Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.47.0-wmf.6 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Jane Naana Opoku-Agyeman 0 4687 200030 186523 2026-06-13T23:00:40Z ~2026-34837-86 21824 /* */ 200030 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder | honorific-prefix = [[Excellency|Her Excellency]] | name = Jane Naana Opoku-Agyemang | native_name = | native_name_lang = | honorific-suffix = {{post-nominals|country=GHA|FGA|size=100%}} | image = Jane Naana Opoku-Agyemang.jpg | image size = | alt = Opoku-Agyemang in 2020 | caption = Official portrait, 2020 | order = 8th | office = Vice President of Ghana | president = [[John Mahama]] | term_start = 7 January 2025 | term_end = | predecessor = [[Mahamudu Bawumia]] | successor = | office1 = [[Minister for Education (Ghana)|Minister for Education]] | president1 = John Mahama | term_start1 = February 2013 | term_end1 = January 2017 | predecessor1 = [[Lee Ocran]] | successor1 = [[Matthew Opoku Prempeh]] | office2 = [[University of Cape Coast|Vice-Chancellor of the University of Cape Coast]] | term_start2 = 2008 | term_end2 = 2012 | predecessor2 = [[Emmanuel Addow-Obeng]] | successor2 = | birth_date = {{birth date and age|df=yes|1951|11|22}} | birth_place = [[Cape Coast]], Ghana | death_date = | death_place = | birthname = Jane Naana Sam | party = [[National Democratic Congress (Ghana)|National Democratic Congress]] | spouse = Edmund Opoku-Agyemang | children = 3 | residence = | alma_mater = {{ubl|{{nowrap|[[Wesley Girls' Senior High School]]}} [[University of Cape Coast]] (B.Ed. (Hons)|[[York University]] (MA, Ph.D.)}} | occupation = Academic | profession = Educationist, educator }} '''Jane Naana Opoku Agyeman''' [[:en:Ghana_Academy_of_Arts_and_Sciences|FGA]] (wɔwoo no wɔ Obubuo 22, 1951)<ref>{{Citation |last=Naana Jane Opoku-Agyemang |title=Gender-Role Perceptions in the Akan Folktale |date=1999 |url=https://doi.org/10.1353/ral.2005.0082 |work=Research in African Literatures |volume=30 |issue=1 |pages=116–139 |doi=10.1353/ral.2005.0082 |issn=1527-2044 |access-date=2025-03-27}}</ref><ref>{{Citation |last=News Ghana |title=Profile of Professor Naana Jane Opoku-Agyemang. {{!}} News Ghana |date=2013-01-17 |url=https://newsghana.com.gh/profile-of-professor-naana-jane-opoku-agyemang/ |language=en-US |access-date=2025-03-27}}</ref><ref>{{Citation |last=Naana Jane Opoku-Agyemang |title=Gender-Role Perceptions in the Akan Folktale |date=1999 |url=https://doi.org/10.1353/ral.2005.0082 |work=Research in African Literatures |volume=30 |issue=1 |pages=116–139 |doi=10.1353/ral.2005.0082 |issn=1527-2044 |access-date=2025-03-27}}</ref> yε Ghana Nwomasua Soafoɔ a watwa mu na mprempren ɔresom sɛ[[:en:Vice_President_of_Ghana|ɔmampanini abadiakyire]] a ɔtɔ so nwɔtwe wɔ [[John Mahama|John Dramani Mahama]] aban no mu wɔ Ɔpɛnimaa 7, 2025. Ɔdii saa diberɛ de firi Ɔgyefoɔ bosome wɔ afe 2013 kɔsi Ɔbɛnem bosome wɔ afe 2017 wɔ Ɔmanpanini Mahama [http://en.wikipedia.org/wiki/First_presidency_of_John_Mahama aban a ɛdi kan] [http://en.wikipedia.org/wiki/First_presidency_of_John_Mahama mu]. Ɔyɛ ɔbenfo wɔ kasadwini mu, na ɔbɛsomm sɛ Vice-Chancellor ɔbaa a ɔdi kan Ghana manpɔn bi mu berɛ a ɔbɛyɛɛ [[:en:Chancellor_(education)|Vice-Chancellor]] wɔ [[:en:University_of_Cape_Coast|Cape Coast Suapɔn]] mu no<ref>{{Citation |last=Naana Jane Opoku-Agyemang |title=Reading Love Stories by Women from Ghana |date=2000 |url=https://doi.org/10.1017/s0305862x0001623x |work=African Research &amp; Documentation |volume=83 |pages=49–60 |doi=10.1017/s0305862x0001623x |issn=0305-862X |access-date=2025-03-27}}</ref>. Ɔyɛɛ Ɔkansiani wɔ Mmaa Sukuupɔn a ɛwɔ Afrika wɔ Zimbabwe kosii sɛ ɔgyaa n'adwuma mu wɔ August 2024. Ɔdii saa diberε yi kɔsii Ɔbɛnem bosome wɔ afe 2017 berε a na wato aba ama [[John Mahama|John Dramani Mahama]] adi nkuguo wo afe 2012 abatoɔ no mu ama [[Nana Akufo-Addo]] aban betenaa Gana baanwa no so. Ansa na ɔbεdi saa diberε yi no, na ɔyε Obenfo a ɔda [[University of Cape Coast]] ano. Wɔdɔm Amanyɔkuo [[National Democratic Congress (NDC)|National Democratic Congress]].<ref>[https://www.modernghana.com/news/442950/1/nana-oye-lithur-and-four-other-ministers-approved.html https://www.modernghana.com/news/442950/1/nana-oye-lithur-and-four-other-ministers-approved]</ref><ref>https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Nana-Oye-Lithur-Approved-by-Appoinments-Committee-263834</ref> Obenfo Opoku-Agyemang, nso yε panin na [[University of Cape Coast]] mmerε bi aba atwam. Naana yε ɔbaa a ɔdi kan a ɔdii saa diberε yi wɔ [[Gana]] Aban [[Suapɔn]] mu. Wɔhyεε n'aduwma ase wɔ [[Ahinime]] da 1 afe 2008 aberε ɔbεsii Emmanuel Addow-Oben anan. == Abrabɔmunsεm == Wɔwoo Naana Opoku wɔ Oguaa wɔ [[Mfifini Mantam]] mu wɔ [[Obubuo]] da 22 afe 1951. Naana kɔɔ Anglikan Mmayewa Sukuu a εwɔ [[Koforidua]] ne Aburi Prεsbi Mmayewa Sukuu. Naan firii hɔ no, ɔkɔtoaa ne Ntoasoɔ Sukuu so wɔ Mtɔdis Mmaayewa Ntoasoɔ Sukuu wɔ [[Oguaa]] firi 1964-1971.Naana toaaso kɔgyee abɔdin wɔ [[Brɔfo]] ne [[Frεnkye]] mu wɔ [[University of Cape Coast]] mu. Wɔtoaa n'adesua so wɔ University if Yorke mu wɔ [[Kanada]] kɔgyee N'abɔdin wɔhɔ firi 1977-1980. Obenfo Opoku-Agyeman hyεε n'adekerε ne n'adwuma as wɔ Oguaa Suapɔn mu wɔ afe 1986. Wɔdii diberε bebree wɔ hɔ. Tna yε Panin a da Brofo Sukuu ano afei nso na panin ɔda Adeye Tenabea ne Walco ano. Firi afe 2008-2012 na no ɔnɔ ɔda [[Oguaa Suapɔn]] ano Wɔ [[Ɔbɛnem|Ɔbenem]] 2017 no mu no wɔyii no kaa Abenfoɔ num a Amansan Kubatan fer wɔn s ɔmɔ m kasa wɔ dwumadie a na wɔde kae mfie 200 a wɔyii Nkoasom firii hɔ no mu w Amasan Kubatan Ase K wɔ New York wɔ [[Amerika]]. Wɔyii no sɛ Gana Anaamusifoɔ wɔ [[Amansan Kubatan Nkorabata a ɛhwɛ Adeusua, Abɔdiemunyansapɛ ne Amamerɛ]] so wɔ Ahinime 2009. Wɔhyɛɛ n'adwuma ase s Nwomasua Soafoɔ wɔ Gana wɔ Ɔpɛpɔn 2013 mu.<ref>[https://web.archive.org/web/20150204195845/http://www.myarkfmonline.com/2013/01/11/prof-opoku-agyeman-heads-education-tekper-is-new-finance-minister/ "Prof. Opoku Agyeman heads Education, Tekper is new Finance Minister"], MyArkFMOnline.com, 11 January 2013.</ref> == Abɔdin == Opoku-Agyeman agye abɔdin pii wɔ akyirikyiri bi firi Suapɔa ahodoɔ wɔ aman bebree so bi te sε from the [[Indis Apueε Suapɔn]]<ref>[https://web.archive.org/web/20140219105125/http://www.open.uwi.edu/sites/default/files/UWI_HonoraryGraduands.pdf "Regional University names fifteen Honorary Graduands"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140219105125/http://www.open.uwi.edu/sites/default/files/UWI_HonoraryGraduands.pdf|date=2014-02-19}}, University of the West Indies, 18 August 2010.</ref> ne [[Winston-Salem Suapɔn]].<ref>https://www.newsghana.com.gh/profile-of-professor-naana-jane-opoku-agyemang/</ref> Wɔgyee Wiase Adiknafo abɔdin firi Flɔrida Anaafo Suapɔn wɔ Tampa.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://ghana.gov.gh/index.php/news/features/10496-ucc-vice-chancellor-honoured-by-university-of-south-florida |access-date=2018-08-16 |archive-date=2012-04-13 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120413062401/http://ghana.gov.gh/index.php/news/features/10496-ucc-vice-chancellor-honoured-by-university-of-south-florida |dead-url=yes }}</ref> == Nnwomanhehwεmu == * "Where there is No Silence: Articulations of Resistance to Enslavement". Revised Inaugural Lecture to the Ghana Academy of Arts and Sciences. * Opoku-Agyemang, N. J., Lovejoy, P. E., Trotman, D. V. (eds), ''Africa and its Diasporas: History, Memory and Literary Manifestations'', Trenton, New Jersey, USA: Africa World Press, 2008. * ''Where There is No Silence: Articulations of Resistance to Enslavement'', Accra: Page Link Publishers, 2008. * Anquandah, J., Opoku-Agyemang, N.J., and Doormont, M. (eds), ''The Trans-Atlantic Slave Trade: Landmarks, Legacies, Expectations'', Accra: Sub-Saharan Publishers, 2007, pp.&nbsp;210–224. * "The Living Experience of the Slave Trade in Sankana and Gwollu: Literary Manifestations and Implications for Tourism". In James Anquandah, Naana Opoku-Agyemang and Michel Doormont (eds), ''The Trans-Atlantic Slave Trade: Landmarks, Legacies, Expectations'', Accra: Sub-Saharan Publishers, 2007, pp. * "A Fork in the Road: Ayi Kwei Armah's ''Osiris Rising'' and Florence Ladd's ''Sarah's Psalm'' on the subject of homecoming" in Naana J. Opoku-Agyemang, with Paul E. Lovejoy and David V. Trotman (eds), ''Africa and its Diasporas: History, Memory and Literary Manifestations'', Trenton, New Jersey, USA: Africa World Press, 2008, pp.&nbsp;303–318.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://governance.ucc.edu.gh/vcprofile |access-date=2018-08-16 |archive-date=2009-01-07 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090107085348/http://governance.ucc.edu.gh/vcprofile |dead-url=yes }}</ref> == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == {{Reflist}} [[Category:Ghana Manpanyin Abɛdiakyire]] [[Category:Ghana Amanyɔfo]] e4x5anjc5rk8uxdwevcm22n3vuj8app White Volta 0 6042 200025 186372 2026-06-13T22:02:06Z Mr. Drill 123 20724 /* Mfasoɔ ɛde ama afoforɔ. */ 200025 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox river | name = White Volta | name_native = | name_native_lang = | name_other = | name_etymology = <!---------------------- IMAGE & MAP --> | image = White Volta in the Dry Season.jpg | image_size = | image_caption = White Volta in the dry season (Ghana) | map = Volta river black white red descriptions.PNG | map_size = 300px | map_caption = White Volta shown in white | pushpin_map = | pushpin_map_size = 300px | pushpin_map_caption= <!---------------------- LOCATION --> | subdivision_type1 = Countries | subdivision_name1 = [[Ghana]] and [[Burkina Faso]] | subdivision_type2 = | subdivision_name2 = | subdivision_type3 = | subdivision_name3 = | subdivision_type4 = | subdivision_name4 = | subdivision_type5 = | subdivision_name5 = <!---------------------- PHYSICAL CHARACTERISTICS --> | length = {{convert|885|km|mi|abbr=on}} | width_min = | width_avg = | width_max = | depth_min = | depth_avg = | depth_max = | discharge1_location= [[River mouth|Mouth]] | discharge1_min = | discharge1_avg = | discharge1_max = <!---------------------- BASIN FEATURES --> | source1 = | source1_location = | source1_coordinates= | source1_elevation = | mouth = [[Volta River]] | mouth_location = [[Lake Volta]] | mouth_coordinates = {{coord|9|10|00|N|1|15|00|W|display=inline,title}} | mouth_elevation = | progression = | river_system = | basin_size = {{convert|117200|km2|abbr=on}} | tributaries_left = | tributaries_right = | custom_label = | custom_data = | extra = }} '''White Volta''' {{Audio|tw-White Volta.ogg|pronounciation of "White Volta"}}<ref>http://www.countrystudies.us/ghana/30.htm</ref><ref>https://books.google.com/books?id=FBXya_-FfJAC&q=nakanbe+volta&pg=PA27</ref> anaa Nakanbe yɛ Volta nsutadeɛ no tire ankasa, [[Gaana|Ghana]] nsukwan titire<ref name="countrystudies.us">"Ghana - Rivers and Lakes". ''www.countrystudies.us''. Retrieved 2017-08-17.</ref><ref>Amisigo, Barnabas Akurigo (2005). ''Modelling Riverflow in the Volta Basin of West Africa: A Data-driven Framɛwɔrk''. Cuvilier. p. 27. ISBN <bdi>9783865377012</bdi>. Retrieved 18 July 2018. "Ghana - Rivers and Lakes". ''www.countrystudies.us''. Retrieved 2017-08-17.</ref>. White Volta yi pue firi Burkina Faso atifido fam saa ara na abɛfa [[Gaana|Ghana]] atifido fam na akɔgu Lake Volta mu wɔ [[Gaana|Ghana]]<ref name="countrystudies.us"/>. Nsuwa nsuwa ahodoɔ a ɛtene kɔbɔ White Volta mu no ne Black Volta ne Red Volta<ref name="countrystudies.us"/>. == Mfasoɔ ɛde ama afoforɔ. == White Volta ma nnipa a ɛwɔ mpɔtam hɔ ne afoforɔ nsuo nom.<ref>https://www.bbc.com/pidgin/tori-41067545</ref> Sɛ nsuo tɔ berɛ broso a ɛma nsuo no yiri fa wɔn a wɔn afie bɛn hɔ no.<ref>Flood alert for Ghana". ''BBC News Pidgin''. Retrieved 2021-09-23.