Devón
Z Wikipédie
| F a n e r o z o i ... |
Mezozoikum | |
| P a l e o z o ... |
Perm | |
| Karbón | ||
| Devón | ||
| Silúr | ||
| Ordovik | ||
| Kambrium | ||
| Proterozoikum | ||
Devón je názov geologickej periódy paleozoika v poradí štvrtej po perióde silúr. Po nej nasledoval karbón.
V spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rhizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody Rhynia, Psilophyton, Taeniocrada, Asteroxylon a Zosterophylum.
Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devóska Explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúňe (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa.


