Wikipedia
tnwiki
https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono
MediaWiki 1.47.0-wmf.15
first-letter
Pego
Faphegileng
Puisano
Modirisi
Puisano ya modirisi
Wikipedia
Puisano ya Wikipedia
Setshwantsho
Puisano ya setshwantsho
MediaWiki
Puisano ya MediaWiki
Tempolete
Puisano ya tempolete
Thuso
Puisano ya thuso
Karolo
Puisano ya karolo
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Mathangwane
0
3082
54090
51067
2026-08-15T10:03:52Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54090
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Botswana Place|image=Closeup View of Botswana 50years of independence commemorative plaque in Mathangwane.jpeg|BotswanaMap={{Location map|Botswana
|width = 240
|float = none
|lat_deg = -20.99
|lon_deg = 27.33
}}|Population=5918 (2022)<ref>{{Cite web|title=Population and Housing Census 2022: Population of Cities, Towns and Districts|url=https://www.statsbots.org.bw/population-and-housing-census-2022-population-cities-towns-and-districts|website=Statistics Botswana|access-date=2022-06-07|date=2022-06-10}}</ref>|District=Central}}
'''Mathangwane''' ke motse wa [[Botswana]] o o fitlhelwang mo kgaolong ya legare, o tsamaisiwa ke kgaolo-potlana ya khansele ya Tutume.<ref>{{Cite web |title=Tutume Sub Council Members |url=https://tutume.cdc.gov.bw/index.php/about/council-members |access-date=2025-10-08 |archive-date=2020-09-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200929155927/http://tutume.cdc.gov.bw/index.php/about/council-members |url-status=dead }}</ref> Motse o o ka nna dikhilomithara di le masome a mabedi le botlhano kwa bophirima jwa [[Francistown]] go bapa le [[tsela e kgolo ya A3]], o mo kgolaganong ya dinoka tsa [[Noka ya Shashe|Shashe]] le [[Vukwi]]. E fitlhelwa thata mo lotshitshing lwa molema lwa noka ya Shashe. Go ya ka Palo ya Batho le Matlo ya 2011, Mathangwane o ne a na le baagi ba le 5,075.<ref>[http://www.cso.gov.bw/templates/cso/file/File/2011%20Census%20_Alphabetical%20Index%20_Population%20of%20Villages.pdf 2011 Alphabetical Index of Villages] [https://web.archive.org/web/20150923212014/http://www.cso.gov.bw/templates/cso/file/File/2011%20Census%20_Alphabetical%20Index%20_Population%20of%20Villages.pdf Archived] 23 September 2015 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]], [http://www.cso.gov.bw/ Central Statistics Office]</ref>
Motse ono o tlhaolwa ke mekgatšha ya one e mentsi ya dinoka, e e bopilweng thata ke [[melatswana]] ya [[Noka ya Shashe]]. Mekgatšha eno ka tlwaelo e dira jaaka [[melelwane]] ya tlholego ya dikgotlana tsa motse, tse mo lefelong la bone di bidiwang ''[[Kgotla|dikgotlana]]''.
== Ditso ==
[[Setshwantsho:Shashe River Crossing Bridge in Mathangwane.jpg|thumb|200x200px|Borogo jwa tsela e kgolo ya A3 jwa mela e mebedi jwa tsela e le nngwe ya dikoloi tsa Shashe River Crossing kwa Mathangwane jo bo agilweng mo bogareng jwa dingwaga tsa bo 1990 bo ne jwa fedisa dikotsi tsa dikoloi tse pele di neng gotwe ke tsa meya e e bosula .]]
[[Motse]] o go tswa mo ditsong ke bonno jwa [[morafe wa kalanga]] mme ka setso o laolwa ke [[She]] Itekeng Mongwaketsi Mathangwane.<ref>[https://web.archive.org/web/20110831041314/http://thuto.info/blog/?p=355 "Botswana Donor : Kgosi (Chief) Itekeng Mathangwane ~ A Gift of Land"]. Archived from [http://thuto.info/blog/?p=355 the original] on 31 August 2011. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref> Ka 2008, go ne ga itsisiwe dithulaganyo tsa go gopola [[dingwaga di le lekgolo]] tsa motse o, le fa dintlha tsa meletlo e di sa ntse di sa tlhaloganyesege sentle.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=43&dir=2008/April/Monday14/ Mathangwane Hits Centenary Mark], [http://www.mmegi.bw/ Mmegi Online]</ref>
=== Ditiragalo tsa bofelo jwa lekgolo la bo masome mabedi la dingwaga ===
Ka dingwaga tsa bo 1980, borogo jo bo tshesane jwa ntlha jo bo neng bo feta [[Noka ya Shashe]]—e e neng e le kgolagano e e botlhokwa le [[Francistown]]—bo ne jwa itsege thata ka dikotsi tse di neng di diragala gangwe le gape. Ditumelabotlhodi ka ga moya o o bosula o o tlhorontshang borogo jono di ne tsa anama thata go fitlha bo emisediwa ka jone mo bogareng jwa dingwaga tsa bo 1990. Borogo jo bosha jo bo nang le mela e mebedi bo ne jwa tokafatsa pabalesego thata, jwa emisa mokgwa o o sa bolong go nna teng wa dikotsi.
=== Kgolo ya baagi le diphetogo tsa lefatshe ===
Morago ga go tlhomiwa ga Francistown jaaka toropo ka 1997 le mathata a [[itsholelo]] le a [[sepolotiki]] a [[Zimbabwe]], Mathangwane e ne ya itemogela [[kgolo]] e e bonako ya baagi. Bafaladi ba ne ba akaretsa baagi ba Botswana go tswa kwa merafeng e mengwe ba ba neng ba batla matlo a a rekegang gaufi le Francistown le batshabi ba Zimbabwe ba ba neng ba tshaba pogiso. Go tsena moo go ne ga dira gore puso e abele gape dikarolo tsa lefatshe la temothuo la baagi [[ba tlholego]] gore le dirisiwe ke batho ba ba sa tswang go goroga, mme seo sa tsosa dikgotlhang tsa selegae.<ref>[http://www.bedia.co.bw/article.php?id_mnu=62 Available Land in Botswana] [https://web.archive.org/web/20110706162745/http://www.bedia.co.bw/article.php?id_mnu=62 Archived] 6 July 2011 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]]</ref>
=== Go rulaganngwa sesha ga dipolotiki ===
Ka 2003, Mathangwane e ne ya nna [[ntlokgolo]] ya Kgaolo ya botlhophi e e neng e sa tswa go tlhamiwa ya '''''Tonota-Bokone''''' morago ga gore dikgaolo tsa botlhophi tsa palamente tsa Botswana di atologe go tswa go masome mane go ya go masome matlhano le bosupa.<ref>[http://www.parliament.gov.bw/pgcontent.php?UID=603 History of the Parliament] [https://web.archive.org/web/20101013172659/http://www.parliament.gov.bw/pgcontent.php?UID=603 Archived] 13 October 2010 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]], [https://web.archive.org/web/20090628185105/http://www.parliament.gov.bw/ Parliament of Botswana]</ref> Le fa go ntse jalo, morago ga dikopano tse di neng di gotetse tsa [[Kgotla]] (kopano ya setso ya setšhaba), banni ba ne ba gana leina la "Tonota-Bokone" jaaka le sa tsamaisane le setso. Moragonyana kgaolo ya botlhophi e ne ya bidiwa '''''Shashe-Bophirima''''' go supa boitshupo jwa selegae.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=507&dir=2012%2FAugust%2FWednesday15&fb_comment_id=10151374219919498_31100874 Villagers request name changed]</ref>
== Seemo sa Loapi ==
=== Moalo wa Seemo sa Loapi ===
{| class="wikitable mw-collapsible"
! colspan="14" |Tshedimosetso ya Seemo sa Loapi ya Mathangwane
|-
!Kgwedi
!Fir
!Tlh
!Mop
!Mor
!Mot
!See
!Phu
!Pha
!Lwe
!Pha
!Ngw
!Mor
!Ngwaga
|-
!Rekote e e kwa godimo °C (°F)
|30.1
(86.2)
|29.4
(84.9)
|29.1
(84.4)
|27.4
(81.3)
|25.3
(77.5)
|22.3
(72.1)
|22.7
(72.9)
|25.4
(77.7)
|29
(84)
|31.5
(88.7)
|30.8
(87.4)
|29.7
(85.5)
|27.73
(81.91)
|-
!Mean daily maximum °C (°F)
|24.1
(75.4)
|23.5
(74.3)
|22.7
(72.9)
|20.5
(68.9)
|16.9
(62.4)
|13.9
(57.0)
|14.2
(57.6)
|16.8
(62.2)
|20.7
(69.3)
|24
(75)
|24.3
(75.7)
|23.9
(75.0)
|20.46
(68.83)
|-
!Mean daily minimum °C (°F)
|18.2
(64.8)
|17.7
(63.9)
|16.4
(61.5)
|13.6
(56.5)
|8.6
(47.5)
|5.6
(42.1)
|5.7
(42.3)
|8.2
(46.8)
|12.4
(54.3)
|16.5
(61.7)
|17.9
(64.2)
|18.1
(64.6)
|13.24
(55.83)
|-
!Average precipitation mm (inches)
|102
(4.0)
|91
(3.6)
|49
(1.9)
|27
(1.1)
|5
(0.2)
|2
(0.1)
|0
(0)
|1
(0.0)
|8
(0.3)
|26
(1.0)
|66
(2.6)
|90
(3.5)
|467
(18.4)
|-
!Average precipitation days (≥ 0.1 mm)
|10
|7
|5
|2
|0
|0
|0
|0
|1
|3
|7
|9
|44
|-
!Average relative humidity (%)
|60
|60
|60
|51
|48
|49
|45
|38
|32
|34
|43
|52
|48
|-
| colspan="14" |Motswedi: [[Climate-Data.org]],<ref>"[https://en.climate-data.org/africa/botswana/central-district/mathangwane-922557/#climate-table Climate data for cities worldwide]". Climate-Data.org. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref> '''Mathangwane''' e itemogetse mogote o o kwa godimo ya rekoto ka Firikgong 2016<ref>[http://allafrica.com/stories/201601112526.html "Botswana: Heat Wave Breaks Maximum Temperature Records".]</ref>
|}
'''Setsuatsue sa Dineo (2017)'''
Ka Tlhakole 2017, [[Setsuatsue sa Dineo|Setsuatsue]] [[Setsuatsue sa Dineo|sa Dineo]] se ne sa baka merwalela e e masisi kwa Mathangwane le mafelo a a mabapi.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?aid=66642&dir=2017/february/15 Cyclone Dineo to trigger weekend downpours]</ref> Sefefo seo se sentse thata [[tsela e kgolo ya A3]] e e fa gare ga [[Francistown]] le [[Sebina]] [[Junction]], ga mmogo le dikarolo tse di kwa [[bokone]] jwa [[motse]] go tswa kwa [[Nata]] go ya kwa [[Gweta]]. Go tswalwa ga ditsela ka nakwana go ne ga tsenngwa tirisong ka ntlha ya matshwenyego a pabalesego, go kgoreletsa pharakano ya kgaolo.<ref>[http://www.botswanaguardian.co.bw/news/item/2381-a3-road-along-nata-village-damaged-in-the-wake-of-flash-floods.html A3 road along Nata village damaged in the wake of flash floods]</ref> Go diega ga dipaakanyo ke [[Lephata la Dipalamo le Ditlhaeletsano]] go dirile gore go nne le maemo a a kotsi mo ditseleng, mme seo sa dira gore dikotsi tsa dikoloi tse di bolayang batho di oketsege gaufi le Mathangwane.<ref>[https://web.archive.org/web/20190429073029/https://thevoicebw.com/fatal-car-crash-a3-highway/ Fatal car crash on A3 highway].</ref><ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?aid=69384&dir=2017/june/08 Cyclone Dineo leaves P572m bill for roads].</ref>
== Ditlamelo ==
=== Dikolo ===
Mathangwane o na le [[dikolo tse dipotlana]] di le pedi (''Sekolo se se botlana sa Mathangwane'' le ''se se botlana sa Mpatane''), [[sekolo se segolwane]] se le sengwe (''[[Sekole se segolwane sa Chamabona]]'') le mafelo a mabedi a go tlhokomela bana motshegare. Sekolo se segolwane, se kwa tshimologong se neng se bidiwa ''Chamabona Community Junior Secondary School'', se ne sa tsenngwa ka botlalo mo thulaganyong ya thuto ya puso mo tshimologong ya dingwaga tsa bo 2000.
Fa ba sena go wetsa ditlhatlhobo tsa setlankana se sebotlana, baithuti ka tlwaelo ba ikwadisa kwa [[dikolong tse dikgolwane]] tse di mo mafelong a a mabapi, go akaretsa le ''Sekolo sa Noka ya Shashe'', ''[[MsterSpei College|Kholetšhe ya Mater Spei]]'', ''[[Kholetšhe ya Baagi ya Tutume McConnell]]'', kgotsa ''[[Sekolo se Segolwane sa Masunga]]''. Phitlhelelo e e lekanyeditsweng ya thuto e kgolwane ya selegae go tswa mo ditsong go beile kgatelelo ya itsholelo mo malwapeng a letseno le le kwa tlase, mme seo se dirile gore go nne le dikelo tse di kwa godimo tsa go tlogela sekolo le go sa dire sentle mo ditlhatlhobong tsa Mophatlo wa Botlhano.
=== Ditsela ===
[[Tsela e kgolo ya A3]] e feta mo motseng, mme ditsela tsotlhe tse di mo teng ga di a tsenngwa sekontiri mme gantsi ga di tsamaege ka nako ya dipula tse di maatla. Mekgatšha ya dinoka e e sa tsenngwang borogo e gakatsa dikgwetlho tsa go tsamaya ka dipaka tsa dipula ka ntlha ya [[morwalela]] wa tshoganyetso.
Ka 2007, go ne ga itsisiwe maano a ''Mmandunyane-[[Shashe-Mooke|Shashe Mooke]]-[[Borolong]]-Chadibe-'''Mathangwane''''' a a boleele jwa dikilometara di le 70 ), a a neng a ikaeletse go tokafatsa mafaratlhatlha a selegae.<ref>[https://web.archive.org/web/20120315024607/http://www.cdc.gov.bw/On%20going%20%20projets.pdf "Central District Council Projects"] (PDF). Archived from [https://www.cdc.gov.bw/On%20going%20%20projets.pdf the original] (PDF) on 15 March 2012. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref> Arup Botswana e ne ya newa konteraka ya porojeke eno, mme kago e ne ya emisiwa go ya go ile ka ntlha ya mathata a kabo ya madi ka nako ya [[mathata a madi a 2008]].<ref>[http://allafrica.com/stories/200903100099.html Central District Council Prioritises Projects]</ref>
=== Lefelo la bookelo ===
Lefelo le le nosi la tlhokomelo ya botsogo la motse ke Kokelwana ya Mathangwane, e e nang le baoki ba kakaretso le ngaka ya kalafi ya nakwana. Fa e sale ka 2000, ditlhabololo di akareditse phaposi ya pelegi le kharabene e e tsamayang e e dirang jaaka Voluntary [[HIV]] Counselling and Testing (VCT).<ref>{{Cite web |url=http://www.avert.org/aids-botswana.htm |title=HIV and AIDS in Botswana |access-date=2025-10-08 |archive-date=2013-01-16 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130116002649/http://avert.org/aids-botswana.htm |url-status=dead }}</ref> Lenaneo la bosetšhaba la HIV/AIDS la Botswana, le le akgolwang ke [[Lekgotla la Lefatshe la Botsogo]] ka ntlha ya go tsenngwa mo tirisong ga lone ga kalafi ya antiretroviral ka bontsi, le tshegetsa letsholo leno.<ref>[https://www.who.int/3by5/support/june2005_bwa.pdf WHO estimate of number of people requiring treatment in Botswana]</ref> Balwetse ba ba lwalang thata ba romelwa kwa kokelong ya Nyangabwe Referral (Francistown), fa dikgang tse di masisi [[tsa tlhaloganyo]] di fetisediwa kwa kokelong ya Jubilee.
=== Metsi a a nowang ===
Mathangwane e ne ya golaganngwa le tlamelo ya metsi ya [[Letamo la Shashe]] ka 2001, mme seno sa dira gore go tlhabololwe lefelo la go phepafatsa la letamo go fitlhelela tlhokego.<ref>[https://archive.today/20120803201042/http://www.eepublishers.co.za/view.php?sid=14216 Water treatment plant upgrade]</ref> Pele ga 2010, ditirelo tsa metsi di ne di tsamaisiwa ka [[Tutume]] (75 km go tswa foo). Fa e sale [[Koporasi ya Ditirelo tsa Metsi|Koporasi ya Ditirelo tsa Metsi (WUC)]], e tsaya taolo ka fa tlase ga Lenaneo la Diphetogo tsa Lekala la Metsi, lefelo la selegae la tirelo ya bareki la WUC le ntse le dira mo motseng.
=== Dikgwetlho ===
* Ditirelo tse di sa phatlaladitsweng: Baagi ba fitlhelela mananeo a puso kwa ditoropong tse di kgakala (sekai, [[Francistown]], [[Tonota]], [[Tutume]]), mme seno se fokotsa go tsaya karolo.
* '''Komiti ya Tlhabololo ya Motse (VDC) e e sa direng sentle''': Go farologana le metse e e bapisiwang, Mathangwane e tlhaela diporojeke tsa baagi (sekai, ditale tse di hirisiwang, holo ya baagi) ka ntlha ya go tsenngwa ga VDC mo dipolotiking. Gantsi baithaopi ba baya dikeletso tsa bone tsa sepolotiki kwa pele ga maiteko a tlhabololo.
== Dipalopalo ==
=== Popego ya baagi ===
Mathangwane o kgaogantswe ka dikgotlana tsa morafe (''dikgotlana''), nngwe le nngwe e laolwa ke kgosi e potlana (''Kgosana''). Dikgotla tsa motheo di akaretsa:
* '''Mathangwane''' (kgotla e kgolo),
* '''Mpatane''',
* '''Nkuelegwa''',
* '''Mashungwa''',
* '''Matshegong/Mathiwa''' (e e bidiwang Palamakuwe ka puo ya tlwaelo, leina la botsalano le le tswang mo go itsegeng ga kgotla ka dikokoano tse di matlhagatlhaga tsa loago mo masimologong a bo1980).
Go ne ga tlhagelela dikgotlana tse dingwe fa motse o ntse o atologa. Go fitlha kwa tshimologong ya dingwaga tsa bo 2000, Hobona—bonno jo bo dikhilomitara di le lesome kwa bophirima jwa Mathangwane go bapa le tsela ya Francistown-Nata—o ne o dira jaaka nngwe ya ''dikgotlana'' tsa bogologolo, go ya ka ditso e ne e eteletswe pele ke ''Kgosana'' Seitshwenyeng Hobona.
=== Mealo ya bonno ya setso ===
Go ka direga gore bonno kwa Mathangwane bo tlhabologile ka ntlha ya go fitlhelela metsi a a sa feleng go tswa kwa dinokeng tsa [[Noka ya Shashe|Shashe]] le Vukwi. Kwa bokhutlong jwa lekgolo la bomasome mabedi la dingwaga, motse ono o ne o aname go bapa le mabopo a noka a a kwa bokone le a a kwa borwa, mme go na le ditsha tsa temothuo tsa dipaka tse di rileng kwa bophirima. Lotshitshi lwa botlhaba lwa noka ya Shashe le wela mo kgaolong ya Bokone Botlhaba mme lo tserwe thata ke dipolase tsa kgwebo le dipolase tse di tsamaisiwang go tswa kwa [[Masunga]].
Kgolo ya baagi le diporojeke tsa go aga metsi tse di neng di eteletswe pele ke puso ka dingwaga tsa bo 2000 di ne tsa tlhotlheletsa kabo ya lefatshe la bonno mo mafelong a bophirima a a neng a dirisiwa pele ke balemibarui ba selegae ba ba itshedisang. Lefelo le le ne la itsege ka tsela e e sa rulaganngwang jaaka ''New Xadi'', e leng tshupiso ya mananeo a puso ya Botswana a go fudusetsa merafe ya San e e neng e fudusitswe kwa [[Central Kalahari Game Reserve]].<ref>{{Cite web |title=Statement by Ditshwanelo - The Botswana Centre For Human Rights |url=http://www.ditshwanelo.org.bw/images/African%20Commission%20Statement%20by%20DITSHWANELO.pdf |access-date=2025-10-08 |archive-date=2016-03-05 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160305093131/http://www.ditshwanelo.org.bw/images/African%20Commission%20Statement%20by%20DITSHWANELO.pdf |url-status=dead }}</ref>
== Dipolotiki ==
=== Tshekatsheko ya ditso ===
Lekoko la [[Botswana Democratic Party]] (BDP) le ntse le laola ditlhopho tsa [[puso ya selegae]] ya Mathangwane fa e sale Botswana e bona [[boipuso ka 1965]], mme la tlhoma motse ono jaaka kago ya phemelo ya BDP. Mfi Chite, o simolotse tiro ka Phalane 1974 morago ga [[paakanyo ya molaomotheo ya 1972]] e e neng ya kopanya ''[[Borolong]]'', ''Chadibe'', ''Makobo, Mathangwane'', ''[[Natale]]'', le ''[[Shashe-Mooke|Shashe Mooke]]'' go nna kgotla e le nngwe ya puso ya selegae, e e kgaoganeng le [[Tonota]]. Setlhopha se se ne sa phatlaladiwa ka bontlhabongwe ka 1982, mme ''Borolong, [[Natale]] le Shashemoke'' tsa tlosiwa go bopa dikgotla tse di farologaneng. Mfi Chite o ne a nna le setilo sa BDP ka [[ditlhopho tsa kakaretso]] tsa 1979 le 1984 pele ga a tlogela tiro ka 1989. Motlhatlhami wa gagwe, Mfi Rabeka Hulela, o ne a direla go fitlha a tlhokafala ka 1998, morago ga moo ba setilo se ne sa nna se sena ope go fitlha Mfi Tabona Munyadzwe ([[Botswana Democratic Party|BDP]]) a fenya [[ditlhopho tsa 1999]].
Ka 2000, Ookame Ntobedzi ([[Botswana Democratic Party|BDP]]) o ne a bona kgotlana mo [[ditlhophong tsa tlaleletso]] morago ga loso lwa ga Munyadzwe.<ref>[https://web.archive.org/web/20070612030713/http://www.gov.bw/cgi-bin/news.cgi?d=20000825 "Mathangwane bye-election on Saturday (August 26, 2000)"]. from the original on 11 March 2002. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref> Tlhabololo ya molaotheo ya 2003 e ne ya kgaoganya Mathangwane go nna '''''Mathangwane Bokone''''' le '''''Mathangwane Borwa'''''. [[Botswana Democratic Party|BDP]] e ne ya nna le manno ka bobedi mo [[ditlhophong tsa kakaretso tsa 2004]], mme Ntobedzi a ne a emetse kgaolo ya borwa mme Mfi Gilbert Nkhukhu e le kgaolo ya bokone. Morago ga loso lwa ga Nkhukhu ka 2007, Ipuseng Chikanda ([[Botswana Democratic Party|BDP]]) o ne a fenya ditlhopho tsa tlaleletso tsa Mathangwane Bokone, a tsweledisa taolo ya lekoko.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=103&dir=2007/March/Tuesday6 Why opposition parties lost Mathangwane]</ref>
=== Diphetogo tsa ditlhopho (2009–2010) ===
Ditlhopho tsa setshaba tsa 2009 di ne tsa tshwaya phetogo e e sa tlwaelegang fa lekoko la [[Botswana Congress Party (BCP)]] le ne la tsaya dikgotla tseo ka bobedi. Kwa Mathangwane Borwa, James Dlamini ([[BCP]]) o ne a fenya Ntobedzi, fa Kenosi Mabalane ([[BCP]]) a ne a ntsha Chikanda mo setilong kwa Mathangwane Bokone. Tatlhegelo eno e e neng e ise e ko e nne teng ya [[Botswana Democratic Party|BDP]] e ne ya dira gore kganetso e latofatse ka tiriso e e sa siamang ya ditsompelo tsa puso ka nako ya ditlhopho tsa tlaleletso tsa palamente tsa Tonota-North tsa 2010, tse BDP e neng ya feleletsa e di fentse.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=3704&dir=2010/July/Friday23 Tonota-North has been regarded as a safe haven for the ruling party]</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20101222121950/http://gazettebw.com/index.php?option=com_content&view=article&id=7475%3Amolao-wins-tonota-north&catid=19%3Anorthcast&Itemid=2 "Molao wins Tonota-North"]. Archived from [http://gazettebw.com/index.php?option=com_content&view=article&id=7475:molao-wins-tonota-north&catid=19:northcast&Itemid=2 the original] on 22 December 2010. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref><ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=4649&dir=2010/September/Monday6 The Botswana Democratic Party (BDP) has retained the Tonota North parliamentary seat]</ref><ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=6&aid=4484&dir=2010/August/Monday30 Hobona has a chance in Tonota North]</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20110711081001/http://www.gazettebw.com/index.php?option=com_content&view=article&id=6867:bnf-supports-bcp-at-tonota-north&catid=19:northcast&Itemid=2 "BNF supports BCP at Tonota-North"]. Archived from [http://www.gazettebw.com/index.php?option=com_content&view=article&id=6867:bnf-supports-bcp-at-tonota-north&catid=19:northcast&Itemid=2 the original] on 11 July 2011. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref>
=== Go boa ga BDP (2014–2019) ===
Ka 2014, melelwane ya dikgaolotlhopho e ne ya baakanngwa: '''''Tonota Bokone''''' e ne ya bidiwa '''''Shashe-Bophirima''''', mme dikgotla tse pedi tsa Mathangwane di ne tsa kopana go nna selo se le sengwe ('''''Kgotla ya Mathangwane''''') morago ga go tlosa Chadibe le Hobona. BDP e ne ya bona taolo gape mo [[ditlhophong tsa kakaretso tsa 2014]], ka nako ya fa Nehemiah Gerald Hulela a ne a fenya Mabalane. Loso lwa ga Hulela ka Ngwanatsele a le masome mabedi le botlhano 2018 lo ne lwa tlogela kgotla esena moemedi go fitlha ka ditlhopho tsa 2019, mme seno sa boeletsa phatlha e e tshwanang ya morago ga loso lwa ga Mfi Hulela ka 1998.<ref>[http://www.electionsbotswana.org/constituency/shashe%20west/ Shashe-West Constituency Representatives]</ref><ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?aid=62504&dir=2016/august/23 The 2019 Botswana general elections, early arrival!]</ref> jaaka ka 1998.
=== Pele ga ditlhopho tsa 2019 ===
Pele ga ditlhopho tsa 2019, mopalamente wa BDP Hon. Fidelis MacDonald Molao o itsisitse go tsosolosiwa ga Tsela ya Mmandunyane-Shashe Mooke-Borolong-Chadibe-Mathangwane e e neng e eme tsi, e atolositswe go nna dikhilomithara di le 82 mme e golagane le Makobo le [[Natale]]. Puso e ne ya baakanya lebaka la yone la go diega, e umaka go fudusiwa ga magae go na le [[mathata a matlole a 2008]].<ref>[https://web.archive.org/web/20180815112621/https://thevoicebw.com/mandunyane-mathangwane-road-to-cost-p750-million/ Mandunyane-Mathangwane road to cost P750 million]</ref> Baithaopi ba babedi ba pele ba Komiti ya Tlhabololo ya Motse (VDC) ba ne ba gaisana mo setilong sa kgotlana ka fa tlase ga [[Botswana Democratic Party|BDP]] le [[Umbrella for Democratic Change (UDC)]], se se supang go tsenngwa ga komiti mo dipolotiking.
=== Maduo a ditlhopho tsa 2019 ===
BDP e ne ya tsaya gape Kgotla ya Mathangwane, mme Hon. Samora Gabaake o bone ditalama di le 1 250 kgatlhanong le Thabani Modisaotsile wa UDC (ditalama di le 1 022).<ref>{{Cite web |title=Botswana 2019 General Elections REPORT - ''Document Page Number 57'' |url=https://www.iec.gov.bw/images/Botswana_2019_General_Elections_REPORT(1).pdf |access-date=2025-10-08 |archive-date=2024-06-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240608173526/https://www.iec.gov.bw/images/Botswana_2019_General_Elections_REPORT(1).pdf |url-status=dead }}</ref> Lekoko leo gape le ne la nna le setilo sa palamente ya Shashe-West, ka gonne Molao o ne a gapa ditalama di le 7 181, a feta Alfred Alfa Mashungwa wa UDC (ditalama di le 5 911), Gaorewe Keagile wa [[Alliance for Progressives]] (ditalama di le 608), le Blackie Master wa [[Botswana Patriotic Front]] (ditalama di le 483).<ref>[https://www.mmegi.bw/news/triumphant-molao-decries-loss-of-3-wards/news Triumphant Molao Decries Loss of 3 Wards]</ref><ref>{{Cite web |title=Botswana 2019 General Elections REPORT - ''Document Page Number 40'' |url=https://www.iec.gov.bw/images/Botswana_2019_General_Elections_REPORT(1).pdf |access-date=2025-10-08 |archive-date=2024-06-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240608173526/https://www.iec.gov.bw/images/Botswana_2019_General_Elections_REPORT(1).pdf |url-status=dead }}</ref>
== Madirelo ==
=== Temo le leruo ===
Itsholelo ya Mathangwane e ikaegile ka temothuo, mme mafelo a a mabapi a tletse ka temo ya dijalo le thuo ya dikgomo. Dipolase tse dinnye tsa dikoko le merogo di tlamela ka dikungo kwa Francistown le kwa mebarakeng ya selegae.
=== Kgwebo le ditirelo ===
Mathangwane o tlhoka lefelo le legolo la mabenkele mme o amogela setlhopha sa dikgwebo tse di sa tlhomamang go bapa le tsela ya Francistown–Nata. A akaretsa mabenkele a a rekisang diaparo, dijo tse di apewang ka bonako, bojalwa, dilo tsa go aga le dikarolo tsa dikoloi. Disalon tsa moriri tsa dipaka, tse di dirang ka ditaele tsa moriri tse di nang le popego ya Afro, di atlega ka dinako tsa meletlo. Lekala le lennye mme le tlhomame le akaretsa dikgwebo tsa go bopa ditena tse di tlhagisang ditena tse di gateletsweng ka konkoreite go aga matlo.
Ditirelo tsa kgwebo jaaka go dira ditshipi, go tsenya diphaephe, go aga ditena, le go tsenya motlakase di tlamelwa ke badiri ba ba ikemetseng ba ba dirang mo teng ga lekala le le sa tlhomamang.
=== Thekiso ya matlo le kago ===
Go nna gaufi le Francistown go dirile gore go batlwe matlo, ka go tla ga badiri ba toropo ba ba batlang matlo a go hirisa kgotsa go reka lefatshe. Se se dirile gore boleng jwa dithoto bo tlhatloge ka bonako mo motseng. Le fa go ntse jalo, kgolo mo go tlhameng ditiro semmuso e sa ntse e le kwa tlase.
=== Dikgwetlho ===
Dieelo tse di kwa godimo tsa bosenyi di kgoreleditse bonno jwa leruri le go kgoreletsa tlhabololo ya dikgwebopotlana, go kgoreletsa pharologano e e anameng ya itsholelo.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?sid=1&aid=7&dir=2009/January/Thursday29 Choppers will boost war on crime - Tsimako]</ref>
== Metshameko ==
=== Kgwele ya dinao ===
[[Kgwele ya dinao]] ke [[motshameko]] o o tumileng thata mo Mathangwane. Motse o tshwara Kgaisano ya Kgwele ya Dinao ya Moletlo wa Mathangwane ngwaga le ngwaga, e e simololang ka Sedimonthole a le masome mabedi le botlhano ka metshameko ya ditlhopha e e simololang.<ref>[http://www.mmegi.bw/index.php?aid=65606&dir=2016/december/22 Festive soccer spectacles return bigger]</ref> Kgaisano eno e na le [[ditlhopha tse pedi]] tsa ditlhopha di le tlhano tse di gaisanang ka mokgwa wa tikologo, o mo go one setlhopha sengwe le sengwe se rulaganyeditsweng go ya kwa setlhopha sengwe le sengwe se tshamekang metshameko e le mene mo teng ga setlhopha sa sone. Ditlhopha di bona dintlha di le tharo fa di fenya, e le nngwe fa di tshameka maleka, mme ga di bone epe fa di latlhegetswe. Ditlhopha tse pedi tse di kwa godimo go tswa mo setlhopheng sengwe le sengwe di tswelela kwa kgatong ya go kgaola, e e tshwarwang ka [[Letsatsi la Ngwaga o Mosha]]. Kgato ya go kgaola e akaretsa di-semi-final (bafenyi ba setlhopha kgatlhanong le bafenyi ba maemo a bobedi), playoff ya maemo a boraro (e e dirang jaaka curtain-raiser, le makgaolakgang go tlhomamisa [[mmampodi]].
=== Ketleetso le dietsele ===
[[Dikgwebo]] tsa selegae le [[batho ka bongwe]] ba tshegetsa kgaisano eno ka madi, ba ntsha madi a moputso wa diphitlhelelo tse di jaaka "Monosi wa dino yo o Kwa Godimo" le "Motshameki wa Kgaisano." Ditlhopha tse tharo tse di kwa godimo di newa dietsele (tsa gauta, tsa selefera le tsa boronse), fa tse di leng bommampodi tsone di nna le [[sekgele]] go fitlha ka kgaisano e e latelang.
=== Dithulaganyo le matlole ===
Babogedi ba duela madi a go tsena, mme [[barekisi]] ba duela madi a mantsi. Madi a akaretsa dituelo tsa [[molaolamotshameko]], tshireletso ya letsatsi la bofelo, le dithulaganyo. Ka nako ya dikgato tsa setlhopha, tshireletso e laolwa ke baemedi ba setlhopha. Metshameko e tshwarelwa mo lebaleng le le lengwe la go tshameka, ka palogare ya metshameko e le mene letsatsi le letsatsi ka go ikhutsa ga nakwana, mme e konelwa kwa bokhutlong jwa ngwaga.
== Boipuso jwa Botswana jwa Dingwaga di le masome a matlhano ==
Mathangwane o ne a keteka ngwaga wa bo masome matlhano wa boipuso jwa Botswana ka Lwetse a le masome mararo 2016, mmogo le metse lefatshe ka bophara.<ref>[https://web.archive.org/web/20161006052412/http://www.botswanaembassy.org/page/history-of-democracy-in-botswana "History of democracy in Botswana"]. Archived from [http://www.botswanaembassy.org/page/history-of-democracy-in-botswana the original] on 6 October 2016. Retrieved 8 Phalane 2025.</ref> Go ne ga tshwarelwa meletlo kwa ''Kgotleng e Kgolo'', kwa go neng ga bulwa letlapa la segopotso gaufi le lefelo leo. Tiragalo eno e ne e na le dipontsho tsa dikereke tsa lefelo leo, ditlhopha tsa mebino ya setso, le bagolwane ba motse ba ba emetseng kgotlana nngwe le nngwe, ba ba neng ba ntsha ba ba neng ba le teng ka dipina, mebino le maboko bodutu. Tiragalo e e ne e le la ntlha mo ditsong tsa bosheng gore ''Kgotlakgolo'' e fitlhelele bokgoni jo bo tletseng, mme ya ngoka batho ba bantsi ba ba sa tlwaelesegang go tswa mo basheng le bagolwane.
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[Itsholelo ya Botswana]]
* [[Thuto mo Botswana]]
* [[Botsogo mo Botswana]]
* [[Ditshwanelo tsa Setho mo Botswana]]
== Metswedi ==
{{Reflist}}
[[Category:Botswana]]
58mkrc6udsp0zl0hdymavzj28hos2h5
Kgaolo ya Limpopo
0
3797
54077
37326
2026-08-15T07:20:34Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54077
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox settlement
| Name = Limpopo
| settlement_type = [[Diprofense tsa Aforika Borwa|Profense ya Aforika Borwa]]
| image_flag = Flag of the Limpopo Province.png
| motto = Peace, Unity and Prosperity
| image_map = Limpopo in South Africa.svg
| map_alt = Mmepe wa profense ya Limpopo
| map_caption = Mmepe o o bontshang profense Limpopo, Aforika Borwa
| subdivision_type = Naga
| subdivision_name = [[Aforika Borwa]]
| established_title = E Tlhamilwe
| established_date = 27 Moranang 1994
<!-- ditulo le mafelo a mangwe a profense --->
| seat_type = Moshate
| seat = [[Polokwane]]
| parts_type = [[Districts tsa Aforika Borwa|Districts]]
| parts_style = coll
| p1 = [[Mopani District Municipality|Mopani]]
| p2 = [[Vhembe District Municipality|Vhembe]]
| p3 = [[Capricorn District Municipality|Capricorn]]
| p4 = [[Waterberg District Municipality|Waterberg]]
| p5 = [[Sekhukhune District Municipality|Sekhukhune]]
| official_name = Limpopo
| government_type = [[Parliamentary system]]
| leader_title = Tonakgolo
| leader_name = Stanley Mathabatha
<!-- lefatshe ---------------------->
| area_footnotes = <ref name="cib2011">{{cite book |title=Census 2011: Census in brief |url=http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf |publisher=Statistics South Africa |location=Pretoria |year=2012 |isbn=9780621413885 |access-date=2016-04-01 |archive-date=2018-12-25 |archive-url=https://web.archive.org/web/20181225082845/http://www.statssa.gov.za/Census2011/Products/Census_2011_Census_in_brief.pdf%20 |url-status=dead }}</ref>{{rp|9}}
| area_total_km2 = 125754
<!-- elevation ----------------->
| elevation_max_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_max_m = 2126
| elevation_min_footnotes = <!-- for references: use<ref> tags -->
| elevation_min_m =
<!-- demographics (section 1) -->
| demographics_type1 = Ditlhopha tsa Batho
| demographics1_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|21}}
| demographics1_title1 = [[Bantsho]]
| demographics1_info1 = 96.7%
| demographics1_title2 = [[Basweu]]
| demographics1_info2 = 2.6%
| demographics1_title3 = [[MaKhalathi]]
| demographics1_info3 = 0.3%
| demographics1_title4 = [[MaIndia]]
| demographics1_info4 = 0.3%
<!-- demographics (section 2) -->
| demographics_type2 = Maleme
| demographics2_footnotes = <ref name="cib2011" />{{rp|25}}
| demographics2_title1 = [[Sesotho sa Leboa]]
| demographics2_info1 = 52.9%
| demographics2_title2 = [[Setsonga]]
| demographics2_info2 = 17.0%
| demographics2_title3 = [[Sevenda]]
| demographics2_info3 = 16.7%
| demographics2_title4 = [[Afrikaans]]
| demographics2_info4 = 2.6%
<!-- dikarolo tsa nako(s) -------------->
| timezone1 = [[South African Standard Time|SAST]]
| utc_offset1 = +2
<!-- poso --->
| iso_code = ZA-LP
<!-- website, footnotes -------->
| website = [http://www.limpopo.gov.za/ www.limpopo.gov.za]
| footnotes =
}}
'''Limpopo''' ke bokone jwa kgaolo ya [[Aforika Borwa]]. E thailwe leina ka noka ya [[Limpopo River]]; "Limpopo" a raya "metsi a a elelang" kwa puo ya [[Sezulu]] gape le diteme tse dingwe jaaka Nguni languages. Toropo kgolo ya kgaolo e ke [[Polokwane]], e mo gompieno e bitswang ''Pietersburg''. Kgaolo e e thailwe go tsweng bokone jwa Transvaal Province ka ngwaga wa 1994, mme bo e bitswa '''Northern Transvaal'''. Ngwaga o o latelang,e ene ya bitswa gape gotwe '''Northern Province''', mme leina la tshwarelelela go fitlhela ka ngwaga wa 2003, fa leina la kgaolo le ile la itsege semmuso fetola ntateng ya noka e e kopanelang kwa molelwaneng wa [[Zimbabwe]] and [[Botswana]] le morago ga kitsiso ya molao kwa bokopanong jwa khudutlhamaga jwa Constitution. Nngwe ya maina a a neng a akanyeditswe e ne e le Mapungubwe, lefelo le go fitlhetsweng Gauta teng dingwaganyana tse di fitlileng mo bosheng.
==Molao le Puso==
Molao le puso tsa kgaolo ya Limpopo di santse di le mo taolong ya Stanley Mathabatha wa leloko la phuthego ya African National Congress.
==Popego ya lefatshe==
Kgaolo ya Limpopo e tshwaraganetse melelwana le dikgaolwana tsa mafatshe a le mararo ebong: [[Botswana]]'s [[Central District (Botswana)|Central]] le [[Kgatleng District|Kgatleng]] go ya bophirima le Bokone-bophirima ka go latelelana, [[Zimbabwe]]'s [[Matabeleland South]] le [[Masvingo (province)|Masvingo]] go ya bokone le bokone-botlhaba ka go latelelana ga one, gape le [[Mozambique]]'s [[Gaza Province]] go ya bokone.<ref>{{cite web|title=http://www.limpopo.gov.za/index.php?option=com_content&view=article&id=1&Itemid=3|url=http://www.limpopo.gov.za/index.php?option=com_content&view=article&id=1&Itemid=3}}</ref> Kgaolo e ke yone e e lomaganyang Aforika Borwa le mafatshe a mangwe a a kwa ntlheng ya Sekaka sa sub-Saharan Aforika. Kwa ntheng ya Borwa fa o tswa Bokone go ya Bophirima, kgaolo e e kopanela melelwane le [[Mpumalanga]], [[Gauteng]], le [[Bokone Bophirima]] (North West). Molelwane wa yone le Gauteng o akaretsa dikgaolo tsa Johannesburg-Pretoria, nngwe ya mafelo a a itsegeng thata ka go rotloetsa itsholelo. Kgaolo e e mo bogare jwa magare, mafatshe gape le mafatshe ka bophara e itsege thata ka go tlisa ditlhabololo mo Mmarakeng.
==Dikgaolwana==
[[Setshwantsho:Limpopo 2001 dominant language map.svg|thumb|dipuo ka go farologana]]
Kgaolo ya Limpopo e kgaogantswe ka dikgaolwana di le botlhano. Mme go nne le dikgaolwana tse dingwe di le masome a mabedi le bone mo go tse di botlhano.
{|
|- valign=top
|
*'''[[Capricorn District Municipality|Capricorn District]]
**[[Blouberg Local Municipality|Blouberg]]
**[[Lepele-Nkumpi Local Municipality|Lepele-Nkumpi]]
**[[Molemole Local Municipality|Molemole]]
**[[Polokwane Local Municipality|Polokwane]]
|
*'''[[Mopani District Municipality|Mopani District]]
**[[Ba-Phalaborwa Local Municipality|Ba-Phalaborwa]]
**[[Greater Giyani Local Municipality|Greater Giyani]]
**[[Greater Letaba Local Municipality|Greater Letaba]]
**[[Greater Tzaneen Local Municipality|Greater Tzaneen]]
**[[Maruleng Local Municipality|Maruleng]]
|
*'''[[Sekhukhune District Municipality|Sekhukhune District]]
**[[Elias Motsoaledi Local Municipality|Elias Motsoaledi]]
**[[Ephraim Mogale Local Municipality|Ephraim Mogale]]
**[[Fetakgomo Tubatse Local Municipality|Fetakgomo Tubatse]]
**[[Makhuduthamaga Local Municipality|Makhuduthamaga]]
|
*'''[[Vhembe District Municipality|Vhembe District]]
**[[Makhado Local Municipality|Makhado]]
**[[Musina Local Municipality|Musina]]
**[[Mutale Local Municipality|Mutale]]
**[[Thulamela Local Municipality|Thulamela]]
|
*'''[[Waterberg District Municipality|Waterberg District]]
**[[Bela-Bela Local Municipality|Bela-Bela]]
**[[Lephalale Local Municipality|Lephalale]]
**[[Modimolle Local Municipality|Modimolle]]
**[[Mogalakwena Local Municipality|Mogalakwena]]
**[[Mookgopong Local Municipality|Mookgopong]]
**[[Thabazimbi Local Municipality|Thabazimbi]]
|}
== HIV / Aids ==
[[Setshwantsho:Limpopo 2011 population density map.svg|thumb|palo ya batho mo Limpopo]]
Mo selekanyong sa 18.5% ngwaga wa (2007) Limpopo o ne a nna le dipalo tse di kwa tlase thata tsa balwetse ba HIV fa go tshwantshangwa le dikgaolo tse dingwe tsa Aforika Borwa. Le fa go ile ga nna le kwelotlase gare ga ngwaga wa 2005 le 2007, dipalo di ne tsa gola go tsweng mo go 14.5% go ya kwa go 21.5% gare ga ngwaga wa 2001 le 2005.<ref>[https://web.archive.org/web/20100804025024/http://www.avert.org/safricastats.htm https://web.archive.org/web/20100804025024/http://www.avert.org/safricastats.htm] - HIV rates in South Africa</ref>
== Itsholelo ==
[[Setshwantsho:Blank map of Limpopo (2016).svg|thumb|Dikgaolo tsa Limpopo]]
Kgaolo e itsholelelo ya yone ke e goletseng pele, ka go romela dithoto le go tlisa dithoto mo lefelong le. Ke ngwe ya dikgaolo tse di humanegileng fela thata mo dikgaolong tsa Aforika Borwa, bogolo jang magae.<ref>[http://muse.jhu.edu/login?uri=/journals/eastern_africa_social_science_research_review/v019/19.2gyekye.pdf http://muse.jhu.edu/login?uri=/journals/eastern_africa_social_science_research_review/v019/19.2gyekye.pdf]</ref> Le fa go ntse jalo Limpopo e supile kgolo ya itsholelo le katlego ya seemo sa botshelo.
=== Temo Thuo ===
Bontsi jwa lefelo le le aperwe ke bojang jo bontsi. Go ka nna selekanyo sa 80% sa go tsoma se se bonwang mo lefelong le sunflower, cotton, maize le peanuts di lemiwa ke lefelong la Bela-Bela le Modimolle. Modimolle o itsege gape ka go lema meretlwa.
[[Setshwantsho:Ajoite in quartz - Messina mine, Limpopo Province, South Africa.jpg|thumb|Ajoite mo quartz, go tswa kwa Messina mine, Limpopo Province, South Africa.]]
Maungo a tshwana; Dipanana, litchis, pineapples, mangoes ale pawpaws–le manoko ka go farologana, a lemiwa mo maelong a [[Tzaneen]] le Makhado.
===Bojanala===
Bojanala ke nngwe ya meamuso e e godisang itsholelo ya Limpopo go bo go latela tsa Meepo le Temo Thuo,.<ref name="ledet.gov.za">[https://web.archive.org/web/20120309013123/http://www.ledet.gov.za/docs/budget%20speech%20LEDET%20%282%29.pdf Budget speech of Limpopo Department of Economic Development and Environment and Tourism 12 March 2010], retrieved 9 July 2010</ref> Ka ngwaga wa 2008, kgaolo e e nnile se selekanyo sa 5% sa baeti ba ba neng ba etletse Aforika Borwa, mme ebile dipalo tse di supa kgolo ngwaga le ngwaga. Selekanyo sa madi a ka tshwara R 93 million a ne a neelwa mo kabelanong madi ya ngwaga wa 2010/11 mme selkanyo sa 11% e le sa kgobokanyo yotlhe ya madi a kgaolo ya Limpopo.<ref name="ledet.gov.za"/>
<ref name="search.gov.za">[http://www.search.gov.za/info/previewDocument.jsp?dk=/data/static/info/speeches/2010/10040713351001.htm@Gov&q=%3Cphrase%3E+(Issued+by:+Department...)&t=P+Moloto:+Limpopo+Economic+Development,+Environment+and+Tourism+Prov+Budget+Speech+2010/11 Department of Economic Development, Environment and Tourism Budget Speech 2009/2010], retrieved 9 July 2010</ref>
Go bapa le Limpopo, kwa masimong a [[Sunland Baobab]], go nale setlhare sa Mowana se se kgabisitsweng e kete lefelo la boikhutso. pub.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.bigbaobab.co.za/ |access-date=2012-12-12 |archive-date=2019-09-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190915100435/http://www.bigbaobab.co.za/ |url-status=dead }}</ref>
===Mafelo a Boithutelo===
*Mmadikolo
**[[University of Limpopo]] ([[Polokwane]], [[Ga-Rankuwa]])
**Comprehensive [[University of Venda]] ([[Thohoyandou]])
*Mafelo a amangwe a boithutelo
**Southern Africa Wildlife College
==Metswedi==
{{Reflist}}
==Bona gape==
* [[List of cities and towns in Limpopo]]
* [[Limpopo River]]
* [[Xibelani dance]]
* [[Zoutpansberg]] division
==Dikgoge tsa kwa ntle==
{{Commonscat|Limpopo}}
{{Diporofinsi mo Aforika Borwa}}
{{DEFAULTSORT:{{PAGENAME}}}}
[[Karolo:Aforika Borwa]]
[[Karolo:Diporofense tsa Aforika Borwa]]
nwuko9rm9wva6sb5j96hfml4a0jsf6x
Albertina Sisulu
0
5048
54059
47227
2026-08-14T23:49:32Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54059
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder|name=Albertina Sisulu|image=Albertina Sisulu.jpg|caption=Albertina Sisulu ka 2007|office=Mopalamente|term_start=Motsheganong 1994|term_end=Seetebosigo 1999|office1=Mothusa tona wa ntlha wa lekgotla la bomme la [[African National Congress]]|term_start1=Moranang 1991|term_end1=Morule 1993|president1=[[Gertrude Shope]]|successor1=[[Thandi Modise]]|birth_name=Nontsikelelo Thethiwe|birth_date=Phalane a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2011|birth_place=Camama, [[Aforika Borwa]]|death_date=Seetebosigo a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2011|death_place=[[Johannesburg]] [[Aforika Borwa]]|party=[[African National Congress]]|otherparty=[[United Democratic Front]]|spouse=[[Walter Sisulu]]|children=Ba le batlhano ba akaretsa, [[Max]], [[Mlungisi]], [[Zwelakhe]] le [[Lindiwe]] ba le bararo ba ba amogetsweng ba akaretsa [[Beryl]]|occupation=Mopoltiki, mooki, molwela ditshwanelo|awards=Seetsele sa [[Isitwalandwe]] (ka 2019)|nickname=Ma Sisulu. Ntsiki}}
'''Albertina Sisulu''' OMSG (o o bidiwang '''Nontsikelelo Thethiwe''' gape; a tshotswe ka Phalane a le masome mabedi le motso ngwaga wa 1918 a tlhokafala ka Seetebosigo a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2011) e ne e le molwela ditshwanelo o o kgatlhanong le puso ya tlhaolele wa kwa [[Aforika Borwa]]. E ne e le leloko la [[African National Congress]] (ANC), e ne e le tautona o mongwe wa [[United Democratic Front]] fa e tlhamiwa. Kwa Aforika Borwa, kwa a neng a bidiwa '''Ma Sisulu''' e le go supa lorato, gantsi o bidiwa motsadi wa lefatshe.
O tsholetswe kwa [[Transkei]], o ne a fudugela [[Johannesburg]] ka 1940 e le mooki ka tiro. O tsene mo polotiking ka go nyalwa ke [[Walter Sisulu]], a nna le seabe mo go lweleng ditshwanelo morago ga Walter a sena go isiwa kgolegelong ka tsheko ya [[Rivonia]]. Ka dingwaga tsa 1980, o ne a nna moeteledipele wa setshaba kwa legaeng la gagwe kwa [[Soweto]], a nna mo maemong a tlhwatlhwa mo go tlhamiweng ga UDF le go tsosolosiwa ga lekgotla la bomme ba Aforika Borwa.
Ka dingwaga tsa 1964 go tsena 1989, o ne a nna a lebanwe ke motseletsele wa ditaelo tsa go kganelwa. Fa godimo ga go tshwarwa a sa sekisiwa, o ne a lebisiwa melato makgetho a le mararo: molato wa gagwe wa go tlola molao wa teseletso ka 1958 o ne wa itshwarelwa, o ne a lebisiwa molato wa go tlola molao wa bosetshaba ka 1984, a itshwarelwa go tlola molao wa tshireletso ka tsheko ya 1985 ya thankgolo puso kwa [[Pietermaritzburg]].
Fa puso ya tlhaolele e sena go fela, Sisulu o ne a emela ANC kwa palamenteng ya ntlha ya puso ya batho ka batho pele ga a ithola marapo mo polotiking ka 1999 E ne e le mothusa tona wa lekgotla la bomme ba ANC go tswa ka 1991 go tsena 1993 gape e le leloko la komiti ya ANC go tswa ka 1991 go tsena 1994.
== Botshelo jwa gagwe a le mmotlana le thuto ==
Sisulu o tshotswe ka Phalane a le masome mabedi le motso ngwaga wa 1918 kwa Camama, motsana o o kwa kgaolong ya [[Tsomo]] kwa [[Transkei]].<ref name=":0">Sisulu, Elinor (2003). [[iarchive:walteralbertinas0000sisu/page/231|''Walter and Albertina Sisulu: In Our Lifetime''.]] New Africa Books. ISBN [[:en:Special:BookSources/0-86486-639-9|<bdi>0-86486-639-9</bdi>.]]</ref> E ne e le ngwana wa bobedi mo baneng ba le batlhano kwa lolwapeng lwa ba Xhosa (Mfengu).<ref name=":1">Isaacson, Maureen (6 June 2011). [https://iol.co.za/sundayindependent/news/2011-06-06-sisulu-a-life-well-lived/ "Sisulu: A life well lived".] ''Independent''. Retrieved 02 December 2025</ref> Rraagwe, ebong Bonizilwe Thetiwe, e ne e le mmereki wa motswakwa o o berekileng ka lobaka kwa meepong ya gouta kwa [[Transvaal]], mmagwe ebong Monica Thetiwe (o a neng a fana ka Mnyila pele) o ne a koafadiwa ke sehuba sa spanish se a se lwetseng fa a itsholofetse ka Sisulu.<ref name=":0" /><ref name=":2">Herbstein, Denis (12 June 2011). [https://www.independent.co.uk/news/obituaries/albertina-sisulu-nurse-and-freedom-fighter-revered-by-south-africans-as-the-mother-of-the-nation-2296689.html "Albertina Sisulu: Nurse and freedom fighter revered by South Africans as the mother of the nation"]. ''The Independent''. Retrieved 02 December 2025</ref> Sisulu le batsalwa le ene ba godile ba nna le bo mmabomogolo kwa motseng wa Xolobe, kwa Sisulu a simolotseng sekolo teng. Le ntswa ba lolwapa ba ne ba mmitsa Ntsiki botshelo jwa gagwe jotlhe, leina la Albertina o le dirisitse kwa sekolong, a le tlhopha mo lenaaneng la maina a seKeresete a Yuropa a a neng a filwe ke barutabana ba bodiredi.<ref name=":0" />
Ka 1929,fa mmaagwe Sisulu a itsholofetse ka ngwana wa gagwe wa botlhano ebile e le wa bofelo, rragwe Sisulu o ne a tlhokafala ka ntlha ya bolwetse jwa mahatlha kwa Camama.<ref name=":0" /> Mmaagwe o ne a tswelela a lwala go fitlhelela a tlhokafala ka 1941,ka jalo Sisulu e le ngwana wa mosetsana o motona o ne a nna motlhokomedi wa bommonnawe le bo ntsalae, a patelesega go emisa thuto ya gagwe gangwe le gape.<ref name=":0" /><ref name=":3">McGregor, Liz (6 June 2011). [https://www.theguardian.com/world/2011/jun/06/albertina-sisulu-obituary "Albertina Sisulu obituary".] ''The Guardian''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0261-3077 0261-3077]. Retrieved 02 December 2025</ref> Le fa go ntse jalo, ka 1936, o ne a amogela thuso ya madi a sekolo go tsweledisa thuto e kgolwane kwa Mariazell, sekolo se se nang le boroko se se kwa [[Matatiele]].<ref name=":0" /> O ne a itshetsa ka go lema masimo le go bereka kwa go tlhatswediwang teng ka malatsi a boitapoloso.<ref name=":2" /> A sa tswa go fetogela kwa kerekeng ya Roma, o ne a ikaelela go nna moitlami wa mokgatlho wa bodumedi (nun) kgotsa mogokgo wa sekolo, mme moeteledipele wa sekolo, Father Bernard Huss o ne a mo thusa go tsaya tshwetso ya go nna mooki morago fa go fetsa sekolo ka 1939.<ref name=":2" />
== Go lwela ditshwanelo kgatlhanong le puso ya tlhaolele ==
Ka Firikgong 1940,Sisulu o ne a fudugela kwa [[Johannesburg]], kwa a neng a simolola tiro ya gagwe ya booki e le moithuti kwa lekalaneng le e seng la Yuropa kwa sepateleng sa Johannesburg General Hospital.<ref name=":2" /> O ne a nna mooki o o tletseng ka 1944, morago a nna mmelegisi gape.<ref name=":4">Leist, Reiner (September 1991). [https://web.archive.org/web/19991005090429/http://www.anc.org.za/people/sisulu_a.html "Albertina Sisulu".] ''Blue Portraits''. Archived from [http://www.anc.org.za/people/sisulu_a.html the original] on 5 October 1999. Retrieved 03 December 2025 – via African National Congress.</ref> Dikgatlhego tsa gagwe mo sepolotiking di godile ka go amana le [[Walter Sisulu]], e le morekisi wa matlo le molweladitshwanelo wa [[African National Congress]] (ANC) o a neng a mo nyala. O ne a simolola go tsenelela dikopano tsa ANC e se leloko e le mopati wa gagwe.<ref name=":5">Sisulu, Elinor (10 June 2011). [https://web.archive.org/web/20140202151200/http://www.thenewage.co.za/20336-1007-53-Tribute_Life%2C_love_and_times_of_the_Sisulus "Tribute: Life, love and times of the Sisulus".] ''The New Age''. Archived from [https://sashares.co.za/the-new-age/ the original] on 2 February 2014. Retrieved 03 November 2025</ref> Mo tlhalosong ya gagwe, "ke ne ke sena dikakanyo tsa sepolotiki. Ke ne ke sena kgatlhego go fitlhelela ke kopana le Walter.<ref>[https://web.archive.org/web/20020615160813/http://www.anc.org.za/people/albertina.html "Albertina Sisulu, Freedom Fighter"]. ''Sechaba''. October 1988. Archived from [http://www.anc.org.za/people/albertina.html the original] on 15 June 2002. Retrieved 03 December 2025– via [[African National Congress|African National Congress.]]</ref> [[Ellen Khuzwayo|Ellen Kuzwayo]] , mongwe wa basadi ba le mmalwa ba ba neng ba le teng kwa dikopanong , o mo gakologelwa a le boikobo, a direla maloko a a neng a le kwa bokopanong tee morago ga dikopano tse di telele tse di tseneletseng.<ref name=":5" /> Fa a le mosadi wa ga Walter, e ne e ele ene fela mosadi o a neng a le teng kwa bokopanong jwa ntlha jwa lekgotla la ANC la banana ka 1944.<ref name=":5" /><ref>Bell, Jo (2021). ''On This Day She: Putting Women Back Into History, One Day at a Time''. Tania Hershman, Ailsa Holland. London: Metro. p. 282. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-78946-271-5|978-1-78946-271-5]]</bdi>. [[:en:OCLC#OCLC|OCLC]] [https://search.worldcat.org/title/1250378425 1250378425.]</ref>
Go ya ka Pippa Green, o nnile leloko la lekgotla la bomme la ANC ka 1946.<ref name=":6">Green, Pippa (9 June 2011). [https://allafrica.com/stories/201106090005.html "Albertina Sisulu's Story of Persecution and Suffering, Love and Triumph".] ''allAfrica''. Retrieved 03 November 2025</ref> Fa godimo ga foo, lolwapa loora Sisulu kwa [[Orlando]] Bophirima, motsana o o kwa [[Soweto]], kwa ntle g[[a Johannesburg]], lo ne lo dirisiwa go tshwara dikopano tsa baeteledipele ba ANC.<ref name=":2" /><ref name=":7">Bearak, Barry (5 June 2011). [https://www.nytimes.com/2011/06/06/world/africa/06sisulu.html?ref=deathsobituaries "Albertina Sisulu, Who Helped Lead Apartheid Fight, Dies at 92"]. ''The New York Times''.</ref> Le fa go ntse jalo, ditiro tsa monna wa gagwe tsa sepolotiki di ne tsa dira gore Sisulu e nne ene a tsenyang madi mo lwapeng, o ne a seka a tsaya karolo mo ditirelong tsa ANC go fitlheleka ka dingwaga tsa 1950, ka nako e phathi e neng ya itsise lenaneo la yone la puso ya tlhaolele.<ref name=":0" /> O ne a seka a tsaya karolo mo letsholong la 1952 la go tsepama, ka nako e Walter a neng a tshwarwa a lebisiwa molato wa bosetshaba; fa a boelela melao ya ANC, "fa mongwe wa maloko a lolwapa a setse a tlola molao, re ka se tsamae rotlhe, ka go ne go na le bana ba ba neng ba tshwanetse go tlhokomelwa".<ref name=":6" />
=== 1948 go tsena 1963: pele ga tsheko ya Rivonia ===
Go nna kgatlhanong le puso ya tlhaolele go ne ga ya magoletsa ka 1954 le 1955,Sisulu o ne a tsaya karolo mo matsholong a le mmalwa a a amanang. O ne a tlhophiwa go ya komiting ya bomme ba Aforika Borwa ya Federation of South African Women (FEDSAW) fa le tlhamiwa ka 1954.<ref>Green, Pippa (9 June 2011). [https://allafrica.com/stories/201106090005.html "Albertina Sisulu's Story of Persecution and Suffering, Love and Triumph"]. ''allAfrica''. Retrieved 03 December 2025</ref> Ka 1955, o ne a tsaya karolo mo lekgotleng la kgololesego a anamisa dipampitshana pele ga bokopano jwa batho, a boa gape a tsaya karolo mo go ngaleng dikolo tsa setshaba e le go ema kgatlhanong le molao wa thuto ya Bantu; ntlo ya boora Sisulu e ne ya nna sekolo sa nakwana se se neng se tlhomilwe koo e le bontlha jwa go ema kgatlhanong.<ref name=":0" /> O ne a le teng kwa mogwantong wa basadi wa Phatwe 1956 kwa [[Pretoria Sotho|Pretoria]],<ref>[https://mg.co.za/article/2016-08-25-60-iconic-women-the-people-behind-the-1956-womens-march-to-pretoria/ "60 Iconic Women — The people behind the 1956 Women's March to Pretoria"]. ''The Mail & Guardian''. 25 August 2016. Retrieved 03 November 2025</ref><ref>[https://www.news24.com/albertina-sisulu-never-aimed-for-politics-20110602 "Albertina Sisulu never aimed for politics".] ''News24''. 2 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> kwa Phalane 1958 o ne a tshwarwa e le lantlha a lebisiwa molato wa go tsaya karolo mo mogwantong o mongwe wa basadi kgatlhanong le dibukana tsa go itshupa.<ref name=":0" /> O ne a bewa dibeke di le tharo kwa kgolegelong ka go tlhoka go sala morago molao wa dibukana tsa ditshupo, mme a felela a gololwa, tsala ya monna wa gagwe Nelson Mandela e le mmueledi wa gagwe.<ref name=":6" /><ref>[https://mg.co.za/article/2011-06-02-struggle-heroine-albertina-sisulu-dies/ "Struggle heroine Albertina Sisulu dies".] ''The Mail & Guardian''. 2 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> Ka dingwaga tsa 1960, o ne a tsaya karolo mo lenaneong la ANC la go thapa baoki e le baithaopi go fudugela kwa [[Tanganyika]] o jaanong a neng a gololesegile, e le thuso e e yang kwa go [[Julius Nyerere]] go tswa kwa go [[Oliver Tambo]].<ref>[https://www.thecitizen.co.tz/tanzania/news/national/untold-story-of-south-african-nurses-who-helped-tanzania-after-british-nurses-refused-to-work-under-black-leadership-4163664 "Untold story of South African nurses who helped Tanzania after British nurses refused to work under black leadership".] ''The Citizen''. 18 March 2023. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://mg.co.za/article/2003-11-08-the-story-of-albertina-sisulus-nurses/ "The story of Albertina Sisulu's nurses"]. ''The Mail & Guardian''. 8 November 2003. Retrieved 03 December 2025</ref>
Monna wa ga Sisulu e ne e le mosekisiwa mo tshekong ya 1956 go tsena 1961 ya thankgolo puso, lolwapa lwa bone lwa tshabelelwa ke go bewa leitlho ke makalana a tshireletso le go tlhaselwa.<ref name=":0" /><ref>[https://www.news24.com/life/archive/albertina-sisulus-story-20060808 "Albertina Sisulu's story".] ''News24''. 8 August 2006. Retrieved 03 December 2025</ref> Morago ga tsuologo ya [[Sharpville]] ya 1960, puso ya tlhaolele e ne ya kganela ANC le makgotla a a amanang le yone, moragonyana, ANC e ne ya itsise tshimololo ya kgaratlho ya dibetsa. Monna wa gagwe, e le mosimolodi wa [[Umkhonto we Sizwe]], o ne a tshaba a iphitlha kwa tlase ga lefatshe ka 1963. Ka Seetebosigo a le lesome le borobabongwe ngwaga oo, Sisulu o ne a nna mosadi wa ntlha go tshwarwa mo molaong wa kiletso ya malatsi a le masome a robabongwe: molao o o neng o sa tswa go simololwa wa 1963 o ne o letla mapodisi go tshwara balwela ditshwanelo ba sa ba bolelela.<ref name=":1" /> Ka nako e ba e batlang ebile ba sa ba lebisa melato epe. O ne a bewa a le nosi kwa kgolegelong, a tlhotlhomisiwa ka lobaka ka kwa Walter a leng teng. O ne a gololwa morago ga gore monna wa gagwe le maloko a mangwe a ANC ba tshwarwe kwa Rivonia ka Phukwi 1963<ref name=":2" />. Tsheko ya [[Rivonia]] e ne ya fela ka Seetebosigo 1964 Walter a atlholetswe botshelo botlhe mo toronkong. Ka nako ya tsheko, Sisulu o ne a oketsa seabe sa gagwe mo lekgotleng la ANC la basadi.<ref name=":0" />
=== 1964 go tsena 1989: morago ga tsheko ya Rivonia ===
{{Quote|quote=Ke ne ke itse gore ke eng puso e ne e sa nthate. Ke ka ntlha ya gore ke ne ke le kgatlhanong le tlhaolele. Ke ne ke itse gore ke mmaba wa puso. Ga gona sepe se se ka bong se intumedisitse le go fetisa.|source=– -Sisulu a bua ka go bogisiwa ga gagwe ke puso ya tlhaolele.<ref name=":19" />}}
Ka Phatwe 1964, morago ga dikatlholo tsa Rivonia, Sisulu o ne a lebisiwa kiletso ya ntlha mo metseletseleng ya dikeletso.<ref name=":1" /> O ne a ilediwa gangwe le haoe dingwaga tse di lesome le bosuoa tse di latelang, a ilediwa go tsaya karolo mo dipolotiking ebile a kganeletswe mo ntlong dingwaga di le mmalwa.<ref name=":0" /> Tona wa melao le thokgamo o ne a letla kiletso ya gagwe ya bone go fela ka Phatwe 1981, o ne a ipela ka go bua e le lantlha mo polotiking fa e sale ka dingwaga tsa 1960 - kwa moletlong wa go ikgopotsa mogwanto wa basadi kwa kerekeng nngwe.<ref name=":8">Lelyveld, Joseph (24 August 1981). [https://www.nytimes.com/1981/08/24/world/a-soweto-woman-regains-her-political-voice.html "A Soweto Woman Regains Her Political Voice]". ''The New York Times''. ISSN 0362-4331. Retrieved 03 December 2025</ref> Kgololesego e ne ya nna sebaka sa ngwaga pele ga a tshwarwa gape a ilediwa gape e le la botlhano ka Seetebosigo 1982;<ref name=":0" /><ref>[https://sahistory.org.za/dated-event/fifth-banning-order-albertina-sisulu "Fifth banning order for Albertina Sisulu"]. ''South African History Online''. 16 March 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> taelo e o e ne e le bontlha jwa tse di neng di dirilwe kwa Soweto ka nako ya segopotso tsa [[tsulologo ya Soweto]] ya 1976.<ref>Lelyveld, Joseph (17 June 1982). [https://www.nytimes.com/1982/06/17/world/south-african-police-and-youths-clash-outside-a-church-in-soweto.html "South African Police and Youths Clash Outside a Church in Soweto".] ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 03 December 2025</ref>
Le fa go ntse jalo, ka nako eo yotlhe, Sisulu o ne a tswelela e le motho wa tlhwatlhwa mo letsholong le le kgatlhanong, a lemogiwa ka go itebaganya le go rulaganya mo lefatsheng ka bophara e seng mo gae fela. O nnile le thotloetso mo go baakanyetseng go tlhamiwa ga [[United Democratic Front]] (UDF), e e neng e le lekgotla le le neng le itsege ka go nna kgatlhanong le puso ya tlhaolele le le tlhamilweng ka 1983, le mo letsholong la go tsosolosa FEDSAW.<ref>[https://www.washingtonpost.com/local/obituaries/2011/06/03/AG4i7PIH_story.html "Albertina Sisulu, veteran of anti-apartheid movement, dies at 92".] ''Washington Post''. 3 June 2011. ISSN 0190-8286. Retrieved 03 December 2025</ref> Go tswa ka dingwaga tsa 1970, o ne a nna matlhagatlhaga mo go katiseng bomme ba ba botlana ba balweladitshwanelo ba tshwana le [[Jessie Duarte]] le [[Susan Shabangu]]; Duarte morago o ne a re baithuti ba ga Sisulu ba ne ba ipitsa banyana ba ga MaSisulu, o ne a nna le seabe se setona mo go tlhamiweng ga lekgotla la basadi le le sephiri la ANC kwa Soweto le bidiwa ''Thusang Basadi''.<ref name=":0" />
==== Tsheko ya boditshaba le go tlhamiwa ga UDF ====
Kiletso ya ga Sisulu ya Seetebosigo 1982 e ne ya letlelelwa go fela morago ga ngwaga<ref>Lelyveld, Joseph (2 July 1983). [https://www.nytimes.com/1983/07/02/world/pretoria-ends-banning-orders-for-50.html "Pretoria Ends Banning Orders for 50".] ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331.] Retrieved 03 December 2025</ref>, ka Phukwi 1983 o ne a tsenelela dikopano tsa komiti e e neng e rulaganyetsa go tlhamiwa ga UDF.<ref name=":0" /> Le fa go ntse jalo, ka Phatwe a le malatsi a matlhano o ne a tshwarwa gape kwa lefelong la mmereko a lebisiwa molato wa go fitlha boditshaba.<ref>[https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1983/08/09/s-africa-jails-woman-weeks-after-lifting-17-year-house-arrest/07dbbdde-0ae5-479f-b050-174e0b5ed869/ "S. Africa Jails Woman Weeks After Lifting 17-Year House Arrest".] ''Washington Post''. 9 August 1983. ISSN 0190-8286. Retrieved 03 December 2025</ref> Ene le o a neng a tshwerwe le ene molwela ditshwanelo Thami Mali, ba ne ba lebisiwa molato wa go rulaganya go tsweledisa maikaelelo a ANC e e neng e ileditswe, go amana le seabe sa bone mo go rulaganyeng phitlho ya ga Rose Mbele, lebutswapele la lekgotla la basadi ba ANC. Phitlho e ne e dirilwe dikgwedi kwa morago, ka Firikgong a le lesome le borataro 1983 kwa kerekeng kwa Soweto, melato e o e ne e bonwa e le maipato a go tshwata Sisulu pele ga go tlhomamisiwa ga UDF.<ref name=":0" />
Morago ka Phatwe, fa Sisulh a emetse tsheko a le mo kgolegelong a le esi kwa [[Diepkloof]], UDF e ne ya tlhomamisiwa. O ne a tlhophiwa a seo go nna tautona wa kgaolo ya Transvaal wa UDF, kwa tlhomamisong ya lekgotla leo kwa Mitchell's Plain ka Phatwe a le masome mabedi, e le mongwe wa botautona ba bararo ba UDF, ba bangwe e le [[Oscar Mpetha]] le [[Archie Gumede]].<ref name=":0" /> Tsheko ya gagwe e ne ya simologa kwa [[Krugersdorp]] moragonyana, [[George Bizos]] e le mmueledi wa gagwe. Ka Tlhakole a le masome mabedi le bone ngwaga wa 1984, mo katlholong e e neng ya kgalwa ke komiti e e faphegileng ya [[United Nations General Assembly|United Nations]] kgatlhanong le puso ya tlhaolele, o ne a atlholelwa dingwaga di le nne mo kgolegelong, tse pedi di seegetswe kwa thoko dingwaga di le tlhano.<ref name=":0" /> Le fa go ntse jalo, o ne a bulelwa a emetse go ikuela, se se mo letla go tsweledisa ditirelo tsa gagwe tsa sepolotiki;<ref name=":6" /> e ne ya re a bua ka seo are morago ga dikgwedi tse dintsi di tlhomagane ke le nosi mo kgolegelong, ke ne ka tswa ke bua le mabota. Ikuelo kgatlhanong le katlholo ya gagwe e ne ya tshwarwa ka 1987.<ref name=":9">[https://mg.co.za/article/1988-02-26-00-pen-portraits-of-a-dozen-of-those-banned-yesterday/ "Pen portraits of a dozen of those banned yesterday".] ''The Mail & Guardian''. 25 February 1988. Retrieved 03 December 2025</ref>
==== Abu Baker Asvat le Mandela United ====
Ka 1983, Sisulu o ne a ithola marapo mo booking jwa setshaba, a le mo dingwageng tsa go tlogela tiro ka bogodi, a amogela madi a gagwe a go tlogela tiro.<ref name=":4" /> Ngwaga o o latelang, morago ga tsheko ya gagwe o ne a bereka e le sefatlhego sa kompone gape e le mothusi wa mooki kwa [[Rockville]], [[Soweto]] kwa ofising ya loaro e e ikemetseng ya ga [[Abu Baker Asvat]], ngaka o a neng a itsege ka go batla go tlhokomela batho. Le ntswa Asvat e ne e le leloko le le eteletseng pele [[Azania People's Organisation]], e e neng e phadisana le UDF, bobedi joo ba ne ba bereka sentle mmogo;<ref name=":10">[https://mg.co.za/article/1989-02-03-profile-abu-asvat/ "Profile: Abu Asvat".] ''The Mail & Guardian''. 2 February 1989. Retrieved 03 December 2025</ref> morago o ne a re ba ne ba tshwana le ngwana le morwae,<ref name=":11">[https://www.independent.co.uk/news/star-witness-refuses-to-damn-winnie-1286384.html "Star witness refuses to damn Winnie".] ''The Independent''. 2 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref> o ne a seka a ganana le ditiro tsa ga Sisulu tsa sepolotiki tse di neng di tsweletse.<ref name=":0" />
[[Setshwantsho:Winnie Mandela 2.jpg|thumb|Sisulu o ne a sa utlwane sentle le [[Winnie Madikizela-Mandela]]]]
Sisulu o ne a na le botsalano jo bo makgwakgwa le [[Winnie Madikizela-Mandela]]. Nako e e ne e tshwailwe ke go oketsega ga kgotlhang gareng ga Sisulu le Winnie Madikizela-Mandela, mosadi wa ga [[Nelson Mandela]], o setlhopha sa gagwe sa kgwele ya dinao sa [[Mandela United Football Club]] se neng se tsaya karolo mo go tlhaseleng batho le go nyenyafatsa kwa Soweto go tswa ka 1986 go ya pele. Ka ntlha ya botsalano jwa banna ba bone, Sisulu le Madikizela-Mandela ba ne ba utlwana ka dingwaga tsa bone tsa bonana; ba tshwarwa mmogo ka 1958, Sisulu o ne a alafile Mandela fa a le gaufi le go senyegelwa ke boimana jwa ngwana wa gagwe wa ntlha kwa kgolegelong.<ref name=":0" /><ref name=":12">[https://www.washingtonpost.com/archive/lifestyle/1996/04/20/south-africas-mother-figures/aeb5cc15-21eb-4915-bebf-6d91aa409db5/ "South Africa's Mother Figures".] ''Washington Post''. 19 April 1996. ISSN 0190-8286. Retrieved 03 December 2025</ref> Le fa go ntse jalo, ka dingwaga tsa 1980, botsalano jwa bone bo ne jwa senyega ka Sisulu a ne a lekile go emisa madi a Mandela United.<ref name=":0" /> Morago Sisulu o ne a re,"jaaka mosadi, ke lekile go mo ntsha mo go seo...nna le Winnie ga re ise ke re nne baba, ke ne ke leka go mo thusa".<ref name=":12" /> Go ya ka moitseanape wa ditso [[Johhny Steinberg,]] maloko a mangwe a setshaba a ne a roma Sisulu go begela baeteledipele ba ANC ba ba tshabetseng kwa [[Lusaka]], [[Zambia]]<ref>Malan, Rian (9 June 2023). [https://web.archive.org/web/20250212011441/https://www.vryeweekblad.com/en/opinions-and-debate/2023-06-09-the-moral-icon-and-the-murderess/ "The moral icon and the murderess".] ''Vrye Weekblad'' (in Afrikaans). Retrieved 03 December 2025</ref> ka matshwenyego a bone ka maitshwaro a ga Madikizela-Mandela. Dingwaga tse di latelang, ka ntlha ya maemo a banna ba bone, metswedi ya dikgang gantsi e ne e supa Sisulu le Madikizela-Mandela e le dikao tse di sa tshwaneng tsa go lwela ditshwanelo ga basadi. ba tshwantshanya go nna le kelelelo ga ga Sisulu le go tenega motlhofo ga ga Madikizela-Mandela.<ref name=":12" /><ref>[https://www.litnet.co.za/love-time-burning-remembering-winnie-mandela/ "Love in a time of burning: Remembering Winnie Mandela".] ''LitNet''. 3 April 2018. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>Gilbey, Emma (14 April 1992). [https://www.nytimes.com/1992/04/14/opinion/winnie-mandelas-rise-and-fall.html "Winnie Mandela's Rise and Fall".] ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331.] Retrieved 03 December 2025</ref>
Ka nako eo Asvat o ne a sa itsege mo setshabeng sa soweto le puso; ka 1987, Sisulu o ne a na le ene fa a falola go tlhabiwa ka thipa, ka Morule 1988, ba ne ba bereka go sena metsi le motlakase morago ga ba kgaolelwa ka loarong lwa bone.<ref name=":10" /> Mo motshegareng wa Firikgong a le masome mabedi le bosupa 1989, Asvat o ne a bolawa ka go thuntshiwa ka tlhobolo kwa ofising ya gagwe ya loaro fa Sisulu a ne a le kwa morago kwa go fiwang melemo teng, o ne a tlhokafala moragonyana mo bo leng teng jwa ga Sisulu. O ne a amogetse motho o o mo thuntshitseng mo sepateleng go bona Asvat letsatsi leo.<ref>[https://www.justice.gov.za/trc/media/1997/9712/s971201e.htm "I Heard Shots That Killed Asvat, Says Mrs Sisulu".] ''SAPA''. 1 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref> Madikizela-Mandela le setlhopha sa gagwe sa kgwele ya dinao ba ne ba supiwa ka monwana gore ke bone ba rulagantseng go bolawa ga ga Asvat,<ref>[https://africasacountry.com/2018/04/winnie-mandela-and-the-peoples-doctor "Winnie Mandela and the people's doctor".] ''Africa Is a Country''. 4 June 2017. Retrieved 03 December 2025</ref> Sisulu o ne a akarediwa mo dikakanyetsong tseo ka 1997.
