Wikipedia
twwiki
https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw
MediaWiki 1.45.0-wmf.9
first-letter
Media
Soronko
Nkitahode
Dwumadini
Dwumadini nkitahode
Wikipedia
Wikipedia nkitahode
File
File nkitahode
MediaWiki
MediaWiki nkitahode
Nhwɛsoɔ
Nhwɛsoɔ nkitahode
Mmoa
Mmoa nkitahode
Nkyekyεmu
Nkyekyεmu nkitahode
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Alima Mahama
0
6703
191216
188041
2025-07-10T14:58:24Z
MissLily540
20622
changed a spelling
191216
wikitext
text/x-wiki
[[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]]
{{Dialect|Akuapem}}
{{Infobox officeholder
| honorific-prefix = Hon.
| name = Hajia Alima Mahama
| honorific-suffix =
| image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia)
| alt =
| caption =
| order =
| office4 = Minister of Local Government and Rural Development
| term_start4 = 28 January 2017
| term_end4 =
| president4 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor4 = Julius Debrah
| successor4 =
| constituency_MP1 =
| parliament1 =
| majority1 =
| term_start1 =
| term_end1 =
| predecessor1 =
| successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number-->
| prior_term =
| order2 =
| office2 = Minister for Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister for Woman and Children's Affairs
| term_start2 =
| term_end2 =
| president2 = [[John Kufuor]]
| predecessor2 =
| successor2 =
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 = Member of Parliament for Nalerigu/Gambaga
| term_start3 = 7 January 2017
| term_end3 = 6 January 2020
| president3 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}}
| birth_place = [[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| restingplace =
| restingplacecoordinates =
| birthname =
| nationality = [[Ghana]]
| party = [[New Patriotic Party]]
| otherparty = <!--For additional political affiliations-->
| spouse =
| partner = <!--For those with a domestic partner and not married-->
| relations =
| children =
| residence =
| alma_mater = [[University of Ghana]]
| occupation = Amanyɔni
| profession = Mmaranimfo
| cabinet =
| committees =
| portfolio =
| signature =
| signature_alt =
| website =
| footnotes =
}}
'''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" />
== [[Nhomasua]] ==
Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho.
== Amanyɔsɛm ==
Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref>
Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" />
Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref>
== Ne nnwuma afoforo ==
Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref>
== N'asetena mu nsɛm ==
Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref>
== Beae a menyaa mmoa fii ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]]
[[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]]
[[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]]
475nd67x0urr3rrtybqqu5cfp72kzuh
191217
191216
2025-07-10T14:59:00Z
MissLily540
20622
added a punctuation
191217
wikitext
text/x-wiki
[[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]]
{{Dialect|Akuapem}}
{{Infobox officeholder
| honorific-prefix = Hon.
| name = Hajia Alima Mahama
| honorific-suffix =
| image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia)
| alt =
| caption =
| order =
| office4 = Minister of Local Government and Rural Development
| term_start4 = 28 January 2017
| term_end4 =
| president4 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor4 = Julius Debrah
| successor4 =
| constituency_MP1 =
| parliament1 =
| majority1 =
| term_start1 =
| term_end1 =
| predecessor1 =
| successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number-->
| prior_term =
| order2 =
| office2 = Minister for Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister for Woman and Children's Affairs
| term_start2 =
| term_end2 =
| president2 = [[John Kufuor]]
| predecessor2 =
| successor2 =
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 = Member of Parliament for Nalerigu/Gambaga
| term_start3 = 7 January 2017
| term_end3 = 6 January 2020
| president3 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}}
| birth_place = [[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| restingplace =
| restingplacecoordinates =
| birthname =
| nationality = [[Ghana]]
| party = [[New Patriotic Party]]
| otherparty = <!--For additional political affiliations-->
| spouse =
| partner = <!--For those with a domestic partner and not married-->
| relations =
| children =
| residence =
| alma_mater = [[University of Ghana]]
| occupation = Amanyɔni
| profession = Mmaranimfo
| cabinet =
| committees =
| portfolio =
| signature =
| signature_alt =
| website =
| footnotes =
}}
'''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" />
== [[Nhomasua]] ==
Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho.
== Amanyɔsɛm ==
Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref>
Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" />
Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref>
== Ne nnwuma afoforo ==
Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref>
== N'asetena mu nsɛm ==
Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref>
== Beae a menyaa mmoa fii ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]]
[[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]]
[[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]]
4m14k3anxz4epnqdss38ilffxw2avq2
191218
191217
2025-07-10T15:01:08Z
MissLily540
20622
language change
191218
wikitext
text/x-wiki
[[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]]
{{Dialect|Akuapem}}
{{Infobox officeholder
| honorific-prefix = Hon.
| name = Hajia Alima Mahama
| honorific-suffix =
| image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia)
| alt =
| caption =
| order =
| office4 = Minister of Local Government and Rural Development
| term_start4 = 28 January 2017
| term_end4 =
| president4 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor4 = Julius Debrah
| successor4 =
| constituency_MP1 =
| parliament1 =
| majority1 =
| term_start1 =
| term_end1 =
| predecessor1 =
| successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number-->
| prior_term =
| order2 =
| office2 = Minister for Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs
| term_start2 =
| term_end2 =
| president2 = [[John Kufuor]]
| predecessor2 =
| successor2 =
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga
| term_start3 = 7 January 2017
| term_end3 = 6 January 2020
| president3 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}}
| birth_place = [[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| restingplace =
| restingplacecoordinates =
| birthname =
| nationality = [[Ghana]]
| party = [[New Patriotic Party]]
| otherparty = <!--For additional political affiliations-->
| spouse =
| partner = <!--For those with a domestic partner and not married-->
| relations =
| children =
| residence =
| alma_mater = [[University of Ghana]]
| occupation = Amanyɔni
| profession = Mmaranimfo
| cabinet =
| committees =
| portfolio =
| signature =
| signature_alt =
| website =
| footnotes =
}}
'''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" />
== [[Nhomasua]] ==
Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho.
== Amanyɔsɛm ==
Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref>
Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" />
Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref>
== Ne nnwuma afoforo ==
Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref>
== N'asetena mu nsɛm ==
Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref>
== Beae a menyaa mmoa fii ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]]
[[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]]
[[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]]
ditbt4t0ma8rp3f6naabkckvvjqtmzh
191219
191218
2025-07-10T15:03:18Z
MissLily540
20622
language change
191219
wikitext
text/x-wiki
[[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]]
{{Dialect|Akuapem}}
{{Infobox officeholder
| honorific-prefix = Hon.
| name = Hajia Alima Mahama
| honorific-suffix =
| image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia)
| alt =
| caption =
| order =
| office4 = Minister of Local Government and Rural Development
| term_start4 = 28 January 2017
| term_end4 =
| president4 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor4 = Julius Debrah
| successor4 =
| constituency_MP1 =
| parliament1 =
| majority1 =
| term_start1 =
| term_end1 =
| predecessor1 =
| successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number-->
| prior_term =
| order2 =
| office2 = Minister ma Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs
| term_start2 =
| term_end2 =
| president2 = [[John Kufuor]]
| predecessor2 =
| successor2 =
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga
| term_start3 = 7 January 2017
| term_end3 = 6 January 2020
| president3 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}}
| birth_place = [[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| restingplace =
| restingplacecoordinates =
| birthname =
| nationality = [[Ghana]]
| party = [[New Patriotic Party]]
| otherparty = <!--For additional political affiliations-->
| spouse =
| partner = <!--For those with a domestic partner and not married-->
| relations =
| children =
| residence =
| alma_mater = [[University of Ghana]]
| occupation = Amanyɔni
| profession = Mmaranimfo
| cabinet =
| committees =
| portfolio =
| signature =
| signature_alt =
| website =
| footnotes =
}}
'''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" />
== [[Nhomasua]] ==
Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho.
== Amanyɔsɛm ==
Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref>
Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" />
Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref>
== Ne nnwuma afoforo ==
Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref>
== N'asetena mu nsɛm ==
Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref>
== Beae a menyaa mmoa fii ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]]
[[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]]
[[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]]
67kl1xwgjx7me11b0d25pe2kdovuyhm
191220
191219
2025-07-10T15:05:14Z
MissLily540
20622
language change
191220
wikitext
text/x-wiki
[[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]]
{{Dialect|Akuapem}}
{{Infobox officeholder
| honorific-prefix = Hon.
| name = Hajia Alima Mahama
| honorific-suffix =
| image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia)
| alt =
| caption =
| order =
| office4 = Minister ma Local Government and Rural Development
| term_start4 = 28 January 2017
| term_end4 =
| president4 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor4 = Julius Debrah
| successor4 =
| constituency_MP1 =
| parliament1 =
| majority1 =
| term_start1 =
| term_end1 =
| predecessor1 =
| successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number-->
| prior_term =
| order2 =
| office2 = Minister ma Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs
| term_start2 =
| term_end2 =
| president2 = [[John Kufuor]]
| predecessor2 =
| successor2 =
| order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number-->
| office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga
| term_start3 = 7 January 2017
| term_end3 = 6 January 2020
| president3 = [[Nana Akufo-Addo]]
| predecessor3 =
| successor3 =
| birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}}
| birth_place = [[Ghana]]
| death_date =
| death_place =
| restingplace =
| restingplacecoordinates =
| birthname =
| nationality = [[Ghana]]
| party = [[New Patriotic Party]]
| otherparty = <!--For additional political affiliations-->
| spouse =
| partner = <!--For those with a domestic partner and not married-->
| relations =
| children =
| residence =
| alma_mater = [[University of Ghana]]
| occupation = Amanyɔni
| profession = Mmaranimfo
| cabinet =
| committees =
| portfolio =
| signature =
| signature_alt =
| website =
| footnotes =
}}
'''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" />
== [[Nhomasua]] ==
Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho.
== Amanyɔsɛm ==
Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref>
Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" />
Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref>
== Ne nnwuma afoforo ==
Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref>
== N'asetena mu nsɛm ==
Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref>
== Beae a menyaa mmoa fii ==
<references />
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]]
[[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]]
[[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]]
[[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]]
[[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]]
esc7d5xeijq6xvrd06lit512ipdqqec
Slavery in Africa
0
15669
191209
168275
2025-07-10T14:34:24Z
Doc. Isaac Newton
20610
191209
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne https://en.wikipedia.org/wiki/Atlantic_slave_trade<nowiki/>(a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
nl60sffarapb2uxd3iani05h4xc6a81
191210
191209
2025-07-10T14:37:16Z
Doc. Isaac Newton
20610
191210
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. [[Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade]], Indian Ocean Slave Trade ne https://en.wikipedia.org/wiki/Atlantic_slave_trade<nowiki/>(a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
77thjb6j8wn98zuw95xj9s5051lvv2g
191211
191210
2025-07-10T14:41:21Z
Prempy
20279
191211
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. [[Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade]], Indian Ocean Slave Trade ne Atlantic slave trade(a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
rplq7a9cvldlfyc79ddgva43uv685k1
191212
191211
2025-07-10T14:42:28Z
Prempy
20279
191212
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne Atlantic Slave Trade (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
2xkbp591ikejkf5u11w2iggd1mu8z9y
191213
191212
2025-07-10T14:50:42Z
Prempy
20279
191213
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
540saa27me8093f8wufted1lt0qg0k9
191214
191213
2025-07-10T14:52:21Z
Prempy
20279
191214
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
qa644z1viaw8i2pnlep67pnk6d2kxa6
191215
191214
2025-07-10T14:54:05Z
Prempy
20279
191215
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
bpfzhqkpknc6bzjxsbmwuoct7iv5rkg
191224
191215
2025-07-10T15:17:57Z
Prempy
20279
191224
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
0k6qy66fmnu42i29yd4s71ws5i22jrw
191231
191224
2025-07-10T15:41:18Z
Prime xenon
20613
191231
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-5 Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
4avva9xey75ngwbwoawihi6vv2ev1f8
191247
191231
2025-07-10T16:08:34Z
Prime xenon
20613
191247
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-5 Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7.
ef5g2bfl8hrtcd8hskkqmqmckv7g2e3
191250
191247
2025-07-10T16:10:02Z
Prempy
20279
191250
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
9xd3xen04avlxj94nfjeae1iiqe0a16
191252
191250
2025-07-10T16:11:59Z
Prempy
20279
191252
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
ie8rm1iwta0x1vy2xphfyyrpzesz83z
191253
191252
2025-07-10T16:12:18Z
Prempy
20279
191253
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii. Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
nq8nusugxszumpwj56e8qkw1ywqgs9l
191257
191253
2025-07-10T16:15:39Z
Prempy
20279
191257
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii. Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.
lcht6pxvi0fmdf0l5gd6n3k89eqeo9w
191259
191257
2025-07-10T16:18:31Z
Prempy
20279
191259
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.
sz7h5krhtauitsxm4wfmijzyayfa7h3
191260
191259
2025-07-10T16:19:00Z
Prempy
20279
191260
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.
5b7uc1kn9shjq0r4g0rm2kkfcgfc8qm
191262
191260
2025-07-10T16:22:02Z
Prempy
20279
191262
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.
6obr60tlnmq3wdj0gpjeqrhgyjbjpmo
191268
191262
2025-07-10T16:27:26Z
Bansa.Kay
20620
191268
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
hxiklah4db5wrm7jxiw9s0cxmbpop4d
191277
191268
2025-07-10T16:32:12Z
Bansa.Kay
20620
cite
191277
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
f16yzbsagt6434eoy2y18enb0ys7q9z
191280
191277
2025-07-10T16:33:19Z
Prime xenon
20613
191280
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
d0bvihqwh2jhzdiqxqpxxgg4on8757r
191282
191280
2025-07-10T16:33:59Z
Prime xenon
20613
191282
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
hyw8t1dftt6efztoaipzmjkfvdcy12j
191289
191282
2025-07-10T16:36:23Z
Prime xenon
20613
191289
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
5d7y0d2m1attfl9pocczq2f9qouw4t2
191307
191289
2025-07-10T16:41:10Z
Bansa.Kay
20620
191307
wikitext
text/x-wiki
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
hxrmo43h9rod0laa2pved3oh0ub9q43
191312
191307
2025-07-10T16:42:54Z
Prime xenon
20613
191312
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
7dbw2nu8rhgnzmgtznxw2h3byshis53
191315
191312
2025-07-10T16:43:52Z
Prime xenon
20613
191315
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
cups55s3csuawbfmraajm3p0oou5vss
191320
191315
2025-07-10T16:46:52Z
Prime xenon
20613
191320
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10]
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
k6jcstqb03344dci48i54uherkg8yt9
191321
191320
2025-07-10T16:47:35Z
Prime xenon
20613
191321
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
sazxbxoaqd34gt7zeya7sbv5u2qd4qx
191333
191321
2025-07-10T16:58:22Z
Prime xenon
20613
191333
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
3oxhhgtqz5l8jjftci5ueq2d5wtp89d
191336
191333
2025-07-10T16:59:29Z
Prime xenon
20613
191336
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-8 Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
afnafpzpt2zafzb8i69tuqqlzladvuw
191340
191336
2025-07-10T17:01:11Z
Prime xenon
20613
191340
wikitext
text/x-wiki
Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.
Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa
[[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.
Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7
== Nkrataa ahorow ==
Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-8 Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10
Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom ==
Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]
55nmjy8gvefjma37t7w90gdi2tq8c2e
Berlin Conference
0
17272
191236
188119
2025-07-10T15:57:39Z
Menslaw
20624
191236
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no,
anouwt5pfu70yha1uq5yhv7rhb2bdk8
191237
191236
2025-07-10T15:59:05Z
Menslaw
20624
191237
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu.
s6o1v1ar9b271c619n8ygk6zhk05oop
191240
191237
2025-07-10T16:04:59Z
Menslaw
20624
191240
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu,
f86an19iiqqcabokh0orgmpve1hihf5
191243
191240
2025-07-10T16:06:22Z
Menslaw
20624
191243
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano.
eauhth0rjltp1izngwthj9on6gdejcf
191245
191243
2025-07-10T16:07:51Z
Menslaw
20624
191245
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse.
nehgfl8t9gds1p5ip3ua0lcmm3d93y5
191251
191245
2025-07-10T16:10:30Z
Menslaw
20624
191251
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no nyinaa de nneɛma a wɔde yɛ nneɛma a wɔmfa nhyehyɛ mu ne Europa
.
sx5dfu5qjvg7raqwhxoyrq8k1ctkgho
191267
191251
2025-07-10T16:26:14Z
Menslaw
20624
191267
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.
arqb6dacyfbh9mi4w1c9a2rgg8f5gfv
191269
191267
2025-07-10T16:28:38Z
Menslaw
20624
191269
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
3j81xo24gdsicgslezadpv54o6hno6v
191273
191269
2025-07-10T16:30:42Z
Menslaw
20624
191273
wikitext
text/x-wiki
'''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
9u6du36gb90c7y2zzq8pqs0urjchyd5
191279
191273
2025-07-10T16:33:09Z
Menslaw
20624
191279
wikitext
text/x-wiki
Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
n2xchcqewn73sxmh81zxro4tpxvxez9
191283
191279
2025-07-10T16:34:05Z
Menslaw
20624
191283
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
ei1muf9gsbliggjzhiuqplxsd4frp3u
191285
191283
2025-07-10T16:35:35Z
Menslaw
20624
191285
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
amji2ckt5njyxnyaez9ysg2a60hu8aq
191287
191285
2025-07-10T16:35:54Z
Menslaw
20624
191287
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
p5jn56vakg47dxjo6y81mlqemq2g9hv
191293
191287
2025-07-10T16:36:54Z
Menslaw
20624
191293
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.
Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
5urymz01jirnin6q637cf0c73zhga97
191298
191293
2025-07-10T16:39:04Z
Menslaw
20624
191298
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, .
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
1pq9czxh7fv64bf5fgwo7n1tzb9kvqm
191302
191298
2025-07-10T16:40:00Z
Menslaw
20624
191302
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan,
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
e40hks441vzq8630xabkipmfws76q5c
191303
191302
2025-07-10T16:40:17Z
Menslaw
20624
191303
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
358q6koa55neu7aw25yaq7jzyswehh8
191305
191303
2025-07-10T16:40:59Z
Menslaw
20624
191305
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
6noz3z6yehm6bbhwwr60wr2c7dwpzfb
191309
191305
2025-07-10T16:42:23Z
Menslaw
20624
191309
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
t9m25fqsyrfrtly7omuxl080vdtnl4y
191311
191309
2025-07-10T16:42:39Z
Menslaw
20624
191311
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na,
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
tnr2vb5kh406jlrpxp9ddu30jq5b3gv
191313
191311
2025-07-10T16:43:41Z
Menslaw
20624
191313
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
pqilzsp00ydn3wyq0u137u6iub0bwhb
191316
191313
2025-07-10T16:43:53Z
Menslaw
20624
191316
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
homfb0xccyq94b95mug91ksikjp3jqa
191322
191316
2025-07-10T16:48:02Z
Menslaw
20624
191322
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
00x2efs648qm6ynnxtr81l74p4j4ji8
191323
191322
2025-07-10T16:48:24Z
Menslaw
20624
191323
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
g2maozke1gzfc0x159lt7y66j6e4pde
191325
191323
2025-07-10T16:52:22Z
Menslaw
20624
191325
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.
Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
htndtzcjcvwlgufupkxu05y04oe4ayt
191326
191325
2025-07-10T16:52:39Z
Menslaw
20624
191326
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
2v929zp3209isyc6t98p5k0ykwev6ux
191335
191326
2025-07-10T16:59:20Z
Menslaw
20624
191335
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
6s6nijqrhi6z5mrkwz2g5fuvicnqmbf
191337
191335
2025-07-10T17:00:09Z
Menslaw
20624
191337
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
a8ffll3tzaz1gfh7w4qo7sbccfwlpwq
191339
191337
2025-07-10T17:00:48Z
Menslaw
20624
191339
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
0u4upf1sj0j5ain6bk82n5n5zqu93uk
191342
191339
2025-07-10T17:01:34Z
Menslaw
20624
191342
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
hrlu9ivpapv40ahg22m4xs255qc20q6
191344
191342
2025-07-10T17:02:46Z
Menslaw
20624
191344
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
04qnilv414tnx1kjqaddf9vuhbaizgt
191349
191344
2025-07-10T17:04:21Z
Menslaw
20624
191349
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
eegennke5hk0um187ug7rtx27su5k3k
191352
191349
2025-07-10T17:06:16Z
Menslaw
20624
191352
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma
sc7c3zyx7l16l13nus38e21gic2fuk4
191354
191352
2025-07-10T17:13:29Z
Menslaw
20624
191354
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu
pd4var5oe1718836aoiqpbnexkakpzs
191355
191354
2025-07-10T17:13:47Z
Menslaw
20624
191355
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,
33oejruiskeqbtmv693v8q5thgsvtg3
191358
191355
2025-07-10T17:15:23Z
Menslaw
20624
191358
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,Ottoman Ahemman no, ne United States
4m7z05ruomx84b2yxt1eov77yuapzjz
191359
191358
2025-07-10T17:16:00Z
Menslaw
20624
191359
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,Ottoman Ahemman no, ne United States – baa fie a na onni agyapade biara a ɛfata wɔ Afrika
elez64bi1etqmnfswbbc2jk4z7tf51k
191361
191359
2025-07-10T17:16:19Z
Menslaw
20624
191361
wikitext
text/x-wiki
<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no.
Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho
Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,Ottoman Ahemman no, ne United States – baa fie a na onni agyapade biara a ɛfata wɔ Afrika.
ckwnubnpf3x7kt1qdl7bt6cu6kdpncj
Forty acres and a mule
0
17451
191221
2025-07-10T15:12:44Z
K.Yesu2.0
20609
Created page with " Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ Amerika Ɔmanko no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ..."
