Zemské jadro
Z Wikipédie
Zemské jadro je najvnútornejšia časť Zeme. Nachádza sa v hĺbke 2900 km, pod plášťom, od ktorého je oddelené Guttenbergovou diskontinuitou. Je rozdelené na vonkajšie a vnútorné (nazývané aj jadierko) jadro, medzi nimi sa nachádza prechodná zóna, široká asi 160 - 500 km. Jadro tvorí asi 31% hmotnosti Zeme. Zloženie jadra a jeho vlastnosti nie je možné získať priamo, súbor poznatkov o ňom je kombináciou geofyzikálnych a geochemických meraní zemského plášťa a kozmochemických poznatkov.
Obsah |
[úprava] Vonkajšie jadro
Vonkajšie jadro je zložené hlavne zo železa a niklu. Ďalšími prímesami sú kyslík, síra a mangán. Z pozorovania prechodu seizmických vĺn sa javí ako tekuté, pretože S-vlny (sekundárne - priečne vlny) ním neprechádzajú.
[úprava] Vnútorné jadro
Vnútorné jadro je tvorené zliatinou železa a niklu. Javí sa ako pevné, kvôli obrovským tlakom (okolo 4×1011 Pa) a teplote (približne 9000° C) má vnútorné jadro vysokú hustotu (~17 kg.dm-3). Vnútorné jadro sa otáča a keďže je tvorené železom, tak ako aj vonkajšie jadro funguje ako obrovské dynamo a generuje magnetické pole Zeme.
[úprava] Zloženie
| Obsah jednotlivých prvkov v jadre | |
|---|---|
| Prvok | Obsah (hm. %) |
| Železo | 85 |
| Kyslík | 5,8 |
| Nikel | 5,2 |
| Síra | 1,9 |
| Chróm | 0,9 |
| Fosfor | 0,35 |
| Mangán | 0,3 |
| Uhlík | 0,2 |
| Suma | 99,65 |