==== Tsheko ya go thankgola puso, ya Pietermaritzburg ====
Ka ngwaga wa 1984, fa Sisulu a bereka kwa loarong lwa ga Asvat a emetse go ikuela mo katlholong ya gagwe, UDF e ne ya atolosa go nna teng mo lefatsheng ka go tshwara matsholo a a tseneletseng a kganetso ya diphetogo tsa ga tautona [[P.W Botha]] di akaretsa molao wa baeteledipele ba bantsho wa 1982 le molaomotheo wa 1983. Ditlhopho tsa ntlha tsa palamente ya makgotla a mararo ka Phatwe 1984 e ne ya emisiwa ke go atlega ga UDF mo go e kganeleng, se se neng sa salwa morago ke go anama ga diphuduego mo motseng oo.<ref>Seekings, Jeremy (2000). ''[https://books.google.co.bw/books?id=LSlBjKQf-oYC&redir_esc=y The UDF: A History of the United Democratic Front in South Africa, 1983–1991]''. New Africa Books. p. 245. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-0-86486-403-1|<bdi>978-0-86486-403-1</bdi>.]]</ref> Sisulu o ne a tshwarwa ka Tlhakole a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 1985.<ref>[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1985-02-19-mn-372-story.html "6 Critics of Apartheid Seized in South Africa"]. ''Los Angeles Times''. 19 February 1985. Retrieved 03 December 2025</ref> Ene le ba bangwe ba le lesome le botlhano ba ne ba lebisiwa molato wa go thankgola puso le go rotloetsa thankgolo puso. Ka e ne e le ene fela mosadi o a neng a tshwerwe, o ne a bewa a le nosi.<ref name=":0" />
Ka Motsheganong a le malatsi a mararo ngwaga wa 1985, Sisulu le ba a neng a tshwerwe le bone ba ne ba gololwa go emela tsheko kwa ntle ka melao e e gagametseng.<ref>[https://www.upi.com/Archives/1985/05/03/16-released-on-bail-in-South-Africa-treason-trial/1172483940800/ "16 released on bail in South Africa treason trial"]. ''UPI''. 3 May 1985. Retrieved 03 December 2025</ref> Tsheko ya thankgolo puso ya [[Pietermaritzburg]] e ne ya simolola ka Phalane a le masome mabedi le motso kwa kgotlatshekelong e tona ya [[Natale|Natal]], ka basekisiwa ba sa ipone molato,<ref>[https://www.nytimes.com/1985/10/22/world/south-africans-open-a-major-treason-trial.html "South Africans Open A Major Treason Trial"]. ''The New York Times''. 22 October 1985. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 03 December 2025</ref> mme ditsheko tsa ga Sisulu le ba bangwe ba le lesome le motso di ne tsa boelwa morago ka Morule a le malatsi a robabongwe.<ref>[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1985-12-09-mn-15272-story.html "South Africa Clears 12 of Treason: Charges Against Most Prominent Foes of Apartheid Dropped".] ''Los Angeles Times''. 9 December 1985. Retrieved 03 December 2025</ref> Sisulu o ne a bolelela bobegadikgang gore e ne e le phenyo mo go bone.<ref>Rule, Sheila (10 December 1985). [https://www.nytimes.com/1985/12/10/world/south-africa-ends-a-case-against-12.html "South Africa Ends A Case Against 12"]. ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 03 December 2025</ref> Go ne ga tswelela go nna le diphuduego tse di itsegeng, Sisuli a ilediwa gape ka 1986<ref name=":6" /> le la 1988.<ref>[https://www.washingtonpost.com/archive/lifestyle/1988/05/11/sisulu-and-the-unity-of-struggle/6ccc0834-d37c-4ec0-8cfa-f9eca0caa343/ "Sisulu and the Unity of Struggle".] ''Washington Post''. 11 May 1988. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0190-8286 0190-8286]. Retrieved 03 December 2025</ref><ref name=":9" />
=== Dipuisano tsa 1989 go tsena 1994 ===
Ka ngwaga wa 1989, fa dipuisano tsa go fedisa puso ya tlhaolele di fefofadiwa, Sisulu o ne a amogela seabe sa gagwe sa go lebagana le setshaba mo letsholong la puso ya tlhaolele. Ka Seetebosigo ngwaga oo, o ne a neelwa teseletso ya gagwe ya mosepele ya ntlha ya Aforika Borwa - e le poelo morago ka taelo ya go ilediwa ya gagwe e ne e sa tswa go ntshafadiwa mo malatsinyaneng a a fetileng.<ref name=":13">Perlez, Jane (27 June 1989). [https://www.nytimes.com/1989/06/27/world/apartheid-foe-gets-passport-and-is-expected-to-meet-bush.html "Apartheid Foe Gets Passport And Is Expected to Meet Bush".] ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331.] Retrieved 03 December 2025</ref> Morago kgwedi yone eo, o ne a etelela pele baemedi ba UDF mo loetong lwa mafatshe lo loneng lo akaretsa bokopano le tonakgolo wa [[Britain]], [[Margaret Thatcher]]. Fa ba le kwa [[London]], o ne a kopana le moeteledipele wa Labour Party [[Neil Kinnock]], a buisa batho ba letsholo la go nna kgatlhanong le puso ya tlhaolele kwa Britain.<ref name=":0" /><ref>[https://sahistory.org.za/dated-event/albertina-sisulu-addresses-major-anti-apartheid-rally-london "Albertina Sisulu addresses a major anti-apartheid rally in London".] ''South African History Online''. 15 June 2012. Retrieved 03 December 2025</ref> Ka Seetebosigo a le masome mararo ngwaga wa 1989, o ne a kopana le tautona wa [[USA|America]] [[George H. W Bush]] kwa ntlong ya gagwe ya bonno.<ref>[https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1989/06/30/south-african-dissident-calls-for-us-pressure/2c4233a2-6afc-438f-8842-e61ad30ed476/ "South African Dissident Calls For U.S. Pressure".] ''Washington Post''. 30 June 1989. ISSN 0190-8286. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://www.washingtonpost.com/archive/opinions/1989/07/25/bush-listens-to-a-true-voice-of-south-africa/61f38efb-3748-4c0f-bba1-15e836602313/ "Bush Listens to a True Voice of South Africa"]. ''Washington Post''. 25 July 1989. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0190-8286 0190-8286.] Retrieved 03 December 2025</ref> Setlhopha se se ne sa fetela kwa [[Sweden]] le [[France]] ka taletso ya ga [[Danielle Mitterrand]]; le kwa diofising kgolo tsa ANC kwa Lusaka, kwa Sisulu a neng a begela maloko a a tshabileng ka seemo kwa Aforika Borwa.<ref name=":0" />
Kiletso ya bofelo kgatlhanong le Sisulu e ne ya emisiwa ke puso ya Aforika Borwa ka Phalane a le lesome le bone ngwaga wa 1989.<ref>Green, Pippa (9 June 2011). [https://allafrica.com/stories/201106090005.html "Albertina Sisulu's Story of Persecution and Suffering, Love and Triumph"]. ''allAfrica''. Retrieved 03 December 2025.</ref> Puso ya ga Tautona [[F W de Klerk]] e ne ya emisa dikeletso tsa ANC ka 1990,ba letla phathi eo go tsweledisa go rulaganya mo Aforika Borwa. Sisulu o ne a nna le seabe mo letsholong la go tlhama sesha lekgotla la ANC la basadi, le ntswa a ne a gana go emela botautona jwa lekgotla leo. Kwa bokopanong kwa ntlha jwa lekgotla leo kwa [[Kimberley|Kimberly]] ka Moranang 1991, o ne a ema nokeng [[Gertrude Shope]], o a neng a fenya Madikizela-Mandela go nna tautona wa lekgotla.<ref name=":0" /> Kwa bokopanong joo, Sisulu o ne a tlhophiwa go nna mothusi wa ga Shope e le mothusa tautona.<ref>[https://www.csmonitor.com/1991/0430/30032.html "Winnie Mandela's Defeat In ANC Vote Is Hailed".] ''Christian Science Monitor''. 30 April 1991. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0882-7729 0882-7729]. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>Wren, Christopher S. (29 April 1991). [https://www.nytimes.com/1991/04/29/world/winnie-mandela-loses-women-s-league-vote.html "Winnie Mandela Loses Women's League Vote".] ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331.] Retrieved 03 December 2025</ref> Mo dingwageng tse pedi tse di latelang, o ne a bereka kwa ofising kgolo ya lekgotla kwa [[Shell House]].<ref>[https://mg.co.za/article/2011-06-09-how-sisulu-moulded-everyone-around-her/ "Shaka Sisulu: The Gogo stories".] ''The Mail & Guardian''. 9 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> Le fa go ntse jalo, o ne a nna mo maemong a mothusa tautona setlha se le sengwe fela, a tlogelela [[Thandi Modise]] ofisi kwa bokopanong jo bo latelang ka Morule 1993.<ref>[https://sahistory.org.za/sites/default/files/Celebrating%20Women%20in%20SA%20history.pdf ''For Freedom and Equality': Celebrating Women in South African History'' (PDF)]. South African History Online. 2011. p. 26.</ref>
ANC e ne ya tshwara moletlo wa go boelana ka Phukwi 1991 kwa bokopanong jwa masome a mane le borobabobedi kwa Durban, kwa Sisulu a neng a tlhophiwa go bereka e le leloko la komiti.<ref>[[:en:Cyril_Ramaphosa|Ramaphosa, Cyril]] (1994). [https://web.archive.org/web/20080524183229/http://www.anc.org.za/ancdocs/history/conf/conference49/sgrep49.html#2 "Report of the Secretary-General to the 49th National Conference"]. ''African National Congress''. Archived from [http://www.anc.org.za/ancdocs/history/conf/conference49/sgrep49.html the original] on 24 May 2008. Retrieved 03 December 2025</ref> O berekile setlha se le sengwe sa dingwaga tse tharo mo komiting, kwa bokopanong jwa masome a mane le borobabongwe ka Morule 1994 ene le monna wa gagwe ba ne ba gana go emela ditlhopho gape rsa boeteledipele jwa phathi.<ref>[https://tpy.nelsonmandela.org/pages/part-vi-anc-and-the-transition/17-anc-and-the-transition/17-1-1994-conference "1994 Conference"]. ''Nelson Mandela: The Presidential Years''. [https://web.archive.org/web/20210512011415/https://tpy.nelsonmandela.org/pages/part-vi-anc-and-the-transition/17-anc-and-the-transition/17-1-1994-conference Archived] from the original on 12 May 2021. Retrieved 03 December 2025</ref>
Ka nako eo ya kgaratlho, o ne a bona botshabelo jwa kerekeng ya [[Albert Methodist]] kwa [[Johannesburg]], ee nnileng le seabe se setona mo go feng batshabi lefelo la botshabelo. Tiro ya gagwe ya sepolotiki morago ga puso ya tlhaolele.
== Tiro ya gagwe mo sepolotiking morago ga puso ya tlhaolele ==
=== Palamente ===
[[Setshwantsho:Cape Town (ZA), Parliament of South Africa -- 2024 -- 3487.jpg|thumb|Matlo a palamente kwa Kapa, kwa Sisulu a neng a berekela teng go tswa ka 1994 go tsena 1999]]
Sisulu morago o ne a re e le leloko la ANC, o ne a belaela kakanyetso ya ga Mandela ya go boelana le baema nokeng ba pele e le kgatlhego ya dirisana mmogo. Fa a bolela mmegadikgang, bokopano jwa ntlha jwa ANC, fa Mandela a re itsise ka se, re ne ra ema rotlhe ra re jaanong o a tsenwa. Re ne re akanya gore o a tsenwa, gore a re re agisane. Shoo!<ref name=":12" /> Le fa go ntse jalo, pele ga ditlhopho tsa puso ya batho ka batho morago ga puso ya tlhaolele, o ne a amogela tlhopho ya go ema e le ntlhopheng wa palamente e ntsha ya Aforika Borwa, a tlhophiwa go ya palamenteng.
Fa palamente e simologa ka Motsheganong a le lesome ngwaga wa 1994, ke Sisulu o a neng a tlhopha semmuso Mandela go bereka e le tautona wa Aforika Borwa morago ga puso ya tlhaolele.<ref>[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1994-05-10-mn-55908-story.html "It's a 'New Era,' Says Officially Elected Mandela"]. ''Los Angeles Times''. 10 May 1994. Retrieved 03 December 2025</ref> Mokwadi wa buka ya gagwe o ne a re e ne e le nngwe ya dinako tse di mo direng motlotlo thata tsa botshelo jwa gagwe, go tlhophiwa go tlhopha tautona mo boemong jwa ANC.<ref>Sisulu, Elinor (15 December 2013). [https://www.theguardian.com/theobserver/2013/dec/15/nelson-mandela-obituary-elinor-sisulu "Nelson Mandela remembered by Elinor Sisulu".] ''The Guardian''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0261-3077 0261-3077.] Retrieved 03 December 2025</ref> O berekile setlha se le sengwe kwa palamenteng, a ithola marapo ka Seetebosigo 1999 kwa ditlhophong.<ref name=":0" />
=== Komiti ya boammaruri le poelano ===
Ka nako e, kanamo ya gagwe ya tlhwatlhwa ke ya komiti ya boammaruri le poelano (TRC) ka 1997. O ne a solofetswe go fa maitemogelo a botlhokwa kwa tlhotlhomisong ya ditirelo tsa setlhopha sa kgwele ya dinao sa Mandela United, bogolo jang ka tse di diragetseng ka letsati la polao ya ga Asvat le botsalano jwa ga Asvat le Madikizela-Mandela.<ref>[https://mg.co.za/article/1997-11-21-more-corpses-in-winnies-cupboard/ "More corpses in Winnie's cupboard"]. ''The Mail & Guardian''. 20 November 1997. Retrieved 03 December 2025</ref> Fa godimo ga foo, ngwaga o o o simologa, puisano le Sisulu e e neng e gatisitswe mo Katiza's Journey, kgatiso ya [[BBC]] e mo go yone mmegadikgang [[Fred Brigland]] a neng a re o upolotse bosupi jwa gore Madikizela-Mandela o ne a loga maano a go tsaya [[Stompie Seipei]] ka dikgoka le go bolaya Asvat. Mopuisanong eo, Sisulu o ne a tlhomamisitse boammaruri jwa karata ya molwetsi go tswa kwa sepateleng sa ga Asvat e e neng e eisa tlase maipato a ga Madikizela-Mandela letsatsi la loso lwa ga Seipei; o ne a re o lemoga mokwalo wa gagwe mo karateng. Morago o ne a re o dirile temogo e ka phoso.<ref name=":0" />
Go tlhagelela ga ga Sisulu fa pele ga lekgotla la bommaruri le poelano ka Morule a rogwa ngwaga go ne ga gapa kgatlhego ya mafatshe fatshe.<ref>[https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1997/12/02/key-witness-backs-madikizela-mandela/fd45f0df-cfa8-4c1c-9ea1-2f55113812f9/ "Key Witness Backs Madikizela-Mandela"]. ''Washington Post''. 2 December 1997. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0190-8286 0190-8286.] Retrieved 03 December 2025</ref><ref>Daley, Suzanne (2 December 1997). [https://www.nytimes.com/1997/12/02/world/panel-hears-evidence-winnie-mandela-sought-doctor-s-death.html "Panel Hears Evidence Winnie Mandela Sought Doctor's Death".] ''The New York Times''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 03 December 2025</ref> Le fa go ntse jalo, morago ga go fa ditiragalo tse di utlusang botlhoko tsa go thunsthiwa ga ga Asvat, o ne a fa dikarabo tse di sa tlhamalalang fa a bodiwa dipotso ka seabe sa ga Madikizela-Mandela mo dintshong tsa ga Asvat le Seipei; o ne a ganetsa go baya monwana karata e e botlhokwa ya molwetsi, a ganetsa go itse ka kgotlhang epe gareng ga Madikizela-Mandela le Asvat, are, "ke ka se akanye gore mma Mandela o ka bolaya Asvat ka gore ke ne ke akanya gore ba a utlwana."<ref name=":11" /><ref>[https://web.archive.org/web/20180815150202/http://edition.cnn.com/WORLD/9712/01/winnie.hearing.folo/ "Testimony focuses on Madikizela-Mandela's alleged link to doctor's murder"]. ''CNN''. 1 December 1997. Archived from the original on 15 August 2018. Retrieved 03 Decemner 2025</ref> O ne a re ga a gakologelwe a bona Madikizela-Mandela kgotsa babereki ka ene kwa sepateleng ka nako ya go tsewa ka dikgoka ga ga Seipei.<ref>[https://mg.co.za/article/1997-12-01-asvat-murderer-in-tears/ "Asvat murderer in tears".] ''The Mail & Guardian''. 1 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref>
Ka nako ya fa a botsolosiwa mo go tseneletseng, mookamedi wa lekgotla la TRC [[Dumisa Ntsebeza]] o ne a bolelela Sisulu gore o ne a bonala a leka bjotlhe jwa gagwe go bua go le go nnye fela mo go ka golegang mma Mandela, a botsa fa se e le ka ntlha ya go lwantshana le tshiamo ka gore ke mmereki ka ene le gore boora Mandela le Sisulu ba tswa kgakala mmogo.<ref name=":14">[https://www.justice.gov.za/trc/media/1997/9712/s971201g.htm "Ntsebeza Questions Sisulu's Testimony on Winnie".] ''SAPA''. 1 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/36003.stm "Winnie hearing adjourned after intimidation claims".] ''BBC News''. 1 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref> Sisulu o ne a fetola ka selelo sa kutlo tshakgalo, a lebelela kwa morago dingwaga tsa a na le seabe mo lweleng ditshwanelo, are "le fa ke mo sireletsa, ga ke fa go bu maaka".<ref name=":11" /><ref name=":14" /> Moeteledipele [[Alex Boraine]] le ene o ne a supa fa a sa kgotsofalela go tlhoka go tsamaisana ga maiphitlhelo a ga Sisulu.<ref>[https://www.justice.gov.za/trc/media/1997/9712/s971201s.htm "Lies and More Lies at the Truth Commission, Complains Boraine".] ''SAPA''. 1 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref>
Letsatsi morago ga potsoloso e, Sisulu le monna wa gagwe ba ne ba kopana le [[Desmond Tutu]], modulasetilo wa TRC, go buisana ka go tlhoka go itumela ga gagwe mo go teweng gote ga a bue nnete.<ref name=":15">[https://www.justice.gov.za/trc/media/1997/9712/s971204u.htm "Sisulu Vindicated at TRC Hearing: Commissioner".] ''SAPA''. 4 December 1997. Retrieved 03 December 2025</ref> ka Morule a le malatsi a mane, TRC e ne ya reetsa bosupi jo bongwe jo bo neng jwa rurifatsa gore menwana e e mo karateng ga se ya ga Sisulu. Sisulu o ne a tlhagelela gape ka nakwana mo seraleng sa basupi, ka kopo ya gagwe, Ntsebeza a mmolelela gore o tlhatswitswe leina ebile o buseditswe go nna mogaka wa tshiamo.<ref name=":15" />
== Botshelo jwa gagwe le lolwapa ==
[[Setshwantsho:Sisulu wedding with mandela and lembede.JPG|left|thumb|Lonyalo lwa ga Albertina a nyalwa ke [[Walter Sisulu]] ka Phukwi 1944. [[Evelyn Mase]] o kwa molemeng wa monna wa monyadi, [[Nelson Mandela]] o bapile le ene kwa molemeng thata. [[Anton Lembede]] o kwa mojeng wa monyadi wa mosadi. Kgaitsadie Walter, Rosabella, o lebeletse bobedi boo.]]
Sisulu o kopane le monna wa gagwe Walter ka 1941, malwapa a bone a dumalana go duela magadi ngwaga o o latelang; ba ne ba nyalana ka Phukwi a le lesome le botlhano ngwaga wa 1944 mo moletlong o mmotlana kwa [[Cofimvaba]].<ref name=":0" /> Moemisi wa gagwe o motona e ne e le [[Nelson Mandela]], fa mongwe wa baemisi ba ga Albertinah e ne e le mosadi wa ntlha wa ga Mandela, [[Evelyn Mase]]; Mase e ne e le ntsalae Walter, a ne a kopane le Mandela kwa lolwapeng loora Sisulu.<ref name=":0" /> Ka nako ya go fa mafoko ga ga [[A.B Xuma]] le [[Anton Lembede]],<ref name=":0" /> Lembede o ne a tsibosa Albertina are "o nyalwa ke monna o a setseng a nyetse setshaba".<ref>[https://mg.co.za/article/2003-05-06-obituary-walter-sisulu/ "Obituary: Walter Sisulu".] ''The Mail & Guardian''. 6 May 2003. Retrieved 03 December 2025</ref> Walter o ne a gakologelwa kwa morago are " ke mmoleletse gore ga go na mosola wa go reka didirisiwa tsa ntlo tse disha. Ke ya go ya kgolegelong". <ref name=":16">Green, Pippa (1990). [https://www.iol.co.za/news/south-africa/free-at-last-106475 "Free at last".] ''The Independent''. Retrieved 03 December 2025</ref>Ba ne ba seka ba nna le nako ya go tsaya loeto morago ga lonyalo go fithelela ka Ngwanatsele 1990, fa ba ne ba tsaya loeto go ya Crimean kwa Yalta ka kgwebo ya ANC.<ref name=":0" />
Lolwapa loora Sisulu lwa dikamore tse nne kwa Orlando Bophirima lo ne lo amogela masika a mannye ka dingwaga gangwe le gape, ba akaretsa bomonnawe Sisulu le bana ba bone ba batlhano ka Phatwe 1945 go tsena Phalane 1957, Sisulu o ne a ba godisitse a le nosi fa Walter a le kwa [[Robben Island]] go tswa ka 1964 go tsena 1989.<ref name=":0" /> Dingwaga tsa ntlha tsa go nna kwa kgolegelong ga ga Walter, o ne a tsaya nako ya gagwe a roka, a loga, ebile a rekisa mae go kokotletsa madi a sekolo sa bana ba gagwe, ka maikaelelo a gore ba tsene sekolo se se nang le boroko kwa lefatsheng le le mabapi la [[Swaziland]] go na le go tsena sekolo sa tsamaiso ya Bantu mo Aforika Borwa.<ref name=":0" />
Go tswa ka nako ya ba santse ba gola, bana ba ne ba ilediwa gape ba tshwarwa gangwe le gape ke mapodisi a puso ya tlhaolele mo ditirong tsa nakwaan tsa botshabi le ANC.<ref name=":0" /> Fa Sisuku le morwae ba ne ba ilediwa ka 1980, ba ne ba amogela teseletso e e faphegileng ya sepodisi gore ba kgone go bua mmogo, kwa ntle ga go ilediwa go kgobokana ga batho ba ba neng ba ileditswe; ka ba ne ba nna mo lolwapeng lo le lengwe kwa Soweto, Sisulu o ne a re molao o o ke matlakala, a bua ka motlae are "ke ne ke tshwanetse go dira eng?<ref name=":8" /> ke seka ka mo kopa dijo tsa mo mosong?".<ref name=":13" /> Morago o ne a re mo dilong tsotlhe, go tshwarwa ga bana ba gagwe ke gone mo go mo dirang gore a ikutlwe ekare Maburu ba mo roba mangole.<ref name=":7" />
Sisulu o ne a sa kgone go ya Kapa go etela monna wa gagwe kwa [[Robben Island]],<ref>[https://www.nytimes.com/1987/05/18/world/a-south-africa-choice-see-husband-or-son.html "A South Africa Choice: See Husband, or Son".] ''The New York Times''. 18 May 1987. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 03 December 2025</ref> mme [[Ruth First]] o ne a bua ka lonyalo lwa bone ka 1982 are "bokgoni jwa gagwe jwa go etelela pele le maatla a gagwe a sepolotiki...ke ka ntlha ya lonyalo lo lo siameng, lonyalo lwa sepolotiki, mme e le lonyalo lo lo siameng, lo lo ikaegileng ka tekatekano ya boammaruri le maikaelelo a a amoganwang".<ref name=":16" /> Sisulu ka bo ene o ne a re "re ne re ratana thata. Re ne re tshwana le dikoko tse pedi. E nngwe e nna e setse e nngwe morago".<ref name=":17">Smith, David (3 June 2011). [https://www.theguardian.com/world/2011/jun/03/albertina-sisulu-south-africa-dies "Albertina Sisulu, one of 'mothers' of liberated South Africa, dies aged 92".] ''The Guardian''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0261-3077 0261-3077]. Retrieved 03 December 2025</ref> Nako e nngwe o ne a re:
Mo bathong botlhe ba ba fa, ke ene fela - kgotsa go na le o mongwe kgotsa ba le babedi - ba ba tsweletseng pele. Ke ne ka gololesega fa ke nyalwa. Go ne go sena potso ya gore ya go ntirela tee, kgotsa tshasa ditlhako tsa me polishi. O ne a tlhapisa bana ba gagwe a ba robatsa. Ke ne ke sa ikutlwe ke le mosadi mo ntlong.<ref>[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-07-19-op-4531-story.html "Albertina Sisulu: The 'Mother' of South Africa's Freedom Fighters Fights On"]. ''Los Angeles Times''. 19 July 1992. Retrieved 03 December 2025</ref>
Ka Phalane a le lesome ngwaga wa 1989, Sisulu o ne a etetse Mandela kwa kgolegelong ya [[Victor Verster]] kwa a neng a utlwa ga gore monna wa gagwe o tloga a gololwa mo kgasong ya [[SABC]].<ref name=":6" /><ref>[https://www.nytimes.com/1989/10/11/world/black-leaders-to-be-released-in-south-africa.html "Black Leaders To Be Released In South Africa".] ''The New York Times''. 11 October 1989. ISSN 0362-4331. Retrieved 03 December 2025.</ref><ref>[[:en:Allister_Sparks|Sparks, Allister]] (15 October 1989). [https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1989/10/15/s-africa-frees-sisulu-5-other-black-activists/a73764af-c15b-413b-b890-66f3189bafe8/ "S. Africa Frees Sisulu, 5 Other Black Activists".] ''Washington Post''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0190-8286 0190-8286]. Retrieved 03 December 2025</ref> Botsogo jwa gagwe bo ne bo ile tlase kwa kgolegelong, fa Sisulu a tlhophiwa go emela palamente ka 1994, Mandela o ne a mo gakolola gore o ka gana tlhopho gore a kgone go tlhokomela monna wa gagwe. Bana ba gagwe ba ne ba shakgaditswe ke kgakololo ya gore Mandela o ne a letsa go ikopa maitshwarelo mo go bone le go fa bogakolodi.<ref>Sisulu, Elinor (15 December 2013). [https://www.theguardian.com/theobserver/2013/dec/15/nelson-mandela-obituary-elinor-sisulu "Nelson Mandela remembered by Elinor Sisulu".] ''The Guardian''. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0261-3077 0261-3077]. Retrieved 03 December 2025</ref> Bobedi bo ne bo nna kwa Orlando go fitlhelela a ithola marapo, fa ba fudugela kwa Johannesburg kwa [[Linden]].<ref>[https://joburg.org.za/play_/Pages/Play%20in%20Joburg/Joburg%20Vibe/links/Why%20I%20love%20Joburg/links/Albertina-Sisulu.aspx "MaSisulu: mother in jail, mother in the suburbs"]. ''City of Johannesburg''. Retrieved 03 December 2025</ref> Walter o tlhokafaletse kwa lolwapeng ka Motsheganong a le malatsi a matlhano ngwaga wa 2003 Sisulu a le teng.<ref>Lelyveld, Nita (6 May 2003). [https://www.latimes.com/local/obituaries/archives/la-me-walter-sisulu-20030506-20160321-snap-htmlstory.html "Walter Sisulu, 90; Political Leader Helped Shape Anti-Apartheid Fight".] ''Los Angeles Times''. Retrieved 3 December 2025</ref> Kwa phitlhong ya gagwe, mongwe wa bana ba bana ba gagwe o ne abala leboko le kwadilwe ke Sisulu le le bidiwang "Walter, ke ka dira eng kwa ntle ga gago?"<ref>[https://mg.co.za/article/2003-05-18-what-do-i-without-you/ "'What do I do without you?'".] ''The Mail & Guardian''. 18 May 2003. Retrieved 03 December 2025</ref>
[[Setshwantsho:Max Sisulu (1985).jpg|thumb|[[Max Sisulu]]'o berekile e le motsamaisa dipuisano tsa palamente mo palamenteng ya bone morago ga puso ya tlhaolele]]
Bana boora Sisulu ba ne ba ya go nna mo maemong a tlhwatlhwa mo pusong ya Aforika Borwa morago ga puso ya tlhaolele. Bana ba bone e ne e le [[Max]] (o o tshotsweng ka Phatwe 1945) , [[Mlungisi]] (o o tshotsweng ka Ngwanatsele 1948; a tlhokafetse ka Phalane 2015), [[Zwelakhe]] (o o tshotsweng ka Morule 1950, ka bokopano jwa ANC; a tlhokafetse ka Phalane 2012), [[Lindiwe]] (a tshotswe ka Motsheganong 1954), le Nonkululeko (o o tshotsweng ka Phalane 1957).<ref name=":0" /> Mosadi wa ga Max, [[Elinor Sisulu,]] o ne a gatisa buka ya botshelo jwa bagwegadi ba gagwe ka 2002 e bidiwa Walter and Albertina Sisulu:In our Lifetime.<ref>Suttner, Raymond (7 February 2003). [https://mg.co.za/article/2003-02-07-a-revolutionary-love/ "A revolutionary love"]. ''The Mail & Guardian''. Retrieved 03 December 2025</ref> Boora Sisulu ba ne ba amogela bana ba ga kgaitsadie Walter ba babedi, Gerald le [[Beryl Lockman]] (ba ba tshotsweng ka Morule 1944 le Mopitlo 1949 ka tatelano) ba godisa ngwana wa ga ntsalae Walter, [[Jongumzi Sisulu]] (o o tshotsweng ka 1958).<ref name=":0" /> Ka nako ya fa a tlhokafala, Sisulu o ne a na le bana ba bana ba le masome mabedi le borataro le dikokomane di le tharo.<ref name=":3" /> Le ntswa e ne e le mo Rona, o ne a godisetsa bana ba gagwe mo kerekeng ya Anglican e le keletso ya ga mmaagwe Walter;<ref name=":0" /> ka 1992, le fa go ntse jalo, fa a bodiwa gore a ene le Walter ba santse ba le baKereste, o ne a fetola ka gore "ga go na nako, moratwa".<ref>[https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1992-07-19-op-4531-story.html "Albertina Sisulu: The 'Mother' of South Africa's Freedom Fighters Fights On"]. ''Los Angeles Times''. 19 July 1992. Retrieved 03 December 2025</ref>
== Loso lwa gagwe le phitlho ==
Sisulu o tlhokafetse go sa solofelwa kwa lolwapeng lwa gagwe kwa Linden ka Seetebosigo a le malatsi a mabedi ngwaga wa 2011, a le dingwaga di le masome a robabongwe le bobedi.<ref name=":17" /><ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-13640226 "Albertina Sisulu: South Africa loses a moral compass".] ''BBC News''. 3 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> O ne a lebile setshwanstho sa motshekhinyego le bana ba bana ba gagwe ba babedi fa a simolola go gotlhola, a idibala; ba thuso ya potlako ba ne ba retelelwa ke go mo tsosa.<ref name=":18">[https://mg.co.za/article/2011-06-03-albertina-sisulu-was-truly-the-mother-of-nation/ "Albertina Sisulu 'was truly the mother of the nation'"]. ''The Mail & Guardian''. 3 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://iol.co.za/the-star/news/2011-06-03-a-love-story-ends/ "A love story ends".] ''The Star''. 3 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> O bolokilwe ka Seetebosigo a le lesome le motso go bapa le lebitla la monna wa gagwe kwa mabolokelong a Croesus kwa Newclare, Johannesburg.<ref name=":19">[https://mg.co.za/article/2011-06-11-madiba-mourns-his-beloved-sister-albertina-sisulu/ "Madiba mourns his 'beloved sister' Albertina Sisulu"]. ''The Mail & Guardian''. 11 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref>
Ditatolo le mafoko a kgomotso a ne a mo ipelela e le motsadi wa lefatshe.<ref name=":2" /><ref name=":18" /><ref>[https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2011-06-03-albertina-sisulu-1918-2011-tributes/ "Albertina Sisulu 1918–2011: Tributes".] ''Sunday Times''. 3 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-13640283 "In quotes: Albertina Sisulu remembered".] ''BBC News''. 3 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> Mo mafokong a gagwe, tautona [[Jacob Zuma]] o ne a re: "Mama Sisulu, mo digwageng, o nnile pilara e ba bangwe ba ka itshwarelelang ka yone, e seng ba lolwapa loora Sisulu fela mme e leng le letsholo la kgololesegoka botlalo, ka a ne a godisa, a gakolola, a alafa ebile a ruta bontsi jwa baeteledipele le batlhami ba Aforika Borwa wa puso ya batho ka batho.<ref>[https://web.archive.org/web/20110605194714/http://www.businesslive.co.za/incoming/2011/06/03/masisulu---mother-to-a-nation "MaSisulu – mother to a nation"]. ''Business Day''. 3 June 2011. Archived from the original on 5 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> O ne a itsise gape fa Sisulu a tla bolokiwa semmuso, le gore folaga ya lefatshe e tlaa fofesediwa kwa tlase go tswa ka Seetebosigo a le malatsi a mane go fitlhelela letsatsi la phitlho ya gagwe ka Seeteebosigo a le lesome le motso.<ref>[https://web.archive.org/web/20110607203031/http://www.namibian.com.na/news/africa/full-story/archive/2011/june/article/sa-mourns-anti-apartheid-icon-ma-sisulu/ "SA mourns anti-apartheid icon 'Ma' Sisulu"]. ''The Namibian''. NAMPA. 6 June 2011. Archived from [https://www.namibian.com.na/news/africa/full-story/archive/2011/june/article/sa-mourns-anti-apartheid-icon-ma-sisulu/ the original] on 03 December 2025</ref>
Ditirelo tsa segopotso di ne tsa tshwara mo gare ga beke<ref>[https://mg.co.za/article/2011-06-05-sisulus-funeral-to-be-held-at-orlando-stadium/ "Sisulu's funeral to be held at Orlando Stadium".] ''The Mail & Guardian''. 5 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref>, ka Seetebosigio a le lesome le motso ga tshwarwa tirelo ya phitlho kwa Soweto, kwa lobaleng lwa Orlando.<ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-13737865 "Albertina Sisulu funeral held in South Africa".] ''BBC News''. 11 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://mg.co.za/article/2011-06-11-mourners-arrive-in-soweto-to-honour-albertina-sisulu/ "Albertina Sisulu's final journey".] ''The Mail & Guardian''. 11 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref> Tautona Zuma o ne a fa mafoko a pako, a sena go etelela morafe ka dikaba tsa pina ya kgaratlho ya Thina Sizwe<ref>[https://mg.co.za/article/2011-06-11-zuma-celebrates-sisulu-the-outstanding-patriot/ "Zuma celebrates Sisulu, the 'outstanding patriot'".] ''The Mail & Guardian''. 11 June 2011. Retrieved 03 December 2025</ref>, [[Graca Machel]] o ne a bala molaetsa wa ga tautona wa pele Mandela o o neng o galaletsa Sisulu e le kgaitsadie o a neng a mo rata thata, gape e le motsadi wa batho.<ref name=":19" />
== Ditlotla ==
[[Setshwantsho:Johannesburg Albertina Sisulu Rd corner Ntemi Piliso St 01.jpg|thumb|Sekhutlwana sa tsela ya Albertina Sisulu kwa [[Johannesburg]]]]
Toropo ya [[Reggio Emilia]], [[Italia|Italy]] e ne ya fa Sisulu tlotla ya go nna le boagedi jwa toropo eo ka 1987<ref>[https://reggio.co.za/reggio-emilia-and-sas-liberation-struggle/ "Reggio Emilia and SA's liberation struggle"]. ''Africa Reggio Emilia Alliance''. 3 September 2016. Retrieved 03 December 2025</ref>, le ngwaga o o latelang, lolwapa loora Sisulu lo ne lwa neelwa seetsele sa ditshwanelo tsa setho sa carter Center, le ntswa Sisulu le monna wa gagwe ba ne ba ka se ye [[Georgia]] go ikamogelela seetsele seo ka ba ne ba ileditswe mesepele.<ref name=":13" /> Ka ngwaga wa 1993, o ne a tlhophiwa go nna tautona wa khansele ya World Peace.
[[Setshwantsho:Albertina Sisulubrug aan de Krook 17-3-2017 14-28-11.JPG|thumb|Borogo jwa Sisulu kwa pele ga [[De Krook]] kwa [[Ghent]], [[Belgian Congo]]]]
Morago ga go fela ga puso ya tlhaolele, o ne a fiwa tlotla ya doctorate ke sekolo se segolwane sa ithutelo ditiro sa [[University of the Witwatersrand]] ka 2007.<ref>[https://web.archive.org/web/20070926233739/http://www.uj.ac.za/index.asp?page=article&code=7&id=996 "Liberation leaders honoured for their contributions to democracy".] ''University of Johannesburg''. 19 April 2007. Archived from the original on 26 September 2007. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://www.news.uct.ac.za/article/-2005-12-05-four-honorary-degrees-for-grad "Four honorary degrees for grad".] ''University of Cape Town''. 5 December 2005. Retrieved 03 December 2025</ref> Ka letsatsi la matsalo a gagwe a masome a robabobedi le botlhano ka 2003, o ne a le teng kwa go supiweng ga lefelo la setshaba la Albertina Sisulu Centre, le le agilweng ke Johannesburg kwa Orlando Bophirima go thusa bana le bagolo b ba tshelang ka bogole.<ref>[https://allafrica.com/stories/200310220593.html "Albertina Sisulu Centre Opened in Soweto".] ''BuaNews''. 22 October 2003. Retrieved 03 December 2025– via allAfrica.</ref> Ka ngwaga wa 2004 o ne a le mo maemong a masome a matlhano le bosupa a tlhopho ya [[SABC3]] ya manganga ya ma Aforika Borwa a tlhwatlhwa<ref>[https://www.bizcommunity.com/Article/196/423/4673.html "The 10 Greatest South Africans of all time".] ''Bizcommunity''. 27 September 2004. Retrieved 03 December 2025</ref>, ka 2007 o ne a amogela seetsele sa go fitlhelela dilo tse dintso kwa dietseleng tsa Community Builder tsa ngwaga le ngwaga, di tshwerwe ke SABC, Old Mutual le pampiri ya dikgang ya ''Sowetan''.<ref>[https://www.sowetan.co.za/news/2007-12-05-steve-biko-albertina-sisulu-beyers-naude-honoured-as-great-south-africans/ "Steve Biko, Albertina Sisulu, Beyers Naude honoured as great South Africans"]. ''Sowetan''. 5 December 2007. Retrieved 03 December 2025</ref> O ne a amogela le seetsele sa [[Order for Meritorious Service]].
Ka ngwaga wa 2007, puso ya kgaolo ya Gauteng e ne ya itsise gore e tlaa fetola leina la tsela ya R21 gareng ga Pretoria le maemelo a difofane a [[OR Tambo]] go nna Albertina Sisulu Freeway.<ref>[https://www.gov.za/news/gauteng-rename-r21r24-road-albertina-sisulu-drive-30-aug-28-aug-2007 "Gauteng to rename R21/R24 road to Albertina Sisulu Drive, 30 Aug".] ''South African Government''. 28 August 2007. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://www.news24.com/r21-renamed-albertina-sisulu-20070830 "R21 renamed Albertina Sisulu".] ''News24''. 30 August 2007. Retrieved 03 December 2025</ref> Go tsamaelana le tshwetso eo, khansele ya Johannesburg e ne ya tsaya tshwetso ya go fetola maina a ditsela di le lesome le borobabobedi ka ngwaga wa 2008, go reelelwa ka Sisulu, ka jalo ba sireletsa phetolo leina ya ditsela tsa R24 tse di ralalang Johannesburg le [[Roodeport]],<ref>[https://iol.co.za/news/politics/2008-09-10-ma-sisulus-name-to-be-on-18-joburg-streets/ "Ma Sisulu's name to be on 18 Joburg streets".] ''IOL''. 10 September 2008. Retrieved 03 December 2025</ref> phetogo e e ne ya nna ka 2013.<ref>Maseng, Kabelo (21 October 2013)[https://www.citizen.co.za/rosebank-killarney-gazette/news-headlines/2013/10/21/market-street-makes-way-albertina-sisulu/ . "Market Street makes way for Albertina Sisulu"]. ''Rosebank Killarney Gazette''. Retrieved 03 December 2025</ref><ref name=":20">[https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2013-07-08-albertina-sisulu-road-heralds-a-new-era/ "Albertina Sisulu Road heralds a new era".] ''IOL''. 8 July 2013. Retrieved 03 December 2025</ref> Pele ga diphadisano tsa mafatshe tsa FIFA ka 2010, tsela ya R24 e ne ya fetolwa go reelelwa ka Albertina Sisulu.<ref name=":20" /> <ref>[https://www.sanews.gov.za/south-africa/zuma-renames-r24-after-struggle-hero "Zuma renames R24 after struggle hero"]. ''South African Government News Agency''. 20 October 2013. Retrieved 03 December 2025</ref>Kwa ntle ga Aforika Borwa, borogo jwa Albertina Sisulu, bo bo kgabaganyang Scheldt, bo filwe leina leo ke toropo ya Ghent kwa [[Belgium]] kwa 2014.<ref>[https://myprivacy.dpgmedia.be/consent?siteKey=Uqxf9TXhjmaG4pbQ&callbackUrl=https%3A%2F%2Fwww.hln.be%2Fprivacy-gate%2Faccept-tcf2%3FredirectUri%3D%252Fbinnenland%252Fgent-eert-anti-apartheidsleiders-met-straatnamen-bij-de-krook%7Ea0fb6b65%252F%253Freferrer%253Dhttps%25253A%25252F%25252Fwww.google.com%25252F "Gent eert anti-apartheidsleiders met straatnamen bij de Krook"]. ''HLN'' (in Dutch). 24 October 2014. Retrieved 03 December 2025</ref>
Ka ngwaga wa 2018, dingwaga di le lekgolo fa e sale Sisulu a tsholwa, puso ya Aforika Borwa e ne ya tshwara mananeo a mangwe go tlotla Sisulu. E le bontlha jwa lenaneo le, poso ya Aforika Borwa e ne ya tlhama setempe sa go ipela,<ref>[https://www.vukuzenzele.gov.za/south-africa-honours-albertina-sisulu "South Africa honours Albertina Sisulu".] ''Vuk'uzenzele''. May 2019. Retrieved 03 December 2025</ref><ref>[https://www.news24.com/news24/stamps-for-ma-albertina-sisulu-20190225 "Stamps for Ma Albertina Sisulu".] ''News24''. 26 February 2019. Retrieved 03 December 2025</ref> le setlhasana se se sa tlwaelesegang sa orchid, se ne sa fetolwa leina go nna Albertina Sisulu orchid ka moletlo wa kwa [[Walter Sisulu Botanical Garden]]<ref>[https://www.jacarandafm.com/news/news/orchid-be-named-after-albertina-sisulu/ "Orchid to be named after Albertina Sisulu".] ''Jacaranda FM''. 6 July 2018. Retrieved 03 December 2025</ref>. Puso e ne ya tshwara puisano ya bomme kwa Johannesburg<ref>[https://www.sowetan.co.za/news/south-africa/2018-11-11-women-honour-albertina-sisulu/ "Women honour Albertina Sisulu"]. ''Sowetan''. 11 November 2018. Retrieved 03 December 2025</ref> ya Albertina Sisulu, [[UNICEF]] e ne ya tshwara puisano e nngwe kwa Durban ka kgwedi ya basadi.<ref>[https://www.unicef.org/southafrica/stories/unicef-salutes-legacy-albertina-sisulu "UNICEF salutes the legacy of Albertina Sisulu"]. ''UNICEF South Africa''. 25 August 2018. Retrieved 03 December 2025</ref> Ka ngwaga wa 2012, lephata la thuto e kgolwane, maranyane le botegeniki e ne ya tlhama lefelo la Albertina Nontsikelelo Sisulu Science Centre, e le lefelo la gase e tala kwa Cofimvaba, kwa [[Kapa Botlhaba]].<ref>[https://web.archive.org/web/20251203114011/https://mthathaexpress.co.za/minister-launches-science-centre-20211012/ "Minister launches science centre".] ''News24''. 14 October 2021. Retrieved 03 December 2025</ref>
== Metswedi ==
068k0f5zt8s7pnn1p2hq1x0kh1xx0ha
Chobe National Park
0
7749
54066
53752
2026-08-15T02:49:56Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54066
wikitext
text/x-wiki
{{short description|National park in Botswana}}
{{Infobox protected area
| name = Chobe National Park
| iucn_category = II
| photo =Gnus_zebras_chobe_national_park.jpg
| photo_caption =[[Blue wildebeest|Wildebeest]] and [[Burchell's zebra|zebras]] in Chobe National Park
| location = [[Botswana]]
| nearest_city = [[Kasane]]
| coords = <!--source:GNS-enwiki-->
| map = Botswana
| relief = 1
| coordinates = {{coords|18|40|S|24|30|E|display=inline, title}}
| area_km2 = 11,700
| established = 1967
| visitation_num =
| visitation_year =
| governing_body =
}}
'''Chobe National Park''' ke lefelo la tshomarelo di tsatlholego la ntlha mo [[Botswana]] ebile mefuta ya ditsatlholego e feta ya mafelo a mangwe. Lefelo le le leng mo kgaolong ya Bokone jwa lefatshe, le latela [[Central Kalahari Game Reserve]] ga mmogo le [[Gemsbok National Park]] ka botona ebile ke lengwe la mafelo a a nang le palo e kgolo ya diphologolo mo [[Aferika]].
Serapa se na le dinonyane tse di farologaneng mo godimo ga dikwena, dikubu, ditau le di-lechwes.<ref name=":0">{{Cite web|last=Zyl|first=Melanie|title=Botswana’s 4 unmissable national parks are truly wild|url=https://www.lonelyplanet.com/articles/best-national-parks-botswana|access-date=2022-09-09|website=Lonely Planet}}</ref> Serapa se na le palo e kgolo ya ditlou mo kontinenteng ya Afrika.<ref>{{Cite web|last=Berry|first=Oliver|title=World’s most dangerous animals|url=https://www.thetimes.co.uk/travel/experiences/adventure/where-to-see-the-worlds-most-dangerous-animals|access-date=2022-09-09|website=Times Travel}}</ref> Serapa se atologa ka disekwerekilometara di ka nna 10,600 go tswa kwa Kasane go ya kwa Savuti, serapa seno se akaretsa dikarolo tsa sekaka, ditsobotla le sekgwa, ke karolo ya Kalahari, ka jalo se na le tikologo e e omeletseng, mo karolong e e kwa bokone go kgabaganya dinoka tsa Chobe le Linyati.<ref>{{Cite book|last=Rattray|first=Gordon|url=https://books.google.com.co/books?id=0KmsjfRwObQC&pg=PA281&dq=Chobe+National+Park&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwiMzJjWr4j6AhXXL0QIHTeQDusQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=Chobe%20National%20Park&f=false|title=Access Africa: Safaris for People with Limited Mobility|date=2009|publisher=Bradt Travel Guides|isbn=978-1-84162-286-6|language=en}}</ref> Go tloga ka bo 1960 go ya pele, palo ya ditlou mo lefelong leo e ne ya oketsega fa mefuta e mengwe ya diamusi e ne e farologana go le gonnye, ka dingwe di ne tsa fokotsega ka palo mme tse dingwe di ne di oketsega.<ref>{{Cite book|last=Skarpe|first=Christina|url=https://books.google.com.co/books?id=OI5PAwAAQBAJ&pg=PT72&dq=Chobe+National+Park+1967&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwi5u6C22Ij6AhWiDkQIHfX3ALAQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=Chobe%20National%20Park%201967&f=false|title=Elephants and Savanna Woodland Ecosystems: A Study from Chobe National Park, Botswana|last2=Toit|first2=Johan T. du|last3=Moe|first3=Stein R.|date=2014-04-02|publisher=John Wiley & Sons|isbn=978-1-118-85858-5|page=72|language=en}}</ref>
Mo bogareng jwa dingwaga tsa bo sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro (1960), lefelo le le neng le na le mefuta e megolo ya diamusi di le masome a mararo le borobabongwe . Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bone , Mikaelelo Game Reserve e ne ya okediwa mo parakeng. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le bone, phaka e ne ya bulelwa batho botlhe mme ya nna lefelo le le ngokang bajanala le mo go lone e neng ya amogela baeti ba le dikete tse pedi le makgolo a matlhanomo ngwageng wa ntlha wa go bulwa.<ref>{{Cite book|last=Child|first=Brian|url=https://books.google.com.co/books?id=gfO4t3q1CG8C&pg=PA58&dq=Chobe+National+Park+1967&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwjmwdOd2oj6AhU8mmoFHd9pARA4ChDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=Chobe%20National%20Park%201967&f=false|title=Evolution and Innovation in Wildlife Conservation: Parks and Game Ranches to Transfrontier Conservation Areas|last2=Suich|first2=Helen|last3=Anna|first3=Spenceley|date=2012-05-04|publisher=Routledge|isbn=978-1-136-56609-7|pages=58-59|language=en}}</ref> Nngwe ya dikarolo tsa serapa sa bosetšhaba ke Savuti Marsh, e e nang le bojang jo bo telele jo bo leng gaufi le Madabe Depression, letsha la bogologolo kwa bokone jwa naga.<ref>{{Cite book|last=Bothma|first=Jacobus du P.|url=https://books.google.com.co/books?id=DPvuCAAAQBAJ&pg=PA15&dq=Savuti+Marsh+Chobe+National+Park&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwjl4YOz4Ij6AhV1kmoFHefEDOkQ6AF6BAgDEAI#v=onepage&q=Savuti%20Marsh%20Chobe%20National%20Park&f=false|title=Larger Carnivores of the African Savannas|last2=Walker|first2=Clive|date=2013-11-11|publisher=Springer Science & Business Media|isbn=978-3-662-03766-9|language=en}}</ref> Go ya ka tshedimosetso e e tswang kwa UNESCO World Heritage Center, Chobe National Park ke phaka ya bosetšhaba ya boraro ka bogolo mo Botswana.<ref>{{Cite web|last=|first=|title=Chobe Linyanti System|url=https://whc.unesco.org/en/tentativelists/5556/|access-date=2022-09-09|website=UNESCO World Heritage Centre}}</ref>
Mabala a merwalela a a mo teng ga Chobe National Park a fetogile mo lobakeng lwa dingwaga di le masome a mane, mo dimela tse di tshwanang le Cynodon dactylon le Vetiveria nigritana di okametseng lefelo la National Park.<ref>{{Cite journal|last=Dipotso|first=F. M.|last2=Skarpe|first2=C.|date=2006-04-01|title=Population status and distribution of puku in a changing riverfront habitat in northern Botswana|url=https://journals.co.za/doi/abs/10.10520/EJC117225|journal=South African Journal of Wildlife Research|volume=36|issue=1|pages=89–97|doi=10.10520/EJC117225}}</ref> Go ya ka dipalopalo tsa National Geographic, National Park e ne e na le ditlou tse di fopholediwang go 120 000 mo dingwageng tsa bo dikete tse pedi .<ref>{{Cite book|last=Downs|first=Roger M.|url=https://books.google.com.co/books?id=ZcjtAAAAMAAJ&q=National+Geographic+Chobe+National+Park&dq=National+Geographic+Chobe+National+Park&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwjAnKGp75T7AhUDTDABHbIMAWMQ6AF6BAgDEAI|title=National Geographic Almanac of Geography|last2=Day|first2=Frederick A.|date=2005|publisher=National Geographic|isbn=978-0-7922-6834-5|language=en}}</ref> Morago ga patlisiso ya 2005, go ne ga lemogiwa gore 60% ya bajanala ba ba neng ba etela mafelo a a sireleditsweng a tlholego a kwa bokone jwa Botswana ba ne ba etetse Chobe National Park.<ref>{{Cite journal|last=Mogende|first=Emmanuel|last2=Naomi|first2=Moswete|date=2019|title=Stakeholder perceptions on the environmental impacts of wildlife-based tourism at the Chobe National Park River Front, Botswana|url=https://journals.ub.bw/index.php/pula/article/view/1526|journal=Botswana Journal of African Studies|language=en|volume=32|issue=1|pages=50|access-date=2022-11-04|archive-date=2022-11-04|archive-url=https://web.archive.org/web/20221104165219/https://journals.ub.bw/index.php/pula/article/view/1526|url-status=dead}}</ref> Mo dikgaolong tse di kwa kgakala tsa phaka, jaaka Avuti Marshes, mefuta e e sa tlwaelegang ya Dintša tsa Naga tsa Aforika (Lycaon pictus) e ka bonwa.<ref name=":0" />
== Ditso ==
{{Multiple image|total_width=475|image1=Leones (Panthera leo) deborando un búfalo africano negro (Syncerus caffer caffer), parque nacional de Chobe, Botsuana, 2018-07-28, DD 94-96 PAN.jpg|caption1=Ditau di ja letsomo|image2=Hipopótamos (Hippopotamus amphibius), parque nacional de Chobe, Botsuana, 2018-07-28, DD 79.jpg|caption2=Hippopotamus in Chobe|image3=Chobe jackal.jpg|caption3=Jackal Pup|image4=Gepard chobe national park.jpg|caption4=Southern African cheetah|image5=Weißrückengeier Gyps africanus HP L2043.JPG|caption5=White-backed vultures (Gyps africanus) near the Cuando River|image6=Facoceros comunes (Phacochoerus africanus), parque nacional de Chobe, Botsuana, 2018-07-28, DD 32.jpg|perrow=3|align=left|caption6=Common warthogs (Phacochoerus africanus) on the banks of the Chobe River|background color=#e4ecf5|caption_align=center}}
Banni ba ntlha ba lefelo le e ne e le [[Basarwa]]. E ne e le batho ba ba hudugang kgapetsa kgapetsa ba tsoma diphologo, ba senka maungo ga mmogo le metsi. Mo nakong ya gompieno, botaki jwa Basarwa bo a bonala mo mantsweng a a leng mo lefelong leo.
Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le bongwe, kgaolo e e neng ya nna Botswana e ne ya kgaoganngwa mme lefelo le ya nna la puso.
Kwa tshimologong ya lekgolo la bo20 la dingwaga, kgaolo e e neng ya nna Botswana e ne e kgaogantswe ka ditsamaiso tse di farologaneng tsa go nna le lefatshe. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mararo le bongwe (1931_), ga tswa mogopolo wa go dira lefelo le le tlaa somarelang di tsatlholego ka mefuta. Ngwaga o latelang, gone kganelwa go tsoma mo dikilomethareng di le diketse tse masome a mabedi le bone (24 000) mo kgaolong ya Chobe, mme dikhilomethara tse di ne tsa okediwa go tshwara 31 600 ngwaga tse pedi tse di latelang.
Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a mane le boraro( 1943), ga nna le [[tsetse]] e ntsi mo kgaolong, mo go neng ga busetsa morago tshimologo ya lefelo le. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le boraro (1953), goromente o ne a biela mo tirong e: dikhilomethara di le 21,000 ya nna lefelo la tlhokomelo ya diphologolo. Chobe Game Reserve e ne ya tlhamiwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro (1960), le fa lefelo la teng le ne le le lennye go na le jaaka go ne go eleditswe. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le bosupa , lefelo le ne la dirwa lefelo la tshomarelo di tsatlholego.<ref>{{Cite book|last=Compion|first=Shem|url=https://books.google.com.co/books?id=CXfGw93dxfEC&pg=PA81&dq=%221967%22+Chobe+National+Park&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwiBjaORn4j6AhUpLkQIHdvUAqIQ6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%221967%22%20Chobe%20National%20Park&f=false|title=Insider's Guide: Top Wildlife Photography Spots in Botswana and Namibia|date=2012|publisher=Jacana Media|isbn=978-1-4314-0259-5|language=en|quote=The Chobe National Park was officialy established in 1967, but since most of the land was already protected, the area has in effect been under conservation since the early 1930s.|page=81}}</ref>
Ka nako eo, go ne go na le metse ya madirelo e le mmalwa, bogolo jang kwa Serondela, ko madirelong a legong a godileng teng. Metse e e ne ya huduga ka iketlo go tswa mo lefelong le, mme ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le botlhanogo ne go sena batho mo lefelong le. Mo bo gompienong, masalela a madirelo ao a santse a bonala hale le hale kwa Serondela. Dikoketsego tse di potlana tsa lefelo le di nnile teng ka dingwaga tsa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi( 1980)le ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bosupa(1987).
Serapa seno sa bosetšhaba se na le palo e kgolo ya ditlou mo Botswana.<ref>{{Cite web|last=Houten|first=Carolyn|date=2019|title=Botswana, land of elephants|url=https://www.washingtonpost.com/graphics/2019/world/amp-stories/botswana-elephants-chobe-national-park/|access-date=2022-10-23|website=The Washington Post}}</ref> Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone (1994), World Wide Fund for Nature e ne ya thusa puso ya Botswana go baakanyetsa leano la taolo ya palo ya ditlou tsa serapa sa bosetšhaba.<ref>{{Cite book|last=|first=|url=https://books.google.com.co/books?id=lU09u0Sn69MC&pg=PA79&dq=Chobe+National+Park&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwjG68Oyv4r6AhWAL0QIHc8uDhsQ6AF6BAgKEAI#v=onepage&q=Chobe%20National%20Park&f=false|title=African Elephants--coral Reefs: Hearing Before the Subcommittee on Fisheries Conservation, Wildlife, and Oceans of the Committee on Resources, House of Representatives, One Hundred Fifth Congress, First Session, on H.R. 39 ... and H. Con. Res. 8 ... March 13, 1997--Washington, DC.|date=1997|publisher=U.S. Government Printing Office|isbn=978-0-16-054985-4|language=en}}</ref> Gaufi le Serondela, go begilwe mefuta e ka nna makgolo a mane le masome a matlhano ya dinonyane go bapa le noka jaaka di-skimmers le di- Stork.<ref>{{Cite book|last=Riley|first=Laura|url=https://books.google.com.co/books?id=icMuBQhW4vgC&pg=PA29&dq=Chobe+National+Park&hl=es&sa=X&ved=2ahUKEwjG68Oyv4r6AhWAL0QIHc8uDhsQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Chobe%20National%20Park&f=false|title=Nature's Strongholds: The World's Great Wildlife Reserves|last2=Riley|first2=William|date=2005|publisher=Princeton University Press|isbn=978-0-691-12219-9|pages=29-30|language=en}}</ref> Nngwe ya mafelo a serapa sa bosetšhaba ke Savuti e e mo karolong e e ka fa bophirima jwa serapa, lefelo leno le na le dimela tse di nang le dikgong le dimela jaaka Vachellia erioloba, mo godimo ga Noka ya Savuti, e e neng e elela mo serapeng gangwe le gape go fitlha ka dingwaga tsa bo sekete,makgolo a robabobedi le masome a robabobedi (1880), noka eno e ne ya kgala ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabobedi (1958). Go tloga ka ngwaga oo go ya pele, noka e ne ya simolola go elela mo parakeng ngwaga le ngwaga go fitlha ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bongwe (1981), fa e emisa go elela.<ref>{{Cite journal|last=Barnes|first=Myra E.|date=2001|title=Effects of large herbivores and fire on the regeneration of Acacia erioloba woodlands in Chobe National Park, Botswana|url=http://dx.doi.org/10.1046/j.1365-2028.2001.00325.x|journal=African Journal of Ecology|volume=39|issue=4|pages=340–350|doi=10.1046/j.1365-2028.2001.00325.x|issn=0141-6707}}</ref>
== Thuto ya Lefatshe le tikologo ==
Lefelo leno la diphologolo se ka kgaoganngwa ka dikarolo di le nnè, nngwe le nngwe ya tsone e na le tikologo e e farologaneng:
* Lefelo la Serondela (kgotsa '''lotshitshi lwa noka ya Chobe'''), le le kwa bokone-botlhaba jwa phaka, le na le mafelo a magolo a a nang le merwalela le dikgwa tse di kitlaneng tsa [[Afzelia quanzensis,]] [[Baikiaea plurijuga]] le ditlhare tse dingwe tse di thata tse jaanong di fokoditsweng ke kgatelelo e kgolo ya ditlou. [[Noka ya Chobe]], e e elelang go bapa le molelwane o o kafa bokonebotlhaba jwa phaka eno, ke lefelo le legolo le go nosediwang mo go lone, segolobogolo ka paka e e omileng go tloga ka kgwedi ya Motsheganong go ya ko go ya Phalaner fa go na le metlhape e megolo ya ditlou tsa mo Afrika, di-giraffe tsa kwa Angola, di-sable antelope le dinare tsa mo Afrika. Mabala a a nang le merwalela ke one fela mafelo a go bonwang kgama ya puku kwa go one kwa Botswana. Go bonwa dinonyane tse dintsi tse di jang dinotshe tsa carmine tsa kwa borwa ka paka ya selemo. Fa go na le merwalela, [[dinonyane tsa mo Afrika]] tse di bidiwang di-spoonbill, di-ibis, mefuta e e farologaneng ya [[dikgama]], matata le dinonyane tse dingwe tsa metsi di thologela mo lefelong leno. Eno e ka tswa e le karolo e e etelwang thata ya Chobe, ka gonne e le gaufi le [[diphororo tsa Victoria]], kwa [[Zambia]]. Toropo ya [[Kasane]], e e leng kwa tlase ga noka, ke yone e e botlhokwa thata mo kgaolong eno mme ke yone kgoro e e kwa bokone ya phaka eno.
* Lefelo la '''Savuti Marsh''', le le bogolo jwa 10,878 km2 (4,200 sq mi), le bopa karolo e e kwa bophirima ya phaka (50 km (31 mi) kwa bokone jwa Kgoro ya Mababe). Savuti Marsh ke masalela a letsha le legolo le le neng le le mo teng ga naga le le neng la kgaolwa metsi bogologolo ka ntlha ya go thulana ga matlapa a lefatshe. Gompieno seretse seno se nosediwa ke Mosele wa Savuti o o sa tlhomamang, o o nnang o omeletse ka lobaka lo loleele, mme morago ga moo o bo o boa o elela gape ka ntlha ya go thunya ga lefatshe mo lefelong leno. Gone jaanong e a elela gape mme ka kgwedi ya Hirikgong,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome( 2010) e ne ya fitlha kwa Savuti Marsh e le lekgetlho la ntlha fa e sa le ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bobedi . Ka ntlha ya go elela gono go go sa tlhomamang, go na le ditlhare di le makgolokgolo tse di suleng go bapa le lotshitshi lwa molapo. Gape kgaolo eno e na le dithaba tse dikgolo tsa savannah le mafulo a a nang le makgabana, e leng se se dirang gore diphologolo tsa naga di nne le botshelo jo bo kgatlhang thata mo karolong eno ya serapa seno. Ka paka ya komelelo, go bonwa ditshukudu tse dintsho le tse ditshweu, di-warthog, di-kudu tse dikgolo, di-impala, dipitse tsa Burchell, di-gnu tse di phuduhudu le motlhape wa ditlou. Ka paka ya dipula, go na le mefuta e le makgolo a mane le masome a matlhano ya dinonyane. [[Ditau]], [[diphiri]], [[dipitse tsa naga]] kgotsa ka sewelo fela, Mangau a kwa borwabotlhaba jwa Afrika le tsone di a bonwa. Kgaolo eno e itsege ka go fuduga ga dipitse tsa naga le dibatana tsa naga ngwaga le ngwaga.
* '''Motlhaba wa Linyanti''', o o kwa sekhutlong se se kwa bokonebophirima jwa phaka le kwa bokone jwa Savuti, o bapile le Noka ya Linyanti. Kwa bophirima jwa lefelo leno go na le Selinda Reserve mme mo lotshitshing lo lo kwa bokone lwa Noka ya Kwando go na le Nkasa Rupara National Park ya Namibia. Go dikologa dinoka tseno tse pedi go na le dikgwa tse di fa thoko ga noka, dikgwa tse di bulegileng mmogo le matsha, mme karolo e e setseng ya kgaolo eno e na le dipoa tse di nang le merwalela. Go na le matsomane a magolo a ditau, [[mangau a Afrika,]] [[dintša tsa naga tsa Afrika]], di-roan antelope, di-sable antelope, setlhopha sa dinare le matsomane a [[ditlou tsa Afrika]]. [[Lechwe e khibidu]] e e sa bonweng motlhofo, sitatunga le [[dikwena tsa Nile]] le tsone di nna mo lefelong leno. Dinonyane di dintsi ka ditsela tse di farologaneng.
* Magareng ga mafelo a a bongola a Linyanti le Savuti go na le lefelo le le mogote le le omileng le le kwa morago ga naga, le le nang le dikgwa tsa tlhaga tsa Nogatsaa. Karolo eno ga e itsiwe thata mme ke lefelo le le molemo la go bona di-eland.
== Tshomarelo ya ditlou ==
E re ka e na le metsi a mantsi, phaka e itsege thata ka palo e kgolo ya ditlou, tse go fopholediwang gore di ka nna 50 000. <ref>Centre, UNESCO World Heritage. [https://whc.unesco.org/en/tentativelists/5556/ "Chobe Linyanti System"]. ''UNESCO World Heritage Centre''. Retrieved 2026-05-11.</ref>Kgaolo eno ke legae la ditlou tsa Kalahari, tse di bopang metlhape e megolo go gaisa ya ditlou tse dingwe tse di itsegeng. Ditlou tsa Kalahari di na le dinaka tsa tlou tse di seng thata le dinaka tse dikhutshwane, gongwe e le ka ntlha ya go tlhaela ga calcium mo mmung. Mo mafelong mangwe go na le tshenyo e ntsi e e bakwang ke palo e kgolo ya ditlou. Tota e bile, selekanyo sa yone se kwa godimo thata mo Chobe yotlhe mo e leng gore go ne go kile ga akanyetswa go kgaola ditshedi mo nakong e e fetileng,<ref>[https://web.archive.org/web/20080111214722/http://www.dooyoo.co.uk/national-parks-international/chobe-national-park/252658/ Elephant culls in Chobe"]. Archived from [http://www.dooyoo.co.uk/national-parks-international/chobe-national-park/252658 the original] on 2008-01-11. Retrieved 2006-06-13.</ref> mme go ne ga tsewa gore go na le dikganetsano tse dintsi mme go fitlha jaanong tsamaiso ya phaka e ntse e sa dumalane le seo. Ka paka ya komelelo, ditlou tseno di nna mo dintshing tsa Noka ya Chobe le Noka ya Linyanti. Ka paka ya dipula, di fuduga sekgala sa dikilometara di le 200 go ya kwa karolong e e kwa borwabotlhaba jwa serapa seno. Le fa go ntse jalo, lefelo le di anamang mo go lone le feta lefelo leno la bojanala mme le anamela kwa bokonebophirima jwa Zimbabwe.
Badisa ba diphologolo tsa naga ba dikologa serapa seno ka metlha e bile ba na le dithata tsa go thuntsha batho ba ba belaelwang e le batsomi ba ba seng kafa molaong. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro (2016), balemirui ba le babedi ba ne ba thuntshiwa morago ga go bonwa bosigo ba tshwere dinaka. <ref>amaBhungane (2016-03-18). [https://web.archive.org/web/20260518040624/https://amabhungane.org/botswanas-shoot-to-kill-policy-against-suspected-poachers/ "Botswana's 'shoot-to-kill policy' against suspected poachers".] ''AmaBhungane Centre for Investigative Journalism''. Retrieved 2026-05-11.</ref>
== Ditsela ==
Maemo a ditsela mo Chobe National Park a ikaegile thata ka setlha le pula; motho o tlhoka koloi ya 4x4 go tsamaya mo Phakeng. Letsha le le kitlaneng e nna bothata kwa Chobe River Front ka dikgwedi tse di omileng, segolo thata fa dithemperetšha di tlhatloga, fa ka nako ya dipula ditsela tse di gaufi le noka di nna seretse. <ref name=":1">[https://independent-travellers.com/botswana/chobe/ "Chobe National Park, October 2017"]. ''Independent Travellers''. independent-travellers.com. Retrieved March 17, 2018.</ref>
=== Savuti ===
Ditsela tsa Savuti, segolo thata tsela ya Sandridge e e kwa bophirima go tswa kwa Kgorong ya Mababe le ditsela tse di kwa bokone le kwa borwa jwa kanale ya Savuti gantsi di na le motlhaba o montsi mme go thata go kgweetsa mo go tsone. Fa pula e setse e na, go kgweetsa mo ditseleng tsa mošawa go na le kotsi ya go kgoreletsega, ka gonne mmu o montsho o o bongola wa katune o nna o sa tsamaege.<ref name=":1" />
=== Nogatsaa ===
Ditsela tsa Nogatsaa di tlala metsi ka dikgwedi tsa dipula mme ke karolo e nnye fela ya tsela e e ka kgweediwang ka nako eno. Mo dikgweding tsa komelelo, diphologolo tseno di tsamaya di tswa mo sekgweng se sengwe di ya kwa go se sengwe mo ditseleng tse di nang le mafelo a mannye a a tletseng motlhaba. Fa ba sena go tswa mo tseleng ya tar go tswa kwa Kasane, batho ba ne ba tshwanela go kgweetsa mo motlhabeng o o kitlaneng ka dikilometara di le masome a mabedi pele ba fitlha mo tseleng ya motlhaba. <ref name=":1" />[[File:Not Your Usual Flooding in Botswana - NASA Earth Observatory.jpg|250px|thumb|right|The Savuti Marsh seen from space in May 2012]]
[[File:Ian 708 03 Baby Elephant, Chobe River, Botswana.jpg|thumb|A baby [[African bush elephant]] on the banks of the Chobe River]]
== Bona ==
* [[Wildlife of Botswana]]
* [[Southern Africa]]
== Metswedi ==
<references/>
== Dikgoge tsa kwa ntle ==
{{Commons category|Chobe National Park}}
{{Wikivoyage|Chobe National Park}}
* [http://www.botswanatourism.co.bw/explore/chobe-national-park Botswana Tourism Organisation on Chobe National Park]
* [https://www.britannica.com/place/Chobe-National-Park Chobe National Park] in ''[[:en:Encyclopædia Britannica|Encyclopædia Britannica]]''
{{National Parks of Botswana}}{{Authority control}}
[[Category:National parks of Botswana]]
[[Category:Protected areas established in 1967]]
p524oc0ajjm018k3j4rkiagf4pvdjue
Molelwane wa Botswana le Aferika Borwa
0
8492
54092
53719
2026-08-15T11:06:15Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54092
wikitext
text/x-wiki
Molelwane o o fa gare ga lefatshe la [[Botswana]] le la [[Aforika Borwa|Aferika Borwa]] o dikhilometara di le sekete, makgolo a mabedi le masome a mabedi le boraro ka sekgele. <ref>[https://web.archive.org/web/20210110042951/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/south-africa South Africa]. ''[[:en:The_World_Factbook|The World Factbook]]''. [[:en:Central_Intelligence_Agency|Central Intelligence Agency]].</ref>Selekanyo sa masome a ferabongwe mo lekgolong sa molelwane o, se setse morago dinoka, tse di akaretsang [[noka ya Nossob]], [[noka ya Molopo]], [[noka ya Marico]] le [[noka ya Limpopo]].<ref name=":0">Brownlie,Ian.(1979)."Botswana–South Africa" ''African Boundaries: A Legal and Diplomatic Encyclopaedia.'' London. C. Hurst & Co.pp.1091–1097.ISBN 0903983877</ref>
== Popego ==
Bofelelo jwa kwa bophirima jwa molelwane ke kwa mafatshe a mabedi a kopanang teng le la [[Namibia]], kwa noka ya Nossob e kgabaganyang meridian wa masome a mabedi kwa botlhaba. Go tswa kwa bofelelong jo, molelwane o ya kwa borwa-botlhaba go bapisa noka ya Nossob go ya kwa e kopanelang teng le ya noka ya Molopo; mo lefelong le, molelwane o ralala [[Kgalagadi Transfrontier Park]]. Go tswa kwa bokopanong molelwane o ya kwa botlhaba go bapa le noka ya Molopo go ya bokgakala jwa [[Ramatlabama]], o tlhatloga go goroga kwa lekadibeng la Ramatlabama.<ref name=":0" /><ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20120919144100/http://www.law.fsu.edu/library/collection/LimitsinSeas/IBS122.pdf Botswana–South Africa Boundary] (PDF) (Report). International Boundary Study No. 122. United States Department of State. 12 May 1972. Archived from [https://web.archive.org/web/20120919144100/http://www.law.fsu.edu/library/collection/LimitsinSeas/IBS122.pdf the original] (PDF) on 19 September 2012. Retrieved 31 July 2026</ref>
Go tswa kwa Ramatlabama molelwane o ya kwa bokone, o na le mela e e tlhamalatseng e le mentsi go ralala Matlhase, Sebataole, Schaapkuil, le Pytlanganyane go ya Sengoma kwa [[Noka ya Notwane|nokeng ya Ngotwane]]. O tlaa bo o sala morago noka ya Ngotwane go kgabaganya [[Ramotswa]] go ya kwa e kopanang teng le molapo wa Metsemaswaane. Molelwane o fapogela kwa botlhaba go bapisa metseletsele ya mela e e tlhamaletseng e e kopanang le dipone mo thabeng ya Moshweu, Widebeeskop le dithaba tsa Sikwane go ya Derdepoort mo nokeng ya Marico. Go tswa foo e sala morago noka ya Marico kwa e kopanang teng le [[Noka ya Crocodile (Limpopo)|noka ya Crocodile]]. Dinoka tsa Marico le Crocodile di kopana go tlhama noka ya Limpopo, molelwane o tsamaya le noka ya Limpopo go ya kwa e kopanang teng le [[noka ya Shashe]], kwa mafatshe a kopanang teng le la [[Zimbabwe]].<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Ditso ==
Bontlha jo bo kwa bophirima jwa molelwane go tswa kwa mafatshe a mabedi a, a kopanang teng le la Namibia go ya Ramatlabama, e ne e le molelwane gareng ga [[British Bechuanaland]] kwa borwa le [[Bechuanaland]] Protectorate kwa bokone. British Bechuanaland e ne e le kolone ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi masome a robabobedi le botlhano, le tsenya masimo a Batswana kwa borwa jwa noka ya Molopo, kwa bophirima jwa South African Republic (Transvaal) e ise e nne bontlha jwa kolone ya Kapa. Masimo a [[Batswana]] kwa bokone jwa Molopo a ne a supiwa e le a Bechuanaland Protectorate mo tshireletsong ya Britain.<ref name=":1" /> British Bechuanaland o ne a kopanngwa le kolone ya Kapa ka ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi masome a robabongwe le botlhano.<ref name=":1" /> Molao mo khanseleng o o neng o tlhomamisa go tsenngwa mo koloneng e nngwe mo, o ne gape wa atolosa molelwane kwa bokone go akaretsa lefatshe le le fa gare ga dinoka tsa Molopo le Nossob,<ref name=":0" /> kwa jaanong e leng kgaolo ya Mier le bontlha jwa Kgalagadi Transfrontier bo bo kwa Aforika Borwa.
Molao wa khansele wa Phalane a le malatsi a mararo ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi masome a robabongwe le botlhano o ne o tlhalosa molelwane wa bokone wa British Bechuanaland e le
...kwa bokone, fa nokeng ya Nossob kwa e kopanang teng le ya Molopo, kwa e kopanang teng le Ramatlabama, le kwa e kopanang teng le South African Republic.<ref name=":0" />
Borwa jwa molelwane go tswa kwa Ramatlabama go ya kwa mafatshe a mabedi a kopanang teng le Zimbabwe e ne e le molelwane gareng ga South African Republic (ZAR) le Bechuanaland Protectorate, o ne o supiwa ke bokopano Jwa [[Pretoria (Pitori)|Pretoria]] jwa ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi masome a robabobedi le motso le bokopano kwa Lontone jwa ngwaga wa sekete makgolo a robabobedi masome a robabobedi le bone e e neng e emela ya pele.<ref name=":0" /> Dikopano tse di ne di supa kwa ZAR e felelang teng, go fitlhelela le kopanngwa le bogosi jwa Britain ka nako ya ntwa ya bobedi ya Maburu, go nna kolone ya Transvaal. Bokopano jwa Lontone bo ne bo tllhalosa molelwane o o kwa bophirima wa ZAR e le
Kwa godimo ga noka ya Limpopo go ya kwa noka ya Marico e welang mo go yone. Kwa godimo ga noka ya Marico go ya Derde Poort kwa e kgabaganyang dithaba tse dinnye tse di bidiwang Sikwane, pone ya bo lesome e agiwa mo godimo ga dithaba tseo, kwa bophirima jwa lotshitshi lwa noka, mo moleng o o tlhamaletseng go kgabaganya dipone go ya kwa go ya borobabongwe e e kwa godimo ga dithaba tseo, diyards di ka nna sekete le makgolo a supa go tswa kwa poneng ya lesome go tlhamalala go ya kwa poneng ya borobabobedi e e kwa godimo ga thaba e e e kwa tlhakoreng ya Dikgagong kgotsa Eildebeest Kop kwa borwa botlhaba.
== Kwa go tlolwang teng ==
Molelwane o na le palo e ngsi ya mafelo a a tlhomamisitsweng go tlolwa kwa go one, le le botlhokwa thata ke kgoro ya Skilpadshek kgotsa Pioneer mo tseleng ya Trans-Kalahari le ya Ramatlabama mo tseleng le seporo go tswa [[Mahikeng]] go ya [[Gaborone]]. Mafelo a go tlolwang kwa go one go tswa bophirima go ya borwa a mo tafoleng e e fa tlase.<ref>[https://web.archive.org/web/20150828043959/http://www.home-affairs.gov.za/index.php/immigration-services/south-african-ports-of-entry "South African Ports of Entry".] Department of Home Affairs. Archived from [http://www.home-affairs.gov.za/index.php/immigration-services/south-african-ports-of-entry the original] on 28 August 2015. Retrieved 31 July 2026</ref>
[[Setshwantsho:Border Crossing at Martinsdrift.jpg|thumb|175x175px|kwa go tlolwang molelwane teng kwa Martin's Drift]]
[[Setshwantsho:Skilpadshek Pioneer Gate Border Checkpoint.JPG|thumb|175x175px|Kgoro ya Skilpadshek kgotsa Pioneer ya molelwane e go tsenwang ka yone]]
{| class="wikitable"
|+
! colspan="2" |Botswana
! colspan="2" |Dioura tsa go bula
! rowspan="2" |Nako ya go bula
! rowspan="2" |Dintlha
! rowspan="2" |Lefelo
|-
|'''Tsela'''
|'''Molelwane'''
|'''Tsela'''
|'''molelwane'''
|-
|
|Twee Rivirien
|R360
|Twee Rivirien
|nako ya bosupa e fitilwe ke metsotso e le masome a mararo mo mosong go tsena nako ya bone mo tshokologong
|Bajanala ba tlola kwa Kgalagadi TransfroNtier Park
|
|-
|
|[[Middlepits]]
|
|[[Middlepits]]
|nako ya bosupa e fitilwe ke metsotso e le masome a mararo mo mosong go tsena nako ya bone mo tshokologong
|
|
|-
|B210
|McCarthy's Rest
|R380
|McCarthy's Rest
|nako ya borataro mo mosong go tsena nako ya borataro mo maitseboeng
|
|
|-
|A20
|[[Makopong]]
|R375
|Makopong
|nako ya borobabobedi mo mosong go stena ya bone mo maitseboeng
|
|
|-
|
|[[Bray]]
|R375
|Bray
|nako ya bosupa mo mosong go tsena ya bone mo tshokologong
|
|
|-
|A1
|[[Ramatlabama]]
|N18
|Ramatlabama
|nako ya borataro mo mosong go tsena ya lesome bosigo
|seporo sa [[Botswana Railways]] se kgabaganya molelwane fa
|
|-
|A2
|[[Pioneer Gate]]
|N4
|[[Skilpadshek]]
|nako ya borataro mo mosong go tsena ya lesome le motso bosigogare
|Trans-Kalahari Corridor
|
|-
|A11
|[[Ramotswa]]
|
|Swartkopfontein
|nako ya borataro mo mosong go tsena ya lesome bosigo
|
|
|-
|A12
|[[Tlokweng]]
|R49
|Kopfontein
|nako ya borataro mo mosong go tsena ya lesome le bobedi bosigogare
|
|
|-
|
|[[Sikwane]]
|
|Derdepoort
|nako ya borataro mo mosong go tsena ya bosupa mo maitseboeng
|
|
|-
|B145
|[[Parr's Halt]]
|R572
|[[Stockpoort]]
|nako ya botlhano mo mosong go tsena ya borataro mo maitseboeng
|
|
|-
|B140
|[[Martin's Drift]]
|N11
|[[Groblersbrug]]
|nako ya borataro mo mosong go tsena ya lesome bosigo
|
|
|-
|
|[[Zanzibar]]
|R561
|Zanzibar
|nako ya borobabobedi mo mosong go tsena ya bone mo tshokologong
|e tswetswe ka nakwana - ga go kgone go tlolwa kwa go one fa [[noka ya Limpopo]] e tletse
|
|-
|
|[[Platjan]]
|
|Platjan
|nako ya borobabobedi mo mosong go tsena ya bone mo tshokologong
|a go kgone go tlolwa kwa go one fa noka ya Limpopo e tletse
|
|-
|
|[[Pontdrif]]
|R521
|Pontdrif
|nako ya borobabbobedi mo mosong go tsena ya bone maitseboa
|dikoloi ga di tlole fa noka ya Limpopo e tletse; kolotsana e tsaya bapagami
|
|}
== Metswedi ==
cexmqfvxrc4rpcu8i9u9chgal0yjid9
Connie Chiume
0
9993
54067
38274
2026-08-15T03:05:32Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54067
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Connie chiume 2022.jpg|thumb|Chiume kwa go neng go bontshiwa filimi lekgetlho la ntlha ya ''Black Panther: Wakanda Forever'' ka 2022]]
'''Connie Temweka Gabisile Chiume''' (05 Seetebosigo 1952 - 06 Phatwe 2024) e ne e le motshameki wa mosadi le modiri wa filimi mo [[Aforika Borwa|Aforika Borwa.]]<ref>https://www.imdb.com/name/nm0158448/</ref> O ne a itsiwe ka dikarolo tsa gagwe tsa filimi mo ''Black Panther, Black Is King'' le ''Blessers''.<ref>https://people.com/connie-chiume-dead-black-panther-actress-8692295</ref> Mo thelebišeneng, o ne a bonala mo ''S'gudi S'nyasi'', ''Yizo Yizo 2'', ''Zone 14'', ''Rhythm City'' le ''Gomora''.<ref>https://briefly.co.za/37398-connie-chiume-biography-age-date-birth-nationality-husband-parents-nominations-awards-tv-shows-movies-instagram-contact-details.html</ref>
== Botshelo jwa pele le loso ==
Connie Chiume o tshotswe ka 05 Seetebosigo 1952 kwa toropong ya moepo ya [[Welkom Mines Recreation Ground|Welkom]], kwa porofenseng ya [[Foreistata|Foreisetata]] mo Aforika Borwa.<ref>https://studentroom.co.za/wiki/connie-chiume/</ref> Connie o tsene sekolo se se botlana se se gautshwana mo Welkom pele a ka tsena kwa sekolong se segolwane kwa [[Eastern Cape|Kapa Botlhaba]]. Morago ga go fetsa sekolo se segolwane, o ne a ikwadisa mo kholejeng ya go katisa baoki. Le fa go ntse jalo gaaka a feleletsa dithuto tsa gagwe tsa booki.<ref>{{cite web|url=https://www.indiewire.com/2020/07/seriously-single-review-netflix-south-african-rom-com-1234576633/|title='Seriously Single' Review: Netflix's South African Rom-Com Brings Fresh Energy to Genre|accessdate=July 31, 2020|website=Indie Wire|date=29 July 2020|archive-date=19 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201119222423/https://www.indiewire.com/2020/07/seriously-single-review-netflix-south-african-rom-com-1234576633/|url-status=live}}</ref> Morago o ne a ithutela go nna morutabana. Ka 1976, fa Connie a sena go bona dikerii ya gagwe ya borutabana, o ne a ruta nakonyana e e rileng.<ref name=":1">https://www.nytimes.com/2024/08/07/world/africa/connie-chiume-dead.html</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://mlasa.com/actors/connie-chiume/ |access-date=2024-08-18 |archive-date=2024-08-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240818181519/https://mlasa.com/actors/connie-chiume/ |url-status=dead }}</ref>
Le fa go ntse jalo, Chiume o ne a eletsa go nna mo seraleng. Ka 1977, fa Aforika Borwa e ne e aparetswe ke dikhuduego tsa baithuti, o ne a tswa mo nageng e o mme a nna leloko la setlhopha sa mmino se se neng se tsamaya se etela kwa Iseraele le Gerika.<ref name="nyt" /> Morago o ne a tsenela motshameko o o tumileng wa mmino wa [[Aforika Borwa|Afrika Borwa]] e leng I''pi Ntombi.'' O ne a tlhagelela gape mo ditshamekong tsa P''orgy and Bess'' le ''The Little Shop'' of Horrors fa a ne a le kwa moseja.<ref>{{cite web|title=Queen Sono: Inside the star studded premiere|url=https://www.gq.co.za/culture/entertainment/queen-sono-inside-the-star-studded-premiere-43670395|website=www.gq.co.za|access-date=9 August 2024|date=28 February 2020}}</ref>
Chiume o tlhokafetse kwa Garden City Hospital kwa [[Gauteng]] ka 5 Phatwe 2024, a le dingwaga di le 72.<ref name=":1" />
== Lelapa ==
Rraagwe Connie Chiume e ne e le Wright Tadeyo Chiume wa kwa Malawi mme mmaagwe, MaNdlovu e ne e le MoZulu go tswa kwa [[KwaZulu-Natal]] mo Afrika Borwa. Connie e ne e le ngwana wa botlhano mo go ba le robongwe.<ref>{{cite web|url=https://times.mw/mamokete-back-to-south-africa/|title=Mamokete back to South Africa|publisher=times|access-date=8 November 2020|archive-date=30 August 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210830205840/https://times.mw/mamokete-back-to-south-africa/|url-status=dead}}</ref> Rraagwe o ne a boela kwa Malawi mme moragonyana a tlhokafala mo nageng eo ka 1983, mme mmaagwe a tlhokafala ka Mopitlwe 2020. Connie Chiume o ne a nyalwa ke monna wa mo Aforica Borwa ka 1985 morago ba tlhalana ka 2004.<ref>https://studentroom.co.za/wiki/connie-chiume/</ref> O na le bana ba le bararo, basimane ba babedi le mosetsana. Ntsalaagwe, Ephraim Mganda Chiume ke radipolotiki wa kwa Malawi.
== Tiro ==
=== 1990- 2000 ===
Connie Chiume e ne e le motshameki yo o itsegeng wa Aforika Borwa yo tiro ya gagwe e tsereng dingwagasome di le mmalwa, a na le seabe se segolo mo difiliming le thelebišeneng. Connie Chiume o ne a tlhagelela mo filiming ya ''Warriors from Hell,'' e e golotsweng ka 1990, mo a neng a tshameka karolo ya ga Marita. Filimi e e ne ya supa tshimologo ya tiro ya gagwe le talente mo madirelong a difilimi.<ref>https://www.imdb.com/title/tt0379583/</ref> Ka 1994 o ne a tshameka karolo ya Mme Urudu mo ''The Air Up There''. Tiragatso ya ga Chiume e ne ya humisa go batlisisa ga filimi ka dikamano tsa ditso tse di farologaneng, mme seno sa dira gore a nne le tlhotlheletso e kgolo mo go rotloetseng go ananya ditso. Mo filiming ya ''Chikin Biznis...The Whole story'' ya 1999, Chiume o ne a tshameka karolo ya ga Thoko. Chiume o ne a tshameka karolo ya Wanjiku mo ''I Dreamed of Africa'' ka ngwaga wa 2000, e e neng ya mo thusa go itsege mo baesekopong ya boditšhaba.<ref name=":0">{{Cite web |url=https://savannanews.com/connie-chiume-biography-age-husband-children-awards-black-panther-tv-roles-gomora/ |title=Archive copy |access-date=2024-08-18 |archive-date=2024-08-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240818164500/https://savannanews.com/connie-chiume-biography-age-husband-children-awards-black-panther-tv-roles-gomora/ |url-status=dead }}</ref>
==== 2003- 2019 ====
Ka 2003 mo filiming ya ''Soul City'', seabe sa gagwe se ne sa dira gore a nne le maemo a a kwa godimo mo thelebišeneng ya Aforika Borwa. Ka 2004, o ne a tshameka karolo ya Virginia Tabata mo ''In My Country.''<ref>https://wikisouthafrica.co.za/connie-chiume/</ref> Go tshameka ga gagwe jaaka Zinzi mo go ''Fanie Fourie's Lobala'' ka 2013 go bontshitse gape bokgoni jwa gagwe jaaka motshameki. Mo filiming e khutswane ya ''Lerato'' ya ngwaga wa 2015 e e ne e bua ka dikgang tsa lorato le setlhabelo, karoloya gagwe ya boruti e ne a neela kaelo le botlhale.<ref name=":0" /> Go tloga ka 2015, Chiume o ne a tshameka karolo ya 'Mamokete Khuse' mo thelebišeneng ya ''Rhythm City'', e e neng ya tuma thata mme ya supa bokgoni jwa gagwe jwa go ikgolaganya le babogedi ka go tshameka karolo ya go nna mme.<ref name="en" /> Chiume o ne a tuma lefatshe ka bophara ka go tshameka karolo ya Zawavari mo go ''Black Panther'' ka 2018.<ref name="en" /> Mme morago a bowa gape mo go ''Losing Lerato'' jaaka Gogo on Bus le ''Blessers'' jaaka Ma-Lerato ka ngwaga o le mongwe wa 2019.<ref>https://wikisouthafrica.co.za/connie-chiume/#Filmography</ref>
===== 2020- 2024 =====
Ka 2020, o ne a tlhagelela mo ''What Did You Dream?'' jaaka Koko, a tswelela go tlogela letshwao la gagwe. Mo ''Black Is King'' ka ngwaga wa 2020 o ne tshameka karolo ya Sarabi, mmaagwe Simba.<ref name="nyt" /> Gape o ne a tshameka jaaka Mmagwe Dineo mo ''Seriously Single'' ka 2020. A tshameka karolo ya Nana Rakau mo ''Queen Sono'', kgasong ya tatelano ya Netflix. Chiume o ne a tshameka karolo ya Mam'Sonto Molefe mo ''Gomora ka 2020'', karolo e e neng e le botlhokwa mo kgasong ya tatelano ya terama. ''Heart of the Hunter'' e ne ya gololwa ka 2024, filimi eo, e ne ya dira gore Chiume a nne le seabe se se botlhokwa, mme seo se ne sa bontsha gore o santse a le botlhokwa mo madirelong a difilimi. Mo go yone o ne a tshamake karolo ya ga Thandiwe Makeba.<ref name=":2">https://metro.co.uk/2024/08/06/black-panther-actor-connie-chiume-dies-aged-72-21374303/</ref> Kgato ya tatelano e leng ''Soon Comes Night'', Connie o ne a tshameka jaaka Ma'Sibiya, e ne ya gasiwa ka Tlhakole 2024, mme ya oketsa tiro ya ga Connie Chiume ya thelebišene, e supa fa a kgona go fetoga le mefuta e e farologaneng ya mothale.<ref name=":2" />
== Dikgele ==
=== SAFTA Awards ===
Chiume o amogetse Avanti Award ya Best Actress mo kgasong ya tatelano ya terama kwa South African Film and Television Awards (SAFTA) ka 2000. Kabelo e, e ne e le go mo tlotlomatsa ka tiro ya gagwe e e tlhomologileng mo tirong e a ne a e dira.<ref name="bbc" />
==== Best Supporting Actress ====
Ka 2005, o ne a gapa Golden Horn Award ka ntlha ya seabe sa gagwe jaaka 'Stella Moloi' mo go Zone 14, e leng kgaso ya tatelano e e tumileng wa diterama. O ne a tswelela mo tirong e go fitlha ka 2010, a tiisa maemo a gagwe jaaka motshameki wa mogaka.<ref name="bbc" /> Chiume o ne gape a abelwa sekgele sa Best Supporting Actress ka nako ya 3rd SAFTA ka ntlha ya seabe sa gagwe mo diterameng tsa thelebišene.<ref name="bbc" />
== Lenaane la difilimi le thelebišene ==
=== Filimi ===
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
!Setlhogo
!Karolo
! class="unsortable" |Tlhagiso
|-
|1990
|''Warriors from Hell''
|Marita
|
|-
|1994
|''The Air Up There''
|Mrs Urudu
|<ref name=":3">https://web.archive.org/web/20160427112708/https://mwnation.com/meet-actress-connie-chiume/</ref>
|-
|1999
|''Chikin Biznis ... The Whole Story!''
|Thoko
|<ref name=":3" />
|-
|2000
|''I Dreamed Of Africa''
|Wanjiku
|<ref name=":3" />
|-
|2004
|''In My Country''
|Virginia Tabata
|<ref name=":3" />
|-
|2013
|''Fanie Fourie’s Lobala''
|Zinzi
|
|-
|2015
|''Lerato''
|Moruti
|Filimi e e khutshwane
|-
|2018
|''Black panther''
|Zawavari
|<ref name="bbc">{{cite web|title=Connie Chiume: South African TV star dies aged 72|url=https://www.bbc.com/news/articles/c1jldrgl25jo|website=www.bbc.com|access-date=8 August 2024|archive-date=7 August 2024|archive-url=https://web.archive.org/web/20240807222809/https://www.bbc.com/news/articles/c1jldrgl25jo|url-status=live}}</ref>
|-
|2019
|''Losing Lerato''
|Gogo on Bus
|
|-
|2019
|''Blessers''
|Ma-Lerato
|
|-
|2020
|''What Did You Dream?''
|Koko
|Filimi e e khutshwane<ref name="nyt">{{cite news|last1=Chutel|first1=Lynsey|title=Connie Chiume, 72, Dies; 'Black Panther' Actor Bridged S. Africa Eras|url=https://www.nytimes.com/2024/08/07/world/africa/connie-chiume-dead.html|access-date=8 August 2024|work=The New York Times|date=7 August 2024}}</ref>
|-
|2020
|''Black Is King''
|Sarabi
|<ref name="nyt" /><ref name="en">{{cite web|title='Black Panther' actress Connie Chiume dies aged 72|url=https://www.euronews.com/culture/2024/08/07/black-panther-actress-connie-chiume-dies-aged-72|website=euronews|access-date=8 August 2024}}</ref>
|-
|2020
|''Seriously Single''
|Mmagwe Dineo
|<ref>{{cite web|url=https://www.indiewire.com/2020/07/seriously-single-review-netflix-south-african-rom-com-1234576633/|title='Seriously Single' Review: Netflix's South African Rom-Com Brings Fresh Energy to Genre|accessdate=July 31, 2020|website=Indie Wire|date=29 July 2020|archive-date=19 November 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201119222423/https://www.indiewire.com/2020/07/seriously-single-review-netflix-south-african-rom-com-1234576633/|url-status=live}}</ref>
|-
|2022
|''Black Panther: Wakanda Forever''
|Zawavari
|<ref name="bbc" />
|-
|2024
|''Heart of the Hunter''
|
|<ref name="lat">{{cite web|title=Connie Chiume, South African actor known for 'Black Panther' role, dies at 72|url=https://www.latimes.com/entertainment-arts/story/2024-08-07/connie-chiume-south-african-actor-black-panther-dead-72|website=Los Angeles Times|access-date=8 August 2024|date=8 August 2024}}</ref>
|-
|}
==== Thelebišene ====
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
!Setlhogo
!Karolo
! class="unsortable" |Tlhagiso
|-
|1989
|''Inkom' Edla Yodwa''
|Thembi
|<ref name="bbc" /><ref name="en" />
|-
|1994
|''The Line''
|Rosie
|Filimi ya thelebišene
|-
|1997
|''A Woman of Color''
|Modiredi wa puso
|Filimi ya thelebišene
|-
|1998
|''Tierärztin Christine III: Abenteuer in Südafrika''
|Mohlolohadi jaaka thakane
|Filimi ya thelebišene
|-
|2003
|''Soul City''
|
|<ref name="en" />
|-
|2004
|''Mazinyo Dot Q''
|Ma Mavuso
|
|-
|2007–2015
|''Zone 14''
|Stella Moloi
|<ref name="bbc" />
|-
|2015
|''Rhythm City''
|Mamokete Khuse
|<ref name="bbc" /><ref name="en" />
|-
|2017
|''Thula's Vine''
|Nothando
|
|-
|2020
|''Queen Sono''
|Nana Rakau
|<ref>{{cite web|title=Queen Sono: Inside the star studded premiere|url=https://www.gq.co.za/culture/entertainment/queen-sono-inside-the-star-studded-premiere-43670395|website=www.gq.co.za|access-date=9 August 2024|date=28 February 2020}}</ref>
|-
|2020
|''Gomora''
|Mam'Sonto Molefe
|<ref name="bbc" />
|-
|2020
|''Choices''
|
|<ref>{{cite web|url=https://times.mw/mamokete-back-to-south-africa/|title=Mamokete back to South Africa|publisher=times|access-date=8 November 2020|archive-date=30 August 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210830205840/https://times.mw/mamokete-back-to-south-africa/|url-status=dead}}</ref>
|-
|2024
|''Soon Comes Night''
|
|<ref name="lat" />
|}
== Metswedi ==
<references />
[[Category:SAFTA Awards Best Supporting Actress]]
[[Category:Maso a 2024]]
[[Category:South African people of Malawian descent]]
[[Category:Modiri wa filimi]]
[[Category:Motshameki wa mo thelebišene]]
[[Category:Welkom]]
[[Category:Rhythm city]]
[[Category:Best Supporting Actress]]
[[Category:Moitsanape]]
[[Category:Connie]]
1j7t689emm32zbxrpi0cps4wpb6328c
Antjie Krog
0
10516
54060
51751
2026-08-15T00:14:23Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54060
wikitext
text/x-wiki
'''Antjie Krog''' ( yo o tshotsweng ka 1952 ) ke mokwadi le morutegi wa Aforikaborwa, yo o itsegeng thata ka poko ya gagwe ya Seaforikanse, go bega ga gagwe ka ga Khomišene ya Boammaaruri le Poelano, le buka ya gagwe ya 1998 ya ''Country of My Skull'' . Ka 2004, o ne a tsenela legoro la Botsweretshi la Yunibesithi ya Kapa Bophirima jaaka Moporofesara yo o sa Tlwaelegang. <ref name=":0">{{Cite web|title=Antjie Krog|url=http://www.uwc.ac.za/?module=cms&action=showfulltext&id=gen11Srv7Nme54_3495_1210050540§ionid=gen11Srv7Nme54_7730_1210050537|publisher=[[University of the Western Cape]]|access-date=2025-05-08|archive-date=2011-06-14|archive-url=https://web.archive.org/web/20110614163422/http://www.uwc.ac.za/?module=cms&action=showfulltext&id=gen11Srv7Nme54_3495_1210050540§ionid=gen11Srv7Nme54_7730_1210050537|url-status=dead}}</ref>
== Botshelo jwa ntlha le thuto ==
[[Setshwantsho:Antjie_Krog_2021.jpg|thumb| Antjie Krog (2021)]]
Krog o tshotswe ka 1952 mo lelapeng la bakwadi ba Seaforikanse, mme e ne e le morwadia mokwadi wa Seaforikanse Dot Serfontein . O goletse mo polaseng kwa Kroonstad kwa Orange Foreisetata . <ref name=":1">{{Cite web|last=Vijoen|first=Louise|date=2009-03-01|title=Antjie Krog: Extended Biography|url=https://www.poetryinternational.org/pi/cou_article/29843/Antjie-Krog/en/tile|access-date=2021-11-06|website=Poetry International}}</ref>
Tiro ya gagwe ya dikwalo e simolotse ka 1970 fa, kwa setlhoeng sa dingwaga tsa tlhaolele tsa ga John Vorster, a ne a kwala leboko le le kgatlhanong le tlhaolele le le bidiwang "My mooi land" ("Naga ya me e ntle") mo makasineng wa sekolo sa gagwe. Leboko le ne la simolola ka mola o o reng, " ''Kyk, ek bou vir my 'n land / waar 'n vel niks tel nie'' " ("Ke ikagela naga e mmala wa letlalo o sa reng sepe mo go yone"). <ref>{{Cite news|last=Garman|first=Anthea|date=February 2009|title=Antjie Krog, Self and Society: The Making and Mediation of a Public Intellectual in South Africa.|url=https://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/7957/Anthea%20Garman%20PhD%20Thesis%202009.pdf?sequence=1&isAllowed=y|access-date=2025-05-08|archivedate=2022-03-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220308073946/https://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/7957/Anthea%20Garman%20PhD%20Thesis%202009.pdf?sequence=1&isAllowed=y}}</ref><ref name=":3">{{Cite web|last=McDonald|first=Peter|date=2020-09-01|title=An exchange with Antjie Krog|url=https://artefactsofwriting.com/2020/09/01/art-action-an-exchange-with-antjie-krog/|access-date=2021-11-06|website=Art & Action (Artefacts of Writing)}}</ref> E ne ya baka tlhakatlhakano mo morafeng wa gagwe o o buang puo ya Seaforikanse mme e ne ya begwa mo metsweding ya dikgang ya bosetšhaba. Bolumo ya ntlha ya poko ya ga Krog, Dogter van Jefta ("Morwadia Jefta"), e ne ya phasaladiwa ka bonako morago ga moo, fa Krog a ne a santse a le dingwaga di le lesome le bosupa fela. "My mooi land" e ne ya ranolelwa kwa morago ke Ronnie Kasrils mme ya phasaladiwa mo kgatisong ya Secheba ya Ferikgong 1971, kgatiso ya semmuso ya African National Congress (ANC) kwa Lontone. Go begwa fa Ahmed Kathrada wa ANC a badile poko e kwa godimo morago ga go gololwa kwa Robben Island.<ref name=":5">{{Cite web|date=2015-10-16|title=Words of passion and power from Antjie Krog|url=https://mg.co.za/article/2015-10-16-words-of-passion-and-power-from-antjie-krog/|access-date=2021-11-06|website=Mail & Guardian}}</ref> <ref name=":3" />
Krog o na le BA (Hons) go tswa kwa Yunibesithing ya Orange Free State (1976), MA mo Afrikaans go tswa kwa Yunibesithing ya Pretoria (1983), le diploma ya go ruta go tswa kwa [[Yunibesithi ya Aforika Borwa|Yunibesithing ya Aforikaborwa]] . <ref name=":6">{{Cite web|title=Antjie Krog, Author at LitNet|url=https://www.litnet.co.za/author/antjie-krog/|access-date=2021-11-06|website=LitNet}}</ref> <ref name=":7">{{Cite web|title=Antjie Krog|url=https://www.sahistory.org.za/people/antjie-krog|access-date=2021-11-06|website=South African History Online}}</ref>
== Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele ==
=== Dingwaga tsa bo 1980: Mmoki le molweladitshwanelo ===
Ka dingwaga tsa bo 1980 le tsa ntlha tsa bo 1990, a nna le monna wa gagwe le bana ba bannye kwa Kroonstad, Krog o ne a ruta kwa sekolong se segolwane sa bantsho le kholetšhe ya barutabana. Kwa Kroonstad, o ne a le matlhagatlhaga mo sepolotiking ⁇ a tsenela dikopano le ditshupetso tsa ANC ⁇ mme a nna le seabe mo Khonkereseng ya Bakwadi ba Aforika Borwa, e e tlhomilweng ka 1987. <ref name=":3"/> O ne a lalediwa go buisa leboko kwa kopanong ya " Golola [[Nelson Mandela|Mandela]] " kwa motsesetoropong wa Maokeng . <ref name=":3" /> Ditiro tsa gagwe tse di kgatlhanong le tlhaolele mo nakong eno, le letlhoo le ba neng ba le tsosa mo bathong ba basweu ba ba neng ba le mo lefelong leo, ke setlhogo sa tiro ya gagwe ya ntlha ya poko, Relaas van 'n moord (1995; "Pego ya Polao").
=== Dingwaga tsa bo 1990: Mmegadikgang kwa TRC ===
Ka 1993, Krog o ne a nna morulaganyi wa lokwalodikgang lwa Afrikaans le le neng le sa tlhole le le teng, Die Suid-Afrikaan ("The South African"). <ref name=":4">{{Cite web|title=Antjie Krog|url=https://www.penguinrandomhouse.co.za/author/antjie-krog|access-date=2021-11-06|website=Penguin Random House South Africa|archive-date=2017-10-09|archive-url=https://web.archive.org/web/20171009151120/http://www.penguinrandomhouse.co.za/author/antjie-krog|url-status=dead}}</ref>
Ka 1993, Krog o ne a nna morulaganyi wa Afrikaans e jaanong e sa tlholeng e le teng. Go tloga ka 1995 go fitlha ka 2000, e ne e le mmegadikgang wa radio kwa South African Broadcasting Corporation (SABC). <ref name=":1"/> O ne a etelela pele setlhopha sa radio se se neng se bega ka Khomišene ya Boammaaruri le Poelano (TRC) go tloga ka 1996 go fitlha ka 1998, mme go bega ga gagwe mo pakeng eno go ne ga nna motheo wa tiro ya gagwe ya bobedi ya porosa, ''Country of My Skull'' (1998). Krog o ne a bega ka leina la gagwe la lenyalo, Antjie Samuel. <ref name=":8" />
=== 2000s–gompieno: mokwadi, morutegi, le motlhalefi wa setšhaba ===
Mo masomeng a mabedi a dingwaga a a fetileng, Krog o gatisitse dibolumo di le tharo tsa maboko a masha, dibolumo di le nne tsa poko le buka ya ditlhamo, le dithanolo di le mmalwa, go akaretsa tse pedi tse di tswang mo dipuong tsa selegae tsa Afrika. Krog o ne gape a ranolela buka ya botshelo jwa ga [[Nelson Mandela]], ''Tsamao e telele ya Kgololesego'', ka Seaforikanse. <ref>{{Cite web|last=Krog|first=Antjie|date=2018|title=In his own words?|url=https://www.ciol.org.uk/his-own-words|access-date=2021-11-06|website=Chartered Institute of Linguists}}</ref> O ranola ka metlha go tswa mo Sedatšheng go ya kwa Seaforikaans jaaka tiro ya go kwala. <ref name=":3"/>
Morago ga go gatisiwa ga Country of My Skull, Krog o ne a neela motseletsele wa dithero ka TRC kwa Yuropa le United States. <ref name=":7"/> Bosheng jaana, o ne a ruta khoso ya thanolo kwa Setheong sa Dibuka Tse di Bapisiwang le Setšhaba sa Yunibesithi ya Columbia . <ref name=":9">{{Cite web|title=Centre for Multilingualism and Diversities Research People: Research Fellows|url=https://www.uwc.ac.za/study/all-areas-of-study/centres/centre-for-multilingualism-and-diversities-research/people|access-date=2021-11-06|website=University of the Western Cape|archive-date=2021-11-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20211107002813/https://www.uwc.ac.za/study/all-areas-of-study/centres/centre-for-multilingualism-and-diversities-research/people|url-status=dead}}</ref> E ne e le mokwadi wa mo ntlong kwa Dutch Foundation for Literature kwa tshimologong ya 2019, kwa Ghent University ka 2020, le kwa Leiden University ka letlhabula la 2021. <ref>{{Cite web|title=Antjie Krog as WiR in Amsterdam|url=http://www.letterenfonds.nl/en/entry/2228/antjie-krog-as-wir-in-amsterdam|access-date=2021-11-06|website=Nederlands Letterenfonds|archive-date=2019-01-30|archive-url=https://web.archive.org/web/20190130161718/http://www.letterenfonds.nl/en/entry/2228/antjie-krog-as-wir-in-amsterdam|url-status=dead}}</ref> <ref>{{Cite web|title=Antjie Krog writer in residence at Leiden University this autumn|url=https://www.universiteitleiden.nl/en/news/2021/06/210607-antjie-krog-writer-in-residence|access-date=2021-11-06|website=Leiden University|date=7 June 2021}}</ref>
Fa e sale ka 2004, e ntse e le Moporofesa wa Kakaretso kwa Yunibesithing ya Kapa Bophirima le motlhatlheledi wa dipatlisiso kwa Senthareng ya Dipatlisiso tsa go Bua ka Diteme tse Dintsi le Ditšhono tse di Farologaneng, mme ka metlha o gatisa dikakgelo tsa bokwadi.. <ref name=":0"/> <ref name=":9"/>
== Botshelo jwa gagwe ka sebele ==
Krog o nyetse moagi wa dipolane tsa matlo e bong John Samuel. <ref name=":4"/> O na le bana ba le bane – Andries, Susan, Philip, le Willem – le ditlogolwana di le 11.
== Tsa Poko ==
. <ref name=":1"/> Krog o boletse gore kokoanyo ya gagwe ya borataro, ''Jerusalemgangers'' (1985), e ne e le ya ntlha go nna le "motheo o o feletseng wa sepolotiki." <ref name=":3"/> O kwala thata ka ditemana tse di gololesegileng. <ref name=":1" />
Dikwadi tsa poko tsa ga Krog di a tlotlomadiwa mo Afrika Borwa. O fentse dikgele di le tharo tsa Hertzog le dikgele tse dingwe di le mmalwa tsa bosetšhaba. Dikakgelo tsa gagwe di ile tsa ranolelwa mo Seesemaneng, Se-Dutch, Sefora le mo dipuong tse dingwe di le mmalwa. <ref name=":1"/> E ne ya gatisiwa la ntlha ka Seesemane mo bukeng ya ''Down to Last Skin'' (2000).
Fa a sekaseka Kleur (2000), Leon de Kock o kwadile jaana, "O tlhakatlhakanya dithoto, tsa thobalano le tsa sepolotiki... o gana go tlogela go leka go bua mantswe a naga." <ref name=":5"/> Mo pading ya ga J. M. Coetzee ya ''Tayari ya Ngwaga o o Maswe'', moanelwamogolo o bua se se latelang ka ga Krog : .<blockquote>Setlhogo sa gagwe ke se segolo: maitemogelo a hisitori mo Afrika Borwa ya nako ya gagwe. Bokgoni jwa gagwe jwa go nna mmoki bo ne jwa gola fa a ne a lebana le kgwetlho eno, a gana go nyenyefadiwa. Boikanyego jo bo feletseng jo bo tshegediwang ke botlhale jo bo tseneletseng, jwa bosadi, le boitemogelo jo bo amang pelo jo o ka bo dirisang... Ga go na ope kwa Australia yo o ka kwalang a le mo molelong o o tshwanang le ono. Tiragalo eno ya ga Antjie Krog e lebega e le ya kwa Russia. Mo Afrika Borwa, fela jaaka kwa Russia, botshelo bo ka nna jwa bo bo le maswe; mme a bo moya wa bopelokgale o tsiboga jang ne! <ref>{{Cite book|pages=199}}</ref></blockquote>
== Porosa le e e seng ya tlhamane ==
O itsege thata ka buka ya gagwe ya Country of My Skull (1998), e e theilweng mo maitemogelong a gagwe a go bega ka TRC. E na le dilo tse di tshwanang le tsa buka ya gagwe ya dipale le ya dibidio, mme moragonyana e ne ya dirwa filimi ka 2004 e e neng e tshameka ke Samuel L. Jackson le Juliette Binoche. A Change of Tongue (2003), e leng buka ya bobedi ya ga Krog e e kwadilweng ka Seesimane, e bua ka kgatelopele e e dirilweng ⁇ mo Aforika Borwa le mo botshelong jwa ga Krog ⁇ fa e sale ditlhopho tsa ntlha tsa temokerasi ka 1994.[ 1] Ke motswako wa segompieno wa ditlhamane, maboko le dipego, o kopanya dikgang tsa botshelo jwa motho le dikgang tsa batho ba bangwe go kwala ka go kgaratlhela go itse gore motho ke mang, boammaaruri le go bona poloko. Setlhogo sa buka se na le bokao jwa sepolotiki le jwa poraefete: seabe se se fokotsegang sa Seaforikanse mo puisanong ya setšhaba se bontshiwa ke go tshabela ga gagwe mo Seesemaneng jaaka puo ya tiro ya gagwe. Fa a bua ka dikopano tse a nnileng le tsone le Mandela fa a ntse a ranolela buka ya gagwe ya botshelo jwa gagwe mo puong ya Seaforikanse, o akanya ka kamano ya gagwe le puo ya Seaforikanse, e e neng e amana thata le tlhaolele. Begging to be Black (2009) e na le sebopego se se tshwanang le ditlhogo tse di tshwanang le tsa ga Krog tsa bogologolo tsa Seesemane, mme mogatisi wa gagwe o e phasalatsa jaaka ya boraro mo thulaganyong e e seng ya semmuso.. <ref>{{Cite web|title=Begging To Be Black|url=https://www.penguinrandomhouse.co.za/book/begging-be-black/9781770220706|access-date=2021-11-06|website=Penguin Random House|archive-date=2017-10-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20171007220742/http://www.penguinrandomhouse.co.za/book/begging-be-black/9781770220706|url-status=dead}}</ref>
''There Was This Goat: Investigating the Truth Commission Testimony of Notrose Nobomvu Konile (2009) ke tiro ya thuto e e seng ya tlhamane, e kwadilwe mmogo le Nosisi Mpolweni le Kopano Ratele. Buka e e latela maiteko a bakwadi a go tlhalosa maitemogelo a mosadi yo o sa nyalang, yo bopaki jwa gagwe jwa TRC ka ga loso lwa morwawe, jo bo neng bo neetswe ka Se-Xhosa, bo utlwala bo sa tlwaelega e bile bo sa tlhaloganyege mo go ba ba reeditseng thanolo ya Seesemane''. <ref name=":11">{{Cite web|last=Basson|first=Adriaan|date=2009-06-05|title=The dream truths of Notrose Konile|url=https://mg.co.za/article/2009-06-05-the-dream-truths-of-notrose-konile/|access-date=2021-11-06|website=Mail & Guardian}}</ref>
Mokwalo wa ga Krog o tlhotlheleditswe ke J.M. Coetzee le Njabulo Ndebele, mmogo le ka dibuka tse di farologaneng tse di ranotsweng go tswa mo dipuong tsa tlholego tsa Afrika, tse a reng fa di kopantswe tsotlhe "di bolokile botshelo jwa [gagwe]":<blockquote>Mekwalo ya Seaforika e ne ya nnaya tsela ya go bona lefatshe le ke neng ke ntse ke tshela le lone botshelo jwa me jotlhe, mme ke ne ke sa le itse (boteng jwa lone jo bo tseneletseng, botebo le bontle jwa lone), fa Coetzee ene a ne a nnaya didirisiwa tsa go le tlhatlhoba ka tsela e e nang le bokao. <ref name=":3"/></blockquote>
== Diphetolelo tsa motshameko le tsa bobogelo ==
Setshameko se le sengwe fela sa terama ya ga Krog, Why is dié wat voor toyi-toyi altyd so vet? ("Ke ka ntlha yang fa batho ba ba tshamekang ka tsela eno ba nna ba le bakima jaana?") E ne ya tshamekiwa ka 1999, e bulwa kwa Aardklop Arts Festival. Setshameko seno se ne sa tsamaisiwa ke Marthinus Basson. Kwa 1999/2000 FNB Vita Regional Theatre Awards (Bloemfontein), tlhagiso e ne ya tlhophiwa go amogela dikgele di le supa, go akarediwa tlhagiso e e gaisang le sekwalwa se se gaisang sa motshameko o mošwa wa Aforika Borwa. <ref>{{Cite web|date=2000-06-20|title=FNB Vita Regional Theatre Awards 1999/2000|url=http://www.artlink.co.za/news_article.htm?contentID=12868|access-date=2021-11-06|website=Artslink|archive-date=2021-11-08|archive-url=https://web.archive.org/web/20211108020756/https://artlink.co.za/news_article.htm?contentID=12868|url-status=dead}}</ref> Ka mafoko a ga Krog, terama e ka ga "maiteko a merafe e mebedi go tsena mo puisanong."
Thanolo ya ga Krog ya Seaforikanse ya ''Mamma Medea'' ka Tom Lanoye e ne ya tshamekiwa mo Aforika Borwa ka 2002, le yona ka fa tlase ga kaelo ya ga Basson. <ref name=":12">{{Cite web|date=2018-10-22|title=Antjie Krog (1952–)|url=https://www.litnet.co.za/antjiekrog-1952/|access-date=2021-11-06|website=LitNet}}</ref> ''<nowiki/>'n Ander tongval'', thanolo ya Seaforikanse ya buka ya gagwe ''ya Phetogo ya Leleme,'' e ne ya fetolelwa go dirisiwa mo bobogelong ke Saartjie Botha mme ya tshamekiwa ka 2008 ka fa tlase ga kaelo ya ga Jaco Bouwer. <ref>{{Cite web|date=2008-07-31|title=Smorgabord of Afrikaans theatre|url=http://www.artlink.co.za/news_article.htm?contentID=6050|access-date=2021-11-06|website=Artslink|archive-date=2021-11-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20211107001310/https://artlink.co.za/news_article.htm?contentID=6050|url-status=dead}}</ref>
== Tatofatso ya go utswa ==
Ka 2006, mmoki Stephen Watson, yo ka nako eo e neng e le tlhogo ya lefapha la Seesimane kwa Yunibesithing ya Cape Town, o ne a latofatsa Krog ka gore o kopile dilo mo mothong yo mongwe. Fa a ne a kwala mo kgatisong ya New Contrast, o ne a bolela gore Country of My Skull e ne e dirisa mafoko a a tswang mo bukeng ya ga Ted Hughes ya 1976 e e reng, "Tlhamane le Thuto". Watson o ne gape a bolela gore kgopolo ya Die sterre sê 'tsau', e e tlhophilweng ka 2004 ya maboko a merafe ya selegae e e rulagantsweng le go ranolwa ke Krog, e ne e tserwe mo kgoboketsong e e tshwanang e a e gatisitseng ka 1991. <ref name=":13" /> Krog o ne a ganetsa ditatofatso tseno ka botlalo, a re o ne a sa itse ka tlhamo ya ga Hughes go fitlha morago ga gore a gatise ''Country of My Skull'', le gore o ne a akgola metswedi ya gagwe sentle mo go ''Die sterre sê ' tsau ''' . <ref name=":13">{{Cite web|url=https://www.theguardian.com/world/2006/feb/21/books.southafrica|title=South African author accused of plagiarism|last=Carroll|first=Rory|website=The Guardian|date=21 February 2006|access-date=15 June 2010}}</ref>
== Ditiro ==
=== Tsa Poko ===
'''Collected poems'''
* ''Bogologolo'' (2004)
* ''Epa ya mafoko: 'n keur'' (2009), e e kokoantsweng ke Krog
* ( ''2020'' ), e e rulagantsweng ke Karen de Wet
* ''Go ya kwa Letlalong la me la Bofelo'' (2000)
* ''Letlalo'' (2013)
'''Poko ya bana'''
* ''Ditshenekegi'' (1989)
* ''Dipina tsa Botlhokwa'' (1992)
* ( ''2007'' ; thanolo ya Seesemane: ''Dikinane tsa Fynbos'' ), le Fiona Moodie <ref>{{Cite web|date=2007-06-13|title=Fynbos Fairies launches at the CTBF and you're invited. See what Antjie Krog has to say about this delightful book of children's verse|url=https://www.litnet.co.za/fynbos-fairies-launches-at-the-ctbf/|access-date=2021-11-06|website=LitNet}}</ref>
=== Dibuka tsa poko ===
* (1998), kokoanyo ya poko ya Seaforikanse ''e e tsosang'' keletso ya tlhakanelodikobo, e e rulagantsweng mmogo le Johann de Lange
* ''Met woorde soos met kerse'' (2002), poko e e tlhophilweng ka dipuo tsa tlholego tsa Aforika Borwa, e e rulagantsweng le go ranolelwa mo puong ya Seaforikanse ke Krog .
* ''Die sterre sê 'tsau''' (2004), tlhopho ya maboko a le 35 [[Basarwa|a Sesan]], a a rulagantsweng le go ranolelwa mo puong ya Seaforikanse ke Krog .
