Hybe
Z Wikipédie
| Hybe | |
|---|---|
| Erb | Mapa |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Žilinský |
| Okres: | Liptovský Mikuláš |
| Región: | Liptov |
| Poloha: | 49° 02' 56" s. š. 19° 51' 22" v. d. |
| Nadmorská výška: | 710 m n.m. |
| Rozloha: | 52,865 km² |
| Počet obyvateľov: | 1602 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 30 obyvateľ(ov)/km2 |
| Prvá písomná zmienka: | 1239 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 510467 |
| EČV: | LM |
| PSČ: | 032 31 |
| Telefónna predvoľba: | 0 44 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Hybe Hybe č.2 032 31 Hybe |
| Web: | www.hybe.sk |
| E-mail: | obechybe@slovanet.sk |
| Telefón: | 5296121 |
| Fax: | 5296121 |
| Politika | |
| Starosta: | Maroš Piovarči |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Hybe je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Narodil sa tu Ivan Rajniak - slovenský herec. Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hybe).
| Mestá a obce okresu Liptovský Mikuláš (2+54) | 31.12.2003 |
|
Beňadiková | Bobrovček | Bobrovec | Bobrovník | Bukovina | Demänovská Dolina | Dúbrava | Galovany | Gôtovany | Huty | Hybe | Ižipovce | Jakubovany | Jalovec | Jamník | Konská | Kráľova Lehota | Kvačany | Lazisko | Liptovská Anna | Liptovská Kokava | Liptovská Porúbka | Liptovská Sielnica | Liptovské Beharovce | Liptovské Kľačany | Liptovské Matiašovce | Liptovský Hrádok | Liptovský Ján | Liptovský Mikuláš | Liptovský Ondrej | Liptovský Peter | Liptovský Trnovec | Ľubela | Malatíny | Malé Borové | Malužiná | Nižná Boca | Partizánska Ľupča | Pavčina Lehota | Pavlova Ves | Podtureň | Pribylina | Prosiek | Smrečany | Svätý Kríž | Trstené | Uhorská Ves | Vavrišovo | Važec | Veľké Borové | Veterná Poruba | Vlachy | Východná | Vyšná Boca | Závažná Poruba | Žiar |
|
Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. Roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (asi zo susedného Spiša).
Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocnianskej doliny.
Roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.
Na rozhraní 14. a 15. stroročia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.
Napriek podanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.