191221
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ Amerika Ɔmanko no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ Edwin M. Stanton ne Radical Republicanfo a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase Charles Sumner ne Thaddeus Stevens ntam bere a wɔsɛee nkoasom nhyehyɛe a Amerika Ɔmanko no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ atlantic mpoano wɔ South Carolina, Georgia, ne Florida
pfmph460bbwb9k3b7e0nh64oused8xp
191222
191221
2025-07-10T15:14:56Z
K.Yesu2.0
20609
191222
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne Thaddeus Stevens ntam bere a wɔsɛee nkoasom nhyehyɛe a Amerika Ɔmanko no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ atlantic mpoano wɔ South Carolina, Georgia, ne Florida
ftckjnkgsar43uth8hf467lxhq15d7n
191225
191222
2025-07-10T15:18:37Z
K.Yesu2.0
20609
191225
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]]
qb5at45e5xtva98cjpi50rojtk4fkit
191226
191225
2025-07-10T15:26:17Z
K.Yesu2.0
20609
191226
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
5k8hcgwsu842fx8hrerukn4x5k6uj62
191227
191226
2025-07-10T15:26:53Z
K.Yesu2.0
20609
191227
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
ohayklqa03v815xlvem726mgt1myyk0
191232
191227
2025-07-10T15:51:40Z
K.Yesu2.0
20609
191232
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so.
jaefmprpc6pgxaylv2lbza8wwatpbqa
191235
191232
2025-07-10T15:56:59Z
K.Yesu2.0
20609
191235
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, Andrew Johnson a odii Abraham Lincoln ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no
oqdeeq5jt22w4padrtnbrca8d4wvxfd
191244
191235
2025-07-10T16:06:26Z
K.Yesu2.0
20609
191244
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
4t93vwapizhk0ual0p7yvivsaxg0sg2
191246
191244
2025-07-10T16:08:08Z
K.Yesu2.0
20609
191246
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
Abibifo amerikafo
7xxh56ro7j77i50qwxeh5ab1s7p5fo9
191254
191246
2025-07-10T16:12:31Z
K.Yesu2.0
20609
191254
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
[[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]]<nowiki/>hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den
1n1psxpx9ikqasld5omu4btjdmu80cb
191255
191254
2025-07-10T16:12:53Z
K.Yesu2.0
20609
191255
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
[[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den
8auuqvmxefvwkrhol92cswwv6o0hjr5
191292
191255
2025-07-10T16:36:45Z
K.Yesu2.0
20609
191292
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
[[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.[6] Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara.
Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho
rovjblzmaig1wgp0thos4k31srl6voj
191317
191292
2025-07-10T16:44:23Z
K.Yesu2.0
20609
191317
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
[[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.[6] Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara.
Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa [[:en:Black_Canadians#Underground_Railroad|Canada Atifi]] (mprempren [[:en:Southern_Ontario|Ontario Anafo]] fam), baabi a [[:en:Underground_Railroad|Asase ase Keteke kwan no awiei]], ne [[:en:Black_Nova_Scotians|Nova Scotia]]
Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States]] kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a [[:en:James_Monroe|James Monroe]] ka kyerɛɛ Ɔmampanyin [[:en:Thomas_Jefferson|Thomas Jefferson]] sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no.
5674s2b51986617a736p3q0blbv6tzv
191343
191317
2025-07-10T17:01:54Z
K.Yesu2.0
20609
191343
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] <ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
[[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa [[:en:Black_Canadians#Underground_Railroad|Canada Atifi]] (mprempren [[:en:Southern_Ontario|Ontario Anafo]] fam), baabi a [[:en:Underground_Railroad|Asase ase Keteke kwan no awiei]], ne [[:en:Black_Nova_Scotians|Nova Scotia]]
Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States]] kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a [[:en:James_Monroe|James Monroe]] ka kyerɛɛ Ɔmampanyin [[:en:Thomas_Jefferson|Thomas Jefferson]] sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no.
ouugmnm2ovy5hjvkt43bn6jt2r8ceq0
191348
191343
2025-07-10T17:04:00Z
K.Yesu2.0
20609
191348
wikitext
text/x-wiki
Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] <ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.
Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.
Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.
== Akyi Asem ==
[[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.
Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa [[:en:Black_Canadians#Underground_Railroad|Canada Atifi]] (mprempren [[:en:Southern_Ontario|Ontario Anafo]] fam), baabi a [[:en:Underground_Railroad|Asase ase Keteke kwan no awiei]], ne [[:en:Black_Nova_Scotians|Nova Scotia]]
Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States]] kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a [[:en:James_Monroe|James Monroe]] ka kyerɛɛ Ɔmampanyin [[:en:Thomas_Jefferson|Thomas Jefferson]] sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no.
== Ɔko ==
1p3dq6l0anscolyh2bmluhj8wvh3j64
Atlantic Slave Trade
0
17452
191223
2025-07-10T15:17:20Z
Jacquerietheartist
20623
added links to support my statements
191223
wikitext
text/x-wiki
'''Atlantic Nkoa Ntoasoɔ anaa Transatlantic Nkoa Ntoasoɔ''' no yɛ nea nkoafoɔ a wɔyɛɛ nkoa firii Abiberem kɔɔ Amerika so faa so. Aborɔfo nkoa nkɔmfa ano nnam bɔɔ akwan a ɛyɛ '''triangular trade route''' no ne ne '''Middle Passage''' no so daa. Aborɔfo no sii abɔnten nkoa adwuma no wɔ 15th afe mu, na nkoa adwuma kɔɔ Amerika so fii 16th afe mu, na ɛtoaa so wɔ 19th afe mu.<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Ebinom a wɔde wɔn kɔɔ '''transatlantic nkoa ntoasoɔ''' mu no firii '''Central Afrika''' ne '''West Afrika''', na wɔde wɔn tɔn kɔmaa Aborɔfo nkoa nkɔmfafoɔ. Ebinom nso yɛɛ nkoa mpɔtɔ soɔ wɔ abɔnten nsase so. Aborɔfo no boaboaa wɔn ano na wɔkyekyɛɛ wɔn wɔ abankɛse so wɔ Afrika mpoano no, na wɔde wɔn kɔɔ Amerika.<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Ebinom a na wɔyɛ '''Portuguese''' ne aborɔfo bi ka ho kɔyɛɛ nkoa mpɔtɔ soɔ. Sɛnea '''National Museums Liverpool''' kyerɛ no: ''“Aborɔfo nkɔmfafoɔ no kyeree Afrikani bi wɔ abɔnten mpɔtɔ so, nanso wɔn bebree no tɔɔ wɔn firii Afrikani adwumayɛfoɔ anaa Afrikani-Aborɔfo adwumayɛfoɔ ho.”''<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aborɔfo nkɔmfafoɔ no amfa wɔn ho anhyɛ mpɔtɔ soɔ no mu paa. Eyi yɛ efisɛ bere a nkoa ntoasoɔ no reyɛ no, '''Sub-Saharan Afrika''' mu yɛɛ ɛyɛ den ama Aborɔfo nkwa akɔ akyirikyiri (ɛnyɛ mfeɛ baako mpo) esiane '''malaria''' a ɛyɛɛ yareɛ wɔ Afrika man no mu nti. Portuguese abɔnten mpɔtɔ soɔ no huu sɛ ɛyɛ den na ɛnyɛ mfasoɔ nti, wɔpenee so sɛ wɔbɛyɛ adwumayɛ nkabom ne Afrikani adwumayɛfoɔ no<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
8fxcqok7tavkjq6j5m0lbzkvheeluf4
Buduburam
0
17453
191228
2025-07-10T15:32:17Z
Doc. Isaac Newton
20610
Created page with "Buduburam yɛ aguanfo atrae a ɛwɔ Accra, Ghana atɔe fam kilomita 44 (akwansin 27). Ɛwɔ Accra-Cape Mpoano Ɔkwan Kɛse no ho.<ref>{{Citation |title=Roads being fixed since 2017 — Minister |date=2021-05-17 |url=https://www.graphic.com.gh/news/general-news/roads-being-fixed-since-2017-minister.html?fbclid=IwAR3tjnIqI1j-slKieMLz2A2CPCkar3YcuAlV4C6yEJlI2qe-SAWvK1cMqZQ |language=en-gb |access-date=2025-07-10}}</ref> Amanaman Nkabom Aguanfo Panyin (UNHCR) na obuee nsraba..."
191228
wikitext
text/x-wiki
Buduburam yɛ aguanfo atrae a ɛwɔ Accra, Ghana atɔe fam kilomita 44 (akwansin 27). Ɛwɔ Accra-Cape Mpoano Ɔkwan Kɛse no ho.<ref>{{Citation |title=Roads being fixed since 2017 — Minister |date=2021-05-17 |url=https://www.graphic.com.gh/news/general-news/roads-being-fixed-since-2017-minister.html?fbclid=IwAR3tjnIqI1j-slKieMLz2A2CPCkar3YcuAlV4C6yEJlI2qe-SAWvK1cMqZQ |language=en-gb |access-date=2025-07-10}}</ref> Amanaman Nkabom Aguanfo Panyin (UNHCR) na obuee nsraban yi ano wɔ afe 1990 mu, na aguanfo bɛboro 12,000 a wofi Liberia a woguan fii wɔn man mu wɔ Liberia Ɔmanko a Edi Kan (1989–1996) ne Liberia Ɔmanko a Ɛto so Abien (1999–2003)<ref>{{Citation |title=Future of Liberian Refugees in Ghana Uncertain |date=2009-12-03 |url=https://www.voanews.com/a/article-03dec09-ghana-liberia-refugees-78421887/416144.html |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> mu no te. Liberia ne amanaman ntam NGO akuw ne atuhoama ahyehyɛde ahorow na wɔsom nsraban no. Carolyn A. Miller Mfitiase Sukuu no de nhomasua ma mmofra bɛyɛ 500 a wɔwɔ nsraban no mu kwa.<ref>{{Citation |title=Buduburam |date=2025-06-28 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Buduburam&oldid=1297765975 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== '''Abakɔsɛm'''https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Buduburam&action=edit§ion=1 ==
Wɔde Buduburam a ɛwɔ Ghana no sii hɔ wɔ afe 1990 mu sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛma Liberia aguanfo a woguan kɔɔ Ghana bere a https://en.wikipedia.org/wiki/Charles_Taylor_(Liberian_politician) bedii tumi no. Mfiase no, UNHCR de mmoa ne mmoa maa wɔn a wɔte atrae hɔ no ankorankoro.
Wɔ 1997 mu no, Liberia yɛɛ abatow a UN buu atɛn sɛ ɛfata araa ma ɛmaa kwan ma wɔyɛɛ tebea horow a ahobammɔ wom a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu. Ne saa nti, UNHCR gyaee aguanfo mmoa a wɔde ma Liberiafo a wɔwɔ Ghana no, na atrae no hweree sika a wɔde ma no pii. Saa bere yi mu no, wobu akontaa sɛ aguanfo bɛyɛ 3,000 san baa Liberia. Dodow no ara paw sɛ wɔbɛtena Ghana, na Buduburam atrae no yɛɛ wɔn mpɔtam hɔ mfinimfini.
Wɔ 1997 abatow no akyi bere tiaa bi no, amammui tebea a ɛwɔ Liberia no mu yɛɛ den, na Liberia aguanfo foforo a wɔbaa Ghana no maa UNHCR san kɔɔ Buduburam. Ɛwom sɛ UNHCR de n’ankasa mmoa mmɔdenbɔ a ɔde ma wɔ atrae hɔ no to mmofra nkumaa a obiara nka wɔn ho, wɔn a wɔn mfe akɔ anim, ne mmubuafo nkutoo de, nanso ahyehyɛde no boa nnwuma a ɛfa nnwuma a ɛfa nneɛma ho wɔ mpɔtam hɔ, na ɛde sika ma nnwuma te sɛ adansi ne nhomasua.
[[:en:UNHCR|UNHCR]] fii ase twee wɔn ho fii nsraban no mu wɔ April 2007 mu, na wɔde nkakrankakra twee nnwuma a UNHCR di so nyinaa fii hɔ. June 2010 ne bere a aban no gyaee aguanfo dibea maa aguanfo a wɔwɔ atrae hɔ no.
Wɔ Ɔpɛpɔn 2011 mu no, Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Amanneɛbɔ so wɔ Ghana kyerɛe sɛ Buduburam ho nhia bio na ɛsɛ sɛ ɛhɔfo no susuw ho sɛ wɔbɛsan akɔ Liberia anaasɛ wɔbɛkɔtena baabi foforo wɔ Ghana.<ref>{{Citation |title=Government considers Buduburam Refugee camp closure |url=https://www.modernghana.com/news/317768/government-considers-buduburam-refugee-camp-closure.html |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ 14 Ɔkɔtɔberɛ 2024 no, adansi adwumakuo bi a wɔreyɛ adwuma wɔ https://en.wikipedia.org/wiki/Winneba kwan kɛseɛ a ɛwɔ Buduburam kwan no so no sɛee nneɛma wɔ akwanhyia a ɛyɛ hu mu berɛ a wɔpaee ɔbotan bi akyi. <ref>{{Citation |title=Design concepts of rock blasting for surface construction work in Korea |date=2009-08-20 |url=https://doi.org/10.1201/9781482266474-10 |work=Vibrations from Blasting |pages=27–30 |publisher=CRC Press |isbn=978-0-429-08596-3 |access-date=2025-07-10}}</ref> <ref>{{Citation |title=Volunteer captain killed, two fire fighters and police officer injured when struck by motor vehicle at highway incident - Minnesota. |date=2003-05-05 |url=https://doi.org/10.26616/nioshfffacef200238 |access-date=2025-07-10}}</ref>Akyiri yi wɔsan fii adwuma ase wɔ asɛm no akyi.<ref>{{Citation |title=Design concepts of rock blasting for surface construction work in Korea |date=2009-08-20 |url=https://doi.org/10.1201/9781482266474-10 |work=Vibrations from Blasting |pages=27–30 |publisher=CRC Press |isbn=978-0-429-08596-3 |access-date=2025-07-10}}</ref>
irp7w0tov51rjvkmjl6l1tvjldb4ut1
Historically black colleges and universities
0
17454
191229
2025-07-10T15:32:37Z
Maame kay20
20621
Created page with " Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom..."
191229
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man
4pavloksbeh5d7w0slgpmbos0y3e37w
191233
191229
2025-07-10T15:54:29Z
Aliceafua1820
20615
191233
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States
'''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref>
q3aljg293bzplqg1vwjh12jzdxtkigc
191239
191233
2025-07-10T16:01:54Z
Aliceafua1820
20615
191239
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.
'''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref>
odp89iegeopm1xtfnw3eakfr5fdz25k
191242
191239
2025-07-10T16:05:51Z
Aliceafua1820
20615
191242
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.
'''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref>
80a6uma9sadyrj3xvssb2igcxhgn6ep
191248
191242
2025-07-10T16:08:51Z
Aliceafua1820
20615
191248
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu
'''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref>
hwtxq900lx1vxttp71vdkc398y67bw5
191256
191248
2025-07-10T16:14:46Z
Aliceafua1820
20615
191256
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara
During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref>
6ybhancqwkoeuhm83b8ogne7de9bkit
191258
191256
2025-07-10T16:17:16Z
Aliceafua1820
20615
191258
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.
During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref>
aqwxzt9mldgrbxfcynhwaq0fd1m219b
191261
191258
2025-07-10T16:19:46Z
Aliceafua1820
20615
191261
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no
During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref>
e4iba6653yop9yfm6949adqfpqpekpn
191264
191261
2025-07-10T16:22:34Z
Aliceafua1820
20615
191264
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref>
fla86x8nrf30kdrl4nyudbd2zmsdizm
191265
191264
2025-07-10T16:25:24Z
Aliceafua1820
20615
191265
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.
For a century after [[:en:Thirteenth_Amendment_to_the_United_States_Constitution|the abolition]] of [[:en:Slavery_in_the_United_States|American slavery]] in 1865, almost all colleges and universities in the Southern United States prohibited all African Americans from attending as required by [[:en:Jim_Crow_laws|Jim Crow laws]] in the South, while institutions in other parts of the country regularly employed quotas to limit admission of Black people.<ref>{{Cite magazine|last=Harris|first=Leslie M.|date=March 26, 2015|title=The Long, Ugly History of Racism at American Universities|url=https://newrepublic.com/article/121382/forgotten-racist-past-american-universities|magazine=The New Republic|language=en-US}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''Envisioning Black Colleges: A History of the United Negro College Fund'' (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2007).</ref><ref>Marybeth Gasman and Felecia Commodore (eds.), ''Opportunities and Challenges at Historically Black Colleges and Universities'' (New York: Palgrave Press, 2014). {{ISBN|978-1-349-50267-7}}</ref><ref>Favors, J. (2020). ''Shelter in a time of storm: How Black colleges fostered generations of leadership and activism''. Chapel Hill, North Carolina: The University of North Carolina Press. {{ISBN|978-1-4696-4833-0}}</ref> HBCUs were established to provide more opportunities to African Americans and are largely responsible for establishing and expanding the [[:en:African-American_middle_class|African-American middle class]].<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-47234239|title=The story of historically black colleges in the US|publisher=BBC News|date=February 15, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.chronicle.com/article/despite-obstacles-black-colleges-are-pipelines-to-the-middle-class-study-finds-heres-its-list-of-the-best/|title=Despite Obstacles, Black Colleges Are Pipelines to the Middle Class, Study Finds. Here's Its List of the Best.|website=[[The Chronicle of Higher Education]]|date=September 30, 2019|access-date=2022-02-15}}</ref> In the 1950s and 1960s, legally enforced racial segregation in education was generally outlawed throughout the South (and anywhere else in the United States), and other non-discrimination policies were adopted.
oojuuvdwk12n8tt7a1k1ffyvyjpq534
191270
191265
2025-07-10T16:28:41Z
Aliceafua1820
20615
191270
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu
For a century after [[:en:Thirteenth_Amendment_to_the_United_States_Constitution|the abolition]] of [[:en:Slavery_in_the_United_States|American slavery]] in 1865, almost all colleges and universities in the Southern United States prohibited all African Americans from attending as required by [[:en:Jim_Crow_laws|Jim Crow laws]] in the South, while institutions in other parts of the country regularly employed quotas to limit admission of Black people.<ref>{{Cite magazine|last=Harris|first=Leslie M.|date=March 26, 2015|title=The Long, Ugly History of Racism at American Universities|url=https://newrepublic.com/article/121382/forgotten-racist-past-american-universities|magazine=The New Republic|language=en-US}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''Envisioning Black Colleges: A History of the United Negro College Fund'' (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2007).</ref><ref>Marybeth Gasman and Felecia Commodore (eds.), ''Opportunities and Challenges at Historically Black Colleges and Universities'' (New York: Palgrave Press, 2014). {{ISBN|978-1-349-50267-7}}</ref><ref>Favors, J. (2020). ''Shelter in a time of storm: How Black colleges fostered generations of leadership and activism''. Chapel Hill, North Carolina: The University of North Carolina Press. {{ISBN|978-1-4696-4833-0}}</ref> HBCUs were established to provide more opportunities to African Americans and are largely responsible for establishing and expanding the [[:en:African-American_middle_class|African-American middle class]].<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-47234239|title=The story of historically black colleges in the US|publisher=BBC News|date=February 15, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.chronicle.com/article/despite-obstacles-black-colleges-are-pipelines-to-the-middle-class-study-finds-heres-its-list-of-the-best/|title=Despite Obstacles, Black Colleges Are Pipelines to the Middle Class, Study Finds. Here's Its List of the Best.|website=[[The Chronicle of Higher Education]]|date=September 30, 2019|access-date=2022-02-15}}</ref> In the 1950s and 1960s, legally enforced racial segregation in education was generally outlawed throughout the South (and anywhere else in the United States), and other non-discrimination policies were adopted.
pq3hhjzgy7i1p00foobh4crj0n2urz3
191274
191270
2025-07-10T16:30:50Z
Aliceafua1820
20615
191274
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
For a century after [[:en:Thirteenth_Amendment_to_the_United_States_Constitution|the abolition]] of [[:en:Slavery_in_the_United_States|American slavery]] in 1865, almost all colleges and universities in the Southern United States prohibited all African Americans from attending as required by [[:en:Jim_Crow_laws|Jim Crow laws]] in the South, while institutions in other parts of the country regularly employed quotas to limit admission of Black people.<ref>{{Cite magazine|last=Harris|first=Leslie M.|date=March 26, 2015|title=The Long, Ugly History of Racism at American Universities|url=https://newrepublic.com/article/121382/forgotten-racist-past-american-universities|magazine=The New Republic|language=en-US}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''Envisioning Black Colleges: A History of the United Negro College Fund'' (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2007).</ref><ref>Marybeth Gasman and Felecia Commodore (eds.), ''Opportunities and Challenges at Historically Black Colleges and Universities'' (New York: Palgrave Press, 2014). {{ISBN|978-1-349-50267-7}}</ref><ref>Favors, J. (2020). ''Shelter in a time of storm: How Black colleges fostered generations of leadership and activism''. Chapel Hill, North Carolina: The University of North Carolina Press. {{ISBN|978-1-4696-4833-0}}</ref> HBCUs were established to provide more opportunities to African Americans and are largely responsible for establishing and expanding the [[:en:African-American_middle_class|African-American middle class]].<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-47234239|title=The story of historically black colleges in the US|publisher=BBC News|date=February 15, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.chronicle.com/article/despite-obstacles-black-colleges-are-pipelines-to-the-middle-class-study-finds-heres-its-list-of-the-best/|title=Despite Obstacles, Black Colleges Are Pipelines to the Middle Class, Study Finds. Here's Its List of the Best.|website=[[The Chronicle of Higher Education]]|date=September 30, 2019|access-date=2022-02-15}}</ref> In the 1950s and 1960s, legally enforced racial segregation in education was generally outlawed throughout the South (and anywhere else in the United States), and other non-discrimination policies were adopted.
eqpa4fylu4nt5m2wp9rhoqgdgol7ojk
191288
191274
2025-07-10T16:36:01Z
Aliceafua1820
20615
191288
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.
