhutlo go ya lejwa ga gagwe, Khama o ne a etelela pele [[Mokgatlho wa boipuso jwa lefatshe la gagwe|mokgatlho wa boipuso jwa]] [[Mokgatlho wa boipuso jwa lefatshe la gagwe|lefatshe la gagwe]] le phetogo go tswa mo pusong ya Borithane go nna setshaba se se ikemetseng. O tlhomile lekoko la [[Botswana Democratic Party]] ka 1962 mme a nna Tonakgolo ka 1965. Ka 1966, [[Botswana]] o ne a bona boipuso mme Khama a tlhophiwa go nna tautona wa yone wa ntlha.<ref name=":6">[https://www.electionguide.org/elections/id/2909/ "IFES Election Guide | Elections: Botswana Parliamentary Election 2009"]. ''www.electionguide.org''. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref> Ka nako ya botautona jwa gagwe, lefatshe le ne la nna le kgatelopele e e bonako ya itsholelo le loago.<ref>[https://web.archive.org/web/20090720233744/http://www.thepresidency.gov.za/orders_list.asp?show=152 "The Presidency – Republic of South Africa"]. Archived from [http://www.thepresidency.gov.za/orders_list.asp?show=152 the original] on 20 July 2009.</ref> Khama o ne a nna Tautona go fitlha a tlhokafala ka 1980, mme a tlhatlhangwa mo maemong a ke [[Quett Masire]]. Morwawe, [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], o ne a nna tautona wa bone wa Botswana go tloga ka 2008 go fitlha ka 2018.<ref>[https://apnews.com/article/politics-botswana-ian-khama-crime-8087f1d5cdde4d0a0ed826a2d820e786 "Botswana issues arrest warrant for ex-President Ian Khama"]. ''AP NEWS''. 2 January 2023. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref> == Bongwana le thuto == Rre Seretse o tshotswe kwa [[Serowe]], mo [[Bechuanaland|Bechuanaland Protectorate]] e le ngwana wa ga MmaKgosi Tebogo le [[Sekgoma II|Sekgoma Khama II]], kgosikgolo ya morafe wa [[Bangwato|Bamangwato]], mme gape e le ngwana-wa-ngwana wa ga [[Khama III|Kgosi Khama wa boraro]], kgosi ya bone. O biditswe Seretse go lebeletswe gore seretse fa se tlhakane le metsi, se a kopana ka jalo go ka twe ke ''mokopanya setshaba''.<ref>Parsons, Neil. [http://www.thuto.org/ubh/bw/skhama.htm "Sir Seretse Khama"]. ''University of Botswana History Department website''. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref> O ne a bidiwa jaana go keteka poelano ya bosheng ya ga rraagwe le rraagwemogolo; poelano eno e ne ya netefatsa go tlhatlogela ga ga Seretse ka boene mo setilong sa bogosi ka loso lwa ga rraagwe yo o tsofetseng ka 1925. Fa a le dingwaga di le nne, Seretse o ne a nna ''kgosi'', mme malomaagwe [[Tshekedi Khama]] e ne e le [[motshwaralelabogosi]] le [[motlhokomedi]] wa gagwe. O ne a tsena sekolo se segolwane sa [[Tiger Kloof Educational Institute]] kwa [[Aforika Borwa]], mme morago a ya go tsena kwa [[Fort Hare University College]] koo, a aloga ka B.A. ka 1944. O ne a ya kwa United Kingdom mme a ithuta kwa [[Kholetšheng ya Balliol, kwa Oxford]] go tloga ka 1944 go ya go 1946.<ref name=":1">[https://www.innertemple.org.uk/celebrating-diversity-at-the-bar/seretse-kharma/ "Seretse Kharma | The Inner Temple"]. ''www.innertemple.org.uk''. 15 November 2021. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref><ref name=":2">[https://www.balliol.ox.ac.uk/news/2021/december/new-building-named-after-sir-seretse-khama "New building named after Sir Seretse Khama | Balliol College"]. ''www.balliol.ox.ac.uk''. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref> Ka ntlha ya go tlhoka bokgoni jwa [[SeLatin]], o ne a tlogela Oxford mme a amogelwa kwa [[Inner Temple]] kwa London ka 1946, kwa a neng a tswelela ka dithuto tsa gagwe tsa semolao go nna [[mmueledi]].<ref>[https://web.archive.org/web/20250112003204/https://yourbotswana.com/2019/07/14/we-pay-homage-to-botswana-presidents-past-to-present/ "We pay homage to Botswana Presidents – past to present"]. ''YourBotswana''. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref> == Nyalo le go ya lejwa == Ka Seetebosigo sa ngwaga wa 1947, Khama o ne a kopana le [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mme wa mokwaledi wa lekgoa kwa [[Lloyd's kwa Lontone]].<ref name=":0" /> Morago ga ngwaga ba ne ba nyalana.<ref name=":1" /> Lenyalo le la motho yo montsho le yo mosweu le ne la tsosa madubadube,<ref name=":0" /> go tshosa bobedi jwa [[Union of South Africa]], e e neng e tlhomile [[Tlhaolele mo Aforika Borwa|tlhaolele]] ya semolao (kgaogano ya merafe), le bagolwane ba merafe ya Bamangwato, ba ba neng ba galefile gore ga a tlhopha mongwe wa basadi ba bona.<ref name=":0" /> Fa a itsisiwe ka lenyalo, malomaagwe Khama e bong [[Tshekedi Khama]] o ne a batla gore a boele kwa Bechuanaland le gore lenyalo [[le phimolwe]].<ref name=":0" /> Khama o ile a boela Serowe. Morago ga motseletsele wa diphuthego tsa ''kgotla'' (dikopano tsa setshaba), o ne a tlhomamisiwa gape ke bagolwane mo tirong ya gagwe ya go nna kgosi ka 1949. Ruth Williams Khama, a tsamaya le monna wa gagwe yo mosha, o ne a itshupa a ratiwa ka tsela e e tshwanang. Ka go dumela gore o fentswe, Tshekedi Khama o ne a tswa mo lefelong la Bamangwato go ya go ithaopa go ya go nna kwa lejwa kwa lefelong la Bakwena fa Khama a ne a boela kwa Lontone go ya go wetsa dithuto tsa gagwe.<ref>Benson, Mary (1976). "Tshekedi Khama as I Knew Him". ''Botswana Notes and Records''. '''8''': 121–128. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]] [https://search.worldcat.org/issn/0525-5090 0525-5090]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40979462 40979462].</ref> === Ditlamorago mo dikamanong tsa UK–Aforika Borwa === Le fa go ntse jalo, ditlamorago tsa boditšhabatšhaba tsa lenyalo la gagwe di ne di sa rarabologe motlhofo jalo. Ka go thibela lenyalo la merafe e e farologaneng ka 1949 ka fa tlase ga tsamaiso ya tlhaolele, puso ya [[Aforika Borwa]] e ne e le kgatlhanong le gore banyalani ba merafe e e farologaneng ba buse fela go kgabaganya molelwane wa bone wa bokone. Banyalani bano ba ne ba thibelwa go tsena mo Aforika Borwa, go akaretsa le [[Mahikeng|Mafeking]], e ka nako eo e neng e dira jaaka motsemogolo wa tsamaiso ya [[Bechuanaland]]. Ka Bechuanaland ka nako eo e ne e le [[tshireletso]] ya Borithane (e seng [[kolone]]), [[puso ya Aforika Borwa]] e ne ya leka go gatelela UK ka bonako gore Khama a tlosiwe mo bogosing jwa gagwe.<ref name=":2" /> [[Lephata la Attlee]], puso ya Borithane e e neng e eteletswe pele ke [[Labour]], e ka nako eo e neng e le mo dikolotong tse dintsi go tswa mo [[Ntwa ya Lefatshe ya Bobedi|Ntweng ya Lefatshe ya Bobedi]], e ne e sa kgone go latlhegelwa ke dithoto tsa gauta le uraanium tse di tlhwatlhwatlase tsa Aforika Borwa. Ba ne ba tshaba gape gore Aforika Borwa e ka tsaya kgato e e tlhamaletseng kgatlhanong le Bechuanaland, e ka nna dikiletso tsa itsholelo kgotsa go tsenelela ga sesole.<ref>Redfern, John (1955). "An appeal". ''Ruth and Seretse: 'A Very Disreputable Transaction'''. London: [[:en:Victor_Gollancz|Victor Gollancz]]. p. 221. <q>The British government knew well enough, throughout the dispute, that the [[:en:Union_of_South_Africa|Union]] [of South Africa]'s Nationalist Government was playing up the theme of the protectorates, and that it was within the Union's power to apply economic sanctions at any time. (The latest available figures show that more than half the cattle exported from Bechuanaland go to the Union ...)</q></ref><ref>Rider, Clare (2003). [https://web.archive.org/web/20060719114915/http://www.innertemple.org.uk/archive/khama.html "The 'Unfortunate Marriage' of Seretse Khama"]. ''The Inner Temple Yearbook 2002/2003''. [[:en:Inner_Temple|Inner Temple]]. Archived from [http://www.innertemple.org.uk/archive/khama.html the original] on 19 July 2006. Retrieved 6 August 2006. <q>Under the provisions of the South Africa Act of 1909, the Union laid claim to the neighbouring tribal territories and, as the [[:en:Secretary_of_State_for_Commonwealth_Relations|Secretary of State for Commonwealth Relations]] pointed out to the Cabinet in 1949, the 'demand for this transfer might become more insistent if we disregard the Union government's views'. He went on, 'indeed, we cannot exclude the possibility of an armed incursion into the Bechuanaland Protectorate from the Union if Serestse were to be recognised forthwith, while feeling on the subject is inflamed'.</q></ref> Moeteledipele wa ditshwanelo tsa baagi wa Bantsho yo o nnang kwa London [[Billy Strachan]], yo o neng a dira jaaka Mokwaledi yo o Kopanetsweng wa Komiti ya Ntwa ya Seretse Khama, o ne a kwala lekwalo le le sireletsang Khama le le neng la gatisiwa mo [[Manchester Guardian]].<ref>"Letters to the Editor: Seretse Khama". ''[[:en:The_Manchester_Guardian|The Manchester Guardian]]'' 18 March 1950. p. 6.</ref> Ka Mopitlo a le masome mabedi le boferabobedi 1950, [[Fenner Brockway]], Mopalamente wa Labour wa Borithane, o ne a pateletsa kganetsano mo Ntlong ya Dikgosi ka tshwetso ya puso ya Labour ya go leleka Seretse Khama mo lefatsheng la gagwe, fa a ntse a sa mo amogele jaaka Kgosi ya batho ba Bamangwato, ka gonne a ne a nyetse [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]].<ref>Dutfield, Michael (1990). ''A Marriage of Inconvenience''. London: Unwin Hyman.</ref> Puso ya Borithane e ne ya dira dipatlisiso tsa boatlhodi tsa gore a Khama o tshwanelega go nna kgosi. Patlisiso ga e a ka ya gana lenyalo la merafe e e farologaneng jalo mme ya bega gore o ne a tshwanelega go busa [[Bangwato|Bamangwato]], "mme ka ntlha ya lenyalo la gagwe le le sa itumediseng", le le neng la thibela dikamano tse di siameng le dipuso tsa tlhaolele tse di mabapi.<ref>Rider, Clare (2003). [https://web.archive.org/web/20060719114915/http://www.innertemple.org.uk/archive/khama.html "The 'Unfortunate Marriage' of Seretse Khama"]. ''The Inner Temple Yearbook 2002/2003''. [[:en:Inner_Temple|Inner Temple]]. Archived from [http://www.innertemple.org.uk/archive/khama.html the original] on 19 July 2006. Retrieved 6 August 2006. <q>Since, in their opinion, friendly and co-operative relations with South Africa and Rhodesia were essential to the well-being of the Bamangwato Tribe and the whole of the Protectorate, Serestse, who enjoyed neither, could not be deemed fit to rule. They concluded: 'We have no hesitation in finding that, but for his unfortunate marriage, his prospects as Chief are as bright as those of any native in Africa with whom we have come into contact'.</q></ref> Puso e ne ya laela gore pego e bipiwe (e ne e tla nna jalo dingwaga di le masome a mararo) mme ya leleka Khama le mosadi wa gagwe kwa Bechuanaland ka 1951.<ref>[https://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml "Sir Seretse Khama – first President of Botswana"]. ''BBC – Radio 4 Making History''. [[:en:BBC_Radio_4|BBC Radio 4]]. 22 July 2010. Retrieved 11 Phalane 2025.</ref> == Go boela mo dipolotiking == Tshwetso ya puso ya Borithane e e amanang le Khama e ne ya itshupa e tsosa kganetsano ka bonako, kwa Borithane le kwa Bechuanaland. Dikoranta di le mmalwa tsa Borithane di ne tsa dira dipitso tsa gore [[Lord Salisbury]], tona e e neng e ikarabela ka tshwetso eno, a ithole tiro.<ref>Williams, Susan, 2006, ''Colour Bar: The Triumph of Seretse Khama and His Nation'', Allen Lane</ref><ref>Redfern, John (1955). "The mean marquis". ''Ruth and Seretse: "A Very Disreputable Transaction"''. London: [[:en:Victor_Gollancz|Victor Gollancz]]. p. 189. <q>Some sections of the press attacked him, the ''[[:en:Daily_Express|Daily Express]]'' with especial force: ... "For the nation's good, Lord Salisbury's first deed as Commonwealth Relations Secretary should be his last."</q></ref> Boemedi jwa Bamangwato ba le barataro bo ne jwa tsaya loeto go ya kwa Lontone go ya go bona Khama le Lord Salisbury ba ba neng ba isitswe lejwa, e le modumo wa boemedi jwa dikgosi di le tharo tsa Batswana ka 1895 kwa go [[Kgosigadi Victoria]], mme ba kopana ba sena katlego epe. Le fa go ntse jalo, fa ba laelwa ke British High Commission go batla motho yo o tshwanetseng go emisetsa Khama, Bamangwato ba ne ba gana taelo eo. Ka 1956, bobedi Khama le mosadi wa gagwe ba ne ba letlelelwa go boela kwa Bechuanaland jaaka baagi fela, morago ga gore a latlhe setilo sa bogosi sa morafe. Khama o ne a simolola tiro e e sa atlegang e le morui wa dikgomo. O ne a tsenelela mo dipolotiking tsa selegae, a tlhophiwa mo lekgotleng la morafe ka 1957 go nna mokwaledi wa lone. Ka [[Ditlotla tsa Letsatsi la Matsalo la 1961]], o ne a amogelwa ka ntlha ya ditirelo tsa gagwe jaaka mokwaledi wa morafe ka go tlhomiwa jaaka Modiredi wa Taolo ya Mmusomogolo wa Borithane (OBE).<ref>[https://www.thegazette.co.uk/London/issue/42370/supplement/4164 "No. 42370"]. ''The London Gazette'' (Supplement). 2 June 1961. p. 4164.</ref> Ka ngwaga wa 1961, Khama o ne a boela mo dipolotiking ka go tlhoma lekoko la [[Botswana Democratic Party|Bechuanaland Democratic Party]]. Lejwa la gagwe le ne la mo naya go ikanyega mo go oketsegileng mo batlhophing ba ba neng ba rata boipuso, mme BDP e ne ya gogola kwa thoko bagaisani ba yone ba [[Socialist]] le ba [[Pan-Africanist]] go laola ditlhopho tsa 1965. Jaaka [[Tonakgolo]] wa [[Bechuanaland]], Khama o ne a tswelela ka go kgaratlhela boipuso jwa lefatshe la Botswana fa a ntse a le kwa toropokgolo e e sa tswang go tlhongwa ya [[Gaborone]]. Molaomotheo wa 1965 o ne wa tlhalosa [[puso e ntsha ya Botswana]], mme ka Lwetse a le masome mararo 1966, Botswana ya bona boipuso. Jaaka go laetswe ke [[molaomotheo o mosha]], Khama o ne a nna Tautona wa one wa ntlha.<ref>[[:en:Seretse_Khama#:~:text=Mobile%20view-,The%20President%20and%20Vice%20President.%20Chapter%204%2C%20Part%20I%2C%20Constitution%20of%20Botswana|The President and Vice President]]. Chapter 4, Part I, Constitution of Botswana</ref> Malatsi a le lesome pele ga se, [[Elizabeth II]] o ne a tlhatlositse Khama mo teng ga Taolo ya Mmusomogolo wa Borithane, a mo tlhoma go nna Molaodi wa Knight (KBE).<ref>[https://www.thegazette.co.uk/London/issue/44120/page/10295 "No. 44120"]. The London Gazette. 23 September 1966. p. 10295.</ref> == Botautona == Ka nako ya boipuso jwa yone ka 1966, Botswana e ne e le lefatshe la boraro mo lefatsheng le le humanegileng, le humanegile go feta bontsi jwa mafatshe a mangwe a Aforika.<ref name=":3">James Haskins, Jim Haskins. ''African Heroes''. p. 126.</ref><ref>Robert Guest (2004). ''[[iarchive:shackledcontinen00gues|The Shackled Continent]]''. Smithsonian. ISBN 978-1588342140.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20090720231521/http://www.fraserinstitute.org/newsandevents/commentaries/3273.aspx "Economic Freedom, Not More Aid, will Transform Africa"]. Fraser Institute. 2002. Archived from [http://www.fraserinstitute.org/newsandevents/commentaries/3273.aspx the original] on 20 July 2009.</ref><ref name=":4">Marian L. Tupy (14 May 2008). [http://www.cato.org/pub_display.php?pub_id=9399 "Botswana and Zimbabwe: A Tale of Two Countries"].</ref> Ditlhabololo tsa yone di ne di le dinnye, di na le ditsela tse di tsentsweng sekontiri tsa dikilometara di le lesome le bobedi fela; mme batho ba yone ba le mmalwa fela ba ne ba na le thuto e e rulagantsweng, ka dialogane di le masome mabedi le bobedi fela tsa yunibesithi le dialogane di le lekgolo tsa sekolo se segolwane.<ref name=":5">[https://web.archive.org/web/20120524032732/https://economics.mit.edu/files/284 "An African Success Story: Botswana"]. ''Economics.mit.edu''. Archived from [http://economics.mit.edu/files/284 the original] on 24 May 2012. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> Khama o ne a simolola lenaneo le le matlhagatlhaga la itsholelo le le ikaeletseng go fetola setšhaba go nna itsholelo e e ikaegileng ka thomelontle, e e agilweng go dikologa [[nama ya kgomo]], [[kopore]] le [[diteemane]]. Go ribololwa ga [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|dipolokelo tsa diteemane tsa Orapa]] ka 1967 go ne ga thusa thulaganyo e.<ref name=":3" /> Khama o ne a tlhoma dikgato tse di gagametseng kgatlhanong le [[tshenyetso setshaba]].Tsamaiso ya gagwe e ne ya amogela melao e e neng e siametse [[mmaraka o o gololesegileng]] go rotloetsa [[tlhabololo ya itsholelo]]. Khama o ne a solofetsa dikompone tsa meepo [[Makgetlho|makgetho]] a a kwa tlase le a a tlhomameng, [[kgwebisano e e gololosegileng]], le go oketsa [[dikgololesego tsa motho ka namana]]. O ne a boloka dikelo tse di kwa tlase tsa [[lekgetho la letseno]] go thibela go [[tila lekgetho]] le tshenyetso setshaba.<ref name=":4" /> O ne a tshegetsa [[puso ya batho ka batho e e gololesegileng]] le [[go se nne le kgetlhololo ya letso le mmala]] mo gare ga kgaolo e e neng e tseneletse mo ntweng ya selegae, bobaba jwa semorafe le tshenyetso setshaba.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=6&aid=8&dir=2007/July/Wednesday11 "Mmegi Online :: A glimpse of Seretse Khama's legacy"]. ''Mmegi.bw''. 26 April 2007. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> [[Tirelo ya setšhaba]] e nnye e ne ya fetolwa go nna [[tsamaiso]] e e dirang sentle le e e senang tshenyetso setshaba e e nang le badiri ba ba thapilweng [[go ikaegilwe ka bokgoni jwa bone]]. Dipitso tsa go "dira gore puso e nne ya selegae" ka bonako di ne tsa ganediwa, mme puso e ne ya boloka batswakwa ba ba neng ba bereka mo pusong go fitlha go ka bonwa batho ba selegae ba ba tshwanelegang go ba emisetsa. Khama le batho ba gagwe le bone ba ne ba dirisa bagakolodi le bagakolodi ba boditšhabatšhaba. Dikompone tsa meepo di ne tsa rotloediwa go batla mo lefatsheng go bona ditsompelo tse dingwe, mme seno sa dira gore go bonwe dipeeletso tse dingwe tsa kopore, [[nikele]] le [[magala]].<ref name=":5" /> Magareng ga 1960 le 1980 Botswana e ne e na le itsholelo e e golang ka bonako go gaisa mo lefatsheng.<ref>Acemoglu, D., S. Johnson and J.A. Robinson. 2003. “An African Success Story: Botswana.” Chapter 4 in 14 in D. Rodrik (Ed.). 2003. ''In Search of Prosperity: Analytical Narratives on Economic Growth.'' Princeton: Princeton University Press. pp. 80–119.</ref> Kgolo e e ne e tsamaisiwa thata ke [[meepo]], mme puso e ne ya tsaya kgato go bona phesente e kgolo ya letseno lwa yone.<sup>[<nowiki/>[[go tlhokega nopolo]]]</sup> Go ne ga buisanwa gape ka [[kopano ya melelwane]] fa gare ga Botswana le Aforika Borwa ka 1969, mme puso ya Botswana e ne ya iponela karolo e kgolo ya letseno la meepo. Ka 1975, morago ga gore go bonale sentle gore meepo eno e ne e ntsha dipoelo go le kana kang, puso e ne ya buisana gape ka tumalano ya meepo ya diteemane go itlhomamisetsa 50% ya lotseno. Ka bogare jwa dingwaga tsa bo 1970, Botswana o ne a na le [[kaboyamadi e e fitileng]]. Puso e ne ya dirisa [[madi ao]] go beeletsa thata mo go atoloseng [[ditlhabololo]], [[tlhokomelo ya kalafi]] le tsamaiso ya [[thuto]], mme seno sa felela ka tlhabololo e nngwe ya itsholelo. Segolobogolo, puso e ne ya beeletsa mo metsweding e mengwe ya [[kgolo ya itsholelo]]. Madirelo a dikgomo a ne e thusiwa thata, ka puso e ne ya dira gore lefelo le le nosi la [[matlhabelo a dikgomo]] [[e nne la puso]] mme ya aga a mangwe a mabedi, e thusiwa thata ke ditirelo tsa [[kalafi ya diphologolo]], [[mekento]] le go aga terata ya dikgomo. E ne ya tlhoma [[Botswana Meat Commission]] jaaka morekisi a le esi wa nama ya kgomo mo lefatsheng leo, ya tlhoma ditlhwatlhwa le go rekisa nama ya kgomo kwa mebarakeng ya dikgaolo le ya boditšhabatšhaba. Ka tshereganyo e e tlhamaletseng ya ga Khama, e ne ya buisana ka tumalano ya kgwebisano e e nang le poelo le [[Setšhaba sa Itsholelo sa Yuropa]], mme ya bona ditlhwatlhwa tse di kwa godimo thata ga maemo a lefatshe. Khama gape o ne a etelela pele letsholo la setshaba la go kokoanya madi go aga setheo sa ntlha sa thuto e kgolwane mo Botswana, se se neng sa felela ka gore go tlhomiwe [[Mmadikolo wa Botswana|Yunibesithi ya Botswana]] ka 1982, morago ga loso lwa ga Khama.<sup>[<nowiki/>[[go tlhokega nopolo]]]</sup> [[Botswana Development Corporation]] e ne ya tlhongwa ka 1970 go ngoka [[dipeeletso tsa kwa ntle]] mo temong ya dijalo, [[bojanala]], le mo [[lephateng la bobedi]]. Ka 1976, [[Botswana pula|pula ya Botswana]] e ne ya tlhagisiwa, ya emisetsa [[Ranta|ranta ya Aforika Borwa]] jaaka madi a bosetšhaba.<ref name=":5" /><ref>[http://www.encyclopedia.com/topic/Botswana.aspx "Botswana facts, information, pictures | Encyclopedia.com articles about Botswana"]. ''Encyclopedia.com''. Retrieved 21 Phalane 2025.</ref> Ka ntlha ya boineelo jwa ga Khama mo tlhabololong, go ne ga dirisiwa madi a mannye thata mo tshireletsong, mme kwa tshimologong go ne ga tlhamiwa sepodisi se sennye sa sesole mo boemong jwa sesole.<ref>[https://web.archive.org/web/20151102090611/https://news.google.com/newspapers?nid=2194&dat=19760603&id=yKIyAAAAIBAJ&sjid=tO0FAAAAIBAJ&pg=854,1465032 "Ottawa Citizen - Google News Archive Search"]. Archived from [https://news.google.com/newspapers?nid=2194&dat=19760603&id=yKIyAAAAIBAJ&pg=854,1465032 the original] on 2 November 2015.</ref> Le fa go ntse jalo, morago ga go tlhaselwa gangwe le gape ke masole a [[Sesole sa Aforika Borwa|Aforika Borwa]] le [[Sesole sa Rhodesia|Rhodesia]], [[Sesole sa Botswana|Sesole sa Tshireletso sa Botswana]] se ne sa tlhamiwa ka 1977 e le sesole se sennye sa seporofešenale. Mo lephateng la [[melao ya mafatshe a sele]], Khama o ne a le kelotlhoko mo dipolotiking mme a sa letle ditlhopha tsa dirukutlhi go dira di le mo teng ga Botswana. Go ya ka Richard Dale, .<blockquote>Puso ya ga Khama e ne e na le taolo ya go dira jalo ka ntlha ya molao wa 1963 wa Thibelo ya Tirisodikgoka kwa Moseja, mme beke morago ga boipuso, Sir Seretse Khama o ne a itsise fa pele ga [[Khudutlhamaga ya Botswana]] molao wa puso ya gagwe wa go netefatsa gore Botswana ga e kitla e nna lefelo la ditiro tsa go tlhasela moagisanyi ope.<ref>Dale, Richard. ''Botswana's Search for Autonomy in Southern Africa.'' Westport: Greenwood Press, 1995: 50</ref></blockquote>Pelenyana fela ga loso lwa gagwe, Khama o ne a nna le seabe se segolo mo dipuisanong tsa bokhutlo jwa [[ntwa ya selegae ya Rhodesia]] le go tlhamiwa le boipuso jwa [[Zimbabwe]] jo bo neng jwa nna teng, le go tlhamiwa ga [[Kokoano ya Kgokaganyo ya Tlhabololo ya Aforika Borwa]].<ref>Boddy, Alistair. "Biography of the African Statesman: Sir Seretse Khama". ''Africanhistory.about.com''. Archived from the original on 5 October 2016. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> Khama o ne a tlhophiwa gape makgetlho a le mararo ka ntlha ya gore BDP e ne ya fenya ditlhopho tsa [[1969]], [[1974]] le [[1979]] bonolo fela.<ref>Polhemus, James H. (1983). [https://www.jstor.org/stable/160817 "Botswana Votes: Parties and Elections in an African Democracy"]. ''The Journal of Modern African Studies''. '''21''' (3): 397–430. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1017/S0022278X00023491|10.1017/S0022278X00023491]]. ISSN 0022-278X. JSTOR 160817. S2CID 154524876.</ref> Mo Botswana, bontlhopheng ba Khuduthamaga ya Botswana ba bolela gore ba tshegetsa mang go nna tautona fa ba tsenya dipampiri tsa bone tsa go tlhophiwa, mme ntlhopheng wa botautona yo o nang le bontsi jwa ditshegetso o tlhophiwa ka go itirisa. O ne a busa ka bontsi jo bogolo thata mo pakeng yotlhe ya gagwe, a sa lebane le maloko a palamente a kganetso a a fetang supa.<sup>[<nowiki/>[[go tlhokega nopolo]]]</sup> ==Loso== Mo dingwageng di le mmalwa pele ga loso lwa gagwe, botsogo jwa ga Khama bo ne jwa senyega. O ne a tshwerwe ka bolwetse jwa pelo le jwa diphilo. Ka 1960 o ne a lemogilwe gore o na le [[bolwetse jwa sukiri]].<ref>[https://www.sahistory.org.za/people/president-seretse-khama "President Seretse Khama | South African History Online"]. ''www.sahistory.org.za''. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> Ka 1976, o ne a dirwa karo ya pelo kwa [[Johannesburg]] go tsenngwa [[sedirisiwa se se thusang pelo]]. Go tloga ka nako eo go ya pele, o ne a tsamaya ka difofane kgapetsakgapetsa go ya kwa [[Lontone]] go ya go bona kalafi. Ka Seetebosigo 1980, fa Khama a ne a alafiwa kwa Lontone, go ne ga lemogiwa gore o na le [[kankere ya pancreas]] e e neng e ka bolaya. O ne a boela gae morago ga go tlhomamisiwa gore ga go na kalafi e e ka kgonegang.<ref>[https://web.archive.org/web/20160124094719/https://news.google.com/newspapers?nid=1946&dat=19800707&id=zVsxAAAAIBAJ&sjid=nKQFAAAAIBAJ&pg=3402,3227920&hl=en "The Montreal Gazette - Google News Archive Search"]. Archived from [https://news.google.com/newspapers?nid=1946&dat=19800707&id=zVsxAAAAIBAJ&pg=3402,3227920&hl=en the original] on 24 January 2016.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20160124073657/https://news.google.com/newspapers?nid=1946&dat=19800630&id=3VQ0AAAAIBAJ&sjid=abkFAAAAIBAJ&pg=1165,3836941&hl=en "The Montreal Gazette - Google News Archive Search"]. Archived from [https://news.google.com/newspapers?nid=1946&dat=19800630&id=3VQ0AAAAIBAJ&pg=1165,3836941&hl=en the original] on 24 January 2016.</ref> Khama o tlhokafetse mo borokong ka Phukwi a le lesome le boraro1980 mosadi wa gagwe a le teng kwa Botswana.<ref>[[:en:Seretse_Khama#CITEREFAkyeampongGates2012|Akyeampong & Gates 2012]], p. 359.</ref> Morago ga loso lwa gagwe, Khama o ne a tlhatlhangwa ke Mothusa Tautona [[Quett Masire]]. Batho ba le dikete di le masome a mane ba ne ba tlotla Khama jaaka setopo sa gagwe [[se ne se rapaletse]] kwa Gaborone. O fitlhilwe kwa Mabitleng a Segosi mo thoteng kwa [[Serowe]], [[Kgaolo ya Legare (Botswana)|Kgaolo ya Legare]].<ref>[[:en:Thomas_Tlou|Tlou, Thomas]]; Parsons, Neil; Henderson, Willie (1995). ''Seretse Khama, 1921–1980''. Braamfontein: [[:en:Macmillan_Publishers|Macmillan]] Boleswa. pp. 391–2. [[:en:ISBN_(identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/99912-60-31-5|99912-60-31-5]]</bdi>.</ref> == Boswa == [[Setshwantsho:The First Daimler limousine used by President Sir Seretse Khama.jpg|thumb|190x190px|Limousine ya ntlha ya Daimler e e neng e dirisiwa ke Tautona Sir Seretse Khama]] Dingwaga di le masome mabedi le boferabobedi morago ga loso lwa ga Khama, [[Ian Khama Seretse Khama|morwawe Ian]] o ne a tlhatlhama [[Festus Mogae]] jaaka tautona wa bone wa Botswana;<ref name=":6" /> mo [[ditlhophong tsa kakaretso tsa 2009]] o ne a fenya ka phenyo e e boitshegang.<ref name=":6" /> Ka ngwaga oo, ngwana wa gagwe yo mmotlana, [[Tshekedi Khama II]], o ne a tlhophiwa go nna mopalamente go tswa kwa [[Serowe]] Bokone Bophirima. Ian Khama o tlogetse tiro ka 2018.<ref>[https://www.reuters.com/article/us-botswana-politics-idUSKBN1H70DO "Botswana's Khama steps down as president after a decade at helm"]. ''Reuters''. 31 March 2018. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> [[Setshwantsho:Gaborone, Botswana - Sir Seretse Khama International Airport.jpg|thumb|210x210px|[[Sir Seretse Khama International Airport|Maemelodifofane a boditšhabatšhaba a Sir Seretse Khama]] gaufi le [[Gaborone]], Botswana]] [[Sir Seretse Khama International Airport|Maemelodifofane a Boditšhabatšhaba a Sir Seretse Khama]], maemelodifofane a magolo a Botswana, a ne a reelelwa ka Khama mme a bulwa ka 1984.<ref>[https://www.caab.co.bw/sir-seretse-khama-international-airport/#:~:text=This%20airport%20was%20opened%20in,%2FB%2FW%2FT. "Sir Seretse Khama International Airport"]. ''Civil Aviation Authority of Botswana''. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> Filimi ya 2016 ya ''[[A United Kingdom]]'', e e neng e laotswe ke [[Amma Asante]] mme e kwadilwe ke [[Guy Hibbert]], e ne e anela kgang ya dikganetsano tse di neng di le teng mo lenyalong la ga Khama. E ne e tshamekiwa ke [[David Oyelowo]] jaaka Khama le [[Rosamund Pike]] jaaka Ruth Williams.<ref>Fullerton, Huw (25 November 2016). [https://www.radiotimes.com/movies/how-accurate-is-david-oyelowos-a-united-kingdom/ "How accurate is David Oyelowo's A United Kingdom?"]. ''www.radiotimes.com''. Retrieved 12 Phalane 2025.</ref> Go feta foo, go ile ga akantshiwa gape gore botsalano jwa ga Sir Seretse le Mohumagadi Khama bo tlhotlheleditse bakwadi ba filimi e e fentseng [[Oscar]] ya ''[[Guess Who's Coming to Dinner]]'', e e neng e tshamekiwa ke [[Spencer Tracy]], [[Katharine Hepburn]] le [[Sidney Poitier]].<ref>Brozan, Nadine (16 February 2006), [https://www.nytimes.com/2006/02/16/international/africa/16appiah.html "Peggy Appiah, 84, Author Who Bridged Two Cultures, Dies"], ''[[:en:The_New_York_Times|The New York Times]]''.</ref> Khama o umakiwa gangwe le gape mo dibukeng tsa ''[[The No. 1 Ladies' Detective Agency]]'' ka [[Alexander McCall Smith]].<ref>Counihan, Clare (2011). [https://www.jstor.org/stable/44029511 "Detecting Outside History in ''The No. 1 Ladies' Detective Agency''"]. ''Mosaic: An Interdisciplinary Critical Journal''. '''44''' (2): 101–118. ISSN 0027-1276. JSTOR 44029511.</ref> Mma Ramotswe, moanelwamogolo wa motseletsele oo, o mo kgatlhegela thata, o mo bapisa le [[Nelson Mandela]] mme o ikotlhaela thata ntlha ya gore ga a itsege thata jaana lefatshe ka bophara. ==Metswedi== {{Reflist}} {{DEFAULTSORT:Khama, Seretse}} [[Category:Tautona wa Botswana]] bjbepzwllz4mk1ug3xwhsewk2h6c5kn Thapelo Matsheka 0 8593 49415 31770 2026-04-22T00:55:41Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49415 wikitext text/x-wiki Thapelo Matsheka ke lepolotiki gape ke moitseanape wa tsa itsholelo o o berekileng ele tona wa tsa madi le tsosoloso itsholelo go tswa ka ngwaga wa 2019 kgwedi ya Ngwanatsele go fitlha ka ya Moranang ngwaga wa 2021. O ne a tlhophilwe e le mopalamente wa [[Lobatse]] ka Phalane ngwaga wa 2019. Ke leloko la [[:en:Botswana_Democratic_Party|Botswana Democratic Party]]. Matsheka o kile a nna mookamedi wa Fiducia Services.<ref>''[https://web.archive.org/web/20260219075252/https://yourbotswana.com/2019/11/10/president-masisi-appoints-cabinet-ministers/ "President Masisi appoints cabinet ministers"].'' yourbotswana.com.10 November 2019.Retrieved 24 June 2020.</ref> == Tsa Pereko == Matsheka o na le dithutego tsa bongaka jwa tsa itsholelo go tswa kwa sekolong sa ithutelo ditiro sa [[:en:University_of_Kent|University of Kent]].<ref>Reporter, Sunday Standard (7 December 2021).''[https://www.sundaystandard.info/matsheka-most-qualified-and-competent-minister-of-finance-we-ever-had/ "Matsheka most qualified and competent Minister of Finance we ever had’ {{!}} Sunday Standard"].'' </ref> E ne e le mookamedimogolo wa lenaneo la tsa kgwebo la puso la [https://www.ceda.co.bw/ Citizen Entrepreneurship Development Agency] go tswa ka ngwaga wa 2003 go ema ka wa 2010.<ref>''[https://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=2460&dir=2010/May/Wednesday19 "Matsheka to quit CEDA for Aon"].'' www.mmegi.bw.(19 May 2010). Retrieved 24 June 2020.</ref> <ref>Maramwidze,Andrew (28 August 2018).''[https://web.archive.org/web/20200628001605/http://www.botswanaguardian.co.bw/news/item/3375-matsheka-calls-on-pension-industry-to-prop-up-economy.html "Matsheka calls on pension industry to prop up economy"].''Botswana Guardian. Retrieved 24 June 2020.</ref>O ne a berekela kompone ya [[:en:Aon_(company)|AON]] [[Botswana]] pele ga a tlogela tiro go simolodisa Fiducia Services ka kgwedi ya Phatwe ngwaga wa 2017.<ref>''[https://www.sundaystandard.info/matsheka-set-up-own-pension-fund-administration-business/ "Matsheka set up own Pension Fund administration business."].''Sunday Standard.27 May 2018.Retrieved 24 June 2020.</ref> Ka ditlhopho tsa sechaba tsa ngwaga wa 2019, Matsheka e ne ele ntlhopheng wa bopalamente wa [[Lobatse]].<ref>Maramwidze, Andrew.(12 February 2019).''[http://www.botswanaguardian.co.bw/business/item/3985-matsheka-applauds-masisi-for-the-empowerment-budget.html "Matsheka applauds Masisi for the ‘empowerment’ budget"].''Botswana Guardian.Retrieved 24 June 2020.</ref> O ne a tlhophiwa mme a rola [[Sadique Kebonang]] tiro.<ref>Bothoko,Pini.(6 December 2019).''[https://www.mmegi.bw/index.php?aid=83739&dir=2019/december/06 "Matsheka inherits office without computers"].''www.mmegi.bw.Retrieved 24 June 2020</ref> Tautona [[Mokgweetsi Masisi]] o ne a mo tlhoma go nna tona ya tsa madi le itsholelo ka kgwedi ya Ngwanatsele e le malatsi a le marataro ngwaga wa 2018, mme a simolodisa tiro ka lone letsatsi le o.<ref>''[https://web.archive.org/web/20191108035035/http://www.dailynews.gov.bw/news-details.php?nid=52730 "New cabinet"].''Botswana Daily News. Gaborone.6 November 2019.Retrieved 24 June 2020.</ref><ref>''[https://www.gov.bw/sites/default/files/2020-03/PRESS%20RELEASE%20-CABINET%20APPOINTMENTS.pdf "Press Release: Cabinet Appointments"].''www.gov.bw. Retrieved 24 June 2020</ref> O ne a amogana lenaneo la gagwe la ntlha la kabo madi ka kgwedi ya Tlhakole ngwaga wa 2020,<ref>Adamson,Kabelo.(3 February 2020).''[https://news.thevoicebw.com/matsheka-delivers-his-first-budget-speech/ "Matsheka delivers his first Budget speech"].news.thevoicebw.com''.Retrieved 24 June 2020.</ref> mme ya re ka Moranang 2021 a emisediwa ke o sele mo tirong ya go nna tona o o okamelang madi a sechaba.<ref>''[https://www.reuters.com/world/africa/botswana-replaces-finance-minister-with-immediate-effect-statement-2021-04-17/ "Botswana replaces finance minister with immediate effect - statement]''".Reuters.17 April 2021.</ref> == Ditiro tse dingwe == * Leloko la lekgotla la balaodi ba [[:en:African_Development_Bank|African Development Bank]] go simolola ka 2019 <ref>[https://www.afdb.org/en/documents/annual-report-2019 2019 Annual Report] [[:en:African_Development_Bank|African Development Bank]] (AfDB).</ref> * Leloko la lekgotla la balaodi ba [[:en:World_Bank|World Bank]] go simolola ka 2019 <ref>[https://thedocs.worldbank.org/en/doc/45fc8267f59fdf50a364f6538c2817e7-0330032021/original/BankGovernors.pdf Board of Governors] [[:en:World_Bank|World Bank]].</ref> == Metswedi == [[Karolo:Batho ba ba tshelang]] cdzaqximl0rvxsqsql3jmxjgax0onwb Warona Setshwaelo 0 9367 49416 38765 2026-04-22T01:51:04Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49416 wikitext text/x-wiki '''Warona Masego Setshwaelo''' Otsholwa ka ngwag wa 1976 kgotsa 1977) ke motswana gape ke modiragatsi. == Ka botshelo jwa gagwe. == Setshwaelo otshotse mo [[Gaborone]], Botswana o goletse kwa Ethopia,Swaziland,South Africa Le Botswana<ref>[https://web.archive.org/web/20200924045623/https://yourbotswana.com/2020/01/05/the-rising-star-of-warona-setshwaelo-from-botswana-to-hollywood/ The rising star of Warona Setshwaelo] – from Botswana to Hollywood". Your Botswana. 5 January 2020. Retrieved 13 October 2020.</ref> .Mme mmagwe ke moitsaanape wa tlhaloganyo fa rre rragwe ele mo polotiki rre Ephrain Setswaelo, onale kgaitsadie Marang<ref>[https://web.archive.org/web/20201015114234/https://tswalebs.com/top-of-the/warona-setshwaelo/the-sensational-setshwaelo-sisters_368 "The sensational Setshwaelo sisters".] TSHWAlebs. 20 May 2020. Retrieved 13 October 2020.</ref><ref>Gaotlhobogwe, Monkagedi (7 August 2007). "[https://www.mmegi.bw/index.php?sid=7&aid=205&dir=2007/August/Tuesday7/// Mother won't watch son in Big Brother Africa"]. Mmegi. Retrieved 13 October 2020.</ref> .One a nna l;e kgatlehgo mo go tsa bobueledi gotswa dingwageng tse di botlana.One a fudugela kwa United States goya goithuta kwa [[:en:Virginia_Tech|Virginia Tech]], ko aneng a aloga ka setlankana segola sa Theater Arts. One a bereka ele setsolaganyi sa ditshwantsho tsa motshikinyego ebile gape ele mmegi mo radiong.Setshwaelo one a tsaa loeto la bodiragatsi le [[:en:Olney,_Maryland|Olney Maryland]] pele fa atsaa sthwetso ya boela gae Mo Botswana <ref>[https://web.archive.org/web/20200924045623/https://yourbotswana.com/2020/01/05/the-rising-star-of-warona-setshwaelo-from-botswana-to-hollywood/ "The rising star of Warona Setshwaelo – from Botswana to Hollywood".] Your Botswana. 5 January 2020. Retrieved 13 October 2020.</ref>. One yanna mongwe wa ba baneng bale mo [[:en:Big_Brother_Africa|Big Brother Africa]] ya ntlha go gatisiwa ka 2003.Setswaelo ke mongwe wa ba baneng ba tshiwa mo ntlong ya Big Brother ka gosa dira sentle mme are a boela Gae atla a itsiwi le go fetisa. Ka 2007,Setswaelo one a fudugela ko Mon treal gotsweledisa bodiragatsi jwa gagwe<ref>[https://web.archive.org/web/20200924045623/https://yourbotswana.com/2020/01/05/the-rising-star-of-warona-setshwaelo-from-botswana-to-hollywood/ "The rising star of Warona Setshwaelo – from Botswana to Hollywood]". Your Botswana. 5 January 2020. Retrieved 13 October 2020.</ref>, one a diragatso makgetho ale mmalwa mo ditswantshong kwa Montreal jaaka ''Nutmeg, princes and New canadian Kid.''One atsaa karolo e potlana mo ''[[:en:White_House_Down|White Down House]]'' ele setswantsho sa 2013. Ka Firikgong le Tlhakole was 2015 Setswaelo one a etelela pele mo setswantshong sa botsogo ''The waiting Room ko Tarragon Theater Toronto''<ref>Jetelina, Margaret (9 January 2015). "[https://canadianimmigrant.ca/living/botswana-born-warona-setshwaelo-stars-in-tarragon-theatres-waiting-room Botswana-born Warona Setshwaelo stars in Tarragon Theatre's Waiting Room]". Canadian Immigrant. Retrieved 13 October 2020.</ref>''.'' Ka phalane wa 2015 one atsaa sebaka sa go tshameka ''Odette'' mo motshamekong wa ''state of Denial''<ref>Burke, Jim (9 October 2015). "[https://montrealgazette.com/entertainment/theatre/review-state-of-denial-and-province-reveal-horrors-past-and-those-yet-to-come Review: State of Denial and Province reveal horrors past and those yet to come"]. [[:en:Montreal_Gazette|Montreal Gazette.]] Retrieved 13 October 2020.</ref>''.'' Setswaelo one a tshameka ele mogakolodi wa matsadi a maikutlo mo motshamekong wa [[:en:Quantico_(TV_series)|Quantico]]<ref>[https://www.botswanayouth.com/warona-setshwaelo-makes-a-big-acting-mark-in-a-us-television-series/ "Warona Setshwaelo Makes A Big Acting Mark In A US Television Series!".] Botswana Youth. 21 April 2016. Retrieved 13 October 2020</ref>.One atshameka gapoe mo ''[[:en:On_the_Basis_of_Sex|On the Basis of Sex]]'' <ref>Wilson, Jill (4 October 2019)[https://www.winnipegfreepress.com/arts-and-life/entertainment/arts/troubling-situation-somehow-manages-laughs-in-provocative-comedic-drama-562192012.html . "Laughs pulled out of troubling situation in provocative comedic drama"]. [[:en:Winnipeg_Free_Press|Winnipeg Free Press.]] Retrieved 13 October 2020.</ref>. One a tshameka mo ''Play Bang Bang''<ref>Wilson, Jill (4 October 2019). "L[https://www.winnipegfreepress.com/arts-and-life/entertainment/arts/troubling-situation-somehow-manages-laughs-in-provocative-comedic-drama-562192012.html aughs pulled out of troubling situation in provocative comedic drama]". [[:en:Winnipeg_Free_Press|Winnipeg Free Press.]] Retrieved 13 October 2020.</ref> ''ele mmagwe rre Lila Hines yo ne akile ebo ele lepodise mo motshamekong yo.'' Leina lagagwe Warona ka sejatlhapi lare "Ours", mo godimo ga godiragatsa mo setshwantshong sa motshikinyego orata go apaa le gobala<ref>[https://www.news24.com/News24/Introducing-the-BBA-housemates-20030525 "Introducing the BBA housemates".] News24. 25 May 2003. Retrieved 13 October 2020.</ref>.Onna le molekane wa gagwe , Mike Piyette gammogo le morwadia bone ebong Khaya. == Tsa setshwantsho sa motshikinyego == * 2003: ''Big Brother Africa'' (TV Series, as herself) * 2009: ''Enemy Combatant'' (Short film, as Amy Dyer) * 2011: ''Jack of Diamonds'' (as Receptionist Kala) * 2012: ''Deadfall'' (as Female Paramedic) * 2013: ''White House Down'' (as School Teacher) * 2014: ''19-2'' (TV series, as Depanneur Owner) * 2014: ''Northpole'' (as Jasmine) * 2016: ''Quantico'' (TV Series, as Trauma Counselor) * 2016: ''This Life'' (TV Series, as Registrar Employee) * 2017: ''The Disappearance'' (TV Mini-Series, as Obstetrician) * 2018: ''Death Wish'' (as Nurse Carla) * 2018: ''Birthmarked'' (as TV Talk Show Host) * 2018: ''The Death & Life of John F. Donovan'' (as Mother) * 2018: ''The Detectives'' (as Sylvie Teague) * 2018: ''On the Basis of Sex'' (as Gladys) * 2019: ''Deadly Secrets'' (TV Series, as DeCynda) * 2020: ''Transplant'' (TV Series, as Lavondra Kelly) nld14i2wtqcaekd8gq89qcs6qusj3bn Bonang Matheba 0 9962 49419 49281 2026-04-22T04:29:16Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49419 wikitext text/x-wiki {{Infobox person | name = Bonang Matheba | image = Bonang Matheba.jpg | caption = | birth_date = {{birth_date and age|1987|6|25|df=yes}} | birth_place = [[Mahikeng]],[[North West (South African province)|North West]], South Africa | othername = {{ubl|Queen B|Your Girl B}} <!-- Do not remove this line without any reliable sources! -->| alma_mater = [[University of Johannesburg]] | occupation = {{hlist|Television presenter|radio personality|actress|model|businesswoman}} | years_active = 2002{{endash}}present | partner = [[AKA (rapper)|AKA]] (2015{{endash}}2017)<ref>{{Cite web|date=1 June 2018|title=AKA and Bonang – why it's never a good look to trash your exes and the lesson we can learn from it|url=https://www.news24.com/amp/w24/selfcare/love/dating/aka-and-bonang-why-its-never-a-good-look-to-trash-your-exes-and-the-lesson-we-can-learn-from-it-20180601|url-status=live|access-date=20 October 2021|website=[[News24 (website)|News24]]|archive-url=https://web.archive.org/web/20211020032734/https://www.news24.com/amp/w24/selfcare/love/dating/aka-and-bonang-why-its-never-a-good-look-to-trash-your-exes-and-the-lesson-we-can-learn-from-it-20180601 |archive-date=20 October 2021 }}</ref>| | website = {{URL|bonangmatheba.com}} }} [[Setshwantsho:Jen Su & Bonang Matheba at the Prince Harry Sentebale Charity Dinner.jpg|thumb|Bonang Matheba]] '''Bonang Dorothy Matheba''' (o tshotswe ka Seetebosigo 25, 1987),<ref>[https://web.archive.org/web/20151208110330/http://www.jucyafrica.com/bonangs-25th-birthday-party/ "Jucy Africa – Bonang's 25th Birthday Party"]. ''Jucy Africa''. Archived from [http://www.jucyafrica.com/bonangs-25th-birthday-party/ the original] on 8 December 2015. Retrieved 9 June 2015.</ref> ke mmegaditaba wa thelebishene wa mo Aforika Borwa, motho wa seromamowa, mokwadi le rakgwebo. O itsege ka bokgoni jwa gagwe jo bo kgatlhisang jwa go tlhagisa le lentswe la gagwe le le tlhomologileng. O ne a tlhagisa lenaneo la mmino la [[SABC 1]] la ''LIVE'' (e jaanong e leng ''Live Amp'') le le neng la mo agela leitlho la setšhaba mo madirelong.<ref name=":0">[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=7323 "Bonang Matheba"]. ''TVSA''.</ref> Ka 2006 e ne e le moamogedi mo lenaneong la metshameko la go bitsa morago ga bošego. Batsaya karolo ba ne ba tshwanetse go letsa go leka go araba tharabololo e e bonolo mme ba fenya dikgele tsa madi. Ka 2011, o ne a nna motho wa ntlha yo o itsegeng wa mo Aforika Borwa go simolola lenaneo la boammaaruri la maranyane le le bidiwang ''B''Dazzled*.<ref>[https://web.archive.org/web/20190901172953/https://daughtersofafrica.org/live-interview-with-bonang-matheba/ "B*Dazzled By Bonang Matheba"]. ''daughtersofafrica''. Archived from [https://daughtersofafrica.org/live-interview-with-bonang-matheba/ the original] on 1 September 2019. Retrieved 7 January 2019.</ref> Ka 2013, e ne e le moemedi wa ntlha wa boditšhabatšhaba wa letshwao la ditlolo la [[Revlon]], kwa ntle ga US.<ref>[https://web.archive.org/web/20170512170833/http://www.elle.co.za/bonang-matheba-now-revlons-global-brand-ambassador/ "BONANG MATHEBA IS NOW A GLOBAL BRAND REVLON AMBASSADOR"]. ''ELLE''. Archived from [https://www.elle.co.za/bonang-matheba-now-revlons-global-brand-ambassador the original] on 12 May 2017. Retrieved 7 January 2019.</ref> Ka 2014, o ne a tshwara lenaneo la pele la [[Dikgele tsa Mmino tsa Yuropa tsa MTV tsa 2014]], se se dirileng gore e nne Moaforika Borwa wa ntlha go tshwara moletlo wa pele ga one.<ref>[https://www.news24.com/Drum/Archive/bonang-reps-mzansi-at-the-mtv-emas-20170728 "Bonang reps Mzansi at the MTV EMAs"]. ''News24''. 10 November 2014.</ref> Ka 2015, o ne a nna Moaforika wa ntlha go newa ''E! News Special Africa'' mo go [[E!]]. <ref>[http://www.yomzansi.com/tag/bonang-matheba-e-news-special/ "Bonang Matheba E! News Special"]. ''YoMZansi''.</ref> Matheba o na le balatedi ba ba fetang dimilione di le 5 mo go Instagram le Twitter. Ka 2016, o ne a tlhagelela mo sekgweng sa ''[[Forbes]] Woman Africa'', mmogo le basadi ba bangwe ba le bararo bao botlhe ba neng ba newa setlhogo sa go nna Dithogo tsa Bogwebi.<ref>[https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/international/forbes-cover-captures-bonangs-essence-1987151 "Forbes cover captures Bonang's Essence"]. ''IOL Entertainment''.</ref> O ne a golola buka ya gagwe ya ''From A to B'' mme a simolola lenaneo la gagwe la boammaaruri la ''Being Bonang'', tsotlhe ka 2017.<ref>[https://www.goodreads.com/book/show/35387732-from-a-to-b "From A to B by Bonang Matheba"]. ''goodreads.''</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20220511220303/https://onemagic.dstv.com/show/being-bonang "1Magic – Being Bonang".] ''OneMagic DStv''.</ref> Ka 2018, o ne a tlhagelela mo kgatisong ya thata ya [[GQ SA]], ya kgwedi ya Lwetse.<ref>[https://gq.co.za/girls/models-celebrities/exclusive-bonang-matheba-on-womanhood-in-2018-16757684 "Exclusive: Bonang Matheba on womanhood in 2018"]. ''GQ''.</ref> Ka 2024, e ne e le mmegaditaba wa Dikgele tsa 2024 tsa [[Earthshot]] tse di neng di tshwaretswe kwa Cape Town, Aforika Borwa, e leng la ntlha mo dikgeleng tseo mo nageng nngwe le nngwe ya Aforika. [<sup>[[go tlhoka metswedi]]</sup>] == Botshelo jwa pele == Bonang o tshotswe ka Seetebosigo 25, 1987 kwa toropong ya [[Mahikeng]] kwa [[Bokone Bophirima]],<ref>[http://www.cutfm.co.za/entertainment/bonang-matheba-biography-net-worth-house-cars-aka-boyfriend/216/ "Bonang Matheba"]. ''CutFM''.</ref> ke Charlotte Mokoena, Motlatsa-poresidente yo Mogolo wa Ditsamaiso tsa [[Badiri]] le [[Dikamano tsa Khamphane]] kwa [[Sasol]], le Gampi Matheba, morutabana yo mogolo kwa North West University.<ref>[https://web.archive.org/web/20190327090653/https://zalebs.com/whats-hot/bonang-mathebas-mom-raising-famous-child "Bonang Matheba's mother raising a famous child"]. ''Zaleb''. Archived from [https://zalebs.com/whats-hot/bonang-mathebas-mom-raising-famous-child the original] on 27 March 2019. Retrieved 19 March 2019.</ref> Ke wa morafe wa [[Batswana]] o o [[buang puo ya Sebantu]].<ref>Pillay, Verashni (23 December 2016). [https://www.huffingtonpost.co.uk/2016/12/23/bonang-mathebas-tswana-tweets-translated_a_21640846/ "Bonang Matheba's Setswana Tweets Translated"]. ''Huffington Post''. Retrieved 27 April 2021.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20170824162344/https://citizen.co.za/lifestyle/your-life-entertainment-your-life/entertainment-celebrities/1377297/what-bonang-plans-to-buy-her-brother-for-his-birthday/ "What Bonang plans to buy her brother for his birthday"]. ''The Citizen''. Archived from [https://citizen.co.za/lifestyle/your-life-entertainment-your-life/entertainment-celebrities/1377297/what-bonang-plans-to-buy-her-brother-for-his-birthday/ the original] on 24 August 2017.</ref> Lelapa le ne la fudugela kwa Leondale, kwa Botlhaba jwa [[Johannesburg]], fa Bonang a ne a tsena Sekolo se se Golotsweng sa Fourways, sekolo sa puso se se kopanetsweng ke bong kwa [[Fourways, Johannesburg]].<ref>Thapelo, Tlahpetsi (17 June 2018). ''[https://www.amazon.com/B-Bonang-Matheba-ebook/dp/B075RBFHXG From A To B]'' (2 ed.). South Africa: Black Bird Books. p. 12. Retrieved 27 April 2018.</ref> == Tiro == === Thelebishene le Difilimi === Ka 2002, Matheba o ne a tlhagelela la ntlha mo thelebisheneng mo lenaneong la bana la [[SABC 2]], ''Manhattan Fantasy Challenge'' a le dingwaga di le 15.<ref>[https://www.channel24.co.za/The-Juice/News/bonang-matheba-a-complete-timeline-of-her-rise-to-fame-20181026-2 "Bonang Matheba: A complete timeline of her rise to fame"]. ''News24''.</ref> O ne a tlhagelela gape mo mananeong a mangwe a le mmalwa a bana a SABC 2. <ref name=":0" /> Ka 2007, Matheba o ne a ya go batla seabe mo setlheng sa ntlha sa lenaneo la mmino la [[SABC 1]] la ''LIVE'' (e jaanong e leng ''Live Amp'') morago ga go tlogela yunibesithi. <ref>[https://www.sowetanlive.co.za/entertainment/2014-11-03-bonang-failed-countless-auditions-before-getting-the-fame/ "Bonang failed countless auditions before getting the fame"]. ''SowetanLIVE''.</ref> Moragonyana o ne a rweswa serwalo sa go nna mofenyi wa lenaneo leo go tshameka mmogo le Tbo Touch. Ditiro tsa gagwe tsa go tlhagisa e ne e le katlego e kgolo mme ke foo leina la gagwe la boitlhamelo "Queen B" le simologileng teng. Kgaolo ya gagwe ya bofelo e ne ya gasiwa ka Phatwe 31, 2012 fa a ne a itsise gore o tlogela lenaneo.<ref>[https://heiresss.wordpress.com/2012/08/31/bonang-leaves-live/ "Bonang lives Live"]. ''Heiresss''. 31 August 2012.</ref> Morago ga go tswa ga gagwe mo go ''LIVE'', o ne a tshwara mananeo a mangwe a le mmalwa go akarediwa ''[[Clash of the Choirs SA]]'', ''Afternoon Express'', ''[[Top Billing]]'' le ''KFC Taste Kitchen''.<ref>[https://www.pressreader.com/south-africa/sowetan/20121106/282046209362230 "Bonang leads the choir"]. ''PressReader''.</ref> Matheba o tshwere meletlo e mentsi ya dikgele le ditiragalo tse di tlhomologileng, tse di gaisang e le [[Dikgele tsa Mmino tsa MTV Aforika 2016]], [[Miss Aforika Borwa 2018]], le mananeo a pele ga [[Dikgele tsa Mmino tsa Yuropa tsa MTV 2014]] le [[Dikgele tsa BET 2016]]. <ref>[https://www.zkhiphani.co.za/bonang-to-dazzle-mtv-ema-red-carpet/ "Bonang dazzles MTV EMA red carpet"]. ''Zkhipani''. 23 October 2014.</ref><ref>[https://www.news24.com/Drum/Archive/bonang-dazzles-on-the-bet-red-carpet-20170728 "Bonang dazzles on the BET Awards"]. ''News24''.</ref> Ka Sedimonthole 2, 2018, Matheba o ne a tshwara mmogo khonsata ya ''[[Global Citizen]]: Mandela 100'' mmogo le rametlae [[Trevor Noah]], mmotlelara yo mogolo [[Naomi Campbell]], [[PistolWhipPapi]] le batho ba bangwe ba ba itsegeng.<ref>[http://web.sabc.co.za/sabc/home/tvob/noticeboard/details?id=0f0a1d93-4787-40ad-bc4d-dba9dd34500e&title=Global%20Citizen%20Festival%20Mandela%20100 "Global Citizen Festival Mandela 100"]. ''SABC''.</ref> Ka 2008, Matheba o ne a dira seabe sa gagwe sa ntlha sa tiragatso mo lenaneong la SABC 1, ''InterSEXions'' koo a neng a tshameka Mooki Seipati.<ref>[http://www.intersexions.co.za/cast-characters/bonang-matheba.html "InterSEXions TV-Bonang Matheba"]. ''InterSEXions''.</ref> Go tloga ka 2019, Matheba o ne a na le seabe sa konokono mme a tlhagisa mmogo filimi ya bosupi ya ''Public Figure'', e e neng ya gololwa la ntlha ka Mopitlo 9 kwa Moletlong wa Difilimi wa Manchester.<ref>[https://citybuzz.co.za/93749/watch-bonang-matheba-film-premiere-manchester-film-fest/ "Bonang film to premiere at Manchester Film Fest"]. ''City Buzz''.[''[[:en:Wikipedia:Link_rot|permanent dead link]]'']</ref> Matheba o ne a simolola khamphane ya gagwe ya tlhagiso e e bidiwang Bonang Matheba Entertainment ka 2017. Karolo eno ya tlhagiso e na le lenaneo le le lengwe, e leng lenaneo la boammaaruri la [[1Magic]], ''Being Bonang'' le le totileng le go bontsha botshelo jwa letsatsi le letsatsi jwa ga Matheba. <ref>[https://web.archive.org/web/20190327090329/https://www.algoafm.co.za/article/84069/bonang-matheba-confirms-reality-show-being-bonang "Bonang Matheba confirms reality show 'Being Bonang'"]. ''Algoa FM''. Archived from [https://www.algoafm.co.za/article/84069/bonang-matheba-confirms-reality-show-being-bonang the original] on 27 March 2019. Retrieved 9 March 2019.</ref> Ka Motsheganong 2022, o ne a tshwara mmogo Dikgele tsa Babogedi ba Africa Magic. <ref>Nyhaba, Theo (6 May 2022). [https://sundayworld.co.za/celebrity-news/africa-magic-awards-co-host-bonang-matheba-not-ready-to-start-a-family/ "Africa Magic awards' co-host Bonang Matheba not ready to start a family"]. ''SundayWorld''. Retrieved 9 May 2022.</ref> Ka Phatwe 2023, Matheba o ne a itsisiwe e le motshegetsi wa kgaisano ya bonte ya Miss Aforika Borwa 2023. <ref>[https://www.misssa.co.za/2023/08/07/bonang-matheba-to-host-miss-south-africa-2023-pageant/ "Bonang Matheba to host Miss South Africa 2023 pageant"]. ''misssa''. 7 August 2024. Retrieved 25 July 2024.</ref> Go ya bokhutlong jwa Phukwi 2024, Bonang o ne a itsise lenaneo la gagwe la boammaaruri la ''B'Dazzled by Bonang'', le le golotsweng la ntlha mo SABC 3 ka 18:00 maitseboa SAST, ka Phukwi 29.<ref>Mafu, Hope (20 July 2024). [https://www.iol.co.za/saturday-star/news/bdazzled-by-bonang-reality-show-explores-the-business-side-of-queen-b-d963c8ff-ee6f-4cf3-8e77-f124843c6635 "'B'Dazzled by Bonang' reality show explores the business side of Queen B"]. South Africa: Independent Online. Retrieved 25 July 2024.</ref> Kwa tshimologong ya Lwetse 2024, Matheba o ne a itsisiwe e le motshegetsi wa kgaisano ya bonte ya Miss Universe. <ref>Birjalal, Alyssia l (5 September 2024). [https://www.iol.co.za/sunday-tribune/lifestyle/bonang-matheba-fans-unite-to-get-her-crowned-as-miss-universe-pageant-host-b583e826-37bf-4a0c-8c07-1960670f4c3f "Bonang Matheba fans unite to get her crowned as Miss Universe pageant host"]. ''Independent Online''. Retrieved 6 September 2024.</ref> Matheba, mmogo le Billy Porter, ba ne ba tshwara Dikgele tsa Earthshot tse di neng di tshwaretswe kwa Cape Town ka Ngwanatsele 6, 2024. <ref>Simelane, Nomonde (28 October 2024). [https://www.bona.co.za/entertainment/bonang-matheba-set-to-host-the-earthshot-prize-awards-alongside-billy-porter/ "Bonang Matheba set to host the Earthshot Prize Awards alongside Billy Porter"]. ''Bona Magazine''. Retrieved 28 October 2024.</ref> === Seromamowa === Ka 2009, Matheba o ne a amogela mogala go tswa setedisheneng sa seromamowa sa [[YFM]] koo a neng a bolelelwa gore o tlaa okediwa mo lenaaneng le lesha la babegaditaba. <ref>[https://www.sowetanlive.co.za/news/2011-04-05-yfm-unveils-new-dj-line-up/ "YFM unveils new DJ line-up"]. ''SowetanLIVE''</ref> O ne a amogela lenaneo la gagwe la maitseboa a mafelo-beke le le bidiwang "The B* Hive", le le neng la atlega ka bonako mme le totile thata bareetsi ba basha. Moragonyana o ne a tlogela lenaneo leno la seromamowa ka 2014. <ref>[https://citizen.co.za/lifestyle/your-life-entertainment-your-life/entertainment-celebrities/149323/bonang-leaving-yfm/ "Bonang leave YFM"]. ''Citizen''.</ref> Matheba o ne a itsisiwe e le DJ yo mosha wa seromamowa mo setedisheneng sa [[Metro FM]] ka 2015.<ref>[https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2015-03-31-metro-fm-refreshes-its-line-up-poaches-former-yfm-djs/ "Metro FM refreshes its line-up"]. ''TimesLIVE''.</ref> O ne a tsaya maemo a ga Siphokazi January yo o neng a nna mogodi wa Metro FM.