Wikipedia tnwiki https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono MediaWiki 1.47.0-wmf.15 first-letter Pego Faphegileng Puisano Modirisi Puisano ya modirisi Wikipedia Puisano ya Wikipedia Setshwantsho Puisano ya setshwantsho MediaWiki Puisano ya MediaWiki Tempolete Puisano ya tempolete Thuso Puisano ya thuso Karolo Puisano ya karolo TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Mmala o mosweu 0 14884 54149 2026-08-16T23:55:07Z Cruiselady 12522 ke kwetse setlhogo ka tlhakakgolo kabo kase tlhalosa ka botlalo 54149 wikitext text/x-wiki '''Mmala o mo sweu''' ke mmala o mosweu ke mmala o montle , o o kayang dilo dile dintsi dingwe tsa yona ke bophepa, kagiso le tshimologo e ntshwa . Mo setsong sa batswana mmala o mosweu o ka dirisiwa go bontsha kagiso le boitumelo gape o golagangwa le dilo tse di phepha tseo disa chilafadiwang gape bosweu bo tshwantsiwa le pelo e e phuthulogileng e se nang mafuto le dikgopi. Mo meletlong mengwe ya setso, mmala o mosweu o dirisiwa mo diaparong go senola bokao jo bo rileng kana sesupo se se rileng, e ka nna sa tlotlo, botsalano kana kutlwano. Fa go na le tiragalo kana moletlo e e amanang le go dira kagiso kgotsa go kopanya batho, mmala o mosweu o a dirisiwa go bontsha fa batho ba tshwanetse go tshela ka kutlwano le go tlotlana. Fa re tsena fo temeng ya bophepha, gantsi dilo tse sweu di tseiwa fa dile phepha di sa chilafala ka jalo go apara bosweu mo maemong mangwe go bontsha fa motho ale phepha mo mmeleng, mogopolong le semoyeng. Mo tshimologong ya botshelo e ntsha ya botshelo, mongwe aka dirisa mmala o mosweu jaaka sesupo sa go simolola kgaolo e ntsha ya botshelo a lebale matlhoko le ditiragalo tsa ko morago mo botshelong ba gagwe. Fa re rapella kgotso le tshimologo e ntshwa re dirisa kerese ya mmala o mosweu gape, se se kaya fa mmala o mosweu o nale bokao jo bogolo mo setsong le mo matshelong a batswana. qxzxrs1li3e27lezcjd1el0uimexczz 54150 54149 2026-08-17T00:11:04Z Cruiselady 12522 ke loketse di linki tsa ditshupetso 54150 wikitext text/x-wiki '''Mmala o mo sweu''' ke mmala o mosweu ke mmala o montle , o o kayang dilo dile dintsi dingwe tsa yona ke bophepa, kagiso le tshimologo e ntshwa . Mo setsong sa batswana mmala o mosweu o ka dirisiwa go bontsha kagiso le boitumelo gape o golagangwa le dilo tse di phepha tseo disa chilafadiwang gape bosweu bo tshwantsiwa le pelo e e phuthulogileng e se nang mafuto le dikgopi.<ref>https://www.verywellmind.com/color-psychology-white-2795822</ref> Mo meletlong mengwe ya setso, mmala o mosweu o dirisiwa mo diaparong go senola bokao jo bo rileng kana sesupo se se rileng, e ka nna sa tlotlo, botsalano kana kutlwano. Fa go na le tiragalo kana moletlo e e amanang le go dira kagiso kgotsa go kopanya batho, mmala o mosweu o a dirisiwa go bontsha fa batho ba tshwanetse go tshela ka kutlwano le go tlotlana. Fa re tsena fo temeng ya bophepha, gantsi dilo tse sweu di tseiwa fa dile phepha di sa chilafala ka jalo go apara bosweu mo maemong mangwe go bontsha fa motho ale phepha mo mmeleng, mogopolong le semoyeng.