There are [[:en:List_of_historically_black_colleges_and_universities|101 HBCUs]]{{update-inline|date=June 2025}}<!--should use {as of} if this value is subject to annual change--> in the United States (of 121 institutions that existed during the 1930s),<ref>{{Cite web|date=2019-01-21|title=Required Reading: what is a historically black college?|url=https://www.timeshighereducation.com/student/blogs/required-reading-what-historically-black-college|access-date=2025-06-17|website=Student|language=en}}</ref> representing three percent (3%) of the nation's colleges,<ref>{{cite web|url=https://uncf.org/the-latest/african-americans-and-college-education-by-the-numbers|title=African Americans and College Education by the Numbers|access-date=July 17, 2021|publisher=UNCF|date=November 29, 2018}}</ref> including public and private institutions.<ref name="pewresearch.org2">{{cite web|url=http://www.pewresearch.org/fact-tank/2017/02/28/a-look-at-historically-black-colleges-and-universities-as-howard-turns-150/|title=A look at historically black colleges and universities as Howard turns 150|date=28 February 2017|publisher=Pewresearch.org|access-date=25 October 2017}}</ref> 27 offer doctoral programs, 52 offer master's programs, 83 offer bachelor's degree programs, and 38 offer associate degrees.<ref>{{cite web|url=https://www.american-school-search.com/colleges/hbcu|title=Historically Black Colleges and Universities – American School Search|publisher=American-school-search.com|access-date=25 October 2017}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''The Changing Face of Historically Black Colleges and Universities''. Philadelphia: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, 2013. {{ISBN?}}</ref><ref name="BolandGasman20142">Casey Boland, Marybeth Gasman et al., ''Contemporary Public HBCUs: A Four State Comparison'', Philadelphia, Pennsylvania: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, Spring 2014. {{ISBN?}}</ref> HBCUs currently produce nearly 20% of all African American college graduates and 25% of African American [[:en:STEM|STEM]] graduates.<ref>{{cite web|url=https://www.gettingsmart.com/2022/11/08/the-tide-that-binds-learning-from-experience-at-hbcus/|title=The Tide That Binds: Learning from Experience at HBCU's|date=November 8, 2022}}</ref> Among the graduates of HBCUs are civil rights leader [[:en:Martin_Luther_King_Jr.|Martin Luther King Jr.]], United States Supreme Court justice [[:en:Thurgood_Marshall|Thurgood Marshall]], American film director [[:en:Spike_Lee|Spike Lee]], former United States vice president [[:en:Kamala_Harris|Kamala Harris]] and the late American mathematician [[:en:Katherine_Johnson|Katherine Johnson]].
== History ==
== History ==
bm2gx0oq2k49zb0ty2ib7gbqmta61ou
191295
191288
2025-07-10T16:38:00Z
Aliceafua1820
20615
191295
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
There are [[:en:List_of_historically_black_colleges_and_universities|101 HBCUs]]{{update-inline|date=June 2025}}<!--should use {as of} if this value is subject to annual change--> in the United States (of 121 institutions that existed during the 1930s),<ref>{{Cite web|date=2019-01-21|title=Required Reading: what is a historically black college?|url=https://www.timeshighereducation.com/student/blogs/required-reading-what-historically-black-college|access-date=2025-06-17|website=Student|language=en}}</ref> representing three percent (3%) of the nation's colleges,<ref>{{cite web|url=https://uncf.org/the-latest/african-americans-and-college-education-by-the-numbers|title=African Americans and College Education by the Numbers|access-date=July 17, 2021|publisher=UNCF|date=November 29, 2018}}</ref> including public and private institutions.<ref name="pewresearch.org2">{{cite web|url=http://www.pewresearch.org/fact-tank/2017/02/28/a-look-at-historically-black-colleges-and-universities-as-howard-turns-150/|title=A look at historically black colleges and universities as Howard turns 150|date=28 February 2017|publisher=Pewresearch.org|access-date=25 October 2017}}</ref> 27 offer doctoral programs, 52 offer master's programs, 83 offer bachelor's degree programs, and 38 offer associate degrees.<ref>{{cite web|url=https://www.american-school-search.com/colleges/hbcu|title=Historically Black Colleges and Universities – American School Search|publisher=American-school-search.com|access-date=25 October 2017}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''The Changing Face of Historically Black Colleges and Universities''. Philadelphia: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, 2013. {{ISBN?}}</ref><ref name="BolandGasman20142">Casey Boland, Marybeth Gasman et al., ''Contemporary Public HBCUs: A Four State Comparison'', Philadelphia, Pennsylvania: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, Spring 2014. {{ISBN?}}</ref> HBCUs currently produce nearly 20% of all African American college graduates and 25% of African American [[:en:STEM|STEM]] graduates.<ref>{{cite web|url=https://www.gettingsmart.com/2022/11/08/the-tide-that-binds-learning-from-experience-at-hbcus/|title=The Tide That Binds: Learning from Experience at HBCU's|date=November 8, 2022}}</ref> Among the graduates of HBCUs are civil rights leader [[:en:Martin_Luther_King_Jr.|Martin Luther King Jr.]], United States Supreme Court justice [[:en:Thurgood_Marshall|Thurgood Marshall]], American film director [[:en:Spike_Lee|Spike Lee]], former United States vice president [[:en:Kamala_Harris|Kamala Harris]] and the late American mathematician [[:en:Katherine_Johnson|Katherine Johnson]].
== History ==
== History ==
e29dkva98ce74svak5f650ktqbv4ls8
191300
191295
2025-07-10T16:39:49Z
Aliceafua1820
20615
191300
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
== History ==
07fhz89w6kbb58unoxlt5chrr08n0vu
191324
191300
2025-07-10T16:48:26Z
Aliceafua1820
20615
191324
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
== History ==
nk3hlehioqebfvwfa4flib2gt3qkqa0
191327
191324
2025-07-10T16:53:41Z
Aliceafua1820
20615
191327
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ [./United_States_Kesee_Famhttps://en.wikipedia.org/wiki/Southern_United_States United States Kesee Fam] na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
== History ==
2wnfwz7afmqhrnfmiztda2itanteoxt
191329
191327
2025-07-10T16:54:41Z
Aliceafua1820
20615
191329
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ United State Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
== History ==
0z3oj09fxzwv2e9ytk5dvc30gadeljf
191330
191329
2025-07-10T16:56:44Z
Aliceafua1820
20615
191330
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ [[:en:Southern_United_States|United State Kesee Fam]] na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
== History ==
g3potxg51oprprev9nmyn4iv4j0v151
191332
191330
2025-07-10T16:57:10Z
Aliceafua1820
20615
191332
wikitext
text/x-wiki
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ [[:en:Southern_United_States|United State Kesee Fam]] na wɔde sii hɔ wɔ [[Odunsini|Ɔdansi]] bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
== History ==
flbr9i6oq66st66l9r4utjx8tiste9a
History of togo
0
17455
191230
2025-07-10T15:37:39Z
MissLily540
20622
new article
191230
wikitext
text/x-wiki
Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]".
0r5ddo3d404tiwmdwuualqsva78hc10
191234
191230
2025-07-10T15:55:39Z
MissLily540
20622
new article
191234
wikitext
text/x-wiki
Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]".
Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu.
8l6ynyndi0rr0n9wnv4j516t4qlds1p
191238
191234
2025-07-10T15:59:33Z
MissLily540
20622
new article
191238
wikitext
text/x-wiki
Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]".
Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu.
[[:en:French_Togoland|Franse Togoland]] bɛyɛɛ [[:en:National_Assembly_of_Togo|Togo Republic]] wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, [[:en:Sylvanus_Olympio|Sylvanus Olympio]], guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a [[:en:Nicolas_Grunitzky|Nicolas Grunitzky]] di anim no nsa.
7n6yjm60huvi6buj54me8t0fhzt7izx
191241
191238
2025-07-10T16:05:36Z
MissLily540
20622
new article
191241
wikitext
text/x-wiki
Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]".
Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu.
[[:en:French_Togoland|Franse Togoland]] bɛyɛɛ [[:en:National_Assembly_of_Togo|Togo Republic]] wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, [[:en:Sylvanus_Olympio|Sylvanus Olympio]], guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a [[:en:Nicolas_Grunitzky|Nicolas Grunitzky]] di anim no nsa. Asraafo kannifo [[:en:Gnassingbé_Eyadéma|Gnassingbé Eyadéma]] tuu Grunitzky gui wɔ atuatew a mogya nnim mu wɔ 1967. Ogyee ɔmampanyin dibea na ɔde ɔman biako nhyehyɛe bae wɔ 1969. Eyadéma kɔɔ so dii tumi mfe 38 a edi hɔ no. Bere a owui wɔ afe 2005 mu no, asraafo no de ne babarima, [[:en:Faure_Gnassingbé|Faure Gnassingbé]], sii hɔ sɛ ɔmampanyin. Gnassingbe yɛɛ abatow na odii nkonim, nanso ɔsɔretia no kae sɛ ɔyɛ nsisi. Esiane amammui mu basabasayɛ nti, Togofo bɛyɛ 40,000 guan kɔɔ aman a ɛbemmɛn hɔ no mu. Wɔsan paw Gnassingbé mprenu bio. Wɔ afe 2017 awiei no, ahobammɔ asraafo siw [[:en:Anti-government_protests_in_Togo,_2017|ɔsɔretia]] a wɔsɔre tia aban no ano.
2rdla11n7kqm2h0z2yq1ui7wvtz3mt0
191347
191241
2025-07-10T17:03:49Z
MissLily540
20622
new article
191347
wikitext
text/x-wiki
Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]".
Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu.
[[:en:French_Togoland|Franse Togoland]] bɛyɛɛ [[:en:National_Assembly_of_Togo|Togo Republic]] wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, [[:en:Sylvanus_Olympio|Sylvanus Olympio]], guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a [[:en:Nicolas_Grunitzky|Nicolas Grunitzky]] di anim no nsa.
Asraafo kannifo [[:en:Gnassingbé_Eyadéma|Gnassingbé Eyadéma]] tuu Grunitzky gui wɔ atuatew a mogya nnim mu wɔ 1967. Ogyee ɔmampanyin dibea na ɔde ɔman biako nhyehyɛe bae wɔ 1969. Eyadéma kɔɔ so dii tumi mfe 38 a edi hɔ no. Bere a owui wɔ afe 2005 mu no, asraafo no de ne babarima, [[:en:Faure_Gnassingbé|Faure Gnassingbé]], sii hɔ sɛ ɔmampanyin. Gnassingbe yɛɛ abatow na odii nkonim, nanso ɔsɔretia no kae sɛ ɔyɛ nsisi. Esiane amammui mu basabasayɛ nti, Togofo bɛyɛ 40,000 guan kɔɔ aman a ɛbemmɛn hɔ no mu. Wɔsan paw Gnassingbé mprenu bio. Wɔ afe 2017 awiei no, ahobammɔ asraafo siw [[:en:Anti-government_protests_in_Togo,_2017|ɔsɔretia]] a wɔsɔre tia aban no ano.
== Togo Fam Atutuw Ho Adesua ==
Fam tutufo a wɔahu wɔ Togo no ada nnipa a wɔwɔ hɔ a emu dɔ na ɛkɔ so adi fi Tete Aboɔden Bere no Awiei kosi afeha a ɛto so 19 mu. Nhwehwɛmu ne fam tutu a wɔyɛe wɔ 1979 ne 1990 mfe no mfiase ntam hɔ no huu nneɛma a ɛho hia a aka wɔ ɔman no mu nyinaa.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997</ref>
Wɔ Oti mantam mu no, adanse a ɛkyerɛ sɛ nnipa tenae fi ɛbɛyɛ sɛ Abo Mmere no Awiei no bi ne abotan ho nnwuma, abotan ho mfonini, abo a wɔde fa akwan so, ne dade a wɔde yɛ nneɛma a edi kan a wɔde yɛ nneɛma a aka, a ɛkyerɛ sɛnkyerɛnne kwan so nsɛm a wɔka ne dade ho nimdeɛ nyinaa.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997</ref>
Wɔ Binah ne Kozah mantam mu no, fam tutufo kyerɛw nnua kronkron, dɔte ahoni, ne afie ne amanne kwan so akwan a wɔafa so ayɛ nneɛma nkae, ne mmeae a wɔyɛ dade ho asɛm. Saa nneɛma a wɔahu yi kyerɛ honhom fam nneyɛe a emu yɛ den a ɛne mpɔtam a wɔatu a wɔwɔ dade mfiridwuma wɔ abusuabɔ. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997</ref>
1a6f9znyai9asd5u4rcfh303ibtlc2i
Repatriation and reburial of human remains
0
17456
191249
2025-07-10T16:09:08Z
Aniekay
20625
Created page with "Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn..."
191249
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
2hxkiqpg4jw94j724506ij496q7bmt8
191263
191249
2025-07-10T16:22:34Z
Aniekay
20625
191263
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]]. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
ir1lx3k24uesmuwx8hxjf9x5ronulm6
191266
191263
2025-07-10T16:26:08Z
Aniekay
20625
191266
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]]. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-1-84545-958-1</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
smzxf2u7gb4hlzqcd08jvai1lbvw70a
191275
191266
2025-07-10T16:31:04Z
Aniekay
20625
191275
wikitext
text/x-wiki
<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref>Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]]. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
gzkkzvnvco2yz32czqnnqjkpghbfsuv
191286
191275
2025-07-10T16:35:38Z
Aniekay
20625
191286
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
gdr3gri98cbzu5q8gseuze1je3u63p0
191290
191286
2025-07-10T16:36:29Z
Aniekay
20625
191290
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
q2rdviho7jjhbnzvgtixmgfe393bzli
191297
191290
2025-07-10T16:38:45Z
Aniekay
20625
191297
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
35896vnpltwu3p9nrsuy8tm176te1zb
191306
191297
2025-07-10T16:41:05Z
Aniekay
20625
191306
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
dlfyb53yh5ghtc45suefv1wgdi2m0hh
191310
191306
2025-07-10T16:42:26Z
Aniekay
20625
191310
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
jhy3wjpgpjjbkcoaad4x8zg9zq86mq8
191319
191310
2025-07-10T16:46:30Z
Aniekay
20625
191319
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
beag2716lrx67qg54z00bq2azna5lpx
191334
191319
2025-07-10T16:58:50Z
Aniekay
20625
191334
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" />
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
desriqyw3kb1ebulxiggo7u9xbpbrw2
191341
191334
2025-07-10T17:01:23Z
Aniekay
20625
191341
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" />
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
8vodive190tubou3r5cggz7f25pwis5
191345
191341
2025-07-10T17:02:58Z
Aniekay
20625
191345
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
3bpk66zm4uw1tut0x8m83innvrzkevw
191346
191345
2025-07-10T17:03:37Z
Aniekay
20625
191346
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
r1qtck6j9gomkxmhevhdgyjy21elxv8
191351
191346
2025-07-10T17:05:54Z
Aniekay
20625
191351
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
rlnnqpdv3jtbwjxmyqcnmhfy6niva3y
191353
191351
2025-07-10T17:12:36Z
Aniekay
20625
191353
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" />
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
qb4qxh2vjf6ztg1o6jt4ump02o1vj52
191356
191353
2025-07-10T17:14:00Z
Aniekay
20625
191356
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
7pxqleddhofy8maem74wa2t5uxu0jir
191357
191356
2025-07-10T17:15:22Z
Aniekay
20625
191357
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
tvlxzfsjtcd7bx0lwx049gij4rl9t96
191360
191357
2025-07-10T17:16:09Z
Aniekay
20625
191360
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. Atkinson kyerɛkyerɛ mu sɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu a, ɛbɛboa ma awo ntoatoaso mu yaw a efii okunkɛse ne nneɛma a wɔboaboa ano no mu bae no ano abrɛ ase.
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
gal1bk1qsw342j8qrz5nzpe1a93klbo
191362
191360
2025-07-10T17:16:55Z
Aniekay
20625
191362
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Descendant and source community perspective ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. Atkinson kyerɛkyerɛ mu sɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu a, ɛbɛboa ma awo ntoatoaso mu yaw a efii okunkɛse ne nneɛma a wɔboaboa ano no mu bae no ano abrɛ ase.<ref name=":0" />
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
hy92ampebhnh5x45n128orbmjrihd4p
191363
191362
2025-07-10T17:23:49Z
Aniekay
20625
191363
wikitext
text/x-wiki
Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.
== Adwene a Wɔde Di Dwuma ==
Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref>
== Asefo ne fibea mpɔtam hɔfo adwene ==
Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. Atkinson kyerɛkyerɛ mu sɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu a, ɛbɛboa ma awo ntoatoaso mu yaw a efii okunkɛse ne nneɛma a wɔboaboa ano no mu bae no ano abrɛ ase.<ref name=":0" />
Bio nso, asɛmti bi wɔ hɔ a wɔka no mpɛn pii sɛ asefo ne wɔn nananom wɔ honhom fam abusuabɔ. Abibifo pii te nka sɛ mmeae a wogye wɔn ahome no yɛ kronkron na ɛma wɔn nananom nya ahofadi. Nanso, nananom a wɔde wɔn ahyɛ adaka mu wɔ amannɔne ahyehyɛde ahorow mu no akye wɔn na wontumi nnye wɔn ahome. Eyi betumi de ahoyeraw kɛse aba wɔn asefo so. Asefo binom te nka sɛ nananom no betumi anya ahofadi na wɔagye wɔn ahome asomdwoe mu bere a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom akyi nkutoo.<ref name=":0" /><ref name=":1" />
The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated.
8s5v4znjnzpvtcp3evibm1j5vl1hvn6
History of Nigeria
0
17457
191271
2025-07-10T16:29:12Z
Maame kay20
20621
Created page with "Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (9..."
191271
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
d015atd7vllxypzuh2i9x3w9tgy9658
191276
191271
2025-07-10T16:31:27Z
Maame kay20
20621
191276
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
qsudpprwvktrw1n5krwkatt6k4kax03
191281
191276
2025-07-10T16:33:56Z
Maame kay20
20621
191281
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
== References ==
bq2to6uco2wb65ghrv5uf2xkzotmgjs
191291
191281
2025-07-10T16:36:32Z
Maame kay20
20621
191291
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
== References ==
mzx7zd2gyt4cdcxrlpcbjee04q8w5j7
191296
191291
2025-07-10T16:38:18Z
Maame kay20
20621
191296
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
== References ==
rosuh2qp8cqs5cmiqadlfrbu96262v2
191299
191296
2025-07-10T16:39:42Z
Maame kay20
20621
191299
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
== References ==
1ar3guslqhaore0x9uhwzwegzkwh65b
191304
191299
2025-07-10T16:40:51Z
Maame kay20
20621
191304
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
== References ==
kvy3xlnnhn849f4uxebxxxirndby4av
191350
191304
2025-07-10T17:05:25Z
Maame kay20
20621
191350
wikitext
text/x-wiki
Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa.
Mfie 1804 akyi no, Usman dan Fodio de nkabom asasesin kɛse
== References ==
gpqzl1jln71tie090xf0sedxyxv0qpv
The Underground Railroad
0
17458
191272
2025-07-10T16:30:05Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191272
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam[1] ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn.[2][3][4] Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu.[5][6] Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu.[7] Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.[8]<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
oti470ch7g6dhtengtqztgcgtbbjoat
191278
191272
2025-07-10T16:32:47Z
Jacquerietheartist
20623
fixed error
191278
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
pirckai8eqhy4xqcn5txihg7y2d6n9f
191284
191278
2025-07-10T16:35:19Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191284
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
m6bge9n91nvc4vrffsqy858yh2c1va7
191294
191284
2025-07-10T16:37:23Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191294
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
6bm9enu43qswwnjld7uzdepcr8cbtqi
191301
191294
2025-07-10T16:39:50Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191301
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
fied54qgiovc4qqpekcxex4egg8zy2a
191308
191301
2025-07-10T16:41:51Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191308
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
qnbvxm6rkyghhfy3klky1rjqrkrr5dn
191314
191308
2025-07-10T16:43:43Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191314
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
1a0eyrcave631zdj9o7euiric97p4bf
191318
191314
2025-07-10T16:46:17Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191318
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
prntm4c2lq5ptodmnnct6cfqtz8fp2t
191328
191318
2025-07-10T16:54:22Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191328
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
08n7seaha7rov9qps9wpwm6chop3341
191331
191328
2025-07-10T16:57:08Z
Jacquerietheartist
20623
CITE
191331
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aware a ɛkɔɔ so wɔ Luisa de Abrego, Abibifo fie somfo a ɔde ne ho a ofi Seville, ne Miguel Rodríguez, Segovian aborɔfo nkonimdifo wɔ 1565 mu wɔ St. Augustine (Spain Florida) ntam no ne Kristofo aware a edi kan a wonim na wɔakyerɛw ho kyerɛwtohɔ wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara a wɔfrɛ no United States asasepɔn no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
jvnpylsdws3ikfq4fszv0wisik0noxg
191338
191331
2025-07-10T17:00:42Z
Jacquerietheartist
20623
cite
191338
wikitext
text/x-wiki
Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Aware a ɛkɔɔ so wɔ Luisa de Abrego, Abibifo fie somfo a ɔde ne ho a ofi Seville, ne Miguel Rodríguez, Segovian aborɔfo nkonimdifo wɔ 1565 mu wɔ St. Augustine (Spain Florida) ntam no ne Kristofo aware a edi kan a wonim na wɔakyerɛw ho kyerɛwtohɔ wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara a wɔfrɛ no United States asasepɔn no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
Afrikafoɔ a wɔdii kan yɛɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Engiresi Amerika (a daakye United States dodoɔ no ara ka ho) yɛ "20 ne odd negroes" a wɔfaa Cape Comfort so baa Jamestown, Virginia wɔ August 1619 mu sɛ asomfo a wɔayɛ wɔn apam. Bere a Virginiafo atubrafo pii fii ase wuwui wɔ tebea horow a emu yɛ den mu no, wɔde Afrikafo pii baa adwuma sɛ adwumayɛfo.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>
<references />
pqp85n3iwb4h8cid65ilkzy9jbvcpps
Gyamadudu Museum
0
17459
191364
2025-07-10T22:23:10Z
Hansongh
19068
Created page with "Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammer..."
