Liešťany
Z Wikipédie
| Liešťany | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Trenčiansky |
| Okres: | Prievidza |
| Región: | Horná Nitra |
| Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
| Nadmorská výška: | 333 stred obce m n.m. |
| Rozloha: | 1642,1 ha km² |
| Počet obyvateľov: | 1248 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1332 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 514144 |
| EČV: | PD |
| PSČ: | 972 27 |
| Telefónna predvoľba: | 0 46 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | |
| Web: | www.liestany-obec.sk |
| E-mail: | oculiestany@stonline.sk |
| Telefón: | 046/5457 126 |
| Fax: | 046/5457 009 |
| Politika | |
| Starosta: | Vladimír Šopoň |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Liešťany sú obec na Slovensku v okrese Prievidza.
Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladá už v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia. Popri iných majetkoch Diviackovcov sa už roku 1332 uvádzajú aj Lyssen (Liešťany) a Dobrochna (Dobročná). Prameň z roku 1332 zaznamenáva majetkovú deľbu medzi potomkami Kozmu a Bána. Vtedy sa Dobročná stala majetkom potomkov Kozmu I., syna Folkmara. Pri ďalšej deľbe majetkov rodu Diviackovcov roku 1348 sa uvádzajú medzi majetkami na pravom brehu Nitrice aj Lomnica (Lomnycha) a opäť Liešťany.
Na ďalšom osídľovaní sa podieľali aj hospites (hostia), ktorí si od zemepána kupovali usadlosti. Už roku 1337 požiadali potomkovia Kozmu I. panovníka o udelenie banskej slobody. Kráľ Karol Róbert im toto právo potvrdil a in villa Diuek (v Diviackej doline) sa začali hľadať a ťažiť drahé kovy. V Dobročnej vznikla baňa na ťažbu zlata. Početní potomkovia jednotlivých rodín si vzájomne opakovane rozdeľovali svoje majetky po oboch brehoch Nitrice a tak sa ich majetkové pomery v jednotlivých sídlach menili. V druhej polovici 15. storočia k sídlam strednej veľkosti prináležali aj Dobročná, ktorá mala 11 domov a Lomnica s 10 domami. Liešťany v tom čase mali 8 domov.
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a podľa daňových súpisov sa dá predpokladať, že pestovali ovocie, ktoré aj predávali, chovali ovce, včelárili a na okolí zberali rascu, hríby a lieskovce. Počas panovania Márie Terézie sa v Liešťanoch uvádzajú ako zemepáni Ujfalušiovci, František Beréni a Bačkádyovci, v Lomnici usadlosti patrili Ujfalušiovcom, Rudnayovcom a Bačkádyovcom. Dobročná prináležala pravdepodobne k majetkom Rudnayovcov. V 18. storočí obec Liešťany mala svoj mlyn, krčmu a slobodnú horu. Poddaní, ktorí patrili Rudnayovcom, neplatili cenzus, ale museli šenkovať panské pivo. V dedinke Lomnica sa uvádza výroba dreveného riadu a tiež prenajímanie pasienkov pre obyvateľov susednej Dobročnej.
Zmeny spoločenského diania sa výraznejšie neodrazili v spôsobe života obyvateľov týchto troch obcí na hornom toku Nitrice. Prevažne poľnohospodárska výroba nedokázala vytvárať priaznivejšie podmienky pre ich rozvoj. Vznik parnej píly patriacej firme Tonet, ktorá vyrábala ohýbaný nábytok v neďalekých Veľkých Uherciach, nedokázal vyriešiť nezamestnanosť obyvateľstva z okolia. Tak mnohí museli odchádzať na sezónne práce do Čiech, Rakúska a Francúzska.
Od zlúčenia roku 1943 sa obec územne nezmenila. Budovanie i jej rozvoj podmieňovali celospoločenské podmienky v druhej polovici 20. storočia, ktoré sa odrazili vo všetkých sférach života. K rozmachu obce prispelo nielen vybudovanie infraštruktúry, zdokonalenie dopravných komunikácií, ale aj rozsiahlejšia výstavba. Nové moderné domy spolu s objektami a zariadeniami kultúrneho, školského, športového a obchodného charakteru dotvárajú ráz tejto obce.
Dávnu históriu síce nedokladujú väčšie kultúrnohistorické pamätihodnosti s výnimkou miestnych kaplniek z 20. storočia, ale odtlačky pečatidiel na archívnych dokumentoch. Podľa nich sa dá predpokladať, že v dávnych dobách v lokalite jestvoval farský kostol zasvätený sv. Jurajovi a v Dobročnej kostol, ktorý bol zasvätený sv. Floriánovi.
| Mestá a obce okresu Prievidza (4+49) | 31.12.2003 |
|
Bojnice | Bystričany | Cigeľ | Čavoj | Čereňany | Diviacka Nová Ves | Diviaky nad Nitricou | Dlžín | Dolné Vestenice | Handlová | Horná Ves | Horné Vestenice | Chrenovec-Brusno | Chvojnica | Jalovec | Kamenec pod Vtáčnikom | Kanianka | Kľačno | Kocurany | Kostolná Ves | Koš | Lazany | Lehota pod Vtáčnikom | Liešťany | Lipník | Malá Čausa | Malinová | Nedožery-Brezany | Nevidzany | Nitrianske Pravno | Nitrianske Rudno | Nitrianske Sučany | Nitrica | Nováky | Opatovce nad Nitrou | Oslany | Podhradie | Poluvsie | Poruba | Pravenec | Prievidza | Radobica | Ráztočno | Rudnianska Lehota | Sebedražie | Seč | Šútovce | Temeš | Tužina | Valaská Belá | Veľká Čausa | Valaská Belá | Zemianske Kostoľany |
|