<ref>https://nicholaswells.com/blogs/blog/colour-symbolism-white?srsltid=AfmBOoofLesTYx7Mu4RqSZZO_pBRfH84KNX-y0BONlhSeWR9LbVMLL5L</ref> Mo tshimologong ya botshelo e ntsha ya botshelo, mongwe aka dirisa mmala o mosweu jaaka sesupo sa go simolola kgaolo e ntsha ya botshelo a lebale matlhoko le ditiragalo tsa ko morago mo botshelong ba gagwe. Fa re rapella kgotso le tshimologo e ntshwa re dirisa kerese ya mmala o mosweu gape, se se kaya fa mmala o mosweu o nale bokao jo bogolo mo setsong le mo matshelong a batswana.<ref>https://www.thejoyfulartist.co.nz/the-healing-power-and-symbolism-of-white-embrace-the-serenity-and-pure-potentiality/</ref> 5iw69nt0jy43f7f1in7jw8aixsb2hg6 54151 54150 2026-08-17T00:14:38Z Cruiselady 12522 ke loketse senepe sa lelomo la mmala o mosweu 54151 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:African Cape Daisy (Osteospermum barberiae).jpg|thumb|Mmala o mosweu]] '''Mmala o mo sweu''' ke mmala o mosweu ke mmala o montle , o o kayang dilo dile dintsi dingwe tsa yona ke bophepa, kagiso le tshimologo e ntshwa . Mo setsong sa batswana mmala o mosweu o ka dirisiwa go bontsha kagiso le boitumelo gape o golagangwa le dilo tse di phepha tseo disa chilafadiwang gape bosweu bo tshwantsiwa le pelo e e phuthulogileng e se nang mafuto le dikgopi.<ref>https://www.verywellmind.com/color-psychology-white-2795822</ref> Mo meletlong mengwe ya setso, mmala o mosweu o dirisiwa mo diaparong go senola bokao jo bo rileng kana sesupo se se rileng, e ka nna sa tlotlo, botsalano kana kutlwano. Fa go na le tiragalo kana moletlo e e amanang le go dira kagiso kgotsa go kopanya batho, mmala o mosweu o a dirisiwa go bontsha fa batho ba tshwanetse go tshela ka kutlwano le go tlotlana. Fa re tsena fo temeng ya bophepha, gantsi dilo tse sweu di tseiwa fa dile phepha di sa chilafala ka jalo go apara bosweu mo maemong mangwe go bontsha fa motho ale phepha mo mmeleng, mogopolong le semoyeng.<ref>https://nicholaswells.com/blogs/blog/colour-symbolism-white?srsltid=AfmBOoofLesTYx7Mu4RqSZZO_pBRfH84KNX-y0BONlhSeWR9LbVMLL5L</ref> Mo tshimologong ya botshelo e ntsha ya botshelo, mongwe aka dirisa mmala o mosweu jaaka sesupo sa go simolola kgaolo e ntsha ya botshelo a lebale matlhoko le ditiragalo tsa ko morago mo botshelong ba gagwe. Fa re rapella kgotso le tshimologo e ntshwa re dirisa kerese ya mmala o mosweu gape, se se kaya fa mmala o mosweu o nale bokao jo bogolo mo setsong le mo matshelong a batswana.<ref>https://www.thejoyfulartist.co.nz/the-healing-power-and-symbolism-of-white-embrace-the-serenity-and-pure-potentiality/</ref> hvtks4kgnebdbrpqeh1ht44m2sdahdy 54156 54151 2026-08-17T11:09:23Z Dumbassman 6831 54156 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:African Cape Daisy (Osteospermum barberiae).jpg|thumb|Mmala o mosweu]] '''Mmala o mo sweu''' ke mmala o mosweu ke mmala o montle , o o kayang dilo dile dintsi dingwe tsa yona ke bophepa, kagiso le tshimologo e ntshwa . Mo setsong sa batswana mmala o mosweu o ka dirisiwa go bontsha kagiso le boitumelo gape o golagangwa le dilo tse di phepha tseo disa chilafadiwang gape bosweu bo tshwantsiwa le pelo e e phuthulogileng e se nang mafuto le dikgopi.<ref>https://www.verywellmind.com/color-psychology-white-2795822</ref> Mo meletlong mengwe ya setso, mmala o mosweu o dirisiwa mo diaparong go senola bokao jo bo rileng kana sesupo se se rileng, e ka nna sa tlotlo, botsalano kana kutlwano. Fa go na le tiragalo kana moletlo e e amanang le go dira kagiso kgotsa go kopanya batho, mmala o mosweu o a dirisiwa go bontsha fa batho ba tshwanetse go tshela ka kutlwano le go tlotlana. Fa re tsena fo temeng ya bophepha, gantsi dilo tse sweu di tseiwa fa dile phepha di sa chilafala ka jalo go apara bosweu mo maemong mangwe go bontsha fa motho ale phepha mo mmeleng, mogopolong le semoyeng.