191364
wikitext
text/x-wiki
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
ni8ngktcf4yz6theor0r0ehftkann2j
191374
191364
2025-07-11T09:01:17Z
Hansongh
19068
191374
wikitext
text/x-wiki
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ,
Gyamadudu Museum is designed to be accessible and engaging for visitors of all ages, with guided tours available to provide deeper insights into the exhibits. It operates mainly on weekdays from 9 AM to 4 PM and offers a serene environment for appreciating Ghanaian art and culture. The museum also has a connection to the community, including a cottage dedicated to African Americans visiting their ancestral home.
mnkm8ex3hrhke9ng7wnj3jqof17thjy
191375
191374
2025-07-11T09:06:57Z
Hansongh
19068
191375
wikitext
text/x-wiki
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ.
Gyamadudu Museum is designed to be accessible and engaging for visitors of all ages, with guided tours available to provide deeper insights into the exhibits. It operates mainly on weekdays from 9 AM to 4 PM and offers a serene environment for appreciating Ghanaian art and culture. The museum also has a connection to the community, including a cottage dedicated to African Americans visiting their ancestral home.
f2gritrk1s6h3sryn0z8zh1v2gla5g5
191376
191375
2025-07-11T09:51:59Z
Hansongh
19068
191376
wikitext
text/x-wiki
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan.
== Ne Farebaeɛ ==
e05zg0c9r3vwpfimchfo2tybz0bit22
191377
191376
2025-07-11T10:09:21Z
Hansongh
19068
191377
wikitext
text/x-wiki
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan.
== Ne Farebaeɛ ==
Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye to mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asasa bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene.Afei beaeɛ kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie ne nsutene a ɛda hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
fcsxhxse5j8nvdx38wefrq8fp2ujvz3
191378
191377
2025-07-11T10:17:59Z
Hansongh
19068
191378
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ [[Asante Mantam|Asante mantam]] mu,ne titire [[Kumase]],[[Ghana]]. Wɔasi saa dan yi de rekyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana abakɔsɛm nso. Sɛ wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa amammerɛ afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfoni ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ho ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfuo Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan.
== Ne Farebaeɛ ==
Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye to mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asasa bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene.Afei beaeɛ kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie ne nsutene a ɛda hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
f0ooirgckzuoef0ktxzor3ml618i49g
191379
191378
2025-07-11T10:19:47Z
Hansongh
19068
191379
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ [[Asante Mantam|Asante mantam]] mu,ne titire [[Kumase]],[[Ghana]]. Wɔasi saa dan yi de rekyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana abakɔsɛm nso. Sɛ wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa amammerɛ afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfoni ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ho ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo [[Otumfour Osei Tutu II|Otumfuor Osei Tutu II]] ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan.
== Ne Farebaeɛ ==
Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye to mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asasa bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene.Afei beaeɛ kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie ne nsutene a ɛda hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
1vkmn2urn4f2qs4xnmw0a1x7h9dmij6
191380
191379
2025-07-11T10:32:07Z
Hansongh
19068
191380
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ [[Asante Mantam|Asante mantam]] mu,ne titire [[Kumase]],[[Ghana]]. Wɔasi saa dan yi de rekyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana abakɔsɛm nso.<ref>{{Citation |last=EfyaKimora |title=GYAMADUDU MUSEUM: The Rich Cultural Museum You Didn't Know Existed in The Ashanti Region |date=2023-04-14 |url=https://www.youtube.com/watch?v=cWlvhlb7vwI |access-date=2025-07-11}}</ref>Sɛ wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa amammerɛ afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfoni ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ho ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.<ref>{{Citation |last=SEBASTIAN R. FREIKU |title=Gyamadudu Museum at Kwabre Hemang takes shape |date=2023-03-20 |url=https://thechronicle.com.gh/gyamadudu-museum-at-kwabre-hemang-takes-shape/ |language=en-GB |access-date=2025-07-11}}</ref>
Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo [[Otumfour Osei Tutu II|Otumfuor Osei Tutu II]] ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.<ref>{{Citation |last=Kwaku Okyere Darko |title=#watch - This Is The GYAMADUDU MUSEUM in the Ashanti Region. (HEMAN) |date=2025-05-16 |url=https://www.youtube.com/watch?v=K0Y_ZfInGds |access-date=2025-07-11}}</ref>
== Ne Dwumadie ==
Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛma binom a ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan.<ref>{{Citation |title=Fees and Charges – Ghana Museums and Monuments Board |url=https://gmmb.gov.gh/fees-and-charges/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>
== Ne Farebaeɛ ==
Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye too mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asase bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene. Afei beaeɛ yi wɔ dan kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie.Na nsutene bi nso da hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
8zfnyzfr83mibwspi4lizk0i3vl5jjt
Nsaguo
0
17460
191365
2025-07-10T23:31:00Z
Hansongh
19068
Created page with "Nsaguo yɛ ɔkwan a Akanfoɔ nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim. Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so. Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ. == Berɛ A Wɔyi Apaeɛ == Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ..."
191365
wikitext
text/x-wiki
Nsaguo yɛ ɔkwan a Akanfoɔ nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim. Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so. Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ.
== Berɛ A Wɔyi Apaeɛ ==
Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa;
* Bragorɔ
* Awaregyeɛ
* Awareguo
* Ayiyɔ
* Akwantuo berɛ
* Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa ==
Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi. Wɔn ne;
* Ahemfo
* Akyeame
* Nsumankwaahene
* Abusuampaninfoɔ
== Nsaguo Nhyehyɛeɛ ==
Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne;
* Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no.
* Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no.
* Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso.
* Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn.
== Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ ==
* Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra.
* Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo gu nsuo ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ.
* Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran.
* Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa.
* Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ.
== Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ ==
''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame''
''Asase Yaa''
''Abosonnuasa nyinaa,nsa''
''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa''
''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate''
''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa''
''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa''
''Aware awo ba barima a yɛroto no din''
''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no''
''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi''
''Na momma no atuwohoakyɛ honhom''
''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ''
''Ɔmɛnyini no abaduasa''
''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn''
''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ''
''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so''
''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din''
''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ''
''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo''
''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee''
''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie''
''Nsa ni oo!!''
''Nsa.''
== Nsaguo Ho Mfasoɔ ==
* Ɛda Akanfoɔ gyidie adi.
* Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa.
* Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu.
8hxfatbitqtwvfniqc8488100sbu3kn
191366
191365
2025-07-10T23:33:51Z
Hansongh
19068
191366
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Nsaguo yɛ ɔkwan a [[Akanfoɔ]] nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim. Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so. Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ.
== Berɛ A Wɔyi Apaeɛ ==
Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa;
* Bragorɔ
* Awaregyeɛ
* Awareguo
* Ayiyɔ
* Akwantuo berɛ
* Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa ==
Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi. Wɔn ne;
* Ahemfo
* Akyeame
* Nsumankwaahene
* Abusuampaninfoɔ
== Nsaguo Nhyehyɛeɛ ==
Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne;
* Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no.
* Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no.
* Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso.
* Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn.
== Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ ==
* Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra.
* Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo gu nsuo ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ.
* Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran.
* Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa.
* Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ.
== Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ ==
''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame''
''Asase Yaa''
''Abosonnuasa nyinaa,nsa''
''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa''
''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate''
''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa''
''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa''
''Aware awo ba barima a yɛroto no din''
''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no''
''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi''
''Na momma no atuwohoakyɛ honhom''
''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ''
''Ɔmɛnyini no abaduasa''
''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn''
''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ''
''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so''
''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din''
''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ''
''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo''
''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee''
''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie''
''Nsa ni oo!!''
''Nsa.''
== Nsaguo Ho Mfasoɔ ==
* Ɛda Akanfoɔ gyidie adi.
* Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa.
* Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
11ne3b0gzyl5w99o6w1lvj5ckq6fv5i
191367
191366
2025-07-10T23:44:54Z
Hansongh
19068
191367
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Nsaguo yɛ ɔkwan a [[Akanfoɔ]] nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim.<ref>{{Citation |title=Dictionary.com {{!}} Meanings & Definitions of English Words |url=https://www.dictionary.com/browse/libation |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so.<ref>{{Citation |title=Akanfoɔ agorɔ ahodoɔ 11 binom |date=2022-10-29 |url=https://akannews.com/akanfo%c9%94-agor%c9%94-ahodo%c9%94-11-binom/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ.<ref>{{Citation |url=https://www.gauthmath.com/solution/1801843008310278/2-Akanfo-amammer-no-bi-ne_-A-nsaguo-B-k-k-b-C-ko-D-danta?utm_source=perplexity |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Berɛ A Wɔyi Apaeɛ ==
Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa;
* Bragorɔ
* Awaregyeɛ
* Awareguo
* Ayiyɔ
* Akwantuo berɛ
* Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa ==
Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi. Wɔn ne;
* Ahemfo
* Akyeame
* Nsumankwaahene
* Abusuampaninfoɔ
== Nsaguo Nhyehyɛeɛ ==
Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne;
* Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no.
* Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no.
* Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso.
* Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn.
== Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ ==
* Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra.
* Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo gu nsuo ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ.
* Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran.
* Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa.
* Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ.
== Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ ==
''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame''
''Asase Yaa''
''Abosonnuasa nyinaa,nsa''
''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa''
''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate''
''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa''
''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa''
''Aware awo ba barima a yɛroto no din''
''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no''
''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi''
''Na momma no atuwohoakyɛ honhom''
''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ''
''Ɔmɛnyini no abaduasa''
''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn''
''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ''
''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so''
''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din''
''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ''
''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo''
''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee''
''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie''
''Nsa ni oo!!''
''Nsa.''
== Nsaguo Ho Mfasoɔ ==
* Ɛda Akanfoɔ gyidie adi.
* Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa.
* Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu.
* Ɔkwan a wɔfa so srɛ Onyankopɔn ne nananom mmoa ne nhyira.
* Ɛma nnipa nya honhom mu ahoɔden ne ahobammɔ.
* Ɛboa ma abusua ne kurom nyinaa nya asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.
* Ɛma [[Akanfoɔ]] bɔ wɔn ho ban firi bɔne ne amanehunu ho.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
epoh6f8jccgoh700n5va4cuvtemfnm7
191368
191367
2025-07-10T23:54:55Z
Hansongh
19068
191368
wikitext
text/x-wiki
{{Dialect|Asante}}
Nsaguo yɛ ɔkwan a [[Akanfoɔ]] nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim.<ref>{{Citation |title=Dictionary.com {{!}} Meanings & Definitions of English Words |url=https://www.dictionary.com/browse/libation |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, ahonhom ahodoɔ ne abosom so.<ref>{{Citation |title=Akanfoɔ agorɔ ahodoɔ 11 binom |date=2022-10-29 |url=https://akannews.com/akanfo%c9%94-agor%c9%94-ahodo%c9%94-11-binom/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne ahonhom nkaeɛ no di nkitaho. Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame, abosom ne nsamanfoɔ hɔ.<ref>{{Citation |url=https://www.gauthmath.com/solution/1801843008310278/2-Akanfo-amammer-no-bi-ne_-A-nsaguo-B-k-k-b-C-ko-D-danta?utm_source=perplexity |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |last=Eva I. Shaw-Taylor |title=Nsaguo: An Ancestral Ritual Of Communication |url=http://archive.org/details/finalproject_202003 |language=English |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Berɛ A Wɔyi Apaeɛ ==
Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa;
* Bragorɔ
* Awaregyeɛ
* Awareguo
* Ayiyɔ
* Akwantuo berɛ
* Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.
== Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa ==
Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi.<ref>{{Citation |last=Odwirafo |title=[Classroom] AKANFO NANASOM: Ancient Authentic Akan Ancestral Religion - Week 1 |date=2020-06-14 |url=https://www.youtube.com/watch?v=UHG7wSRKJ0s |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn ne;
* Ahemfo
* Akyeame
* Nsumankwaahene
* Abusuampaninfoɔ
== Nsaguo Nhyehyɛeɛ ==
Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne;
* Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no.
* Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no.
* Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso.
* Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn.
== Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ ==
* Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra.
* Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo yi apaeɛ ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ.
* Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran.
* Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa.
* Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ.<ref>{{Citation |title=Akan Religion {{!}} Encyclopedia.com |url=https://www.encyclopedia.com/environment/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/akan-religion?utm_source=perplexity |access-date=2025-07-10}}</ref>
== Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ ==
''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame''
''Asase Yaa''
''Abosonnuasa nyinaa,nsa''
''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa''
''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate''
''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa''
''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa''
''Aware awo ba barima a yɛroto no din''
''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no''
''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi''
''Na momma no atuwohoakyɛ honhom''
''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ''
''Ɔmɛnyini no abaduasa''
''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn''
''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ''
''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so''
''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din''
''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ''
''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo''
''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee''
''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie''
''Nsa ni oo!!''
''Nsa.''
== Nsaguo Ho Mfasoɔ ==
* Ɛda Akanfoɔ gyidie adi.
* Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa.
* Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu.
* Ɔkwan a wɔfa so srɛ Onyankopɔn ne nananom mmoa ne nhyira.
* Ɛma nnipa nya honhom mu ahoɔden ne ahobammɔ.
* Ɛboa ma abusua ne kurom nyinaa nya asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ.
* Ɛma [[Akanfoɔ]] bɔ wɔn ho ban firi bɔne ne amanehunu ho.
== Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ ==
qk3ll1j6cu4kvdmj2qao637o05lpj1b
Repatriation of South African Human Remains from German Universities
0
17461
191369
2025-07-11T07:07:18Z
Christian Owusu Ansah
16034
Created page with "''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mmɔden a South Africa rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afi aman foforo so no ka wiase nyinaa nhyehyɛe bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapade, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidi ma nnipa a wofi aman foforo so no ho. Nsɛm a ɛho hia sen biara no bi ne nnipa a wofi South Africa a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ German sukuupɔn ahorow mu, titiriw wɔn a wɔde wɔn kɔe wɔ nniso ase ne nnipa mu nyiyim..."
191369
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Mmɔden a South Africa rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afi aman foforo so no ka wiase nyinaa nhyehyɛe bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapade, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidi ma nnipa a wofi aman foforo so no ho. Nsɛm a ɛho hia sen biara no bi ne nnipa a wofi South Africa a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ German sukuupɔn ahorow mu, titiriw wɔn a wɔde wɔn kɔe wɔ nniso ase ne nnipa mu nyiyim bere mu wɔ nnipa mu nyiyim ho nyansahu ne nnipa ho nimdeɛ mu no. Akwankyerɛ, honhom fam nneɛma, ne amammerɛ ho nsɛm a ɛho hia na ɛma wɔsan kɔ wɔn kurom no ma ɛda sɛnea nyansahu, amammerɛ, ne nkae yɛ adwuma no adi pefee.
Abakɔsɛm Mu Nsɛm: Nkolɔn, Antropology, ne Nnipa Ahonya
Wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase mu no, Europa nyansahufo ne nnipa ho animdefo boaboaa nnipa nnompe ano fii Afrika de boaa nnipa mu nyiyim nkyerɛkyerɛ, ti-mu-nsusuw (kraniometry), ne mmusua mu kyekyɛ ho. South Africa, sɛ mantam titiriw wɔ Europefo amammerɛ mu trɛtrɛw ne mmusuakuw ho nyansahu mu no, bɛyɛɛ nnipa nkae a wɔtaa nya wɔ amammuifo te sɛ Khoisan, Tswana, ne Xhosafo (Dubow, 1995) nkyɛn bere a wɔnnye wɔn ho nto mu.
Germanfo nhomanimfo yɛɛ adwumaden titiriw de boaboaa Afrikafo adasamma nnompe ano, mpɛn pii no, na wɔyɛ saa denam nniso mu mpanyimfo, asɛmpatrɛwfo, ne nnipa ho animdefo so. Nhyehyɛe ahorow te sɛ Freiburg Sukuupɔn, Tübingen Sukuupɔn, Charité Aduruyɛ Sukuupɔn wɔ Berlin, ne Leipzig Sukuupɔn no boaboaa South Africa nnompe a aka no pii ano, a emu pii yɛ tiboa, a wɔde abusuakuw ho nkrataa a ɛmfata akyerɛkyerɛ mu, na wɔkyekyɛɛ no abusua mu (Zimmerman, 2001).
Asetena mu Asetena mu Nsɛm a Ɛho Hia
1. Khoisan nkae no a wɔsan de bae (2013 ⁇ 2019)
Wɔ afe 2013 mu no, ade titiriw bi sii bere a Freiburg Sukuupɔn no de nnipa akron a wofi South Africa no nnompe maa DSAC (Department of Sports, Arts and Culture) ne South African Heritage Resources Agency (SAHRA). Wɔboaboaa nkae no ano wɔ Northern Cape wɔ afeha a ɛto so 19 mu, na wɔde siee anatomical aboaboa mu de yɛɛ mmusuakuw adesua (SAHRA, 2013).
Wɔ 2019 mu no, wɔsan de nnipa a wɔagye din pii baa ɔman no mu, bere a Berlin Sukuupɔn Charité Ayaresabea no de nnipa bɛboro 20 a wɔn mu dodow no ara yɛ Khoisanfo a wɔfi South Afrika no nnompe maa wɔn. Ná wɔafa ɔkwan a ɛmfata so anya saa nnompe yi, mpɛn pii no, efi aboda mu anaa wɔn a wɔde wɔn ho hyehyɛ hɔ no so. Wɔyɛɛ wɔn nsrahwɛ no ho nhyehyɛe wɔ afahyɛ bi ase a South Africa mpanyimfo, German aban ananmusifo, ne Khoisan akannifo a wɔagye din (Deutsche Welle, 2019).
2. Leipzig Sukuupɔn ne Germany Sukuupɔn Afoforo
Mfe kakra a atwam ni no, German sukuupɔn afoforo te sɛ Leipzig ne Tübingen agye atom sɛ wɔwɔ nkae bi a efi South Africa. Nhomanim nhwehwɛmu a German ne South Africa nhomanimfo nyinaa taa akyi no rekɔ so, a ne botae ne sɛ wɔbɛhu baabi a wofi ne sɛnea wɔbɛsan akɔ wɔn kurom wɔ obu mu. Seesei saa ahyehyɛde ahorow yi reyɛ adwuma wɔ abrabɔ gyinapɛn foforo a amanaman ntam gyinapɛn ahorow, te sɛ Amanaman Nkabom no Abakɔsɛm a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (UNDRIP) ne UNESCO Apam a wɔyɛɛ no 1970 mu no kyerɛ no kwan.
Abrabɔ, Abrabɔ, ne Honhom Fam Nneɛma
Wɔ South Africa amammerɛ mu, titiriw wɔ Khoisanfo mu no, ayi a ɛfata ne nananom a wɔawuwu a wɔsom wɔn no yɛ ade titiriw wɔ honhom fam yiyedi ho. Sɛ wɔtwe nnipa a wɔawuwu no de wɔn kɔkyerɛ afoforo a, wobu no sɛ ɛyɛ honhom fam bɔne, na ɛsɛe abusuabɔ a ɛda ateasefo ne awufo ntam no. Sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom a, ɛma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow de siesie wɔn ho, na ɛma wonya honhom fam asomdwoe ne amammerɛ mu nkitahodi (Prins, 2000).
Bio nso, saa nsrahwɛ yi yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ na nniso no adi atirimɔdensɛm, na ɛhyɛɛ Europa ahyehyɛde ahorow no ma wɔsɔre tiaa dwuma a nyansahu adi wɔ abakɔsɛm mu wɔ nnipa a wɔhyɛ wɔn ase no a wɔtew wɔn ho no ho.
Ɔman no Ho a Wɔde Hyɛ Adwuma Mu ne Nkɔso a Wɔde Ma
South Africa aban no nam SAHRA ne Agumadi, Adwinne ne Amammerɛ Dwumadibea no so adi dwuma titiriw wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no mu. Ɔman no mmara kyerɛ kwan wɔ tetefo nkae a wɔbɛhwehwɛ, ne a wɔbɛka ho asɛm, ne a wɔbɛfa akɔ, ne nkae a wɔbɛsan de akɔsie wɔ afahyɛ ase ho.
Bio nso, South Africa ka Afrika Nkabom no nhyehyɛe a ɛfa agyapade a wɔde ma ho no ho, na aboa ma wɔde Afrikafo a wɔatu wɔn afi wɔn man mu no nkae ne wɔn nneɛma a wɔde asie ho nsɛm a ɛwɔ aman no mu ayɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu (AU, 2020).
German Aban Mmuae ne Kyɛw
Wɔ afe 2019 mu no, German Amanaman Ntam Nsɛm So Asoɛe no de kyɛwpa too gua sɛ wɔagye Afrikafo nnompe wɔ ɔkwan a ɛmfata so, na wɔabɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu. Germany nso ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wɔ sika ne logistic mu ama nhwehwɛmu wɔ baabi a wofi bae, asieyɛ ho ka, ne nkɔmmɔ a wɔne wɔn a wofi mu bae no bɛyɛ (Federal Foreign Office, 2019).