</ref> == Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo no so<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.wrc-gh.org/basins/white-volta/ |access-date=2022-02-23 |archive-date=2021-11-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211123172530/https://www.wrc-gh.org/basins/white-volta/ |url-status=dead }}</ref> == Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo ne ɔdomankoma agyapadeɛ so wɔ Ghana a yɛfrɛ wɔn sɛ (The water resources Commission of Ghana) ate abadwakuo bi a yɛfrɛ wɔn "the White Volta Basin Board (WVBB)" ɛwɔ Bolgatanga, wɔ Kitawonsa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nsia (2006) mu sɛ wonhwɛ nsuo no fa a ɛbɛpue Ghana Atifi apuiɛ mantam no mu. Wɔn a wɔwɔ badwakuo yi mu biara gyina hɔ ma nnipa dodoɔ bi wɔhia sɛ wɔba badwakuo no so bi, a nananom nhemfo nso ka ho bi.     Abadwakuo no mma no nhyehyɛeɛ na ɛdidi soɔ yi: # Ɔtitinani a ɛyɛ WRC foɔ na wɔyi saa nipa korɔ no, # Nipa baako a ɔhyɛ WRC foɔ no nso anan mu, # Nipa baako a ɔfiri saa ɛkuo a ɛdidi soɔ yi mu biara mu sɛ ananmusini. * West Mamprusi District Assembly * Kasenna-Nankana District Assembly * Bolgatanga Municipal Assembly * Talensi-Nabdam District Assembly * Bongo District Assembly * Bawku Municipal Assembly * Garu-Tempani District Assembly * Bawku West District Assembly * Upper East Regional Coordinating Council * Ministry of Food and Agriculture * Ministry of Women and Children's Affairs * Environmental Protection Agency * Community Water and Sanitation Agency * Savannah Agricultural Research Institute * Upper East Regional House of Chiefs * Non-Governmental Organisations == NNWOMA A MENYAA MMOA FIRII MU == <references /> 45xh3v7j2qrw1thrdwebzcofjo5l18s 200026 200025 2026-06-13T22:15:53Z Mr. Drill 123 20724 /* Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo no so[7] */ 200026 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox river | name = White Volta | name_native = | name_native_lang = | name_other = | name_etymology = <!---------------------- IMAGE & MAP --> | image = White Volta in the Dry Season.jpg | image_size = | image_caption = White Volta in the dry season (Ghana) | map = Volta river black white red descriptions.PNG | map_size = 300px | map_caption = White Volta shown in white | pushpin_map = | pushpin_map_size = 300px | pushpin_map_caption= <!---------------------- LOCATION --> | subdivision_type1 = Countries | subdivision_name1 = [[Ghana]] and [[Burkina Faso]] | subdivision_type2 = | subdivision_name2 = | subdivision_type3 = | subdivision_name3 = | subdivision_type4 = | subdivision_name4 = | subdivision_type5 = | subdivision_name5 = <!---------------------- PHYSICAL CHARACTERISTICS --> | length = {{convert|885|km|mi|abbr=on}} | width_min = | width_avg = | width_max = | depth_min = | depth_avg = | depth_max = | discharge1_location= [[River mouth|Mouth]] | discharge1_min = | discharge1_avg = | discharge1_max = <!---------------------- BASIN FEATURES --> | source1 = | source1_location = | source1_coordinates= | source1_elevation = | mouth = [[Volta River]] | mouth_location = [[Lake Volta]] | mouth_coordinates = {{coord|9|10|00|N|1|15|00|W|display=inline,title}} | mouth_elevation = | progression = | river_system = | basin_size = {{convert|117200|km2|abbr=on}} | tributaries_left = | tributaries_right = | custom_label = | custom_data = | extra = }} '''White Volta''' {{Audio|tw-White Volta.ogg|pronounciation of "White Volta"}}<ref>http://www.countrystudies.us/ghana/30.htm</ref><ref>https://books.google.com/books?id=FBXya_-FfJAC&q=nakanbe+volta&pg=PA27</ref> anaa Nakanbe yɛ Volta nsutadeɛ no tire ankasa, [[Gaana|Ghana]] nsukwan titire<ref name="countrystudies.us">"Ghana - Rivers and Lakes". ''www.countrystudies.us''. Retrieved 2017-08-17.</ref><ref>Amisigo, Barnabas Akurigo (2005). ''Modelling Riverflow in the Volta Basin of West Africa: A Data-driven Framɛwɔrk''. Cuvilier. p. 27. ISBN <bdi>9783865377012</bdi>. Retrieved 18 July 2018. "Ghana - Rivers and Lakes". ''www.countrystudies.us''. Retrieved 2017-08-17.</ref>. White Volta yi pue firi Burkina Faso atifido fam saa ara na abɛfa [[Gaana|Ghana]] atifido fam na akɔgu Lake Volta mu wɔ [[Gaana|Ghana]]<ref name="countrystudies.us"/>. Nsuwa nsuwa ahodoɔ a ɛtene kɔbɔ White Volta mu no ne Black Volta ne Red Volta<ref name="countrystudies.us"/>. == Mfasoɔ ɛde ama afoforɔ. == White Volta ma nnipa a ɛwɔ mpɔtam hɔ ne afoforɔ nsuo nom.<ref>https://www.bbc.com/pidgin/tori-41067545</ref> Sɛ nsuo tɔ berɛ broso a ɛma nsuo no yiri fa wɔn a wɔn afie bɛn hɔ no.<ref>Flood alert for Ghana". ''BBC News Pidgin''. Retrieved 2021-09-23.</ref> == Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo no so<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.wrc-gh.org/basins/white-volta/ |access-date=2022-02-23 |archive-date=2021-11-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211123172530/https://www.wrc-gh.org/basins/white-volta/ |url-status=dead }}</ref> == Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo ne ɔdomankoma agyapadeɛ so wɔ Ghana a yɛfrc wɔn sɛ (The water resources Commission of Ghana) ate abadwakuo bi a yɛfrɛ wɔn "the White Volta Basin Board (WVBB)" ɛwɔ Bolgatanga, wɔ tee ɛkuo yi wɔ Kitawonsa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nsia (2006) mu sɛ wonhwɛ nsuo no fa a ɛpue Ghana Atifi apuiɛ mantam no mu. Wɔn a wɔwɔ badwakuo yi mu biara gyina hɔ ma nnipa dodoɔ bi wɔhia sɛ wɔba badwakuo no so bi a Nananom Ahemfo nso ka ho bi.     Abadwakuo no mma no nhyehyɛeɛ na ɛdidi soɔ yi: # Ɔtitinani a ɛyɛ WRC foɔ na wɔyi saa nipa korɔ no, # Nipa baako a ɔhyɛ WRC foɔ no nso anan mu, # Nipa baako a ɔfiri saa ɛkuo a ɛdidi soɔ yi mu biara mu sɛ ananmusini. * West Mamprusi District Assembly * Kasenna-Nankana District Assembly * Bolgatanga Municipal Assembly * Talensi-Nabdam District Assembly * Bongo District Assembly * Bawku Municipal Assembly * Garu-Tempani District Assembly * Bawku West District Assembly * Upper East Regional Coordinating Council * Ministry of Food and Agriculture * Ministry of Women and Children's Affairs * Environmental Protection Agency * Community Water and Sanitation Agency * Savannah Agricultural Research Institute * Upper East Regional House of Chiefs * Non-Governmental Organisations == NNWOMA A MENYAA MMOA FIRII MU == <references /> r6118j03mbfffjlb9j44285rdmg5jww 200027 200026 2026-06-13T22:18:59Z Mr. Drill 123 20724 /* Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo no so[7] */ 200027 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox river | name = White Volta | name_native = | name_native_lang = | name_other = | name_etymology = <!---------------------- IMAGE & MAP --> | image = White Volta in the Dry Season.jpg | image_size = | image_caption = White Volta in the dry season (Ghana) | map = Volta river black white red descriptions.PNG | map_size = 300px | map_caption = White Volta shown in white | pushpin_map = | pushpin_map_size = 300px | pushpin_map_caption= <!---------------------- LOCATION --> | subdivision_type1 = Countries | subdivision_name1 = [[Ghana]] and [[Burkina Faso]] | subdivision_type2 = | subdivision_name2 = | subdivision_type3 = | subdivision_name3 = | subdivision_type4 = | subdivision_name4 = | subdivision_type5 = | subdivision_name5 = <!---------------------- PHYSICAL CHARACTERISTICS --> | length = {{convert|885|km|mi|abbr=on}} | width_min = | width_avg = | width_max = | depth_min = | depth_avg = | depth_max = | discharge1_location= [[River mouth|Mouth]] | discharge1_min = | discharge1_avg = | discharge1_max = <!---------------------- BASIN FEATURES --> | source1 = | source1_location = | source1_coordinates= | source1_elevation = | mouth = [[Volta River]] | mouth_location = [[Lake Volta]] | mouth_coordinates = {{coord|9|10|00|N|1|15|00|W|display=inline,title}} | mouth_elevation = | progression = | river_system = | basin_size = {{convert|117200|km2|abbr=on}} | tributaries_left = | tributaries_right = | custom_label = | custom_data = | extra = }} '''White Volta''' {{Audio|tw-White Volta.ogg|pronounciation of "White Volta"}}<ref>http://www.countrystudies.us/ghana/30.htm</ref><ref>https://books.google.com/books?id=FBXya_-FfJAC&q=nakanbe+volta&pg=PA27</ref> anaa Nakanbe yɛ Volta nsutadeɛ no tire ankasa, [[Gaana|Ghana]] nsukwan titire<ref name="countrystudies.us">"Ghana - Rivers and Lakes". ''www.countrystudies.us''. Retrieved 2017-08-17.</ref><ref>Amisigo, Barnabas Akurigo (2005). ''Modelling Riverflow in the Volta Basin of West Africa: A Data-driven Framɛwɔrk''. Cuvilier. p. 27. ISBN <bdi>9783865377012</bdi>. Retrieved 18 July 2018. "Ghana - Rivers and Lakes". ''www.countrystudies.us''. Retrieved 2017-08-17.</ref>. White Volta yi pue firi Burkina Faso atifido fam saa ara na abɛfa [[Gaana|Ghana]] atifido fam na akɔgu Lake Volta mu wɔ [[Gaana|Ghana]]<ref name="countrystudies.us"/>. Nsuwa nsuwa ahodoɔ a ɛtene kɔbɔ White Volta mu no ne Black Volta ne Red Volta<ref name="countrystudies.us"/>. == Mfasoɔ ɛde ama afoforɔ. == White Volta ma nnipa a ɛwɔ mpɔtam hɔ ne afoforɔ nsuo nom.<ref>https://www.bbc.com/pidgin/tori-41067545</ref> Sɛ nsuo tɔ berɛ broso a ɛma nsuo no yiri fa wɔn a wɔn afie bɛn hɔ no.<ref>Flood alert for Ghana". ''BBC News Pidgin''. Retrieved 2021-09-23.</ref> == Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo no so<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.wrc-gh.org/basins/white-volta/ |access-date=2022-02-23 |archive-date=2021-11-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211123172530/https://www.wrc-gh.org/basins/white-volta/ |url-status=dead }}</ref> == Abadwakuo a ɛhwɛ nsuo ne ɔdomankoma agyapadeɛ so wɔ Ghana a yɛfrc wɔn sɛ (The water resources Commission of Ghana) ate abadwakuo bi a yɛfrɛ wɔn "the White Volta Basin Board (WVBB)" ɛwɔ Bolgatanga, wɔ tee ɛkuo yi wɔ Kitawonsa bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne nsia (2006) mu sɛ wonhwɛ nsuo no fa a ɛpue Ghana Atifi apuiɛ mantam no mu. Wɔn a wɔwɔ badwakuo yi mu biara gyina hɔ ma nnipa dodoɔ bi wɔhia sɛ wɔba badwakuo no so bi a Nananom Ahemfo nso ka ho bi.     Abadwakuo no mma no nhyehyɛeɛ na ɛdidi soɔ yi: # Ɔtitinani a ɛyɛ WRC foɔ na w'ayi saa nipa yi, # Nipa baako a ɔsi WRC foɔ no nso anan mu, # Nipa baako a ɔfiri saa ɛkuo a ɛdidi soɔ yi mu biara mu sɛ ananmusini. * West Mamprusi District Assembly * Kasenna-Nankana District Assembly * Bolgatanga Municipal Assembly * Talensi-Nabdam District Assembly * Bongo District Assembly * Bawku Municipal Assembly * Garu-Tempani District Assembly * Bawku West District Assembly * Upper East Regional Coordinating Council * Ministry of Food and Agriculture * Ministry of Women and Children's Affairs * Environmental Protection Agency * Community Water and Sanitation Agency * Savannah Agricultural Research Institute * Upper East Regional House of Chiefs * Non-Governmental Organisations == NNWOMA A MENYAA MMOA FIRII MU == <references /> 2xgpcgssldyzvdwyc2yqziwk0xa7z68 Strophantus hispidus 0 16784 199972 183503 2026-06-13T16:24:50Z Àncilu 21551 [[Soronko:LintErrors/missing-end-tag]] 199972 wikitext text/x-wiki {{Dialect}} {{Databox|item=Q1021168}} '''''Strophanthus hispidus''''', a wɔsan frɛ no '''hispid strophanthus yɛ dua bi a ɛhyɛ''' Apocynaceae nnua abusuakuo no ase)<ref>{{PLANTS|id=STHI5|taxon=Strophanthus hispidus|accessdate=4 December 2015}}</ref> Ɛyɛ ahomadua a ɛnyini a ɛtumi dennɛn fam ma ne tenten tumi duru mita nnum a ɛgyina hɔ ma ma anammɔn du nsia. == Ne Bɔberɛ == Ɛwɔ nhwiren a, n'ahosuo yɛ akokɔ seradeɛ. Nhaban a ɛtwtare ne nhwiren ho no ahosuo yɛ kɔkɔɔ, brown anaa purple.<ref name="EFloras">{{cite web|title=''Strophanthus hispidus''|url=http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&taxon_id=200018469|publisher=eFloras|access-date=12 July 2013}}</ref> Sɛdeɛ nnuaba pii mma teɛ no, saa ara nso na ''Strophanthus'' ahodoɔ no bi nso kuta nnuro bi te sɛcardiac glycosides. Nti wɔde sa ekuro. <ref>{{cite web|url=http://websters.wunderdictionary.com/dictionary/def/english/inee.html|title=Definition of ''inee''|publisher=Webster's International Dictionary|year=1913|access-date=12 July 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20120216161405/http://websters.wunderdictionary.com/dictionary/def/english/inee.html|archive-date=16 February 2012}}</ref> Baabi a ''Strophanthus hispidus'' firi pa ara ne [[Tanzania]] [[Angola]] naafoɔ fam. China nso, wɔahyɛ aseɛ redua bi.