<ref>[https://www.sowetanlive.co.za/entertainment/2014-04-01-metro-fm-line-up-bonang-replaces-siphokazi-january/ "Bonang replaces Siphokazi January"]. ''SowetanLIVE''.</ref> Lenaneo la ga Matheba la ''The Front Row'', le ne le na le bareetsi ba bagolo le ba ba itumetseng go fitlha go nna le kgotlhang le mookamedi wa setedishene sa seromamowa, morago ga phetofo ya mananeo mo moyeng e e neng ya bona Bonang a tshwara lenaneo mmogo le yo go neng go twe ke mmaba wa gagwe wa bogologolo mo madirelong Lerato Kganyago a sa itsisiwe.<ref>[https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-12-17-2017-was-helluva-dramatic-with-all-those-metro-fm-changes/ "2017 was a helluva dramatic with all those Metro FM changes"]. ''TimesLIVE''.</ref> A kgopilwe ke go tlhoka ga bone puisano, Bonang o ne a itokolla mo setedisheneng sa seromamowa letsatsi le le latelang. <ref>[https://www.news24.com/MoveMag/Archive/breaking-news-bonang-matheba-resigns-from-metro-fm-after-the-stations-reshuffling-20170728 "BREAKING NEWS: Bonang Matheba resigns from Metro FM after the station's reshuffle"]. ''News24''.</ref> === Difeshene === Ka 2008, Matheba o ne a dira tirisanommogo le morekisi Legit ka go simolola mola wa gagwe wa ntlha wa diaparo, "Just B". <ref>[http://www.ifashion.co.za/index.php?option=com_content&task=view&id=1095 "Legit launches fashion range with Bonang Matheba"]. ''iFashion''.</ref> Moragonyana o ne a dirisana le moqapi yo o nnang kwa London go tlhama kokoanyo ya dikgetsana tse di bidiwang "Baby Star". <ref>[https://www.sowetanlive.co.za/good-life/2010-07-15-bonang-matheba-has-bags-in-mind/ "Bonang Matheba has bags in mind"]. ''SowetanLIVE''.</ref> Ka 2014, letshwao le legolo la mabenkele la Aforika Borwa la [[Woolworths]], le ne la senola tirisanommogo le Bonang. Ba ne ba ntsha mola wa diaparo tsa ka fa teng tsa "Distraction By Bonang", o o sa ntseng o tswelela fa dikokoanyo tse disha di ntse di tlhagisiwa. <ref>[https://www.cosmopolitan.co.za/celebrity-news/distraction-lingerie/ "Bonang Flaunts Woolworths' Distraction Lingerie"]. ''Cosmopolitan''.</ref> Ka 2018, Matheba mmogo le Superbalist, ba ne ba ntsha kokoanyo ya Dikipa tse di bidiwang "BONANG by Bonang Matheba". Dikipa tseno di ne di na le mafoko a a tumileng a ga Bonang a a gatisitsweng mo go tsone, go akarediwa "Mo'ghel", "Give The People What They Want" le "#IAmBonang".<ref>[https://superbalist.com/thewayofus/2018/09/28/style-crush-bonang-matheba/13687 "STYLE CRUSH: Bonang"]. ''Superbalist''. 28 September 2018.</ref> '''Ntlo ya BNG''' Ka Mopitlo 18, 2019, Matheba o ne a dirisana fela le Woolworths ka go simolola letoto la Méthode Cap Classique (MCC) ya maemo a a kwa godimo e e bidiwang "The House of BNG". <ref>[https://www.thesouthafrican.com/house-of-bng-bonang-matheba-launches-mcc/ "House of BNG: Bonang Matheba launches her own MCC range"]. ''The South African''. 18 March 2019.</ref> Kgwebo eno e ne ya mo dira mosadi wa ntlha wa montsho go okediwa mo Mokgatlhong wa Méthode Cap Classique. <ref>[https://web.archive.org/web/20190327085754/https://www.destinyconnect.com/2019/03/18/3-things-to-know-about-bonangs-latest-business-venture-house-of-bng/ "3 things you should know about Bonang's latest venture House of BNG"]. ''Destiny Connect''. Archived from [https://www.destinyconnect.com/2019/03/18/3-things-to-know-about-bonangs-latest-business-venture-house-of-bng/ the origina]l on 27 March 2019. Retrieved 19 March 2019.</ref> === Ditiro tse Dingwe === === Ditumelelano tsa Papatso === Ka 2013, o ne a bidiwa moemedi wa letshwao la ditlolo la [[Revlon]] mo Aforika Borwa. <ref>[https://www.cosmopolitan.co.za/celebrity-news/get-bonang-mathebas-golden-glow-with-revlon-colorstay/ "Get Bonang's Golden Glow with Revlon"]. ''Cosmopolitan''.</ref> Tumelano eno e ne ya mo dira moemedi wa ntlha wa boditšhabatšhaba wa letshwao leo kwa ntle ga United States. <ref>[https://web.archive.org/web/20170512170833/http://www.elle.co.za/bonang-matheba-now-revlons-global-brand-ambassador/ "BONANG MATHABA IS NOW A GLOBAL REVLON BRAND AMBASSADOR"]. ''ELLE''. Archived from [https://www.elle.co.za/bonang-matheba-now-revlons-global-brand-ambassador the original] on 12 May 2017. Retrieved 7 January 2019.</ref> Ka Phalane 2016, Matheba o ne a senolwa e le moemedi wa letshwao la vodka, Cîroc mo Aforika, mmogo le moqapi wa difeshene [[David Tlale]], moopedi wa hip hop, [[Da L.E.S]] le DJ wa kwa tlelabong, DJ Dimplez. <ref>[https://www.zkhiphani.co.za/ciroc-signs-local-brand-ambassadors/ciroc-signs-local-brand-ambassadors-bonang-matheba-david-tlale-da-les-and-dj-dimplez-1/ "Ciroc signs local ambassadors"]. ''Zkhipani''.</ref> Morago ga loeto lwa go ya [[Brazil]] ka 2017, o ne a bidiwa Moemedi yo Mosha wa Letshwao la Aforika wa dintlhana tsa Ipanema, a tsaya maemo go tswa go mmotlelara yo mogolo wa Mo-Brazil [[Gisele Bündchen]]. <ref>[https://www.peoplemagazine.co.za/celebrity-news/bonang-matheba-new-ipanema-brbonang-matheba-new-ipanema-brand-ambassador/ "Bonang Matheba: New Ipanema Brand Ambassador"]. ''People Magazine''.</ref> Moragonyana go ne ga senolwa gore mo loetong lwa gagwe o ne a tshwere diphuthego le badiri ba dintlhana ba Brazil mme a ba a tsaya papatso kwa Rio de Janeiro. <ref>[http://www.marieclaire.co.za/celebrity/bonang-in-brazil "Bonang Is Giving Us Serious Summer Envy In Brazil"]. ''Marie Claire''.</ref> Ka 2018, Matheba o ne a saena tumelano ya papatso le maranyane a mogala wa Cellular a [[Cell C]], tumelano e e neng ya mo bona a dirisana le bone go simolola gape app ya gagwe ya mogala le pakete ya di-emoji e e bidiwang "BMoji". <ref>[https://www.peoplemagazine.co.za/celebrity-news/bonang-cell-c/ "Bonang by Cell C"]. ''People Magazine''.</ref><ref>[https://www.dailysun.co.za/News/Entertainment/queen-b-launches-bmoji-20170629 "QUEEN B LAUNCHES BMOJI!"]. ''Daily Sun''.</ref> Ditumelelano tse dingwe tsa ga Bonang di akaretsa [[Peugeot]], BIC Razors, Brutal Fruit, Diva Divine Hair, Lifestyle Pads, le [[Courvoisier]]. <ref>[https://buzzsouthafrica.com/bonang-matheba-profile-queen-b/ "Bonang Matheba Bio"]. ''Buzz South Africa''. 9 February 2017.</ref> Ka 2020, Bonang o ne a itsisiwe e le moemedi wa [[Samsung]] Aforika Borwa, wa letoto la bone la S20 le Z Flip. <ref>[https://okmzansi.co.za/bonang-and-zozi-tunzi-announced-new-ambassadors-for-samsung-sa/ "Bonang And Zozi Tunzi Announced New Ambassadors For Samsung SA!"]. ''OkMzansi''. 12 February 2020.</ref> Ka Lwetse 2020, o ne a tlhagelela mo sekgweng sa Makasine wa Glamour le moqapi wa difeshene [[Rich Mnisi]]. <ref>Desmond, Vincent (14 September 2020). [https://www.bellanaijastyle.com/rich-mnisi-bonang-matheba-glamour-sa/ "Rich Mnisi & Bonang Matheba Are Redefining African Fashion As They Cover Glamour SA's Latest Issue | BN Style".] ''BN Style''. Retrieved 23 May 2022.</ref> '''Bokwadi''' Ka Seetebosigo 7, 2017, Matheba o ne a golola buka ya gagwe ya botshelo ya ''From A to B'' e e kwadilweng ka Thabiso Mahlape wa Black Bird Books. <ref>[https://www.exclusivebooks.co.za/product/9781928337423 "Bonang From A to B"]. ''Exclusive Books''.</ref>Buka eno e ne ya amogela phatlalatso e e sa siamang go tswa mo setšhabeng sa Aforika Borwa, mme bontsi bo ne ba kgala buka eno mo megobeng ya loago ka ntlha ya palo e kgolo ya diphoso tsa mopeleto, thutapuo le dintlha tse di fosagetseng. <ref>[https://ewn.co.za/2017/08/04/tweeps-say-bonang-s-book-misses-the-writing-abcs "BONANG'S 'FROM A TO B' BOOK MISSES WRITING ABCS"]. ''EWN''.</ref> Kgala eno e ne ya dira gore buka e ntshiwe mo dishelefong tsa mabenkele ke morekisi yo mogolo wa dibuka [[Exclusive Books]]. Moragonyana e ne ya emisediwa ka kgatiso ya bobedi koo diphoso tse dintsi tsa pele di neng tsa baakanngwa. <ref>[https://www.enca.com/south-africa/another-book-by-bonang "Bonang's book back on the shelves".] ''eNCA''</ref> '''Botshelo jwa Sebotho''' Matheba o ne a ratana le moopedi wa hip-hop wa selegae, Slikour go fitlha ka 2009.<ref>[https://briefly.co.za/entertainment/celebrities/129876-bonang-matheba-high-profile-relationships-halala/ "Bonang Matheba's Turbulent Relationships: Being AKA's Mistress, Euphonik's Assault Charges & 1st Love, Slikour"]. ''Briefly''.</ref> Ka 2012, Matheba o ne a ratana le motlhagisi wa direkhoto le DJ Euphonik. [[Euphonik]] o ne a latofadiwa ka tlhaselo morago ga go utlwala gore o ne [[a mo tlhasela]]. <ref>[https://www.news24.com/Archives/City-Press/DJ-Euphonik-faces-assault-charges-20150429 "DJ Euphonik faces assault charges"]. ''News24''.</ref> Moragonyana o ne a phimola melato morago ga gore ba babedi ba boelane.<ref>[https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-world-8839/20120909/282080569022997 "Sunday World: 2012-09-09 - Bonang drops assault charges".] ''Press Reader''.</ref> Fa a phimola melato, batho ba ne ba mo latofatsa ka gore Matheba o ne a bua maaka ka tiragalo eo. Matheba o ne a ganetsa dipolelo tseno, a re: "Ga ke ise ke akanye gore ke tlaa tshwarwa gampe jang fa kgang ya karoganyo ya rona e ne e budulwa. E ne e le nngwe ya maitemogelo a a botlhoko thata mme ka dinako tse dingwe ga ke itse gore ke falotse jang", e le mafoko a a buang ka ene mo bukeng ya gagwe, ''From A To B''. <ref>[https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-09-18-bonang-matheba-i-hit-rock-bottom-in-2012/ "Bonang Matheba: I hit rock bottom in 2012"]. ''TimesLIVE''.</ref> Moragonyana o ne a ntsha mafoko ao mo kgatisong ya bobedi ya buka. <ref>[https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-09-15-bonang-relaunches-book-removes-somizi-and-euphonik-references/ "Bonang relaunches book, removes Somizi and Euphonik references"]. ''TimesLIVE''.</ref> Go tloga bofelong jwa 2015 go fitlha ka 2017, Matheba o ne a ratana le rapper [[AKA (rapper)|AKA]]. Kamano ya bone, e e neng e simologile e le tsa banyatsi, e ne e tletse dikgang tse di tsosang kgotlhang, e diragala fa AKA a ne a ratana le [[DJ Zinhle]] yo o neng a le moimana ka nako eo, yo moragonyana a neng a senola kamano eno e e sa siamang ka Phatwe 2015 morago ga karoganyo ya bone. <ref>[https://www.dailysun.co.za/News/Entertainment/How-DJ-Zinhle-found-out-20150830 "How DJ Zinhle found out!"]. ''Daily Sun''.</ref> Matheba go tloga foo o beile dintlha tsa balekane ba gagwe le botshelo jwa gagwe jwa sebotho e le sephiri. <ref>Pillay, Deshni (3 April 2019). [https://briefly.co.za/27424-bonang-matheba-prefers-personal-business-life-separate.html "Bonang Matheba prefers to keep her personal and business life separate"]. ''Briefly''. Retrieved 4 December 2021.</ref> == Tiro ya Bodiragatsi == === Thelebishene === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Seabe !Dintlha ka kakaretso |- |2007-2012 |Live Amp |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2011 |InterSEXions |Mooki Seipati |Lenaneo la Thelebishene |- |2012 |[[Dikgele tsa Mmino tsa Aforika Borwa tsa bo 18]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2012 |[[Top Billing]] |Ene ka Boene |Mmegaditaba |- |2013 |Don't Judge |Ene ka Boene | |- |2014 |[[Zaziwa]] |Ene ka Boene |Moeng |- |2014 |[[Dikgele tsa Mmino tsa Yuropa tsa MTV tsa 2014]] |Ene ka Boene |Motshegetsi wa lenaneo la pele |- |2015-2016 |Afternoon Express |Ene ka Boene |Mmegaditaba |- |2016 |[[E!]] Africa Red-Carpet |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2016 |[[Dikgele tsa BET 2016]] |Ene ka Boene |Motshegetsi wa lenaneo la pele |- |2016 |[[Dikgele tsa Mmino tsa MTV Aforika 2016]] |Ene ka Boene |Motshegetsi-mmogo |- |2017 |Dikgele tsa Mmino tsa Ngwaga le Ngwaga tsa Namibia tsa 2017 |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2017 |[[KFC]] Taste Kitchen |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2017 |[[Dikgele tsa Babogedi tsa DStv Mzansi tsa 2017]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2017-2019 |Being Bonang |Ene ka Boene |Seabe se segolo |- |2018 |[[Miss Aforika Borwa 2018]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2018 |Real Talk |Ene ka Boene |Moeng |- |2018 |[[Dikgele tsa Babogedi tsa DStv Mzansi tsa 2018]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2018 |[[Global Citizen: Mandela 100]] |Ene ka Boene |Motshegetsi-mmogo |- |2018 |Tropika Smoooth Fan <ref>[https://web.archive.org/web/20211204064835/https://previdar.com/bonang-matheba-part-of-the-eight-celebrities-taking-part-in-tropika-smoooth-fan/ "Bonang Matheba part of The Eight Celebrities Taking Part In Tropika Smoooth Fan – PREVIDAR"]. Archived from [https://previdar.com/bonang-matheba-part-of-the-eight-celebrities-taking-part-in-tropika-smoooth-fan/ the original] on 4 December 2021. Retrieved 19 September 2019.</ref> |Ene ka Boene |Moeng yo o Itsegeng |- |2019 |[[Dikgele tsa PSL]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2019 |[[Miss Aforika Borwa 2019]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2023 |[[Miss Aforika Borwa 2023]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2024 |[[Miss Aforika Borwa 2024]] |Ene ka Boene |Motshegetsi |- |2024 |Dikgele tsa Earthshot |Ene ka Boene |Motshegetsi-mmogo |} === Difilimi === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Seabe !Dintla ka kakaretso |- |2019 |Public Figure |Ene ka Boene |Go tlhagelela Motlhagisi-mmogo |} == Metswedi == [[Category: Bonang Matheba]] [[Category: Queen B]] [[Category: B*]] 7op4o8nc6candb4npfdc6h56dpxknux MaWhoo 0 10045 49426 48960 2026-04-22T11:46:30Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49426 wikitext text/x-wiki '''Thandeka Nontobeko Ngema''' (o tshotswe ka 16 Sedimonthole 1994), yo a tumileng ka leina la gagwe la serala la MaWhoo, ke moopedi le mokwala-dipina wa Aforika Borwa, yo gape e leng mmotelara.<ref>[https://web.archive.org/web/20250119110612/https://slikouronlife.co.za/blog/24023/mawhoos-kulula-surpasses-1-million-streams/ "MaWhoo's 'Kulula' Surpasses 1 Million Streams"]. ''slikouronlife.co.za''. Retrieved 2024-03-17.</ref><ref>Miller, Sergio (2024-03-08). [https://www.bona.co.za/entertainment/mawhoos-shocking-revelation-american-a-listers-who-slid-into-her-dms/ "Mawhoo's shocking revelation! American A-listers who slid into her DMs"]. ''Bona Magazine''. Retrieved 2024-03-17.</ref><ref>Masuku, Brooklyn (2023-09-05). [https://gagasiworld.co.za/mawhoo-drops-new-single-ingonyama/ "MaWhoo Drops New Single, 'Ingonyama'"]. ''Gagasi World''. Retrieved 2024-03-17.</ref> '''Tsa Bonnyaneng le Thuto''' Gone jaanong o nna kwa Johannesburg, mo Afrika Borwa. Moopedi o ne a tsena sekolo sa Queen Nandi Primary mme moragonyana a tsena sekolo sa Bhekeshowe High School go fitlha ka mophato wa 9. O ne a ya kwa Sekolong sa Puso sa Kwasanti kwa Durban go tswa mo mophatong wa 10 go ya go wa 12. O ne a atlega mo dithutong tsa gagwe tsa matric ka seriti se le sengwe. Morago ga matric ya gagwe, o ne a simolola go rekisa diaparo tse di nang le leina le le rileng mme a boloka madi a ngwaga wa gagwe wa ntlha kwa Yunibesithing ya Aforika Borwa (UNISA). O na le dikirii ya Bachelor of Education. '''Tsa Botshelo''' Fa a sena go aloga, o ne a ruta ka nakwana mme a swetsa go tlogela tiro eo gotlhelele mme a tlhoma mogopolo mo mminong. O ne gape a dira le Model Dynamics Agency ka 2014 pele a tlhagelela mo filiming e khutshwane e e bidiwang Amalobolo 2017 mmogo le Okmalumkoolkat. O ne a bolelela Fashion Today gore go tlhagelela ga gagwe mo baesekopong eo go ne ga mo naya maitemogelo a a neng a a tlhoka gore a nne le bokgoni jwa go itirela dilo fa pele ga khamera. Ka ngwaga wa 2018, Mawhoo o ne a tsenela Mabala Noise record label mme a golola pina ya gagwe ya ntlha, Ngiyamthanda Umnganwam ft Corruption Boyz, kwa bokhutlong jwa ngwaga wa 2018. Moragonyana o ne a golola pina ya gagwe ya Umshado ft Heavy-K ka 2019. O ne a tlogela label mme a simolola go ntsha mmino o o ikemetseng ka 2021 le kgaitsadie jaaka manejara wa gagwe. rl0ooc6y5zxvhickrcbqhghbfixkpoa Simi Johnson 0 10929 49413 41975 2026-04-21T23:50:09Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49413 wikitext text/x-wiki '''Simisola Olayemi Onibuwe Johnson''', (o tshotswe ka ngwaga wa 1929 –abo a tlhokoafala ka ngwaga wa 2000)<ref>Reuben Abati (13 September 2008). [https://books.google.com/books?id=jBZzAAAAMAAJ&q= The Whole Truth: Selected Editorials of the Guardian (1983–2003).] Guardian Newspapers Limited. p. 419. [https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier) ISBN] [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-9-782-0306-34 978-9-782-0306-34.]</ref> ene ele mosadi wa ntlha wa lefatshe la [[Nigeria]] go nna le tletlelelo ya go nna [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Dentist ngaka ya Meno] , le Mmueledi wa bomme yo neng ele Tona wa [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Social_change Tlhabolologo ya tsa selefatshe le Ngwao] ka nako ya [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Nigerian_Second_Republic repaboliki ya bobedi] ya sechaba. Johnson le Grace {{Infobox person|name=Simi Johnson|birth_date=1927|birth_place=Lagos Island|death_date=2000|occupation=Dentist|mother=Harriet Susan Johnson|father=Alfred Latunde}} Guobadia bobeding jwa bone ba ne ba nna le tletlelelo ya go nna ngaka tsa meno ka ngwaga wa 1957,mo go neng ga ba dira bomme ba ntlha ba ba katisitsweng go nna ngaka tsa meno kwa Nigeria.One gape ele Modulasetilo wa Allied Bank le Lekalana la Naga ya Lagos la Lekgotla la Bosechaba la Mekgatlho ya Basadi , gape ele Moithuti kwa [https://en.m.wikipedia.org/wiki/National_Postgraduate_Medical_College_of_Nigeria National Postgraduate Medical College of Botshelo Nigeria]. == Botshelo == Johnson o tsholetswe kwa [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Lagos_Island Lagos Island], mo lelwapeng la ga Alfred Latunde and Harriet Susan Johnson (née Crowther Nichol). Ene ele ngwana wa ntlha go tsholwa ke batsadi ba gagwe.<ref>[https://web.archive.org/web/20170425091732/http://wocaf.org/wocafpedia/dr-simisola-johnson Dr Simisola Johnson".] The Women of Color Arts and Film (WOCAF) Festival Atlanta</ref> Rraagwe ene ele Mmueledi le Motlhami wa Motsamaisi wa polokelo ya Madi ebong National Bank of Nigeria ka ngwaga wa 1933, Rraagwe mogolo yo motona go tswa ko letlhakoreng la ga mmaagwe ene ele [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Ajayi_Crowther Ajayi Crowther], fa malomaagwe mogolo yo motona ene ele [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Herbert_Macaulay Herbert Macaulay]. Johnson one a rutegile kwa sekolong sa [https://en.m.wikipedia.org/wiki/CMS_Girls%27_School_Lagos CMS Girls' School Lagos]. Go simolola ka ngwaga wa 1954 go fitlhelela ka ngwaga wa 1957,o tsenetse sekolo se segololwane sa [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Sunderland_Technical_College Sunderland Technical College] le [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Durham_University Durham University] a nna le tletla ya go nna ngaka ya Meno<ref>[https://en.m.wikipedia.org/wiki/Simi_Johnson#CITEREFOgunbodede2013 Ogunbodede 2013], p. 30</ref>.Ene le mongwe ka ene go tswa Nigeria, ebong Grace Guobadia, ba alogile mo ngwageng ole mongwefela,mo go neng ga ba dira bomme ba ntlha ba ba katisitsweng go nna ngaka tsa meno mo lefatsheng leo.Johnson o ikgapetse setlhankana sa bongaka jwa Meno le Guobadia, [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Licentiate_(degree) tletlelelo] ya [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Dental_surgery bongaka jwa meno]. Johnson moragonyana one a tsenela kwa the Royal College of Surgeons, [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Glasgow Glasgow] go nna [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Orthodontist orthodontist].Mo mmileng, one a nna mosadi wa ntlha wa Nigeria mo tlhabologong ya bomme,Komiti e e neng e filwe marapo a go tlhama tirisano mmogo e e berekang magareng ga ga goromente le dikomiti tse dingwe tsa bomme tse di fitlhelwang mo lefatsheng.<ref>[https://web.archive.org/web/20190701060553/http://www.dpmf.org/images/Nigerian-women-amina-sept-2001.html "Nigerian Women and the Obasanjo Regime".] Amina Salihu, DPMF Publications</ref> Morago ga tsamaiso ya Shagari, Johnson one a tswelela go tsaya karolo ya go nna mogakolodi mo go tsa merero ya bong. Ka ngwaga wa 1985, ene ele Tona wa baemedi ba Nigeria [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Fourth_World_Conference_on_Women kwa kopanong ya boraro ya lefatshe ya bomme,]e e neng e tshwaretswe kwa [https://en.m.wikipedia.org/wiki/Nairobi Nairobi], [[Kenya]].<ref name=":0">[https://en.m.wikipedia.org/wiki/Simi_Johnson#CITEREFPara-Mallam2006 Para-Mallam] 2006, p. 113.</ref> nngwe ya dikakgelo tsa kwa bokopanong ene ele gore makoko a ntshe kgethololo kgathanong le bomme abo ba tswa ka metlhale e e tla akaretsang go tsaya karolo ga bomme mo ditekong tsa go rotloetsa tlhabologo<ref>[http://www.5wwc.org/conference_background/1985_WCW.html 1985 World Conference on Women".] Fifth Women’s World Conference</ref>. Johnson ene ele Tona mo komiting ya bomme ya dikgakololo,a tlhophilwe go dira dikakantsho go ya kwa boeteledipeleng jwa [[:en:Ibrahim_Babangida|Babangida]],le go tswa ka metlhale ya go ntsifatsa dipalo tsa bomme go tsaya karolo mo go goromente.komoti go akaretsa tse dingwe ba ne ba ntsha megopolo ya go gore go tlhamiweng Tona wa lephata la dikgang tsa bomme.<ref name=":0" /> Lephata le ne la simolola go nna teng ka ngwaga wa 1989 ka go tlhomiwa ga [[:en:National_Commission_for_Women_(Nigeria)|Khomishene ya Bosechaba ya Basadi]] e e neng e engwe nokeng ke [[:en:Maryam_Babangida|Maryam Babangida]].<ref>[https://www.vanguardngr.com/2009/12/the-life-and-times-of-maryam-babangida/ The life and times of Maryam Babangida".] Vanguard News. 2009-12-29. Retrieved 2022-08-10</ref> == Metswedi == <references /> == Tse dingwe == * Para-Mallam, Oluwafunmilayo (April 2006)[https://core.ac.uk/download/files/139/43707.pdf . "The National Policy on Women and the Challenges of Mainstreaming Gender Issues in Nigeria, 1985 — 2005"]. * Petsalis, Sophia (1990). The silent power : a portrait of Nigerian women. Montreal: Meridian Press * Ogunbodede, Eyitope (2013). "[https://web.archive.org/web/20160919221819/http://www.nao-ng.org/downloads/WAJO/WAJO_VOL2_1.pdf Historical Perspectives: Dr. Simisola Olayemi Onibuwe Johnson and Her Contributions to Dentistry and National Development"]. West African Journal of Orthodontics (2): 30–32. Retrieved 7 August 2016. [[Karolo:Badiri ba Yunibesithi ya Lagos]] [[Karolo:Basadi ba ba matlhagatlhaga ba kwa Nigeria]] [[Karolo:Dingaka tsa meno tsa lekgolo la bo masome a mabedi la dingwaga]] [[Karolo:Basadi ba ba ithutetseng dithuto tsa sekolo ba kwa Nigeria]] [[Karolo:Basadi ba letso la Yoruba mo dipolotiking]] [[Karolo:Baithuti ba Sekolo sa Thutapuo sa CMS, kwa Lagos]] [[Karolo:Dingaka tsa kwa Lagos]] [[Karolo:Basadi ba ba leng badiredi ba puso ya Nigeria]] [[Karolo:Ba ba tshotsweng ka 1929]] [[Karolo:Ba ba tlhokafetseng ka 2000]] [[Karolo:Dingaka tsa lekgolo la masome ale mabedi la dingwaga tsa kwa Nigeria]] [[Karolo:Ditona tsa Federal tsa Nigeria]] [[Karolo:Orthodontists]] [[Karolo:Barutisi ba kwa Lagos]] [[Karolo:Mapolotiki a kwa Lagos]] ngq8dtjzvag184g1hujzj4noki4sb4i Motshodi 0 11014 49400 49399 2026-04-21T12:01:16Z VNGao 10152 49400 wikitext text/x-wiki {{Infobox person|name=Motshodi|title=Kgosi ya Bakwena|predecessor=Kgabo II|successor=[[Motswasele I]]|children=[[Legojane]]|father=[[Kgabo II]]|death_place=Phuthadikobo}} [[:en:Motshodi|'''Motshodi''' kgotsa '''Mochud''']]'''i''' e ne e le [[:en:Kgosi|kgosi]] ya morafe wa [[Bakwena]]. O ne a tlhatlhama rraagwe ebong [[Kgabo II]], ene a tlhatlhamiwa ke ngwana wa ngwana wa gagwe ebong [[Motswasele I]]. Motshodi e ne e le morwa [[Kgabo II]], kgosi ya Bakwena.<ref name=":0">Williamson, David (1977). ''[[iarchive:burkesroyalfamil0002unse/page/8/|Burke's Royal Families of the World]]''. Vol. II: Africa & the Middle East. Burke's Peerage. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-85011-029-6|978-0-85011-029-6]]</bdi>.</ref><ref name=":1">[[:en:Isaac_Schapera|Schapera, Isaac]] (1980). [https://www.jstor.org/stable/40980796 "Notes on the Early History of the Kwena (Bakwena-bagaSechele)"]. ''Botswana Notes and Records''. '''12''': 83–87. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090]. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40980796 40980796].</ref><ref>[[:en:Gary_Okihiro|Okihiro, Gary Y]]. (1976). [https://www.jstor.org/stable/40979457 "Genealogical Research in Molepolole: A Report on Methodology".] ''Botswana Notes and Records''. '''8''': 47–62. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0525-5090 0525-5090.] [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/40979457 40979457].</ref> Motshodi o ne a tlhatlhama rraagwe go nna kgosi, moitseanape wa ditso Isaac Schapera a re se se diragetse ka ngwaga wa sekete makgolo a supa, masome le masome a mane (1740.<ref name=":1" /> Go ya ka Schapera, Motshodi o eteletse pele Bakwena go ya Odi (kwa e leng kgaolo ya kgatleng gompieno), Mosweu, le Phuthadikobo.<ref name=":1" /> [[Bangwaketse]] le [[Bangwato]] ba ka tswa ba kgaogane le Bakwena ka nako ya puso ya ga Motshodi.<ref name=":1" /><ref name=":2">Otlogetswe, Thapelo J. (2015). [https://lexikos.journals.ac.za/pub/article/view/1299 "Treatment of Spelling Variants in Setswana Monolingual Dictionaries"]. ''Lexikos''. '''25'''. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://lexikos.journals.ac.za/pub/article/view/1299 10.5788/25-1-1299.]</ref> Schapera o bolela fa Bangwaketse ba kgaogane fa ba le kwa Mosweu, mme Bangwato bone ba kgaogane kwa phelelong ya puso ya ga Motshodi.<ref name=":1" /> Go ngangisanwa ka gore fa e le [[Kgabo II]] le Motshod ke mang o o eteleseng pele Bakwena go fitlhelela ka nako ya Botswana wa gompieno.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Ngwana a ga Motshodi ebile e le mojaboswa wa gagwe, [[Legojane]], o tlhokafetse ka nako ya Motshodi a santse a tshela. Go begwa fa Motshodi a ne a tshwara dingwaga tsa bogodi, ngwana wa ga Legojane ebong Motswasele a thusa Motshodi mo dingwageng tsa gagwe tsa bogodi.<ref name=":3">[https://www.jstor.org/stable/40980796 Schapera 1980], pp. 83–84.</ref> Go ya ka Schapera, Motshodi o tlhokafaletse kwa Phuthadikobo ka ngwaga wa 1770, a bolokwa mo setlhareng sa mopipi, mme lefelo leo la fetolwa leina go tswa kwa Phuthadikobo go nna Motshodi e le go mo fa tlotla.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40980796 Schapera 1980], pp. 83–84</ref> Motshodi o ne a tlhatlhamiwa ke Motswasele.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> Go ya ka motlhatlhelela dithuto tsa ditso [[Leonard Ngcongco]], Kgabo le Motshodi ba ne ba tshela ka nako ya lekgolo la dingwaga di le lesome le bosupa eseng di le lesome le borobabobedi.<ref>Ngcongco, Leonard D. (1979). "Origins of the Tswana". ''Pula: Botswana Journal of African Studies''. '''1''' (2): 21–46. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0256-2316 0256-2316.]</ref> Ka Motshodi a ne a tlhatlhamiwa ke ngwana wa ngwana wa gagwe, ditshika tsa Motswana di tlhakatlhakantse dilo di akanyetsa fa Motshodi e le mogolowe Legojane eseng rraagwe.<ref>[https://www.jstor.org/stable/40979457 Okihiro 1976], pp. 49–51</ref> Motshodi o kwadilwe gape e le Mochudi. Go ya ka Schapera, Motshodi o ne a bolelwa ke dikokomane tsa bokamoso fa e ne e ele kgosi e e siameng.