Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.45.0-wmf.9 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Alima Mahama 0 6703 191216 188041 2025-07-10T14:58:24Z MissLily540 20622 changed a spelling 191216 wikitext text/x-wiki [[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]] {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | honorific-prefix = Hon. | name = Hajia Alima Mahama | honorific-suffix = | image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia) | alt = | caption = | order = | office4 = Minister of Local Government and Rural Development | term_start4 = 28 January 2017 | term_end4 = | president4 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor4 = Julius Debrah | successor4 = | constituency_MP1 = | parliament1 = | majority1 = | term_start1 = | term_end1 = | predecessor1 = | successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> | prior_term = | order2 = | office2 = Minister for Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister for Woman and Children's Affairs | term_start2 = | term_end2 = | president2 = [[John Kufuor]] | predecessor2 = | successor2 = | order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number--> | office3 = Member of Parliament for Nalerigu/Gambaga | term_start3 = 7 January 2017 | term_end3 = 6 January 2020 | president3 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor3 = | successor3 = | birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}} | birth_place = [[Ghana]] | death_date = | death_place = | restingplace = | restingplacecoordinates = | birthname = | nationality = [[Ghana]] | party = [[New Patriotic Party]] | otherparty = <!--For additional political affiliations--> | spouse = | partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> | relations = | children = | residence = | alma_mater = [[University of Ghana]] | occupation = Amanyɔni | profession = Mmaranimfo | cabinet = | committees = | portfolio = | signature = | signature_alt = | website = | footnotes = }} '''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == [[Nhomasua]] == Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. == Amanyɔsɛm == Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref> Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" /> Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref> == Ne nnwuma afoforo == Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref> == N'asetena mu nsɛm == Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref> == Beae a menyaa mmoa fii == <references /> [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]] [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]] 475nd67x0urr3rrtybqqu5cfp72kzuh 191217 191216 2025-07-10T14:59:00Z MissLily540 20622 added a punctuation 191217 wikitext text/x-wiki [[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]] {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | honorific-prefix = Hon. | name = Hajia Alima Mahama | honorific-suffix = | image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia) | alt = | caption = | order = | office4 = Minister of Local Government and Rural Development | term_start4 = 28 January 2017 | term_end4 = | president4 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor4 = Julius Debrah | successor4 = | constituency_MP1 = | parliament1 = | majority1 = | term_start1 = | term_end1 = | predecessor1 = | successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> | prior_term = | order2 = | office2 = Minister for Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister for Woman and Children's Affairs | term_start2 = | term_end2 = | president2 = [[John Kufuor]] | predecessor2 = | successor2 = | order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number--> | office3 = Member of Parliament for Nalerigu/Gambaga | term_start3 = 7 January 2017 | term_end3 = 6 January 2020 | president3 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor3 = | successor3 = | birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}} | birth_place = [[Ghana]] | death_date = | death_place = | restingplace = | restingplacecoordinates = | birthname = | nationality = [[Ghana]] | party = [[New Patriotic Party]] | otherparty = <!--For additional political affiliations--> | spouse = | partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> | relations = | children = | residence = | alma_mater = [[University of Ghana]] | occupation = Amanyɔni | profession = Mmaranimfo | cabinet = | committees = | portfolio = | signature = | signature_alt = | website = | footnotes = }} '''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == [[Nhomasua]] == Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. == Amanyɔsɛm == Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref> Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" /> Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref> == Ne nnwuma afoforo == Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref> == N'asetena mu nsɛm == Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref> == Beae a menyaa mmoa fii == <references /> [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]] [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]] 4m14k3anxz4epnqdss38ilffxw2avq2 191218 191217 2025-07-10T15:01:08Z MissLily540 20622 language change 191218 wikitext text/x-wiki [[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]] {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | honorific-prefix = Hon. | name = Hajia Alima Mahama | honorific-suffix = | image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia) | alt = | caption = | order = | office4 = Minister of Local Government and Rural Development | term_start4 = 28 January 2017 | term_end4 = | president4 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor4 = Julius Debrah | successor4 = | constituency_MP1 = | parliament1 = | majority1 = | term_start1 = | term_end1 = | predecessor1 = | successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> | prior_term = | order2 = | office2 = Minister for Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs | term_start2 = | term_end2 = | president2 = [[John Kufuor]] | predecessor2 = | successor2 = | order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number--> | office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga | term_start3 = 7 January 2017 | term_end3 = 6 January 2020 | president3 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor3 = | successor3 = | birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}} | birth_place = [[Ghana]] | death_date = | death_place = | restingplace = | restingplacecoordinates = | birthname = | nationality = [[Ghana]] | party = [[New Patriotic Party]] | otherparty = <!--For additional political affiliations--> | spouse = | partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> | relations = | children = | residence = | alma_mater = [[University of Ghana]] | occupation = Amanyɔni | profession = Mmaranimfo | cabinet = | committees = | portfolio = | signature = | signature_alt = | website = | footnotes = }} '''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == [[Nhomasua]] == Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. == Amanyɔsɛm == Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref> Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" /> Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref> == Ne nnwuma afoforo == Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref> == N'asetena mu nsɛm == Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref> == Beae a menyaa mmoa fii == <references /> [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]] [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]] ditbt4t0ma8rp3f6naabkckvvjqtmzh 191219 191218 2025-07-10T15:03:18Z MissLily540 20622 language change 191219 wikitext text/x-wiki [[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]] {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | honorific-prefix = Hon. | name = Hajia Alima Mahama | honorific-suffix = | image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia) | alt = | caption = | order = | office4 = Minister of Local Government and Rural Development | term_start4 = 28 January 2017 | term_end4 = | president4 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor4 = Julius Debrah | successor4 = | constituency_MP1 = | parliament1 = | majority1 = | term_start1 = | term_end1 = | predecessor1 = | successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> | prior_term = | order2 = | office2 = Minister ma Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs | term_start2 = | term_end2 = | president2 = [[John Kufuor]] | predecessor2 = | successor2 = | order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number--> | office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga | term_start3 = 7 January 2017 | term_end3 = 6 January 2020 | president3 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor3 = | successor3 = | birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}} | birth_place = [[Ghana]] | death_date = | death_place = | restingplace = | restingplacecoordinates = | birthname = | nationality = [[Ghana]] | party = [[New Patriotic Party]] | otherparty = <!--For additional political affiliations--> | spouse = | partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> | relations = | children = | residence = | alma_mater = [[University of Ghana]] | occupation = Amanyɔni | profession = Mmaranimfo | cabinet = | committees = | portfolio = | signature = | signature_alt = | website = | footnotes = }} '''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == [[Nhomasua]] == Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. == Amanyɔsɛm == Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref> Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" /> Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref> == Ne nnwuma afoforo == Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref> == N'asetena mu nsɛm == Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref> == Beae a menyaa mmoa fii == <references /> [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]] [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]] 67kl1xwgjx7me11b0d25pe2kdovuyhm 191220 191219 2025-07-10T15:05:14Z MissLily540 20622 language change 191220 wikitext text/x-wiki [[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]] {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | honorific-prefix = Hon. | name = Hajia Alima Mahama | honorific-suffix = | image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia) | alt = | caption = | order = | office4 = Minister ma Local Government and Rural Development | term_start4 = 28 January 2017 | term_end4 = | president4 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor4 = Julius Debrah | successor4 = | constituency_MP1 = | parliament1 = | majority1 = | term_start1 = | term_end1 = | predecessor1 = | successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> | prior_term = | order2 = | office2 = Minister ma Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs | term_start2 = | term_end2 = | president2 = [[John Kufuor]] | predecessor2 = | successor2 = | order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number--> | office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga | term_start3 = 7 January 2017 | term_end3 = 6 January 2020 | president3 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor3 = | successor3 = | birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}} | birth_place = [[Ghana]] | death_date = | death_place = | restingplace = | restingplacecoordinates = | birthname = | nationality = [[Ghana]] | party = [[New Patriotic Party]] | otherparty = <!--For additional political affiliations--> | spouse = | partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> | relations = | children = | residence = | alma_mater = [[University of Ghana]] | occupation = Amanyɔni | profession = Mmaranimfo | cabinet = | committees = | portfolio = | signature = | signature_alt = | website = | footnotes = }} '''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == [[Nhomasua]] == Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. == Amanyɔsɛm == Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref> Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" /> Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref> == Ne nnwuma afoforo == Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref> == N'asetena mu nsɛm == Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref> == Beae a menyaa mmoa fii == <references /> [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]] [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]] esc7d5xeijq6xvrd06lit512ipdqqec Slavery in Africa 0 15669 191209 168275 2025-07-10T14:34:24Z Doc. Isaac Newton 20610 191209 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne https://en.wikipedia.org/wiki/Atlantic_slave_trade<nowiki/>(a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. nl60sffarapb2uxd3iani05h4xc6a81 191210 191209 2025-07-10T14:37:16Z Doc. Isaac Newton 20610 191210 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. [[Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade]], Indian Ocean Slave Trade ne https://en.wikipedia.org/wiki/Atlantic_slave_trade<nowiki/>(a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. 77thjb6j8wn98zuw95xj9s5051lvv2g 191211 191210 2025-07-10T14:41:21Z Prempy 20279 191211 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. [[Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade]], Indian Ocean Slave Trade ne Atlantic slave trade(a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. rplq7a9cvldlfyc79ddgva43uv685k1 191212 191211 2025-07-10T14:42:28Z Prempy 20279 191212 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne Atlantic Slave Trade (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. 2xkbp591ikejkf5u11w2iggd1mu8z9y 191213 191212 2025-07-10T14:50:42Z Prempy 20279 191213 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. 540saa27me8093f8wufted1lt0qg0k9 191214 191213 2025-07-10T14:52:21Z Prempy 20279 191214 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. qa644z1viaw8i2pnlep67pnk6d2kxa6 191215 191214 2025-07-10T14:54:05Z Prempy 20279 191215 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. bpfzhqkpknc6bzjxsbmwuoct7iv5rkg 191224 191215 2025-07-10T15:17:57Z Prempy 20279 191224 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. 0k6qy66fmnu42i29yd4s71ws5i22jrw 191231 191224 2025-07-10T15:41:18Z Prime xenon 20613 191231 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-5 Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 4avva9xey75ngwbwoawihi6vv2ev1f8 191247 191231 2025-07-10T16:08:34Z Prime xenon 20613 191247 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-5 Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7. ef5g2bfl8hrtcd8hskkqmqmckv7g2e3 191250 191247 2025-07-10T16:10:02Z Prempy 20279 191250 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 9xd3xen04avlxj94nfjeae1iiqe0a16 191252 191250 2025-07-10T16:11:59Z Prempy 20279 191252 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 ie8rm1iwta0x1vy2xphfyyrpzesz83z 191253 191252 2025-07-10T16:12:18Z Prempy 20279 191253 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii. Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 nq8nusugxszumpwj56e8qkw1ywqgs9l 191257 191253 2025-07-10T16:15:39Z Prempy 20279 191257 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii. Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ. lcht6pxvi0fmdf0l5gd6n3k89eqeo9w 191259 191257 2025-07-10T16:18:31Z Prempy 20279 191259 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ. sz7h5krhtauitsxm4wfmijzyayfa7h3 191260 191259 2025-07-10T16:19:00Z Prempy 20279 191260 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ. 5b7uc1kn9shjq0r4g0rm2kkfcgfc8qm 191262 191260 2025-07-10T16:22:02Z Prempy 20279 191262 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'', ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ. 6obr60tlnmq3wdj0gpjeqrhgyjbjpmo 191268 191262 2025-07-10T16:27:26Z Bansa.Kay 20620 191268 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] hxiklah4db5wrm7jxiw9s0cxmbpop4d 191277 191268 2025-07-10T16:32:12Z Bansa.Kay 20620 cite 191277 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'' (enslavement of war captives), ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' (enslavement of criminals) — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> f16yzbsagt6434eoy2y18enb0ys7q9z 191280 191277 2025-07-10T16:33:19Z Prime xenon 20613 191280 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.[6] Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> d0bvihqwh2jhzdiqxqpxxgg4on8757r 191282 191280 2025-07-10T16:33:59Z Prime xenon 20613 191282 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade, Indian Ocean Slave Trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> hyw8t1dftt6efztoaipzmjkfvdcy12j 191289 191282 2025-07-10T16:36:23Z Prime xenon 20613 191289 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 5d7y0d2m1attfl9pocczq2f9qouw4t2 191307 191289 2025-07-10T16:41:10Z Bansa.Kay 20620 191307 wikitext text/x-wiki [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] hxrmo43h9rod0laa2pved3oh0ub9q43 191312 191307 2025-07-10T16:42:54Z Prime xenon 20613 191312 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] 7dbw2nu8rhgnzmgtznxw2h3byshis53 191315 191312 2025-07-10T16:43:52Z Prime xenon 20613 191315 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.[3] Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] cups55s3csuawbfmraajm3p0oou5vss 191320 191315 2025-07-10T16:46:52Z Prime xenon 20613 191320 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.[10] Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] k6jcstqb03344dci48i54uherkg8yt9 191321 191320 2025-07-10T16:47:35Z Prime xenon 20613 191321 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.[9] Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] sazxbxoaqd34gt7zeya7sbv5u2qd4qx 191333 191321 2025-07-10T16:58:22Z Prime xenon 20613 191333 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde."[8] Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] 3oxhhgtqz5l8jjftci5ueq2d5wtp89d 191336 191333 2025-07-10T16:59:29Z Prime xenon 20613 191336 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-8 Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.[10] Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] afnafpzpt2zafzb8i69tuqqlzladvuw 191340 191336 2025-07-10T17:01:11Z Prime xenon 20613 191340 wikitext text/x-wiki Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu. Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa [[Abakɔsɛm]] ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ [[Abibrem|Abiberem]] pa ara. Tete no, na [[Nkoasom Ho Mpatadeɛ Wɔ United States|nkoasom]] ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans-Saharan Slave Trade,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne [[Atlantic slave trade|Atlantic Slave Trade]] (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so. Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ''ɔman mu nkoa'' ne ''nkoa a wɔtɔn atɔeɛ'', efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: ''Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so'' https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, ''nkɔmɔmɔn nkoa'', ''asraafoɔ nkoa'', ''nkoa a wɔde ma ayɛsɛm'', ne ''nkoa a wɔde too fɔm'' — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw'' nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. ''Nkoa a wɔde yɛ mfuw no'' mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7 == Nkrataa ahorow == Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fã mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so 14 mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-8 Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fã a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11]<ref>{{Citation |title=Slavery in Africa |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavery_in_Africa&oldid=1299820553 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom == Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fã kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fã a aka no fã kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14] 55nmjy8gvefjma37t7w90gdi2tq8c2e Berlin Conference 0 17272 191236 188119 2025-07-10T15:57:39Z Menslaw 20624 191236 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, anouwt5pfu70yha1uq5yhv7rhb2bdk8 191237 191236 2025-07-10T15:59:05Z Menslaw 20624 191237 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. s6o1v1ar9b271c619n8ygk6zhk05oop 191240 191237 2025-07-10T16:04:59Z Menslaw 20624 191240 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, f86an19iiqqcabokh0orgmpve1hihf5 191243 191240 2025-07-10T16:06:22Z Menslaw 20624 191243 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. eauhth0rjltp1izngwthj9on6gdejcf 191245 191243 2025-07-10T16:07:51Z Menslaw 20624 191245 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. nehgfl8t9gds1p5ip3ua0lcmm3d93y5 191251 191245 2025-07-10T16:10:30Z Menslaw 20624 191251 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no nyinaa de nneɛma a wɔde yɛ nneɛma a wɔmfa nhyehyɛ mu ne Europa . sx5dfu5qjvg7raqwhxoyrq8k1ctkgho 191267 191251 2025-07-10T16:26:14Z Menslaw 20624 191267 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso. arqb6dacyfbh9mi4w1c9a2rgg8f5gfv 191269 191267 2025-07-10T16:28:38Z Menslaw 20624 191269 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 3j81xo24gdsicgslezadpv54o6hno6v 191273 191269 2025-07-10T16:30:42Z Menslaw 20624 191273 wikitext text/x-wiki '''Berlin Nhyiam''' a wɔyɛe wɔ 1884–1885 mu no yɛ atubrafo tumi horow nhyiam a ɛde Berlin Mmara Kɛse no a wɔde wɔn nsa hyɛɛ ase, apam a ɛhwɛ [[Europa]] atubrafo ne aguadi so wɔ ''Afrika'' wɔ Ahemman Foforo beret no mu no baa awiei. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 9u6du36gb90c7y2zzq8pqs0urjchyd5 191279 191273 2025-07-10T16:33:09Z Menslaw 20624 191279 wikitext text/x-wiki Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> n2xchcqewn73sxmh81zxro4tpxvxez9 191283 191279 2025-07-10T16:34:05Z Menslaw 20624 191283 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ei1muf9gsbliggjzhiuqplxsd4frp3u 191285 191283 2025-07-10T16:35:35Z Menslaw 20624 191285 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei, Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> amji2ckt5njyxnyaez9ysg2a60hu8aq 191287 191285 2025-07-10T16:35:54Z Menslaw 20624 191287 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> p5jn56vakg47dxjo6y81mlqemq2g9hv 191293 191287 2025-07-10T16:36:54Z Menslaw 20624 191293 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe. Otto von Bismarck, Germany ɔmanpanyin a odi kan, na ɔyɛɛ aman dunan nhyiam no ho nhyehyɛe esiane Leopold II a ofi Belgium abisade nti.[2] Ɛhyiae wɔ 15 November 1884 na, bere a wɔde too nkyɛn akyi no, ɛbaa awiei wɔ February 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase akyi. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 5urymz01jirnin6q637cf0c73zhga97 191298 191293 2025-07-10T16:39:04Z Menslaw 20624 191298 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, . Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 1pq9czxh7fv64bf5fgwo7n1tzb9kvqm 191302 191298 2025-07-10T16:40:00Z Menslaw 20624 191302 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> e40hks441vzq8630xabkipmfws76q5c 191303 191302 2025-07-10T16:40:17Z Menslaw 20624 191303 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 358q6koa55neu7aw25yaq7jzyswehh8 191305 191303 2025-07-10T16:40:59Z Menslaw 20624 191305 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so. <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 6noz3z6yehm6bbhwwr60wr2c7dwpzfb 191309 191305 2025-07-10T16:42:23Z Menslaw 20624 191309 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> t9m25fqsyrfrtly7omuxl080vdtnl4y 191311 191309 2025-07-10T16:42:39Z Menslaw 20624 191311 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> tnr2vb5kh406jlrpxp9ddu30jq5b3gv 191313 191311 2025-07-10T16:43:41Z Menslaw 20624 191313 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> pqilzsp00ydn3wyq0u137u6iub0bwhb 191316 191313 2025-07-10T16:43:53Z Menslaw 20624 191316 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi, Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> homfb0xccyq94b95mug91ksikjp3jqa 191322 191316 2025-07-10T16:48:02Z Menslaw 20624 191322 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 00x2efs648qm6ynnxtr81l74p4j4ji8 191323 191322 2025-07-10T16:48:24Z Menslaw 20624 191323 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase. Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> g2maozke1gzfc0x159lt7y66j6e4pde 191325 191323 2025-07-10T16:52:22Z Menslaw 20624 191325 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae. Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> htndtzcjcvwlgufupkxu05y04oe4ayt 191326 191325 2025-07-10T16:52:39Z Menslaw 20624 191326 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 2v929zp3209isyc6t98p5k0ykwev6ux 191335 191326 2025-07-10T16:59:20Z Menslaw 20624 191335 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 6s6nijqrhi6z5mrkwz2g5fuvicnqmbf 191337 191335 2025-07-10T17:00:09Z Menslaw 20624 191337 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> a8ffll3tzaz1gfh7w4qo7sbccfwlpwq 191339 191337 2025-07-10T17:00:48Z Menslaw 20624 191339 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 0u4upf1sj0j5ain6bk82n5n5zqu93uk 191342 191339 2025-07-10T17:01:34Z Menslaw 20624 191342 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> hrlu9ivpapv40ahg22m4xs255qc20q6 191344 191342 2025-07-10T17:02:46Z Menslaw 20624 191344 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 04qnilv414tnx1kjqaddf9vuhbaizgt 191349 191344 2025-07-10T17:04:21Z Menslaw 20624 191349 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> eegennke5hk0um187ug7rtx27su5k3k 191352 191349 2025-07-10T17:06:16Z Menslaw 20624 191352 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma sc7c3zyx7l16l13nus38e21gic2fuk4 191354 191352 2025-07-10T17:13:29Z Menslaw 20624 191354 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu pd4var5oe1718836aoiqpbnexkakpzs 191355 191354 2025-07-10T17:13:47Z Menslaw 20624 191355 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu, 33oejruiskeqbtmv693v8q5thgsvtg3 191358 191355 2025-07-10T17:15:23Z Menslaw 20624 191358 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,Ottoman Ahemman no, ne United States 4m7z05ruomx84b2yxt1eov77yuapzjz 191359 191358 2025-07-10T17:16:00Z Menslaw 20624 191359 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,Ottoman Ahemman no, ne United States – baa fie a na onni agyapade biara a ɛfata wɔ Afrika elez64bi1etqmnfswbbc2jk4z7tf51k 191361 191359 2025-07-10T17:16:19Z Menslaw 20624 191361 wikitext text/x-wiki <ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Berlin Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 1884–1885 mu no yɛ atubra aman nhyiam a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Berlin Mmara Kɛse no ase no baa awiei,apam bi a ɛhwɛ Europa atubrafo ne aguadi so wɔ Afrika wɔ Ahemman Foforo bere no mu.Aman dunan nhyiam no, Otto von Bismarck, 1999 na ɔyɛɛ ho nhyehyɛe.Germany ɔmanpanyin a odi kan, wɔ Leopold II a ofi Belgium abisade so.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɛhyiaa wɔ 15 Ɔbɛnem 1884 na, bere a wɔde bere akɔ akyiri akyi,no baa awiei wɔ Ɔpɛpɔn 26, 1885 bere a wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mmara Kɛse no ase no. Yebetumi ahu Berlin Mmara Kɛse no sɛ ɛyɛ aperiaperi a wɔde maa Afrika a na ɛreworo so koraa dedaw no a wɔde ahyɛ mmara ase.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Nhyiam no boaa ma wɔde atubrafo dwumadi a ɛkɔɔ soro bere bi a Europa tumi horow yɛe bae, na ɛtɔ mmere bi a wɔka ho asɛm sɛ ɛno na ɛde "Afrika anim" bae<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Nanso, nhomanimfo binom bɔ kɔkɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wɔka dwuma a odi wɔ Afrika a wɔkyekyɛɛ mu wɔ atubrafo mu no ho asɛm dodo, na ɛtwe adwene si aman abien ntam apam pii a wɔyɛe ansa na nhyiam no reba ne ɛno akyi no so<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2024 mu no hui sɛ ahye a wɔde sii hɔ wɔ nhyiam no ase nkutoo ne Congo mantam no de (na akyiri yi wɔyɛɛ eyinom mu nsakrae), na Afrika ahye dodow no ara amfa wɔn kwan a etwa to kosii bɛboro mfe aduonu akyi<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Roger Louis gye toom, nanso, "Berlin Mmara no wɔ abusuabɔ ampa wɔ mpaapaemu kwan" a ɛwɔ Afrika no ho Wɔde adwene foforo bi ama sɛ na Nhyiam no fa akode foforo a wɔde bɛma Afrika ho. Ná wɔayɛ afiri no tuo nnansa yi ara, na saa bere no na ɛyɛ akode a wɔde sɛe nnipa pii, na sɛ wotumi bara eyi ma Afrika a, anka ebetumi aba sɛ wobedi nkonim ntɛmntɛm. Esiane sɛ wontumi nkwati sɛ wɔbɛbara nneɛma nti, ɛho behia sɛ wɔyɛ ade ntɛmntɛm. Ethiopia tumi nyaa nnɛyi akode fii Ahemman Russia hɔ, na ɛmaa Ethiopia tumi kuraa n’ahofadi mu. Russia Ɔman Anidan a ɛbaa 1917 mu ne owu a wobuu nkotodwe wɔ anohyeto yi mu<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299827393 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Sikasɛm mu nkannyan nso na ɛkanyan Europa tumi horow no, efisɛ na akansi a wɔde hwehwɛ abɔde mu nneɛma akɛse a ɛwɔ asasepɔn no so no ho hia kɛse ma mfiridwuma ne ntrɛwmu. Bere a Europa nnwuma renya nkɔanim no, nneɛma a wɔde yɛ nneɛma te sɛ rɔba, aboɔden abo, asonse, ne kotoku maa Afrika yɛɛ nea ɛsom bo kɛse. Nea ɛka ho no, Afrika gua akɛse a wodii so no maa Europa aman tumi tɔn nneɛma a wɔayɛ, na ɛmaa wonyaa sikasɛm mu tumi wɔ nneɛma ne aguadi mu. Berlin Nhyiam no maa saa atirimpɔw ahorow yi baa mu, mmeae a nneɛma pii wɔ ho nsɛm a wɔka no bɛhyɛ mmara ase na wɔde mmara ahorow asiw ntawntawdi a ɛda Europa tumi horow ntam no ano. Sikasɛm mu akansi a ɛkɔɔ so wɔ Britain ne France ntam no maa ntɛmpɛ a na ɛwɔ hɔ sɛ wobenya atubra aman ho ban ansa na wɔayɛ aman biako pɛ wɔ mmeae atitiriw te sɛ Congo Basin no yɛɛ kɛse. Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfasoɔ a ɛboro soɔ a ɛmaa wɔnyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika Na Europa wɔ mfiridwuma mu mfaso a ɛboro so a ɛmaa wonyaa gua wɔ amannɔne, na ɛmaa Afrika atubra aman no yɛɛ wɔn a wɔde nneɛma a wɔde yɛ adwuma ne Europafo nneɛma a wɔde di dwuma nso.<ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Berlin Conference |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Berlin_Conference&oldid=1299820925 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aman dunan no mu ason na egyina hɔ ma– Austria-Hungary, Russia, Denmark, Netherlands, Sweden-Norway, na wɔde wɔn ho ahyɛ mu,Ottoman Ahemman no, ne United States – baa fie a na onni agyapade biara a ɛfata wɔ Afrika. ckwnubnpf3x7kt1qdl7bt6cu6kdpncj Forty acres and a mule 0 17451 191221 2025-07-10T15:12:44Z K.Yesu2.0 20609 Created page with " Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ Amerika Ɔmanko no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ..." 191221 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ Amerika Ɔmanko no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ Edwin M. Stanton ne Radical Republicanfo a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase Charles Sumner ne Thaddeus Stevens ntam bere a wɔsɛee nkoasom nhyehyɛe a Amerika Ɔmanko no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ atlantic mpoano wɔ South Carolina, Georgia, ne Florida pfmph460bbwb9k3b7e0nh64oused8xp 191222 191221 2025-07-10T15:14:56Z K.Yesu2.0 20609 191222 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne Thaddeus Stevens ntam bere a wɔsɛee nkoasom nhyehyɛe a Amerika Ɔmanko no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ atlantic mpoano wɔ South Carolina, Georgia, ne Florida ftckjnkgsar43uth8hf467lxhq15d7n 191225 191222 2025-07-10T15:18:37Z K.Yesu2.0 20609 191225 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] qb5at45e5xtva98cjpi50rojtk4fkit 191226 191225 2025-07-10T15:26:17Z K.Yesu2.0 20609 191226 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too gua wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. 5k8hcgwsu842fx8hrerukn4x5k6uj62 191227 191226 2025-07-10T15:26:53Z K.Yesu2.0 20609 191227 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. ohayklqa03v815xlvem726mgt1myyk0 191232 191227 2025-07-10T15:51:40Z K.Yesu2.0 20609 191232 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. jaefmprpc6pgxaylv2lbza8wwatpbqa 191235 191232 2025-07-10T15:56:59Z K.Yesu2.0 20609 191235 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, Andrew Johnson a odii Abraham Lincoln ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no oqdeeq5jt22w4padrtnbrca8d4wvxfd 191244 191235 2025-07-10T16:06:26Z K.Yesu2.0 20609 191244 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == 4t93vwapizhk0ual0p7yvivsaxg0sg2 191246 191244 2025-07-10T16:08:08Z K.Yesu2.0 20609 191246 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == Abibifo amerikafo 7xxh56ro7j77i50qwxeh5ab1s7p5fo9 191254 191246 2025-07-10T16:12:31Z K.Yesu2.0 20609 191254 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == [[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]]<nowiki/>hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den 1n1psxpx9ikqasld5omu4btjdmu80cb 191255 191254 2025-07-10T16:12:53Z K.Yesu2.0 20609 191255 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == [[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den 8auuqvmxefvwkrhol92cswwv6o0hjr5 191292 191255 2025-07-10T16:36:45Z K.Yesu2.0 20609 191292 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == [[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.[6] Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara. Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho rovjblzmaig1wgp0thos4k31srl6voj 191317 191292 2025-07-10T16:44:23Z K.Yesu2.0 20609 191317 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so. Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40 ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == [[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.[6] Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara. Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa [[:en:Black_Canadians#Underground_Railroad|Canada Atifi]] (mprempren [[:en:Southern_Ontario|Ontario Anafo]] fam), baabi a [[:en:Underground_Railroad|Asase ase Keteke kwan no awiei]], ne [[:en:Black_Nova_Scotians|Nova Scotia]] Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States]] kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a [[:en:James_Monroe|James Monroe]] ka kyerɛɛ Ɔmampanyin [[:en:Thomas_Jefferson|Thomas Jefferson]] sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no. 5674s2b51986617a736p3q0blbv6tzv 191343 191317 2025-07-10T17:01:54Z K.Yesu2.0 20609 191343 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] <ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == [[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa [[:en:Black_Canadians#Underground_Railroad|Canada Atifi]] (mprempren [[:en:Southern_Ontario|Ontario Anafo]] fam), baabi a [[:en:Underground_Railroad|Asase ase Keteke kwan no awiei]], ne [[:en:Black_Nova_Scotians|Nova Scotia]] Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States]] kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a [[:en:James_Monroe|James Monroe]] ka kyerɛɛ Ɔmampanyin [[:en:Thomas_Jefferson|Thomas Jefferson]] sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no. ouugmnm2ovy5hjvkt43bn6jt2r8ceq0 191348 191343 2025-07-10T17:04:00Z K.Yesu2.0 20609 191348 wikitext text/x-wiki Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene [[:en:William_Tecumseh_Sherman|William Tecumseh Sherman]] de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ [[:en:Edwin_Stanton|Edwin M. Stanton]] ne [[:en:Radical_Republicans|Radical Republicanfo]] a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase [[:en:Charles_Sumner|Charles Sumner]] ne [[:en:Thaddeus_Stevens|Thaddeus Stevens]] <ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ntam bere a wɔsɛee [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom]] nhyehyɛe a [[:en:American_Civil_War|Amerika Ɔmanko]] no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ [[:en:Atlantic_Ocean|atlantic]] mpoano wɔ [[:en:South_Carolina|South Carolina]], [[:en:Georgia_(U.S._state)|Georgia]], ne [[:en:Florida|Florida]] na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ. Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nanso, [[:en:Andrew_Johnson|Andrew Johnson]] a odii [[:en:Abraham_Lincoln|Abraham Lincoln]] ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi. Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ [[:en:Mississippi|Mississippi]], titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae. == Akyi Asem == [[:en:African_Americans|Abibifo amerikafo]] hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara<ref>{{Citation |title=Forty acres and a mule |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Forty_acres_and_a_mule&oldid=1299815689 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa [[:en:Black_Canadians#Underground_Railroad|Canada Atifi]] (mprempren [[:en:Southern_Ontario|Ontario Anafo]] fam), baabi a [[:en:Underground_Railroad|Asase ase Keteke kwan no awiei]], ne [[:en:Black_Nova_Scotians|Nova Scotia]] Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, [[:en:Slavery_in_the_United_States|nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States]] kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a [[:en:James_Monroe|James Monroe]] ka kyerɛɛ Ɔmampanyin [[:en:Thomas_Jefferson|Thomas Jefferson]] sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no. == Ɔko == 1p3dq6l0anscolyh2bmluhj8wvh3j64 Atlantic Slave Trade 0 17452 191223 2025-07-10T15:17:20Z Jacquerietheartist 20623 added links to support my statements 191223 wikitext text/x-wiki '''Atlantic Nkoa Ntoasoɔ anaa Transatlantic Nkoa Ntoasoɔ''' no yɛ nea nkoafoɔ a wɔyɛɛ nkoa firii Abiberem kɔɔ Amerika so faa so. Aborɔfo nkoa nkɔmfa ano nnam bɔɔ akwan a ɛyɛ '''triangular trade route''' no ne ne '''Middle Passage''' no so daa. Aborɔfo no sii abɔnten nkoa adwuma no wɔ 15th afe mu, na nkoa adwuma kɔɔ Amerika so fii 16th afe mu, na ɛtoaa so wɔ 19th afe mu.<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ebinom a wɔde wɔn kɔɔ '''transatlantic nkoa ntoasoɔ''' mu no firii '''Central Afrika''' ne '''West Afrika''', na wɔde wɔn tɔn kɔmaa Aborɔfo nkoa nkɔmfafoɔ. Ebinom nso yɛɛ nkoa mpɔtɔ soɔ wɔ abɔnten nsase so. Aborɔfo no boaboaa wɔn ano na wɔkyekyɛɛ wɔn wɔ abankɛse so wɔ Afrika mpoano no, na wɔde wɔn kɔɔ Amerika.<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ebinom a na wɔyɛ '''Portuguese''' ne aborɔfo bi ka ho kɔyɛɛ nkoa mpɔtɔ soɔ. Sɛnea '''National Museums Liverpool''' kyerɛ no: ''“Aborɔfo nkɔmfafoɔ no kyeree Afrikani bi wɔ abɔnten mpɔtɔ so, nanso wɔn bebree no tɔɔ wɔn firii Afrikani adwumayɛfoɔ anaa Afrikani-Aborɔfo adwumayɛfoɔ ho.”''<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aborɔfo nkɔmfafoɔ no amfa wɔn ho anhyɛ mpɔtɔ soɔ no mu paa. Eyi yɛ efisɛ bere a nkoa ntoasoɔ no reyɛ no, '''Sub-Saharan Afrika''' mu yɛɛ ɛyɛ den ama Aborɔfo nkwa akɔ akyirikyiri (ɛnyɛ mfeɛ baako mpo) esiane '''malaria''' a ɛyɛɛ yareɛ wɔ Afrika man no mu nti. Portuguese abɔnten mpɔtɔ soɔ no huu sɛ ɛyɛ den na ɛnyɛ mfasoɔ nti, wɔpenee so sɛ wɔbɛyɛ adwumayɛ nkabom ne Afrikani adwumayɛfoɔ no<ref>{{Citation |title=Atlantic slave trade |date=2025-07-05 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Atlantic_slave_trade&oldid=1298828070 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> 8fxcqok7tavkjq6j5m0lbzkvheeluf4 Buduburam 0 17453 191228 2025-07-10T15:32:17Z Doc. Isaac Newton 20610 Created page with "Buduburam yɛ aguanfo atrae a ɛwɔ Accra, Ghana atɔe fam kilomita 44 (akwansin 27). Ɛwɔ Accra-Cape Mpoano Ɔkwan Kɛse no ho.<ref>{{Citation |title=Roads being fixed since 2017 — Minister |date=2021-05-17 |url=https://www.graphic.com.gh/news/general-news/roads-being-fixed-since-2017-minister.html?fbclid=IwAR3tjnIqI1j-slKieMLz2A2CPCkar3YcuAlV4C6yEJlI2qe-SAWvK1cMqZQ |language=en-gb |access-date=2025-07-10}}</ref> Amanaman Nkabom Aguanfo Panyin (UNHCR) na obuee nsraba..." 191228 wikitext text/x-wiki Buduburam yɛ aguanfo atrae a ɛwɔ Accra, Ghana atɔe fam kilomita 44 (akwansin 27). Ɛwɔ Accra-Cape Mpoano Ɔkwan Kɛse no ho.<ref>{{Citation |title=Roads being fixed since 2017 — Minister |date=2021-05-17 |url=https://www.graphic.com.gh/news/general-news/roads-being-fixed-since-2017-minister.html?fbclid=IwAR3tjnIqI1j-slKieMLz2A2CPCkar3YcuAlV4C6yEJlI2qe-SAWvK1cMqZQ |language=en-gb |access-date=2025-07-10}}</ref> Amanaman Nkabom Aguanfo Panyin (UNHCR) na obuee nsraban yi ano wɔ afe 1990 mu, na aguanfo bɛboro 12,000 a wofi Liberia a woguan fii wɔn man mu wɔ Liberia Ɔmanko a Edi Kan (1989–1996) ne Liberia Ɔmanko a Ɛto so Abien (1999–2003)<ref>{{Citation |title=Future of Liberian Refugees in Ghana Uncertain |date=2009-12-03 |url=https://www.voanews.com/a/article-03dec09-ghana-liberia-refugees-78421887/416144.html |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> mu no te. Liberia ne amanaman ntam NGO akuw ne atuhoama ahyehyɛde ahorow na wɔsom nsraban no. Carolyn A. Miller Mfitiase Sukuu no de nhomasua ma mmofra bɛyɛ 500 a wɔwɔ nsraban no mu kwa.<ref>{{Citation |title=Buduburam |date=2025-06-28 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Buduburam&oldid=1297765975 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == '''Abakɔsɛm'''https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Buduburam&action=edit&section=1 == Wɔde Buduburam a ɛwɔ Ghana no sii hɔ wɔ afe 1990 mu sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛma Liberia aguanfo a woguan kɔɔ Ghana bere a https://en.wikipedia.org/wiki/Charles_Taylor_(Liberian_politician) bedii tumi no. Mfiase no, UNHCR de mmoa ne mmoa maa wɔn a wɔte atrae hɔ no ankorankoro. Wɔ 1997 mu no, Liberia yɛɛ abatow a UN buu atɛn sɛ ɛfata araa ma ɛmaa kwan ma wɔyɛɛ tebea horow a ahobammɔ wom a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu. Ne saa nti, UNHCR gyaee aguanfo mmoa a wɔde ma Liberiafo a wɔwɔ Ghana no, na atrae no hweree sika a wɔde ma no pii. Saa bere yi mu no, wobu akontaa sɛ aguanfo bɛyɛ 3,000 san baa Liberia. Dodow no ara paw sɛ wɔbɛtena Ghana, na Buduburam atrae no yɛɛ wɔn mpɔtam hɔ mfinimfini. Wɔ 1997 abatow no akyi bere tiaa bi no, amammui tebea a ɛwɔ Liberia no mu yɛɛ den, na Liberia aguanfo foforo a wɔbaa Ghana no maa UNHCR san kɔɔ Buduburam. Ɛwom sɛ UNHCR de n’ankasa mmoa mmɔdenbɔ a ɔde ma wɔ atrae hɔ no to mmofra nkumaa a obiara nka wɔn ho, wɔn a wɔn mfe akɔ anim, ne mmubuafo nkutoo de, nanso ahyehyɛde no boa nnwuma a ɛfa nnwuma a ɛfa nneɛma ho wɔ mpɔtam hɔ, na ɛde sika ma nnwuma te sɛ adansi ne nhomasua. [[:en:UNHCR|UNHCR]] fii ase twee wɔn ho fii nsraban no mu wɔ April 2007 mu, na wɔde nkakrankakra twee nnwuma a UNHCR di so nyinaa fii hɔ. June 2010 ne bere a aban no gyaee aguanfo dibea maa aguanfo a wɔwɔ atrae hɔ no. Wɔ Ɔpɛpɔn 2011 mu no, Ɔmanpanyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Amanneɛbɔ so wɔ Ghana kyerɛe sɛ Buduburam ho nhia bio na ɛsɛ sɛ ɛhɔfo no susuw ho sɛ wɔbɛsan akɔ Liberia anaasɛ wɔbɛkɔtena baabi foforo wɔ Ghana.<ref>{{Citation |title=Government considers Buduburam Refugee camp closure |url=https://www.modernghana.com/news/317768/government-considers-buduburam-refugee-camp-closure.html |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ 14 Ɔkɔtɔberɛ 2024 no, adansi adwumakuo bi a wɔreyɛ adwuma wɔ https://en.wikipedia.org/wiki/Winneba kwan kɛseɛ a ɛwɔ Buduburam kwan no so no sɛee nneɛma wɔ akwanhyia a ɛyɛ hu mu berɛ a wɔpaee ɔbotan bi akyi. <ref>{{Citation |title=Design concepts of rock blasting for surface construction work in Korea |date=2009-08-20 |url=https://doi.org/10.1201/9781482266474-10 |work=Vibrations from Blasting |pages=27–30 |publisher=CRC Press |isbn=978-0-429-08596-3 |access-date=2025-07-10}}</ref> <ref>{{Citation |title=Volunteer captain killed, two fire fighters and police officer injured when struck by motor vehicle at highway incident - Minnesota. |date=2003-05-05 |url=https://doi.org/10.26616/nioshfffacef200238 |access-date=2025-07-10}}</ref>Akyiri yi wɔsan fii adwuma ase wɔ asɛm no akyi.