<ref name="WCSP" /> == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == 6szmst17k0zgv4o7uktat8rsc089t61 Cuanza River 0 18127 199943 2026-06-13T14:18:30Z KwameNyarkoh 21459 Mebuee Article foforɔ ano na metwerɛɛ asɛnti no ho asɛm. 199943 wikitext text/x-wiki '''Cuanza''' '''Asubɔnten'''<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> a wɔsan frɛ no '''Kwanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, '''Quanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, anaa '''Coanza''' no yɛ asubɔnten a ɛwa pa ara wɔ [[Angola]]. Ɛtene kɔbɔ Pokɛseɛ a wɔfrɛ no Atlantic Ocean no mu wɔ ɔman no kuropɔn [[Luanda]] atifi fam. === Asaase Ho Nsɛm === Ne nantesoɔ yɛ bɛyɛ 150 miles (240 km) firi asuo no ano, a ɛwɔ Luanda anafoɔ fam bɛyɛ kilomitɛse 60 (37 mi). Asuo nketewaa a ɛtene bɛbɔ saa asuo yi mu bi ne Cutato ne Lucala. === Abakɔsɛm === Asuo no baabi a ɛwɔ fam a suhyɛn bɛtumi afa hɔ no yɛ beaeɛ a Portugalfoɔ fa bɛdii Angola Atifi fam no so. Wɔwiee Capanda Dam a ɛwɔ Malanje Mantam no mu no wɔ afe 2004 mu a ɛmaa mantam no anyinam ahoɔden na ɛsan boa maa wɔtumi guguu wɔn nnɔbaeɛ so nsuo. Wɔyɛɛ Cambambe Dam ne Lauca Dam no nso wɔ asuo no so. Wɔda so ara reyɛ [[:en:Caculo_Cabaça_Hydroelectric_Power_Station|Caculo Cabaça Dam]] a wɔsusu sɛ wɔbɛwie afe 2024 mu. Wɔda so ara resiesie asubɔnten no ano a wɔfrɛ no ''Barra do Kwanza'' no ama ɔmanfoɔ atumi aba hɔ nsrahwɛ, deɛ wɔreyɛ wɔ hɔ no bi ne agopramakɛseɛ a wɔbɔ golf wɔ so. Nossa Senhora da Victoria Asɔredan no si Cuanza Asubɔnten no ano wɔ [[:en:Massanganu|Massanganu]], Cuanza-Norte Mantam mu wɔ Angola<ref>{{Citation |title=Seasons with the Sea-Horses; or, Sporting Adventures in the Northern Seas. By James LamontEsq, F.G.S. London: Hurst and Blackett, 1861. |date=1861-07 |url=https://doi.org/10.1017/s1359465600004366 |work=The Geologist |volume=4 |issue=7 |pages=313–315 |doi=10.1017/s1359465600004366 |issn=1359-4656 |access-date=2026-06-13}}</ref>. 3biy9nyioz0i4v5esuvteoqd1a5881f 199944 199943 2026-06-13T14:22:14Z KwameNyarkoh 21459 Meyɛɛ nsiesie 199944 wikitext text/x-wiki '''Cuanza''' '''Asubɔnten'''<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> a wɔsan frɛ no '''Kwanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, '''Quanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, anaa '''Coanza''' no yɛ asubɔnten a ɛwa pa ara wɔ [[Angola]]. Ɛtene kɔbɔ Pokɛseɛ a wɔfrɛ no Atlantic Ocean no mu wɔ ɔman no kuropɔn [[Luanda]] atifi fam. === Asuo no Bɔbea Ho Nsɛm === Ne nantesoɔ yɛ bɛyɛ 150 miles (240 km) firi asuo no ano, a ɛwɔ Luanda anafoɔ fam bɛyɛ kilomitɛse 60 (37 mi). Asuo nketewaa a ɛtene bɛbɔ saa asuo yi mu bi ne Cutato ne Lucala. === Abakɔsɛm === Asuo no baabi a ɛwɔ fam a suhyɛn bɛtumi afa hɔ no yɛ beaeɛ a Portugalfoɔ fa bɛdii Angola Atifi fam no so. Wɔwiee Capanda Dam a ɛwɔ Malanje Mantam no mu no wɔ afe 2004 mu a ɛmaa mantam no anyinam ahoɔden na ɛsan boa maa wɔtumi guguu wɔn nnɔbaeɛ so nsuo. Wɔyɛɛ Cambambe Dam ne Lauca Dam no nso wɔ asuo no so. Wɔda so ara reyɛ [[:en:Caculo_Cabaça_Hydroelectric_Power_Station|Caculo Cabaça Dam]] a wɔsusu sɛ wɔbɛwie afe 2024 mu. Wɔda so ara resiesie asubɔnten no ano a wɔfrɛ no ''Barra do Kwanza'' no ama ɔmanfoɔ atumi aba hɔ nsrahwɛ, deɛ wɔreyɛ wɔ hɔ no bi ne agopramakɛseɛ a wɔbɔ golf wɔ so. Nossa Senhora da Victoria Asɔredan no si Cuanza Asubɔnten no ano wɔ [[:en:Massanganu|Massanganu]], Cuanza-Norte Mantam mu wɔ Angola<ref>{{Citation |title=Seasons with the Sea-Horses; or, Sporting Adventures in the Northern Seas. By James LamontEsq, F.G.S. London: Hurst and Blackett, 1861. |date=1861-07 |url=https://doi.org/10.1017/s1359465600004366 |work=The Geologist |volume=4 |issue=7 |pages=313–315 |doi=10.1017/s1359465600004366 |issn=1359-4656 |access-date=2026-06-13}}</ref>. plxjoen897gwju7quugrxmev8zs2ngz 199946 199944 2026-06-13T14:39:15Z KwameNyarkoh 21459 Mede ntwerɛeɛ bi kaa ho 199946 wikitext text/x-wiki '''Cuanza''' '''Asubɔnten'''<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> a wɔsan frɛ no '''Kwanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, '''Quanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, anaa '''Coanza''' no yɛ asubɔnten a ɛwa pa ara wɔ [[Angola]]. Ɛtene kɔbɔ Pokɛseɛ a wɔfrɛ no Atlantic Ocean no mu wɔ ɔman no kuropɔn [[Luanda]] atifi fam. === Asuo no Bɔbea Ho Nsɛm === Ne nantesoɔ yɛ bɛyɛ 150 miles (240 km) firi asuo no ano, a ɛwɔ Luanda anafoɔ fam bɛyɛ kilomitɛse 60 (37 mi). Asuo nketewaa a ɛtene bɛbɔ saa asuo yi mu bi ne Cutato ne Lucala. === Abakɔsɛm === Asuo no baabi a ɛwɔ fam a suhyɛn bɛtumi afa hɔ no yɛ beaeɛ a Portugalfoɔ fa bɛdii Angola Atifi fam no so. Wɔwiee Capanda Dam a ɛwɔ Malanje Mantam no mu no wɔ afe 2004 mu a ɛmaa mantam no anyinam ahoɔden na ɛsan boa maa wɔtumi guguu wɔn nnɔbaeɛ so nsuo. Wɔyɛɛ Cambambe Dam ne Lauca Dam no nso wɔ asuo no so. Wɔda so ara reyɛ [[:en:Caculo_Cabaça_Hydroelectric_Power_Station|Caculo Cabaça Dam]] a wɔsusu sɛ wɔbɛwie afe 2024 mu. Wɔda so ara resiesie asubɔnten no ano a wɔfrɛ no ''Barra do Kwanza'' no ama ɔmanfoɔ atumi aba hɔ nsrahwɛ, deɛ wɔreyɛ wɔ hɔ no bi ne agopramakɛseɛ a wɔbɔ golf wɔ so. Nossa Senhora da Victoria Asɔredan no si Cuanza Asubɔnten no ano wɔ [[:en:Massanganu|Massanganu]], Cuanza-Norte Mantam mu wɔ Angola<ref>{{Citation |title=Seasons with the Sea-Horses; or, Sporting Adventures in the Northern Seas. By James LamontEsq, F.G.S. London: Hurst and Blackett, 1861. |date=1861-07 |url=https://doi.org/10.1017/s1359465600004366 |work=The Geologist |volume=4 |issue=7 |pages=313–315 |doi=10.1017/s1359465600004366 |issn=1359-4656 |access-date=2026-06-13}}</ref>. === Asuo no mu abɔdeɛ ahodoɔ === Nhwehwɛmu a Science and Development Network yɛ de too wɔn abɛɛfo ntentan no so no kyerɛ sɛ wɔahunu abɔdeɛ ahodoɔ wɔ Angola asubɔnten yi mu. Angola nhwehwɛmu a ɛdi kan a wɔayɛ wɔ Cuanza Asubɔnten no ho ada no adi sɛ wɔahunu nsuomnam sɛsoɔ ahodoɔ aduonum. Nhwehwɛmufoɔ a wɔwɔ National Fishing Research Institute ne South African Institute for Aquatic Biodiversity kyerɛ sɛ awosu mu nhwehwɛmu bɛtumi de nsuomnam sɛsoɔ afoforɔ ato dwa. Nam a amanfoɔ yi wɔ namyie agodie no mu bi ne [[:en:Tarpon|tarpon]]. Angola's currency, the [[:en:Angolan_kwanza|kwanza]], is named after the river.<ref name="gov.ao">{{cite web|title=O Perfil de Angola|url=https://governo.gov.ao/ao/angola/o-perfil-de-angola/|website=Portal Official do Governo da República de Angola|publisher=Governo de Angola|access-date=18 December 2021|archive-date=24 September 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220924162332/https://governo.gov.ao/ao/angola/o-perfil-de-angola/|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=hy3Z8PyN5t0C&q=Kwanza+%3D%3D%5D&pg=PT268|title=The Last Train to Zona Verde: Overland from Cape Town to Angola|first=Paul|last=Theroux|date=30 May 2013|publisher=Penguin Books Limited|isbn=9780241965139|via=Google Books}}</ref> The river is also the namesake of the [[:en:Provinces_of_Angola|provinces]] of [[:en:Cuanza_Norte_Province|Cuanza Norte]] ("Cuanza North") and [[:en:Cuanza_Sul_Province|Cuanza Sul]] ("Cuanza South"). n75mj3ulhkjkrd0q5xa6yb1qy10hrsb 199947 199946 2026-06-13T14:52:46Z KwameNyarkoh 21459 Mede ntwerɛeɛ bi kaa ho 199947 wikitext text/x-wiki '''Cuanza''' '''Asubɔnten'''<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> a wɔsan frɛ no '''Kwanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, '''Quanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, anaa '''Coanza''' no yɛ asubɔnten a ɛwa pa ara wɔ [[Angola]]. Ɛtene kɔbɔ Pokɛseɛ a wɔfrɛ no Atlantic Ocean no mu wɔ ɔman no kuropɔn [[Luanda]] atifi fam. === Asuo no Bɔbea Ho Nsɛm === Ne nantesoɔ yɛ bɛyɛ 150 miles (240 km) firi asuo no ano, a ɛwɔ Luanda anafoɔ fam bɛyɛ kilomitɛse 60 (37 mi). Asuo nketewaa a ɛtene bɛbɔ saa asuo yi mu bi ne Cutato ne Lucala. === Abakɔsɛm === Asuo no baabi a ɛwɔ fam a suhyɛn bɛtumi afa hɔ no yɛ beaeɛ a Portugalfoɔ fa bɛdii Angola Atifi fam no so. Wɔwiee Capanda Dam a ɛwɔ Malanje Mantam no mu no wɔ afe 2004 mu a ɛmaa mantam no anyinam ahoɔden na ɛsan boa maa wɔtumi guguu wɔn nnɔbaeɛ so nsuo. Wɔyɛɛ Cambambe Dam ne Lauca Dam no nso wɔ asuo no so. Wɔda so ara reyɛ [[:en:Caculo_Cabaça_Hydroelectric_Power_Station|Caculo Cabaça Dam]] a wɔsusu sɛ wɔbɛwie afe 2024 mu. Wɔda so ara resiesie asubɔnten no ano a wɔfrɛ no ''Barra do Kwanza'' no ama ɔmanfoɔ atumi aba hɔ nsrahwɛ, deɛ wɔreyɛ wɔ hɔ no bi ne agopramakɛseɛ a wɔbɔ golf wɔ so. Nossa Senhora da Victoria Asɔredan no si Cuanza Asubɔnten no ano wɔ [[:en:Massanganu|Massanganu]], Cuanza-Norte Mantam mu wɔ Angola<ref>{{Citation |title=Seasons with the Sea-Horses; or, Sporting Adventures in the Northern Seas. By James LamontEsq, F.G.S. London: Hurst and Blackett, 1861. |date=1861-07 |url=https://doi.org/10.1017/s1359465600004366 |work=The Geologist |volume=4 |issue=7 |pages=313–315 |doi=10.1017/s1359465600004366 |issn=1359-4656 |access-date=2026-06-13}}</ref>. === Asuo no mu abɔdeɛ ahodoɔ === Nhwehwɛmu a Science and Development Network yɛ de too wɔn abɛɛfo ntentan no so no kyerɛ sɛ wɔahunu abɔdeɛ ahodoɔ wɔ Angola asubɔnten yi mu. Angola nhwehwɛmu a ɛdi kan a wɔayɛ wɔ Cuanza Asubɔnten no ho ada no adi sɛ wɔahunu nsuomnam sɛsoɔ ahodoɔ aduonum. Nhwehwɛmufoɔ a wɔwɔ National Fishing Research Institute ne South African Institute for Aquatic Biodiversity kyerɛ sɛ awosu mu nhwehwɛmu bɛtumi de nsuomnam sɛsoɔ afoforɔ ato dwa. Nam a amanfoɔ yi wɔ namyie agodie no mu bi ne [[:en:Tarpon|tarpon]]. === Agyapadeɛ === Wɔde Angola sika a wɔdie, [[:en:Angolan_kwanza|Kwanza]] no too asubɔnten no.<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> Wɔde asuo no din too [[:en:Cuanza_Norte_Province|Cuanza Norte]] ("Cuanza Atifi Fam") ne [[:en:Cuanza_Sul_Province|Cuanza Sul]] ("Cuanza Anafoɔ Fam"). 7vvqwvsych853mu9kxlnrhrr5lw0b72 199948 199947 2026-06-13T14:57:04Z KwameNyarkoh 21459 Mede ntwerɛeɛ bi kaa ho 199948 wikitext text/x-wiki '''Cuanza''' '''Asubɔnten'''<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> a wɔsan frɛ no '''Kwanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, '''Quanza'''<ref>{{Citation |title=Template:Sfnp |date=2025-03-02 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Template:Sfnp&oldid=1278382429 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref>, anaa '''Coanza''' no yɛ asubɔnten a ɛwa pa ara wɔ [[Angola]]. Ɛtene kɔbɔ Pokɛseɛ a wɔfrɛ no Atlantic Ocean no mu wɔ ɔman no kuropɔn [[Luanda]] atifi fam. === Asuo no Bɔbea Ho Nsɛm === Ne nantesoɔ yɛ bɛyɛ 150 miles (240 km) firi asuo no ano, a ɛwɔ Luanda anafoɔ fam bɛyɛ kilomitɛse 60 (37 mi). Asuo nketewaa a ɛtene bɛbɔ saa asuo yi mu bi ne Cutato ne Lucala. === Abakɔsɛm === Asuo no baabi a ɛwɔ fam a suhyɛn bɛtumi afa hɔ no yɛ beaeɛ a Portugalfoɔ fa bɛdii Angola Atifi fam no so. Wɔwiee Capanda Dam a ɛwɔ Malanje Mantam no mu no wɔ afe 2004 mu a ɛmaa mantam no anyinam ahoɔden na ɛsan boa maa wɔtumi guguu wɔn nnɔbaeɛ so nsuo. Wɔyɛɛ Cambambe Dam ne Lauca Dam no nso wɔ asuo no so. Wɔda so ara reyɛ [[:en:Caculo_Cabaça_Hydroelectric_Power_Station|Caculo Cabaça Dam]] a wɔsusu sɛ wɔbɛwie afe 2024 mu. Wɔda so ara resiesie asubɔnten no ano a wɔfrɛ no ''Barra do Kwanza'' no ama ɔmanfoɔ atumi aba hɔ nsrahwɛ, deɛ wɔreyɛ wɔ hɔ no bi ne agopramakɛseɛ a wɔbɔ golf wɔ so. Nossa Senhora da Victoria Asɔredan no si Cuanza Asubɔnten no ano wɔ [[:en:Massanganu|Massanganu]], Cuanza-Norte Mantam mu wɔ Angola<ref>{{Citation |title=Seasons with the Sea-Horses; or, Sporting Adventures in the Northern Seas. By James LamontEsq, F.G.S. London: Hurst and Blackett, 1861. |date=1861-07 |url=https://doi.org/10.1017/s1359465600004366 |work=The Geologist |volume=4 |issue=7 |pages=313–315 |doi=10.1017/s1359465600004366 |issn=1359-4656 |access-date=2026-06-13}}</ref>. === Asuo no mu abɔdeɛ ahodoɔ === Nhwehwɛmu a Science and Development Network yɛ de too wɔn abɛɛfo ntentan no so no kyerɛ sɛ wɔahunu abɔdeɛ ahodoɔ wɔ Angola asubɔnten yi mu. Angola nhwehwɛmu a ɛdi kan a wɔayɛ wɔ Cuanza Asubɔnten no ho ada no adi sɛ wɔahunu nsuomnam sɛsoɔ ahodoɔ aduonum. Nhwehwɛmufoɔ a wɔwɔ National Fishing Research Institute ne South African Institute for Aquatic Biodiversity kyerɛ sɛ awosu mu nhwehwɛmu bɛtumi de nsuomnam sɛsoɔ afoforɔ ato dwa. Nam a amanfoɔ yi wɔ namyie agodie no mu bi ne [[:en:Tarpon|tarpon]]. === Agyapadeɛ === Wɔde Angola sika a wɔdie, [[:en:Angolan_kwanza|Kwanza]] no too asubɔnten no.