<ref name=":3" /> == Metswedi == qi7u0w6iftq74xu3lf066hfieswlonv Tshekedi Khama 0 11123 49404 42720 2026-04-21T20:11:41Z VNGao 10152 49404 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), Seetebosigo a le malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa 1926 morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa 1948 Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lonyalo lo, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa 1950, Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa 1952 e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le losika lwa gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa 1953. Ka 1956 o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa 1959, botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa 1936, mme lonyalo lo ne lwa fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == 3b3fe1nfgvuz5dae60mpu152ina45jp 49405 49404 2026-04-21T20:12:36Z VNGao 10152 49405 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa 1948 Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lonyalo lo, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa 1950, Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa 1952 e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le losika lwa gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa 1953. Ka 1956 o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa 1959, botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa 1936, mme lonyalo lo ne lwa fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == r0fl6xnuqp45py31sy47p704c5dgu0d 49406 49405 2026-04-21T20:16:09Z VNGao 10152 49406 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le borobabobedi (1948) Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lenyalo le, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa 1950, Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa 1952 e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le losika lwa gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa 1953. Ka 1956 o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa 1959, botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa 1936, mme lonyalo lo ne lwa fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == iybetm3xqkc5xfuc4ztouc37xttxp54 49407 49406 2026-04-21T20:18:00Z VNGao 10152 /* Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse */ 49407 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le borobabobedi (1948) Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lenyalo le, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano (1950), Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe,le masome a mabedi le bobedi (1952) e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le losika lwa gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa 1953. Ka 1956 o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa 1959, botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa 1936, mme lonyalo lo ne lwa fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == jadzeya378vf2sr3ovp5kka1jvoj20n 49408 49407 2026-04-21T20:20:06Z VNGao 10152 /* Morago ga go tshwarelela bogosi */ 49408 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le borobabobedi (1948) Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lenyalo le, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano (1950), Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe,le masome a mabedi le bobedi (1952) e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le lesika la gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro (1953). Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a matlhano le borataro (1956) o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa 1959, botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa 1936, mme lonyalo lo ne lwa fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == 78o3jc41hapxx313573d9cusi766a8e 49409 49408 2026-04-21T20:22:02Z VNGao 10152 /* Morago ga go tshwarelela bogosi */ 49409 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le borobabobedi (1948) Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lenyalo le, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano (1950), Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe,le masome a mabedi le bobedi (1952) e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le lesika la gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro (1953). Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a matlhano le borataro (1956) o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobongwe (1959), botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa 1936, mme lonyalo lo ne lwa fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == s5euocbwfyjos9es16iy1kwk4ww2buc 49410 49409 2026-04-21T20:23:42Z VNGao 10152 /* Lolwapa */ 49410 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le borobabobedi (1948) Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lenyalo le, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano (1950), Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe,le masome a mabedi le bobedi (1952) e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le lesika la gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro (1953). Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a matlhano le borataro (1956) o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobongwe (1959), botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borataro (1936), mme lenyalo le ne la fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa 1938; ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lonyalo lo ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == 2no7iy6pfpcei90tn0q0jta7dr685sb 49411 49410 2026-04-21T20:25:14Z VNGao 10152 /* Lolwapa */ 49411 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Tshekedi Khama|title=Kgosi ya Bangwato kwa Bechauanaland|image=File:Dikgosi Tshekedi and Bathoen II on the occasion of the visit of the British royal Family in April 1947.jpg|caption=Dikgosi Tshekedi le [[Bathoen II]] mo loetong lwa lolwapa lwa bogosi kwa Britain ka Moranang 1947|predecessor=[[Sekgoma II]]|birth_date=17 Lwetse 1905|birth_place=Bechuanaland|death_date=10 Seetebosigo 1959 a le dingwaga di le masome matlhano le boraro|death_place=Lontone|father=[[Khama III]]|mother=[[Semane Setlhoko Khama]]}} '''[[:en:Tshekedi_Khama|Tshekedi Khama]]''' (o o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le botlhano (1905) kgwedi ya Lwetse ele lesome le bosupa, mme a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobabongwe (1959), kgwedi Seetebosigo ele malatsi a le lesome) e ne e le motshwarelela bogosi jwa morafe wa [[Bangwato]] ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le borataro (1926) morago ga [[Sekgoma II]] a sena go tlhokafala.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1985). "Tshekedi Khama and Opposition to the British Administration of the Bechuanaland Protectorate, 1926-1936". ''[[:en:The_Journal_of_African_History|The Journal of African History]]''. 26 (2). [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/tshekedi-khama-and-opposition-to-the-british-administration-of-the-bechuanaland-protectorate-19261936/176771A4B1ACD451C70B1A903CCFDB81 10.1017/S0021853700036938.]</ref> == Tse di diragetseng pele == Tshekedi Khama o tsholetswe kwa Serowe, e le morwa [[Khama III]], o a neng a itsege jaaka Khama o mogolo, ke mosadi wa gagwe wa bone [[Semane Setlhoko]].<ref name=":0">Henderson, Willie. "Khama, Tshekedi". ''[[:en:Dictionary_of_National_Biography#Oxford_Dictionary_of_National_Biography|Oxford Dictionary of National Biography]]'' (online ed.). Oxford University Press. [[:en:Digital_object_identifier|doi]][https://www.oxforddnb.com/view/article/36568 :10.1093/ref:odnb/36568]. (Subscription, [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/partners/88/ Wikipedia Library] access or [https://www.oxforddnb.com/help/subscribe#public UK public library membership required].)</ref><ref>[[:en:Mary_Benson_(campaigner)|Benson, Mary]] (1960). ''Tshekedi Khama''. Faber and Faber.</ref> O tsene sekolo kwa [[Serowe]], a ya Lovedale, sekolo sa kereke sa Scotland kwa [[Kapa Bophirima|Kapa]]. Ka ngwaga wa 1923, o ne a tsena kwa sekolong sa [[Aforika Borwa]] sa Fort Hare.<ref name=":0" /> Khama III o reile ngwana wa gagwe leina a re Tshekedi e le mojaboswa wa bogosi, a tlola morwaagwe o mongwe Sekgoma II, o a neng a omane le ene. Ka loso lwa ga Khama III ka ngwaga wa 1923, Sekgoma II o ne a kgona go nna kgosi, mme puso ya gagwe e ne ya kgaupediwa ke go tlhokafala ka pele ka ngwaga wa 1925. Mojaboswa wa ga Sekgoma, [[Seretse Khama]], o ne a santse a le mmotlana, Tshekedi a tshwarelela bogosi ka nako e Seretse a neng a santse a gola. Khansele ya botshwarelela bogosi e ne ya tlhamiwa go thusa ka nako ya Tshekedi a le kwa sekolong.<ref name=":0" /> == Go tshwarelela bogosi == Tshekedi o ne a bewa motshwarelela bogosi ka Firikgong a robabongwe ngwaga wa 1926, a phatlalatsa khansele ya botshwarelela bogosi. Go netefatsa maemo a gagwe, o ne a koba lolwapa loora Ratshosa lo lo neng lo na le kgogedi e e kwa godimo, a senya dithoto tsa bone. Boora Ratshosa ba ne ba sekisa Tshekedi, o a neng a fenya mo komiting ya khansele ya kgotlatshekelo.<ref>Bennett, Bruce S; Wallis, Alison (2012). "Khama v Ratshosa Revisited: The Privy Council Ruling of 1931 on House-burning". ''Botswana Notes and Records''. '''44''': 25–33. [[:en:JSTOR#Content|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/43855557?seq=1 43855557.]</ref> Tiragalo e e ne ya baka gore [[Sir Charles Rey]], molaodi wa kwa Britain, a leke go fokotsa maatla a kgosi, ka jalo bobedi joo jwa tlhoka kutlwisisano. Ka ngwaga wa 1933, Tshekedi o ne a kgwathisa motho mosweu [[Phineas McIntosh]] mo phatlalatseng. Rey o ne a dirisa tshono e go emisa ka nakwana botshwarelela bogosi ga ga Tshekedi, a romela mophato wa masole a lefatshe le lewatle go tswa kwa Kapa.<ref>Laverick, Jonathan (2015). ''The Kalahari Killings: The True Story of a Wartime Double Murder in Botswana, 1943''. United Kingdom: History Press. p. 118. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0750956659|<bdi>978-0750956659</bdi>.]]</ref> Tlhotlhomiso e e neng e eteletswe pele ke [[Admiral Edward Evans]], motshwarelela molaodi, e ne ya baka go kobiwa ga ga Tshekedi mo bogosing, mme o ne a busediwa ka bofefo.<ref>[[:en:Michael_Crowder|Crowder, Michael]] (1988). ''The Flogging of Phinehas McIntosh: a tale of colonial folly and injustice, Bechuanaland, 1933''. Yale University Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0_300_04098_9|0 300 04098 9]]</bdi>.</ref> Fa a le motshwarela bogosi, Tshekedi o ne a le kgatlhanong le kgatlhanong le go fokodiwa ga dithata tsa segosi le maiteko a go gapa lefatshe ga Aforika Borwa. Ka nako ya ntwa ya bobedi ya mafatshe, o ne a eme nokeng ma Britain ebile a rotloetsa go thapiwa mo sesoleng sa Britain.<ref name=":0" /> === Go nna kgatlhanong le lonyalo lwa ga Seretse === Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mane le borobabobedi (1948) Seretse Khama o a neng a ithutela kwa Enyelane, o ne a itsise Tshekedi gore o ikaelela go nyala [[Ruth Williams Khama|Ruth Williams]], mosadi wa lekgoa. Tshekedi o ne a le kgatlhanong le lenyalo le, jaaka dipuso tsa Aforika Borwa le [[Rhodesia]]. Pele Tshekedi o ne a kgona go mo fa kemo nokeng, mme kwa bokopanong jwa kgotla ka Seetebosigo a le malatsi a a masome mabedi ngwaga wa 1949, Seretse o ne a kgona go bona kemo nokeng ya bontsi jwa batho ba gagwe,<ref>Hyam, Ronald (December 1986). "The Political Consequences of Seretse Khama: Britain, the Bangwato and South Africa, 1948–1952". [[:en:The_Historical_Journal|''The Historical Journal''.]] '''29''' (4): 921–947. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.cambridge.org/core/journals/historical-journal/article/abs/political-consequences-of-seretse-khama-britain-the-bangwato-and-south-africa-19481952/FE45DAC974207CE9B04D5A16850B72E8 10.1017/S0018246X00019117].</ref> bangwe ba ne ba belaela fa Tshekedi a ne a le kgatlhanong le Seretse gore a kgone go ikgapela bogosi. Morago ga gore Seretse a tlhomiwe go nna kgosi, Tshekedi le ba ba mo salang morago ba ne ba tshabela kwa [[Rametsana]] ka nakwana kwa kgaolong ya [[Kweneng]] wa Botswana. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano (1950), Seretse le Tshekedi ba ne ba kobiwa ke ba Britain le ntswa Tshekedi  a ne a letlelelwa go boa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe,le masome a mabedi le bobedi (1952) e le motho fela. == Morago ga go tshwarelela bogosi == Tshekedi le lesika la gagwe Reasebolai Kgamane ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a African Authority ke puso ya Britain ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro (1953). Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a matlhano le borataro (1956) o ne a agisana le Seretse, a ya Lontone go netefatsa go boa ga ga Seretse. Morago ga go boa ga ga Seretse, boraro joo bo ne jwa etelela pele sepolotiki sa lefatshe. Tshekedi o ne a buelela puso ya batho ka batho le phetogo ya molaomotheo, mo go neng ga bana go tsaya boipuso ga lefatshe la Botswana.<ref name=":0" /> Moragonyana ga tumalano ya botlhokwa ya ditswammung, e e neng e simolotswe ke Tshekedi le lekgotla la Rhodesia ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a matlhano le borobongwe (1959), botsogo jwa ga Tshekedi bo ne jwa wela tlase, a ragogesediwa kwa Lontone go tlamelwa. O tlhokafaletse kwa London Clinic ka ntlha ya go tlhoka go bereka sentle ga diphilo ka Seetebosigo a le lesome ngwaga wa 1959, mmele wa gagwe wa busiwa gore o bolokwe fa pele ga matshwititshwiti a batho kwa lefatsheng la diphitlho la lolwapa loo ka Seetebosigo a le lesome le bosupa.<ref name=":0" /> == Lolwapa == Tshekedi o ne a nyala Bagakgametse Moloi ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borataro (1936), mme lenyalo le ne la fela ka bofefo. O ne a nyala labobedi a nyala Ella Moshoela ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borobabobedi (1938); ba ne ba na le bana ba le batlhano.<ref name=":0" /> Morwadia kgosi Khama, mohumagatsana Semane, o ne a nyalwa ke kgosi ya morafe wa [[Bafokeng]] kwa [[Aforika Borwa]]. Gareng ga bana ba lenyalo le ke kgosi wa Bafokeng wa gompieno, [[Leruo Molotlegi|Leruo Motlotlegi]]. == Mo setsong == Kgosi Khama o ne a supiwa ke modiragatsi wa Aforika Borwa [[Vusi Kunene]] mo filiming ya Hollywood e e bidiwang [[A United Kingdom]]. == Metswedi == tplaey73cdsedba7efkcbin861h1mk2 Semane Setlhoko Khama 0 11124 49401 42947 2026-04-21T19:55:42Z VNGao 10152 49401 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Semane Setlhoko Khama|title=[[Mohumagadi]] (queen or queen mother) of the [[BaNgwato]] of the [[Bechuanaland Protectorate]]|image=Semane_Setlhoko_Khama.png|caption=Semane in 1933|birth_name=Semane daughter of Setlhoko|birth_date=1881|birth_place=[[Tswapong Hills]], Botswana|death_date=1937|spouse=[[Khama III]]|issue=Bonyerile [[Tshekedi khama]]|occupation=Educator, modern medicine advocate}} '''[[:en:Semane_Setlhoko_Khama|Semane Setlhoko Khama]]''' (yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le motso (1881), a tlhokafala ka sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le bosupa (1937) e ne e le mohumagadi wa [[Bangwato]] kwa [[Bechuanaland|Bechuanaland Protectorate]]. A tsene sekolo kwa sekolong sa borongwa, o ne a nna morutabana ya re a sena go nyalwa ke [[Khama III]] a tswelela ka go rotloetsa thutego ya Bangwato. E le mmueledi wa melemo ya sešha, o ne a nna le seabe mo go tsiseng pelegiso ya sesha mo kgaolong. Jaaka Mokeresete wa tlhwatlhwa, o rotloeditse go nna le seabe ga basadi mo kerekeng le mokgatlho wa basadi ba Bakeresete wa [[:en:Woman's_Christian_Temperance_Union|Woman's Christian Temperance Union.]] == Botshelo jwa a le mmotlana == Semane, morwadia Setlhoko<ref>Rutherford, John (2009). ''[https://books.google.co.bw/books?id=8X1PAQAAIAAJ&redir_esc=y Little Giant of Bechuanaland: A Biography of William Charles Willoughby, Missionary and Scholar]''. Gaborone, Botswana: Botswana Society, Botswana National Archives and Records Services. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-99912-488-1-3|<bdi>978-99912-488-1-3</bdi>.]]</ref> o tshotswe ka 1882 kwa kgaolong e [[dithaba tsa Tswapong]] di kopanang le letšha la noka ya [[Kgaolo ya Limpopo|Limpopo]] teng. E ne e le kokomane ya [[Babirwa]] le [[BaSeleka|BaGsSeleka]], ba e neng e le [[malata]] a Bangwato.<ref name=":0">Van Allen, Judith Imel (2012). [https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false "Khama, Semane Setlhoko (1881-1937)"]. In Akyeampong, Emmanuel Kwaku; Gates, Henry Louis; Niven, Steven J. (eds.). ''Dictionary of African Biography''. New York, New York: [[:en:Oxford_University_Press|Oxford University Press]]. pp. 355–356. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-19-538207-5|978-0-19-538207-5]]</bdi>.</ref> O tsene sekolo sa borongwa, a rutiwa ke [[Alice Young]] wa [[London Missionary Society]].<ref>Mgadla, P. T. (1997). [https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf "Missionary Wives, Women and Education: The Development of Literacy among the Batswana 1840–1937"] (PDF). ''[[:en:Pula_(journal)|Pula]]''. '''11''' (1). Gaborone, Botswana: [[:en:University_of_Botswana|University of Botswana]]: 70–81. ISSN 0256-2316. Archived from the original (PDF) on 6 March 2016. Retrieved 02 October 2025</ref> Sekolo se se tlhamilwe kwa Phalatswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bone(1894), e le thuto ya ntlha ya semmuso go neelwa Bangwato. Baithuti ba ne ba rutiwa dipalo, maranyane a selegae, go tshwantsha, popego ya lefatshe, kopelo, go bala, go roka le go kwala.<ref>[https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf Mgadla 1997,] pp. 73–74.</ref> Fa Young a tsamaya ka ngwaga wa 1898, o ne a tlhatlhamiwa ke [[Ella Sharp]], o a neng a eteletse pele sekolo se le se sengwe.<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf Mgadla 1997], p. 75.</ref> Go tswa fa a le dingwaga di le lesome le borataro, Semane o ne a thusa Young mo go ruteng kopelo le go roka, fa a tla go fetsa go ithutela borutabana, o ne a kgona go ruta dithuto tsotlhe tse di neng di rutiwa kwa sekolong.<ref name=":1" /> == Botshelo jwa gagwe moragonyana == Le ntswa e ne ele e seng mang, ebile a sa ratiwe ke Bangwato ba le bantsi ka ntlha ya maemo a gagwe, Semane o ne a tlhophilwe ke Bessie Ratshosa go nyalwa ke rraagwe [[Khama III]]. Ratshosa o ne a tlhophile Semane ka go bo a ne a le boikanyego mo go ruteng le mo SeKereseteng, a dumela fa a tlaa nna sekao mo basading ba Bangwato. Khama o ne a setse a kile a nyala ga raro, a tlhadile mosadi o mongwe, mme a tlhokafaletswe ke ba le babedi. Ka ngwaga wa 1900, Semane o ne a nna mosadi wa gagwe wa bone, ba nna le bana ba le batlhano, mme ke ba le babedi fela ba ba kgonneng go tshela, morwadia bone Bonyerile le morwa [[Tshekedi Khama|Tshekedi]].<ref name=":0" /> Semane o ne a tswelela ka go ruta baithuti kwa sekolong se se neng se eteletswe pele ke Sharp kwa [[Serowe]] le sekolo sa kgotla.<ref name=":1" /> Mongwe wa baithuti, [[Seretse Khama]],<ref name=":1" /> morago o ne a nna [[tautona wa Botswana]].<ref>Cook, Sue (22 July 2010). [https://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml "Sir Seretse Khama - first President of Botswana"]. ''[[:en:BBC_Radio_4|BBC – Radio 4]] Making History''. London: BBC Radio 4. [https://web.archive.org/web/20180729004727/http://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml Archived] from the original on 29 July 2018. Retrieved 02 October 2025.</ref> Ke mongwe wa basadi ba ntlha ba ba rutegileng go gwetlha tlhabologo ya thuto mo Bangwatong ba bo ba nna le seabe se segolo mo thutong ya Botswana.<ref name=":1" /> Jaaka mmueledi wa [[melemo ya sesha]], o tsere karolo mo go anamiseng [[bobelegisi]] mo Bangwatong.<ref>Sheldon, Kathleen (2016). ''[https://books.google.co.bw/books?id=HwqQCwAAQBAJ&pg=PA147&redir_esc=y Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa]'' (2nd ed.). Lanham, Maryland: Rowman & Littlefield. ISBN <bdi>978-1-4422-6293-5</bdi>.</ref> Semane le Khama III, jaaka Bakeresete, ba ne ba rotloetsa tumelo ya bone mo [[Bangwato|Bangwatong]], ba leka go dira gore go nwa bojalwa e nne tlolo molao.<ref name=":2">[https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Van Allen 2012,] pp. 355–356.</ref> Jaaka motiakone wa mme yo mogolo mo kerekeng, o ne a gwetlha basadi go tsena kereke, a ba ruta go nna barutuntshi mo basading ba bangwe le bana.<ref name=":0" /> Monna wa gagwe o tlhokafetse ka ngwaga wa 1923, a tlhatlhamiwa ke morwaagwe [[Sekgoma II]], ngwana wa lenyalo la ntlha fa a nyetse [[Mma-Besi|Mma-Besi.]]<ref name=":2" /> Le ntswa a ne a sala mo ntlong ya bogosi, maemo a gagwe a ne a se kalo. Fa Sekgoma a lwala, o ne a nna mooki, le ntswa seo se ne sa baka kgotlhang e nngwe, ka bokgaitsadie ba ne ba batla phodiso ya dingaka tsa setso eseng tsa Sekgoa.<ref name=":3">[https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Van Allen 2012], p. 356.</ref> Fa a tlhokafala ka ngwaga wa 1925, Semane o ne a supiwa ka monwana gore ke ene a bakileng loso lwa gagwe ka go mo jesa botlhole le go mo lowa, mme a falola go bolawa.<ref name=":3" /><ref>Ramsay, Jeff; Morton, Barry; Morton, Fred (1996). "Khama, Semane Setlhoko (1881-1937)". [[iarchive:historicaldictio00rams|''Historical Dictionary of Botswana''.]] African Historical Dictionaries No. 70 (3rd ed.). Lanham, Maryland: Scarecrow Press. pp. 116-117. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0-8108-3143-0|<bdi>0-8108-3143-0</bdi>.]]</ref> Morwa Semane, Tshekedi, e se ka keletso ya ga mmaagwe, o ne a retelelwa ke go fetsa sekolo, ka a ne a bilediwa kwa lwapeng ke bagolo ba motse go tla go tshwarelela Seretse ngwana wa ga Sekgoma bogosi. O ne a solofetse gore o tlaa kgona go fetsa sekolo pele ga a tshwarelela bogosi.<ref name=":3" /> Mo pusong ya gagwe, o ne a simolola go ratiwa ke bontsi jwa batho, a nna le seabe se segolo mo go bueleleng basadi le go gwetlha go rutega ga bone.<ref name=":3" /><ref>[[iarchive:historicaldictio00rams|Ramsay, Morton & Morton 1996]], p. 116.</ref> Ka ngwaga wa 1930, o ne a tlhama kala ya lekgotla la basadi ba Bakeresete le le neng le bidiwa ''Women's Regiment of Beer'', a rotloetsa morwae mo maitekong a gagwe a go emisa bojalwa. O ne a ema nokeng lenyalo la gagwe ka 1936 fa a nyala Bagakgametse, yo morago a tlaa lebisiwang molato wa go jesa Semane botlhole le go mo lowa mo go tlaa bakang loso lwa gagwe. Patlisiso e ne ya supa fa go ne go sena botlhole bope.<ref name=":3" /> == Boswa == Medi ya go tsaya karolo mo sepolotiking ga ditlhopha tsa basadi ba kereke mo Botswana go santse go ka thadisiwa kwa go Semane le thotloetso ya gagwe. <ref name=":3" />O gakologelwa e le mosimolodi wa tlhabologo ya thuto mo Botswana.<ref>Austin, Peter (2008). [https://books.google.co.bw/books?id=Q3tAqIU0dPsC&pg=PA102&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false ''One Thousand Languages: Living, Endangered, and Lost''. Berkeley], California: [[:en:University_of_California_Press|University of California]] Press. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-520-25560-9|<bdi>978-0-520-25560-9</bdi>.]]</ref> == Metswedi == 3krcopwb25476643t0y299uaxsr3l5j 49402 49401 2026-04-21T20:02:18Z VNGao 10152 /* Botshelo jwa a le mmotlana */ 49402 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Semane Setlhoko Khama|title=[[Mohumagadi]] (queen or queen mother) of the [[BaNgwato]] of the [[Bechuanaland Protectorate]]|image=Semane_Setlhoko_Khama.png|caption=Semane in 1933|birth_name=Semane daughter of Setlhoko|birth_date=1881|birth_place=[[Tswapong Hills]], Botswana|death_date=1937|spouse=[[Khama III]]|issue=Bonyerile [[Tshekedi khama]]|occupation=Educator, modern medicine advocate}} '''[[:en:Semane_Setlhoko_Khama|Semane Setlhoko Khama]]''' (yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le motso (1881), a tlhokafala ka sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le bosupa (1937) e ne e le mohumagadi wa [[Bangwato]] kwa [[Bechuanaland|Bechuanaland Protectorate]]. A tsene sekolo kwa sekolong sa borongwa, o ne a nna morutabana ya re a sena go nyalwa ke [[Khama III]] a tswelela ka go rotloetsa thutego ya Bangwato. E le mmueledi wa melemo ya sešha, o ne a nna le seabe mo go tsiseng pelegiso ya sesha mo kgaolong. Jaaka Mokeresete wa tlhwatlhwa, o rotloeditse go nna le seabe ga basadi mo kerekeng le mokgatlho wa basadi ba Bakeresete wa [[:en:Woman's_Christian_Temperance_Union|Woman's Christian Temperance Union.]] == Botshelo jwa a le mmotlana == Semane, morwadia Setlhoko<ref>Rutherford, John (2009). ''[https://books.google.co.bw/books?id=8X1PAQAAIAAJ&redir_esc=y Little Giant of Bechuanaland: A Biography of William Charles Willoughby, Missionary and Scholar]''. Gaborone, Botswana: Botswana Society, Botswana National Archives and Records Services. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-99912-488-1-3|<bdi>978-99912-488-1-3</bdi>.]]</ref> o tshotswe ka 1882 kwa kgaolong e [[dithaba tsa Tswapong]] di kopanang le letšha la noka ya [[Kgaolo ya Limpopo|Limpopo]] teng. E ne e le kokomane ya [[Babirwa]] le [[BaSeleka|BaGsSeleka]], ba e neng e le [[malata]] a Bangwato.<ref name=":0">Van Allen, Judith Imel (2012). [https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false "Khama, Semane Setlhoko (1881-1937)"]. In Akyeampong, Emmanuel Kwaku; Gates, Henry Louis; Niven, Steven J. (eds.). ''Dictionary of African Biography''. New York, New York: [[:en:Oxford_University_Press|Oxford University Press]]. pp. 355–356. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-19-538207-5|978-0-19-538207-5]]</bdi>.</ref> O tsene sekolo sa borongwa, a rutiwa ke [[Alice Young]] wa [[London Missionary Society]].<ref>Mgadla, P. T. (1997). [https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf "Missionary Wives, Women and Education: The Development of Literacy among the Batswana 1840–1937"] (PDF). ''[[:en:Pula_(journal)|Pula]]''. '''11''' (1). Gaborone, Botswana: [[:en:University_of_Botswana|University of Botswana]]: 70–81. ISSN 0256-2316. Archived from the original (PDF) on 6 March 2016. Retrieved 02 October 2025</ref> Sekolo se se tlhamilwe kwa Phalatswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bone(1894), e le thuto ya ntlha ya semmuso go neelwa Bangwato. Baithuti ba ne ba rutiwa dipalo, maranyane a selegae, go tshwantsha, popego ya lefatshe, kopelo, go bala, go roka le go kwala.<ref>[https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf Mgadla 1997,] pp. 73–74.</ref> Fa Young a tsamaya ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le borobabobedi (1898), o ne a tlhatlhamiwa ke [[Ella Sharp]], o a neng a eteletse pele sekolo se le se sengwe.<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf Mgadla 1997], p. 75.</ref> Go tswa fa a le dingwaga di le lesome le borataro, Semane o ne a thusa Young mo go ruteng kopelo le go roka, fa a tla go fetsa go ithutela borutabana, o ne a kgona go ruta dithuto tsotlhe tse di neng di rutiwa kwa sekolong.