=== Porosa le e e seng ya tlhamane ===
* ''Relaas van 'n Moord'' ( 1995 ; thanolo ya Seesemane: ''Pego ya Polao'', 1997)
* ''Naga ya Legata la me'' (1998)
* ''Phetogo ya Leleme'' (2003)
* ''Go kopa go nna Montsho'' (2009)
* ''Go ne go na le Podi e: Go Batlisisa Bosupi jwa Khomišene ya Boammaaruri jwa ga Notrose Nobomvu Konile'' (2009), le Nosisi Mpolweni le Kopano Ratele <ref name=":11"/>
* ''Paka ya Maemo: Kgakologelo le Tlotlofoko morago ga Khomišene ya Boammaaruri le Poelano ya Aforikaborwa'' (2013)
* ''Lang pad na vryheid'' (2000), go tswa go ''Tsamao e Telele ya Seesemane go ya Kgololesegong'' ka [[Nelson Mandela]]
* ''Lefelo la Galase'' (2002), go tswa mo hisitoring ya Madatšhe ''Een Mond vol Glas'' ka Henk van Woerden
* ''Mamma Medea'' (2002), go tswa mo terameng ya Se-Dutch/Se-Flemish e e bidiwang ''Mamma Medea'' ka Tom Lanoye
* ''Dirurubele tse dintsho: Maboko a a Tlhophilweng'' (2007), le André Brink, go tswa mo pokong ya Seaforikanse ya ga Ingrid Jonker
* ''Die Maanling'' (2021), go tswa mo bukeng ya bana ya Seesemane ''ya The Moonling'' (2018) e e kwadilweng ke Tjaart Lehmacher le Paula Oelofsen <ref>{{Cite web|title=Die Maanling (hardeband)|url=https://themoonlingbook.com/products/Die-Maanling-p146245447|access-date=2021-11-06|website=The Moonling|archive-date=2021-11-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20211107001308/https://themoonlingbook.com/products/Die-Maanling-p146245447|url-status=dead}}</ref>
* Mokgele wa ga Eugene Marais ( 1973 ), wa ''dipina tsa Ferikgong'' <ref name=":14">{{Cite web|title=Antjie Krog|url=https://www.nb.co.za/bo/authors?authorId=440|access-date=2021-11-06|website=NB Publishers}}</ref>
* Mokgele wa ga Reina Prinsen (1976)
* Mokgele wa Pegelo (1987), wa ''dirukutlhi tsa Jerusalema'' <ref name=":15">{{Cite web|title=Antjie Krog|url=https://www.puku.co.za/authors/krog-antjie/|access-date=2021-11-06|website=Puku|archive-date=2021-11-07|archive-url=https://web.archive.org/web/20211107001305/https://www.puku.co.za/authors/krog-antjie/|url-status=dead}}</ref>
* Mokgele wa Hertzog ( 1990 ), wa ga ''Mohumagatsana Anne'' <ref name=":3"/>
* Kabo ya Poko ya FNB Vita (2000), ya ''Go ya kwa Letlalong la Me la Bofelo'' <ref name=":1"/>
* RAU-Prys go tswa mo Tirong ya Dikwalo tsa Ditlhogo ( 2001 ), ya ''Kleur ga e ise e nne dingwaga di le dintsi'' <ref name=":14" />
* Mokgele wa Protea wa poko e e gaisang ya Seaforikanse ( 2006 ), ya ''Verweerskrif'' <ref name=":1" />
* Mokgele wa ga Elizabeth ( 2015 ), wa ''Mede-wete'' <ref>{{Cite web|date=2015-06-05|title=Winners of the 2015 Media24 Books Literary Awards Announced in Cape Town|url=http://bookslive.co.za/blog/2015/06/05/winners-of-the-2015-media24-books-literary-awards-announced-in-cape-town/|access-date=2021-11-22|website=Sunday Times Books}}</ref>
* Mokgele wa Hertzog (2017), wa ''Mede-wete'' <ref name=":3" />
'''Porosa'''
* Awate ya ga Alan Paton ya Dibuka tse e seng tsa Tlhamane (1999), ya ''Naga ya Legata la Me'' <ref name=":1"/>
* Awate ya Nielsen ya Tlhopho ya Barekisi ba Dibuka (1999), ya ''Naga ya Legata la Me'' <ref name=":1" />
* Mokgele wa Olive Schreiner (2000), wa ''Naga ya Legata la Me'' <ref name=":1" />
* Awate ya Nielsen ya Tlhopho ya Barekisi ba Dibuka (2004), ya ''Phetogo ya Leleme'' <ref name=":1" />
'''Dithanolo'''
* Awate ya Setheo sa Baranodi ba Aforikaborwa ya Thanolo e e Tlhomologileng ( 2001-3 ), ya ''Met woorde soos met kerse'' <ref>{{Cite web|date=28 June 2004|title=The SATI Award for Outstanding Translation 2003|url=http://www.translators.org.za/indexes/english/award-story2003.htm|publisher=South African Translators' Institute|access-date=8 May 2025|archive-date=30 July 2004|archive-url=https://web.archive.org/web/20040730145813/http://www.translators.org.za/indexes/english/award-story2003.htm|url-status=dead}}</ref>
'''Bobegadikgang'''
* Awate ya Mokgatlho wa Bakwaladikgang ba Dinaga di Sele (1996)
* Metlele ya Pringle ya ditirelo tse di tlhomologileng mo bobegadikgannyeng jwa Aforikaborwa (1997)
Dikabo tseno ka bobedi tsa bobegadikgang di ne tsa abelanwa le setlhopha sotlhe sa go bega tsa TRC sa SABC.
* Awate ya Mokgatlho wa Setso sa Kagiso ya Hiroshima ( 2000 ) <ref>{{Cite web|title=The Laureates|url=http://hiroshimafoundation.net/the-laureates/|access-date=2021-11-06|website=Edita & Ira Morris Hiroshima Foundation}}</ref> <ref name=":1"/>
* Awate ya Klein Karoo ya Bosetšhaba ya Botsweretshi jwa Seaforikanse ya go akanya ka tsela e e nang le boitshimololedi ( 2004 ) <ref>{{Cite web|title=Honourees|url=https://www.kknk.co.za/eng/honored/|website=KKNK|access-date=7 November 2021|archive-date=16 May 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220516114723/https://kknk.co.za/eng/honored/|url-status=dead}}</ref>
* Mokgele wa Mokgatlho o o Bulegileng wa Yunibesiti ya Yuropa Bogare ( 2005 ) <ref>{{Cite web|title=CEU Open Society Prize Winners|url=https://www.ceu.edu/open-society-prize/winners|access-date=2021-11-06|website=Central European University|archive-date=2017-07-02|archive-url=https://web.archive.org/web/20170702115504/http://www.ceu.edu/open-society-prize/winners|url-status=dead}}</ref>
* Awate ya Phitlhelelo ya Botshelo Jotlhe ya SALA ( 2015 ) <ref>{{Cite web|date=2015-11-09|title=2015 South African Literary Awards (SALAs) Winners Announced|url=http://bookslive.co.za/blog/2015/11/09/2015-south-african-literary-awards-salas-winners-announced/|access-date=2021-11-22|website=Sunday Times Books}}</ref>
* Motho yo o kwa godimo ( 2018 ) <ref>{{Cite web|date=2018-01-16|title=Krog first South African to receive prestigious Dutch cultural award|url=https://www.sabcnews.com/sabcnews/krog-first-south-african-receive-prestigious-dutch-cultural-award/|access-date=2021-11-06|website=SABC News.}}</ref>
Gape Krog o abetswe dikerii tsa bongaka tsa tlotlo go tswa kwa Tliliniking ya Tavistock kwa Yunibesithing ya East London, kwa Yunibesithing ya Stellenbosch, kwa Yunibesithing ya Foreisetata, le kwa Yunibesithing ya Metropolitan ya Nelson Mandela . <ref name=":0"/>
== Metswedi ==
<references />
{{Reflist}}
== Puiso e nngwe ==
'''Seaforikanse:'''
* Konradie, Pitere. ''Go tlhokomelwa ga dibuka tsa Antjie Krog-teks.'' Mofuta o mongwe: Bodirelo jwa Bosetšhaba jwa Ditlhare, 1996. <nowiki>ISBN 0620207191</nowiki>
* Van Niekerk, Jakome. ''<nowiki/>'Lefoko le le phepa': boitshupo jo bo fetogang ka Antjie Krog.'' Pretoria: Van Schaik, 2016. <nowiki>ISBN 0627035302</nowiki>
* Viljoen, Luise. ''Mo mefuteng e e sa fediseng pelo: dikopo kgotsa tiro e e dirilweng ke Antjie Krog.'' Bogatisetso jwa Letsatsi, 2009. <nowiki>ISBN 1920109986</nowiki>
* Beukes, Marthinus. "Go tsalwa ga 'mosadi yo mosha': Antjie Krog le go tsalwa ga basadi e le tsela ya go bua ka maatla". In Shifting Selves: Post-Apartheid Essays on Mass Media, Culture and Identity (ed. Herman Wasserman & Sean Jacobs), 167 ⁇ 180. Cape Town: Kwela, 2003. ISBN 0795701640
* Borokwa, Dafide le Krog, Antjie. " [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/1013929X.2011.572345 Dibuka tse e seng tsa tlhamane tsa boitlhamedi: motlotlo] " (potsolotso). ''Mokwalo wa Gajaana'' 23 (1): 57-70, 2011. DOI: 10.1080/1013929X.2011.572345
* Garman, Anthea. ''Antjie Krog le Lefelo la Setšhaba la Morago ga Tlhaolele: Go Bua Poko le Puso.'' Pietermaritzburg: Bobegadikgang jwa Yunibesiti ya KwaZulu-Natal, 2015. <nowiki>ISBN 9781869142933</nowiki>
* Krog, Mogale. " [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/10131750485310111 'Nna, nna, nna, wa me!': Ditlhamane tsa boikwadiso le 'nna'] ". English Academy Review 22:100-107, 2005. DOI:10.1080/10131750485310111 Lütge, Judith & Coullie, Andries Visagie (motsamaisi). Antjie Krog: A Ethics of Body and Otherness. Pietermaritzburg: University of KwaZulu-Natal Press, 2014. <nowiki>ISBN 1869142535</nowiki> McDonald, Peter D. "Mo godimo ga go ranola: Antjie Krog kgatlhanong le 'puo ya ga mmè.'" Mo bukeng ya Artefacts of Writing: Ideas of the State and Communities of Letters go tswa go Matthew Arnold go ya go Xu Bing. Oxford: Oxford University Press, 2017. ISBN 9780198725152
* Seterase, Helene. “ [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/14725840600761112 Go tswa go Seaforikanere go ya go Seaforika: bosweu le dipolotiki tsa thanolo mo bukeng ya ga Antjie Krog ''ya Phetogo ya Leleme''] ”. ''Boitshupo jwa Aforika'' 4 (2): 179-194, 2006. DOI: 10.1080/14725840600761112
* Viljoen, Luise. " [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/1013929X.2007.9678280 Mme jaaka sekwalwa sa pele ga sekwalwa: mokwalo wa botshelo jwa gagwe mo bukeng ya ga Antjie Krog ''ya A Change of Tongue''] ". ''Mokwalo wa Gajaana'' 19 (2): 187-209, 2007. DOI: 10.1080/1013929X.2007.9678280
* Viljoen, Luise. " [https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/18125441.2006.9684200 Thanolo le phetogo: Thanolo ya ga Antjie Krog ya ditemana tsa setso sa Aforikaborwa mo Seaforikanseng] ". ''Tlhatlhobo2'' 11 (1): 32-45, 2006. DOI: 10.1080/18125441.2006.9684200
* Bophirima, Marea. "Phetogo ya sole/moya: meriti ya bosweu mo go ''Phetogo ya Leleme'' ya ga Antjie Krog ". Mo go ''Basadi ba Basweu ba ba Kwalang Basweu: Boitshupo le Boemedi mo Dikwalong tsa (Morago ga) Tlhaolele tsa Aforika Borwa.'' Motsekapa: Dibuka tsa Aforika e Ntšhwa, 2012. <nowiki>ISBN 0864867158</nowiki>
* Wikhomo, Zoe . "Ditlhangwa tse tlhano tsa Seaforikanere le tsosoloso ya bosweu". ''Boitshupo jwa Loago'' 23(1):363-383, 1998
== Dikgokagano tsa kwa ntle ==
* [https://web.archive.org/web/20101127044042/http://www.luxmagazine.nl/visionarythinkers/ Dibidio tsa thulaganyo ya thelebishene e e bontshang Krog]
* [https://www.literaturfestival.com/medien/texte/eroeffnungsreden/krog-engl "Tshwarelo ya Aforika – e raraane thata mo Bophirima"] (puo ya pulo ya Moletlo wa Boditšhabatšhaba wa Dikwalo wa 2004 wa Berlin)
{{Authority control}}
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
<references />
{{Reflist}}
bxj2xt701fyf9v6rolkhqf2pd3x2wop
Kgethololo ya letso le mmala kwa Brazil
0
10719
54079
41662
2026-08-15T07:23:54Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54079
wikitext
text/x-wiki
Kgethololo ya letso le mmala e ntse e le teng kwa Brazil go tloga ka nako ya yone ya bokolone mme e supiwa jaaka nngwe ya mefuta e megolo le e e anameng thata ya tlhaolele, fa e se e e anameng thata, mo lefatsheng ke baithuti ba batho ba le mmalwa, baithuta-loago, babueledi, baditso le ba bangwe.<ref>Rachid, Edimilson Cardial, João Jonas e Laura (9 September 2021). [https://revistaeducacao.com.br/2021/09/09/lilia-schwarcz-brasil-racista/ "Lilia Schwarcz destrincha o Brasil racista e desigual"]. ''RFM Editores''. E nopotswe Phukwi a le malatsi a mabedi ka 2025.</ref><ref>[https://www.bbc.com/portuguese/brasil-48424611 "Racismo é um problema econômico, diz diretor de agência antipobreza da ONU"]. ''BBC News Brasil'' (in Brazilian Portuguese). E nopotswe Phukwi a le malatsi mabedi ka 2025.</ref><ref>[https://www12.senado.leg.br/noticias/infomaterias/2020/06/negro-continuara-sendo-oprimido-enquanto-o-brasil-nao-se-assumir-racista-dizem-especialistas "Negro continuará sendo oprimido enquanto o Brasil não se assumir racista, dizem especialistas"]. ''Senado Federal'' (in Brazilian Portuguese). E nopotswe Phukwi a le malatsi mabedi ka 2025.</ref> Tlhamane ya temokerasi ya semorafe, lereo le le tlhamilweng la ntlha ke moithutaloago wa Brazil Gilberto Freyre mo tirong ya gagwe ya 1933 ya ''Casa-Grande & Senzala'' (Beng le Makgoba), le dirisiwa ke batho ba le bantsi mo nageng go ganela kgotsa go nyatsa go nna teng le go anama ga bosemorafe kwa Brazil<ref>[https://www.uol.com.br/ecoa/reportagens-especiais/democracia-racial-ideia-foi-adotada-no-brasil-pos-escravidao-e-ajuda-a-explicar-racismo-atual/ "O mito do paraíso racial: Ideia de democracia racial foi amplamente adotada pelo Brasil pós-escravidão e ajuda a explicar racismo atual"]. ''www.uol.com.br'' (in Brazilian Portuguese). E nopotswe Phukwi a le malatsi a mabedi ka 2025.</ref>.
Kgethololo ya letso le mmala e ne ya dirwa gore e se ka ya nna ka fa molaong ka fa tlase ga melao ya Brazil e e kgatlhanong le tlhaolele, e e neng ya fetisiwa ka dingwaga tsa bo 1950 morago ga gore Katherine Dunham, sebini sa Moaforika-Amerika yo o neng a etela Brazil, a thibelwe go tsena mo hoteleng.<ref>[https://www.npr.org/2016/12/18/506045513/since-established-in-1950-s-brazilians-say-anti-racism-laws-aren-t-enough Since Established In The 1950s, Brazilians Say Anti-Racism Laws Aren't Enough]</ref> Le fa go ntse jalo, letso e ntse e le setlhogo sa dingangisano tse dintsi tse di tseneletseng mo dingwageng tse di fetileng mo teng ga lefatshe.
== Tlhaloso ya letso kwa Brazil ==
Ka gonne lefatshe le le na le ditso tse ditelele tsa go kopana ga batho ba ba farologaneng, mela ya mebala kwa Brazil ga e bolo go sa bonale sentle.<ref name=":0">Monk, Ellis P. (August 2016). "The Consequences of "Race and Color" in Brazil". ''Social Problems''. '''63''' (3): 413–430. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1093/socpro/spw014|10.1093/socpro/spw014]]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:6738969 6738969]</ref> Ka nako e le nngwe, batho ba le bantsi ba ipona e le Bantsho mme ba batla go busetsa Bontsho jwa bone ka ntlha ya Black Pride le mekgatlho ya maatla a Bantsho.<ref>[https://g1.globo.com/jornal-nacional/noticia/2022/07/22/total-de-pessoas-que-se-autodeclaram-pretas-e-pardas-cresce-no-brasil-diz-ibge.ghtml "Total de pessoas que se autodeclaram pretas e pardas cresce no Brasil, diz IBGE"]. ''G1'' (in Brazilian Portuguese). E nopotswe Phukwi a le malatsi mararo ka 2025.</ref><ref>[https://www.nexojornal.com.br/academico/2021/06/30/O-aumento-da-autodeclara%C3%A7%C3%A3o-de-negros-na-popula%C3%A7%C3%A3o-brasileira "O aumento da autodeclaração de negros na população brasileira"]. ''Nexo Jornal'' (in Brazilian Portuguese). E nopotswe Phukwi a le malatsi mararo ka 2025.</ref>
Palo ya batho ya kwa Brazil e rulaganya batho ka ditlhopha di le tlhano tsa merafe, le mororo di sa itekanela. Tseno ke ''branco'' (basweu), ''preto'' (bantsho), ''pardo'' (borokwa, kgotsa ba merafe e mentsi), ''amarelo'' (ba ba serolwana, kgotsa ba Asia) le ba ''indigena'' (batho ba tlhago). Ka gonne go ne go ise go ke go nne le tlhaloso ya semolao ya lesika ya ditlhopha tseno, mo ditsong tsotlhe, nngwe le nngwe ya ditlhopha tse tsa merafe e ntse e tlhalosiwa ka ditsela tse di farologaneng. Tlhaloso ya merafe mo setshabeng sa Brazil gantsi ga e a tlhomama mme e tlhotlhelediwa ke mabaka a le mantsintsi a a akaretsang: maemo, thuto, lefelo le phenotype.<ref name=":0" /> Sekai, motho wa letlalo le le botlhofo wa merafe e e farologaneng yo o neng a na le maemo a botlhokwa, a a duelang sentle mo setshabeng a ka tsewa e le ''branco'' fa motho yo mongwe yo o nang le popego e e tshwanang ya ethnogenetic yo o neng a na le letlalo le lentsho kgotsa e le wa maemo a a kwa tlase a ka tsewa e le ''pardo'' kgotsa le fa e le ''preto''.
== Ditso ==
=== Bokgoba le phediso ya bokgoba ===
Ka bonako fela morago ga Mapotokisi a sena go simolola go nna kwa Brazil ka ngwaga wa 1500, ba ne ba simolola go dira batho ba tlhago makgoba gore ba kgone go tshegetsa itsholelo ya bone e e neng e gola ya sukiri. Le fa go ntse jalo, dintwa tse di bakilweng ke Yuropa le malwetse di ne tsa simolola go fedisa batho ba tlhago ka bonako mme baagi ba Mapotokisi ba ne ba leba kwa Aforika go kgotsofatsa ditlhokego tsa bone tsa tiro ka bonako.<ref name=":4">[[:en:Racism_in_Brazil#CITEREFTelles2006|Telles 2006]], p. 24.</ref> Kwa bokhutlong jwa kgwebo ya makgoba ka 1850, kolone ya Brazil e ne e rekile makgoba a a fopholediwang go nna didikadike di le nne go tswa kwa Aforika, e leng palo e kgolo go gaisa lefatshe lepe kwa Amerika mme e le makgetlho a le supa go feta e e neng ya rekwa kwa United States.<ref name=":1">[https://library.brown.edu/create/fivecenturiesofchange/chapters/chapter-3/slavery-and-aboliton/ "Slavery and Abolition in the 19th Century | Brazil: Five Centuries of Change"]. ''library.brown.edu''. E nopotswe Phukwi a le malatsi mararo ka 2025.</ref> Bokgoba bo ne jwa tla le go sotliwa ga batho ba Maaforika le bontsintsi jwa dikakanyo tse di sa siamang tse di neng tsa dira gore go nne le tatelano ya merafe kwa Brazil kwa batho bantsho le ba ba tswang mo Aforika ba neng ba tla nna setlhopha se se ikobelang basweu.
Mo godimo ga go nna lefatshe le legolo la go reka Baaforika go tswa kwa mafatsheng a mangwe ka nako ya kgwebo ya makgoba, Brazil gape e ne e le lefatshe la bofelo kwa Amerika go fedisa bokgoba. Dipitso tsa gore bokgoba bo fedisiwe kwa Brazil di ne tsa simolola mo tshimologong ya lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga. Ka 1825, José Bonifacio Andrada e Silva, yo e neng e le motho yo o tlhageletseng mo go eteletseng Brazil pele go bona boipuso go tswa mo Portugal, o ne a rata thata go gololwa ka iketlo.<ref name=":1" /> Borithane le yone e ne ya thusa mo go kgaratlheleng gore kgwebo ya makgoba e fedisiwe kwa Brazil, ka go fedisa kgwebo ya makgoba. Se e ne e le kgato e e botlhokwa ka ntlha ya gore United Kingdom e ne e le molekane yo mogolo wa kgwebisano wa Brazil. Molao o monnye le one o ne wa thusa go dira gore bokgoba bo fedisiwe semmuso ka 1888. Sa ntlha, ka 1871 Molao wa Sebopelo se se Lokologileng o ne wa bolela gore bana botlhe ba makgoba ba ba neng ba tsholwa morago ga gore molao o fetisiwe ba ne ba tshwanetse go gololwa; e latelwa ke Molao wa Sexagenarian wa 1885, o o neng wa golola makgoba a a fetang dingwaga di le masome a marataro.<ref name=":1" />
[[Setshwantsho:Lei Áurea (Golden Law).jpg|thumb|Molao wa Gauta. Dipolokelo tsa Bosetshaba tsa Brazil.]]
Seabe se segolo mo thulaganyong e telele ya go fedisa bokgoba kwa Brazil e ne e le ka ntlha ya go fetoga ga lelwapa la segosi. Ka dingwaga tsa bo 1870, mmusimogolo wa bofelo, Pedro II o ne a na le ngwana a le mongwe fela yo o neng a sa ntse a tshela, morwadie Isabel.<ref name=":2">[https://library.brown.edu/create/fivecenturiesofchange/chapters/chapter-4/abolition/ "Abolition | Brazil: Five Centuries of Change"]. ''library.brown.edu''. E nopotswe Phukwi a le malatsi a mararo ka 2025.</ref> Ka ntlha ya bong jwa gagwe le lenyalo la gagwe le motswakwa, Isabel o ne a na le bothata jwa go bona tshegetso, le fa a ne a dira gabedi jaaka kgosana ka nako ya puso ya ga rraagwe. Mo nakong e khutshwane e a neng a e fetsa e le kgosana, o ne a tsaya dikgato tse dinnye go fedisa bokgoba. Ka ntlha ya dikgoreletsi tse a neng a lebane le tsone, o ne a tshwanelwa ke go tlhoma matona a masha gotlhelele gore a kgone go fedisa bokgoba gotlhelele. O ne a atlega, mme go fedisiwa ga bokgoba go ne ga bidiwa Molao wa Gauta.<ref name=":2" />
=== Brazil ya morago ga kgololosego (1888 – tshimologo ya dingwaga tsa bo 1900) ===
Go fedisiwa ga bokgoba kwa Brazil go ne ga raya gore batho ba bantsho le ba basweu ba ne ba tla kgaoganngwa kafa molaong. Le fa go ntse jalo, kgethololo ga e a ka ya fela fa bokgoba bo ne bo fedisiwa. Ditatelano tsa merafe tse di neng di tlhomilwe ke bokgoba di ne tsa ema thata morago ga go fedisiwa ga bokgoba. Go ne go sena paka ya "kagosesha" jaaka e e neng ya tlhongwa kwa United States.<ref name=":3">Cooper, Elizabeth (February 2017). "The 'Africanization' of Salvador: Race, Work, and Politics in Post-Emancipation Salvador Da Bahia, Brazil". ''Latin American and Caribbean Ethnic Studies''. '''12''' (3): 227–249. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1080/17442222.2017.1365429|10.1080/17442222.2017.1365429]]. [[:en:S2CID_(identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:148594382 148594382].</ref> Go na le moo, batho ba bantsho ba Brazil ba ba neng ba sa tswa go gololwa ba ne ba tlogelwa gore ba itirele botshelo go tswa mo go se nang sepe—ba se na lefatshe, madi, kana thuto. Puso eno e e neng e sa tlhole e le teng e ne ya tlogela lefatshe le le na le go tlhoka tekatekano mo gogolo fa gare ga basweu le batho ba e seng basweu. Ka ntlha ya seno, motlotlo o o neng o bua ka letso kwa Brazil o ne wa golagana thata le metlotlo e e neng e bua ka lehuma le maemo a batho.
Le fa go ne go sena melao e e neng e lebile ka tlhamalalo ba ba tswang mo Aforika ka ntlha ya letso, go ne go na le melao e e neng ya bewa e e neng e dira gore go se ka ga nna le tekatekano fa gare ga basweu le bantsho. Sekai, fa Brazil e ne e nna rephaboliki la ntlha ka 1889, go tlhopha go ne go lekanyeditswe go banna ba ba itseng go bala le go kwala, se se neng sa thibela bontsi jwa batho bantsho go tlhopha ka gonne go ne go na le dipharologano tse dikgolo mo thutong morago ga go fedisiwa ga bokgoba.<ref name=":3" /> Mo godimo ga se, go ne ga nna le tlhaloso sesha ya bosenyi e e neng ya dira gore dikarolo di le dintsi tsa setso sa Aforika di nne bosenyi.<ref name=":2" />
==== Dipatlisiso tsa tshika ====
Mo bokhutlong jwa lekgolo la dingwaga la bolesome le boferabongwe le tshimologo ya lekgolo la dingwaga la masome a mabedi, poifo e ne ya simolola go anama mo gare ga batho ba maemo a a kwa godimo ka ga ka fa ditso ya ntlha ya Brazil ya go kopana ga batho ba ba farologaneng e neng e tla ama tlhabololo ya yone ka teng.<ref name=":2" /> Poifo e, mmogo le go tuma mo go golang ga go dirisa maranyane a maaka go tlhalosa dipharologano tsa merafe, go ne ga dira gore go nne le kgolo ya mefuta e e farologaneng ya bosemorafe jwa maranyane a maaka mme, segolobogolo, dipatlisiso tsa tshika kwa Brazil.<ref name=":5">Souza, Vanderlei Sebastião de (December 2016). [[doi:10.1590/s0104-59702016000500006|"A eugenia brasileira e suas conexões internacionais: uma análise a partir das controvérsias entre Renato Kehl e Edgard Roquette-Pinto, 1920–1930"]] [Brazilian eugenics and its international connections: an analysis from the controversies between Renato Kehl and Edgard Roquette-Pinto, 1920–1930]. ''História, Ciências, Saúde-Manguinhos'' (in Portuguese). '''23''' (suppl 1): 93–110. [[:en:Doi_(identifier)|doi]]:[[doi:10.1590/s0104-59702016000500006|10.1590/s0104-59702016000500006]]. [[:en:PMID_(identifier)|PMID]] [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28198927 28198927].</ref>
Batshwayadiphoso ba Yuropa ga ba bolo go kgala setshaba sa Brazil se se nang le merafe e e farologaneng ka ntlha ya go tlhoka "bophepa jwa merafe". Dipatlisiso tsa nako eo e ne e akantsha gore batho bantsho ba ne ba le kwa tlase, mme mulatto ba ne ba "senyegile," go baya dipotso ka palo e kgolo ya batho bantsho le ba ba tlhakaneng ba Brazil.<ref name=":5" /> Mo godimo ga moo, go ne go akanngwa gore seemo sa loapi, jaaka sa Brazil, se ne se kgoreletsa tlhabololo ya lefatshe.<ref name=":1" /> Moitseanape mongwe wa Mofora, Count Arthur de Gobineau, o ne a tlhasela Brazil a re go tlhakana ga merafe mo lefatsheng go amile maemo otlhe go dira gore lefatshe lotlhe le nne "botshwakga, bobe le go sa tshole."<ref name=":6">[[:en:Racism_in_Brazil#CITEREFTelles2006|Telles 2006]], p. 26</ref> Dikakanyo tse di ne tsa simolola go tsosa poifo mo gare ga batho ba maemo ba Brazil ba ba neng ba batla go dirisa dikgopolo tsa eugenics ya itsholelo ya lefatshe go nna. Moithuta-batho mongwe yo o neng a amogela kgopolo ya eugenic, e bong Raimundo Nina Rodrigues, o ne a simolola go tshwenyega ka go tlhakana ga merafe mo go neng go direga kwa Brazil. O ne a dira 'thutopatlisiso' ka batho ba ba tswang kwa Aforika kwa Brazil mme a fitlhela gore setlhopha sa morafe se ne se le "kwa tlase ka tsela e e sa belaetseng."<ref name=":6" /> O ne a buelela gore go nne le melao e e farologaneng ya bosenyi ka lotso le gore batho bantsho ba nne kafa tlase ga melao e e farologaneng ka gonne ba ne ba sa gololesega go tlhopha bosenyi ka ntlha ya bokgoni jwa bone jo bo fokotsegileng. Le fa go ntse jalo, Rodrigues ka boene e ne e le wa merafe e e tlhakaneng mme o ne a bontsha go tlhakana tlhogo ka boemo jwa batho ba merafe e e tlhakaneng mo thulaganyong ya merafe. Go lwantsha se, o ne a akanyetsa go tlhamiwa ga ditlhopha di le mmalwa go tlhagisa mefuta ya batho ba ba tlhakaneng go tswa mo go ba ba kwa godimo go ya kwa go ba ba tlwaelesegileng, go ya kwa go ba ba senyegileng.<ref>[[:en:Racism_in_Brazil#CITEREFTelles2006|Telles 2006]], p. 27.</ref>
Kwa bokhutlong, dipatlisiso tsa tshika kwa Brazil ga e ise e ko e nne le maatla jaaka kwa Yuropa, Amerika Bokone, kana Australia. Bangwe ba re katlego e e lekanyeditsweng ya maranyane a maaka e bakilwe ke gore Brazil e ne e setse e na le batho ba le bantsi thata ba merafe e e tlhakaneng. Go tlhakana tlhogo ga ga Nina Rodrigues ka ga kafa bogolo jwa letso bo dirang ka gone kwa ntle ga bobedi jwa letso go bontsha kgopolo eno. Le ka nako ya fa bokgoba bo ne bo fedisiwa ka 1888, diperesente di le thataro tsa manyalo otlhe e ne e le a merafe e e farologaneng.<ref name=":4" /> Se se raya gore, mo maemong mangwe, dikgoreletsi tsa letso di ne di setse di thubilwe, mme seo se ne sa dira gore go nne thata go tlhoma melao e e gagametseng ya dipatlisiso tsa tshika jaaka go kgaoganya kgotsa go fedisa tsholo ka letso. Ba bangwe ba bolela gore go nna teng ga Bokatoliki jo bontsi kwa Brazil go ka tswa go ile ga boloka lefatshe le mo melaong e e bogale ya bosemorafe.<ref name=":5" /><blockquote>"Tlhotlheletso e e anameng ya Bokatoliki kwa Brazil le kwa Latin America yotlhe e ne ya dira gore baithuta ba eugenics ba tsenelele mo dipuisanong tsa dithibelo tsa lenyalo le go tsala ga batho. Mo matlhong a batlhalefi ba Katoliki, tse e ne e le dikgang tsa boitsholo le tsa bodumedi mme ka jalo di ne di sa bulegele tshereganyo e e tseneletseng ya sepolotiki kgotsa ya kalafi; se se ne sa ba ntsha mo go direng dikakanyetsong tse di tshwanang go fedisa tsholo."<ref name=":5" /> (Go tswa go: Sebastião de Souza, Vanderlei (Sedimonthole 2016). "Brazilian Eugenics and Its International Connections: an Analysis Based on the Controversies between Renato Kehl and Edgard Roquette-Pinto, 1920–1930")</blockquote>
==== Molao wa go sweufatsa letso ====
Go sweufatsa letso, kgotsa "go sweufatsa" (branqueamento), ke kgopolo e e neng ya amogelwa ke botlhe kwa Brazil magareng ga 1889 le 1914,<ref>Sánchez Arteaga, Juanma. "Biological Discourses on Human Races and Scientific Racism in Brazil (1832–1911)." Journal of the History of Biology 50.2 (2017): 267–314</ref> jaaka tharabololo ya "bothata jwa Bantsho".<ref>Skidmore, Thomas. Black Into White Race and Nationality in Brazilian Thought, Oxford University Press. NY, 1974</ref><ref>Schwarcz, Lilia Moritz. (2011). Predictions are always deceptive: João Baptista de Lacerda and his white Brazil. História, Ciências, Saúde-Manguinhos, 18(1), 225–242</ref> Mo gare ga dipuisano tsa eugenics le dipalopalo tsa lefatshe tse di kgoreletsang tlhabololo ya lone, Rephaboliki ya ntlha ya Brazil e ne ya swetsa go tlhoma molao wa "go sweufatsa" mo e neng e tla leka go fokotsa batho bantsho le go leleka matshwao otlhe a setso sa Aforika.<ref name=":3" /> Se se ne sa dirwa ka ditlhotlheletso tse di rotloetsang bafaladi go tswa kwa Yuropa go tla go sekamisa dipalopalo tsa batho mmogo le go gatelela setso sa Aforika le sa batho ba tlhago botlhe ka maiteko a go phimola go nna teng ga batho bantsho go tswa kwa Brazil. Molao o o ne wa tswelela go fitlha ka 1910 mme ka ntlha ya one phesente ya basweu kwa Brazil e ne ya tlola go tswa go diperesente di le masome mararo le bone ka 1870 go ya go diperesente di le masome marataro le bone ka 1940.<ref>[[:en:Racism_in_Brazil#CITEREFTelles2006|Telles 2006]], p. 32.</ref> Kgopolo ya go sweufatsa batho ka letso e fetogile kgopolo e e anameng thata mo motaki wa Mo-Spain e bong Modesto Brocos a neng a taka ''A Redenção de Cam'' (A RedenmçãoC’s). Tiro e ne e bua ka molao o o ganetsanang ya letso e e ikaegileng ka eugenics mme e ne e bontsha tiragalo ya go sweufatsa batho ka iketlo mo dikokomaneng.<ref>Lotierzo, Tatiana H. P.; Schwarcz, Lilia K. M. (28 September 2013). [https://web.archive.org/web/20220527015948/http://cral.in2p3.fr/artelogie/spip.php?page=imprimir_articulo&id_article=254 "Raça, gênero e projeto branqueador : "a redenção de Cam", de modesto brocos"] (in Brazilian Portuguese). E nopotswe Phukwi a le malatsi a mararo ka 2025.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20250703131145/https://afropunk.com/2016/02/op-ed-miscegenation-in-brazil-as-a-state-policy-to-whiten-its-population/ "OP-ED: Miscegenation in Brazil as a state policy to whiten its population"]. ''AFROPUNK''. 16 February 2016. E nopotswe Phukwi a le malatsi mararo ka 2025.</ref>
== Metswedi ==
cui1rd09i0nvez7x7izzlfcb22p3t2a
Judy Ditchfield
0
11143
54073
42767
2026-08-15T06:49:15Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54073
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Judy Ditchfield|birthname=Judith Angela Broderick|birth_date={{Birth date and age|1963|7|23|df=yes}}|birth_place=[[Pretoria]], South Africa|resting place coordinates=<!-- {{coord|LAT|LONG|display=inline,title}} -->|alma mater=[[University of Natal]]|occupation=Actress, singer, writer, producer|years active=1989–present|height_m=1. 63 m}}
'''Judith Angela Broderick''' (o tshotswe ka Phukwi a le malatsi a le masome mabedi le bobedi 1963)<ref>"[https://www.famousfix.com/topic/judy-ditchfield-104998269 Judy Ditchfield]" ''famousfix.com.'' Retrieved 2 Phalane 2025.</ref>, yo o itsegeng thata ka leina la '''Judy Ditchfield''', ke modiragatsi le seopedi sa Aforika Borwa. Judy Ditchfield gongwe o itsege thata ka seabe sa gagwe sa go nna Stella Fouche mo motshamekong wa letsatsi le letsatsiwsa Aforika Borwa o o gapileng seetsele wa Isidingo, le Mme Rabinowitz mo go Ses Top’la mme tiro ya gagwe e simolotse dingwaga di feta masome a mane pele ga moo, jaaka leloko le le simolotseng Kompone Loft Theatre kwa Durban. Fa a sena go fudugela kwa Johannesburg, Judy o ne a bereka thata mo theatre, mo difiliming le mo thelebisheneng.
Dintlhakgolo mo tirong ya gagwe e nnile Boo to the Moon le Heel against the Head ya ga Paul Slabolepszy tse a neng a di amogelela seetsele sa FNB Vita sa Metlae. Fiela’s Child: The Musical (Tlhopho ya Sekgele sa Vita); The Buddy Holly Story, Rainshark at the Market Theatre, le Macbeth for Pact. O ne a tshameka karolo ya ga Vi Moore mo filiming ya Footloose e a neng a e amogelela tlhopho ya Naledi. O ne a bonwa mo seraleng mo go The Boys in the Photograph le mo tlhagisong e e fentseng seetsele sa Molao wa Sister Act e le Sister Mary Martin-of-Tours kwa Johannesburg Theatre le Menopause: The Musical kwa Pieter Toerien Theatre kwa Montecasino. Motshameko o o ratwang go fitlha ga jaana ke 6 Dance Lessons in 6 Weeks mmogo le Jose Domingos, o o kaelwang ke Greg Homan kwa Auto and General Theatre mo marekisetsong le kwa Moletlong wa Bodiragatsi wa Hilton; Tiger Bay the Wales Millennial Centre, Cardiff le tlhagiso mmogo ya Artscape, jaaka Leonora Piper, a na le John Owen-Jones, le jaaka Bosun. Bosheng jaana o ne a bonwa e le Maud mo tlhagisong e e tseneletseng ya Macabre ya UJ Arts and Culture le jaaka Evelyn Sharpe mo A Marry Little Christmas kwa The Market Theatre.
Thelebišene e akaretsa Metlae ya TV ya SABC 1, Ses Top ‘La le Isidingo<ref>[https://www.imdb.com/name/nm1049729/bio/?ref_=nm_ov_bio_sm Judith Ditchfield Biography] ''IMDb.'' Retrieved 2 Phalane 2025.</ref> jaaka Stella. Judy o segofaditswe ka ditlhagiso tse dingwe tse dintsi tsa theatre, difilimi le thelebišene, tiro ya lentswe le go kapa mantswe, fela dintlhakgolo di akareditse tiro ya gagwe ya kgwebo le dikomponi tsa blue-chip jaaka motsamaisi le Monaleseabe wa Kgwebo. Mme lorato lwa gagwe lwa ntlha e bile lo tla nna lo ntse lo le lone, theatre. Ao…. le gape barwa ba gagwe ba ba gakgamatsang Keaton le Tom le monna wa gagwe Paul.
DIETSELE • FNB/TONIGHT SEETSELE SA VITA COMEDY ka HEEL AGAINST THE HEAD, 1994/1995 • Tlhopho, DIETSELE TSA VITA TSA KGAOLO, KWAZULU NATAL, Modiragatsi wa motshegetsi yo o gaisang ka HEEL AGAINST THE HEAD, mo tiragatsong ya gagwe e le Celeste, 1995/1996 • Tlhopho, DIETSELE TSA VITA TSA KGAOLO, CAPE Modiragatsi wa motshegetsi yo o gaisang ka FIELA’S CHILD: THE MUSICAL, mo tiragatsong ya gagwe e le Barta, 1998/1999 • Tlhopho, DIETSELE TSA VITA TSA KGAOLO, KWAZULU NATAL, Tiragatso e e Gaisang mo Metlaeng,Mosadi, kwa COMRADES ARMS, 2000/2001 • Tlhopho, DIETSELE TSA NALEDI TSA THEATRE TSA 2006, Tiragatso e e Gaisang ya Metlae (ya Mosadi) mo Drameng, Mminong kgotsa Revue ya MENOPAUSE: THE MUSICAL • Tlhopho DIETSELE TSA NALEDI TSA THEATRE TSA FNB 2009, modiragatsi yo o gaisang wa motshegetsi wa Footloose: The Musical, Vi Moore. Gape ke mogwebi yo o atlegileng<ref>[https://femaleentrepreneursa.co.za/success-stories/judy-ditchfield/ "Judy Ditchfield"]. ''Female Entrepreneur SA''. 25 November 2020. Retrieved 2 Phalane 2025.</ref> mmogo le BRP le motsamaisi yo o katisitsweng kwa UK.<ref name=":2">[https://web.archive.org/web/20210115143202/https://roleplay.co.za/judy-ditchfield/ "JUDY DITCHFIELD"]. ''roleplay''. 25 November 2020. Retrieved 2 Phalane 2025.</ref>
== Botshelo jwa gagwe ==
O tshotswe ka Phukwi a le masome mabedi le bobedi 1963 kwa [[Pretoria (Pitori)|Pretoria]], Aforika Borwa mme morago a golela kwa [[Irene, Gauteng|Irene]]. Fa a le dingwaga di le thataro, o ne a fudugela kwa [[Kimberley]] le batsadi ba gagwe. Mme fa a le dingwaga di le lesome le boraro, lelwapa la gagwe le ne la fudugela gape kwa [[Pietermaritzburg]]. Go tloga ka 1984 go fitlha ka 1987, o ne a nna kwa Durban mme morago a fudugela kwa [[Johannesburg]]. O tsene dikolo di le mmalwa: Sekolo se se Golwane sa Belgravia le Sekolo se se Botlana sa Herlear kwa Kimberley go bona thuto ya motheo. Morago ga moo o ne a tsena sekolo se sebotlana sa Pelham a dira mophato wa botlhano. Morago ga moo o ne a wetsa ditlhatlhobo tsa matrici kwa Sekolong se Segolo sa Basetsana sa Pietermaritzburg, kwa Pietermaritzburg.<ref name=":0">[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=3097 "Judy Ditchfield career"]. ''tvsa''. 25 November 2020. Retrieved 2 Phalane 2025.</ref>
Morago ga moo o ne a bona Dithuto tsa gagwe tsa BA mo Thutong ya Tlhaloganyo le Drama kwa [[Yunibesithing ya Natal]], kwa Pietermaritzburg.<ref name=":1">[https://esat.sun.ac.za/index.php/Judy_Ditchfield "Judy Ditchfield bio"]. ''ESAT''. 25 November 2020. Retrieved 2 Phalane 2025.</ref> Go tloga ka 1984 go fitlha ka 1987 morago ga go aloga, o ne a dira kwa Lekgotleng la Bodiragatsi la Natal (NAPAC).<ref name=":0" />
O nyalane le modiragatsi le seopedi Paul Ditchfield. Banyalani bano ba na le barwa ba babedi: Keaton le Tom.<ref name=":1" /> Keaton o tshotswe ka 1991 mme gape ke modiragatsi. Tom o tshotswe ka 1996 mme o ithuta B.Com. ya Molao kwa Yunibesithing ya Wits.<ref name=":0" />
== Tiro ==
O simolotse tiro ya bodiragatsi le Loft Theatre Company, e leng lekala la NAPAC. Mo pakeng eo, o ne a diragatsa mo metshamekong ya ''Boo To The Moon'' e tlhagisiwa ke Paul Slabolepszy, ''Tales From The Pleasure Palace'' ka Janice Honeyman, ''Kwamanzi'', ''Every Good Boy Deserves Favour'', ''Hambe Kahle'', ''Maid In South Africa'', ''Mistakes Of An African Night To Conquer'', ''En Dit Was More'', ''In The War'' le ''Kitchen Tea''.<ref name=":2" /> Morago ga moo o ne a diragatsa mo drameng ya ''Macbeth'' kwa State Theatre kwa Pretoria mmogo le mo drameng ya ''The Things We Do For Love'' and ''Comrades Arms'' ''e e'' tlhagisitsweng ke Anthony Ackerman. Ka 2001, o ne a bona tlhopho ya Kwazulu-Natal Vita ya Tiragatso e e Gaisang ya Basadi mo Seabeng sa Metlae.<ref name=":0" />
Kwa ntle ga go diragatsa, gape ke seopedi se se nang le bokgoni mme o dirile dipina di le mmalwa tse di tumileng le go tlhagelela mo mminong: Christian; Neill Solomon Rock Concert; Bursting Out; Soundcraft; The Last Great Drive-In Movie Picture Show; It's All Fright By Me; It's Still Rock And Roll To Me; Tarts; A Touch Of Tonic; tlhagiso ya ga Richard Loring e e tumileng thata ya A Touch Of Webber, A Taste Of Rice; Snow White And The Seven Dwarves; Buddy: The Buddy Holly Story; Fiela's Child: The Musical; The Night They Invented Champagne; and Queen: The Concert kwa Sandton Convention Centre.<ref name=":0" />
Go simolola ka Phalane 2006 go fitlha ka Mopitlo 2007 , o ne a tshameka mo filiming ya Menopause: The Musical wa Botsamaisi jwa Showtime o o neng wa tshamekiwa kwa Montecasino Theatre kwa Johannesburg. Mo pakeng e, o ne a amogela tlhopho ya Seetsele sa [[Naledi Theatre]] sa 2006 sa Tiragatso e e Gaisang ya Metlae (ya Basadi) mo drameng e.<ref name=":1" /> Go sa le jalo, o ne a tlhagelela mo dipontshong di le mmalwa tsa thelebišene tse di akaretsang ''The Game II'', ''Sonnekring II'', ''Suburban Bliss'' and ''Streaks I and II''. Gape o ne a tshameka dikarolo tse di kwa pele mo difiliming tse di latelanang; ''Angels'', ''Hoof Of Africa'', ''Zero Tolerance'' le ''Yizo Yizo''. Ka 2012, o ne a tlhagelela mo sitcom ya thelebišene ya [[Ses'Top La]] mme a tshameka karolo ya 'Mme Rabinowitz'.<ref name=":0" />
Ka 2019, o ne a tshameka karolo ya 'Stella Fouche' mo motshamekong o o tumileng ya ''[[Isidingo]]''. O ne gape a tlhagelela mo difiliming, ''Faith's Corner'', ''Glory Glory'', ''Cape Of Good Hope'' le ''Stander''.<ref name=":0" /><ref name=":2" />
== Bodiragatsi ==
== Metswedi ==
<references />
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
248it7pj0gsdfl008w0tlsdviskwmqt
Dingaan Khumalo
0
11391
54068
48443
2026-08-15T03:33:37Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54068
wikitext
text/x-wiki
Dingaan Mokebe KaKhumalo (o tshotswe ka Firikgong a le masome mabedi le borataro 1978)<ref name=":0">admin (2023-07-28). [https://soapiecelebs.co.za/biographies/dingaan-mokebe-khumalo-biography-age-education-career-and-networth/ "Dingaan Mokebe Khumalo Biography, age, education, career, and Networth"]. ''Soapie Celebs''. Retrieved 20 Phalane 2025.</ref> ke modiragatsi wa Aforika Borwa, mogasi wa thelebišene, motaki wa lentswe mmogo le seopedi. O itsege thata ka go tshameka karolo ya ga James Motsamai mo drameng ya [[SABC 2]], ''[[Muvhango]]''.<ref name=":1">Mataz, Simba (2020-09-19). [https://web.archive.org/web/20251008091133/https://savannanews.com/dingaan-mokebe-biography-age-career-wife-muvhango-net-worth/ "Dingaan Mokebe Biography, Age, Career, Wife, Muvhango, Net Worth"]. ''Savanna News''. Retrieved 20 Phalane 2025.</ref>
== Botshelo jwa pele ==
kaKhumalo o tshotswe ka Firikgong a le masome mabedi le boraro 1978 kwa [[Kgaolo ya Limpopo|Limpopo]], [[Aforika Borwa]].<ref name=":0" /> O godisitswe ke mmaagwe le rraagwe wa bobedi. Ka 2016, o ne a golagana gape le rraagwe wa madi, mme seno sa dira gore lelapa le boelane le go amogela leina la “ka Khumalo.”<ref name=":1" />
== Tiro ==
KaKhumalo o ne a tshameka lekgetlho la ntlha mo thelebišeneng ka 1998 mo filiming e e tumileng ya ''[[Generations]]'', koo a neng a tshameka karolo ya ga Dingaan, yo e neng e le modiri wa kwa bareng. Fa a sena go tlogela pontsho eno ka 2000, o ne a tsenela ''Muvhango'' ka 2003, a tshameka karolo ya ga James Motsamai pele ga a feleletsa a tlogetse motseletsele oo.<ref name=":0" /><ref>Mbayimbayi, Asanda (2025-08-08). [https://web.archive.org/web/20260117005450/https://africajamzfm.com/saying-goodbye-to-james-dingaan-reflects-on-22-years-with-muvhango-and-life-after-the-curtain-falls/ "Saying Goodbye to James: Dingaan Khumalo reflects on 22 years with Muvhango and life after the curtain falls"]. ''Africa Jamz FM News''. Retrieved 20 Phalane 2025.</ref>
Kwa ntle ga go diragatsa, KaKhumalo ke seopedi se se nang le dipina tse di tshwanang le ''Sondela'' le ''Mina Nawe'', le jaaka motaki wa lentswe la matshwao a kgwebo a magolo a a farologaneng, go akaretsa [[Smirnoff]], [[Nedbank]], [[Coca-Cola]], le [[Kellogg's]]. Gape o kile a nna mogasi wa mananeo a le mmalwa a thelebišene, go akaretsa le ''[[Speak Out]]'', ''[[Ha Moliefi|Ha Molefi]],''<ref>Seleme, Rae (2024-05-25). [https://www.thesouthafrican.com/culture/entertainment/muvhango-dingaan-khumalo-ntate-molefi-ha-molefi-mzansi-magic/ "'Muvhango' star Dingaan Khumalo discusses his role in 'Ha Molefi'"]. ''The South African''. Retrieved 20 Phalane 2025.</ref> ''[[Zaziwa]]'', le ''[[Community Builder]]'', mme o tlhageletse mo dipontshong tsa boammaaruri tse di jaaka ''[[Strictly Come Dancing]]'' and ''[[Nna Sajene Kokobela|Nna Sajene]]''= ''[[Nna Sajene Kokobela|Kokobela]].''<ref>[https://web.archive.org/web/20240911135510/https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=3692 "Dingaan Khumalo | TVSA"]. ''www.tvsa.co.za''. Retrieved 20 Phalane 2025.</ref>
== Bodiragatsi ==
{| class="wikitable"
|+
!Ngwaga
!Telebishine
!Karolo
!Dinopolo
|-
|1998
|[[Generations]]
|Dingaan
|
|-
|
|Ha Molefi
|
|
|-
|2003
|[[Muvhango]]
|James Motsamai
|
|-
|
|Speak Out
|Host - Himself
|
|-
|
|[[Strictly Come Dancing]]
|Himself
|
|-
|
|[[Zaziwa]]
|Himself
|
|-
|
|Umoja<ref name=":1" />
|
|
|}
== Metswedi ==
<references />
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
mw0n6gpjkzam1stesin0hnf3p4737qa
Asavela Mqokiyana
0
11616
54061
44671
2026-08-15T00:17:41Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54061
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Asavela Mqokiyana|birth_name=Asavela Mngqithi|resting place coordinates=<!-- {{coord|LAT|LONG|display=inline,title}} -->|occupation=Actress, Model, Director|years active=2018–present|spouse(s)=Thabo Mqokiyana
(m. 2022; div. 2024)|children=1|father=[[Manqoba Mngqithi]]}}
'''Asavela Mqokiyana''' (yo o tshotsweng e le ''Mngqithi'') ke modiragatsi le motlelara wa [[Aforika Borwa|Aforika]] [[Aforika Borwa|Borwa]].<ref>[https://web.archive.org/web/20260119030301/https://savannanews.com/life-after-isibaya-actress-asavela-mngqithi-expensive-lifestyle-in-pictures/ "Life after Isibaya: Actress Asavela Mngqithi expensive lifestyle in Pictures"]. ''Savanna News''. 18 October 2021. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> O itsege thata ka dikarolo tsa gagwe mo difiliming tsa thelebišene tsa ''Isibaya'' le ''Abomama''.<ref>Excel (13 May 2021). [https://web.archive.org/web/20211117165008/https://ghanadmission.com/za/asavela-mngqithi/ "Asavela Mngqithi Biography"]. ''SA Online Portal''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
== Botshelo jwa gagwe ==
Mngqithi o ne a ikwadisetsa dikirii ya khamera le go rulaganya go tswa kwa [[AFDA, The School for Creative Economy]] (AFDA), mme moragonyana o ne a tlogela sekolo morago ga ngwaga wa boraro ka ntlha ya mathata a madi.<ref name=":0">[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=18069&sr=1 "Asavela Mngqithi: TVSA"]. ''www.tvsa.co.za''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> Rraagwe, [[Manqoba Mngqithi]] ke mokatisi wa kgwele ya dinao wa Aforika Borwa.<ref>[https://web.archive.org/web/20211117165006/https://zalebs.com/top-of-the/asavela-mngqithi/asavela-mngqithi-biography-age-early-life-education-boyfriend-career-controversy?content "Asavela Mngqithi Biography: When Your Childhood Dreams Come True"]. ''ZAlebs''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> O na le morwadiarragwe a le mongwe yo mmotlana.<ref>[https://buzzsouthafrica.com/asavela-mngqithi-an-inside-look-at-the-actress-parents-birth-family-and-biography/ "Asavela Mngqithi - An Inside Look at the Actress' Parents, Birth Family and Biography"]. ''BuzzSouthAfrica''. 22 March 2021. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
O ne a nyetswe ke Mqokiyana mme banyalani bano ba na le morwadi a le mongwe. Ka Tlhakole 2025, o ne a tlhomamisa gore o tlhadile.<ref>[https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2020-05-08-isibaya-actress-asavela-mngqithi-is-going-to-be-a-mom/ "'Isibaya' actress Asavela Mngqithi is going to be a mom"]. ''TimesLIVE''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
== Tiro ==
Ka 2018, o ne a dira diteko tsa go tshameka karolo mo polelong ya Mzansi Magic ya ''Isithembiso''. Le fa go ntse jalo, o ne a bidiwa gape go ya go tlhatlhobiwa mo filiming e nngwe ya Mzansi Magic ya ''Isibaya''.<ref>[https://web.archive.org/web/20211117165007/https://elegance7.com/former-isibaya-actress-asavela-mngqithi-returns-to-tv/ "FORMER ISIBAYA ACTRESS ASAVELA MNGQITHI RETURNS TO TV"]. 22 June 2021. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref><ref>Nkosi, Joseph; MA. [https://web.archive.org/web/20211117165017/https://thenation.co.za/bio/asavela-mngqithi-biography/ "Asavela Mngqithi - The Nation"]. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> O ne a feleletsa a kopanela le batshameki ba paka ya botlhano ya soapie mme a tshameka karolo ya "Ntwenhle". Seabe sa gagwe se ne sa ratwa thata, koo a neng a tswelela go tshameka karolo ya setlha sa borobabobedi le sa bofelo sa soapie ka 2021.<ref name=":0" />
Morago ga moo ka 2021, o ne a dira karolo ya gagwe ya bobedi mo thelebišeneng mo pakeng ya bobedi ya motseletsele wa drama ya [[1Magic]] ya ''Abomama''.<ref>[https://youthvillage.co.za/2021/06/asavela-mngqithi-bags-a-new-acting-role/ "Asavela Mngqithi Bags A New Acting Role"]. ''Youth Village''. 22 June 2021. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref> Mo motseletseleng oo, o ne a tshameka karolo ya "Amogelang".<ref>Njoki, Eunice (27 April 2020). [https://briefly.co.za/61051-asavela-mngqithi-bio-age-career-isibaya-pictures-car-profile.html "Asavela Mngqithi: career"]. ''Briefly''. Retrieved 27 Phalane 2025.</ref>
== Bodiragatsi ==
{| class="wikitable"
!Ngwaga
!Filimi
!Seabe
!Genre
!Ref.
|-
|2018–2021
|''[[Isibaya]]''
|Ntwenhle Ndlovu
|TV series
|
|-
|2021
|''Abomama''
|Amogelang
|TV series
|
|-
|2023–present
|[[Durban Gen]]
|Amahle Dladla
|TV series
|
|-
|2025-Present
|[[Uzalo]]
|Sizakele
|TV Sopie
|
|}
== Metswedi ==
<references />
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
b4chyhmede6sve6crlxbpte7z7qoi41
Jennifer Steyn
0
11713
54072
44679
2026-08-15T06:41:47Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54072
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Jennifer Steyn|birth_date={{birth date and age|df=yes|1961|10|29}}|birth_place=[[George, South Africa|George]], South Africa|resting place coordinates=<!-- {{coord|LAT|LONG|display=inline,title}} -->|alma mater=[[University of Cape Town]]|occupation=Actress|years active=1985–present}}
'''Jennifer Steyn''' (o tshotswe ka Phalane a le masome mabedi le boferabongwe 1961) ke modiragatsi wa Aforika Borwa.<ref name=":1">[https://www.apm.co.za/artiste/jennifer-steyn-125/ "Jennifer Steyn: APM"]. ''Artistes Personal Management''. [https://web.archive.org/web/20211116164951/https://www.apm.co.za/artiste/jennifer-steyn-125/ Archived] from the original on 16 November 2021. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref><ref>[http://48hours.co.za/2016/03/10/actor-focus-jennifer-steyn/ "ACTOR FOCUS: Jennifer Steyn"]. ''The Next 48hOURS''. 10 March 2016. [https://web.archive.org/web/20211116164917/http://48hours.co.za/2016/03/10/actor-focus-jennifer-steyn/ Archived] from the original on 16 November 2021. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref> O itsege thata ka dikarolo tse a di tshamekang mo difiliming tsa thelebišene jaaka; ''Madam & Eve'', ''Jacob's Cross'' le ''Fallen''.<ref name=":0">[https://esat.sun.ac.za/index.php/Jennifer_Steyn "Jennifer Steyn - ESAT"]. ''esat.sun.ac.za''. [https://web.archive.org/web/20211116164919/https://esat.sun.ac.za/index.php/Jennifer_Steyn Archived] from the original on 16 November 2021. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref>
== Botshelo jwa gagwe ==
Steyn o tshotswe Phalane a le masome mabedi le boferabongwe 1961 kwa George, Aforika Borwa. Ka 1983, o ne a aloga kwa [[Yunibesithing ya Motsekapa]] (UCT) ka Diploma ya BA ya Modiragatsi mo Puong le Drama. O nyetse modiragatsi [[Nicky Rebelo]].<ref name=":2">[https://www.osmtalent.com/artist/jennifer-steyn/ "Jennifer Steyn - CPT"]. ''Owen S Management''. [https://web.archive.org/web/20210127225931/https://www.osmtalent.com/artist/jennifer-steyn/ Archived] from the original on 27 January 2021. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref><ref name=":0" />
== Tiro ==
Ka 2000, o ne a tshameka karolo ya "Tillie de Wet" mo motseletseleng wa difilimi tsa ''Onder Draai die Duiwel Rond''. Morago ga moo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa ''Soul Buddyz'' a tshameka karolo ya ga Arlene.<ref name=":0" /> Ka 2001, o ne a tsenelela metlae ya e.tv ya tshegiso ya ''Madam & Eve'' ka seabe sa "Marge".<ref name=":2" /> Morago ga go tuma, o ne a boeletsa seabe sa gagwe mo pakeng ya bobedi. Ka 2005, o ne a tshameka mo motseletseleng wa thelebišene wa ditlhamane tsa maranyane wa ''Charlie Jade'' a tshameka karolo ya "Andrea Bridger". Ka 2006, o ne a dira karolo ya "Bodine" mo motseletseleng wa metlae wa SABC3 wa ''Shado's''.<ref name=":3">[https://web.archive.org/web/20240310084109/https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=2016&sr=1 "Jennifer Steyn: TVSA"]. ''www.tvsa.co.za''. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref>
Ka 2007, o ne a tlhagelela mo drameng ya metshameko ya e.tv ya ''Shooting Stars'' a tshameka karolo ya "Marjorie Goldstein". Mo ngwageng o o latelang, o ne a dira karolo e nngwe ya go tshegetsa ya "Gloria" mo pakeng ya boraro ya drama ya M-Net ya ''Jacob's Cross''.<ref name=":0" /> Nngwe ya dikarolo tsa gagwe tse dikgolo mo thelebišeneng e ne ya tla ka motseletsele wa metlae wa SABC1 wa ''Abo Mzala'', kwa a neng a tshameka karolo ya "Mme Fleming".<ref name=":1" /> O ne a tswelela go tshameka karolo eno dingwaga di le tharo ka go latelana go fitlha paka ya boraro e fela ka 2018. Fa nako e ntse e ya, o ne a bona tshono ya go tlhagelela mo motseletseleng wa drama wa SABC1 wa ''Fallen'' ka karolo ya "Deborah Churchill".<ref name=":3" /><ref name=":2" /><ref>[https://sarafinamagazine.com/2017/04/11/a-conversation-with-jennifer-steyn/ "A Conversation with Jennifer Steyn"]. ''Sarafina Magazine''. 11 April 2017. [https://web.archive.org/web/20211109183619/https://sarafinamagazine.com/2017/04/11/a-conversation-with-jennifer-steyn/ Archived] from the original on 9 November 2021. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref>
Kwa ntle ga tsone, o ne a tlhagelela gape mo difiliming tse dintsi tsa thelebišene le mo difiliming tsa sesepa tse di jaaka; ''End of the Road'', ''Jozi Streets'', ''Justice for All'', ''Jozi-H'', ''The Human Family'', ''The Principal'', ''The Big Time'', ''Clean Hands'' and ''Natural Rhythm''. In the meantime, she made several notable appearances in the films across many genre such as: ''Cry the Beloved Country'', ''Master Harold and the Boys'', ''Gums and Noses'', ''Goodbye Bafana'', ''Red Dust'', ''The Lovers'', ''Merlin: The Return'', ''Glory Glory'', ''Pure Blood'', ''Borderline'', ''Duma'', ''Free Fall'', ''Windprints'', ''Zimbabwe'', ''Night Drive'' le ''Black Butterflies.''<ref name=":1" /><ref>[https://web.archive.org/web/20250513101919/https://afternoonexpress.co.za/guests/jennifer-steyn/2863 "Jennifer Steyn"]. ''afternoonexpress.co.za''. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref> Ka 2005, o ne a tshameka mo filiming ya ditiragalo tse di sa tlwaelesegang ya Hollywood ya ''Duma'' e e neng e kaelwa ke [[Carroll Ballard]]. Ka 2007, Steyn o ne a tlhophiwa go bona Sekgele sa Modiragatsi yo o Gaisang ka ntlha ya seabe sa gagwe mo filiming ya ''Goodbye Bafana'' kwa [[Dikabong tsa Difilimi le Thelebišene tsa Aforika Borwa]]. (SAFTA).<ref name=":3" /><ref name=":0" />
Ntle le difilimi le thelebišene, o ne a diragatsa mo metshamekong ya bobogelo ya Aforika Borwa: ''The Fall of the House of Usher'', ''Under Milkwood'', ''Angels in America'', ''Anthony and Cleopatra'', ''Macbeth'', ''King Lear'', ''The Woman Who Cooked Her Husband'', ''Old Boys'' and ''Green Man Fishing''.<ref>[https://artsvark.co.za/jennifer-steyn-stars-in-scenes-from-an-execution/ "Jennifer Steyn stars in Scenes from an Execution: Artsvark"]. [https://web.archive.org/web/20170316051714/http://www.artsvark.co.za/jennifer-steyn-stars-in-scenes-from-an-execution/ Archived] from the original on 16 March 2017. Retrieved 29 Phalane 2025.</ref> Ka ntlha ya seabe sa gagwe mo drameng ya ''Green Man Flashing'', o ne a tlhophiwa go bona Fleur du Cap ya Modiragatsi yo o Gaisang mme moragonyana ya Dietsele tsa Dalro.<ref name=":0" /> Go sa le jalo, o ne a gapa gape sekgele sa Fleur du Cap sa Modiragatsi yo o Gaisang ka ntlha ya seabe sa gagwe mo motshamekong wa thelebišene wa Borithane wa ''Blue Remembered Hills''. Jaaka motaki wa lentswe, o ne a ranolela lentswe la gagwe mo dipapatsong tse dintsi tsa thelebishene tsa matshwaoakgwebo; BMW, Exclusive Books, Land Rover, Stuttafords, MTN, FNB, Liberty Life, Staysoft, le Edgars.<ref name=":3" /> Ka 2020, kwa Fleur de Cap, o ne a tlhophiwa go nna Modiragatsi yo o Gaisang wa ''The Goat or who is Sylvia'' le Modiragatsi yo o Gaisang wa Motshegetsi wa ''Aunty Merle'' ''it’s a Girl''.<ref name=":2" />
== Badiragatsi ==
{| class="wikitable"
!Ngwaga
!Filimi
!Karolo
!Genre
!Ref.
|-
|1992
|''No Hero''
|Kim Curtis
|Film
|
|-
| rowspan="2" |2000
|''Onder Draai die Duiwel Rond''
|Tillie de Wet
|TV series
|
|-
|''Soul Buddyz''
|Arlene
|TV series
|
|-
|2001
|''Madam & Eve''
|Marge
|TV series
|
|-
| rowspan="2" |2005
|''[[Charlie Jade]]''
|Andrea Bridger
|TV series
|
|-
|''Sorted''
|Guest role
|TV series
|
|-
|2006
|''Shado's''
|Bodine
|TV series
|
|-
|2007
|''Shooting Stars''
|Marjorie Goldstein
|TV series
|
|-
|2008
|''Jacob's Cross''
|Gloria
|TV series
|
|-
|2010
|''Home Affairs''
|Prof Edwards
|TV series
|
|-
| rowspan="3" |2011
|''Abo Mzala''
|Mrs Fleming
|TV series
|
|-
|''Fallen''
|Deborah Churchill
|TV series
|
|-
|''The Wild''
|Surgeon/Dr Winters
|TV series
|
|-
|2021
|''[[Slumber Party Massacre]]''
|Kay Thorn
|
|
|}
== Metswedi ==
[[Karolo:Batho ba ba tshelang]]
9iq3yvcuh3zu5m4q6pct5m6auwxc4en
Mase Manopole
0
11937
54089
44956
2026-08-15T10:02:00Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54089
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox officeholder|name=Mase Manopole|office=Mokhanselara wa [[Kapa Bokone]] wa tlhabololo lefatshe, temothuo le pabalelo ya tikologo le tlholego|term_start=Seetebosigo a le masome mabedi le borataro ngwaga wa 2020|premier=[[Zamani Saul]]|predecessor=[[Nomandla Bloem]]|office1=Mokhanselara wa botsogo wa [[Kapa Bokone]]|term_start1=Motsheganong a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa 2019|term_end1=Seetebosigo a le masome mabedi le borataro ngwaga wa 2020|premier1=[[Zamani Saul]]|predecessor1=[[Fufe Makatong]]|successor1=[[Maruping Lekwene]]|office2=Leloko la palamente ya [[Kapa Bokone]]|term_start2=Phalane a le lesome ngwaga wa 2017|office3=Moemedi wa sennela ruri wa khansele ya dikgaolo|term_start3=Motsheganong a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa 2014|term_end3=Phalane a le lesome ngwaga wa 2017|birth_date=Phalane a le lesome le boraro ngwaga wa 1971|birth_name=Galerekwe mase Manopole|nationality=mo [[Aforika Borwa]]|party=[[African national Congress]]|children=Ba le babedi|profession=Mopolotiki|alma_mater=[[University of the Western Cape]]}}
'''Galerekwe Mase Manopole''' ( o o tshotsweng ka Phalane a le masome mararo ngwaga wa 1971) ke mopolotiki wa kwa [[Aforika Borwa]] o o berekileng e le mokhanselara wa tlhabololo ditsha, temothuo, pabalelo ya tlholego le tikologo kwa [[Kapa Bokone]] fa e sale ka Seetebosigo 2020. E ne e le mokhanselara wa botsogo go tswa ka Motsheganong 2019 go tsena Seetebosigo 2020. O nnile leloko la palamente ya Kapa Bokone ka Phalane 2017. Go tswa ka Motsheganong 2014 go tsena Phalane 2017, e ne e le moemedi wa khansele ya dikgaolo a emetse Kapa Bokone. Manopole ke leloko la [[African National Congress]].