<ref>{{Citation |title=Design concepts of rock blasting for surface construction work in Korea |date=2009-08-20 |url=https://doi.org/10.1201/9781482266474-10 |work=Vibrations from Blasting |pages=27–30 |publisher=CRC Press |isbn=978-0-429-08596-3 |access-date=2025-07-10}}</ref> irp7w0tov51rjvkmjl6l1tvjldb4ut1 Historically black colleges and universities 0 17454 191229 2025-07-10T15:32:37Z Maame kay20 20621 Created page with " Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom..." 191229 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man 4pavloksbeh5d7w0slgpmbos0y3e37w 191233 191229 2025-07-10T15:54:29Z Aliceafua1820 20615 191233 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States '''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref> q3aljg293bzplqg1vwjh12jzdxtkigc 191239 191233 2025-07-10T16:01:54Z Aliceafua1820 20615 191239 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo. '''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref> odp89iegeopm1xtfnw3eakfr5fdz25k 191242 191239 2025-07-10T16:05:51Z Aliceafua1820 20615 191242 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi. '''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref> 80a6uma9sadyrj3xvssb2igcxhgn6ep 191248 191242 2025-07-10T16:08:51Z Aliceafua1820 20615 191248 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kolegyi ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu '''Historically black colleges and universities''' ('''HBCUs''') are institutions of [[:en:Higher_education_in_the_United_States|higher education in the United States]] that were established before the [[:en:Civil_Rights_Act_of_1964|Civil Rights Act of 1964]] with the intention of serving [[:en:African_Americans|African Americans]].<ref>20 U.S. Code sec.1061, [https://USCode.house.gov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221220095814/https://uscode.house.gov/|date=December 20, 2022}}https://USCode.house.gov For a compact overview of HBCU history, see Walter R. Allen, Joseph O. Jewell, Kimberly A. Griffin, & De'Sha S. Wolf, ''Historically Black Colleges and Universities: Honoring the Past, Engaging the Present, Touching the Future,'' 76 '''Journal of Negro Education''', pp. 263–280 (2007).</ref> Most are in the [[:en:Southern_United_States|Southern United States]] and were founded during the [[:en:Reconstruction_era|Reconstruction era]] (1865–1877) following the [[:en:American_Civil_War|American Civil War]].<ref name="Anderson1988">Anderson, J.D. (1988). ''The Education of Blacks in the South, 1860–1935''. University of North Carolina Press.</ref> Their original purpose was to provide education for African Americans in an era when most colleges and universities in the United States did not allow [[:en:School_segregation_in_the_United_States|Black students to enroll]].<ref>{{cite web|url=http://www.ed.gov/edblogs/whhbcu/|title=White House Initiative on Historically Black Colleges and Universities|publisher=U.S. Department of Education|access-date=2008-04-23|date=2008-04-11|archive-url=https://web.archive.org/web/20151005211025/http://sites.ed.gov/whhbcu/|archive-date=2015-10-05}}</ref><ref>{{Cite book|title=In the face of inequality.|last=Wooten|first=Melissa E.|date=2016|publisher=State Univ of New York Press|isbn=978-1-4384-5690-4|oclc=946968175}}</ref> hwtxq900lx1vxttp71vdkc398y67bw5 191256 191248 2025-07-10T16:14:46Z Aliceafua1820 20615 191256 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref> 6ybhancqwkoeuhm83b8ogne7de9bkit 191258 191256 2025-07-10T16:17:16Z Aliceafua1820 20615 191258 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow. During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref> aqwxzt9mldgrbxfcynhwaq0fd1m219b 191261 191258 2025-07-10T16:19:46Z Aliceafua1820 20615 191261 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref> e4iba6653yop9yfm6949adqfpqpekpn 191264 191261 2025-07-10T16:22:34Z Aliceafua1820 20615 191264 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). During the Reconstruction era, most historically Black colleges were founded by [[:en:Protestantism|Protestant]] religious organizations. This changed in 1890 with the [[:en:United_States_Congress|U.S. Congress]]' passage of the Second [[:en:Morrill_Act|Morrill Act]], which required [[:en:Segregation_in_the_United_States|segregated]] Southern states to provide African Americans with public higher education schools in order to receive the Act's benefits. Separately, during the latter 20th century, either after expanding their inclusion of [[:en:Black_people|Black people]] and African Americans into their institutions or gaining the status of [[:en:Minority-serving_institution|minority-serving institution]], some institutions came to be called '''predominantly Black institutions''' ('''PBIs''').<ref name="Jones">{{cite web|last=Jones|first=Brandy|title=Predominantly Black Institutions: Pathways to Black Student Educational Attainment|url=https://cmsi.gse.rutgers.edu/sites/default/files/PBIs.pdf|publisher=Center for Minority Serving Institutions}}</ref> fla86x8nrf30kdrl4nyudbd2zmsdizm 191265 191264 2025-07-10T16:25:24Z Aliceafua1820 20615 191265 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no. For a century after [[:en:Thirteenth_Amendment_to_the_United_States_Constitution|the abolition]] of [[:en:Slavery_in_the_United_States|American slavery]] in 1865, almost all colleges and universities in the Southern United States prohibited all African Americans from attending as required by [[:en:Jim_Crow_laws|Jim Crow laws]] in the South, while institutions in other parts of the country regularly employed quotas to limit admission of Black people.<ref>{{Cite magazine|last=Harris|first=Leslie M.|date=March 26, 2015|title=The Long, Ugly History of Racism at American Universities|url=https://newrepublic.com/article/121382/forgotten-racist-past-american-universities|magazine=The New Republic|language=en-US}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''Envisioning Black Colleges: A History of the United Negro College Fund'' (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2007).</ref><ref>Marybeth Gasman and Felecia Commodore (eds.), ''Opportunities and Challenges at Historically Black Colleges and Universities'' (New York: Palgrave Press, 2014). {{ISBN|978-1-349-50267-7}}</ref><ref>Favors, J. (2020). ''Shelter in a time of storm: How Black colleges fostered generations of leadership and activism''. Chapel Hill, North Carolina: The University of North Carolina Press. {{ISBN|978-1-4696-4833-0}}</ref> HBCUs were established to provide more opportunities to African Americans and are largely responsible for establishing and expanding the [[:en:African-American_middle_class|African-American middle class]].<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-47234239|title=The story of historically black colleges in the US|publisher=BBC News|date=February 15, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.chronicle.com/article/despite-obstacles-black-colleges-are-pipelines-to-the-middle-class-study-finds-heres-its-list-of-the-best/|title=Despite Obstacles, Black Colleges Are Pipelines to the Middle Class, Study Finds. Here's Its List of the Best.|website=[[The Chronicle of Higher Education]]|date=September 30, 2019|access-date=2022-02-15}}</ref> In the 1950s and 1960s, legally enforced racial segregation in education was generally outlawed throughout the South (and anywhere else in the United States), and other non-discrimination policies were adopted. oojuuvdwk12n8tt7a1k1ffyvyjpq534 191270 191265 2025-07-10T16:28:41Z Aliceafua1820 20615 191270 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu For a century after [[:en:Thirteenth_Amendment_to_the_United_States_Constitution|the abolition]] of [[:en:Slavery_in_the_United_States|American slavery]] in 1865, almost all colleges and universities in the Southern United States prohibited all African Americans from attending as required by [[:en:Jim_Crow_laws|Jim Crow laws]] in the South, while institutions in other parts of the country regularly employed quotas to limit admission of Black people.<ref>{{Cite magazine|last=Harris|first=Leslie M.|date=March 26, 2015|title=The Long, Ugly History of Racism at American Universities|url=https://newrepublic.com/article/121382/forgotten-racist-past-american-universities|magazine=The New Republic|language=en-US}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''Envisioning Black Colleges: A History of the United Negro College Fund'' (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2007).</ref><ref>Marybeth Gasman and Felecia Commodore (eds.), ''Opportunities and Challenges at Historically Black Colleges and Universities'' (New York: Palgrave Press, 2014). {{ISBN|978-1-349-50267-7}}</ref><ref>Favors, J. (2020). ''Shelter in a time of storm: How Black colleges fostered generations of leadership and activism''. Chapel Hill, North Carolina: The University of North Carolina Press. {{ISBN|978-1-4696-4833-0}}</ref> HBCUs were established to provide more opportunities to African Americans and are largely responsible for establishing and expanding the [[:en:African-American_middle_class|African-American middle class]].<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-47234239|title=The story of historically black colleges in the US|publisher=BBC News|date=February 15, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.chronicle.com/article/despite-obstacles-black-colleges-are-pipelines-to-the-middle-class-study-finds-heres-its-list-of-the-best/|title=Despite Obstacles, Black Colleges Are Pipelines to the Middle Class, Study Finds. Here's Its List of the Best.|website=[[The Chronicle of Higher Education]]|date=September 30, 2019|access-date=2022-02-15}}</ref> In the 1950s and 1960s, legally enforced racial segregation in education was generally outlawed throughout the South (and anywhere else in the United States), and other non-discrimination policies were adopted. pq3hhjzgy7i1p00foobh4crj0n2urz3 191274 191270 2025-07-10T16:30:50Z Aliceafua1820 20615 191274 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. For a century after [[:en:Thirteenth_Amendment_to_the_United_States_Constitution|the abolition]] of [[:en:Slavery_in_the_United_States|American slavery]] in 1865, almost all colleges and universities in the Southern United States prohibited all African Americans from attending as required by [[:en:Jim_Crow_laws|Jim Crow laws]] in the South, while institutions in other parts of the country regularly employed quotas to limit admission of Black people.<ref>{{Cite magazine|last=Harris|first=Leslie M.|date=March 26, 2015|title=The Long, Ugly History of Racism at American Universities|url=https://newrepublic.com/article/121382/forgotten-racist-past-american-universities|magazine=The New Republic|language=en-US}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''Envisioning Black Colleges: A History of the United Negro College Fund'' (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 2007).</ref><ref>Marybeth Gasman and Felecia Commodore (eds.), ''Opportunities and Challenges at Historically Black Colleges and Universities'' (New York: Palgrave Press, 2014). {{ISBN|978-1-349-50267-7}}</ref><ref>Favors, J. (2020). ''Shelter in a time of storm: How Black colleges fostered generations of leadership and activism''. Chapel Hill, North Carolina: The University of North Carolina Press. {{ISBN|978-1-4696-4833-0}}</ref> HBCUs were established to provide more opportunities to African Americans and are largely responsible for establishing and expanding the [[:en:African-American_middle_class|African-American middle class]].<ref>{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-47234239|title=The story of historically black colleges in the US|publisher=BBC News|date=February 15, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.chronicle.com/article/despite-obstacles-black-colleges-are-pipelines-to-the-middle-class-study-finds-heres-its-list-of-the-best/|title=Despite Obstacles, Black Colleges Are Pipelines to the Middle Class, Study Finds. Here's Its List of the Best.|website=[[The Chronicle of Higher Education]]|date=September 30, 2019|access-date=2022-02-15}}</ref> In the 1950s and 1960s, legally enforced racial segregation in education was generally outlawed throughout the South (and anywhere else in the United States), and other non-discrimination policies were adopted. eqpa4fylu4nt5m2wp9rhoqgdgol7ojk 191288 191274 2025-07-10T16:36:01Z Aliceafua1820 20615 191288 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho. There are [[:en:List_of_historically_black_colleges_and_universities|101 HBCUs]]{{update-inline|date=June 2025}}<!--should use {as of} if this value is subject to annual change--> in the United States (of 121 institutions that existed during the 1930s),<ref>{{Cite web|date=2019-01-21|title=Required Reading: what is a historically black college?|url=https://www.timeshighereducation.com/student/blogs/required-reading-what-historically-black-college|access-date=2025-06-17|website=Student|language=en}}</ref> representing three percent (3%) of the nation's colleges,<ref>{{cite web|url=https://uncf.org/the-latest/african-americans-and-college-education-by-the-numbers|title=African Americans and College Education by the Numbers|access-date=July 17, 2021|publisher=UNCF|date=November 29, 2018}}</ref> including public and private institutions.<ref name="pewresearch.org2">{{cite web|url=http://www.pewresearch.org/fact-tank/2017/02/28/a-look-at-historically-black-colleges-and-universities-as-howard-turns-150/|title=A look at historically black colleges and universities as Howard turns 150|date=28 February 2017|publisher=Pewresearch.org|access-date=25 October 2017}}</ref> 27 offer doctoral programs, 52 offer master's programs, 83 offer bachelor's degree programs, and 38 offer associate degrees.<ref>{{cite web|url=https://www.american-school-search.com/colleges/hbcu|title=Historically Black Colleges and Universities – American School Search|publisher=American-school-search.com|access-date=25 October 2017}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''The Changing Face of Historically Black Colleges and Universities''. Philadelphia: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, 2013. {{ISBN?}}</ref><ref name="BolandGasman20142">Casey Boland, Marybeth Gasman et al., ''Contemporary Public HBCUs: A Four State Comparison'', Philadelphia, Pennsylvania: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, Spring 2014. {{ISBN?}}</ref> HBCUs currently produce nearly 20% of all African American college graduates and 25% of African American [[:en:STEM|STEM]] graduates.<ref>{{cite web|url=https://www.gettingsmart.com/2022/11/08/the-tide-that-binds-learning-from-experience-at-hbcus/|title=The Tide That Binds: Learning from Experience at HBCU's|date=November 8, 2022}}</ref> Among the graduates of HBCUs are civil rights leader [[:en:Martin_Luther_King_Jr.|Martin Luther King Jr.]], United States Supreme Court justice [[:en:Thurgood_Marshall|Thurgood Marshall]], American film director [[:en:Spike_Lee|Spike Lee]], former United States vice president [[:en:Kamala_Harris|Kamala Harris]] and the late American mathematician [[:en:Katherine_Johnson|Katherine Johnson]]. == History == == History == bm2gx0oq2k49zb0ty2ib7gbqmta61ou 191295 191288 2025-07-10T16:38:00Z Aliceafua1820 20615 191295 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. There are [[:en:List_of_historically_black_colleges_and_universities|101 HBCUs]]{{update-inline|date=June 2025}}<!--should use {as of} if this value is subject to annual change--> in the United States (of 121 institutions that existed during the 1930s),<ref>{{Cite web|date=2019-01-21|title=Required Reading: what is a historically black college?|url=https://www.timeshighereducation.com/student/blogs/required-reading-what-historically-black-college|access-date=2025-06-17|website=Student|language=en}}</ref> representing three percent (3%) of the nation's colleges,<ref>{{cite web|url=https://uncf.org/the-latest/african-americans-and-college-education-by-the-numbers|title=African Americans and College Education by the Numbers|access-date=July 17, 2021|publisher=UNCF|date=November 29, 2018}}</ref> including public and private institutions.<ref name="pewresearch.org2">{{cite web|url=http://www.pewresearch.org/fact-tank/2017/02/28/a-look-at-historically-black-colleges-and-universities-as-howard-turns-150/|title=A look at historically black colleges and universities as Howard turns 150|date=28 February 2017|publisher=Pewresearch.org|access-date=25 October 2017}}</ref> 27 offer doctoral programs, 52 offer master's programs, 83 offer bachelor's degree programs, and 38 offer associate degrees.<ref>{{cite web|url=https://www.american-school-search.com/colleges/hbcu|title=Historically Black Colleges and Universities – American School Search|publisher=American-school-search.com|access-date=25 October 2017}}</ref><ref>Marybeth Gasman, ''The Changing Face of Historically Black Colleges and Universities''. Philadelphia: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, 2013. {{ISBN?}}</ref><ref name="BolandGasman20142">Casey Boland, Marybeth Gasman et al., ''Contemporary Public HBCUs: A Four State Comparison'', Philadelphia, Pennsylvania: Penn Center for Minority Serving Institutions, University of Pennsylvania, Spring 2014. {{ISBN?}}</ref> HBCUs currently produce nearly 20% of all African American college graduates and 25% of African American [[:en:STEM|STEM]] graduates.<ref>{{cite web|url=https://www.gettingsmart.com/2022/11/08/the-tide-that-binds-learning-from-experience-at-hbcus/|title=The Tide That Binds: Learning from Experience at HBCU's|date=November 8, 2022}}</ref> Among the graduates of HBCUs are civil rights leader [[:en:Martin_Luther_King_Jr.|Martin Luther King Jr.]], United States Supreme Court justice [[:en:Thurgood_Marshall|Thurgood Marshall]], American film director [[:en:Spike_Lee|Spike Lee]], former United States vice president [[:en:Kamala_Harris|Kamala Harris]] and the late American mathematician [[:en:Katherine_Johnson|Katherine Johnson]]. == History == == History == e29dkva98ce74svak5f650ktqbv4ls8 191300 191295 2025-07-10T16:39:49Z Aliceafua1820 20615 191300 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. == History == 07fhz89w6kbb58unoxlt5chrr08n0vu 191324 191300 2025-07-10T16:48:26Z Aliceafua1820 20615 191324 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo..Dodow no ara wɔ United States Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. == History == nk3hlehioqebfvwfa4flib2gt3qkqa0 191327 191324 2025-07-10T16:53:41Z Aliceafua1820 20615 191327 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ [./United_States_Kesee_Famhttps://en.wikipedia.org/wiki/Southern_United_States United States Kesee Fam] na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. == History == 2wnfwz7afmqhrnfmiztda2itanteoxt 191329 191327 2025-07-10T16:54:41Z Aliceafua1820 20615 191329 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ United State Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. == History == 0z3oj09fxzwv2e9ytk5dvc30gadeljf 191330 191329 2025-07-10T16:56:44Z Aliceafua1820 20615 191330 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ [[:en:Southern_United_States|United State Kesee Fam]] na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. == History == g3potxg51oprprev9nmyn4iv4j0v151 191332 191330 2025-07-10T16:57:10Z Aliceafua1820 20615 191332 wikitext text/x-wiki Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ [[:en:Higher_education_in_the_United_States|dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States]] a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.<ref>{{Citation |title=Historically black colleges and universities |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Historically_black_colleges_and_universities&oldid=1299816099 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>.Dodow no ara wɔ [[:en:Southern_United_States|United State Kesee Fam]] na wɔde sii hɔ wɔ [[Odunsini|Ɔdansi]] bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu. Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs). Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom. HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu. == History == flbr9i6oq66st66l9r4utjx8tiste9a History of togo 0 17455 191230 2025-07-10T15:37:39Z MissLily540 20622 new article 191230 wikitext text/x-wiki Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]". 0r5ddo3d404tiwmdwuualqsva78hc10 191234 191230 2025-07-10T15:55:39Z MissLily540 20622 new article 191234 wikitext text/x-wiki Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]". Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu. 8l6ynyndi0rr0n9wnv4j516t4qlds1p 191238 191234 2025-07-10T15:59:33Z MissLily540 20622 new article 191238 wikitext text/x-wiki Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]". Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu. [[:en:French_Togoland|Franse Togoland]] bɛyɛɛ [[:en:National_Assembly_of_Togo|Togo Republic]] wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, [[:en:Sylvanus_Olympio|Sylvanus Olympio]], guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a [[:en:Nicolas_Grunitzky|Nicolas Grunitzky]] di anim no nsa. 7n6yjm60huvi6buj54me8t0fhzt7izx 191241 191238 2025-07-10T16:05:36Z MissLily540 20622 new article 191241 wikitext text/x-wiki Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]". Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu. [[:en:French_Togoland|Franse Togoland]] bɛyɛɛ [[:en:National_Assembly_of_Togo|Togo Republic]] wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, [[:en:Sylvanus_Olympio|Sylvanus Olympio]], guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a [[:en:Nicolas_Grunitzky|Nicolas Grunitzky]] di anim no nsa. Asraafo kannifo [[:en:Gnassingbé_Eyadéma|Gnassingbé Eyadéma]] tuu Grunitzky gui wɔ atuatew a mogya nnim mu wɔ 1967. Ogyee ɔmampanyin dibea na ɔde ɔman biako nhyehyɛe bae wɔ 1969. Eyadéma kɔɔ so dii tumi mfe 38 a edi hɔ no. Bere a owui wɔ afe 2005 mu no, asraafo no de ne babarima, [[:en:Faure_Gnassingbé|Faure Gnassingbé]], sii hɔ sɛ ɔmampanyin. Gnassingbe yɛɛ abatow na odii nkonim, nanso ɔsɔretia no kae sɛ ɔyɛ nsisi. Esiane amammui mu basabasayɛ nti, Togofo bɛyɛ 40,000 guan kɔɔ aman a ɛbemmɛn hɔ no mu. Wɔsan paw Gnassingbé mprenu bio. Wɔ afe 2017 awiei no, ahobammɔ asraafo siw [[:en:Anti-government_protests_in_Togo,_2017|ɔsɔretia]] a wɔsɔre tia aban no ano. 2rdla11n7kqm2h0z2yq1ui7wvtz3mt0 191347 191241 2025-07-10T17:03:49Z MissLily540 20622 new article 191347 wikitext text/x-wiki Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ [[:en:Pottery|nkuku]] na wɔyɛ [[:en:Tin|tin]] ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, [[:en:Ewe_people|Anwonafo]], [[:en:Gen_language|Minafo]], [[:en:Fon_language|Gunfo]], ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ [[:en:History_of_slavery|nkoa aguadi]] beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "[[:en:Slave_Coast_of_West_Africa|Nkoa Mpoano]]". Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano [[:en:Protectorate|ahobammɔ]], na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ [[:en:German_colonial_empire|Germanfo atubraman]] a ɛwɔ [[:en:Togoland|Togoland]] wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, [[:en:Lomé|Lomé]] hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ [[:en:First_World_War|Wiase Ko I]] mu no, [[:en:United_Kingdom|Britain]] ne [[:en:France|France]] tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa [[:en:League_of_Nations|Amanaman Apam]] no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fã na France nni apuei fam fã no so. [[:en:World_War_II|Wiase Ko II]] akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ [[:en:United_Nations_Trust_Territories|UN Trust Territories]]. [[:en:British_Togoland|British Togoland]]<nowiki/>foɔ too aba sɛ wɔbɛka [[:en:Gold_Coast_(British_colony)|Gold Coast]] sɛ [[:en:Ghana|Ghana]] man foforɔ a ɛde ne ho no fã wɔ afe 1957 mu. [[:en:French_Togoland|Franse Togoland]] bɛyɛɛ [[:en:National_Assembly_of_Togo|Togo Republic]] wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, [[:en:Sylvanus_Olympio|Sylvanus Olympio]], guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a [[:en:Nicolas_Grunitzky|Nicolas Grunitzky]] di anim no nsa. Asraafo kannifo [[:en:Gnassingbé_Eyadéma|Gnassingbé Eyadéma]] tuu Grunitzky gui wɔ atuatew a mogya nnim mu wɔ 1967. Ogyee ɔmampanyin dibea na ɔde ɔman biako nhyehyɛe bae wɔ 1969. Eyadéma kɔɔ so dii tumi mfe 38 a edi hɔ no. Bere a owui wɔ afe 2005 mu no, asraafo no de ne babarima, [[:en:Faure_Gnassingbé|Faure Gnassingbé]], sii hɔ sɛ ɔmampanyin. Gnassingbe yɛɛ abatow na odii nkonim, nanso ɔsɔretia no kae sɛ ɔyɛ nsisi. Esiane amammui mu basabasayɛ nti, Togofo bɛyɛ 40,000 guan kɔɔ aman a ɛbemmɛn hɔ no mu. Wɔsan paw Gnassingbé mprenu bio. Wɔ afe 2017 awiei no, ahobammɔ asraafo siw [[:en:Anti-government_protests_in_Togo,_2017|ɔsɔretia]] a wɔsɔre tia aban no ano. == Togo Fam Atutuw Ho Adesua == Fam tutufo a wɔahu wɔ Togo no ada nnipa a wɔwɔ hɔ a emu dɔ na ɛkɔ so adi fi Tete Aboɔden Bere no Awiei kosi afeha a ɛto so 19 mu. Nhwehwɛmu ne fam tutu a wɔyɛe wɔ 1979 ne 1990 mfe no mfiase ntam hɔ no huu nneɛma a ɛho hia a aka wɔ ɔman no mu nyinaa.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997</ref> Wɔ Oti mantam mu no, adanse a ɛkyerɛ sɛ nnipa tenae fi ɛbɛyɛ sɛ Abo Mmere no Awiei no bi ne abotan ho nnwuma, abotan ho mfonini, abo a wɔde fa akwan so, ne dade a wɔde yɛ nneɛma a edi kan a wɔde yɛ nneɛma a aka, a ɛkyerɛ sɛnkyerɛnne kwan so nsɛm a wɔka ne dade ho nimdeɛ nyinaa.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997</ref> Wɔ Binah ne Kozah mantam mu no, fam tutufo kyerɛw nnua kronkron, dɔte ahoni, ne afie ne amanne kwan so akwan a wɔafa so ayɛ nneɛma nkae, ne mmeae a wɔyɛ dade ho asɛm. Saa nneɛma a wɔahu yi kyerɛ honhom fam nneyɛe a emu yɛ den a ɛne mpɔtam a wɔatu a wɔwɔ dade mfiridwuma wɔ abusuabɔ. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997</ref> 1a6f9znyai9asd5u4rcfh303ibtlc2i Repatriation and reburial of human remains 0 17456 191249 2025-07-10T16:09:08Z Aniekay 20625 Created page with "Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn..." 191249 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. 2hxkiqpg4jw94j724506ij496q7bmt8 191263 191249 2025-07-10T16:22:34Z Aniekay 20625 191263 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]]. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. ir1lx3k24uesmuwx8hxjf9x5ronulm6 191266 191263 2025-07-10T16:26:08Z Aniekay 20625 191266 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]]. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-1-84545-958-1</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. smzxf2u7gb4hlzqcd08jvai1lbvw70a 191275 191266 2025-07-10T16:31:04Z Aniekay 20625 191275 wikitext text/x-wiki <ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref>Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu.<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]]. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. gzkkzvnvco2yz32czqnnqjkpghbfsuv 191286 191275 2025-07-10T16:35:38Z Aniekay 20625 191286 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. gdr3gri98cbzu5q8gseuze1je3u63p0 191290 191286 2025-07-10T16:36:29Z Aniekay 20625 191290 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. q2rdviho7jjhbnzvgtixmgfe393bzli 191297 191290 2025-07-10T16:38:45Z Aniekay 20625 191297 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. 35896vnpltwu3p9nrsuy8tm176te1zb 191306 191297 2025-07-10T16:41:05Z Aniekay 20625 191306 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. dlfyb53yh5ghtc45suefv1wgdi2m0hh 191310 191306 2025-07-10T16:42:26Z Aniekay 20625 191310 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. jhy3wjpgpjjbkcoaad4x8zg9zq86mq8 191319 191310 2025-07-10T16:46:30Z Aniekay 20625 191319 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref>{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. beag2716lrx67qg54z00bq2azna5lpx 191334 191319 2025-07-10T16:58:50Z Aniekay 20625 191334 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. desriqyw3kb1ebulxiggo7u9xbpbrw2 191341 191334 2025-07-10T17:01:23Z Aniekay 20625 191341 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. 8vodive190tubou3r5cggz7f25pwis5 191345 191341 2025-07-10T17:02:58Z Aniekay 20625 191345 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. 3bpk66zm4uw1tut0x8m83innvrzkevw 191346 191345 2025-07-10T17:03:37Z Aniekay 20625 191346 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. r1qtck6j9gomkxmhevhdgyjy21elxv8 191351 191346 2025-07-10T17:05:54Z Aniekay 20625 191351 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.” The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. rlnnqpdv3jtbwjxmyqcnmhfy6niva3y 191353 191351 2025-07-10T17:12:36Z Aniekay 20625 191353 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. qb4qxh2vjf6ztg1o6jt4ump02o1vj52 191356 191353 2025-07-10T17:14:00Z Aniekay 20625 191356 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. 7pxqleddhofy8maem74wa2t5uxu0jir 191357 191356 2025-07-10T17:15:22Z Aniekay 20625 191357 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. tvlxzfsjtcd7bx0lwx049gij4rl9t96 191360 191357 2025-07-10T17:16:09Z Aniekay 20625 191360 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. Atkinson kyerɛkyerɛ mu sɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu a, ɛbɛboa ma awo ntoatoaso mu yaw a efii okunkɛse ne nneɛma a wɔboaboa ano no mu bae no ano abrɛ ase. The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. gal1bk1qsw342j8qrz5nzpe1a93klbo 191362 191360 2025-07-10T17:16:55Z Aniekay 20625 191362 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Descendant and source community perspective == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. Atkinson kyerɛkyerɛ mu sɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu a, ɛbɛboa ma awo ntoatoaso mu yaw a efii okunkɛse ne nneɛma a wɔboaboa ano no mu bae no ano abrɛ ase.<ref name=":0" /> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. hy92ampebhnh5x45n128orbmjrihd4p 191363 191362 2025-07-10T17:23:49Z Aniekay 20625 191363 wikitext text/x-wiki Nnipa afunu a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu na wɔasan asie no yɛ asɛm a ɛkɔ so mprempren wɔ [[:en:Archaeology|fam tutu]] ne tete nneɛma akorae a wɔhwɛ so wɔ nnipa afunu a wɔde sie ho no mu. Wɔ asefo fibea mpɔtam hɔfo ne nnipa ho animdefo ntam no, adwene ahorow wɔ sɛ ebia ɛsɛ sɛ wɔsan de nkae no kɔ wɔn man mu anaasɛ ɛnsɛ sɛ wɔde kɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm pii wɔ hɔ a wɔayɛ ho nhwehwɛmu wɔ wiase nyinaa a ɛfa nnipa afunu a wɔde akɔ wɔn man mu anaasɛ wɔda so ara hia sɛ wɔsan de kɔ wɔn man mu. == Adwene a Wɔde Di Dwuma == Wobu nnipa afunu a wɔsan de wɔn kɔ kurom na wɔsan sie no sɛ akyinnyegye wɔ [[:en:Archaeological_ethics|fam tutu abrabɔ pa mu]].<ref>https://api.semanticscholar.org/CorpusID:144820392</ref> Mpɛn pii no, asefo ne nnipa a wofi baabi a nkae no fi no pɛ sɛ wɔsan ba,<ref name=":0">{{Citation |title=Archaeology |date=2025-07-08 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Archaeology&oldid=1299423633 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref><ref name=":1">https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-521-54942-6</ref><ref name=":2">https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/978-0-203-16577-5</ref> Saa bere yi nyinaa, ebia Anthropologists, nyansahufo a wosua nkae no ho nhwehwɛmu de yɛ nhwehwɛmu no adwene ahorow. Nnipa ho animdefo binom te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔkora nkae no so na ama afuw no ne abakɔsɛm mu ntease atu mpɔn.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:32-6</ref><ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Special:BookSources/0-8032-8264-8</ref> Afoforo nso te nka sɛ ɛho hia sɛ wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu na ama wɔabu asefo no.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Repatriation_and_reburial_of_human_remains#cite_note-:52-8</ref> == Asefo ne fibea mpɔtam hɔfo adwene == Nkae no asefo ne wɔn a wonya fibea no taa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa wɔn nkɔ wɔn man mu. Ebia eyi fi hokwan ahorow a nnipa wɔ ne honhom fam gyidi ahorow.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Sɛ nhwɛso no, Henry Atkinson a ɔwɔ Yorta Yorta Ɔman no mu ka abakɔsɛm a ɛkanyan saa asɛm yi ho asɛm. Ɔkyerɛkyerɛ mu sɛ Europafo na wɔtow hyɛɛ ne nananom so kunkum wɔn. Eyi akyi no, wɔfow wɔn nkae na “wɔboaboaa ano te sɛ nea obi boaboa stamp ano.”<ref name=":0" /> Awiei koraa no, wɔde nananom no kɔɔ po so hyɛn mu sɛ nhwɛsode a wɔbɛsua ho ade. Eyi maa Yorta Yortafo no tee nka sɛ wɔyɛ nnipa a wɔba fam —te sɛ mmoa ne nneɛma nketenkete a wɔde siesie fie. Atkinson kyerɛkyerɛ mu sɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu a, ɛbɛboa ma awo ntoatoaso mu yaw a efii okunkɛse ne nneɛma a wɔboaboa ano no mu bae no ano abrɛ ase.<ref name=":0" /> Bio nso, asɛmti bi wɔ hɔ a wɔka no mpɛn pii sɛ asefo ne wɔn nananom wɔ honhom fam abusuabɔ. Abibifo pii te nka sɛ mmeae a wogye wɔn ahome no yɛ kronkron na ɛma wɔn nananom nya ahofadi. Nanso, nananom a wɔde wɔn ahyɛ adaka mu wɔ amannɔne ahyehyɛde ahorow mu no akye wɔn na wontumi nnye wɔn ahome. Eyi betumi de ahoyeraw kɛse aba wɔn asefo so. Asefo binom te nka sɛ nananom no betumi anya ahofadi na wɔagye wɔn ahome asomdwoe mu bere a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom akyi nkutoo.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> The '''repatriation and reburial of human remains''' is a current issue in archaeology and museum management on the holding of human remains. Between the descendant-source community and anthropologists, there are a variety of opinions on whether or not the remains should be repatriated. There are numerous case studies across the globe of human remains that have been or still need to be repatriated. 8s5v4znjnzpvtcp3evibm1j5vl1hvn6 History of Nigeria 0 17457 191271 2025-07-10T16:29:12Z Maame kay20 20621 Created page with "Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (9..." 191271 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. d015atd7vllxypzuh2i9x3w9tgy9658 191276 191271 2025-07-10T16:31:27Z Maame kay20 20621 191276 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. qsudpprwvktrw1n5krwkatt6k4kax03 191281 191276 2025-07-10T16:33:56Z Maame kay20 20621 191281 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. == References == bq2to6uco2wb65ghrv5uf2xkzotmgjs 191291 191281 2025-07-10T16:36:32Z Maame kay20 20621 191291 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. == References == mzx7zd2gyt4cdcxrlpcbjee04q8w5j7 191296 191291 2025-07-10T16:38:18Z Maame kay20 20621 191296 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. == References == rosuh2qp8cqs5cmiqadlfrbu96262v2 191299 191296 2025-07-10T16:39:42Z Maame kay20 20621 191299 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. == References == 1ar3guslqhaore0x9uhwzwegzkwh65b 191304 191299 2025-07-10T16:40:51Z Maame kay20 20621 191304 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. == References == kvy3xlnnhn849f4uxebxxxirndby4av 191350 191304 2025-07-10T17:05:25Z Maame kay20 20621 191350 wikitext text/x-wiki Yɛ tumi hunu Alatafoɔ abakɔsɛm fri wcn a wɔhyɛɛ aseɛ wc mfie 13,000 BC efiri wcn a w'ani dii kan bueeɛ no te s3 Nok amammerɛ a ɛhyɛɛ aseɛ mfie 1500 BC<ref>{{Citation |title=The Nok Culture |url=https://education.nationalgeographic.org/resource/nok-culture |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Abibifoɔ bebree a na w'ani abue no tenaa mantam mu bi a ɛwɔ Alata man mu seisei bi te sɛ Nri,<ref>{{Citation |last=Editorial Team |title=The Nri Kingdom (900AD - Present): Rule by theocracy |date=2018-12-12 |url=https://thinkafrica.net/nri-nigeria/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Benin man<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> ne Oyo ahemman<ref>{{Citation |title=History of Nigeria |date=2025-07-10 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=History_of_Nigeria&oldid=1299745280 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>. Nkramosom nso faa Bornu ahemman duruu Alata man mu wɔ mfie (1068AD) ne Hausafoɔ man wc du-baako mfeha mu<ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |title=Kinetisch-Mechanistische Untersuchungen an 5-Formyl-6, 7-Dimethyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydropterin, 10-Formyl-Folsäure, 5,10-Methenyl-5, 6, 7, 8-Tetrahydrofolsäure und 5-Methyl-10-Formyl-5, 6, 7, 8- Tetrahydrofolsäure |date=1975-12-31 |url=https://doi.org/10.1515/9783110838053-057 |work=University of Konstanz, West Germany, April 14–18, 1975 |pages=711–720 |publisher=De Gruyter |access-date=2025-07-10}}</ref>, ɛna Kristosom nso duruu Warri man a ɛwc Alata man mu du-nnum mfeha, na ɛfaa Augustinian ne Capuchin nkokorafo so a wɔfiri Portugal. Songhai ahemman nso faa ɛfa bi wɔ Alata man mu. Ɛnam Abrɔfo so nti, wɔnyaa suhyɛn gyenabia nkuro te sɛ Calabar, Badagry ne Bonny a ɛbɛn mpo ano wc mfie a atwaa 1480 no mu,a ɛyɛɛ nwuma wɔ transatlantic slave trade ka nnoɔma foforɔ ho. Ntɔkwa a na ɛwc nkuroaseɛ, te sɛ Oyo ahemman ɔmanko, no kyerɛ sɛ na wcde nkorɔfo foforɔ yɛ nkoa daa. Mfie 1804 akyi no, Usman dan Fodio de nkabom asasesin kɛse == References == gpqzl1jln71tie090xf0sedxyxv0qpv The Underground Railroad 0 17458 191272 2025-07-10T16:30:05Z Jacquerietheartist 20623 cite 191272 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam[1] ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn.[2][3][4] Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu.[5][6] Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu.[7] Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.[8]<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> oti470ch7g6dhtengtqztgcgtbbjoat 191278 191272 2025-07-10T16:32:47Z Jacquerietheartist 20623 fixed error 191278 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> pirckai8eqhy4xqcn5txihg7y2d6n9f 191284 191278 2025-07-10T16:35:19Z Jacquerietheartist 20623 cite 191284 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> m6bge9n91nvc4vrffsqy858yh2c1va7 191294 191284 2025-07-10T16:37:23Z Jacquerietheartist 20623 cite 191294 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> 6bm9enu43qswwnjld7uzdepcr8cbtqi 191301 191294 2025-07-10T16:39:50Z Jacquerietheartist 20623 cite 191301 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> fied54qgiovc4qqpekcxex4egg8zy2a 191308 191301 2025-07-10T16:41:51Z Jacquerietheartist 20623 cite 191308 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> qnbvxm6rkyghhfy3klky1rjqrkrr5dn 191314 191308 2025-07-10T16:43:43Z Jacquerietheartist 20623 cite 191314 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> 1a0eyrcave631zdj9o7euiric97p4bf 191318 191314 2025-07-10T16:46:17Z Jacquerietheartist 20623 cite 191318 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> prntm4c2lq5ptodmnnct6cfqtz8fp2t 191328 191318 2025-07-10T16:54:22Z Jacquerietheartist 20623 cite 191328 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> 08n7seaha7rov9qps9wpwm6chop3341 191331 191328 2025-07-10T16:57:08Z Jacquerietheartist 20623 CITE 191331 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aware a ɛkɔɔ so wɔ Luisa de Abrego, Abibifo fie somfo a ɔde ne ho a ofi Seville, ne Miguel Rodríguez, Segovian aborɔfo nkonimdifo wɔ 1565 mu wɔ St. Augustine (Spain Florida) ntam no ne Kristofo aware a edi kan a wonim na wɔakyerɛw ho kyerɛwtohɔ wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara a wɔfrɛ no United States asasepɔn no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> jvnpylsdws3ikfq4fszv0wisik0noxg 191338 191331 2025-07-10T17:00:42Z Jacquerietheartist 20623 cite 191338 wikitext text/x-wiki Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fã bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fã "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Aware a ɛkɔɔ so wɔ Luisa de Abrego, Abibifo fie somfo a ɔde ne ho a ofi Seville, ne Miguel Rodríguez, Segovian aborɔfo nkonimdifo wɔ 1565 mu wɔ St. Augustine (Spain Florida) ntam no ne Kristofo aware a edi kan a wonim na wɔakyerɛw ho kyerɛwtohɔ wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara a wɔfrɛ no United States asasepɔn no.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> Afrikafoɔ a wɔdii kan yɛɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Engiresi Amerika (a daakye United States dodoɔ no ara ka ho) yɛ "20 ne odd negroes" a wɔfaa Cape Comfort so baa Jamestown, Virginia wɔ August 1619 mu sɛ asomfo a wɔayɛ wɔn apam. Bere a Virginiafo atubrafo pii fii ase wuwui wɔ tebea horow a emu yɛ den mu no, wɔde Afrikafo pii baa adwuma sɛ adwumayɛfo.<ref>{{Citation |title=African Americans |date=2025-07-07 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=African_Americans&oldid=1299197767 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref> <references /> pqp85n3iwb4h8cid65ilkzy9jbvcpps Gyamadudu Museum 0 17459 191364 2025-07-10T22:23:10Z Hansongh 19068 Created page with "Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammer..." 191364 wikitext text/x-wiki Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. ni8ngktcf4yz6theor0r0ehftkann2j 191374 191364 2025-07-11T09:01:17Z Hansongh 19068 191374 wikitext text/x-wiki Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, Gyamadudu Museum is designed to be accessible and engaging for visitors of all ages, with guided tours available to provide deeper insights into the exhibits. It operates mainly on weekdays from 9 AM to 4 PM and offers a serene environment for appreciating Ghanaian art and culture. The museum also has a connection to the community, including a cottage dedicated to African Americans visiting their ancestral home. mnkm8ex3hrhke9ng7wnj3jqof17thjy 191375 191374 2025-07-11T09:06:57Z Hansongh 19068 191375 wikitext text/x-wiki Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Gyamadudu Museum is designed to be accessible and engaging for visitors of all ages, with guided tours available to provide deeper insights into the exhibits. It operates mainly on weekdays from 9 AM to 4 PM and offers a serene environment for appreciating Ghanaian art and culture. The museum also has a connection to the community, including a cottage dedicated to African Americans visiting their ancestral home. f2gritrk1s6h3sryn0z8zh1v2gla5g5 191376 191375 2025-07-11T09:51:59Z Hansongh 19068 191376 wikitext text/x-wiki Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan. == Ne Farebaeɛ == e05zg0c9r3vwpfimchfo2tybz0bit22 191377 191376 2025-07-11T10:09:21Z Hansongh 19068 191377 wikitext text/x-wiki Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ Asante mantam mu,ne titire Kumase,Ghana. Wɔsii saa dan yi de kyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana nso. Saa wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfonini ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfoɔ Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan. == Ne Farebaeɛ == Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye to mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asasa bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene.Afei beaeɛ kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie ne nsutene a ɛda hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == fcsxhxse5j8nvdx38wefrq8fp2ujvz3 191378 191377 2025-07-11T10:17:59Z Hansongh 19068 191378 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ [[Asante Mantam|Asante mantam]] mu,ne titire [[Kumase]],[[Ghana]]. Wɔasi saa dan yi de rekyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana abakɔsɛm nso. Sɛ wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa amammerɛ afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfoni ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ho ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo Otumfuo Osei Tutu II ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan. == Ne Farebaeɛ == Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye to mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asasa bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene.Afei beaeɛ kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie ne nsutene a ɛda hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == f0ooirgckzuoef0ktxzor3ml618i49g 191379 191378 2025-07-11T10:19:47Z Hansongh 19068 191379 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ [[Asante Mantam|Asante mantam]] mu,ne titire [[Kumase]],[[Ghana]]. Wɔasi saa dan yi de rekyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana abakɔsɛm nso. Sɛ wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa amammerɛ afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfoni ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ho ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ. Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo [[Otumfour Osei Tutu II|Otumfuor Osei Tutu II]] ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛmaa binom ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan. == Ne Farebaeɛ == Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye to mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asasa bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene.Afei beaeɛ kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie ne nsutene a ɛda hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == 1vkmn2urn4f2qs4xnmw0a1x7h9dmij6 191380 191379 2025-07-11T10:32:07Z Hansongh 19068 191380 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Gyamadudu Museum yɛ amammerɛ adeɛ a wɔahyɛda ayɛ a ɛwɔ [[Asante Mantam|Asante mantam]] mu,ne titire [[Kumase]],[[Ghana]]. Wɔasi saa dan yi de rekyerɛ Asante amammerɛ ne abakɔsɛm ne ɔman Ghana abakɔsɛm nso.<ref>{{Citation |last=EfyaKimora |title=GYAMADUDU MUSEUM: The Rich Cultural Museum You Didn't Know Existed in The Ashanti Region |date=2023-04-14 |url=https://www.youtube.com/watch?v=cWlvhlb7vwI |access-date=2025-07-11}}</ref>Sɛ wokɔ dan yi mu a, wobɛhunu nneɛma binom te sɛ tetesɛm a ɛfa amammerɛ afadeɛ ho, tete nneɛma a wɔde wɔn nsa anwene, mfoni ahodoɔ a ɛfa atetesɛm ho ne ɛnnɛ mmerɛ yi mfoniyɛ a ɛkyerɛ ɔman Ghana mfoni adwuma ne amammerɛ. Ɛyɛ dan wɔasi de rekyerɛ Asante abakɔsɛm,wɔn amammerɛ ne wɔn ahennie kɛseyɛ.<ref>{{Citation |last=SEBASTIAN R. FREIKU |title=Gyamadudu Museum at Kwabre Hemang takes shape |date=2023-03-20 |url=https://thechronicle.com.gh/gyamadudu-museum-at-kwabre-hemang-takes-shape/ |language=en-GB |access-date=2025-07-11}}</ref> Saa beaeɛ yi da nnipa titire binom adi, ɛbi te sɛ Asante nhemfo ne ahemaa, a Opemsuo [[Otumfour Osei Tutu II|Otumfuor Osei Tutu II]] ne Nana Yaa Asantewaa ne abibirem nnipa atitire a wɔadi aman ahodoɔ so bi te sɛ Kwame Nkrumah,Nelson Mandela ne Haile Salassie adi. Ɛsan kyerɛ wɔn a wɔko peree fawohodie maa yɛn ne Adinkra ahyɛnsodeɛ ahodoɔ, Kentenwene ne deɛ ɛkeka ho nyinaa.<ref>{{Citation |last=Kwaku Okyere Darko |title=#watch - This Is The GYAMADUDU MUSEUM in the Ashanti Region. (HEMAN) |date=2025-05-16 |url=https://www.youtube.com/watch?v=K0Y_ZfInGds |access-date=2025-07-11}}</ref> == Ne Dwumadie == Adeɛ titire baako paa a wɔde sii saa beaeɛ ne sɛ, mpaninfoɔ,mmɔfra,nkyirimma,ahɔhoɔ a wɔfiri aman ahodoɔ so bɛkɔ hɔ akɔhunu atetesɛm na wɔasua adeɛ anya nhunumu wɔ nneɛma binom a ɛsii tete berɛ no mu hɔ. Saa beaeɛ yi yɛ adwuma firi dwoada de kɔsi fiada, anɔpa nnɔnkron kɔsi anwummerɛ nnɔnnan.<ref>{{Citation |title=Fees and Charges – Ghana Museums and Monuments Board |url=https://gmmb.gov.gh/fees-and-charges/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref> == Ne Farebaeɛ == Saa museum yi yɛ Nana Apau Wiafe Ababio Sanwoansan a ɔyɛ Hemanhene anisoadehunu sɛ ɔbɛyɛ biribi a ɛte sei wɔ Kumase. Na mpaninfoɔ nso gye too mu a wɔhyɛɛ aseɛ afe 2020 na wɔwiee afe 2023 mu. Faako a saa beaeɛ yi wɔ no gye asase bɛyɛ eka du(10acres) a ɛwɔ adan ahodoɔ nkron a wɔde kyerɛ amammerɛ ne nneɛma a ahodoɔ a wɔawene. Afei beaeɛ yi wɔ dan kɛseɛ a wɔde yɛ kuro nhyiamudie.Na nsutene bi nso da hɔ a wɔfrɛ no Anyinasu. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == 8zfnyzfr83mibwspi4lizk0i3vl5jjt Nsaguo 0 17460 191365 2025-07-10T23:31:00Z Hansongh 19068 Created page with "Nsaguo yɛ ɔkwan a Akanfoɔ nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim. Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so. Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ. == Berɛ A Wɔyi Apaeɛ == Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ..." 191365 wikitext text/x-wiki Nsaguo yɛ ɔkwan a Akanfoɔ nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim. Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so. Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ. == Berɛ A Wɔyi Apaeɛ == Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa; * Bragorɔ * Awaregyeɛ * Awareguo * Ayiyɔ * Akwantuo berɛ * Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa == Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi. Wɔn ne; * Ahemfo * Akyeame * Nsumankwaahene * Abusuampaninfoɔ == Nsaguo Nhyehyɛeɛ == Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne; * Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no. * Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no. * Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso. * Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn. == Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ == * Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra. * Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo gu nsuo ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ. * Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran. * Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa. * Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ. == Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ == ''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame'' ''Asase Yaa'' ''Abosonnuasa nyinaa,nsa'' ''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa'' ''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate'' ''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa'' ''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa'' ''Aware awo ba barima a yɛroto no din'' ''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no'' ''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi'' ''Na momma no atuwohoakyɛ honhom'' ''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ'' ''Ɔmɛnyini no abaduasa'' ''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn'' ''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ'' ''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so'' ''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din'' ''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ'' ''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo'' ''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee'' ''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie'' ''Nsa ni oo!!'' ''Nsa.'' == Nsaguo Ho Mfasoɔ == * Ɛda Akanfoɔ gyidie adi. * Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa. * Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu. 8hxfatbitqtwvfniqc8488100sbu3kn 191366 191365 2025-07-10T23:33:51Z Hansongh 19068 191366 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Nsaguo yɛ ɔkwan a [[Akanfoɔ]] nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim. Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so. Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ. == Berɛ A Wɔyi Apaeɛ == Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa; * Bragorɔ * Awaregyeɛ * Awareguo * Ayiyɔ * Akwantuo berɛ * Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa == Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi. Wɔn ne; * Ahemfo * Akyeame * Nsumankwaahene * Abusuampaninfoɔ == Nsaguo Nhyehyɛeɛ == Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne; * Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no. * Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no. * Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso. * Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn. == Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ == * Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra. * Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo gu nsuo ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ. * Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran. * Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa. * Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ. == Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ == ''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame'' ''Asase Yaa'' ''Abosonnuasa nyinaa,nsa'' ''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa'' ''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate'' ''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa'' ''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa'' ''Aware awo ba barima a yɛroto no din'' ''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no'' ''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi'' ''Na momma no atuwohoakyɛ honhom'' ''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ'' ''Ɔmɛnyini no abaduasa'' ''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn'' ''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ'' ''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so'' ''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din'' ''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ'' ''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo'' ''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee'' ''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie'' ''Nsa ni oo!!'' ''Nsa.'' == Nsaguo Ho Mfasoɔ == * Ɛda Akanfoɔ gyidie adi. * Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa. * Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == 11ne3b0gzyl5w99o6w1lvj5ckq6fv5i 191367 191366 2025-07-10T23:44:54Z Hansongh 19068 191367 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Nsaguo yɛ ɔkwan a [[Akanfoɔ]] nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim.<ref>{{Citation |title=Dictionary.com {{!}} Meanings & Definitions of English Words |url=https://www.dictionary.com/browse/libation |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, Honhom ahodoɔ ne abosom so.<ref>{{Citation |title=Akanfoɔ agorɔ ahodoɔ 11 binom |date=2022-10-29 |url=https://akannews.com/akanfo%c9%94-agor%c9%94-ahodo%c9%94-11-binom/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne honhom nkaeɛ no di nkitaho.Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame,abosom ne nsamanfoɔ hɔ.<ref>{{Citation |url=https://www.gauthmath.com/solution/1801843008310278/2-Akanfo-amammer-no-bi-ne_-A-nsaguo-B-k-k-b-C-ko-D-danta?utm_source=perplexity |access-date=2025-07-10}}</ref> == Berɛ A Wɔyi Apaeɛ == Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa; * Bragorɔ * Awaregyeɛ * Awareguo * Ayiyɔ * Akwantuo berɛ * Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa == Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi. Wɔn ne; * Ahemfo * Akyeame * Nsumankwaahene * Abusuampaninfoɔ == Nsaguo Nhyehyɛeɛ == Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne; * Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no. * Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no. * Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso. * Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn. == Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ == * Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra. * Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo gu nsuo ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ. * Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran. * Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa. * Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ. == Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ == ''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame'' ''Asase Yaa'' ''Abosonnuasa nyinaa,nsa'' ''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa'' ''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate'' ''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa'' ''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa'' ''Aware awo ba barima a yɛroto no din'' ''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no'' ''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi'' ''Na momma no atuwohoakyɛ honhom'' ''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ'' ''Ɔmɛnyini no abaduasa'' ''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn'' ''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ'' ''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so'' ''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din'' ''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ'' ''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo'' ''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee'' ''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie'' ''Nsa ni oo!!'' ''Nsa.'' == Nsaguo Ho Mfasoɔ == * Ɛda Akanfoɔ gyidie adi. * Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa. * Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu. * Ɔkwan a wɔfa so srɛ Onyankopɔn ne nananom mmoa ne nhyira. * Ɛma nnipa nya honhom mu ahoɔden ne ahobammɔ. * Ɛboa ma abusua ne kurom nyinaa nya asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ. * Ɛma [[Akanfoɔ]] bɔ wɔn ho ban firi bɔne ne amanehunu ho. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == epoh6f8jccgoh700n5va4cuvtemfnm7 191368 191367 2025-07-10T23:54:55Z Hansongh 19068 191368 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Nsaguo yɛ ɔkwan a [[Akanfoɔ]] nam so de wɔn ahiasɛm to Onyankopɔn ne nananom anim.<ref>{{Citation |title=Dictionary.com {{!}} Meanings & Definitions of English Words |url=https://www.dictionary.com/browse/libation |language=en |access-date=2025-07-10}}</ref>Wɔnam nsamanfoɔ, Asase Yaa, ahonhom ahodoɔ ne abosom so.<ref>{{Citation |title=Akanfoɔ agorɔ ahodoɔ 11 binom |date=2022-10-29 |url=https://akannews.com/akanfo%c9%94-agor%c9%94-ahodo%c9%94-11-binom/ |language=en-US |access-date=2025-07-10}}</ref> Sɛ wɔrebɔ mpaeɛ no a, wɔde nsa gu fam,ɛno nti na yɛka sɛ wɔregu nsa. Mpaeɛ yi ne ɔkwan a Akanfoɔ fa so ne Onyame ne ahonhom nkaeɛ no di nkitaho. Wɔde srɛ adeɛ firi Onyame, abosom ne nsamanfoɔ hɔ.<ref>{{Citation |url=https://www.gauthmath.com/solution/1801843008310278/2-Akanfo-amammer-no-bi-ne_-A-nsaguo-B-k-k-b-C-ko-D-danta?utm_source=perplexity |access-date=2025-07-10}}</ref><ref>{{Citation |last=Eva I. Shaw-Taylor |title=Nsaguo: An Ancestral Ritual Of Communication |url=http://archive.org/details/finalproject_202003 |language=English |access-date=2025-07-10}}</ref> == Berɛ A Wɔyi Apaeɛ == Ɛnam sɛ Akanfoɔ wɔ gyidie wɔ Onyankopɔn,nsamanfoɔ,Asase Yaa ne ahonhom mu nti, wɔwɔ berɛ pɔtee a wɔde yi apaeɛ anaa sɛ wɔgu nsa de wɔn ahiasɛm to wɔn anim. Berɛ a ɛdidi soɔ yi nyinaa yɛ berɛ a wɔde gu nsa; * Bragorɔ * Awaregyeɛ * Awareguo * Ayiyɔ * Akwantuo berɛ * Abadintoɔ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. == Nnipa A Wɔtumi Gu Nsa == Akanman mu no,ɛnyɛ nnipa nyinaa na wɔtumi gu nsa. Yɛwɔ nnipa kuo pɔtee bi a wɔwɔ ho kwan sɛ wɔdi saa dwuma yi.<ref>{{Citation |last=Odwirafo |title=[Classroom] AKANFO NANASOM: Ancient Authentic Akan Ancestral Religion - Week 1 |date=2020-06-14 |url=https://www.youtube.com/watch?v=UHG7wSRKJ0s |access-date=2025-07-10}}</ref> Wɔn ne; * Ahemfo * Akyeame * Nsumankwaahene * Abusuampaninfoɔ == Nsaguo Nhyehyɛeɛ == Nsaguo nhyehyɛeɛ kyerɛ sɛdeɛ wɔgu nsa firi ahyɛaseɛ kɔsi awieeɛ.Akanfoɔ nsaguo wɔ nkyekyɛmu nnan. Weinom ne; * Ɔfrɛ; Sɛ obi regu nsa a, ɔdi kan frɛ Onyankopɔn, Asase Yaa, abosom, nsamanfoɔ ne ahum ne aham sɛ wɔnmɛtie wɔasɛm mma wɔn.Ɛno ne ɔfrɛ no. * Amanebɔ; Afei wafrɛ ahonhom no awie no,ɛha na wɔka deɛ enti a wɔtoo nsa frɛɛ wɔn no. Wɔka wɔn ahiasɛm kyerɛ ahonhom no. * Nnome/Nhyira; Wɔsrɛ nhyira ma wɔn adɔfo na wɔtumi dome wɔn atamfo nso. * Awieeɛ; Wɔde wɔn nsɛmkaeɛ no ba awieeɛ na wɔda ahonhom no ase sɛ wɔatie wɔn. == Nsaguo Mu Ɔyɛkyerɛ == * Nsaguo mu ɔyɛkyerɛ gyina hɔ ma ɔkwan a wɔfa so gu nsa. Sɛ obi rebɛgu nsa a, ɔhunu sɛ ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Wei nti ɔde obuo ne ahoteɛ na ɛgyina wɔn anim. Na wɔnsere nso sɛ ɛyɛ anigyesɛm mpo a wɔnsere ɛfiri sɛ saa berɛ no ɔgyina Onyankopɔn ne nananom anim. Na sɛ ɛyɛ dabɔne a, oniiko no fura kɔbene na ɔworɔ ne mpaboa. Afei ɔkwaha ne ntoma na ɔtia so kakra. * Wɔde broni nsa, nsafufuo anaa sɛ apeteshie na ɛgu nsa gye sɛ ɛyere so pa ara na wɔde nsuo yi apaeɛ ɛfiri sɛ adeɛ a wɔde nsa yɛ no wɔnfa nsuo nyɛ. * Afei ɔkasa anidie kwan so. Ɔtumi de abɛbuo ba ne kasa no mu.Na nipa a ɔgyina ne nkyɛn no gyegye ho sɛ wiɛ!, wiɛ! de hyɛ ɔyɛfoɔ no nkuran. * Sɛ wɔregu nsa nso a,wɔdi kan de nsa no bi gu fam na ɔde n’akyi akyerɛ mpaninfoɔ na ɔde n’anim ahwɛ nkwankwaa. Wei kyerɛ sɛ mpaninfoɔ ne nkonnwa no mmɛgyina n’akyi akyigyina pa. * Onwunu dwo a, yɛnfrɛ nsamanfoɔ nti wɔngu nsa anwummerɛ.<ref>{{Citation |title=Akan Religion {{!}} Encyclopedia.com |url=https://www.encyclopedia.com/environment/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/akan-religion?utm_source=perplexity |access-date=2025-07-10}}</ref> == Nsaguo Ho Nhwɛsoɔ == ''Onyankopɔn Twediampɔn Kwame'' ''Asase Yaa'' ''Abosonnuasa nyinaa,nsa'' ''Aduanafoɔ nsamanfoɔ,nsa'' ''Yɛafrɛ baako yi,yɛnim sɛ mmusua a aka no nyinaa ate'' ''Yɛahyia ha a, na ɛyɛ anigyeɛ so koraa'' ''Ɛnnɛ yi mo ba Yaw Boadu ne ne yere Akosua Mansa'' ''Aware awo ba barima a yɛroto no din'' ''Yɛsrɛ mo nkyɛn ɔnyinikyɛ ma no'' ''Mommɛdom ne nyansa ne nimdeɛ a mode buu ɔman yi bi'' ''Na momma no atuwohoakyɛ honhom'' ''Mommma ɔnmmɛyɛ ɔyɛkyerɛ nkɔ'' ''Ɔmɛnyini no abaduasa'' ''N’awofoɔ nso,yɛsrɛ nyansa ne nimdeɛ ma wɔn'' ''Momma wɔn ahoɔden ne boasetɔ'' ''Yɛn a ahyia ha nyinaa nkwa so'' ''Ɔtamfo a ɛkaa ɔno nko ɔse Yaw Boadu reto ne ba din'' ''Enti adeɛ bɛyɛ ne yere ne ne ba deɛ'' ''Yɛsrɛ mo sɛ monfrɛ saa nipa no na montu no fo'' ''Momma nsuo a ɛnni anwea mmɛfa no awia ketee'' ''Na yɛn nso de asabɔne akɔ n’ayie'' ''Nsa ni oo!!'' ''Nsa.'' == Nsaguo Ho Mfasoɔ == * Ɛda Akanfoɔ gyidie adi. * Ɛma yɛne ahonhom di nkitaho na yɛnya wɔn nkyɛn mmoa. * Ɛma yɛnya anidasoɔ wɔ abrabɔ mu. * Ɔkwan a wɔfa so srɛ Onyankopɔn ne nananom mmoa ne nhyira. * Ɛma nnipa nya honhom mu ahoɔden ne ahobammɔ. * Ɛboa ma abusua ne kurom nyinaa nya asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ. * Ɛma [[Akanfoɔ]] bɔ wɔn ho ban firi bɔne ne amanehunu ho. == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == qk3ll1j6cu4kvdmj2qao637o05lpj1b Repatriation of South African Human Remains from German Universities 0 17461 191369 2025-07-11T07:07:18Z Christian Owusu Ansah 16034 Created page with "''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mmɔden a South Africa rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afi aman foforo so no ka wiase nyinaa nhyehyɛe bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapade, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidi ma nnipa a wofi aman foforo so no ho. Nsɛm a ɛho hia sen biara no bi ne nnipa a wofi South Africa a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ German sukuupɔn ahorow mu, titiriw wɔn a wɔde wɔn kɔe wɔ nniso ase ne nnipa mu nyiyim..." 191369 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mmɔden a South Africa rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afi aman foforo so no ka wiase nyinaa nhyehyɛe bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapade, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidi ma nnipa a wofi aman foforo so no ho. Nsɛm a ɛho hia sen biara no bi ne nnipa a wofi South Africa a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ German sukuupɔn ahorow mu, titiriw wɔn a wɔde wɔn kɔe wɔ nniso ase ne nnipa mu nyiyim bere mu wɔ nnipa mu nyiyim ho nyansahu ne nnipa ho nimdeɛ mu no. Akwankyerɛ, honhom fam nneɛma, ne amammerɛ ho nsɛm a ɛho hia na ɛma wɔsan kɔ wɔn kurom no ma ɛda sɛnea nyansahu, amammerɛ, ne nkae yɛ adwuma no adi pefee. Abakɔsɛm Mu Nsɛm: Nkolɔn, Antropology, ne Nnipa Ahonya Wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase mu no, Europa nyansahufo ne nnipa ho animdefo boaboaa nnipa nnompe ano fii Afrika de boaa nnipa mu nyiyim nkyerɛkyerɛ, ti-mu-nsusuw (kraniometry), ne mmusua mu kyekyɛ ho. South Africa, sɛ mantam titiriw wɔ Europefo amammerɛ mu trɛtrɛw ne mmusuakuw ho nyansahu mu no, bɛyɛɛ nnipa nkae a wɔtaa nya wɔ amammuifo te sɛ Khoisan, Tswana, ne Xhosafo (Dubow, 1995) nkyɛn bere a wɔnnye wɔn ho nto mu. Germanfo nhomanimfo yɛɛ adwumaden titiriw de boaboaa Afrikafo adasamma nnompe ano, mpɛn pii no, na wɔyɛ saa denam nniso mu mpanyimfo, asɛmpatrɛwfo, ne nnipa ho animdefo so. Nhyehyɛe ahorow te sɛ Freiburg Sukuupɔn, Tübingen Sukuupɔn, Charité Aduruyɛ Sukuupɔn wɔ Berlin, ne Leipzig Sukuupɔn no boaboaa South Africa nnompe a aka no pii ano, a emu pii yɛ tiboa, a wɔde abusuakuw ho nkrataa a ɛmfata akyerɛkyerɛ mu, na wɔkyekyɛɛ no abusua mu (Zimmerman, 2001). Asetena mu Asetena mu Nsɛm a Ɛho Hia 1. Khoisan nkae no a wɔsan de bae (2013 ⁇ 2019) Wɔ afe 2013 mu no, ade titiriw bi sii bere a Freiburg Sukuupɔn no de nnipa akron a wofi South Africa no nnompe maa DSAC (Department of Sports, Arts and Culture) ne South African Heritage Resources Agency (SAHRA). Wɔboaboaa nkae no ano wɔ Northern Cape wɔ afeha a ɛto so 19 mu, na wɔde siee anatomical aboaboa mu de yɛɛ mmusuakuw adesua (SAHRA, 2013). Wɔ 2019 mu no, wɔsan de nnipa a wɔagye din pii baa ɔman no mu, bere a Berlin Sukuupɔn Charité Ayaresabea no de nnipa bɛboro 20 a wɔn mu dodow no ara yɛ Khoisanfo a wɔfi South Afrika no nnompe maa wɔn. Ná wɔafa ɔkwan a ɛmfata so anya saa nnompe yi, mpɛn pii no, efi aboda mu anaa wɔn a wɔde wɔn ho hyehyɛ hɔ no so. Wɔyɛɛ wɔn nsrahwɛ no ho nhyehyɛe wɔ afahyɛ bi ase a South Africa mpanyimfo, German aban ananmusifo, ne Khoisan akannifo a wɔagye din (Deutsche Welle, 2019). 