Bertrand Russell

Wikipediya ra, ensiklopediya xosere

Bertrand Russell
Bertrand Russell

Filozofê İngılız Bertrand Russell (Earl Russell of Kingston Russell), sera 1872 menga 18 Gülani dı suka Trelleck dı maya xü ra biyo u ser 1970 dı menga 2 sebati dı suka Penrhyndeudraeth dı şiyo heqeyda xü ser.

Aileyê Russell kêy began ra yê u aileyê cı İngıltere dı zaf gırd u naskerde yo. Russell tornê merdımımê hükmeti lord John Russelli yo.

Bertrand Rusell bı fıkrê xü yê mantıq u matematika wextê xü dı raya newe akerdo. Russell bı Alfred North Whitehead a piya kıtabê bı namedê "Principia Mathematica" mabênê serandê (1910-1913) nuşnayo. O çiyê kı matematiki dı Rusell berdo ravey mantıqê matematik o u no fıkrê xü zi dıma gırêdano mısnayenda mantıqê atomi. Qandê co zi vanê piyê mantıqê filozofi ê wexti newi (mantıqê semboli u filozofiyê analizi) Bertnard Rusell o.

Bertnard Rusell ser 1890 dı dest bı wendenda xü ya Üniversite Cambridge keno. Dıma mezuniyeti Üniversite ser 1895 ra dıma Almanya dı ca beno u wucadı dest bı nuştenê xü yê ilmi keno. Lejê cihani jeweri dı Üniversite Cambridge dı mualimey keno u hemverê leji vıcêno u lejê cihanê juwerıni protesto keno, qandê co zi, cı ser 1918 dı gürweyê (Üniversite Cambridge) mulalımey ra erzenê. Dıma Rusell bêgürwe maneno u o qıym nêkeno ser dı zi cı rê şeş mengi cezayê hépısi danê. O kı lejê Wiyetnami sıfte protesto keno Rusell o. Rusell dıma "méhkemeyê sucdarê lejê Vietnami" rê hakimey keno. Qandê co zi o méhkemerê vanê ‘Méhkemey Russelli’.

Russell héta 1890 ıdelist biyo u fıkırê ‘filozofiyê Bradley’ pawuto u wahêr vıcyayo. Fıkrê Bradley zi zeydê idealizımê Hegel biyo. Ser 1890 ra dıma Rusell idealizım ra fıkır vırneno doş beno realizımi ser. Sebebê no vırnayenı zi embazê ciyê G.E. Moore o.

Serana şar, alımi, koloxi (araştırman), telebey fıkır u nuştoxeya Ruselli serandê xü ser dı çarnayo. Qandê kı, mantıq u filozofiy izéh kerdenda Ruselli zéhmetey ra vıcêno u beno çiyê do réhet u héme insani êt çi famkenê. Gıraneyda nutenê cı zi filozofiyo, matematiko, sozyalizımo u kıtabê dersê mektebano. Russell ser 1950 dı qandê kedê (emeg) xü nişaneyda Nobeli ê edebiyati gêno (danê cı).

Nuştoxê popülist, Russell zaf bı nuştanê xü yê popülista sınasêno (yeno naskerdenı). Dı kıtabê ciyê "Problems of Philosophy (1912)" u "History of Western Philosophy (1946)" ewro zi bı zewq u kêfa waneyenê. O kıtabê ciyê kı biyo tarix kıtabê ciyê "İlım u Diyanet" o. İlım u diyaneti dı tarixê dini Awrupa u ê kılisey bı zıwanêdo filozofik u bı mantqa nuşneno. Nustey uı kıtabê Russelli bêhédo (hédê cı çinyo).

Çarnayoğ: Faruk İremet

[bıvurne] Nuşteyê cı

  • "Mysticism" (1961)
  • "A Free Man's Worship" (1903)
  • "Am I an Atheist or an Agnostic?" (1947)
  • "Icarus, or The Future of Science" 1923
  • "Has Religion Made Useful Contributions to Civilization?" 1930
  • "Ideas that Have Harmed Mankind" (1950)
  • "In Praise of Idleness" (1932)
  • "What Desires Are Politically Important?" (1950)
  • Political Ideals (1917)
  • The Problem of China
  • The Problems of Philosophy
  • Proposed Roads to Freedom (1918)
  • "16 Questions on the Assassination" (of President Kennedy)
  • The Analysis Of Mind
  • What is an Agnostic?
  • Why I am not a Christian
  • The War and Non-Resistance—A Rejoinder to Professor Perry
  • War and Non-Resistance (1915)
  • The Ethics of War (1915) *Principia Mathematica (1910)
  • "The Elements of Ethics" (1910)
  • The Principles of Mathematics (1903)
  • An essay on the foundations of geometry


[bıvurne] Çımey

1. http://www.luminary.us/russell/atheist_agnostic.html

2. http://www.solstice.us/russell/icarus.html

3. http://nobelprize.org/literature/laureates/1950/russell-lecture.html

4. Kıtabê cı 'İlım u Diyanet'