== Botshelo jwa a le mmotlana le thuto ==
Manopole o tshotswe ka 1971 e le ngwana wa botlhano mo baneng ba le barataro.<ref name=":0">Huisman, Biénne (11 February 2020). [https://web.archive.org/web/20200917122136/https://www.spotlightnsp.co.za/2020/02/11/face-to-face-mase-manopole-northern-cape-mec-for-health/ "Face to Face: Mase Manopole, Northern Cape MEC for Health]". ''Spotlight''. Archived from the original on 17 September 2020. Retrieved 21 nOVEMBER 2025.</ref> Mmaagwe o berekile e le morutabana, fa rraagwe e ne e le mogwebi. O goletse kwa [[Warrenton]]. Morago ga go aloga ka matric, o ne a ikwadisa go dira degree ya thekiso le boeteledipele kwa [[Central University of Technology.]] O ne a seka a kgona go fetsa dithuto tsa gagwe, ka a ne a tshwanetse go thusa rraagwe ka kgwebo ya gagwe.<ref name=":0" /> Morago o ne a dira setlankana tsa tlhabololo itsholelo kwa [[University of the Western Cape]] ka 2007.<ref name=":0" />
== Polotiki ==
Manopole o berekile mo boeteledi pele jwa lekgotla la banana ba Aforika Borwa.<ref name=":0" /> O ne a le motshwara madi wa lekgotla la babereki ba botsogo le thuto, e le modulasetilo wa lekgotla la babereki ba Aforika Borwa. Morago ga ditlhopho tsa 2014, o ne a tlhomamisiwa go nna moemedi wa khansele ya dikgaolo wa sennela ruri, kwa palamenteng ya Aforika Borwa. E ne e le mongwe wa baemedi ba sennela ruri ba barataro kwa Kapa Bokone.<ref>[https://pmg.org.za/hansard/18536/ "Hansard: NCOP: Appointment of returning Officers; Election of Chairperson of National Council of Provinces".] ''Parliamentary Monitoring Group''. Retrieved 21 November 2025</ref>
Ka Phalane a le lesome ngwaga wa 2017, Manopole o ne a tlhomamisiwa e le leloko la palamente ya Kapa Bokone.<ref>[https://www.pa.org.za/person/galerekwe-mase-manopole/ "Ms Galerekwe Mase Manopole".] ''People's Assembly''. Retrieved 21 November 2025</ref>
== Puso ya kgaolo ==
Morago ga ditlhopho tsa Motsheganong a robabobedi ngwaga wa 2019, [[Zamani Saul]] o ne a tlhophiwa go nna moeteledipele. O ne a tlhopha Manopole mo maemong a leloko la khansele ya botsogo ka Motsheganong a le masome mabedi le borobabongwe ngwaga wa 2019. O ne a tlhatlhama [[Fufe Makatong]].<ref>[https://www.sabcnews.com/sabcnews/n-cape-premier-announces-reduces-executive-council/ "N Cape premier announces reduced executive council".] ''SABC News''. 29 May 2019. Retrieved 21 November 2025</ref>
Ka Seetebosigo a le masome mabedi le borataro ngwaga wa 2020, Saul o ne a tlhopha manopole go nna mokhanselara wa tlhabololo ditsha, temothuo le pabalelo tikologo le tlholego. O tsene mo ofising eo ka letsatsi lone leo, a tlhatlhama [[Nomandla Bloem]]. [[Maruping Lekwene]] o ne a mo tlhatlhama jaaka mokhanselara wa botsogo.<ref>Morapela, Katleho (26 June 2020). [https://www.ofm.co.za/article/centralsa/291960/nc-premier-reshuffles-cabinet "NC Premier reshuffles cabinet"]. ''OFM''. Retrieved 21 November 2025</ref>
Morago ga ditlhopho tsa 2024, Manopole o ne a tswelela e le mokhanselara wa tlhabololo ditsha, temothuo, pabalelo tikologo le tlholego kwa khanseleng e e eteletsweng pele ke Saul.<ref>Kemp, Charné. [https://web.archive.org/web/20251113111751/https://noordkaapbulletin.co.za/priority-issues-discussed-soon-20240702-2/ "Priority issues discussed soon".] ''Netwerk24'' (in Afrikaans). Retrieved 21 November 2025</ref>
== Botshelo jwa gagwe ==
Manopole o nyetswe ka 1996. O ne a fudugela kwa [[Kimberley]]. O tlhadilwe ka 2007, o na le bana ba basimane ba le babedi go tswa mo lonyalong loo.<ref name=":0" />
== Metswedi ==
s1r20rkx2zpigyvfa6clt7l019ry0xb
Maumela Mahuwa
0
11977
54091
45037
2026-08-15T10:12:25Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54091
wikitext
text/x-wiki
'''Maumela Mahuwa''' (yo o tshotsweng ka Mopitlo a le malatsi a le lesome le borataro ka 1980.<ref name=":0">Mataz, Simba (2020-09-10). [https://web.archive.org/web/20260125010657/https://savannanews.com/maumela-mahuwa-biography-career-husband-muvhango-net-worth/ "Maumela Mahuwa Biography, Career, Husband, Muvhango, Net Worth"]. ''Savanna News''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref>) ke modiragatsi wa [[Aforika Borwa]], moreri, seopedi sa efangele le sebui sa tlhotlheletso. Gape ke motlhami-mmogo wa sekolo sa difilimi kwa [[Johannesburg]], ''African Academy of Cinematic Arts''.<ref>Tshiqi, Bongiwe (2017-05-30). [https://www.bona.co.za/celebrity/muvhangos-maumela-mahuwa-opens-film-school/ "Muvhango's Maumela Mahuwa opens a film school"]. ''Bona Magazine''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref> O itsege thata ka seabe sa gagwe mo filiming e e tumileng ya [[SABC 2]] ya ''[[Muvhango]]'',<ref name=":1">[https://times.co.sz/lifestyle/readmore.php?bhsadjgfoh=SA%5C%27s+Maumela+interested+in+investing+in+local+industry&yiphi=922&bvhdgsj=Lifestyle "SA's Maumela interested in investing in local industry :: Lifestyle News | Times of Eswatini"]. ''times.co.sz''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref> koo a neng a tshameka karolo ya ga Susan fa e sa le pontsho e e simololwa ka 1997.<ref>[[imdbname:11578256|"Maumela Mahuwa | Actress"]]. ''IMDb''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref><ref>[https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=3704 "Maumela Mahuwa | TVSA"]. ''www.tvsa.co.za''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref> Maumela Mahuwa o tsholetswe kwa Gogobole kwa Sinthumule, motsana o o mo [[Kgaolo ya Limpopo|Kgaolong ya Limpopo]] kwa [[Aforika Borwa]].<ref name=":0" /><ref name=":1" />
== Botshelo jwa pele ==
Mahuwa o tsholetswe kwa Gogobole kwa Sinthumule, motse o o mo [[Kgaolo ya Limpopo|Kgaolong ya Limpopo]] mo [[Aforika Borwa]].<ref name=":0" /> O goletse kwa motsaneng o monnye wa Mamvuka, kwa Limpopo,<ref>Faeza. [https://www.news24.com/drum/susan-from-muvhango-talks-about-her-painful-upbringing-and-her-brothers-passing-20170728 "Susan from Muvhango talks about her painful upbringing and her brother's passing"]. ''News24''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref> a godisiwa ke mmaagwe; yo moragonyana a neng a nyelela fa Maumela a ne a le dingwaga di ka nna lesomo le motso kgotsa lesome le bobedi.<ref name=":2">admin (2016-07-18). [https://www.heraldonline.co.zw/muvhango-actress-shares-painful-past/ "Muvhango actress shares painful past"]. ''herald''. Retrieved 22 Ngwanaatsele 2025.</ref> O ne a tsewa ke ba losika ka nako eo mme mmaagwe a boa dingwaga di le tlhano moragonyana.<ref name=":2" />
== Difilimi ==
{| class="wikitable"
!Ngwaga
!Setlhogo
!Karolo
!Dinopolo
|-
|1997-2025
|''Muvhango''
|Susan
|TV Series
|-
|2022
|The Wrong Girl
|Officer Mabula
|Short Film
|-
|2022
|My Oyibo Queen
|
|Film
|}
== References ==
rrbpc5bri84fxe17knoktc6b99radbw
Kwenzo Ngcobo
0
12638
54081
47173
2026-08-15T07:50:01Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54081
wikitext
text/x-wiki
'''Kwenzokuhle "Kwenzo" Ngcobo''' (o tshotswe ka la bo 15 Tlhakole 1992)<ref name=":0">[https://www.thevibes.co.za/bio/kwenzo-ngcobo-biography/ "Kwenzo Ngcobo: Biography, Age, Twin, Qualification — The Vibes"]. 2025-09-24. Retrieved 2025-10-22.</ref> ke modiragatsi wa Aforika Borwa, yo o itsegeng ka go tshameka Qhawe Zulu mo setlheng sa boraro sa motseletsele wa [[Showmax]] [[The Wife]] le jaaka Alex Shabane mo filiming e e tlhotlheletsang ya Netflix ya Go tloga go tla Bosigo.
== Botshelo le tiro ==
Ngcobo o tsholetswe kwa Izingolweni, gaufi le [[Port Shepstone]], [[KwaZulu-Natal]], Aforika Borwa. O ne a tshameka Themba.<ref name=":0" /> O alogile ka Dikirii ya Botsweretshi mo Terameng kwa sekolong se se golwane sa Thekenoloji ya Durban (DUT) ka 2013.<ref>[https://web.archive.org/web/20240229182600/https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=18132 "Kwenzo Ngcobo | TVSA"]. ''www.tvsa.co.za''. Retrieved 2025-10-23.</ref>
Ngcobo o dirile thelebišene ya gagwe ya ntlha mo setorong sa e.tv sa [[Imbewu]], a tshameka Themba. Moragonyana o ne a tshameka jaaka Qhawe Zulu mo pakeng ya boraro ya motseletsele wa Showmax wa The Wife, mmogo le Gaisang Noge. Ka 2024, o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa difilimi tse di tlhotlheletsang tsa [[Netflix]] tsa Go tloga go tla bosigo e le Alex Shabane. O nnile le seabe gape mo go [[Uzalo]] (2021).<ref name=":0" />
== Difilimi ==
{| class="wikitable"
!Year
!Title
!Role
!Notes
|-
|2018
|''Freedom Street''
|John
|TV Series
|-
|2018
|''Room 33''
|Student 3
|Film
|-
|2019
|''uMalusi''
|Bab'Bhengu
|Film
|-
|2019
|''Saloon''
|Nkanyamba
|Film
|-
|2020
|''Catch-Up''
|Sandile
|Film
|-
|2021 - 2023
|''The Wife''
|Qhawe Zulu
|TV Series
|-
|2024
|''Soon Comes Night''
|Alex Shabane
|TV Series
|-
|2024
|''Red Ink''
|Kagiso
|TV Series
|-
|2024
|''Ekhaya Backpackers''
|Jabu
|TV Series
|-
|2025
|''[[:en:Scandal!|Scandal!]]''
|Nhloso Gasa
|Soap Opera<ref>{{Cite web |title=Sneak peek pix: Dintle and Nhloso's Scandal!ous wedding {{!}} Scandal! Teasers {{!}} TVSA |url=https://www.tvsa.co.za/user/blogs/viewblogpost.aspx?blogpostid=58094#google_vignette |access-date=2025-10-24 |website=www.tvsa.co.za}}</ref>
|}
== Metswedi ==
9oquqysyulyczlhugte57mdmcznjmrt
Mamarumo Marokane
0
12639
54088
48087
2026-08-15T09:49:30Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54088
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox person|name=Mamarumo Marokane|image=[[File:Mamarumo MTV Shuga.png|thumb|Mamarumo MTV Shuga]]|image caption=Marokane ka 2019|birth_date={{birth date and age|1996|08|15|df=y}}|education=[[CityVarsity School of Media and Creative Arts]]|occupation=motshameki wa difilimi}}
'''Mamarumo Marokane''' (o tshotswe ka 15 Phatwe 1996) ke modiragatsi le mogasi wa mo Aforika Borwa. O ne a itsege ka go tlhagelela mo Shadow le [[MTV Shuga]].
== Botshelo jwa bogologolo ==
Marokane o tsholetswe kwa [[tafelkop Limpopo province]].<ref name=":0">Mafu, Noxolo (23 February 2020). [https://www.cosmopolitan.co.za/celebrities/pearl-thusi-rising-stars/ "Meet the four rising stars Pearl Thusi has dubbed as the next big things"]. ''Cosmopolitan SA''. Retrieved 29 April 2020.</ref> O ithutile kwa Sekolong sa Bobegakgang le Botsweretshi jwa Boitlhamedi sa CityVarsity. O kgona go bua Seesemane, Sepedi le [[Setswana]].<ref>[https://web.archive.org/web/20190819100834/http://www.canvascam.co.za/assets/mamarumo-marokane.pdf "Mamarumo Marokane"] (PDF). ''Canvas CAM''. Archived from the original (PDF) on 19 August 2019. Retrieved 30 April 2020.</ref>
== Tiro ==
Fa e sale ka 2021, o ntse a tshameka karolo ya moanelwamogolo wa ga Bridget (yo gape a bidiwang Vuvu) mo sefiliming sa Aforika Borwa sa Scandal!. Marokane o ne a itsege thata ka go tlhagelela ga gagwe mo motseletseleng wa [[Netflix]] wa Shadow.<ref>[https://www.allamericanspeakers.com/celebritytalentbios/Mamarumo+Marokane/438741 "Mamarumo Marokane Biography | Booking Info for Speaking Engagements".] ''www.allamericanspeakers.com''. Retrieved 12 May 2024.</ref>
Ka Tlhakole 2020, Marokane o ne a bidiwa mongwe wa dinaledi tse nne tse di tlhatlogang ke Cosmopolitan Aforika Borwa.<ref name=":0" /> Ba bangwe ba ba neng ba tlhagelela e ne e le [[Shonisani Masutha]], [[Ama Qamata]] le [[Kuhle Adams]].<ref>Kay, Cynthia (3 January 2022). [https://web.archive.org/web/20260121103414/https://savannanews.com/in-pictures-get-to-know-mamarumo-marokane-vuvu-from-scandal/ "In Pictures: Get to know Mamarumo Marokane 'Vuvu' from Scandal".] ''Savanna News''. Retrieved 12 May 2024.</ref>
O tsenetse MTV Shuga a le nosi Mmogo a tlhagisa mathata a Mogare wa Corona ka di 20 Moranang 2020.<ref>[https://www.everywomaneverychild.org/every-woman-every-child-partners-with-the-mtv-staying-alive-foundation-to-tackle-covid-19/ "Every Woman Every Child partners with the MTV Staying Alive Foundation to Tackle COVID-19"]. ''Every Woman Every Child''. 16 April 2020. Retrieved 30 April 2020.</ref><ref>Akabogu, Njideka (16 April 2020). [https://bhmng.com/mtv-shuga-and-viacomcbs-africa-respond-to-covid-19-with-alone-together-online-series/ "MTV Shuga and ViacomCBS Africa Respond to COVID-19 with "Alone Together"] Online Series". ''BHM''. Retrieved 30 April 2020.</ref>
Ka 2023 o ne a le karolo ya motseletsele wa Netflix wa Thuto e e sa Siamang.<ref>BellaNaija.com (28 September 2023). [https://www.bellanaija.com/2023/09/exclusive-interview-with-the-cast-of-miseducation-netflix/ "Exclusive: The Cast of Netflix's "Miseducation" Reflect on their Journey, Character Development & On-Set Camaraderie".] ''BellaNaija''. Retrieved 12 May 2024</ref>Terama ya kholetšhe e ne e tumile thata mo Aforika Borwa.<ref>Tleane, Lebo (18 September 2023). [https://youthvillage.co.za/2023/09/miseducation-cast-members-receive-their-flowers-from-impressed-viewers/ "Miseducation Cast Members Receive Their Flowers from Impressed Viewers".] ''Youth Village''. Retrieved 12 May 2024.</ref>
== Metswedi ==
lfl7dnskngfz8crtc6b6i9irilftxow
Kwena
0
12730
54080
52569
2026-08-15T07:47:06Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54080
wikitext
text/x-wiki
'''Kwena''' kgotsa '''kwena ya boammaruri''' ke segagabi se segolo se se nnang mo metsing se se nnang mo boboatsatsi jotlhe mo [[Aferika|Aforika]], Asia, Amerika le [[Australia]] . Lereo "kwena" ka dinako tse dingwe le dirisiwa ka tsela e e sa gagamalang go akaretsa ditokololo tsotlhe tse di setseng di le teng tsa thulaganyo ya Crocodilia, e e akaretsang dialligator le di-caiman (ka bobedi ke maloko a lelapa la "Alligatoridae"), gharial le gharial ya maaka (ka bobedi maloko a lelapa la "Gavialidae") mmogo le ditaxa tse dingwe tse di sa tlholeng di le teng. Athikele e e tla dirisa " kwena "kgotsa" kwena ya nnete" go kaya fela mefuta e e akareditsweng mo lelapeng la Crocodylidae, e e leng teng kgotsa e e sa tlholeng e le teng .
== Thuto ya mafoko ==
Lefoko ''kwena'' (''croc'') le tswa mo pakeng ya Seesemane sa Bogare<ref name="OED">{{Cite web |date= |title=crocodile noun |url=https://www.oed.com/dictionary/crocodile_n?tl=true |website=www.oed.com |publisher=Oxford University Press |via=Cresswell (2010) www.oxfordreference.com/display/10.1093/acref/9780199547920.001.0001/acref-9780199547920-e-1305: "ME"}}</ref> go tswa mo thanolong ya ''krokódilos'' ya lefoko la Segerika [a] le le ranotsweng jaaka "seboko sa matlapa".<ref>{{Cite web |title=Creating Oxford University Press - Wikipedia |url=https://tn.wikipedia.org/wiki/Oxford_University_Press |access-date=2026-02-25 |website=tn.wikipedia.org |language=tn}}</ref> [b] Go ralala Gerika wa Bogologolo<ref>{{Cite web |title=Perseus Lookup Tool |url=http://perseus.mpiwg-berlin.mpg.de/cgi-bin/vor?lookup=krokodeilos&lang=greek |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303205859/http://perseus.mpiwg-berlin.mpg.de/cgi-bin/vor?lookup=krokodeilos&lang=greek |archive-date=3 March 2016 |access-date=30 July 2008}}</ref> lefoko la [[Sekgowa|puo ya Seesemane]] le tlhamilwe<ref>{{Cite web |title=Creating Oxford University Press - Wikipedia |url=https://tn.wikipedia.org/wiki/Oxford_University_Press |access-date=2026-02-25 |website=tn.wikipedia.org |language=tn}}</ref>
Motswedi wa bogologolo thata wa Segerika sa Bogologolo o o leng teng ke Tlhamane ya ga Aesop e e bidiwang ya lekgolo la dingwaga la borataro BCHerodotus<ref>{{Cite web |title=Creating University of Belgrade - Wikipedia |url=https://tn.wikipedia.org/wiki/University_of_Belgrade |access-date=2026-02-25 |website=tn.wikipedia.org |language=tn}}</ref> dingwaga di le lekgolo morago ga moo fa a ne a akanyetsa lefoko la Segerika o ne a akanya gore le tswa mo motlheng wa Ionic.<ref>{{Cite web |title=Creating Herodotus - Wikipedia |url=https://tn.wikipedia.org/wiki/Herodotus |access-date=2026-02-25 |website=tn.wikipedia.org |language=tn}}</ref>
Lefoko la puo ya Selatine ''kwena'' le ne le le teng mo ngwagakgolong wa ntlha AD mo bukeng ya ''Naturalis Historia'' ya ga Pliny yo Mogolo.<ref>{{Cite book |last=Pliny the Elder |author-link=Pliny the Elder |date=1938 |title=Natural Histories |url=https://www.loebclassics.com/view/pliny_elder-natural_history/1938/pb_LCL330.3.xml |publisher=[[Harvard University Press]] |isbn= |editor-last=<small><small>HENDERSON</small></small> |editor-first=<small><small>JEFFREY</small></small> |series=[[Loeb Classical Library]] |publication-place=[[Harvard University]] |language=Latin |chapter=XXVIII |doi=10.4159/DLCL.pliny_elder-natural_history.1938 |issn= |chapter-url=https://www.loebclassics.com/view/pliny_elder-natural_history/1938/pb_LCL418.77.xml |via=Luigi Prada (2023) www.degruyterbrill.com/document/doi/10.1515/zaes-2021-0024/html |access-date=2026-02-24 |archive-date=2026-02-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260209034531/https://www.loebclassics.com/view/pliny_elder-natural_history/1938/pb_LCL330.3.xml |url-status=dead }}</ref> Dikai tse di kwadilweng mo lekgolong la dingwaga la borataro le la bosupa AD, "{{Lang|la|crocodillorum}} le {{Lang|la|crocodili}}" e ne e le teng,<ref>{{Cite web |title=Creating University of Belgrade - Wikipedia |url=https://tn.wikipedia.org/wiki/University_of_Belgrade |access-date=2026-02-25 |website=tn.wikipedia.org |language=tn}}</ref> le fa e {{Lang|la|corcodrillus}}<ref name="pdf33468">{{Cite journal |last=traulsen |first=johannes |date=2018 |title=The Desert Fathers' Beasts Crocodiles in Medieval German Monastic Literature |url=https://riviste.unimi.it/interfaces/article/download/9625/pdf/33468 |journal=Interfaces |publisher=[[Milan University|Milano University Press]] (www.unimi.it/en/university/la-statale/milano-university-press-our-publishing-house) |volume=5 |issue= |page=79 |doi=10.13130/interfaces-05-07 |via=(riviste.unimi.it/interfaces/article/download/9625/pdf/33468) www.dictionary.com/browse/crocodile: [[Dictionary.com]] |doi-access=}}</ref> le {{Lang|la|cocodrillus}}<ref name="Несторов" /> e ne e le popego tsa Selatine sa Metlha ya Bogare<ref>{{Cite web |title=Milano University Press, our publishing house {{!}} Università degli Studi di Milano Statale |url=https://www.unimi.it/en/university/la-statale/milano-university-press-our-publishing-house |access-date=2026-02-25 |website=www.unimi.it}}</ref> Mofuta wa Selatine o fitlhelwa e le ''cocodrille'' c. lekgolo la bo13 la dingwaga mo bukeng ya Sefora sa bogologolo ya Li livres dou tresor, e mo go yone croc. ke ''jaune'' (e e serolwana).<ref>{{Cite web |last=Paolo Acquaviva |title=Varieties of definiteness and constructionist interpretation |url=https://rolinc.org/wp-content/uploads/2023/02/acquaviva-rolinc-21.2.23.pdf |website=rolinc.org |publisher=Romance Linguistics Circle - Università di Bergamo, University of Cambridge, Università di Messina, University of Newcastle, University of Oxford |page=13 |publication-date=21 February 2023 |quote=The OF is found quoted from Mathieu (2009) |access-date=24 February 2026 |archive-date=22 November 2025 |archive-url=https://web.archive.org/web/20251122102048/https://rolinc.org/wp-content/uploads/2023/02/acquaviva-rolinc-21.2.23.pdf |url-status=dead }}</ref>
== Ditshupiso ==
{{Reflist|30em}}
isoew8ilp1bhz76xir4vxjhvykfucll
Mthi Mthimkulu
0
13074
54095
51833
2026-08-15T11:41:08Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54095
wikitext
text/x-wiki
'''Mthi Mthimkulu''' (o tshotswe ka ngwaga wa 2003,kgwedi ya Moranang e tlhola malatsi a le masome a le mararo ) ke motshameki wa Aforika Borwa yo o gaisanang thata mo lebelong la [[:en:400_metres|400 metres]]. O fentse metale wa gauta kwa dikgaisanong tsa [[:en:2024_African_Championships_in_Athletics|2024 African Championships]] mo lebelong la 4x400 metres relay jaaka karolo ya setlhopha sa Aforika Borwa se se tlhomileng [[:en:List_of_South_African_records_in_athletics|(record) e ntshwa ya setšhaba]].<ref>[https://worldathletics.org/athletes/south-africa/mthi-mthimkulu-14936548 "Mthi Mthimkulu]". ''World Athletics''. Retrieved 5 September 2025</ref>
== Botshelo jwa pele ==
O tsene sekolo se segolwane sa Riebeeckstad kwa [[:en:Welkom|Welkom]] ka borutegi pele a fudugela kwa [[:en:Bloemfontein|Bloemfontein]] ka 2020. Moragonyana o ne a dira dithuto kwa [[:en:University_of_the_Free_State|mmadikolo wa kwa Free State]] mo Aforika Borwa.<ref>[https://www.goodthingsguy.com/sport/mthi-mthimkulu-sprints-record-breaking-relay/ "Mthi Mthimkulu Shares Insights into Record-Breaking SA Relay Triumph in China!".] ''Goodthingsguy.com''. 23 May 2025. Retrieved 5 September 2025</ref><ref name=":0">Mentz, Lientjie (22 July 2022). [https://web.archive.org/web/20260114033735/https://bloemnuus.co.za/local-athlete-laces-up-for-colombia-20220721-3/ "Local athlete laces up for Colombia"]. ''Bloemnuus.co.za''. Retrieved 5 September 2025</ref>
== Tiro ==
O ikatisa ka fa tlase ga kaelo ya mokatisi Thomas Jonda morago ga go emela Aforika Borwa kwa [[:en:2022_World_Athletics_U20_Championships|2022 World Athletics U20 Championships]] kwa [[:en:Cali|Cali]], Colombia, le [[:en:2024_World_Athletics_Relays|2024 World Athletics Relays]] kwa [[:en:Nassau,_The_Bahamas|Nassau, The Bahamas]]. O fentse sekgele sa [[:en:Free_State_(province)|Free State Championship]] mo lebelong la [[:en:400_metres|400 metres]] makgetlho a le supa ka tatelano magareng ga 2018 le 2024. <ref>Setena, Teboho (4 June 2025). [https://bloem-express.co.za/star-athlete-invited-to-europe/ "Star athlete invited to Europe"]. ''Bloem-Express''. Retrieved 5 September 2025.</ref><ref name=":0" />
O ne a le karolo ya setlhopha sa Aforika Borwa sa 4x400m relay mmogo le [[:en:Gardeo_Isaacs|Gardeo Isaacs]], Shirley Nekhubuie le [[:en:Miranda_Coetzee|Miranda Coetzee]], se se gapileng metale wa gauta le go tlhoma [[:en:List_of_South_African_records_in_athletics|(record) ya lefatshe]] ya 3:13.12 kwa [[:en:2024_African_Championships_in_Athletics|2024 African Championships]] kwa [[:en:Douala|Douala]], Cameroon, ka Seetebosigo ka ngwaga wa 2024. <ref>[https://web.archive.org/web/20250617111823/https://gsport.co.za/huge-medals-haul-by-women-athletes-in-team-sas-african-senior-champs-win-in-cameroon/ "HUGE MEDALS HAUL BY WOMEN ATHLETES IN TEAM SA'S AFRICAN SENIOR CHAMPS WIN IN CAMEROON"]. ''gsport''. 1 July 2024. Retrieved 4 September 2025.</ref>
O ne a tlhophiwa mo setlhopheng sa relays sa Aforika Borwa kwa [[:en:2025_World_Athletics_Relays|2025 World Athletics Relays]] kwa China, koo a neng a taboga mo [[:en:2025_World_Athletics_Relays_–_Men's_4_×_400_metres_relay|dikgaisanong tsa banna tsa 4 × 400 metres relay]] fa setlhopha sa Aforika Borwa se ne se tshwanelega go tsenela dikgaisano tsa lefatshe tse di tlang. <ref>[https://www.watchathletics.com/page/6607/mixed-4x400-metres-relay-world-athletics-relays-championships-2025 "South Africa select a team of 19 for World Athletics Relays Guangzhou 25".] ''Athletics.Africa''. 1 May 2025. Retrieved 4 Sep 2025</ref>Mo letsatsing le le latelang o ne a taboga mo [[:en:2025_World_Athletics_Relays_–_Mixed_4_×_400_metres_relay|makgaolakgannyeng a Mixed 4 × 400 metres relay]] fa setlhopha sa Aforika Borwa se ne se le mo maemong a botlhano ka kakaretso.<ref>[https://www.watchathletics.com/page/6607/mixed-4x400-metres-relay-world-athletics-relays-championships-2025 "Mixed 4x400 Metres Relay - World Athletics Relays Championships 2025".] ''Watch Athletics''. 11 May 2025. Retrieved 4 Sep 2025.
</ref>
O fentse metlae e mebedi ya selefera kwa [[:en:2025_World_Athletics_Relays|Metshamekong ya mmadikolo ya mafatshe ya ngwaga wa 2025]] kwa [[:en:Bochum|Bochum]], Jeremane. mo dikgaisanong tsa banna tsa 4 × 100 metres relay le mixed 4 × 400 metres relay.<ref>Isaacson, David (24 July 2025). [https://www.timeslive.co.za/sport/2025-07-24-bayanda-walaza-claims-universiade-sprint-double-last-gasp-gold-for-smith/ "Bayanda Walaza claims Universiade sprint double, last-gasp gold for Smith"]. ''Timeslive.co.za''. Retrieved 25 July 2025.</ref><ref>[https://www.olympics.com/en/news/athletics-bayanda-walaza-ends-2025-fisu-world-university-games-with-three-medal-haul "Bayanda Walaza ends 2025 FISU World University Games with three-medal haul".] ''Olympics.con''. 27 July 2025. Retrieved 5 September 2025.</ref>
O ne a tlhophiwa mo setlhopheng sa Aforika Borwa kwa dikgaisanong tsa [[:en:2025_World_Athletics_Championships|2025 World Athletics Championships]] kwa [[:en:Tokyo|Tokyo]], Japane.<ref>[https://iol.co.za/sport/athletics/teamsa/2025-09-02-walaza-rebounds-from-injury-to-be-selected-for-world-athletics-championships/#google_vignette "Walaza rebounds from injury to be selected for World Athletics Championships"]. ''iol.co.za''. 2 September 2025. Retrieved 2 September 2025.</ref>
== Metswedi ==
1fv30t0v3qsmbpi6up783rgndot58vp
Katlego Maboe
0
13170
54074
49636
2026-08-15T07:02:25Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54074
wikitext
text/x-wiki
'''Katlego Moswane Maboe'''<ref>{{Cite web |date=11 March 2015 |title=Happy Middle Name Pride Day |url=http://www.expressoshow.com/articles/Happy-Middle-Name-Pride-Day?articleID=7416 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20190905165718/http://www.expressoshow.com/articles/Happy-Middle-Name-Pride-Day%3FarticleID%3D7416 |archive-date=5 September 2019 |access-date=5 September 2019 |website=Expresso Show}}</ref> (o bonwe ka ngwaga WA 1986 Diphalane 29)<ref name=":0">{{Cite web |title=Katlego Maboe Biography |url=https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx?actorid=12026 |website=TVSA |access-date=2026-04-28 |archive-date=2026-04-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260429203301/https://www.tvsa.co.za/actors/viewactor.aspx%3Factorid%3D12026 |url-status=dead }}</ref> ke motlhagisi wa [[Thelebishene]] mo Aforika Borwa, seopedi-mokwadi wa dipina. One a amogela sekgele sa Botlhagisi jo bo tlhwatlhwa ko [[South African Film and Television Awards]] ka ngwaga wa 2015 le 201.6<ref>{{Cite web |date=23 March 2015 |title=Safta 2015 winners: list |url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2015-03-23-safta-2015-winners-list/ |access-date=5 September 2019 |website=[[TimesLIVE]]}}</ref><ref name=":3">{{Cite web |date=20 March 2016 |title=All the winners at the 2016 Saftas |url=https://www.channel24.co.za/TV/News/all-the-winners-at-the-2016-saftas-20160320 |access-date=5 September 2019 |website=Channel 24}}</ref> O itsege gape ka go tshwara lenaneo la morning talk show ''Expresso'' Mo kanaleng ya [[SABC 3]] go tloga tshimologong ya lone ka 2010.
== Ditshupiso ==
{{reflist}}
52v914x3pu0w86wb8oeea4axfc7nv7h
Letamo la Weija
0
13656
54086
50762
2026-08-15T08:54:25Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54086
wikitext
text/x-wiki
'''Letamo la Weija''' ke letamo le le mo nokeng ya Densu le le tshegetsang semela se segolo sa go phepafatsa metsi sa Accra. E tsamaisiwa ke Ghana Water Company. Letamo leno le tlamela ka diperesente di le masome a marataro (80) tsa metsi a a nowang a toropo yotlhe ya Accra le mafelo a a e dikologileng.<ref>Ofori, Amoani. [https://web.archive.org/web/20150525182751/http://www.nadmo.gov.gh/index.php/archives/5-main-article/main-article/124-weija-dam-spillage-is-ongoing-nadmo-success-story "NADMO - Weija Dam Spillage Ongoing ... Nadmo Success Story"]. ''www.nadmo.gov.gh''. Archived from the original on 2015-05-25. Retrieved 2015-05-25</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20150525182517/http://www.myjoyonline.com/news/2014/June-10th/spillage-of-weija-dam-causes-severe-flooding-at-glefe-opetekwei.php "Ghana News - Spillage of Weija dam causes 'severe' flooding at Glefe, Opetekwei". ''www.myjoyonline.com''.] Retrieved 2015-05-25.</ref><ref>Boateng, Caroline. [http://www.graphic.com.gh/news/general-news/weija-dam-spillage-floods-communities.html "Ghana news: Weija Dam spillage floods communities - Graphic Online"]. ''Daily Graphic''. Accra, Ghana. Retrieved 2017-08-03.</ref>Go agiwa ga yone go simolotse ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le bone (1974) mme ya wediwa ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa le boferabobedi (1978) ke Messrs Tahi, e leng Khampani ya Italy. <ref>Awuku-Apaw, Joshua (2011-12-15). [https://www.modernghana.com/news/367257/the-weija-dam-obituary.html "THE WEIJA DAM OBITUARY".] ''www.modernghana.com''. Retrieved 2023-05-03.</ref>
== Go tshologa ==
Ka kgwedi ya Seetebosigo ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014), go ne ga tshologa metsi mo letamong mme ga baka merwalela mo kgaolong ya Glefe. Batswasetlhabelo ba ne ba re morwalela o ne o le ka ntlha ya go gana ga Lekgotla la Setso la Bortianor go epa noka e e neng e elela mo lewatleng go fitlha moletlo wa Homowo o fela. <ref>Nyabor, Jonas (2014-06-10). [https://citifmonline.com/2014/06/weija-dam-spillage-floods-glefe/ "Weija dam spillage floods Glefe"]. ''Citi 97.3 FM - Relevant Radio. Always''. Retrieved 2023-05-03.</ref>
Ka kgwedi ya Mopitlwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bosupa (2017) Khampani ya Metsi ya Ghana e ne ya simolola go tsholola metsi go tswa mo mogorogorong go thibela metsi a a mo go one go feta selekanyo sa one se se kwa godimo. Seno se ne se tlhokega ka ntlha ya paka ya dipula. Seno se ne sa baka merwalela mo mafelong a Tetegu le Oblogo.<ref>[https://www.businessghana.com/site/news/general/147937/%20Weija%20Dam%20spillage%20floods%20communities%20%20%20%20%20 "Weija Dam spillage floods communities".] ''BusinessGhana''. Retrieved 2023-05-03.</ref>
Ka kgwedi ya Mopitlwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le motso (2021) dikgoro di ne tsa bulwa ka ntlha ya go tlhatloga ga metsi ka bonako ka maoto a le 1,9 mo lobakeng lwa diura di le masome a mabedi le bone (24). Seno se ne sa oketsa metsi go tswa go 46.2 go ya go 48.1 a a neng a le kwa godimo ga selekanyo se se babalesegileng sa go dira se se leng 47 ya dimetara. Seno se ne se le botlhokwa gore go se ka ga nna le kotsi ya gore letamo leno le thubege.<ref>Nti, Kwaku (2021-03-30). [https://web.archive.org/web/20230505061124/https://angelonline.com.gh/2021/03/30/gwcl-opens-three-gates-of-weija-dam-to-allow-spillage/ "GWCL opens three gates of Weija-Dam to allow spillage".] ''Angel Online''. Retrieved 2023-05-03</ref>
Ka kgwedi ya Phalane ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi (2022), letamo le ne la tshologa gabedi. Seno se ne se bakilwe ke dipula. Boemo jwa metsi fa dikgoro tsa letamo di ne di bulwa kwa tshimologong ya kgwedi e ne e le 49.5 feet le 47.9 feet fa le ne le tshololwa moragonyana.<ref>Boakye, Edna Agnes (2022-10-27). [https://citinewsroom.com/2022/10/gwcl-spills-excess-water-from-weija-dam-residents-asked-to-relocate/ "GWCL spills excess water from Weija Dam; residents asked to relocate".] ''Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana''. Retrieved 2023-05-03.</ref><ref>[https://www.graphic.com.gh/news/general-news/weija-dam-spillage-causes-flooding-downstream.html "Weija dam spillage causes flooding downstream"]. ''Daily Graphic''. Accra, Ghana. Retrieved 2023-05-03.</ref>
== Metswedi ==
49lin6lbfqsijze379rwvrhsercc1l5
Letamo la Alau
0
13658
54082
50773
2026-08-15T08:24:06Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54082
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:ISS011-E-9343 - View of Nigeria (Alau dam, cropped, retouched).jpg|thumb|Tsela e letamo leno le lebegang ka yone go tswa kwa Seteisheneng sa Boditšhabatšhaba sa Lefaufau ka ngwaga wa dikete tse pedi le botlhano.]]
'''Letamo la Alau''' le ne le le mo motseng wa Alau wa Konduga mo kgaolong ya puso ya selegae ya Borno mo kgaolong ya Bokone-Botlhaba jwa [[Nigeria|Nigeria,]] le agilwe ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bone go ya ko masome a robabonedi le borataro (1984 -1986).<ref>Ibrahim Adeyemi; Mansir Muhammed; Alamin Umar; Usman Abba Zanna (14 September 2024). [https://web.archive.org/web/20260529104616/https://humanglemedia.com/maiduguri-floods-the-unfortunate-series-of-events-that-led-to-the-breakdown-of-alau-dam/ "Maiduguri Floods: The Unfortunate Series Of Events That Led To The Breakdown Of Alau Dam".] ''HumAngle''. Retrieved 17 September 2024.</ref> E na le letamo le legolo mo nokeng ya Ngadda, nngwe ya dinoka tse di tsenang mo [[Letsha la Chad]].<ref>[https://gazettengr.com/alau-dam-agency-to-release-excess-water-from-dam-warn-maiduguri-residents/ "Alau Dam: Agency to release excess water from dam, warns Maiduguri residents".] [[:en:Peoples_Gazette|''Peoples Gazette''.]] Abuja, Nigeria. 17 August 2021. Archived from the original on 2 January 2023. Retrieved 2 January 2023.</ref> <ref>[https://naturenews.africa/alau-dam-agency-alerts-maiduguri-residents-on-plans-to-release-excess-water/ "Alau Dam: Agency alerts Maiduguri residents on plans to release excess water"]. ''Naturenews.africa''. 10 September 2022. Archived from the original on 2 January 2023. Retrieved 2 January 2023.</ref><ref>Abbagana, Amina (19 August 2021). [https://ndarason.com/en/child-drowns-after-alau-dam-gates-opened-to-release-excess-water/ "Child drowns after Alau Dam gates opened to release excess water"]. ''Radio Ndarason International''. Archived from the original on 15 September 2024. Retrieved 2 January 2023.</ref> Ka ngwaga wa diketet tse pedi le masome a mabedi le bone 2024, letamo le ne la thubega, la baka merwalela e e maswe kwa Borno State mme la bolaya batho ba feta lekgolo le masome a matlhano , mme batho ba le 419,000 ba ne ba tlhokafalelwa ke magae a bone. <ref>[https://www.france24.com/en/africa/20240911-nigeria-floods-kill-at-least-30-people-and-displace-thousands "Nigeria floods kill at least 30 people and displace some 400,000".] [[:en:France_24|France 24]]. 11 September 2024. Retrieved 17 September 2024.</ref>
== Ditshenyegelo ==
Metsi a a tsenang mo Alau le mo Jere Bowl a ikaegile thata ka go elela ga metsi a Noka ya Ngadda, e e tlang ka dipaka tse di farologaneng. Noka ya Ngadda ke e nngwe ya dinoka tse dikgolo tsa Noka ya Yedzeram, e e simologang kwa Hudu Hills kwa botlhaba jwa Mubi mme e elela kwa bokone bophirima go ya kwa Letsheng la Chad. Ka paka ya dipula, Noka ya Yedzeram e tsenya metsi a mantsi mo Nokeng ya Ngadda, e e elelang kwa Alau le kwa Jere Bowl. Le fa go ntse jalo, mo dingwageng tse pula e sa neng thata ka tsone, Noka ya Yedzeram ga e tshele Noka ya Ngalda metsi a mantsi, mme metsi a a elelang kwa Alau le kwa Jere Bowl a ka fokotsega fela thata.
Letamo la Alau le amogela metsi go tswa kwa dinokeng tsa Yedzram le Gombole tse di kopanang kwa Sekgweng sa Sambisa mme di elela jaaka noka ya Ngadda go tsena mo letamong. Letamo la Alau le amogela mefuta e mentsi ya matlakala a a tswang mo masimong a temothuo. Letamo la yone gape le ne le dirisetswa go tshwara ditlhapi.
== Ditso ==
Letamo la Alau le ne la agiwa ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bone go ya go masome robabobedi le borataro (1984-1986) go tlamela metsi a go nosetsa le go dirisiwa mo malapeng kwa Maiduguri. Gape letamo leno le thusa go laola merwalela mo lefelong leno. Le fa go ntse jalo, ka dinako tse dingwe go na le moo letamo leno le bakang merwalela. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bobedi (1992), letamo leno le ne la fitlha mo boemong jwa lone jo bo kwa godimo mme la tshologa, la baka merwalela kwa Jere Bowl. Ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone (1994), morwalela o mogolo wa Noka ya Yedzeram o ne wa baka merwalela e megolo kwa Maiduguri. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012), dipula tsa matsorotsoro di ne tsa dira gore Letamo la Alau le bule kgogedi ya lone ya metsi, e leng se se neng sa dira gore go nne le metsi a mantsi a a neng a baka merwalela kwa Maiduguri le kwa mafelong a a mabapi.
== Go phutlhama ==
[[Setshwantsho:Collapse of the Alau Dam, Nigeria (Copernicus 2024-09-20).png|thumb|Setshwantsho sa sathalaete sa mebala e e seng yone sa merwalela se se tserweng ke Sentinel-2, September 12, 2024.]]
Ka kgwedi ya Lwetse e robabongwe ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi lebone (2024), letamo le ne la thubega morago ga dipula tse di maatla, mme seo sa baka merwalela e e neng ya khurumetsa 15% ya Maiduguri mme ya bolaya go feta 80% ya diphologolo kwa Sanda Kyarimi Park Zoo.<ref>Shibayan, Dyepkazah (11 September 2024). [https://apnews.com/article/nigeria-dam-collapse-flooding-zoo-crocodiles-snakes-72ad98b7d78f9de2ed2273ebcc259a4a "Dam collapse in Nigeria sweeps deadly reptiles into flooded communities".] ''Associated Press''. Archived from the original on 10 September 2024. Retrieved 11 September 2024.</ref> Bonnye batho ba le lekgolo le masome a matlhano ba ne ba bolawa ke merwalela mo lefelong leo. Makgolokgolo a batho ba ne ba fudusiwa mo matlong a bone kwa Maiduguri. 10] Le fa puso ya bosetšhaba e ne ya itsise ka porojeke ya go tsosolosa letamo ka dibilione di le 80 tsa diranta morago ga go thubega ga lone, go diega le kgatelopele e nnye e e dirilweng ka bogare jwa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le botlhano(2025) e dira gore lefelo leno le tlhaselwe ke merwalela mo isagweng.[ 11]
== Lefelo ==
Letamo la Alau le ne le le bogodimo jwa dimetara di robabongwe le lefelo la bobolokelo le le sekwere la dikilometara di le masome a matlhano. Bokgoni jo bogolo jwa bobolokelo ke dikhubiki metara di le dimilione di le lekgolo le lesome le bobedi(dikhubiki feet di le dibilione di le 4,0).
== Metswedi ==
po3au8on3affttq53ge6jtag5fhpe8k
Letamo la Gilgel Gibe III
0
14116
54083
51800
2026-08-15T08:32:21Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54083
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Omo Gibe III, Wolayita 3.jpg|thumb|Letamo la Ono Gibe iii]]
'''Letamo la Gilgel Gibe III''' ke letamo la konkoreite le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata le le bopegileng jaaka lephata. E dikilometara di le masome a marataro le bobedi (39 mi) kwa bophirima jwa Sodo kwa South Ethiopia Regional State. Ka nako ya go tsenngwa tirisong ga letamo e ne e le la boraro ka bogolo mo madirelong a motlakase wa metsi mo Aforika ka ntshokuno ya maatla a ka nna 1,870 Megawatt (MW), ka jalo go feta go menagatsa palogotlhe ya maatla a a tsentsweng a Ethiopia go tswa mo maemong a ngwaga wa dikete tse pedi le bosupa a 814 MW. <ref>Ethiopian Electric Power Corporation:[http://www.gibe3.com.et/ Gibe III Hydroelectric Project Official Website] Archived 2016-03-16 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine,]] accessed on May 7, 2012</ref> <ref>[[:en:Energy_Information_Administration|Energy Information Administration]]:[http://tonto.eia.doe.gov/country/country_energy_data.cfm?fips=ET Ethiopia Energy Profile] Archived 2010-08-31 at the Wayback Machine, accessed on October 27, 2009</ref>Letamo la Gibe III ke karolo ya letamo la Gibe, letamo le le akaretsang letamo la Gibe I (184 MW) le la Gibe II (420 MW) mmogo le matamo a Gibe IV (1,472 MW) le Gibe V (560 MW). Matamo a a leng teng jaanong a mo diatleng le go tsamaisiwa ke setlamo sa motlakase sa puso sa Ethiopia, se gape e leng moreki wa Letamo la Gibe III.
Porojeke e ya diranta di le dibilione di le sekete le makgolo e robabobedi e simolotse ka ngwaga wa dikete tse pedi le borataro, mme go tlhagisiwa ga motlakase go simolotse ka kgwedi ya Phalane ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano. <ref>[http://allafrica.com/stories/201312231556.html "Ethiopia: Gilgel Gibe III to Start Operation in September, 2014".] allAfrica.com. 22 December 2013. Retrieved 13 October 2014.</ref><ref>[http://www.waterpowermagazine.com/news/newsethiopias-gibe-iii-dam-87-complete-4380259 "Ethiopia's Gibe III dam 87% complete".] Water Power & Dam Construction. 22 September 2014. Retrieved 22 November 2014.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20160202013218/http://thisisafrica.me/ethiopias-gilgel-gibe-iii-dam-starts-power-generation/ "Ethiopia's massive Gilgel Gibe III Dam starts power generation".] This is Africa. 5 November 2015. Archived from [http://thisisafrica.me/ethiopias-gilgel-gibe-iii-dam-starts-power-generation/ the original] on 2 February 2016. Retrieved 13 October 2015.</ref>The remaining generators were operational by 2016.<ref>{{Cite web |url=http://thisisafrica.me/ethiopias-gilgel-gibe-iii-dam-starts-power-generation/ |title=Archive copy |access-date=2026-06-26 |archive-date=2016-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160202013218/http://thisisafrica.me/ethiopias-gilgel-gibe-iii-dam-starts-power-generation/ |url-status=dead }}</ref>Porojeke e itemogetse ditiego tse di masisi; ka kgwedi ya Motsheganong ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi, go tsenngwa tirisong ga porojeke go ne go rulagantswe ka kgwedi ya Seetebosigo ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro.<ref>Ethiopian Electric Power Corporation:[http://www.gibe3.com.et/ Gibe III Hydroelectric Project Official Website] Archived 2016-03-16 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine,]] accessed in May 2012</ref> Letamo le ne la bulwa ke Tautona wa Hailemariam Desalegn ka kgwedi ya Sedimonthole e le lesome le bosupa,ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro. <ref>[https://web.archive.org/web/20161217213719/https://www.washingtonpost.com/world/africa/ethiopia-opens-massive-gibe-3-hydroelectric-dam-on-omo-river/2016/12/17/ed0c78d8-c476-11e6-92e8-c07f4f671da4_story.html "Ethiopia opens massive Gibe 3 hydroelectric dam on Omo River".] ''Washington Post''. Archived from the original on 17 December 2016. Retrieved 19 December 2016.</ref>
Ditlhopha tsa tikologo tsa selegae le tsa boditšhabatšhaba di ne tsa bonela pele ditlamorago tse di sa siamang tsa tikologo le tsa loago tsa letamo mme tsa tshwaya phoso tshekatsheko ya projeke ya ditlamorago tsa tikologo le tsa loago jaaka tse di sa lekaneng. Ka ntlha ya se le ditatofatso tsa gore thulaganyo yotlhe ya tumelelo ya porojeke e ne e belaetsa,<ref>BBC News:[https://news.bbc.co.uk/1/hi/world/africa/7959563.stm The dam that divides Ethiopians], March 26, 2009, accessed on October 17, 2009</ref> go ne ga se ka ga nna le madi a a lekaneng go duelela tlhotlhwa e e feletseng ya go aga, ka gonne [[African Development Bank]] e ne ya diegisa tshwetso ya kadimo go emetswe tshekatsheko ya seabe sa letamo mo tikologong ke yuniti ya yona ya tshekatsheko le go tsereganya. Se se simolotse ka kgwedi ya Phatwe ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe fa ba ne ba amogela pitso go tswa go mekgatlho e e seng ya puso go dira tshekatsheko e e jalo.<ref>Ethiofact.com:[http://www.ethiofact.com/index.php?/20090804581/news/afdb.html AfDB to probe Ethiopian dam project], 4 August 2009, accessed on December 20, 2009</ref> Ka kgwedi ya Phatwe ngwaga wa dikete tse pedi le lesome Tautona wa Ethiopia Meles Zenawi o ne a ikana go fetsa letamo "ka tlhwatlhwa nngwe le nngwe", a re baganetsi ba letamo "ga ba batle go bona Aforika e tlhabologa; ba batla gore re nne re sa tlhabologa le go sa tlhabologa go direla bajanala ba bone jaaka musiamo". <ref>News Business Ethiopia:[https://web.archive.org/web/20120312232004/http://www.newbusinessethiopia.com/index.php?option=com_content&view=article&id=224:african-policymakers-discuss-on-civil-status-information-&catid=13:regional-politics&Itemid=6 Meles Vows to Complete Gibe III Dam at Any Cost,] 11 August 2010, accessed on 18 September 2010</ref>
== Metswedi ==
{{reflist}}
lsojm2uh7gv0815plhi1wedyazg0wrj
Motlakase wa letsatsi mo Aforika
0
14305
54093
52957
2026-08-15T11:30:16Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54093
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Ember_Solar_imports_for_Africa.png|thumb|355x355px|Kerafo e e supang koketsego ya go romelwa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntse go tsena mo Aforika ka 2024-]]
[[Aferika|Aforika]] gantsi e bidiwa "kontinente ya Letsatsi", <ref>{{Cite web |title=Start-ups powering up Africa’s solar energy ecosystem {{!}} Africa Renewal |url=https://africarenewal.un.org/en/magazine/start-ups-powering-africas-solar-energy-ecosystem |access-date=2026-06-28 |website=africarenewal.un.org}}</ref> ka e le kontinente e tlhotlheletso ya Letsatsi e leng ntsi mo go yone. <ref name="google">{{Cite book |last=Griffiths, I.L. |date=2013 |title=The Atlas of African Affairs |url=https://books.google.com/books?id=8C40QP8vyU0C&pg=PA15 |publisher=Taylor & Francis |isbn=9781135855529 |page=15 |access-date=2017-01-29}}</ref> Go ya ka "World Sunshine Map", Aforika e amogela dioura tse dintsi tsa letsatsi le le phatsimang mo tsamaong ya ngwaga go feta dikontinente tse dingwe mo lefatsheng <ref name="google2">{{Cite book |last=Powell, R. |date=2012 |title=Journal for Star Wisdom 2013 |url=https://books.google.com/books?id=seofxcSzO0QC&pg=PT38 |last2=Bowden, D. |last3=Tresemer, D. |last4=Bento, W. |last5=Farrants, W. |last6=Gray, B. |last7=Dann, K. |last8=Paul, L. |last9=Lainson, C.M.L. |publisher=Lindisfarne Books |isbn=9781584201366 |access-date=2017-01-29}}</ref> mme gape bontsi jwa mafatshe a go fitlhelwang letsatsi le lentsi mo go one a fitlhelwa mo Aforika . <ref name="currentresults">{{Cite web |title=Sunniest Places and Countries in the World - Current Results |url=http://www.currentresults.com/Weather-Extremes/sunniest-places-countries-world.php |access-date=2017-01-29 |publisher=currentresults.com}}</ref>
Le ntswa e na le bokgoni jo bogolo jwa motlakase wa letsatsi, pele ga ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone, Aforika e ne e le kwa morago thata ga dikontinente tse dingwe fa go tla mo go ageng otlakase wa letsatsi wa boleng jo bo rileng, bontlhabongwe e le ka ntlha ya go tlhoka dipeeletso. <ref>{{Cite web |title=A Snapshot of Global PV (1992-2015) |url=http://www.iea-pvps.org/fileadmin/dam/public/report/statistics/IEA-PVPS_-__A_Snapshot_of_Global_PV_-_1992-2015_-_Final.pdf |access-date=2016-12-05 |publisher=IEA}}</ref> <ref>{{Cite web |last=Masterson |first=Victoria |date=2022-09-23 |title=Africa is leading the way in solar power potential |url=https://www.weforum.org/agenda/2022/09/africa-solar-power-potential/}}</ref>
Le fa go ntse jalo, mo bogaufing kwelotlase ya ditlhwatlhwa tsa didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi go tswa [[China]], e bakile koketsego e kgolo ya go tsewa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa mafatsheng a mangwe. Patlisiso e e dirilweng ke Ember e supile fa go ttsewa ga motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntle go tsena mo Aforika fa gare ga Seetebosigo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone le Seetebosigo ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano e oketsegile ka masome a marataro mo lekgolong. Mo ngwageng oo, mafatshe a feta masome a mabedi le botlhano a rekile didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi go tswa kwa ntle tse di fetang di MW di le lekgolo. Morago ga kgotlhang ya strait of Hormuz ya ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le borataro, babegi ba Reuters ba begile fa mafatshe a mangwe a a lesome le botlhano a gatisitse theko ya motlakase wa letsatsi o o fetang diketekete di le makgolo a mane mo setlheng sa ntlha fa go tshwantshanngwa le diketekete di le makgolo a marataro le masome a matlhano mo ngwageng otlhe wa dikete pedi, masome a mabedi le botlhano.
== Bokgoni jwa marang a letsatsi ==
[[Setshwantsho:Sub_Saharan_Africa_GHI_Solar-resource-map_GlobalSolarAtlas_World-Bank-Esmap-Solargis.png|thumb|Go Phatsima ga Lefatshe Lotlhe go go Rapameng mo Aforika e e kwa Borwa jwa Sahara. <ref name="auto">{{Cite web |title=Global Solar Atlas |url=https://globalsolaratlas.info/ |access-date=6 December 2018}}</ref>]]
[[Setshwantsho:Middle-East-and-North-Africa_GHI_mid-size-map_220x119mm-300dpi_v20170928.png|thumb|Phatsimo e e Rapameng ya Lefatshe Lotlhe mo Aforika Bokone le kwa Botlhaba jwa legare. <ref name="auto">{{Cite web |title=Global Solar Atlas |url=https://globalsolaratlas.info/ |access-date=6 December 2018}}<cite class="citation web cs1" data-ve-ignore="">[https://globalsolaratlas.info/ "Global Solar Atlas"]<span class="reference-accessdate">. Retrieved <span class="nowrap">6 December</span> 2018</span>.</cite></ref>]]
Kontinente yotlhe e na le nako e telele ya letsatsi, mme go sa akarediwe mafelo a magolo a meraga ya pula ( Dikgwa tsa Guinean tsa bophirima jwa Aforika le bontsi jwa Congo Basin ), jaaka fa dikgaolo tsa sekaka le savanna tsa Aforika di emela lefelo le legolo la Lefatshe le le senang maru. <ref name="google3">{{Cite book |last=Daniels, S. |date=2014 |title=Exploring Human Geography: A Reader |url=https://books.google.com/books?id=uYp9AwAAQBAJ&pg=PA425 |last2=Lee, R. |publisher=Taylor & Francis |isbn=9781317859222 |page=425 |access-date=2017-01-29}}</ref>
Aforika e tletse ka loapi lo lo phepa le kwa ntle ga dikaka (dikai : Sahara, Namib, [[Sekaka sa Kalahari|Kalahari]] ), <ref name="theweathernetwork">{{Cite web |title=News - Thirteen years of cloud cover, in one beautiful map - The Weather Network |url=http://www.theweathernetwork.com/news/articles/thirteen-years-of-cloud-cover-in-one-beautiful-map/50928/ |access-date=2017-01-29 |publisher=theweathernetwork.com |archive-date=2017-12-31 |archive-url=https://web.archive.org/web/20171231155351/https://www.theweathernetwork.com/news/articles/thirteen-years-of-cloud-cover-in-one-beautiful-map/50928/ |url-status=dead }}</ref> le fa go ntse jalo, dikgaolo tse di bapileng le ekhweitha di na le maru a mantsi thata go feta dikgaolo tsa boboatsatsi le tsa boboatsatsi jo bo kwa tlase.
Sahara e e kwa botlhaba kgotsa bokonebotlhaba jwa Aforika e itsege thata ka dikgatiso tsa yone tsa lefatshe tsa letsatsi. Lefelo le le itemogela dingwe tsa nako e kgolo ya palogare ya ngwaga le ngwaga ya letsatsi le le phatsimang, <ref name=":0">{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |author-link=Ingrid Holford |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=sahara. |url-access=registration |via=Internet Archive}}</ref> ka letsatsi le le phatsimang thata mo e ka nnang diura di le dikete di le nne le makgolo a mararo ka ngwaga, <ref name="google4">{{Cite book |last=Dunlop, S. |date=2008 |title=A Dictionary of Weather |url=https://books.google.com/books?id=27DdCC-nSCEC&pg=PT524 |publisher=OUP Oxford |isbn=9780191580055 |access-date=2017-01-29}}</ref> e e lekanang le 97% ka kakaretso e e ka nnang teng. <ref>{{Cite book |last=Holford |first=Ingrid |date=July 1, 1977 |title=The Guinness Book of Weather Facts and Feats |url=https://archive.org/details/guinnessbookofwe00holf |publisher=Guinness Superlatives |isbn=9780900424755 |quote=4300. |url-access=registration |via=Internet Archive}}</ref> Kgaolo eno gape e na le boleng jo bo kwa godimo thata jwa marang a letsatsi ka ngwaga <ref name="google5">{{Cite book |last=Riordan, P. |date=1985 |title=World Weather Extremes |url=https://books.google.com/books?id=WNwaggeEz-cC&pg=PA66 |last2=Paul G. Bourget |last3=U.S. Army Engineer Topographic Laboratories |publisher=The Laboratories |isbn=9780788115370 |page=66 |access-date=2017-01-29}}</ref> <ref name="google6">{{Cite book |date=1974 |title=Climate and Life |url=https://books.google.com/books?id=Ln89Y-6KwZYC&pg=PA151 |publisher=Elsevier Science |isbn=9780080954530 |page=151 |access-date=2017-01-29}}</ref>( palo e e kwa godimo go di feta tsotlhe e e gatisitsweng ke makgolo a mabedi le masome a mabedi kcal/cm <sup>2</sup> ) . <ref name="google7">{{Cite book |last=Wadsworth, F.H. |date=1997 |title=Forest Production for Tropical America |url=https://books.google.com/books?id=RAIUAAAAYAAJ |last2=United States. Forest Service |publisher=U.S. Department of Agriculture, Forest Service |access-date=2017-01-29}}</ref>
Kokoano ya popego ya mafatshe a otlhe le dintlha tse di amang phetogo ya seemo sa loapi ke tsone tse di bakang gore Aforika a bo a na le bokgoni jo bontsi jwa tiriso ya motlakase wa letsatsi. Palo ya malatsi a lesedi la letsatsi e letla gore go nne le bokgoni jo bontsi jwa motlakase wa letsatsi ntle le tiriso ya mafaratlhatlha a mantsi a maranyane a motlakase
Kabo ya metswedi ya letsatsi go ralala Aforika e a tshwana, ka go feta 85% ya naga ya kontinente e e amogelang marang a letsatsi a a rapaletseng a lefatshe ka bophara kgotsa go feta dikete tse pedi tsa di kWh/(m <sup>2</sup> ngwaga). <ref>{{Citation|url=http://www.desertec.org/downloads/med-csp_en.pdf|title=Concentrating Solar Power for the Mediterranean Region|access-date=2026-07-07|archivedate=2016-04-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160415224623/http://www.desertec.org/downloads/med-csp_en.pdf}}</ref> <ref name="bosmos">{{Cite web |title=Free, clean solar energy year-round |url=http://www.bosmos.com/home/sunlight |access-date=2017-01-29 |publisher=bosmos.com}}</ref> <ref>{{Citation|url=http://solargis.info/doc/index.php?select=71|title=Solar Radiation Maps: Global Horizontal Irradiation (GHI)|publisher=Solar GIS}}</ref> Gape, dipolokelo tsa kgopolo tsa maatla a letsatsi a Aforika di akanyediwa mo go go 60,000,000 TWh/ngwaga, e e dirang mo e ka nnang masome a mane mo lekgolong ka kakaretso ya lefatshe, ka jalo e dira gore Aforika e nne kontinente e e humileng ka letsatsi go gaisa mo lefatsheng. <ref name="google8">{{Cite book |last=Liu, Z. |date=2015 |title=Global Energy Interconnection |url=https://books.google.com/books?id=T_MQCgAAQBAJ&pg=PA30 |publisher=Elsevier Science |isbn=9780128044063 |page=30 |access-date=2017-01-29}}</ref>
Pay-as-you-go Solar System e fa bareki ba ba humanegileng mo metseselegaeng ya Aforika sekoloto, ka jalo e ba letla go beeletsa mo mafaratlhatlheng a matlo a bona. Mokgwa o o tlhomameng thata wa go lwantshana le kgoreletso e kgolo ya tlhabololo o tlile ka sekao sa maatla a letsatsi a a duelang fa o tsamaya kwa ntle ga tiriso ya mafaratlhatlha a motlakase, se jaanong se bidiwang PayGo, se mo dmafatsheng a mangwe jaaka [[Malawi]] kwa kompone e ebidiwang bidiwang Yellow <ref>{{Cite web |title=Yellow Solar in africa |url=https://yellow.africa}}</ref> e tsenyang motlakase mo bathong ka bonako go feta mafaratlhatlha a motlakase. Tsamaiso ya PayGo e thusa maranyane a dituelo go ka amogela dituelo mo baeking ba bone e be letla go ka duela ba le ko metseselegaeng ntleng le tiriso ya tsa maranyane.
== Motlakase o o duelwang o ntse o tsweletse wa letsatsi ==
Mafaratlhatlha a motlakase wa letsatsi o o duelwang o ntse o tsweletse o thusa bareki ba ba mo mafatsheng a a humanegileng a [[Aferika|Aforika]] ka go ba kolotisa motlakase, se e le go ba letla go beeletsa mo dikagong tsa malwapa a bone. Tsela e e tlwaelesegileng ya go rarabolola sekgoreletsi se setona se sa tlhabololo ke go duela motlakase o o seng wa lefatshe wa letsatsi fa o ntse o tsweletse, mo go bidiwang PayGo, mo kwa mafatsheng a tshwana le [[Malawi]], kompone e bidiwa Yellow<ref>[https://yellow.africa/ "Yellow Solar in africa".]</ref> e golaganya batho ka bofefo go gaisa motlakase wa lefatshe. Mafaratlhatlha a PayGo a dirisa mategeniki a madi a mogala wa lotheka go amogela dituelo mo bareking, se se ba letla go duela ba tswa mo magaeng le fa ba sena megala ya lotheka e e tlhabologileng kgotsa ba sena maranyane a inthanete.
