Drienovec
Z Wikipédie
| Drienovec | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Košický |
| Okres: | Košice - okolie |
| Región: | Abov |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 190 m n. m. m n.m. |
| Rozloha: | 28 km² |
| Počet obyvateľov: | 1803 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | r. 1255 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 521337 |
| EČV: | KS |
| PSČ: | 044 01 |
| Telefónna predvoľba: | +421 55 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad,Drienovec 368,044 01 Drienovec |
| Web: | [http://[1] [2]] |
| E-mail: | starosta.d@mail.t-com.sk |
| Telefón: | +421 55 489 93 55 |
| Fax: | +421 55 489 93 56 |
| Politika | |
| Starosta: | Ing. Kočiš Tibor (SMK) |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Drienovec je obec na Slovensku v okrese Košice - okolie.
Obsah |
[úprava] Polohopis
[úprava] Časti obce
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[úprava] História
Názov obce Drienovec jé odvodený z názvu lesnej plodiny drienka /som -Somodi/, hojne sa vyskytujúcej v katastri obce. Podľa legendy,ktorá sa dodnes zachovala kráľ Béla IV. v r. 1241 po prehre v bitke s Tatármi pri puste Mohi prechádzal nasšim územím so svojim vojskom. Vojnou vysilené vojsko odpočívalo v chotári obce a občerstvilo sa drienkamí a tak pokračovali v ceste domov. Tento rok obecná krónika uvádza ako rok prvej písomnej zmienky. Prvá zachovalá písomná správa pochádza z r.1255 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu "Sumugy". Jé pravdepodobné, ze názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v I. pol. XIV. stor. spomína hrad a dedina Sumugy. čiže dnešný Drienovec. Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané "Vízió". V listine z r. 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldavy pripomína už dedina Sumugy ako slobodná kráľovská dedina, kde sa vyberá mýtne.'Toto mýtne sa vyberalo na ceste z Turne n/B cez Drienovec do Košíc. Kráľ Ľudovít v r.l345 dedinu Sumugy, ako súčasť Abovskej stolice, dáva do rúk šľachty, synom a dcéram Ota z Tellesprunu. V tomto období už bol v dedine kostol a dva mlyny. V r. 1387 kráľ Žigmund daruje kráľovský majetok Sumugy Jánovi z Kapolya. Po smrti kráľa Žigmunda dva roky kraľuje jeho zať Albert, po jeho smrti sa na trón dostáva poľský kráľ Ladislav. Na ochranu svojich práv dcéra kráľa Žigmunda a vdova po kráľovi Albertovi privolá na pomoc husitu Jána Jiskru z Brandysa. V r. 1446 Jiskra obsadí aj Drienovec, v r. 1449 porazí vojsko Tomáša Székelyho, ktorý v boji zomiera. Kráľ Ján Zápoľský vo svojej listine z r. 1510 spomína Sumugy ako svoje mesto. Po víťazstve Turkov v r. 1526 pri Moháči sa začína plienenie aj nášho územia. Turecký paša Hasán v r. 1696 zničil dedinu Drienovec. Mladých obyvateľov odviedol dó zajatia. Ostatní, aby zabránili ďalšiemu plieneniu, začínajú stavať pozemné hrady - násypy /földvár/. Od r. 1626 sa obec často spomína ako poľnohospodárske mesto, l.mája 1691 obec vyhorela. Zostalo len 11 obytných domov. Zničený kostol bol znovu vystavený v r. 1780. Dátum tejto smutnej udalosti l.máj obyvatelia obce dodnes každoročne pripomínajú svätou omšou. V r. 1710 veľká časť obyvateľstva zomiera na mor. V r.1777 Mária Terézia celé_ územi obce daruje Rožňavskému biskupstvu.