<ref>{{Citation |title=Perfil marítimo da CNUCED para Angola |date=2025-04-02 |url=https://doi.org/10.18356/9789211070804c011 |work=Angola - Avaliação do Transporte Sustentável de Mercadorias |pages=116–117 |publisher=United Nations |isbn=978-92-1-107080-4 |access-date=2026-06-13}}</ref> Wɔde asuo no din too [[:en:Cuanza_Norte_Province|Cuanza Norte]] ("Cuanza Atifi Fam") ne [[:en:Cuanza_Sul_Province|Cuanza Sul]] ("Cuanza Anafoɔ Fam"). === Hwɛ nso === [[:en:Quissama_National_Park|Quissama National Park]], kɔ asuo no anafoɔ fam. === References === 8zvplqo7mu28afklos3bp9guba11ozn Nile 0 18128 199945 2026-06-13T14:33:27Z Mr. Drill 123 20724 Nam kasa nsesaeɛ so na ɛbaaeɛ "[[:en:Special:Redirect/revision/1359154403|Nile]]" 199945 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Module:Hatnote/styles.css"></templatestyles>'''Nil''' yɛ asubɔnten kɛse bi a ɛteni kɔ atifi fam wɔ [[Abibrem|Afrika]] a ɛkɔ guMediterranea Po no mu . Wɔ {{Convert|7,088|km|mi|sp=us}} tenten, ɛyɛ asubɔnten a ɛware paa wɔ wiase, ɛwom sɛ nsu dodow a ɛde kɔ no sua koraa sen nsubɔnten akɛse afoforo te sɛ Amazon anaa Congo nsub<a href="./List_of_rivers_by_discharge" rel="mw:WikiLink" data-linkid="127" data-cx="{&amp;quot;adapted&amp;quot;:false,&amp;quot;sourceTitle&amp;quot;:{&amp;quot;title&amp;quot;:&amp;quot;List of rivers by discharge&amp;quot;,&amp;quot;thumbnail&amp;quot;:{&amp;quot;source&amp;quot;:&amp;quot;https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/aa/Meeting_of_waters_from_the_air_manaus_brazil.JPG/120px-Meeting_of_waters_from_the_air_manaus_brazil.JPG&amp;quot;,&amp;quot;width&amp;quot;:80,&amp;quot;height&amp;quot;:60},&amp;quot;description&amp;quot;:&amp;quot;&amp;quot;,&amp;quot;pageprops&amp;quot;:{&amp;quot;wikibase_item&amp;quot;:&amp;quot;Q2394831&amp;quot;},&amp;quot;pagelanguage&amp;quot;:&amp;quot;en&amp;quot;},&amp;quot;targetFrom&amp;quot;:&amp;quot;source&amp;quot;}" class="cx-link" id="mwXQ" title="List of rivers by discharge">ɔ</a>nten . Nil adi dwuma titiriw wɔ Afrika ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nyinaa, sikasɛm mu, ne amammerɛ ho abakɔsɛm mfei mpempem ni. jdwwejcoss9tdk6albku3s44cqz37ao 199949 199945 2026-06-13T14:59:33Z Mr. Drill 123 20724 Nam kasa nsesaeɛ so na ɛbaaeɛ "[[:en:Special:Redirect/revision/1359154403|Nile]]" 199949 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Module:Hatnote/styles.css"></templatestyles>'''Nile''' yɛ asubɔnten kɛse bi a ɛteni kɔ atifi fam wɔ [[Abibrem|Afrika]] a ɛkɔ guMediterranea Po no mu . Wɔ {{Convert|7,088|km|mi|sp=us}} tenten, ɛyɛ asubɔnten a ɛware paa wɔ wiase, ɛwom sɛ nsu dodow a ɛde kɔ no sua koraa sen nsubɔnten akɛse afoforo te sɛ Amazon anaa Congo nsubɔnten . Nile adi dwuma titiriw wɔ Afrika ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nyinaa, sikasɛm mu, ne amammerɛ ho abakɔsɛm mfei mpempem ni. Nile no wɔ nsubɔnten atitiriw mienu : White Nile ne Blue Nile . White Nile no ware sen Blue nile ɛno nti w'abu no sɛ ɛyɛ nsu no ti, nanso Blue Nile no boa bɛboro White Nile no mmɔho mienu. White Nile nu tene fi baabi a ɛbɛn Ɔtadie Victoria, na ɛsen fa Uganda ne South Sudan; nnso Blue Nile hyɛ ase wɔ Ɔtadie Tana wɔ Ethiopia na atene firi anaafoɔ-apueeɛafa Kɔ Sudan . Asubɔnten mienu no hyia wɔ Sudan ahenkurow Khartoum mu . Efiri hɔ a, Nile sen fa Nubia Anhweatam no so kɔ atifi fam kɔ Misraim ( Egypt) ahenkurow [[Kairo|Cairo]], afei ɛkɔ gu koraa wɔ Mediterranea Po no mu a ɛbɛn [[Alesandria|Alexandria]], ɛhɔ no ɛbɛ yɛ Asubɔnten Delta. 1esrsjuiiumtomls3jhk3oqsnr0zci7 200024 199949 2026-06-13T21:53:24Z Mr. Drill 123 20724 Nam kasa nsesaeɛ so na ɛbaaeɛ "[[:en:Special:Redirect/revision/1359154403|Nile]]" 200024 wikitext text/x-wiki <templatestyles src="Module:Hatnote/styles.css"></templatestyles>'''Nile''' yɛ asubɔnten kɛse bi a ɛteni kɔ atifi fam wɔ [[Abibrem|Afrika]] a ɛkɔ guMediterranea Po no mu . Wɔ {{Convert|7,088|km|mi|sp=us}} tenten, ɛyɛ asubɔnten a ɛware paa wɔ wiase, ɛwom sɛ nsu dodow a ɛde kɔ no sua koraa sen nsubɔnten akɛse afoforo te sɛ Amazon anaa Congo nsubɔnten . Nile adi dwuma titiriw wɔ Afrika ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nyinaa, sikasɛm mu, ne amammerɛ ho abakɔsɛm mfei mpempem ni. Nile no wɔ nsubɔnten atitiriw mienu : White Nile ne Blue Nile . White Nile no ware sen Blue nile ɛno nti w'abu no sɛ ɛyɛ nsu no ti, nanso Blue Nile no boa bɛboro White Nile no mmɔho mienu. White Nile nu tene fi baabi a ɛbɛn Ɔtadie Victoria, na ɛsen fa Uganda ne South Sudan; nnso Blue Nile hyɛ ase wɔ Ɔtadie Tana wɔ Ethiopia na atene firi anaafoɔ-apueeɛafa Kɔ Sudan . Asubɔnten mienu no hyia wɔ Sudan ahenkurow Khartoum mu . Efiri hɔ a, Nile sen fa Nubia Anhweatam no so kɔ atifi fam kɔ Misraim ( Egypt) ahenkurow [[Kairo|Cairo]], afei ɛkɔ gu koraa wɔ Mediterranea Po no mu a ɛbɛn [[Alesandria|Alexandria]], ɛhɔ no ɛbɛ yɛ Asubɔnten Delta. Wɔ asase ho nimdeɛ mu no, Nile asubɔnten no enyini yɛ bia saa nanso atene fiti mfie 15,000 ni '''ɛbɛ si''' mprempren yi. ɛtine kɔ nkuro du baako so. Nsu a ɛwɔ Nile no mu dodow no ara firi nsuo a ɛtɔ wɔ aman a ɛwɔ asubɔnten no atifi wɔ Ethiopia, Kenya, [[Tanzania]], ne [[Uganda|Uganda no]] mu . Aman a ɛwɔ nsuo no ase,  [[Misrim|Egypt]], Sudan, ne South Sudan  – yɛasaase pasaa, na wɔtwe asubɔnten no mu nso de gu nnɔbae so. Aman afoforo a ɛde Nile Asubɔnten di dwuma akɛseɛ no firi [[Burundi]], Democratic Republic of the Congo, Eritrea, ne Rwanda . irerki1geo5pyn38dalye818l81zbg4 Anambra River 0 18129 199950 2026-06-13T15:42:04Z Achina Comfort Afrah 20272 Created page with "Anambra Asubɔnten (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ Niger Asubɔnten no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.[3] Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ Niger Delta mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).[4]" 199950 wikitext text/x-wiki Anambra Asubɔnten (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ Niger Asubɔnten no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.[3] Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ Niger Delta mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).[4] bm9lk8vvpvoao0zms7xovrko7khdodx 199951 199950 2026-06-13T15:55:27Z Achina Comfort Afrah 20272 199951 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ Niger Delta mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> a8t7h8nnpwruyhv3s0y2f803v4asgjb 199954 199951 2026-06-13T16:00:52Z Achina Comfort Afrah 20272 199954 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ Niger Delta mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ Anambra asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.[5] == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> 3zy41swoztxllpb64b4tqklwpr58u6q 199961 199954 2026-06-13T16:10:43Z Achina Comfort Afrah 20272 199961 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ Niger Delta mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> gsfpeqeu3i1slemja256166z99nx196 199967 199961 2026-06-13T16:20:09Z Achina Comfort Afrah 20272 199967 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ Niger Delta mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> rhypmcmxl3m1a8v9h67xob7z8pxlkvq 199971 199967 2026-06-13T16:21:27Z Achina Comfort Afrah 20272 199971 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> c9i6l63emnc3txjk9i8motd4p6ni0fx 199977 199971 2026-06-13T16:31:51Z Achina Comfort Afrah 20272 199977 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> Ansa na wɔrebɔ aman no, kan no na wɔde Omambala di dwuma de kyerɛ beae a nnɛyi [[:en:Anambra|Anambra]], [[:en:Kogi_State|Kogi]], [[:en:Enugu_State|Enugu]] ne [[:en:Ebonyi_State|Ebonyi]] aman no afã horow ka ho a saa mpɔtam hɔfo a wɔyɛ aborɔfo no yɛ. Mprempren, aborɔfo a wofi Aguleri, Anam, [[:en:Nsugbe|Nsugbe]], Umueri, [[:en:Anaku_Town|Anaku]], [[:en:Nteje|Nteje]], [[:en:Umunya|Umunya]], Nando, Igbariam, [[:en:Nkwelle-Ezunaka|Nkwelle-Ezunanka]], Nzam, [[:en:Awkuzu|Awkuzu]], [[:en:Ogidi,_Anambra|Ogidi]], [[:en:Ogbunike|Ogbunike]], Ayamelum abusua no mu, ne afoforo nso, ka sɛ Omambala agyapade no wɔ hɔ. == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> qw7oad3nj3t25q88ao75ky75e8kr1ie 199991 199977 2026-06-13T16:47:56Z Achina Comfort Afrah 20272 199991 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> Ansa na wɔrebɔ aman no, kan no na wɔde Omambala di dwuma de kyerɛ beae a nnɛyi [[:en:Anambra|Anambra]], [[:en:Kogi_State|Kogi]], [[:en:Enugu_State|Enugu]] ne [[:en:Ebonyi_State|Ebonyi]] aman no afã horow ka ho a saa mpɔtam hɔfo a wɔyɛ aborɔfo no yɛ. Mprempren, aborɔfo a wofi Aguleri, Anam, [[:en:Nsugbe|Nsugbe]], Umueri, [[:en:Anaku_Town|Anaku]], [[:en:Nteje|Nteje]], [[:en:Umunya|Umunya]], Nando, Igbariam, [[:en:Nkwelle-Ezunaka|Nkwelle-Ezunanka]], Nzam, [[:en:Awkuzu|Awkuzu]], [[:en:Ogidi,_Anambra|Ogidi]], [[:en:Ogbunike|Ogbunike]], Ayamelum abusua no mu, ne afoforo nso, ka sɛ Omambala agyapade no wɔ hɔ.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[:en:Doi_(identifier)|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> ghsvp9pmg82sg6swwh0r4gmqjahxluk 199996 199991 2026-06-13T16:53:28Z Achina Comfort Afrah 20272 199996 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> Ansa na wɔrebɔ aman no, kan no na wɔde Omambala di dwuma de kyerɛ beae a nnɛyi [[:en:Anambra|Anambra]], [[:en:Kogi_State|Kogi]], [[:en:Enugu_State|Enugu]] ne [[:en:Ebonyi_State|Ebonyi]] aman no afã horow ka ho a saa mpɔtam hɔfo a wɔyɛ aborɔfo no yɛ. Mprempren, aborɔfo a wofi Aguleri, Anam, [[:en:Nsugbe|Nsugbe]], Umueri, [[:en:Anaku_Town|Anaku]], [[:en:Nteje|Nteje]], [[:en:Umunya|Umunya]], Nando, Igbariam, [[:en:Nkwelle-Ezunaka|Nkwelle-Ezunanka]], Nzam, [[:en:Awkuzu|Awkuzu]], [[:en:Ogidi,_Anambra|Ogidi]], [[:en:Ogbunike|Ogbunike]], Ayamelum abusua no mu, ne afoforo nso, ka sɛ Omambala agyapade no wɔ hɔ.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[:en:Doi_(identifier)|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambalafoɔ wɔ kasa ahodoɔ, amanne, atetesɛm ne mmusuakuo nyansapɛ gyinapɛn ahodoɔ a ɛwɔ ahintasɛm ne ahintasɛm gyidie nhyehyɛeɛ pii a ɛde boɔ a emu yɛ den to honhom mu nneɛma so sene kapitalism, na ɛnam daa hama a ɛne amanne, kasa, nyamesom atetesɛm ne [[:en:Omambala_River|Omambala Asubɔnten]] no kura mu. Eyi fi abusuabɔ ne abatade a emu yɛ den a ɛda wɔn ne wɔn abɔde mu amansan ne abɔde a nkwa wom ntam.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> rsp7o9cct1icdxu8mtqnnkrj9ouse9j 200001 199996 2026-06-13T16:57:54Z Achina Comfort Afrah 20272 200001 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> Ansa na wɔrebɔ aman no, kan no na wɔde Omambala di dwuma de kyerɛ beae a nnɛyi [[:en:Anambra|Anambra]], [[:en:Kogi_State|Kogi]], [[:en:Enugu_State|Enugu]] ne [[:en:Ebonyi_State|Ebonyi]] aman no afã horow ka ho a saa mpɔtam hɔfo a wɔyɛ aborɔfo no yɛ. Mprempren, aborɔfo a wofi Aguleri, Anam, [[:en:Nsugbe|Nsugbe]], Umueri, [[:en:Anaku_Town|Anaku]], [[:en:Nteje|Nteje]], [[:en:Umunya|Umunya]], Nando, Igbariam, [[:en:Nkwelle-Ezunaka|Nkwelle-Ezunanka]], Nzam, [[:en:Awkuzu|Awkuzu]], [[:en:Ogidi,_Anambra|Ogidi]], [[:en:Ogbunike|Ogbunike]], Ayamelum abusua no mu, ne afoforo nso, ka sɛ Omambala agyapade no wɔ hɔ.