== Motlakase wa letsatsi ==
[[Setshwantsho:Solar_Power_Plant_Keetmanshoop.jpg|thumb|Setlamo sa Motlakase wa Letsatsi gaufi le Keetmanshoop, kwa [[Namibia]]]]
[[Setshwantsho:Solar_panels_and_elephants.jpg|alt=Ground-mounted solar panels in front of elephants|thumb|Tlhomo e nnye ya maatla a letsatsi mo [[Botswana]]]]
Kwelotlase ya ditlhwatlhwa tsa didirisiwa tsa motlakase wa letsatsi di ne di solofetswe go oketsa thata go tsenngwa ga motlakase wa letsatsi mo Aforika ka ponelopele ya gore mmaraka wa ngwaga le ngwaga wa PV wa kontinente o tla oketsega go fitlha go 2.2 GW ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi. <ref>{{Cite web |date=2014-04-24 |title=Middle East and Africa Solar PV Demand to Grow by 50 Percent in 2014, According to NPD Solarbuzz |url=http://www.solarbuzz.com/news/recent-findings/middle-east-and-africa-solar-pv-demand-grow-50-percent-2014-according-npd-solar |access-date=2014-08-19 |publisher=[[NPD Group]]}}</ref>
Ditlhomo tsa isago tsa thobo ya motlakase wa letsatsi mo Aforika ga di kitla di fitlhelwa mo teng ga dikgaolo tsa seemo sa loapi tsa ekhweitha le tsa subekhweitha, tse di kwa karolong e e kwa bophirima jwa legar la Aforika gantsi di le gaufi le ekhweitha mme tse di atologelang kwa bokone le kwa borwa jaaka fa paralele ya borobabobedi kgotsa ya borobabongwe e golagana fela ka dihemisphere ka bobedi. letsatsi le le phatsimang le le kgaogang. Ka jalo, mafatshe a a mo kgaolong eno e e metsi le e e bokgola jaaka [[Republic of the Congo|Republic of Congo]], [[Equatorial Guinea]], [[Gabon]], [[Rwanda]], [[Uganda]], Burundi, [[Liberia]], [[Sierra Leone]] le [[Senegal]] ke tsone tse di ko tlase thata mo tirisong ya motlakase wa letstsi mo Aforika fa go tshwangtshanngwa le mafatshe a mangwe e itemogela dioura di feta dikete pedi, le makgolo a supa tsa letsatsi le le phatsimang bobotlana mo karolong ya tshimo ya yone. Ditšhaba tse dintsi tsa Aforika tse di nnang di tlhabile jaaka [[Egypt|Egepeto]], Libya, [[Algeria]], Niger, Sudan, [[Aforika Borwa|Aforikaborwa]], [[Botswana]] le [[Namibia]] ka sekai di ka ikaega ka go tlhabolola metswedi ya tsone e megolo ya motlakase wa letsatsi ka selekanyo se segolo ka ntlha ya boalogodimo jo bogolo jwa kgaolo ya tsona le ka ditlhwatlhwa tse di fokoditsweng . <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">[ ''<nowiki><span title="This claim needs references to reliable sources. (June 2026)">go tlhokega nopolo</span></nowiki>'' ]</sup>
Ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le boraro, Aforika Borwa e ne ya tsenya di MW di le makgolo a matlhano tsaa motlakase wa letsatsi o o tseneletseng, dikete pedi, makgolo a mabedi, masome a robabobedi le borataro jwadi MW tsa maatla a letsatsi a sekale sa tiriso, <ref>{{Cite web |last=Kuhudzai |first=Remeredzai Joseph |date=2023-08-03 |title=South Africa Now Has Over 10 GW of Wind & Solar Generation Capacity |url=https://cleantechnica.com/2023/08/03/south-africa-now-has-over-10-gw-of-wind-solar-generation-capacity/ |access-date=2024-02-22 |website=CleanTechnica |language=en-US}}</ref> le dikete di le nne, makgolo a mane a di MW tsaa maatla a letsatsi a a kwa godimo ga marulelo . <ref name=":0"/> Dipolante di le mmalwa tsa PV tsa 75 MW le dipolante di le pedi tsa CSP ka 100 MW nngwe le nngwe e ne e le tse dikgolo go gaisa mo nageng mme di le gareng ga tse dikgolo go gaisa mo Aforika. Aforikaborwa e itsisitse leano la go tsenya mafaratlhatlha a motlakase mannye kwa Robben Island ; go oketsa PV le polokelo ya malatlha go bonelwa kwa pele go fokotsa tiriso ya disele ka sephatlho.
Sefetlhamotlakase sa 55 MW sa photovoltaic se agilwe kwa Garissa kwa [[Kenya]], toropo e e kwa ekhweitha kwa go bolelwang fa letsatsi le phatsima diura di ka nna 3 144 ngwaga le ngwaga ka slekanyo, mme go solofetswe gore le tlhagise mo e ka nnang 76 473 MWh/ngwaga. <ref name="the-star">{{Cite web |title=Chinese firms to build solar power plant in Garissa |url=http://www.the-star.co.ke/news/article-281/chinese-firms-build-solar-power-plant-garissa |access-date=2017-01-29 |publisher=the-star.co.ke}}</ref>
Ghana, e ikaeletse go tirela 10% ya motlakase wa yone go tswa mo metsweding e e ka ntšhwafadiwang ka 2030, e simolotse ditirelo di le mmalwa, go akaretsa le polante ya molakase wa letsatsi e e kokobetseng mo letamong la [[Letamo la Bui]] . <ref>{{Cite web |date=2023-08-13 |title=Ghana steps up solar energy in bid to meet renewables target |url=https://www.rfi.fr/en/africa/20230813-ghana-steps-up-solar-energy-in-bid-to-meet-renewables-targets |access-date=2024-02-23 |website=RFI |language=en}}</ref>
Gape go na le ditlhomo tse dintsi tse dinnye tsa motlakase wa letsatsi tse di tsenngwang mo tirisong go ralala kontinente mo maemong a metse le a malapa. <ref>{{Cite journal |last=Kemeny |first=P |last2=Munro |first2=P G |last3=Schiavone |first3=N |last4=van der Horst |first4=G |last5=Willans |first5=S |date=2014 |title=Community Charging Stations in rural sub-Saharan Africa: Commercial success, positive externalities, and growing supply chains |journal=Energy for Sustainable Development |volume=23 |pages=228–236 |doi=10.1016/j.esd.2014.09.005}}</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, Aforika e e kwa Borwa jwa Sahara e ne e le kgaolo e e eteletseng pele mo go rekeng didirisiwa tse di sa diriseng mafaratlhatlha a motlakase.
== Maatla a mogote wa letsatsi ==
[[Setshwantsho:KhiSolarOneBirdView.jpg|thumb|Pono ya leitlho la nonyane ya Khi Solar One (Diphalane 2016)<br /><br /><br /><br /> Lesedi le le tsepamisitsweng fa godimo ga tora]]
Thulaganyo ya maatla a letsatsi ya Bogosi jwa Morocco, e e leng nngwe ya ditiro tse dikgolo thata tsa motlakase wa letsatsi mo lefatsheng mme go akanyediwaa gore e tla ja mo e ka nnang R1 000 . bilione, e ne ya tlhagisiwa ka Ngwanatsele 2009 ka maikaelelo a go tlhoma motlakase wa letsatsi o o ka tshwarang 2 000 MW ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi. Go tlhophilwe mafelo a le matlhano go tlhabolola dipolante tsa motlakase wa letsatsi tse di kopanyang a le mmalwa tse di akaretsang maatla a letsatsi a a tseneletseng, parabolic trough mmogo le photovoltaics solar phase500 . Ouarzazate e le ya ntlha go tlhabololwa. <ref name="masen">{{Cite web |title=masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |url=http://masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160314222608/http://masen.org.ma/index.php?Id=42&lang=en#/_ |archive-date=2016-03-14 |access-date=2017-01-29 |publisher=masen.org.ma}}</ref> <ref name="ecogeek">{{Cite web |title=ecogeek.org/component/content/article/3770 |url=http://ecogeek.org/component/content/article/3770 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140924062425/http://ecogeek.org/component/content/article/3770 |archive-date=2014-09-24 |access-date=2017-01-29 |publisher=ecogeek.org}}</ref> <ref name="iea">{{Cite web |title=Morocco |url=http://www.iea.org/publications/mtmr/countries/morocco/ |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20140924042546/https://www.iea.org/publications/mtmr/countries/morocco/ |archive-date=24 September 2014 |access-date=2017-01-29 |publisher=iea.org}}</ref> Karolo ya ntlha ya tiro ya 500MW, Noor I ya 160MW e ne ya tsena mo inthaneteng ka 2016 mme e dirisa thekenoloji ya maatla a letsatsi a a tseneletseng mo mokoting wa parabola . <ref name="reuters">{{Cite web |editor-last=Jane Baird |title=Morocco says investors lining up for $9 bln solar project |url=http://uk.reuters.com/article/morocco-solar-idUKL5N0L92J220140204 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20160306133829/http://uk.reuters.com/article/morocco-solar-idUKL5N0L92J220140204 |archive-date=March 6, 2016 |access-date=2017-01-29 |publisher=uk.reuters.com}}</ref> Morocco, naga e le nosi ya Aforika e e nang le kgolagano ya thapo ya motlakase le Yuropa, e ikaelela go solegelwa molemo ke thekiso ya maatla kwa Yuropa. Nngwe ya maiteko ao e ne e le ya Desertec . <ref name="solargcc">{{Cite web |title=Morocco Solar | Solar GCC |url=http://www.solargcc.com/morocco-solar/ |access-date=2017-01-29 |publisher=solargcc.com |archive-date=2017-02-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20170202054739/http://www.solargcc.com/morocco-solar/ |url-status=dead }}</ref>
Aforika Borwa e tlhamile dipolante di le mmalwa tsa mogote wa letsatsi, ka bobedi mefuta ya parabolic trough le ya tora ya maatla. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bosupa, e ne e le lefatshe le le eteletseng pele mo Aforika ka maatla a mogote a letsatsi le a PV a letsatsi.
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[Maatla a letsatsi kwa Algeria]]
* [[Maatla a letsatsi kwa Morocco]]
* [[Maatla a letsatsi mo Aforika Borwa]]
* M[[aatla a a ntšhwafadiwang mo Aforika]]
* [[Maatla a letsatsi go ya ka mafatshe]]
== Metswedi ==
{{Reflist}}
koxzcfg36gltp97oy2uieu2v23uw034
Botsogo mo Botswana
0
14345
54065
52261
2026-08-15T01:36:04Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54065
wikitext
text/x-wiki
Tsamaiso ya '''botsogo mo Botswana''' e ntse e tokafatsa le go atolosa mafaratlhatlha a yone gore e kgone go fitlhelelwa motlhofo. Maemo a lefatshe jaaka lefatshe le le nang le letseno le le kwa godimo fa gare, a dirile gore lefatshe le kgone go dira kgatelopele mo go tlameleng bontsi jwa batho ba Botswana ka tlhokomelo ya botsogo. Bontsi jwa banni ba Botswana ba ba didikadike di le pedi le dikete di le tharo jaanong ba nna mo sekgelengb sa dikhilomithara di le tlhano go tswa kwa kokelong kgotsa kokelwana ya botsogo.<ref name=":0">[https://www.unicef.org/botswana/health-and-nutrition "Health and nutrition".] ''www.unicef.org''. Retrieved 2026-07-09</ref> Ka ntlha ya se, go tlhokafala ga masea le bomme ka nako ya pelegi go ile kwa tlase.<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20210109202201/https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/botswana "Africa :: Botswana — The World Factbook - Central Intelligence Agency"]. ''www.cia.gov''. Archived from [https://www.cia.gov/stories/story/spotlighting-the-world-factbook-as-we-bid-a-fond-farewell/ the original] on January 9, 2021. Retrieved 2026-07-09</ref> Go tokafala ga mafaratlhatlha a botsogo mo lefatsheng le gape go bontshistwe ka koketsego ya palo ya boleele jwa botshelo go tswa kwa nako ya fa ngwana a belegwa, e ka nna bana bolthe ba ba belegelwang mo dikokelong.<ref name=":0" />
Go kgona go tlamelwa ka tsa botsogo ga go a fedisa mathata otlhe a lefatshe a botsogo, jaaka mafatshe a mantsi go kagbaganya [[Aferika|Aforika]], lefatshe la [[Botswana]] le santse le itemogela dipalo tse di kwa godimo tsa bolwetsi jwa HIV/AIDS le malwetsi a mangwe a a tshelanwang. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le boraro, 25% ya banni ba Botswana e ne e amilwe ke mogare wa HIV/AIDS.<ref name=":2">[https://web.archive.org/web/20220514073736/https://www.beintheknow.org/understanding-hiv-epidemic/data "HIV and Aids in Botswana".] ''Avert''. AVERT International HIV & Aids Charity. 2020-04-23. Retrieved 2026-07-09</ref> Lefatshe la Botswana gape le na le dipalo tse di kwa godimo tsa tlhaelo dikotla mo baneng ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano mo go bakileng matshwenyego a mangwe a botsogo a tshwana le letshololo le go tlhoka go gola sentle.<ref name=":3">[https://globalnutritionreport.org/resources/nutrition-profiles/ "Botswana Nutrition Profile".] ''Global Nutrition Report''. 2020-02-17. Retrieved 2026-07-09</ref>
== Mafaratlhatlha a botsogo ==
Lefatshe la Botswana le neela banni botlhe ba Botswana tlhokomelo ya botsogo ka mafaratlhatlha a botsogo a puso, mafaratlhatlha a botsogo a a ikemetseng le one a teng. Puso e okametse 98% ya dikokelo tsa botsogo. Tlhokomelo ya botsogo mo Botswana, e neelwa ka mokgwa o o kgaogantsweng ka tlhokomelo ya botsogo<ref>''Healthcare management''. Kieran Walshe, Judith Smith (Third ed.). London. 2016. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-335-26352-3|978-0-335-26352-3]]</bdi>. OCLC [https://search.worldcat.org/title/961878358 961878358.]</ref><ref>''Association of medicine and psychiatry primary care psychiatry''. Robert M. McCarron (Second ed.). Philadelphia. 2019. ISBN <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-4963-4921-7|978-1-4963-4921-7]]</bdi>. [[:en:OCLC#Identifiers_and_linked_data|OCLC]] [https://search.worldcat.org/title/1088810484 1088810484.]</ref> ya motheo e le yone tsamaiso kgolo ya botsogo. Lefatshe la Botswana le na le mafaratlhatlha a tseneletseng a botsogo (dipatela, dikokelo, dikokelwana, le tse di tsamayang) mo dikgaolong tse di masome mabedi le bosupa. Fa godimo ga dikokelo di le lekgolo le bone tse di nang le malao, di le lekgolo masome a robabongwe le botlhano tse di senang malao, dikokelwana di le makgolo a mararo, masome a mararo le borobabobedi le tse di tsamayang di le makgolo a robabobedi, masome a mane le bone, ditirelo tsa botsogo jwa motheo mo Botswana di amantswe le ditirelo tse dingwe tsa sepatela, di neelwa mo dikarolong tsa balwetsi ba ba sa robadiwang.<ref name=":4">[http://www.statsbots.org.bw/health "Health".] ''Statistics Botswana''. 2016-05-09. Retrieved 2026-09-07.</ref> Ke ka ditsamaiso tse gore a bo ditirelo tsa go thibela, go rotloetsa le go fodisa le tlhokomelo di neelwang.
Go tla go itekodisa, banni ba Botswana ba lopiwa madi a a kanang ka dipula tse tlhano, kwa ntle ga ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano kgotsa tse di fetileng masome a marataro le botlhano, ba bone ba lekodisiwang go sa lopiwe sepe. Mafaratlhatlha a dipatela tsa puso a rulagantswe fa gare ga dipatela tsa motheo, tse di berekang jaaka dipatela tsa malwetsi otlhe, di na le ditsompelo tsa go alafa malwetsi a a farologaneng le matshosetsi a botsogo, dipatela tsa dikgaolo, tse di nang le malao a mantsi di na le di tlamelo tsa go alafa malwetsi a a masisi, le dipatela tse go romelwang batho ke dingaka tse dingwe kwa go tsone, tse di nang le ditlamo tsa go alafa malwetsi a a rileng. Go na le dipatela tse di ikemetseng di le pedi mo lefatsheng leo. Puso e dulelela kalafi ya balwetsi ba ba romelwang kwa mafatsheng a sele go bona kalafi.<ref>''The State of Nursing and Nursing Education in Africa: A Country-by-country Review'', [[:en:Sigma_Theta_Tau|Sigma Theta Tau]] (2012)</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20250322153533/https://www.moh.gov.bw/hospitals1.html "Ministry Of Health & Wellness, Botswana".] ''www.moh.gov.bw''.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20140803005024/http://www.aho.afro.who.int/profiles_information/index.php/Botswana:The_Health_System "Botswana:The Health System - AHO".] ''www.aho.afro.who.int''. Archived from [https://aho.afro.who.int/profiles_information/index.php/Botswana:The_Health_System the original] on August 3, 2014.</ref>
== Ditlamelo tsa botsogo ==
=== Ditshenyegelo tsa botsogo ===
Ditshenyegelo tsotlhe tsa Botswana mo botsogong ke 5.4% ya dipoelo kgotsa di dolara di le makgolo a robabobedi, masome a supa le motso motho a le mongwe.<ref name=":4" /> Mo dingwageng tse tlhano ste di fitileng, lekgotla la UNICEF le akanyetsa fa puso e abetse 11% wa kabo ya madi yotlhe mo ditirelong tsa botsogo.<ref name=":0" /> Mo patlisisong e e dirilweng ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro ke porojeke ya molao wa botsogo, go lemogilwe f puso ya Botswana e duela 5% ya madi otlhe a a dirisetswang tsa botsogo mo lefatsheng leo. Bontsi jwa madi ao a tswa mo dipoelong tsa ditswammung mo go rayang gore puso e ne e sa tlhoke go ntsha madi a lekgetho mo go tsa botsogo. 39% wa madi a botsogo o ne a tswa mo dikomponeng le batho ba ba ikemetseng, ba ba abang madi ba dira 7 % fela.<ref>[https://web.archive.org/web/20220123022630/https://www.healthpolicyproject.com/pubs/7887/Botswana_HFP.pdf "Health Financing Profile, Botswana"] (PDF). ''Health Policy Project''. May 2016. Retrieved 2026-07-09</ref> Mo ditsong, bontsi jwa madi a botsogo kwa Botswana bo ne bo tswa mo bathong ba ba abang madi e le maiteko a mafatshefatshe a go emisa go anama ga HIV/AIDS mo Aforika. Mo dingwageng tsa mo bosheng, madi a, a fokotsegile ka maiteko a mafatshefatshe a go fedisa go anama ga HIV/AIDS a fokotsegile, lefatshe la Botswana le okeditse dipoelo tsa lone. Lenaneo la ga tautona la potlako la go imolola AIDS (PEPFAR) le fokoditse madi a le a abang go tswa kwa didikadikeng di le masome a robabongwe ka ngwaga wa dikete pedi le lesome go ya kwa didikadikeng tsa di dolara di le masome a mane ka nwgaga wa dikete pedi, lesome le botlhano. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro, madi a ne a fokodiwa gape go nna di dolara di le didikadike di le makgolo a mararo le botlhano ka seelo se se beilweng sa go tsweledisa go fokotsa seelo ka didikadike di lelesome ka ngwaga.<ref>Cooke, Jennifer (2012-11-30). [https://www.csis.org/analysis/competing-pressures-us-pepfar-botswana "Competing Pressures for U.S. PEPFAR in Botswana"]. ''Center For Strategic and International Studies''. Retrieved 2026-07-09</ref>
== Babereki ==
[[Setshwantsho:Princess Marina Hospital - Administration Building.jpg|thumb|Sepatela sa Princess Marina]]
Dingaka tsa Botswana ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro di ne di le 0.37 mo bathong ba le sekete.<ref name=":1" />
=== Batlamedi ba botsogo mo maranyaneng ===
* Khansele ya Botswana ya batho ba ba tlamelang mo go tsa botsogo ga e na batho ba tlamelang mo go tsa botsogo mo maranyaneng
* Medpages: go senka batho ba botsogo ka tatelano le kgaolo go letla go batla batho ba botsogo ka leina kgotsa ka se ba itebagantseng le sone mo go tsa botsogo
== Dipatela ==
Lefatshe la Botswana le na dipatela di le masome mabedi le borataro go anama lefatshe tse di leng bontlha jwa mafaratlhatlha a a kgaogantsweng gararo a okametswe ke lepghata la botsogo. Mafaratlhatlha a ntlha a na le dipatela di le lesome le borataro kwa magaeng tse sengwe le sengwe sa tsone se tlamelang batho ba palo e e sa feteng dikete di le lesome. Sepatela sengwe le sengwe se na le malao a le masome mabedi go tsena a le masome a supa. Mafaratlhatlha a bobedi a na le dipatela tsa kgaolo di le supa kwa magaeng a magolwane le ditoropo. Di na le malao a ka nna masome a supa le motso go tsena a le makgolo a mabedi, le masome a matlhano. Mafaratlhatlha a boraro a na le dipatela tse dingaak di romelang balwetsi kwa go tsone di le tharo tse di lebaganang le malwetsi a a faphegileng.<ref>Seitio-Kgokgwe, Onalenna; Gauld, Robin DC; Hill, Philip C; Barnett, Pauline (2014-09-13). [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4181967 "Assessing performance of Botswana's public hospital system: the use of the World Health Organization Health System Performance Assessment Framework".] ''International Journal of Health Policy and Management''. '''3''' (4): 179–189. [[:en:Digital_object_identifier|doi]]:[https://www.ijhpm.com/article_2883_607.html 10.15171/ijhpm.2014.85.] [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:2322-5939 2322-5939]. [[:en:PubMed_Central#PMCID|PMC]] [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4181967/ 4181967]. [[:en:PubMed#PubMed_identifier|PMID]] [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25279380/ 25279380.]</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi le lesome, dipatela tsa Botswana di ne di na le malao a le 1.8 mo bathong ba le sekete.<ref name=":1" />
== Seemo sa botsogo ==
=== Boleele jwa botshelo ===
Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi, boleele jwa botshelo go simolola ka nako ya pelegi kwa Botswana e ne e le dingwaga di le masome a marataro le bone mo go borre le masome a marataro le borobabobedi mo go bomme.<ref name=":4" /> Kgonagalo ya go tlhokafala o le ka fa tlase ga dingwaga di le tlhano ke masome a mararo le borataro mo dipeleging di le sekete tsa bana ba ba tshedileng. Go ya ka UNICEF, dipalo tse di kwa godimo tsa dipelegi tsa kwa dipateleng le palo e e kwa godimo ya dintsho tsa bana di supa tlhaelo ya tlhokomelo ya maemo a a kwa godimo ya bomma bana le masea fa ba tswa mo sepatela.<ref name=":0" /><ref name=":5">[https://data.unicef.org/country/bwa/ "Botswana (BWA) - Demographics, Health & Infant Mortality".] ''UNICEF DATA''. Retrieved 2026-07-09.</ref> Kgonagalo ya go tlhokafala o le dingwaga di le lesome le botlhano go tsena dingwaga di le masome a marataro e ne e le makgolo a mabedi, masome a robabongwe le bone mo go borre ba le sekete le makgolo a mabedi le borobabobedi mo go bomme ba le sekete.<ref name=":4" />
=== Seelo sa pelegi ===
Seelo sa pelegi mo Botswana e ne e le dipelegi di le masome a mabedi mo bathong ba le sekete ka ngwaga wa dikete pedi, le masome a mabedi, se se dira gore e nne lefatshe la masome a supa le bobedi ka tsholo mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":1" />
=== Botsogo jwa bomme le masea ===
Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi, didikadike di le 0.5 (26%) ya Botswana, e ne e akanyediwa fa didikadike di le pedi tsa batho ba Botswana e le bomme ba dingwaga tsa pelegi; ka jalo seelo sa tsholo e ne e le 2.6 ka ngwaga wa dikete pedi lesome le bobedi.<ref>[https://www.unfpa.org/sowmy "State of the World's Midwifery 2014 | UNFPA - United Nations Population Fund"]. ''www.unfpa.org''. Retrieved 2026-07-09</ref> Seelo sa dintsho tsa bomme ka nako ya pelegi kwa Botswana e ne e le lekgolo, masome a mabedi le borobabongwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano; se se tshwantshiwa le palo e o gabedi ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe, fa seelo sa dintsho tsa bomme ka nako ya pelegi e neng e le makgolo a mabedi, masome a mane le boraro.<ref>[https://www.who.int/data/gho/data/themes/topics/sdg-target-3-1-maternal-mortality#B "Maternal mortality country profiles".] ''World Health Organization''. Retrieved 2026-07-09</ref> Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe go stena dikete pedi, lesome le botlhano, go ne go na le phokotsego ya 47% ya dintsho tsa bomme ka nako ya pelegi, se ke palo e ekwa tlase ka 75% wa seelo se se neng se beilwe.
Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, Botswana o ne a le mo maemong a masome a matlhano le botlhano mo mafatshenga le lekgolo, masome a robabongwe le boraro mo lefatsheng ka bophara, ka seelo sa go tlhokafala ga bana; go ne go na le dintsho di ka nna masome a mane le bone mo baneng ba le sekete ba ba tshedileng ka nako ya pelegi (palo e, e lekana le bana ba le dikete pedi ba ba tlhokafalang ba le dingwaga di le kwa tlase ga botlhano).<ref name=":5" /> Le ntswa e le kwa godimo, se e ne e le tokafalo go tswa kwa ngwageng wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe - fa seelo sa dintsho tsa bana e ne e le masome a matlhano le bone. Dipalo tsa UNICEF tsa mo bosheng di supa fa seelo sa Botswana sa dintsho tsa bana ba ba dingwaga di kwa tlase ga Botswana jaanong e le masome a mararo le borataro. Le ntswa seelo sa dintsho tsa bana mo Botswana se le kwa godimo, se kwa tlase ga mafatshe ka bontsi mo Aforika, se se raya gore go itekanela ga bana go kwa godimo mo Botswana go gaisa bonts jwa mafatshe mo Aforika. Botswana ke lefatshe le le nang le dipoelo tse di kwa godimo fa gare le na le palo e potlana ya batho.
Palo ya dintsho tsa masea mo Botswana le yone e ile kwa tlase mo dingwageng di le lesome le botlhano; ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe seelo sa dintsho tsa masea e ne ele masome a mane le bobedi, palo e e fokotsegile go nna masome a mararo le botlhano ka ngwaga wa dikete pedi lesome le botlhano. Kakanyetso ya ngwaga wa dikete pedi, le masome a mabedi ya CIA World Factbook e lemogile fa palo ya dintsho tsa pelegi mo Botswana e le 28.6 mo bathong ba le sekete. Masea a basimane a tlhokafala ka seelo sa 29.2 mo seketeng ba basetsana ba le 24.4 mo seketeng. Lefatshe la Botswana le mo maemong a masome a marataro le borataro mo lefatsheng ka bophara go ya ka CIA World Factbook.<ref name=":1" />
=== Go thibela pelegi ===
Go ya UNFPA, 52.8% ya bomme ba ne ba dirisa dithibedi tsa pelegi tsa sesha ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro.<ref>[https://botswana.unfpa.org/en/news/botswana-introduces-contraceptive-implants "UNFPA Botswana | Botswana introduces contraceptive implants".] ''botswana.unfpa.org''. 5 September 2016. Retrieved 2026-07-09</ref>
== Mathata a a tlwaelesegileng a botsogo ==
=== Letshololo mo baneng ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano ===
Letshololo le tlhalosiwa e le go ntsha boloko jwa setho jo bo repileng gararo kgotsa go feta ka letsatsi (kgotsa go ya go itlhoma kgapetsa kgapetsa mo go sa tlwaelesegang).<ref>[https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/diarrhoeal-disease "Diarrhoeal disease".] ''www.who.int''. Retrieved 2026-07-09.</ref> Batho ba ba tshwaeditsweng ka letshololo ba tsholola gararo ka letsatsi kgotsa gangwe le gape go gaisa jaaka go tlwaelesegile mo bathong ba ba sa amegang.<ref name=":6">Wardlaw, Tessa; Salama, Peter; Brocklehurst, Clarissa; Chopra, Mickey; Mason, Elizabeth (March 2010). "Diarrhoea: why children are still dying and what can be done". ''The Lancet''. '''375''' (9718): 870–872. doi:[https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0140673609617980 10.1016/s0140-6736(09)61798-0]. ISSN[https://search.worldcat.org/search?q=n2:0140-6736 0140-6736.] PMID [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19833382/ 19833382]. S2CID [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:29645246 29645246].</ref> Gompieno, letshololo e santse e le lengwe la mabaka a magolo a a bakang dintsho le malwetse mo lefatsheng ka bophara,<ref>Pr??ss-??st??n, Annette; Corval??n, Carlos (January 2007). [https://www.ovid.com/jnls/epidem/abstract/10.1097/01.ede.0000239647.26389.80~how-much-disease-burden-can-be-prevented-by-environmental?redirectionsource=fulltextview "How Much Disease Burden can be Prevented by Environmental Interventions?".] ''Epidemiology''. '''18''' (1): 167–178. doi:[https://www.ovid.com/jnls/epidem/abstract/10.1097/01.ede.0000239647.26389.80~how-much-disease-burden-can-be-prevented-by-environmental?redirectionsource=fulltextview 10.1097/01.ede.0000239647.26389.80]. ISSN 1044-3983. PMID 16971860. S2CID [https://www.semanticscholar.org/paper/022cae94d61ea2ca59c1014a11a49c1cae8abcf4 33669179.]</ref> fa godimo ga foo, le supiwa fa e le lebaka la bobedi la dintsho mo baneng ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano, morago ga pneumonia, se se dira gore le bake dintsho tse di fetang tse di bakiwang ke HIV, mmokwane le malaria di kopantswe mo setlhopheng sa dingwaga tse.<ref>Fischer Walker, Christa L.; Aryee, Martin J.; Boschi-Pinto, Cynthia; Black, Robert E. (2012-01-03). [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3250411/ "Estimating Diarrhea Mortality among Young Children in Low and Middle Income Countries"]. ''PLOS ONE''. '''7''' (1) e29151. Bibcode:2012PLoSO...729151F. doi:10.1371/journal.pone.0029151. ISSN 1932-6203. PMC 3250411. PMID 22235266.</ref> Lekgotla la [[World Health Organisation]] (WHO) le akanyeditse fa bana ba ka nna didikadike di robabongwe ba ba ka fa talse ga dingwaga steo ba tlhokafala ngwaga le ngwaga,<ref name=":6" /> mo go bone ba le didikadike di le nne e le ka ntlha ya letshololo, ba le didikadike di le pedi le dikete tse pedi e le malwetsi a a amanang le lesthololo, bontsi jwa bana ba bannye ba tswa mo mafatsheng a a tlhabologang.<ref>Arvelo, Wences; Kim, Andrea; Creek, Tracy; Legwaila, Ketumetse; Puhr, Nancy; Johnston, Stephanie; Masunge, Japhter; Davis, Margarett; Mintz, Eric; Bowen, Anna (November 2010). [https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1201971210024574 "Case–control study to determine risk factors for diarrhea among children during a large outbreak in a country with a high prevalence of HIV infection".] ''International Journal of Infectious Diseases''. '''14''' (11): e1002–e1007. doi:10.1016/j.ijid.2010.06.014. ISSN [https://search.worldcat.org/search?q=n2:1201-9712 1201-9712]. PMID [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20932791/ 20932791.]</ref>
Tlhotlheletso ya letshololo mo lefatsheng lotlhe e masisi thata go kgabaganya Aforika, ka ntlha ya go nna kwa godimo ga HIV.<ref name=":7">Popoola, Tosin; Mchunu, Gugu (May 2015). "Application of PRECEDE-PROCEED model to tackle problems identified with diarrhoea burden among under-5s in Botswana". ''International Journal of Nursing Practice''. '''21''': 67–70. doi:[https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/ijn.12328 10.1111/ijn.12328]. ISSN 1322-7114. PMID [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26125574/ 26125574.]</ref> Thibelo ya letshololo mo kgaolong e, ke kgwetlho mo botsogong ka metswedi ya yone e e mentsi, jaaka go amusa ga bomme ba ba nang le mogare wa HIV, go tlhoka go itshetlela ga phetogo ya seemo sa loapi, le go tlhoka go baakanya bophepa jwa setshaba, se se supa bolthokwa jwa go tlhaloganya mokgwa wa bolwetse le methale ya go rarabolola bothata jo.
Dipatlisiso di supa fa ka ngwaga wa dikete pedi le borataro go tsena dikete pedi le lesome le motso go ne go na le bana ba ba amilweng ke letshololo ba le dikete di le lekgolo, masome a supa le motso, makgolo a mabedi, masome a robabobedi mo Botswana, mme ga baka dintsho tsa bana ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano<ref name=":7" /> ba le sekete, makgolo a robabobedi le masome a mabedi. Maduo a, a magolo ka batho botlhe mo Botswana ba feta didkadike di le pedi fela,<ref name=":7" /> gape lefatshe leo le na le palo e e kwa godimo ya batho ba ba amilweng ke mogare wa HIV lefatshe ka bophara, ba akanyediwa go na 17% ka ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi.<ref>Alexander, KA; Blackburn, JK (2013-08-26). [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3765974/ "Overcoming barriers in evaluating outbreaks of diarrheal disease in resource poor settings: assessment of recurrent outbreaks in Chobe District, Botswana"]. ''BMC Public Health''. '''13''' (1): 775. doi:10.1186/1471-2458-13-775. ISSN 1471-2458. PMC 3765974. PMID [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23971427/ 23971427].</ref> Seemo se, se beile ba ba amegileng ka fa mosing wa go tsenwa ke malwetsi a a tshelanwang le letshololo.
=== HIV/AIDS ===
20.3% ya bagolo ba Botswana ba ba dingwaga di lesome le botlhano go tsena dingwaga tse di masome a mane le borobabongwe ba na le mogare wa [[HIV/AIDS mo Botswana|HIV/AIDS]]. Se ke phokotsego mo 25% ya palo ya batho ba Botswana ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le boraro. Lefatshe la Botswana le mo maemong a bone a dipalo ste dintsi tsa HIV mo lefatsheng ka bophara, le sala morago la [[Aforika Borwa]], [[Lesotho]] le [[Eswatini]].<ref name=":2" />
Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi, lefatshe la Botswana le ne le na le batho ba le dikete di robabobedi, makgolo a matlhano ba ba tsenweng ke bolwetsi mo bosheng, le dintsho di le dikete di le nne le makgolo a robabobedi tse di bakilwengke HIV/AIDS, e le kwelo tlase mo palong e e kwa godimo ya dikete di le lesome le borobabobedi tsa dintsho ka ngwaga wa dikete pedi le bobedi.<ref name=":2" />
=== Kalafi e e sa duelelweng ya di-antiretroviral ===
Lefatshe la Botswana e ne e le lone la ntlha go kgabaganya [[Aferika|Aforika]] go neela batho ba ba fitlhetsweng ka mogare wa HIV/AIDS kalafi ya mafala ya di antiretroviral.<ref name=":1" /> Ka jalo, ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi, 85% ya bagolo le 38% ya bana ba ba tshelang ka mogare wa HIV/AIDS ba ne ba le mo kalafing e.<ref name=":2" />
=== Go tlhoka tekatekano mo go bomme ===
Bomme ba tswa kgakala ba amiwa ke HIV/AIDS go fetisa borre kwa Botswana. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro, palo ya bomme ba ba amilweng ke HIV/AIDS e ne e le 26.3%. Borre ba dingwaga tseo ba ba amilweng ke HIV/AIDS ba ne ba le 17.6%.<ref name=":2" />
Go tlhakanela dikobo ba santse ba le bannye, go patelediwa go nyalwa le kgokgontsho ya bong, di dirile gore bomme mo Botswana ba aramele mosi wa HIV/AIDS. Puso ya Botswana e dirile maiteko a go rarabolola go tlhoka tekatekano mo ka go oketsa ditirelo tsa bomme ba ba botlana, go beeletsa mo itsholelong ya go nonotsha bomme le mananeo a go thibela HIV a basetsana.<ref name=":2" />
=== Dikakanyetso tsa HIV/AIDS ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabobedi ===
Motswedi:<ref>[https://www.unaids.org/en/regionscountries/countries/botswana "Botswana"]. ''www.unaids.org''. Retrieved 2026-07-09</ref>
* Bagolo le bana ba ba tshelang ka mogare wa HIV: dikete di le makgolo a mararo le masome a supa
* Bagolo ba ba dingwaga di lesome le botlhano go tsena dingwaga di le masome a mane le borobabongwe: 20.3
* Bagolo ba ba dingwaga di le lesome le botlhano le go feta ba ba tshelang ka HIV: dikete di le makgolo a mararo le masome a matlhano
* Bomme ba ba dingwaga di le lesome le botlhano le go feta ba ba tshelang ka mogare wa HIV: dikete di le lekgolo le masome a matlhano
* Bana ba ba kwa tlase ga ngwaga go tsena ba dingwaga tse di lesome le bone ba ba tshelang ka mogare wa HIV: dikete di le lesome le bone
* Dintsho tse di bakiwang ke AIDS: dikete di le nne, le makgolo a robabobedi
* Masiela ka ntlha ya AIDS ba ba dingwaga di kwa tlase ga bongwe go tsena dingwaga di le lesome le bosupa: dikete di le masome a marataro le botlhano
=== Malaria ===
Go na le borai jo bontsi jwa [[malaria]] kwa bokone jwa Botswana, dikgaolo di tshwana le makgadikgadi a Okavango, go tswa ka Ngwanatsele go tsena Seetebosigo. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le boraro go ne go na le batho ba le makgolo a mane, masome a matlhano le borataro ba ba begilweng fa ba tsenwe ke bolwetsi joo; go ne go na le dintsho di supa mo go ba ba tlhomamisitsweng le ba ba belaelwang ba tsenwe ke malaria.<ref>[https://www.who.int/data/gho/legacy?lang=en "GHO | By country | Botswana - statistics summary (2002 - present)". ''WHO''.] Retrieved 2026-07-09</ref>
=== Tlhaelo ya dikotla ===
Ka ngwaga wa dikete pedi le bosupa, 11.2% ya bana ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano mo Botswana ba ne ba tlhaela dikotla, e le palo ee oketsegileng go tswa kwa go 10.1% wa ngwaga wa dikete pedi. Ka ntlha ya tlhaelo ya dikotla, 31.4% ya bana ba ba dingwaga di kwa tlase ga bolthano ga ba gole sentle.<ref name=":3" />
UNICEF e akanyetsa fa ngwana a le mongwe mo go ba le batlhano a amusiwa ka lebele mo dikgweding tsa ntlha tse thataro, 46% fela ya bana ba neelwa dijo gape ba amuiswa lebele ba le dikgwedi di le thataro go tsena di robabongwe. Mabaka a, a na le seabe mo palong e e kwa godimo ya go tlhoka go gola sentle le palo e e kwa goidmo ya dintsho tsa bana mo Botswana ba ba dingwaga di kwa tlase ga botlhano.<ref name=":0" />
Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro, 18.9% ya palo ya batho mo Botswana ba ne ba le bakima mo go feteletseng, ka jalo lefatshe la nna mo maemong a lekgolo, lesome le bone a bokima mo lefatsheng ka bophara.<ref name=":1" />
=== Kgotlholo e tona ===
Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe, masome a robabongwe, palo ya dintsho tse di bakiwang ke kgotlholo e tona e ne e le masome a robabongwe le bosupa mo bathong ba lemdikete di le lekgolo. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le botlhano, palo ya dintsho tse di bakilweng ke kgotlholo e tona e ne e fokotsegile ka 76% go nna dintsho di le masome mabedi le bobedi mo bathong ba le dikete di le lekgolo; se se raya gore lefatshe la Botswana le fitlheletse nngwe ya dielo tsa borataro tsa Millenium Development.<ref>WHO (2015)</ref>
=== Segajaja sa Coronavirus (COVID-19) ===
Lefatshe la Botswana le nnile le batho ba le bararo ba ntlha go tlhomamisiwa fa ba na le mogare wa COVID-19 ka Mopitlo a le masome a mararo ngwaga wa dikete pedi, le masome a mabedi, le loso lo le lengwe ka Mopitlo a le masome mararo le motso ngwaga wa dikete pedi le masome a mabedi.<ref>[https://iol.co.za/news/south-africa/botswana-registers-first-covid-19-cases-as-three-people-test-positive-45797335/ "Botswana registers first Covid-19 cases as three people test positive".] ''www.iol.co.za''. Retrieved 2026-07-09.</ref> Fa le tsibogela go anama ga mogare wa COVID-19, lefatshe la Botswana le ne la tswala melelwane yotlhe ya lone, beng gae fela e ne e le bone ba letlelelwang go tswa le go tsena. Beng gae ba ba neng ba tswa kwa mafatsheng a a nang le borai jo bo kwa godimo ba ne ba tsenngwa mo serubing ke puso malatsi a le lesome le bone kwa mafelong a a tlhomamisitsweng ke puso.<ref>[http://www.botswana.se/News/COVID-19-PRESS-RELEASE "Republic of Botswana ♦ Embassy in Stockholm, Sweden ♦".] ''www.botswana.se''. Retrieved 2026-07-09</ref>
Puso e ne ya dira seemo sa tshoganyetso go simolola ka Moranang a le malatsi a mararo ngwaga wa dikete pedi le masome a mabedi go fitlhelela ba utlwa gape.<ref>[https://bw.usembassy.gov/covid-19-information/ "COVID-19 Information"]. ''U.S. Embassy in Botswana''. 2020-04-01. Retrieved 2026-07-09</ref> [[Mokgweetsi Masisi|Tautona Masisi]] o ne a bitsa seemo sa tshoganyetso sa dikgwedi tse thataro fa lefatshe le lebanwe ke go tlhagoga ga COVID-19. Ka Moranang a le malatsi a robabobedi ngwag wa dikete pedi le masome a mabedi, matona a puso le mapalamente ba ne ba amega fa ba kopana le mmereki wa botsogo o o tsenweng ke mogare o wa COVID-19 fa a ba tlhatlhoela COVID-19. Ka jalo badira molao ba akaretsa tautona Masisi, ba ne ba tsena mo serubing.<ref>Mguni, Mbongeni (April 9, 2020). [https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-04-09/botswana-places-cabinet-parliament-in-quarantine-over-virus "Botswana Places Cabinet, Parliament in Quarantine Over Virus".] ''Bloomberg''. Retrieved 09 July 2026</ref>
Ka Motsheganong a robabobedi ngwaga wa dikete pedi le masome a mabedi puso e ne ya simolola go fokotsa dikiletso tsa metsamao.<ref>[https://www.africanews.com/2020/07/03/botswana-president-in-self-isolation-after-namibia-trip// "Botswana coronavirus: road transport resumes, regulations gazetted".] ''Africa News''. 2020-05-10. Retrieved 2026-07-09</ref>
== Go tshwaya diphoso ==
Le ntswa lefatshe la Botswana le na le babereki ba bantsi ba botsogo mo kgaolong nngwe le nngwe, bontsi ba kwa ditoropong. Lefatshe gape le itemogela palo e e kwa godimo ya ditiro tsa botsogo mo dikgaolong tse dintsi tsa lone. Lefatshe la Botswana le reteletswe ke go tshegetsa babereki ba botsogo ba ba ithutetseng tiro kwa mafatsheng a sele, selo se, se nnile le seabe mo palong e e kwa dimo ya ditiro.<ref name=":8">Nkomazana, Oathokwa (2014-11-21). [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4564932/ "Human resources for health in Botswana: The results of in-country database and reports analysis".] ''African Journal of Primary Health Care and Family Medicine''. '''6''' (1): E1-8. doi:10.4102/phcfm.v6i1.716. PMC 4564932. PMID 26245420.</ref><ref name=":9">Nkomazana, Oathokwa (2015-08-18). [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4564932/ "Stakeholders' Perceptions on Shortage of Healthcare Workers in Primary Healthcare in Botswana: Focus Group Discussions"]. ''African Journal of Primary Health Care & Family Medicine''. '''6''' (1): E1-8. Bibcode:2015PLoSO..1035846N. doi:10.4102/phcfm.v6i1.716. PMC 4564932. PMID 26245420.</ref>
Patlisiso ya ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone ya babereki mo Botswana, e supile fa lefatshe le tshwanetse go simolola go kgatlha le go tshegetsa bareki ba botsogo ba mafatshe a sele fa le tsweletse ka go rotloetsa mananeo a thuto mo gae.<ref name=":8" /> Go itsa go tlhoka tekatekano mo ditirelong tsa botsogo, puso e tshwanetse go phatlalatsa babereki ka tsela e e tlaa thibang diphatlha tsa tiro.<ref name=":9" /> Patlisiso ya ngwaga wa dikete pedi, lesome le borataro e lemogile fa go ne go na le kamano gareng ga mooki le ngaka, le palo ya dintsho le go latedisa molwetsi. Ba ne ba lemoga fa go oketsa dingaka go na babedi eseng e nngwe mo bathong ba le dikete di le lesome go ka fokotsa kgonagalo ya loso ka 27%. Tharabololo e ba e beileng pele ke go anamisa babereki ba botsogo le lefatshe ka tekatekano, mo go tlaa fokotsang kgonagalo ya dintsho, fa puso e rarabolola bothata jo e nang le bone mo go tshegetseng babereki ba ba tswang kwa ntle le go tokafatsa mananeo a thuto mo gae.<ref>Mansoor, Farahani (2016-08-04). [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4974006/ "Impact of Health System Inputs on Health Outcome: A Multilevel Longitudinal Analysis of Botswana National Antiretroviral Program (2002-2013)"]. ''PLOS ONE''. '''11''' (8) e0160206. Bibcode:2016PLoSO..1160206F. doi:10.1371/journal.pone.0160206. PMC 4974006. PMID 27490477.</ref>
== Ditshedimosetso tse dingwe ==
* [[HIV/AIDS mo Botswana]]
* [[Dipatela mo Botswana]]
* [[Segajaja sa Covid-19 mo Botswana|Segajaja sa COVID-19 mo Botswana]]
* [[World Health Organisation|World Health Organization]]
== Metswedi ==
ngwxg46v63shmfqqime7mxhsyyu1ybm
Kgaolo ya Botlhophi ya Maun Botlhaba
0
14369
54075
53936
2026-08-15T07:20:21Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54075
wikitext
text/x-wiki
Kgaolo ya Maun Botlhaba e mo Kgaolong ya Bokone-Bophirima se se emetsweng mo Kokoanong Bosetšhaba ya Botswana. E emetswe mo [[Kokoanong ya Bosetšhaba ya Botswana]] go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe ke [[Goretetse Kekgonegile]] wa [[Botswana Congress Party|Botswana Congress Party.]]
== Popego ya Kgaolo ya Botlhophi ==
Setlhopha se se tlhamilwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le bobedi morago ga go fedisiwa ga setlhopha sa Maun/Chobe le go kgaoganngwa ga sona ka dikarolo di le tharo (Chobe, Maun East le Maun West).<ref>''[https://web.archive.org/web/20250618020444/https://www.iec.gov.bw/images/Final%20Report%20Delimitation.pdf REPORT OF THE DELIMITATION COMMISSION, 2012]'' (PDF). 2012. pp. 74–76.</ref>Kwa tshimologong e ne e na le bogolo jwa kgaolo ya magae ya Maun. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi karolo ya kgaolo ya yone e ne ya tsenngwa mo Maun West. Setlhopha se ne se tlhopha BDP go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe , fa UDC e e fenya. Kgaolo e e akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://web.archive.org/web/20250826203516/https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022. p. 4.</ref>
Karolo ya [[Maun]]
[[Makalamabedi]]
Chanoga
Samedupi
[[Phuduhudu, Bokone botlhaba|Phuduhudu]]
Somelo
== Metswedi ==
gocgyxih07nyzt6buorkgfvtsf9k669
Madirelo a meepo ya Botswana
0
14384
54087
53858
2026-08-15T09:39:26Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54087
wikitext
text/x-wiki
[[File:Jwaneng_Open_Mine.jpg|thumb|[[Moepo wa diteemane wa Jwaneng]], wa bobedi ka botona mo lefatsheng, e bile o humile go gaisa ka boleng. ]]
'''Madirelo a meepo ya Botswana''' a sale a eteletse pele mo go laoleng [[Itsholelo ya Botswana|itsholelo ya setšhaba sa Botswana]] go tloga ka dingwaga tsa sekete, makgolo a robabongwe le masome a supa (1970), e le madirelo a itsholelo a konokono . <ref name=":7">{{Cite web |title=Botswana: Mining a New Growth Model |url=https://www.imf.org/en/News/Articles/2018/09/05/na090518Botswana |access-date=2024-05-02 |website=IMF |language=en}}</ref> Teemane e ntse e le yone e e eteletseng pele mo lephateng la ditswammung fa e sa le tiro ya go epa matlotlo a e simololwa ke kompone ya meepo [[Debswana|ya Debswana]] . <ref name=":0">{{Cite web |last= |date=2024-02-28 |title=Botswana - Mining & Minerals |url=https://www.trade.gov/country-commercial-guides/botswana-mining-minerals |access-date=2024-05-02 |website=www.trade.gov |language=en}}</ref> <ref name=":8">{{Cite web |title=About Debswana |url=https://www.debswana.com/Careers/4Cs/Culture/Pages/DebswanaOverview.aspx |website=Debswana}}</ref> Bontsi jwa diteemane tsa [[Botswana]] ke matlapa a a boleng jo bo kwa godimo, mme se ke sone se bayang Botswana mo maemong a go nna lefatshe le le le ntshang diteemane tse di tlhwatlhwa kgolo go feta, mo lefatsheng ka bophara <ref name=":0" /> Tiro ya go ntsha kopore, gauta, nikele, magala le molora wa soda le yone e nnile le seabe se se botlhokwa, le fa e le se sennye, mo itsholelong. <ref name=":0" />
Ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi (2022), meepo e ne e dirile lesome le borataro mo lekgolong (16%) mo palong ya [[Gross domestic product|dikhumo tsa lefatshe]] tsa Botswana (GDP). <ref>{{Cite web |title=Statsbots |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/Gross%20Domestic%20Product%20Q2%202022.pdf}}</ref> Bontsi jwa madirelo a ditswammung a Botswana a akaretsa diteemane. <ref name=":9">{{Cite web |title=The contribution of diamonds to Botswana's development |url=https://www.debeersgroup.com/reports/socio-economic-impacts/botswana/the-contribution-of-diamonds-to-botswana-development |access-date=2024-05-02 |website=www.debeersgroup.com |language=en |archive-date=2024-11-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241112130604/https://www.debeersgroup.com/reports/socio-economic-impacts/botswana/the-contribution-of-diamonds-to-botswana-development |url-status=dead }}</ref> Mo godimo ga diteemane, Botswana gape o ikgantsha ka metswedi e mentsi ya ditswammung jaaka magala, kopore, nikele, le molora wa soda, mmogo le granite, mme se se kabakanya lekalana la one la meepo go ya pele. Le fa go ntse jalo, lekalana le, le fa le le botlhokwa thata, le lebaganwe ke dikgwetlho, segolobogolo ka ntlha ya tlhaelo ya tlhabololo ya mafaratlhatlha .
== Diteemane ==
[[File:Tree_map_export_2009_Botswana.jpeg|left|thumb|Moalo wa dithoto tse di romelwang kwa ntle tsa Botswana ka 2009]]
Madirelo a diteemane a lefatshe la Botswana a botlhokwa thata mo itsholelong ya lone. <ref name=":7"/> Fa e sale go bonwa ga diteemane mo Botswana kwa bofelong jwa dingwaga tsa bo 1960 kwa [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|moepong wa diteemane wa Orapa]], <ref>{{Cite news|last=Nocera|first=Joe|date=2008-08-09|title=Diamonds Are Forever in Botswana|url=https://www.nytimes.com/2008/08/09/business/worldbusiness/09nocera.html|access-date=2024-05-02|work=The New York Times}}</ref> matlapa a a tlhwatlhwakgolo a a nnile le seabe se se botlhokwa thata mo go bopeng itsholelo ya setšhaba. Madirelo a a laolwa thata ke puso le ba De Beers mo komponeng e e bidiwang [[Debswana]] . <ref name=":8"/>
=== Seabe sa diteemane mo itsholelong ===
[[File:GDP_per_capita_of_Botswana,_1950_to_2016.png|thumb|khumo ya lefatshe go ya ka tlhogo ya motho (mongwe le mongwe mo lefatsheng) ya Botswana go tloga ka 1950 go fitlha ka 2016]]
Diteemane di nnile le tiro e e kgolo mo itsholelong ya Botswana. Go bonwa ga diteemane mo Botswana ka dingwaga tsa sekete, makgolo a robabongwe, le masome a marataro go ne ga tsisa phetogo e e bonalang ya itsholelo mo lefatsheng lotlhe ka bophara, mme se se ne sa tsholetsa lefatshe la Botswana go tswa go nna lengwe la mafatshe a a humanegileng thata mo lefatsheng lotlhe go nna lengwe la mafatshe a itsholelo e e humileng mo Aforika. <ref name=":7"/> <ref name=":9"/> <ref>{{Cite web |last=de la Horra |first=Luis Pablo |title=How Botswana Became One of Africa's Wealthiest Nations |url=https://fee.org/articles/how-botswana-became-one-of-africas-wealthiest-nations/ |website=Foundation for Economic Education}}</ref>
Letseno le le tswang mo diteemaneng tse di rekisiwang kwa ntle ga lefatshe le kgontshitse Botswana go beeletsa mo mafaratlhatlheng, [[thuto]], tlhokomelo ya botsogo, le mananeo a a thusang ba ba dikobo dikhutshwane, mme se se nnile le seabe se segolo thata mo maemong a botshelo jwa banni ba Botswana. . <ref>{{Cite web |last=DeMarco |first=Anthony |title=New Film Details How Botswana Benefits From Diamonds |url=https://www.forbes.com/sites/anthonydemarco/2020/02/06/new-film-details-how-botswana-benefits-from-diamonds/ |access-date=2024-05-02 |website=Forbes |language=en}}</ref> <ref name=":3">{{Cite web |title=Diamonds in the Rough: Exporting and Investing in Botswana's Mineral Brilliance |url=https://www.prosperafrica.gov/blog/diamonds-in-the-rough-exporting-and-investing-in-botswanas-mineral-brilliance/ |access-date=2024-05-02 |website=Prosper Africa |language=en-US |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502210655/https://www.prosperafrica.gov/blog/diamonds-in-the-rough-exporting-and-investing-in-botswanas-mineral-brilliance/ |url-status=dead }}</ref> Mo godimo ga moo, lefatshe la Botswana le tsentse mo tirisong melao ya go rotloetsa go solegelwa molemo ke diteemane mono gae, le go rotloetsa go sega le go pholetšha diteemane mo Botswana go okeletsa lefatshe dipoelo tse di tswang mo madirelong a meepo. <ref>{{Cite web |last=Ben-Zvi |first=Gidon |date=2023-12-21 |title=A New Dawn for the Botswana Diamond Industry |url=https://rapaport.com/analysis/a-new-dawn-for-the-botswana-diamond-industry/ |access-date=2024-05-02 |website=Rapaport |language=en-US}}</ref> <ref>{{Cite web |title=Botswana Minerals Policy 2022 |url=https://bgi.org.bw/sites/default/files/Botswana%20Minerals%20Policy%202022.pdf}}</ref> Ka dipolokelo tsa lone tse di humileng tsa diteemane, maikaelelo a lone mo go tsweleleng, le tirisanommogo, lefatshe la Botswana le nnile botlhokwa mo madirelong a diteemane. <ref name=":3" /> <ref>{{Cite web |title=Botswana .:. Sustainable Development Knowledge Platform |url=https://sustainabledevelopment.un.org/memberstates/botswana |access-date=2024-05-02 |website=sustainabledevelopment.un.org}}</ref> <ref>{{Cite web |title=Partnerships & Commitments, Botswana {{!}} High-Level Political Forum |url=https://hlpf.un.org/countries/botswana/partnerships-commitments |access-date=2024-05-02 |website=hlpf.un.org}}</ref> <ref>{{Cite web |date=2023-01-11 |title=Botswana Has the World's Two Richest Diamond Mines |url=https://en.israelidiamond.co.il/news/mining/worlds-two-richest-mines/ |access-date=2024-05-02 |website=Israeli Diamond Industry |language=en-US}}</ref>
=== Debswana ===
[[File:DeBeersBevHills.jpg|thumb|Lebentlele la De Beers kwa Beverly Hills, kwa California.]]
Debswana, e e tlhamilweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe masome a marataro le borobabongwe ke kompone ya meepo e e tlhakanetsweng ke Puso ya Botswana le De Beers Group. <ref name=":5">{{Cite web |title=Welcome to Debswana |url=https://www.debswana.com/ |access-date=7 May 2024 |website=Debswana}}</ref> <ref>{{Cite web |title=Debswana Diamond Company {{!}} Mining Indaba |url=https://miningindaba.com/sponsor-list/debswana-diamond-company |access-date=2024-05-06 |website=miningindaba.com |language=en-GB}}</ref> E tsamaisa meepo ya diteemane mo Botswana. <ref name=":5" /> <ref>{{Cite web |title=Debswana: A Pillar of the Botswana Economy {{!}} Bus Ex |url=https://www.bus-ex.com/article/debswana-pillar-botswana-economy |access-date=2024-05-06 |website=www.bus-ex.com}}</ref> Le fa go ntse jalo, Debswana e kopane le dikgogakgogano ka mekgwa ya yone ya go bereka, go ama tikologo, mmogo le matshwenyego a pabalesego ya babereki. <ref>{{Cite web |last= |date=2017-08-31 |title=Debswana Slave Labour Trade |url=https://www.thegazette.news/news/debswana-slave-labour-trade/ |access-date=2024-05-06 |website=Botswana Gazette |language=en}}</ref> <ref>{{Cite web |title=All Risk and No Reward |url=https://www.cesr.org/sites/default/files/2021/All_Risk_and_No_Reward_-_Botswana_Miners_Right_to_Health_Project_Report_October_2020_0.pdf |website=Center for Economic and Social Rights (CESR) |pages=14-85}}</ref> <ref>{{Cite web |title=www.imperial-consultants.co.uk/wp-content/uploads/2021/02/Final-report-Environmental-Impacts-of-Mined-Diamonds.pdf |url=https://www.imperial-consultants.co.uk/wp-content/uploads/2021/02/Final-report-Environmental-Impacts-of-Mined-Diamonds.pdf |website=imperial-consultants.co.uk}}</ref>
E tsamaisa meepo e mene e metona ya diteemane mo Botswana, e leng ya [[Moepo wa diteemane wa Jwaneng|Jwaneng]], [[Diteemane tse di epiwang kwa moepong wa Orapa|Orapa]], [[Moepo wa Diteemane wa Letlhakane|Letlhakane]], le Damtshaa, ka jalo Debswana e tsewa e le botlhokwa thata mo tirong ya go ntsha diteemane mo lefatsheng. <ref>{{Cite web |last= |first= |date=2016-10-18 |title=How Diamonds Transformed Botswana & Empower Its Youth |url=https://www.diamondsdogood.com/diamonds-transform-botswana-empower-youth/ |access-date=2024-05-06 |website=Diamonds Do Good |language=en-US}}</ref> <ref>{{Cite web |title=Diamonds in botswana |url=https://4cs.gia.edu/en-us/blog/botswana-diamonds/ |access-date=2024-05-20}}</ref>
== Ditswammung tse dingwe ==
Lefatshe la Botswana le na le dipolokelo tse dintsi tsa magala, tse di fitlhelwang thata mo kgaolong ya botlhaba jwa lefatshe, sentle sentle kwa masimong a magala a [[Mmamabula]] . <ref>{{Cite web |title=Mmamabula Coal Mine |url=https://www.gem.wiki/Mmamabula_Coal_Mine |access-date=2024-05-02 |website=Global Energy Monitor |language=en |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502213538/https://www.gem.wiki/Mmamabula_Coal_Mine |url-status=dead }}</ref> <ref>{{Cite web |title=Masama Coal Mine |url=https://www.gem.wiki/Masama_Coal_Mine#:~:text=The%20mine%20is%20the%20first,the%20mainstay%20of%20its%20economy. |access-date=2024-05-02 |website=Global Energy Monitor |language=en |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502213539/https://www.gem.wiki/Masama_Coal_Mine#:~:text=The%20mine%20is%20the%20first,the%20mainstay%20of%20its%20economy. |url-status=dead }}</ref> Mo tlhabololong ya meepo ya magala, Morupule Colliery, e dirile gore lefatshe la Botswana le kgone go dirisa metswedi ya lone ya magala go dirisiwa mo gae le go a romela kwa ntle. <ref>{{Cite web |title=Morupule Coal Mine |url=https://www.gem.wiki/Morupule_Coal_Mine |access-date=2024-05-02 |website=Global Energy Monitor |language=en |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502213543/https://www.gem.wiki/Morupule_Coal_Mine |url-status=dead }}</ref> Le fa go ntse jalo, dikgwetlho di tshwana le matshwenyego ka go ama tikologo di dirile gore kgwebo ya magala le a a romelwang kwa ntle a lekanyediwe gape gantsi go gwebiwa le mafatshe a mabapi. <ref>{{Cite web |title=Botswana - Countries & Regions |url=https://www.iea.org/countries/botswana |access-date=2024-05-07 |website=IEA |language=en-GB}}</ref> <ref>{{Cite journal |last=Saubi |first=Onalethata |last2=S Suglo |first2=Raymond |last3=Konka |first3=Bheemalingeswara |date=21 May 2023 |title=Impacts of Fines at Morupule Coal Mine, Botswana |journal=Momona Ethiopian Journal of Science |volume=15 |issue=1 |pages=1–16 |doi=10.4314/mejs.v15i1.1 |doi-access=free}}</ref> Dipolokelo tsa gauta tsa lefatshe di bonwa thata mo dikgaolong tsa botlhaba, thata mo mafelong a tshwana le Lebanta la Tati Greenstone . <ref>{{Cite web |title=Tati Greenstone Belt Project |url=https://www.powermetalresources.com/project/tati-greenstone-belt-project/ |access-date=2024-05-02 |website=Power Metal Resources plc (AIM:POW) |language=en-US}}</ref> Maiteko a patlisiso a a dirilweng ke dikompone tsa meepo tsa mono gae le tsa boditšhabatšhaba di dirile gore go bonwe dipeeletso tse di botlhokwa tsa gauta . <ref>{{Cite web |last=de Wit |first=Mike C J |title=Prospecting History Leading to the Discovery of Botswana's Diamond Mines: From artefacts to Lesedi La Rona |url=https://ikcabstracts.com/index.php/ikc/article/download/4022/4022/4008# |website=www.ikcabstracts.com}}</ref> Lefatshe la Botswana le na le dipeeletso tse dintsi tsa kopore tse di fitlhelwang thata mo Lebanteng la Kopore la Kalahari. <ref>{{Cite web |title=Botswana and Namibia Exploration |url=https://www.sandfire.com.au/where-we-operate/botswana-and-namibia-exploration/ |access-date=2024-05-02 |website=Sandfire |language=en-AU |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502225745/https://www.sandfire.com.au/where-we-operate/botswana-and-namibia-exploration/ |url-status=dead }}</ref> Lebanta la Kopore la Kalahari, segolobogolo, ke lefelo le popego ya lone e itsegeng ka go huma dipeeletso tsa kopore. <ref>{{Cite web |title=Kalahari Copper Belt Project |url=https://www.kavangoresources.com/projects/botswana/kalahari-copper-belt |access-date=2024-05-02 |website=Kavango Resources |language=en-gb}}</ref> Le fa go ntse jalo, go atlega ga kgwebo ya meepo ya kopore mo Botswana go laolwa ke mabaka a tshwana le tlhokego mo mmarekeng . <ref>{{Cite web |title=Copper-processing technologies: Growing global copper supply {{!}} McKinsey |url=https://www.mckinsey.com/industries/metals-and-mining/our-insights/bridging-the-copper-supply-gap |access-date=2024-05-02 |website=www.mckinsey.com |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502225744/https://www.mckinsey.com/industries/metals-and-mining/our-insights/bridging-the-copper-supply-gap |url-status=dead }}</ref> Meepo ya nikele mo Botswana e itshupa e le lekalana le le golang le le nang le bokgoni jo bogolo jwa kgolo le dipeeletso. <ref>{{Cite web |title=Norilsk Nickel - AGE (African Growing Enterprises) File |url=https://www.ide.go.jp/English/Data/Africa_file/Company/botsuwana01.html |access-date=2024-05-02 |website=Institute of Developing Economies |language=en}}</ref> Go bonwa ga dipeeletso tsa nikele kwa dikarolong tse di kwa bokonebotlhaba jwa lefatshe, segolobogolo mo kgaolong ya [[Selebi-Phikwe]], <ref name=":4">{{Cite web |title=Overview |url=https://premiumnickelresources.ca/projects/botswana/selebi-mine/overview/ |access-date=2024-05-02 |website=Premium Nickel Resources Ltd. |language=en |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502213539/https://premiumnickelresources.ca/projects/botswana/selebi-mine/overview/ |url-status=dead }}</ref> go simolotse go tlisa tshono e ntsi ya go tsosa itsholelo ka lekalana le. <ref>{{Cite web |title=Selebi Nickel, Copper and Cobalt Project |url=https://eastportventures.com/projects/selebi-nickel-copper-and-cobalt-project/ |access-date=2024-05-02 |website=Eastport Ventures Inc |language=en-US |archive-date=2024-05-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240502213539/https://eastportventures.com/projects/selebi-nickel-copper-and-cobalt-project/ |url-status=dead }}</ref> <ref name=":4" /> Tlhabololo ya mafaratlhatlha a meepo ya nikele, jaaka didirisiwa tse di dirang/berekang (yone nikele) le mafaratlhatlha a dipalamo, <ref>{{Cite web |last=Thuline |first=John |date=2024-02-06 |title=How Nickel Alloy Is Used in Chemical Processing Plants |url=https://www.wieland-diversified.com/blog/how-nickel-alloy-is-used-in-chemical-processing-plants/ |access-date=2024-05-02 |website=Wieland Diversified |language=en-US}}</ref> e botlhokwa thata mo madirelong a nikele a Botswana. <ref>{{Cite journal |last=Goodstein |first=Eban |date=1983 |title=The Prospects for Copper and Copper-Nickel Investments in Botswana during the 1980's |journal=Botswana Notes and Records |volume=15 |pages=75–78 |jstor=40979682}}</ref> <ref>{{Cite web |title=State.gov |url=https://www.state.gov/direct-line-for-american-business/critical-minerals-in-botswana/}}</ref> <ref>{{Cite web |title=New Life in Botswana Nickel? |url=https://allafrica.com/stories/200408120744.html |website=allAfrica}}</ref>
== Tlhotlheletso ya sepolotiki ==
=== Basarwa ===
[[File:San_lady_botswana.jpg|thumb|[[Basarwa|Mosadi wa Mosarwa]] mo Botswana]]
Mo bokhutlong jwa ngwagakgolo ya bomasome a le mabedi le tshimologo ya ngwagakgolo ya bomasome a mabedi le bongwe (21st century), [[Basarwa]] ba ne ba fudusiwa ka dikgoka go tswa mo magaeng a bone gore dikompone tsa diteemane di simolole go batlisisa gore di kgone go bona diteemane . <ref>{{Cite news|title=Diamond miners exploit land of the Bushmen|url=https://www.theguardian.com/world/2003/feb/20/rorycarroll|access-date=2024-05-02|language=en-GB}}</ref> Ditsha tsa bone di mo lefelong le le humileng diteemane go gaisa mo lefatsheng lotlhe ka bophara. Le fa go ntse jalo, puso e ganela gore go na le kamano epe le meepo mme e bolela fa go fudusiwa moo go ne go direlwa go somarela diphologolo tsa naga le tikologo. <ref name="bbc1">{{Cite news|date=7 January 2014|title=Botswana bushmen: Modern life is destroying us|url=https://www.bbc.com/news/world-africa-24821867|access-date=24 July 2016|work=BBC News}}</ref>
=== Ditlamorago mo tikologong ===
Ditiro tsa meepo mo Botswana, segolobogolo tsa go epa diteemane, di simolotse matshwenyego ka ga ditlamorago tsa tsone mo tikologong . <ref>{{Cite web |title=Botswana {{!}} Climate Change Adaptation |url=https://www.adaptation-undp.org/explore/africa/botswana |access-date=2024-05-03 |website=www.adaptation-undp.org |language=en}}</ref> [[Phetogo ya Seemo sa Loapi|Phetogo ya loapi]] ke kgang e e masisi mo lefatsheng le le tlhaelang metsi jaaka Botswana. <ref>{{Cite web |date=2021-01-18 |title=Botswana: Climate risk country profile - Botswana {{!}} ReliefWeb |url=https://reliefweb.int/report/botswana/botswana-climate-risk-country-profile |access-date=2024-05-03 |website=reliefweb.int |language=en}}</ref> Thulaganyo ya meepo, di akaretsa go tlhagola lefatshe, go epa, le go latlha matlakala, di ka baka go senngwa ga mafelo a bonno a diphologolo, <ref>{{Cite journal |last=de Castro Pena |first=João Carlos |last2=Goulart |first2=Fernando |last3=Wilson Fernandes |first3=G. |last4=Hoffmann |first4=Diego |last5=Leite |first5=Felipe S.F. |last6=Britto dos Santos |first6=Natália |last7=Soares-Filho |first7=Britaldo |last8=Sobral-Souza |first8=Thadeu |last9=Humberto Vancine |first9=Maurício |last10=Rodrigues |first10=Marcos |date=July 2017 |title=Impacts of mining activities on the potential geographic distribution of eastern Brazil mountaintop endemic species |journal=Perspectives in Ecology and Conservation |volume=15 |issue=3 |pages=172–178 |doi=10.1016/j.pecon.2017.07.005 |hdl=11449/170082 |hdl-access=free}}</ref> kgothego ya mmu le kgotlelo ya metsi. <ref>{{Cite web |title=Environmental Impact of Open-Pit Mining |url=https://jointherivercoalition.org/faq/open-pit-mining-an-environmental-perspective/ |access-date=2024-05-03 |website=Coalition to SAVE the Menominee River, Inc. |language=en-US}}</ref>
== Metswedi ==
6y8mdmo3vu617to6qcbxfzdqaeexptz
Kgaolo ya Botlhophi ya Tati Bophirima
0
14400
54076
52410
2026-08-15T07:20:22Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54076
wikitext
text/x-wiki
Tati Bophirima ke kgaolo ya go tlhophiwa mo Kgaolong ya Bokone-Botlhaba e emetswe mo K[[okoanong Bosetšhaba ya Botswana]] go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone ke Justin Hunyepa MP wa UDC.