<ref>https://nicholaswells.com/blogs/blog/colour-symbolism-white?srsltid=AfmBOoofLesTYx7Mu4RqSZZO_pBRfH84KNX-y0BONlhSeWR9LbVMLL5L</ref> Mo tshimologong ya botshelo e ntsha ya botshelo, mongwe aka dirisa mmala o mosweu jaaka sesupo sa go simolola kgaolo e ntsha ya botshelo a lebale matlhoko le ditiragalo tsa ko morago mo botshelong ba gagwe. Fa re rapella kgotso le tshimologo e ntshwa re dirisa kerese ya mmala o mosweu gape, se se kaya fa mmala o mosweu o nale bokao jo bogolo mo setsong le mo matshelong a batswana.<ref>https://www.thejoyfulartist.co.nz/the-healing-power-and-symbolism-of-white-embrace-the-serenity-and-pure-potentiality/</ref> == Ditshupiso == {{reflist}} ohtt9splfsbnoexwj8jnnetv0idnfq7 Bernice Tlalane Mohapeloa 0 14885 54152 2026-08-17T10:04:17Z KatieKea 10150 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1360641380|Bernice Tlalane Mohapeloa]]" 54152 wikitext text/x-wiki '''Bernice Tlalane Mohapeloa''' BEM (1899–1997) e ne e le morutabana wa kwa [[Lesotho]] le molweladitshwanelo. == Botshelo jwa pele == O tsholetswe kwa '''Nee Morolong''' kwa [[Mafeteng]], o amogetse thuto ya gagwe ya motheo koo, a pasa ditlhatlhobo tsa gagwe tsa maphato wa borataro ka 1913. Mo ngwageng o o latelang o ne a simolola ikatiso ya go nna morutabana kwa [[Sekolong sa Basetsana sa Thabana Morena]], a wetsa thuto eo ka 1915, mme ka one ngwaga oo o ne a ya kwa [[Aforika Borwa]] go ya go tsena [[Sekolo se Segolo sa Lovedale]]. Fa a amogela setlankana sa gagwe sa bofelo ka 1918, o ne a ya kwa [[Fort Hare University College]] ka 1919, mme a bona diploma ya gagwe ya borutabana ka 1922.<ref name="RosenbergWeisfelder2013">{{Cite book |last=Scott Rosenberg |date=13 June 2013 |title=Historical Dictionary of Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 |last2=Richard F. Weisfelder |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-7982-9 |pages=540–}}</ref> == Tiro == == Ditlotla == == Botshelo jwa gagwe == Ka 1930 o ne a nyalwa ke [[Joel Thabiso Mohapeloa]].<ref name="Information1966">{{Cite book |last=Lesotho. Dept. of Information |year=1966 |title=Personalities in Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=LY8UAQAAIAAJ}}</ref> == Metswedi == 8kdt1bs3lsu29tb20dq33p4cl60olqg 54153 54152 2026-08-17T10:10:56Z KatieKea 10150 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1360641380|Bernice Tlalane Mohapeloa]]" 54153 wikitext text/x-wiki '''Bernice Tlalane Mohapeloa''' BEM (1899–1997) e ne e le morutabana wa kwa [[Lesotho]] le molweladitshwanelo. == Botshelo jwa pele == O tsholetswe kwa '''Nee Morolong''' kwa [[Mafeteng]], o amogetse thuto ya gagwe ya motheo koo, a pasa ditlhatlhobo tsa gagwe tsa maphato wa borataro ka 1913. Mo ngwageng o o latelang o ne a simolola ikatiso ya go nna morutabana kwa [[Sekolong sa Basetsana sa Thabana Morena]], a wetsa thuto eo ka 1915, mme ka one ngwaga oo o ne a ya kwa [[Aforika Borwa]] go ya go tsena [[Sekolo se Segolo sa Lovedale]]. Fa a amogela setlankana sa gagwe sa bofelo ka 1918, o ne a ya kwa [[Fort Hare University College]] ka 1919, mme a bona diploma ya gagwe ya borutabana ka 1922.