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[:en:Doi_(identifier)|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambalafoɔ wɔ kasa ahodoɔ, amanne, atetesɛm ne mmusuakuo nyansapɛ gyinapɛn ahodoɔ a ɛwɔ ahintasɛm ne ahintasɛm gyidie nhyehyɛeɛ pii a ɛde boɔ a emu yɛ den to honhom mu nneɛma so sene kapitalism, na ɛnam daa hama a ɛne amanne, kasa, nyamesom atetesɛm ne [[:en:Omambala_River|Omambala Asubɔnten]] no kura mu. Eyi fi abusuabɔ ne abatade a emu yɛ den a ɛda wɔn ne wɔn abɔde mu amansan ne abɔde a nkwa wom ntam.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambala mantam no asetena-sikasɛm, asetena-amammerɛ ne asetena-amammui nkɛntɛnso trɛw kɔ Edo, Delta, Imo, Nsubɔnten, Abia, Taraba, Benue, Niger, Nasarawa, Asasetaw, Akwa-Ibom & Cross-Rivers Aman a ɛwɔ Nigeria no afã horow ne Niger, Chad, Cameroon, Mali, Central African Republic, ne nea ɛkeka ho.<ref>Okpoko, Patrick (September 2016). [https://www.researchgate.net/publication/309875498_Socio-Cultural_Profiling_and_Development_in_Southeast_Nigeria_A_Case_Study "Socio-Cultural Profiling and Development in Southeast Nigeria: A Case Study"]. ''Journal of Social Sciences''.</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> hiooqpgu57zdcrqn2xj40i7kvzjgp0w 200012 200001 2026-06-13T17:09:01Z Achina Comfort Afrah 20272 200012 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> Ansa na wɔrebɔ aman no, kan no na wɔde Omambala di dwuma de kyerɛ beae a nnɛyi [[:en:Anambra|Anambra]], [[:en:Kogi_State|Kogi]], [[:en:Enugu_State|Enugu]] ne [[:en:Ebonyi_State|Ebonyi]] aman no afã horow ka ho a saa mpɔtam hɔfo a wɔyɛ aborɔfo no yɛ. Mprempren, aborɔfo a wofi Aguleri, Anam, [[:en:Nsugbe|Nsugbe]], Umueri, [[:en:Anaku_Town|Anaku]], [[:en:Nteje|Nteje]], [[:en:Umunya|Umunya]], Nando, Igbariam, [[:en:Nkwelle-Ezunaka|Nkwelle-Ezunanka]], Nzam, [[:en:Awkuzu|Awkuzu]], [[:en:Ogidi,_Anambra|Ogidi]], [[:en:Ogbunike|Ogbunike]], Ayamelum abusua no mu, ne afoforo nso, ka sɛ Omambala agyapade no wɔ hɔ.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[:en:Doi_(identifier)|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambalafoɔ wɔ kasa ahodoɔ, amanne, atetesɛm ne mmusuakuo nyansapɛ gyinapɛn ahodoɔ a ɛwɔ ahintasɛm ne ahintasɛm gyidie nhyehyɛeɛ pii a ɛde boɔ a emu yɛ den to honhom mu nneɛma so sene kapitalism, na ɛnam daa hama a ɛne amanne, kasa, nyamesom atetesɛm ne [[:en:Omambala_River|Omambala Asubɔnten]] no kura mu. Eyi fi abusuabɔ ne abatade a emu yɛ den a ɛda wɔn ne wɔn abɔde mu amansan ne abɔde a nkwa wom ntam.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambala mantam no asetena-sikasɛm, asetena-amammerɛ ne asetena-amammui nkɛntɛnso trɛw kɔ [[:en:Edo_State|Edo]], [[:en:Delta_State|Delta]], [[:en:Imo_State|Imo]], Nsubɔnten, Abia, Taraba, Benue, Niger, Nasarawa, Asasetaw, Akwa-Ibom & Cross-Rivers Aman a ɛwɔ Nigeria no afã horow ne [[:en:Niger|Niger]], [[:en:Chad|Chad]], [[:en:Cameroon|Cameroon]], [[:en:Mali|Mali]], [[:en:Central_African_Republic|Central African Republic]], ne nea ɛkeka ho.<ref>Okpoko, Patrick (September 2016). [https://www.researchgate.net/publication/309875498_Socio-Cultural_Profiling_and_Development_in_Southeast_Nigeria_A_Case_Study "Socio-Cultural Profiling and Development in Southeast Nigeria: A Case Study"]. ''Journal of Social Sciences''.</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> b4n4aharc5vkhnnog45b89wk0bl0kde 200015 200012 2026-06-13T17:14:07Z Achina Comfort Afrah 20272 200015 wikitext text/x-wiki '''Anambra Asubɔnten''' (Igbo: Ọmambala Tieⓘ) sen kilomita 210 (akwansin 130) kɔ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no mu na wohu wɔ Anambra, Nigeria.<ref>Ugbor, O. N.; Odo, G. E.; Nwani, C. D.; Ochang, S. N.; Somdare, P. O.; Agbakwuo, C. A. (2014). "[https://publications.fulokoja.edu.ng/publication-page.php?i=parasitic-fauna-of-two-dominant-clariid-siluriformes-catfishes-in-a-tropical-freshwater-ecosystem-nigeria Parasitic Fauna of Two Dominant Clariid (SILURIFORMES) Catfishes In A Tropical Freshwater Ecosystem, Nigeria]". ''Nigerian Journal of Fisheries''. '''11''' (1 & 2): 745–755. S2CID 90241772.</ref> Asubɔnten no ne ade titiriw a ɛma Asubɔnten Niger a ɛwɔ Lokoja ase no aduan. Ọmambala Asubɔnten no nsuo a ɛsen no fa nsuo ahodoɔ mu kɔ Atlantic po no mu a ɛyɛ [[:en:Niger_Delta|Niger Delta]] mantam a ne kɛseɛ yɛ kilomita 25,000 ahinanan (9,700 mi2).<ref>[https://books.google.com/books?id=ZmdYFTlcSgEC&pg=PA307 Pages 307–309] in Shahin, Mamdouh (2002). "Hydrology of Large River Basins: Eastern and Western Africa". Hydrology and Water Resources of Africa. Water Science and Technology Library. Vol. 41. pp. 271–334. [[doi:10.1007/0-306-48065-4_7|doi:10.1007/0-306-48065-4_7. ISBN 978-1-4020-0866-5.]]</ref> == Anambra Asubɔnten no mantam ne amammerɛ == Na Omambala yɛ tete nyamewa a n’asubɔnten no fi Uzo-uwa-ani asase ase kɔ Aguleri, Anam, Nsugbe ne Onicha axis, baabi a ɛne Nkisi & Niger-kwora/Mgbakili Asubɔnten di nkitaho wɔ wɔn akwantu a ɛkɔ [[:en:Atlantic_Ocean|Atlantic Po]] no mu no din, sɛnea ɛhɔfo no kyerɛ no. Ezu ne Ezichi nsubɔnten nso sen kɔ [[:en:Anambra|Anambra]] asubɔnten mu wɔ Agbanabo ne Oda.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). "[[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry]]". ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Anansesɛm ne ahintasɛm pii wɔ hɔ a atwa Omambala ho ahyia a ɛmaa mmusuakuw ne aman pii kyerɛkyerɛɛ mu, ɛno nti na Europafo a wodii kan hwehwɛɛ Omambala no frɛɛ Omambala sɛ [[:en:Anambra|Anambra]].<ref>[https://www.britannica.com/place/Anambra Anambra | Igbo culture, Awka, Onitsha, Map | Britannica".]</ref> Ansa na wɔrebɔ aman no, kan no na wɔde Omambala di dwuma de kyerɛ beae a nnɛyi [[:en:Anambra|Anambra]], [[:en:Kogi_State|Kogi]], [[:en:Enugu_State|Enugu]] ne [[:en:Ebonyi_State|Ebonyi]] aman no afã horow ka ho a saa mpɔtam hɔfo a wɔyɛ aborɔfo no yɛ. Mprempren, aborɔfo a wofi Aguleri, Anam, [[:en:Nsugbe|Nsugbe]], Umueri, [[:en:Anaku_Town|Anaku]], [[:en:Nteje|Nteje]], [[:en:Umunya|Umunya]], Nando, Igbariam, [[:en:Nkwelle-Ezunaka|Nkwelle-Ezunanka]], Nzam, [[:en:Awkuzu|Awkuzu]], [[:en:Ogidi,_Anambra|Ogidi]], [[:en:Ogbunike|Ogbunike]], Ayamelum abusua no mu, ne afoforo nso, ka sɛ Omambala agyapade no wɔ hɔ.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[:en:Doi_(identifier)|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambalafoɔ wɔ kasa ahodoɔ, amanne, atetesɛm ne mmusuakuo nyansapɛ gyinapɛn ahodoɔ a ɛwɔ ahintasɛm ne ahintasɛm gyidie nhyehyɛeɛ pii a ɛde boɔ a emu yɛ den to honhom mu nneɛma so sene kapitalism, na ɛnam daa hama a ɛne amanne, kasa, nyamesom atetesɛm ne [[:en:Omambala_River|Omambala Asubɔnten]] no kura mu. Eyi fi abusuabɔ ne abatade a emu yɛ den a ɛda wɔn ne wɔn abɔde mu amansan ne abɔde a nkwa wom ntam.<ref>Ejikeme Odo, Gregory; Didigwu, Nwani Christopher; Effiong Eyo, Joseph (31 July 2013). [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|"The fish fauna of Anambra river basin, Nigeria: species abundance and morphometry"]]. ''Revista de Biología Tropical''. '''57''' (1–2): 177–186. [[doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312|doi:10.15517/rbt.v57i1-2.11312. PMID 19637699.]]</ref> Omambala mantam no asetena-sikasɛm, asetena-amammerɛ ne asetena-amammui nkɛntɛnso trɛw kɔ [[:en:Edo_State|Edo]], [[:en:Delta_State|Delta]], [[:en:Imo_State|Imo]], Nsubɔnten, [[:en:Abia_State|Abia]], [[:en:Taraba_State|Taraba]], [[:en:Benue_State|Benue]], Niger, [[:en:Nasarawa_State|Nasarawa]], [[:en:Plateau_State|Asasetaw]], [[:en:Akwa_Ibom_State|Akwa-Ibom]] & [[:en:Cross_River_State|Cross-Rivers]] Aman a ɛwɔ Nigeria no afã horow ne [[:en:Niger|Niger]], [[:en:Chad|Chad]], [[:en:Cameroon|Cameroon]], [[:en:Mali|Mali]], [[:en:Central_African_Republic|Central African Republic]], ne nea ɛkeka ho.<ref>Okpoko, Patrick (September 2016). [https://www.researchgate.net/publication/309875498_Socio-Cultural_Profiling_and_Development_in_Southeast_Nigeria_A_Case_Study "Socio-Cultural Profiling and Development in Southeast Nigeria: A Case Study"]. ''Journal of Social Sciences''.</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> p9drmgyn59n7ujaaegcvz5ucicp631u Abura 0 18130 199952 2026-06-13T15:56:45Z Lucius Diadem 20025 Created page with "'''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ." 199952 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. 8l2qf9ktyq8b2o55fkcaso6kedo2g4i 199957 199952 2026-06-13T16:09:03Z Lucius Diadem 20025 199957 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. c8df7torb9xwriza5yf6hvusm590nep 199960 199957 2026-06-13T16:10:35Z Lucius Diadem 20025 199960 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. 4azfa51bsi6ru4299b4ta3rwbtkoin6 199974 199960 2026-06-13T16:30:13Z Lucius Diadem 20025 199974 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). 2rbvr24mdg5zyltc2wgy08adkvruy4q 199976 199974 2026-06-13T16:30:52Z Lucius Diadem 20025 199976 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. dzug3htg24dewdmaxzsm39avdh5mais 199985 199976 2026-06-13T16:41:19Z Lucius Diadem 20025 199985 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. by459nrh69hrim9j7doitl7b84iwf3z 199986 199985 2026-06-13T16:42:02Z Lucius Diadem 20025 199986 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. 71g32inc67uszfc5jd2vni5cja6ssh1 199995 199986 2026-06-13T16:53:11Z Lucius Diadem 20025 199995 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. qlgrxvbybhdrjbmrfsko1woij3yp8nx 200013 199995 2026-06-13T17:12:03Z Lucius Diadem 20025 200013 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. Wobetumi de ''heat exchangers'' a wɔde ''plastic PEX'' dorobɛn ayɛ ahyehyɛ abura nketewa akuokuo mu, na wode akora ɔhyew anaa awɔ wɔ abotan akɛseɛ mu, wɔ ahuhuroberɛ anaa awɔberɛ ntam. Wɔfrɛ mfidie a wɔde di saa dwuma yi [[:en:Seasonal_thermal_energy_storage|seasonal thermal energy storage]]. ak8lhcqf5xhltdjf2yj95wdxbssh4qt 200014 200013 2026-06-13T17:13:03Z Lucius Diadem 20025 200014 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. Wobetumi de ''heat exchangers'' a wɔde ''plastic PEX'' dorobɛn ayɛ ahyehyɛ abura nketewa akuokuo mu, na wode akora ɔhyew anaa awɔ wɔ abotan akɛseɛ mu, wɔ ahuhuroberɛ anaa awɔberɛ ntam. Wɔfrɛ mfidie a wɔde di saa dwuma yi [[:en:Seasonal_thermal_energy_storage|seasonal thermal energy storage]]. Nneɛma a wɔtumi de di saa dwuma yi yɛ abosea ne asase ase botan. Ebetumi ayɛ amena kakraa bi kɔsi ɔhaha pii. Saa amena nketewa yi mu dɔ tumi firi mita aduonum (50) kɔsi mita ahaasa (300) (150 to 1,000 ft).<ref>Hellström G. (2008). [http://arquivo.pt/wayback/20160522223452/http://www.annex29.net/extern/10_HELLSTROM_Zurich%20080519.pdf Large-Scale Applications of Ground-Source Heat Pumps in Sweden.] IEA HP Annex 29 Workshop, Zurich, May 19, 2008.</ref><ref>{{Cite journal|last=Stiles|first=Lynn|date=June 1998|title=Underground thermal energy storage in the US|url=https://heatpumpingtechnologies.org/publications/51667/|journal=IEA Heat Pump Centre Newsletter|volume=16|issue=2|pages=22–23|via=}}</ref> 2gigrbrhwcs2o07p7mig7iss46jbv4d 200019 200014 2026-06-13T17:36:36Z Lucius Diadem 20025 200019 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. Wobetumi de ''heat exchangers'' a wɔde ''plastic PEX'' dorobɛn ayɛ ahyehyɛ abura nketewa akuokuo mu, na wode akora ɔhyew anaa awɔ wɔ abotan akɛseɛ mu, wɔ ahuhuroberɛ anaa awɔberɛ ntam. Wɔfrɛ mfidie a wɔde di saa dwuma yi [[:en:Seasonal_thermal_energy_storage|seasonal thermal energy storage]]. Nneɛma a wɔtumi de di saa dwuma yi yɛ abosea ne asase ase botan. Ebetumi ayɛ amena kakraa bi kɔsi ɔhaha pii. Saa amena nketewa yi mu dɔ tumi firi mita aduonum (50) kɔsi mita ahaasa (300) (150 to 1,000 ft).<ref>Hellström G. (2008). [http://arquivo.pt/wayback/20160522223452/http://www.annex29.net/extern/10_HELLSTROM_Zurich%20080519.pdf Large-Scale Applications of Ground-Source Heat Pumps in Sweden.] IEA HP Annex 29 Workshop, Zurich, May 19, 2008.