Setlhopha se se ne se le teng magareng ga ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano le wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a supa le bone, fa se ne se emisediwa ke Setlhopha sa Bokone-Botlhaba morago ga ditlhopho tse pedi. E ne ya tsosoloswa ka ngwaga wa dikete tse pedi le bobedi ka ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le bone mme ya nna le melelwane ya yona ya gompieno ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi ka diphetogo tse di nnye ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bobedi.<ref>{{Cite web |url=https://www.iec.gov.bw/images/Final%20Report%20Delimitation.pdf |title=''REPORT OF THE DELIMITATION COMMISSION, 2012'' (PDF). 2012. |access-date=2026-07-13 |archive-date=2025-06-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250618020444/https://www.iec.gov.bw/images/Final%20Report%20Delimitation.pdf |url-status=dead }}</ref>
== Popego ya Kgaolo ==
Mo ditlhophong tsa ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano le wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le borobabongwe kgaolo e ne ya tlhopha moemedi wa BPP wa kganetso, [[Kenneth Nkhwa]]. Morago ga go tlhongwa gape ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone, e ntse e le setulo se se kwa thoko sa BDP, le BPP (morago e le leloko la UDC) jaaka moganetsi yo motona. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe Mopalamente wa yona [[Biggie Butale]] o ne a tswa mo [[BDP go]] nna Tautona wa [[Botswana Patriotic Front|Botswana Patriotic Front,]] mme o ne a latlhegelwa ke setilo mo ditlhophong tsa ngwaga oo. E ne ya fenngwa ke lekoko la kganetso la [[Umbrella for Democratic Change]] mo ditlhophong tsa ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone fa go ne go na le kgaratlho e tona ya bosetšhaba kgatlhanong le BDP. Setlhopha se se tlhophang, se bontsi jwa sone se leng kwa magaeng, se akaretsa metse e e latelang:[2]
[[Masunga]]
[[Vukwi]]
Kalakamati
Botalaote
[[Toteng]]
Mosojane
Moroka
[[Letsholathebe]]
[[Gulubane]]
Matenge
{| class="wikitable"
|+
!
!
! rowspan="4" |
|-
|
|
|-
|
|
|-
|
|
|}
gm6sigygqj2o8nhlq3ekkfi206hrus6
Go gweba ka mmele mo Botswana
0
14426
54071
52562
2026-08-15T05:32:22Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54071
wikitext
text/x-wiki
'''Go gweba ka mmele mo Botswana''' ga go letelelwe ka ga molaong, go gweba ka mmele mo Botswana molao o go kae jaaka tlhakatlhakano ya setšhaba, go kgarakgatshega le melao ya bodumedi e e amogetsweng ke puso e dirisiwa go sekisa diaka. <ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20200729103225/http://spl.ids.ac.uk/sexworklaw/countries "Sex Work Law - Countries"]. ''Sexuality, Poverty and Law''. Retrieved 5 January 2018.</ref>Ditiro tse di amanang le seo jaaka go kopa batho madi le go nna le matlo a diaka ga di ka fa molaong. <ref name=":0" />Botswana e dirile ditshitshinyo tsa go dira boaka semolao go thibela go anama ga AIDS. <ref name=":1">Mooketsi, Lekopanye (23 June 2014). [http://www.mmegi.bw/index.php?aid=42169 "The sex hub of Gaborone".] ''The Monitor''. Retrieved 5 January 2018.</ref>Le fa go ntse jalo, Kereke ya Katoliki e ne ya nna kgatlhanong le yone thata. Boaka bo aname mme bo diragala mo mebileng, dibareng, dihotele, matlo a boaka le dikoloi tse di tsamayang sekgala se seleele.<ref name=":1" />
Go dirisa molao go bokoa, ga go dumalane e bile go tletse tlolomolao. Badiri ba tsa tlhakanelo dikobo ba bega tirisodikgoka ya ka gale le go gapa madi ke sepodisi.<ref>Mosikare, Lebogang (24 March 2016). [http://www.mmegi.bw/index.php?aid=58829&dir=2016/march/24 "Surviving on the proceeds of prostitution".] ''Mmegi Online''. Retrieved 5 January 2018.</ref>Mapodisi ka dinako tse dingwe a batla tlhakanelo dikobo kgotsa pipamolomo go tswa go diaka tsa batswakwa ka fa tlase ga matshosetsi a go lelekwa.[ Dikondomo di ntshiwa mahala kwa ditikwatikweng tsa boitekanelo, mme gantsi mapodisi a di tseela badiri ba tsa tlhakanelodikobo.<ref>[["Botswana mulls legalising prostitution to fight HIV"]]. ''BBC''. Retrieved 12 April 2012.</ref>
Lefelo la mabenkele la Gaborone Bophirima le mebila e e le dikologileng, ke lefelo le legolo la boaka mo motsemoshate, Gaborone. Kgaolo ya Itekeng ya [[Francistown]] (e e itsegeng jaaka 'Doublers') ke lefelo le legolo la boaka mo toropong. Bontsi jwa diaka mo ditoropong ka bobedi ke ba Zimbabwe. <ref name=":1" />Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le boraro (2013), Lefapha la Botsogo la Botswana le ne la fopholetsa gore go na le badiri ba thobalano ba ba fetang 1 500 ba ba tswang kwa Zimbabwe mo nageng eo, segolo thata kwa [[Gaborone]], [[Francistown]] le [[Kasane]],[8] go tswa go palogotlhe ya diaka tse di ka nnang 4 000 mo dikgaolong tseo tse tharo.<ref>[https://web.archive.org/web/20190404121947/http://www.aidsinfoonline.org/gam/stock/shared/dv/PivotData_2018_7_22_636678151733621264.htm "Sex workers: Population size estimate - Number, 2016".] ''www.aidsinfoonline.org''. UNAIDS. Archived from the original on 4 April 2019. Retrieved 21 July 2018.</ref>
Le fa go ratana ka bongwe bo le bongwe fela bo kgethololwa mo lefatsheng, boaka jwa banna bo a oketsega mo Botswana, segolo thata kwa [[Gaborone]], [[Palapye]][[, Francistown,]] [[Maun]], Kasane le [[Kazungula, Botswana|Kazungula]]. <ref>Mmeso, Phillimon (29 March 2015). [https://web.archive.org/web/20200805170938/http://www.thepatriot.co.bw/lifestyle/item/846-male-prostitution-growing-in-botswana.html "Male prostitution growing in Botswana".] ''The Patriot on Sunday''. Retrieved 5 January 2018.</ref>
== Seemo sa semolao ==
Dintlha tse di latelang tsa Molao wa Dikotlhao wa Botswana di dira gore boaka le ditiro tse di amanang le jone e nne tlolomolao, kgotsa di dirisiwa go dira gore boaka e nne tlolomolao: <ref>[http://www.wipo.int/edocs/lexdocs/laws/en/bw/bw012en.pdf "Penal Code"] (PDF). World Intellectual Property Organization. Retrieved 5 January 2018.</ref>
* 90. Boitshwaro jo bo sa siamang jo bo dirang gore go nne le tlhakatlhakano
* 136. Go tlhapatsa bodumedi jwa mofuta ope fela
* 149. Dithoto
* 150. Go dira gore motho a se ka a nna phepa ka go mo tshosetsa kgotsa go mo tsietsa kgotsa go mo naya diokobatsi
* 153. Go tlhatlhelwa ga batho ka mabaka a a sa siamang
* 155. Motho yo o tshelang ka madi a a bonwang ka go gweba ka mmele kgotsa yo o tswelelang a kopa batho go gweba ka mmele
* 156. Motho yo o thusang, jalo le jalo go bona poelo, boaka
* 157. Mafelo a a dirisediwang go gweba ka mmele
* 158. Matlo a diaka
* 176. Matshwenyego a a tlwaelegileng
* 179. Batho ba ba sa direng sepe le ba ba senyang thulaganyo
* 182. Disenyi le ba ba se nang magae
* 184. Go anama ga bolwetse
Karolo ya bo masome a matlhano le bosupa ya Molao wa Bana wa ngwaga dikete tse pedi le borobabongwe (2009) e dira gore e nne tlolomolao go rotloetsa, go pateletsa kgotsa go rotloetsa ngwana go tsenela boaka, go ya ka dingwaga tse pedi go ya go tse tlhano tsa kgolegelo le/kgotsa tefiso ya 50,000 pula ($4,685).<ref name=":2">[https://web.archive.org/web/20170703181139/https://www.state.gov/j/tip/rls/tiprpt/countries/2017/271151.htm "Botswana 2017 Trafficking in Persons Report".] ''U.S. Department of State''. Archived from the original on 3 July 2017. Retrieved 5 January 2018</ref>
Molao wa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014) o o kgatlhanong le go gweba ka batho o dira gore mefuta yotlhe ya go gweba ka batho e nne tlolomolao, o latela molao wa boditšhabatšhaba mme o dira gore go dirisa dikgoka, tsietso kgotsa pateletso ka maikaelelo a go dirisa batho ka tsela e e sa siamang e nne tlolomolao. <ref name=":2" />
Basadi ba ba ratang basadi ba ba akaretsang [[Resego Kgosidintsi]] ba ne ba rotloetsa gore go nne le molao o o letlelelang tiro ya tlhakanelo dikobo mo Botswana jaaka mokgwa wa go fokotsa sephiri le tirisodikgoka kgatlhanong le basadi.<ref>Charles, Thalefang (10 February 2020). [https://www.mmegi.bw/news/legalise-sex-work-kgosidintsi/news "Legalise Sex Work - Kgosidintsi".] ''Mmegi Online''. Retrieved 26 February 2023.</ref>
== HIV ==
Setlhogo sa konokono: [[HIV/AIDS mo Botswana]]
Botswana e tlhasetswe ke nngwe ya ditlhaselo tse di maswe thata tsa HIV/AIDS mo lefatsheng. Palo ya bosetšhaba ya go anama ga HIV mo bagolong ba dingwaga tse di magareng ga lesome le botlhano go ya go masome a mane le borobabongwe ke 24.8%, e leng palo ya boraro e e kwa godimo mo lefatsheng, morago ga Lesotho le Eswatini.<ref name=":3">[https://web.archive.org/web/20130116002649/http://avert.org/aids-botswana.htm "HIV & Aids in Botswana"]. AVERT International HIV & Aids Charity. Retrieved 15 January 2013.</ref>Badiri ba tsa tlhakanelodikobo ke setlhopha se se mo kotsing e kgolo. Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bobedi (2012) go ne ga begwa gore badiri ba tsa tlhakanelo dikobo ba na le tshwaetso ya HIV ya 61.9%.<ref name=":3" /><ref>[https://web.archive.org/web/20180722130109/http://www.aidsinfoonline.org/gam/stock/shared/vc/vcshare.html?id=d9c0ff12-f62c-44e7-8e2c-dbe736bbea30 "HIV prevalence amongst sex workers"]. ''www.aidsinfoonline.org''. UNAIDS. 2016. Archived from the original on 22 July 2018. Retrieved 22 July 2018.</ref>
Badiri ba tsa tlhakanelodikobo ba bega gore bareki ba le bantsi ga ba rate go dirisa dikhontomo. Bangwe ba tla duela madi a a kwa godimo fa ba tlhakanela dikobo ba sa itisa, ba bangwe ba dirisa dikgoka.<ref name=":3" />
== Go gweba ka batho ka tsa tlhakanelodikobo ==
Bona gape: [[Go gweba ka batho mo Botswana]]
Botswana ke lefelo le basadi le bana ba rekisediwang batho ba ba batlang go tlhakanela dikobo le bone, le ba ba tsenang mo go lone le ba ba yang kwa go lone. Baagi ba kwa Botswana ba ba leng mo kotsing e kgolo ya go rekisiwa ga batho ke basadi ba ba sa berekeng, batho ba ba humanegileng ba ba nnang kwa magaeng, badiri ba mo masimong le bana. Basetsana le basadi ba Botswana ba ka nna ba bo ba dirisiwa jaaka diaka mo nageng eo, go akaretsa le mo dibareng le ke bakgweetsi ba dilori mo ditseleng tse dikgolo. Basadi bangwe ba ka nna ba bo ba rekisiwa mo dinageng tsa bone kgotsa ba tsewa kwa dinageng tse di mabapi mme ba bo ba dirisiwa ka tsela e e sa siamang ka tsa tlhakanelodikobo. Bana ba ba tswang kwa Zimbabwe ba ba se nang makwalo ba ka nna ba bo ba le mo kotsing ya go rekisiwa kwa Botswana. Ga go ise go nne le patlisiso e e tseneletseng ya boditšhabatšhaba kgotsa ya selegae ya mekgwa ya go gweba ka batho mo nageng.<ref name=":4">[https://en.wikipedia.org/wiki/Prostitution_in_Botswana#cite_note-state17-13]{{PD-notice}}</ref>
Ofisi ya Lefapha la Merero ya Selegae ya United States ya go Lebelela le go Lwantsha go Rekisiwa ga Batho e baya Botswana mo maemong a Tier 2.<ref name=":4" />
== Metswedi ==
ijbbbrf619mwnr72yoebfw1u9i0dchj
Kgaolo ya botlhophi ya borwa jwa Gaborone Bonnington
0
14483
54078
53939
2026-08-15T07:22:03Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54078
wikitext
text/x-wiki
'''Borwa jwa Gaborone Bonnington''' ke kgaolo ya botlhophi mo [[Gaborone]] e e emetsweng kwa palamenteng ya Botswana ke [[Ndaba Gaolathe]], [[Mothusa Tautona wa Botswana|mothusa tautona wa Botswana]] fa e sale ka ngwaga wa dikete pedi, masome a mabedi le bone. Ka dikhilomithara di le lesome le borobabongwe, borwa jwa Gaborone Bonnington ke kgaolo ya botlhophi e nnye go fetisa tse dingwe mo [[Botswana]].
== Maemo a kgaolo ==
Kgaolo e ya botlhophi e tlhamilwe ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bobedi, go tswa mo kgaolong ya pele ya bophirima jwa Gaborone borwa. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le bone, e ne ya fenngwa ke ntlhopheng wa [[Umbrella for Democratic Change|Umbrella For Democratic Change]] Ndaba Gaolathe. Ka ngwaga wa dikete pedi, lesome le borobabongwe, morago ga go tswa mo UDC ga ga Ndaba Gaolathe go tlhama [[Alliance for Progressives]]<ref>[https://www.eiu.com/n/ BMD splits and Alliance for Progressives is born The Economist] Intelligence Unit, 27 September 2017</ref>, o ne a latlhegelwa ke setilo sa gagwe kgatlhanong le ntlhopheng wa [[Botswana Democratic Party]] [[Christian Ntuba Greef]] mo phadisanong ya batho ba le bararo.
Kgaolo e ya toropo e akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://web.archive.org/web/20250826203516/https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022.</ref><ref>''[https://web.archive.org/web/20250618020444/https://www.iec.gov.bw/images/Final%20Report%20Delimitation.pdf REPORT OF THE DELIMITATION COMMISSION, 2012]'' (PDF). 2012.</ref>
# Difetlhamolelo Block 9
# Mafikana Phase 4
# Madirelo
# Mabudisa Phase 1
# Mafatswa
# Kgale View
== Mapalamente ==
{| class="wikitable"
|+
!Tlhopho
!Mofenyi
|-
|[[Ditlhopho tsa kakaretso tsa 2014 (Botswana)]]
|[[Ndaba Gaolathe]]
|-
|[[Ditlhopho tsa kakaretso tsa 2019 (Botswana)]]
|[[Christian Ntuba Greef]]
|-
|[[Ditlhopho tsa kakaretso tsa 2024 (Botswana)]]
|[[Ndaba Gaolathe]]
|}
== Maduo a ditlhopho ==
=== Ditlhopho tsa 2024 ===
{| class="wikitable"
|+Ditlhopho tsa kakaretso tsa 2024: Gaborone Bonnington South<ref>[https://dailynews.gov.bw/news-detail/82880 "Gaolathe bags Gaborone Bonnington South"]. ''DailyNews''. 31 October 2024.</ref>
!Phathi
!Ntlhopheng
!Ditalama
!%
!+-%
|-
|[[Umbrella for Democratic Change]]
|[[Ndaba Gaolathe]]
|dikete di robabobedi, masome a robabobedi le botlhano
|63.73
| +41.16
|-
|[[Botswana Democratic Party]]
|[[Christian Ntuba Greef]]
|dikete di le tharo, lekgolo, masome a mararo le motso
|22.66
| -21.24
|-
|[[Botswana Congress Party]]
|Montwedi Muzila
|sekete, makgolo a supa, masome a mararo le motso
|12.53
|n/a
|-
|[[Botswana Patriotic Front]]
|Evidence Ronald
|masome a robabobedi le boraro
|0.60
|n/a
|-
|[[Botswana Movement for Democracy]]
|Thongbotho Morupisi
|masome a marataro le bosupa
|0.48
| +0.23
|-
| colspan="2" |selekanyo sa phenyo
|dikete di le tlhano, makgolo a marataro, masome a supa le bone
|41.07
|n/a
|-
| colspan="2" |Ditalama tsotlhe tse di tlhomamisitsweng
|dikete di le lesome le boraro, makgolo a robabobedi, lesome le bosupa
|99.67
| +0.02
|-
| colspan="2" |Ditalama tse di sa dumelwang
|masome a mane le borataro
|0.33
| -0.02
|-
| colspan="2" |Go bonala ga batlhophi
|dikete di le lesome le boraro, makgolo a robabobedi, masome a marataro le boraro
|80.85
| -3.16
|-
| colspan="2" |Batlhophi ba ba ikwadisitseng
|dikete di le lesome le bosupa, lekgolo, masome a mane le bosupa
|
|
|-
| colspan="2" |UDC e tsaya mo go BDP
|Phetogo
| +31.20
|
|}
=== Ditlhopho tsa 2019 ===
{| class="wikitable"
|+Ditlhopho tsa kakaretso tsa 2019: Gaborone Bonnington South<ref>{{Cite web |url=https://www.iec.gov.bw/images/Botswana_2019_General_Elections_REPORT(1).pdf |title=Independent Electoral Commission - Botswana National Assembly, 2019 |access-date=2026-07-17 |archive-date=2024-06-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240608173526/https://www.iec.gov.bw/images/Botswana_2019_General_Elections_REPORT(1).pdf |url-status=dead }}</ref>
!Phathi
!Ntlhopheng
!ditalama
!%
!+-%
|-
|[[Botswana Democratic Party]]
|[[Christian Ntuba Greef]]
|dikete di le nne, makgolo a marataro le boraro
|43.90
| +12.79
|-
|[[Alliance for Progressives]]
|[[Ndaba Gaolathe]]
|dikete di le tharo, makgolo a mane, masome a marataro le motso
|33.01
| -24.48
|-
|[[Umbrella for Democratic Change]]
|Nelson Ramaotwana
|dikete di le pedi, makgolo a mararo, masome a marataro le bosupa
|22.57
| -34.92
|-
|[[Real Alternative Party (Botswana)]]
|Gaolathe Mokgosi
|masome a mabedi le borobabongwe
|0.29
|n/a
|-
|[[Botswana Movement for Democracy]]
|Jopa Osupile
|masome a mabedi le borataro
|0.25
|n/a
|-
| colspan="2" |selekanyo sa phenyo
|sekete, lekgolo, masome a mane le bobedi
|10.89
| +17.08
|-
| colspan="2" |Ditalama tsotlhe tse di tlhomamisitsweng
|dikete di le lesome, makgolo a mane, masome a robabobedi le borataro
|99.65
| -0.06
|-
| colspan="2" |Ditalama tse di sa dumelwang
|masome a mararo le bosupa
|0.35
| +0.06
|-
| colspan="2" |Go bonala ga batlhophi
|dikete di le lesome, makgolo a matlhano, masome a mabedi le boraro
|84.01
| +0.06
|-
| colspan="2" |Batlhophi ba ba ikwadisitseng
|dikete di le lesome le bobedi, makgolo a matlhano, masome a mabedi le borataro
|dikete di le lesome le bobedi, makgolo a matlhano, masome a mabedi le borataro
|
|-
| colspan="2" |BDP e tsaya mo UDC
|Phetogo
| +18.64
|
|}
=== Ditlhopho tsa 2014 ===
{| class="wikitable"
|+Ditlhopho tsa kakaretso tsa 2014: Gaborone Bonnington South<ref>{{Cite web |url=https://www.iec.gov.bw/images/documents/2014%20General%20Elections%20Report.pdf |title=Independent Electoral Commission - Botswana National Assembly, 2014 |access-date=2026-07-17 |archive-date=2022-06-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220628124457/https://www.iec.gov.bw/images/documents/2014%20General%20Elections%20Report.pdf |url-status=dead }}</ref>
!Phathi
!Ntlhopheng
!ditalama
!%
|-
|[[Umbrella for Democratic Change]]
|[[Ndaba Gaolathe]]
|dikete di le thataro, makgolo a marataro, masome a mane le borataro
|57.49
|-
|[[Botswana Democratic Party]]
|[[Botsalo Ntuane]]
|dikete di le tharo, makgolo a matlhano, masome a robabongwe le bosupa
|31.11
|-
|[[Botswana Congress Party]]
|Abbey Buti Chengeta
|sekete, makgolo a mararo lesome le borobabobedi
|11.40
|-
| colspan="2" |selekanyo sa phenyo
|dikete di le tharo, masome a mane le borobabongwe
|26.38
|-
| colspan="2" |'''Go bonala ga batlhophi'''
|dikete di le lesome le motso, makgolo a robabobedi,lesome le motso
|83.95%
|-
| colspan="2" |'''Batlhophi ba ba ikwadisitseng'''
|dikete di le lesome le boraro, makgolo a robabobedi, lesome le motso
|
|-
| colspan="2" |'''Ditalama tsotlhe tse di dumeletsweng'''
|dikete di le lesome le motso, makgolo a matlhano, masome a marataro le motso
|99.71
|-
| colspan="2" |'''Ditalama tse di sa dumelelwang'''
|masome a mararo le bone
|0.29
|-
| colspan="4" |Phenyo ya UDC (setilo se sesha)
|}
== Metswedi ==
f5lv6obvqef682gvudvf58v1b3jjlln
Gaborone Bokone
0
14547
54070
53925
2026-08-15T05:11:36Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54070
wikitext
text/x-wiki
Gaborone Bokone ke kgaolo ya [[Gaborone]] e e emetsweng mo [[Khudutlhamaga ya Botswana|kuduthamaga ya Botswana]] ke Shawn Nthaile wa [[Umbrella for Democratic Change]] go tloga ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone .
== Popego ya Kgaolo ya Botlhophi ==
Kgaolo ya tlhophilweng kwa tshimologong ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bone, morago ga go kgaoganngwa ga setlhopha se le sengwe sa [[Gaborone]] mme se nnile le diphetogo di le dintsi mo bogolo le sebopego sa sona. Gaborone Bokone e ne e le lefelo le le babalesegileng la [[BNF]] magareng ga ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le bone le ngwaga wa dikete tse pedi le bone. Mo ditlhophong tsa ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le borobabongwe le ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone e ne ya nna kgaolo ya ditlhopho moo BNF e neng ya fenya ka pharologano e kgolo.<ref>[https://www.parliament.gov.bw/index.php/files/37/New-category/845/Road-to-Botswana-Parliament-January-2017.pdf Parliament of Botswana]</ref> Ka ngwaga wa dikete tse pedi le bone e ne ya nna setulo sa kgaisano magareng ga BDP le BNF (mme moragonyana UDC).
Kgaolo ya toropo e akaretsa mafelo a a latelang:<ref>''[https://web.archive.org/web/20250826203516/https://www.iec.gov.bw/images/2022_Delimitation_Final_Report.pdf 2022 DELIMITATION COMMISSION REPORT]'' (PDF). 2022. pp. 92–93.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20250618020444/https://www.iec.gov.bw/images/Final%20Report%20Delimitation.pdf ''REPORT OF THE DELIMITATION COMMISSION, 2012'' (PDF). 2012.] pp. 74–76.</ref>
# Tsholofelo
# Tawana
# Tshweneng
# Phiring
# Ledumang
# Phokoje
# Gaborone West Block 10
# Tsholofelo Extension
# Marapoathutwa – Block 8
# Glen Valley
# Sebele
# Phakalane
# Gaborone North
# Sir Seretse Khama Airport
# Ledumadumane
== Metswedi ==
fk64v98npxb4r88zzzjilcpsdrpym8o
Dipalopalo tsa Botswana
0
14618
54069
53113
2026-08-15T03:36:43Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54069
wikitext
text/x-wiki
Dipalopalo tsa batho tsa banni ba [[Botswana]] di akaretsa palo ya batho, letso, maemo a thuto, botsogo jwa setšhaba, maemo a itsholelo, bodumedi le dintlha tse dingwe . <ref>{{Cite web |title=Botswana Demographic Survey 2017 |url=https://www.statsbots.org.bw/sites/default/files/publications/Botswana%20Demographic%20Survey%20Report%202017.pdf |website=Statistics Botswana}}</ref> <ref>{{Cite book |last=Statistics |first=Botswana |year=2015 |title=Population Census Atlas 2011: Botswana |publisher=Statsbots |isbn=978-99968-429-0-0 |location=Library |pages=1 |language=English}}</ref>
[[File:Botswana-demography.svg|right|thumb|300x300px|Dipalopalo tsa Botswana, Tshedimosetso ya FAO, ngwaga wa 2008; Palo ya banni ba lefatshe ka diketekete.]]
[[Botswana]], fela jaaka ditšhaba tse dintsi mo borwa jwa Aforika, e na le seelo se se kwa godimo sa mogare ya HIV, sa palo kakanyetso ya 20.7% mo bagolong ba dingwaga di le lesome le botlhano go ya go di le masome a mane le boferabongwe. <ref name="avert">{{Cite web |date=21 July 2015 |title=HIV & Aids in Botswana |url=http://www.avert.org/aids-botswana.htm |access-date=27 January 2021 |publisher=AVERT International HIV & Aids Charity |archive-date=16 January 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130116002649/http://avert.org/aids-botswana.htm |url-status=dead }}</ref>
jwii3y7ncgumtc8izgbntr2bel8qoor
Botsalano jwa Botswana le Aforika Borwa
0
14685
54064
53422
2026-08-15T01:32:00Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54064
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Botswana South Africa Locator.png|thumb]]
'''Botsalano jwa Botswana le Aforikaborwa''' ke botsalano jwa mo ditsong le jwa gompieno jwa mafatshe a [[Botswana]] le [[Aforika Borwa|Aforikaborwa]] . Lefatshe la Botswana le na le ofisikgolo ya boemedi kwa [[Pretoria (Pitori)|Pretoria]], mme la [[Aforika Borwa|Aforika Borwa l]]<nowiki/>e na le ofisi ya boemedi kwa [[Gaborone]] . Mafatshe o o mabedi ke dikolone tsa pele tsa Britain le maloko a lekgotla la African Union, [[mafatshe a selekane]] le [[Southern African Development Community|Setšhaba sa Tlhabololo ya Borwa jwa Aforika]] ( SADC ) .<ref>Schenoni, Luis (2017) "Subsystemic Unipolarities?"in Strategic Analysis, 41(1): 74-86</ref>
== Ditso ==
Motheo wa botsalano jo o simolotse morago ga go tlhongwa ga [[Southern African Customs Union|Mokgatlho wa Melelwane wa Borwa jwa Aforika]] ( SACU ) ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe le lesome . <ref>{{Cite web |title=SARPN - Botswana |url=http://www.sarpn.org.za/documents/d0001250/index.php |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20190322153410/http://www.sarpn.org.za/documents/d0001250/index.php |archive-date=2019-03-22 |access-date=2009-07-14 |website=www.sarpn.org.za}}</ref>
Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a robabobedi le botlhano lefatshe la A[[Tlhaselo mo Gaborone|forika Borwa le ne la simolola letsholo la sesole go ya kwa Gaborone]], le tlhasela batho ba [[African National Congress]] kwa Botswana . Ditlhaselo tse di ne tsa kgalwa ke mmueledi wa ga tautona wa Amerika [[Ronald Reagan]] . <ref>{{Cite web |title=Boston.com Local Search - Boston Globe Archives |url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=BG&p_theme=bg&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EADED821197B2AD&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |website=nl.newsbank.com |access-date=2026-07-26 |archive-date=2016-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303214653/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=BG&p_theme=bg&p_action=search&p_maxdocs=200&p_topdoc=1&p_text_direct-0=0EADED821197B2AD&p_field_direct-0=document_id&p_perpage=10&p_sort=YMD_date:D&s_trackval=GooglePM |url-status=dead }}</ref>
Ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a robabobedi le borataro Tautona [[Quett Masire]] wa Botswana o ne a re baagisani ba batho bantsho ba Aforika Borwa ba tlaa sotlega thata fa mafatshe a Bophirima a ka tsenya dikiletso tsa itsholelo mo Aforika Borwa. O rile, "Go bonala sentle gore ga re ka ke ra thibela Bophirima go tsenya dikiletso mo Aforika Borwa, mme re amogela mofuta mongwe le mongwe wa kgatelelo mo pusong [[Tlhaolele|ya tlhaolele]] ." <ref>{{Cite web |title=Archives: Chicago Tribune - BOTSWANA FEARS IRE OF S. AFRICANS |url=https://pqasb.pqarchiver.com/chicagotribune/access/24918651.html?dids=24918651:24918651&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&date=Jul+09,+1986&author=Chicago+Tribune+wires&pub=Chicago+Tribune+(pre-1997+Fulltext)&desc=BOTSWANA+FEARS+IRE+OF+S.+AFRICANS&pqatl=google |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20121021143154/http://pqasb.pqarchiver.com/chicagotribune/access/24918651.html?dids=24918651:24918651&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&date=Jul+09,+1986&author=Chicago+Tribune+wires&pub=Chicago+Tribune+(pre-1997+Fulltext)&desc=BOTSWANA+FEARS+IRE+OF+S.+AFRICANS&pqatl=google |archive-date=October 21, 2012 |website=pqasb.pqarchiver.com}}</ref>
Botsalano gareng ga Aforika Borwa le Botswana bo ne bo dirwa semmuso ka go tlhoma diofisi tsa boemedi mo mafatsheng ka bobedi ka ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a robabongwe le bobedi. Go tlhabololwa ga botsalano go ya kwa maemong a a feletseng a botsalano go diragetse ka Seetebogiso a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa sekete makgolo a robabongwe masome a robabongwe le bone. <ref>{{Cite web |title=Department of International Relations and Cooperation - South Africa |url=http://www.dfa.gov.za/foreign/bilateral/botswana.html |website=www.dfa.gov.za}}</ref>
Mafatshe a mabedi a ne a na le botsalano jo bo siameng ka nako ya botautona jwa ga Thabo Mbeki le [[Festus Mogae]] . Ka nako ya botautona jwa ga [[Jacob Zuma]] le [[Ian Khama Seretse Khama|Ian Khama]], botsalano bo ne jwa wela tlase ka ntlha ya dipharologano ka go thapiwa ga [[African Union|Kopano ya Aforika]], tshwetso ya Aforika Borwa ya go ikgogela morago mo Kgotlatshekelong ya Bosenyi ya mafatshefatshe le Zimbabwe. <ref>{{Cite web |last=JIKA |first=THABO MOKONE and THANDUXULO |title=Zuma going nowhere, irate SA tells Khama |url=http://www.timeslive.co.za/sundaytimes/stnews/2016/11/13/Zuma-going-nowhere-irate-SA-tells-Khama |access-date=2016-11-13 |website=Sunday Times |archive-date=2016-11-20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20161120232348/http://www.timeslive.co.za/sundaytimes/stnews/2016/11/13/Zuma-going-nowhere-irate-SA-tells-Khama |url-status=dead }}</ref> Ka ngwaga wa dikete pedi lesome le borobabongwe, [[Phathi ya Tomokoraga|Botswana Democratic Party]], phathi e e busang mo [[Botswana]], e ne ya tsenela Mekgatlho ya Kgololesego ya Pele ya Aforika Borwa, e gape e akaretsang ANC. <ref>{{Cite web |date=2022-08-29 |title=Obert Mpofu attends Botswana Democratic Party congress |url=https://bulawayo24.com/index-id-news-sc-national-byo-222870.html |access-date=2023-01-07 |website=Bulawayo24 News}}</ref>
== Tirisanommogo ==
Ka ngwaga wa dikete pedi le boraro, tautona wa Aforikaborwa, [[Thabo Mbeki]] o ne a etela tautona wa Botswana [[Festus Mogae]] . Mafatshe a mabedi a ne a ntshitse kitsiso e e reng baeteledipele ba ba babedi ba mafatshe a mabedi ba sekasekile dintlha tsa mafatshe a mabedi, tsa kgaolo, le tsa mafatshefatshe tse di nang le dikgatlhego tse di tshwanang, jaaka Tumalano ya go Tlhoma komiti e e Kopanetsweng ya sennela ruri ya Tirisanommogo magareng ga Botswana le Aforika Borwa. Baeteledipele ba babedi ba gape ba tlhagisitse tlhokego ya "go thusa batho ba Zimbabwe go rarabolola mathata a a lebaneng le lefatshe la bone". <ref>{{Cite web |title=Apps - Access My Library - Gale |url=http://www.accessmylibrary.com/coms2/summary_0286-22699143_ITM |website=www.accessmylibrary.com}}</ref>
Ka Ngwanatseele ngwaga wa dikete pedi le borobabobedi, Botautona ba mafatshe ka bobedi ba ne ba dumalana go bereka mmogo go rarabolola mathata a kwa [[Zimbabwe]] morago ga ditlhopho tsa botautona.
== Ditumalano ==
* Ka ngwaga wa dikete pedi le boraro, mafatshe a mabedi a no a ne a baya monwana tumalano ya go duedisa lekgetho gabedi. <ref>{{Cite web |title=Botswana And South Africa Sign Double Taxation Agreement |url=http://www.tax-news.com/archive/story/Botswana_And_South_Africa_Sign_Double_Taxation_Agreement_xxxx13009.html |url-status=usurped |archive-url=https://web.archive.org/web/20090926224804/http://www.tax-news.com/archive/story/Botswana_And_South_Africa_Sign_Double_Taxation_Agreement_xxxx13009.html |archive-date=2009-09-26 |access-date=2009-07-14 |website=www.tax-news.com}}</ref>
* Ka ngwaga wa dikete pedi le botlhano, mafatshe a mabedi a a ne baya monwana ditumalano di le thataro tsa go tokafatsa tirisanommogo mo maphateng a a farologaneng, go akaretsa le temothuo, boitekanelo, pusoselegae, metshameko, setso le dipalamo <ref>{{Cite web |title=Apps - Access My Library - Gale |url=http://www.accessmylibrary.com/coms2/summary_0286-9803737_ITM |website=www.accessmylibrary.com}}</ref>
* Ka ngwaga wa dikete pedi le borataro, matona a tikologo a mafatshe a mabedi a, mmogo le Zimbabwe, ba ne ba baya monwana gore go nne le phaka e ntšha ya diphologolo tse di kgabaganyang melelwane e e bidiwang Lefelo la Tshomarelo la Limpopo-Shashe le le kgabaganyang melelwane ya Botswana, Aforika Borwa le Zimbabwe. <ref>{{Cite web |title=IOL: News for South Africa and the World |url=http://www.iol.co.za/index.php?set_id=1&click_id=84&art_id=vn20060622230411551C638841 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20100821113237/http://www.iol.co.za/index.php?set_id=1 |archive-date=2010-08-21 |access-date=2009-07-14}}</ref>
* Ka ngwaga wa dikete pedi le bosupa, [[Botswana Railways|Diterena tsa Botswana]] di ne tsa baya monwana tumalano le lephata la diterena tsa Aforikaborwa la Spoornet . Tumelano e tla felela ka kgwebo e e kopanetsweng le go nyalanya ditsholofelo go ya ka kabo ya didirisiwa. <ref>{{Cite web |title=Mmegi Online :: BR, Spoornet sign business agreement |url=http://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=20&dir=2007/April/Tuesday17 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20170907132600/http://www.mmegi.bw/index.php?sid=4&aid=20&dir=2007%2FApril%2FTuesday17 |archive-date=2017-09-07 |access-date=2020-07-05}}</ref> Seno se ne sa latela dipuisano fa gare ga badirisi ba babedi bao ka ngwaga wa dikete pedi le borataro . <ref>{{Cite web |title=Mmegi Online - Business Week |url=http://www.mmegi.bw/2006/August/Wednesday2/10051232661082.html |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20120223122341/http://www.mmegi.bw/2006/August/Wednesday2/10051232661082.html |archive-date=2012-02-23 |access-date=2009-07-14 |website=www.mmegi.bw}}</ref>
== DitsHedimosetso tse dingwe ==
* [[Botsalano jwa lefatshe la Botswana le mafatshe a mangwe]]
* [[Botsalano jwa lefatshe la Aforika Borwa le mafatshe a mangwe]]
== Metswedi ==
{{Reflist|2}}
[[Karolo:Short description is different from Wikidata]]
[[Karolo:Articles with short description]]
pts8r7r8nelx3emdhpnrbf57nfbtgzj
Bokopano jwa Secheba sa Botswana/ National Assembly
0
14779
54062
53698
2026-08-15T01:11:53Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54062
wikitext
text/x-wiki
Bokopano jwa Sechaba ke yona fela lekgotla la peomolao la Palamente ya Botswana e e nang le ntlwana e le nngwe ya palamente, e e nang le Tautona le bokopano jwa Sechaba. <ref name=":1">Botlhale, Emmanuel; Lotshwao, Kebapetse (2013). "The Uneasy Relationship Between Parliament and the Executive in Botswana". ''Botswana Notes and Records''. '''45''': 39–51. JSTOR [https://www.jstor.org/stable/90024373 90024373.]</ref>Ntlo e fetisa melao, e neela ditona go bopa Kabinete, le go okamela tiro ya puso. Gape e na le maikarabelo a go amogela tekanyetsokabo ya naga. E gakololwa ke Ntlo ya Dikgosi, lekgotla la dikgosana tsa merafe le e seng ntlo ya Palamente.<ref name=":2">Norton, Philip (21 December 2004). "How many bicameral legislatures are there?". ''The Journal of Legislative Studies''. '''10''' (4): 1–9. [[doi:10.1080/1357233042000322436]]. S2CID 143950774.</ref>
Le fa go ne go na le ba ba neng ba dira pele ga bokopano jwa Sechaba ka nako ya puso ya bokoloniale, e ne e se go fitlha ka boipuso ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome marataro le borataro (1966) fa bokopano jwa Sechaba ya Botswana e ne ya tlhomiwa semmuso. <ref name=":3">[https://www.carleton.edu/president/lewis/speeches-writings/botswana-success/]</ref><ref name=":0">Tesfahun, Amsalu Tebeje (2015). "[https://www.ajol.info/index.php/ejossah/article/view/134622 The Endurance and Decline of Single Party Dominance in African States: A Case Study of Botswana and Senegal"]. Ethiopian Journal of the Social Sciences and Humanities. 11 (1): 1–28.</ref>Go tloga ka nako eo, go nnile le ditlhopho tsa makoko a le mantsi tse di latelanang le diphetogo di le tlhano tsa bo Tautona ka kagiso. <ref name=":4">[https://africasacountry.com/2016/10/botswana-at-50-african-miracle-or-african-mirage "Botswana: African miracle or African mirage?"]. africasacountry.com. 4 March 2018. Retrieved 2022-03-10.</ref><ref name=":0" />
Mo bo gompienong, go na le maloko a le masome a marataro le botlhano a bokopano jwa Sechaba.<ref name=":5"><sup>[https://www.aljazeera.com/news/2019/10/25/botswanas-ruling-party-bdp-wins-general-election-chief-justice "Botswana's ruling party BDP wins general election: Chief justice".] www.aljazeera.com. Retrieved 2022-03-10</sup></ref>Batlhophi mo dikgaolong tse di nang le leloko le le lengwe ba tlhopha ka tlhamalalo maloko a le masome a matlhano le bosupa a paka ya dingwaga di le tlhano ka tsamaiso ya bontsi (kgotsa ya pele-pele-pele). Maloko a le marataro one a tlhophiwa ke Tautona mme a tlhophiwa ke lekgotla. Kwa bokhutlong, ba ba setseng ba babedi (Tautona le Sebui sa bokopano jwa Sechaba) ke ba ofisi.<ref name=":6">[https://www.constituteproject.org/constitution/Botswana_2016?lang=en Botswana 1966 (rev. 2016) Constitution - Constitute"]. ''www.constituteproject.org''. Retrieved 2022-03-10.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20221019183042/https://www.parliament.gov.bw/index.php/2012-02-13-15-06-33 "Office-Bearers & Members".] www.parliament.gov.bw. Archived from the original on 2022-10-19. Retrieved 2022-04-20.</ref>
Le fa go na le ditlhopho tse di sa kgaotseng, Kopano ya setšhaba e ntse e tshwaiwa diphoso. Mo ditlhophong tsotlhe go tloga ka ditlhopho tsa motheo ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano (1965) go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone (2024), [[Botswana Democratic Party]] e ne ya fenya bontsi jwa ditulo mo lekgotleng la peomolao. <ref name=":7">Poteete, Amy R. (2012). "Electoral competition, factionalism, and persistent party dominance in Botswana". ''The Journal of Modern African Studies''. '''50''' (1): 75–102. doi:10.1017/[[doi:10.1017/S0022278X11000619|S0022278X11000619.]] JSTOR 41474960. S2CID 154672233.</ref><ref>[https://www.jeuneafrique.com/depeches/102799/politique/botswana-legislatives-sur-fond-de-crise-economique/]</ref>Mo godimo ga moo, baithuti ba saense ya sepolotiki ka dinako dingwe ba ne ba supa fa ba tshwenyegile ka bokopano jwa Sechaba ka ntlha ya basadi ba le mmalwa ba e leng maloko a Palamente le go golaganngwa ga yona le khuduthamaga.<ref name=":8">Bauer, Gretchen (2010). "'Cows Will Lead the Herd into a Precipice': Where Are the Women MPs in Botswana?". ''Botswana Notes and Records''. '''42''': 56–70. JSTOR [https://www.jstor.org/stable/23237971 23237971.]</ref><ref name=":9">Sebudubudu, David; Maripe, Bugalo; Botlhomilwe, Mokganedi Z.; Malila, Ikanyeng S. (2013). "The Mutation of Parliament into a 'Registration Chamber': Executive Dominance over the Legislature in Botswana". ''The African Review: A Journal of African Politics, Development and International Affairs''. '''40''' (2): 33–59. JSTOR[https://www.jstor.org/stable/45341655 45341655.]</ref>
== Seabe le popego ==
bokopano jwa Sechaba sa Botswana ke karolo ya lekala la peomolao ya Puso ya Bosetšhaba ya Botswana mme ka jalo e na le seabe sa botlhokwa sa go ngangisana le go fetisa melaotlhomo. Ka gale go na le maloko a le masome a matlhano le bosupa a kopano jwa Sechaba a a tlhophilweng ke batlhophi go tswa mo dikgaolong tsa bonno bo le bongwe. Mmogo le maloko a a tlhophilweng ano gape go na le maloko a le marataro a a tlhophilweng ke Tautona mme a tlhophilwe ka tsela e e kgethegileng ke bokopano jwa Sechaba. Kwa bokhutlong, go na gape le maloko a le mabedi a ex-officio - a le mongwe wa ona e leng Tautona.<ref name=":2" /> <ref name=":9" />Kwa tshimologong, maikaelelo a maloko a a tlhophilweng ka tsela e e kgethegileng e ne e le go dira gore ditlhopha tse dinnye tsa naga di nne le kemedi mo Kopanong ya setšhaba. Moragonyana, maloko a Palamente gantsi ba ne ba beela batho ba ba nang le bokgoni jo bo batlegang mafelo ano. Mo malobeng, le fa go ntse jalo, ditulo tse di tlhophilweng ka go kgethega di dirisitswe thata jaaka tsela ya lekoko la bontsi go oketsa palo ya ditulo tsa lona mo kgotlapeomolao.<ref name=":8" />
Mo gare ga maloko a bokopano jwa Sechaba gape go na le Sebui, Motlatsa Sebui, le Moeteledipele wa Kganetso. Le fa sebui gantsi e le leloko la bokopano jwa Sechaba, maloko a Palamente ga a tshwanela go tlatsa tiro e ka Mopalamente yo mongwe. Ka jalo, fa maloko a Palamente a tlhopha sebui se se tswang kwa ntle ga setlhopha se se busang, sebui e nna leloko la bo65 la bokopano jwa Sechaba. Fa go batlega, pedi-tharo ya maloko a ka bouta go tlosa Sebui. <ref name=":6" />Mo godimo ga moo, mmogo le go nna ditokololo tsa bokopano jwa Sechaba, maloko mangwe a Palamente le ona ke karolo ya Kabinete ya Tautona. Ka nako nngwe le nngwe, go na le ditona tsa Kabinete di le masome a mabedi le borataro mo Kokoanong ya Bosetšhaba - di le borobabobedi tsa tsona ke ditona tse di thusang.<ref name=":9" />Ka mantswe a mangwe, 42% ya bokopano jwa Sechaba le yona ke karolo ya Kabinete ya Tautona.<ref name=":1" />
Ka kakaretso, boikaelelo jo bogolo jwa Kopano ya setšhaba ke go ngangisana le go fetisa melao. Ka tlwaelo, Tautona o tlhagisa melaotlhomo mme maloko a Kabinete a kgona go e sekaseka pele. Le fa go ntse jalo, go na le melawana e le mmalwa e e atlegileng go tsena mo Kopano ya setšhaba ka ditsela tse di farologaneng. Morago ga moo, fa Molaotlhomo o sena go fitlha kwa Kopano ya setšhaba, o tshwanetse go bona bontsi jo bo bonolo go fetisediwa kwa go Tautona. Kwa bokhutlong, fa Tautona a setse a dumetse gore molaotlhomo o amogelwe, o nna molao.<ref name=":6" />Le fa go ntse jalo, gore molaotlhomo e nne molao o o siameng, ga o a tshwanela go ganetsana le Molaotheo wa Botswana. Fa molao o sa dumalane le Molaotheo, kgotlatshekelo e na le tshwanelo ya go bolela gore molao ga o na boleng. <ref name=":9" />
Mo godimo ga go fetisa melao, bokopano jwa Sechaba e na le maatla a go tlhopha Tautona. Ditlhopho tseno ga di dirwe ka go bouta, mme go na le moo ka gore a lekoko le na le bontsi mo Kopanong ya setšhaba kgotsa nnyaa. <ref name=":7" />E re ka Palamente ya Botswana e le kopanyo ya Ntlobokopano jwa Sechaba le Tautona, ditlhopho tsa Tautona bopa Palamente.[ Ka jalo, go farologana le ditsamaiso tse dintsi tsa palamente, Tautona o tla dira jaaka Tlhogo ya Naga le Tlhogo ya Puso.<ref name=":1" />Mo tirong e, Tautona o na le maatla a go tlhagisa molao, go bua le go bouta. <ref name=":6" />Mo godimo ga moo, ba na le maatla a go bitsa, go emisa le go tlhatlhamolola bokopano jwa Sechaba. <ref name=":9" />
Fa Tautona a bolela gore go na le maemo a tshoganyetso a setšhaba, Kopano ya setšhaba e nna le boikaelelo jo bongwe gape. Mo tiragalong e, Tautona nna le maatla a go itirela melawana e megolo e e tlhokegang go fedisa maemo a tshoganyetso. <ref name=":1" />Le fa go ntse jalo, ka ntlha ya Emergency Powers Act e e fetisitsweng ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le borataro (1966), mo maemong a, bokopano jwa Sechaba e na le maatla a go dira jaaka tshupetso mme e tshwanetse go amogela melawana ya maemo a tshoganyetso ya Tautona. <ref name=":10">Dinokopila, Bonolo Ramadi (2020). [https://verfassungsblog.de/constitutionalism-in-a-time-of-crisis-botswanas-reaction-to-the-covid-19-pandemic/ "Constitutionalism in a Time of Crisis: Botswana's Reaction to the COVID-19 Pandemic".] Verfassungsblog: On Matters Constitutional (in German). doi:10.17176/20200427-165047-0. Retrieved 2022-03-14.</ref>
== Ditso ==
=== Tshimologo ya pele ga bokoloniale le bokoloniale ===
Gantsi, kwa Botswana, dikgosana di busa mo lefelong leo ka go bitsa dikokoano tsa setšhaba tse di bidiwang ⁇ Kgotlas". Bakanoki bangwe, jaaka moitsesaense wa dipolotiki John Holm, ba supa dikokoano tse di ntseng jalo jaaka dikai tsa kafa setso sa Batswana se tsenyeletsang ditlhogo tsa puo ya setšhaba le kganetsano ka teng. Go bonala sentle gore, meono e, e supa megopolo e e tlwaelegileng ya metheo ya temokerasi.<ref name=":11">Harden, Blaine (24 April 1988). "[https://www.washingtonpost.com/archive/opinions/1988/04/24/a-lesson-for-africa_democracy-works/466eb6c5-adf6-45c2-ac8b-6e5df24e8311/ A Lesson for Africa—Democracy Works: A Lesson for Africa"]. ''The Washington Post''. p. 57. ProQuest 139741948</ref>
Ka fa gare ga setso se, dikgosana di ne tsa tshegetsa puso ya selegae mo pusong ya bokoloniale.<ref name=":11" />Ka nako ya bokoloniale, Maborithane ba ne ba busa kgaolo ya Botswana ya segompieno go ya ka pholisi ya bone ya puso e e sa tlhamalalang. E ne e bidiwa Bechuanaland Protectorate ka nako eo, mme lefelo leno le ne la nna le seabe se sennye sa bokoloniale fa go bapisiwa le mafelo a mangwe mo kgaolong eo. Lebaka lengwe la seno e ne e le gore Bechuanaland e ne e se kolone ya batho ba ba neng ba nna koo. Mo godimo ga moo, se gape e ne e le ka ntlha ya gore kgaolo e ne ya tila go tsenngwa mo Afrika Borwa e e leng moagisani wa yone ya bosweu. <ref name=":0" /><ref name=":3" />Kgabagare, le fa go ntse jalo, tsereganyo ya bokoloniale e ne ya nna e e tsepameng thata ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le lesome le borobabongwe (1919) fa balaodi ba Boritane ba ne ba tlhoma Khansele ya Kgakololo ya Baagi ba Selegae kwa maemong a kgaolo. Ka bonakonyana fela morago ga moo ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a mabedi (1920), go ne ga tlhomiwa Lekgotla la Kgakololo la Yuropa. Morago ga moo, mo dingwageng tse masome a mararo le borataro tse di neng tsa latela, makgotla ano a ne a dira ka go farologana go fitlha go tlhomiwa Lekgotla le le Kopanetsweng la Kgakololo. Khansele eno e ne e sena maatla a go fetisa molao, fela e ne e ka ngangisana le go bua ka molao o o leng teng. Le fa go ntse jalo, balaodi ba dikolone tsa Boritane gantsi ba ne ba aga makgotla ano mo motheong wa dikgatlhego tsa go dirisa batho ka tsela e e sa siamang. Ka ntlha ya seo, gantsi ba ne ba tshegetsa le go pateletsa go ntshiwa ga ikonomi ya bokoloniale.<ref name=":12">Opalo, Ken Ochieng' (2019). Legislative development in Africa : politics and postcolonial legacies. Cambridge. ISBN [[:en:Special:BookSources/978-1-108-68465-1|978-1-108-68465-1.]] OCLC 1108755974.</ref>
=== Boipuso le go tlhamiwa ga lekgotla la molao ===
Ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a matlhano le borobabongwe (1959), mokomišenara wa Botswana, Peter Fawcus, o ne a dira mmogo le batho ba ba itsegeng ba Batswana jaaka [[Seretse Khama]] go tlhama Khansele e ntšhwa ya Molao.<ref>Kachip, Sitinga; e (17 August 2015). [https://web.archive.org/web/20190701094543/https://voicesofafrica.co.za/botswanan-batswana-its-complicated/ "Botswanan or Batswana? It's complicated – Voices of Africa".] Retrieved 2022-04-23.</ref><ref name=":0" />Khansele eno e ne e na le maatla a go fetisa melao mme e ne e tla nna le seabe se se botlhokwa mo go feteleng kwa boipusong. Lekgotla leno le ne le dirilwe ka badiredibagolo ba le lesome ba puso, Baafrika ba le lesome, Bayuropa ba le lesome, le Mo-Asia a le mongwe yo o nnang kwa Botswana. Bontsi jwa ditokololo tse di emetseng Maaforika le Yuropa di ne di tswa mo dikhanseleng tse di neng di sa tswa go tlhomiwa tsa Aforika le Yuropa. Dikhansele tsa Kgotlapeomolao (LegCos) jaaka eno e ne e se ya Botswana fela mme e ne e tlwaelegile kwa bokhutlong jwa puso ya bokoloniale ya Boritane. Ken Opalo, yo e leng mankge wa dipolotiki tsa molao, o bolela gore badiredibagolo ba dikolone gantsi ba ne ba laola LegCos ka nako ya fa ba ne ba le teng. Ka jalo, LegCos gantsi e ne e dira go tsweletsa dikeletso tsa babusi ba bokoloniale. Ka nako ya fa go ne go fetolwa go nna le boipuso, seno se ne se akaretsa go naya badiredibagolo maatla le go lekanyetsa puso ya molao ka boyone. Mo dinageng tse dingwe tse dintsi tsa morago ga bokoloniale, seno se ne sa dira gore go nne le puso e e gagametseng ka dingwagangwaga.<ref name=":12" />
Kgabagare, jaaka puso ya bokoloniale ya Boritane e ne e simolola go fokotsega, Seretse Khama o ne a kopana le maloko a Aforika a khansele ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le bobedi (1962) go bopa [[Bechuanaland Democratic Party]] (BDP).<ref name=":13">[https://mg.co.za/article/2019-10-17-khamas-hand-still-rocks-botswana/ "Khama's hand still rocks Botswana"]. The Mail & Guardian. 2019-10-17. Retrieved 2022-03-10.</ref><ref name=":3" />Morago ga moo, ka bonako fela morago ga tiragalo e, setlhopha se se neng se bopilwe ke dikgosana, baagi ba basweu, le maloko a makoko a sepolotiki a Botswana a a neng a sa tswa go tlhomiwa a ne a kopana go tla go kwala Molaotheo wa Botswana wa isago. Mo Molaotheong ono go ne go na le dikakanyo tsa bokopano jwa Sechaba. Morago ga moo, ka kgwedi ya Mopitlwe wa ngwana wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano (1965), ditlhopho tsa ntlha di ne tsa diragala ka makoko a sepolotiki a le mararo a tsaya karolo mo letsholong leno. BDP e ne ya fenya masome a robabobedi le bongwe lekgolong ya diboutu le masome a mabedi le borobabobedi ya ditulo tse masome a mararo le bongwe tse di leng teng mo kgotlapeomolao. Go ise go ye kae morago ga ditlhopho tse, naga e ne ya bona boipuso ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a marataro le borataro (1966).<ref name=":0" />
=== Morago ga boipuso le puso ya BDP ===
Le fa dinaga di le dintsi tsa Aforika di nnile le puso ya lekoko le le lengwe ka dingwagangwaga go fitlha ka dingwaga tsa bo sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe(1990), Botswana e nnile le diphetogo di le tlhano tsa boporesitente ka kagiso le temokerasi ya makoko a le mantsi e e tlhomameng fa e sale go bona boipuso. Botswana Democratic Party, eo pele e neng e bitswa Bechuanaland Democratic Party, e nnile le bontsi jwa ditulo mo Kokoanong ya Bosetšhaba go tloga ka boipuso go fitlha ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone (2024) mme e ntse e le letshwao la mokgatlho wa kgololosego ya setšhaba.<ref name=":0" /><ref name=":5" /><ref name=":13" />
Go farologana le BDP, makoko a kganetso mo Kopanong ya setšhaba a ntse a fetoga fa e sale go bona boipuso. Ka dingwaga tsa bo1990, go nna mo metsesetoropong le go tlhagelela ka bonako ga lephata la meepo go ne ga koafatsa motheo wa sepolotiki wa BDP o o neng o ikaegile ka temothuo. Ka ntlha ya go sa tlhomamang gono, makoko mangwe a kganetso a ne a kgona go kopana le Botswana National Front (BNF) mme a batla a bopa lekoko le le kopaneng la kganetso go lwantsha BDP. Le fa go ntse jalo, kwa bokhutlong jwa dingwaga tsa bo ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le borobabongwe (1990), BNF e ne ya thubega mme ya se ka ya kgona go gaisana le BDP gape. <ref name=":7" />
Le fa go ntse jalo, le fa go na le kganetso e e sa tlhomamang, go busa ga BDP go dirile gore maloko a makoko a kganetso a tshwenyege ka gore a bokopano jwa Sechaba e ka kgona go laola Moporesitente. Ka mo go kgethegileng, ba le bantsi ba bona bothata ka go tlhoka kgaogano magareng ga bokopano jwa Sechaba le khuduthamaga mo go tlhamiweng ga Palamente.<ref name=":9" /><ref name=":10" />Mo godimo ga matshwenyego a, barutegi ba saense ya sepolotiki jaaka David Sebudubudu ba lemoga gore Tautona o na le tlhotlheletso e e tlhamaletseng mo baemeding ba Palamente ka gore 42% ya bokopano jwa Sechaba le yona e mo Kabineteng ya Tautona. Mo tshosong ya Ntlobokopano jwa Sechaba, Sebudubudu le badirammogo ba gagwe ba tlhalosa gore boikanyego le maikemisetso a botho a ka kgoreletsa bokgoni jwa maloko a lekoko la BDP go dira ka kgololosego mo Ntlokokoano. Go tswa mo matshwenyegong a kakaretso, ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabobedi le borobabobedi (1988) bokopano jwa Sechaba e fetisitse tshisinyo e e rotloetsang go kgaogana ga Palamente, mme ka jalo Kokoano ya Bosetšhaba, go tswa mo ofising ya Tautona.<ref name=":9" />Morago, ka ngwaga wa dikete tse pedi le bobedi (2002), sebui Ray Molomo o ne a buisa tshisinyo eno fa a ne a kopa setlhopha se se kgethegileng go lebelela go bopa bokopano jwa Sechaba e e ikemetseng ka nosi go tswa mo lekgotleng la khuduthamaga. <ref name=":1" />Mo dingwageng tsa bo diketetse pedi le lesome (2010), go tshwenngwa ke maatla a puso go ne ga dira gore lekoko la kganetso, Botswana Movement for Democracy (BMD), le latofatse BDP ka go re ke puso e e gagametseng.<ref name=":4" />
Go na le go tshwenyega ka gore BDP e na le maemo a a kwa godimo, gape go na le go tlhobaela ka gore go na le basadi ba le mmalwa fela ba e leng maloko a Palamente mo Kopano ya setšhaba. Morago ga ditlhopho tsa setšhaba tsa ngwaga wa dikete tse pedi le borobabongwe (2009 )fa basadi ba le babedi fela ba ne ba tlhophiwa ka tlhamalalo go nna maloko a lekgotla, baitsesaense bangwe ba sepolotiki jaaka Gretchen Bauer ba ne ba supa fa ba tshwenyegile ka gore kemedi ya basadi e ne e sa oketsege fa nako e ntse e tsamaya. Le fa basadi ba ba leng mo ditlhophong gantsi ba le mo kgaisanong mo ditlhophong, gantsi go thata mo go bone go fetela kwa pele mo dikgatong tsa ditlhopho tsa makoko a sepolotiki. <ref name=":8" />Mo godimo ga moo, go ya ka mokgwa o wa kemedi, bakanoki ba ba tshwanang le James Kirby le bone ba tlhalositse gore go na le sebaka se sennye sa ditlhopha tsa merafe e e kwa tlase jaaka Basarwa go tlhalosa maikutlo a bona mo Kopano ya setšhaba. <ref>Kirby, James (26 October 2019). [https://qz.com/africa/1736199/the-story-behind-botswana-closest-ever-election/ "The story behind Botswana's closest-ever election and how its consequences will play out"]. Quartz. Retrieved 2022-04-27.</ref>
Morago ga ditlhopho tsa kakaretso tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe (2019), matshwenyego ka basadi ba le mmalwa ba ba neng ba le maloko a Palamente a ne a tlhagelela gape fa basadi ba le bararo fela ba ne ba tlhophiwa go nna maloko a Palamente ya setšhaba. Go rarabolola bothata jono, Tautona [[Mokgweetsi Masisi]] o ne a tlhopha basadi ba le banè gore ba nne mo ditulong tse di tlhophilweng ka tsela e e kgethegileng. Mongwe wa maloko a a neng a tlhophilwe e ne e le molweladiphetogo yo o itsegeng wa ditshwanelo tsa batho e bong Dr. [[Unity Dow]] le motlhankedi wa tsa madi [[Peggy Serame]].<ref>Chikura, Mountjoy (2019-06-11). [https://www.africanews.com/2019/11/06/here-w-why-botswana-s-president-nominated-4-female-mps/ "Here's why Botswana's president nominated four female MPs".] ''Africanews''. Retrieved 2022-03-12.</ref>
Morago ga go tlhophiwa ga batho bano, go ne ga nna le tiragalo e nngwe e e botlhokwa mo Kopano ya setšhaba ka kgwedi ya Mopitlwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi (2020). Ka ntlha ya leroborobo la COVID-19, Tautona Masisi o ne a kopa gore go nne le maemo a tshoganyetso a setšhaba ka dikgwedi di le thataro gore go tle go rarabololwe mogare ono. E ne e le la bobedi fela mo hisitoring ya Botswana go dirwa kgoeletso ya maemo a tshoganyetso. Le fa go ntse jalo, le fa gone kwa bofelong Kopano ya setšhaba e ne ya dumela gore go nne le maemo a tshoganyetso a setšhaba ka dikgwedi di le thataro, maloko a makoko a kganetso a ne a sa ntse a tshwenyegile ka ntlha ya maatla a seno se neng se tla a naya poresidente. Ka ntlha ya seo, kganetsano e e neng e le teng ya go amogela maemo a tshoganyetso a setšhaba e ne ya bontshiwa mo thelebišeneng ya bosetšhaba ka maikaelelo a go tokafatsa ponalo. <ref name=":10" />Go ise go ye kae morago ga moo, bokopano jwa Sechaba ya Botswana e ne ya ngoka kgatlhego ya boditšhabatšhaba ka ntlha ya fa maloko otlhe a Palamente, go akaretsa le Tautona, ba ne ba patelediwa go nna kwa thoko ka ntlha ya go tsenwa ke mogare wa COVID-19. <ref>[https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-botswana-idUSKCN21R29I]</ref>
== Ditlhopho ==
=== Ditiragalo le mekgwa ===
bokopano jwa Sechaba ke yona fela karolo ya Puso ya Bosetšhaba ya Botswana e e tlhophiwang ke baagi ba poraefete. <ref name=":9" />Botswana e dirisa tsamaiso ya first-past-the-post mo ditlhophong mo bakgethi ba ba nang le diboutu tse dintsi ba fenyang mo dikgaolong tse di nang le leloko le le lengwe. <ref name=":8" />Kwa tshimologong, go ne go boutelwa ka disiki tse di neng di tsamaisana le dikgetho tse di farologaneng go ya ka mmala. Morago ga moo, ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe (1999), ditlhopho tsa bosetšhaba di ne tsa fetolelwa go dirisa dipampiri tsa ditlhopho. <ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/476998.stm "BBC News | Africa | Botswana votes for new assembly".] news.bbc.co.uk. Retrieved 2022-03-14.</ref>Malebana le pabalesego ya batlhophi, 89% ya ba ba arabileng patlisiso ya Afrobarometer ba boletse fa ba ne ba kgona go tlhopha ka kgololosego ntle le kgatelelo ya kwa ntle.<ref name=":14"><sup>[https://web.archive.org/web/20220308010816/https://afrobarometer.org/publications/summary-results-afrobarometer-round-8-survey-botswana-2019-0 "Summary of results: Afrobarometer Round 8 survey in Botswana in 2019 | Afrobarometer"]. afrobarometer.org. Retrieved 2022-03-10</sup></ref>
Ditlhopho tsa Ntlobokopano jwa Sechaba tsa Botswana di diragala dingwaga dingwe le dingwe di le tlhano, mme ditlhopho tsa bofelo di diragala ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone (2024).<ref name=":5" />Mo makokong mangwe a sepolotiki, ditlhopho tsa maloko a Palamente di etelelwa pele ke ditlhopho tsa pele. Le fa go ntse jalo, go tshwara ditlhopho tsa pele ga se molao kwa Botswana. Mo godimo ga moo, ga jaana ga go na tsamaiso ya dikgetse tsa bong mo ditlhophong tsa bokopano jwa Sechaba.<ref name=":8" /> Mo patlisisong ya ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe (2019), tshegetso ya tsamaiso ya dikelo ya bong e ne e batla e aroganngwa ka go lekana: 48% e amogetse mme 47% e ganne.<ref name=":14" />
Gore motho a kgone go nna moemedi wa Palamente, o tshwanetse a bo a na le dingwaga di le lesome le borobabobedi, a kwadisitswe go ka tlhopha, e bile e le moagi wa Botswana. Gape ba tshwanetse go kgona go bala le go bua Seesimane.<ref name=":6" /> Mo godimo ga moo, go na le maemo a mo go one motho a ka kgaolelwang tiro. Ka sekai, motho ga a tshwanela go wa, go tsewa gore o a tsenwa, kana go atlholelwa go nna mo kgolegelong lobaka lo lo fetang dikgwedi di le thataro. Gape ga ba ka ke ba nna leloko la Ntlo ya Dikgosi kgotsa motlhankedi wa puso yo o okametseng ditlhopho.<ref name=":6" />
Go tloga ka ngwaga wa sekete ,makgolo a robabongwe le masome a marataro le botlhano (1965 )go fitlha ka ngwagawa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone (2024), BDP e ne ya fenya bontsi jwa ditulo mo Kopanong ya setšhaba mo ditlhophong tsotlhe. Le fa go ntse jalo, le fa BDP e ne ya bona tshegetso e e tlhomameng (segolo thata go tswa kwa dikgaolong tsa selegae), go ne go na le bosupi jwa gore ditlhopho di ntse di nna le kgaisano go ya pele.<ref name=":7" />Mo dingwageng tsa bo dikete tse pedi (2000), palo ya dikgaolo tsa ditlhopho tsa kgaisano e ne ya oketsega. Mmogo le se, BDP e bone ditulo tse dintsi mo ditlhophong tsa bosheng. <ref name=":7" /> Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014), lekgetlo la ntlha mo hisetoring ya setšhaba, makoko a kganetso a ne a fenya bontsi jwa diboutu tsotlhe. <ref name=":4" />Morago ga moo, ka nako ya ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe (2019) wa maloba Ian Khama o ne a fetola boikanyego mme a tshegetsa lekoko la kganetso la Umbrella for Democratic Change (UDC). <ref name=":5" />Le fa go ntse jalo, le fa go na le ditiragalo tse pedi tseno tse di tlhomologileng, BDP e ne ya boloka bontsi jwa ditulo tsa yone mo Kokoanong ya Bosetšhaba.[ Mo ditlhophong tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe (2019), BDP e ne ya fenya ditulo di le masome a mabedi le borobabongwe mme UDC e ne e le kwa morago ka ditulo di le lesome le boraro fela. Tse tharo tsa ditulo tse nne tse di setseng di ne tsa ya go Botswana Patriotic Front, fa tse dingwe di ne tsa ya go Alliance for Progressives. <ref name=":5" /> BDP e ne ya fenngwa la ntlha ka ngwga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bone (2024), ya bona manno a le nne fela mo go a le masome a marataro le bongwe a a neng a ganetsanwa (lefelo la bone) mme ya bona 30.47% ya diboutu (lefelo la bobedi).