<ref name="RosenbergWeisfelder2013">{{Cite book |last=Scott Rosenberg |date=13 June 2013 |title=Historical Dictionary of Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 |last2=Richard F. Weisfelder |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-7982-9 |pages=540–}}</ref> == Tiro == O ne a ruta kwa Sekolong sa Tiger Kloof le kwa Sekolong sa Basetsana sa Indana Industrial kwa [[Natal]]. Fa a ne a tlhomiwa go nna [[mogokgo]] wa Sekolo sa Magareng sa Mafeteng ka 1929, o ne a nna mosadi wa ntlha wa Mosotho go tshwara maemo a. O ne a simolodisa [[Girl Guiding]] mo sekolong.<ref name=":0">{{Citation|last=Rosenberg|first=Scott|chapter=Women in Lesotho|date=2020-06-30|title=Oxford Research Encyclopedia of African History|chapter-url=https://oxfordre.com/africanhistory/view/10.1093/acrefore/9780190277734.001.0001/acrefore-9780190277734-e-535|access-date=2025-01-27|publisher=Oxford University Press|language=en|doi=10.1093/acrefore/9780190277734.013.535|isbn=978-0-19-027773-4}}</ref> Ka ngwaga wa 1942, Mohapeloa o ne a boela kwa Basutoland. Ka 1943, o ne a simolola go ruta kwa [[Sekolong se Segolo sa Basutoland]].<ref name="Ambrose2007">{{Cite book |last=David Ambrose |year=2007 |title=The history of education in Lesotho: six brief subsectoral studies |url=https://books.google.com/books?id=LJslAQAAIAAJ |publisher=House 9 Publications, National University of Lesotho |isbn=978-99911-37-39-1}}</ref> Go tloga ka 1944 go fitlha a rola tiro semmuso ka 1955, o ne a ruta kwa Sekolong sa Madirelo sa Basetsana sa St Catherine. == Ditlotla == == Botshelo jwa gagwe == Ka 1930 o ne a nyalwa ke [[Joel Thabiso Mohapeloa]].<ref name="Information1966">{{Cite book |last=Lesotho. Dept. of Information |year=1966 |title=Personalities in Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=LY8UAQAAIAAJ}}</ref> == Metswedi == bgqnau5ppa77qxjrb0a15m926tiwwys 54154 54153 2026-08-17T10:13:27Z KatieKea 10150 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1360641380|Bernice Tlalane Mohapeloa]]" 54154 wikitext text/x-wiki '''Bernice Tlalane Mohapeloa''' BEM (1899–1997) e ne e le morutabana wa kwa [[Lesotho]] le molweladitshwanelo. == Botshelo jwa pele == O tsholetswe kwa '''Nee Morolong''' kwa [[Mafeteng]], o amogetse thuto ya gagwe ya motheo koo, a pasa ditlhatlhobo tsa gagwe tsa maphato wa borataro ka 1913. Mo ngwageng o o latelang o ne a simolola ikatiso ya go nna morutabana kwa [[Sekolong sa Basetsana sa Thabana Morena]], a wetsa thuto eo ka 1915, mme ka one ngwaga oo o ne a ya kwa [[Aforika Borwa]] go ya go tsena [[Sekolo se Segolo sa Lovedale]]. Fa a amogela setlankana sa gagwe sa bofelo ka 1918, o ne a ya kwa [[Fort Hare University College]] ka 1919, mme a bona diploma ya gagwe ya borutabana ka 1922.<ref name="RosenbergWeisfelder2013">{{Cite book |last=Scott Rosenberg |date=13 June 2013 |title=Historical Dictionary of Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 |last2=Richard F. Weisfelder |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-7982-9 |pages=540–}}</ref> == Tiro == O ne a ruta kwa Sekolong sa Tiger Kloof le kwa Sekolong sa Basetsana sa Indana Industrial kwa [[Natal]]. Fa a ne a tlhomiwa go nna [[mogokgo]] wa Sekolo sa Magareng sa Mafeteng ka 1929, o ne a nna mosadi wa ntlha wa Mosotho go tshwara maemo a. O ne a simolodisa [[Girl Guiding]] mo sekolong.