</ref><ref>{{Cite journal|last=Stiles|first=Lynn|date=June 1998|title=Underground thermal energy storage in the US|url=https://heatpumpingtechnologies.org/publications/51667/|journal=IEA Heat Pump Centre Newsletter|volume=16|issue=2|pages=22–23|via=}}</ref> == Abakɔsɛm == Aburatuo wɔ abakɔsɛm a ɛkyɛn soɔ. Anyɛ yie koraa no, Han ahemman no (202&#x20;BC&#x20;– kɔsi 220&#x20;A.D.), na Chinafoɔ tu nkokuro a ɛmu dɔ ahodoɔ de pɛ ɛfam agudeɛ ne nnwuma afoforɔ. Britania ''sinologist'' ne abakɔsɛm twerɛfoɔ [[Michael Loewe]] twerɛ dii adanseɛ sɛ amena mmeaeɛ mu dɔ tumi duru mita aduosia ({{Convert|600|m|ft}}).<ref name="loewe 1968 194">Loewe (1968), 194.</ref> 0box9219yf3cefi5fe97iylfnlcysyi 200020 200019 2026-06-13T17:48:19Z Lucius Diadem 20025 200020 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. Wobetumi de ''heat exchangers'' a wɔde ''plastic PEX'' dorobɛn ayɛ ahyehyɛ abura nketewa akuokuo mu, na wode akora ɔhyew anaa awɔ wɔ abotan akɛseɛ mu, wɔ ahuhuroberɛ anaa awɔberɛ ntam. Wɔfrɛ mfidie a wɔde di saa dwuma yi [[:en:Seasonal_thermal_energy_storage|seasonal thermal energy storage]]. Nneɛma a wɔtumi de di saa dwuma yi yɛ abosea ne asase ase botan. Ebetumi ayɛ amena kakraa bi kɔsi ɔhaha pii. Saa amena nketewa yi mu dɔ tumi firi mita aduonum (50) kɔsi mita ahaasa (300) (150 to 1,000 ft).<ref>Hellström G. (2008). [http://arquivo.pt/wayback/20160522223452/http://www.annex29.net/extern/10_HELLSTROM_Zurich%20080519.pdf Large-Scale Applications of Ground-Source Heat Pumps in Sweden.] IEA HP Annex 29 Workshop, Zurich, May 19, 2008.</ref><ref>{{Cite journal|last=Stiles|first=Lynn|date=June 1998|title=Underground thermal energy storage in the US|url=https://heatpumpingtechnologies.org/publications/51667/|journal=IEA Heat Pump Centre Newsletter|volume=16|issue=2|pages=22–23|via=}}</ref> == Abakɔsɛm == Aburatuo wɔ abakɔsɛm a ɛkyɛn soɔ. Anyɛ yie koraa no, Han ahemman no (202&#x20;BC&#x20;– kɔsi 220&#x20;A.D.), na Chinafoɔ tu nkokuro a ɛmu dɔ ahodoɔ de pɛ ɛfam agudeɛ ne nnwuma afoforɔ. Britania ''sinologist'' ne abakɔsɛm twerɛfoɔ [[Michael Loewe]] twerɛ dii adanseɛ sɛ amena mmeaeɛ mu dɔ tumi duru mita aduosia ({{Convert|600|m|ft}}).<ref name="loewe 1968 194">Loewe (1968), 194.</ref> K.S. Tom ka ɔkwan a wɔfa so tu amena no ho asɛm sɛ: "Chinafoɔ kwan a wɔfa so tu amena kɔ akyiri no, mmarimakuo bi a wɔhurihuri wɔ dua kɛseɛ bi a ɛwɔ afidie a ɛtu amena no, na afidie a etwan no, anankwinini na ɛpia."<ref name="tom 1989 103">Tom (1989), 103.</ref> 78b600k9x5gsiim48wja7qpqamuc4mu 200021 200020 2026-06-13T17:49:20Z Lucius Diadem 20025 200021 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. Wobetumi de ''heat exchangers'' a wɔde ''plastic PEX'' dorobɛn ayɛ ahyehyɛ abura nketewa akuokuo mu, na wode akora ɔhyew anaa awɔ wɔ abotan akɛseɛ mu, wɔ ahuhuroberɛ anaa awɔberɛ ntam. Wɔfrɛ mfidie a wɔde di saa dwuma yi [[:en:Seasonal_thermal_energy_storage|seasonal thermal energy storage]]. Nneɛma a wɔtumi de di saa dwuma yi yɛ abosea ne asase ase botan. Ebetumi ayɛ amena kakraa bi kɔsi ɔhaha pii. Saa amena nketewa yi mu dɔ tumi firi mita aduonum (50) kɔsi mita ahaasa (300) (150 to 1,000 ft).<ref>Hellström G. (2008). [http://arquivo.pt/wayback/20160522223452/http://www.annex29.net/extern/10_HELLSTROM_Zurich%20080519.pdf Large-Scale Applications of Ground-Source Heat Pumps in Sweden.] IEA HP Annex 29 Workshop, Zurich, May 19, 2008.</ref><ref>{{Cite journal|last=Stiles|first=Lynn|date=June 1998|title=Underground thermal energy storage in the US|url=https://heatpumpingtechnologies.org/publications/51667/|journal=IEA Heat Pump Centre Newsletter|volume=16|issue=2|pages=22–23|via=}}</ref> == Abakɔsɛm == Aburatuo wɔ abakɔsɛm a ɛkyɛn soɔ. Anyɛ yie koraa no, Han ahemman no (202&#x20;BC&#x20;– kɔsi 220&#x20;A.D.), na Chinafoɔ tu nkokuro a ɛmu dɔ ahodoɔ de pɛ ɛfam agudeɛ ne nnwuma afoforɔ. Britania ''sinologist'' ne abakɔsɛm twerɛfoɔ [[Michael Loewe]] twerɛ dii adanseɛ sɛ amena mmeaeɛ mu dɔ tumi duru mita aduosia ({{Convert|600|m|ft}}).<ref name="loewe 1968 194">Loewe (1968), 194.</ref> K.S. Tom ka ɔkwan a wɔfa so tu amena no ho asɛm sɛ: "Chinafoɔ kwan a wɔfa so tu amena kɔ akyiri no, mmarimakuo bi a wɔhurihuri wɔ dua kɛseɛ bi a ɛwɔ afidie a ɛtu amena no, na afidie a etwan no, anankwinini na ɛpia."<ref name="tom 1989 103">Tom (1989), 103.</ref> Saa ɔkwan korɔ yi so ara na wɔfaa so tuu [[Petroleum|fangoo]] wɔ [[California]] wɔ afe 1860 mu (nea wɔto din sɛ "kicking her down").<ref name="tom 1989 1032">Tom (1989), 103.</ref><ref name="Hobson 2004 215">{{Cite book}}</ref> o51pujak4m2jxcy409jmhtm1de86scq 200022 200021 2026-06-13T17:56:26Z Lucius Diadem 20025 200022 wikitext text/x-wiki '''Abura''' yɛ [[Shaft mining|amena]] anaa tokuro teatea [[Boring (earth)|a wɔtu]] no wɔ fam, sɛ ɛyɛ tee mu anaasɛ ne tɛtrɛtɛ mu. Wɔtu asubura de yɛ nneɛma ahodoɔ pii, a ebi ne nsuo abura (a wɔtae bɔ din sɛ asubura anaa subura), nneɛma ahodoɔ a ɛyɛ nsuo-nsuo (te sɛ fangoo), anaa mframagya ahodoɔ. Ebetumi nso aboa wɔ [[Geotechnical investigation|asase ho mfididwuma mu nhwehwɛmu]], [[Phase I Environmental Site Assessment#Other types of ESA|nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhwehwɛmu]], [[Mineral exploration|aboɔdemmoɔ ne agudiɛtuo]], ne [[Temperature|ɔhyeɛ]] susuo ho. Etumi boa wɔ asaase ase dumadie bi te sɛ bama a aboɔdum na asɔ mu, asaase ase nhyehyɛdeɛ, asaase ase adekorabea ma nneɛma a wɔmpɛ a ebi ne Carbon a edi awu a wɔkyere firi mframa mu. == Ɛho mfasodeɛ == [[Engineer|Mfiridwumayɛfoɔ]] ne [[Environmental consulting|atenaeɛ ho afotufoɔ]] de edin ''borehole'' yi bɔ mu frɛ ntokuro anaa amena ahodoɔ a wɔatu a wɔde yɛ [[Geotechnical investigation|asase ho mfiridwuma mu nhwehwɛmu]] anaa atenaeɛbea ho nhwehwɛmu (nea wɔfrɛ no Phase II ESA). Amena ahodoɔ a ɛkɔ animu wɔ dɔteɛ, asaase ase asubura, anaa asaase mu abotan nhwɛsodeɛ mu nhwehwɛmu no nso, wɔde edin borehole yi nso ma wɔn. Nhwɛsodeɛ a wɔfa firi saa amena yi bi mu no, wɔde kɔ nhwehwɛmubea kɔyɛ nhwehwɛmu de hwɛ nnuro, efii, anaa awuduro ahodoɔ a ɛwɔ saa nneɛma yi mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔtu asubura a, wɔde dorobɛn si so, na wokata abura no so, sɛnea nsuo amena no mmu nngu mu. Wei nso boa si [[Contaminants|efĩ]] a ɛwɔ soro no kwan, na antumi ankɔ tokuru no mu. na ɛbɔ pɔmpɛ biara a ɛwɔ abura no mu ho ban na anwea ne nsufĩ ankɔ mu. Fangoo ne mframagya abura nso, wɔsiesie no ɔkwan a ɛte sɛɛ nso, na mmon mpɛn pii no, wɔ ɔkwan a ɛmu yɛ den na ɛhia dwumadie pii so. Sɛnea wɔakyerɛkyerɛ mu wɔ [[Proxy (climate)#Boreholes|proxy (wiem tebea)]], sɛ wɔsusu amena mu hyeɛ wɔ ɛbɔn mu dɔre ahodoɔ a ɛtoatoa so mu a, wobetumi de akontabuo nhyehyɛeɛ ''matrix equation'' abu akontaa ahunu asase so ɔhyew wɔ abakɔsɛm mu. Wobetumi de ''heat exchangers'' a wɔde ''plastic PEX'' dorobɛn ayɛ ahyehyɛ abura nketewa akuokuo mu, na wode akora ɔhyew anaa awɔ wɔ abotan akɛseɛ mu, wɔ ahuhuroberɛ anaa awɔberɛ ntam. Wɔfrɛ mfidie a wɔde di saa dwuma yi [[:en:Seasonal_thermal_energy_storage|seasonal thermal energy storage]]. Nneɛma a wɔtumi de di saa dwuma yi yɛ abosea ne asase ase botan. Ebetumi ayɛ amena kakraa bi kɔsi ɔhaha pii. Saa amena nketewa yi mu dɔ tumi firi mita aduonum (50) kɔsi mita ahaasa (300) (150 to 1,000 ft).<ref>Hellström G. (2008). [http://arquivo.pt/wayback/20160522223452/http://www.annex29.net/extern/10_HELLSTROM_Zurich%20080519.pdf Large-Scale Applications of Ground-Source Heat Pumps in Sweden.] IEA HP Annex 29 Workshop, Zurich, May 19, 2008.</ref><ref>{{Cite journal|last=Stiles|first=Lynn|date=June 1998|title=Underground thermal energy storage in the US|url=https://heatpumpingtechnologies.org/publications/51667/|journal=IEA Heat Pump Centre Newsletter|volume=16|issue=2|pages=22–23|via=}}</ref> == Abakɔsɛm == Aburatuo wɔ abakɔsɛm a ɛkyɛn soɔ. Anyɛ yie koraa no, Han ahemman no (202&#x20;BC&#x20;– kɔsi 220&#x20;A.D.), na Chinafoɔ tu nkokuro a ɛmu dɔ ahodoɔ de pɛ ɛfam agudeɛ ne nnwuma afoforɔ. Britania ''sinologist'' ne abakɔsɛm twerɛfoɔ [[Michael Loewe]] twerɛ dii adanseɛ sɛ amena mmeaeɛ mu dɔ tumi duru mita aduosia ({{Convert|600|m|ft}}).<ref name="loewe 1968 194">Loewe (1968), 194.</ref> K.S. Tom ka ɔkwan a wɔfa so tu amena no ho asɛm sɛ: "Chinafoɔ kwan a wɔfa so tu amena kɔ akyiri no, mmarimakuo bi a wɔhurihuri wɔ dua kɛseɛ bi a ɛwɔ afidie a ɛtu amena no, na afidie a etwan no, anankwinini na ɛpia."<ref name="tom 1989 103">Tom (1989), 103.</ref> Saa ɔkwan korɔ yi so ara na wɔfaa so tuu [[Petroleum|fangoo]] wɔ [[California]] wɔ afe 1860 mu (nea wɔto din sɛ "kicking her down").<ref name="tom 1989 1032">Tom (1989), 103.</ref><ref name="Hobson 2004 215">{{Cite book}}</ref> Atɔɛfam Han ahemman mu kɔbere adwumayɛbea bi a wɔhuu wɔ Xinglong, [[Hebei]] wɔ mmeaeɛ a ɛbɛn [[Shaft mining|a wotu fam agudeɛ]] a ɛkɔ akyiri koduru mita ɔha {{Convert|100|m|ft}}. Saa bea yi wɔ mmeaeɛ a ɛtrɛ a wɔtu fam agudeɛ wɔ mu; a0f60bnwjmvv6le5wvbrlx1spo60i2e Lake Afambo 0 18131 199953 2026-06-13T16:00:46Z Asare Prince 123 21452 Created page with "Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a Asubɔnten Awash no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ Ethiopia Afar Mantam no apuei fam awiei." 199953 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a Asubɔnten Awash no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ Ethiopia Afar Mantam no apuei fam awiei. cubccxqobcjwrt29lofh6tcxxvlmz63 199955 199953 2026-06-13T16:04:12Z Asare Prince 123 21452 199955 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ Ethiopia Afar Mantam no apuei fam awiei. ntoecihpfnaty6hgi5kswyenplyhff9 199956 199955 2026-06-13T16:07:19Z Asare Prince 123 21452 199956 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == c5qjz94o0v7k2zadey81vk9i7zgoncm 199958 199956 2026-06-13T16:09:13Z Asare Prince 123 21452 199958 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu. Afambo nya ne nsu a ɛba fi Ɔtare Gummare mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ Ɔtare Bario mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam. Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti. hg2k17fx1ou6yishu7fjg1rdwwjk2gd 199959 199958 2026-06-13T16:10:30Z Asare Prince 123 21452 199959 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ Ɔtare Bario mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam. Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti. ly1a5rmf0e4ya14khq5jtbh3ijkbrpt 199962 199959 2026-06-13T16:11:13Z Asare Prince 123 21452 199962 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam. Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti. t6r6xtjo0fdaz3nmzpfyokx5ks76xix 199963 199962 2026-06-13T16:13:21Z Asare Prince 123 21452 199963 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam. Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti. == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == f5izdfg5wlxq4kc30o7oh9xq1cpwafd 199964 199963 2026-06-13T16:15:23Z Asare Prince 123 21452 199964 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu<ref>{{Citation |last=R. H. Hughes |title=A Directory of African Wetlands |date=1992 |url=https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PP1 |publisher=IUCN |language=en |isbn=978-2-88032-949-5 |access-date=2026-06-13}}</ref>. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam. Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti. == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == ebyaaqlo2hog5dcpzic2ajsk9jx362e 199965 199964 2026-06-13T16:18:34Z Asare Prince 123 21452 199965 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu<ref>{{Citation |last=R. H. Hughes |title=A Directory of African Wetlands |date=1992 |url=https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PP1 |publisher=IUCN |language=en |isbn=978-2-88032-949-5 |access-date=2026-06-13}}</ref>. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam.