Peru
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: ' |
|||||
![]() |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
República del Peru |
||||
| - Krátky | Peru | ||||
| Úradné jazyky | španielčina, kečuánčina, ajmarčina | ||||
| Hlavné mesto | Lima | ||||
| Najväčšie mesto | Lima | ||||
| Hlava štátu | prezident Alan García Pérez | ||||
| Predseda vlády | Jorge del Castillo | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
41. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
183. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
97. miesto |
||||
| Vznik |
28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska |
||||
| Forma štátu | konštitučná republika | ||||
| Mena | nový sol | ||||
| Gramotnosť | 93% | ||||
| Časová zóna |
UTC-5 |
||||
| Štátna hymna | Somos libres, seámoslo siempre | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | PER | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | PER | ||||
| Internetová doména | .pe | ||||
| Smerové telefónne číslo | +51 | ||||
Peru, dlhý tvar Peruánska republika, je štát na západnom pobreží Južnej Amerike. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Hlavné mesto je Lima.
Peru je kolískou Inskej ríše a neskôr sa stalo sídlom španielskeho vicekráľa, ktorý spravoval celú španielsku Južnú Ameriku. Je domovom množstva domorodých etnických skupín.
Obsah |
[úprava] Administratívne členenie
Územie Peru je od 18. novembra 2002 rozdelené na 25 regiónov (regiones). Tieto regióny sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1833 okresov. [1].
Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.
[úprava] Mestá
Významnejšie mestá :
- Lima
- Arequipa
- Trujillo
- Chiclayo
- Huancayo
- Piura
- Chimbote
- Iquitos
- Cusco
- Tacna
- Ica
- Pucallpa
- Juliaca
- Ayacucho
- Cajamarca
- Chincha Alta
- Huánuco
- Huaraz
- Sullana
- Puno
- Talara
- Tarapoto
- Paita
- Tumbes
[úprava] Geografia
Svojou rozlohou 1 285 220 km2 je Peru 20 najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.
Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazónskeho dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.
Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.
Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua, a Purus.
[úprava] Zemepisné oblasti
Keď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:
- pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
- vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
- džungľu, ležiacu v Amazonskej panve
Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.
Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je :
- Chala, alebo pobrežie ( subtropická púšť v strednej a južnej časti pobrežia a premenlivá tropická savana na severe pobrežia)
- Yunga ( pozostávajúca zo subtropických úrodných údolí )
- Kečua
- Suni ( alebo "Jalca" )
- Puna
- Janca
- Rupa-Rupa ("Vysokohorská džungľa")
- Omagua ("Nížinná džungľa")
| Krajiny v Južnej Amerike |
|---|
| Argentína | Bolívia | Brazília | Čile | Ekvádor | Guyana | Kolumbia | Paraguaj | Peru | Surinam | Uruguaj | Venezuela |
| Ostatné územia: Falklandy | Francúzska Guyana |