Germany's experience with restitution of Namibian remains ⁇ asɛɛ wɔfa ma nnipa ho nyansahu ⁇ aahyehyɛ ne amammerɛ a ɛresesa wɔ nipa nkae ho ne ne nkorabata akyi asɛyɛde ho.
Nsɛnnennen ne Akwan a Wɔfa So Kɔ N'anim
Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, ɔhaw pii da so wɔ hɔ:
Nkyerɛwee a ɛfa baabi a wofi bae ho no nyɛ pɛ: Wɔkyerɛw nkae no mu pii din bɔne anaa wɔtwee wɔn fii baabi a wofi bae no ho.
Nhyehyɛe a wɔsɔre tia: Sukuupɔn ahorow bi yɛ nyaa wɔ mmara mu, nnwuma mu, anaa nhomasua mu.
Wɔ South Africa no, wontumi mfa nidi nsie nnipa pii a wɔawuwu.
Nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so, ntoboa a wɔde ma akorae ho nhwehwɛmu, ne nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia na ama saa nhyehyɛe yi anya nkɔso.
Mmuae
South Africafo a wɔayi wɔn afi German sukuupɔn ahorow mu a wɔde wɔn aba wɔn man mu no yɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ a wɔde siesie nnipa, nidi, ne wɔn amammerɛ. Ɛkyerɛ sɛnea abakɔsɛm mu atɛntrenee, nyansahu mu abrabɔ pa, ne amammerɛ mu honhom fam nneɛma hyia. Bere a South Africa kɔ so bɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan ama wɔn nneɛma nyinaa no, saa nneyɛe yi yɛ anammɔn a ɛho hia paa a ɛbɛma wɔatumi agyina nnɛɛmmafo nniso a na ɛyɛ yaw a atwam no ano na wɔama Afrikafo anya wɔn agyapade so tumi.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
liq7dmmmidwkjja4lnh9apo8z5ygttn
191370
191369
2025-07-11T07:20:32Z
Christian Owusu Ansah
16034
191370
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Mmɔden a South Africa rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afi aman foforo so no ka wiase nyinaa nhyehyɛe bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapade, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidi ma nnipa a wofi aman foforo so no ho. Nsɛm a ɛho hia sen biara no bi ne nnipa a wofi South Africa a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ German sukuupɔn ahorow mu, titiriw wɔn a wɔde wɔn kɔe wɔ nniso ase ne nnipa mu nyiyim bere mu wɔ nnipa mu nyiyim ho nyansahu ne nnipa ho nimdeɛ mu no. Akwankyerɛ, honhom fam nneɛma, ne amammerɛ ho nsɛm a ɛho hia na ɛma wɔsan kɔ wɔn kurom no ma ɛda sɛnea nyansahu, amammerɛ, ne nkae yɛ adwuma no adi pefee.
Abakɔsɛm Mu Nsɛm: Nkolɔn, Antropology, ne Nnipa Ahonya
Wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase mu no, Europa nyansahufo ne nnipa ho animdefo boaboaa nnipa nnompe ano fii Afrika de boaa nnipa mu nyiyim nkyerɛkyerɛ, ti-mu-nsusuw (kraniometry), ne mmusua mu kyekyɛ ho. South Africa, sɛ mantam titiriw wɔ Europefo amammerɛ mu trɛtrɛw ne mmusuakuw ho nyansahu mu no, bɛyɛɛ nnipa nkae a wɔtaa nya wɔ amammuifo te sɛ Khoisan, Tswana, ne Xhosafo<ref>{{Citation |last=Roy Love |title=Book reviews : Illicit Union: scientific racism in modern South Africa By SAUL DUBOW (Johannesburg and Cambridge, Witwatersrand University Press and Cambridge University Press, 1995). 315pp. £15.95 |date=1996-10 |url=https://doi.org/10.1177/030639689603800209 |work=Race & Class |volume=38 |issue=2 |pages=87–89 |doi=10.1177/030639689603800209 |issn=0306-3968 |access-date=2025-07-11}}</ref> nkyɛn bere a wɔnnye wɔn ho nto mu.
Germanfo nhomanimfo yɛɛ adwumaden titiriw de boaboaa Afrikafo adasamma nnompe ano, mpɛn pii no, na wɔyɛ saa denam nniso mu mpanyimfo, asɛmpatrɛwfo, ne nnipa ho animdefo so. Nhyehyɛe ahorow te sɛ Freiburg Sukuupɔn, Tübingen Sukuupɔn, Charité Aduruyɛ Sukuupɔn wɔ Berlin, ne Leipzig Sukuupɔn no boaboaa South Africa nnompe a aka no pii ano, a emu pii yɛ tiboa, a wɔde abusuakuw ho nkrataa a ɛmfata akyerɛkyerɛ mu, na wɔkyekyɛɛ no abusua mu<ref>{{Citation |last=Andi Zimmerman |title=Anthropology and Antihumanism in Imperial Germany |date=2001 |url=https://doi.org/10.7208/chicago/9780226983462.001.0001 |publisher=University of Chicago Press |isbn=978-0-226-98342-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Asetena mu Asetena mu Nsɛm a Ɛho Hia
1. Khoisan nkae no a wɔsan de bae (2013 ⁇ 2019)
Wɔ afe 2013 mu no, ade titiriw bi sii bere a Freiburg Sukuupɔn no de nnipa akron a wofi South Africa no nnompe maa DSAC (Department of Sports, Arts and Culture) ne South African Heritage Resources Agency (SAHRA). Wɔboaboaa nkae no ano wɔ Northern Cape wɔ afeha a ɛto so 19 mu, na wɔde siee anatomical aboaboa mu de yɛɛ mmusuakuw adesua<ref>{{Citation |last=Maximilian Felix Chami |title=Restitution and Repatriation of Ancestral, Human Remains from Colonial Contexts in Tanzania |date=2024-09 |url=https://doi.org/10.1080/21619441.2024.2425899 |work=Journal of African Diaspora Archaeology and Heritage |volume=13 |issue=3 |pages=261–280 |doi=10.1080/21619441.2024.2425899 |issn=2161-9441 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=HOME - SAHRA 2025 |url=https://www.sahra.org.za/,%20https://www.sahra.org.za/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔ 2019 mu no, wɔsan de nnipa a wɔagye din pii baa ɔman no mu, bere a Berlin Sukuupɔn Charité Ayaresabea no de nnipa bɛboro 20 a wɔn mu dodow no ara yɛ Khoisanfo a wɔfi South Afrika no nnompe maa wɔn. Ná wɔafa ɔkwan a ɛmfata so anya saa nnompe yi, mpɛn pii no, efi aboda mu anaa wɔn a wɔde wɔn ho hyehyɛ hɔ no so. Wɔyɛɛ wɔn nsrahwɛ no ho nhyehyɛe wɔ afahyɛ bi ase a South Africa mpanimfoɔ, German aban ananmusifo, ne Khoisan akannifo a wɔagye din<ref>{{Citation |last=J. F. Thackeray |title=An Analysis of Faunal Remains from Archaeological Sites in Southern South West Africa (Namibia) |date=1979-06 |url=https://doi.org/10.2307/3888168 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=34 |issue=129 |pages=18 |doi=10.2307/3888168 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
2. Leipzig Sukuupɔn ne Germany Sukuupɔn Afoforo
Mfe kakra a atwam ni no, German sukuupɔn afoforo te sɛ Leipzig ne Tübingen agye atom sɛ wɔwɔ nkae bi a efi South Africa. Nhomanim nhwehwɛmu a German ne South Africa nhomanimfo nyinaa taa akyi no rekɔ so, a ne botae ne sɛ wɔbɛhu baabi a wofi ne sɛnea wɔbɛsan akɔ wɔn kurom wɔ obu mu. Seesei saa ahyehyɛde ahorow yi reyɛ adwuma wɔ abrabɔ gyinapɛn foforo a amanaman ntam gyinapɛn ahorow, te sɛ Amanaman Nkabom no Abakɔsɛm a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (UNDRIP) ne [[UNESCO]] Apam a wɔyɛɛ no 1970 mu no kyerɛ no kwan<ref>{{Citation |last=UNESCO |title=Convention on the Means of Prohibiting and Preventing the Illicit Import, Export and Transfer of Ownership of Cultural Property Paris, 14 November 1970 |date=2007-01-01 |url=https://doi.org/10.1163/ej.9789004164543.1-760.17 |work=Standard-Setting at UNESCO |pages=103–111 |publisher=Brill {{!}} Nijhoff |isbn=978-90-04-16454-3 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Abrabɔ, Abrabɔ, ne Honhom Fam Nneɛma
Wɔ South Africa amammerɛ mu, titiriw wɔ Khoisanfo mu no, ayi a ɛfata ne nananom a wɔawuwu a wɔsom wɔn no yɛ ade titiriw wɔ honhom fam yiyedi ho. Sɛ wɔtwe nnipa a wɔawuwu no de wɔn kɔkyerɛ afoforo a, wobu no sɛ ɛyɛ honhom fam bɔne, na ɛsɛe abusuabɔ a ɛda ateasefo ne awufo ntam no. Sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom a, ɛma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow de siesie wɔn ho, na ɛma wonya honhom fam asomdwoe ne amammerɛ mu nkitahodi<ref>{{Citation |last=E. N. Keen |title=Human Remains from Twyfelfontein |date=1957-03 |url=https://doi.org/10.2307/3886437 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=12 |issue=45 |pages=27 |doi=10.2307/3886437 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Bio nso, saa nsrahwɛ yi yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ na nniso no adi atirimɔdensɛm, na ɛhyɛɛ Europa ahyehyɛde ahorow no ma wɔsɔre tiaa dwuma a nyansahu adi wɔ abakɔsɛm mu wɔ nnipa a wɔhyɛ wɔn ase no a wɔtew wɔn ho no ho.
Ɔman no Ho a Wɔde Hyɛ Adwuma Mu ne Nkɔso a Wɔde Ma
South Africa aban no nam SAHRA ne Agumadi, Adwinne ne Amammerɛ Dwumadibea no so adi dwuma titiriw wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no mu. Ɔman no mmara kyerɛ kwan wɔ tetefo nkae a wɔbɛhwehwɛ, ne a wɔbɛka ho asɛm, ne a wɔbɛfa akɔ, ne nkae a wɔbɛsan de akɔsie wɔ afahyɛ ase ho.
Bio nso, South Africa ka Afrika Nkabom no nhyehyɛe a ɛfa agyapade a wɔde ma ho no ho, na aboa ma wɔde Afrikafo a wɔatu wɔn afi wɔn man mu no nkae ne wɔn nneɛma a wɔde asie ho nsɛm a ɛwɔ aman no mu ayɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu<ref>{{Citation |title=The relationship between the OAU/AU and the African Commission on Human and Peoples' Rights |date=2004-12-09 |url=https://doi.org/10.1017/cbo9780511494031.002 |work=Human Rights in Africa |pages=49–72 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-0-521-83917-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
German Aban Mmuae ne Kyɛw
Wɔ afe 2019 mu no, German Amanaman Ntam Nsɛm So Asoɛe no de kyɛwpa too gua sɛ wɔagye Afrikafo nnompe wɔ ɔkwan a ɛmfata so, na wɔabɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu. Germany nso ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wɔ sika ne logistic mu ama nhwehwɛmu wɔ baabi a wofi bae, asieyɛ ho ka, ne nkɔmmɔ a wɔne wɔn a wofi mu bae no bɛyɛ<ref>{{Citation |last=Moritz Marbach |title=wiesbaden: Access Databases from the Federal Statistical Office of Germany |date=2019-11-10 |url=https://doi.org/10.32614/cran.package.wiesbaden |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Germany's experience with restitution of Namibian remains ⁇ asɛɛ wɔfa ma nnipa ho nyansahu ⁇ aahyehyɛ ne amammerɛ a ɛresesa wɔ nipa nkae ho ne ne nkorabata akyi asɛyɛde ho.
Nsɛnnennen ne Akwan a Wɔfa So Kɔ N'anim
Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, ɔhaw pii da so wɔ hɔ:
Nkyerɛwee a ɛfa baabi a wofi bae ho no nyɛ pɛ: Wɔkyerɛw nkae no mu pii din bɔne anaa wɔtwee wɔn fii baabi a wofi bae no ho.
Nhyehyɛe a wɔsɔre tia: Sukuupɔn ahorow bi yɛ nyaa wɔ mmara mu, nnwuma mu, anaa nhomasua mu.
Wɔ South Africa no, wontumi mfa nidi nsie nnipa pii a wɔawuwu.
Nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so, ntoboa a wɔde ma akorae ho nhwehwɛmu, ne nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia na ama saa nhyehyɛe yi anya nkɔso.
Mmuae
South Africafo a wɔayi wɔn afi German sukuupɔn ahorow mu a wɔde wɔn aba wɔn man mu no yɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ a wɔde siesie nnipa, nidi, ne wɔn amammerɛ. Ɛkyerɛ sɛnea abakɔsɛm mu atɛntrenee, nyansahu mu abrabɔ pa, ne amammerɛ mu honhom fam nneɛma hyia. Bere a South Africa kɔ so bɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan ama wɔn nneɛma nyinaa no, saa nneyɛe yi yɛ anammɔn a ɛho hia paa a ɛbɛma wɔatumi agyina nnɛɛmmafo nniso a na ɛyɛ yaw a atwam no ano na wɔama Afrikafo anya wɔn agyapade so tumi.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
m2gknl8h3j4cgtcdfpxmgobqu3ay47f
191371
191370
2025-07-11T07:36:15Z
Christian Owusu Ansah
16034
191371
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Mmɔden a [[South Africa|South Afrika]] rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afiri aman foforɔ so no ka wiase nyinaa nhyehyɛeɛ bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapadeɛ, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidie ma nnipa a wɔfiri aman foforɔ so no ho. Nsɛm a ɛho hia kyɛn biribiara no bi ne nnipa a wɔfiri South Afrika a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ [[Germany|German]] suapɔn ahodoɔ mu, titire wɔn a wɔde wɔn kɔeɛ wɔ nnisoɔ ase ne nnipa mu nyiyim berɛ mu wɔ nnipa mu nyiyim ho nyansapɛ ne nnipa ho nimdeɛ mu no. Akwankyerɛ ahodoɔ no bi ne, honhom fam nnoɔma, ne amammerɛ ho nsɛm a ɛho hia na ɛno na ɛma ɛda sɛdeɛ nyansahpɛ, amammerɛ, ne nkae yɛ adwuma no da adi pefee.
== Abakɔsɛm: Nnisoɔ, amammerɛ, ne nnipa nnompe a wakora ==
Wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase mu no, Europa nyansahufo ne nnipa ho animdefo boaboaa nnipa nnompe ano fii Afrika de boaa nnipa mu nyiyim nkyerɛkyerɛ, ti-mu-nsusuw (kraniometry), ne mmusua mu kyekyɛ ho. South Africa, sɛ mantam titiriw wɔ Europefo amammerɛ mu trɛtrɛw ne mmusuakuw ho nyansahu mu no, bɛyɛɛ nnipa nkae a wɔtaa nya wɔ amammuifo te sɛ Khoisan, [[Tswana]], ne Xhosafo<ref>{{Citation |last=Roy Love |title=Book reviews : Illicit Union: scientific racism in modern South Africa By SAUL DUBOW (Johannesburg and Cambridge, Witwatersrand University Press and Cambridge University Press, 1995). 315pp. £15.95 |date=1996-10 |url=https://doi.org/10.1177/030639689603800209 |work=Race & Class |volume=38 |issue=2 |pages=87–89 |doi=10.1177/030639689603800209 |issn=0306-3968 |access-date=2025-07-11}}</ref> nkyɛn bere a wɔnnye wɔn ho nto mu.
Germanfo nhomanimfo yɛɛ adwumaden titiriw de boaboaa Afrikafo adasamma nnompe ano, mpɛn pii no, na wɔyɛ saa denam nniso mu mpanyimfo, asɛmpatrɛwfo, ne nnipa ho animdefo so. Nhyehyɛeɛ ahodoɔ te sɛ Freiburg Suapɔn, Tübingen Suapɔn, Charité Aduruyɛ Sukuupɔn wɔ Berlin, ne Leipzig Suapɔn no boaboaa South Afrika nnompe a aka no pii ano, a emu pii yɛ tiboa, a wɔde abusuakuo ho nkrataa a ɛmfata akyerɛkyerɛ mu, na wɔkyekyɛɛ no abusua mu<ref>{{Citation |last=Andi Zimmerman |title=Anthropology and Antihumanism in Imperial Germany |date=2001 |url=https://doi.org/10.7208/chicago/9780226983462.001.0001 |publisher=University of Chicago Press |isbn=978-0-226-98342-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
== Asetena mu nsɛm a ɛho hia ==
=== 1. Khoisan nkae no a wɔsan de bae (2013 - 2019) ===
Wɔ afe 2013 mu no, ade titire bi sii bere a Freiburg Sukuupɔn no de nnipa akron a wofi South Africa no nnompe maa DSAC (Department of Sports, Arts and Culture) ne South African Heritage Resources Agency (SAHRA). Wɔboaboaa nkae no ano wɔ Northern Cape wɔ afeha a ɛto so 19 mu, na wɔde siee anatomical aboaboa mu de yɛɛ mmusuakuw adesua<ref>{{Citation |last=Maximilian Felix Chami |title=Restitution and Repatriation of Ancestral, Human Remains from Colonial Contexts in Tanzania |date=2024-09 |url=https://doi.org/10.1080/21619441.2024.2425899 |work=Journal of African Diaspora Archaeology and Heritage |volume=13 |issue=3 |pages=261–280 |doi=10.1080/21619441.2024.2425899 |issn=2161-9441 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=HOME - SAHRA 2025 |url=https://www.sahra.org.za/,%20https://www.sahra.org.za/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔ 2019 mu no, wɔsan de nnipa a wɔagye din pii baa ɔman no mu, bere a Berlin Sukuupɔn Charité Ayaresabea no de nnipa bɛboro 20 a wɔn mu dodow no ara yɛ Khoisanfo a wɔfi South Afrika no nnompe maa wɔn. Ná wɔafa ɔkwan a ɛmfata so anya saa nnompe yi, mpɛn pii no, efi aboda mu anaa wɔn a wɔde wɔn ho hyehyɛ hɔ no so. Wɔyɛɛ wɔn nsrahwɛ no ho nhyehyɛe wɔ afahyɛ bi ase a South Africa mpanimfoɔ, German aban ananmusifo, ne Khoisan akannifo a wɔagye din<ref>{{Citation |last=J. F. Thackeray |title=An Analysis of Faunal Remains from Archaeological Sites in Southern South West Africa (Namibia) |date=1979-06 |url=https://doi.org/10.2307/3888168 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=34 |issue=129 |pages=18 |doi=10.2307/3888168 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
=== 2. Leipzig Suapɔn ne Germany Suapɔn Afoforɔ ===
Mfe kakra a atwam ni no, German sukuupɔn afoforɔ te sɛ Leipzig ne Tübingen agye atom sɛ wɔwɔ nkae bi a efi South Africa. Nhomanim nhwehwɛmu a German ne South Africa nwomanimfoɔ nyinaa taa akyi no rekɔ so, a ne botae ne sɛ wɔbɛhu baabi a wofi ne sɛnea wɔbɛsan akɔ wɔn kurom wɔ obu mu. Seesei saa ahyehyɛdeɛ ahorow yi reyɛ adwuma wɔ abrabɔ gyinapɛn foforo a amanaman ntam gyinapɛn ahorow, te sɛ Amanaman Nkabom no Abakɔsɛm a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (UNDRIP) ne [[UNESCO]] Apam a wɔyɛɛ no 1970 mu no kyerɛ no kwan<ref>{{Citation |last=UNESCO |title=Convention on the Means of Prohibiting and Preventing the Illicit Import, Export and Transfer of Ownership of Cultural Property Paris, 14 November 1970 |date=2007-01-01 |url=https://doi.org/10.1163/ej.9789004164543.1-760.17 |work=Standard-Setting at UNESCO |pages=103–111 |publisher=Brill {{!}} Nijhoff |isbn=978-90-04-16454-3 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
== Abrabɔ, amammerɛ, ne honhom fam nnoɔma ==
Wɔ South Africa amammerɛ mu, titire wɔ Khoisanfo mu no, ayi a ɛfata ne nananom a wɔawuwu a wɔsom wɔn no yɛ ade titiriw wɔ honhom fam yiyedi ho. Sɛ wɔtwe nnipa a wɔawuwu no de wɔn kɔkyerɛ afoforo a, wobu no sɛ ɛyɛ honhom fam bɔne, na ɛsɛe abusuabɔ a ɛda ateasefo ne awufo ntam no. Sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom a, ɛma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow de siesie wɔn ho, na ɛma wonya honhom fam asomdwoe ne amammerɛ mu nkitahodie<ref>{{Citation |last=E. N. Keen |title=Human Remains from Twyfelfontein |date=1957-03 |url=https://doi.org/10.2307/3886437 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=12 |issue=45 |pages=27 |doi=10.2307/3886437 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Bio nso, saa nsrahwɛ yi yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ na nniso no adi atirimɔdensɛm, na ɛhyɛɛ Europa ahyehyɛde ahorow no ma wɔsɔre tiaa dwuma a nyansahu adi wɔ abakɔsɛm mu wɔ nnipa a wɔhyɛ wɔn ase no a wɔtew wɔn ho no ho.