2. Leipzig Sukuupɔn ne Germany Sukuupɔn Afoforo Mfe kakra a atwam ni no, German sukuupɔn afoforo te sɛ Leipzig ne Tübingen agye atom sɛ wɔwɔ nkae bi a efi South Africa. Nhomanim nhwehwɛmu a German ne South Africa nhomanimfo nyinaa taa akyi no rekɔ so, a ne botae ne sɛ wɔbɛhu baabi a wofi ne sɛnea wɔbɛsan akɔ wɔn kurom wɔ obu mu. Seesei saa ahyehyɛde ahorow yi reyɛ adwuma wɔ abrabɔ gyinapɛn foforo a amanaman ntam gyinapɛn ahorow, te sɛ Amanaman Nkabom no Abakɔsɛm a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (UNDRIP) ne UNESCO Apam a wɔyɛɛ no 1970 mu no kyerɛ no kwan. Abrabɔ, Abrabɔ, ne Honhom Fam Nneɛma Wɔ South Africa amammerɛ mu, titiriw wɔ Khoisanfo mu no, ayi a ɛfata ne nananom a wɔawuwu a wɔsom wɔn no yɛ ade titiriw wɔ honhom fam yiyedi ho. Sɛ wɔtwe nnipa a wɔawuwu no de wɔn kɔkyerɛ afoforo a, wobu no sɛ ɛyɛ honhom fam bɔne, na ɛsɛe abusuabɔ a ɛda ateasefo ne awufo ntam no. Sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom a, ɛma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow de siesie wɔn ho, na ɛma wonya honhom fam asomdwoe ne amammerɛ mu nkitahodi (Prins, 2000). Bio nso, saa nsrahwɛ yi yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ na nniso no adi atirimɔdensɛm, na ɛhyɛɛ Europa ahyehyɛde ahorow no ma wɔsɔre tiaa dwuma a nyansahu adi wɔ abakɔsɛm mu wɔ nnipa a wɔhyɛ wɔn ase no a wɔtew wɔn ho no ho. Ɔman no Ho a Wɔde Hyɛ Adwuma Mu ne Nkɔso a Wɔde Ma South Africa aban no nam SAHRA ne Agumadi, Adwinne ne Amammerɛ Dwumadibea no so adi dwuma titiriw wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no mu. Ɔman no mmara kyerɛ kwan wɔ tetefo nkae a wɔbɛhwehwɛ, ne a wɔbɛka ho asɛm, ne a wɔbɛfa akɔ, ne nkae a wɔbɛsan de akɔsie wɔ afahyɛ ase ho. Bio nso, South Africa ka Afrika Nkabom no nhyehyɛe a ɛfa agyapade a wɔde ma ho no ho, na aboa ma wɔde Afrikafo a wɔatu wɔn afi wɔn man mu no nkae ne wɔn nneɛma a wɔde asie ho nsɛm a ɛwɔ aman no mu ayɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu (AU, 2020). German Aban Mmuae ne Kyɛw Wɔ afe 2019 mu no, German Amanaman Ntam Nsɛm So Asoɛe no de kyɛwpa too gua sɛ wɔagye Afrikafo nnompe wɔ ɔkwan a ɛmfata so, na wɔabɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu. Germany nso ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wɔ sika ne logistic mu ama nhwehwɛmu wɔ baabi a wofi bae, asieyɛ ho ka, ne nkɔmmɔ a wɔne wɔn a wofi mu bae no bɛyɛ (Federal Foreign Office, 2019). Germany's experience with restitution of Namibian remains ⁇ asɛɛ wɔfa ma nnipa ho nyansahu ⁇ aahyehyɛ ne amammerɛ a ɛresesa wɔ nipa nkae ho ne ne nkorabata akyi asɛyɛde ho. Nsɛnnennen ne Akwan a Wɔfa So Kɔ N'anim Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, ɔhaw pii da so wɔ hɔ: Nkyerɛwee a ɛfa baabi a wofi bae ho no nyɛ pɛ: Wɔkyerɛw nkae no mu pii din bɔne anaa wɔtwee wɔn fii baabi a wofi bae no ho. Nhyehyɛe a wɔsɔre tia: Sukuupɔn ahorow bi yɛ nyaa wɔ mmara mu, nnwuma mu, anaa nhomasua mu. Wɔ South Africa no, wontumi mfa nidi nsie nnipa pii a wɔawuwu. Nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so, ntoboa a wɔde ma akorae ho nhwehwɛmu, ne nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia na ama saa nhyehyɛe yi anya nkɔso. Mmuae South Africafo a wɔayi wɔn afi German sukuupɔn ahorow mu a wɔde wɔn aba wɔn man mu no yɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ a wɔde siesie nnipa, nidi, ne wɔn amammerɛ. Ɛkyerɛ sɛnea abakɔsɛm mu atɛntrenee, nyansahu mu abrabɔ pa, ne amammerɛ mu honhom fam nneɛma hyia. Bere a South Africa kɔ so bɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan ama wɔn nneɛma nyinaa no, saa nneyɛe yi yɛ anammɔn a ɛho hia paa a ɛbɛma wɔatumi agyina nnɛɛmmafo nniso a na ɛyɛ yaw a atwam no ano na wɔama Afrikafo anya wɔn agyapade so tumi. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] liq7dmmmidwkjja4lnh9apo8z5ygttn 191370 191369 2025-07-11T07:20:32Z Christian Owusu Ansah 16034 191370 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mmɔden a South Africa rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afi aman foforo so no ka wiase nyinaa nhyehyɛe bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapade, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidi ma nnipa a wofi aman foforo so no ho. Nsɛm a ɛho hia sen biara no bi ne nnipa a wofi South Africa a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ German sukuupɔn ahorow mu, titiriw wɔn a wɔde wɔn kɔe wɔ nniso ase ne nnipa mu nyiyim bere mu wɔ nnipa mu nyiyim ho nyansahu ne nnipa ho nimdeɛ mu no. Akwankyerɛ, honhom fam nneɛma, ne amammerɛ ho nsɛm a ɛho hia na ɛma wɔsan kɔ wɔn kurom no ma ɛda sɛnea nyansahu, amammerɛ, ne nkae yɛ adwuma no adi pefee. Abakɔsɛm Mu Nsɛm: Nkolɔn, Antropology, ne Nnipa Ahonya Wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase mu no, Europa nyansahufo ne nnipa ho animdefo boaboaa nnipa nnompe ano fii Afrika de boaa nnipa mu nyiyim nkyerɛkyerɛ, ti-mu-nsusuw (kraniometry), ne mmusua mu kyekyɛ ho. South Africa, sɛ mantam titiriw wɔ Europefo amammerɛ mu trɛtrɛw ne mmusuakuw ho nyansahu mu no, bɛyɛɛ nnipa nkae a wɔtaa nya wɔ amammuifo te sɛ Khoisan, Tswana, ne Xhosafo<ref>{{Citation |last=Roy Love |title=Book reviews : Illicit Union: scientific racism in modern South Africa By SAUL DUBOW (Johannesburg and Cambridge, Witwatersrand University Press and Cambridge University Press, 1995). 315pp. £15.95 |date=1996-10 |url=https://doi.org/10.1177/030639689603800209 |work=Race &amp; Class |volume=38 |issue=2 |pages=87–89 |doi=10.1177/030639689603800209 |issn=0306-3968 |access-date=2025-07-11}}</ref> nkyɛn bere a wɔnnye wɔn ho nto mu. Germanfo nhomanimfo yɛɛ adwumaden titiriw de boaboaa Afrikafo adasamma nnompe ano, mpɛn pii no, na wɔyɛ saa denam nniso mu mpanyimfo, asɛmpatrɛwfo, ne nnipa ho animdefo so. Nhyehyɛe ahorow te sɛ Freiburg Sukuupɔn, Tübingen Sukuupɔn, Charité Aduruyɛ Sukuupɔn wɔ Berlin, ne Leipzig Sukuupɔn no boaboaa South Africa nnompe a aka no pii ano, a emu pii yɛ tiboa, a wɔde abusuakuw ho nkrataa a ɛmfata akyerɛkyerɛ mu, na wɔkyekyɛɛ no abusua mu<ref>{{Citation |last=Andi Zimmerman |title=Anthropology and Antihumanism in Imperial Germany |date=2001 |url=https://doi.org/10.7208/chicago/9780226983462.001.0001 |publisher=University of Chicago Press |isbn=978-0-226-98342-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Asetena mu Asetena mu Nsɛm a Ɛho Hia 1. Khoisan nkae no a wɔsan de bae (2013 ⁇ 2019) Wɔ afe 2013 mu no, ade titiriw bi sii bere a Freiburg Sukuupɔn no de nnipa akron a wofi South Africa no nnompe maa DSAC (Department of Sports, Arts and Culture) ne South African Heritage Resources Agency (SAHRA). Wɔboaboaa nkae no ano wɔ Northern Cape wɔ afeha a ɛto so 19 mu, na wɔde siee anatomical aboaboa mu de yɛɛ mmusuakuw adesua<ref>{{Citation |last=Maximilian Felix Chami |title=Restitution and Repatriation of Ancestral, Human Remains from Colonial Contexts in Tanzania |date=2024-09 |url=https://doi.org/10.1080/21619441.2024.2425899 |work=Journal of African Diaspora Archaeology and Heritage |volume=13 |issue=3 |pages=261–280 |doi=10.1080/21619441.2024.2425899 |issn=2161-9441 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=HOME - SAHRA 2025 |url=https://www.sahra.org.za/,%20https://www.sahra.org.za/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔ 2019 mu no, wɔsan de nnipa a wɔagye din pii baa ɔman no mu, bere a Berlin Sukuupɔn Charité Ayaresabea no de nnipa bɛboro 20 a wɔn mu dodow no ara yɛ Khoisanfo a wɔfi South Afrika no nnompe maa wɔn. Ná wɔafa ɔkwan a ɛmfata so anya saa nnompe yi, mpɛn pii no, efi aboda mu anaa wɔn a wɔde wɔn ho hyehyɛ hɔ no so. Wɔyɛɛ wɔn nsrahwɛ no ho nhyehyɛe wɔ afahyɛ bi ase a South Africa mpanimfoɔ, German aban ananmusifo, ne Khoisan akannifo a wɔagye din<ref>{{Citation |last=J. F. Thackeray |title=An Analysis of Faunal Remains from Archaeological Sites in Southern South West Africa (Namibia) |date=1979-06 |url=https://doi.org/10.2307/3888168 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=34 |issue=129 |pages=18 |doi=10.2307/3888168 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>. 2. Leipzig Sukuupɔn ne Germany Sukuupɔn Afoforo Mfe kakra a atwam ni no, German sukuupɔn afoforo te sɛ Leipzig ne Tübingen agye atom sɛ wɔwɔ nkae bi a efi South Africa. Nhomanim nhwehwɛmu a German ne South Africa nhomanimfo nyinaa taa akyi no rekɔ so, a ne botae ne sɛ wɔbɛhu baabi a wofi ne sɛnea wɔbɛsan akɔ wɔn kurom wɔ obu mu. Seesei saa ahyehyɛde ahorow yi reyɛ adwuma wɔ abrabɔ gyinapɛn foforo a amanaman ntam gyinapɛn ahorow, te sɛ Amanaman Nkabom no Abakɔsɛm a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (UNDRIP) ne [[UNESCO]] Apam a wɔyɛɛ no 1970 mu no kyerɛ no kwan<ref>{{Citation |last=UNESCO |title=Convention on the Means of Prohibiting and Preventing the Illicit Import, Export and Transfer of Ownership of Cultural Property Paris, 14 November 1970 |date=2007-01-01 |url=https://doi.org/10.1163/ej.9789004164543.1-760.17 |work=Standard-Setting at UNESCO |pages=103–111 |publisher=Brill {{!}} Nijhoff |isbn=978-90-04-16454-3 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Abrabɔ, Abrabɔ, ne Honhom Fam Nneɛma Wɔ South Africa amammerɛ mu, titiriw wɔ Khoisanfo mu no, ayi a ɛfata ne nananom a wɔawuwu a wɔsom wɔn no yɛ ade titiriw wɔ honhom fam yiyedi ho. Sɛ wɔtwe nnipa a wɔawuwu no de wɔn kɔkyerɛ afoforo a, wobu no sɛ ɛyɛ honhom fam bɔne, na ɛsɛe abusuabɔ a ɛda ateasefo ne awufo ntam no. Sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom a, ɛma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow de siesie wɔn ho, na ɛma wonya honhom fam asomdwoe ne amammerɛ mu nkitahodi<ref>{{Citation |last=E. N. Keen |title=Human Remains from Twyfelfontein |date=1957-03 |url=https://doi.org/10.2307/3886437 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=12 |issue=45 |pages=27 |doi=10.2307/3886437 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Bio nso, saa nsrahwɛ yi yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ na nniso no adi atirimɔdensɛm, na ɛhyɛɛ Europa ahyehyɛde ahorow no ma wɔsɔre tiaa dwuma a nyansahu adi wɔ abakɔsɛm mu wɔ nnipa a wɔhyɛ wɔn ase no a wɔtew wɔn ho no ho. Ɔman no Ho a Wɔde Hyɛ Adwuma Mu ne Nkɔso a Wɔde Ma South Africa aban no nam SAHRA ne Agumadi, Adwinne ne Amammerɛ Dwumadibea no so adi dwuma titiriw wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no mu. Ɔman no mmara kyerɛ kwan wɔ tetefo nkae a wɔbɛhwehwɛ, ne a wɔbɛka ho asɛm, ne a wɔbɛfa akɔ, ne nkae a wɔbɛsan de akɔsie wɔ afahyɛ ase ho. Bio nso, South Africa ka Afrika Nkabom no nhyehyɛe a ɛfa agyapade a wɔde ma ho no ho, na aboa ma wɔde Afrikafo a wɔatu wɔn afi wɔn man mu no nkae ne wɔn nneɛma a wɔde asie ho nsɛm a ɛwɔ aman no mu ayɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu<ref>{{Citation |title=The relationship between the OAU/AU and the African Commission on Human and Peoples' Rights |date=2004-12-09 |url=https://doi.org/10.1017/cbo9780511494031.002 |work=Human Rights in Africa |pages=49–72 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-0-521-83917-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>. German Aban Mmuae ne Kyɛw Wɔ afe 2019 mu no, German Amanaman Ntam Nsɛm So Asoɛe no de kyɛwpa too gua sɛ wɔagye Afrikafo nnompe wɔ ɔkwan a ɛmfata so, na wɔabɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu. Germany nso ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wɔ sika ne logistic mu ama nhwehwɛmu wɔ baabi a wofi bae, asieyɛ ho ka, ne nkɔmmɔ a wɔne wɔn a wofi mu bae no bɛyɛ<ref>{{Citation |last=Moritz Marbach |title=wiesbaden: Access Databases from the Federal Statistical Office of Germany |date=2019-11-10 |url=https://doi.org/10.32614/cran.package.wiesbaden |access-date=2025-07-11}}</ref>. Germany's experience with restitution of Namibian remains ⁇ asɛɛ wɔfa ma nnipa ho nyansahu ⁇ aahyehyɛ ne amammerɛ a ɛresesa wɔ nipa nkae ho ne ne nkorabata akyi asɛyɛde ho. Nsɛnnennen ne Akwan a Wɔfa So Kɔ N'anim Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, ɔhaw pii da so wɔ hɔ: Nkyerɛwee a ɛfa baabi a wofi bae ho no nyɛ pɛ: Wɔkyerɛw nkae no mu pii din bɔne anaa wɔtwee wɔn fii baabi a wofi bae no ho. Nhyehyɛe a wɔsɔre tia: Sukuupɔn ahorow bi yɛ nyaa wɔ mmara mu, nnwuma mu, anaa nhomasua mu. Wɔ South Africa no, wontumi mfa nidi nsie nnipa pii a wɔawuwu. Nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so, ntoboa a wɔde ma akorae ho nhwehwɛmu, ne nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia na ama saa nhyehyɛe yi anya nkɔso. Mmuae South Africafo a wɔayi wɔn afi German sukuupɔn ahorow mu a wɔde wɔn aba wɔn man mu no yɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ a wɔde siesie nnipa, nidi, ne wɔn amammerɛ. Ɛkyerɛ sɛnea abakɔsɛm mu atɛntrenee, nyansahu mu abrabɔ pa, ne amammerɛ mu honhom fam nneɛma hyia. Bere a South Africa kɔ so bɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan ama wɔn nneɛma nyinaa no, saa nneyɛe yi yɛ anammɔn a ɛho hia paa a ɛbɛma wɔatumi agyina nnɛɛmmafo nniso a na ɛyɛ yaw a atwam no ano na wɔama Afrikafo anya wɔn agyapade so tumi. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] m2gknl8h3j4cgtcdfpxmgobqu3ay47f 191371 191370 2025-07-11T07:36:15Z Christian Owusu Ansah 16034 191371 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mmɔden a [[South Africa|South Afrika]] rebɔ sɛ wɔbɛsan agye nnipa nnompe afiri aman foforɔ so no ka wiase nyinaa nhyehyɛeɛ bi a ɛrekɔ so a wɔde siesie agyapadeɛ, siesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔde nidie ma nnipa a wɔfiri aman foforɔ so no ho. Nsɛm a ɛho hia kyɛn biribiara no bi ne nnipa a wɔfiri South Afrika a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu wɔ [[Germany|German]] suapɔn ahodoɔ mu, titire wɔn a wɔde wɔn kɔeɛ wɔ nnisoɔ ase ne nnipa mu nyiyim berɛ mu wɔ nnipa mu nyiyim ho nyansapɛ ne nnipa ho nimdeɛ mu no. Akwankyerɛ ahodoɔ no bi ne, honhom fam nnoɔma, ne amammerɛ ho nsɛm a ɛho hia na ɛno na ɛma ɛda sɛdeɛ nyansahpɛ, amammerɛ, ne nkae yɛ adwuma no da adi pefee. == Abakɔsɛm: Nnisoɔ, amammerɛ, ne nnipa nnompe a wakora == Wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase mu no, Europa nyansahufo ne nnipa ho animdefo boaboaa nnipa nnompe ano fii Afrika de boaa nnipa mu nyiyim nkyerɛkyerɛ, ti-mu-nsusuw (kraniometry), ne mmusua mu kyekyɛ ho. South Africa, sɛ mantam titiriw wɔ Europefo amammerɛ mu trɛtrɛw ne mmusuakuw ho nyansahu mu no, bɛyɛɛ nnipa nkae a wɔtaa nya wɔ amammuifo te sɛ Khoisan, [[Tswana]], ne Xhosafo<ref>{{Citation |last=Roy Love |title=Book reviews : Illicit Union: scientific racism in modern South Africa By SAUL DUBOW (Johannesburg and Cambridge, Witwatersrand University Press and Cambridge University Press, 1995). 315pp. £15.95 |date=1996-10 |url=https://doi.org/10.1177/030639689603800209 |work=Race &amp; Class |volume=38 |issue=2 |pages=87–89 |doi=10.1177/030639689603800209 |issn=0306-3968 |access-date=2025-07-11}}</ref> nkyɛn bere a wɔnnye wɔn ho nto mu. Germanfo nhomanimfo yɛɛ adwumaden titiriw de boaboaa Afrikafo adasamma nnompe ano, mpɛn pii no, na wɔyɛ saa denam nniso mu mpanyimfo, asɛmpatrɛwfo, ne nnipa ho animdefo so. Nhyehyɛeɛ ahodoɔ te sɛ Freiburg Suapɔn, Tübingen Suapɔn, Charité Aduruyɛ Sukuupɔn wɔ Berlin, ne Leipzig Suapɔn no boaboaa South Afrika nnompe a aka no pii ano, a emu pii yɛ tiboa, a wɔde abusuakuo ho nkrataa a ɛmfata akyerɛkyerɛ mu, na wɔkyekyɛɛ no abusua mu<ref>{{Citation |last=Andi Zimmerman |title=Anthropology and Antihumanism in Imperial Germany |date=2001 |url=https://doi.org/10.7208/chicago/9780226983462.001.0001 |publisher=University of Chicago Press |isbn=978-0-226-98342-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>. == Asetena mu nsɛm a ɛho hia == === 1. Khoisan nkae no a wɔsan de bae (2013 - 2019) === Wɔ afe 2013 mu no, ade titire bi sii bere a Freiburg Sukuupɔn no de nnipa akron a wofi South Africa no nnompe maa DSAC (Department of Sports, Arts and Culture) ne South African Heritage Resources Agency (SAHRA). Wɔboaboaa nkae no ano wɔ Northern Cape wɔ afeha a ɛto so 19 mu, na wɔde siee anatomical aboaboa mu de yɛɛ mmusuakuw adesua<ref>{{Citation |last=Maximilian Felix Chami |title=Restitution and Repatriation of Ancestral, Human Remains from Colonial Contexts in Tanzania |date=2024-09 |url=https://doi.org/10.1080/21619441.2024.2425899 |work=Journal of African Diaspora Archaeology and Heritage |volume=13 |issue=3 |pages=261–280 |doi=10.1080/21619441.2024.2425899 |issn=2161-9441 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=HOME - SAHRA 2025 |url=https://www.sahra.org.za/,%20https://www.sahra.org.za/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔ 2019 mu no, wɔsan de nnipa a wɔagye din pii baa ɔman no mu, bere a Berlin Sukuupɔn Charité Ayaresabea no de nnipa bɛboro 20 a wɔn mu dodow no ara yɛ Khoisanfo a wɔfi South Afrika no nnompe maa wɔn. Ná wɔafa ɔkwan a ɛmfata so anya saa nnompe yi, mpɛn pii no, efi aboda mu anaa wɔn a wɔde wɔn ho hyehyɛ hɔ no so. Wɔyɛɛ wɔn nsrahwɛ no ho nhyehyɛe wɔ afahyɛ bi ase a South Africa mpanimfoɔ, German aban ananmusifo, ne Khoisan akannifo a wɔagye din<ref>{{Citation |last=J. F. Thackeray |title=An Analysis of Faunal Remains from Archaeological Sites in Southern South West Africa (Namibia) |date=1979-06 |url=https://doi.org/10.2307/3888168 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=34 |issue=129 |pages=18 |doi=10.2307/3888168 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>. === 2. Leipzig Suapɔn ne Germany Suapɔn Afoforɔ === Mfe kakra a atwam ni no, German sukuupɔn afoforɔ te sɛ Leipzig ne Tübingen agye atom sɛ wɔwɔ nkae bi a efi South Africa. Nhomanim nhwehwɛmu a German ne South Africa nwomanimfoɔ nyinaa taa akyi no rekɔ so, a ne botae ne sɛ wɔbɛhu baabi a wofi ne sɛnea wɔbɛsan akɔ wɔn kurom wɔ obu mu. Seesei saa ahyehyɛdeɛ ahorow yi reyɛ adwuma wɔ abrabɔ gyinapɛn foforo a amanaman ntam gyinapɛn ahorow, te sɛ Amanaman Nkabom no Abakɔsɛm a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (UNDRIP) ne [[UNESCO]] Apam a wɔyɛɛ no 1970 mu no kyerɛ no kwan<ref>{{Citation |last=UNESCO |title=Convention on the Means of Prohibiting and Preventing the Illicit Import, Export and Transfer of Ownership of Cultural Property Paris, 14 November 1970 |date=2007-01-01 |url=https://doi.org/10.1163/ej.9789004164543.1-760.17 |work=Standard-Setting at UNESCO |pages=103–111 |publisher=Brill {{!}} Nijhoff |isbn=978-90-04-16454-3 |access-date=2025-07-11}}</ref>. == Abrabɔ, amammerɛ, ne honhom fam nnoɔma == Wɔ South Africa amammerɛ mu, titire wɔ Khoisanfo mu no, ayi a ɛfata ne nananom a wɔawuwu a wɔsom wɔn no yɛ ade titiriw wɔ honhom fam yiyedi ho. Sɛ wɔtwe nnipa a wɔawuwu no de wɔn kɔkyerɛ afoforo a, wobu no sɛ ɛyɛ honhom fam bɔne, na ɛsɛe abusuabɔ a ɛda ateasefo ne awufo ntam no. Sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom a, ɛma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow de siesie wɔn ho, na ɛma wonya honhom fam asomdwoe ne amammerɛ mu nkitahodie<ref>{{Citation |last=E. N. Keen |title=Human Remains from Twyfelfontein |date=1957-03 |url=https://doi.org/10.2307/3886437 |work=The South African Archaeological Bulletin |volume=12 |issue=45 |pages=27 |doi=10.2307/3886437 |issn=0038-1969 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Bio nso, saa nsrahwɛ yi yɛ adanse a ɛkyerɛ sɛ na nniso no adi atirimɔdensɛm, na ɛhyɛɛ Europa ahyehyɛde ahorow no ma wɔsɔre tiaa dwuma a nyansahu adi wɔ abakɔsɛm mu wɔ nnipa a wɔhyɛ wɔn ase no a wɔtew wɔn ho no ho. == Ɔman no ho a wɔde hyɛ adwuma mu ne wɔn a wɔde wɔn bɛsan aba wɔn man mu == South Africa aban no nam SAHRA ne Adwumadie, Adwinne ne Amammerɛ Dwumadibea no so adi dwuma titiriw wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no mu. Ɔman no mmara kyerɛ kwan wɔ tetefo nkae a wɔbɛhwehwɛ, ne a wɔbɛka ho asɛm, ne a wɔbɛfa akɔ, ne nkae a wɔbɛsan de akɔsie wɔ afahyɛ ase ho. Bio nso, South Africa ka Afrika Nkabom no nhyehyɛe a ɛfa agyapade a wɔde ma ho no ho, na aboa ma wɔde Afrikafo a wɔatu wɔn afi wɔn man mu no nkae ne wɔn nneɛma a wɔde asie ho nsɛm a ɛwɔ aman no mu ayɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu<ref>{{Citation |title=The relationship between the OAU/AU and the African Commission on Human and Peoples' Rights |date=2004-12-09 |url=https://doi.org/10.1017/cbo9780511494031.002 |work=Human Rights in Africa |pages=49–72 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-0-521-83917-4 |access-date=2025-07-11}}</ref>. == German aban mmuaeɛ ne akyɛwpa == Wɔ afe 2019 mu no, '''''German Amanaman Ntam Nsɛm So Asoɛe''''' no de kyɛwpa too dwa sɛ wɔagye Afrikafo nnompe wɔ ɔkwan a ɛmfata so, na wɔabɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu. Germany nso ahyɛ bɔ sɛ ɔbɛboa wɔ sika ne logistic mu ama nhwehwɛmu wɔ baabi a wofi bae, asieyɛ ho ka, ne nkɔmmɔ a wɔne wɔn a wofi mu bae no bɛyɛ<ref>{{Citation |last=Moritz Marbach |title=wiesbaden: Access Databases from the Federal Statistical Office of Germany |date=2019-11-10 |url=https://doi.org/10.32614/cran.package.wiesbaden |access-date=2025-07-11}}</ref>. Germany's experience with restitution of Namibian remains ⁇ asɛɛ wɔfa ma nnipa ho nyansahu ⁇ aahyehyɛ ne amammerɛ a ɛresesa wɔ nipa nkae ho ne ne nkorabata akyi asɛyɛde ho. == Ɔhaw ahodoɔ ne kwan a wɔfa so di so == Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, ɔhaw pii da so wɔ hɔ: * Nkyerɛwee a ɛfa baabi a wofi bae ho no nyɛ pɛ: Wɔkyerɛw nkae no mu pii din bɔne anaa wɔtwee wɔn fii baabi a wofi bae no ho. * Nhyehyɛe a wɔsɔre tia: Sukuupɔn ahorow bi yɛ nyaa wɔ mmara mu, nnwuma mu, anaa nhomasua mu. * Wɔ South Africa no, wontumi mfa nidi nsie nnipa pii a wɔawuwu. Nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so, ntoboa a wɔde ma akorae ho nhwehwɛmu, ne nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia na ama saa nhyehyɛe yi anya nkɔso. == Mmoano == South Afrikafoɔ a wɔayi wɔn afi German suapɔn ahodoɔ mu a wɔde wɔn aba wɔn man mu no yɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ a wɔde siesie nnipa, nidi, ne wɔn amammerɛ. Ɛkyerɛ sɛnea abakɔsɛm mu atɛntrenee, nyansahu mu abrabɔ pa, ne amammerɛ mu honhom fam nneɛma hyia. Bere a South Afrika kɔ so bɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan ama wɔn nneɛma nyinaa no, saa nneyɛe yi yɛ anammɔn a ɛho hia paa a ɛbɛma wɔatumi agyina nnɛɛmmafo nniso a na ɛyɛ yaw a atwam no ano na wɔama Afrikafo anya wɔn agyapade so tumi. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] lufjvi2oec4fk60tjdnnc2k5j4h0pg0 Algerian Skulls Returned from the Musée de l’Homme in Paris 0 17462 191372 2025-07-11T07:40:10Z Christian Owusu Ansah 16034 Created page with "Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, bere a na Algeria yɛ nnommum no, wɔsan de nnipa nkatabo 24 maa Algeria asraafo a wɔko tia aban no. Ná wɔde saa nkatabo yi asie Musée de l'Homme a ɛwɔ Paris no bɛboro mfe 170 fi bere a wɔde kɔe bere a France de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ bere titiriw wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa colonial nkae, akatua, ne ɔman no nidi adi. Abakɔs..." 