<ref name=":0">{{Citation|last=Rosenberg|first=Scott|chapter=Women in Lesotho|date=2020-06-30|title=Oxford Research Encyclopedia of African History|chapter-url=https://oxfordre.com/africanhistory/view/10.1093/acrefore/9780190277734.001.0001/acrefore-9780190277734-e-535|access-date=2025-01-27|publisher=Oxford University Press|language=en|doi=10.1093/acrefore/9780190277734.013.535|isbn=978-0-19-027773-4}}</ref> Ka ngwaga wa 1942, Mohapeloa o ne a boela kwa Basutoland. Ka 1943, o ne a simolola go ruta kwa [[Sekolong se Segolo sa Basutoland]].<ref name="Ambrose2007">{{Cite book |last=David Ambrose |year=2007 |title=The history of education in Lesotho: six brief subsectoral studies |url=https://books.google.com/books?id=LJslAQAAIAAJ |publisher=House 9 Publications, National University of Lesotho |isbn=978-99911-37-39-1}}</ref> Go tloga ka 1944 go fitlha a rola tiro semmuso ka 1955, o ne a ruta kwa Sekolong sa Madirelo sa Basetsana sa St Catherine. == Ditlotla == O ne a amogela [[British Empire Medal]] mo [[Ditlotleng tsa Letsatsi la Matsalo tsa 1946]], ka one ngwaga oo a nna mosadi wa ntlha wa Moaforika go amogela Fellowship ya Dorothy Cadbury.<ref>{{Cite book |year=1962 |title=The Delta Kappa Gamma Bulletin |url=https://books.google.com/books?id=6i8rAQAAMAAJ |publisher=Delta Kappa Gamma Society}}</ref> O amogetse [[Sekgele sa Ramatseatsana]] go tswa kwa pusong ya Lesotho le digerata ya bongaka ya tlotlo go tswa kwa [[Yunibesithing ya Bosetšhaba ya Lesotho]] ka 1991. Mohapeloa e ne e le mongwe wa basadi ba ba nang le tlhotlheletso e kgolo mo ditsong tsa segompieno tsa Lesotho; gareng ga ba ba neng ba mo tsaya e le sekao se se molemo e ne e le lepolotiki [[' Matlelima Hlalele]].<ref name="RosenbergWeisfelder2013">{{Cite book |last=Scott Rosenberg |date=13 June 2013 |title=Historical Dictionary of Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 |last2=Richard F. Weisfelder |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-7982-9 |pages=540–}}<cite class="citation book cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFScott_RosenbergRichard_F._Weisfelder2013">Scott Rosenberg; Richard F. Weisfelder (13 June 2013). [https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 ''Historical Dictionary of Lesotho'']. Scarecrow Press. pp.&nbsp;540–. [[ISBN (identifier)|ISBN]]&nbsp;[[Special:BookSources/978-0-8108-7982-9|<bdi>978-0-8108-7982-9</bdi>]].</cite></ref> == Botshelo jwa gagwe == Ka 1930 o ne a nyalwa ke [[Joel Thabiso Mohapeloa]].<ref name="Information1966">{{Cite book |last=Lesotho. Dept. of Information |year=1966 |title=Personalities in Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=LY8UAQAAIAAJ}}</ref> == Metswedi == 5plqpdnd2dwmo5h1ezqbn1b9mf8wmma 54155 54154 2026-08-17T10:19:12Z KatieKea 10150 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1360641380|Bernice Tlalane Mohapeloa]]" 54155 wikitext text/x-wiki '''Bernice Tlalane Mohapeloa''' BEM (1899–1997) e ne e le morutabana wa kwa [[Lesotho]] le molweladitshwanelo. == Botshelo jwa pele == O tsholetswe kwa '''Nee Morolong''' kwa [[Mafeteng]], o amogetse thuto ya gagwe ya motheo koo, a pasa ditlhatlhobo tsa gagwe tsa maphato wa borataro ka 1913. Mo ngwageng o o latelang o ne a simolola ikatiso ya go nna morutabana kwa [[Sekolong sa Basetsana sa Thabana Morena]], a wetsa thuto eo ka 1915, mme ka one ngwaga oo o ne a ya kwa [[Aforika Borwa]] go ya go tsena [[Sekolo se Segolo sa Lovedale]]. Fa a amogela setlankana sa gagwe sa bofelo ka 1918, o ne a ya kwa [[Fort Hare University College]] ka 1919, mme a bona diploma ya gagwe ya borutabana ka 1922.