== Ɔman no ho a wɔde hyɛ adwuma mu ne wɔn a wɔde wɔn bɛsan aba wɔn man mu ==
South Africa aban no nam SAHRA ne Adwumadie, Adwinne ne Amammerɛ Dwumadibea no so adi dwuma titiriw wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no mu. Ɔman no mmara kyerɛ kwan wɔ tetefo nkae a wɔbɛhwehwɛ, ne a wɔbɛka ho asɛm, ne a wɔbɛfa akɔ, ne nkae a wɔbɛsan de akɔsie wɔ afahyɛ ase ho.
Bio nso, South Africa ka Afrika Nkabom no nhyehyɛe a ɛfa agyapade a wɔde ma ho no ho, na aboa ma wɔde Afrikafo a wɔatu wɔn afi wɔn man mu no nkae ne wɔn nneɛma a wɔde asie ho nsɛm a ɛwɔ aman no mu ayɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu<ref>{{Citation |title=The relationship between the OAU/AU and the African Commission on Human and Peoples' Rights |date=2004-12-09 |url=https://doi.org/10.1017/cbo9780511494031.002 |work=Human Rights in Africa |pages=49–72 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-0-521-83917-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
== German aban mmuaeɛ ne akyɛwpa ==
Wɔ afe 2019 mu no, '''''German Amanaman Ntam Nsɛm So Asoɛe''''' no de kyɛwpa too dwa sɛ wɔagye Afrikafo nnompe wɔ ɔkwan a ɛmfata so, na wɔabɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu. Germany nso ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wɔ sika ne logistic mu ama nhwehwɛmu wɔ baabi a wofi bae, asieyɛ ho ka, ne nkɔmmɔ a wɔne wɔn a wofi mu bae no bɛyɛ<ref>{{Citation |last=Moritz Marbach |title=wiesbaden: Access Databases from the Federal Statistical Office of Germany |date=2019-11-10 |url=https://doi.org/10.32614/cran.package.wiesbaden |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Germany's experience with restitution of Namibian remains ⁇ asɛɛ wɔfa ma nnipa ho nyansahu ⁇ aahyehyɛ ne amammerɛ a ɛresesa wɔ nipa nkae ho ne ne nkorabata akyi asɛyɛde ho.
== Ɔhaw ahodoɔ ne kwan a wɔfa so di so ==
Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, ɔhaw pii da so wɔ hɔ:
* Nkyerɛwee a ɛfa baabi a wofi bae ho no nyɛ pɛ: Wɔkyerɛw nkae no mu pii din bɔne anaa wɔtwee wɔn fii baabi a wofi bae no ho.
* Nhyehyɛe a wɔsɔre tia: Sukuupɔn ahorow bi yɛ nyaa wɔ mmara mu, nnwuma mu, anaa nhomasua mu.
* Wɔ South Africa no, wontumi mfa nidi nsie nnipa pii a wɔawuwu.
Nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so, ntoboa a wɔde ma akorae ho nhwehwɛmu, ne nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia na ama saa nhyehyɛe yi anya nkɔso.
== Mmoano ==
South Afrikafoɔ a wɔayi wɔn afi German suapɔn ahodoɔ mu a wɔde wɔn aba wɔn man mu no yɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ a wɔde siesie nnipa, nidi, ne wɔn amammerɛ. Ɛkyerɛ sɛnea abakɔsɛm mu atɛntrenee, nyansahu mu abrabɔ pa, ne amammerɛ mu honhom fam nneɛma hyia. Bere a South Afrika kɔ so bɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan ama wɔn nneɛma nyinaa no, saa nneyɛe yi yɛ anammɔn a ɛho hia paa a ɛbɛma wɔatumi agyina nnɛɛmmafo nniso a na ɛyɛ yaw a atwam no ano na wɔama Afrikafo anya wɔn agyapade so tumi.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
lufjvi2oec4fk60tjdnnc2k5j4h0pg0
Algerian Skulls Returned from the Musée de l’Homme in Paris
0
17462
191372
2025-07-11T07:40:10Z
Christian Owusu Ansah
16034
Created page with "Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, bere a na Algeria yɛ nnommum no, wɔsan de nnipa nkatabo 24 maa Algeria asraafo a wɔko tia aban no. Ná wɔde saa nkatabo yi asie Musée de l'Homme a ɛwɔ Paris no bɛboro mfe 170 fi bere a wɔde kɔe bere a France de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ bere titiriw wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa colonial nkae, akatua, ne ɔman no nidi adi. Abakɔs..."
191372
wikitext
text/x-wiki
Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, bere a na Algeria yɛ nnommum no, wɔsan de nnipa nkatabo 24 maa Algeria asraafo a wɔko tia aban no. Ná wɔde saa nkatabo yi asie Musée de l'Homme a ɛwɔ Paris no bɛboro mfe 170 fi bere a wɔde kɔe bere a France de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ bere titiriw wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa colonial nkae, akatua, ne ɔman no nidi adi.
Abakɔsɛm: Franse Nkonim ne Kyekyere
France bɛtow hyɛɛ Algeria so wɔ 1830 mu, na ɛhyɛɛ ɔmammɔfo a wɔyɛ basabasayɛfo ase mfe ɔha. France asraafo no de atirimɔdensɛm paa na ɛhyɛɛ Algeriafo a na wɔsɔre tia aban no so. Bere a na France asraafo redi ako wɔ afe 1840 mfe no mu, titiriw bere a General Thomas-Robert Bugeaud di wɔn anim no, wokunkum wɔn akannifo pii, a na Sheikh Bouziane ka ho, a na ɔyɛ Zaatcha atuatew a esii afe 1849 no mu panyin.
Wɔde saa akannifo yi ti no kɔɔ France sɛ akodi agyapade, na wɔde siee hɔ na akyiri yi wɔde siee Musée de l'Homme mu. Wɔde yɛɛ anthropological ne racial science nhwehwɛmu, a na ɛyɛ Europefo nneyɛe bi a na ɛgyina hɔ ma nnipa nkae a na wɔboaboa ano wɔ nnipa a na wɔhyɛ wɔn ase no mu de kyerɛ sɛ nnipa bi wɔ hɔ a ɛsono wɔn amammerɛ (Abadie, 2020).
Nhwehwɛmu ne Ɔkasatia
Wɔ 2011 mu na Algeria abakɔsɛm kyerɛwfo Ali Farid Belkadi huu sɛ Algeriafo nkatabo no wɔ hɔ, bere a ɔhuu sɛ ɛwɔ France tete nneɛma akorae hɔ no. Saa adiyisɛm yi maa ɔmanfo bo fuwii wɔ Algeria na wɔsrɛe sɛ wɔnsan mmra wɔn man mu ntɛm ara. Wɔkyerɛw nsɛm bi te sɛ "ɔtamfo ɔkofo" anaa "Berberfo a wonnim wɔn" agu wɔn ti so, na wɔtwee wɔn fii wɔn man ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ ho (Belkadi, 2011).
Wɔn a na wɔrepere wɔn ama wɔasan aba no bɛyɛɛ ɔman no botae, na Algeria ɔmanfo, nhomanimfo, ne aban mpanyimfo boaa wɔn. Afei nso, ɛmaa akasakasa a na ɛwɔ Algeria ne France ntam bere tenteenten no san baa wɔn ntam bio.
France Gyinae a Ɛne sɛ Wobɛma Wɔasan Akyekyere Aboa no
Wɔ July 2020 mu no, bere a na wiase nyinaa rebɔ nkɔmmɔ a ɛfa nnommumfa ho no, France manpanyin Emmanuel Macron maa tumi sɛ wɔnsan mfa nkatabo 24 no nkɔma Algeria. Saa gyinaesi yi bae wɔ mfe pii a wɔde yɛɛ nhyehyɛe no akyi, na amanyɔsɛm mu nhyɛso a ɛkɔɔ so wɔ France so no maa no hui sɛ ɛsɛ sɛ ɔde n'ani to ne amammerɛ a atwam so. Na Macron adi kan agye France nniso a ɛwɔ Algeria no atirimɔdensɛm atom, na ɔkaa ho asɛm sɛ "atirimɔdensɛm a ɛtia nnipa" (Reuters, 2020).
Wɔ afahyɛ bi ase wɔ El Alia Asieeɛ a ɛwɔ Algiers wɔ July 5, 2020 ⁇ Algeria's Independence Day ⁇ no, wɔde asraafo anidie nyinaa siee wɔn ti. Ná nkae no bi yɛ nnipa a wɔsɔre tia tumidi te sɛ:
Sheikh Bouziane
Si Mokhtar ben Kouider al-Titraoui
Mohamed Lamjad ben Abdelmalek (Cherif Boubaghla)
Moussa al-Derkaoui
Wɔn a wɔsan siee wɔn no yɛɛ biribi a ɛmaa wɔn ani gyei kɛse, na ɛsan hyɛɛ ɔman no nkae mu den, na ɛhyɛɛ Algeria akofo a wɔko tiaa amammerɛ no afɔrebɔde ho anuonyam.
Nea Ɛkyerɛ ne Nea Ɛkyerɛ
Nkatabo no a wɔsan de bae no yɛɛ nneɛma pii a ɛho hia:
Atɛntrenee a wɔde siesie: Ɛyɛɛ biribi a na ɛsɛ sɛ wogye Algerianfo a wɔde wɔn ho bɔɔ afɔre no tom bere tenteenten, na wɔsan nso yɛɛ biribi de dii nnommumfa a na ɛwɔ hɔ wɔ wɔn bere so no ho dwuma.
Agyinatu: Saa mmara no maa Algeria ne France nyaa nkɔmmɔbɔ foforo, nanso nsɛm a emu yɛ duru da so ara wɔ hɔ, a kyɛwpa ne akatua a wɔhwehwɛ ka ho.
Decolonizing Memory: Nkrataa a wɔde brɛɛ France sɛ wɔnsan nkɔ wɔn man mu no boa ma wɔsan susuw nneɛma a ɛkɔɔ so wɔ n'ahemman mu no ho, na wɔsan susuw nneɛma bi a ɛsɛ sɛ wɔyɛ wɔ tete adan mu, ɔman nkaedum, ne ahyehyɛde ahorow no asɛyɛde ho (Sarr & Savoy, 2018).
Honhom mu Nsiesie: Wɔ Islam ne Algeria amammerɛ mu no, adasamma a wɔsie wɔn yiye no ho hia paa. Sɛ wɔsan de ne nnompe no ba a, na wobetumi ayɛ ɔsom mu amanne ne ɔman awerɛhodi (Abdelguerfi, 2021).
Nsɛnnennen ne Ahwehwɛde a Ɛkɔ So
Ɛmfa ho sɛ na ɛyɛ ade titiriw yi no, wɔka sɛ Algeriafo nkae no pii da so ara wɔ France nnwumakuw mu. Algeria mpanyimfo ne nhomanimfo kɔ so hyɛ sɛ:
Sɛnea wɔhyehyɛ nkae a ɛwɔ France no mu no nyinaa
Algeriafo a wɔahu wɔn a wɔaka no nyinaa a wɔde wɔn aba wɔn man mu
Nkɔso a wobenya wɔ nnommumfa mu ma nokware ne mpata
Fapem bi a efi France a ɛpa kyɛw wɔ nniso mu basabasayɛ ho
Ɛwom sɛ Macron adeyɛ no ho hia de, nanso Algeria da so ara rehwehwɛ adeyɛ a emu dɔ a wɔde bɛboa ne nhyehyɛe mu nsakrae wɔ France agyapade ho dwumadi mu.
Mmuae
Algeriafo nkatabo a wɔsan de fii Musée de l'Homme baa Algeria no yɛ ade titiriw wɔ wiase no mu. Ɛma yehu sɛ basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na wɔyɛ wɔn nkoa mu, nkae, ne ahokeka a na aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no wɔ sɛ wobesiesie amumɔyɛsɛm a ɛkɔɔ so wɔ abakɔsɛm mu no nyinaa hyia. Ɛwom sɛ mmara no ntumi nyi nsɛmnsɛm nyinaa mfi hɔ de, nanso ɛma nkurɔfo nya adwene sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom daakye, na ɛma wɔkɔ so susuw asɛde a ɛwɔ tete nneɛma akorae ne aman no so sɛ wobedi wɔn agyapade a ɛwɔ ahemman no mu ho dwuma ho.
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
tn727x1zhwah6oltda52xx5luntbwub
191373
191372
2025-07-11T07:44:15Z
Christian Owusu Ansah
16034
191373
wikitext
text/x-wiki
Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, bere a na Algeria yɛ nnommum no, wɔsan de nnipa nkatabo 24 maa Algeria asraafo a wɔko tia aban no. Ná wɔde saa nkatabo yi asie Musée de l'Homme a ɛwɔ Paris no bɛboro mfe 170 fi bere a wɔde kɔe bere a France de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ bere titiriw wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa colonial nkae, akatua, ne ɔman no nidi adi.
Abakɔsɛm: Franse Nkonim ne Kyekyere
France bɛtow hyɛɛ Algeria so wɔ 1830 mu, na ɛhyɛɛ ɔmammɔfo a wɔyɛ basabasayɛfo ase mfe ɔha. France asraafo no de atirimɔdensɛm paa na ɛhyɛɛ Algeriafo a na wɔsɔre tia aban no so. Bere a na France asraafo redi ako wɔ afe 1840 mfe no mu, titiriw bere a General Thomas-Robert Bugeaud di wɔn anim no, wokunkum wɔn akannifo pii, a na Sheikh Bouziane ka ho, a na ɔyɛ Zaatcha atuatew a esii afe 1849 no mu panyin.
Wɔde saa akannifo yi ti no kɔɔ France sɛ akodi agyapade, na wɔde siee hɔ na akyiri yi wɔde siee Musée de l'Homme mu. Wɔde yɛɛ anthropological ne racial science nhwehwɛmu, a na ɛyɛ Europefo nneyɛe bi a na ɛgyina hɔ ma nnipa nkae a na wɔboaboa ano wɔ nnipa a na wɔhyɛ wɔn ase no mu de kyerɛ sɛ nnipa bi wɔ hɔ a ɛsono wɔn amammerɛ<ref>{{Citation |last=Emma Claussen |title=What Remains:
<i>Athalie</i>
’s Futures |date=2020-07 |url=https://doi.org/10.1093/fs/knaa084 |work=French Studies |volume=74 |issue=3 |pages=349–365 |doi=10.1093/fs/knaa084 |issn=0016-1128 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Nhwehwɛmu ne Ɔkasatia
Wɔ 2011 mu na Algeria abakɔsɛm kyerɛwfo Ali Farid Belkadi huu sɛ Algeriafo nkatabo no wɔ hɔ, bere a ɔhuu sɛ ɛwɔ France tete nneɛma akorae hɔ no. Saa adiyisɛm yi maa ɔmanfo bo fuwii wɔ Algeria na wɔsrɛe sɛ wɔnsan mmra wɔn man mu ntɛm ara. Wɔkyerɛw nsɛm bi te sɛ "ɔtamfo ɔkofo" anaa "Berberfo a wonnim wɔn" agu wɔn ti so, na wɔtwee wɔn fii wɔn man ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ ho<ref>{{Citation |last=Amal Baslimane, Khennour Salah |title=L’interprétation Des Titres Des Journaux Selon Les Perspectives Du Locuteur: Cas Du Gaz De Schiste Dans Les Quotidiens Algériens El Moudjahid, El Watan Et Liberté |date=2018 |url=https://doi.org/10.35156/1174-000-030-029 |work=الأثر |pages=9 |doi=10.35156/1174-000-030-029 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔn a na wɔrepere wɔn ama wɔasan aba no bɛyɛɛ ɔman no botae, na Algeria ɔmanfo, nhomanimfo, ne aban mpanyimfo boaa wɔn. Afei nso, ɛmaa akasakasa a na ɛwɔ Algeria ne France ntam bere tenteenten no san baa wɔn ntam bio.
France Gyinae a Ɛne sɛ Wobɛma Wɔasan Akyekyere Aboa no
Wɔ July 2020 mu no, bere a na wiase nyinaa rebɔ nkɔmmɔ a ɛfa nnommumfa ho no, France manpanyin Emmanuel Macron maa tumi sɛ wɔnsan mfa nkatabo 24 no nkɔma Algeria. Saa gyinaesi yi bae wɔ mfe pii a wɔde yɛɛ nhyehyɛe no akyi, na amanyɔsɛm mu nhyɛso a ɛkɔɔ so wɔ France so no maa no hui sɛ ɛsɛ sɛ ɔde n'ani to ne amammerɛ a atwam so. Na Macron adi kan agye France nniso a ɛwɔ Algeria no atirimɔdensɛm atom, na ɔkaa ho asɛm sɛ "atirimɔdensɛm a ɛtia nnipa"<ref>{{Citation |title=Natalya Vince - Questioning the Colonial Fracture: The Algerian War as a ‘Useful Past’ in Contemporary France and Algeria 305 |url=https://doi.org/10.3726/978-3-0353-0275-2/19 |work=France and the Mediterranean |publisher=Peter Lang |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |last=Rania El Gamal, Dmitry Zhdannikov |title=Angola resists OPEC pressure to comply fully with oil cuts - sources |date=2020-07-03 |url=https://www.reuters.com/article/markets/currencies/angola-resists-opec-pressure-to-comply-fully-with-oil-cuts-sources-idUSKBN2431HG/ |work=Reuters |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔ afahyɛ bi ase wɔ El Alia Asieeɛ a ɛwɔ Algiers wɔ July 5, 2020 ⁇ Algeria's Independence Day ⁇ no, wɔde asraafo anidie nyinaa siee wɔn ti. Ná nkae no bi yɛ nnipa a wɔsɔre tia tumidi te sɛ:
Sheikh Bouziane
Si Mokhtar ben Kouider al-Titraoui
Mohamed Lamjad ben Abdelmalek (Cherif Boubaghla)
Moussa al-Derkaoui
Wɔn a wɔsan siee wɔn no yɛɛ biribi a ɛmaa wɔn ani gyei kɛse, na ɛsan hyɛɛ ɔman no nkae mu den, na ɛhyɛɛ Algeria akofo a wɔko tiaa amammerɛ no afɔrebɔde ho anuonyam.
Nea Ɛkyerɛ ne Nea Ɛkyerɛ
Nkatabo no a wɔsan de bae no yɛɛ nneɛma pii a ɛho hia:
Atɛntrenee a wɔde siesie: Ɛyɛɛ biribi a na ɛsɛ sɛ wogye Algerianfo a wɔde wɔn ho bɔɔ afɔre no tom bere tenteenten, na wɔsan nso yɛɛ biribi de dii nnommumfa a na ɛwɔ hɔ wɔ wɔn bere so no ho dwuma.
Agyinatu: Saa mmara no maa Algeria ne France nyaa nkɔmmɔbɔ foforo, nanso nsɛm a emu yɛ duru da so ara wɔ hɔ, a kyɛwpa ne akatua a wɔhwehwɛ ka ho.
Decolonizing Memory: Nkrataa a wɔde brɛɛ France sɛ wɔnsan nkɔ wɔn man mu no boa ma wɔsan susuw nneɛma a ɛkɔɔ so wɔ n'ahemman mu no ho, na wɔsan susuw nneɛma bi a ɛsɛ sɛ wɔyɛ wɔ tete adan mu, ɔman nkaedum, ne ahyehyɛde ahorow no asɛyɛde ho<ref>{{Citation |last=Mathilde Pavis, Andrea Wallace |title=Response to the 2018 Sarr-Savoy Report: Statement on Intellectual Property Rights and Open Access Relevant to the Digitization and Restitution of African Cultural Heritage and Associated Materials |date=2019 |url=https://doi.org/10.2139/ssrn.3378200 |work=SSRN Electronic Journal |doi=10.2139/ssrn.3378200 |issn=1556-5068 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=The Restitution of African Cultural Heritage. Toward a New Relational Ethics |url=http://restitutionreport2018.com/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Honhom mu Nsiesie: Wɔ Islam ne Algeria amammerɛ mu no, adasamma a wɔsie wɔn yiye no ho hia paa. Sɛ wɔsan de ne nnompe no ba a, na wobetumi ayɛ ɔsom mu amanne ne ɔman awerɛhodie<ref>{{Citation |last=William Greaves |title=Two Fighters on Film |date=2017 |url=https://doi.org/10.1353/afa.2017.0103 |work=African American Review |volume=50 |issue=4 |pages=587–589 |doi=10.1353/afa.2017.0103 |issn=1945-6182 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Ɔhaw ahodoɔ ne Ahwehwɛde a Ɛkɔ So
Ɛmfa ho sɛ na ɛyɛ ade titiriw yi no, wɔka sɛ Algeriafo nkae no pii da so ara wɔ France nnwumakuw mu. Algeria mpanyimfo ne nhomanimfo kɔ so hyɛ sɛ:
Sɛnea wɔhyehyɛ nkae a ɛwɔ France no mu no nyinaa
Algeriafo a wɔahu wɔn a wɔaka no nyinaa a wɔde wɔn aba wɔn man mu
Nkɔso a wobenya wɔ nnommumfa mu ma nokware ne mpata
Fapem bi a efi France a ɛpa kyɛw wɔ nniso mu basabasayɛ ho
Ɛwom sɛ Macron adeyɛ no ho hia de, nanso Algeria da so ara rehwehwɛ adeyɛ a emu dɔ a wɔde bɛboa ne nhyehyɛe mu nsakrae wɔ France agyapade ho dwumadi mu.