191372 wikitext text/x-wiki Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, bere a na Algeria yɛ nnommum no, wɔsan de nnipa nkatabo 24 maa Algeria asraafo a wɔko tia aban no. Ná wɔde saa nkatabo yi asie Musée de l'Homme a ɛwɔ Paris no bɛboro mfe 170 fi bere a wɔde kɔe bere a France de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ bere titiriw wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa colonial nkae, akatua, ne ɔman no nidi adi. Abakɔsɛm: Franse Nkonim ne Kyekyere France bɛtow hyɛɛ Algeria so wɔ 1830 mu, na ɛhyɛɛ ɔmammɔfo a wɔyɛ basabasayɛfo ase mfe ɔha. France asraafo no de atirimɔdensɛm paa na ɛhyɛɛ Algeriafo a na wɔsɔre tia aban no so. Bere a na France asraafo redi ako wɔ afe 1840 mfe no mu, titiriw bere a General Thomas-Robert Bugeaud di wɔn anim no, wokunkum wɔn akannifo pii, a na Sheikh Bouziane ka ho, a na ɔyɛ Zaatcha atuatew a esii afe 1849 no mu panyin. Wɔde saa akannifo yi ti no kɔɔ France sɛ akodi agyapade, na wɔde siee hɔ na akyiri yi wɔde siee Musée de l'Homme mu. Wɔde yɛɛ anthropological ne racial science nhwehwɛmu, a na ɛyɛ Europefo nneyɛe bi a na ɛgyina hɔ ma nnipa nkae a na wɔboaboa ano wɔ nnipa a na wɔhyɛ wɔn ase no mu de kyerɛ sɛ nnipa bi wɔ hɔ a ɛsono wɔn amammerɛ (Abadie, 2020). Nhwehwɛmu ne Ɔkasatia Wɔ 2011 mu na Algeria abakɔsɛm kyerɛwfo Ali Farid Belkadi huu sɛ Algeriafo nkatabo no wɔ hɔ, bere a ɔhuu sɛ ɛwɔ France tete nneɛma akorae hɔ no. Saa adiyisɛm yi maa ɔmanfo bo fuwii wɔ Algeria na wɔsrɛe sɛ wɔnsan mmra wɔn man mu ntɛm ara. Wɔkyerɛw nsɛm bi te sɛ "ɔtamfo ɔkofo" anaa "Berberfo a wonnim wɔn" agu wɔn ti so, na wɔtwee wɔn fii wɔn man ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ ho (Belkadi, 2011). Wɔn a na wɔrepere wɔn ama wɔasan aba no bɛyɛɛ ɔman no botae, na Algeria ɔmanfo, nhomanimfo, ne aban mpanyimfo boaa wɔn. Afei nso, ɛmaa akasakasa a na ɛwɔ Algeria ne France ntam bere tenteenten no san baa wɔn ntam bio. France Gyinae a Ɛne sɛ Wobɛma Wɔasan Akyekyere Aboa no Wɔ July 2020 mu no, bere a na wiase nyinaa rebɔ nkɔmmɔ a ɛfa nnommumfa ho no, France manpanyin Emmanuel Macron maa tumi sɛ wɔnsan mfa nkatabo 24 no nkɔma Algeria. Saa gyinaesi yi bae wɔ mfe pii a wɔde yɛɛ nhyehyɛe no akyi, na amanyɔsɛm mu nhyɛso a ɛkɔɔ so wɔ France so no maa no hui sɛ ɛsɛ sɛ ɔde n'ani to ne amammerɛ a atwam so. Na Macron adi kan agye France nniso a ɛwɔ Algeria no atirimɔdensɛm atom, na ɔkaa ho asɛm sɛ "atirimɔdensɛm a ɛtia nnipa" (Reuters, 2020). Wɔ afahyɛ bi ase wɔ El Alia Asieeɛ a ɛwɔ Algiers wɔ July 5, 2020  ⁇  Algeria's Independence Day  ⁇  no, wɔde asraafo anidie nyinaa siee wɔn ti. Ná nkae no bi yɛ nnipa a wɔsɔre tia tumidi te sɛ: Sheikh Bouziane Si Mokhtar ben Kouider al-Titraoui Mohamed Lamjad ben Abdelmalek (Cherif Boubaghla) Moussa al-Derkaoui Wɔn a wɔsan siee wɔn no yɛɛ biribi a ɛmaa wɔn ani gyei kɛse, na ɛsan hyɛɛ ɔman no nkae mu den, na ɛhyɛɛ Algeria akofo a wɔko tiaa amammerɛ no afɔrebɔde ho anuonyam. Nea Ɛkyerɛ ne Nea Ɛkyerɛ Nkatabo no a wɔsan de bae no yɛɛ nneɛma pii a ɛho hia: Atɛntrenee a wɔde siesie: Ɛyɛɛ biribi a na ɛsɛ sɛ wogye Algerianfo a wɔde wɔn ho bɔɔ afɔre no tom bere tenteenten, na wɔsan nso yɛɛ biribi de dii nnommumfa a na ɛwɔ hɔ wɔ wɔn bere so no ho dwuma. Agyinatu: Saa mmara no maa Algeria ne France nyaa nkɔmmɔbɔ foforo, nanso nsɛm a emu yɛ duru da so ara wɔ hɔ, a kyɛwpa ne akatua a wɔhwehwɛ ka ho. Decolonizing Memory: Nkrataa a wɔde brɛɛ France sɛ wɔnsan nkɔ wɔn man mu no boa ma wɔsan susuw nneɛma a ɛkɔɔ so wɔ n'ahemman mu no ho, na wɔsan susuw nneɛma bi a ɛsɛ sɛ wɔyɛ wɔ tete adan mu, ɔman nkaedum, ne ahyehyɛde ahorow no asɛyɛde ho (Sarr & Savoy, 2018). Honhom mu Nsiesie: Wɔ Islam ne Algeria amammerɛ mu no, adasamma a wɔsie wɔn yiye no ho hia paa. Sɛ wɔsan de ne nnompe no ba a, na wobetumi ayɛ ɔsom mu amanne ne ɔman awerɛhodi (Abdelguerfi, 2021). Nsɛnnennen ne Ahwehwɛde a Ɛkɔ So Ɛmfa ho sɛ na ɛyɛ ade titiriw yi no, wɔka sɛ Algeriafo nkae no pii da so ara wɔ France nnwumakuw mu. Algeria mpanyimfo ne nhomanimfo kɔ so hyɛ sɛ: Sɛnea wɔhyehyɛ nkae a ɛwɔ France no mu no nyinaa Algeriafo a wɔahu wɔn a wɔaka no nyinaa a wɔde wɔn aba wɔn man mu Nkɔso a wobenya wɔ nnommumfa mu ma nokware ne mpata Fapem bi a efi France a ɛpa kyɛw wɔ nniso mu basabasayɛ ho Ɛwom sɛ Macron adeyɛ no ho hia de, nanso Algeria da so ara rehwehwɛ adeyɛ a emu dɔ a wɔde bɛboa ne nhyehyɛe mu nsakrae wɔ France agyapade ho dwumadi mu. Mmuae Algeriafo nkatabo a wɔsan de fii Musée de l'Homme baa Algeria no yɛ ade titiriw wɔ wiase no mu. Ɛma yehu sɛ basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na wɔyɛ wɔn nkoa mu, nkae, ne ahokeka a na aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no wɔ sɛ wobesiesie amumɔyɛsɛm a ɛkɔɔ so wɔ abakɔsɛm mu no nyinaa hyia. Ɛwom sɛ mmara no ntumi nyi nsɛmnsɛm nyinaa mfi hɔ de, nanso ɛma nkurɔfo nya adwene sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom daakye, na ɛma wɔkɔ so susuw asɛde a ɛwɔ tete nneɛma akorae ne aman no so sɛ wobedi wɔn agyapade a ɛwɔ ahemman no mu ho dwuma ho. [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] tn727x1zhwah6oltda52xx5luntbwub 191373 191372 2025-07-11T07:44:15Z Christian Owusu Ansah 16034 191373 wikitext text/x-wiki Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, bere a na Algeria yɛ nnommum no, wɔsan de nnipa nkatabo 24 maa Algeria asraafo a wɔko tia aban no. Ná wɔde saa nkatabo yi asie Musée de l'Homme a ɛwɔ Paris no bɛboro mfe 170 fi bere a wɔde kɔe bere a France de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ bere titiriw wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa colonial nkae, akatua, ne ɔman no nidi adi. Abakɔsɛm: Franse Nkonim ne Kyekyere France bɛtow hyɛɛ Algeria so wɔ 1830 mu, na ɛhyɛɛ ɔmammɔfo a wɔyɛ basabasayɛfo ase mfe ɔha. France asraafo no de atirimɔdensɛm paa na ɛhyɛɛ Algeriafo a na wɔsɔre tia aban no so. Bere a na France asraafo redi ako wɔ afe 1840 mfe no mu, titiriw bere a General Thomas-Robert Bugeaud di wɔn anim no, wokunkum wɔn akannifo pii, a na Sheikh Bouziane ka ho, a na ɔyɛ Zaatcha atuatew a esii afe 1849 no mu panyin. Wɔde saa akannifo yi ti no kɔɔ France sɛ akodi agyapade, na wɔde siee hɔ na akyiri yi wɔde siee Musée de l'Homme mu. Wɔde yɛɛ anthropological ne racial science nhwehwɛmu, a na ɛyɛ Europefo nneyɛe bi a na ɛgyina hɔ ma nnipa nkae a na wɔboaboa ano wɔ nnipa a na wɔhyɛ wɔn ase no mu de kyerɛ sɛ nnipa bi wɔ hɔ a ɛsono wɔn amammerɛ<ref>{{Citation |last=Emma Claussen |title=What Remains: <i>Athalie</i> ’s Futures |date=2020-07 |url=https://doi.org/10.1093/fs/knaa084 |work=French Studies |volume=74 |issue=3 |pages=349–365 |doi=10.1093/fs/knaa084 |issn=0016-1128 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Nhwehwɛmu ne Ɔkasatia Wɔ 2011 mu na Algeria abakɔsɛm kyerɛwfo Ali Farid Belkadi huu sɛ Algeriafo nkatabo no wɔ hɔ, bere a ɔhuu sɛ ɛwɔ France tete nneɛma akorae hɔ no. Saa adiyisɛm yi maa ɔmanfo bo fuwii wɔ Algeria na wɔsrɛe sɛ wɔnsan mmra wɔn man mu ntɛm ara. Wɔkyerɛw nsɛm bi te sɛ "ɔtamfo ɔkofo" anaa "Berberfo a wonnim wɔn" agu wɔn ti so, na wɔtwee wɔn fii wɔn man ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ ho<ref>{{Citation |last=Amal Baslimane, Khennour Salah |title=L’interprétation Des Titres Des Journaux Selon Les Perspectives Du Locuteur: Cas Du Gaz De Schiste Dans Les Quotidiens Algériens El Moudjahid, El Watan Et Liberté |date=2018 |url=https://doi.org/10.35156/1174-000-030-029 |work=الأثر |pages=9 |doi=10.35156/1174-000-030-029 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔn a na wɔrepere wɔn ama wɔasan aba no bɛyɛɛ ɔman no botae, na Algeria ɔmanfo, nhomanimfo, ne aban mpanyimfo boaa wɔn. Afei nso, ɛmaa akasakasa a na ɛwɔ Algeria ne France ntam bere tenteenten no san baa wɔn ntam bio. France Gyinae a Ɛne sɛ Wobɛma Wɔasan Akyekyere Aboa no Wɔ July 2020 mu no, bere a na wiase nyinaa rebɔ nkɔmmɔ a ɛfa nnommumfa ho no, France manpanyin Emmanuel Macron maa tumi sɛ wɔnsan mfa nkatabo 24 no nkɔma Algeria. Saa gyinaesi yi bae wɔ mfe pii a wɔde yɛɛ nhyehyɛe no akyi, na amanyɔsɛm mu nhyɛso a ɛkɔɔ so wɔ France so no maa no hui sɛ ɛsɛ sɛ ɔde n'ani to ne amammerɛ a atwam so. Na Macron adi kan agye France nniso a ɛwɔ Algeria no atirimɔdensɛm atom, na ɔkaa ho asɛm sɛ "atirimɔdensɛm a ɛtia nnipa"<ref>{{Citation |title=Natalya Vince - Questioning the Colonial Fracture: The Algerian War as a ‘Useful Past’ in Contemporary France and Algeria 305 |url=https://doi.org/10.3726/978-3-0353-0275-2/19 |work=France and the Mediterranean |publisher=Peter Lang |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |last=Rania El Gamal, Dmitry Zhdannikov |title=Angola resists OPEC pressure to comply fully with oil cuts - sources |date=2020-07-03 |url=https://www.reuters.com/article/markets/currencies/angola-resists-opec-pressure-to-comply-fully-with-oil-cuts-sources-idUSKBN2431HG/ |work=Reuters |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔ afahyɛ bi ase wɔ El Alia Asieeɛ a ɛwɔ Algiers wɔ July 5, 2020  ⁇  Algeria's Independence Day  ⁇  no, wɔde asraafo anidie nyinaa siee wɔn ti. Ná nkae no bi yɛ nnipa a wɔsɔre tia tumidi te sɛ: Sheikh Bouziane Si Mokhtar ben Kouider al-Titraoui Mohamed Lamjad ben Abdelmalek (Cherif Boubaghla) Moussa al-Derkaoui Wɔn a wɔsan siee wɔn no yɛɛ biribi a ɛmaa wɔn ani gyei kɛse, na ɛsan hyɛɛ ɔman no nkae mu den, na ɛhyɛɛ Algeria akofo a wɔko tiaa amammerɛ no afɔrebɔde ho anuonyam. Nea Ɛkyerɛ ne Nea Ɛkyerɛ Nkatabo no a wɔsan de bae no yɛɛ nneɛma pii a ɛho hia: Atɛntrenee a wɔde siesie: Ɛyɛɛ biribi a na ɛsɛ sɛ wogye Algerianfo a wɔde wɔn ho bɔɔ afɔre no tom bere tenteenten, na wɔsan nso yɛɛ biribi de dii nnommumfa a na ɛwɔ hɔ wɔ wɔn bere so no ho dwuma. Agyinatu: Saa mmara no maa Algeria ne France nyaa nkɔmmɔbɔ foforo, nanso nsɛm a emu yɛ duru da so ara wɔ hɔ, a kyɛwpa ne akatua a wɔhwehwɛ ka ho. Decolonizing Memory: Nkrataa a wɔde brɛɛ France sɛ wɔnsan nkɔ wɔn man mu no boa ma wɔsan susuw nneɛma a ɛkɔɔ so wɔ n'ahemman mu no ho, na wɔsan susuw nneɛma bi a ɛsɛ sɛ wɔyɛ wɔ tete adan mu, ɔman nkaedum, ne ahyehyɛde ahorow no asɛyɛde ho<ref>{{Citation |last=Mathilde Pavis, Andrea Wallace |title=Response to the 2018 Sarr-Savoy Report: Statement on Intellectual Property Rights and Open Access Relevant to the Digitization and Restitution of African Cultural Heritage and Associated Materials |date=2019 |url=https://doi.org/10.2139/ssrn.3378200 |work=SSRN Electronic Journal |doi=10.2139/ssrn.3378200 |issn=1556-5068 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=The Restitution of African Cultural Heritage. Toward a New Relational Ethics |url=http://restitutionreport2018.com/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Honhom mu Nsiesie: Wɔ Islam ne Algeria amammerɛ mu no, adasamma a wɔsie wɔn yiye no ho hia paa. Sɛ wɔsan de ne nnompe no ba a, na wobetumi ayɛ ɔsom mu amanne ne ɔman awerɛhodie<ref>{{Citation |last=William Greaves |title=Two Fighters on Film |date=2017 |url=https://doi.org/10.1353/afa.2017.0103 |work=African American Review |volume=50 |issue=4 |pages=587–589 |doi=10.1353/afa.2017.0103 |issn=1945-6182 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Ɔhaw ahodoɔ ne Ahwehwɛde a Ɛkɔ So Ɛmfa ho sɛ na ɛyɛ ade titiriw yi no, wɔka sɛ Algeriafo nkae no pii da so ara wɔ France nnwumakuw mu. Algeria mpanyimfo ne nhomanimfo kɔ so hyɛ sɛ: Sɛnea wɔhyehyɛ nkae a ɛwɔ France no mu no nyinaa Algeriafo a wɔahu wɔn a wɔaka no nyinaa a wɔde wɔn aba wɔn man mu Nkɔso a wobenya wɔ nnommumfa mu ma nokware ne mpata Fapem bi a efi France a ɛpa kyɛw wɔ nniso mu basabasayɛ ho Ɛwom sɛ Macron adeyɛ no ho hia de, nanso Algeria da so ara rehwehwɛ adeyɛ a emu dɔ a wɔde bɛboa ne nhyehyɛe mu nsakrae wɔ France agyapade ho dwumadi mu. Mmuae Algeriafo nkatabo a wɔsan de fii Musée de l'Homme baa Algeria no yɛ ade titiriw wɔ wiase no mu. Ɛma yehu sɛ basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na wɔyɛ wɔn nkoa mu, nkae, ne ahokeka a na aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no wɔ sɛ wobesiesie amumɔyɛsɛm a ɛkɔɔ so wɔ abakɔsɛm mu no nyinaa hyia. Ɛwom sɛ mmara no ntumi nyi nsɛmnsɛm nyinaa mfi hɔ de, nanso ɛma nkurɔfo nya adwene sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom daakye, na ɛma wɔkɔ so susuw asɛde a ɛwɔ tete nneɛma akorae ne aman no so sɛ wobedi wɔn agyapade a ɛwɔ ahemman no mu ho dwuma ho. [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] pf3x3sh946fbm2p1sj2d9lbgc1gpvxe 191381 191373 2025-07-11T11:12:50Z Christian Owusu Ansah 16034 191381 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Wɔ abakɔsɛm kwan a ɛrekyerɛ sɛ, berɛ a na [[Algeria]] wɔ nnommum mu no, wɔsan de nnipa ti kɔnkora 24 maa Algeria asraafoɔ a wɔko tia aban no wɔ Kitawonsa bosome wɔ afe 2020 mu. Na wɔde saa ti kɔnkora yi asie '''''Musée de l'Homme''''' a ɛwɔ [[Paris]] no bɛboro mfeɛ 170 firi berɛ a wɔde kɔe berɛ a [[France]] de atirimɔdensɛm ko faa Algeria wɔ afeha a ɛto so 19 mu no. Wɔn a wɔsan baa wɔn man mu no yɛɛ berɛ titirɛ wɔ France ne Algeria ntam abusuabɔ mu, na ɛdaa nnisoɔ nkae, akatua, ne ɔman no nidie adi. == Abakɔsɛm: Franse nkonim ne ti kɔnkora a wɔfaeɛ == France bɛto hyɛɛ Algeria so wɔ afe 1830 mu, na ɛhyɛɛ ɔmammɔfo a wɔyɛ basabasayɛfo ase mfeɛ ɔha. France asraafo no de atirimɔdensɛm paa na ɛhyɛɛ Algeriafo a na wɔsɔre tia aban no so. Bere a na France asraafo redi ako wɔ afe 1840 mfe no mu, titiriw bere a '''General Thomas-Robert Bugeaud''' di wɔn anim no, wokunkum wɔn akannifo pii, a na Sheikh Bouziane ka ho, a na ɔyɛ Zaatcha atuatew a esii afe 1849 no mu panyin. Wɔde saa akannifo yi ti no kɔɔ France sɛ akodi agyapadeɛ, na wɔde siee hɔ na akyiri yi wɔde siee Musée de l'Homme mu. Wɔde yɛɛ anthropological ne racial science nhwehwɛmu, a na ɛyɛ Europefo nneyɛe bi a na ɛgyina hɔ ma nnipa nkae a na wɔboaboa ano wɔ nnipa a na wɔhyɛ wɔn ase no mu de kyerɛ sɛ nnipa bi wɔ hɔ a ɛsono wɔn amammerɛ<ref>{{Citation |last=Emma Claussen |title=What Remains: <i>Athalie</i> ’s Futures |date=2020-07 |url=https://doi.org/10.1093/fs/knaa084 |work=French Studies |volume=74 |issue=3 |pages=349–365 |doi=10.1093/fs/knaa084 |issn=0016-1128 |access-date=2025-07-11}}</ref>. == Nhwehwɛmu ne kasatia == Wɔ afe 2011 mu na Algeria abakɔsɛm kyerɛwfo Ali Farid Belkadi huu sɛ Algeriafo nkatabo no wɔ hɔ, bere a ɔhuu sɛ ɛwɔ France tete nneɛma akorae hɔ no. Saa adiyisɛm yi maa ɔmanfo bo fuwii wɔ Algeria na wɔsrɛe sɛ wɔnsan mmra wɔn man mu ntɛm ara. Wɔkyerɛw nsɛm bi te sɛ "ɔtamfo ɔkofo" anaa "Berberfoɔ a wonnim wɔn" agu wɔn ti so, na wɔtwee wɔn fii wɔn man ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ ho<ref>{{Citation |last=Amal Baslimane, Khennour Salah |title=L’interprétation Des Titres Des Journaux Selon Les Perspectives Du Locuteur: Cas Du Gaz De Schiste Dans Les Quotidiens Algériens El Moudjahid, El Watan Et Liberté |date=2018 |url=https://doi.org/10.35156/1174-000-030-029 |work=الأثر |pages=9 |doi=10.35156/1174-000-030-029 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔn a na wɔrepere wɔn ama wɔasan aba no bɛyɛɛ ɔman no botae, na Algeria ɔmanfoɔ, nwomanimfoɔ, ne aban mpanyimfo boaa wɔn. Afei nso, ɛmaa akasakasa a na ɛwɔ Algeria ne France ntam bere tenteenten no san baa wɔn ntam bio. == France gyinasie a ɛne sɛ wɔbɛma wɔasan de ti kɔnkora aba == Wɔ Kitawonsa wɔ afe 2020 mu no, berɛ a na wiase nyinaa rebɔ nkɔmmɔ a ɛfa nnommumfa ho no, France manpanin Emmanuel Macron maa tumi sɛ wɔnsan mfa ti kɔnkora 24 no nkɔma Algeria. Saa gyinaesi yi bae wɔ mfe pii a wɔde yɛɛ nhyehyɛe no akyi, na amanyɔsɛm mu nhyɛso a ɛkɔɔ so wɔ France so no maa no hui sɛ ɛsɛ sɛ ɔde n'ani to ne amammerɛ a atwam so. Na Macron adi kan agye France nniso a ɛwɔ Algeria no atirimɔdensɛm atom, na ɔkaa ho asɛm sɛ "atirimɔdensɛm a ɛtia nnipa"<ref>{{Citation |title=Natalya Vince - Questioning the Colonial Fracture: The Algerian War as a ‘Useful Past’ in Contemporary France and Algeria 305 |url=https://doi.org/10.3726/978-3-0353-0275-2/19 |work=France and the Mediterranean |publisher=Peter Lang |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |last=Rania El Gamal, Dmitry Zhdannikov |title=Angola resists OPEC pressure to comply fully with oil cuts - sources |date=2020-07-03 |url=https://www.reuters.com/article/markets/currencies/angola-resists-opec-pressure-to-comply-fully-with-oil-cuts-sources-idUSKBN2431HG/ |work=Reuters |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔ afahyɛ bi ase wɔ '''''El Alia Asieeɛ''''' a ɛwɔ Algiers wɔ Kitawonsa bosome da ɛtɔ so nnum wɔ afe 2020, - '''''Algeria's Independence Day''''' -, wɔde asraafo anidie nyinaa siee wɔn ti. Ná nkae no bi yɛ nnipa a wɔsɔre tia tumidie te sɛ: * Sheikh Bouziane * Si Mokhtar ben Kouider al-Titraoui * Mohamed Lamjad ben Abdelmalek (Cherif Boubaghla) * Moussa al-Derkaoui Wɔn a wɔsan siee wɔn no yɛɛ biribi a ɛmaa wɔn ani gyei kɛseɛ, na ɛsan hyɛɛ ɔman no nkae mu den, na ɛhyɛɛ Algeria akofo a wɔko tiaa amammerɛ no afɔrebɔdeɛ ho animuonyam. == Deɛ ɛkyerɛ ne deɛ ɛgyina hɔ ma == Ti kɔnkora no a wɔsan de baeɛ no yɛɛ nnoɔma pii a ɛho hia: # '''Atɛntenenee a wɔde siesie''': Ɛyɛɛ biribi a na ɛsɛ sɛ wogye Algerianfo a wɔde wɔn ho bɔɔ afɔre no tom bere tenteenten, na wɔsan nso yɛɛ biribi de dii nnommumfa a na ɛwɔ hɔ wɔ wɔn bere so no ho dwuma. # '''Agyinatuo:''' Saa mmara no maa Algeria ne France nyaa nkɔmmɔbɔ foforo, nanso nsɛm a emu yɛ duru da so ara wɔ hɔ, a kyɛwpa ne akatua a wɔhwehwɛ ka ho. # '''Decolonizing Memory''': Nkrataa a wɔde brɛɛ France sɛ wɔnsan nkɔ wɔn man mu no boa ma wɔsan susuw nneɛma a ɛkɔɔ so wɔ n'ahemman mu no ho, na wɔsan susuw nneɛma bi a ɛsɛ sɛ wɔyɛ wɔ tete adan mu, ɔman nkaedum, ne ahyehyɛde ahorow no asɛdeɛ ho<ref>{{Citation |last=Mathilde Pavis, Andrea Wallace |title=Response to the 2018 Sarr-Savoy Report: Statement on Intellectual Property Rights and Open Access Relevant to the Digitization and Restitution of African Cultural Heritage and Associated Materials |date=2019 |url=https://doi.org/10.2139/ssrn.3378200 |work=SSRN Electronic Journal |doi=10.2139/ssrn.3378200 |issn=1556-5068 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=The Restitution of African Cultural Heritage. Toward a New Relational Ethics |url=http://restitutionreport2018.com/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. # '''Honhom mu Nsiesie''': Wɔ Islam ne Algeria amammerɛ mu no, adasamma a wɔsie wɔn yiye no ho hia paa. Sɛ wɔsan de ne nnompe no ba a, na wɔbɛtumi ayɛ ɔsom mu amanne ne ɔman awerɛhodie<ref>{{Citation |last=William Greaves |title=Two Fighters on Film |date=2017 |url=https://doi.org/10.1353/afa.2017.0103 |work=African American Review |volume=50 |issue=4 |pages=587–589 |doi=10.1353/afa.2017.0103 |issn=1945-6182 |access-date=2025-07-11}}</ref>. == Ɔhaw ahodoɔ ne kwan a wɔbɛfa so ako atia == Ɛmfa ho sɛ na ɛyɛ ade titiriw yi no, wɔka sɛ Algeriafo nkae no pii da so ara wɔ France nnwumakuw mu. Algeria mpanimfoɛ ne nwomanimfoɔ kɔ so hyɛ sɛ: * Sɛnea wɔhyehyɛ nkae a ɛwɔ France no mu no nyinaa * Algeriafo a wɔahu wɔn a wɔaka no nyinaa a wɔde wɔn aba wɔn man mu * Nkɔso a wobenya wɔ nnommumfa mu ma nokware ne mpata * Fapem bi a efi France a ɛpa kyɛw wɔ nniso mu basabasayɛ ho Ɛwom sɛ Macron adeyɛ no ho hia de, nanso Algeria da so ara rehwehwɛ adeyɛ a emu dɔ a wɔde bɛboa ne nhyehyɛe mu nsakrae wɔ France agyapade ho dwumadi mu. == Mmoano == Algeriafo nkatabo a wɔsan de fii Musée de l'Homme baa Algeria no yɛ ade titiriw wɔ wiase no mu. Ɛma yehu sɛ basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na wɔyɛ wɔn nkoa mu, nkae, ne ahokeka a na aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no wɔ sɛ wobesiesie amumɔyɛsɛm a ɛkɔɔ so wɔ abakɔsɛm mu no nyinaa hyia. Ɛwom sɛ mmara no ntumi nyi nsɛmnsɛm nyinaa mfi hɔ de, nanso ɛma nkurɔfo nya adwene sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom daakye, na ɛma wɔkɔ so susuw asɛde a ɛwɔ tete nneɛma akorae ne aman no so sɛ wobedi wɔn agyapade a ɛwɔ ahemman no mu ho dwuma ho. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] 0h8b4g4iu7k5nktyfonudd65kbglbg9 Ghana’s Call for Return of Ancestral Remains from UK Institutions 0 17463 191382 2025-07-11T11:17:33Z Christian Owusu Ansah 16034 Created page with "''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mfe kakra a atwam ni no, Ghana akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de nnipa a wɔtenaa ase wɔ tete mmere mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuw ne nhomasua mu wɔ United Kingdom no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ Britain nniso ase no yɛ tete akannifo, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wofi mmusua ahorow mu, titiriw Asantefo. Ghana ɔsatu no yɛ wiase nyinaa mmɔdenbɔ a ɛse sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapade, wɔasiesie abakɔs..." 