<ref name=":1" /> == Botshelo jwa gagwe moragonyana == Le ntswa e ne ele e se mang, ebile a sa ratiwe ke Bangwato ba le bantsi ka ntlha ya maemo a gagwe, Semane o ne a tlhophilwe ke Bessie Ratshosa go nyalwa ke rraagwe [[Khama III]]. Ratshosa o ne a tlhophile Semane ka go bo a ne a le boikanyego mo go ruteng le mo SeKereseteng, a dumela fa a tlaa nna sekao mo basading ba Bangwato. Khama o ne a setse a kile a nyala ga raro, a tlhadile mosadi o mongwe, mme a tlhokafaletswe ke ba le babedi. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe (1900), Semane o ne a nna mosadi wa gagwe wa bone, ba nna le bana ba le batlhano, mme ke ba le babedi fela ba ba kgonneng go tshela, morwadia bone Bonyerile le morwa [[Tshekedi Khama|Tshekedi]].<ref name=":0" /> Semane o ne a tswelela ka go ruta baithuti kwa sekolong se se neng se eteletswe pele ke Sharp kwa [[Serowe]] le sekolo sa kgotla.<ref name=":1" /> Mongwe wa baithuti, [[Seretse Khama]],<ref name=":1" /> morago o ne a nna [[tautona wa Botswana]].<ref>Cook, Sue (22 July 2010). [https://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml "Sir Seretse Khama - first President of Botswana"]. ''[[:en:BBC_Radio_4|BBC – Radio 4]] Making History''. London: BBC Radio 4. [https://web.archive.org/web/20180729004727/http://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml Archived] from the original on 29 July 2018. Retrieved 02 October 2025.</ref> Ke mongwe wa basadi ba ntlha ba ba rutegileng go gwetlha tlhabologo ya thuto mo Bangwatong ba bo ba nna le seabe se segolo mo thutong ya Botswana.<ref name=":1" /> Jaaka mmueledi wa [[melemo ya sesha]], o tsere karolo mo go anamiseng [[bobelegisi]] mo Bangwatong.<ref>Sheldon, Kathleen (2016). ''[https://books.google.co.bw/books?id=HwqQCwAAQBAJ&pg=PA147&redir_esc=y Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa]'' (2nd ed.). Lanham, Maryland: Rowman & Littlefield. ISBN <bdi>978-1-4422-6293-5</bdi>.</ref> Semane le Khama III, jaaka Bakeresete, ba ne ba rotloetsa tumelo ya bone mo [[Bangwato|Bangwatong]], ba leka go dira gore go nwa bojalwa e nne tlolo molao.<ref name=":2">[https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Van Allen 2012,] pp. 355–356.</ref> Jaaka motiakone wa mme yo mogolo mo kerekeng, o ne a gwetlha basadi go tsena kereke, a ba ruta go nna barutuntshi mo basading ba bangwe le bana.<ref name=":0" /> Monna wa gagwe o tlhokafetse ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mabedi le boraro (1923), a tlhatlhamiwa ke morwae [[Sekgoma II]], ngwana wa lenyalo la ntlha fa a nyetse [[Mma-Besi|Mma-Besi.]]<ref name=":2" /> Le ntswa a ne a sala mo ntlong ya bogosi, maemo a gagwe a ne a se kalo. Fa Sekgoma a lwala, o ne a nna mooki, le ntswa seo se ne sa baka kgotlhang e nngwe, ka bokgaitsadie ba ne ba batla phodiso ya dingaka tsa setso eseng tsa Sekgoa.<ref name=":3">[https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Van Allen 2012], p. 356.</ref> Fa a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le botlhano (1925), Semane o ne a supiwa ka monwana gore ke ene a bakileng loso lwa gagwe ka go mo jesa botlhole le go mo lowa, mme a falola go bolawa.<ref name=":3" /><ref>Ramsay, Jeff; Morton, Barry; Morton, Fred (1996). "Khama, Semane Setlhoko (1881-1937)". [[iarchive:historicaldictio00rams|''Historical Dictionary of Botswana''.]] African Historical Dictionaries No. 70 (3rd ed.). Lanham, Maryland: Scarecrow Press. pp. 116-117. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0-8108-3143-0|<bdi>0-8108-3143-0</bdi>.]]</ref> Morwa Semane, Tshekedi, e se ka keletso ya ga mmaagwe, o ne a retelelwa ke go fetsa sekolo, ka a ne a bilediwa kwa lwapeng ke bagolo ba motse go tla go tshwarelela Seretse ngwana wa ga Sekgoma bogosi. O ne a solofetse gore o tlaa kgona go fetsa sekolo pele ga a tshwarelela bogosi.<ref name=":3" /> Mo pusong ya gagwe, o ne a simolola go ratiwa ke bontsi jwa batho, a nna le seabe se segolo mo go bueleleng basadi le go gwetlha go rutega ga bone.<ref name=":3" /><ref>[[iarchive:historicaldictio00rams|Ramsay, Morton & Morton 1996]], p. 116.</ref> Ka ngwaga wa 1930, o ne a tlhama kala ya lekgotla la basadi ba Bakeresete le le neng le bidiwa ''Women's Regiment of Beer'', a rotloetsa morwae mo maitekong a gagwe a go emisa bojalwa. O ne a ema nokeng lenyalo la gagwe ka 1936 fa a nyala Bagakgametse, yo morago a tlaa lebisiwang molato wa go jesa Semane botlhole le go mo lowa mo go tlaa bakang loso lwa gagwe. Patlisiso e ne ya supa fa go ne go sena botlhole bope.<ref name=":3" /> == Boswa == Medi ya go tsaya karolo mo sepolotiking ga ditlhopha tsa basadi ba kereke mo Botswana go santse go ka thadisiwa kwa go Semane le thotloetso ya gagwe. <ref name=":3" />O gakologelwa e le mosimolodi wa tlhabologo ya thuto mo Botswana.<ref>Austin, Peter (2008). [https://books.google.co.bw/books?id=Q3tAqIU0dPsC&pg=PA102&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false ''One Thousand Languages: Living, Endangered, and Lost''. Berkeley], California: [[:en:University_of_California_Press|University of California]] Press. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-520-25560-9|<bdi>978-0-520-25560-9</bdi>.]]</ref> == Metswedi == nt3ujw80ommvfn930pdjp22d7qlz62k 49403 49402 2026-04-21T20:06:16Z VNGao 10152 49403 wikitext text/x-wiki {{Infobox royalty|name=Semane Setlhoko Khama|title=[[Mohumagadi]] (queen or queen mother) of the [[BaNgwato]] of the [[Bechuanaland Protectorate]]|image=Semane_Setlhoko_Khama.png|caption=Semane in 1933|birth_name=Semane daughter of Setlhoko|birth_date=1881|birth_place=[[Tswapong Hills]], Botswana|death_date=1937|spouse=[[Khama III]]|issue=Bonyerile [[Tshekedi khama]]|occupation=Educator, modern medicine advocate}} '''[[:en:Semane_Setlhoko_Khama|Semane Setlhoko Khama]]''' (yo o tshotsweng ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabobedi le motso (1881), a tlhokafala ka sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le bosupa (1937) e ne e le mohumagadi wa [[Bangwato]] kwa [[Bechuanaland|Bechuanaland Protectorate]]. A tsene sekolo kwa sekolong sa borongwa, o ne a nna morutabana ya re a sena go nyalwa ke [[Khama III]] a tswelela ka go rotloetsa thutego ya Bangwato. E le mmueledi wa melemo ya sešha, o ne a nna le seabe mo go tsiseng pelegiso ya sesha mo kgaolong. Jaaka Mokeresete wa tlhwatlhwa, o rotloeditse go nna le seabe ga basadi mo kerekeng le mokgatlho wa basadi ba Bakeresete wa [[:en:Woman's_Christian_Temperance_Union|Woman's Christian Temperance Union.]] == Botshelo jwa a le mmotlana == Semane, morwadia Setlhoko<ref>Rutherford, John (2009). ''[https://books.google.co.bw/books?id=8X1PAQAAIAAJ&redir_esc=y Little Giant of Bechuanaland: A Biography of William Charles Willoughby, Missionary and Scholar]''. Gaborone, Botswana: Botswana Society, Botswana National Archives and Records Services. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-99912-488-1-3|<bdi>978-99912-488-1-3</bdi>.]]</ref> o tshotswe ka 1882 kwa kgaolong e [[dithaba tsa Tswapong]] di kopanang le letšha la noka ya [[Kgaolo ya Limpopo|Limpopo]] teng. E ne e le kokomane ya [[Babirwa]] le [[BaSeleka|BaGsSeleka]], ba e neng e le [[malata]] a Bangwato.<ref name=":0">Van Allen, Judith Imel (2012). [https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false "Khama, Semane Setlhoko (1881-1937)"]. In Akyeampong, Emmanuel Kwaku; Gates, Henry Louis; Niven, Steven J. (eds.). ''Dictionary of African Biography''. New York, New York: [[:en:Oxford_University_Press|Oxford University Press]]. pp. 355–356. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-19-538207-5|978-0-19-538207-5]]</bdi>.</ref> O tsene sekolo sa borongwa, a rutiwa ke [[Alice Young]] wa [[London Missionary Society]].<ref>Mgadla, P. T. (1997). [https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf "Missionary Wives, Women and Education: The Development of Literacy among the Batswana 1840–1937"] (PDF). ''[[:en:Pula_(journal)|Pula]]''. '''11''' (1). Gaborone, Botswana: [[:en:University_of_Botswana|University of Botswana]]: 70–81. ISSN 0256-2316. Archived from the original (PDF) on 6 March 2016. Retrieved 02 October 2025</ref> Sekolo se se tlhamilwe kwa Phalatswe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le bone(1894), e le thuto ya ntlha ya semmuso go neelwa Bangwato. Baithuti ba ne ba rutiwa dipalo, maranyane a selegae, go tshwantsha, popego ya lefatshe, kopelo, go bala, go roka le go kwala.<ref>[https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf Mgadla 1997,] pp. 73–74.</ref> Fa Young a tsamaya ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi, masome a robabongwe le borobabobedi (1898), o ne a tlhatlhamiwa ke [[Ella Sharp]], o a neng a eteletse pele sekolo se le se sengwe.<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20160306052647/http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/PULA/pula011001/pula011001011.pdf Mgadla 1997], p. 75.</ref> Go tswa fa a le dingwaga di le lesome le borataro, Semane o ne a thusa Young mo go ruteng kopelo le go roka, fa a tla go fetsa go ithutela borutabana, o ne a kgona go ruta dithuto tsotlhe tse di neng di rutiwa kwa sekolong.<ref name=":1" /> == Botshelo jwa gagwe moragonyana == Le ntswa e ne ele e se mang, ebile a sa ratiwe ke Bangwato ba le bantsi ka ntlha ya maemo a gagwe, Semane o ne a tlhophilwe ke Bessie Ratshosa go nyalwa ke rraagwe [[Khama III]]. Ratshosa o ne a tlhophile Semane ka go bo a ne a le boikanyego mo go ruteng le mo SeKereseteng, a dumela fa a tlaa nna sekao mo basading ba Bangwato. Khama o ne a setse a kile a nyala ga raro, a tlhadile mosadi o mongwe, mme a tlhokafaletswe ke ba le babedi. Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe (1900), Semane o ne a nna mosadi wa gagwe wa bone, ba nna le bana ba le batlhano, mme ke ba le babedi fela ba ba kgonneng go tshela, morwadia bone Bonyerile le morwa [[Tshekedi Khama|Tshekedi]].<ref name=":0" /> Semane o ne a tswelela ka go ruta baithuti kwa sekolong se se neng se eteletswe pele ke Sharp kwa [[Serowe]] le sekolo sa kgotla.<ref name=":1" /> Mongwe wa baithuti, [[Seretse Khama]],<ref name=":1" /> morago o ne a nna [[tautona wa Botswana]].<ref>Cook, Sue (22 July 2010). [https://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml "Sir Seretse Khama - first President of Botswana"]. ''[[:en:BBC_Radio_4|BBC – Radio 4]] Making History''. London: BBC Radio 4. [https://web.archive.org/web/20180729004727/http://www.bbc.co.uk/radio4/history/making_history/makhist10_prog7e.shtml Archived] from the original on 29 July 2018. Retrieved 02 October 2025.</ref> Ke mongwe wa basadi ba ntlha ba ba rutegileng go gwetlha tlhabologo ya thuto mo Bangwatong ba bo ba nna le seabe se segolo mo thutong ya Botswana.<ref name=":1" /> Jaaka mmueledi wa [[melemo ya sesha]], o tsere karolo mo go anamiseng [[bobelegisi]] mo Bangwatong.<ref>Sheldon, Kathleen (2016). ''[https://books.google.co.bw/books?id=HwqQCwAAQBAJ&pg=PA147&redir_esc=y Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa]'' (2nd ed.). Lanham, Maryland: Rowman & Littlefield. ISBN <bdi>978-1-4422-6293-5</bdi>.</ref> Semane le Khama III, jaaka Bakeresete, ba ne ba rotloetsa tumelo ya bone mo [[Bangwato|Bangwatong]], ba leka go dira gore go nwa bojalwa e nne tlolo molao.<ref name=":2">[https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Van Allen 2012,] pp. 355–356.</ref> Jaaka motiakone wa mme yo mogolo mo kerekeng, o ne a gwetlha basadi go tsena kereke, a ba ruta go nna barutuntshi mo basading ba bangwe le bana.<ref name=":0" /> Monna wa gagwe o tlhokafetse ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mabedi le boraro (1923), a tlhatlhamiwa ke morwae [[Sekgoma II]], ngwana wa lenyalo la ntlha fa a nyetse [[Mma-Besi|Mma-Besi.]]<ref name=":2" /> Le ntswa a ne a sala mo ntlong ya bogosi, maemo a gagwe a ne a se kalo. Fa Sekgoma a lwala, o ne a nna mooki, le ntswa seo se ne sa baka kgotlhang e nngwe, ka bokgaitsadie ba ne ba batla phodiso ya dingaka tsa setso eseng tsa Sekgoa.<ref name=":3">[https://books.google.co.bw/books?id=39JMAgAAQBAJ&pg=RA2-PA356&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false Van Allen 2012], p. 356.</ref> Fa a tlhokafala ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mabedi le botlhano (1925), Semane o ne a supiwa ka monwana gore ke ene a bakileng loso lwa gagwe ka go mo jesa botlhole le go mo lowa, mme a falola go bolawa.<ref name=":3" /><ref>Ramsay, Jeff; Morton, Barry; Morton, Fred (1996). "Khama, Semane Setlhoko (1881-1937)". [[iarchive:historicaldictio00rams|''Historical Dictionary of Botswana''.]] African Historical Dictionaries No. 70 (3rd ed.). Lanham, Maryland: Scarecrow Press. pp. 116-117. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/0-8108-3143-0|<bdi>0-8108-3143-0</bdi>.]]</ref> Morwa Semane, Tshekedi, e se ka keletso ya ga mmaagwe, o ne a retelelwa ke go fetsa sekolo, ka a ne a bilediwa kwa lwapeng ke bagolo ba motse go tla go tshwarelela Seretse ngwana wa ga Sekgoma bogosi. O ne a solofetse gore o tlaa kgona go fetsa sekolo pele ga a tshwarelela bogosi.<ref name=":3" /> Mo pusong ya gagwe, o ne a simolola go ratiwa ke bontsi jwa batho, a nna le seabe se segolo mo go bueleleng basadi le go gwetlha go rutega ga bone.<ref name=":3" /><ref>[[iarchive:historicaldictio00rams|Ramsay, Morton & Morton 1996]], p. 116.</ref> Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le masome a mararo (1930), o ne a tlhama kala ya lekgotla la basadi ba Bakeresete le le neng le bidiwa ''Women's Regiment of Beer'', a rotloetsa morwae mo maitekong a gagwe a go emisa bojalwa. O ne a ema nokeng lenyalo la gagwe ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe, masome a mararo le borataro (1936) fa a nyala Bagakgametse, yo morago a tlaa lebisiwang molato wa go jesa Semane botlhole le go mo lowa mo go tlaa bakang loso lwa gagwe. Patlisiso e ne ya supa fa go ne go sena botlhole bope.<ref name=":3" /> == Boswa == Medi ya go tsaya karolo mo sepolotiking ga ditlhopha tsa basadi ba kereke mo Botswana go santse go ka thadisiwa kwa go Semane le thotloetso ya gagwe. <ref name=":3" />O gakologelwa e le mosimolodi wa tlhabologo ya thuto mo Botswana.<ref>Austin, Peter (2008). [https://books.google.co.bw/books?id=Q3tAqIU0dPsC&pg=PA102&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false ''One Thousand Languages: Living, Endangered, and Lost''. Berkeley], California: [[:en:University_of_California_Press|University of California]] Press. [[:en:ISBN|ISBN]] [[:en:Special:BookSources/978-0-520-25560-9|<bdi>978-0-520-25560-9</bdi>.]]</ref> == Metswedi == nt5ppm1bg8a1ofqj6j0wf5n3qz99rxd Jane Katjavivi 0 11345 49421 43965 2026-04-22T09:48:10Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49421 wikitext text/x-wiki {{Infobox person|name=Jane Katjavivi|birth_date=1952|birth_place=[[Leeds]], [[England]]|death_date=Phatwe a robabongwe ngwaga wa 2022|nationality=Namibian|education=ppUniversity of Sussex]] ppUniversity of Birmingham]]|occupation=Mokwadi, morulaganyi, mogatisi|spouse=[[Peter Katjavivi]] (go tswa ka 1981 go tsena ka 2022 fa a tlhokafala)}} '''Rosemary Jane Katjavivi''' (o o tshotsweng ka 1952 a tlhokafala ka Phatwe a le malatsi a robabongwe ngwaga wa 2022) e ne e le mokwadi, mogatisi le morulaganyi wa kwa [[Namibia]] a tsholetswe kwa [[Britain]].<ref name=":0">Heita, Julia (10 August 2022). [https://www.eaglefm.com.na/news/namibia-mourns-iconic-publisher/ "Namibia Mourns Iconic Publisher".] ''Eagle FM''. Retrieved 17 October 2025.</ref><ref name=":1">[https://neweralive.na/at-home-with-peter-hitjitevi-katjavivi-grandfather-par-excellence/ "At home with Peter Hitjitevi Katjavivi - Grandfather par excellence".] ''Truth, for its own sake''. Retrieved 17 October 2025</ref><ref name=":2">Katjavivi, Jane. [https://web.archive.org/web/20240423090316/https://wus.org.uk/author/jane-katjavivi/ "Jane Katjavivi, World University Service UK".] ''World University Service UK''. Retrieved 17 October 2025</ref><ref name=":3">Vale, Helen (1 October 2010). [https://go.gale.com/ps/i.do?p=AONE&sw=w&issn=10269126&v=2.1&it=r&id=GALE%7CA247741263&sid=googleScholar&linkaccess=abs "Jane Katjavivi and her "Undisciplined Heart""]. ''Sister Namibia''. '''22''' (3): 14–16.</ref> Katjavivi o berekile le lekgotla la [[South West Africa People's Organization]] (SWAPO) kwa [[London]], a amana le dikompone le makgotla a kgatiso a Namibia. O neetswe tlotla ya go nna le seabe se segolo mo go thuseng go tlhabolola go gatisa ka puo ya Namibia le go somarela dibuka tsa Namibia<ref name=":0" />. O dirile gore go kgonagale gore batho ba namibia ba bale dilo tse di botlhokwa tse di ka bong di sa gatisiwa ka fa molaong kgotsa tsa balwa mo pusong ya tlhaolele.<ref name=":4">[https://web.archive.org/web/20220829191343/https://africainnews.com/the-contribution-of-jane-katjavivi-to-namibias-literary-landscape/ "The contribution of Jane Katjavivi to Namibia's literary landscape".] ''Africa in News''. 25 August 2022. Archived from the original on August 29, 2022. Retrieved 17 October 2025</ref> Dipampiri tsa gagwe di beilwe kwa motlobong wa ditso wa Namibia.<ref name=":5">[https://web.archive.org/web/20240302173135/https://nan.gov.na/documents/522238/526054/Findaid_2-084.pdf/2e599dad-f939-236e-1fba-5244ede056d7 "Preliminary Findaid 2/84 A.0745 Jane Katjavivi 1991-2003".] ''National Archives of Namibia''.</ref> == Botshelo jwa gagwe kwa England == Jane Katjavivi o tsholetswe kwa Leeds, kwa bokone jwa [[England]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Fa santse e le kgarejwana, o ne a tsaya karolo mo tirong ya bopelotlhomigi ya kereke e e neng e ema nokeng mafatshe a a sa tlhabologang.<ref name=":3" /> O ne a ithutela tsa kgatiso le ditso tsa Aforika kwa [[University of Sussex]], se se neng sa baka gore a amane le baithuti ba Aforika, se sa mo gwetlha go nna molweladitshwanelo kgatlhanong le tlhaolele kwa borwa jwa [[Aferika|Aforika]].<ref name=":3" /> O dirile dithuto tsa masters kwa [[University ya Birmingham]], kwa a neng a itebagantse le matshelo a batho ba Aforika. Patlisiso ya gagwe e filwe setlhogo sa boitlhomo jo bo kwa tlase ga jwa mmusomogolo kwa [[Aforika Borwa]].<ref name=":2" /> Tiro ya ga Jane Katjavivi ya ntlha e ne e le o o abang madi a dithuso tsa thuto kwa lefelong la bopelotlhomogi la dithuso tsa thuto kwa London kwa World University Services ka 1975. <ref name=":3" />Fa a le mo maemong a, o ne a kgona go kgobokanyetsa baithuti ba borwa jwa Aforika ba ba neng ba tsuololwa ditshwanelo tsa bone tsa go rutega ka ntlha ya lotso lwa bone kgotsa phathi ya sepolotiki e ba amanang le yone madi. Batho ba Namibia ba ba akotseng dithuso tse ba akaretsa [[Jackson Kaujeua]] le moruti [[Colin Winter]].<ref name=":3" /> O berekile e le wa tlhaeletsanyo kwa SWAPO kwa London ka dingwaga tsa 1976 go tsena 1978,<ref name=":0" /> o berekile gape e le mmega dikgang le morulaganyi kwa London.<ref name=":5" /> Ka 1981, o ne a tsena mo lonyalong le [[Peter Katjavivi]], mopolotiki wa SWAPO le moitseanape wa ditso.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Botshelo jwa gagwe kwa Namibia == Katjavivi o ne a fudugela kwa Namibia ka 1989<ref name=":4" /> kgotsa 1990<ref name=":2" /><ref name=":3" />, a nna motho wa Namibia e se ka tlholego. O ne a amogela leina la Otjiherero la "Tuauana", le ka Sekgoa le rayang gore "re bangwe kgotsa re kopane".<ref name=":4" /> Morago ga boipuso jwa Namibia ka 1990<ref name=":4" />, o ne a tlhama kompone ya kgatiso ya New Namibia Books. Dingwaga di le lesome e ne e itebagantse le go gatisa dibuka tsa Namibia.<ref name=":0" /><ref name=":6">[https://web.archive.org/web/20251213004748/https://modjajibooks.co.za/author/jane-katjavivi/ "Jane Katjavivi | Modjaji Books"]. Retrieved 17 October 2025.</ref> Go tswa ka 2011 go tsena 2016, Katjavivi e ne e e le motlhami wa [[University of Namibia Press]].<ref name=":6" /> Ditiro tsa gagwe tsa go rulaganya di akaretsa dibuka tse di sekasekilweng ke beng ka bone mo go tsa diteme le ngwao, melao, ditso le sepolotiki le matshelo a batho.<ref name=":6" /> Fa a ithola marapo ka 2016, o ne a tlhatlhamiwa ke Jill Kinahan kwa UNAM Press.<ref name=":4" /> Fa le morulaganyi le mogatisi, Katjavivi o ne a nna le seabe se setona mo bosweng jwa padi jwa Namibia. O dirile gore go kgonagale gore batho ba Namibia ba bale ditiro tsa botlhokwa tse di ka bong di sa gatisiwa ka nako ya tlhaolele. Ka jalo, ba ka golola ditlhaloganyo tsa bone, le bone ba ikgolola mo go dumeleng gore ba kwa tlase, e le selo se ba neng ba sa pateleditswe ke melao ya tlhaolele ya puso ya nako eo ya Aforika Borwa.<ref name=":4" /> Katjavivi e ne e le modulasetilo wa makgotla a mangwe a akaretsa [[Association of Namibian publishers]] le [[Namibia Book Development Council]]. E ne e le moemedi wa borwa jwa Aforika mo lekgotleng la [[African Publishers Network]]. E ne e le leloko gape la komiti yabaeteledipele wa dibuka tsa Aforika.<ref name=":0" /><ref name=":6" /> Jane Katjavivi e ne e le mokwadi wa buka ya ''Undisciplined Heart''<ref>Katjavivi, Jane (2010). ''[https://books.google.co.bw/books?id=4RGJ0O1Euv4C&redir_esc=y Undisciplined Heart]''. African Books Collective. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-1-920397-04-3|<bdi>978-1-920397-04-3</bdi>.]]</ref> le dipadi tse di khutshwane.<ref name=":6" /> Buka ya gagwe e supilwe e le buka e e neng e bua thata ka loso, ka e ne e bua thata ka malwetse, botlhoko le loso.<ref>Tjiramanga, Alexandra; Pasi, Juliet (2016). "Thanatographical narration in Jane Katjavivi's memoir Undisciplined Heart". ''Journal of Namibian Studies''. '''20''': 63–78.</ref> Fa godimo ga go gatisa le go kwala, Katjavivi o ne a ema nokeng ditirelo tsa tikologo le bojanala. Ka ngwaga wa 1992, e ne e le leloko la tlhamo ya [[Cheetah Conservation Fund]] (CCF), kwa [[Otjiwarongo]], Namibia. Morago o ne a bereka e le mothusa modulasetilo wa CCF kwa Namibia. Go tswa ka 1999 go ya pele, o ne a ema nokeng lenaneo la CCF la go sireletsa loruo ka dintša.<ref>Marker, Laurie (11 August 2022). [https://cheetah.org/ccf-blog/life-at-ccf/memorial-for-jane-katjavivi/ "Memorial for Jane Katjavivi • Cheetah Conservation Fund".] ''Cheetah Conservation Fund''. Retrieved 17 October 2025.</ref> == Loso == Katjavivi o tlhokafatse ka Phatwe a le malatsi a robabongwe ka 2022 a le mo tseleng go ya Windhoek, Namibia le monna wa gagwe.<ref name=":0" /><ref>Tjitemisa, Kuzeeko (12 August 2022). [https://neweralive.na/katjavivi-recalls-last-moments-with-wife/ "Katjavivi recalls last moments with wife".] ''Truth, for its own sake''. Retrieved 17 October 2025.</ref> Ba ne ba boa mo loetong lo ba neng ba lo tsere go ya [[United Kingdom]].<ref>Mothapo, Moloto (9 August 2022). [https://www.parliament.gov.za/press-releases/media-statement-parliament-saddened-passing-namibian-national-assembly-speakers-wife-mrs-jane-katjavivi "Media Statement: Parliament Saddened by Passing of Namibian National Assembly Speaker's Wife, Mrs Jane Katjavivi".] Retrieved 17 October 2025.</ref> Fa a tswa lolwapa matshidiso, tautona wa Namibia Hage Geingob o ne a re "morago ga boipuso ka 1990, Jane jaaka mokwadi le morulaganyi o o atlegileng, o ne a le botlhokwa mo go ageng kgatiso mo Namibia."<ref name=":0" /> == Metswedi == p8hus7cj2c5vz91ir169ky2ps5w805h Judith Sephuma 0 11427 49424 43762 2026-04-22T10:09:29Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49424 wikitext text/x-wiki '''Judith Sephuma''' (o tshotswe ka Seetebosigo a le masome mabedi le boferabongwe 1974)<ref>[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=9418 "Judith Sephuma",] TVSA</ref> ke seopedi sa mmino wa [[jazz]] le wa [[Afro-pop]] wa Aforika Borwa. {{Infobox musical artist|Name=Judith Sephuma|image=Judith Sephuma.jpg|Background=solo_singer|birth_date={{birth date and age|df=y|1974|06|29}}|birth_place=[[Seshego]], [[Limpopo]], South Africa|Genre=Jazz, gospel|Occupation=Singer|website={{URL|http://www.judithsephumamusic.com/}}|Label=Lalomba Music|Associated_acts=Joyous Celebrations}} == Bayokerafi == O tsholetswe kwa [[Seshego]],<ref>Dudu Mvimbi Leshabane, [https://www.pressreader.com/south-africa/true-love/20170601/282080571758385 "Cover story – the evolution of Judith Sephuma",] ''True Love'', 2017-06-01. Via PressReader</ref> o goletse kwa [[Polokwane]], [[Kgaolo ya Limpopo|Limpopo]], mme a fudugela kwa [[Cape Town|Cape town]] ka 1994 go ya go ithuta go nna seopedi sa mmino wa jazz.<ref>[https://web.archive.org/web/20240803030609/http://music.org.za/artist.asp?id=60 Sephuma, Judith (South Africa)",] music.org.za</ref> Ka 1997, o ne a aloga kwa [[Cape Town|Yunibesithing ya Motsekapa]] ka Diploma ya Bodiragatsi mo Jazz mme a tswelela go ithuta go ya pele. Ka 1999, o ne a gapa "Seopedi se se Gaisang sa Jazz" kwa kgaisanong ya Old Mutual Jazz Into The Future mme a saena le karolo ya Aforika ya [[BMG]]. Alebamo ya gagwe ya ntlha ya ''A Cry, A Smile, A Dance'' (2001) e ne ya akgolwa thata mme o ne a e sala morago ka ''New Beginnings'' ka 2005. Dialebamo tsa gagwe tse dingwe di akaretsa Phetogo e Fano (2008), Ke Bosupi jo bo Tshelang (2011), Alebamo ya gagwe ya ntlha ya DVD le CD12; Itemogele LIVE mo Konsarateng ka dipina dingwe tse di tlhagisitsweng ke Wilson Joel (CD le DVD). Ka ngwaga wa 2015 o ne a golola alebamo ya gagwe ya ''One Word'', e a e tlhalosang e le Afro-Funk Jazz. Alebamo ya gagwe e e latelang, Kobamelo ya Me - Live, e ne ya gololwa ka 2017. Ka 2019, morago ga paka ya dingwaga di le pedi ya go ribolola, o ne a golola alebamo ya gagwe ya bosheng, e e bidiwang '''Power of Dreams''<nowiki/>', e a e tlhalositseng jaaka "Morago ga loeto lwa dingwaga di le pedi lwa go iphitlhela sešwa, morago ga go gololwa ga alebamo ya gagwe ya borobedi ka 2017, The Queen of Sephuke le mmino wa Afro Jazz, Judith o na le alebamo ya gagwe ya bošeng ya Afro Jazz e e bidiwang Power of Dreams,<ref>[https://www.judithsephumamusic.com/latest-album "Information on 'Power of Dreams' via her official website"]</ref> "dingwe tsa dipina tse di akareditsweng ke alebamo ke "maatla a ditoro", "ga go ope wa rona", le "Ntshwarele". O rekotilwe le go bapadiwa ka khamphani ya gagwe e e ikemetseng ya direkoto, Lalomba Music. == Tse di kwa ntle == * [http://www.judithsephumamusic.com/ Judith Sephuma] official website * [https://web.archive.org/web/20240803030609/http://music.org.za/artist.asp?id=60 South African music site] * [http://www.tvsa.co.za/actorprofile.asp?actorID=9300 TVSA Actor Profile] * [https://web.archive.org/web/20090921184507/http://www.snaparazzi.co.za/galleries/celebs/judith-sephuma/ Snaparazzi Gallery] == Metswedi == <references /> [[Karolo:Batho ba ba tshelang]] l82i8uvzsj3uitxwk9bkledqnm96kb1 Wendy Shay 0 12058 49417 49035 2026-04-22T01:53:02Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49417 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Wendy Addo.jpg|thumb]] '''Wendy Asiamah Addo''' (o tshotswe ka 20 Tlhakole 1996),[https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] yo o itsegeng ka leina la '''Wendy Shay''', ke moopedi wa kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Ghanaian_people Ghana]. [https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] <sup>[https://web.archive.org/web/20190328192459/https://www.muzikhyte.com/entertainment/wendy-shay-biography-net-worth/ <nowiki>[2]</nowiki>]</sup> Ka Mopitlwe 2021, o ne a le mo gare ga Basadi ba le 30 ba ba nang le tlhotlheletso e kgolo mo mminong ke [https://en.wikipedia.org/wiki/3Music_Awards 3Music Awards] Women's Brunch . <sup>[https://web.archive.org/web/20190724030644/https://afrikalyrics.com/en/artist/wendy-shay <nowiki>[3]</nowiki>]</sup> <sup>[https://www.myjoyonline.com/amaarae-cina-soul-gyakie-adina-theresa-ayoade-others-named-in-3music-awards-top-30-women-in-music-list/ <nowiki>[5]</nowiki>]</sup> == Fa ale Mmotlana == Wendy Shay o belegwe ka 20 Tlhakole 1996 kwa Accra, toropo ya [https://en.wikipedia.org/wiki/Greater_Accra_Region Greater Accra Region] ya [https://en.wikipedia.org/wiki/Ghanaian_people Ghana]. O tshotswe ke Rre le Mme. Addo o tswa kwa Obo, Kwahu, kwa Kgaolong ya Botlhaba jwa Ghana. Morago ga loso lwa ga rraagwe, o ne a fudugela kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Stuttgart%2C_Germany Stuttgart], kwa Jeremane le bomonnawe ba bararo. Wendy o ne a simolola go rata mmino fa a sena go tlhokafalelwa ke rraagwe a na le dingwaga di le nnè. O ne a tsena sekolo sa Morning Star School le [https://en.wikipedia.org/wiki/St_Martin_de_Porres_School_%28Ghana%29 St Martin de Porres]<sup>[https://profileability.com/wendy-shay/ <nowiki>[6]</nowiki>]</sup><sup>[https://web.archive.org/web/20181207045650/https://vibelens.com/about-wendy-shay-biography/ <nowiki>[9]</nowiki>]</sup> kwa Accra pele a fudugela kwa Stuttgart koo a tsweleditseng dithuto tsa gagwe go tswa mo mophatong wa bo 7 (JHS 1).