Mmuae
Algeriafo nkatabo a wɔsan de fii Musée de l'Homme baa Algeria no yɛ ade titiriw wɔ wiase no mu. Ɛma yehu sɛ basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na wɔyɛ wɔn nkoa mu, nkae, ne ahokeka a na aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no wɔ sɛ wobesiesie amumɔyɛsɛm a ɛkɔɔ so wɔ abakɔsɛm mu no nyinaa hyia. Ɛwom sɛ mmara no ntumi nyi nsɛmnsɛm nyinaa mfi hɔ de, nanso ɛma nkurɔfo nya adwene sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom daakye, na ɛma wɔkɔ so susuw asɛde a ɛwɔ tete nneɛma akorae ne aman no so sɛ wobedi wɔn agyapade a ɛwɔ ahemman no mu ho dwuma ho.
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
pf3x3sh946fbm2p1sj2d9lbgc1gpvxe
191381
191373
2025-07-11T11:12:50Z
Christian Owusu Ansah
16034
191381
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, berɛ a na [[Algeria]] wɔ nnommum mu no, wɔsan de nnipa ti kɔnkora 24 maa Algeria asraafoɔ a wɔko tia aban no wɔ Kitawonsa bosome wɔ afe 2020 mu. Na wɔde saa ti kɔnkora yi asie '''''Musée de l'Homme''''' a ɛwɔ [[Paris]] no bɛboro mfeɛ 170 firi berɛ a wɔde kɔe berɛ a [[France]] de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ berɛ titirɛ wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa nnisoɔ nkae, akatua, ne ɔman no nidie adi.
== Abakɔsɛm: Franse nkonim ne ti kɔnkora a wɔfaeɛ ==
France bɛto hyɛɛ Algeria so wɔ afe 1830 mu, na ɛhyɛɛ ɔmammɔfo a wɔyɛ basabasayɛfo ase mfeɛ ɔha. France asraafo no de atirimɔdensɛm paa na ɛhyɛɛ Algeriafo a na wɔsɔre tia aban no so. Bere a na France asraafo redi ako wɔ afe 1840 mfe no mu, titiriw bere a '''General Thomas-Robert Bugeaud''' di wɔn anim no, wokunkum wɔn akannifo pii, a na Sheikh Bouziane ka ho, a na ɔyɛ Zaatcha atuatew a esii afe 1849 no mu panyin.
Wɔde saa akannifo yi ti no kɔɔ France sɛ akodi agyapadeɛ, na wɔde siee hɔ na akyiri yi wɔde siee Musée de l'Homme mu. Wɔde yɛɛ anthropological ne racial science nhwehwɛmu, a na ɛyɛ Europefo nneyɛe bi a na ɛgyina hɔ ma nnipa nkae a na wɔboaboa ano wɔ nnipa a na wɔhyɛ wɔn ase no mu de kyerɛ sɛ nnipa bi wɔ hɔ a ɛsono wɔn amammerɛ<ref>{{Citation |last=Emma Claussen |title=What Remains:
<i>Athalie</i>
’s Futures |date=2020-07 |url=https://doi.org/10.1093/fs/knaa084 |work=French Studies |volume=74 |issue=3 |pages=349–365 |doi=10.1093/fs/knaa084 |issn=0016-1128 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
== Nhwehwɛmu ne kasatia ==
Wɔ afe 2011 mu na Algeria abakɔsɛm kyerɛwfo Ali Farid Belkadi huu sɛ Algeriafo nkatabo no wɔ hɔ, bere a ɔhuu sɛ ɛwɔ France tete nneɛma akorae hɔ no. Saa adiyisɛm yi maa ɔmanfo bo fuwii wɔ Algeria na wɔsrɛe sɛ wɔnsan mmra wɔn man mu ntɛm ara. Wɔkyerɛw nsɛm bi te sɛ "ɔtamfo ɔkofo" anaa "Berberfoɔ a wonnim wɔn" agu wɔn ti so, na wɔtwee wɔn fii wɔn man ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ ho<ref>{{Citation |last=Amal Baslimane, Khennour Salah |title=L’interprétation Des Titres Des Journaux Selon Les Perspectives Du Locuteur: Cas Du Gaz De Schiste Dans Les Quotidiens Algériens El Moudjahid, El Watan Et Liberté |date=2018 |url=https://doi.org/10.35156/1174-000-030-029 |work=الأثر |pages=9 |doi=10.35156/1174-000-030-029 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔn a na wɔrepere wɔn ama wɔasan aba no bɛyɛɛ ɔman no botae, na Algeria ɔmanfoɔ, nwomanimfoɔ, ne aban mpanyimfo boaa wɔn. Afei nso, ɛmaa akasakasa a na ɛwɔ Algeria ne France ntam bere tenteenten no san baa wɔn ntam bio.
== France gyinasie a ɛne sɛ wɔbɛma wɔasan de ti kɔnkora aba ==
Wɔ Kitawonsa wɔ afe 2020 mu no, berɛ a na wiase nyinaa rebɔ nkɔmmɔ a ɛfa nnommumfa ho no, France manpanin Emmanuel Macron maa tumi sɛ wɔnsan mfa ti kɔnkora 24 no nkɔma Algeria. Saa gyinaesi yi bae wɔ mfe pii a wɔde yɛɛ nhyehyɛe no akyi, na amanyɔsɛm mu nhyɛso a ɛkɔɔ so wɔ France so no maa no hui sɛ ɛsɛ sɛ ɔde n'ani to ne amammerɛ a atwam so. Na Macron adi kan agye France nniso a ɛwɔ Algeria no atirimɔdensɛm atom, na ɔkaa ho asɛm sɛ "atirimɔdensɛm a ɛtia nnipa"<ref>{{Citation |title=Natalya Vince - Questioning the Colonial Fracture: The Algerian War as a ‘Useful Past’ in Contemporary France and Algeria 305 |url=https://doi.org/10.3726/978-3-0353-0275-2/19 |work=France and the Mediterranean |publisher=Peter Lang |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |last=Rania El Gamal, Dmitry Zhdannikov |title=Angola resists OPEC pressure to comply fully with oil cuts - sources |date=2020-07-03 |url=https://www.reuters.com/article/markets/currencies/angola-resists-opec-pressure-to-comply-fully-with-oil-cuts-sources-idUSKBN2431HG/ |work=Reuters |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔ afahyɛ bi ase wɔ '''''El Alia Asieeɛ''''' a ɛwɔ Algiers wɔ Kitawonsa bosome da ɛtɔ so nnum wɔ afe 2020, - '''''Algeria's Independence Day''''' -, wɔde asraafo anidie nyinaa siee wɔn ti. Ná nkae no bi yɛ nnipa a wɔsɔre tia tumidie te sɛ:
* Sheikh Bouziane
* Si Mokhtar ben Kouider al-Titraoui
* Mohamed Lamjad ben Abdelmalek (Cherif Boubaghla)
* Moussa al-Derkaoui
Wɔn a wɔsan siee wɔn no yɛɛ biribi a ɛmaa wɔn ani gyei kɛseɛ, na ɛsan hyɛɛ ɔman no nkae mu den, na ɛhyɛɛ Algeria akofo a wɔko tiaa amammerɛ no afɔrebɔdeɛ ho animuonyam.
== Deɛ ɛkyerɛ ne deɛ ɛgyina hɔ ma ==
Ti kɔnkora no a wɔsan de baeɛ no yɛɛ nnoɔma pii a ɛho hia:
# '''Atɛntenenee a wɔde siesie''': Ɛyɛɛ biribi a na ɛsɛ sɛ wogye Algerianfo a wɔde wɔn ho bɔɔ afɔre no tom bere tenteenten, na wɔsan nso yɛɛ biribi de dii nnommumfa a na ɛwɔ hɔ wɔ wɔn bere so no ho dwuma.
# '''Agyinatuo:''' Saa mmara no maa Algeria ne France nyaa nkɔmmɔbɔ foforo, nanso nsɛm a emu yɛ duru da so ara wɔ hɔ, a kyɛwpa ne akatua a wɔhwehwɛ ka ho.
# '''Decolonizing Memory''': Nkrataa a wɔde brɛɛ France sɛ wɔnsan nkɔ wɔn man mu no boa ma wɔsan susuw nneɛma a ɛkɔɔ so wɔ n'ahemman mu no ho, na wɔsan susuw nneɛma bi a ɛsɛ sɛ wɔyɛ wɔ tete adan mu, ɔman nkaedum, ne ahyehyɛde ahorow no asɛdeɛ ho<ref>{{Citation |last=Mathilde Pavis, Andrea Wallace |title=Response to the 2018 Sarr-Savoy Report: Statement on Intellectual Property Rights and Open Access Relevant to the Digitization and Restitution of African Cultural Heritage and Associated Materials |date=2019 |url=https://doi.org/10.2139/ssrn.3378200 |work=SSRN Electronic Journal |doi=10.2139/ssrn.3378200 |issn=1556-5068 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=The Restitution of African Cultural Heritage. Toward a New Relational Ethics |url=http://restitutionreport2018.com/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>.
# '''Honhom mu Nsiesie''': Wɔ Islam ne Algeria amammerɛ mu no, adasamma a wɔsie wɔn yiye no ho hia paa. Sɛ wɔsan de ne nnompe no ba a, na wɔbɛtumi ayɛ ɔsom mu amanne ne ɔman awerɛhodie<ref>{{Citation |last=William Greaves |title=Two Fighters on Film |date=2017 |url=https://doi.org/10.1353/afa.2017.0103 |work=African American Review |volume=50 |issue=4 |pages=587–589 |doi=10.1353/afa.2017.0103 |issn=1945-6182 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
== Ɔhaw ahodoɔ ne kwan a wɔbɛfa so ako atia ==
Ɛmfa ho sɛ na ɛyɛ ade titiriw yi no, wɔka sɛ Algeriafo nkae no pii da so ara wɔ France nnwumakuw mu. Algeria mpanimfoɛ ne nwomanimfoɔ kɔ so hyɛ sɛ:
* Sɛnea wɔhyehyɛ nkae a ɛwɔ France no mu no nyinaa
* Algeriafo a wɔahu wɔn a wɔaka no nyinaa a wɔde wɔn aba wɔn man mu
* Nkɔso a wobenya wɔ nnommumfa mu ma nokware ne mpata
* Fapem bi a efi France a ɛpa kyɛw wɔ nniso mu basabasayɛ ho
Ɛwom sɛ Macron adeyɛ no ho hia de, nanso Algeria da so ara rehwehwɛ adeyɛ a emu dɔ a wɔde bɛboa ne nhyehyɛe mu nsakrae wɔ France agyapade ho dwumadi mu.
== Mmoano ==
Algeriafo nkatabo a wɔsan de fii Musée de l'Homme baa Algeria no yɛ ade titiriw wɔ wiase no mu. Ɛma yehu sɛ basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na wɔyɛ wɔn nkoa mu, nkae, ne ahokeka a na aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no wɔ sɛ wobesiesie amumɔyɛsɛm a ɛkɔɔ so wɔ abakɔsɛm mu no nyinaa hyia. Ɛwom sɛ mmara no ntumi nyi nsɛmnsɛm nyinaa mfi hɔ de, nanso ɛma nkurɔfo nya adwene sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom daakye, na ɛma wɔkɔ so susuw asɛde a ɛwɔ tete nneɛma akorae ne aman no so sɛ wobedi wɔn agyapade a ɛwɔ ahemman no mu ho dwuma ho.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
0h8b4g4iu7k5nktyfonudd65kbglbg9
Ghana’s Call for Return of Ancestral Remains from UK Institutions
0
17463
191382
2025-07-11T11:17:33Z
Christian Owusu Ansah
16034
Created page with "''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mfe kakra a atwam ni no, Ghana akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de nnipa a wɔtenaa ase wɔ tete mmere mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuw ne nhomasua mu wɔ United Kingdom no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ Britain nniso ase no yɛ tete akannifo, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wofi mmusua ahorow mu, titiriw Asantefo. Ghana ɔsatu no yɛ wiase nyinaa mmɔdenbɔ a ɛse sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapade, wɔasiesie abakɔs..."
191382
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Mfe kakra a atwam ni no, Ghana akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de nnipa a wɔtenaa ase wɔ tete mmere mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuw ne nhomasua mu wɔ United Kingdom no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ Britain nniso ase no yɛ tete akannifo, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wofi mmusua ahorow mu, titiriw Asantefo. Ghana ɔsatu no yɛ wiase nyinaa mmɔdenbɔ a ɛse sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapade, wɔasiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔayi tete nneɛma akorae no afi hɔ no fã.
Nkorɔfo a Wɔsɛee Wɔn Wɔ Nkoasom Bere Mu ne Nnipa a Wɔaka no
Bere a Britainfo baa Ghana a ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ghana no, na wɔtaa ko tia ahemman a ɛwɔ hɔ no, titiriw Asante Ahemman no. Saa akodi ahorow yi, a na Sagrenti Ɔko a esii wɔ afe 1874 mu (Anglo-Asante Ɔko a Ɛto so Abiɛsa) ka ho no, maa wɔfow ahemfie ne mmeae kronkron. Ɛne sika kɔkɔɔ ahyɛnsode ne nneɛma a wɔde yɛ amanne, British asraafo yii nnipa nnompe, a Asante ahemfo ne akofo mpokyerɛ ne nnompe ka ho, a akyiri yi wɔde kɔɔ Britain sukuu ahorow mu kɔsuae anaa wɔde yɛɛ akodi agyapade (McKenzie, 2020).
Wonim sɛ wɔde saa nnompe yi asie mmeae bi wɔ Britain, a ebi ne Natural History Museum, Pitt Rivers Museum, ne Cambridge Sukuupɔn mu. Wɔde saa nnompe yi mu pii dii dwuma wɔ mmusuakuw ho nyansahu ne nnipa ho adesua mu wɔ nnommumfa mmere mu, mpɛn pii a na wɔn a wɔfaa wɔn fii hɔ no nnim anaa wɔn ani nsɔ ho.
Ghana Afahyɛ a Wɔyɛ De Boa Wɔn a Wɔakɔ Wɔn Asase So
Aban ne amammerɛ mu akannifo ho a wɔde wɔn ho hyɛ mu
Ghana Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe, ne Ghana Nnwumakuo a Ɛhwɛ Nkaedum ne Nkaedum (GMMB), ne United Kingdom agyinatufoɔ abɔ nkɔmmɔ a ɛfa amammerɛ mu nneɛma ne nnipa nkaedum a wɔbɛsan de aba no ho. Wɔ afe 2019 mu no, Ghana aban no hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛsan de agyapade a wɔawia no nyinaa, a wɔn nananom nnompe ka ho, akɔ wɔn kurom.
Atetesɛm mu atumfoɔ, titiriw Asante ahemfie a ɛwɔ Kumasi no, aka nsɛm a ɛte saa. Asantehene, Otumfuo Osei Tutu II, abisa tẽẽ akyerɛ Britaɛn nnwumakuo no sɛ wɔnsan mfa nsɛsodeɛ kronkron ne nnipa nnompe mma wɔn, na ɔkyerɛɛ sɛ wɔn nsɛsodeɛ no ho hia paa na ama wɔatumi de amammerɛ mu anidie aba hɔ na wɔatumi ayɛ honhom mu amanne a wɔagyae no akyɛ (BBC News, 2023).
Nsɛm a Wɔka Ne Nkɔso a Ɛfata
Wɔ afe 2023 mu no, bere a amanaman no de wɔn ani sii Benin Bronzes no a wɔde maa Nigeria no so no, Ghana bɔɔ mpaeɛ sɛ wɔmfa Asante nananom nnompe no mfi London Natural History Museum no hɔ. Wɔ mmuaeɛ no mu no, tete nneɛma akoraeɛ no gye toom sɛ ɛkura nnipa nkaeɛ pii a wɔfiri Ghana, a ebi ne nkaeɛ a wɔato din sɛ "kranko a wɔnnim baabi a ɛfi" a wɔfiri afeha a ɛtɔ so 19 no, na wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛsan de nnipa nkaeɛ no akɔ ɔman no mu wɔ ne mmara mu (NHM, 2023).
Bio nso, Pitt Rivers Museum wɔ Oxford, a wonim no sɛ nnipa nkae a wɔaboaboa ano a wɔgye akyinnye, gye toom sɛ wɔwɔ nnompe mu nneɛma a efi Ghana, a seesei wɔresua baabi a efi (Pitt Rivers Museum, 2022).
Ɔman a Wɔsan Kɔɔ Mu a Ɛwɔ N'asetenam ne Ne Honhom Fam Mfaso
Wɔ Akanfo ne Ghanafo honhom fam amanne afoforo mu no, nananom yɛ kronkron, na sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ wosie no yiye na ama asomdwoe atena ɔbra no mu na asomdwoe atena ɔman no mu. Nnipa nnompe a wɔayi afi baabi a wɔsom no nyɛ amammerɛ ne honhom fam gyinapɛn ahorow a wobu so kɛkɛ, na mmom ɛyɛ awerɛhosɛm a ɛtra hɔ daa ma wɔn asefo nso.
Enti ɛnyɛ mmara mu anaa amanne mu adeyɛ nko na wobu wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na mmom wobu no sɛ honhom fam ne abrabɔ fam asɛyɛde a emu dɔ. Saa nnompe yi a wɔde bɛsan aba no ma wotumi yɛ nananom amanne ahorow, ayiyɛ ahorow, na wɔsan de nea wawu no ka wiase nhyehyɛe no ho (Kuwornu-Adjaottor, 2015).
Mmara ne Abrabɔ Ho Nhyehyɛe
Amanaman ntam apam ahorow ne abrabɔ pa akwankyerɛ ahorow, a ebi ne:
UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛko Tia Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Obi Nkyɛn
Amanaman Nkabom Amanneɛbɔ a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (The UN Declaration on the Rights of Indigenous Peoples) (2007)
The UK Human Tissue Act (2004), a ɛma kwan ma nnwumakuw sɛ wɔnsan mfa nnipa nnompe a wonnii mfe 100 mma
Ɛwom sɛ nkae no mu pii yɛ dedaw de, nanso UK tete nneɛma akorae wɔ tumi a ɛreyɛ kɛse a wɔde bɛsan de nkae no aba ɔman no mu sɛnea abrabɔ mu nhwehwɛmu ne nhyehyɛe a wɔne wɔn a wɔde kɔ no yɛ no kyerɛ (Curtis, 2022).
Nsɛnnennen ne Anidaso
Bere a UK agyinatufo binom de wɔn ho hyɛ nkɔmmɔbɔ mu no, nsɛnnennen da so wɔ hɔ:
Baabi a wɔfi: Wɔaka nnompe pii ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so anaasɛ wɔde nsɛm a emu nna hɔ anaa nnipa mu nyiyim ho nsɛm akyerɛkyerɛ mu
Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Sɛnea Britain mmara kyerɛ no, ɛyɛ den sɛ obi bɛyɛ obi a ɔno na ɔyɛ obi
Akwan a wɔfa so yɛ adwuma: Ghana hia nnwinnade ne nimdeɛ pii a wɔde bɛgye wɔn a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom no na wɔahwɛ wɔn so
Nanso, adwuma a ɛrekɔ so - te sɛ International Inventories Programme ne nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ Ghana nhomanimfo ne UK nhomasuabea ntam no - kyerɛ sɛ nsi a wɔhyɛ sɛ wɔbɛsan agye wɔn a wɔn ho aka no.
Mmuae
Ghana frɛ a wɔfrɛɛ no sɛ wɔnsan mfa wɔn nananom nnompe mfi UK nnwuma mu no kyerɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a tumi wom a wɔde hwehwɛ amammerɛ, honhom mu ayaresa, ne abakɔsɛm mu atɛntrenee. Bere a kwan a ɛde wɔn bɛkɔ wɔn ankasa man mu no yɛ den no, ɔpɛ a UK agyinatufo no wɔ sɛ wɔne wɔn bɛkasa, ne Ghana nkitahodi a emu yɛ den ne wɔn a wɔtaa wɔn akyi no, ma wonya anidaso sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn ankasa man mu. Bere a wiase nyinaa rehu sɛ amammerɛ mu ntɛnkyea rekɔ so no, Ghana nananom a wɔsan bae no betumi ayɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔatumi anya asomdwoe na wɔanya amammerɛ mu ahofadi.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
t5bq4p8zm5fxyf9k8lf4zpojmoajo3x
191383
191382
2025-07-11T11:23:00Z
Christian Owusu Ansah
16034
191383
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Mfe kakra a atwam ni no, Ghana akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de nnipa a wɔtenaa ase wɔ tete mmere mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuw ne nhomasua mu wɔ United Kingdom no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ Britain nniso ase no yɛ tete akannifo, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wofi mmusua ahorow mu, titiriw Asantefo. Ghana ɔsatu no yɛ wiase nyinaa mmɔdenbɔ a ɛse sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapade, wɔasiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔayi tete nneɛma akorae no afi hɔ no fã.
== Nkorɔfo a Wɔsɛee Wɔn Wɔ Nkoasom Bere Mu ne Nnipa a Wɔaka no ==
Bere a Britainfo baa Ghana a ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ghana no, na wɔtaa ko tia ahemman a ɛwɔ hɔ no, titiriw Asante Ahemman no. Saa akodi ahorow yi, a na Sagrenti Ɔko a esii wɔ afe 1874 mu (Anglo-Asante Ɔko a Ɛto so Abiɛsa) ka ho no, maa wɔfow ahemfie ne mmeae kronkron. Ɛne sika kɔkɔɔ ahyɛnsode ne nneɛma a wɔde yɛ amanne, British asraafo yii nnipa nnompe, a Asante ahemfo ne akofo mpokyerɛ ne nnompe ka ho, a akyiri yi wɔde kɔɔ Britain sukuu ahorow mu kɔsuae anaa wɔde yɛɛ akodi agyapadeɛ<ref>{{Citation |last=Natalie Everts |title=T.C. McCaskie, State and Society in Pre-Colonial Asante. African Studies Series LXXIX. Cambridge (Cambridge University Press) 1995. xvii + 492 pp. ISBN 0-521-410096. Price £45.00/US$69.95. - R.B. Edgerton, The Fall of the Asante Empire: The Hundred-Year War for Africa's Gold Coast. New York (The Free Press) 1995. x + 293 pp. ISBN 0-02-908926-3. |date=1995-11 |url=https://doi.org/10.1017/s0165115300021434 |work=Itinerario |volume=19 |issue=3 |pages=202–203 |doi=10.1017/s0165115300021434 |issn=0165-1153 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wonim sɛ wɔde saa nnompe yi asie mmeae bi wɔ Britain, a ebi ne Natural History Museum, Pitt Rivers Museum, ne Cambridge Sukuupɔn mu. Wɔde saa nnompe yi mu pii dii dwuma wɔ mmusuakuw ho nyansahu ne nnipa ho adesua mu wɔ nnommumfa mmere mu, mpɛn pii a na wɔn a wɔfaa wɔn fii hɔ no nnim anaa wɔn ani nsɔ ho.