<ref name="RosenbergWeisfelder2013">{{Cite book |last=Scott Rosenberg |date=13 June 2013 |title=Historical Dictionary of Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 |last2=Richard F. Weisfelder |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-7982-9 |pages=540–}}</ref> == Tiro == O ne a ruta kwa Sekolong sa Tiger Kloof le kwa Sekolong sa Basetsana sa Indana Industrial kwa [[Natal]]. Fa a ne a tlhomiwa go nna [[mogokgo]] wa Sekolo sa Magareng sa Mafeteng ka 1929, o ne a nna mosadi wa ntlha wa Mosotho go tshwara maemo a. O ne a simolodisa [[Girl Guiding]] mo sekolong.<ref name=":0">{{Citation|last=Rosenberg|first=Scott|chapter=Women in Lesotho|date=2020-06-30|title=Oxford Research Encyclopedia of African History|chapter-url=https://oxfordre.com/africanhistory/view/10.1093/acrefore/9780190277734.001.0001/acrefore-9780190277734-e-535|access-date=2025-01-27|publisher=Oxford University Press|language=en|doi=10.1093/acrefore/9780190277734.013.535|isbn=978-0-19-027773-4}}</ref> Ka ngwaga wa 1942, Mohapeloa o ne a boela kwa Basutoland. Ka 1943, o ne a simolola go ruta kwa [[Sekolong se Segolo sa Basutoland]].<ref name="Ambrose2007">{{Cite book |last=David Ambrose |year=2007 |title=The history of education in Lesotho: six brief subsectoral studies |url=https://books.google.com/books?id=LJslAQAAIAAJ |publisher=House 9 Publications, National University of Lesotho |isbn=978-99911-37-39-1}}</ref> Go tloga ka 1944 go fitlha a rola tiro semmuso ka 1955, o ne a ruta kwa Sekolong sa Madirelo sa Basetsana sa St Catherine. Ka 1944, Mohapeloa o ne a tlhoma [[Mokgatlho wa Batlhokomedi ba Magae wa Basutoland]], o o neng o etsa ditlhopha tse di tshwanang le tseo, tse di jaaka Setlhopha sa go Tokafatsa Magae kwa Kholetšheng ya Yunibesithi ya Fort Hare, e a neng a e tsenetse ka 1931.<ref name="Sheldon2005">{{Cite book |last=Kathleen E. Sheldon |year=2005 |title=Historical Dictionary of Women in Sub-Saharan Africa |url=https://books.google.com/books?id=36BViNOAu3sC |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-5331-7}}</ref> O ne a le tautona wa Mokgatlho oo go tloga ka 1945 go ya go 1983. Ka dingwaga tsa bo 1950, go ne go na le maloko a ka nna dikete tse tharo mo mekgatlhong e feta lekgolo mo teng ga Mokgatlho mme go ne go na le maloko a a fetang dikete tse lesome le boraro le mekgatlho e le makgolo a mabedi morago ga [[boipuso]].