Viliami Tupoulahi Tungī Mailefihi
Mei he Wikipedia
| HOKOHOKO ʻO E HOUʻEIKI ʻENAU FAKANOFO | |||
| tokotaha naʻe fetongi | Tungī | tokotaha hoko | |
| Viliami Tungī Halatuituia | Viliami Tupoulahi Tungī Mailefihi | Siaosi Tāufaʻāhau Tupoulahi (Tāufaʻāhau Tupou IV) | |
| fakanofo | 1909 | ||
| fakamālōlō | 20 Siulai 1941 | ||
| KAU PALEMIA ʻO E PULEʻANGA ʻO TONGA | |||
| Tēvita Polutele Kaho | Viliami Tupoulahi Tungī Mailefihi | Solomone Ula Ata | |
| ↑tokotaha naʻe fetongi↑ | fakanofo | 30 Sune 1923 | ↑tokotaha hoko↑ |
| fakamālōlō | 20 Siulai 1941 | ||
Naʻe tokolahi ʻa e kau pele ʻo Tungī Mailefihi. Ko e mahuʻinga lahi taha, ko Tulu mei Muʻa ia. Naʻe pekia ʻa Tungī ʻi he falekaukau ʻo ʻene sinifu.[1][2]
| Puha TUPUʻANGA (tohi hohoko) |
Viliami Tupoulahi Tungī Mailefihi (tangata—1 Nōvema 1887—20 Siulai 1941) |
|||
| ʻene mātuʻa | ʻeiki→ | Siaosi U. Tukuʻaho | Mele Siuʻilikutapu | ←fehuhu |
| tokoua | Viliami Tupoulahi Tungī Mailefihi | |||
| ʻohoana ʻaho mali: 19—21 Sēpitema 1917 |
Sālote Mafileʻo Pilolevu (Sālote Tupou III) | |||
| fānau | Siaosi Tāufaʻāhau Tupoulahi | Uiliami Tukuʻaho | Sione Ngū Manumataongo Uelingatoni | |
- ↑ ʻOkusitino Māhina, Psychoanalysis and Tongan Poetry, Literature and Aesthetics, The Journal of the Sydney Society of Literature and Aesthetics, 13 (1), pp. 97-106.
- ↑ ʻOkusitino Māhina, Tatau, potupotutatau and mālie: A realist reflection on the symmetry, harmony and beauty of Queen Sālote’s poetry, Polynesian Paradox: Essays in Honour of Futa Helu. Suva, Fiji: Institute of Pacific Studies, University of the South Pacific, pp. 168-83.
More information in English available GO