<ref>{{Citation |last=Wilfred Thesiger |title=The Awash River and the Aussa Sultanate |date=1935 |url=https://www.jstor.org/stable/1787031 |work=The Geographical Journal |volume=85 |issue=1 |pages=1–19 |doi=10.2307/1787031 |issn=0016-7398 |access-date=2026-06-13}}</ref> Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti. == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == dpizjd5c191vljfn6lavfxk4dnrajbn 199968 199965 2026-06-13T16:20:33Z Asare Prince 123 21452 199968 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu<ref>{{Citation |last=R. H. Hughes |title=A Directory of African Wetlands |date=1992 |url=https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PP1 |publisher=IUCN |language=en |isbn=978-2-88032-949-5 |access-date=2026-06-13}}</ref>. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne Wilfred Thesiger, a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam.<ref>{{Citation |last=Wilfred Thesiger |title=The Awash River and the Aussa Sultanate |date=1935 |url=https://www.jstor.org/stable/1787031 |work=The Geographical Journal |volume=85 |issue=1 |pages=1–19 |doi=10.2307/1787031 |issn=0016-7398 |access-date=2026-06-13}}</ref> Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti.<ref>{{Citation |title=Lake Afambo |date=2025-07-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Lake_Afambo&oldid=1302266107 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref> == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == 2ftmeju3nwxao8jct51n0f0lp050r03 199970 199968 2026-06-13T16:21:20Z Asare Prince 123 21452 199970 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu<ref>{{Citation |last=R. H. Hughes |title=A Directory of African Wetlands |date=1992 |url=https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PP1 |publisher=IUCN |language=en |isbn=978-2-88032-949-5 |access-date=2026-06-13}}</ref>. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne [[:en:Wilfred_Thesiger|Wilfred Thesiger,]] a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam.<ref>{{Citation |last=Wilfred Thesiger |title=The Awash River and the Aussa Sultanate |date=1935 |url=https://www.jstor.org/stable/1787031 |work=The Geographical Journal |volume=85 |issue=1 |pages=1–19 |doi=10.2307/1787031 |issn=0016-7398 |access-date=2026-06-13}}</ref> Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a nsu pa wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti.<ref>{{Citation |title=Lake Afambo |date=2025-07-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Lake_Afambo&oldid=1302266107 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref> == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == a6k80c0rn9eaxx3vxnxb7ogamytovqo 199973 199970 2026-06-13T16:25:44Z Asare Prince 123 21452 199973 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu<ref>{{Citation |last=R. H. Hughes |title=A Directory of African Wetlands |date=1992 |url=https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PP1 |publisher=IUCN |language=en |isbn=978-2-88032-949-5 |access-date=2026-06-13}}</ref>. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. Europani a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne [[:en:Wilfred_Thesiger|Wilfred Thesiger,]] a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam.<ref>{{Citation |last=Wilfred Thesiger |title=The Awash River and the Aussa Sultanate |date=1935 |url=https://www.jstor.org/stable/1787031 |work=The Geographical Journal |volume=85 |issue=1 |pages=1–19 |doi=10.2307/1787031 |issn=0016-7398 |access-date=2026-06-13}}</ref> Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a [[:en:Fresh_water|nsu pa]] wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti.<ref>{{Citation |title=Lake Afambo |date=2025-07-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Lake_Afambo&oldid=1302266107 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref> == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == t9mmpnsx2bih0272l9b9por9b6i0h8z 199978 199973 2026-06-13T16:32:18Z Asare Prince 123 21452 199978 wikitext text/x-wiki Ɔtare Afambo yɛ atare a ɛtoatoa so a [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no de ne nsu gu mu no mu biako. Ɛwɔ [[:en:Afar_Region|Ethiopia Afar Mantam]] no apuei fam awiei. == Ne ho nsɛm tiawa == Ɔtare no da atifi fam–anafo fam kwan bi so, na ne tenten yɛ kilomita 13 na ne tɛtrɛtɛ yɛ kilomita abien, na nsu a ɛda hɔ hekta 1760 na ɛwɔ mu<ref>{{Citation |last=R. H. Hughes |title=A Directory of African Wetlands |date=1992 |url=https://books.google.com/books?id=VLjafeXa3gMC&pg=PP1 |publisher=IUCN |language=en |isbn=978-2-88032-949-5 |access-date=2026-06-13}}</ref>. Afambo nya ne nsu a ɛba fi [[:en:Lake_Gummare|Ɔtare Gummare]] mu fi nsuten bi a ɛwɔ n’atifi fam beae, na ɛwɔ ne nsu a efi mu ba no wɔ atɛkyɛ a ɛwɔ n’anafo fam atɔe mpoano baabi a ɛda mpan kɔ [[:en:Lake_Bario|Ɔtare Bario]] mu. [[:en:European_people|Europani]] a odi kan a ɔkɔɔ Ɔtare Afambo ne [[:en:Wilfred_Thesiger|Wilfred Thesiger,]] a ɔhwehwɛɛ Awash kwan so koduu baabi a etwa to koraa wɔ 1935. Thesiger dii n’akuw no anim faa ɔtare yi apuei ne anafo fam.<ref>{{Citation |last=Wilfred Thesiger |title=The Awash River and the Aussa Sultanate |date=1935 |url=https://www.jstor.org/stable/1787031 |work=The Geographical Journal |volume=85 |issue=1 |pages=1–19 |doi=10.2307/1787031 |issn=0016-7398 |access-date=2026-06-13}}</ref> Saa beae yi anhu nsrahwɛfo foforo a ofi Ethiopia akyi kosii sɛ Pele Thompson san dii Thesiger anammɔn akyi wɔ May ne June 2001. Na wɔayɛ abɔntenban bi wɔ ɔkwan a ɛka atare Gummare ne Afambo bom wɔ Ebobe no so, nanso na "abubu bere bi a atwam ni." Bio nso, bere a na Ɔtare Afambo yɛ ɔtare a [[:en:Fresh_water|nsu pa]] wom bere a Thesiger kɔsraa hɔ no, efi saa bere no, abɛyɛ nkyene kɛse esiane nsu dodow a wɔdan kɔ soro de gugu nnɔbae so nti.<ref>{{Citation |title=Lake Afambo |date=2025-07-24 |url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Lake_Afambo&oldid=1302266107 |work=Wikipedia |language=en |access-date=2026-06-13}}</ref> == Nsɛm a wɔde gyina soɔ == 03z0a16rfecozm14tezf23n4qsuc5t1 Borkana River 0 18132 199966 2026-06-13T16:19:36Z ADDAI FRANCISCA 20270 Created page with "Borkana Asubɔnten no yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ Ethiopia mfinimfini fam. Ɛyɛ Awash asubɔnten no benkum so asubɔnten." 199966 wikitext text/x-wiki Borkana Asubɔnten no yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ Ethiopia mfinimfini fam. Ɛyɛ Awash asubɔnten no benkum so asubɔnten. achrs6r2n0z8ulruznmwj56uch0o029 199969 199966 2026-06-13T16:21:18Z ADDAI FRANCISCA 20270 199969 wikitext text/x-wiki Borkana Asubɔnten no yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ Ethiopia mfinimfini fam. Ɛyɛ Awash asubɔnten no benkum so asubɔnten.Johann Ludwig Krapf kyerɛw sɛ ɛhɔnom Oromofo frɛɛ no ​​"Tshaffa".[3] bhv2vw8mbs8nowvozqpicre1wekbfna 199975 199969 2026-06-13T16:30:44Z ADDAI FRANCISCA 20270 199975 wikitext text/x-wiki Borkana Asubɔnten no yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia]] mfinimfini fam. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Awash]] asubɔnten no benkum so asubɔnten.Johann Ludwig Krapf kyerɛw sɛ ɛhɔnom Oromofo frɛɛ no ​​"Tshaffa".<ref>[https://archive.org/stream/journalsofrevmes00isen/journalsofrevmes00isen_djvu.txt ''Journals of the Rev. Messrs. Isenberg and Krapf, Missionaries of the Church Missionary Society, Detailing their proceedings in the kingdom of Shoa, and journeys in other parts of Abyssinia, in the years 1839, 1840, 1841 and 1842'',] (London, 1843), p. 83</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> 39cjcl8myj6e49ds0t2jp9p2ftzzjxi 199979 199975 2026-06-13T16:34:13Z ADDAI FRANCISCA 20270 199979 wikitext text/x-wiki Borkana Asubɔnten no yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia]] mfinimfini fam. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Awash]] asubɔnten no benkum so asubɔnten.[[:en:Johann_Ludwig_Krapf|Johann Ludwig Krapf]] kyerɛw sɛ ɛhɔnom Oromofo frɛɛ no ​​"Tshaffa".<ref>[https://archive.org/stream/journalsofrevmes00isen/journalsofrevmes00isen_djvu.txt ''Journals of the Rev. Messrs. Isenberg and Krapf, Missionaries of the Church Missionary Society, Detailing their proceedings in the kingdom of Shoa, and journeys in other parts of Abyssinia, in the years 1839, 1840, 1841 and 1842'',] (London, 1843), p. 83</ref> == Nsɛm a wɔde gyinaa so == <references /> 9ncgn9zxvcdnyhzw3e6ietehtdgnmpf Akaki River 0 18133 199980 2026-06-13T16:37:36Z Asare Prince 123 21452 Created page with "Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ Addis Ababa mfinimfini, Ethiopia. Ɛyɛ Asubɔnten Awash no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nkete..." 199980 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ Addis Ababa mfinimfini, Ethiopia. Ɛyɛ Asubɔnten Awash no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. cnetsvep5xenjzzlm9hayswgcunplb8 199981 199980 2026-06-13T16:38:18Z Asare Prince 123 21452 199981 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, Ethiopia. Ɛyɛ Asubɔnten Awash no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. q1a9vwc1330gqvzn75oj8wp1fib403d 199982 199981 2026-06-13T16:40:15Z Asare Prince 123 21452 199982 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ Asubɔnten Awash no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. 2zdehlbquiq1dethm3uogdul6t5xqde 199983 199982 2026-06-13T16:40:43Z Asare Prince 123 21452 199983 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. sjqfbkhekra06ythn9t7vjmczmqvlnt 199992 199983 2026-06-13T16:49:15Z Asare Prince 123 21452 199992 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu.<ref>{{Citation |title=AKAKI RIVER: OROMIA - ENVIRONMENT IN PERIL |url=http://www.gadaa.com:80/AkakiRiver.html |access-date=2026-06-13}}</ref> Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nsɛm a wɔde gyina so == 8hm3uocm87cj364v4hjzgd9a5bugfbf 199994 199992 2026-06-13T16:51:50Z Asare Prince 123 21452 199994 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nsɛm a wɔde gyina so == 78g0nz0btuuabx9m56dy5kxqtcs2sdg 199999 199994 2026-06-13T16:56:33Z Asare Prince 123 21452 199999 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == == Nsɛm a wɔde gyina so == dmgugdhkmsv7bqvr21xbyqe8g6v7zyw 200000 199999 2026-06-13T16:57:48Z Asare Prince 123 21452 200000 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == Addis Ababa kuropɔn no de Akaki no ayɛ ne baabi a wɔtow nwura gu. Eyi de nkuraasefo a wɔte kurow no anoano no to asiane mu efisɛ Akakifo yɛ nsu a wɔnom ma wɔn. == Nsɛm a wɔde gyina so == aicbh7ct8rzqfjbzkc0lsqxmi3g6rl7 200003 200000 2026-06-13T17:00:59Z Asare Prince 123 21452 200003 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] kuropɔn no de Akaki no ayɛ ne baabi a wɔtow nwura gu. Eyi de nkuraasefo a wɔte kurow no anoano no to asiane mu efisɛ Akakifo yɛ nsu a wɔnom ma wɔn. == Nsɛm a wɔde gyina so == qxjh40ekf8zqqb9q5arcrbhmnh9npyz 200005 200003 2026-06-13T17:03:28Z Asare Prince 123 21452 200005 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] kuropɔn no de Akaki no ayɛ ne baabi a wɔtow nwura gu. Eyi de nkuraasefo a wɔte kurow no anoano no to asiane mu efisɛ Akakifo yɛ nsu a wɔnom ma wɔn. == Nnomaa nkorabata a ɛwɔ beaeɛ bi == == Nsɛm a wɔde gyina so == 04qzrwkrtt9diie4zg92znk01fk54vf 200006 200005 2026-06-13T17:04:58Z Asare Prince 123 21452 200006 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] kuropɔn no de Akaki no ayɛ ne baabi a wɔtow nwura gu. Eyi de nkuraasefo a wɔte kurow no anoano no to asiane mu efisɛ Akakifo yɛ nsu a wɔnom ma wɔn. == Nnomaa nkorabata a ɛwɔ beaeɛ bi == Akaki no ho hia ma nnomaa ahorow pii. Birdlife International akyerɛ sɛ Akaki–Aba-Samuel nsuten no yɛ beae titiriw a nnomaa ahorow a wotu kɔtra baabi foforo wɔ awɔw bere mu no gyina. Wɔahu sɛ nsuten no boa nsu mu nnomaa bɛyɛ 20,000. == Nsɛm a wɔde gyina so == e008b5ne02ztj90zx3a3j56o1ixzw8g 200008 200006 2026-06-13T17:07:10Z Asare Prince 123 21452 200008 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] kuropɔn no de Akaki no ayɛ ne baabi a wɔtow nwura gu. Eyi de nkuraasefo a wɔte kurow no anoano no to asiane mu efisɛ Akakifo yɛ nsu a wɔnom ma wɔn. == Nnomaa nkorabata a ɛwɔ beaeɛ bi == Akaki no ho hia ma nnomaa ahorow pii. [[:en:Birdlife_International|Birdlife International]] akyerɛ sɛ Akaki–Aba-Samuel nsuten no yɛ beae titiriw a nnomaa ahorow a wotu kɔtra baabi foforo wɔ awɔw bere mu no gyina. Wɔahu sɛ nsuten no boa nsu mu nnomaa bɛyɛ 20,000. == Nsɛm a wɔde gyina so == ciuv68rjb29yrx9aalx11ds5xbddeny 200010 200008 2026-06-13T17:08:41Z Asare Prince 123 21452 200010 wikitext text/x-wiki Akaki yɛ asubɔnten bi a ɛwɔ [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] mfinimfini, [[:en:Ethiopia|Ethiopia]]. Ɛyɛ [[:en:Awash_River|Asubɔnten Awash]] no fã a ɛwɔ nifa so.