Malebana le go nna le seabe ga batlhophi, go ne go na le batlhophi ba le 900,000 ba ba neng ba ikwadiseditse ditlhopho tsa ngwaga wa dikete tse pedi lesome le borobabongwe (2019).<ref name=":2" />Go tlaleletsa, patlisiso ya Afrobarometer ya ngwaga wa dikete tse pedi lesome le borobabongwe(2019) e bontshitse gore 63% ya batho (64% ya basadi le 62% ya banna) ba ne ba bouta mo ditlhophong tsa palamente tsa ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le bone (2014). Mo nakong e e fetileng, ka ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe (1999), go tshwenyega ka go nna le seabe ga batlhophi e ne e le kgang e e tlhagelelang mo dikgannyeng mo nageng. Pele ga ditlhopho tsa , ngwaga wa sekete, makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le borobabongwe (1999), batho ba le 60 000 ba ba neng ba ka kgona go tlhopha ba ne ba se ka ba tshwanelega ka phoso fa lenaane la batlhophi le ne le wediwa go setse go le thari. [[Festus Mogae]], yo e neng e le Tautona ka nako eo, o ne a goeletsa maemo a ntlha a tshoganyetso mo setšhabeng gore a bitse bokopano jwa Sechaba le go fetisa molao o o letlang batho ba ba neng ba se na ditshwanelo tsa go bouta go ka bouta. <ref name=":14" />
== Metswedi ==
5zt55vrbn4v3kxay3fxufpzhxk27l2r
Mpho Kgaswane
0
14816
54094
53870
2026-08-15T11:36:27Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54094
wikitext
text/x-wiki
'''Mpho Kgaswane''' (o tshotswe ka kgwedi ya Seetebosigo a thola lesome le boraro ka ngwaga wa sekete,makgolo a robabongwe le masome a robabongwe le bone 1994) ke motshameki wa kgwele ya dinao wa Motswana yo o tshamekelang Cape Town Spurs F.C.
== Tiro ==
=== Club ===
Kgaswane o ne a tlogela Baroka ka tumelano ka kgwedi ya Sedimonthole ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabobedi (2018), mme Zira FK e ne ya mo itsise gore e tlile go baya monwana tumelano ya dikgwedi di le thataro, ka tumelano ya ngwaga o mongwe, ka kgwedi ya Ferikgong e thola masome a mabedi le borataro ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe (2019).<ref>[https://web.archive.org/web/20220608085229/http://fczire.az/?options=news-view&id=167 ""Zirə" Kqasvane ilə müqavilə bağladı"]. ''fczire.az'' (in Azerbaijani). Zira FK. 26 January 2019. Retrieved 26 January 2019</ref>Ka kgwedi ya Seetebosigo e thola lesome ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borobabongwe (2019), Kgaswane o ne a baya monwana tumelano ye ntsha ya dingwaga tse pedi le Zira.<ref>[https://web.archive.org/web/20190915060709/http://fczire.az/?options=news-view&id=281 ""Zirə" 4 futbolçu ilə müqaviləni yeniləyib"]. fczire.az/ (in Azerbaijani). Zira FK. 10 June 2019. Retrieved 13 June 2019</ref> Kgaswane o tlogetse Zira ka kgwedi ya Phukwi e thola lesome le borataro ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi (2020).<ref>[https://www.facebook.com/fc.zire/photos/a.791415427661547/1919899738146438/ Zirə" PFK Riçard Qadze, Mfo Kqasvane və Bəxtiyar Həsənalızadə ilə yollarını ayırıb"]. ''www.facebook.com/fc.zire'' (in Azerbaijani). Zira FK. 16 July 2020.</ref>Ka kgwedi ya Ferikgong e thola lesome le bongwe ka ngwaga wa dikete tse pedi le masome a mabedi le bongwe (2021), Kgaswane o ne a baya monwana tumelano le Cape Town Spurs. <ref>[https://web.archive.org/web/20260116094027/https://capetownspurs.co.za/2021/01/11/spurs-complete-signing-of-mpho-kgaswane/ Spurs complete signing of Mpho Kgaswane]". capetownspurs.co.za/. Cape Town Spurs F.C. 11 January 2021. Retrieved 21 January 2021</ref>
== Metswedi ==
ru1molxmkjysudcaxjojddeq2uchseo
Somizi Mhlongo
0
14874
54035
54031
2026-08-14T12:30:27Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54035
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
Botshelo jwa bogologolo Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
O ne a tshwara mmogo ''Dikabo tsa Boitlosobodutu tsa KZN'' Entertainment ka la bo 15 Sedimonthole 2020 le Pearl Thusi. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
azv1khn8g214eo2qgx696cj4x4y4wy7
54036
54035
2026-08-14T12:31:24Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54036
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
O ne a tshwara mmogo ''Dikabo tsa Boitlosobodutu tsa KZN'' Entertainment ka la bo 15 Sedimonthole 2020 le Pearl Thusi. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
fd86cndqd3tn6iy81re605f40mnd33b
54037
54036
2026-08-14T12:35:37Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54037
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
=====Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele=====
Difilimi le thelebishene Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).[12] Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020.[14][15] [16] <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
9wquhs06ywr3dsuscy0mw2z63nfojw3
54038
54037
2026-08-14T12:36:55Z
Bree Khahlisi
13073
/* Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele */ Fixed grammar
54038
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
====='''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele=='''===
Difilimi le thelebishene Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
hfnhgsp6ltyh8ikltx90063cgue5ush
54039
54038
2026-08-14T12:37:52Z
Bree Khahlisi
13073
/* ==Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele== */ Fixed grammar
54039
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
Difilimi le thelebishene Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
m8wjhuy50pfosp563rbphkbtpypyqj3
54040
54039
2026-08-14T12:40:40Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54040
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
5xy3zzh6zw7xm9key441enkjbf246ap
54041
54040
2026-08-14T12:41:15Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54041
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Batlhotlhomisi''
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Molelo
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Lela, Naga e e Rategang''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
r8s9mzovnwhczz4vgbtn8taq6oynz81
54042
54041
2026-08-14T12:44:23Z
Bree Khahlisi
13073
/* Difilimi */ Fixed grammar
54042
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''The Avengers'
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
9net3e0zic38ffnjypxjjaxz69ku86p
54043
54042
2026-08-14T12:46:23Z
Bree Khahlisi
13073
/* Khoreokerafi */ Fixed grammar
54043
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''The Avengers'
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
23h0r4gjuw1ascc9oriwn2y33gttiu8
54044
54043
2026-08-14T12:47:01Z
Bree Khahlisi
13073
/* Difilimi */ Fixed grammar
54044
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
tjms9vjzp8fdsysupg90t9kst221beu
54045
54044
2026-08-14T12:47:58Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54045
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
ew7n6wu4kiqecl87zpk1y7bz4kfyaxc
54046
54045
2026-08-14T12:51:30Z
Bree Khahlisi
13073
/* Khoreokerafi */ Fixed grammar
54046
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
* Mmabontle wa Afrika Borwa
* Diawate tsa Metro FM
* Meletlo ya go bula le go tswalela Afcon 2013
* Kabo ya Mmino wa Afrika Borwa (SAMAs)
* Meletlo ya go bula le go tswalela Sejana sa Lefatshe sa Fifa sa 2010
* Joyous Celebration
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
nfadpd4ejjxo73ttw3973blrooty2rp
54047
54046
2026-08-14T12:54:56Z
Bree Khahlisi
13073
/* Khoreokerafi */ Fixed grammar
54047
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
ed89m1r8cf39dy2swn3q8mvubze96rs
54048
54047
2026-08-14T12:57:41Z
Bree Khahlisi
13073
/* Diphitlhelelo */ Fixed grammar
54048
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
=== Diawate tsa Bosetšhaba tsa Difilimi le Thelebišene ===
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
knuuo5jo2nns1t1jedci3hflrdq0seu
54049
54048
2026-08-14T13:07:58Z
Bree Khahlisi
13073
/* Diphitlhelelo */
54049
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''====='''Dikganetsano'''====='''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
kp27q47iwginw99ioobdryu0jdl8yx0
54050
54049
2026-08-14T13:09:10Z
Bree Khahlisi
13073
/* Diphitlhelelo */ Fixed typo
54050
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
ayzci0g5mtvltheptfql9hu2frp844g
54051
54050
2026-08-14T13:10:10Z
Bree Khahlisi
13073
/* Diphitlhelelo */ Fixed typo
54051
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
szc2j0kckn0cmvldohf7inugwe5s30t
54052
54051
2026-08-14T13:13:21Z
Bree Khahlisi
13073
/* Khoreokerafi */ Fixed typo
54052
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Khoreokrafi'''
Miss South Africa
Metro FM awards
Afcon 2013 opening and closing ceremonies
South African Music Award (SAMAs)
Fifa World Cup 2010 opening and closing ceremonies
Joyous Celebration
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
pqttm83vwsc7e318kjn8mretpkig603
54053
54052
2026-08-14T13:14:10Z
Bree Khahlisi
13073
/* Khoreokerafi */ Fixed grammar
54053
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Aforika Borwa e bong Mary Twala le modiragatsi le rametlae Ndaba Mhlongo. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Molelo, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Aforika (1993) le Selelo, Naga e e Rategang (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: Ditiragalo tsa Epic ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya go Tshela Toro le Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 Go feta 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o gadikilweng mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya go gadikiwa ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Khoreokrafi'''
Miss South Africa
Metro FM awards
Afcon 2013 opening and closing ceremonies
South African Music Award (SAMAs)
Fifa World Cup 2010 opening and closing ceremonies
Joyous Celebration
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
1bc4ypnw61y12iu47opcv2oodz8qd3z
54054
54053
2026-08-14T13:27:33Z
Bree Khahlisi
13073
Fixed grammar
54054
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
Mhlongo o ne a ratana le modiragatsi Palesa Madisakwane fa a ne a ratana le monna yo o sa umakiwang ka leina. Seno se ne sa dira gore a tswe e le motho yo o ratanang le bong bo le bobedi.Madisakwane le Mhlongo ba ne ba amogela ngwana wa bone wa ntlha, Bahumi Madisakwane, ka la bo 19 Tlhakole 1995. Moragonyana Mhlongo o ne a itlhalosa e le geyi, mme botsalano le Madisakwane jwa fela.Mhlongo o bolokile dikamano tsa gagwe e le sephiri. Le fa go ntse jalo, ka ngwaga wa 2017 go ne ga tlhagelela magatwe a a reng o ne a ratana le motlelara wa Afrika Borwa le rakgwebo Mohale Tebogo Motaung. Bobedi jo bo netefaditse magatwe ano ka 2018. Mhlongo o ne a kopa Motaung lenyalo fa a ne a le mo malatsing a bone a boikhutso kwa Paris, kwa Fora. Bobedi jo bo ne jwa nyalana ka lenyalo la setso ka 28 Lwetse 2019, mme ba ne ba nna le lenyalo la ba basweu ka 30 Ferikgong 2020. Moragonyana ba ne ba kgaogana ka 2021. Ka Mopitlwe 2023, Mhlongo o ne a gogela morago tlhalo ya gagwe le Motaung, ka gonne go ne ga senolwa gore lenyalo la bone le ne le se kafa molaong mo matlhong a molao, le fa ba ne ba na le lenyalo la phatlalatsa.
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Afrika Borwa e bong [[:en:Mary Twala]] le modiragatsi le rametlae [[:en:Ndaba Mhlongo]]. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Fire, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Afrika (1993) le Cry, the Beloved Country (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: The Epic Adventures ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya Living the Dream with Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 over 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Afrika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o roastiwang mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya The Roast ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Aforika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mohumagatsana wa Aforika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Aforika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya efangele ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina Grind! Ka Somizi, e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Aforika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Khoreokrafi'''
Miss South Africa
Metro FM awards
Afcon 2013 opening and closing ceremonies
South African Music Award (SAMAs)
Fifa World Cup 2010 opening and closing ceremonies
Joyous Celebration
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele DJ Fresh le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
1r0a7m4feox6ulfdjf6k2qb12w8znz1
54055
54054
2026-08-14T13:34:06Z
Bree Khahlisi
13073
/* Khoreokerafi */ Fixed grammar
54055
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
Mhlongo o ne a ratana le modiragatsi Palesa Madisakwane fa a ne a ratana le monna yo o sa umakiwang ka leina. Seno se ne sa dira gore a tswe e le motho yo o ratanang le bong bo le bobedi.Madisakwane le Mhlongo ba ne ba amogela ngwana wa bone wa ntlha, Bahumi Madisakwane, ka la bo 19 Tlhakole 1995. Moragonyana Mhlongo o ne a itlhalosa e le geyi, mme botsalano le Madisakwane jwa fela.Mhlongo o bolokile dikamano tsa gagwe e le sephiri. Le fa go ntse jalo, ka ngwaga wa 2017 go ne ga tlhagelela magatwe a a reng o ne a ratana le motlelara wa Afrika Borwa le rakgwebo Mohale Tebogo Motaung. Bobedi jo bo netefaditse magatwe ano ka 2018. Mhlongo o ne a kopa Motaung lenyalo fa a ne a le mo malatsing a bone a boikhutso kwa Paris, kwa Fora. Bobedi jo bo ne jwa nyalana ka lenyalo la setso ka 28 Lwetse 2019, mme ba ne ba nna le lenyalo la ba basweu ka 30 Ferikgong 2020. Moragonyana ba ne ba kgaogana ka 2021. Ka Mopitlwe 2023, Mhlongo o ne a gogela morago tlhalo ya gagwe le Motaung, ka gonne go ne ga senolwa gore lenyalo la bone le ne le se kafa molaong mo matlhong a molao, le fa ba ne ba na le lenyalo la phatlalatsa.
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Afrika Borwa e bong [[:en:Mary Twala]] le modiragatsi le rametlae [[:en:Ndaba Mhlongo]]. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Fire, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Afrika (1993) le Cry, the Beloved Country (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: The Epic Adventures ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya Living the Dream with Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 over 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Afrika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o roastiwang mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya The Roast ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Afrika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mmabontle wa Afrika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Afrika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya Gospel ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina ''Grind! with Somizi,'' e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Afrika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Khoreokrafi'''
Miss South Africa
Metro FM awards
Afcon 2013 opening and closing ceremonies
South African Music Award (SAMAs)
Fifa World Cup 2010 opening and closing ceremonies
Joyous Celebration
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele [[:en:DJ Fresh (South African DJ)]] le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Aforika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Aforika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.Mokwalo Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.Mmino Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso e e neng e lebisitswe mo ntlong le e e neng e tlhotlheleditswe ke gqom ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014. motlhagisi wa Dijo tsa Maitseboa kwa ga Somizi.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Aforika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
gtzl4fy953z6hh2r99708fmcfj5uz36
54056
54055
2026-08-14T13:41:39Z
Bree Khahlisi
13073
/* Diphitlhelelo */ Fixed typo
54056
wikitext
text/x-wiki
'''Somizi Buyani Mhlongo''' (o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972) yo o itsiweng ka leina le le lengwe jaaka '''Somizi/Somgaga''' ke motho wa bobegakgang wa Afrika Borwa, modiragatsi le motho yo o tumileng mo setšhabeng. Ka 1992, o ne a tlhagelela mo filiming ya mmino le ya dipolotiki, ''Sarafina!'' e leng se se neng sa dira gore a itsege. <ref>{{Cite news|url=https://www.sowetanlive.co.za/s-mag/2017-12-11-gaga-over-somizi/|title=Gaga over Somizi|newspaper=[[SowetanLIVE]]|first=Thembalethu|last=Zulu|date=11 December 2017|access-date=30 July 2023}}</ref> . <ref>{{Cite news|url=https://www.channel24.co.za/The-Juice/how-somizi-won-south-africas-heart-20160105|title=How Somizi won South Africa's heart|newspaper=Channel24|date=5 January 2016|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|last=Mbele|first=Gabi|date=13 January 2013|title=Spectacular ceremony to kick off Afcon|url=https://www.pressreader.com/south-africa/sunday-times-1107/20130113/282754879055358|newspaper=[[Sunday Times]]|access-date=21 April 2019}}</ref>
Mhlongo o ne a ratana le modiragatsi Palesa Madisakwane fa a ne a ratana le monna yo o sa umakiwang ka leina. Seno se ne sa dira gore a tswe e le motho yo o ratanang le bong bo le bobedi.Madisakwane le Mhlongo ba ne ba amogela ngwana wa bone wa ntlha, Bahumi Madisakwane, ka la bo 19 Tlhakole 1995. Moragonyana Mhlongo o ne a itlhalosa e le geyi, mme botsalano le Madisakwane jwa fela.Mhlongo o bolokile dikamano tsa gagwe e le sephiri. Le fa go ntse jalo, ka ngwaga wa 2017 go ne ga tlhagelela magatwe a a reng o ne a ratana le motlelara wa Afrika Borwa le rakgwebo Mohale Tebogo Motaung. Bobedi jo bo netefaditse magatwe ano ka 2018. Mhlongo o ne a kopa Motaung lenyalo fa a ne a le mo malatsing a bone a boikhutso kwa Paris, kwa Fora. Bobedi jo bo ne jwa nyalana ka lenyalo la setso ka 28 Lwetse 2019, mme ba ne ba nna le lenyalo la ba basweu ka 30 Ferikgong 2020. Moragonyana ba ne ba kgaogana ka 2021. Ka Mopitlwe 2023, Mhlongo o ne a gogela morago tlhalo ya gagwe le Motaung, ka gonne go ne ga senolwa gore lenyalo la bone le ne le se kafa molaong mo matlhong a molao, le fa ba ne ba na le lenyalo la phatlalatsa.
'''Botshelo jwa bogologolo'''
Somizi Buyani Mhlongo o tshotswe ka la bo 23 Sedimonthole 1972, kwa Soweto, motsesetoropo o mogolo go gaisa mo Johannesburg, ke modiragatsi wa Afrika Borwa e bong [[:en:Mary Twala]] le modiragatsi le rametlae [[:en:Ndaba Mhlongo]]. Ka tlhotlheletso ya batsadi ba gagwe, o ne a simolola go itse boitlosobodutu a sa ntse a le monnye. O ne a na le ngwana a le mongwe, morwarraagwe yo o bidiwang Archie, yo o neng a tlhabiwa ka thipa ka 1985.
<ref>{{Cite news|url=https://www.timeslive.co.za/tshisa-live/tshisa-live/2017-07-31-somizi-and-nomuzi-score-gig-on-revamped-v--entertainment/|title=Somizi and Nomuzi score gig on revamped V- Entertainment|newspaper=[[TimesLIVE]]|date=31 July 2017|access-date=30 July 2023|last=TSHISALIVE}}</ref>
'''Mokgwa wa go itshetsa le tswelelopele'''
'''Difilimi le thelebishene'''
Tiro ya ga Mhlongo ya go diragatsa e simolotse fa a le dingwaga di le 13, a tlhagelela mo filiming ya Scavengers ka 1987.Ka 1992, o ne a bo a tsenela filimi ya mmino le ya dipolotiki, Sarafina! e mo go yone a neng a tshameka moanelwa yo o bidiwang Fire, mme a bidiwa "Whacko". O ne gape a tlhagelela mo difiliming tse di akaretsang Kein Himmel über Afrika (1993) le Cry, the Beloved Country (1995). Mhlongo o ne a tlhagelela mo motseletseleng wa thelebišene wa Tarzan: The Epic Adventures ka 1996. Tiro ya gagwe e kgolo ya go atlhola e ne e le fa a ne a tlhomiwa go nna moatlhodi yo mošwa wa paka ya bolesome le bongwe ya Idols South Africa.Gape e ne e le moatlhodi yo o eteletseng pele mo pontshong ya kgaisano ya pele ya SABC 1 ya Dance Your Butt Off mmogo le modiragatsi le motantshi Khabonina Qubeka. Ka 2016, Mhlongo o ne a bontsha pontsho ya gagwe ya boammaaruri ya Living the Dream with Somizi e e neng ya gasiwa mo Mzansi Magic.Dituelo tse dingwe tsa thelebishene di akaretsa City Ses'la, Ayeye le 10 over 10. Mhlongo o ne a tshwara dipontsho tse di farologaneng tsa diawate segolobogolo e le Diawate tsa Mmino wa Afrika Borwa kwa a neng a tshwara mmogo dingwaga di le 3 ka go latelana (2016, 2017 le 2018).Ka la bo 26 Moranang 2018, Mhlongo e ne e le ene yo o roastiwang mo tiragalong e e kgethegileng ya ngwaga le ngwaga ya The Roast ya Comedy Central.O ne a tshwara mmogo le Pearl Thusi Diawate tsa Boitlosobodutu tsa KZN ka 15 Sedimonthole 2020. <ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|newspaper=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023|last=Bukola}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://www.entertainmentsa.co.za/somizi-and-pearl-thusi-to-co-host-the-kwazulu-natal-entertainment-awards/|title=Somizi and Pearl Thusi to co-host the Kwazulu Natal Entertainment Awards|newspaper=Entertainment SA|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}</ref> <ref>{{Cite news|url=https://briefly.co.za/90319-pearl-thusi-somizi-mhlongo-motaung-score-a-dope-hosting-gig.html|title=Pearl Thusi and Somizi Mhlongo-Motaung score a dope new hosting gig|date=9 December 2020|first=Thando|last=Mpembe Read|access-date=30 July 2023|newspaper=Briefly}}</ref>
== Difilimi ==
{| class="wikitable sortable"
!Ngwaga
! Leina
! Seabo
! class="unsortable" | Dintlha
|-
| 1986
| ''Scavengers
| Jeffrey
|
|-
| 1992
| ''Sarafina!''
| Fire
| O bidiwa Somizi "Whacko" Mhlongo
|-
| 1994
| ''Kien Hiuber Aforika''
| Ene ka boene
| Ponagalo ya Cameo
|-
| 1995
| ''Cry, The beloved country''
| Legodu le Lesha
|
|-
| 2006
| ''Di-Beulah tse dintsho''
| Ene ka boene
| Filimi ya thelebishene
|}
=== Thelebishene ===
{| class="wikitable sortable"
!Year
!Title
!Role
! class="unsortable" |Notes
|-
|1993
|''African Skies''
|Juice
|1 episode
|-
|1996
|''Tarzan: The Epic Adventures''
|
|1 episode
|-
|2004
|''Zero Tolerance''
|Danielle
|
|-
|2007
|''City Ses'la''
|Madam Gigi
|Guest
|-
|2010–2012
|''Dance Your Butt Off''
|Himself
|Judge; all episodes
|-
|2013 and 2016
|''10 Over 10''
|Himself
|Commentator; Season 1 and 4
|-
|2013
|''Zaziwa''
|Himself
|Guest
|-
|2014
|''The Comedy Central Roast'' of Kenny Kunene
|Himself
|Roaster
|-
|2014
|''Reality Check''
|Himself
|1 episode
|-
|2015
|''aYeYe''
|Baps
|1 episode
|-
|2015–present
|''Idols South Africa''
|Himself
|Judge
|-
|2015
|''All That BS''
|Himself
|1 episode
|-
|2016–2018
|''South African Film and Television Awards''
|Himself
|Red carpet host; performer in 2018
|-
|2016–present
|''Living the Dream with Somizi''
|Himself
|Main role
|-
|2016
|''22nd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017
|''23rd South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2017–present
|''V Entertainment''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''The Comedy Central Roast of Somizi''
|Himself
|Roastee
|-
|2018
|''24th South African Music Awards''
|Himself
|Co-host
|-
|2018
|''Tropika Smooth Fan''
|Himself
|Contestant
|-
|2018
|''Global Citizen Festival: Mandela 100''
| rowspan="2" |Himself
|Red carpet host
|-
|2020
|''1st KZN Entertainment Awards''<ref name="fakaza">{{Cite news|url=https://fakazanews.com/2020/12/08/somizi-mhlongo-and-pearl-thusi-to-host-kzn-entertainment-awards/|title=Somizi Mhlongo and Pearl Thusi to host KZN Entertainment Awards|work=Fakaza News|date=8 December 2020|access-date=30 July 2023}}<cite class="citation news cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFBukola2020">Bukola (8 December 2020). </cite></ref>
|Co-host
|-
|2023
|''The Masked Singer South Africa''
|Himself
|judge
|}
== Khoreokerafi ==
Tiro ya ntlha ya ga Mhlongo ya go dira dikhoreokerafi e ne e le mo filiming ya mmino wa Sarafina!O ne a dira dikhoreokerafi tsa ditiragalo tse dintsi tse di tlhageletseng go akaretsa le meletlo ya go simolola le go tswalela mokgatlho o mogolo wa boditšhabatšhaba wa kgwele ya dinao wa FIFA wa 2010 o o neng o tla tshwarwa kwa nageng ya gaabo Afrika Borwa. Mhlongo o ne a rulaganya dipontsho tse di farologaneng tsa diawate le ditiragalo tse di akaretsang Mmabontle wa Afrika Borwa, Diawate tsa Mmino wa Metro FM, Diawate tsa Mmino wa Afrika Borwa le Diawate tsa Dibidio tsa Mmino tsa Channel O.O ne a bina gape, mme e ne e le motlhoma-dikhori wa khwaere ya Gospel ya Joyous Celebration. Ka 2017, Mhlongo o ne a golola DVD ya go itshidila mmele ya go bina ''Grind! with Somizi,'' e e neng e le teng kwa Verimark.Khoreokerafi ya go itshidila mmele e ne e na le dikarolo tse dintsi tsa metsamao ya go bina ya Afrika Borwa. Mhlongo o ne gape a dira dibidio di le mmalwa tsa go itshidila mmele tsa YouTube ka leina la Kwaitone Dance Fitness le Somizi.
'''Khoreokrafi'''
Miss South Africa
Metro FM awards
Afcon 2013 opening and closing ceremonies
South African Music Award (SAMAs)
Fifa World Cup 2010 opening and closing ceremonies
Joyous Celebration
'''Radio'''
Go simolola ka la bo 3 Moranang 2017, Mhlongo e ne e le mongwe wa baamogedi mmogo ba lenaneo la sefitlholo la Metro FM la The Fresh Breakfast Show mmogo le moamogedi yo o eteletseng pele [[:en:DJ Fresh (South African DJ)]] le mogasi wa kgwele ya dinao Mpho Letsholonyane. Ka di 30 Mopitlwe 2019, go ne ga itsisiwe gore o tla emisediwa ka Relebogile Mabotja jaaka seteishene se fetolwa. Mhlongo o ne a fudusediwa go nna moamogedi-mmogo wa #TheBridge – pontsho ya The Fresh Breakfast Show.
== Diphitlhelelo ==
Ka 2017, Mhlongo o ne a bidiwa moemedi wa tirelo ya sathalaete ya DStv ka ntlha ya go itsege ga gagwe mo Idols Afrika Borwa e e gasiwang mo ditšhaneleng tsa bone tse pedi – M-Net le Mzansi Magic.O ne a dumalana le Lefapha la Metsi le Kgeleloleswe moragonyana mo ngwageng oo. O ne gape a tshegetsa McDonald's Afrika Borwa ka go nna sefatlhego sa Dithulaganyo tsa Mokatisi wa McCafé.
'''Mokwalo'''
Ka la 29 Seetebosigo 2017, Mhlongo o ne a golola buka ya gagwe ya boikwadiso e e bidiwang ''Dominoes, Unbreakable Spirit''. O kwadile buka eno mmogo le mmegadikgang le mokwadi Lesley Mofokeng. Buka e abelana ka botshelo jwa gagwe mo kgwebong ya dipontsho, bongwana, kgwebo ya boitlosobodutu, dikarolo tsa batsadi, thobalano le botsalano.
'''Mmino'''
Mhlongo o ne a tsenya Kwaito le gospel mo ditokololong tsa gagwe tsa dipina ka dingwaga tsa bo 2000, tse di neng tsa palelwa ke go tshwayatshwaya diphoso le go rekisa. Ka 2017, o ne a golola pina ya gagwe ya tsosoloso ya ''house music'' le e e neng e tlhotlheleditswe ke ''gqom'' ya "Ngibonile" e e neng e na le DJ le motlhagisi wa direkoto Heavy K. Ka 2021, Mhlongo o ne a rekota jaaka motaki yo o tlhageletseng mo pineng ya ga Vusi Nova ya "Ntandane", go tswa mo alebamong ya gagwe ya Gospel, Ngumama.
'''Dikganetsano'''
'''Tlhaselo ya thobalano '''
Ka Ngwanatsele 2007, Mhlongo o ne a tshwarwa morago ga ngongorego ya ga Celani Njapha, yo o neng a re Mhlongo o ne a mo phophoma le go mo sotla ka thobalano kwa legaeng la gagwe a itira gore o mo kwadile.Mhlongo o ne a bonwa molato mme a atlholelwa dikgwedi di le 4 kwa kgolegelong kgotsa tuediso ya R6000. Halofo ya katlholo e ne ya emisiwa dingwaga di le tharo.
'''Tleleimi ya go utswa pontsho ya Dinner at Somizi's'''
Ka Lwetse 2020, motlhagisi Hastings Moeng o ne a latofatsa Mhlongo ka fa molaong le phatlalatsa ka go utswa dithoto tsa gagwe tsa tlhaloganyo morago ga gore a bolele gore pontsho ya ga Mhlongo ya batho ba ba tumileng ya Dinner at Somizi’s e ne e le kgopolo e e utswitsweng e a neng a e tlhagisa kwa tshimologong ka 2014.
'''Go sotlwa mo gae'''
Ka Phatwe 2021, Mohale Motaung, o ne a tlhalosa ka botlalo tirisobotlhaswa e e masisi mo mmeleng le mo tlhaloganyong mo dikgatisong tsa modumo tse di dutlileng, go akaretsa le dikgopo tse di robegileng, meno a a senyegileng, le matshosetsi ka thipa ke Mhlongo. Mhlongo o ne a ganela ditatofatso tseo.Morago ga ditatofatso tseo, Mhlongo o ne a kopa go tswa mo ditirong tsa gagwe tsa go amogela baeng kwa Metro FM.
'''Ditlhaselo tsa babegadikgang '''
Ka Ferikgong 2021, Mhlongo o ne a kgalwa ke Foramo ya Bosetšhaba ya Batseleganyi ba Afrika Borwa (SANEF) morago ga go senola phatlalatsa dintlha tsa poraefete tsa kgolagano le dipuisano tsa mokwalo tsa babegadikgang ba babedi. Babegadikgang, Julia Madibogo wa City Press le Kabelo Khumalo wa Sunday World, ba ne ba ikgolagantse le Mhlongo go bona ditshwaelo mabapi le ditatofatso tsa go sotlwa mo mmeleng le mo tlhaloganyong tse di dirilweng ke molekane wa gagwe wa pele Mohale Motaung.
{{Reflist}}
[[Karolo:Articles with hCards]]
[[Karolo:Pages with unreviewed translations]]
j4d49ii7i5j8bb5t7jfvqj63cv0qr57
Bolwetse jwa Autism
0
14875
54063
54032
2026-08-15T01:15:03Z
InternetArchiveBot
8156
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
54063
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medical condition|name=Autism|synonym=|image=Autism-stacking-cans 2nd edit.jpg|image_size=|image_thumbtime=|alt=Boy stacking cans|caption=Repetitively stacking or lining up objects is commonly associated with autism.|pronounce=|specialty=[[Psychiatry]]|symptoms=Trouble with [[Interpersonal relationship|social interaction]], impaired [[communication]], restricted interests, repetitive behavior<ref name=Land2008/>|complications=Social isolation, employment problems, family stress, [[bullying]], [[self-harm]], [[suicide]]<ref>{{cite web |title=Autism spectrum disorder - Symptoms and causes |url=https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/autism-spectrum-disorder/symptoms-causes/syc-20352928 |website=Mayo Clinic |access-date=13 July 2019 |archive-date=14 July 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190714024941/https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/autism-spectrum-disorder/symptoms-causes/syc-20352928 |url-status=live }}</ref><ref>{{cite journal | vauthors = Ruggieri V | title = [Autism, depression and risk of suicide] | journal = Medicina | volume = 80 Suppl 2 | pages = 12–16 | year = 2020 | pmid = 32150706 }}</ref><ref>{{cite journal | vauthors = Richa S, Fahed M, Khoury E, Mishara B | title = Suicide in autism spectrum disorders | journal = Archives of Suicide Research | volume = 18 | issue = 4 | pages = 327–39 | year = 2014 | pmid = 24713024 | doi = 10.1080/13811118.2013.824834 | s2cid = 25741716 }}</ref>|onset=By age two or three<ref name=NIH2016>{{cite web |title= NIMH " Autism Spectrum Disorder |url= https://www.nimh.nih.gov/health/topics/autism-spectrum-disorders-asd/index.shtml |website= nimh.nih.gov |access-date= 20 April 2017 |date= October 2016 |archive-date= 21 April 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170421093226/https://www.nimh.nih.gov/health/topics/autism-spectrum-disorders-asd/index.shtml |url-status= live }}</ref><ref name=DSM5/>|duration=[[Chronic condition|Long term]]<ref name=NIH2016/>|types=|causes=[[Heritability of autism|Genetic]] and environmental factors<ref name=Ch2012/>|risks=|diagnosis=Based on behavior and developmental history<ref name=NIH2016/>|differential=[[Reactive attachment disorder]], [[intellectual disability]], [[schizophrenia]]<ref>{{cite book |vauthors=Corcoran J, Walsh J |title=Clinical Assessment and Diagnosis in Social Work Practice |url={{Google books|y28kokLoe78C|page=72|plainurl=yes}} |publisher=Oxford University Press, New York |date=9 February 2006 |isbn=978-0-19-516830-3 |oclc=466433183 |lccn=2005027740 |page=72 }}</ref>|prevention=|treatment=[[Behaviour therapy|Behavioral therapy]], [[speech therapy]], [[psychotropic medication]]<ref name=CCD2007/><ref name=San2016/><ref>{{cite journal | vauthors = Sukhodolsky DG, Bloch MH, Panza KE, Reichow B | title = Cognitive-behavioral therapy for anxiety in children with high-functioning autism: a meta-analysis | journal = Pediatrics | volume = 132 | issue = 5 | pages = e1341-50 | date = November 2013 | pmid = 24167175 | pmc = 3813396 | doi = 10.1542/peds.2013-1193 }}</ref>|medication=[[Atypical antipsychotic|Antipsychotics]], [[antidepressants]], [[stimulants]] (associated symptoms)<ref name=Ji2015>{{cite journal | vauthors = Ji N, Findling RL | title = An update on pharmacotherapy for autism spectrum disorder in children and adolescents | journal = Current Opinion in Psychiatry | volume = 28 | issue = 2 | pages = 91–101 | date = March 2015 | pmid = 25602248 | doi = 10.1097/YCO.0000000000000132 }}</ref><ref name="Oswald DP 2006">{{cite journal | vauthors = Oswald DP, Sonenklar NA | title = Medication use among children with autism spectrum disorders | journal = Journal of Child and Adolescent Psychopharmacology | volume = 17 | issue = 3 | pages = 348–355 | date = June 2007 | pmid = 17630868 | doi = 10.1089/cap.2006.17303 }}</ref><ref name="ReferenceA">{{cite journal | vauthors = Doyle CA, McDougle CJ | title = Pharmacologic treatments for the behavioral symptoms associated with autism spectrum disorders across the lifespan | journal = Dialogues in Clinical Neuroscience | volume = 14 | issue = 3 | pages = 263–279 | date = September 2012 | pmid = 23226952 | pmc = 3513681 }}</ref>|prognosis=Frequently poor<ref name=Ste106/>|frequency=24.8 million (2015)<ref name=GBD2015Pre/>|deaths=|named after=}}
'''Autism''' ke bolwetse jwa kgolo jo bo tlhaolwang ke mathata a go dirisana le batho ba bangwe le go buisana le bone, le ka boitshwaro jo bo thibetsweng le jo bo boaboelediwang.<ref name="DSM5" /> Gantsi batsadi ba lemoga dikai mo dingwageng tsa ntlha tse tharo tsa botshelo jwa ngwana wa bone.<ref name="Land2008">{{Cite journal|vauthors=Landa RJ|title=Diagnosis of autism spectrum disorders in the first 3 years of life|journal=Nat Clin Pract Neurol|volume=4|issue=3|pages=138–147|year=2008|pmid=18253102|doi=10.1038/ncpneuro0731|doi-access=free}}</ref><ref name="DSM5">{{Cite book|title=Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition|chapter=Autism Spectrum Disorder, 299.00 (F84.0)|editor-last=American Psychiatric Association|year=2013|publisher=American Psychiatric Publishing}}</ref> Dikai tse gantsi di gola ka iketlo, le fa bana bangwe ba ba nang le bolwetse jwa autism ba itemogela go nna maswe le go feta mo bokgoning jwa bone jwa go buisana le go dirisana le batho morago ga go fitlhelela diphitlhelelo tsa kgolo ka lobelo lo lo tlwaelegileng.<ref name="Stef2008">{{Cite journal|vauthors=Stefanatos GA|s2cid=34658024|title=Regression in autistic spectrum disorders|journal=Neuropsychol Rev|volume=18|issue=4|pages=305–319|year=2008|pmid=18956241|doi=10.1007/s11065-008-9073-y}}</ref>
Bolwetse jwa autism bo amana le dilo tse di amanang le dijini le tikologo.<ref name="Ch2012">{{Cite journal|vauthors=Chaste P, Leboyer M|title=Autism risk factors: genes, environment, and gene-environment interactions|journal=Dialogues in Clinical Neuroscience|volume=14|issue=3|pages=281–292|year=2012|pmid=23226953|pmc=3513682}}</ref> Dintlha tsa kotsi ka nako ya boimana di akaretsa ditshwaetsegi dingwe, jaaka rubella, botlhole jo bo akaretsang valproic acid, bojalwa, khokheine, dibolayasenyi, lloto, le [[Kgotlelego ya mowa|kgotlhelo ya mowa]], thibelo ya kgolo ya lesea le le mo popelong, le malwetse a a amanang le masole a mmele.<ref>{{Cite journal|title=Prenatal factors associated with autism spectrum disorder (ASD)|vauthors=Ornoy A, Weinstein-Fudim L, Ergaz Z|journal=Reproductive Toxicology|volume=56|year=2015|pages=155–169|doi=10.1016/j.reprotox.2015.05.007|pmid=26021712}}</ref> Dikganetsano di amana le mabaka a mangwe a a tshitshintsweng a tikologo ; sekai, kgopolo ya mokento, e e ganeditsweng.<ref name="Rut2005">{{Cite journal|vauthors=Rutter M|title=Incidence of autism spectrum disorders: changes over time and their meaning|journal=Acta Paediatr|volume=94|issue=1|pages=2–15|year=2005|pmid=15858952|doi=10.1111/j.1651-2227.2005.tb01779.x}}</ref> Autism e ama go dirisiwa ga tshedimosetso mo bobokong le kafa disele tsa methapo le di-synapse tsa tsone di golaganang le go rulagana ka gone; gore seno se diragala jang ga go tlhaloganngwe sentle.<ref name="Lev2009">{{Cite journal|vauthors=Levy SE, Mandell DS, Schultz RT|title=Autism|journal=Lancet|volume=374|issue=9701|pages=1627–1638|year=2009|pmid=19819542|pmc=2863325|doi=10.1016/S0140-6736(09)61376-3}}</ref> Bukana ya go Tlhatlhoba le ya Dipalopalo ya Mathata a Tlhaloganyo (DSM-5), e kopanya autism le mefuta e e seng maswe thata ya boemo jono, go akaretsa le bolwetse jwa Asperger le bolwetse jo bo anameng jwa tlhabololo jo bo sa tlhalosiwang ka tsela e nngwe (PDD-NOS) go nna go tlhatlhoba bolwetse jwa autism spectrum (ASD).<ref name="DSM5" /><ref name="John2007">{{Cite journal|vauthors=Johnson CP, Myers SM|title=Identification and evaluation of children with autism spectrum disorders|journal=Pediatrics|volume=120|issue=5|pages=1183–1215|year=2007|pmid=17967920|doi=10.1542/peds.2007-2361|url=http://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/full/120/5/1183|archive-url=https://web.archive.org/web/20090208013449/http://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/full/120/5/1183|archive-date=8 February 2009|doi-access=free}}</ref>
Ditsela tsa ntlha tsa boitshwaro kgotsa kalafi ya puo di ka thusa bana ba ba nang le bolwetse jwa autism go nna le bokgoni jwa go itlhokomela, go dirisana le batho ba bangwe le go buisana le bone.<ref name="CCD2007">{{Cite journal|vauthors=Myers SM, Johnson CP|title=Management of children with autism spectrum disorders|journal=Pediatrics|volume=120|issue=5|pages=1162–1182|date=November 2007|pmid=17967921|doi=10.1542/peds.2007-2362|url=https://pediatrics.aappublications.org/content/120/5/1162|doi-access=free|access-date=2020-08-06|archive-date=2019-03-23|archive-url=https://web.archive.org/web/20190323092305/https://pediatrics.aappublications.org/content/120/5/1162|url-status=live}}</ref><ref name="San2016">{{Cite journal|vauthors=Sanchack KE, Thomas CA|title=Autism Spectrum Disorder: Primary Care Principles|journal=American Family Physician|volume=94|issue=12|pages=972–979|date=December 2016|pmid=28075089}}</ref> Le fa go se na kalafi e e itsiweng,<ref name="CCD2007" /> go nnile le dikgetsi tsa bana ba ba neng ba fola.<ref name="Helt2008">{{Cite journal|vauthors=Helt M, Kelley E, Kinsbourne M, Pandey J, Boorstein H, Herbert M, Fein D|s2cid=4317267|title=Can children with autism recover? If so, how?|journal=Neuropsychology Review|volume=18|issue=4|pages=339–366|date=December 2008|pmid=19009353|doi=10.1007/s11065-008-9075-9|url=https://www.academia.edu/16961306|citeseerx=10.1.1.695.2995|access-date=2020-08-06|archive-date=2019-10-17|archive-url=https://web.archive.org/web/20191017031345/https://www.academia.edu/16961306/Can_Children_with_Autism_Recover_If_So_How|url-status=live}}</ref> Bagolo bangwe ba ba nang le bolwetse jwa autistic ga ba kgone go tshela ba ikemetse.<ref name="Ste106">{{Cite journal|vauthors=Steinhausen HC, Mohr Jensen C, Lauritsen MB|title=A systematic review and meta-analysis of the long-term overall outcome of autism spectrum disorders in adolescence and adulthood|journal=Acta Psychiatrica Scandinavica|volume=133|issue=6|pages=445–452|date=June 2016|pmid=26763353|doi=10.1111/acps.12559}}</ref> Setso sa autistic se tlhamilwe, ka batho bangwe ba batla kalafi mme ba bangwe ba dumela gore autism e tshwanetse go amogelwa jaaka pharologano e e tshwanetseng go amogelwa go na le go alafiwa.<ref name="Sil2008">{{Cite journal|journal=BioSocieties|year=2008|volume=3|issue=3|pages=325–341|title=Fieldwork on another planet: social science perspectives on the autism spectrum|vauthors=Silverman C|s2cid=145379758|doi=10.1017/S1745855208006236}}</ref><ref name="Frith2014">{{Cite news|last=Frith|first=Uta|title=Autism – are we any closer to explaining the enigma?|url=https://thepsychologist.bps.org.uk/volume-27/edition-10/autism-are-we-any-closer-explaining-enigma|work=[[The Psychologist (magazine)|The Psychologist]]|publisher=[[British Psychological Society]]|date=October 2014|volume=27|pages=744–745|access-date=2020-08-06|archivedate=2019-05-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190510154825/https://thepsychologist.bps.org.uk/volume-27/edition-10/autism-are-we-any-closer-explaining-enigma}}</ref>
Lefatshe ka bophara, go akanyediwa gore bolwetse jwa autism bo ama batho ba le dimilione di le 24,8 {{as of|2015|lc=y}}.<ref name="GBD2015Pre">{{Cite journal|last=GBD 2015 Disease and Injury Incidence and Prevalence Collaborators|title=Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 diseases and injuries, 1990–2015: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2015|journal=Lancet|date=8 October 2016|volume=388|issue=10053|pages=1545–1602|pmid=27733282|doi=10.1016/S0140-6736(16)31678-6|pmc=5055577}}</ref> Ka dingwaga tsa bo dikete tse pedi, palo ya batho ba ba amegileng e ne e akanyediwa go nna bongwe goya ko go bobedi (1–2) mo bathong ba le lekgolo lefatshe ka bophara.<ref name="News2007" /> Mo mafatsheng a a tlhabologileng, mo e ka nnang 1.5% ya bana ba lemogiwa ba na le ASD {{as of|2017|lc=y}},<ref>{{Cite journal|vauthors=Lyall K, Croen L, Daniels J, Fallin MD, Ladd-Acosta C, Lee BK, Park BY, Snyder NW, Schendel D, Volk H, Windham GC, Newschaffer C|title=The changing epidemiology of autism spectrum disorders|journal=Annual Review of Public Health|volume=38|pages=81–102|date=March 2017|pmid=28068486|pmc=6566093|doi=10.1146/annurev-publhealth-031816-044318}}</ref> go tswa go 0.7% ka 2000 kwa United States.<ref name="ASD2016" /> E tlhagelela makgetlo a le mane go ya go a matlhano mo go tse ditonanyana go feta tse di namagadi.<ref name="ASD2016">{{Cite web|url=https://www.cdc.gov/ncbddd/autism/data.html|title=ASD data and statistics|publisher=CDC.gov|access-date=11 July 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20140418153648/http://www.cdc.gov/ncbddd/autism/data.html|archive-date=18 April 2014}}</ref> Palo ya batho ba ba lemogilweng e oketsegile thata fa e sale ka dingwaga tsa bo sekete,makgolo a robabongwe le masome a marataro (1960), se se ka tswang se bakilwe ke diphetogo mo mokgweng wa go tlhatlhoba.<ref name="News2007" /> Potso ya gore a ditlhwatlhwa tsa mmatota di oketsegile ga e ise e rarabololwe.<ref name="News2007">{{Cite journal|vauthors=Newschaffer CJ, Croen LA, Daniels J, Giarelli E, Grether JK, Levy SE, Mandell DS, Miller LA, Pinto-Martin J, Reaven J, Reynolds AM, Rice CE, Schendel D, Windham GC|title=The epidemiology of autism spectrum disorders|journal=Annual Review of Public Health|volume=28|pages=235–258|year=2007|pmid=17367287|doi=10.1146/annurev.publhealth.28.021406.144007}}</ref>
== Ditshupiso ==
{{Reflist}}
[[Category:Autism]]
[[Category:Translated from MDWiki]]
rmlima43cyphhics4u20ce0xvr9mj4i
Draft 7
0
14878
54057
2026-08-14T17:32:48Z
Lonkiey
12521
Created a page about feeding scheme in schools
54057
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Nosietarry hope foundation (feeding scheme).jpg|thumb|Se ke setshwantsho sa bana ba fitlhela dijo.]]
'''Thulaganyo ya go fepa bana kwa dikolong''' ke thulaganyo e e nayang barutwana dijo tse di itekanetseng le tse di nang le dikotla ka nako ya sekolo. Lenaneo le go fepa kwa dikolong le thusa le go netefatsa gore bana ba bona maatla le dikotla tse ba di tlhokang gore ba ithute, ba gole le go tsaya karolo mo ditirong tsa sekolo <ref>{{Cite web |title=DBE's National School Nutrition Programme |url=https://www.education.gov.za/Programmes/CareandSupport/NationalSchoolNutritionProgramme.aspx |access-date=2026-08-14 |website=www.education.gov.za}}</ref>. Dijo di akaretsa bogobe, dinawa, mašwi, maungo le merogo kgotsa dijo tse dinang le dikotla. Lenaneo le le thusa go netefatsa go nna teng ga barutwana kwa dikolong ka gonne ba nna le tsholofelo ya gore batla fitlhela dijo kwa sekolong. A thusa gape mo kgolong le mo boitekanelong jwa bana mme a fokotsa ditlamorago tsa tlhaelo ya dijo mo baneng. Mananeo a botlhokwa ka gonne tlala e ka dira gore barutwana ba palelwe ke go tlhoma mogopolo le go ithuta sentle.<ref>{{Cite web |title=What is the National School Nutrition Programme (NSNP)? {{!}} South African Government |url=https://www.gov.za/faq/education/what-national-school-nutrition-programme-nsnp |access-date=2026-08-14 |website=www.gov.za}}</ref>
Lenaneo le la go fepa bana le tshwanetse go ba naya dijo tse difarologaneng le tse di itekanentseng. Dijo di tshwanetse go nna le dikotla tse di jaaka dikhabohaeterete tse dinayang maatla, diporoteini tse dithusang mo kgolong, mafura a a siameng, [[divithamini le dimenerale]] mmogo le metsi a a phepa ago nwa. Sekao sa dijo tse di siameng e ka nna motogo kgotsa raese go naya maatla, dinawa kgotsa mae go naya poroteini, merogo le maungo go naya divithamini le dimenerale. Menu o tshwanetse go rulaganyediwa ditlhoko tsa bana tsa dikotla.<ref>{{Cite web |last=CDC |date=2026-03-19 |title=Nutrition Education |url=https://www.cdc.gov/school-nutrition/education/index.html |access-date=2026-08-14 |website=School Nutrition |language=en-us}}</ref>
Go nale ditsela di le mmalwa tse re ka nonotshang le go godisa mananeo a go fepa bana kwa dikolong. Re ka dira ditshingwana kwa sekolong go jala maungo le merogo a a tla dirisiwang go apeyela bana. Batsadi, barutabana, balemi ba mo lefelong le mekgatlho ya setšhaba ba ka dira mmogo go tshegetsa lenaneo. Go ruta barutwana ka phepo e e siameng. Barutwana ba tshwanetse go rutwa botlhokwa jwa go ja dijo tse di itekanetseng le go itlhophela dijo tse di nang le dikotla. Dikolo di tshwanetse go nna le mekgwa e e farologaneng ya go bona thuso gore lenaneo le kgone go tswela pele dingwaga tse dintsi.<ref>{{Cite web |date=2023-01-24 |title=5 suggestions to ensure school feeding programs are sustainable {{!}} Blog {{!}} Global Partnership for Education |url=https://www.globalpartnership.org/blog/5-suggestions-ensure-school-feeding-programs-are-sustainable |access-date=2026-08-14 |website=www.globalpartnership.org |language=en}}</ref>
== Tshupetso ==
<references />
[[Karolo:Lenaneo la Bosetshaba la Phepo ya sekolo(NSNP)]]
fjogcqh35nwx72bn3l794h00ccg5k4e
Thulaganyo ya go feba bana kwa dikolong
0
14879
54058
2026-08-14T17:34:58Z
Lonkiey
12521
created an article about feeding scheme
54058
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Nosietarry hope foundation (feeding scheme).jpg|thumb|Se ke setshwantsho sa bana ba fitlhela dijo.]]
'''Thulaganyo ya go fepa bana kwa dikolong''' ke thulaganyo e e nayang barutwana dijo tse di itekanetseng le tse di nang le dikotla ka nako ya sekolo. Lenaneo le go fepa kwa dikolong le thusa le go netefatsa gore bana ba bona maatla le dikotla tse ba di tlhokang gore ba ithute, ba gole le go tsaya karolo mo ditirong tsa sekolo <ref>{{Cite web |title=DBE's National School Nutrition Programme |url=https://www.education.gov.za/Programmes/CareandSupport/NationalSchoolNutritionProgramme.aspx |access-date=2026-08-14 |website=www.education.gov.za}}</ref>. Dijo di akaretsa bogobe, dinawa, mašwi, maungo le merogo kgotsa dijo tse dinang le dikotla. Lenaneo le le thusa go netefatsa go nna teng ga barutwana kwa dikolong ka gonne ba nna le tsholofelo ya gore batla fitlhela dijo kwa sekolong. A thusa gape mo kgolong le mo boitekanelong jwa bana mme a fokotsa ditlamorago tsa tlhaelo ya dijo mo baneng. Mananeo a botlhokwa ka gonne tlala e ka dira gore barutwana ba palelwe ke go tlhoma mogopolo le go ithuta sentle.<ref>{{Cite web |title=What is the National School Nutrition Programme (NSNP)? {{!}} South African Government |url=https://www.gov.za/faq/education/what-national-school-nutrition-programme-nsnp |access-date=2026-08-14 |website=www.gov.za}}</ref>
Lenaneo le la go fepa bana le tshwanetse go ba naya dijo tse difarologaneng le tse di itekanentseng. Dijo di tshwanetse go nna le dikotla tse di jaaka dikhabohaeterete tse dinayang maatla, diporoteini tse dithusang mo kgolong, mafura a a siameng, [[divithamini le dimenerale]] mmogo le metsi a a phepa ago nwa. Sekao sa dijo tse di siameng e ka nna motogo kgotsa raese go naya maatla, dinawa kgotsa mae go naya poroteini, merogo le maungo go naya divithamini le dimenerale. Menu o tshwanetse go rulaganyediwa ditlhoko tsa bana tsa dikotla.<ref>{{Cite web |last=CDC |date=2026-03-19 |title=Nutrition Education |url=https://www.cdc.gov/school-nutrition/education/index.html |access-date=2026-08-14 |website=School Nutrition |language=en-us}}</ref>
Go nale ditsela di le mmalwa tse re ka nonotshang le go godisa mananeo a go fepa bana kwa dikolong. Re ka dira ditshingwana kwa sekolong go jala maungo le merogo a a tla dirisiwang go apeyela bana. Batsadi, barutabana, balemi ba mo lefelong le mekgatlho ya setšhaba ba ka dira mmogo go tshegetsa lenaneo. Go ruta barutwana ka phepo e e siameng. Barutwana ba tshwanetse go rutwa botlhokwa jwa go ja dijo tse di itekanetseng le go itlhophela dijo tse di nang le dikotla. Dikolo di tshwanetse go nna le mekgwa e e farologaneng ya go bona thuso gore lenaneo le kgone go tswela pele dingwaga tse dintsi.<ref>{{Cite web |date=2023-01-24 |title=5 suggestions to ensure school feeding programs are sustainable {{!}} Blog {{!}} Global Partnership for Education |url=https://www.globalpartnership.org/blog/5-suggestions-ensure-school-feeding-programs-are-sustainable |access-date=2026-08-14 |website=www.globalpartnership.org |language=en}}</ref>
== Tshupetso ==
<references />
[[Karolo:Lenaneo la Bosetshaba la Phepo ya sekolo(NSNP)]]
fjogcqh35nwx72bn3l794h00ccg5k4e
Draft 8
0
14880
54084
2026-08-15T08:47:33Z
Lonkiey
12521
created a page about friendship
54084
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Two Friends In The Woods.jpg|thumb|Se ke se tshwantsho sa ditsala.]]
'''Botsalano''' ke kamano e e fa gare ga batho ba ba ratanang, ba tlotlanang, ba tshepanang le go thusana. Botsalano bo ka ba magareng ga batho ba babedi kgotsa go feta. Ditsala ke batho ba kgonang go abelana megopolo, maikutlo, maitemogelo le mathata a bona ba sa tshabe gore ba tla atlholwa<ref>{{Cite web |last=Nelson |first=Dawn |date=2022-10-30 |title=The Meaning of Friendship |url=https://medium.com/midform/the-meaning-of-friendship-5427c58656e6 |access-date=2026-08-15 |website=Midform |language=en}}</ref>. Botsalano ga bo a ikaega fela ka go nna mmogo kgotsa go itumela, mme gape bo akaretsa go emana nokeng fa yo mongwe a lebane le mathata. Ditsala tse molemo dia kgothatsana, di thusana go gola le go tokafala le fa batho ba ka nna le botho le megopolo e e farologaneng botsalano jo bo nonofileng bo ka tswelela fa batho botlhe ba ikemiseditse go buisana le go tlotlana.<ref>{{Cite web |title=Friendship - KidSpirit |url=https://www.kidspiritonline.com/magazine/friendship/ |access-date=2026-08-15 |language=en-US}}</ref>
Botsalano bo na le melemo e le mentsi ka gonne bo ka dira gore matshelo a rona anne monate le gore re se ka ra gatelelwa thata ke mathata. Go nna le ditsala tse di molemo go re naya tshegetso ya maikutlo fa re lebane le maemo a a thata. Ditsala di ka re reetsa fa re na le mathata re tlhoka go bua, tsa re naya kgakologo. Botsalano gape bo re thusa go itumelela botshelo, go nna le maitemogelo a mantle le go aga [[dikgakololo]] tse di molemo. Mo godimo ga moo, ditsala tse di re tshegetsang di ka tokafatsa boitshepo jwa rona ka gonne go itse gore mongwe o a re kgathalela go dira gore re ikutlwe re le botlhokwa e bile re ratiwa.<ref>{{Cite web |title=Why Do We Need Friends? Six Benefits of Healthy Friendships {{!}} Psychology Today South Africa |url=https://www.psychologytoday.com/za/blog/happiness-is-state-mind/201710/why-do-we-need-friends-six-benefits-healthy-friendships |access-date=2026-08-15 |website=www.psychologytoday.com |language=en-ZA}}</ref>
Le fa botsalano bo na le melemo e mentsi bo ka nna le mathata, segolo jang fa botsalano bo sa siama kgotsa motho a le mongwe fela a tsaya botsalano ka masisi. Ditsala ka dinako tse dingwe di ka sa tlhaloganyana, tsa ngangisana kgotsa tsa fufegelana le go gaisana. Batho ba bangwe ba ka dirisa ditsala tsa bona ka tsela e e sa siamang, ba bolelela batho ba bangwe diphiri tsa bona kgotsa ba sa ikanyega. Ka dinako dingwe botsalano bo ka nna le kgatelelo fa motho a le mongwe a dira maiteko a mantsi go feta yo mongwe kgotsa fa go nna le dikgotlhang le mathata ka metlha.<ref>{{Cite web |last=Patriciarhandy |date=2023-05-26 |title=The Real Drawbacks And Disadvantages Of Friendship |url=https://medium.com/@patriciarhandy12/the-real-drawbacks-and-disadvantages-of-friendship-4817c35a6ac8 |access-date=2026-08-15 |website=Medium |language=en}}</ref>
== Tshupetso ==
<references />
[[Karolo:Botsalano]]
tpy4modkrnzekoqhxoqjb8vjcokepud
Botsalano
0
14881
54085
2026-08-15T08:49:50Z
Lonkiey
12521
created an artlicle about friendship
54085
wikitext
text/x-wiki
[[Setshwantsho:Two Friends In The Woods.jpg|thumb|Se ke se tshwantsho sa ditsala.]]
'''Botsalano''' ke kamano e e fa gare ga batho ba ba ratanang, ba tlotlanang, ba tshepanang le go thusana. Botsalano bo ka ba magareng ga batho ba babedi kgotsa go feta. Ditsala ke batho ba kgonang go abelana megopolo, maikutlo, maitemogelo le mathata a bona ba sa tshabe gore ba tla atlholwa<ref>{{Cite web |last=Nelson |first=Dawn |date=2022-10-30 |title=The Meaning of Friendship |url=https://medium.com/midform/the-meaning-of-friendship-5427c58656e6 |access-date=2026-08-15 |website=Midform |language=en}}</ref>. Botsalano ga bo a ikaega fela ka go nna mmogo kgotsa go itumela, mme gape bo akaretsa go emana nokeng fa yo mongwe a lebane le mathata. Ditsala tse molemo dia kgothatsana, di thusana go gola le go tokafala le fa batho ba ka nna le botho le megopolo e e farologaneng botsalano jo bo nonofileng bo ka tswelela fa batho botlhe ba ikemiseditse go buisana le go tlotlana.<ref>{{Cite web |title=Friendship - KidSpirit |url=https://www.kidspiritonline.com/magazine/friendship/ |access-date=2026-08-15 |language=en-US}}</ref>
Botsalano bo na le melemo e le mentsi ka gonne bo ka dira gore matshelo a rona anne monate le gore re se ka ra gatelelwa thata ke mathata. Go nna le ditsala tse di molemo go re naya tshegetso ya maikutlo fa re lebane le maemo a a thata. Ditsala di ka re reetsa fa re na le mathata re tlhoka go bua, tsa re naya kgakologo. Botsalano gape bo re thusa go itumelela botshelo, go nna le maitemogelo a mantle le go aga [[dikgakololo]] tse di molemo. Mo godimo ga moo, ditsala tse di re tshegetsang di ka tokafatsa boitshepo jwa rona ka gonne go itse gore mongwe o a re kgathalela go dira gore re ikutlwe re le botlhokwa e bile re ratiwa.<ref>{{Cite web |title=Why Do We Need Friends? Six Benefits of Healthy Friendships {{!}} Psychology Today South Africa |url=https://www.psychologytoday.com/za/blog/happiness-is-state-mind/201710/why-do-we-need-friends-six-benefits-healthy-friendships |access-date=2026-08-15 |website=www.psychologytoday.com |language=en-ZA}}</ref>
Le fa botsalano bo na le melemo e mentsi bo ka nna le mathata, segolo jang fa botsalano bo sa siama kgotsa motho a le mongwe fela a tsaya botsalano ka masisi. Ditsala ka dinako tse dingwe di ka sa tlhaloganyana, tsa ngangisana kgotsa tsa fufegelana le go gaisana. Batho ba bangwe ba ka dirisa ditsala tsa bona ka tsela e e sa siamang, ba bolelela batho ba bangwe diphiri tsa bona kgotsa ba sa ikanyega. Ka dinako dingwe botsalano bo ka nna le kgatelelo fa motho a le mongwe a dira maiteko a mantsi go feta yo mongwe kgotsa fa go nna le dikgotlhang le mathata ka metlha.<ref>{{Cite web |last=Patriciarhandy |date=2023-05-26 |title=The Real Drawbacks And Disadvantages Of Friendship |url=https://medium.com/@patriciarhandy12/the-real-drawbacks-and-disadvantages-of-friendship-4817c35a6ac8 |access-date=2026-08-15 |website=Medium |language=en}}</ref>
== Tshupetso ==
<references />
[[Karolo:Botsalano]]
tpy4modkrnzekoqhxoqjb8vjcokepud