[ 10] O ne gape a tsena sekolo sa mmino kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Bernhausen Bernhausen] kwa Jeremane.<sup>[https://yen.com.gh/113709-who-wendy-shay.html <nowiki>[ 7]</nowiki>]</sup> == Tiro ya gagwe == Wendy Shay ke mooki yo o thapisitsweng ka tiro, o ne a dira jaaka mmoki mo tirong ya kalafi. O ne a dira jaaka mmelegisi go fitlhela a fudugela kwa Ghana go ya go diragatsa ditoro tsa gagwe tsa mmino.<sup>[https://yen.com.gh/182445-wendy-shay-set-drop-music-career-nursing-due-covid-19.html [ 12]]</sup><sup>[https://web.archive.org/web/20231002214926/https://www.ghgossip.com/from-a-nurse-to-a-music-star-the-wendy-shay-story/ <nowiki>[13]</nowiki>]</sup> Kgatlhego ya gagwe mo mminong e simolotse fa a ne a le dingwaga di le nne, mme o ne a ikwadisa mo sekolong sa mmino kwa Burghausen, Jeremane.<sup>[https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[ 14]</nowiki>]</sup> O ne a itsisiwe mmino ke Mohit Records Manager Bullet mme a saena ka Pherekgong 2018 [https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] morago ga loso lwa pele ga nako lwa mokapelo wa gagwe Ebony Reigns. <sup>[https://web.archive.org/web/20190328192459/https://www.muzikhyte.com/entertainment/wendy-shay-biography-net-worth/ <nowiki>[2]</nowiki>]</sup> Ka 1 Seetebosigo 2018, Wendy Shay o ne a golola pina ya gagwe ya ntlha "Uber Driver", e e dirilweng ke MOG Beatz. [https://www.modernghana.com/entertainment/50377/music-wendy-shay-uber-driver-prod-by-mog-beatz.html <nowiki>[18]</nowiki>] Pina e ne ya gololwa mmogo le bidio ya semmuso ka lone letsatsi leo[https://www.youtube.com/watch?v=GbRxYrTyqfg .<sup><nowiki>[ 19]</nowiki></sup>]<sup>[20]</sup><sup>[https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/here-comes-wendy-shay.html <nowiki>[21]</nowiki>]</sup> == Moemedi wa Banana == Wendy Shay ke moemedi wa Youth Employment Agency (YEA) kwa Ghana.<sup>[https://web.archive.org/web/20190710185150/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201907/386482.php [ 24]]</sup><sup>[https://citinewsroom.com/2021/03/3music-awards-organisers-name-top-30-women-in-music/ <nowiki>[25]</nowiki>]</sup><sup>[[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Wendy-Shay-sacked-as-YEA-Ambassador-761482 <nowiki>26]</nowiki>]</sup> Go ne ga nna le kganetsano e e neng ya dira gore Wendy a lelekwe mo tirong jaaka Moemedi wa Brand ya Youth Employment Agency (YEA) mme moragonyana go ne ga tlhomamisiwa gore e santse e le Moemedi wa Brand. <sup>[27</sup>][https://www.glitzafrica.com/wendy-shay-dropped-as-youth-employment-agency-ambassador/ <nowiki>[28]</nowiki><sup>[</sup>]<sup>[https://web.archive.org/web/20210809145716/https://www.abcnewsgh.com/yea-wendy-shay-still-our-ambassador/ <nowiki>29]</nowiki>]</sup> == Tshegetso == Wendy Shay o kile a tshameka kwa ditiragalong di le mmalwa go akaretsa Miss Ghana 2018 Finals, RTP Awards Africa 2018, BF Suma Ghana Connect 18 concert[https://web.archive.org/web/20181207045652/https://www.pulse.com.gh/lifestyle/events/wendy-shay-performs-at-bf-suma-ghana-connect-18-concert-id9042577.html .<sup><nowiki>[ 30]</nowiki></sup>]<sup>[https://web.archive.org/web/20180927141209/http://dailyguideafrica.com/wendy-shay-joins-artistes-for-miss-ghana-2018/ <nowiki>[31]</nowiki>]</sup><sup>[https://web.archive.org/web/20220203034933/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/pageants/201809/364096.php <nowiki>[32]</nowiki>]</sup> Wendy Shay o ne a tlhophiwa go nna Discovery of the Year kwa Vodafone Ghana Music Awards ya 2018. O ne a tlhophiwa gape go amogela dikgele di le mmalwa mo ngwageng o o fetileng, go akaretsa le dikgele tse tharo tsa Mmino, kwa a neng a gapa Breakthrough Of The Year, new artist of the year kwa Ghana Music Awards SA, Best New Artist of the Year Ghana-Naija Showbiz Awards 2018, le Eastern Music Awards Video of the Year.<sup>[https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[ 8]</nowiki>]</sup> Ka Sedimonthole wa 2019, o ne a tshameka gape kwa moletlong wa mmino wa Afronation kwa Ghana.<sup>[https://museafrica.com/burna-boy-a-day-1-review-from-yaw-boadu-ayeboafoh/ <nowiki>[ 33]</nowiki>]</sup> Tiragatso ya gagwe kwa Belgium kwa Ghana Culture Festival 2022 e ne ya emisiwa ke Sepodisi.<sup>[https://web.archive.org/web/20221006124541/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Police-halt-Wendy-Shay-s-show-in-Belgium-1635824 <nowiki>[ 34]</nowiki>]</sup> == Metswedi == [https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ [1<nowiki>]</nowiki> "ProfileAbility – Tag: Wendy Shay biography]". ProfileAbility. Retrieved 13 April 2019. [https://web.archive.org/web/20190328192459/https://www.muzikhyte.com/entertainment/wendy-shay-biography-net-worth/ <nowiki>[2] "Wendy Shay Biography & Net Worth</nowiki>]". Muzikhyte. 14 October 2018. Archived from the original on 28 March 2019. Retrieved 15 November 2018. [https://web.archive.org/web/20190724030644/https://afrikalyrics.com/en/artist/wendy-shay <nowiki>[3] "WENDY SHAY</nowiki>]". Afrikalyrics. Archived from the original on 24 July 2019. Retrieved 15 November 2018. [https://web.archive.org/web/20190913212750/https://www.myjoyonline.com/entertainment/2019/September-13th/i-was-not-allowed-to-prove-myself-wendy-shay.php <nowiki>[4] "I was not allowed to prove myself – Wendy Shay. His boyfriend is</nowiki>]". Myjoyonline. Retrieved 20 January 2020. [https://www.myjoyonline.com/amaarae-cina-soul-gyakie-adina-theresa-ayoade-others-named-in-3music-awards-top-30-women-in-music-list/ <nowiki>[5] "Amaarae, Cina Soul, Gyakie, Adina, Theresa Ayoade, others named in 3Music Awards' Top 30 Women in Music list - MyJoyOnline.com</nowiki>]". Myjoyonline. Retrieved 24 March 2021. [https://profileability.com/wendy-shay/ <nowiki>[6] "Wendy Shay | ProfileAbility</nowiki>]". profileability. Retrieved 8 October 2018. [7] Mutuku, Ryan (3 November 2020). [https://yen.com.gh/113709-who-wendy-shay.html "Wendy Shay biography: real name, early life, family, hometown, net worth"]. Yen- Ghana news. Retrieved 25 March 2021. [https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[8] "Wendy Shay, Biography</nowiki>]". GhanaWeb. Retrieved 28 September 2023. [https://web.archive.org/web/20181207045650/https://vibelens.com/about-wendy-shay-biography/ <nowiki>[9] "7 Things You Didn't Know About Wendy Shay Biography</nowiki>]". vibelens. Archived from the original on 7 December 2018. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20220202234954/https://www.ghgossip.com/wendy-shay-reveals-the-origin-of-her-name/ <nowiki>[10] "Wendy Shay Reveals The Origin Of Her Name</nowiki>]". Ghgossip. 2 July 2018. Archived from the original on 2 February 2022. Retrieved 8 October 2018. [https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[11] "Wendy Shay, Biography</nowiki>]". GhanaWeb. Retrieved 28 September 2023. [12] Lamptey, Edwin (15 February 2021). "[https://yen.com.gh/182445-wendy-shay-set-drop-music-career-nursing-due-covid-19.html Wendy Shay set to drop music career and go back to nursing due to COVID-19"]. Yen- Ghana news. Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20231002214926/https://www.ghgossip.com/from-a-nurse-to-a-music-star-the-wendy-shay-story/ <nowiki>[13]"From A Nurse To A Music Star; The Wendy Shay Story</nowiki>]". GhGossip. 1 October 2018. Archived from the original on 2 October 2023. Retrieved 25 March 2021. [https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[14] "Wendy Shay, Biography</nowiki>]". Ghana web. Retrieved 28 September 2023. [15] "Latest Wendy Shay songs in 2018". yen.com.gh. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20190905163349/https://www.myjoyonline.com/entertainment/2019/january-30th/bullet-explains-why-wendy-shay-ebonys-songs-are-alike.php <nowiki>[16] "Bullet explains why Wendy Shay, Ebony's songs are alike</nowiki>]". myjoyonline. Retrieved 23 March 2019. [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ebony-is-a-legend-Wendy-Shay-721011 <nowiki>[17] "Ebony is a legend – Wendy Shay</nowiki>]". ghanaweb.com. Retrieved 23 March 2019. [https://www.modernghana.com/entertainment/50377/music-wendy-shay-uber-driver-prod-by-mog-beatz.html <nowiki>[18]"Music: Wendy Shay – Uber Driver (Prod. by MOG Beatz)"</nowiki>]. Retrieved 12 November 2018 – via YouTube. [https://www.youtube.com/watch?v=GbRxYrTyqfg <nowiki>[19]"Wendy Shay – Uber Driver (Official Video)"</nowiki>]. Retrieved 12 November 2018 – via YouTube. 20] Gracia, Zindzy. "Who is Wendy Shay?". Yen.com.gh – Ghana news. Retrieved 8 October 2018. [21] Owusu-Amoah, Gifty. [https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/here-comes-wendy-shay.html "Here comes Wendy Shay]". Graphic Online. Retrieved 8 October 2018. [https://web.archive.org/web/20220203010534/https://eonlinegh.com/shaykingdom-wendy-shay-enstooled-as-queen-mother-of-gomoa-afranse/ <nowiki>[22] "Wendy Shay Enstooled As Queen Mother Of Gomoa Afranse</nowiki>]". EOnlineGH.Com. 2 December 2019. Archived from the original on 3 February 2022. Retrieved 5 February 2020. [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/wendy-shay-is-officially-a-queen-heres-her-stool-name/x8cqcqh <nowiki>[23] "Wendy Shay is officially a Queen – here's her stool name</nowiki>]". Entertainment. 3 December 2019. Retrieved 20 January 2020. [24] Online, Peace FM. "[https://web.archive.org/web/20190710185150/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201907/386482.php Wendy Shay Remains Our Ambassador – YEA]". peacefmonline. Archived from the original on 10 July 2019. Retrieved 20 January 2020. [https://citinewsroom.com/2021/03/3music-awards-organisers-name-top-30-women-in-music/ <nowiki>[25] "3Music Awards organisers name Top 30 Women in Music</nowiki>]". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana. 5 March 2021. Retrieved 24 March 2021. [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Wendy-Shay-sacked-as-YEA-Ambassador-761482 <nowiki>[26]"Wendy Shay sacked as YEA Ambassador</nowiki>]". GhanaWeb. 8 July 2019. Retrieved 25 March 2021. [27] Online, Peace FM. "[https://web.archive.org/web/20220203004955/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201907/386476.php Wendy Shay Still Our Ambassador - YEA]". Peacefmonline.com - Ghana news. Archived from the original on 3 February 2022. Retrieved 25 March 2021. [https://www.glitzafrica.com/wendy-shay-dropped-as-youth-employment-agency-ambassador/ <nowiki>[28] "Wendy Shay dropped as 'Youth Employment Agency' ambassador – Glitz Africa Magazine</nowiki>]". Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20210809145716/https://www.abcnewsgh.com/yea-wendy-shay-still-our-ambassador/ <nowiki>29] "YEA: Wendy Shay still our ambassador</nowiki>]". ABC News Ghana. 8 July 2019. Archived from the original on 9 August 2021. Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20181207045652/https://www.pulse.com.gh/lifestyle/events/wendy-shay-performs-at-bf-suma-ghana-connect-18-concert-id9042577.html <nowiki>[30] "Watch Wendy Shay's stunning performance at BF Suma Ghana Connect 18 concert</nowiki>]". Pulse Ghana. Archived from the original on 7 December 2018. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20180927141209/http://dailyguideafrica.com/wendy-shay-joins-artistes-for-miss-ghana-2018/ <nowiki>[31] "Wendy Shay Joins Artistes For Miss Ghana 2018</nowiki>]". Dailyguideafrica.com. Archived from the original on 27 September 2018. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20220203034933/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/pageants/201809/364096.php <nowiki>[32] "Ambolley, Wendy Shay, Others To Perform At Miss Ghana 2018 Finals</nowiki>]". Peacefmonline. Archived from the original on 3 February 2022. Retrieved 12 November 2018. [33] Yaw, Nana (2 December 2019). "[https://museafrica.com/burna-boy-a-day-1-review-from-yaw-boadu-ayeboafoh/ Burna Boy & Stonebwoy steal show at Afro Nation Ghana; A day 1 review from Yaw Boadu-Ayeboafoh – Muse Africa"]. museafrica. Retrieved 20 January 2020. [https://web.archive.org/web/20221006124541/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Police-halt-Wendy-Shay-s-show-in-Belgium-1635824 <nowiki>[34] "Police halt Wendy Shay's show in Belgium</nowiki>]". GhanaWeb. 4 October 2022. Archived from the original on 6 October 2022. Retrieved 6 October 2022. l9x0j00ckz7xsynm4u4olsnxmkvsktb Elizabeth Addo 0 12167 49423 49319 2026-04-22T10:05:23Z Dumbassman 6831 49423 wikitext text/x-wiki '''Elizabeth Addo''' (yo o tshotsweng ka ngwa wa 1993,kgwedi ya Lwetse e rogwa) ke motshameki wa kgwele ya dinao wa kwa Ghana yo o tshamekelang setlhopha sa Al-Riyadh sa Saudi. Gape ke mokapotene wa [[:en:Ghana_women's_national_football_team|setlhopha sa bosetšhaba sa kgwele ya dinao sa basadi sa Ghana]].<ref name=":0">[https://citisportsonline.com/2020/10/01/elizabeth-addo-black-queens-captain-joins-cypriot-side-apollon-ladies-fc/ "Elizabeth Addo: Black Queens captain joins Cypriot side Apollon Ladies FC"]. ''Citi Sports Online''. 1 October 2020. [https://web.archive.org/web/20210614213659/https://citisportsonline.com/2020/10/01/elizabeth-addo-black-queens-captain-joins-cypriot-side-apollon-ladies-fc/ Archived] from the original on 14 June 2021. Retrieved 29 Ngwanaatsele 2025.</ref> == Tiro ya setlhopha == Addo o simolotse tiro ya gagwe kwa Ghana, a tshamekela setlhopha sa Tesano Ladies F.C. ka 2003 mme moragonyana a saenela Athleta Ladies F.C e e bidiwang "Ashaiman Ladies" e e neng e le kwa Ashaiman ka ngwaga wa 2007–2012. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:10-6</ref>O ne a fetsa dipaka di le mmalwa koo mme moragonyana a tsenelela setlhopha se segolo sa Nigeria sa [[:en:Rivers_Angels_F.C.|Rivers Angels F.C.]] go tloga ka 2012 go fitlha ka 2014. Tiragatso ya gagwe e thusitse setlhopha go fenya [[:en:Nigerian_Women_Football_League|Liki ya Kgwele ya Dinao ya Basadi ya Nigeria]] ya 2012–13 le [[:en:Nigerian_Women_Football_League|Liki ya Kgwele ya Dinao ya Basadi ya Nigeria]] ya 2013–14 a le ka fa tlase ga motsamaisi wa [[:en:Rivers_Angels_F.C.|Rivers Angels F.C.]] Edwin Okon. Basadi ba Port Harcourt, ba ne ba oketsa ketapele gabedi mo motsotsong wa bo masome matlhano le borataro morago ga motshameko o montle mo lebokosong la Amazon la dijarata di le lesome le boferabobedi o o neng wa nosiwa ke Addo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:12-8</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:13-9</ref> Addo o ne a boela kwa [[:en:Ghana|Ghana]] ka 2014 mme moragonyana a tsenelela setlhopha sa [[:en:ŽFK_Spartak_Subotica|ŽFK Spartak Subotica]] kwa [[:en:Serbia|Serbia]] ka one ngwaga oo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-10</ref> === Ferencvárosi TC, 2015–16 === Ka ngwaga wa 2015, Addo o ne a boela kwa [[:en:Europe|Yuropa]] mme a kopanela le setlhopha se segolo sa Hungary sa [[:en:Ferencvárosi_TC|Ferencvárosi TC]] kwa [[:en:Budapest|Budapest]] kwa [[:en:Hungary|Hungary]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-11</ref> O ne a le karolo e e botlhokwa ya setlhopha sa ntlha ka fa tlase ga motsamaisi Balázs Dörnyei mme a fenya sekgele sa liki ya [[:en:Női_NB_I|Női NB I]] ya Hungary ya 2015–16 le [[:en:Hungarian_Women's_Cup|Sejana sa Basadi sa Hungary ka 2016]].<ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:5-12</ref> Addo o ne a tsewa e le mongwe wa batshameki ba bararo ba ba kwa godimo ba setlhopha. O tshamekile metshameko e le masome a mabedi le bosupa ya liki mme a nosa dino di le lesome le bosupa go thusa setlhopha sa gagwe go fenya sekgele sa Liki ya Női NB I ya Hungary.<ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-13</ref>O ne a nosa nno ya go lekalekanya mo motsotsong wa bo 89 kgatlhanong le moganetsi wa [[:en:MTK_Hungária_FC|MTK]] e e neng ya fetola mola wa dino Ferencvárosi TC 1–1 MTK. Nno ya gagwe ya go lekalekanya e ne ya thusa setlhopha sa gagwe go tshwanelegela makgaolakgang a Sejana sa FA sa Hungary ka diphenalethi. O ne a tshamekela setlhopha sa gagwe metsotso e e tletseng e le masome a le boferabobedi go fenya Honved ka 5-0 mo makgaolakgannyeng.<ref name=":3">https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-14</ref> Addo o ne a tshamekela Club Ferencváros mo [[:en:2015–16_UEFA_Women's_Champions_League|Liking ya Basadi ya UEFA ya 2015–16]] mme a tsaya maemo a bobedi ka nako ya kgato ya ditlhopha.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-15</ref>Ka 2016, Addo e ne e le mongwe wa batshameki ba le bararo ba ba neng ba tlhophilwe go bona awate ya Motshameki wa Kgwele ya Dinao wa Basadi wa Ngwaga wa [[:en:Női_NB_I|Női NB I]] wa 2015–16.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-16</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-17</ref> === Kvarnsvedens IK, 2016–2017 === Ka Phatwe 2016, setlhopha sa [[:en:Kvarnsvedens_IK|Kvarnsvedens IK]] sa Liki ya Damallsvenskan se ne sa saena Addo yo o neng a tsenetse setlhopha ka phetisetso ya mahala.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-18</ref> Addo o tshamekile metshameko e le 8 mo liking, kwa a neng a nosa dino di le 5 mo [[:en:Kvarnsvedens_IK|Kvarnsvedens IK]]. O ne a tshwailwe leina la gagwe mo Sweden Damallsvenskan Best XII ya kgwedi ya Lwetse 2016. === Seattle Reign and loan to Western Sydney Wanderers, 2018 === Addo o ne a saenile konteraka ya go tsenela [[:en:Boston_Breakers|Boston Breakers]] mo [[:en:National_Women's_Soccer_League|NWSL]], le fa go ntse jalo Breakers e ne ya menagana pele ga paka ya 2018.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-19</ref>O ne a tlhophiwa ke [[:en:Seattle_Reign|Seattle Reign]] mo Tlhatlhobong ya go Phatlalatsa ka tlhopho ya boferabobedi.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Seattle_Reign</ref> Ka ngwaga wa 2018 ,kgwedi ya la 11 Diphalane e tlhola malatsi lesome le bongwe 2018, Addo o ne a saeniwa ka kadimo go Wanderers ya Bophirima jwa Sydney mo pakeng ya [[:en:W-League_(Australia)|W-League]] ya 2018–2019.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-21</ref> === Jiangsu Suning === Ka Moranang 2019, setlhopha sa Liki ya Basadi ya China sa Jiangsu Suning se ne sa mo saena mo tumalanong ya ngwaga o le mongwe morago ga go kgaogana le [[:en:Seattle_Reign|Seattle Reign]] morago ga gore konteraka ya gagwe e fele kwa a neng a kopanela le molekane wa gagwe wa pele wa setlhopha, [[:en:Tabitha_Chawinga|Tabitha Chawinga]] kwa tlelapong ya Sweden ya Kvarnsvedens.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:0-22</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-23</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-23</ref>Go nna ga gagwe le tlelapo go ne ga fela ka bonako go feta ka fa go neng go tshwanetse ka teng ka maswabi ka ntlha ya leroborobo la [[:en:COVID-19_pandemic|COVID-19]] ka ngwaga wa 2020. Fa a ne a le kwa tlelapong o ne a tshameka metshameko e le lesome le bone, a nosa makgetlo a le tlhano le go thusa dino di le lesome.<ref name=":4">https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:1-25</ref> Mo nakong e khutshwane eo le setlhopha o ne a gapa dijana di le nne, [[:en:Chinese_Women's_Super_League|Super League ya Basadi ya China]], Sejana sa FA sa Basadi, Kgaisano ya FA le Sejana sa Super sa Basadi.<ref name=":4" /> <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:2-26</ref>Addo e ne e le karolo ya konokono ya setlhopha se se neng sa tsaya maemo a bobedi mo Kgaisanong ya ntlha ya Ditlhopha tsa Basadi tsa AFC mo pakeng ya gagwe ya ntlha.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-29</ref> === Apollon Ladies === Morago ga go tshameka ngwaga o le mongwe mo Liking ya Basadi ya China Addo, o ne a saenela setlhopha sa maemo a a kwa godimo sa Cyprus sa [[:en:North_Carolina_Courage|Apollon Ladies FC]] ka 2020.<ref name=":0" /><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:8-28</ref>Addo o ne a tshameka lekgetlo la ntlha mo setlhopheng sa Cyprus sa Apollon Ladies FC ka kgwedi ya Ngwanatsele a tlhola malatsi a le mane ka ngwaga wa 2020 fa ba ne ba fenya Swansea Ladies ka 3-0 mo tikologong ya ntlha ya go tlhopha ya Liki ya Basadi ya UEFA.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-29</ref> === '''North Carolina Courage, 2021''' === Ka ngwaga wa 2021, kgwedi ya Ferikgong e tlhola malatsi a le lesome le boferabobedi, Addo o ne a boela kwa United States morago ga go fudugela kwa setlhopheng sa setšhaba sa Liki ya Kgwele ya Dinao ya Basadi sa North [[:en:North_Carolina_Courage|Carolina Courage]] ka tumalano ya ngwaga o le mongwe, ka kgetho ya go okelediwa dikgwedi di le lesome le bobedi.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-30</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-31</ref> === Djurgårdens IF === Ka Moranang 2021, o ne a nna leloko la [[:en:Djurgårdens_IF_Fotboll_(women)|Djurgårdens IF.]]<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-32</ref>O ne a tlogela setlhopha morago ga setlha.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-33</ref>O ne a tshameka metshameko e le masome a mabedi mme a nosa nno e le nngwe kwa Damallsvenskan mo setlhopheng.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-34</ref> === Beşiktaş === Ka ngwaga wa 2022,kgwedi ya Mopitlwe, Addo o ne a saenela setlhopha sa Turkey sa [[:en:Beşiktaş_J.K._(women's_football)|Beşiktaş]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-35</ref> === Al Hilal === Ka ngwaga wa 2022 , kgwedi ya Sedimonthole, Addo o ne a tsenela [[:en:Saudi_Women's_Premier_League|setlhopha sa Liki ya Basadi ya Saudi]] sa [[:en:Al_Hilal_SFC_(women)|Al Hilal]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-36</ref> == Tiro ya boditšhabatšhaba == === Setlhopha sa basha === Addo e ntse e le motshameki wa boditšhabatšhaba yo o feletseng wa [[:en:Ghana|Ghana]] fa e sa le ka ngwaga wa 2007 . Fa a le dingwaga di le 14 , o ne a tshameka le setlhopha sa bosetšhaba sa ba ba ka fa tlase ga dingwaga di le 14 kwa Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA U-14 sa 2007 se se neng se tshwaretswe kwa [[:en:Switzerland|Switzerland]] mme a nna [[:en:Captain_(association_football)|moeteledipele]] wa setlhopha go ya kwa makgaolakgannyeng mme kwa bofelong a nna bommampodi . O ne a le mokapotene wa Ghana kwa [[:en:2008_FIFA_U-17_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa U-17 sa 2008]] se se neng se tshwaretswe kwa [[:en:New_Zealand|New Zealand]] mme e ne e le motlatsa mokatisi wa setlhopha sa basadi sa Ghana sa U-17 (Black Maidens) kwa [[:en:2010_FIFA_U-17_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA sa U-17 sa 2010]] sa 2010.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-37</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:10-6</ref>Addo e ne e le karolo ya setlhopha sa setšhaba se se neng se gaisana mo [[:en:2010_FIFA_U-20_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA U-20 sa 2010]] se se neng se tshwaretswe kwa [[:en:Germany|Jeremane]]<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-38</ref> mme a gaisana kwa [[:en:2012_FIFA_U-20_Women's_World_Cup|Sejaneng sa Lefatshe sa Basadi sa FIFA U-20 sa 2012]] se se neng se tshwaretswe kwa [[:en:Japan|Japane]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-39</ref> === Setlhopha se segolo === Gape o ne a le karolo ya setlhopha sa bosetšhaba se se neng se gaisana ka [[:en:2014_African_Women's_Championship_qualification|2014 Ditshwanelego tsa Bommampodi ba Basadi ba Aforika]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-40</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-41</ref>O ne a le gareng ga Ghana Squared e e neng e lebagane le Cameroon mo metshamekong ya go tlhopha ya Metshameko ya Diolimpiki ya Rio ya 2016 kwa Lebaleng la Metshameko la Accra -Ghana<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-42</ref> O ne a tshameka mo [[:en:Exhibition_game|motshamekong wa botsalano]] kgatlhanong le [[:en:German_women's_national_football_team|Jeremane]] ka ngwaga wa 2016,Phukwi a tlhola malatsi a le masome le bobedi. Ka ngwaga wa 2016,Moranang a tlhola malatsi a le lesome le bobedi, o ne a nna le seabe se segolo mo go tlhopheleng Ghana ya Na21 O ne a etelela setlhopha sa Ghana pele jaaka mokapotene go ya kwa maemong a Boraro mo [[:en:2016_Africa_Women_Cup_of_Nations|Sejaneng sa Ditšhaba sa Basadi sa Aforika sa 2016]].<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:3-43</ref>O fentse dikabelo tse pedi tsa monna wa metshameko mme a nosa dino di le 3 mo Kgaisanong go feleletsa e le motshwaradino wa boraro le motshwaradino yo o kwa godimo wa setlhopha sa Ghana.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-44</ref>Ka ntlha ya ditiro tsa gagwe kwa kgaisanong o ne a bidiwa mo Setlhopheng sa Kgaisano.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-45</ref>O ne a le karolo ya setlhopha sa Ghana kwa [[:en:2018_Africa_Women_Cup_of_Nations|Sejaneng sa Ditšhaba sa Basadi sa Aforika sa 2018]] se se neng se tshwaretswe kwa Ghana. Ka Mopitlwe 2020, e ne e le karolo ya setlhopha sa Ghana se se neng se tsaya karolo mo [[:en:2020_Turkish_Women's_Cup|Sejaneng sa Basadi sa Turkey sa 2020]] se e leng [[:en:Women's_association_football|kgaisano ya kgwele ya dinao ya basad]]<nowiki/>i ya taletso ya ngwaga le ngwaga e e tshamekelwang kwa Turkey.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-46</ref>O ne a etelela setlhopha pele go fetsa mo maemong a bobedi mo setlhopheng sa bone<ref name=":5">https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:6-47</ref>fa a ntse a tsaya maemo a boraro ka kakaretso mo kgaisanong ya go gapa mmentlele wa boronse le sekgele.