<ref name=":0">{{Citation|author=Rosenberg|title=Oxford Research Encyclopedia of African History|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-027773-4}}<cite class="citation cs2" data-ve-ignore="" id="CITEREFRosenberg2020">Rosenberg, Scott (30 June 2020), <span class="id-lock-subscription" title="Paid subscription required">[https://oxfordre.com/africanhistory/view/10.1093/acrefore/9780190277734.001.0001/acrefore-9780190277734-e-535 "Women in Lesotho"]</span>, ''Oxford Research Encyclopedia of African History'', Oxford University Press, [[Doi (identifier)|doi]]:[[doi:10.1093/acrefore/9780190277734.013.535|10.1093/acrefore/9780190277734.013.535]], [[ISBN (identifier)|ISBN]]&nbsp;[[Special:BookSources/978-0-19-027773-4|<bdi>978-0-19-027773-4</bdi>]]<span class="reference-accessdate">, retrieved <span class="nowrap">27 January</span> 2025</span></cite></ref> Ka 1951, Mohapeloa o ne a dira jaaka moranodi le mohumagatsana wa motlhokomedi wa Kgosanakgolo [['Mantšebo Seeiso]] mo loetong lwa go ya kwa Enyelane.<ref name=":0">{{Citation|author=Rosenberg|title=Oxford Research Encyclopedia of African History|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-027773-4}}<cite class="citation cs2" data-ve-ignore="" id="CITEREFRosenberg2020">Rosenberg, Scott (30 June 2020), <span class="id-lock-subscription" title="Paid subscription required">[https://oxfordre.com/africanhistory/view/10.1093/acrefore/9780190277734.001.0001/acrefore-9780190277734-e-535 "Women in Lesotho"]</span>, ''Oxford Research Encyclopedia of African History'', Oxford University Press, [[Doi (identifier)|doi]]:[[doi:10.1093/acrefore/9780190277734.013.535|10.1093/acrefore/9780190277734.013.535]], [[ISBN (identifier)|ISBN]]&nbsp;[[Special:BookSources/978-0-19-027773-4|<bdi>978-0-19-027773-4</bdi>]]<span class="reference-accessdate">, retrieved <span class="nowrap">27 January</span> 2025</span></cite></ref> Ka 1974, Mohapeloa e ne ya nna mosadi wa ntlha go nna leloko la palamente kwa Lesotho.<ref name=":0" /> == Ditlotla == O ne a amogela [[British Empire Medal]] mo [[Ditlotleng tsa Letsatsi la Matsalo tsa 1946]], ka one ngwaga oo a nna mosadi wa ntlha wa Moaforika go amogela Fellowship ya Dorothy Cadbury.<ref>{{Cite book |year=1962 |title=The Delta Kappa Gamma Bulletin |url=https://books.google.com/books?id=6i8rAQAAMAAJ |publisher=Delta Kappa Gamma Society}}</ref> O amogetse [[Sekgele sa Ramatseatsana]] go tswa kwa pusong ya Lesotho le digerata ya bongaka ya tlotlo go tswa kwa [[Yunibesithing ya Bosetšhaba ya Lesotho]] ka 1991. Mohapeloa e ne e le mongwe wa basadi ba ba nang le tlhotlheletso e kgolo mo ditsong tsa segompieno tsa Lesotho; gareng ga ba ba neng ba mo tsaya e le sekao se se molemo e ne e le lepolotiki [[' Matlelima Hlalele]].<ref name="RosenbergWeisfelder2013">{{Cite book |last=Scott Rosenberg |date=13 June 2013 |title=Historical Dictionary of Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 |last2=Richard F. Weisfelder |publisher=Scarecrow Press |isbn=978-0-8108-7982-9 |pages=540–}}<cite class="citation book cs1" data-ve-ignore="" id="CITEREFScott_RosenbergRichard_F._Weisfelder2013">Scott Rosenberg; Richard F. Weisfelder (13 June 2013). [https://books.google.com/books?id=B2TWVN92hYYC&pg=PA540 ''Historical Dictionary of Lesotho'']. Scarecrow Press. pp.&nbsp;540–. [[ISBN (identifier)|ISBN]]&nbsp;[[Special:BookSources/978-0-8108-7982-9|<bdi>978-0-8108-7982-9</bdi>]].</cite></ref> == Botshelo jwa gagwe == Ka 1930 o ne a nyalwa ke [[Joel Thabiso Mohapeloa]].<ref name="Information1966">{{Cite book |last=Lesotho. Dept. of Information |year=1966 |title=Personalities in Lesotho |url=https://books.google.com/books?id=LY8UAQAAIAAJ}}</ref> == Metswedi == 638cq9v7mgz2ddph37dtwtcmh8gy1u2