Ghana Afahyɛ a Wɔyɛ De Boa Wɔn a Wɔakɔ Wɔn Asase So
Aban ne amammerɛ mu akannifo ho a wɔde wɔn ho hyɛ mu
Ghana Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe, ne Ghana Nnwumakuo a Ɛhwɛ Nkaedum ne Nkaedum (GMMB), ne United Kingdom agyinatufoɔ abɔ nkɔmmɔ a ɛfa amammerɛ mu nneɛma ne nnipa nkaedum a wɔbɛsan de aba no ho. Wɔ afe 2019 mu no, Ghana aban no hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛsan de agyapade a wɔawia no nyinaa, a wɔn nananom nnompe ka ho, akɔ wɔn kurom.
Atetesɛm mu atumfoɔ, titiriw Asante ahemfie a ɛwɔ Kumasi no, aka nsɛm a ɛte saa. Asantehene, Otumfuo Osei Tutu II, abisa tẽẽ akyerɛ Britaɛn nnwumakuo no sɛ wɔnsan mfa nsɛsodeɛ kronkron ne nnipa nnompe mma wɔn, na ɔkyerɛɛ sɛ wɔn nsɛsodeɛ no ho hia paa na ama wɔatumi de amammerɛ mu anidie aba hɔ na wɔatumi ayɛ honhom mu amanne a wɔagyae no akyɛ<ref>{{Citation |title=BBC News – Africa ✓ |url=https://doi.org/10.1163/1872-9037_afco_asc_852 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Nsɛm a Wɔka Ne Nkɔso a Ɛfata
Wɔ afe 2023 mu no, bere a amanaman no de wɔn ani sii Benin Bronzes no a wɔde maa Nigeria no so no, Ghana bɔɔ mpaeɛ sɛ wɔmfa Asante nananom nnompe no mfi London Natural History Museum no hɔ. Wɔ mmuaeɛ no mu no, tete nneɛma akoraeɛ no gye toom sɛ ɛkura nnipa nkaeɛ pii a wɔfiri Ghana, a ebi ne nkaeɛ a wɔato din sɛ "kranko a wɔnnim baabi a ɛfi" a wɔfiri afeha a ɛtɔ so 19 no, na wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛsan de nnipa nkaeɛ no akɔ ɔman no mu wɔ ne mmara mu<ref>{{Citation |title=Supplemental Information 1: Whale specimens in museum collections NHM Bergen, NHM Oslo and NHM Copenhagen with associated data. |url=https://doi.org/10.7717/peerj.16794/supp-1 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home {{!}} Natural History Museum |url=https://www.nhm.ac.uk/ |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Bio nso, Pitt Rivers Museum wɔ Oxford, a wonim no sɛ nnipa nkae a wɔaboaboa ano a wɔgye akyinnye, gye toom sɛ wɔwɔ nnompe mu nneɛma a efi Ghana, a seesei wɔresua baabi a ɛfiri<ref>{{Citation |last=Dan Hicks |title=Characterizing the World Archaeology Collections of the Pitt Rivers Museum |date=2013-03-08 |url=https://doi.org/10.2307/j.ctv17db2mz.7 |work=World Archaeology at the Pitt Rivers Museum: A Characterization |pages=1–15 |publisher=Archaeopress Publishing Ltd |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home |url=https://www.prm.ox.ac.uk/home |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Ɔman a Wɔsan Kɔɔ Mu a Ɛwɔ N'asetenam ne Ne Honhom Fam Mfaso
Wɔ Akanfo ne Ghanafo honhom fam amanne afoforo mu no, nananom yɛ kronkron, na sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ wosie no yiye na ama asomdwoe atena ɔbra no mu na asomdwoe atena ɔman no mu. Nnipa nnompe a wɔayi afi baabi a wɔsom no nyɛ amammerɛ ne honhom fam gyinapɛn ahorow a wobu so kɛkɛ, na mmom ɛyɛ awerɛhosɛm a ɛtra hɔ daa ma wɔn asefo nso.
Enti ɛnyɛ mmara mu anaa amanne mu adeyɛ nko na wobu wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na mmom wobu no sɛ honhom fam ne abrabɔ fam asɛyɛde a emu dɔ. Saa nnompe yi a wɔde bɛsan aba no ma wotumi yɛ nananom amanne ahorow, ayiyɛ ahorow, na wɔsan de nea wawu no ka wiase nhyehyɛe no ho<ref>{{Citation |last=JET Kuwornu-Adjaottor |title=God and the Suffering of His People |date=2013-11-15 |url=https://doi.org/10.4314/just.v33i1.12 |work=Journal of Science and Technology (Ghana) |volume=33 |issue=1 |doi=10.4314/just.v33i1.12 |issn=0855-0395 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Mmara ne Abrabɔ Ho Nhyehyɛe
Amanaman ntam apam ahorow ne abrabɔ pa akwankyerɛ ahorow, a ebi ne:
UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛko Tia Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Obi Nkyɛn
Amanaman Nkabom Amanneɛbɔ a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (The UN Declaration on the Rights of Indigenous Peoples) (2007)
The UK Human Tissue Act (2004), a ɛma kwan ma nnwumakuw sɛ wɔnsan mfa nnipa nnompe a wonnii mfe 100 mma
Ɛwom sɛ nkae no mu pii yɛ dedaw de, nanso UK tete nneɛma akorae wɔ tumi a ɛreyɛ kɛse a wɔde bɛsan de nkae no aba ɔman no mu sɛnea abrabɔ mu nhwehwɛmu ne nhyehyɛe a wɔne wɔn a wɔde kɔ no yɛ no kyerɛ<ref>{{Citation |last=Adam B. Dickerson, Erika R. Ceeney |title=Repatriating Human Remains: Searching for an Acceptable Ethics |date=2014-09-19 |url=https://doi.org/10.1007/978-1-4939-1649-8_6 |work=The Ethics of Cultural Heritage |pages=89–104 |place=New York, NY |publisher=Springer New York |isbn=978-1-4939-1648-1 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Nsɛnnennen ne Anidaso
Bere a UK agyinatufo binom de wɔn ho hyɛ nkɔmmɔbɔ mu no, nsɛnnennen da so wɔ hɔ:
Baabi a wɔfi: Wɔaka nnompe pii ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so anaasɛ wɔde nsɛm a emu nna hɔ anaa nnipa mu nyiyim ho nsɛm akyerɛkyerɛ mu
Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Sɛnea Britain mmara kyerɛ no, ɛyɛ den sɛ obi bɛyɛ obi a ɔno na ɔyɛ obi
Akwan a wɔfa so yɛ adwuma: Ghana hia nnwinnade ne nimdeɛ pii a wɔde bɛgye wɔn a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom no na wɔahwɛ wɔn so
Nanso, adwuma a ɛrekɔ so - te sɛ International Inventories Programme ne nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ Ghana nhomanimfo ne UK nhomasuabea ntam no - kyerɛ sɛ nsi a wɔhyɛ sɛ wɔbɛsan agye wɔn a wɔn ho aka no.
Mmuae
Ghana frɛ a wɔfrɛɛ no sɛ wɔnsan mfa wɔn nananom nnompe mfi UK nnwuma mu no kyerɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a tumi wom a wɔde hwehwɛ amammerɛ, honhom mu ayaresa, ne abakɔsɛm mu atɛntrenee. Bere a kwan a ɛde wɔn bɛkɔ wɔn ankasa man mu no yɛ den no, ɔpɛ a UK agyinatufo no wɔ sɛ wɔne wɔn bɛkasa, ne Ghana nkitahodi a emu yɛ den ne wɔn a wɔtaa wɔn akyi no, ma wonya anidaso sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn ankasa man mu. Bere a wiase nyinaa rehu sɛ amammerɛ mu ntɛnkyea rekɔ so no, Ghana nananom a wɔsan bae no betumi ayɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔatumi anya asomdwoe na wɔanya amammerɛ mu ahofadi.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
o07izdmq0gljklp9f2t94k3wc29d7h5
191384
191383
2025-07-11T11:49:50Z
Christian Owusu Ansah
16034
191384
wikitext
text/x-wiki
''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu''
Mfeɛ kakra a atwam ni no, [[Gaana|Ghana]] akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn nananom a wɔtenaa ase wɔ tete mmerɛ mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuo ne nwomasua mu wɔ '''[[United Kingdom]]''' no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ [[British museum|Britain]] nnisoɔ ase no yɛ tete akannifoɔ, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wɔfiri mmusua ahodoɔ mu, titire Asantefoɔ. Ghana ntoa a wɔbɔ no yɛ wiase nyinaa mmɔdemmɔ a ɛfa sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapadeɛ, wɔasiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔayi tete nnoɔma akorae no afiri hɔ no fa.
== Nkorɔfo a wɔsɛee wɔn wɔ nkoasom berɛ mu ne nnipa nnompe ==
Berɛ a Britainfoɔ baa ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ghana no, na wɔtaa ko tia ahemman a ɛwɔ hɔ no, titire Asante Ahemman no. Saa akodie ahodoɔ yi, a na [https://www.eaumf.org/ejm-blog/2018/2/5/0z9u3mtcn3ra21uwolkj7rgpr8jai7 Sagrenti Ɔko] a esii wɔ afe 1874 mu (Anglo-Asante Ɔko a Ɛto so Mmiɛsa) ka ho no, maa wɔfomm ahemfie ne mmeae kronkron<ref>{{Citation |title=February 5, 1874: The "Sagrenti War" and the "Sacking of Kumasi". |date=2018-02-05 |url=https://www.eaumf.org/ejm-blog/2018/2/5/0z9u3mtcn3ra21uwolkj7rgpr8jai7 |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Sagrenti War: The Tragic Tale of Amoaful, an Ashanti Paramountcy that lost over 40 Communities - MyJoyOnline |url=https://www.myjoyonline.com/sagrenti-war-the-sad-story-of-amoaful-an-ashanti-paramountcy-that-lost-over-40-communities-to-the-war/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Ɛne sika kɔkɔɔ ahyɛnsodeɛ ne nnoɔma a wɔde yɛ amanneɛ, British asraafo yii nnipa nnompe, a Asante ahemfo ne akofoɔ a wɔkyeree wɔn mpokyerɛ ne nnompe ka ho, a akyiri yi wɔde kɔɔ Britain sukuu ahodoɔ mu kɔsuae ho adeɛ anaa wɔde yɛɛ akodie agyapadeɛ<ref>{{Citation |last=Natalie Everts |title=T.C. McCaskie, State and Society in Pre-Colonial Asante. African Studies Series LXXIX. Cambridge (Cambridge University Press) 1995. xvii + 492 pp. ISBN 0-521-410096. Price £45.00/US$69.95. - R.B. Edgerton, The Fall of the Asante Empire: The Hundred-Year War for Africa's Gold Coast. New York (The Free Press) 1995. x + 293 pp. ISBN 0-02-908926-3. |date=1995-11 |url=https://doi.org/10.1017/s0165115300021434 |work=Itinerario |volume=19 |issue=3 |pages=202–203 |doi=10.1017/s0165115300021434 |issn=0165-1153 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Wɔnim sɛ wɔde saa nnompe yi asie mmeaeɛ bi wɔ Britain, a ebi ne [https://artsandculture.google.com/partner/natural-history-museum Natural History Museum,] [https://www.prm.ox.ac.uk/ Pitt Rivers Museum], ne [https://www.cam.ac.uk/ Cambridge Suapɔn] mu. Wɔde saa nnompe yi mu pii dii dwuma wɔ mmusuakuo ho nyansahu ne nnipa ho adesua mu wɔ nnommumfa mmere mu, mpɛn pii a na wɔn a wɔfaa wɔn fii hɔ no nnim anaa wɔn ani nsɔ ho<ref>{{Citation |last=Muriel Verbeeck |title=Dan Hicks, The Brutish Museums. The Benin Bronzes, Colonial Violence and Cultural Restitution |date=2020 |url=https://doi.org/10.4000/ceroart.8297 |work=CeROArt |volume=12 |doi=10.4000/ceroart.8297 |issn=1784-5092 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
== Ntoa a Ghana bɔ faa nnoɔma a ɛsɛ sɛ wɔde ba wɔn man mu ==
=== Aban ne ahemfo mpanimfoɔ a wɔde wɔn ho hyɛ mu ===
Ghana Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe, ne [https://www.bing.com/search?q=Ghana+Museums+and+Monuments+Board+(GMMB&cvid=5c6ad3415bf74466b0c5e9bb164c3885&gs_lcrp=EgRlZGdlKgYIABBFGDkyBggAEEUYOTIGCAEQABhAMgYIAhAAGEAyBggDEAAYQDIGCAQQABhA0gEINDQ5MGowajmoAgCwAgA&FORM=ANAB01&PC=U531 Ghana Nnwumakuo a Ɛhwɛ Nkaedum ne Nkaedum (GMMB),] ne [[United Kingdom]] agyinatufoɔ abɔ nkɔmmɔ a ɛfa amammerɛ mu nnoɔma ne nnipa nkaedum a wɔbɛsan de aba no ho. Wɔ afe 2019 mu no, Ghana aban no hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛsan de agyapadeɛ a wɔawia no nyinaa, a wɔn nananom nnompe ka ho, akɔ wɔn kurom<ref>{{Citation |last=S. Kot |title=The Return and Restitution of Cultural Property in the Political and Cultural Life of Ukraine (20th – Early 21st Century) |date=2020 |url=https://doi.org/10.15407/book8-0015551 |publisher=Institute of History of Ukraine, National Academy of Science of Ukraine |isbn=978-966-02-9461-5 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Atetesɛm mu atumfoɔ, titiriw Asante ahemfie a ɛwɔ Kumasi no, aka nsɛm a ɛte saa. Asantehene, Otumfuo Osei Tutu II, abisa tẽẽ akyerɛ Britaɛn nnwumakuo no sɛ wɔnsan mfa nsɛsodeɛ kronkron ne nnipa nnompe mma wɔn, na ɔkyerɛɛ sɛ wɔn nsɛsodeɛ no ho hia paa na ama wɔatumi de amammerɛ mu anidie aba hɔ na wɔatumi ayɛ honhom mu amanne a wɔagyae no akyɛ<ref>{{Citation |title=BBC News – Africa ✓ |url=https://doi.org/10.1163/1872-9037_afco_asc_852 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Nsɛm a Wɔka Ne Nkɔso a Ɛfata
Wɔ afe 2023 mu no, bere a amanaman no de wɔn ani sii Benin Bronzes no a wɔde maa Nigeria no so no, Ghana bɔɔ mpaeɛ sɛ wɔmfa Asante nananom nnompe no mfi London Natural History Museum no hɔ. Wɔ mmuaeɛ no mu no, tete nneɛma akoraeɛ no gye toom sɛ ɛkura nnipa nkaeɛ pii a wɔfiri Ghana, a ebi ne nkaeɛ a wɔato din sɛ "kranko a wɔnnim baabi a ɛfi" a wɔfiri afeha a ɛtɔ so 19 no, na wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛsan de nnipa nkaeɛ no akɔ ɔman no mu wɔ ne mmara mu<ref>{{Citation |title=Supplemental Information 1: Whale specimens in museum collections NHM Bergen, NHM Oslo and NHM Copenhagen with associated data. |url=https://doi.org/10.7717/peerj.16794/supp-1 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home {{!}} Natural History Museum |url=https://www.nhm.ac.uk/ |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Bio nso, Pitt Rivers Museum wɔ Oxford, a wonim no sɛ nnipa nkae a wɔaboaboa ano a wɔgye akyinnye, gye toom sɛ wɔwɔ nnompe mu nneɛma a efi Ghana, a seesei wɔresua baabi a ɛfiri<ref>{{Citation |last=Dan Hicks |title=Characterizing the World Archaeology Collections of the Pitt Rivers Museum |date=2013-03-08 |url=https://doi.org/10.2307/j.ctv17db2mz.7 |work=World Archaeology at the Pitt Rivers Museum: A Characterization |pages=1–15 |publisher=Archaeopress Publishing Ltd |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home |url=https://www.prm.ox.ac.uk/home |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Ɔman a Wɔsan Kɔɔ Mu a Ɛwɔ N'asetenam ne Ne Honhom Fam Mfaso
Wɔ Akanfo ne Ghanafo honhom fam amanne afoforo mu no, nananom yɛ kronkron, na sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ wosie no yiye na ama asomdwoe atena ɔbra no mu na asomdwoe atena ɔman no mu. Nnipa nnompe a wɔayi afi baabi a wɔsom no nyɛ amammerɛ ne honhom fam gyinapɛn ahorow a wobu so kɛkɛ, na mmom ɛyɛ awerɛhosɛm a ɛtra hɔ daa ma wɔn asefo nso.
Enti ɛnyɛ mmara mu anaa amanne mu adeyɛ nko na wobu wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na mmom wobu no sɛ honhom fam ne abrabɔ fam asɛyɛde a emu dɔ. Saa nnompe yi a wɔde bɛsan aba no ma wotumi yɛ nananom amanne ahorow, ayiyɛ ahorow, na wɔsan de nea wawu no ka wiase nhyehyɛe no ho<ref>{{Citation |last=JET Kuwornu-Adjaottor |title=God and the Suffering of His People |date=2013-11-15 |url=https://doi.org/10.4314/just.v33i1.12 |work=Journal of Science and Technology (Ghana) |volume=33 |issue=1 |doi=10.4314/just.v33i1.12 |issn=0855-0395 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Mmara ne Abrabɔ Ho Nhyehyɛe
Amanaman ntam apam ahorow ne abrabɔ pa akwankyerɛ ahorow, a ebi ne:
UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛko Tia Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Obi Nkyɛn
Amanaman Nkabom Amanneɛbɔ a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (The UN Declaration on the Rights of Indigenous Peoples) (2007)
The UK Human Tissue Act (2004), a ɛma kwan ma nnwumakuw sɛ wɔnsan mfa nnipa nnompe a wonnii mfe 100 mma
Ɛwom sɛ nkae no mu pii yɛ dedaw de, nanso UK tete nneɛma akorae wɔ tumi a ɛreyɛ kɛse a wɔde bɛsan de nkae no aba ɔman no mu sɛnea abrabɔ mu nhwehwɛmu ne nhyehyɛe a wɔne wɔn a wɔde kɔ no yɛ no kyerɛ<ref>{{Citation |last=Adam B. Dickerson, Erika R. Ceeney |title=Repatriating Human Remains: Searching for an Acceptable Ethics |date=2014-09-19 |url=https://doi.org/10.1007/978-1-4939-1649-8_6 |work=The Ethics of Cultural Heritage |pages=89–104 |place=New York, NY |publisher=Springer New York |isbn=978-1-4939-1648-1 |access-date=2025-07-11}}</ref>.
Nsɛnnennen ne Anidaso
Bere a UK agyinatufo binom de wɔn ho hyɛ nkɔmmɔbɔ mu no, nsɛnnennen da so wɔ hɔ:
Baabi a wɔfi: Wɔaka nnompe pii ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so anaasɛ wɔde nsɛm a emu nna hɔ anaa nnipa mu nyiyim ho nsɛm akyerɛkyerɛ mu
Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Sɛnea Britain mmara kyerɛ no, ɛyɛ den sɛ obi bɛyɛ obi a ɔno na ɔyɛ obi
Akwan a wɔfa so yɛ adwuma: Ghana hia nnwinnade ne nimdeɛ pii a wɔde bɛgye wɔn a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom no na wɔahwɛ wɔn so
Nanso, adwuma a ɛrekɔ so - te sɛ International Inventories Programme ne nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ Ghana nhomanimfo ne UK nhomasuabea ntam no - kyerɛ sɛ nsi a wɔhyɛ sɛ wɔbɛsan agye wɔn a wɔn ho aka no.
Mmuae
Ghana frɛ a wɔfrɛɛ no sɛ wɔnsan mfa wɔn nananom nnompe mfi UK nnwuma mu no kyerɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a tumi wom a wɔde hwehwɛ amammerɛ, honhom mu ayaresa, ne abakɔsɛm mu atɛntrenee. Bere a kwan a ɛde wɔn bɛkɔ wɔn ankasa man mu no yɛ den no, ɔpɛ a UK agyinatufo no wɔ sɛ wɔne wɔn bɛkasa, ne Ghana nkitahodi a emu yɛ den ne wɔn a wɔtaa wɔn akyi no, ma wonya anidaso sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn ankasa man mu. Bere a wiase nyinaa rehu sɛ amammerɛ mu ntɛnkyea rekɔ so no, Ghana nananom a wɔsan bae no betumi ayɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔatumi anya asomdwoe na wɔanya amammerɛ mu ahofadi.
== Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ ==
[[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]]
[[Nkyekyεmu:2025]]
i51g7xdewud3gaais7p8crtx7wu5j9v