<ref name=":5" /><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-:7-48</ref> === Dino tsa boditšhabatšhaba === {| class="wikitable" !No. !Letsatsi !Lefelo !Moganetsi !Dino !Maduo !Kgaisano |- |1. |12 April 2015 |Rufaro Stadium, Harare, Zimbabwe | Zimbabwe | align="center" |'''2'''–1 | align="center" |2–2 |2015 African Games qualification |- |2. |31 May 2015 |Accra Sports Stadium, Accra, Ghana | Egypt | align="center" |'''3'''–0 | align="center" |3–0 |2015 CAF Women's Olympic qualifying tournament |- |3. |20 November 2016 | rowspan="2" |Stade Municipal de Limbe, Limbe, Cameroon | Kenya | align="center" |'''2'''–1 | align="center" |3–1 | rowspan="3" |2016 Women's Africa Cup of Nations |- |4. |23 November 2016 | Nigeria | align="center" |'''1'''–1 | align="center" |1–1 |- |5. |26 November 2016 |Stade Ahmadou Ahidjo, Yaoundé, Cameroon | Mali | align="center" |'''3'''–0 | align="center" |3–1 |- |6. |3 November 2018 |Nkoloma Stadium, Lusaka, Zambia | Zambia | align="center" |'''2'''–0 | align="center" |2–3 |Friendly |- |7. |20 November 2018 |Accra Sports Stadium, Accra, Ghana | Mali | align="center" |'''1'''–1 | align="center" |1–2 |2018 Women's Africa Cup of Nations |- |8. | rowspan="2" |10 March 2020 | rowspan="2" |Starlight Sport Complex, Antalya, Turkey | rowspan="2" | Kenya | align="center" |'''1'''–0 | rowspan="2" align="center" |3–1 | rowspan="2" |2020 Turkish Women's Cup |- |9. | align="center" |'''2'''–0 |} == Ditlotla == '''Rivers Angels''' * [[:en:NWFL_Premiership|Nigeria Women Premier League]]: 2014<ref name=":1" /> * [[:en:Aiteo_Cup_(women)|Aiteo Cup]]: 2013,<ref name=":2" /><ref name=":3" /> 2014<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Addo#cite_note-49</ref> '''Ferencváros''' * [[:en:Női_NB_I|Női NB I:]] 2015–16 * [[:en:Hungarian_Women's_Cup|Nöi Magyar Kupa]]: 2015–16 '''Jiangsu Suning''' * [[:en:Chinese_Women's_Super_League|Chinese Women's Super League:]] 2019 * Chinese Women's FA Cup: 2019 * Chinese Women's FA Tournament: 2019 * Chinese Women's Super cup: 2019 * [[:en:AFC_Women's_Club_Championship|AFC Women's Club Championship runners-up]]: 2019 '''Ghana''' * [[:en:African_Women's_Championship|Africa Women Cup of Nations third-place:]] 2016 * Turkish Women's Cup third-place: 2020 '''Ka bo ga gagwe''' * Africa Women Cup of Nations 2016''':''' Best XI * Ghana Women's Footballer of the Year: 2019 * Africa Women's Player of the Year 2016: Top 3 * Africa Women's Player of the Year 2018: Top 10 * Africa Women's Player of the Year 2019: Top 10 * IFFHS CAF Women's Team of the Decade: 2011–2020 == Tshedimosetso tse dingwe == * List of Ghana women's international footballers == Metswedi == {{reflist}} 302p7tcdi1ma3rb90zz98gvj9akhrbm Fatma Ben Saïdane 0 12401 49420 46120 2026-04-22T07:57:19Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49420 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Fatma Saidane.JPG|thumb]] '''Fatima Ben Saïdane''' (o tshotswe ka 25 Morule 1949) Ke motshameki wa difilimi kwa [[Tunisia]].[https://mubi.com/cast/fatima-ben-saidane <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] ke mongwe wa baitsaanape ba difilimi ba pele. O itsege mo difilimi tse di rategang jaaka Halfaouine: Boy of the Terraces le Thala My Love.[https://www.fernsehserien.de/fatima-ben-saidane/filmografie <sup>[2<nowiki>]</nowiki></sup>][https://web.archive.org/web/20190201134538/http://www.bfi.org.uk/films-tv-people/4ce2bb3d94a01 <sup>[3<nowiki>]</nowiki></sup>] ==Personal life == Ben Saïdane o tshotswe ka di 25 Morule 1949 kwa Tunis, Tunisia.[https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=80841 <sup>[4<nowiki>]</nowiki></sup>] == Tiro == Ben Saïdane o simolotse go tshameka difilimi ka ngwaga wa 1989 ka filimi ya maArabea ko a neng a filwe karolo ye e potlana a bidiwa 'Asfour'.Mo ngwageng oo, o ne a tshameka filimi ya [https://en.wikipedia.org/wiki/Layla%2C_My_Reason layla, My Reason]. Ka 1990,o ne a tshameka ele 'Salouha' mo filiming ya Halfaouine: Boy of the Terraces.Morago ga go tshameka difilimi tse di potlana kwa mafelong a man 19190, o ne a fiwa karolo mo filiming ele ene moanelwa mogolo mo filiming ya six short le tse dingwe ka 2006: 10 Courts, 10 Regards, Dementia, Me, My Sister and the Thing, Mrs Bahja, Making Of and The TV Is Coming.[https://elcinema.com/en/person/1057185/ <sup>[5<nowiki>]</nowiki></sup>][https://en.unifrance.org/directories/person/410860/fatma-ben-saidane <sup>[6<nowiki>]</nowiki></sup>] == Metswedi == [https://mubi.com/cast/fatima-ben-saidane [1<nowiki>]</nowiki> "FATIMA BEN SAÏDANE ACTOR"]. MUBI. 2020-11-21. Retrieved 2020-11-21. [https://www.fernsehserien.de/fatima-ben-saidane/filmografie [2<nowiki>]</nowiki> "Fatima Ben Saïdane Darstellerin/Darsteller in Serien"]. fernsehserien. 2020-11-21. Retrieved 2020-11-21. [https://web.archive.org/web/20190201134538/http://www.bfi.org.uk/films-tv-people/4ce2bb3d94a01 [3<nowiki>]</nowiki> "Fatima Ben Saïdane films"]. 2020-11-21. Archived from the original on February 1, 2019. Retrieved 2020-11-21. [https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=80841 [4<nowiki>]</nowiki> "Fatima Ben SAÏDANE (Fatma Saidane)"]. notrecinema. 2020-11-21. Retrieved 2020-11-21. [https://elcinema.com/en/person/1057185/ [5<nowiki>]</nowiki> "Fatma Ben Saidane"]. elcinema. 2020-11-21. Retrieved 2020-11-21. [https://web.archive.org/web/20250720091628/https://en.unifrance.org/directories/person/410860/fatma-ben-saidane [6<nowiki>]</nowiki> "Fatma Ben Saïdane Actress"]. unifrance. 2020-11-21. Retrieved 2020-11-21. oppjef88uixphaybip681g1mxsj0i9c Simone Nortmann 0 13015 49414 49039 2026-04-21T23:50:35Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49414 wikitext text/x-wiki Mo go Wikipedia, encyclopedia ya mahala '''Simoné Pretorius''' (yo o tshotsweng e le Nortmann; o tshotswe ka 18 Motsheganong 1990) ke motshameki, motsamaisi, mokwadi wa dikwalo tsa difilimi le moitshedi wa difilimi wa Aforika Borwa. Jaaka motshameki, Pretorius o itsege thata ka go tshameka seabe sa Irma Humpel mo filiming ya botshelo ya Seaforikanse ya 2016 [[Vir die voëls]],<ref>Broide, El (18 November 2016). [https://www.thehouseofpop.co.za/review-vir-die-voels/ "Review: Vir die Voëls"]. ''The House Of Pop''. Retrieved 3 September 2024.</ref> e e neng ya mo tlisetsa go itsega le go lemogiwa le kwa dinageng tse dingwe.<ref name=":0">[https://issuu.com/tallgrassfilm/docs/tff_2017_15_original_-_digital_download "15th Annual Tallgrass Film Festival - 2017 by tallgrassfilm - Issuu"]. ''issuu.com''. 13 October 2017. Retrieved 3 September 2024.</ref> Ka 2024, o ne a dira tiro ya gagwe ya ntlha ya go kwala le go tsamaisa filimi ka Som van Twee, e e gapileng dikgele di le supa kwa Cape Town Silwerskerm Festival, go akaretsa le tsa Best Director le Best Screenplay.<ref name=":0" /> == Botshelo jwa pele == Simoné Pretorius o tshotswe ka 18 Motsheganong 1990 kwa Pretoria, Aforika Borwa. Batsadi ba gagwe ka bobedi ba ne ba direla [[South African Air Force]]. Rraagwe, Hannes Nortmann, o ne a tsaya karolo mo go [[South African Border War]] mme a newa sekgele sa [[Honoris Crux]] ka ntlha ya boganka ka 1988.<ref>[http://flecha.co.uk/honoris_crux.html "HONORIS CRUX"]. ''flecha.co.uk''.</ref> Mmèagwe, Tinkie Nortmann,<ref name=":1">[https://www.rooirose.co.za/simone-nortmann-hou-die-talent-dop/ "simone-nortmann-hou-die-talent-dop"]. ''Rooi Rose'' (in Afrikaans). 23 April 2018.</ref> o ne a lemoga lerato la morwadie la botshameki fa ka letsatsi lengwe a ne a palame godimo ga tafole ya [[KFC]] mme a simolola go tshamekela [[bareki]]. Pretorius e ne e le moeteledipele wa tlholego le moithuti yo o dirang sentle mo dingwageng tsa gagwe tsa sekolo, a nna Headgirl kwa sekolong sa poraemari le gape kwa sekolong se segolo, Hoërskool Centurion,<ref>[https://hscenturion.co.za/kultuur/ "KULTUUR – Hoërskool Centurion"]. ''hscenturion.co.za''. Retrieved 3 September 2024.</ref> mme a pasa matric ka dikarolo di le supa tse di kwa godimo (distinctions). Morago ga moo, o ne a bona degree ya [[BDram mo dithutong tsa terama]] kwa [[Stellenbosch University]] mme a nna leloko la Student Representative Council ka 2012.<ref>[https://www0.sun.ac.za/ematie/en/young-alumni "e-Matieland"]. ''www0.sun.ac.za''. Retrieved 3 September 2024.</ref> == Tiro == === Filimi === Ka 2015, Simoné Pretorius o ne a ya go tsaya karolo mo thupelong ya botshameki ya dibeke di le tharo e e neng e etelelwa pele ke [[Diane Venora]] kwa California.<ref>Madge, Booth (18 August 2015). [https://www.netwerk24.com/Sarie/Bekendes/Het-Jy-Gehoor/simone-nortmann-op-pad-na-hollywood-20170914 "Simoné Nortmann op pad na Hollywood!"]. ''Netwerk24'' (in Afrikaans).</ref> Morago fela ga go boela kwa Aforika Borwa, o ne a bona seabe sa gagwe sa ntlha sa filimi jaaka motsamaisi wa ntlha, Irma Humpel, mo biopic e e gotsweng ke [[Huisgenoot]], Vir die Voëls (2016), e e neng ya mo tlisetsa katlego ya boditšhabatšhaba ka go fenya sekgele sa Best Actress kwa Tallgrass International Film Festival ka 2017.<ref>Marisa, Fockema (1 November 2017). [https://www.netwerk24.com/huisgenoot/Nuus/ons-vir-die-voels-aktrise-se-ster-skitter-al-hoe-helderder-20171023 "Ons Vir die Voëls-aktrise se ster skitter al hoe helderder!"]. ''Netwerk24''.</ref><ref name=":1" /> Pretorius gape o ne a fenya sekgele sa Best Actress ka filimi eno kwa Huisgenoot Tempo Awards ka 2017. Morago ga moo, o ne a tswelela go tshameka mo difiliming tse di atlegileng tsa Aforika Borwa le tse di fenyang dikgele tsa difestival tsa boditšhabatšhaba tse di akaretsang Vuil Wasgoed (2017), Stroomop (2018),<ref>[https://northcliffmelvilletimes.co.za/277169/simone-nortmann-talks-role-stroomop/ "Simone Nortmann talks about her role in Stroomop"]. ''Northcliffmelvilletimes''. 30 August 2018.</ref><ref>[https://www.jacarandafm.com/news/entertainment/former-7de-laan-star-simon%C3%A9-nortmann-engaged/ "Former 7de Laan star, Simoné Nortmann gets engaged at romantic resort near Sabie!"]. ''Jacaranda FM''. 20 October 2018.</ref> Wonderlus (2018) le Vlugtig (2020).<ref name=":1" /><ref>[https://www.rooirose.co.za/simone-nortmann-is-verloof/ "SIMONÉ NORTMANN IS VERLOOF"]. ''[[Rooi Rose]]'' (in Afrikaans). 23 October 2018.</ref> O dirile tshimologo ya gagwe ya boditšhabatšhaba mo botshameking ka 2023 mo go Hallmark filimi A Safari Romance, a tshameka karolo ya moimane (antagonist) Amy Bradshaw.<ref>[https://moviereviewmom.com/a-safari-romance-movie-review/ "A Safari Romance movie review – Movie Review Mom"]. Retrieved 3 September 2024.</ref> Gape o tshamekile Jolene mo go Showmax letoto Die Onderonsie.<ref>Spling (4 December 2023). [https://www.splingmovies.com/2023/12/simone-pretorius-on-die-onderonsie/ "Simoné Pretorius on 'Die Onderonsie'"]. ''SPLING''. Retrieved 3 September 2024.</ref> Ka 2024, o dirile tshimologo ya gagwe jaaka motsamaisi wa filimi le mokwadi wa screenplay ka Som van Twee, e e neng ya bontshiwa la ntlha kwa Silwerskerm Festival kwa Camps Bay. Gape o ne a koproduisa filimi eno le Dries Scholtz ka khamphani ya gagwe ya tlhagiso, Second Circle Films. Filimi eno e ne ya amogela ditlhopho di le lesome mme ya fenya dikgele di le supa, go akaretsa le sa Best Film.<ref>[https://maroelamedia.co.za/vermaak/flieks/silwerskermfees-simone-pretorius-maak-buiging-in-regisseurstoel/ "Silwerskermfees | Video: Simoné Pretorius maak buiging in regisseurstoel | Maroela Media"]. 28 August 2024.</ref><ref>admin. [https://silwerskermfees.co.za/digital%20films/and-the-winners-are/?portfolioCats=67,68,69,64 "And the winners are…"]. ''Silwerskermfees''. Retrieved 3 September 2024.</ref> === Thelebishene === Simoné Pretorius o dirile tshimologo ya gagwe mo thelebisheneng ka 2013 mo soap ya Seaforikanse e e tumileng [[7de Laan]], a tshameka Nadia Croukamp, seabe se se neng sa mo tlisetsa sekgele sa Best Newcomer kwa Royalty Soapie Awards ka 2014. Ditiro tsa gagwe tse dingwe mo thelebisheneng di akaretsa mockumentary e e tumileng ya kykNET, Hotel,<ref name=":1" /><ref>[https://afrikaansefilms.com/nuus/vir-die-voels-se-simone-nortmann-maak-silwerskerm-debuut "Vir die Voëls se Simoné Nortmann maak silwerskerm debuut – Afrikaanse Films"]. ''Afrikaansefilms'' (in Afrikaans).</ref> e a ileng a tlhomiwa ka makgetlo a mabedi mo go Best Actress in a Comedy kwa South African Film and Television Awards.<ref>[https://www.womanandhomemagazine.co.za/today-on-woman-and-home/saftas-2023-nominees/ "SA Film and television awards (SAFTAs) 2023 - here are the nominees"]. ''www.womanandhomemagazine.co.za''. 15 August 2023. Retrieved 3 September 2024.</ref> Gape o tshamekile jaaka Sr. René Spies mo soap ya mo gae Binnelanders (2018–2020).<ref>Toit, Delia du. [https://www.netwerk24.com/sarie/bekendes/ons-praat-met/simone-binnelanders-en-haar-trouman-wag-20181217 "Simoné: Binnelanders en haar trouman wag!"]. ''Sarie'' (in Afrikaans). Retrieved 3 September 2024.</ref> Morago ga moo, Simoné o ne a tshameka Krizanda mo go Swartwater (2020), Chanel mo telenovela ya M-Net Legacy <ref>Taylor, Jody-Lynn. [https://www.netwerk24.com/huisgenoot/vermaak/tv/hg-gesels-met-simone-pretorius-oor-haar-nuwe-rol-in-legacy-20220815 "HG gesels met Simoné Pretorius oor haar nuwe rol in 'Legacy'"]. ''Huisgenoot'' (in Afrikaans). Retrieved 3 September 2024.</ref>(2022), le karolo ya konokono mo terameng ya kykNET Hartklop jaaka Dr Elani Breytenbach (2023).<ref>Engelbrecht, Renate (19 July 2023). [https://www.suitcaseandchardonnay.co.za/hartklop-chat-with-leandie-du-randt-simone-pretorius/ "Hartklop: A chat with Leandie du Randt & Simoné Pretorius"]. ''Suitcase and Chardonnay''. Retrieved 3 September 2024.</ref> === Terama === Ditiro tsa gagwe tsa terama di akaretsa Liesl von Trapp mo go The Sound of Music kwa Wellington Theatre ka 2011,<ref>[https://www.news24.com/You/Archive/5-minutes-with-simone-nortmann-20170728 "5 Minutes with Simoné Nortmann"]. [[News24]]. 5 June 2014.</ref> Nina mo motshamekong wa motho a le mongwe ''Los Asseblief 'n Boodskap'', o o neng wa bontshiwa mo difestival tse di farologaneng tsotlhe mo Aforika Borwa ka 2017 le 2018,<ref>[https://www.rooirose.co.za/simone-nortmann-gesels-oor-los-asseblief-n-boodskap/ "Simoné Nortmann gesels oor 'Los Asseblief 'n Boodskap' | rooi rose"]. ''www.rooirose.co.za''. 5 February 2018. Retrieved 3 September 2024.</ref> le ''Wat As'', o o neng o tsamaisiwa ke André Odendaal kwa Innibos ka 2021.<ref>[https://web.archive.org/web/20190602105338/https://www.atterburyteater.co.za/los-asseblief-n-boodskap-please-leave-a-message/ "LOS ASSEBLIEF 'N BOODSKAP (PLEASE LEAVE A MESSAGE)"]. ''Atterburyteater''.</ref> === Tiro e nngwe === Ka 2018, o ne a tlhagelela mmogo le motshameki wa kgwele ya rugby wa pele [[Joe Breytenbach]] mo video ya pina ''Rooilipsoene'' ya [[Karlien van Jaarsveld]].<ref>[https://www.jacarandafm.com/moremusicyoulove/watch-karlien-van-jaarsveld-simon%C3%A9-nortmann-and-joe-breytenbach-love-triangle/ WATCH: Karlien van Jaarsveld, Simoné Nortmann, and Joe Breytenbach in a love triangle?] Jacaranda FM. 14 September 2018</ref> == Dikgele le ditlhopho == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Sekgele !Karolo !Tiro !Sephetho |- |2014 |Royalty Soapie Awards<ref>Madge, Booth (30 July 2015). [https://www.netwerk24.com/Sarie/Bekendes/Het-Jy-Gehoor/eksklusief-simone-nortmann-verlaat-7de-laan-20170914 "EKSKLUSIEF: Simoné Nortmann verlaat '7de Laan"]. ''Netwerk24''.</ref> |Best Newcomer |[[7de Laan]] |O tlhophilwe |- |2015 |You Temp Awards<ref name=":1" /> |Best Newcomer |[[7de Laan]] |O tlhophilwe |- |2017 |[[Tallgrass International Fim Festival]]<ref>[https://www.hutchnews.com/news/20171018/5-things-to-do-today-country-wine-and-corn-maze "5 things to do today: country, wine and corn maze"]. [[The Hutchinson News.|''The Hutchinson News''.]] 18 October 2017.</ref> |Best Actress |[[For the Birds]] |O fentse |- |2017 |Huisgenoot Tempo Awards<ref>Sieberhagen-Gray, Charlea (26 October 2017). [https://www.netwerk24.com/huisgenoot/Nuus/tempos2017-leesboek-fliek-en-radio-aanbieder-hier-is-die-wenners-20171026 "#Tempos2017: Leesboek, fliek en radio-aanbieder – hier is die wenners!"]. ''Netwerk24''.</ref> |Best Actress |[[Vir die Voels]] |O fentse |- |2018 |[[South African Film and Teleision Awards]](SAFTAS)<ref name=":1" /> |Best Actress in a Comedy |Hotel |O tlhophilwe |- |2023 |South African Film and Television Awards(SAFTAS) |Best Actress in a Comedy |Hotel |O tlhophilwe |- |2024 |Silwerskermfees |Best Screenplay |Som van Twee |O fentse |- |2024 |Silwerskermfees |Best Directing |Som van Twee |O fentse |} == Thuto ya botshameki (Coaching) == Simoné Pretorius o simolotse workshop ya gagwe ya botshameki ka 2017 e e bidiwang Art of Acting South Africa.<ref>[https://web.archive.org/web/20201017200500/http://www.stroomopfilm.co.za/en/cast/vivian "Art of Acting South Africa"]. ''Stroomopfilm''. 9 August 2018.</ref> O tswelela go tshwara workshop eno ya malatsi a le mararo mo dikarolong tsotlhe tsa Aforika Borwa. == Botshelo jwa sephiri == O nyetswe ke Andries Levi Pretorius, motlhami wa matlo le motsamaisi mmogo wa khamphani ya tlhabololo ya matlo, Bow and Arc.<ref>[https://www.channel24.co.za/The-Juice/News/pics-actress-simone-nortmanns-dreamy-wedding-snaps-20190226 "PICS: Actress Simone Nortmann's dreamy wedding snaps"]. ''Channel24''. 26 February 2019.</ref><ref>[https://maroelamedia.co.za/vermaak/bekendes/simone-nortmann-en-rekenmeester-trou/ "Simoné Nortmann en rekenmeester trou"]. ''Maroelamedia''. 2 February 2019.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20190602110137/https://eyethunews.co.za/all4women/494601/she-said-yes-7de-laan-actress-simone-nortmann-is-engaged/ "She said yes! '7de Laan' actress Simone Nortmann is engaged"]. ''Eyethunews''. 22 May 2019.</ref> Ba na le bana ba babedi: Harper le James.<ref>[https://www.jacarandafm.com/shows/drive/actress-simon%C3%A9-pretorius-share-beautiful-story-birth/ "Actress Simoné Pretorius shares beautiful story of baby's birth"]. ''Jacaranda FM''. Retrieved 3 September 2024.</ref> == Bona gape == * [[Lenaane la batshameki ba Aforika Borwa]] * [[Great South Africans]] * [[Charlize Theron]] == Ditshupiso == 74llwqkhrcv7xm71h4jkd3h4abjg15x Jarryd Coetsee 0 13053 49422 49189 2026-04-22T09:50:35Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49422 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, encyclopidia ya mahala '''Jarryd Coetsee''' (o tshotswe ka 5 Phatwe 1982) ke mongwadi le motswedi wa difilimi wa Aforika Borwa. Filimi ya gagwe e khutshwane, ''[[The Suit]]'', e ne e fenya dikgauwa tse dintsi tsa lefatshe ka bophara. == Botshelo jwa ntlha le thuto == Coetsee o tshotswe mo Toropong ya [[Pretoria (Pitori)|Pretoria]] kwa a ileng a ithuta kwa [[Pretoria Boys High School]]. Fa a ne a na le dingwaga tse 19, e ne e le Semi-Finalist mo Chesterfield Writers' Fellowship, e e neng ya simololwa ke [[Steven Spielberg]] kwa [[Amblin Entertainment]] mo [[Los Angeles]]. O feletse [[Master of Arts mo Screenwriting]] kwa [[London Metropolitan Film School]] (Met Film School) kwa [[Ealing Studios]], e e leng karolo ya [[University of West London]]. Mo tshimologong, o ne a amogetswe mo [[lenaneong la Master’s la Filmmaking]] mme a tsaya tshwetso ya go fetola tlhokomelo ya gagwe go Screenwriting fa gare ga lenaneo. Coetsee o ne a newa merit scholarship ke [[Oppenheimer Memorial Trust]] ka bokgoni jwa gagwe le portfolio, gammogo le Voices That Matter Scholarship, e e neng ya ikemiseditse go tshegetsa pharologanyo, go akaretsa botlhe, le pharologanyo mo indastering ya difilimi. Pele ga dithuto tsa gagwe kwa London, Coetsee o ne a amogetswe kwa [[University of Oxford]] go dira [[Master of Studies (MSt) mo History of Art]], mme a ne a le finalist mo [[Chevening Scholarship]] ya [[British Foreign and Commonwealth Office]]. Le fa go ntse jalo, o ne a tsaya tshwetso ya go latela lorato lwa gagwe la go nna mo screenwriting le filmmaking. Coetsee gape o na le [[Master of Arts mo English Literature]] e a e fetileng ka [[cum laude]] go tswa kwa [[University of Stellenbosch]], kwa a neng a kwala thesis ka dikakanyo tsa boitshwaro mo dingwageng tsa bo-1970 mo dipampiring tsa boradimo tsa East African tsa mokwadi wa [[Trinidad]], [[Shiva Naipaul]]. Go tlaleletswa foo, o na le [[Bachelor of Arts ka Honors mo Film Studies]] go tswa kwa [[University of Cape Town]] mme a ithuta [[Filmmaking]] le [[Film Production]] mo ditheo tsa Aforika Borwa, go akaretsa [[AFDA]] (South African School of Motion Picture Medium and Live Performance) mo [[Cape Town]], le sekolo sa difilimi sa bogologolo mo Aforika Borwa, Motion Picture Academy kwa Pretoria Technikon (jo bo seng mo tshimologong e le [[Tshwane University of Technology]]). Coetsee o tsere karolo mo indastering jaaka juror mo Scotland African Film Festival kwa [[Glasgow]] le [[Edinburgh]].<ref>[https://www.zammagazine.com/arts/814-jarryd-coetsee-can-themba-the-suit= "Jarryd Coetsee, director of Can Themba's the Suit. "This story serves as a warning that the oppressed can become oppressors""]. 2 October 2017.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20200810045911/https://www.metfilmschool.ac.uk/news/2017/07/thesuit/ "Meet the alumni: MA Screenwriting graduate Jarryd Coetsee talks acclaimed short film The Suit"]. 14 July 2017. Archived from [http://www.metfilmschool.ac.uk/news/2017/07/thesuit/ the original] on 10 August 2020. Retrieved 2 February 2018.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20180617065814/http://filmfestival.capetown/gat-in-die-muur/ "Gat in die muur"]. ''filmfestival.capetown''. Archived from [http://filmfestival.capetown/gat-in-die-muur/ the original] on 17 June 2018. Retrieved 2 February 2018.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20180805144508/https://www.afda.co.za/article/112/The-short-film-The-Suit-travels-a-long-way/ "The short film "The Suit" travels a long way - AFDA Film School"]. ''www.afda.co.za''. Archived from [http://www.afda.co.za/article/112/The-short-film-The-Suit-travels-a-long-way/ the original] on 5 August 2018. Retrieved 2 February 2018.</ref><ref>Hermes, Milan (13 December 2015). [http://www.zammagazine.com/perspectives/blog/559-jarryd-coetsee-can-themba-the-suit "Jarryd Coetsee, director of Can Themba's The Suit. "This story serves as a warning that the oppressed can become oppressors" - ZAM"].</ref> == Tiro == Filimi ya gagwe e khutshwane, ''[[The Suit]]'',<ref>reporter, GFC. [https://web.archive.org/web/20211029174335/http://www.gautengfilm.org.za/news/news-archive/2016/september-2016/1465-the-suit-chosen-for-three-international-film-festivals "The Suit chosen for three international film festivals"]. ''www.gautengfilm.org.za''. Archived from [http://www.gautengfilm.org.za/news/news-archive/2016/september-2016/1465-the-suit-chosen-for-three-international-film-festivals the original] on 29 October 2021. Retrieved 2 February 2018.</ref> e ne ya fenya dikgauwa tse dintsi tsa lefatshe,<ref>Coetsee, Jarryd. [http://nfvf.co.za/home/index.php?ipkArticleID=488 "NFVF-FUNDED SHORT FILM "THE SUIT" SELECTED FOR MAJOR INTERNATIONAL FILM FESTIVAL"]. ''nfvf.co.za''.</ref> go akaretsa le Best Short Film Award mo [[11th SAFTAs]],<ref>[https://web.archive.org/web/20201205120920/https://filmcontact.com/production/short-films?page=1 "Short Films"]. ''FilmContact.com''. Archived from [http://www.filmcontact.com/production/short-films?page=1 the original] on 5 December 2020. Retrieved 2 February 2018.</ref> mme e ne ya bontshwa mo metseng le ditoropong tse 83 mo dinageng tse di fetang 20.<ref>[https://web.archive.org/web/20180227214208/https://www.afda.co.za/article/969/Audience-Choice-Award-for-The-Suit/ "Audience Choice Award for The Suit - AFDA Film School"]. ''www.afda.co.za''. Archived from [http://www.afda.co.za/article/969/Audience-Choice-Award-for-The-Suit/ the original] on 27 February 2018. Retrieved 2 February 2018.</ref> Filimi e bontsha diphatsa tsa mo diphatsing tsa baatlhodi ba [[Tony Award]], [[John Kani]] le [[Atandwa Kani]].<ref>[https://web.archive.org/web/20180227213839/http://www.thecallsheet.co.za/the-suit-makes-waves-in-canada/ "The Suit makes waves in Canada - The Callsheet"]. 25 January 2017. Archived from [http://www.thecallsheet.co.za/the-suit-makes-waves-in-canada/ the original] on 27 February 2018. Retrieved 2 February 2018.</ref> Maranyane a mararo a difestivale a difilimi a a neng a kgethilwe filimi eo ke a a kwalang [[Oscar]] (Urbanworld Film Festival, [[Pan African Film Festival]] le BronzeLens Film Festival).<ref>[https://web.archive.org/web/20211029171936/https://www.filmcontact.com/news/south-africa/nfvf-backed-film-suit-selected-oscar-qualifying-film-festival "NFVF-backed film THE SUIT selected for Oscar-qualifying film festival"]. ''FilmContact.com''. Archived from [http://www.filmcontact.com/news/south-africa/nfvf-backed-film-suit-selected-oscar-qualifying-film-festival the original] on 29 October 2021. Retrieved 2 February 2018.</ref><ref>reporter, GFC. [https://web.archive.org/web/20211028005828/http://www.gautengfilm.org.za/news/news-archive/2017/jan-2017/1526-the-suit-selected-for-pan-african-film-festival "The Suit selected for Pan African Film Festival"]. ''www.gautengfilm.org.za''. Archived from [http://www.gautengfilm.org.za/news/news-archive/2017/jan-2017/1526-the-suit-selected-for-pan-african-film-festival the original] on 28 October 2021. Retrieved 2 February 2018.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20220518055055/https://www.ozmagazine.com/single-post/2017/09/21/bronzelens-film-festival "Oz Magazine - film. tv. entertainment"]. ''Oz Magazine - film. tv. entertainment''. Archived from [https://web.archive.org/web/20220518055055/https://www.ozmagazine.com/single-post/2017/09/21/bronzelens-film-festival the original] on 18 May 2022. Retrieved 2 February 2018.</ref> Coetsee e ne e le motswedi fela wa difilimi wa Aforika yo o neng a kgethilwe ke [[Académie des Arts et Techniques du Cinéma]]<ref>[http://www.academie-cinema.org/les-nuits-en-or/nuits-en-or/panorama/panorama-paris1/panorama-paris.html "Les séances - Académie des Arts et Techniques du Cinéma"]. ''www.academie-cinema.org''.</ref> mo lenaneong la yone le le tlotlegang,<ref>[https://web.archive.org/web/20180227213857/http://www.ecufilmfestival.com/es/les-nuits-en-or-unesco/ "Les Nuits en Or: UNESCO -"]. 19 July 2011. Archived from [http://www.ecufilmfestival.com/es/les-nuits-en-or-unesco/ the original] on 27 February 2018. Retrieved 2 February 2018.</ref> ''[[Les Nuits en Or 2017 (Golden Nights 2017)]]''<ref>[https://web.archive.org/web/20180401031257/http://www.academie-cinema.org/en/events/golden-nights.html "Nuits en Or - Académie des Arts et Techniques du Cinéma"]. ''www.academie-cinema.org''. Archived from [http://www.academie-cinema.org/en/events/golden-nights.html the original] on 1 April 2018. Retrieved 2 February 2018.</ref>, lenaneo le le mo go lone a neng a tsaya karolo mo mananeong a a amanang le difilimi mo France, Italy le Greece, mme a newa tlotlo ke [[UNESCO]] kwa ntlokalofong ya yone, [[World Heritage Centre]], e e mo [[Paris]] ka filimi ''The Suit'', e e neng ya kgethwa jaaka nngwe ya difilimi tse di le makgolo a mararo a matlhagatlhaga go tswa mo lefatsheng ka bophara.