Opotrebovávacia vojna
Z Wikipédie
| Vojna |
|---|
| Dejiny |
| Praveké vojenstvo |
| Staroveké vojenstvo |
| Stredoveké vojenstvo |
| Novoveké vojenstvo |
| Moderné vojenstvo |
| Typy |
| Námorná vojna |
| Zákopová vojna |
| Partizánska vojna (gerilová vojna) |
| Letecká vojna |
| Vyhladovávacia vojna |
| Jadrová vojna |
| Studená vojna |
| Horúca vojna |
| Opotrebovávacia vojna |
| Občianska vojna |
| Svetová vojna |
| Zoznamy |
| Zoznam vojen |
| Zoznam vojenských bitiek |
| Zoznam vojenských obliehaní |
Tento článok podáva informácie všeobecne o druhu vojny. Článok Opotrebovávacia vojna (Arabsko-izraelský konflikt) sa venuje konkrétne konfliktu medzi Izraelom a arabskými krajinami.
Opotrebovávacia vojna (po anglicky attrition warfare) je založená na koncepcii, ktorú opísal Carl von Clausewitz v knihe O vojne: „Zničenie síl nepriateľa je prvoradým cieľom vojny ... boj je jedným z mnoho prostriedkov, ktoré môžeme pri vedení vojny použiť.“ Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, či už rýchlymi útokmi s drvivou silou, či dlhodobo, menšími jednotkami. Sú ničené jeho vojenské prostriedky a zdroje, a to rýchlejšie, ako môžu byť nahradené. Cieľom sa stáva likvidácia schopnosti nepriateľa viesť vojnu. Jeho bojové prostriedky musia byť účinne a vytrvalo ničené, čo od dôb prvej svetovej vojny to znamená zničenie najmä palebnej sily. Je treba dosiahnuť určitý stupeň zničenia prostriedkov a zdrojov protivníka; takáto situácia buď vedie k jeho porážke, alebo sa porážke priamo vyrovná, pretože nepriateľ stráca vôľu alebo potenciál nutný pre pokračovanie v boji. Opotrebovávacia vojna je vedená tak, aby ničila schopnosť nepriateľa viesť vojnu.
Príkladom je africké ťaženie a Montgomeryho porážka Rommela v roku 1942 alebo operácie nemeckých ponoriek pri americkom pobreží a nasledovná americká reakcia, ktorá viedla k boju o Atlantik. Aj keď hlavným cieľom opotrebovávacej vojny je zničenie nepriateľa, merítkom úspechu je aj jej vplyv na politické ciele a vojenskú stratégiu.

