Auguste Kerckhoffs
From Wikipedia
Hiel Auguste Kerckhoffs (Nedänapüko: [oˈɣ̊yst ˈkɛrkhɔfs], pämotöl ün 1835, ädeadöl ün 1903) binon sevädik as nämätan tefü jüfav militik, ed as slopan veütikün valemapüka Volapük po datuval it.
Contents |
[redakön] Lifajenäd brefik
El Kerckhoffs pämotom in Nuth (Nedän), kö päblunedom el Jean-Guillaume-Hubert-Victor-François-Alexandre-Auguste-Kerckhoffs von Nieuwenhof (poso äbrefükom nemi okik). Ästudom in niver Fransänapükik di Liège (Belgän) e, posä ivobom in juls difik in Nedän ed in Fransän, ävedom tidan Deutänapüka ela École des Hautes Etudes Commerciales (Jul Löpastudas Tedik) tö Paris. Ädeadom in Paris.
[redakön] El Kerckhoffs as jüfavan
Ün 1883 äpübom in el Journal des Sciences Militaires (Gased Nolavas Militik) telati lartügas tiädü La Cryptographie militaire (Jüfav militik), kel äflunon vemo jüfavi tumyela XIXid. In vobot at el Kerckhoffs äbespikom stadi krüptografa timäda okik, ed ämobom nomis staböfik pro disin sitas jüfavik plagiko frutik. Bal mobas at äfamikon as prisip ela Kerckhoffs, sevabo: sit jüfavik sötob no flagön klänöfi, o.b. kanon pasevön fa neflens nen nekovens pro gebans. Prinsip at sinifon, das sef gebanas muton sekidön no de binod jüfasita, ab te de kik ona, ibä sitabinods valik notidikons ün timül semik (u, äsä brefikumo esagol el Claude Shannon: neflens ya sevons jüfasiti).
[redakön] El Kerckhoffs as Volapükan
[redakön] Kosams balid
Kosam balid ela Kerckhoffs ko Volapük äjenon ün 1884, pos Volapükakongred balid tö Friedrichshafen. Toä kompenans no äbinons mödiks (zao 150), bespik kongreda at in gasedem bevünetik äbinons nepüliks. Atos ätirädon küpäli menas mödik plödü Deutän, bevü kels el Kerckhoffs. Me nited gretik älärnom püki ed äprimom ad propagidön oni in Fransän.
[redakön] Pakam Volapüka in Fransän
Ün 1885, el Kerckhoffs äfünom eli Association Française pour la Propagation du Volapük (Klub Fransänik pro Propagidam Volapüka). Benosek ona äbinon vifik ä gretik: ün yel at, pösods flunilabik za 50 se jäfüds valasotik (nolav, lekan, gasedam, bolit e dustod) pätirädons ini Volapükamuf, e lartügs mödik pro Volapük päpenons e päbükons in gasedem Fransänik. Nog veütikumo, benosik in Fransän äsevädükon Volapüki in läns votik (Spanyän, Portugän, Belgän), ini kels Volapükamuf pädugon. Vütimo, el Kerckhoffs, kelas dünis legretik nek ädoton, päcälom cif Volapükakadäma.
[redakön] Konflit ko datuval
Pos prim krisid ninü Volapükamuf, cedadifs veütik vü el Kerckhoffs ed el Schleyer ägretikons, e fino ädugons lü konflits fefik.
Tikädöp plagikum ela Kerckhoffs (ma kel Volapük äbinon te stum pro kosäd bevünetik), kel vemo äflunon Volapükanis Fransänik medü gased omik Le Volapük, so ädifon de leced filosopikum ä literatikum datuvala (ma kel Volapük muton binön nendöfik pro notodam senälas e tikodas menik valik), das feit vü oms äbinon bo nevitovik. Finü tim at el Kerckhoffs äseditom se Volapükamuf e neai plu äjäfom me Volapük.
[redakön] Klem Volapükamufa
[redakön] Lebuks ela Kerckhoffs
[redakön] Yüms plödik
La Cryptographie militaire: vödem rigik (in Fransänapük) lartüga ela Kerckhoffs (se el Joural des sciences militaires, vol. IX, Jan. 1883, 5-38, Feb. 1883, 161-191)