<ref>[https://web.archive.org/web/20190415072139/http://www.academie-cinema.org/the-golden-nights/golden-nights/tournee/directors-mosaic.html "The directors - Académie des Arts et Techniques du Cinéma"]. ''www.academie-cinema.org''. Archived from [http://www.academie-cinema.org/the-golden-nights/golden-nights/tournee/directors-mosaic.html the original] on 15 April 2019. Retrieved 2 February 2018.</ref> == Diphilimi == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Mokwadi !Motlhagisi !Setereke |- |2016 |[[The Suit]] |Jarryd Coetsee |Luke Sharland |Mandala Films |} == Ditshupiso == ia6p1w1zldevkqycubfq3d09vgqnis4 Adhir Kalyan 0 13070 49418 49258 2026-04-22T02:28:20Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49418 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, bokokokanyi jwa kitso jo bo gololesegileng '''Adhir Kalyan''' (o tshotswe ka Phatwe 4, 1983) ke modiragatsi wa mo Aforika Borwa yo o itsegeng thata ka seabe sa gagwe jaaka Timmy mo lenaneong la metlae la [[CBS]] la ''[[Rules of Engagement]]'' le jaaka Awalmir Karimi/'Al' mo go ''[[United States of Al]]''. <ref>[https://web.archive.org/web/20120210161610/http://www.metacritic.com/movies/ "Adhir Kalyan"]. ''Movietome''. Archived from [http://www.movietome.com/people/439335/adhir-kalyan/index.html the original] on 10 February 2012. Retrieved 30 March 2010.</ref> == Botshelo jwa Bonana == Lelapa la ga Kalyan ke la lotso lwa [[Baindia ba Aforika Borwa]]. Mmaagwe, [[Santosh Vinita "Sandy" Kalyan]], e ne e le [[leloko la Palamente]] mo [[Sebokeng sa Bosetšhaba sa Aforika Borwa]], koo a neng a emetse mokgatlho wa [[Democratic Alliance]]. <ref name=":0">[http://www.cwtv.com/shows/aliens-in-america/cast/adhir-kalyan "Adhir Kalyan"]. CWTV. Retrieved 30 March 2010.</ref> Kalyan o weditse dithuto tsa gagwe tsa sekolo kwa Marklands kwa Durban. Pele ga a fudugela kwa moseja, o ne a diragatsa mo ditshupatshupong di le mmalwa mo Aforika Borwa, go akarediwa diphetogo tsa tiragatso tsa ''[[Oliver Twist]]'' le ''[[A Christmas Carol]]'' tsa ga [[Charles Dickens]], phetogo ya ''[[The Ground Beneath Her Feet]]'' ya ga [[Salman Rushdie]], le motshameko wa segologolo wa Seesemane sa bogologolo wa ga [[Shakespeare]] wa ''[[Macbeth]]''. == Tiro == Ka 2005, Kalyan o ne a fudugela kwa London go ya go sala morago tiro ya gagwe ya bodiragatsi koo a neng a bona ditiro mo lenaneong la BBC la ''[[Holby City]]'' ([[Setlha sa bo 8|setlha sa]] [[Setlha sa bo 8|bo 8]]) jaaka Arjmand Younis, mo go ''[[Spooks]]'' ([[Setlha sa bo 5|setlha sa]] [[Setlha sa bo 5|bo 5]]), le mo maranyaneng a Ireland a [[RTÉ One]] mo go ''[[Fair City]]'' jaaka Ramal Kirmani. Kalyan o ne a tlhagelela gape mo difiliming di le mmalwa tse di ikemetseng. <ref name=":0" /> Kalyan o ne a na le seabe se segolo mo lenaneong la metlae la maranyane a Amerika la [[CW Television Network]] la ''[[Aliens in America]]'', jaaka moithuti wa phapantshano go tswa kwa Pakistan yo o nang le lelapa la kwa [[Wisconsin]].<ref>[http://www.thefutoncritic.com/news.aspx?id=7389 "News 7389"]. ''The Futon Critic''. Retrieved 30 March 2010.</ref>O ne a tshameka baanelwa ba ba iphetang mo setlheng sa botlhano sa lenaneo la kheibole la ''[[Nip/Tuck]]'',<ref>[https://archive.today/20120919154844/http://www.zap2it.com/tv/news/zap-adhirkalyan-niptuck,0,1268424.story?track=rss "Adhir Kalyan joins FX show"]. ''Zap2it''. Retrieved 30 March 2010.</ref> le mo setlheng sa boraro sa lenaneo la metlae la [[CBS]] la ''[[Rules of Engagement]]'', a nna moanelwa wa ka metlha mo setlheng sa bone sa lenaneo leo. Ka 2009, Kalyan o ne a tlhagelela mo filiming ya ''[[Paul Blart: Mall Cop]]'' jaaka Pahud, lesha le le neng le kgatlhegela mosetsana wa lone Parisa, mo go ''[[Up in the Air]]'' jaaka modiri yo o kobilweng, le mo metlaeng ya bahubaganyi ya ''[[Fired Up]]''. Ka 2010, o ne a tlhagelela mo go ''[[Youth in Revolt]]'', mme ka 2011, a tlhagelela ka seabe se sennye mo go ''[[No Strings Attached]]''. Kwa bokhutlong jwa 2015, o ne a simolola go nna le seabe se segolo mo lenaneong la [[Fox]] la ditiragalo tsa bosenyi tsa saense la ''[[Second Chance]]''. Ka Sedimonthole 2019, Kalyan o ne a tlhophilwe go tshameka mofetoledi wa Moafghan Awalmir Karimi ("Al"), mogaka yo mogolo mo lenaneong la metlae la [[CBS]] la ''[[United States of Al]]''. Lenaneo leno la metlae le ne la simolola go gasiwa ka Moranang 1, 2021, le dikaganyeditse ke kgang kgolo. Le ne la gololwa ka ditshwayo tse di sa itumediseng thata, lenaneo le badiri ba lone ba ne ba tshwaiwa diphoso ka ntlha ya metlae ya lone, tiriso ya mekgwa e e siileng ke nako, mme segolobogolo, batshwayadiphoso ba ne ba bolelela gore go tlhophiwa ga modiragatsi wa Moindia yo o tsholetsweng kwa Aforika Borwa go tshameka moanelwa yo mogolo wa Moafghan le tiriso ya gagwe ya mokgwa wa go bua o o seng wa nnete. <ref>Ramos, Dino-Ray (21 March 2021). [https://deadline.com/2021/03/chuck-lorre-united-states-of-al-afghan-character-reza-aslan-diversity-inclusion-representation-1234718863/ "'United States of Al' Blasted For Handling Of Afghan Character; Reza Aslan Defends CBS Sitcom: "You Can't Judge A Show By A 30 Second Trailer""]. ''[[:en:Deadline_Hollywood|Deadline Hollywood]]''. [https://web.archive.org/web/20210324211842/https://deadline.com/2021/03/chuck-lorre-united-states-of-al-afghan-character-reza-aslan-diversity-inclusion-representation-1234718863/ Archived] from the original on 24 March 2021. Retrieved 24 March 2021.</ref> == Botshelo jwa Sebotho == Ka Mopitlo 2015, o ne a beelelwa ke modiragatsi [[Emily Wilson]] wa lenaneo la ''[[General Hospital]]''. <ref>Wilson, Emily [@emily]; (8 April 2015). [https://ghostarchive.org/iarchive/s/instagram/1OpY6nt23Y "We're Engaged!!"]. Archived from [https://www.instagram.com/p/1OpY6nt23Y/ the original] on 24 December 2021 – via [[:en:Instagram|Instagram]].</ref> Ene le Wilson ba ne ba nyalana ka Phalane 1, 2016, kwa Colony 29 kwa [[Palm Springs, California]]. <ref>Cushman, Dustin (3 October 2016). [https://soaps.sheknows.com/general-hospital/news/43045/exgeneral-hospitals-emily-wilson-engaged "Emily Wilson Marries Adhir Kalyan"]. Soaps.sheknows.com. Retrieved 4 October 2016.</ref> Ba ne ba amogela ngwana wa bone wa ntlha mmogo, morwadi, yo o tshotsweng ka Mopitlo 23, 2021.<ref>Clifford, Kambra (29 March 2021). [https://web.archive.org/web/20230802035928/https://www.soapcentral.com/general-hospital/news/2021/0329-emily_wilson_welcomes_a_baby_girl.php "General Hospital alum Emily Wilson welcomes a baby girl"]. ''soapcentral.com''. Retrieved 2 August 2023.</ref> Ba ne ba amogela ngwana wa bone wa bobedi, morwa, ka Phalane 11, 2024.<ref>[https://www.instagram.com/p/DHJgvFUPiOe/?img_index=1 "Surprise! 💙 Kavi James Kalyan has entered the chat…Born on October 3rd at 11:11am, he came into the world in a hurry. So much so, I almost had him in the car on the way to the hospital. He is the sweetest boy with the biggest smile! Mira loves being his big sister, and Adhir and I feel incredibly grateful for this family of ours. ❤️"]. ''instagram.com''.</ref> == Difilimi le Mananeo a Thelebishene == {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Mofuta !Seabe !Dintlha ka kakaretso |- |2006 |[[Holby City]] |Lenaneo la TV |Arjmand Younis |Kgaolo e le 1 |- |2006-2007 |[[Fair City]] |Lenaneo la TV |Ramal Kirmani | |- |2007-2008 |[[Aliens in America]] |Lenaneo la TV |Raja |Seabe se segolo<ref name=":1">[https://www.rottentomatoes.com/celebrity/adhir_kalyan "Adhir Kalyan – Rotten Tomatoes"]. ''www.rottentomatoes.com''. Retrieved 18 July 2023.</ref> |- |2009 |[[Paul Blart: Mall Cop]] |Filimi |Pahud |<ref name=":1" /> |- |2009 |[[Fired Up!]] |Filimi |Brewster |<ref name=":1" /> |- |2009 |[[Up in the Air]] |Filimi |Modiri wa IT yo o galefileng | |- |2009 |[[Nip/Tuck]] |Lenaneo la TV |Raj Paresh |Dikgaolo di le 3<ref name=":1" /> |- |2009 |[[Youth in Revolt]] |Filimi |Vijay Joshi |<ref name=":1" /> |- |2009-2013 |[[Rules of Engagement]] |Lenaneo la TV |Timmy |Moanelwa yo o iphetang (Setlha sa 3) Moanelwa yo mogolo (Setlha sa 4–7) Dikgaolo di le 70<ref name=":1" /> |- |2010 |[[High School]] |Filimi |Sebastian Saleem |<ref name=":1" /> |- |2011 |[[No Strings Attached]] |Filimi |Kevin | |- |2015 |[[Paul Blart: Mall Cop 2]] |Filimi |Pahud |Go tlhagelela go se nene |- |2016 |[[Second Chance]] |Lenaneo la TV |Otto Goodwin |Seabe se segolo <ref name=":1" /> |- |2020 |[[A Nice Girl Like You]] |Filimi |Paul Goodwin |<ref name=":1" /> |- |2020 |[[Broken Promises 5]] |Filimi |Bushknife Bobby | |- |2020 |[[The Goldbergs]] |Lenaneo la TV |Dodd Wembley |Kgaolo: "It's All About Comptrol" <ref name=":1" /> |- |2021-2022 |[[United States of Al]] |Lenaneo la TV |Awalmir "Al" Karimi |Moanelwa yo mogolo<ref name=":1" /> |- |2022 |[[Bob Hearts Abishola]] |Lenaneo la TV |Jared |Kgaolo: "Inner Boss Bitch" <ref name=":1" /><ref>Schwartz, Ryan (7 October 2022). [https://web.archive.org/web/20221011014919/https://www.yahoo.com/entertainment/bob-hearts-abishola-adds-adhir-182439671.html "Bob Hearts Abishola Adds Adhir Kalyan as Christina's Coworker — Just as TVLine Dreamt Up! Watch Sneak Peek"]. ''www.yahoo.com''. Archived from [https://www.yahoo.com/entertainment/bob-hearts-abishola-adds-adhir-182439671.html the original] on 11 October 2022. Retrieved 10 October 2022.</ref> |- |2023 |[[Not Dead Yet]] |Lenaneo la TV |Keith |Kgaolo: "Not Feeling It Yet" <ref name=":1" /> |- |2023 |[[Broken Promises 6]] |Filimi |Bushknife Bobby |Seabe se segolo |- |2025 |[[9-1-1: Nashville]] |Lenaneo la TV |Stuart Pearson |Kgaolo: "Hell and High Water" |- |2026 |[[NCIS]] |Lenaneo la TV |Motshekisi |Kgaolo: "All Good Things" <ref>Schultz, Cody (24 March 2026). [https://hiddenremote.com/ncis-500th-episode-cast-includes-man-with-a-plan-united-states-of-al-stars "NCIS 500th episode cast includes Man with a Plan, United States of Al stars"]. ''Hidden Remote''. Retrieved 26 March 2026.</ref> |} == Ditshupetso == bnxz5whzjiysvhurtird5z2g33827o3 Kandyse McClure 0 13096 49425 49351 2026-04-22T10:13:22Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 49425 wikitext text/x-wiki Go tswa mo Wikipedia, bukakgakololo e e gololesegileng. '''Candice McClure'''<ref name=":0">Grant Gould (27 February 2008). [https://web.archive.org/web/20120614053539/http://battlestar-blog.livejournal.com/854094.html "The CIC's #1 Girl"]. ''Battlestar-Blog.com''. LiveJournal, Inc. Archived from [http://battlestar-blog.livejournal.com/854094.html the original] on 14 June 2012. Retrieved 22 April 2013.</ref> (o tshotswe ka 22 Mopitlwe 1980<ref>Buchanan, Jason. [https://web.archive.org/web/20180627173211/https://www.buzeed.com/kandyse-mcclure-bio/ "Kandyse McClure Bio"]. New York Times / All Movie Guide. Archived from [https://www.buzeed.com/kandyse-mcclure-bio/ the original] on 27 June 2018. Retrieved 27 June 2018.</ref>), yo o itsegeng thata ka leina la tiriso e leng Kandyse McClure, ke modiragatsi wa mo Canada.<ref>Petzer, Brett (11 November 2013). [https://web.archive.org/web/20230114072025/https://www.thesouthafrican.com/opinion/bright-young-things-top-ten-south-african-actors-about-to-make-it-big/ "Top Ten South African actors about to make it big"]. ''The South African''. Retrieved 14 January 2023.</ref><ref>Craddock, Linda (1 August 2007). [http://www.sliceofscifi.com/2007/08/01/slice-of-scifi-interview-with-bsgs-kandyse-mcclure/ "Slice of SciFi Interview With BSG's Kandyse McClure"]. Slice of SciFi. Retrieved 11 December 2013.</ref> O tumile ka ntlha ya dikarolo tsa gagwe mo letotong la [[Fox Family]] la ''[[Higher Ground]]'' (2000), mo dikgatisong tse disha tsa [[NBC]] le [[Syfy]] tsa dibuka tsa ga [[Stephen King]] e leng ''[[Carrie]]'' (2002) le ''[[Children of the Corn]]'' (2009), le jaaka [[Anastasia Dualla]] mo go ''[[Battlestar Galactica]]'' (2004–2009), gape e le mo Syfy. O ne a etelela pele filimi ya ''[[Sew the Winter to My Skin]]'' (2018). McClure o ne a le mongwe wa batshameki ba bagolo mo mananeong a ''[[Persons Unknown]]'' (2010) le ''[[Ghost Wars]]'' (2018), gape a le mo NBC le Syfy. O ne a na le karolo e e neng e ipoeletsa jaaka Ngaka Clementine Chasseur mo letotong la [[Netflix]] la ''[[Hemlock Grove]]'' (2013).<ref>Annette Bourdeau (13 November 2012). [https://www.huffingtonpost.com/2012/11/13/kandyse-mcclure-bsg-hemlock-grove_n_2119087.html "Kandyse McClure, 'BSG' Star, On Upcoming 'Hemlock Grove' And The Next Robert Pattinson".] ''The Huffington Post''. TheHuffingtonPost.com, Inc. Retrieved 22 April 2013.</ref> == Botshelo jwa Pele == Candice McClure<ref name=":0" /> o tshotswe mo kgaolong ya Greenwood Park kwa bokone jwa [[Durban]], Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20130502002929/http://kandysemcclure.com/kmbiography.php "Biography"]. ''Kandyse McClure Official Website''. kandysemcclure.com. 2013. Archived from [http://www.kandysemcclure.com/kmbiography.php the original] on 2 May 2013. Retrieved 22 April 2013.</ref> Mme wa gagwe ke morutabana mme rraagwe ke moopedi.<ref>Check, Terry (30 December 2014)[https://www.clichemag.com/entertainment-interview/kandyse-mcclure-interview/ . "Kandyse McClure Interview"]. ''Cliché Mag''. Retrieved 19 January 2022.</ref> Go tloga a le dingwaga di le nne, McClure o ne a fudugela magareng ga Aforika Borwa le Canada gangwe le gape. O weditse thuto ya gagwe ya sekontari kwa West Vancouver Secondary School ka 1998.[<sup>[[go tlhoka metswedi]]</sup>] McClure o ne a tlhophiwa go tshameka mo tshamekong ya ga [[Athol Fugard]] ya ''Valley Song'' a le dingwaga di le 17.<ref name=":1">Naik, Sameer (8 June 2013). [https://www.iol.co.za/saturday-star/sa-born-beauty-sets-sci-fi-screens-alight-1529354 "SA-born beauty sets sci-fi screens alight"]. ''Saturday Star''. Retrieved 19 January 2022.</ref> == Tiro == Tlhagelelo ya ntlha ya ga McClure mo thelebisheneng e ne e le karolo ya konokono mmogo le [[Lou Diamond Phillips]] mo filiming ya thelebishene ya 1999 ya ''In a Class of His Own''. Morago ga moo ga latela motshameko wa basha wa [[Fox Family]] ''[[Higher Ground]]'' le letoto la mo mosong wa Lamatlhatso la [[NBC]] la ''[[Just Deal]]'', tseo ka bobedi di simolotseng go gasiwa ka 2000. Ngwaga wa 2000 gape e ne e le nako eo ka yone McClure a neng a tshameka karolo e e ipoeletsang mo letotong la terama la Canada la thelebishene la ''Da Vinci's Inquest''.<ref name=":2">[https://web.archive.org/web/20131213200358/http://www.buddytv.com/info/kandyse-mcclure-info.aspx "Kandyse McClure"]. ''BuddyTV''. 2005–2012. Archived from [http://www.buddytv.com/info/kandyse-mcclure-info.aspx the original] on 13 December 2013. Retrieved 22 April 2013.</ref> Ka 2002, McClure o ne a tshameka karolo e e ipoeletsang ya ga Elizabeth Munroe mo lenaneong la [[Showtime]] la ''[[Jeremiah]]''.<ref name=":2" /> Gape mo ngwageng oo, modiragatsi yo o ne a tshameka karolo ya ga [[Sue Snell]] mo filiming ya thelebishene e e neng e tsosolositswe go tswa mo bukeng ya ga [[Stephen King]] ya ''[[Carrie]]''.<ref>[http://www.horrortalk.com/reviews/movie-reviews/581-carrie-2002.html Carrie (2002)] HorrorTalk. Retrieved 17 June 2016.</ref> Gape ka 2002, McClure o ne a tlhagelela jaaka moeng e le Annie Fisher mo dikarolong tse pedi tsa letoto la terama la saense la thelebishene la ga [[James Cameron]] la ''[[Dark Angel]]'' mo [[Fox]]. Go tloga ka 2003 go fitlha ka 2009, McClure o ne a tshameka karolo ya ga [[Anastasia "Dee" Dualla]] mo letotong la [[Sci Fi Channel]] la ''[[Battlestar Galactica]]''. Moanelwa wa ga McClure, e leng Petty Officer wa Sehlopha sa Bobedi mo Sesoleng sa Bokoloniale (Colonial Fleet), ga a ise a ko a tlhagelela mo letotong la ntlhantlha la 1978, mme kwa tshimologong e ne e le setshegetsi sa moanelwa wa ga [[Sarah Rush]] mo letotong la ntlha la Flight Corporal Rigel. McClure e ne e le leloko la ka metlha la batshameki ba letoto leno go fitlha ka Ferekgong 2009.<ref>Philip Arendt (21 January 2009). [http://www.caprica-city.de/index.php?pn_go=details&id=0002122 "Das Ende brach Kandyse McClure das Herz"]. ''Caprica City'' (in German). Caprica-City.de. Retrieved 22 April 2013.</ref> McClure moragonyana o ne a tlhagelela mo kgatisong ya thelebishene ya 2009 ya buka ya ga King ya ''[[Children of the Corn]]''<ref name=":3">Sandy Zimmerman (6 January 2013). "[https://web.archive.org/web/20140728205127/http://voices.yahoo.com/kandyse-mcclure-appears-hemlock-grove-tv-programs-11963162.html Kandyse McClure Appears in Hemlock Grove- TV Programs- Star of Battlestar Gallactica-"]. ''Yahoo! Voices''. Yahoo!, Inc. Archived from [http://voices.yahoo.com/kandyse-mcclure-appears-hemlock-grove-tv-programs-11963162.html the original] on 28 July 2014. Retrieved 22 April 2013.</ref> le mo filiming ya ga Carl Bessai ya ''Cole'' ya ngwaga oo. Ka 2010 letoto la thelebishene la ''[[Persons Unknown]]'', le McClure a neng a le mongwe wa batshameki ba bagolo mo go lone, le ne la simolola go gasiwa,<ref>[http://www.mediablvd.com/magazine/the_news/celebrity/kandyse_mcclure_on_dee's_departure_from_'battlestar_galactica'_200901301544.html MediaBlvd Magazine Interview] (30 January 2009) [https://web.archive.org/web/20090204004236/http://www.mediablvd.com/magazine/the_news/celebrity/kandyse_mcclure_on_dee%27s_departure_from_%27battlestar_galactica%27_200901301544.html Archived] 4 February 2009 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]]</ref> mme letoto leno ga le a ka la ntshafadiwa la bo sefofane sa bobedi morago ga gore le amogelwe ke NBC sa ntlha.<ref>[https://www.reuters.com/article/us-persons-idUSTRE56G0KU20090717 ""Persons Unknown" in line at NBC"]. ''Reuters''. 16 July 2009. Retrieved 22 April 2013.</ref> Ka 2011 McClure o ne a tshameka kgarebe ya ga [[Stuart Davis]] mo filiming e khutshwane e e ikemetseng e e bidiwang ''Just Be Yourself'', e leng metlae e e buang ka monna yo o tsielehileng yo o neelwang tiro ya gore a "nne fela ene.<ref>MeaningArtsFilms (28 February 2011). [https://www.youtube.com/watch?v=lq54lrGdmDY "Just Be Yourself movie trailer"] (Video upload). ''YouTube''. Google, Inc. [https://ghostarchive.org/varchive/youtube/20211212/lq54lrGdmDY Archived] from the original on 12 December 2021. Retrieved 22 April 2013.</ref><ref>Stuart Davis (7 February 2011). [http://www.stuartdavis.com/blog/new-project-just-be-yourself "New Project / Just Be Yourself"]. ''Stuart Davis – Stuart's Blog''. Stuart Davis Media, LLC. Retrieved 22 April 2013.</ref> McClure morago o ne a kopana le Davis gape ka 2011 go tsamaisa mmogo sefofane sa bobedi sa lenaneo la bosigo la HDNet la ''Sex, God, Rock 'n' Roll''.<ref>Stuart Davis (27 September 2011). [https://web.archive.org/web/20120312224048/http://directeventinsurance.com/2011/09/sex-god-rock-n-roll-season-2/ "Sex, God, Rock 'n Roll Season 2"]. ''Direct Event Insurance''. Archived from [http://directeventinsurance.com/2011/09/sex-god-rock-n-roll-season-2/ the original] on 12 March 2012. Retrieved 22 April 2013.</ref> Ka 2012 McClure o ne a tsena mo setlhopheng sa batshameki ba letoto la ntlhantlha la Netflix la ''[[Hemlock Grove]]'' (le le simolotseng go gasiwa ka Ferikgong 2013<ref name=":3" />)<ref>The Deadline Team (2 July 2012). [https://deadline.com/2012/07/kandyse-mcclure-joins-cast-of-hemlock-grove-295797/ "Kandyse McClure Joins Cast Of 'Hemlock Grove'"]. ''Deadline Hollywood''. PMC. Retrieved 22 April 2013.</ref> mme a wediwa filimi ya ''Broken Kingdom'' (mmogo le [[Rachael Leigh Cook]]).<ref name=":3" /> McClure gape o tlhageletse mo mananeong a mangwe a thelebishene, a a jaaka ''[[Whistler]]'', ''[[Andromeda]]'', ''[[Jake 2.0]]'', ''[[Smallville]]'', le ''[[Reaper]]''.<ref name=":2" /> Ka 2 Tlhakole 2016, Historica Canada e ne ya bontsha [[Viola Desmond]] mo ''[[Heritage Minute]]'' ya bo82,<ref>[http://www.cbc.ca/news/canada/nova-scotia/heritage-minute-viola-desmond-nova-scotia-civil-rights-1.3430266 "Viola Desmond Heritage Minute debuts, honouring the 'Rosa Parks of Canada'".] ''[[:en:CBC_News|CBC News]]''. 2 February 2016. Retrieved 10 February 2016.</ref> go tshwaya tshimologo ya [[Kgwedi ya Hisitori ya Bantsho]]. Bidio eno e ne ya direlwa mo lefelong la yone kwa High River, Alberta ka Seetebosigo 2015. E na le Kandyse McClure jaaka Viola Desmond,<ref>Sadaf Ahsan (2 February 2016). [https://nationalpost.com/entertainment/historica-canada-honours-viola-desmond-the-rosa-parks-of-canada-with-a-heritage-minute "Historica Canada honours Viola Desmond, the 'Rosa Parks of Canada,' with a Heritage Minute"]. ''[[:en:National_Post|National Post]]''. Retrieved 10 February 2016.</ref> molwela-ditshwanelo tsa selegae le rakgwebo yo o ileng a lwantsha karoganyo ya merafe kwa Nova Scotia mo dingwageng tsa bo1940. == Botshelo jwa Gagwe == Go tloga ka 2013, McClure o tsweletse go bereka le mokgatlho o o sa direng poelo wa CARE Canada go samagana le lehuma mo dikgaolong tse di tlhabololang tsa lefatshe.<ref name=":3" /> Go tloga ka 2013, McClure o nna kwa [[Vancouver]], [[British Columbia]].<ref name=":3" /> McClure o nyetswe ke moopedi Ian Cylenz Lee.<ref>[https://ghostarchive.org/iarchive/s/instagram/-oto7OIGV1 "Cylenz"]. ''www.instagram.com''. Archived from [https://www.instagram.com/p/-oto7OIGV1 the original] on 24 December 2021. <sup>[''[[:en:Wikipedia:Link_rot|dead link]]'']</sup></ref> O ne a mo kopa lenyalo fa ba ne ba etetse ba lelapa la gagwe kwa Aforika Borwa ka Sedimonthole 2012.<ref name=":1" /> == Difilimi tse a di Tshamekileng == === Filimi === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo e e tshamekilweng !Dintlha |- |2000 |''[[Romeo Must Die]]'' |Morekisi wa kwa Lebenkeleng | |- |2001 |''[[See Spot Run]]'' |Mosadi yo o Kgatlhang | |- |2008 |''Barbie in A Christmas Carol'' |Catherine |Karolo ya lentswe; filimi e e yang kwantle ga lebokoso la bidio |- |2009 |''[[Cole]]'' |Serafina | |- |2010 |''[[Barbie: A Fashion Fairytale]]'' |Grace |Karolo ya lentswe; filimi e e yang kwantle ga lebokoso la bidio |- |2010 |''[[Mother's Day]]'' |Gina Jackson | |- |2012 |''Broken Kingdom'' |Jessica | |- |2015 |''[[Seventh Son]]'' |Sarikin | |- |2015 |''[[Careful What You Wish For]]'' |Angie Alvarez | |- |2018 |''[[Sew the Winter to My Skin]]'' |Golden Eyes | |- |2020 |''[[Love, Guaranteed]]'' |Arianna Silver | |- |2021 |''[[Demonic]]'' |Sam | |} === Thelebishene === {| class="wikitable" |+ !Ngwaga !Setlhogo !Karolo e e tshamekilweng !Dintlha |- |1999 |''[[In a Class of His Own]]'' |Brandy |Filimi ya thelebishene |- |2000 |''[[2gether]]'' |Danielle |Filimi ya thelebishene |- | |''[[The Spiral Staircase]]'' |Monica |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Higher Ground]]'' |Katherine Ann 'Kat' Cabot |Karolo ya konokono |- | |''[[Level 9]]'' |Megan |Karolo: "Ten Little Hackers" |- | |''[[Da Vinci's Inquest]]'' |Lily |Karolo: "It's a Bad Corner" |- |2001 |''Passion and Prejudice'' |Tamara |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Return to Cabin by the Lake]]'' |Jade |Filimi ya thelebishene |- | |''[[The Outer Limits]]'' |Brianna Lake |Karolo: "[[Abduction]]" |- | |''[[Just Deal]]'' |Kim |Dikarolo di le 3 |- |2002 |''Framed'' |Jaaka ene |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Carrie]]'' |Sue Snell |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Mysterious Ways]]'' |Julie |Karolo: "A Man of God" |- | |''[[Dark Angel]]'' |Annie Fisher |Dikarolo di le 2 |- | |''[[L.A. Law: The Movie]]'' |Yvonne |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Jeremiah]]'' |Elizabeth |Karolo e e ipoeletsang, dikarolo di le 7 |- |2003 |''[[The Twilight Zone]]'' |Gwen |Karolo: "[[Fair Warning]]" |- | |''[[Black Sash]]'' |Ga e kaiwa |Karolo: "Jump Start" |- | |''[[Hollywood Wives: The New Generation]]'' |Saffron |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Battlestar Galactica]]'' |[[Anastasia "Dee" Dualla]] |Letoto le lekhutshwane la thelebishene |- | |''[[Jake 2.0]]'' |Anna |Karolo: "The Prince and the Revolution" |- |2003–2005 |''[[Da Vinci's Inquest]]'' |Marla |Karolo e e ipoeletsang, dikarolo di le 16 |- |2004 |''[[Andromeda]]'' |Zara |Karolo: "The Others" |- |2004–2009 |''[[Battlestar Galactica]]'' |Anastasia "Dee" Dualla |Karolo ya konokono |- |2005 |[[Smallville]] |Harmony |Karolo: "Spirit" |- |2006 |''[[Whistler]]'' |Lisa |Karolo e e ipoeletsang, dikarolo di le 6 |- | |''[[Santa Baby]]'' |Donna Louise Campbell |Filimi ya thelebishene |- |2007 |''[[Battlestar Galactica: Razor]]'' |Anastasia "Dee" Dualla |Filimi ya thelebishene |- |2008 |''[[Sanctuary]]'' |Meg |Dikarolo: "Sanctuary for All: Part 1", "Fata Morgana" |- | |''[[Reaper]]'' |Cassidy |Dikarolo di le 3 |- |2009 |''[[Children of the Corn]]'' |Vicky Stanton |Filimi ya thelebishene |- |2010 |''[[The Client List]]'' |Laura |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Persons Unknown]]'' |Erika Taylor |Karolo ya konokono |- |2012 |''Just Be Yourself'' |Glenda |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Republic of Doyle]]'' |Sabrina McCarthy |Karolo: "One Angry Jake" |- | |''Aladdin and the Death Lamp'' |Shifa |Filimi ya thelebishene |- | |''[[Alphas]]'' |Agnes Walker |Karolo: "The Devil Will Drag You Under" |- |2012–2013 |''[[Arctic Air]]'' |Shontal |Dikarolo di le 4 |- |2013 |''[[Hemlock Grove]]'' |Ngaka Clementine Chasseur |Karolo e e ipoeletsang (sefofane 1), dikarolo di le 10 |- | |''[[Haven]]'' |Carrie Benson |Karolo: "[[Lay Me Down]]" |- |2016 |''[[Supernatural]]'' |Sheriff A. Tyson |Karolo: "The Chitters" |- |2017–2018 |''[[Ghost Wars]]'' |Ngaka Landis Barker |Karolo ya konokono |- |2017–2018 |''[[The Good Doctor]]'' |Celez |Dikarolo: "Not Fake", "Smile" |- |2019 |''[[Limetown]]'' |Kgarebe ya ga Lia |Dikarolo di le 2 |- | |''[[V Wars]]'' |Claire O'Hagan |Dikarolo di le 3 |- |2020 |''[[Charmed]]'' |Molebeledi |Karolo e e ipoeletsang, dikarolo di le 5 |- |2021 |''[[The Flash]]'' |Xotar |Karolo: "Armageddon, Part 2" |- |2022 |''[[Snowpiercer]]'' |Molaodi wa kwa Morago |Karolo: "Ouroboros" |- |2022 |''[[Motherland: Fort Salem]]'' |Nicte Batan |Dikarolo di le 3 |- |2022 |''[[The Imperfects]]'' |Ngaka Monday |Karolo: "The Devil You Know" |- |2023–jaanong |''[[Virgin River]]'' |Kaia Bryant |Karolo ya konokono; (Sefofane sa 5–jaanong)<ref>Moore, Kasey (24 October 2022). [https://www.whats-on-netflix.com/news/virgin-river-season-5-casts-kandyse-mcclure/ "Kandyse McClure Cast in Season 5 of Netflix's Virgin River"]. ''What's on Netflix''. Retrieved 27 October 2022.</ref> |- |2023 |''[[Family Law]]'' |Jessie |Karolo: "Wicked Games" |} == Dikgele le Go Tlhophiwa == === [[Dikgele tsa Leo]] === * O ne a tlhophiwa ka 2003 (Tshameko e e Gaisang ya Motshameki yo o Tshegetsang wa Mosadi: Terama ya Boleele jwa Filimi) ka ntlha ya karolo ya gagwe mo go ''[[Carrie]]'',<ref>[https://www.leoawards.com/past_winners/pdf/2003.pdf Past Nominees & Winners 2003] at [[:en:Leo_Awards|www.leoawards.com]]</ref> mme a tlhophiwa gape ka 2010 (Tshameko e e Gaisang ya Motshameki wa Konokono wa Mosadi: Terama ya Boleele jwa Filimi) ka ntlha ya karolo ya gagwe mo go ''[[Cole]]''.<ref>[https://www.leoawards.com/past_winners/pdf/2010.pdf Past Nominees & Winners 2010] at [[:en:Leo_Awards|www.leoawards.com]]</ref> === [[Dikgele tsa Peabody]] === * Sekgele sa Peabody sa Botswerere mo Thelebisheneng, 2005, ''Battlestar Galactica'' R&D TV ka Tirisanommogo le NBC Universal Television Studio, Sci Fi Channel == Metswedi == qfgfnzoguwz4k01pz4izmar1km3m5of