Mendelevium
Z Wikipédie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecne | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Názov, Značka, Číslo | mendelevium, Md, 101 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Séria | aktinoidy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Skupina, Perióda, Blok | n/a, 7, f | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | neznámy, asi strieborný biely alebo kovovosivý |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Atómová hmotnosť | (258) g·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Elektrónová konfigurácia | [Rn] 5f13 7s2 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Elektrónov na hladinu | 2, 8, 18, 32, 31, 8, 2 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Skupenstvo | pevné | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia (tavenia) | 1100 K (827 °C, 1521 °F) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Atómové vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Oxidačné stupne | 2, 3 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Elektronegativita | 1,3 (Paulingova stupnica) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ionizačné energie | 1.: 635 kJ/mol | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rôzne | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Registračné číslo CAS | 7440-11-1 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vybrané izotopy | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Referencie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Mendelevium (lat. mendelevium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Md a protónové číslo 101. Je 13. člen z radu aktinoidov, 9. transurán, silno rádioaktívny kovový chemický prvok, pripravovaný umelo ožarovaním jadier einsteinia.
Zatiaľ nebol izolovaný v dostatočnom množstve, aby bolo možnú určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Vyžaruje alfa a gama žiarenie a je silným zdrojom neutrónov, preto je potrebné s ním manipulovať pri dodržaní bezpečnostných opatrení na prácu s rádioaktívnymi materiálmi.
O jeho zlúčeninách a ich chemickom chovaní je známe zatiaľ veľmi málo. Predpokladá sa, že najstabilnejšie mocenstvo mendelevia je Md+3 a zlúčeniny Md+2 sú málo stále.
| H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
| Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
| K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
| Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
| Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
| Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Uub | Uut | Uuq | Uup | Uuh | Uus | Uuo |
| Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | Lantanoidy | Aktinoidy | Prechodné prvky | Kovy | Polokovy | Nekovy | Halogény | Vzácne plyny |