191382 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mfe kakra a atwam ni no, Ghana akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de nnipa a wɔtenaa ase wɔ tete mmere mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuw ne nhomasua mu wɔ United Kingdom no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ Britain nniso ase no yɛ tete akannifo, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wofi mmusua ahorow mu, titiriw Asantefo. Ghana ɔsatu no yɛ wiase nyinaa mmɔdenbɔ a ɛse sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapade, wɔasiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔayi tete nneɛma akorae no afi hɔ no fã. Nkorɔfo a Wɔsɛee Wɔn Wɔ Nkoasom Bere Mu ne Nnipa a Wɔaka no Bere a Britainfo baa Ghana a ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ghana no, na wɔtaa ko tia ahemman a ɛwɔ hɔ no, titiriw Asante Ahemman no. Saa akodi ahorow yi, a na Sagrenti Ɔko a esii wɔ afe 1874 mu (Anglo-Asante Ɔko a Ɛto so Abiɛsa) ka ho no, maa wɔfow ahemfie ne mmeae kronkron. Ɛne sika kɔkɔɔ ahyɛnsode ne nneɛma a wɔde yɛ amanne, British asraafo yii nnipa nnompe, a Asante ahemfo ne akofo mpokyerɛ ne nnompe ka ho, a akyiri yi wɔde kɔɔ Britain sukuu ahorow mu kɔsuae anaa wɔde yɛɛ akodi agyapade (McKenzie, 2020). Wonim sɛ wɔde saa nnompe yi asie mmeae bi wɔ Britain, a ebi ne Natural History Museum, Pitt Rivers Museum, ne Cambridge Sukuupɔn mu. Wɔde saa nnompe yi mu pii dii dwuma wɔ mmusuakuw ho nyansahu ne nnipa ho adesua mu wɔ nnommumfa mmere mu, mpɛn pii a na wɔn a wɔfaa wɔn fii hɔ no nnim anaa wɔn ani nsɔ ho. Ghana Afahyɛ a Wɔyɛ De Boa Wɔn a Wɔakɔ Wɔn Asase So Aban ne amammerɛ mu akannifo ho a wɔde wɔn ho hyɛ mu Ghana Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe, ne Ghana Nnwumakuo a Ɛhwɛ Nkaedum ne Nkaedum (GMMB), ne United Kingdom agyinatufoɔ abɔ nkɔmmɔ a ɛfa amammerɛ mu nneɛma ne nnipa nkaedum a wɔbɛsan de aba no ho. Wɔ afe 2019 mu no, Ghana aban no hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛsan de agyapade a wɔawia no nyinaa, a wɔn nananom nnompe ka ho, akɔ wɔn kurom. Atetesɛm mu atumfoɔ, titiriw Asante ahemfie a ɛwɔ Kumasi no, aka nsɛm a ɛte saa. Asantehene, Otumfuo Osei Tutu II, abisa tẽẽ akyerɛ Britaɛn nnwumakuo no sɛ wɔnsan mfa nsɛsodeɛ kronkron ne nnipa nnompe mma wɔn, na ɔkyerɛɛ sɛ wɔn nsɛsodeɛ no ho hia paa na ama wɔatumi de amammerɛ mu anidie aba hɔ na wɔatumi ayɛ honhom mu amanne a wɔagyae no akyɛ (BBC News, 2023). Nsɛm a Wɔka Ne Nkɔso a Ɛfata Wɔ afe 2023 mu no, bere a amanaman no de wɔn ani sii Benin Bronzes no a wɔde maa Nigeria no so no, Ghana bɔɔ mpaeɛ sɛ wɔmfa Asante nananom nnompe no mfi London Natural History Museum no hɔ. Wɔ mmuaeɛ no mu no, tete nneɛma akoraeɛ no gye toom sɛ ɛkura nnipa nkaeɛ pii a wɔfiri Ghana, a ebi ne nkaeɛ a wɔato din sɛ "kranko a wɔnnim baabi a ɛfi" a wɔfiri afeha a ɛtɔ so 19 no, na wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛsan de nnipa nkaeɛ no akɔ ɔman no mu wɔ ne mmara mu (NHM, 2023). Bio nso, Pitt Rivers Museum wɔ Oxford, a wonim no sɛ nnipa nkae a wɔaboaboa ano a wɔgye akyinnye, gye toom sɛ wɔwɔ nnompe mu nneɛma a efi Ghana, a seesei wɔresua baabi a efi (Pitt Rivers Museum, 2022). Ɔman a Wɔsan Kɔɔ Mu a Ɛwɔ N'asetenam ne Ne Honhom Fam Mfaso Wɔ Akanfo ne Ghanafo honhom fam amanne afoforo mu no, nananom yɛ kronkron, na sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ wosie no yiye na ama asomdwoe atena ɔbra no mu na asomdwoe atena ɔman no mu. Nnipa nnompe a wɔayi afi baabi a wɔsom no nyɛ amammerɛ ne honhom fam gyinapɛn ahorow a wobu so kɛkɛ, na mmom ɛyɛ awerɛhosɛm a ɛtra hɔ daa ma wɔn asefo nso. Enti ɛnyɛ mmara mu anaa amanne mu adeyɛ nko na wobu wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na mmom wobu no sɛ honhom fam ne abrabɔ fam asɛyɛde a emu dɔ. Saa nnompe yi a wɔde bɛsan aba no ma wotumi yɛ nananom amanne ahorow, ayiyɛ ahorow, na wɔsan de nea wawu no ka wiase nhyehyɛe no ho (Kuwornu-Adjaottor, 2015). Mmara ne Abrabɔ Ho Nhyehyɛe Amanaman ntam apam ahorow ne abrabɔ pa akwankyerɛ ahorow, a ebi ne: UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛko Tia Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Obi Nkyɛn Amanaman Nkabom Amanneɛbɔ a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (The UN Declaration on the Rights of Indigenous Peoples) (2007) The UK Human Tissue Act (2004), a ɛma kwan ma nnwumakuw sɛ wɔnsan mfa nnipa nnompe a wonnii mfe 100 mma Ɛwom sɛ nkae no mu pii yɛ dedaw de, nanso UK tete nneɛma akorae wɔ tumi a ɛreyɛ kɛse a wɔde bɛsan de nkae no aba ɔman no mu sɛnea abrabɔ mu nhwehwɛmu ne nhyehyɛe a wɔne wɔn a wɔde kɔ no yɛ no kyerɛ (Curtis, 2022). Nsɛnnennen ne Anidaso Bere a UK agyinatufo binom de wɔn ho hyɛ nkɔmmɔbɔ mu no, nsɛnnennen da so wɔ hɔ: Baabi a wɔfi: Wɔaka nnompe pii ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so anaasɛ wɔde nsɛm a emu nna hɔ anaa nnipa mu nyiyim ho nsɛm akyerɛkyerɛ mu Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Sɛnea Britain mmara kyerɛ no, ɛyɛ den sɛ obi bɛyɛ obi a ɔno na ɔyɛ obi Akwan a wɔfa so yɛ adwuma: Ghana hia nnwinnade ne nimdeɛ pii a wɔde bɛgye wɔn a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom no na wɔahwɛ wɔn so Nanso, adwuma a ɛrekɔ so - te sɛ International Inventories Programme ne nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ Ghana nhomanimfo ne UK nhomasuabea ntam no - kyerɛ sɛ nsi a wɔhyɛ sɛ wɔbɛsan agye wɔn a wɔn ho aka no. Mmuae Ghana frɛ a wɔfrɛɛ no sɛ wɔnsan mfa wɔn nananom nnompe mfi UK nnwuma mu no kyerɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a tumi wom a wɔde hwehwɛ amammerɛ, honhom mu ayaresa, ne abakɔsɛm mu atɛntrenee. Bere a kwan a ɛde wɔn bɛkɔ wɔn ankasa man mu no yɛ den no, ɔpɛ a UK agyinatufo no wɔ sɛ wɔne wɔn bɛkasa, ne Ghana nkitahodi a emu yɛ den ne wɔn a wɔtaa wɔn akyi no, ma wonya anidaso sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn ankasa man mu. Bere a wiase nyinaa rehu sɛ amammerɛ mu ntɛnkyea rekɔ so no, Ghana nananom a wɔsan bae no betumi ayɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔatumi anya asomdwoe na wɔanya amammerɛ mu ahofadi. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] t5bq4p8zm5fxyf9k8lf4zpojmoajo3x 191383 191382 2025-07-11T11:23:00Z Christian Owusu Ansah 16034 191383 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mfe kakra a atwam ni no, Ghana akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de nnipa a wɔtenaa ase wɔ tete mmere mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuw ne nhomasua mu wɔ United Kingdom no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ Britain nniso ase no yɛ tete akannifo, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wofi mmusua ahorow mu, titiriw Asantefo. Ghana ɔsatu no yɛ wiase nyinaa mmɔdenbɔ a ɛse sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapade, wɔasiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔayi tete nneɛma akorae no afi hɔ no fã. == Nkorɔfo a Wɔsɛee Wɔn Wɔ Nkoasom Bere Mu ne Nnipa a Wɔaka no == Bere a Britainfo baa Ghana a ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ghana no, na wɔtaa ko tia ahemman a ɛwɔ hɔ no, titiriw Asante Ahemman no. Saa akodi ahorow yi, a na Sagrenti Ɔko a esii wɔ afe 1874 mu (Anglo-Asante Ɔko a Ɛto so Abiɛsa) ka ho no, maa wɔfow ahemfie ne mmeae kronkron. Ɛne sika kɔkɔɔ ahyɛnsode ne nneɛma a wɔde yɛ amanne, British asraafo yii nnipa nnompe, a Asante ahemfo ne akofo mpokyerɛ ne nnompe ka ho, a akyiri yi wɔde kɔɔ Britain sukuu ahorow mu kɔsuae anaa wɔde yɛɛ akodi agyapadeɛ<ref>{{Citation |last=Natalie Everts |title=T.C. McCaskie, State and Society in Pre-Colonial Asante. African Studies Series LXXIX. Cambridge (Cambridge University Press) 1995. xvii + 492 pp. ISBN 0-521-410096. Price £45.00/US$69.95. - R.B. Edgerton, The Fall of the Asante Empire: The Hundred-Year War for Africa's Gold Coast. New York (The Free Press) 1995. x + 293 pp. ISBN 0-02-908926-3. |date=1995-11 |url=https://doi.org/10.1017/s0165115300021434 |work=Itinerario |volume=19 |issue=3 |pages=202–203 |doi=10.1017/s0165115300021434 |issn=0165-1153 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wonim sɛ wɔde saa nnompe yi asie mmeae bi wɔ Britain, a ebi ne Natural History Museum, Pitt Rivers Museum, ne Cambridge Sukuupɔn mu. Wɔde saa nnompe yi mu pii dii dwuma wɔ mmusuakuw ho nyansahu ne nnipa ho adesua mu wɔ nnommumfa mmere mu, mpɛn pii a na wɔn a wɔfaa wɔn fii hɔ no nnim anaa wɔn ani nsɔ ho. Ghana Afahyɛ a Wɔyɛ De Boa Wɔn a Wɔakɔ Wɔn Asase So Aban ne amammerɛ mu akannifo ho a wɔde wɔn ho hyɛ mu Ghana Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe, ne Ghana Nnwumakuo a Ɛhwɛ Nkaedum ne Nkaedum (GMMB), ne United Kingdom agyinatufoɔ abɔ nkɔmmɔ a ɛfa amammerɛ mu nneɛma ne nnipa nkaedum a wɔbɛsan de aba no ho. Wɔ afe 2019 mu no, Ghana aban no hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛsan de agyapade a wɔawia no nyinaa, a wɔn nananom nnompe ka ho, akɔ wɔn kurom. Atetesɛm mu atumfoɔ, titiriw Asante ahemfie a ɛwɔ Kumasi no, aka nsɛm a ɛte saa. Asantehene, Otumfuo Osei Tutu II, abisa tẽẽ akyerɛ Britaɛn nnwumakuo no sɛ wɔnsan mfa nsɛsodeɛ kronkron ne nnipa nnompe mma wɔn, na ɔkyerɛɛ sɛ wɔn nsɛsodeɛ no ho hia paa na ama wɔatumi de amammerɛ mu anidie aba hɔ na wɔatumi ayɛ honhom mu amanne a wɔagyae no akyɛ<ref>{{Citation |title=BBC News – Africa ✓ |url=https://doi.org/10.1163/1872-9037_afco_asc_852 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Nsɛm a Wɔka Ne Nkɔso a Ɛfata Wɔ afe 2023 mu no, bere a amanaman no de wɔn ani sii Benin Bronzes no a wɔde maa Nigeria no so no, Ghana bɔɔ mpaeɛ sɛ wɔmfa Asante nananom nnompe no mfi London Natural History Museum no hɔ. Wɔ mmuaeɛ no mu no, tete nneɛma akoraeɛ no gye toom sɛ ɛkura nnipa nkaeɛ pii a wɔfiri Ghana, a ebi ne nkaeɛ a wɔato din sɛ "kranko a wɔnnim baabi a ɛfi" a wɔfiri afeha a ɛtɔ so 19 no, na wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛsan de nnipa nkaeɛ no akɔ ɔman no mu wɔ ne mmara mu<ref>{{Citation |title=Supplemental Information 1: Whale specimens in museum collections NHM Bergen, NHM Oslo and NHM Copenhagen with associated data. |url=https://doi.org/10.7717/peerj.16794/supp-1 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home {{!}} Natural History Museum |url=https://www.nhm.ac.uk/ |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>. Bio nso, Pitt Rivers Museum wɔ Oxford, a wonim no sɛ nnipa nkae a wɔaboaboa ano a wɔgye akyinnye, gye toom sɛ wɔwɔ nnompe mu nneɛma a efi Ghana, a seesei wɔresua baabi a ɛfiri<ref>{{Citation |last=Dan Hicks |title=Characterizing the World Archaeology Collections of the Pitt Rivers Museum |date=2013-03-08 |url=https://doi.org/10.2307/j.ctv17db2mz.7 |work=World Archaeology at the Pitt Rivers Museum: A Characterization |pages=1–15 |publisher=Archaeopress Publishing Ltd |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home |url=https://www.prm.ox.ac.uk/home |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>. Ɔman a Wɔsan Kɔɔ Mu a Ɛwɔ N'asetenam ne Ne Honhom Fam Mfaso Wɔ Akanfo ne Ghanafo honhom fam amanne afoforo mu no, nananom yɛ kronkron, na sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ wosie no yiye na ama asomdwoe atena ɔbra no mu na asomdwoe atena ɔman no mu. Nnipa nnompe a wɔayi afi baabi a wɔsom no nyɛ amammerɛ ne honhom fam gyinapɛn ahorow a wobu so kɛkɛ, na mmom ɛyɛ awerɛhosɛm a ɛtra hɔ daa ma wɔn asefo nso. Enti ɛnyɛ mmara mu anaa amanne mu adeyɛ nko na wobu wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na mmom wobu no sɛ honhom fam ne abrabɔ fam asɛyɛde a emu dɔ. Saa nnompe yi a wɔde bɛsan aba no ma wotumi yɛ nananom amanne ahorow, ayiyɛ ahorow, na wɔsan de nea wawu no ka wiase nhyehyɛe no ho<ref>{{Citation |last=JET Kuwornu-Adjaottor |title=God and the Suffering of His People |date=2013-11-15 |url=https://doi.org/10.4314/just.v33i1.12 |work=Journal of Science and Technology (Ghana) |volume=33 |issue=1 |doi=10.4314/just.v33i1.12 |issn=0855-0395 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Mmara ne Abrabɔ Ho Nhyehyɛe Amanaman ntam apam ahorow ne abrabɔ pa akwankyerɛ ahorow, a ebi ne: UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛko Tia Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Obi Nkyɛn Amanaman Nkabom Amanneɛbɔ a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (The UN Declaration on the Rights of Indigenous Peoples) (2007) The UK Human Tissue Act (2004), a ɛma kwan ma nnwumakuw sɛ wɔnsan mfa nnipa nnompe a wonnii mfe 100 mma Ɛwom sɛ nkae no mu pii yɛ dedaw de, nanso UK tete nneɛma akorae wɔ tumi a ɛreyɛ kɛse a wɔde bɛsan de nkae no aba ɔman no mu sɛnea abrabɔ mu nhwehwɛmu ne nhyehyɛe a wɔne wɔn a wɔde kɔ no yɛ no kyerɛ<ref>{{Citation |last=Adam B. Dickerson, Erika R. Ceeney |title=Repatriating Human Remains: Searching for an Acceptable Ethics |date=2014-09-19 |url=https://doi.org/10.1007/978-1-4939-1649-8_6 |work=The Ethics of Cultural Heritage |pages=89–104 |place=New York, NY |publisher=Springer New York |isbn=978-1-4939-1648-1 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Nsɛnnennen ne Anidaso Bere a UK agyinatufo binom de wɔn ho hyɛ nkɔmmɔbɔ mu no, nsɛnnennen da so wɔ hɔ: Baabi a wɔfi: Wɔaka nnompe pii ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so anaasɛ wɔde nsɛm a emu nna hɔ anaa nnipa mu nyiyim ho nsɛm akyerɛkyerɛ mu Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Sɛnea Britain mmara kyerɛ no, ɛyɛ den sɛ obi bɛyɛ obi a ɔno na ɔyɛ obi Akwan a wɔfa so yɛ adwuma: Ghana hia nnwinnade ne nimdeɛ pii a wɔde bɛgye wɔn a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom no na wɔahwɛ wɔn so Nanso, adwuma a ɛrekɔ so - te sɛ International Inventories Programme ne nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ Ghana nhomanimfo ne UK nhomasuabea ntam no - kyerɛ sɛ nsi a wɔhyɛ sɛ wɔbɛsan agye wɔn a wɔn ho aka no. Mmuae Ghana frɛ a wɔfrɛɛ no sɛ wɔnsan mfa wɔn nananom nnompe mfi UK nnwuma mu no kyerɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a tumi wom a wɔde hwehwɛ amammerɛ, honhom mu ayaresa, ne abakɔsɛm mu atɛntrenee. Bere a kwan a ɛde wɔn bɛkɔ wɔn ankasa man mu no yɛ den no, ɔpɛ a UK agyinatufo no wɔ sɛ wɔne wɔn bɛkasa, ne Ghana nkitahodi a emu yɛ den ne wɔn a wɔtaa wɔn akyi no, ma wonya anidaso sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn ankasa man mu. Bere a wiase nyinaa rehu sɛ amammerɛ mu ntɛnkyea rekɔ so no, Ghana nananom a wɔsan bae no betumi ayɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔatumi anya asomdwoe na wɔanya amammerɛ mu ahofadi. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] o07izdmq0gljklp9f2t94k3wc29d7h5 191384 191383 2025-07-11T11:49:50Z Christian Owusu Ansah 16034 191384 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ '''Asante Twi''' mu'' Mfeɛ kakra a atwam ni no, [[Gaana|Ghana]] akɔ so abɔ mmɔden sɛ wɔbɛsan de wɔn nananom a wɔtenaa ase wɔ tete mmerɛ mu a wɔakora wɔn ho wɔ nnwumakuo ne nwomasua mu wɔ '''[[United Kingdom]]''' no. Saa nnompe yi a wɔyii no wɔ [[British museum|Britain]] nnisoɔ ase no yɛ tete akannifoɔ, ahemfo, ne honhom mu nnipa a wɔfiri mmusua ahodoɔ mu, titire Asantefoɔ. Ghana ntoa a wɔbɔ no yɛ wiase nyinaa mmɔdemmɔ a ɛfa sɛ wɔbɛsan agye Afrika agyapadeɛ, wɔasiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea, na wɔayi tete nnoɔma akorae no afiri hɔ no fa. == Nkorɔfo a wɔsɛee wɔn wɔ nkoasom berɛ mu ne nnipa nnompe == Berɛ a Britainfoɔ baa ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ghana no, na wɔtaa ko tia ahemman a ɛwɔ hɔ no, titire Asante Ahemman no. Saa akodie ahodoɔ yi, a na [https://www.eaumf.org/ejm-blog/2018/2/5/0z9u3mtcn3ra21uwolkj7rgpr8jai7 Sagrenti Ɔko] a esii wɔ afe 1874 mu (Anglo-Asante Ɔko a Ɛto so Mmiɛsa) ka ho no, maa wɔfomm ahemfie ne mmeae kronkron<ref>{{Citation |title=February 5, 1874: The "Sagrenti War" and the "Sacking of Kumasi". |date=2018-02-05 |url=https://www.eaumf.org/ejm-blog/2018/2/5/0z9u3mtcn3ra21uwolkj7rgpr8jai7 |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Sagrenti War: The Tragic Tale of Amoaful, an Ashanti Paramountcy that lost over 40 Communities - MyJoyOnline |url=https://www.myjoyonline.com/sagrenti-war-the-sad-story-of-amoaful-an-ashanti-paramountcy-that-lost-over-40-communities-to-the-war/ |language=en-US |access-date=2025-07-11}}</ref>. Ɛne sika kɔkɔɔ ahyɛnsodeɛ ne nnoɔma a wɔde yɛ amanneɛ, British asraafo yii nnipa nnompe, a Asante ahemfo ne akofoɔ a wɔkyeree wɔn mpokyerɛ ne nnompe ka ho, a akyiri yi wɔde kɔɔ Britain sukuu ahodoɔ mu kɔsuae ho adeɛ anaa wɔde yɛɛ akodie agyapadeɛ<ref>{{Citation |last=Natalie Everts |title=T.C. McCaskie, State and Society in Pre-Colonial Asante. African Studies Series LXXIX. Cambridge (Cambridge University Press) 1995. xvii + 492 pp. ISBN 0-521-410096. Price £45.00/US$69.95. - R.B. Edgerton, The Fall of the Asante Empire: The Hundred-Year War for Africa's Gold Coast. New York (The Free Press) 1995. x + 293 pp. ISBN 0-02-908926-3. |date=1995-11 |url=https://doi.org/10.1017/s0165115300021434 |work=Itinerario |volume=19 |issue=3 |pages=202–203 |doi=10.1017/s0165115300021434 |issn=0165-1153 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Wɔnim sɛ wɔde saa nnompe yi asie mmeaeɛ bi wɔ Britain, a ebi ne [https://artsandculture.google.com/partner/natural-history-museum Natural History Museum,] [https://www.prm.ox.ac.uk/ Pitt Rivers Museum], ne [https://www.cam.ac.uk/ Cambridge Suapɔn] mu. Wɔde saa nnompe yi mu pii dii dwuma wɔ mmusuakuo ho nyansahu ne nnipa ho adesua mu wɔ nnommumfa mmere mu, mpɛn pii a na wɔn a wɔfaa wɔn fii hɔ no nnim anaa wɔn ani nsɔ ho<ref>{{Citation |last=Muriel Verbeeck |title=Dan Hicks, The Brutish Museums. The Benin Bronzes, Colonial Violence and Cultural Restitution |date=2020 |url=https://doi.org/10.4000/ceroart.8297 |work=CeROArt |volume=12 |doi=10.4000/ceroart.8297 |issn=1784-5092 |access-date=2025-07-11}}</ref>. == Ntoa a Ghana bɔ faa nnoɔma a ɛsɛ sɛ wɔde ba wɔn man mu == === Aban ne ahemfo mpanimfoɔ a wɔde wɔn ho hyɛ mu === Ghana Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe, ne [https://www.bing.com/search?q=Ghana+Museums+and+Monuments+Board+(GMMB&cvid=5c6ad3415bf74466b0c5e9bb164c3885&gs_lcrp=EgRlZGdlKgYIABBFGDkyBggAEEUYOTIGCAEQABhAMgYIAhAAGEAyBggDEAAYQDIGCAQQABhA0gEINDQ5MGowajmoAgCwAgA&FORM=ANAB01&PC=U531 Ghana Nnwumakuo a Ɛhwɛ Nkaedum ne Nkaedum (GMMB),] ne [[United Kingdom]] agyinatufoɔ abɔ nkɔmmɔ a ɛfa amammerɛ mu nnoɔma ne nnipa nkaedum a wɔbɛsan de aba no ho. Wɔ afe 2019 mu no, Ghana aban no hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛsan de agyapadeɛ a wɔawia no nyinaa, a wɔn nananom nnompe ka ho, akɔ wɔn kurom<ref>{{Citation |last=S. Kot |title=The Return and Restitution of Cultural Property in the Political and Cultural Life of Ukraine (20th – Early 21st Century) |date=2020 |url=https://doi.org/10.15407/book8-0015551 |publisher=Institute of History of Ukraine, National Academy of Science of Ukraine |isbn=978-966-02-9461-5 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Atetesɛm mu atumfoɔ, titiriw Asante ahemfie a ɛwɔ Kumasi no, aka nsɛm a ɛte saa. Asantehene, Otumfuo Osei Tutu II, abisa tẽẽ akyerɛ Britaɛn nnwumakuo no sɛ wɔnsan mfa nsɛsodeɛ kronkron ne nnipa nnompe mma wɔn, na ɔkyerɛɛ sɛ wɔn nsɛsodeɛ no ho hia paa na ama wɔatumi de amammerɛ mu anidie aba hɔ na wɔatumi ayɛ honhom mu amanne a wɔagyae no akyɛ<ref>{{Citation |title=BBC News – Africa ✓ |url=https://doi.org/10.1163/1872-9037_afco_asc_852 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Nsɛm a Wɔka Ne Nkɔso a Ɛfata Wɔ afe 2023 mu no, bere a amanaman no de wɔn ani sii Benin Bronzes no a wɔde maa Nigeria no so no, Ghana bɔɔ mpaeɛ sɛ wɔmfa Asante nananom nnompe no mfi London Natural History Museum no hɔ. Wɔ mmuaeɛ no mu no, tete nneɛma akoraeɛ no gye toom sɛ ɛkura nnipa nkaeɛ pii a wɔfiri Ghana, a ebi ne nkaeɛ a wɔato din sɛ "kranko a wɔnnim baabi a ɛfi" a wɔfiri afeha a ɛtɔ so 19 no, na wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛhwɛ sɛ wɔbɛsan de nnipa nkaeɛ no akɔ ɔman no mu wɔ ne mmara mu<ref>{{Citation |title=Supplemental Information 1: Whale specimens in museum collections NHM Bergen, NHM Oslo and NHM Copenhagen with associated data. |url=https://doi.org/10.7717/peerj.16794/supp-1 |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home {{!}} Natural History Museum |url=https://www.nhm.ac.uk/ |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>. Bio nso, Pitt Rivers Museum wɔ Oxford, a wonim no sɛ nnipa nkae a wɔaboaboa ano a wɔgye akyinnye, gye toom sɛ wɔwɔ nnompe mu nneɛma a efi Ghana, a seesei wɔresua baabi a ɛfiri<ref>{{Citation |last=Dan Hicks |title=Characterizing the World Archaeology Collections of the Pitt Rivers Museum |date=2013-03-08 |url=https://doi.org/10.2307/j.ctv17db2mz.7 |work=World Archaeology at the Pitt Rivers Museum: A Characterization |pages=1–15 |publisher=Archaeopress Publishing Ltd |access-date=2025-07-11}}</ref><ref>{{Citation |title=Home |url=https://www.prm.ox.ac.uk/home |language=en |access-date=2025-07-11}}</ref>. Ɔman a Wɔsan Kɔɔ Mu a Ɛwɔ N'asetenam ne Ne Honhom Fam Mfaso Wɔ Akanfo ne Ghanafo honhom fam amanne afoforo mu no, nananom yɛ kronkron, na sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ wosie no yiye na ama asomdwoe atena ɔbra no mu na asomdwoe atena ɔman no mu. Nnipa nnompe a wɔayi afi baabi a wɔsom no nyɛ amammerɛ ne honhom fam gyinapɛn ahorow a wobu so kɛkɛ, na mmom ɛyɛ awerɛhosɛm a ɛtra hɔ daa ma wɔn asefo nso. Enti ɛnyɛ mmara mu anaa amanne mu adeyɛ nko na wobu wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, na mmom wobu no sɛ honhom fam ne abrabɔ fam asɛyɛde a emu dɔ. Saa nnompe yi a wɔde bɛsan aba no ma wotumi yɛ nananom amanne ahorow, ayiyɛ ahorow, na wɔsan de nea wawu no ka wiase nhyehyɛe no ho<ref>{{Citation |last=JET Kuwornu-Adjaottor |title=God and the Suffering of His People |date=2013-11-15 |url=https://doi.org/10.4314/just.v33i1.12 |work=Journal of Science and Technology (Ghana) |volume=33 |issue=1 |doi=10.4314/just.v33i1.12 |issn=0855-0395 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Mmara ne Abrabɔ Ho Nhyehyɛe Amanaman ntam apam ahorow ne abrabɔ pa akwankyerɛ ahorow, a ebi ne: UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛko Tia Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Obi Nkyɛn Amanaman Nkabom Amanneɛbɔ a Ɛfa Aborɔfo Ahofadi Ho (The UN Declaration on the Rights of Indigenous Peoples) (2007) The UK Human Tissue Act (2004), a ɛma kwan ma nnwumakuw sɛ wɔnsan mfa nnipa nnompe a wonnii mfe 100 mma Ɛwom sɛ nkae no mu pii yɛ dedaw de, nanso UK tete nneɛma akorae wɔ tumi a ɛreyɛ kɛse a wɔde bɛsan de nkae no aba ɔman no mu sɛnea abrabɔ mu nhwehwɛmu ne nhyehyɛe a wɔne wɔn a wɔde kɔ no yɛ no kyerɛ<ref>{{Citation |last=Adam B. Dickerson, Erika R. Ceeney |title=Repatriating Human Remains: Searching for an Acceptable Ethics |date=2014-09-19 |url=https://doi.org/10.1007/978-1-4939-1649-8_6 |work=The Ethics of Cultural Heritage |pages=89–104 |place=New York, NY |publisher=Springer New York |isbn=978-1-4939-1648-1 |access-date=2025-07-11}}</ref>. Nsɛnnennen ne Anidaso Bere a UK agyinatufo binom de wɔn ho hyɛ nkɔmmɔbɔ mu no, nsɛnnennen da so wɔ hɔ: Baabi a wɔfi: Wɔaka nnompe pii ho asɛm wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so anaasɛ wɔde nsɛm a emu nna hɔ anaa nnipa mu nyiyim ho nsɛm akyerɛkyerɛ mu Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Sɛnea Britain mmara kyerɛ no, ɛyɛ den sɛ obi bɛyɛ obi a ɔno na ɔyɛ obi Akwan a wɔfa so yɛ adwuma: Ghana hia nnwinnade ne nimdeɛ pii a wɔde bɛgye wɔn a wɔasan de wɔn akɔ wɔn kurom no na wɔahwɛ wɔn so Nanso, adwuma a ɛrekɔ so - te sɛ International Inventories Programme ne nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ Ghana nhomanimfo ne UK nhomasuabea ntam no - kyerɛ sɛ nsi a wɔhyɛ sɛ wɔbɛsan agye wɔn a wɔn ho aka no. Mmuae Ghana frɛ a wɔfrɛɛ no sɛ wɔnsan mfa wɔn nananom nnompe mfi UK nnwuma mu no kyerɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a tumi wom a wɔde hwehwɛ amammerɛ, honhom mu ayaresa, ne abakɔsɛm mu atɛntrenee. Bere a kwan a ɛde wɔn bɛkɔ wɔn ankasa man mu no yɛ den no, ɔpɛ a UK agyinatufo no wɔ sɛ wɔne wɔn bɛkasa, ne Ghana nkitahodi a emu yɛ den ne wɔn a wɔtaa wɔn akyi no, ma wonya anidaso sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn ankasa man mu. Bere a wiase nyinaa rehu sɛ amammerɛ mu ntɛnkyea rekɔ so no, Ghana nananom a wɔsan bae no betumi ayɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔatumi anya asomdwoe na wɔanya amammerɛ mu ahofadi. == Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Africa Wiki Challenge]] [[Nkyekyεmu:2025]] i51g7xdewud3gaais7p8crtx7wu5j9v