Alunogén
Z Wikipédie
| Alunogén | |
|---|---|
| Al2(SO4)3.17H2O | |
| Trieda | sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty |
| Zaradenie | VI/C.08-70 |
| Rok objavenia | 1832 |
| Pôvod názvu | z lat. alumen - kamenec a gr. genos - pôvod |
| IMA status | prijatý (1959) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | triklinická |
| Bodová grupa | 1 |
| Priestorová grupa | P1 |
| Mriežkové param. | a=7,42Å b=26,97Å c=6,062Å α=89,95° β=97,566° γ=91,888° V=1201,90 |
| Morfológia | |
| Habitus | ihličkovitý, stebplovitý, vláknitý, nálety |
| Zrasty | podľa plochy {010} |
| Optické vlastnosti | |
| Index(y) lomu | nα=1,473 nβ=1,474 nγ=1,480 |
| 2V | 31-69° (vypočítaný 46°) |
| Dvojlom | δ=0,007 |
| Pleochorizmus | |
| Priesvitnosť | priehľadný |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Farba | biely, žltkastý, červenkastý |
| Farba vrypu | biely |
| Lesk | sklený, perlový |
| Tvrdosť (Mohs) | 1,5-2 |
| Hustota | 1,65-1,78 kg.dm-3 |
| Štiepateľnosť | výborná podľa plochy {010}, veľmi dobrá podľa {100} a {313} |
| Lom | nepravidelný |
| Ostatné | |
| Elektrické vlast. | nevodivý |
| Magnetické vlast. | nemagnetický |
| Rádioaktivita | nerádioaktívny |
| Rozpustnosť | vo vode |
| Odrody a variety | |
| fosforoaluogén - varieta s prímesou P2O5 | |
Alunogén je minerál, chemicky vodnatý síran hlinitý - Al2(SO4)3.17H2O.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Alunogén vytvára vláknité, vlasovité, ihličkovité kryštály, časté sú aj šupinovité a zrnité agregáty a krusty. Má bielu až žltkastú farbu. Alunogén má biely vryp, hodvábny až perleťový lesk. Jeho štiepateľnosť je veľmi dobrá.
[úprava] Vznik
Tvorí sa na uhoľných haldách, pri zvetrávaní sulfidov, v sedimentoch aj sopečných horninách.
[úprava] Poznávanie
Alunogén je rozpustný vo vode.
[úprava] Výskyty na Slovensku
Banská Štiavnica, Červenica (Dubník), Hodruša - Hámre, Nižná Myšľa, Nová Baňa, Rudno nad Hronom
[úprava] Externé odkazy
- Mineraly.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok

