Alunogén
Z Wikipédie
| Alunogén | |||
|---|---|---|---|
| Al2(SO4)3.17H2O | |||
| Trieda | Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty | ||
| Zaradenie | VI/C.08-70 | ||
| Rok objavenia | 1832 | ||
| Pôvod názvu | z lat. alumen - kamenec a gr. genos - pôvod | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | triklinická | ||
| Bodová grupa | 1 | ||
| Priestorová grupa | P1 | ||
| Mriežkové param. | a=7,42 Å b=26,97 Å c=6,062 Å α=89,95 ° β=97,566 ° γ=91,888 ° V=1201,90 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | ihličkovitý, stebplovitý, vláknitý, nálety | ||
| Zrasty | podľa plochy {010} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | biely, žltkastý, červenkastý | ||
| Farba vrypu | biely | ||
| Lesk | sklený, perlový | ||
| Priesvitnosť | priehľadný | ||
| Indexy lomu | nα=1,473 nβ=1,474 nγ=1,480 |
||
| 2V | 31-69 ° (vypočítaný 46 °) | ||
| Dvojlom | δ=0,007 | ||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 1,5-2 | ||
| Hustota | 1,65-1,78 kg.dm-3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná podľa plochy {010}, veľmi dobrá podľa {100} a {313} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | vo vode | ||
| Rádioaktivita | nerádioaktívny | ||
| Odrody a variety | |||
| fosforoaluogén - varieta s prímesou P2O5 | |||
Alunogén je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný síran hlinitý - Al2(SO4)3.17H2O.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Alunogén vytvára vláknité, vlasovité, ihličkovité kryštály, časté sú aj šupinovité a zrnité agregáty a krusty. Má bielu až žltkastú farbu. Alunogén má biely vryp, hodvábny až perleťový lesk. Jeho štiepateľnosť je veľmi dobrá.
[úprava] Vznik
Tvorí sa na uhoľných haldách, pri zvetrávaní sulfidov, v sedimentoch aj sopečných horninách.
[úprava] Poznávanie
Alunogén je rozpustný vo vode.
[úprava] Výskyty na Slovensku
[úprava] Externé odkazy
- Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
- Alunogén na www.mindat.org

