Johann Schmidt
From Wikipedia
Hiel Johann Schmidt (Deutänapük: [joˈhan ʃmɪt]) pämotom ün yel 1895 tö Weißkirchen am Taunus (adelo topadiläd di Oberursel, zif nilü Frankfurt am Main). Ya ün cilüp gölik hipul smalik ijonom täleni pro musig, e famül musigälik, pö kel hipul mälyelik idagetom tidami balid oka, äsedon omi as julan lü musigajul in Frankfurt. Ün yel 1912 Johann Schmidt älüvom musigakadäm at posä ilärnom musigastumis difik äsi musigateori. Dü yels mödik ävobom as pianodan ed as cif musiganefa in zifs mödik.
Yunan noliälik at ya ivisitom stitodis difik ad dalärnön pükis, ab studs oma päropons dub krig. Ädünom lomäni okik in volakrig balid, ab liedo äsufom jütavunis badik in brads bofik. Sekü atos, vuns at ämiedükons omi ad pianodön, do äfägom ad musigön me musigastumis votik. Latikumo dü krig in malädanöp, äseivom balidnaedo yufapükis, e so älilom nemi: Volapük. Ab pas lunüpo pos krig, ün yel 1923 äkanom tuvön bukis tefü pük at, e suno älöfom lefäkiko Volapüki.
Äpianodom pö bioskopöp ad lifükön biomagodemis ettimik seilik. Ab daved tonodamagodemas ädrefon negöno omi. Noe äperom vobodi sefik ä jöniki, abi äperom moni tefü noatedakonlet gretik oka, keli iremom ta maks degmil. Atos äjenon ün fluküp yela: 1933, e as taan reiganefa netasogädimik reigöl in Deutän, nek äkanon yufön omi. Fino ün yel 1935 äplöpom ad tuvön vobedapladi in baoletajul privatik, kö ävobom dü yels mödik.
El Johann Schmidt ästudom Volapüki staböfiko. Äplöpom ad dalabön bukemi mu gretiki, keli nog ägretükumom dub lautots votik tio kiltums: lekonedas, konedas, skätas, poedots e lautots veütik tefü jenotem Volapüka. Nol omik püka äbinon nekösömik. Ädagetom tidadiplomis ed ävedom kadäman ün yel 1949. Ävobom nenstopo. Ädabükom tidodemi pro Deutänans, jenotemi Volapüka, lisedi lölöfik gasedas e literata Volapüka äsi lisedi Volapükaklubas valik da vol.
Fino ün yel 1950 älovesumom cifalami. Ab stad ettimik Deutäna pekoupöl e pedilöla, äsi fikuls ko tolädacalans kleiliko äjonons, das no äkanom vobön benosekiko pro ben Volapüka. Neletians tu mödiks ädabinons. Kodü atos, älovegivom nelaidüpo cali cifalama, ko gitäts e gidids valiks, vicifale Arie de Jong, kel in Nedän äkanom duinön mödikumosi pro pük. Cifalam ela Johann Schmidt äbinon mu fikulik pro om pösodiko. As Deutänan, dü tim dagik in jenav Deutäna, no äkanom bitön nomiko. Fovo Volapük id isufon dämis sekü stad bolitik ettimik, bi propagid valemapükas päproibon. Sis tim ela Schmidt, Deutänan nonik elovesumom dönu Cifalami Volapükamufa.
El Johann Schmidt ädeadom süpo tü del jölid yanula, ün yel 1977.
[redakön] Lebuks
- Lehrbuch der Weltsprache Volapük für Deutschland und die deutschsprächigen Länder. Verfaßt von Johann Schmidt, Weißkirchen am Taunus. Geprüft vom Mitglied der Weltsprache-Akademie (Kadäm Volapüka): Dr. Arie de Jong in Voorburg (Holland). 1932. Voorburg: Herausgegeben von Dr. Arie de Jong, Verwalter des Volapükfunds. Is patuvon vödem lölöfik, met fomät pebevoböl.
- Jenotem valemapüka Volapük. 1964. Püban: Volapükagased, Amsterdam-W, Potakät: 6021. Voorburg (Nedän): Drukkerij „Repko“. (Dabükot nesekidik penäda büo pipüböla in Volapükagased pro Nedänapükans; vödem lölöfik patuvon is.)