Ɛba sɛ Asubɔnten Akaki nso ne asubɔnten a ɛso sen biara wɔ Addis Ababa, Ethiopia ahenkurow no mu. Nanso, nnipa pii nhu esiane kwae a ɛyɛ den a ɛkata so, ne nea ɛda adi sɛ n’ani nnye ho kɛse efisɛ enni asubɔnten mu mmoa a wɔtaa de di dwuma no mu, na afifide no yɛ nwura a ɛwɔ anoano anaa nnua a ɛwɔ asubɔnten no ano nkutoo. Nsubɔnten nketewa abien ka Akaki ho wɔ Aba-Samuel atare no mu. <ref>"[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html Akaki River".] Gadaa. Archived from the [http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html original] on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref>Saa nsubɔnten mmienu yi ne Akaki Ketekete ne Akaki Kɛseɛ; kan no wɔ Akaki no atɔe fam na akyiri yi wɔ apuei fam. == Nneɛma a ɛgu yɛn ho fi == [[:en:Addis_Ababa|Addis Ababa]] kuropɔn no de Akaki no ayɛ ne baabi a wɔtow nwura gu. Eyi de nkuraasefo a wɔte kurow no anoano no to asiane mu efisɛ Akakifo yɛ nsu a wɔnom ma wɔn. == Nnomaa nkorabata a ɛwɔ beaeɛ bi == Akaki no ho hia ma nnomaa ahorow pii. [[:en:Birdlife_International|Birdlife International]] akyerɛ sɛ Akaki–Aba-Samuel nsuten no yɛ beae titiriw a nnomaa ahorow a wotu kɔtra baabi foforo wɔ awɔw bere mu no gyina. Wɔahu sɛ nsuten no boa nsu mu nnomaa<ref>[https://web.archive.org/web/20200225074400/http://www.gadaa.com/AkakiRiver.html "Akaki River"]. Gadaa. Archived from the original on 25 February 2020. Retrieved 30 January 2013.</ref> bɛyɛ 20,000. == Nsɛm a wɔde gyina so == cjf5oba20dl85mgneemv58zlis9vqsi Germama Asubɔnten 0 18134 199984 2026-06-13T16:40:59Z ADDAI FRANCISCA 20270 Created page with "Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3]" 199984 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] an94l3q6xqroe5s1omnpo5dei2yy4r2 199987 199984 2026-06-13T16:42:35Z ADDAI FRANCISCA 20270 199987 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. matikwspfunc9ssa3iqnd8b4zkujo7c 199988 199987 2026-06-13T16:43:45Z ADDAI FRANCISCA 20270 199988 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu.Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. c58yae2yff91snox5usk3epqlorvlbb 199989 199988 2026-06-13T16:45:48Z ADDAI FRANCISCA 20270 199989 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. 8q0g8cybmmsqypdkd7phq6882g2sk0x 199990 199989 2026-06-13T16:47:03Z ADDAI FRANCISCA 20270 199990 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. gssf1unhka0dixmfqayw9h40mmhmt9w 199993 199990 2026-06-13T16:51:18Z ADDAI FRANCISCA 20270 199993 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan Shewan mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. nw1d0zb35pd9uzou6e6vmla95424p4c 199997 199993 2026-06-13T16:54:01Z ADDAI FRANCISCA 20270 199997 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan Shewan mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. ml4dc6h4oc15vchsuc5zlu64bmjhjxe 199998 199997 2026-06-13T16:55:49Z ADDAI FRANCISCA 20270 199998 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ Awash Asubɔnten no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan Shewan mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] 5v5z8m0u5esyilg8231eqb99ooplac6 200002 199998 2026-06-13T17:00:45Z ADDAI FRANCISCA 20270 200002 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ [[:en:Awash_River|Awash Asubɔnten]] no fã bi a ɛwɔ Ethiopia. Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan Shewan mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] 2vyw4qnqcqsyj1xzo1aof4pnasw5apz 200004 200002 2026-06-13T17:01:49Z ADDAI FRANCISCA 20270 200004 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ [[:en:Awash_River|Awash Asubɔnten]] no fã bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia.]] Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​Awash, na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan Shewan mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] jwuqvu1keme3f93lx1gmh4l3mg0vuro 200007 200004 2026-06-13T17:06:47Z ADDAI FRANCISCA 20270 200007 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ [[:en:Awash_River|Awash Asubɔnten]] no fã bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia.]] Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​[[:en:Awash_National_Park|Awash]], na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan Shewan mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] kyi8b6sqta29hd2wengry1fz7cf0u00 200009 200007 2026-06-13T17:08:11Z ADDAI FRANCISCA 20270 200009 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ [[:en:Awash_River|Awash Asubɔnten]] no fã bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia.]] Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​[[:en:Awash_National_Park|Awash]], na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan [[:en:Shewa|Shewan]] mantam a ɛwɔ Bulga no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] toqpmohfas8q96fvcz0z4uom1rhtnlx 200011 200009 2026-06-13T17:08:59Z ADDAI FRANCISCA 20270 200011 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ [[:en:Awash_River|Awash Asubɔnten]] no fã bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia.]] Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​[[:en:Awash_National_Park|Awash]], na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan [[:en:Shewa|Shewan]] mantam a ɛwɔ [[:en:Bulga,_Ethiopia|Bulga]] no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] hrgxzjjnn0ltgvushf2y33sv16oz5eo 200016 200011 2026-06-13T17:17:53Z ADDAI FRANCISCA 20270 200016 wikitext text/x-wiki Germama (anaa Kesem anaa Kessem) Asubɔnten, yɛ [[:en:Awash_River|Awash Asubɔnten]] no fã bi a ɛwɔ [[:en:Ethiopia|Ethiopia.]] Edin Germama no firi [Afaan Oromoo kasa] asɛmfua a ɛkyerɛ "frolicking", "boisterous", anaa "frisky".[https://en.wikipedia.org/wiki/Germama_River#cite_note-3] Germama nyɛ asubɔnten a wotumi fa so, na ɛsen kɛse wɔ osutɔ bere mu. Ɛforo kɔ Kese Koremash atɔe fam, na ɛsen kɔ apuei fam kɔ ​​[[:en:Awash_National_Park|Awash]], na ne kwan no kyerɛ Awash Ɔman Mmoa Yɛmmea no atifi fam hye no kilomita kakraa bi. Kessem Asubɔnten no twa bepɔw a ɛkɔ fam fi bɛboro mita 2,000 wɔ nsu a ɛsen no tenten a ɛyɛ bɛyɛ kilomita 130 so. [4] Asubɔnten no mu nsuo a ɛkɔ soro a ɛso yɛ toro no na ɛma ne nsuo a ɛsen a ɛyɛ basabasa no, a ɛno nso da adi wɔ ne din mu. Germama atifi fam asasetaw no ne beae a kan [[:en:Shewa|Shewan]] mantam a ɛwɔ [[:en:Bulga,_Ethiopia|Bulga]] no wɔ;[5] ɔkwan a ɛwɔ fam no kyerɛkyerɛ Shewan mantam a ɛwɔ Menjar no atifi fam hye so. Ethiopia Nsuo Ho Dwumadibea no hyɛɛ aseɛ sii abura bi wɔ Germama wɔ afe 2005 mu, na ɛbɛboa ama wɔagugu nsuo wɔ mmeaeɛ a ɛwɔ asubɔnten no afanu nyinaa, ne Dofen ne Kebena Mmepɔ so. [6] Wɔwiee abura no, nanso na n’apon a ɛhwɛ nsuo so no ntumi nyɛ adwuma koraa. Wɔtoo abura no mu sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛsiesie saa asɛm yi, na na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛsan ahyɛ aseɛ ayɛ adwuma nyinaa wɔ afe baako a ɛfiri Ɔpɛpɔn, 2024 mu.[7] == Nsɛm a Wɔahyɛ no Nsow == k51rxr10umqgznlmiw6e57gvyvcqmjf Awash National Park 0 18135 200017 2026-06-13T17:20:28Z Asare Prince 123 21452 Created page with "Awash National Park yɛ ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Ethiopia. Ɛwɔ Oromia mantam ne Afar mantam hye so, na abɔnten so atrae no kɛse yɛ kilomita 827 (319 sq mi), ne fã kɛse no ara da soro mita 900 (anammɔn 3,000). Saa abɔnten so atrae yi trɛw fa Afar Mantam no anafo fam ano ne Oromia Apuei Fam Shewa Mpɔtam no atifi fam apuei fam, na ɛwɔ Addis Ababa apuei fam kilomita 225 (ne kilomita kakraa bi wɔ Awash atɔe fam ne Metehara apuei fam). Wonim abɔnten so a..." 200017 wikitext text/x-wiki Awash National Park yɛ ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Ethiopia. Ɛwɔ Oromia mantam ne Afar mantam hye so, na abɔnten so atrae no kɛse yɛ kilomita 827 (319 sq mi), ne fã kɛse no ara da soro mita 900 (anammɔn 3,000). Saa abɔnten so atrae yi trɛw fa Afar Mantam no anafo fam ano ne Oromia Apuei Fam Shewa Mpɔtam no atifi fam apuei fam, na ɛwɔ Addis Ababa apuei fam kilomita 225 (ne kilomita kakraa bi wɔ Awash atɔe fam ne Metehara apuei fam). Wonim abɔnten so atrae no yiye wɔ abɔde a nkwa wom a ɛdɔɔso ne nkuraase nsase a ɛwɔ hɔ no ho. Ɔmantam no hyɛ osuo a ɛtɔ wɔ akwan mmienu so a osutɔ berɛ a ɛdi akyire no, ɔpɛ berɛ a ɛdi mu a ɛtumi di asram 10. 4uxtt2uws25a4pvym20pwm0ajf780ah 200018 200017 2026-06-13T17:21:30Z Asare Prince 123 21452 200018 wikitext text/x-wiki Awash National Park yɛ ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Ethiopia. Ɛwɔ Oromia mantam ne Afar mantam hye so, na abɔnten so atrae no kɛse yɛ kilomita 827 (319 sq mi), ne fã kɛse no ara da soro mita 900 (anammɔn 3,000). Saa abɔnten so atrae yi trɛw fa Afar Mantam no anafo fam ano ne Oromia Apuei Fam Shewa Mpɔtam no atifi fam apuei fam, na ɛwɔ Addis Ababa apuei fam kilomita 225 (ne kilomita kakraa bi wɔ Awash atɔe fam ne Metehara apuei fam). Wonim abɔnten so atrae no yiye wɔ abɔde a nkwa wom a ɛdɔɔso ne nkuraase nsase a ɛwɔ hɔ no ho. Ɔmantam no hyɛ osuo a ɛtɔ wɔ akwan mmienu so a osutɔ berɛ a ɛdi akyire no, ɔpɛ berɛ a ɛdi mu a ɛtumi di asram 10. l8sc51cwv7yqzns6eealw1v7mwd9brj Kaduna River 0 18136 200023 2026-06-13T17:57:02Z Achina Comfort Afrah 20272 Created page with "'''Kaduna Asubɔnten''' no yɛ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no fã bi a ɛsen fa [[:en:Nigeria|Nigeria]] kilomita 550 (akwansin 340).[1] Ɛnyaa ne din fii akokɔsrade a na wɔte asubɔnten no ne mmeae a atwa ho ahyia no mu.[2] Kaduna wɔ kurom hɔ kasa mu, Hausa, na ɛyɛ asɛmfua a wɔde gyina hɔ ma "akokɔsrade",[3] bere a wɔ Nupe kasa asasesin mu, a asubɔnten no anafo fam fã fa mu, a nea ɛne Niger hyia ka ho no, wɔfrɛ asubɔnten no '''Lavun'''." 200023 wikitext text/x-wiki '''Kaduna Asubɔnten''' no yɛ [[:en:Niger_River|Niger Asubɔnten]] no fã bi a ɛsen fa [[:en:Nigeria|Nigeria]] kilomita 550 (akwansin 340).[1] Ɛnyaa ne din fii akokɔsrade a na wɔte asubɔnten no ne mmeae a atwa ho ahyia no mu.[2] Kaduna wɔ kurom hɔ kasa mu, Hausa, na ɛyɛ asɛmfua a wɔde gyina hɔ ma "akokɔsrade",[3] bere a wɔ Nupe kasa asasesin mu, a asubɔnten no anafo fam fã fa mu, a nea ɛne Niger hyia ka ho no, wɔfrɛ asubɔnten no '''Lavun'''. rkd5rvqiicnmp77gm52kh4exb45aw2p Densu Asubɔnten no 0 18137 200028 2026-06-13T22:58:36Z Mr. Drill 123 20724 Nam kasa nsesaeɛ so na ɛbaaeɛ "[[:en:Special:Redirect/revision/1357127688|Densu River]]" 200028 wikitext text/x-wiki '''Asubɔnten Densuno tenten mu''' yɛ 116&nbsp;km a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] a ɛforo Atewa Bepɔw no so . Ɛsen fa ɛkua yɛ mantam bi a ɛdi sikasem nnɔbaiɛ ho dwuma kɛseɛ mu, ɛsan de nsuo a wɔnom no fa kɔ Ghana ahenkuro [[Nkran|Accra]] . Asubɔnten no ba awiei wɔ nsuten a ɛho hia wɔ abɔde a nkwa wom ho wɔ Atlantic Po no mpoano . Densuano Dam ne Weija Dam wɔ Densu Asubɔnten no so. 826864rdv21mmlxtwswqugpv20mj4oc 200029 200028 2026-06-13T22:59:18Z Mr. Drill 123 20724 Nam kasa nsesaeɛ so na ɛbaaeɛ "[[:en:Special:Redirect/revision/1357127688|Densu River]]" 200029 wikitext text/x-wiki '''Asubɔnten Densuno tenten mu''' yɛ 116km a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] a ɛforo Atewa Bepɔw no so . Ɛsen fa ɛkua yɛ mantam bi a ɛdi sikasem nnɔbaiɛ ho dwuma kɛseɛ mu, ɛsan de nsuo a wɔnom no fa kɔ Ghana ahenkuro [[Nkran|Accra]] . Asubɔnten no ba awiei wɔ nsuten a ɛho hia wɔ abɔde a nkwa wom ho wɔ Atlantic Po no mpoano . Densuano Dam ne Weija Dam wɔ Densu Asubɔnten no so. mlz32zov7ta6reucljc2e79bwg3ppoe